NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Prepis

1 VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. m.: 2011/1995 UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 30. mája 1995 číslo 389 k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách Vláda A. s c h v a ľ u j e návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách v znení pripomienok prijatých na rokovaní vlády a stanoviska Úradu vlády SR; B. p o v e r u j e 1. predsedu vlády a/ predložiť vládny návrh zákona Národnej rade Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšie ústavné prerokovanie,

2 b/ požiadať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby navrhol Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona pred uplynutím 60 dní od jeho rozoslania poslancom, 2. ministra pôdohospodárstva odôvodniť vládny návrh zákona v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky. Vykonajú: predseda vlády a minister pôdohospodárstva Na vedomie: predseda Národnej rady Slovenskej republiky

3 VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Číslo- 2011/ V 1 á. d n y návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách Predkladá: Vladimír M e č i a r predseda vlády Slovenskej republiky Návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pozemkových spoločenstvách. Bratislava, máj 1995

4 NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. volebné obdobie 165 V l á d n y návrh Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z o pozemkových spoločenstvách zákone: Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto Prvá časť Úvodné ustanovenia S 1 Tento zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. S 2 /1/ Pozemkovým spoločenstvom (ďalej len "spoločenstvo) sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne

5 predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, 1) ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov 2) a ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona boli obnovené, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, 3) c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona. /2/ Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. /3/ Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka. 1/ Zákonný článok XIX/1898 o štátom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch. Zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažme o zamenení týchto. 2/ 6 ods. 1 písm. d), e) a u) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona č. 93/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z. (úplné znenie č. 11/1994 Z. z. ). 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. 3/ 11 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. 22a ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z. 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.

6 NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY XI. volebné obdobie 165 Vládny návrh Z á k o n Národnej rady Slovenskej republiky z o pozemkových spoločenstvách zákone: Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto Prvá časť Úvodné ustanovenia S 1 Tento zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. S 2 /1/ Pozemkovým spoločenstvom (ďalej len "spoločenstvo") sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne

7 predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, 1) ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov 2) a ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona boli obnovené, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, 3) c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona. /2/ Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. /3/ Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka. 1/ Zákonný článok XIX/1898 o štátom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch. Zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažme o zamenení týchto. 2/ 6 ods. 1 písm. d), e) a u) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona č. 93/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z. (úplné znenie č. 11/1994 Z. z. ). 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. 3/ 11 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. 22a ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z. 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.

8 /4/ Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach nadobúdania nehnuteľného majetku devízovými cudzozemcami 4) nie sú týmto zákonom dotknuté. $ 3 /1/ Spoločenstvo za účelom racionálneho hospodárenia na spoločnej nehnuteľností a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nej môže a) vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, b) hospodáriť v lesoch a hospodáriť na vodných plochách. Ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo vykonáva tieto činnosti v súlade s týmito osobitnými predpismi. 5) /2/ Podnikateľskú činnosť, ktorá nie je uvedená v odseku 1, môže spoločenstvo vykonávať len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. 6) 4/ 25 zákona č. 528/1990 Zb. devízový zákon v znení zákona č. 228/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 161/1993 Z. z. (úplné znenie č. 50/1994 Z. z. ) 5/ Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 510/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 183/1993 Z. z. (úplné znenie pod č. 15/1994 Z. z. ). Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z. 6/ Napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 600/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.

9 Druhá časť Podielové spoluvlastníctvo v spoločenstve 4 /1/ Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. 7) /2/ Podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti upravia ich vlastníci tak, aby nevznikali vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2000 m 2. /3/ Úprava podmienok drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti je a) v spoločenstve bez právnej subjektivity súčasťou vyhlásenia o združení, b) v spoločenstve s právnou subjektivitou súčasťou zmluvy o založení. 5 /1/ Člen spoločenstva je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie účelu spoločenstva a zdržať sa konania, ktoré by tomuto účelu odporovalo. /2/ Pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv a povinností, vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti, je vyjadrený veľkosťou ich podielu spoločnej nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 7) 141 a 142 Občianskeho zákonníka.

10 /3/ Plnenie povinnosti vo väčšom rozsahu ako prislúcha spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti podľa veľkosti jeho podielu, môže spoluvlastník prevziať na seba len dobrovoľne. /4/ Ak nemožno preukázať veľkosť podielov spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v obnovenom spoločenstve ( 2 ods. 1 písm. a)) platí, že veľkosť ich pôvodných podielov je rovnaká. 8) /5/ Ak niekto o sebe tvrdí, že je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti alebo má k nej iné práva, a toto právo nemôže preukázať príslušnou listinou, spoločenstvo ho odkáže na konanie pred súdom 9), ak svoje právo nepreukáže inak. 10) /6/ Do skončenia konania pred súdom spoluvlastník uvedený v odseku 5 nie je členom spoločenstva. S 6 /1/ Podiely spoločnej nehnuteľnosti a) vo vlastníctve štátu, b) vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe, c) vlastníkov, ktorí si svoje práva k spoločnej nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov 11) neuplatnili, d) ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané, spravuje Slovenský pozemkový fond. 12) 8/ 37 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 9/ 16 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 10/ 2a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. 11/ 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 12/ 11 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. 6 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

11 /2/ Slovenský pozemkový fond nemôže pozemky, ktoré tvoria podiely spoločnej nehnuteľnosti uvedené v odseku 1 sám užívať, ale ich prenajíma spoločenstvu na účely lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. 7 /1/ Členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti iba za podmienok ustanovených v tomto zákone, vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise. 13) /2/ Pri prevode vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti v správe Slovenského pozemkového fondu platí odsek 1 obdobne. 5 8 /1/ Nadobúdateľ vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom vlastníctva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a majetku svojho predchodcu. /2/ Dohoda o prevode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti musí mať písomnú formu a nadobúda účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností. 13) 140 Občianskeho zákonníka.

