Nelegálnapráca,fraudulentnápráca, agentúrnezamestnávanieaichdopady napracovnépodmienkyabozp 1.etapaVÚ Doc.PhDr.RastislavBednárik,CSc. RNDr.MiroslavaKo

Prepis

1 Nelegálnapráca,fraudulentnápráca, agentúrnezamestnávanieaichdopady napracovnépodmienkyabozp 1.etapaVÚ Doc.PhDr.RastislavBednárik,CSc. RNDr.MiroslavaKordošová,PhD. Bratislava,december2016

2 Inštitút pre výskum práce, sociálnych vecí a rodiny Nelegálna práca, fraudulentná práca, agentúrne zamestnávanie a ich dopady na pracovné podmienky a BOZP ( 1. etapa VÚ) doc. PhDr. Rastislav Bednárik, CSc. RNDr. Miroslava Kordošová, PhD. Bratislava, december 2016

3 Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava

4 Výskumná úloha: Nelegálna práca, fraudulentná práca, agentúrne zamestnávanie a ich dopady na pracovné podmienky a BOZP (1. etapa) Zadávateľ: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Sekcia práce, Odbor ochrany práce Zodpovedný riešiteľ: Doc. PhDr. Rastislav Bednárik, CSc. Riešitelia: Doc. PhDr. Rastislav Bednárik, CSc., RNDr. Miroslava Kordošová, PhD. Obdobie riešenia výskumnej úlohy: január 2016 január 2017 Uloženie výstupu: Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné námestie 5-6, Bratislava Forma archivácie: printová a elektronická Počet výtlačkov: 5 (päť) Text neprešiel jazykovou korektúrou. Anotácia Predložená štúdia sa skladá zo štyroch častí, kapitol. Prvá kapitola sa zameriava na priblíženie problematiky prekérnej a fraudulentnej práce prostredníctvom výpovedí expertov z tejto oblasti. Druhá časť informuje a zhŕňa poznatky zo štyroch previerok vykonaných v rokoch Národným inšpektorátom práce zameraných na kontrolu agentúr dočasného zamestnávania. Tretia časť pojednáva o všeobecne právnych východiskách zabezpečovania BOZP na pracoviskách, kde sú pracujúcimi zamestnanci agentúr dočasného zamestnávania. Tiež sa tu pojednáva o povinnostiach užívateľských zamestnávateľov ohľadne zabezpečenia BOZP. V štvrtej kapitole sú navrhnuté okruhy otázok pre prieskum u užívateľských zamestnávateľov. Kľúčové slová Nelegálna práca, prekérna práca, riziková práca, neistá práca, agentúrne zamestnávanie, užívateľský zamestnávateľ Abstract The present study consists of four sections, chapters. The first chapter focuses on approaching the issue of precarious work and fraudulent work through the testimonies of experts in this field. The second part informs and summarize the findings of the four checks carried out in the years by National Labour Inspectorate aimed at controlling temporary employment agencies. The third part deals with the general legal basis of the provision of occupational health and safety in workplaces where workers are employees of temporary employment agencies. Also, here it discusses the user employer obligations regarding security and safety equipment. In the fourth chapter are designed sets of issues for research at the user employer. Key words Undeclared work, precarious work, fraudulent work, agency employment, using employer

5 Obsah Úvod 5 Kapitola 1 Prekérna a fraudulentná práca rozširujúci sa fenomén 6 Kapitola 2 Previerky Národného inšpektorátu práce zamerané na ADZ 11 Kapitola 3 BOZP v oblasti agentúrneho zamestnávania 23 Kapitola 4 Návrh okruhu otázok prieskumu u užívateľského zamestnávateľa 34 Literatúra 37

6 Úvod Cieľom dvojročnej úlohy je zistiť podmienky nelegálneho zamestnávania, fraudulentnej práce a agentúrneho zamestnávania v podmienkach Slovenskej republiky a ich dopadu na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnanosť a zároveň navrhnúť opatrenia a možnosti redukcie alebo eliminácie týchto druhov práce a zamestnávania. Výskumná úloha nadväzuje na priority a potreby identifikované v strategických dokumentoch BOZP a Národnej stratégii zamestnanosti SR do roku V prvej etape (rok 2016) sa práca zamerala na popis stavu a praxe znižovania rozsahu nelegálnej a nečestnej práce a agentúrneho zamestnávania na základe dostupných materiálov, štatistík a osobných zisťovaní pri vybraných aktivitách Národného inšpektorátu práce, vyhodnotenie dopadu na pracovné podmienky, BOZP a zamestnanosť a predbežné návrhy opatrení. V druhej etape (rok 2017) bude pripravený a realizovaný kvantitatívny prieskum, vyhodnotia sa zistenia, pripraví sa návrh opatrení a pripraví a vydá sa príručka. Predložená štúdia sa skladá zo štyroch častí, kapitol. Prvá kapitola sa zameriava na priblíženie problematiky prekérnej a fraudulentnej práce prostredníctvom výpovedí expertov z tejto oblasti. Druhá časť informuje a zhŕňa poznatky zo štyroch previerok vykonaných v rokoch Národným inšpektorátom práce zameraných na kontrolu agentúr dočasného zamestnávania. Tretia časť pojednáva o všeobecne právnych východiskách zabezpečovania BOZP na pracoviskách, kde pracujú dočasne poverení zamestnanci agentúr dočasného zamestnávania a o povinnostiach užívateľských zamestnávateľov ohľadne zabezpečenia BOZP. V štvrtej kapitole sú navrhnuté okruhy otázok pre prieskum u užívateľských zamestnávateľov. 5

