Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Košický samosprávny kraj
|
|
- Imrich Čada
- pred 4 rokmi
- Prehliadani:
Prepis
1 Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Košický Marec 2008
2 Obsah 1. ÚVOD VÝROBA TEPLA A ELEKTRINY V KOŠICKOM KRAJI VÝROBA A SPOTREBA ELEKTRINY VÝROBA A SPOTREBA TEPLA TECHNOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ OZE SPAĽOVANIE BIOMASY Kolty na drevný odpad Kotly na drevnú štiepku Kotly na drevné pelety Kotly na slamu SPLYŇOVANIE BIOMASY - BIOPLYN GEOTERMÁLNE TECHNOLÓGIE TEPELNÉ SLNEČNÉ KOLEKTORY VETERNÉ TURBÍNY MALÉ VODNÉ ELEKTRÁRNE (MVE) FOTOVOLTIKA POROVNANIE INVESTIČNÝCH NÁROKOV POTENCIÁL OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV POTENCIÁL BIOMASY POTENCIÁL SLNEČNEJ ENERGIE POTENCIÁL GEOTERMÁLNEJ ENERGIE POTENCIÁL VODNEJ ENERGIE POTENCIÁL VETERNEJ ENERGIE CIELE PRE VYUŽÍVANIE OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV DO R CIELE NA ÚROVNI EÚ A SR CIELE PRE KOŠICKÝ KRAJ NÁSTROJE PRE DOSAHOVANIE CIEĽOV PRIORITY, ŠPECIFICKÉ CIELE A NÁSTROJE FINANČNÉ KRYTIE
3 1. Úvod Tento materiál je určený pre lokálne samosprávy (obce) a fyzické osoby, a slúži pre zorientovanie sa v problematike využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Podáva obraz o súčasnej technologickej dostupnosti a investičnej náročnosti technológií, o potenciály OZE, o konkrétnych možnostiach výroby elektriny a tepla z OZE do roku 2020, o dostupnosti finančných verejných zdrojov na realizáciu projektov, ktoré bude podporovať aj Košický. Využívanie OZE je jednou z priorít energetickej politiky Európske únie, ako aj Slovenska. Jednotlivé štáty sa tak snažia zbavovať prílišnej dovozovej energetickej závislosti a tiež vyrábať teplo či elektrinu environmentálnejšie prijateľnejším spôsobom. EÚ okrem energetického balíčka, ktorý stanovuje cieľ 20% podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe do 2020, v týchto dňoch zverejnila návrh novej smernice KOM(2008)19 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Táto smernica uvádza rôzne možnosti, akými môžu členské štáty dosiahnuť ciele vo využívaní obnoviteľných zdrojov. Pre Slovensko je cieľ na úrovni 14% z konečnej spotreby energie. Tento cieľ je záväzný a SR ho bude musieť splniť. V Košickom kraji má najväčšiu perspektívu vo výhľade do roku 2020 geotermálna energia. Druhým najperspektívnejším zdrojom je biomasa. Za nimi, už s o rád nižším ekonomickým potenciálom nasledujú veterná, slnečná a vodná energia. V súčasnosti sa v Košickom kraji vo väčšom meradle využíva jedine vodná energia vo veľkých vodných elektrárňach a biomasa vo viacerých komunálnych kotolniach. Veterná energia sa v kraji nevyužíva, geotermálna iba v termálnych kúpaliskách. Slnečná energia sa využíva najmä na ohrev vody v rodinných domoch, avšak len v zanedbateľnej miere. Zo všetkých vo svete momentálne bežne využívaných technológií OZE je najrýchlejšie realizovateľný potenciál veternej energie. V tejto oblasti je dostatok investorov, ktorí sú schopní projekty veterných parkov realizovať bez priamej investičnej podpory v prípade úspešného povoľovacieho procesu. Najväčším projektom v Košickom kraji v blízkej budúcnosti je projekt využívania geotermálnej energie a dodávky tepla do košického systému centrálneho zásobovania teplom. Pomerne rýchlo je možné využiť aj potenciál biomasy, najmä v kotolniach v komunálnej sfére. V oblasti využívania slnečnej energie je nárast predaja tepelných slnečných kolektorov značný už dnes, najmä v súvislosti s rastúcimi cenami zemného plynu. Do roku 2020 rátame so zachovaním tohto trendu s prípadným zrýchlením po zavedení dotácií aj pre fyzické osoby. Pri súčasnej realizácii energeticky úsporných opatrení je možné dosiahnuť synergický efekt ak sa zníži konečná spotreba energie (palív, tepla, elektriny), zvýši sa aj podiel OZE na tejto spotrebe. Plnenie cieľov vo využívaní OZE si vyžaduje realizáciu množstva projektov a s tým spojené vynaloženie značných finančných prostriedkov. Podľa návrhu národnej Stratégie energetickej bezpečnosti do r z dielne MH SR by sa malo na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, bez investícií do veľkých vodných elektrární, na Slovensku do roku 2010 investovať až 11,35 mld SK. Podľa stratégie by malo najviac investícií smerovať na využívanie bioplynu, a to 4,2 mld. Sk. Na veterné elektrárne odhaduje do roku 2010 rezort hospodárstva investície vo výške 4 mld. Sk. Najväčší nárast výroby elektriny by pritom v rámci obnoviteľných zdrojov malo Slovensko zaznamenať z biomasy, a to 476 GWh. Vynaložené investície na nové zdroje biomasy a biomasy vznikajúcej zo spoluspaľovania by sa pritom do roku 2010 mali pohybovať na úrovni 950 mil. Sk. MHSR predpokladá, že v spomínanom období by sa na malé vodné elektrárne malo vynaložiť 1,8 mld. Sk. V roku 2020 bude na Slovensku predstavovať podiel OZE na celkovej spotrebovanej energie 12 až 14 %. 14% scenár predpokladá nárast cien ropy o 100 % v roku 2015 v porovnaní s terajším rokom a nárast ceny skleníkového plynu za tonu oxidu uhličitého. Pri tomto náraste cien OZE získajú konkurenčnú výhodu kvôli takmer nulovým nákladom na svoje využívanie [12]. V Košickom kraji sa počíta s využívaním viacerých zdrojov financovania, od komerčných až po verejné. Pre priamu investičnú podporu sú dostupné európske štrukturálne fondy, ako aj 3
4 Environmentálny fond SR. Zo zdrojov samosprávneho kraja prichádza do úvahy poskytovanie pôžičiek a subvencií z rozpočtov samosprávy či podielová spoluúčasť v podnikoch. Z rozpočtu VÚC sa môžu poskytnúť dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktoré boli založené samosprávnym krajom a to na úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo na za účelom rozvoja územia. V najbližšom období sa zapojí do financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov EÚ vlastnými daňovými a nedaňovými príjmami, ako aj prijatými úvermi. Zdroje je možné kombinovať. Plnením tohto programu bude kraj napĺňať svoju prioritu: stanovenie nástrojov regionálnej energetickej politiky na efektívne a trvalo udržateľné využívanie lokálnych OZE s dôrazom na ochranu a tvorbu životného prostredia, podporu zavádzania nových technológií a inovácií s dopadom na vyvážený a trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj Košického kraja. Zoznam použitých skratiek: SR VÚC KSK OP OZE MHSR ÚRSO CZT MVE VE PVE Slovenská Republika vyšší územný celok Košický operačný program obnoviteľné zdroje energie Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Úrad pre reguláciu sieťových odvetví centrálne zásobovanie teplom malá vodná elektráreň vodná elektráreň prečerpávajúca vodná elektráreň 4
5 2. Výroba tepla a elektriny v Košickom kraji 2.1. Výroba a spotreba elektriny Hlavným zdrojom elektriny na území Košického kraja sú elektrárne Vojany I a II, Tepláreň US-Steel Košice, Tepláreň Košice (TEKO) a Vodná elektráreň Ružín, ostatné zdroje zohrávajú menšiu úlohu pri zásobovaní kraja, podieľajú sa na krytí celkovej spotreby kraja. Tab.: Zdroje elektriny na území Košického kraja Prevádzkovateľ a miesto zdroja Typ zdroja Inštalovaný výkon MW Slovenské elektrárne, a.s., Vojany tepelná elektráreň EVO I 660 Slovenské elektrárne, a.s., Vojany tepelná elektráreň EVO II 660 US Steel Košice tepláreň VSŽ 183 Tepláreň Košice, a.s., Košice TEKO 121 Slovenské elektrárne, a.s., Dobšiná Vodná elektráreň Dobšiná 2x12 Slovenské elektrárne, a.s., Ružín Vodná elektráreň Ružín 60 Slovenské elektrárne, a.s., Domaša Vodná elektráreň Domaša 12 Tab.: Celková výroba elektrickej energie v území kraja podľa zdrojov Typ zdroja Rok (GWh) Elektráreň Vojany TEKO VE Dobšiná, o.z. (PVE Dobšiná, PVE Ružín, VE Domaša) SPOLU Zdroj: SE, a.s. Tab.: Celková spotreba palív na výrobu el. energie v kraji Rok Tuhé palivá Kvapalné palivá Plynné palivá GJ GJ GJ Zdroj: Prevádzkovateľ (SE a.s. a závodné teplárne) Objem predanej elektriny v roku 2006 spoločnosťou Východoslovenské energetické závody a.s. dosiahol úroveň GWh [6], z veľkej väčšiny na území Košického a Prešovského kraja. Spotreba elektriny: SPOLU - priemysel (najmä hutníctvo) 2 251,3 GWh/r - bytový sektor 527,8 GWh/r - služby 1 025,1 GWh/r 3 804,2 GWh/r 5
6 2.2. Výroba a spotreba tepla Najväčším výrobcom tepla v Košickom kraji je tepláreň TEKO Košice, ktorá pokrýva potrebu tepla v meste Košice takmer 80 % (10% priemysel). Celkové množstvo vyrobeného tepla dodávaného TEKO do sústavy centralizovaného zásobovania teplom v meste Košice pre bytovú komunálnu sféru sa pohybuje okolo TJ/r. Tab.: Celková spotreba tepla v kraji Celková spotreba tepla v kraji TJ / r - z toho priemysel TJ / r - z toho rodinné domy TJ / r - z toho bytová sféra TJ / r - z toho TEKO TJ / r - ostatné odvetvia TJ / r Počet bytových jednotiek v hromadnej zástavbe je , čo pri 40 GJ/rok/byt.jednotku (ÚK + TUV) predstavuje spotrebu tepla celkom TJ/r. Počet rodinných domov je ( bytových jednotiek) čo pri GJ na rodinný dom predstavuje spotrebu tepla TJ/r. Viac ako 86 % zdrojov využíva na vykurovanie zemný plyn. 3. Technologická dostupnosť OZE Dostupnosť technológií využívajúcich OZE je čoraz lepšia. Okrem kotolní na drevnú biomasu však na Slovensku väčšinou stále chýbajú konkrétne skúsenosti s prevádzkou zariadení. Na základe skúseností s prevádzkovaním zariadení po celom Slovensku, ako aj na základe technického potenciálu a ekonomickej výnosovosti je poradie v súčasnosti najperspektívnejších technológií vhodných pre obce v Košickom samosprávnom kraji nasledovné: 1. Spaľovanie drevnej biomasy za účelom výroby tepla; 2. Spaľovanie poľnohospodárskej biomasy za účelom výroby tepla; 3. Geotermálne vrty a zásobovanie teplom; 4. Tepelné slnečné kolektory. Vyššie uvedené technológie sú v súčasnosti ekonomicky zmysluplné s využitím investičnej podpory z verejných zdrojov, v ideálnych podmienkach aj bez podpory. Ďalšie perspektívne technológie, pre ktoré existuje v Košickom kraji potenciál, avšak ich uplatňovanie sa predpokladá najmä zo strany súkromných investorov, sú: 5. Veterné turbíny; 6. Malé vodné elektrárne; 7. Bioplynové stanice; Pri uvedených technológiách sa môžu obce podieľať na príjmoch z prevádzky na základe dohody s investorom, ide napr. o príjmy z prenájmu pozemkov, alebo sa môže investor zaviazať k údržbe prístupových komunikácií a pod. Takisto je možná dohoda o podiele obce na príjmoch z predaja elektriny do verejnej distribučnej siete, keďže táto cena je pevne stanovená ÚRSO ako forma podpory OZE. Ďalšie technológie v súčasnosti bez vysokej intenzity podpory ešte nie sú ekonomicky rentabilné, čo sa však v blízkej budúcnosti pravdepodobne bude meniť. Ide najmä o: 6