12 /3/ Ak je viac dedičov alebo spoluvlastníkov, je ten, kto je nadobúdateľom vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti, povinný vyporiadať sa s ostatnými dedičmi alebo spoluvlatníkmi dohodou do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve alebo vyporiadaní spoluvlastníctva. Ak sa dedičia alebo spoluvlastníci nevyporiadajú dohodou v uvedenej lehote, môže každý z nich, spoločenstvo alebo jeho zástupca podať návrh na súd, aby rozhodol o vyporiadaní vlastníctva k podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi dedičmi alebo spoluvlastníkmi. /4/ Pre vyporiadanie dedičov alebo spoluvlastníkov podľa odseku 3 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 14) Tretia časť Druhy spoločenstiev a ich právne postavenie 9 Spoločenstvo podľa tohto zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou. 10 /1/ Spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len "spoločníci") zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe. 14) 23 ods. 3, 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č... /1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva.

13 /2/ Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. 15) osobám /3/ Za záväzky spoločenstva podľa odseku 1 voči iným ručia spoločníci spoločne a nerozdielne. S 11 /1/ Spoločenstvo s právnou subjektivitou 16) sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len "zmluva o založení") vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. /2/ Spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný obvodný úrad. /3/ Názov spoločenstva musí obsahovať označenie "pozemkové spoločenstvo" alebo skratku "pozem. spol. ". /4/ Spoločenstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom. Členovia spoločenstva ručia za záväzky spoločenstva podľa veľkosti svojich podielov na spoločnej nehnuteľnosti a spoločnom majetku. 15) 31 Občianskeho zákonníka. 16) 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka.

14 S 12 /1/ Zmluva o založení musí byť písomná a musí obsahovať a) názov a sídlo spoločenstva, b) účel spoločenstva, c) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti, d) spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva, e) základné práva a povinnosti členov spoločenstva, f) podmienky obmedzenia drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti, g) ďalšie skutočnosti o ktorých to ustanovuje tento zákon, alebo dohoda členov spoločenstva, najmä skutočnosť, či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa 3 ods. 2. /2/ V zmluve o založení možno určiť, že spoločenstvo vydá svoje stanovy, ktoré podrobnejšie upravia práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, zásady hospodárenia spoločenstva prípadne ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli. /3/ Súčasťou zmluvy o založení je tiež zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú. 13 /1/ Majetkom spoločenstva na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná nehnuteľnosť nie je súčasťou majetku spoločenstva.

15 /2/ Spoločenstvo hospodári s majetkom, ktorý nadobudlo ako príspevok, dar alebo iný príjem. /3/ Pri nakladaní s majetkom spoločenstva sa orgány spoločenstva riadia týmto zákonom, zmluvou o založení a rozhodnutiami zhromaždenia. /4/ Podiel člena spoločenstva na výnosoch a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa rozdelí pomerom veľkosti jeho vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o založení neustanovuje inak. S 14 /1/ Spoločenstvo je povinné zostaviť za každý rok účtovnú závierku. Ak sa na tom spoločenstvo dohodne, účtovnú závierku overuje audítor. 17) /2/ Spolu s ročnou účtovnou závierkou predloží výbor spoločenstva valnému zhromaždeniu aj návrh na spôsob rozdelenia zisku prípadne spôsob úhrady straty. /3/ Členovia spoločenstva si môžu vyžiadať na nahliadnutie ročnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu straty. 15 /1/ Členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu spoločnej nehnuteľnosti. 17) Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o auditoroch a o Slovenskej komore audítorov.

16 /2/ Členstvo v spoločenstve za trvania spoločenstva vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníctva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. /3/ Každý, kto sa stáva vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia takéhoto vlastníctva. S 16 /1/ Spoločenstvo vedie zoznam svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, jej rodné číslo, názov a sídlo právnickej osoby, jej identifikačné číslo, veľkosť vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo počet vlastnených podielov a deň zápisu do zoznamu. /2/ Do zoznamu členov spoločenstva sa vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností, vrátane zmien v členstve spoločenstva. Člen spoločenstva má právo do zoznamu nahliadať a žiadať výpisy z obsahu jeho zápisu v zozname. Orgán spoločenstva, ktorý zoznam vedie, umožní každému kto osvedčí právny záujem, nahliadať do zoznamu. Štvrtá časť Orgány spoločenstva S 17 /1/ Orgánmi spoločenstva sú a) valné zhromaždenie, b) výbor,

17 c) dozorná rada, d) iné orgány spoločenstva určené zmluvou o založení alebo stanovami. /2/ Do orgánov spoločenstva môžu byť volení členovia spoločenstva alebo zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi spoločenstva starší ako 18 rokov. Členom dozornej rady môže byť aj nečlen spoločenstva. /3/ Volebné obdobie orgánov spoločenstva môže byť najviac päť rokov, pričom dĺžku volebného obdobia orgánov spoločenstva určí zmluva o založení alebo stanovy. /4/ Podrobnosti o orgánoch spoločenstva, spôsobe ich ustanovenia a činnosti upraví zmluva o založení alebo stanovy. 18 /1/ Najvyšším orgánom spoločenstva je valné zhromaždenie (ďalej len "zhromaždenie"). Ak stanovy neurčujú inak, koná sa najmenej raz za rok. /2/ Do pôsobnosti zhromaždenia patrí najmä a) schvaľovať zmluvu o založení a jej zmeny a doplnky, b) schvaľovať stanovy, vrátane ich zmien, c) voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva, d) rozhodovať o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva, e) schvaľovať ročnú účtovnú závierku, f) rozhodovať o rozdelení zisku, prípadne spôsobe úhrady straty, g) rozhodovať o konaní zhromaždenia formou čiastkových schôdzí, h) rozhodovať o vstupe spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo družstva, i) rozhodovať o zániku spoločenstva jeho premenou alebo jeho zrušením,