7 Kapitola 1 Prekérna a fraudulentná práca rozširujúci sa fenomén S pojmovým vymedzením neistej či rizikovej práce alebo dokonca podvodnej práce, nazývaných tiež prekérna či fraudulentná práca, sa stretneme v odborných publikáciách.. V štúdii o rizikových formách zamestnávania vo Francúzsku autori J. Jacquemond a S. Breau (2015) upozorňujú na prácu sociológa P. Bourdieua z roku 1963, ktorý hovorí o précarité (neistote, rizikovosti) v súvislosti so situáciou rastúceho množstva pracovníkov prisťahovavších sa z vidieka do miest v Alžírsku v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia, ktorí z núdze museli zobrať akúkoľvek prácu a už sa im nepodarilo vystúpiť z nastúpenej dráhy zlej práce. Ťažkosti týchto pracovníkov boli v príkrom rozpore so životnými a pracovnými podmienkami tých, ktorí mali viac stabilných foriem zamestnania s vyšším výnosom. Od tej doby, prekérnosť všeobecne bola spájaná s pojmami existenčnej neistoty, nízkych miezd a obmedzených alebo neexistujúcich zamestnaneckých výhod. C. Muntaner, C. (2016) v článku Global precarious employment and health inequalities: working conditions, social class, or precariat? píše, že na označenie pracovných podmienok, ktoré od roku 1980 boli označované ako neisté zamestnanie, sa používali termíny ako flexibilné, atypické, dočasné, zmluvy na čiastočný úväzok, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby, nepravidelné alebo neštandardné zamestnanie. K. Håkansson a T. Isidorsson (2015) v štúdii Temporary Agency Workers Precarious Workers? skúmajú situáciu agentúrnych pracovníkov, ktorí majú rovnaké pracovné podmienky ako pôvodní zamestnanci užívateľskej organizácie. Títo pracovníci majú zmluvy na dobu neurčitú podobne ako zamestnanci užívateľskej organizácie. Autori štúdie chceli empiricky objasniť nestálosť dočasných agentúrnych pracovníkov, ktorí sú vysoko integrovaní s pracovníkmi užívateľskej organizácie a ktorí majú rovnaký pracovné úlohy. Ich analýza ukazuje, že rozvoj kompetencií je rozhodujúci pre vnímanie bezpečnosti práce. Avšak, zamestnanci agentúr postrádajú rozvoj kompetencií, a to ako na strane zamestnávateľa (dočasná pracovná agentúra), tak aj na strane užívateľskej organizácie. Užívateľská organizácia nemá motiváciu investovať viac ako požadované kompetencie, pretože 6

8 zamestnanci agentúr práce predstavujú iba zásobník pre prípad útlmu výroby. Zistili, že agentúrni pracovníci sú spojení s fenoménom vyrovnávacieho zásobníka, čo má za následok nedostatočnú istotu zamestnania. Ich výsledky tiež ukazujú, že istota zamestnania zamestnancov agentúr práce by sa mohla zvýšiť, ak agentúry dočasného zamestnávania budú investovať do rozvoja kompetencií pre agentúrnych pracovníkov, čím sa prekonaná zraniteľnosť týchto pracovníkov predstavujúcich vyrovnávacie zásobníky. Neisté zamestnanie má dopady na zdravotnú situáciu pracovníkov. Nad týmito dopadmi sa zamýšľajú napríklad J. Benach, A. Vives, G. Tarafa, C. Delclos a C. Muntaner (2016) v článku What should we know about precarious employment and health in 2025? framing the agenda for the next decade of research v súvislosti s formulovaním výskumných otázok o zdravotnom zabezpečení prekérnej práce. Konštatujú, že výskum ohľadne neistého zamestnanie a zdravia musí byť vedený teoretickými modelmi, ktoré zachytávajú jeho rozmanité rozmery a rozmanitosť životných podmienok a režimov trhu práce, ako aj väzieb medzi zdravotnými a pracovnými podmienkami, pracovnými a ďalšími spoločenskými podmienkami. Uvádzajú, že je potrebné zahrnúť štandardizované viacrozmerné ukazovatele neistého zamestnania do zdravotníckych prieskumov a iných systémov informácií, za účelom zistenia jej prevalencie, vývoja a distribúcie vo všetkých krajinách a trhoch práce. Takisto je potrebné študovať neisté zamestnanie ako komplexný integrovaný jav, analyzovať trajektórie zamestnanosti a dynamické križovatky s ďalšími sociálnymi a pracovnými podmienkami, vrátane pracovníkov v stabilných pracovných miestach. Napokon, výskum by mal monitorovať, analyzovať a hodnotiť politiky a intervencie s cieľom znížiť neistotu zamestnanosti, jej zdravotné dopady a zdravotné nerovnosti. Neisté zamestnávanie je často spájané s podvodnými formami zamestnávania, označovanými ako fraudulent. Eurofound v publikácii Exploring the fraudulent contracting of work in the European Union (2016) uvádza, že podvodné spôsoby (fraudulent) sa javia ako legitímne formy pracovných zmlúv, pretože využívajú legálne zamestnanie / zmluvné vzťahy, ale pri bližšom pohľade je zrejmé, že zdanlivá pracovná zmluva maskuje svojrázne pracovné vzťahy a / alebo iného zamestnávateľa. Z tohto dôvodu podvodné uzatváranie pracovných zmlúv predstavuje zneužitie existujúceho legálneho zmluvných vzťahov. zamestnania alebo 7

9 Azda najrozšírenejšou aktuálnou formou neistého zamestnávania je dočasné zamestnávanie. Jeho rozsah ukazujeme na nasledovných grafoch. Graf 1. Podiel dočasnej práce z celkovej zamestnanosti (v %) vývoj vo vybraných krajinách Zdroj Eurostat Graf 2. Príčiny dočasného zamestnania (15-64 r.) - % z celku dočasne zamestnaných vo vybraných krajinách rok SR ČR Francúzsko Taliansko Rakúsko Fínsko Maďarsko Poľsko Nenájde stálu p. Nechce stálu p. Vzdeláva sa V skúšob dobe Zdroj: Eurostat Je zrejmé, že nepatríme ku krajinám s vysokým podielom dočasnej práce, avšak vyše 10% podiel z celkovej zamestnanosti (počet 214,7 tis. osôb v roku 2015) je vážnym signálom pre zvýšenú pozornosť ohľadne dodržiavania adekvátnych pracovných podmienok 8

