EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2018) 117 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU DVORU AUDÍTOROV, RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Odpovede členských

Prepis

1 EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2018) 117 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU DVORU AUDÍTOROV, RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Odpovede členských štátov na výročnú správu dvora audítorov za rok 2016 {SWD(2018) 61 final} SK SK

2 OBSAH 1 Úvod Hlavné body správy EDA za rok Zhrnutie odpovedí členských štátov Súlad s pravidlami a nariadeniami Výkonnosť rozpočtu EÚ Následné opatrenia na základe odporúčaní EDA Záver

3 SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU DVORU AUDÍTOROV, RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU ODPOVEDE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA VÝROČNÚ SPRÁVU DVORA AUDÍTOROV ZA ROK ÚVOD Keď Európsky dvor audítorov (ďalej len EDA ) uverejnil 28. septembra 2017 výročnú správu za rozpočtový rok , Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách 2 bezodkladne informovala členské štáty o podrobnostiach správy týkajúcich sa hospodárenia s finančnými prostriedkami, za ktoré sú zodpovedné. Členské štáty boli tiež vyzvané, aby vyplnili dotazník zameraný na tri hlavné témy: 1. súlad s pravidlami a nariadeniami; 2. vykazovanie výkonnosti; 3. následné opatrenia na základe odporúčaní EDA. V tejto správe sa uvádza zhrnutie odpovedí členských štátov. Sprevádza ju pracovný dokument útvarov Komisie (SWD), v ktorom sú podrobnejšie uvedené odpovede členských štátov. 2 HLAVNÉ BODY SPRÁVY EDA ZA ROK 2016 EDA po prvýkrát od roku 1994 vydal výrok s výhradou (skôr ako záporný výrok k riadnosti príslušných operácií v účtovnej závierke za rok Je vyjadrením významného zlepšenia v hospodárení s financiami EÚ. Významná časť výdavkov v roku 2016, ktoré EDA skontroloval, nebola ovplyvnená významnou chybovosťou a za posledné tri roky sa udržateľne zlepšila odhadovaná chybovosť platieb z rozpočtu EÚ: zo 4,4 % v roku 2014 na 3,8 % v roku 2015 a 3,1 % v roku Aj keď okrem okruhov 5 (Administratíva) a 3 (Bezpečnosť a občianstvo) viacročného finančného rámca (VFR) boli výdavky za všetky ostatné okruhy ešte ovplyvnené významnou chybovosťou, chybovosť v týchto všetkých okruhoch v roku 2016 vykazuje pokles v porovnaní s výsledkami z roku Najväčší podiel na celkovej chybovosti má stále okruh Súdržnosť, po ktorom nasledujú okruhy Prírodné zdroje, Konkurencieschopnosť a Globálna Európa. Podiely okruhov VFR na celkovej odhadovanej chybovosti za rok 2016 znázorňuje obrázok 1. Finančné prostriedky v okruhoch súdržnosti a poľnohospodárstva sa realizujú najmä v režime zdieľaného hospodárenia, a preto sú predmetom otázok určených členským štátom Článok 162 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/

4 Obrázok 1 Podiely okruhov VFR na celkovej odhadovanej chybovosti v roku 2016 Súdržnosť Prírodné zdroje Konkurencieschopnosť Globálna Európa Administratíva Bezpečnosť a občianstvo Iné 0 % 10 % 20 % 30 % 40 % 50 % Zdroj: Výročná správa EDA za rok 2016 Výsledky auditu EDA za rok 2016 tiež potvrdzujú, že účtovná závierka nebola ovplyvnená významným nesprávnym vykázaním účtov, a preto EDA vydal bezchybný výrok k spoľahlivosti účtovnej závierky, aké vydáva od roku V správe EDA boli určené aj dva druhy výdavkových programov programy založené na nárokoch a systémy založené na preplácaní nákladov s rozdielnymi modelmi rizík. Medzi zistenými chybami v roku 2016 podľa správy prevládali chyby oprávnenosti v systémoch založených na preplácaní nákladov. Chybami v tejto kategórii boli väčšinou neoprávnené náklady v žiadostiach o preplatenie nákladov a neoprávnené projekty, činnosti a neoprávnení príjemcovia. Pri programoch založených na nárokoch bola najobvyklejším typom chyby farmármi nesprávne uvedená veľkosť plochy. EDA zároveň zistil, že oprávnené plochy boli vymedzené presnejšie než v predchádzajúcich rokoch. Výsledkom bol dôležitý pokrok v roku 2016, keďže EDA nezistil významné chyby vo výdavkoch založených na nárokoch v súvislosti s priamou podporou pre poľnohospodárov. Na obrázku 2 sú znázornené podiely jednotlivých typov chýb uplatňovaných Európskym dvorom audítorov na celkovej odhadovanej chybovosti. Pokiaľ ide o výkonnosť, EDA zistil, že Komisia produkuje obrovské množstvo informácií v porovnaní s členskými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami. Komisia prijala odporúčanie poskytovať viac informácií o zdrojoch a kvalite údajov, keď sú k dispozícii. 3

