euro kompas ročník IV. číslo 2/2007 ČASOPIS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR O ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOCH Úspech p

Prepis

1 euro kompas ročník IV. číslo 2/2007 ČASOPIS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR O ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOCH Úspech patrí pripraveným Poprad je s celkovou sumou prevyšujúcou 600 miliónov korún na prvom mieste v Prešovskom kraji v objeme vyčerpaných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. NSRR SR Počet a zoznam operačných programov, ako aj finančné alokácie na ne zostávajú nezmenené. Ich schválenie Európskou komisiou sa očakáva začiatkom augusta. Čítajte na str. 4 Najlepšie RRA na Slovensku zdôrazňujú potrebu partnerstiev Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR udelil ocenenia štyrom najlepším regionálnym rozvojovým agentúram za rok Čítajte na str. 10

2 Obsah Peter Bulla: Úvodník 3 Katarína Kukučková Tomková: Národný strategický referenčný rámec SR na roky Aktuálny stav v procese negociácií 4 Dušan Gábor: Skúsenosti minulosti pre rozvoj budúcnosti 6 Daniela Holáková: Európske fondy pre rozvoj regiónov 8 Magda Vaculčiaková: Najlepšie RRA na Slovensku zdôrazňujú potrebu partnerstiev 10 Alexander Mušinka: Úspech patrí pripraveným. Poprad líder v čerpaní eurofondov 18 Viliam Čierny: Cesta k slobode 24 Dušan Gábor: Roadshow Poznáme víťazný tím 26 Daniela Holáková: Zaujímavosti z EÚ 29 Daniela Holáková: Summary 30 Magda Vaculčiaková: Kalendárium 32 Sledujte našu internetovú stránku Eurokompas vydáva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Riadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva Prievozská 25, Bratislava tel.: 02/ strukturalnefondy@build.gov.sk Šéfredaktorka: Daniela Holáková Redakčná príprava, grafická úprava a tlač: TIMUR&partners, s. r. o. Registračné číslo MK SR: 3636/2006 eurokompas 02

3 Úvodník Milé čitateľky, milí čitatelia! Vrámci prípravy nového programového obdobia nadväzujeme na skúsenosti, ktoré sme získali pri čerpaní prostriedkov minulého obdobia. V skrátenom programovacom období sme ako SR mali z fondov EÚ a štátneho rozpočtu celkovo vyčlenených 63,503 mld. Sk. Aktuálne je výška zazmluvnenia týchto prostriedkov na úrovni zhruba 87,9 % a výška čerpania 42,42 % z celkového objemu poskytnutých prostriedkov. Čo je potrebné pozitívne hodnotiť v rámci predchádzajúceho programovacieho obdobia, je fakt, že sa podarilo vytvoriť kvalitné základy systému riadenia a implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu prakticky na všetkých úrovniach riadenia. K slabým stránkam predchádzajúceho obdobia patrila najmä poddimenzovanosť administratívnych kapacít. Rovnako k slabým stránkam možno priradiť nedostatočné využívanie podpory informačných technológií, a to v celom procese riadenia a implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (ďalej ŠF a KF). V rámci nového programového obdobia považujeme za nevyhnutné, jednak vyvarovať sa týchto negatívnych skúseností, ale na druhej strane tiež využiť pozitívne skúsenosti tak, aby boli tieto odrazené v kvalitne nastavenom systéme riadenia ŠF a KF. Zároveň robíme kroky na zavedenie nových prvkov v systéme, ktoré Peter Bulla riaditeľ odboru riadenia štrukturálnych fondov sekcia stratégie rozvoja regiónov MVRR SR podporia zvýšenie efektívnosti a skvalitňovanie procesov riadenia a koordinácie. Výzvou pre nové programové obdobie je pripravenie takého systému riadenia, ktorý umožní vyššiu mieru koordinácie a koncentrácie pomoci. Predpokladáme, že sledovanie týchto nástrojov povedie k efektívnejšiemu a účinnejšiemu využívaniu finančných prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné v rámci realizácie Národného strategického referenčného rámca SR pre roky (ďalej NSRR) zabezpečiť súlad a koordináciu medzi NSRR a operačnými programami vrátane ostatných dokumentov na všetkých úrovniach riadenia a implementácie ŠF a KF. Toto je možné dosiahnuť len pri funkčnom prepojení dvoch základných úrovní systému riadenia ŠF a KF strategickej a operačnej. Strategickú úroveň systému primárne zabezpečuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej MVRR SR) ako Centrálny koordinačný orgán (ďalej CKO), a to jednak v oblasti vypracovania a negociácie NSRR, ako aj v oblasti koordinácie, metodického usmerňovania a hodnotenia systému ŠF a KF. Strategická úroveň je tiež tvorená Ministerstvom financií SR v úlohe Certifikačného orgánu pre oblasť finančného riadenia a Orgánu auditu pre oblasť kontroly a auditu a ďalšími ministerstvami v postavení riadiacich orgánov v oblasti prípravy jednotlivých operačných programov. Operačnú úroveň systému implementácie NSRR budú zabezpečovať riadiace orgány, resp. sprostredkovateľské orgány pod riadiacimi orgánmi. CKO pre programové obdobie bol zriadený uznesením vlády SR č. 832 z 8. októbra Predstavuje hlavný orgán SR, ktorý je zodpovedný za efektívne a účinné riadenie pomoci zo ŠF a KF. V tejto súvislosti MVRR SR ako CKO zabezpečuje súlad, koordináciu a maximálnu synergiu medzi stratégiou NSRR a stratégiami jednotlivých operačných programov a tiež súlad s ostatnými strategickými dokumentmi SR, na ktoré NSRR nadväzuje. Na úrovni riadiacich dokumentov vychádza z jednotného modelu riadenia NSRR podľa Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na roky Uvedený dokument definuje štandardné postupy a procesy riadenia ŠF a KF záväzné pre všetky riadiace orgány. Jednotlivé časti systému riadenia ŠF a KF sú detailnejšie rozpracované v metodických usmerneniach CKO. V rámci nastavenia procesov čerpania finančných prostriedkov zo ŠF a KF vychádza CKO z tzv. princípu 3 Z (zjednotenie, zjednodušenie, zefektívnenie). Cieľom je uplatniť tento princíp na všetkých úrovniach riadenia pomoci, najmä vo vzťahu k prijímateľom. V súčasnosti pripravujeme spustenie novej verzie Informačného a monitorovacieho systému ITMS II pre programové obdobie Medzi hlavné zmeny ITMS systému patrí novo vybudovaný portál verejná časť ITMS. Táto časť systému umožní žiadateľom, ako aj príjemcom príspevku priamo vytvárať žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej NFP) z prostriedkov ŠF, resp. žiadosti o platbu. Dáta z portálu, prenášané priamo do ITMS, prácu riadiacich orgánov zjednodušia, keďže tí budú vkladané dáta už len kontrolovať a v prípade chybného zadania upravovať. Žiadatelia budú mať na druhej strane on line prehľad o stave svojich žiadostí o poskytnutie NFP, resp. žiadostí o platbu. Portál zároveň zabezpečí pri vkladaní kontrolu správnosti zadávaných údajov. Týmto predpokladáme, že sa zníži chybovosť vypĺňania žiadostí a skráti sa priemerný čas ich vybavovania. Okrem týchto zmien pripravujeme úpravy v ITMS, ktoré zabezpečia zvýšenie automatizácie procesov a tiež zlepšenie výstupov pre riadenie ŠF a KF na všetkých úrovniach. Cieľom v oblasti informačných technológií je vybudovanie komunikácie plne založenej na elektronickej báze. Tomuto však okrem psychologickej bariéry bráni zatiaľ aj legislatíva, a to zavedenie elektronického podpisu. Po splnení tohto predpokladu chceme vytvoriť predpoklady, aby žiadatelia, resp. prijímatelia pomoci mohli podávať žiadosti bez potreby predkladania v papierovej forme. Týmto krokom by sa výrazne prispelo ku skráteniu času výmeny informácií medzi žiadateľom, resp. prijímateľom a poskytovateľom pomoci. MVRR SR ako CKO kladie veľký dôraz na zabezpečenie transparentnosti a prehľadnosti celého procesu predkladania a hodnotenia projektov. V praxi to znamená najmä zavádzanie jednotnej štruktúry výzev na predkladanie projektov, formulárov žiadostí o poskytnutie NFP, príručiek pre žiadateľa a najmä zníženie počtu povinných príloh a nemennosť podmienok výzvy vo vzťahu k žiadateľovi. Ambíciou v uvedenej oblasti je zaviesť do praxe používanie jednotných zmluvných formulárov pre všetky operačné programy. Za účelom zvýšenia transparentnosti zavádzame do systému aj stanovenie minimálnej dĺžky zverejnenia výzvy, uplatňovanie klarifikácie, t.j. kladenie dôrazu na kvalitu predkladaných projektov pri hodnotení, a nie na splnenie podmienok formálnych náležitostí, operatívnu komunikáciu žiadateľov a prijímateľov cez verejný portál ITMS a nastavenie dĺžky celého schvaľovacieho procesu maximálne na 70 dní. Na záver by som chcel za MVRR SR ako CKO uistiť, že vyvíjame maximálne úsilie v rámci plnenia úloh uložených v oblasti riadenia a implementácie ŠF a KF s cieľom, aby Slovensko využilo všetky ponúkané možnosti a všetky finančné zdroje určené pre našu krajinu z programov Európskej únie. Veríme, že táto naša snaha vytvorí predpoklady na zvýšenie kvality života a prospech všetkých občanov našej krajiny. 03 eurokompas

4 Katarína Kukučková Tomková generálna riaditeľka sekcie stratégie rozvoja regiónov Národný strategický referenčný rámec SR na roky Aktuálny stav v procese negociácií Súčasné programové obdobie je pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím, v ktorom bude mať možnosť využívať zdroje z fondov Európskej únie počas celého jeho trvania, a to na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec. Tento strategický dokument bol vypracovaný v súlade s novými nariadeniami Európskej únie k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu a bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č zo 6. decembra Slovenská republika oficiálne predložila Európskej komisii (ďalej len EK) Návrh Národného strategického referenčného rámca SR na roky (ďalej len NSRR) 21. decembra 2006 prostredníctvom elektronického systému riadenia fondov v Európskom spoločenstve SFC Týmto krokom sme sa pripojili k niekoľkým ďalším krajinám únie, ktoré tento dokument oficiálne predložili ešte v minulom roku (Rakúsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Maďarsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo a Malta). Dňa 27. februára 2007 boli k NSRR v Bratislave otvorené oficiálne rokovania s Európskou komisiou, na ktorom EK požiadala prepracovať dokument podľa vznesených pripomienok uvedených v pozičnom dokumente. Operačné programy predkladajú EK príslušné riadiace orgány takisto ako NSRR prostredníctvom elektronického systému SFC Všetky vládou SR schválené návrhy operačných programov boli po zapracovaní výsledkov ex ante hodnotenia a strategického environmentálneho hodnotenia oficiálne predložené v termíne do 6. marca 2007 v súlade so všeobecným nariadením EÚ. Pri oficiálnych i pracovných diskusiách so zástupcami EK sa zo strany EK vyskytli výhrady k opodstatnenosti samostatného Operačného programu Zdravotníctvo (ďalej len OPZ). Komisia vyjadrovala obavy z možných nedostatočných administratívnych kapacít a nedostatočnej skúsenosti z fungovania samostatného operačného programu na Ministerstve zdravotníctva SR, efektívnosti využitia prostriedkov vzhľadom na relatívne nízku finančnú alokáciu (250 mil. eur) vo vzťahu k potrebnej administratíve, ako aj z možných problémov pri koordinácii OPZ s inými príbuznými rezortnými programami (životné prostredie, vzdelávanie, informatizácia spoločnosti). Po ďalšej intenzívnej komunikácii s Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu politiku a rokovaniach s komisárkou pre regionálnu politiku pani Danutou Hübnerovou EK akceptovala existenciu tohto operačného programu pod podmienkou zabezpečenia medzirezortnej koordinácie s ostatnými programami a vybudovania administratívnych kapacít na efektívne riadenie a implementáciu OPZ. Počet a zoznam operačných programov schválený uznesením vlády SR č zo 6. decembra 2006 aj finančné alokácie na jednotlivé operačné programy zostávajú nezmenené. Pokiaľ ide o ďalší priebeh negociácií, v marci a máji 2007 sa uskutočnili v Bruseli pracovné stretnutia zástupcov MVRR SR so zástupcami EK k predloženým pripomienkam. V súvislosti s potrebou zapracovania pripomienok EK k NSRR, vyžadujúcich si zmeny v dokumente, ktoré je potrebné schváliť vládou SR, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR predložil na rokovanie vlády 2. mája 2007 iniciatívny materiál Návrh úpravy Návrhu NSRR SR v nadväznosti na pripomienky EK a roko- eurokompas 04