10 a zaobchádzania s dočasnými zamestnancami. Príznačné je, že za posledné obdobie 4 rokov tento podiel vzrástol zo 6,7 na 10,6%, čo je aj dôsledkom len pomalého prekonávania globálnej krízy. To, že dočasné zamestnávanie nie je medzi zamestnancami na Slovensku obľúbené, dokladajú informácie o príčinách účasti v takejto forme: je to z dôvodu nedostatku stálej práce (86,5%), keď stálu prácu si neželá len 12,6% dočasných pracovníkov (napr. z dôvodu starostlivosti o rodinu). Graf 3. Počty dočasne zamestnaných vo vybraných odvetviach na Slovensku (v tis. osôb) Priemysel Stavebn Obchod Admin + podp č Vzdel, zdrav Soc práca, verej správa Zdroj: Eurostat Najviac dočasných pracovných miest je v sektoroch priemyslu (kód C podľa NACE) a sociálnej práce s verejnou správou (kód O podľa NACE). Dokonca v týchto odvetviach ide o rapídne nárasty, keď v roku 2011 bolo v priemysle 22,2 tis. a v sociálnej práci s verejnou správou 31 tis. dočasne zamestnaných, v roku 2015 ich počty narástli na 41,4 tis., resp. 59 tis. osôb. Aj v obchode je viditeľný nárast počtu dočasne zamestnaných z 12,3 tis. na 25,3 tis. osôb. Zavádzanie neistých foriem práce je na Slovensku už dlhodobo uplatňované a znamená určité formy stimulov pre rozvoj výroby. Odôvodňuje sa to potrebou zabezpečiť aspoň nejakú prácu a z nej plynúci zárobok v podmienkach ekonomicky slabých regiónov. Na druhej strane však je povinnosťou zamestnávateľov zabezpečiť primerané pracovné 9

11 podmienky a bezpečnosť práce pre pracovníkov aj v takýchto formách práce. Vidina ziskov a diery v zákonoch však zvádza nielen k širšiemu uplatňovaniu prekérnej práce, ale až k fraudulentným (prakticky podvodným) formám najmä u bezbranných vysielaných či agentúrnych zamestnancov. Tvrdý postup proti obchádzaniu legálnych predpisov v oblasti pracovného práva za účelom obohacovania sa na úkor zhoršených podmienok práce ohlásila Národná stratégia zamestnanosti Slovenska do roku 2020 (MPSVR SR, 2014). Deklaruje sa tu, že v oblasti pracovných vzťahov dnes existuje viacero kategórií pracovníkov, z ktorých časť už nie je pokrytá pracovnými zmluvami a na pracovný trh vstupuje v oslabenom právnom postavení. Práca na dohodu, brigádnická činnosť, agentúrne zamestnávanie i forma najímania práce cez samostatnú zárobkovú činnosť sú lacnejšie pre zamestnávateľov (avšak s dôsledkami zníženia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, i zníženia sociálneho poistenia pracovníkov), a preto sú pre nich lákavé. Konštatuje sa tu, že jedným z významných okolností rastu kultúry práce na Slovensku je znižovanie rozsahu a významu nelegálnej práce a rast bezpečnosti práce a prevencie pracovnej úrazovosti. To si vyžaduje osobitné opatrenia. 10

12 Kapitola 2 Previerky Národného inšpektorátu práce zamerané na ADZ Experti upozorňujú, že problematiku agentúrneho dočasného zamestnávania je potrebné vnímať komplexne, nakoľko v sebe zahŕňa tak negatívne ako aj pozitívne aspekty. Čo sa týka pozitívnych aspektov, podľa inšpektorov práce Národného inšpektorátu práce (NIP) je hlavnou výhodou personálneho lízingu to, že zamestnanec je v pracovnom pomere s Agentúrou dočasného zamestnávania (ADZ), t.j. má určitý stupeň právnej istoty, garantovanej Zákonníkom práce. Užívateľský zamestnávateľ má k dispozícií flexibilného zamestnanca, pripraveného začať a skončiť dohodnutú prácu, kedykoľvek to zamestnávateľ potrebuje. Užívateľský zamestnávateľ platí len za skutočne vykonanú prácu bez zbytočného zaťažovania sa so mzdovou a personálnou administratívou, nakoľko dočasne pridelený zamestnanec je zamestnancom ADZ. Užívateľský zamestnávateľ môže zredukovať počet zamestnancov v trvalom pracovnom pomere agentúra prevezme vyčlenených zamestnancov do pracovného pomeru, pričom zamestnanci aj naďalej pracujú podľa pokynov a na pracovisku pôvodného zamestnávateľa. Dočasné pridelenie umožňuje vyskúšať zamestnanca, ktorého mieni prijať do pracovného pomeru (zamestnávateľ nie je obmedzovaný skúšobnou dobou) a umožní mu vykryť dočasnú zvýšenú potrebu zamestnancov, spôsobenú nepravidelnou výrobou alebo sezónnosťou. Odborníci NIP konštatujú, že rozvíjajúci sa trh práce, požiadavky na flexibilitu pracovnej sily a narastajúce konkurenčné prostredie vytvorili v súčasnosti veľa nových možností pre dočasné zamestnávanie. Dočasné pridelenie ADZ je niekedy jediným východiskom, ako uspokojiť nároky trhu, výroby a produktivity práce, pokiaľ vznikne akejkoľvek spoločnosti potreba zamestnať určitý počet zamestnancov na časovo obmedzenú dobu a ďalej potom zaistiť flexibilitu tejto pracovnej sily. Personálny lízing ponúka mnohým zamestnávateľom rýchle pokrytie zamestnancov pri náhlych objednávkach, výpadkoch či sezónnych výkyvoch. Napríklad spoločnosť, ktorá prudko rastie, má výpadky personálu pre práceneschopnosť svojich zamestnancov, dovolenky či materské dovolenky, alebo firma, ktorá má výkyvy vo svojej aktivite, prípadne má silnú alebo slabú sezónu (napr. poľnohospodárstvo, potravinárstvo) a nepotrebuje stále vysoký počet zamestnancov. 11