7 8. Výrobu elektriny zo slnečnej energie (fotovoltika); 9. Výrobu elektriny z biomasy (kogenerácia, splyňovanie tuhej biomasy); 10. Výrobu elektriny z geotermálnej energie. Z hore uvedených technológií sú pre fyzické osoby (domácnosti) zaujímavé najmä vykurovanie biomasou, ktoré je už dnes ekonomicky výhodnejšie, ďalej tepelné slnečné kolektory, tu však vyššiemu rozvoju bránia pomerne vysoké investičné náklady. V tomto materiáli sa zameriavame na perspektívne technológie z pohľadu obcí v Košickom kraji, ktoré bude VÚC podporovať v procese prípravy žiadostí o podporu z verejných zdrojov. Cieľom je podať obciam základné informácie o technickej a ekonomickej náročnosti prípravy a realizácie takýchto projektov Spaľovanie biomasy OBCE V súčasnosti sa uplatňujú najmä kotly na drevný odpad, drevnú štiepku, drevné pelety a kotly na slamu. Využitie je najmä na výrobu tepla, či už v miestnych kotolniach (zásobovanie budov - škôl, obecných úradov a pod.) alebo centrálnom zásobovaní teplom. Jedným zo základných, nie však jediným predpokladom pre rozhodovanie sa pri voľbe druhu vykurovania v obciach je cena paliva. Uvádzame prehľad cien v prepočte na energetický obsah v palive. Graf.: Cenové porovnanie palív v roku 2007 (cena energie obsiahnutej v palive) Cena paliva [Sk/GJ] 500,0 450,0 400,0 350,0 300,0 250,0 200,0 150,0 100,0 50,0 0,0 Zemný plyn (maloodber) Zemný plyn (veľkoodber) Pelety Brikety Hnedé uhlie (Hornonitrianske bane) Palivové drevo Lesná štiepka (Lesy SR) Piliny Kôra, odpad Slama Slama (vlast. produkcia) Pozn.: Ceny sú vrátane DPH a môžu sa líšiť v závislosti od dodávateľa, objednaného množstva a regiónu. Okrem nákupu paliva hlavné nákladové položky sú dopravné náklady (ak nie sú zahrnuté v cene paliva), prevádzkové náklady energetického zdroja (odpisy, údržby a opravy, energie a voda, mzdové náklady a odvody z miezd a ostatné náklady súvisiace s výrobou). 7
8 Tab.: Orientačné porovnanie merných investičných nákladov na kotolne Investičné náklady Kotol na: [Sk/kW] [mil. Sk/MW] Pelety ,6 Slamu ,5 Zemný plyn ,0 Drevnú štiepku ,8 Drevný odpad (kôra, polená, znečistené a vlhké štiepky) ,5 Pozn.: Ceny sa vždy líšia v závislosti od dodávateľa, typu, miestnych podmienok atď. Z porovnania vyplýva vyššia investičná náročnosť všetkých druhov kotlov na biomasu v porovnaní s kotlami na zemný plyn. Oproti zemnému plynu je pri biomase potrebné zohľadňovať aj dopravné a skladovacie a manipulačné náklady. Tieto nevýhody sú však vyvážené nižšou cenou paliva. Hoci ceny biomasy v posledných rokoch rástli spolu s dopytom a predpokladá sa ďalší nárast do budúcnosti, ceny zemného plynu ako fosílneho neobnoviteľného zdroja budú s vysokou pravdepodobnosťou rásť rovnako, ak nie rýchlejšie. Nárast cien zemného plynu súvisí s rastúcim celosvetovým dopytom, najmä v ekonomicky prudko rozvíjajúcich sa veľkých svetových ekonomikách. Tab.: Dopravné náklady na drevnú biomasu na vzdialenosť 40 km [11] Palivo Náklady [Sk/t] Palivové štiepky, vlhké Palivové drevo, vlhké Kusové odpady, vlhké Piliny, vlhké Pozn.: Podmienkou je využitie veľkokapacitných dopravných prostriedkov. Tab.: Náklady na skladovanie a manipuláciu s palivom [11] Palivo Náklady [Sk/t] Palivové štiepky, vlhké Palivové drevo, vlhké Kusové odpady, vlhké Piliny, vlhké Pelety Prevádzkové náklady energetického zdroja na biomasu sú rovnako ako investičné náklady tým nižšie, čím väčší je samotný zdroj. Takisto náklady na 1 GJ vyrobeného tepla sú tým nižšie, čím väčší je kotol na biomasu. Keďže investičné nároky na všetky uvedené technológie sú vyššie než na kotly na zemný plyn a ide o obnoviteľné zdroje energie, je možné získať podporu z verejných zdrojov. Viac v kapitole č.7. DOMÁCNOSTI Pre fyzické osoby domácnosti sú pri rozhodovaní sa pre druh vykurovania a prípravy teplej vody v domácnosti (rodinnom dome) dôležitým ukazovateľom náklady na vykurovanie. Opäť tu nehrá úlohu výlučne len cena paliva, ale aj investičné náklady a účinnosť technológie, ako aj tepelnoizolačné vlastnosti vykurovaných priestorov. Pre ilustráciu uvádzame výpočet nákladov na vykurovanie v klimatickej oblasti mesta Košice pre novostavbu spĺňajúcu súčasné normy pre tepelnoizolačné vlastnosti, ako aj pre starší nezateplený rodinný dom, akých je ešte stále veľa. 8
9 Graf: Porovnanie nákladov na vykurovanie v rodinnom dome (rok 2007) Náklady na vykurovanie - Náklady na vykurovanie novostavba alebo zateplený rod.dom - nezateplený rod. dom Sk/rok , , , , , , ,0 0,0 kotol na propán - atmosf. elektrokotol - priamy ohrev elektrokotol s akumuláciou ZP- atmosferický kotol ZP- nízkoteplotný kotol ZP- kon denza čný kotol kotol na dre vené pelety kotol na brikety teplené čerpadlo (v.č.=3) obyčajný kotol na pal. drevo splyňovací kotol na pal. drevo Miesto: Košice Sk/rok , , , , , ,0 0,0 kotol na pro pán - atmosf. elektrokotol - priamy ohrev elektrokotol s akumulá ciou ZP- atmosferický kotol ZP- nízkoteplotný kotol ZP- kondenza čný kotol kotol na drevené pelety kotol na brikety teplené čerpadlo (v.č.=3) obyčajný kotol na pal. drevo splyňovací kotol n a pal. drevo Miesto: Košice Pozn.: Náklady na vykurovanie sa líšia v závislosti od dodávateľa paliva ako aj použitej technológie. Z ekonomického hľadiska sa ako najzaujímavejšia alternatíva javí kotol na palivové drevo. Tu však treba rátať s nižším komfortom oproti napr. plne automatickej prevádzke plynových kotlov, ako aj s nárokmi na skladovanie paliva. Navyše pri starších kotloch dochádza k problémom so znečisťovaním ovzdušia, najmä čo sa týka tuhých znečisťujúcich látok (TZL). Odporúčame zamerať sa na drevosplyňujúce kotly, ktoré sú síce o niečo drahšie, avšak drevo stačí nakladať 1-2 razy do dňa pri podstatne menšom množstve popola a vyššej účinnosti, a teda aj ekonomickejšej a environmentálne prijateľnejšej prevádzke. Kotly na drevné pelety poskytujú porovnateľný komfort v porovnaní so zemným plynom, avšak aj tu je potrebné rátať so skladovacími kapacitami a vyššou cenou paliva. Tab.: Orientačné cenové porovnanie kotlov pre rodinné domy Druh kotla Cena [Sk] Zemný plyn až Elektrina až Tuhé palivo až Pelety až Zo širokej škály kotlov na zemný plyn je najefektívnejší kondenzačný kotol, ktorý využíva aj teplo spalín, ktoré by inak uniklo komínom. Tieto kotly sú o niečo drahšie, avšak efektívnejšie. Ich použitie je vhodné najmä v kombinácií s nízkoteplotným vykurovaním v dome, t.j. napr. podlahovým vykurovaním Kolty na drevný odpad Výhody: Nevýhody: Lacné a dostupné palivo, nižšie nároky na kvalitu paliva Masívna konštrukcia väčšie nároky na priestor, nutné skladovacie priestory, nižšia účinnosť premeny 9
10 Kotly na drevnú štiepku Výhody: Nevýhody: Automatická prevádzka, vyspelá a odskúšaná technológia Nutné skladovacie priestory, rastúce ceny štiepok, nutnosť dlhodobých kontraktov na zabezpečenie paliva v prijateľných cenových reláciách a vylúčenie cenových výkyvov Kotly na drevné pelety Výhody: Automatická prevádzka, vysoký komfort, vyspelá a odskúšaná technológia Nevýhody: Vyššia cena paliva oproti ostatným formám biomasy (štiepka, slama, piliny), nutné skladovacie priestory Kotly na slamu Výhody: Najnižšia cena paliva spomedzi všetkých dostupných foriem biomasy Nevýhody: Náročnejšie riadenie procesov, prašnosť, veľké nároky na skladovanie a prípravu paliva, problémy s vlhkosťou, škodcami, vyššie nároky na proces spaľovania, vyššie nároky na odlučovanie znečisťujúcich látok 3.2. Splyňovanie biomasy - bioplyn Najrozšírenejším spôsobom využívania bioplynu na Slovensku je spaľovanie bioplynu v čistiarňach odpadových vôd, kde bioplyn (tzv. kalový plyn) vzniká ako vedľajší produkt. Pre obce je zaujímavá možnosť odberu tepla pre vykurovanie z bioplynovej stanice na báze spracovania odpadov z miestnej poľnohospodárskej, živočíšnej alebo potravinárskej výroby v prípade, ak existuje možnosť pripojenia sa na súčasné rozvody tepla. Výhody: Nevýhody: Likvidácia biologických odpadov (kaly, exkrementy), efektívna výroba elektriny, výhodná pevná cena vyrobenej elektriny Vysoké investičné nároky, nároky na zvoz, skladovanie a prípravu substrátov, problémy s odbytom tepla v letnom období, nároky na riadenie biologického procesu fermentácie, nároky na odvoz vyhoretého substrátu, vysoké náklady na údržbu a servis kogeneračných jednotiek, nutnosť dlhodobého zabezpečenia vstupnej suroviny, rastúce ceny poľnohospodárskych plodín (najmä kukurice) 10
