pmpp_8_2016_DK_FIN_Sestava 1

Prepis

1 8/2016 Zákon o zdravotnom poistení s komentárom Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s komentárom Práca v zahraničí Dánsko Práca v zahraničí Fínsko 1. Mzdová pohotovosť telefonické a písomné poradenstvo 2. Videoškolenie podľa vlastného výberu bezplatne 3. Príručka Daňové priznania 4. Účtovné súvzťažnosti v PDF formáte 5. Vedenie jednoduchého účtovníctva v PDF formáte 6. Časopis PMPP online bezplatne 7. PP noviny

2 Najväčšia databáza odborných kurzov na Slovensku 150 vzdelávacích spoločností, viac ako kurzov! Odborné kurzy z oblastí: Obchod Marketing Manažment Dane a účtovníctvo Firemná legislatíva

3 Vážení čitatelia, v najnovšom čísle PMPP Vám v rubrike Zákony a komentáre prinášame úplné znenie zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý v poslednom období prešiel viacerými novelizáciami. Zákon uverejňujeme v aktuálnom znení. Súčasťou zákona je odložená účinnosť ustanovení, ktorých nové znenie nadobúda účinnosť 1. mája alebo 1. júna Po dlhšom období Vám k zákonu ponúkame úplne nový, podrobný, na trhu jedinečný komentár, ktorého autorom je Mgr. Mikuláš Krippel, PhD. Znenie komentára kopíruje účinnosť ustanovení zákona. Súčasťou komentára je množstvo príkladov, poznámok a upozornení na špecifické prípady a situácie. V rubrike Zákony a komentáre uverejňujeme tiež úplné znenie nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadení č. 469/2008 Z. z., č. 216/2013 Z. z. a č. 292/2015 Z. z. s komentárom v aktuálnom znení od V seriáli článkov Práca v zahraničí pokračujeme informáciami o krajinách Dánske kráľovstvo a Fínsko. Prajem príjemné čítanie. Máte problém, s ktorým si neviete poradiť? Vaše námety na témy, ktoré by ste chceli mať spracované, napíšte na adresu pastierikova@pp.sk a staňte sa tak spolutvorcom PMPP. Aj Váš názor môže pomôcť skvalitniť obsah PMPP. Vyberáme z vašich reakcií: Prajem pekný deň! Využívam portál Mzdové centrum. Portál je prehľadný, dobre sa mi s ním pracuje. Ľahké vyhľadávanie, orientácia na portáli je prehľadná. Doteraz som využívala: mzdovú kaviareň, mzdovú pohotovosť a vyhľadávač. Po rozhovore s Vami určite využijem aj ostatné ponuky portálu: Mzdová TV, Literatúra. Váš portál je naozaj pomocníkom personalistu a mzdového účtovníka. Ďakujem. Drahomíra Jačeková Páči sa vám nové PMPP alebo máte ďalšie nápady, ako ho vylepšiť? Napíšte mi na sefredaktorka@pmpp.sk alebo na Podnikatela.

4 VYBRALI SME PRE VÁS OBSAH Ústredie Sociálnej poisťovne informuje... 3 Informácie zo stránky Sociálnej poisťovne V Zbierke zákonov vyšlo ZÁKONY A KOMENTÁRE Zdravotné poistenie úplné znenie zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s komentárom (autor komentára Mgr. Mikuláš Krippel, PhD.) Úplne nový, jedinečný komentár k zákonu o zdravotnom poistení aj so zmenami účinnými od Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia úplné znenie nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia (v znení č. 469/2008 Z. z., č. 216/2013 Z. z. a č. 292/2015 Z. z.) s komentárom (autorka komentára JUDr. Janka Chorváthová, PhD.) ZAMESTNANEC A ZAMESTNÁVATEĽ V EÚ Práca v zahraničí Fínsko Suomi (Ing. Ján Gerat) Práca v zahraničí Dánske kráľovstvo (Kongeriget Danmark) (Ing. Zuzana Kubovičová) Pokračovanie seriálu článkov o možnostiach hľadania si práce a podmienkach zamestnania za hranicami Slovenska RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY Vy sa pýtate my odpovedáme Na otázky čitateľov odpovedajú experti z oblasti pracovného práva a miezd. MZDOVÁ KAVIAREŇ Mzdová kaviareň V našej oddychovej zóne sa tentoraz môžete inšpirovať zaujímavými témami z iných publikácií či zasmiať sa na vtipoch z pracovného a podnikateľského prostredia. Vyhľadávač PMPP PMPP 8/ Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina venuje 1% z ceny svojich produktov nadácii Rozum a Cit na podporu opustených detív pestúnskych rodinách. Za 18 rokov svojej činnosti nadácia podporila takmer 663 pestúnskych rodínčiastkou a v rodinách našlo domov viac než 958 detí.

5 Ústredie sociálnej poisťovne informuje ( Rodič na rodičovskej dovolenke nemá nárok na nemocenskú dávku V súvislosti s opakovanými otázkami poistencov, či má rodič-zamestnanec na rodičovskej dovolenke nárok na nemocenskú dávku nemocenské, Sociálna poisťovňa upozorňuje, že v prípade uznania za dočasne práceneschopného nemá na túto dávku nárok, a to z dôvodu, že jeho nemocenské poistenie je prerušené kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky. Výnimkou je situácia, kedy dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote zamestnanca. Tá je spravidla sedem dní a okrem iného plynie aj od vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia. Ak by sa zamestnanec, ktorý čerpá rodičovskú dovolenku, stal dočasne práceneschopným v období, kedy mu už neplynie ochranná lehota a chcel by si uplatniť nárok na nemocenské, musel by požiadať zamestnávateľa o ukončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Uvedená zmena registrácie poistenia je však výlučne medzi zamestnancom a zamestnávateľom. VYBRALI SME PRE VÁS Dobrovoľne poistení si môžu zmeniť vymeriavací základ až po polroku Zmeniť vymeriavací základ, z ktorého platí dobrovoľne poistená osoba poistné na sociálne poistenie, je možné najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenou osobou. Dobrovoľne poistená osoba zmenu oznamuje prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby zmena. Ak ju oznámi pred uplynutím šiestich mesiacov od prihlásenia, resp. od poslednej zmeny a začne platiť poistné na sociálne poistenie z iného vymeriavacieho základu, Sociálna poisťovňa zmenu nebude akceptovať. Dobrovoľne poistenej osobe tak môže vzniknúť voči Sociálnej poisťovni dlžné poistné, alebo naopak, môže jej vzniknúť preplatok, ktorý sa bude považovať za poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Nárok na ošetrovné máte aj v prípade chorého rodiča Sociálna poisťovňa upozorňuje verejnosť, že na dávku ošetrovné majú po splnení ostatných zákonných podmienok nárok nielen poistenci, ktorí sa starajú o svoje choré dieťa. Ošetrovné sa vzťahuje aj na tých, ktorí sa starajú o chorého rodiča. V takom prípade si dospelé dieťa, ktorému trvá nemocenské poistenie, prípadne mu trvá ochranná lehota po jeho zániku, môže uplatniť nárok na dávku ošetrovné podaním I. dielu Žiadosti o ošetrovné. Vystavuje ho ošetrujúci lekár chorého rodiča a treba ho odoslať najlepšie ihneď po vystavení do Sociálnej poisťovne (zamestnanec podľa sídla zamestnávateľa, SZČO podľa miesta trvalého bydliska) a to buď priamo, alebo ak ide o zamestnanca, prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Rovnako potvrdenie o skončení potreby ošetrovania II. diel tohto tlačiva treba zaslať čo najskôr príslušnej pobočke PMPP 8/2016 3

6 Sociálnej poisťovne. Nárok na ošetrovné trvá najviac 10 kalendárnych dní. Ak potreba ošetrovania trvá dlhšie, zamestnanec môže v práci napr. požiadať o neplatené voľno. Sociálna poisťovňa však upozorňuje zamestnancov, že nemajú nárok na dávku ošetrovné počas obdobia neplateného voľna. Elektronické evidenčné listy dôchodkového poistenia v špecifických situáciách Sociálna poisťovňa prijíma od januára 2016 elektronické evidenčné listy dôchodkového poistenia od zamestnávateľov a v tejto súvislosti zaregistrovala, že v určitých špecifických situáciách sa opakovane v evidenčných listoch dôchodkového poistenia vyskytujú nedostatky, ktoré bránia ich korektnému spracovaniu. Ide najmä o evidenčné listy dôchodkového poistenia vyhotovené v situáciách, ak zamestnanec: mal prerušené dôchodkové poistenie, čerpal rodičovskú dovolenku, mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na nepravidelný príjem a za celé obdobie tohto pracovnoprávneho vzťahu nedosiahol žiaden príjem, bol fyzickou osobu s odvodovou úľavou, nepodliehal slovenským právnym predpisom o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa preto zamestnávateľov upozorňuje, aby venovali zvýšenú pozornosť údajom, ktoré uvádzajú v zasielaných evidenčných listoch dôchodkového poistenia, keďže ide o údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodkovú dávku a suma dôchodkovej dávky. Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť za korektnosť údajov v elektronických evidenčných listoch dôchodkového poistenia nesie zamestnávateľ rovnako, ako je to aj vo vzťahu k evidenčným listom dôchodkového poistenia zasielaným na papierových tlačivách. Podrobnejšie informácie o elektronických evidenčných listoch dôchodkového poistenia a ich správnom vypĺňaní sú dostupné na webovej stránke Sociálnej poisťovne: v časti Evidencia zamestnávateľa v metodickom usmernení pre zamestnávateľov _dok-dp eldp---mu-prezamestnavatelov/61017c, ako aj v časti Elektronické služby esluzby.socpoist.sk/ezuf/faq.jsp. Pozostalostná úrazová renta a uzatvorenie manželstva Poberateľ pozostalostnej úrazovej renty (PÚR), ktorý uzatvorí nové manželstvo, je povinný do 8 dní oznámiť to Sociálnej poisťovni. Uzatvorenie manželstva je potrebné preukázať originálom alebo úradne overenou fotokópiou sobášneho listu. Na základe predloženého dokladu Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o zániku nároku na PÚR. 4 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

7 Vybrali sme pre Vás Ústredie sociálnej poisťovne informuje Ak poberateľ PÚR študuje a uzavrie manželstvo, považuje sa do ukončenia štúdia, resp. do dovŕšenia 26 rokov veku za nezaopatrené dieťa a má naďalej nárok na výplatu PÚR. V takomto prípade je povinný Sociálnej poisťovni do 8 dní oznámiť zmenu priezviska. Zmena priezviska sa preukazuje originálom alebo úradne overenou fotokópiou sobášneho listu. Správne vyplnené daňové priznanie je dôležité pre sociálne poistenie V súvislosti s daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2015, ktoré sa podáva do , Sociálna poisťovňa upozorňuje, že jeho správne vyplnenie má vplyv na vznik alebo zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). V prípade vzniku povinného poistenia má vplyv na výpočet sumy vymeriavacieho základu SZČO na platenie poistného na sociálne poistenie. SZČO by mali správnemu vyplneniu daňového priznania venovať náležitú pozornosť. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku povinného sociálneho poistenia SZČO k 1. júlu (resp. 1. októbru) kalendárneho roka a k posúdeniu zániku povinného sociálneho poistenia SZČO k 30. júnu (resp. 30. septembru) kalendárneho roka a pri výpočte vymeriavacieho základu vychádza z údajov, ktoré SZČO uviedla práve vo svojom daňovom priznaní. Pre pochopenie významu údajov v daňovom priznaní pre sociálne poistenie zverejnila Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke Návod na vyplnenie tých častí daňového priznania SZČO, ktoré sú dôležité pre Sociálnu poisťovňu a ich vysvetlenie. Správne vyplnenie údajov je rovnako dôležité aj pre SZČO v záujme jej sociálneho poistenia a dávok zo Sociálnej poisťovne v budúcnosti. V Dobrovoľne poistená osoba musí platiť poistné, aj keď poberá dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa upozorňuje dobrovoľne poistené osoby, že vznikom nároku na dávku v nezamestnanosti podľa zákonom stanovených podmienok im nezaniká povinnosť platiť si dobrovoľné poistenie. To znamená, že dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti si aj počas obdobia poberania dávky v nezamestnanosti musí platiť poistné na dobrovoľné poistenie v takej výške, ako si určila. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. V prípade dlhu na poistnom v nezamestnanosti je rozhodujúce, aby tento dlh bol nižší ako päť eur. Ak je vyšší, poistenec stráca nárok na dávku v nezamestnanosti. Stiahnite si editovateľné tlačivá na daňové priznania na 5

8 Zmena výpočtu materského znamenala nárast v priemere o 31 eur Od 1. januára 2016 sa zvýšila nemocenská dávka materské zo 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu (alebo pravdepodobného denného základu). V praxi toto percentuálne zvýšenie znamenalo nárast priemernej mesačnej výšky materského o 31 eur. Prvýkrát vyššiu dávku materské vyplácala Sociálna poisťovňa vo februári za mesiac január Kým v januári vyplácaná dávka materské za mesiac december 2015 bola v priemernej výške 441,77 eura, dávka za január 2016 vyplácaná vo februári mala priemernú výšku 472,16 eura. V mesiaci február vyplatila Sociálna poisťovňa celkom dávok materské. Hodnota bodu pre výpočet úrazových dávok pre rok 2016 vzrástla o 0,5 eura Hodnota bodu pre rok 2016 stanovená pre účely určenia sumy náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je 17,66 eura. Oproti hodnote bodu určenej pre rok 2015 je vyššia o 0,50 eura. Tento bod je dôležitý pri určení úrazových dávok náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri výpočte ktorých sa vychádza z bodového ohodnotenia v lekárskom posudku a zo sumy na jeden bod. Hodnotu jedného bodu určuje opatrením Ministerstvo zdravotníctva SR, pričom vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Sociálna poisťovňa pripomína, že uvedená hodnota bodu sa použije len pri tej náhrade za bolesť alebo náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktorú poškodenému zamestnancovi vznikol nárok po 31. decembri 2015, a to len pri pracovných úrazoch a zistenej chorobe z povolania. Odvodová úľava: Hraničná suma mesačného príjmu pre rok 2016 je 574,86 eura Odvodová úľava je určená pre ľudí, ktorí sa po dlhodobej nezamestnanosti zamestnajú v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere. Jednou z podmienok odvodovej úľavy je okrem iného dosahovanie príjmu, ktorý je najviac 67 % priemernej 6 Hľadáte úplné znenie zákona platné k dnešnému dňu? Nemusíte nájdete ho na

9 Vybrali sme pre Vás Ústredie sociálnej poisťovne informuje mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Hraničná suma mesačného príjmu pre rok 2016 je 574,86 eura. To znamená, že nárok na úľavu z odvodov majú zamestnanci, ktorých pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer začal v roku 2016 s príjmom, ktorý nepresahuje túto sumu. Pre zamestnancov, ktorí sa zamestnali ešte v roku 2015 a ich pracovný vzťah trvá aj v roku 2016, je hraničná suma zárobku zamestnanca 552,08 eura. Hraničná suma príjmu pre odvodovú úľavu platí počas 12 kalendárnych mesiacov pracovného vzťahu a po celý tento čas sa nemení. Preto je pre zamestnancov, ktorí začali pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer v minulom roku iná, ako pre zamestnancov, ktorí začali pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer v roku Odvodová úľava sa od 15. decembra 2015 rozšírila aj na zamestnancov, ktorí boli evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru a majú trvalý pobyt v niektorom z najmenej rozvinutých okresov. Na úplnosť údajov potrebných na vybavenie starobného dôchodku myslite vopred Sociálna poisťovňa upozorňuje poistencov, ktorým sa blíži obdobie dôchodkového veku, aby sa dostatočne vopred zaujímali o to, či majú v poriadku všetky potrebné dokumenty a údaje na vybavenie starobného dôchodku. Majú možnosť informovať sa o stave a zmenách stavu individuálneho účtu poistenca, ktoré im poisťovňa zašle na ich žiadosť. Údaje, ktoré sa v informáciách z individuálneho účtu nenachádzajú, nie sú evidované v Sociálnej poisťovni. Občan by si ich mal preto vo vlastnom záujme vyhľadať ešte pred dovŕšením dôchodkového veku a predložiť ich príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak takéto údaje nezíska a nepredloží, poisťovňa ich bude zisťovať až v čase podania jeho žiadosti o dôchodok, čo môže predĺžiť lehotu rozhodovania o priznaní a výške dôchodku (zákonná lehota je 2 mesiace, v prípade potreby sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace). Preto je vhodné, aby sa každý zaujímal o svoje údaje už pred podaním žiadosti a zabezpečil si tak plynulý prechod do penzie. Sledovať prehľad o započítaných obdobiach svojho zamestnania (poistenia), informáciu o výške vymeriavacích základov na platenie poistného, všeobecných vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov získaných po roku 2003, môže každý záujemca už počas svojho aktívneho pracovného života aj prostredníctvom elektronického prístupu k individuálnemu účtu poistenca. Prístupovú Grid kartu k tomuto účtu získa bezplatne a na počkanie v pobočke Sociálnej poisťovne po predložení občianskeho preukazu. V Výška všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2015 je eur Všeobecný vymeriavací základ Sociálna poisťovňa využíva pri výpočte minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie. Jeho Ste už členom Klubu PP? O všetkých benefitoch, podmienkach a ostatných výhodách sa dozviete na 7

10 hodnota za rok 2015 je eur (oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila o 300 eur) sa použije pri výpočte výšky poistného zamestnancov, zamestnávateľov, povinne poistených SZČO a dobrovoľne poistených osôb pre rok Všeobecný vymeriavací základ Sociálna poisťovňa využije aj pri výpočte dôchodkových a ďalších dávok nemocenských, úrazových, garančných a dávok v nezamestnanosti. Prostredníctvom všeobecného vymeriavacieho základu sa určí aj vymeriavací základ poistencov štátu. Odkedy si poistenkyňa môže uplatniť nárok na materské? Sociálna poisťovňa sa stretáva s otázkami budúcich mamičiek, ktoré sa zaujímajú o to, kedy si môžu uplatniť nárok na materské. Poistenkyňa má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom (ak porodila skôr, potom odo dňa pôrodu). Je teda na poistenkyni, od ktorého dňa si v tomto období uplatní nárok na materské. Ak sa rozhodne uplatniť si nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, tento nárok jej bude za predpokladu splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok trvať celých 34 týždňov. Ak si uplatní nárok na materské menej ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, môže dôjsť ku kráteniu doby poskytovania materského (materské sa vyplatí iba do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu). Keďže v prípade poistenkyne, ktorá je tehotná, nárok na materské vzniká v zásade od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, k uvedenému dňu sa skúmajú aj podmienky na vznik nároku na túto nemocenskú dávku. Bez ohľadu na to, od ktorého dňa si nárok na materské poistenkyňa uplatní, splnenie podmienok nároku sa posúdi v zásade k začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Zamestnanec si môže uplatniť nárok na dávku, ak je zamestnávateľ v platobnej neschopnosti V prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa si zamestnanec môže uplatniť nárok na dávku garančného poistenia v Sociálnej poisťovni. Dávka garančného poistenia je určená na uspokojenie pracovnoprávnych nárokov zamestnanca (napr. nárok na mzdu, nárok na odstupné a pod.). Poskytuje sa najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ, predbežný správca alebo správca sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky za posledné tri mesiace trvania pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Tieto nároky sa potvrdzujú na tlačive Sociálnej poisťovne Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia. 8 Súťažíte radi? Staňte sa členom Klubu PP, zapojte sa do súťaží na a vyhrajte zaujímavé ceny.

11 Vybrali sme pre Vás Ústredie sociálnej poisťovne informuje O dôchodok z Českej republiky žiadate na Slovensku Ak má poistenec bydlisko na území Slovenskej republiky, žiadosť o dôchodkovú dávku z Českej republiky si podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa svojho trvalého pobytu. Žiadosť o dôchodok Sociálna poisťovňa následne postupuje Českej správe sociálneho zabezpečenia. Podobne, ako pri vybavovaní dôchodku na Slovensku, je potrebné, aby mal žiadateľ o dôchodok z Česka evidované všetky obdobia poistenia v Českej správe sociálneho zabezpečenia. Môže si to zistiť tak, že požiada Českú správu sociálneho zabezpečenia o vyhotovenie Informatívneho osobného listu dôchodkového poistenia, na ktorom si skontroluje, či evidujú všetky údaje o obdobiach poistenia v Českej republike. V prípade zistenia chýbajúceho obdobia poistenia žiadateľ môže už priamo pri podávaní žiadosti predložiť aj doklady k tomuto obdobiu. Vybavovanie dôchodku najčastejšie komplikuje a predlžuje, ak nie sú k dispozícii presné a úplné podklady o všetkých obdobiach poistenia. V záujme uľahčiť poistencom vybavovanie dôchodkových záležitostí Sociálna poisťovňa v spolupráci s Českou správou sociálneho zabezpečenia pripravuje Slovensko-český poradenský deň. Uskutoční sa v pobočke SP v Košiciach (Festivalové námestie 1) dňa 13. apríla Záujemcovia tam budú mať možnosť osobne s odborníkmi z českej i slovenskej strany prekonzultovať si informácie o dôchodkových dávkach z Česka, prípadne sa pripraviť na vybavovanie dôchodku tak, aby ich žiadosť o dôchodok nezdržiaval nedostatok informácií alebo dokladov. V Ako si vybaviť invalidný dôchodok Sociálna poisťovňa sa často stretáva s otázkami občanov, ktorí nevedia ako žiadať o invalidný dôchodok. Prvým krokom k jeho vybaveniu je vyplnenie a potvrdenie tlačiva Prehliadka Zisťovacia Kontrolná. Toto tlačivo občanovi poskytne príslušná pobočka v mieste jeho trvalého bydliska a vyplní a potvrdí ho jeho ošetrujúci lekár. Potvrdené tlačivo poistenec prinesie do svojej pobočky, kde si dohodne termín spísania žiadosti a aj posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktoré sa uskutoční spravidla v ten istý deň. V pobočke dostane aj informácie o potrebných dokladoch nevyhnutných na spísanie žiadosti. Ich zoznam nájde aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Invalidný dôchodok Uplatnenie nároku. Vybavenie invalidného dôchodku uľahčí, ak žiadateľ priloží aj aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré dokumentujú jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Invalidný dôchodok občanovi Sociálna poisťovňa prizná vtedy, ak pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bude mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % oproti zdravej osobe a súčasne splní podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia, ktorá je odstupňovaná podľa veku napr. u občana nad 45 rokov veku je to najmenej 15 rokov poistenia (zamestnania). Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na 9

12 Študentky, pozor! Na materské nemáte automaticky nárok Sociálna poisťovňa upozorňuje študentky, ktoré otehotneli počas štúdia na strednej alebo vysokej škole, že nárok na dávku materské im automaticky nevzniká. Podmienkou na jej priznanie je trvanie nemocenského poistenia (alebo trvanie ochrannej lehoty) najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Keďže žiaci stredných a vysokých škôl nie sú zo zákona povinne nemocensky poistení, jedinou možnosťou, ako im môže vzniknúť nárok na dávku, je poistiť sa dobrovoľne. Budúca mamička si tak môže vybrať jeden z dvoch balíkov tohto typu poistenia, v ktorých je dobrovoľné nemocenské poistenie zahrnuté (typy balíkov nájdete na našej webovej stránke v časti Dobrovoľne poistená osoba Balíky dobrovoľného poistenia. Dobrovoľne poistená študentka má tak v prípade tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa nárok na materské musí však spĺňať podmienku doby trvania poistenia (najmenej 270 dní) a tiež mať včas a riadne zaplatené poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie. Na tento typ poistenia nie je možné prihlásiť sa spätne. Živnostníci, poskytli ste Sociálnej poisťovni kontaktné údaje? Preverte si to! Sociálna poisťovňa od minulého roka zasiela živnostníkom informáciu o vzniku a zániku povinného poistenia SZČO a o výške ich mesačnej odvodovej povinnosti. Keďže sa blíži obdobie 20. júla, kedy je termín doručenia týchto oznámení živnostníkom, Sociálna poisťovňa sa na tento krok už v súčasnosti pripravuje. Aby sa tieto informácie dostali ku všetkým, ktorí budú na základe daňového priznania a oprávnenia na výkon činnosti povinní platiť sociálne odvody, Sociálna poisťovňa žiada všetky SZČO, aby si splnili povinnosť (resp. preverili) nahlásiť aktuálne kontaktné údaje. Povinnosť aktualizovať údaje týkajúce sa mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenia povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt ukladá SZČO aj zákon o sociálnom poistení, a to najneskôr do 8 dní od uskutočnenej zmeny. Pre informácie o prípadných nedoplatkoch na poistnom je dôležité, aby SZČO poskytli SP aj aktuálny ový kontakt alebo mobilné telefónne číslo. Predídu tak problémom v budúcnosti, ktoré súvisia s vymáhaním dlhu alebo prípadnou exekúciou. Kontakty si môžu aktualizovať v pobočkách Sociálnej poisťovne alebo jednoducho prostredníctvom ovej adresy mojekontakty@socpoist.sk. A ktorým živnostníkom bude Sociálna poisťovňa v tomto roku oznámenia o vzniku, zániku poistenia a o výške odvodov posielať? tým, ktorým od 1. júla 2016 vzniká povinné poistenie alebo im k 30. júnu 2016 zaniká, alebo tým SZČO, ktorým povinné poistenie pokračuje aj po 30. júni 2016 a zmenila sa im výška vymeriavacieho základu a suma poistného. To isté platí v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania, kde sú dátumy vzniku 10 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viac na

13 Vybrali sme pre Vás Ústredie sociálnej poisťovne informuje poistenia a zmeny vymeriavacieho základu 1. október 2016 a zániku poistenia 30. september 2016 tým SZČO, u ktorých vznik poistenia alebo zánik poistenia nastal počas kalendárneho roka, ďalej pri opätovnom nadobudnutí postavenia SZČO, resp. pri zániku oprávnenia na výkon podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pred žiadosťou o vyrovnávací príplatok sa informujte Sociálna poisťovňa od januára do marca 2016 registrovala viac ako žiadostí o vyrovnávací príplatok. Je to nová dôchodková dávka, na ktorú môže vzniknúť nárok od 1. januára 2016 a jej účelom je kompenzovať negatívne dôsledky rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) na dôchodky niektorých poistencov. Sociálna poisťovňa zatiaľ priznala vyrovnávací príplatok 247 žiadateľom a zamietla 661 žiadostí. Dôvodom zamietnutia žiadostí je nesplnenie podmienok nároku podľa zákona. Na Sociálnu poisťovňu sa často obracajú aj poistenci, ktorí nesplnili podmienky tým, že im nebol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky alebo podľa právnych predpisov Českej republiky za potrebné obdobie poistenia pred 1. januárom Pred žiadosťou o vyrovnávací príplatok preto dôchodcom odporúčame, aby sa informovali, či spĺňajú nárok na vyrovnávací príplatok. Podrobnejšie informácie o svojich dôchodkových nárokoch môžu získať na Slovenskočeskom poradenskom dni, ktorý bude v pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach na Festivalovom námestí 1 dňa 13. apríla Informovať sa môžu aj na bezplatnej linke Informačno-poradenského centra SP pre dôchodky , om cez Formulár pre otázky alebo prostredníctvom webovej stránky SP v časti Dôchodkové poistenie Vyrovnávací príplatok. V Narodenie dieťaťa nahláste Sociálnej poisťovni čo najskôr po jeho narodení Sociálna poisťovňa upozorňuje budúce mamičky, ktorým vznikol nárok na materské, aby nezabudli a po narodení dieťaťa vo vlastnom záujme čo najskôr doručili fotokópiu jeho rodného listu Sociálnej poisťovni. Matky, ktorým vznikol nárok na materské zo zamestnaneckého pomeru (alebo počas trvania ochrannej lehoty), odovzdajú fotokópiu v pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa. SZČO a dobrovoľne poistené osoby doručia rodný list pobočke podľa miesta trvalého bydliska. Fotokópia rodného listu nemusí byť overená a je možnosť doručiť ju prostredníctvom pošty, mailom alebo osobne na oddelenie nemocenského poistenia v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Je dôležité, aby si matky splnili túto povinnosť, pretože ak poberateľka materského nepredloží rodný list dieťaťa, výplata dávky jej bude pozastavená. Opäť sa obnoví až po doručení fotokópie rodného listu príslušnej pobočke. Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

14 Ak sa dieťa narodilo v inom členskom štáte Európskej únie, doklad o narodení dieťaťa Sociálna poisťovňa akceptuje aj v prípade, že je v inom ako slovenskom jazyku. Sociálna poisťovňa subjektom konsolidácie vzájomné vzťahy neodsúhlasuje Sociálna poisťovňa upozorňuje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a obchodné spoločnosti, ktorých sa týka konsolidácia účtovnej závierky, že odsúhlasenie vzájomných vzťahov nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne. V danej otázke je potrebné kontaktovať priamo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje na základe 22a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a ktorému Sociálna poisťovňa všetky potrebné informácie poskytuje. Údaje, ktoré vykazujú jednotlivé subjekty konsolidácie a údaje Sociálnej poisťovne totiž nie sú identické, dôvodom sú rozdielnosti evidencie Sociálnej poisťovne a jednotlivých subjektov konsolidácie. Organizácie, ktoré si chcú odsúhlasiť vzájomné vzťahy, nájdu všetky potrebné informácie na webovej stránke Ministerstva financií SR V Zbierke zákonov vyšlo: Zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. IV zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)] Účinnosť od 20. mája 2016 Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. VIII zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon); čl. XXXII zmena zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti; čl. XXXIII zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení; čl. XLI zmena zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení; čl. XLIX zmena zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele; čl. LIX zmena zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách] Účinnosť od 1. júla 2016 Oznámenie MPSVR SR č. 93/2016 Z. z o uložení dodatkov ku kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa Vyhlásené 25. januára 2016 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 98/2016 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/ 2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska 12 Ročný prístup k videoškoleniam zo mzdovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

15 Vybrali sme pre Vás V zbierke zákonov vyšlo zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií Účinnosť od 1. marca 2016 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci Účinnosť od 1. marca 2016 Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 121/2016 Z. z. o uložení kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa Účinnosť od 10. marca 2016 Zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov [v čl. XIV zmena zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, čl. XX zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), čl. XL zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), čl. LXXXIII zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čl. XCI zmena zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, čl. XCII zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, čl. CII zmena zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, čl. CV zmena zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, čl. CX zmena zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, čl. CXIII zmena zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, čl. CXX zmena zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, čl. CXXXVII zmena zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, čl. CXXXVIII zmena zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, čl. CXL zmena zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa, čl. CXLIX zmena zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, čl. CLXII zmena zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, čl. CLXIII zmena zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, čl. CLXXII zmena zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon] Účinnosť od 1. júla 2016 Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. II zmena zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, čl. V zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), čl. IX zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čl. XII zmena zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce] Účinnosť od 1. januára 2016 Opatrenie MPSVR č. 442/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 157/ 2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje vzor ponukového listu Účinnosť od 1. januára 2016 V Ročný prístup k videoškoleniam z oblasti verejnej správy vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

16 ZÁKONY A KOMENTÁRE Skratky zákon o zdravotnom poistení = zákon č. 580/ 2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zdravotné poistenie Úplné znenie zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení novelizovaný zákonmi č. 718/2004 Z. z., 305/2005 Z. z., 352/2005 Z. z., 660/2005 Z. z., 282/2006 Z. z., 522/2006 Z. z., 673/2006 Z. z., 358/2007 Z. z., 518/2007 Z. z., 530/2007 Z. z., 594/2007 Z. z., 8/2008 Z. z.(nepriamo), 461/2008 Z. z., 581/2008 Z. z., 108/2009 Z. z., 192/2009 Z. z., 533/2009 Z. z., 121/2010 Z. z., 136/2010 Z. z., 151/2010 Z. z., 499/2010 Z. z., 133/2011 Z. z., 250/2011 Z. z., 185/2012 Z. z., 252/2012 Z. z., 395/2012 Z. z.,421/2012 Z. z., 41/2013 Z. z., 153/2013 Z. z., 220/2013 Z. z., 338/2013 Z. z., 463/2013 Z. z., 185/2014 Z. z., 364/2014 Z. z., 77/2015 Z. z.,148/2015 Z. z., 253/2015 Z. z., 265/2015 Z. z., 336/2015 Z. z., 378/2015 Z. z., 428/2015 Z. z., 429/2015 Z. z.) s komentárom ZSP = zákon o sociálnom poistení = zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ZDP = zákon o dani z príjmov = zákon č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov PMPP 8/ Ak sa v texte použije spojenie zákon, tento zákon, ide o zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ibaže by z kontextu výslovne vyplývalo, že ide o iný zákon spomenutý v predchádzajúcom texte. úrad = Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ak sa v texte použije spojenie úrad, ide o Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ibaže by z kontextu výslovne vyplývalo, že ide o iný úrad ministerstvo = Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Správny poriadok = zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) Exekučný poriadok = zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov autorský zákon = zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov Zákonník práce = zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení neskorších predpisov zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike = zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov živnostenský zákon = zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia = nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 200, ) v platnom znení koordinačné nariadenia EÚ = nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 200, ) v platnom znení a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, ) v platnom znení vykonávacie nariadenie č. 987/2009 = nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)

17 č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, ) v platnom znení členský štát EÚ, EHP, Švajčiarsko = členský štát Európskej únie alebo zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarska konfederácia členský štát EZVO = členský štát Európskej únie, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarska konfederácia zmluvné štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore mimo EÚ sú Island, Nórsko, Lichtenštajnsko nečlenský štát = štáty s výnimkou štátov Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarskej konfederácie zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov = zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde = zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/ 1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení = zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/ 1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách = zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov = zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov = zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu = zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime = zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti = zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti = zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti = zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti = zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach = zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných Z Ročný prístup k videoškoleniam z právnej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

18 poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení = zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine = zákon č. 36/ 2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia = zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách = zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku = zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a pomienkach úhrady liekov = zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi = zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyhláška č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie = vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov = zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave = zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone Čl. I PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA 1 Predmet úpravy Tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len poistné ). Komentár k 1 Zdravotné poistenie v minulosti upravoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (účinný od 1. januára 1995 do 31. decembra 2004). Tento zákon bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Tento zákon upravoval povinné zdravotné poistenie. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení upravuje oblasť verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Zákon č. 580/2004 Z. z. 16 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

19 o zdravotnom poistení nadobudol účinnosť od 1. januára Odvtedy bol zákon mnohokrát novelizovaný, k 1. januáru 2016 je v platnosti už jeho 37. znenie (pôvodný zákon a 36 noviel). Sú prijaté aj ďalšie platné zmeny, ktoré však nadobudnú účinnosť až v budúcnosti (od 1. mája 2016, od 1. júna 2016 a od 1. januára 2017). Zmeny účinné od 1. mája 2016 a od 1. júna 2016 sú už zapracované v tomto komentári. Zákon o zdravotnom poistení upravuje predovšetkým vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia. Tieto vzťahy sú v ťažiskovej druhej časti zákona a zahŕňajú predovšetkým: osobný rozsah verejného zdravotného poistenia ( 3) na ktoré osoby sa vzťahuje verejné zdravotné poistenie podľa predpisov Slovenskej republiky vznik verejného zdravotného poistenia ( 4) a zánik verejného zdravotného poistenia ( 5) za akých podmienok (právnych skutočností) vzniká a za akých podmienok zaniká verejné zdravotné poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vzťahy súvisiace s podaním prihlášky na verej-né zdravotné poistenie ( 6) vzťahy súvisiace s platením poistného na verejné zdravotné poistenie ( 10b až 19) vzťahy súvisiace s vykazovaním poistného na verejné zdravotné poistenie ( 20) premlčanie vo verejnom zdravotnom poistení ( 21) práva a povinnosti poistenca ( 22) oznamovacie povinnosti poistenca, platiteľa poistného, zdravotnej poisťovne, iných osôb ( 23) povinnosti platiteľa poistného ( 24) povinnosti zdravotnej poisťovne ( 25) vzťahy súvisiace so zverejňovaním zoznamu dlžníkov ( 25a) vzťahy súvisiace s ukladaním pokút ( 26) V rámci vzťahov súvisiacich s platením poistného na verejné zdravotné poistenie je v zákone upravené: definícia zárobkovej činnosti na účely zákona o zdravotnom poistení ( 10b) Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení platitelia poistného na verejné zdravotné poistenie ( 11) sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie ( 12) vymeriavací základ na verejné zdravotné poistenie ( 13) odpočítateľná položka ( 13a) rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu ( 14) vznik povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie a spôsob platenia poistného ( 15) preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie: platitelia preddavku a výška preddavku ( 16), splatnosť preddavku ( 17) výkaz nedoplatkov: náležitosti výkazu nedoplatkov a konanie o výkaze nedoplatkov ( 17a), doručovanie výkazu nedoplatkov ( 17b) úroky z omeškania ( 18) ročné zúčtovanie poistného ( 19) V rámci právnej úpravy premlčania vo verejnom zdravotnom poistení ( 21) je upravené: premlčanie pri uplatňovaní nároku na poistné premlčanie práva vymáhať poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť premlčanie práva na vrátenie preplatku Zákon o zdravotnom poistení upravuje len rámcovo vzťahy súvisiace s finančnou úhradou zdravotnej starostlivosti ( 9). Tieto vzťahy upravujú podrobnejšie osobitné predpisy zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. V tretej časti zákona sú upravené vzťahy súvisiace s prerozdeľovaním poistného na verejné zdravotné poistenie jednotlivým zdravotným poisťovniam ( 27, 27a, 27b, 28, 28a). Vo štvrtej časti zákona (Spoločné a prechodné ustanovenia) je upravená predovšetkým aplikácia viacerých znení zákona o zdravotnom poistení v rôznych časových obdobiach účinnosti Z Čo je potrebné pre mzdárku? Sledujeme za vás na Chcete si to vyskúšať? Volajte tel. č

20 tohto zákona. Prechodné ustanovenia ustanovujú, na ktoré vzťahy je potrebné aplikovať skoršiu právnu úpravu (prípadne, do akého času sa bude aplikovať) a na ktoré vzťahy je už potrebné aplikovať neskoršiu právnu úpravu (prípadne, od akého času sa bude aplikovať). Ide najmä o: Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 ( 29c) Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011 ( 36) Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011 ( 37) Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2011 ( 38) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2012 ( 38a) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013 ( 38b) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2013 ( 38d) Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2013 ( 38ea) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 ( 38e) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 ( 38eb) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2015 ( 38ec) Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2016 ( 38c) Viaceré ustanovenia štvrtej časti sú už obsolentné (aplikovali sa v minulosti, avšak v súčasnosti sa neaplikujú, najmä v dôsledku toho, že táto právna úprava bola viazaná na konkrétne obdobie alebo na vzťahy, ktoré už neexistujú). 2 Pojem a druhy zdravotného poistenia (1) Zdravotné poistenie je a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len poistenec ) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len zdravotná starostlivosť ) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 1) b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu. 2) (2) Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. 2a) Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. 57) Komentár k 2 Zdravotné poistenie v podmienkach Slovenskej republiky existuje ako povinné verejné zdravotné poistenie alebo ako individuálne zdravotné poistenie. Tieto systémy sú oddelené. Verejné zdravotné poistenie je súčasťou verejného práva, patrí do odvetvia práva sociálneho zabezpečenia, ktoré zahŕňa predovšetkým poistný systém (sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie), systém štátnej sociálnej podpory a systém štátnej sociálnej pomoci. Verejné zdravotné poistenie je podrobne upravené práve v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tzn. vykonáva sa za podmienok ustanovených týmto zákonom. Na rozdiel od toho, individuálne zdravotné poistenie je inštitútom súkromného práva, v rámci neho patrí do právneho odvetvia občianskeho (civilného) práva. Individuálne zdravotné poistenie je upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka (záväzkové právo) v XV. hlave (Poistné zmluvy). Individuálne zdravotné poistenie je súčasťou širšieho celku poistenia osôb (podľa 790 Občianskeho zákonníka ide o poistenie fyzickej osoby pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti). Verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje takmer na všetky osoby nachádzajúce sa na území 18 Školíme vás radi vyberte si to najlepšie školenie pre seba na

21 Slovenskej republiky. Vyplýva to z toho, že ide o povinné poistenie, tzn. že poistný vzťah podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (podľa zákona o zdravotnom poistení) vzniká ex lege bez ohľadu na vôľu poistenca byť verejne zdravotne poistený. Na rozdiel od toho, individuálne zdravotné poistenie sa vzťahuje len na úzky okruh osôb, ktoré uzavreli zmluvu s komerčnou (súkromnou) zdravotnou poisťovňou. Poistný vzťah individuálneho zdravotného poistenia medzi poistencom a komerčnou zdravotnou poisťovňou vzniká výlučne na základe uzavretej poistnej zmluvy uplatňuje sa kontraktuálny princíp založený na slobodnom rozhodnutí obidvoch zmluvných strán. Pre právne úkony týkajúce sa tohto poistenia je v zásade potrebná písomná forma ( 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo platí aj pre uzavretie poistnej zmluvy. Poistná zmluva je však uzavretá aj zaplatením poistného zo strany fyzickej alebo právnickej osoby vo výške uvedenej v návrhu poistnej zmluvy predloženej zo strany poistiteľa ( 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vzťahy vznikajúce vo verejnom zdravotnom poistení sú vzťahy, ktoré reguluje právny predpis = zákon o zdravotnom poistení. Vzťahy vznikajúce na základe individuálneho zdravotného poistenia sú regulované úpravou Občianskeho zákonníka len rámcovo, ťažiskovo sú upravené v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach poistiteľa. Rozdiel medzi verejným a individuálnym zdravotným poistením sa prejavuje aj v niektorých ďalších inštitútoch, ktoré sprevádzajú a dopĺňajú hlavné poslanie týchto vzťahov: napr. v inštitúte premlčania, pri možnosti ukladania pokút za nesplnenie povinností pri verejnom zdravotnom poistení alebo pri procesnej stránke uplatnenia nárokov z (ne)zaplateného poistného. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť. Právo na vrátenie preplatku sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. Nárok na zaplatenie poistného z individuálneho zdravotného poistenia sa premlčí vo všeobecnej premlčacej dobe troch rokov. Z uvedeného vyplýva, že vzťahom platenia poistného na verejné zdravotné poistenie sa poskytuje širšia ochrana, pretože nároky z týchto vzťahov možno uplatňovať aj po dlhšej dobe. Nárok zdravotnej poisťovne na zaplatenie poistného možno uplatňovať až do uplynutia päť rokov od splatnosti poistného. Nárok zdravotnej poisťovne na zaplatenie úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú zdravotná poisťovňa zaplatila napriek tomu, že túto úhradu má zaplatiť poistenec, možno uplatňovať až do uplynutia päť rokov odo dňa úhrady za zdravotnú starostlivosť zo strany zdravotnej poisťovne. V prípade vzniku preplatku na zaplatenom poistnom na verejné zdravotné poistenie možno uplatniť nárok poistenca na vrátenie preplatku až do uplynutia päť rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. Za nesplnenie povinností uvedených v zákone o zdravotnom poistení pri verejnom zdravotnom poistení môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť pokutu. Na rozdiel od toho, pri individuálnom zdravotnom poistení sa nároky z nesplnenia povinností uvedených v poistnej zmluve môžu uplatniť len prostredníctvom všeobecného súdu. Nároky z nezaplateného poistného, poistného zaplateného v nesprávnej výške, prípadne aj úroky z omeškania si pri verejnom zdravotnom poistení môže uplatniť samotný subjekt vykonávajúci poistenie zdravotná poisťovňa. Zdravotná poisťovňa môže vydať výkaz nedoplatkov. V prípade, ak poistenec nepodá proti výkazu nedoplatkov včas námietky, výkaz nedoplatkov sa stane právoplatným a vykonateľným. Právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom. Na rozdiel od toho, pri individuálnom zdravotnom poistení sa nároky z nezaplateného Z Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na puskarova@pp.sk alebo volajte

22 poistného môžu uplatniť len prostredníctvom všeobecného súdu. Z verejného zdravotného poistenia sa poskytuje zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len zdravotná starostlivosť) podľa zákona č. 576/ 2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje v rozsahu uvedenom v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Z individuálneho zdravotného poistenia sa poskytuje poistné plnenie, ktoré je upravené v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach. Keďže je vykonávanie verejného zdravotného poistenia činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, vzťahuje sa naň zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto zákona sú zdravotné poisťovne subjektmi verejnej správy a ich rozpočtové hospodárenie je vykázané vo fondoch zdravotného poistenia. Rozpočtovanie príjmov a výdavkov verejného zdravotného poistenia je súčasťou a jednou z hlavných kapitol rozpočtu verejnej správy (pozri napr. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 schválený Národnou radou Slovenskej republiky, zverejnený na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky:< finance.gov.sk/default.aspx?catid=10084>). Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely verejného zdravotného poistenia, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Na postavenie zdravotnej poisťovne sa v zásade vzťahuje Obchodný zákonník. Iná osoba ako zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať verejné zdravotné poistenie. Zdravotná poisťovňa vykonáva predovšetkým tieto činnosti (uvedené v 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach): a) prijíma a potvrdzuje prihlášky na verejné zdravotné poistenie a vydáva preukazy poistencov verejného zdravotného poistenia, b) vydáva európske preukazy zdravotného poistenia, c) prijíma poistné na verejné zdravotné poistenie a prerozdeľuje poistné, d) uplatňuje nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, e) poskytuje iným zdravotným poisťovniam a poistencom informácie, f) vykonáva poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného, g) uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, h) uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, i) zaraďuje poistencov na dispenzarizáciu na základe návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu a vedie zoznam takýchto poistencov, j) vykonáva kontrolnú činnosť, k) vykonáva analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení štvrťroka, l) vymáha pohľadávky na poistnom vrátane úrokov z omeškania, pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a pohľadávky vyplývajúce z prerozdelenia poistného na základe právoplatného rozhodnutia úradu, m) poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje, n) poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti, o) vedie zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, p) vydáva výkaz nedoplatkov, q) vydáva rozhodnutie o žiadosti o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine, 20 Ak ste s nami spokojní, povedzte to všetkým, ak ste s nami nespokojní, povedzte to nám. Píšte na sluzby@pp.sk.

23 r) plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta pobytu a inštitúcie miesta bydliska v súlade s nariadením č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, s) uhrádza poistencovi čiastku, o ktorú jeho úhrnná výška úhrad za doplatky za lieky čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia za kalendárny štvrťrok prekročila limit spoluúčasti, t) vykonáva ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca a ak mal poistenec zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa, u) zaraďuje poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti do pevnej siete, v) plní povinnosti v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, w) refunduje náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť za svojho poistenca alebo za osobu, pre ktorú je inštitúciou miesta pobytu alebo inštitúciou miesta bydliska, a to zdravotnej poisťovni, ktorá uhradila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti alebo inštitúcii miesta pobytu, alebo inštitúcii miesta bydliska v inom členskom štáte bez právneho dôvodu alebo z dôvodu zániku poistného vzťahu v tejto zdravotnej poisťovni, vytvára a vedie zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Individuálne zdravotné poistenie vykonávajú poisťovne, ktorých podmienky na vykonávanie poisťovacej činnosti upravuje od 1. januára 2016 nový zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predtým do 31. decembra 2015 poisťovaciu činnosť upravoval ťažiskový čl. I zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol novým zákonom zrušený, aj keď ostatné články skoršieho predpisu zostali v platnosti. Individuálne zdravotné poistenie je zaradené podľa klasifikácie poistných odvetví podľa poistných druhov v rámci prílohy č. 1 tohto zákona do časti A poistné odvetvia neživotného poistenia, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení konkrétne odvetvie č. 1 Poistenie úrazu a odvetvie č. 2 Poistenie choroby. DRUHÁ ČASŤ VEREJNÉ ZDRAVOTNÉ POISTENIE 3 Osobný rozsah verejného zdravotného poistenia (1) Poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len verejne zdravotne poistená ). (2) Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, d) je nezaopatrený rodinný príslušník osoby, ktorá podlieha právnym predpisom iného členského štátu podľa osobitných predpisov 3a) na účely vykonávania osobitných predpisov; 3a) za takého nezaopatreného rodinného príslušníka sa považuje 1. nezaopatrené dieťa podľa 11 ods. 7 písm. a), 2. manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku, 3. manžel alebo manželka, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, 4. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) a b), je vedená v evidencii Z Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na 21

24 uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v nezamestnanosti, 5. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) a b) a ktorá dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok, 6. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) a b) a je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok, 7. manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) a b) a nie je poistencom štátu podľa 11 ods. 7. (3) Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len členský štát ) a a) je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, okrem prípadov, ak sa na takúto osobu vzťahujú osobitné predpisy 3a) alebo medzinárodná zmluva, b) vykonáva alebo má oprávnenie vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem prípadov, ak sa na takúto osobu vzťahujú osobitné predpisy 3a) alebo medzinárodná zmluva, c) je azylant, 4) d) je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo žiak alebo študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí 4a) a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike, e) je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, 5) f) je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky, 6) g) je vo väzbe 7) alebo vo výkone trestu odňatia slobody, 8) h) je nezaopatrený rodinný príslušník, 8a) ktorý sa poistencovi narodil v inom členskom štáte, i) je nezaopatrený rodinný príslušník, ktorého za takého považujú právne predpisy členského štátu jeho bydliska. 8aa) (4) Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike, ak nie je zdravotne poistená v cudzine a poberá starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok alebo výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, výlučne zo Slovenskej republiky a nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) a b), ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná; ustanovenie sa nepoužije, ak má fyzická osoba trvalý pobyt v cudzine okrem členských štátov a je poistená na úhradu liečebných nákladov počas pobytu v Slovenskej republike. (5) Zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; 8b) v prípade štátov, ktoré 22 Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Daňovej kaviarni na

25 nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov. (6) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť zamestnávateľa organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. (7) Miesto alebo zariadenie na výkon činností sa považuje za trvalé podľa odseku 6, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. (8) Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá koná v mene zamestnávateľa a sústavne alebo opakovane prerokúva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe plnomocenstva. Fyzická osoba koná v mene zamestnávateľa, ak koná na základe jeho pokynov, pričom zamestnávateľ výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (9) Verejne zdravotne poistená nie je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky, ktorá je zdravotne poistená v cudzine okrem členských štátov a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v Slovenskej republike, činnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, 8c) činnosť vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, činnosť člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby 8d) alebo činnosť spoločníka s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo člena družstva. Takáto fyzická osoba nemá nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. 1) Komentár k 3 Toto ustanovenie určuje príslušnosť k verejnému zdravotnému poisteniu SR. Avšak príslušnosť k verejnému zdravotnému poisteniu v členských štátoch EÚ určujú aj koordinačné nariadenia (nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacie nariadenie č. 987/2009). V konkrétnom prípade s cezhraničným prvkom (pracovník, zamestnávateľ, miesto vykonania práce) je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu. V praxi je v sporných prípadoch potrebné požiadať o určenie uplatniteľnej legislatívy. V Slovenskej republike určuje uplatniteľnú legislatívu Sociálna poisťovňa. Ak zamestnanec, resp. SZČO vykonávajú svoju činnosť súbežne (striedavo) na území dvoch alebo viacerých členských štátov a majú bydlisko na území Slovenska, oznámia svoju situáciu podľa vykonávacieho nariadenia písomne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podaním žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy vzťahujúcej sa na ich situáciu. V prípade podania žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy osobou, ktorá má bydlisko na území iného členského štátu, Sociálna poisťovňa postúpi takúto žiadosť príslušnej inštitúcii iného členského štátu, resp. ju vráti dotknutej osobe s tým, že nie je oprávnená v danom prípade rozhodovať vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. V prípade určenia slovenskej legislatívy, Sociálna poisťovňa, ústredie, vystaví PD A1, ktorý zašle zamestnancovi, resp. SZČO. V prípade určenia legislatívy iného členského štátu Sociálna poisťovňa oznámi určenie príslušnej legislatívy dotknutej osobe a príslušnej inštitúcii druhého členského štátu. Komentár k 3 ods. 1 Účasť na verejnom zdravotnom poistení sa viaže len na fyzické osoby, a to vzhľadom na dôvod Z Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk. 23

26 existencie zdravotného poistenia zabezpečovať úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Fyzickú osobu, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa zákona o zdravotnom poistení, označuje tento zákon za poistenca. Komentár k 3 ods. 2 Z hľadiska osobného rozsahu vymedzenia okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje verejné zdravotné poistenie, v zásade platí základné pravidlo, že verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt je upravený v zákone č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Z tohto základného pravidla, podľa ktorého je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky aj povinne verejne zdravotne poistená podľa predpisov Slovenskej republiky, sú nasledovné výnimky (to znamená, že napriek tomu, že osoba patriaca pod výnimku má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je zdravotne poistená v Slovenskej republike). Ide o: a) Fyzickú osobu, ktorá je zamestnaná v cudzine (mimo územia Slovenskej republiky) a zároveň je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Napríklad osoba s trvalým pobytom v SR je zamestnaná v pracovnom pomere na území Rakúska a podľa rakúskych právnych predpisov je aj zdravotne poistená. b) Fyzickú osobu, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a zároveň je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva túto činnosť. Napríklad osoba s trvalým pobytom v SR podniká v Českej republike a podľa právnych predpisov Českej republiky je aj zdravotne poistená. c) Fyzickú osobu, ktorá sa dlhodobo zdržiava v cudzine a zároveň je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zákon o zdravotnom poistení považuje za zdravotné poistenie v cudzine systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie (teda rovnaký systém financovania ako v Slovenskej republike) alebo financovaný prostredníctvom daňového systému. Zákon o zdravotnom poistení považuje za zdravotné poistenie v cudzine aj komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou iného členského štátu EZVO pre činnosť vykonávanú podľa článku 1 písm. e) nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (napr. osobitný systém poistenia pre štátnych zamestnancov). V prípade štátov mimo EZVO sa za zdravotné poistenie v cudzine považuje aj komerčné poistenie liečebných nákladov. Napríklad osoba s trvalým pobytom v SR v dôchodkovom veku, ktorá už nevykonáva zárobkovú činnosť, býva po dobu jedného roka u svojej dcéry v Nemecku a zároveň je zdravotne poistená podľa právnych predpisov Nemecka. d) Fyzickú osobu, ktorá je nezaopatrený rodinný príslušník osoby, ktorá podlieha právnym predpisom iného členského štátu podľa koordinačného nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Zdravotné poistenie nezaopatreného rodinného príslušníka sa podľa koordinačných nariadení EÚ vždy viaže na ekonomicky aktívneho poistenca (zdravotné poistenie nezaopatreného rodinného príslušníka nasleduje zdravotné poistenie ekonomicky aktívneho poistenca). Príklad: Osoba A s trvalým bydliskom v SR začne vykonávať zamestnanie na území Maďarska. Z dôvodu, že táto osoba vykonáva pracovnú činnosť v Maďarsku, stáva sa verejne zdravotne poistenou v systéme Maďarska. Ak má osoba A maloleté 24 Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na

27 deti, tieto sa ako nezaopatrení rodinní príslušníci naviažu na osobu A a stanú sa rovnako poistencami v systéme zdravotného poistenia Maďarska a prestanú byť poistencami v systéme SR, aj keď na území SR majú naďalej trvalý pobyt. Na účely koordinačných nariadení sa za takého nezaopatreného rodinného príslušníka podľa právnych predpisov SR považuje: da) Nezaopatrené dieťa podľa zákona o zdravotnom poistení (pozri komentár k 11 ods. 7). Nezaopatrené dieťa teda nasleduje zdravotné poistenie štátu svojho rodiča. db) Manžel (manželka) poberajúci rodičovský príspevok. Podmienky priznania a výplaty rodičovského príspevku upravuje zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oprávnenou osobou na poberanie rodičovského príspevku môže byť: 1. rodič dieťaťa alebo 2. fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo 3. manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Nárok na rodičovský príspevok môže tejto oprávnenej osobe vzniknúť, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a súčasne má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. V prípade, že oprávnená osoba zabezpečujúca riadnu starostlivosť o dieťa nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, nárok na rodičovský príspevok môže tejto oprávnenej osobe vzniknúť, ak je osobou, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ. Rodičovský príspevok patrí oprávnenej osobe v prípade starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa. V prípade, že má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, rodičovský príspevok patrí oprávnenej osobe v prípade starostlivosti o dieťa až do šiestich rokov veku dieťaťa. Ak bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení rodičovský príspevok sa môže poskytnúť až do šiestich rokov veku dieťaťa, avšak najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. Osoba v manželstve poberajúca rodičovský príspevok teda nasleduje zdravotné poistenie štátu svojho manžela. dc) Manžel (manželka) osobne, celodenne a riadne sa starajúci o dieťa vo veku do šiestich rokov. V zásade by mala táto kategória pokrývať celú predchádzajúcu kategóriu (manžel poberajúci rodičovský príspevok) pretože v súčasnosti každá osoba, poberajúca rodičovský príspevok, spĺňa to, že je osobou osobne, celodenne a riadne sa starajúcou o dieťa vo veku do šiestich rokov). Toto bude platiť, samozrejme, len pokiaľ sa nezmení okruh osôb poberajúcich rodičovský príspevok (môže nastať v budúcnosti). Okrem toho do tejto skupiny budú patriť aj osoby, ktoré nepoberajú rodičovský príspevok napr. z dôvodu, že nespĺňajú iné podmienky na jeho výplatu alebo ich dieťa je staršie ako tri roky. Osoba v manželstve starajúca sa o dieťa vo veku do šiestich rokov teda nasleduje zdravotné poistenie svojho manžela. dd) Manžel alebo manželka, ktorá nie je zamestnancom ani SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení (pozri komentár k 11 ods. 3 a 4) a zároveň je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom nepoberá dávku v nezamestnanosti. Podmienky zaradenia a vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( 34 až 36). Osoba v manželstve vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorá nepoberá dávku v nezamestnanosti, nie je zamestnancom ani SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení, teda nasleduje zdravotné poistenie štátu svojho manžela. Z Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk. 25

28 de) Manžel alebo manželka, ktorá nie je zamestnancom ani SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení, dosiahla dôchodkový vek a nevznikol jej nárok na dôchodok. Podmienky nároku na starobný dôchodok sú upravené v 65 zákona o sociálnom poistení. Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Všeobecný dôchodkový vek je v súčasnosti 62 rokov, od 1. januára 2017 sa bude postupne predlžovať (pozri 65a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2016). V prechodnom období do konca roka 2023 môžu mať nižší dôchodkový vek skôr narodené ženy, prípadne ženy, ktoré vychovali deti (pozri 65 ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení), a takisto poistenci, ktorí získali nároky zo zvýhodnených pracovných kategórií (pozri 274 zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek, avšak nevznikol jej nárok na starobný dôchodok, je osobou, ktorá nezískala 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (pozri 60 zákona o sociálnom poistení). Osoba v manželstve v dôchodkovom veku, ktorej nevznikol nárok na dôchodok a zároveň nie je zamestnancom ani SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení, teda nasleduje zdravotné poistenie štátu svojho manžela. df) Manžel alebo manželka, ktorá nie je zamestnancom ani SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení, je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v 70 zákona o sociálnom poistení. Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v 72 zákona o sociálnom poistení a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu na účely uznania invalidity určuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne v konaní o nároku na invalidný dôchodok. Požadovaný počet rokov na nárok na invalidný dôchodok je stanovený priamo úmerne v závislosti od veku poistenca (pozri 72 zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá je uznaná za invalidnú, avšak nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok, je v zásade osobou, ktorá nezískala požadovaný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Invalidná osoba v manželstve, ktorej nevznikol nárok na invalidný dôchodok a zároveň nie je zamestnancom ani SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení, teda nasleduje zdravotné poistenie štátu svojho manžela. dg) Manžel alebo manželka, ktorá nie je zamestnancom ani SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení a nie je poistencom štátu podľa 11 ods. 7. Osoba v manželstve, ktorá nespĺňa podmienky na to, aby sa považovala za poistenca štátu (pozri komentár k 11 ods. 7) a zároveň nie je zamestnancom ani SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení, teda nasleduje zdravotné poistenie štátu svojho manžela. Komentár k 3 ods. 3 Okrem osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sú zdravotne poistené podľa slovenských predpisov aj ďalšie osoby, ktoré na území Slovenskej republiky trvalý pobyt nemajú. Spoločným menovateľom týchto osôb je, že nie sú zdravotne poistené v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EÚ + Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) alebo vo Švajčiarskej konfederácii (iný členský štát EZVO) a majú určitý vzťah k Slovenskej republike. Toto ustanovenie nemá za cieľ stanoviť, akým spôsobom sa určuje príslušnosť k zdravotnému 26 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

29 poisteniu určitého členského štátu pre osoby s trvalým pobytom v EÚ to určujú koordinačné nariadenia EÚ. Článok 11 ods. 1 koordinačného nariadenia č. 883/2004 ustanovuje, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Z uvedeného vyplýva, že osoby podliehajúce tomuto nariadeniu môžu mať v rámci Európskej únie len jedno zdravotné poistenie (zdravotné poistenie len v jednom členskom štáte). Ak však už bola vylúčená príslušnosť zdravotného poistenia iného členského štátu, potom vzniká verejné zdravotné poistenie SR osobe, ktorá má určitý vzťah k Slovenskej republike. Takisto vzniká verejné zdravotné poistenie SR osobe s trvalým pobytom v treťom štáte, ktorá má určitý vzťah k Slovenskej republike. Takýto vzťah k Slovenskej republike má osoba, ktorá je: a) zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky; Príklad: Obyvateľ Rumunska je zamestnaný v pracovnom pomere u slovenského zamestnávateľa (zamestnávateľa so sídlom alebo stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky). Obyvateľ Maďarska zamestnaný v pracovnom pomere k pobočke zahraničnej firmy so sídlom na území Slovenskej republiky. Tieto osoby sú verejne zdravotne poistené v SR. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Z tohto pravidla môžu byť tieto výnimky: 1. Zdravotné poistenie SR sa však nemusí vzťahovať na niektorých zamestnancov so sídlom zamestnávateľa v SR v prípadoch, ktoré určujú koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva (napr. výkon zamestnania vo viacerých členských štátoch). 2. Uvedené neplatí automaticky tiež pre zamestnancov bez trvalého pobytu v SR zamestnaných na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, hoci by boli v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi so sídlom na území Slovenskej republiky. Napríklad obyvateľ Ukrajiny vykonávajúci prácu na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa so sídlom v Michalovciach nie je automaticky zdravotne poistený v SR, ibaže by to určovala medzinárodná zmluva. 3. Uvedené neplatí tiež pre zamestnancov bez trvalého pobytu v SR zamestnaných u zamestnávateľa, ktorý má na území Slovenskej republiky síce sídlo, avšak tento zamestnávateľ požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva. Teda osoba, ktorá nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EZVO, avšak je zamestnaná u zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva, nie je povinne verejne zdravotne poistená v SR. Príklad: Osoba zamestnaná v pracovnom vzťahu k veľvyslanectvu Tureckej republiky v Slovenskej republike a pod. Podmienky vyňatia diplomatických zástupcov a ďalších osôb zamestnaných výlučne u diplomatického zástupcu z pôsobnosti ustanovení o sociálnom zabezpečení ustanovuje čl. 33 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch (publikovaného v SR aj ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch). Podmienky vyňatia členov konzulárneho úradu a ich rodinných príslušníkov žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti z pôsobnosti ustanovení o sociálnom zabezpečení ustanovuje čl. 48 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch (publikovaného v SR aj ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch). b) vykonáva alebo má oprávnenie vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť podľa zákona o zdravotnom Z Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým mzdovým a personálnym informáciám. Volajte

30 poistení [pozri komentár k 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3]; Príklad: Obyvateľ Poľska podniká na území Slovenskej republiky (je registrovaný ako SZČO). Táto osoba je poistencom v systéme SR. Zdravotné poistenie sa však nemusí vzťahovať na SZČO vykonávajúcu samostatnú zárobkovú činnosť v SR v prípadoch, ktoré určujú koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva (napr. výkon samostatnej zárobkovej činnosti vo viacerých členských štátoch). c) azylant; Postavenie azylantov v Slovenskej republiky upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. d1) študent z iného členského štátu EZVO a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike alebo; d2) zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo; d3) žiak alebo študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike; Študenti zo zahraničia, ktorí študujú na škole v Slovenskej republike, sú zdravotne poistení v SR za podmienky, že nie sú zdravotne poistení v inom členskom EZVO, ak: sú študentmi v inom členskom štáte EZVO (napr. študent študujúci na univerzite v Nórsku je na študijnom programe na vysokej škole na Slovensku) alebo sú študentmi nečlenského štátu a študujú na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (napr. na základe Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy pozri Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 210/1995 Z. z.), sú Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Postavenie Slováka žijúceho v zahraničí upravuje zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z. z. Podľa 2 tohto zákona je Slovákom žijúcim v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je štátnym občanom Slovenskej republiky. Slovákom žijúcim v zahraničí je aj osoba, ktorá síce nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie (aktívne prejavy hlásenia sa k slovenskému národu a k hodnotám reprezentujúcim slovenský jazyk, slovenské kultúrne dedičstvo a tradície), zároveň on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť. e) maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu. Ide o maloleté nezaopatrené deti, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, ktorým sa na základe rozhodnutia súdu poskytuje sociálna služba v zariadení dočasnej starostlivosti o deti podľa 32 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. f) cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky; V minulosti upravoval pobyt cudzincov zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý bol nahradený zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Podľa 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov je cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Občanom Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu. Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. Inštitút zaistenia je upravený 28 Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo.

31 v 88 a nasl. tohto zákona. Počas zaistenia cudzinca na území Slovenskej republiky je tento cudzinec zdravotne poistený v SR, samozrejme za podmienky, že tento zaistený cudzinec nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EZVO. g) osobou vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; Podmienky výkonu väzby upravuje zákon č. 221/ 2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Podmienky výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Počas trvania výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody je osoba zdravotne poistená v SR, samozrejme za podmienky, že táto osoba nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EZVO. h) nezaopatrený rodinný príslušník podľa čl. 1 písm. i) bod 2 nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (pozn. nariadenie tu uvádza manžela/manželku, neplnoleté deti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti), ktorý sa poistencovi SR narodil v inom členskom štáte; Z uvedeného vyplýva, že zdravotné poistenie SR sa vzťahuje aj na nezaopatrené dieťa bez trvalého pobytu v SR, ak ide o nezaopatrené dieťa narodené poistencovi SR v inom členskom štáte, ak zároveň nie je zdravotne poistené v inom členskom štáte. i) nezaopatrený rodinný príslušník, ktorého za takého považujú právne predpisy členského štátu jeho bydliska. Podľa koordinačných nariadení EÚ sa zdravotné poistenie nezaopatreného rodinného príslušníka vždy viaže na ekonomicky aktívneho poistenca (zdravotné poistenie nezaopatreného rodinného príslušníka nasleduje zdravotné poistenie ekonomicky aktívneho poistenca). Príklad: Osoba A s trvalým bydliskom v Českej republike začne Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení vykonávať zamestnanie na Slovensku. Z dôvodu, že vykonáva pracovnú činnosť na Slovensku, stáva sa verejne zdravotne poistenou v SR. Ak má osoba A maloleté deti, tieto sa ako nezaopatrení rodinní príslušníci naviažu na osobu A, a stanú sa rovnako poistencami slovenského systému a prestanú byť poistencami v systéme Českej republiky, aj keď tam majú naďalej trvalý pobyt. Z uvedeného vyplýva, že zdravotné poistenie SR sa vzťahuje aj na osobu bez trvalého pobytu v SR, ak ide o osobu definovanú alebo uznanú za rodinného príslušníka poistenca SR, alebo označenú za člena domácnosti poistenca SR podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom má daná osoba bydlisko. Pri určení okruhu nezaopatrených rodinných príslušníkov podľa tohto písmena sa musí vychádzať z konkrétnej úpravy právnych predpisov iného členského štátu (členského štátu bydliska).v praxi to znamená, že to, či sa určitá osoba bude považovať za rodinného príslušníka sledujúceho zdravotné poistenie konkrétneho poistenca SR, závisí od toho, či legislatíva členského štátu jeho bydliska ho považuje za takéhoto rodinného príslušníka (napr. legislatíva Českej republiky môže za takýchto rodinných príslušníkov uznávať iný okruh osôb ako legislatíva Španielska). Uznávanie konkrétnych rodinných príslušníkov sa uskutočňuje ich dopí-saním do príslušného prenosného dokumentu S1 (PD S1) vystaveného poistencovi SR. Následne príslušná zdravotná poisťovňa predloží tento prenosný dokument zdravotnej poisťovni v štáte bydliska. Po potvrdení a zaevidovaní prenosného dokumentu bude nezaopatreným rodinným príslušníkom vystavený preukaz poistenca s pečiatkou EÚ. Týmto preukazom poistenca EÚ sa budú preukazovať u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v mieste bydliska. Pojem bydliska je definovaný v čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a v čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Komentár k 3 ods. 4 Okrem osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a okrem osôb uvedených Z Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na alebo volajte

32 v predchádzajúcom odseku sú zdravotne poistené podľa slovenských predpisov aj ďalšie osoby, ktoré na území Slovenskej republiky nemajú trvalý pobyt. Príslušnosť k zdravotnému poisteniu SR pre tieto osoby vyplýva z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide o osoby, ktoré nie sú zdravotne poistené v cudzine (pozri komentár k 3 ods. 5), pričom poberajú výlučne zo systému sociálneho poistenia Slovenskej republiky alebo zo systému výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov Slovenskej republiky niektorý z uvedených dôchodkov: a) starobný dôchodok, b) invalidný dôchodok, c) vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, d) sirotský dôchodok, e) výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov a dovŕšili dôchodkový vek, f) invalidný výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, g) vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, h) sirotský výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak má táto fyzická osoba trvalý pobyt v cudzine (okrem členských štátov) a je poistená na úhradu liečebných nákladov počas pobytu v Slovenskej republike. Komentár k 3 ods. 5 Zákon o zdravotnom poistení považuje za zdravotné poistenie v cudzine systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie (teda rovnaký systém financovania ako v Slovenskej republike) alebo systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom daňového systému. Treba podotknúť, že financovanie zdravotného poistenia prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie v podmienkach Slovenskej republiky sa veľmi nelíši od financovania prostredníctvom daňového systému, pretože v systéme zdravotného poistenia Slovenskej republiky sa uplatňuje absolútna solidarita (rovnaká zdravotná starostlivosť pre všetkých poistencov bez ohľadu na rôznu výšku príspevkov). Zákon o zdravotnom poistení považuje za zdravotné poistenie v cudzine aj komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou iného členského štátu EZVO pre činnosť vykonávanú podľa článku 1 písm. e) nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (napr. osobitný systém pre štátnych zamestnancov). V prípade štátov mimo EZVO sa za zdravotné poistenie v cudzine považuje aj komerčné poistenie liečebných nákladov. Komentár k 3 ods. 6 až 8 Zákon o zdravotnom poistení definuje pojem stála prevádzkareň a pojem miesto alebo zariadenie na výkon činností. Pojem stála prevádzkareň sa používa v súvislosti s určením príslušnosti k právnym predpisom v zdravotnom poistení je dôležitý pri určení, či určitý zamestnanec (nie) je verejne zdravotne poistený v SR [podľa 3 ods. 3 písm. a) zákona]. Osoba je totiž verejne zdravotne poistená v SR, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte, a to aj keď nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky. V tomto prípade nie je podstatné, že zamestnávateľ má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, ak tento zamestnávateľ má zriadenú stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky. Príklad: Osoba je zamestnaná v pracovnom pomere so spoločnosťou so sídlom v Českej republike, avšak reálne vykonáva prácu v pobočke tejto spoločnosti na Slovensku. Táto osoba má stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky, teda táto osoba je verejne zdravotne poistená na území Slovenskej republiky. Stálou prevádzkarňou sa na účely zákona o zdravotnom poistení rozumie trvalé miesto 30 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

33 alebo zariadenie na výkon činností (miesto sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane), prostredníctvom ktorého zamestnávateľ vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky. Stálou prevádzkarňou je predovšetkým miesto, z ktorého je činnosť zamestnávateľa organizovaná, čo môže byť napr. pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a pod. Pod pojem stála prevádzkareň zaraďuje zákon aj fyzickú osobu konajúcu v mene zamestnávateľa (podľa pokynov a pod kontrolou zamestnávateľa a na riziko zamestnávateľa), ktorá sústavne alebo opakovane prerokúva alebo uzatvára v mene zamestnávateľa zmluvy na základe plnomocenstva. Príklad: Osoba A je zamestnaná v pracovnom pomere so spoločnosťou so sídlom v Českej republike, ktorú na území Slovenska zastupuje obchodný zástupca. Osoba A reálne vykonáva prácu na Slovensku. Táto osoba má stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky, teda táto osoba je verejne zdravotne poistená na území Slovenskej republiky. Zahraničný zamestnávateľ sa musí registrovať ako platiteľ poistného v zdravotnej poisťovni v Slovenskej republike. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť pre zamestnávateľa, stálou prevádzkarňou zamestnávateľa je miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, či už súvislo alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa však považujú za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. Komentár k 3 ods. 9 Toto ustanovenie ustanovuje výnimku z pôsobnosti systému verejného zdravotného poistenia Slovenskej republiky pre osoby, ktoré vykonávajú u zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky funkciu, resp. činnosť: Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení a) konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, b) vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, c) člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, d) spoločníka s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo člena družstva. Pretože podľa 3 ods. 3 je povinne verejne zdravotne poistená aj fyzická osoba, ktorá síce nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak vykonáva zárobkovú činnosť (zamestnanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti) na území Slovenskej republiky, pokiaľ nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EZVO. To znamená, že napr. osoby zdravotne poistené v Ruskej federácii, USA, Kanade, Ukrajine alebo inom nečlenskom štáte EZVO, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky, musia byť verejne zdravotne poistené aj v systéme zdravotného poistenia SR. V dôsledku tohto ustanovenia ( 3 ods. 9) predchádzajúce pravidlo ( 3 ods. 3 zákona) neplatí pre osoby vykonávajúce činnosť riadiacich a kontrolných orgánoch právnických osôb a neplatí tiež pre osoby s majetkovou účasťou v spoločnosti s ručením obmedzeným (spoločník), komanditnej spoločnosti (komanditista) alebo v družstve (člen družstva). Príklad: Napríklad zdravotné poistenie Slovenskej republiky sa nevzťahuje na spoločníka s majetkovou účasťou v spoločnosti s ručením obmedzeným so sídlom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere k tejto spoločnosti, avšak je zdravotne poistený na Ukrajine. Iný príklad: zdravotné poistenie v Slovenskej republike sa nevzťahuje na konateľa právnickej osoby, ktorý poberá odmenu za výkon funkcie konateľa právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ak je táto osoba zdravotne poistená v Ruskej federácii. Z Hľadáte aktuálne školenia z daní a účtovníctva? Kliknite na 31

34 4 Vznik verejného zdravotného poistenia (1) Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom 3) na území Slovenskej republiky ( 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka 8a) podľa 3 ods. 3 písm. h). (2) U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v 3 ods. 2 písm. a) až d). (3) U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v 3 ods. 3, alebo dňom získania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak súčasne nie je osobou podľa 3 ods. 2 písm. a) až d). Komentár k 4 Komentár k 4 ods. 1 Už od narodenia vzniká fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky verejné zdravotné poistenie podľa právnych predpisov SR. Trvalý pobyt je upravený v zákone č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Verejné zdravotné poistenie podľa právnych predpisov SR vzniká od narodenia aj nezaopatrenému rodinnému príslušníkovi, ktorý sa poistencovi narodil v inom členskom štáte [pozri komentár k 3 ods. 3 písm. h) zákona]. Ďalšie trvanie verejného zdravotného poistenia podľa právnych predpisov SR, jeho prípadný vznik alebo zánik závisí od toho, či u poistenca, u ktorého vzniklo verejné zdravotné poistenie narodením, nastanú okolnosti podľa 3 ods. 2 až ods. 4 alebo podľa 3 ods. 9 zákona. Komentár k 4 ods. 2 Ak fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky nebola v minulosti vôbec verejne zdravotne poistená podľa právnych predpisov SR alebo nebola verejne zdravotne poistená podľa právnych predpisov SR v predchádzajúcom období (bola zdravotne poistená v inom štáte), potom tejto osobe vzniká zdravotné poistenie v SR dňom nasledujúcom po dni zániku týchto skutočností: a) po zániku zamestnania v cudzine a zániku zdravotného poistenia na území štátu, v ktorom vykonávala činnosť zamestnanca, b) po skončení vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v cudzine a zániku zdravotného poistenia na území štátu, v ktorom túto činnosť vykonávala, c) po skončení dlhodobého pobytu v cudzine (pobytu dlhšieho ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) a zániku zdravotného poistenia podľa predpisov iného štátu, d) po zániku zdravotného poistenia iného štátu u osoby, vo vzťahu ku ktorej je táto fyzická osoba jej nezaopatreným rodinným príslušníkom [pozri komentár k 3 ods. 2 písm. d)]. Komentár k 4 ods. 3 Fyzickej osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EZVO, verejné zdravotné poistenie podľa právnych predpisov SR vzniká dňom, keď nastali tieto skutočnosti: a) vznik zamestnania u zamestnávateľa, ktorý má sídlo/stálu prevádzkareň alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky (pozri komentár k 3 ods. 3 a k 3 ods. 6 až 8 zákona); Uvedené sa nevzťahuje na zdravotné poistenie fyzickej osoby, ktorá je zamestnaná na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené sa tiež nevzťahuje na zdravotné poistenie fyzickej osoby, ktorá je zamestnaná u zamestnávateľa, 32 Hľadáte aktuálne školenia z oblasti miezd a personalistiky? Kliknite na

35 ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva. b) začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky alebo nadobudnutie oprávnenia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky (pozri komentár k 10b zákona); c) nadobudnutie postavenia azylanta; d) začatie štúdia na škole v Slovenskej republike, ak je študentom z iného členského štátu EZVO alebo zahraničným študentom študujúcim na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo je Slovákom žijúcim v zahraničí; e) začatie poskytovania starostlivosti v zariadení dočasnej starostlivosti o deti maloletému cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu; f) zaistenie cudzinca na území Slovenskej republiky; g) začatie výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody; h) narodenie nezaopatreného rodinného príslušníka v inom členskom štáte EZVO osobe verejne zdravotne poistenej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky; i) nadobudnutie postavenia nezaopatreného rodinného príslušníka, ktorého za takého považujú právne predpisy členského štátu jeho bydliska [pozri k tomu komentár k 3 ods. 3 písm. i) zákona]. K všetkým týmto právnym skutočnostiam, ktoré podmieňujú vznik verejného zdravotného poistenia v SR u osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pozri aj komentár k 3 ods. 3 zákona. 5 Zánik verejného zdravotného poistenia (1) Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (2) U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. (3) U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká dňom zániku skutočností uvedených v 3 ods. 3. Komentár k 5 Komentár k 5 ods. 1 a ods. 2 Verejné zdravotné poistenie trvá v zásade od narodenia fyzickej osoby až do jej smrti/vyhlásenia za mŕtveho. V priebehu života poistenca môže verejné zdravotné poistenie podľa právnych predpisov SR vznikať a zanikať v závislosti od toho, či u poistenca nastanú okolnosti podľa 3 ods. 2 až ods. 4 alebo podľa 3 ods. 9 zákona. Fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky verejné zdravotné poistenie podľa právnych predpisov SR zaniká deň predo dňom, keď nastane niektorá z týchto skutočností [ 3 ods. 2 písm. a) až d)]: a) začatie zamestnania v cudzine v spojení s tým, že je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b) začatie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v cudzine v spojení s tým, že je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c) začiatok dlhodobého pobytu v cudzine (pobytu dlhšieho ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) v spojení s tým, že je zdravotne poistená v cudzine, za podmienky, že na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) vznik zdravotného poistenia iného štátu u osoby, vo vzťahu ku ktorej je táto fyzická osoba jej nezaopatreným rodinným príslušníkom [pozri komentár k 3 ods. 2 písm. d) zákona]. Z Nestihli ste niektoré z našich školení? Ako riešenie máme pre vás videoškolenia z daňovej, mzdovej a právnej oblasti a z oblasti verejnej správy. Informácie na alebo na tel. č

36 K všetkým týmto právnym skutočnostiam, ktoré podmieňujú zánik verejného zdravotného poistenia v SR u osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pozri aj komentár k 3 ods. 2 zákona. Fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky zaniká verejné zdravotné poistenie podľa právnych predpisov SR aj dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Príklad: Pán Jakub mal do 31. decembra 2015 trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V roku 2015 sa považoval za poistenca štátu. Od 1. januára 2016 už nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pretože začal žiť v Českej republike. V Slovenskej republike k 1. januáru 2016 nevykonáva zárobkovú činnosť. Od 1. januára 2016 už nie je verejne zdravotne poistený v SR, pretože v SR nemá trvalý pobyt a nevykonáva v SR ani zárobkovú činnosť. Komentár k 5 ods. 3 Fyzickej osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie podľa právnych predpisov SR zaniká dňom zániku skutočností uvedených v 3 ods. 3 zákona (pozri komentár k 3 ods. 3). Existencia týchto skutočností podmieňovala aj trvanie verejného zdravotného poistenia podľa právnych predpisov SR (práve tieto skutočnosti spôsobovali to, že osoba bola verejne zdravotne poistená podľa právnych predpisov SR, napriek tomu, že nemala v SR trvalý pobyt). Hneď ako tieto právne skutočnosti pominú, nastáva aj zánik verejného zdravotného poistenia, pretože príslušná fyzická osoba bez trvalého pobytu už nemá taký vzťah k Slovenskej republike, ktorý by podmieňoval ďalšie trvanie zdravotného poistenia. Verejné zdravotné poistenie fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, preto zaniká: a) skončením zamestnania u zamestnávateľa, ktorý má sídlo/stálu prevádzkareň alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, b) skončením vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky alebo stratou oprávnenia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky (pozri komentár k 10b zákona), c) stratou postavenia azylanta, d) skončením štúdia na škole v Slovenskej republike, ak bol študentom z iného členského štátu EZVO alebo zahraničným študentom študujúcim na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo bol Slovákom žijúcim v zahraničí, e) skončením poskytovania starostlivosti v zariadení dočasnej starostlivosti o deti maloletému cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu, f) skončením zaistenia cudzinca na území Slovenskej republiky, g) skončením výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, h) zánikom verejného zdravotného poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky u osoby, ku ktorej je táto osoba jej nezaopatreným rodinným príslušníkom. K všetkým týmto právnym skutočnostiam, ktoré podmieňujú zánik verejného zdravotného poistenia v SR u osoby, ktorá nemala trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak do zániku zdravotného poistenia bola verejne zdravotne poistená v SR, pozri aj komentár k 3 ods. 3 zákona. Prihláška 6 (1) Poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie (ďalej len prihláška ) v zdravotnej poisťovni 9) do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia ( 4), ak ďalej nie je ustanovené inak. 34 Nemôžete cestovať na školenia? Využite výhodné ročné predplatné videoškolení za 93,50 bez DPH alebo si videoškolenie objednajte jednotlivo za 20 bez DPH. Pre viac informácií volajte na tel. č

37 (2) Za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, je povinný podať prihlášku jeho zákonný zástupca, ak ďalej nie je ustanovené inak. (3) Za fyzickú osobu vo väzbe 7) a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, 8) ak nie je zdravotne poistená, je povinný podať prihlášku ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len ústav ). (4) Za maloletého poistenca je povinný podať prihlášku a) zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, 10) b) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti 11) alebo zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, 5) ak zákonný zástupca nie je známy a maloletý poistenec je umiestnený v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti 12) alebo v zariadení na základe rozhodnutia súdu, 5) c) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, 11) ak ide o poistenca, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. (5) Prihlášku možno podať len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej; tým nie je dotknuté ustanovenie 7 ods. 2 tretej vety. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (6) Ak poistenec podal prihlášku v lehote ustanovenej v odseku 1, potvrdením prihlášky je zdravotná poisťovňa príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia poistenca (ďalej len príslušná zdravotná poisťovňa ), a to odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia ( 4). Ak poistenec podal prihlášku po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1, je príslušnou zdravotnou poisťovňou odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa, ktorá mu po uplynutí lehoty potvrdila prihlášku. Zdravotná poisťovňa zároveň oznámi porušenie tejto povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len úrad ). Ak poistenec nepodal prihlášku, aj keď ju podať mal, príslušnou zdravotnou poisťovňou na úhradu zdravotnej starostlivosti v členskom štáte sa stane zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vyberie a ktorej uhradí poistné na zdravotné poistenie odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia. Ak si poistenec zdravotnú poisťovňu nemôže vybrať, úrad určí, ktorá zdravotná poisťovňa bude jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou; spôsob ustanovenia príslušnej zdravotnej poisťovne určí úrad. (7) Príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa je, a to odo dňa jeho narodenia, zdravotná poisťovňa, v ktorej je alebo bola v čase narodenia dieťaťa verejne zdravotne poistená jeho matka; ak táto zdravotná poisťovňa nie je alebo nebola, je príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. (8) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný podať prihlášku v príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa podľa odseku 7 alebo v inej zdravotnej poisťovni do 60 dní od narodenia dieťaťa; to platí aj pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 11) a zariadenie, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu. 5) Ak dátum narodenia dieťaťa nie je známy, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, 5) je povinné podať prihlášku v príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa podľa odseku 7 alebo v inej zdravotnej poisťovni do 60 dní odo dňa umiestnenia dieťaťa v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti 12) alebo v zariadení, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu. 5) Ak prihláška bola podaná v ustanovenej lehote v inej zdravotnej poisťovni, príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa podľa odseku 7 vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie až do dňa potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou a zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa odo dňa potvrdenia prihlášky. Ak prihláška bola podaná po Z Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup ku všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google play. 35

38 ustanovenej lehote, príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa podľa odseku 7 vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie až do doby vzniku zdravotného poistenia v zdravotnej poisťovni na základe podania prihlášky v zdravotnej poisťovni podľa 7 ods. 1. Zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je povinná po potvrdení prihlášky splniť povinnosť podľa 25 ods. 1 písm. b). Ak prihláška nebola podaná vôbec, príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa je naďalej zdravotná poisťovňa podľa odseku 7 a oznámenie o narodení fyzickej osoby príslušným matričným úradom podľa 23 ods. 18 nahrádza prihlášku poistenca. Ak ide o dieťa podľa 3 ods. 3 písm. h), za ktoré nebolo zaslané oznámenie podľa 23 ods. 18, prihlášku nahrádza žiadosť o uhradenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 3a) (9) Zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie prihlášky poistenca, len ak prihláška bola skôr podaná aj v inej zdravotnej poisťovni alebo ak poistenec podaním prihlášky porušil povinnosť podľa 7 ods. 2 tretej vety. (10) Zdravotná poisťovňa je pri podaní prihlášky povinná elektronicky, ak ďalej nie je uvedené inak [písmeno a) tretí bod], a) pri vzniku verejného zdravotného poistenia 1. oznámiť prijatie prihlášky úradu 13) do troch pracovných dní od jej prijatia vrátane dátumu a času prijatia prihlášky a dátumu a času podania prihlášky; to neplatí pri postupe podľa odseku 13, 2. potvrdiť prihlášku do siedmich dní od jej prijatia, ak neodmietla jej potvrdenie podľa odseku 9, 3. písomne oznámiť poistencovi, osobe, ktorá podala prihlášku za maloletého poistenca, alebo ústavu odmietnutie prihlášky bezodkladne po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou zdravotnou poisťovňou, 4. oznámiť úradu potvrdenie prihlášky do piatich dní od jej potvrdenia, b) pri zmene zdravotnej poisťovne 1. elektronicky oznámiť úradu do 10. októbra príslušného kalendárneho roka dátum a čas prijatia prihlášky, dátum a čas podania prihlášky, dátum a čas prijatia späťvzatia prihlášky a dátum a čas podania späťvzatia prihlášky, 2. potvrdiť prihlášku do 30. novembra príslušného kalendárneho roka, 3. oznámiť úradu potvrdenie prihlášky do 5. decembra príslušného kalendárneho roka. (11) Úrad je povinný poskytnúť zdravotnej poisťovni elektronicky a) informáciu o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri vzniku verejného zdravotného poistenia do troch pracovných dní odo dňa prijatia oznámenia o prijatí prihlášky zdravotnou poisťovňou; ak prihláška nebola potvrdená inou zdravotnou poisťovňou, je povinný oznámiť, ktorá zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou podľa odseku 5, b) do 20. novembra príslušného kalendárneho roka informáciu o dátume a čase prijatia prihlášky, dátume a čase podania prihlášky, dátume a čase prijatia späťvzatia prihlášky a dátume a čase podania späťvzatia prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne a informáciu o zdravotnej poisťovni, ktorá bude príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca. (12) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vyžiadať si od zdravotnej poisťovne, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, údaje z účtu poistenca v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom 13a) do dvoch mesiacov odo dňa začatia vykonávania verejného zdravotného poistenia pre poistenca. (13) Pri získavaní oprávnenia na podnikanie prostredníctvom jednotného kontaktného miesta si poistenec povinnosť podľa odseku 1 splní na jednotnom kontaktnom mieste. 13aa) Komentár k 6 Komentár k 6 ods. 1 až ods. 4 V prípade, že fyzickej osobe vznikne verejné zdravotné poistenie, je táto fyzická osoba poistencom a je povinná si podať prihlášku na verejné 36 Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch.

39 zdravotné poistenie (ďalej aj prihláška ) v zdravotnej poisťovni. Povinnosť podať si prihlášku v zákonnej lehote patrí medzi základné povinnosti poistenca [uvedené aj v 22 ods. 2 písm. d) zákona]. Za nesplnenie tejto povinnosti môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť pokutu až do výšky 331 eur [pozri 26 ods. 1 písm. b) zákona]. V odôvodnených prípadoch podáva prihlášku za fyzickú osobu iný subjekt: a) za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, je povinný podať prihlášku jeho zákonný zástupca, Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorá je súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony/obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, je súdom ustanovený opatrovník ( 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka); b) za fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak už nie je zdravotne poistená v SR, je povinný podať prihlášku ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, c) za maloletého poistenca je povinný podať prihlášku jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy. Inštitút zákonného zástupcu maloletého dieťaťa upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Podľa 31 ods. 1 tohto zákona pri právnych úkonoch, na ktoré maloleté dieťa nie je spôsobilé (medzi takéto právne úkony môžeme zaradiť aj podanie prihlášky na verejné zdravotné poistenie), maloleté dieťa zastupujú jeho rodičia. V prípade, že je maloletému dieťaťu ustanovený súdom poručník alebo opatrovník pri obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností, potom prihlášku za maloleté dieťa podáva táto osoba. V prípade, že je maloletý zverený do výchovy inej osoby ako rodiča (napr. môže ísť o náhradnú osobnú starostlivosť, pestúnsku starostlivosť, ústavnú starostlivosť alebo poručníctvo), potom táto fyzická alebo právnická osoba je povinná podať za maloleté dieťa prihlášku na verejné zdravotné poistenie. Tieto formy starostlivosti o maloleté dieťa sú Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení upravené v druhej časti tretej a štvrtej hlave zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ( 44 až 59 tohto zákona). V prípade, ak zákonný zástupca maloletého dieťaťa nie je známy a maloletý poistenec je umiestnený v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, potom podáva prihlášku za maloleté dieťa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak zákonný zástupca maloletého dieťaťa nie je známy a maloletý poistenec je umiestnený na základe rozhodnutia súdu v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, potom podáva prihlášku za maloleté dieťa toto zariadenie. V prípade maloletého dieťaťa, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, podáva prihlášku za toto maloleté dieťa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Prihlášku je v zásade potrebné podať do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia teda do ôsmich dní odo dňa vzniku verejného zdravotného poistenia (pozri komentár k 4 zákona). Prihláška sa podáva v zdravotnej poisťovni (výnimočne sa môže podať prostredníctvom jednotného kontaktného miesta v prípade, že poistencovi vzniká verejné zdravotné poistenie SR na základe vzniku oprávnenia vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť). Komentár k 6 ods. 5 a ods. 6 Podanie prihlášky má právne účinky len vo vzťahu k jednej zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej. Podanie prihlášky do ďalšej zdravotnej poisťovne (zmena zdravotnej poisťovne) je možné a účinné len v zákonom stanovených termínoch podľa 7 ods. 2 zákona. Zákon rozlišuje štyri situácie: V prvej situácii poistenec podáva prihlášku v riadnom zákonnom termíne v lehote do ôsmich dní Z Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch. 37

40 odo dňa vzniku verejného zdravotného poistenia. Príslušná zdravotná poisťovňa tomuto poistencovi potvrdí prihlášku a vykonáva voči nemu zdravotné poistenie odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (teda aj v období medzi vznikom verejného zdravotného poistenia poistenca a podaním prihlášky). V druhej situácii poistenec podáva prihlášku po uplynutí ustanovenej lehoty ôsmich dní odo dňa vzniku verejného zdravotného poistenia. Aj tomuto poistencovi príslušná zdravotná poisťovňa potvrdí prihlášku a vykonáva voči nemu zdravotné poistenie odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (teda aj v období medzi vznikom verejného zdravotného poistenia poistenca a podaním prihlášky). Zdravotná poisťovňa však zároveň oznámi porušenie tejto povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad môže v tomto prípade udeliť pokutu až do výšky 331 eur [pozri 26 ods. 1 písm. b) zákona]. V tretej situácii poistenec nepodá prihlášku, napriek tomu, že mu vzniklo verejné zdravotné poistenie v SR. Príslušnou zdravotnou poisťovňou na úhradu zdravotnej starostlivosti sa stane zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec sám vyberie a prvýkrát uhradí poistné na zdravotné poistenie odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia. Ide teda o zdravotnú poisťovňu, pre ktorú sa poistenec sám rozhodne a ktorej doplatí poistné na zdravotné poistenie spätne od vzniku poistného vzťahu. Aj tu by analogicky zdravotná poisťovňa mohla oznámiť porušenie tejto povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vo štvrtej situácii si poistenec zdravotnú poisťovňu nemôže vybrať ide o prípad vyššej moci, keď sa poistenec nie je schopný na základe vlastného prejavu vôle rozhodnúť pre niektorú zo slovenských zdravotných poisťovní (napr. poistenec je v bezvedomí). V týchto prípadoch Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určí, ktorá zdra-votná poisťovňa bude jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Spôsob ustanovenia príslušnej zdravotnej poisťovne je takisto určený týmto úradom. Komentár k 6 ods. 7 a ods. 8 Vzhľadom na to, aby bolo od narodenia dieťaťa zrejmé, v ktorej zdravotnej poisťovni je dieťa zdravotne poistené, zákon určuje nasledovanie zdravotnej poisťovne matky. V prípade úmrtia matky počas pôrodu/po pôrode alebo v prípade, ak matka už nie je verejne zdravotne poistená v SR, stáva sa príslušnou poisťovňou pre narodené dieťa zdravotná poisťovňa, v ktorej bola verejne zdravotne poistená v čase narodenia dieťaťa jeho matka. Ak matka nie je/nebola v čase narodenia dieťaťa verejne zdravotne poistená v SR, potom príslušná poisťovňa pre narodené dieťa je zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov (v roku 2015 to bola Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.). Napriek tomu, že narodené dieťa sa stáva po narodení automaticky poistencom zdravotnej poisťovne svojej matky, nezbavuje to zákonného zástupcu povinnosti podať za maloleté dieťa prihlášku na verejné zdravotné poistenie. Zákonný zástupca dieťaťa je povinný podať prihlášku do 60 dní od narodenia dieťaťa, pričom môže zvoliť doterajšiu zdravotnú poisťovňu (príslušnú zdravotnú poisťovňu dieťaťa od narodenia) alebo aj inú zdravotnú poisťovňu. Uvedené platí rovnako aj pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej bol maloletý zverený do výchovy. Takisto to platí aj pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti či zariadenie, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu, pričom ak v týchto prípadoch nie je dátum narodenia dieťaťa známy, majú tieto subjekty povinnosť podať prihlášku do 60 dní odo dňa umiestnenia dieťaťa v zariadení. a) V prípade, že prihláška bola podaná v zákonnej lehote 60 dní v inej zdravotnej poisťovni, je potrebné určiť do akého časového momentu je dieťa poistencom zdravotnej poisťovne podľa matky, a od ktorého okamihu je už poistencom inej zdravotnej poisťovne: 38 Potrebujete byť v obraze? PP noviny vás každý mesiac informujú o pripravovaných a realizovaných zmenách v legislatíve SR. Stačí sledovať svoj .

41 1. príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa od narodenia dieťaťa vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie až do dňa potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou 2. nová (iná) zdravotná poisťovňa dieťaťa, ktorá prihlášku potvrdila, vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie odo dňa potvrdenia prihlášky. b) V prípade, že prihláška bola podaná v inej zdravotnej poisťovni až po uplynutí zákonnej lehoty 60 dní: 1. príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa od narodenia dieťaťa vykonáva verejné zdravotné poistenie od jeho narodenia až do doby vzniku zdravotného poistenia v inej zdravotnej poisťovni na základe podania prihlášky v zdravotnej poisťovni podľa 7 ods. 1 zákona štandardná zmena zdravotnej poisťovne k 1. januáru nasledujúceho roka, ak bola prihláška podaná do 30. septembra. 2. nová (iná) zdravotná poisťovňa dieťaťa vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie od 1. januára nasledujúceho roka, ak bola prihláška podaná do 30. septembra. Pri podaní prihlášky za narodené dieťa je nová zdravotná poisťovňa povinná oznámiť elektronickou formou vznik poistného vzťahu predchádzajúcej príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od potvrdenia prihlášky za dotknutého poistenca, toto oznámenie musí obsahovať údaje uvedené v 8 ods. 1 písm. b) a d) (pozri komentár k 8 zákona). c) V prípade, že prihláška za narodené dieťa nebola podaná vôbec, potom zostáva príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa naďalej zdravotná poisťovňa podľa jeho matky. V týchto prípadoch nahrádza prihlášku narodeného poistenca oznámenie matričného úradu o narodení fyzickej osoby. Príslušný matričný úrad je totiž v každom prípade povinný oznámiť narodenie fyzickej osoby na účely zistenia príslušnej zdravotnej poisťovne dieťaťa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Toto oznámenie je matričný Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení úrad povinný urobiť do ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy narodení. Matričný úrad v oznámení uvedie meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalý pobyt dieťaťa a meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalý pobyt jeho matky. Verejne zdravotne poistené v SR je aj dieťa, ktoré je nezaopatreným rodinným príslušníkom poistenca v zmysle nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a narodilo sa poistencovi v inom členskom štáte, v dôsledku čoho zaňho nebolo zaslané oznámenie matričného úradu o narodení fyzickej osoby na účely zistenia príslušnej zdravotnej poisťovne dieťaťa. U tohto dieťaťa prihlášku na verejné zdravotné poistenie nahrádza žiadosť o uhradenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Komentár k 6 ods. 9 a ods. 10 Zdravotná poisťovňa môže odmietnuť potvrdiť prihlášku len v dvoch prípadoch: a) ak bola prihláška skôr podaná aj v inej zdravotnej poisťovni, b) ak poistenec podáva prihlášku v priebehu toho istého kalendárneho roka v inej zdravotnej poisťovni (v inej ako v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy). V tomto prípade by išlo o porušenie povinnosti uvedenej v 7 ods. 2 štvrtej vete zákona, podľa ktorej v prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa 4 a 5 zákona v priebehu toho istého kalendárneho roka musí poistenec podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy. Poznámka: ustanovenie 6 ods. 9 zákona v dôsledku nedôslednosti zákonodarcu uvádza:...ak poistenec podaním prihlášky porušil povinnosť podľa 7 ods. 2 tretej vety..., hoci by malo znieť:...ak poistenec podaním prihlášky porušil povinnosť podľa 7 ods. 2 štvrtej vety... Pri novelizácii zákona od 1. októbra 2013 sa ustanovenie 7 Z Novinka v daňovej pohotovosti najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup do daňovej pohotovosti. 39

42 ods. 2 doplnilo o tretiu vetu a pôvodná tretia veta 7 ods. 2 sa stala štvrtou vetou. Súvisiace ustanovenie 6 ods. 9 zákona však v tomto zmysle menené nebolo. Zdravotná poisťovňa má v súvislosti s podaním prihlášky určité povinnosti. Tieto povinnosti sú oznámiť prijatie prihlášky (vrátane dátumu a času prijatia prihlášky a aj dátumu a času podania prihlášky) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pri podaní prihlášky poistencom z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne má zdravotná poisťovňa povinnosť oznámiť aj prípadné späťvzatie prihlášky zo strany poistenca (vrátane dátumu a času prijatia späťvzatia prihlášky a aj dátumu a času podania späťvzatia prihlášky). Následne má zdravotná poisťovňa povinnosť potvrdiť prihlášku (samozrejme za predpokladu, že zdravotná poisťovňa neodmietla potvrdenie prihlášky z vyššie uvedených dôvodov) a oznámiť potvrdenie prihlášky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V prípade, že bola prihláška poistenca potvrdená už inou zdravotnou poisťovňou, zdravotná poisťovňa to písomne oznámi poistencovi alebo osobe, ktorá podala prihlášku za maloletého poistenca. Zdravotná poisťovňa má rôzne lehoty na splnenie týchto povinností pri vzniku verejného zdravotného poistenia SR a pri zmene zdravotnej poisťovne. a) Pri vzniku verejného zdravotného poistenia má zdravotná poisťovňa povinnosť: 1. oznámiť prijatie prihlášky do troch pracovných dní od jej prijatia, 2. potvrdiť prihlášku do siedmich dní od jej prijatia, 3. písomne oznámiť odmietnutie prihlášky bezodkladne, 4. oznámiť potvrdenie prihlášky do piatich dní od jej potvrdenia. b) Pri zmene zdravotnej poisťovne má zdravotná poisťovňa povinnosť: 1. oznámiť prijatie prihlášky/prijatie späťvzatia prihlášky do 10. októbra príslušného kalendárneho roka, 2. potvrdiť prihlášku do 30. novembra príslušného kalendárneho roka, 3. oznámiť potvrdenie prihlášky do 5. decembra príslušného kalendárneho roka. Zdravotná poisťovňa teda okrem potvrdenia prihlášky plní oznamovacie povinnosti v súvislosti s prihláškou na verejné zdravotné poistenie voči: Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: má povinnosť oznámiť v elektronickej forme prijatie prihlášky/prijatie späťvzatia prihlášky, oznámiť potvrdenie prihlášky, poistencovi, resp. osobe, ktorá podala prihlášku za maloletého poistenca: má povinnosť oznámiť písomne odmietnutie prihlášky po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou zdravotnou poisťovňou. Komentár k 6 ods. 11 V súvislosti s prihláškou na verejné zdravotné poistenie pri vzniku verejného zdravotného poistenia SR a pri zmene zdravotnej poisťovne má oznamovacie povinnosti aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Oznamovacie povinnosti úradu súvisia s tým, že v praxi si môže podať poistenec prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach a úrad musí tieto kolízne situácie riešiť a rozhodnúť: 1. pri vzniku verejného zdravotného poistenia SR: a) v prípade prijatia a potvrdenia prihlášky v inej zdravotnej poisťovni: Úrad má povinnosť poskytnúť zdravotnej poisťovni elektronickou formou informáciu o prijatí (vrátane dátumu a času prijatia prihlášky) a informáciu o potvrdení prihlášky v inej zdravotnej poisťovni do troch pracovných dní odo dňa prijatia oznámenia o prijatí prihlášky inou zdravotnou poisťovňou. b) v prípade prijatia prihlášky v inej zdravotnej poisťovni, ak táto prihláška zatiaľ nebola potvrdená inou zdravotnou poisťovňou: Úrad je povinný oznámiť, ktorá zdravotná poisťovňa sa má stať pre poistenca príslušnou zdravotnou poisťovňou. 40 Novinka v mzdovej pohotovosti najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup do mzdovej pohotovosti.

43 2. pri zmene zdravotnej poisťovne počas trvania verejného zdravotného poistenia SR: Úrad má povinnosť zdravotnej poisťovni do 20. novembra príslušného kalendárneho roka elektronicky oznámiť dátum a čas prijatia prihlášky, dátum a čas podania prihlášky zo strany poistenca, prípadne dátum a čas prijatia späťvzatia prihlášky, dátum a čas podania späťvzatia prihlášky zo strany poistenca. Okrem toho má úrad poskytnúť do 20. novembra príslušného kalendárneho roka informáciu o zdravotnej poisťovni, ktorá bude príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca. Komentár k 6 ods. 12 Príslušná zdravotná poisťovňa (pri zmene zdravotnej poisťovne) má povinnosť si vyžiadať od doterajšej zdravotnej poisťovne údaje z účtu poistenca, a to v poriadkovej lehote do dvoch mesiacov odo dňa začatia vykonávania verejného zdravotného poistenia pre poistenca. Tomu korešponduje povinnosť doterajšej zdravotnej poisťovne poskytnúť príslušnej (novej) zdravotnej poisťovni do dvoch mesiacov od vyžiadania údaje z účtu poistenca (pozri 16 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach). Rozsah údajov z účtu poistenca je ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (pozri oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 513/2005 Z. z. o vydaní výnosu, ktorým sa ustanovuje rozsah údajov z účtu poistenca poskytovaných zdravotnou poisťovňou príslušnej zdravotnej poisťovni na vyžiadanie). Komentár k 6 ods. 13 Zo zásady, podľa ktorej sa prihláška podáva v zdravotnej poisťovni, by mala existovať jedna výnimka. Prihláška sa podáva na jednotnom kontaktnom mieste podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (v súčasnosti v rámci orgánov štátnej správy plní úlohy jednotného kontaktného miesta okresný úrad) v prípade, že poistencovi vzniká verejné zdravotné poistenie SR na základe vzniku oprávnenia vykonávať na území Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa 45a ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní fyzická osoba, ktorá ešte nie je prihlásená v systéme povinného zdravotného poistenia, zároveň s ohlásením živnosti uvedie tiež údaje vyžadované na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia (údaje podľa 8 zákona o zdravotnom poistení). Jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia údaje potrebné na prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia [pozri 66ba ods. 3 písm. d) živnostenského zákona]. Jednotné kontaktné miesto zasiela prijaté údaje a doklady informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovni, a to bezodkladne: a) po vzniku živnostenského oprávnenia alebo b) po získaní informácie o udelení oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov (pozri 66ba ods. 6 živnostenského zákona). Autor komentára si preveroval na všetkých zdravotných poisťovniach v SR reálnu možnosť podať prihlášku na zdravotné poistenie v prípade vzniku zdravotného poistenia a v prípade zmeny zdravotnej poisťovne prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Ide o ojedinelý postup. Príslušné zdravotné poisťovne odporúčali, aby si poistenec zaobstaral tlačivo prihlášky (napr. z internetovej stránky zdravotnej poisťovne alebo na pobočke zdravotnej poisťovne), prihlášku vyplnil, a potom podal napr. aj na jednotnom kontaktnom mieste pri vybavovaní živnostenského oprávnenia. Okresný úrad, odbor živnostenského podnikania môže potom poslať prihlášku príslušnej zdravotnej poisťovni. 7 (1) Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral. Z Daňová TV novinka na nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k daňovej TV. 41

44 (2) Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Prvá veta a druhá veta neplatí, ak poistenec zmenil zdravotnú poisťovňu z dôvodu, že sa stal nezaopatreným rodinným príslušníkom na účely vykonávania osobitných predpisov. 3a) V prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa 4 a 5 v priebehu toho istého kalendárneho roka musí poistenec podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy. (3) Ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku po 30. septembri kalendárneho roka, prihláška sa považuje za podanú 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. (4) Poistenec, ktorý podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne, je oprávnený vziať späť podanú prihlášku bez uvedenia dôvodu do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. (5) Ak poistenec podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, je povinný vziať späť podané prihlášky okrem prihlášky, na ktorej trvá, do 30. septembra príslušného kalendárneho roka a oznámiť túto skutočnosť zdravotným poisťovniam. (6) Ak poistenec podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni a porušil povinnosť podľa odseku 5, všetky jeho prihlášky podané z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne sú neplatné. (7) Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne do ôsmich dní vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty preukaz poistenca podá na poštovú prepravu. (8) Ustanovenia 6 ods. 2 až 4, ods. 5 prvá veta a ods. 12 a 13 platia rovnako aj pri zmene príslušnej zdravotnej poisťovne. [Odložená účinnosť od (7) Ustanovenia 6 ods. 2 až 4, ods. 5 prvá veta a ods. 12 a 13 platia rovnako aj pri zmene príslušnej zdravotnej poisťovne.] Komentár k 7 Komentár k 7 ods. 1 až ods. 6 Poistenec má právo slobodnej voľby z jednej zo zdravotných poisťovní, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky, a teda právo stať sa poistencom zvolenej zdravotnej poisťovne. Poistenec si logicky podáva prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral. Účinky podania prihlášky závisia od toho, či poistenec v príslušnom kalendárnom roku bol alebo nebol verejne zdravotne poistený v SR. V prípade, že poistenec v príslušnom kalendárnom roku už bol verejne zdravotne poistený v SR, účinky podania prihlášky závisia od dátumu podania prihlášky. Môžeme rozlišovať tieto situácie: 1. Situácia poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku v čase podania prihlášky ešte nebol verejne zdravotne poistený v SR. V tomto prípade má podanie prihlášky v konkrétnej zdravotnej poisťovni účinky, že práve táto zdravotná poisťovňa bude po potvrdení prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, a to spätne ku dňu právnej skutočnosti podmieňujúcej vznik zdravotného poistenia. 2. Situácia poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku v čase podania prihlášky už je verejne zdravotne poistený v SR v niektorej zdravotnej poisťovni. V tomto prípade má podanie prihlášky v inej zdravotnej poisťovni účinky až od nasledujúceho kalendárneho roka (ak podá prihlášku v období od 1. januára do 30. septembra) alebo má účinky až od ďalšieho roka po 42 Mzdová TV novinka na nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k mzdovej TV.