13 Inšpektori NIP identifikovali viaceré praktiky ADZ s negatívnymi aspektami. Z pohľadu zamestnanca prináša agentúrne zamestnávanie hlavnú nevýhodu v tom, že zamestnanec nemá istotu trvalého zamestnania a fakt, že po skončení dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi nemá zaručené ďalšie pridelenie. Dohodnutá doba určitá a následne aj skončenie pracovného pomeru jej uplynutím je v súlade so Zákonníkom práce. Otázkou však v tomto prípade zostáva, či naozaj došlo k ukončeniu prác u užívateľského zamestnávateľa. Inšpektori tiež uviedli, že zamestnancov zamestnávateľa, ktorý má vydané povolenie na činnosť agentúry dočasného zamestnávania, možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria agentúrni zamestnanci využívaní zamestnávateľom v rámci predmetu svojej činnosti ako ADZ. Druhú skupinu tvoria zamestnanci plniaci úlohy zamestnávateľa podľa iných predmetov jeho činností tak, ako ich má zamestnávateľ uvedené v Obchodnom alebo Živnostenskom registri. Z dôvodu, že zamestnávateľ ako ADZ nemôže dočasne prideľovať zamestnancov na základe uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poveruje zamestnancov patriacich do druhej definovanej skupiny zamestnancov výkonom práce v priestoroch iných firiem na základe uzatvorených zmlúv podľa Obchodného zákonníka (napr. 269 ods.2 zákona č.513/1991 Zb. Zmluva o zabezpečení výkonu práce) a následných objednávok prác, alebo od odberateľa prác si prostredníctvom obchodných zmlúv prenajíma jeho priestory alebo časti týchto priestorov za účelom toho, aby obišiel ustanovenie 58 Zákonníka práce a mohol v týchto priestoroch zabezpečovať plnenie svojich úloh aj prostredníctvom zamestnancov na základe uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Subjekty tieto prípady zmluvne vyšpecifikujú a právne zaistia s využitím služieb renomovaných právnických kancelárii tak, aby ich nebolo možné napadnúť. Inšpektori NIP konštatujú, že takýmto spôsobom nie je možné kontrolovať agentúrnych zamestnancov ani prostredníctvom ustanovenia 58a - zoznamov zamestnancov zmluvne odsúhlasených ADZ a užívateľským zamestnávateľom. Na základe takto ošetrených zmluvných vzťahov sa v mnohých prípadoch nedá preukázať obchádzanie ustanovenia 58 Zákonníka práce. Inšpektori NIP zistili, že niektoré agentúry dočasného zamestnávania prenajímajú zamestnancov na základe zmluvy o dielo s tým, komu poskytujú pracovníkov. Zmluva pritom nie je formulovaná na osoby, ale na produkt, ktorý tieto osoby vytvoria. Agentúra teda s 12

14 klientom nejedná ohľadne počtu zamestnancov, ktorých mu poskytne a podmienok ich práce, ale o finálnej službe či tovare, ktorý vytvoria. K negatívam práce pre APZ podľa NIP patrí aj to, že pre zamestnávanie ADZ neplatia napríklad obmedzenia podľa 48 odsek 2 až 7 Zákonníka práce, týkajúce sa trvania, opätovného dohodnutia a predĺženia pracovného pomeru zamestnanca na dobu určitú. Zamestnancom ADZ, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, mnohé bankové inštitúcie odmietajú poskytnúť úver, alebo pôžičku, nakoľko ich považujú za nedôveryhodných klientov, v podstate nemajú šancu získať väčší úver. Mnohí zamestnanci, najmä mladí, ktorí si chcú vyriešiť napríklad otázku bývania, odmietajú ponúkané pracovné príležitosti zo strany ADZ aj z tohto dôvodu. Previerky z januára 2011 Krajské inšpektoráty práce vykonali kontrolu celkom 195 subjektov, z toho bolo 88 ADZ. Na prevádzkach zamestnávateľov bolo skontrolovaných celkom 1293 osôb. V členení podľa právnej formy bol prevažný počet výkonov inšpekcie práce uskutočnený v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Z hľadiska veľkosti zamestnávateľa bola väčšia orientácia dozoru na veľké spoločnosti nad 50 zamestnancov. Z jednotlivých inšpektorátov práce najviac výkonov v rámci tejto úlohy realizovali IP Prešov- 46 a IP Žilina 39. Zároveň tieto inšpektoráty práce skontrolovali najviac ADZ- IP Prešov- 28 a IP Žilina- 14. Celkovo bolo v kontrolovaných oblastiach zistených 171 nedostatkov, z toho 81 závažných nedostatkov. Najviac nedostatkov sa vyskytovalo u zamestnávateľov- ADZ pri porušení ustanovenia 58a ods.2 a ods.3, t.j. nesplnenia povinnosti ADZ uzatvoriť so zamestnávateľom písomnú dohodu o dočasnom pridelení a dodržať jej formálne náležitosticelkom 62 porušení, ďalší najčastejší nedostatok sa týkal porušenia 58 ods.2 ZP, t.j. agentúry neuzatvorili so zamestnancami pracovnú zmluvu - 29 prípadov. Častým porušením (14 prípadov) bolo aj nedodržanie povinnosti ADZ uzatvoriť so zamestnancom písomnú dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, resp. dodržať jej formálne náležitosti, v zmysle ustanovenia 58 ods. 3 ZP. Pri porovnaní pracovných podmienok vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov a 13