11 3.3. Geotermálne technológie Geotermálna energia sa v našich podmienkach okrem rekreačných účelov využíva hlavne na ohrev teplej úžitkovej vody a na vykurovanie. Zjednodušene sa dá systém opísať takto: voda sa prostredníctvom 1-4 km hlbokého vrtu dostáva na zemský povrch. Tu vo výmenníkoch tepla ohrieva vodu v sekundárnom okruhu. Takto ohriata voda prúdi priamo do radiátorov ústredného vykurovania. Voda, ktorá odovzdala svoje teplo (v primárnom okruhu) sa odvádza späť do vrtu (takýto spôsob sa nazýva reinjektáž) alebo sa vypúšťa do riek (bez reinjektáže) [8]. Merné investičné náklady nie je možné presne špecifikovať, nakoľko závisia najmä od miestnych geologických podmienok. Veľkú položku tvoria aj náklady na geotermálny prieskum a vrty Tepelné slnečné kolektory Vo všeobecnosti môžeme slnečnú energiu využívať aktívne pomocou slnečných kolektorov alebo bazénových plastových absorbérov na ohrev vody alebo pasívne tak, že prispôsobíme naše bývanie slnečnému žiareniu využitím tzv. solárnej architektúry. Obr.: Možnosti využívania slnečnej energie. Aktívne Príprava tepla a teplej vody Ploché a trubicové kvapalinové kolektory a bazénové absorbéry Teplovzdušné kolektory Fotovoltaické články Využívanie slnečného žiarenia Výroba elektriny Solárno-termické elektrárne Pasívne Premena slnečného žiarenia zachyteného konštrukciami budovy na teplo (ekoarchitektúra, slnečné domy,...) Najrozšírenejším, najdostupnejším a ekonomicky najzmysluplnejším spôsobom využívania slnečnej energie na Slovensku v súčasnosti je ohrev pitnej vody v domácnostiach. Rodinné domy stále tvoria najväčší podiel na trhu, tepelné solárne systémy sa čiastočne uplatňujú aj v bytovkách, zdravotníckych zariadeniach a budovách služieb. Silné stránky Konštantná cena tepla počas ročnej životnosti. Decentralizovaná výroba tepla nižšia závislosť od dodávateľov tepla a rastu cien Slabé stránky Relatívne vysoké investičné náklady. Systémy sú najefektívnejšie v oblasti teplôt do 100 C. 11
12 Silné stránky palív. Žiadne negatívne ekologické vplyvy počas celej životnosti. Zanedbateľné prevádzkové náklady. Možnosť 100 % recyklácie použitých konštrukčných materiálov. Slabé stránky Potreba doplnkových energetických zdrojov, pretože systémy nepokryjú spotrebu tepla počas celého roka, v našich podmienkach je ekonomicky zmysluplný stupeň pokrytia celoročných energetických potrieb na prípravu teplej vody okolo 60%. Problémy s inštaláciou na pamiatkovo chránených budovách. Relatívne vysoká účinnosť (30-60%). Bez nárokov na nové zastavané plochy. Vzájomná doplniteľnosť s inými obnoviteľnými energetickými zdrojmi. Veľký potenciál zvýšenia využitia solárneho tepla v oblasti akumulácie a solárneho chladenia. Krátka doba energetickej amortizácie. Technologická zrelosť. Zrejme najväčším problémom brániacim prudšiemu rozvoju vo využívaní slnečných kolektorov je ich pomerne vysoká investičná náročnosť v pomere k energetickým ziskom zo solárnych systémov. Tab.: Prehľad cien najlacnejších solárnych zostáv pre ohrev pitnej vody na Slovensku Objem Počet osôb Konečná cena zásobníka v domácnosti vrátane DPH OPV a montáže Energetický zisk 200 l Sk až kwh / rok 300 l Sk až kwh / rok Výška dosiahnutých úspor značne závisí od systému ohrevu vody či vykurovania, s ktorým solárny systém porovnávame. Ak sú momentálne náklady na prípravu teplej vody či vykurovanie vysoké kvôli neefektívnemu zdroju vykurovania či drahému palivu, aj finančné úspory budú vysoké. Vo všeobecnosti môžeme so solárnym systémom ušetriť: 50 až 75% nákladov v prípade prípravy teplej vody; do 30% nákladov v prípade podpory vykurovania; 80 až 100% nákladov v prípade ohrevu vody v bazéne. Nezanedbateľný je tiež fakt, že pri slnečnom ohreve sa do atmosféry neuvoľňujú nijaké emisie spôsobujúce skleníkový efekt a zmeny klímy. Jeden funkčný kolektor s plochou 2 m 2 ušetrí 500 až kg oxidu uhličitého (CO 2 ) za rok. 12
13 3.5. Veterné turbíny V súčasnosti sa bežne budujú veterné elektrárne s výkonom 1,5-2,5 MW. Náklady na inštaláciu vychádzajú okolo 45 mil. Sk/MW. Účinnosť premeny kinetickej energie vetra na elektrickú energiu závisí od typu turbíny a rýchlosti vetra. Najvyššia je mechanická účinnosť turbíny (okolo 44%) pri rýchlosti vetra 9 m/s. Priemerná účinnosť premeny sa pohybuje okolo 20% Malé vodné elektrárne (MVE) Náklady na výstavbu vodného diela s MVE sa pohybujú v rozmedzí 60 až 130 mil. Sk/MW, v prípade už vybudovanej vodohospodárskej časti náklady činia 30 až 60 mil. Sk/MW. Účinnosť premeny potenciálnej energie vody na elektrickú sa pohybuje v rozmedzí 40-70%. Najdokonalejšie mechanické motory dosahujú až 95% účinnosť Fotovoltika Súčasné panely na premenu slnečnej energie na elektrickú (tzv. fotovoltické články) vyrábané z kremíka sú drahé a ich účinnosť sa pohybuje na úrovni 15 %. Investičné náklady sa v súčasnosti pohybujú na úrovni okolo Eur/kW (138,93 mil. Sk/MW). Rozlišujeme systémy pripojené na sieť - používajú sa najmä v krajinách s plne rozvinutou elektrickou rozvodnou sieťou. Sú priamo prepojené na miestnu elektrickú sieť, čo im umožňuje podľa vyrobenú elektrinu dodávať do siete alebo v prípade potreby ju z nej odoberať. Tieto systémy obsahujú menič napätia. Systémy nepripojené na sieť (samostatné ostrovné systémy) - súčasťou väčšiny z nich je batéria na uskladnenie energie pre použitie keď nesvieti slnko a kontrolný mechanizmus, chrániaci pred nadmerným nabíjaním a vybitím batérie, prípadne tiež menič napätia. Vývoj nových typov sa uberá niekoľkými smermi. Niektorí bádatelia sa snažia vytvoriť panely s oveľa vyššou účinnosťou v laboratóriách sa už podarilo dosiahnuť hodnoty presahujúce 60 percent. Iní zasa skúšajú vyvinúť články, ktoré sú lacné, ľahké a elastické, hoci s nižšou účinnosťou [7]. 13
14 3.8. Porovnanie investičných nárokov Tab.: Porovnanie investičných nárokov jednotlivých technológií OZE (rok 2007) Technológia Priem. investičné náklady Účinnosť premeny Ročné využitie menovitého výkonu Fotlovoltické články 140 mil. Sk / MW 15 % h/r Bioplynové stanice mil. Sk / MW celková 80 % tepelná % elektrická % h/r Malé vodné elektrárne (vrátane vod. diela) mil. Sk / MW % priemerné prietokové podmienky h/r pre dobré prietokové podmienky h/r Veterné turbíny 45 mil. Sk / MW % veterné lokality h/r extrémne veterné lokality h/r Tepelné solárne systémy mil. Sk / MW % h/r Výroba elektriny z biomasy (ORC systém) mil. Sk / MW tepelná 80 % elektrická 17 % h/r Kotly na biomasu 8-10 mil. Sk / MW % h/r závisí od dĺžky vykurovacej sezóny Pre porovnanie, na dobudovanie tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach by mali ENEL-Slovenské elektrárne investovať 62 miliárd korún [9], čo predstavuje 70,5 mil. Sk/MW, pričom Slovensko už do 3.a 4. bloku Mochoviec investovalo okolo 20 miliárd korún. Ich stavebná časť je dokončená na 70 %, technologická na 30 % [10]. V týchto nákladoch navyše nie sú zahrnuté externé náklady a náklady na vybudovanie trvalého úložiska jadrové odpadu, ktoré sa odhadujú na niekoľko desiatok miliárd Sk. 14
15 4. Potenciál obnoviteľných energetických zdrojov Pri stanovovaní možností Graf: Vzťah medzi jednotlivými druhmi energetických potenciálov využívania OEZ sú v odbornej literatúre Celkový (čo príroda Technický zaužívané viaceré druhy poskytuje) (čo sa dá realizovať potenciálov. Pod pojmom po technickej celkový potenciál stránke) rozumieme energiu obnoviteľného zdroja, ktorú je možné premeniť na iné Využiteľný (čo sa dá realizovať formy energie za jeden rok v konkrétnych podmienkach) a jej veľkosť je daná prírodnými podmienkami. Vo svojej podstate je Ekonomický (čo má zmysel po celkový potenciál z ekonomickej krátkodobého a stránke) strednodobého hľadiska nemenný. Pod technickým Trhový potenciálom rozumieme tú (čo investori môžu časť celkového potenciálu, hneď realizovať) ktorá sa dá využiť po zavedení dostupnej technológie. Využiteľný potenciál potom predstavuje technický potenciál znížený v dôsledku legislatívnych, administratívnych a environmentálnych bariér a nevybudovanej infraštruktúry. Využiteľný potenciál sa naviac niekedy zvykne bližšie špecifikovať na ekonomický a trhový. Ekonomický potenciál je tá časť využiteľného potenciálu, ktorá je po ekonomickej stránke realizovateľná. Trhový potenciál je tá časť ekonomického potenciálu, ktorú sú investori pripravení v súčasnosti realizovať aj bez priamych alebo nepriamych finančných podpôr. Navyše je možné rozlišovať celkový a dodatočný energetický potenciál. Rozdiel medzi nimi je v súčasnom využívaní, t.j. platí vzťah: [celkový potenciál] = [súčasné využívanie] + [dodatočný potenciál] 15
16 Tab.: Celkový a technický potenciál OZE v Košickom kraji [2] Technický Celkový potenciál Druh OZE potenciál PJ TWh PJ GWh Vodná energia 2,9 0,8 1,7 500 Veľké vodné elektrárne 2,4 0,7 1,4 400 Malé vodné elektrárne 0,5 0,1 0,2 700 Biomasa 19,4 5,2 19, Lesná biomasa 2,8 0,8 2,1 600 Poľnohospodárska biomasa 0,8 0,2 0,8 200 Biopalivá 2,1 0,6 2,1 600 Bioplyn 1,1 0,3 1,1 300 Ostatná biomasa 12,6 3,5 12, Veterná energia * * 0,4 100 Geotermálna energia Slnečná energia SPOLU , , , Tab.: Odhadovaný dodatočný ekonomický potenciál do r.2020 Ekonom.potenciál Teplo Elektrina GWh/r GWh/r - 15,4-0,0-15,4 751,9 90,8-77,4 720,0 40,0 16, ,2 223, ,8 Pre porovnanie, celková ročná spotreba energie v kraji sa pohybuje okolo 128 PJ (35 555,6 GWh), z toho celková spotreba tepla v kraji sa pohybuje okolo 51,5 PJ ( GWh). Spotreba elektriny na území kraja sa odhaduje okolo 3 804,2 GWh/r. Zvyšok tvorí spotreba palív. Graf: Rozdelenie celkového dodatočného ekonomického potenciálu OZE v kraji do r veterné turbíny 5% biomasa - elektrina 5% geoermálna elektrina 2% slnečné teplo 1% malé vodné elektrárne 1% geotermálne teplo 42% biomasa - teplo 44% 16