5 Foto Audiovizuálna knižnica EK 2007 vania s EK, ktorý vláda SR schválila uznesením č. 407 z 2. mája Predložený materiál reagoval na pripomienky EK týkajúce sa Návrhu Operačného programu Životné prostredie, Návrhu Operačného programu Technická pomoc, Návrhu Operačného programu Informatizácia spoločnosti, horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity a tiež úpravu spôsobu výpočtu vyčlenenia finančných prostriedkov na technickú pomoc. Súčasťou tohto materiálu je aj dopracovaná príloha Inovatívne finančné nástroje. Uvedené zmeny boli zapracované v texte NSRR a operačných programov. Začiatkom júna 2007 bol EK neoficiálne zaslaný NSRR, prepracovaný podľa pripomienok uvedených v pozičnom dokumente EK. Dňa 15. júna 2007 dostalo MVRR SR neoficiálnu reakciu EK na túto verziu dokumentu. Následne sa uskutočnili pracovné stretnutia riadiacich orgánov so zástupcami EK. Cieľom týchto diskusií a intenzívnej komunikácie i spolupráce s EK bolo zabezpečiť taký obsah NSRR, aby ho EK predbežne (neoficiálne) odsúhlasila a aby mohol byť prepracovaný NSRR opätovne oficiálne predložený EK do konca júna. Tento cieľ sa nám podarilo splniť po upravení dokumentu podľa pripomienok EK sme NSRR 29. júna 2007 znovu oficiálne predložili EK. Veríme, že sa nám podarí dosiahnuť s EK do konca júla politickú dohodu o jeho obsahu, hoci rozhodnutie o schválení NSRR de jure EK zrejme vydá neskôr. Zároveň je dôležité spomenúť, že EK nebude schvaľovať dokument Národný strategický referenčný rámec členských štátov ako taký, ale len zoznam OP v NSRR, finančné alokácie na operačné programy a doplnkovosť. Reálne čerpanie prostriedkov z eurofondov závisí predovšetkým od priebehu negociácií s EK o operačných programoch a termínoch ich schválenia. Jednotlivé operačné programy môžu byť schválené v rôznom čase, ale až po tom, ako EK vydá rozhodnutie o kľúčových častiach NSRR, t. j. o zozname OP a finančných alokáciách. V súčasnosti sa zapracúvajú pripomienky EK do OP, ktoré budú následne opätovne predkladané EK. Dňa 29. júna 2007 bol oficiálne zaslaný EK Operačný program Informatizácia spoločnosti a v prvej polovici júla 2007 boli predložené ďalšie operačné programy OP Technická pomoc, Regionálny operačný program a OP Doprava. Po schválení OP vypracuje príslušný riadiaci orgán harmonogram výzev. Nie je však možné povedať, kedy presne budú výzvy vyhlásené. Závisí to od špecifickosti jednotlivých opatrení a pripravenosti jednotlivých riadiacich, resp. sprostredkovateľských orgánov. Prvé výzvy na predkladanie projektov budú vyhlásené pre verejný sektor a pre súkromný sektor sa uvažuje s neskorším termínom, pretože k nim je potrebné vypracovať ďalšie dokumenty, napr. schémy štátnej pomoci. Zároveň paralelne prebieha systémový audit pripravenosti subjektov zapojených do systému implementácie fondov EÚ pre programové obdobie pod gesciou Ministerstva financií SR. Audit sa zameriava na posúdenie riadiacich a kontrolných systémov jednotlivých subjektov s národnou legislatívou a legislatívou EÚ, usmerneniami Centrálneho koordinačného orgánu a Certifikačného orgánu. Priebeh oficiálnych rokovaní s EK k NSRR a jednotlivým OP a ich následné úpravy podľa pripomienok EK majú vplyv aj na stav prípravy riadiacich dokumentov. Schválenie operačných programov Európskou komisiou je základným východiskom pre tvorbu ďalších nadväzujúcich riadiacich dokumentov (programové manuály, schémy štátnej pomoci, príručky pre žiadateľov), ktoré vychádzajú zo strategických dokumentov. Jednotlivé programové dokumenty a aktivity Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR odzrkadľujú doterajšie skúsenosti s čerpaním prostriedkov získané v programovacom období a s uskutočňovaním regionálnej politiky v predchádzajúcich rokoch. Na inšpiráciu slúžili aj skúsenosti iných krajín (napr. Írsko, pobaltské krajiny), ktorým sa podarilo v posledných rokoch výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť. Veríme, že tieto poznatky sú pevným základom na úspešné a efektívne uskutočňovanie podpory regionálneho rozvoja na centrálnej, regionálnej, ako aj miestnej úrovni v nasledujúcich rokoch. Slovensko nastupuje na túto cestu s predsavzatím využiť tieto možnosti a zdroje čo najefektívnejšie a v prospech všetkých svojich občanov. 05 eurokompas

6 Dušan Gábor Na konferencii vystúpili minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek, predstavitelia Úradu vlády SR, zástupcovia ministerstiev ako riadiacich orgánov, predstavitelia samosprávnych krajov, ako aj zástupcovia regionálnych rozvojových agentúr. Keďže išlo o prvú konferenciu tohto druhu pre širokú odbornú verejnosť, na ktorej sa globálne analyzoval stav implementácie operačných programov v končiacom sa skrátenom programovacom období , záujem o účasť na nej bol enormný. Z kapacitných dôvodov nebolo napokon možné uspokojiť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako Riadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva usporiadalo 15. marca 2007 konferenciu Európske fondy a Slovensko v programovacom období Skúsenosti minulosti pre rozvoj budúcnosti. Hlavným cieľom konferencie bolo priebežne informovať širokú odbornú verejnosť o aktuálnom stave implementácie operačných programov v skrátenom programovacom období Pohľad na registrujúcich sa účastníkov, ktorých záujem presahoval kapacitné možnosti konferenčných priestorov o 100 osôb. Foto Dušan Gábor 2007 Skúsenosti minulosti pre rozvoj budúcnosti všetkých prihlásených záujemcov. Plná konferenčná miestnosť len zdôrazňovala skutočnosť, že o informácie o štrukturálnych fondoch je na Slovensku ešte vždy veľký záujem. Účasť ministra na takomto širokom fóre zvýraznila dôležitosť a opodstatnenosť konferencie. Minister Janušek v úvodnom príhovore upriamil pozornosť na to, že Slovensko malo k dňu konania konferencie nakontrahovaných takmer 86 % prostriedkov. Toto percento sa, samozrejme, môže ešte o niečo zvýšiť, keďže čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu sa uplatňuje na základe pravidla n + 2, čo znamená, že finančné prostriedky môžeme čerpať do konca roku Na základe údajov z databázy ITMS k 12. marcu 2007 miera zazmluvnenia prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu na celkovej alokácii predstavuje 85,54 % a miera čerpania finančných prostriedkov na celkovej alokácii predstavuje 35,06 %. V tabuľke na nasledujúcej strane uvádzame aktualizované údaje k 11. júnu Na konferencii odzneli nielen súhrnné informácie za Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) ako Riadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva, ale aj za jednotlivé operačné programy. Pozornosť prítomných účastníkov očakávane smerovala k príspevku Kata- eurokompas 06

7 Čerpanie ŠF k zo záväzkov (Tabuľka T1) EÚ zdroje EÚ zdroje EÚ zdroje Operačný program 1 2 3=1/2 SOP Priemysel a služby ,29 % SOP Ľudské zdroje ,67 % SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka ,08 % OP Základná infraštruktúra ,22 % JPD NUTS II Bratislava Cieľ ,86 % JPD NUTS II Bratislava Cieľ ,99 % CIP INTERREG IIIA Rakúsko SR ,54 % CIP INTERREG IIIA Poľsko SR ,93 % CIP INTERREG IIIA SR ČR ,47 % NP Program susedstva Maďarsko SR Ukrajina ,57 % EQUAL ,97 % Spolu ,93 % * prepočítané kurzom 38 SKK/EUR Čerpanie ŠF k v SKK Záväzok v bežných cenách v SKK* Podiel čerpania na záväzku v % Zľava: minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek, štátny tajomník Daniel Ács Foto Dušan Gábor 2007 ríny Kukučkovej Tomkovej zo sekcie stratégie rozvoja regiónov MVRR SR, ktorá prezentovala Priority a vízie SR v programovom období Keďže konečná verzia Národného strategického referenčného rámca SR nie je ešte schválená, príspevok mal zatiaľ informatívny charakter. V jednotlivých regiónoch zohrala významnú úlohu i pomoc pri získavaní a implementácii prostriedkov zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr. Na konferencii jej postavenie, úlohu a výstupy prezentoval Štefan Repko, riaditeľ banskobystrickej rozvojovej agentúry a predseda Rady zástupcov Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr. Za posledných päť rokov pripravili regionálne rozvojové agentúry viac ako dvetisíc projektov v celkovej sume 12 miliárd korún. V tridsiatich štyroch regionálnych agentúrach pracuje takmer sto interných a vyše 165 externých zamestnancov. Regionálne rozvojové agentúry v programovom období by mali ešte viac pomôcť pri vypracúvaní projektov a ich následnej realizácii. Tiež majú podporovať prípravu regionálnych aj lokálnych rozvojových agentúr. O čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu bol a je veľký záujem. Mnohé projekty, ktoré boli podané v jednotlivých výzvach, však nemohli byť schválené. Dôvodom, prečo nemohli byť schválené, sa vo svojom príspevku venoval Ján Rudolf. Najčastejšími nedostatkami boli identifikované formálne chyby. Tie sú skutočne len dôsledkom nepozornosti, sú vlastne zbytočné a dá sa im ľahko predísť. Oveľa komplikovanejším, ale často sa vyskytujúcim problémom najmä pri investičných projektoch je otázka nevysporiadaných vlastníckych práv. Vyskytovali sa však aj také, keď sa napríklad ciele projektu nestotožnili s cieľmi operačného programu. Rovnako častými chybami boli nejednoznačnosť merateľnosti výstupov, ktoré neboli reálne a dostatočné. Pravda, v niektorých prípadoch hodnotiace komisie zasadali aj pol roka. Predovšetkým tieto chyby by sa v súčasnom programovom období mali odstrániť. Na všetkých úrovniach riadenia na obdobie rokov sa presadzuje zjednotenie, zjednodušenie a zefektívnenie postupov. Veríme, že práve tento prístup pomôže prijímateľom v oveľa väčšej miere úspešne sa uchádzať o prostriedky zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu v súčasnom programovom období. Čerpanie prostriedkov z rozpočtu zo skráteného programovacieho obdobia bude nadalej pokračovať, ešte vždy sú mnohé projekty v procese realizácie a niektoré výzvy vo schvaľovacej fáze. To však nebráni zosumarizovať doterajšie skúsenosti tak za jednotlivé operačné programy, ako aj za RO pre CSF. Práve naopak, aj táto konferencia prispela k pomenovaniu a uvedomeniu si istých nedostatkov a chýb, ktoré sa vyskytli v predchádzajúcom období. Veríme, že konferencia prispela k náprave a pomohla k zmenám, ktoré celý proces zjednodušia v prospech prijímateľa. 07 eurokompas

8 Európske fondy pre rozvoj regiónov Daniela Holáková Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v rámci výstavy FOR REGION 2007 usporiadalo 24. a 25. apríla konferenciu Európske fondy pre rozvoj regiónov. Konferencia bola určená pre zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, krajských úradov, miest a obcí, odborníkov v oblasti regionálneho rozvoja, zástupcov regionálnych rozvojových agentúr a organizátorov vedecko-technických a technologických parkov, poradenských organizácií, neziskových organizácií a pre potenciálnych žiadateľov o nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie. Ministerstvo na pozvánke vopred upozorňovalo na limitovanú kapacitu konferenčnej sály, ktorá predstavovala 180 osôb. Keďže vstup na konferenciu bol voľný, tento krok ministerstva bol prezieravým. Na konferencii sa totiž registrovalo až 350 záujemcov, pričom mnohí zostali oba dni. Záujem všetkých, napriek priestorovému obmedzeniu konferenčnej sály, bol uspokojený a to aj vďaka zaujímavému programu konferencie. Prvý deň regióny Prvý deň bol tematicky zameraný na problematiku regionálnej politiky na Slovensku. Tejto téme sa venovali aj všetky príspevky vystupujúcich. Ako prvý vystúpil štátny tajomník ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Daniel Ács. V príhovore zdôraznil, že hlavnou úlohou regionálnej politiky vlády SR, ktorá vyplýva z jej programového vyhlásenia, je zastaviť pretrvávajúci trend rastu regionálnych rozdielov cestou účelnej kombinácie rozvojových impulzov a politík samosprávnych krajov tak, aby bol podporený harmonický a trvalo udržateľný rozvoj na celom území Slovenska. Generálna riaditeľka sekcie stratégie rozvoja regiónov MVRR SR Katarína Kukučková Tomková sa venovala návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja. Vychádzala z prípravy dvoch návrhov legislatívnych noriem: z návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorého gestorom je MVRR SR, a z návrhu zákona o využívaní pomoci ES podľa novoprijatých relevantných nariadení ES a finančného rámca na obdobie rokov , ktorého gestorom je Úrad vlády SR. Zástupkyňa MVRR SR Ildikó Tuba v príspevku o euroregiónoch, ako jedným z hlavných predstaviteľov regionálneho rozvoja, sumarizovala, ako vznikla a vyvíjala sa spolupráca s euroregiónmi, akým spôsobom podporuje vláda SR prihraničné regióny a ako prebiehalo finančné čerpanie na podporené aktivity za jednotlivé roky v skrátenom programovacom období Uvedené výsledky ilustrovala konkrétnymi príkladmi. Na jej príspevok nadviazala riaditeľka odboru pre regionálnu politiku MVRR SR Antónia Plučinská, ktorá sa sústredila na regionálne rozvojové agentúry ako významných aktérov regionálneho rozvoja. Predstavila integrovaný systém regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA), podmienky ich podpory, výsledky ich činnosti za uplynulý rok 2006 a ich úlohu pri implementácii Národného strategického referenčného rámca SR na roky (ďalej NSRR). Predseda IS RRA a riaditeľ Krajskej rozvojovej agentúry v Banskej Bystrici Štefan Repko hovoril o postavení a úlohách regionálnych rozvojových agentúr v kontexte nového aktualizovaného systému podpory IS RRA. Záver prvého dňa bol venovaný slávnostnému udeleniu cien ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR najlepším regionálnym rozvojovým agentúram za rok Minister ocenil štyri agentúry: Regionálnu rozvojovú agentúru Senec Pezinok, Združenie pre rozvoj regiónu Gemer Malohont v Rimavskej Sobote, Regionálnu rozvojovú agentúru v Komárne a Regionálnu rozvojovú agentúru Trnavského kraja (bližšie o týchto agentúrach pozri článok na s. 10 až 17). Druhý deň programovanie štrukturálnych fondov Druhý deň konferencie otvorila Adriana Gimenézová, vedúca oddelenia stratégie zo sekcie stratégie rozvoja regiónov MVRR SR. Prítomným stručne objasnila východiská prípravy NSRR , jeho stratégie a priority, zoznam operačných programov a finančných alokácií. Po nej sa pozornosť sústredila na predstavenie dvoch programov v rámci terajšieho programového obdobia: Regionálneho operačného programu a Operačného programu pre Bratislavský kraj. V príspevkoch sa im venovali Ildikó Feketeová a Michaela Kučerová z Agentúry na podporu regionálneho rozvoja MVRR SR. Proces riadenia a implementácie štruk- eurokompas 08

9 Pohľad na predsednícky stôl prvý deň (zľava doprava): riaditeľka odboru pre regionálnu politiku MVRR SR Antónia Plučinská, zástupkyňa oddelenia riadenia regionálneho rozvoja MVRR SR Ildikó Tuba, štátny tajomník MVRR SR Daniel Ács, moderátor Dušan Gábor, generálna riaditeľka sekcie stratégie rozvoja regiónov MVRR SR Katarína Kukučková Tomková a predseda Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr a riaditeľ Krajskej rozvojovej agentúry v Banskej Bystrici Štefan Repko. Foto Daniela Holáková 2007 Daniel Ács, štátny tajomník MVRR SR. Foto Daniela Holáková 2007 turálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období zhrnul Juraj Gmiterko, vedúci oddelenia koordinácie inštitúcií zo sekcie stratégie rozvoja regiónov MVRR SR. Finančné riadenie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období bližšie ozrejmila Jarmila Čišecká, zástupkyňa odboru koordinácie finančného riadenia Ministerstva financií SR. Peter Rusnák a Štefan Repko z Krajskej rozvojovej agentúry v Banskej Bystrici predstavili tému zameranú na inovatívne nástroje v programovaní na úrovni samosprávnych krajov. Po odznených príspevkoch sa v oba dni rozprúdila živá debata. Odzneli otázky všeobecného i veľmi konkrétneho charakteru. Ľudia z regiónov naplno využili príležitosť priamo diskutovať s odborníkmi a zodpovednými pracovníkmi ministerstiev. Bolo vidieť, že sú zanietení pre prácu v regiónoch a majú veľký záujem využiť všetky ponúkané možnosti na zlepšenie životných a pracovných podmienok pre seba i svojich spoluobčanov. Prezentácie z konferencie sú uverejnené na stránke MVRR SR: 09 eurokompas