5 Obrázok 2 Podiely jednotlivých typov chýb na celkovej odhadovanej chybovosti v roku 2016 Zdroj: Výročná správa EDA za rok ZHRNUTIE ODPOVEDÍ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV 3.1 Súlad s pravidlami a nariadeniami EDA vo výročnej správe za rok 2016 (na základe svojich auditov) identifikuje hlavné typy chýb v dvoch hlavných výdavkových oblastiach zdieľaného hospodárenia v EÚ (v spoločnej poľnohospodárskej politike a v politike hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti). Účelom otázok bolo posúdiť, či členské štáty súhlasia so záverom EDA týkajúcim sa typov chýb a ich relatívnej dôležitosti v týchto výdavkových oblastiach a v akom rozsahu prijali opatrenia na zabránenie vzniku takýchto chýb. Veľká väčšina približne tri štvrtiny členských štátov vo svojich odpovediach súhlasila s najbežnejšími kategóriami chýb, ktoré EDA identifikoval v oboch oblastiach politiky. Väčšinou tiež potvrdili relatívnu dôležitosť typov chýb identifikovaných EDA; nižší podiel súhlasu pozorovaný v oblasti súdržnosti (56 %) oproti rozvoju vidieka (67 %) možno v tejto súvislosti vysvetliť o niečo odlišnejšími typológiami chýb typickými pre oblasť súdržnosti. Na obrázku 3 sú podrobne zobrazené odpovede členských štátov. 4

6 Obrázok 3 Názory členských štátov na záver EDA o najbežnejších typoch chýb Súhlasíte s tým, že toto sú najbežnejšie typy chýb? Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť Rozvoj vidieka, životné prostredie, opatrenia v oblasti klímy a rybárstvo 3% 4% 4% 11% 11% 4% 11% 78% 74% Áno Nie pri ESF* Nie Nie pri EFRV* Áno Nie Žiadna odpoveď Väčšinou áno Žiadna odpoveď Súhlasíte s relatívnou dôležitosťou týchto typov chýb? Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť Rozvoj vidieka, životné prostredie, opatrenia v oblasti klímy a rybárstvo 7% 4% 11% 33% 56% 22% 67% Áno Nie pri EFRV* Nie Žiadna odpoveď Áno Nie Žiadna odpoveď * Niektoré členské štáty uviedli samostatné odpovede so zreteľom na EFRR a ESF. Niektoré členské štáty uviedli aj ďalšie typy chýb, s ktorými sa často stretávajú v týchto oblastiach politiky. Estónsko v súvislosti so súdržnosťou zdôraznilo, že čoraz závažnejší finančný dosah majú nezrovnalosti vo vzťahu so štátnou pomocou, kým Fínsko uviedlo prekračovanie nákladov. Maďarsko vymenovalo ďalšie tri kategórie, a to nepredloženie dôkazu o súlade s trhovou cenou, dvojité financovanie projektov a porušovanie zásad riadneho finančného hospodárenia. V súvislosti s rozvojom vidieka Rakúsko zdôraznilo riziko nedodržania podmienok upravujúcich pomoc a viacročné záväzky. 5

