1

Prepis

1 Záhradkárstvo Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

2

3 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ESF ZÁHRADKÁRSTVO (učebné materiály) Podpora aktívneho starnutia cestou rozširovania vedomostí a zručností gradujúcich kvalitu života seniorov 1

4 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ESF Názov projektu: Podpora aktívneho starnutia cestou rozširovania vedomostí a zručností gradujúcich kvalitu života seniorov Spolufinancovaný fondom: Riadiaci orgán: Operačný program: Konečný prijímateľ: Miesto realizácie projektu: Prioritná os: Opatrenie: Európsky sociálny fond Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ, Hanulova 5/B, Bratislava Vzdelávanie Mesto Topoľčany Námestie M. R. Štefánika 1, Topoľčany 2 Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov 2.1 Podpora ďalšieho vzdelávania Kód ITMS Projektu: Kód výzvy: OPV-2012/2.1/03-SORO Termín realizácie: 09/ /2015 Výška NFP: ,48 Druh projektu: Dopytovo-orientovaný projekt 2

5 Obsah I. OCHRANA RASTLÍN, PRINCÍPY, POJMY, VÝZNAM Ing. Ingrid Fuziková OCHRANA VINIČA PROTI ŠKODCOM V PRVEJ ETAPE VEGETÁCIE MONILIÓZA KÔSTKOVÍN NAJVÝZNAMNEJŠIE CHOROBY JADROVÍN FUNGICÍDNE PRÍPRAVKY NA OCHRANU JADROVÍN POSTREKOVÝ PLÁN FUNGICÍDNEJ OCHRANY JADROVÍN ŠKODCOVIA OVOCNÝCH DREVÍN INSEKTICÍDNE PRÍPRAVKY NA OCHRANU OVOCNÝCH DREVÍN PRINCÍPY INTEGROVANEJ OCHRANY VINIČA PERONOSPÓRA, MÚČNATKA VINIČA PRÍPRAVKY PROTI PERONOSPÓRE A MÚČNATKE VINIČA BOTRYTÍDA, BIELA HNILOBA, ČIERNA HNILOBA, PENICÍLIOVÁ HNILOBA, ČERVENÁ SPÁLA VINIČA STOLBUR VINIČA, ESCA PRÍPRAVKY PROTI BOTRYTÍDE A OSTATNÝM HNILOBÁM NA VINIČI NAJZÁVAŽNEJŠÍ ŠKODCOVIA VO VINIČI, SPÔSOBY OCHRANY HÁĎATKÁ, ROŽTOČCE, FILOXÉRA VINIČOVÁ PRÍPRAVKY NA OCHRANU VINIČA PROTI ŽIVOČÍŠNYM ŠKODCOM OSTATNÍ ŠKODCOVIA VINIČA VÝZNAMNÉ CHOROBY ZEMIAKA, KOREŇOMOKA, PLESEŇ ZEMIAKOVÁ INTEGROVANÁ OCHRANA RASTLÍN REZISTENCIA VOČI CHOROBÁM NA JEDNOTLIVÝCH ODRODÁCH JABLONÍ CHOROBY A ŠKODCOVIA LISTOVEJ ZELENINY Hubové ochorenia Škodcovia listovej zeleniny II. SADOVNÍCKA TVORBA Ing. Kvetoslava Vassová SADOVNÍCTVO A JEHO VÝZNAM PRE SPOLOČNOSŤ SADOVNÍCKA TVORBA AKO JEDEN Z NÁSTROJOV TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA ZÁKLADY SADOVNÍCKEJ TVORBY HISTORICKÝ VÝVOJ ZÁHRAD A PARKOV Staroveké záhrady Antické záhrady Románske a gotické záhrady Japonské a čínske záhrady Novoveké záhrady Významný záhradný architekti a ich diela Moderné záhrady PRIESTOROVÁ KOMPOZÍCIA V SADOVNÍCTVE

6 3.1 Kompozičné princípy Základné interpretačné kategórie architektonickej kompozície Teória priestoru FARBY V SADOVNÍCKEJ TVORBE KRAJINÁRSKA TVORBA TYPY KRAJÍN VEREJNÁ A SÚKROMNÁ ZELEŇ SADOVNÍCKE ÚPRAVY NA SLOVENSKU HISTORICKÉ PARKY NA SLOVENSKU ARANŽOVANIE AKO SÚČASŤ SADOVÝCH ÚPRAV Viazanie a aranžovanie VEGETÁCIA AKO ZÁKLADNÝ NÁSTROJ SADOVNÍKA SADOVNÍCKE KOMPOZIČNÉ PRVKY STREŠNÉ ZÁHRADY A ÚPRAVY BALKÓNOV FENG-ŠUEJ V ZÁHRADE PRINCÍPY A POSTUPY PRI TVORBE ZÁHRAD PREHĽAD LITERATÚRY: III. ZELENINÁRSTVO Ing. Iveta Čanigová VŠEOBECNÁ ČASŤ ÚVOD DO ZELENINÁRSTVA VÝZNAM ZELENINY VO VÝŽIVE A JEJ CHEMICKÉ ZLOŽENIE ŠKODLIVÉ ÚČINKY KONTAMINOVANEJ ZELENINY Dusičnany Ťažké kovy (rizikové chemické prvky) Zdroje a cesty kontaminácie životného prostredia škodlivými látkami Cesty kontaminácie životného prostredia Možnosti zníženia kontaminovaných látok v poživatinách (v zelenine) AGROEKOLOGICKÉ PODMIENKY PESTOVANIA ZELENINY Svetlo Teplota Voda Pôda ZÁKLADY AGROTECHNIKY PESTOVANIA ZELENINY Osivo a sadba Pozberová a predsejbová úprava osiva Predpestovanie priesad Substráty Výživa a hnojenie Zavlažovanie zeleniny Choroby a škodcovia zeleniny NASTIELACIE A NAKRÝVACIE MATERIÁLY V ZELENINÁRSTVE

7 1.6.1 Nastielacie materiály Nakrývacie materiály ŠPECIÁLNA ČASŤ PLODOVÉ ZELENINY Rajčiak (Lycopersicum esculentu /Solanum lycopersicum) Zeleninová paprika (Capsicum annuum) Ľuľok jedlý baklažán (Solanum melongena L.) Uhorka siata (Cucumis sativus L.) Dyňa červená Melón vodný (Citrulus lanatus Thunb.) KOREŇOVÉ ZELENINY Mrkva obyčajná (Daucus carota L. subsp. sativus (Hoffm.) Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) Paštrnák (Pastinaca sativa) Zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum) Repa obyčajná cviklová (Beta vulgaris L. ssp. vulgaris) Reďkovka siata (Raphanus sativus var. radicula.) Reďkev siata (Raphanus sativus var. major) Čierny koreň (Scorzonera hispanica L.) HLÚBOVÉ (KAPUSTOVITÉ) ZELENINY Kapusta hlávková (Brassica oleracea L. var. capitata) Kel hlávkový (Brassica oleracea L. conval. oleracea var. sabauda L.) Kel kučeravý (Brassica oleracea L. convar. sabauda.) Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera.) Kaleráb (Brassica oleracea convar. gongylodes ) Karfiol (Brassica oleracea convar. botrytis ) Brokolica Kel špargľový (Brassica oleracea convar. italica) CIBUĽOVÉ ZELENINY Cibuľa kuchynská Cibuľa šalotka (Allium ascalonicum Stand.)(MILKA) Perlovka Cibuľa zimná (Allium fistulosum.) Cesnak kuchynský (Allium sativum) Pór (Allium ampeloprasum.) LISTOVÉ ZELENINY Šalát hlávkový (Lactuca sativa convar. capitata) Šalát ľadový (Lactuca sativa convar. capitata nidus Jaggeri Helm) Šalát rímsky (Lactuca sativa subsp. longifolia, syn. L. s. romana) Šalát listový (Lactuca sativa var. crispa L.) Šalát na rezanie (Lactuca sativa subsp. secalina) Endívia Čakanka štrbák (Cichorium endivia )

8 2.5.7 Čakanka šalátová (Cichorium intybus L.subsp. foliosum Hegi) Mangold listová cvikla (Beta vulgaris ssp. Cicla) Valerianka poľná (Valerianella locusta) Pekinská kapusta (Brassica rapa subsp. pekinensis, syn. B. pekinensis) Čínska kapusta (Brassica rapa subsp. chinensis, syn. B. chinensis) Žerucha siata (Lepidum sativum) Špenát siaty (Spinacia oleracea) Fenikel sladký (Foeniculum vulgare subsp. vulgare var. dulce) Zeler stopkatý (Apium graveolens L. var. dulce (Mill) DC.) Zeler listový (Apium graveolens L.var. secalinum Alef) Petržlen listový (Petroselinum hortense Hofm. subsp. Crispum) Kôpor voňavý (Anethum graveolens L.) STRUKOVINY Hrach záhradný (Pisum sativum L. ssp. hortense) Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) Bôb záhradný (Vicia faba L. var. major) TRVÁCE ZELENINY Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum, syn. R. undulatam) Chren dedinský (Armoracia rusticana) Špargľa (Asparagus officinalis) OSTATNÉ ZELENINY Kukurica cukrová (Zea mays L. sacharata) Kukurica pukancová (Zea maxs conv. mierosperma) ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

9 I. Ochrana rastlín, princípy, pojmy, význam Ing. Ingrid FUZIKOVÁ 1.1 Ochrana viniča proti škodcom v prvej etape vegetácie Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) Roztočce prezimujú vajíčkami na konároch ovocných drevín. Larvy sa liahnu na jar v rovnakom čase ako sa začínajú červenať kvetné puky jabloní. Tieto larvy najskôr cicajú na pukoch neskôr na listoch. Popis: Už samotné pomenovanie roztočec naznačuje, že sa jedná o veľmi malinkého škodcu. V dospelosti dosahuje rozmery len niekoľko desatín milimetra. Samičky sú trošku dlhšie tmavočervenej farby, samčeky zas hnedastej. Vajíčka roztočca pripomínajú cibuľu. Zimné vajíčka sú červené a letné zas biele až ružovkasté. ŽIVOTNÝ CYKLUS: Roztočce prezimujú vajíčkami na konároch ovocných drevín. Larvy sa liahnu na jar v rovnakom čase ako sa začínajú červenať kvetné puky jabloní. Tieto larvy najskôr cicajú na pukoch neskôr na listoch. Samičky kladú letné vajíčka v približnom počte 15 až 40 kusov. Kým sa z nich vyvinú larvy trvá to takmer tri týždne. Vývin lariev na dospelého jedinca prebieha jeden až tri týždne. Ďalšie, zimné vajíčka samičky kladú v polovici augusta. Kladenie vajíčok roztočca ovocného ovplyvňuje teplota, a pod hranicou 8 až 9 C prestávajú. Nástupom mrazov a opadávaním listov pohyblivé štádiá škodcu hynú. V našich podmienkach má škodca maximálne šesť generácií za rok. ŠKODLIVOSŤ: Panonychus ulmi nie je špecializovaný škodca, môže poškodzovať jablone, hrušky, slivky, broskyne, marhule, egreš, ríbezle a je aj závažným škodcom viniča. Pri silnom výskyte majú listy nádych sivej farby a časom sa sfarbujú do bronzova. Môžu aj predčasne opadávať, no ešte pred opadom sa stáčajú a usychajú. Drevo nevyzrieva a napadnutý rastlinný organizmus nie je dostatočne mrazuodolný. Klesá aj výška úrody. Väčšie škody roztočec spôsobuje na suchých stanovištiach a hlavne v suchých rokoch. Názov škodcu: Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) Okruh hostiteľských rastlín: Tento roztoč je extrémne polyfágny druh, ktorý napáda takmer 200 rôznych hostiteľov. Škodí najmä na viniči, fazuli, uhorkách, bôbe, chmeli, bavlníku, ďateline, slnečnici a ovocných stromoch. Rozšírenie a význam: Roztoče spriadajúce pavučinky sú hlavnými škodcami viniča hroznorodého. Odrody Zinfandel a Chardonnay sú zvlášť náchylné na poškodenie týmto roztočom. 7

10 Symptómy: Vysoké populácie škodcu môžu spôsobiť spálenie listov, ktoré vedie k redukcii fotosyntézy. Listové pletivá sú zničené cicaním roztočov na spodnej strane listov. Poškodenie redukuje fotosyntézu a ostatné fyziologické funkcie. Populácie roztoča dosahujú zvyčajne sezónne maximum v období najväčších letných horúčav, kedy plody často vstupujú do fázy dozrievania. Akumulácia cukru v plodoch sa spomaľuje, alebo s blížiacim sa termínom zberu, celkom prestáva. Vinič trpiaci nedostatkom vlahy je najviac náchylný na napadnutie, pretože biochemický obranný systém nefunguje bez dostatku vody. Popis škodcu: Imága majú dve typické tmavé škvrny na chrbte a štyri páry nôh. Samička je 0,5 mm dlhá; samček je menší a štíhlejší (asi 0,3 mm dlhý). Vajíčka sú guľaté, v priemere merajú menej ako 0,1 mm, sú hladké, a po nakladení sú belavé a priesvitné. Pred liahnutím lariev sa stávajú nepriesvitnými. Vývojový cyklus: Roztoč prezimuje v štádiu dospelej samičky pod kôrou viniča. Na jar migrujú na nové výhonky a začínajú cicať. Počas pestovateľskej sezóny vytvára škodca početné generácie a všetky štádiá sa aktívne živia listami viniča. V najhorúcejšom období leta môže škodca ukončiť vývoj za 10 dní, čo predstavuje explozívny populačný potenciál. Klesajúca dĺžka dňa urýchľuje hibernáciu škodcu. Ochrana proti prezimujúcim škodcom: Ničenie prezimujúcich škodcov je dôležitou súčasťou celoročnej ochrany ovocných a okrasných drevín, pretože škodcov zasiahneme v štádiu vajíčok alebo lariev, teda ešte skôr, než spôsobia väčšie škody. V minulosti sa tento zásah vykonával v období vegetačného pokoja prípravkami obsahujúcimi DNOK (Nitrosan, Arborol). V súčasnosti sa uvedené prípravky už nevyrábajú a nahradili ich prípravky obsahujúce insekticídnu zložku a olejovú zložku. Insekticídna zložka ničí škodcov priamo ako dotykový a dýchací jed, olej zase vytvára na povrchu ošetrených drevín súvislý film, ktorý bráni vajíčkam a larvám v dýchaní a hynú. Čím je teplejšie, tým jednotlivé štádia škodcov intenzívnejšie dýchajú a o to výraznejšie sa prejaví ničivý účinok insekticídu s olejom. Preto by sa teplota pri predjarnom postreku mala pohybovať nad 15 C. Predjarný postrek má byť výdatný a dôkladný, preto by sme ho mali urobiť za bezvetria. Predjarným postrekom ničíme všetkých škodcov prezimujúcich na ovocných a okrasných drevinách. Sú to predovšetkým vošky, roztočec ovocný, roztoče a roztočce, štítničky, puklica slivková, puklice, méra jabloňová, piadivky a pod. Postrek robíme zásadne až po vypučaní (obr. 1 a 2 v prílohe), najskôr v štádiu myšieho uška, ale najneskôr tesne pred kvitnutím jednotlivých druhov drevín (obr. 3 a 4 v prílohe), pri jabloniach v štádiu ružových kvetných pukov. V oblastiach pravidelného výskytu kvetovky jabloňovej striekame v štádiu zelených kvetných pukov. 8

11 Nezastupiteľné miesto má predjarný postrek v boji proti tým škodcom, ktorí sa zdržujú a škodia na kôre stromov (štítničky, puklica slivková), pretože sú zasiahnutelný iba na jar, keď sú stromy takmer bez lístkov. Názov škodcu: Hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis). Okruh hostiteľských rastlín: Tento roztoč poškodzuje najmä vinič. Rozšírenie a význam: Poškodenie môže byť výraznejšie najmä pri nízkych teplotách na jar. Symptómy: Poškodenie závisí od populačnej hustoty škodcu. Na spodnej strane šupiniek púčikov sa vyskytujú rakovinové lézie. Keď má vinič 5-6 listov, cicanie roztočov často prerušuje vývoj výhonkov, ktoré môžu odumierať kvôli léziam v bazálnej časti. Roztoče ovplyvňujú aj tvorbu kvetov. Listy hnednú, sú deformované a dochádza k ich predčasnému opadávaniu. Kvôli skráteným internódiám a rastu ďalších výhonkov, ktorý je spôsobený odumieraním hlavného púčika, nadobúda vinič metlovitý vzhľad. Popis škodcu: Samičky majú vretenovité telo a ich rozmery sú 0,15-0,16 x 0,05 mm, s dvoma podobnými pármi nôh. Vajíčka sú biele, 0,4 mm dlhé. Vývojový cyklus: Prezimujú deutogynné, zimné formy samičiek v trhlinách borky a za šupinkami púčikov, v chĺpkatej zóne medzi meristémom, ako aj pod kôrou kmeňa viniča a malých vetvičiek, obyčajne v blízkosti púčikov. Pri otváraní púčikov na jar sa samičky živia pletivom púčikov a kladú vajíčka. Zostávajú so svojimi potomkami, až kým výhonky nemajú 8-12 listov. Potom migrujú na spodnú stranu listov, kde žijú a kladú vajíčka do októbra až novembra. Niektoré roztoče migrujú na nové púčiky. Zimné samičky, ktoré sa objavujú od augusta, nahrádzajú letné samičky a uzatvárajú na jeseň celú generáciu Calepitrimerus vitis. Dravý roztoč Ochrana: Optimálny fyziologický stav viniča Introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri Chemická ochrana pred pučaním, alebo na jeho začiatku, po vypučaní Thiovit JET, Kumulus WG kg/ha (koncentrácia 1,5-2%, g/10L) Počas vegetácie ostatné povolené akaricídy 9

