Ministerstvo sociálnych vecí Informácia o vysielaní pracovníkov v odvetví dopravy/prepravy z EHP alebo zo Švajčiarska Pracovnoprávne predpisy Už od 1.

Prepis

1 Ministerstvo sociálnych vecí Informácia o vysielaní pracovníkov v odvetví dopravy/prepravy z EHP alebo zo Švajčiarska Pracovnoprávne predpisy Už od 1. mája 2011 platia v Rakúsku pravidlá o boji proti mzdovému a sociálnemu dumpingu pre všetky odvetvia, a teda aj pre odvetvie dopravy. K 1. januáru 2017 sa obsah doterajších zákonných ustanovení zmenil len minimálne. Nachádzajú sa v Zákone o boji proti mzdovému a sociálnemu dumpingu (LSD-BG), Spolková zbierka zákonov BGBl. I č. 44/2016. Nasledovná informácia sa vzťahuje na vysielanie pracovníkov do Rakúska s cieľom poskytovania výkonov v oblasti dopravy. Sprostredkovanie (sprístupnenie pracovných síl tretej osobe) nie je predmetom tejto informácie. Postavenie zamestnanca sa určuje podľa rakúskeho práva. Táto informácia sa vzťahuje ako na nákladnú ako aj osobnú prepravu. Dopĺňa všeobecné informácie na domovskej stránke Pojem vysielanie ktoré situácie sem patria? Pri vyslaní do Rakúska sa predpokladá, že bežné pracovisko zamestnanca nie je v Rakúsku. Nie je podstatné, či existuje zadávateľ v Rakúsku; vyslanie je možné aj bez zadávateľa v Rakúsku. Za vysielanie v zmysle zákona LSD-BG sa považujú najmä nasledovné situácie: kabotáž (nakládka a vykládka sa uskutočňuje v Rakúsku), cieľová preprava do Rakúska (nakládka sa uskutočňuje mimo Rakúska, vykládka sa uskutočňuje v Rakúsku), aj pre zadávateľa mimo Rakúska, zdrojová preprava z Rakúska prostredníctvom nerakúskej spoločnosti (nakládka sa uskutočňuje v Rakúsku, vykládka sa uskutočňuje mimo Rakúska), aj pre zadávateľa mimo Rakúska, uvedené príklady platia analogicky aj pre osobnú prepravu (príležitostná preprava, linková doprava, spravidla aj turistické cesty s cieľmi/destináciami v rámci Rakúska). Aj nepravidelné alebo jednorazové dopravy sa považujú za vyslanie. Príklady vyslania: 1

2 Preprava lyžiarov do Rakúska. Turistická cesta začína v krajine A, pokračuje do Rakúska a končí opäť v krajine A (okružná jazda Rakúskom). Vyslaním v zmysle zákona LSD-BG nie je predovšetkým: Tranzit pri nákladnej a osobnej preprave (v Rakúsku nedôjde k nakládke ani k vykládke tovarov a ani k začatiu či ukončeniu cesty osôb; pričom účelom prepravy nie je prepraviť tovary alebo osoby do Rakúska, cesta cez Rakúsko je len nevyhnutnosťou na dosiahnutie skutočného cieľa). Samotný predávajúci/prenajímateľ/výrobca/spracovateľ/vlastník dodáva prostredníctvom svojich pracovníkov pomocou vlastných (prenajatých/lízingových) vozidiel predané/prenajaté/vyrobené tovary resp. tovary na spracovanie do Rakúska, pričom preprava tovaru predstavuje pomocnú činnosť v rámci jeho celej spoločnosti. Najvyššia povolená celková hmotnosť motorového vozidla nie je dôležitá. Samotný kupujúci/nájomca/spracovateľ/vlastník preberá prostredníctvom svojich pracovníkov pomocou vlastných (prenajatých/lízingových) vozidiel kúpené/prenajaté tovary resp. tovary na spracovanie alebo spracované z Rakúska, pričom preprava tovaru predstavuje pomocnú činnosť v rámci jeho celej spoločnosti. Najvyššia povolená celková hmotnosť motorového vozidla