Proceedings of the International Scientific Correspondence Conference EAEP 2012

Prepis

1 HODNOTENIE VZŤAHU MEDZI EKONOMICKÝM RASTOM A PRODUKCIOU EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV V KRAJINÁCH V4 POMOCOU METÓDY DECOUPLING ASSESSMENT OF RELATIONSHIP BETWEEN ECONOMIC GROWTH AND GREEHNOUSE GAS EMISSIONS PRODUCTION IN V4 COUNTRIES BASED ON DECOUPLING METHOD Jana Chovancová ABSTRACT The aim of the paper is to perform quantitative evaluation on the relationship between economic development and production of greenhouse gas emissions in V4 countries based on model theory. The results of analysis suggest, that in most observed partial variables occurs the strong of economic growth and greenhouse gas emissions, which can be considered as positive trend. These achievements notwithstanding, EU countries remain far from the targeted reduction by KEY WORDS Greenhouse gas emissions. Economic growth. Decoupling. Decoupling elasticity. JEL classification: Q51. ABSTRACT / SÚHRN Príspevok je zameraný na kvantitatívne hodnotenie vzťahu medzi ekonomickým rozvojom a produkciou emisií skleníkových plynov v krajinách V4 pomocou teórie u. Výsledky analýzy poukazujú na to, že vo väčšine sledovaných parciálnych premenných dochádza k silnému u, teda rozpojeniu ekonomického rastu a produkcie emisií, čo možno považovať za pozitívny trend. Aj napriek dosiahnutým výsledkom sú však európske krajiny pomerne ďaleko od ambiciózneho cieľa zníženia emisií do roku KEY WORDS / KĽÚČOVÉ SLOVÁ Emisie skleníkových plynov. Ekonomický rast. Decoupling. Elasticita u. 134

2 ÚVOD Začlenenie efektívneho využívania zdrojov a nízkouhlíkovej spoločnosti medzi európske politické priority je výsledkom poznania, že prevládajúci model hospodárskeho rozvoja, založený na plynulom raste využívania zdrojov a škodlivých emisií, je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Preto sa v posledných rokoch stali tieto témy predmetom globálnych diskusií týkajúcich sa prechodu na zelené hospodárstvo (OECD, 2014; UNEP, 2014). Zásadný význam týchto otázok pre budúci blahobyt sa takisto odráža v strednodobom a dlhodobom plánovaní Európy. Napríklad prioritný cieľ 2 v rámci 7. environmentálneho akčného programu (EU, 2013) hovorí o potrebe premeniť Úniu na zelené, konkurencieschopné a nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. Na strategickej úrovni stanovuje politika EÚ široký rámec pre efektívne využívanie zdrojov a politiku v oblasti zmeny klímy vrátane rôznych dlhodobých (nezáväzných) cieľov. Napríklad Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (EC, 2011) obsahuje víziu pre rok 2050, podľa ktorej hospodárstvo EÚ rastie spôsobom, ktorý rešpektuje obmedzenosť zdrojov a hranice možností planéty, čím prispieva k celosvetovej transformácii hospodárstva. Dopĺňajú ich politiky, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi tlakmi a odvetviami. Ciele EÚ do roku 2020 týkajúce sa emisií skleníkových plynov a spotreby energie (EC, 2010) sú v tomto zmysle poprednými príkladmi. MATERIÁL A METÓDA Téme vzájomného prepojenia ekonomického rastu a stavu životného prostredia sa venujú environmentálni ekonómovia už od druhej polovice minulého storočia. Viacerí autori poukazujú na fakt, že neobmedzený ekonomický rast nie je možný vo svete obmedzených zdrojov (napr. Daly, 1997; Stern, 2004; Anderson, 2010; Hronec et al. 2010; Huttmanová, Adamišin, Chovancová, 2013 a pod.). Na meranie ekonomických a environmentálnych premenných sa používa široké spektrum indikátorov (Huttmanová, 2011; Adamišin & Vavrek, 2015; Chovancová & Rusko, 2008). Ekonomickou premennou je zväčša HDP (či už v absolútnej alebo agregovanej forme), aj keď napr. Európska komisia poukazuje na nedostatky tohto ukazovateľa, nakoľko zoskupuje rozmanité zdroje na základe hmotnosti, čím zastiera rozdiely týkajúce sa ich nedostatku, hodnoty a súvisiacich vplyvov na životné prostredie (EC, 2011). Medzi environmentálne indikátory zaraďujeme napr. celkovú produkciu CO 2, produkciu odpadov, emisie skleníkových plynov (GHG), a pod. Hoci väčšina svetových ekonomík sa snaží o ekonomický rast, zároveň sa hľadajú cesty ako tento rast dosiahnuť s čo najmenším zaťažením životného prostredia. Za tým účelom bolo vyvynutých viacero konceptov ako napr. eko-efektívnosť, dematerializácia, de-linking alebo 135