10 Rekonštrukcia budovy Župnej súdnej stolice pre potreby Podunajskej knižnice v Komárne a Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne Foto Archív RRA Komárno Magdaléna Vaculčiaková Najlepšie RRA na Slovensku zdôrazňujú potrebu partnerstiev V rámci konferencie Európske fondy pre rozvoj regiónov, ktorá sa konala apríla 2007 v Banskej Bystrici, udelil minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek ocenenia štyrom najlepším regionálnym rozvojovým agentúram (RRA) za uplynulý rok. V predstavovaní činnosti RRA na Slovensku budeme pokračovať tými najúspešnejšími v roku 2006: Regionálnou rozvojovou agentúrou Senec Pezinok, Združením pre rozvoj regiónu Gemer Malohont v Rimavskej Sobote, Regionálnou rozvojovou agentúrou v Komárne a Regionálnou rozvojovou agentúrou Trnavského kraja. RRA Senec Pezinok pracuje na medzinárodnej úrovni RRA Senec Pezinok pôsobí v Bratislavskom samosprávnom kraji (BASK) od roku Tejto agentúre minister výstavby a regionálneho rozvoja SR udelil prvé miesto nielen v celkovom hodnotení, ale aj v rámci hodnotenia vzdelávacích aktivít a poskytovania informácií. Z pohľadu riaditeľky agentúry Ing. Ľuby Pavlovovej by RRA mali byť akýmsi katalyzátorom regionálneho rozvoja na území, kde sú činné, motorom všetkých rozvojových aktivít. Tie majú byť v súlade s hlavnými strategickými materiálmi daného samosprávneho kraja, resp. územia, a práve týmto sa RRA Senec Pezinok riadi pri svojej činnosti. V prvom rade agentúra poskytuje komplexný poradenský a konzultačný servis pre verejný sektor, a nielen pre ten. Pracuje so všetkými tromi sektormi verejným, podnikateľským aj s mimovládnym. V tomto smere vynakladá agentúra veľa úsilia na prípravu a podporu potenciálnych predkladateľov projektov v rámci štrukturálnych fondov. BASK je podľa Ľuby Pavlovovej špecifický: Má oveľa menšie možnosti dostávať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, preto sa RRA Senec Pezinok už v minulom období sústredila aj na iné možnosti finančného charakteru a snaží sa istým spôsobom vytvárať finančné schémy, ktoré umožňujú, aby aktivity, založené na skutočných potrebách v rámci kraja, mohli byť financované. Táto RRA má veľmi intenzívnu medzinárodnú spoluprácu a veľmi dobrú spoluprácu aj s niektorými zahraničnými, ako aj s domácimi RRA. Napríklad koncom mája dostala agentúra ponuku spolupracovať s RRA pre región Murcía v Španielsku, ktorá je jednou z najlepších v krajine. RRA Senec Pezinok má vybudovanú tiež veľmi dobrú spoluprácu s RRA pre Dolné Rakúsko, takže určité aktivity a plány realizujú spoločne, aby sa zabezpečil cezhraničný dosah aktivít, či už ide o rozvoj ľudských zdrojov, zvýšenie zamestnanosti alebo investičné projekty. Pokiaľ ide o domáce agentúry, spolupracuje najmä s RRA v Komárne a RRA v Trenčíne. Riaditeľka agentúry sa domnieva, že spolupráca je dôležitá, keďže veľa vecí už existuje, sú objavené a je dôležité vedieť, kde sa dajú nájsť a akým spôsobom sa dajú adaptovať na potreby príslušného kraja. Je to aj možnosť, ako ušetriť finančné prostriedky. Po pozitívny príklad treba chodiť do zahraničia Podľa Ing. Ľuby Pavlovovej je pri práci RRA kľúčové práve partnerstvo. Ponúka totiž možnosť dostať sa k rôznym zdro- eurokompas 10

11 Pracovné stretnutie partnerov v rámci projektu CompServSME Foto Archív RRA Senec Pezinok jom. Ak hovoríme o efektívnom partnerstve, dokáže zabezpečovať aj transfer know-how. Je dôležité, ak sa púšťate najmä do medzinárodnej aktivity. Dôležité je zapojiť do partnerstva verejný, podnikateľský a aj mimovládny sektor, potom sa veci dajú robiť oveľa efektívnejšie. Dostávate totiž expertízu zo všetkých strán, partner vidí to, čo nevidíme my z nášho zorného uhla. Partner vie povedať, čo je relevantné. Všetko si takto overujeme. Nerobíme tak nič, čo by bolo, ľudovo povedané, od stola. Všetky strategické dokumenty musia byť v praxi overené a ešte zlepšené, revidované, hovorí riaditeľka RRA Senec Pezinok. Tvrdí tiež: Každý, kto chce robiť dobré veci doma, musí sa ísť pozrieť aj do zahraničia. Vynaložili sme veľa energie, aby sme sa naučili pracovať inak, nielen čakať na Vzdelávacie aktivity akreditované ministrom školstva Jednou z predností agentúry sú aj vzdelávacie aktivity. Snažíme sa ľuďom pomôcť, aby sa naučili robiť projekty aj vytvárať partnerstvá. Týka sa to predovšetkým malých obcí, pretože aj v Bratislavskom samosprávnom kraji máme dosť malých obcí, ozrejmuje riaditeľka RRA. Priamo v priestoroch tejto agentúry nájdu záujemcovia internet, počítače sú v knižnici, ktorá je plná projektov, či už úspešných, ale aj problémových. Ak potrebujete konzultanta, tiež s tým nie je problém, stačí sa vopred ohlásiť a konzultant vám bude pridelený. Často je hlavným problémom to, že ľudia síce majú veľmi dobré myšlienky a nápady, keď však príde na realizáciu, nedokážu ich napísať, myslí si Ing. Ľuba Pavlovová. Na vzdelávacie aktivity má RRA Senec Pezinok akreditáciu Ministerstva školstva SR, čiže poskytuje školenia, ktoré sú priamo zamerané napríklad na prípravu na projektový manažment, celý projektový cyklus pre štrukturálne fondy, fivýzvu a využiť ju. Každý musí poznať svoje skutočné potreby a musí si vedieť stanoviť priority, lebo financie sú vždy obmedzené. Dôležité je poznať cesty, ako sa k peniazom dostať. Jednou z hlavných činností RRA Senec Pezinok na Slovensku je príprava projektov. Najúspešnejšia agentúra na Slovensku realizuje domáce aj zahraničné projekty, ktoré sú financované priamo z Európskej únie. Jedným z úspešných medzinárodných projektov je Koncepcia budovania cyklotrás na území celého BASK v prepojení na Trnavský samosprávny kraj, ako aj Rakúsko a Maďarsko. Projekt bol spracovaný v rámci poslednej výzvy Cezhraničná spolupráca a cestovný ruch v spolupráci s rakúskym partnerom. Intenzívne sa spolupracuje aj s Trnavským krajom, ktorý o tento projekt prejavil záujem. Hlavným cieľom projektu bolo vypracovať koncepciu rozvoja siete cyklotrás na území BASK, čiže určiť, kadiaľ by cyklotrasy mali viesť. Sú v nej zapracované staré trasy, ale naplánované sú aj nové. Trasy musia spĺňať určité podmienky, ako je, napríklad, aj bezpečnosť cyklistu. Všetko sa konzultovalo so samosprávami, lebo tie najlepšie poznajú svoj kataster. Koncepcia bola schválená BASK, stala sa dôležitým dokumentom, na základe ktorého sa v rámci projektu pripraví projektová dokumentácia, ktorá bude slúžiť ako podklad na realizáciu cyklotrás, hovorí zástupkyňa riaditeľky Eva Lovasíková a dodáva: Projekt je stále živý, momentálne trasy nie sú definitívne, nekončíme nimi, je možné, že sa budú realizovať aj ďalšie. Na spracovanie koncepcie, t.j. na prvú etapu, sme čerpali približne 2 mil. Sk z grantovej schémy PHARE CBC. Druhou etapou bolo v rámci projektu vytvorenie projektovej dokumentácie pre územie BSK s nákladmi asi 45 mil. Sk. V tretej etape už pôjde o investičné náklady asi 1 mld. Sk, podľa toho, kadiaľ povedú trasy. Je to solídna čiastka. A nie sme naivní, aby sme si mysleli, že sa dá tento komplexný projekt realizovať za jeden rok. Tieto aktivity plánujeme na celé programové obdobie. Teraz hľadáme finančné pro- Projekt Cyklotrasy bez hraníc Jednotná koncepcia rozvoja siete cyklotrás na území BASK Foto Archív RRA Senec Pezinok Každý, kto chce robiť dobré veci doma, musí sa ísť pozrieť aj do zahraničia. Vynaložili sme veľa energie, aby sme sa naučili pracovať inak, nielen čakať na výzvu a využiť ju. Každý musí poznať svoje skutočné potreby a musí si vedieť stanoviť priority, lebo financie sú vždy obmedzené. striedky. Samozrejme, počítame s určitou participáciou aj samosprávneho kraja a budeme veľmi radi, keď prispeje aj hlavné mesto, naznačuje Ing. Ľuba Pavlovová. Ďalším zaujímavým projektom je MINEU, ktorý bol financovaný priamo z Európskej komisie v rámci projektu Kultúra 2000 a realizoval sa v minulom roku. Zameraný bol na revitalizáciu starých banských oblastí pre účely cestovného ruchu. Aj tento projekt bol postavený na partnerstve, tentoraz štyroch krajín: Španielska, Nemecka, Talianska a za Slovensko RRA Senec Pezinok. nančný manažment projektov, ktoré sú financované z EÚ, na riadenie ľudí, inštitúcie. Myslím, že sme jediná RRA, ktorá má priamo mandát z Európskej komisie, a to nás oprávňuje, aby sme vstupovali do všetkých twinningových projektov, spolupracujeme aj s inými štátnymi inštitúciami. V medzinárodnom kontexte, napríklad, v rámci tendra sme boli spolu s portugalským ministerstvom práce, alebo sme s naším ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny absolvovali prezentáciu v Macedónsku, hovorí riaditeľka agentúry označenej za najlepšiu v roku eurokompas

12 ty sú zamerané na veľmi širokú oblasť. Je tam však podmienka, že partneri musia vedieť anglický alebo iný svetový jazyk, v ktorom sa projekt bude pripravovať, a je tam trochu vyššie spolufinancovanie, zväčša %. V rámci partnerstva sa však dá dohodnúť, že silnejší potiahne slabšieho. Stretnutie v Glasgowe v rámci projektu CompServSME Rozvoj kompetencií v malých a stredných podnikoch prostredníctvom sebavzdelávania v oblasti služieb Foto Archív RRA Senec Pezinok Z oblasti vzdelávania vyzdvihla Ľuba Pavlovová tri konkrétne projekty. Prvý projekt CompServSME je veľmi úzko zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, ktoré tvoria drvivé percento všetkých podnikov nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Projekt je realizovaný na báze veľmi širokého partnerstva 12 partnerov zo šiestich krajín EÚ. Ide o partnerstvo samosprávy a vzdelávacích inštitúcií. Projekt bol ohodnotený ako jeden z najlepších, ktoré Slovensko v tom čase do Bruselu podalo. Rovnako je na tom aj druhý spomínaný, ktorý sa začal realizovať koncom minuchológom, naučili sme nezamestnaných, ako sa stať flexibilnými. Projekt mal 80 % úspešnosť, každý, kto chcel, sa zamestnal, dodáva riaditeľka Ľuba Pavlovová k vzdelávacím aktivitám. V nadväznosti na tento projekt sme podali ďalší, ktorý by sa mal hlbšie zaoberať pracovnou skupinou, a teraz čakáme, či bude schválený Európskou úniou. Webový portál plný výzev Ďalšia z činností, ktorej sa RRA Senec Pezinok aktívne venuje, je aj informačný servis. RRA má vybudované široké databázy a webový portál, ktorý prešiel viacerými fázami úpravy. Často je hlavným problémom to, že ľudia síce majú veľmi dobré myšlienky a nápady, keď však príde na realizáciu, nedokážu ich napísať.... počas priebehu jednotlivých aktivít sme zisťovali, že portál je potrebné vytvoriť a stále zlepšovať, pretože prístup správnych ľudí k informáciám v správnu chvíľu dáva určitú moc. lého roku. Ide o Európsky certifikát pre renovácie a sanácie v odvetví stavebníctva, ktorý je zameraný na prípravu integrovaných osnov pre osem stavebných profesií. Konečným cieľom je dopracovať sa k európskemu certifikátu. Agentúra tiež uvažuje o príručke, ako renovovať historické pamiatky. V súvislosti so vzdelávacími aktivitami musím spomenúť ešte náš pilotný projekt, ktorý vychádza z akčného plánu zamestnanosti RRA Senec Pezinok pre BASK spred dvoch rokov, v ktorého rámci sme zistili, že najväčší problém s hľadaním práce majú absolventi a ženy, ale už aj muži, nad 45 rokov. V rámci projektu sme overovali systémy a metódy, ktoré by sme mohli využívať pri práci. Robili sme motivačné programy, kariérne poradenstvo, stretnutia s psy- Vlastne už počas priebehu jednotlivých aktivít sme zisťovali, že portál je potrebné vytvoriť a stále zlepšovať, pretože prístup správnych ľudí k informáciám v správnu chvíľu dáva určitú moc. Sme informačným a zároveň kontaktným bodom pre Brusel, máme priamy prístup k všetkým výzvam, ktoré sa realizujú na úrovni EÚ, hovorí Ing. Ľuba Pavlovová. Na portáli je možné nájsť všetky novinky, najnovšie informácie, výzvy, informácie o agentúre a projektoch. Zástupkyňa riaditeľky Eva Lovasíková spresňuje: Máme samostatnú sekciu o výzvach, ktoré sú rozdelené na národné a medzinárodné. Sú tam tiež zverejnené priamo programy Bruselu a ľudia si prostredníctvom nášho portálu môžu nájsť partnera. Tieto projek- Cena ministra je pre celý tím O fungovaní agentúry jej riaditeľka hovorí: Niekedy mám pocit, že to koleso sa tak rozkrútilo, až sa naozaj bojím, či to zvládneme. Veríme však, že áno. V agentúre v súčasnosti pracuje šesť interných zamestnancov, účtovníci a informatici. Agentúra však má aj veľa externých spolupracovníkov. Krok za krokom sme si vybudovali kvalitný tím. Aj cena udelená ministrom je pre všetkých, ktorí pracovali a obetovali svoj voľný čas. Samozrejme, snažíme sa našich zamestnancov motivovať, nielen finančne, ale aj rôznymi stážami, napríklad v Bruseli alebo v rámci partnerských regionálnych rozvojových agentúr, hovorí Ľuba Pavlovová. Tímovému duchu prospieva aj vinobranie, na ktorom členovia agentúry zažívajú akúsi mentálnu hygienu: Vytvoríme vlastný tím a varíme, súťažíme, zabávame sa a zároveň hovoríme o tom, kto sme a čo robíme. A keď máme možnosť, snažíme sa robiť aj charitatívne akcie. Napríklad počas vianočných trhov varíme kapustnicu, predávame ju a zisk ide vždy na charitu. A nemusí to byť len v našom regióne, dodáva riaditeľka RRA Senec Pezinok. RRA Gemer Malohont na školách zaviedla Základy podnikania Združenie pre rozvoj regiónu Gemer Malohont, ktorého riaditeľom je Ing. Štefan Koós, sa venuje projektovej činnosti, vypracúvaniu podnikateľských zámerov, štúdií a strategických dokumentov. Organizuje vzdelávacie aktivity, marketingové aktivity v rámci PR agentúry a v konečnom dôsledku propaguje región doma aj v zahraničí. V minulom roku druhá najúspešnejšia RRA bola založená už v roku Bola členom EURADY Európskej asociácie rozvojových agentúr, kde zastupuje konzorcium ЄRA8 s Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK). Od svojho vzniku agentúra vypracovala 4 agroturistické projekty, realizovala projekt podpory rómskeho obyvateľstva MOTT, pripravovala projekt Kurinecké kúpele Zelená voda, ale aj vydala katalóg ľudovoumeleckých výrobkov, či katalóg poľnohospodárstva a potravinárstva Gemera. eurokompas 12