45 nasledujúcom roku (ak podá prihlášku od 1. októbra do 31. decembra). Zmena zdravotnej poisťovne sa teda uskutočňuje od 1. januára. Príklad: Poistenec Karol bol k 1. januáru 2015 verejne zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni A. Dňa 15. septembra 2015 (teda v období od 1. januára do 30. septembra) si tento poistenec podal prihlášku v zdravotnej poisťovni B, ktorá mu potvrdila prihlášku. Od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 bude pre tohto poistenca príslušnou zdravotná poisťovňa A. Od 1. januára 2016 bude pre tohto poistenca príslušnou zdravotná poisťovňa B. Príklad: Poistenec Jozef bol k 1. januáru 2015 verejne zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni A. Dňa 15. októbra 2015 (teda v období od 1. októbra do 31. decembra) si tento poistenec podal prihlášku v zdravotnej poisťovni B, ktorá mu potvrdila prihlášku. Od 1. januára 2015 až do 31. decembra 2016 bude pre tohto poistenca príslušnou zdravotná poisťovňa A. Až od 1. januára 2017 bude pre tohto poistenca príslušnou zdravotná poisťovňa B. 3. Situácia poistenca, ktorý v čase podania prihlášky nebol verejne zdravotne poistený v SR, avšak v tomto kalendárnom roku už bol predtým verejne zdravotne poistený v SR v niektorej zdravotnej poisťovni. V prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia (pozri komentár k 4 a 5 zákona) v priebehu toho istého kalendárneho roka musí osoba podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bola poistená naposledy. Ak by poistenec podal prvú prihlášku po vzniku verejného zdravotného poistenia do inej zdravotnej poisťovne, ako bol poistený naposledy, potom zdravotná poisťovňa odmietne prihlášku (pozri 6 ods. 9 zákona). Až neskôr môže poistenec zmeniť zdravotnú poisťovňu podaním ďalšej prihlášky s účinkom až od nasledujúceho kalendárneho roka (ak podá prihlášku v období od 1. januára do 30. septembra). Rozdiel medzi prihláškou z dôvodu vzniku zdravotného poistenia po príchode Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení z cudziny a prihláškou z dôvodu zmeny súčasnej zdravotnej poisťovne vyznačí poistenec na samotnej prihláške. Príklad: Občan SR s trvalým pobytom v SR bol k 1. januáru 2015 verejne zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni A. Zdravotné poistenie mu zaniklo dňa 28. februára 2015, pretože od 1. marca 2015 vykonával činnosť zamestnanca v pracovnom pomere k zamestnávateľovi so sídlom v Českej republike a bol zdravotne poistený podľa právnych predpisov ČR. Po skončení pracovného pomeru v ČR tejto osobe opätovne vzniklo zdravotné poistenie SR od 1. augusta 2015, a to v zdravotnej poisťovni A. Ak by si táto osoba podala prihlášku z dôvodu vzniku zdravotného poistenia SR v zdravotnej poisťovni B, zdravotná poisťovňa B musí túto prihlášku odmietnuť. Neskôr si tento poistenec môže podať prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne do zdravotnej poisťovne B, avšak zdravotná poisťovňa sa zmení až k 1. januáru nasledujúceho alebo až ďalšieho roka. Príklad: Poistenec bol verejne zdravotne poistený v SR od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 v zdravotnej poisťovni A. Od 1. júla 2015 do 31. októbra 2015 bol verejne zdravotne poistený v ČR. Od 1. novembra 2015 je verejne zdravotne poistený v SR, prihlášku z dôvodu vzniku zdravotného poistenia v SR musí podať v zdravotnej poisťovni A. Tento poistenec bude zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni A aj celý kalendárny rok 2016 a môže zmeniť zdravotnú poisťovňu až k 1. januáru Príklad: Poistenec bol verejne zdravotne poistený v SR od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 v zdravotnej poisťovni A. Od 1. júla 2015 do 31. marca 2016 je verejne zdravotne poistený v ČR. Od 1. apríla 2016 je verejne zdravotne poistený v SR. Tento poistenec si môže podať prihlášku v hociktorej zdravotnej poisťovni, napr. aj v zdravotnej poisťovni B, pretože mu zdravotné poistenie SR zaniklo a opätovne vzniklo v inom kalendárnom roku (nevzniklo v tom istom roku, ako zaniklo). Prihlášku podanú z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne môže poistenec vziať späť, a to aj bez Z Zabezpečíme vyškolenie vašich zamestnancov na odbornú tému šitú na mieru priamo u vás vo firme a v prípade záujmu zo školenia pripravíme videozáznam. Pre dohodnutie tém a termínov volajte

46 uvedenia dôvodu späťvzatia prihlášky. Uvedené sa nevzťahuje na podanie prihlášky z dôvodu vzniku zdravotného poistenia SR. Právo vziať podanú prihlášku späť trvá len do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. V praxi môže nastať situácia, že poistenec podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni. V tomto prípade je povinný vziať späť podané prihlášky okrem prihlášky, na ktorej trvá, a to do 30. septembra príslušného kalendárneho roka a oznámiť túto skutočnosť všetkým zdravotným poisťovniam. Ak by poistenec do 30. septembra podané viaceré prihlášky z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne nevzal späť (okrem jednej prihlášky, na ktorej trvá), potom sú ex lege všetky jeho prihlášky podané z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne neplatné. Tlačivo prihláška do zdravotnej poisťovne nájdete v súčasnosti na: < <file:///c:/users/miki/downloads/prihlaska_dover a-2016_final.pdf> < Komentár k 7 ods. 7 Po zmene zdravotnej poisťovne (účinky od 1. januára) má poistenec ešte jednu povinnosť smerom k doterajšej zdravotnej poisťovni vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovne, ktorým sa preukazuje príslušnosť k zdravotnej poisťovni a je majetkom zdravotnej poisťovne. Táto zákonná povinnosť vyplýva z toho, že pretože sa preukazy poistenca vydávajú s časovo neobmedzenou platnosťou, (resp. od 1. júna 2016 s časovou platnosťou desať rokov), poistenec by sa mohol preukazovať aj preukazom pôvodnej zdravotnej poisťovne a vydávať sa za jej poistenca. Povinnosť vrátiť preukaz poistenca pôvodnej zdravotnej poisťovni treba splniť do ôsmich dní od zmeny zdravotnej poisťovne (do 9. januára) alebo podať tento preukaz do 9. januára na poštovú prepravu na adresu zdravotnej poisťovne. To isté platí rovnako aj pre vrátenie európskeho preukazu (pozri 10a ods. 3 zákona). Táto povinnosť poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne je vyjadrená v texte zákona o zdravotnom poistení na viacerých miestach: v teraz komentovanom 7 ods. 7 zákona, v prípade európskeho preukazu v 10a ods. 3 zákona a napokon aj v 22 ods. 2 písm. a) zákona (povinnosti poistenca). Podľa 22 ods. 2 písm. a) zákona patrí medzi povinnosti poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne aj povinnosť preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca do ôsmich dní. Z dôvodu uvedenej duplicity sa od 1. júna 2016 toto ustanovenie zo zákona vypúšťa. Komentár k 7 ods. 8 Niektoré pravidlá, ktoré platia pri prihláške podanej z dôvodu vzniku verejného zdravotného poistenia SR, platia tak isto pri prihláške podanej z dôvodu zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne: podanie prihlášky zákonným zástupcom, resp. inou osobou za poistenca aj pri zmene zdravotnej poisťovne, možnosť podať prihlášku len v jednej zdravotnej poisťovni aj pri zmene zdravotnej poisťovne, povinnosť novej zdravotnej poisťovne vyžiadať si od doterajšej zdravotnej poisťovne údaje z účtu poistenca aj pri zmene zdravotnej poisťovne, možnosť podať prihlášku na jednotnom kontaktom mieste aj pri zmene zdravotnej poisťovne. 8 (1) Prihláška musí mať písomnú formu a musí obsahovať a) označenie, že ide o prihlášku, dátum jej podania a čas, b) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, pohlavie, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu poistenca, dobu trvalého 44 Nepremeškajte konferencie týkajúce sa dôležitých legislatívnych zmien. Sledujte

47 pobytu na území Slovenskej republiky; u cudzinca sa uvádza adresa trvalého pobytu v cudzine a kontaktná adresa, štátna príslušnosť, dátum narodenia, ak mu rodné číslo nebolo pridelené, 13b) a číslo identifikačnej karty alebo pasu, c) v prípadoch ustanovených v 6 ods. 2 až 4 meno a priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, a názov alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu, d) obchodné meno zdravotnej poisťovne, v ktorej sa prihláška podáva, e) označenie poistenca podľa 3, f) označenie platiteľa poistného ( 11 ods. 1 a 2), g) podpis poistenca alebo podpis osôb uvedených v 6 ods. 8. (2) Ak za maloletého poistenca, ktorého údaje nie sú známe, podáva prihlášku poskytovateľ zdravotnej starostlivosti 11) alebo zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, 5) prihláška musí obsahovať údaje umožňujúce jeho identifikáciu. (3) Ak prihlášku podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti 11) za poistenca, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, prihláška musí obsahovať deň, mesiac, rok a miesto narodenia dieťaťa, údaje podľa odseku 1 písm. a) a písm. c) až f) a údaj, že ide o poistenca podľa 6 ods. 4 písm. c). (4) Prihláška pri zmene zdravotnej poisťovne ( 7 ods. 2) musí obsahovať okrem náležitostí uvedených v odseku 1 aj obchodné meno príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca. Komentár k 8 Prihláška na verejné zdravotné poistenie musí mať určité zákonné náležitosti, predovšetkým sa podáva v písomnej forme. Okrem označenia, že ide o prihlášku na verejné zdravotné poistenie, poistenec uvádza v prihláške aj ďalšie významné skutočnosti. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Dátum podania a čas prihlášky sa povinne uvádza z dôvodu určenia príslušnej zdravotnej poisťovne v prípade, že by poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach. Prihláška samozrejme obsahuje základné identifikačné údaje poistenca v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, pohlavie, adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu poistenca, doba trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Prihláška poistenca cudzinca obsahuje aj adresu trvalého pobytu v cudzine, kontaktnú adresu, štátnu príslušnosť, dátum narodenia, ak cudzincovi nebolo pridelené rodné číslo, a číslo identifikačnej karty/pasu. Na prihláške musí byť uvedené označenie zdravotnej poisťovne, v ktorej sa prihláška podáva. V roku 2016 pôsobia na území Slovenskej republiky tieto zdravotné poisťovne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a Union zdravotná poisťovňa, a. s. Na prihláške musí byť uvedené, z akého právneho titulu sa prihláška podáva označenie poistenca podľa 3 zákona označenie, z akého právneho dôvodu vzniklo zdravotné poistenie SR. I. Povinné verejné zdravotné poistenie SR osôb s trvalým pobytom v SR najčastejšie vzniká: a) Narodením. Verejné zdravotné poistenie dieťaťa vzniká narodením, ak ide o osobu s trvalým pobytom na území SR. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje aj predloženie rodného listu dieťaťa, doklad totožnosti rodiča alebo zákonného zástupcu. b) Získaním trvalého pobytu na území SR. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť aj identifikačnú kartu cudzinca alebo samolepiacu nálepku v cestovnom pase a potvrdenie ohlasovne o pobyte na území SR, rodné číslo (ak ho má pridelené). c) Zánikom zdravotného poistenia na území štátu, v ktorom mal sídlo zamestnávateľ. Verejné zdravotné poistenie vzniká osobe s trvalým pobytom na území SR, Z Rok 2016 by mal byť z pohľadu ochrany osobných údajov prelomový. Predpokladá sa, že EÚ schváli nové nariadenie. Príďte na školenie Audit z pohľadu kontrolnej činnosti Úradu na OOÚ SR. Viac na 45

48 II. ktorej zaniklo zamestnanie v cudzine a súčasne jej zaniklo aj zdravotné poistenie na území štátu, v ktorom vykonávala doteraz činnosť zamestnanca. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť doklad o zániku poistenia v cudzine alebo doklad o zániku zamestnania v cudzine. d) Zánikom postavenia SZČO v cudzine. Verejné zdravotné poistenie vzniká osobe s trvalým pobytom na území SR, ktorá prestala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a súčasne jej zaniklo aj zdravotné poistenie na území štátu, v ktorom vykonávala doteraz zárobkovú činnosť. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť doklad o zániku poistenia v cudzine alebo doklad o zániku vykonávania SZČO v cudzine. e) Zánikom zdravotného poistenia v cudzine. Verejné zdravotné poistenie vzniká osobe s trvalým pobytom na území SR, ktorej zaniklo zdravotné poistenie v cudzine a ktorá sa doteraz zdržiavala dlhodobo v cudzine (pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov). Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť doklad o zániku poistenia v cudzine. Povinné verejné zdravotné poistenie osôb bez trvalého pobytu najčastejšie vzniká: a) Osobe bez trvalého pobytu SR, ktorá má v SR postavenie zamestnanca. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť identifikačnú kartu cudzinca alebo samolepiacu nálepku v cestovnom pase, doklad o zamestnaní (pracovnú zmluvu), rodné číslo (ak ho má pridelené). b) Osobe bez trvalého pobytu SR, ktorá má v SR postavenie SZČO. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť identifikačnú kartu cudzinca alebo samolepiacu nálepku v cestovnom pase, oprávnenie na podnikanie, resp. inú samostatnú zárobkovú činnosť, rodné číslo (ak ho má pridelené). c) Azylantovi. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť rozhodnutie o udelení azylu, doklad o povolení na pobyt, doklad o rodnom čísle (ak ho má pridelené). d) Zahraničnému študentovi. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť potvrdenie o návšteve školy, identifikačnú kartu alebo samolepiacu nálepku v cestovnom pase alebo iný cestovný doklad, doklad z Ministerstva školstva Slovenskej republiky, že ide o poistenca na zabezpečenie medzinárodných zmlúv a o rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, rodné číslo (ak ho má pridelené). e) Maloletému cudzincovi. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť rozhodnutie o umiestnení v zariadení, rodné číslo (ak ho má pridelené), rodný list. f) Cudzincovi zaistenému vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť doklad o zaistení/doklad o prevzatí do väzby/doklad o nástupe do trestu odňatia slobody, rodné číslo (ak ho má pridelené). g) Nezaopatrenému rodinnému príslušníkovi. Pri podaní prihlášky zdravotná poisťovňa požaduje predložiť rodný list dieťaťa (rodný list vystavený krajinou EÚ) a cestovný doklad o podávateľovi prihlášky. Prihláška obsahuje aj údaj o tom, kto bude za poistenca platiteľom poistného na zdravotné poistenie (zamestnanec/zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, štát, samoplatiteľ podľa 11 ods. 2 zákona). Pozri k tomu aj súvisiace ustanovenie 23 ods. 17 zákona. Prihláška musí byť zo strany poistenca podpísaná, za maloleté dieťa ju podpisuje jej zákonný 46 Školenie DPH zmeny od a ich aplikácia do praxe zmeny v kontrolnom výkaze, trojstrannom obchode či v oblasti registrácie platiteľa DPH a väzbe na zábezpeku dane pri registrácii. Viac na

49 zástupca, resp. osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy. V prípade, že prihlášku podáva zo zákona na to určená iná osoba ako sám poistenec (zákonný zástupca, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, alebo zariadenie, v ktorom je maloletý umiestnený atď.), potom sa na prihláške uvádza aj: a) ak ide o fyzickú osobu: meno a priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu, b) ak ide o právnickú osobu: názov alebo obchodné meno, sídlo, právna forma a identifikačné číslo, ak bolo pridelené. Prihláška musí obsahovať aj údaje umožňujúce iným spôsobom identifikovať poistenca v prípade maloletého poistenca, ktorého údaje nie sú známe a je umiestnený v zdravotníckom zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb. Zákon v 8 ods. 3 upravuje aj náležitosti prihlášky, ktorú podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti za poistenca, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Pri zmene zdravotnej poisťovne prihláška musí obsahovať aj označenie doterajšej zdravotnej poisťovne poistenca. Úhrada zdravotnej starostlivosti 9 (1) Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 1) ak ďalej nie je ustanovené inak. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (2) Poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné ( 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len nedoplatok ), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu 14) alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom1) v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti 15) (ďalej len neodkladná starostlivosť ), ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len neodkladnej starostlivosti neplatí pre poistenca, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ. (3) Poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov; to neplatí, ak ide o nepodanie prihlášky za maloletého poistenca. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. (4) Náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania prihlášky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo zdravotníctva ); pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva. Z Kto musí vypracovať kompletné smernice a kto iba registratúrny plán? Dozviete sa na školení Správa registratúry a archív organizácie aktuálne zmeny. Viac na 47

50 [Odložená účinnosť od (4) Náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania prihlášky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo zdravotníctva ); pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca s elektronickým čipom (ďalej len preukaz poistenca ) a ak ani po kontrole v centrálnom registri poistencov sa nezistí poistný vzťah, náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.] (5) Ministerstvo zdravotníctva uhrádza zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov náklady neodkladnej starostlivosti podľa odseku 4 jedenkrát mesačne na základe jej žiadosti. Žiadosť musí mať písomnú formu a musí obsahovať a) meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná starostlivosť; ak ide o bezdomovca podľa odseku 4, údaje umožňujúce jeho identifikáciu, b) dátum poskytnutia neodkladnej starostlivosti, c) uvedenie choroby podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, 15a) v súvislosti s ktorou sa poskytla neodkladná starostlivosť, d) výšku úhrady za poskytnutú neodkladnú starostlivosť, e) údaj o potvrdení žiadosti zdravotnou poisťovňou podľa odseku 6. (6) Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 16) (7) Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu a) za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2, b) nákladov vzniknutých podľa odseku 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 4. Komentár k 9 Komentár k 9 ods. 1 Podstatou systému zdravotného poistenia je, že na jednej strane poistenci platia poistné v závislosti od výšky svojich príjmov, avšak na druhej strane v prípade potreby majú nárok na zdravotnú starostlivosť, ktorej náklady v zásade uhrádza zdravotná poisťovňa. Rozsah úhrady zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotnej poisťovne nie je úplne neobmedzený, ale upravený v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Okrem toho sú aj určité skutočnosti uvedené v zákone o zdravotnom poistení, ktoré majú za následok stratu nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti. Poistenec má však vždy nárok na poskytnutie neodkladnej starostlivosti zo strany poskytovateľa [pozri 22 ods. 1 písm. d) zákona]. Poskytovateľ má vždy nárok na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti ( 3 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti). Neodkladná zdravotná starostlivosť, vymedzená v 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je aj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov orgánov, tkanív a buniek určených na 48 Novela zákona o dani z príjmov prináša opäť množstvo zmien. Posvieťte si na ne spolu s lektorom Ing. Vladimírom Ozimým na školení Daň z príjmov od Kliknite na

51 transplantáciu, ktorú vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. Právu poistenca na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti zodpovedá tiež povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť v plnom rozsahu neodkladnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia (pozri 3 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti) a všeobecnejšie vymedzená povinnosť zdravotnej poisťovne zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti [pozri 25 ods. 2 písm. a) zákona]. V ďalšom texte (komentár k ďalším odsekom) je uvedené, v ktorých prípadoch má osoba právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, teda nemá nárok na poskytnutie inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti, t. j. nemá nárok na plnú zdravotnú starostlivosť. Komentár k 9 ods. 2 až ods. 7 Poistenec má v prípade určitých podlžností voči zdravotnej poisťovni nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. To znamená, že zdravotná poisťovňa nezaplatí poskytovateľovi úhradu za inú zdravotnú starostlivosť ako neodkladnú (a preto ani poskytovateľ neposkytne bežnú zdravotnú starostlivosť). Ide o prípady, ak je poistenec vedený v zozname dlžníkov (pozri komentár k 25a zákona) pretože: a) poistenec nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (pozri 16 zákona) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku; Toto sa však nevzťahuje na poistenca, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné jeho zamestnávateľ. b) poistenec nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni nedoplatok za poistné vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného; Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení V prípade, že poskytovateľ vykoná smerom k poistencovi dlžníkovi zdravotnú starostlivosť (ošetrí ho), zdravotná poisťovňa nemusí tomuto poskytovateľovi preplatiť náklady takto poskytnutej zdravotnej starostlivosti. c) poistenec nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou; Poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie (ďalej len prihláška ) v zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (pozri 6 ods. 1 zákona). V prípade, že poistenec si nepodá prihlášku vôbec, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Toto sa nevzťahuje na maloletých poistencov. Maloletí poistenci, za ktorých nepodala prihlášku príslušná osoba, najčastejšie zákonný zástupca (pozri 6 ods. 4 zákona), majú nárok na úhradu plnej zdravotnej starostlivosti. Úhradu poskytnutej neodkladnej zdravotnej starostlivosti za poistencov neprihlásených v žiadnej zdravotnej poisťovni poskytuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov (v súčasnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.). Tieto náklady uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom takomto poskytnutí neodkladnej starostlivosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo zdravotníctva ). Ministerstvo zdravotníctva uhrádza zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov náklady neodkladnej starostlivosti jedenkrát mesačne na základe jej žiadosti. Pri ďalšom poskytnutí neodkladnej starostlivosti osobe bez prihlášky, je povinná uhradiť zdravotnej poisťovni náklady fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku (ods. 4). V prípade, že náklady zdravotnej starostlivosti táto osoba neuhradí dobrovoľne, Z Odhaľte problémy a ohrozenia firmy z účtovných výkazov vďaka dvojdňovému školeniu Finančná analýza v kontrolingu, kalkulácia a cenotvorba. Viac na 49

52 zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu (ods. 7). Tento nárok zdravotnej poisťovne sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa úhrady za zdravotnú starostlivosť (pozri 21 ods. 1 zákona). Uplatnenie nároku na úhradu nákladov poskytnutej neodkladnej zdravotnej starostlivosti poistencovi bez prihlášky je upravené v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Nárok na pohľadávky z verejného zdravotného poistenia môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade (pozri 77a ods. 1 a ods. 3 zákona č. 581/ 2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach). Podľa 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Skutočnosť, že išlo o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov na základe jeho žiadosti (tlačivo je na stránke zdravotnej poisťovne). Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady na jemu poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva. Od 1. júna 2016 sa bude v týchto prípadoch vykonávať kontrola v centrálnom registri poistencov, a ak sa ani potom nezistí poistný vzťah, náklady na poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť uhradí zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva. d) Ak poistenec nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu, alebo ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; Podľa 42 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky (tzv. regresná náhrada). Zdravotná poisťovňa sa o porušení liečebného režimu alebo o poskytnutí zdravotnej starostlivosti z dôvodu užitia alkoholu/inej návykovej látky dozvie od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Podľa 79a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je totiž poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, povinný oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Pojem liečebný režim znamená životosprávu osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár (pozri 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti). Vo všetkých uvedených situáciách poistenec nemá nárok na plnú zdravotnú starostlivosť len v prípade, že dlžná suma je vyššia ako 10 eur ( 9 ods. 2 zákona). Nárok na plnú zdravotnú starostlivosť má však poistenec, ktorý je síce vedený z dôvodu nezaplatenia dlžných súm v zozname dlžníkov, avšak zdravotná poisťovňa mu povolila splátky dlžných súm (pozri komentár k 18 ods. 3), ak plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach ( 9 ods. 2 predposledná veta zákona). V prípade, že sa poskytla neodkladná starostlivosť, uhrádza poskytovateľovi náklady tejto starostlivosti príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, že išlo o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa na základe jeho žiadosti. Nie je vylúčené, že si zdravotná poisťovňa bude uplatňovať voči poistencovi aj poskytnutú 50 Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková poskytne 20 konkrétnych modelových situácií na školení Konsolidovaná účtovná závierka. Kliknite na

53 neodkladnú zdravotnú starostlivosť ( 9 ods. 7 zákona). 9a Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v cudzine okrem členských štátov (1) Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine okrem členských štátov, má poistenec nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti 15) do výšky úhrady v Slovenskej republike, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. (2) Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine okrem členských štátov, ak spĺňa kritériá podľa 9b ods b Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte (1) Poistenec má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podľa osobitných predpisov 3a) (ďalej len úhrada nákladov podľa osobitných predpisov 3a) ), a to a) potrebnej zdravotnej starostlivosti, b) zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte, c) zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne. (2) Potrebná zdravotná starostlivosť vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca v inom členskom štáte tak, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do Slovenskej republiky skôr, ako pôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (3) Zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu vo vzťahu k poistencovi, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte, je zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte. (4) Zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť zameraná na liečenie už existujúceho zdravotného problému poistenca v inom členskom štáte odsúhlasená príslušnou zdravotnou poisťovňou; jej poskytnutie, termín a miesto si poistenec musí vopred dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. (5) Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu podľa odseku 3 preukazuje poistenec po predchádzajúcej registrácii v inštitúcii, ktorá vykonáva sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte (ďalej len príslušná inštitúcia iného členského štátu ), nárokovým dokladom, ktorým je a) formulár E106, b) formulár E109, c) formulár E120, d) formulár E121, e) prenosný dokument S1. (6) Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2 preukazuje poistenec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a) európskym preukazom zdravotného poistenia (ďalej len európsky preukaz ), b) náhradným certifikátom 17) k európskemu preukazu (ďalej len náhradný certifikát ). (7) Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4 preukazuje poistenec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte po predchádzajúcej registrácii v príslušnej inštitúcii iného členského štátu nárokovým dokladom, ktorým je Z Presný postup na podávanie hlásenia a zmeny súvisiace s najnovšou vyhláškou získate na školení Intrastat aktuálne v roku 2016 s Ing. Tiborom Vojtkom. Viac na 51

54 a) formulár E112, b) prenosný dokument S2, c) prenosný dokument S3, d) formulár E123 alebo e) prenosný dokument DA1. (8) Úhradu nákladov podľa odsekov 5 až 7 zabezpečuje príslušná zdravotná poisťovňa prostredníctvom úradu. 16a) (9) Ak poistenec nepredloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte európsky preukaz, náhradný certifikát alebo nárokový doklad podľa odsekov 5 a 7 a uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie týchto nákladov na základe žiadosti o preplatenie nákladov podľa 10. Poistenec má nárok na preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti, ak mu bola poskytnutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ktorý je financovaný zo zdravotného poistenia alebo z daňového systému príslušného členského štátu (ďalej len verejný systém ). (10) Poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná zdravotná poisťovňa súhlas udelí, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, 1) a a) ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote 16b) pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia, b) požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva, c) boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršeniu zdravotného stavu poistenca, d) poistenec má bydlisko v inom členskom štáte 8aa) a chce pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska, alebo e) ochorenie vyžaduje použitie vysokošpecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry alebo medicínskeho vybavenia, ktoré nie sú dostupné v Slovenskej republike. (11) Plánovaná zdravotná starostlivosť zahŕňa ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť. (12) Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú zdravotná poisťovňa udelila súhlas, upravujú osobitné predpisy. 16c) Zdravotná poisťovňa môže rozsah úhrady podľa prvej vety rozšíriť aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov 3a) na všetky oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ak je to v prospech poistenca. Zdravotná poisťovňa uverejňuje kritériá, na základe ktorých uhrádza oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov, 3a) na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojom webovom sídle. (13) Príslušná zdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, nad rozsah podmienok uvedených v odseku 10, ak je to v prospech poistenca. (14) Právo na preplatenie nákladov má poistenec, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu do jedného roka od skončenia poskytnutia plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a splnil podmienky uvedené v odseku 10. (15) Práva a povinnosti poistenca pri poskytovaní 52 Správny súdny poriadok je jedným z 3 nových procesných kódexov, ktoré od nahradia doteraz používaný Občiansky súdny poriadok. Čo všetko bude inak, sa dozviete na školení Správny súdny poriadok nové noty pre právnikov.

55 a úhrade zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte upravujú osobitné predpisy 3a) a nie sú dotknuté ustanoveniami tohto zákona. 9c Úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu v Slovenskej republike (1) Poistenec iného členského štátu má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v Slovenskej republike, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike 1) podľa osobitných predpisov, 3a) a to a) potrebnej zdravotnej starostlivosti, b) zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec iného členského štátu bydlisko v Slovenskej republike, c) zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu. (2) Potrebná zdravotná starostlivosť vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca iného členského štátu a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca iného členského štátu v Slovenskej republike tak, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do štátu poistenia skôr, ako pôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár. (3) Zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu, ak má poistenec iného členského štátu bydlisko v Slovenskej republike, je zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. 1) (4) Zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu je zdravotná starostlivosť zameraná na liečenie už existujúceho zdravotného problému poistenca iného členského Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení štátu odsúhlasená príslušnou inštitúciou iného členského štátu; jej poskytnutie, termín a miesto si musí poistenec iného členského štátu vopred dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. (5) Zdravotná poisťovňa je pre poistenca iného členského štátu na účely osobitných predpisov 3a) inštitúcia miesta a) pobytu, ktorá je príslušná uhrádzať náklady na zdravotnú starostlivosť v mieste pobytu, b) bydliska, ktorá je príslušná uhrádzať náklady na zdravotnú starostlivosť v mieste bydliska. (6) Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu podľa odseku 3 preukazuje poistenec iného členského štátu po predchádzajúcej registrácii v zdravotnej poisťovni ako inštitúcii miesta bydliska, ktorú si na tieto účely vyberie, a) formulárom E106, b) formulárom E109, c) formulárom E120, d) formulárom E121, e) prenosným dokumentom S1. (7) Na základe predloženia nárokového dokladu podľa odseku 6 zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta bydliska vydá poistencovi iného členského štátu preukaz poistenca s označením EU na účel preukazovania sa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na čerpanie zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu [odsek 1 písm. b)]. (8) Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2 preukazuje poistenec iného členského štátu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) európskym preukazom, b) náhradným certifikátom. (9) Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu podľa odseku 4 preukazuje poistenec iného členského štátu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po predchádzajúcej registrácii v zdravotnej poisťovni ako inštitúcii miesta pobytu, ktorú si na tieto účely vyberie, Z Na školení Civilný sporový poriadok doc. Števček a JUDr. Baricová priblížia zmeny v niektorých právnych inštitútoch, použitej terminológii i v správnom súdnictve. Viac na 53

56 a) formulárom E112, b) prenosným dokumentom S2, c) prenosným dokumentom S3, d) formulárom E123 alebo e) prenosným dokumentom DA1. (10) Ak sa poistenec iného členského štátu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike preukáže u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, úhradu nákladov podľa osobitných predpisov 3a) zabezpečuje zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta pobytu alebo inštitúcia miesta bydliska prostredníctvom úradu. 16a) (11) Ak sa poistenec iného členského štátu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike nepreukáže u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, môže a) požiadať úrad, zdravotnú poisťovňu ako inštitúciu miesta pobytu alebo inštitúciu miesta bydliska o súčinnosť pri vyžiadaní nárokového dokladu z príslušnej inštitúcie iného členského štátu, alebo b) náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak ide o ambulantnú zdravotnú starostlivosť, uhradiť priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti; preplatenie nákladov zabezpečuje príslušná inštitúcia iného členského štátu, v ktorej je poistenec iného členského štátu poistený. (12) Ak poistenec iného členského štátu nemôže požiadať úrad, zdravotnú poisťovňu ako inštitúciu miesta pobytu alebo inštitúciu miesta bydliska o súčinnosť pri vyžiadaní nárokového dokladu z príslušnej inštitúcie iného členského štátu podľa odseku 11 písm. a) zo zdravotných dôvodov, o vystavenie nárokového dokladu požiada poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. (13) Ak ide o zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov, 3a) lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis alebo lekársky poukaz, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predpisuje alebo vydáva aj poistencovi iného členského štátu na náklady zdravotnej poisťovne, ktorú si poistenec iného členského štátu vybral ako inštitúciu miesta pobytu alebo inštitúciu miesta bydliska. (14) Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti 16d) do časti lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, kde sa vypĺňa kód zdravotnej poisťovne, vypĺňa kód zdravotnej poisťovne, ktorú si poistenec iného členského štátu vybral ako inštitúciu miesta pobytu alebo inštitúciu miesta bydliska; do kolónky týkajúcej sa čísla poistenca vyplní číslo poistenca iného členského štátu, ktoré je uvedené na nárokovom doklade. (15) Ak sa poistenec iného členského štátu preukáže lekárskym predpisom alebo lekárskym poukazom vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a európskym preukazom alebo náhradným certifikátom, osoba oprávnená vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny mu vydá liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu za rovnakých podmienok ako poistencovi. 16e) (16) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov 3a) a podľa tohto zákona. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti k faktúre za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi iného členského štátu, ktorý sa preukázal európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, je povinný zdravotnej poisťovni pripojiť fotokópiu tohto dokladu. 9d Preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte Európskej únie (1) Cezhraničná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte Európskej 54 Účinnosťou civilného mimosporového poriadku dochádza od i k zmenám v právnej úprave obchodného registra. Viac JUDr. Macek na školení Obchodný register po , zrušenie a likvidácia obchodných spoločností.

57 únie, ktorú poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie priamo. Ak bola poistencovi poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte Európskej únie a existuje potreba poskytnutia následnej zdravotnej starostlivosti v záujme dokončenia liečebného procesu alebo zlepšenia zdravotného stavu, poistenec má právo na poskytnutie následnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou nie je a) sociálna služba, 16f) b) odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie alebo distribúcia orgánov, tkanív alebo buniek na účely transplantácie, c) program očkovania obyvateľstva proti infekčným chorobám, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu zdravia obyvateľstva v Slovenskej republike. 16g) (2) Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie bez ohľadu na to, či je financovaný z verejného systému, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, 1) vo výške úhrady v Slovenskej republike; predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne sa vyžaduje, ak to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 3. (3) Cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. (4) Príslušná zdravotná poisťovňa môže odmietnuť udeliť predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak a) ochorenie zahŕňa formy liečby, ktoré predstavujú osobitné riziko pre poistenca alebo obyvateľstvo, zohľadňujúc možný prínos cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, o ktorú sa poistenec uchádza, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení b) liečba je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, c) liečbu je možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc súčasný zdravotný stav a pravdepodobný vývoj ochorenia poistenca. (5) Zdravotná poisťovňa získava informácie o dôveryhodnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z národného kontaktného miesta. 16h) (6) Zdravotná poisťovňa bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 písm. a) až c), nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak poistenec má nárok na zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, 1) ak sú splnené kritériá podľa 9b ods. 10 a ak túto zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je opodstatnená z lekárskeho hľadiska, na základe objektívneho lekárskeho posúdenia zdravotného stavu pacienta, anamnézy a pravdepodobného vývoja pacientovho ochorenia, stupňa bolesti, ktorou pacient trpí, alebo povahy jeho zdravotného postihnutia v čase podania žiadosti o predchádzajúci súhlas. (7) Ak pacient trpí zriedkavou chorobou, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne, alebo ak existuje podozrenie, že trpí zriedkavou chorobou, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne, môže sa vykonať klinické hodnotenie lekárom v príslušnom špecializačnom odbore. Ak v Slovenskej republike nie je možné nájsť žiadneho lekára v príslušnom špecializačnom odbore alebo ak stanovisko lekára nevedie k jednoznačnému záveru, zdravotná poisťovňa môže požiadať národné kontaktné miesto 16h) o zabezpečenie stanoviska z iného členského štátu Európskej únie. (8) Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa Z Aké sú podmienky používania EKS? Aký má vplyv novela zákona o verejnom obstarávaní na EKS? Zistíte na školení Elektronické trhovisko pre dodávateľov. Viac na 55

58 odsekov 2 a 3, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa 10 do troch mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. (9) Ak príslušná zdravotná poisťovňa udelí predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 4, overí, či sú splnené podmienky ustanovené v osobitných predpisoch; 3a) ak sú splnené podmienky uvedené v osobitných predpisoch, 3a) príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas podľa 9b ods. 10 a pri preplatení nákladov príslušná zdravotná poisťovňa postupuje podľa osobitných predpisov, 16c) ak poistenec nepožaduje preplatenie nákladov podľa odseku 10. (10) Výška úhrady v Slovenskej republike podľa odsekov 2 a 3 na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je priemerná úhrada za jednotlivý zdravotný výkon v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti dohodnutá s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s ktorými má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 16ha) ktorí poskytujú rovnakú zdravotnú starostlivosť, aká bola poistencovi poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie. Zdravotná poisťovňa preplatí poistencovi náklady podľa prvej vety najviac do výšky skutočných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. (11) Zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta pobytu alebo ako inštitúcia miesta bydliska nevydáva predchádzajúci súhlas na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a nie je príslušná na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poistencovi iného členského štátu Európskej únie, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike a ktorý má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu podľa osobitných predpisov 3a) v Slovenskej republike. (12) Členský štát Európskej únie, v ktorom sa poskytuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, je členský štát Európskej únie, na ktorého území sa zdravotná starostlivosť poistencovi skutočne poskytuje. Ak ide o telemedicínu, za členský štát Európskej únie, v ktorom sa poskytuje zdravotná starostlivosť, sa považuje ten členský štát Európskej únie, v ktorom má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sídlo. 9e Úhrada nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu Európskej únie v Slovenskej republike (1) Poistenec iného členského štátu Európskej únie má nárok na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, 11) ktorému cenu takejto zdravotnej starostlivosti uhradí priamo. (2) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri určení ceny za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike poistencovi iného členského štátu Európskej únie postupuje podľa osobitného predpisu. 16hb) Ceny určené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti musia byť rovnaké pre poistenca iného členského štátu Európskej únie ako ceny pre poistenca. (3) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vystaví poistencovi iného členského štátu Európskej únie správu o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá obsahuje dátum a čas zápisu, spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu, dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu, rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis, identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla, stanovenie choroby vrátane jej kódu, faktúru s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov a ich cenu a lekársky predpis pri predpísaní liekov, lekársky 56 Zúčastňujete sa verejného obstarávania? Pustite sa do boja o čestnú hospodársku súťaž vďaka školeniu Predpoklady úspešného uchádzača podľa nového zákona o verejnom obstarávaní. Kliknite na

59 poukaz pri predpísaní zdravotníckej pomôcky, ak je to potrebné. (4) Ak sa poistenec iného členského štátu Európskej únie preukáže u poskytovateľa lekárenskej starostlivosti 16d) lekárskym predpisom alebo lekárskym poukazom, ktorý bol vystavený v inom členskom štáte Európskej únie, a nepreukáže sa európskym preukazom alebo náhradným certifikátom, osoba oprávnená vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny mu vydá liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu za plnú úhradu. 16e) 9f Konanie o predchádzajúcom súhlase (1) Žiadosť o udelenie súhlasu podľa 9a ods. 2, 9b ods. 10 a 9d ods. 3 podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni; žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, 16hc) potvrdenie zdravotnej indikácie a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v cudzine klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru, výpočet predpokladaných nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine vypracovaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v cudzine, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine po kladnom rozhodnutí zdravotnej poisťovne. (2) Klinickým pracoviskom podľa odseku 1 je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s personálnym zabezpečením a materiálno-technickým vybavením v príslušnom špecializačnom odbore, 16hd) ktorý poskytuje špecializovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť pri chorobách a patologických stavoch, ktorých diagnostiku a terapiu odborne usmerňuje ministerstvo zdravotníctva. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (3) Poistenec môže požiadať aj o dodatočné vydanie súhlasu podľa 9b ods. 10 najneskôr do jedného roka odo dňa poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak boli splnené podmienky uvedené v 9b ods. 10. (4) O žiadosti podľa odsekov 1 a 3 príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia. Ak ide o závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne bezodkladne. Proti rozhodnutiu poistenec má právo podať odvolanie na príslušnú zdravotnú poisťovňu do 20 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (5) Príslušná zdravotná poisťovňa môže o odvolaní rozhodnúť sama, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak nerozhodne do 15 pracovných dní odo dňa prijatia odvolania, je povinná v tejto lehote predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom úradu. (6) O odvolaní podľa odseku 5 rozhodne úrad do 15 pracovných dní odo dňa prijatia odvolania spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom. Rozhodnutie úradu je preskúmateľné súdom. 16he) (7) Na konanie podľa odsekov 1 a 3 až 6 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 56) ak tento zákon neustanovuje inak. 10 Žiadosť o preplatenie nákladov (1) Poistenec môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa 9a, 9b a 9d na tlačive Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti (ďalej len žiadosť o preplatenie ). Vzor žiadosti o preplatenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. (2) Súčasťou žiadosti o preplatenie musí byť a) originál dokladu o zaplatení, ktorým je Z Odpovede na aktuálne otázky z oblasti pracovného práva získate na školení Pracovné právo SR v postkrízovom období s prof. Barancovou. Viac na 57

60 1. doklad z registračnej pokladne, príjmový pokladničný doklad alebo doklad, v ktorého texte je potvrdené prijatie sumy, ak ide o hotovostnú platbu, alebo 2. originál ústrižku o zaplatení poštovej poukážky, kópia výpisu z účtu, originál debetného avíza z banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo originál potvrdenia o odpísaní finančnej sumy z bankového účtu, ak ide o bezhotovostnú platbu, b) záznam o ošetrení, správa o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, c) originál dokladu s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov, ako faktúra, vyúčtovanie zdravotných výkonov, lekársky predpis pri predpísaní liekov, lekársky poukaz pri predpísaní zdravotníckej pomôcky. (3) Ak bola poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť v cudzine v kalendárnom roku a jej poskytovanie pokračovalo aj v nasledujúcom kalendárnom roku a náklady poistenec uhradil, predkladá žiadosť o preplatenie podľa 9a, 9b a 9d tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti v cudzine. (4) Ak poistenec uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v cudzine na prelome kalendárnych rokov, je povinný žiadať vydanie samostatného dokladu o úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnutú do konca kalendárneho roka a samostatný doklad o úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnutú od začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. (5) Cudzojazyčné doklady priložené k žiadosti podľa odseku 2 sú akceptované aj bez úradne osvedčeného prekladu do štátneho jazyka okrem poskytnutia neodkladnej starostlivosti v cudzine okrem členských štátov podľa 9a. (6) Pri podávaní žiadosti o preplatenie príslušná zdravotná poisťovňa skontroluje správnosť osobných údajov poistenca v registri poistencov vrátane splnenia povinnosti platiť poistné a splnenia povinnosti určenia platiteľa poistného. Príslušná zdravotná poisťovňa preplatí náklady poistencovi, ktorý má počas celej doby poistného vzťahu určeného platiteľa poistného a sú za neho uhradené preddavky na poistné alebo poistné; to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné alebo poistné zamestnávateľ, alebo si poistenec dlžné preddavky na poistné alebo poistné zaplatil dodatočne. Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná poistencovi preplatiť náklady najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie, ak sú splnené všetky podmienky podľa tohto odseku. Uvedená lehota sa nepoužije v prípadoch podľa 9b. (7) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví a) vzory nárokových dokladov, b) zoznam klinických pracovísk, c) vzor žiadosti o preplatenie nákladov, d) okruh poistencov, ktorí majú nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa osobitných predpisov, 3a) e) okruh poistencov iných členských štátov, ktorí majú nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike podľa osobitných predpisov, 3a) f) postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu pri 1. potrebnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte, 2. zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte, poskytovanej v inom členskom štáte, 3. zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne poskytovanej v inom členskom štáte, g) postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu pri 1. potrebnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v Slovenskej republike, 2. zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, ak má poistenec iného členského štátu bydlisko v Slovenskej republike, poskytovanej v Slovenskej republike, 3. zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu poskytovanej v Slovenskej republike, 58 Získajte odpovede na aktuálne otázky z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie na školení Konkurz a reštrukturalizácia s JUDr. Jaroslavom Macekom. Viac na

61 h) postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na základe medzinárodných zmlúv, i) postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie, j) postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Komentár k 9a až 10 Tieto ustanovenia boli vložené do zákona o zdravotnom poistení na základe zákona č. 220/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra Upravujú: a) úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v cudzine okrem členských štátov ( 9a zákona), b) úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte ( 9b zákona), c) úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu v Slovenskej republike ( 9c zákona), d) preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte Európskej únie ( 9d zákona), e) úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu Európskej únie v Slovenskej republike ( 9e zákona), f) konanie o predchádzajúcom súhlase ( 9f zákona), g) žiadosť o preplatenie nákladov ( 10 zákona). 10a Európsky preukaz (1) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná na základe žiadosti poistenca vydať poistencovi európsky preukaz do 30 dní od jej podania. Zdravotná poisťovňa môže európsky preukaz vydať na druhej strane preukazu poistenca. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Lehota na vydanie európskeho preukazu podľa prvej vety neplatí, ak zdravotná poisťovňa vydá poistencovi európsky preukaz na druhej strane preukazu poistenca pri vzniku verejného zdravotného poistenia a zmene zdravotnej poisťovne podľa 6 ods. 10 písm. c). (2) Európsky preukaz spĺňa náležitosti a obsahuje údaje podľa osobitných predpisov. 17) (3) Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení do ôsmich dní vrátiť európsky preukaz zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty európsky preukaz podá na poštovú prepravu. [Odložená účinnosť od a Preukaz poistenca (1) Preukaz poistenca sa vydáva na desať rokov; ak ide o poistenca podľa 3 ods. 3, preukaz poistenca možno vydať aj na kratšie obdobie. Na rubovej strane preukazu poistenca je európsky preukaz 17) okrem preukazu poistenca s označením EÚ podľa 9c ods. 7. Súčasťou preukazu poistenca je elektronický čip, ktorý obsahuje elektronické prostriedky na identifikáciu poistenca, elektronické prostriedky na autentizáciu poistenca pre vstup do národného zdravotníckeho informačného systému a elektronické prostriedky na šifrovú ochranu údajov. Preukaz poistenca slúži na a) preukázanie verejného zdravotného poistenia, b) preukázanie registrácie poistenca iného členského štátu s bydliskom na území Slovenskej republiky v inštitúcii miesta bydliska, c) preukázanie prítomnosti poistenca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, d) identifikáciu a autentizáciu poistenca v informačnom systéme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne, e) identifikáciu a autentizáciu poistenca v národnom zdravotníckom informačnom systéme, Z Príďte sa povoziť na Daňovom a odvodovom kolotoči, kde zohraté trio Mihál Ozimý Tužinský odhalí možnosti, ako znížiť daňové a odvodové zaťaženie majiteľov a zamestnancov firiem. Viac na 59

62 f) umožnenie prístupu poistenca k údajom v elektronickej zdravotnej knižke osoby v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom, 16i) g) umožnenie prístupu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka k údajom v elektronickej zdravotnej knižke osoby v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. 16j) (2) Preukaz poistenca obsahuje a) titul, ak ho poistenec má, b) meno a priezvisko poistenca, c) rodné číslo, ak ho má poistenec pridelené, alebo bezvýznamové identifikačné číslo alebo osobné identifikačné číslo poistenca iného členského štátu s bydliskom v Slovenskej republike, d) dátum narodenia poistenca, e) obchodné meno zdravotnej poisťovne, f) kód zdravotnej poisťovne, g) dobu platnosti preukazu poistenca, h) označenie preukazu EÚ podľa 9c ods. 7 alebo označenie preukazu P pre dôchodcov poistených v Slovenskej republike s bydliskom v inom členskom štáte, ktorí majú v Slovenskej republike nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť. (3) Bezpečnostný kód k preukazu poistenca slúži na udelenie súhlasu na prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky osoby v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom 16k) a na umožnenie prístupu poistenca k údajom v elektronickej zdravotnej knižke osoby v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. 16i) Bezpečnostný kód k preukazu poistenca je kombináciou štyroch číslic. Po dobu platnosti preukazu poistenca môže poistenec bezpečnostný kód meniť. Zmena bezpečnostného kódu sa vykonáva v príslušnej zdravotnej poisťovni alebo prostredníctvom Národného portálu zdravia. 16l) (4) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná elektronicky zaslať Národnému centru zdravotníckych informácií (ďalej len národné centrum ) na účely vyhotovenia preukazu poistenca bezodkladne po vzniku niektorej zo skutočností podľa odseku 12 údaje o poistencovi v rozsahu a) titul, ak ho poistenec má, b) meno a priezvisko poistenca, c) rodné číslo, ak ho má poistenec pridelené, alebo bezvýznamové identifikačné číslo alebo osobné identifikačné číslo poistenca iného členského štátu s bydliskom v Slovenskej republike, d) dátum narodenia poistenca, e) identifikačné číslo poistenca pridelené zdravotnou poisťovňou, f) obchodné meno, kód a identifikačné číslo zdravotnej poisťovne, g) osobné identifikačné číslo poistenca uvedené na európskom preukaze, h) identifikačné číslo európskeho preukazu, i) doba platnosti preukazu poistenca, j) adresa pobytu poistenca, na ktorú má byť preukaz poistenca doručený, k) označenie preukazu EÚ podľa 9c ods. 7 alebo označenie preukazu P pre dôchodcov poistených v Slovenskej republike s bydliskom v inom členskom štáte, ktorí majú v Slovenskej republike nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť. (5) Národné centrum vyhotoví preukaz poistenca a doručí ho príslušnej zdravotnej poisťovni do 30 dní od zaslania údajov podľa odseku 4. Národné centrum zašle zdravotnej poisťovni aj bezpečnostný kód k preukazu poistenca do piatich pracovných dní od doručenia preukazu poistenca. Národné centrum nevyhotoví preukaz poistenca, ak na základe údajov z centrálneho registra poistencov zistí, že poistencovi zaniklo verejné zdravotné poistenie z dôvodu úmrtia poistenca alebo vyhlásenia poistenca za mŕtveho, o čom informuje príslušnú zdravotnú poisťovňu zaslaním elektronickej dávky. (6) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zaslať alebo odovzdať poistencovi preukaz poistenca do piatich pracovných dní od doručenia preukazu poistenca národným centrom. Príslušná zdravotná poisťovňa zašle alebo odovzdá poistencovi bezpečnostný kód k preukazu poistenca do piatich dní od zaslania alebo odovzdania preukazu poistenca. Príslušná zdravotná poisťovna je oprávnená 60 Máte otázky k novému zákonu o odpadoch? Prijmite pozvanie na konferenciu Nový zákon o odpadoch v praxi Oficiálny komentár k zákonu. Viac na

63 zaslať bezpečnostný kód k preukazu poistenca do elektronickej schránky za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 16m) (7) Na účely preukázania verejného zdravotného poistenia vydá príslušná zdravotná poisťovňa do vydania preukazu poistenca poistencovi potvrdenie o verejnom zdravotnom poistení, ktoré obsahuje titul, ak ho poistenec má, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo poistenca, ak ho má pridelené, alebo bezvýznamové identifikačné číslo alebo osobné identifikačné číslo poistenca iného členského štátu s bydliskom v Slovenskej republike, dobu platnosti potvrdenia o verejnom zdravotnom poistení, obchodné meno a kód zdravotnej poisťovne a náhradný certifikát k európskemu preukazu 17) s dobou platnosti najviac 90 dní. (8) Národné centrum znefunkční elektronický čip preukazu poistenca bezodkladne po uplynutí doby jeho platnosti. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (9) Národné centrum znefunkční elektronický čip preukazu poistenca bezodkladne po oznámení zdravotnou poisťovňou, ktorá preukaz poistenca vydala, že a) poistenec zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, b) poistenec stratil preukaz poistenca alebo mu bol odcudzený a táto skutočnosť bola oznámená zdravotnej poisťovni, ktorá preukaz poistenca vydala, c) preukaz poistenca bol zničený alebo poškodený a táto skutočnosť bola oznámená zdravotnej poisťovni, ktorá preukaz poistenca vydala, d) poistencovi zaniklo verejné zdravotné poistenie, e) poistencovi iného členského štátu zanikla registrácia v inštitúcii miesta bydliska, f) poistenec sa stal poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku s bydliskom v inom členskom štáte, g) poistenec sa stal poberateľom výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšil dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov s bydliskom v inom členskom štáte, h) došlo k zmene údajov podľa odseku 2 písm. b) až d), g) a h) alebo k zmene zdravotnej poisťovne alebo i) preukaz poistenca nemal byť poistencovi vydaný. (10) Ak poistenec zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, národné centrum znefunkční elektronický čip preukazu poistenca na základe údajov z centrálneho registra poistencov. (11) Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa zmeny zdravotnej poisťovne vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty preukaz poistenca podá na poštovú prepravu. (12) Príslušná zdravotná poisťovňa zašle poistencovi nový preukaz poistenca najneskôr a) do skončenia platnosti preukazu poistenca, b) do 60 dní od zistenia chyby pri vyhotovení preukazu poistenca, c) do 60 dní od oznámenia straty, odcudzenia, zničenia, poškodenia alebo nefunkčnosti preukazu poistenca, d) do 60 dní od oznámenia zmeny údajov uvedených v odseku 2 písm. b) až d), g) a h) poistencom, e) do 40 dní od potvrdenia prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne.] Komentár k 10a Príslušnosť poistenca ku konkrétnej zdravotnej poisťovni sa preukazuje preukazom poistenca, pričom v zahraničí sa táto príslušnosť preukazuje európskym preukazom. Európsky preukaz Z 3 nové procesné kódexy od 1. júla 2016 nahradia doteraz používaný OSP. Čo nové čaká sudcov a advokátov? Zistíte na konferencii Rekodifikácia civilného procesného práva. Viac na 61

64 nemusí vydať príslušná zdravotná poisťovňa poistencovi automaticky, avšak ak poistenec podá žiadosť o vydanie tohto preukazu, je povinná mu ho vydať do 30 dní od podania žiadosti. Európsky preukaz môže byť vydaný aj na druhej strane preukazu poistenca, vtedy je vydaný pri vzniku verejného zdravotného poistenia alebo pri zmene zdravotnej poisťovne. Európsky preukaz obsahuje údaje a náležitosti podľa rozhodnutia Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 190 z 18. júna 2003 týkajúce sa technických špecifikácií Európskej karty zdravotného poistenia (2003/752/ES) (Ú. v. EÚ L 276, ). Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení do ôsmich dní vrátiť európsky preukaz zdravotnej poisťovni (rovnako ako povinnosť vrátiť preukaz poistenca), ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou alebo podať tento preukaz do ôsmich dní na poštovú prepravu na adresu zdravotnej poisťovne. Pri zmene zdravotnej poisťovne (vždy od 1. januára) má poistenec povinnosť vrátiť európsky preukaz doterajšej zdravotnej poisťovni do 9. januára alebo podať tento preukaz do 9. januára na poštovú prepravu na adresu doterajšej zdravotnej poisťovne. Pri zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení má poistenec povinnosť vrátiť európsky preukaz doterajšej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od zániku verejného zdravotného poistenia SR. Táto povinnosť je vyjadrená v texte zákona o zdravotnom poistení na viacerých miestach: v teraz komentovanom 10a ods. 3 zákona a aj v 22 ods. 2 písm. a) zákona ( 22 práva a povinnosti poistenca). Podľa 22 ods. 2 písm. a) zákona patrí medzi povinnosti poistenca aj povinnosť preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz, aj európsky preukaz, a to: a) do ôsmich dní pri zmene zdravotnej poisťovne alebo b) do ôsmich dní pri zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení c) do 10 dní odo dňa doručenia (nového) preukazu preberajúcej zdravotnej poisťovne a európskeho preukazu preberajúcej zdravotnej poisťovne, ak bol predtým vydaný odovzdávajúcou zdravotnou poisťovňou ide o prípad prevodu poistného kmeňa podľa 61 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Od 1. júna 2016 sa začnú vydávať nové preukazy poistenca s elektronickým čipom. Tieto nové preukazy postupne nahradia aj európsky preukaz. Zdravotná poisťovňa bude vydávať poistencom preukaz poistenca s elektronickým čipom, ktorý bude obsahovať bezpečnostný kód slúžiaci na potvrdenie totožnosti poistenca pri komunikácii s národným zdravotníckym informačným systémom. Zaistí sa tak elektronická identifikácia občana pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti na používanie služieb elektronického zdravotníctva. Tento nový preukaz sa bude vydávať na obdobie desiatich rokov. Osobám verejne zdravotne poisteným v SR, ktorí v SR nemajú trvalý pobyt, sa môže vydávať tento preukaz aj na kratšie obdobie. Tieto preukazy bude vyhotovovať Národné centrum zdravotníckych informácií, po vyhotovení bude preukazy odovzdávať svojim poistencom príslušná zdravotná poisťovňa. Nový preukaz bude slúžiť na preukázanie existencie verejného zdravotného poistenia, preukázanie prítomnosti poistenca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, identifikáciu a autentizáciu poistenca v informačnom systéme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne, identifikáciu a autentizáciu poistenca v národnom 62 V sérii ôsmich videoškolení Daňová optimalizácia komplexne lektorka Ing. Ivana Glazelová rozoberá možnosti legálnej daňovej optimalizácie z rôznych uhlov pohľadu. Objednávajte na

65 zdravotníckom informačnom systéme. Nový preukaz umožní takisto prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke osoby, a to jednak poistencovi, a jednak ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi. Rozsah prístupu k údajom v elektronickej zdravotnej knižke osoby je vymedzený v zákone č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poistenec bude naďalej povinný pri zmene zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa zmeny zdravotnej poisťovne vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Lehota zostane zachovaná, ak sa posledný deň lehoty preukaz poistenca podá na poštovú prepravu. Príslušná zdravotná poisťovňa bude zasielať poistencovi nový preukaz poistenca najneskôr do skončenia platnosti preukazu poistenca, v iných prípadoch do 60 dní: od zistenia chyby pri vyhotovení preukazu poistenca, od oznámenia straty, odcudzenia, zničenia, poškodenia alebo nefunkčnosti preukazu poistenca, od oznámenia zmeny údajov poistencom, a do 40 dní od potvrdenia prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne alebo pri vzniku verejného zdravotného poistenia. V medziobdobí, do vydania preukazu poistenca, sa bude poistenec preukazovať potvrdením o verejnom zdravotnom poistení SR, ktorý vydá poistencovi príslušná zdravotná poisťovňa. [Odložená účinnosť od aa Preukaz poistenca Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (1) Preukaz poistenca sa vydáva na desať rokov; ak ide o poistenca podľa 3 ods. 3, preukaz poistenca možno vydať aj na kratšie obdobie. Na rubovej strane preukazu poistenca je európsky preukaz 17) okrem preukazu poistenca s označením EÚ podľa 9c ods. 7. Súčasťou preukazu poistenca je elektronický čip, ktorý obsahuje elektronické prostriedky na identifikáciu poistenca, elektronické prostriedky na autentizáciu poistenca pre vstup do národného zdravotníckeho informačného systému a elektronické prostriedky na šifrovú ochranu údajov. Preukaz poistenca slúži na a) preukázanie verejného zdravotného poistenia, b) preukázanie registrácie poistenca iného členského štátu s bydliskom na území Slovenskej republiky v inštitúcii miesta bydliska, c) preukázanie prítomnosti poistenca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, d) identifikáciu a autentizáciu poistenca v informačnom systéme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne, e) identifikáciu a autentizáciu poistenca v národnom zdravotníckom informačnom systéme, f) umožnenie prístupu poistenca k údajom v elektronickej zdravotnej knižke osoby v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom, 16i) g) umožnenie prístupu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka k údajom v elektronickej zdravotnej knižke osoby v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. 16j) (2) Preukaz poistenca obsahuje a) titul, ak ho poistenec má, b) meno a priezvisko poistenca, c) rodné číslo, ak ho má poistenec pridelené, alebo bezvýznamové identifikačné číslo, alebo osobné identifikačné číslo poistenca iného členského štátu s bydliskom v Slovenskej republike, d) dátum narodenia poistenca, e) obchodné meno zdravotnej poisťovne, f) kód zdravotnej poisťovne, g) dobu platnosti preukazu poistenca, h) označenie preukazu EU podľa 9c ods. 7 alebo označenie preukazu P pre dôchodcov poistených v Slovenskej republike s bydliskom v inom členskom štáte, ktorí majú v Slovenskej republike nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť, i) identifikačné číslo poistenca. Z Vo videoškolení Odpisovanie majetku na daňové účely v roku 2015 lektor Ing. Vladimír Ozimý rozoberá problematiku odpisovania majetku. Objednávať môžete na 63

66 (3) Bezpečnostný kód k preukazu poistenca slúži na udelenie súhlasu na prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky osoby v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom 16k) a na umožnenie prístupu poistenca k údajom v elektronickej zdravotnej knižke osoby v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. 16i) Bezpečnostný kód k preukazu poistenca je kombináciou štyroch číslic. Po dobu platnosti preukazu poistenca môže poistenec bezpečnostný kód meniť. Zmena bezpečnostného kódu sa vykonáva v príslušnej zdravotnej poisťovni alebo prostredníctvom Národného portálu zdravia. 16l) (4) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná elektronicky zaslať Národnému centru zdravotníckych informácií (ďalej len národné centrum ) na účely vyhotovenia preukazu poistenca bezodkladne po vzniku niektorej zo skutočností podľa odseku 12 údaje o poistencovi v rozsahu a) titul, ak ho poistenec má, b) meno a priezvisko poistenca, c) rodné číslo, ak ho má poistenec pridelené, alebo bezvýznamové identifikačné číslo, alebo osobné identifikačné číslo poistenca iného členského štátu s bydliskom v Slovenskej republike, d) dátum narodenia poistenca, e) identifikačné číslo poistenca pridelené zdravotnou poisťovňou, f) obchodné meno, kód a identifikačné číslo zdravotnej poisťovne, g) osobné identifikačné číslo poistenca uvedené na európskom preukaze, h) identifikačné číslo európskeho preukazu okrem preukazu s označením EU podľa 9c ods. 7, i) doba platnosti preukazu poistenca, j) adresa pobytu poistenca, na ktorú má byť preukaz poistenca doručený, k) označenie preukazu EU podľa 9c ods. 7 alebo označenie preukazu P pre dôchodcov poistených v Slovenskej republike s bydliskom v inom členskom štáte, ktorí majú v Slovenskej republike nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť. (5) Národné centrum vyhotoví preukaz poistenca a doručí ho príslušnej zdravotnej poisťovni do 30 dní od zaslania údajov podľa odseku 4. Národné centrum zašle zdravotnej poisťovni aj bezpečnostný kód k preukazu poistenca do piatich pracovných dní od doručenia preukazu poistenca. Národné centrum nevyhotoví preukaz poistenca, ak na základe údajov z centrálneho registra poistencov zistí, že poistencovi zaniklo verejné zdravotné poistenie z dôvodu úmrtia poistenca alebo vyhlásenia poistenca za mŕtveho, o čom informuje príslušnú zdravotnú poisťovňu zaslaním elektronickej dávky. (6) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zaslať alebo odovzdať poistencovi preukaz poistenca do piatich pracovných dní od doručenia preukazu poistenca národným centrom. Príslušná zdravotná poisťovňa zašle alebo odovzdá poistencovi bezpečnostný kód k preukazu poistenca do piatich dní od zaslania alebo odovzdania preukazu poistenca. Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená zaslať bezpečnostný kód k preukazu poistenca do elektronickej schránky za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 16m) (7) Na účely preukázania verejného zdravotného poistenia vydá príslušná zdravotná poisťovňa do vydania preukazu poistenca poistencovi potvrdenie o verejnom zdravotnom poistení, ktoré obsahuje titul, ak ho poistenec má, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo poistenca, ak ho má pridelené, alebo bezvýznamové identifikačné číslo, alebo osobné identifikačné číslo poistenca iného členského štátu s bydliskom v Slovenskej republike, dobu platnosti potvrdenia o verejnom zdravotnom poistení, obchodné meno a kód zdravotnej poisťovne a náhradný certifikát k európskemu preu kazu 17) s dobou platnosti najviac 90 dní. (8) Národné centrum znefunkční elektronický čip preukazu poistenca bezodkladne po uplynutí doby jeho platnosti. (9) Národné centrum znefunkční elektronický čip preukazu poistenca bezodkladne po oznámení zdravotnou poisťovňou, ktorá preukaz poistenca vydala, že 64 Čo prináša novelizácia zákona o DPH účinná od 1. januára 2016, zistíte vo videoškolení Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávať môžete na

67 a) poistenec zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, b) poistenec stratil preukaz poistenca alebo mu bol odcudzený a táto skutočnosť bola oznámená zdravotnej poisťovni, ktorá preukaz poistenca vydala, c) preukaz poistenca bol zničený alebo poškodený a táto skutočnosť bola oznámená zdravotnej pois ťovni, ktorá preukaz poistenca vydala, d) poistencovi zaniklo verejné zdravotné poistenie, e) poistencovi iného členského štátu zanikla registrácia v inštitúcii miesta bydliska, f) poistenec sa stal poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku s bydliskom v inom členskom štáte, g) poistenec sa stal poberateľom výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšil dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov s bydliskom v inom členskom štáte, h) došlo k zmene údajov podľa odseku 2 písm. b) až d), g) a h) alebo k zmene zdravotnej poisťovne, alebo i) preukaz poistenca nemal byť poistencovi vydaný. (10) Ak poistenec zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, národné centrum znefunkční elektronický čip preukazu poistenca na základe údajov z centrálneho registra poistencov. (11) Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej pois ťovne do ôsmich dní odo dňa zmeny zdravotnej pois ťovne vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty preukaz poistenca podá na poštovú prepravu. (12) Príslušná zdravotná poisťovňa zašle poistencovi nový preukaz poistenca najneskôr Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení a) do skončenia platnosti preukazu poistenca, b) do 60 dní od zistenia chyby pri vyhotovení preukazu poistenca, c) do 60 dní od oznámenia straty, odcudzenia, zničenia, poškodenia alebo nefunkčnosti preukazu poistenca, d) do 60 dní od oznámenia zmeny údajov uvedených v odseku 2 písm. b) až d), g) a h) poistencom, e) do 40 dní od potvrdenia prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne alebo pri vzniku verejného zdravotného poistenia.] 10b Zárobková činnosť (1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, 19a) b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, 21) Z Vo videoškolení INCOTERMS 2010 medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek lektor Ing. Tibor Vojtko rozoberá medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek známe ako INCOTERMS Objednávajte na 65

68 c) dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu, 22) d) dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, 23) e) podiel na zisku, vyrovnací podiel a podiel na výsledku podnikania, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov podľa osobitného predpisu 24) okrem podielu na zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu 23a) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu a okrem podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na zisku, ktorý je oslobodený od dane z príjmov podľa osobitného predpisu 24a) (ďalej len dividendy ). (2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu 25) z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia. (3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, 25) ktorú vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky, a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 16h) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. (4) Zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu, 26) a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa osobitného predpisu, 25) ak v odseku 1 písm. e) nie je uvedené inak. Komentár k 10b Z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie ide o jedno z najvýznamnejších ustanovení, pretože ustanovuje, z akých príjmov (z príjmov z akých zárobkových činností) sa platí poistné na zdravotné poistenie. Na toto ustanovenie vecne nadväzuje 11 zákona, ktorý ustanovuje jednotlivé skupiny platiteľov poistného, a 13 zákona, ktorý vymedzuje vymeriavací základ poistenca. Osobitnými predpismi, ktoré by mohli vylúčiť niektoré príjmy z platenia poistného na zdravotné poistenie, sú koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva z oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Komentár k 10b ods. 1 Poistné na zdravotné poistenie sa platí z príjmov z nasledovnej zárobkovej činnosti: a) z príjmov zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, s výnimkou niektorých príjmov vybraných skupín poistencov, b) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, s výnimkou príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, c) z príjmov z kapitálového majetku podľa 7 zákona o dani z príjmov, d) z ostatných príjmov podľa 8 zákona o dani z príjmov, e) z dividendy (z podielu na zisku vyplácaného zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva atď.). Ku každej skupine príjmov vzhľadom na rozsiahlosť textu uvádzame samostatný komentár. Komentár k 10b ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákon o zdravotnom poistení považuje za zárobkovú činnosť (teda aj z príjmov z tejto činnosti sa platí poistné na zdravotné poistenie) aj činnosť podľa odseku 1 (pozri komentár k 10b ods. 1 zákona), z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov z dôvodu: a) že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, b) že ju vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú koordinačné nariadenia EÚ alebo podľa medzinárodnej zmluvy 66 Prečo bol zavedený INTRASTAT, aký je jeho legislatívny rámec i to, čo je predmetom hlásenia INTRASTAT sa dozviete vo videoškolení s rovnomenným názvom INTRASTAT v podaní Ing. Tibora Vojtka. Objednávať môžete na

69 z oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy: a) z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov, b) ktoré nie sú predmetom dane (pozri 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov), c) ktoré sú oslobodené od dane (pozri 9 zákona o dani z príjmov), ak v 10b ods. 1 písm. e) nie je uvedené inak [pozri komentár k 10b ods. 1 písm. e)]. Z týchto príjmov sa neplatí poistné na zdravotné poistenie, pretože platí základné pravidlo: pokiaľ sa z určitého príjmu vyberá daň zrážkou alebo tento príjem nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, potom sa z tohto príjmu neplatí ani poistné na zdravotné poistenie. Jedinou výnimkou je príjem z dividendy, z ktorého sa platí poistné na zdravotné poistenie napriek tomu, že tento príjem je oslobodený od dane [ 10b ods. 1 písm. e) zákona]. Komentár k 10b ods. 1 písm. a) Poistné na zdravotné poistenie sa platí z príjmov z nasledovnej zárobkovej činnosti: Z príjmov zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov Poistné na zdravotné poistenie sa však neplatí z príjmov podľa 5 ods. 5 a ods. 6 ZDP, ktoré nie sú predmetom dane. Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí ani z príjmov podľa 5 ods. 7 ZDP, ktoré sú od dane oslobodené. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Príjmy zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov sú konkrétne: a) Príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu [ 5 ods. 1 písm. a) ZDP] Príjmy z pracovnoprávneho vzťahu sú príjmy z pracovného pomeru (pracovný pomer je upravený v druhej časti Zákonníka práce) a príjmy z právneho vzťahu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tieto dohody sú upravené v deviatej časti Zákonníka práce). Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú: dohoda o vykonaní práce ( 226 Zákonníka práce), dohoda o brigádnickej práci študentov ( 227 a 228 Zákonníka práce) a dohoda o pracovnej činnosti ( 228a Zákonníka práce). Pri niektorých skupinách zamestnancov v určitom právnom vzťahu dohody existuje výnimka z platenia poistného na zdravotné poistenie (príjem z tejto činnosti sa nepokladá za zárobkovú činnosť podľa zákona o zdravotnom poistení), ide o: aa) príjmy z dohody o brigádnickej práci študentov Podľa 227 Zákonníka práce zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. Zamestnávateľ môže teda uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov len so žiakom strednej školy/študentom dennej formy vysokoškolského štúdia, čo sa preukazuje príslušným potvrdením školy. Zamestnávateľ nemôže platne uzatvoriť túto dohodu so študentom externej formy vysokoškolského štúdia. Zamestnávateľ môže uzatvoriť túto dohodu len s fyzickou osobou, ktorá ešte nedovŕšila 26 rokov veku, avšak ak zamestnávateľ túto dohodou už platne uzavrie, môže pre neho Z Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavuje Ing. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok zmeny od Objednávajte na 67

70 fyzická osoba vykonávať prácu až do konca toho kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 26 rokov veku. Poistné na zdravotné poistenie sa teda z dohody o brigádnickej práci študentov vôbec neplatí, osoba vykonávajúca prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa nepokladá za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení (pozri 11 ods. 3 zákona). Je tu rozdiel oproti právnej úprave v zákone o sociálnom poistení, pretože poistné na dôchodkové poistenie sa neplatí len z jednej určenej dohody o brigádnickej práci študentov a len do určitej výšky odmeny mesačne (od roku 2015 to je suma 200 eur), resp. v priemere mesačne pri nepravidelnom odmeňovaní. Napríklad z odmeny z práce na dohodu o brigádnickej práci študentov v sume 300 eur mesačne sa neplatí poistné na zdravotné poistenie, avšak z časti tejto odmeny sa platí poistné na dôchodkové poistenie, takisto zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie. ab) príjmy z dohody o vykonaní práce a príjmy z dohody o pracovnej činnosti: ab1) poberateľov starobného dôchodku ab2) poberateľov invalidného dôchodku ab3) poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek ab4) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov Je potrebné zdôrazniť, že výnimka z platenia poistného na zdravotné poistenie u poberateľov týchto dôchodkov (v zásade ide o starobný dôchodok a invalidný dôchodok a ich verzie vo výsluhovom zabezpečení policajtov a vojakov) sa vzťahuje len na príjmy z právneho vzťahu dohody, t. j. výnimka sa nevzťahuje na príjmy z pracovného (obdobného) pomeru, resp. iné príjmy týchto osôb. Zákon nerozlišuje, či ide o dôchodok priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou alebo aj dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia iného štátu (pozri k tomu komentár k 29b ods. 3 zákona), teda výnimka by sa mala vzťahovať aj na poberateľov dôchodku z cudziny. ab1) poberatelia starobného dôchodku Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí ani z príjmov z dohody o vykonaní práce a príjmov z dohody o pracovnej činnosti poberateľov starobného dôchodku. Táto výnimka sa netýka všetkých osôb v dôchodkovom veku, ale len poberateľov starobného dôchodku (existujú aj osoby v dôchodkovom veku, ktoré nepoberajú starobný dôchodok). Podmienky nároku na starobný dôchodok zo systému poistenia v SR sú upravené v 65 zákona o sociálnom poistení. Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Všeobecný dôchodkový vek je v súčasnosti 62 rokov, od 1. januára 2017 sa bude postupne predlžovať (pozri 65a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2016). V prechodnom období do konca roka 2023 môžu mať nižší dôchodkový vek skôr narodené ženy, prípadne ženy, ktoré vychovali deti (pozri 65 ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení), takisto poistenci, ktorí získali nároky zo zvýhodnených pracovných kategórií (pozri 274 zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že okrem všeobecne určeného dôchodkového veku (v roku 2016 je to 62 rokov) môžu mať niektorí poistenci určený aj nižší dôchodkový vek. Naopak, môže nastať aj situácia, že osoba v dôchodkovom veku nespĺňa podmienky na starobný dôchodok. Pre zamestnávateľa bude z hľadiska platenia preddavkov poistného na zdravotné poistenie rozhodujúce, či vie jeho zamestnanec preukázať priznanie a výplatu dôchodku (na základe rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku alebo potvrdenia Sociálnej poisťovne o výplate starobného dôchodku). Podľa 226 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa je povinná vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku a o nároku na jej výplatu. 68 Videoškolenie Zmeny v zákone o DPH od a väzba na kontrolný výkaz (cash flow systém, prenos daňovej povinnosti) v podaní Ing. Vladimíra Ozimého si môžete objednať na

71 ab2) poberatelia invalidného dôchodku Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí ani z príjmov z dohody o vykonaní práce a príjmov z dohody o pracovnej činnosti poberateľov invalidného dôchodku. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v 70 zákona o sociálnom poistení. Poistenec má nárok invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v 72 zákona o sociálnom poistení a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Je potrebné zdôrazniť, že výnimka z platenia poistného sa nevzťahuje na všetky invalidné osoby, ale len na poberateľov invalidného dôchodku osoby, ktorým bol priznaný a je vyplácaný invalidný dôchodok. Pre zamestnávateľa bude z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie rozhodujúce, či vie jeho zamestnanec preukázať priznanie a výplatu dôchodku (platí obdobné, čo pri poberateľoch starobného dôchodku). ab3) poberatelia výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí ani z príjmov z dohody o vykonaní práce a príjmov z dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak tieto osoby dovŕšili dôchodkový vek. Výsluhové zabezpečenie v súčasnosti upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (výsluhový dôchodok upravuje 38 a 39 tohto zákona). Je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska výnimky z platenia poistného na zdravotné poistenie je dôležité, že tieto osoby dovŕšili dôchodkový vek [pozri komentár k písm. ab1)]. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Podmienky na priznanie výsluhového dôchodku sa v časových obdobiach výrazne menili. Pre zamestnávateľa bude z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie rozhodujúce, či vie jeho zamestnanec preukázať priznanie a výplatu výsluhového dôchodku najmä na základe rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku alebo potvrdenia príslušného úradu (útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva/vojenského úradu sociálneho zabezpečenia) o výplate výsluhového dôchodku. ab4) poberatelia invalidného dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí ani z príjmov z dohody o vykonaní práce a príjmov z dohody o pracovnej činnosti poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov. Invalidný výsluhový dôchodok je upravený v 40 až 43 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení. Pre zamestnávateľa bude z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie rozhodujúce, či vie jeho zamestnanec preukázať priznanie a výplatu invalidného výsluhového dôchodku (platí obdobné ako pri výsluhovom dôchodku). ac) odchodné, výsluhový príspevok a úhrada rekreačnej starostlivosti Tieto plnenia sú upravené v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení, odchodné ( 33 zákona), výsluhový príspevok ( 31 tohto zákona) a rekreačná starostlivosť ( 69 zákona). Odchodné i výsluhový príspevok je príjmom policajta/vojaka/hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil niektorým z taxatívne uvedených spôsobov. V zásade môžeme tieto príjmy považovať za príjmy z predchádzajúceho služobného pomeru a z takýchto príjmov by sa inak platilo poistné na zdravotné poistenie podľa 10b ods. 1 písm. a) prvá časť vety. Zákonodarca však zahrnul do výnimky z platenia poistného na zdravotné poistenie aj odchodné a výsluhový príspevok. Z Vo videoškolení Daň z motorových vozidiel a daňové priznanie za rok 2015 lektor Ing. Vladimír Ozimý rozoberá problematiku dane z motorových vozidiel vo väzbe na príslušné tlačivo. Objednávajte na 69

72 Rekreačná starostlivosť sa poskytuje policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby, poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia a ich najbližším rodinným príslušníkom z príspevku z rozpočtu niektorého z ministerstiev. Rekreačnú starostlivosť by sme mohli považovať za určitú formu plnenia v prospech zamestnanca od zamestnávateľa, resp. za plnenie v súvislosti s výkonom závislej činnosti a z takýchto príjmov sa platí poistné na zdravotné poistenie. Zákonodarca však zahrnul do výnimky z platenia poistného na zdravotné poistenie aj poskytnutú rekreačnú starostlivosť. b) Príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby [ 5 ods. 1 písm. b) ZDP] Tieto osoby majú spoločné najmä to, že vykonávajú v právnických osobách riadiace funkcie (likvidátor, prokurista, nútený správca, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným) alebo majú podiel na majetku/právach obchodnej spoločnosti/družstve (člen družstva, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti) a zároveň vykonávajú pre právnickú osobu prácu, a to aj keď nie sú povinné pri výkone práce dodržiavať príkazy inej osoby, a súčasne majú za túto prácu príjem. Je potrebné odlíšiť zárobkovú činnosť a príjmy týchto osôb podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona príjmy zo závislej činnosti [ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov], od zárobkovej činnosti a príjmov týchto osôb podľa 10b ods. 1 písm. e) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva [ 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov]. c) Platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky [ 5 ods. 1 písm. c) ZDP] Táto zárobková činnosť sa považuje za činnosť zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení a z príjmov z tejto činnosti sa platí poistné na zdravotné poistenie. d) Odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev a iné odmeny za výkon funkcie [ 5 ods. 1 písm. d) ZDP]. Táto zárobková činnosť sa považuje za činnosť zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení a z príjmov z tejto činnosti sa platí poistné na zdravotné poistenie. Do tejto skupiny patria ako odmeny za výkon funkcie vo verejnej sfére (v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v právnických osobách zriadených/založených štátom, štátnym orgánom, obcou, VÚC atď.), tak odmeny za výkon funkcie v súkromnej sfére (napr. v rôznych právnických osobách), pokiaľ už nepatria medzi príjmy podľa 5 ods. 1 písm. a), b), g) ZDP [pozn. toto rozlišovanie však má význam na daňové účely pri rozdelení príjmov zo závislej činnosti, z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie nie je podstatné, či príjem osoby za výkon funkcie zaradíme pod 5 ods. 1 písm. a), b), d) a g), pretože vo všetkých týchto prípadoch ide o príjem zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení a z tohto príjmu sa platí poistné na zdravotné poistenie]. Spoločenstvo je najmä spoločenstvo podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách alebo spoločenstvo podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a z príjmov z funkcií v takýchto spoločenstvách sa platí poistné na zdravotné poistenie. 70 Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie k základným poznatkom o TO: Transferové oceňovanie dokumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobami v podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na

73 e) Odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody [ 5 ods. 1 písm. e) ZDP]. f) Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde [ 5 ods. 1 písm. f) ZDP]. g) Príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu [ 5 ods. 1 písm. g) ZDP]. h) Obslužné podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ 5 ods. 1 písm. h) ZDP]. j) Odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [ 5 ods. 1 písm. j) ZDP]. Z tohto príjmu sa však od 1. januára 2016 poistné na zdravotné poistenie neplatí, pretože od 1. januára 2016 ide o príjem oslobodený od dane z príjmu (pozri komentár k 10b ods. 4 zákona). k) Nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia [ 5 ods. 1 písm. k) ZDP]. Tieto príjmy sa považujú za zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) a platí sa z nich poistné na zdravotné poistenie. Za zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona sa považujú aj iné pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, a aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení právo na tieto príjmy [ 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení v spojení s 5 ods. 2 ZDP]. Z týchto príjmov sa platí poistné na zdravotné poistenie. Za zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona sa považujú aj všetky príjmy zo závislej činnosti uvedené 5 ods. 3 ZDP, teda aj: a) príjmy zamestnanca, za ktoré sa považuje, a to počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, suma vo výške 1 %: a1) V prvom roku zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac. Pri prenajatom motorovom vozidle sa vychádza z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, potom sa na účely tohto ustanovenia o túto daň zvýši vstupná cena. a2) V nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch. b) príjmy zamestnanca z rozdielu medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie znížené o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie, c) príjmy zamestnanca z ceny alebo výhry prijatej zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže Z Podrobne rozobranú problematiku účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve nájdete vo videoškolení Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve za rok 2015 v podaní lektora Ing. Mgr. Martina Tužinského, PhD. Viac info na 71

74 vyhlásenej svojím zamestnávateľom; v týchto prípadoch sa za príjem zamestnanca považuje, aj keď cenu alebo výhru prijme manžel alebo vyživované deti zamestnanca, d) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane. Tieto príjmy sa považujú za zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) a platí sa z nich poistné na zdravotné poistenie. Poistné na zdravotné poistenie sa však neplatí z príjmov podľa 5 ods. 5 písm. a) až písm. g) ZDP a 5 ods. 6 ZDP, ktoré nie sú predmetom dane: a) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, b) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ, d) suma do výšky ustanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca, e) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, f) náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa Zákonníka práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov, g) náhrada výdavkov na plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času. Predmetom dane (a ani platenia poistného na zdravotné poistenie) nie sú plnenia podľa b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí ani z príjmov podľa 5 ods. 7 písm. a) až m) ZDP, ktoré sú od dane oslobodené: a) suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, d) použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela), e) poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len poistné a príspevky ), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, f) náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu 72 Neprehliadnite videoškolenie Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2015 s lektorkou Júliou Pšenkovou. Objednávať môžete na

75 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytované zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, g) príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, h) náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993, i) podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, j) náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, k) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára, l) nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu, m) sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Komentár k 10b ods. 1 písm. b) Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, s výnimkou príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta. Osobná asistencia je upravená v 20 až 23 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia; príjmom z výkonu činnosti osobného asistenta je odmena osobného asistenta vyplácaná podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie. Z tejto odmeny sa poistné na zdravotné poistenie neplatí. Poistné na zdravotné poistenie sa však platí z príjmov z podnikania ( 6 ods. 1 ZDP), ktorými sú: a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov (ide o príjmy samostatne hospodáriacich roľníkov s príslušným osvedčením) [ 6 ods. 1 písm. a) ZDP], b) príjmy zo živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní [ 6 ods. 1 písm. b) ZDP], c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. príjmy advokátov, audítorov, autorizovaných architektov, daňových poradcov, exekútorov, notárov, súkromných lekárov alebo veterinárnych lekárov atď.) [ 6 ods. 1 písm. c) ZDP], d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti [ 6 ods. 1 písm. d) ZDP]. Z Povinnosti mzdovej účtovníčky na prelome roka a zmeny od 1. januára 2016 sme pre vás spracovali vo videoškolení Mzdová učtáreň aktuálny stav od s lektorkou Júliou Pšenkovou. Objednávajte na 73

76 Príjem spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti/komplementára v komanditnej spoločnosti je časť základu dane obchodnej spoločnosti, ktorá sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom podľa Obchodného zákonníka. Príjmom spoločníka/komplementára je aj jeho podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti. Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti ( 6 ods. 2 ZDP), ktorými sú: a) Príjmy duševného vlastníctva, konkrétne ide o: aa) Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa Autorského zákona, pri ktorých sa autor ako daňovník vopred písomne dohodol s platiteľom dane na nezrážaní dane (postup podľa 43 ods. 14 ZDP). Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí v prípade, ak je z príjmu autora z vytvorenia diela/z podania umeleckého výkonu zrazená daň podľa 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Príklad: Možnosť 1: Autor uzavrel s vydavateľstvom v roku 2016 zmluvu o vytvorení diela. Za vytvorenie diela bola dohodnutá odmena eur, ktorá bola vyplatená v roku Príjem sa pred uplatnením zrážky dane zníži len o 2 % odvodu do literárneho fondu podľa 5 zákona č. 13/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o umeleckých fondoch ( 20 eur). Z príjmu 980 eur vydavateľstvo vykoná z odmeny autora zrážku dane. Na tento príjem nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane a nie je možné uplatniť ani právo na daňový bonus. Po zrážke dane (sadzba dane 19 %) vo výške 186,20 eura sa autorovi vyplatí čistý príjem v sume 793,80 eura. Na autora sa nevzťahuje registračná povinnosť podľa 49a ods. 4 ZDP (príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou). Z tohto príjmu sa neplatí poistné na zdravotné poistenie, pretože ide o príjem, z ktorého sa daň vybrala zrážkou podľa 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Pozn.: do 31. decembra 2015 sa daň vyberala zrážkou len z príjmov z príspevkov do novín a časopisov, ktoré sa označovali normou ISSN (periodické publikácie), alebo z príspevkov do rozhlasu alebo televízie, ak nešlo o umelecký výkon; z iných autorských príjmov nebolo možné vyberať daň zrážkou a z týchto príjmov sa preto platilo aj poistné na zdravotné poistenie. Z tohto príjmu sa neplatí priamo ani poistné na sociálne poistenie, pretože vznik sociálneho poistenia SZČO sa viaže na presiahnutie stanovenej hranice príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP a vzniká až 1. júla nasledujúceho roka po kalendárnom roku, v ktorom bola hranica príjmov presiahnutá (a aj to len za predpokladu, že osoba nepodá čestné vyhlásenie, že nevykonáva činnosť autora). Možnosť 2: Autor uzavrel s vydavateľstvom v roku 2016 zmluvu o vytvorení diela, pričom súčasne vopred uzavrel písomnú dohodu s platiteľom dane (vydavateľom) o tom, že tento mu daň nebude zrážať a že si vyrovná takéto príjmy sám prostredníctvom daňového priznania. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Príjem sa zníži len o 2 % odvodu do literárneho fondu podľa 5 zákona č. 13/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o umeleckých fondoch ( 20 eur), teda vydavateľstvo vyplatí autorovi odmenu 980 eur. Tento autor je povinný v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, požiadať správcu dane o registráciu (pozri 49a ods. 2 ZDP). Autor si však odmenu bude musieť zdaniť sám v daňovom priznaní za rok 2016 (a aj zaplatiť daň). Potom sa budú uplatňovať nasledovné zásady zdaňovania (rovnako ako každý iný daňovník s aktívnymi príjmami): právo výberu spôsobu uplatnenia výdavkov (podmienené splnením podmienok stanovených zákone o dani z príjmov):skutočné výdavky, paušálne výdavky, alikvotné uplatňovanie paušálnych výdavkov, t. j. maximálna suma za mesiac, a to za mesiace vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti (započítava sa aj mesiac začatia a ukončenia), právo na vykázanie daňovej straty, právo na odpočet daňovej straty vykázanej v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, právo na uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane, právo na uplatnenie daňového bonusu. Ak poistenec zdaňuje príjem podľa 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov a zároveň je v súvislosti s týmto príjmom registrovaný na daňovom úrade a má viac ako 18 rokov, vzniká mu povinnosť prihlásiť sa v príslušnej zdravotnej poisťovni ako SZČO. Vzťahujú sa na neho rovnaké povinnosti, ako aj na ostatné SZČO. 74 Praktický návod na vyplnenie daňového priznania na novom tlačive nájdete vo videoškolení Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015 s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávajte na

77 Ak by bol len čistou SZČO (nemá vzťah zakladajúci platenie poistného na zdravotné poistenie), má povinnosť odvádzať preddavky najmenej v minimálnej výške, čo pre rok 2016 predstavuje sumu 60,06 eura mesačne. V prípade, ak sa poistenec stane samostatne zárobkovo činnou osobou, potom je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik platiteľa poistného do 8 dní. Autor, ktorý má postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia alebo za poistenca štátu a záoveň bude v zmysle vyššie uvedeného považovaný za SZČO, nemá určenú výšku preddavku. U takéhoto poistenca sa dosiahnuté príjmy z týchto činností zúčtujú následne v rámci ročného zúčtovania za príslušný rok. Pri ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie však autor bude musieť zaplatiť poistné v sume 14 % z odmeny autora. Ak porovnáme možnosť A (zrážanie dane zo strany platiteľa autorskej odmeny) a možnosť B (nezrážanie dane zo strany platiteľa autorskej odmeny): v prvom prípade autor zaplatí z tohto príjmu pravdepodobne vyššiu daň (nedá sa znížiť o nezdaniteľné minimum, nedajú sa uplatniť daňové výdavky, avšak neplatí z tohto príjmu poistné na zdravotné poistenie), v druhom prípade autor síce zaplatí z tohto príjmu pravdepodobne nižšiu daň (uplatnenie inštitútu nezdaniteľného minima, daňového bonusu, daňových výdavkov), avšak z tohto príjmu bude platiť po vykonaní ročného zúčtovania aj poistné na zdravotné poistenie. Rozhodnutie konkrétneho autora, akým spôsobom zdaňovať svoj príjem, bude zrejme závisieť od výsledného súčtu výšky dane a poistného na zdravotné poistenie z tohto príjmu. Poznámka: Do 31. decembra 2015 sa zrážkovou daňou mohli zdaňovať len príspevky do novín a časopisov, ktoré sa označovali normou ISSN (periodické publikácie), alebo príspevky do rozhlasu alebo televízie, ak nešlo o umelecký výkon. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Od 1. januára 2016 je možné zrážkovou daňou zdaňovať všetky príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa 6 ods. 2 písm. a) ZDP a príjmy podľa 6 ods. 4 ZDP, pokiaľ sa autor ako daňovník vopred písomne nedohodne s platiteľom dane na nezrážaní dane (postup podľa 43 ods. 14 ZDP). Z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie to znamená, že od 1. januára 2016 sa neplatí poistné na zdravotné poistenie aj z ďalších autorských príjmov. ab) Príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. b) Príjmy z iných činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním zákon o dani z príjmov tieto činnosti nešpecifikuje [ 6 ods. 2 písm. b) ZDP], iba príkladom uvádza príjmy správcov konkurznej podstaty podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do tejto skupiny príjmov podľa klasifikácie daňových predpisov patrí aj odmena osobného asistenta, ako sme však už uviedli, z tejto odmeny sa zdravotné poistenie neplatí. c) Príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ 6 ods. 2 písm. c) ZDP]. d) Príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ide napr. o príjmy sprostredkovateľov podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (III. pilier), príjmy sprostredkovateľov podľa zákona č. 310/1992 Zb. Slovenskej národnej rady o stavebnom sporení (stavebné sporenie), príjmy sprostredkovateľov podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, príjmy sprostredkovateľov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, príjmy sprostredkovateľov podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ 6 ods. 2 písm. d) ZDP]. Z Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná účtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje problematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednávajte na 75

78 e) Príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Komentár k 10b ods. 1 písm. c) Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z príjmov z kapitálového majetku podľa 7 zákona o dani z príjmov. Poistné na zdravotné poistenie sa však neplatí z príjmov od dane oslobodených (pozri 9 ZDP), z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane ( 3 ods. 2 ZDP), a z príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou ( 43 ods. 3 ZDP). Z týchto príjmov sa neplatia preddavky, z týchto príjmov sa platí poistné prvýkrát až po ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie. Pretože z príjmov uvedených v 7 ods. 1 písm. a), b), d), e) a g) plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ZDP, z týchto príjmov sa neplatí poistné na zdravotné poistenie. Komentár k 10b ods. 1 písm. d) Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z vybraných ostatných príjmov podľa 8 zákona o dani z príjmov (s výnimkou príjmov, ktoré by sme mohli považovať aj za príjmy podľa 5, 6 alebo 7 ZDP ak určitý príjem môžeme zaradiť aj do príjmov podľa ustanovenia 5, 6 alebo 7 ZDP a takisto tento príjem môžeme zaradiť do príjmov podľa ustanovenia 8, prednosť má zaradenie podľa 5, 6 alebo 7 ZDP). Poistné na zdravotné poistenie sa však neplatí z príjmov od dane oslobodených (pozri 9 ZDP), z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane ( 3 ods. 2 ZDP), a z príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou ( 43 ods. 3 ZDP). Z týchto príjmov sa neplatia preddavky, z týchto príjmov sa platí poistné prvýkrát až po ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie. Príjmy podľa 8 ZDP sú: a) Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí [príjmy podľa 8 ods. 1 písm. a) ZDP] Tieto príjmy sú oslobodené od dane a teda aj od platenia poistného na zdravotné poistenie, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane, resp. vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu [pozri 9 ods. 1 písm. g) ZDP]. b) Príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností [príjmy podľa 8 ods. 1 písm. b) ZDP] Tieto príjmy sú však oslobodené od dane a teda aj od platenia poistného na zdravotné poistenie, ak ide o príjmy z predaja nehnuteľnosti po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Pozri 9 ods. 1 písm. a) ZDP. Takisto sú oslobodené od dane a teda aj od platenia poistného na zdravotné poistenie aj príjmy z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku. Pozri 9 ods. 1 písm. b) ZDP. Takisto sú oslobodené od dane a teda aj od platenia poistného na zdravotné poistenie aj príjmy z predaja nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide najmä o reštitúcie a rehabilitácie). Pozri 9 ods. 1 písm. e) ZDP. c) Príjmy z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. c) ZDP. 76 Stiahnite si editovateľné tlačivá na daňové priznania na

79 Príjmy z predaja iných hnuteľných vecí sú oslobodené od dane a teda aj od platenia poistného na zdravotné poistenie [pozri 9 ods. 1 písm. c) ZDP]. d) Príjmy z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. d) a e) ZDP. Tieto príjmy sú oslobodené od dane a teda aj od platenia poistného na zdravotné poistenie, ak úhrn týchto príjmov, znížený o výdavok, nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane, resp. vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Do úhrnu oslobodenia od dane vo výške 500 eur sa započítavajú aj príjmy z príležitostných činností podľa 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré sú rovnako oslobodené od dane do výšky 500 eur. Pozri 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Avšak úplne sú oslobodené od dane a teda aj od platenia poistného na zdravotné poistenie príjmy z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok, nie je však oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka. Rovnako úplne sú oslobodené aj príjmy z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; nie je však oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka. f) Príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. f) ZDP. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Tieto príjmy sú oslobodené od dane a teda aj od platenia poistného na zdravotné poistenie, ak úhrn týchto príjmov, znížený o výdavok, nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane, resp. vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Do úhrnu oslobodenia od dane vo výške 500 eur sa započítavajú aj príjmy z príležitostných činností podľa 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré sú rovnako oslobodené od dane do výšky 500 eur. Pozri 9 ods. 1 písm. i) ZDP. g) Príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. g) ZDP. h) Dôchodky zo zmluvy o dôchodku podľa 842 až 844 Občianskeho zákonníka a podobné opakujúce sa požitky. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. h) ZDP. i) Príjmy z výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. i) ZDP. Z týchto príjmov sa poistné na zdravotné poistenie neplatí, pretože ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 písm. c) ZDP. j) Príjmy z ceny z verejných súťaží, z ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a z ceny zo športových súťaží. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. j) ZDP. Z týchto príjmov sa poistné na zdravotné poistenie neplatí, pretože ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 písm. d) ZDP. k) Príjmy z derivátových operácií. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. k) ZDP. Od dane je oslobodený príjem (neplatí sa poistné na zdravotné poistenie) z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia, avšak od dane nie je oslobodený príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka [pozri 9 ods. 1 písm. l) ZDP]. Z Hľadáte úplné znenie zákona platné k dnešnému dňu? Nemusíte nájdete ho na 77

80 l) Peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. l) ZDP. Z týchto príjmov sa poistné na zdravotné poistenie neplatí, pretože ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 písm. o) ZDP. m) Kompenzačné platby podľa 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. m) ZDP. Z týchto príjmov sa poistné na zdravotné poistenie neplatí, pretože ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 písm. m) ZDP. n) Náhrada nemajetkovej ujmy podľa 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ochrana osobnosti), okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. n) ZDP. o) Príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. cenných papieroch. Ide o príjmy podľa 8 ods. 1 písm. o) ZDP. Z týchto príjmov sa poistné na zdravotné poistenie neplatí, pretože ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 písm. q) ZDP. Komentár k 10b ods. 1 písm. e) Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z dividendy. Príjem z dividendy je legálna skratka súhrnný pojem, ktorým zákon o zdravotnom poistení označuje príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmu fyzickej osoby podľa 3 ods. 2 písm. c) ZDP v znení neskorších predpisov. Pod pojem dividendy však nepatria jednak príjmy spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti (negatívne vymedzenie dividendy podľa ZDP) a jednak vybrané príjmy podľa 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení (negatívne vymedzenie dividendy podľa zákona o zdravotnom poistení). Pojem príjem z dividendy zahŕňa: a) príjem z podielu na zisku vyplácaného zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktorý je určený na rozdelenie: a1) osobám, ktoré sa podieľajú na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo a2) členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva b) vyrovnací podiel obchodnej spoločnosti alebo družstva, c) podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi. Za príjem z dividendy sa však nepovažuje [negatívne vymedzenie v 3 ods. 2 písm. c) ZDP v znení neskorších predpisov]: i) podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, ii) podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, iii) podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti. Avšak nie všetky príjmy podľa 3 ods. 2 písm. c) ZDP sa považujú za príjem z dividendy podľa 10 ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení, pretože toto ustanovenie obsahuje aj negatívne vymedzenie pojmu dividenda na účely zákona o zdravotnom poistení. Pod pojem príjem z dividendy podľa 10 ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení nepatrí aj príjem: a) z podielu na zisku vyplácaného zo zisku akciovej spoločnosti alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu podľa 3 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu; 78 Ste už členom Klubu PP? O všetkých benefitoch, podmienkach a ostatných výhodách sa dozviete na

81 Od 1. januára 2016 sa za príjem z dividendy nepovažuje príjem z podielu na zisku z akcií obchodných spoločností, s ktorými sa obchoduje na regulovaných trhoch. Cieľom zmeny bolo znížiť odvodové zaťaženie investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu, a tak podporiť investovanie na kapitálovom trhu. Po novom sa z týchto neštandardných príjmov poistné na zdravotné poistenie neplatí. b) z podielu na likvidačnom zostatku pre spoločníka obchodnej spoločnosti alebo družstva; Od 2. januára 2016 sa za príjem z dividendy nepovažuje podiel na likvidačnom zostatku pre spoločníka obchodnej spoločnosti alebo družstva, pokiaľ tento príjem nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb. Zákonodarca túto zmenu odôvodnil podstatou podielu na likvidačnom zostatku ide o majetkový vklad vložený do spoločnosti pri jej vzniku ako štartovací kapitál a jeho prípadné následné zhodnotenie v závislosti od ekonomickej výkonnosti danej spoločnosti. V zásade ide o vrátenie časti majetku spoločníka, ktorý bol na začiatku podnikania vložený do majetku spoločnosti, prípadne následne zhodnotený počas existencie spoločnosti. Z tohto príjmu sa teda nebude platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. c) z podielu na zisku, ktorý je oslobodený od dane z príjmov podľa 5 ods. 7 písm. i) ZDP v znení neskorších predpisov, konkrétne ide o podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva [pozri 5 ods. 7 písm. i) ZDP v znení neskorších predpisov]. Komentár k 10b ods. 4 Zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy: a) z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov, b) ktoré nie sú predmetom dane (pozri 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov), c) ktoré sú oslobodené od dane (pozri 9 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení zákona o dani z príjmov), ak v odseku 1 písm. e) nie je uvedené inak [pozri komentár k 10b ods. 1 písm. e)]. Z týchto príjmov sa neplatí poistné na zdravotné poistenie, pretože platí základné pravidlo: pokiaľ sa z určitého príjmu vyberá daň zrážkou alebo tento príjem nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, potom sa z tohto príjmu ani neplatí poistné na zdravotné poistenie. Jedinou výnimkou je príjem z dividendy, z ktorého sa platí poistné na zdravotné poistenie napriek tomu, že tento príjem je oslobodený od dane. Podľa 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa daň vyberá zrážkou z nasledovných príjmov: a) úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov, b) výnos z majetku v podielovom fonde, príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov, c) peňažná výhra v lotériách a iných podobných hrách a peňažná výhra z reklamných súťaží a žrebovaní, d) peňažná cena z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží, e) dávka z doplnkového dôchodkového sporenia, f) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, g) príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, h) príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa 6 ods. 2 písm. a) ZDP a príjmy podľa 6 ods. 4 ZDP, avšak len pokiaľ daňovník neuplatní postup podľa 43 ods. 14 ZDP (neuzavrie s platiteľom dane dohodu o nezrážaní dane); pozri komentár k 6 ods. 2 zákona, i) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, Z Súťažíte radi? Staňte sa členom Klubu PP, zapojte sa do súťaží na a vyhrajte zaujímavé ceny. 79

82 j) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného, k) náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi (ide o náhradu nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným na konaní pred súdom), l) výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, m) kompenzačné platby podľa 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, n) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, netýka sa to však výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich fyzickej osobe, z ktorých sa platí poistné na zdravotné poistenie, o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa, p) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky, q) príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. cenných papieroch. Podľa 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú nasledovné príjmy: a1) prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa rehabilitačných predpisov, a2) príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty; predmetom dane však sú príjmy plynúce z darovaného/zdedeného majetku; predmetom dane sú aj dary poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa 5 ZDP (platenie poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľom/zamestnancom) alebo dary poskytnuté v súvislosti s výkonom podnikania/inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ZDP (platenie poistného na zdravotné poistenie SZČO), b) úver a pôžička, c) podiel na zisku (dividenda) z tohto príjmu sa však napriek oslobodeniu od dane platí poistné na zdravotné poistenie [pozri komentár k 10b ods. 1 písm. e) zákona], d) podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov, e) daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane, f) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie. Predmetom dane nie sú ani príjmy podľa 5 ods. 5 a ods. 6 ZDP. Podľa 9 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené nasledovné príjmy: a) z predaja nehnuteľnosti, a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, b) z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, c) z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; 80 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na

83 d) z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa rehabilitačných predpisov, e) z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty, f) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia, g) podľa 6 ods. 3 a 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, h) z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, i) podľa 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa 6 ods. 3 a 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur, j) získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa rehabilitačných predpisov alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza, k) z predaja cenných papierov podľa 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, l) z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení ustanovených osobitným predpisom vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, m) podľa 8 ods. 1 písm. r) ZDP, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. Podľa 9 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené nasledovné príjmy: Od dane sú oslobodené aj a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia, okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu, a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, b) dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, ďalšie sociálne dávky a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, c) príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov, Z Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viac na 81

84 d) plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa 6, e) jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného a jednorazové odškodnenie pozostalých poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu, f) dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov, okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti, g) vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku, h) plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za 1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu, 2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom, 3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka ( 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom ( 6 ods. 3), 4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, j) štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa 5 a 6 ZDP, k) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, l) výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia, m) prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie 1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto 82 Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

85 ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny, 2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania, 3. cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( 6), n) suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len daňový bonus ) vyplatená daňovníkovi podľa 33 a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, o) peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu investícií, p) príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, r) prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu, s) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, t) suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa 32a (ďalej len zamestnanecká prémia ), u) hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu, v) peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté právnickou osobou fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov w) príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka, x) plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu, y) nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel, a to najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu okrem situácie, ak poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti súčasne vznikol nárok na stravu podľa osobitného predpisu a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu; za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy vo výške presahujúcej výšku, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním, z) plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve do 16. januára aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, ab) finančný príspevok, jednorazové odškodnenie pozostalých a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu. Ďalšie príjmy oslobodené od dane sú uvedené v 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov. 11 Platitelia poistného (1) Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a) zamestnanec, Z Ročný prístup k videoškoleniam zo mzdovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

86 b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát, e) platiteľ dividend. (2) Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a) zamestnancom, b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo c) osobou podľa odseku 7. (3) Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s). (4) Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti. (5) Zamestnávateľom je na účely tohto zákona a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a), ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, 3) povolenie na prechodný pobyt 27) alebo povolenie na trvalý pobyt, 28) b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a), ak jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky, c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa 10b ods fyzická osoba podľa písmena a), ktorá má bydlisko v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo 2. právnická osoba podľa písmena b) so sídlom alebo so sídlom jej organizačnej zložky v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. (6) Ak zamestnávateľom zamestnanca nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 5, je ním platiteľ príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb podľa osobitného predpisu. 18) (7) Štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za a) nezaopatrené dieťa; 29) za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia, 30) poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia, 84 Ročný prístup k videoškoleniam z oblasti verejnej správy vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

87 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení b) fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu, 31) alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu 32) alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte, c) fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok 33) a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená, d) fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok, e) fyzickú osobu, ktorá je invalidná 34) a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok, 35) f) obvineného vo väzbe 7) alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, 8) obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistený, g) fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb 5) celoročne, h) študenta z iného členského štátu, zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo za žiaka alebo študenta, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí 4a) a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike, i) fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie, 36) j) fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, k) fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu 37) alebo opatruje blízku osobu, 38) ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb 39) alebo v zdravotníckom zariadení; 40) l) manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, m) fyzickú osobu, 1. ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu, 41) 2. ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu 42) a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, 3. ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu 43) a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu 44) aj po tomto dni alebo 4. ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť podľa osobitného predpisu, 44a) potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu, 41) ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu 41) z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom, za ktorého je platiteľom poistného štát podľa písmena v) alebo sa na ňu vzťahuje osobitný predpis. 44b) n) fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze, 45) o) fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, 46) p) cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky, 6) q) azylanta, 4) r) fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo, s) fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže Z Ročný prístup k videoškoleniam z právnej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

88 vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa osobitného predpisu, 47) t) študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov, u) fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu. 21) v) zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 18) ak 1. bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru 1a. občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov 47aa) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru alebo 1b. občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, jeho trvalý pobyt je v najmenej rozvinutom okrese 47aaa) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, 2. suma jeho mesačného príjmu zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia nepretržite odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len štatistický úrad ) za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 3. príslušná zdravotná poisťovňa neeviduje voči jeho zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania (ďalej len pohľadávka ), príslušná zdravotná poisťovňa vyhodnocuje pohľadávku splatnú k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer voči jeho zamestnávateľovi a možno ju uplatniť na úrade alebo výkazom nedoplatkov, 4. zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia takéhoto zamestnanca a 5. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov, w) fyzickú osobu vykonávajúcu dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu. 47ab) (8) Štát nie je platiteľom poistného za osobu podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r) a t) až v), ak má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa 13 znížený o vymeriavací základ zamestnanca podľa 11 ods. 7 písm. v), na ktorý sa použila sadzba poistného podľa 12 ods. 1 písm. a) druhého bodu (ďalej len znížený vymeriavací základ ), vyšší ako 15-násobok životného minima 47a) platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia (ďalej len 15-násobok životného minima ) alebo ak má pomernú časť zníženého vymeriavacieho základu prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r) a t) až v) vyššiu, ako pomernú časť 15-násobku životného minima prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r) a t) až v). 86 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

89 (9) Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz. Osoby uvedené v odseku 7 sú povinné z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa 10b platiť poistné podľa 13. (10) Osobná celodenná a riadna starostlivosť je na účely tohto zákona starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa a) navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne, b) pravidelne ambulantne navštevuje liečebnorehabilitačné zariadenie, c) je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. (11) Platiteľ dividend na účely tohto zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, 47b) ktorá vypláca dividendy. Komentár k 11 Komentár k 11 ods. 1 a ods. 2 Poistné na zdravotné poistenie platia povinne tieto subjekty (poistné kategórie): zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), zamestnávateľ, štát, platiteľ dividend a osoba podľa 11 ods. 2 zákona (samoplatiteľ). Tieto subjekty nazývame platitelia poistného na zdravotné poistenie (ďalej aj platitelia poistného). Samoplatiteľ je osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená v SR (je poistencom), avšak nepatrí do poistnej kategórie zamestnanca ani do kategórie SZČO a nie je ani poistencom štátu, t. j. nie je osobou podľa 11 ods. 7 zákona. Samoplatiteľ musí takisto platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Samoplatiteľ má v zdravotnom poistení aj ďalšie povinnosti (najmä oznamovacie povinnosti podľa 23 zákona a povinnosti platiteľa Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení poistného podľa 24 zákona). Pojem samoplatiteľ budeme používať aj v ďalších častiach komentára. Spresnenie doterajšej legálnej definície samoplatiteľa kozmetická zmena legálnej definície od 1. januára 2016 (porovnaj znenie 11 ods. 2 zákona v znení do 31. decembra 2015 a od 1. januára 2016) sa použilo iba z dôvodu jednoznačnosti a odstránenia možnosti dvojakého výkladu. Nové znenie 11 ods. 2 písm. c) odlišuje samoplatiteľa od okruhu osôb uvedených v 11 ods. 7 zákona (poistenci štátu). K reálnej zmene v chápaní pojmu samoplatiteľ však nedošlo. Okruh platiteľov poistného nemôžeme stotožňovať s okruhom osôb, ktoré sú verejne zdravotne poistné v SR (poistenci). Každý poistenec (osoba verejne zdravotne poistená v SR) musí mať minimálne jedného platiteľa poistného na zdravotné poistenie. Nie je vylúčené, že niektorý poistenec bude mať viacerých platiteľov poistného (pri existencii viacerých vzťahov, z ktorých sa platí poistné na zdravotné poistenie). Príklad: Poistenec je zamestnaný v pracovnom pomere u zamestnávateľa A a zároveň vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa B. Tento poistenec platí poistné ako zamestnanec (z poistného vzťahu pracovného pomeru a aj z poistného vzťahu dohody o pracovnej činnosti), platiteľom poistného je aj jeho zamestnávateľ A a platiteľom poistného je aj jeho zamestnávateľ B. Príklad: Poistenec je zamestnaný v pracovnom pomere u zamestnávateľa A a zároveň vykonáva činnosť SZČO. Tento poistenec platí poistné ako zamestnanec (z poistného vzťahu pracovného pomeru), platiteľom poistného je aj jeho zamestnávateľ A. Tento poistenec však platí poistné aj ako SZČO (z poistného vzťahu SZČO). Príklad: Poistenec nie je zamestnaný, nevykonáva činnosť SZČO a nie je ani poistencom štátu. Tento poistenec platí poistné ako samoplatiteľ. Z Čo je potrebné pre mzdárku? Sledujeme za vás na Chcete si to vyskúšať? Volajte tel. č

90 Komentár k 11 ods. 3 Zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení je fyzická osoba, ktorá napĺňa súčasne dve podmienky: 1. vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 = t. j. vykonáva činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov (pozri komentár k 10b), a zároveň 2. má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. Zamestnancom je teda osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť zakladajúcu právo na príjem zo závislej činnosti a zároveň má nárok na tento príjem. V praxi ide o osoby, ktoré majú príjem zo závislej činnosti (platia dane zo závislej činnosti podľa 5 ZDP), s výnimkou niektorých vybraných príjmov zo závislej činnosti (pozri komentár k 10b). Zákon zbytočne duplicitne opakuje tieto výnimky [porovnaj 10b ods. 1 písm. a) zákona a 11 ods. 3 prvá veta zákona]. Dôležitá je aj druhá veta tohto ustanovenia ( 11 ods. 3 druhá veta), podľa ktorého sa fyzická osoba na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti. To znamená, že poistenec platí poistné zo vzťahu zamestnanca = platiteľ poistného zamestnanec/zamestnávateľ len za dni, za ktoré poberá príjem zo závislej činnosti = za dni vykonávania zárobkovej činnosti. Výnimka platí v prípade, keď poistenec nepoberá v určitom období príjem zo závislej činnosti, avšak je v tomto čase poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) a s) zákona (ide najmä o prípady dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania, poberania materského). Príklad: Poistenec vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti v pondelky a stredy u zamestnávateľa A. Napríklad v januári 2016 ide o dni: 4., 6., 11., 13., 18., 20., 25. a 27. januára Tento poistenec sa považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia len v týchto dňoch (platiteľ poistného zamestnanec/zamestnávateľ). V ostatných dňoch v januári 2016 musí mať iného platiteľa poistného (napr. iný pracovný vzťah, SZČO alebo ako samoplatiteľ). Príklad: Poistenec vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti v pondelky a stredy u zamestnávateľa A. Napríklad v januári 2016 ide o dni: 4., 6., 11., 13., 18., 20., 25. a 27. januára Tento poistenec je dočasne pracovne neschopný v období od 7. januára 2016 do 20. januára Tento poistenec sa považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia v dňoch 4., 6., 7. až 20., 25. a 27. januára 2016 (platiteľ poistného zamestnanec/zamestnávateľ v dňoch 4., 6., 25 a 27. januára 2016 a platiteľ štát v dňoch od 7. januára 2016 do 20. januára 2016). V ostatných dňoch v januári 2016 musí mať iného platiteľa poistného (napr. iný pracovný vzťah, SZČO alebo ako samoplatiteľ). Komentár k 11 ods. 4 Samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) na účely zákona o zdravotnom poistení je fyzická osoba, ktorá napĺňa súčasne dve podmienky: 1. dovŕšila 18 rokov veku, 2. je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, t. j. činnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem podľa 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov alebo má príjem z tejto činnosti (pozri komentár k 10b). SZČO je teda fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť zakladajúcu právo na príjem z podnikania alebo na príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti, prípadne má z takejto činnosti príjem. V praxi ide o osoby, ktoré platia dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, s výnimkou príjmov z vykonávania činnosti osobného asistenta [pozri 10b ods. 1 písm. b) zákona]. K týmto príjmom pozri komentár k 10b zákona. 88 Školíme vás radi vyberte si to najlepšie školenie pre seba na

91 Komentár k 11 ods. 5 a ods. 6 Zamestnávateľom na účely zákona o zdravotnom poistení môže byť fyzická osoba i právnická osoba. Kľúčovým pre postavenie zamestnávateľa v zdravotnom poistení je povinnosť poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ktoré je zdaňované ako príjem zo závislej činnosti [pozri 10b ods. 1 písm. a) zákona]. V tomto smere je definícia zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie v zásade odvodená od definície zamestnanca na účely platenia poistného na zdravotné poistenie. Ak existuje právny vzťah, z ktorého vyplýva jednej strane právo na príjem a druhej strane povinnosť poskytnúť príjem zo závislej činnosti [príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov], potom jedna strana s právom na tento príjem sa považuje za zamestnanca a druhá strana s povinnosťou poskytnúť tento príjem sa považuje za zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie. Práve tento príjem vstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie. Závislosť postavenia zamestnávateľa v zdravotnom poistení od postavenia zamestnanca v zdravotnom poistení sa prejavuje napríklad aj v tom, že ak sa na určitú osobu s právom na príjem zo závislej činnosti vzťahuje zákonná výnimka [pozri 10b ods. 1 písm. a) zákona] a táto osoba sa nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení, potom ani osoba, ktorá je povinná tento príjem poskytovať, sa v tomto vzťahu nepovažuje za zamestnávateľa na účely platenia poistného. Príklad: Poberateľ starobného dôchodku vykonáva prácu na dohodu o pracovnej činnosti, má z tejto dohody príjem zo závislej činnosti, avšak z dôvodu zákonnej výnimky sa nepovažuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení (aj keď sa považuje za zamestnanca podľa Zákonníka práce). Jeho zamestnávateľ v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení práce sa nepovažuje za zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení. Okruh zamestnávateľov na účely zákona o zdravotnom poistení nemusí byť teda totožný s okruhom zamestnávateľov podľa pracovnoprávnych predpisov, aj keď sa vo veľkej miere tieto skupiny prekrývajú. Na účely zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľom subjekt, ktorý má povinnosť poskytnúť/je platiteľom príjmu zo závislej činnosti zdaňovaného podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov poskytnutých osobám so zákonnou výnimkou uvedenou v 10b ods. 1 písm. a) zákona. Príklad: Zamestnávateľom podľa pracovnoprávnych predpisov je osoba, pre ktorú vykonáva prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov študent (zamestnanec podľa pracovnoprávnych predpisov). Táto osoba však nie je v tomto právnom vzťahu zamestnávateľom na účely zákona o zdravotnom poistení a tento študent nie je zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení, teda nie sú z tohto vzťahu ani platiteľmi poistného na zdravotné poistenie. Príklad: Opačný prípad. Povinná osoba A, ktorá poskytuje odmenu za výkon funkcie ako príjem zo závislej činnosti inej oprávnenej osobe B, avšak nie sú v pracovnoprávnom ani obdobnom vzťahu (nepovažujú sa za zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnom práve). Osoba A sa však považuje za zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení a osoba B sa považuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení. Obvykle platí pre zamestnávateľa fyzickú osobu, že má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Trvalý pobyt a prechodný pobyt je upravený v zákone č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Obvykle Z Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na puskarova@pp.sk alebo volajte

92 platí pre zamestnávateľa právnickú osobu, že má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Zákon o zdravotnom poistení považuje za zárobkovú činnosť (teda aj z príjmov z tejto činnosti sa platí poistné na zdravotné poistenie) aj činnosť podľa odseku 1 (pozri komentár k 10b ods. 1 zákona), z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov z dôvodu, že ju vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky o národnom kontaktnom mieste (pozri 20d zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V prípadoch týchto zamestnancov sa za ich zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie považuje fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom/so sídlom jej organizačnej zložky v inom členskom štáte EZVO alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V prípade, že by sme podľa vyššie uvedeného nemohli identifikovať zamestnávateľa, považujeme za zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie platiteľa príjmov zo závislej činnosti. Platiteľom dane je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň/preddavok na daň od daňovníka a odvádzať správcovi dane. Zároveň je platiteľ dane subjekt, ktorý za uvedené činnosti majetkovo zodpovedá [pozri 2 písm. v) ZDP]. Komentár k 11 ods. 7 Štát platí poistné na zdravotné poistenie za veľký rôznorodý okruh osôb. Počet týchto osôb predstavuje veľký podiel v rámci všetkých osôb verejne zdravotne poistených v SR. Spravidla štát platí poistné za osoby, ktoré z rôznych spoločensky akceptovateľných dôvodov (staroba, invalidita, dočasná pracovná neschopnosť, nezamestnanosť), resp. dokonca niekedy želaných dôvodov (štúdium, starostlivosť o dieťa, materstvo, starostlivosť o inú osobu) nevykonávajú zárobkovú činnosť. Okruh poistencov štátu je stanovený taxatívnym výpočtom, ktorý nemožno rozširovať. Štát platí poistné na zdravotné poistenie za tieto osoby: Skutočnosť, že poistenec sa považuje na účely platenia poistného na zdravotné poistenie za poistenca štátu, je potrebné preukázať. Poistenec je povinný poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní väčšiny skutočností zakladajúcich postavenie poistenca štátu [pozri 22 ods. 2 písm. g) zákona]. Preukazovanie viacerých skutočností zakladajúcich postavenie poistenca štátu sa upravuje dohodou, ktorú uzatvorí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s Finančnou správou Slovenskej republiky, Sociálnou poisťovňou, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Zborom väzenskej a justičnej stráže. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia. Pozri 29b ods. 6 zákona. Komentár k 11 ods. 7 písm. a) Veľká skupina poistencov štátu sú osoby so statusom nezaopatreného dieťaťa na účely zákona o zdravotnom poistení. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. a) zákona nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (pozri 29 ods. 10 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. a), okrem iného poskytuje úradu 90 Ak ste s nami spokojní, povedzte to všetkým, ak ste s nami nespokojní, povedzte to nám. Píšte na sluzby@pp.sk.