18 /3/ Zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva. 19 /1/ Každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa súčtu alebo veľkosti vlastnených podielov spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o založení neupravuje túto otázku inak. /2/ Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, ak sa nevyžaduje podľa tohoto zákona alebo podľa zmluvy o založení dvojtretinová väčšina všetkých hlasov. /3/ Na rozhodovanie podľa 18 ods. 2 písm. a), h) a i) sa vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov. /4/ Prehlasovaní členovia spoločenstva v otázkach, na ktoré sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov, môžu dať návrh na súd, aby vo veci rozhodol. 18) S 20 /1/ Výbor je výkonným orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, ktoré tento zákon, zmluva o založení alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. /2/ Výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva. 18) 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

19 /3/ Výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je zároveň členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru. /4/ Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva. Ak tak určujú stanovy, predseda spoločenstva organizuje a riadi bežnú činnosť spoločenstva. /5/ V prípade neprítomnosti predsedu spoločenstva ho môže zastupovať ďalší člen výboru, ktorý je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev. /6/ Člen výboru môže dostávať za výkon svojej funkcie odmenu, výšku ktorej určí zhromaždenie. S 21 /1/ Dozorná rada je oprávnená kontrolovať všetku činnosť spoločenstva a prerokúvať sťažnosti jeho členov. Dozorná rada zodpovedá za výkon svojej činnosti zhromaždeniu. /2/ Dozorná rada má najmenej troch členov. Členom dozornej rady môžu byť okrem členov spoločenstva aj iné fyzické osoby. Členstvo v dozornej rade je nezlučiteľné s členstvom vo výbore. /3/ Členovia dozornej rady môžu dostávať za výkon svojej funkcie odmenu, výšku ktorej určí zhromaždenie.

20 S 22 /1/ Ak to ustanovuje zmluva o založení alebo stanovy, spory medzi členmi spoločenstva, ktoré sa týkajú ich práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, rieši zmierovacia komisia. Zmierovacia komisia nemôže rozhodovať o vlastníckych vzťahoch k podielu spoločnej nehnuteľnosti. /2/ Zmierovacia komisia rieši spory medzi členmi spoločenstva podľa tohoto zákona alebo zmluvy o založení alebo stanov. Prejednanie sporu zmierovacou komisiou predchádza konaniu podľa osobitného predpisu. 19) /3/ Zmluva o založení alebo stanovy upravia podrobnejšie pôsobnosť zmierovacej komisie, jej konanie a počet členov zmierovacej komisie ako aj spôsob ich voľby. /4/ Výsledkom konania zmierovacej komisie je písomný zmier účastníkov sporu alebo odporúčanie, aby účastníci konania podali návrh na začatie konania pred súdom. Návrh na začatie konania pred súdom môžu účastníci zmierovacieho konania podať aj vtedy, ak sa do 4 mesiacov od podania návrhu na zmierovacie konanie nedosiahol výsledok konania. Piata časť Zrušenie, premena a zánik spoločenstva S 23 Spoločenstvo sa zrušuje a) ak sa výlučným vlastníkom všetkých podielov spoločnej nehnuteľnosti stáva jeden člen spoločenstva, 19) 8 Občianskeho súdneho poriadku.

21 b) premenou spoločenstva na obchodnú spoločnosť alebo družstvo, c) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva, inak dňom, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, d) vyhlásením konkurzu Súd môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii, ak zaniknú predpoklady vyžadované zákonom pre vznik spoločenstva alebo ak sa jeho založením porušil zákon. 25 Spoločenstvo sa môže premeniť na obchodnú spoločnosť alebo družstvo. 0 premene spoločenstva a prechode vlastníctva k podielu spoločnej nehnuteľnosti ako vkladu pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva platia osobitné predpisy. 20) 26 /1/ Zrušenie spoločenstva sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev. Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra pozemkových spoločenstiev. 20) Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

22 /2/ Spoločenstvo môže zaniknúť likvidáciou alebo bez likvidácie. Ak spoločenstvo zaniká likvidáciou, primerane platia ustanovenia osobitného právneho predpisu. 21) Likvidácia sa nevyžaduje, ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurz pre nedostatok majetku alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločenstvu žiadny majetok. Šiesta časť Register pozemkových spoločenstiev 8 27 /1/ Register pozemkových spoločenstiev vedie obvodný úrad. Návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev alebo zmenu údajov, ktoré sa do registra pozemkových spoločenstiev zapisujú, musí podať príslušný orgán spoločenstva do 60 dní odo dňa ich schválenia. /2/ O zápise upovedomí obvodný úrad príslušný orgán štátnej štatistiky 22) za účelom pridelenia identifikačného čísla, ako aj príslušný daňový úrad. /3/ Na zápis do registra pozemkových spoločenstiev je miestne príslušný obvodný úrad, v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný obvodný úrad, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti. 21) 70 a nasl. Obchodného zákonníka. 22) Zákon Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 155/1993 Z. z.