3 Relatívny. V rámci environmentálneho výskumu bol aplikovaný na viacero oblastí, ako napr. materiálových zdrojov a ekonomického rastu (Vehmas, Luukkanen, a Kaivooja, 2007), HDP, hustoty dopravy a emisií CO 2 z dopravy (Tapio, 2005) a pod. Vo všeobecnosti rozlišujeme dve základné formy u: absolútny a relatívny (Ballingall, Steel a Briggs, 2003; UNEP, 2011), ako to ilustruje obr. 1. Ekonomické aktivity (HDP) Environmentálne dopady (GHG) Absolútny Environmentálne dopady (GHG) čas Obr. 1. Relatívny a absolútny (upravené podľa UNEP, 2011) Relatívny znamená, že miera nárastu negatívnej environmentálnej záťaže je nižšia ako miera ekonomického rastu. Inými slovami k relatívnemu u dochádza, keď ekonomika rastie rýchlejšie, než sa zvyšuje záťaž životného prostredia (UNEP, 2011). Vzájomná väzba medzi týmito činiteľmi teda stále existuje, ale jej elasticita je menšia než 1. Takýto relatívny môžeme sledovať na mnohých aspektoch životného prostredia (OECD, 2001). V prípade absolútneho u dochádza k úplnému oddeleniu závislosti ekonomického rastu na environmentálnej záťaži. K tomuto absolútnemu u však dochádza zriedka, iba v prípadoch, keď environmentálna záťaž je stabilná alebo klesá, zatiaľ čo ekonomika rastie (OECD, 2002), čiže keď "výťažnosť zo zdrojov" prevyšuje mieru ekonomického rastu (Bleischwitz, 2012). Cieľom tohto príspevku je pomocou u kvantitatívne posúdiť vzťah medzi ekonomickým rastom a produkciou emisií skleníkových plynov v krajinách V4. Údaje, ktoré sme použili, sme získali z databáz Svetovej banky (HDP v mil. USD v bežných cenách) a OECD (emisie skleníkových plynov ekvivalent CO 2 v tis. ton). Aby sme mohli navzájom porovnávať jednotlivé krajiny a časové obdobia, je potrebné určiť stupne, resp. subkategórie u. Podobnú metódu využili vo svojom výskume (Tapio, 136

4 2005) (Finel, N. & Tapio, P., 2012), ktorí rozlišujú osem subkategórií u, ako to interpretuje obr. 2. GHG Silný negatívny (e<0) Slabý negatívny (e>1,2) Expanzívny coupling (0,8 e 1,2) Slabý (0 e 0,8) negatívny (0 e 0,8) Silný (e<0) HDP coupling (0,8 e 1,2) (e>1,2) Obr. 2 Model u (upravené podľa Finel &Tapio, 2012) Pomer zmien produkcie emisií skleníkových plynov ( GHG) a HDP ( HDP) môže predstavovať coupling (spojenie), (rozpojenie) alebo negatívny. Decoupling produkcie emisií skleníkových plynov a ekonomického rastu môžeme vypočítať ako pomer percentuálnych jednotiek zmeny produkcie GHG a percentuálnych jednotiek zmeny HDP v danom časovom období. Výsledkom bude elasticita u e: e = % GHG / % HDP (1) Za účelom lepšej interpretácie výsledkov, bola hodnota elasticity rozdelená na niekoľko úrovní, ako sú zaznamenané v modeli u na obr. 2. VÝSLEDKY A DISKUSIA V tejto štúdii budeme uvažovať 4 ročný časový interval. Analyzované obdobie bude rozdelené na 5 úsekov S1 S5 (viď tab. 1). Hodnoty % GHG a % HDP boli vypočítané na základe údajov z dostupných databáz Svetovej banky a OECD. Následne bola vypočítaná hodnota elasticity u pomocou rovnice (1). 137