nie je dôležitá. V priebehu dopravy medzi prevádzkami tej istej spoločnosti sa vlastné tovary (vlastní zamestnanci) dodávajú (prepravujú) prostredníctvom vlastných zamestnancov do Rakúska alebo vyzdvihujú z Rakúska, pričom preprava tovarov (preprava ľudí) predstavuje pomocnú činnosť v rámci celej spoločnosti. Najvyššia povolená celková hmotnosť motorového vozidla nie je dôležitá. Turistické cesty (doprava osôb) s cieľmi/destináciami v rámci Rakúska, pokiaľ o má cesta ciele/destinácie aj mimo Rakúska a aj mimo krajiny, v ktorej začína a o žiadne osoby nezačínajú alebo neukončujú svoju cestu v Rakúsku. Príklad, keď nejde o vysielanie: Turistická cesta začína v krajine A, pokračuje cez Rakúsko a končí v krajine B. Aké sú povinnosti? dodržanie rakúskej minimálnej mzdy podľa kolektívnej zmluvy, hlásenie o vyslaní (formulár ZKO 3), uchovávanie podkladov spravidla vo vozidle: o hlásenie, o podklady o prihlásení do systému sociálneho zabezpečenia, o mzdové podklady, o v prípade štátnej príslušnosti tretej krajiny povolenie na zamestnanie. 2

3 Dodržanie rakúskej minimálnej mzdy podľa kolektívnej zmluvy: V odvetví nákladnej dopravy (t. j. pri preprave tovarov pomocou motorových vozidiel) je pre zamestnávateľa rozhodujúca kolektívna zmluva pre odvetvie nákladnej dopravy. Pre zamestnávateľov, ktorí prepravu tovarov zabezpečujú výlučne pomocou motorových vozidiel, ktorých najvyššia povolená celková hmotnosť neprekračuje kg, platí kolektívna zmluva pre drobnú prepravu. V odvetví osobnej dopravy treba dodržiavať kolektívnu zmluvu pre súkromné autobusové spoločnosti. Pokiaľ ide o taxislužby, vzťahovala by sa na pracovníkov kolektívna zmluva pre prepravu osôb pomocou osobných automobilov. Pre spoločnosť, ktorá nepatrí k odvetviu osobnej alebo nákladnej dopravy, ale vykonáva aj dopravu ako časť jej podnikateľskej činnosti v inom odvetví, je spravidla vždy rozhodujúca kolektívna zmluva platná pre dané odvetvie. Zohľadniť však treba, že určité dopravy v rámci činnosti spoločnosti nie sú vyslaniami (pozri odsek Pojem vysielanie ). Všetky kolektívne zmluvy možno nájsť na Minimálna mzda podľa kolektívnej zmluvy je rozhodujúca pre celkový pracovný čas. Pracovný čas v nákladnej a osobnej preprave pre vodičov zahŕňa doby jazdy, časy pre ostatné pracovné výkony (napr. činnosti nakládky/vykládky) a časy pracovnej pohotovosti bez prestávok (doba čakania pri nakládke/vykládke inými osobami). Aj cesty bez nákladu v rámci Rakúska sú spravidla pracovným časom s ohlasovacou povinnosťou v rámci vysielania (pri cieľovej preprave po vyložení naspäť na hranicu alebo pri zdrojovej preprave príjazd na miesto nakládky, alebo príjazd pri kabotáži), za ktorý treba zaplatiť rakúsku mzdu podľa kolektívnej zmluvy. Cesty bez nákladu cez Rakúsko v rámci tranzitu nie sú podľa rakúskej kolektívnej zmluvy pracovné časy s ohlasovacou povinnosťou, ktoré by boli platené. Ak sa tranzit preruší alebo ukončí kvôli kabotáži alebo doprave z Rakúska do zahraničia, je tento prepravný výkon tiež pracovným časom s ohlasovacou povinnosťou v rámci vysielania, za ktorý treba zaplatiť rakúsku mzdu podľa kolektívnej zmluvy. Pokračovanie tranzitu po úspešnej kabotáži na opustenie rakúskej oblasti nie je vysielaním s ohlasovacou povinnosťou. Ohlasovacie povinnosti: Spravidla treba nahlásiť každé jedno vyslanie za účelom vykonania prepravného výkonu v Rakúsku (normálne nahlásenie). V niektorých prípadoch existuje možnosť rámcového hlásenia alebo hromadného hlásenia (pozri nižšie). Nahlasovať treba pred začiatkom práce (nezávisle od toho, či sa podá normálne, rámcové alebo hromadné hlásenie). 3