17 4.1. Potenciál biomasy Podľa údajov národného emisného inventarizačného systému (NEIS) boli v roku 2004 na území Košického kraja energetické zdroje spaľujúce biomasu s celkovým príkonom 31 MW, s odhadom výroby 252 TJ (70 GWh) tepla. Ide najmä o menšie kotly v drevospracujúcom priemysle. Od roku 2001 pribudli kotolne v komunálnej energetike prevádzkované spoločnosťou Raden v obciach Dobšiná - Rozkvet (štiepka), Dobšiná - Budovateľská (piliny), Turňa nad Bodvou (slama), Medzev (štiepka), Slavošovce (štiepka) a Margecany (piliny) s celkovým inštalovaným výkonom 3,35 MWt a výrobou tepla ,66 GJ (8,21 GWh) v roku Celková súčasná výroba tepla z biomasy je teda 281,5 TJ (78,2 GWh). Využiteľný technický potenciál biomasy je v Košickom kraji pomerne vysoký a predstavuje teoreticky až 15 % ročnej spotreby energie v kraji, ktorá je 128 PJ. Ide však o teoretickú hodnotu značme vzdialenú od konkrétnych možností inštalácie zariadení na energetické využívanie biomasy (kotly na drevný odpad, štiepku, pelety, slamu). Vzhľadom na vyššiu investičnú náročnosť, náročnú logistiku biomasy, rastúce ceny palív, konkurenciu s poľnohospodárskou potravinárskou produkciou a tiež obmedzené možnosti odbytu tepla v letnom období v prípade výroby elektriny z biomasy je ekonomický potenciál značne nižší. Tabuľka: Technicky využiteľný potenciál biomasy v Košickom kraji Technicky využiteľný Druh biomasy Množstvo/rok potenciál [PJ/rok] [GWh/rok] Poľnohospodárska biomasa na spaľovanie 57 tis. t 0,8 222,2 Lesná biomasa 34 tis. t 0,7 194,4 Drevospracujúci priemysel 113 tis. t 1,4 388,9 Biomasa na výrobu palív 55 tis. t 2,1 583,3 Exkrementy hospodárskych zvierat tis. t 1,1 305,6 Účelovo pestovaná biomasa 82 tis. ha 12, Spolu 18, ,4 Technicky využiteľný potenciál dostupných zdrojov biomasy v kraji je teda 18,7 PJ (5 194 GWh) za rok. Celková spotreba tepla v kraji sa pohybuje okolo 51,5 PJ ( GWh). Táto spotreba je pomerne vysoká, najmä kvôli vysokému zastúpeniu ťažkého priemyslu v kraji. Biomasa by teda teoreticky mohla pokrývať cca 36% spotreby tepla v kraji. Využívanie biomasy v priemysle (49% spotreby tepla v kraji) sa vo veľkej miere nepredpokladá, najmä kvôli problémom s veľkokapacitným skladovaním a dopravou, ako aj kvôli vyšším teplotným a kvalitatívnym požiadavkám. Podľa zámerov investorov by zdroje na biomasu v systéme zásobovania mesta Košice mohli pri spaľovaní cca 45-tisíc ton biomasy za rok vyprodukovať zhruba 350 TJ (97,2 GWh), čo je takmer desatina tepla dodávaného spoločnosťou TEKO. Ďalších 500 TJ (138,9 GWh) tepla by sa mohlo z biomasy vyrábať v ostatných zdrojoch bytovo-komunálnej sféry kraja (cca 10% zo súčasnej spotreby tepla). V oblasti rodinných domov je trend návratu k spaľovaniu palivového dreva značný najmä vďaka rastúcim cenám zemného plynu. Predpokladáme, že ďalších TJ (417 GWh) tepla v kraji za rok bude vyrábaných v kotloch rodinných domov. V Košickom kraji by bolo teoreticky možné z technického hľadiska a z hľadiska dostupnosti zdrojov postaviť 42 bioplynových staníc na spracovanie exkrementov hospodárskych zvierat a okolo 250 bioplynových staníc na spracovanie cielene pestovanej biomasy, v oboch prípadoch s inštalovaným výkonom kogeneračnej jednotky 500 kw. Navyše je možné postaviť asi 250 zariadení na výrobu tepla spaľovaním cielene pestovaných energetických rastlín o výkone 350 kw. Ak zohľadníme ekonomické, legislatívne, administratívne a trhové bariéry projektov výstavby, do roku 2020 by sa reálne mohlo 17
18 postaviť cca 10 bioplynových staníc, čo predstavuje dodávku okolo 110 TJ/r (30,6 GWh) tepla a 30 GWh/r elektriny. Reálne je taktiež využívanie biomasy v rámci rezortu poľnohospodárstva na výrobu tepla pre vlastnú spotrebu, 100 takýchto zariadení do roku 2020 by mohlo vyrábať 245 TJ/r (68,6 GWh/r) tepla. Výroba elektriny z drevnej či poľnohospodárskej biomasy je pre investorov v súčasných podmienkach z ekonomického hľadiska nezaujímavá. V Košiciach sa uvažuje s využitím kalov z čistenia odpadových vôd, biologickej zložky komunálneho odpadu a ďalšej biomasy v rámci rozširovania kapacity spaľovne, čím by sa dosiahla hrubá výroba 60,8 GWh elektriny za rok. Celkový ekonomický potenciál biomasy v roku 2020 v kraji teda odhadujeme na TJ/r (751,9 GWh/r) tepla a 90,8 GWh elektriny Potenciál slnečnej energie Po zvážení reálnych alternatív inštalácie solárnych kolektorov bol technický potenciál slnečnej energie stanovený na GWh (5 600TJ) ročne [2]. Toto číslo je však stále veľmi vzdialené od reálnych možností využívania slnečnej energie, nakoľko rozvoju bránia najmä vysoké investičné náklady, limity spotreby nízkopotenciálového tepla v letnom období, v oblasti podpory vykurovania aj požiadavky na tepelno-izolačné vlastnosti budov. Keďže drvivú väčšinu inštalovaných tepelných solárnych systémov tvoria a stále budú tvoriť rodinné domy, ekonomický potenciál bude závisieť najmä od kúpyschopnosti obyvateľstva a tiež od sľubovaných, ale zatiaľ stále odsúvaných dotácií pre fyzické osoby. Trend inštalácie tepelných slnečných kolektorov má na Slovensku stúpajúci charakter. V roku 2006 sa na slovenskom trhu predalo m 2 kolektorovej plochy (cca kolektorov). Väčšina inštalácií je v oblastiach s vyššou kúpyschopnosťou obyvateľstva, teda najmä na západnom Slovensku. V Košickom kraji odhadujeme ročné množstvo inštalovaných kolektorov na 8% z celkového množstva na Slovensku, teda cca 680 m 2 (cca 340 kolektorov) v roku Ak bola celková plocha na Slovensku v roku 2006 na úrovni m 2, v Košickom kraji to bolo približne m 2 (2 900 kolektorov). Za posledné 3 roky, odkedy sa vyhodnocuje množstvo inštalovaných kolektorov, teda v období bez dotácií pre fyzické osoby, bol medziročný nárast v priemere o 20%. Pri zachovaní súčasného trendu nárastu, ktorý bude navyše podporený zvyšovaním kúpyschopnosti obyvateľstva a prípadným zavedením dotácií, môžeme odhadovať ekonomický potenciál slnečnej energie vo výrobe tepla v kraji v roku 2020 na úrovni m 2 celkovej inštalovanej plochy kolektorov, čo predstavuje využívanie 16,7 GWh (60,12 TJ) slnečnej energie. Po odčítaní súčasného využívania (680 m 2, t.j. 0,38 GWh) dostávame dodatočný ekonomický potenciál slnečnej energie vo výrobe tepla v kraji v roku 2020 na úrovni 16,32 GWh ( m 2 ). Podľa národnej Stratégie vyššieho využitia OZE [3] je cieľ pre Slovensko do roku 2010 stanovený na 300 TJ, na čo je potrebné priemerne ročne na celom Slovensku inštalovať 25 tisíc m 2 slnečných kolektorov v období rokov Za 4 roky tak bude inštalovaných m 2, čo zodpovedá hodnote 200 TJ. Od roku 2006 ( m 2 ) do roku 2010 by tak mala stúpnuť celková plocha kolektorovej plochy na Slovensku na m Potenciál geotermálnej energie Košický kraj má vďaka svojim prírodným podmienkam významný dostupný potenciál geotermálnej energie, ktorý je na základe doterajších výskumov a prieskumov ohodnotený na MW t, čo predstavuje 75% celoslovenského potenciálu. Doteraz realizovanými vrtmi boli v Košickom kraji overené vrty s tepelným výkonom 104 MWt (pri využití po referenčnú teplotu 15 ºC), čo je cca 34 % slovenského celkového potenciálu geotermálnej energie [2]. V súčasnosti sa geotermálna energia v Košickom kraji využíva na 1 lokalite termálne kúpalisko Byšta. Ďalší potenciál využívania tohto obnoviteľného zdroja predstavuje projekt v Košickej kotline s elektrickým výkonom 5 MW e s očakávanou ročnou výrobou elektriny 40 GWh, avšak tento projekt ešte nebol realizovaný z dôvodu komplikovanej projektovej prípravy. 18
19 Územie Košického kraja, zvlášť jeho centrálna a východná časť, sa vyznačuje najvyššími hodnotami merného povrchového tepelného toku, prítomnosťou perspektívnych kolektorov. Značným potenciálom geotermu aj v oblasti strednoteplotných zdrojov vytvára predpoklad na elektrárenské využitie s použitím technológie binárneho organického cyklu. Podľa doterajších zistení, kalkulácií a odhadov (zdroj TU KE COZE) je možné vytvoriť elektrárenské kapacity na úrovni niekoľkých desiatok MWe. Tab.: Prehľad výsledkov dosiahnutých realizovanými geotermálnymi vrtmi na východnom Slovensku [4] Perspektívna Počet Hĺbka vrtov Výdatnosť Teplota Tepelný výkon Mineralizácia oblasť, vrtov [m] [l/s] [ C] [MWt] [g/l] štruktúra Levočská panva Z a J časť min. max. min. max. celkom min. max. min. max. celkom min.-max , ,3 6,1 23 0,6 4 Košická kotlina ,9 65, Levočská panva SV časť 0, , ,0 5, ,6 1,2 2 8,7 12,3 Humenský chrbát ,0 Spolu ,0 65, , ,6 31,0 Zdroj: MŽP SR Za ekonomický potenciál geotermálnej energie v Košickom kraji do roku 2020 budeme na základe vyššie uvedených údajov považovať tepelný výkon 90 MWt a elektrický výkon 5 MWe s možnou výrobou 720 GWh/r (2,6 PJ) tepla a 40 GWh/r Potenciál vodnej energie Ku koncu roku 2004 bolo v Košickom kraji využívaných 28 malých vodných elektrární s inštalovaným výkonom 6,7 MW a 1 veľká vodná elektráreň Ružín s inštalovaným výkonom 60 MW [6]. V Košickom kraji je možnosť výstavby malých vodných elektrární (do 10 MW e ) najmä na povodí Bodrogu a Hornádu. Primárny technicky využiteľný hydroenergetický potenciál povodia Bodrogu a Hornádu je 94,7 MWe inštalovaného výkonu s možnou ročnou výrobou elektriny 172,5 MWh. Jeho plnému využívaniu častokrát bránia záujmy ochrany prírody, keďže pri výstavbe vodných hatí dochádza k zmenám vodných pomerov i mikroklímy. Z primárne využiteľného technického potenciálu tvoria už vybudované malé vodné elektrárne 66,7 MW s výrobou 83,4 GWh, potenciál je teda využitý v súčasnosti na 48,4 %. Navrhované nové elektrárne majú spolu výkon 18 MW s očakávanou výrobou 99 GWh/rok. Do roku 2020 je možné v Košickom kraji na povodí Bodrogu a Hornádu postaviť malé vodné elektrárne s celkovým výkonom 3,24 MW e s očakávanou výrobou elektriny vo výške 15,4 GWh. Tieto projekty sú investori schopní realizovať v prípade úspešného dokončenia schvaľovacieho procesu, preto možno tieto čísla považovať za ekonomický potenciál vodnej energie do roku V súčasnosti sa vodná energia v Košickom kraji využíva v elektrárňach s celkovým výkonom 100,8 MW e. 19