7 Čo sa týka relatívnej dôležitosti kategórií chýb, viaceré členské štáty (napr. Bulharsko, Česká republika, Estónsko a Írsko) uviedli, že porušovanie pravidiel verejného obstarávania je naďalej najdôležitejším typom nedostatku. Niekoľko členských štátov predložilo aj podrobné opisy opatrení zavedených na predchádzanie týmto chybám. V opisoch sa uvádzalo, že sa vykonávajú kontroly a zavedené sú aj kontroly na úrovni riadiacich orgánov a certifikačných orgánov v súlade s príslušnými odvetvovými právnymi predpismi, ktoré upravujú používanie nástrojov. V odpovediach sa často uvádza, že riadiace orgány vypracovali príručky obsahujúce pravidlá, ktorými sa systémy vnútornej kontroly riadia pri vykonávaní a riadení operačných programov, ktoré sú v súlade s týmito pravidlami. Orgány auditu prijali stratégie, ktoré sú zamerané na kontroly operácií na mieste a systémové audity na zisťovanie chýb v riadení operácií vykonávaných v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Viaceré členské štáty poukazovali na zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa schém pomoci a na využívanie možností zjednodušeného vykazovania nákladov ako prostriedkov na riešenie častého výskytu chýb. Takmer všetci respondenti zdôrazňovali užitočnosť organizovania odbornej prípravy pre sprostredkovateľské orgány a príjemcov v čase vyhlasovania výzvy s cieľom zvýšiť informovanosť o právnych požiadavkách. Riadiace orgány v Španielsku pred pridelením úloh sprostredkovateľským orgánom posudzujú ich schopnosti. Veľa opatrení, ktorých cieľom je znižovanie chybovosti vo verejnom obstarávaní, bolo uvedených v oblasti politiky súdržnosti. Chorvátsko, Francúzsko a Slovensko uviedli, že zriadili internetové sieťové platformy pre odborníkov na účely diskusie o problémoch a pre príjemcov na účely zabezpečenia jednoduchého prístupu k informáciám. Vnútroštátne orgány v Chorvátsku, Lotyšsku a na Slovensku uverejnili prehľady najčastejšie sa vyskytujúcich chýb v postupoch verejného obstarávania. V Litve vytvorili úrad pre verejné obstarávanie, ktorý je zodpovedný za uskutočňovanie politiky verejného obstarávania a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov o verejnom obstarávaní, ako aj za prevenciu, poradenstvo v záležitostiach verejného obstarávania a za správu ústredného informačného systému verejného obstarávania. Poľsko a Lotyšsko zaviedli v oblasti poľnohospodárstva elektronický systém podávania žiadostí, ktorý žiadateľom uľahčuje uvádzanie správnych údajov o ploche pozemku. Švédsko spolu s opisom podobných postupov, ktorých súčasťou sú aj automatizované kontroly, uviedlo, že tento prístup priniesol podstatné zníženie počtu chýb oproti ručnému spracovaniu. Viacerí respondenti (napr. Cyprus, Česká republika a Grécko) uviedli užitočnosť krížového odkazu medzi počítačovými údajmi z rôznych (vnútornými a vonkajšími) zdrojov. Malta udržiava a pravidelne kontroluje register rizík. Írsko v rámci pragmatického prístupu pripomína účastníkom schémy pomoci príslušné termíny prostredníctvom správ SMS. Ako kľúčový prvok v systémoch riadenia a kontroly bola označená aj koordinácia na ústrednej úrovni. Vo Francúzsku (...) riadiace orgány a certifikačné orgány majú k dispozícii koordinačné orgány, ktoré odpovedajú na akékoľvek otázky týkajúce sa oprávnenosti a verejného obstarávania. V Nemecku výklad ustanovení právnych predpisov a problematika vykonávania sa prerokúvajú na pravidelných zasadnutiach s riadiacimi orgánmi EFRR. Poľsko organizuje pravidelné školenia v oblasti verejného obstarávania pre regionálnu štátnu správu. 6

8 3.2 Výkonnosť rozpočtu EÚ V kapitole 3 svojej výročnej správy za rok 2016 EDA zdôraznil význam kvality poskytnutých informácií o výkonnosti. Komisia sľúbila poskytovanie informácií o zdrojoch a kvalite údajov, keď budú k dispozícii. Vzhľadom na to, že veľké množstvo údajov o výkonnosti, ktoré sa týkajú programov financovaných z rozpočtu EÚ, poskytujú členské štáty, Komisia ich požiadala, aby v dotazníku uviedli informácie o kvalite údajov o výkonnosti na vnútroštátnej úrovni. V niektorých prípadoch členské štáty vo svojich odpovediach uviedli nielen údaje týkajúce sa dosiahnutia politických cieľov, ale aj údaje o výsledkoch kontrol súladu s predpismi. Preto na základe odpovedí členských štátov v dotazníku nie je možné vyvodiť závery len o jednom z týchto dvoch typov údajov. Členské štáty v odpovediach uvádzali, že údaje o výkonnosti môžu pochádzať z rôznych zdrojov, ktoré možno zoskupiť do jednej z týchto kategórií: Informácie, ktoré majú vnútroštátne implementačné orgány. V prípade súdržnosti to boli hlavne riadiace orgány (aj v prípade rozvoja vidieka), certifikačné orgány a sprostredkovateľské orgány. V poľnohospodárstve túto kategóriu zastupovali platobné agentúry. Informácie, ktoré poskytujú tretie strany. Môžu to byť vnútroštátne alebo medzinárodné orgány alebo agentúry nezapojené do riadenia príslušných projektov alebo programov. Informácie pochádzajúce od príjemcov. Viaceré členské štáty poskytujú údaje o výkonnosti v spolupráci so svojimi národnými štatistickými úradmi, ktoré uplatňujú vlastné postupy riadenia kvality. Hoci môže existovať zrejmé prekrývanie uvedených kategórií a vzájomná závislosť medzi nimi (napr. informácie uchovávané vnútroštátnymi implementačnými orgánmi môžu pochádzať z niektorého z ďalších dvoch zdrojov), cieľom otázok a analýzy bolo posúdiť názory členských štátov na základe spôsobu, akým formulovali odpovede. Obrázok 4 znázorňuje podiel každej kategórie na celkovom počte zdrojov chýb uvedených v odpovediach. 7