4 Za začiatok práce pri cieľovej preprave a pri zdrojovej preprave sa považuje príjazd na územie Rakúska. Pri kabotáži stačí nahlásenie pred konkrétnym začiatkom práce (pred príjazdom na miesto nakládky). Za začiatok práce pri osobnej preprave sa považuje príjazd na územie Rakúska. Pokiaľ pre odvetvie dopravy nie je k dispozícii žiadny samostatný formulár, treba použiť všeobecný formulár ZKO 3, platný pre všetky odvetvia. Uložené údaje z už vykonaných hlásení je možné importovať do nových hlásení. Môže to výrazne znížiť prácnosť pri vypĺňaní formuláru nahlásenia. Normálne hlásenie: Pokiaľ nie je možné podať rámcové alebo hromadné hlásenie (alebo sa napriek prípustnosti nepodá), treba vykonať normálne nahlásenie pre dané vyslanie, teda jednotlivú objednávku, prostredníctvom formulára ZKO 3. Pri vypĺňaní treba dbať na nasledovné detaily: V bode 3. kontaktná osoba treba spravidla uviesť pracovníka (vodiča). Rovnako je možné uviesť subjekt oprávnený na profesionálne zastupovanie, napr. audítora/daňového poradcu, advokáta alebo notára so sídlom v Rakúsku, pokiaľ bol poverený zamestnávateľom. V bode 4. (domáci) zadávateľ treba uviesť zadávateľa, nezávisle od toho, či sa nachádza v rámci alebo mimo Rakúska. Príklad: Pri organizovanej okružnej ceste, pri ktorej je zadávateľom cestovná kancelária alebo škola, treba ako zadávateľa uviesť túto kanceláriu alebo školu. Ak by pri príležitostnej preprave osôb malo dôjsť k uzavretiu zmluvy prostredníctvom realizujúceho zamestnanca (vodiča), je spoločnosť povinná ako zadávateľa označiť seba samu. To isté platí, keď zo strany spoločnosti nepredchádzajú doprave žiadne zvláštne organizačné opatrenia a označenie zadávateľa by nebolo možné alebo bolo možné len pri vynaložení neprimeraného úsilia. Pokiaľ existuje viacero zadávateľov, pre ktorých prepravná spoločnosť vykonáva činnosť, treba pre každého zadávateľa podať osobitné hlásenie (pozri nižšie osobitný prípad hromadného hlásenia). V bode 6. miesto (presná adresa) zamestnania v Rakúsku treba v poli adresa zadať slovo vozidlo. V poli miesto treba zadať Rakúsko. Požadované podklady treba spravidla uchovávať vo vozidle. Pritom treba v bode 7. údaje o povinnom uchovávaní podkladov o hlásení a mzdových podkladov kliknutím zvoliť oblasť na mieste zamestnania. 4

5 Len mzdové podklady spolu so záznamami o pracovnom čase je povolené uchovávať aj v prípadnej pobočke zamestnávateľa/spoločnosti v Rakúsku alebo v rakúskej materskej alebo dcérskej spoločnosti toho istého koncernu (pozri odsek Uchovávanie podkladov). V takých prípadoch treba v bode 7 kliknutím označiť príslušnú oblasť. Pri prepravných výkonoch sa spravidla doba, ktorá sa má zadať v bode 8.11 a 8.12, zhoduje s dobou, ktorá sa má zadať v bode 5. V bode 8.13 dĺžka a stav dohodnutej bežnej pracovnej doby treba zadať