20 4.5. Potenciál veternej energie Vhodnými miestami na využitie veternej energie sú tie oblasti, kde priemerná ročná rýchlosť vetra dosahuje vo výške 60 m minimálne 6,0 m/s. Územia s menšou priemernou rýchlosťou sa nepokladajú za vhodné, pretože sa neprodukuje dostatočný výkon. Vhodné oblasti pre inštalovanie veterných elektrární ležia v horských oblastiach a na nížinách. Výstavba veterných turbín je vylúčená v chránených územiach. Tým sa celkový potenciál výrazne redukuje. Hoci pre efektívne využívanie zostávajúceho potenciálu sú vhodné iba niektoré oblasti, ktoré predstavujú malú časť územia Košického kraja, možno konštatovať, že existuje relatívne dosť vhodných lokalít na výstavbu veterných parkov. Treba však spomenúť, že okrem dobrých veterných podmienok rozhodujúcim faktorom pre výstavbu veterného parku je aj možnosť pripojenia do distribučnej siete, nezasahovanie do chránených krajinných území a členitosť osídlenia jednotlivých území. Tieto faktory vylúčia veľa veterne vhodných lokalít. Pre stanovenie technického potenciálu by bolo potrebné merať veternosť na viacerých aspoň referenčných územiach kraja. Prístrojové merania veternosti štandardne vykonávajú investori na vytipovaných územiach po dobu 1 roka vo výške 50 m nad povrchom na vlastné náklady. Väčšina meraní na Slovensku sa doteraz realizovala najmä na západnom Slovensku. V Košickom kraji sú doteraz známe 2 zámery výstavby veterných parkov. Tab.: Rozpracované zámery výstavby veterných parkov v Košickom kraji Veterný park Počet turbín Inštalovaný výkon Predpokladané obdobie prevádzky Veterný park Makovica 29 24,65 MW e od 2010 do 2035 Veterný park Telgárt- Dobšiná 23 19,55 MW e od 2009 do 2034 Celkový inštalovaný výkon veterných elektrární, ktoré sú na území Košického kraja v štádiu prípravy je 44,2 MW e. Pri predpokladanej využiteľnosti až hodín ročne [1] to predstavuje výrobu elektriny na úrovni 77,4 GWh/r. Keďže tieto zámery sú investori schopní realizovať v prípade úspešného schvaľovacieho procesu, tieto čísla možno považovať za ekonomický potenciál veternej energie do roku V súčasnosti sa veterná energia na území Košického kraja nevyužíva. 20
21 5. Ciele pre využívanie obnoviteľných energetických zdrojov do r Tento program má slúžiť ako dokument stanovujúci reálne ciele vo využívaní obnoviteľných energetických zdrojov v Košickom kraji a zároveň navrhovať spôsoby ich plnenia. Ciele sú stanovené ako určité percento z celkového potenciálu OZE v kraji, ktoré je možné do roku 2020 technicky a zároveň ekonomicky zmysluplne realizovať a tým nahradiť časť súčasnej výroby elektriny a tepla z fosílnych zdrojov. Preto je nevyhnutné najprv zosumarizovať výrobu tepla a elektriny v kraji, odhadnúť potenciál OZE vo výrobe tepla i elektriny a na základe toho stanovovať reálne ciele. Graf: Prístup pri stanovovaní cieľov vo využívaní OZE v Košickom kraji Súčasná spotreba tepla [GWh] Súčasná spotreba elektriny [GWh] Cieľ vo výrobe tepla z OZE do r.2020 Cieľ vo výrobe elektriny z OZE do r.2020 Súčasná výroba elektriny z OZE [GWh] Ekonomický potenciál OZE v elektrine do r.2020 [GWh] Súčasná výroba elektriny z OZE [GWh] Súčasná výroba tepla z OZE [GWh] Ekonomický potenciál OZE v teple do r.2020 [GWh] Súčasná výroba tepla z OZE [GWh] 21
22 5.1. Ciele na úrovni EÚ a SR Do roku 2020 chce Európska únia ako celok zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na 20 %. Slovensko bude musieť do roku 2020 zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov z terajších 6,7 % (2005) z konečnej spotreby na 14 %. OZE sa v súčasnosti podieľajú na spotrebe primárnej energie 3,5%, pričom SR si stanovila do roku 2010 cieľ vo výške 6%. Tab.: Odhadované využitie OZE v SR pre výrobu tepla a chladu Zdroj [PJ] [PJ] [PJ] [PJ] Biomasa (vrátane bioplynu) Slnečná energia (vrátane prípravy chladu) 0, Geotermálna energia (vrátane tepelných čerpadiel) 0, Spolu OZE 27, Tab.: Odhad inštalovaného výkonu a nárast výroby elektriny z OZE do roku 2010 Do roku 2010 Nárast výroby [GWh] Inštalovaný výkon [MW] Investičné náklady [mil. Sk] Malé vodné elektrárne Biomasa -nové zdroje Biomasa spoluspaľovanie Veterné elektrárne Bioplyn Geotermálna energia Spolu Tab.: Odhad výroby elektriny z OZE bez veľkých VE do roku Výroba elektriny z OZE (TWh) 0,3 1,2 2,3 3,1 4,4 Podiel na spotrebe elektriny (%) SR si stanovila cieľ 14% z konečnej spotreby energie do roku 2020, čo predstavuje pri očakávanej spotrebe v r hodnotu 65,8 PJ (18,3 TWh), ktoré budeme musieť vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Konečná spotreba energie [PJ] Tab.: Konečná spotreba energie v SR Zdroj: MH SR Z údajov o vývoji konečnej spotreby energie v SR je možné konštatovať, že konečná spotreba energie má každoročne klesajúcu tendenciu. Dôvodom tohto stavu je postupná realizácia úsporných opatrení na strane spotreby [5]. 22
23 Tab.: Odhad konečnej spotreby energie v SR do r.2030 Konečná spotreba energie [PJ] Zdroj: MH SR Odhad vývoja konečnej spotreby energie je založený na týchto predpokladoch [5]: rast nárokov na spotrebu elektriny z dôvodu začatia výroby v nových výrobných závodoch, nárast spotreby elektriny v domácnostiach, nárast spotreby palív v doprave, Pri odhade vývoja konečnej spotreby energie bola braná do úvahy aj realizácia opatrení zameraných na zníženie konečnej spotreby Ciele pre Košický kraj Pre stanovenie indikatívnych cieľov využívania obnoviteľných zdrojov energie v Košickom kraji je nutné poznať súčasnú výrobu tepla a elektriny z OZE a porovnať ju so súčasnou i v budúcnosti očakávanou spotrebou tepla i elektriny v kraji. Tab.: Súčasná výroba energie z OZE v Košickom kraji: Súčasná výroba elektriny z OZE: Súčasná výroba tepla z OZE: - vodná energia (VVE) 98,68 GWh/r - vodná energia (MVE) 0,12 GWh/r; - biomasa 0 GWh/r; - veterná energia 0 GWh/r; - geotermálna energia 0 GWh/r; - slnečná energia 0 GWh/r. - biomasa 78,2 GWh/r; - geotermálna energia 0 GWh/r; - slnečná energia 0,38 GWh/r. Tab.: Konečná spotreba energie v Košickom kraji SÚČASNÁ SPOTREBA ROK 2020* Teplo ,0 GWh/r ,0 GWh/r Elektrina 3 804,2 GWh/r 3 899,3 GWh/r Teplo + elektrina spolu ,2 GWh/r GWh/r OZE (teplo + elektrina) 177,4 GWh/r ekon.potenciál: 1 711,8 GWh/r cieľ: 1 889,3 GWh/r * Adekvátne k očakávanému vývoju na Slovensku [5] odhadujeme, že v roku 2020 bude konečná spotreba energie v Košickom kraji vyššia o 2,5%. 23
24 Cieľ 14% podielu OZE na konečnej spotrebe energie bude záväzný pre celé Slovensko a nebude sa premietať na jednotlivé kraje, nakoľko potenciál OZE je v regiónoch rôzny. Cieľom pre Košický kraj by mohlo byť súčasné využívanie plus odhadovaný ekonomický potenciál OZE do roku 2020, teda cieľ vo výške 1 889,3 GWh/r energie vyrobenej z OZE v roku Realizácia ekonomického potenciálu do roku 2020 predpokladá: - realizáciu geotermálneho projektu v Košiciach, - rozšírenie kapacity košickej spaľovne o biologické odpady, - výstavbu viacerých komunálnych kotolní na biomasu, - výstavbu cca 100 zariadení na spaľovanie biomasy v rezorte poľnohospodárstva, - výstavbu aspoň 10 bioplynových staníc, - výstavbu aspoň 2 veľkých veterných parkov, - výstavbu navrhovaných 9 malých vodných elektrární, - inštaláciu ks tepelných slnečných kolektorov ( m 2 ). 6. Nástroje pre dosahovanie cieľov Pre realizáciu ekonomického potenciálu do roku 2020 je nevyhnutné realizovať projekty v aspoň hore uvedenej miere. Pre prispenie k plneniu národného 14% cieľa bude pravdepodobne potrebné realizovať v kraji buď ďalšie projekty, alebo zväčšiť rozsah navrhovaných projektov. To je však nad rámec ekonomického potenciálu, čo je bez zefektívnenia či navýšenia súčasných podporných mechanizmov, nástrojov a stimulov pre investorov ťažko dosiahnuteľné Priority, špecifické ciele a nástroje Takto je definovaná priorita kraja v oblasti využívania OZE [2]: stanovenie nástrojov regionálnej energetickej politiky na efektívne a trvalo udržateľné využívanie lokálnych OZE s dôrazom na ochranu a tvorbu životného prostredia, podporu zavádzania nových technológií a inovácií s dopadom na vyvážený a trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj Košického kraja. Stratégia využitia OZE v Košickom samosprávnom kraji [2] tiež definuje špecifické ciele: 1. Vytvorenie základných systémových opatrení na: - zníženie energetickej závislosti kraja od dovozu energií a palív a zvýšenie sebestačnosti v zásobovaní energiami najmä vidieckych oblastí (bezpečnosť a suverenita regiónu), - zníženie energetickej náročnosti (realizáciou úsporných opatrení, napr. v oblasti koncovej spotreby energie, recyklácie energie,...), - zvýšenie podielu využitia OZE v celkovej spotrebe energií s dôrazom na miestne zdroje 2. Návrh energetického manažmentu kraja (koordinácia implementácie systémových opatrení, navrhnutých stratégiou) Nástroje regionálnej energetickej politiky Pozícia Košického samosprávneho kraja vo vzťahu k problematike využívania obnoviteľných zdrojov energie sa odvíja z jeho zodpovednosti za regionálny rozvoj podľa Zákona NR SR č.503/2001 Z.z. o 24
25 podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov. Z hľadiska svojej zodpovednosti, kompetencií a energetickej problematiky môže KSK využívať nástroje, uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab.: Nástroje pre podporu OZE v kompetencii KSK [2] DRUH NÁSTROJA / AKTIVITY ADRESÁT / SMER mobilita Informácie a poradenstvo Informácie o lokalite, regionálny marketing Finančná motivácia PODNIKY lokalizačná podpora investície --- investičná motivácia nové pracovné miesta technológie, inovácie zakladanie podnikov kooperácia vzdelávanie mobilita zásobovanie --- technologické a inovačné poradenstvo (subregionálne energetické informačné centrá) podnikateľské poradenstvo Kooperačné poradenstvo informácie o možnostiach vzdelávania informácie o ponuke pracovných miest informácie o ponuke a kvalite zásobovania poradenstvo obciam a regionálnym zariadeniam Infraštruktúra výstavba energetickej infraštruktúry, doprava, vzdelávanie Administratívne opatrenia lokalizačné príkazy a zákazy (zmeny ÚP VÚC) výskumné zariadenia regulácia investícií kofinancovanie projektov vedecké parky --- kofinancovanie projektov zavádzania nových technológií a výskumnovývojových inovácií rizikový kapitál, štartovacia pomoc technologické a podnikateľské centrá kooperačná motivácia OBYVATEĽSTVO príspevky na vzdelanie výstavba --- infraštruktúry príspevky na orientovanej na --- mobilitu obyvateľstvo, subvencie blízkym vzdelávanie dodávateľom OBCE, INŠTITÚCIE príspevky na komunálne a infraštruktúra regionálne pomoc obciam rozvojové projekty regulácia nových technológií regulácia zakladania podnikov koordinácia obcí a regionálnych zariadení 25
0519_husar
Podpora OZE zo strany regionálnej samosprávy stratégia využívania OZE v Košickom kraji a jej implementácia Potenciál OZE vkošickom samosprávnom kraji Druh OZE Celkový potenciál Technický potenciál PJ TWh