23 28 Návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev obsahuj e a) návrh na zápis skutočnosti, ktoré sa do registra pozemkových spoločenstiev zapisujú, b) zmluvu o založení, c) stanovy spoločenstva, ak sa na ich vydaní členovia spoločenstva dohodli, d) údaj či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa 3 ods Do registra pozemkových spoločenstiev sa zapisujú tieto údaje a) názov spoločenstva, b) sídlo spoločenstva, c) počet alebo veľkosť podielov jednotlivých členov spoločenstva, d) meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo volených členov orgánov spoločenstva, e) spôsob konania za spoločenstvo, f) dátum zápisu do registra. 30 Na konanie o zápise spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, 23) ak tento zákon neupravuje inak. 23) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

24 Siedma časť Prechodné a záverečné ustanovenia S 31 /1/ Spoločenstvá fyzických osôb, ktoré doteraz vznikli a boli založené podľa osobitných predpisov 24) sa považujú za spoločenstvo založené podľa tohto zákona. /2/ Spoločenstvá podľa odseku 1 sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do šiestich mesiacov od dňa účinnosti tohoto zákona a podať návrh na zápis do registra spoločenstiev. /3/ Oznámenie o vzniku spoločenstva podľa tohoto zákona je povinný príslušný orgán spoločenstva ohlásiť do 14 dní orgánu, u ktorého bolo spoločenstvo doteraz registrované alebo evidované. Tento orgán na základe oznámenia ich z registra alebo evidencie vyradí alebo vymaže ku dňu zápisu do registra spoločenstiev. /4/ Ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 2, príslušný orgán po uplynutí uvedenej lehoty nariadi jeho majetkové vyporiadanie, určí likvidátora, ktorý je odmeňovaný z výťažku tohto vyporiadania a na základe jeho oznámenia o ukončení majetkového vyporiadania vyradí spoločenstvo z evidencie alebo registra spoločenstiev. 24) Napr. zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z.

25 32 Zrušujú sa: 1. zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov, 2. zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch, 3. zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. 33 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1995.

26 DÔVODOVÁ SPRÁVA I. VÝVIN URBARIÁLNEHO ZRIADENIA NA SLOVENSKU A SÚČASNÝ PRÁVNY STAV Prechodom od štátu patrimoniálneho ku štátu stavovskému vznikla potreba úpravy pomeru medzi zemepánom a novovznikajúcim stavom poddanským. Táto úprava je zachytená v takzvaných urbároch. Aby sme pochopili sústavu urbariálneho zariadenia v jeho vývojových štádiách, musíme sledovať z jednej strany otázku pomeru poddaných voči zemepánovi a na druhej strane pomeru zemepána k panovníkovi. Pomer poddaného k zemepánovi sa najlepšie odzrkadluje v podrobných úpravách vzájomných práv a povinností, ktoré boli spísané v urbároch, ktoré sú z počiatku jednostranne oktrojované zemepánom. Neskoršie začína panovník zasahovať do pomeru zemepána a poddaného, autoritatívnou vrchnosternskou úpravou. Tak ako s donáciami prešla do rúk šľachty pôda, patriaca v štáte patrimoniálnom panovníkovi, tak prešli do područia šľachty aj všetci, ktorí nemali vlastnú pôdu a boli na pôde kráľovej - poddaní. Tým sa z rozmanitých spoločenských vrstiev obyvateľstva, osadeného na pôde župnej, na pôde hradov a na pôde kráľovskej, najmä z jobagionov, hradských a populov, z otrokov a prípadne aj z nemajetných jobagionov ríšskych, z nemajetných slobodníkov, utvorila sa nová trieda stavovsko-sociálna: poddanské obyvateľstvo, ktoré podliehalo tak zo strany majetkovej ako aj zo strany osobnej šľachte. Vývin urbárov začína sa už v XIII. storočí, ale najviac roku Neskoršie, keď už poddaní nemali sťahovaciu slobodu, zemepáni nadiktovali ich povinnosti v urbároch, to je v knihách, v ktorých sa tieto povinnosti zapisovali. (Mešťania boli z tohto vyňatí, lebo podliehali vrchnosti mesta podľa kráľovských výsad). Súkromné urbáre boli prostriedkom neobmedzenej vlády zemepánov nad poddanými. Právne riešenie problematiky urbárov začína pre Uhorsko vydaním patentu z 23. januára V týchto sa vychádzalo zo zásady: kto nie je šľachtic, nepatrí mu ani pôda a ako poddaný je prinútený živiť sa z pôdy zemepána. Preto šľachtická pôda, rozličným spôsobom užívaná, sa časom rozdelila na dva druhy - na pôdu pánsku (dominikál), ktorú obrábal vo svojej réžii sám zemepán a na pôdu urbársku (rustikál), ktorá patriac zemepánovi, bola prenechaná do užívania urbárnikom - poddaným. Podľa spôsobu užívania delil sa potom majetok u poddaných na tri druhy, menovite: 1. na majetok poddanský, 2. želiarsky a 3. domkársky. Urbárska osadlosť (sessio) sa skladala z intravilánu a extravilánu.