bežnú pracovnú dobu, počas ktorého zamestnanec bežne pracuje (a teda aj mimo Rakúska). Nevadí pritom, ak sa pracovná doba v Rakúsku prípadne odchyľuje. Rámcové hlásenie (na dobu do troch mesiacov): Ak je zrejmé, že prepravná spoločnosť opakovane vykonáva činnosť pre určitého zadávateľa, je možné podať hlásenie na dobu do troch mesiacov. Ak existuje viacero zadávateľov, pre ktorých prepravná spoločnosť opakovane vykonáva činnosť, treba pre každého zadávateľa podať samostatné rámcové hlásenie. Jednotlivé vyslania netreba nahlasovať zvlášť. V tom spočíva výhoda rámcovej zmluvy. Opakované rámcové hlásenia sú povolené. Aj pri linkovej doprave v súvislosti s osobnou prepravou je možné podať rámcové hlásenie. Pokiaľ pre rámcové hlásenie nie je k dispozícii žiadny samostatný formulár, treba použiť všeobecný formulár ZKO 3. Pri vypĺňaní treba dbať na nasledovné detaily: V bode 3. kontaktná osoba je možné uviesť zamestnanca (vodiča). Rovnako je možné uviesť subjekt oprávnený na profesionálne zastupovanie, napr. audítora/daňového poradcu, advokáta alebo notára so sídlom v Rakúsku, pokiaľ bol poverený zamestnávateľom. V bode 4. (domáci) zadávateľ treba uviesť zadávateľa, nezávisle od toho, či sa nachádza v rámci alebo mimo Rakúska. Ak existuje viacero zadávateľov, pre ktorých prepravná spoločnosť opakovane vykonáva činnosť, treba pre každého zadávateľa podať samostatné rámcové hlásenie. V prípade linkovej dopravy treba ako zadávateľa uviesť úrad, ktorý prepravnej spoločnosti udelil koncesiu. Ak prepravná spoločnosť pracuje z poverenia inej spoločnosti, udáva sa ako zadávateľ táto spoločnosť. V bode 5. celková doba vyslania do Rakúska treba zadať dobu v trvaní do troch mesiacov. V bode 6. miesto (presná adresa) zamestnania v Rakúsku treba v poli adresa zadať slovo vozidlo. V poli miesto treba zadať Rakúsko. V prípade linkovej dopravy treba uviesť všetky miesta nástupu a výstupu (cestovný poriadok), ako aj trasu. Pritom stačí, že sa tieto údaje uvedú v PDF dokumente 5

6 priloženom k hláseniu (a v bode 6 sa uvedie len jedno miesto nástupu alebo výstupu, aby sa vyplnilo povinné pole). Požadované podklady treba spravidla uchovávať vo vozidle. Pritom treba v bode 7. údaje o povinnom uchovávaní podkladov o hlásení a mzdových podkladov kliknutím zvoliť oblasť na mieste zamestnania. Len mzdové podklady spolu so záznamami o pracovnom čase je povolené uchovávať aj v prípadnej pobočke zamestnávateľa/spoločnosti v Rakúsku alebo v rakúskej materskej alebo dcérskej spoločnosti toho istého koncernu (pozri odsek Uchovávanie podkladov). V takých prípadoch treba v bode 7 kliknutím označiť príslušnú oblasť. V bode 8. pracovníci vyslaní do Rakúska treba uviesť všetkých pracovníkov, ktorých zamestnávateľ pravdepodobne vyšle (aj pokiaľ by ich vyslanie malo začať neskôr ako k začiatku uvedenej doby kratšej ako tri mesiace). Ak by zamestnávateľ chcel neskôr vyslať dodatočných pracovníkov ešte v rámci doby uvedenej v bode 5, je povinný podať dodatočné hlásenie pomocou samostatného, na to určeného formuláru. Formulár sa nachádza na domovskej stránke Centrálneho koordinačného orgánu Spolkového ministerstva financií. V bode 8.11 a 8.12 treba uviesť tú istú dobu ako v bode 