12 1.2 Monilióza kôstkovín Monilióza kôstkovín - patogén je Monilinia laxa Hostiteľské rastliny: marhuľa, broskyňa, slivka, mandľa, čerešňa Monília laxa je huba spôsobujúca známu hnilobu ovocia všetkých druhov kôstkovín. Počas kvitnutia stromov môžme pozorovať primárne symptómy priamo na kvetoch. V prostriedku sú zničené, okvetie ostáva neporušené. Mycélium preniká cez piestik do semenníka, ktorý sa deformuje. Kalíšne lístky bývajú pokryté povlakom konídií. Z kvetov mycélium preniká- prerastá cez stopky do vetvičiek. Tie vädnú a zasychajú. Na napadnutých vetvičkách môžme potorovať glejotok. pokiaľ sú napadnuté plody, tie mäknú a hnedne im dužina. Zhnité plody uschnú a mumifikujú sa. K infekcií kvetov dochádza hlavne za chladného a vlhkého počasia, ak teploty poklesnú pod 12 C. Optimálne teploty pre vznik infekcie sú však vyššie a pohybujú sa od C. Huba spôsobuje moníliový úpal kvetov a ich odumieranie, odumretím kôry na vetvičkách, odumieranie listov. Veľmi škodlivé je napadnutie plodov, ktoré bývajú úplne znehodnotené. Ochrana: mechanická spočíva v odstraňovaní mumifikovaných plodov, nielen ich odtrhnutím ale aj odrezaním časti dreva. Odstraňovanie zaschnutých kvetov. Odrezanie napadnutých výhonov. K vzniku moniliózy napomáha aj hmyz - osy, vrtivka čerešňová, obalovač broskyňový, obalovač slivkový. Pokiaľ sa nám darí uchrániť plody pred červivosťov, s veľkej časti sa môžme ubrániť aj monilióze. Tá práve preniká cez rôzné poranenie do plodov. Aj cez poranenia spôsobené krúpami, alebo po dlhom suchu, keď príde výdatný dážď a na plodoch sa vytvoria trhlinky. Chemickú ochranu robíme na stromoch na jar- začiatok kvitnutia 1x, - koniec kvitnutia 1-2 x, podľa počasia a zdravotného stavu stromov. 1.3 Najvýznamnejšie choroby jadrovín Chrastavitosť je najvážnejším ochorením jadrovín, pretože okrem listov napáda aj plody, ktoré sa pri silnejšej infekcii úplne znehodnotia. Na jabloniach ju spôsobuje huba Venturia inaequalis, na hruškách Venturia pirina. Obidve huby prezimujú v opadaných listoch, v ktorých sa do jari vytvoria plodničky s vreckami. Za daždivého počasia sa plodničky otvárajú a z vreciek sa do ovzdušia uvoľňujú tzv. 10

13 askospóry, spôsobujúce nákazu mladých listov a plodov. K uvoľňovaniu askospór dochádza od apríla do júna, preto tieto mesiace sú rozhodujúcim obdobím v boji proti chrastavitosti. MOŽNOSTI OCHRANY: Proti chrastavitosti ošetrujeme predovšetkým náchylné odrody (z jabloní napr. Golden Delicious, Starking, Starkrimson, Spartan, z hrušiek Boscova fľaška, Clappova). Prvý postrek treba urobiť tesne pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí stromov. Za daždivého počasia pokračujeme v ošetrovaní v dňových intervaloch až do júla. Prípravky Baycor, Clarinet, Discus, Rubigan, Systhane a Vectra sú účinné aj proti múčnatke. Discus sa má použiť v bloku trikrát za sebou (pred kvitnutím, po odkvitnutí a o 14 dní neskôr). 1.4 Fungicídne prípravky na ochranu jadrovín Flint Plus Účinné látky trifloxystrobin 40 g/kg captan 600 g/kg Fungicídny prípravok vo forme dispergovateľných, vo vode rozpustných granúl určený na ochranu jadrovín proti chrastavitosti, múčnatke a skladovým chorobám. Pôsobenie prípravku Flint Plus obsahuje dve účinné látky s odlišným mechanizmom účinku. Moderná strobilurínová molekula trifloxystrobin pôsobí prevažne preventívne na povrchu rastlín a vďaka translaminárnej penetrácii aj vo vnútri rastlinných pletív. Vyznačuje sa originálnym mezostémovým pôsobením, pre ktoré je typické rýchle naviazanie účinnej látky na voskovú vrstvičku a jej redistribúcia aj na spodnú stranu listov, a čiastočným odparom aj na tie časti rastliny, ktoré neboli priamo zasiahnuté postrekovou kvapalinou. Primárne inhibuje klíčenie spór a tvorbu a rast hubových vláken. Neskoršie vývojové štádiá hubových patogénov (tvorba haustórií, rast a vývoj mycélia, sporulácia) sú, v závislosti od druhu patogéna, na účinnú látku taktiež citlivé. Captan je osvedčený kontaktný fungicíd zo skupiny phthalimidov. Patrí medzi viacbodové, tzv. multi-side inhibítory respirácie. Blokuje rast mycélia a sporuláciu hubových patogénov. Pôsobí predovšetkým preventívne, proti chrastavitosti jadrovín do 24 hodín po vzniku infekcie. Jeho použitie výrazne eliminuje riziko vzniku rezistencie. FiTonics efekt Horká pehovitosť plodov je fyziologická porucha, ktorá spôsobuje nižšie kvalitatívne zatriedenie a zhoršuje predajnosť ovocia. Celý rad konzumentmi vyhľadávaných odrôd jabloní je pritom vysoko náchylný na toto poškodenie. Výskumní pracovníci Univerzity Bonn v trojročných pokusoch potvrdili, že po aplikácii trifloxystrobinu dochádza v plodoch jabloní k zvýšeniu obsahu vápnika a lepšej vyváženosti pomeru vápnika a draslíka. Tieto skutočnosti sa následne prejavujú významným znížením 11

14 výskytu horkej pehovitosti plodov jadrovín. Nezanedbateľným prínosom pre pestovateľov je potom zvýšenie podielu kvalitného tržného ovocia a redukcia nákladov na výživu vápnikom. Odporúčania pre aplikáciu Prípravok sa aplikuje preventívne, optimálne podľa prognózy a signalizácie výskytu chorôb, v období od fázy myšieho uška (BBCH 11) do rastovej fázy, keď plody majú 90 % konečnej veľkosti (BBCH 79). Pri použití prípravku proti neskorej chrastavitosti (do BBCH 81) sa významne obmedzuje výskyt pôvodcov skladových chorôb. Miešateľnosť Flint Plus je miešateľný s väčšinou bežne používaných insekticídov a akaricídov. Pri príprave zmesí zásadne nemiešajte koncentráty prípravkov, kombinačných partnerov do nádrže, alebo predmiešavacieho zariadenia vpravujte vždy oddelene. Integrovaná produkcia Pri dodržaní registrovaných dávok, aplikačných podmienok a rešpektovaní pravidiel konkrétnych systémov môže byť Flint Plus úspešne použitý aj v rámci integrovaných systémov ochrany jadrovín. Návod na použitie Plodina Škodlivý činiteľ Dávka Ochr. doba jadroviny chrastavitosť jadrovín 1,25-1,8 kg/ha 35 múčnatka jabloňová (0,6 kg/ha/1m výšky koruny) skladové choroby plodov 1.5 Postrekový plán fungicídnej ochrany jadrovín Rašenie myšie uško (Vývojové štádium BBCH 53) Ružový puk (Vývojové štádium BBCH 56) Chrastavitosť chrastavitosť, múčnatka kontaktné fungicídy Flint Plus alebo 1,50 kg Tercel 2,5 kg Antre Polyram 2,2 kg 2-3 kg Kvitnutie (Vývojové štádium BBCH 59-65) Koniec kvitnutia plody 1 cm (Vývojové štádium BBCH 67 71) chrastavitosť, botrytída, monilióza, chrastavitosť, múčnatka Flint Plus 1,50 kg 1-2 x Mythos 1 lt chrastavitosť, múčnatka Tercel 2,50 kg 12

15 Priemer plodov do 4 cm (Vývojové štádium BBCH 74) Veľkosť plodov 50% (Vývojové štádium BBCH 75) chrastavitosť, múčnatka, chrastavitosť, múčnatka Chorus 75 WG 0,2 kg Tercel 2,5 kg Topas a+ 0,4 lt Ružový puk (Vývojové štádium BBCH 56) chrastavitosť, múčnatka Flint Plus Tercel alebo 1,50 kg 2,5 kg 1.6 Škodcovia ovocných drevín Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum) Rad Chrobáky Coleoptera Čeľaď Nosáčikovité Curculionidae Chrobák 3,5 až 4,5 mm, smolovohnedá farba, krovky svetlejšie, alebo tmavohnedo červené Prezimuje chrobák v pôde, alebo iných úkrytoch. Na jar sa chrobáky živia zelenými kvetnými pupeňmi. Po oplodnení samička kladie do nerozvinutých kvetných pupeňov po jednom vajíčku. Larvy sa živia vyžieraním pupeňov. Pri premnožení môže spôsobiť 30-50% škody. Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) Rad Blanokrídlovce Hymenoptera Podrad Hrubopáse Symphyta Čeľaď Piliarkovité - Tenthredinidae Imágo meria 6 až 7 mm. Prezimujú dospelé larvy v kokónoch 5-15 cm v pôde. Na jar sa kuklia a ešte pred kvitnutím jabloní sa liahnu piliarky. Po oplodnení samička kladie do pokožky čiašok jabloňových kvetov po jednom vajíčku. Larva vyžiera v pokožke prvého jablka chodbičku. Neskôr sa prehrýza v inom plode k jaderníku. Larvy počas vývoja zničí 2-5 plodov. 13

16 Obaľovač jablčný (Cydia pomonella) Rad Motýle Lepidoptera Podrad Hrubopáse Symphyta Čeľaď Obaľovačovité - Torticidae Rozpätie krídel mm, predné krídla sú široké, sivé s priečnymi čiarami, na koncoch čierna škvrna- Prezimujú húsenice v kokónoch v rôznych úkrytoch. Kuklia sa na jar, od konca mája sa roja motýle. Samička kladie vajíčka jednotlivo na mladé plody. Larva sa zavŕtajú do plodu a vyžierajú chodbičky. Druhá generácia v našich podmienkach v júli. Obaľovač jablčný je významný škodca jabloní. Môže napádať i hrušky, orechy, dule, gaštany. Piliarka slivková (Holocampa minúta) Rad Blanokrídlovce Hymenoptera Podrad Hrubopáse Symphyta Čeľaď Piliarkovité - Tenthredinidae Piliarka slivková je spolu s piliarkou žltou (Hoplocampa flava) pôvodcom skorej červivosti sliviek. V posledných rokoch táto červivosť výrazne znižuje úrody sliviek. Obidva druhy prezimujú v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia sliviek. Samičky kladú vajíčka do kališných lístkov odkvitajúcich kvetov. Vyliahnuté larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, ktoré predčasne opadávajú. Obidva druhy piliarok majú za rok len jednu generáciu. 1.7 Insekticídne prípravky na ochranu ovocných drevín Calypso 480 SC Účinná látka thiacloprid 480 g/l Postrekový insekticídny prípravok vo forme suspenzného koncentrátu na riedenie vodou určený na ochranu repky olejnej, slnečnice, ovocných drevín, viniča, zeleniny, zemiakov a okrasných rastlín proti cicavému a žravému hmyzu. Calypso 480 SC je možné používať v systémoch integrovanej ochrany ovocných drevín a viniča. Balenie PE dóza 1 l Pôsobenie prípravku Calypso 480 SC obsahuje účinnú látku thiacloprid zo skupiny chloronicotinilov. Pôsobí ako kontaktný a požerový prípravok, má vynikajúce systémové pôsobenie a nový spôsob účinku spočíva v narušení prenosu impulzov vo vnútri nervového systému hmyzu. Mechanizmus je obdobnýako u acetylcholinesterázy, avšak thiacloprid je len pomaly inaktivovaný v tele hmyzu. Významnou 14

17 výhodou prípravku Calypso 480 SC sú jeho mimoriadne priaznivé ekotoxikologické parametre. Neškodí včelám ani ďalším druhom užitočného hmyzu. Návod na použitie Plodina Škodlivý činiteľ Dávka Ochr. doba jabloň kvetovka jabloňová, 0,2 l 14 voška skorocelová, voška jabloňová, obaľovač jablčný, podkopáčik špirálový vinič obaľovače 0,2 l 21 slivka voška slivková, voška slamihová, 0,2 l 14 APOLLO 50 SC - Selektívny akaricíd vo forme tekutého dispergovateľného koncentrátu, určený na ničenie vajíčok a prvých pohyblivých štádií roztočcov na ovocných drevinách, viniči hroznorodom a okrasných rastlinách DURSBAN 480 EC - Postrekový prípravok vo forme emulgovateľného koncentrátu na ničenie škodlivého hmyzu aplikáciami do pôdy alebo na list MOSPILAN 20 SP - Systémovo pôsobiaci insekticíd vo forme vodou rozpustného prášku zo širokým spektrom účinku. 1.8 Princípy integrovanej ochrany viniča Definícia a ciele Integrovanej produkcie Integrovaná produkcia (ďalej len IP ) je ekonomické a kontrolované pestovanie viniča, ktoré uprednostňuje ekologicky bezpečnejšie postupy, minimalizuje nežiadúce vedľajšie účinky niektorých agrotechnických zásahov, napr. znižovaním počtu aplikácií fytosanitárnych prostriedkov a hnojív, a tým zvyšuje bezpečnosť pre životné prostredie a pre ľudské zdravie. IP predstavuje spôsob hospodárenia na pôde, ktorého základným cieľom je zaistenie trvale udržateľného rozvoja, a tak súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby aj v budúcnosti, pričom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie agroekosystémov, ktoré sú poľnohospodárskou produkciou priamo či nepriamo ovplyvňované. Ďalšou základnou požiadavkou je dôsledný systémový prístup k celej technológií pestovania viniča a spracovania hrozna pri optimalizácii ekonomických a ekologických aspektov produkcie. FAO definuje integrovanú ochranu rastlín ako metódu ochrany rastlín, pri ktorej sa využívajú všetky hospodársky, ekologicky i toxikologicky zastupiteľné metódy s cieľom udržať škodlivé organizmy pod prahom ich hospodárskej škodlivosti. 15