93 údaje o forme štúdia, stupni štúdia, štandardnej dĺžke štúdia, dátume začiatku štúdia, dátume ukončenia štúdia, dátume začiatku prerušenia štúdia, dátume ukončenia prerušenia štúdia, dôvode prerušenia štúdia, ukončenom predchádzajúcom vysokoškolskom štúdiu. A. Predovšetkým ide o všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje definícia nezaopatreného dieťaťa podľa zákona o sociálnom poistení (vyplýva z odkazu na 9 a 10 zákona o sociálnom poistení). 1. Nezaopatrené dieťa podľa zákona o sociálnom poistení je predovšetkým dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky [pozri 9 ods. 1 písm. a) tohto zákona]. Povinná školská dochádzka je upravená v 19 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. 2. Ďalej sa za nezaopatrené dieťa podľa zákona o sociálnom poistení považuje aj dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Sústavná príprava na povolanie je definovaná v 10 zákona o zdravotnom poistení. Sústavná príprava na povolanie je v zásade štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 2a. Sústavná príprava na povolanie štúdiom na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky je upravená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Začína sa od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom žiak strednej školy skončí povinnú školskú dochádzku. Sústavná príprava na povolanie sa končí žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným v školskom zákone (pozri 10 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) ide najmä o záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku a absolventskú skúšku, avšak najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Príklad: byť štúdium skončené [pozri 10 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení]. Jozef študoval na strednej škole od 1. septembra 2011, v marci 2012 dovŕšil 16 rokov. Štúdium ukončil maturitnou skúškou v opravnom termíne dňa 15. októbra Povinná školská dochádzka mu skončila dňa 31. augusta Od 1. septembra 2012 mu začína sústavná príprava na povolanie štúdiom na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky a končí sa 31. augusta Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj v období od 1. septembra 2011 do 31. augusta Od 1. septembra 2015 ho nemôžeme považovať za nezaopatrené dieťa (poistenca štátu), pretože síce štúdium na strednej škole ukončil až 15. októbra 2015, avšak štúdium malo byť ukončené v školskom roku 2014/2015 (do 31. augusta 2015). Príklad: 2b. Sústavnou prípravou na povolanie sú aj niektoré obdobia nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole: 2b1. aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole [pozri 10 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení]. Školský rok sa v súčasnosti začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka ( 150 ods. 1 školského zákona). Michaela študuje na strednej škole. Štúdium ukončí maturitnou skúškou dňa 31. mája Od 1. júna 2015 (od skončenia štúdia na strednej škole) do 31. augusta 2015 (koniec školského roka) sa považuje za nezaopatrené dieťa. 2b2. aj obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Z Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na 91

94 Príklad: Linda študuje na strednej škole. Štúdium úspešne ukončí maturitnou skúškou dňa 31. mája Následne je prijatá na vysokú školu, kde je zapísaná od 29. septembra Od 1. júna 2015 (od skončenia štúdia na strednej škole) do 29. septembra 2015 (zápis na vysokú školu) sa považuje za nezaopatrené dieťa. Príklad: Matej študuje na strednej škole. Štúdium úspešne ukončí maturitnou skúškou dňa 31. mája Na vysokú školu je prijatý a zapísaný od 9. septembra Za nezaopatrené dieťa sa považuje v období od 1. júna 2013 (od skončenia štúdia na strednej škole) do 31. augusta 2013 (koniec školského roka). Pretože zápis na vysokú školu sa uskutočnil v inom kalendárnom roku ako v roku skončenia štúdia na strednej škole, v období od 1. septembra 2013 do 8. septembra 2014 sa nepovažuje za nezaopatrené dieťa. Príklad: 2c. Sústavná príprava na povolanie je aj štúdium na vysokej škole do získania vysoko-školského vzdelania druhého stupňa (pozri 10 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Nie je podstatné, či ide o dennú, externú alebo inú formu vysokoškolského štúdia. Sústavná príprava začína študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa. Ukončenie vysokoškolského štúdia je upravené v 69 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a nadväzujúcich ustanoveniach tohto zákona. Riadne skončenie vysokoškolského štúdia je v zásade dňom vykonania poslednej štátnej skúšky (nie dňom promócie). V období prerušenia štúdia sa študent nepovažuje za nezaopatrené dieťa. Karol po ukončení 1. ročníka magisterského štúdia preruší štúdium na dva roky (od 3. septembra 2010 do 5. septembra 2012). Jeho štúdium prekročí štandardnú dĺžku štúdia a skončí ho až 15. novembra V období prerušenia štúdia sa nepovažuje za nezaopatrené dieťa. Príklad: 2d. Sústavná príprava na povolanie je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na vysokoškolské štúdium prvého stupňa, teda obdobie od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Roman po skončení tretieho ročníka bakalárskeho štúdia získa 31. mája 2015 titul Bc. a následne je od 3. septembra 2015 zapísaný na magisterské štúdium. Aj v období od 1. júna 2015 do 2. septembra 2015 sa považuje za nezaopatrené dieťa. Príklad: 2e. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na školách ( 10 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). František po skončení strednej školy navštevuje od 1. septembra 2015 intenzívny kurz anglického jazyka. Toto štúdium je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na školách, preto sa považuje naďalej za nezaopatrené dieťa (poistenca štátu). 3. Ďalej sa za nezaopatrené dieťa podľa zákona o sociálnom poistení považuje aj dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť 92 Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Daňovej kaviarni na

95 pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať alebo trvá dlhšie ako jeden rok a je uvedený v prílohe č. 2.). Zákon o sociálnom poistení ustanovuje aj negatívne vymedzenie pojmu nezaopatrené dieťa (pozri 9 ods. 3 tohto zákona). Za nezaopatrené dieťa nemôžeme považovať osobu, a to aj v prípade, ak by študovala na strednej alebo vysokej škole: a) ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul, Príklad: Martin úspešne skončil štúdium filozofie na vysokej škole dňa 31. mája 2015 a bol mu udelený akademický titul Mgr. Od 3. septembra 2015 sa zapísal na štúdium práva. Nezaopatreným dieťaťom je len do 31. mája 2015, napriek tomu, že od 3. septembra 2015 je opätovne študentom vysokej školy, pretože už získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Príklad: Zuzka začala študovať politológiu na vysokej škole, avšak po získaní titulu Bc. sa rozhodla študovať psychológiu. Od 3. septembra 2015 sa zapísala na nové štúdium od prvého ročníka. Naďalej bude mať status nezaopatreného dieťaťa na účely zákona o zdravotnom poistení, pretože sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole, a to až do skončenia štúdia v prípade denného štúdia, resp. do dovŕšenia 26 rokov veku v prípade externého štúdia (na účely sociálneho poistenia však len do dovŕšenia 26 rokov veku). Nie je podstatné, že študuje už na druhej vysokej škole, pretože ešte nezískala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. b) ktorá je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Takáto osoba je však poistencom štátu na účely zákona o zdravotnom poistení, avšak z titulu 11 ods. 7 písm. b) zákona. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Príklad: Maloletý Tomáš študuje na vysokej škole a od 1. marca 2015 poberá invalidný dôchodok priznaný na základe miery poklesu 75 %. Od 1. marca 2015 sa nepovažuje za nezaopatrené dieťa. B. Okrem osôb, na ktoré sa vzťahuje definícia nezaopatreného dieťaťa podľa zákona o sociálnom poistení, sa podľa zákona o zdravotnom poistení za nezaopatrené dieťa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole, najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia. Okruh osôb považovaných za nezaopatrené dieťa podľa zákona o zdravotnom poistení je teda širší v porovnaní s okruhom osôb považovaných za nezaopatrené dieťa podľa zákona o sociálnom poistení. Na rozdiel od zákona o sociálnom poistení môže mať postavenie nezaopatreného dieťaťa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie aj osoba nad 26 rokov, avšak iba za podmienky, že študuje na vysokej škole v dennej forme štúdia. Poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok (za podmienky, že zápis na ďalší akademický rok sa uskutoční v kalendárnom roku ukončenia ročníka). Osoba do 26 rokov, ktorá študuje na vysokej škole (a nezískala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa), má postavenie nezaopatreného dieťaťa bez ohľadu na formu štúdia (považuje sa za nezaopatrené dieťa aj v internej, aj v externej forme štúdia). Osoba nad 26 rokov v dennej forme vysokoškolského štúdia sa považuje za nezaopatrené dieťa a poistenca štátu, naproti tomu osoba nad 26 rokov v externej forme štúdia nemôže byť nezaopatreným dieťaťom. Príklad: Jana a Petra, ktoré sa narodili v ten istý deň, študujú na vysokej škole. Jana študuje v dennej forme štúdia, Petra študuje v externej forme štúdia. Dňa 31. januára 2016 Z Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk. 93

96 dosiahnu 26 rokov. Jana bude mať napriek dovŕšeniu 26 rokov naďalej postavenie nezaopatreného dieťaťa (študuje v dennej forme štúdia). Jana je nezaopatreným dieťaťom aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok. Petra má postavenie nezaopatreného dieťaťa do 31. januára 2016, od 1. februára 2016 toto postavenie nemá, pretože počas externého štúdia môže byť osoba nezaopatreným dieťaťom len do 26 rokov. Ak však už osoba získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, nikdy nemôže nadobudnúť postavenie nezaopatreného dieťaťa, s výnimkou prípadu zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa v dennej forme v tomto prípade sa považuje za nezaopatrené dieťa aj v medziobdobí skončenia štúdia II. stupňa a zápisu na štúdium III. stupňa, a to za podmienky, že sa zápis uskutoční v kalendárnom roku skončenia štúdia II. stupňa. Študent vysokej školy tretieho stupňa vysokoškolského štúdia (doktorand) však už nie je nezaopatreným dieťaťom, aj keď môže byť poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. t) zákona. Komentár k 11 ods. 7 písm. b) 1. Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok zo systému sociálneho poistenia, s výnimkou pozostalostných dôchodkov. Štát teda platí poistné na zdravotné poistenie za: a) poberateľa starobného dôchodku b) poberateľa predčasného starobného dôchodku c) poberateľa invalidného dôchodku 2. Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa 38 až 43, 125 a 126 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Štát teda platí poistné na zdravotné poistenie za: a) poberateľa výsluhového dôchodku podľa 38 a 39 tohto zákona b) poberateľa invalidného výsluhového dôchodku podľa 40 až 43 tohto zákona c) poberateľa starobného dôchodku policajtov, poberateľa starobného dôchodku colníkov, poberateľa starobného dôchodku profesionálnych vojakov a poberateľa výsluhového dôchodku priznaných podľa skorších predpisov (pozri 125 tohto zákona) d) poberateľa invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku policajtov, poberateľa invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku colníkov, poberateľa invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku profesionálnych vojakov a poberateľa invalidného výsluhového dôchodku priznaných podľa skorších predpisov (pozri 126 tohto zákona) 3. Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok zo systému poistenia z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu EZVO, ak zároveň nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte. Za dôchodok z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu EZVO sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje dôchodok porovnateľný so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom podľa zákona o sociálnom poistení (pozri 29b ods. 3 zákona). Preukazovanie skutočností podľa 11 ods. 7 písm. b) zákona sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: so Sociálnou poisťovňou (dôchodky zo všeobecného systému), resp. s Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom obrany SR a Zborom väzenskej a justičnej stráže (dôchodky zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov). Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia (pozri 29 ods. 6 zákona). Sociálna poisťovňa poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného tieto údaje o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. b) zákona: dátum priznania dôchodku, dátum zániku nároku na výplatu dôchodku, dôvod zániku nároku na výplatu dôchodku, dátum 94 Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na

97 zastavenia výplaty dôchodku, druh dôchodku ( 29b ods. 13 zákona). Ministerstvo vnútra SR poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného tieto údaje o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. b) zákona: dátum priznania a zániku nároku na výplatu dôchodku, druh dôchodku ( 29b ods. 8 zákona). Ministerstvo obrany SR poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného tieto údaje o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. b) zákona: údaj o dátume začiatku a ukončenia nároku na dávku alebo príslušný druh dôchodku ( 29b ods. 9 zákona). Zbor väzenskej a justičnej stráže SR poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného údaje tieto údaje o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. b) zákona: dátum začiatku a ukončenia nároku na dávku sociálneho zabezpečenia policajtov [ 29b ods. 14 písm. a) zákona]. Poberanie dôchodku by sa dalo preukázať rozhodnutím alebo potvrdením príslušného orgánu (napr. rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní dôchodku, potvrdením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku podľa 226 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku a o nároku na jej výplatu, resp. rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, rozhodnutím o dôchodku vydaným nositeľom poistenia iného štátu). Keďže Sociálna poisťovňa a uvedené štátne orgány sú povinné poskytovať údaje o poberaní dôchodku úradu a následne úrad je povinný oznámiť tieto údaje zdravotnej poisťovni, nemusí preukazovať tieto údaje samotný poistenec. Komentár k 11 ods. 7 písm. c) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Rodičovský príspevok je upravený v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Oprávnená osoba na poberanie rodičovského príspevku je: 1. rodič dieťaťa, 2. náhradný rodič (fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu/ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) alebo 3. manžel (manželka) rodiča dieťaťa za podmienky, že žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Nárok na rodičovský príspevok vzniká oprávnenej osobe len za podmienky, že: 1. zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a súčasne 2. má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou, na ktorú sa vzťahuje nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nárok na rodičovský príspevok vzniká len pri riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. V prípade starostlivosti o dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa rodičovský príspevok poskytuje najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. Riadnou starostlivosťou o dieťa na účely nároku na rodičovský príspevok je najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok, nemusí však ísť len o prípad celodennej osobnej starostlivosti, ide aj o prípady umiestnenia dieťaťa počas dňa do jaslí, materskej školy. O rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský príspevok vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta pobytu oprávnenej osoby. Konanie o rodičovskom príspevku sa začína na základe žiadosti, ktorú podáva Z Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk. 95

98 oprávnená osoba tomuto úradu. O priznaní rodičovského príspevku sa v súčasnosti nevyhotovuje písomné rozhodnutie, avšak jeho poberanie možno preukázať písomným potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o výplate rodičovského príspevku. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. c) zákona však nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (pozri 29 ods. 12 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Komentár k 11 ods. 7 písm. d) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek, avšak ktorej nevznikol nárok na dôchodok (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, dôchodok z cudziny). Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorej vznikol nárok na niektorý z týchto dôchodkov, avšak vtedy podľa 11 ods. 7 písm. b) zákona. Fyzická osoba v dôchodkovom veku, ktorej nevznikol nárok na starobný dôchodok napr. z dôvodu nezískania potrebného obdobia dôchodkového poistenia, je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. d) zákona. Z toho vyplýva, že štát má záujem platiť (a platí) poistné na zdravotné poistenie za všetky osoby v dôchodkovom veku, bez ohľadu na to, či (ne)poberajú starobný dôchodok. Všeobecný dôchodkový vek je v súčasnosti 62 rokov, od 1. januára 2017 sa bude postupne predlžovať (pozri 65a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2016). V prechodnom období do konca roka 2023 môžu mať nižší dôchodkový vek skôr narodené ženy, prípadne ženy, ktoré vychovali deti (pozri 65 ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení), a takisto poistenci, ktorí získali nároky zo zvýhodnených pracovných kategórií (pozri 274 zákona o sociálnom poistení). V prípade, že poistenec preukáže dosiahnutie dôchodkového veku (môže ísť aj o vek nižší ako všeobecný dôchodkový vek 62 rokov napr. u spomínaných žien, ktoré vychovali deti), potom má postavenie poistenca štátu aj v prípade, ak nemá priznaný dôchodok. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. d) zákona nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, keďže potrebné údaje by mala poskytnúť úradu elektronicky Sociálna poisťovňa (pozri 29 ods. 13 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Sociálna poisťovňa poskytuje úradu predovšetkým identifikačné údaje a údaje o dátume zániku nároku na výplatu dôchodku, dôvod zániku nároku na výplatu dôchodku, dátum zastavenia výplaty dôchodku. Komentár k 11 ods. 7 písm. e) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok. V tomto prípade musí ísť o invaliditu podľa 71 zákona o sociálnom poistení, uznanie za invalidného podľa právnych predpisov iného štátu nie je postačujúce. Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok zo systému SR, avšak vtedy podľa 11 ods. 7 písm. b) zákona. Fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení, ktorej nevznikol nárok na invalidný dôchodok napr. z dôvodu nezískania potrebného obdobia dôchodkového poistenia, je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. e) zákona. Z toho vyplýva, že štát má záujem platiť (a platí) poistné na zdravotné poistenie za všetky osoby, ktoré posudkový lekár Sociálnej poisťovne uznal za invalidné, bez ohľadu na to, či (ne)poberajú invalidný dôchodok. Invalidita sa dá preukázať napr. odborným posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne o invalidite alebo rozhodnutím Sociálnej poisťovne o nároku na invalidný dôchodok (v tomto prípade rozhodnutím o nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, v ktorom sa však uvádza, že poistenec je invalidný). 96 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

99 Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. e) zákona však nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Sociálna poisťovňa (pozri 29 ods. 13 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Sociálna poisťovňa poskytuje úradu predovšetkým identifikačné údaje a údaje o dátume zániku nároku na výplatu dôchodku, dôvod zániku nároku na výplatu dôchodku, dátum zastavenia výplaty dôchodku. Komentár k 11 ods. 7 písm. f) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v Slovenskej republike. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. f) zákona však nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Zbor väzenskej a justičnej stráže SR (pozri 29 ods. 14 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Zbor väzenskej a justičnej stráže SR poskytuje úradu predovšetkým identifikačné údaje o obvinenom vo väzbe a obvinenom vo väzbe v inom členskom štáte a odsúdenom vo výkone trestu odňatia slobody a odsúdenom vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte a údaje o dátume začiatku výkonu väzby/výkonu trestu, dátume ukončenia výkonu väzby/výkonu trestu, dátume začiatku prerušenia väzby/výkonu trestu, dátume ukončenia prerušenia väzby/výkonu trestu. Toto ustanovenie vecne súvisí s 3 zákona (osobný rozsah verejného zdravotného poistenia v systéme SR), konkrétne s 3 ods. 3 písm. g) zákona, podľa ktorého je povinne verejne zdravotne poistená okrem iného aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EZVO a je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade osoby bez trvalého pobytu v SR, ktorá je vo väzbe/výkone Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení trestu v SR, platí, že sa považuje za poistenca štátu v prípade, že nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EZVO. Štát platí poistné na zdravotné poistenie takisto za obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistený, samozrejme za podmienky, že je verejne zdravotne poistený v SR. Podmienky výkonu väzby upravuje zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Podmienky výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Počas trvania výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody je osoba zdravotne poistená v SR, samozrejme za podmienky, že táto osoba nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EZVO. Komentár k 11 ods. 7 písm. g) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje celoročne starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb podľa 32 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. V prvom prípade ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje celoročne starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu. Tieto osoby nie sú schopné a ani nemajú možnosť vykonávať zárobkovú činnosť, preto sú poistencami štátu. V druhom prípade ide o maloleté nezaopatrené deti, ktorým sa na základe rozhodnutia súdu poskytuje sociálna služba v zariadení dočasnej starostlivosti o deti podľa 32 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa poskytuje sociálna služba maloletému nezaopatrenému dieťaťu, ak rodič alebo iná fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené Z Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým mzdovým a personálnym informáciám. Volajte

100 do osobnej starostlivosti, nemôže z vážnych dôvodov zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa sama alebo za pomoci rodiny, avšak zatiaľ nie sú dôvody, aby sa začalo konanie o inej forme starostlivosti o dieťa. Toto ustanovenie vecne súvisí s 3 zákona (osobný rozsah verejného zdravotného poistenia v systéme SR), konkrétne s 3 ods. 3 písm. e) zákona, podľa ktorého je povinne verejne zdravotne poistený okrem iného aj maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, ak nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EZVO. Poistenec je v tomto prípade povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť rozhodujúcu pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné [oznamovacia povinnosť poistenca uvedená v 23 ods. 1 písm. d) zákona]. Tieto skutočnosti preukazuje poistenec čestným vyhlásením ( 23 ods. 3 zákona). Vznik týchto skutočností je poistenec povinný oznámiť a preukázať do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Oznámenie zmeny platiteľa poistného môže podať poistenec na tlačive Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Univerzálne oznámenie poistenca/platiteľa poistného, ktoré je prílohou č. 4 metodického usmernenia MU č. 12/2/2014. Potrebné tlačivá poskytne aj každá zdravotná poisťovňa. Avšak v prípade, že poistenec je zamestnancom, túto povinnosť vykonáva za neho jeho zamestnávateľ, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného [pozri 23 ods. 2 v spojení s 24 písm. c) zákona]. Z dôvodu prenesenia tejto oznamovacej povinnosti na zamestnávateľa je poistenec, ktorý je zamestnancom, povinný oznámiť zamestnávateľovi údaje podľa 11 ods. 7 písm. g) zákona do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov (pozri 23 ods. 6 druhá veta zákona). Komentár k 11 ods. 7 písm. h) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj: i. za študenta z iného členského štátu EZVO, ktorý zároveň študuje na škole v Slovenskej republike (napr. študent študujúci na univerzite v Českej republike je na študijnom programe na vysokej škole na Slovensku), ii. za zahraničného študenta (študenta nečlenského štátu), ktorý zároveň študuje na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (napr. na základe Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy pozri oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 210/1995 Z. z.), iii. za žiaka alebo študenta, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike. Postavenie Slováka žijúceho v zahraničí upravuje zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z. z. Podľa 2 tohto zákona je Slovákom žijúcim v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je štátnym občanom Slovenskej republiky. Slovákom žijúcim v zahraničí je aj osoba, ktorá síce nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie (aktívne prejavy hlásenia sa k slovenskému národu a k hodnotám reprezentujúcim slovenský jazyk, slovenské kultúrne dedičstvo a tradície), zároveň on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť. Za tieto študujúce osoby platí štát poistné na zdravotné poistenie, za podmienky, že nie sú zdravotne poistené v inom členskom štáte EZVO [pozri súvisiace ustanovenie 3 ods. 3 písm. d) zákona]. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. h) zákona nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu 98 Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo.

101 elektronicky Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (pozri 29 ods. 10 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. h), okrem iného poskytuje úradu údaje o kategórii zahraničného študenta, forme štúdia, stupni štúdia, štandardnej dĺžke štúdia, dátume začiatku štúdia, dátume ukončenia štúdia, dátume začiatku prerušenia štúdia, dátume ukončenia prerušenia štúdia, dôvode prerušenia štúdia, ukončenom predchádzajúcom vysokoškolskom štúdiu. Komentár k 11 ods. 7 písm. i) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ide o osoby, ktoré opatrujú: 1. fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, 2. staršiu ako šesť rokov veku a zároveň 3. odkázanú na opatrovanie. Oprávnenou osobou na poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie môže byť len: a) rodinný príslušník (manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec), b) fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoa, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) iná fyzická osoba, ktorá býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje a s ktorou býva). Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. i) zákona nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (pozri 29 ods. 12 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Komentár k 11 ods. 7 písm. j) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov. Osobná celodenná a riadna starostlivosť je na účely tohto ustanovenia vymedzená 11 ods. 10 zákona, ide o starostlivosť poskytovanú dieťaťu (najmä výchova, primeraná výživa, hygiena atď.). Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa: a) navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne, b) pravidelne ambulantne navštevuje liečebnorehabilitačné zariadenie, c) je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Tento dôvod zakladajúci postavenie poistenca štátu, sa môže čiastočne prekrývať napr. s poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. c) zákona (pozn. fyzická osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok). Tento dôvod však zahŕňa širší okruh osôb zahŕňa aj všetky osoby starajúce sa o deti vo veku od troch rokov do šiestich rokov (v prípade osoby poberajúcej rodičovský príspevok sa to týka len pri starostlivosti o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a v niektorých prípadoch náhradnej starostlivosti). V súčasnosti platí, že poistenec štátu podľa písm. c) je zároveň aj poistencom štátu podľa písm. j) zákona (opačne neplatí). Poistenec je v tomto prípade povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť rozhodujúcu pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť Z Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na alebo volajte

102 za neho poistné [oznamovacia povinnosť poistenca uvedená v 23 ods. 1 písm. d) zákona]. Tieto skutočnosti preukazuje poistenec čestným vyhlásením ( 23 ods. 3 zákona). Vznik týchto skutočností je poistenec povinný oznámiť a preukázať do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Oznámenie zmeny platiteľa poistného môže podať poistenec na tlačive Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Univerzálne oznámenie poistenca/platiteľa poistného, ktoré je prílohou č. 4 metodického usmernenia MU č. 12/2/2014. Potrebné tlačivá poskytne aj každá zdravotná poisťovňa. Avšak v prípade, že poistenec je zamestnancom, túto povinnosť vykonáva za neho jeho zamestnávateľ, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného [pozri 23 ods. 2 v spojení s 24 písm. c) zákona]. Z dôvodu prenesenia tejto oznamovacej povinnosti na zamestnávateľa je poistenec, ktorý je zamestnancom, povinný oznámiť zamestnávateľovi údaje podľa 11 ods. 7 písm. j) zákona do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov (pozri 23 ods. 6 druhá veta zákona). Komentár k 11 ods. 7 písm. k) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá opatruje: i. fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie podľa posudku vydaného podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Ide v zásade o podobný okruh osôb ako okruh poistencov štátu podľa písm. i) zákona (fyzické osoby poberajúce peňažný príspevok za opatrovanie), s ktorým sa výrazne prekrýva. Tento dôvod by mal však zahŕňať širší okruh osôb zahŕňa všetky osoby opatrujúce osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, teda nielen osoby, ktoré poberajú za opatrovanie peňažný príspevok za opatrovanie (napr. aj preto, že na poskytnutie tohto príspevku nie je právny nárok je v súčasnosti fakultatívnou dávkou). ii. blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení Kto sa považuje za blízku osobu, ustanovuje 116 Občianskeho zákonníka: okruh blízkych príbuzných v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V tomto prípade nie je potrebné, aby opatrovaná osoba bola odkázaná na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, stačí, ak ide o opatrovanie osoby staršej ako 80 rokov. Nepočíta sa však sekundárna starostlivosť o osoby, ktoré sú v primárnej starostlivosti zariadenia sociálnych služieb alebo zdravotníckeho zariadenia. Poistenec je v tomto prípade povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť rozhodujúcu pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné [oznamovacia povinnosť poistenca uvedená v 23 ods. 1 písm. d) zákona]. Tieto skutočnosti preukazuje poistenec čestným vyhlásením ( 23 ods. 3 zákona). Vznik týchto skutočností je poistenec povinný oznámiť a preukázať do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Oznámenie zmeny platiteľa poistného môže podať poistenec na tlačive Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Univerzálne oznámenie poistenca/platiteľa poistného, ktoré je prílohou č. 4 metodického usmernenia MU č. 12/2/2014. Potrebné tlačivá poskytne aj každá zdravotná poisťovňa. Avšak v prípade, že poistenec je zamestnancom, túto povinnosť vykonáva za neho jeho zamestnávateľ, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného [pozri 23 ods. 2 v spojení s 24 písm. c) zákona]. Z dôvodu prenesenia tejto oznamovacej povinnosti na zamestnávateľa je poistenec, ktorý je zamestnancom, povinný oznámiť zamestnávateľovi údaje podľa 100 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

103 11 ods. 7 písm. k) zákona do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov (pozri 23 ods. 6 druhá veta zákona). Komentár k 11 ods. 7 písm. l) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo za manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí. Štátna služba je pracovnoprávny vzťah upravený v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výkon práce vo verejnom záujme je pracovný pomer upravený v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a subsidiárne sa na tento vzťah aplikuje Zákonník práce. Poistencom štátu je manžel(ka) zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v týchto pracovnoprávnych vzťahoch mimo územia Slovenskej republiky. Poistenec je v tomto prípade povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť rozhodujúcu pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné [oznamovacia povinnosť poistenca uvedená v 23 ods. 1 písm. d) zákona]. Tieto skutočnosti preukazuje poistenec čestným vyhlásením ( 23 ods. 3 zákona). Vznik týchto skutočností je poistenec povinný oznámiť a preukázať do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Oznámenie zmeny platiteľa poistného môže podať poistenec na tlačive Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Univerzálne oznámenie poistenca/platiteľa poistného, ktoré je prílohou č. 4 metodického usmernenia MU č. 12/2/2014. Potrebné tlačivá poskytne aj každá zdravotná poisťovňa. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Avšak v prípade, že poistenec je zamestnancom, túto povinnosť vykonáva za neho jeho zamestnávateľ, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného [pozri 23 ods. 2 v spojení s 24 písm. c) zákona]. Z dôvodu prenesenia tejto oznamovacej povinnosti na zamestnávateľa je poistenec, ktorý je zamestnancom, povinný oznámiť zamestnávateľovi údaje podľa 11 ods. 7 písm. l) zákona do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov (pozri 23 ods. 6 druhá veta zákona). Komentár k 11 ods. 7 písm. m) Štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzické osoby, ktoré postihla niektorá zo sociálnych udalostí krytá nemocenským poistením (dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie rodinného príslušníka, materstvo). Poistenec štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Sociálna poisťovňa (pozri 29 ods. 13 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Sociálna poisťovňa poskytuje úradu predovšetkým identifikačné údaje a údaje o dátume začiatku poberania nemocenskej dávky, dátume ukončenia poberania nemocenskej dávky, údaje o druhu nemocenskej dávky. 1. Štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorá poberá plnenie/dávku v prípade sociálnej udalosti nemocenského poistenia: poberá náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu alebo nemocenské podľa 33 zákona o sociálnom poistení a nasl. alebo ošetrovné podľa 40 zákona o sociálnom poistení a nasl. alebo materské podľa 48 zákona o sociálnom poistení a nasl. 2. Štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia (v zásade 52 týždňov), ak u nej trvá dočasná pracovná neschopnosť. Obdobne štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí podporného obdobia (po uplynutí desiateho dňa), ak u nej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku (v stanovených prípadoch). 3. Štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzickú osobu: Z Hľadáte aktuálne školenia z daní a účtovníctva? Kliknite na 101

104 i. u ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť a nevznikol jej nárok na nemocenské, ii. u ktorej je potreba ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa a nevznikol jej nárok na ošetrovné, iii. ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a nevznikol jej nárok na materské, avšak iba v prípade, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku je zamestnancom, za ktorého je platiteľom poistného štát z dôvodu, že je tzv. zamestnancom s odvodovou úľavou [poistenec štátu podľa 11 ods. 7 písm. v) zákona pozri ďalej komentár]. Ide o zamestnancov v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorí počas 12 kalendárnych mesiacov neplatia poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie (a poistné na tieto druhy poistenia neplatí ani ich zamestnávateľ z tohto vzťahu) podľa 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Zákon používa dosť nevhodne spojenie nevznikol nárok z dôvodu, pretože samotná skutočnosť, že ide o osobu s odvodovou úľavou, nie je prekážkou vzniku nároku na nemocenskú dávku. Keďže osoba s odvodovou úľavou neplatí poistné na nemocenské poistenie, a preto nie je zo vzťahu v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere s odvodovou úľavou nemocensky poistená, nevzniká jej ani nárok na nemocenskú dávku (ak nemá iné nemocenské poistenie). Základnou podmienkou nároku na každú nemocenskú dávku je totiž trvanie (existencia) nemocenského poistenia alebo ochranná lehota z predchádzajúceho nemocenského poistenia (7 dní po zániku nemocenského poistenia, resp. 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia v prípade zániku nemocenského poistenia v období tehotenstva). Z uvedeného pre všetky prípady (1, 2 a 3) vyplýva, že štát neplatí poistné na zdravotné poistenie za všetky osoby, ktoré sú dočasne práceneschopné, za všetky osoby, ktoré ošetrujú rodinného príslušníka alebo ktoré sú tehotné. Štát platí poistné na zdravotné poistenie za osoby so sociálnou udalosťou krytou dávkami nemocenského poistenia, iba v prípade, že v čase vzniku sociálnej udalosti boli nemocensky poistené alebo boli aspoň v ochrannej lehote z predchádzajúceho nemocenského poistenia. V prípade tehotných žien musí byť na nárok na materské navyše splnená podmienka, že žena získala najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (pozri 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na materské). Osoby, ktorým nevznikol nárok na materské, ale sa starajú o narodené dieťa, sú však poistencami štátu minimálne podľa 11 ods. 7 písm. j) zákona. Štát však platí poistné na zdravotné poistenie so sociálnou udalosťou krytou dávkami nemocenského poistenia v prípade zamestnanca s odvodovou úľavou. Príklad: Mirka je dobrovoľne nezamestnaná a od 1. februára 2016 je uznaná lekárom za dočasne pracovne neschopnú. Táto osoba nie je nemocensky poistená, nepoberá náhradu príjmu ani nemocenské, preto nie je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona. Príklad: Romana je dobrovoľne nezamestnaná a od 1. februára 2016 ošetruje svojho brata. Táto osoba nie je nemocensky poistená, nemá nárok na ošetrovné, preto nie je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona. Príklad: Svetlana je dobrovoľne nezamestnaná a od 1. februára 2016 je šesť týždňov pred pôrodom, Táto osoba nie je nemocensky poistená, nemá nárok na materské, preto nie je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona. Príklad: Tatiana je zamestnaná v prvom zamestnaní od 1. júla 2015, 15. januára 2016 je šesť týždňov pred pôrodom. Napriek 102 Hľadáte aktuálne školenia z oblasti miezd a personalistiky? Kliknite na

105 tomu, že je nemocensky poistená, pretože nezískala najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, nemá nárok na materské, a preto nie je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona. Po narodení dieťaťa sa však v prípade starostlivosti o toto narodené dieťa bude považovať za poistenca štátu podľa 11 ods. 7 písm. j) zákona. Príklad: Uršuľa je zamestnancom s odvodovou úľavou a od 1. februára 2016 je uznaná lekárom za dočasne pracovne neschopnú. Napriek tomu, že nemá nárok na nemocenské, v období dočasnej pracovnej neschopnosti sa považuje za poistenca štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona, pretože je zamestnancom s odvodovou úľavou. Komentár k 11 ods. 7 písm. n) Štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze s osobou poberajúcou dávku v hmotnej núdzi. Uvedený okruh osôb je uvedený v zákone č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Okruh spoločne posudzovaných osôb s osobou poberajúcou dávku v hmotnej núdzi je uvedený v 3 tohto zákona osoby, ktoré tvoria domácnosť podľa tohto zákona. Potvrdenie o oprávnení na prevzatie splatnej sumy pomoci v hmotnej núdzi vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad takisto vedie evidenciu príjemcov pomoci v hmotnej núdzi a členov domácností. Skutočnosť, či je určitá osoba poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. n), by teda bolo možné preukázať potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. n) zákona však nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (pozri 29 ods. 12 zákona). Úrad pre dohľad Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení nad zdravotnou starostlivosťou je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Komentár k 11 ods. 7 písm. o) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. o) zákona nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (pozri 29 ods. 12 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Z hľadiska počtu poistencov ide o jednu z najväčších skupín, zaiste aj preto, že pokiaľ fyzická osoba nie je platiteľom poistného na zdravotné poistenie ani ako zamestnanec, ani ako SZČO a poistné za túto osobu neplatí ani štát podľa ostatných písmen 11 ods. 7, nie je až také náročné spĺňať podmienky pre status poistenca štátu z tohto dôvodu (poistenci štátu podľa ostatných písmen spĺňajú určitú špecifickejšiu podmienku). Práve z tohto dôvodu sa v teórii často nazýva samoplatiteľ poistného na zdravotné poistenie aj dobrovoľne nezamestnanou osobou, pretože v prípade, že by bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poistné na zdravotné poistenie by za neho platil štát. 1. Fyzická osoba sa zaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. V prípade vybraných skutkových okolností postačuje, aby uchádzač o zamestnanie požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní po dni právnej udalosti, ktorá je príčinou nezamestnanosti. V týchto prípadoch ho potom úrad zaradí spätne do evidencie ku dňu nasledujúcemu Z Nestihli ste niektoré z našich školení? Ako riešenie máme pre vás videoškolenia z daňovej, mzdovej a právnej oblasti a z oblasti verejnej správy. Informácie na alebo na tel. č

106 po dni právnej udalosti, ktorá je príčinou nezamestnanosti, avšak najviac sedem dní spätne. Ide o prípady uvedené 34 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, konkrétne prípady: a) skončenia zamestnania, b) skončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, c) skončenia sústavnej prípravy na povolanie (pozor: ide o sústavnú prípravu na povolanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti iná definícia ako sústavná príprava na povolanie podľa zákona o sociálnom poistení), d) skončenia osobnej celodennej starostlivosti o dieťa, e) skončenia osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru, f) skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, g) skončenia invalidity, h) skončenia výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, i) právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní predčasného starobného dôchodku. 2. Uchádzač môže byť v stanovených prípadoch podľa 36 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený, čo môže mať následok, že: i. Štát prestáva byť za túto osobu platiteľom poistného na zdravotné poistenie, avšak osoba je zamestnancom alebo SZČO má platiteľa poistného. Ide najmä o prípady, keď úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom: a) vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu nadobúda postavenie zamestnanca na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, b) vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť nadobúda postavenie SZČO na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, c) nasledujúcim po dni skončenia pozastavenia prevádzkovania alebo pozastavenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nadobúda postavenie SZČO na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, d) vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka okrem právneho vzťahu pri odmene za prácu nižšej ako 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu nadobúda postavenie zamestnanca alebo SZČO na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, e) začatia vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine nadobúda postavenie zamestnanca alebo SZČO na účely platenia poistného na zdravotné poistenie v SR; v týchto prípadoch však prichádza do úvahy aj zánik verejného zdravotného poistenia SR (pozri komentár k 3 zákona), f) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zrušení rozhodnutia orgánu štátnej správy o skončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru nadobúda postavenie zamestnanca na účely platenia poistného na zdravotné poistenie, g) nesplnenia podmienky, aby odmena z vykonávanej zárobkovej činnosti nepresahovala 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu naďalej má postavenie zamestnanca/ SZČO na účely platenia poistného na zdravotné poistenie. 104 Nemôžete cestovať na školenia? Využite výhodné ročné predplatné videoškolení za 93,50 bez DPH alebo si videoškolenie objednajte jednotlivo za 20 bez DPH. Pre viac informácií volajte na tel. č

107 Táto osoba prestáva byť poistencom štátu a poistné na zdravotné poistenie platí zo zárobkovej činnosti zamestnanca alebo SZČO. ii. Štát je naďalej za túto osobu platiteľom poistného na zdravotné poistenie, avšak z iného dôvodu (podľa iného písmena 11 ods. 7 zákona). Ide najmä o prípady, keď úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom: a) nástupu na sústavnú prípravu na povolanie vo väčšine prípadov nadobúda postavenie nezaopatreného dieťaťa podľa písm. a) zákona alebo študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia podľa ods. 7 písm. t) zákona (poistenca štátu), Avšak v niektorých prípadoch sa osoba sústavne sa pripravujúca na povolanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti nebude považovať za nezaopatrené dieťa, resp. študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia podľa zákona o zdravotnom poistení teda nebude z tohto dôvodu poistencom štátu a môže nadobudnúť postavenie samoplatiteľa v zdravotnom poistení. Takáto situácia môže nastať z dôvodu, že okruh osôb v sústavnej príprave na povolanie podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti nie je obsahovo totožný s okruhom osôb považovaných za nezaopatrené dieťa podľa 11 ods. 7 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, a to ani spolu s okruhom osôb v postavení študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia podľa 11 ods. 7 písm. t) zákona o zdravotnom poistení. Konkrétne ide o prípad: študenta denného vysokoškolského štúdia po dovŕšení 30 rokov, študenta denného vysokoškolského štúdia, ktorý študuje na ďalšej vysokej škole a získal už vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ktorého celková Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení dĺžka doktorandského štúdia prekročila štandardnú dĺžku štúdia, študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ktorý už získal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Tieto osoby sa nepovažujú za nezaopatrené dieťa poistenca štátu podľa 11 ods. 7 písm. a) zákona ani za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia poistenca štátu podľa 11 ods. 7 písm. t) zákona. Pretože sa však podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sústavne pripravujú na povolanie, nemôžu byť vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a teda nemôžu byť ani poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. o) zákona. Tieto osoby v súčasnosti nadobúdajú postavenie samoplatiteľa. b) nástupu na výkon trestu odňatia slobody, vzatia do výkonu väzby nadobúda postavenie obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody podľa písm. f) zákona, c) priznania starobného dôchodku nadobúda postavenie fyzickej osoby, ktorá poberá dôchodok podľa písm. b) zákona, d) dňom dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok u poberateľa invalidného dôchodku osoba bola už predtým poistencom štátu z dôvodu postavenia fyzickej osoby, ktorá poberá dôchodok podľa písm. b) zákona, e) narodenia dieťaťa, ak dieťa žije nadobúda postavenie fyzickej osoby, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov podľa písm. j) zákona, f) požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku v prípade starostlivosti o dieťa do šesť rokov nadobúda postavenie poistenca štátu podľa písm. j) zákona (poistenec, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich Z Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup ku všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google play. 105

108 rokov); v prípade starostlivosti o dieťa nad šesť rokov nadobúda postavenie samoplatiteľa, g) požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu preukázanej osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru nadobúda postavenie poistenca štátu podľa písm. k) zákona v prípade, že ide o opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej podľa posudku na opatrovanie alebo o opatrovanie blízkej osoby, ktorá je staršia ako 80 rokov. iii. Štát prestáva byť za túto osobu platiteľom poistného na zdravotné poistenie a osoba nie je zamestnancom alebo SZČO ani za túto osobu neplatí poistné štát nemá iného platiteľa poistného a nadobúda postavenie samoplatiteľa v zdravotnom poistení. Ide najmä o prípady, keď úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom: a) odchodu do členského štátu Európskej únie/do cudziny na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou liečenia v cudzine nadobúda postavenie samoplatiteľa; v týchto prípadoch prichádza do úvahy aj zánik verejného zdravotného poistenia SR (pozri komentár k 3 zákona); b) požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie ide o tzv. dobrovoľnú nezamestnanosť osoba nadobúda postavenie samoplatiteľa; V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z tohto dôvodu úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. To znamená, že osoba môže byť v postavení samoplatiteľa najmenej tri mesiace od vyradenia z evidencie. c) požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku avšak iba v prípade starostlivosti o dieťa nad šesť rokov nadobúda postavenie samoplatiteľa; v prípade starostlivosti o dieťa do šesť rokov je naďalej poistencom štátu; d) nástupu na sústavnú prípravu na povolanie v prípade niektorých poistencov, ktorí sa nepovažujú za nezaopatrené dieťa [teda poistenca štátu podľa 11 ods. 7 písm. a) zákona] ani za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia [teda poistenca štátu podľa 11 ods. 7 písm. t) zákona], pretože sa však podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sústavne pripravujú na povolanie, nemôžu byť vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a teda nemôžu byť ani poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. o) zákona. Tieto osoby v súčasnosti nadobúdajú postavenie samoplatiteľa. Pozri k tomu predchádzajúci text. Ide aj o prípady, keď úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia niektorej z negatívnych skutočností na strane uchádzača: a) vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, b) nespolupráce s úradom alebo c) že poistencovi bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie bez oznámenia tejto skutočnosti úradu. V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov z uvedených negatívnych dôvodov na strane uchádzača úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. To znamená, že osoba môže byť v postavení samoplatiteľa najmenej šesť mesiacov od vyradenia z evidencie. 106 Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch.

109 Poistenci sa väčšinou snažia vyhnúť postaveniu samoplatiteľa v zdravotnom poistení, t. j. preferujú byť v postavení poistenca štátu. Z uvedeného dôvodu sa poistenci budú snažiť predchádzať vyradeniu z evidencie v prípadoch, že by po vyradení z evidencie nemali postavenie zamestnanca alebo SZČO, ale postavenie samoplatiteľa. iv. Štát prestáva byť za túto osobu platiteľom poistného na zdravotné poistenie, pretože táto osoba prestáva byť verejne zdravotne poistená v SR (zánik zdravotného poistenia SR). Ide o prípady, keď úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom: a) začatia vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine v tomto prípade vyradenia však prichádza do úvahy aj možnosť, že osoba bude verejne zdravotne poistená v SR a nadobudne postavenie zamestnanca alebo SZČO na účely platenia poistného na zdravotné poistenie v SR, b) úmrtia zánik akéhokoľvek verejného zdravotného poistenia. Štát prestáva byť za túto osobu platiteľom poistného na zdravotné poistenie podľa písm. o) zákona a nadobúda postavenie zamestnanca, SZČO, poistenca štátu podľa iného písmena zákona alebo postavenie samoplatiteľa v závislosti od okolností prípadu, ak úrad vyradí uchádzača z evidencie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako ne-pravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo ak boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Komentár k 11 ods. 7 písm. p) Počas zaistenia cudzinca na území Slovenskej republiky je tento cudzinec zdravotne poistený Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení v SR, samozrejme za podmienky, že tento zaistený cudzinec nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EZVO. V tomto prípade za neho platí poistné na zdravotné poistenie štát. V minulosti upravoval pobyt cudzincov zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý bol nahradený zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Podľa 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov je cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Občanom Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu. Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti. Inštitút zaistenia je upravený v 88 a nasl. tohto zákona. Počas zaistenia cudzinca na území Slovenskej republiky je tento cudzinec zdravotne poistený v SR, samozrejme za podmienky, že tento zaistený cudzinec nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EZVO. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. p) zákona však nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje (napr. identifikačné údaje a údaje o dátume začiatku a ukončenia zaistenia) poskytuje úradu elektronicky Ministerstvo vnútra SR [pozri 29 ods. 8 písm. b) zákona]. Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Komentár k 11 ods. 7 písm. q) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za azylanta, samozrejme za predpokladu, že je verejne zdravotne poistený v SR (čo by neplatilo v prípade, ak by bol zdravotne poistený v inom členskom štáte EZVO). Postavenie azylantov v Slovenskej republiky upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. q) zákona však nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, Z Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch. 107

110 pretože potrebné údaje (napr. identifikačné údaje a údaje o dátume udelenia, zániku a odňatia azylu) poskytuje úradu elektronicky Ministerstvo vnútra SR [pozri 29 ods. 8 písm. c) zákona]. Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Komentár k 11 ods. 7 písm. r) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo. Poistenec je v tomto prípade povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť rozhodujúcu pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné [oznamovacia povinnosť poistenca uvedená v 23 ods. 1 písm. d) zákona]. Tieto skutočnosti preukazuje poistenec čestným vyhlásením ( 23 ods. 3 zákona). Vznik týchto skutočností je poistenec povinný oznámiť a preukázať do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Oznámenie zmeny platiteľa poistného môže podať poistenec na tlačive Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Univerzálne oznámenie poistenca/platiteľa poistného, ktoré je prílohou č. 4 metodického usmernenia MU č. 12/2/2014. Potrebné tlačivá poskytne aj každá zdravotná poisťovňa. Avšak v prípade, že poistenec je zamestnancom, túto povinnosť vykonáva za neho jeho zamestnávateľ, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného [pozri 23 ods. 2 v spojení s 24 písm. c) zákona]. Z dôvodu prenesenia tejto oznamovacej povinnosti na zamestnávateľa je poistenec, ktorý je zamestnancom, povinný oznámiť zamestnávateľovi údaje podľa 11 ods. 7 písm. r) zákona do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov (pozri 23 ods. 6 druhá veta zákona). Komentár k 11 ods. 7 písm. s) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, alebo poberá nemocenské alebo materské podľa 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Štát platí poistné na zdravotné poistenie za fyzické osoby, ktoré postihla niektorá zo sociálnych udalostí krytá dávkami nemocenského zabezpečenia policajtov/vojakov (obdobné nemocenskému poisteniu). Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. s) zákona však nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje (napr. identifikačné údaje a dátum začiatku a ukončenia nároku na dávku sociálneho zabezpečenia policajtov) poskytuje úradu elektronicky Ministerstvo vnútra SR [pozri 29 ods. 8 písm. a) zákona]. Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Komentár k 11 ods. 7 písm. t) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia. Poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. t) zákona nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (pozri 29 ods. 10 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. t), okrem iného poskytuje úradu údaje o forme štúdia, stupni štúdia, štandardnej dĺžke štúdia, dátume začiatku štúdia, dátume ukončenia štúdia, dátume začiatku prerušenia štúdia, dátume ukončenia prerušenia štúdia, dôvode prerušenia štúdia, ukončenom predchádzajúcom vysokoškolskom štúdiu. Poistencom štátu podľa tohto ustanovenia však nie je: 108 Potrebujete byť v obraze? PP noviny vás každý mesiac informujú o pripravovaných a realizovaných zmenách v legislatíve SR. Stačí sledovať svoj .

111 i. študent denného doktorandského štúdia, ktorého celková dĺžka doktorandského štúdia prekročila štandardnú dĺžku štúdia, ii. študent denného doktorandského štúdia, ktorý už získal iné vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, iii. študent denného doktorandského štúdia, ktorý dovŕšil vek 30 rokov. V týchto situáciách uvedená osoba nebude môcť byť ani poistencom štátu z titulu osoby vedenej v evidencii uchádzačov o zamestnanie podľa 11 ods. 7 písm. o) zákona, pretože denné doktorandské štúdium (teda štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa) sa pokladá za sústavnú prípravu na povolanie podľa 35 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Podľa 34 ods. 14 písm. b) tohto zákona sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie. Poistencom štátu nie je študent doktorandského štúdia organizovaného externou formou. Komentár k 11 ods. 7 písm. u) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Osobná asistencia je upravená v 20 až 23 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Príjmom z výkonu činnosti osobného asistenta je odmena osobného asistenta vyplácaná podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie. Ide o zárobkovú činnosť, z ktorej príjmy patria do príjmov podľa 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, avšak v zákone o zdravotnom poistení je stanovená výnimka pre platenie poistného z tejto odmeny sa však poistné na zdravotné poistenie neplatí [pozri 10b ods. 1 písm. b) zákona]. Pretože ide o spoločensky prospešnú činnosť, štát má záujem tieto osoby podporovať tak, že za ne platí poistné na zdravotné poistenie. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Výkon tejto činnosti by sa dal preukázať napr. zmluvou o výkone osobnej asistencie alebo potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak poistenec štátu z tohto dôvodu podľa 11 ods. 7 písm. o) zákona nemusí oznamovať a preukazovať skutočnosť zakladajúcu toto postavenie, pretože potrebné údaje poskytuje úradu elektronicky Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (pozri 29 ods. 12 zákona). Úrad je povinný ich oznámiť zdravotnej poisťovni. Komentár k 11 ods. 7 písm. v) Štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za zamestnanca označovaného v teórii ako zamestnanec s odvodovou úľavou. Tento zamestnanec neplatí určité obdobie (najviac 12 kalendárnych mesiacov) zo zárobkovej činnosti zamestnanca, z ktorej má príjem zo závislej činnosti, poistné na zdravotné poistenie (okrem toho neplatí ani poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Takisto zamestnávateľ neplatí na uvedené druhy poistenia (vrátane zdravotného poistenia) za týchto zamestnancov poistné. Poistné na zdravotné poistenie za týchto zamestnancov platí štát. Oznamovacie povinnosti za poistenca zamestnanca s odvodovou úľavou podľa 11 ods. 7 písm. v) zákona plní jeho zamestnávateľ [pozri 23 ods. 2 v spojení s 24 písm. c) zákona]. Oznámenie sa vykonáva spôsobom určeným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie (príloha č. 2 alebo príloha č. 3 metodického usmernenia č. 12/2/2014). Príloha č. 3 je štruktúra oznámenia v elektronickej forme. Podľa čl. 2 bod 5 písm. d) tohto metodického usmernenia sa na oznámenie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby podľa 11 ods. 7 písm. v) použije súčasne kód 2 Z a kód 1W Z. Pri ukončení zamestnávania fyzickej osoby podľa Z Novinka v daňovej pohotovosti najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup do daňovej pohotovosti. 109

112 11 ods. 7 písm. v) sa použije súčasne kód 2 K a kód 1W K. Pri prekročení sumy mesačného príjmu uvedenej v 11 ods. 7 písm. v) bod druhý alebo po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru sa použije súčasne kód 1W K. Toto privilegované postavenie sa týka len vymedzenej skupiny zamestnancov, ktorí spĺňajú taxatívne zákonné podmienky: 1. Predovšetkým ide o zamestnancov vykonávajúcich zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere s právom na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti. Výnimka sa nevzťahuje na zamestnancov v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, prípadne na zamestnancov v služobnom pomere. 2. Títo zamestnanci boli pred vznikom tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru: a) občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru alebo b) občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, jeho trvalý pobyt je v najmenej rozvinutom okrese podľa 2 ods. 1 zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Preukazovanie tejto skutočnosti sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí úrad s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do troch dní odo dňa ich prijatia (pozri 29b ods. 18 zákona). 3. Suma jeho mesačného príjmu z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia nepretržite odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Pre vzťahy, ktoré vzniknú v roku 2016, ide o sumu 574,90 eura (priemerná mzda v roku 2014 bola 858 eur). Mesačný príjem teda nesmie prekročiť sumu 574,90 eura pri vzťahoch, ktoré vznikli v roku Zdravotná poisťovňa neeviduje voči jeho zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania. 5. Zamestnávateľ neznížil počet svojich zamestnancov z dôvodu prijatia takéhoto zamestnanca. Táto požiadavka je odôvodnená vzhľadom na účel tejto právnej úpravy znížiť nezamestnanosť dlhodobo nezamestnaných osôb (účelom nie je len znížiť náklady zamestnávateľov). 6. Odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov. To znamená, že postavenie zamestnanca s odvodovou úľavou môže trvať maximálne 12 kalendárnych mesiacov. Po skončení tohto obdobia sa osoba považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia, z tohto vzťahu sa musí platiť poistné na zdravotné poistenie, zamestnávateľ musí vykonať registračné povinnosti. Tieto osoby však majú v zdravotnom poistení postavenie zamestnanca podľa 11 ods. 3 zákona a ich príjem je zárobkovou činnosťou podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona (zárobkovou činnosťou zamestnanca). Poistné na zdravotné poistenie títo zamestnanci neplatia z dôvodu, že 110 Novinka v mzdovej pohotovosti najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup do mzdovej pohotovosti.

113 počas trvania postavenia zamestnanca s odvodovou úľavou majú poistnú sadzbu 0 % z vymeriavacieho základu zamestnanca [pozri 12 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona]. Zamestnávateľ za týchto zamestnancov neplatí poistné na zdravotné poistenie, pretože poistná sadzba zamestnávateľa za týchto zamestnancov je 0 % z vymeriavacieho základu zamestnanca [pozri 12 ods. 1 písm. d) druhý bod zákona]. Dlhodobo nezamestnaná nízkopríjmová osoba môže mať počas trvania odvodovej úľavy súbeh výkonu s inou zárobkovou činnosťou, to znamená, že môže vykonávať prácu aj na základe dohody, v inom pracovnom pomere, resp. mať postavenie SZČO. Teoreticky môže nastať situácia, že tejto osobe vznikne v ten istý deň aj ďalší pracovný pomer, resp. štátnozamestnanecký pomer (spĺňajúci podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy) u iného zamestnávateľa. Odvodová úľava (sadzba poistného 0 %) sa však môže uplatňovať len na príjem zamestnanca od jedného zamestnávateľa. V prípade, že by mal zamestnanec dvoch (viacerých) zamestnávateľov, odvodová úľava (sadzba poistného 0 %) sa uplatňuje len u jedného zamestnávateľa zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni (pozri 12 ods. 4 zákona). V prípade, že by ďalší pracovný pomer vznikol u toho istého zamestnávateľa, v prípade, ak by súčet mzdy z oboch pracovných vzťahov presiahol ustanovenú sumu pre možnosť uplatnenia odvodovej úľavy, potom by zamestnanec stratil postavenie zamestnanca s odvodovou úľavou. Podľa 29b ods. 5 zákona, ak sa poistenec považuje za zamestnanca v zdravotnom poistení z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa, akoby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz (pozri komentár k 29b ods. 5 zákona). Komentár k 11 ods. 7 písm. w) Od 2. januára 2016 sa za poistenca štátu považuje aj fyzická osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa zákona č. 378/2015 Z. z. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení o dobrovoľnej vojenskej príprave. Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa rozširujú o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, za ktorých bude poistné na verejné zdravotné poistenie platiť štát. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky bude poskytovať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného aj o vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy (pozri 29b ods. 9 zákona). Komentár k 11 ods. 8 Toto ustanovenie upravuje výnimku z povinnosti štátu platiť poistné na zdravotné poistenie za osobu, ktorá by za iných okolností mala v zdravotnom poistení postavenie poistenca štátu, avšak má príjmy v kalendárnom roku vyššie ako stanovená hranica: a) 15-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak by sa táto osoba inak považovala za poistenca štátu celý kalendárny rok, b) pomerná časť 15-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak by sa táto osoba inak považovala za poistenca štátu iba časť kalendárneho roka. V týchto prípadoch nie je odôvodnené, aby poistné na zdravotné poistenie platil za tieto osoby aj štát. Pretože sa takýto poistenec nepovažuje za poistenca štátu, musí mať iného platiteľa poistného (z postavenia zamestnanca, z postavenia SZČO alebo z postavenia samoplatiteľa). Ustanovenie 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 zaviedlo, že takýto poistenec platí poistné len z vymeriavacieho základu zodpovedajúceho skutočným príjmom, nevzťahujú sa na neho ustanovenia o minimálnom mesačnom základe za kalendárne mesiace v postavení SZČO/samoplatiteľa. V dôsledku 13 ods. 16 zákona teda nemôže nastať situácia, že poistenec, ktorý by inak mal postavenie poistenca Z Daňová TV novinka na nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k daňovej TV. 111

114 štátu, avšak nenadobudol toto postavenie len v dôsledku toho, že mal príjmy vyššie ako stanovená hranica, musel platiť poistné na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu ako samoplatiteľ alebo ako SZČO. Pozri komentár k 13 ods. 16 zákona. Toto ustanovenie sa v praxi netýka platenia poistného poistencov v postavení SZČO alebo v postavení samoplatiteľa, toto ustanovenie upravuje finančné vzťahy medzi zdravotnou poisťovňou a štátom. Na základe tohto ustanovenia štát nebude platiť poistné na zdravotné poistenie zdravotným poisťovniam za niektoré osoby (ktoré by inak mali postavenie poistenca štátu), a to z dôvodu, že tieto osoby už platili poistné z vymeriavacieho základu vyššieho ako určená hranica, a to zo vzťahu zamestnanca/szčo/samoplatiteľa/poistenca s príjmami z dividend. Poistencami štátu zostávajú však aj v prípade prekročenia hranice príjmov osoby podľa 11 ods. 7 písm. m) a písm. s) zákona: ide o fyzické osoby, ktoré postihla niektorá zo sociálnych udalostí krytá nemocenským poistením (dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie rodinného príslušníka, materstvo) a o fyzické osoby, ktoré postihla niektorá zo sociálnych udalostí krytá nemocenským zabezpečením policajtov a vojakov. V období trvania sociálnych udalostí nemocenského poistenia za tieto osoby platí poistné na zdravotné poistenie štát, a to bez ohľadu na to, či tieto osoby v uvedenom období majú iné príjmy. Štát neplatí poistné na zdravotné poistenie za osobu, ktorá v kalendárnom roku (rozhodujúce obdobie) dosiahla vymeriavací základ podľa 13 zákona vyšší ako 15-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho roka. Životné minimum je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a každoročne sa upravuje k 1. júlu kalendárneho roka. Životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu k 1. januáru 2016 je 198,09 eura mesačne. 15-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu k 1. januáru 2016 je 2 971,35 eura. Štát nebude platiť v kalendárnom roku 2016 poistné na zdravotné poistenie za osobu, ktorá v kalendárnom roku 2016 dosiahla vymeriavací základ podľa 13 zákona vyšší ako 2 971,35 eura. V týchto prípadoch však poistenec platí poistné len z vymeriavacieho základu zodpovedajúceho skutočným príjmom, nevzťahujú sa na neho ustanovenia o minimálnom mesačnom základe za kalendárne mesiace v postavení SZČO/samoplatiteľa. Príklad: Rado je v roku 2016 študentom vysokej školy a má postavenie nezaopatreného dieťaťa [poistenec štátu podľa 11 ods. 7 písm. a) zákona]. Popri štúdiu je zamestnaný v pracovnom pomere od 1. januára 2016 do 31. októbra Jeho príjmy zamestnanca sú za rok 2016 v sume eur. V roku 2016 nebude poistencom štátu. Tento poistenec bude platiť poistné ako zamestnanec (v období trvania pracovného pomeru) od 1. januára 2016 do 31. októbra 2016 z príjmov zamestnanca. V období od 1. novembra 2016 do 31. decembra 2016 bude v postavení samoplatiteľa (nie je poistencom štátu), avšak nemá povinnosť platiť poistné z minimálneho vymeriavacieho základu (pozri 13 ods. 16 zákona). Splnenie, resp. nesplnenie tejto podmienky sa bude vyhodnocovať pri ročnom zúčtovaní za rok 2016, ktoré sa bude vykonávať v roku Štát neplatí poistné na zdravotné poistenie ani za osobu, ktorá by inak mala postavenie poistenca štátu v určitom období kalendárneho roka, ak dosiahla vymeriavací základ podľa 13 zákona vyšší ako pomerná časť 15-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých by poistenec bol poistencom štátu. Aj v týchto prípadoch však poistenec platí poistné len z vymeriavacieho základu zodpovedajúceho skutočným príjmom, nevzťahujú sa na neho ustanovenia o minimálnom mesačnom základe za kalendárne mesiace v postavení SZČO/samoplatiteľa. 112 Mzdová TV novinka na nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k mzdovej TV.

115 Komentár k 11 ods. 9 V praxi často nastáva situácia, že určitá osoba je poistencom štátu z viacerých zákonných dôvodov (písmená 11 ods. 7 zákona). Z hľadiska zmyslu postavenia poistenca štátu na účely zdravotného poistenia: a) aby osoby v odôvodnených prípadoch mali platiteľa poistného a nenadobudli postavenie samoplatiteľa, b) aby štát platil v presne určenej a dopredu známej sume za každého svojho poistenca, je odôvodnené, že štát v týchto prípadoch platí poistné na zdravotné poistenie len raz. Avšak v prípade, že tieto osoby mali príjmy podľa 10b ods. 1 zákona = príjmy zamestnanca, príjmy SZČO, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy alebo príjem z dividendy, potom musia platiť poistné na zdravotné poistenie aj z týchto príjmov bez ohľadu na to, či (ne)majú postavenie poistenca štátu. V prípade, že dochádza k súbehu postavenia zamestnanca/szčo a poistenca štátu, vždy sa musí zaplatiť poistné z príjmov zamestnanca/szčo. Či bude platiť poistné na zdravotné poistenie aj štát, závisí od naplnenia podmienok v 11 ods. 8 zákona. V prípade, že poistenec štátu má príjmy podľa 10b ods. 1 písm. c), d) a e) = príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy alebo príjem z dividendy, platí poistné aj z týchto príjmov (rovnako ako osoba v postavení zamestnanca, SZČO alebo samoplatiteľa platí z takýchto príjmov poistné na zdravotné poistenie). Komentár k 11 ods. 11 Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z dividendy. Príjem z dividendy sa považuje za zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. e) zákona, z tohto príjmu sa platí poistné na zdravotné poistenie. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Aké príjmy sa považujú za príjem z dividendy na účely tohto zákona, vysvetľujeme podrobne v komentári k 10b ods. 1 písm. e) zákona (pozri tam). V tejto časti komentára je aj uvedené, čo sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje za dividendu. Pretože dividenda sa vypláca z podielu na zisku/vyrovnacieho podielu/podielu na výsledku podnikania obchodnej spoločnosti alebo družstva, vypláca túto dividendu obchodná spoločnosť alebo družstvo (ide o právnickú osobu). Zákon o zdravotnom poistení málo zrozumiteľne používa pojmy platiteľ dividendy a poistenec, ktorý má príjem z dividend. Je náročné potom chápať, aký subjekt má povinnosť platiť poistné z dividendy, aký subjekt platí preddavky na poistné z dividendy, aký subjekt vypočítava výšku preddavku z dividendy, aký subjekt preddavok z dividendy vykazuje a odvádza, aký subjekt vypočítava poistné z dividendy. Ďalej sa vynára otázka, či sa osoba s príjmom z dividendy považuje za platiteľa poistného. Uvádzame nasledovné vysvetlenie. Aký subjekt má povinnosť platiť poistné z dividendy? Poistné z dividendy neplatí platiteľ dividendy, ale v skutočnosti poistenec, ktorý má príjem z dividend. Zákon pojmom poistenec, ktorý má príjem z dividend, označuje osobu v postavení zamestnanca/szčo/samoplatiteľa/poistenca štátu, ktorá má príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. e) zákona (legálna definícia uvedená v 13 ods. 6 prvá veta zákona). Poistenec, ktorý má príjem z dividend, má povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie okrem iného aj z tohto príjmu. Podľa 13 ods. 6 druhá veta zákona je vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. e). Poistenec, ktorý má príjem z dividend, platí poistné vo výške 14 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 6 [uvedené v 12 ods. 1 písm. g) zákona]. V prípade príjmu z dividendy sa ani pri platení preddavku neuplatňuje znížená sadzba poistného pre osoby so Z Zabezpečíme vyškolenie vašich zamestnancov na odbornú tému šitú na mieru priamo u vás vo firme a v prípade záujmu zo školenia pripravíme videozáznam. Pre dohodnutie tém a termínov volajte

116 zdravotným postihnutím. Z ustanovenia 19 ods. 1 písm. a) zákona vyplýva, že zdravotná poisťovňa musí vždy vykonať ročné zúčtovanie poistného za každého poistenca, ktorý má príjem z dividend. Ak zákon hovorí o vymeriavacom základe, poistnej sadzbe, ročnom zúčtovaní poistného v súvislosti s pojmom poistenec, ktorý má príjem z dividend, je zrejmé, že poistné na zdravotné poistenie platí z dividendy tento subjekt. Aký subjekt má povinnosť platiť preddavky na poistné z dividendy? Preddavky na poistné z dividendy platí podľa 16 ods. 2 písm. f) zákona poistenec, ktorý má príjem z dividend, vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. g)] z príjmu podľa 13 ods. 6 vyplateného v kalendárnom mesiaci. Ustanovenie 16 teda označuje ako subjekt s povinnosťou platiť preddavky na poistné z dividendy práve poistenca, ktorý má príjem z dividend. Aký subjekt má povinnosť vypočítať a odviesť preddavky na poistné z dividendy? Podľa 16 ods. 15 zákona preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. f) (príjem z dividendy) vypočítava a odvádza za poistenca, ktorý má príjem z dividend, platiteľ dividend. Platiteľ dividend môže pred vyplatením dividend požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o oznámenie poistného vzťahu poistenca k príslušnej zdravotnej poisťovni. Platiteľ dividend je teda subjektom, ktorý vypočítava a odvádza preddavky na poistné z dividendy. Aký subjekt má povinnosť vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné? Túto povinnosť má platiteľ dividendy. Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy ( 20 ods. 6 zákona). Aký subjekt má povinnosť vypočítať poistné z dividendy? Z ustanovenia 19 ods. 1 písm. a) zákona vyplýva, že zdravotná poisťovňa musí vždy vykonať ročné zúčtovanie poistného za každého poistenca, ktorý má príjem z dividend. V konečnom dôsledku poistné poistenca za príslušný kalendárny rok určí (vypočíta) zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného. Poistné z dividend sa platí preddavkovo. Maximálny vymeriavací základ poistenca sa porovnáva so zaplatenými preddavkami na poistné v priebehu roka (aj so zaplatenými preddavkami z dividendy) a prípadný rozdiel sa vypočíta v ročnom zúčtovaní poistného. Prečo zákon do okruhu platiteľov poistného podľa 11 zákona zahŕňa platiteľa dividendy namiesto poistenca, ktorý má príjem z dividend? Platiteľ poistného na účely 11 zákona a ďalších ustanovení tohto zákona je poistná kategória (nie je to konkrétny poistenec). Zo zákona vyplýva, že každý poistenec musí mať v každom období (každý deň) trvania verejného zdravotného poistenia v SR nejakého platiteľa poistného: napr. zo vzťahu zamestnanec/zamestnávateľ, zo vzťahu SZČO, ako poistenec štátu, ako samoplatiteľ. Poistenec, ktorý má príjem z dividend, sa však nepovažuje za platiteľa poistného v tomto zmysle (samotná skutočnosť, že určitý poistenec má príjem z dividend, nestačí pre splnenie povinnosti mať platiteľa poistného). Poistenec, ktorý má príjem z dividend, musí mať iného platiteľa poistného: napr. zo vzťahu zamestnanec/zamestnávateľ, zo vzťahu SZČO, ako poistenec štátu, ako samoplatiteľ. Kto je teda platiteľ dividendy? Tento subjekt má tieto definičné znaky: 1. je právnickou osobou, 2. má sídlo na území Slovenskej republiky, 3. vypláca dividendy, 4. vypočítava, odvádza a vykazuje zdravotnej poisťovni preddavky na poistné z dividendy. Platiteľ dividendy nemá oznamovacie povinnosti podľa 23 zákona. Oznamovaciu povinnosť má však poistenec s príjmom z dividendy vyplateným právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky (pozri komentár 23 ods. 15 zákona). 114 Nepremeškajte konferencie týkajúce sa dôležitých legislatívnych zmien. Sledujte

117 Právnická osoba, ktorá je platiteľom dividendy, musí mať sídlo na území Slovenskej republiky. Avšak aj v prípade, že poistenec má podiel na zisku obchodnej spoločnosti so sídlom mimo územia SR, má príjem z dividendy podľa 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení. Právnická osoba so sídlom mimo územia SR však nemá povinnosti podľa slovenského zákona o zdravotnom poistení, pretože sa na ňu nevzťahuje právo Slovenskej republiky. Zdravotná poisťovňa sa teda nedozvie o vyplatenej dividende inak, ako od samotného poistenca. Poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatených právnickou osobou so sídlom mimo územia SR, je povinný zdravotnej poisťovni oznámiť výšku dividend vyplatených v predchádzajúcom kalendárnom roku. Túto oznamovaciu povinnosť plní voči zdravotnej poisťovni príslušnej na vykonanie ročného zúčtovania poistného (pozri 19 zákona), a to najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Poistné z dividend vyplatených spoločnosťou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, sa vypočítava a platí jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného. Toto poistné platí priamo poistenec ako prijímateľ dividend. Splatnosť vypočítaného poistného z príjmov z dividend je v týchto prípadoch 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov, ktorým zdravotná poisťovňa oznámila fyzickej osobe výsledok nedoplatok z ročného zúčtovania poistného. 12 Sadzba poistného (1) Sadzba poistného je pre a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 1; ak je zamestnanec 1. osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 1, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 2. zamestnancom podľa 11 ods. 7 písm. v), sadzba poistného je 0 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 1, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak, b) zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa 11 ods % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 7; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 7, c) samostatne zárobkovo činnú osobu 14 % z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu, d) zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva 1. osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 1, 2. zamestnancov podľa 11 ods. 7 písm. v), sadzba poistného je za tieto osoby 0 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 1, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak, e) poistenca podľa 11 ods % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa 11 ods. 2 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu, f) štát 4 % z vymeriavacieho základu, g) zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa 11 ods % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 6; (2) Na účely tohto zákona sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba a) uznaná za invalidnú, 48) b) s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. 49) (3) Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Z Rok 2016 by mal byť z pohľadu ochrany osobných údajov prelomový. Predpokladá sa, že EÚ schváli nové nariadenie. Príďte na školenie Audit z pohľadu kontrolnej činnosti Úradu na OOÚ SR. Viac na 115

118 (4) Sadzba poistného podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a písm. d) druhého bodu sa vzťahuje len na príjem zamestnanca podľa 11 ods. 7 písm. v) od jedného zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni podľa 24 písm. c). Komentár k 12 Komentár k 12 ods. 1 Z hľadiska platenia poistného na zdravotné poistenie je jedným z kľúčových inštitútov aj poistná sadzba, ktorá sa použije na výpočet poistného z vymeriavacieho základu. Najčastejšie je táto sadzba 14 % z vymeriavacieho základu z poistného vzťahu (základná sadzba) a v polovičnej výške u osôb so zdravotným postihnutím. Poistnú sadzbu rozlišujeme v závislosti: 1. od subjektu platenia platiteľa poistného: poistná sadzba zamestnanca, SZČO, zamestnávateľa, poistenca podľa 11 ods. 2 (samoplatiteľa), štátu, 2. od vymeriavacích základov, na ktoré sa použije príslušná poistná sadzba: napr. vymeriavací základ podľa 13 ods. 1 zákona, vymeriavací základ podľa 13 ods. 7 zákona, vymeriavací základ podľa 13 ods. 6 zákona atď. Komentár k 12 ods. 1 písm. a) Sadzba poistného je pre zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca ( 13 ods. 1 zákona). Sadzba poistného zamestnanca (4 %) a sadzba poistného zamestnávateľa za zamestnanca (10 %) je spolu základná sadzba poistného na zdravotné poistenie (14 %). V polovičnej výške je určená sadzba poistného pre zamestnanca osobu so zdravotným postihnutím (2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca). V prípade zamestnanca, na ktorého sa uplatňuje odvodová úľava [pozri komentár k 11 ods. 7 písm. v) zákona], je sadzba poistného 0 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, takže zamestnanec s odvodovou úľavou neplatí zo vzťahu zamestnanca žiadne poistné na zdravotné poistenie. Komentár k 12 ods. 1 písm. b) Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý mal príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. c) alebo písm. d), t. j. poistenec s príjmami z kapitálového majetku alebo poistenec s ostatnými daňovými príjmami, má sadzbu poistného 14 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 7 zákona. V polovičnej výške je určená sadzba poistného pre osobu so zdravotným postihnutím s príjmami z kapitálového majetku alebo s ostatnými daňovými príjmami (7 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 7 zákona). Komentár k 12 ods. 1 písm. c) Sadzba poistného je pre SZČO 14 % z vymeriavacieho základu SZČO podľa 13 ods. 2 zákona. V polovičnej výške je určená sadzba poistného pre SZČO osobu so zdravotným postihnutím 7 % z vymeriavacieho základu SZČO. Komentár k 12 ods. 1 písm. d) Sadzba poistného je pre zamestnávateľa za zamestnanca 10 % z vymeriavacieho základu zamestnanca ( 13 ods. 1 zákona). Sadzba poistného zamestnanca (4 %) a sadzba poistného zamestnávateľa za zamestnanca (10 %) je spolu základná sadzba poistného na zdravotné poistenie (14 %). V polovičnej výške je určená sadzba poistného pre zamestnávateľa za zamestnanca osobu so zdravotným postihnutím (5 % z vymeriavacieho základu zamestnanca). V prípade zamestnanca, na ktorého sa uplatňuje odvodová úľava, je sadzba poistného pre zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca 0 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, takže zamestnávateľ neplatí za zamestnanca s odvodovou úľavou žiadne poistné na zdravotné poistenie. Komentár k 12 ods. 1 písm. e) Sadzba poistného je pre poistenca podľa 11 ods. 2 (samoplatiteľa) 14 % z vymeriavacieho 116 Školenie DPH zmeny od a ich aplikácia do praxe zmeny v kontrolnom výkaze, trojstrannom obchode či v oblasti registrácie platiteľa DPH a väzbe na zábezpeku dane pri registrácii. Viac na

119 základu samoplatiteľa ( 13 ods. 3 zákona). V polovičnej výške je určená sadzba poistného pre samoplatiteľa osobu so zdravotným postihnutím (7 % z vymeriavacieho základu samoplatiteľa). Komentár k 12 ods. 1 písm. f) Sadzba poistného štátu za každého poistenca štátu je podľa 12 ods. 1 písm. f) zákona 4 % z vymeriavacieho základu štátu. Vymeriavací základ štátu je upravený v 13 ods. 14 až 16 zákona. V roku 2016 sa ustanovuje poistná sadzba pre platenie poistného štátu vo výške 4,30 % z vymeriavacieho základu (pozri prechodné ustanovenie 38eg zákona). V tomto prípade sa neuplatňuje polovičná sadzba poistného pre osobu so zdravotným postihnutím poistenca štátu. Napriek veľkoryso nastavenej výške vymeriavacieho základu štátu (priemerná mzda spred dvoch rokov) treba upozorniť na to, že štát platí poistné v nižšej poistnej sadzbe ako ostatní platitelia poistného (ostatní platitelia poistného platia štandardne poistné vo výške 14 % z vymeriavacieho základu). V priebehu účinnosti zákona sa poistná sadzba štátu na platenie poistného menila a v zásade každý rok sa nanovo ustanovovala v prechodných ustanoveniach zákona: 1. od 1. januára 2005 do 31. decembra 2006 je sadzba poistného pre štát 4 % z vymeriavacieho základu [ 12 ods. 1 písm. f) zákona], 2. od 1. januára 2007 do 30. apríla 2007 je sadzba poistného pre štát 5 % z vymeriavacieho základu ( 31c zákona), 3. od 1. mája 2007 do 31. decembra 2007 je sadzba poistného pre štát 4 % z vymeriavacieho základu ( 12 ods. 1 písm. f) zákona), 4. pre rok 2008 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu ( 31e zákona), 5. pre rok 2009 je sadzba poistného pre štát 4,9 % z vymeriavacieho základu ( 31h zákona), 6. pre rok 2010 je sadzba poistného pre štát 4,78 % z vymeriavacieho základu ( 31i zákona), Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 7. pre rok 2011 je sadzba poistného pre štát 4,32 % z vymeriavacieho základu ( 31j zákona), 8. od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 je sadzba poistného pre štát 4 % z vymeriavacieho základu ( 12 ods. 1 písm. f) zákona), 9. od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 je sadzba poistného pre štát 4, % z vymeriavacieho základu ( 38a ods. 11 zákona), 10. od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 je sadzba poistného pre štát 4,25 % z vymeriavacieho základu ( 38b ods. 15 zákona), 11. od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 je sadzba poistného pre štát 4 % z vymeriavacieho základu [ 12 ods. 1 písm. f) zákona], 12. od 1. januára 2015 do 31. októbra 2015 je sadzba poistného pre štát 4,16 % z vymeriavacieho základu ( 38eb ods. 2 zákona), 13. od 1. novembra 2015 do 31. decembra 2015 je sadzba poistného pre štát 5,85 % z vymeriavacieho základu ( 38eb ods. 3 zákona), 14. od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 je sadzba poistného pre štát 4,30 % z vymeriavacieho základu ( 38eg zákona). Komentár k 12 ods. 1 písm. g) Poistenec, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. e) zákona (príjem z dividend), bez ohľadu na to, či je na účely platenia poistného zamestnancom, SZČO, samoplatiteľom alebo poistencom štátu (poistenec, ktorý má príjem z dividend), má sadzbu poistného 14 % z vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 6 zákona. V tomto prípade sa neuplatňuje polovičná sadzba poistného pre osobu so zdravotným postihnutím, ktorá má príjem z dividend. Komentár k 12 ods. 2 a ods. 3 Zákon o zdravotnom poistení definuje okruh osôb, ktoré sa považujú za osoby so zdravotným postihnutím. Táto definícia má význam len na účely zákona o zdravotnom poistení, konkrétne je významná pri použití poistnej sadzby pri platení Z Kto musí vypracovať kompletné smernice a kto iba registratúrny plán? Dozviete sa na školení Správa registratúry a archív organizácie aktuálne zmeny. Viac na 117

120 poistného. Iné právne predpisy používajú na svoje účely iné legálne pojmy s rôznym obsahom (zákon o sociálnom poistení definuje invalidného poistenca, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia definuje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím). Definícia osoby so zdravotným postihnutím na účely zákona o zdravotnom poistení vychádza práve z týchto dvoch legálnych definícií. Za osobu so zdravotným postihnutím na účely zákona o zdravotnom poistení sa považuje: a) Fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa 71 tohto zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, za ostatné zdravotné postihnutia možno mieru poklesu navýšiť najviac o 10 %. Konkrétnu výslednú mieru poklesu určuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje nielen poberateľ invalidného dôchodku zo systému Slovenskej republiky, ale aj osoba uznaná za invalidnú, ktorá však z rôznych dôvodov nemá priznaný invalidný dôchodok (napr. nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok). Preto je možné invaliditu preukázať nielen rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, ale aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne o nepriznaní invalidného dôchodku, ktoré však konštatuje invaliditu poistenca. Invaliditu by malo byť teoreticky možné preukázať aj odborným posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, podľa ktorého je poistenec invalidný, čomu však celkom nezodpovedá znenie 23 ods. 11 písm. a) zákona, podľa ktorého poistenec preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Uznanie za invalidného podľa právnych predpisov iného štátu nemá na účely uznania za osobu so zdravotným postihnutím podľa zákona o zdravotnom poistení význam. b) Policajt/profesionálny vojak uznaný za invalidného podľa 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Za invalidného je uznaný policajt alebo profesionálny vojak, ktorý v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu policajta/vojaka a zároveň ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %. Takýto poistenec preukazuje invaliditu rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia alebo rozhodnutím iného príslušného úradu [pozri 23 ods. 11 písm. a) zákona]. c) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ak miera jej funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Mieru funkčnej poruchy stanovuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Poistenec preukazuje postavenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom [pozri 23 ods. 11 písm. b) zákona]. Osoba so zdravotným postihnutím platí poistné na zdravotné poistenie v polovičnej sadzbe z vymeriavacieho základu zamestnanca (2 %), z vymeriavacieho základu SZČO (7 %), z vymeriavacieho základu samoplatiteľa (7 %), 118 Novela zákona o dani z príjmov prináša opäť množstvo zmien. Posvieťte si na ne spolu s lektorom Ing. Vladimírom Ozimým na školení Daň z príjmov od Kliknite na

121 z vymeriavacieho základu poistenca s príjmami z kapitálového majetku alebo z vymeriavacieho základu poistenca s ostatnými daňovými príjmami (7 %). Zamestnávateľ platí poistné na zdravotné poistenie za zamestnanca osobu so zdravotným postihnutím v polovičnej sadzbe z vymeriavacieho základu (5 %). Rovnakú sadzbu poistného na zdravotné poistenie (nezníženú sadzbu v porovnaní so zdravým poistencom) platí za osobu so zdravotným postihnutím štát. Jednotná sadzba poistného na zdravotné poistenie pre všetkých poistencov sa uplatňuje aj pri platení poistného z dividend. Zvýhodnená sadzba poistného sa uplatní pri platení poistného za kalendárny mesiac už vtedy, ak bol poistenec osobou so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Poistenec je povinný oznámiť, že sa považuje/už nepovažuje za osobu so zdravotným postihnutím, príslušnej zdravotnej poisťovni v lehote najneskôr do ôsmich dní od doručenia potvrdenia o tejto skutočnosti [pozri 23 ods. 1 písm. e) zákona v spojení s 23 ods. 11 zákona]. Poistenec v postavení zamestnanca je navyše povinný túto skutočnosť oznámiť aj svojmu zamestnávateľovi, a to do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny tejto skutočnosti ( 23 ods. 6 druhá veta zákona). Komentár k 12 ods. 4 Sadzba poistného je štandardne pre zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca a pre zamestnávateľa za zamestnanca 10 % z vymeriavacieho základu zamestnanca. V prípade zamestnanca, na ktorého sa uplatňuje odvodová úľava [pozri komentár k 11 ods. 7 písm. v) zákona], je sadzba poistného 0 % z vymeriavacieho základu zamestnanca. To znamená, že zamestnanec s odvodovou úľavou neplatí zo vzťahu zamestnanca žiadne poistné na zdravotné poistenie. V prípade zamestnanca, na ktorého sa uplatňuje odvodová úľava, je sadzba Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení poistného pre zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca 0 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, takže zamestnávateľ neplatí za zamestnanca s odvodovou úľavou žiadne poistné na zdravotné poistenie. Pozri 12 ods. 1 písm. a) druhý bod a písm. d) druhý bod zákona. Dlhodobo nezamestnaná nízkopríjmová osoba môže mať počas trvania odvodovej úľavy súbeh výkonu s inou zárobkovou činnosťou, to znamená, že môže vykonávať prácu aj na základe dohody, v inom pracovnom pomere, mať postavenie SZČO. Teoreticky môže nastať situácia, ak by tejto osobe vznikol v ten istý deň aj ďalší pracovný pomer, resp. štátnozamestnanecký pomer (spĺňajúci podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy) u iného zamestnávateľa. Odvodová úľava (sadzba poistného 0 %) sa však môže uplatňovať len na príjem zamestnanca od jedného zamestnávateľa. V prípade, že by mal zamestnanec dvoch (viacerých) zamestnávateľov, odvodová úľava (sadzba poistného 0 %) sa uplatňuje len u jedného zamestnávateľa zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni podľa 24 písm. c) zákona. V prípade, že by ďalší pracovný pomer vznikol u toho istého zamestnávateľa, v prípade, ak by súčet mzdy z oboch pracovných vzťahov presiahol ustanovenú sumu pre možnosť uplatnenia odvodovej úľavy, potom by zamestnanec stratil postavenie zamestnanca s odvodovou úľavou. Podľa 29b ods. 5 zákona, ak sa poistenec považuje za zamestnanca v zdravotnom poistení z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa, akoby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz (pozri komentár k 29b ods. 5 zákona). 13 Vymeriavací základ (1) Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak 13a neustanovuje inak. Z Odhaľte problémy a ohrozenia firmy z účtovných výkazov vďaka dvojdňovému školeniu Finančná analýza v kontrolingu, kalkulácia a cenotvorba. Viac na 119

122 (2) Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,486. (3) Vymeriavací základ poistenca podľa 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma. (4) Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. (5) Vymeriavací základ zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca podľa odseku 1 za rozhodujúce obdobie upravený podľa odseku 9. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného (odsek 8), do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Pomerná časť sa určí ako súčin vymeriavacieho základu zamestnanca podľa odseku 1 a podielu vymeriavacieho základu poistenca ustanoveného v odseku 8 a upraveného podľa odseku 9 a vymeriavacieho základu poistenca ustanoveného v odseku 8 neupraveného podľa odseku 9. (6) Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. e) (ďalej len poistenec, ktorý má príjem z dividend ) má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. e). (7) Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. (8) Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) a b), a poistencov uvedených v 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa 11 ods. 2, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné. (9) Vymeriavací základ je a) najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, b) zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len priemerná mesačná mzda ); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine. (10) Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy. 120 Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková poskytne 20 konkrétnych modelových situácií na školení Konsolidovaná účtovná závierka. Kliknite na

123 (11) Minimálny základ podľa odseku 10 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu a poistenca podľa 11 ods. 2. (12) Ak príjmy fyzickej osoby nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu 50) a z tohto dôvodu nepodávala daňové priznanie a nie je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 ani zamestnancom, vymeriavací základ takej osoby je najmenej vymeriavací základ podľa odseku 9 písm. a). (13) Na vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 2, ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu podľa 11 ods. 7, sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9 písm. a). (14) Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, ak v odseku 15 nie je ustanovené inak. (15) Vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v 11 ods. 7, ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa odseku 14 prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osobou uvedenou v 11 ods. 7. (16) Na vymeriavací základ osoby podľa 11 odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ktorá má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 8 vyšší ako 15-násobok životného minima alebo vyšší ako pomernú časť 15-násobku životného minima prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa 11 odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9 písm. a). (17) Ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (ďalej len náhrada mzdy ) zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa 20 ods. 1 uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. Náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Preddavok na poistné z náhrady mzdy je najviac vo výške ustanovenej v 16 ods. 8 písm. a) a d). Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako. (18) Minimálny základ a vymeriavací základ sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Komentár k 13 Poistné na zdravotné poistenie sa platí z vymeriavacieho základu. Suma poistného je stanovené percento z vymeriavacieho základu na vymeriavací základ aplikujeme poistnú sadzbu podľa 12 zákona. Vymeriavací základ na platenie poistného priamo súvisí s dosiahnutými príjmami zo zárobkovej činnosti podľa 10b zákona. Tieto príjmy tvoria vymeriavací základ alebo priamo ovplyvňujú jeho určenie [napr. v prípade zamestnanca patria do vymeriavacieho základu zamestnanca predovšetkým príjmy zo závislej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona, v prípade SZČO vstupujú do vymeriavacieho základu SZČO zase príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) zákona, avšak sú krátené o určený koeficient]. Ide o príjmy vymedzené v 5, 6, 7, 8 zákona o dani z príjmov a príjem z dividendy. Pozri komentár k 10b zákona. Komentár k 13 ods. 1 Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie, ktoré je príjmom zo závislej činnosti zdaňovaným podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, a zároveň zamestnancovi toto Z Presný postup na podávanie hlásenia a zmeny súvisiace s najnovšou vyhláškou získate na školení Intrastat aktuálne v roku 2016 s Ing. Tiborom Vojtkom. Viac na 121

124 plnenie poskytuje jeho zamestnávateľ. Ide o plnenie zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona. Pre podrobnejšiu informáciu k príjmom, ktoré sa zahŕňajú do vymeriavacieho základu zamestnanca, pozri komentár k 10b ods. 1 písm. a) zákona. Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa zahŕňajú aj príjmy zo zárobkovej činnosti, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov z dôvodu: a) že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, b) že túto zárobkovú činnosť vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky, na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky o národnom kontaktnom mieste (pozri 20d zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach), alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňajú príjmy: a) z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov, b) ktoré nie sú predmetom dane (pozri 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov), c) ktoré sú oslobodené od dane (pozri 9 zákona o dani z príjmov), ak v odseku 1 písm. e) nie je uvedené inak [pozri komentár k 10b ods. 1 písm. e)]. Z týchto príjmov sa neplatí poistné na zdravotné poistenie, pretože platí základné pravidlo: pokiaľ sa z určitého príjmu vyberá daň zrážkou alebo tento príjem nie je predmetom dane, alebo je od dane oslobodený, potom sa z tohto príjmu neplatí ani poistné na zdravotné poistenie. Pozri komentár k 10b ods. 2 až ods. 4 zákona. Vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie sa zisťuje z príjmov dosahovaných v príslušnom kalendárnom roku pretože poistné na zdravotné poistenie sa platí za rozhodujúce obdobie, ktorým je kalendárny rok. Komentár k 13 ods. 2 Vymeriavací základ SZČO je určený zo základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) ide o príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, s výnimkou príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta. Pre podrobnejšiu informáciu k príjmom, z ktorých sa určuje vymeriavací základ SZČO, pozri komentár k 10b ods. 1 písm. b) zákona. Základ dane z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sa zisťuje za príslušný kalendárny rok (rozhodujúce obdobie). Tento údaj je známy z daňového priznania. Tento základ dane sa na účely určenia vymeriavacieho základu SZČO neznižuje o zaplatené poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie, ktoré platí SZČO, môže ísť o: 1. zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie (môže ísť o poistné zaplatené na preddavkoch alebo poistné z nedoplatkov z minulých rokov) rozhodujúce je, či toto poistné znížilo základ dane SZČO v príslušnom kalendárnom roku, 2. zaplatené poistné na povinné nemocenské poistenie platí len povinne nemocensky poistená a dôchodkovo poistená SZČO, 3. poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie platí len povinne nemocensky poistená a dôchodkovo poistená SZČO, 4. poistné do rezervného fondu solidarity platí len povinne nemocensky poistená a dôchodkovo poistená SZČO. Poznámka: za akých podmienok je SZČO v postavení povinne nemocensky poistenej a dôchodkovo poistenej SZČO, určuje 122 Správny súdny poriadok je jedným z 3 nových procesných kódexov, ktoré od nahradia doteraz používaný Občiansky súdny poriadok. Čo všetko bude inak, sa dozviete na školení Správny súdny poriadok nové noty pre právnikov.

125 zákon o sociálnompoistení (nie každá SZČO je v zmysle zákona o sociálnom poistení aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO). SZČO je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená od 1. júla kalendárneho roka iba vtedy, ak príjmy tejto SZČO z podnikania v predchádzajúcom roku presiahli 12-násobok polovice priemernej mzdy spred dvoch rokov. Považujeme za dôležité upozorniť, že postavenie SZČO pri platení poistného na sociálne poistenie, v porovnaní s platením poistného na zdravotné poistenie, vychádza z úplne iných predpokladov a funguje na iných princípoch. Pre určenie vymeriavacieho základu SZČO na platenie poistného na zdravotné poistenie je rozhodujúce, či zaplatené poistné na zdravotné poistenie a zaplatené poistné na sociálne poistenie znížilo základ dane SZČO v príslušnom kalendárnom roku. Táto skutočnosť je zrejmá z daňového priznania. Vymeriavací základ SZČO je podiel nezníženého základu dane (úhrnu základu dane a zaplateného poistného) a koeficientu 1,486. Príklad: SZČO mala podľa daňového priznania za rok 2015 základ dane z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume eur. Preukázateľne zaplatené poistné na sociálne poistenie z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 zákona ZDP znižujúce základ dane SZČO bolo 3 346,20 eura. Preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné poistenie z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 zákona znižujúce základ dane SZČO bolo 1 413,19 eura. Spolu bolo preukázateľne zaplatené poistné znižujúce základ dane SZČO v sume 4 759,39 eura. Vymeriavací základ SZČO je ( eur ,39 eura) / 1,486 = eur. Poistné SZČO na zdravotné poistenie za kalendárny rok 2015 je v sume eur x 0,14 = 1 861,44 eura. Poznámka: v prechodnom období sa vymeriavací základ SZČO v roku 2014 určoval zo základu dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP delený koeficientom 1,6; vymeriavací základ SZČO v roku 2013 sa určoval zo základu dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP delený koeficientom 1,9. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení K 13 ods. 3 Vymeriavací základ samoplatiteľa zodpovedá základu dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. c) až e): z príjmov z kapitálového majetku podľa 7 ZDP, z ostatných príjmov podľa 8 ZDP a príjmu z dividendy. Prvá veta tohto ustanovenia je už obsiahnutá v 13 ods. 6 a ods. 7 (pozri komentár) v prípade, že má samoplatiteľ príjem z kapitálového majetku podľa 7 ZDP alebo príjem patriaci pod ostatné príjmy podľa 8 ZDP, alebo príjem z dividendy, potom platí poistné aj z týchto príjmov. Počas každého kalendárneho mesiaca (časti mesiaca) v postavení samoplatiteľa sa do úhrnu vymeriavacieho základu poistenca započítava najmenej minimálny základ za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má ako samoplatiteľ povinnosť platiť poistné. K 13 ods. 4 a ods. 5 Zamestnávateľ platí poistné na zdravotné poistenie za každého svojho zamestnanca. Zamestnávateľ je len platiteľ poistného, nie je poistencom, t. j. nie je verejne zdravotne poistenou osobou. Na rozdiel od toho zamestnanec je nielen platiteľom poistného, ale aj poistencom (každý zamestnanec, ktorý platí poistné na zdravotné poistenie v SR, je aj poistencom v SR). Fyzická osoba v postavení zamestnávateľa v zdravotnom poistení platí poistné na zdravotné poistenie za svojich zamestnancov. Nie je vylúčené, že táto fyzická osoba ani nebude verejne zdravotne poistná v SR. V prípade, že táto fyzická osoba bude verejne zdravotne poistená v SR, bude mať platiteľa poistného zo zárobkovej činnosti, ktorú vykonáva (zamestnanec, SZČO, samoplatiteľ, poistenec štátu). Zamestnávateľ ako platiteľ poistného teda neplatí poistné na zdravotné poistenie za samého seba, ale platí poistné za svojich zamestnancov. Vymeriavací základ zamestnávateľa za určitého zamestnanca je totožný s vymeriavacím základom Z Na školení Civilný sporový poriadok doc. Števček a JUDr. Baricová priblížia zmeny v niektorých právnych inštitútoch, použitej terminológii i v správnom súdnictve. Viac na 123

126 tohto zamestnanca. Avšak v prípade, že mal určitý zamestnanec v kalendárnom roku postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného (pozri 13 ods. 8 zákona), do vymeriavacieho základu zamestnávateľa sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Táto pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca sa určí ako súčin vymeriavacieho základu zamestnanca (príjmy zamestnanca u konkrétneho zamestnávateľa) a podielu úhrnu všetkých vymeriavacích základov poistenca ( 13 ods. 8 zákona) obmedzeného do výšky maximálneho vymeriavacieho základu ( 13 ods. 9 zákona) a úhrnu všetkých vymeriavacích základov poistenca neupraveného (bez ohľadu na maximálny vymeriavací základ). koeficient pomernej časti VZ zamestnanca = úhrn VZ poistenca obmedzený do výšky max VZ/úhrn VZ poistenca neobmedzený pomerná časť VZ poistenca = VZ zamestnanca u konkrétneho zamestnávateľa x koeficient pomernej časti VZ zamestnanca Príklad: Pavol bol v roku 2015 zamestnancom u zamestnávateľa A s mesačnou mzdou eur a zároveň bol aj zamestnancom u zamestnávateľa B s mesačnou mzdou eur. Zamestnávateľ A a aj zamestnávateľ B platili a odvádzali preddavky na zdravotné poistenie na strane zamestnanca a zamestnávateľa vo výške zo skutočného príjmu (A platil 14 % z eur, B platil 14 % z eur), aj keď spolu viac ako maximálny mesačný preddavok v roku 2015, ktorý je vo výške 14 % eur. Ak by poistenec mal iba jedného platiteľa poistného, potom: Vymeriavací základ zamestnávateľa A za tohto zamestnanca by bol eur. Vymeriavací základ zamestnávateľa B za tohto zamestnanca by bol eur. Keďže podľa 13 ods. 5 platí, že: pomerná časť VZ poistenca = VZ zamestnanca x (úhrnný VZ poistenca obmedzený do výšky maximálneho VZ / VZ poistenca neobmedzený) koeficient pomernej časti VZ zamestnanca = úhrnný VZ poistenca obmedzený do výšky max VZ / VZ poistenca neobmedzený. Maximálny vymeriavací základ v roku 2015 bol eur (60-násobok priemernej mesačnej mzdy 824 eur). koeficient pomernej časti VZ zamestnanca = eur / ( eur eur) = 0,824 pomerná časť VZ poistenca pre zamestnávateľa A = x 0,824 = eur pomerná časť VZ poistenca pre zamestnávateľa B = x 0,824 = eur Skúška správnosti: eur eur = eur = maximálny VZ poistenca. Po vykonaní ročného zúčtovania zdravotná poisťovňa vráti preplatok na poistnom. Príklad: Pán Kamil bol v roku 2015 zamestnancom s mesačnou mzdou eur a zároveň mal aj postavenie SZČO. Tento poistenec dosiahol vymeriavací základ zamestnanca za rok 2015 vo výške eur. Tento poistenec dosiahol vymeriavací základ SZČO vo výške eur. Ako poistenec má úhrn vymeriavacích základov neobmedzený vo výške eur eur = eur, čo presahuje maximálny vymeriavací základ poistenca v roku 2015: eur > eur. pomerná časť VZ poistenca = VZ zamestnanca x (úhrnný VZ poistenca obmedzený do výšky maximálneho VZ / VZ poistenca neobmedzený) koeficient pomernej časti VZ zamestnanca = úhrnný VZ poistenca obmedzený do výšky max VZ / VZ poistenca neobmedzený koeficient pomernej časti VZ zamestnanca = eur / eur = 0, pomerná časť VZ poistenca = eur x 0, = ,59 eura. 124 Účinnosťou civilného mimosporového poriadku dochádza od i k zmenám v právnej úprave obchodného registra. Viac JUDr. Macek na školení Obchodný register po , zrušenie a likvidácia obchodných spoločností.

