Microsoft Word SK.doc

Prepis

1 GENERÁLNE RIADITEĽSTVO PRE VNÚTORNÉ POLITIKY TEMATICKÁ SEKCIA B: ŠTRUKTURÁLNA A KOHÉZNA POLITIKA KULTÚRA A VZDELÁVANIE OBLASŤ KULTÚRA PROGRAMU TVORIVÁ EURÓPA NA ROKY ZHRNUTIE Abstrakt Táto správa predkladá analytický, koncepčný a politický komentár k navrhovanej oblasti Kultúra programu Tvorivá Európa. Prihliada na všetky dostupné komentáre týkajúce sa tohto programu, ktoré pochádzajú z úradných zdrojov aj od rozsiahleho spektra zainteresovaných strán, a to vrátane uverejnených výsledkov konzultácií a následných diskusií s kľúčovými aktérmi v tejto oblasti, ktoré uskutočnila výskumná skupina Inštitútu pre medzinárodné vzťahy (IMO). Sústreďuje sa na prijateľnosť a presvedčivosť celkovej politickej štruktúry, ako aj na kľúčové body uznanej oblasti záujmu. IP/B/CULT/FWC/ /LOT4/C1/SC2 september 2012 PE SK

2 Tento dokument si vyžiadal Výbor pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu. AUTORI IMO Inštitút pre medzinárodné vzťahy: Colin Mercer, Nina Obuljen, Jaka Primorac, Aleksandra Uzelac. ZODPOVEDNÝ ADMINISTRÁTOR Ana Maria Nogueira Tematická sekcia B: Štrukturálna a kohézna politika Európsky parlament B-1047 Brusel poldep-cohesion@europarl.europa.eu REDAKČNÁ VÝPOMOC Lyna Pärt JAZYKOVÉ VERZIE Originál: EN Preklad: DE, FR O VYDAVATEĽOVI Ak chcete kontaktovať tematickú sekciu alebo odoberať jej mesačný bulletin, píšte na: poldep-cohesion@europarl.europa.eu Rukopis bol dokončený v septembri Brusel, Európska únia, Tento dokument je dostupný na internete na stránke: ODMIETNUTIE ZODPOVEDNOSTI Stanoviská uvedené v tomto dokumente sú výlučne v zodpovednosti autora a nepredstavujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu. Reprodukcia a preklad na nekomerčné účely sú povolené v prípade, že je uvedený zdroj a vydavateľ je o tom vopred informovaný a dostane kópiu.

3 Oblasť Kultúra programu Tvorivá Európa na roky ZOZNAM SKRATIEK CCP Kultúrny kontaktný bod CCS Sektor kultúry a tvorivej činnosti GR Generálne riaditeľstvo EACEA Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru EÚ Európska únia HDP Hrubý domáci produkt IMO Inštitút pre medzinárodné vzťahy, Záhreb, Chorvátsko VFR Viacročný finančný rámec ČŠ Členský štát OMK Otvorená metóda koordinácie 3