18 Ochrana proti chorobám Cieľom ochrany proti chorobám v systéme IP je udržať vinohrad v žiadanom zdravotnom stave, vrátane hrozna podľa určenia spracovateľského cieľa. Dosiahnuť to tak, aby sa použilo čo najmenej chemických prípravkov, ochranárskych zásahov, čim sa dosiahne menšie zaťaženie životného prostredia a umožní udržanie biodiverzity v ekosystéme vinohradu. Integrovaná ochrana zahrňuje: súbor preventívnych pestovateľských opatrení, ktoré zaisťujú vzdušnosť porastu, urýchľujú osychanie rastlinných častí a tak redukujú vhodnosť podmienok pre infekciu a podporujú prirodzenú odolnosť krov. usmernenú chemickú ochranu postupne sa budú zavádzať overované tolerantné a rezistentné odrody. Preventívne pestovateľské opatrenia - Voľba vhodného stanoviska. Vylúčiť uzavreté lokality, kde dochádza v dôsledku malej vzdušnosti k dlhšie trvajúcemu ovlhčeniu a je väčšie riziko infekcie. - Optimálna organizácia porastu. V príliš hustom poraste, kde trvá dlhšie ovlhčenie, je väčšie nebezpečenstvo infekcie. - Vhodný systém vedenia. Uzatvorené pestovateľské tvary (nesprávne pestované záclony a pod.) vytvárajú vhodnejšie podmienky pre infekciu a súčasne zhoršujú efektívnosť fungicídnej ochrany. - Včasné a úplné uskutočnenie zelených prác, ktoré zaistia vzdušnosť krov a rýchlejšie osychanie rastlinných častí a znížia nebezpečenstvo infekcie. Súčasne umožnia kvalitné ošetrenie a vyššiu efektívnosť fungicídnej ochrany. Najmä urobiť kvalitne a včas podlom - odstránenie zbytočných letorastov. - Optimálna výživa, (pozor na hnojenie N!), zvyšuje prirodzenú odolnosť a znižuje napadnutie. - Včasné odstránenie letorastov vyrastajúcich z hlavy kra a spodných častí kmienku (pokiaľ nie sú určené k obmene kmienkov), na týchto letorastoch sú najčastejšie prvé výskyty peronospóry, ktoré sú zdrojom ďalšieho šírenia choroby. Chemická ochrana musí zohľadniť: o poznatky o biológii a epidemiológii patogénna, o vhodnosť podmienok pre šírenie choroby, o výskyty a šírenie ochorenia, o citlivosť odrody, citlivosť stanovišťa, o vlastnosti a mechanizmus pôsobenia použitého fungicídu. 1.9 Peronospóra, múčnatka viniča Peronospóra viniča (Plasmopara viticola) 16

19 Pleseň je najdôležitejšou chorobou viniča vo vlhkých podmienkach. Vyskytuje sa každoročne, vo všetkých oblastiach pestovania viniča na celom svete. Ak nie sú vhodné podmienky pre rozvoj choroby, vyskytne sa neskôr počas vegetácie, kedy je škodlivosť choroby už obvykle nízka. Pre rozvoj tejto huby je nevyhnutná prítomnosť voľnej vody. Plesne majú všeobecne veľmi krátky reprodukčný čas. Táto rýchla schopnosť reprodukcie musí byť preto zohľadnená a je dôležitá v epidemiológii plesne, s osobitným zreteľom na jej zvláštnosti oproti ostatným chorobám viniča. Huba prezimuje vo forme dormantných spór na opadnutom lístí na zemi vinohradu. Huba začína byť aktívna na jar, zhruba 2-3 týždne pred kvitnutím. Pleseň vytvára dva typy spór, vrátane zoospór schopných aktívneho pohybu vo vode. Primárna infekcia sa vyskytuje na listoch penetráciou zoospór cez prieduchy. Patogén vytvára intercelulárne mycélium a to produkuje sporangiá na spodnej strane listov, alebo na povrchu strapcov alebo plodov. Zoospóry uvoľňujúce sa zo sporangií spôsobujú sekundárnu infekciu, ktorá tiež vzniká ich prenikaním cez prieduchy alebo lenticely. Ochrana: Popri chemickej ochrane nie sú zanedbateľné ani preventívne opatrenia: výber nezamokrených pôd a účelné meliorácie, redukcia prezimujúceho inokula (opadnuté listy), odstrániť konce napadnutých výhonkov, všetky opatrenia zlepšujúce cirkuláciu vzduchu a rýchlejšie osychanie listov po daždi, jarná kultivácia s likvidáciou opadaného lístia pomáha pri ochrane proti plesni. Chemická ochrana: K najdôležitejším spôsobom ochrany patrí v súčasnosti chemická ochrana fungicídmi. Ošetrenia proti Plasmopara viticola, resp. ich začiatok sa signalizuje službami ÚKSÚP-u, prostredníctvom masmédií. V praxi sa inak za paušálne považuje ošetrenie pred a po kvete, ktoré má zamedziť infekcii strapcov v ich najcitlivejšej fáze. Na miestnu signalizáciu začiatku ošetrení sa dá použiť aj metodika krátkodobej prognózy, na základe miestnych agroklimatických pomerov. Pri ošetrovaní viniča sa používajú vysoko objemové postreky l.ha-1 ( l). Pri meniacom sa objeme kvapaliny je potrebné dodržať dávku prípravku na jednotku plochy. Múčnatka viniča (Uncinula necator) Uncinula necator je jednou z najdeštruktívnejších chorôb viniča vo všetkých oblastiach jeho pestovania. Znižuje celkovú úrodnosť viniča, v dôsledku oslabenia výhonkov zvyšuje aj jeho vymŕzanie v zime. Kvalita vína je vážne poškodená už pri 3%-nom napadnutí plodov. Symptómy a možnosti zámeny s inými chorobami: Huba napáda všetky zelené časti viniča, najviac listy, plody a strapinu. Múčnatka je voľným okom pozorovateľná ako bielo-sivý povlak, ktorý pokrýva listy, mladé výhonky alebo strapce. Infekčný cyklus: atogén nie je schopný rastu na umelých živných pôdach, je teda obligátnym parazitom. Patogén prezimuje dvomi spôsobmi: 17

20 ako dormantné mycélium (nepohlavná forma) chránené pod šupinami púčikov, vo forme pohlavných útvarov - kleistotécií na kôre. Infekcia vzniká z mycélia, alebo z askospór z kleistotécií. Povrchové mycélium napáda epidermálne pletivá hostiteľa tvoriacimi sa haustóriami. Infekcia vzniká obvykle krátko po období kvitnutia a pokračuje na listoch počas celej sezóny. Vhodné podmienky pre vznik a rozvoj choroby sú teploty C po vyrašení výhonkov. Huba preferuje suchšie podmienky pri občasnej vysokej vlhkosti vzduchu. Kolónie múčnatky produkujú obrovské množstvo spór - konídií. Konídiá sú rozširované vetrom v celom vinohrade a nevyžadujú priame zrážky pre vznik infekcie. Nové sekundárne infekcie listov z týchto spór vedú k vzniku následných povlakov múčnatky na nových napadnutých listoch, čím sa choroba rýchlo rozširuje. Na mycéliu sa na jeseň tvoria kleistotéciá na listoch a na výhonkoch Prípravky proti peronospóre a múčnatke viniča Zato 50 WG Postrekový fungicíd vo forme dispergovateľných, vo vode rozpustných granúl na ochranu jabloní proti chrastavitosti a múčnatke a viniča proti múčnatke, peronospóre a bielej hnilobe. POSOBENIE PRÍPRAVKU: Zato 50 WG je fungicíd zo skupiny strobilurínov. Prípravok sa vyznačuje dlhodobou účinnosťou voči širokému spektru patogénov. Pôsobí originálnym, tzv. mezostemickým spôsobom. Ten je charakteristický výnimočnou schopnosťou účinnej látky trifloxystrobin pevne sa naviazať na voskovú vrstvičku na povrchu rastlinného pletiva. Vplyvom pôsobenia pohybu pár nastáva ďalšie rozmiestňovanie a ukladanie prípravku na povrchu rastlín. Menšie, ale napriek tomu biologicky aktívne množstvo tryfloxistrobínu preniká dovnútra rastlinných pletív a pôsobí translaminárne. Cievnou sústavou sa šíri veľmi málo. Trifloxystrobin zvlášť účinne bráni klíčeniu spór a rastu mycélia húb na povrchu rastlín. Inhibuje tiež vývoj patogénov v povrchových vrstvách rastlinných pletív. Biochemický spôsob účinku spočíva v blokovaní transferu elektrónov v bunkových mitochondriách patogénov. Trifloxystrobin sa vyznačuje výnimočnou schopnosťou vytvárať na povrchu rastlín, listov a plodov stabilnú vrstvičku odolnú voči poveternostným vplyvom. ULOŽENIE ÚČINNEJ LÁTKY NA POVRCHU RASTLINY TRVALÁ OCHRANA Časť účinnej látky sa ukladá vo voskovej vrstvičke. Tento proces prebieha bezprostredne po aplikácii a je celkom nezávislý na vlhkosti a teplote prostredia. Takýmto spôsobom uložená účinná látka efektívne chráni rastlinu proti infekciám a zároveň je prípravok trvalo chránený proti zmývaniu zrážkami. DLHODOBÉ UVOĽŇOVANIE ÚČINNEJ LÁTKY OCHRANA ZVNÚTRA Z množstva prípravku uloženého na povrchu listu a vo voskovej vrstvičke neustále určitá časť preniká do vnútorných pletív. Translaminárne prechádza až na druhú, postrekom nezasiahnutú stranu listu, kde sú i tieto časti rastliny účinne chránené pred infekciami. REDISTRIBÚCIA ODPAROVANÍM OCHRANA ZVONKU 18

21 Z povrchovej vrstvy sa uložená účinná látka neustále odparuje a prechádza na susediace časti rastliny. Je tak zabezpečená dlhodobá účinná ochrana neošetrenej rastlinnej plochy proti širokému spektru patogénov. Zato 50 WG účinkuje proti širokému spektru hubových chorôb. Najvýznamnejšie aj mimoriadne spoľahlivé pôsobenie proti chrastavitosti (preventívne i kuratívne), ktoré je založené na mezostemickom účinku a jasne sa odlišuje od pôsobenia kontaktných a systémových fungicídov. Prípravok Zato 50 WG nielen ničí klíčiace spóry, ale naviac zastavuje rast mycélia pod voskovou vrstvičkou a bráni tvorbe a uvoľňovaniu nových konídií. Zato 50 WG veľmi dobre účinkuje proti múčnatke jabloňovej a ďalším patogénom na jabloniach. Pri predzberovom ošetrení sa uplatňuje proti komplexu skladových chorôb. VINIČ Aj ošetrenia proti múčnatke viniča je potrebné vykonávať preventívne spravidla v období od konca kvitnutia až do fázy uzatvárania strapcov. Podľa intenzity infekčného tlaku ošetrujeme v intervale dní. Zato 50WG je možné použiť najviac 3x počas celej sezóny a sled ošetrení je nutné minimálne raz prerušiť zaradením fungicídu prípadne kombináciou fungicídov z inej skupiny účinných látok. Prípravok v dávke 1,5 g na 100m2 vykazuje podstatnú vedľajšiu účinnosť voči peronospóre a hnilobám. Veľmi dobre účinkuje proti čiernej hnilobe a červenej spále viniča. V dávke 2,5 g/100m2 je účinnosť prípravku Zato 50 WG voči peronospóre a bielej hnilobe plnohodnotná. Profiler WG Účinné látky fluopicolide 44,4 g/kg, fosetyl-al 667 g/kg Dvojzložkový fungicídny prípravok vo forme vo vode dispergovateľných granúl na ochranu proti peronospóre viniča. Pôsobenie prípravku Profiler obsahuje účinné látky fluopicolide a fosetyl-al v optimálnom pomere. Fluopicolide je novinkou medzi účinnými látkami a je prvým reprezentantom novej chemickej skupiny acylpicolidov. Pôsobí translaminárne a vykazuje preventívny, kuratívny i antisporulačný účinok. V rastline je akropetálne redistribuovaný xylémom. Účinkuje vo viacerých vývojových fázach patogéna, a to už niekoľko minút po aplikácii. Pôsobí antisporulačne - zabraňuje uvoľňovaniu, mobilite a klíčeniu zoospór. Zároveň inhibuje rast mycélia vo vnútri rastlinných pletív. Do spektra účinnosti fluopicolide patrí široká škála hubových patogénov z triedy Oomycetes, najmä Plasmopara viticola, Phytophthora infestans, Pseudoperonospora humuli, Peronoplasmopara cubensis, Peronospora destructor a Pythium spp. Fosetyl-Al je systémová účinná látka zo skupiny ethylfosfonátov. Je prijímaná nadzemnými časťami rastlín i koreňovou sústavou. Účinná látka je rozvádzaná akropetálne xylémom a bazipetálne floémom. Špecifické fungicídne pôsobenie molekuly je založené na dvoch spôsoboch účinku. 19

22 Odporúčania pre aplikáciu Profiler odporúčame aplikovať výhradne preventívne v období aktívneho rastu viniča (BBCH 53-81), optimálne na začiatku kvitnutia, najneskôr vo fáze začiatku dozrievania bobúľ. V období kvitnutia absolútne postačujú dávky 2,25-2,5 kg/ha. V neskorších rastových fázach resp. v podmienkach intenzívneho infekčného tlaku je vhodné dávku zvýšiť na 3 kg/ha. Pri použití maximálnej dávky prípravok súčasne vykazuje významnú vedľajšiu účinnosť aj proti botrytíde, čo je vhodné využiť najmä pri ošetreniach realizovaných pri dokvitaní (BBCH 71), prípadne na začiatku uzatvárania strapcov (BBCH 77). Profiler poskytuje možnosť využitia 14 denného aplikačného intervalu. V podmienkach intenzívneho infekčného tlaku je však potrebné tento interval skrátiť na dní. Vinič nevykazuje voči prípravku odrodovú citlivosť a môže byť úspešne použitý pri ochrane akéhokoľvek úžitkového typu viniča. Profiler neovplyvňuje proces fermentácie ani organoleptické vlastnosti vín. V súvislosti s ďalším spracovaním hrozna taktiež nemá negatívny vplyv na vyrábané produkty (napr. mušty, šťavy, kompóty). Aplikáciu prípravku je možné vykonávať schválenými postrekovačmi, alebo rosičmi, ktoré garantujú presné a rovnomerné dávkovanie. Odporúčaná dávka vody sa pohybuje v rozmedzí l/ha. Aplikačná kvapalina nesmie zasiahnuť necieľové susediace porasty. Miešateľnosť V prípade použitia zmesí prípravkov nie je možné miešať ich koncentráty, prípravky sa vpravujú do nádrže oddelene. Rovnako neodporúčame miešať koncentráty prípravkov priamo s adjuvantmi. Listové hnojivá Pri kombináciách s dusíkatými listovými hnojivami, najmä s hnojivami obsahujúcimi amóniovú zložku, odporúčame vykonať test miešateľnosti ešte pred tým, ako bude kombinácia použitá vo väčšom rozsahu. Fungicídy, insekticídy Pre rozšírenie spektra účinnosti je Profiler možné kombinovať s fungicídmi proti múčnatke a botrytíde, rovnako je miešateľný aj s bežne používanými insekticídmi. V prípáde kombinácií s kvapalnými dispergovateľnými koncentrátmi (SC) odporúčame tieto vpraviť do nádrže skôr ako Profiler, naopak práškové a granulované formulácie (WP, WG) až následne po ňom. Ochranu proti peronospóre a múčnatke s vedľajším účinkom proti botrytíde ponúka kombinácia s prípravkom Falcon 460 EC. Kompletnú preventívnu ochranu proti peronospóre, múčnatke, čiernej hnilobe a červenej spále viniča s výrazným vedľajším účinkom proti čiernej škvrnitosti a botrytíde poskytuje tank mix Profiler WG + Zato 50 WG. Pri kombináciách s prípravkom IQ Crystal sa do nádrže postrekovača najskôr vpraví tento fungicíd, až potom produkt s obsahom fosetylu-al. Obdobný postup je nutné dodržať aj v prípade zmesí s insekticídom Steward, ktorý sa do nádrže vpraví tiež vždy ako prvý, počká sa na jeho dokonalé rozpustenie, až potom sa pridá Profiler. Profiler nie je možné kombinovať s prípravkami vyrábanými na báze olejových suspenzií ani s tekutými formuláciami síry. Integrovaná produkcia 20