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - 01-NOVAK-Akcny plan a sprava.pptx
AKČNÝ PLÁN PRE ENERGIU Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV A SPRÁVA O POKROKU PRI PLNENÍ CIEĽOV Juraj Novák MH SR Ciele pre OZE Smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie pre
Podrobnejšie1123_novak
Legislatíva EÚ a SR v oblasti OZE Ing. Juraj Novák MH SR Ciele v OZE v roku 2020 Smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie 14 % OZE na hrubej konečnej energetickej
PodrobnejšiePríloha č. 2 Vyzvania pre finančné nástroje OP KŽP OPKZP-PO4-SC411/421/ FN Zoznam povinných merateľných ukazovateľov Operačný program Prioritn
Príloha č. 2 Vyzvania pre finančné nástroje OP KŽP OPKZP-PO4-SC411/421/431-2016-FN Zoznam povinných merateľných ukazovateľov Operačný program Prioritná os Operačný program Kvalita životného prostredia
PodrobnejšieKoncepcia a trendy rozvoja obnoviteľných zdrojov energie na báze biomasy v Prešovskom a Košickom kraji
ENEF BB 2010 Využitie potenciálu ONE alternatíva pre znevýhodnené regióny Matej Polák-Martin Grejták-Dušan Blaško EU v Bratislave Ľudstvo vstúpilo do energetickej éry, ktorú charakterizuje: Inovovaná stratégia
PodrobnejšieSnímka 1
Ing. Oto Halás VYUŽÍVANIE GEOTERMÁLNEJ ENERGIE V SÚSTAVÁCH CZT 03.04.2014 BRATISLAVA OBSAH 1. Potenciál využívania geotermálnej energie 2. Existujúce projekty (SCZT) 3. Využívanie geotermálnej energie
PodrobnejšieTeplárenstvo ako ďalej? , , Piešťany Ochrana ovzdušia centrálne alebo lokálne? Dr. Ing. Jozef Šoltés, CSc. Národná ene
Teplárenstvo ako ďalej? 2. - 3. 2. 212, 2. - 21. 2. 212, Piešťany Ochrana ovzdušia centrálne alebo lokálne? Dr. Ing. Jozef Šoltés, CSc. Národná energetická spoločnosť a. s. 1 Členenie zdrojov znečisťovania
PodrobnejšieTechnicko ekonomické zhodnotenie peliet vyrobených z fytomasy
Technicko-ekonomické zhodnotenie peliet vyrobených z fytomasy Ing. Peter Francisci Linky na pelety Parametre liniek na výrobu peliet - energetická náročnosť liniek je okolo 150 kw - výkon liniek sa pohybuje
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - 02-SOLTESOVA
Seminár - Projekt Bioenergy4Business Využívanie odpadového dreva na výrobu tepla 27. júl 2016, Ľubietová Legislatívny rámec pre využitie tuhých palív z biomasy na výrobu tepla a možnosti podpory Dr. Ing.
PodrobnejšiePrezentácia programu PowerPoint
Informačné podujatia Monitorovanie spotreby energie prvý krok k úsporám 25. február - Trenčín, 26. február Banská Bystrica 27. február Košice Monitorovanie spotreby energie pre obce a VÚC Dr. Ing. Kvetoslava
PodrobnejšieTechnicka _analyza
PRÍLOHA č. 7 Návrh zdrojov tepla na spaľovanie drevnej štiepky PREDPOKLADANÝ VÝVOJ CENY TEPL A Tepelný okruh: Všetky zdroje tepla Pôvodný stav Rok 1 2 3 4 5 6 7 8 9 1 11 12 13 14 15 2 6 2 7 2 8 2 9 2 1
PodrobnejšieSnímka 1
Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR Uznesenie vlády SR č. 178/2011 úloha aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku
PodrobnejšieFAQ k 45. výzve 1. Aký je účel 45. výzvy? Účelom 45. výzvy je zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality najmä pokiaľ ide o znečisťujúce
FAQ k 45. výzve 1. Aký je účel 45. výzvy? Účelom 45. výzvy je zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality najmä pokiaľ ide o znečisťujúce látky PM10, NOx, NH3, VOC, SO2. Napriek skutočnosti,
PodrobnejšieTab.č.1 Technicko - ekonomická analýza Variantu 0 Rok hodnotenia [rok] Rok prevádzky [rok] 1 2
Tab.č.1 Technicko - ekonomická analýza Variantu 0 Spotreba zemného plynu [tis.m 3 ] 0 5 476 5 476 5 476 5 476 5 476 5 476 5 476 5 476 5 476 5 476 zemný plyn [tis.sk] 0 61 190 62 414 63 662 64 936 66 234
PodrobnejšieEfektívne spôsoby zníženia nákladov na energie a vplyvu na životné prostredie pri prevádzke zimných štadiónov.
KONFERENCIA OBNOVA HOKEJOVEJ INFRAŠTRUKTÚRY 06.06.2018 Šaľa Efektívne spôsoby zníženia nákladov na energie a vplyvu na životné prostredie pri prevádzke zimných štadiónov Vladimír Valach Volt consulting,
PodrobnejšiePowerPoint Presentation
P o d p o r a o p a t r e n í z a m e r a n ý c h n a e n e r g e t i c k ú e f e k t í v n o s ť a i c h f i n a n c o v a n i e E N E R G E T I C K Á E F E K T Í V N O S Ť D O R O K U 2 0 2 0 Smernica
PodrobnejšiePossibilities of anaerobic digestion of organic fraction of municipal solid wastes (OF-MSW) in Slovak Republic
POTENCIÁL ZDROJOV NA VÝROBU BIOPLYNU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE. Ústav chemického a environmentálneho inžinierstva, FCHPT STU Radlinského 9 812 37 Bratislava Michal Lazor, Miroslav Hutňan, Igor Bodík OBSAH
PodrobnejšieKOMENTÁR K NÁVRHU ROZPOČTU NA ROK 2018 Zostavovanie rozpočtu spoločnosti BARDTERM s.r.o. na rok 2018 vychádza predovšetkým z tvorby ceny za predaj tep
KOMENTÁR K NÁVRHU ROZPOČTU NA ROK 2018 Zostavovanie rozpočtu spoločnosti BARDTERM s.r.o. na rok 2018 vychádza predovšetkým z tvorby ceny za predaj tepla a TÚV na základe Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových
PodrobnejšieSkúsenosti s prípravou pravou a realizáciou projektov centrálneho vykurovania biomasou
Skúsenosti s prípravou pravou a realizáciou projektov centrálneho vykurovania biomasou Predstavenie ENERGETICKÁ SKUPINA Divízia BIOPALIVÁ NÁRODNÁ ENERGETICKÁ HRINOVSKÁ ENERGETICKÁ RIMAVSKÁ ENERGETICKÁ
PodrobnejšieSnímka 1
Konferencia APÚMS 2014 Optimálny energetický mix zdrojov výroby elektriny BE OPEN TO CLEANER ENERGY Autor: Ing. Július Jankovský, PhD. poradca štátneho tajomníka MHSR, člen prezídia ASPEK, Kontakt: jankovsky@apertis.eu
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - STN_EN_ _Bukoviansky
ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM Predhovor 5 Úvod 7 1 Predmet normy 8 2 Normatívne odkazy 8 3 Termíny a definície 8 4 Značky a jednotky 11 5 Princíp metódy 12 5.1 Všeobecne
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - Kovalcik
EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LH SR A VPLYV SVETOVEJ FINANČNEJ A HOSPODÁRSKEJ KRÍZY Ing. Miroslav Kovalčík k a kol. Aktuálne otázky ekonomiky LH SR Zvolen 21.10.2009 EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LH SR A VPLYV SVETOVEJ FINANČNEJ
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - Cenotvorba_OZE
Ing. Rudolf Zábojník Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Odbor strategických analýz zdroje, ktorých energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí doplnkové domáce zdroje
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - Prezentacia_Slovensko.ppt
Skúsenosti z realizácie Sektorového Operačného Programu Priemysel a služby a zameranie Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Konferencia Operační program Podnikání a inovace nástroj
PodrobnejšieCentrum pre hospodárske otázky Komentár 1/2018: Schválená investičná pomoc v roku 2017 Martin Darmo, Boris Škoda 1 V roku 2017 vláda Slovenskej republ
Komentár /08: Schválená investičná pomoc v roku 07 Martin Darmo, Boris Škoda V roku 07 vláda Slovenskej republiky schválila návrhov na poskytnutie investičnej pomoci (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
PodrobnejšieKOMENTÁR K ROZPOČTU NA ROK 2015 / tabuľka č.1 / Návrh rozpočtu na rok 2015 bol tvorený na základe známych výsledkov k a z predpokladaných ná
KOMENTÁR K ROZPOČTU NA ROK 2015 / tabuľka č.1 / Návrh rozpočtu na rok 2015 bol tvorený na základe známych výsledkov k 30.9.2014 a z predpokladaných nákladov a výnosov do konca roka 2014. Na základe týchto
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - 01-Soltesova-zakon-EE_SIEA Sliac.ppt [Režim kompatibility]
Konferencia Energeticky efektívne osvetlenie II 24. jún 2015, Hotel Kaskády pri Sliači Energetická efektívnosť - požiadavky a možnosti podpory Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc. Slovenská inovačná a energetická
PodrobnejšieOBEC JACOVCE Zmena č. 1 Všeobecne záväzného nariadenia č. 8/2015 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a o poplatkoch za znečisťovanie ovzduš
OBEC JACOVCE Zmena č. 1 Všeobecne záväzného nariadenia č. 8/2015 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia malými zdrojmi znečisťovania. Obecné zastupiteľstvo
PodrobnejšieNÁVRH Všeobecne záväzné nariadenie o poplatkoch za prevádzkovanie malého zdroja znečisťovania ovzdušia v obci Závod Obecné zastupiteľstvo v Závode vyd
NÁVRH Všeobecne záväzné nariadenie o poplatkoch za prevádzkovanie malého zdroja znečisťovania ovzdušia v obci Závod Obecné zastupiteľstvo v Závode vydáva podľa 6 ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom
PodrobnejšieSPP-domácnosť-elektrina
CENNÍK Cenník dodávky elektriny produktu Elektrina Výhodne Extra jeseň 2013 pre Zmluvy o združenej dodávke elektriny odberateľov kategórie Domácnosti uzatvorené po 1. 9. 2013 ev. č. ED/2/2013 Platnosť
PodrobnejšieZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2004 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah tohto dokumentu má informa
ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2004 Vyhlásené: 11. 12. 2004 Časová verzia predpisu účinná od: 01.01.2013 Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter. 656 Z Á K O N z 26. októbra 2004 o
PodrobnejšieOBEC JACOVCE Všeobecne záväzného nariadenia č. 8/2015 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia malými z
OBEC JACOVCE Všeobecne záväzného nariadenia č. 8/2015 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia malými zdrojmi znečisťovania. Obecné zastupiteľstvo Obce Jacovce,
PodrobnejšieCb-projekt, consulting, s.r.o., Terézie Vansovej 1, Banská Bystrica KONCEPCIA ROZVOJA MESTA TURČIANSKE TEPLICE V OBLASTI TEPELNEJ ENERGIE Konce
KONCEPCIA ROZVOJA MESTA TURČIANSKE TEPLICE V OBLASTI TEPELNEJ ENERGIE Koncepcia rozvoja mesta Turčianske teplice v oblasti tepelnej energie (ďalej len Koncepcia ) je vypracovaná v rozsahu metodického usmernenia
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - Lakomcik_Ako projekt vznikal, ekonomika a prínosy [Režim kompatibility]