15 porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa bolo v 9 prípadoch zistené, že podmienky dočasne pridelených zamestnancov nie sú rovnako priaznivé ako u kmeňových zamestnancov, čo je porušením ustanovenia 58 ods. 5 ZP. V prípadoch zisteného nelegálneho zamestnávania išlo o nesplnenie si nahlasovacej povinnosti do Sociálnej poisťovne pred začiatkom výkonu práce zamestnanca- ustanovenie 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. Inšpektori konštatovali, že zmluvy a dohody o dočasnom pridelení neobsahovali podmienky zamestnávania a podmienky dočasného pridelenia, ako aj základné informácie o zamestnancoch alebo užívateľských zamestnávateľoch. Medzi závažné a nebezpečné nedostatky je možné zaradiť skutočnosti, že ADZ nemali s užívateľskými zamestnávateľmi dohody o dočasnom pridelení zamestnancov uzatvorené písomne, pričom ustanovenie 58a ods. 3 Zákonníka práce sankcionuje neexistenciu jej písomnej formy neplatnosťou. Previerky z obdobia október november 2011 Pri týchto previerkach krajské inšpektoráty práce vykonali kontrolu celkom 113 subjektov, z toho bolo 74 ADZ. Na prevádzkach zamestnávateľov bolo skontrolovaných celkom 2689 osôb. V členení podľa právnej formy bol prevažný počet výkonov inšpekcie práce uskutočnený v spoločnostiach s ručením obmedzeným a akciových spoločnostiach. Z hľadiska veľkosti zamestnávateľa bola väčšia orientácia dozoru na veľké spoločnosti nad 50 zamestnancov. Z jednotlivých inšpektorátov práce najviac subjektov skontrolovali IP Banská Bystrica a IP Bratislava. Najviac skontrolovaných subjektov bolo viažucich sa k sprostredkovaniu práce. Celkovo bolo v kontrolovaných oblastiach zistených 190 nedostatkov, z toho 163 závažných nedostatkov. Najviac nedostatkov sa vyskytovalo u zamestnávateľov- ADZ pri porušení ustanovenia 58a ods.2 a ods.3 Zákonníka práce, t.j. nesplnenia povinnosti ADZ uzatvoriť so zamestnávateľom písomnú dohodu o dočasnom pridelení a dodržať jej formálne náležitosti- celkom 61 porušení, ďalší najčastejší nedostatok sa týkal porušenia 58 Zákonníka práce, kde bolo zistených 51 porušení, z toho porušenia 58 ods.2 Zákonníka 14

16 práce, t.j. ADZ neuzatvorili so zamestnancami pracovnú zmluvu- 12 prípadov. Ďalším častým porušením -21 prípadov bolo aj nedodržanie povinnosti ADZ uzatvoriť so zamestnancom písomnú dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, resp. dodržať jej formálne náležitosti, v zmysle ustanovenia 58 ods. 3 Zákonníka práce. Pri porovnaní pracovných podmienok vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov a porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa bolo v 14 prípadoch zistené, že podmienky dočasne pridelených zamestnancov nie sú rovnako priaznivé ako u kmeňových zamestnancov, čo je porušením ustanovenia 58 ods. 5 Zákonníka práce. Predmetom previerky bola aj kontrola náležitosti pracovnej zmluvy - 43 ods. 1, 2 Zákonníka práce, kde bolo zistených 15 porušení. Pri kontrole minimálnych mzdových nárokov 120 ods. 1 a 3 Zákonníka práce, bolo zistených 5 porušení. V súvislosti s kontrolou vyplácania cestovných náhrad v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov boli zistené 2 nedostatky. V prípadoch zisteného nelegálneho zamestnávania išlo o nesplnenie si nahlasovacej povinnosti do Sociálnej poisťovne do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania - ustanovenie 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. Uvedený nedostatok sa vyskytol v 15 prípadoch. Svoje zistenia inšpektori publikovali nasledovne: Pri dočasnom pridelení zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi, ADZ uzatvárajú pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o vykonaní práce, čím dochádza k porušeniu ustanovenia 58 ods. 2 Zákonníka práce. Častým nedostatkom je aj to, že písomná dohoda o dočasnom pridelení, ktorá musí byť uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa neuzatvorí. Ďalší poznatok, ktorý bol kontrolou zistený je, že zamestnávateľ uzatvára s fyzickými osobami pracovný pomer pracovnými zmluvami a zároveň dohodne dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi. S ďalšími fyzickými osobami uzatvára pracovnoprávne vzťahy a to Dohodami o vykonaní práce na rovnakú prácu u tohto istého užívateľského zamestnávateľa na základe jeho špecifikovaných požiadaviek tzv. Záväzných objednávok. 15

17 NIP uviedol, že pokiaľ ide o kontrolu cestovných náhrad, tu ADZ porušujú ustanovenie 58 ods. 2 Zákonníka práce t. j, že so zamestnancami prevažne uzatvárajú dohody o vykonaní práce, tak miesto výkonu práce v zmysle 226 ods. 2 Zákonníka práce sa nevyžaduje uviesť v dohode o vykonaní práce. Otázka poskytovania cestovných náhrad v dohodách o vykonaní práce nebola dohodnutá, v tom prípade sa cestovné náhrady neposkytujú. Pracovníci NIP tiež uviedli, že kontrolovaní zamestnanci ADZ vykonávali práce u užívateľských zamestnancov v nemalej miere na základe dohôd o vykonaní práce. Takýto výkon prác na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, kontrolované subjekty deklarovali rámcovými zmluvami v obchodnoprávnom vzťahu na zabezpečenie iných predmetov podnikania ako činnosť ADZ, napríklad sprostredkovanie činnosti v oblasti služieb, pomocných, manipulačných, čistiacich a upratovacích prác. Skutočnosť, že niektoré podnikateľské subjekty pôsobiace aj ako ADZ, využívajú s inými podnikateľskými subjektami obchodnoprávny vzťah, ktorý je obsahom obdobný s inštitútom dočasného prideľovania, je možné považovať za obchádzanie ustanovení Zákonníka práce v oblasti dočasného pridelenia. Aj v tejto previerke inšpektori konštatovali, že existujú dve skupiny zamestnancov, keď jednu skupinu zamestnancov tvoria agentúrni zamestnanci využívaní zamestnávateľom v rámci predmetu svojej činnosti ako ADZ a druhú skupinu tvoria zamestnanci plniaci úlohy zamestnávateľa podľa iných predmetov jeho činností na základe rámcovej obchodnej zmluvy. Avšak dozor nad stavom dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v rámci vykonávanej činnosti ADZ je možné účinne vykonávať len v mieste výkonu práce agentúrnych zamestnancov u užívateľského zamestnávateľa. Teda tá druhá skupina osôb je mimo účinnej kontroly. Uviedli príklad, keď v územnej pôsobnosti prešovského kraja nie je veľa pracovísk užívateľských zamestnávateľov (približne 10), kde dochádza k zamestnávaniu v rámci dočasného prideľovania aj zamestnancov ADZ. Napriek tomu, že v kraji a najmä v meste Bardejov je cez 200 ADZ, svoju činnosť realizujú predovšetkým na západnom Slovensku alebo v Českej republike. 16