23 Profiler vyhovuje smerniciam pre systémy integrovanej ochrany viniča. Neobsahuje limitované účinné látky ako sú meď, mancozeb, alebo metiram, takže predstavuje ich vhodnú alternatívu bez rizika prekročenia limitných množstiev týchto látok. Profiler nie je škodlivý pre dravého roztoča Typhlodromus pyri a aj riziko pre včely a iné článkonožce je pri jeho použití prijateľné (Vč 3) Botrytída, biela hniloba, čierna hniloba, penicíliová hniloba, červená spála viniča Botrytída (pleseň sivá) viniča (Botrytis cinerea) Botrytída (pleseň sivá) je po peronospóre a múčnatke treťou najvážnejšou hubovou chorobou viniča. Napáda všetky zelené časti viniča, ale najväčšie škody spôsobuje na dozrievajúcich bobuliach, ktoré hnednú, scvrkávajú sa a bývajú pokryté hustým sivým povlakom pôvodcu ochorenia - huby Botrytis cinerea. Na ochorenie sú jednotlivé odrody viniča rôzne citlivé. Medzi náchylné patria napr. Buvierovo hrozno, Dievčie hrozno, Müller-Thurgau, Neuburské, Silvánske zelené, Veltlínske červené skoré, Portugalské modré a Svätovavrinecké. Šírenie botrytídy podporuje daždivé počasie po odkvitnutí viniča a teploty v rozmedzí 18 až 21 C, ale aj každé mechanické poškodenie bobúľ (napr. ľadovec, hmyz, fyziologické praskanie bobúľ). MOŽNOSTI OCHRANY: Proti botrytíde viniča bojujeme jednak nepriamo zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok a jednak preventívnymi postrekmi rastlín pred uzatváraním strapcov a na začiatku mäknutia bobúľ. Neskoré odrody za daždivého počasia ošetrujeme aj neskôr. Biela Hniloba (Coniella diplodiella) V posledných rokoch sa za určitých podmienok vyskytuje v našich vinohradoch okrem plesni sivej aj biela hniloba. Výskyt bielej hniloby viniča je ťažko rozpoznateľný a zložito sa dokazuje, pretože už niekoľko dní po infekcii je hrozno zväčša zasiahnuté aj plesňou sivou, ktorá pokračuje v deštrukcii bobúľ a silne prekrýva výskyt bielej hniloby. Biela hniloba napáda najmä bobule, menej strapinu, výhonky, listy a drevo. Pri napadnutí drevných častí viniča sa kôra pozdĺžne trhá, odlupuje v pásoch a na týchto miestach sa tvoria nádorčeky podobné bakteriálnej nádorovitosti. Príznaky na bobuliach sa dajú ľahko zameniť s plesňou sivou (botrytídou). Rozpoznávacím znakom je to, že bobule pred hnitím na krátky čas nadobudnú špinavomliečne hnedú farbu, mäknú a scvrkávajú sa. Ďalším príznakom je octová vôňa napadnutých strapcov, ktorá sa však tvorí aj pri dlhšom pôsobení plesne sivej. Huba prezimuje na opadaných bobuliach, prípadne v zemi. Je teplomilná, optimálna teplota je 25 až 30 C. 21

24 Vhodné podmienky na šírenie nákazy (najmä od júla do oberačky) nastávajú spravidla po krupobití alebo po inom hromadnom poškodení bobúľ, ak potom dlhšie trvá vlhké a sparné počasie. Pre hromadnú infekciu sú vhodné podmienky vtedy, keď po dlhotrvajúcom suchom počasí náhle a výdatne naprší. Z preventívnych opatrení je potrebné zobrať z vinohradu celú úrodu aj s poškodenými a suchými strapcami, i keď ich všetky nespracujeme na mušt. Vzhľadom na veľkú nepravidelnosť a viac-menej neočakávanosť výskytu bielej hniloby sa neráta s cielenou pravidelnou chemickou ochranou. Medzi povolené prípravky patria Discus, Folpan 80 WDG, Quadris a Quadris max. Čierna hniloba (Guignardia bidwellii) Penicíliová hniloba (Penicillium expansum) Červená spála viniča 22

25 1.12 Stolbur viniča, ESCA ESCA Patogén: Stereum hirsutum. Okruh hostiteľských rastlín: Množstvo rastlín, najmä vinič. Rozšírenie a význam: Esca patrí k najdôležitejším a rozšíreným chorobám viniča, najmä jeho drevnatých pletív. V xyléme sa tvoria tmavé nekrózy, ktoré začínajú v mieste drene a na priereze sú vidieť čierne obmedzené škvrny medzi bielou a špongióznou centrálnou časťou. Sekundárne symptómy sú zaostávanie v raste a tvorba chlorotických škvŕn (bielych na bielych odrodách a červených na červených odrodách), spolu s nekrotickými pletivami na listoch, ktoré môžu spôsobovať predčasné odumieranie listov a následnú a defoliáciu. Infekčný cyklus: Huba prežíva niekoľko rokov v infikovaných špongióznych pletivách xylému a tvorí endokonídiám makrokonídiá a skleróciá, ktoré sú uvoľňované do prostredia po rozložení napadnutých pletív. K infekcii dochádza v mieste mechanického poškodenia spórami rozširovanými vetrom. Mycélium preniká cez dreň a xylém, niekedy sekundárne cez poškodenia vyvolané inými patogénmi, napr. Eutypa lata. Huba deštruuje celulózu, hemicelulózu a látky fenolickej povahy. Neskôr huba fruktifikuje a tvorí bazídiokarpy na povrchu napadnutých alebo odumretých pletív. Infekcia však bazídiospórami na bazídiokarpoch vzniká iba veľmi zriedka, nakoľko bazídiospóry z povrchovej fruktifikácie bývajú väčšinou sterilné. Ochrana: V súčasnosti neexistuje žiadna chemická priama ochrana proti tomuto patogénovi a v súčasnosti spočíva v preventívnych opatreniach: 1. Odstránenie všetkého napadnutého dreva. 2. Ošetrenie väčších rán po reze biologickými alebo fungicídnymi prípravkami. Stolbur viniča Stolbur spôsobuje parazit fytoplazma, pôvodca predtým nazývaný: mykoplazmám podobné organizmy - MLO, pre ktoré bola vytvorená zvláštna trieda Mollicutes. Fytoplazmy sú menšie ako baktéria a nemajú pevnú bunečnú stenu, sú obklopené plazmatickou membránou. V cytoplazme sú ribozómy rovnakého typu ako u baktérií a jemné vlákna kruhovej DNA. Fytoplazmy sa reprodukujú priehradkovým delením, fragmentáciou vlákien a pučaním. Príznaky: Zvinovanie listov, listy sa intenzívne zafarbujú u modrých odrôd do červena až červeno-fialova, u bielych odrôd do žlta. Nie všetky listy sa zafarbujú úplne, ale sú výrazné ostro ohraničené časti zafarbené a zelené, oddelené od seba žilami, Dozrievanie letorastov nie je plynulé, vyskytujú sa na 23

26 nich čierne škvrny. Strapce vädnú, zostávajú kyslé, nevhodné pre výrobu kvalitného vína. Pri silnejšom napadnutí môže nekrotizovať výhonok, vrátane strapcov 1.13 Prípravky proti botrytíde a ostatným hnilobám na viniči Teldor 500 SC Postrekový fungicídny prípravok vo forme suspenzného koncentrátu na ochranu viniča a jahôd proti botrytíde. Teldor 500 SC obsahuje fenhexamid so skupiny hydroxianilidov. Fenhexamid je nová protektívne pôsobiaca účinná látka s vynikajúcim účinkom proti plesni sivej na viniči, jahodách, ostatných bobuľovinách, širokej škále zelenín a okrasných rastlín. V rastlinných pletivách, kam preniká len čiastočne, pôsobí fenhexamid lokálne systémovo. Väčšina aplikovanej účinnej látky je absorbovaná voskovou vrstvičkou kutikuli. Zostávajúca časť vytvára stabilný ochranný film na povrchu ošetrených rastlinných pletív. Výsledkom je dlhodobá účinnosť proti danému škodlivému činiteľovi. Vzhľadom na ojedinelý spôsob účinku nevykazuje fenhexamid žiadnu krížovú rezistenciu s ostatnými botryticídmi. Ošetrenými rastlinami je mimoriadne dobre znášaný. Vinohradnícka prax vysoko hodnotí skutočnosť, že prípravok Teldor 500 SC ako jeden z mála botryticidov nemá žiaden vplyv na kvasenie, chuť a vôňu muštu. VINIČ pleseň sivá. Ošetrujeme preventívne v období dokvitania, pri uzatváraní strapcov, najlepšie však v štádiu zamäkania bobúľ. Vinič určený na neskorý zber, pre výrobu prívlastkových vín môžeme ošetriť s ohľadom na krátku ochrannú lehotu i neskôr. Odporúčame použiť maximálne dve aplikácie v priebehu aplikácie. JAHODY pleseň sivá. Ošetrenie možno vykonávať preventívne v období pred kvitnutím, počas plného kvetu i na konci kvitnutia jahôd. Pri dodržaní krátkej ochrannej lehoty je možné ošetrovanie jahôd i medzi jednotlivými zbermi. Použitie prípravku Teldor 500 SC vylepšuje dokonalosť vzhľadu a skladovateľnosť ovocia. Plodina Škodlivý činiteľ Dávka na 10 litrov vody a 100m2 Čakacia lehota vinič Botrytída (pleseň sivá) viniča 10ml 7-14 dní jahody Botrytída (Sivá hniloba) jahôd 15ml 3 dni 1.14 Najzávažnejší škodcovia vo viniči, spôsoby ochrany Nepriama ochrana Výber lokality Organizácia porastu Výživa Agrotechnika Podporenie prirodzených nepriateľov Využívanie feromónových lapačov 24

27 Priama ochrana Usmernená biologická ochrana Cielená chemická ochrana Poznanie bionómie škodcu Poznanie charakteristík prípravku Prekročenie prahu hospodárskej škodlivosti Kvalita ošetrenia Prípravky na biologickú ochranu rastlín: Biobit XL Biologický insekticíd využívajúci aktivitu baktérií Bacillus thuringiensis var. kurstaki, ktorá má špecifickú účinnosť na larvy motýľov. Má veľmi nízku toxicitu pre vtáky, ryby, cicavce, užitočné organizmy a celkovo na životné prostredie. Účinná látka: Bacillus thuringiensis ssp. Kurstaki Formulácia: Biobit XL: SL (rozpustný koncentrát) Klasifikácia nebezpečnosti: nie je klasifikovaný ako nebezpečná látka Toxicita pre včely: pre včely relatívne neškodný Toxicita pre vodné zdroje: prípravok nie je klasifikovaný Pôsobenie: Bacillus thuringiensis je prirodzene sa vyskytujúca tyčinkovitá baktéria, ktorú môžeme nájsť v pôde, vode i na listoch rastlín. Prvé kmene boli popísané už začiatkom 20. storočia. Tieto baktérie po dozretí vytvoria aj spóry a aj bielkovinové kryštály tzv. endotoxíny, ktoré sú hlavnou účinnou látkou prípravku. Bacillus thurigiensis ssp. Kurstaki je kmeň, ktorý produkuje špecifické endotoxíny narušujúce tráviacu trubicu niektorých druhov hmyzu. Larvy požierajú listy rastlín ošetrených spórami a kryštálikmi baktérie. V tráviacej trubici dôjde pôsobením enzýmov k aktivácii toxínu z kryštálikov, ktoré porušia celistvosť membrán a ochrnutie čriev. To je približne po 2 hodinách po ošetrení a larvy prestávajú žrať. Pôsobením toxínu dôjde asi za 24 hodín k roztrhnutiu steny tráviacej trubice. Spory vstupujú do hemolymfy lariev, kde vyklíčia a spôsobujú infekciu hodín od vstupu baktérií do organizmu larvy hynú na otravu krvi. Citlivejšie druhy môžu uhynúť dokonca už po 48 hodinách od infekcie (napr. mlynárik ovocný). Bacillus thurigiensis ssp. Kurstaki je špecificky účinný na húsenice motýľov, takže nenapadá iný hmyz, ani stavovce a teda je najselektívnejším insekticídom. Z tohoto dôvodu je používaný na celom svete v systémoch biologickej ochrany. Odporučenie pre aplikáciu: Signalizácia náletu obaľovačov sa vykonáva pomocou feromónových lapačov. Biobit sa aplikuje 3-5 dní od začiatku silného náletu motýľov, čo zodpovedá odchytu 8-10 samcov obaľovača mramorovaného alebo pásového na jeden lapák za 24 hodín. 25

28 Množstvo postrekovej kvapaliny: vinič hroznorodý proti prvej generácií obaľovačov l/ha, proti druhej generácii obaľovačov a u ovocných drevín l/ha. Vyššiu dávku prípravku používajte vtedy, ak sa vyskytujú larvy vyšších instarov. Prípravok Biobit XL môžeme miešať s väčšinou fungicídov i listových hnojív okrem vysoko alkalických. ako je napríklad DAM. či Bordovská zmes. Typhlodromus pyri -dravý roztoč proti škodlivým roztočom a roztočcom v sadoch a vinohradoch. Pôsobenie: Typhlodromus pyri je dravý roztoč veľkosti asi 0,6 mm. Napadá škodlivé roztoče, ale i larvy strapiek a iný drobný hmyz. Má vysokú bioregulačnú schopnosť a vrodený model starostlivosti o korisť, takže pôsobí dlhodobo. Pokiaľ nie sú k dispozícii škodcovia, dokáže sa živiť peľom či dlhodobo hladovať. Jedna samička vysaje za deň asi 8 dospelých roztočov alebo až 320 hálkovcov. Dravé sú aj nymfy. T. pyri prezimuje a keď sa dostatočne namnoží, udržuje škodcov pod hladinou škodlivosti. Oblasť použitia: Vinič, jablone, hrušky, (broskyne) roztočec chmeľový, roztočec ovocný, hálkovec viničový, roztoč viničový. Spôsob aplikácie: plstené pásky alebo letorasty s roztočom sa pripevnia na kry viniča alebo na konáre stromov (aplikácia je jednorazová a účinnosť dlhodobá), počas prvých dvoch sezón dochádza k stabilizácii T. pyri. (až potom dochádza k plnému účinku dravého roztoča), všetky pásy na strome aplikujte tesne vedľa seba. Dávka: Vinohrady - 1 pásik alebo letorast na každý tretí ker staršie výsadby ( krov.ha -1 ) cca 1000 pásikov ha -1 novšie výsadby podľa počtu krov Ovocné sady pásikov ha -1 pri spone 3 x 5 m (666 stromov.ha -1 ) 2-3 pásiky (letorasty). ha -1 pri intenzívnej výsadbe 1-2 pásiky (letorasty) na každý druhý strom Pre spresnenie dávkovania sa kontaktujte so svojim dodávateľom. Kompatibilita: Je potrebné dbať na používanie postrekov netoxických voči T. pyri. Skladovanie: na plstených pásoch maximálne 14 dní, pri teplote do 5 C a v tme 26

29 POLYVERSUM Účinná látka, huba Pythium oligandrum pôsobí mykoparaziticky, t.j. vyhľadá fytopatogénnu hubu, obrastie ju mycéliom, alebo generatívnymi orgánmi, a enzymaticky rozloží na jednoduché zložky, ktoré potom využíva pre svoju výživu. Okrem fungicídnej účinnosti má aplikácia prípravku POLYVERSUM aj stimulačný efekt vplyvom pôsobenia huby Pythium oligandrum rastlina zvyšuje produkciu kyseliny indolyloctovej a zvyšuje obsah fosforu a cukrov v rastline. Porasty sú zdravšie a odolnejšie proti napadnutiu hubovými chorobami. Účinná látka Pythium oligandrum sa bežne vyskytuje v pôde, odkiaľ bola izolovaná. Prípravok POLYVERSUM je zaregistrovaný aj v ekologickom poľnohospodárstve. Výhodou použitia prípravku POLYVERSUM je nulová ochranná doba. Prípravok nezanecháva rezíduá. Preto je možné ho použiť aj tesne pred zberom, alebo počas postupného dozrievania a zberu. Túto výhodu využívajú najmä pestovatelia zeleniny a jahôd v ČR a v Poľsku a to najmä v plodinách spracovávaných pre tzv. "baby food" detskú výživu. Prípravok POLYVERSUM je potrebné aplikovať preventívne, t.j. ešte pred výskytom choroby. Po aplikácii musia spóry najprv vyklíčiť a až po rozrastení huby (vhodné podmienky sú teplo a vlhko) je táto schopná parazitovať na fytopatogénnych hubách. Pri správnej aplikácii je možné udržať porast vo výbornom zdravotnom stave. Prípravok POLYVERSUM je možné aplikovať s hnojivami, herbicídmi a insekticídmi. Nesmie byť aplikovaný s inými fungicídmi (ani s meďnatými prípravkami) lebo by došlo k zničeniu Pythium oligandrum. Ak je prípravok aplikovaný v čase, keď ešte doznieva účinnosť chemického fungicídu, zníži sa aktivita prípravku POLYVERSUM. Plodina Škodlivý činiteľ Povolené kombinácie a poznámky zemiaky Hubové choroby 1 g/kg suché morenie, doba aplikácie BBCH 00, počet sadby aplikácii 1 zemiaky uhorky uhorky vinič pšenica ozimná pšenica jarná jačmeň jarný repka Hubové choroby Hubové choroby Hubové choroby Hubové choroby Hubové choroby Hubové choroby Hubové choroby Hubové choroby 2 g/100m2 5 g/kg osiva 2 g/100m2 13 g/100m2 1 g/kg osiva 1 g/kg osiva 1 g/kg osiva 1 g/100m2 postrek, doba aplikácie 1. výška rastlín 5cm, doba aplikácie 2. výška rastlín 15cm suché morenie, doba aplikácie BBCH 00, počet aplikácii 1 postrek, doba aplikácie BBCH 12-55, počet aplikácii 4 postrek v čase mäknutia bobúľ, počet aplikácii 1 suché morenie, doba aplikácie BBCH 00, počet aplikácii 1 suché morenie, doba aplikácie BBCH 00, počet aplikácii 1 suché morenie, doba aplikácie BBCH 00, počet aplikácii 1 1. postrek BBCH 30-40, 2. postrek BBCH