Seminár Využívanie odpadového dreva na výrobu tepla 27. júla 2016, chata Lubetha Ľubietová ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE NÁZOV PROJEKTU Rekonštrukcia kotolní obecných budov v okolí Banskej Bystrice zmenou zo súčasného
PodrobnejšieZákladné informácie Ceny za dodávku elektriny sú v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0142/2010/E zo dňa P
Základné informácie Ceny za dodávku elektriny sú v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0142/2010/E zo dňa 31. 12. 2010. Podmienkou na pridelenie produktu je priradenie zodpovedajúcej
PodrobnejšiePredstavujeme nové spôsoby pre energeticky úsporné budovy So stanicami Uponor Combi Port a Aqua Port
Predstavujeme nové spôsoby pre energeticky úsporné budovy So stanicami Uponor Combi Port a Aqua Port Nastal čas na zmenu: nasledujte nás na ceste do budúcnosti výroby teplej vody a distribúcie tepla Budovy
PodrobnejšieCennik 2016 kat C-1
Martinská teplárenská, a.s. CENNÍK elektrickej energie pre oprávnených odberateľov kategória C Platný od 1.1.2016 Ing. Jaroslav Mihál generálny riaditeľ spoločnosti predseda predstavenstva Vážený zákazník,
PodrobnejšieList SVS ·
O B E C B E R N O L Á K O V O O b e c n ý ú r a d, H l a v n á 1 1 1, 9 0 0 2 7 B e r n o l á k o v o ` NÁVRH Všeobecné záväzné nariadenie č..../2017 z 11.12.2017 o poplatku za znečisťovanie ovzdušia malými
PodrobnejšieMesta Trenčín, na základe samostatnej pôsobnosti podľa článku 67 a 68 Ústavy Slovenskej
M E S T O N O V É M E S T O N A D V Á H O M Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Nové Mesto nad Váhom č. 2/2018 o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia na území mesta
Podrobnejšievzn
N á v r h Obecné zastupiteľstvo v Rovensku na základe prenesenej pôsobnosti podľa 6 ods. 2 zákona č. 102/2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
PodrobnejšieVSE_Cennik-MP-2017_1603 V3.indd
CENNÍK ELEKTRINY PRE MALÉ PODNIKY NA ROK 2017 PLATNÝ OD 28. 2. 2017 SO SPÄTNOU ÚČINNOSŤOU OD 1. 1. 2017 KLASIK M (DMP1) je jednotarifný produkt vhodný pre odberné miesta s bežnými elektrickými spotrebičmi,
PodrobnejšieÚrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe § 14 ods
ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. BOX 12, 820 07 Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0301/2016/E Bratislava 25. 01. 2016 Číslo spisu: 288-2016-BA Úrad pre reguláciu sieťových
PodrobnejšieZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: do: Obsah tohto dokumen
ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: 30.10.2009 Časová verzia predpisu účinná od: 01.01.2010 do: 30.11.2014 Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter. 429 VYHLÁŠKA Ministerstva
PodrobnejšieZámery výskumnovývojových národných projektov MŠVVaŠ SR
Zámery výskumnovývojových národných projektov MŠVVaŠ SR Základné východiská - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 - zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
Podrobnejšievzn_7_2018_ochrana_ovzdusia
Návrh VZN vyvesený na úradnej tabuli webovej stránke mesta: 24.08.2018 Dátum ukončenia lehoty na pripomienkovanie: 07.09.2018 VZN vyvesené na úradnej tabuli a webovej stránke mesta: 21.09.2018 VZN účinné
PodrobnejšieÚrad pre reguláciu sieťových odvetví Bajkalská 27, P.O. Box 12, Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0132/2019/T Bratislava Čí
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bajkalská 27, P.O. Box 12, 820 07 Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0132/2019/T Bratislava 10.12.2018 Číslo spisu: 4038-2018-BA Úrad pre reguláciu sieťových
PodrobnejšiePôvod biomasy musíme hľadať predovšetkým v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve alebo im príbuzných výrobných odvetviach. Bola prijatá myšlienka, ž
Pôvod biomasy musíme hľadať predovšetkým v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve alebo im príbuzných výrobných odvetviach. Bola prijatá myšlienka, že využitie biomasy na energetické účely bude predovšetkým
PodrobnejšieZákon č. 309/2009 Z. z. z 19. júna 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých z
Zákon č. 309/2009 Z. z. z 19. júna 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla
PodrobnejšieProjektový list č. 1 Výstavba terminálu letiska Bratislava Dodávka a montáž elektomechanickej časti stavby, vrátane realizačných projektov.
Projektový list č. 1 Výstavba terminálu letiska Bratislava Dodávka a montáž elektomechanickej časti stavby, vrátane realizačných projektov. 2 334 Nainštalovali sme 2 334 kusov sprinklerových hlavíc, vďaka
PodrobnejšieVŠEOBECNÉ USTANOVENIA A SADZBY K CENNÍKU DODÁVATEĽA SE Predaj s.r.o. NA DODÁVKU ELEKTRINY PRE DOMÁCNOSTI NA ROK 2014 PLATNÉ OD 15. AUGUSTA 2014 DO 31.
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA A SADZBY K CENNÍKU DODÁVATEĽA SE Predaj s.r.o. NA DODÁVKU ELEKTRINY PRE DOMÁCNOSTI NA ROK 2014 PLATNÉ OD 15. AUGUSTA 2014 DO 31. DECEMBRA 2014 Tento Cenník na dodávku elektriny pre
PodrobnejšieŽP Registrované ŠÚ SR č. 147/19 zo dňa Zisťovanie o použití spaľovacích zariadení a spotrebe palív v domácnostiach Rok 2019 IKF
ŽP -0 09 Registrované ŠÚ SR č. 7/9 zo dňa 5.. 09 Zisťovanie o použití spaľovacích zariadení a spotrebe palív v domácnostiach Rok 09 IKF Rok Q R 0 0 8 9 Mesiac Identifikačné číslo domácnosti Okres Obec
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - 06 Stibrany_MSEE_SIEA_seminar_racioenergia_2017
M o n i t o r o v a n i e e n e r g e t i c k e j e f e k t í v n o s t i - C O N E C O R A C I O E N E R G I A V O D A 2 0 1 7 B r a t i s l a v a - 2 3. 3. 2 0 1 7 O b s a h p r e z e n t á c i e : Monitorovací
PodrobnejšieRD_Bungalov 1072 N.xls
Účel spracovania energetického certifikátu: Nová budova Významná obnova Predaj Prenájom Iný účel Celková podlahová plocha: 116,00 m 2 vydaný podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti
PodrobnejšieM E S T O R O Ž Ň A V A
Mesto Rožňava Všeobecné záväzné nariadenie o poplatku za znečisťovanie ovzdušia malým zdrojom 2 Mestské zastupiteľstvo v Rožňave na základe 11 ods. 4 písm. g), 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
Podrobnejšie1013_vranay
STAVEBNÁ FAKULTA TU v KOŠICIACH ENERGETICKY ÚSPORNÉ STAVBY - mýty a realita VPLYV KOMPLEXNÝCH ÚPRAV BUDOVY NA JEJ PREVADZKOVÝ REŽIM A NÁKLADY Ing. František VRANAY, PhD. VPLYV KONŠTRUKCIÍ NA TEPELNÉ STRATY
PodrobnejšiePrezentácia programu PowerPoint
ČO PRINÁŠA NOVÁ SMERNICA EP A RADY 2018/844/EÚ O ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV ČISTA ENERGIA PRE VŠETKÝCH EURÓPANOV ENERGETICKÁ ÚNIA A OPATRENIA V OBLASTI KLÍMY Energetická únia a opatrenia v oblasti
PodrobnejšieMesto Zvolen Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike Aktualizácia č. 2/2011 Záverečná správa September 2011 PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONM
Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike Záverečná správa September 2011 PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike Objednávateľ: v zastúpení:
PodrobnejšieZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: do: Obsah tohto dokumen
ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2009 Vyhlásené: 29. 7. 2009 Časová verzia predpisu účinná od: 1. 8.2012 do: 31. 8.2012 Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter. 309 ZÁKON z 19. júna
PodrobnejšieMicrosoft Word _2009_E.doc
ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. Box 12, 820 07 Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0016/2009/E Bratislava 8.12.2008 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako orgán príslušný
PodrobnejšiePríloha č. 6 Trvalo udržateľný rozvoj a vplyv energetiky na životné prostredie Energetika patrí medzi odvetvia, ktoré vo veľkej miere znečisťujú život
Príloha č. 6 Trvalo udržateľný rozvoj a vplyv energetiky na životné prostredie Energetika patrí medzi odvetvia, ktoré vo veľkej miere znečisťujú životné prostredie. Nevyhnutnou súčasťou vedeckých prognóz
PodrobnejšieVŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE TEPLIČKA NAD VÁHOM O POPLATKU ZA ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA MALÝM ZDROJOM NA ÚZEMÍ OBCE TEPLIČKA NAD VÁHOM číslo 6/2016
VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE TEPLIČKA NAD VÁHOM O POPLATKU ZA ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA MALÝM ZDROJOM NA ÚZEMÍ OBCE TEPLIČKA NAD VÁHOM číslo 6/2016 Obecné zastupiteľstvo obce Teplička nad Váhom vo veciach
PodrobnejšieCenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ev. č. ESaV 1/ Úvodné ustanovenia Pre potreby uplatnenia cien podľa tohto cenní
Cenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ev. č. ESaV 1/2019 1. Úvodné ustanovenia Pre potreby uplatnenia cien podľa tohto cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou
Podrobnejšie309_2009_novela_136_2011
ZÁKON 309/2009 Z. z. z 19. júna 2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení č. 492/2010 Z. z., 558/2010 Z. z., 136/2011 Z. z. (nadobúda účinnosť 1.5.2011,
PodrobnejšieCenník dodávky elektriny pre Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie Domácnosti pre distribučné územie Stredoslovenská energeti
Stredoslovenská energetika distribúcia, a.s. Platnosť od 1. januára 2016 produkt Elektrina výhodne Cenová úroveň Dve Energie DD1 0,049836 0,7800 0,177381 2,0640 DD2 0,049836 0,7800 0,119877 7,9800 DD3
PodrobnejšieMicrosoft Word - 179_2015
Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 179/2015 Z. z. zo 6. júla 2015 o energetickom audite Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa 31 ods. 1 písm. g) zákona č. 321/2014
PodrobnejšieVýhľad Slovenska na najbližšie roky
Výhľad Slovenska na najbližšie roky Martin Šuster Bratislava, konferencia FRP 218 24. 1. 218 Predikcia rastu HDP a cien HDP Inflácia Zdroj: NBS. 2 Strednodobá predikcia P3Q-218 Skutočnosť P3Q-218 217 218
PodrobnejšieCenník dodávky elektriny pre Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie Domácnosti pre distribučné územie Západoslovenská distribu