127 Vymeriavací základ zamestnávateľa za tohto zamestnanca je vo výške ,59 eura. pomerná časť VZ SZČO upravená koeficientom = 0, x eur = ,41 eura Zdravotná poisťovňa pri ročnom zúčtovaní určí výšku preplatku, ktorú vráti jednotlivým platiteľom. Komentár k 13 ods. 6 Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z dividendy. Ide o príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. e) zákona (pozri komentár k tomuto ustanoveniu). Vymeriavací základ z príjmov z dividend je suma dividendy vyplatená v príslušnom kalendárnom roku. Platenie poistného z dividendy však poistenca neoslobodzuje od povinnosti mať počas celého kalendárneho roka platiteľa poistného: poistenec musí mať platiteľa poistného zo vzťahu zamestnanca alebo zo vzťahu SZČO, alebo za poistenca platí poistné štát, alebo poistenec má postavenie samoplatiteľa. Okrem platenia poistného z týchto vzťahov, v prípade, že bola poistencovi vyplatená dividenda, potom aj z tohto príjmu musí byť zaplatené poistné na zdravotné poistenie. Komentár k 13 ods. 7 Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z príjmov z kapitálového majetku podľa 7 ZDP a z ostatných príjmov podľa 8 ZDP za príslušný kalendárny rok. Ide o príjmy zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. c) a d) zákona. Podrobnejšiu informáciu k príjmom, z ktorých sa určuje tento vymeriavací základ, pozri v komentári k 10b ods. 1 písm. c) a písm. d) zákona. Platenie poistného z týchto príjmov však poistenca neoslobodzuje od povinnosti mať počas celého kalendárneho roka platiteľa poistného: poistenec musí mať platiteľa poistného zo vzťahu zamestnanca alebo zo vzťahu SZČO, alebo za poistenca platí poistné štát, alebo poistenec má Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení postavenie samoplatiteľa. Okrem platenia poistného z týchto vzťahov, v prípade, že bol poistencovi vyplatený príjem z kapitálového majetku podľa 7 ZDP alebo príjem patriaci do ostatných príjmov podľa 8 ZDP, potom musí byť zaplatené poistné na zdravotné poistenie aj z tohto príjmu. Do vymeriavacieho základu sa však nezahŕňajú príjmy: a) z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ods. 3 zákona o dani z príjmov, b) ktoré nie sú predmetom dane (pozri 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov), c) ktoré sú oslobodené od dane (pozri 9 zákona o dani z príjmov). Komentár k 13 ods. 8 V priebehu kalendárneho roka môže mať poistenec viacerých platiteľov poistného, a to postupne iného jedného platiteľa poistného (po sebe nasledujúce obdobia) alebo súbežne dvoch a viac platiteľov poistného v jednom časovom období. Súbeh poistenca štátu a iného platiteľa poistného rieši 11 ods. 8 zákona (pozri komentár). Ustanovenie 13 ods. 8 zákona rieši súbeh platiteľov poistného zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa. Môže ísť o situáciu: a) poistenec je súčasne v postavení zamestnanca u viacerých zamestnávateľov, b) poistenec je súčasne v postavení zamestnanca aj v postavení SZČO, c) poistenec je v postavení zamestnanca počas určitého obdobia a v postavení SZČO počas iného obdobia, d) poistenec je v postavení zamestnanca počas určitého obdobia a v postavení samoplatiteľa počas iného obdobia, e) poistenec je v postavení SZČO počas určitého obdobia a v postavení samoplatiteľa počas iného obdobia, f) kombinácie uvedených možností. Poistné na zdravotné poistenie sa platí za celý kalendárny rok, preto aj príjmy poistenca na Z Aké sú podmienky používania EKS? Aký má vplyv novela zákona o verejnom obstarávaní na EKS? Zistíte na školení Elektronické trhovisko pre dodávateľov. Viac na 125

128 platenie poistného sa zisťujú z celého kalendárneho roka. Ak má poistenec v priebehu roka viacerých platiteľov poistného, do vymeriavacieho základu poistenca vstupujú príjmy u všetkých platiteľov poistného (ide o úhrn vymeriavacích základov podľa 13 ods. 1 až ods. 7 zákona, teda úhrn vymeriavacieho základu zamestnanca, vymeriavacieho základu SZČO, vymeriavacieho základu samoplatiteľa, vymeriavacieho základu zodpovedajúceho príjmu z dividendy, vymeriavacieho základu zodpovedajúceho príjmom z kapitálového majetku a vymeriavacieho základu zodpovedajúceho ostatným príjmom podľa 8 ZDP). Pozor: Poistné na zdravotné poistenie sa však platí z každého vzťahu osobitne, úhrnný vymeriavací základ sa zisťuje na účely minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. Platenie poistného je potrebné posudzovať samostatne napr. z dôvodu rozdielnej sadzby poistného. Príklad zameraný na viacerých platiteľov poistného v rôznych obdobiach (zamestnanec a potom znova zamestnanec): Poistenec bol zamestnaný od 1. januára 2015 do 31. marca 2015 u zamestnávateľa A s hrubou mesačnou mzdou v sume eur (spolu 3 x eur = eur), od 1. apríla 2015 do 12. decembra 2015 u zamestnávateľa B s hrubou mesačnou mzdou v sume 800 eur (spolu 9 x 800 eur = eur). Vymeriavací základ tohto poistenca za rok 2015 je úhrn vymeriavacích základov zamestnanca: eur eur = eur. Príklad zameraný na viacerých platiteľov poistného súbežne viacerí zamestnávatelia: Poistenec bol zamestnaný od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 u zamestnávateľa A s hrubou mesačnou mzdou v sume eur (spolu 12 x eur = eur). V období od 1. júla 2015 do 30. septembra 2015 vykonával práce na základe dohody o pracovnej činnosti s mesačnou odmenou 200 eur (spolu 3 x 200 eur = 600 eur). Vymeriavací základ tohto poistenca za rok 2015 je úhrn vymeriavacích základov zamestnanca: eur eur = eur. Príklad zameraný na viacerých platiteľov poistného súbežne zamestnanec a SZČO: Poistenec bol zamestnaný od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 u zamestnávateľa A s hrubou mesačnou mzdou v sume eur (spolu 12 x eur = eur). V období od 1. septembra 2015 do 31. decembra 2015 podnikal ako SZČO, mal základ dane SZČO v sume eur, poistné na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie neplatil (pretože išlo o prvý rok podnikania a súčasne bol zamestnancom). Vymeriavací základ SZČO je v sume 1500 eur / 1,486 = 1 009,42 eura. Vymeriavací základ tohto poistenca za rok 2015 je úhrn vymeriavacích základov zamestnanca a vymeriavacích základov SZČO: eur ,42 eura = ,42 eura. Príklad zameraný na viacerých platiteľov poistného zamestnanec a platiteľ dividendy: Poistenec bol zamestnaný od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 u zamestnávateľa A s hrubou mesačnou mzdou v sume eur (spolu 12 x eur = eur). Okrem toho bol tomuto poistencovi vyplatený príjem z podielu na zisku vyplácaného zo zisku spoločnosti s ručením obmedzeným v sume eur. Vymeriavací základ tohto poistenca za rok 2015 je úhrn vymeriavacích základov zamestnanca a vymeriavacích základov z príjmov z dividendy: eur eur = eur. V prípade, že v určitom období kalendárneho roka mal poistenec postavenie samoplatiteľa (poistenec podľa 11 ods. 2 zákona), potom za každý kalendárny mesiac v postavení samoplatiteľa sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny mesačný základ na platenie poistného. Poistencovi, ktorý je v postavení samoplatiteľa len časť kalendárneho mesiaca, sa započítava najmenej pomerná časť minimálneho mesačného základu na platenie poistného. Príklad zameraný na viacerých platiteľov poistného postupne zamestnanec a samoplatiteľ: Poistenec bol zamestnaný od 1. januára 2015 do 31. októbra 2015 u zamestnávateľa A s hrubou mesačnou mzdou v sume 126 Zúčastňujete sa verejného obstarávania? Pustite sa do boja o čestnú hospodársku súťaž vďaka školeniu Predpoklady úspešného uchádzača podľa nového zákona o verejnom obstarávaní. Kliknite na

129 1 000 eur (spolu 10 x eur = eur). Vymeriavací základ zamestnanca je eur. Od 1. novembra 2015 do 31. decembra 2015 bol poistenec v postavení samoplatiteľa a platil preddavky na poistné z minimálneho mesačného základu 412 eur (spolu 2 x 412 eur = 824 eur). Vymeriavací základ samoplatiteľa je vo výške úhrnu preddavkov samoplatiteľa, teda spolu 824 eur. Vymeriavací základ tohto poistenca za rok 2015 je úhrn vymeriavacieho základu zamestnanca a vymeriavacieho základu samoplatiteľa: eur eur = eur. To isté platí aj pre poistenca v postavení tzv. čistej SZČO (SZČO, ktorá nie je súčasne zamestnancom a nie je ani poistencom štátu podľa 11 ods. 7 zákona). Zákon síce v tomto odseku uvádza doslovne len v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca, avšak v spojení s 13 ods. 13 zákona je zrejmé, že na vymeriavací základ SZČO sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnom mesačnom základe nielen v prípade, že je súčasne zamestnancom, ale aj v prípade SZČO, ktorá je súčasne poistencom štátu. Príklad zameraný na viacerých platiteľov poistného: SZČO a poistenec štátu: Poistenec začne od 1. januára 2015 podnikať ako SZČO. Od 1. júla 2015 dovŕši dôchodkový vek a stane sa poistencom štátu. Základ dane z podnikania za rok 2015 dosiahne v sume eur. Hoci tento poistenec podniká prvý rok, takže nemá predpísanú výšku preddavku SZČO, musí za obdobie od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie najmenej v sume minimálneho mesačného základu 14 % z 412 eur (spolu 14 % z 6 x 412 eur = 14 % z eur = 346,08 eura). Od 1. júla 2015 do 31. decembra 2015 tento poistenec nemá povinnosť platiť ako SZČO minimálne preddavky, pretože je v tomto období zároveň aj poistencom štátu. Vymeriavací základ SZČO za rok 2015 je ( eur + 346,08 eura) / 1,486 = 2 924,68 eura. Táto SZČO má zaplatiť poistné 14 % z 2 924,68 eura = 409,45 eura. Pretože poistenec už zaplatil na preddavkoch sumu 346,08 eura, nedoplatok na poistnom bude rozdiel 409,45 eura 346,08 eura. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Komentár k 13 ods. 9 až 11 K maximálnemu vymeriavaciemu základu: Pretože v systéme verejného zdravotného poistenia SR existuje absolútna solidarita (rovnaká zdravotná starostlivosť aj rovnaká úhrada zdravotnej poisťovne bez ohľadu na výšku odvedeného poistného), je správne absolútne obmedziť výšku vymeriavacieho základu (maximálny vymeriavací základ na platenie poistného). Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok spred dvoch rokov k rozhodujúcemu obdobiu (pre určenie maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2016 sa používa priemerná mesačná mzda z roku 2014 v sume 858 eur). Maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie v roku 2016 je preto 858 eur x 60 = eur. Príklad: Poistenec dosiahol príjem zo zamestnania v roku 2016 v sume eur. Okrem toho mal tento poistenec príjmy z dividendy v sume eur. Neupravený vymeriavací základ tohto poistenca by mal byť eur eur = eur. Pretože je takto určený vymeriavací základ vyšší ako maximálny vymeriavací základ, poistné na zdravotné poistenie sa bude platiť z jednotlivých vzťahov len do výšky maximálneho vymeriavacieho základu (do eur), a to pomerne. Príklad: Pán Adam bol v roku 2015 zamestnancom s mesačnou mzdou eur a zároveň mal aj postavenie SZČO a mal aj príjmy z dividendy. Tento poistenec dosiahol vymeriavací základ zamestnanca za rok 2015 vo výške eur. Tento poistenec dosiahol vymeriavací základ SZČO vo výške eur. Tento poistenec dosiahol vymeriavací základ z dividend vo výške eur. Ako poistenec má úhrn vymeriavacích základov neobmedzený vo výške eur eur eur Z Odpovede na aktuálne otázky z oblasti pracovného práva získate na školení Pracovné právo SR v postkrízovom období s prof. Barancovou. Viac na 127

130 = eur, čo presahuje maximálny vymeriavací základ poistenca v roku 2015: eur > eur. koeficient pomernej časti VZ poistenca = úhrnný VZ poistenca obmedzený do výšky max VZ / VZ poistenca neobmedzený koeficient pomernej časti VZ poistenca = eur / eur = 0, a) pomerná časť VZ zamestnanca upravená koeficientom = eur x 0, = ,59 eura, b) pomerná časť VZ SZČO upravená koeficientom = eur x 0, = 6 681,08 eura, c) pomerná časť VZ z dividend upravená koeficientom = eur x 0, = ,32 eura. Tento poistenec bude platiť poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca vo výške ,59 eura, z vymeriavacieho základu SZČO vo výške 6 681,08 eura a z vymeriavacieho základu z dividend vo výške ,32 eura, spolu v sume maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2015 vo výške eur. Zdravotná poisťovňa pri ročnom zúčtovaní určí výšku preplatku, ktorú vráti jednotlivým platiteľom. V prípade, že bol poistenec časť kalendárneho roka verejne zdravotne poistený v cudzine, teda bol verejne zdravotne poistený v SR len časť kalendárneho roka, potom sa jeho maximálny vymeriavací základ úmerne zníži. Príklad: Poistenec bol od 1. januára 2016 do 31. mája 2016 verejne zdravotne poistený v ČR, od 1. júna 2016 do 31. decembra 2016 (214 dní) je verejne zdravotne poistený v SR. Tento poistenec dosiahol príjmy úhrnom v sume eur. Pretože bol zdravotne poistený v SR len časť kalendárneho roka, maximálny vymeriavací základ eur sa mu zníži: ( eur / 365) x 214 = ,80 eura. Tento poistenec bude platiť poistné na zdravotné poistenie za rok 2016 najviac v sume ,80 eura. K minimálnemu vymeriavaciemu základu: Z dôvodu zabezpečenia peňažných prostriedkov v rozpočtoch zdravotných poisťovní bolo potrebné v prípade niektorých platiteľov poistného stanoviť minimálny vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie. Minimálny základ na platenie poistného na zdravotné poistenie za kalendárny mesiac je stanovený pre poistencov v postavení čistej SZČO a pre poistencov v postavení samoplatiteľa (ďalej minimálny mesačný základ ). Vymeriavací základ čistej SZČO a samoplatiteľa je najmenej úhrn minimálnych základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného (SZČO alebo samoplatiteľ) povinnosť platiť poistné z minimálneho mesačného základu. Vyplýva to z 13 ods. 9 písm. a) zákona. Minimálny mesačný základ je určený ako 50 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok spred dvoch rokov k rozhodujúcemu obdobiu (pre určenie minimálneho vymeriavacieho základu v roku 2016 sa používa priemerná mesačná mzda z roku 2014 v sume 858 eur). Minimálny mesačný základ na platenie poistného je teda v roku 2016 v sume 429 eur (v roku 2015 bol 412 eur z priemernej mzdy 824 eur, v roku 2014 bol 402,50 eura z priemernej mzdy 805 eur, v roku 2013 bol 393 eur z priemernej mzdy 786 eur). Vyplýva to z 13 ods. 10 zákona v spojení s 13 ods. 9 písm. b) zákona (definícia priemernej mzdy na účely zákona o zdravotnom poistení). Príklad: Ján bol v januári 2016 v postavení samoplatiteľa. Ako samoplatiteľ musí zaplatiť poistné na zdravotné poistenie za mesiac január 2016 najmenej z vymeriavacieho základu v sume 429 eur. Minimálny mesačný základ na platenie poistného SZČO zodpovedá základu na určenie minimálnej výšky preddavku na platenie poistného SZČO [pozri 16 ods. 8 písm. b) zákona]. Z uvedeného vyplýva to, že ak čistá SZČO platila minimálne preddavky a zároveň dosiahla vymeriavací základ za rozhodujúce obdobie nižší ako vymeriavací 128 Získajte odpovede na aktuálne otázky z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie na školení Konkurz a reštrukturalizácia s JUDr. Jaroslavom Macekom. Viac na

131 základ čistej SZČO určený ako úhrn minimálnych mesačných základov, potom bude suma odvedená na preddavkoch zodpovedať sume skutočného poistného určeného z minimálnych mesačných základov (tejto SZČO nevzniká nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zo vzťahu SZČO). Príklad: Minimálne preddavky = poistné: Kristián bol od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 v postavení SZČO. Okrem tohto vzťahu nebol zamestnaný a nebol ani poistencom štátu. Tento poistenec dosiahol v roku 2015 základ dane z podnikania eur. Ako SZČO v prvom roku podnikania platil minimálne preddavky na zdravotné poistenie 14 % z vymeriavacieho základu 412 eur = 57,68 eura mesačne, spolu v sume 692,16 eura. Poistné na sociálne poistenie neplatil. Vymeriavací základ SZČO by bol (3 000 eur + 692,16) / 1,486 = 2 484,62 eura. Avšak úhrn minimálnych mesačných základov za všetky kalendárne mesiace, počas ktorých bol tento poistenec v postavení čistej SZČO, je najmenej v sume 412 eur x 12 = eur. Preto bude tento poistenec platiť poistné zo sumy eur, čo je 14 % z eur = 692,16 eura. Výsledná suma poistného zodpovedá sume odvedenej SZČO na preddavkoch. V praxi môže nastať aj iná situácia, keď SZČO má skutočné poistné na zdravotné poistenie v sume vyššej ako úhrn odvedených minimálnych preddavkov (výsledok je nedoplatok z ročného zúčtovania). Príklad: Poistné > minimálne preddavky Linda bola od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 v postavení SZČO. Okrem tohto vzťahu nebola zamestnaná a nebola ani poistencom štátu. Táto poistenkyňa dosiahla v roku 2015 základ dane z podnikania eur. Ako SZČO v prvom roku podnikania platila minimálne preddavky na zdravotné poistenie 14 % z vymeriavacieho základu 412 eur = 57,68 eura mesačne, spolu v sume 692,16 eura. Poistné na sociálne poistenie neplatila. Vymeriavací základ SZČO je ( eur + 692,16 eura) / 1,486 = 7 195,26 eura. Poistné na zdravotné poistenie je 14 % z 7 195,26 eura = Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 1 007,33 eura. Pretože rozdiel skutočného poistného z vymeriavacieho základu a poistného zaplateného na preddavkoch je 1 007,33 eura 692,16 eura = 315,17 eura, táto SZČO musí po vykonaní ročného zúčtovania poistného doplatiť ešte 315,17 eura. V praxi nastáva aj situácia, keď SZČO má určené skutočné poistné na zdravotné poistenie za kalendárny rok v sume vyššej ako úhrn odvedených preddavkov (výsledok je preplatok z ročného zúčtovania). Táto situácia nastáva v prípade, ak mal poistenec v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom vyšší základ dane ako v rozhodujúcom období (teda preddavky boli vyššie ako poistné dosiahnuté zo skutočných príjmov). Táto situácia však nemôže nastať pri SZČO, ktorá platila minimálne preddavky na poistné. Úhrn minimálnych preddavkov SZČO totiž zodpovedá aj sume poistného z úhrnu minimálnych mesačných základov SZČO. Pre SZČO je stanovený minimálny mesačný základ len v kalendárnych mesiacoch, počas ktorých má postavenie tzv. čistej SZČO, t. j. poistenca v postavení SZČO, ktorý nie je zároveň zamestnancom a nie je ani poistencom štátu. Ak by poistenec mal postavenie SZČO a zároveň by mal postavenie zamestnanca, nevzťahovalo by sa na neho ustanovenie o platení poistného z minimálneho mesačného základu u SZČO. Vyplýva to z ustanovenia 13 ods. 13 zákona. Príklad: Marek bol od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 v postavení SZČO. Okrem tohto vzťahu vykonával práce na základe dohody o pracovnej činnosti s mesačnou odmenou 100 eur od 1. júla 2015 do 31. októbra 2015 (spolu 4 x 100 eur = 400 eur). Tento poistenec dosiahol základ dane z podnikania eur. Úhrn minimálnych mesačných základov sa požaduje len za kalendárne mesiace postavenia čistej SZČO, teda za obdobie od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 (spolu 6 x 412 eur = eur) a za obdobie od 1. novembra 2015 do 31. decembra 2015 (spolu 2 x 412 eur = 824 eur), spolu teda za všetky obdobia čistej SZČO v sume Z Príďte sa povoziť na Daňovom a odvodovom kolotoči, kde zohraté trio Mihál Ozimý Tužinský odhalí možnosti, ako znížiť daňové a odvodové zaťaženie majiteľov a zamestnancov firiem. Viac na 129

132 3 296 eur. Na preddavkoch na zdravotné poistenie zaplatí táto SZČO eur x 0,14 = 461,44 eura. Vymeriavací základ SZČO je (3 000 eur + 461,44 eura) / 1,486 = 3 461,44 eura / 1,486 = 2 329,36 eura. Pretože však táto SZČO musí platiť poistné v období 8 mesiacov najmenej z vymeriavacieho základu v sume 412 eur, musí platiť poistné najmenej z vymeriavacieho základu SZČO v sume 8 x 412 eur = eur. Poistenec zaplatí poistné zo vzťahu SZČO z vymeriavacieho základu eur, okrem toho zaplatí poistné zo vzťahu zamestnanca z vymeriavacieho základu zamestnanca 400 eur, spolu eur. Ak by však poistenec bol v roku 2015 len čistou SZČO, potom by zaplatil na poistnom viac mal by vyšší vymeriavací základ najmenej eur (412 eur x 12). Rovnako, ak by poistenec mal postavenie SZČO a zároveň by mal postavenie poistenca štátu, nevzťahovalo by sa na neho ustanovenie o platení poistného z minimálneho mesačného základu u SZČO. Vyplýva to z ustanovenia 13 ods. 13 zákona. Príklad: Tomáš bol od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 v postavení SZČO. V období od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 bol zároveň považovaný za nezaopatrené dieťa (poistenca štátu). Tento poistenec dosiahol základ dane z podnikania v roku 2015 v sume eur, na preddavkoch na zdravotné poistenie zaplatil 346,08 eura. Vymeriavací základ SZČO by bol (2 000 eur + 346,08 eura) / 1,486 = 1 578,78 eura. Úhrn minimálnych mesačných základov sa požaduje za kalendárne mesiace v postavení čistej SZČO, teda za obdobie od 1. júla 2015 do 31. decembra 2015 (spolu 6 x 412 eur = eur). Poistenec zaplatí poistné zo vzťahu SZČO z vymeriavacieho základu eur. Poistné SZČO je 14 % z eur = 346,08 eura. Poistné = suma odvedená na preddavkoch. Ak by však poistenec bol celý rok 2015 len čistou SZČO, potom by zaplatil na poistnom viac (mal by vyšší vymeriavací základ najmenej eur). Preddavky by platil najmenej z minimálneho základu po celý rok (v príklade len od 1. júla 2015 do 31. decembra 2015, pretože len v tomto období bol čistou SZČO). Minimálny mesačný základ nie je stanovený pre zamestnanca, pretože sa predpokladá platenie poistného z príjmu aspoň na úrovni minimálnej mesačnej mzdy v súčasnosti je v sume 405 eur (pozri nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z. z. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016). Minimálnu mesačnú mzdu nemusia dosahovať zamestnanci mimo pracovného pomeru (napr. vo vzťahoch na základe dohody o prácach mimo pracovného pomeru) alebo zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. Pretože nie je stanovený minimálny mesačný základ zamestnanca, v zákone o zdravotnom poistení nie je stanovená ani minimálna suma, ktorú by musel zamestnávateľ platiť na zdravotné poistenie za každého svojho zamestnanca. Štát má presne určenú sumu vymeriavacieho základu na každého poistenca štátu (pozri 13 ods. 14 a ods. 15 zákona) pre platenie poistného štátom nie sú podstatné minimá a maximá. V prípade, že poistenec bol v postavení SZČO alebo v postavení samoplatiteľa len určitú časť kalendárneho mesiaca, minimálny mesačný základ sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu alebo za poistenca v postavení samoplatiteľa (pozri 13 ods. 11 zákona). Ak poistenec je v postavení platiteľa poistného, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia o minimálnom mesačnom základe (t. j. je v postavení SZČO alebo samoplatiteľa) len určitú časť kalendárneho mesiaca, v ďalšej časti kalendárneho mesiaca musí mať logicky iného platiteľa poistného, na ktorého sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnom mesačnom základe (zamestnanec/zamestnávateľ, poistenec štátu), prípadne v tomto období nebude verejne zdravotne poistený v SR. V týchto prípadoch poistenec platí poistné ako SZČO/samoplatiteľ najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu len za alikvotnú časť mesiaca. Príklad: Ján skončí štúdium na vysokej škole dňa 16. mája 2016 (dovtedy poistenec štátu). Po skončení vysokej školy nemá 130 Máte otázky k novému zákonu o odpadoch? Prijmite pozvanie na konferenciu Nový zákon o odpadoch v praxi Oficiálny komentár k zákonu. Viac na

133 zamestnanie, avšak na úrade práce sa eviduje ako uchádzač o zamestnanie až od 1. júna 2016 (opätovne nadobudne status poistenca štátu). Za obdobie od 17. mája 2016 do 31. mája 2016 (15 dní) má postavenie samoplatiteľa. Vymeriavací základ tohto poistenca bude najmenej v sume (429 eur / 31 dní) x 15 dní = 207,60 eura. Zákon výslovne ustanovuje, že v prípade, že poistenec bol v postavení SZČO alebo v postavení samoplatiteľa a zároveň sa na určité obdobie stal poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. c), m) a s) poistencom štátu v období poberania rodičovského príspevku podľa písm. c) alebo trvania výplaty dávok nemocenského poistenia podľa písm. m) a nemocenského zabezpečenia policajtov/vojakov podľa písm. s), tento poistenec platí poistné najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu zníženého o dni v postavení poistenca štátu. Máme zato, že táto časť ustanovenia zákona je nadbytočná, duplicitná [ znižuje sa o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa 11 ods. 7 písm. c), m) a s) ], pretože poistenec štátu nemôže byť nikdy v postavení samoplatiteľa (vylučuje to definícia samoplatiteľa podľa 11 ods. 2 zákona) a pravidlo, že poistenec štátu [teda aj poistenec štátu podľa 11 ods. 7 písm. c), m) a s)], ktorý je zároveň SZČO, nemá povinnosť platiť z minimálneho mesačného základu, je zakotvené v 13 ods. 13 zákona. V prípade, že by sa tento poistenec nestal poistencom štátu podľa 11 ods. 8 z dôvodu prekročenia stanovenej hranice príjmov pre poistenca štátu, nevzťahujú sa na neho ustanovenia o minimálnom mesačnom základe podľa 13 ods. 16 zákona. Komentár k 13 ods. 12 Ak príjmy poistenca nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane (nezdaniteľná časť dane je definovaná v 11 zákona o dani z príjmu), nemá povinnosť podať daňové priznanie. To v praxi znamená, že v prípade SZČO nie je možné určiť vymeriavací základ SZČO podľa 13 ods. 2 zákona. Preto zákon v tomto ustanovení zakladá Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení pravidlo, že takýto poistenec platí poistné na zdravotné poistenie najmenej zo sumy minimálneho mesačného základu (okrem období, keď je tento poistenec aj v postavení zamestnanca alebo v postavení poistenca štátu). Komentár k 13 ods. 14 a ods. 15 Spôsob určenia vymeriavacieho základu štátu, ktorý je jednotný za každého poistenca štátu, je zákonom presne určený. Pretože je spôsob jeho určenia dopredu známy, môže štát predvídať rozpočtové výdavky na platenie poistného na zdravotné poistenie za svojich poistencov. Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na zdravotné poistenie za každého svojho poistenca, je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok spred dvoch rokov k rozhodujúcemu obdobiu [pozri 13 ods. 9 písm. b) zákona]. Pre určenie vymeriavacieho základu štátu v roku 2016 sa používa priemerná mesačná mzda z roku 2014 v sume 858 eur, teda vymeriavací základ štátu v roku 2016 je 858 eur x 12 = eur. V prípade, že je poistenec v postavení poistenca štátu len určité obdobie kalendárneho roka, potom štát platí poistné na zdravotné poistenie za takéhoto poistenca len z alikvotnej časti vymeriavacieho základu zodpovedajúcej počtu kalendárnych dní v postavení poistenca štátu. Napriek veľkoryso nastavenej výške vymeriavacieho základu štátu treba upozorniť na to, že štát platí poistné v nižšej poistnej sadzbe ako ostatní platitelia poistného (štandardná sadzba pre ostatných platiteľov poistného je 14 % z vymeriavacieho základu). Podľa 12 ods. 1 písm. f) zákona platí štát poistné 4 % z vymeriavacieho základu. V priebehu účinnosti zákona sa poistná sadzba štátu na platenie poistného menila a v zásade každý rok sa nanovo ustanovovala v prechodných ustanoveniach zákona. V roku 2016 sa ustanovuje poistná sadzba pre platenie poistného štátu vo výške 4,30 % Z 3 nové procesné kódexy od 1. júla 2016 nahradia doteraz používaný OSP. Čo nové čaká sudcov a advokátov? Zistíte na konferencii Rekodifikácia civilného procesného práva. Viac na 131

134 z vymeriavacieho základu (pozri prechodné ustanovenie 38eg zákona). Komentár k 13 ods. 16 Ustanovenie 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 nadväzuje na právnu úpravu 11 ods. 8 zákona účinnú od 1. januára 2013 (pozri komentár k tomuto ustanoveniu), podľa ktorej sa za poistenca štátu nepovažuje fyzická osoba: ktorá by za iných okolností mala v zdravotnom poistení postavenie poistenca štátu, avšak má príjmy v kalendárnom roku vyššie ako stanovená hranica: a) 15-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak by sa táto osoba inak považovala za poistenca štátu celý kalendárny rok, b) pomerná časť 15-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak by sa táto osoba inak považovala za poistenca štátu iba časť kalendárneho roka. Pretože sa takýto poistenec nepovažuje za poistenca štátu, musí mať iného platiteľa poistného (z postavenia zamestnanca, z postavenia SZČO alebo z postavenia samoplatiteľa). Ustanovenie 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 zaviedlo, že takýto poistenec platí poistné len z vymeriavacieho základu zodpovedajúceho skutočným príjmom, nevzťahujú sa na neho ustanovenia o minimálnom mesačnom základe za kalendárne mesiace v postavení SZČO/samoplatiteľa. Takéto určenie vymeriavacieho základu sa bude uplatňovať na základe tohto prechodného ustanovenia 38e ods. 1 už za rok 2013 (pozri komentár k 38e ods. 1 zákona). Teda ani v roku 2013 nemôže nastať situácia, že poistenec, v prípade, že: 1. by inak mal postavenie poistenca štátu, 2. avšak nenadobudol toto postavenie len v dôsledku toho, že mal príjmy vyššie ako stanovená hranica, musí platiť poistné na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu ako samoplatiteľ alebo ako SZČO. Príklad: Norbert je v roku 2016 študentom vysokej školy a má postavenie nezaopatreného dieťaťa [poistenec štátu podľa 11 ods. 7 písm. a) zákona]. Popri štúdiu je zamestnaný v pracovnom pomere od 1. januára 2016 do 31. októbra Jeho príjmy zamestnanca sú za rok 2016 v sume eur (prekročili 15-násobok životného minima). V roku 2016 nebude poistencom štátu. Tento poistenec bude platiť poistné ako zamestnanec (v období trvania pracovného pomeru) od 1. januára 2016 do 31. októbra 2016 z príjmov zamestnanca. V období od 1. novembra 2016 do 31. decembra 2016 bude v postavení samoplatiteľa (nie je poistencom štátu), avšak nemá povinnosť platiť poistné z minimálneho základu (pozri 13 ods. 16 zákona). Poznámka 1: Podľa skorších právnych úprav mohla nastať situácia, že takýto poistenec by platil poistné na zdravotné poistenie za kalendárne mesiace v postavení samoplatiteľa najmenej v sume minimálneho mesačného základu (vymeriavací základ za kalendárny rok mohol byť vyšší ako vymeriavací základ určený zo skutočných príjmov), a pritom tento poistenec stratil postavenie poistenca štátu (na ktorého sa minimálny mesačný základ nevzťahuje) len z dôvodu, že platí poistné zo svojej zárobkovej činnosti ( a štát teda nemusí za neho platiť ). Takáto situácia bola nemotivujúca a nespravodlivá, a práve preto bolo do zákona vložené s účinnosťou od 1. januára 2014 ustanovenie 13 ods. 16 na poistenca sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnom mesačnom základe za kalendárne mesiace v postavení SZČO/ samoplatiteľa. Avšak tento vymeriavací základ sa má použiť už pri ročnom zúčtovaní poistného za rok Poznámka 2: Zákonodarca bol nedôsledný pri prijatí 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 a pravidlo o neuplatnení minimálneho základu zaviedol len pre poistencov, ktorí by boli inak v postavení poistencov štátu 132 V sérii ôsmich videoškolení Daňová optimalizácia komplexne lektorka Ing. Ivana Glazelová rozoberá možnosti legálnej daňovej optimalizácie z rôznych uhlov pohľadu. Objednávajte na

135 celý kalendárny rok. Zákonodarca nezahrnul do pravidla o neuplatnení minimálneho základu poistencov, ktorí by boli inak v postavení poistenca štátu len časť kalendárneho roka (táto nedôslednosť bola napravená až novelou č. 77/2015 Z. z. účinnou od 1. mája 2015). Aplikačná prax zdravotných poisťovní sa s tým vyrovnala tak, že ustanovenie 13 ods. 16 zákona aplikovala použitím analógie aj na túto skupinu poistencov, a to aj v období od 1. januára 2013 do 30. apríla Od 1. mája 2015 je táto situácia ošetrená aj legislatívne. Komentár k 13 ods. 17 V praxi môže nastať situácia, že v prípade pracovnoprávneho sporu súd rozhodne v prospech zamestnanca tak, že pracovný pomer bol skončený neplatne. Zamestnancovi patrí v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru náhrada mzdy. Zákon o zdravotnom poistení určuje, že zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť za takéhoto zamestnanca výkaz za celé obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ prihlási zamestnanca (vznik a zmena platiteľa poistného na zdravotné poistenie) na celé obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru. Pretože zamestnanec nemá v súčasnosti určenú minimálnu výšku preddavku, časť tohto ustanovenia o nepoužití minimálnej výšky preddavku je zbytočná. Náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná, to znamená, že táto náhrada mzdy bude zahrnutá do vymeriavacieho základu zamestnanca za ten kalendárny rok, v ktorom bola zúčtovaná. Preddavok na poistné zamestnanca/zamestnávateľa z náhrady mzdy je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy [pozri 16 ods. 8 písm. a) a d) zákona]. Teda maximálna výška preddavku z vyplatenej náhrady mzdy zodpovedá maximálnej mesačnej výške preddavku zamestnanca/zamestnávateľa. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Rovnako sa postupuje aj v prípade mimosúdneho vyrovnania pracovnoprávneho sporu, to znamená, že ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy (iné náhradné plnenie), táto náhrada je zahrnutá do vymeriavacieho základu v kalendárnom roku, v ktorom bola zúčtovaná. Komentár k 13 ods. 18 Všeobecné ustanovenie ustanovujúce zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na zdravotné poistenie na najbližší eurocent nadol. 13a Odpočítateľná položka (1) Vymeriavací základ zamestnanca podľa 13 ods. 1, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, 51) z ktorého má právo na príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 (ďalej len príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky ) sa znižuje o odpočítateľnú položku; to neplatí, ak ide o zamestnanca podľa 11 ods. 7 písm. v). (2) Odpočítateľná položka je eur v rozhodujúcom období, ak v odsekoch 3 a 4 nie je ustanovené inak. (3) Ak zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky počas celého rozhodujúceho obdobia a nepovažoval sa za osobu podľa 11 ods. 7 písm. m) a s), odpočítateľná položka sa znižuje pomerne podľa počtu kalendárnych dní, keď zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky a nepovažoval sa za osobu podľa 11 ods. 7 písm. m) a s). Ak zamestnanec mal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov v rozhodujúcom období, odpočítateľná položka sa uplatní pomerne podľa výšky príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa. Ak je príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky v rozhodujúcom období nižší ako odpočítateľná položka Z Vo videoškolení Odpisovanie majetku na daňové účely v roku 2015 lektor Ing. Vladimír Ozimý rozoberá problematiku odpisovania majetku. Objednávať môžete na 133

136 v sume eur alebo ako odpočítateľná položka znížená podľa prvej vety, odpočítateľná položka sa znižuje na hodnotu tohto príjmu. (4) Odpočítateľná položka upravená podľa odseku 3 sa s rastom vymeriavacieho základu podľa 13 dosiahnutého v rozhodujúcom období znižuje o dvojnásobok časti tohto vymeriavacieho základu, ktorá prevyšuje eur. Ak je vymeriavací základ podľa 13 dosiahnutý v rozhodujúcom období vo výške najmenej eur, odpočítateľná položka je 0 eur. (5) Odpočítateľná položka sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor. Komentár k 13a Odpočítateľná položka sa stala súčasťou systému platenia poistného na zdravotné poistenie od 1. januára 2015 s motiváciou znížiť poistné nízkopríjmovým zamestnancom. O odpočítateľnú položku sa znižuje vymeriavací základ zamestnanca takýto zamestnanec platí v dôsledku toho nižšie poistné na zdravotné poistenie. Nízkopríjmoví zamestnanci v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu majú aj nárok na nižšiu výšku preddavku na poistné. K pochopeniu problematiky je preto potrebné pozrieť aj komentár k 16 ods. 16 až ods. 18 zákona. Je potrebné rozlišovať medzi nárokom na odpočítateľnú položku, ktorá znižuje vymeriavací základ zamestnanca za celý kalendárny rok ( 13a zákona), a nárokom na uplatnenie odpočítateľnej položky pri platení preddavkov, o ktorú sa znižuje preddavok na poistné u zamestnanca ( 16 ods. 16 až ods. 18 zákona). V praxi môže nastať situácia, že poistenec s nárokom na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov za jednotlivé kalendárne mesiace nebude mať nárok na zníženie vymeriavacieho základu o odpočítateľnú položku za kalendárny rok, v dôsledku čoho bude musieť jeho zamestnávateľ i tento zamestnanec doplatiť po vykonaní ročného zúčtovania celé poistné alebo jeho časť. Túto povinnosť oznámi zdravotná poisťovňa platiteľovi poistného po vykonaní ročného zúčtovania. Príklad: Poistenec bol od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 zamestnancom v pracovnom pomere u zamestnávateľa A s mesačnou odmenou 420 eur. Tento zamestnanec si uplatňoval nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Od 1. júla 2016 do 31. decembra 2015 bol tento poistenec zamestnancom v pracovnom pomere u zamestnávateľa B s mesačnou odmenou eur. Keďže u tohto poistenca je vymeriavací základ podľa 13 zákona dosiahnutý v rozhodujúcom období vyšší ako eur, odpočítateľná položka je 0 eur (pozri 13a ods. 4 druhá veta zákona). Zamestnávateľ A i tento poistenec budú musieť doplatiť po vykonaní ročného zúčtovania celé poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých v pracovnom pomere u zamestnávateľa A. Príklad: Poistenec bol od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 zamestnancom v pracovnom pomere s mesačnou odmenou 420 eur. Tento zamestnanec si uplatňoval nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Za december 2015 mu bol vyplatený príjem z predaja nehnuteľnosti v sume eur, ktorý sa považuje za základ dane podľa 8 zákona o dani z príjmov (a podľa 13 ods. 7 zákona vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca). Keďže u tohto poistenca je vymeriavací základ podľa 13 zákona, dosiahnutý v rozhodujúcom období, vyšší ako eur, odpočítateľná položka je 0 eur. Zamestnávateľ i tento poistenec budú musieť doplatiť po vykonaní ročného zúčtovania celé poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých v pracovnom pomere za kalendárny rok Tá istá situácia by nastala aj v prípade existencie iných príjmov poistenca, ktoré vstupujú do vymeriavacieho základu podľa 13 zákona. V praxi môže nastať aj opačná situácia, keď zamestnanec nemá nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri platení preddavku (napr. tento poistenec je zároveň aj SZČO), avšak po vykonaní ročného zúčtovania poistného mu vznikne nárok na odpočítateľnú položku. Odpočítateľná položka sa vzťahuje len na zamestnancov: 134 Čo prináša novelizácia zákona o DPH účinná od 1. januára 2016, zistíte vo videoškolení Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávať môžete na

137 1. v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu; nevzťahuje sa však na zamestnancov s odvodovou úľavou [zamestnancov podľa 11 ods. 7 písm. v) zákona)]; ďalej budeme takéhoto zamestnanca označovať aj zamestnanec s nárokom na odpočítateľnú položku. Okruh zamestnancov s nárokom na odpočítateľnú položku je užší ako okruh zamestnancov podľa 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení. Odpočítateľná položka a nárok na zníženie preddavku o odpočítateľnú položku sa nevzťahuje napr. na vzťah zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nevzťahuje sa ani na vzťah osoby s odmenou za výkon funkcie atď. Odpočítateľná položka sa vzťahuje len na vzťah zamestnanca v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobný pracovný vzťah je napr. vzťah osoby v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, colníka; vzťah osoby v štátnej službe podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, vzťah právneho čakateľa prokuratúry atď.; 2. s príjmom zo zárobkovej činnosti zamestnanca podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až ods. 4 zákona, ktorý dosiahol zamestnanec v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky); 3. ktorých celkový vymeriavací základ na platenie poistného (nielen vymeriavací základ zamestnanca) nepresiahne určitú hranicu v súčasnosti sumu eur. Odpočítateľná položka znižuje vymeriavací základ poistenca. Odpočítateľná položka však znižuje len vymeriavací základ podľa 13 ods. 1 z poistného vzťahu zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení položku. Aby sa mohla u konkrétneho poistenca odpočítateľná položka reálne uplatniť, musí tento poistenec dosiahnuť príjmy zo zárobkovej činnosti zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až ods. 4 zákona, ktoré tvoria vymeriavací základ zamestnanca podľa 13 ods. 1 zákona. Neznižuje sa vymeriavací základ z poistného vzťahu SZČO, vymeriavací základ z príjmov z kapitálového majetku, z ostatných príjmov alebo z dividendy. Neznižuje sa ani vymeriavací základ z poistného vzťahu zamestnanca s príjmom z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a ani vymeriavací základ z poistného vzťahu osoby s odmenou za výkon funkcie (aj keď sa tieto osoby považujú na účely zákona o zdravotnom poistení za zamestnancov podľa 11 ods. 3 zákona). Príklad: Poistenec bol v roku 2015 v pracovnom pomere s minimálnou mesačnou mzdou 380 eur (príjmy zamestnanca v roku 2015 sú 380 eur x 12 = eur). Iné príjmy tento poistenec nemal. Vymeriavací základ zamestnanca bol teda v sume eur, rovnako celkový vymeriavací základ poistenca bol v sume eur. Príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky prevyšuje eur, preto je odpočítateľná položka upravená podľa 13a ods. 3 zákona v hodnote eur. Pozn.: ak by príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky neprevyšoval eur, potom by bola odpočítateľná položka upravená podľa 13a ods. 3 zákona v hodnote tohto príjmu. Zníženie odpočítateľnej položky podľa 13a ods. 4 zákona: Časť VZ prevyšujúca sumu eur = eur eur = 0 Odpočítateľná položka = eur Tento poistenec má odpočítateľnú položku v sume eur. Keďže rozdiel vymeriavacieho základu zamestnanca a odpočítateľnej položky = 0, tento poistenec vôbec neplatí poistné na zdravotné poistenie. Príklad: Poistenec bol v roku 2015 v postavení SZČO. Vymeriavací základ SZČO za rok 2015 bol v sume eur. Iné príjmy tento poistenec nemal. Celkový vymeriavací základ Z Vo videoškolení INCOTERMS 2010 medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek lektor Ing. Tibor Vojtko rozoberá medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek známe ako INCOTERMS Objednávajte na 135

138 poistenca bol teda v sume eur, čiže nižší ako odpočítateľná položka eur. Tento poistenec však nemá vymeriavací základ zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku teda odpočítateľná položka sa nemá z čoho odpočítať. Tento poistenec by mal platiť poistné z vymeriavacieho základu eur, keďže však minimálny vymeriavací základ vo výške úhrnu minimálnych mesačných základov za kalendárne mesiace v postavení čistej SZČO je vyšší (12 x 412 eur = eur), zaplatí poistné z vymeriavacieho základu eur. Príklad: Poistenec vykonával v roku 2015 len prácu na základe dohody o pracovnej činnosti. Osoba v takomto vzťahu sa považuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení. Z odmeny z tohto vzťahu sa platí poistné na zdravotné poistenie. Vymeriavací základ tohto poistenca za rok 2015 bol v sume eur. Celkový vymeriavací základ poistenca bol teda v sume eur, čiže nižší ako odpočítateľná položka eur. Tento poistenec však nemá vymeriavací základ zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku teda odpočítateľná položka sa nemá z čoho odpočítať. Tento poistenec by mal zaplatiť poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca v sume eur. Odpočítateľná položka môže znížiť vymeriavací základ zamestnanca až o eur v kalendárnom roku: I. ak mal poistenec celkový vymeriavací základ rovný alebo nižší ako eur a II. bol považovaný za zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku počas celého kalendárneho roka [a aj v prípade, že mal obdobia, keď poberal nemocenské dávky a dávky nemocenského zabezpečenia obdobia, keď bol poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) a s) zákona]. Ak mal poistenec celkový vymeriavací základ vyšší ako eur, potom sa odpočítateľná položka v sume eur znižuje. Odpočítateľná položka sa znižuje pomerne (alikvotne) aj podľa počtu dní, počas ktorých poistenec nemal v kalendárnom roku postavenie zamestnanca. Odpočítateľná položka sa s rastom vymeriavacieho základu podľa 13 dosiahnutého v kalendárnom roku znižuje o dvojnásobok tej časti vymeriavacieho základu, ktorá prevyšuje sumu eur. Ak teda má poistenec vyššie príjmy, ktoré sa podieľajú na určení vymeriavacieho základu, potom sa nepriamo úmerne rastu vymeriavacieho základu znižuje suma odpočítateľnej položky. Na tento účel sa prihliada na celkový vymeriavací základ poistenca (nielen na vymeriavací základ zo vzťahu zamestnanca). Pozri 13a ods. 4 prvá veta zákona. Príklad: Poistenec bol v roku 2015 v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 400 eur (príjmy zamestnanca 400 x 12 = eur). Iné príjmy tento poistenec nemal. Vymeriavací základ zamestnanca bol teda v sume eur, rovnako celkový vymeriavací základ poistenca bol v sume eur. Príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky prevyšuje eur, preto je odpočítateľná položka upravená podľa 13a ods. 3 zákona v hodnote eur. Zníženie odpočítateľnej položky podľa 13a ods. 4 zákona: Časť VZ prevyšujúca sumu eur = eur eur = 240 eur Dvojnásobok prevyšujúcej časti = 2 x 240 eur = 480 eur Odpočítateľná položka = eur 480 eur = eur Tento poistenec má odpočítateľnú položku v sume eur. Poistné na zdravotné poistenie sa platí len z rozdielu vymeriavacieho základu zamestnanca a odpočítateľnej položky, teda eur eur = 720 eur. Poistenec zaplatí poistné z vymeriavacieho základu 720 eur. Ak je celkový vymeriavací základ podľa 13 zákona za kalendárny rok vo výške rovnej a vyššej ako eur, tento poistenec si nemôže uplatniť odpočítateľnú položku. Uvádza to aj zákon ( 13a ods. 4 druhá veta zákona), avšak vyplýva to aj z matematického výpočtu, pri ktorom je dvojnásobok prevyšujúcej časti vymeriavacieho základu presne vo výške odpočítateľnej položky. Príklad: Poistenec bol v roku 2015 v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 570 eur (príjmy zamestnanca za rok 2015 sú 136 Prečo bol zavedený INTRASTAT, aký je jeho legislatívny rámec i to, čo je predmetom hlásenia INTRASTAT sa dozviete vo videoškolení s rovnomenným názvom INTRASTAT v podaní Ing. Tibora Vojtka. Objednávať môžete na

139 570 eur x 12 = eur). Iné príjmy tento poistenec nemal. Vymeriavací základ zamestnanca bol teda v sume eur, rovnako celkový vymeriavací základ poistenca bol v sume eur. Príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky prevyšuje eur, preto je odpočítateľná položka upravená podľa 13a ods. 3 zákona v hodnote eur. Zníženie odpočítateľnej položky podľa 13a ods. 4 zákona: Časť VZ prevyšujúca sumu eur = eur eur = eur Dvojnásobok prevyšujúcej časti = 2 x eur = eur Odpočítateľná položka = eur eur = 0 eur Tento poistenec má odpočítateľnú položku v sume 0 eur. Tento poistenec zaplatí poistné na zdravotné poistenie z celej časti vymeriavacieho základu zamestnanca. Ak bol poistenec počas celého kalendárneho roku zamestnancom a jeho príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky (príjem zamestnanca) dosiahnutý za kalendárny rok je nižší ako eur, odpočítateľná položka je vo výške tohto príjmu (pozri 13a ods. 3 tretia veta). Príklad: Poistenec bol v roku 2015 v pracovnom pomere s dohodnutým kratším pracovným časom. Mesačná odmena tohto zamestnanca bola v sume 300 eur. Príjmy zamestnanca za rok 2015 sú 300 eur x 12 = eur. Iné príjmy tento poistenec nemal. Vymeriavací základ zamestnanca v roku 2015 bol teda v sume eur, rovnako celkový vymeriavací základ poistenca bol v sume eur. Príjem zamestnanca v roku 2015 < eur (3 600 eur < eur). Príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky neprevyšuje eur, preto je odpočítateľná položka upravená podľa 13a ods. 3 zákona v hodnote eur. Zníženie odpočítateľnej položky podľa 13a ods. 4 zákona sa neuplatňuje, pretože celkový vymeriavací základ neprevyšuje eur. Tento poistenec má odpočítateľnú položku v sume eur (vo výške príjmu zamestnanca). Vymeriavací základ znížený o odpočítateľnú položku = eur eur = 0 eur. Tento poistenec neplatí poistné na zdravotné poistenie. Pomerné zníženie odpočítateľnej položky: Ak zamestnanec nemal príjem na uplatnenie Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení odpočítateľnej položky [príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až ods. 4 zákona] počas celého kalendárneho roka, potom sa odpočítateľná položka pomerne znižuje podľa počtu kalendárnych dní, v ktorých zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky (pozri 13a ods. 3 prvá veta zákona). Zákon o zdravotnom poistení upravuje určenie odpočítateľnej položky v týchto prípadoch tak, že najprv sa vykoná pomerné zníženie odpočítateľnej položky ( 13a ods. 3 prvá veta zákona), potom sa pomerná časť odpočítateľnej položky porovná s príjmom na uplatnenie odpočítateľnej položky a použije sa nižšia hodnota ( 13a ods. 3 posledná veta zákona). Následne sa takto upravená odpočítateľná položka znižuje o sumu dvojnásobku celkového vymeriavacieho základu prevyšujúceho hodnotu eur ( 13a ods. 4 zákona). Príklad: Poistenec vykonával od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 prácu v pracovnom pomere s dohodnutým kratším pracovným časom s mesačnou odmenou 300 eur (príjmy zamestnanca 300 eur x 6 = eur). Iné príjmy tento poistenec nemal. Vymeriavací základ zamestnanca bol teda v sume eur. V období od 1. júla 2015 do 31. decembra 2015 mal tento poistenec postavenie samoplatiteľa. Vymeriavací základ samoplatiteľa bol v sume 412 eur x 6 = eur. Celkový vymeriavací základ tohto poistenca bol v roku 2015 vo výške eur eur = eur. Pomerná časť odpočítateľnej položky = eur / 365 dní x 181 dní = 2 261,27 eura. Príjem zamestnanca v roku 2015 < 2 261,27 eura (1 800 eur < 2 261,27 eura). Príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky (1 800 eur) neprevyšuje pomernú časť odpočítateľnej položky, preto je odpočítateľná položka upravená podľa 13a ods. 3 zákona v hodnote eur. Zníženie odpočítateľnej položky podľa 13a ods. 4 zákona sa neuplatňuje, pretože celkový vymeriavací základ neprevyšuje eur (4 272 eur < eur). Tento poistenec má odpočítateľnú položku v sume eur (vo výške príjmu zamestnanca). Vymeriavací základ zamestnanca znížený o odpočítateľnú Z Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavuje Ing. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok zmeny od Objednávajte na 137

140 položku je 0 eur. Tento poistenec zaplatí poistné na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu eur zo vzťahu samoplatiteľa. Príklad: Poistenec bol od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 (181 dní) v pracovnom pomere na kratší pracovný čas s mesačnou mzdou 300 eur (príjmy zamestnanca 300 eur x 6 = eur). Potom bol tento poistenec od 1. júla 2015 v postavení SZČO. Vymeriavací základ SZČO za rok 2015 bol v sume eur. Iné príjmy tento poistenec nemal. Celkový vymeriavací základ poistenca bol teda v sume eur eur = eur. Pomerná časť odpočítateľnej položky ( 13a ods. 3 prvá veta zákona) = eur / 365 dní x 181 dní = 2 261,27 eura. Príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky (príjem z pracovného pomeru) je nižší ako pomerná časť odpočítateľnej položky (1 800 eur < 2 261,27 eura), preto je odpočítateľná položka v hodnote tohto príjmu = eur (pozri 13a ods. 3 posledná veta zákona). Zníženie odpočítateľnej položky podľa 13a ods. 4 zákona: Dvojnásobok prevyšujúcej časti celkového vymeriavacieho základu: 2 x (6 000 eur eur) = 2 x eur = eur Odpočítateľná položka upravená podľa ods. 3, znížená podľa 13a ods. 4 zákona: eur < eur, odpočítateľná položka má zápornú hodnotu, preto tento zamestnanec nemá nárok na odpočítateľnú položku. Poistenec zaplatí poistné na zdravotné poistenie zo vzťahu zamestnanca v pracovnom pomere z vymeriavacieho základu eur a zo vzťahu SZČO z vymeriavacieho základu eur. Príklad: Poistenec bol od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 (181 dní) v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 500 eur (príjmy zamestnanca 500 eur x 6 = eur). Potom bol tento poistenec od 1. júla 2015 v postavení SZČO a platil preddavky z minimálneho mesačného základu (6 x 412 eur). Vymeriavací základ SZČO za rok 2015 bol v sume eur. Iné príjmy tento poistenec nemal. Celkový vymeriavací základ poistenca bol teda v sume eur eur = eur. Pomerná časť odpočítateľnej položky ( 13a ods. 3 prvá veta zákona) = eur / 365 dní x 181 dní = 2 261,27 eura. Príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky (príjem z pracovného pomeru) je vyšší ako pomerná časť odpočítateľnej položky (3 000 eur > 2 261,27 eura), preto odpočítateľná položka zostáva v hodnote 2 261,27 eura. Zníženie odpočítateľnej položky upravenej podľa ods. 3 (postup podľa ods. 4): Celkový vymeriavací základ poistenca (5 472 eur) je vyšší ako eur. Dvojnásobok prevyšujúcej časti = 2 x (5 472 eur eur) = 2 x 912 eur = eur Zníženie odpočítateľnej položky upravenej podľa ods. 3 (postup podľa ods. 4): 2 261,27 eura eur = 437,27 eura Odpočítateľná položka = 437,27 eura Vymeriavací základ zamestnanca znížený o odpočítateľnú položku = eur 437,27 eura = 2 562,73 eura Poistenec zaplatí poistné na zdravotné poistenie zo vzťahu zamestnanca v pracovnom pomere z vymeriavacieho základu 2 562,73 eura. Poistenec zaplatí poistné zo vzťahu SZČO najmenej vo výške úhrnu minimálnych mesačných základov obdobia čistej SZČO, čo zodpovedá sume odvedenej na preddavkoch, teda z vymeriavacieho základu SZČO eur. Odpočítateľná položka sa však neznižuje počas obdobia, v ktorom síce zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky, avšak považoval sa za fyzickú osobu podľa 11 ods. 7 písm. m) a s) poistenca štátu v období trvania sociálnej udalosti krytej dávkami nemocenského poistenia [písm. m)] alebo dávkami nemocenského zabezpečenia policajtov/ vojakov [písm. s)]. Pozri 13a ods. 3 prvá veta zákona. Príklad: Poistenec bol v roku 2015 v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 400 eur. V mesiaci apríl 2015 bol od 1. apríla 2015 do 15. apríla 2015 (15 dní) dočasne práceneschopný, jeho mzda za apríl 2015 bola vo výške 200 eur. Príjmy zamestnanca za rok 2015 boli teda eur. Iné príjmy tento poistenec nemal. Vymeriavací základ zamestnanca bol teda v sume eur, rovnako celkový vymeriavací základ poistenca bol v sume eur. Príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky (príjem z pracovného pomeru) je vyšší ako eur (4 600 eur > eur), preto odpočítateľná položka zostáva v hodnote eur. 138 Videoškolenie Zmeny v zákone o DPH od a väzba na kontrolný výkaz (cash flow systém, prenos daňovej povinnosti) v podaní Ing. Vladimíra Ozimého si môžete objednať na

141 Zníženie odpočítateľnej položky podľa 13a ods. 4 zákona: Časť VZ prevyšujúca sumu eur = eur eur = 40 eur Dvojnásobok prevyšujúcej časti = 2 x 40 eur = 80 eur Odpočítateľná položka sa za obdobie dočasnej práceneschopnosti pomerne neznižuje, aj keď poistenec nemal v období od 1. apríla 2015 do 15. apríla 2015 príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky [avšak bol poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona]. Odpočítateľná položka = eur 80 eur = eur Tento poistenec má odpočítateľnú položku v sume eur. Poistné na zdravotné poistenie zaplatí len z rozdielu vymeriavacieho základu zamestnanca a odpočítateľnej položky, teda eur eur = 120 eur. Poistenec zaplatí poistné z vymeriavacieho základu 120 eur. Ak mal zamestnanec počas kalendárneho roka príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov, odpočítateľná položka sa uplatní pomerne podľa výšky príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa. Príklad: Poistenec bol od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 v pracovnom pomere u zamestnávateľa A s mesačnou mzdou 400 eur. Okrem toho bol v období od 1. októbra 2015 do 30. novembra 2015 v pracovnom pomere u zamestnávateľa B s mesačnou mzdou 500 eur. Príjmy zamestnanca za rok 2015 boli teda (400 eur x 12) + (500 eur x 2) = eur eur = eur. Iné príjmy tento poistenec nemal. Vymeriavací základ zamestnanca bol teda v sume eur, rovnako celkový vymeriavací základ poistenca bol v sume eur. Porovnanie príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky (príjmy z pracovného pomeru) a sumy eur ( 13a ods. 3 posledná veta zákona): eur > eur, preto je odpočítateľná položka upravená podľa ods. 3 v sume eur. Zníženie odpočítateľnej položky ( 13a ods. 4 zákona): Časť VZ prevyšujúca sumu eur = eur eur = eur Dvojnásobok prevyšujúcej časti = 2 x eur = eur Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Odpočítateľná položka = eur eur = eur Tento poistenec má odpočítateľnú položku v sume eur. Poistné na zdravotné poistenie zaplatí len z rozdielu vymeriavacieho základu zamestnanca a odpočítateľnej položky, teda eur eur = eur. Poistenec zaplatí poistné z vymeriavacieho základu eur. Výška všetkých príjmov na uplatnenie odpočítateľnej položky = eur Výška príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u zamestnávateľa A = eur Výška príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u zamestnávateľa B = eur Pomerná časť odpočítateľnej položky u zamestnávateľa A = (4 800 eur / eur) x eur = 1 721,38 eura. Pomerná časť odpočítateľnej položky u zamestnávateľa B = (1 000 eur / eur) x eur = 358,63 eura. Skúška správnosti: 1 721,38 eura + 358,63 eura = eur (celková odpočítateľná položka). Poistné na zdravotné poistenie sa zaplatí len z rozdielu vymeriavacieho základu zamestnanca u zamestnávateľa A a pomernej časti odpočítateľnej položky u zamestnávateľa A = eur 1 721,38 eura = 3 078,62 eura. Poistné na zdravotné poistenie sa zaplatí len z rozdielu vymeriavacieho základu zamestnanca u zamestnávateľa B a pomernej časti odpočítateľnej položky u zamestnávateľa B = eur 358,63 eura = 641,38 eura. Skúška správnosti: 3 078,62 eura + 641,38 eura = eur (celkový vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie). Poistenec zaplatí poistné u zamestnávateľa A z vymeriavacieho základu 3 078,62 eura a poistné u zamestnávateľa B z vymeriavacieho základu 641,38 eura. K uplatneniu odpočítateľnej položky pri platení preddavkov pozri komentár k 16 ods. 16 až 18 zákona. 14 Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu ( 13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Z Vo videoškolení Daň z motorových vozidiel a daňové priznanie za rok 2015 lektor Ing. Vladimír Ozimý rozoberá problematiku dane z motorových vozidiel vo väzbe na príslušné tlačivo. Objednávajte na 139

142 Komentár k 14 Pre platenie poistného je dôležité určiť obdobie, za ktoré sa platí poistné (či to bude deň, mesiac, rok). Napríklad v sociálnom poistení je rozhodujúce obdobie na platenie poistného kalendárny mesiac. Pretože sa poistné platí z vymeriavacieho základu, je podstatné určiť obdobie, z ktorého sa bude zisťovať vymeriavací základ, teda určiť rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu. V zdravotnom poistení sa určuje vymeriavací základ na platenie poistného úhrnne za celý kalendárny rok. V priebehu kalendárneho roka sa platia len preddavky na platenie poistného na zdravotné poistenie, avšak rozdiel medzi poistným odvedeným formou preddavkov a poistným, ktoré sa malo zaplatiť zo skutočne dosiahnutých príjmov v danom kalendárnom roku, sa vyrovná po vykonaní ročného zúčtovania poistného zdravotnou poisťovňou. V prípade, že poistenec odviedol formou preddavkov sumu poistného, avšak poistné zo skutočných príjmov je v kalendárnom roku nižšie, zdravotná poisťovňa poistencovi vráti preplatok. V prípade, že poistenec odviedol formou preddavkov sumu poistného, avšak poistné zo skutočných príjmov je v kalendárnom roku vyššie, poistenec musí zaplatiť spätne nedoplatok z ročného zúčtovania poistného. Zisťovanie príjmov poistenca, ktoré vstupujú do vymeriavacieho základu/ovplyvňujú vymeriavací základ, sa preto vykonáva za príslušný kalendárny rok. Za kalendárny rok sa takto určí vymeriavací základ na platenie poistného, a to v rámci stanovených mantinelov minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu (pozri 13 ods. 11 zákona). Jedinou výnimkou z uvedeného je stanovenie minimálneho základu za každý kalendárny mesiac pre platiteľa v postavení čistej SZČO (SZČO, ktorá nie je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu) a tiež pre samoplatiteľa (pozri 13 ods. 8 zákona). 15 Platenie poistného (1) Povinnosť platiť poistné vzniká a) dňom vzniku verejného zdravotného poistenia ( 4), b) dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom podľa 11 ods. 3, c) dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa 11 ods. 4, d) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu, e) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v 11 ods. 7. (2) Poistné sa platí a) bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne, b) poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne alebo c) v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni. (3) Poistné sa platí v eurách. (4) Poistné sa platí preddavkami na poistné ( 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného ( 19). Komentár k 15 Komentár k 15 ods. 1 Pre platiteľa poistného je dôležité vedieť, za aké obdobie sa platí poistné na zdravotné poistenie. Toto obdobie sa počas kalendárneho roka nemusí u jednotlivých platiteľov poistného prekrývať s obdobím existencie verejného zdravotného poistenia SR konkrétneho poistenca v kalendárnom roku, pretože počas kalendárneho roka môže mať poistenec viacerých platiteľov poistného. Samozrejme platí, že u konkrétneho poistenca za celé trvanie jeho zdravotného poistenia v SR musí byť platené poistné. V priebehu trvania zdravotného poistenia v SR sa však môže meniť platiteľ poistného za tohto poistenca, prípadne môže dochádzať aj k súbehu platiteľov poistného. Vo všeobecnosti platí, že povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie v systéme SR za poistenca vzniká dňom vzniku verejného zdravotného 140 Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie k základným poznatkom o TO: Transferové oceňovanie dokumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobami v podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na

143 poistenia v SR (k vzniku zdravotného poistenia v SR pozri komentár k 4) a zaniká dňom zániku verejného zdravotného poistenia v SR (k zániku zdravotného poistenia v SR pozri komentár k 5). Zákon výslovne neustanovuje deň zániku platenia poistného, avšak logickým výkladom môžeme povedať, že vo všeobecnosti (smerom k všetkým platiteľom poistného) platí, že v období, keď fyzická osoba nie je verejne zdravotne poistená v SR, sa neplatí poistné v systéme SR: 1. trvanie zdravotného poistenia v SR = platenie poistného v systéme zdravotného poistenia SR, 2. vznik zdravotného poistenia v SR = vznik povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 3. zánik zdravotného poistenia v SR = zánik povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie. Počas trvania zdravotného poistenia konkrétneho poistenca sa môžu meniť platitelia poistného, napríklad: od 1. januára 2016 do 31. marca 2016 platí poistné platiteľ A (napr. zamestnanec/zamestnávateľ A) od 1. apríla 2016 do 30. júna 2016 platí poistné platiteľ B (napr. zamestnanec/zamestnávateľ B) od 1. júla 2016 do 31. decembra 2016 platí poistné platiteľ C (napr. štát) tabuľka Z zdravotné poistenie A zdravotné poistenie B zdravotné poistenie C 1. január 31. marec 1. apríl 30. jún 1. júl 31. december V priebehu toho istého obdobia trvania zdravotného poistenia konkrétneho poistenca môže platiť poistné za tohto poistenca aj viacero platiteľov (súbeh platiteľov poistného), napríklad: od 1. januára 2016 do 31. marca 2016 platí poistné platiteľ A (napr. zamestnanec/zamestnávateľ A) od 1. marca 2016 do 30. apríla 2016 platí poistné platiteľ B (napr. zamestnanec/zamestnávateľ B) od 1. apríla 2016 do 30. júna 2016 platí poistné platiteľ C (napr. zamestnanec/zamestnávateľ B) od 1. júla 2016 do 31. decembra 2016 platí poistné platiteľ D (napr. štát) To znamená, že v období od 1. marca 2016 do 31. marca 2016 mal poistenec dvoch platiteľov poistného (platiteľa A a platiteľa B) a rovnako mal poistenec dvoch platiteľov poistného v období od 1. apríla 2016 do 30. apríla 2016 (platiteľa B a platiteľa C) tabuľka zdravotné poistenie B zdravotné poistenie A zdravotné poistenie C zdravotné poistenie D 1. január 1. marec 31. marec 1. apríl 30. apríl 30. jún 1. júl 31. december Okrem všeobecného vzniku povinnosti platiť poistné za konkrétneho poistenca môžeme rozlišovať vznik povinnosti platiť poistné za konkrétneho poistenca u jednotlivých platiteľov: a) Dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom (pozri komentár k 11 ods. 3 zákona) povinnosť platiť poistné vzniká zamestnávateľovi poistenca a poistencovi z titulu zamestnanca. b) Dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou (pozri komentár k 11 ods. 4 zákona) povinnosť Podrobne rozobranú problematiku účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve nájdete vo videoškolení Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve za rok 2015 v podaní lektora Ing. Mgr. Martina Tužinského, PhD. Viac info na 141

144 platiť poistné vzniká poistencovi z titulu SZČO. c) Dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu povinnosť platiť poistné vzniká: c1) štátu v prípade, že ide o poistenca štátu (pozri komentár k 11 ods. 7 zákona) alebo poistencovi ako samoplatiteľovi, pretože sa za neho neplatí poistné zo vzťahu zamestnanca ani zo vzťahu SZČO a zároveň poistenec nie je ani poistencom, za ktorého by poistné platil štát (pozri komentár k 11 ods. 2 zákona). d) Dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné (pozri komentár k 11 ods. 7 zákona) povinnosť platiť poistné vzniká poistencovi ako samoplatiteľovi, pretože sa za neho neplatí poistné zo vzťahu zamestnanca ani zo vzťahu SZČO a zároveň poistenec nie je ani poistencom, za ktorého by poistné platil štát (pozri komentár k 11 ods. 2 zákona). Komentár k 15 ods. 2 a ods. 3 Poistné môže platiteľ poistného zaplatiť troma spôsobmi: a) bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne, b) poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne, c) v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni. Pri najčastejších spôsoboch platby bezhotovostnom prevode alebo pri platbe poštovou poukážkou je dôležitá identifikácia platby. Návod na identifikáciu platby majú jednotlivé zdravotné poisťovne na svojich internetových stránkach, napr. k 1. januáru 2016 to boli: < < < Je potrebné uviesť správny variabilný symbol, špecifický symbol, konštantný symbol. Variabilný symbol je spravidla IČO zamestnávateľa (platiteľ, zamestnávateľ) alebo rodné číslo poistenca (SZČO, samoplatiteľ), prípadne pridelené číslo platiteľa zdravotnou poisťovňou. Špecifickým symbolom sa spravidla označuje obdobie, za ktoré chce platiteľ preddavok na poistné odviesť (v tvare MMRRRR napr február 2016). Konštantný symbol slúži na označenie druhu platby, v súčasnosti sa pre tieto platby používa symbol 3558 (platby poistného poisťovniam). Údaje v tomto odseku sú orientačné a môžu sa meniť. Poistné na zdravotné poistenie sa platí v súčasnej štátnej mene Slovenskej republiky v eurách. Komentár k 15 ods. 4 Pretože v priebehu trvania platenia poistného nie je vždy aktuálne známa výška skutočného vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie u niektorých platiteľov, poistné sa na zdravotné poistenie platí formou preddavkov na poistné (pozri komentár k 16 a prípadný kladný/záporný rozdiel sa zúčtováva v ročnom zúčtovaní poistného, pozri komentár k 19). 16 Preddavok na poistné (1) Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. (2) Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. a)] z príjmu podľa 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, b) samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. c)] 142 Neprehliadnite videoškolenie Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2015 s lektorkou Júliou Pšenkovou. Objednávať môžete na

145 z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra, a koeficientu 1,486, c) zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. d)] z príjmu každého zamestnanca podľa 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, d) poistenec podľa 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy, e) štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne pomerne podľa počtu poistencov oznámených podľa 23 ods. 9 písm. c), f) poistenec, ktorý má príjem z dividend, vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. g)] z príjmu podľa 13 ods. 6 vyplateného v kalendárnom mesiaci. (3) Pomernou časťou základu dane podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu, 20) ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada. (4) Preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. a) vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ. (5) Ak samostatne zárobkovo činná osoba nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení v období uvedenom v odseku 2 písm. b) alebo jej základ dane v období uvedenom v odseku 2 písm. b) nie je známy, výšku preddavkov v uvedenom období si určí táto osoba sama. (6) Ak je zamestnanec súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, preddavok na poistné podľa odseku 2 písm. b) vypočítava a odvádza sám. (7) Preddavok na poistné podľa odseku 2 písm. e) odvádza za štát ministerstvo zdravotníctva. (8) Výška preddavku na poistné a) zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. a)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, b) samostatne zárobkovo činnej osoby je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. c)] z minimálneho základu podľa 13 ods. 10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. c)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, c) samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu podľa 11 ods. 7, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. c)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, d) zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. d)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca, e) poistenca podľa 11 ods. 2 je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. e)] z minimálneho základu podľa 13 ods. 10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. e)] z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, f) poistenca, ktorý má príjem z dividend vyplatených platiteľom dividend, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. g)] zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy. (9) Platiteľ podľa 11 ods. 1 písm. b) nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá. Z Povinnosti mzdovej účtovníčky na prelome roka a zmeny od 1. januára 2016 sme pre vás spracovali vo videoškolení Mzdová učtáreň aktuálny stav od s lektorkou Júliou Pšenkovou. Objednávajte na 143

146 (10) Zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti samostatne zárobkovo činnej osoby povinnej odvádzať preddavky na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby povoliť aj inú výšku preddavkov, ako ustanovuje tento zákon pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v ročnom zúčtovaní poistného bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného. (11) Povinnosť odvádzať preddavky na poistné netrvá po dobu, počas ktorej poistenci uvedení v odseku 2 písm. b) a d) sú poistencami, za ktorých platí poistné štát podľa 11 ods. 7 písm. m). (12) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá ukončila alebo pozastavila vykonávanie alebo oprávnenie na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a následne v tom istom alebo nasledujúcom roku ju obnovila alebo začala vykonávať alebo získala oprávnenie na výkon inej zárobkovej činnosti uvedenej v 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, platí preddavky na poistné podľa 16 ods. 2 písm. b). (13) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej sa nevykonalo ročné zúčtovanie poistného, platí preddavky v nasledujúcom kalendárnom roku podľa odseku 8 písm. b) alebo písm. c). (14) U poistenca, ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, preddavky, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie, sa pokladajú za poistné. (15) Preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. f) vypočítava a odvádza za poistenca, ktorý má príjem z dividend, platiteľ dividend. Platiteľ dividend môže pred vyplatením dividend požiadať úrad o oznámenie poistného vzťahu poistenca k príslušnej zdravotnej poisťovni. (16) Na účely výpočtu preddavku na poistné sa príjem u zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, 51) znižuje o odpočítateľnú položku, ak si zamestnanec uplatnil nárok na odpočítateľnú položku podľa 23 ods. 6. Odpočítateľná položka je 380 eur mesačne, ak v odsekoch 17 a 18 nie je ustanovené inak. (17) Odpočítateľná položka sa s rastom príjmu podľa 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci znižuje o dvojnásobok časti tohto príjmu, ktorá prevyšuje 380 eur. Ak je príjem podľa 13 ods. 1 vo výške najmenej 570 eur, odpočítateľná položka je 0 eur. (18) Ak je príjem u zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, 51) nižší ako 380 eur, odpočítateľná položka je vo výške tohto príjmu. Ak poistenec nebol zamestnancom podľa prvej vety počas celého kalendárneho mesiaca, odpočítateľná položka sa alikvotne znižuje v závislosti od počtu kalendárnych dní mesiaca, keď poistenec nebol zamestnancom podľa prvej vety. Ak zamestnanec podľa prvej vety mal v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov alebo bol súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného podľa 19. Komentár k 16 Komentár k 16 ods. 1 Financovanie zdravotného poistenia v priebehu kalendárneho roka sa uskutočňuje systémom platenia preddavkov na poistné. Preddavky na poistné sa platia na účet príslušnej zdravotnej poisťovne za každý kalendárny mesiac. Preddavok na poistné vypočítava, platí a odvádza platiteľ poistného. Vypočítaná suma preddavku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Komentár k 16 ods. 2 až 7, ods. 9 až ods. 11, ods. 15 Preddavky na poistné platia všetci platitelia poistného uvedení v 11 zákona: zamestnanec, SZČO, zamestnávateľ, samoplatiteľ, štát 144 Praktický návod na vyplnenie daňového priznania na novom tlačive nájdete vo videoškolení Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015 s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávajte na

147 a poistenec s príjmom z dividend. Výška preddavku je určená percentom poistnej sadzby (s výnimkou platiteľa štátu) pre jednotlivé poistné kategórie nasledovne: a) Platenie preddavku zamestnancom aa) Zamestnanec platí preddavok v zásade vo výške 4 % z príjmu zo závislej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 zákona (vymeriavací základ podľa 13 ods. 1 zákona) dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci. Pozri komentár k týmto ustanoveniam. Príklad: Zamestnancovi v pracovnom pomere je vyplácaná dohodnutá mesačná mzda vo výške 800 eur. Z tejto sumy zamestnanec platí preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sume 4 % z 800 eur = 32 eur. Príklad: ab) Ak ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím, použije sa aj pri platení preddavku sadzba poistného 2 %. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere je vyplácaná dohodnutá mesačná mzda vo výške 800 eur. Z tejto sumy zamestnanec platí preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sume 2 % z 800 eur = 16 eur. Príklad: ac) Ak ide o zamestnanca s odvodovou úľavou, použije sa aj pri platení preddavku sadzba poistného 0 %. Pán Jozef sa považuje za zamestnanca s odvodovou úľavou, ktorému sa vyplatila za február 2016 dohodnutá mesačná mzda vo výške 500 eur. Zamestnanec s odvodovou úľavou neplatí preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Napriek tomu, že preddavky na poistné sa platia na strane zamestnanca i na strane zamestnávateľa, povinnosť vypočítať a odvádzať preddavok Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení na poistné, ktorý by mal platiť zamestnanec, má zamestnávateľ (pozri ods. 4). Zamestnávateľ teda vypočítava a odvádza preddavky na poistné za svojich zamestnancov. b) Platenie preddavku SZČO Pre pochopenie platenia preddavku SZČO je potrebné súčasne si naštudovať aj komentár k 16 ods. 8 (ustanovenie o minimálnej a maximálnej výške preddavku). ba) Platenie preddavku SZČO všeobecne ba1) Poistenec v postavení SZČO, ktorý v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku platenia preddavkov mal príjmy z podnikania FO a jeho základ dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP za toto obdobie je známy, pričom aspoň časť predchádzajúceho roka vykonával činnosť SZČO. Ide o poistenca v postavení SZČO, u ktorého sú splnené tieto podmienky: 1. v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku platenia preddavkov mal príjmy z podnikania FO a súčasne 2. jeho základ dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP za toto obdobie je známy a súčasne 3. aspoň časť predchádzajúceho roka vykonával činnosť SZČO. Tento poistenec platí preddavok v zásade vo výške 14 % z podielu: pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti [ide o zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. b) zákona] dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov/a koeficientu 1,486. Pre určenie výšky preddavku SZČO je rozhodujúci základ dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku, ktorý dva roky predchádza roku platenia preddavkov. Napr. pre platenie preddavkov v roku 2015 bol rozhodujúci základ dane dosiahnutý Z Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná účtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje problematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednávajte na 145

148 v roku 2013, pre platenie preddavkov v roku 2016 je rozhodujúci základ dane dosiahnutý v roku Pomerná časť základu dane je časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné: i) na verejné zdravotné poistenie, ii) na povinné nemocenské poistenie, iii) na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, iv) do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Príklad na určenie preddavku SZČO podľa 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona, ktorá vykonávala činnosť SZČO celý kalendárny rok dva roky predchádzajúci roku platenia preddavkov: SZČO mala v roku 2014 základ dane z príjmu fyzických osôb podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP v sume eur. V roku 2014 zaplatila poistné na sociálne poistenie v sume eur a preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sume 840 eur. SZČO podnikala celý kalendárny rok Pomerná časť základu dane na účel určenia výšky preddavkov na zdravotné poistenie: (základ dane + zaplatené poistné na sociálne poistenie + zaplatené preddavky na poistné na zdravotné poistenie) / 12, teda v tomto prípade: (5 000 eur eur eur) / 12 = eur / 12 = 640,41 eura Preddavky na poistné na zdravotné poistenie v roku 2016 budú: 14 % z pomernej časti základu dane 2014 / 1,486 = 14 % zo 640,41 eura / 1,486 = 60,33 eura. V prípade, že SZČO vykonávala podnikateľskú/inú samostatnú zárobkovú činnosť len časť rozhodujúceho obdobia (kalendárny rok dva roky predchádzajúci kalendárnemu roku určenia preddavkov), potom sa výška preddavkov určuje z pomernej časti základu dane pripadajúcej na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období, pričom sa neprihliada na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci. Príklad na určenie preddavku SZČO podľa 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona, ktorá vykonávala činnosť SZČO len časť kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho roku platenia preddavkov: Poistenec mal v roku 2014 základ dane z príjmu fyzických osôb podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP v sume eur. Poistenec začal vykonávať činnosť SZČO od 15. februára 2014 a túto činnosť vykonával do 13. novembra Pretože začal podnikať v roku 2014, v tomto roku neplatil poistné na sociálne poistenie. Tento poistenec zaplatil preddavky na zdravotné poistenie 14 % z minimálneho základu 402,50 eura, celkovo za obdobie od 15. februára 2014 do 13. novembra 2014 v sume 503,39 eura: február 2014: (56,35 eura / 28) x 14 dní = 28,17 eura marec 2014 až október 2014: 56,35 eura x 8 = 450,8 eura november 2014: (56,35 eura / 30) x 13 dní = 24,41 eura. Obdobie vykonávania SZČO v roku 2014: od 15. februára 2014 do 13. novembra mesiacov vykonávania SZČO (na február 2014 na prvý necelý mesiac sa neprihliada). Pomerná časť základu dane na účel určenia výšky preddavkov na zdravotné poistenie: (základ dane + zaplatené poistné na sociálne poistenie + zaplatené preddavky na poistné na zdravotné poistenie) / 9, teda v tomto prípade: (6 000 eur + 0 eur + 503,39 eura) / 9 = 722,59 eura. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie v roku 2016 budú: 14 % z pomernej časti základu dane 2014 / 1,486 = 14 % zo 722,59 eura / 1,486 = 68,07 eura. ba2) Poistenec v postavení SZČO, ktorý v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku platenia preddavkov nemal príjmy z podnikania FO alebo jeho základ dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP za toto obdobie je známy 146 Stiahnite si editovateľné tlačivá na daňové priznania na

149 Ide o poistenca v postavení SZČO, u ktorého stačí, aby bola splnená jedna z dvoch alternatívnych podmienok: a) aby tento poistenec nemal v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku platenia preddavkov príjmy podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP (nemal príjmy z podnikania FO) alebo b) základ dane tohto poistenca podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP za toto obdobie nie je známy. V prípade, že v rozhodujúcom období pre určenie výšky preddavku (kalendárny rok dva roky predchádzajúci roku platenia preddavkov) SZČO nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť alebo jej základ dane za toto obdobie nie je známy, potom si výšku preddavkov určí táto osoba sama. Výšku preddavkov si poistenec v postavení SZČO určí sám, avšak v prípade: 1) ak ide o čistú SZČO (poistenec v postavení SZČO, ktorý nie je zároveň zamestnancom a nie je ani poistencom štátu), musí byť výška preddavku aspoň vo výške určenej z minimálneho základu. Pozri 16 ods. 8 písm. b) zákona. Príklad na určenie preddavku SZČO podľa 16 ods. 5 zákona v spojení s 16 ods. 8 písm. b) zákona: Poistenec začal podnikať a nadobudol postavenie SZČO podľa zákona o zdravotnom poistení od 1. apríla Pretože v rokoch 2013 a 2014 tento poistenec nemal postavenie SZČO, nemôžeme určiť výšku preddavku v roku 2015 (používa sa základ dane z roku 2013) a v roku 2016 (používa sa základ dane z roku 2014) spôsobom podľa 16 ods. 2 písm. b). Pretože tento poistenec v postavení SZČO nie je zároveň ani zamestnancom, ani poistencom štátu (ide o tzv. čistú SZČO ), v roku 2015 bude platiť mesačne preddavky na poistné vo výške určenej z minimálneho základu 57,68 eura (14 % zo 412 eur) a v roku 2016 bude platiť mesačne preddavky na poistné vo výške určenej z minimálneho základu 60,06 eura (14 % zo 429 eur). 2) Ak ide o poistenca v postavení SZČO, ktorý v rozhodujúcom období nevykonával činnosť SZČO a ktorý je zároveň zamestnancom, potom si môže tento poistenec určiť aj nulové preddavky [pozri 16 ods. 8 písm. c) zákona Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení pre takéhoto poistenca je ustanovená len maximálna výška preddavku]. V prípade, že si SZČO, ktorá je zároveň zamestnancom, určí preddavok na poistné zo vzťahu SZČO, má povinnosť vypočítať a odviesť ho sama (zamestnávateľ vypočítava a odvádza len preddavok zo vzťahu zamestnanca). Príklad na určenie preddavku SZČO, ktorá je zároveň zamestnancom podľa 16 ods. 5 zákona v spojení s 16 ods. 8 písm. c) zákona: Poistenec začal podnikať a nadobudol postavenie SZČO podľa zákona o zdravotnom poistení od 1. apríla Od 1. apríla 2016 do 31. augusta 2016 je tento poistenec zamestnaný v pracovnom pomere. Pretože v roku 2014 tento poistenec nemal postavenie SZČO, nemôžeme určiť výšku preddavku v roku 2016 spôsobom podľa 16 ods. 2 písm. b) zákona. A keďže tento poistenec v postavení SZČO v mesiacoch január 2016 až marec 2016 nie je zároveň ani zamestnancom, ani poistencom štátu, v roku 2016 bude platiť mesačne preddavky na poistné vo výške určenej z minimálneho základu, t. j. 60,06 eura (14 % zo 429 eur), a to za január 2016, február 2016 a marec Od apríla 2016 si tento poistenec môže určiť aj preddavky na poistné v sume 0 eur, pretože má od 1. apríla 2016 zároveň postavenie zamestnanca. Od septembra 2016 musí opäť platiť preddavky na poistné aspoň vo výške určenej z minimálneho základu 60,06 eura. Pozor: poistenec v postavení SZČO, ktorý je zároveň zamestnancom, má možnosť určiť si nulové preddavky na poistné len v prípadoch, ak v rozhodujúcom období na určenie preddavkov (kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku platenia preddavkov) nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť/jeho základ dane za toto obdobie nie je známy alebo v prípade, ak síce v rozhodujúcom období na určenie preddavkov vykonával činnosť SZČO, avšak činnosť SZČO nevykonával v predchádzajúcom roku. To znamená, že takáto možnosť neprichádza do úvahy v prípade, ak poistenec: 1. v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku určenia preddavkov vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a zároveň 2. je známy jeho základ dane z tejto činnosti, a zároveň Z Hľadáte úplné znenie zákona platné k dnešnému dňu? Nemusíte nájdete ho na 147

150 3. činnosť SZČO vykonával aspoň časť predošlého roka. V tomto prípade sú preddavky na poistné určené obvyklým spôsobom výpočtom z pomernej časti základu dane, a to pri koeficiente 1,486 a poistnej sadzbe 14 %. Príklad na určenie preddavku SZČO podľa 16 ods. 2 písm. b) zákona, ktorá je zároveň zamestnancom: Poistenec začal podnikať a nadobudol postavenie SZČO podľa zákona o zdravotnom poistení od 1. apríla Od 1. apríla 2016 do 31. augusta 2016 je tento poistenec zamestnaný v pracovnom pomere so mzdou 600 eur. V roku 2014 mala táto SZČO základ dane z podnikania v sume eur. V roku 2014 táto SZČO zaplatila poistné na sociálne poistenie v sume eur a preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sume 676,2 eura. 1. od 1. apríla 2013 do 31. decembra 2013 platí preddavky z minimálneho základu, pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2011, celkom v sume 55,02 x 9 = 495,18 eura, 2. od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 platí preddavky z minimálneho základu, pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2012, celkom v sume 56,35 x 12 = 676,2 eura, 3. od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO v roku 2013, 4. od 1. januára 2016 do 31. marca 2016 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO v roku 2014, Pomerná časť základu dane na účel určenia výšky preddavkov na zdravotné poistenie: (základ dane + zaplatené poistné na sociálne poistenie + zaplatené preddavky na poistné na zdravotné poistenie) / 12, teda v tomto prípade: (7 000 eur eur + 676,2 eura) / 12 = 9 521,2 eura / 12 = 793,43 eura. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie v roku 2016 budú: 14 % z pomernej časti základu dane 2014 / 1,486 = 14 % zo 793,43 eura / 1,486 = 74,75 eura. 5. od 1. apríla 2016 do 31. augusta 2016 platí preddavky naďalej v sume 74,75 eura. Aj keď má táto SZČO od 1. apríla 2016 do 31. augusta 2016 aj postavenie zamestnanca, platí aj v tomto období preddavky zo vzťahu SZČO v sume 74,75 eura. Tieto preddavky si vypočítava a odvádza poistenec zo vzťahu SZČO sám. Zo vzťahu zamestnanca vypočítava a platí preddavky za tohto zamestnanca jeho zamestnávateľ v sume (4 % + 10 %) z vyplateného príjmu zo zamestnania (4 % + 10 %) zo 600 eur. 3) Ak ide o poistenca v postavení SZČO, ktorý v rozhodujúcom období nevykonával činnosť SZČO a ktorý je zároveň aj poistencom štátu, potom si môže tento poistenec určiť aj nulové preddavky [pozri 16 ods. 8 písm. c) zákona pre takéhoto poistenca je ustanovená len maximálna výška preddavku]. Príklad na určenie preddavku SZČO, ktorá je zároveň poistencom štátu podľa 16 ods. 5 zákona v spojení s 16 ods. 8 písm. c) zákona: Poistenec začal podnikať a nadobudol postavenie SZČO podľa zákona o zdravotnom poistení od 1. apríla Od 1. septembra 2016 tento poistenec študuje na vysokej škole a má postavenie poistenca štátu. Pretože v roku 2014 tento poistenec nemal postavenie SZČO, nemôžeme určiť výšku preddavku spôsobom podľa 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona. A keďže tento poistenec v postavení SZČO v mesiacoch január 2016 až august 2016 nie je zároveň ani zamestnancom, ani poistencom štátu, v roku 2016 bude platiť mesačne preddavky na poistné vo výške určenej z minimálneho základu, t. j. 60,06 eura (14 % zo 429 eur), a to za január 2016 až august Od septembra 2016 si tento poistenec môže určiť aj preddavky na poistné v sume 0 eur, pretože má od 1. septembra 2016 zároveň aj postavenie poistenca štátu. Pozor: poistenec v postavení SZČO, ktorý je zároveň poistencom štátu, má možnosť určiť si nulové preddavky na poistné len v prípade, že v rozhodujúcom období na určenie preddavkov nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť/jeho základ dane za toto obdobie nie je známy, alebo v prípade, ak síce v rozhodujúcom období na určenie preddavkov vykonával činnosť SZČO, avšak činnosť SZČO nevykonával v predchádzajúcom roku. To znamená, že takáto možnosť neprichádza do úvahy v prípade, ak poistenec: 1. v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku určenia preddavkov vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a zároveň 148 Ste už členom Klubu PP? O všetkých benefitoch, podmienkach a ostatných výhodách sa dozviete na

151 2. je známy jeho základ dane z tejto činnosti, a zároveň 3. činnosť SZČO vykonával aspoň časť predošlého roka. Príklad na určenie preddavku SZČO podľa 16 ods. 2 písm. b) zákona, ktorá je zároveň poistencom štátu: Poistenec začal podnikať a nadobudol postavenie SZČO podľa zákona o zdravotnom poistení od 1. apríla Od 1. septembra 2015 do 31. augusta 2016 študuje tento poistenec na vysokej škole a je považovaný za poistenca štátu. V roku 2014 mala táto SZČO základ dane z podnikania v sume eur. V roku 2014 táto SZČO zaplatila poistné na sociálne poistenie v sume eur a preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sume 676,2 eura. 1. od 1. apríla 2013 do 31. decembra 2013 platí preddavky z minimálneho základu, pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2011, 2. od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 platí preddavky z minimálneho základu, pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2012, celkom v sume 56,35 x 12 = 676,2 eura, 3. od 1. januára 2015 do 31. augusta 2015 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO v roku 2013, 4. od 1. septembra 2015 do 31. decembra 2015 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO v roku 2013, napriek tomu, že je zároveň poistencom štátu, 5. od 1. januára 2016 do 31. augusta 2016 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO v roku 2014, napriek tomu, že je zároveň poistencom štátu. Pomerná časť základu dane na účel určenia výšky preddavkov na zdravotné poistenie: (základ dane + zaplatené poistné na sociálne poistenie + zaplatené preddavky na poistné na zdravotné poistenie) / 12, teda v tomto prípade: (7 000 eur eur + 676,2 eura) / 12 = 9 521,2 eura 12 = 793,43 eura. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie v roku 2016 budú: 14 % z pomernej časti základu dane 2014 / 1,486 = 14 % zo 793,43 eura / 1,486 = 74,75 eura. Aj keď má táto SZČO v období od 1. januára 2016 do 31. augusta 2016 aj postavenie poistenca štátu, platí aj v tomto období preddavky zo vzťahu SZČO v sume 74,75 eura. Tieto preddavky si vypočítava a odvádza poistenec zo vzťahu SZČO sám. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení ba3) Poistenec v postavení SZČO, ktorý v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku platenia preddavkov mal príjmy z podnikania FO a jeho základ dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP za toto obdobie je známy, avšak počas predchádzajúceho roka nevykonával činnosť SZČO. Ide o poistenca v postavení SZČO, u ktorého sú splnené tieto podmienky: 1. v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku platenia preddavkov mal príjmy z podnikania FO a súčasne 2. jeho základ dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP za toto obdobie je známy, a súčasne 3. celý predchádzajúci rok nemal postavenie SZČO. Na takéhoto poistenca v postavení SZČO sa vzťahuje 16 ods. 12 zákona (pozri komentár). Poistenec v postavení SZČO, ktorý túto zárobkovú činnosť ukončil/pozastavil, resp. stratil oprávnenie na jej vykonávanie (napr. v roku 2014) a zároveň tento poistenec obnoví/začne vykonávať túto zárobkovú činnosť, resp. získa oprávnenie na výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti až v druhom kalendárnom roku po roku ukončenia/pozastavenia/straty oprávnenia vykonávania SZČO (napr. v roku 2016), si tento poistenec určuje preddavky zo vzťahu SZČO sám. Ak teda poistenec v predchádzajúcom kalendárnom roku nemal oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, môže si určiť vymeriavací základ sám, pričom musí rešpektovať ustanovenie o minimálnom základe. Ak v tomto prípade poistenec v postavení SZČO je zároveň aj zamestnancom alebo aj poistencom štátu, môže si určiť aj nulové preddavky na poistné. Príklad na určenie preddavkov SZČO v prípade ukončenia činnosti SZČO, nevykonávania tejto činnosti celý predchádzajúci kalendárny rok a opätovného vykonávania činnosti SZČO v druhom kalendárnom roku: Poistenec vykonával činnosť SZČO ako obchodník od 1. októbra 2012, neskôr túto činnosť ukončil ku dňu 31. mája Od 1. februára 2016 začal opätovne vykonávať činnosť SZČO. Z Súťažíte radi? Staňte sa členom Klubu PP, zapojte sa do súťaží na a vyhrajte zaujímavé ceny. 149

152 1. od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2010, 2. od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2011, 3. od 1. januára 2014 do 31. mája 2014 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO za rok 2012, 4. od 1. júna 2014 do 31. januára 2016 nemá postavenie SZČO, neplatí teda z tohto vzťahu preddavky, 5. od 1. februára 2016 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), napriek tomu, že za rok 2014 mal príjmy z podnikania FO, pretože poistenec nadobudol opätovne postavenie SZČO až v druhom roku nasledujúcom po ukončení činnosti SZČO (pozri 16 ods. 12 zákona). Ak poistenec v predchádzajúcom kalendárnom roku nemal oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, môže si vymeriavací základ určiť sám, pričom musí rešpektovať ustanovenie o minimálnom základe. bb) Platenie preddavku SZČO so zdravotným postihnutím Ak ide o SZČO so zdravotným postihnutím, použije sa aj pri platení preddavku sadzba poistného 7 %. Minimálna výška preddavku pre SZČO so zdravotným postihnutím v roku 2016 je v sume 30,3 eura (7 % zo 429 eur). bc) Platenie preddavku SZČO s vypočítanou výškou preddavku nižšou ako 3 eurá Poistenec v postavení SZČO nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá (pozri 16 ods. 9 zákona). Preddavok určený v nižšej výške ako 3 eurá prichádza do úvahy len v prípade, ak poistenec v postavení SZČO je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu. Poistenec v postavení čistej SZČO musí platiť preddavky najmenej z minimálneho základu (v roku 2016 v sume 60,06 eura). Ak poistenec: i) v postavení SZČO a súčasne v postavení zamestnanca alebo ii) v postavení SZČO a súčasne v postavení poistenca štátu dosiahol v rozhodujúcom období taký nízky základ dane z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, že určený preddavok je nižší ako 3 eurá, potom tento poistenec nie je povinný zo vzťahu SZČO odvádzať preddavok na poistné. Príklad: Poistenec je od 1. januára 2010 v pracovnom pomere. Tento poistenec vykonával po celý rok 2014 príležitostne aj činnosť SZČO, pričom dosiahol základ dane z podnikania 350 eur. Poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie tento poistenec v tomto roku neplatil (mal určené nulové preddavky na poistné na zdravotné poistenie). V roku 2016 určíme mesačnú sumu preddavkov na poistné zo vzťahu SZČO nasledovne: 14 % z (350 eur / 12 mesiacov / 1,486) = 2,74 eura. Pretože je vypočítaná suma preddavku SZČO nižšia ako 3 eurá, tento poistenec nie je povinný zo vzťahu SZČO odvádzať preddavok na poistné. Tento poistenec platí preddavky zo vzťahu zamestnanca (príjem z pracovného pomeru). Ak by poistenec nebol zároveň aj zamestnancom, musel by platiť preddavky najmenej v sume 60,06 eura, avšak pretože je zamestnancom a jeho vypočítané preddavky SZČO sú nižšie ako 3 eurá, neplatí preddavky zo vzťahu SZČO vôbec. bd) Platenie preddavku SZČO v platobnej neschopnosti, ktorej zdravotná poisťovňa povolila inú výšku preddavku SZČO v platobnej neschopnosti môže výnimočne platiť preddavky na poistné aj v inej výške ako podľa 16 ods. 2 písm. b) zákona, avšak iba v prípade, že zdravotná poisťovňa povolí inú výšku preddavkov. Zdravotná poisťovňa môže povoliť inú výšku preddavkov len v prípade, že: 1. SZČO podá písomnú žiadosť o zníženie výšky preddavkov a zároveň 2. možno dôvodne predpokladať, že SZČO bude po ročnom zúčtovaní poistného schopná zaplatiť dlžné sumy poistného. Pozri 16 ods. 10 zákona. be) Platenie preddavku SZČO počas obdobia, v ktorom je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona 150 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na

153 SZČO nemá povinnosť odvádzať preddavky na poistné počas obdobia, v ktorom je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona (pozri 16 ods. 11 zákona), t. j. ide o prípady: 1. Poberania náhrady príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Táto situácia môže nastať len v prípade, že poistenec v postavení SZČO je zároveň aj v postavení zamestnanca. 2. Poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského podľa zákona o sociálnom poistení. Je potrebné zdôrazniť, že nie každý poistenec, ktorý je dočasne práceneschopný, nie každý poistenec, ktorý vykonáva ošetrovanie príbuzného alebo sa stará o dieťa do desať rokov, resp. nie každý poistenec, ktorý je šesť až osem týždňov pred pôrodom alebo sa stará o narodené dieťa, má nárok na zodpovedajúce nemocenské dávky zo systému sociálneho poistenia. Podmienky nároku na nemocenské, ošetrovné a materské sú uvedené v zákone o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že len niektorí poistenci v postavení SZČO v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v období ošetrovania alebo v období tehotenstva šesť až osem týždňov pred pôrodom a v období starostlivosti o narodené dieťa sú v tomto období oslobodení od povinnosti platiť preddavky na poistné zo vzťahu SZČO. 3. Trvania dočasnej pracovnej neschopnosti po zániku nároku na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa zákona o sociálnom poistení. Táto situácia však predpokladá prechádzajúce poberanie nemocenského. 4. Trvania ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa po zániku nároku na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo po uplynutí desiateho dňa starostlivosti o dieťa podľa zákona o sociálnom poistení. Táto situácia však predpokladá prechádzajúce poberanie ošetrovného. 5. i) trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ak nevznikol nárok na nemocenské, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení ii) trvania ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa, ak nevznikol nárok na ošetrovné, iii) tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa, ak nevznikol nárok na materské, avšak iba v prípade, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku je zamestnancom, za ktorého je platiteľom poistného štát z dôvodu, že je tzv. zamestnancom s odvodovou úľavou [poistenec štátu podľa 11 ods. 7 písm. v) zákona]. Táto situácia je možná len v prípade, ak SZČO je zároveň aj zamestnancom s odvodovou úľavou. bf) Platenie preddavku SZČO v prípade, že poistenec je len časť kalendárneho mesiaca v postavení SZČO V prípade, že je poistenec v postavení SZČO len časť kalendárneho mesiaca, platí preddavok za tento mesiac len v alikvotnej čiastke zodpovedajúcej počtu dní v postavení SZČO. Príklad: Poistenec začne podnikať ako SZČO od 16. marca 2016 a podnikanie skončí dňa 22. júna Táto SZČO má určený preddavok na poistné v minimálnej výške 60,06 eura mesačne. Výška preddavku bude: za marec 2016 = 60,06 eura / 31 x 16 = 30,99 eur (poznámka: marec má 31 dní, od 16. marca 2016 do 31. marca 2016 je 16 dní) za apríl 2016 = 60,06 eura za máj 2016 = 60,06 eura za jún 2016 = 60,06 eura / 30 x 22 = 44,04 eura (poznámka: jún má 30 dní, od 1. júna 2016 do 22. júna 2016 je 22 dní). c) Platenie preddavku zamestnávateľom Zamestnávateľ platí preddavok v zásade vo výške 10 % z príjmu každého svojho zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ide o príjem podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 zákona (ide o vymeriavací základ podľa 13 ods. 1 zákona). Pozri komentár k týmto ustanoveniam. Z Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viac na 151

154 Príklad: Zamestnancovi v pracovnom pomere je vyplácaná dohodnutá mesačná mzda vo výške 800 eur. Okrem tejto sumy jeho zamestnávateľ platí poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie za tohto zamestnanca. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie za tohto zamestnanca sú v sume 10 % z 800 eur = 80 eur. Príklad: ca) Ak ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím, použije sa aj pri platení preddavku na strane zamestnávateľa sadzba poistného 5 %. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere je vyplácaná dohodnutá mesačná mzda vo výške 800 eur. Okrem tejto sumy jeho zamestnávateľ platí poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie za tohto zamestnanca. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie za tohto zamestnanca so zdravotným postihnutím sú v sume 5 % z 800 eur = 40 eur. Príklad: cb) Ak ide o zamestnanca s odvodovou úľavou, použije sa aj pri platení preddavku na strane zamestnávateľa sadzba poistného 0 %. Pán Jozef sa považuje za zamestnanca s odvodovou úľavou, ktorému sa vyplatila za február 2016 dohodnutá mesačná mzda vo výške 500 eur. Zamestnávateľ platí za tohto zamestnanca len poistné na úrazové poistenie a garančné poistenie (systém sociálneho poistenia). Zamestnávateľ neplatí za zamestnanca s odvodovou úľavou poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a ani poistné do rezervného fondu solidarity a takisto neplatí ani preddavky na poistné na zdravotné poistenie. d) Platenie preddavku samoplatiteľom da) Samoplatiteľ platí preddavok v zásade vo výške 14 % z ním určenej sumy. Samoplatiteľ však musí platiť preddavok najmenej z minimálneho základu (v roku 2016 v sume 14 % zo 429 eur = 60,06 eura) tabuľka Kalendárny rok priemerná mzda za rok dva roky predchádzajúci [eur] % priemernej mzdy [eur] ,5 393 minimálny preddavok [eur] 60,06 57,68 56,35 55,02 minimálny preddavok osoby so zdravotným postihnutím [eur] 30,03 28,84 28,175 27,51 Príklad na určenie preddavkov samoplatiteľa: Poistenec je od 16. novembra 2015 do 10. marca 2016 v postavení samoplatiteľa. Samoplatiteľ platí preddavky najmenej z minimálneho základu mesačne: november 2015: 57,68 eura / 30 dní x 15 dní = 28,84 eura december 2015: 57,68 eura január 2016: 60,06 eura február 2016: 60,06 eura marec 2016: 60,06 eura / 31 dní x 10 dní = 19,37 eura. db) Ak ide samoplatiteľa osobu so zdravotným postihnutím, použije sa aj pri platení preddavku sadzba poistného 7 %. Samoplatiteľ osoba so zdravotným postihnutím však musí platiť preddavok najmenej z minimálneho základu (v roku 2016 v sume 7 % zo 429 eur = 30,03 eura). dc) Samoplatiteľ nemá povinnosť odvádzať preddavky na poistné počas obdobia, v ktorom je poistencom štátu podľa 11 ods. 7 písm. m) zákona (pozri komentár). 152 Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

155 Tieto situácie nastanú len veľmi výnimočne. dd) Platenie preddavku samoplatiteľom v prípade, že poistenec je v postavení samoplatiteľa len časť kalendárneho mesiaca. V prípade, že je poistenec v postavení SZČO len časť kalendárneho mesiaca, samoplatiteľ platí preddavok za tento mesiac len v alikvotnej čiastke zodpovedajúcej počtu dní v postavení samoplatiteľa. Príklad: Poistenec skončí vysokoškolské štúdium dňa 15. júna Od 16. júna 2016 má postavenie samoplatiteľa. Od 21. augusta 2016 začne pracovať v pracovnom pomere. Tento poistenec má určený preddavok ako samoplatiteľ v minimálnej výške 60,06 eura mesačne. Výška preddavku bude: za jún 2016 = 60,06 eura / 30 x 16 = 32,03 eura (poznámka: jún má 30 dní, od 16. júna 2016 do 30. júna 2016 je 16 dní) za júl 2016 = 60,06 eura za august 2016 = 60,06 eura / 31 x 20 = 38,74 eura (poznámka: august má 31 dní, od 1. augusta 2016 do 20. augusta 2016 je 20 dní). e) Platenie preddavku štátom Štát platí za svojich poistencov (poistenec štátu) preddavok vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne pomerne podľa počtu ich poistencov. Preddavok na poistné odvádza za štát ministerstvo zdravotníctva. f) Platenie preddavku poistencom s príjmom z dividend Poistenec s príjmom z dividend platí preddavok na poistné vo výške 14 % z dividendy [z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. e) zákona]. Ide o príjem patriaci do vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 6 zákona, ktorý je vyplatený v kalendárnom mesiaci. Pozri komentár k týmto ustanoveniam. V prípade príjmu z dividendy sa ani pri platení preddavku neuplatňuje znížená sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Povinnosť vypočítať a odviesť preddavok na poistné nemá poistenec s príjmom z dividend, ale túto povinnosť má platiteľ dividend, t. j. preddavok na poistné z príjmu z dividendy vypočítava a odvádza platiteľ dividend. Platiteľ dividend môže pred vyplatením dividend požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o oznámenie poistného vzťahu poistenca k príslušnej zdravotnej poisťovni. Príklad: Poistencovi bola vo februári 2016 vyplatená dividenda eur. Z tejto dividendy poistenec musí zaplatiť preddavok na poistné na zdravotné poistenie v sume 14 % z eur = 420 eur. Preddavok vypočíta a odvádza platiteľ dividend. Komentár k 16 ods. 8 Výšku preddavku ovplyvňuje ustanovenie o minimálnych a maximálnych preddavkoch (preddavkoch z minimálneho a maximálneho základu). Pri stanovení maximálnej aj minimálnej výšky preddavku je priama súvislosť s určením skutočnej výšky poistného na zdravotné poistenie podľa 13 zákona. Vzťah medzi minimálnym základom a maximálnym základom na platenie preddavkov je nasledovný: MAX = 10 x MIN, MIN = MAX / 10. Vzťah medzi priemernou mzdou spred dvoch rokov a minimálnym základom a maximálnym základom na platenie preddavkov je nasledovný: MAX = 5x priemerná mzda spred dvoch rokov, MIN = priemerná mzda spred dvoch rokov / 2 K maximálnej výške preddavku: Maximálna výška preddavku je určená pre všetkých platiteľov poistného (s výnimkou štátu, pretože štát platí preddavky za svojich poistencov v presne stanovenej výške), tzn. že maximálna výška preddavku je určená pre: a) zamestnanca najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, Z Ročný prístup k videoškoleniam zo mzdovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

156 b) SZČO najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, c) SZČO, ktorá je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, d) zamestnávateľa najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov za každého zamestnanca, e) samoplatiteľa najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, f) poistenca, ktorý má príjem z dividend, najviac vo výške určenej sadzbou poistného zo 60 násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pojem priemerná mesačná mzda sa v celom zákone o zdravotnom poistení používa vo význame priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu [pozri 13 ods. 9 písm. b) zákona]. Preto sa priemernou mesačnou mzdou v zákone o zdravotnom poistení rozumie priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov. Maximálna mesačná výška preddavku pre jednotlivých platiteľov je v tabuľke: Kalendárny rok priemerná mzda za rok dva roky predchádzajúci [eur] maximálny základ na platenie preddavku (5 x priemerná mzda) [eur] SZČO maximálny preddavok [eur] 600,6 576,8 563,5 550,2 SZČO so zdravotným postihnutím maximálny preddavok [eur] 300,3 288,4 281,75 275,1 Zamestnanec maximálny preddavok [eur] 171,6 164, ,2 Zamestnanec so zdravotným postihnutím maximálny preddavok [eur] 85,8 82,4 80,5 78,6 Zamestnávateľ za zamestnanca maximálny preddavok [eur] ,5 393 Zamestnávateľ za zamestnanca so zdravotným postihnutím maximálny preddavok [eur] 214, ,25 196,5 Platiteľ dividendy maximálny preddavok [eur] 7 207,2 K maximálnej výške preddavku SZČO Maximálna výška preddavku SZČO je určená vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov: Maximálny mesačný základ preddavku v roku 2016: 5 x 858 eur (priemerná mzda za rok 2014) = eur Maximálna výška preddavku SZČO v roku 2016 je 14 % zo eur = 600,6 eura. Maximálna výška preddavku SZČO so zdravotným postihnutím v roku 2016 je 7 % zo eur = 300,3 eura. 154 Ročný prístup k videoškoleniam z oblasti verejnej správy vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

157 Príklad na maximálnu výšku preddavku SZČO: Poistenec v postavení SZČO podnikal celý kalendárny rok Táto SZČO mala z tejto činnosti v roku 2014 neznížený základ dane z podnikania FO (základ dane a poistné na sociálne a zdravotné poistenie) v sume eur. pomerný základ dane v roku 2014 = eur / 12 mesiacov = 6 666,666 eura základ na platenie preddavku v roku 2016 = pomerný základ dane za rok 2014 / 1,486 základ na platenie preddavku v roku 2016 = 6 666,666 eura / 1,486 = 4 486,316 eura Porovnanie vypočítaného základu na platenie preddavku a maximálneho základu na platenie preddavku: 4 486,316 eura > eur. Pretože vypočítaný základ na platenie preddavku je vyšší ako maximálny základ na platenie preddavku, poistenec bude platiť zo vzťahu SZČO preddavky 14 % z maximálneho základu eur, t. j. v sume 600,6 eura mesačne. Ak by bol poistenec SZČO osoba so zdravotným postihnutím, potom by platil preddavky 7 % z maximálneho základu eur, t. j. v sume 300,3 eura mesačne. Použitím matematickej logiky a výpočtu vieme stanoviť, za akých podmienok bude SZČO platiť preddavky v maximálnej výške. V roku 2016 bude SZČO platiť preddavky v maximálnej výške, ak: 1. vypočítaný základ na platenie preddavku je rovný alebo väčší ako eur (4 290 eur = 5 x 858 eur; priemerná mzda 2014 = 858 eur; na určenie preddavkov v roku 2016 sa používa priemerná mzda z roku 2014), čo je vtedy, ak 2. pomerná časť nezníženého základu dane za kalendárny rok 2014 je rovná alebo väčšia ako 6 374,94 eura; 6 374,94 eura/koeficient 1,486 = eur; pozn. na preddavky v roku 2016 sa používa základ dane v roku 2014, čo je vtedy, ak 3. v prípade, že mal postavenie SZČO celý kalendárny rok 2014, neznížený základ dane za kalendárny rok 2014 je rovný alebo väčší ako ,28 eura (6 374,94 eura x 12 = ,28 eura) Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Pozn.: neznížený základ dane = základ dane z podnikania FO + poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. K maximálnej výške preddavku zamestnanca/zamestnávateľa Maximálna výška preddavku zamestnanca/zamestnávateľa je určená vo výške určenej sadzbou poistného (4 % zamestnanec a 10 % zamestnávateľ) z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov: Maximálny mesačný základ preddavku v roku 2016: 5 x 858 eur (priemerná mzda za rok 2014) = eur Maximálna výška preddavku zamestnanca = 4 % z eur. Maximálna výška preddavku zamestnávateľa za zamestnanca = 10 % z eur. V polovičnej výške má určenú maximálnu výšku preddavku zamestnanec so zdravotným postihnutím 2 % zo eur a zamestnávateľ za zamestnanca so zdravotným postihnutím 5 % zo eur. Príklad na maximálnu výšku preddavku zamestnanca/zamestnávateľa Zamestnanec má v decembri 2016 príjem z pracovného pomeru (spolu s odmenou) v sume eur. Pretože je základ na platenie preddavku vyšší ako maximálny základ na platenie preddavku (5 000 eur > eur), zamestnanec platí preddavok v maximálnej výške 4 % zo eur = 171,6 eura a zamestnávateľ platí za tohto zamestnanca preddavok v maximálnej výške 10 % zo eur = 429 eur. Ak by bol zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, potom by tento zamestnanec platil preddavok 2 % zo eur = 85,8 eura a zamestnávateľ by platil 5 % zo eur = 214,5 eura. Maximálna výška preddavku platiteľa dividendy V prípade platiteľa dividendy je určená vo výške určenej sadzbou poistného zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Rok 2016: 60 x 858 eur = eur. Z Ročný prístup k videoškoleniam z právnej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