27 Urbár stanovil povinnosti poddaného, ktoré viazli na urbárskom práve, napríklad to boli peňažné dávky (cenzus v sume I zlatky každoročne od ženatého), bremená ako desiatka pre zemepána, deviatka pre cirkev. Pozemky sa triedili podľa ich účelového určenia na intravilán - t. j. vnútorný pozemok v obci, na ktorom stál rodinný dom a záhradka a exravilán, t. j. polia pre výrobnú činnosť mimo obce, ako oráčiny, lúky. Tieto pozemky prešli neskôr najčastejšie do priameho vlastníctva roľníka. Okrem tohoto priameho rozdelenia pozemkov urbárnici získali právo užívať niektoré lúky, lesy, prípadne trstiská zemepána a pri týchto nedošlo k priamemu deleniu, užívanie bolo spoločné (pastva, zber dreva a pod. ). Najväčší význam z hľadiska vývoja právnych pomerov k pôde má obdobie regulácií v druhej polovici 18. storočia, vydanie tzv. tereziánskeho urbáru z r Urbárske formy spoluvlastníctva sa vytvorili v tzv. Hornom Uhorsku, Chorvátsku, Sliezsku a Hornom Štajerskú, takže aj dnes sú iba ojedinelé v Maďarsku. Základná zmena v urbárskych pomeroch nastala rokom 1848 v dôsledku revolučných udalostí zrušením všetkých viazaností bývalých poddaných, založené na urbáre alebo zmluvách, ktoré urbársky súpis nahradzovali, zákonným článkom VIII/1848. Zmenilo sa i vlastníctvo. Poddaný sa stal z urbárskeho zaviazaného poddaného voči pozemkom ich plným vlastníkom. V roku 1853 bol vydaný tzv. urbársky patent, ktorým sa úplne zrušil dovtedajší urbársky pomer voči zemepánovi, urbárnici sa stali i právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy. Neskoršia úprava z roku 1871 spresňovala pomery voči lesom, pasienkom a vtedy ešte významným trstiskám. Ukladala zemepánovi, aby do jedného roka zaviedol sporné konanie o oddelenie urbárskeho podielu. Ak tak neurobil, súd konal z úradnej moci. Súčasne sa urovnali pozemkové pomery k niektorým druhom pozemkov ako opusteným, kopaničiarskym, okupovaným poddanými ich prisvojením si. Vznikali urbárske a iné spoločenstvá, ktoré mali svoje opodstatnenie v dôsledku racionálnej požiadavky spoločného užívania. Boli to osobitné vzťahy vzniklé z urbárskych práv voči lesom, pasienkom (lúkam) a trstiskám. Pre tieto druhy pozemkov vznikali tzv. urbárske spoločenstvá, pretože pri ostatných pozemkoch dosiahol roľník priame vlastníctvo pozemku. Spoločné užívanie lesov a pasienkov vzniklo pôvodne ako náhrada za oprávnenia urbárnikov voči zemepánovi, ohľadne pôvodného práva pasenia, zbierania dreva a pod. Spravidla bol zaknihovaný jediný kus pozemku a urobený zoznam vlastníkov v pozemnoknižnom protokole (boli to oprávnení urbárnici) spolu s označením podielu. Základom členenia podielov boli osminky, oktávy. Za urbarialistu sa totiž rátal ten, kto mal 1/8 podielu. Kto mal menej, spadal už do skupiny želiarov, ktorí mali spoločenstvá iného druhu. Pri registrácii urbárov vznikalo veľa sporov z rôznych dôvodov.

28 V tomto období došlo v roku 1898 k vydaniu osobitného zákona pre podmienky urbárnikov v Uhorsku. Bol to zákonný článok XIX. z roku 1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. I všetky neskoršie regulácie až do doby zrušenia týchto spoločenstiev zachovávali osobitný poriadok ohľadne spoločného urbárskeho pozemkového a iného majetku. Udržal sa osobitný režim a útvar spoluvlastníctva. Predpismi sa zachovávala požiadavka udržania osobitného účelu viazanosti majetku urbáru. Majetok ako celok zo spoločensko-hospodárskeho záujmu ostal viazaný ohľadne riadneho udržiavania, obhospodarovania a poberania úžitkov pod štátnym dozorom, avšak každému jeho vlastníkovi - podielnikovi patrilo právo so svojim vlastníckym podielom (v rámci zachovania celkových záujmov urbárskeho spoločenstva) s majetkom voľne nakladať, ideálne podiely ostali predmetom právnych rokovaní v zmysle predpisov (kúpa-predaj, nájom a pod. ). Proces premeny prebiehal aj vo vlastníckych vzťahoch tzv. zemianskych. Feudál sa spravidla usilovať stať veľkostatkárom. Tieto pozemky, najmä pozemky členov kráľovskej rodiny (kráľovskej koruny) sa stali jadrom neskoršieho štátneho majetku. Z pozemkov drobných zemanov sa stali komposesoráty. Komposesorát pôvodne znamená podľa uhorského práva určitú osobitnú formu spoluvlastníctva rodinného klanu, a to pri pozemkoch lesných pripadne pasienkoch. Toto spoluvlastníctvo tiež vykazovalo niektoré odchýlky od bežného chápania spoluvlastníctva. Patrili k nim výsady ako právo mlyna, právo vykonávať niektoré remeslá, právo rybolovu, poľovníctva a pod. Niektoré z nich už zanikli, niektoré sa zachovali dodnes. Komposesorátne spoločenstvo získalo osobitný spôsob a režim rozhodovania o vlastníctve. Zvolili si správcu, ktorý spravoval celé spoluvlastníctvo. Správcu si určili majitelia dohodou alebo boli priamo organizovaní ako tzv. komposesorátny spolok (bola to korporácia fungujúca podľa systému vlastných stanov). Potom volili správcu podľa ustanovení stanov na valnom zhromaždení. Hlavné charakteristické znaky týchto spoločenstiev boli: - nedielne spoluvlastníctvo, - rozhodovanie v zhromaždení spolumajiteľov alebo na základe ním schválených zásad (uznesení), - výkon správcovstva alebo uznesení spolumajiteľov volenými orgánmi - predseda, správca, iné výkonné orgány (lesný gazda, pokladník, výbor), - rozhodovanie hlasovaním, pri princípe väčšiny majiteľov počítanej podľa podielov. Pôsobnosť rozhodovania spolumajiteľov sa neumožňovalo na rozhodovanie o scudzení, zaťažení alebo rozdelení podstaty užívaných lesov a holín. Vyčlenenie reálnej parcely zo spoločného pozemku si pri lesnej pôde spolumajiteľ nemôže vyžiadať.

