kiselakova

Prepis

1 Inovačná stratégia SR a inovačný potenciál podnikov v podmienkach budovania znalostnej ekonomiky Dana KISEĹÁKOVÁ Abstract The aim of the study is to analyze the present performance and priorities of development of innovative strategy in Slovak republic in the context of the knowledge based economy. The discussion is focus on the identification of the barriers and factors of development of innovation. Same attention is paid to selected results of nationwide research and the knowledge based on economic practice. In the end of the study will outline trends and recommendations for improvement of this situation for business sector in Slovakia. Key words: Innovative strategy, innovative potential, innovative environment, barriers, priorities of development, business sector. Úvod a formulácia problému Cieľom tejto štúdie je poskytnutie analýzy súčasného stavu, bariér a priorít rozvoja inovačnej stratégie Slovenska v podmienkach budovania znalostnej ekonomiky. Určitá pozornosť je zameraná na výsledky národného prieskumu inovačného potenciálu podnikov a vlastných zistených poznatkov v danej oblasti. V závere štúdie je poukázané na trendy v tejto oblasti a odporúčania na zlepšenie súčasného stavu pre podnikateľskú sféru. Vo vyspelých ekonomikách patrí systémový prístup a koordinácia inovačných aktivít k účinným úlohám štátu v trhovej ekonomike. Stupeň rozvoja vedomostí, výskumu, vývoja, inovácií a vzdelania predstavuje v súčasnosti jeden z kľúčových faktorov diferencií výkonnosti ekonomík. Funkčný inovačný systém by mal byť tvorený inštitúciami, politikami a programami, ktoré vytvárajú podmienky podpory inovácií a zvyšovanie konkurenčnej schopnosti ekonomík. Základom inovácií sú nové poznatky, ktoré vznikajú najmä prostredníctvom výskumu a vývoja. Je možné konštatovať, že inovácie sú primárne podnikateľským javom a vznikajú v podnikateľskej sfére. Podnikateľské subjekty pod tlakom udržania a zvyšovania svojej konkurencieschopnosti sú považované za hnaciu silu inovácií v ekonomike. Súčasne tu pôsobí významné množstvo makroekonomických a mikroekonomických faktorov, ktoré môžu byť podporované, resp. regulované zo strany štátu. Táto regulácia sa týka najmä cieľavedomej podpory podmienok pri vytváraní priaznivého inovačného prostredia. Platformu pre ekonomickú diskusiu tvoria vybrané nasledujúce otázky: Aké sú hlavné bariéry, ktoré bránia vytváraniu priaznivého inovačného podnikateľského prostredia v SR v súvislosti so znalostnou ekonomikou? Aké sú priority rozvoja inovačnej stratégie a faktory zlepšovania inovačného prostredia v SR? Za akých podmienok môže podnikateľská sféra úspešne profitovať z inovácií? Za zakladateľa teórie inovácií je možné považovať amerického ekonóma J. A. Schumpetera, ktorý vo svojom diele Teória hospodárskeho vývoja z roku 1912 sformuloval okrem iného tzv. kombinácie vývojových zmien, kde vymedzil päť typických zmien, charakterizujúcich inovácie: a) používanie novej techniky, výrobných procesov a marketingového zabezpečenia výroby; b) zavádzanie nových výrobkov, resp. pôvodných výrobkov s novými vlastnosťami; c) používanie nových surovín a materiálov; d) zmeny v organizácii výroby, distribúcie a predaja; e) otváranie nových trhov, zmeny v štruktúre trhu. Aká je skutočná realita a prístup k využívaniu inovácií v ekonomickej praxi v 21. storočí?