4 Tematická sekcia B: Štrukturálna a kohézna politika ZHRNUTIE Základné informácie Táto správa vznikla na základe žiadosti Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie (CULT) o predloženie odborného komentára vo vzťahu k povahe a dôsledkom navrhovaného nového rámcového programu Tvorivá Európa, ktorým sa v súčasnosti zaoberá Rada a Parlament, pokiaľ ide o súčasnú a navrhovanú oblasť Kultúra v súvislosti s nadchádzajúcimi diskusiami o návrhu Európskej komisie o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky a stratégii Európa V rámci úvah, konzultácií a výskumu Parlament určil viacero skutočností, ktoré sú zdrojom obáv, a to najmä navrhované zlúčenie oblastí Kultúra a Media a následné otázky spojené s vyváženosťou politík a financovania v prípade dotovaných a komerčných subjektov pôsobiacich v sektore kultúry. S tým sú úzko spojené obavy týkajúce sa povahy navrhovaného finančného nástroja, súvisiaceho posunu od orientácie na dotácie k orientácii na investície s nedostatočnou rovnováhou až jej zánikom, pokiaľ ide o prístup k menším subjektom pôsobiacim v sektore kultúry a ich ocenenie, dôsledkov vzniku navrhovaných nových informačných kancelárií programu Tvorivá Európa pre kultúrne kontaktné body (CCP) a informačné kancelárie programu Media a v neposlednom rade dôsledkov z hľadiska nadnárodnej spolupráce v oblasti politík v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK). Výbor Parlamentu pre kultúru a vzdelávanie poveril v tejto súvislosti Inštitút pre medzinárodné vzťahy (IMO) vypracovaním komentára a analýzy s cieľom informovať Parlament o dôsledkoch návrhu týkajúceho sa oblasti Kultúra, o jeho silných a slabých stránkach, ako aj o možnostiach a hrozbách, ktoré predstavuje, a poskytnúť tak diskusiám Parlamentu informácie prostredníctvom komentára, analýzy a odporúčaní. Tento dokument je výsledkom uvedenej správy a má podobu kritického prehľadu návrhu v časti 1, hlbšej analýzy dôsledkov návrhu pre rôzne zainteresované strany v časti 2, úvah o programe v časti 3 a súboru odporúčaní na zváženie a prijatie opatrení v časti 4. V tomto zhrnutí sa na uľahčenie čítania predkladá stručný súhrn prehľadu, analytickej časti a odporúčaní. Prehľad navrhovaného programu Tvorivá Európa Dokument Tvorivá Európa predstavuje návrh jednotného rámcového programu, ktorý z hľadiska politiky aj z hľadiska zdrojov spája doposiaľ samostatné, ale súvisiace oblasti kultúry a médií, ktoré sú súčasťou ústredných činností Komisie na poli kultúry, a ktorý vytvára medzisektorovú štruktúru politiky a podpory vrátane nového finančného nástroja pre celý sektor kultúry a tvorivej činnosti (CCS) podľa vymedzení v rámci základnej a podpornej dokumentácie a vymedzení v článku 2, pokiaľ ide o vymedzenia navrhovaného nariadenia pred Radou a Parlamentom. Zainteresované strany návrh prijali na jednej strane ako vítané zjednodušenie opatrení a zabezpečenie, podľa slov Európskej komisie, jednotného kontaktného miesta pre všetky činnosti Komisie v oblasti kultúry, a na druhej strane ako zmätočný a potenciálne ohrozujúci krok bez dostatočných informácií o uplatňovaní, riadení a rozpočte, ktorý preto najmä medzi menšími subjektmi pôsobiacimi v sektore kultúry a tvorivej činnosti vzbudzuje znepokojenie a obavy týkajúce sa jeho dôsledkov. Týka sa to najmä navrhovaného finančného nástroja a jeho orientácie na investície namiesto dotačnej stratégie. Táto skutočnosť vyvoláva obavy týkajúce sa rovnováhy, pokiaľ ide o zohľadnenie, ocenenie 4