30 slnečnica Hubové choroby 1g/100m2 1. postrek BBCH 11-19, 2. postrek BBCH ihličnany Hubové choroby 5 g/kg osiva ihličnany Hubové choroby 2,5 g/m2 semeno ihličnatých drevín, suché morenie, doba aplikácie BBCH 00, počet aplikácii 1 semenáčiky ihličnanov, zálievka, počet aplikácii 1.15 Háďatká, rožtočce, filoxéra viničová Fyloxéra viničová (Viteus vitifolii) Imága sú dlhé asi 8 mm, ich farba kolíše od žltej, žltozelenej, po svetlohnedú, hnedú až oranžovú. Tvar tela je obyčajne oválny. Na hlave majú malé červené oči a pár trojčlánkových tykadiel. Prvé dva články tykadiel sú krátke a hrubé, tretí článok je dlhší a koniec je šikmo useknutý. Vajíčka sú žlté, oválne a dĺžka je takmer dvojnásobkom ich šírky. Nymfy sú podobné imágam, ale sú menšie. Vývojový cyklus: Väčšinu imág fyloxéry viničovej tvoria bezkrídle samičky, ktoré kladú partenogenetické vajíčka. Hmyz je fixovaný svojim cuciakom, ale pohybuje bruškom a kladie žltých vajíčok umiestnených v malých strapcoch. Larvy sa z vajíčok liahnu, v závislosti od teploty, po 6, 8 až 12 dňoch. Larvy sa niekoľko dní pohybujú a potom si vyberú vhodné miesto na mladých koreňoch, do ktorých prenikajú cuciakom a už sa nehýbu. V lete sa objavuje druhá forma hmyzu. Sú to nymfy, z ktorých sa vyvinú okrídlené jedince. Ich telo je oveľa štíhlejšie a prvýkrát sa objavujú výrazné hrbolčeky. Po niekoľkých zvliekaniach sa objavujú pozostatky dvoch párov krídel a potom sa škodca plazí k povrchu pôdy a na vinič. Tu sa odohráva piate a posledné zvliekanie a objavuje sa okrídlená samička schopná partenogenetického rozmnožovania. Ochrana: V infikovaných oblastiach je najlepším preventívnym opatrením voči fyloxére viničovej využitie rezistentných alebo tolerantných koreňov viniča. Väčšina rastlín viniča v Európe a ostatných krajinách sveta sa pestuje na podpníkoch z Ameriky, pretože tieto sú rezistentné. K ďalším opatreniam, ktoré by sa mali uplatňovať patrí: čistenie sadbového materiálu, obmedzenie pohybu strojov z infikovaných oblastí. 28

31 Háďatká (Rhabditida) Háďatká sú rad hlístovcov. Sú to drobné hlístovce, veľké 0,2 5 mm. Sú parazity rastlín, alebo žijú na kvasiacich látkach, ako napr. háďatko octové (Anguillula aceti). Mnohé po vyschnutí substrátu upadajú do anabiózy a v tomto štádiu sú veľmi odolné (Anguina tritici). Keď sa masovo rozmnožia, stávajú sa vážnymi škodcami rastlín napr.: háďatko cibuľové (Ditylenchus allii), háďatko repné (Heterodera schachti), háďatko zemiakové (Heterodera rostochiensis), silne polyfágny druh je háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci), ktoré parazituje až v 250 druhoch rastlín. Háďatko pšeničné (Anguina tritici) je známe výnimočnou odolnosťou v štádiu anabiózy dokáže prežiť údajne až 30 rokov a potom opäť spôsobiť nákazu. Žijú voľne, alebo v pletivách ako nitkovité, bezfarebné až priesvitné živočíchy. Veľkosť mikroskopická až do 8 mm. Poškodzujú mladé korienky - tvorba nádorčekov. Prenášajú vírusové ochorenia. Spôsobujú škody najmä v škôlkach. Ochrana proti háďatkám Chemická finančne aj ekologický náročná (granuláty) Mechanická 5 ročné vynechanie pestovania viniča Odstránenie koreňov po likvidácií viníc Intenzívne otáčanie hornej časti pôdy Biologická Použitie nepriateľských rastlín (Hrachor, Hrach, Aksamietnica) 1.16 Obaľovače na viniči, ochrana proti obaľovačom Obaľovač mramorovaný ( Lobesia Botrana) Obaľovač mramorovaný prezimuje vo forme kukly v kokóne, v prasklinách kmeňa viniča. Imága sa objavujú koncom apríla a začiatkom mája. V polovici mája je možné nájsť vajíčka na kvetoch viniča. Vajíčka sa liahnu o 7-11 dní, v lete o 3-5 dní. Larvy prvej generácie sa živia na púčikoch a kvetoch. V júni sa larva kuklí a imága druhej generácie kladú vajíčka priamo na bobule. Vyliahnuté húsenice sa vžierajú do bobúľ a poškodzujú ich obsah. Toto je fáza, kedy obaľovač mramorovaný spôsobuje najvýraznejšie škody. 29

32 Okruh hostiteľských rastlín: Hlavnými hostiteľmi sú kôstkoviny (Prunus) a vinič hroznorodý (Vitis). Ďalšími hostiteľmi sú divorastúce rastliny, ako sú brečtan, ligurček (Ligustrum vulgaris), čierne ríbezle a ríbezle. Prípravky proti obaľovačom Calypso 480 SC Decis 50 EW Dimilin 48 SC Integro Karate Zeon Mospilan 20 SP Nurelle D 1.17 Prípravky na ochranu viniča proti živočíšnym škodcom DECIS 50 EW Postrekový insekticídny prípravok vo forme emulzie olej vo vode určený na reguláciu výskytu veľmi širokého spektra živočíšnych škodcov na mnohých plodinách a kultúrach. ÚČINNÁ LÁTKA: deltamethrín 50g/l POSOBENIE PRÍPRAVKU: Deltamethrín, účinná látka insekticídneho prípravku Decis EW 50, svetlostabilný syntetický pyrethroid. Pôsobí ako dotykový a požerový jed s významným repelentným účinkom proti širokému spektru škodcov. Nemá systémový účinok, preto je potrebné, aby boli postrekom rovnomerne ošetrené všetky časti rastlín. Veľmi dobre účinkuje aj pri nízkych teplotách. Neodporúčame aplikáciu pri teplotách nad 23 C. Nepôsobí na roztoče. Decis EW 50 je možné pri aplikácii kombinovať s fungicídmi, herbicídmi a listovými hnojivami. Odporúčanie pre aplikáciu vo viniči: Podľa signalizácie (viď jabloň) Ošetrujte pri začiatku liahnutia húseníc obaľovačov. Húsenice prvej generácie sa obyčajne liahnu v druhej polovici mája, húsenice druhej generácie v druhej polovici júla. Ak let motýľov trvá dlhšie ošetrenie proti 1. a 2. generácii zopakujte. Aplikujte v dávke 20-25ml na 100m2 vo forme klasického postreku pri použití litrov postrekovej kvapaliny. Decis EW 50 nie je možné používať v systémoch integrovanej ochrany ovocných drevín a viniča. V týchto systémoch je možné použiť Calypso 480 SC. 30

33 DIMILIN 48 SC Insekticídny prípravok na ochranu jabloní, sliviek, viniča, kapustovej zeleniny, šampiónov, listnatých drevín, smrekov a pagaštana konského proti húseniciam škodlivého hmyzu. Účinná látka: 480 g/l diflubenzuron Úprava: dispergovateľný koncentrát Spôsob účinku: kontaktný a požerový Pôsobenie prípravku: Prípravok Dimilin 48 SC usmrcuje larvy hmyzu ako požerový jed, a to tým, že narušuje tvorbu chitínu a proces zvliekania lariev. Larvy pri zvliekaní hynú. Prípravok nie je systémový. Nepreniká do rastlinných pletív. Nepôsobí na vošky, ani roztoče. Prípravok nepôsobí na parazity a predátorov hmyzu. Spôsob aplikácie: a) slivky: proti obaľovačovi slivkovému ošetrujte v období kladenia vajíčok, najneskôr do obdobia liahnutia, podľa signalizácie (na začiatku zvýšeného náletu motýľov do feromonových lapačov) b) kapustová zelenina: odporúčame ošetrovať porast v období liahnutia húsenic až do 3-5 dní po vyliahnutí. Pri použití neskôr nie je úplne zabránené škodám, ktoré húsenice spôsobia požerom pred ich odumretím. c) jablone: proti húseniciam prípravok aplikujte čo najskôr po vyliahnutí húseníc, alebo ihneď, ako náhle húsenice opustia zimné úkryty. Proti obaľovačovi jablčnému ošetrujte (ako na ovocných stromoch) v období kladenia vajíčok, najneskôr do obdobia liahnutia. Proti podkopáčikom (Leucoptera scitella, Lyonetia clerkella, Lithocolletis blancardella) sa ošetruje v období maximálneho výletu motýľov z prezimujúcich kukiel (v období kladenia vajíčok) d) vinič: podľa signalizácie INTEGRO Integro je vysoko selektívny insekticíd pre základnú ochranu ovocných drevín, viniča proti larvám motýľov, najmä obaľovačom, podkopáčikom, piadivkám a pod., kukurice proti vijačke kukuričnej a more bavlníkovej. Vyliahnuté larvy hynú na základe zasiahnutia postrekovou kvapalinou alebo požerom ošetrených rastlinných pletív. Larvy následne zastavujú požer po niekoľkých hodinách po aplikácii. Integro má unikátny spôsob účinnosti, ktorý zabezpečuje účinnosť aj na larvy motýľov a ich vajíčka, rezistentné voči bežným insekticídom na báze pyrethroidov, organofosfátov alebo inhibítorov tvorby chitínu. Pri požere alebo v kontakte s ošetrenou kultúrou preniká účinná látka Integra do krvnej plazmy lariev cieleného hmyzu, kde sa viaže na proteíny, ktoré sa podieľajú na zvliekacom procese larvy. Dochádza k zastaveniu tohto procesu a larva hynie. V prípade, že sú Integrom zasiahnuté nakladené vajíčka alebo vajíčka sú nakladené na ošetrenú plochu, nevyliahne sa z nich larva. Po aplikácii Integra by 31

34 minimálne 4 hodiny nemalo pršať viac ako 5mm zrážok. Akonáhle sa účinná látka naviaže na povrchový meristém a vosk, je odolná voči zmytiu dažďom. Intego je neškodné pre včely, čmeliaky, predátorov škodlivého hmyzu (lienky, dravé osičky, zlatoočky, dravého roztoča Typhlodromus pyri, pavúkov a pod.). INTEGRO APLIKÁCIA VO VINOHRADOCH Integro sa aplikuje proti 1. generácii obaľovačov v období liahnutia lariev z vajíčok z hlavnej znášky, ku ktorému dochádza v období dní po dosiahnutí maxima letovej krivky (podľa počtu zachytených motýľov vo feromónových lapačoch). Proti druhej generácii sa Integro aplikuje po 7-12 dňoch po dosiahnutí maxima letovej krivky. KARATE ZEON Postrekový, svetlostabilný, syntetický, pyrethtoidný insekticídny prípravok v progresívnej úprave mikroenkapsulát (CS), určený na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom. Prípravok Karate Zeon na báze účinnej látky lambda-cyhalothrin, patrí do skupiny syntetických svetlostabilných pyrethroidov. Hmyz usmrcuje ako dotykový a požerový jed. Pôsobí predovšetkým proti žravým škodcom (Lepidoptera, Coleoptera) ako kontaktný jed. Ďalej má veľmi dobrý účinok na cicavý hmyz (Homoptera). Je svetlostabilný, čo umožňuje jeho použitie aj proti postupne nastupujúcim škodcom. Dráždivé účinky vyvolávajú nepokoj u hmyzu a nútia aj skryte žijúce druhy ku kontaktu s účinnou látkou. Podstata účinku spočíva v tom, že po aplikácii prípravku Karate Zeon nastáva odparenie postrekovej tekutiny z povrchu ošetrenej rastliny a okamžite po zaschnutí väčšie mikrokapsulky pukajú a uvoľňujú účinnú látku. Menšie kapsulky zostávajú neporušené ale taktiež rýchlo uvoľňujú L-cyhalotrin na povrch ošetrenej rastliny. Postrek sa vyznačuje vysokou adhéziou k povrchu rastliny. Olejová zložka napomáha zväčšiť akčný rádius až o 40%. Prípravok Karate Zeon je povolený k ochrane viac ako 100 plodín proti viac ako 250 škodcom. ODPORUČENIE: Aplikácia celosvetovo najpredávanejšieho insekticídu Karate má tieto prednosti: dlhodobá insekticídna clona, bleskový insekticídny nástup, vysoká návratnosť, nízke dávkovanie, spoľahlivý účinok pri nízkych teplotách, nezávislosť na vývojových štádiách kultúrnych plodín. Vzhľadom na kontaktný účinok je potrebné použiť dávku vody na úrovni 3 až 4 litre na 100m Ostatní škodcovia viniča V našich vinohradoch prezimuje každý rok mnoho škodcov. Tí potom na jar poškodzujú očká viniča pred rašením. Ochrane viniča proti prezimujúcim škodcom sa venovala v minulosti výrazná pozornosť a musel byť proti ním bezpodmienečne vykonávaný suchý postrek. V súčasnosti stráca na popularite, hoci prezimujúci škodcovia nepoškodzujú vinohrad o nič menej. Práve naopak: rozsah ich poškodenia 32

35 vzrastá, a ďalej môže vzrastať. Napomáha tomu minimalizácia prác vo vinohrade, najmä nedostatočné ničenie burín a diskovanie pôdy. Inak to nebude ani tento rok. Ochrana viniča proti prezimujúcim škodcom by mala byť preto prácou, ktorú treba zodpovedne vykonať. Vychádzať by sme mali pri tom z kontroly výskytu prezimujúcich škodcov vo vinohrade a zo znalosti ich bionómie. Medzi najvýznamnejších prezimujúcich škodcov, ktorí vyžierajú očká vinohradu, patria: Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) je zástupca čeľade skarabeusovité. Je to veľký chrobák merajúci až 3 cm, lietajúci zvyčajne za súmraku, kedy môže svojimi náletmi človeka obťažovať. Vyskytuje sa v Európe a zasahuje tiež do mierneho pásma Ázie. V polovici 20. storočia bol kvôli používaní pesticídov takmer vyhubený, ale od 80. rokov, kedy sa obmedzilo používanie pesticídov, sa jeho stavy opäť zvyšujú. Pre chrústa obyčajného je charakteristické hnedé sfarbenie a zlaté chĺpky pod krovkami. Dospelé dosahujú veľkosť mm. Samec má na tykadlovej paličke 7 lístkov, zatiaľ čo samička ich má iba 6. Samička zahrabáva až 80 vajíčok v hĺbke cm do zeme. Z nich sa larvy začnú liahnúť za 4 6 týždňov. Larvy (pandravy) sú aktívne iba na jar a v lete. V zimných mesiacoch prezimujú cm pod povrchom. Žijú v zemi 4 až 5 rokov, kým nedorastú do veľkosti 4 5 cm. Na jeseň sa zakuklia a koncom apríla či v máji vylieza dospelý chrúst. Takmer okamžite sa spári a po dvoch týždňoch samička kladie vajíčka. Na vinohradoch najviac škodia pandravy v 1-2 ročných porastoch požieraním koreňov. Poškodené kry náhle vädnú. Siatica oziminová (Agrotis segetum) Jej húsenice spôsobujú škody skoro na jar pred rašením vinohradu. Pozorujeme široký ohryz očiek, resp. ich totálne vyžieranie. Húsenice škodia len v noci. Cez deň sa húsenice nachádzajú blízko povrchu pôdy, neďaleko miesta žeru. Škodca poškodzuje počas noci viac očiek za sebou. Jeho húsenice sú žravé, vyskytujú sa spontánne, a často aj kalamitne. Masové škody môže spôsobiť v škôlkach, neskoršie aj na samotných letorastoch viniča. Húsenice siatice sa po niekoľkodňovom žere zakukľujú v pôde. Od mája začína lietať motýľ siatice ozimnej a klásť vajíčka na buriny v blízkosti pôdy. Mladé húsenice po vyliahnutí z vajíčok sa cez deň držia na burine a žerú jej listy. Až neskoršie začnú skrytý život v pôde. Vzhľadom na to, že buriny sú pre mladé húsenice prvou potravou, je dôkladný boj proti burinám, a časté obrábanie pôdy veľmi účinnou prevenciou. Keď chceme účinne 33