29 Z ďalších foriem spoločenstiev boli známe spoločenstvá kurialistov (zemianske), kopaničiarske pozemky - splynuli s vlastníctvom, cenzuaristi - zvláštny daňový režim, deputátnici - užívanie za odplatu prácou. Pozemkové spoločenstvá a s nimi súvisiace osobitné druhy vlastníckych vzťahov boli zrušené alebo obmedzené zákonmi SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a zák. č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov. Zachovanie spoločenstiev v podobe, v akej pôsobili do roku 1949 alebo 1958 s použitím právnej úpravy v zákonných článkoch XIX/1898 a X/1913 znemožňuje diskontinuita právnych vzťahov bývalých spoločenstiev ako aj úplne odlišné mechanizmy regulovania vzťahov v súčasnom štáte, a to z dôvodu, že tieto vznikali v období rozpadu feudálnych vzťahov. V roku 1958 bolo podľa zákona č. 2/1958 Zb. zrušených asi 2504 spoločenstiev, z ktorých bolo aktívnych cca 400. Na základe zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, nadobúdajú občania k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom spoločného obhospodarovania a užívania vlastnícke vzťahy, ktoré už i v plnom rozsahu využívajú. Obnovenie pozemkových spoločenstiev je upravené tiež zákonom SNR č. 294/1992 Zb. K dobe predloženia návrhu bolo obnovených podľa reštitučných predpisov približne 1700 spoločenstiev. Týmto spoločenstvám bol vydaný lesný pôdny fond vo výmere ha, čo z celkovej plochy vlastnícky patriacej týmto spoločenstvám ( ha) predstavuje vyše 69 %. Podiel lesného pôdneho fondu vo vlastníctve spoločenstva na celkovej výmere lesov Slovenskej republiky predstavuje vyše 22 %. Novoutvorené spoločenstvá spravidla nepodnikajú pravidelne, prípadne v nich podnikajú len jednotliví podielnici. Pravidelné podnikanie všetkých členov spoločenstiev okrem nezáujmu a vekovej skladby sťažuje i veľká rozdrobenosť podielov. Na jednej parcele (nehnuteľnosti) je počet spoluvlastníkov od 60 do Podiely spoluvlastníkov v niektorých prípadoch predstavujú zlomok s päťmiestnym menovateľom. Spoločenstvá nemajú vytvorené mechanizmy na získavanie prostriedkov pre spoločnú činnosť. Nie sú riešené mechanizmy zamestnávania ani vzťahy k orgánom štátnej správy alebo orgánom obcí. To sa prejavuje pri kalamite (premnoženie škodcov, iné mimoriadne udalosti), v ktorých chýba spôsob zabezpečenia rýchlej akcie resp. reakcie na situáciu. Prevažná väčšina reštituovaných majetkových hodnôt (pasienky, lesy) prináša ich podielovým spoluvlastníkom len nepravidelný výnos. Spravidla len v ihličnatých lesoch sa dosahuje výnos pravidelne.

30 II. VŠEOBECNÁ ČASŤ Návrh zákona sa usiluje napomáhať riešiť vyššie uvedené problémy s cieľom - preklenúť obdobie hľadania vlastných mechanizmov chodu spoločenstiev, - usporiadať vzťahy k štátu, - usporiadať vzťahy vo vnútri spoločenstiev, - podporiť sceľovanie pozemkov a pôsobiť proti ďalšiemu drobeniu, - naznačiť možnosti realizovania podnikateľských zámerov v nadväznosti na existujúci právny poriadok. Pritom rešpektuje Listinu základných ľudských práv a slobôb a Ústavu SR. Nedotýka sa vlastnictva k podielu veci a zachováva plne zásadu dobrovoľného prijímania povinností vo vnútri spoločenstva. Spoločenstvá sa založia z vôle majiteľov podielu z dôvodov všeobecného záujmu ako personálne združenie. Na základe rozhodnutia spolumajiteľov môže byť spoločenstvo i právnickou osobou. Vznik spoločenstva má dve fázy: prvá - založenie, druhá - vznik spoločenstva. Návrh v siedmych častiach rieši: I. Úvodné ustanovenia II. Úpravu majetkových vzťahov v spoločenstvách III. Druhy pozemkových spoločenstiev a ich právne postavenie vrátane hospodárenia IV. Vymedzenie orgánov spoločenstva a ich pôsobnosti V. Zrušenie, premenu a zánik spoločenstva VI. Register pozemkových spoločenstiev VII. Prechodné a záverečné ustanovenia. Úvodné ustanovenia zákona vymedzujú obsah činnosti pozemkového spoločenstva a vymedzuje okruh jeho adresátov. Spoločenstvo podľa tohoto zákona nie je podnikateľským subjektom v zmysle predpisov o podnikaní. To však nebude brániť, aby spoločenstvo vykonávalo jednotlivé výnosové aktivity alebo aby podnikalo sústavne vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Potom sa bude musieť podriadiť mechanizmom platným pre všetkých podnikateľov. Otázku osobitosti podnikania v pôdohospodárstve bude musieť vyriešiť novela príslušných právnych predpisov, t. j. zákona č. 105/1990 Zb. v znení zákona č. 219/1991 Zb. Spoločenstvo sa zapisuje v príslušnom registri. Ak je právnickou osobou, vznikne dňom jeho zápisu do príslušného registra, čo je v súlade s ust. 19 Občianskeho zákonníka. Orgány spoločenstva sú formulované v bežnom štandarde, s prihliadnutím na skutočný stav spoločenstiev. Vzhľadom na početnosť spoluvlastníkov v jednotlivých spoločenstvách uľahčuje sa ich formovanie možnosťou konať zhromaždenie podielnikov v etapách (v rôznom čase a na rôznych miestach).