13 Stánok k projektu Youngbussiness.net2 na EURO RIMA EXPO v Rimavskej Sobote september 2006 Foto Archív RRA Združenie pre rozvoj regiónu Gemer Malohont Po slávnostnom podpise Konzorciálnej dohody k projektu Youngbusiness.net2 Foto Archív RRA Združenie pre rozvoj regiónu Gemer Malohont Rozvoj a podpora podnikateľských služieb mladým v strednej Európe Jedným z úspešných projektov vypracovaných Združením pre rozvoj regiónu Gemer Malohont je projekt Poskytovanie ďalšieho vzdelávania a jazykovej prípravy prevažne zamestnancom s nedostatočnou úrovňou odborných zručností s cieľom zvýšenia adaptability pracovnej sily v spoločnosti T-GUM Hnúšťa, s. r. o. Projekt bol financovaný zo Sektorového operačného programu Ľudské zdroje. Významným projektom agentúry z posledného obdobia bol projekt Rozvoj a podpora podnikateľských služieb mladým v strednej Európe Youngbussiness.net2. Projekt sa realizoval od novembra 2004 do mája 2007 za účasti šiestich partnerov zo Spojeného kráľovstva, Maďarska, Poľska a RRA Združenie pre rozvoj regiónu Gemer Malohont. Aktivity projektu mali široký záber od rozvoja podnikateľského prostredia, podpory mladých potenciálnych podnikateľov pri naštartovaní činnosti a podpory existujúcich podnikateľov pri poskytovaní služieb a poradenstva až po rozvoj výučby podnikateľských zručností, začlenenie programu do študijného plánu stredných škôl a implementáciu programu na školách. Cieľom bola akreditácia programu, študijného materiálu a novovytvorených študijných programov a vytvorenie Stredoeurópskej spoločnosti na podporu podnikateľských služieb a vzdelávania v oblasti podnikateľských zručností. Cieľových skupín bolo v rámci projektu niekoľko: nezamestnaní mladí ľudia s vôľou podnikať, znevýhodnené skupiny na trhu práce, študenti stredných škôl, absolventi. V hlavných témach základného tréningu okrem finančného manažmentu dominovali tvorba podnikateľských zámerov, propagácia a tvorba imidžu, eurofondy a projektový cyklus. Priamo v regióne, kde druhá najúspešnejšia agentúra pôsobí, mal projekt významný vplyv. Vyškolení boli poradcovia a konzultanti, vytvorila sa nielen spolupráca stredných škôl, ale aj organizácií zameraných na podporu podnikania. Zostavené boli študijné a tréningové materiály, program bol zakomponovaný do učebných osnov ako Základy podnikania a bolo vytvorené aj koordinačné centrum projektu pre Slovensko. RRA Združenie pre rozvoj regiónu Gemer Malohont bola ocenená aj za vypracúvanie podnikateľských zámerov. Medzi najúspešnejšie patrí stravovacie zariadenie U Lenky, agentúra na sprostredkovanie zamestnania VERITAS, či kaviarenské služby Na lúke. Do budúcna najmä zviditeľnenie V súčasnosti agentúra pracuje na zlepšení reklamy. Prezentáciami sa chce aktívne zapájať na seminároch a konferenciách, v médiách doma i v zahraničí vrátane informačnej kampane (FOR REGION, EURADA, Gemerexpo a pod.). Postupne si chce zabezpečiť kvalitnú techniku na propagáciu a prezentácie a prispievať do mesačníka COOL info pre región Gemer Malohont a Novohrad. Okrem toho RRA pracuje na posilnení kontaktov s existujúcimi partnermi doma i v zahraničí so zameraním na IS RRA prihraničných oblastí a na vytvorení nových vzťahov s BBSK v rámci ЄRA8, 13 eurokompas

14 na aktívnej účasti na odborných podujatiach, ktoré môžu byť osožné pre zvýšenie konkurencieschopnosti RRA, územia a uvažovaného regiónu. Zdokonaľuje sa na konferenciách a vzdelávaniach v projektovaní a implementácii INTERREG IIIA C a štrukturálnych fondov EÚ. Priamo v regióne Rimavskej Soboty mal projekt Youngbussiness.net2 významný vplyv. Vyškolení boli poradcovia a konzultanti, vytvorila sa nielen spolupráca stredných škôl, ale aj organizácií zameraných na podporu podnikania. Zostavené boli študijné a tréningové materiály, program bol zakomponovaný do učebných osnov ako Základy podnikania a bolo vytvorené aj koordinačné centrum projektu pre Slovensko. RRA Komárno vypracovala už viac ako 300 projektov RRA Komárno bola ocenená cenou ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR ako tretia agentúra v poradí. Dôvod, prečo agentúra v komárňanskom regióne vznikla, objasňuje jej riaditeľka Ing. Ema Vasiová: Regionálna rozvojová agentúra Komárno bola vytvorená, aby vyplnila obrovskú medzeru na trhu regionálneho rozvoja. Bolo a stále je potrebné vykonať množstvo práce v prospech nášho regiónu, ktorá nie je len v kompetencii verejnej správy, samosprávy, súkromného sektora, ani samostatne tretieho sektora, ale vyžaduje si spoluprácu a zainteresovanosť všetkých aktérov regionálneho rozvoja. Agentúra chce zbaviť žiadateľov z regiónu mnohých nevyhnutností RRA Komárno už siedmy rok sleduje možnosti získavania finančných prostriedkov na rozvoj činností na Slovensku a pomáha záujemcom skĺbiť ich očakávania s reálnymi možnosťami v oblasti, o ktorú sa zaujímajú. Cieľom agentúry nie je len poskytnúť službu v podobe vypracovania projektov, ale zbaviť žiadateľov z regiónu ďalších nevyhnutností, akými sú sledovanie aktuálnych výzev, monitorovanie, manažovanie, koordinovanie a implementácia projektov. Za celé obdobie existencie RRA Komárno vypracovala viac ako 240 projektov pre verejný sektor, v hodnote približne Sk, a 72 projektov pre podnikateľov v hodnote približne Sk. Druhou významnou aktivitou je vzdelávanie potenciálnych žiadateľov vo všetkých fázach cyklu projektového manažmentu, aby región ako celok bol schopný obstáť v konkurencii ostatných regiónov. Na tieto vzdelávacie aktivity sa RRA snaží získať podporu zo štrukturálnych fondov, ako aj z iných dostupných zdrojov. Navyše, v súčasnosti pôsobíme aj ako predĺžená ruka MVRR SR ako Infobod pre program susedstva INTERREG IIIA Maďarsko Slovensko Ukrajina. Pomáhame aj pri implementácii projektov, pri monitorovacích správach, vykonávame predbežnú finančnú kontrolu aj v rámci programu Operačného programu Základná infraštruktúra 3.4. Renovácia a rozvoj obcí, dopĺňa Ema Vasiová činnosť agentúry. V roku 2006 agentúra vypracovala 24 projektov Väčšinu času pracovníkov RRA Komárno zapĺňajú konzultácie so zástupcami samospráv. A keďže agentúra pôsobí v prihraničnom regióne, usiluje sa aj o sprostredkovanie spolupráce v rámci cezhraničnej spolupráce. Časovo náročné je aj budovanie dobrých pracovných vzťahov s regionálnymi autoritami a zástupcami v regióne pôsobiacich organizácií, ako sú Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, školy, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, nemocnice, neziskové organizácie, neformálne združenia mladých, médiá, ostatné RRA, potvrdzuje riaditeľka tretej najlepšej RRA v minulom roku. Medzi klientov tejto agentúry patria taktiež podnikateľské subjekty, s ktorými sa snaží budovať dobré vzťahy najmä s prihliadnutím na súčasné programové obdobie, keď by malo byť možné množstvo investícií realizovať v rámci PPP (súkromno-verejného partnerstva). Odborná konferencia Spoločne v Európe v záujme rozvoja v podnikaní, 27. apríl 2006 Foto Archív RRA Komárno Pokiaľ ide o projekty, projektové návrhy vypracúva agentúra z rôznych odvetví od budovania infraštruktúry, rozvoja cestovného ruchu, priemyslu, služieb, ľudských zdrojov až po poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, regionálny, hospodársky a sociálny rozvoj. Budujeme a neustále aktualizujeme databázu organizácií pôsobiacich v regióne. Figurujú v nej ľudia a organizácie zo všetkých oblastí, prioritne sa však snažíme podporovať obce a mestá regiónu. Viac ako 25 % našej činnosti tvorilo vypracúvanie rozvojových štúdií pre tieto obce, konkretizuje riaditeľka RRA Komárno. V predchádzajúcom roku sa agentúra venovala viac príprave strategických dokumentov, informačnej činnosti a vzdelávaniu. Okrem iného sme pomohli vypracovať Manažment plán Komárňanskej pevnosti, ktorý Slovensko a Maďarsko predložili do Paríža na zápis tejto významnej kultúrnej pamiatky do svetového dedičstva UNESCO, hovorí Ema Vasiová. Celkovo v roku 2006 agentúra vypracovala 24 projektov, z ktorých bolo doposiaľ schválených 6 a niektoré sú vo fáze schvaľovania. Jedným z úspešných je projekt Príprava nezamestnaných na ich uplatnenie sa v elektrotechnickom priemysle, ktorý odštartoval 1. júla Projekt rieši úzko špecializované vzdelávanie a prípravu absolventov i dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie so základným vzdelaním, s výučným listom a maturitou v prihraničnej eurokompas 14

15 Druhým úspešným projektom je výskumný projekt s názvom Rodina a práca, ktorý je zameraný na mapovanie súčasnej úrovne pracovných podmienok poskytovaných zamestnancom s rodičovskými povinnosťami v okresoch Komárno, Nové Zámky a Šaľa. Samotné získavanie informácií prebieha dotazníkovou formou vo dvoch kolách. V prvom anketári oslovili zamestnávateľov a v druhom oslovujú priamo zamestnancov (táto aktivita práve prebieha). Získané údaje budú vyhodnotené a poskytnú nám všeobecný, ale predsa veľmi prospešný prehľad o aktuálnej situácii na pracovnom trhu regiónu. Všetky informácie budú nakoniec spracované zuje projekt vzdelávania osôb s rodinnými povinnosťami v oblasti počítačových a jazykových zručností s možnosťou využitia detského kútika pre deti od 2 rokov. V rámci uvedeného projektu je školených 360 prevažne záujemkýň. Agentúra kladie dôraz na zaškoľovanie pracovníkov Odpoveď RRA Komárno na úspech má riaditeľka jednoznačnú: Medzi najdôležitejšie piliere RRA Komárno patrí silný tím spolupracujúcich expertov podporovaný činnosťami: vedenie osobných rozhovorov, konzultácie a poradenstvo, spracúvanie štúdií, vydávanie publikácií, zúčastňovanie sa školení, účasť na Úvodné stretnutie k projektu vzdelávania osôb s rodinnými povinnosťami, september 2006 Foto Archív RRA Komárno oblasti s ich následným pracovným umiestnením v elektrotechnickom priemysle. Aktivity projektu dopĺňajú ponuku úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom zohľadňujú aktuálne požiadavky na zručnosti a kvalifikáciu zo strany budúceho zamestnávateľa, aj individuálne potreby uchádzačov o zamestnanie. Náplňou a cieľom tohto vzdelávacieho projektu bolo uľahčenie integrácie a reintegrácie uchádzačov o zamestnanie na trh práce prostredníctvom (znovu)získania základných pracovných návykov a zručností reflektujúcich kvalifikačné potreby trhu práce v regióne a zníženie regionálnych disparít v kvalifikačnej štruktúre dopytu a ponuky, zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných a nezamestnaných absolventov v okresoch Nové Zámky, Komárno a Levice, objasňuje Ema Vasiová. Výstupom projektu bolo 80 preškolených uchádzačov o zamestnanie. V rámci tohto projektu agentúra spolupracovala so Slovenskými lodenicami v Komárne. Zamestnanci neustále absolvujú rôzne školenia na území Slovenska a v zahraničí, zamerané napríklad na písanie projektov a tvorbu rozpočtov k projektom, dištančné štúdium v oblasti programov EÚ, stretnutia zamerané na sprostredkovanie informácií o realizovaných projektoch a projektoch zameraných na oblasť regionálneho rozvoja. v 150-stranovej knižnej publikácii, ktorá poskytne dostatok informácií o štruktúre zamestnancov, ale aj systém informácií pre osoby s rodinnými povinnosťami, pre zamestnané ženy, ktoré majú vo všeobecnosti menej možností a času na vyhľadávanie pracovných ponúk, získavanie informácií o možnosti pracovného uplatnenia zodpovedajúceho ich kvalifikácii a skúsenostiam. Zároveň poukážeme na existujúce nástroje v krajinách EÚ, najmä na flexibilný a individuálny pracovný čas, možnosť pre rodičov pracovať na skrátený úväzok, možnosť využívania práce doma. Okrem toho bude táto publikácia vhodným zdrojom informácií pre študentov na druhom a treťom stupni vzdelávania o aktuálnom dopyte po pracovnej sile podľa jednotlivých hospodárskych odvetví, hovorí riaditeľka RRA Komárno. Pre Univerzitu J. Selyeho v Komárne RRA vypracovala a v súčasnosti aj realiveľtrhoch a výstavách, informovanie médií a ďalšie činnosti nevyhnutné na úspešný chod a fungovanie agentúry. Okrem toho, že sa agentúra zaoberá rozvojom regiónu, kladie veľký dôraz na školenie, zvyšovanie odbornosti svojich pracovníkov. Zamestnanci neustále absolvujú rôzne školenia na území Slovenska a v zahraničí, zamerané napríklad na písanie projektov a tvorbu rozpočtov k projektom, dištančné štúdium v oblasti programov EÚ, stretnutia zamerané na sprostredkovanie informácií o realizovaných projektoch a projektoch zameraných na oblasť regionálneho rozvoja. Cieľom agentúry nie je len poskytnúť službu v podobe vypracovania projektov, ale zbaviť žiadateľov z regiónu ďalších nevyhnutností, akými sú sledovanie aktuálnych výzev, monitorovanie, manažovanie, koordinovanie a implementovanie projektov. 15 eurokompas