36 proti larvám siatice zasiahnuť chemickým postrekom, je potrebné, aby sme ich výskyt včas zistili. Pokiaľ húsenice žijú v blízkosti povrchu, môžeme ich účinne ničiť organofosfátmi, napríklad Sumithionom v dávke 1 l ha-1. Chemická ochrana proti dospelým húseniciam je ťažká, lebo tieto sú proti postrekom odolné. Nosánik viničový (Byctiscus betulae) Tento škodca, na rozdiel od siatice oziminovej, poškodzuje viničové očká ako chrobák. Vyžiera ich. Chrobáky môžu mať rozličné sfarbenie: zelené, zlatozelené, modré, fialovomodré a meďovočervené s kovovým leskom. Škodca sa vyskytuje hojne. Najčastejšie ho spoznáme podľa cigár, ktoré vznikajú, keď samička nahryzáva stopky listov a tie sa pomaly skrúcajú. Do tejto cigary nakladie samička 4-6 vajíčok. Každá samička takto stočí až 30 listov. Larvy škodcu sa vyvíjajú v stočených listoch. Dorastená larva sa zakukľuje v pôde, kde prevažne prezimujú chrobáky. Bežná vinohradnícka prax pozná tohto škodcu ako vincúra. Z ochranných opatrení sa odporúča mechanický zber stočených listov. Ďalej je to ošetrenie proti prezimujúcim škodcom a organofosfáty. Hryzec vodný (Arvicola terrestris) Škodí najviac na jar, keď poškodzuje korene a sadence. OCHRANA: Na ohrozených miestach obaľujeme sadenice drôteným pletivom. Kladieme pasce, návnady Významné choroby zemiaka, koreňomoka, pleseň zemiaková Koreňomorka zemiaková ((Rhizoctonia solani) Nedokonavo sa vyvíjajúca huba žije vo väčšine pôd a je nezvyčajne polyfágna. Rhizoctonia solani je typická pôdna huba, ktorá sa môže prejavovať množstvom rôznych symptómov, ktoré niekedy vedú k zámene s inými chorobami. Okruh hostiteľských rastlín: Patogén je extrémne polyfágny druh, napáda stovky hostiteľov a zemiaky patria medzi najviac napádané. Rozšírenie a význam: 34

37 Táto pôdna huba je bežná vo všetkých štátoch Európy, ale obľubuje teplé pôdy a vyskytuje sa najmä v južnejších oblastiach. Jej význam môže byť značný, v niektorých prípadoch môže zničiť celé porasty zemiakov a straty môžu dosahovať až 70%. Zvyšné vyprodukované zemiaky sú malé, pokryté malými čiernymi škvrnami a nie sú predajné. Ochrana: Chemická ochrana pomocou moridiel je účinná proti skorej infekcii týmto patogénom. Počas suchej jari majú moridlá obmedzený účinok, pretože sa zabráni systémovému charakteru. V takejto situácii môže nastať skoré napadnutie. Ďalším dôležitým spôsobom ochrany je používanie certifikovanej sadby, pri ktorej je štátom zaručená nízka infekčnosť. Infekcia sa však môže napriek tomu zaniesť silne infikovanou pôdou. Rezistencia odrôd je rôzna a existujú odrody, ktoré sú už infikované ekonomicky únosným spôsobom. Popis odrôd je uvedený v registri povolených odrôd v každom štáte. Infekciu môže do určitej miery eliminovať zabránenie stresu, zavlažovanie a dobrá výživa rastlín. Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) Pleseň zemiaková (fytoftóra) je hospodársky najvýznamnejšou chorobou zemiakov. Ochorenie spôsobuje huba Phytophthora infestans, ktorá napáda nielen nadzemné časti rastlín, ale aj hľuzy. Za silného infekčného tlaku (časté a výdatné zrážky) môže v krátkom čase úplne zničiť vňať zemiakov a môže silno infikovať aj hľuzy, ktoré sa nedajú skladovať, pretože druhotne často podliehajú mokrej hnilobe. Výskyt fytoftóry závisí od množstva zrážok v priebehu vegetačného obdobia. MOŽNOSTI OCHRANY: Preventívne postreky zemiakov podľa signalizácie, ktorú vydáva Odbor ochrany rastlín Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) prostredníctvom televízie, rozhlasu a niektorých denníkov. Intervaly medzi jednotlivými postrekmi by nemali byť dlhšie ako 10 až 14 dní a za mimoriadne daždivého počasia ich skrátime až na týždeň. Infekčný cyklus: Huba vytvára dva sexuálne typy. Ak sa vytvárajú obidva typy, patogén môže prežívať aj na odumretých rastlinných zvyškoch za produkcie pohlavných spór- oospór. Ak sa vyskytuje v daných podmienkach iba jeden sexuálny typ, patogén sa rozmnožuje iba nepohlavne a prežíva zimné obdobie vo forme mycélia v napadnutých hľuzách. V južnejších krajinách môže patogén prezimovať aj na napadnutých rastlinách a spóry sa v nasledovnom roku môžu rozširovať do severnejších krajín. Pri pohlavnom rozmnožovaní vznikajú epidémie oveľa skôr a druhá sexuálna forma -A2 sa vytvára vo väčšine európskych štátov. Patogén nie je schopný vývoja bez prítomnosti voľnej vody. Pohlavné a nepohlavné spóry tvoria za špecifických podmienok tvoria menšie zoospóry, ktoré sú schopné aktívneho pohybu vo vode. Zoospóry sú najinfekčnejšie štruktúry patogéna. Sú schopné prenikať cez lenticely hľúz, cez prieduchy do listov, cez lenticely do stoniek, ale pri vhodných podmienkach dokážu aj priamo penetrovať cez povrch listov. Zoospóry spôsobujú aj infekciu hľúz, kam sú dažďom zmývané z napadnutých listov. Infekcia hľúz prerastaním mycélia stonkou nadol je vylúčená. 35

38 Po vzniku infekcie sa mycélium patogéna rozrastá prednostne intercelulárne - v medzibunkovom priestore hostiteľských pletív. Inkubačná doba - doba po vzniku infekcie po prejavenie sa prvých symptómov, je veľmi krátka. Pri pohlavnom rozmnožovaní patogéna vznikajú v poľných podmienkach rôzne sexuálne rekombinácie, ktoré vedú k vzniku špeciálnych fyziologických rás patogéna, ktoré v praxi prekonávajú rezistenciu niektorých odrôd, vznikajú virulentnejšie rasy alebo rasy rezistentné voči niektorým fungicídom. V rámci štátov EÚ je tvorba takýchto rás bežným javom. Ochrana Úloha rezistentných odrôd nie je uspokojivo doriešená, nakoľko nie sú k dispozícii úplne odolné odrody. Vertikálna rezistencia zabezpečuje spoľahlivú ochranu (napr. odrody Raja, White Lady) na niekoľko rokov, po čase však vzniknú nové rasy patogéna, ktoré túto rezistenciu prekonajú. Horizontálna rezistencia síce nezabezpečuje úplnú ochranu, ale napriek tomu že dochádza k infekciám porastov, infekcie nie sú epidémiou a redukcia úrody je nižšia. Horizontálna rezistencia má na rozdiel od vertikálnej aj dlhšiu trvácnosť v poľných podmienkach (napr. odroda Santé), ako vertikálna rezistencia. Takéto odrody však v poľných podmienkach pri šírení patogéna takisto vyžadujú chemické ošetrenia, ktoré sú však efektívnejšie ako na odrodách citlivých voči patogénovi. Proti plesni je registrovaný celý rad fungicídov. Kontaktné fungicídy sú užitočné, pokiaľ počasie ne je extrémne vlhké, nie celkom optimálne pre rozvoj patogéna. Ďalšou podmienkou pre kontaktné fungicídy je prevzdušnený porast, aplikácia ešte pred uzatvorením riadkov a ošetrenie celého povrchu listov je vzhľadom na nižší porast a aplikačnú techniku ešte možné. Pre ochranu a efektívnejšiu ochranu chemického zásahu sú dôležité adhezíva. Staršie prípravky tieto adhezíva, resp. zmáčadlá neobsahujú a sú rýchlo zmývané z povrchu listov už pri prvých dažďoch. Preto je do takýchto prípravkov užitočné adhezíva pridávať. Niektoré moderné prípravky a formulácie adhezíva už obsahujú (napr. Bravo). Pri vlhkom a daždivom počasí je použitie kontaktných prípravkov málo efektívne až neefektívne. Veľká listová plocha trsov zemiakov nemôže byť dokonale povrchovo ošetrená týmito prípravkami, veľká časť rastliny zostáva nechránená a porast býva na týchto miestach rýchlo infikovaný. V týchto podmienkach je preto potrebné používať systémové prípravky, prípadne prípravky kombinované, min. s jednou systémovou zložkou. Účinné systémové fungicídy dokážu zastaviť infekciu aj niekoľko dní po jej vzniku na rozdiel od kontaktných, ktoré po vzniku infekcie nemajú na patogéna nijaký dosah. Jedným z najdôležitejších bodov v ochrane rastlín je správne načasovanie a intervaly fungicídnych postrekov. Pri kontaktných prípravkoch je dôležité dokonalé ošetrenie povrchu rastlín, ktoré vzhľadom na pribúdajúcu listovú plochu treba obnoviť každých dní. Systémové fungicídy sú síce drahšie, preto musí byť ich aplikácia cielená. Pri systémových fungicídoch je dôležitá aplikácia tesne pred vznikom infekcie, prípadne niekoľko hodín po infekcii. Vznik infekcie priamo ovplyvňuje priebeh počasia, preto je aplikácia fungicídov viazaná na predpoveď počasia a na signalizáciu, ktorú v SR vykonáva ÚKSÚP. A predpoveď počasia naznačuje dlhšie daždivé obdobie, aplikácia fungicídov musí byť vykonaná čo najskôr. Systémové fungicídy 36

39 však nie sú ideálne, existuje pri nich ďaleko vyššia pravdepodobnosť vzniku rezistencie ako pri kontaktných fungicídoch. Preto sa neodporúča aplikovať viac ako 2x za vegetáciu fungicíd na báze tej istej účinnej látky. Alternáriová škvrnitosť (Alternaria solani) Hospodársky význam alternáriovej škvrnitosti (Alternaria porri f. sp. solani) zvýrazňuje tá skutočnosť, že postihuje nielen vňať, ale aj plody, do ktorých huba prerastá zvyčajne cez stopku. Na rozdiel od septoriózy sú pri alternarióze škvrny na listoch omnoho väčšie (5-15 mm). Škvrny na plodoch sú tmavohnedé až čierne a neustále sa zväčšujú. Za vlhka bývajú porastené hustým čiernym hubovým povlakom. Šírenie ochorenia podporujú časté zrážky, vysoká vzdušná vlhkosť a časté zavlažovanie rastlín postrekom. OCHRANA: Proti alternáriovej škvrnitosti listov a plodov začneme ošetrovať najneskôr po zistení prvých príznakov na listoch. Porasty ošetrujeme v 10 až 14-dňových intervaloch. Infinito Účinné látky fluopicolide 62,5 g/l, propamocarb - hydrochlorid 625 g/l Dvojzložkový fungicídny prípravok vo forme kvapalného dispergovateľného koncentrátu na ochranu proti plesni zemiakov. Pôsobenie prípravku Za vysokú biologickú účinnosť fungicídu Infinito zodpovedajú dve originálne účinné látky. Vďaka ich synergickému pôsobeniu sú patogénne huby atakované vo všetkých významných fázach ich 37

40 vývojového cyklu, čo zaručuje mimoriadnu spoľahlivosť účinku a minimalizuje riziko vzniku rezistencie. Fluopicolide je novinkou medzi fungicídnymi molekulami a prvým reprezentantom novej chemickej skupiny acylpicolidov. Pôsobí translaminárne a vykazuje preventívny, kuratívny i antisporulačný účinok. V ošetrených rastlinách je akropetálne redistribuovaný xylémom. Účinkuje vo viacerých vývojových fázach patogéna, a to už niekoľko minút po aplikácii. Pôsobí antisporulačne - zabraňuje uvoľňovaniu, mobilite a klíčeniu spór. Zároveň inhibuje rast mycélia vo vnútri rastlinných pletív. Do spektra účinnosti fluopicolide patrí široká škála hubových patogénov z triedy Oomycetes, najmä Phytophthora infestans, Pseudoperonospora humuli, Peronoplasmopara cubensis, Plasmopara viticola, Peronospora destructor a Pythium spp. Propamocarb - hydrochlorid je osvedčená plne systémová účinná látka vyznačujúca sa originálnym mechanizmom účinku. Inhibuje produkciu a klíčenie zoospór, zároveň zabraňuje rastu mycélia. Je prijímaná listami, stonkami a čiastočne i koreňmi. Akropetálne je rozvádzaná do celej rastliny. Infinito teda pôsobí systémovo i translaminárne. Vytvára tým optimálne podmienky pre komplexnú ochranu celých rastlín, vrátane nových prírastkov. Vyvážená kombinácia novej účinné látky fluopicolide s propamocarbom - HCL zabezpečuje výbornú účinnosť prípravku proti všetkým známym kmeňom plesne zemiakov vrátane kmeňov vykazujúcich rezistentciu voči starším účinným látkam. Odporúčania pre aplikáciu Maximálne zhodnotenie predností prípravku Infinito ponúkajú preventívne aplikácie realizované v súvislom bloku 2-3 po sebe idúcich ošetrení v období intenzívneho rastu vňate. Prípravok vykazuje aj účinné kuratívne pôsobenie (24-48 hodín po vzniku infekcie). Optimálne by však aplikácie mali byť vykonávané preventívne na základe signalizácie v intervale 7-10 dní ako súčasť postrekového programu proti plesni zemiakov. Pri absencii signalizácie sa s ošetrovaním začína spravidla pri uzatváraní riadkov. Odporúčaná aplikačná dávka 1,5 l/ha môže byť, v rámci registrovaného rozpätia (1,2-1,6 l/ha), prispôsobená intenzite infekčného tlaku a očakávanému odstupu medzi jednotlivými aplikáciami. Vďaka výraznému antisporulačnému pôsobeniu Infinito veľmi účinne zabraňuje prenosu infekcie na hľuzy, je preto vhodné aj na záverečné ošetrenia. V priebehu jednej sezóny je však možné vykonať maximálne 3 aplikácie týmto prípravkom. Ošetrenia Infinitom by zároveň nemali presiahnuť 50% z celkového počtu fungicídnych zásahov. Aplikáciou schválenými postrekovačmi za použitia l kvapaliny na ha je potrebné zabezpečiť dokonalé pokrytie rastlín. Dávku vody je nutné prispôsobiť vývojovej fáze porastu. Neodporúčame používať zbytočne veľké množstvá vody, aby nedochádzalo k zníženiu koncentrácie prípravku a k následnému stekaniu postrekovej kvapaliny z ošetrovaných rastlín. Prípravok nevykazuje odrodovú citlivosť a je ho možné bez obmedzení použiť pre akýkoľvek úžitkový typ zemiakov. Účinnosť prípravku Infinito nie je závislá na teplote. Pred použitím je vhodné prípravok riadne pretrepať. Odmerané množstvo prípravku sa vleje do nádrže postrekovača do polovice naplnenej vodou a za stáleho miešania sa doplní na potrebný objem. Optimálne je využitie 38