5 Tab. 1 Elasticita u krajín V4 v období Česká republika (CZ) Maďarsko (HU) Poľsko (PL) Slovensko (SK) S1 ( ) S2 ( ) S3 ( ) S4 ( ) S5 ( ) % GHG -6,48-6,29 0,64-3,58-8,15 % HDP 48,41-8,62 48,33 49,42-13,76 e -0,13 0,73 0,01-0,07 0,59 % GHG 1,22-5,49 3,29-7,88-18,31 % HDP 17,08 1,40 54,33 34,12-23,46 e 0,07-3,91 0,06-0,23 0,78 % GHG 2,66-14,64 0,49 1,98-1,71 % HDP 41,09 8,61 32,20 52,18-6,85 e 0,06-1,70 0,02 0,04 0,25 % GHG -7,68-9,62 3,90-3,94-14,73 % HDP 44,54 4,43 49,22 42,57-7,64 e -0,17-2,17 0,08-0,09 1,93 Na základe výsledkov analýzy sme zostavili model u (obr. 3), v rámci ktorého sú analyzované krajiny v rámci jednotlivých období zaradené do týchto subkategórií: - Slabý : v tejto subkategórii rastie jednak produkcia emisií skleníkových plynov a jednak HDP, avšak HDP rastie rýchlejšie ako produkcia emisií. V tomto prípade hovoríme o u, pretože emisie rastú pomalšie ako HDP, ale ide o slabý, pretože absolútne množstvo emisií narastá. V tejto subkategórii sa nachádza Česká republika v období rokov , Maďarsko v období rokov a , Poľsko v období rokov a a Slovensko v období rokov Silný : v rámci tejto subkategórie HDP rastie, ale produkcia emisií skleníkových plynov klesá. Ide o prípad absolútneho u, čo možno považovať za najlepší vývoj pre ekonomiku aj pre životné prostredie. V tejto subkategórii sa nachádza najviac sledovaných položiek, čo možno považovať za pozitívny trend. Silný dosiahli Česká republika v období rokov a , Maďarsko v období rokov a , Poľsko v období rokov a Slovensko v období rokov a : v rámci tejto subkategórie dochádza k poklesu HDP ako aj emisií skleníkových plynov, ale produkcia emisií klesá rapídnejšie ako HDP. Do tejto subkategórie môžeme zaradiť Slovensko v období rokov negatívny : v rámci tejto subkategórie dochádza k poslesu HDP a zároveň aj poklesu emisií, avšak HDP klesá rýchlejšie. Na základe analýzy sa v tejto 138

6 kategórii nachádzajú Česká republika v období rokov a , Maďarsko v období rokov a Poľsko v období rokov GHG Slabý negatívny Expanzívny coupling Slabý : CZ3, HU1, HU3, PL1, PL3, PL4, SK3 negatívny : CZ2, CZ5, HU5, PL5 coupling : SK 5 Silný : CZ1,CZ4, HU2, HU4, PL2, SK1, SK2, SK4 HDP Obr. 3 Rozdelenie krajín V4 v rámci sledovaných období do subkategórií u ZÁVER Problematika znižovania produkcie emisií skleníkových plynov sa priamo týka všetkých členských štátov Európskej únie, ktorej víziou je znížiť tieto emisie do roku 2050 na úroveň, ktorá je o % nižšia ako úroveň, ktorá existovala v roku V rámci tejto štúdie sme sa zamerali na krajiny V4, ktoré majú viacero spoločných črt historických, politických, ekonomických či geografických. Pomocou metódy u sme stanovili mieru elasticity u, teda rozpojenia ekonomického rastu a produkcie emisií skleníkových plynov v jednotlivých krajinách V4 v rámci jednotlivých sledovaných období. Na základe vykonanej analýzy možno konštatovať prevládajúci silný, teda ekonomiky týchto krajín rastú, pričom produkcia emisií skleníkových plynov má klesajúcu tendenciu. K tomuto zníženiu emisií prispeli jednak makroekonomické trendy a jednak politické iniciatívy. Hospodárska reštrukturalizácia počas 90. rokov minulého storočia zohrala svoju úlohu, obzvlášť prostredníctvom meniacich sa poľnohospodárskych postupov a uzatvorenia závodov spôsobujúcich veľkú mieru znečistenia v energetickom a priemyselnom odvetví. V poslednom období taktiež finančná kríza a následné hospodárske problémy prispeli k zníženiu emisií. Aj napriek týmto výsledkom sú tieto krajiny ďaleko od dosiahnutia ambiciózneho cieľa Európskej únie. Výsledky naznačujú, že na dosiahnutie tohto cieľa budú musieť jednotlivé členské štáty EÚ urýchliť svoju implementáciu nových politík 139