16 RRA Trnavského kraja boduje aj v publicite Realizácia projektu Rekonštrukcia miestnych komunikácií ako predpoklad rozvoja obce Kátlovce Foto Archív RRA Trnavského kraja RRA Trnavského kraja (RRA TK) bola ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR ocenená už tretíkrát. Tentoraz celkovým piatym miestom a prvým miestom za publicitu agentúry. Regionálna rozvojová agentúra Trnavského kraja je záujmové združenie právnických osôb, zriadené najmä na inštitucionálnu koordináciu regionáltrnavského regiónu. RRA Trnavského kraja vznikla za účelom uplatňovania finančného manažmentu cestou podpory vstupu zahraničných investícií a získavania domácich a zahraničných grantov, za účelom spolupráce s inými regionálnymi rozvojovými agentúrami, predovšetkým koordinovanými v rámci Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, najmä pri tvorbe a realizácii projektov nadre- Napísať projekt je jedna vec a očakávať výsledok zasa iná. Každá z nich má však svoj určitý čas, ktorý je potrebný na jej realizáciu, a tento čas sa nikdy neviaže jednoznačne na nejaký kalendárny rok. neho rozvoja na báze partnerstva (inštitúcie verejnej správy, súkromného a tretieho sektora) a na zabezpečovanie a tvorbu programov regionálneho rozvoja. Orientuje sa na rozvoj regiónu v súlade so strategickými dokumentmi v kontexte programových období. Vytvára informačné siete a kanály v rámci gionálneho významu vrátane cezhraničných a medzinárodných projektov na cezhraničnej a medzinárodnej úrovni. Snažíme sa budovať vzťah k verejnosti regiónu organizovaním seminárov, workshopov, výstav, prezentácií regionálnych projektov, informáciami v regionálnych masovokomunikačných prostriedkoch, organizovaním odborných školiacich činností pre podnikateľské i nepodnikateľské subjekty, ako aj poskytovaním pomoci obyvateľom regiónu v sociokultúrnej oblasti, vo vzdelanostnej oblasti a v rozvoji personálnej politiky, hovorí riaditeľka Mgr. Vanesa Steinerová. Agentúra pomáha podnikateľským subjektom pôsobiacim a fungujúcim na území regiónu Trnavského samosprávneho kraja zabezpečovaním technicko-ekonomických štúdií, poradenstva pri tvorbe, implementácii, monitoringu rozvojových projektov a pri získavaní zahraničného, rizikového a štartovacieho kapitálu. Činnosť zahŕňa aj poskytovanie konzultačných služieb, poradenstva z oblasti štrukturálnych fondov i poradenstva začínajúcim podnikateľom. V neposlednom rade presadzujeme ochranu a bohatstvo kultúrneho dedičstva našich regiónov, podporujeme kultúrny život založený na miestnych zvyklostiach, kultúrnych výrazových prostriedkoch, nárečiach, dodáva Vanesa Steinerová k úlohám agentúry. Tá organizuje tiež spoluprácu so zahraničnými partnerskými organizáciami aj podpornými fondmi a poskytuje poradenstvo pre VÚC, ktorý uvádza do života prvky nevyhnutne spojené s dopracovaním a uplatnením procesu dekoncentrácie a decentralizácie, čo je základom na vytvorenie predpokladov pre regionálne vládnutie ako integrálnej súčasti vládnutia v krajine. Aktivity a oblasti činnosti RRA TK sú podmienené dvoma základnými faktormi. Prvým je personálna špecializácia a druhým je dopyt klientely, vysvetľuje riaditeľka RRA Trnavského kraja: Pokiaľ však urobíme analytický prieskum eurokompas 16

17 Miestne komunikácie sú zrekonštruované aj vďaka RRA Trnavského kraja. Foto Archív RRA Trnavského kraja činnosti RRA TK, jednoznačne víťazia oblasti činností, ako je vzdelávanie, šírenie informácií publicita a tiež tvorba a následná implementácia infraštruktúrnych projektov pre samosprávy. Vždy však dominuje heslo: Rozvíjať región učením. Agentúra si uvedomuje, že proces čerpania podporných prostriedkov je dlhodobý: Napísať projekt je jedna vec a očakávať výsledok zasa iná. Každá z nich má však svoj určitý čas, ktorý je potrebný na jej realizáciu, a tento čas sa nikdy neviaže jednoznačne na nejaký kalendárny rok, objasňuje Vanesa Steinerová. Napriek tomu agentúra v súčasnosti implementuje päť infraštruktúrnych projektov, dva projekty cezhraničnej spolupráce, jeden projekt so zameraním na strojársky priemysel a dva projekty so zameraním na ľudské zdroje v oblasti inovácií. Na inštitúciu nášho charakteru je to, pri všetkej skromnosti, pomerne slušný výkon, dodáva riaditeľka RRA TK. Spokojnosť obyvateľstva závisí aj od miestnej infraštruktúry K významným projektom agentúry patrí projekt Rekonštrukcia miestnych komunikácií ako predpoklad rozvoja obce Kátlovce, ktorý bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Agentúra projekt napísala a realizovala v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra. Projekt pozostáva z viacerých cieľov. Rozhodujúcim východiskovým aspektom je globálny cieľ ide o racionalizáciu a rekonštrukciu miestnej infraštruktúry za účelom podpory tvorby vhodných podmienok na rozvoj podnikania a vznik nových pracovných príležitostí. To súčasne prispeje k lokálnemu rozvoju, k zlepšeniu poskytovania základných služieb nielen miestnym obyvateľom, ale aj turistom a návštevníkom obce, a to sa v konečnom dôsledku prejaví v celkovom zlepšení stavu obecného majetku, ako aj v zlepšení vnímania obce jej obyvateľmi aj návštevníkmi a turistami. Tak sa prispeje k zlepšeniu postavenia nielen obce, ale aj celého trnavského regiónu a v nadväznosti na tieto aspekty dôjde k znižovaniu regionálnych a lokálnych disparít. Globálny cieľ jasne vychádza z potreby obnovy zlého technického stavu miestnych komunikácií v obci Kátlovce. Zlý stav miestnych komunikácií negatívne vplýva na rôzne spoločenské, ekonov strojárstve. Realizoval sa na základe programového dokumentu Iniciatívy Spoločenstva EQUAL. Prostredníctvom realizácie jednotlivých aktivít projektu zameraných na dosiahnutie globálneho cieľa sa zabezpečí podpora tvorby prostredia stimulujúceho rozvoj ľudských zdrojov a adaptabilita v procese štrukturálnych zmien a nástupu nových technológií cestou vytvorenia regionálneho centra zameraného na zvyšovanie kvalifikácie a vzdelanostnej úrovne cieľovej skupiny, reprezentovanej absolventmi škôl a osobami s nízkou Snažíme sa budovať vzťah k verejnosti regiónu organizovaním seminárov, workshopov, výstav, prezentácií regionálnych projektov, informáciami v regionálnych masovokomunikačných prostriedkoch, organizovaním odborných školiacich činností pre podnikateľské i nepodnikateľské subjekty, ako aj poskytovaním pomoci obyvateľom regiónu v sociokultúrnej oblasti, vo vzdelanostnej oblasti a v rozvoji personálnej politiky. mické, hospodárske, kultúrne, sociálne aspekty života obce. Vieme, že práve stav miestnej infraštruktúry v lokálnej samospráve je všeobecne považovaný za jeden z najvýznamnejších faktorov spokojnosti obyvateľstva, súčasných či potenciálnych investorov a v neposlednom rade obce samotnej, hovorí riaditeľka RRA Trnavského kraja. Špecifické ciele projektu úzko nadväzujú na rekonštrukčné práce a stavebné úpravy pozemných komunikácií, chodníkov. Účelom rekonštrukčných prác je aj zvýšenie úrovne technického stavu komunikácií zabezpečujúcich prístup k obytným domom a zvýšenie estetického vzhľadu obce na úseku pozemných komunikácií, spresňuje Vanesa Steinerová. Ďalším projektom je Motivačné centrum transferu vzdelávania pre adaptabilitu kvalifikáciou. Cieľovú skupinu tvoria aj osoby dlhodobo nezamestnané, ktoré nie sú schopné uplatniť sa na pracovnom trhu daného regiónu. V konečnom dôsledku k cieľovej skupine prináležia tiež predstavitelia podnikateľskej obce zastúpení malými a strednými podnikmi. Naplnenie globálneho cieľa sa dosiahne aktívnou spoluprácou a participáciou partnerov združených v rozvojovom partnerstve. Regionálna rozvojová agentúra Trnavského kraja bola ocenená za najlepšiu publicitu spomedzi všetkých RRA: Tak v tomto smere ide najmä o produkciu brožúr, CD nosičov, letákov, článkov, organizovanie výstav, tlačových konferencií Poskytujeme mediálne rozhovory, pripravujeme prezentácie, Foto Daniela dodáva Holáková riaditeľka Mgr. Vanesa Steinerová. 17 eurokompas

18 Úspech patrí pripraveným Alexander Mušinka Ako sa to celé začalo Eurofondy sú lákadlom pre každé mesto a Poprad nebol výnimkou, povedal nám pri našom stretnutí Jozef Durbák, poverený vedením oddelenia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a Mestského informačného centra pri Mestskom úrade v Poprade. Prvé nápady začali vznikať dávno pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Už vtedy sa dali čerpať finančné prostriedky z rôznych Poprad so svojimi viac ako 55-tisícami obyvateľov nepatrí medzi najväčšie mestá na Slovensku, ba dokonca nie je ani krajským mestom. Predsa však toto mesto pozná takmer každý. Pozícia brány do Vysokých Tatier mu zabezpečuje všeobecnú známosť. Neprekvapí preto, že mesto Poprad je s celkovou sumou prevyšujúcou 600 miliónov korún na prvom mieste v Prešovskom kraji v objeme vyčerpaných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Jozef Durbák z oddelenia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu v Mestskom úrade v Poprade Foto Alexander Mušinka 2007 fondov, najmä však z predvstupového fondu PHARE. Vôbec prvým projektom, ktorý sme v rámci mestského úradu realizovali, bol objemovo neveľký projekt, zameraný na cezhraničnú spoluprácu s Poľskom. Na základe dohody medzi mestami Poprad a Zakopané, podpísanej ešte v roku 1993, sme s finančnou podporou z programu PHARE CREDO realizovali v roku 2000 projekt zameraný na spracovanie a vydanie spoločnej poľsko-slovenskej historickej publikácie Tatry a podtatranská oblasť, z ktorej školy neskôr čerpali doplňujúce texty. Tento projekt vyvolal domino efekt ďalších projektov a aktivít. Len na okraj je dobré spomenúť, že projekt žije do dnešných dní, lebo na jeho základe vznikla dlhoročná a ešte vždy živá tradícia pravidelných stretnutí žiakov z Poľska a Slovenska v rámci vedomostnej súťaže, zameranej na dejiny tatranského regiónu. Hoci spomínaný projekt bol v Poprade najvýznamnejším v histórii čerpania finančných prostriedkov z iných fondov, v tomto kontexte bol však pre mesto asi najdôležitejším projekt City of change, ktorý sa začal realizovať v roku 2000 a bol financovaný zo zdrojov Svetovej banky a Bertelsmannovou nadáciou. Do tohto medzinárodného projektu boli zo Slovenskej republiky vybraté mestá Poprad a Košice. Išlo v ňom o to, aby sa mestá naučili naplánovať si svoje aktivity, definovať vízie, nachádzať najvhodnejšie riešenia a pod. Jozef Durbák k tomu do- eurokompas 18

19 Poprad líder v čerpaní eurofondov Výstavba priemyselného parku bola jedným z najvýznamnejších projektov, ktoré realizovalo priamo mesto. Foto Alexander Mušinka 2007 dáva: Bol to pre nás zrejme najvýznamnejší projekt. Vďaka nemu sme v Poprade realizovali na úrovni mesta rozvojový plán, dnes nazývaný Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja; a to v podstate skôr, ako sa o takomto dokumente začalo všeobecne hovoriť. Projekt bol rozdelený do dvoch častí. V rokoch 2000 až 2002 sme sa na spoločných stretnutiach učili, ako efektívne plánovať, a v nasledujúcich dvoch rokoch, v rámci druhej časti projektu, sme mali možnosť navštíviť rôzne mestá v štátoch Európskej únie a zistiť, ako to robili ony. Azda toto bolo pre mestský úrad najinšpiratívnejšie. Teória je teória, ale vidieť to reálne v praxi, je podstatne lepšie. Nenavštevovali sme iba tradičné európske štáty, akým je Ra- Priemyselný park Poprad-Matejovce Ide o najväčší investičný projekt Mestského úradu v Poprade, ktorý bol financovaný zo štrukturálnych fondov. Ako už naznačuje názov projektu s celkovými nákladmi eur, jeho cieľom bolo vybudovať priemyselný park v popradskej mestskej časti Matejovce. Tu sa nachádza najvýznamnejší regionálny investor Whirpool Slovakia, spol. s r. o., a práve táto firma nepriamo projekt iniciovala. Mesto s týmto zámerom súhlasilo a začalo s prípravou investície. Majetkovo-právne vysporiadanie, stavebné povolenia, rôzne vyjadrenia a podobne však celý proces značne spomalili, preto firma Whirpool realizovala svoje zámery vo vlastnej réžii na susedných pozemkoch. Aj napriek tomu však mesto pokračovalo v rozbehnutých aktivitách, až napokon v roku 2004 mestské zastupiteľstvo projekt odobrilo. Ešte v tom istom roku bola podaná žiadosť o podporu v rámci Sektorového operačného programu Priemysel a služby, ktorá bola aj schválená. Všetky plánované aktivity v rámci priemyselného parku sú v zásade realizované, hovorí Anton Andráš, poslanec mestského zastupiteľstva a zároveň správca priemyselného parku. Na ploche viac ako 90-tisíc metrov štvorcových sú už vybudované kompletné inžinierske siete vrátane prístupovej komunikácie, plynu, elektriny, vody a kanalizácie. V celom areáli sú deviati investori, z ktorých traja už realizujú svoju činnosť, štyria investori buď stavajú svoje priestory, alebo sú v procese kolaudácie. Poslední dvaja investori sú v procese vybavovania stavebných povolení a v najbližších mesiacoch začnú stavať. Takýmto spôsobom je priemyselný park plne obsadený. Už v čase realizácie tohto projektu sa uvažovalo, že pôjde iba o jeho prvú etapu. Následne plánujeme v rámci druhej fázy rozšíriť kapacitu priemyselného parku ešte o ďalších približne 5 hektárov, dodáva Anton Andráš. 19 eurokompas