2 Analýza súčasného stavu a postavenia SR v oblasti inovácií Je možné dokumentovať, že slovenská ekonomika v porovnaní s krajinami EÚ patrí v súčasnosti k málo inovatívnym a stráca tempo s všeobecným trendom EÚ. Z pohľadu inovačných aktivít a úrovne stupňa inovatívnosti je zrejmé, že SR sa v súčasnej dobe nachádza pod úrovňou európskeho priemeru. Zvlášť zaostáva v intenzite inovačných aktivít na úrovni podnikov a vo výdavkoch na projekty výskumu, vývoja a inovácií, ktorých realizačné výstupy sú premietnuté v praxi. Slovensko sa v poslednom čase zameriavalo najmä na zlepšovanie rámcových podmienok podnikateľského prostredia, sociálneho rozvoja a reformné procesy v ekonomike. Jednou z doterajších priorít bolo prilákať na Slovensko čo najväčšie množstvo zahraničných investorov v snahe riešiť problém vysokej nezamestnanosti a rastúcej nerovnováhy ekonomickej sily regiónov. Podpora vzniku nových technológií nebola považovaná za naliehavý problém a predpokladalo sa, že tento problém vyrieši prílev priamych zahraničných investícií. Ako ukazuje ekonomická prax, zahraniční investori prispeli skôr k transferu technológií ako k tvorbe nových inovácií investovaním do výskumu a vývoja. Tabuľka č.1 prezentuje postavenie Slovenska v oblasti inovačného rozvoja ekonomiky. V hodnotení European Innovation Scoreboard 2005 sa zaradila SR na 22. miesto. Tabuľka č. 1 Rozdelenie európskych krajín podľa stupňa inovatívnosti Vedúci inovátori Priemerné krajiny Dobiehajúce krajiny Strácajúce krajiny Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko Francúzsko, Luxembursko, Írsko, Británia, Holandsko, Belgicko, Rakúsko, Nórsko, Taliansko, Island Slovinsko, Maďarsko, Portugalsko, Česká republika, Litva, Lotyšsko, Grécko, Cyprus, Malta Estónsko, Španielsko, Bulharsko, Poľsko, Slovensko Zdroj: Skúmanie inovatívnosti firiem odhalilo potrebu väčšej aplikácie proaktívnych nástrojov podporujúcich podniky, ktoré majú dostatok zdrojov, ale z rôznych dôvodov neinovujú ako príklad by sme mohli spomenúť nedostatok znalostí o inováciách a slabý inovatívny manažment. Prvým podstatným poznatkom, vychádzajúcim z analýzy úrovne inovatívnosti v SR, je nízka efektívnosť súčasného inovačného systému a nedostatočne rozvinuté koordinačné a konzultačné mechanizmy inštitúcií. Výsledkom je slabé prepojenie základného a aplikovaného výskumu a podnikateľského sektora. S problémami systému financovania a financií vo vede a výskume sa spája aj zastaraná a nedostatočne rozvinutá výskumná infraštruktúra pre inovácie a potreba jej reštrukturalizácie. Konečným dôsledkom je oveľa nižšia úroveň pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky v porovnaní so štátmi EÚ. Podiel verejných výdavkov na vedu a výskum na HDP v SR dokumentuje tabuľka č. 2.