18 Previerky z roku 2013 (správa z apríla 2013) V rámci tejto mimoriadnej úlohy vykonali inšpektoráty práce previerky v 47 subjektoch. Z celkového počtu 47 kontrolovaných subjektov bolo 30 previerok vykonaných v spoločnostiach s ručením obmedzeným, 1 previerka v komanditnej spoločnosti a 16 previerok v akciových spoločnostiach. Z hľadiska veľkosti zamestnávateľa bol najvyšší počet kontrol zameraný na zamestnávateľské subjekty s počtom zamestnancov 250 a viac. V kontrolovaných oblastiach bolo celkovo zistených 48 nedostatkov, z toho 9 závažných. 29 nedostatkov bolo odhalených v spoločnostiach s ručením obmedzeným a 19 v akciových spoločnostiach. Najviac nedostatkov sa vyskytovalo pri porušení ustanovenia 58 Zákonníka práce, celkom 9 porušení. Z toho porušenie ustanovenia 58 ods. 1 Zákonníka práce - 1 prípad, t.j. nedodržanie povinnosti zamestnávateľa uzavrieť písomnú dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca so zamestnancom v pracovnom pomere, 4 prípady porušenia ustanovenia 58 ods. 3 Zákonníka práce, t.j. nedodržanie formálnych náležitostí písomnej dohody o dočasnom pridelení zamestnanca a 4 porušenia ustanovenia 58 ods. 5 Zákonníka práce, t.j. nedodržanie rovnakých mzdových podmienok dočasne pridelených zamestnancov v porovnaní s kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa. Ďalším najčastejšie vyskytujúcim sa nedostatkom bolo porušenie ustanovenia 58a Zákonníka práce celkom 7 porušení. Podľa obsahového zamerania sa kontrolovali aj povinnosti zamestnávateľa v zmysle ustanovenia 223 ods. 1 Zákonníka práce, t.j. zamestnávateľ môže uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s fyzickými osobami iba výnimočne na zabezpečenie svojich potrieb alebo plnenie svojich úloh, pričom bolo zistených celkom 5 porušení. Predmetom previerky bola aj kontrola náležitostí pracovnej zmluvy ustanovenia 43 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, kde bolo zistených taktiež 5 porušení. Z oblasti nelegálneho zamestnávania sa v rámci výkonu inšpekcie práce vyskytol 1 nedostatok, kde si zamestnávateľ do začiatku výkony kontroly nesplnil oznamovaciu povinnosť 2 fyzických osôb voči Sociálnej poisťovni, čo je v rozpore s 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. 17

19 Pracovníci NIP konštatovali, že zmluvy a dohody o dočasnom pridelení neobsahovali podmienky zamestnávania a podmienky dočasného pridelenia, ako aj základné informácie o zamestnancoch alebo užívateľských zamestnávateľoch. Medzi závažné nedostatky je možné zaradiť skutočnosti, že ADZ nedodržiavali rovnaké mzdové podmienky u dočasne pridelených zamestnancov v porovnaní s kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa. Týmto sú výrazne porušované práva a nároky zamestnancov ADZ, ktorí sú dočasne pridelení k užívateľskému zamestnávateľovi. Komentáre inšpektorov k zisteniam: Zamestnávateľ neposkytol svojim zamestnancom rovnako priaznivé mzdové podmienky ako poskytoval užívateľský zamestnávateľ svojim zamestnancom na porovnateľnej pracovnej pozícii. Rozdiel v poskytovanej mzde zamestnávateľ svojim zamestnancom čiastočne kompenzoval poskytovaním cestovných náhrad. Sledovaná ADZ však poskytovala tieto cestovné náhrady zavádzajúcim spôsobom, kde túto sumu pripočítavala k mzde a následne ju vykázala ako celkovú sumu v položke Čistá mzda zamestnanca, čo u zamestnancov malo za následok vyvolanie mylného dojmu skutočnej výšky mzdy. Inšpektori tiež upozornili, že v pracovných zmluvách zamestnancov istej ADZ boli nepresne, či neúplne uvedené, resp. neboli uvedené vôbec ďalšie pracovné podmienky zamestnancov: pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby. V tej istej ADZ zamestnanci pravidelne vykonávali prácu dlhšie ako 12 hodín, pracovali v dvoch po sebe nasledujúcich zmenách za sebou, čím celkovo odpracovali 15 hodín porušenie ustanovenia 87 ods. 4 Zákonníka práce a v niektorých prípadoch vykonávali prácu 11, 13 až 15 dní za sebou porušenie ustanovenia 93 ods. 1 Zákonníka práce. Výsledkom takto rozvrhnutého pracovného času bolo, že niektorí zamestnanci odpracovali v jednom mesiaci až 270 hodín. Podľa zistení NIP k obchádzaniu ustanovenia 58 Zákonníka práce (o dočasnom pridelení) dochádza v praxi najčastejšie týmito dvoma spôsobmi: - zamestnanci v pracovnom pomere a v pracovnej zmluve s dohodnutým miestom výkonu práce, ktoré je buď sídlo zamestnávateľa alebo je to mesto sídla zamestnávateľa sú následne 18