20 kúsko, ale zašli sme aj do Nemecka, predovšetkým do jeho východných častí, ktoré boli vtedy v Európskej únii krátko. Dostavba čistiarne odpadových vôd Poprad-Matejovce Projekt s celkovými nákladmi eur bol podporený predovšetkým z prostriedkov Kohézneho fondu v rámci projektu ISPA v celkovej sume eur. Realizovala ho Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s., v ktorej má mesto Poprad menšinový podiel. V tomto prípade nešlo o projekt iba pre mesto. Poprad a jeho okolie, ktoré je v správe Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, zahŕňa obce s viac ako 78-tisíc obyvateľmi, pričom pred začiatkom projektu iba 57 % z nich malo možnosť sa napojiť na verejnú kanalizáciu. Po jeho realizácii sa tento stav zvýšil na 77 %. Čističku odpadových vôd tento región potreboval už veľmi dávno a o tejto potrebe sa aktívne hovorilo ešte pred rokom Už v tom čase sa začala výstavba tejto čistiarne, ale následné ekonomické zmeny a najmä nedostatok finančných zdrojov prinútili celú stavbu zakonzervovať. Až vďaka európskym prostriedkom bolo možné v stavbe pokračovať a po viac ako dvadsiatich rokoch celú stavbu úspešne dokončiť. Dostavba čističky odpadových vôd má výrazný dosah na životné prostredie a znižuje jeho negatívne zaťaženie. Mesto Poprad a priľahlý región majú vďaka projektu Podtatranskej vodárenskej spoločnosti dostavanú čističku odpadových vôd od roku Foto Alexander Mušinka 2007 Realizované projekty V rámci oddelenia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu bol už v roku 2003 realizovaný projekt výstavby cyklistickej trasy Poprad Svit, ktorý bol financovaný z prostriedkov projektu PHARE Z čisto finančného pohľadu pritom nešlo o významný projekt (celková výška náľom má byť mesto, a v zásade je jedno, cez aký subjekt sa budú jednotlivé aktivity realizovať. Mestský úrad má v prvom rade vytvárať také prostredie, aby mesto (v najširšom význame slova) bolo schopné predkladať, získavať a následne realizovať čo najviac projektov a aktivít. V kontexte tejto filozofie mestský úrad je jednak partnerom pomáhajúcim jednotlivým aktivitám, ale zároveň je tým, ktorý sleduje potrebu a kontinuálnosť jednotlivých aktivít tak, aby neboli v rozpore so zámermi mesta, ale naopak, aby ich dopĺňali a rozvíjali. Snažíme sa podľa možnosti v čo najväčšej miere, Mesto sa pripravuje Práve projekt City of Change definoval potrebu zriadenia príslušného odboru na Mestskom úrade v Poprade. V roku 2003 s nástupom nového primátora Antona Danka vzniklo oddelenie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu pri Mestskom úrade v Poprade, ktorého úlohou je koordinovať a starať sa o čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov. Túto úlohu aktívne napĺňa najmä od roku 2004, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie, a možnosti čerpania finančných prostriedkov sa značne rozšírili. Poprad mal oproti ostatným mestám výhodu, že v čase, keď sa možnosti čerpania finančných prostriedkov z eurofondov rozšírili, bolo mesto pripravené a vedelo nielen, ako na to, ale predovšetkým, čo potrebuje. Už vtedy spolu so základnými víziami definovalo svoje potreby, možnosti a slabé stránky, ale čo je dôležitejšie, aj svoju základnú filozofiu, s ktorou pristupuje k prostriedkom a možnostiam. Dala by sa to stručne charakterizovať tak, že nie je potrebné, aby prostriedky z eurofondov čerpal iba mestský úrad, ale prijímateaby finančné prostriedky čerpal niekto iný, a nie mestský úrad. Je len logické, že by ich mali čerpať predovšetkým tí, ktorí sa príslušnej problematike dlhodobo a profesionálne venujú, poznamenáva Jozef Durbák. kladov projektu bola v tomto projekte eur, dotácia z programu PHARE bola však iba 50-tisíc eur). Práve na tomto projekte mali ľudia z mestského úradu možnosť naučiť sa veľa vecí a vyskúšať si ich v praxi. Dnes je tento projekt okrem iného aj úspešným príkladom dobrých investícií, ktoré vyvolali následnú reťazovú reakciu ďalších. Vďaka výstavbe tejto cyklotrasy sme nielen zvýšili bezpečnosť cyklistov a umožnili sme Popradčanom ďalšiu formu športového vyžitia, ale výrazne sme zvýšili turistický ruch v tejto časti mesta a regiónu. V neposlednom rade práve táto cyklotrasa iniciovala eurokompas 20

21 Projekt cyklistickej trasy Poprad Svit bol ukončený už v roku Foto Alexander Mušinka 2007 vznik popradského In-line klubu, ktorý sa už niekoľko rokov aktívne zúčastňuje rôznych športových a kultúrnych podujatí, dodáva Jozef Durbák. Preto aj zistíme, ak sa pozrieme na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov jednotlivými subjektmi z Popradu, že z významných projektov, realizovaných na území mesta, bolo priamo mestom realizovaných iba niekoľko. Najvýznamnejší z nich bol projekt výstavby priemyselného parku v mestskej časti Matejovce, v ktorej sa nachádza najvýznamnejší investor nielen v samotnom meste, ale v celom regióne, známy výrobca bielej techniky firma Whirpool Slovakia. V roku 2004 Podtatranská vodárenská spoločnosť realizovala prepotrebný projekt dostavby čističky odpadových vôd pre mesto Poprad a priľahlý región. 21 eurokompas

22 Rekonštrukcia a modernizácia železničnej stanice Poprad-Tatry je v súčasnosti najdôležitejším realizovaným projektom v Poprade. Foto Alexander Mušinka 2007 Projektový manažér Jozef Košický zo sociálneho odboru v Mestskom úrade v Poprade. Foto Alexander Mušinka 2007 V súčasnosti najvýznamnejším realizovaným projektom na území mesta Poprad je rekonštrukcia a modernizácia železničnej stanice Poprad-Tatry, ktorú z prostriedkov štrukturálnych fondov investorsky realizujú Železnice Slovenskej republiky. Samostatnú časť čerpania európskych zdrojov tvoria sociálne projekty. To si uvedomili aj v popradskom mestskom úrade, preto v rámci sociálneho odboru zriadili pozíciu projektového manažéra pre sociálnu oblasť, ktorú v súčasnosti vykonáva Jozef Košický. Využívajú finančné zdroje z európskych fondov, napríklad z Európskeho sociálneho fondu, ale aj z Fondu sociálneho rozvoja a ďalších. Košický dodáva: V súčasnosti v rámci sociálneho programu mesta okrem štandardných aktivačných prác pre evidovaných nezamestnaných realizujeme aj projekty terénnej sociálnej práce, vytvorili sme útulok a nocľaháreň pre sociálne odkázaných a bezdomovcov. Od roku 2005 sme v rámci projektu, podporeného z Fondu sociálneho rozvoja, vytvorili zariadenie sociálnych služieb, v najbližšom čase plánujeme ešte zrekonštruovať a zmodernizovať domov dôchodcov, ďalej chceme vybudovať chránené bývanie najmä pre hendikepovaných ľudí. Sumarizácia Celkovo Mestský úrad v Poprade v rokoch 2003 až 2006 predložil 47 projektov v rámci vyhlásených výzev rôznych fondov (väčšinu z nich sami pripravili, alebo sa na ich príprave aktívne spolupodieľali). Z celkového počtu im bolo dvadsať projektov schválených. Pridelená čiastka dosahuje sumu eur. Dva projekty aj napriek prideleným prostriedkom mesto odmietlo (v jednom prípade z dôvodu neskorého schválenia projektu a v druhom prípade preto, lebo schválená čiastka bola natoľko znížená oproti požadovanej, že mesto nebolo schopné za týchto podmienok projekt realizovať). Mesto je len jedným z mnohých prijímateľov európskych zdrojov v regióne. Bohužiaľ, o ostatných prijímateľoch na mestskom úrade ani nevedia. Jozef Durbák konštatuje: Samozrejme, o tých projektoch, na ktorých sa aktívne podieľame, vieme. Vieme aj o takých, pri ktorých sa v rámci podmienok jednotlivých výzev vyžaduje stanovisko mesta. V mnohých prípadoch sa však o týchto ďalších zdrojoch v regióne dozvedáme iba náhodne. Veľmi by nám pomohlo, keby sme mali dostupnú centrálnu databázu podporených a realizovaných projektov z jednotlivých fondov tak, aby sme mohli neustále sledovať, kto a čo v meste realizuje. Veď aj informáciu, že Poprad je na prvom mieste v kraji v ob- eurokompas 22

23 Železničná stanica Poprad-Tatry výstavba podchodov a nástupíšť Projekt sa realizuje od apríla 2006 a mal by byť ukončený v auguste Ide o komplexnú rekonštrukciu celej železničnej stanice vrátane jej infraštruktúry. Stanica Poprad- Tatry patrí medzi najvýznamnejšie železničné stanice na Slovensku. Je to vstupná brána do celého regiónu Vysokých Tatier. Mimoúrovňovo je s ňou spojená aj Tatranská elektrická železnica. Stanica Poprad už nespĺňala základné kultúrne, bezpečnostné a technické normy, kladené na takýto druh verejných stavieb, a preto bolo nevyhnutné pristúpiť k jej komplexnej rekonštrukcii. V rámci projektu sa budujú nové nástupištia s bezbariérovým prístupom, nové prepojenie TEŽ s prístupovou halou, nové oznamovacie zariadenia, pristupuje sa k dobudovaniu výťahov, eskalátorov a pod. Celkový rozpočet projektu je 858 miliónov Sk, pričom 75 % je hradených z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ a 25 % z prostriedkov štátneho rozpočtu. Do konca roku 2006 bolo preinvestovaných zhruba 414 miliónov korún. jeme vyčerpaných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, sme sa dozvedeli iba náhodou. Na území mesta pôsobia ešte ďalšie verejné alebo súkromné inštitúcie, ktoré predkladajú rôzne granty. Veľmi aktívny je mimovládny sektor, predovšetkým v sociálnej oblasti a v oblasti turistického ruchu, ktorý sa prostredníctvom rôznych menších grantov zameriava na rozvoj ľudských zdrojov alebo na vydávanie rôznych propagačných materiálov a publikácií. Aktívna je Regionálna rozvojová agentúra Prešov, aj Združenie Bambino, ktoré sa zameriava na prácu s matkami na materskej dovolenke a pod. V ostatnom čase začínajú vznikať aj rôzne formálne a neformálne partnerstvá, hlavne medzi verejným sektorom a podnikateľskou sférou. Veľmi aktívni v tomto smere sú hotelieri, ktorí sa dohodli na spoločnej propagácii. Vďaka podpore zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch sa mesto v minulom roku zúčastnilo štrnástich veľtrhov a výstav (v minulosti to bolo maximálne na dvoch-troch v roku). Poprad líder v regióne Správnosť tohto prístupu nám potvrdili aj na Prešovskom VÚC, kde Július Takáč z oddelenia strategického plánovania pozná situáciu v Poprade veľmi dobre: Poprad je pre Prešovský kraj významné mesto nielen preto, že v rámci kraja ide o druhé najväčšie mesto. Ide aj o prirodzeného lídra v celom regióne Tatier najmä v oblasti cestovného ruchu. Práve na túto oblasť by sme sa chceli v prípade Popradu prioritne zmerať. Túto pozíciu má Poprad aj v územnom pláne kraja, ktorý sa momentálne aktualizuje, konštatuje Július Takáč. Veď investície do dostavby čističky odpadových vôd, modernizácia železničnej stanice, vydávanie informačných a propagačných materiálov, či budovanie cyklotrás nie je ničím iným ako napĺňaním tohto zámeru. To, že v tomto smere je nevyhnutné a potrebné ešte veľmi veľa urobiť, netreba Július Takáč z oddelenia strategického plánovania, Prešovský samosprávny kraj Foto Alexander Mušinka 2007 osobitne zdôrazňovať. Uvedomujú si to nielen v Poprade, ale aj na VÚC. Cestovný ruch, akokoľvek aktívny, nemôže však byť jedinou aktivitou pre takéto veľké mesto. Jeho potenciál nie je dostatočný, aby vytvoril dostatok pracovných príležitostí a zdrojov pre mesto a o regióne už ani nehovoriac. Jozef Takáč dodáva: Práve prítomnosť firmy Whirpool Slovakia je dobrým signálom pre ďalších investorov. Bolo len logické, že v prípade priemyslu sa Poprad dostal aj do našej Štúdie rozvoja priemyselných parkov v Prešovskom kraji, ktorá definovala sedem území, v ktorých rámci by sa mali realizovať priemyselné parky. Priemyselné parky však samy osebe nestačia. V prvom rade treba sprístupniť celý kraj po infraštruktúrnej stránke. Dobudovanie severnej trasy diaľnice z Bratislavy do Košíc, ktorá okrem iného vedie aj cez Poprad, je v tomto smere samozrejmosťou. Investorov však treba prilákať nielen lacnou pracovnou silou, ale z dlhodobej perspektívy najmä vzdelanou pracovnou silou. Zámerom aj Prešovského VÚC preto je vytvoriť také podmienky, aby vzdelaní ľudia z kraja neodchádzali, ale naopak, aby nachádzali čoraz väčšie uplatnenie práve tu, hovorí Július Takáč. Je dobré vedieť, že na Slovensku máme aktívne mestá, ktoré nečakajú so založenými rukami. Sme presvedčení, že v tomto prípade azda najviac platí o to viac známe príslovie, že šťastie praje pripraveným. 23 eurokompas