31 Riešenie drobných nezhôd môže robiť zmierovací zbor, čím sa návrh snaží preklenúť obdobie preťaženia súdov, poskytnúť efektívnu a rýchlu ochranu právam a oprávneným záujmom občanov. Vlastnícke veci však bude vždy riešiť súd. Právo súdnej ochrany sa nenarúša, nakoľko po neúspešnosti zmierovacieho konania riešia spory súdy. Osobitná úprava spoluvlastníctva a vzťahov k tretím osobám v spoločenstve je odlišná od úpravy v Občianskom zákonníku, najmä - ustanovením nedeliteľnosti spoluvlastníctva, - ustanoveniam o dôslednom rozdeľovaní práv a povinností podľa podielov so zachovaním solidárnych prvkov podľa Občianskeho zákonníka ( 139, 835/2), ) - obmedzením drobenia podielov pri zmluvných prevodoch. Úprava sleduje umožnenie zväčšovania podielov spoluvlastníkov, pretože rozdrobenosť podielov je už neúnosná. Umožňuje tiež nadobudnutie podielov novým členom, so súhlasom orgánu spoločenstva určeného v spoločenskej zmluve v snahe zachovať právo výberu nových spoluvlastníkov. Ustanovenia devízových predpisov platia i pre prevod podielu nehnuteľnosti, ktoré nemožno prevádzať okrem taxatívne určených prípadov, na devízových cudzozemcov. Spoločenstvo hospodári najmä s majetkom, ktorý si spoločníci sami oddelia (vklad) od svojho majetku a vložia do majetku spoločenstva, alebo ktorý dostane ako príspevok, dar či iný príjem (dotácia). Postupne spoločenstvá vytvoria vlastný majetok, ktorý zvýši ich hodnotu. Pre prevode podielu na nehnuteľnosti sa ich hodnota vyjadrí v cene podielu. Nadobúdateľ podielu sa stáva vždy členom spoločenstva a preto musí pri prevzatí podielu vyhlásiť, že pristupuje k zmluve o zriadení. Majetok spoločenstva bez právnej subjektivity bude v podielovom spoluvlastníctve členov. 0 majetku spoločenstva s právnou subjektivitou platia všeobecné ústavné princípy, Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, ako aj rozhodnutia členov spoločenstva, najmä zmluva o zriadení. Spoločenstvá fyzických osôb budú vystupovať v pracovnoprávnych vzťahoch ako fyzické osoby ( 269 ods. 2 ZP). Spoločenstvo, právnická osoba po svojom vzniku bude môcť vstupovať vo svojom mene do právnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnych. Tieto vzťahy môžu zakladať i so svojimi členmi. Pre určenie podmienok podnikania spoločenstva návrh vychádza z daného právneho poriadku a pridŕža sa jednotnej úpravy podnikania v jeho základnom kódexe - Obchodnom zákonníku. Tak ako iné právnické osoby môže i spoločenstvo po splnení skutočností ustanovených predpismi o podnikaní vykonávať podnikateľské aktivity a zakladať obchodné spoločnosti a družstvá, prípadne sa samo na takúto spoločnosť alebo družstvo transformovať.

32 Z hľadiska vplyvu zákona na štátny rozpočet SR prijatie tejto právnej úpravy môže vylepšiť príjmovú časť rozpočtu v prípade úspešného podnikania spoločenstiev, resp. zachytenia podnikateľských výnosových aktivít. Konkrétne príjmy nevyčíslujeme, nakoľko nie sú k dispozícii porovnateľné údaje. Register spoločenstiev naopak napomôže zachytiť prípadné nekontrolované a nezdanené zisky. III. OSOBITNÁ ČASŤ K 1 až 3 Úvodné ustanovenia zdôrazňujú a uvádzajú účel zákona NR SR o pozemkových spoločenstvách, vymedzujú rozsah jeho pôsobnosti, účel a úlohy pozemkových spoločenstiev. Účelom zákona je upraviť špecifické majetkové vzťahy založené na spoluvlastníctve lesných pozemkov a pasienkov, ktoré z ekonomických, verejných ale aj individuálnych záujmov samotných vlastníkov nie je výhodné obhospodarovať samostatne. Verejný záujem na spoločnom obhospodarovaní týchto pozemkov je daný najmä požiadavkou zachovania funkcie lesa tak, ako ju ustanovuje zákon o lesoch. Zákon sa vzťahuje na skupinu fyzických osôb, ktorých majetkové vzťahy historicky vznikli na území Slovenskej republiky po zrušení poddanstva ako náhrada pre bývalých poddaných za právo pastvy, zbieranie dreva a rákosia. Tieto vzťahy boli ukončené po účinnosti zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobých právnych útvarov a zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. Zákon má napomáhať preklenúť spočívanie týchto vzťahov po ich obnovení nielen v reštitučnom procese podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Ďalší okruh osôb, na ktoré sa zákon vzťahuje, sú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, v ktorých prevaha verejného záujmu na trvalom udržaní lesa ako prírodného zdroja vyžaduje nedeliteľnosť ucelených lesných častí, ale obdobne v prípadoch vydania (faktického), kedy vlastnícke právo zostalo zachované a vlastníci ho chcú prakticky uplatňovať. Zákon tiež umožňuje vlastníkom iných poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov, aby využili poskytované možnosti špeciálneho účelového združenia. Úlohy spoločenstva, ktoré plní sú obsiahnuté v 3. Spoločenstvo môže vykonávať aj ďalšiu podnikateľskú činnosť, avšak len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