20 vysielaní na pracovné cesty na nevyhnutne potrebný čas na plnenie úloh zamestnávateľa k inému zamestnávateľovi za účelom poskytovania služieb; alebo - v pracovnej zmluve sa ako miesto výkonu práce zamestnanca uvádza sídlo alebo mesto sídla zamestnávateľa, pre ktorého sú poskytované služby a častá zmena miesta výkonu práce je upravovaná dodatkami k pracovným zmluvám zamestnancov, príp. uvedením aj viacerých konkrétnych miest výkonu práce podľa miest uzatvorených obchodných zmlúv a pracovísk zmluvných partnerov. Týmto spôsobom je možné využívať zamestnancov na práce podľa potreby na rôznych miestach a pracoviskách v jednom alebo dvoch vzdialených mestách, pričom pri výkone inšpekcie práce nie je možné týchto zamestnancov považovať za dočasne pridelených. Celkový záver previerok z roku 2013 bol, že na základe výsledkov inšpekcie práce možno vo všeobecnosti konštatovať, že v oblasti ADZ došlo k zlepšeniu situácie oproti minulým rokom. Výsledky vykonaných previerok iba v niektorých prípadoch poukázali na nízku úroveň znalosti pracovnoprávnych predpisov v oblasti dočasného prideľovania zamestnancov na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom. Previerky z obdobia október - november 2014 Cieľom celoslovenskej úlohy zameranej na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov pri činnosti ADZ bolo zmonitorovanie stavu v oblasti prideľovania zamestnancov na prácu k užívateľským zamestnávateľom a zistenie dodržiavania alebo nedostatkov v dodržiavaní príslušných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Účelom vykonaných inšpekcií práce bolo aj získanie relevantných informácií o spôsobe výkonu činnosti ADZ, resp. o spôsoboch obchádzania právnych predpisov pri činnosti ADZ. Potrebné bolo objasniť bežnú prax činností ADZ v súvislosti s obchádzaním ustanovení o poskytovaní porovnateľnej mzdy zamestnancovi, ktorý je dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi. Potrebné bolo preveriť aj dodržiavanie minimálnych mzdových nárokov, poskytovanie cestovných náhrad, najmä v prípadoch, že tieto sú dočasne pridelenému zamestnancovi vyúčtovávané v tzv. výplatných páskach a zamestnanec ich považuje za zložku dohodnutej mzdy. Inšpekcia práce bola vykonaná v období od do

21 v 38 subjektoch. V 36 kontrolovaných subjektoch bola súčasťou výkonu inšpekcie práce kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektori práce skontrolovali 223 osôb vykonávajúcich prácu na pracoviskách užívateľských zamestnávateľov. Pri týchto kontrolách bolo odhalené nelegálne zamestnávanie 18 fyzických osôb u jedného zamestnávateľa, ktorý je ADZ, v Žilinskom kraji. Zistených bolo 54 nedostatkov spočívajúcich v porušení pracovnoprávnych predpisov, najmä Zákonníka práce a zákona o cestovných náhradách. Najviac porušovanými boli ustanovenia Zákonníka práce upravujúce povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času (6 porušení), povinnosti zamestnávateľa, ktorý je ADZ, v oblasti odmeňovania dočasne pridelených zamestnancov (4 porušenia), a to najmä pri zaisťovaní pracovných podmienok vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Ďalej boli zistené nedostatky v činnosti zamestnávateľov, ktorí sú ADZ, v oblasti poskytovania mzdy (4 porušenia), vydávania dokladov o jednotlivých zložkách mzdy, tzv. výplatných pások (3 porušenia) a vyplácania mzdy v termíne určenom na jej výplatu, resp. v termíne splatnosti mzdy (2 porušenia). Ďalších 24 nedostatkov spočívalo v porušení povinností zamestnávateľa zistených ako porušenia v oblasti miezd. 11 nedostatkov bolo zistených v oblasti vzniku pracovného pomeru. Išlo o nedostatky spôsobené absenciou určených náležitostí pracovných zmlúv alebo dohôd o dočasnom pridelení, ktoré boli uzatvorené medzi zamestnávateľmi ADZ a ich zamestnancami. Zistené boli aj porušenia ustanovení ZP upravujúcej pracovný čas zamestnancov (7 nedostatkov) a porušenia povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie, resp. poskytovať pri pracovných cestách cestovné náhrady (7 nedostatkov). Tiež bolo zistené, že pri vykonávaní dozoru spôsobuje problémy výber porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa. Po preskúmaní vykonávaných činností v rámci druhu práce je zrejmé, že tieto sú častokrát menej náročné v porovnaní s najnáročnejšou činnosťou vykonávanou kmeňovým zamestnancom užívateľského zamestnávateľa. Vyskytli sa aj prípady, kedy porovnateľný zamestnanec neexistoval, pretože užívateľský zamestnávateľ využíval na zabezpečovanie svojich činností výlučne zamestnancov viacerých ADZ. 20

22 Inšpektori NIP tiež uviedli, že v rámci dočasného prideľovania zamestnancov tiež nastávajú situácie, kedy ADZ dohodne so zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú, ktorá je viazaná práve na dobu trvania dočasného pridelenia zamestnanca ku konkrétnemu užívateľskému zamestnávateľovi. V prípade, že dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k tomuto užívateľskému zamestnávateľovi je ukončené, končí sa zároveň aj pracovný pomer tohto zamestnanca v ADZ. V dohodách o dočasnom pridelení uzavretých medzi ADZ a zamestnancom sa okrem iných náležitostí dohodnú aj podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Keďže Zákonník práce tieto podmienky nijako bližšie nešpecifikuje, podmienky jednostranného ukončenia dočasného pridelenia sú veľakrát dohodnuté tak, že ak užívateľský zamestnávateľ ukončí dočasné pridelenie konkrétneho zamestnanca, ADZ v nadväznosti na rozhodnutie užívateľského zamestnávateľa ukončí dočasné pridelenie tohto zamestnanca a tým aj pracovný pomer so zamestnancom, ktorého trvanie doby určitej je vymedzené trvaním dočasného pridelenia. Aj v tejto previerke bolo ukázané, že problémom agentúrneho zamestnávania je aj využívanie poskytovania cestovných náhrad ako kompenzácie nárokových zložiek mzdy. V tejto súvislosti je podstatným hľadiskom aj suma, z ktorej sú zamestnancovi zrážané povinné odvody a aké nároky mu ďalej z nich vznikajú (z cestovných náhrad sa odvody neplatia) Zistilo sa tiež, že v krajoch na východe Slovenskej republiky, najmä v Prešovskom kraji, pretrváva problém, že iba minimum užívateľských zamestnávateľov pôsobí na území tohto kraja. Väčšina ADZ so sídlom napr. v Prešovskom kraji dočasne prideľuje zamestnancov do iných regiónov Slovenska alebo dokonca do zahraničia. V prípade dočasného pridelenia do zahraničia je zložité a časovo náročné kontrolovať dodržiavanie najmenej rovnako priaznivých pracovných podmienok dočasne pridelených zamestnancov, pretože sa na výkon ich práce vzťahuje aj legislatíva iného členského štátu upravujúca podmienky tzv. tvrdého jadra. Zistenia inšpektorátov práce na západe Slovenskej republiky, najmä Inšpektorátu práce Trnava, upozornili na to, že užívateľskí zamestnávatelia využívajú na zabezpečovanie svojich činností služby poskytované zahraničnými obchodnými partnermi, ktorých podstata spočíva v nájme pracovnej sily zamestnanej u zahraničných spoločností na dohody o prevedení práce. Vo väčšine prípadov ide o využívanie práce občanov Slovenskej republiky, 21