24 Viliam Čierny Cesta k slobode Projekty Iniciatívy Spoločenstva EQUAL, financované z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, sa zaoberajú overovaním a uplatňovaním nových prístupov k riešeniu problémov v boji proti všetkým formám diskriminácie a nerovnosti na trhu práce. Iniciatíva Spoločenstva EQUAL a projekty zamerané na prácu s osobami vo výkone a po výkone trestu odňatia slobody Zástupcovia dvoch rozvojových partnerstiev, ktorých práca sa sústreďuje na cieľovú skupinu osôb vo výkone a po výkone trestu odňatia slobody, sa koncom minulého roku zúčastnili na medzinárodnom tematickom fóre v Lisabone s príznačným názvom Cesta k slobode. Ide o zástupcov z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava a Občianskeho združenia Andros. V rámci tematických workshopov, zameraných na prechod osôb z výkonu trestu na slobodu, spoluprácu medzi inštitúciami, zaangažovanie zamestnávateľov do problematiky a na rozvoj základných a odborných zručností, využili zástupcovia projektov možnosť informovať o vlastných skúsenostiach, overených projektovými aktivitami počas viac ako ročnej práce s cieľovou skupinou osôb vo výkone trestu a po ňom. Týmto sa aktívne zapojili do celoeurópskej diskusie na danú tému a získali nápady a poznatky, ktoré sa budú usilovať využívať v procese mainstreamingu na národnej úrovni. Celoeurópska diskusia k problematike osôb vo výkone trestu odňatia slobody a po ňom pokračovala v júni 2007 na medzinárodnom stretnutí vo Varšave, ktorého cieľom bolo nadviazať na lisabonské témy. Nový štart Iniciátorom projektu Nový štart bolo občianske združenie Andros, špecializujúce sa na vzdelávanie dospelých. Na projekte Nový štart sa ako partner podieľalo Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže. Projekt sa orientoval na vzdelávanie osôb vo výkone trestu odňatia slobody v zariadeniach prvej a druhej nápravno-výchovnej skupiny v Hrnčiarovciach nad Parnou, v Banskej Bystrici-Kráľovej a v Košiciach-Šaci pred koncom ich výkonu trestu a na pomoc pri zapojení týchto osôb po výkone trestu do pracovného procesu. Možnosť zúčastniť sa školiacich aktivít a aktivít starostlivosti po výkone trestu, týkajúcich sa najmä pomoci pri hľadaní zamestnania, bola poskytnutá približne 250 odsúdeným na Slovensku. Na dosiahnutie kľúčového cieľa projektu boli stanovené viaceré základné aktivity, ktoré sa v spolupráci s partnermi projektu realizovali až do apríla Cieľom prvej aktivity bolo usmerniť a rozvinúť komunikačné zručnosti odsúdených, pomôcť im pri skvalitnení vlastnej prezentácie, a tak im uľahčiť vstup na pracovný trh. Táto aktivita sa uskutočňovala formou kurzu rozvoja osobnosti s názvom Sebaprezentácia a mala za úlohu pripraviť cieľovú skupinu predovšetkým na vlastnú eurokompas 24

25 Motivačný program pre odsúdených, ktorý sa konal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava. Foto Archív FSR / NPŠ IS EQUAL prezentáciu pred zamestnávateľmi a na efektívnu komunikáciu, čo môže výrazne uľahčiť ich situáciu pri hľadaní zamestnania a zapojení sa do pracovného procesu. Druhou hlavnou aktivitou projektu bolo vzdelávanie odsúdených v zručnostiach pri práci s počítačom. Poznatky a prax v oblasti informačných technológií sú dnes už štandardnou požiadavkou zamestnávateľov. Cieľom tejto aktivity bolo poskytnúť osobám pred ukončením výkonu trestu základné znalosti o počítačoch a o práci s nimi. Účastníci kurzov sa vzdelávali v štandardných programoch využiteľných v zamestnaní i súkromnom živote. Treťou aktivitou projektu bol motivačný tréning, kde si osoby zapojené do projektových aktivít zostavovali svoj akčný plán do budúcnosti, nakrúcali kamerou simulované pracovné pohovory a potom v rámci skupiny hodnotili každého jednotlivca. Poslednou aktivitou bolo sprostredkovanie práce pre prepustené osoby, ktoré boli účastníkmi kurzov sebaprezentácie a PC školení. Cieľom tejto aktivity bolo skontaktovanie sa s potenciálnymi zamestnávateľmi, mapovanie trhu práce pre cieľovú skupinu, pomoc pri ich zaradení do pracovného pomeru a poradenstvo v rámci postpenitenciárnej starostlivosti. Zodvihnime zahodené šance Projekt Zodvihnime zahodené šance, realizovaný Ústavom na výkon trestu odňatia slobody a ústavom na výkon väzby Ilava, je zameraný na zlepšenie prístupu na trh práce a návratu do pracovného procesu pre viacnásobne sociálne znevýhodnené osoby. Formou národnej a nadnárodnej spolupráce sa snaží identifikovať potreby a spôsoby riešenia sociálnej inklúzie nezamestnaných, v súčasnosti sústredených vo výkone trestu odňatia slobody, aj s ohľadom na skutočnosť, že v tejto cieľovej skupine je veľké percento Rómov. Projekt sa snaží zaviesť do praxe inovatívne riešenia a systémové zmeny, ktoré ovplyvnia uvedené znevýhodnené skupiny a zvýšia možnosti ich socializácie. Cieľové skupiny získajú vedomosti, sociálne a manuálne zručnosti, osvoja si pracovné návyky, uvedomia si vlastné predpoklady a možnosti, oboznámia sa s požiadavkami trhu práce, zvýšia svoje sociálne kompetencie potrebné na integráciu do spoločnosti a na vstup na trh práce. Projekt je realizovaný v Ústave Kurz murárskych prác, ktorý realizovali v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava. Foto Archív FSR / NPŠ IS EQUAL na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová (zariadenie na výkon trestu žien). Cieľmi projektu sú zvýšenie zamestnanosti sociálne viacnásobne znevýhodnenej skupiny odsúdených po výkone trestu odňatia slobody, zlepšenie predpokladov zamestnanosti Rómov prostredníctvom projektových programov a znižovanie nerovností odsúdených žien a mužov na trhu práce. Aktivity sú rozčlenené na programy pre personál, medzi ktoré patria sociálno-psychologický výcvik, tréning tolerancie k menšinám a tréning ochrany životného prostredia; a programy pre odsúdených, na ktorých tieto osoby majú možnosť využiť motivačný program, kurz pisárka, šič, murárske práce, tradičné hrnčiarske a rezbárske remeslo, sociálne zručnosti a právne vedomie, či program Prvé kroky na slobode. 25 eurokompas

26 Dušan Gábor ROADSHOW 2007 Poznáme víťazný tím! Školy sa v januári v jednotlivých samosprávnych krajoch zúčastňovali Roadshow 2007, na ktorej bola postupne vo všetkých krajoch vyhlásená súťaž o najlepší projekt. Súčasťou kampane boli aj regionálne konferencie pre pedagógov stredných škôl. Na konferenciách boli prítomní pedagógovia oboznámení s celou súťažou, jej priebehom, podmienkami i hlavnou cenou päťdňovým pobytom v Bruseli. Základnou podmienkou súťaže bolo vytvoriť 5-členný súťažný tím pozostávajúci zo študentov a študentiek tretích a štvrtých ročníkov a so svojím tútorom či tútorkou (pedagógom) vypracovať súťažný projekt. Celá súťaž o najlepší projekt bola koncipovaná ako fiktívna výzva. Jej cieľom Celoslovenskú súťaž o najlepší projekt vyhlásilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako Riadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva v rámci svojej kampane zameranej na zvýšenie informovanosti o štrukturálnych fondoch (ŠF). Jej cieľom bolo zvýšiť informovanosť o ŠF najmä u mladej generácie. Do celoslovenskej súťaže sa mohli zapojiť všetky stredné školy na Slovensku. bolo priblížiť mladým ľuďom, čo všetko je potrebné pri podaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo ŠF a štátneho rozpočtu (ŠR), a to formou vypracovania projektu. Rovnako to bola príležitosť pre tie školy, ktoré zatiaľ nežiadali o finančný príspevok, aby si celý proces vyskúšali takpovediac na nečisto. Riadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva si pre účely súťaže zvolil fiktívny operačný program Podpora a rozvoj vzdelávania v rámci školských a mimoškolských aktivít s opatrením 1.1 zameraným na zlepšenie a skvalitnenie mimoškolskej záujmovej činnosti, priestorov na jej vykonávanie, technického vybavenia a využitia vo vzdelávacom procese. Cieľom fiktívneho opatrenia malo byť skvalitnenie mimoškolskej záujmovej činnosti, zvýšenie možností rozsahu výberu, ako aj obsahovej náplne mimoškolských aktivít, skvalitnenie technického vybavenia, úpravy priestorov potrebných na realizáciu jednotlivých mimoškolských záujmových činností, rozšírenie infraštruktúry a podpora rozvoja týchto aktivít, vypracovanie obsahovej transformácie prepojenia vzdelávacieho eurokompas 26

27 Víťazný tím preberal cenu z rúk ministra na regionálnej konferencii Výmena skúseností pri využívaní štrukturálnych fondov, ktorú RO CSF usporiadal 14. júna 2007 v Prešove. Foto MVRR SR 2007 Sekundárnym cieľom súťaže bolo, aby si študenti uvedomili, čo potrebujú vo svojej škole na skvalitnenie mimoškolskej záujmovej činnosti. Do súťaže sa zapojilo 70 stredných škôl z jednotlivých samosprávnych krajov. V tabuľke 1 na nasledujúcej strane prinášame prehľad počtu podaných projektov v jednotlivých samosprávnych krajoch. Miera zapojených škôl so súťažnými projektmi odráža snahu o získanie informácií i skúseností, nadobudnutých pri vypracúvaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo ŠF a ŠR. Hodnotenie projektov malo dve súťažné kolá. V prvom kole, ktoré prebiehalo v jednotlivých samosprávnych krajoch, vybrali hodnotiace komisie tri najlepšie projekty, takže do celoslovenského kola postúpilo 24 projektov. V druhom, finálovom kole pracovala hodnotiaca komisia zložená z odborníkov posudzujúcich žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo ŠF a ŠR v reálnych výzvach. Napokon 18. mája 2007 zasadla hodnotiaca komisia a víťazom celoslovenskej súťaže o najlepší projekt sa stala Združená stredná škola v Humennom so svojím projektom... aby sa myšlienka skutkom stala.... myšlienka sa stala skutkom Dovolil som si pozmeniť názov víťazného súťažného projektu. Na začiatku všetkého je myšlienka, zámer, ktorý bol aj pri vzniku celej súťaže. Ministerstvo malo úvodnú myšlienku v podobe priblíženia sa k mladým výsledkom tejto myšlienky nie je len úspešne realizovaná kampaň, ale predovšetkým stredné školy zapojené do celoslovenskej súťaže. Tento zámer bol na začiatku na strane ministerstva a postupne prešiel na stranu ZSŠ v Humennom v podobe víťazného súťažného projektu. Vyhrať v súťaži mohol len jeden tím. To však neznamená, že ostatné projekty boli slabšie. Už to, že tímy nabrali odvahu popasovať sa s neľahkými úlohami a podmienkami súvisiacimi s podávaním projektov, je ich víťazstvo. A práve o to v celej súťaži išlo: vyskúšať si napísať žiadosť, oboznámiť sa podmienkami a pokúsiť sa sformulovať svoje nápady a myšlienky do konkrétnej podoby. V ZSŠ v Humennom vypracoval tím projekt, ktorý nazvali... aby sa myšlienka skutkom stala. Na základe prieskumu realizovanom na 118 študentoch ZSŠ zistili širokú škálu záujmov svojich spolužiakov, ktorú chceli v čo najširšej možnej miere uspokojiť. Enormný záujem bol o vydávanie školské- Víťazný tím s tútorkou Janou Harasimovou v spoločnosti ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Janušeka, generálnej riaditeľky sekcie stratégie rozvoja regiónov MVRR SR Kataríny Kukučkovej Tomkovej a riaditeľa školy Jána Matoša. Foto MVRR SR 2007 procesu a uplatnenie výsledkov práce počas mimoškolskej činnosti. Projektové formuláre a povinné prílohy boli upravené a zjednodušené do tej miery, aby boli zrozumiteľné pre študentov stredných škôl. Nešlo však o akúsi jednoduchú verziu, práve naopak. Pri vypĺňaní projektových formulárov a povinných príloh sa mnohé zapojené súťažné tímy skontaktovali s konzultantmi na ministerstve a žiadali ich o pomoc. Asi najkomplikovanejšou časťou projektu pre súťažné tímy bol rozpočet a s ním súvisiace položky. Hlavnou cenou súťaže je pre celý súťažný tím 5-dňový pobyt v Bruseli. Víťazi navštívia Európsku komisiu a Európsky parlament a budú mať možnosť spoznať krásy samotného Bruselu. Cenu víťaznému súťažnému tímu odovzdal osobne minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR okrem hlavnej ceny odmení vecnými cenami aj zástupcov jedného projektu z každého samosprávneho kraja. V tabuľke 2 na strane 28 prinášame prehľad najlepších projektov. ho časopisu. Hlavnými cieľmi predloženého projektu bolo: naučiť sa triediť, získavať a spracúvať informácie, získať predpoklady na úspešnú redaktorskú činnosť, vytvoriť symbiózu vo vzťahu žiak učiteľ, žiak žiak realizovanú v rámci mimoškolskej činnosti, naučiť sa poznatky nadobudnuté v mimoškolských činnostiach aplikovať a uplatňovať vo vyučovacom procese, motivovať študentov zvyšovaním atraktívnosti programov mimoškolskej záujmovej činnosti. 27 eurokompas