158 Príklad na maximálnu výšku preddavku platiteľa dividendy: Poistencovi bol vyplatený príjem zo zisku obchodnej spoločnosti v sume eur. Pretože je príjem z dividendy vyšší ako maximálny základ na platenie preddavkov pre platiteľa dividendy: ( eur > eur), poistenec zaplatí z príjmu z dividendy maximálnu výšku preddavku v sume 14 % z eur, t. j ,2 eura. K maximálnej výške preddavku samoplatiteľa Zákon ustanovuje aj pre samoplatiteľa maximálnu výšku preddavku určeného poistnou sadzbou z 5-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. V systéme verejného zdravotného poistenia sa výška príspevku neodráža v kvalite plnenia (absolútna solidarita v systéme). Preto nemá pre samoplatiteľa, ktorý si určuje výšku preddavku sám, význam stanoviť a platiť preddavky na poistné vyššie, ako je predpísaná minimálna výška preddavku. K minimálnej výške preddavku: Minimálna výška preddavku sa nevzťahuje na: 1) Zamestnanca dôvodom je predpoklad, že na odmeňovanie každého zamestnanca sa budú vzťahovať ustanovenia zákona č. 663/ 2007 Z. z. o minimálnej mzde. Suma minimálnej mzdy na rok 2016 sa ustanovuje na: a) 405 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 2,328 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. V súčasnosti sa minimálne mzdové nároky vzťahujú aj na zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (pozri Zákonník práce). 2) Zamestnávateľa zamestnávateľ odmeňuje svojich zamestnancov aspoň na úrovni minimálnych mzdových nárokov. 3) Poistenca, ktorý má príjem z dividend. Poistenec, ktorý má príjem z dividend, musí mať v zdravotnom poistení zároveň postavenie zamestnanca alebo SZČO, alebo poistenca štátu, alebo samoplatiteľa. Z uvedeného dôvodu platí akoby prednostne preddavky na poistné zo vzťahu zamestnanca/szčo/poistenca štátu/samoplatiteľa, preto nie je potrebné ustanovovať minimálny základ pre platenie preddavkov poistenca v tomto postavení. 4) Poistenec v postavení SZČO, ktorý je súčasne zamestnancom. Tento poistenec platí akoby prednostne preddavky na poistné zo vzťahu zamestnanca, preto nie je potrebné ustanovovať minimálny základ pre platenie preddavkov poistenca v tomto postavení. Tento poistenec si môže určiť zo vzťahu SZČO aj nulové preddavky. 5) Poistenec v postavení SZČO, ktorý je súčasne poistencom štátu. Za tohto poistenca platí akoby prednostne preddavky na poistné štát, preto nie je potrebné ustanovovať minimálny základ pre platenie preddavkov poistenca v tomto postavení. Tento poistenec si môže určiť zo vzťahu SZČO aj nulové preddavky. Minimálna výška preddavku sa týka len týchto platiteľov poistného: čistej SZČO a samoplatiteľa. Minimálna výška preddavku čistej SZČO a samoplatiteľa je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného z minimálneho základu podľa 13 ods. 10 a 11 zákona. Podľa 13 ods. 10 zákona sa na účely zákona o zdravotnom poistení pojmom minimálny základ SZČO a samoplatiteľa rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy [opätovne sa tým rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pozri 13 ods. 9 písm. b) zákona]. V roku 2016 je teda minimálny základ SZČO a samoplatiteľa určený takto: 14 % z [50 % z 858 eur (priemerná mzda 2014)] = 14 % zo 429 eur = 60,06 eura. Minimálnu výšku preddavku v praxi platí poistenec v týchto prípadoch: a) Poistenec v postavení samoplatiteľa takýto poistenec si môže určiť výšku preddavku na poistné sám [pozri 16 ods. 2 písm. b) zákona]. b) Poistenec v postavení čistej SZČO, ktorý nemal v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku platenia preddavkov príjmy z podnikania FO, resp. jeho základ dane 156 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

159 z príjmov podľa 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP nie je známy takýto poistenec si môže určiť výšku preddavku na poistné sám (pozri 16 ods. 5 zákona). Takto platia preddavky poistenci v postavení čistej SZČO v prvom a druhom kalendárnom roku podnikania/vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. c) Poistenec v postavení čistej SZČO, ktorý počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka nevykonával činnosť SZČO takýto poistenec si môže určiť výšku preddavku na poistné sám (pozri 16 ods. 12 zákona v spojení s 16 ods. 5 zákona). Takto platia preddavky poistenci v postavení čistej SZČO, ktorí po ukončení/pozastavení vykonávania podnikateľskej činnosti opätovne začnú vykonávať túto činnosť, avšak iba ak celý predchádzajúci kalendárny rok nemali postavenie SZČO. Príklad: Poistenec ukončil podnikanie SZČO v roku 2014, v roku 2015 nemal postavenie SZČO, v roku 2016 opätovne začal podnikať ako SZČO. Neplatí však pre poistenca, ktorý ukončil podnikanie SZČO napríklad v januári 2015 a opätovne začal podnikať v novembri 2016, pretože aj keď nepodnikal viac ako 1 rok, aspoň časť kalendárneho roka 2015 i kalendárneho roka 2016 mal postavenie SZČO. Pozri 16 ods. 12 zákona. V systéme verejného zdravotného poistenia sa výška príspevku neodráža v kvalite plnenia (absolútna solidarita v systéme). Preto nemá ani pre samoplatiteľa, ani pre SZČO význam stanoviť si a platiť preddavky na poistné vyššie, ako je predpísaná minimálna výška preddavku [platí pre alternatívy a), b) a c)]. d) Poistenec v postavení čistej SZČO, ktorého vypočítaný preddavok je nižší ako výška preddavku určená z minimálneho základu. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Príklad: Čistá SZČO bude platiť preddavky v minimálnej výške preddavku v prípade, že vypočítaná výška preddavku je nižšia alebo rovná minimálnej výške preddavku. SZČO podniká od roku 2013 (podnikala aj celý kalendárny rok 2014). SZČO mala základ dane z podnikania FO v roku 2014 spolu so zaplateným poistným na sociálne poistenie a na verejné zdravotné poistenie v sume eur. Vypočítaná výška základu preddavku: eur / 12 / 1,486 = 392,55 eura. Vypočítaná výška základu preddavku je nižšia ako minimálny základ na platenie preddavku: 392,55 eura < 429 eur, preto bude tento poistenec platiť v roku 2016 preddavky minimálne vo výške 14 % zo 429 eur, t. j. bude platiť preddavky v sume 60,06 eura. Použitím matematickej logiky a výpočtu vieme stanoviť, za akých podmienok bude čistá SZČO platiť preddavky v minimálnej výške preddavku. V roku 2016 bude čistá SZČO platiť preddavky v minimálnej výške preddavku, ak: 1. vypočítaný základ na platenie preddavku je menší alebo rovný ako 429 eur, čo je vtedy, ak 2. pomerná časť nezníženého základu dane za kalendárny rok 2014 je menšia alebo rovná ako 637,494 eura (637,494 eura / koeficient 1,486 = 429 eur); pozn. na preddavky v roku 2016 sa používa základ dane v roku 2014; čo je vtedy, ak 3. neznížený základ dane SZČO za kalendárny rok 2014 je menší alebo rovný 7 649,928 eura (637,494 eura x 12 = 7 649,928 eura); platí v prípadoch, že poistenec mal postavenie SZČO celý kalendárny rok Pozn.: neznížený základ dane = základ dane z podnikania FO + poistné na SP a ZP tabuľka Z Kalendárny rok priemerná mzda za rok dva roky predchádzajúci [eur] % priemernej mzdy [eur] ,5 393 minimálny preddavok [eur] 60,06 57,68 56,35 55,02 minimálny preddavok osoby so zdravotným postihnutím [eur] 30,03 28,84 28,175 27,51 Čo je potrebné pre mzdárku? Sledujeme za vás na Chcete si to vyskúšať? Volajte tel. č

160 Podľa 13 ods. 10 zákona sa minimálny základ alikvotne znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých: a) Za poistenca platí poistné štát podľa 11 ods. 7 písm. c), m) a s) zákona (poberanie rodičovského príspevku, sociálne udalosti kryté nemocenskými dávkami a dávkami nemocenského zabezpečenia policajtov/vojakov, pozri komentár k týmto ustanoveniam). Príklad na určenie minimálneho preddavku poistenca zo vzťahu SZČO, ktorý časť kalendárneho mesiaca poberal rodičovský príspevok: Poistenec začne podnikať ako SZČO od 1. januára Pretože tento poistenec podniká prvý rok, určí si nulové preddavky na poistné, avšak musí platiť preddavky najmenej z minimálneho základu. Od 16. septembra 2016 poberá rodičovský príspevok a z tohto dôvodu sa považuje aj za poistenca štátu. Od momentu, kedy sa považuje za SZČO a zároveň za poistenca štátu, nevzťahujú sa na neho ustanovenia o minimálnej výške preddavku. Za september 2016 bude platiť len alikvotnú časť minimálnej výšky preddavku: 14 % z (429 eur / 30 dní x 15 dní) = 30,03 eura. b) Poistenec nebol považovaný za SZČO, resp. za samoplatiteľa. Príklad na určenie minimálneho preddavku poistenca zo vzťahu samoplatiteľa, ktorý sa považoval za samoplatiteľa len časť kalendárneho mesiaca: Poistenec je od 22. januára 2016 do 15. apríla 2016 v postavení samoplatiteľa. Samoplatiteľ platí preddavky najmenej z minimálneho základu mesačne: január 2016: 60,06 eura / 31 dní x 10 dní = 19,37 eura február 2016: 60,06 eura marec 2016: 60,06 eura apríl 2016: 60,06 eura / 30 dní x 15 dní = 30,03 eura Príklad na určenie minimálneho preddavku poistenca v postavení SZČO, ktorý sa považoval za čistú SZČO len časť kalendárneho mesiaca: Poistenec začne podnikať ako SZČO od 8. januára Pretože v roku 2014 nemal príjmy z podnikania FO, určuje si sám preddavky SZČO, avšak musí platiť preddavky najmenej z minimálneho základu: január 2016: 60,06 eura / 31 dní x (31 7) dní = 60,06 eura / 31 dní x 24 dní = 46,49 eura február 2016: 60,06 eura, marec 2016: 60,06 eura atď. Komentár k 16 ods. 12 V praxi nastávajú aj prípady, že poistenec v rozhodujúcom období na určenie výšky preddavku (kalendárny rok dva roky predchádzajúci roku platenia preddavkov) vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, avšak túto zárobkovú činnosť ukončil alebo pozastavil vykonávanie alebo oprávnenie na vykonávanie/prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Ak tento poistenec v tom istom alebo nasledujúcom roku: a) obnoví/začne vykonávať túto zárobkovú činnosť, b) získa oprávnenie na výkon inej zárobkovej činnosti uvedenej v 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 (zárobková činnosť zakladajúca postavenie SZČO v zdravotnom poistení), potom platí preddavky na poistné podľa 16 ods. 2 písm. b) zákona (teda rovnakým spôsobom, akoby tento poistenec mal po celý čas nepretržite postavenie SZČO). Z uvedeného však vyplýva, že v prípade poistenca v postavení SZČO, ktorý túto zárobkovú činnosť ukončil/pozastavil, resp. stratil oprávnenie na jej vykonávanie (napr. v roku 2014) a zároveň tento poistenec obnoví/začne vykonávať túto zárobkovú činnosť, resp. získa oprávnenie na výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti až v druhom kalendárnom roku po roku ukončenia/pozastavenia/straty oprávnenia vykonávania SZČO (napr. v roku 2016), tento poistenec si určuje preddavky zo vzťahu SZČO sám. Ak teda poistenec v predchádzajúcom kalendárnom roku nemal oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, môže si určiť vymeriavací základ sám, pričom musí rešpektovať ustanovenie o minimálnom základe. Ak v tomto prípade poistenec v postavení SZČO je zároveň aj zamestnancom 158 Školíme vás radi vyberte si to najlepšie školenie pre seba na

161 alebo aj poistencom štátu, môže si určiť aj nulové preddavky na poistné. 1. Príklad na určenie preddavkov SZČO v prípade pozastavenia činnosti SZČO a opätovného vykonávania SZČO v tom istom kalendárnom roku: Poistenec vykonával činnosť SZČO ako zámočník od 1. júla 2014, neskôr túto činnosť pozastavil ku dňu 31. mája Od 1. septembra 2016 začal opätovne vykonávať túto činnosť. 1. od 1. júla 2014 do 31. decembra 2014 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 za rok 2012 (základ dane z podnikania FO za rok 2012), 2. od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2013, 3. od 1. januára 2016 do 31. mája 2016 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO za rok 2014, 4. od 1. júna 2016 do 31. augusta 2016 nemá postavenie SZČO, neplatí teda z tohto vzťahu preddavky, 5. od 1. septembra 2016 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO za rok 2014 (v tej istej výške, ako platil v období od 1. januára 2016 do 31. mája 2016). 2. Príklad na určenie preddavkov SZČO v prípade ukončenia činnosti SZČO a opätovného vykonávania SZČO v nasledujúcom kalendárnom roku: Poistenec vykonával činnosť SZČO ako obuvník od 1. januára 2013, neskôr túto činnosť ukončil ku dňu 31. mája Od 1. októbra 2015 začal opätovne vykonávať činnosť SZČO, avšak v oblasti stavebníctva. 1. od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane podľa 6 ods. 1 a ods. 2 za rok 2011 (základ dane z podnikania FO za rok 2011), 2. od 1. januára 2014 do 31. mája 2014 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2012, 3. od 1. júna 2014 do 30. septembra 2015 nemá postavenie SZČO, neplatí teda z tohto vzťahu preddavky, 4. od 1. októbra 2015 do 31. decembra 2015 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO za rok 2013, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 5. od 1. januára 2016 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO za rok Nie je podstatné, že poistenec po ukončení podnikania začal vykonávať druhovo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Dôležitá je skutočnosť, že opätovne v tom istom roku alebo nasledujúcom roku nadobudol postavenie SZČO. 3. Príklad na určenie preddavkov SZČO v prípade ukončenia činnosti SZČO a opätovného vykonávania SZČO v druhom kalendárnom roku: Poistenec vykonával činnosť SZČO ako obchodník od 1. októbra 2012, neskôr túto činnosť ukončil ku dňu 31. mája Od 1. februára 2016 začal opätovne vykonávať činnosť SZČO. 1. od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2010, 2. od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2011, 3. od 1. januára 2014 do 31. mája 2014 platí preddavky určené zo základu dane z podnikania FO za rok 2012, 4. od 1. júna 2014 do 31. januára 2016 nemá postavenie SZČO, neplatí teda z tohto vzťahu preddavky, 5. od 1. februára 2016 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), napriek tomu, že za rok 2014 mal príjmy z podnikania FO, pretože poistenec nadobudol opätovne postavenie SZČO až v druhom roku nasledujúcom po ukončení činnosti SZČO (pozri 16 ods. 12 zákona). Ak poistenec v predchádzajúcom kalendárnom roku nemal oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, môže si vymeriavací základ na platenie preddavkov určiť sám, pričom musí rešpektovať ustanovenie o minimálnom základe. 4. Príklad na určenie preddavkov SZČO v prípade ukončenia činnosti SZČO a opätovného vykonávania SZČO v treťom kalendárnom roku: Poistenec vykonával činnosť SZČO ako stolár od 1. októbra 2012, neskôr túto činnosť ukončil ku dňu 31. mája Od 1. februára 2016 začal opätovne vykonávať činnosť SZČO. Z Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na puskarova@pp.sk alebo volajte

162 1. od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2010, 2. od 1. januára 2013 do 31. mája 2013 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok 2011, 3. od 1. júna 2013 do 31. januára 2016 nemá postavenie SZČO, neplatí teda z tohto vzťahu preddavky, 4. od 1. februára 2016 platí preddavky z minimálneho základu (pokiaľ nie je zároveň aj zamestnancom alebo poistencom štátu), pretože nemá základ dane z podnikania FO za rok Komentár k 16 ods. 13 Podľa nášho názoru ide už v súčasnosti o obsolentné ustanovenie, ktoré bolo do zákona vložené novelou zákonom č. 499/2010 Z. z. účinným od 1. januára Toto ustanovenie malo riešiť platenie preddavkov SZČO v prípadoch, keď za SZČO nemuselo byť vykonané ročné zúčtovanie poistného. Išlo najmä o prípady, keď SZČO nebola povinná podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov (nebol známy jej základ dane). Zákonom č. 133/2011 Z. z. účinným od 1. mája 2011 sa zaviedlo, že ročné zúčtovanie nevykonáva poistenec, ale zdravotná poisťovňa (prvýkrát za kalendárny rok 2011). Od 1. januára 2013 zdravotná poisťovňa má vždy povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného za osobu, ktorá aspoň časť kalendárneho roka mala postavenie SZČO [pozri 19 ods. 1 písm. a) zákona v znení účinnom od 1. januára 2013 v spojení s 5 ods. 1 vyhlášky č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie]. Podľa tejto vyhlášky sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva za poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za poistenca, ktorý aspoň jeden deň v rozhodujúcom období bol považovaný za SZČO. Do 31. decembra 2012 nemusela zdravotná poisťovňa vykonať ročné zúčtovanie poistného za čistú SZČO, ktorej vymeriavací základ SZČO nepresiahol úhrn minimálnych základov (táto SZČO nemohla odviesť na preddavkoch menej, akoby mala platiť poistné zo skutočných príjmov). V prípade, že zdravotná poisťovňa nevykonala u poistenca v postavení SZČO ročné zúčtovanie poistného za rok rozhodujúci pre určenie výšky preddavkov (kalendárny rok dva roky predchádzajúci roku platenia preddavkov) z dôvodu, že v tomto kalendárnom roku poistenec ešte nemal postavenie SZČO (nevykonával činnosť SZČO), potom sa použije ustanovenie 16 ods. 5 zákona. Dá sa tiež povedať, že ustanovenia 16 ods. 5 a 16 ods. 13 v súčasnosti vychádzajú z tých istých predpokladov: nevykonával činnosť SZČO = nevykonávalo sa ročné zúčtovanie a smerujú k tomu istému výsledku určenie minimálneho preddavku podľa 16 ods. 8 písm. b) zákona, resp. aj nulového preddavku podľa 16 ods. 8 písm. c) zákona. Ustanovenie 16 ods. 5 upravuje navyše aj situáciu, keď základ dane SZČO za obdobie rozhodujúce pre určenie preddavkov nie je známy. Zastávame názor, že ustanovenie 16 ods. 13 zákona je v súčasnosti nadbytočné, pretože máme potrebnú právnu úpravu uvedenú v 16 ods. 5 zákona. Teda v súčasnosti zákon presne ustanovuje spôsob určenia preddavkov SZČO, a to nasledovne: a) Poistenec vykonával v rozhodujúcom období samostatnú zárobkovú činnosť (prostredníctvom pomernej časti základu dane, koeficientu a poistnej sadzby). Pozri 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona. Pozri aj 16 ods. 8 písm. b) a písm. c) zákona. b) Ak poistenec nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť v období uvedenom v 16 ods. 2 písm. b) zákona (v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom roku určenia preddavkov SZČO) alebo jeho základ dane v tomto období nie je známy, výšku preddavkov si určí táto osoba sama v medziach určených ustanovením 16 ods. 8 písm. b) a písm. c) zákona (pri čistej SZČO platenie preddavkov z minimálneho základu a pri SZČO, ktorá má zároveň postavenie zamestnanca 160 Ak ste s nami spokojní, povedzte to všetkým, ak ste s nami nespokojní, povedzte to nám. Píšte na sluzby@pp.sk.

163 alebo poistenca štátu, možnosť určenia nulových preddavkov na poistné). Pozri k tomu 16 ods. 5 zákona v spojení s 16 ods. 8 písm. b) a písm. c) zákona. Komentár k 16 ods. 14 Nie každý poistenec má podľa zákona o dani z príjmov povinnosť podať daňové priznanie. V tomto prípade nie je možné presne určiť vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie. Za tohto poistenca zdravotná poisťovňa nevykonáva ročné zúčtovanie poistného (s výnimkou prípadu, ak má poistenec príjem z dividend). V týchto prípadoch zákon ustanovuje fikciu, že preddavky, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie, sa pokladajú za poistné na zdravotné poistenie. Komentár k 16 ods. 16 až 18 Podmienky nároku na zníženie preddavkov o odpočítateľnú položku Odpočítateľná položka sa stala súčasťou systému platenia poistného na zdravotné poistenie od 1. januára 2015 s motiváciou znížiť poistné nízkopríjmovým zamestnancom. O odpočítateľnú položku sa znižuje vymeriavací základ zamestnanca takýto zamestnanec platí v dôsledku toho nižšie poistné na zdravotné poistenie. Nízkopríjmoví zamestnanci v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu majú aj nárok na nižšiu výšku preddavku na poistné. K pochopeniu problematiky je preto potrebné pozrieť aj komentár k 13a zákona. Je potrebné rozlišovať medzi nárokom na odpočítateľnú položku, ktorá znižuje vymeriavací základ zamestnanca za celý kalendárny rok ( 13a zákona), a nárokom na uplatnenie odpočítateľnej položky pri platení preddavkov, o ktorú sa znižuje preddavok na poistné u zamestnanca ( 16 ods. 16 až ods. 18 zákona). V praxi môže nastať situácia, že poistenec s nárokom na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov za jednotlivé kalendárne mesiace nebude mať nárok na zníženie vymeriavacieho základu o odpočítateľnú Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení položku za kalendárny rok, v dôsledku čoho bude musieť jeho zamestnávateľ i tento zamestnanec doplatiť po vykonaní ročného zúčtovania celé poistné alebo jeho časť. Túto povinnosť oznámi zdravotná poisťovňa platiteľovi poistného po vykonaní ročného zúčtovania. Príklad: Poistenec bol od 1. januára 2015 do 30. júna 2015 zamestnancom v pracovnom pomere u zamestnávateľa A s mesačnou odmenou 420 eur. Tento zamestnanec si uplatňoval nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Od 1. júla 2016 do 31. decembra 2015 bol tento poistenec zamestnancom v pracovnom pomere u zamestnávateľa B s mesačnou odmenou eur. Pretože u tohto poistenca je vymeriavací základ podľa 13 zákona dosiahnutý v rozhodujúcom období vyšší ako eur, odpočítateľná položka je 0 eur (pozri 13a ods. 4 druhá veta zákona). Zamestnávateľ A i tento poistenec budú musieť doplatiť po vykonaní ročného zúčtovania celé poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých v pracovnom pomere u zamestnávateľa A. Príklad: Poistenec bol od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 zamestnancom v pracovnom pomere s mesačnou odmenou 420 eur. Tento zamestnanec si uplatňoval nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Za december 2015 mu bol vyplatený príjem z predaja nehnuteľnosti v sume eur, ktorý sa považuje za základ dane podľa 8 zákona o dani z príjmov (a podľa 13 ods. 7 zákona vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca). Keďže u tohto poistenca je vymeriavací základ podľa 13 zákona, dosiahnutý v rozhodujúcom období, vyšší ako eur, odpočítateľná položka je 0 eur. Zamestnávateľ i tento poistenec budú musieť doplatiť po vykonaní ročného zúčtovania celé poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých v pracovnom pomere za kalendárny rok Tá istá situácia by nastala aj v prípade existencie iných príjmov poistenca, ktoré vstupujú do vymeriavacieho základu podľa 13 zákona. V praxi môže nastať aj opačná situácia, keď zamestnanec nemá nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri platení preddavku (napr. tento poistenec je zároveň aj SZČO), avšak po Z Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na 161

164 vykonaní ročného zúčtovania poistného mu vznikne nárok na odpočítateľnú položku. Preddavok na poistné sa znižuje o odpočítateľnú položku u zamestnancov: 1. v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu; nevzťahuje sa však na zamestnancov s odvodovou úľavou [zamestnancov podľa 11 ods. 7 písm. v) zákona]; ďalej budeme takéhoto zamestnanca označovať aj zamestnanec s nárokom na odpočítateľnú položku (podmienka uvedená v 16 ods. 1 zákona); Okruh zamestnancov s nárokom na odpočítateľnú položku je užší ako okruh zamestnancov podľa 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení. Odpočítateľná položka a nárok na zníženie preddavku o odpočítateľnú položku sa nevzťahuje napr. na vzťah zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, na vzťah osoby s odmenou za výkon funkcie atď. Odpočítateľná položka sa vzťahuje len na vzťah zamestnanca v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. 2. s príjmom zo zárobkovej činnosti zamestnanca podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až ods. 4 zákona, ktorý dosiahol zamestnanec v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky); Aby si mohol zamestnanec uplatniť odpočítateľnú položku, musí mať príjem, a to príjem zo vzťahu zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku. Podmienka uvedená v 16 ods. 1 zákona. 3. s jedným zamestnávateľom, ktorí súčasne nie sú SZČO; Zamestnanec s nárokom na odpočítateľnú položku, ktorý mal v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov alebo bol súčasne SZČO, nemá v tomto kalendárnom mesiaci nárok na zníženie preddavkov o odpočítateľnú položku. Odpočítateľná položka sa však môže uplatniť pri ročnom zúčtovaní poistného (pozri komentár k 19 zákona). 4. ktorých úhrnný príjem v konkrétnom mesiaci nepresiahne určitú hranicu v súčasnosti, ak je príjem v konkrétnom mesiaci nižší ako 570 eur (podmienka vyplývajúca z 16 ods. 17 zákona); 5. ktorí si uplatnili nárok na odpočítateľnú položku (podmienka uvedená v 16 ods. 1 zákona). Zamestnanec s nárokom na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku pracovnoprávneho vzťahu a zmenu tejto skutočnosti do ôsmich dní odo dňa zmeny. Vzor tohto písomného oznámenia zamestnanca zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle. < Súvisiace prechodné ustanovenie 38eb ods. 1 zákona. Príklady k jednotlivým podmienkam na uplatnenie odpočítateľnej položky pri platení preddavku na poistné: Podmienka statusu zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku a podmienka príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky: Príklad (poistenec je SZČO): Poistenec bol v roku 2015 len v postavení SZČO. Tento poistenec nemá nárok na odpočítateľnú položku, bez ohľadu na výšku jeho príjmov z tejto činnosti. 162 Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Daňovej kaviarni na

165 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Príklad (poistenec je zamestnancom na základe dohody o práci): Poistenec vykonával v roku 2015 len prácu na základe dohody o pracovnej činnosti. Tento poistenec nemá nárok na odpočítateľnú položku, bez ohľadu na výšku jeho príjmov z tejto činnosti, pretože nie je vo vzťahu zamestnanca v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Poistenec vykonávajúci prácu na základe dohody o pracovnej činnosti sa síce považuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení (pozri 11 ods. 3 zákona) a z tohto vzťahu platí poistné na zdravotné poistenie, avšak nepovažuje sa za zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku. Príklad (poistenec je zamestnancom na účely platenia poistného, avšak nie je zamestnancom s nárokom na odpočítateľnú položku): Poistenec vykonával v roku 2015 funkciu poslanca obecného zastupiteľstva s mesačnou odmenou 100 eur. Tento poistenec nemá nárok na odpočítateľnú položku, bez ohľadu na výšku jeho príjmov z tejto činnosti, keďže nie je vo vzťahu zamestnanca v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Poistenec s príjmom zo závislej činnosti podľa 5 zákona o dani z príjmov sa síce považuje za zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení (pozri 11 ods. 3 zákona) a z tohto vzťahu platí poistné na zdravotné poistenie, avšak nepovažuje sa za zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku. Príklad (poistenec bol časť kalendárneho roka zamestnancom s odvodovou úľavou): Poistenec mal postavenie osoby podľa 11 ods. 7 zákona (zamestnanec s odvodovou úľavou) v mesiacoch január 2016 až marec Tento poistenec neplatil v týchto mesiacoch poistné na zdravotné poistenie. Od 1. apríla 2016 sa už nepovažuje za zamestnanca s odvodovou úľavou, ale za riadneho zamestnanca, ktorý platí poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca. V kalendárnych mesiacoch, v ktorých sa tento poistenec nepovažuje za osobu podľa 11 ods. 7 zákona, si môže zamestnanec uplatniť aj nárok na odpočítateľnú položku. Príklad (poistenec v pracovnom pomere má v kalendárnom mesiaci príjem z dividendy): Poistenec je zamestnanec v pracovnom pomere, uplatňuje si nárok na odpočítateľnú položku. Za mesiac máj 2016 bola tomuto zamestnancovi vyplatená dividenda v sume eur. Tento zamestnanec má nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov na poistné aj za mesiac máj 2016, pretože vyplatenie dividendy neovplyvňuje tento nárok (pretože podľa 16 ods. 17 zákona odpočítateľná položka pri platení preddavkov na poistné sa znižuje len o príjem, ktorý je vymeriavacím základom podľa 13 ods. 1 zákona príjem z dividendy vstupuje do vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 6 zákona). Príjem z dividendy však ovplyvňuje nárok na odpočítateľnú položku za kalendárny rok podľa 13a zákona. Po vykonaní ročného zúčtovania sa príjem z dividendy zahrnie do celkového vymeriavacieho základu poistenca, ktorý znižuje odpočítateľnú položku. V dôsledku toho môže nastať situácia, že zamestnávateľ i zamestnanec budú musieť doplatiť poistné na zdravotné poistenie. Príklad (poistencovi je vyplatený príjem po skončení pracovného pomeru): Poistenec bol zamestnancom v pracovnom pomere. Po skončení pracovného pomeru mu bol vyplatený príjem nižší ako 570 eur. Pri platení preddavku na poistné z tohto príjmu sa nemôže uplatniť odpočítateľná položka, keďže už v tomto čase nejde o zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, resp. obdobnom pracovnom vzťahu. Odpočítateľnú položku pri platení preddavkov nie je možné uplatniť ani v prípade, že tento poistenec je v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa odpočítateľná položka pri platení preddavku sa nemôže uplatniť pri viacerých zamestnávateľoch. Jedinou výnimkou by mohla byť situácia, ak by príjem z predchádzajúceho pracovného vzťahu vyplatil ten istý zamestnávateľ, aj keď poistenec má už s týmto zamestnávateľom nový pracovný vzťah. Vylučujúca statusová podmienka zamestnanec je vo vzťahu: a) len k jednému zamestnávateľovi a súčasne b) nie je SZČO v kalendárnom mesiaci uplatnenia nároku na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov na poistné: Z Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk. 163

166 Príklad (pracovný pomer a SZČO): Poistenec je zamestnanec v pracovnom pomere, uplatňuje si nárok na odpočítateľnú položku. Od mája 2016 vykonáva zároveň činnosť SZČO. Tento poistenec nemá nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavku na poistné za máj 2016 a nasledujúce kalendárne mesiace, keďže od mája 2016 je aj v postavení SZČO. Tento poistenec však môže mať znížený vymeriavací základ zamestnanca o odpočítateľnú položku na základe ročného zúčtovania poistného (pozri 13a zákona). Príklad (pracovný pomer a dohoda o práci u iného zamestnávateľa): Poistenec je zamestnanec v pracovnom pomere po celý rok 2016, uplatňuje si nárok na odpočítateľnú položku. V mesiaci február 2016 a marec 2016 zároveň vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti u iného zamestnávateľa. Tento poistenec nemá v mesiacoch február 2016 a marec 2016 nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavku na poistné, keďže má v týchto kalendárnych mesiacoch viac ako jedného zamestnávateľa. Tento poistenec však môže mať znížený vymeriavací základ zamestnanca o odpočítateľnú položku (v ktorom bude zohľadnená aj výška príjmu za február 2016 a za marec 2016) na základe ročného zúčtovania poistného (pozri 13a zákona). Príklad (pracovný pomer a nepravidelný príjem u iného zamestnávateľa): Poistenec je zamestnanec v pracovnom pomere po celý rok 2016, uplatňuje si nárok na odpočítateľnú položku. V júni 2016 mu iný zamestnávateľ vyplatí nepravidelný príjem v sume 100 eur a na jeden deň ho prihlási na zdravotné poistenie ako zamestnanca s kódom 2Y. V mesiaci jún 2016 nemá tento zamestnanec nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavku na poistné. Tento poistenec však môže mať znížený vymeriavací základ zamestnanca o odpočítateľnú položku (v ktorom bude zohľadnená aj výška príjmu za jún 2016) na základe ročného zúčtovania poistného. Príklad (pracovný pomer a dohoda o práci u toho istého zamestnávateľa): Poistenec je zamestnanec v pracovnom pomere po celý rok 2016, má dohodnutú mesačnú mzdu 420 eur a uplatňuje si nárok na odpočítateľnú položku. V mesiaci jún 2016 tento poistenec vykonáva zároveň prácu na základe dohody o vykonaní práce u toho istého zamestnávateľa, dohodnutá odmena je v sume 80 eur. Celkový úhrnný príjem z oboch vzťahov nepresiahne sumu 570 eur. Tento poistenec má nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavku na poistné aj v mesiaci jún 2016, keďže má aj v tomto kalendárnom mesiaci iba jedného zamestnávateľa. Odpočítateľnú položku však je možné uplatniť len na príjem z pracovného pomeru, pričom na zníženie odpočítateľnej položky sa bude posudzovať celkový príjem (teda súčet príjmu z pracovného pomeru a z dohody o práci). Celkový úhrnný príjem za jún 2016: 420 eur + 80 eur = 500 eur Zníženie odpočítateľnej položky: 2 x (500 eur 380 eur) = 2 x 120 eur = 240 eur Odpočítateľná položka podľa ods. 17: 380 eur 240 eur = 140 eur Keďže príjem z pracovného pomeru (420 eur) je vyšší ako suma 380 eur, nepoužije sa ods. 18 prvá veta a odpočítateľná položka zostáva v sume 140 eur. Základ na platenie preddavkov: (príjem z pracovného pomeru odpočítateľná položka) + príjem z dohody o práci: (420 eur 140 eur) + 80 eur = 280 eur + 80 eur = 360 eur Preddavky na poistné sa platia (4 % + 10 %) z 360 eur Preddavky zamestnanca = 4 % z 360 eur = 14,4 eura Preddavky zamestnávateľa = 10 % z 360 eur = 36 eur Príklad 2 (pracovný pomer a dohoda o práci u toho istého zamestnávateľa): Poistenec je zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas po celý rok 2016, má dohodnutú mesačnú mzdu 200 eur a uplatňuje si nárok na odpočítateľnú položku. V mesiaci jún 2016 vykonáva zároveň prácu na základe dohody o vykonaní práce u toho istého zamestnávateľa, dohodnutá odmena je v sume 60 eur. Celkový úhrnný príjem z oboch vzťahov nepresiahne sumu 570 eur. Tento poistenec má nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavku na poistné aj v mesiaci jún 2016, keďže má aj v tomto 164 Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na

167 kalendárnom mesiaci iba jedného zamestnávateľa. Odpočítateľnú položku však je možné uplatniť len na príjem z pracovného pomeru: Celkový úhrnný príjem za jún 2016: 200 eur + 60 eur = 260 eur Celkový úhrnný príjem je nižší ako 380 eur nepoužije sa ods. 17 Príjem z pracovného pomeru (200 eur) je nižší ako 380 eur, preto sa použije ods. 18 prvá veta, podľa ktorého je odpočítateľná položka v týchto prípadoch vo výške príjmu z pracovného pomeru (200 eur). Odpočítateľná položka znižuje len príjem z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky), neznižuje príjem z dohody o práci. Preddavky na poistné sa z príjmu z pracovného pomeru neplatia. Preddavky na poistné sa však platia z odmeny z dohody o vykonaní práce. Preddavky na poistné sa platia (4 % + 10 %) zo 60 eur Preddavky zamestnanca = 4 % zo 60 eur = 2,4 eura Preddavky zamestnávateľa = 10 % zo 60 eur = 6 eur Príklad (pracovný pomer a príjem z funkcie konateľa u toho istého zamestnávateľa): Poistenec je zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas po celý rok 2016, má dohodnutú mesačnú mzdu 300 eur a uplatňuje si nárok na odpočítateľnú položku. Okrem toho pre toho istého zamestnávateľa vykonáva funkciu konateľa s príjmom 100 eur. Tento poistenec má nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavku na poistné, keďže má iba jedného zamestnávateľa a celkový príjem nepresahuje 570 eur. Odpočítateľnú položku je možné uplatniť len na príjem z pracovného pomeru, pričom pre zníženie odpočítateľnej položky sa posudzuje celkový úhrnný príjem: Celkový úhrnný príjem: 300 eur eur = 400 eur Zníženie odpočítateľnej položky: 2 x (400 eur 380 eur) = 2 x 20 eur = 40 eur Odpočítateľná položka: 380 eur 40 eur = 340 eur Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Príjem z pracovného pomeru (300 eur) je nižší ako 380 eur, preto sa použije ods. 18 prvá veta, podľa ktorého je odpočítateľná položka v týchto prípadoch vo výške príjmu z pracovného pomeru (300 eur). Odpočítateľná položka znižuje len príjem z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky), avšak neznižuje príjem z funkcie konateľa. Preddavky na poistné sa z príjmu z pracovného pomeru neplatia. Preddavky na poistné sa však platia z odmeny za výkon funkcie konateľa. Preddavky na poistné sa platia (4 % + 10 %) zo 100 eur. Preddavky zamestnanca = 4 % zo 100 eur = 4 eurá Preddavky zamestnávateľa = 10 % zo 100 eur = 10 eur Podmienka uplatnenia nároku na odpočítateľnú položku Príklad: Poistenec v pracovnom pomere má oznámiť svojmu zamestnávateľovi nárok na odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov na poistné. Túto povinnosť má vykonať do ôsmich dní odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo ôsmich dní odo dňa zmeny v nároku na odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov na poistné (pozri 23 ods. 6 zákona). Ak tento zamestnanec nepodpíše Oznámenie zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku, potom nemá nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri určení preddavku na poistné. Ak sa však po vykonaní ročného zúčtovania poistného zistí, že nárok na odpočítateľnú položku u poistenca vznikol, potom výšku odpočítateľnej položky a celkové poistné určí priamo zdravotná poisťovňa (bez ohľadu na to, či zamestnanec podpísal alebo nepodpísal oznámenie). Príklad: Zamestnávateľ predložil svojmu zamestnancovi na podpísanie Oznámenie zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku, keďže zamestnávateľ nemal vedomosť o tom, že by jeho zamestnanec bol SZČO, resp. bol zamestnaný aj u iného zamestnávateľa. Jeho zamestnanec mu odmietol toto oznámenie podpísať. Bez oznámenia podpísaného zamestnancom nie je možné uplatniť odpočítateľnú položku na mesačné preddavky. Ak sa však po vykonaní ročného zúčtovania poistného zistí, že nárok na odpočítateľnú Z Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk. 165

168 položku u poistenca vznikol, potom výšku odpočítateľnej položky a celkové poistné určí priamo zdravotná poisťovňa (bez ohľadu na to, či zamestnanec podpísal alebo nepodpísal oznámenie). Prípadný preplatok na poistnom zdravotná poisťovňa vráti po vykonaní ročného zúčtovania platiteľovi poistného zamestnávateľovi, ktorý ho má povinnosť následne zúčtovať svojmu zamestnancovi (pozri 19 ods. 18 zákona). Podmienka maximálnej výšky úhrnného príjmu v kalendárnom mesiaci (menej ako 570 eur) 1. Výška odpočítateľnej položky u poistenca, ktorý bol počas celého kalendárneho mesiaca v postavení zamestnanca s nárokom na odpočítateľnú položku pri platení preddavku na poistné: Príklad: a) Pri úhrnnom príjme najviac do 380 eur odpočítateľná položka je vo výške tohto príjmu. Zamestnanec v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 300 eur si uplatnil nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Keďže je príjem zamestnanca nižší ako 380 eur (300 eur < 380 eur), výška odpočítateľnej položky je vo výške tohto príjmu. Tento zamestnanec a jeho zamestnávateľ vôbec neplatia preddavky na poistné. Príklad: b) Pri úhrnnom príjme nad 380 eur do 570 eur odpočítateľná položka 380 eur sa s rastom úhrnného príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci znižuje o dvojnásobok časti tohto príjmu, ktorá prevyšuje 380 eur; výsledná odpočítateľná položka však môže byť maximálne vo výške príjmu z pracovného pomeru (obdobného vzťahu). Zamestnanec v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 500 eur si uplatnil nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Zníženie odpočítateľnej položky: 2 x (500 eur 380 eur) = 2 x 120 eur = 240 eur Odpočítateľná položka: 380 eur 240 eur = 140 eur Základ na platenie preddavkov: príjem odpočítateľná položka: 500 eur 140 eur = 360 eur Preddavky na poistné sa platia (4 % + 10 %) z 360 eur Preddavky zamestnanca = 4 % z 360 eur = 14,4 eura Preddavky zamestnávateľa = 10 % z 360 eur = 36 eur c) Pri úhrnnom príjme najmenej 570 eur odpočítateľná položka je 0 eur. Skúška správnosti: Zamestnanec v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 570 eur si uplatnil nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Zníženie odpočítateľnej položky: 2 x (570 eur 380 eur) = 2 x 190 eur = 380 eur Odpočítateľná položka: 380 eur 380 eur = 0 eur Preddavky na poistné sa platia z celého príjmu 570 eur Výpočet odpočítateľnej položky pri viacerých príjmoch u jedného zamestnávateľa: Pri výpočte odpočítateľnej položky najprv vypočítame odpočítateľnú položku zníženú vzhľadom na výšku celkového príjmu (ods. 17). Následne porovnáme výšku príjmu z pracovného pomeru a sumu 380 eur a použijeme nižšiu sumu (ods. 18 prvá veta). Následne porovnáme odpočítateľnú položku určenú podľa ods. 17 a odpočítateľnú položku určenú podľa ods. 18 prvá veta a použijeme nižšiu odpočítateľnú položku. To znamená, že ustanovenie 16 ods. 18 prvá veta je potrebné aplikovať vo väzbe na ustanovenie 16 ods. 17. Ak nastane situácia, že odpočítateľná položka po vykonaní úprav podľa odseku 17 bude 166 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

169 určená v nižšej sume, ako je suma príjmu z pracovného pomeru, ponecháva sa v tejto nižšej výške (nezvyšuje sa na sumu príjmu z pracovného pomeru, čo by nastalo, ak by sme aplikovali odsek 18 prvá veta samostatne). Ak je však odpočítateľná položka po vykonaní úprav podľa odseku 17 určená vo vyššej sume, ako je suma príjmu z pracovného pomeru, je suma odpočítateľnej položky vo výške príjmu z pracovného pomeru a poistenec neplatí z tohto vzťahu poistné na zdravotné poistenie. Príklad: Poistenec bol v apríli 2016 zamestnaný na základe pracovného pomeru na kratší pracovný čas so mzdou 200 eur a zároveň pre toho istého zamestnávateľa vykonával prácu na základe dohody o práci s odmenou 300 eur. Odpočítateľnú položku pri platení preddavku možno uplatniť len preto, že práca na dohodu o práci je vykonávaná k tomu istému zamestnávateľovi (v inom prípade by sa odpočítateľná položka mohla uplatniť len po vykonaní ročného zúčtovania poistného). Celkový príjem poistenca = príjem z pracovného pomeru a príjem z dohody = 200 eur eur = 500 eur Zníženie odpočítateľnej položky (ods. 17): 2 x (500 eur 380 eur) = 2 x 120 eur = 240 eur Odpočítateľná položka podľa ods. 17: 380 eur 240 eur = 140 eur Porovnanie príjmu z pracovného pomeru a sumy 380 eur (ods. 18 prvá veta): 200 eur < 380 eur odpočítateľná položka podľa ods. 18 prvá veta je vo výške príjmu v sume 200 eur Použijeme nižšiu odpočítateľnú položku: 140 eur < 200 eur 140 eur Odpočítateľná položka bude v sume 140 eur. Základ na platenie preddavkov z príjmu z pracovného pomeru: príjem z pracovného pomeru odpočítateľná položka = 300 eur 140 eur = 160 eur Preddavky na poistné sa platia zo základu 160 eur z príjmu z pracovného pomeru a zo základu 200 eur z dohody o práci. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Príklad: Poistenec bol v apríli 2016 zamestnaný na základe pracovného pomeru na kratší pracovný čas so mzdou 100 eur a zároveň pre toho istého zamestnávateľa vykonával prácu na základe dohody o práci s odmenou 400 eur. Celkový príjem poistenca = príjem z pracovného pomeru a príjem z dohody = 100 eur eur = 500 eur Zníženie odpočítateľnej položky (ods. 17): 2 x (500 eur 380 eur) = 2 x 120 eur = 240 eur Odpočítateľná položka podľa ods. 17: 380 eur 240 eur = 140 eur Porovnanie príjmu z pracovného pomeru a sumy 380 eur (ods. 18 prvá veta): 100 eur < 380 eur odpočítateľná položka je v sume 100 eur Použijeme nižšiu odpočítateľnú položku: 140 eur > 100 eur 100 eur Odpočítateľná položka bude v sume 100 eur. Základ na platenie preddavkov z príjmu z pracovného pomeru: príjem z pracovného pomeru odpočítateľná položka = 100 eur 100 eur = 0 eur Preddavky na poistné sa neplatia z príjmu z pracovného pomeru, avšak platia sa zo základu 400 eur z dohody o práci. 2. Výška odpočítateľnej položky u poistenca, ktorý nebol zamestnancom s nárokom na odpočítateľnú položku počas celého kalendárneho mesiaca: V týchto prípadoch sa odpočítateľná položka alikvotne znižuje v závislosti od počtu kalendárnych dní mesiaca, v ktorých poistenec nebol zamestnanec s nárokom na odpočítateľnú položku ( pomerné zníženie odpočítateľnej položky ). Pri výpočte odpočítateľnej položky najprv vypočítame odpočítateľnú položku zníženú vzhľadom na výšku celkového príjmu (ods. 17). Následne Z Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým mzdovým a personálnym informáciám. Volajte

170 porovnáme výšku príjmu z pracovného pomeru a sumu 380 eur a použijeme nižšiu sumu (ods. 18 prvá veta). Následne porovnáme odpočítateľnú položku určenú podľa ods. 17 a odpočítateľnú položku určenú podľa ods. 18 prvá veta a použijeme nižšiu odpočítateľnú položku. Napokon krátime odpočítateľnú položku alikvotne podľa počtu kalendárnych dní mesiaca, keď poistenec nebol zamestnanec s nárokom na odpočítateľnú položku (ods. 18 druhá veta). Príklad: Zamestnanec bol v pracovnom pomere od 16. apríla Tento zamestnanec si uplatnil nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Tento zamestnanec dosiahol príjem za apríl 2016 v sume 495 eur. Zníženie odpočítateľnej položky (ods. 17): 2 x (495 eur 380 eur) = 2 x 115 eur = 230 eur Nekrátená odpočítateľná položka za celý mesiac: 380 eur 230 eur = 150 eur Porovnanie príjmu v pracovnom pomere a sumy 380 eur (ods. 18 prvá veta): príjem z pracovného pomeru (495 eur) je vyšší ako 380 eur, preto sa použije odpočítateľná položka podľa ods. 17 (v sume 150 eur). Pomerné zníženie odpočítateľnej položky (ods. 18 druhá veta): 150 eur / 30 dní x 15 dní = 75 eur Preddavky na poistné sa platia (4 % + 10 %) len zo základu vypočítaného z rozdielu príjmu z pracovného pomeru a odpočítateľnej položky: 495 eur 75 eur = 420 eur Preddavky zamestnanca = 4 % zo 420 eur = 16,8 eura Preddavky zamestnávateľa = 10 % zo 420 eur = 42 eur Príklad: Zamestnanec bol v pracovnom pomere na dobu určitú do 15. mája Tento zamestnanec si uplatňoval nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov. Pracovný pomer skončil dňa 15. mája Od 16. mája 2016 je tento poistenec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (je poistenec štátu na účely platenia poistného na zdravotné poistenie). Tento poistenec dosiahol príjem za máj 2016 v sume 300 eur, pričom zamestnancom v pracovnom pomere bol 15 dní. Zníženie odpočítateľnej položky (ods. 17): celkový príjem neprevyšuje sumu 380 eur, teda odpočítateľná položka sa neznižuje a zostáva v sume 380 eur. Porovnanie príjmu v pracovnom pomere (300 eur) a sumy 380 eur (ods. 18 prvá veta): 300 eur < 380 eur odpočítateľná položka = príjem z pracovného pomeru = 300 eur Použijeme nižšiu odpočítateľnú položku: 380 eur > 300 eur 300 eur. Príjem za celý mesiac máj 2016 = nekrátená odpočítateľná položka = 300 eur Pomerné zníženie odpočítateľnej položky (ods. 18 druhá veta): 300 eur / 31 dní x 15 dní = 145,17 eura Preddavky na poistné sa platia (4 % + 10 %) len zo základu vypočítaného z rozdielu príjmu z pracovného pomeru a odpočítateľnej položky: 300 eur 145,17 eura = 154,83 eura. Preddavky zamestnanca = 4 % zo 154,83 eura Preddavky zamestnávateľa = 10 % zo 154,83 eura Pozor: Zamestnanci na kratší pracovný čas V prípade trvania pracovného pomeru počas celého kalendárneho mesiaca sa posudzuje len výška príjmu, nie rozsah pracovného úväzku. To znamená, že napr. zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas s príjmom 300 eur mesačne bude mať nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavkov v celom rozsahu (nezníženú podľa počtu dní). Pozor: Zamestnanci v pracovnom pomere, ktorí boli počas kalendárneho mesiaca dočasne práceneschopní V prípade, ak je zamestnanec považovaný za osobu podľa 11 ods. 7 písm. m) a s) zákona, počas týchto dní sa naďalej považuje za zamestnanca podľa 11 ods. 3 zákona a nárok na odpočítateľnú položku sa nekráti. Takýto postup vychádza z použitia analógie k ustanoveniu 13a ods. 3 prvá veta a vyplýva aj z ustanovenia 11 ods. 3 posledná veta zákona. 168 Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo.

171 Príklad: Poistenec je v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 500 eur a uplatňuje si nárok na odpočítateľnú položku pri platení preddavku na poistné. V apríli 2016 je dočasne práceneschopný od 11. apríla 2016 do 20. apríla Odpočítateľná položka sa uplatňuje v celom rozsahu (nekráti sa o počet dní dočasnej práceneschopnosti). 17 Splatnosť preddavku na poistné (1) Preddavok na poistné zamestnancov [ 11 ods. 1 písm. a)] a zamestnávateľov [ 11 ods. 1 písm. c)] je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné. (2) Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb [ 11 ods. 1 písm. b)] a platiteľov poistného podľa 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. (3) Samostatne zárobkovo činné osoby a poistenci podľa 11 ods. 2 môžu na základe písomnej dohody so zdravotnou poisťovňou zaplatiť preddavok na poistné vopred. (4) Preddavok na poistné platiteľa dividend za poistenca, ktorý má príjem z dividend, je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. (5) Za deň platby preddavku na poistné sa považuje a) pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu platiteľa poistného, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení b) pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba poštovou poukážkou, c) pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni. (6) Ak sa neuskutočnilo pripísanie platby preddavku na poistné na účet zdravotnej poisťovne v deň jeho splatnosti, preddavok na poistné je zaplatený včas, ak pri platbe a) bezhotovostným prevodom platiteľ poistného v prevodnom príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti preddavku na poistné, ako deň prevodu predpísaným spôsobom určil najneskôr posledný deň splatnosti preddavku na poistné; to neplatí, ak sa platba preddavku na poistné uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného, b) poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal preddavok na poistné najneskôr v posledný deň jeho splatnosti. (7) Platiteľ poistného je povinný bez zbytočného odkladu preukázať zdravotnej poisťovni na jej požiadanie včas uskutočnenú platbu preddavku na poistné podľa odseku 6. (8) Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úrade alebo výkazom nedoplatkov podľa 17a. 13) (9) Preddavok na poistné, ktorého platiteľom je štát, poukazuje ministerstvo zdravotníctva na účet zdravotnej poisťovne do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vo výške vypočítanej podľa 16 ods. 2 písm. e). Komentár k 17 Komentár k 17 ods. 1 až ods. 4, ods. 9 Z hľadiska zabezpečenia peňažných prostriedkov na úhradu zdravotnej starostlivosti na účtoch zdravotných poisťovní je potrebné zákonom stanoviť lehotu na zaplatenie preddavku na poistné splatnosť preddavku na poistné. Zákon Z Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na alebo volajte

172 rozlišuje rôznu lehotu splatnosti preddavku na poistné: a) Zamestnanec/zamestnávateľ preddavok je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Iba v prípade zamestnávateľa, ktorý má rôzne organizačné útvary s jednotlivo určenými dňami na výplatu mzdy, je stanovené, že preddavok na poistné je splatný u tohto zamestnávateľa v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kaledárny mesiac. Ide teda o deň totožný s dňom výplaty príjmov v organizačnom útvare, ktorý ako posledný z organizačných útvarov zamestnávateľa vypláca mzdu. Ak nie je deň výplaty u zamestnávateľa presne určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné. Príklad: Zamestnávateľ vypláca svojim zamestnancom mzdu vo výplatnom termíne určenom v kolektívnej zmluve na 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Preddavok na poistné je splatný za mesiac január 2016 dňa 15. februára 2016, za mesiac február 2016 dňa 15. marca 2016 atď. Príklad: Zamestnávateľ má 3 organizačné zložky. Organizačná zložka A vypláca mzdu 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, organizačná zložka B vypláca mzdu 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a organizačná zložka C vypláca mzdu 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Splatnosť všetkých preddavkov na poistné u tohto zamestnávateľa je určená na deň výplaty v organizačnej zložke, ktorá posledná vypláca mzdy v tomto prípade teda 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Napríklad preddavky za január 2016 sú splatné dňa 20. februára 2016 atď. Príklad: Zamestnávateľ neuzavrel kolektívnu zmluvu a zároveň tento zamestnávateľ nemá stanovené výplatné termíny so všetkými zamestnancami v pracovných zmluvách. Tento zamestnávateľ sa riadi pri výplate mzdy 129 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého je mzda za mesačné obdobie splatná najneskôr posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V praxi však vypláca mzdu konkrétnym zamestnancom v rôznych termínoch. Preddavok na poistné je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné, teda napr. za január 2016 dňa 29. februára 2016, za február 2016 dňa 31. marca 2016 atď. b) SZČO a samoplatiteľ preddavok na poistné je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Títo platitelia poistného však môžu na základe písomnej dohody so zdravotnou poisťovňou zaplatiť preddavok na poistné aj vopred. Príklad: SZČO platí preddavky na poistné za mesiac október 2015 najneskôr do 8. novembra 2015, za mesiac november 2015 najneskôr do 8. decembra 2015, za mesiac december 2015 najneskôr do 8. januára 2016 atď. Príklad: Samoplatiteľ platí preddavky na poistné za mesiac január 2016 najneskôr do 8. februára 2016, za mesiac február 2016 najneskôr do 8. marca 2016 atď. c) Platiteľ dividendy preddavok na poistné platiteľa dividend za poistenca, ktorý má príjem z dividend, je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Príklad: Obchodná spoločnosť vyplatila dividendu svojim dvom spoločníkom dňa 25. februára Preddavok na poistné musí platiteľ dividend zaplatiť do 8. marca d) Štát preddavky na poistné za poistencov štátu poukazuje ministerstvo zdravotníctva na účet zdravotnej poisťovne do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 170 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

173 Príklad: Ministerstvo zdravotníctva poukazuje preddavky na poistné za poistencov štátu za mesiac január 2016 do 20. januára 2016, za mesiac február 2016 do 20. februára 2016 atď. Komentár k 17 ods. 5 až ods. 8 V prípade, že platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné ani do zákonom stanoveného dňa splatnosti, potom si môže zdravotná poisťovňa uplatniť nárok na tento preddavok na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo výkazom nedoplatkov, a to aj spolu s nárokom na úrok z omeškania (pozri komentár k 18 zákona). Zdravotná poisťovňa si uplatňuje nárok na preddavok na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podaním návrhu na vydanie rozhodnutia platobným výmerom. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si na úrade nárok na poistné na verejné zdravotné poistenie a na úrok z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného. Zdravotná poisťovňa podáva návrh na úrade v písomnej alebo v elektronickej forme. Náležitosti návrhu sú uvedené aj v Metodickom usmernení úradu č. 06/ Podávanie návrhov na vydanie platobného výmeru zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného. Úhrada za vydanie platobného výmeru je stanovená vyhláškou MZ SR č. 765/2004 Z. z. pevnou sumou vo výške 5 eur. Zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na preddavok aj výkazom nedoplatkov (pozri komentár k 17a zákona). Príklad: SZČO mala zaplatiť preddavok na poistné za mesiac január 2016 najneskôr do 8. februára Tento platiteľ zaplatil preddavok v hotovosti v zdravotnej poisťovni až dňa 18. februára Za obdobie od 9. februára 2016 do 18. februára 2016 (10 dní) si môže zdravotná poisťovňa uplatniť nárok na úrok z omeškania z oneskorenej platby preddavku. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Tieto negatívne následky pre platiteľa poistného nenastanú, a to napriek nepripísaniu platby preddavku na poistné na účet zdravotnej poisťovne v deň jeho splatnosti, ak pri platbe: a) Bezhotovostným prevodom platiteľ poistného v prevodnom príkaze, ktorý dal predo dňom splatnosti preddavku na poistné, ako deň prevodu predpísaným spôsobom určil najneskôr posledný deň splatnosti preddavku na poistné; neplatí to však v prípadoch, ak sa platba uskutoční oneskorene z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného. Príklad: SZČO mal zaplatiť preddavok na poistné za mesiac január 2016 najneskôr do 8. februára Tento platiteľ zadal príkaz na úhradu dňa 7. februára 2016 (nedeľa), preddavok bol pripísaný až 9. februára 2016 (utorok). Napriek pripísaniu preddavku až po dni splatnosti zaplatil tento platiteľ preddavok včas, pretože príkaz na úhradu zadal predo dňom splatnosti preddavku a deň prevodu určil najneskôr posledný deň splatnosti preddavku na poistné. b) Poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal preddavok na poistné najneskôr v posledný deň jeho splatnosti ak sa v posledný deň splatnosti uskutočnila platba poštovou poukážkou. Príklad: SZČO mala zaplatiť preddavok na poistné za mesiac január 2016 najneskôr do 8. februára Tento platiteľ poukázal preddavok na poistné formou poštovej poukážky dňa 8. februára Napriek pripísaniu preddavku až po dni splatnosti zaplatil tento platiteľ preddavok včas, pretože platba poštovou poukážkou sa uskutočnila aspoň v posledný deň splatnosti. V týchto prípadoch sa považuje preddavok na poistné za zaplatený včas, napriek tomu, že platba preddavku na poistné nie je v deň splatnosti pripísaná na účte zdravotnej poisťovne. V prípade pripísania preddavku na účet zdravotnej poisťovne až po dni splatnosti môže vzniknúť Z Hľadáte aktuálne školenia z daní a účtovníctva? Kliknite na 171

174 pochybnosť ohľadom dátumu uskutočnenia platby prevodom na bankový účet alebo poštovou poukážkou. V týchto prípadoch je povinný platiteľ poistného bez zbytočného odkladu preukázať zdravotnej poisťovni na jej požiadanie včas uskutočnenú platbu preddavku na poistné. Táto povinnosť platiteľa poistného je zakotvená v 24 písm. f) zákona. Pri platbách v hotovosti v pokladnici zdravotnej poisťovne je dátum platby zrejmý všetkým účastníkom. Preddavok na poistné, zaplatený v hotovosti v zdravotnej poisťovni, je zaplatený včas, ak bol zaplatený v pokladnici zdravotnej poisťovne najneskôr v deň splatnosti preddavku. 17a Výkaz nedoplatkov (1) Zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. (2) Výkaz nedoplatkov obsahuje a) u právnickej osoby obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené, b) u fyzickej osoby meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú podnikať, výkaz nedoplatkov musí obsahovať aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené, c) výšku nedoplatkov podľa stavu účtu platiteľa poistného k určitému dňu vychádzajúcemu z údajov vykázaných platiteľom poistného alebo z kontrol vykonaných zdravotnou poisťovňou, z výšky preddavkov na poistné stanovenej podľa ustanovenia 20 ods. 5 a z úrokov z omeškania vypočítaných k tomuto dňu, d) deň, ku ktorému bola výška nedoplatkov zistená, e) rozpis výšky nedoplatkov podľa písmena c) na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený, f) číslo účtu príslušnej zdravotnej poisťovne, na ktorý musia byť nedoplatky uhradené, g) poučenie o možnosti podať námietky podľa odseku 4, h) označenie zdravotnej poisťovne, ktorá výkaz nedoplatkov vydala, dátum vydania, i) podpis alebo faksimile podpisu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (3) Platiteľ poistného sa vopred neupovedomuje o zostavení výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení. (4) Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. (5) Výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4. (6) Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. (7) Ak zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci. (8) Zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného. (9) Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. (10) Právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom. 51c) 172 Hľadáte aktuálne školenia z oblasti miezd a personalistiky? Kliknite na

175 (11) Zdravotná poisťovňa môže vo výkaze nedoplatkov okrem výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného podľa 19 uplatniť poplatok za jeho vydanie; poplatok nesmie presiahnuť sumu 10 eur. Poplatok je príjmom zdravotnej poisťovne. Komentár k 17a Zdravotná poisťovňa si dlžné poistné: a) z neodvedeného preddavku na poistné b) z nedoplatku alebo c) z úrokov z omeškania uplatňuje voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov písomným adresovaným právnym úkonom, majúcim právnu povahu rozhodnutia, ktoré môže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť (márnym uplynutím lehoty na podanie námietok), ale aj stratiť platnosť (v prípade podania námietok). Konanie o vydanie výkazu nedoplatkov je formou administratívneho konania vo verejnej správe, správneho konania v širšom zmysle, v ktorom zdravotná poisťovňa ako správny orgán vydáva výkaz nedoplatkov (právny akt majúci povahu rozhodnutia). Toto konanie je upravené výlučne v zákone o zdravotnom poistení a nevzťahuje sa naň Správny poriadok. Výkaz nedoplatkov má predovšetkým tieto náležitosti: a) Identifikácia subjektu platiteľa u právnickej osoby sa uvádza jej obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené; u fyzickej osoby sa uvádza jej meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo. Ak je platiteľom fyzická osoba oprávnená podnikať, výkaz nedoplatkov musí obsahovať aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. b) Identifikácia a ďalšie údaje zdravotnej poisťovne, ktorá výkaz vydala označenie zdravotnej poisťovne, podpis oprávnenej osoby a číslo účtu príslušnej zdravotnej poisťovne, na ktorý sa majú nedoplatky uhradiť. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení c) Ďalšie formálne náležitosti výkazu nedoplatkov: c1) dátum vydania výkazu, c2) poučenie o možnosti podať námietky proti výkazu. d) Materiálne náležitosti výkazu. d1) Rozpis výšky nedoplatkov na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený. Pri stanovení výšky nedoplatkov sa vychádza z údajov vykázaných platiteľom poistného alebo z kontrol vykonaných zdravotnou poisťovňou, prípadne z výšky preddavkov stanovených z priemernej mzdy (pozri komentár k 20 ods. 5 zákona) a z úrokov z omeškania vypočítaných k tomuto dňu. d2) Deň, ku ktorému sa určila výška nedoplatkov. e) Fakultatívne náležitosti výkazu uplatnenie poplatku za vydanie výkazu. Zdravotná poisťovňa môže vo výkaze nedoplatkov uplatniť poplatok za jeho vydanie; poplatok nesmie presiahnuť sumu 10 eur. Poplatok je príjmom zdravotnej poisťovne. Poplatok nemožno uplatniť pri výkaze nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného. Zdravotná poisťovňa nemá povinnosť vopred upovedomiť platiteľa poistného o tom, že zostavuje výkaz nedoplatkov, čo súvisí s tým, že výkaz nedoplatkov nie je definitívne rozhodnutie (v prípade podania námietok buď stráca platnosť podaním návrhu zo strany zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru alebo zrušením výkazu nedoplatkov vydaním nového výkazu nedoplatkov). Ďalšia platnosť výkazu nedoplatkov závisí najmä od toho, či platiteľ poistného podá proti nemu včas námietky. Zdravotná poisťovňa však môže zrušiť výkaz nedoplatkov aj z vlastného podnetu, v tomto prípade o tom písomne upovedomí platiteľa poistného. Lehota na úspešné uplatnenie námietok proti výkazu nedoplatkov je 15 dní odo dňa doručenia Z Nestihli ste niektoré z našich školení? Ako riešenie máme pre vás videoškolenia z daňovej, mzdovej a právnej oblasti a z oblasti verejnej správy. Informácie na alebo na tel. č

176 výkazu platiteľovi poistného. Námietky je potrebné doručiť zdravotnej poisťovni najneskôr posledný deň 15-dňovej lehoty alebo preukazným spôsobom podať na pošte. V prípade podania námietok je platiteľ poistného povinný uviesť v rámci tohto úkonu dôvod podania námietok. A) V prípade márneho uplynutia lehoty na podanie námietok nadobúda výkaz nedoplatkov právoplatnosť a je vykonateľný. Právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku. Zdravotná poisťovňa môže na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov vymáhať dlžnú sumu niektorým zo spôsobov exekúcie. B) V prípade včasného podania námietok platiteľom poistného sú možné (v závislosti od rozhodnutia zdravotnej poisťovne) dva scenáre: i) Zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie v tomto prípade zdravotná poisťovňa vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci výkaz. ii) Zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného nevyhovie v celom rozsahu v tomto prípade zdravotná poisťovňa podá návrh na vydanie platobného výmeru adresovaný Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to do 30 dní (v znení zákona účinného do 31. decembra 2015 to bolo len do 15 dní) od doručenia námietok zdravotnej poisťovni. Táto lehota má však podľa nášho názoru len poriadkový charakter. Nová (dlhšia) 30-dňová lehota na povinnosť zdravotnej poisťovne podať na úrad návrh na vydanie platobného výmeru má byť v prospech platiteľa, ako aj zdravotnej poisťovne, pretože umožňuje kvalifikovanejšie posúdiť námietky podané platiteľom. V minulosti sa stávalo, že zdravotná poisťovňa v záujme zachovania zákonnej lehoty nevyhovela námietkam platiteľa a radšej podala úradu návrh na vydanie platobného výmeru. Súčasťou návrhu na vydanie platobného výmeru sú námietky platiteľa poistného a stručné stanovisko zdravotnej poisťovne k podaným námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad sa začína akoby nové konanie, preto vydaný výkaz nedoplatkov stráca ex lege platnosť. 17b Doručovanie výkazu nedoplatkov (1) Výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom. (2) Za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. (3) Zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje a) právnickej osobe na adresu uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, b) samostatne zárobkovo činnej osobe na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri, obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, c) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností ( 23); fyzickej osobe aj na adresu poskytnutú z registra fyzických osôb, 51d) ak je odlišná od adresy oznámenej zdravotnej poisťovni. (4) Výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 3, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil 174 Nemôžete cestovať na školenia? Využite výhodné ročné predplatné videoškolení za 93,50 bez DPH alebo si videoškolenie objednajte jednotlivo za 20 bez DPH. Pre viac informácií volajte na tel. č

177 zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Komentár k 17b Z dôvodu, že výkaz nedoplatkov má právnu povahu rozhodnutia, ktoré zakladá právne vynútiteľnú povinnosť platiteľa poistného zaplatiť predpísanú sumu, a tiež z dôvodu, že výkaz nedoplatkov má podmienenú platnosť a až v prípade márneho uplynutia lehoty na podanie námietok nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, zákon striktne upravuje spôsob jeho doručovania. Z týchto dôvodov musí zdravotná poisťovňa preukázať jeho riadne doručenie. Za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje len doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom (dňom podpisu na doručenke). Aj pri doručovaní výkazu nedoplatkov sa uplatňuje fikcia doručenia, v zmysle ktorej sa za deň doručenia považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté (obdobne ako v správnom konaní alebo občianskom súdnom konaní pri doručovaní písomností zakladajúcich povinnosť/meniacich práva pre účastníka v konaní). Fikcia doručenia sa uplatňuje pri doručovaní výkazu aj v prípadoch, ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk bola zaslaná na všetky adresy platiteľa poistného (pozri ďalej) a po márnom doručovaní túto zásielku poštový prepravca vrátil zdravotnej poisťovni, v tomto prípade sa výkaz nedoplatkov považuje za doručený dňom vrátenia zásielky zdravotnej poisťovni, a to aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Výkaz nedoplatkov môže nadobudnúť záväzné právne účinky len v prípade, ak zdravotná poisťovňa preukáže doručenie výkazu na všetky z týchto eventuálnych adries platiteľa poistného: a) v prípade platiteľa fyzickej osoby: Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 1. doručenie na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení oznamovacích povinností platiteľa podľa 23 zákona, 2. na adresu poskytnutú z registra fyzických osôb, ak je odlišná od adresy oznámenej zdravotnej poisťovni zdravotným poisťovniam sa poskytujú z tohto registra údaje podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, 3. ak ide o doručovanie platiteľovi SZČO, potom sa výkaz nedoplatkov doručuje aj na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri, obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná. b) v prípade platiteľa právnickej osoby: 1. na adresu uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, 2. na poslednú adresu sídla, miesta podnikania oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení oznamovacích povinností platiteľa podľa 23 zákona. 18 Úroky z omeškania (1) Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné alebo nedoplatok riadne a včas, môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť na úrade 13) alebo výkazom nedoplatkov voči platiteľovi poistného okrem nároku na poistné podľa 17 ods. 8 aj nárok na úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania sa použije úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň splatnosti preddavku na poistné podľa 17 ods. 1 až 6 alebo nedoplatku podľa 19 ods. 9. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto Z Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup ku všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google play. 175

178 štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. (2) Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v 11 ods. 1 písm. b) a c) a v 11 ods. 2, ktorá je povinná odvádzať preddavok na poistné, v prípade omeškania z dôvodu zaplatenia preddavku na poistné do inej ako príslušnej zdravotnej poisťovne, v prípade omeškania z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy preddavku na poistné, a iných odôvodnených prípadoch znížiť alebo odpustiť úrok z omeškania podľa odseku 1 alebo podľa 17a ods. 1. Na toto konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. (3) Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v 11 ods. 1 písm. b) a c) a v 11 ods. 2, ktorá je povinná odvádzať poistné, povoliť splátky dlžných súm preddavku na poistné, nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a úrokov z omeškania z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy preddavku na poistné, nedoplatku a úrokov z omeškania, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm preddavku na poistné, nedoplatku a úrokov z omeškania schopná riadne plniť povinnosť platiť preddavky na poistné. Na konanie o povolení splátok sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. (4) V prípade nedodržania termínu splátky určeného príslušnou zdravotnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila príslušná zdravotná poisťovňa, stáva sa splatnou celá suma dlžného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania. Komentár k 18 Komentár k 18 ods. 1 Neodvedenie preddavku na poistné/nedoplatku v stanovenej lehote splatnosti, prípadne ich neodvedenie vôbec má pre platiteľa viaceré negatívne následky. V niektorých prípadoch má poistenec nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť (pozri komentár k 9 zákona). Ďalším negatívnym následkom neodvedenia preddavku na poistné/nedoplatku v stanovenej lehote splatnosti, prípadne ich neodvedenia vôbec je, že zdravotná poisťovňa si môže uplatňovať voči platiteľovi okrem dlžnej sumy aj úrok z omeškania. Zdravotná poisťovňa si uplatňuje nárok na úrok z omeškania spolu s dlžnou sumou, a to formou výkazu nedoplatkov alebo v prípade podania námietok uplatnením na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou formou návrhu na vydanie platobného výmeru (pozri komentár k 17 zákona). Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania. Zákon o zdravotnom poistení stanovuje minimálnu výšku úroku z omeškania uplatňuje sa najmenej ročná úroková sadzba 15 %. V zásade sa pri úroku z omeškania uplatňuje štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej: a) v deň splatnosti preddavku na poistné pri dlžnej sume preddavku na poistnom, b) v deň splatnosti nedoplatku z ročného zúčtovania poistného pri nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a ak takto určená ročná úroková miera nedosiahne ani 15 %, použije sa ročná úroková sadzba 15 %. Štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB je vyšší ako 15 % v prípade, že základná úroková sadzba ECB je vyššia ako 3,75 % (15 % / 4 = 3,75 %). Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike. Od 15. októbra 2008 neprekročila táto sadzba 3,75 % (sadzba v období od 15. októbra 2008 do 12. novembra 2008) 176 Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch.

179 a odvtedy bola táto sadzba len v nižších hodnotách. Preto možno povedať, že pri výpočte úroku z omeškania v zdravotnom poistení sa dlhodobo používa úročenie 15 % ročne. Príklad: SZČO neodviedla včas preddavok na poistné za november 2015 v sume 57,68 eura. Preddavok mala odviesť do 8. decembra 2015, avšak tento preddavok bol odvedený až 20. januára Zdravotná poisťovňa vypočítala úrok z omeškania z dlžnej sumy 57,68 eura a počtu dní v omeškaní (43 dní) s ročnou úrokovou sadzbou 15 %. úrok z omeškania = 43 / 365 x 0,15 x 57,68 eura = 1,01 eura Tento platiteľ bude musieť odviesť okrem dlžnej sumy preddavku 57,68 eura aj úrok z omeškania v sume 1,01 eura. Komentár k 18 ods. 2 Zdravotná poisťovňa môže platiteľovi poistného v postavení SZČO, zamestnávateľa alebo samoplatiteľa úrok z omeškania v niektorých prípadoch znížiť alebo odpustiť (avšak nie je povinná to urobiť). Na zníženie alebo odpustenie úroku z omeškania zo strany zdravotnej poisťovne nemá dlžník právny nárok. Zníženie alebo odpustenie úroku z omeškania závisí výlučne na rozhodnutí zdravotnej poisťovne, ak sú splnené tieto predpoklady: a) omeškanie vzniklo z dôvodu zaplatenia preddavku na poistné do inej ako príslušnej zdravotnej poisťovne, b) omeškanie vzniklo z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy preddavku na poistné, c) v iných odôvodnených prípadoch. Keďže zdravotná poisťovňa môže znížiť alebo celkom odpustiť úrok z omeškania podľa zákona aj v iných odôvodnených prípadoch, je v praxi úplne na zvážení zdravotnej poisťovne, či úrok z omeškania zníži, resp. odpustí. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Príslušná zdravotná poisťovňa nemôže znížiť alebo odpustiť úrok z omeškania z vlastnej iniciatívy, ale len na základe písomnej žiadosti osoby, ktorá je povinná odvádzať preddavok na poistné (teda zamestnávateľa, SZČO alebo samoplatiteľa). Odpustiť alebo znížiť nie je možné dlžné poistné, resp. preddavok na poistné, odpustenie alebo zníženie prichádza do úvahy len pri úrokoch z omeškania. Odpustenie alebo zníženie úrokov z omeškania prichádza do úvahy nielen pri úrokoch z dlžných preddavkov na poistné, ale aj pri úrokoch vyplývajúcich z nezaplateného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Komentár k 18 ods. 3 a ods. 4 Zdravotná poisťovňa môže (avšak nie je povinná) povoliť splátky dlžných súm preddavku na poistné, nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a úrokov z omeškania výlučne z dôvodu platobnej neschopnosti platiteľa poistného v postavení zamestnávateľa, SZČO alebo samoplatiteľa. Z iných dôvodov nie je možné povoliť splátky dlžných súm. Okrem toho musí byť splnená podmienka, že v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm už príslušný platiteľ je schopný riadne si plniť povinnosť platiť preddavky na poistné. Ďalej musí byť splnená podmienka, že možno odôvodnene predpokladať, že príslušný platiteľ bude schopný zaplatiť dlžné sumy v lehote do deviatich mesiacov. Ďalšie podmienky si môže určiť príslušná zdravotná poisťovňa (pretože na povolenie splátok nie je právny nárok). Príslušná zdravotná poisťovňa nemôže povoliť splátky týchto dlžných súm z vlastnej iniciatívy, ale len na základe písomnej žiadosti platiteľa poistného. Ak zdravotná poisťovňa povolí splácať dlžnú sumu v splátkach, odkladá sa splatnosť častí dlžnej sumy do termínu jednotlivých splátok. V prípade nedodržania termínu splátky určeného príslušnou Z Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch. 177

180 zdravotnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy niektorej z jednotlivých splátok, určenej príslušnou zdravotnou poisťovňou, sa však stáva splatnou celá dlžná suma. Ak zdravotná poisťovňa povolí dlžníkovi platiteľovi poistného splácať dlžnú sumu v splátkach, odkladá sa splatnosť častí dlžnej sumy do termínu jednotlivých splátok. Otázkou je, či v prípade uzavretia dohody o splátkach môže zdravotná poisťovňa uplatňovať úrok z omeškania z dlžnej sumy (zákon o zdravotnom poistení to neupravuje).sme toho názoru, že v týchto prípadoch sa použije všeobecná právna úprava o záväzkoch uvedená v 521 Občianskeho zákonníka: ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť. Teda v prípade uzavretia dohody o splátkach nevzniká nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy poistného, ibaže by sa to výslovne dohodlo v dohode o splátkach (pozri k tomu aj rozhodnutie Okresného súdu Zvolen spis. zn. 15C/46/2014 zo dňa 4. decembra 2014). V prípade nedodržania termínu splátky určeného príslušnou zdravotnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy niektorej z jednotlivých splátok, ako určila príslušná zdravotná poisťovňa, sa však stáva splatnou celá dlžná suma a následne je možné opätovne uplatňovať úroky z omeškania. Napriek uzatvoreniu dohody o plnení dlhu v splátkach zdravotná poisťovňa naďalej zverejňuje identifikáciu dlžníka v zozname dlžníkov dostupnom na internetovej stránke (pozri 25a zákona). Až po uhradení celej dlžnej sumy zdravotná poisťovňa vymaže dlžníka z tohto zoznamu. Počas platnosti splátkového kalendára má poistenec dlžník nárok na úhradu kompletnej zdravotnej starostlivosti, a to aj napriek tomu, že bude zverejnený v zozname dlžníkov. 19 Ročné zúčtovanie poistného (1) Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca, a) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol poistencom, ktorý má príjem z dividend, nebol zamestnancom, ktorého príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky sa znížil alebo mal znížiť o odpočítateľnú položku, a súčasne v čase, keď bol 1. platiteľom poistného podľa 11 ods. 2, jeho príjem podľa 13 ods. 7 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa 13 ods. 10 a 11, 2. zamestnancom, jeho príjmy podľa 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo a ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. c) až e), 3. zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy podľa 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. c) až e), b) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde vykonával zárobkovú činnosť a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) až e), c) ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie okrem poistenca, ktorý má príjem z dividend, alebo d) ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, e) ktorý počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka bol súčasne zamestnancom len u jedného zamestnávateľa a 178 Potrebujete byť v obraze? PP noviny vás každý mesiac informujú o pripravovaných a realizovaných zmenách v legislatíve SR. Stačí sledovať svoj .

181 1. jeho príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky sa znižoval o odpočítateľnú položku ( 16 ods. 16 až 18), 2. jeho príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky v každom kalendárnom mesiaci bol nižší ako 380 eur alebo nebol nižší ako 380 eur a súčasne nebol vyšší ako 570 eur a 3. nemal iný príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1. (2) Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. (3) Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len preplatok ) a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené podľa 20, oznámené podľa 22 až 24 alebo oznámené podľa 29b ods. 6 až 8. (4) Ak zdravotná poisťovňa neeviduje do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, všetky údaje potrebné na určenie preddavkov na poistné pre vykonanie ročného zúčtovania poistného, je oprávnená primerane postupovať podľa 20 ods. 5. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (5) Ak zdravotná poisťovňa neeviduje do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, všetky údaje potrebné na určenie kategórie poistenca ako platiteľa poistného, dotknutý poistenec sa na účely vykonania ročného zúčtovania poistného zdravotnou poisťovňou považuje za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2. (6) Ak sú údaje vykázané alebo určené podľa 20, oznámené podľa 22 až 24 alebo oznámené podľa 29b ods. 6 až 8 preukazujúce rovnakú skutočnosť rozdielne, zdravotná poisťovňa vychádza prednostne z údajov, ktoré jej boli vykázané alebo určené podľa 20 a oznámené podľa 22 až 24. (7) Ak zdravotná poisťovňa neeviduje žiadne údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania poistného, postupuje pri určení preddavkov na poistné jednotlivých platiteľov poistného podľa 20 ods. 5. (8) Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná poisťovňa zašle v lehote podľa odseku 2 písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa 11 ods. 2. Oznámenie obsahuje najmä údaje o výške preplatku, vymeriavacom základe, výške zaplatených preddavkov na poistné alebo výške preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom, výške preddavku na poistné, ktorý je poistenec povinný odvádzať na základe výsledku ročného zúčtovania poistného, a ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vykonanie ročného zúčtovania poistného a poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12. (9) Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia 17a ods. 3 až 11 platia rovnako. Z Novinka v daňovej pohotovosti najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup do daňovej pohotovosti. 179

182 (10) Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, oznámenie podľa odseku 8, nové oznámenie podľa odseku 13 alebo výkaz nedoplatkov podľa odseku 9 za zamestnanca zdravotná poisťovňa zasiela poistencovi. Ak poistenec nie je v lehote podľa odseku 2 zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, zdravotná poisťovňa zašle oznámenie podľa odseku 8, nové oznámenie podľa odseku 13 alebo výkaz nedoplatkov podľa odseku 9 tomuto poistencovi aj všetkým posledným zamestnávateľom. (11) Na doručovanie oznámenia podľa odseku 8, nového oznámenia podľa odseku 13 a výkazu nedoplatkov podľa odseku 9 sa primerane vzťahujú ustanovenia o doručovaní výkazu nedoplatkov podľa 17b. (12) Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa 17a. (13) Ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 zistí, že výsledkom mal byť preplatok v inej výške, než aká bola uvedená v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie podľa odseku 8, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti takému novému oznámeniu nemožno podať nesúhlasné stanovisko. Pôvodné oznámenie môže zrušiť zdravotná poisťovňa aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného. (14) Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu alebo ak poistenec nie je v lehote podľa odseku 2 zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, je nedoplatok za zamestnanca povinný odviesť priamo poistenec. (15) Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9; ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak je poistenec stále jeho zamestnancom. (16) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 alebo doručenia nového oznámenia podľa odseku 13. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, môže si platiteľ poistného, jeho právny nástupca alebo poistenec, ktorému vznikol preplatok, uplatniť nárok na tento preplatok na úrade; 13) za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ak ho o to zamestnanec požiada. Ak platiteľ poistného, ktorým je zamestnávateľ, zanikol bez právneho nástupcu, preplatok za zamestnávateľa sa nevracia. Zdravotná poisťovňa uhradí preplatok na účet platiteľa poistného, právneho nástupcu platiteľa poistného alebo poistenca, a ak účet nemá, tak poštovou poukážkou. (17) Ak výška preplatku alebo nedoplatku nedosiahne najmenej 5 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok nevzniká; v takom prípade výsledok ročného zúčtovania poistného oznamuje zdravotná poisťovňa poistencom a platiteľom poistného do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý bolo ročné zúčtovanie poistného vykonané, elektronicky prostredníctvom internetového portálu alebo elektronickej podateľne alebo v listinnej podobe. (18) Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok alebo nedoplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12, doručenia nového oznámenia podľa odseku 13 alebo nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku Novinka v mzdovej pohotovosti najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup do mzdovej pohotovosti.

183 (19) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov 52) a podať ho ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 15. novembra nasledujúceho kalendárneho roka. K ročnému zúčtovaniu priloží skutočný denný počet poistencov štátu podľa 11 ods. 7 za predchádzajúci kalendárny rok. Na účely ročného zúčtovania poistného plateného štátom sa počet poistencov štátu zaokrúhľuje na celé čísla nadol a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. (20) Ak má platiteľ poistného na základe oznámenia daňovému úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Doklad o oznámení daňovému úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie ročného zúčtovania podľa odseku 1. Nedoplatok alebo preplatok ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov od tohto dňa. Ak nebude nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania ( 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté. (21) Na účely ročného zúčtovania poistného sa za príslušnú zdravotnú poisťovňu považuje zdravotná poisťovňa, ktorá bola príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca v tom kalendárnom roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. (22) Príslušnosť zdravotnej poisťovne na ročné zúčtovanie poistného pri prevode poistného kmeňa upravuje osobitný predpis. 52a) Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (23) Vzor ročného zúčtovania poistného, podrobnosti o platení preddavkov na poistné, preplatkov a nedoplatkov, ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Komentár k 19 Komentár k 19 ods. 1 Poistenec platí v priebehu kalendárneho roka preddavky na poistné, ktoré však nemusia zodpovedať poistnému zo skutočných príjmov dosiahnutých v danom kalendárnom roku. Preto sa vykonáva ročné zúčtovanie poistného. Výsledkom ročného zúčtovania poistného môže byť preplatok alebo nedoplatok na poistnom. Preplatok vzniká vtedy, ak bola na preddavkoch na poistnom zaplatená vyššia suma ako skutočné poistné určené z vymeriavacieho základu. Nedoplatok vzniká vtedy, ak bola na preddavkoch na poistnom zaplatená nižšia suma ako skutočné poistné určené z vymeriavacieho základu. Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok má zdravotná poisťovňa, ktorá bola príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca v tom kalendárnom roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. V minulosti vykonávali ročné zúčtovanie poistného samotní poistenci. Na základe zákona č. 133/2011 Z. z. účinného od 1. mája 2011 sa zaviedlo, že ročné zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa prvýkrát za kalendárny rok 2011 (pozri 37 ods. 3 zákona). Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie poistného za každého svojho poistenca (okrem ustanovených výnimiek), a ak mal tento poistenec zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. Zákon vymenúva negatívny okruh poistencov, za ktorých zdravotná poisťovňa nie je povinná vykonávať ročné zúčtovanie poistného. Ročné zúčtovanie sa nevykonáva napr.: Z Daňová TV novinka na nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k daňovej TV. 181

184 za poistenca, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho; za poistenca, ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie (netýka sa však poistenca, ktorý mal príjem z dividend). Nie každý poistenec má podľa zákona o dani z príjmov povinnosť podať daňové priznanie. V tomto prípade nie je možné presne určiť vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie. V týchto prípadoch zákon ustanovuje fikciu, že preddavky, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie, sa pokladajú za poistné na zdravotné poistenie (pozri 16 ods. 4 zákona); za poistenca, ktorý bol počas predchádzajúceho kalendárneho roka časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde vykonával zárobkovú činnosť a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike, avšak nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 zákona. Ročné zúčtovanie sa nevykonáva aj za poistenca, ktorý bol počas predchádzajúceho kalendárneho roka v postavení zamestnanca, avšak spĺňa podmienky písm. a) alebo písm. e) tohto ustanovenia. Za všetkých ostatných poistencov musí zdravotná poisťovňa vykonať ročné zúčtovanie. Okruh poistencov, za ktorých zdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie poistného, ustanovuje vyhláška č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Tento okruh poistencov je určený tak, aby zahŕňal poistencov, u ktorých môže vzniknúť preplatok alebo nedoplatok na poistnom. Ide napr. o situáciu, keď bola na preddavkoch za poistenca odvedená vyššia suma ako určené poistné, pretože príjmy poistenca presiahli maximálny vymeriavací základ. Ide tiež napr. o poistenca s príjmami podľa 7 a 8 zákona o dani z príjmov, z ktorých sa platí poistné, avšak neplatia sa z nich preddavky na poistné. Podľa 5 tejto vyhlášky sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva za poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za: a) zamestnanca a v rozhodujúcom období v niektorom mesiaci jeho príjem podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona presiahol päťnásobok priemernej mesačnej mzdy, b) zamestnanca a v rozhodujúcom období jeho príjem podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona vo všetkých mesiacoch, keď bol zamestnancom u jedného zamestnávateľa, presiahol päťnásobok priemernej mesačnej mzdy, ale nebol v rozhodujúcom období zamestnancom počas všetkých 12 kalendárnych mesiacov, c) zamestnanca, ktorý mal počas roka súbežne alebo postupne viac zamestnávateľov, u každého jednotlivo jeho príjmy podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona nepresiahli ani v jednom kalendárnom mesiaci päťnásobok priemernej mesačnej mzdy, ale súčet jeho príjmov od všetkých jeho zamestnávateľov bol vyšší ako maximálny vymeriavací základ podľa 13 ods. 9 písm. b) zákona, d) zamestnanca, ktorý mal niekoľkých zamestnávateľov a jeho príjmy vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy, e) poistenca, ktorý aspoň jeden deň v rozhodujúcom období bol považovaný za SZČO, f) samoplatiteľa a jeho príjem podľa 10b ods. 1 písm. c) až e) zákona presiahol úhrn minimálnych základov podľa 13 ods. 9 písm. a) zákona, g) poistenca, ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde vykonával zárobkovú činnosť, a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike a mal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 zákona a splnil aspoň jednu z podmienok na vykonanie ročného zúčtovania poistného, h) poistenca, ktorý mal príjem podľa 10b ods. 1 písm. c) až e) zákona, i) poistenca, za ktorého je platiteľom štát podľa 11 ods. 7 zákona (ďalej len poistenec štátu ), ktorý mal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 zákona, ak splnil 182 Mzdová TV novinka na nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k mzdovej TV.

185 aspoň jednu podmienku na vykonanie ročného zúčtovania poistného, j) poistenca, ktorý mal súbeh jednotlivých zárobkových činností podľa 10b ods. 1 zákona alebo k) poistenca, ktorý sa stal v rozhodujúcom období osobou so zdravotným postihnutím podľa 12 ods. 2 zákona a splnil niektorú z podmienok uvedených v písmenách a) až j). Ročné zúčtovanie poistného sa vykonáva, ak výsledkom ročného zúčtovania poistného má byť preplatok na poistnom alebo nedoplatok. Komentár k 19 ods. 2 Zdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie poistného v stanovenej zákonnej lehote do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade, že má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, potom zdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie poistného najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom mal platiteľ poistného povinnosť podať daňové priznanie. Komentár k 19 ods. 3 a ods. 6 Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa 13 zákona (zo všetkých príjmov poistenca a v prípade, ak bol poistenec samoplatiteľom, za obdobie v postavení samoplatiteľa najmenej z minimálneho základu), a to za všetkých platiteľov poistného okrem štátu. Výsledkom ročného zúčtovania je preplatok na poistnom (ďalej len preplatok ) alebo nedoplatok na poistenom (ďalej len nedoplatok ) v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Presný postup výpočtu ročného zúčtovania je uvedený v 6 vyhlášky č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené podľa 20 zákona (vykazovanie poistného), oznámené podľa 22 až 24 zákona (povinnosti poistenca, oznamovacie povinnosti, povinnosti platiteľa poistného) alebo oznámené podľa 29b ods. 6 až 8 zákona (údaje preukázané na základe spolupráce s Finančnou správou Slovenskej republiky, Sociálnou poisťovňou, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Zborom väzenskej a justičnej stráže). Ak tieto údaje preukazujú rovnakú skutočnosť rozdielne, zdravotná poisťovňa vychádza prednostne z údajov, ktoré jej boli vykázané alebo určené podľa 20 zákona (vykazovanie poistného), oznámené podľa 22 až 24 zákona (povinnosti poistenca, oznamovacie povinnosti, povinnosti platiteľa poistného). Komentár k 19 ods. 4, ods. 5 a ods. 7 Ak zdravotná poisťovňa neeviduje všetky údaje potrebné na určenie poistného pre vykonanie ročného zúčtovania poistného, pretože zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo samoplatiteľ nepredložil podklady potrebné na správny výpočet poistného, potom je zdravotná poisťovňa oprávnená vyčísliť poistné z priemernej mesačnej mzdy. Ak zdravotná poisťovňa neeviduje všetky údaje potrebné na určenie kategórie poistenca ako platiteľa poistného (na určenie, či je poistenec v postavení zamestnanca, SZČO, poistenca štátu alebo samoplatiteľa), potom sa dotknutý poistenec na účely vykonania ročného zúčtovania poistného zdravotnou poisťovňou považuje za samoplatiteľa. Zdravotná poisťovňa je oprávnená vyčísliť poistné z priemernej mesačnej mzdy, ak potrebné údaje nemá k dispozícii ani do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné Z Zabezpečíme vyškolenie vašich zamestnancov na odbornú tému šitú na mieru priamo u vás vo firme a v prípade záujmu zo školenia pripravíme videozáznam. Pre dohodnutie tém a termínov volajte

186 zúčtovanie poistného vykonáva. Rovnaká lehota platí aj pre určenie poistenca ako samoplatiteľa v prípade, že nevie určiť kategóriu poistenca ako platiteľa poistného. Ak zdravotná poisťovňa neeviduje žiadne údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania poistného, postupuje pri určení preddavkov na poistné jednotlivých platiteľov poistného tak, že preddavky na poistné určí z priemernej mesačnej mzdy (v prípade, že má poistenec viacerých platiteľov poistného, určí zdravotná poisťovňa preddavky na poistné z priemernej mesačnej mzdy u každého z platiteľov poistného). Komentár k 19 ods. 8, ods. 9, ods. 11 až ods. 13, ods. 15 až ods. 17 Poistenec platí v priebehu kalendárneho roka preddavky na poistné, ktoré však nemusia zodpovedať poistnému zo skutočných príjmov dosiahnutých v danom kalendárnom roku. Preto sa vykonáva ročné zúčtovanie poistného. Výsledkom ročného zúčtovania poistného môže byť preplatok alebo nedoplatok na poistnom. Preplatok vzniká vtedy, ak bola na preddavkoch na poistnom zaplatená vyššia suma, ako bolo skutočné poistné určené z vymeriavacieho základu. Nedoplatok vzniká vtedy, ak bola na preddavkoch na poistnom zaplatená nižšia suma, ako bolo skutočné poistné určené z vymeriavacieho základu. 1. Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, platí nasledovné: V prípade preplatku zdravotná poisťovňa zašle písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného platiteľom poistného: zamestnávateľovi poistenca, poistencovi v postavení SZČO alebo poistencovi v postavení samoplatiteľa. Zdravotná poisťovňa zašle toto písomné oznámenie do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, resp. v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. Oznámenie obsahuje najmä údaje: a) o výške preplatku, b) o vymeriavacom základe, c) o výške zaplatených preddavkov na poistné alebo výške preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom, d) o výške preddavku na poistné, ktorý je poistenec povinný odviesť na základe výsledku ročného zúčtovania poistného, e) o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vykonanie ročného zúčtovania poistného, f) poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v tomto oznámení (prípad preplatku) môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Následne zdravotná poisťovňa posudzuje opodstatnenosť nesúhlasného stanoviska. Ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska zistí, že výsledkom mal byť preplatok v inej výške, potom zdravotná poisťovňa zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti takému novému oznámeniu však už nemožno podať nesúhlasné stanovisko. Ak sa poistenec naďalej domnieva, že výsledkom mal byť preplatok v inej výške, môže sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so žiadosťou o prešetrenie postupu zdravotnej poisťovne žiadosť o vykonanie dohľadu. Príslušné tlačivo nájdete v súčasnosti na: < sk/vzory-tlaciv>. Úrad však nemá právomoc zmeniť rozhodnutie zdravotnej poisťovne (ani v prípade, že by úrad nepovažoval rozhodnutie zdravotnej poisťovne za správne), úrad môže len v rámci dohľadu apelovať na zdravotnú poisťovňu. Preto druhou možnosťou platiteľa poistného, ktorý sa naďalej domnieva, že výsledkom ročného zúčtovania poistného mal byť preplatok v inej výške, je podať opravný prostriedok na súd. 184 Nepremeškajte konferencie týkajúce sa dôležitých legislatívnych zmien. Sledujte

187 Možnosť podať v týchto prípadoch opravný prostriedok na súd vyplýva v súčasnosti z 244 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ide o rozhodnutia správneho orgánu). Zdravotná poisťovňa je v tomto zmysle právnickou osobou, ktorej zákon o zdravotnom poistení zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti zdravotného poistenia (v oblasti verejnej správy). Zdravotná poisťovňa má teda postavenie správneho orgánu. Rozhodnutia a postupy zdravotnej poisťovne pri rozhodovaní o právach a povinnostiach iných subjektov sú vždy preskúmateľné súdmi v správnom súdnictve. Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného, ktorého výsledkom je preplatok na poistnom, je vo svojej podstate tiež rozhodnutím, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti poistenca/platiteľa poistného, prípadne je rozhodnutím, ktorým môžu byť práva alebo povinnosti poistenca/platiteľa poistného priamo dotknuté. V praxi sú však tieto prípady veľmi ojedinelé. Pôvodné oznámenie môže zrušiť zdravotná poisťovňa aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného. Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr v lehote do 45 dní: a) odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo b) odo dňa doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, môže si platiteľ poistného, jeho právny nástupca alebo poistenec, ktorému vznikol preplatok, uplatniť nárok na tento preplatok na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ak ho o to zamestnanec požiada. Podľa ustanovenia 18 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o zdravotných poisťovniach úrad vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených platiteľom poistného, ak ide o pohľadávky vyplývajúce z neuhradeného preplatku na poistnom. V prípade zániku platiteľa poistného v postavení zamestnávateľa, ktorý zanikol bez právneho nástupcu, sa preplatok za zamestnávateľa nevracia. Zdravotná poisťovňa uhrádza preplatok: a) platiteľovi poistného, b) právnemu nástupcovi platiteľa poistného, c) poistencovi. Zdravotná poisťovňa uhrádza preplatok prednostne prevodom na účet, v prípade, že príjemca účet nemá, uhrádza sa preplatok poštovou poukážkou. Ak výška preplatku nedosiahne najmenej 5 eur, povinnosť vrátiť preplatok nevzniká; v takom prípade výsledok ročného zúčtovania poistného oznamuje zdravotná poisťovňa poistencom a platiteľom poistného do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý bolo ročné zúčtovanie poistného vykonané. Zdravotná poisťovňa oznamuje výsledok ročného zúčtovania poistného v týchto prípadoch elektronicky prostredníctvom internetového portálu alebo elektronickej podateľne, alebo v listinnej podobe. Na doručovanie písomného oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného sa vzťahujú ustanovenia 17b zákona o doručovaní výkazu nedoplatkov. 2. Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, platí nasledovné: V prípade nedoplatku zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho platiteľom poistného: zamestnávateľovi, SZČO alebo samoplatiteľovi. Zdravotná poisťovňa vydáva výkaz nedoplatkov do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, resp. v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť Z Rok 2016 by mal byť z pohľadu ochrany osobných údajov prelomový. Predpokladá sa, že EÚ schváli nové nariadenie. Príďte na školenie Audit z pohľadu kontrolnej činnosti Úradu na OOÚ SR. Viac na 185

188 podať daňové priznanie. Táto lehota má však len poriadkový charakter. Tento výkaz nedoplatkov obsahuje takmer všetky náležitosti výkazu nedoplatkov podľa 17a ods. 2 zákona: a) Identifikácia subjektu platiteľa u právnickej osoby sa uvádza jej obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené; u fyzickej osoby sa uvádza jej meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo. Ak je platiteľom fyzická osoba oprávnená podnikať, výkaz nedoplatkov musí obsahovať aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. b) Identifikácia a ďalšie údaje zdravotnej poisťovne, ktorá výkaz vydala označenie zdravotnej poisťovne, podpis oprávnenej osoby a číslo účtu príslušnej zdravotnej poisťovne, na ktorý sa majú nedoplatky uhradiť. c) Ďalšie formálne náležitosti výkazu nedoplatkov: c1) dátum vydania výkazu, c2) poučenie o možnosti podať námietky proti výkazu. d) Materiálne náležitosti výkazu. d1) Výška nedoplatkov; pri stanovení výšky nedoplatkov sa vychádza z údajov vykázaných platiteľom poistného alebo z kontrol vykonaných zdravotnou poisťovňou, prípadne z výšky preddavkov stanovených z priemernej mzdy (pozri komentár k 20 ods. 5 zákona) a z úrokov z omeškania vypočítaných k tomuto dňu. d2) Deň, ku ktorému sa určila výška nedoplatkov. Zdravotná poisťovňa si nemôže pri výkaze nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného uplatniť poplatok za jeho vydanie. Výkaz nedoplatkov obsahuje okrem toho údaje: a) o výške nedoplatku, b) o vymeriavacom základe, c) o výške zaplatených preddavkov na poistné alebo výške preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom, d) o výške preddavku na poistné, ktorý je poistenec povinný odviesť na základe výsledku ročného zúčtovania poistného, e) o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vykonanie ročného zúčtovania poistného, f) lehotu na odvedenie nedoplatku (nedoplatok z ročného zúčtovania poistného je potrebné odviesť najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov). Platnosť výkazu nedoplatkov závisí najmä od toho, či platiteľ poistného podá proti nemu včas námietky. Aj proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného môže platiteľ poistného alebo poistenec podať námietky do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Pre režim námietok proti výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného platí to isté, čo pre inštitút námietok proti výkazu nedoplatkov podľa 17a. Preto musí platiteľ poistného uviesť v námietkach dôvod podania námietok. Zdravotná poisťovňa však môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, v tomto prípade o tom písomne upovedomí platiteľa poistného. Lehota na úspešné uplatnenie námietok proti výkazu nedoplatkov je 15 dní odo dňa doručenia výkazu platiteľovi poistného. Námietky je potrebné doručiť zdravotnej poisťovni. A) V prípade márneho uplynutia lehoty na podanie námietok nadobúda výkaz nedoplatkov právoplatnosť a je vykonateľný. Právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku. Zdravotná poisťovňa môže na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov vymáhať dlžnú sumu niektorým zo spôsobov exekúcie. V praxi nastali prípady, že zdravotná poisťovňa odmietla prihliadať na námietky (neakceptovala námietky) platiteľa poistného odvolávajúc sa na márne uplynutie lehoty na podanie námietok a vec nepredložila úradu. Platiteľ poistného zastával názor, že podal námietky včas a proti takémuto 186 Školenie DPH zmeny od a ich aplikácia do praxe zmeny v kontrolnom výkaze, trojstrannom obchode či v oblasti registrácie platiteľa DPH a väzbe na zábezpeku dane pri registrácii. Viac na

189 postupu zdravotnej poisťovne sa úspešne bránil podaním žaloby na súd (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 7S/14/2013 zo dňa 25. februára 2015). Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení B) V prípade včasného podania námietok platiteľom poistného sú možné (v závislosti od rozhodnutia zdravotnej poisťovne) dva scenáre: i) Zdravotná poisťovňa vyhovie námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu v tomto prípade zdravotná poisťovňa vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci výkaz. ii) Zdravotná poisťovňa nevyhovie námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu v tomto prípade zdravotná poisťovňa podá návrh na vydanie platobného výmeru adresovaný Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to do 15 dní od doručenia námietok zdravotnej poisťovni (táto lehota však má len poriadkový charakter). Súčasťou návrhu na vydanie platobného výmeru sú námietky platiteľa poistného a stručné stanovisko zdravotnej poisťovne k podaným námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad sa začína akoby nové konanie, preto vydaný výkaz nedoplatkov stráca ex lege platnosť. Vo veci rozhodne v správnom konaní Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou [podľa 18 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach úrad vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou]. Podľa 77a tohto zákona sa na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. O začatí konania úrad účastníkov konania (teda zdravotnú poisťovňu a platiteľa poistného) neupovedomuje. Úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. O návrhu na vydanie platobného výmeru je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia. Proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania rozkladu (čiže úrad rozhoduje vo veci platobného výmeru v prvom stupni a v rozkladovom konaní v druhom stupni). V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní. V prípade nesúhlasu s právoplatným rozhodnutím úradu môže poistenec/platiteľ poistného podať žalobu na súd (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 13S/147/2013 zo dňa 7. mája 2014). Ak tento výkaz nedoplatkov nadobudne právoplatnosť, platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak je poistenec stále jeho zamestnancom. Ak nedoplatok nie je uhradený v zákonom stanovenom termíne, má to pre poistenca okrem iného za následok aj stratu nároku na úhradu za zdravotnú starostlivosť (pozri 9 ods. 2 zákona), t. j. tento poistenec má nárok len na neodkladnú starostlivosť. Neplatí to len pre poistenca v postavení zamestnanca v prípadoch, ak za zamestnanca nezaplatil poistné jeho zamestnávateľ. Na doručovanie výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného sa vzťahujú ustanovenia 17b zákona o doručovaní výkazu nedoplatkov. Ak výška nedoplatku nedosiahne ani 5 eur, povinnosť vrátiť nedoplatok nevzniká; v takom prípade výsledok ročného zúčtovania poistného oznamuje zdravotná poisťovňa poistencom a platiteľom poistného do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý bolo ročné Z Kto musí vypracovať kompletné smernice a kto iba registratúrny plán? Dozviete sa na školení Správa registratúry a archív organizácie aktuálne zmeny. Viac na 187

190 zúčtovanie poistného vykonané. Zdravotná poisťovňa oznamuje výsledok ročného zúčtovania poistného v týchto prípadoch elektronicky prostredníctvom internetového portálu alebo elektronickej podateľne, alebo v listinnej podobe. Komentár k 19 ods. 10 a ods. 14 Tieto ustanovenia riešia situáciu po vykonaní ročného zúčtovania poistného: a) ak zamestnávateľ poistenca zanikol bez právneho nástupcu alebo b) ak poistenec nie je v čase vykonania ročného zúčtovania zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov. Výkaz nedoplatkov, písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného v prípade preplatku, resp. nové oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného sa doručuje platiteľovi poistného: zamestnávateľovi, SZČO a samoplatiteľovi (pozri 19 ods. 8 a ods. 9 zákona). Ak však zamestnávateľ poistenca zanikol bez právneho nástupcu, potom zdravotná poisťovňa adresuje tieto významné právne úkony priamo poistencovi. Rovnako postupuje zdravotná poisťovňa v prípade, že poistenec nie je v čase vykonania ročného zúčtovania zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov. V tomto prípade však zdravotná poisťovňa zašle výkaz nedoplatkov, písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného v prípade preplatku, resp. nové oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného aj všetkým posledným zamestnávateľom. Ak je výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok, v uvedených prípadoch je nedoplatok za zamestnanca povinný odviesť priamo poistenec. Komentár k 19 ods. 18 Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok alebo nedoplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa: a) márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska proti oznámeniu o preplatku, b) doručenia nového oznámenia o preplatku alebo c) nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného. Komentár k 19 ods. 19 Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie poistného aj za poistencov štátu, a to na základe údajov z centrálneho registra poistencov [pozri 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach]. Podrobnosti o ročnom zúčtovaní poistného plateného štátom obsahuje 9 vyhlášky č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Komentár k 19 ods. 20 Ide obsolentné ustanovenie, ktoré v súčasnosti stratilo význam (malo význam v predchádzajúcej právnej úprave). Ročné zúčtovanie v súčasnosti vykonáva zdravotná poisťovňa (nie platiteľ poistného), a to prvýkrát za kalendárny rok 2011 (pozri 37 ods. 3 zákona). Komentár k 19 ods. 21 Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok má zdravotná poisťovňa, ktorá bola príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca v tom kalendárnom roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Komentár k 19 ods. 22 Na vykonanie ročného zúčtovania poistného pri prevode poistného kmeňa je príslušná poisťovňa podľa 61g zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Komentár k 19 ods. 23 Podrobnosti o ročnom zúčtovaní poistného a podrobnosti o povinnostiach pri ročnom zúčtovaní 188 Novela zákona o dani z príjmov prináša opäť množstvo zmien. Posvieťte si na ne spolu s lektorom Ing. Vladimírom Ozimým na školení Daň z príjmov od Kliknite na

191 poistného obsahuje 5 až 7 vyhlášky č.116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Táto vyhláška obsahuje aj podrobnosti o platení preddavkov na poistné, preplatkov a nedoplatkov. 20 Vykazovanie poistného (1) Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné (ďalej len mesačný výkaz ). V mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, výšku príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, výšku uplatnenej odpočítateľnej položky a vymeriavací základ preddavku na poistné podľa 16. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky. (2) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná a) písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavku na poistné do ôsmich dní odo dňa vzniku povinnosti platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba, b) písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavku na poistné do 8. januára kalendárneho roka, ak táto osoba zmenila k 1. januáru kalendárneho roka príslušnú zdravotnú poisťovňu. (3) Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená vyžiadať si od platiteľa poistného doklady potrebné na výpočet preddavku na poistné a ročného zúčtovania poistného. Ak platiteľ poistného nepredloží požadované doklady, je príslušná zdravotná poisťovňa povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať úrad. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (4) Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená pri výkone kontrolnej činnosti vyčísliť zamestnávateľovi, samostatne zárobkovo činnej osobe a platiteľovi poistného podľa 11 ods. 2 preddavok na poistné a poistné, ak ich nevykázali vôbec alebo v nesprávnej výške. (5) Ak zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa 11 ods. 2 nepredloží príslušnej zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže príslušná zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy. (6) Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej trom osobám, je povinný výkaz podľa predchádzajúcej vety zaslať len elektronicky. (7) Podrobnosti o vykazovaní preddavkov na poistné ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Formu, vzory a štruktúru listinných výkazov preddavkov na poistné a výkazov platiteľa dividend a dátové rozhranie výkazov preddavkov na poistné a výkazov platiteľa dividend v elektronickej podobe zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva každú zmenu v údajoch podľa predchádzajúcej vety vopred prerokuje so zástupcami zdravotných poisťovní a úradu; zmeny nemôžu nadobudnúť účinnosť skôr ako dva mesiace od takého prerokovania alebo skôr, ak sa na tom zúčastnené strany na prerokovaní dohodnú. Komentár k 20 Z dôvodu podrobného prehľadu o platení preddavkov na poistné sú niektorí platitelia povinní zasielať príslušnej zdravotnej poisťovni výkazy poistného. Povinnosť zasielať výkazy má zamestnávateľ za každého svojho zamestnanca, SZČO a platiteľ dividendy. Z Odhaľte problémy a ohrozenia firmy z účtovných výkazov vďaka dvojdňovému školeniu Finančná analýza v kontrolingu, kalkulácia a cenotvorba. Viac na 189

192 Podrobnosti o vykazovaní preddavkov na poistné ustanovuje vyhláška č.116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Formu, vzory a štruktúru výkazov preddavkov na poistné a výkazov platiteľa dividend zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle, v súčasnosti dostupné na: < health.gov.sk/sitepages/poistne-2015>. V prípade, že zamestnávateľ, SZČO alebo samoplatiteľ nevykáže preddavok na poistné alebo vykáže preddavok v nesprávnej výške, potom je ho oprávnená vyčísliť príslušná zdravotná poisťovňa. Platiteľ poistného je povinný na výzvu zdravotnej poisťovne predložiť doklady potrebné na výpočet preddavku na poistné a doklady na výpočet ročného zúčtovania poistného [pozri 24 písm. f) a písm. g) zákona]. Ak platiteľ poistného nepredloží požadované doklady, je príslušná zdravotná poisťovňa povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad môže za nesplnenie týchto povinností uložiť pokutu až do výšky eur [pozri 26 ods. 1 písm. c) zákona]. Nepredloženie podkladov na správny výpočet preddavku na poistné a na výpočet poistného zo strany zamestnávateľa, SZČO alebo samoplatiteľa môže mať tiež za následok, že príslušná zdravotná poisťovňa môže vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy. Komentár k 20 ods. 1 Zamestnávateľ je povinný zasielať príslušnej zdravotnej poisťovni mesačný výkaz. Mesačný výkaz je výkaz preddavkov na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých zamestnávateľ odvádza poistné. Zamestnávateľ musí v mesačnom výkaze uviesť: a) celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, b) výšku príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, c) výšku uplatnenej odpočítateľnej položky, d) vymeriavací základ preddavku na poistné podľa 16 zákona. Ak zamestnávateľ má najmenej troch zamestnancov, je povinný zaslať výkaz výlučne elektronicky. Komentár k 20 ods. 2 SZČO je povinná prvýkrát písomne vykázať výšku preddavku príslušnej zdravotnej poisťovni na poistné do ôsmich dní odo dňa vzniku povinnosti platiť poistné ako SZČO (t. j. odo dňa vzniku postavenia SZČO v zdravotnom poistení) [pozri 15 ods. 1 písm. c) zákona]. V prípade zmeny zdravotnej poisťovne (k 1. januáru) je SZČO povinná prvýkrát písomne vykázať výšku preddavku novej príslušnej zdravotnej poisťovni do 8. januára kalendárneho roka. Komentár k 20 ods. 6 Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné. Celková výška vyplatených dividend sa vykazuje z dôvodu, že tvorí vymeriavací základ poistenca, ktorý má príjem z dividend podľa 13 ods. 6 zákona. Platiteľ dividend je povinný zaslať výkaz príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dividendy je povinný zaslať výkaz v tej istej lehote, ako je stanovená lehota na odvedenie poistného z dividendy (splatnosť). Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej trom osobám, je povinný zaslať výkaz výlučne elektronicky. 21 Premlčanie (1) Právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné ( 17 ods. 8, 18 a 19 ods. 15) a nárok 190 Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková poskytne 20 konkrétnych modelových situácií na školení Konsolidovaná účtovná závierka. Kliknite na

193 na úhradu za zdravotnú starostlivosť ( 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť. (2) Právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak. (3) Právo na vrátenie preplatku sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. Ak sa u platiteľa poistného ročné zúčtovanie podľa 19 ods. 1 nevykonáva, jeho právo na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu v kalendárnom roku sa premlčí do piatich rokov odo dňa, keď bola taká platba poistného pripísaná na účet zdravotnej poisťovne. (4) V prípade nesplnenia povinností podľa 6 alebo oznamovacích povinností podľa 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania na úrade sa nepremlčuje. K 21 K 21 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Nárok zdravotnej poisťovne na uplatnenie dlžného poistného (patrí sem uplatnenie nároku na preddavok podľa 17 ods. 8 zákona, uplatnenie nároku na nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného podľa 19 ods. 15 zákona a uplatnenie nároku na úrok z omeškania podľa 18 zákona) a nárok zdravotnej poisťovne na uplatnenie úhrady za zdravotnú starostlivosť podľa 9 ods. 7 zákona podlieha premlčaniu. Premlčaniu podlieha na druhej strane takisto nárok platiteľa na vrátenie preplatku. Premlčaniu podlieha aj právo zdravotnej poisťovne vymáhať poistné a úrok z omeškania. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Reálne v praxi nenastane situácia, že by bolo premlčané uplatnenie nedoplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania poistného, keďže v týchto prípadoch zdravotná poisťovňa vydáva výkaz nedoplatkov v rámci vykonania ročného zúčtovania (vydanie výkazu nedoplatkov je uplatnenie nároku a aj rozhodnutie o ňom jedným aktom). V týchto prípadoch však môže nastať premlčanie práva na vymáhanie tohto nároku (trojročná premlčacia lehota). Premlčanie práva na uplatnenie nároku sa môže v praxi týkať uplatnenia nároku zdravotnej poisťovne na preddavok, uplatnenia nároku zdravotnej poisťovne na uplatnenie úhrady za zdravotnú starostlivosť a uplatnenia nároku na úrok z omeškania. Premlčanie znamená, že právo na zaplatenie dlžnej sumy síce existuje, avšak v prípade vznesenia námietky premlčania nie je možné ho úspešne vymáhať. Premlčaný záväzok platiteľa poistného v postavení dlžníka ako taký nezaniká, len premlčaný nárok nemôže zdravotná poisťovňa ďalej úspešne uplatňovať v konaní, ak dlžník vzniesol námietku premlčania. Zdravotná poisťovňa si má právo uplatňovať aj premlčaný nárok napr. výkazom nedoplatkov. Ak však platiteľ poistného vznesie námietku premlčania (v rámci podaných námietok proti výkazu nedoplatkov), potom musí zdravotná poisťovňa ako správny orgán z úradnej povinnosti na premlčanie v ďalšom konaní prihliadať, a teda ďalej uplatňovať len nepremlčaný nárok. Premlčacia lehota je päť rokov (rovnaká pri dlžnom poistnom a pri preplatku): a) odo dňa splatnosti poistného (pozri 17 zákona upravujúci splatnosť preddavku na poistné); Príklad: Zamestnávateľ neplatil preddavky na poistné za svojho zamestnanca za obdobie trvania jeho pracovného vzťahu od 1. júla 2010 do 31. mája Zdravotná poisťovňa si uplatnila dlžné preddavky na poistnom dňa 1. marca Z Presný postup na podávanie hlásenia a zmeny súvisiace s najnovšou vyhláškou získate na školení Intrastat aktuálne v roku 2016 s Ing. Tiborom Vojtkom. Viac na 191

194 Premlčaniu podliehajú nároky splatné od 2. marca Dlžná suma neodvedených preddavkov splatných do 1. marca 2011 je premlčaná. Dokazovaním sa zistilo, že zamestnávateľ mal určený deň na výplatu mzdy zamestnancov 15. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Dlžná suma preddavkov zo mzdy za mesiace júl 2010 (preddavok splatný 15. augusta 2010) až január 2011 (preddavok splatný 15. februára 2011) je premlčaná. Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť si dlžné poistné preddavky výkazom nedoplatkov za všetky mesiace. Ak by však platiteľ poistného podal proti výkazu nedoplatkov námietky a vzniesol by námietku premlčania, zdravotná poisťovňa by mala v ďalšom konaní právo uplatňovať len nároky z dlžného poistného (preddavky) za mesiace február 2011 (preddavok splatný 15. marca 2011) až máj 2011 (preddavok splatný 15. júna 2011). Ostatné nároky z dlžného poistného (preddavky) za mesiace júl 2010 až január 2011 (preddavok splatný 15. februára 2011) sú premlčané. Na vznesenú námietku premlčania musí zdravotná poisťovňa v postavení správneho orgánu prihliadať ex offo z úradnej povinnosti. Príklad: Poistenec mal celý kalendárny rok 2011 postavenie samoplatiteľa. Preddavky na poistné však tento poistenec neplatil: za január 2011 boli splatné do 8. februára 2011, za február 2011 boli splatné do 8. marca 2011 atď. Zdravotná poisťovňa si dlžné poistné a úrok z omeškania uplatnila výkazom nedoplatkov vydaným dňa 16. apríla Premlčaniu podliehajú nároky splatné do 16. apríla Dlžná suma neodvedených preddavkov za január 2011 splatných do 8. februára 2011 sa premlčala dňa 8. februára 2016, dlžná suma neodvedených preddavkov za február 2011 splatných do 8. marca 2011 sa premlčala dňa 8. marca 2016, dlžná suma neodvedených preddavkov za marec 2011 splatných do 8. apríla 2011 sa premlčala dňa 8. apríla Ostatné sumy preddavkov a úroky z týchto súm nie sú premlčané, pretože spadajú do obdobia od 17. apríla 2011 do 16. apríla 2016 (päť rokov pred uplatnením nárokov). Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť si dlžné poistné preddavky výkazom nedoplatkov za všetky mesiace. Ak by však platiteľ poistného podal proti výkazu nedoplatkov námietky a vzniesol by námietku premlčania, zdravotná poisťovňa by mala ďalej právo uplatňovať len nepremlčané nároky. Na vznesenú námietku premlčania musí zdravotná poisťovňa v postavení správneho orgánu prihliadať ex offo z úradnej povinnosti. b) odo dňa úhrady za zdravotnú starostlivosť pri dlžnej úhrade za zdravotnú starostlivosť; Príklad: Poistencovi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť preukázateľne z dôvodu požitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Zdravotná poisťovňa za tohto poistenca zaplatila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti úhradu, a to dňa 1. novembra 2010 v sume 50 eur. Zdravotná poisťovňa si uplatnila úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobou na súde dňa 15. apríla Po uplatnení námietky premlčania súd nepriznal zdravotnej poisťovni tento nárok, pretože nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytovanú v období pred 16. aprílom 2011 je premlčaný. Príklad: Poistencovi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu. Zdravotná poisťovňa za tohto poistenca zaplatila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti úhradu, a to dňa 1. decembra 2010 v sume 70 eur. Zdravotná poisťovňa si uplatnila úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobou na súde dňa 15. apríla Po uplatnení námietky premlčania súd nepriznal zdravotnej poisťovni tento nárok, pretože nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytovanú v období pred 16. aprílom 2011 je premlčaný. c) od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného pri vrátení preplatku platiteľovi, u ktorého sa vykonalo ročné zúčtovanie poistného za kalendárny rok, za ktorý sa platba vykonala; Príklad: Platiteľ zaplatil poistné vo vyššej sume ako patrila za rok Ročné zúčtovanie sa malo vykonať v roku Premlčacia lehota na uplatnenie preplatku začína plynúť od 1. januára 2013 a skončí sa dňa 31. decembra d) odo dňa, keď bola platba poistného bez právneho dôvodu pripísaná na účet zdravotnej poisťovne pri vrátení preplatku 192 Správny súdny poriadok je jedným z 3 nových procesných kódexov, ktoré od nahradia doteraz používaný Občiansky súdny poriadok. Čo všetko bude inak, sa dozviete na školení Správny súdny poriadok nové noty pre právnikov.