3 Tabuľka č. 2 Výdavky SR na výskum a vývoj v rokoch Ukazovateľ/Rok Výdavky Sk v mld. 6,467 6,333 7,016 6,965 7,503 Podiel výdavkov 0,63 0,57 0,58 0,51 0,51 na HDP v % Zdroj: vlastné spracovanie z podkladov Štatistického úradu SR Výdavky SR na výskum a vývoj v absolútnych číslach sa mierne zvyšujú, ale podiel výdavkov na HDP klesá, pohybuje sa pod hranicou 1 % a hlboko pod priemerom EÚ (približne 2 %). EÚ si stanovila strategický cieľ v tejto oblasti 3 %. SR má za cieľ výrazne zvýšiť výkonnosť výskumného potenciálu a zvýšiť výdavky na výskum, čím chce postupne dosiahnuť podiel priemeru EÚ 2 % z HDP. Ďalším dôležitým poznatkom, vyplývajúcim z analýzy, je skutočnosť, že kľúčový vzťah v inovačnom systéme, t.j. vzťah, prepojenie medzi výskumno-vzdelávacím systémom a podnikmi je veľmi slabo rozvinutý. Ďalším negatívnym dôsledkom slabého prepojenia výrobnej a výskumne sféry je nedostatočná ponuka výsledkov výskumu a vývoja vhodných pre komerčné využitie. Z vykonanej analýzy vyplýva aj nízka mobilita vedecko-výskumných pracovníkov medzi vedou a priemyslom. Práve táto mobilita by mohla uľahčiť difúziu poznatkov a schopnosť firiem aplikovať poznatky v praxi. V súvislosti s problémom komercializácie takmer neexistuje medzinárodné porovnanie výsledkov slovenskej vedy a jej umiestnenie medzi svetovými výsledkami výskumu a vývoja. Identifikácia bariér a základných dôvodov slabej inovatívnosti firiem v SR: - finančné bariéry - nedostatok kapitálu, hlavne rizikového, ako aj obmedzený prístup k financiám, ktoré sa týkajú najmä podnikateľskej sféry pri inovačných aktivitách, nízka motivácia firiem pre investovanie do inovačných aktivít, - nedostatočne rozvinutý inovačný manažment - len malé percento firiem považuje inovatívnosť za dôležitý významný zdroj konkurencieschopnosti, slabo rozvinutá inovatívna podnikateľská kultúra, nízka inovatívna schopnosť firiem, - málo efektívna medzifiremná spolupráca vo sfére inovácií, nedostatočne efektívne regionálne inovačné systémy, nízka miera vzájomných prepojení pri inovačných aktivitách - inštitucionálna podpora je zameraná väčšinou len na vznik technologických inkubátorov a priemyselných parkov. Na základe záverov analýzy je možné konštatovať, že SR má značné rezervy najmä vo svojej kľúčovej úlohe pri transformovaní nových poznatkov do praxe na zdokonalené materiály, nové výrobky, služby, procesy a technológie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že trend prístupu k inováciám musí smerovať k zdrojom konkurenčných výhod, ktoré dnes predstavujú kľúčové faktory znalostnej ekonomiky a rastu konkurencieschopnosti, t.j. rastúci inovačný potenciál podnikov, investície do kvality ľudských zdrojov, výskumu a technológií. Priority rozvoja prostredia inovácií v SR SR dnes stojí pred výzvou modernizovať svoj inovačný systém a vytvoriť inovačnú politiku, ktorá v súlade s inovačnou politikou EU ponúkne vhodné riešenie pre zvýšenie inovatívnosti Slovenska. SR sa plne stotožnila s cieľmi EÚ, intenzívne sa zapojila do plnenia Lisabonskej stratégie, pričom vláda SR považuje inovačnú politiku za jednu zo svojich priorít, ktorá prispieva k ekonomickému rastu a k budovaniu znalostnej ekonomiky. Nový prístup k inováciám dnes zahŕňa najmä: otvorený prístup k informáciám, informačným a komunikačným technológiám, zdieľanie informácií, princíp kolektívneho inovatívneho