23 ktorí sa uchýlia k tomuto spôsobu zamestnania kvôli nedostatku inej práce. Takíto zamestnanci vypadnú zo systému sociálneho zabezpečenia, pretože ich zárobok je zvyčajne dohodnutý v sume do českých korún, a preto nemusia byť v Českej republike prihlásení do systému sociálneho zabezpečenia. 22

24 Kapitola 3 BOZP v oblasti agentúrneho zamestnávania 3.1 Všeobecné právne východisko zaisťovania BOZP Základné všeobecné právne východisko pre oblasť BOZP možno nájsť v 147 Zákonníka práce, ktoré predpokladá, že zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na tento účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Ustanovenie 58 ods.8 Zákonníka práce predstavuje výnimku zo všeobecnej povinnosti zamestnávateľa v rámci ochrany práce v tejto všeobecnej povinnosti zamestnávateľa v zmysle 147 ZP a tvorí základné kritérium pre posudzovanie rozdelenia kompetencií medzi užívateľského zamestnávateľ a ADZ V zmysle 58 Zákonníka práce: Zamestnávateľ alebo ADZ sa môže so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "užívateľský zamestnávateľ"). V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi ADZ a zamestnancom sa ADZ zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi ADZ a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. 23

25 Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo ADZ počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom; vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene ADZ. Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady ADZ, ktorá zamestnanca dočasne pridelila. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú: pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky, mzdové podmienky, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov, ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých, právo na kolektívne vyjednávanie, podmienky stravovania. Ak ADZ, ktorá zamestnanca dočasne pridelila, uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak. Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok. 24

26 Užívateľský zamestnávateľ poskytuje ADZ informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa. Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený ADZ, a) informuje dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným zamestnancom získať trvalé zamestnanie, b) zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne dôvody, c) umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom, d) poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti. Dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov zamestnancov podľa 233 ods. 2 a 3. V zmysle 58 a Zákonníka práce: ADZ sa môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce. Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi ADZ a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca, b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú, c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, d) miesto výkonu práce, e) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, f) pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, 25

27 g) podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, h) číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa ADZ vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Dohoda medzi ADZ a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. Výhody agentúrneho zamestnávania na strane zamestnanca: Agentúrni zamestnanci pracujúci pre užívateľského zamestnávateľa majú možnosť získať veľké množstva rôznych praktických skúseností, doplniť si kvalifikáciu a nájsť si trvalé zamestnanie. Medzi najhlavnejšie výhody agentúrneho zamestnávania patrí to, že pracovná agentúra slúži ako ochrana, stará sa o uchádzača a zaisťuje im prácu, príležitosť získania práce, ktorú by užívateľ neponúkol, uchádzačom je umožnené poznať nové pracovné postupy, pracovné procesy na viacerých pracoviskách a benefity, ktoré pracovná agentúra ponúka externým zamestnancom. Podmienky určujúce pravidlá pre dočasné prideľovanie zamestnancov na Slovensku smerujú najmä k tomu, aby boli vylúčené riziká nelegálnej práce. Dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi je založené na zmluvnom princípe. Bez súhlasu zamestnanca ho nie je možné realizovať. Ide o podstatný zásah do pracovných podmienok zamestnancov Výhody agentúrneho zamestnávania na strane užívateľa: V prvom rade užívateľovi odpadajú akékoľvek povinnosti ohľadom výberu vhodných kandidátov, uzatváraním pracovnoprávnych vzťahov ako aj ukončenie pracovného pomeru, okamžité riešenie nedostatku pracovných síl, efektívna alternatíva krátkodobého vykrytia dopytu po pracovníkoch, zníženie mzdových nákladov, prevzatie administratívy a procesov spojených so zamestnávaním dočasných zamestnancov. Umožňuje užívateľskému zamestnávateľovi vyskúšať si odbornosť a schopnosti agentúrneho zamestnanca a v prípade záujmu ho prijať po skončení leasingu do stavu vlastných kmeňových zamestnancov. Umožňuje pružne reagovať a flexibilne zabezpečiť 26

28 vlastné potreby plnenia úloh súvisiacich s predmetom podnikateľskej činnosti a v dôsledku toho prináša úsporu personálnych nákladov. Nevýhody agentúrneho zamestnávania Pre určité typy ľudí, ktorí sú zamestnaní v agentúre práce, môže byť naopak poznávanie nových ľudí nepríjemné a radšej majú stále pracovné zázemie s rovnakými spolupracovníkmi. Taktiež ako nevýhoda na strane zamestnanca môže byť vysoké pracovné nasadenie, ktoré sa bude očakávať od pracovníka, ktorý príde pracovať len na dobu určitú. Nevýhoda pracovnej sily pracujúcej prostredníctvom pracovnej agentúry je určite aj hlavne vysoká fluktuácia Nevýhodou zo strany užívateľa môže byť obmedzená dĺžka práce prideleného zamestnanca, ktorá je podľa zákona stanovená na 1 rok. Ďalšou nevýhodou je aj to, ak sa so zamestnancom dohodne užívateľ na pracovný pomer s neurčitou dobou, musí užívateľ počítať s vyššou cenou za zamestnanca, pretože časť platí pracovnej agentúre. Oblasť BOZP Agentúra dočasného zamestnávania ( ďalej len ADZ ) poskytuje dočasnému agentúrnemu zamestnancovi ochranu podľa Zákonníka práce a zákona NR SR č.124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania. V súlade s 58 ods.8 ZP ustanovuje 6 ods.1 zákona o BOZP povinnosti zamestnávateľa v záujme zaistenia BOZP ako nevyhnutnosť: 6 Všeobecné povinnosti zamestnávateľa Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 27

29 b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie, g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, 1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, 2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, i) určovať bezpečné pracovné postupy, j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, 28