28 Tútorka Jana Harasimová preberá ocenenie a darčeky z rúk ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR Mariana Janušeka. Foto MVRR SR 2007 Na záver sme požiadali o krátky rozhovor tútorku víťazného súťažného tímu Mgr. Janu Harasimovú. Podané projekty Samosprávny kraj Bratislavský samosprávny kraj 3 Trnavský samosprávny kraj 7 Trenčiansky samosprávny kraj 7 Nitriansky samosprávny kraj 9 Banskobystrický samosprávny kraj 11 Žilinský samosprávny kraj 12 Košický samosprávny kraj 9 Prešovský samosprávny kraj 12 Najlepšie projekty z jednotlivých samosprávnych krajov Ako vznikol váš súťažný tím a akým spôsobom sa formovala spolupráca v celom tíme? Výber súťažného tímu vznikol pomerne náhodnou formou. Požiadala som jedného z členov súťažného tímu, ktorý je zároveň aj členom Žiackej školskej rady pri ZSŠ v Humennom, aby si vybral ďalších štyroch aktívnych, komunikatívnych a kreatívnych spolupracovníkov, ktorí budú ochotní popasovať sa so simulovanou výzvou. A tak vznikol náš 5-členný tím, ktorý si ma zvolil za tútora (nesúťažiaceho člena tímu). Spoločne sme Počet predložených projektov Tabuľka 1 sa zúčastnili v januári 2007 roadshow v Prešove, ktorá nás zaujala a rozhodli sme sa potrápiť sa s touto výzvou. Ako vznikal samotný projekt samotná myšlienka, ktorá sa stala skutkom? Keďže hlavným cieľom výzvy bolo zlepšiť a skvalitniť mimoškolskú záujmovú činnosť, rozhodli sme sa zaoberať otázkou, ako vyriešiť problém upadajúceho záujmu o mimoškolskú činnosť. Na najvyššiu priečku prioritných hodnôt, čo sa týka skvalitňovania a zefektívňovania mimoškolskej činnosti, sme dali vytvorenie školského časopisu, o ktorého vydávanie sme sa snažili už dávnejšie, pričom sme narazili na odveký problém financie. A tak sa naša myšlienka vytvoriť časopis stala skutkom a položili sme ju na papier. Čo vám priniesla práca na projekte? V prvom rade sme zistili, že vypracovanie zmysluplného projektu je o niečo zložitejšie, ako sme si mysleli, keď sme o tom len pasívne počúvali. Pri hľadaní problému, ktorý chceme riešiť, som zistila, že študenti prejavovali značnú dávku kreativity, čo ma príjemne prekvapilo. Koniec koncov sme sa aj zblížili a naučili sa pracovať ako tím. Ako hodnotíte samotnú myšlienku súťaže? Myslím, že to bola zaujímavá forma, ako sa naučiť písať projekty. Teraz, keď sme uspeli, už len ľutujeme, že náš projekt si bude musieť na svoju realizáciu nejaký čas počkať... Tabuľka 2 Samosprávny kraj Názov školy Názov projektu Súťažný tím Bratislavský samosprávny kraj Trnavský samosprávny kraj Trenčiansky samosprávny kraj Nitriansky samosprávny kraj Banskobystrický samosprávny kraj Žilinský samosprávny kraj Košický samosprávny kraj Prešovský samosprávny kraj Gymnázium I. Horvátha, Bratislava Stredná zdravotnícka škola, Skalica Gymnázium, Dubnica nad Váhom Gymnázium Janka Kráľa, Zlaté Moravce Gymnázium J. G. Tajovského, Banská Bystrica Obchodná akadémia D. M. Janotu, Čadca Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Košice Združená stredná škola, Humenné Zlepšenie podmienok vzdelávania žiakov v prírodovedných predmetoch v rámci mimoškolskej činnosti Klub Krok k životu bez bariér Skvalitnenie školských a mimoškolských aktivít na Gymnáziu v Dubnici nad Váhom GRAFBOARD Pomáhajme nielen sebe, ale aj iným Spoznaj svojho českého partnera hrou na podnikateľa Aktívny oddych v škole... aby sa myšlienka skutkom stala Natália Belová, Katarína Danečková, Jozef Kardos, Kristína Kučerová, Michaela Zelmanová, Andrea Regecová Andrea Ardanová, Gabriela Končitíková, Mirka Gavlíková, Tomáš Malík, Monika Krušinová, Ľudmila Bábiková Matej Trenčan, Lukáš Lokšeninec, Peter Jaroš, Dominika Prekopová, Valentína Macková, Lenka Soviarová Chrenková Barbora, Košútová Michaela, Kozolková Jana, Rajtárová Zuzana, Smiešková Edita, Meňhart Ivan Petra Desatová, Marek Masnica, Renáta Horváthová, Barbora Leitmanová, Michal Benčík, Ľudmila Strmeňová Zuzana Paláriková, Emília Lovásová, Terézia Jažíková, Petra Miníková, Martina Belancová, Andrea Jurgová Jana Oberleová, Martin Bodenlosz, Matej Tóth, Tomáš Szabari, Peter Záhumenský, Katarína Šomšáková Jana Harasimová, Lenka Bodzionyová, Stanislava Sojčáková, Jaroslav Šak, Patrik Hudák, Peter Dzuracký eurokompas 28

29 Zaujímavosti z EÚ OPEN DAYS 2007 Na OPEN DAYS 8. až 11. októbra 2007 v Bruseli sa v tomto roku zúčastní spolu 212 európskych regiónov a agentúr. Rozdelili sa do 24 medzinárodných skupín, v ktorých sa sústredia na spoločnú problematiku, napríklad na trvalo udržateľnú energiu, vedu a inovácie, medziregionálnu spoluprácu, miestnu správu a námornú politiku. Okrem predstaviteľov z členských krajín EÚ prídu na tieto dni aj zástupcovia z Chorvátska, Turecka, Nórska, Švajčiarska, Bosny a Hercegoviny z Ruska. V rámci príprav na OPEN DAYS 2007 bude vychádzať informačný bulletin OPEN DAYS Jeho prvé číslo si môžete prečítať v anglickom jazyku na stránke: OPEN DAYS Newsletter Nr 1. Okrem iného obsahuje informácie o hlavných témach v roku 2007 a zoznam zúčastňujúcich sa regiónov a miest. Zdroj: Nové regionálne zastúpenie JASPERS V máji t. r. otvorili vo Viedni nové regionálne zastúpenie iniciatívy kohéznej politiky Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch (Joint Assistance to Support Projects in European Regions JASPERS), ktoré bude pomáhať pripravovať investičné projekty v Česku, Slovensku, Maďarsku a Slovinsku v súčasnom programovom období Nové regionálne zastúpenie je v poradí druhým prvé otvorili v januári t. r. vo Varšave. Ďalšie informácie získate na: Zdroj: Najdôležitejšie stránky inforegia dostupné v 22 jazykoch Na webovej stránke Regionálneho riaditeľstva pre regionálny rozvoj (DG REGIO) sú prvé dve sekcie Politika a Prostriedky dostupné už vo všetkých 22 jazykoch 27 členských štátov, čiže aj v slovenčine. Zdroj: Inforegio: posledné číslo online Generálne riaditeľstvo pre regionálny rozvoj publikovalo posledné číslo informačného bulletinu Inforegio News v 19 jazykoch EÚ. Zdroj: Výbor regiónov volá po väčšej transparentnosti v rámci iniciatívy Regióny pre hospodársku zmenu S rozpočtom 375 miliónov eur v programovom období iniciatíva Regióny pre hospodársku zmenu umožní regiónom a mestám podeliť sa s najlepšími príkladmi v oblasti hospodárskej modernizácie a hospodárskej súťaže, vysvetlil reportér Alvaro Ancisi, člen Mestského zastupiteľstva v Ravenne. Jeho názor jednomyseľne prijali členovia Výboru regiónov na plenárnom zasadnutí 7. júna Diskusie sa zúčastnila aj komisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübnerová. Cieľom iniciatívy je podporiť výmenu najlepších príkladov medzi európskymi regiónmi v oblasti inovácií a predovšetkým rozvíjať rast a pracovné príležitosti (Lisabonská agenda). Zdroj: Najnovšia správy Európskej komisie o hospodárskej a sociálnej kohézii Kohézna politika má osvedčený účinok pri poskytovaní rozvojovej pomoci regiónom Európskej únie. V nadchádzajúcich rokoch však bude čeliť novým výzvam. Také sú zistenia Štvrtej správy Európskej komisie o hospodárskej a sociálnej kohézii. Správa prvý raz poskytuje informácie o hospodárskej, sociálnej a územnej situácii v rozšírenej Európskej únii s 27 členskými štátmi a s 268 regiónmi. Obsahuje podrobnú analýzu situácie v regiónoch, pokiaľ ide o HDP, produktivitu a zamestnanosť. Určuje sa v nej niekoľko výzev, ktorým budú musieť členské štáty a regióny čeliť v nadchádzajúcich rokoch. Poskytuje prvé posúdenie vplyvu európskej kohéznej politiky v programovacom období , ako aj posúdenie príprav na obdobie Správa obsahuje 10 otázok na otvorenie debaty v európskych inštitúciách a mimo nich o budúcnosti tejto hlavnej oblasti politiky. Správa pozostáva zo štyroch častí: 1. Hospodárska, sociálna a územná situácia a trendy v členských štátoch a regiónoch EÚ Vplyv kohéznej politiky 3. Vnútroštátne politiky a kohézia 4. Politiky Spoločenstva a kohézia Vo Štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej kohézii sa stanovujú základné údaje a kľúčové otázky na otvorenú debatu o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2013, ktorá sa oficiálne začne súčasne so Štvrtým fórom kohézie plánovaným na septembra v Bruseli. Slovenské znenie správy si môžete prečítať na stránke: Zdroj: 721&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=fr 29 eurokompas

30 Peter Bulla Editorial During the preparation of the new programming period , Slovakia is taking up experience we gained from drawing the financial resources in the previous period. During the shortened programming period , Slovakia was allocated a total of 63,503 billion SKK from the EU funds and from the State Budget. Currently, about 87.9% of those funds have been utilised and about 42.42% of the total resources have been spent. Under the new programming period, we consider it necessary not only to be aware of our negative experiences but also to use the positive experiences gained from the previous, shortened programming period, to create a high-quality system of management of the Structural Funds (SF) and the Cohesion Fund (CF). At the same time, we are bringing new elements into the system, which will result in more effective and higher quality processes of management and coordination. The challenge for the new programming period is to prepare a system of management that will enable us to have a higher degree of coordination and concentration of assistance. We assume that following the progress of these instruments will lead to the more effective and efficient use of financial resources from the European Community funds. In order to achieve this goal, it is necessary, within the implementation of the National Strategic Reference Framework of the Slovak Republic for (NSRF), to ensure coherence and coordination between the NSRF and the operational programmes, including other documents, on all levels of management and implementation of the SF and CF. This is possible only through a functional connection between the two basic levels of system management for the SF and CF strategic and operational. The strategic level is primarily the responsibility of the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic (MCRD), which acts as the Central Coordination Authority (CCA). This is true in the area of development and negotiation of the NSRF, as well as in the area of coordination, methodological guidelines and evaluation system for the SF and CF. The strategic level also includes the Ministry of Finance of the Slovak Republic in its role as the Certification Authority for financial management and the Audit Authority in the area of control and audit. Other ministries also act as Managing Authorities in terms of preparation of individual operational programmes. The operational level of the implementation system of the NSRF will be handled by Managing Authorities or Intermediate Bodies under Managing Authorities. In setting the processes for spending financial resources from the SF and CF, the CCA functions according to three principles: unification, simplification and greater effectiveness. The goal is to apply these principles at all levels of assistance management, especially in relation to the recipients. At present, we are preparing the launch of a new version of the Information and Monitoring System ITMS II for the programming period One of the main changes in the ITMS system is a new portal the public part of ITMS. This part of the system enables applicants as well as recipients of funds to directly create requests for non refundable financial contributions (NFC) or for payment from the SF resources. The data from the portal, transferred directly into ITMS, makes the work of the Managing Authorities simpler, since the latter will only check the data entered and correct any errors. On the other hand, applicants will be able to check the status of their applications for NFC or their requests for payment on-line. At the same time, the portal ensures the accuracy of data submitted at the time of entering. We assume that this will reduce the number of incorrect applications and shorten their average processing time. In addition to these changes, we are adapting the ITMS, to make its processes more automated and to improve the management outputs for the SF and CF at all levels. The MCRD, as the CCA, is investing maximum effort in fulfilling its tasks of managing and implementing the SF and CF. Its goal is for Slovakia to use all available opportunities and all financial resources allocated to it from the European Union programmes. We believe that our efforts will create the foundation for an improvement in the quality of life and future of all citizens of our country. Katarína Kukučková Tomková National Strategic Reference Framework of the Slovak Republic for Current state of negotiations The current programming period, , is the first programming period during which the Slovak Republic will have the opportunity to use the EU funds for the entire duration of the period on the basis of the National Strategic Reference Framework. This strategic document was developed in accordance with the new EU regulations related to the Structural and Cohesion Funds, and was approved by the Government of the Slovak Republic in Declaration no as of 6 December On 21 December 2006, the Slovak Republic submitted to the European Commission (EC) the Draft National Strategic Reference Framework of the Slovak Republic for the period (NSRF). In so doing, we joined several other countries of the EU, which officially submitted this document last year (Austria, Latvia, Lithuania, Poland, Hungary, Denmark, the United Kingdom and Malta). eurokompas 30

31 Summary Official negotiations with the European Commission (EC) on the NSRF began in Bratislava on 27 February The goal of the subsequent intensive discussions and working meetings between Managing Authorities and the EC was to agree on the content of the NSRF that the EC would preliminarily (unofficially) approve and that could then be edited. We were successful in achieving this goal after editing the document according to the EC comments, we once again submitted the NSRF officially on 29 June We feel that we will reach a political agreement with the EC on its content by the end of July, although the decision to approve the NSRF de jure will clearly be issued by the EC sometime later. At the same time, it is important to note that the EC will not approve the NSRF document of member states as such, but only a list of operational programmes within the NSRF, financial allocations for it, as well as supplementation. Realistically, the expenditure of resources from Euro funds depends above all on the course of negotiations with the EC on operational programmes and when they are approved. Individual operational programmes can be approved at different times, but only after the EC has issued a decision on the key parts of the NSRF, i.e. the list of operational programmes and financial allocations. After the operational programmes have been approved, the relevant Managing Authority prepares calls for submitting projects. Nonetheless, it is impossible to say when exactly calls for submission of projects will be announced. It depends on the specifics of individual measures and the preparedness of individual Managing or Intermediate Authorities. The first calls for submission of projects will be issued for the public sector, while for the private sector, a later date is being considered because further documents are needed for it, such as schemes on state assistance. Simultaneously, a parallel, systematic audit on the preparedness of subjects engaged in the implementation system of the EU funds for programming period is being conducted under the supervision of the Ministry of Finance of the Slovak Republic. Individual programming documents and activities of the MCRD reflect the experience so far with expenditure of resources obtained during the programming period and with the implementation of regional policy in previous years. They are also inspired by the experience of other countries (e.g. Ireland and the Baltic countries), which have succeeded in significantly increasing their competitiveness in recent years. We believe that this knowledge is a strong foundation for the successful and effective implementation of support for regional development at the central, regional and local levels in the coming years. As Slovakia starts down this path it resolves to use these opportunities and resources as effectively as possible and to the benefit of all its citizens. Alexander Mušinka Those who are prepared have luck. Poprad leader in utilization of European funds Poprad, with just over 55,000 inhabitants, is not one of the largest cities in Slovakia. It s not even a regional capital. Nonetheless, almost everyone knows this city. Its position as the gateway to the High Tatras guarantees it wide recognition. For this reason, it is not surprising that the city of Poprad, having used more than 600 million SKK, is in first place in the Prešov region in terms of the amount of utilised financial resources from the Structural Funds. In 2003, with the election of a new mayor, Anton Danko, a new department of regional development and tourism was created under the City Council in Poprad. This department s task was to coordinate and manage financial resources from European funds. It actively fulfilled this role especially after 2004, when Slovakia acceded to the European Union and opportunities for using financial resources greatly increased. Poprad had the advantage over other cities that when opportunities for using European funds increased, the city was prepared and knew not only how to do it, but knew what it needed. Already then, it was not only defining its basic vision, needs, opportunities and weaknesses, but also, most importantly, its basic philosophy on the approach to resources and opportunities. It can be briefly characterized in the following way: it is not necessary for European funds to be spent only by the city office, but the city should be the recipient; and it is basically unimportant which entities implement individual activities. The City Council should first and foremost create the means by which the city (in the broadest meaning of the word) is capable of submitting, obtaining and subsequently implementing as many projects and activities as possible. In the context of this philosophy, the city council is a partner which assists other individual activities, while also keeping track of the need for and continuity of individual activities so that there is no conflict with the city s purposes, but on the contrary, that the cities goals are fulfilled and further developed. The city strives to the extent it can to create a situation where others, and not the city itself, use financial resources. According to representatives of the city, it is only logical for European funds to be used above all by those who have been dealing with the relevant issues on a long-term, professional basis. 31 eurokompas