Cenník elektriny pre Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie Domácnosti pre distribučné územie Západoslovenská distribučná; a.s. Platnosť od 18. júna 2018 produkt ELEKTRINA VÝHODNE
PodrobnejšieVýber renovátora VYSOKOTEPLOTNÝ SYSTÉM DAIKIN ALTHERMA VYKUROVANIE & TEPLÁ PITNÁ VODA LETÁK PRE POUŽÍVATEĽA
Výber renovátora VYSOKOTEPLOTNÝ SYSTÉM DAIKIN ALTHERMA VYKUROVANIE & TEPLÁ PITNÁ VODA LETÁK PRE POUŽÍVATEĽA 4 Najlepšie riešenie pre rekonštrukcie Vysokoteplotný systém Daikin Altherma ponúka vykurovanie
PodrobnejšieZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2011 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: do: Obsah dokumentu je
ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2011 Vyhlásené: 1. 11. 2011 Časová verzia predpisu účinná od: 15. 9.2017 do: 31.12.2019 Obsah dokumentu je právne záväzný. 373 VYHLÁŠKA Ministerstva hospodárstva
PodrobnejšieSMART_GOVERNANCE_Ftacnik
Smart governance alebo Inteligentné riadenie pre samosprávu Milan Ftáčnik Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave Smart Cities 2018 od vízií k efektívnym inováciám,
PodrobnejšieMicrosoft Word - NÁVRHuznesenia_MZ.doc
Číslo poradia: S P R Á V A pre zasadnutie mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši dňa 17. júna 2010 2009 K bodu programu: obyvateľov Správa o výsledkoch hospodárenia LMT, a.s. za rok a spôsob kalkulácie
PodrobnejšieNadpis/Titulok
Mesačný bulletin NBS, november 2016 Odbor ekonomických a menových analýz Zhrnutie Rýchly odhad HDP v 3Q: Eurozóna: % medzištvrťročne (zachovanie tempa rastu z predchádzajúceho štvrťroka). Slovensko: %
PodrobnejšieInštitút zamestnanosti Inkluzívne zamestnávanie Michal Páleník
Inštitút zamestnanosti Inkluzívne zamestnávanie Michal Páleník Projekt Verejné politiky zamestnanosti Inkluzívne zamestnávanie Sociálny systém Číslo: AO-1-08 program: Aktívne občianstvo a inklúzia, Program
PodrobnejšieS T A N O V I S K O
S T A N O V I S K O HLAVNEJ KONTROLÓRKY MESTA K NÁVRHU PROGRAMOVÉHO ROZPOČTU MESTA NEMŠOVÁ NA ROK 2015 S VÝHĽADOM NA ROKY 2016 2017 V zmysle 18f ods. 1 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
PodrobnejšieO poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia malými zdrojmi na území obce Santovka
Obec Santovka, Parková 2, 935 87 Santovka VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE č. 2 / 2017 O POPLATKOCH ZA ZNEČIS ŤOVANIE OVZDUŠIA MAL ÝMI ZDROJMI NA ÚZEMÍ OBC E SANTOVKA Obecné zastupiteľstvo obce Santovka vo
PodrobnejšieVšeobecne záväzné nariadenie mesta Ċ
Mesto Prievidza v súlade s 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ust. 22 a 27 zákona č. 137/2010 o ovzduší a podľa 2 ods. 2 a 6 ods. 4 a 5 zákona č. 401/1998
PodrobnejšieMESTO SENEC Mierové námestie č. 8, Senec Názov normy: Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Senec č. 4/2017 o poplatku za znečisťovanie ovzdušia ma
MESTO SENEC Mierové námestie č. 8,903 01 Senec Názov normy: Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Senec č. 4/2017 o poplatku za znečisťovanie ovzdušia malým zdrojom znečisťovania ovzdušia Mesta Senec Druh
PodrobnejšieINTEGROVANÝ REGIONÁL NY OPERAČNÝ PROGRAM Názov výzvy: Kód výzvy: Prioritná os Investičná priorita: Špecifický cieľ: Schéma štátnej pomoci/schéma pomoc
INTEGROVANÝ REGIONÁL NY OPERAČNÝ PROGRAM Názov výzvy: Kód výzvy: Prioritná os Investičná priorita: Špecifický cieľ: Schéma štátnej pomoci/schéma pomoci de minimis: Typ výzvy: Výzva na predkladanie projektových
PodrobnejšieVšeobecne záväzné nariadenie Obce Trenčianske Stankovce č. 8/2016 O ovzduší a poplatkoch za znečistenie ovzdušia malými zdrojmi Obec Trenčianske Stank
Všeobecne záväzné nariadenie Obce Trenčianske Stankovce č. 8/2016 O ovzduší a poplatkoch za znečistenie ovzdušia malými zdrojmi Obec Trenčianske Stankovce podľa ustanovení 6 a 11 ods. 4 písm. g) zák. SNR
PodrobnejšiePONUKOVÝ KATALÓG 2014 VIADRUS KLIMOSZ vykurovacia technika
PONUKOVÝ KATALÓG 2014 VIADRUS vykurovacia technika KOTLY NA PELETY S DODATOČNOU DUO PELLETS 15150Kw (KDP) oceľový kotol s automatickým horákom na pelety. Možnosť objednať kotol s vodným roštom dodatočného
PodrobnejšieBLESK 2008_jesen
SPRAVODAJ O ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VYDAL INTECH SLOVAKIA, s. r. o. NEPREDAJNÉ JESEŇ 2008 HNÚŠŤA SA MENÍ NA MESTO VYUŽÍVAJÚCE BIOMASU Mesto Hnúšťa leží uprostred najdlhšieho horského pásma Slovenska
PodrobnejšieMicrosoft Word AF4D.doc
Všeobecne záväzné nariadenie mesta Sereď č. 1/2007 o ochrane ovzdušia a poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia malým zdrojom znečisťovania ovzdušia na území mesta Sereď Mestské zastupiteľstvo mesta Sereď
Podrobnejšiefadsgasga
Smart governance and financing Inteligentné riadenie a financovanie Milan Ftáčnik Predseda Rady pre smart riešenia a inovácie Čo je inteligentné riadenie? Také riadenie, ktorého cieľom je zvýšenie kvality
PodrobnejšieSPP-domácnosť-plyn
SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a. s. BRATISLAVA CENNÍK za dodávku plynu pre domácnosti, ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete SPP distribúcia, a. s. a oznámenie o zrušení poskytovania
PodrobnejšieSLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, Š
SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a. s. BRATISLAVA CENNÍK za dodávku plynu pre odberateľov kategórie domácnosť s dohodnutým druhom tarify D4, ktorým sa dodávka plynu realizuje cez viac distribučných sietí
PodrobnejšieZverejňovanie informácií o znečisťovaní životného prostredia podľa 33a zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a vyhlá
Zverejňovanie informácií o znečisťovaní životného prostredia podľa 33a zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 411/2012 Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych
PodrobnejšieObecné zastupiteľstvo obce Smižany k bodu 5 Materiál na 26. zasadnutie Obecného zastupiteľstva obce Smižany Všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2017 o o
Obecné zastupiteľstvo obce Smižany k bodu 5 Materiál na 26. zasadnutie Obecného zastupiteľstva obce Smižany Všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2017 o ochrane ovzdušia a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia
PodrobnejšieZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2017 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah dokumentu je právne záväzný
ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2017 Vyhlásené: 10. 2. 2017 Časová verzia predpisu účinná od: 20. 7.2018 Obsah dokumentu je právne záväzný. 18 VYHLÁŠKA Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
PodrobnejšieMeracie a vymenníkové stanice Giacomini
Meracie a vymenníkové stanice Giacomini Výhody centralizovaných zariadení a sebestačných systémov Meracie a vymenníkové stanice Giacomini V súčasnej dobe sa veľmi rýchlo menia požiadavky na energetickú
PodrobnejšieČiastka 128/2008 (342)
I. ÚDAJE O ŽIADATEĽOVI 1.A. Identifikačné údaje, ak je žiadateľom právnická osoba 1.1. Obchodné meno: 1.2. Sídlo: 1.3. Právna forma: 1.4. IČO: 1) DIČ: 2) 1.5. Miesto podnikania a adresy prevádzkarní, ak
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - 02 Jandacka.pptx
Spoluspaľovanie uhlia a PET fliaš z pohľadu vplyvu na životné prostredie 17.-18.09.2015 Podbanské V rámci projektu : Vplyv spaľovania komunálneho odpadu v malých zdrojoch tepla na životné prostredie v
PodrobnejšieNávrh odkanalizovania lokality Košice – Krásna pri postupnom budovaní rodinných domov
Technická univerzita v Košiciach, STAVEBNÁ FAKULTA Ústav environmentálneho inžinierstva ODBORNÝ SEMINÁR Pri príležitosti Svetového meteorologického dňa a Svetového dňa vody Návrh odkanalizovania mestskej
PodrobnejšieŠtrukturálne fondy po roku 2014
Sektorové priority a navrhované prerozdelenie kompetencií za rómsku inklúziu Spoločný strategický rámec Partnerská dohoda Operačné programy Európa 2020 Pozičný dokument EK Špecifické odporúčania EK pre
PodrobnejšieInformatívna hodnotiaca správa o priebežnom plnení Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Trnavy na roky za rok 2018 Komunitný plán soci
Informatívna hodnotiaca správa o priebežnom plnení Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Trnavy na roky 2016 2020 za rok 2018 Komunitný plán sociálnych služieb mesta Trnavy na roky 2016 2020 (ďalej
PodrobnejšiePrezentácia programu PowerPoint
DISTRIBUČNÉ SLUŽBY, MODERNÉ FORMY ICH POSKYTOVANIA A GAS ADVOCACY innogy Slovensko s.r.o. 30.-31.05.2019, Liptovská Sielnica Viera Hricová Obsah prezentácie 1. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. 2. Predaj
PodrobnejšieOCELIARSKY PRIEMYSEL V SR V ROKU 2015 A 2016 Do oceliarskeho sektoru v SR patrí výroba surového železa a ocele a ferozliatin (SK NACE 241), výroba rúr
OCELIARSKY PRIEMYSEL V SR V ROKU 2015 A 2016 Do oceliarskeho sektoru v SR patrí výroba surového železa a ocele a ferozliatin (SK NACE ), výroba rúr, rúrok, dutých profilov a súvisiaceho príslušenstva z
PodrobnejšieČo o by mal investor vyžadova adovať od dodávate vateľa Seminár S ENERGIOU EFEKTÍVNE V BYTOVÝCH DOMOCH Október 2011 Revízia:
Čo o by mal investor vyžadova adovať od dodávate vateľa Seminár S ENERGIOU EFEKTÍVNE V BYTOVÝCH DOMOCH Október 2011 Revízia: 09-2011 Kedy zvýšiť pozornosť Dodávateľ sľubuje vyššie ako 70 % pokrytie ročných
PodrobnejšieSK brožúra - elektrické kompstéry - web
PRE MENEJ ODPADU. EFEKTÍVNE SPRACOVANIE BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÉHO KUCHYNSKÉHO A REŠTAURAČNÉHO ODPADU. JEDNODUCHÁ MANIPULÁCIA S KOMPOSTÉROM GG 10 V ŠKOLE J.A. KOMENSKÉHO POUŽITIE KOMPOSTU V ŠKOLSKEJ ZÁHRADE
PodrobnejšieÚrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe § 14 ods
ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. BOX 12, 820 07 Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0176/2016/E Bratislava 28. 12. 2015 Číslo spisu: 6590-2015-BA Úrad pre reguláciu sieťových
Podrobnejšie