41 predmiešavacieho zariadenia. Pripravenú postrekovú kvapalinu je potrebné čo najskôr spotrebovať. Po aplikácii Infinita môžu byť vysievané akékoľvek následné či náhradné plodiny. Odstup zrážok po aplikácii Infinito je vysoko odolné voči zmyvu dažďom. Ak dôjde k jeho zaschnutiu na povrchu listov, následné zrážky jeho účinnosť už neznižujú. K zaschnutiu postrekovej kvapaliny dochádza spravidla do jednej hodiny po aplikácii. Concento Účinné látky fenamidone 75 g/l, propamocarb-hydrochlorid 375 g/l Fungicídny prípravok vo forme suspenzného koncentrátu, určeného pre účinnú ochranu zemiakov proti plesni zemiakovej a alternárii. Pôsobenie prípravku Consento je vyrábané v tekutej formulácii, ktorá umožňuje jeho jednoduchú aplikáciu. Novovyvinutá účinná látka fenamidone v kombinácii s propamocarbom (ú. l. známa napríklad z prípravku Casoar) tvorí efektívny a vysoko účinný prípravok. Synergické pôsobenie oboch látok zabezpečuje výbornú preventívnu a kuratívnu ochranu porastov zemiakov, spojenú s antisporulačným účinkom. Pôsobí translaminárne a systémovo. Pohyblivosť účinných látok vnútri rastlín zabezpečuje ochranu aj nových prírastkov a mladých listov. Antisporulačné pôsobenie účinne bráni v prechode plesne na stonky a hľuzy. Zaradenie Consenta do postrekového plánu zabezpečí naviac ochranu rastlín proti alternárii. Odporúčania pre aplikáciu Consento je možné využiť prakticky v celom priebehu aplikačného plánu. Výborne sa uplatňuje najmä v strede postrekového sledu. Consento v postrekovom slede sa optimálne doplňuje s ďalším novým fungicídom - Infinito, ktorého optimálne použitie je v postrekovom slede na začiatku a na konci. Zaradenie obidvoch prípravkov do jedného systému ochrany zabezpečuje vynikajúcu ochranu proti plesni s mimoriadnou úrovňou ochrany hľúz pričom zlepšuje kvalitu zberaných zemiakov. Aplikácia sa uskutočňuje pozemne schválenými postrekovačmi za použitia l vody na ha. Pri aplikácii je potrebné zabezpečiť dokonalé pokrytie rastlín aplikačnou kvapalinou Integrovaná ochrana rastlín Rast svetovej populácie a ekonomický rast sú faktory spôsobujúce zvyšovanie požiadaviek na potraviny, krmivá, vlákna a palivá. Konkurencia vo využívaní plodín bude zvyšovať ceny komodít a vyvolávať potrebu alternatívnych riešení. Zároveň faktor globálneho otepľovania spôsobuje oveľa viac 39

42 extrémov počasia ako v minulosti. Znižuje sa priemerná výmera ornej pôdy na obyvateľa, pričom sme svedkami záberu tej najkvalitnejšej pôdy. Podľa FAO (organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) medzi 20 až 40 % potenciálnej svetovej produkcie plodín tvoria každoročné straty spôsobené vplyvom burín, škodcov a chorôb rastlín. Tieto straty plodín by boli zdvojnásobené, ak by sa upustilo od používania pesticídov. Navyše by to viedlo k výraznému zvýšeniu cien potravín. Hlavným cieľom používania prípravkov na ochranu rastlín je, aby poľnohospodári mohli bezpečným spôsobom dopestovať dostatočnú zásobu potravín za prijateľné ceny. Bez prípravkov na ochranu rastlín nie je možné v súčasnosti zabezpečiť výživu ľudstva. Dôležité je v maximálnej miere dodržiavať pravidlá správnej aplikácie a tak eliminovať riziko pre užívateľa, spotrebiteľa a životné prostredie. Cestou k takémuto stavu je integrovaná ochrana rastlín. Pravidlá integrovanej ochrany legislatívne usmernemý v podobe Smernice EP a Rady 2009/128/ES, slovenského zákona č. 405/2011 a k nemu nadväzujúcej vyhlášky MPRV SR č. 487/2011 sú však veľmi všeobecné. Integrovaná ochrana nie je len o používaní prípravkov na ochranu rastlín, ale o celom súbore iných preventívnych opatrení proti škodlivým organizmom. Chemická ochrana je jej samozrejmou súčasťou a v kalamitných rokoch v podstate záchranným riešením. Preto ani nemožno pri tejto téme hovoriť čierno-bielo, ale v celom kontexte prirodzených súvislostí. Ak si pozorne prečítame existujúce predpisy, zistíme že takto koncipované pravidlá integrovaného pestovania vlastne každý poľnohospodár pozná a učil sa ich určite od svojich predkov alebo v školských zariadeniach. V súčasnosti ide skôr o to, či sme schopní zosúladiť tieto pravidlá s trhovými nástrojmi. Totiž základom všetkého sú peniaze a najmä zisk. Ak majú farmárovi s obmedzeniami ubudnúť príjmy, asi sa ťažko rozhodne pre ich uplatňovanie. Istým riešením je niektoré ľahko uplatniteľné a zároveň kontrolovateľné princípy zakotviť do schém podpory, čo sa aj v súčasnosti čiastočne deje. Ako to dopadne ukáže prax a potom aj následné nastavenie v nie ďalekých rokoch. Integrovaná ochrana uprednostňuje nechemické metódy. Treba zdôrazniť, že za posledných rokov sa značne obmedzili mechanické vstupy do pôdy, zúžil sa počet pestovaných plodín, pričom sa celkove podceňuje prevencia a uplatňuje sa najmä chemické riešenie zdravotného stavu plodín. Pritom medzi hlavné opatrenia integrovanej ochrany patria v značnej miere práve preventívne opatrenia, a to najmä: Rotácia plodín klasický osevný postup obilnina strukovina (okopanina) obilnina krmovina je v dnešnej dobe asi nereálny, ale treba sa mu čo najviac priblížiť. Čo je potrebné na farme urobiť: treba mať jasnú, stabilnú a udržateľnú koncepciu výroby analýzu obrábanej pôdy z hľadiska jej potenciálu a výmer pôdnych dielov čo najširší počet hlavných aj vedľajších plodín vrátane medziplodín 40

43 vytvoriť viacročný osevný postup zohľadňujúci úrodnosť pôdy, dostupnosť závlah, ale najmä optimálne striedanie plodín pôdne diely deliť na menšie parcely s cieľom stabilizovať výmery jednotlivých plodín počas viacerých rokov rozvojové plány prispôsobiť agrotechnickým možnostiam obrábanie pôdy správne ucelené agrotechnické opatrenia majú podstatný pozitívny vplyv na riešenie zaburinenia, hospodárenia s vlahou, ale aj na biologický život v pôde. Je to síce drahší, ale určite prírode bližší spôsob hospodárenia. Keď už sa pestovateľ nechce vzdať minimalizácie spracovania pôdy alebo dokonca bezorebných systémov, je vhodné aspoň v intervale niekoľkých rokov vykonať jeden celý hospodársky rok tradičným spôsobom obrábania pôdy používanie rezistentných alebo tolerantných odrôd a štandardného alebo certifikovaného osiva a množiteľského materiálu toto opatrenie je najlacnejším, prístupným a účinným opatrením proti škodlivým organizmom. Výber odrody musí okrem hospodárskych a trhových vlastností zohľadňovať aj maximálne možný zdravotný stav a odolnosť proti chorobám a škodcom. V opodstatnených prípadoch treba využiť rezistentné alebo tolerantné odrody, avšak s vylúčením geneticky modifikovaných odrôd. Pri použití farmárskeho osiva zohľadniť následné šírenie škodlivých organizmov a prípadne obmedziť jeho využite v ďalších rokoch vyvážené hnojenie + vápnenie treba aspoň čiastočne zmeniť myslenie v tom zmysle, že hnojíme pôdu, nie plodinu. Optimálny prísun živín zabezpečuje vyrovnaný a odolný porast. Nadbytok ktorejkoľvek živiny spôsobuje náchylnosť najmä na hubové choroby. Prehnojenie dusíkom je všeobecne nepriaznivé pre zdravý vývoj rastlín. Hnojenie organickými hnojivami musí byť základom zachovania priaznivých fyzikálno-chemických vlastností pôdy, čím sa podporí dobrá využiteľnosť všetkých dodávaných hnojív. Kyslosť pôdy je potrebné regulovať vápnením za účelom optimálneho sprístupnenia všetkých potrebných živín. Dodávanie živín regulovať na základe pôdnych rozborov a dosahovaných úrod. Hnojenie mikroživinami môže významne zvýšiť využiteľnosť ostatných živín a celkový produkčný potenciál zavlažovanie (prípadne odvodňovanie) vodný režim je základom dobrej úrody. Zavlažovanie intenzívnych plodín je potrebné kombinovať s intenzívnejším spracovaním pôdy najmä po zbere za účelom zachovania priaznivej štruktúry pôdy. Prípadné odvodňovanie je potrebné vykonávať veľmi citlivo, rozumnejšie je takúto pôdu zaradiť medzi neprodukčnú poľnohospodársku pôdu ochrana a podpora užitočných organizmov toto je najdôležitejšia a najúčinnejšia časť zmeny v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom. V každom prípade dostupnosti komerčného využitia užitočných organizmov je potrebné ich postupne uplatniť v praxi. Samozrejme ešte lacnejší spôsob je ich podpora a neničenie v agroekosystéme ponechaním malých prípravkami na ochranu rastlín neošetrených plôch. Príklady z praxe sa týkajú najmä trvalých kultúr, a to viniča, ovocných sadov, v menšej miere zeleniny, najmä v rýchliarňach. Výber prípravkov by mal 41

44 zahŕňať ako jeden z najdôležitejších faktorov vplyv na užitočné organizmy, a to aj v prípade, že užitočné organizmy aktívne nevyužívame. V integrovanej ochrane je nevyhnutné využívať monitoring škodlivých organizmov. Pre budúcnosť by to mala byť samozrejmosť každého pestovateľa. Bez využitia dostupných metód a prístrojov na pozorovanie v teréne vrátane sledovania druhovej skladby burín nie je možná cielená ochrana chemickými prípravkami! Na monitoring nadväzuje rozhodnutie farmára, či uplatní opatrenia na ochranu rastlín a kedy ho uplatní spolu so správnym výberom prípravku v súlade so skutočným ohrozením porastu. Treba pri tom zohľadniť prahové hodnoty hospodárskej škodlivosti a konkrétne klimatické podmienky. Namiesto chemických metód treba uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy. Chemická ochrana je väčšinou ekonomicky vhodnejšie opatrenie, avšak pri ochrane proti škodlivým organizmom treba zohľadniť aj iné faktory okrem finančných. Nakoľko využitie biologických prípravkov vyžaduje presné informácie, je potrebné v takýchto prípadoch viac využívať poradenstvo. Taktiež treba vyberať prípravky čo najviac špecifické prípravky pre cieľový druh s minimom vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie okrem povinných obmedzení uvedených na etikete treba zohľadniť aj potenciálne ohrozenie aplikátorov prípravkov, užitočné organizmy a najmä vplyv na podzemnú a povrchovú vodu, napr. obmedziť širokospekrálne insekticídy a nahradiť ich druhovo alebo skupinovo špecifickými prípravkami. Pre minimalizáciu rizík na ľudské zdravie (rezíduá v produkcii) sa odporúča využiť informácie o degradácii prípravkov, ktoré možno nájsť v karte bezpečnostných údajov. Používanie prípravkov musí byť na potrebnej úrovni, napr. znížením dávok, znížením frekvencie aplikácie alebo čiastočnou aplikáciou. Z toho vyplýva pre prax: v opodstatnených prípadoch nižšieho infekčného tlaku choroby alebo nižšej početnosti škodcov využiť spodnú hranicu dávkovania prípravku, v súvislosti s pravidelným pozorovaním v teréne vykonať pre škodcov nalietavajúcich z okolitých porastov skorý zásah okrajových častí porastu, v prípade slabého alebo takmer žiadneho infekčného tlaku chorôb primerane predĺžiť interval medzi jednotlivými ošetreniami, zabrániť úletom prípravkov a využívať protiúletové techniky postreku vrátane dodržiavania ochranných pásov pozdĺž vodných zdrojov, využívať mechanizáciu presného (precízneho) poľnohospodárstva, po zhodnotení výhod a rizík maximalizovať využitie zmáčadiel. Ak je známe riziko rezistencie a ak si množstvo škodlivých organizmov vyžaduje opakovanú aplikáciu prípravkov, mali by sa využiť dostupné protirezistentné stratégie, aby sa zachovala účinnosť, to znamená, že všetky obmedzenia použitia uvedené na etikete z dôvodu vzniku rezistencie sa musia povinne dodržiavať. Krížová rezistencia v prípade účinných látok z rovnakej chemickej skupiny sa 42

45 musí riešiť použitím prípravku s iným mechanizmom účinku alebo aspoň prípravkom s účinnou látkou z inej chemickej skupiny. Známe a potvrdené rezistencie v populáciách škodlivých organizmov na Slovensku treba rešpektovať. Farmár by mal na základe viacročných záznamov o používaní prípravkov a o monitorovaní škodlivých organizmov vedieť porovnať účinnosť rôznych systémov ochrany. Povinné záznamy vyplývajúce z legislatívy by mali byť rozšírené o sledovanie škodlivých organizmov pred a po ošetrení, použité prahové hodnoty, využitú metódu prognózy a signalizácie, výšku úrod a odhadované straty na množstve a kvalite úrody. Výsledkom takýchto záznamov musí byť vyvarovanie sa chýb z nesprávne vykonaných zásahov v predošlom období a výber tých najvhodnejších riešení v budúcnosti. Veľmi problematickým sa v súčasnosti javí nevyrovnanosť zaťaženia DJ/ha pôdy a s tým súvisiaci nákup alebo predaj krmív a organických hnojív. Pre farmára je najlepšie, ak dokáže vytvoriť vnútorný uzavretý systém výroby a spotreby krmív a výroby organických hnojív, ich skladovania a použitia. Možno pre niekoho nasledovné 3 princípy nie sú podstatné, ale ich uplatnením sa značne chráni životné prostredie, najmä vody: nárazníkové zóny dodržiavať s primeranou rezervou, zachovanie časovo čo najdlhšieho pôdneho pokryvu počas celého roka. Farmár má totiž v systéme integrovanej ochrany kľúčovú úlohu, jeho pohľad, motivácia a odborná spôsobilosť sú úzko späté s jeho vnútorným presvedčením. Výsledkom všetkých týchto snáh by mal byť ale zákazník konzument. Pre neho je kvalita vo vnútri, nie na povrchu produkcie. Výsledný efekt by sa mal prejaviť v podobe potravín s nižším množstvom rezíduí prípravkov na ochranu rastlín Rezistencia voči chorobám na jednotlivých odrodách jabloní V súčasnom sortimente odrôd jabloní, ktoré sú v ponuke ovocných škôlok, záhradkárskych obchodov a pod. sa často stretávame s označením rezistentná odroda. V praxi by to malo znamenať rezistenciu proti najvýznamnejším chorobám, čo je v prípade jabloní chrastavitosť jabloňová (Venturia inaequalis) a múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha). V poslednej dobe pribúda k týmto dvom významných chorobám aj bakteriálny agens Erwinia amlyovora, ktorá spôsobuje spálu ružokvetých. Pre drobného záhradkára je to ešte možno relatívna neznáma. Pre zníženie rizika šírenia tejto choroby je potrebné vedieť, že existujú odrody, ktoré sú viac-menej rezistentné, alebo tolerantné proti tejto chorobe. Cieľom tohto článku je odporučiť niekoľko odrôd, ktoré by mohli chuťovo, ale najmä zdravotne uspokojiť pestovateľa tým, že proti týmto trom chorobám sú relatívne odolné. Žiaľ, nikdy nemožno so stopercentnou istotou tvrdiť, že odroda je rezistentná proti danej chorobe, aj keď je to deklarované v pomologickom popise. Oblasť Slovenskej republiky je veľmi rôznorodá, čo sa týka pôdnych podmienok, klimatických podmienok (teploty, zrážky, mráz, vlhkosť vzduchu, prúdenie vzduchu, slnečný svit, dĺžka vegetačného obdobia a pod.) a preto platí, že ak odroda vykazuje relatívnu rezistentnosť v jednej oblasti, nemusí tak platiť o pár stoviek, alebo desiatok kilometrov 43