4 ducha a tímovej spolupráce, intenzívna spätná väzba a presadzovanie zásady dlhodobého, nepretržitého inovačného procesu. Priority inovačnej stratégie SR sú stanovené tak, aby reagovali na hlavné bariéry a rezervy, ktoré vyplývajú z nedostatočnej podpory inovačných aktivít a rešpektujú kľúčové strategické dokumenty. Priorita č. 1: Vysoko kvalitná infraštruktúra a efektívny systém pre rozvoj inovácií. V tejto priorite je hlavný dôraz kladený na vytvorenie podmienok pre rast inovačných aktivít tým, že bude pre ne vytvorená kvalitná infraštruktúra a systém podpory. Do tejto oblasti patrí vytvorenie kvalitného legislatívneho rámca, vytvorenie profesionálnej podpornej agentúry a systému podporných nástrojov, ktoré bude agentúra implementovať v praxi. Priorita č. 2: Kvalitné ľudské zdroje. Podnikateľský sektor je vo všeobecnosti považovaný za nositeľa inovácií. Pre naplnenie tejto úlohy sú nevyhnutné vysoko kvalitné, vzdelané a tvorivé ľudské zdroje, celoživotné vzdelávanie a získavanie skúseností a poznatkov týkajúcich sa nových inovačných metód realizovateľných v podnikateľskej sfére. Priorita č. 3: Účinné nástroje pre financovanie inovácií. V súčasnosti je v SR najviac rozšírený podporný nástroj transfer technológií, pričom je nevyhnutné podnecovať aj široké spektrum ďalších priamych a nepriamych nástrojov. Medzi nepriame nástroje patria napríklad úvery, pôžičky, garancie, zárodkový a rizikový kapitál a ďalšie, ktoré umožňujú lepší prístup podnikov k finančným zdrojom. Rovnako osvedčené sú i nástroje daňovej politiky, ktoré sú v zahraničí široko využívané. Medzi priame nástroje patria dotácie na rôzne inovačné aktivity ako je nákup licencií, technológií, ochrana a registrácia duševného vlastníctva, podpora nového dizajnu a inovatívnych služieb. Na tieto nástroje je potrebné aktivizovať verejné aj súkromné zdroje, t.j. využiť viaczdrojové financovanie, vrátane fondov EÚ. Medzi faktory rozvoja inovačných aktivít v SR môžeme zaradiť nasledujúce skutočnosti: - vytváranie silnejších prepojení medzi zahraničnými investormi a lokálnymi inovačnými systémami, či už to sú výskumné organizácie alebo lokálni subkontraktori, - usmerňovanie relatívne vysokej úrovne podnikateľských investícií a zmena ich umiestnenia do oblastí a sektorov s vyššou pridanou hodnotou, - presun podstatne vyššieho objemu verejných financií do aplikovaného výskumu. Príležitosti pre zmenu súčasného stavu predstavujú relevantné opatrenia v tejto oblasti. Jedná sa napríklad o nasledovné opatrenia: - V maximálne možnej miere využiť potenciál vedeckých inštitúcií a univerzít v prospech súkromného sektora a jeho inovačných aktivít. Ide o pokračovanie a zlepšenie spolupráce medzi súkromným sektorom, univerzitami a vedcami. Úlohou centier je vytvorenie priestoru pre aktívny prienik z jednotlivých sektorov za účelom dosiahnutia vzájomne prospešného multidisciplinárneho výskumu tak, aby sa podporila implementácia nových technológií a technických kompetencií priemyslu. - Zriadenie informačného portálu zameraného na podporu inovatívnosti v podnikateľskej sfére. Jedná sa o dotvorenie Centrálneho informačného portálu pre vedu a výskum, ktorého súčasťou bude aj oblasť inovácií. - Vytvorenie kvalitnej legislatívy pre rozvoj, podporu a vyhodnocovanie inovácií, zriadenie implementačnej agentúry pre podporu a rozvoj inovácií.