5. Pri dodatočnom hlásení ďalších pracovníkov treba v bode 8.11 zadať deň dodatočného hlásenia. V bode 8.13 Dĺžka a stav dohodnutej bežnej pracovnej doby treba zadať bežnú pracovnú dobu, počas ktorého zamestnanec bežne pracuje (a teda aj mimo Rakúska). Nevadí pritom, ak sa pracovná doba v Rakúsku prípadne odchyľuje. V poli Poznámky k celkovému nahláseniu na konci formulára by mal byť uvedený nemecký pojem Rahmenmeldung. Hromadné hlásenie (pre rôznych zadávateľov): Hromadné hlásenie je možné, keď sa v Rakúsku v úzkej miestnej a časovej súvislosti plnia zákazky minimálne pre dvoch zadávateľov a tieto zákazky sú známe už v čase nahlásenia. Úzka miestna súvislosť zahŕňa celé územie Rakúska, ak nebolo medzičasom opustené. Krátke opustenie Rakúska podmienené prepravou je povolené, pokiaľ sa zachová úzka miestna súvislosť (napr.: prejazd cez nemecké územie kleines deutsches Eck ). Keď sa však po splnení zákazky a pred plnením ďalšej zákazky uskutoční návrat do pôvodného štátu, úzka miestna súvislosť sa viac neurčuje. Úzka časová súvislosť je určená vtedy, keď činnosť v Rakúsku až po jej ukončenie netrvá dlhšie ako jeden týždeň. Pri preprave osôb trvá úzka časová súvislosť (aj dlhšie ako týždeň) dovtedy, kým prepravované osoby ostanú v podstate nezmenené. 6

7 Keďže pri hromadnom hlásení sa predpokladá viacero zadávateľov, záleží na zmluvnom vzťahu s prepravnou spoločnosťou. Ak má prepravná spoločnosť viacero zmluvných partnerov, je povolené hromadné hlásenie (pretože prepravná spoločnosť uzatvorila jednotlivé zmluvy s osobami, ktoré sa majú prepravovať). Ak má prepravná spoločnosť len jedného zmluvného partnera, netreba podať hromadné hlásenie, ale normálne hlásenie alebo prípadne rámcové hlásenie (napr. pri zmluve s cestovnou kanceláriou alebo so školou). Pri hromadnom hlásení treba pamätať predovšetkým na nasledovné prípady: Vo vozidle sa v jednom momente, nie nevyhnutne počas celej doby v Rakúsku, nachádza viacero tovarov (alebo osôb) a existuje viac ako jeden zadávateľ. Po ukončení jednej dopravy sa začne výkon ďalšej dopravy pre iného zadávateľa. Predpokladom je, že sa obidva prepravné výkony začnú a ukončia v Rakúsku počas jedného týždňa a že medzi týmito dvomi dopravami nebude opustené územie Rakúska. Pokiaľ pre hromadné hlásenie nie je k dispozícii žiadny samostatný formulár, treba použiť všeobecný formulár ZKO 3. Pri vypĺňaní treba dbať na nasledovné detaily: V bode 3. kontaktná osoba je možné uviesť vodiča. Rovnako je možné uviesť subjekt oprávnený na profesionálne zastupovanie, napr. audítora/daňového poradcu, advokáta alebo notára so sídlom v Rakúsku, pokiaľ bol poverený zamestnávateľom. V bode 4. (domáci) zadávateľ stačí, keď sa uvedie jediný zadávateľ, nezávisle od toho, či sa nachádza v rámci alebo mimo Rakúska. Iných zadávateľov je možné uviesť v priloženom PDF dokumente k nahláseniu. Ak nie je možné určiť zadávateľa (napríklad pri príležitostnej preprave alebo pri neorganizovaných autobusových zájazdoch), je spoločnosť povinná ako zadávateľa označiť seba samu. Ak by pri príležitostnej preprave osôb malo dôjsť k uzavretiu zmluvy prostredníctvom realizujúceho zamestnanca (vodiča), je spoločnosť povinná ako zadávateľa označiť seba