9 Obrázok 4 Podiely kategórií zdrojov informácií podľa odpovedí členských štátov Odkiaľ pochádzajú informácie o výkonnosti oznámené Komisii? 50% 42% 40% 29% 30% 24% 20% 10% 5% 0% Informácie od implementačných orgánov Informácie od tretích strán Informácie od príjemcov Žiadna odpoveď Poznámka: Na otázku odpovedalo 25 členských štátov. Takmer všetky členské štáty uviedli vnútroštátny systém IT, ktorý prevádzkovali implementačné orgány na riadenie operačných programov v rámci zdieľaného hospodárenia. V kategórii poľnohospodárstva sa najčastejšie uvádzal systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS) prevádzkovaný platobnými agentúrami. Pokiaľ ide o informácie pochádzajúce od tretích strán, často sa uvádzali Eurostat a národné štatistické úrady ako zdroje využívané na overenie údajov o ukazovateľoch; Rumunsko na tento účel zhromažďovalo informácie aj z nezávislých vnútroštátnych prieskumov. Maďarsko uviedlo, že využívalo informácie, ktoré pochádzali od národnej daňovej a colnej správy a národnej banky, zatiaľ čo Poľsko odkazovalo na spotrebiteľské údaje získané od podnikov verejných služieb. Ako mnohostranne využiteľné sa osvedčili aj prostriedky a kanály získavania informácií o výkonnosti od príjemcov. Väčšina členských štátov uvádzala štandardizované správy o pokroku, ktoré sa v oblasti súdržnosti zbierajú a kontrolujú na úrovni sprostredkovateľských orgánov alebo ktoré zbierajú a kontrolujú priamo riadiace orgány (Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko alebo Lotyšsko). Za dôležitý zdroj informácií o výkonnosti najmä v oblasti poľnohospodárstva bola označená aj dokumentácia vypracovaná pri podávaní žiadosti o financovanie. Ďalšia otázka sa týkala informácií o rôznych opatreniach, postupoch a systémoch určených na zabezpečenie kvality vykazovaných údajov o výkonnosti. Niekoľko členských štátov poskytlo podrobné odpovede, ktoré sa týkali počiatočného vymedzenia, identifikácie a zberu údajov o výkonnosti. Respondenti sa zamerali skôr na následné administratívne cykly, t. j. cykly začínajúce zberom údajov o výkonnosti počítačmi podporovanými systémami až po ich vykazovanie. 8

10 Takéto opatrenia uvedené v opisoch členských štátov boli na základe analýzy odpovedí zoskupené do týchto kategórií: Preventívne opatrenia: riadiace opatrenia určené na predchádzanie výskytu nedostatkov alebo chýb v systémoch, postupoch a procesoch, ktoré produkujú ukazovatele, ktoré sa majú vykazovať, a ktoré vedú k zhoršeniu ich kvality. Nápravné opatrenia: opatrenia, ktorých cieľom je zaistiť, aby sa každá prípadná chyba napravila skôr, ako sa údaje vykážu. Detekčné opatrenia: opatrenia určené alebo maximálne účinné na zistenie a nápravu akýchkoľvek chýb, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu informácií o výkonnosti oznamovaných Komisii. Možné prekrývanie kategórií a vzájomná závislosť medzi nimi, podobne ako v uvedenom prvom súbore skupín, majú za následok určité obmedzenie záverov vyplývajúcich z analýzy (napr. informácie uchovávané vnútroštátnymi implementačnými orgánmi môžu pochádzať z niektorého z ďalších dvoch zdrojov). Meradlom použitým na kategorizáciu boli, rovnako ako v predošlom prípade, názory členských štátov posudzované na základe spôsobu, akým boli sformulované rôzne opatrenia a kontroly. Obrázok 5 znázorňuje podiel každej z kategórií opatrení uvedených v odpovediach členských štátov. 9