5 Inovácie a inovačný potenciál podnikov v SR Európska komisia (EK) definuje inovácie ako obnovu a rozširovanie škály výrobkov a služieb a s nimi spojených trhov, vytváranie nových metód výroby, dodávok a distribúcie, zavádzanie zmien riadenia, organizácie práce, podmienok a kvalifikovanej pracovnej sily. EK tiež konštatuje, že hlavným zdrojom inovácií je výskum a vývoj. Za nositeľa inovácií je v trhovej ekonomike považovaný podnikateľský sektor, najmä malé a stredné podniky (MSP), ktoré predstavujú významnú súčasť ekonomík rozvinutých krajín. Keďže podnikateľský sektor zavádza a využíva inovácie v nových trhových produktoch, technológiách a službách, pre inovačnú výkonnosť ekonomiky je zdravý podnikateľský sektor rozhodujúcim faktorom. V znalostnej ekonomike sa inovačné podniky stávajú aj dôležitým atribútom konkurencieschopnosti. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v SR realizovala v. r výskumný projekt Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Na základe tohto projektu bolo možné zmapovať problematiku inovačných aktivít MSP v r Získané poznatky plánuje agentúra pretransformovať do návrhov pre administratívne a legislatívne zlepšenie podnikateľského inovačného prostredia a do koncipovania podporných programov pre prekonávanie existujúcich bariér. Vybrané výsledky prieskumu na vybranej vzorke MSP v SR boli nasledovné: V prieskume sa najviac oslovených podnikov vyjadrilo, že za najdôležitejší zdroj konkurencieschopnosti považujú spoľahlivosť (dodržiavanie zmluvných podmienok) a vysokú kvalitu produktu alebo služby. Takmer polovica oslovených firiem uviedla flexibilitu firmy (schopnosť prispôsobiť sa zmenám) a prijateľnú (porovnateľne nízku) cenu produktu. Pre trinásť percent firiem bola týmto zdrojom inovácia produktu. Výsledky prezentuje graf č. 1. Zdroj: 1/Poznámka: Vzhľadom na možnosť uviesť viac odpovedí, súčet percent prevyšuje 100. Zavedenie úplne novej technológie deklarovalo približne 10 % firiem a necelá tretina firiem uviedla, že v priebehu posledných troch rokov vylepšili existujúcu technológiu. Zavedenie úplne nového produktu v rokoch 2002 až 2004 deklarovalo 8 % firiem a podstatné vylepšenie produktu 30 % firiem z celkového počtu oslovených firiem. Z hľadiska prínosu zavedenia inovácií takmer 75 % firiem uviedlo, že inovačné aktivity im priniesli zvýšenie obratu. Okrem tohto prínosu takmer 50 % firiem deklarovalo, že po inovačných aktivitách došlo vo firme aj k úspore nákladov.

6 Hlavným dodávateľom inovácií pre MSP, ktoré realizovali inovácie, bolo vlastné vývojové stredisko, čo uviedlo 10 % firiem. Viac ako 30 % firiem uviedlo, že riešiteľom inovácií je iná firma pôsobiaca na Slovensku a 5 % firiem deklarovalo, že dodávateľom konkrétnych riešení pre inovácie je firma zo zahraničia. Medzi finančnými zdrojmi, ktoré použili pre realizáciu svojich inovačných aktivít, výrazne dominujú vlastné finančné prostriedky. Druhým najrozšírenejším zdrojom boli bankové úvery, ktoré využilo viac ako 25 % podnikov. Za hlavnú bariéru realizácie inovácií prevažná časť podnikov označila nedostatok finančných zdrojov na inovácie. Na základe realizovaného prieskumu je možné konštatovať, že trvalá inovačná aktivita je súčasťou dlhodobej podnikateľskej stratégie firiem na Slovensku a nevyhnutnosťou ich prežitia. Vzhľadom na uvedené čiastkové výsledky výskumu, inovačný potenciál firiem v SR je zatiaľ nedostatočne využívaný, vyžaduje výrazné zlepšenie a nový prístup k inováciám. Návrhy na zlepšenie situácie v oblasti inovácií v podnikateľskej sfére v SR Z praxe boli zosumarizované nasledujúce poznatky: Začínajúce inovačné MSP sú pre komerčné finančné inštitúcie riskantné na poskytovanie úverov. Ako vyplynulo z praxe EÚ, takéto riziká môže pomôcť znášať štát. Preto schémy (start-up