195 Príklad: platiteľovi, u ktorého sa nevykonalo ročné zúčtovanie poistného za kalendárny rok, za ktorý sa platba vykonala. Platiteľ zaplatil poistné vo vyššej sume ako patrila dňa 8. novembra Ročné zúčtovanie poistného za rok 2011 sa nevykonávalo, pretože podľa zákona tento poistenec nepatril do okruhu poistencov, u ktorých sa vykonáva ročné zúčtovanie poistného podľa 19 zákona. Premlčacia lehota na uplatnenie tohto preplatku začína plynúť odo dňa 9. novembra 2011 a skončí sa dňa 8. novembra Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa nepremlčuje v prípade, že si poistenec nesplní povinnosť podať si prihlášku na zdravotné poistenie v prípade vzniku verejného zdravotného poistenia SR (pozri komentár k 6 zákona) alebo si poistenec nesplní oznamovacie povinnosti podľa 23 ods. 1 zákona. Predovšetkým ide o nesplnenie týchto povinností: neoznámenie zdravotnej poisťovni zmeny mena, priezviska, rodného čísla a zmeny trvalého pobytu, neoznámenie zdravotnej poisťovni zmeny alebo vzniku platiteľa poistného; neoznámenie zdravotnej poisťovni skutočností rozhodujúcich pre zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné, skutočností rozhodujúcich pre zmenu sadzby poistného. V prípade, že poistenec neoznámil tieto skutočnosti vôbec, premlčacia lehota na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa nepremlčuje vôbec. V prípade, že poistenec oznámi tieto skutočnosti zdravotnej poisťovni po predpísanej lehote, premlčanie neplynie počas obdobia nesplnenia povinnosti, t. j. premlčacia lehota sa predlžuje o počet dní neoznámenia rozhodujúcej skutočnosti. Premlčanie úroku z omeškania: Okrem dlžnej sumy poistného môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo výkazom nedoplatkov voči platiteľovi poistného okrem nároku na Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení poistné aj nárok na úrok z omeškania. Platí však, že úrok z omeškania je akcesorické plnenie k hlavnému záväzku (dlžnému poistnému). V prípade, že je právo vymáhať dlžné poistné premlčané, nie je možné ani úspešne vymáhať úroky z omeškania. K tomu uviedol Okresný súd Žilina v rozhodnutí spis. zn. 14C/51/2013 zo dňa 23. mája 2013:...z charakteru úroku z omeškania aj podľa zákona o zdravotnom poistení vyplýva, že sa uplatňuje ako sankcia pri neplatení základnej pohľadávky a že ide o svojou povahou vedľajší záväzok popri hlavnom záväzku. Nemožno ani od každej jednotlivej právnej úpravy očakávať, že bude podobne ako Občiansky zákonník pomenúvať, že jednotlivé úroky z omeškania sú akcesorickej povahy. Ide o všeobecný princíp, ktorý je vyjadrený len v Občianskom zákonníku. Inštitút premlčania by bol úplne popretý, ak by bolo možné aj po rokoch uplatňovať úroky z omeškania pri premlčanej základnej pohľadávke... (parafr.) Komentár k 21 ods. 3 V prípade, že o nároku na poistné/nároku na úhradu za zdravotnú starostlivosť bolo rozhodnuté: i) výkazom nedoplatkov, ktorý sa stal právoplatným, alebo ii) právoplatným rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, právo vymáhať dlžné sumy sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Príklad: Zdravotná poisťovňa vydala dňa 15. októbra 2013 výkaz nedoplatkov, ktorý bol doručený dňa 26. októbra 2013 a nadobudol právoplatnosť dňa 10. novembra Právo zdravotnej poisťovne vymáhať dlžnú sumu poistného na základe tohto výkazu nedoplatkov sa premlčí dňa 10. novembra Z Na školení Civilný sporový poriadok doc. Števček a JUDr. Baricová priblížia zmeny v niektorých právnych inštitútoch, použitej terminológii i v správnom súdnictve. Viac na 193

196 Príklad: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou právoplatne rozhodol o povinnosti zaplatiť dlžné poistné a úrok z omeškania dňa 15. decembra Právo zdravotnej poisťovne vymáhať dlžnú sumu na základe tohto rozhodnutia sa premlčí dňa 15. decembra Práva a povinnosti poistenca (1) Poistenec má právo a) na výber zdravotnej poisťovne za podmienok ustanovených týmto zákonom ( 7) a osobitným predpisom 52b), b) na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( 9 a 10), c) na informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti 11) má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53) d) na poskytnutie neodkladnej starostlivosti 15) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53) e) vrátenie preplatku na základe ročného zúčtovania poistného ( 19), f) podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti, g) domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred úradom. 13) (2) Poistenec je povinný a) uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu 14) alebo užitia návykovej látky, b) preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz, aj európsky preukaz pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení v lehote ustanovenej týmto zákonom [ 7 ods. 7, 10a ods. 3 a 23 ods. 1 písm. c)]; ak ide o poistenca, ktorého potvrdená prihláška sa stala predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného predpisu, 53aaa) preukázateľne vrátiť preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz, aj európsky preukaz pri prevode poistného kmeňa v lehote ustanovenej osobitným predpisom, 53aab) [Odložená účinnosť od b) preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení v lehote ustanovenej týmto zákonom [ 10aa ods. 11 a 23 ods. 1 písm. c)]; ak ide o poistenca, ktorého potvrdená prihláška sa stala predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného predpisu, 53aaa) preukázateľne vrátiť preukaz poistenca pri prevode poistného kmeňa v lehote ustanovenej osobitným predpisom, 53aab) ] c) plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa 19, d) plniť povinnosti podľa 6 ods. 1, e) doplatiť poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia, f) plniť oznamovacie povinnosti podľa 23 ods. 1, 3, 4, 6, 11, 12 a 15 až 17, g) poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní skutočností podľa 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u), h) dodržiavať pokyny zdravotnej poisťovne súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci verejného zdravotného poistenia zverejnené na internetovej stránke alebo zverejnené iným vhodným spôsobom, i) chrániť preukaz poistenca pred stratou a zneužitím a bezodkladne hlásiť jeho stratu zdravotnej poisťovni, ktorá ho vydala, j) preukazovať sa preukazom poistenca a vložiť preukaz poistenca do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri 194 Účinnosťou civilného mimosporového poriadku dochádza od i k zmenám v právnej úprave obchodného registra. Viac JUDr. Macek na školení Obchodný register po , zrušenie a likvidácia obchodných spoločností.

197 každom poskytnutí zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; 11) povinnosť vložiť preukaz poistenca do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa nevzťahuje na poskytovateľa lekárenskej starostlivosti, k) predložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti 11) pri predpisovaní a výdaji liekov, dietetických potravín alebo zdravotníckych pomôcok podľa osobitného predpisu 53aa) liekovú knižku, ak mu ju zdravotná poisťovňa vydala podľa osobitného predpisu, 53ab) l) oznámiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53ac) zmenu zdravotnej poisťovne do 30 dní od zmeny zdravotnej poisťovne, m) poskytovať súčinnosť pri kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti. (3) Ustanovením odseku 2 písm. h) nie je dotknuté právo poistenca podľa osobitného predpisu. 53ad) Komentár k 22 Poistenec má v zdravotnom poistení určité práva, ktoré patria všetkým poistencom bez ohľadu na výšku ich príspevkov do systému (výšku zaplateného poistného). Poistenec má pri realizácii zdravotného poistenia aj určité povinnosti. V niektorých prípadoch poistenec nerealizuje svoje práva a nevykonáva svoje povinnosti v zdravotnom poistení sám osobne, ale tieto práva a povinnosti vykonáva iný subjekt (pozri 29b ods. 1 zákona): a) Zákonný zástupca poistenca vykonáva práva a povinnosti za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. b) Ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody vykonáva práva a povinnosti za fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody. c) Zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba/ právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, vykonáva práva a povinnosti za Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení maloletého poistenca. V niektorých prípadoch vykonáva práva a povinnosti za maloletého poistenca poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu. Komentár k 22 ods. 1 a) Poistenec má právo na výber zdravotnej poisťovne, avšak to neznamená, že poistenec môže kedykoľvek zmeniť zdravotnú poisťovňu. Zmena zdravotnej poisťovne je účinná vždy k 1. januáru nasledujúceho alebo ďalšieho nasledujúceho roka. To znamená, že ak si poistenec vybral určitú zdravotnú poisťovňu, táto bude jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou v trvaní jedného kalendárneho roka (od 1. januára do 31. decembra). V prípade, že sa poistenec rozhodne zmeniť svoju zdravotnú poisťovňu, je potrebné podať prihlášku v novej zdravotnej poisťovni, a to do 30. septembra (na zmenu zdravotnej poisťovne od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka). V prípade, že poistenec podá prihlášku v inej ako doterajšej zdravotnej poisťovni po 30. septembri, nová zdravotná poisťovňa sa stane jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou až od 1. januára ďalšieho roka po uplynutí nasledujúceho roka. Okrem toho, poistenec musí výber (zmenu) zdravotnej poisťovne uskutočniť právne relevantným spôsobom podaním prihlášky na verejné zdravotné poistenie vo vybratej zdravotnej poisťovni. Na zmenu zdravotnej poisťovne môže byť podaná len jedna prihláška v prípade podania prihlášok vo viacerých zdravotných poisťovniach je poistenec povinný vziať podané prihlášky späť (okrem jednej prihlášky, na ktorej trvá). Ak by poistenec mal k 30. septembru podanú prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, všetky jeho prihlášky sú neplatné to znamená, že zmena zdravotnej poisťovne sa neuskutoční. V prípade, že poistenec k 30. septembru nepodá prihlášku, jeho zdravotná poisťovňa je jeho Z Aké sú podmienky používania EKS? Aký má vplyv novela zákona o verejnom obstarávaní na EKS? Zistíte na školení Elektronické trhovisko pre dodávateľov. Viac na 195

198 príslušnou zdravotnou poisťovňou celý nasledujúci kalendárny rok. Takýto stav môžeme považovať za výber doterajšej zdravotnej poisťovne. Právo poistenca na výber zdravotnej poisťovne zahŕňa nielen právo v zákonom určenom termíne a riadnym spôsobom zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu, ale aj právo poistenca vybrať si príslušnú zdravotnú poisťovňu pri vzniku verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Pritom však musí byť rešpektovaná zásada, že ak v určitom kalendárnom roku poistenec už bol verejne zdravotne poistený v SR, t. j. tento poistenec mal v tomto kalendárnom roku svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu, potom je povinný prihlásiť sa na verejné zdravotné poistenie v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol v tomto kalendárnom roku poistencom. V prípade, že v danom kalendárnom roku poistenec ešte nebol verejne zdravotne poistený v SR, má právo vybrať si niektorú zo zdravotných poisťovní pri vzniku verejného zdravotného poistenia v SR. Viac k tomu pozri v komentári k 7 zákona. b) Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti, a to za podmienok ustanovených v 9 a 10 zákona (pozri komentár k týmto ustanoveniam). Tomuto právu poistenca zodpovedá povinnosť príslušnej zdravotnej poisťovne zabezpečiť svojmu poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti [pozri 25 ods. 2 písm. a) zákona]. c) Poistenec má aj právo na informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Poistenec má záujem, aby mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť uhradená zdravotnou poisťovňou. Zdravotná poisťovňa je však povinná v predpísanom rozsahu uhradiť len zdravotnú starostlivosť realizovanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Výnimkou z toho je neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorá musí byť poistencovi poskytnutá bez ohľadu na to, či jeho zdravotná poisťovňa má alebo nemá s príslušným poskytovateľom uzavretú zmluvu [pozri komentár k písm. d)]. Neodkladná zdravotná starostlivosť musí byť zo strany zdravotnej poisťovne vždy uhradená. V prípade poskytovanej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a lekárenskej starostlivosti si poistenec môže byť istý, že zdravotná poisťovňa má s ním vybratým poskytovateľom uzavretú zmluvu (zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy s týmito poskytovateľmi zo zákona pozri 7 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach). V prípade inej poskytovanej zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. To však znamená, že sa môže stať, že s určitým poskytovateľom nebude mať zdravotná poisťovňa uzavretú zmluvu. Preto je pre poistenca podstatné vedieť, s ktorými poskytovateľmi má uzatvorenú túto zmluvu práve jeho zdravotná poisťovňa. Právu poistenca na túto informáciu zodpovedá povinnosť zdravotnej poisťovne uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti [pozri 25 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona]. Okrem toho je zdravotná poisťovňa povinná poskytnúť poistencovi na požiadanie informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti [pozri 25 ods. 2 písm. b) zákona]. d) Poistenec má právo na poskytnutie neodkladnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej 196 Zúčastňujete sa verejného obstarávania? Pustite sa do boja o čestnú hospodársku súťaž vďaka školeniu Predpoklady úspešného uchádzača podľa nového zákona o verejnom obstarávaní. Kliknite na

199 starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Neodkladná zdravotná starostlivosť, vymedzená v 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu, ktorú vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. Tomuto právu zodpovedá jednak povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytnúť neodkladnú starostlivosť aj v prípade, že by poskytovateľ odmietol návrh osoby (poistenca) na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nemôže tým byť dotknuté právo osoby na poskytnutie neodkladnej starostlivosti (pozri 12 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti). Tomuto právu zodpovedá tiež povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť v plnom rozsahu neodkladnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia (pozri 3 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti) a všeobecnejšie vymedzená povinnosť zdravotnej poisťovne zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti [pozri 25 ods. 2 písm. a) zákona]. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení e) Poistenec má aj právo na vrátenie preplatku na základe ročného zúčtovania poistného. Tomuto právu zodpovedajú viaceré povinnosti zdravotnej poisťovne súvisiace s ročným zúčtovaním poistného: 1. Povinnosť zdravotnej poisťovne zaslať do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania do 31. októbra nasledujúceho kalendárneho roka) písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného platiteľom poistného, ktoré okrem iného obsahuje aj poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko proti oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania. 2. Povinnosť zdravotnej poisťovne zaslať do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie, ak zdravotná poisťovňa zistí, že výsledkom mal byť preplatok v inej výške, než aká bola uvedená v pôvodnom oznámení. 3. Povinnosť zdravotnej poisťovne po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia. Pozri komentár k 19 zákona. f) Poistenec má aj právo podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Toto právo poistenca zákon o zdravotnom poistení podrobnejšie nešpecifikuje, nezmieňuje sa o ňom ani zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý podrobne upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne je podrobne upravená v 9 a 9a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť predovšetkým u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, Z Odpovede na aktuálne otázky z oblasti pracovného práva získate na školení Pracovné právo SR v postkrízovom období s prof. Barancovou. Viac na 197

200 ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná najmä na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ako poistenec napomáha pri kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovni, zákon nešpecifikuje. V praxi však zdravotná poisťovňa má záujem na efektívnom vynakladaní prostriedkov na zdravotnú starostlivosť, preto poskytuje poistencom napr. prehľad poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorý obsahuje zoznam výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré boli zo strany zdravotnej poisťovne uhradené. g) Poistenec má aj právo domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pretože zákon o zdravotnom poistení nešpecifikuje, ani príkladom nevymenúva, ktorých práv sa má poistenec právo domáhať v konaní pred úradom, a pretože úrad vykonáva všeobecný dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že dohliada na dodržiavanie ustanovení zákona o zdravotnom poistení [pozri 18 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach], máme zato, že poistenec sa má právo domáhať v konaní pred úradom nápravy každého porušenia zákona o zdravotnom poistení, ktoré by sa dotklo jeho práv. Ďalej úrad vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených platiteľom poistného, ak ide o pohľadávky vyplývajúce z neuhradeného preplatku na poistnom, ktorý zdravotná poisťovňa neodviedla riadne a včas [pozri 18 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach]. V súvislosti s uvedeným má poistenec v prípade, že je platiteľom poistného, právo uplatniť si nárok na tento preplatok na úrade (pozri 19 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení). Ďalej úrad kontroluje správnosť zaradenia poistenca alebo platiteľa poistného do zoznamu poistencov a platiteľov poistného, ktorí majú nedoplatok na poistnom [pozri komentár k 25 ods. 1 písm. e) zákona a 25a zákona]. Zaradenie do zoznamu dlžníkov zdravotnej poisťovne môže spôsobiť osobe uvedenej v tomto zozname materiálnu škodu i nemateriálnu ujmu. [Táto právomoc úradu je uvedená v 18 ods. 1 písm. m) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.] Komentár k 22 ods. 2 a ods. 3 V tomto ustanovení sú uvedené povinnosti poistenca s výnimkou konkrétnych oznamovacích povinností (tie sú upravené v 23 zákona). Komentár k 22 ods. 2 písm. a) Poistenec je povinný uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky. Toto ustanovenie má pôsobiť preventívne, aby poistenci dodržiavali liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a taktiež sa zdržiavali užívania návykových látok, ktoré môžu byť príčinou napr. dopravnej nehody alebo iného úrazu. Komentár k 22 ods. 2 písm. b), písm. i), písm. j) a k ods. 3 Preukaz poistenca je majetkom zdravotnej poisťovne. Poistenec je povinný preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca: a) pri zmene zdravotnej poisťovne alebo b) zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení SR. Poistenec je povinný vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca v lehote do ôsmich dní od zmeny zdravotnej poisťovne (do 9. januára) alebo 198 Získajte odpovede na aktuálne otázky z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie na školení Konkurz a reštrukturalizácia s JUDr. Jaroslavom Macekom. Viac na

201 od zániku verejného zdravotného poistenia SR (pozri 7 ods. 7 zákona a 10a ods. 3 zákona). Povinnosť vrátiť preukaz poistenca je splnená včas, aj keď poistenec podá tento preukaz do ôsmich dní na poštovú prepravu na adresu zdravotnej poisťovne. Táto zákonná povinnosť vyplýva z toho, že sa preukazy poistenca vydávajú s časovo neobmedzenou platnosťou, resp. od 1. júna 2016 sa nové preukazy vydávajú s platnosťou desať rokov, poistenec by sa pri zmene zdravotnej poisťovne mohol identifikovať aj preukazom pôvodnej zdravotnej poisťovne a vydávať sa za jej poistenca. Poistenec je povinný chrániť preukaz poistenca pred stratou a zneužitím. Z dôvodu zabránenia zneužitia preukazu inou osobou je potrebné bezodkladne hlásiť jeho stratu zdravotnej poisťovni, ktorá ho vydala. Preukazom poistenca sa preukazuje jeho príslušnosť ku konkrétnej zdravotnej poisťovni. Poistenec je povinný preukazovať sa preukazom poistenca pri každom poskytnutí zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V súvislosti so zavedením nových preukazov (preukazov poistenca s elektronickým čipom) bude v budúcnosti poistenec povinný vložiť preukaz poistenca do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Poistenec, ktorého potvrdená prihláška sa stala predmetom prevodu poistného kmeňa, je povinný preukázateľne vrátiť odovzdávajúcej zdravotnej poisťovni preukaz poistenca pri prevode poistného kmeňa do 10 dní odo dňa doručenia preukazu novej zdravotnej poisťovne. Až do času doručenia preukazu poistenca má tento poistenec právo preukazovať sa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti preukazom poistenca odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Pozri k tomu 22 ods. 3 zákona v spojení s 61f zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Komentár k 22 ods. 2 písm. c) Poistenec je povinný plniť všetky zákonné povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa 19 zákona (pozri komentár 19 zákona). Komentár k 22 ods. 2 písm. d) V prípade, že fyzickej osobe vznikne verejné zdravotné poistenie, je táto fyzická osoba poistencom a je povinná si podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni. V odôvodnených prípadoch podáva prihlášku za fyzickú osobu iný subjekt: a) za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, je povinný podať prihlášku jeho zákonný zástupca, b) za fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak už nie je zdravotne poistená v SR, je povinný podať prihlášku ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, c) za maloletého poistenca je povinný podať prihlášku jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy. Poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (pozri 6 ods. 1 zákona). Prihláška sa podáva v zdravotnej poisťovni (výnimočne sa môže podať na jednotnom kontaktnom mieste v prípade, že poistencovi vzniká verejné zdravotné poistenie v SR na základe vzniku oprávnenia vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť). Pozri komentár k súvisiacemu ustanoveniu 6 zákona. Z Príďte sa povoziť na Daňovom a odvodovom kolotoči, kde zohraté trio Mihál Ozimý Tužinský odhalí možnosti, ako znížiť daňové a odvodové zaťaženie majiteľov a zamestnancov firiem. Viac na 199

202 Komentár k 22 ods. 2 písm. e) Poistenec je povinný doplatiť poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia. Poistenec musí mať od vzniku verejného zdravotného poistenia nejakého platiteľa poistného a za celú dobu trvania poistného vzťahu je tento platiteľ poistného povinný platiť poistné. V prípade, že poistenec nemá iného platiteľa, nadobúda postavenie samoplatiteľa a musí platiť poistné najmenej z minimálneho základu za každý mesiac trvania poistného vzťahu. V prípade, že sa preukáže, že osoba bola poistencom v systéme SR od skoršieho časového momentu, musí byť aj za príslušné obdobie zaplatené poistné. Komentár k 22 ods. 2 písm. f) Poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa 23 ods. 1, 3, 4, 6, 11, 12 a 15 až 17. K tomu pozri podrobný výklad k 23 zákona. Komentár k 22 ods. 2 písm. g) Skutočnosť, že poistenec sa považuje na účely platenia poistného na zdravotné poistenie za poistenca štátu, je potrebné preukázať. Poistenec je povinný poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní väčšiny skutočností zakladajúcich postavenie poistenca štátu [pozri komentár k 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) zákona]. Komentár k 22 ods. 2 písm. h) Poistenec je povinný dodržiavať pokyny zdravotnej poisťovne súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci verejného zdravotného poistenia zverejnené na internetovej stránke alebo zverejnené iným vhodným spôsobom. Táto povinnosť poistenca má skôr deklaratórny charakter, na rozdiel od iných povinností poistenca uvedených v 22 ods. 2 zákona nie je zakotvená sankcia za nedodržanie tejto povinnosti [pozri 26 ods. 1 písm. a) zákona]. Komentár k 22 ods. 2 písm. k) Poistenec je povinný predložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pri predpisovaní a výdaji liekov, dietetických potravín alebo zdravotníckych pomôcok liekovú knižku, ak mu ju zdravotná poisťovňa vydala. Lieková knižka bude v budúcnosti nahradená preukazom poistenca s elektronickým čipom, ktorý bude obsahovať jej funkcie. Komentár k 22 ods. 2 písm. l) Poistenec je povinný oznámiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zmenu zdravotnej poisťovne do 30 dní od zmeny zdravotnej poisťovne. Toto ustanovenie má význam z hľadiska platenia úhrady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotnej poisťovne (zdravotná poisťovňa platí úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť len poskytovateľom, s ktorými je v zmluvnom vzťahu, s výnimkou neodkladnej zdravotnej starostlivosti). Príslušnosť k zdravotnej poisťovni poistenec preukazuje pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti naďalej preukazom poistenca. Komentár k 22 ods. 2 písm. m) Poistenec je povinný poskytovať súčinnosť pri kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Táto povinnosť súvisí s právom poistenca podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Ide vlastne o právo a povinnosť poistenca zároveň (na jednej strane je oprávnený podieľať sa na kontrole, na druhej strane je povinný poskytovať súčinnosť pri kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti). Túto povinnosť poistenca zákon o zdravotnom poistení podrobnejšie nešpecifikuje, nezmieňuje sa o ňom ani zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý podrobne upravuje podmienky poskytovania 200 Máte otázky k novému zákonu o odpadoch? Prijmite pozvanie na konferenciu Nový zákon o odpadoch v praxi Oficiálny komentár k zákonu. Viac na

203 zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne je podrobne upravená v 9 a 9a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa predovšetkým vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná najmä na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ako poistenec napomáha pri kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovni, zákon nešpecifikuje. V praxi však zdravotná poisťovňa má záujem na efektívnom vynakladaní prostriedkov na zdravotnú starostlivosť, preto poskytuje poistencom napr. prehľad poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorý obsahuje zoznam výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré boli zo strany zdravotnej poisťovne uhradené. 23 Oznamovacie povinnosti (1) Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik platiteľa poistného podľa 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa 11 ods. 2, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v), e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného ( 12). (2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) a odseku 17 sa nevzťahujú na zamestnanca, za Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa 24. (3) Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r), a to do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Vznik týchto skutočností preukazuje poistenec čestným vyhlásením. (4) Poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa 7 ods. 2. (5) Skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 je povinný oznámiť za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, 10) ak ďalej nie je ustanovené inak. (6) Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu ( 6 ods. 5) a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne ( 7 ods. 2) do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne; ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje podľa 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) a údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa 12, do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov. Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa 16 ods. 18, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a zmenu tejto skutočnosti do ôsmich dní odo dňa jej zmeny. Vzor písomného oznámenia zamestnanca zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle. Z 3 nové procesné kódexy od 1. júla 2016 nahradia doteraz používaný OSP. Čo nové čaká sudcov a advokátov? Zistíte na konferencii Rekodifikácia civilného procesného práva. Viac na 201

204 (7) Úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho ( 5 ods. 1) je povinný oznámiť úradu 13) príslušný úrad poverený vedením matriky do desiatich dní od vykonania zápisu do knihy úmrtí. Úrad je povinný úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho oznámiť zdravotným poisťovniam do piatich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. (8) Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, do ôsmich dní odo dňa zmeny. (9) Zdravotná poisťovňa je povinná oznámiť a) poistencovi bez zbytočného odkladu dôvod odmietnutia potvrdenia prihlášky ( 6 ods. 9), b) úradu do 20. dňa v kalendárnom mesiaci údaje uvedené v 27 ods. 2 a do 30. novembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa uskutočnilo ročné zúčtovanie, údaje uvedené v 27a ods. 2, c) ministerstvu zdravotníctva do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci počet poistencov, za ktorých platí poistné štát ( 11 ods. 7) okrem poistencov podľa 11 ods. 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ktorí sú platiteľmi poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2; počet poistencov sa oznamuje k prvému dňu a k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, d) ministerstvu zdravotníctva na účely výpočtu indexu rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť (ďalej len index rizika nákladov ) údaje podľa 28 ods. 4 do 30. júna kalendárneho roka. (10) Samostatne zárobkovo činná osoba podáva oznámenie podľa odseku 1 písm. a) a oznámenie zmeny svojho názvu (obchodného mena) podľa odseku 8 na jednotnom kontaktnom mieste, 13aa) ak je to v súvislosti s oznamovaním zmien podľa osobitného zákona 53a) a ak oznámenie vykoná v lehote podľa odseku 1. Oznámenie zmeny platiteľa poistného na samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 1 písm. b) splní poistenec na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní oprávnenia na podnikanie. (11) Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti podľa odseku 1 písm. e) od doručenia potvrdenia o tejto skutočnosti takto: a) fyzická osoba preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jej telesnej schopnosti, duševnej schopnosti alebo zmyslovej schopnosti rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu 53ba) alebo rozhodnutím príslušného úradu, b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. (12) Poistenec je povinný preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni obdobie poistenia v cudzine najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine. (13) Poistenec, ktorý ani na výzvu zdravotnej poisťovne nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona považuje za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí obsahovať poučenie o následkoch nesplnenia oznamovacej povinnosti v lehote podľa prvej vety. O skutočnosti, že poistenec sa považuje za platiteľa poistného podľa 11 ods. 2, zdravotná poisťovňa poistenca písomne upovedomí. Na doručovanie výzvy a písomného upovedomenia sa vzťahuje 17b. V písomnom upovedomení zdravotná poisťovňa oznámi poistencovi aj výšku pohľadávky, ktorá v súvislosti s týmto postupom zdravotnej poisťovni vznikla. Pri vyčíslení pohľadávky postupuje zdravotná poisťovňa v súlade s 20 ods. 4 a V sérii ôsmich videoškolení Daňová optimalizácia komplexne lektorka Ing. Ivana Glazelová rozoberá možnosti legálnej daňovej optimalizácie z rôznych uhlov pohľadu. Objednávajte na

205 (14) V prípade, že si poistenec dodatočne po zaslaní písomného upovedomenia podľa odseku 13 splní oznamovaciu povinnosť, zodpovedá za škodu, ktorá zdravotnej poisťovni vznikla. Škodou podľa prvej vety sa rozumejú náklady zdravotnej poisťovne súvisiace s uplatnením takto vzniknutej pohľadávky na úrade alebo s vydaním výkazu nedoplatkov, ako aj náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky. (15) Poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatených právnickou osobou, ktorá vypláca dividendy a nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného, výšku dividend vyplatených v predchádzajúcom kalendárnom roku najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, na tlačive ustanovenom podľa 19 ods. 23. (16) Poistenec, ktorý má príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta podľa osobitného predpisu 21) a ktorému vznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného, výšku takýchto príjmov uvedených v daňovom priznaní najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, na tlačive ustanovenom podľa 19 ods. 23. (17) Poistenec, ktorý zmenil zdravotnú poisťovňu, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni platiteľa poistného najneskôr do 8. januára kalendárneho roka, ak jej platiteľa poistného neoznámil v čase podania prihlášky alebo ak po podaní prihlášky u neho došlo k zmene platiteľa poistného, ktorého uviedol na prihláške. (18) Príslušný úrad poverený vedením matriky je povinný oznámiť narodenie fyzickej osoby úradu 13) na účely zistenia príslušnej zdravotnej poisťovne dieťaťa ( 6 ods. 7 a 8) do ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy narodení, v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalý pobyt dieťaťa a meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalý pobyt matky. Úrad je povinný oznámiť narodenie fyzickej osoby na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa ( 6 ods. 7 a 8) do piatich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, v rozsahu údajov podľa prvej vety. (19) Poistenec a platiteľ poistného si môžu oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Na plnenie oznamovacej povinnosti v elektronickej podobe sa nevyžaduje zaručený elektronický podpis. 53baa) Komentár k 23 Oznamovacie povinnosti v zdravotnom poistení majú poistenec, zamestnávateľ poistenca, platiteľ poistného, zdravotná poisťovňa, iný subjekt. Komentár k 23 ods. 1 až ods. 6, ods. 11 V týchto ustanoveniach sú zakotvené oznamovacie povinnosti poistenca voči príslušnej zdravotnej poisťovni (ods. 1 až ods. 5) a voči svojmu zamestnávateľovi (ods. 6); v prípadoch poistenca zamestnanca sú zakotvené aj oznamovacie povinnosti jeho zamestnávateľa. V prípade, že poistenec je maloletý alebo bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, potom plní tieto oznamovacie povinnosti jeho zákonný zástupca. Za maloletého poistenca môže okrem jeho zákonného zástupcu plniť oznamovacie povinnosti aj iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy. Pozri ods. 5. Oznamovacie povinnosti poistenca sú nasledovné: 1. Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní Z Vo videoškolení Odpisovanie majetku na daňové účely v roku 2015 lektor Ing. Vladimír Ozimý rozoberá problematiku odpisovania majetku. Objednávať môžete na 203

206 zmenu základných identifikačných údajov poistenca, t. j. zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu [ 23 ods. 1 písm. a) zákona]; 2. V prípade, že u poistenca nastane zmena v platiteľovi poistného, potom je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vo všeobecnosti najneskôr do ôsmich dní zmenu platiteľa poistného. Dlhšia lehota je určená na oznámenie nadobudnutia postavenia samoplatiteľa poistenec má povinnosť takúto zmenu platiteľa oznámiť najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudol postavenie samoplatiteľa [pozri 23 ods. 1 písm. b) zákona]. Zmena platiteľa poistného sa oznamuje písomne alebo elektronicky spôsobom určeným úradom. Oznámenie zmeny platiteľa poistného môže podať poistenec na tlačive Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Univerzálne oznámenie poistenca/platiteľa poistného, ktoré je prílohou č. 4 metodického usmernenia MU č. 12/2/2014. Potrebné tlačivá poskytne poistencovi aj každá zdravotná poisťovňa. Povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného nemá poistenec, za ktorého tieto povinnosti vykonáva jeho zamestnávateľ ( 23 ods. 2 zákona). Zamestnávateľ plní oznamovacie povinnosti podľa 24 písm. c) zákona (pozri komentár). Osobitná situácia je v prípade práce na základe dohôd, pri ktorej zamestnanec nevykonáva prácu všetkých 5 po sebe nasledujúcich pracovných dní v týždni. V tomto prípade jeho zamestnávateľ môže oznámiť zmenu platiteľa poistného do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Okrem toho je poistenec v takomto vzťahu povinný prihlásiť sa v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ za dni, keď nevykonáva práce na dohodu (a teda nemá právo na príjem zo závislej činnosti) a nemá iného platiteľa poistného. Ak totiž poistenec vykonáva zamestnanie len v určitých dňoch kalendárneho mesiaca, potom má postavenie zamestnanca len v týchto dňoch a v ostatných dňoch (ak nemá iného platiteľa poistného) je považovaný za samoplatiteľa. Oznámenie zmeny platiteľa poistného v tomto prípade musí poistenec vykonať najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudol postavenie samoplatiteľa. Túto povinnosť má takýto poistenec napriek tomu, že ako zamestnanca na dohodu ho prihlasuje a odhlasuje na konkrétne dni výkonu práce jeho zamestnávateľ. Príklad: Poistenec vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti v pondelky a stredy u zamestnávateľa A. Napríklad v apríli 2016 ide o dni: 4., 6., 11., 13., 18., 20., 25. a 27. apríla Tento poistenec sa považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia len v týchto dňoch (platiteľ poistného zamestnanec/zamestnávateľ). Pretože nemá iného platiteľa poistného, v ostatných dňoch v apríli 2016 sa považuje za samoplatiteľa. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť zmeny platiteľa poistného do 31. mája Poistenec je však povinný oznámiť vznik platiteľa poistného z titulu samoplatiteľa do 8. mája Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku) najneskôr do ôsmich dní aj skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (pozri komentár k 5 ods. 2 a 3 zákona) a vrátiť preukaz poistenca do ôsmich dní od zániku verejného zdravotného poistenia SR [ 22 ods. 1 písm. c) zákona]. 4. Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni aj skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné v prípadoch podľa 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) zákona [oznamovacia povinnosť uvedená v 23 ods. 1 písm. d) zákona], konkrétne ide o prípady: 204 Čo prináša novelizácia zákona o DPH účinná od 1. januára 2016, zistíte vo videoškolení Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávať môžete na

207 poistenca, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne (g); poistenca starajúceho sa celodenne a riadne o dieťa vo veku do šiestich rokov (j); poistenca opatrujúceho fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku na opatrovanie alebo blízku osobu staršiu ako 80 rokov (k); poistenca manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine/podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí (l); poistenca vykonávajúceho pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo (r). V týchto prípadoch verejné inštitúcie nevedú osobitné registre osôb, preto tieto skutočnosti preukazuje poistenec čestným vyhlásením ( 23 ods. 3 zákona). V ostatných prípadoch (osoby považované za poistenca štátu z iného dôvodu) plní oznamovaciu povinnosť príslušná inštitúcia verejnej správy (napr. Sociálna poisťovňa, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) alebo zamestnávateľ. V tomto prípade je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť rozhodujúcu pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné [oznamovacia povinnosť poistenca uvedená v 23 ods. 1 písm. d) zákona]. Tieto skutočnosti preukazuje poistenec čestným vyhlásením ( 23 ods. 3 zákona). Vznik týchto skutočností je poistenec povinný oznámiť a preukázať do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Oznámenie zmeny platiteľa poistného môže podať poistenec na tlačive Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Univerzálne oznámenie poistenca/platiteľa poistného, ktoré je prílohou č. 4 metodického usmernenia MU č. 12/2/2014. Potrebné tlačivá poskytne aj každá zdravotná poisťovňa. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Avšak v prípade, že poistenec je zamestnancom, túto povinnosť vykonáva za neho jeho zamestnávateľ, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného [pozri 23 ods. 2 v spojení s 24 písm. c) zákona]. Z dôvodu prenesenia tejto oznamovacej povinnosti na zamestnávateľa je poistenec, ktorý je zamestnancom, povinný oznámiť zamestnávateľovi údaje podľa 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) zákona do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov (pozri 23 ods. 6 druhá veta zákona). 5. Oznamovacie povinnosti za poistenca zamestnanca s odvodovou úľavou podľa 11 ods. 7 písm. v) zákona plní jeho zamestnávateľ. Podľa nášho názoru je v zákone nelogicky a nesystematicky uvedené, že poistenec je povinný oznámiť skutočnosť rozhodujúcu pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa 11 ods. 7 písm. v), pretože túto povinnosť bude vždy vykonávať jeho zamestnávateľ (nikdy nie samotný poistenec). Táto povinnosť sa totiž podľa 23 ods. 2 zákona nevzťahuje na zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa 24 zákona. A pretože postavenie poistenca podľa 11 ods. 7 písm. v) zamestnanec s odvodovou úľavou esenciálne predpokladá, že ide o zamestnanca (a teda aj existenciu zamestnávateľa tohto zamestnanca), je zrejmé, že povinnosť oznámiť platiteľa poistného bude prislúchať zamestnávateľovi. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zmenu platiteľa poistného u poistenca podľa 11 ods. 7 písm. v) zákona príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní. Oznámenie sa vykonáva spôsobom určeným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie (príloha č. 2 alebo príloha č. 3 metodického usmernenia č. 12/2/2014). Príloha č. 3 je štruktúra oznámenia v elektronickej forme. Z Vo videoškolení INCOTERMS 2010 medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek lektor Ing. Tibor Vojtko rozoberá medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek známe ako INCOTERMS Objednávajte na 205

208 Podľa čl. 2 bod 5 písm. d) tohto metodického usmernenia sa na oznámenie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby podľa 11 ods. 7 písm. v) použije súčasne kód 2 Z a kód 1W Z. Pri ukončení zamestnávania fyzickej osoby podľa 11 ods. 7 písm. v) sa použije súčasne kód 2 K a kód 1W K. Pri prekročení sumy mesačného príjmu uvedenej v 11 ods. 7 písm. v) bod druhý alebo po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru sa použije súčasne kód 1W K. 6. Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni aj skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného [ 22 ods. 1 písm. e) zákona] ide o skutočnosť, či sa poistenec považuje/už nepovažuje za osobu so zdravotným postihnutím, a to v lehote najneskôr do ôsmich dní od doručenia potvrdenia o tejto skutočnosti (pozri ods. 11). Takáto osoba má polovičnú sadzbu poistného na zdravotné poistenie (pozri komentár k 12 zákona). Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba uznaná za invalidnú a fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % (pozri komentár k 12 ods. 2 zákona). Poistenec preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jej telesnej schopnosti, duševnej schopnosti alebo zmyslovej schopnosti rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia, alebo rozhodnutím príslušného úradu. Poistenec preukazuje postavenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Pozri 23 ods. 11 zákona. Poistenec v postavení zamestnanca je navyše povinný túto skutočnosť oznámiť aj svojmu zamestnávateľovi, a to do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny ( 23 ods. 6 druhá veta zákona). 7. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne. Ak má poistenec viacerých zamestnávateľov, potom je poistenec v postavení zamestnanca povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi. Uvedené v 23 ods. 6 prvá veta zákona. 8. Poistenec v postavení zamestnanca s nárokom na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa 16 ods. 18, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť svojmu zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku pracovnoprávneho vzťahu a zmenu tejto skutočnosti do ôsmich dní odo dňa jej zmeny. Táto povinnosť je uvedená v 23 ods. 6 tretia a štvrtá veta zákona. Vzor písomného oznámenia zamestnanca zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle: < sk/zdroje?/sources/dokumenty/financovanie/poistne-2015/vzor-oznamovacia-povinnost-zamestnanca_oop_v5.rtf> V súčasnosti je vzor oznámenia aj na internetových stránkach jednotlivých zdravotných poisťovní). Pozri komentár k 16 ods. 16 až 18 zákona. Komentár k 23 ods. 7 a ods. 18 Oznamovacie povinnosti má v zdravotnom poistení aj príslušný matričný úrad. 1. V prípade úmrtia fyzickej osoby/vyhlásenia za mŕtveho (ods. 7) je príslušný matričný úrad povinný túto skutočnosť oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou do desiatich dní od vykonania zápisu do knihy úmrtí. Úrad je povinný následne oznámiť túto skutočnosť zdravotným poisťovniam do piatich dní. 2. V prípade narodenia fyzickej osoby (ods. 18) je príslušný matričný úrad povinný túto skutočnosť oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou do ôsmeho dňa 206 Prečo bol zavedený INTRASTAT, aký je jeho legislatívny rámec i to, čo je predmetom hlásenia INTRASTAT sa dozviete vo videoškolení s rovnomenným názvom INTRASTAT v podaní Ing. Tibora Vojtka. Objednávať môžete na

209 v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy narodení. Matričný úrad oznamuje pri narodení fyzickej osoby jej základné identifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalý pobyt dieťaťa a meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalý pobyt matky. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je povinný následne oznámiť túto skutočnosť a údaje príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa do piatich dní. Príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa je odo dňa jeho narodenia zdravotná poisťovňa jeho matky. Ak matka dieťaťa nie je/nebola verejne zdravotne poistená v SR, je príslušnou zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Komentár k 23 ods. 8 Platiteľ poistného v postavení zamestnávateľa alebo v postavení SZČO je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní zmenu svojich základných identifikačných údajov: názov, sídlo/bydlisko, identifikačné číslo a číslo bankového účtu. Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní aj zmenu dňa určeného na výplatu príjmov zamestnancov. Komentár k 23 ods. 9 Oznamovacie povinnosti zdravotnej poisťovne voči poistencovi, úradu a ministerstvu zdravotníctva vysvetľujeme v rámci komentára k 25 zákona, ustanovenie 25 zákona zakotvuje v úhrne povinnosti zdravotnej poisťovne podľa zákona o zdravotnom poistení. Komentár k 23 ods. 10 Ak SZČO oznamuje zmenu svojho mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, ako aj zmenu svojho názvu (obchodného mena) v zákonnej lehote ôsmich dní, stačí Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení oznámiť tieto zmeny na jednotnom kontaktnom mieste podľa živnostenského zákona. V prípade, že SZČO nestihne oznámiť tieto zmeny v zákonnej lehote ôsmich dní, potom je SZČO povinná oznámiť tieto zmeny priamo zdravotnej poisťovni. V prípade, že u poistenca nastane zmena v platiteľovi poistného/vznik nového platiteľa nadobudnutie postavenia SZČO, potom je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu alebo vznik platiteľa poistného. Túto povinnosť si poistenec splní aj oznámením na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní oprávnenia na podnikanie. Jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia [pozri 66ba ods. 3 písm. d) živnostenského zákona]. Jednotné kontaktné miesto zasiela prijaté údaje a doklady informačnému systému príslušnej zdravotnej poisťovne, a to bezodkladne: a) po vzniku živnostenského oprávnenia alebo b) po získaní informácie o udelení oprávnenia na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov (pozri 66ba ods. 6 živnostenského zákona). Úlohy jednotného kontaktného miesta plnia v súčasnosti okresné úrady, ktoré vykonávajú pôsobnosť živnostenských úradov v prvom stupni. Komentár k 23 ods. 12 V prípadoch poistenca, ktorý bol počas kalendárneho roka verejne zdravotne poistený v cudzine (t. j. nebol verejne zdravotne poistený v SR), má tento poistenec povinnosť preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni obdobie poistenia v cudzine, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Obdobie poistenia v cudzine Z Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavuje Ing. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok zmeny od Objednávajte na 207

210 sa preukazuje potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine, ktoré vystaví poistencovi zdravotná poisťovňa alebo príslušná inštitúcia iného štátu. Komentár k 23 ods. 13 a ods. 14 Toto ustanovenie celkom jasne neustanovuje, o akú konkrétnu oznamovaciu povinnosť ide, avšak z ďalšieho kontextu vyplýva, že ide o povinnosť poistenca oznámiť zmenu platiteľa poistného/vznik nového platiteľa poistného (napr. že je poistencom štátu). Ak si túto oznamovaciu povinnosť poistenec nesplní ani na výzvu zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, má to za následok, že tento poistenec je považovaný za príslušné obdobie až do splnenia oznamovacej povinnosti za samoplatiteľa. Príslušná zdravotná poisťovňa posiela uvedenú výzvu u nej registrovaným poistencom, o ktorých nemá vedomosť o ich platiteľovi poistného (kto má platiť za nich poistné na zdravotné poistenie). Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí obsahovať poučenie o následkoch nesplnenia oznamovacej povinnosti v zákonnej lehote osem dní (poistenec bude považovaný za samoplatiteľa). V prípade, že na túto výzvu poistenec včas nezareaguje splnením oznamovacej povinnosti, zdravotná poisťovňa písomne upovedomí poistenca, že ho považuje za samoplatiteľa. V písomnom upovedomení zdravotná poisťovňa oznámi poistencovi aj výšku pohľadávky, ktorá v súvislosti s týmto postupom zdravotnej poisťovni vznikla. Pri vyčíslení pohľadávky zdravotná poisťovňa môže vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy (podľa 20 ods. 4 a 5 zákona). Ide teda o dvojnásobný preddavok a dvojnásobné poistné oproti preddavku a poistnému z minimálneho základu (minimálny základ je vo výške polovice priemernej mzdy), aký by si za iných okolností mohol určiť poistenec ako samoplatiteľ. Výzva zdravotnej poisťovne a písomné upovedomenie zdravotnej poisťovne o považovaní poistenca za samoplatiteľa sa doručuje poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Na doručovanie týchto písomností sa uplatňujú ustanovenia o doručovaní výkazu nedoplatkov (pozri komentár k 17b zákona). Preto ak boli tieto písomnosti márne doručované na všetky adresy podľa 17b ods. 3 zákona a poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, potom sa považujú za doručené, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak poistenec splní oznamovaciu povinnosť dodatočne po zaslaní písomného upovedomenia zdravotnej poisťovne o považovaní poistenca za samoplatiteľa, nebude ďalej považovaný za samoplatiteľa (ak má iného platiteľa poistného), resp. môže si na nasledujúce obdobie ako samoplatiteľ určiť minimálne preddavky na poistné (na rozdiel od preddavkov určených z priemernej mzdy). Avšak sankciou pre tohto poistenca je, že zodpovedá za škodu, ktorá zdravotnej poisťovni v dôsledku oneskoreného oznámenia vznikla (škodou môžu byť náklady zdravotnej poisťovne súvisiace s uplatnením takto vzniknutej pohľadávky na úrade alebo s vydaním výkazu nedoplatkov, ako aj náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky). Okrem toho tento poistenec bude musieť zaplatiť preddavky na poistné samoplatiteľa za dané obdobie až do dátumu splnenia oznamovacej povinnosti vyčíslené z priemernej mesačnej mzdy. Takisto má zdravotná poisťovňa povinnosť pravidelne mesačne oznamovať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poistencov, ktorí porušili niektorú zo svojich povinností uložených im zákonom o zdravotnom poistení, a teda aj nesplnenie oznamovacej povinnosti [pozri 25 ods. 1 písm. h) zákona]. Sankciou sa porušenie môže byť pokuta uložená úradom v sume do 331 eur (pri opakovanom porušení v dvojnásobnej výške). Komentár k 23 ods. 15 Aj v prípade, že poistenec má podiel na zisku obchodnej spoločnosti so sídlom mimo územia SR, 208 Videoškolenie Zmeny v zákone o DPH od a väzba na kontrolný výkaz (cash flow systém, prenos daňovej povinnosti) v podaní Ing. Vladimíra Ozimého si môžete objednať na

211 má príjem z dividendy podľa 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení. Právnická osoba so sídlom mimo územia SR však nemá povinnosti podľa slovenského zákona o zdravotnom poistení, pretože sa na ňu nevzťahuje právo Slovenskej republiky. Aj podľa 11 ods. 11 zákona sa za platiteľa dividendy na účely tohto zákona považuje len právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Zdravotná poisťovňa sa teda nedozvie o vyplatenej dividende inak ako od samotného poistenca. Poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatených právnickou osobou so sídlom mimo územia SR, je povinný zdravotnej poisťovni oznámiť výšku dividend vyplatených v predchádzajúcom kalendárnom roku. Túto oznamovaciu povinnosť plní voči zdravotnej poisťovni príslušnej na vykonanie ročného zúčtovania poistného (pozri 19 zákona), a to najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Poistenec plní túto oznamovaciu povinnosť na tlačive Oznámenie o príjmoch za rok 20xx, ktoré je prílohou č. 2 k vyhláške č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Poistné z dividend vyplatených spoločnosťou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, sa vypočítava a platí jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného. Toto poistné platí priamo poistenec ako prijímateľ dividend. Splatnosť vypočítaného poistného z príjmov z dividend je 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov, ktorým zdravotná poisťovňa oznámila fyzickej osobe výsledok nedoplatok z ročného zúčtovania poistného. Komentár k 23 ods. 16 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Poistenec vykonávajúci činnosť osobného asistenta je povinný zdravotnej poisťovni oznámiť výšku príjmov z činnosti osobného asistenta podľa svojho daňového priznania. Túto oznamovaciu povinnosť plní voči zdravotnej poisťovni príslušnej na vykonanie ročného zúčtovania poistného (pozri 19 zákona), a to najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Túto povinnosť nemá poistenec s príjmami osobného asistenta, ktorý nie je povinný podávať za príslušný kalendárny rok daňové priznanie. Poistenec plní túto oznamovaciu povinnosť na tlačive Oznámenie o príjmoch za rok 20xx, ktoré je prílohou č. 2 k vyhláške č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Komentár k 23 ods. 17 V prípade, že poistenec zmení k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka zdravotnú poisťovňu, potom má poistenec povinnosť oznámiť novej zdravotnej poisťovni svojho platiteľa poistného: a) pri podaní prihlášky [v súčasnosti podľa 8 ods. 1 písm. f) prihláška musí obsahovať okrem iného aj označenie platiteľa poistného] alebo b) v lehote najneskôr do 8. januára kalendárneho roka zmeny zdravotnej poisťovne. V prípade, že poistenec oznámil novej budúcej zdravotnej poisťovni svojho platiteľa poistného pri podaní prihlášky, avšak medzičasom u tohto poistenca nastala zmena platiteľa poistného, potom je tento poistenec povinný oznámiť túto zmenu platiteľa poistného najneskôr do 8. januára kalendárneho roka. Komentár k 23 ods. 19 Oznamovacia povinnosť sa síce môže realizovať v spolupráci so zdravotnou poisťovňou (napr. osobná návšteva zdravotnej poisťovne alebo telefonicky), avšak v konečnom dôsledku musí byť vždy splnená v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Z Vo videoškolení Daň z motorových vozidiel a daňové priznanie za rok 2015 lektor Ing. Vladimír Ozimý rozoberá problematiku dane z motorových vozidiel vo väzbe na príslušné tlačivo. Objednávajte na 209

212 Spravidla sa pri plnení oznamovacej povinnosti aj predkladajú príslušné doklady. V elektronickej podobe sa oznamuje prostredníctvom elektronickej pošty ( ), ďalej prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu alebo prostredníctvom elektronickej podateľne (informačný systém zriadený zdravotnou poisťovňou, do ktorého sa poistenec/platiteľ poistného prihlasuje špecifickým heslom). Elektronická podateľňa jednotlivých zdravotných poistení: < < < Elektronická podateľňa umožňuje poistencovi/ platiteľovi poistného prehľadný prístup k informáciám, ktoré údaje už predložil zdravotnej poisťovni, resp. ktoré údaje je potrebné predložiť. Komunikáciu prostredníctvom elektronickej pošty ( ) je potrebné si dohodnúť s príslušnou zdravotnou poisťovňou (ktoré oznámenia akceptuje zdravotná poisťovňa aj v tejto forme), rovnako aj spôsob tejto komunikácie (overenie identity poistenca/platiteľa poistného). Doklady preukazujúce rozhodujúce skutočnosti bude odosielateľ pripájať často formou scanu. 24 Povinnosti platiteľa poistného Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa 11 ods. 2, je povinný a) vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni ( 15 až 17 a 20) a odvádzať preddavky na poistné za poistencov, ktorých potvrdené prihlášky sa stali predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného predpisu, 53bb) b) plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa 19, c) písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v 11 ods. 3 druhej vete a z dôvodu uvedeného v 11 ods. 7 písm. c), g), j), k), l), m), r) a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného; ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky; lehoty sú dodržané, ak zamestnávateľ prihlási zamestnanca do ôsmich pracovných dní odo dňa prijatia potvrdenia Sociálnej poisťovne, aké právne predpisy sa na danú osobu vzťahujú podľa osobitných predpisov, 3a) d) viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia, e) viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať 1. meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu; údaje uvedené v tomto bode okrem rodného čísla sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitných predpisov, 53b) 2. údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia, 3. počet dní, za ktoré sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, 4. príjem podľa 13 ods. 1 v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, 5. úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca podľa 16 ods. 2 písm. a) v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, 6. úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca podľa 16 ods. 2 písm. c) v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, 7. údaj o vzniku skutočností podľa 11 ods Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie k základným poznatkom o TO: Transferové oceňovanie dokumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobami v podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na

213 f) preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržania lehoty splatnosti preddavkov na poistné ( 17), g) predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného ( 19), h) poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni pri výkone kontroly podľa osobitného predpisu 54) účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly zamestnancom zdravotnej poisťovne povereným vykonaním kontroly, i) predkladať úradu 13) pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného alebo ich na požiadanie zasielať a umožniť úradu výkon dohľadu podľa osobitného predpisu, 55) j) plniť oznamovacie povinnosti podľa 23 ods. 8, k) písomne alebo elektronicky oznámiť vznik alebo zmenu platiteľa poistného podľa 11 ods. 5 do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku alebo zmeny platiteľa poistného spôsobom určeným úradom; oznámenie obsahuje názov, sídlo, identifikačné číslo, číslo bankového účtu, deň určený na výplatu príjmov zo závislej činnosti a ak je zamestnávateľom fyzická osoba, aj meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko. l) písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru splnenie podmienky uvedenej v 11 ods. 7 písm. v) štvrtom bode spôsobom určeným úradom, ak ide o zamestnávateľa, ktorý prijal zamestnanca podľa 11 ods. 7 písm. v) do pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, m) písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku alebo zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu 51) zamestnanca, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení podľa 16 ods. 16 a ktorý sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu, vznik alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu 51) tohto zamestnanca, spôsobom určeným úradom. Komentár k 24 Toto ustanovenie vymenúva povinnosti platiteľa poistného v postavení zamestnávateľa, SZČO a samoplatiteľa (ďalej v komentári k tomuto ustanoveniu len platiteľ poistného ). Povinnosti platiteľa poistného v postavení zamestnanca vykonáva zamestnávateľ. Poistenci štátu majú pri platení poistného len oznamovacie povinnosti podľa 23 zákona. Komentár k 24 písm. a) Platiteľ poistného je povinný vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni. Platenie a odvádzanie preddavkov je upravené podrobne v 16 zákona (pozri komentár).vykazovanie poistného je upravené v 20 zákona (pozri komentár). Komentár k 24 písm. b) a písm. g) Platiteľ poistného je povinný plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania a predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného (pozri komentár k 19 zákona). Komentár k 24 písm. c) V prípade, že u poistenca nastane zmena v platiteľovi poistného, potom je poistenec v postavení SZČO alebo samoplatiteľa, resp. jeho zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného. Oznamovaciu povinnosť zmeny alebo vzniku platiteľa poistného vykonáva za poistenca jeho zamestnávateľ, ak poistenec má platiteľa poistného z titulu zamestnania. Z Podrobne rozobranú problematiku účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve nájdete vo videoškolení Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve za rok 2015 v podaní lektora Ing. Mgr. Martina Tužinského, PhD. Viac info na 211

214 Zmena platiteľa poistného sa oznamuje písomne alebo elektronicky spôsobom určeným úradom. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ustanovil formu oznámenia v súčasnosti v metodickom usmernení: Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni (MU12/2/2014) a jeho prílohách. a) Na účely oznámenia zmien u SZČO a samoplatiteľov ( 23 ods. 1, 8 a 11 zákona o zdravotnom poistení) slúži tlačivo Univerzálne oznámenie poistenca/platiteľa poistného (príloha č. 4 MU12/2/2014) b) Na účely zamestnávateľom oznámených zmien, ktoré sa týkajú jeho zamestnancov: b1) začiatok a koniec pracovného pomeru zamestnanca zmena platiteľa poistného podľa 24 písm. c) zákona, b2) na oznámenie údaja o vzniku a zániku skutočností podľa 11 ods. 3 druhá veta a 11 ods. 7 slúži tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie (príloha č. 2 alebo príloha č. 3 MU12/2/2014). Príloha č. 3 je štruktúra oznámenia v elektronickej forme. Vo všeobecnosti je potrebné oznámiť zmenu platiteľa príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní. Z uvedeného sú výnimky (dlhšia lehota na oznámenie) pri oznamovaní: 1. skutočnosti, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) zákona (z dôvodu uvedeného v 11 ods. 3 druhej vety zákona) a nie je ani fyzickou osobou podľa 11 ods. 7 písm. m) a s) zákona (prípady poskytovania nemocenských dávok); Ide o situáciu, keď poistenec vykonáva zamestnanie len v určitých dňoch kalendárneho mesiaca (má postavenie zamestnanca len v týchto dňoch) a v ostatných dňoch (ak nemá iného platiteľa poistného) je považovaný za samoplatiteľa. Oznámenie zmeny platiteľa začiatok a koniec postavenia zamestnanca musí jeho zamestnávateľ vykonať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného z tohto dôvodu. Príklad: Poistenec vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti v pondelky a stredy u zamestnávateľa A. Napríklad v januári 2016 ide o dni: 4., 6., 11., 13., 18., 20., 25. a 27. januára Tento poistenec sa považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia len v týchto dňoch (platiteľ poistného zamestnanec/zamestnávateľ). Pretože nemá iného platiteľa poistného, v ostatných dňoch v januári 2016 sa považuje za samoplatiteľa. Jeho zamestnávateľ je povinný oznámiť vznik platiteľa poistného a zmenu platiteľa najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca (do 28. februára 2016). č. Rodné číslo poistenca Meno a priezvisko Kód Platnosť zmeny Dátum zmeny 1. RRMMDD/XXXX Anna Čierna 2D Z RRMMDD/XXXX Anna Čierna 2D K RRMMDD/XXXX Anna Čierna 2D Z RRMMDD/XXXX Anna Čierna 2D K RRMMDD/XXXX Anna Čierna 2D Z RRMMDD/XXXX Anna Čierna 2D K atď. Z začiatok platnosti kategórie platiteľa poistného, K koniec platnosti kategórie 2D osobitný kód. Zamestnávateľ plní oznamovaciu povinnosť s uvedením kódu 2D zo zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti. 212 Neprehliadnite videoškolenie Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2015 s lektorkou Júliou Pšenkovou. Objednávať môžete na

215 Pozn.: Táto situácia by pripúšťala aj iný výklad, a to, že v prípade poistenca vykonávajúceho prácu na základe dohody nepravidelne (len v určitých dňoch) je zamestnávateľ povinný takéhoto zamestnanca prvýkrát prihlásiť z titulu vzniku zamestnania do ôsmich dní [pozri 23 ods. 1 písm. b) zákona] v spojení s 23 ods. 2 zákona a následne potom má zamestnávateľ povinnosť oznamovať jednotlivé zmeny platiteľa poistného najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca [ 24 písm. c) zákona]. Nie je totiž zrejmé, či sa ustanovenie 24 písm. c) zákona vzťahuje aj na oznámenie prvého vzniku platiteľa poistného a nie len na ďalšie zmeny platiteľa poistného. Zdravotné poisťovne však vo svojej aplikačnej praxi postupujú tak, že 24 písm. c) zákona sa vzťahuje aj na prípad prvého oznámenia vzniku platiteľa poistného v prípade poistenca vykonávajúceho prácu na základe dohody nepravidelne. 2. ak poistenec nadobudne postavenie poistenca štátu z dôvodu uvedeného v 11 ods. 7 písm. c), g), j), k), l), m), r) a s) zákona na oznámenie zmeny platiteľa poistného zamestnanec/poistenec štátu je pre zamestnávateľa určená dlhšia lehota. Oznámenie zmeny platiteľa začiatok a koniec postavenia zamestnanca musí jeho zamestnávateľ vykonať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného z tohto dôvodu. Zamestnávateľ takto plní oznamovaciu povinnosť za svojho zamestnanca ako poistenca štátu len z dôvodu uvedeného v 11 ods. 7 písm. c), g), j), k), l), m), r) a s) zákona. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný zmenu platiteľa poistného oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky (prostredníctvom elektronickej služby zdravotnej poisťovne): < < < Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení V prípade zamestnanca, u ktorého sa zisťuje, podľa právnych predpisov akého členského štátu je/bude verejne zdravotne poistený, sú tieto lehoty dodržané, ak zamestnávateľ prihlási zamestnanca do ôsmich pracovných dní odo dňa prijatia potvrdenia Sociálnej poisťovne, aké právne predpisy sa na danú osobu vzťahujú podľa koordinačných nariadení EÚ. Komentár k 24 písm. d) Platiteľ poistného má aj povinnosti s vedením evidencie účtovných dokladov a iných dokladov, čo je dôležité pre následnú kontrolu zo strany zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a takisto v prípade akéhokoľvek sporu v oblasti platenia poistného. Tieto povinnosti sa budú týkať predovšetkým zamestnávateľov a SZČO. Platiteľ poistného je povinný viesť a uchovávať doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia. Ide najmä o výplatné pásky zamestnancov, údaje o príjmoch z podnikania, doklady o vykonaní úhrady platby poistného. Komentár k 24 písm. e) Platiteľ poistného v postavení zamestnávateľa je povinný viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov evidenciu o svojich jednotlivých zamestnancoch v nasledovnom rozsahu: a) základné identifikačné údaje zamestnanca: meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu; b) údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia v SR; c) za ktoré dni sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace; d) vymeriavací základ zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace; e) úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca a úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace, Z Povinnosti mzdovej účtovníčky na prelome roka a zmeny od 1. januára 2016 sme pre vás spracovali vo videoškolení Mzdová učtáreň aktuálny stav od s lektorkou Júliou Pšenkovou. Objednávajte na 213

216 f) údaj o vzniku skutočností zakladajúcich poistencovi postavenie poistenca štátu niektoré z týchto skutočností je povinný svojmu zamestnávateľovi oznámiť poistenec, ktorý je zamestnancom údaje podľa 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) zákona (pozri 23 ods. 6 zákona). Máme zato, že zamestnávateľ je povinný evidovať všetky doklady preukazujúce postavenie poistenca štátu u svojich zamestnancov, ktoré má zamestnávateľ k dispozícii. Komentár k 24 písm. f) V prípade, že preddavok na poistné neodvedie platiteľ poistného ani do zákonom stanoveného dňa splatnosti, potom si môže zdravotná poisťovňa uplatniť nárok na tento preddavok na úrade alebo výkazom nedoplatkov, a to aj spolu s nárokom na úrok z omeškania (pozri komentár k 18 zákona). Tieto negatívne následky pre platiteľa poistného nenastanú, napriek nepripísaniu platby preddavku na poistné na účet zdravotnej poisťovne v deň jeho splatnosti, ak pri platbe: a) bezhotovostným prevodom platiteľ poistného v prevodnom príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti preddavku na poistné, ako deň prevodu predpísaným spôsobom určil najneskôr posledný deň splatnosti preddavku na poistné; neplatí to však v prípadoch, ak sa platba uskutoční oneskorene z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného; b) poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal preddavok na poistné najneskôr v posledný deň jeho splatnosti ak sa v posledný deň splatnosti uskutočnila platba poštovou poukážkou. V týchto prípadoch sa považuje preddavok na poistné za zaplatený včas, napriek tomu, že platba preddavku na poistné nie je v deň splatnosti pripísaná na účte zdravotnej poisťovne. V prípade pripísania preddavku na účet zdravotnej poisťovne až po dni splatnosti môže vzniknúť pochybnosť ohľadom dátumu uskutočnenia platby prevodom na bankový účet alebo poštovou poukážkou. V týchto prípadoch je povinný platiteľ poistného bez zbytočného odkladu preukázať zdravotnej poisťovni na jej požiadanie včas uskutočnenú platbu preddavku na poistné. Komentár k 24 písm. h) a písm. i) Platiteľ poistného je povinný poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u platiteľov poistného je zameraná na zistenie správnej výšky vymeriavacieho základu, vykázaného poistného, odvádzaných preddavkov na poistné, na zistenie správneho výpočtu ročného zúčtovania poistného a dodržiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné a nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Platiteľ poistného je povinný predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni (a rovnako aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) pri výkone kontroly účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného. V prípade, že úrad požiada o zaslanie týchto dokladov, potom je platiteľ poistného povinný tieto doklady zaslať. Platiteľ poistného je povinný umožniť výkon kontroly zamestnancom zdravotnej poisťovne povereným vykonaním kontroly. Rovnako je platiteľ poistného povinný umožniť výkon dohľadu zo strany úradu (výkon dohľadu na diaľku a dohľadu na mieste). Komentár k 24 písm. j) Platiteľ poistného v postavení zamestnávateľa alebo v postavení SZČO je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní zmenu svojich základných identifikačných údajov: názov, sídlo/bydlisko, identifikačné číslo a číslo bankového účtu. Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní aj zmenu dňa určeného na výplatu príjmov zamestnancov. 214 Praktický návod na vyplnenie daňového priznania na novom tlačive nájdete vo videoškolení Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015 s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávajte na

217 Komentár k 24 písm. k) Toto ustanovenie upravuje prihlásenie zamestnávateľa do registra platiteľov a odhlásenie zamestnávateľa z registra platiteľov a oznámenie zmien v jeho údajoch. Platiteľ poistného v postavení zamestnávateľa je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik alebo zmenu platiteľa poistného zamestnávateľa. Oznámenie sa vykonáva písomne alebo elektronicky, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku postavenia zamestnávateľa alebo odo dňa zmeny v údajoch zamestnávateľa. Oznámenie sa vykonáva spôsobom určeným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného (príloha č. 1 metodického usmernenia č. 12/2/2014). Zamestnávateľ predkladá oznámenie písomne alebo elektronicky zdravotnej poisťovni. Oznámenie obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa: názov, sídlo, identifikačné číslo, a ak je zamestnávateľom fyzická osoba, aj meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko, ďalej obsahuje jeho číslo bankového účtu a deň určený u zamestnávateľa na výplatu príjmov zo závislej činnosti. Komentár k 24 písm. l) Platiteľ poistného v postavení zamestnávateľa má osobitné oznamovacie povinnosti v prípade zamestnávania zamestnanca s odvodovou úľavou [pozri komentár k 11 ods. 7 písm. v) zákona]. Oznámenie zmeny platiteľa poistného sa vykonáva písomne alebo elektronicky, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca s odvodovou úľavou. Oznámenie sa vykonáva spôsobom určeným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie (príloha č. 2 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení alebo príloha č. 3 metodického usmernenia č. 12/2/2014). Príloha č. 3 je štruktúra oznámenia v elektronickej forme. Podľa čl. 2 bod 5 písm. d) tohto metodického usmernenia sa na oznámenie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby podľa 11 ods. 7 písm. v) použije súčasne kód 2 Z a kód 1W Z. Pri ukončení zamestnávania fyzickej osoby podľa 11 ods. 7 písm. v) sa použije súčasne kód 2 K a kód 1W K. Pri prekročení sumy mesačného príjmu uvedenej v 11 ods. 7 písm. v) bod druhý alebo po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru sa použije súčasne kód 1W K. Okrem toho je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni splnenie podmienky uvedenej v 11 ods. 7 písm. v) štvrtom bode (podmienky nezníženia počtu ostatných zamestnancov). Za preukázanie tejto podmienky sa považuje uvedenie kódu 1W v oznámení platiteľa poistného v prílohe uvedeného metodického usmernenia. Komentár k 24 písm. m) Platiteľ poistného v postavení zamestnávateľa je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik alebo zánik pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku pri výpočte preddavku (pozri komentár k 16 ods. 16 zákona) a ktorý sa súčasne pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu. Oznámenie sa vykonáva písomne alebo elektronicky, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku alebo zániku pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku pri výpočte preddavku. Oznámenie sa vykonáva spôsobom určeným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uvedené v metodickom usmernení úradu: MU č. 12/2/2014 Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku Z Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná účtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje problematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednávajte na 215

218 platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni, konkrétne v čl. 2 bod 5 písm. e) tohto usmernenia: Na oznámenie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a ktorá sa pokladá u toho istého zamestnávateľa za zamestnanca aj z iného dôvodu, sa použije kód 2P, kde 2 vypovedá, že ide o zamestnanca v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu a P vypovedá o skutočnosti, že ide o zamestnanca, ktorý sa pokladá u toho istého zamestnávateľa za zamestnanca aj z iného dôvodu. Ak dôjde k vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a súčasne v rovnaký deň nastane aj skutočnosť, že táto osoba u tohto istého zamestnávateľa bude považovaná za zamestnanca z iného dôvodu, použije sa pri prihlásení takejto osoby súčasne kód 2 Z aj kód 2P Z. Ak dôjde k vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a táto osoba je už evidovaná u tohto istého zamestnávateľa ako zamestnanec z iného dôvodu, použije sa pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu len kód 2P Z. Ak dôjde k zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu u osoby, ktorá má nárok na odpočítateľnú položku a táto osoba je naďalej evidovaná u tohto istého zamestnávateľa ako zamestnanec z iného dôvodu, použije sa pri zániku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu len kód 2P K. 25 Povinnosti zdravotnej poisťovne (1) Zdravotná poisťovňa je povinná a) plniť povinnosti podľa 6 ods. 10 a 12, b) pri podaní prihlášky podľa 6 ods. 8 a pri zmene zdravotnej poisťovne podľa 7 ods. 2 oznámiť elektronickou formou vznik poistného vzťahu predchádzajúcej príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od potvrdenia prihlášky za dotknutého poistenca; oznámenie musí obsahovať údaje uvedené v 8 ods. 1 písm. b) a d), c) oznámiť vznik poistného vzťahu predchádzajúcej príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od potvrdenia prihlášky za dotknutého poistenca, d) vykonať ročné zúčtovanie poistného podľa 19, e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete 1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53) 2. zoznam dlžníkov podľa 25a, f) plniť oznamovacie povinnosti podľa 23 ods. 9, g) vrátiť sumu preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania zaplatených bez právneho dôvodu alebo časť presahujúcu správnu výšku preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi do dvoch mesiacov od zistenia tejto skutočnosti alebo od doručenia písomnej žiadosti platiteľa poistného alebo jeho právneho nástupcu, takúto sumu možno použiť na zápočet pohľadávky zdravotnej poisťovne voči platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi, h) oznámiť úradu porušenie povinností uvedených v 22 ods. 2, 23 ods. 1, 4 až 6 a ods. 8 a 24, i) predkladať úradu preukazné a pravdivé údaje podľa 27 a 27a, j) vydať na základe žiadosti poistenca alebo platiteľa poistného (ďalej len žiadateľ ) 216 Stiahnite si editovateľné tlačivá na daňové priznania na

219 potvrdenie o stave pohľadávok evidovaných zdravotnou poisťovňou voči žiadateľovi ku dňu vydania potvrdenia. Potvrdenie vydáva zdravotná poisťovňa elektronickou formou alebo písomne. Elektronické potvrdenie obsahuje predtlačený odtlačok pečiatky zdravotnej poisťovne, meno, priezvisko a funkciu oprávnenej osoby. Písomné potvrdenie obsahuje okrem náležitostí elektronického potvrdenia aj faksimile podpisu oprávnenej osoby, k) pri zmene zdravotnej poisťovne podľa 7 ods. 2 oznámiť elektronickou formou údaje potrebné na výpočet preddavku samostatne zárobkovo činnej osoby z ročného zúčtovania poistného za predchádzajúci kalendárny rok príslušnej zdravotnej poisťovni do 15. januára kalendárneho roka. (2) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná a) zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise, 1) b) poskytnúť poistencovi na požiadanie informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53) c) vydať poistencovi európsky preukaz podľa 10a. [Odložená účinnosť od c) zrušené.] (3) Zdravotná poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému Sociálnej poisťovni na základe uzavretej dohody elektronicky na účely vykonávania sociálneho poistenia na vyžiadanie údaje o platiteľoch poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) v rozsahu názov, sídlo, identifikačné číslo, meno, priezvisko, rodné priezvisko, štátna príslušnosť, rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu alebo adresa na doručovanie, dátum vzniku a zániku platiteľa poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c); zdravotná poisťovňa poskytuje Sociálnej poisťovni aj údaj o príslušnosti poistenca k zdravotnej poisťovni a súčinnosť pri vykonávaní kontrolnej činnosti v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie tohto účelu. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Komentár k 25 Povinnosti zdravotnej poisťovne v zákone o zdravotnom poistení možno rozdeliť na viacero skupín. Ďalšie povinnosti zdravotnej poisťovne sú zakotvené v iných právnych predpisoch, predovšetkým v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. 1. Povinnosti zdravotnej poisťovne smerom k svojmu poistencovi/k platiteľovi poistného: a) Zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. b) Pri vzniku verejného zdravotného poistenia potvrdiť poistencovi prihlášku do siedmich dní od jej prijatia alebo písomne oznámiť poistencovi odmietnutie prihlášky bezodkladne po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou zdravotnou poisťovňou a tiež dôvod odmietnutia potvrdenia prihlášky. c) Pri zmene zdravotnej poisťovne potvrdiť poistencovi prihlášku do 30. novembra príslušného kalendárneho roka. d) Vykonať za svojho poistenca v prípadoch stanovených 19 zákona ročné zúčtovanie poistného (pozri komentár k 19 zákona). e) Poskytnúť poistencovi na požiadanie informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti slúži pre praktickú orientáciu poistencov, či zdravotná poisťovňa uhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú prostredníctvom poistencom vybraného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (lekár, zdravotnícke zariadenie). Z Hľadáte úplné znenie zákona platné k dnešnému dňu? Nemusíte nájdete ho na 217

220 f) Uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete zoznam dlžníkov (pozri komentár k 25a zákona). g) Vydať poistencovi európsky preukaz podľa 10a zákona. Táto povinnosť zdravotnej poisťovni odpadá s účinnosťou od 1. júna 2016 v súvislosti s vydávaním a výmenou nových preukazov poistenca s elektronickým čipom. h) Vrátiť sumu preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania zaplatených bez právneho dôvodu alebo časť presahujúcu správnu výšku preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi do dvoch mesiacov od zistenia tejto skutočnosti alebo od doručenia písomnej žiadosti platiteľa poistného alebo jeho právneho nástupcu. V prípade, že má zdravotná poisťovňa voči platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi inú pohľadávku, potom zdravotná poisťovňa nemusí vrátiť túto sumu (jej časť), ale môže ju použiť na zápočet pohľadávky zdravotnej poisťovne. i) Vydať na základe žiadosti poistenca alebo platiteľa poistného elektronickou formou alebo písomne potvrdenie o stave pohľadávok evidovaných zdravotnou poisťovňou voči žiadateľovi ku dňu vydania potvrdenia. ii) 2. Povinnosti zdravotnej poisťovne smerom k inej zdravotnej poisťovni: i) Oznámiť vznik poistného vzťahu predchádzajúcej príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od potvrdenia prihlášky za dotknutého poistenca; v prípade podania prihlášky zákonným zástupcom do 60 dní po narodení dieťaťa podľa 6 ods. 8 zákona a v prípade zmeny zdravotnej poisťovne od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa 7 ods. 2 zákona; oznámenie musí obsahovať predpísané údaje uvedené v 8 ods. 1 písm. b) a d) zákona a musí byť uskutočnené elektronickou formou. Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do 15. januára kalendárneho roka elektronickou formou údaje potrebné na výpočet preddavku SZČO z ročného zúčtovania poistného za predchádzajúci kalendárny rok v prípade zmeny zdravotnej poisťovne od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa 7 ods. 2 zákona u poistenca, ktorý je platiteľom poistného ako SZČO. 3. Povinnosti zdravotnej poisťovne smerom k Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: a) Oznámiť úradu porušenie akejkoľvek povinnosti poistenca (uvedené v 22 ods. 2 zákona), porušenie akejkoľvek povinnosti platiteľa poistného (uvedené v 24 zákona), porušenie oznamovacích povinností uvedených v 23 ods. 1 zákona. b) Predkladať úradu preukazné a pravdivé údaje na účely mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné podľa 27 zákona (v lehote do 20. dňa v kalendárnom mesiaci) a ročného prerozdeľovania poistného podľa 27a zákona medzi zdravotnými poisťovňami (v lehote do 30. novembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa uskutočnilo ročné zúčtovanie). Táto oznamovacia povinnosť je uvedená v ustanovení 23 ods. 9 písm. b) zákona. c) Pri vzniku verejného zdravotného poistenia oznámiť úradu prijatie prihlášky do troch pracovných dní od prijatia prihlášky a potvrdenie prihlášky do piatich dní od jej potvrdenia. d) Pri zmene zdravotnej poisťovne oznámiť úradu elektronicky do 10. októbra príslušného kalendárneho roka dátum a čas prijatia prihlášky, podania prihlášky, prijatia späťvzatia prihlášky a podania späťvzatia prihlášky. 218 Ste už členom Klubu PP? O všetkých benefitoch, podmienkach a ostatných výhodách sa dozviete na

221 e) Pri zmene zdravotnej poisťovne oznámiť úradu potvrdenie prihlášky do 5. decembra príslušného kalendárneho roka. 4. Povinnosti zdravotnej poisťovne smerom k Sociálnej poisťovni: Zdravotná poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému Sociálnej poisťovni na základe uzavretej dohody elektronicky na účely vykonávania sociálneho poistenia na vyžiadanie údaje o platiteľoch poistného v postavení zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO a údaje o zániku takéhoto platiteľa poistného. Táto povinnosť zdravotnej poisťovne smerom k Sociálnej poisťovni sa zaviedla od 1. januára Povinnosti zdravotnej poisťovne smerom k ministerstvu zdravotníctva plniť oznamovacie povinnosti voči ministerstvu zdravotníctva podľa 23 ods. 9 zákona. 25a Zoznam dlžníkov (1) Dlžník na účely tohto zákona je a) poistenec podľa 9 ods. 2, b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné ( 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur. (2) Zoznam dlžníkov obsahuje a) u fyzickej osoby meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt výšku pohľadávky a údaj o tom, či má poistenec právo na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa 9 ods. 1 a ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo, ak je pridelené, výšku pohľadávky a údaj o tom, či má poistenec právo na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa 9 ods. 1, b) u právnickej osoby obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo a výšku pohľadávky. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (3) Dlžník zverejnený v zozname dlžníkov má právo namietať zaradenie do zoznamu dlžníkov. Námietku je možné podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe na elektronickej adrese, ktorú je zdravotná poisťovňa povinná zverejniť spolu so zoznamom dlžníkov. (4) Zdravotná poisťovňa je povinná a) preveriť opodstatnenosť námietky a vyjadriť sa k námietke do piatich pracovných dní od jej prijatia, b) vyradiť dlžníka zo zoznamu dlžníkov v lehote podľa písmena a), ak je námietka opodstatnená. (5) Na preverenie opodstatnenosti námietky dlžníka voči zaradeniu do zoznamu dlžníkov sa nevťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 56) (6) Príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá za škodu 53c) spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov. Komentár k 25a Komentár k 25a ods. 1 a ods. 2 Verejne prístupný zoznam dlžníkov v zdravotnom poistení je jedným z efektívnych nástrojov tlaku na dlžníkov, aby zaplatili svoje podlžnosti dobrovoľne. Táto akási listina hanby môže napr. odradiť potenciálnych obchodných partnerov. Zdravotná poisťovňa zverejňuje zoznam dlžníkov na svojej internetovej stránke. Zdravotné poisťovne prvýkrát začali zverejňovať zoznamy dlžníkov v októbri 2011 (pozri 38 ods. 1 zákona). Za dlžníka zverejneného v tomto zozname sa pritom pokladá poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni v celkovej sume vyššej ako 10 eur: a) preddavok na poistné za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, b) nedoplatok za poistné vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného, Z Súťažíte radi? Staňte sa členom Klubu PP, zapojte sa do súťaží na a vyhrajte zaujímavé ceny. 219

222 c) poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, d) úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Za dlžníka zverejneného v tomto zozname sa pokladá aj platiteľ poistného, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni v celkovej sume vyššej ako 10 eur: a) preddavok na poistné za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, b) nedoplatok za poistné. Zverejnenie v zozname dlžníkov sa netýka platiteľa zamestnanca, za ktorého poistné neodviedol jeho zamestnávateľ. Zoznam dlžníkov umožňuje presnú identifikáciu dlžníka: u právnickej osoby (ide o platiteľa poistného v postavení zamestnávateľa) sa uvádza obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo; v prípade fyzickej osoby (ide o platiteľa poistného v postavení samoplatiteľa) sa uvádza meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt; v prípade platiteľa poistného v postavení SZČO sa uvádza jej obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo. Pri konkrétnom dlžníkovi sa uvádza informácia o výške dlžnej pohľadávky. Pri konkrétnom dlžníkovi fyzickej osobe (ide o zverejneného dlžníka v postavení samoplatiteľa a v postavení SZČO) sa uvádza aj údaj o tom, či má poistenec právo na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti (nielen na neodkladnú zdravotnú starostlivosť). Komentár k 25a ods. 3 a ods. 4 Pretože zverejnenie osoby v zozname dlžníkov môže spôsobiť majetkovú škodu i nemajetkovú ujmu, osoba zverejnená v tomto zozname sa má právo proti tomu brániť prostredníctvom námietky. Námietku je možné podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe na elektronickej adrese, ktorú je zdravotná poisťovňa povinná zverejniť spolu so zoznamom dlžníkov (je uvedená na internete). Zdravotná poisťovňa je povinná preveriť opodstatnenosť námietky osoby zverejnenej v zozname dlžníkov a vyjadriť sa k námietke do piatich pracovných dní od jej prijatia: 1. V prípade, že je námietka neopodstatnená, zdravotná poisťovňa vysvetlí dôvody vedenia v zozname (napr. poukázaním, za aké obdobie vznikol nedoplatok, poukázaním na príjem platiteľa, z ktorého nebolo zaplatené poistné atď.). 2. V prípade, že je námietka opodstatnená, potom je zdravotná poisťovňa povinná do piatich pracovných dní vyradiť dlžníka zo zoznamu dlžníkov. Okrem toho príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade preukázania zodpovednostných predpokladov: vznik škody, zverejnenie osoby v zozname dlžníkov, príčinnej súvislosti medzi zverejnením v zozname dlžníkov a vzniknutou škodou by si mohla dotknutá osoba úspešne uplatňovať náhradu škody žalobou na súde. Náhradu za škodu nebude možné úspešne uplatniť, ak neoprávnené zverejnenie v zozname dlžníkov bolo výlučne z dôvodu na strane poškodeného (napr. nesplnenie oznamovacej povinnosti) poukazujeme na 441 Občianskeho zákonníka: ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 220 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na

223 26 Pokuty (1) Úrad 13) môže uložiť pokutu a) do výšky 165 eur poistencovi za nesplnenie povinností ustanovených v 22 ods. 2 písm. a) až c), e), g) a i), b) do výšky 331 eur tomu, kto nesplnil oznamovacie povinnosti ustanovené v 23 okrem 23 ods. 6 tretej vety a kto nesplnil povinnosti podľa 6 ods. 1, c) do výšky eur platiteľovi poistného za nesplnenie povinností ustanovených v 24 písm. a) až i) a k). (2) Úrad môže uložiť pokutu za každé nesplnenie povinnosti alebo porušenie ustanovenia podľa odseku 1; pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti. (3) Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti úrad môže uložiť pokutu vo výške dvojnásobku pokuty uloženej podľa odseku 1, ak k porušeniu povinnosti došlo do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. (4) Pokuty sú splatné do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty. (5) Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti úradom, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. (6) Na konanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 56) (7) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. (8) Ukladanie pokút zdravotným poisťovniam upravuje osobitný predpis. 57) Komentár k 26 Na dodržiavanie povinností podľa zákona o zdravotnom poistení dohliada Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V prípade porušenia týchto povinností môže úrad uložiť pokutu (ide Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení o možnosť úradu uložiť pokutu, úrad nie je povinný pokutu pri každom porušení aj uložiť). Pokutu možno uložiť za každé nesplnenie povinnosti alebo porušenie osobitne. Pri ukladaní pokuty úrad prihliada na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti. Na konanie o pokutách v zdravotnom poistení sa podporne použije zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (napr. úprava dokazovania, doručovania, začatia konania atď.) Pokutu nemožno uložiť za porušenie povinnosti z obdobia staršieho ako tri roky pred vydaním rozhodnutia o pokute (objektívna premlčacia lehota). Pokutu nemožno uložiť za porušenie povinnosti, ktorá bola zistená úradom pred viac ako dvoma rokmi (subjektívna premlčacia lehota). Maximálne výšky pokút sú rozdelené do troch skupín: 1. Najnižšia pokuta (do výšky 165 eur) hrozí poistencovi v prípade nesplnenia nasledovných povinností: a) uhradiť zdravotnú starostlivosť príslušnej zdravotnej poisťovni, ak sa mu zdravotná starostlivosť poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky (pozri 9 ods. 2 zákona), b) preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz, aj európsky preukaz, a to pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení v ustanovenej lehote (do ôsmich dní), c) plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania (pozri 19 zákona), d) doplatiť poistné, ktoré bol poistenec povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (pozri 9 ods. 2 zákona), e) poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní skutočností, či sa poistenec považuje za poistenca štátu, Z Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viac na 221

224 f) chrániť preukaz poistenca pred stratou a zneužitím a bezodkladne hlásiť jeho stratu zdravotnej poisťovni, ktorá ho vydala. 2. Pokuta v strednej výške do 331 eur hrozí: a) subjektu, ktorý nesplnil oznamovacie povinnosti ustanovené v 23 zákona pozri komentár (netýka sa však povinnosti oznámiť nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa 23 ods. 6 tretej vety zákona), b) poistencovi, ktorý nesplnil povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (pozri komentár k 6 zákona). 3. Pokuta v maximálnej výške až eur hrozí platiteľovi poistného v postavení zamestnávateľa, SZČO alebo samoplatiteľa najmä za nesplnenie nasledovných povinností [ustanovených v 24 písm. a) až i) a k) zákona]: a) vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné (pozri komentár k 15 až 17 zákona) a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni (pozri komentár k 20 zákona), b) plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania (pozri 19 zákona), c) c1) písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, a to spôsobom určeným úradom, najneskôr do ôsmich pracovných dní, c2) písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, a to spôsobom určeným úradom, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného v prípadoch zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že osoba sa považuje za poistenca štátu podľa v 11 ods. 7 písm. c), g), j), k), l), m), r) a s) zákona alebo v prípadoch zmeny platiteľa poistného z dôvodu, že osoba sa v určitých dňoch považuje za zamestnanca a v určitých dňoch sa považuje za samoplatiteľa (pozri komentár k 11 ods. 3 zákona), d) viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia, e) viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať taxatívne určené údaje [pozri 24 písm. e) zákona], f) preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie, či boli dodržané lehoty splatnosti odvedených preddavkov na poistné (pozri komentár k 17 zákona), g) predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného (pozri komentár k 19), h) poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni pri výkone kontroly účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly zamestnancom zdravotnej poisťovne povereným vykonaním kontroly, i) predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného alebo ich na požiadanie zasielať a umožniť úradu výkon dohľadu, 222 Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

225 j) [ 24 písm. k) zákona] písomne alebo elektronicky oznámiť vznik alebo zmenu platiteľa poistného v postavení zamestnávateľa do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku alebo zmeny platiteľa poistného v postavení zamestnávateľa spôsobom určeným úradom. Ak došlo k opakovanému porušeniu tej istej povinnosti do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty (prvej pokuty), môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť ďalšiu pokutu až vo výške dvojnásobku predchádzajúcej pokuty. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty musí pokutovaný subjekt zaplatiť pokutu do 30 dní, inak je možné pokutu vymáhať. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Ukladanie pokút zdravotným poisťovniam upravuje zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. TRETIA ČASŤ PREROZDEĽOVANIE POISTNÉHO NA VEREJNÉ ZDRAVOTNÉ POISTENIE 27 Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné (1) Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné sa vykonáva v každom kalendárnom mesiaci za kalendárny mesiac, ktorý dva mesiace predchádza tomuto kalendárnemu mesiacu (ďalej len mesačné prerozdeľovanie ). (2) Zdravotná poisťovňa je povinná do 20. dňa v kalendárnom mesiaci oznámiť úradu a) celkovú sumu, ktorú získala zaplatením preddavkov na poistné ( 16) v každom kalendárnom mesiaci za rozhodujúce obdobie podľa odseku 3 vrátane preplatkov z ročného zúčtovania poistného použitých na úhradu preddavkov na poistné a preddavkov na Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení poistné zaplatených zápočtami (ďalej len celková suma zaplatených preddavkov ); celková suma zaplatených preddavkov musí byť zdravotnou poisťovňou preukázateľne evidovaná podľa platiteľov poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až e) a ods. 2 a podľa rozhodujúceho obdobia, ku ktorému sa vzťahuje, b) počet poistencov podľa pohlavia a veku od 0 do 79 rokov veku v skupinách po piatich rokoch a osobitne v skupine od 80 rokov veku (ďalej len počet poistencov podľa pohlavia a veku ), za ktorých platiteľom poistného nie je štát [ 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2] za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva, c) počet poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného je štát [ 11 ods. 1 písm. d)] okrem poistencov podľa 11 ods. 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ktorí sú platiteľmi poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2; počet poistencov sa oznamuje za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva, d) počet poistencov zaradených do jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupín podľa 27b ods. 2 a 3 za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva, e) zoznam poistencov podľa písmena d), ktorý obsahuje 1. rodné číslo poistenca, ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia, 2. kód lieku uvedeného v zozname kategorizovaných liekov 57aa) (ďalej len kategorizovaný liek ), na ktorého základe bol poistenec zaradený do farmaceutickonákladovej skupiny podľa 27b ods. 2 alebo ods. 3, 3. počet balení lieku podľa druhého bodu, 4. dátum výdaja alebo podania lieku podľa druhého bodu. (3) Základom mesačného prerozdeľovania je 95 % z celkovej sumy zaplatených preddavkov na poistné, ktoré a) platitelia poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a e) a ods. 2 zaplatili zdravotnej poisťovni Z Ročný prístup k videoškoleniam zo mzdovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

226 za rozhodujúce obdobie v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva; rozhodujúce obdobie je obdobie kalendárneho roka, do ktorého patrí aj kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva, b) platiteľ poistného podľa 11 ods. 1 písm. d) zaplatil zdravotnej poisťovni v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva (ďalej len základ mesačného prerozdeľovania ). (4) Štandardizovaný príjem na účely mesačného prerozdeľovania na jedného prepočítaného poistenca ( 28 ods. 1) je podiel celkového základu mesačného prerozdeľovania a celkového počtu prepočítaných poistencov. Celkový základ mesačného prerozdeľovania je súčet základov mesačného prerozdeľovania za všetky zdravotné poisťovne. Celkový počet prepočítaných poistencov je súčet prepočítaných poistencov všetkých zdravotných poisťovní. (5) Celková suma z mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu sa vypočíta vynásobením počtu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne štandardizovaným príjmom podľa odseku 4 na jedného prepočítaného poistenca. (6) Výsledkom mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel celkovej sumy z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre zdravotnú poisťovňu a základu mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu. (7) Ak je výsledok mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu a) kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam (ďalej len oprávnená poisťovňa ), b) záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam (ďalej len povinná poisťovňa ). (8) Úrad doručí každej zdravotnej poisťovni do konca kalendárneho mesiaca rozhodnutie o mesačnom prerozdeľovaní, v ktorom a) uvedie za každú zdravotnú poisťovňu 1. celkovú sumu zaplatených preddavkov na poistné podľa odseku 2 písm. a), 2. počet poistencov podľa odseku 2 písm. b) až d), 3. počet prepočítaných poistencov podľa 28 ods. 1, b) rozhodne o 1. výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa odseku 4, 2. celkovej sume z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre každú zdravotnú poisťovňu, 3. výsledku mesačného prerozdeľovania podľa odseku 6 pre každú zdravotnú poisťovňu, 4. spôsobe vysporiadania pohľadávok a záväzkov z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 9, 5. povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa 28 ods. 13. (9) V rozhodnutí podľa odseku 8 úrad určí každej povinnej poisťovni výšku jej záväzku voči každej oprávnenej poisťovni. Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu oprávnenej poisťovne a výsledku mesačného prerozdeľovania pre povinnú poisťovňu. Koeficient oprávnenej poisťovne sa vypočíta ako podiel výsledku mesačného prerozdeľovania pre oprávnenú poisťovňu a súčtu výsledkov mesačného prerozdeľovania pre všetky oprávnené poisťovne. Povinná poisťovňa je povinná uhradiť záväzky voči oprávneným poisťovniam do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia podľa odseku 8. (10) Príslušnosť zdravotnej poisťovne na mesačné prerozdeľovanie poistného pri prevode poistného kmeňa upravuje osobitný predpis. 57a) 27a Ročné prerozdeľovanie poistného (1) Ročné prerozdeľovanie poistného sa vykonáva v každom kalendárnom roku za predchádzajúci kalendárny rok (ďalej len ročné prerozdeľovanie ). 224 Ročný prístup k videoškoleniam z oblasti verejnej správy vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

227 (2) Zdravotná poisťovňa je povinná do 30. novembra kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období, za ktoré sa uskutočnilo ročné zúčtovanie poistného, oznámiť úradu a) celkovú sumu poistného, ktoré je platiteľ poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až e) a ods. 2 povinný odviesť zdravotnej poisťovni podľa 15 za rozhodujúce obdobie, vrátane preddavkov na poistné a poistného vyčíslených zdravotnou poisťovňou podľa 20 ods. 4 a 5 za rozhodujúce obdobie (ďalej len povinné poistné ), upravenú o sumu výsledku ročného zúčtovania poistného za rozhodujúce obdobie kalendárneho roka podľa evidencie zdravotnej poisťovne k 20. novembru kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období, ktorým je obdobie kalendárneho roka, za ktorý sa ročné prerozdeľovanie vykonáva; povinné poistné musí byť v evidencii zdravotnej poisťovne rozčlenené na preddavky na poistné a ročné zúčtovanie poistného a evidované podľa platiteľa poistného uvedeného v 11 ods. 1 písm. a) až e) a ods. 2 a podľa rozhodujúceho obdobia, na ktoré sa vzťahuje, b) počet poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného nie je štát ( 11 ods. 1 písm. a) až c) a 11 ods. 2) za rozhodujúce obdobie, c) počet poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného je štát [ 11 ods. 1 písm. d)] za rozhodujúce obdobie, d) počet poistencov zaradených do jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupín podľa 27b ods. 2 a 3 za rozhodujúce obdobie. (3) Základom ročného prerozdeľovania poistného je 95 % povinného poistného podľa odseku 2 písm. a) (ďalej len základ ročného prerozdeľovania ). Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (4) Štandardizovaný príjem na účely ročného prerozdeľovania na jedného prepočítaného poistenca ( 28 ods. 1) je podiel celkového základu ročného prerozdeľovania a celkového počtu prepočítaných poistencov. Celkový základ ročného prerozdeľovania je súčet základov ročného prerozdeľovania za všetky zdravotné poisťovne. Celkový počet prepočítaných poistencov je súčet prepočítaných poistencov všetkých zdravotných poisťovní. (5) Celková suma z ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu sa vypočíta vynásobením počtu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne štandardizovaným príjmom podľa odseku 4 na jedného prepočítaného poistenca. (6) Výsledkom ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel celkovej sumy z ročného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre zdravotnú poisťovňu a základu ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu. (7) Upraveným výsledkom ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 6 a súčtu výsledkov mesačných prerozdeľovaní pre zdravotnú poisťovňu podľa 27 ods. 6. (8) Ak je upravený výsledok ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu a) kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam, b) záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam. (9) Úrad doručí každej zdravotnej poisťovni do 15. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období rozhodnutie o ročnom prerozdeľovaní, v ktorom a) uvedie za každú zdravotnú poisťovňu 1. celkovú sumu povinného poistného podľa odseku 2 písm. a), 2. počet poistencov podľa pohlavia a veku podľa odseku 2 písm. b) až d), 3. počet prepočítaných poistencov podľa 28 ods. 1, b) rozhodne o 1. výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa odseku 4, 2. celkovej sume z ročného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre každú zdravotnú poisťovňu, Z Ročný prístup k videoškoleniam z právnej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

228 3. výsledku ročného prerozdeľovania podľa odseku 6 pre každú zdravotnú poisťovňu, 4. upravenom výsledku ročného prerozdeľovania podľa odseku 7 pre každú zdravotnú poisťovňu, 5. spôsobe vysporiadania pohľadávok a záväzkov z ročného prerozdeľovania podľa odseku 10, 6. povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa 28 ods. 13. (10) V rozhodnutí podľa odseku 9 úrad určí každej zdravotnej poisťovni podľa odseku 8 písm. b) výšku jej záväzku voči každej zdravotnej poisťovni podľa odseku 8 písm. a). Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu zdravotnej poisťovne podľa odseku 8 písm. a) a upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 8 písm. b). Koeficient zdravotnej poisťovne podľa odseku 8 písm. a) sa vypočíta ako podiel upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 8 písm. a) a súčtu upravených výsledkov ročného prerozdeľovania pre všetky zdravotné poisťovne podľa odseku 8 písm. a). Zdravotná poisťovňa podľa odseku 8 písm. b) je povinná uhradiť záväzky voči zdravotným poisťovniam podľa odseku 8 písm. a) do 31. decembra kalendárneho roka. (11) Príslušnosť zdravotnej poisťovne na ročné prerozdeľovanie poistného pri prevode poistného kmeňa upravuje osobitný predpis. 57b) 27b Farmaceuticko-nákladové skupiny (1) Farmaceuticko-nákladová skupina je definovaná anatomicko-terapeuticko-chemickou skupinou liečiv (ďalej len ATC skupina ) a je spôsobilá odhadnúť budúce náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť poistenca s chorobou v chronickom štádiu na základe spotreby kategorizovaných liekov. Farmaceuticko-nákladová skupina sa zaradí do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín, ak spĺňa kritériá uvedené v odseku 4. (2) Príslušná zdravotná poisťovňa zaradí poistenca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa vykonáva mesačné prerozdeľovanie, do farmaceuticko-nákladovej skupiny zaradenej do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín, ak mu počas 12 za sebou nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa vykonáva mesačné prerozdeľovanie, bolo vydaných alebo podaných aspoň 181 štandardných dávok liečiva v kategorizovaných liekoch v ATC skupinách, ktoré definujú farmaceuticko-nákladovú skupinu zaradenú do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín a ktoré príslušná zdravotná poisťovňa alebo zdravotná poisťovňa, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, zaevidovala v účtovnej evidencii. Štandardnú dávku liečiva v kategorizovaných liekoch ustanovuje zoznam kategorizovaných liekov. 57aa) (3) Ak možno poistenca zaradiť podľa odseku 2 do viacerých farmaceuticko-nákladových skupín zaradených do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín, poistenec sa na účely mesačného prerozdeľovania zaradí len do farmaceuticko-nákladovej skupiny s najvyšším indexom rizika nákladov. (4) Farmaceuticko-nákladová skupina sa zaradí do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín, ak a) jej zaradenie zvýši predpovedaciu silu prerozdeľovania poistného vyjadrenú koeficientom determinácie aspoň o 0,01 percentuálneho bodu; koeficient determinácie je koeficient, ktorý vyjadruje, akú časť celkovej variability nákladov na zdravotnú starostlivosť zohľadňuje prerozdeľovanie poistného, b) koeficient dodatočných nákladov farmaceuticko-nákladovej skupiny použitý na výpočet indexu rizika nákladov je štatisticky významný aspoň na hladine významnosti 0,01, c) podiel dodatočných nákladov farmaceutickonákladovej skupiny na celkových ročných nákladoch na zdravotnú starostlivosť je aspoň 0,01 %, 226 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

229 d) dodatočné náklady farmaceuticko-nákladovej skupiny tvoria aspoň 15 % priemerných nákladov na poistenca, e) podiel štandardných dávok liečiva v kategorizovaných liekoch v ATC skupinách, ktoré definujú farmaceuticko-nákladovú skupinu, ktoré boli vydané alebo podané na choroby priradené farmaceuticko-nákladovej skupine, je väčší ako 50 % po vyradení ATC skupín, pri ktorých podiel štandardných dávok liečiva v kategorizovaných liekoch v ATC skupinách, ktoré definujú farmaceuticko-nákladovú skupinu, ktoré boli vydané alebo podané na choroby priradené farmaceuticko-nákladovej skupine, je menší ako 30 %; toto kritérium sa použije len na farmaceuticko-nákladové skupiny, ku ktorým možno priradiť chorobu. (5) Dodatočné náklady farmaceuticko-nákladovej skupiny podľa odseku 4 písm. b) až d) sú rozdielom medzi priemernými nákladmi na poistenca zaradeného do farmaceuticko-nákladovej skupiny a priemernými nákladmi na poistenca. (6) Farmaceuticko-nákladová skupina sa vyradí zo zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín, ak prestane spĺňať niektoré z kritérií podľa odseku 4. (7) Zoznam farmaceuticko-nákladových skupín obsahuje a) číslo farmaceuticko-nákladovej skupiny, b) kód farmaceuticko-nákladovej skupiny, c) názov farmaceuticko-nákladovej skupiny podľa choroby alebo spôsobu liečby, d) kód choroby podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ak ho možno k farmaceuticko-nákladovej skupine priradiť, e) ATC skupinu, ktorá definuje farmaceutickonákladovú skupinu. (8) Zoznam farmaceuticko-nákladových skupín môže obsahovať pravidlo vylučujúce zaradenie poistenca do príbuzných farmaceuticko-nákladových skupín. (9) Návrh na zmenu zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín zasielajú zdravotné poisťovne Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení a úrad ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa stanovuje index rizika nákladov. Súčasťou návrhu na zaradenie farmaceuticko-nákladovej skupiny do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín musia byť údaje podľa odseku 7 písm. c) až e) a môže byť údaj podľa odseku (1) Počet prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne sa vypočíta ako súčet súčinov a) počtu poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného nie je štát [ 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2] a príslušného indexu rizika nákladov podľa odseku 10 písm. a), b) počtu poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného je štát ( 11 ods. 7) a príslušného indexu rizika nákladov podľa odseku 10 písm. a), c počtu poistencov zaradených v jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupinách a príslušného indexu nákladov podľa odseku 10 písm. a). (2) Index rizika nákladov sa vypočítava v každom kalendárnom roku na nasledujúci kalendárny rok z údajov podľa odseku 4. (3) Index rizika nákladov sa vypočíta lineárnou regresnou analýzou a) pre poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného nie je štát [ 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2], b) pre poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného je štát ( 11 ods. 7), c) pre jednotlivé farmaceuticko-nákladové skupiny. (4) Zdravotná poisťovňa je povinná do 30. júna kalendárneho roka predložiť ministerstvu zdravotníctva v elektronickej podobe a) údaje o spotrebe kategorizovaných liekov za každého poistenca v období od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý tri roky predchádza kalendárnemu roku, na Z Čo je potrebné pre mzdárku? Sledujeme za vás na Chcete si to vyskúšať? Volajte tel. č

230 ktorý sa vypočítava index rizika nákladov, ktoré obsahujú 1. rodné číslo poistenca, ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia, 2. kód kategorizovaného lieku, 3. počet balení kategorizovaného lieku, 4. kód choroby, ktorý je uvedený na lekárskom predpise, 5. dátum výdaja alebo podania kategorizovaného lieku, b) údaje o nákladoch zdravotnej poisťovne na zdravotnú starostlivosť na každého poistenca v období od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa vypočítava index rizika nákladov, ktoré obsahujú 1. rodné číslo poistenca, ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia, 2. pohlavie, 3. náklady na zdravotnú starostlivosť na poistenca, 4. paušálne náklady na poistenca určené ako podiel celkových paušálnych nákladov zdravotnej poisťovne na zdravotnú starostlivosť a počtu poistencov zdravotnej poisťovne; paušálne náklady sú náklady, ktoré sa nedajú priradiť k jednotlivým poistencom, 57c) c) údaje o platiteľovi poistného v období od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa vypočítava index rizika nákladov, ktoré obsahujú 1. rodné číslo poistenca, ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia, 2. kalendárny mesiac a informácia o tom, či k prvému dňu kalendárneho mesiaca bol poistencom, za ktorého platí poistné štát ( 11 ods. 7), d) údaje z registra poistencov v období od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa vypočítava index rizika nákladov, ktoré obsahujú 1. rodné číslo a dátum narodenia poistenca, ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia, 2. pohlavie, 3. dátum začatia poistného vzťahu a dátum ukončenia poistného vzťahu. (5) Na účely výpočtu indexu rizika nákladov poistenec, ktorý bol v období od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa vypočítava index rizika nákladov, poistencom, za ktorého platiteľom poistného je štát ( 11 ods. 7), k prvému dňu kalendárneho mesiaca, sa považuje za poistenca, za ktorého platiteľom poistného je štát ( 11 ods. 7), počas celého takéhoto kalendárneho mesiaca. (6) Ak poistenec bol poistencom, za ktorého platiteľom poistného je štát podľa odseku 5, jeden alebo viac kalendárnych mesiacov a ich počet predstavuje aspoň polovicu počtu kalendárnych mesiacov trvania poistného vzťahu v období podľa odseku 5, poistenec sa na účely výpočtu indexu rizika nákladov považuje za poistenca, za ktorého platiteľom poistného je štát ( 11 ods. 7), počas celého trvania poistného vzťahu. Do počtu kalendárnych mesiacov trvania poistného vzťahu podľa prvej vety sa započítava aj kalendárny mesiac, v ktorom došlo k ukončeniu poistného vzťahu. Celým trvaním poistného vzťahu podľa prvej vety sa rozumie počet kalendárnych mesiacov trvania poistného vzťahu vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k ukončeniu poistného vzťahu. (7) Ministerstvo zdravotníctva pri spracúvaní údajov podľa odseku 4 zdokumentuje v chybovom protokole chybné údaje, ktorými sú najmä údaje súvisiace s prihlásením poistencov vo viacerých zdravotných poisťovniach, údaje zaslané v nesprávnom formáte, údaje o spotrebe liekov, ktoré nie sú v zozname kategorizovaných liekov, 57aa) a prekročené počty balení liekov, vyradí ich zo spracovania a chybový protokol zašle zdravotnej poisťovni. Ak chybné údaje 228 Školíme vás radi vyberte si to najlepšie školenie pre seba na

231 tvoria viac ako 5 % z celkového objemu údajov predložených zdravotnou poisťovňou, zdravotná poisťovňa je povinná údaje uvedené v chybovom protokole opraviť a opravené údaje zaslať ministerstvu zdravotníctva do 15 dní od doručenia chybového protokolu. (8) Úrad je povinný na účely výpočtu indexu rizika nákladov do 30. júna kalendárneho roka predložiť v elektronickej podobe ministerstvu zdravotníctva z centrálneho registra poistencov za každého poistenca za obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa vypočítava index rizika nákladov, a) rodné číslo a dátum narodenia poistenca; ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia, b) pohlavie, c) dátum vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia, d) kód príslušnej zdravotnej poisťovne, e) označenie platiteľa poistného s uvedením dátumu začatia a dátumu skončenia povinnosti platiť poistné. (9) Ministerstvo zdravotníctva každoročne pri výpočte indexu rizika nákladov, na základe údajov potrebných na ich výpočet preverí, či každá farmaceuticko-nákladová skupina, pre ktorú má byť vypočítaný index rizika nákladov, spĺňa kritériá podľa 27b ods. 4. (10) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva do 31. decembra kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, na ktorý sa ustanovuje index rizika nákladov, ustanoví a) index rizika nákladov na príslušný kalendárny rok, b) zoznam farmaceuticko-nákladových skupín. (11) Index rizika nákladov sa neustanovuje pre farmaceuticko-nákladovú skupinu, ktorá nespĺňa kritériá podľa 27b ods. 4. Zoznam farmaceuticko-nákladových skupín možno meniť len k 1. januáru kalendárneho roka. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (12) Odvolanie proti rozhodnutiu podľa 27 ods. 8 alebo 27a ods. 9 nemá odkladný účinok. Na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 56) (13) Ak je zdravotná poisťovňa v omeškaní s plnením záväzku podľa 27 alebo 27a, je povinná zaplatiť zdravotnej poisťovni, voči ktorej má záväzok, poplatok vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania. (14) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ustanoví a) podrobnosti o mesačnom prerozdeľovaní a ročnom prerozdeľovaní, b) podrobnosti o výpočte indexu rizika nákladov, c) podrobnosti o kritériách na zaradenie farmaceuticko-nákladovej skupiny do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín a na jej vyradenie z tohto zoznamu, d) podrobnosti o zaraďovaní poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín, e) dátové rozhranie na zasielanie údajov uvedených v odsekoch 4, 7 a 8. 28a (1) Úrad je povinný vykonať dohľad nad zaradením poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín na účely mesačného prerozdeľovania v zdravotnej poisťovni raz za polrok a skontrolovať zaradenie najmenej 300 poistencov, z ktorých a) 25 % tvorí náhodný výber poistencov zaradených do farmaceuticko-nákladových skupín, b) 25 % tvoria poistenci, ktorým bolo vydaných alebo podaných viac ako 1000 štandardných dávok liečiva v kategorizovaných liekoch v ATC skupinách, ktoré definujú farmaceuticko-nákladovú skupinu, c) 25 % tvoria poistenci zaradení do farmaceuticko-nákladovej skupiny, ktorej index rastu počtu zaradených poistencov je vyšší ako 3 % oproti predchádzajúcemu kontrolovanému polroku, Z Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na puskarova@pp.sk alebo volajte

232 d) 25 % tvoria poistenci, ktorí sú zaradení do farmaceuticko-nákladovej skupiny s indexom rizika nákladov nad 5,0000. (2) Ministerstvo zdravotníctva oznámi zdravotnej poisťovni do 31. decembra kalendárneho roka a) popis spôsobu výpočtu indexu rizika nákladov a výstupy zo štatistického softvéru použitého na výpočet indexu rizika nákladov, ktorý obsahuje 1. kontrolu zaslaných údajov a identifikáciu chybných údajov, 2. zmenu údajov na účely výpočtu indexu rizika nákladov, 3. výpočet lineárnej regresie a indexu rizika nákladov, 4. výpočet koeficientov determinácie jednotlivých farmaceuticko-nákladových skupín, b) výsledky splnenia kritérií na zaradenie farmaceuticko-nákladovej skupiny do zoznamu farmaceuticko-nákladových skupín podľa jednotlivých kritérií uvedených v 27b ods. 4 písm. a) až e). Komentár k 27 až 28a Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné a ročné prerozdeľovanie poistného sú mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť rovnomernejšie a spravodlivejšie rozdelenie preddavkov (mesačné prerozdeľovanie) a poistného (ročné prerozdeľovanie) medzi jednotlivé zdravotné poisťovne. Každá zdravotná poisťovňa má: a) na strane príjmov poistencov s rôznymi príjmami (príspevkami do systému), b) na strane výdavkov viac i menej rizikových poistencov (chorobnosť, náklady na zdravotnú starostlivosť). Pretože poistenec si vyberá zdravotnú poisťovňu a nie opačne, je potrebné zabezpečiť prerozdeľovanie príjmov do systému medzi jednotlivé zdravotné poisťovne. Základom mesačného prerozdeľovania je 95 % z celkovej sumy zaplatených preddavkov na poistné. Základom ročného prerozdeľovania poistného je 95 % povinného poistného. ŠTVRTÁ ČASŤ SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA 29 (1) Pri právach poistenca v súvislosti so zdravotným poistením sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania ustanovená osobitným zákonom. 58) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa prvej vety sa uplatňuje len v spojení s právami poistencov vyplývajúcimi zo vzniku zdravotného poistenia a s právami poistencov pri výkone zdravotného poistenia. (2) Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde. 59) Komentár k 29 Poistenci majú pri vzniku zdravotného poistenia a pri výkone zdravotného poistenia rovnaké práva. Toto ustanovenie odkazuje na zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie v oblasti zdravotnej starostlivosti z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Ide o diskriminačné dôvody podľa 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva v oblasti zdravotnej starostlivosti boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať svojich práv prostredníctvom antidiskriminačnej žaloby na súde. 230 Ak ste s nami spokojní, povedzte to všetkým, ak ste s nami nespokojní, povedzte to nám. Píšte na sluzby@pp.sk.