11 Obrázok 5 Podiely typov opatrení zabezpečujúcich kvalitu údajov o výkonnosti Ako zabezpečujete kvalitu vykazovaných údajov o výkonnosti? Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť Spoločná poľnohospodárska politika 50% 43% 50% 41% 40% 30% 30% 28% 40% 30% 21% 28% 20% 20% 10% 10% 10% 0% Preventívne opatrenia Nápravné opatrenia Detekčné opatrenia 0% Preventívne opatrenia Nápravné opatrenia Detekčné opatrenia Žiadna odpoveď Z odpovedí mnohých členských štátov vyplynulo, že plánujú zriadenie integrovaného elektronického systému hospodárenia s finančnými prostriedkami, ktorý bude ako najdôležitejší preventívny prostriedok na zabezpečenie kvality údajov v oboch oblastiach politiky navrhnutý v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ aj s vnútroštátnou legislatívou. Ďalším takýmto spoločne uvádzaným preventívnym opatrením bolo zavedenie príručiek na administratívne kontroly, ktoré majú vykonávať riadiace a sprostredkovateľské orgány (Bulharsko, Chorvátsko Rumunsko a Slovinsko). Maďarsko zverejnilo spoločné metodiky na zavedenie spoločných ukazovateľov a na ich vymedzenie zapojilo odborníkov. V Bulharsku vykonal certifikačný orgán kontroly kvality overovacích systémov, ktoré v oblasti súdržnosti zriadili riadiace orgány na sledovanie ukazovateľov výkonnosti. Niektoré členské štáty (Bulharsko, Chorvátsko a Grécko) v odpovediach uviedli, že uľahčili poskytovanie údajov tým, že pre príjemcov vypracovali štandardizované formuláre na vykazovanie pokroku pri realizácii projektov a súvisiacich ukazovateľov. Medzi uvádzanými nápravnými a detekčnými opatreniami sa ako najdôležitejší typ javilo overovanie na prvej úrovni riadenia (ktorého súčasťou je náležité oddelenie funkcií a dodržiavanie zásady štyroch očí ). Najmä Česká republika zdôraznila dôležitosť vykonávania kontrol primeranosti oznamovaných údajov o ukazovateľoch na základe údajov uvedených v predchádzajúcich predložených správach. Často sa uvádzali aj kontroly na mieste, ktoré vykonávali implementačné orgány u príjemcov s cieľom zosúladiť informácie vo výkazoch príjemcov so zdrojovými dokumentmi. 3.3 Následné opatrenia na základe odporúčaní EDA EDA každý rok skúma, ako Komisia vykonáva odporúčania, ktoré Komisii vydal EDA. Z tohoročnej analýzy 108 odporúčaní zverejnených v rokoch 2010 až 2013 vyplynulo, že Komisia vykonala 90 odporúčaní v plnom rozsahu alebo vo väčšine 10