samu. To isté platí, keď zo strany spoločnosti nepredchádzajú doprave žiadne zvláštne organizačné opatrenia a označenie zadávateľa by nebolo možné alebo bolo možné len pri vynaložení neprimeraného úsilia. V bode 5. celková doba vyslania do Rakúska treba uviesť dobu, v rámci ktorej sa majú poskytovať prepravné výkony (aj pokiaľ sa v niektoré dni počas tohto obdobia nebudú poskytovať žiadne prepravné výkony). V bode 6. miesto (presná adresa) zamestnania v Rakúsku treba v poli adresa zadať slovo vozidlo. V poli miesto treba zadať Rakúsko. 7

8 Požadované podklady treba spravidla uchovávať vo vozidle. Pritom treba v bode 7. údaje o povinnom uchovávaní podkladov o hlásení a mzdových podkladov krížikom označiť bod 7a na mieste zamestnania. Len mzdové podklady spolu so záznamami o pracovnom čase je povolené uchovávať aj v prípadnej pobočke zamestnávateľa/spoločnosti v Rakúsku alebo v rakúskej materskej alebo dcérskej spoločnosti toho istého koncernu (pozri odsek Uchovávanie podkladov). V takých prípadoch treba v bode 7 kliknutím označiť príslušnú oblasť. Pri prepravných výkonoch sa spravidla doba, ktorá sa má zadať v bode 8.11 a 8.12, zhoduje s dobou, ktorá sa má zadať v bode 5. V bode 8.13 dĺžka a stav dohodnutej bežnej pracovnej doby treba zadať bežnú pracovnú dobu, počas ktorého zamestnanec bežne pracuje (a teda aj mimo Rakúska). Nevadí pritom, ak sa pracovná doba v Rakúsku prípadne odchyľuje. V poli Poznámky k celkovému nahláseniu na konci formulára by mal byť uvedený nemecký pojem Sammelmeldung. Uchovávanie podkladov: Uchovať treba nasledovné podklady: 1. dokument sociálneho zabezpečenia A1 (v príslušnom jazyku krajiny) Pokiaľ nebolo možné zabezpečiť vystavenie osvedčenia A1 pred vyslaním alebo sprostredkovaním: Žiadosť o vystavenie osvedčenia A1 a ostatné podklady, z ktorých je možné odvodiť, že je zamestnanec v dobe jeho činnosti v Rakúsku prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia buď v nemeckom jazyku alebo v preklade. Preklad nemusí byť overený. 2. kópia hlásenia vyslania Pokiaľ z časových alebo technických dôvodov napríklad pri realizácii kabotáže nie je možné uchovať kópiu hlásenia vo vozidle, treba uchovať číslo transakcie/referenčné číslo získané pri nahlásení. 3. Mzdové podklady, z ktorých v každom prípade vyplýva, aká odmena prináleží a skutočne sa vypláca zamestnancom počas ich zamestnania v Rakúsku. K mzdovým podkladom patria: a. pracovná zmluva alebo písomný záznam o obsahu pracovnej zmluvy v zmysle smernice o informovaní 91/533/EHS, b. výplatná páska, doklady o vyplatení mzdy od zamestnávateľa alebo doklady o bankovom prevode, c. záznamy o mzde, 8

9 d. podklady týkajúce sa zaradenia do mzdových tried (napr. vzdelanie a odpracovaná doba, ak je to podľa kolektívnej zmluvy podstatné), a e. záznamy o pracovných časoch každého vyslaného zamestnanca. Výplatnú pásku a doklady o vyplatení mzdy, príp. doklady o bankovom prevode treba uchovať počas doby, ktorá je uvedená v hlásení v bode 5 ako Doba vyslania pre túto dobu, ak by tieto podklady už mohli byť k dispozícii. Napríklad v prípade, keď dobu uvedenú v hlásení tvoria dva dni v rámci jedného mesiaca a odmena za tento pracovný výkon v tomto mzdovom platobnom období