schemes) pre začínajúce inovačné MSP sú jednou z rozšírených finančných podporných schém. Inovačné MSP začínajúce s vlastným kapitálom (alebo od rodiny, priateľov ap.) môžu mať problémy s rozvojovou fázou, keď sú potrebné investície do zariadení a technológií, ako aj na ďalší výskum a vývoj. Potom nastupuje potreba finančných schém so štátnou podporou. Štát by sa podieľal na nákladoch firmy najmä stimulovaním spolupráce s výskumnými a vývojovými inštitúciami a univerzitami. Zdrojmi financovania môžu byť aj investičné kapitálové fondy, súkromné podnikateľské zdroje, európske podporné programy. MSP potrebujú sprostredkovateľa na získavanie informácií, na hľadanie zahraničných partnerov, na poradenstvo, ako sa zapájať do národných a medzinárodných programov. V mnohých krajinách EÚ sú tieto sprostredkovateľské inštitúcie podporované pomocou národných programov. EÚ podporuje siete ako Centrá na prenos inovácií (IRC) a Podnikateľské inovačné centrá (BIC). Obidve existujú a fungujú aj na Slovensku, ale zatiaľ majú obmedzený dosah na MSP. Riešenie na prekonanie finančných bariér by spočívalo jednak v zavedení daňových úľav prípadne iných finančných zvýhodnení firiem, ktoré uskutočňujú inovačné aktivity. Druhou skupinou nástrojov je zlepšiť dostupnosť rizikového kapitálu pri výskume a vývoji a podporiť rozvoj trhov rizikového kapitálu. Motivačnú úlohy strany dopytu po inováciách by mohli zohrať aj inovácie vo verejnom obstarávaní. V nemalej miere by to mala byť aj informovanosť a schopnosť podnikateľských subjektov čerpať finančné prostriedky z rozpočtu EÚ a štrukturálnych fondov EÚ, určené na podporu projektov výskumu a vývoja. Je potrebné zlepšiť prístup k financiám pre MSP v počiatočnom štádiu existencie a pre expandujúce high-tech firmy, ako aj zlepšiť prístup MSP k výsledkom výskumu a inováciám. Druhú skupinu bariér v manažmente inovácií by mohla pomôcť prekonávať napr. postupná implementácia modernej metódy benchmarkingu. Túto metódu je možné použiť vtedy, ak je potrebné dosiahnuť diskontinuálnu (skokovú) zmenu výkonnosti a konkurencieschopnosti. Takúto zmenu je možné dosiahnuť hľadaním a aplikáciou nových spôsobov, nových postupov a ciest na dosiahnutie skokovej zmeny výkonnosti vnútropodnikových procesov v danej firme. Jednou z viacerých definícií metódy benchmarkingu je kontinuálne a systematické porovnávanie vlastnej výkonnosti, v produktivite, kvalite a výrobkovom procese s podnikmi a organizáciami predstavujúce špičkové výkony. Benchmarking môže byť reálne implementovaný vtedy keď: - je potreba skokového výrazného zlepšenia výkonnosti, - sa týka komplexného procesu, aby náklady boli akceptovateľné vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom,

7 - je dostatok zdrojov pre projekt benchmarkingu, - existujú iné podniky v potenciálne lepšej pozícii, - je vo vlastnom podniku ochota realizovať organizačné zmeny. Benchmarking na podnikovej úrovni v MSP by mal byť uskutočňovaný v úzkej spolupráci manažmentov podnikov s konzultantmi tzv. Centier benchmarkingu, pričom je tento projekt pripravovaný a rozpracovaný aj v SR (Slovenské benchmarkingové informačné centrum) a podporovaný EÚ. Tretiu skupinu bariér by mohlo pomôcť riešiť hľadanie strategických partnerov a vytváranie partnerstiev. Jednou z možností komplexného prístupu k tejto problematike je napríklad budovanie klastrov, vytváranie inovačných združení a sietí. V súčasnosti nie sú vytvorené v SR fungujúce regionálne inovačné systémy. Je potrebné sa preto zamerať na vybudovanie inštitucionálneho zázemia (technologické centrá, centrá kompetencie, technologickí brokeri apod.). Veľkou výzvou môže byť podpora vytvárania prepojení, firemných sietí medzi zahraničnými investormi, regionálnymi firmami a univerzitami. Regióny, ktoré čelia technologickým