233 29a Z exekúcií a výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov 60) sa do 31. decembra 2005 vylučujú finančné prostriedky na účtoch zdravotných poisťovní, 57) ktoré sú určené na poskytovanie a financovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním a zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti. Komentár k 29a V súčasnosti obsolentné ustanovenie. 29b (1) Práva a povinnosti za a) poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, vykonáva zákonný zástupca poistenca, b) fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody vykonáva ústav, c) maloletého poistenca vykonáva 1. zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, 2. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti 11) alebo 3. zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu. 5) (2) Plnenie oznamovacích povinností podľa 23 ods. 1 za fyzickú osobu vo väzbe alebo fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody a ďalšie podrobnosti o povinnostiach, ktoré vyplývajú z 20 a 22 až 24, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. (3) Za dôchodok z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu sa na účely tohto zákona považuje dôchodok porovnateľný so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom podľa osobitného predpisu. 31) Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (4) Výška minimálnej mzdy zmenená nariadením vlády Slovenskej republiky vždy k 1. októbru kalendárneho roka sa na účely tohto zákona použije od 1. januára do 31. decembra nasledujúceho kalendárneho roka. (5) Ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa 11 ods. 3 z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa akoby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz. (6) Preukazovanie skutočností podľa 11 ods. 7 sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí úrad s Finančnou správou Slovenskej republiky, Sociálnou poisťovňou, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Zborom väzenskej a justičnej stráže. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia. (7) Preukazovanie skutočností podľa 13 a 19 sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Finančná správa Slovenskej republiky s úradom. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia. (8) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného údaje o fyzickej osobe a) podľa 11 ods. 7 písm. b) a s) v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, dátum priznania a zániku nároku na výplatu dôchodku, druh dôchodku, IČO platiteľa poistného, dátum začiatku a ukončenia nároku na dávku sociálneho zabezpečenia policajtov, b) podľa 11 ods. 7 písm. p) v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, údaje o dátume začiatku a ukončenia zaistenia, Z Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na 231

234 c) podľa 11 ods. 7 písm. q) v rozsahu meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, dátum udelenia, zániku a odňatia azylu. (9) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. b), s) a w) v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, údaj o dátume začiatku a ukončenia nároku na dávku alebo príslušný druh dôchodku, IČO platiteľa poistného, druh dôchodku. (10) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. a), h), t) v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, kategória zahraničného študenta, forma štúdia, stupeň štúdia, štandardná dĺžka štúdia, dátum začiatku štúdia, dátum ukončenia štúdia, dátum začiatku prerušenia štúdia, dátum ukončenia prerušenia štúdia, dôvod prerušenia štúdia, ukončené predchádzajúce vysokoškolské štúdium. (11) Finančná správa Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného podľa 13 a 19 údaje z daňového priznania k dani z príjmov (ďalej len daňové priznanie ) v rozsahu číslo daňového úradu, rok daňového priznania, dátum podania daňového priznania, identifikácia dátumu odkladu podania daňového priznania, typ daňovníka, druh daňového priznania, rodné číslo, daňové identifikačné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, titul, pohlavie, dátum začiatku evidencie daňovníka, dátum ukončenia evidencie daňovníka, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, banka alebo pobočka zahraničnej banky, číslo bankového účtu, kód banky, úhrn príjmov zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, 19a) základ dane z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, 21) základ dane z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu, 22) základ dane z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, 23) príjem z dividend, úhrn vyňatých príjmov, úhrn povinného zdravotného poistenia, úhrn poistného na sociálne poistenie a počet mesiacov vykonávania samostatnej činnosti. (12) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje úradu elektronicky údaje na účely vykonania ročného zúčtovania poistného o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. c), i), n), o), u) v rozsahu rodné číslo, meno, rodné priezvisko, priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, dátum začiatku evidencie, dátum ukončenia evidencie, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, kategória ťažkého zdravotného postihnutia, dátum priznania preukazu, dátum odobratia preukazu. (13) Sociálna poisťovňa poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného údaje o fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. b), d), e) a m) v členení na fyzické osoby podľa 11 ods. 7 písm. b), d), e) a m) prvého až 232 Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Daňovej kaviarni na

235 tretieho bodu a v rozsahu rodné číslo, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pobytu, dátum začiatku poberania nemocenskej dávky, dátum ukončenia poberania nemocenskej dávky, druh nemocenskej dávky, dátum priznania dôchodku, dátum zániku nároku na výplatu dôchodku, dôvod zániku nároku na výplatu dôchodku, dátum zastavenia výplaty dôchodku, druh dôchodku, identifikačné číslo klienta, IČO platiteľa poistného, druh poistného vzťahu. (14) Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného údaje o a) fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. b) a s) v členení na fyzické osoby podľa 11 ods. 7 písm. b) a s) a v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, dátum začiatku a ukončenia nároku na dávku sociálneho zabezpečenia policajtov, IČO platiteľa poistného, druh dôchodku, b) obvinenom vo väzbe a obvinenom vo väzbe v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistený [ 11 ods. 7 písm. f)], v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, dátum začiatku výkonu väzby, dátum ukončenia výkonu väzby, dátum začiatku prerušenia väzby, dátum ukončenia prerušenia väzby, c) odsúdenom vo výkone trestu odňatia slobody a odsúdenom vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistený [ 11 ods. 7 písm. f)], v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, dátum začiatku výkonu trestu odňatia slobody, dátum ukončenia výkonu trestu odňatia slobody, dátum začiatku prerušenia výkonu trestu odňatia slobody, dátum ukončenia prerušenia výkonu trestu odňatia slobody. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (15) Subjekty uvedené v odseku 6 poskytujú zdravotným poisťovniam a úradu súčinnosť pri ročnom zúčtovaní poistného. (16) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sprístupňuje úradu a zdravotnej poisťovni elektronicky údaje z registra fyzických osôb 51d) na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia. 9) (17) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytuje súčinnosť úradu pri overovaní údajov uvedených v odseku 16. Preukazovanie skutočností podľa 23 ods.1 písm. a) upraví dohoda, ktorú uzatvorí úrad s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. (18) Preukazovanie skutočností podľa 11 ods. 7 písm. v) prvého bodu sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí úrad s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do troch dní odo dňa ich prijatia. (19) Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému zdravotnej poisťovni na základe uzavretej dohody elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o zamestnancoch zaniknutých zamestnávateľov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, údaje o osobách, na ktoré sa podľa osobitných predpisov 3a) vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, osobné identifikačné číslo, alebo ak ide o cudzinca, osobné identifikačné číslo pridelené Sociálnou poisťovňou, adresa trvalého pobytu alebo adresa na doručovanie a dátum začiatku a ukončenia uplatňovania právnych predpisov Slovenskej republiky; Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotnej poisťovni aj súčinnosť pri vykonávaní kontrolnej činnosti v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie tohto účelu. Komentár k 29b Komentár k 29b ods. 1 a ods. 2 V niektorých prípadoch nerealizuje svoje práva a nevykonáva svoje povinnosti v zdravotnom Z Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk. 233

236 poistení poistenec sám osobne, ale tieto práva a povinnosti vykonáva iný subjekt: a) Zákonný zástupca poistenca vykonáva práva a povinnosti za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. b) Ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody vykonáva práva a povinnosti za fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody. c) Zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba/právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, vykonáva práva a povinnosti za maloletého poistenca. V niektorých prípadoch vykonáva práva a povinnosti za maloletého poistenca poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu. Komentár k 29b ods. 3 Za dôchodok z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu EZVO sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje dôchodok porovnateľný so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom podľa zákona o sociálnom poistení. Legálna definícia dôchodku z cudziny alebo dôchodku z iného členského štátu má význam preto, že štát platí poistné na zdravotné poistenie aj za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok zo systému poistenia v cudzine, alebo dôchodok z iného členského štátu EZVO, ak zároveň nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte [pozri súvisiace ustanovenie 11 ods. 7 písm. b) zákona]. Komentár k 29b ods. 4 V súčasnosti obsolentné ustanovenie. V minulosti bola výška minimálnej mzdy dôležitá pre určenie minimálnej výšky preddavku v súčasnosti sa určuje z ½ priemernej mzdy spred dvoch rokov. V minulosti bola výška minimálnej mzdy podstatná aj z hľadiska zaradenia poistenca ako poistenca štátu alebo ako samoplatiteľa (v pôvodnom znení zákona poistenec nadobúdal postavenie samoplatiteľa, ak nebol zamestnancom alebo SZČO, avšak mal daňový príjem vyšší ako minimálna mzda). Komentár k 29b ods. 5 V praxi môže nastať situácia, že poistenec má u toho istého zamestnávateľa dva, resp. viac pracovných vzťahov (napr. dva súbežné pracovné pomery; pracovný pomer a pracovný vzťah na základe dohody o vykonaní práce, pracovný pomer a pracovný vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti; dva pracovné vzťahy na základe dohody o vykonaní práce; pracovný pomer a odmena za výkon funkcie konateľa atď.). Súčasné znenie Zákonníka práce takéto situácie umožňuje. Zamestnávateľ plní oznamovacie povinnosti oznámenie zmeny platiteľa poistného za zamestnanca s dvoma, resp. viacerými súbežnými pracovnoprávnymi vzťahmi do zdravotnej poisťovne len raz [pozri 24 písm. c) zákona]. Príklad: Pán Tomáš je zamestnaný v pracovnom pomere so zamestnávateľom A. Od 1. februára 2016 do 31. marca 2016 vykonáva pre tohto zamestnávateľa aj prácu na základe dohody o vykonaní práce. Zamestnávateľ A nemusí oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného pretože tento poistenec je už prihlásený ako zamestnanec u zamestnávateľa A (z pracovného pomeru). V prípade súbehu pracovného pomeru a dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru toho istého zamestnanca u toho istého zamestnávateľa môžu nastať pri vzniku druhého pracovnoprávneho vzťahu tri situácie: A) Situácia súčasného vzniku pracovného pomeru a dohody o práci: Ak je poistenec evidovaný ako zamestnanec z titulu pracovného pomeru a zároveň je tento istý poistenec evidovaný u toho istého zamestnávateľa aj na základe uzatvorenej dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, zamestnávateľ 234 Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na

237 eviduje (prihlasuje, odhlasuje) poistenca ako zamestnanca iba raz a použije sa kód 2 (kód pre zamestnanca v pracovnom pomere). B) Situácia najprv pracovný pomer, až potom vznikla dohoda o práci: Ak poistenec je u toho istého zamestnávateľa najprv zamestnancom v pracovnom pomere a neskôr má u toho istého zamestnávateľa aj príjem z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, zamestnávateľ eviduje poistenca ako zamestnanca iba raz, používa naďalej kód 2 (kód pre zamestnanca v pracovnom pomere), zamestnávateľ neprihlasuje zamestnanca z titulu dohody o práci. C) Situácia najprv dohoda o práci, až potom vznikol pracovný pomer: Ak je poistenec evidovaný ako zamestnanec z titulu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a v čase trvania dohody sa stane aj zamestnancom z titulu pracovného pomeru, zamestnávateľ ho odhlási ako zamestnanca na dohodu kódom 2D a nasledujúci deň ho prihlási ako zamestnanca kódom 2. V prípade súbehu pracovného pomeru a dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru toho istého zamestnanca u toho istého zamestnávateľa môžu nastať pri zániku jedného z pracovnoprávnych vzťahov dve situácie: 1. Ak sa skončí pracovný pomer, pričom vzťah dohody trvá: zamestnávateľ nahlási ukončenie zamestnania kódom 2 a nasledujúci deň prihlási zamestnanca s dohodou kódom 2D. 2. Ak sa skončí vzťah dohody o práci a naďalej trvá pracovný pomer pretože zamestnávateľ pri súčasnom pracovnom pomere neprihlasuje zamestnanca z titulu dohody o práci, resp. odhlási ho z dohody o práci a prihlási len na pracovný pomer, preto ho nemusí ani odhlasovať z tohto vzťahu. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Zamestnávateľ vypočítava, platí a odvádza preddavok na zdravotné poistenie (na strane zamestnanca i na strane zamestnávateľa) len z jedného základu. Základ na platenie preddavkov je súčet zdaniteľných príjmov patriacich zamestnancovi z oboch, príp. viacerých právnych vzťahov, ktoré zamestnanec dosiahol v príslušnom kalendárnom mesiaci. Tento základ nemôže byť vyšší ako maximálny základ na platenie preddavkov podľa 16 ods. 8 písm. a) a písm. d) zákona (maximálne z 5-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov). Príklad: Pán Juraj je zamestnaný v pracovnom pomere s obchodnou spoločnosťou ABC so mzdou eur. Okrem toho v tejto spoločnosti vykonáva činnosť konateľa s právom na odmenu vyplácanú štvrťročne. V marci 2016 mu bola vyplatená (okrem mzdy vo výške eur) aj odmena eur. Odmena konateľa (ak nie je zo zisku spoločnosti) sa považuje za príjem zamestnanca eur eur = eur > eur Pretože súčet zdaniteľných príjmov patriacich zamestnancovi z oboch vzťahov je vyšší ako maximálny základ na platenie preddavku v roku 2016, zamestnávateľ zaplatí preddavok vo výške (4 + 10) % z maximálneho základu eur. V mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, a vymeriavací základ preddavku na poistné (pozri 20 ods. 1 zákona). Komentár k 29b ods. 6 až ods. 19 Tieto ustanovenia upravujú preukazovanie niektorých významných skutočností v zdravotnom poistení na základe spolupráce Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj úrad) a príslušného štátneho orgánu. Úrad je povinný relevantné údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni. Komentár k 29b ods. 6 a ods. 15 Preukazovanie niektorých skutočností, ktoré zakladajú/rušia postavenie poistenca štátu v zdravotnom Z Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk. 235

238 poistení, sa má upraviť dohodou, ktorú uzatvorí úrad s: a) Finančnou správou Slovenskej republiky, b) Sociálnou poisťovňou, c) Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, e) Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, f) Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, g) Zborom väzenskej a justičnej stráže. Úrad je povinný relevantné údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia zo strany príslušného štátneho orgánu. Uvedené subjekty poskytujú zdravotným poisťovniam a úradu súčinnosť pri ročnom zúčtovaní poistného. Tieto subjekty poskytujú úradu skutočnosti týkajúce sa ročného zúčtovania fyzickej osoby, ktorá má postavenie poistenca štátu. Tieto skutočnosti sú poskytované úradu zo strany príslušného štátneho orgánu elektronickou formou (pozri ods. 8 až ods. 14) Komentár k 29b ods. 7 Preukazovanie skutočností týkajúcich sa vymeriavacieho základu (pozri 13 zákona) a ročného zúčtovania poistného (pozri 19 zákona) upravuje dohoda medzi Finančnou správou Slo-venskej republiky a úradom. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia. Komentár k 29b ods. 8 Preukazovanie vybraných skutočností týkajúcich sa ročného zúčtovania fyzickej osoby, ktorá má postavenie poistenca štátu z titulu: a) poberania dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov [pozri 11 ods. 7 písm. b) zákona], b) poberania dávok nemocenského zabezpečenia policajta [pozri 11 ods. 7 písm. s) zákona], c) cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky [pozri 11 ods. 7 písm. p) zákona], d) azylanta [pozri 11 ods. 7 písm. q) zákona], poskytuje úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Komentár k 29b ods. 9 Preukazovanie vybraných skutočností týkajúcich sa ročného zúčtovania fyzickej osoby, ktorá má postavenie poistenca štátu z titulu: a) poberania dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov [pozri 11 ods. 7 písm. b) zákona], b) poberania dávok nemocenského zabezpečenia profesionálneho vojaka [pozri 11 ods. 7 písm. s) zákona], c) vykonávania dobrovoľnej vojenskej prípravy [pozri 11 ods. 7 písm. w) zákona], poskytuje úradu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Komentár k 29b ods. 10 Preukazovanie vybraných skutočností týkajúcich sa ročného zúčtovania fyzickej osoby, ktorá má postavenie poistenca štátu z titulu: a) nezaopatreného dieťaťa [pozri 11 ods. 7 písm. a) zákona], b) študenta z iného členského štátu/zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná/žiaka alebo študenta, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorý zároveň študuje na škole v Slovenskej republike [pozri 11 ods. 7 písm. h) zákona], c) študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ktorého celková dĺžka doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a ktorý už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov [pozri 11 ods. 7 písm. t) zákona], poskytuje úradu Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. 236 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

239 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Komentár k 29b ods. 11 Finančná správa Slovenskej republiky poskytuje úradu elektronicky na účely vykonania ročného zúčtovania poistného údaje z daňového priznania k dani z príjmov. Komentár k 29b ods. 12 Preukazovanie vybraných skutočností týkajúcich sa ročného zúčtovania fyzickej osoby, ktorá má postavenie poistenca štátu z titulu: a) poberania rodičovského príspevku alebo poberania rodičovského príspevku z iného členského štátu [pozri 11 ods. 7 písm. c) zákona], b) poberania peňažného príspevku za opatrovanie [pozri 11 ods. 7 písm. i) zákona], c) poberania dávky v hmotnej núdzi alebo poberania príspevku k dávke v hmotnej núdzi alebo statusu osoby spoločne posudzovanej na účely posudzovania hmotnej núdze [pozri 11 ods. 7 písm. n) zákona], d) uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii [pozri 11 ods. 7 písm. o) zákona], e) osoby vykonávajúcej osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím [pozri 11 ods. 7 písm. u) zákona], poskytuje úradu Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Komentár k 29b ods. 13 Preukazovanie vybraných skutočností týkajúcich sa ročného zúčtovania fyzickej osoby, ktorá má postavenie poistenca štátu z titulu: a) poberania dôchodku alebo poberania dôchodku z cudziny/z iného členského štátu [pozri 11 ods. 7 písm. b) zákona], b) dosiahnutia dôchodkového veku [pozri 11 ods. 7 písm. d) zákona], c) invalidity [pozri 11 ods. 7 písm. e) zákona], d) poberania nemocenských dávok: nemocenského, ošetrovného a materského a zániku nároku na tieto dávky z dôvodu vyčerpania podporného obdobia [pozri 11 ods. 7 písm. m) prvý až tretí bod zákona], poskytuje úradu Sociálna poisťovňa. Komentár k 29b ods. 14 Preukazovanie vybraných skutočností týkajúcich sa ročného zúčtovania fyzickej osoby, ktorá má postavenie poistenca štátu z titulu: a) poberania dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov [pozri 11 ods. 7 písm. b) zákona], b) poberania dávok nemocenského zabezpečenia policajta [pozri 11 ods. 7 písm. s) zákona], c) obvineného vo väzbe/odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody alebo obvineného vo väzbe/odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, poskytuje úradu Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Komentár k 29b ods. 16 a 17 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sprístupňuje úradu a zdravotnej poisťovni elektronicky aj údaje z registra fyzických osôb podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Takisto poskytuje súčinnosť úradu pri overovaní údajov z tohto registra. Komentár k 29b ods. 18 Preukazovanie skutočností týkajúcich sa fyzickej osoby, ktorá má postavenie poistenca štátu z titulu zamestnanca s odvodovou úľavou, ohľadom trvania vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru poskytuje úradu Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do troch dní odo dňa ich prijatia. Komentár k 29b ods. 19 Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému zdravotnej poisťovni a) údaje o zamestnancoch zaniknutých zamestnávateľov, Z Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým mzdovým a personálnym informáciám. Volajte

240 b) údaje o osobách, na ktoré sa podľa koordinačných nariadení vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotnej poisťovni v tejto oblasti aj súčinnosť pri vykonávaní kontrolnej činnosti. 29c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 (1) Preddavok na poistnom za obdobie pred 1. januárom 2010, ktorý je splatný po 31. decembri 2009, sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra (2) Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa 11 ods. 2 na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2009 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra Komentár 29c Prechodné ustanovenie k plateniu preddavkov a k určeniu vymeriavacieho základu SZČO a samoplatiteľa za obdobie pred 1. januárom V súčasnosti by sa toto ustanovenie malo aplikovať len výnimočne v prípade starších sporov o poistné z minulosti. Pripomíname, že právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného. 30 Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová zdravotné poistenie alebo povinné zdravotné poistenie, rozumie sa tým verejné zdravotné poistenie. Komentár k 30 Zdravotné poistenie v minulosti upravoval zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (účinný od 1. januára 1995 do 31. decembra 2004). Tento zákon bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Tento zákon upravoval povinné zdravotné poistenie. Až nový zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení zaviedol rozlišovanie medzi verejným a individuálnym zdravotným poistením. Preto zákon v prechodných ustanoveniach uvádza, že pokiaľ sa v iných starších právnych predpisoch používajú slová zdravotné poistenie alebo povinné zdravotné poistenie, rozumie sa tým verejné zdravotné poistenie. 31 (1) V roku 2005 je poistenec povinný podať prihlášku v zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna Táto povinnosť sa nevzťahuje na poistencov zdravotných poisťovní zriadených podľa doterajších predpisov, ktorým do 31. mája 2005 úrad vydal povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. (2) Zdravotná poisťovňa je povinná potvrdiť prihlášku podanú podľa odseku 1, ak neodmietla jej potvrdenie podľa 6 ods. 9, a poslať poistencovi rovnopis potvrdenej prihlášky a preukaz poistenca najneskôr do 31. júla (3) Prerozdelenie poistného za posledný štvrťrok 2004 vykoná ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou najneskôr do 31. marca 2005 podľa doterajších predpisov. (4) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná v období od účinnosti tohto zákona do 30. júna 2006 vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné vo výške 1/12 poistného určeného sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. c)] z polovice základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu 46) okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, 39t) dosiahnutého za kalendárny rok Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo.

241 Ustanovenia 16 ods. 5, 6, ods. 8 písm. b) a c) a ods. 9 sa použijú primerane. (5) Prvé ročné zúčtovanie poistného podľa tohto zákona vykonajú platitelia poistného a zdravotné poisťovne za štát v roku 2006 za rok Oslobodenie od povinnosti vykonať ročné zúčtovanie poistného podľa ustanovenia 19 ods. 1 sa vzťahuje aj na ročné zúčtovanie poistného za rok (6) Ak sa ročné zúčtovanie poistného za poistenca podľa 19 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 6 nevykoná, preddavky na poistné podľa 16, ktoré boli platitelia poistného podľa 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 povinní za tohto poistenca odviesť za rozhodujúce obdobie, sa považujú za poistné v tomto rozhodujúcom období podľa tohto zákona. (7) Vymeriavací základ zamestnanca na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005 za kalendárne mesiace roku 2005 do účinnosti tohto zákona sa určí podľa doterajších predpisov a za kalendárne mesiace roku 2005 od účinnosti tohto zákona sa určí podľa tohto zákona. (8) Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005 sa určí podľa 13 ods. 10 tohto zákona po zohľadnení odseku 7. (9) Vymeriavací základ poistenca podľa 11 ods. 2 na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005 sa určí za kalendárne mesiace roku 2005 od účinnosti tohto zákona podľa 13 ods. 7 až 9, 13, 17 a 18 tohto zákona. (10) Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005 je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu 46) okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, 39t) dosiahnutý v roku 2005, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14. Ustanovenia 13 ods. 8, 9, 13, 17 a 18 sa použijú rovnako. Ustanovenie odseku 11 tým nie je dotknuté. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (11) Do vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2005, ktorá bola v roku 2005 do účinnosti tohto zákona považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, 27a) sa započítava podiel odmeny za výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným považovanej za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 27b) dosiahnutej v roku 2005 do účinnosti tohto zákona, ktorá nie je znížená o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14. Ustanovenia 13 ods. 8, 9, 13, 17 a 18 sa použijú rovnako. (12) Prvé ročné prerozdeľovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná v roku 2006 za rok Úrad pri rozhodovaní o ročnom prerozdeľovaní poistného za rok 2005 zohľadní mesačné prerozdeľovania poistného vykonané za všetky kalendárne mesiace roku 2005 vrátane mesačných prerozdeľovaní poistného vykonaných podľa doterajších predpisov. Prvé mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné podľa 27 a 28 tohto zákona sa vykoná v kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudne účinnosť tento zákon. 31a (1) Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2005 sa nevzťahuje na poistenca, ktorý bol počas celého roka 2005 poistencom, za ktorého platí poistné štát, a v období od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2005 úhrn jeho vymeriavacích základov podľa 13 ods. 1 až 8 nepresiahol 1/2 úhrnu minimálnych miezd. 39v) (2) Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2005 sa nevzťahuje na poistenca, ktorý bol v období od 1. januára 2005 do 31. augusta 2005 poistencom, za ktorého platí poistné štát, a v období od 1. septembra do 31. decembra 2005 bol platiteľom podľa 11 ods. 2 a v období od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2005 jeho príjem podľa 13 ods. 7 nepresiahol 1/2 úhrnu minimálnych miezd. 39v) Z Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na alebo volajte

242 (3) Poistenec, ktorý v priebehu roka 2005 bol poistencom viacerých zdravotných poisťovní a ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za rok 2005, podá ročné zúčtovanie poistného podľa 19 ods. 1, 2 a 4 v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol prihlásený v roku 2005 naposledy. Ustanovenie 19 ods. 2 sa použije rovnako. Preplatky a nedoplatky vyplývajúce z ročného zúčtovania poistného za rok 2005 si vyrovnajú platitelia poistného podľa 19 ods. 11 a 12 s tou zdravotnou poisťovňou, v ktorej bolo podané ročné zúčtovanie poistného. (4) Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2005 nezahŕňa podiel na zisku (dividenda) vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí vyplatený a zúčtovaný zamestnancovi za január 2005 až august (5) Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2005 nezahŕňa príspevok zamestnávateľa zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu vyplatený a zúčtovaný za január 2005 až august (6) V roku 2006 sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania ustanovujú takto: a) lehota podľa 19 ods. 1 do konca júna 2006, b) lehota podľa 19 ods. 2 do 15. mája 2006, c) lehota podľa 19 ods. 5 do 7. mája 2006, d) lehota podľa 19 ods. 10 do konca júla 2006, e) lehota podľa 19 ods. 11 do 31. októbra 2006, f) lehota podľa 19 ods. 15 do 31. augusta 2006, g) lehota podľa 19 ods. 16 do 31. októbra (7) V roku 2006 sa lehoty na ročné prerozdeľovanie poistného ustanovujú takto: a) lehota podľa 27a ods. 2 do 31. augusta 2006, b) lehota podľa 27a ods. 9 do 31. októbra 2006, c) lehota podľa 27a ods. 10 do 31. decembra (8) Konanie o pokutách začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. 31b (1) V roku 2007 sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania ustanovujú takto: a) lehota podľa 19 ods. 1 do 30. júna 2007, b) lehota podľa 19 ods. 2 do 15. mája 2007, c) lehota podľa 19 ods. 5 do 31. mája 2007, d) lehota podľa 19 ods. 10 do 31. augusta 2007, e) lehota podľa 19 ods. 11 do 31. októbra 2007, f) lehota podľa 19 ods. 15 do 30. septembra 2007, g) lehota podľa 19 ods. 16 do 30. novembra (2) V roku 2007 sa lehoty na ročné prerozdeľovanie poistného ustanovujú takto: a) lehota podľa 27a ods. 2 do 30. septembra 2007, b) lehota podľa 27a ods. 9 do 31. októbra 2007, c) lehota podľa 27a ods. 10 do 31. decembra c Od 1. januára 2007 do 30. apríla 2007 je sadzba poistného pre štát 5 % z vymeriavacieho základu. 31d (1) V roku 2008 sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania ustanovujú takto: a) lehota podľa 19 ods. 1 do 30. júna 2008, b) lehota podľa 19 ods. 2 do 31. mája 2008, c) lehota podľa 19 ods. 5 do 15. mája 2008, d) lehota podľa 19 ods. 10 do 31. augusta 2008, e) lehota podľa 19 ods. 11 do 31. októbra 2008, f) lehota podľa 19 ods. 15 do 30. septembra 2008, 240 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

243 g) lehota podľa 19 ods. 16 do 30. novembra (2) V roku 2008 sa lehoty na ročné prerozdeľovanie poistného ustanovujú takto: a) lehota podľa 27a ods. 2 do 15. októbra 2008, b) lehota podľa 27a ods. 9 do 31. októbra 2008, c) lehota podľa 27a ods. 10 do 31. decembra (3) Ročné zúčtovanie za rok 2007 sa vykoná podľa tohto zákona. (4) Ročné zúčtovanie poistného nevykonávajú poistenci zdravotnej poisťovne za rok, v ktorom jej zanikla platnosť povolenia z iného dôvodu ako pre zrušenie povolenia. Preddavky na poistné, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie, sa pokladajú za poistné podľa tohto zákona. 31e Pre rok 2008 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu. 31f (1) V roku 2009 sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania ustanovujú takto: a) lehota podľa 19 ods. 1 do 30. júna 2009, b) lehota podľa 19 ods. 2 do 31. mája 2009, c) lehota podľa 19 ods. 5 do 15. mája 2009, d) lehota podľa 19 ods. 10 do 31. augusta 2009, e) lehota podľa 19 ods. 11 do 31. októbra 2009, f) lehota podľa 19 ods. 15 do 30. septembra 2009, g) lehota podľa 19 ods. 16 do 30. novembra (2) V roku 2009 sa lehoty na ročné prerozdeľovanie poistného ustanovujú takto: a) lehota podľa 27a ods. 2 do 15. októbra 2009, Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení b) lehota podľa 27a ods. 9 do 31. októbra 2009, c) lehota podľa 27a ods. 10 do 31. decembra g Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné za kalendárne mesiace roku 2008 a ročné prerozdeľovanie poistného za rok 2008 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra h Pre rok 2009 je sadzba poistného pre štát 4,9 % z vymeriavacieho základu. 31i Pre rok 2010 je sadzba poistného pre štát 4,78 % z vymeriavacieho základu. 31j Pre rok 2011 je sadzba poistného pre štát 4,32 % z vymeriavacieho základu. Komentár k 31 až 31j Tieto ustanovenia by sa už v súčasnosti nemali aplikovať, výnimočne snáď v prípade neskončených sporov o nároky z minulých období. 32 (1) Na poistné, poplatky z omeškania, poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje desaťročná premlčacia lehota takto: a) na poistné odo dňa splatnosti, b) na poplatky z omeškania odo dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie poplatkov z omeškania, c) na poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti od posledného dňa, keď mohla byť oznamovacia povinnosť riadne splnená, d) na pokuty odo dňa nesplnenia povinnosti. Z Hľadáte aktuálne školenia z daní a účtovníctva? Kliknite na 241

244 (2) Poistné zaplatené do účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu alebo časť presahujúcu správnu výšku poistného je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vrátiť platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi do dvoch mesiacov od zistenia tejto skutočnosti alebo od doručenia písomnej žiadosti platiteľa poistného alebo jeho právneho nástupcu. (3) Právo na vrátenie poistného alebo jeho časti podľa odseku 2 sa premlčí do troch rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného alebo jeho časti zúčtovaná na účet príslušnej zdravotnej poisťovne. (4) Poistné alebo jeho časť podľa odseku 2, ktoré je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vrátiť, možno použiť na započítanie pohľadávky zdravotnej poisťovne v zdravotnom poistení voči platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi. Komentár k 32 V predchádzajúcom zákone č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení (účinný do 31. decembra 2004) boli upravené premlčacie lehoty iným spôsobom (pozri 21 uvedeného zákona, napr. desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného). Od 1. septembra 2005 zákonodarca spresnil týmto ustanovením ( 32 zákona o zdravotnom poistení) aplikáciu premlčacích lehôt v prípade: a) poistného, poplatku z omeškania, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona, b) poistného zaplateného do účinnosti nového zákona bez právneho dôvodu alebo časti poistného presahujúceho správnu výšku poistného, ktoré bola príslušná zdravotná poisťovňa povinná vrátiť platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi. 33 V roku 2005 je zdravotná poisťovňa povinná vydať európsky preukaz najneskôr do 31. decembra Komentár k 33 V súčasnosti už obsolentné ustanovenie. 34 Poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území Slovenskej republiky, je zamestnancom a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je zamestnávateľom, ak tento poslanec bol poslancom Európskeho parlamentu v období pred začiatkom volebného obdobia Európskeho parlamentu v roku 2009, bol znovuzvolený za poslanca Európskeho parlamentu vo volebnom období Európskeho parlamentu, ktoré začne v roku 2009 a zvolí si podľa osobitného predpisu 61) na celé obdobie trvania mandátu uplatňovanie tohto zákona. Komentár k 34 V súčasnosti už obsolentné ustanovenie. 35 Osoba, ktorá bola do účinnosti tohto zákona dobrovoľne verejne zdravotne poistená, je povinná do 15 dní od účinnosti tohto zákona vrátiť preukaz poistenca a európsky preukaz, ak ho mala vydaný, zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Komentár k 35 Zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2009 poznal inštitút dobrovoľne verejne zdravotne poistenej osoby, ktorou mohla byť fyzická osoba, ktorá mala trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nebola verejne zdravotne poistená a nebola zdravotne poistená v inom členskom štáte. Tento inštitút bol od 242 Hľadáte aktuálne školenia z oblasti miezd a personalistiky? Kliknite na

245 1. mája 2010 zrušený, pretože od účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 nie je možné využívať jedno povinné a jedno dobrovoľné poistenie, bude povinnosť mať iba jedno povinné zdravotné poistenie v jednom členskom štáte. V súvislosti s tým bola osoba predtým dobrovoľne verejne zdravotne poistená povinná do 15 dní vrátiť príslušnej zdravotnej poisťovni preukaz poistenca a európsky preukaz. 36 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) Fyzická osoba, ktorá je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára (2) Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru 19) vznikol pred 1. januárom 2011 a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri (3) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára (4) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola povinná poskytovať príjem uvedený v 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 a tento príjem je povinná poskytovať aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra 2010 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru 19) a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1. januára 2011 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení a je povinná splniť povinnosti podľa 24 do 31. januára (5) Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola oprávnená na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 a k 31. decembru 2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, je samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa tohto zákona, ak vykonáva, je oprávnená na vykonávanie alebo prevádzkovanie tejto činnosti aj po 31. decembri 2010, a je povinná splniť povinnosť podľa 24 do 31. januára (6) Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola osobou podľa 11 ods. 2 a podľa tohto zákona už takouto osobou nie je, je povinná splniť povinnosť podľa 24 do 31. januára (7) Nezaopatrené dieťa podľa 11 ods. 7 písm. a), ktoré dosiahlo vek 26 rokov veku k 31. decembru 2010, je povinné splniť povinnosť podľa 23 do 31. januára (8) Na účely platenia preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ktoré je povinná platiť samostatne zárobkovo činná osoba, sa v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 postupuje podľa zákona účinného od 1. januára Ak samostatne zárobkovo činná osoba podávala ročné zúčtovanie poistného za rok 2009, použije preddavok vypočítaný na obdobie od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 po celý rok (9) Ročné zúčtovanie poistného za rok 2010 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra (10) Dohodu podľa 29b ods. 6 a 7 úrad uzatvorí najneskôr do 30. júna (11) Zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania a dlžné poistné a poplatky z omeškania, na ktoré má zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných Z Nestihli ste niektoré z našich školení? Ako riešenie máme pre vás videoškolenia z daňovej, mzdovej a právnej oblasti a z oblasti verejnej správy. Informácie na alebo na tel. č

246 do 31. decembra 2004, 62) uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. (12) Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. (13) Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné podľa tohto zákona sa vykoná prvýkrát v marci 2011 za január Ročné prerozdeľovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná prvýkrát v roku 2012 za rok Komentár k 36 Komentár k 36 ods. 1 a ods. 2 Do 31. decembra 2010 mala v zdravotnom poistení postavenie zamestnanca podľa 10 ods. 3 zákona účinného do 31. decembra 2010: a) fyzická osoba v pracovnom pomere, b) fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere, c) fyzická osoba v služobnom pomere, d) ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, e) predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta, f) poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie, g) konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa ZDP, h) člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa ZDP, i) spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti, j) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, k) fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác. Od 1. januára 2011 má postavenie zamestnanca v zdravotnom poistení fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, s výnimkou niektorých príjmov vybraných skupín poistencov (pozri 11 ods. 3 zákona a 10b ods. 1 písm. a) zákona v znení účinnom od 1. januára 2011). V zásade platí, že tie subjekty, ktoré mali postavenie zamestnanca v zdravotnom poistení do 31. decembra 2010, majú postavenie zamestnanca v zdravotnom poistení aj od 1. januára Po 31. decembri 2010 (k 1. januáru 2011) však nadobudli postavenie zamestnanca v zdravotnom poistení aj ďalšie subjekty, ktoré predtým toto postavenie nemali, a to bez ohľadu na to, či právny vzťah zakladajúci po 31. decembri 2010 postavenie zamestnanca vznikol pred alebo po 1. januári K zmene postavenia SZČO v zdravotnom poistení pozri komentár k ods. 5 tohto ustanovenia. Komentár k 36 ods. 3 a ods. 4 Do 31. decembra 2010 mala v zdravotnom poistení postavenie zamestnávateľa podľa 10 ods. 5 zákona účinného do 31. decembra 2010: a) pre fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere, 244 Nemôžete cestovať na školenia? Využite výhodné ročné predplatné videoškolení za 93,50 bez DPH alebo si videoškolenie objednajte jednotlivo za 20 bez DPH. Pre viac informácií volajte na tel. č

247 b) pre fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad, c) pre fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu, d) pre ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv, e) pre predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto, f) pre poslanca vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach, g) pre konateľa spoločnosť s ručením obmedzením, h) pre člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti, právnická osoba, v ktorej samosprávnych orgánoch je členom, i) pre spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti spoločnosť a člena družstva družstvo, j) pre pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti vyšší územný celok alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti, k) pre fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác, ústav. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Od 1. januára 2011 má postavenie zamestnávateľa v zdravotnom poistení fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ktoré je zdaňované ako príjem zo závislej činnosti (pozri 11 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2011). V zásade platí, že tie subjekty, ktoré mali postavenie zamestnávateľa v zdravotnom poistení do 31. decembra 2010, majú postavenie zamestnávateľa v zdravotnom poistení aj od 1. januára Po 31. decembri 2010 (k 1. januáru 2011) však nadobudli postavenie zamestnávateľa v zdravotnom poistení aj ďalšie subjekty, ktoré predtým toto postavenie nemali, a to bez ohľadu na to, či právny vzťah zakladajúci po 31. decembri 2010 postavenie zamestnávateľa vznikol pred alebo po 1. januári Komentár k 36 ods. 5 Do 31. decembra 2010 mala v zdravotnom poistení postavenie SZČO podľa 10 ods. 4 zákona účinného do 31. decembra 2010 osoba, ktorá: a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, napr. podľa autorského zákona mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne, h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. Z Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup ku všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google play. 245

248 Od 1. januára 2011 mala postavenie SZČO v zdravotnom poistení fyzická osoba, ktorá dosahovala príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa 6 zákona o dani z príjmov. Platí, že tie subjekty, ktoré mali postavenie SZČO v zdravotnom poistení do 31. decembra 2010, majú postavenie SZČO v zdravotnom poistení aj od 1. januára Po 31. decembri 2010 (k 1. januáru 2011) však nadobudli postavenie SZČO v zdravotnom poistení aj ďalšie subjekty, ktoré predtým toto postavenie nemali, a to bez ohľadu na to, či právny vzťah zakladajúci po 31. decembri 2010 postavenie SZČO vznikol pred alebo po 1. januári Tieto nové SZČO mali na splnenie povinností platiteľa poistného uvedených v 24 dlhšiu lehotu až do 31. januára Komentár k 36 ods. 6 Postavenie poistenca samoplatiteľa sa v definícii tohto subjektu od 1. januára 2011 nezmenilo. Samoplatiteľ je naďalej osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa zákona o zdravotnom poistení a nie je ani zamestnancom, ani SZČO, ani osobou, za ktorú platí poistné štát. Pretože však: 1. sa rozšíril okruh zamestnancov a SZČO ako platiteľov poistného v zdravotnom poistení a 2. poistenec v postavení samoplatiteľa je len doplnkom k poistencovi v postavení zamestnanca/szčo/poistenca štátu samoplatiteľ je definovaný negatívnym vymedzením sa voči týmto platiteľom poistného, priamo nadväzujúc na zmenu definície zamestnanca a SZČO od 1. januára 2011, sa viacerí poistenci od 1. januára 2011 zmenili z poistencov samoplatiteľov na zamestnancov, resp. SZČO. Príklad: Pán Karol bol od roku 2006 nepretržite poslancom mestského zastupiteľstva, mal z tejto činnosti príjem zo závislej činnosti. Do 31. decembra 2010 sa z tohto titulu nepovažoval za zamestnanca. Pretože v roku 2010 nemal iný príjem, považoval sa za samoplatiteľa. Od 1. januára 2011 sa považuje za zamestnanca ako platiteľa poistného v zdravotnom poistení, preto od 1. januára 2011 už nemôže mať postavenie samoplatiteľa. Komentár k 36 ods. 7 Prechodné ustanovenie súvisiace so zmenou definície nezaopatreného dieťaťa od 1. januára Od 1. januára 2011 sa za nezaopatrené dieťa nepovažoval poistenec, ktorý dovŕšil 26 rokov, napriek tomu, že študoval na vysokej škole bez získania akademického titulu druhého stupňa. V súvislosti s tým poistenci mali splniť oznamovacie povinnosti podľa 23 zákona do 31. januára Od 1. mája 2011 sa táto definícia opätovne zmenila a za nezaopatrené dieťa sa považoval poistenec pri splnení ďalších podmienok až do 30 rokov. Ďalšia zmena tohto ustanovenia sa uskutočnila od 1. januára Komentár k 36 ods. 8 Prechodné ustanovenie k plateniu preddavkov SZČO v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 súvisiace so zmenami od 1. januára Komentár k 36 ods. 9 až ods. 13 Ďalšie prechodné ustanovenia súvisiace so zmenami od 1. januára Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011 (1) Fyzickej osobe podľa 11 ods. 7 písm. a) podľa doterajšieho právneho predpisu, ktorá k 31. decembru 2010 alebo v roku 2011 až do nadobudnutia účinnosti tohto zákona dosiahla vek 26 rokov a nepresiahla vek 30 rokov, stala sa platiteľom poistného podľa 11 ods. 2 a nesplnila si oznamovacie povinnosti podľa 23 ods. 1 písm. b) a d) a povinnosti platiteľa poistného podľa 24 písm. a) a c) podľa doterajšieho právneho 246 Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch.

249 predpisu, sa neukladá pokuta podľa 26 ods. 1 písm. b) a c). (2) Právne vzťahy založené výkazmi nedoplatkov vydanými pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa riadia podľa doterajších predpisov. (3) Ročné zúčtovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná prvýkrát v roku 2012 za rok (4) Ročné prerozdeľovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná prvýkrát v roku 2012 za rok (5) V ročnom zúčtovaní za rok 2011 sa fyzická osoba podľa 11 ods. 3 druhej vety podľa doterajšieho právneho predpisu považuje za fyzickú osobu podľa 11 ods. 3 druhej vety podľa tohto zákona. (6) Na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2011 sa zárobková činnosť podľa 10b ods. 1 písm. b) podľa doterajšieho predpisu považuje za zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. b) podľa tohto zákona. Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2011 u fyzických osôb, ktoré platili z príjmu z prenájmu preddavky podľa doterajšieho predpisu. Ak je výsledkom takého ročného zúčtovania preplatok, je zdravotná poisťovňa povinná tento preplatok vrátiť podľa 19 ods. 16. (7) Fyzická osoba, ktorá sa do 30. apríla 2011 považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa doterajšieho predpisu a od 1. mája 2011 sa nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa tohto zákona, je povinná splniť povinnosť podľa 23 ods. 1 písm. b) do 31. mája (8) V ročnom zúčtovaní poistného za rok 2011 sa vymeriavací základ podľa 13 ods. 9 písm. a) nevzťahuje na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá bola v roku 2011 zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu podľa 11 ods. 7. (9) Na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2011 sa fyzická osoba podľa 11 ods. 7 písm. a) Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení podľa doterajšieho právneho predpisu považuje za fyzickú osobu podľa 11 ods. 7 písm. a) podľa tohto zákona. Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať u takej fyzickej osoby ročné zúčtovanie poistného za rok Ak je výsledkom takého ročného zúčtovania poistného preplatok, je zdravotná poisťovňa povinná tento preplatok vrátiť podľa 19 ods. 16. Komentár k 37 Komentár k 37 ods. 1 a ods. 9 Prechodné ustanovenie súvisiace so zmenou definície nezaopatreného dieťaťa poistenca štátu od 1. januára Od 1. januára 2011 sa za nezaopatrené dieťa nepovažoval poistenec, ktorý dovŕšil 26 rokov, napriek tomu, že študoval na vysokej škole bez získania akademického titulu druhého stupňa. Mnohým takýmto študujúcim poistencom vzniklo od 1. januára 2011 postavenie samoplatiteľa. V súvislosti s tým poistenci noví samoplatitelia mali splniť oznamovacie povinnosti podľa 23 zákona a povinnosti platiteľa poistného podľa 24 zákona. Od 1. mája 2011 sa definícia nezaopatreného dieťaťa poistenca štátu opätovne zmenila, a to v prospech uvedenej skupiny poistencov. Za nezaopatrené dieťa sa od 1. mája 2011 považoval študujúci poistenec pri splnení ďalších podmienok až do dovŕšenia 30 rokov veku. Ďalšia menšia zmena tohto ustanovenia sa uskutočnila od 1. januára Zákonodarca sa snažil napraviť následky predchádzajúcej tvrdej právnej úpravy jednak vo vzťahu k uloženiu pokuty za nesplnenie oznamovacích povinností a povinností platiteľa poistného u uvedenej skupiny poistencov (ods. 1) a jednak vo vzťahu k zaplateným preddavkom na poistné za obdobie od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011 u uvedenej skupiny poistencov (ods. 9). I. Reparácia vo vzťahu k uloženiu pokuty za nesplnenie oznamovacích povinností a povinností platiteľa poistného (ods. 1): Z Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch. 247

250 1. študujúcim poistencom, ktorí k 31. decembru 2010 alebo v roku 2011 od 1. januára 2011 až do 30. apríla 2011 dosiahli vek 26 rokov a nepresiahli vek 30 rokov, 2. nadobudli postavenie samoplatiteľa a 3. nesplnili si oznamovacie povinnosti a povinnosti platiteľa poistného, sa neukladá za nesplnenie týchto povinností pokuta. II. Reparácia vo vzťahu k zaplateným preddavkom na poistné za obdobie od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011 (ods. 9): Na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2011 sa fyzická osoba podľa 11 ods. 7 písm. a) podľa právneho predpisu účinného v období od 1. januára 2011 až do 30. apríla 2011 považuje za fyzickú osobu podľa 11 ods. 7 písm. a) podľa právneho predpisu účinného od 1. mája Zjednodušene vysvetlené: 1. študujúci poistenci, ktorí k 31. decembru 2010 alebo v roku 2011 od 1. januára 2011 až do 30. apríla 2011 dosiahli vek 26 rokov a nepresiahli vek 30 rokov, 2. ktorí nadobudli postavenie samoplatiteľa v období od 1. januára 2011 až do 30. apríla 2011, sa považujú spätne (na účely ročného zúčtovania poistného) od 1. januára 2011 až do 30. apríla 2011 za nezaopatrené dieťa poistencov štátu. Pretože za obdobie od 1. januára 2011 až do 30. apríla 2011 mohli zaplatiť preddavky na poistné (povinnosť samoplatiteľa), zdravotná poisťovňa je povinná vykonať u takej fyzickej osoby ročné zúčtovanie poistného za rok 2011 a prípadný preplatok na poistnom vrátiť. Komentár k 37 ods. 2 až ods. 4 Ďalšie prechodné ustanovenia k zmenám od 1. mája Komentár k 37 ods. 5 Prechodné ustanovenia týkajúce sa zmeny legálnej definície zamestnanca podľa zákona od 1. januára 2011 a ďalšej zmeny od 1. mája 2011, ktorou sa rozšírili prípady, v ktorých sa poistenec nepovažuje za zamestnanca v zdravotnom poistení (a ak nemá iného platiteľa poistného, potom nadobúda postavenie samoplatiteľa). V ročnom zúčtovaní za rok 2011 sa bude aplikovať legálna definícia zamestnanca podľa zákona od 1. mája 2011, a to spätne na celý rok To znamená, že fyzická osoba sa bude v každom období počas roku 2011 v prípade splnenia podmienok 11 ods. 3 zákona účinného od 1. mája 2011 (ne) považovať za zamestnanca. V prípade, že v období od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011 fyzická osoba bude spĺňať podmienky považovania za zamestnanca podľa zákona účinného od 1. januára do 30. apríla 2011, avšak nebude spĺňať podmienky považovania za zamestnanca podľa zákona účinného od 1. mája 2011, na účely ročného zúčtovania poistného sa nebude považovať v období od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011 za zamestnanca. Komentár k 37 ods. 6 a ods. 7 Podľa 10b ods. 1 písm. b) zákona účinného od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011 sa za zárobkovú činnosť SZČO považovalo dosahovanie príjmu z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta. Od 1. mája 2011 nastala pre poistencov s príjmami z prenájmu priaznivá zmena. Podľa 10b ods. 1 písm. b) zákona účinného od 1. mája 2011 sa za zárobkovú činnosť SZČO považuje dosahovanie príjmu z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta. Z definície zárobkovej činnosti SZČO (z ktorej sa zakladá postavenie SZČO v zdravotnom poistení a z príjmu ktorej sa platí poistné na zdravotné poistenie) teda vypadlo od 1. mája 2011 dosahovanie príjmu z prenájmu. Zákonodarca sa snažil napraviť následky predchádzajúcej právnej úpravy voči poistencom s príjmami z prenájmu: 248 Potrebujete byť v obraze? PP noviny vás každý mesiac informujú o pripravovaných a realizovaných zmenách v legislatíve SR. Stačí sledovať svoj .

251 1. vo vzťahu k zaplateným preddavkom na poistné za obdobie od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011 u uvedenej skupiny poistencov. Pretože za obdobie od 1. januára 2011 až do 30. apríla 2011 mohli byť vo výške preddavku odzrkadlené aj príjmy z prenájmu (vyššia výška preddavku), zdravotná poisťovňa je povinná vykonať u takej fyzickej osoby ročné zúčtovanie poistného za rok 2011 a prípadný preplatok na poistnom vrátiť (ods. 6); 2. vo vzťahu k skutočnosti, že sa osoby len s príjmami z prenájmu spätne v období od 1. januára 2011 až do 30. apríla 2011 nepovažujú za SZČO, v prípade, že v tomto období nemajú iného platiteľa poistného, nadobúdajú postavenie samoplatiteľa (ods. 7). Komentár k 37 ods. 8 Pri určení vymeriavacieho základu SZČO, ktorá bola zároveň zamestnancom alebo bola poistencom štátu, sa neaplikuje ustanovenie o minimálnom základe na platenie poistného. 38 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2011 (1) Zdravotná poisťovňa prvýkrát zverejní zoznam obsahujúci údaje podľa 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu v októbri (2) Na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2011 je zamestnávateľ povinný uviesť za rozhodujúce obdobie skutočnú výšku príjmu, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok, a je povinný zdravotnej poisťovni doručiť v lehote do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka výkaz, v ktorom uvedie v členení podľa jednotlivých zamestnancov všetky údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania poistného, vrátane skutočnej výšky príjmu, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok. (3) Na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2011 sa odchodné, výsluhový príspevok alebo rekreačná starostlivosť podľa osobitného Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení predpisu 19a) nepovažuje za zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. a) podľa doterajšieho predpisu. Komentár k 38 Komentár k 38 ods. 1 Zdravotné poisťovne prvýkrát začali zverejňovať zoznamy dlžníkov (pozri komentár k 25a zákona) v októbri Komentár k 38 ods. 2 V súčasnosti sa už toto ustanovenie neaplikuje. Komentár k 38 ods. 3 Vecne súvisí so zmenou ustanovenia 10b ods. 1 písm. a) k 1. augustu 2011 (ustanovenie 10b nadobudlo prvýkrát účinnosť 1. januára 2011). V 10b ods. 1 písm. a) je upravená zárobková činnosť zakladajúca postavenie zamestnanca v zdravotnom poistení. Od 1. augusta 2011 v zákone sa výslovne uvádza, že odchodné, výsluhový príspevok alebo rekreačná starostlivosť sa nepokladajú za zárobkovú činnosť zamestnanca. Predmetné dávky sú dávkami sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené poberateľ dávky výsluhového zabezpečenia nemôže byť z dôvodu poberania niektorej z uvedených dávok zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení. Ustanovenie 38 ods. 3 zákona potvrdzuje, že počas celého kalendárneho roku 2011 nemožno odchodné, výsluhový príspevok alebo rekreačnú starostlivosť považovať za zárobkovú činnosť zakladajúcu postavenie zamestnanca v zdravotnom poistení. 38a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2012 (1) Zdravotná poisťovňa je povinná splniť povinnosti podľa 27 ods. 2 písm. e) a f) prvýkrát do 20. septembra Z Novinka v daňovej pohotovosti najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup do daňovej pohotovosti. 249

252 (2) Zdravotná poisťovňa, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca do 31. decembra 2011, je povinná zaslať za tohto poistenca do 15. augusta 2012 príslušnej zdravotnej poisťovni údaje o spotrebe kategorizovaných liekov za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011, ktoré obsahujú a) rodné číslo poistenca; ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia, b) kód kategorizovaného lieku, c) počet balení kategorizovaného lieku, d) kód choroby, ktorý je uvedený na lekárskom predpise, e) dátum výdaja alebo podania kategorizovaného lieku. (3) Index rizika nákladov vydaný na rok 2012 sa naposledy použije pri mesačnom prerozdeľovaní za mesiac jún Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na mesiace júl až december 2012 sú zdravotné poisťovne povinné zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa 28 ods. 4 do 15. júla 2012; ak im ministerstvo zdravotníctva zašle chybový protokol ( 28 ods. 7), sú povinné údaje uvedené v chybovom protokole opraviť a opravené údaje zaslať do 31. júla (4) Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na mesiace júl až december 2012 je úrad povinný zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa 28 ods. 8 do 15. júla (5) Ministerstvo zdravotníctva vydá do 10. septembra 2012 na obdobie od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví index rizika nákladov, a všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví zoznam farmaceuticko-nákladových skupín. (6) Mesačné prerozdeľovanie za mesiac máj 2012 a mesačné prerozdeľovanie za mesiac jún 2012 sa vykoná podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna (7) Úrad pri ročnom prerozdeľovaní za rok 2012 použije za obdobie a) od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 index rizika nákladov podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2012, b) od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 index rizika nákladov podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla (8) V rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní za rok 2012 úrad uvedie celkovú sumu povinného poistného za každú zdravotnú poisťovňu [ 27a ods. 9 písm. a) prvý bod] rozdelenú na dve rovnaké časti. (9) Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na rok 2013 sú zdravotné poisťovne povinné zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa 28 ods. 4 do 15. augusta 2012; ak im ministerstvo zdravotníctva zašle chybový protokol ( 28 ods. 7), sú povinné údaje uvedené v chybovom protokole opraviť a opravené údaje zaslať do 20. septembra (10) Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na rok 2013 je úrad povinný zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa 28 ods. 8 do 15. augusta (11) Od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 je sadzba poistného pre štát 4, % z vymeriavacieho základu. Komentár k 38a Zákonom č. 185/2012 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júla 2012 zmenil mechanizmus prerozdeľovania poistného, ktorý zabezpečil, aby po prerozdelení každá z poisťovní dostala rovnakú platbu na poistenca v rovnakej rizikovej skupine. V tejto súvislosti sa doplnili povinnosti zdravotných poisťovní a povinnosti a kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri analyzovaní údajov oznámených zdravotnými poisťovňami, povinnosti súvisiace s aktualizáciou skupín liekov zaradených do farmaceuticko-nákladových skupín a výpočtom indexu rizika. 250 Novinka v mzdovej pohotovosti najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup do mzdovej pohotovosti.

253 38b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013 (1) Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby vypočítaný v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2011 sa na rok 2013 nepoužije. (2) Na určenie výšky preddavkov na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2013 a na rok 2014 nepoužije 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 prvá veta. (3) Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2013 určí vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v roku 2011, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9. (4) Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2014 určí vo výške určenej sadzbou poistného [ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v roku 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,6. (5) Pomerná časť základu dane podľa odsekov 3 a 4 je časť základu dane podľa odsekov 3 a 4 pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení (6) Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby zo základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2013 a 2014 sa nepoužije 13 ods. 2. (7) Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je za rok 2013 vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v roku 2013, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9. (8) Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je za rok 2014 vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v roku 2014, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,6. (9) Na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra Na účely ročného zúčtovania sa príjem z dividend zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012, ktorý presiahne minimálny základ podľa 13 ods. 10, zahŕňa do celkového vymeriavacieho základu podľa 13 ods. 9 písm. b). Na minimálny základ podľa 13 ods. 10 a celkový vymeriavací základ podľa 13 ods. 9 písm. b) sa Z Daňová TV novinka na nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k daňovej TV. 251

254 vzťahujú právne predpisy platné v čase vyplatenia príjmu z dividend zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo v období od 1. januára 2011 do 31. decembra Sadzba poistného z príjmu z dividend podľa prvej vety je 10 %, a ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, 5 %. Poistenec, ktorý má príjem z dividend zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu a výšku tohto príjmu oznamuje najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, na tlačive ustanovenom podľa 19 ods. 23. (10) Finančná správa Slovenskej republiky poskytne úradu elektronicky na účely výpočtu preddavkov na poistné podľa 16 údaje z daňového priznania za rok 2011 v rozsahu číslo daňového úradu, rok daňového priznania, dátum podania daňového priznania, identifikácia dátumu odkladu podania daňového priznania, typ daňovníka, druh daňového priznania, rodné číslo, daňové identifikačné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, titul, pohlavie, dátum začiatku evidencie daňovníka, dátum ukončenia evidencie daňovníka, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, banka alebo pobočka zahraničnej banky, číslo bankového účtu, kód banky, úhrn povinného zdravotného poistenia, úhrn poistného na sociálne poistenie a počet mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti do 4. januára Úrad je povinný údaje podľa prvej vety oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky do piatich pracovných dní odo dňa ich prijatia. (11) Zdravotná poisťovňa je povinná na základe údajov podľa odseku 10 vypočítať samostatne zárobkovo činnej osobe preddavky na poistné na obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 a ich výšku oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe do 31. januára (12) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá zmenila k 1. januáru 2013 príslušnú zdravotnú poisťovňu, je povinná do 8. februára 2013 písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavkov na poistné oznámených podľa odseku 11. (13) Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné podľa tohto zákona sa vykoná prvýkrát v marci 2013 za január Ročné prerozdeľovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná prvýkrát v roku 2014 za rok (14) Dohoda uzatvorená s Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa 29b ods. 6 a 7 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za dohodu uzatvorenú s Finančnou správou Slovenskej republiky podľa tohto zákona. (15) Od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 je sadzba poistného pre štát 4,25 % z vymeriavacieho základu. Komentár k 38b Komentár k 38b ods. 1 až ods. 5 Od 1. januára 2013 sa výrazným spôsobom zmenil spôsob výpočtu preddavku na poistné SZČO. Zmena určenia preddavku SZČO priamo súvisela so zmenou určenia vymeriavacieho základu SZČO od 1. januára 2013 (pozri ods. 6 až ods. 8 tohto ustanovenia). V roku 2012 sa preddavok SZČO určoval sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane a koeficientu 2,14, pričom pomernou časťou základu dane sa rozumela časť základu dane z príjmu fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) (ďalej len z príjmu fyzických osôb z podnikania) neznížená o poistné na verejné zdravotné poistenie, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období [pozri 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012]. Od 1. januára 2013 sa zaviedol nový spôsob určenia preddavku na poistné SZČO, ktorý pri 252 Mzdová TV novinka na nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k mzdovej TV.

255 rovnakých príjmoch SZČO znamenal výrazné zvýšenie výšky preddavku. Výška preddavku sa pri rovnakých príjmoch SZČO zvyšovala postupne počas rokov 2013, 2014 (prechodné obdobie) až do súčasnej podoby rok 2015, Právna úprava 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona účinného od 1. januára 2013 sa pri určení výšky preddavku SZČO za rok 2013 a za rok 2014 neuplatňovala ( 38b ods. 2 zákona) a začala sa uplatňovať až od roku V prechodnom období sa uplatňovala právna úprava v prechodných ustanoveniach: 38b ods. 3 a ods. 5 zákona (pre rok 2013) a 38b ods. 4 a ods. 5 zákona (pre rok 2014). 1. Určenie preddavku na poistné SZČO v roku 2013 ( 38b ods. 3 zákona): Preddavok na poistné SZČO sa na rok 2013 určil vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania dosiahnutého v roku 2011, nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a koeficientu 1,9. Mesačný preddavok SZČO 2013 = 14 % (7 %) (pomerná časť základu dane z príjmov FO z podnikania zaplatené poistné na ZP + zaplatené poistné na SP) / 1,9 zmena 1: zvýšenie základu dane o zaplatené poistné na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie zmena 2: zmena koeficientu z 2,14 na 1,9 (pretože je koeficient v menovateli, nižší koeficient znamená vyšší základ na platenie preddavkov) 2. Určenie preddavku na poistné SZČO v roku 2014 ( 38b ods. 4 zákona): Preddavok na poistné SZČO sa na rok 2014 určil vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania dosiahnutého v roku 2012 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie a koeficientu 1,6. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Mesačný preddavok SZČO 2014 = 14 % (7 %) (pomerná časť základu dane z príjmov FO z podnikania zaplatené poistné na ZP + zaplatené poistné na SP) / 1,6 zmena: zmena koeficientu z 1,9 na 1,6 (pretože je koeficient v menovateli, nižší koeficient znamená vyšší základ na platenie preddavkov) 3. Určenie preddavku na poistné SZČO v roku 2015 [ 16 ods. 2 písm. b) zákona]: Preddavok na poistné SZČO sa na rok 2015 určil vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania dosiahnutého v roku 2013, nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a koeficientu 1,486. Mesačný preddavok SZČO 2015 = 14 % (7 %) (pomerná časť základu dane z príjmov FO z podnikania zaplatené poistné na ZP + zaplatené poistné na SP) / 1,486 zmena: zmena koeficientu z 1,6 na 1,486 (pretože je koeficient v menovateli, nižší koeficient znamená vyšší základ na platenie preddavkov) 4. Určenie preddavku na poistné SZČO v roku 2016 [ 16 ods. 2 písm. b) zákona]: Preddavok na poistné SZČO sa na rok 2016 určuje vo výške určenej sadzbou poistného z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania dosiahnutého v roku 2014, nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a koeficientu 1,486. Mesačný preddavok SZČO 2013 = 14 % (7 %) (pomerná časť základu dane z príjmov FO z podnikania zaplatené poistné na ZP + zaplatené poistné na SP) / 1,486 Pomerná časť základu dane je časť základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom Z Zabezpečíme vyškolenie vašich zamestnancov na odbornú tému šitú na mieru priamo u vás vo firme a v prípade záujmu zo školenia pripravíme videozáznam. Pre dohodnutie tém a termínov volajte

256 období (t. j. v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza roku platenia preddavkov na poistné SZČO). Komentár k 38b ods. 6 až ods. 8 Od 1. januára 2013 sa výrazným spôsobom zmenil spôsob výpočtu vymeriavacieho základu na platenie poistného SZČO. S touto zmenou priamo súvisela aj zmena určenia výšky preddavkov na poistné SZČO (pozri ods. 3 až ods. 5 tohto ustanovenia). V roku 2012 sa vymeriavací základ SZČO určoval z podielu základu dane z príjmu fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. b) (ďalej len z príjmu fyzických osôb z podnikania), dosiahnutého v rozhodujúcom období, nezníženého o poistné na verejné zdravotné poistenie, a koeficientu 2,14. Od 1. januára 2013 sa zaviedol nový spôsob určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného SZČO, ktorý pri rovnakých príjmoch SZČO znamenal výrazné zvýšenie výšky vymeriavacieho základu SZČO. Výška vymeriavacieho základu sa pri rovnakých príjmoch SZČO zvyšovala postupne počas rokov 2013, 2014 (prechodné obdobie) až do súčasnej podoby rok 2015, Právna úprava 13 ods. 2 zákona účinného od 1. januára 2013 sa pri určení vymeriavacieho základu za rok 2013 a za rok 2014 neuplatňovala ( 38b ods. 6 zákona), táto právna úprava sa začala uplatňovať až pri určení vymeriavacieho základu za rok V prechodnom období sa uplatňovala právna úprava v prechodných ustanoveniach: 38b ods. 7 zákona (pre rok 2013) a 38b ods. 8 zákona (pre rok 2014). 1. Určenie vymeriavacieho základu SZČO v roku 2013 ( 38b ods. 7 zákona): Vymeriavací základ na platenie poistného SZČO sa na rok 2013 určil z podielu základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania dosiahnutého v roku 2013, nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a koeficientu 1,9. VZ SZČO 2013 = (základ dane z príjmov FO z podnikania zaplatené poistné na ZP + zaplatené poistné na SP) / 1,9 zmena 1: zvýšenie základu dane o zaplatené poistné na sociálne poistenie zmena 2: zmena koeficientu z 2,14 na 1,9 (pretože je koeficient v menovateli, nižší koeficient znamená vyšší vymeriavací základ na platenie poistného) 2. Určenie vymeriavacieho základu SZČO v roku 2014 ( 38b ods. 8 zákona): Vymeriavací základ na platenie poistného SZČO sa na rok 2014 určil z podielu základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania dosiahnutého v roku 2014, nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a koeficientu 1,6. VZ SZČO 2014 = (základ dane z príjmov FO z podnikania zaplatené poistné na ZP + zaplatené poistné na SP) / 1,6 zmena: zmena koeficientu z 1,9 na 1,6 (pretože je koeficient v menovateli, nižší koeficient znamená vyšší vymeriavací základ na platenie poistného) 3. Určenie vymeriavacieho základu SZČO v roku 2015 ( 13 ods. 2 zákona): Vymeriavací základ na platenie poistného SZČO sa na rok 2015 určil z podielu základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania dosiahnutého v roku 2015, nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a koeficientu 1,486. VZ SZČO 2015 = (základ dane z príjmov FO z podnikania zaplatené poistné na ZP + zaplatené poistné na SP) / 1,486 zmena koeficientu z 1,9 na 1,486 (pretože je koeficient v menovateli, nižší koeficient znamená vyšší vymeriavací základ na platenie poistného) 254 Nepremeškajte konferencie týkajúce sa dôležitých legislatívnych zmien. Sledujte

257 4. Určenie vymeriavacieho základu SZČO v roku 2016 ( 13 ods. 2 zákona): Vymeriavací základ na platenie poistného SZČO sa na rok 2016 určil z podielu základu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania dosiahnutého v roku 2016, nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a koeficientu 1,486. VZ SZČO 2016 = (základ dane z príjmov FO z podnikania zaplatené poistné na ZP + zaplatené poistné na SP) / 1,486 K 38b ods. 9 Prechodné ustanovenie k zmenám od 1. januára 2013 ohľadom platenia poistného z dividend v období od 1. januára 2011 do 31. decembra K 38b ods. 10 až 12 Prechodné ustanovenia v záujme plynulého prechodu na novú právnu úpravu, ktoré mali zabezpečiť, aby zdravotná poisťovňa vedela vypočítať preddavok na zdravotné poistenie pre SZČO, keďže sa zaviedlo, že zaplatené poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie neznižujú základ dane samostatne zárobkovo činnej osoby. Zdravotné poisťovne nemajú informáciu o výške sociálneho poistenia. Finančná správa Slovenskej republiky má k dispozícii vybrané údaje z daňového priznania, ktoré poskytuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad je povinný tieto údaje následne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni. SZČO, ktorá zmenila k 1. januáru 2013 príslušnú zdravotnú poisťovňu, bola povinná do 8. februára 2013 písomne vykázať novej príslušnej zdravotnej poisťovni oznámenú výšku preddavkov na poistné. K 38b ods. 13 Prechodné ustanovenie k zmenám v mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné od 1. januára Pozri 27 zákona. Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení K 38b ods. 14 Pozri komentár k 29b ods. 6 zákona. K 38b ods. 15 V prechodných ustanoveniach sa takmer každý rok ustanovuje sadzba poistného pre štát za poistencov štátu v roku 2013 to bude 4,25 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. 38c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2016 (1) Zdravotná poisťovňa je povinná doručiť poistencom preukaz poistenca podľa tohto zákona do 31. decembra (2) Poistenec je povinný doručiť zdravotnej poisťovni doterajší preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz aj európsky preukaz do tridsiatich dní od doručenia preukazu poistenca podľa tohto zákona. (3) Preukaz poistenca a európsky preukaz vydané podľa predpisov účinných do 31. mája 2016 zostávajú v platnosti do doručenia preukazu poistenca a bezpečnostného kódu k preukazu poistenca. (4) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová preukaz poistenca alebo slová európsky preukaz zdravotného poistenia rozumie sa tým preukaz poistenca s elektronickým čipom. Komentár k 38c Prechodné ustanovenie súvisiace s vydávaním a výmenou nových preukazov poistenca s elektronickým čipom. Zdravotná poisťovňa bude vydávať poistencom preukaz poistenca s elektronickým čipom, ktorý bude obsahovať bezpečnostný kód slúžiaci na potvrdenie totožnosti poistenca pri komunikácii s národným zdravotníckym informačným systémom. Zaistí sa tak elektronická Z Rok 2016 by mal byť z pohľadu ochrany osobných údajov prelomový. Predpokladá sa, že EÚ schváli nové nariadenie. Príďte na školenie Audit z pohľadu kontrolnej činnosti Úradu na OOÚ SR. Viac na 255

258 identifikácia občana pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti na používanie služieb elektronického zdravotníctva. Poistenec bude povinný preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni doterajší preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz, tak aj európsky preukaz, a to do tridsiatich dní od doručenia preukazu poistenca. 38d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2013 Dohodu podľa 29b ods. 17 uzatvorí úrad s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky najneskôr do 31. októbra Komentár k 38d Doplňujúce ustanovenie k 29b ods. 17 zákona. 38e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 (1) Vymeriavací základ podľa 13 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok (2) Na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2013 sa za zárobkovú činnosť podľa 10b ods. 1 písm. c) nepovažujú výnosy z dlhopisov podľa osobitného predpisu, 63) ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu 22) za zdaňovacie obdobie roku (3) Pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013 sa použije 13 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára Komentár k 38e Komentár k 38e ods. 1 Ide o prechodné ustanovenie k 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 (pozri komentár). Ustanovenie 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 nadväzuje na právnu úpravu 11 ods. 8 zákona účinnú od 1. januára 2013 (pozri komentár k tomuto ustanoveniu), podľa ktorej sa za poistenca štátu nepovažuje fyzická osoba: 1. ktorá by za iných okolností mala v zdravotnom poistení postavenie poistenca štátu, avšak 2. má príjmy v kalendárnom roku vyššie ako stanovená hranica: a) 15-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak by sa táto osoba inak považovala za poistenca štátu celý kalendárny rok, b) pomerná časť 15-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak by sa táto osoba inak považovala za poistenca štátu iba časť kalendárneho roka. Pretože sa takýto poistenec nepovažuje za poistenca štátu, musí mať iného platiteľa poistného (z postavenia zamestnanca, z postavenia SZČO alebo z postavenia samoplatiteľa). Ustanovenie 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 zaviedlo, že takýto poistenec platí poistné len z vymeriavacieho základu zodpovedajúceho skutočným príjmom, nevzťahujú sa na neho ustanovenia o minimálnom mesačnom základe za kalendárne mesiace v postavení SZČO/samoplatiteľa. Takéto určenie vymeriavacieho základu sa bude uplatňovať na základe tohto prechodného ustanovenia ( 38e ods. 1) už za rok Teda ani v roku 2013 nemôže nastať situácia, že poistenec, ktorý by inak mal postavenie poistenca štátu, avšak nenadobudol toto postavenie len v dôsledku toho, že mal príjmy vyššie ako stanovená hranica, nemusí platiť poistné na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu ako samoplatiteľ alebo ako SZČO. Pozn.: Zákonodarca bol nedôsledný pri prijatí 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 a pravidlo o neuplatnení minimálneho 256 Školenie DPH zmeny od a ich aplikácia do praxe zmeny v kontrolnom výkaze, trojstrannom obchode či v oblasti registrácie platiteľa DPH a väzbe na zábezpeku dane pri registrácii. Viac na

259 základu zaviedol len pre poistencov, ktorí by boli inak v postavení poistencov štátu celý kalendárny rok. Zákonodarca nezahrnul do pravidla o neuplatnení minimálneho základu poistencov, ktorí by boli inak v postavení poistenca štátu len časť kalendárneho roka (táto nedôslednosť bola napravená až novelou č. 77/2015 Z. z. účinnou od 1. mája 2015). Aplikačná prax zdravotných poisťovní sa s tým vyrovnala tak, že ustanovenie 13 ods. 16 zákona aplikovala použitím analógie aj na túto skupinu poistencov, a to aj v období od 1. januára 2013 do 30. apríla Od 1. mája 2015 je táto situácia ošetrená aj legislatívne. Komentár k 38e ods. 2 Ide o prechodné ustanovenie k 10b ods. 1 písm. c) zákona (zárobková činnosť pri dosahovaní príjmov z kapitálového majetku). Komentár k 38e ods. 3 Ide o prechodné ustanovenie k 13 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára Od 1. januára 2013 bol maximálny vymeriavací základ na platenie poistného najviac v sume 60-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, avšak mohol byť zvýšený o sumu vyplatených dividend až do 120-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Toto ustanovenie sa v praxi neaplikovalo, pretože: 1. od 1. januára 2014 nadobudla účinnosť nová právna úprava maximálneho vymeriavacieho základu (pozri 13 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2014) a 2. toto prechodné ustanovenie prikazuje aplikovať novú právnu úpravu 13 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2014 aj na ročné zúčtovanie poistného za rok ea Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2013 Dohodu podľa 29b ods. 18 uzatvorí úrad s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny najneskôr do 5. novembra Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Komentár k 38ea Doplňujúce ustanovenie k 29b ods. 18 zákona. 38eb Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 (1) Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa 16 ods. 18, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi prvýkrát do 25. januára (2) Od 1. januára 2015 do 31. októbra 2015 je sadzba poistného pre štát 4,16 % z vymeriavacieho základu. (3) Od 1. novembra 2015 do 31. decembra 2015 je sadzba poistného pre štát 5,85 % z vymeriavacieho základu. Komentár k 38eb Komentár k 38eb ods. 1 Prechodné ustanovenie k uplatňovaniu odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné. Pozri komentár k 16 ods. 16 až 18 zákona. Komentár k 38eb ods. 2 a ods. 3 Poistná sadzba štátu za každého poistenca štátu sa v priebehu účinnosti zákona viackrát menila a upravovala. Štát platil poistné v období od 1. januára 2015 do 31. októbra 2015 vo výške 4,16 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov a v období od 1. novembra 2015 do 31. decembra 2015 vo výške 5,85 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. 38ec Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2015 (1) Povinnosť podľa 25 ods. 1 písm. k) sú zdravotné poisťovne povinné prvýkrát splniť do 30. júna 2015 za prechádzajúci kalendárny rok. Z Kto musí vypracovať kompletné smernice a kto iba registratúrny plán? Dozviete sa na školení Správa registratúry a archív organizácie aktuálne zmeny. Viac na 257

260 (2) Vymeriavací základ podľa 13 ods. 16 tohto zákona v znení účinnom od 1. mája 2015 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania za rok Komentár k 38ec Komentár k 38ec ods. 1 Ide o prechodné ustanovenie k 25 ods. 1 písm. k) zákona. K 38ec ods. 2 Ide o prechodné ustanovenie k 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. mája 2015 (pozri komentár). Zákonodarca bol nedôsledný pri prijatí 13 ods. 16 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 a pravidlo o neuplatnení minimálneho základu zaviedol len pre poistencov, ktorí by boli inak v postavení poistencov štátu celý kalendárny rok. Zákonodarca nezahrnul do pravidla o neuplatnení minimálneho základu poistencov, ktorí by boli inak v postavení poistenca štátu len časť kalendárneho roka (táto nedôslednosť bola napravená až novelou č. 77/2015 Z. z. účinnou od 1. mája 2015). Aplikačná prax zdravotných poisťovní sa s tým vyrovnala tak, že ustanovenie 13 ods. 16 zákona aplikovala použitím analógie aj na túto skupinu poistencov, a to aj v období od 1. januára 2013 do 30. apríla Od 1. mája 2015 je táto situácia ošetrená aj legislatívne. Dá sa zhrnúť, že aj keď na základe tohto prechodného ustanovenia by to malo na určitú skupinu poistencov platiť až od roku 2015, na základe analógie sa to uplatňovalo aj v rokoch 2013 a [Odložená účinnosť od ed Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2016 Na účely vydania preukazu poistenca je príslušná zdravotná poisťovňa povinná od 1. mája 2016 do 15. novembra 2016 v pracovné dni elektronicky zasielať národnému centru zoznam poistencov v rozsahu údajov podľa 10aa ods. 4 tak, aby počet poistencov za jeden pracovný deň nepresiahol 0,9 % z počtu jej poistencov k prvému dňu kalendárneho mesiaca.] Komentár k 38ed Toto ustanovenie nadobudne účinnosť od 1. mája 2016 a ustanovuje povinnosti zdravotnej poisťovne smerom k národnému centru. Príslušná zdravotná poisťovňa má v prechodnom období povinnosť elektronicky zasielať Národnému centru zdravotníckych informácií zoznam osôb s údajmi zákonom stanovenými s cieľom vyhotovenia preukazov poistencov s elektronickým čipom. 38ee Ustanovenie 10a sa od 1. júna 2016 neuplatňuje. Komentár k 38ee Prechodné ustanovenie súvisiace s vydávaním a výmenou nových preukazov poistenca s elektronickým čipom. 38ef Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016 Odpočítateľná položka podľa 13a ods. 3 a 4 tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania za rok Komentár k 38ef Novým znením ustanovenia 13a ods. 3 a ods. 4 zákona účinného od 1. januára 2016 sa de facto len spresnil postup pri výpočte ročného nároku na uplatnenie odpočítateľnej položky v prípade poistencov, ktorí mali postavenie zamestnanca v zdravotnom poistení len časť kalendárneho roka. Teda v zásade sa nezmenil výpočet vymeriavacieho základu pri uplatnení odpočítateľnej 258 Novela zákona o dani z príjmov prináša opäť množstvo zmien. Posvieťte si na ne spolu s lektorom Ing. Vladimírom Ozimým na školení Daň z príjmov od Kliknite na

261 položky týchto zamestnancov, ale iba sa odstránili nejasnosti pri výklade. Zákonodarca nariaďuje podľa tohto postupu vykonať aj výpočet odpočítateľnej položky pri ročnom zúčtovaní poistného za rok eg Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2016 Od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 je sadzba poistného pre štát 4,30 % z vymeriavacieho základu. Komentár k 38eg V prechodných ustanoveniach sa takmer každý rok ustanovuje sadzba poistného pre štát za poistencov štátu v roku 2016 to bude 4,30 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. 38f Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. Komentár k 38f Zákon o zdravotnom poistení prebral tieto právne záväzné akty Európskej únie (príloha k zákonu): 1. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv.1; Ú. v. ES L 180, ). 2. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, ). 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, ). Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 39 Zrušovacie ustanovenie Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 548/2005 Z. z. o poplatku za vydanie európskeho preukazu zdravotného poistenia v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 207/2007 Z. z. Komentár k 39 Od 1. mája 2007 sa poplatok za vydanie európskeho preukazu zdravotného poistenia neplatí (predtým bol poplatok za vydanie európskeho preukazu zdravotného poistenia v sume 100 Sk). Od 1. augusta 2011 bola zrušená aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 548/2005 Z. z., ktorá tento poplatok upravovala (od 1. mája 2007 do 31. júla 2011 bol poplatok v sume 0 Sk). Čl. III Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2005 okrem 25 ods. 1 písm. c), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára Zákon č. 718/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 305/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra Zákon č. 352/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra Zákon č. 660/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 282/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júna Zákon č. 522/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra Z Odhaľte problémy a ohrozenia firmy z účtovných výkazov vďaka dvojdňovému školeniu Finančná analýza v kontrolingu, kalkulácia a cenotvorba. Viac na 259

262 Zákon č. 673/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 358/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra Zákon č. 518/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 530/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 594/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 8/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 15. februára 2008 s výnimkou čl. I a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla Zákon č. 461/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 581/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2009 okrem čl. II bodov 6, 7 a 9, ktoré nadobudli účinnosť 28. februára 2010, čl. II bodov 10, 11 a 13, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára Zákon č. 108/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2009 okrem prvého bodu až deviateho bodu a 293bh a 293bi desiateho bodu v čl. I a čl. III, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára Zákon č. 192/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júna 2009 okrem prvého, druhého a piateho bodu v čl. VII, ktoré nadobudli účinnosť prvým dňom volebného obdobia Európskeho parlamentu, ktoré sa začalo v roku Zákon č. 553/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 121/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája Zákon č. 136/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júna Zákon č. 151/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla Zákon č. 499/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 133/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája Zákon č. 250/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta Zákon č. 185/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla Zákon č. 252/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 395/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 421/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 41/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla Zákon č. 153/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2013 okrem čl. V druhého až piateho bodu [ 7 ods. 7, 9 ods. 4, 10a, 22 ods. 2 písm. b)] a ôsmeho bodu [ 25 ods. 2 písm. c)], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2015 a čl. V siedmeho bodu [ 22 ods. 2 písm. j)], ktorý nadobúda účinnosť 1. januára Zákon č. 220/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2013 okrem čl. I sedemnásteho bodu ( 13 ods. 16), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 338/2013 Z. z. nadobúda účinnosť 1. novembra 2013 okrem 1. bodu ( 11 ods. 4) a 7. bodu ( 13 ods. 2, 16 ods. 3 a 38b ods. 4 a 8) v čl. III, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára Zákon č. 463/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková poskytne 20 konkrétnych modelových situácií na školení Konsolidovaná účtovná závierka. Kliknite na

263 Zákon č. 185/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 30. júna Zákon č. 364/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 77/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2015 okrem čl. I 38ed 38. bodu, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2015, čl. I 13. bodu ( 10a), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2015, čl. I 30. ( 25 ods. 3) a 37. bodu ( 29b ods. 19), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2016, a čl. I 22. bodu [ 22 ods. 2 písm. j)], ktorý nadobúda účinnosť 1. januára Zákon č. 148/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 31. júla 2015, okrem čl. II prvého bodu ( 10aa) a druhého bodu [( 22 ods. 2 písm. b)], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna Zákon č. 253/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 265/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra Zákon č. 336/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 15. decembra Zákon č. 378/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 2. januára Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení Zákon č. 428/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára Zákon č. 429/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem čl. I druhého bodu [ 10b ods. 1 písm. e)], ktorý nadobudol účinnosť 2. januára Príloha k zákonu č. 580/2004 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE 1. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv.1; Ú. v. ES L 180, ). 2. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, ). 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, ). Z POZNÁMKY POD ČIAROU 1) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) 788 až 791 Občianskeho zákonníka. 2a) 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Presný postup na podávanie hlásenia a zmeny súvisiace s najnovšou vyhláškou získate na školení Intrastat aktuálne v roku 2016 s Ing. Tiborom Vojtkom. Viac na 261

264 Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 200, ) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, ) v platnom znení. 4) Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4a) Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z. z. 5) 32 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 6) 62 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 7) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. 8) Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. 8a) Článok 1 písm. i) bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 200, ) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, ). 8aa) Čl. 1 písm. j) nariadenia (ES) č. 883/2004 v platnom znení. Čl. 11 nariadenia (ES) č. 987/2009 v platnom znení. 8ab) 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 8b) Napríklad článok 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia (ES) č. 988/ c) 133 až 136 Obchodného zákonníka. 8d) Napríklad zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov. 9) 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 10) 27 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov. Zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti v znení neskorších predpisov. 11) 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 12) 7 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. 13) 17 zákona č. 581/2004 Z. z. 13a) 16 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 353/2005 Z. z. 13aa) 11 zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 45a ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 13b) 16 ods. 1 písm. f) zákona č. 581/2004 Z. z. 14) 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 15) 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. 15a) 3 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 428/2015 Z. z. 16) 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. 262 Správny súdny poriadok je jedným z 3 nových procesných kódexov, ktoré od nahradia doteraz používaný Občiansky súdny poriadok. Čo všetko bude inak, sa dozviete na školení Správny súdny poriadok nové noty pre právnikov.

265 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 16a) 18 ods. 1 písm. f) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 220/2013 Z. z. 16b) 6 ods. 2 až 12 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 16c) Čl. 20 nariadenia (ES) č. 883/2004 v platnom znení. Čl. 26 nariadenia (ES) č. 987/2009 v platnom znení. 16d) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 16e) 23 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z. z. 16f) Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 16g) Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 16h) 20d zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 220/2013 Z. z. 16ha) 7 a 8 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 16hb) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Zb. o cenách v znení neskorších predpisov. 16hc) 7 ods. 3 písm. a) prvý a druhý bod alebo 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 16hd) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov. 16he) 247 až 250k Občianskeho súdneho poriadku. Z [Odložená účinnosť od i) 5 ods. 5 zákona č. 153/2013 Z. z. v znení zákona č. 77/2015 Z. z. 16j) 5 ods. 6 zákona č. 153/2013 Z. z. v znení zákona č. 77/2015 Z. z. 16k) 5 ods. 8 zákona č. 153/2013 Z. z. 16l) 2 ods. 5 zákona č. 153/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. 16m) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.] 17) Rozhodnutie Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 189 z 18. júna 2003 s cieľom zaviesť Európsku kartu zdravotného poistenia, ktorá nahradí formuláre potrebné na aplikáciu nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 vzťahujúce sa na prístup k zdravotnej starostlivosti počas dočasného pobytu v členskom štáte inom ako príslušnom alebo inom ako v štáte bydliska (2003/751/ES) (Ú. v. EÚ L 276, ). Rozhodnutie Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 190 z 18. júna 2003 týkajúce sa technických špecifikácií Európskej karty zdravotného poistenia (2003/752/ES) (Ú. v. EÚ L 276, ). [Odložená účinnosť od ) Rozhodnutie č. S1 z 12. júna 2009 o európskom preukaze zdravotného poistenia (Ú. v. EÚ C 106, ). Rozhodnutie č. S2 z 12. júna 2009 o technických špecifikáciách európskeho preukazu zdravotného poistenia (Ú. v. EÚ C 106, ).] 18) 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 19a) 1 ods. 2 a 3, 31, 33 a 69 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na školení Civilný sporový poriadok doc. Števček a JUDr. Baricová priblížia zmeny v niektorých právnych inštitútoch, použitej terminológii i v správnom súdnictve. Viac na 263

266 20) 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 21) 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 22) 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 23) 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 23a) 3 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov. 24) 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 24a) 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 25) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 26) 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 27) 17 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 28) 34 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení zákona č. 558/2005 Z. z. 29) 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 30) 60 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 31) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 32) 38 až 43, 125 a 126 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 33) Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 34) 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 35) 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 36) 40 zákona č. 447/2008 Z. z. 37) Zákon č. 447/2008 Z. z. 38) 116 a 117 Občianskeho zákonníka. 39) Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 40) Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 41) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 42) 34 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 43) 42 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 44) 39 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 44a) 12a zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 185/2014 Z. z. 44b) 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 45) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 46) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 47) 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 47a) Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 47aa) 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 47aaa) 2 ods. 1 zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 47ab) 2 ods. 2 zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 264 Účinnosťou civilného mimosporového poriadku dochádza od i k zmenám v právnej úprave obchodného registra. Viac JUDr. Macek na školení Obchodný register po , zrušenie a likvidácia obchodných spoločností.