5 Oblasť Kultúra programu Tvorivá Európa na roky a zaobchádzanie v oblasti zdrojov a politiky. Tieto obavy sú stručne uvedené v prvej časti správy a podrobnejšie sa nimi zaoberá časť 2. Vo vzťahu k navrhovanému zvýšeniu rozpočtu o 37 % na 1,8 miliardy EUR na roky , ktoré pri prvom oznámení vyvolalo značnú pozornosť v celej EÚ a na medzinárodnej úrovni, správa presadzuje opatrnosť a zdržanlivosť a uvádza toto zvýšenie do súvislostí s celkovým navrhovaným rozpočtom Európskej únie. Navrhovaný program Tvorivá Európa tak čerpá len 0,002 % celkového navrhnutého rozpočtu. Príspevok sa zároveň posudzuje vo vzťahu k uverejneným ukazovateľom rozsahu a povahy sektora kultúry a tvorivej činnosti a jeho prínosu k zamestnanosti a HDP, a to ešte pred zohľadnením jeho prínosu k súdržnosti, regionálnym a digitálnym cieľom a celkovým cieľom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V našej analýze návrhu programu upozorňujeme na tieto kľúčové činitele a otázky, ktoré sú rozhodujúce pre jeho správne hodnotenie: širšie politické súvislosti, do ktorých sa musí zasadiť, celková štruktúra politík a prevádzková uskutočniteľnosť návrhu, podmienky zapojenia zainteresovaných strán. Širšie politické súvislosti Širšie politické súvislosti, v ktorých je situovaný návrh programu Tvorivá Európa, charakterizuje nové, strategickejšie a ústrednejšie postavenie kultúry v používaní takých výrazov a pojmov ako tvorivé hospodárstvo, tvorivý ekosystém atď. v situácii globálneho a digitálneho hospodárstva, ktoré je čoraz viac založené na poznatkoch a obsahu. V kontexte EÚ sa tým zároveň kultúra a tvorivosť dostávajú z politického a operačného hľadiska omnoho bližšie k súvisiacim a omnoho rozsiahlejším programom v takých oblastiach ako súdržnosť a začlenenie, inovácie, digitálne a regionálne programy. V tejto súvislosti a v tejto časti hlavné odporúčania na opatrenia zahŕňajú: akceptovanie, ale starostlivé sledovanie navrhovaného zlúčenia troch súčasných programov, zabezpečenie rovnováhy, pokiaľ ide o ocenenie, zohľadnenie a zaobchádzanie vo vzťahu k neziskovým a komerčným subjektom v sektore kultúry a tvorivej činnosti, sústavný výskum povahy, rozsahu a vplyvov sektora kultúry a tvorivej činnosti v kontexte finančnej krízy po rokoch , podporu navrhovaného zvýšenia rozpočtu a jeho umiestnenie do správnych celkových rozpočtových a hospodárskych súvislostí a vyžiadanie si ďalších informácií od Komisie, pokiaľ ide o presné finančné prostriedky na tri navrhované oblasti a ich funkcie, najmä na informačné kancelárie programu Tvorivá Európa a iniciatívy v oblasti nadnárodnej kultúrnej spolupráce. Štruktúra politík a uskutočniteľnosť návrhu Parlament by mal uznať širokú podporu všetkých spoločenstiev zainteresovaných strán pre návrh rámcového programu v takej strategickej a spájajúcej oblasti, akou je kultúra, v rámci zámerov a cieľov stratégie Európa 2020, a najmä jej kľúčovej témy inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. 5