je splatná až na začiatku ďalšieho mesiaca, nie je možné uchovať výplatné pásky a doklady o vyplatení mzdy, príp. doklady o bankovom prevode v týchto dvoch dňoch. Pokiaľ sa však podá rámcové alebo hromadné hlásenie, môžu byť v uvedenej dobe k dispozícii výplatné pásky a doklady o vyplatení mzdy, príp. doklady o bankovom prevode pre splatné odmeny z predošlých mzdových platobných období už počas doby uvedenej v hlásení. Záznamy o mzde sú podklady, ktoré majú objasniť, ako a na základe čoho sa počítajú odmeny, príp. z čoho sa skladajú odmeny. Záznamy o mzde tvoria výpisy zo mzdového účtu, mzdové listy, mzdové listy pre daňové účely, prihlášky a odhlášky do/zo systému zdravotného poistenia, zúčtovanie prídavkov a príplatkov, záznamy o nadčasoch, províziách, akordnej práci a ostatné podklady pre výkonnostné odmeňovanie. Mzdové podklady musia byť predložené v nemeckom jazyku/preklade. Pracovnú zmluvu (ako aj písomný záznam o obsahu pracovnej zmluvy v zmysle smernice o informovaní 91/533/EHS) je možné uchovávať aj v anglickom jazyku/preklade. Preklad nemusí byť overený. Doklady o vyplatení mzdy alebo doklady o bankovom prevode je povolené uchovávať v príslušnom inom ako nemeckom jazyku, ak je kontrolný orgán schopný z nich zistiť príslušné výplatné obdobie, odmenu a príjemcu. Záznamy o pracovnom čase je možné realizovať pomocou kontrolných zariadení bežných v odvetví dopravy (analogicky, aj digitálne), pokiaľ sú z nich zrejmé pracovné časy, ktoré sa podľa rakúskej kolektívnej zmluvy majú odmeňovať. Pritom treba dbať na to, že odmena sa môže vzťahovať aj na iné doby okrem doby jazdy. Záznamy o pracovnom čase treba pre túto dobu uchovať počas doby, ktorá je v hlásení v bode 5. uvedená ako Doba vyslania. 4. V prípade, že zamestnanec má byť vyslaný z členského štátu EÚ, ale sám nemá štátnu príslušnosť členského štátu EÚ, je povinný v prípade kabotáže uchovať pracovné povolenie vysielajúceho štátu, pokiaľ sa vo vysielajúcom štáte požaduje. 9

10 V prípade, že zamestnanec má byť vyslaný z členského štátu EÚ a má chorvátsku štátnu príslušnosť, je povinný v prípade kabotáže uchovať pracovné povolenie vysielajúceho štátu, pokiaľ sa vo vysielajúcom štáte požaduje. Pre ktorých pracovníkov, kde a v akej forme treba uchovať podklady? Podklady treba vždy uchovať pre všetkých pracovníkov, ktorí aktuálne vykonávajú prepravné práce v Rakúsku. Podklady pre daného pracovníka nachádzajúceho sa vo vozidle treba spravidla uchovávať v príslušnom vozidle a sprístupniť ich kontrolným úradom. Len mzdové podklady spolu so záznamami o pracovnom čase je povolené namiesto vozidla uchovávať v prípadnej pobočke zamestnávateľa/spoločnosti v Rakúsku alebo v rakúskej materskej alebo dcérskej spoločnosti toho istého koncernu, pokiaľ to bolo oznámené v hlásení. Toto oznámenie má za následok, že sa podklady musia uchovať na oznámenom mieste. Uchovávanie sa môže realizovať buď v papierovej, alebo čitateľnej elektronickej forme (na displeji), pričom údaje a technické zariadenia sa už od príjazdu na územie Rakúska musia nachádzať vo vozidle. Vyžiadanie alebo sprostredkovanie údajov zo zahraničia nestačí. Rovnako nestačia ani nečitateľné elektronické údaje (napr. na USB kľúči). 10