33 K 4 až 8 Na podielové spoluvlastníctvo v pozemkovom spoločenstve sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ( 141 a 142) upravujúce podielové spoluvlastníctvo, a preto sa navrhuje pre špecifické účely pozemkových spoločenstiev prijatie osobitnej právnej úpravy v podielovom spoluvlastníctve, ktoré má pôsobiť proti ďalšiemu drobeniu skupiny pozemkov v pozemkovom spoločenstve ( 2), tým, že ďaľšie rozdelenie podielu na menšie podiely je možné len za podmienok, ktoré si spoločenstvo vopred určí, pričom návrh zákona zakazuje umožniť vytváranie takých podielov, ktoré by predstavovali výmeru pozemkov menšiu ako 2000 m2, a nie je možné zrušiť podielové spoluvlastnícitvo. Spoločenstvo ako celok je nedeliteľné. Vlastníci podielov môžu vykonávať svoje dispozičné oprávnenie prevodom iba celého svojho podielu na iné osoby, a to za podmienok uvedených v zákone. Tým nie sú dotknuté pri prevode podielu kúpnou zmluvou iné práva vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Zmluvná rovnosť spoluvlastníka pri nakladaní s podielom j e obmedzená. Mieru práv a povinností spoluvlastníkov určujú ich podiely, ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak. Len za predpokladu, že nie je možné preukázať výšku pôvodných podielov spoluvlastníkov v obnovených spoločestvách, s odvolaním sa na už prijatú úpravu platí, že výška podielov j e rovnaká. Zákon umožňuje, aby ten kto je držiteľom podielu spoločnej nehnuteľnosti a svoje vlastnícke právo nemôže preukázať, bol zapísaný ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ak mu bolo vydané osvedčenie podľa osobitného predpisu. Postavenie Slovenského pozemkového fondu pri zastupovaní tých, ktorých pobyt nie je známy, alebo ktorí svoje práva neuplatnili alebo nepreukázali alebo štátu ako vlastníka vychádza z existujúcej zákonnej úpravy. Slovenský pozemkový fond však pozemky predstavované podielmi, ktoré má v správe, dáva do užívania spoločenstvám, pričom tieto majú zároveň predkúpne právo k podielom v správe Slovenského pozemkového fondu. Nadobúdateľ podielu jeho zmluvným prevodom alebo prechodom podielu na základe zákona alebo rozhodnutia príslušného štátneho orgánu sa stane členom spoločenstva zo zákona. Rešpektujúc zásadu obmedzenia drobenia podielu spoločnej nehnuteľnosti sa dedičia alebo spoluvlastníci majú dohodnúť, ktorý z nich sa stane vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti a následne sa vysporiadať. Ak sa tak nestane, majú ostatní spoluvlastníci - členovia spoločenstva v záujme dodržania zásady nedrobenia pozemkov oprávnenie na určenie vlastníctva z podielu spoločnej nehnuteľnosti návrhom na súd. Prípad ak všetci dedičia odmietnu dediť podiely spoločnej nehnuteľnosti rieši návrh zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva.

34 K S 9 a 10 Vlastníci nedeliteľnej spoločnej nehnuteľnosti, budú môcť vytvárať na základe tohoto zákona, spoločenstvá a) bez právnej subjektivity - spoločenstvo fyzických osôb, ktorého princípy budú s určitými odchýlkami nadväzovať na ustanovenia 829 Občianskeho zákonníka, b) s právnou subjektivitou, a to - spoločenstvo svojho druhu - podľa tohoto zákona, alebo - právnická osoba - podnikateľ, obchodné spoločnosti alebo družstvo podľa Obchodného zákonníka. Tieto možnosti budú mať majitelia podielov na výber. Upravuje sa mechanizmus založenia spoločenstva bez právnej subjektivity jednoduchým spôsobom, a to zápisom. Aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam, pri zápise musia spoločníci uviesť základné informácie predpísané zákonom. Slovenský pozemkový fond ako správca podielov uvedených v 6 návrhu zákona sa nestáva členom spoločenstva, ale sa musí súhlasne vyjadriť k jeho vzniku, a to vzhľadom k tomu, že podiely v jeho správe predstavujú v praxi väčšinu podielov spoločnej nehnuteľnosti. Na vyriešenie problému záväzkov spoločenstva, ktoré nie je právnickou osobou, voči tretím osobám platí solidárny princíp podľa Občianskeho zákonníka. K S 11 a 12 Ustanovenie obsahuje mechanizmus vzniku spoločenstva, právnickej osoby, s rozlíšením etáp ustanovených v Občianskom zákonníku, a to etapa založenia a etapa vzniku. Právnická osoba vznikne zápisom do registra spoločenstiev. Záväzky spoločenstva, ako právnickej osoby a jeho členov voči tretím osobám sa radia princípom poradia záväznosti 1. spoločenstvo, celým svojim majetkom, 2. členovia spoločenstva, spoločnou nehnuteľnosťou a ostatným spoločným majetkom, podľa podielov. V tom sa odlišuje navrhované riešenie od riešení obchodných spoločností. Ustanovuje sa obsah zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, ktorú schvália členovia na prvom valnom zhromaždení. Na jej schválenie je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov ( 20). V prípade, že spoluvlastníci, ktorí sú v menšine, nesúhlasia so zmluvou, môže sa obrátiť na súd, aby o veci rozhodol. Členovia spoločenstva sa môžu dohodnúť, že spoločenstvo vydá stanovy, ktoré podrobnejšie upravia niektoré otázky. Zoznam osôb, ktoré uzatvoria zmluvu o založení spoločenstva, bude tvoriť prílohu tejto zmluvy. K 13 a 14 Spoločenstvo bude vplývať na hospodárenie s majetkom svojich členov najmä mechanizmami založenými zmluvou o založení. Spoločnú činnosť môžu podporiť členovia vkladmi alebo príspevkami, ale jej príjmy môžu plynúť i od iných osôb. Hospodárenie spoločenstva právnickej osoby založenej podľa tohoto zákona vychádza z týchto zásad: a) vlastníctvo spoluvlastníkov k pozemkov ostáva zachované,