6 Tematická sekcia B: Štrukturálna a kohézna politika Vítajúc deklarovaný cieľ nových preformulovaných cieľov a priorít, ktoré lepšie zodpovedajú realite sektora kultúry, a zjednodušenie súčasných nástrojov, a uznávajúc zlepšenia návrhu nariadenia počas dánskeho predsedníctva, hlavné odporúčania na zváženie a opatrenia v tejto súvislosti zahŕňajú: zabezpečenie primeranej rovnováhy rozsahu z hľadiska hospodárskych a prirodzených hodnôt kultúry a uznanie nových koncepčných, analytických a politických rámcov, ktoré sú na to dostupné, zabezpečenie súdržnosti a stability financovania a podpory pre žiadateľov vrátane využitia zodpovedajúceho financovania a úlohy členských štátov v otvorenej metóde koordinácie, okamžité riešenie obáv spojených s navrhovaným zlúčením oblastí kultúry a médií a kultúrnych kontaktných bodov a informačných kancelárií programu Media poskytnutím podrobnejších informácií o plánoch a rozpočtových prostriedkoch, viac prevádzkových a finančných údajov a plánov v súvislosti s navrhovaným finančným nástrojom, a najmä jeho vzťahom k Európskemu investičnému fondu a bankám, a podrobnejšie vypracovanie plánov pre nadnárodnú zložku medzisektorovej oblasti vrátane cieľov, riadenia programu a rozpočtu. Podmienky zapojenia zainteresovaných strán Často sa tvrdí, že v oblasti kultúry sme zainteresovanými stranami všetci, a nikde to nie je jasnejšie, ako v súčasnej hospodárskej a politickej atmosfére EÚ. Návrh programu Tvorivá Európa a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), ktorá v rámci Komisie za program zodpovedá, musia v tejto súvislosti venovať osobitnú pozornosť podmienkam sústavného zapojenia zainteresovaných strán do návrhu aj do programu, a to prostredníctvom: poskytnutia jasnejších vysvetlení, vymedzení a odôvodnení kľúčových prvkov návrhu, ktoré sú zdôraznené v tejto správe a predstavujú bezprostredný a naliehavý záujem zainteresovaných strán, zavedenia rozsiahleho konzultačného procesu so zainteresovanými stranami (nie len so subjektmi pôsobiacimi v sektore kultúry) na sústavné sledovanie a hodnotenie, ako aj dohodnutých medzníkov a ukazovateľov výkonnosti, zavedenia alebo konsolidácie mechanizmov a procesov na pristúpenie k politike a programom týkajúcim sa sektora kultúry a tvorivej činnosti v rámci EÚ a v rámci otvorenej metódy koordinácie, iniciovania sústavného kvantitatívneho a kvalitatívneho mapovania sektora kultúry a tvorivej činnosti subjektmi a agentúrami spôsobilými na vykonávanie výskumu na úrovni EÚ a členských štátov, pokračovania činnosti na dopracovanie kvantitatívnych aj kvalitatívnych ukazovateľov výkonnosti, prínosu, dosahu a podobne v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými agentúrami vrátane Rady Európy. 6

7 Oblasť Kultúra programu Tvorivá Európa na roky Záverečné poznámky Celkové ciele a zámery návrhu programu Tvorivá Európa sú v súlade s cieľmi a zámermi stratégie Európa 2020 a vo všeobecnosti reagujú na realitu globalizovaného a čoraz viac digitalizovaného tvorivého hospodárstva. Pripomíname tu však, že program Tvorivá Európa sa v odôvodnení zmieňuje o stratégii Európa 2020 iba raz. V stratégii Európa 2020 sa slovo kultúrny používa len raz a slovo tvorivý ani raz. To nie je spôsob, ako v rámcových dokumentoch na najvyššej úrovni vytvárať inteligentnú a udržateľnú súčinnosť, či spájať a harmonizovať prostredia politík. V tejto súvislosti ešte treba vykonať veľa práce. Potrebných bude viac informácií a spracovávania údajov, a to najmä v dvoch rozhodujúcich oblastiach: (i) filozofia prístupu k takým kľúčovým oblastiam ako rovnováha, pokiaľ ide o ocenenie, zohľadnenie a zaobchádzanie vo vzťahu k rôznym zainteresovaným stranám, a (ii) odôvodnenia, prevádzkové detaily a rozpočtové prostriedky týkajúce sa kľúčových navrhovaných opatrení. Európsky parlament môže predložené odporúčania použiť na riešenie slabých miest návrhu a naznačiť možnosti na ich posilnenie. Môže tiež využiť príležitosť a otvoriť zásadnejšiu diskusiu o povahe tvorivého hospodárstva/tvorivého ekosystému a ich dôsledkoch z hľadiska budúceho inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Únii a členských štátoch, ako aj z hľadiska významného a konkurencieschopného postavenia EÚ v globalizovanom a digitalizovanom svete, ktorý pre európsku identitu a európske trhy predstavuje množstvo rizík, ale zároveň prináša množstvo nových možností. 7