bariéram aj kvôli nedostatku ľudského kapitálu, by mohli využívať mobilitné schémy špecializovaných vedeckých pracovníkov. Firmy sú často izolované a medzifiremná spolupráca je zatiaľ iba na veľmi nízkej úrovni. Riešenie by spočívalo v podpore ochrany duševného vlastníctva firiem jednak zvyšovaním povedomia a zručností v oblasti ochrany duševného vlastníctva, ako aj formou finančnej podpory. V súčasnej dobe majú všetky samosprávne kraje v SR vypracované projekty regionálnych inovačných stratégií( RIS). Cieľovou skupinou sú MSP. Jedným z prínosov RIS je začlenenie všetkých relevantných subjektov do regionálneho inovačného procesu, snaha o rýchlejší prístup k informáciám a poznatkom vedy a technológií v EÚ, k medzinárodnej spolupráci a tiež zlepšenie prístupu na trh krajín EÚ v budúcnosti. Na základe poznatkov z praxe veľmi dôležitými určujúcimi činiteľmi konkurenčnej výhody a úspešnosti inovácií sú nasledovné faktory: - schopnosť firiem byť inovatívnymi, - investovať do výskumu, vývoja, nových výrobných a informačných technológií a metód, - prísť na trh s inováciou výrobkov a služieb rýchlejšie ako konkurencia, - diferencovať svoju ponuku od konkurencie, nie cenou, ale vysokou kvalitou, trvalou inováciou a komplexnosťou ponuky, prepracovaným image a zákazníckym servisom, - priniesť invencie a jedinečnosť do nových a špecializovaných oborov a získať miesto v určitej trhovej medzere, kde je predpoklad rastu, - využívať finančné možnosti zo štrukturálnych fondov EÚ na inovatívne projekty. Tieto skutočnosti predstavujú trendy pre podnikateľskú sféru, ako by inovatívne podniky a MSP mohli byť úspešné, profitovať z inovácií, boli schopné odolať konkurencii zahraničných firiem v SR a mohli sa presadiť v konkurencii na zahraničných trhoch. Záver Význam inovácií pre ekonomický rast a výkonnosť ekonomík je nesporný. Systémový pohľad na súčasný stav podpory inovácií na Slovensku ukazuje, že problémy nedostatočnej inovatívnosti ekonomiky a difúzie inovácií treba riešiť spoločne. Z analýzy vyplynuli závery, že bez difúzie nových poznatkov s praxou ostávajú inovácie bez väčších ekonomických efektov. A pritom multiplikačný efekt spôsobený difúziou inovácií vedie k vzniku množstva ďalších nových inovácií. Z tohto predpokladu vychádza aj súčasná inovačná politika EÚ a inovačná stratégia SR. Ak chce SR dobehnúť vyspelé štáty EÚ a byť úspešná na globálnom trhu, bude potrebovať ekonomický rast založený na znalostiach, zvyšovaní produktivity práce v dôsledku zavádzania nových technológií a inovácií. Je predpoklad, že overené finančné nástroje (priame formy pomoci) z predchádzajúcich období, spolu s nimi nové finančné nástroje a zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ umožnia akcelerovať rozvoj inovácií v SR.

8 Práve od podpory inovačného podnikania a podpory rozvoja podnikateľského sektora v oblasti výskumu a inovácií, od ich inovačných schopností v mnohom závisí rozvoj výroby, služieb a trhov, založený na nových technológiách. Podnikateľskú sféru je nevyhnutné motivovať k využívaniu najnovších technológií a inovácií ako prostriedok na úspešnosť, ziskovosť a prežitie na vysoko konkurenčnom trhu EÚ. Treba zmeniť zastarané systémy a modely podnikania na nové, pružné a inovatívne e-business modely úspešných firiem. Zoznam literatúry: [1] BREALEY, R. A. MYERS, S. C.: Teorie a praxe firemních financií. Praha : Computer Press, s. ISBN [2] PITRA, Z.: Zvyšování podnikatelské výkonnosti firmy. 1. vydanie. Praha : Ekopress, ISBN [3] SYNEK, M. a kol.: Manažerská ekonomika. 3. prepracované a aktualizované vydání. Praha : GRADA Publishing, s. ISBN X [4] [5] [6] Autor: Dana KISEĽÁKOVÁ, Ing. Kontaktná adresa: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra financií a účtovníctva, SR Telefón: alkis@stonline.sk