7 a zároveň reštrukturalizovať spôsoby, ktorými uspokojujú svoj dopyt po energii, potravinách, doprave a bývaní. POĎAKOVANIE Príspevok vznikol vďaka podpore Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry MŠVVaŠ SR KEGA 032PU-4/2014 a KEGA 032PU-4/2013. BIBLIOGRAFIA Adamišin, P. & Vavrek, R. (2015). Analysis of the links between selected socio-economic indicators and waste management at the regional level in the Slovak republic. 5th Central European conference in regional science [elektronický zdroj] : conference proceedings (s. 1-9). Košice : Technical university of Košice. Anderson, D. A. (2010). Environmental economics and natural resource management. Routledge. ISBN Ballingall, J., Steel, D. a Briggs, P. (2003). Decoupling economic activity and transport growth: the state of play in New Zealand', Ministry of Transport. AT RF 03. Bleischwitz, R. (2012). Towards a resource policy unleashing productivity dynamics and balancing international distortions. Wuppertal Institute for Climate, Environment and Energy. EC (2010). Communication from the Commission 'Europe 2020 A strategy for smart, sustainable and inclusive growth', COM(2011) 112 final. EC (2011). Analysis associated with the Roadmap to a Resource Efficient Europe. Dostupné na: (cit ). Brussels. EU (2013). Decision No 1386/2013/EU of the European Parliament and of the Council of 20 November 2013 on a General Union Environment Action Programme to 2020 Living well, within the limits of our planet, OJ L 354, , pp Finel, N. & Tapio, P. (2012). Decoupling transport CO2 from GDP. e-book. Helsinki: Finland futures research center. Hronec, O.,Vilček, J., Tomáš, J., Adamišin, P., Huttmanová, E. (2010). Kvalita zložiek životného prostredia v problémových oblastiach Slovenska. Brno: Mendelova univerzita v Brně. Huttmanová, E. (2011). Národohospodárstvo [elektronický zdroj]. Prešov: Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove. Huttmanová, E., Adamišin, P. & Chovancová, J. (2013). Assessment of the current state of environment in the Slovak republic with the use of gree growth indicators. Ecology, economics, 140

8 education and legislation : conference proceedings, volume II : 13th international multidisciplinary scientific geoconference SGEM 2013, (s ). Chovancová, J., Rusko, M. (2008). The application of environmental indicators in environmental reports of companies. Environmental management for education and edification. Vol. 5, no. 1 (2008), s OECD. (2001). Decoupling: a conceptual overview. Dostupné na: (cit ). OECD. (2002). General Secretariat: Sustainable Development: Indicators to Measure Decoupling of Envi- ronmental Pressure from Economic Growth, SG/SD (2002) 1/FINAL.. OECD. (2014). Economic policies to foster green growth, dostupné na: greengrowth/greeneco) cit Tapio, P. (2005). Towards a theory of : degrees of in the EU and the case of road traffic in Finland between 1970 and Transport Policy, vol. 35, UNEP. (2011). Decoupling natural resource use and environmental impacts from economic growth, A Report of the Working Group on Decoupling to the International Resource Panel. UNEP. (2014). Green economy What is GEI?, (dostupné na: greeneconomy/aboutgei/whatisgei/tabid/29784/default.aspx) cit Vehmas, J., Luukkanen, J. a Kaivo-oja, J. (2007). Linking analyses and environmental Kuznets curves for aggregated material flows in the EU, Journal of Cleaner Production, vol. 15, *The scientific paper from International Scientific Correspondence Conference EAEP 2015, October 21 23, 2015 (Prešov, Slovak Republic). KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Jana Chovancová, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, Prešov jana.chovancova@unipo.sk 141