267 Zákony a komentáre Zákon o zdravotnom poistení 47b) 56 a nasl. Obchodného zákonníka. 48) 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 42 zákona č. 328/2002 Z. z. 49) 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. 50) 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 51) Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 51c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 51d) 23a až 23c zákona č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. 52) 20 ods. 1 písm. e) prvý bod zákona č. 581/2004 Z. z. 52a) 61g zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z. 52b) 61f ods. 3 až 5 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z. 53) 7 zákona č. 581/2004 Z. z. 53a) 49 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 53aa) Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov. 53aaa) 61 až 61h zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z. 53aab) 61f ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z. 53ab) 39 ods. 7 zákona č. 140/1998 Z. z. v znení zákona č. 633/2004 Z. z. 53ac) 12 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2005 Z. z. 53ad) 61f ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z. 53b) 267 zákona č. 73/1998 Z. z. 192 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 53ba) 84 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 53baa) Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 53bb) 61f ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z. 53c) 420 až 450 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 54) 9 ods. 6 až 8 zákona č. 581/2004 Z. z. 55) 43 zákona č. 581/2004 Z. z. 56) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 57) Zákon č. 581/2004 Z. z. 57a) 61f ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z. 57aa) 8 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 57b) 61h zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z. Z Aké sú podmienky používania EKS? Aký má vplyv novela zákona o verejnom obstarávaní na EKS? Zistíte na školení Elektronické trhovisko pre dodávateľov. Viac na 265

268 57c) Napríklad 8 ods. 5 a 6 zákona č. 581/2004 Z. z. 58) 5 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). 59) 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. 60) Napríklad 57 ods. 1 písm. d) a 114 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 268 ods. 1 písm. d) a 321 Občianskeho súdneho poriadku. 61) Čl. 25 Rozhodnutia Európskeho parlamentu 2005/684/ES, Euratom z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 262, ). 62) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. 63) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Mgr. Mikuláš Krippel, PhD. Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Cestovné náhrady Ing. Vladimír Ozimý , Žilina Pracovné právo SR v postkrízovom období prof. JUDr.Helena Barancová, DrSc , Bratislava Nový Colný kódex Únie Ing. Tibor Vojtko , Žilina , Košice , Bratislava Zamestnávanie cudzincov a vysielanie zamestnancov do zahraničia aktuálne so zmenami od Júlia Pšenková , Žilina , Poprad , Bratislava Konkurz a reštrukturalizácia aktuálne otázky JUDr. Jaroslav Macek , Žilina Zoznam všetkých školení nájdete na Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: 041/ , profivzdelavanie@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese Zúčastňujete sa verejného obstarávania? Pustite sa do boja o čestnú hospodársku súťaž vďaka školeniu Predpoklady úspešného uchádzača podľa nového zákona o verejnom obstarávaní. Kliknite na

269 Vláda Slovenskej republiky podľa 278 ods. 1 a 279 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa 70 ods. 1 a 71 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nariaďuje: 1 (1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, 1) je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. (2) Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem. (3) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. (4) 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Komentár k 1 Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia (v znení č. 469/2008 Z. z., 216/2013 Z. z., 292/2015 Z. z.) s komentárom Účinnosť od V záujme vymoženia peňažných pohľadávok, na ktoré súd či správny orgán nariadil výkon rozhodnutia alebo exekútor exekúciu, toto nariadenie vlády podrobne hovorí o spôsobe vykonávania zrážok i poradí ich vykonávania. Postup zamestnávateľa (tzn. platiteľa mzdy), ktorý prijme zamestnanca alebo už zamestnáva zamestnanca, u ktorého je potrebné realizovať zrážky zo mzdy v rámci výkonu rozhodnutia (označuje sa ako povinný) v prospech osoby, na návrh ktorej sa exekúcia vykonáva (označuje sa ako oprávnený) podľa tohto právneho prameňa, vychádza z dovolených spôsobov peňažného uspokojenia oprávneného voči povinnému podľa 258 v spojení s 278 ods. 1 a 279 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, podľa 70 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a 100 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)]. Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú buď priamo zo zákona (zamestnávateľom zo mzdy zamestnanca napr. vo forme povinných odvodov voči poisťovniam podľa 131 ods. 1 Zákonníka práce), alebo na základe vykonateľného rozhodnutia v rámci súdneho konania [ 251 ods. 2 OSP v spojení s 131 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce] či na základe exekúcie v rámci exekučného konania ( 66 a nasl. Exekučného poriadku v spojení s 131 ods. 3 Zákonníka práce). Napokon prichádza do úvahy aj dobrovoľný výkon zrážok zo mzdy na základe výslovnej dohody medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom, čo dovoľuje Zákonník práce ( 131 ods. 3 v spojení s ods. 7). Aktuálne najčastejším a najbezpečnejším spôsobom uspokojovania peňažných pohľadávok ZÁKONY A KOMENTÁRE PMPP 8/

270 oprávneného voči povinnému, ktorý je zamestnaný, je teda vykonávanie zrážok zo mzdy povinného zamestnanca, čo musí nasledovať bezprostredne po doručení príkazu na začatie exekúcie zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy. Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného je listina vystavená exekútorom, doručená doporučene do vlastných rúk platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi). Zamestnanec (tzn. povinný) dňom, keď sa jeho platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, stráca právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok ( 66 Exekučného poriadku). Tento príkaz má podobu listiny s označením,,príkaz na začatie exekúcie, nie je ale vylúčené doručenie príkazu súčasne s upovedomením o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy. V príkaze sú zamestnávateľovi oznámené informácie najmä o oprávnenom (t. j. pre koho sa vymáha), údaje o povinnom (od koho sa vymáha, t. j. zamestnanca platiteľa mzdy), o výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva (t. j. úrokov alebo úrokov z omeškania), o výške trov exekúcie a napokon právny dôvod vzniku vymáhanej pohľadávky (z tejto informácie platiteľ mzdy určí, či ide o prednostnú pohľadávku). Na podklade informácií následne zamestnávateľ ako platiteľ mzdy je povinný sám a samozrejme správne, teda v súlade s právnymi predpismi vypočítať výšku zrážok, ktorú mesačne zo mzdy/platu povinného zamestnanca zrazí a odvedie na bankový účet určený exekútorom. Principiálne je povinnosťou platiteľa mzdy (v praxi obvykle jeho mzdovej pracovníčky), aby vypočítal výšku zrážok v súlade so zákonom, zákonodarca teda očakáva od zamestnávateľa, že mechanizmus výpočtu zrážok zo mzdy má zamestnávateľ zvládnutý. Na druhej strane má takýto postup aj logický základ: zamestnávateľovi môžu prísť exekučné príkazy proti jednému zamestnancovi od viacerých exekútorov (ktorí o sebe navzájom ohľadne vymáhania rôznych pohľadávok voči dlžnému zamestnancovi na začiatku vedieť nemusia) a nie je teda možné, aby exekútor pri tomto prvom úkone voči povinnému,,nadiktoval,, zamestnávateľovi, ako má vypočítať zrážky zo mzdy. Platiteľ mzdy teda zodpovedá exekútorovi i zamestnancovi za riadne, včasné a správne vykonávanie zrážok ( 82 Exekučného poriadku). Samozrejme, napriek tomu môže byť výpočet zrážok zo mzdy tak náročný, že je vhodné a účelné, aby ich určil samotný exekútor. Preto prostredníctvom 78 Exekučného poriadku, ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, exekútor musí určiť, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich. Nesprávnym započítaním sumy do nepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážok zo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávneného ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne žaloby povinného (svojho zamestnanca) ak platiteľ mzdy neoprávnene zrazil viac. Predmetom výkonu rozhodnutia nie je mzda ako taká, ale nárok povinného zamestnanca na jej vyplatenie. Základom pre súdny výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a pre exekúciu exekútora zrážkami zo mzdy a z iných príjmov povinného je nielen mzda zamestnanca, ktorá má charakter protiplnenia zamestnávateľa za vykonanú prácu zamestnanca v pracovnom pomere, resp. obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (ktorým sa rozumie napr. plat štátnych zamestnancov, ako sú policajti, požiarnici, vojaci atď. pri výkone štátnej služby, ako i platy zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme), ale zrážkam podľa tohto predpisu podlieha tiež iný príjem z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. 268 Získajte odpovede na aktuálne otázky z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie na školení Konkurz a reštrukturalizácia s JUDr. Jaroslavom Macekom. Viac na

271 Zákony a komentáre Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia Jedným zo základných pilierov funkčnej aplikácie tohto nariadenia je pre zamestnávateľa správny výklad pojmu,,mzda a následná aplikácia tohto výkladu pri zrážkach zo mzdy v praxi. Mzdou podľa 118 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda/plat za prácu slúži zamestnancovi na uspokojovanie jeho osobných potrieb, z tejto odplaty za vykonanú prácu si zamestnanec uhrádza nielen svoje peňažné záväzky. Pretože v prípade mzdy/platu ide o najľahšie postihnuteľný zdroj, oprávnený ako osoba, ktorej bola priznaná pohľadávka voči povinnému (t. j. zamestnancovi osobne), najčastejšie hľadá zdroj uspokojenia práve v jeho odmene za vykonávanú prácu. Keďže znižovanie mzdy a následné poukázanie tejto sumy inému, ako je samotný zamestnanec, ktorý peniaze zarobil, je zásadným zásahom do Ústavou garantovanej ochrany vlastníctva, je nevyhnutné v záujme spravodlivosti, aby výkon zrážok zo mzdy bol podrobne regulovaný týmto vykonávacím nariadením. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa teda od mzdy odpočíta daň z príjmov fyzických osôb. Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Mzdou sa tu rozumie odmena za prácu, ktorú osoba vypláca občanovi za jeho pracovnú činnosť, ktorú pre ňu, podľa jej pokynov, pravidelne vykonáva. Mzdou sa rozumie nielen základná mzda, ale i všetky mzdové zložky stanovené v mzdových predpisoch, teda i náhrada v zmysle 121 až 128 Zákonníka práce, okrem naturálneho plnenia ( 127 Zákonníka práce), ktoré nie je predmetom tohto postihu, ale jeho hodnota sa do mzdy pre účely výpočtu zrážok zo mzdy započítava. Podľa 131 a 132 Zákonníka práce zamestnávateľ musí vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Ustanovenie sa rovnako vzťahuje aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti. Za mzdu sa pre účely realizácie zrážok zo mzdy nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú výlučne z čistej mzdy, pričom naďalej existuje rozdielny výpočet čistej mzdy pre účely vymáhania súdnych pohľadávok podľa 277 O. s. p. a pre účely vymáhania ostatných pohľadávok v exekučnom konaní podľa 69 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Čistá mzda sa vypočíta: a) podľa 69 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie, b) podľa 277 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že od mzdy sa odpočíta daň z príjmov fyzických osôb. Do čistej mzdy sa započítavajú: a) podľa 69 ods. 2 Exekučného poriadku aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií, b) podľa 277 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Z Príďte sa povoziť na Daňovom a odvodovom kolotoči, kde zohraté trio Mihál Ozimý Tužinský odhalí možnosti, ako znížiť daňové a odvodové zaťaženie majiteľov a zamestnancov firiem. Viac na 269

272 Pre účely výkonu rozhodnutia ( 277 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) rovnako ako pre exekúciu zrážkami zo mzdy ( 69 ods. 2 Exekučného poriadku) do čistej mzdy povinného zamestnanca sa nezapočítavajú sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. V oboch prípadoch platí pravidlo, že na účely vykonania zrážok zo mzdy povinného sa všetky príjmy povinného od toho istého zamestnávateľa považujú za jednu mzdu (napr. v prípade povinnej zamestnankyne, ktorá pracuje u zamestnávateľa ako asistentka a zároveň na ďalší úväzok pracuje u toho istého zamestnávateľa po práci ako upratovačka). Z hrubej mzdy (t. j. mzda za výkon pracovnej činnosti, mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne kolektívnych zmluvách, doplatok k dosiahnutej mzde pri preradení na inú prácu, mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a za prácu vo výškach atď., náhrady mzdy a odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok, hodnota naturálií a príjmy, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu) musia byť odpočítané: 1. preddavok na daň; 2. poistné na zdravotné poistenie; 3. poistné na sociálne poistenie; 4. príspevok na starobné dôchodkové sporenie; 5. poistné na sociálne zabezpečenie = čistá mzda. Hneď ako zamestnávateľ teda ustáli čistú mzdu zamestnanca, je povinný postupovať v zrážkach zo mzdy v zmysle nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. obmedzuje rozsah zrážok zo mzdy povinného tým, že ustanovuje výšku základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, tzv. nepostihnuteľnú časť mzdy, ktorá sa odvíja od výšky životného minima. Základná suma je časť čistej mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť. S účinnosťou od sa mení percentuálna výška základnej sumy, ktorú nemožno zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy. Táto základná, fakticky nepostihnuteľná suma mesačnej mzdy povinného zamestnanca je určená vo výške 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, ktoré je platné v mesiaci, v ktorom sa zrážky vykonávajú. V praxi uvedené prináša a sleduje zachovanie minimálnej životnej úrovne aj u samotného povinného zamestnanca (dlžníka); má sa za to, že 198,09 eura je vhodné a potrebné ponechať povinnému v záujme zabezpečenia jeho minimálnych životných potrieb. Podľa tohto ustanovenia 1 nariadenia táto základná suma, ktorú nebolo dovolené zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, do bola 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, v ktorom sa zrážky vykonávali do konca roka Základom pri výpočte zrážok zo mzdy za daný mesiac teda bude, aby si zamestnávateľ vedel určiť aktuálnu sumu životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnú v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú. Suma životného minima je zákonom určená ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa valorizujú v súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime vždy k 1. júlu daného roka samostatnými opatreniami MPSVaR SR o ustanovení súm životného minima, pričom podľa 5 ods. 1 v spojení s ods. 6 zákona č. 601/2003 Z. z. je možná i situácia, že sa sumy životného minima k 1. júlu bežného kalendárneho roka nezmenia na nasledujúce obdobie, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. S účinnosťou od 1. júla 2013 doposiaľ, teda i k , je základná nepostihnuteľná suma, 270 Máte otázky k novému zákonu o odpadoch? Prijmite pozvanie na konferenciu Nový zákon o odpadoch v praxi Oficiálny komentár k zákonu. Viac na

273 Zákony a komentáre Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia ktorá sa povinnému z jeho mesačnej mzdy nesmie zraziť, vo výške 198,09 eura, tzn. 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Táto zvýšená suma nepostihnuteľnej mzdy sa použije po prvýkrát pri zrážkach z čistej mzdy zamestnanca za mesiac december 2015, z ktorej vykoná zamestnávateľ zrážky v januári Za december 2015 je výška nepostihnuteľnej mzdy povinného zamestnanca určená už sumou 198,09 eura a nie 118,85 eura, tzn. 60 % zo sumy 198,09 eura (podľa opatrenia MPSVaR č.186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima), pričom nariadenie vlády súčasne ustanovuje, že sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol. Aj v konaniach začatých pred 1. januárom 2016 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, použije toto nariadenie vlády, a teda základná nepostihnuteľná suma vo výške 100 % životného minima pre plnoletú fyzickú osobu (198,09 ), pretože to vyplýva z 5b tohto nariadenia vlády. Na každú ďalšiu osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, ako i na manžela/manželku povinného sa započítava 25 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu, a to podľa výšky platnej v mesiaci, v ktorom sa zrážky zo mzdy vykonávajú. S účinnosťou od 1. júla 2013 doposiaľ sa teda na vyživované dieťa, ako i manžela/manželku povinného započítava suma 49,52 eura (25 % zo sumy 198,09 eura). Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 49,52 eura (t. j. 25 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od zo sumy 198,09 eura) na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. Suma 49,52 eura sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Z Prehľad súm životného minima od do pre účely zrážok zo mzdy opatrenie MPSVaR SR číslo účinnosť od sumy životného minima jedna plnoletá fyzická osoba č. 415/2006 Z. z Sk č. 291/2007 Z. z Sk č. 225/2008 Z. z Sk č. 252/2009 Z. z ,19 (5 579,03 Sk) č. 300/2010 Z. z ,38 č. 194/2011 Z. z ,83 č. 181/2012 Z. z ,58 č. 186/2013 Z. z ,09 Príklad: Povinný je ženatý a má dve deti. V danom prípade sa povinnému nesmie z jeho mesačnej mzdy od zraziť: suma 198,09 eura na osobu povinného, suma 49,52 eura na manželku, suma 49,52 eura na každé dieťa, t. j. 49,52 eura x 2. Povinnému sa nesmie zraziť z jeho mzdy suma 346,65 eura. Príklad: Zamestnancovi v pracovnom pomere ako skladník vzniklo v sklade manko na tovare. Podľa Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ si môže, okrem iných prípadov, uplatniť náhradu škody u tohto zamestnanca prostredníctvom hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, majetok, financie, tovar a pod. K tomu je však potrebné, aby mal so zamestnancom platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, prípadne dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti (v prípade viacerých zamestnancov). Zamestnávateľ zamestnancovi zrazí 3 nové procesné kódexy od 1. júla 2016 nahradia doteraz používaný OSP. Čo nové čaká sudcov a advokátov? Zistíte na konferencii Rekodifikácia civilného procesného práva. Viac na 271

274 zo mzdy náhradu za vzniknutú škodu, ktorá však presahuje výšku mesačnej mzdy zamestnanca, zamestnávateľ nesmie zraziť zamestnancovi celú mzdu, je povinný zachovať zamestnancovi základnú nepostihnuteľnú sumu. Zamestnancovi sa nesmie s účinnosťou od zraziť z mesačnej čistej mzdy základná nepostihnuteľná suma 198,09 eura na osobu povinného a po 49,52 eura na každú osobu, ktorej poskytuje výživné. Suma 49,52 eura sa započítava na manželku skladníka, aj keď ona má samostatný príjem. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 49,52 eura na ich dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. Príklad: Zamestnávateľovi bol dňa doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného zamestnanca, ktorý je ženatý a má tri maloleté deti. Jeho čistá mzda za mesiac december 2015 je 928 eur. Z tejto čistej mzdy, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi v januári 2016, musí platiteľ odpočítať 198,09 eura na osobu povinného a štyrikrát sumu 49,52 eura, t. j. 198,08 eura na manželku a každé dieťa. Nepostihnuteľná časť mzdy tohto povinného je teda spolu suma: 396,17 eura (198, ,08). Zvyšok čistej mzdy je 531,83 eura. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, čo v tomto prípade znamená sumu 297,13 eura (150 % z 198,09 eura), pretože nad touto sumou končí tretinový systém. Čistá mzda (531,83 eura) prevyšuje 297,13 eura, pri ktorej končí tretinový systém, preto platiteľ mzdy zrazí povinnému 234,70 eura bez obmedzenia (531,83 297,13) a poukáže ju exekútorovi v celosti. Ďalej sumu 297,12 eura, tzn. po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma (297,12 : 3 = 99,04 eura), rozdelí platiteľ mzdy na tri tretiny. Pretože len jednu tretinu, tzn. 99,04 eura, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného. Platí zásada, že možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu, iba na prednostné pohľadávky uvedené v 71 odseku 2 zákona č. 233/1995 Z. z. sa zrážajú dve tretiny (napr. výživné). Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Zrážkam v tomto prípade podlieha teda celkovo suma 333,74 eura (234,70 eura, ktorá je sumou prevyšujúcou tretinový systém a táto suma musí byť zrazená v prospech vymáhaných pohľadávok celá + 99,04 eura, tzn. suma prvej tretiny) podľa 71 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože v tomto príklade nie je uvedené, či ide o uspokojenie prednostnej pohľadávky. Zhrnutie: Tretinový systém pri výpočte spočíva v tom, že čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí platiteľ mzdy na tri časti. Deleniu zraziteľnej mzdy na tretiny však musí predchádzať výpočet sumy, ktorá sa zrazí zamestnancovi bez obmedzenia, lebo podľa citovaného nariadenia vlády suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 297,13 eura (podľa 3 ods. 1 tohto nariadenia vo výške 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, v tomto prípade zo sumy 198,09 eura s účinnosťou od do najmenej). Tzn., že v každej tretine môže byť v tomto prípade najviac 99,04 eura. Suma, o ktorú zvyšok čistej mzdy prevyšuje sumu 297,13 eura a ktorá sa zrazí bez obmedzenia, sa pričlení k prvej tretine zvyšku čistej mzdy a z tejto sú uspokojované všetky pohľadávky bez rozdielu. Príklad: Môže zamestnávateľ fyzickej osobe, s ktorou má uzatvorenú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti), vykonať zrážku z odmeny z týchto dohôd na základe výkonu rozhodnutia nariadeného správnym orgánom? Zrážky z odmeny získanej na základe dohody o vykonaní práce, resp. pracovnej činnosti sú dovolené. Vyplýva to z ustanovenia 89 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý ustanovuje, že ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. Príklad: Zamestnávateľ zamestnal bezdomovca na dohodu o pracovnej činnosti. Po mesiaci dostal od exekútorského úradu oznámenie o povinnosti zrážať z jeho mzdy dlh bezdomovca na zdravotnom poistení. Jeho čistý mesačný príjem je cca 180 eur. Iný príjem nemá. Musí zamestnávateľ vykonávať v takomto prípade zrážky zo mzdy a koľko, keďže v exekučnom 272 V sérii ôsmich videoškolení Daňová optimalizácia komplexne lektorka Ing. Ivana Glazelová rozoberá možnosti legálnej daňovej optimalizácie z rôznych uhlov pohľadu. Objednávajte na

275 Zákony a komentáre Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia príkaze je uvedená iba celková suma vrátane odmeny exekútora. Keďže čistá mzda tohto zamestnanca nedosahuje výšku základnej nezraziteľnej sumy 198,09 eura na osobu povinného (tzn. 100 % zo sumy 198,09 eura podľa opatrenia MPSVaR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, v tomto prípade zo sumy 198,09 eura s účinnosťou od do ), zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi tieto skutočnosti a zrážku nevykonať. 2 Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma podľa osobitného predpisu,2 a) z ktorej sa vypočíta základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; toto ustanovenie sa použije aj vtedy, ak je povinným osoba podľa 2a. 2a (1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu, 2aa) dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, 2b) doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2c) alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu 2d) (ďalej len dôchodkové dávky ), je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. (2) Ak ide o povinného, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava sa podľa 1 ods. 2 a 3 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. (3) 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Komentár k 2 a 2a Ochrana maloletých detí a ich nárok na výživné od povinného rodiča sa s účinnosťou od podľa nového ustanovenia 2 nariadenia vlády v spojení s 70 ods. 2 Exekučného poriadku mení tak, že táto základná suma sa vypočíta ako 70 % zo základnej sumy, ktorá na účely výpočtu zrážok vykonávaných na vymoženie výživného pre maloleté dieťa predstavuje 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu. V praxi z uvedeného vyplýva, že základná suma bude 70 % sumy určenej ako 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osou platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú. V prípade, ak zamestnávateľovi je doručený exekučný príkaz s povinnosťou vykonávať zrážky zo mzdy povinného zamestnanca na úhradu výživného jeho maloletému dieťaťu, tak povinnému nepatrí s účinnosťou od základná nepostihnuteľná suma jeho mzdy vo výške 100 % sumy životného minima, ale nepostihnuteľná suma sa tomuto zamestnancovi, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, znižuje na sumu 60 % základnej nepostihnuteľnej sumy určenej podľa 1 tohto nariadenia (do bola táto nepostihnuteľná suma 70 % základnej sumy). Týmto sa vyvyšuje prednostné uspokojenie výživného maloletému dieťaťu nad potreby dospelého povinného rodiča a poskytuje sa tým zvýšená právna ochrana maloletým deťom a ich potrebám. Počnúc 1. novembrom 2013 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2013 Z. z., ktorým sa zmenilo a doplnilo toto komentované nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, je citované ustanovenie doplnené o skutočnosť, že sa musí používať aj v prípadoch, ak je povinným osoba podľa 2a tohto nariadenia, čiže platí tento režim aj u poberateľov dôchodkových dávok. Zároveň od novembra 2013 platí, že u poberateľov dôchodkových dávok sa vychádza pri Z Vo videoškolení Odpisovanie majetku na daňové účely v roku 2015 lektor Ing. Vladimír Ozimý rozoberá problematiku odpisovania majetku. Objednávať môžete na 273

276 výpočte zrážok zo mzdy z nezraziteľnej sumy 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Vyššie percentuálne nezapočítateľné sumy u tejto skupiny povinných platia aj pre manžela a jeho vyživované deti. Na manželku a deti sa následne povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava podľa 1 ods. 2 a ods. 3 tohto nariadenia 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Od sa nezapočítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Pozri tiež komentár k 5a. Príklad k výpočtu zrážky zo mzdy určenej na vymoženie výživného pre maloleté dieťa povinného zamestnanca podľa zmeneného 2 účinného od : V prípade vymáhania výživného na maloleté dieťa povinného základná suma, z ktorej sa povinnému vypočíta základná suma (70 %), ktorú nemožno zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je od stanovená vo výške 118,85 eura (60 % zo sumy 198,09 eura), čiže zamestnancovi ako povinnému z exekúcie v záujme vymoženia výživného na jeho maloleté dieťa sa základná nepostihnuteľná suma znižuje na 83,19 eura (tzn. 70 % zo 118,85 eura, rešpektujúc zaokrúhľovanie sumy na eurocenty nadol podľa 4). Upozorňujeme, že uvedený sprísnený režim na úkor povinného rodiča platí len v prípade vymáhania výživného pre maloleté dieťa, toto neplatí pri zrážkach zo mzdy určených na vymáhanie výživného pre plnoleté dieťa, napr. študujúceho vysokoškoláka zamestnanca. To znamená, že nepostihnuteľná časť mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, teda zo zákona nepodlieha výkonu rozhodnutia a exekúcii, v prípade, ak ide o vymáhanie výživného na maloleté dieťa, je: 83,19 eura na osobu povinného, 34,66 eura na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť (ďalej napr. rodičia, prarodičia, pozri komentár k 3 tohto nariadenia), 34,66 eura na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem. Príklad: Povinný je ženatý a má dve deti, pričom zrážky zo mzdy sa majú vykonávať pre výživné pre jeho ďalšie maloleté dieťa, napr. z predchádzajúceho manželstva alebo mimomanželského vzťahu. V danom prípade sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy: suma 83,19 eura na osobu povinného, suma 34,66 eura na manželku, suma 34,66 eura na každé dieťa (x2), t. j. povinnému sa nesmie zraziť z jeho mzdy suma 187,17 eura spolu. V tejto súvislosti je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že podľa 4 nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. sa sumy podľa 1 až 2b a 3 ods. 1 zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol. 2b Ak zákon ustanovuje, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou, základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Ustanovenia 1 ods. 1 a 4 a 2a sa nepoužijú. Komentár k 2b Špeciálny režim platí ešte od pre osobitnú skupinu exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ak zákon ustanovuje, že možno vykonať vymoženie takejto pokuty aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou. Základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť v prípade vymáhania zaplatenia takýchto pokút, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa 274 Čo prináša novelizácia zákona o DPH účinná od 1. januára 2016, zistíte vo videoškolení Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávať môžete na

277 Zákony a komentáre Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia vykonávajú zrážky, pričom sa v takomto prípade neaplikujú ustanovenia 1 ods. 1 a 4 a 2a tohto nariadenia. Pozri tiež komentár k 5a. 3 (1) Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, 2) je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. (2) Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného sa vypočíta podľa osobitných predpisov. 3) Komentár k 3 V zmysle 3 nariadenia sa určuje suma vo výške 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy musí pre účely výkonu rozhodnutia povinného zraziť bez obmedzenia. S účinnosťou k ide o sumu 297,13 eura (tzn. 150 % zo 198,09 eura). Vychádzajúc z tretinového systému sa suma nad 297,13 eura (od ) pripočíta k prvej tretine čistej mzdy podliehajúcej zrážkam a z tejto sa následne uspokojujú všetky pohľadávky bez rozdielu. Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza ďalej z tretinového systému. Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Prvá tretina je daná na uspokojenie bežných pohľadávok. Druhá tretina je daná na uspokojovanie prednostných pohľadávok. Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému. Prednostnými pohľadávkami (v zmysle 71 ods. 2 Exekučného poriadku a 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré sa zrážajú dve tretiny), ktoré sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny, sú: a) pohľadávky výživného, b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví, c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi, d) súdne pohľadávky a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže, e) pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, a pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti. Zrážky zo mzdy sa teda vykonávajú zo sumy čistej mzdy, ktorá zostane po odpočítaní základných súm, ktoré sa nesmú povinnému zraziť z jeho mzdy (v závislosti od skutočnosti, či je povinný sám, resp. má manželku a osoby, ktorým je povinný poskytovať výživné). Príklad: Rozvedená zamestnankyňa žije v spoločnej domácnosti s dospelou dcérou, ktorá je zárobkovo činná. Čistý príjem Z Vo videoškolení INCOTERMS 2010 medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek lektor Ing. Tibor Vojtko rozoberá medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek známe ako INCOTERMS Objednávajte na 275

278 zamestnankyne je cca 350 eur mesačne z jedného zamestnania. Voči zamestnankyni eviduje zamestnávateľ exekučné príkazy doručené od exekútorov v nasledovnom poradí: 1. exekučný príkaz na úhradu splatných poplatkov za komunálny odpad v prospech oprávneného, ktorým je obec, 2. exekučný príkaz v prospech oprávneného, ktorý je obchodná spoločnosť, 3. exekučný príkaz v prospech oprávneného mobilný operátor, 4. exekučný príkaz v prospech zdravotnej poisťovne a 5. opäť exekučný príkaz v prospech zdravotnej poisťovne. Akú sumu smie zamestnávateľ zraziť zo mzdy zamestnankyne? Môže zrážať súbežne určenú sumu v prospech oprávneného titulom prvého doručeného exekučného príkazu a aj v prospech obchodnej spoločnosti, vo veci ktorej bol zamestnávateľovi doručený druhý exekučný príkaz v poradí? Podľa 67 ods. 3 Exekučného poriadku platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného. Základná suma je časť čistej mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť. Výška základnej sumy je stanovená nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Základná suma predstavuje 100 % životného minima (základom je životné minimum pre plnoletú osobu platné v danom mesiaci) na osobu povinného plus 25 % životného minima na každú osobu, ktorej má povinný povinnosť poskytovať výživné. Okruh osôb, ktorým je fyzická osoba povinná poskytovať výživné, rozsah a vznik tejto povinnosti určuje zákon o rodine. Zvyčajne pôjde o manžela povinného a vyživované deti povinného, môže však ísť aj o prarodičov, vnukov (predkov, potomkov) alebo rozvedeného manžela povinného, za podmienky, že povinnému vznikla voči týmto osobám povinnosť poskytovať výživné. Vyživovacia povinnosť nemusí byť priznaná rozhodnutím súdu. V tomto prípade sa základná suma u zamestnankyne nebude zvyšovať o sumu 25 % životného minima na dcéru z dôvodu, že nie sú dané podmienky. Platiteľ mzdy získa inak informácie o počte vyživovaných osôb zvyčajne od povinného, napríklad z podkladov pre ročné zúčtovanie dane z príjmu. Odporúča sa však, aby platiteľ mzdy požiadal povinného o vyjadrenie, koľkým osobám výživné poskytuje, ako aj o preukázanie týchto skutočností a až následne, aby posúdil, či počet vyživovaných osôb možno pokladať za správny. V otázke určenia, koľkým osobám má povinný povinnosť poskytovať výživné, koná platiteľ mzdy na vlastné nebezpečenstvo. Zodpovednosti za správne určenie zrážok sa však môže vyhnúť tak, že požiada súdneho exekútora o určenie výšky zrážok ( 78 Exekučného poriadku). Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Prvá tretina je daná na uspokojenie bežných pohľadávok. Druhá tretina je daná na uspokojovanie prednostných pohľadávok. Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému. Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. 198,09 eura = 100 % Tzn.: 350 eur (t. j. čistá mzda povinnej zamestnankyne u tohto jedného zamestnávateľa) 198,09 eura = 151,91 eura (zaokrúhľovanie nie je potrebné a ani suma 150 % životného minima sa tu pre nízky príjem povinného nezohľadňuje); 151,91 : 3 = 50,63 eura. Bez obmedzenia by musel zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy zamestnankyni vtedy, keby mala príjem po odpočítaní životného minima (198,09) viac ako 297,13 eura (t. j. 150 % zo 198,09 eura podľa 3 zákona č. 268/2006 Z. z.). Táto zamestnankyňa má však nezdaniteľnú sumu 151,91 eura, ktorá nepresahuje sumu 297,13 eura. Podľa 71 ods. 1 Exekučného poriadku z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Prvá tretina suma 50,63 eura je teda daná na uspokojovanie bežných pohľadávok. Druhá tretina suma 50,63 eura sa pripočítava k prvej tretine a je možné aj z uvedenej tretiny vykonávať zrážky zo mzdy v prípade, ak ide o zrážky 276 Prečo bol zavedený INTRASTAT, aký je jeho legislatívny rámec i to, čo je predmetom hlásenia INTRASTAT sa dozviete vo videoškolení s rovnomenným názvom INTRASTAT v podaní Ing. Tibora Vojtka. Objednávať môžete na

279 Zákony a komentáre Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia pre prednostné pohľadávky, čo je presne daný prípad. Tretia tretina sa vyplatí povinnej zamestnankyni. Zamestnávateľ má teda zraziť zamestnankyni 101,26 eura, z ktorých uspokojí pohľadávky oprávnených veriteľov podľa prednosti a poradia, v akom prišli zamestnávateľovi, ak prišli v niektorý deň bežné pohľadávky naraz, tak ich musí uspokojiť pomerne. V tomto prípade zamestnávateľ najskôr uspokojí prednostné pohľadávky, ktorými sú dlhy zamestnankyne na poistnom, a potom pristúpi k úhrade pohľadávky voči mobilnému operátorovi, pretože táto pohľadávka je len bežnou a nie prednostnou pohľadávkou. Podľa 72 Exekučného poriadku, ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky. Ak podľa 71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez ohľadu na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov. Podľa 72 ods. 3 poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil v ten istý deň príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Do bola základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, určená sumou 60 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu, preto je určenie výšky zrážok do odlišné oproti právnej úprave účinnej od : Vo vyššie uvedenom prípade povinnej zamestnankyni s čistou mzdou u jedného zo zamestnávateľov cca 350 eur musel zamestnávateľ určiť zrážky zo mzdy do nasledovne: 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu: 118,85 eura Tzn.: 350 eur (t. j. čistá mzda povinnej zamestnankyne) 118,85 eura = 231,15 eura (zaokrúhľovanie nie je potrebné a ani suma 150 % životného minima sa tu pre nízky príjem povinného nezohľadňuje); 231,15 : 3 = 77,05 eura. Bez obmedzenia by musel zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy zamestnankyni vtedy, keby mala príjem po odpočítaní životného minima viac ako 297,13 eura (t. j. 150 % zo 198,09 eura podľa 3 zákona č. 268/2006 Z. z.). Táto zamestnankyňa mala však nepostihnuteľnú sumu 231,15 eura, ktorá nepresahuje sumu 297,13 eura. Upozornenie: Niekoľko platiteľov mzdy Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy. Upozornenie: Poradie uspokojenia pohľadávok po skončení pracovného pomeru Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa 131 odsekov 4 a 5 Zákonníka práce, zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy dohodou o zrážkach zo mzdy, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený. Upozornenie: Oznamovacia povinnosť platiteľa mzdy Ak povinný zamestnanec počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky, musí to platiteľ mzdy oznámiť exekútorovi, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného ( 74 ods. 1 Exekučného poriadku). Upozornenie: Oznamovacia povinnosť zamestnanca Zamestnanec, ktorý uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť novému platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie Z Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavuje Ing. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok zmeny od Objednávajte na 277

280 je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý uňho skončil pracovný pomer. Podstatné je, že v prípade, ak platiteľ mzdy, povinný, resp. oprávnený má pochybnosti o správnosti vykonávaných zrážok zo mzdy, má v súlade s 78 Exekučného poriadku právo požiadať exekútora o určenie, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich. Príklad: Povinný je ženatý, má 2 deti. Jeho čistá mzda predstavuje sumu eur. Zrážka zo mzdy sa vykonáva v mesiaci apríl Z čistej mzdy povinného, teda zo sumy eur, sa odpočíta základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť nasledovne: suma 198,09 eura na osobu povinného, suma 49,52 eura na manželku, suma 49,52 eura na každé dieťa (tzn. x 2), celkom: 346,65 eura. Čistá mzda eur mínus 346,65 eura predstavuje sumu 1 153,35 eura. Suma 1 153,35 eura presahuje sumu 297,13 eura (150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú), a preto pri sume 297,13 eura končí tretinový systém. Suma 856,22 eura [ktorá je rozdielom medzi čistou mzdou po odpočítaní základných nepostihnuteľných súm (1 232,59 eura) a sumy 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú (297,13 eura)] sa nevypláca povinnému, ale zamestnávateľ ju pripočíta k prvej tretine, ktorá je daná na uspokojovanie bežných pohľadávok a zrazí ju povinnému v celosti. Máme teda tri tretiny: 1. tretina suma (297,12 eura : 3) = 99,04 eura 2. tretina suma (297,12 eura : 3) = 99,04 eura 3. tretina suma (297,12 eura : 3) = 99,04 eura Prvá tretina suma 99,04 eura spolu so sumou 856,22 eura je daná na uspokojovanie bežných pohľadávok. Druhá tretina suma 99,04 eura sa pripočítava k prvej tretine a je možné aj z uvedenej tretiny vykonávať zrážky zo mzdy v prípade, ak ide o zrážky pre prednostné pohľadávky. Tretia tretina sa vyplatí povinnému. Zrekapitulovanie: čistá mzda = eur nepostihnuteľná časť mzdy = 346,65 eura (osoba povinného 198,09 eura, manželka a dve deti 49,52 eura x 3) rozdiel (čistá mzda nepostihnuteľná časť mzdy) = 1 153,35 eura suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia = 856,22 eura Následne sumu 297,13 eura (150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú) je potrebné zaokrúhliť na eurocenty nadol, aby bolo číslo deliteľné tromi a rozdeliť na tri tretiny: 1/3 zo sumy 297,12 eura, t. j. každá tretina je vo výške 99,04 eura. Skúška správnosti a zhrnutie: 1. tretina = 955,26 eura (99,04 eura + suma 856,22 eura, t. j. suma, o ktorú prevyšuje zvyšok čistej mzdy 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú). Z prvej tretiny sa vykonávajú zrážky zo mzdy pre bežné pohľadávky. 2. tretina = 99,04 eura sa v prípade prednostných pohľadávok pripočítava k 1. tretine. 3. tretina = 99,04 eura + nepostihnuteľná časť mzdy 346,65 eura = 445,69 eura. Tretia tretina sa vyplatí povinnému. Spolu: 955, , ,69 = 1 499,99, t. j. čistá mzda eur. V prípade, ak platiteľ mzdy, povinný, resp. oprávnený má pochybnosti o správnosti vykonávaných zrážok zo mzdy, má v súlade s 78 Exekučného poriadku právo požiadať exekútora o určenie, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich. Príklad: V roku 2016 je voči povinnému nariadená exekúcia z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom ublíženia na zdraví (prednostná pohľadávka). Na jej úhradu sa použije druhá a prvá tretina zostatku čistej mzdy. Povinný je ženatý, vyživuje 1 dieťa. 278 Videoškolenie Zmeny v zákone o DPH od a väzba na kontrolný výkaz (cash flow systém, prenos daňovej povinnosti) v podaní Ing. Vladimíra Ozimého si môžete objednať na

281 Zákony a komentáre Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia Čistý príjem 600 eur 600 eur Suma na povinného 198,09 Suma na manželku 49,52 Suma na dieťa 49,52 Zákl. nepostih. časť 297,13-297,13 Zostatok čistej mzdy 302,87 Tretiny + zvyšok (3 x 99,04) + 5,75 Zákl. nepostih. časť 297, ,04 + 1/3 +/- zvyšok Výplata povinnému 396,17-396,17 Úhrada pohľadávky (2 x 99,04) + 5,75 203,83 Z 4 Sumy podľa 1 až 2b a 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol. Komentár k 4 Sumy podľa 1 až 2b a 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol, čo v praxi znamená, že základné nezraziteľné sumy na osobu povinného, ako i na ním vyživované osoby (manželka a deti) a ďalej 150 % suma životného minima sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. 5 V konaniach začatých pred 1. júlom 2006 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy, použije toto nariadenie vlády. Komentár k 5 V ustanovení 5 sa upravuje prechodné ustanovenie pre exekučné konania podľa Exekučného poriadku a konania o výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa začali pred 1. júlom 2006, na základe ktorého sa používa toto nariadenie i na dovtedy začaté exekúcie zrážkami zo mzdy a výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného pre účely spôsobu výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy; mechanizmus výpočtu zrážok zo mzdy podľa tohto nariadenia je výhodnejší pre povinného oproti právnej úprave účinnej do a V konaniach začatých pred 1. novembrom 2013 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, a na určenie sumy podľa 1 ods. 2 a 3, ktorá sa započítava zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodkových dávok, použije toto nariadenie vlády v znení účinnom od 1. novembra Komentár k 5a V nadväznosti na zmeny nariadenia vlády s účinnosťou od novembra 2013 zákonodarca určil v súvislosti s povinnými, ktorí sú poberateľmi dôchodkových dávok špecifikovaných v 2a, nasledovný procesný postup: vo vykonávacích/exekučných konaniach začatých pred 1. novembrom 2013 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, a na určenie sumy podľa 1 ods. 2 a 3, ktorá sa započítava zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodkových dávok, použije toto nariadenie vlády v znení účinnom od 1. novembra 2013, čo znamená v praxi aplikáciu novelizovaného znenia Vo videoškolení Daň z motorových vozidiel a daňové priznanie za rok 2015 lektor Ing. Vladimír Ozimý rozoberá problematiku dane z motorových vozidiel vo väzbe na príslušné tlačivo. Objednávajte na 279

282 nariadenia vlády aj na výkon zrážok zo mzdy pred b V konaniach začatých pred 1. januárom 2016 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy, použije od 1. januára 2016 toto nariadenie vlády v znení účinnom od 1. januára Komentár k 5b Keďže nariadenie vlády č. 292/2015 Z. z. platné od mení a dopĺňa toto nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, bolo nutné prostredníctvom doplneného ustanovenia 5b právne ošetriť praktickú aplikáciu novelizovaných ustanovení tohto nariadenia v praxi od 1. januára Zákonodarca teda jednoducho určil, aby platitelia mzdy aj v konaniach začatých pred 1. januárom 2016 pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy (tzn. 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, čiže 198,09 eura), použili od 1. januára 2016 toto nariadenie vlády v tomto zmenenom znení. Platiteľ mzdy teda pri určení rozsahu zrážok zo mzdy zamestnanca vyplácanej počnúc januárom 2016 už musí vychádzať zo zmeneného znenia citovaného nariadenia, a to bez ohľadu na to, že napr. v januári 2016 vypláca zamestnancovi mzdu za mesiac december Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia. Komentár k 6 Ide o derogačné ustanovenie, ktorým sa zrušuje nariadenie vlády č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia a ktoré sa s účinnosťou od 1. júla 2006 nahradzuje novým nariadením č. 268/2006 Z. z. Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri výkone rozhodnutia je vykonávacím predpisom k Občianskemu súdnemu poriadku a súčasne reagovalo na prijatie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). 7 Toto nariadenie vlády nadobudlo účinnosť 1. júla 2006 Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. nadobudlo účinnosť 1. júla Nariadenie vlády č. 469/2008 Z. z. nadobudlo účinnosť 1. januára Nariadenie vlády č. 216/2013 Z. z. nadobudlo účinnosť 1. novembra Nariadenie vlády č. 292/2015 Z. z. nadobudlo účinnosť 1. januára Komentár k 7 Tento záväzný právny predpis k samotnému mechanizmu výpočtu zrážok zo mzdy povinného sa v praxi používa od 1. júla 2006, pričom v spojení s 5 sa aplikuje i na exekúcie zrážkami zo mzdy a výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného začaté a neskončené do POZNÁMKY POD ČIAROU 1) 278 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 280 Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie k základným poznatkom o TO: Transferové oceňovanie dokumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobami v podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na

283 Zákony a komentáre Rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia 2) 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o ustanovení súm životného minima č. 262/2005 Z. z. 2a) 70 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 2b) 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2c) 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2d) 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3) 279 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 71 ods. 3 prvá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. Z Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Civilný sporový poriadok doc. JUDr. Marek Števček, PhD. JUDr. Jana Baricová , Bratislava Správny súdny poriadok nové noty pre právnikov JUDr. Marián Fečík JUDr. Anita Filová , Žilina , Bratislava Obchodný register po , zrušenie a likvidácia obchodných spoločností JUDr. Jaroslav Macek , Žilina , Bratislava Správny súdny poriadok nové noty pre právnikov JUDr. Anita Filová JUDr. Jana Baricová , Bratislava Zoznam všetkých školení nájdete na Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: 041/ , profivzdelavanie@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese Podrobne rozobranú problematiku účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve nájdete vo videoškolení Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve za rok 2015 v podaní lektora Ing. Mgr. Martina Tužinského, PhD. Viac info na 281

284 ZAMESTNÁVATEĽ A ZAMESTNANEC EÚ PMPP 8/ Práca v zahraničí Dánske kráľovstvo (Kongeriget Danmark) Zaujímavou krajinou pre život, prácu a podnikanie je Dánsko. Vstupnou bránou do tohto kráľovstva je hlavné mesto Kodaň. Nájdete v ňom veľa rozmanitých pracovných príležitostí a taktiež možností vzdelávania. Úradným jazykom je dánsky jazyk. Takmer všade sa dohovoríte aj po anglicky. Nezabudnite, že v Dánsku nie je zavedená mena euro. Pri platení tovarov a služieb majte vo vrecku aj dánske koruny. Hľadanie práce Ak hľadáte prácu v Dánsku, máte niekoľko možností. Môžete využiť bezplatné služby Job-centier (tzv. úrady práce), ktoré poskytujú informácie o pracovných príležitostiach v Dánsku. Registráciu životopisu a vyhľadanie voľného pracovného miesta v databáze pracovných ponúk môžete vykonať aj cez webovú stránku Ponuky sú zverejňované spravidla v dánskom jazyku, avšak niektoré nájdete aj v anglickom alebo nemeckom jazyku. Jobcentrá môžete nájsť na Služby pre záujemcov, ktorí chcú pracovať v Dánsku, poskytujú aj Workindenmark centrá. Pozostávajú z 3 kontaktných centier nachádzajúcich sa v Kodani, Odense, Aarhuse. Portál workindenmark ponúka databázu pracovných miest, kde si môžete vyhľadávať prácu medzi obrovským množstvom pracovných príležitostí v anglickom jazyku. Môžete si váš profil ako zahraničného záujemcu o prácu zaregistrovať do Súčasťou Dánskeho kráľovstva sú aj autonómne oblasti Grónsko a Faerské ostrovy. Grónsko získalo štatút medzinárodnej autonómie v roku 1979 a Faerské ostrovy v roku Obe oblasti majú svoje zákonodarné orgány. V otázkach zahraničnej politiky a politiky obrany rozhoduje vláda v Kodani, resp. parlament, v ktorom obe krajiny majú svoje zastúpenie. V článku nájdete najdôležitejšie informácie týkajúce sa hľadania práce, podnikania, registračných povinností po vstupe do krajiny a odchode z krajiny. databázy životopisov, ku ktorému majú prístup dánski zamestnávatelia. Portál obsahuje aj informácie v anglickom jazyku o pracovných podmienkach, daniach, mzdách, zdravotnom poistení, registračných potvrdeniach, povoleniach na pobyt a prácu, živote v Dánsku atď. Veľa pracovných ponúk je uverejňovaných na internete. Ak uprednostňujete prácu v hlavnom meste, kliknite na Prácu nájdete aj na stránke Hľadanie práce v Dánsku sa ničím nelíši od hľadania práce v inej krajine. Základným predpokladom k získaniu práce v Dánsku je znalosť jazyka požadovaného zamestnávateľom. Väčšina ponúk na portáli workindenmark vyžaduje anglický jazyk. Žiadosť o zamestnanie by nemala byť dlhšia ako 1 strana formátu A4. Mali by ste priložiť životopis opisujúci vaše

285 Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Práca v zahraničí Dánske kráľovstvo predchádzajúce pracovné skúsenosti, vzdelanie, kurzy, zručnosti a voľnočasové aktivity. Taktiež sa odporúča priložiť kópie certifikátov získaných počas vzdelávania alebo školenia, referencie a odporúčania Registračné povinnosti pri príchode do krajiny od predchádzajúcich zamestnávateľov. Na portáli si môžete prečítať viac o tom, ako napísať motivačný list k žiadosti o zamestnanie a zostaviť dobrý životopis. Ako občan SR môžete slobodne vstúpiť na územie Dánska a zdržiavať sa v krajine počas 3 mesiacov bez potvrdenia o registrácii pobytu. Toto právo sa môže predĺžiť na obdobie 6 mesiacov, ak ste schopný preukázať, že si hľadáte prácu. Z Potvrdenie o registrácii pobytu (EU-opholdsdokument) Ak sa plánujete v Dánsku zdržať dlhšie ako 3 mesiace, budete sa musieť vyrovnať s radom praktických záležitostí týkajúcich sa vášho pobytu v Dánsku. Okrem iných vecí musíte mať potvrdenie o registrácii pobytu z regionálneho úradu (Statsforvaltning), ktorý pokrýva oblasť, v ktorej sa mienite zdržiavať. Žiadosť OD1 musí byť pred uplynutím 3 mesiacov podaná osobne na jeden z príslušných regionálnych úradov alebo cez dánsku ambasádu v zahraničí. Budete potrebovať cestovný pas alebo občiansky preukaz, jednu fotografiu s rozmerom 3,5 x 4,5 cm a dokument vzťahujúci sa k účelu vášho pobytu. Pri zamestnaní predložte pracovnú zmluvu alebo vyhlásenie zamestnávateľa (príloha žiadosti OD1). V žiadosti nájdete taktiež dokumenty potrebné k preukázaniu účelu vykonávania podnikateľskej činnosti alebo štúdia. Potvrdenie o registrácii je váš doklad o tom, že máte právo sa zdržiavať v Dánsku. Formulár žiadosti nájdete na internetovej stránke Osobné registračné číslo (CPR-nummer) CPR číslo nie je možné získať, ak sa plánujete zdržiavať v Dánsku na obdobie kratšie ako 3 mesiace. Aby ste boli zaregistrovaný do dánskeho registračného systému (Folkeregisteret), musíte mať v Dánsku bývanie a váš pobyt musí trvať dlhšie ako 3 mesiace. Inštitúciou zodpovednou prideliť vám CPR číslo je municipalita podľa miesta vášho pobytu. Kontaktujte miestne centrum služieb občanom príslušnej municipality (Borgerservice). Mali by ste so sebou priniesť potvrdenie o registrácii pobytu, ak ním už disponujete, resp. vyplnenú žiadosť OD1 vrátane jednej fotografie pásového formátu a dokumentu preukazujúceho účel pobytu, napr. pracovná zmluva, vyplnený vstupný formulár, cestovný pas alebo občiansky preukaz a dôkaz adresy vášho pobytu, napr. nájomnú zmluvu. Ak sú potrebné, tak aj sobášny list a rodné listy detí. Ak vás sprevádza manželka Neprehliadnite videoškolenie Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2015 s lektorkou Júliou Pšenkovou. Objednávať môžete na 283

286 alebo vaše deti, musia sa tiež zaregistrovať. Číslo CPR je nevyhnutné vo vzťahu k akémukoľvek kontaktu s dánskymi úradmi, a to najmä v nadväznosti na daňové záležitosti. Ak nespĺňate požiadavky, aby ste boli zaregistrovaný ako rezident v Dánsku, ale ste povinný platiť daň v Dánsku, musíte sa obrátiť na daňový úrad (SKAT) s cieľom pridelenia CPR čísla. Viac informácií k registrácii získate na internetových stránkach a Karta zdravotného poistenia (sundhedskort) Hneď ako ste informovali príslušnú municipalitu o svojom príchode a získali ste už číslo CPR, ste zahrnutý do dánskeho verejného systému zdravotného poistenia. Počas výkonu pracovnej činnosti v Dánsku sa na vás vzťahuje zdravotné poistenie rovnako ako na dánskych občanov. Žltú kartu zdravotného poistenia získate automaticky po prihlásení v registračnom systéme CPR. Budete vyzvaní k výberu lekára zo zoznamu, ktorý vám predloží príslušná municipalita. Osobné daňové číslo Ak prichádzate pracovať do Dánska na obdobie kratšie ako 3 mesiace, namiesto CPR čísla požiadajte o osobné daňové číslo. Osobné daňové číslo nepotrebujete, ak chcete žiť v Dánsku a váš pobyt neprekročí 3 mesiace od vstupu do krajiny, pokiaľ nebudete mať zdaniteľný príjem z Dánska. Po 3 mesiacoch sa osobné daňové číslo stane CPR číslom, a to povinnou registráciou v miestnom centre služieb občanom vo vašej municipalite. Ak by ste Dánsko opustili a následne by ste pricestovali za nejakým účelom späť, majte na pamäti, že CPR číslo alebo osobné daňové číslo vám zostáva v platnosti. Daňová karta (skattekort) Každá osoba, ktorá pracuje v Dánsku pre dánskeho zamestnávateľa, musí mať daňovú kartu. Daňovú kartu vám vydá do 2 týždňov príslušná miestna daňová správa (SKAT). Zamestnávateľ získa vašu daňovú kartu priamo od príslušnej daňovej správy. Použije ju na vypočítanie sumy, ktorá sa vám zrazí z vášho príjmu. Osobné daňové číslo a daňovú kartu môžete žiadať cez príslušnú daňovú správu on-line alebo osobne vyplnením formulára žiadosti s predložením pracovnej zmluvy, cestovného pasu alebo občianskeho preukazu a sobášneho listu, ak ste ženatý/vydatá. Do 2 týždňov po podaní kompletnej žiadosti získate predbežné potvrdenie k zdaňovaniu príjmov (forskudsopgørelse), ktoré obsahuje aj osobné daňové číslo. Daňová karta je časťou predbežného potvrdenia a uvidíte ju na prvej strane. Formulár žiadosti k získaniu daňovej karty a osobného daňového čísla nájdete na internetovej stránke Povinnosti mzdovej účtovníčky na prelome roka a zmeny od 1. januára 2016 sme pre vás spracovali vo videoškolení Mzdová učtáreň aktuálny stav od s lektorkou Júliou Pšenkovou. Objednávajte na

287 Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Práca v zahraničí Dánske kráľovstvo Bankový účet K otvoreniu bankového účtu budete v závislosti od banky potrebovať niektorý z identifikačných dokumentov (napr. cestovný pas, občiansky preukaz, vodičský preukaz atď.), dokumentáciu o vašej adrese v Dánsku, pracovnú zmluvu alebo CPR číslo. Pri výbere banky si overte informáciu, aký je poplatok za vedenie účtu a aký je poplatok za príkaz na úhradu na účet inej banky. Po otvorení účtu môžete väčšinu bankových transakcií vykonať online cez službu elektronického bankovníctva. Požiadajte banku o zriadenie účtu NemKonto, ktorý slúži napr. na príjem dávok z dánskeho systému sociálneho zabezpečenia. Z NemID NemID je bezpečnostné prihlásenie na internet. Slúži na uľahčenie komunikácie s dánskymi verejnými úradmi, súkromnými webovými stránkami, ako aj s vašou bankou. NemID pozostáva z vášho používateľského ID, hesla a kartičky s kódmi. O NemID môžete požiadať na príslušnej municipalite. Bližšie informácie k možnostiam využitia NemID sa dozviete na Medzinárodné centrum služieb občanom (International Citizen Service) K splneniu registračných povinností môžete prípadne využiť International Citizen Service v Kodani, Aarhuse, Aalborgu alebo Odense. Tieto služby medzinárodného centra združujú pod jednou strechou všetky inštitúcie, ktoré potrebujete po vašom príchode do krajiny kontaktovať. V International Citizen Service môžete takisto podať žiadosť k vydaniu potvrdenia o registrácii (EU-opholdsdokument) a získaniu osobného registračného čísla (CPR-nummer), ako aj daňovej karty. Získate tiež osobné poradenstvo o možnostiach, kde nájsť prácu pre vás, vašu manželku, o konkrétnom pracovisku, bezplatných kurzoch dánskeho jazyka, daňovom systéme a registrácii auta. Úradne hodiny jednotlivých kontaktných centier a kontaktné adresy si pozrite na http: //icitizen.dk/. Ubytovanie Zamestnávatelia vám môžu niekedy pomôcť nájsť bývanie, ale môže to byť len na krátku dobu, napr. na prvých pár týždňov. Prevažná väčšina zahraničných pracovníkov si vyberá nehnuteľnosti na prenájom. Môže byť časovo náročné nájsť si vhodné ubytovanie, a to najmä vo väčších mestách, takže sa odporúča začať v dostatočnom predstihu. Tiež by ste mali byť si vedomí toho, že ceny vo veľkých mestách a ich okolí (Kodaň, Odense, Aarhus a Aalborg) sú výrazne vyššie ako vo zvyšku krajiny. Internet je najčastejšie používanou metódou pre hľadanie ubytovania v Dánsku. To má aj tú výhodu, Praktický návod na vyplnenie daňového priznania na novom tlačive nájdete vo videoškolení Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015 s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávajte na 285

288 že si môžete začať hľadať ubytovanie pred vycestovaním do Dánska. Ubytovanie si môžete vyhľadať na webovej stránke Výkon regulovaného povolania Ak máte záujem v Dánsku vykonávať regulované povolanie, musíte požiadať kompetentnú inštitúciu pred získaním práce o autorizáciu alebo uznanie odbornej kvalifikácie. Autorizácia sa vzťahuje k žiadostiam na výkon regulovaného povolania, na ktoré sa nevzťahujú normy EÚ. Viac sa dočítate na stránke ministerstva školstva a vedy: Auto Ak sa presťahujete do Dánska a máte auto so slovenskou poznávacou značkou, musíte najneskôr do 30 dní po vašom príchode auto znovu registrovať. Musíte tiež zaplatiť registračný poplatok daňovému úradu (SKAT). Ak váš pobyt v Dánsku však nepresiahne 185 dní počas 12 mesačného obdobia, môžete jazdiť na aute so slovenskou poznávacou značkou bez zaplatenia registračnej dane. Daň zaplatíte v domovskej krajine. Viac informácií získate na Poistenie v nezamestnanosti Na rozdiel od väčšiny iných druhov sociálneho zabezpečenia, poistenie v nezamestnanosti je v Dánsku dobrovoľné. Nie ste automaticky poistený pre prípad nezamestnanosti a musíte si uzavrieť svoje vlastné poistenie s fondom nezamestnanosti (a-kasse), ak je to niečo, čo budete chcieť. Na dávku v nezamestnanosti máte nárok, ak ste v priebehu 3 rokov boli poistený min. 52 týždňov. Existujú fondy nezamestnanosti pre konkrétne profesie, ako aj sektory. Prehľad fondov (A-kasse) nájdete na www. ckaask.dk. Ukončenie pracovného pomeru Zamestnávateľ musí mať vždy skutočný a vecný dôvod pre ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ako napríklad neschopnosť riešenia problémov alebo záležitostí týkajúcich sa spoločnosti, ktoré vyžadujú odvolanie, napr. nedostatok práce, reštrukturalizácie alebo škrty. Ak zamestnávateľ nie je spokojný s úsilím zamestnanca, je zaužívané zamestnanca jeden alebo viackrát upozorniť na nedostatky, takže máte príležitosť vylepšiť veci, s ktorými zamestnávateľ nie je spokojný. Dĺžka výpovednej lehoty pre zamestnávateľa a zamestnanca a pravidlá, ktoré ju určujú, musia byť určené v pracovnej zmluve. Ak sa na zamestnanca vzťahuje kolektívna zmluva, tak sa bude lehota odvíjať od podmienok určených v tejto zmluve. Pre osoby poberajúce plat platia špeciálne pravidlá, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru. Podľa dánskeho zákona o platených 286 Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná účtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje problematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednávajte na

289 Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Práca v zahraničí Dánske kráľovstvo zamestnancoch musia dať platení zamestnanci mesiac dopredu vedieť, že ukončujú pracovný pomer. Existujú ďalšie pravidlá, ktoré platia pre zamestnávateľa a ktoré závisia od dĺžky zamestnania zamestnanca. Dĺžka výpovednej lehoty podľa zákona je výpovedná lehota určená pri zamestnaní do 6 mesiacov 1 mesiac, pri zamestnaní od 6 mesiacov do 3 rokov Sociálne zabezpečenie Dôchodok Ak zamestnávateľ vyhlásil bankrot, môžete vyhľadať pomoc cez zamestnanecký garančný fond, ktorý spravuje Doplnkový dôchodkový systém dánskeho pracovného trhu (ATP). Prečítať si o tom, čo robiť a na čo sa vzťahuje, ak váš zamestnávateľ skrachuje, môžete na trojmesačná, pri zamestnaní od 3 rokov do 6 rokov 4-mesačná, pri zamestnaní od 6 rokov do 9 rokov 5-mesačná a pri zamestnaní nad 9 rokov 6-mesačná. Skončenie pracovného pomeru netreba urobiť písomne. Avšak sa odporúča, aby ste si pýtali písomnú výpoveď. Ak rezignujete zo svojej pozície, toto by sa tiež malo urobiť písomne. Najbežnejší typ dôchodku v Dánsku je štátny dôchodok a volá sa folkepension. Môžete ho získať od dosiahnutia veku medzi 65 a 67 rokom, v závislosti na tom, kedy ste sa narodili. Sú osobitné pravidlá pre príjem dôchodku, ak prichádzate z inej krajiny v rámci EÚ/EHP. Viac o týchto pravidlách si môžete prečítať na aspx (v dánskom jazyku) alebo na Ak už nie ste schopný pracovať z dôvodu choroby alebo jej zhoršenia, môžete mať nárok na predčasný dôchodok, ale iba v prípade, že vaša schopnosť pracovať je trvalo narušená a neexistujú žiadne ďalšie príležitosti pre vás k návratu na trh práce, napr. prostredníctvom liečby alebo rekvalifikácie. Z Materská a rodičovská dovolenka Ženy s pobytom v Dánsku majú nárok na bezplatnú starostlivosť v materstve. Ponúkané služby zahŕňajú prenatálne vyšetrenia, bezplatnú dopravu na vyšetrenia a na pôrod, pôrod v nemocnici alebo pomoc pôrodnej asistentky v prípade pôrodu v domácom prostredí. Nárok na dávku v materstve žena získa, ak pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná najmenej 13 týždňov a pracovala min. 120 hodín. V prípade zamestnankýň sa peňažné dávky v materstve (dagpenge ved fødsel) vypočítajú na základe hodinovej mzdy zamestnankyne. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb sa peňažné dávky v materstve vypočítajú na základe príjmov z pracovnej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Všetky ženy majú nárok na štyri týždne dovolenky pred narodením dieťaťa a 14 týždňov materskej dovolenky po pôrode. Muži majú nárok na dva týždne Stiahnite si editovateľné tlačivá na daňové priznania na 287

290 rodičovskej dovolenky, ktorú môžu využiť počas prvých 14 týždňov po pôrode. Rodičia môžu dostať príspevok pri narodení dieťaťa za celkové obdobie 20 týždňov. Po prvých 14 týždňoch materskej dovolenky má každý z rodičov nárok na rodičovskú dovolenku v dĺžke do 32 týždňov. Spoločne majú nárok na dávky 32 týždňov. Otec však musí začať dovolenku v rámci 14 týždňov po narodení dieťaťa. Je možné si predĺžiť túto dovolenku o 8 týždňov. Ak je dovolenka predĺžená, musíte požiadať vašu municipalitu o redukciu v dávke počas jej poskytovania, pričom maximálna suma, ktorá môže byť vyplatená, sa rovná sume dávky za 32 týždňov. Materská dovolenka ponúka možnosť pre flexibilitu. Flexibilná materská dovolenka je obzvlášť výhodná pre pracujúcich rodičov, ktorí chcú ušetriť nejakú dovolenku, keď bude dieťa staršie, alebo pre tých, ktorí si chcú spojiť dovolenku alebo začať pracovať na kratší pracovný úväzok. Vo väčšine prípadov taká flexibilita vyžaduje dohodu so zamestnávateľom. Existujú rôzne pravidlá týkajúce sa dovolenky pre rodičov, ktorí sú v práci, pre osoby samostatne zárobkovo činné alebo pre študentov. Ak máte otázky týkajúce sa materskej a rodičovskej dovolenky, môžete sa tiež obrátiť na centrum služieb občanom municipality. Rodinné dávky Ak pracujete v Dánsku, rodiny s deťmi sú oprávnené získať prídavok na dieťa. Ak dieťa s vami v Dánsku nežije, musíte si sami požiadať o dávku. Informačný formulár, podmienky a nároky nájdete na Vyplnený a podpísaný formulár s požadovanými dokumentmi zašlite na adresu Udbetaling Danmark, Kongens Vænge 8, DK-3400 Hillerød. Okrem toho je podmienkou na získanie plných dávok (prídavok na dieťa a mládež a príspevok na dieťa), aby žiadateľ počas 10-ročného referenčného obdobia pred požiadaním o dávky aspoň dva roky býval alebo pracoval v Dánsku. Ak žiadateľ počas referenčného obdobia býval alebo pracoval v Dánsku šesť mesiacov, má nárok na 25 % plnej sumy dávky. Ak v Dánsku býval alebo pracoval jeden rok, má nárok na 50 %. Ak v Dánsku býval alebo pracoval osemnásť mesiacov, má nárok na 75 %. Ak žiadateľ v Dánsku býval alebo pracoval dva roky, má nárok na dávku v plnej výške. Prídavky na deti a mládež (børne-og ungeydelse) sa vyplácajú za všetky deti do 18 rokov, resp. do 24 rokov, ak študujú. V osobitných prípadoch môžete mať nárok aj na niekoľko druhov príspevkov na deti (napr. børnetilskud atď.). Životné náklady V Dánsku sú ceny za ubytovanie, stravovanie, dopravu a zábavu v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne vysoké. Celková cenová úroveň je vyššia ako priemer EÚ. Náklady na ubytovanie tvoria najväčšiu časť výdavkov domácností. 288 Hľadáte úplné znenie zákona platné k dnešnému dňu? Nemusíte nájdete ho na

291 Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Práca v zahraničí Dánske kráľovstvo Cena ubytovania je pomerne vysoká najmä v mestách. Mzdy sú tiež relatívne vysoké a dánsky systém sociálneho zabezpečenia poskytuje veľa služieb bezplatne, napr. zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie. Mzda Výška minimálnej mzdy v Dánsku nie je zákonom ustanovená. Ako všeobecné pravidlo platí, že mzdové a pracovné podmienky upravujú kolektívne zmluvy alebo individuálne pracovné zmluvy dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Individuálne zmluvy môžu špecifikovať minimálnu mzdu pre sektor. Komorové organizácie vydávajú ročné štatistiky miezd, ktoré môžu byť použité ako podklady pre mzdové vyjednávania. Najčastejšie formy odmeňovania v Dánsku sú mesačné, denné, hodinové a úkolové mzdy. Pri práci v predaji sa ráta aj s províziou, no v niektorých sektoroch sa vytvorila schéma, ktorá umožňuje, aby bola mzda doplnená platom odvodeným z výkonu alebo bonusom. Väčšina kolektívnych zmlúv obsahuje aj dôchodkové schémy. Kolektívne zmluvy väčšinou regulujú aj vyplácanie nadčasov a prácu v dňoch pracovného pokoja tak isto ako večernú a nočnú prácu v danom sektore. Dane Mzdy sú v zásade platené na účet zamestnancov (NemKonto), ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ vypláca mzdu po odvode dane z príjmu a príspevku trhu práce a je zo zákona povinný vystaviť výplatnú pásku. Výplatná páska je vaše potvrdenie, že spoločnosť zrazila daň, príspevok trhu práce atď. Musí obsahovať minimálne koľko ste zarobili počas daného obdobia, obdobie, sumu zrazenú na daň z príjmov (A-Skat) a na príspevok trhu práce (AM-bidrag) a meno, adresu a príslušné CVR alebo SE číslo spoločnosti. Priemerný Dán má ročný hrubý príjem vo výške DKK. Najvyšší hrubý ročný príjem je u ľudí, ktorí sú zamestnaní vo vrcholovom riadiacom manažmente. Hrubá hodinová mzda sa pohybuje vo výške 296 DKK a štandardizovaný mesačný zárobok vo výške DKK (zdroj: Statistics Denmark, Statistical Yearbook 2015). Viac informácií k mzdám v Dánsku sa dozviete v štatistickej príručke na Osoby s trvalým pobytom v Dánsku alebo osoby, ktoré tu pracovali dlhšie ako 6 mesiacov, musia platiť daň z príjmu štátu a zvyčajne aj miestnu daň z príjmov municipalite. Dánsko má vysoké daňové zaťaženie rovnako ako ostatné škandinávske štáty, ktoré sa však na druhej strane prejavuje vo vysokej úrovni sociálneho zabezpečenia. Odvedené dane smerujú školám a škôlkam, opatrovateľským domom, na bezplatné vzdelanie, bezplatnú lekársku starostlivosť, pre nemocnice a podobné služby, ktoré sú v iných krajinách hradené prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia. Všetci daňovníci majú nárok na odpočítateľnú položku, ktorá predstavuje minimálnu sumu, z ktorej sa nezráža žiadna daň. V roku 2016 je vo výške DKK. Z Ste už členom Klubu PP? O všetkých benefitoch, podmienkach a ostatných výhodách sa dozviete na 289

292 Okrem toho zárobkovo činné osoby sú oprávnené na zamestnanecký odpočet, ktorý tiež nie je predmetom dane. V roku 2016 je vo výške 8,30 % (max DKK). Všetko, čo zarobíte nad túto úroveň, je zdaňované tak zo strany štátu ako aj municipalít. Súčasné sadzby môžete nájsť na Daň sa líši v závislosti od toho, koľko zarobíte a v ktorej municipalite žijete. Je však strop pre maximálnu výšku dane, ktorú musíte zaplatiť. Tento strop je v roku 2016 vo výške 52,95 % u príjmov fyzických osôb. Všetci zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby musia zaplatiť príspevok trhu práce vo výške 8 %, ktorý sa vyberá v rámci dane. Príspevky na sociálne zabezpečenie sú zahrnuté v dani z príjmov a nevyberajú sa samostatne. V Dánsku je daňová sadzba pre Podnikanie Ďalším zákonným dôvodom pre pobyt v Dánsku je podnikanie. Keď založíte firmu v Dánsku, musíte ju zaregistrovať v dánskej obchodnej inštitúcii (Erhvervsstyrelsen) do 8 dní pred začiatkom vašej podnikateľskej činnosti. V niektorých prípadoch musíte spoločnosť registrovať aj na iných úradoch, napr. ak pracujete v potravinárskom priemysle, budete potrebovať oprávnenie od miestneho potravinárskeho úradu. Dánska obchodná inštitúcia podá vaše informácie dánskemu daňovému úradu (SKAT), kde firma musí byť zaregistrovaná k DPH. Všetky spoločnosti musia mať číslo CVR. CVR číslo je identifikačným číslom spoločnosti, DPH (daň z pridanej hodnoty) 25 % na tovary a väčšinu služieb. Ak máte vlastný dom v Dánsku, musíte zaplatiť daň z nehnuteľnosti v municipalite, v ktorej sa nachádza váš dom. Daň sa vypočíta na základe hodnoty nehnuteľnosti. Obec ustanoví sadzbu a spôsob výberu dane. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa dane z nehnuteľnosti, mali by ste sa obrátiť na miestne centrum služieb občanom v minicipalite, v ktorej sa vaša nehnuteľnosť nachádza. Pre vedcov a kľúčové osoby, ktoré prišli do Dánska pracovať zo zahraničia, platia špeciálne daňové podmienky. Za predpokladu, že budú splnené určité podmienky, tieto skupiny majú možnosť, že budú zdaňované 31,92 % vrátane príspevku trhu práce po obdobie nie dlhšie ako 60 mesiacov. ktorým sa preukáže pri jednaní s úradmi a súkromnými osobami napr. pri fakturácii. Každý región v Dánsku má úrady nazvané inkubátory, ktoré vám bezplatne pomôžu so založením si firmy. Informácie a odpovede na vaše otázky, ktoré máte pri zakladaní firmy, môžete nájsť aj na odkaze internetovej stránky: Ak vykonávate činnosť v Dánsku ako zahraničná spoločnosť, musíte sa registrovať ako zahraničný poskytovateľ služieb v registri RUT. Viac sa dočítate na Registračné povinnosti pri odchode z krajiny Pred trvalým odchodom z Dánska nezabudnite kontaktovať príslušné inštitúcie. Odhláste sa z miesta pobytu v miestnom centre služieb občanom municipality a vráťte 290 Súťažíte radi? Staňte sa členom Klubu PP, zapojte sa do súťaží na a vyhrajte zaujímavé ceny.

293 Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Práca v zahraničí Dánske kráľovstvo kartu zdravotného poistenia. Informujte o tom daňovú správu (SKAT) om alebo poštou cez formulár žiadosti EN. Ak ste mali celoročný pobyt v Dánsku, ste neobmedzeným daňovým rezidentom, a preto musíte priznať v Dánsku príjmy zo zárobkových činností aj z iných krajín. Ak ste nemali celoročný pobyt, ste obmedzeným daňovým rezidentom a ste povinný deklarovať daňovej správe všetky vaše dánske zárobky. Ak ste nemali nehnuteľnosť ani žiadny príjem, nie ste subjektom pre platenie dane v Dánsku. Nemusíte nič oznamovať. S cieľom odhlásenia auta z dánskeho registra motorových vozidiel kontaktujte tiež daňovú správu. Ak ste zaplatili registračnú daň, môžete požiadať o jej vratku. Príslušné formuláre a usmernenia nájdete na Ak ste mali otvorený účet v banke, oboznámte ju o vašom premiestnení sa do inej krajiny. Skúste sa informovať o možnosti mať otvorený účet aj po vašom odchode z krajiny, ak ho budete potrebovať. Pri uzatvorených súkromných poisteniach ukončite poistné vzťahy. Ak ste zaplatili depozit pri uzatvorení nájomnej zmluvy, pri skončení nájmu žiadajte o jeho vrátenie. Majte na pamäti, že pri odchode z krajiny strácate nároky na dávky sociálneho zabezpečenia. Preto pred odchodom z Dánska by ste mali skontrolovať, ktoré sociálne práva máte v krajine, do ktorej sa sťahujete. Všetko, čo potrebujete vedieť po príchode do Dánska, ako aj pri odchode, nájdete aj na internetovej stránke Z Kontakt na zastupiteľstvo SR v krajine Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kodani Vesterled 26-28, 2100 København Tel.: Fax: emb.copenhagen@mzv.sk Web: https: // Kontakt na zastupiteľstvo krajiny v SR Dánsko nemá veľvyslanectvo na Slovensku. Dánsky veľvyslanec vo Viedni je akreditovaný pre SR. Danmarks Ambassade & Faste Mission, Wien Führichgasse 6, A-1010 Wien Tel.: vieamb@um.dk Web: V Bratislave sa však môžete obrátiť na generálny konzulát Dánskeho kráľovstva. Kongelig Dansk Generalkonsulat i Bratislava, Bajkalská 5/A, Bratislava Tel.: Tel.: Fax.: (+421-2) commercium@commercium.sk Mgr. Ferdinand Bolibruch Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na 291

294 ZAMESTNÁVATEĽ A ZAMESTNANEC EÚ PMPP 8/ Predtým, ako pôjdete do Fínska, vezmite do úvahy nasledovné rady: vopred si preštudujte informácie o pracovných a životných podmienkach, zvykoch, tradíciách, začnite sa učiť fínsky jazyk ešte doma, pokiaľ plánujete ostať v krajine dlhšiu dobu, znalosť fínskeho jazyka spolu so znalosťou angličtiny vám môže len pomôcť, skontrolujte, či máte platný pas alebo preukaz totožnosti, ak sa chystáte vo Fínsku hľadať prácu, zoberte si referencie od predchádzajúcich zamestnávateľov, doklad o vzdelaní, Európsky preukaz zdravotného poistenia, pokiaľ plánujete ostať v krajine menej ako 3 mesiace, nepotrebujete povolenie na pobyt; v opačnom prípade hláste svoj pobyt na miestnej polícii (http: // ak si hľadáte prácu, môžete sa zaevidovať na príslušnom miestnom úrade práce ( je potrebné vziať si so sebou pas alebo Práca v zahraničí Fínsko Suomi Keď sa povie Fínsko, tak mnohých ako prvé napadne krajina tisícich jazier. Málokto však vie, že týchto jazier je vo Fínsku takmer Fínsko je najsevernejšou krajinou Európskej únie. V porovnaní so Slovenskom má Fínsko približne rovnaký počet obyvateľov, avšak rozloha krajiny je oproti Slovensku 7x väčšia. Preto patrí táto krajina medzi najmenej zaľudnené (18 obyvateľov na km 2 ), pričom takmer 20 % populácie krajiny je sústredených v oblasti metropoly Helsinki. Oficiálnymi jazykmi sú fínčina a švédčina. Na severe krajiny v oblastiach Laponska sa používa sámština (Sami). Vo Fínsku nie je vôbec problém sa dohovoriť po anglicky, keďže na školách sa bežne vyučuje aj angličtina. Oficiálnou menou v krajine je od roku 1999 Euro. Predtým, než vycestujete a prvé kroky po príchode do krajiny preukaz totožnosti, životopis a doklad o prihlásení sa na pobyt, v neposlednom rade venujte svoju pozornosť aj hľadaniu ubytovania; ceny za prenájom bytov sa líšia podľa lokality. Výška nájomného v Helsinkách, najmä v centre mesta, je podstatne vyššia ako kdekoľvek inde vo Fínsku. Ak už prácu máte alebo vám bola ponúknutá, ďalšou z možností je tiež požiadať zamestnávateľa, aby vám pomohol nájsť ubytovanie. Informácie o rôznych formách podpory bývania sú k dispozícii v inštitúcii sociálneho poistenia KELA ( Súkromní prenajímatelia bytov zverejňujú svoje ponuky v novinách. Z prenájmom bytu vám môže pomôcť agentúra alebo internet. V novinách nájdete tiež kontakty na ubytovacie agentúry. Užitočné informácie pri hľadaní ubytovania nájdete na týchto stránkach: http: // hihostels.fi.

295 Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Fínsko Suomi Ako si vo Fínsku hľadať prácu Keď chcete vo Fínsku pracovať, je dobré, ak začnete s hľadaním práce ešte pred odchodom zo Slovenska, a to napríklad tým, že si preštudujete základné informácie dostupné na internete. Stránka úradov práce vo Fínsku okrem iného poskytuje aj informácie o voľných pracovných miestach. Ďalšou možnosťou je EURES Európsky portál pracovnej mobility ( eures). Môžete tu nájsť informácie o pracovných ponukách a životných a pracovných podmienkach vo Fínsku a tiež aktuálne informácie o situácii na trhu práce. Zároveň vám táto stránka umožňuje vložiť svoj životopis na portál online. Tento životopis bude potom prístupný pre registrovaných zamestnávateľov, ktorí hľadajú vhodného kandidáta pre svoju firmu prostredníctvom tohto portálu. Ak sa už nachádzate vo Fínsku, oplatí sa vám zaregistrovať sa na najbližšom úrade práce ( ako záujemca o prácu. Väčšina lokalít má svoj vlastný úrad práce. Na väčších úradoch pracujú EURES poradcovia, ako aj poradcovia špecializujúci sa na služby pre migrantov, ktorým poskytujú asistenciu pri hľadaní práce. Občania, ktorým bola priznaná podpora v nezamestnanosti na Slovensku, si môžu túto dávku exportovať a poberať ju vo Fínsku po dobu 3 mesiacov. Podmienkou je registrácia na príslušnom úrade práce. Úrady práce majú taktiež tzv. Národnú linku pomoci , prostredníctvom ktorej poskytujú personálne poradenstvo pre občanov hľadajúcich prácu vo Fínsku. Služby tejto linky sú dostupné vo fínskom, švédskom a anglickom jazyku. Mnoho spoločností a firiem má svoje vlastné webové stránky, na ktorých nájdete informácie o ponúkaných pracovných pozíciách. Na internete nájdete tiež webové stránky spoločností, ktoré sa zameriavajú na služby v oblasti zamestnanosti, s ponukou pracovných miest (napr. Pre občanov, ktorí plánujú pracovať vo Fínsku, by bolo vhodné okrem anglického jazyka ovládať aj fínsky jazyk aspoň na základnej úrovni. V niektorých častiach Fínska (regióny susediace so Švédskom) je tiež užitočné mať základnú znalosť švédskeho jazyka. Predtým, ako si začnete hľadať prácu, skontrolujte si, či všetky vaše dokumenty sú platné. Je vhodné, aby vaše dokumenty boli preložené do fínskeho alebo švédskeho jazyka (závisí to od zamestnávateľa). Prípadne ak zamestnávateľovi postačujú dokumenty v angličtine, je to jednoduchšie. Nezabudnite tiež na to, aby váš životopis obsahoval aktuálne údaje. V životopise uveďte ako prvé údaje o zamestnaní, potom o vzdelaní, prípadne absolvovaní školení. Najstaršie údaje uvádzajte vždy na konci. Dĺžka životopisu by nemala presahovať dve strany formátu A4. Do životopisu pripojte svoju fotografiu najmä vtedy, ak chcete pracovať v oblasti služieb. Ako vzor vám pri písaní životopisu môže poslúžiť EUROPASS životopis, ktorý Z Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viac na 293

296 navrhla Európska únia ako spoločný európsky formát životopisu. EUROPASS životopis si môžete vyplniť po zaregistrovaní sa na stránke európskeho portálu siete EURES home.jsp?lang=sk (v časti uchádzači o zamestnanie) alebo ho nájdete aj na webovej stránke: eu. K životopisu by ste mali priložiť aj sprievodný list (žiadosť), v ktorom uvediete, prečo sa zaujímate o danú pozíciu Podnikanie a prečo ste práve vy vhodný kandidát. Pri tvorbe žiadosti by ste mali stráviť viac času, aby ste vytvorili takú žiadosť, ktorá osloví vášho potenciálneho zamestnávateľa natoľko, že vás pozve na pohovor. V prípade, ak budete pozvaný na pohovor, nezabudnite sa naň dopredu pripraviť. Myslite na to, čo by ste vy chceli vedieť o pracovnej pozícii. Na pohovor si okrem životopisu vezmite aj referencie od predchádzajúcich zamestnávateľov a doklad o vzdelaní. Podrobné ustanovenia týkajúce sa napríklad licencií a prípravy na podnikanie v rôznych odvetviach sú uvedené v zákone o podnikaní (Elinkeinolaissa). Každý, kto chce začať podnikať, musí byť zapísaný do registra vedeného Fínskym patentovým a registračným úradom. V prípade, ak plánujete začať podnikať, môžete kontaktovať oddelenie služieb pre podnikanie v miestnom Centre pre ekonomický rozvoj, dopravu a životné prostredie (ELY centrum) a tiež obchodné centrá pre začínajúcich podnikateľov ELY centrá poskytujú poradenstvo, informácie o školeniach a tiež príspevky pre začínajúcich podnikateľov. Užitočným zdrojom informácií bude pre vás tiež miestna obchodná komora Komplexný balík informácií o podnikaní vo Fínsku zverejňuje Ministerstvo práce a hospodárstva na stránke Podnikatelia nájdu užitočné informácie o daniach z podnikania v anglickom (Tax Guide) a švédskom jazyku (Skatteinfo) na webovej stránke daňového úradu vero.fi. Mzdy Vo Fínsku nie je zákonom stanovená minimálna mzda. Vo väčšine odvetví minimálna mzda, ako aj ďalšie platobné podmienky sú upravované v kolektívnych zmluvách. Výška platu stanovená v kolektívnej zmluve je rovnako platná pre fínskych, ako aj pre zahraničných zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý vypláca zamestnancovi mzdu, je povinný dať zamestnancovi výplatnú pásku, kde si tento môže skontrolovať všetky položky a výšku vypočítanej mzdy alebo platu. Priemerné zárobky vo Fínsku sa pohybujú na úrovni približne eur mesačne v hrubom. Takýto plat však niektoré profesie nedosahujú. Napríklad tesári zarábajú približne eur, vodiči autobusov eur, predavači v obchodoch eur, zdravotné sestry eur. 294 Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

297 Dane a odvody Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Fínsko Suomi Fínsko má pomerne vysoké daňové zaťaženie v porovnaní s inými európskymi krajinami. Z daňových príjmov sú hradené služby ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, starostlivosť o deti a starých ľudí, ktoré sú vo Fínsku na vysokej úrovni. Vo Fínsku je povinnosť platiť daň, ak tu máte trvalý pobyt alebo ak žijete v krajine dlhšie ako šesť mesiacov. Ak váš pobyt vo Fínsku trvá menej ako šesť mesiacov, zamestnávateľ odvedie z vašej mzdy daň vo výške 35 %. Daň sa odvádza preddavkovo, a to tak, že sa zamestnancovi strháva približne 17 eur z jeho denného zárobku. Táto daň pri zdroji je konečnou daňou a zamestnanec v takomto prípade nepodáva vo Fínsku daňové priznanie. Zamestnanec môže požiadať tiež o progresívne zdaňovanie, ktoré sa uplatňuje pri pobytoch dlhších ako 6 mesiacov. Ak váš pobyt vo Fínsku presiahne šesť mesiacov, budú sa na vás vzťahovať tie isté daňové podmienky ako na obyvateľov Fínska. Je potrebné, aby ste po príchode navštívili miestny registračný úrad (matriku), kde vám bude vydané fínske osobné identifikačné číslo. Následne vám daňový úrad ( vystaví daňovú kartu, na základe ktorej bude zamestnávateľ odvádzať dane z vašej mzdy. Z dosiahnutých príjmov sa platia štátne a aj miestne dane. Štátne dane sú určované podľa vnútroštátnych daňových sadzieb. Mestá si každoročne stanovujú svoje vlastné daňové sadzby. V roku 2014 sa výška miestnej dane pohybovala v rozmedzí 16,5 až 22,5 %. Priemerná miestna daň je na úrovni 19,75 %. Z príjmov sa taktiež odvádzajú príspevky na dôchodkové poistenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti, ktoré boli za rok 2014 v celkovej výške 6,05 % a odvody na zdravotné poistenie vo výške 2,16 %. Na základe všetkých vyššie uvedených faktorov môžeme povedať, že napríklad sadzba dane z hrubého mesačného príjmu eur sa bude pohybovať medzi 26 % až 30 % (vrátane odvodov na dôchodkové poistenie a poistenie pre prípad nezamestnanosti). Z kapitálových príjmov (dividendy, úroky, príjmy z prenájmu a pod.) sa platí fixná daň, ktorej výška bola v roku 2014 na úrovni 30 %. Vo Fínsku sa uplatňuje daň z pridanej hodnoty so základnou sadzbou 24 %. DPH na potraviny je vo výške 14 % a na knihy, vlakové a autobusové lístky a napríklad kadernícke služby je vo výške 10 %. Z Zdravotníctvo Vo Fínsku je zdravotná starostlivosť zabezpečovaná tak verejným, ako aj súkromným sektorom. Úroveň zdravotnej starostlivosti v tejto severskej krajine vo všeobecnosti dosahuje vysokú kvalitu. V prípade, ak ste držiteľom KELA karty vydanej fínskou sociálnou poisťovňou ( môžete využívať služby verejného zdravotníctva. Ako cudzí štátny príslušník môžete získať túto kartu, ak trvale žijete vo Fínsku. Vo všeobecnosti sa váš pobyt bude považovať za dlhodobý, ak napríklad budete mať pracovnú zmluvu uzatvorenú najmenej na dva roky alebo Ročný prístup k videoškoleniam zo mzdovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

298 na dobu neurčitú. Ak sa dočasne zdržiavate vo Fínsku, môžete využívať služby verejného zdravotníctva aj vtedy, ak máte Európsky preukaz zdravotného poistenia. Žiadosť o tento preukaz sa podáva v domovskej krajine v príslušnej zdravotnej poisťovni ešte pred odchodom do Fínska. Európsky preukaz zdravotného poistenia oprávňuje jeho majiteľa k využitiu verejnej zdravotnej starostlivosti vo Fínsku rovnako, ako je poskytovaná fínskym obyvateľom. Cieľom tohto preukazu je zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre zahraničných obyvateľov vo Fínsku, napríklad v prípade Rodinné dávky Medzi základné rodinné dávky patria prídavky na dieťa, ktoré sa vyplácajú na každé dieťa s pobytom vo Fínsku do doby, pokým nedovŕši vek 17 rokov. Výška prídavkov na dieťa je od 95 do 174 eur mesačne v závislosti od počtu detí v rodine. V prípade rodín s jedným rodičom sa prídavky na každé dieťa zvyšujú. Prídavky na deti nie sú zdaniteľné. Žiadosti o prídavky na deti sa zasielajú miestnej pobočke inštitúcie sociálneho poistenia ( Ďalšou rodinnou dávkou je podpora v materstve. V prípade, ak ste tehotná najmenej 154 dní a počas prvých štyroch mesiacov tehotenstva ste absolvovali lekárske vyšetrenie a máte pobyt vo Fínsku, máte nárok na podporu v materstve. Podpora v materstve sa vypláca buď vo forme finančnej pomoci (140 eur mesačne), alebo vo forme tzv. balíka detskej výbavy. Balík detskej výbavy obsahuje detské odevy a výrobky starostlivosti o deti. Podpora v materstve sa náhleho ochorenia alebo v situácii, kedy si existujúca chronická nemoc vyžaduje nevyhnutné ošetrenie. Ak je však hlavným cieľom dočasnej návštevy vo Fínsku získanie ošetrenia, preukaz toto ošetrenie nepokrýva. Poplatky účtované v zdravotných strediskách sa v jednotlivých samosprávach líšia. Niektoré samosprávy nevyberajú napríklad za návštevu lekára žiadne poplatky. Bežnejšie je však vyberanie takýchto poplatkov, ktoré ale nemôžu presiahnuť sumu 13,80 eura. V prípade, ak by ste potrebovali lieky, tak tieto sú vydávané len v lekárňach. rovnako nezdaňuje. Žiadosť o podporu v materstve je potrebné poslať miestnej pobočke inštitúcie sociálneho poistenia najneskôr dva mesiace pred predpokladaným dátumom pôrodu. V prípade tejto dávky je dôležité nezamieňať si ju s materským príspevkom, ktorý poberá matka na materskej dovolenke počas približne 4 mesiacov a ktorého výška závisí od predchádzajúcich príjmov matky. Minimálna výška materského príspevku pre matku na materskej dovolenke je na úrovni 24 eur za pracovný deň. V prípade, ak máte dieťa mladšie ako 3 roky, staráte sa oň doma a nevyužívate predškolské zariadenia, môžete žiadať o príspevok na domácu starostlivosť o dieťa. Príspevok na domácu starostlivosť o dieťa tvorí základná časť, súrodenecký prídavok a doplnkový príspevok v závislosti od príjmu. Základná suma príspevku je 341 eur mesačne na 1 dieťa. Táto suma sa potom zvyšuje v závislosti od počtu detí a príjmu rodiny 296 Ročný prístup k videoškoleniam z oblasti verejnej správy vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

299 Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Fínsko Suomi o ostatné 2 časti príspevku. Rodina si môže zvoliť tiež súkromnú starostlivosť o takéto dieťa s nárokom na príspevok na súkromnú starostlivosť o dieťa. Príspevok sa vypláca priamo poskytovateľovi starostlivosti. Dovolenka a práceneschopnosť Ak pracujete vo Fínsku ako zamestnanec, máte nárok na dovolenku. Podmienky ročnej dovolenky sú upravené v zákone o ročnej dovolenke a v kolektívnych zmluvách. Výmera dovolenky je dva, respektíve dva a pol dňa za mesiac, v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Keď ste v pracovnom pomere a ochoriete, musíte to bezodkladne nahlásiť zamestnávateľovi. Doklad o práceneschopnosti je potrebné odovzdať zamestnávateľovi najneskôr do 3 dní (u niektorých zamestnávateľov už v prvý deň). Zamestnávateľ má povinnosť vyplácať vám mzdu počas prvých 10 dní práceneschopnosti (v prípade, ak pracovný pomer trvá viac ako 1 rok). V zmysle niektorých kolektívnych zmlúv môžu mať zamestnávatelia povinnosť platiť aj dlhšie obdobie, ako je stanovené v zákone. Kolektívne zmluvy môžu obsahovať taktiež rôzne podmienky týkajúce sa dĺžky trvania obdobia platenia mzdy počas práceneschopnosti. Keď zamestnávateľ prestane mať povinnosť platiť mzdu počas vašej práceneschopnosti, začnete poberať nemocenské dávky, ktoré spravuje Sociálna poisťovňa KELA ( Výška takejto dávky je približne na úrovni 70 % vašej mesačnej mzdy. Zamestnávatelia vo Fínsku sú tiež povinní zabezpečovať preventívne zdravotné prehliadky svojich zamestnancov, aby sa predchádzalo ochoreniam z povolania. Z Čo v prípade, ak stratíte prácu alebo ukončíte pracovný pomer Existuje viacero možností skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skončí uplynutím obdobia, na ktoré bol uzatvorený, bez oznámenia o jeho skončení alebo výpovednej lehoty. Pracovná zmluva na dobu neurčitú musí byť ukončená v súlade s príslušným zákonom a kolektívnou zmluvou a tiež s ohľadom na výpovednú lehotu. V takomto prípade nepotrebujete uvádzať dôvody na skončenie pracovného pomeru, avšak musíte dodržať výpovednú lehotu v zmysle pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy alebo príslušného zákona. Počas skúšobnej doby, ktorá je spravidla 4 mesiace, môže byť pracovný pomer skončený obidvomi stranami ihneď. Zamestnávateľ musí upovedomiť zamestnanca o skončení pracovného pomeru včas pred samotným ukončením pracovného pomeru. Výpovedná lehota môže byť rôzna v závislosti od dĺžky zamestnania a pohybuje sa v rozmedzí od 14 dní až po 6 mesiacov. V prípade, ak má zamestnanec dojem, že bol prepustený bez adekvátneho dôvodu, môže okamžite svoje prepustenie konzultovať s inšpektorátom práce, svojím odborovým zväzom alebo úradom pre ochranu práce. Ročný prístup k videoškoleniam z právnej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

300 V prípade, ak stratíte vo Fínsku prácu, je potrebné sa čo najskôr zaregistrovať na miestnom úrade práce ( V prípade straty zamestnania majú pracovníci nárok na dávky v nezamestnanosti. Dávky v nezamestnanosti môžu mať formu dávky závislej od príjmu, základnej podpory v nezamestnanosti alebo podpory pre uchádzačov o zamestnanie. Medzi základné podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti patria: ste nedobrovoľne nezamestnaný, nevykonávate zárobkovú činnosť, ste práceschopný, ste zaregistrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ste k dispozícii úradu práce, máte pobyt vo Fínsku. Väčšina zamestnancov je krytých svojou vlastnou sektorovou poisťovňou v nezamestnanosti a v taktom prípade majú nárok na dávky závislé od príjmu. Tieto dávky vypláca poisťovňa v nezamestnanosti ( po dobu maximálne 500 dní. Žiadosť o dávku závislú od príjmu sa podáva fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorého je poistenec členom. Bližšie informácie o výške a podmienkach nároku na túto dávku poskytuje zamestnancom príslušná poisťovňa v nezamestnanosti. Odchod do dôchodku V prípade, ak ste pracovali minimálne 6 mesiacov počas predchádzajúcich 2 rokov, môžete žiadať o základnú podporu v nezamestnanosti, ktorú vypláca inštitúcia sociálneho poistenia Kansaneläkelaitos/ Kela ( Dĺžka vyplácania tejto dávky je maximálne 500 dní. Základná výška dávky je približne 32 eur na deň a vypláca sa za 5 dní v týždni. V prípade, ak máte deti, táto dávka sa zvyšuje približne o 5 až 10 eur, v závislosti od počtu detí žijúcich s vami v spoločnej domácnosti. V prípade, ak nemáte deti, tak mesačná výška tejto dávky je približne 703 eur. Základná podpora v nezamestnanosti je zdaniteľným príjmom, ktorý podlieha 20 % zrážkovej dani. Žiadosť o základnú dávku v nezamestnanosti sa podáva miestnej pobočke inštitúcie sociálneho poistenia KELA. Uchádzači o zamestnanie s pobytom vo Fínsku, ktorí nespĺňajú podmienku dĺžky zamestnania, majú nárok na podporu pre uchádzačov o zamestnanie. Tiež sa tento prípad týka dlhodobo nezamestnaných, ktorí si už vyčerpali 500-dňovú lehotu poberania dávky závislej od príjmu alebo základnej podpory v nezamestnanosti. Táto forma podpory zároveň podlieha skúmaniu príjmov žiadateľa a tiež sa prihliada na príjmy osôb, ktoré žijú so žiadateľom v spoločnej domácnosti. Podpora pre uchádzačov o zamestnanie sa môže poskytovať bez časového obmedzenia. Žiadosť o podporu pre uchádzačov o zamestnanie sa podáva v miestnej pobočke inštitúcie sociálneho poistenia KELA. Vo Fínsku existujú 2 druhy dôchodkov: zákonný dôchodok závislý od príjmu a štátny dôchodok (vrátane zaručeného dôchodku Takuueläke). Zákonný dôchodok závislý od príjmu zabezpečuje dôchodky vyplývajúce z príjmu a poistenia, zatiaľ čo štátny dôchodok poskytuje minimálny dôchodok na základe dĺžky pobytu. Oba 298 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

301 dôchodky spolu predstavujú celkový zákonný dôchodok. V prípade, že zákonný dôchodok závislý od príjmu presiahne stanovenú hranicu, štátny dôchodok alebo zaručený dôchodok sa nevypláca. V prípade dôchodkov závislých od príjmu je možné odísť do dôchodku vo veku od 63 do 68 rokov. Dôchodky závislé od príjmu v súkromnom sektore zabezpečujú rôzne dôchodkové inštitúcie. Zamestnávateľ a zamestnanec EÚ Fínsko Suomi Ak máte pobyt vo Fínsku minimálne 3 roky a dovŕšili ste vek 65 rokov, máte nárok na štátny starobný dôchodok a zaručený dôchodok. Momentálne je plná výška zákonného starobného dôchodku na úrovni približne 634 eur mesačne (v prípade manželov je to približne 562 eur mesačne). V rámci oboch typov dôchodku je možný predčasný odchod do dôchodku vo veku 62 rokov, pričom výška dôchodku sa potom kráti o určitú percentuálnu časť za každý mesiac chýbajúci do zákonného dôchodkového veku. V prípade dôchodkov založených na príjmoch sa žiadosť o dôchodok podáva v príslušnej dôchodkovej inštitúcii, prípadne online cez tyoelake.fi. V prípade štátneho dôchodku sa žiadosť podáva v inštitúcii sociálneho poistenia KELA ( Z Dôležité kontakty: V prípade núdze alebo problémov s pobytom vo Fínsku môžete kontaktovať: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Helsinkách Vähäniityntie 5, 00570, Helsinki, Fínsko Tel.: Fax: Mobil: (pohotovostné číslo v prípade núdze/emergency call) emb.helsinki@mzv.sk Ing. Ján Gerat Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Ochrana osobných údajov audit z pohľadu kontrolnej činnosti Úradu na ochranu osobných údajov SR JUDr. Marcela Macová , Poprad , Žilina DPH zmeny od a ich aplikácia do praxe (stavebné práce, zahraničné osoby...) Ing. Vladimír Ozimý , Košice , Nitra Zoznam všetkých školení nájdete na Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: 041/ , profivzdelavanie@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese Čo je potrebné pre mzdárku? Sledujeme za vás na Chcete si to vyskúšať? Volajte tel. č

302 RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY PMPP 8/ V slovenskej obchodnej spoločnosti je spoločníkom zahraničná osoba. Spoločník sa rozhodol vyplatiť podiely na zisku zamestnancom. Aký je postup z hľadiska dane z príjmov pri vyplatení zisku zamestnancom? Ako to je z hľadiska poistného? Z hľadiska daňového Podiely na zisku po zdanení vykázanom obchodnou spoločnosťou podľa ustanovenia 3 ods. 2 písm. c) a 12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) nie sú predmetom dane z príjmov. Avšak podľa prechodného ustanovenia 52 ods. 24 ZDP vyššie uvedené ustanovenie po prvýkrát možno aplikovať na podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie 2004, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po Vychádzajúc z inštitútu 5 ods. 7 písm. i) ZDP od dane sú oslobodené podiely na zisku zamestnancov, ktoré sú im vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom. Ide o zamestnancov, resp. podiely na zisku vyplatené bez účasti na základnom imaní týchto subjektov, t. j. bez majetkovej účasti. Podiely na zisku sa vyplácajú zo zisku po zdanení, ktorého rozdelenie schvaľuje najvyšší orgán spoločnosti, t. j. valné zhromaždenie. Oslobodené príjmy sú síce predmetom dane, ale nie sú zdaniteľnými príjmami a nevstupujú do základu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti na výpočet preddavkov. Takže tieto príjmy sa Vy sa pýtate my odpovedáme Podiely na zisku vyplácané zamestnancom Cestovné náhrady dochádzanie konateľa za prácou Pracovné ošatenie Otázka č. 59: Podiely na zisku vyplácané zamestnancom neuvádzajú ani do potvrdení medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Podiely na zisku vyplatené obchodnou spoločnosťou zamestnancom bez majetkovej účasti nevstupujú medzi príjmy do ročného zúčtovania dane a odvedených preddavkov ani do daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb. Z hľadiska poistného Sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend dosiahnutých za rok 2014 a vyplatených v roku 2015 je 14 %. Platiteľ dividend (spoločnosť s r. o.) je povinný vypočítať a odviesť z vyplatených dividend preddavok na poistné. Minimálna výška pri preddavku z dividend nie je určená, podľa 16 ods. 8 písm. f) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení výška preddavku poistenca, ktorý má príjem z dividend vyplatených platiteľom dividend, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy [v roku 2015 je to suma 6 921,60 eura; (824 eur x 60) x 14 %]. Preddavok na poistné poistenca, ktorému bude platiteľ dividend vyplácať dividendy, je splatný do 8. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené. V zmysle 20 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení je platiteľ dividend povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie platiteľa

303 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme dividend. Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej trom osobám, je povinný výkaz podľa predchádzajúcej vety zaslať len elektronicky. Podľa 4 ods. 2 vyhlášky č. 116/2014 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie sa pri platbe preddavkov z dividend bezhotovostným prevodom z účtu platba označuje nasledovne: _ variabilným symbolom určeným zdravotnou poisťovňou, ak platiteľ dividend nemá určený variabilný symbol, platba sa označuje identifikačným číslom organizácie (IČO) doplneným dvoma nulami sprava, _ špecifickým symbolom v tvare RRRRMM88 alebo 88MMRRRR, kde RRRR označuje príslušný rok, MM označuje príslušný mesiac a 88 označuje, že ide o platiteľa dividend. Preddavok sa uhrádza na číslo účtu, ktoré má každá zdravotná poisťovňa uverejnené na svojom webovom sídle. Podľa 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení platí poistné na sociálne poistenie z príjmu z dividend zamestnanec, ktorý nemá účasť na základnom imaní spoločnosti. Vymeriavací základ pre sociálne poistenie bude súhrn mzdy a vyplatenej dividendy. Z celej tejto sumy zamestnávateľ vykáže poistné v mesačnom výkaze poistného. Keďže sa vyplácajú dividendy zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti, predstavuje to u nich príjem zo závislej činnosti, ktorý je podľa 5 ods. 7 písm. i) ZDP oslobodeným od dane, ktorý zamestnávateľ uvedie na výplatnej páske zamestnanca, a teda bude tento údaj aj na mzdovom liste. U zamestnanca ide o oslobodený príjem zo závislej činnosti, preto zamestnávateľ môže zamestnancovi, ak požiada o vykonanie ročného zúčtovania do , vykonať ročné zúčtovanie dane. Zamestnanec nie je povinný podávať daňové priznanie. R Otázka č. 60: Cestovné náhrady dochádzanie konateľa za prácou Sídlo spoločnosti je podľa živnosti v Pohorelej. Každý deň cestuje majiteľ za prácou do Banskej Bystrice firemným automobilom ráno o 6.30 hod. a vracia sa späť okolo 19. hod. Niekedy tam aj prespáva u známych. Aká je výška cestovných náhrad, ktorá mu patrí? Z otázky nie je zrejmé, či majiteľ je zároveň aj konateľom spoločnosti. Predpokladáme, že je štatutárnym orgánom, a teda na účely 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len zákon ) sa považuje za zamestnanca. Podľa 2 ods. 1 zákona je pracovnou cestou čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho Školíme vás radi vyberte si to najlepšie školenie pre seba na 301

304 pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v 1 ods. 2 (napr. konateľ) na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Pravidelné pracovisko je miesto určené písomnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak takáto dohoda neexis-tuje, vychádza sa z pracovnej zmluvy, ak je zamestnancom na účely Zákonníka práce. Podmienky pracovnej cesty sú definované v 3 zákona. Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Miesto nástupu teda nemusí byť totožné s miestom pravidelného pracoviska. Preto, ak je nariadená pracovná cesta z miesta pobytu do miesta výkonu práce a následne je pracovná cesta ukončená v mieste pobytu, ide o pracovnú cestu na účely zákona o cestovných náhradách. Zamestnanec vyúčtuje svoje nároky v cestovnom príkaze podľa 36 tohto zákona. Zamestnancovi vzniká nárok na cestovné náhrady v súlade s 4 zákona, a to: a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. Zhrnutie: Konateľ má nárok na všetky cestovné náhrady v súlade so zákonom, ktoré je povinný vyúčtovať v cestovnom príkaze. Otázka č. 61: Pracovné ošatenie Zamestnanec vykonáva práce v teréne na bagri. Zamestnávateľ mu chce poskytnúť ochranné pracovné prostriedky pracovnú obuv a teplé oblečenie. Je zamestnávateľ limitovaný výškou príspevku? Je príspevok na oblečenie u zamestnanca oslobodený od dane a je u zamestnávateľa daňovým výdavkom? Ako často má zamestnanec nárok na poskytovanie ochranného oblečenia? Upravuje to nejaký predpis? Zamestnávateľ je v zmysle 146 a 147 Zákonníka práce povinný: sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce, zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany meniacim sa skutočnostiam. 302 Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na puskarova@pp.sk alebo volajte

305 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme Táto všeobecná právna povinnosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyplývajúca zo Zákonníka práce je osobitne upravená v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej aj zákon o BOZP ). Všeobecné povinnosti zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje ustanovenie 6 zákona o BOZP. V rámci týchto povinností musí zamestnávateľ napríklad: vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom, a to v súlade s dosiahnutými vedeckými a technickými poznatkami, bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia pri práci, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky, bezplatne poskytovať pracovný odev a obuv zamestnancom, ktorí pracujú v prostredí, v ktorom obuv alebo odev podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, bezplatne poskytovať zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie ich telesnej hygieny, bezplatne poskytovať zamestnancom ochranné nápoje, ak to vyžaduje ochrana ich zdravia alebo zdravia pri práci atď. Vychádzajúc z ustanovenia 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ) daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Nadväzujúc na 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk. Možnosťou uplatnenia výdavkov na pracovné ošatenie do daňových výdavkov sa zaoberá pokyn Ministerstva financií SR č. 4753/ , ktorý bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 v znení pokynu č / V súlade s uvedeným pokynom sa postupuje aj pri účinnosti ZDP. Podľa uvedeného pokynu v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri posudzovaní výdavkov vynaložených na pracovné ošatenie zamestnancov podľa inštitútu 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP daňovými výdavkami sú: a) výdavky vynaložené na pracovné ošatenie, povinnosť poskytnutia ktorého vyplýva z ustanovenia 146 a nasl. Zákonníka práce R Ak ste s nami spokojní, povedzte to všetkým, ak ste s nami nespokojní, povedzte to nám. Píšte na sluzby@pp.sk. 303

306 Podľa ustanovenia 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP sa za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov považujú výdavky (náklady) na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom pracovný odev alebo obuv ako osobný ochranný prostriedok vyplýva z ustanovenia 146 a nasl. Zákonníka práce. Vzťahuje sa na tých zamestnávateľov, u ktorých odev alebo obuv zamestnancov počas pracovného procesu podlieha mimoriadnemu opotrebeniu, znečisteniu, alebo ak to vyžaduje ochrana života a zdravia zamestnancov. Rovnako môže táto povinnosť pre zamestnávateľa vyplývať z platných hygienických noriem. Preukaznosť tohto výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou. Zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov v zmysle ustanovenia 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov má povinnosť: vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života a zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí, udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne udržiavanie. V súlade s nariadením vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov má zamestnávateľ povinnosť vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia, v ktorom podľa kritérií ustanovených v nariadení určí podmienky a najmä dobu jeho používania. Za predpokladu splnenia uvedených podmienok je možné takéto plnenia posúdiť podľa ustanovenia 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. b) výdavky na pracovné rovnošaty, ak povinnosť ich nosenia pri výkone povolania vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo smernice schválenej príslušným rezortom Ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa ustanovenia 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP je možné posúdiť i služobné rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Takto je možné posudzovať i služobné rovnošaty poskytované vybranému okruhu pracovníkov z dôvodu verejného záujmu s ohľadom na styk s verejnosťou, ktorých povinnosť nosenia vyplýva z predpisu schváleného príslušným rezortom. Ide predovšetkým o služobné rovnošaty lesníkov, železničiarov, pracovníkov v oblasti vodnej a železničnej dopravy a podobne. 304 Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na

307 Podobne i v týchto prípadoch musí byť výška výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov preukázateľne zdokladovaná. Do daňových výdavkov (nákladov) môžu byť zahrnuté iba výdavky v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, prípadne rezortným predpisom. c) výdavky na jednotné pracovné ošatenie, ak táto povinnosť pre zamestnávateľa nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu Pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov v ostatných prípadoch, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu jednotného pracovného ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Za takéto je možné považovať napríklad jednotné oblečenie predavačiek v organizáciách obchodu, pracovníkov organizácií poskytujúcich hotelové a reštauračné služby, pracovníkov cestovných kancelárií, bánk, poisťovní, ktorí prichádzajú do bezprostredného pracovného kontaktu s klientom a podobne. Predpokladom na zahrnutie výdavkov vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov do daňových výdavkov (nákladov) podľa ustanovenia 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP je, ak zamestnávateľ vo vnútropodnikovom predpise ustanoví povinnosť používania jednotného pracovného ošatenia v pracovnom procese ako súčasť vonkajších prejavov zamestnancov, určí okruh profesií, v ktorých je nosenie jednotného Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme pracovného ošatenia súčasťou pracovných povinností zamestnancov, vo svojom internom predpise ustanoví rozsah a ďalšie podmienky na poskytovanie jednotného pracovného ošatenia zamestnancom s osobitným dôrazom na maximálnu hospodárnosť pri ich poskytovaní, vymedzí charakter a podobu jednotného pracovného ošatenia a všetkých jeho súčastí, jednotné pracovné ošatenie trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením, pričom za takéto označenie sa považuje trvalé našitie alebo nažehlenie obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach uniformy z jeho lícnej strany. V prípade dodržania vyššie ustanovených podmienok výdavky vynaložené na udržovanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu podľa 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP. Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, nie sú predmetom dane v zmysle 5 ods. 5 písm. b) ZDP. R Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na sluzby@pp.sk. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Daňovej kaviarni na 305

308 MZDOVÁ KAVIAREŇ Odporúčame Toto číslo časopisu začíname Témou Zmeny v obchodnom majetku fyzických osôb v rokoch 2015 a 2016, ktorá vznikla ako reakcia na zmeny spôsobu odpisovania, zmeny pri uplatnení zostatkovej ceny technického zhodnotenia a v daňových odpisoch vymedzeného majetku pri jeho predaji. DÚPP 8/2016 Viete o tom, že v daňových priznaniach každoročne robíme chyby? Na najčastejšie z nich upozorňuje článok Chyby v priznaniach k dani z príjmov od Ing. Oravcovej. Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ďalšie zmeny vykonané novelou zákona o dani z príjmov sa premietli do príspevku od Ing. Horniačka. A aby sme nezabudli na platiteľov DPH: Od sa zavádza nový vzor kontrolného výkazu. Odpovede aj na ďalšie zmeny k danej téme obsahuje článok Kontrolný výkaz uvádzanie údajov od a V marcovom čísle mesačníka Zisk manažment sa budeme vŕtať v téme eurofondov. Chýbať nebude článok, v ktorom rozoberieme praktické rady, ako obstáť pred výzvou menom grant z Európskej únie a tiež napríklad popíšeme, prečo mal Brusel výhrady v oblasti nášho hospodárenia a kontroly pri využívaní eurofondov. Súčasťou série článkov bude aj anketa, v ktorej sme vyspovedali ekonomických analytikov tí sa pre nás vyjadrili aj k tomu, či by si naša krajina bez peňazí z únie poradila... Na káve si posedíme s HR špecialistkou Erikou Matwij, ktorá v rozhovore zdôraznila, čo by nemalo chýbať v životopise, aby ho personalisti neodhodili do koša. 3/2016 PMPP 8/ O tom, že úspešní a vysoko postavení ľudia so skvelými komunikačnými schopnosťami okolo nás bývajú neraz psychopati, prezradil zasa Peter Ulčin expert na leadership a pracovný psychológ. Ak nepoznáte tajomstvá efektívneho predaja je na čase to zmeniť. Začať môžete marcovým vydaním Zisk manažmentu a pokračovať aj tým, že vás ako obchodníka bude charakterizovať jedinečnosť. Práve ňou podľa autora Dušana Straňáka odzbrojíte konkurenciu!

309 Mzdová kaviareň Energeticky úsporné stavby v aktuálnom čísle časopisu Línia moderné bývanie sme sa zamerali na nízkoenergetické domy a benefity bývania v nich. Viete, čím sa môže popýšiť dom s označením nulový alebo čo znamená, keď je dom nízkoenergetický? Ako zabezpečiť stavbu pre nové požiadavky na energetické úspory? To všetko sa v Línii dočítate. Interiér sa nesie v znamení dizajnu a komfortu. Pripravili sme si pre vás tému, ako vyberať podlahové materiály v prípade, že plánujete využívať podlahové kúrenie. Podľahli ste reklame a chystáte sa na jarnú očistu? V článku Potrebujeme sa na jar detoxikovať? sa dozviete, že telo potrebuje začiatkom jari najmä dostatok vitamínov, ale nie detoxikáciu. M 1/2016 Ak ste sa po dlhom prípravnom čase konečne odhodlali vybehnúť von, nevynechajte článok Hurá na cestičky. Upozorňuje na nástrahy rekreačného behu v prípade, že podceníte prípravnú fázu. Na zasmiatie Dilbertova Teória mzdy hovorí, že inžinieri a vedci vždy budú zarábať menej ako riadiaci pracovníci a obchodníci. Túto teóriu možno dokázať aj matematicky. Budeme vychádzať z nasledujúcich postulátov: Postulát 1: Vedomosti znamenajú Moc (Sila). Postulát 2: Čas sú Peniaze. Každý inžinier vie, že: Sila = Práca/Čas - Ak teda platí, že: Vedomosti = Sila Čas = Peniaze - Platí aj: Vedomosti = Práca/Peniaze - Vyriešením tejto rovnice získame: Peniaze = Práca/Vedomosti Z toho vyplýva, že keď sa Vedomosti blížia k nule, Peniaze sa blížia k nekonečnu bez ohľadu na vynaloženú Prácu. Záver: Čím menej vieš, tým viac zarobíš. 307

310 VYHĽADÁVAČ Benefity Vyhľadávač PMPP ročník 2016 Vysvetlivky: Z zákon, nariadenie, opatrenie Č článok V vzor (počet) K komentár P príklad (počet) T tlačivo (počet) Oblasť Názov príspevku PMPP č. Str. Z K Č P V T Odmeňovanie zamestnancov a zdroje financií 2-3/ x Zamestnaneck benefity z daňového hľadiska 2-3/ x Cestovné náhrady Daň z príjmov Najdôležitejšie úpravy v zdaňovaní fyzických osôb 4-5/ Judikáty z pracovnoprávnej oblasti Ponuková povinnosť zamestnávateľa (4 Cdo 222/2009) 1/ x Porušenie pracovnej disciplíny (3M Cdo 16/2010) 1/ x Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru (6 Cdo 248/2011) 1/ x Skutkové okolnosti skončenia pracovného pomeru (5 Cdo 42/2010) 2-3/ x Splatnosť mzdy pri skončení pracovného pomeru (Sžf 149/2010) 2-3/ x Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru náležitosti (5 Cdo 140/2010) 2-3/ x PMPP 8/ Úraz pri pracovnej činnosti ako iná činnosť, ktorá bola predmetom pracovnej (služobnej) cesty (4 Sžso 19/2007) Výpoveď daná zamestnávateľom zástupcovi zamestnancov (5Cdo 256/2009) 2-3/ / x x

311 Vyhľadávač Oblasť Názov príspevku PMPP č. Str. Z K Č P V T Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania I 2-3/ x Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania II 2-3/ x Porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa 4-5/ x Doručovanie písomností zamestnávateľa zamestnancovi do vlastných rúk; Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity, závažné a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny 4-5/ x V Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; Ochrana pred svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania 4-5/ x Rozhodnutie vo veci vyplatenia dávky z garančného poistenia 6-7/ x Poskytovanie dávky garančného poistenia 6-7/ x O priznanie dávok z garančného poistenia pri skončení pracovného pomeru predo dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa 6-7/ x Zásada rovnakého zaobchádzania je širší pojem než zákaz diskriminácie, pretože zahŕňa aj výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi 6-7/ x Znevýhodnením nemôže byť bez ďalšieho iba rozhodnutia zamestnávateľa o tom, že určitý uchádzač o zamestnanie bol odmietnutým, zatiaľ č iný zamestnanec bol prijatý 6-7/ x Mzda Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca 1/ x 309

312 Oblasť Názov príspevku PMPP č. Str. Z K Č P V T Minimálna mzda v roku / x Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia od / x Mzdová učtáreň Uzatvorenie roka 2015 v mzdovej učtárni (1. časť) 2-3/ x Uzatvorenie roka 2015 v mzdovej učtárni (2. časť) 4-5/ x Mzdové veličiny a základné pravidlá pri ich aplikovaní v praxi od / x Právne predpisy Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (s účinnosťou od ) 1/ x x Poistenie, odvody Poistenec a jeho právo na úhradu zdravotnej starostlivosti doma a v zahraničí 2-3/ x Odpočítateľná položka po novelizácii 4-5/ x Vyrovnávací príplatok a ďalšie zmeny v dôchodkovom a nemocenskom poistení 6-7/ x Práca a EÚ Práca v zahraničí na vlastnú päsť alebo radšej vsadiť na istotu / Práca v zahraničí Česká republika 4-5/ Práca v zahraničí Rakúsko 6-7/ x Práca v zahraničí Holandsko 6-7/ x Práca v zahraničí Cyprus 6-7/ x Rôzne Zmluvné vzťahy a zárobková činnosť podľa zákona o športe 6-7/ x Služby zamestnanosti Získanie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa 49 zákona o službách zamestnanosti a vzorový Podnikateľský zámer 6-7/ x 310 Novela zákona o službách zamestnanosti 6-7/ x

313 Štátne sociálne dávky Vyhľadávač Oblasť Názov príspevku PMPP č. Str. Z K Č P V T Prídavok na dieťa, ak dieťa študuje v zahraničí 4-5/ x Novela zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa účinná od / x Zákonník práce Možnosti ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zamestnancom počas tehotenstva, počas a po materskej a rodičovskej dovolenke Zmeny v Zákonníku práce, odvodové a daňové stimuly súvisiace s duálnym vzdelávaním 1/2016 1/ x x V Neplatné skončenie pracovného pomeru 1/ x Pracovný odev a porušenie disciplíny jeho nenosením 1/ x Doručovanie písomností v odvetví pracovného práva 2-3/ x Sociálna politika zamestnávateľa obsiahnutá v Zákonníku práce a jej harmonizácia s právnou úpravou EÚ 2-3/ x Kedy je možné konateľovi vyčítať, že je zároveň zamestnancom 4-5/ x Zvýšenie kvalifikácie a zotrvanie v pracovnom pomere 4-5/ Zamestnávanie zdravotníckych pracovníkov 6-7/ x Študentská prax a výkon práce študentov 6-7/ x Zmena pracovného pomeru z doby určitej na čas neurčitý 6-7/ x Pružný pracovný čas 6-7/ x Kolektívne pracovnoprávne vzťahy Pracovnoprávne vzťahy a účasť zástupcov zamestnancov na nich 2-3/ x Verejná správa E-služby Sociálnej poisťovne 4-5/

314 Videopríklady z praxe Platenie zdravotného poistenia z podielov na zisku za rok 2011 až 2012, vyplatených v roku 2015 Platenie zdravotného poistenia z dividend za rok 2014 vyplatených v roku 2015 Zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu Zápočtový list a údaje pre účely trvania dočasnej pracovnej neschopnosti Minimálna odmena pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi Nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na vlastnú svadbu Dovŕšenie dôchodkového veku a nárok na odchodné Zoznam všetkých videoškolení nájdete na Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: , profivzdelavanie@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese: Časopis: mesačník PERSONÁLNY A MZDOVÝ PORADCA PODNIKATEĽA vydávaný v jazyku slovenskom, 21. ročník Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A Žilina IČO: Spoločnosť je súčasťou Vydavateľského a vzdelávacieho domu PP. Šéfredaktorka: Ing. Jaroslava Pastieriková pastierikova@pp.sk telefón: 041/ Grafická úprava: Tibor Majerčík Tlač: Tlačiareň Alfa print, s. r. o. Robotnícka 1/D Martin Sadzba daná do tlače: Objednávky: telefón: 041/ objednavky@pp.sk e-shop: Predplatné na ročník 2016 je vo výške 90,60 sdph. Služby zákazníkom: Telefón: 041/ sluzby@pp.sk Mzdová pohotovosť Poradenstvo z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo v pracovných dňoch od hod. telefón: 041/ listaren@pp.sk Daňová pohotovosť Poradenstvo z oblasti Dane a účtovníctvo v pracovných dňoch od hod. telefón: 041/ / listaren@pp.sk Inzercia: adresa: Martina Rázusa 23A, Žilina telefón: 041/ mobil: inzercia@pp.sk Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3314/09 ISSN Odkazy na portály

315

316 Corporate Banking TB Vitajte v najväčšej korporátnej banke na Slovensku.