12 ohľadov. EDA zistil, že len šesť odporúčaní nebolo vykonaných vôbec (z ktorých jedno Komisia spočiatku neprijala). EDA môže adresovať odporúčania konkrétnym členským štátom alebo členským štátom všeobecne. V dotazníku preto bola otázka, či členské štáty vykonávajú odporúčania v oboch prípadoch a ak áno, boli vyzvané, aby stručne opísali súvisiace opatrenia; ak nie, mali vysvetliť prečo. Takmer každý odpovedajúci členský štát uviedol, že vykonáva oba typy odporúčaní. Členské štáty sa zvyčajne zaoberajú konkrétnymi odporúčaniami tak, že určia príslušné implementačné orgány a postúpia im príslušné správy alebo oznámenia EDA (obvykle prostredníctvom orgánu auditu). Viaceré členské štáty v tejto súvislosti navyše poukázali aj na príslušné monitorovacie postupy. V prípade poľnohospodárskej politiky vo Francúzsku, v Dánsku a Grécku ich zabezpečujú príslušné implementačné orgány, zatiaľ čo v Maďarsku takéto monitorovanie vykonáva osobitný odbor úradu predsedu vlády. Grécko uviedlo, že vedie národný akčný plán znižovania chybovosti v oblasti Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a konkrétne odporúčania sa posudzujú so zreteľom na možnú aktualizáciu dokumentu. Luxembursko a Francúzsko organizujú pravidelné stretnutia s príjemcami na kontrolu následných opatrení a vedú a centrálne sledujú podrobné a konkrétne akčné plány. Nemecko dodalo, že najčastejšie zdroje chýb, ktoré okrem iných zistil EDA, a identifikované zodpovedajúce opatrenia môžu byť dôvodom na vytvorenie pracovných skupín so zastúpením konkrétnych spolkových krajín, ktoré sa zamerajú na riešenie zistených slabých miest. Rakúsko a Rumunsko odpovedali rozdielne na otázku týkajúcu sa prípadov, keď odporúčanie má všeobecnú povahu, pretože potenciálne vychádzali z predpokladu, že tieto prípady môžu odhaliť nedostatky v štruktúre systémov, ktoré môžu mať širší dosah. V Rumunsku napríklad konkrétne odporúčania rieši príslušný implementačný orgán alebo od prípadu k prípadu môžu byť dôvodom na začatie procesu vymáhania prostriedkov na úrovni členského štátu, zatiaľ čo nedostatky všeobecnejšej povahy sa posudzujú vzhľadom na možné zlepšenie legislatívneho rámca pre budúce programové obdobie. So zreteľom na prípadné následné opatrenia Dánsko uviedlo, že analyzuje relevantnosť odporúčaní pre svoje prostredie riadenia a kontroly, a to aj vtedy, keď ich projekty a programy netvoria súčasť kontrolovaného súboru. 4 ZÁVER Európsky dvor audítorov potvrdil, že v tomto roku po prvýkrát všetky generálne riaditeľstvá Komisie odhadli chybovosť v príslušných výdavkoch. Navyše zdôraznil, že údaje zverejnené vo výročných správach o činnosti sú vo väčšine prípadov vo veľkej miere v súlade s jeho vlastnými odhadmi chybovosti. V tomto ohľade EDA naďalej zohľadňuje aj nápravné opatrenia uplatnené členskými štátmi a Komisiou, keď boli vykonané pred jeho skúmaním. EDA tiež uviedol, že systémy riadenia a kontroly zavedené na úrovni členských štátov a Komisia poskytujú dostatočné informácie na ďalšie zabránenie vzniku mnohých chýb alebo na ich 11

13 zistenie a nápravu. Predseda EDA vyhlásil, že toto znamená, že neexistuje potreba dodatočných kontrol, ale že sa musia riadne presadzovať existujúce kontroly. 3 Potvrdzujú to odpovede prijaté v tomto roku od členských štátov. Dokazujú pretrvávajúci záväzok riadneho finančného hospodárenia členských štátov využívaním možností zjednodušeného vykazovania nákladov, zlepšeným overovaním riadenia a snahami o zjednodušenie administratívnych postupov, ako aj pevným odhodlaním vykonávať následné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených externými audítormi a potvrdených vnútroštátnymi orgánmi. Problémy v oblasti verejného obstarávania riešili členské štáty ponukou prispôsobených programov odbornej prípravy a výmenou najlepších postupov s využitím možností priameho sieťového prepojenia a rozsiahlym sprístupnením odborného poradenstva. Z odpovedí vidieť, že členské štáty súhlasia so závermi nezávislej expertnej skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktorá konštatovala, že jednoduchosť a flexibilita sú kľúčom k zabezpečeniu úspechu investícií EŠIF v Európe a politiky súdržnosti po roku V oblasti riadenia výkonnosti EDA zistil, že Komisia sprístupňuje množstvo informácií v porovnaní s inými krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Odpovede prijaté od členských štátov ukázali, že členské štáty sú si vedomé potreby existencie rámca výkonnosti v programovom období rokov 2014 až 2020 s cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje prideľovali podľa priorít, ktoré prinesú pridanú hodnotu akciám financovaným z rozpočtu EÚ. Členské štáty odpovedali, že pokiaľ ide o informácie o výkonnosti, spoliehajú sa na celý rad zdrojov údajov vrátane národných štatistických úradov. Komisia bude s členskými štátmi i naďalej spolupracovať pri zlepšovaní informácií o údajoch o výkonnosti. 3 Prejav, ktorý predniesol Klaus-Heiner Lehne, predseda Európskeho dvora audítorov, počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (Štrasburg 4. októbra 2017). 12