46 ďalej. Tento fakt je spôsobený tým, že Slovensko je topograficky veľmi premenlivé na malom území a so zmenou topografie terénu sa menia aj klimatické podmienky. Ukazuje sa veľmi logické, že pre naše územie sú najvhodnejšie odrody, ktoré sú domáce, teda boli vyšľachtené u nás, prípadne v Českej republike. Je preto na pestovateľovi, aby on sám našiel z množstva (rezistentných) odrôd tú svoju, ktorá vyhovie jeho potrebám v jeho záhrade. Nesmieme zabudnúť ani na fakt, že všetky (aj spomínané) choroby sú živými organizmami, ktoré sú v procese vývoja a veľmi citlivo a promptne reagujú na vonkajšie zmeny. Sú schopné sa veľmi rýchlo adaptovať na nové podmienky a účinne pôsobiť ďalej. Pritom je jedno či sa jedná o huby (chrastavitosť, múčnatka), alebo baktérie (spála). Prax ukázala, že pri odrodách, ktoré sú rezistentné, sa veľmi často vyskytuje iný problém, ktoré je rovnako vážny, lebo v konečnom dôsledku znehodnocuje celú úrodu. Je ňou horká škvrnitosť, resp. veľmi zlá skladovateľnosť niektorých rezistentov. Vhodným riešením sa zdá byť suplementárna foliárna výživa v priebehu vegetácie so zvýšeným prísunom vápnika, ktorý zabezpečí pevnejšiu šupku a tým pádom aj zníži riziko pre vstup patogénov cez ňu. Samozrejmosťou by mali byť pôdne rozbory každé tri roky a listové rozbory, ak je to možné, každý rok. Na základe deficitov v pôde, resp. listoch, určujeme aplikovanú dávku. Možno to zaznie trocha filozoficky, ale všetko so všetkým súvisí, hlavne v prírode, nehľaďme na veci čierno-bielo, ale snažme sa vidieť veci v kontexte a dívajme sa na naše stromčeky ako na živé tvory. Odporúčané odrody Z množstva odrôd, ktoré by sme odporučili našim záhradkárom určite väčšine nepovieme nič nové. Nedozviete sa tu o prevratne super rezistentnej odrode. Spomenieme odrody, ktoré sa v podmienkach Slovenskej republiky javia zatiaľ ako veľmi vhodné, či už z hľadiska rezistencie, alebo chuťových vlastností. Je zbytočné spomínať odrody, ktoré sú rezistentné v Číne, USA, Austrálií, alebo Nemecku. Na Slovensku sa môžu javiť ako úplne náchylné napr. na múčnatku. Ďalším faktom, pre ktoré nespomenieme ani rezistentné odrody napr. z Poľska, alebo Maďarska je fakt, že v našich škôlkach ich oficiálne nenájdete a ich dovoz cez hranice je rizikový práve kvôli spále ružokvetých. Takže ostaneme pri odrodách československej proveniencie, resp. takých zahraničných odrodách, ktoré dostať v slovenských ovocných škôkach. Zo všetkých odrôd by sme vyzdvihli dve české odrody a to odrody TOPAZ a RUBINOLA, ktoré sú veľmi dobre zdravotne, ale aj chuťovo, ako aj dĺžkou skladovateľnosti a teda aj absenciou skladových chorôb. Taktiež sú veľmi atraktívne svojou farbou a sú uznávané a zastúpené aj v komerčných veľkosadoch v západnej Európe (najmä Topaz). Topaz Novšia česká odroda, v posledných rokoch silne sa rozširujúca. Patrí medzi neskoré odrody, dozrieva v prvej dekáde októbra, 44

47 skladovateľnosť má do apríla až mája. Úrodnosť je stredná, plody sú atraktívnej veľkosti a tvaru, červenej farby, kyslastej príjemnej chuti. Odroda je plne rezistentná voči chrastavitosti jabloní, vykazuje tiež vysokú odolnosť voči múčnatke jabloní. Melodie červené stredne veľké až veľké plody, veľkej a pravidelnej rodivosti, rezistentná voči chorobám, dužina je krémová, stredne pevná, šťavnatá, stredne až viac kyslá, dozrieva v prvej polovici septembra, pri dobrej skladovateľnosti vydrží až do marca, je vhodná do stredných a vyšších oblasť. Luna Perspektívna tržná odroda typu Golden Delicious. Strom vzrastom pripomína odrodu Golden Delicious, je dobrým opeľovačom. Do rodivosti vstupuje skoro, plodí bohato a pravidelne. Plody majú na rozdiel od odrody Golden Delicious menší pomer výšky a šírky, sú guľaté, bez hrdzavitosti. Základná farba je niekedy prekrytá slabým oranžovým líčkom. Dužina je úevná, veľmi šťavnatá, rozplývavá, výrazne aromatická, veľmi dobrej až výbornej chuti. Skladuje sa do apríla, po celú dobu si udržuje dobrú chuť dužiny a pevnosť, nemá sklon k vädnutiu. Odroda je rezistentná voči chrastavitosti a málo náchylná na múčnatku. Nároky na polohu, pôdu a spôsob pestovania má podobné ako u odrody Golden Delicious, ale bez potreby chemickej ochrany proti chrastavitosti. Vhodná je najmä do teplejších a stredných polôh. Angold Žlté s výrazným červeným líčkom, veľké, guľovitokuželovité plody, veľká úrodnosť, odolná proti chrastavitosti, dužina je veľmi krehká, šťavnatá, sladkokyslá, dozrieva v polovici septembra, skladovateľnosť do konca februára. Fuji Neskorá zimná odroda Zberá sa v prvej dekáde októbra. Dozrieva v januári a vydrží do mája.strom je stredného až silnejšieho vzrastu, koruna je rozložitá. Patrí do skupiny neskoro kvitnúcich odrôd. Dobre sa opeľuje odrodou Granny Smith. Rodivosť je priemerná, pravidelná, neskôr vysoká. Je stredne náchylná na chrastavitosť, múčnatke je dostatočne odolná. Hodí sa do všetkých teplých a stredne vysokých jabloniarskych oblastí. V stredných oblastiach dosahuje lepšie vyfarbenie plodov. Rez stromov je potrebné minimalizovať. Plody sú veľké, guľovité, so slabým rebrovaním, pevné a odolné proti otlačeniu. Stopka je dlhá a stredne hrubá. Zelenožltá šupka je suchá a na povrchu hladká, v čase zrelosti prekrytá na dvoch tretinách bledočerveným pásikovaným líčkom. Dužina je nažltkastej farby, pevná, šťavnatá, 45

48 sladká. Odroda je stredne úrodná, rodí skoro a pravidelne. Pinova Má guľovito kužeľovité plody. Základná farba je žltá, ktorú prekrývajú široké červené pásy. Dôležitou vlastnosťou je jej aromatickosť. Oberá sa v poslednej dekáte septembra a prvej dekáde októbra. Pinova je veľmi chutná a úspešná odroda jabĺk z Drážďan z roku Jedná sa o výsledok úspešného programu kríženia jabloní Golden Delicious, Cox 's Orange Pippin a Duchess of Oldenburg. Od každej z nich získala tie najlepšie vlastnosti, takže výsledná pinova je odolná chrastavitosti, je lepšie skladovateľná ako Golden Delicious a ponúka atraktívne sfarbenie spolu s vyváženou chuťou. Pinova je neskoré jablko strednej veľkosti dozrievajúce v októbri, ktoré možno konzumovať čerstvo odtrhnuté, ale najlepšie chutí až po aspoň 2-3 týždňoch uležanie. Chuť je vynikajúca, sladká s vyváženým pomerom kyselinkovej ostrosti, dužina je svetlá, šťavnatá a chrumkavá. Farba šupky je žltá s premenlivým červeným a tmavo oranžovým žíhaním. Jablká pinova možno skladovať v pivnici až do apríla a v skladoch s riadenou atmosférou vydrží až do júna. Jablone sa strihajú v zime, kedy sa odstraňujú vertikálne konáre a zakracujú postranné. Plodí prevažne na vodorovne vedenom dreve. Je cudzoopelivá, takže je nutná ďalšia odroda, ktorá opeľuje jej kvety. Dobrými opeľovače sú: Elstar, Golden Delicious, Gloster 69, Idared, James Grieve, Melrose, Sampion a ďalšie. Rastie skôr pomaly a tvoria širšie korunu. Plodí každoročne a bohato. V lete preberajte plody. Mrazuvzdorná do cca -27 C. Ametyst Letná odroda jablone atraktívneho vzhľadu z českého šľachtenia. Výhony dobre obrastajú plodonosným drevom, strom vytvára riedke vzdušné koruny nenáročné na rez. Do plodnosti vstupuje veľmi skoro, rodí stredne a pravidelne. Pred zberom neopadáva, v dobrom stave vydrží asi mesiac. Plody jabĺk sú stredne veľké a aj bez prebierky plodov vyrovnané, purpurovo červenej farby. Dužina je krehká, veľmi šťavnatá, rozplývavá, príjemne aromatická. Odroda Ametyst je rezistentná na chrastavitosť a málo náchylná na múčnatku. Florina zelenožlté plody z 2/3 pokryté fialovo až karmínovočerveným líčkom, stredne veľké plody, vysoká úrodnosť, spoľahlivo rezistentná proti chrastavitosti, dužina je krémovožltá, pevná, stredne zrnitá, 46

49 šťavnatá, sladká, zberá sa začiatkom októbra, skladovateľnosť do konca marca, vyžaduje chránené teplejšie oblasti, inak plody drobnejú Choroby a škodcovia listovej zeleniny Šalát hlávkový, šalát ľadový, čakanka, endívia, kapusta pekinská, kapusta čínska, špenát, mangold Hubové ochorenia Zahnívanie šalátu spôsobuje viacero patogénov. Prejavuje sa mäknutím, neskôr zahnívaním koreňového krčka a žltnutím a následne vädnutím vonkajších listov. Pri vlhkom počasí hnijú a pri suchom usychajú. Huby Sclerotina sclerotiorum a S. minor spôsobujú tvorbu bieleho vatovitého mycélia. Pri napadnutí hubou Botrytis cinerea sa tvorí typické sivé sporulujúce mycélium. V podmienkach s vyššou vzdušnou vlhkosťou sa na šaláte vyskytuje pleseň šalátová (Bremia lactucae). Prejavuje sa tvorbou svetlozelených až žltozelených škvŕn rôznej veľkosti, ktoré neskôr nekrotizujú, zasychajú a napadnuté listy opadávajú. Preventívna ochrana spočíva v pestovaní odolných odrôd, v dezinfekcii substrátu pri rýchlenom šaláte, dôslednej likvidácii pozberových zvyškov, hlbokej orbe a v morení osiva. Najzávažnejším ochorením špenátu je pleseň špenátová (Perenospora spinaciae). Prejavuje sa tvorbou žltých rozptýlených škvŕn na vrchnej strane listov a sivofialovým povlakom zo spodnej strany. Aj slabo napadnuté rastliny sú horkasté a nekonzumovateľné. Hlavným zdrojom infekcie sú pozberové zbytky a infikované osivo. Preventívna ochrana spočíva v dodržiavaní osevných postupov, neprehnojovaní dusíkom, redšie výsevy a v morení osiva. V menšom rozsahu listy špenátu napáda antraknóza špenátu (Cladosporium variabile f.sp. spinaciae), ktorá spôsobuje drobné, lemované, mierne prepadnuté škvrny. Hlavným zdrojom šírenia je infikované osivo. Škvrnitosť listov tzv. cerkospóru repy u mangoldu spôsobuje Cercospora beticola. Prejavuje sa tvorbou asi 2 až 3 mm veľkých škvŕn so svetlým stredom a výrazným tmavším (červenohnedým až fialovým ) lemom. Pri silnom napadnutí dochádza až k usychaniu najstarších listov. Porast mangoldu môže byť napadnutý aj múčnatkou repy (Erysiphe betae), ktorá v druhej polovici vegetácie spôsobuje múčnaté povlaky na vrchnej strane listov. Pomerne častým ochorením u čakanky je múčnatka čakanky, ktorej pôvodcom je huba Erysiphe cichoracearum. Prejavuje sa bielym múčnatým povlakom na všetkých nadzemných častiach predovšetkým v druhej polovici vegetácie. Napadnuté listy postupne žltnú, hnednú a zasychajú. Koreňový systém kapusty pekinskej a čínskej podobne ako aj ostatných druhov zeleniny z čeľade Brassicaceae môže byť napadnutý nádorovitosťou kapustovitých. Pôvodcom ochorenia je Plasmodiophora brassicae Wor., ktorá spôsobuje tvorbu nádorov na koreňoch rastlín, čo sa prejavuje spomalením rastu, žltnutím listov a dočasným, neskôr trvalým vädnutím rastlín. Ochrana spočíva v zvyšovaním ph pôdy na 6,5 až 7, dodržiavanie osevných postupov. Na infikovaných pôdach pestovať plodiny len z predpestovaných priesad. 47

50 Ďalšímzávažným ochorením pekinskej a čínskej kapusty je alternáriová škvrnitosť (Alternariabrassicae Berk.). Na listových čepeliach sa vytvárajú koncentrické sivohnedé až hnedofialové škvrny s priemerom často väčším ako 1 cm, ktoré sa postupne zväčšujú a splývajú. Primárnym zdrojom infekcie je osivo, menej napadnuté rastlinné zbytky v pôde a porasty ozimnej repky. Počas vegetácie sa ochorenie šíri pomocou konídií, ktoré sú roznášané vetrom hlavne pri vysokej vzdušnej vlhkosti a teplote okolo 25 C. Fómovú hnilobu u pekinskej kapusty spôsobuje huba Leptosphaeria maculans (anamorfa Phoma lingam), ktorá je jedným z pôvodcov padania klíčiacich rastlín, prejavujúca sa sivohnedými škvrnami na klíčnych listoch, stonkách, koreňových krčkoch a na koreňoch. Pri silnejšom napadnutí rastliny odumierajú. Na starších listoch sa tvoria vpadnuté škvrny s tmavým okrajom, na povrchu s veľmi drobnými čiernymi plodničkami (pyknidami). Najzávažnejším hubovým ochorením zeleru stopkového a listového je septorióza zeleru, spôsobuje ju huba Septoria apiicola. Prejavuje sa prevažne za daždivého počasia tvorbou drobných (1 až 3 mm) svetlohnedých škvŕn so žltým okrajom. V posledných rokoch väčšie škody na porastoch petržlenu spôsobuje septóriová škvrnitosť listov petržlenu. Pôvodcom je huba Septoria petroselini, ktorá na listoch a stopkách petržlenu spôsobuje sivohnedé ohraničené škvrny. Šíri sa za chladnejšieho a vlhkejšieho počasia. Naopak v období suchého a teplého leta porasty petržlenu môžu byť napadnuté múčnatkou, ktorej pôvodcom je huba Erysiphe heracle. Napadnuté vrchné strany listových čepelí sú pokryté bielym múčnatým povlakom, Sú krehké a strácajú turgor Škodcovia listovej zeleniny Takmer všetky druhy listovej zeleniny sú poškodzované rôznymi druhmi vošiek (Aphidoidae). Priamo škodia cicaním rastlinných štiav a tým znehodnotením konzumnej časti a následne aj tvorbou medovice a tvorbou černí. Nepriamo škodia prenášaním vírusových ochorení. Na šaláte sa vyskytuje predovšetkým voška meruzalková, rašetliaková a broskyňová. Porasty špenátu sú poškodované voškou makovou, ktorá spôsobuje výrazné deformácie listov. Na listovej zelenine škodia cicaním povrchových pletív aj strapky (Thrips tabaci, Trips angusticeps), čo sa prejavuje najskôr striebornými lesklými škvrnami a neskôr žltnutím, zasychaním a hnednutím týchto miest. Koreňový systém v mieste koreňového krčku mladých rastlín šalátu býva poškodzovaný drôtovcami (larvy kováčikov Agriotes spp.) Ochrana spočíva v intenzívnom obrábaní pozemkov s výskytom drôtovcov. Na listoch šalátu dosť často robia veľmi nápadné požerky vo forme skeletovania slizovce (Arion spp.) a slizniačiky (Deroceras spp.) Jeden z najvýznamnejších škodcov kapusty pekinskej je kvetárka kapustová (Delia radicum, syn. Phorbia brassicae), ktorej larvy vyžierajú chodbičky v hlávke. Vzchádzajúce rastliny kapusty pekinskej a čínskej napádajú skočky (Phyllotreta spp.), drobné asi 2 mm veľké čierne chrobáky, ktoré 48

51 škodia požerom, dierkovaním listov. Efektívnou ochranou proti obidvom škodcom je skoré zakrytie porastu netkanou textíliou. Listy mangoldu a špenátu môžu byť napadnuté larvami kvetárky repovej (Pegomyia hyoscyami, syn. betae), ktoré spôsobujú plošné míny. Napadnuté listy postupne hnednú a trhajú sa. 49

52 II. SADOVNÍCKA TVORBA Ing. Kvetoslava VASSOVÁ 1. Sadovníctvo a jeho význam pre spoločnosť 1.1 Sadovnícka tvorba ako jeden z nástrojov trvalo udržateľného rozvoja Jedným z hlavných poslaní súčasnej spoločnosti je starostlivosť o životné prostredie človeka tak, aby dochádzalo k degradácii v čo najmenšej miere. Všetky civilizačné procesy sprevádza rozvoj technickej zložky prostredia a priame znečisťovanie prostredia sídel. Ekologické problémy sídel vyplývajú z ich socio-ekonomickej aktivity, urbanistickej štruktúry a geografickej polohy. K aktuálnym ekologickým problémom zaraďujeme: A. Znečistenie ovzdušia - z priemyselnej činnosti a malých prevádzok; - z poľnohospodárskej výroby; - z energetických zdrojov a kúrenísk; - nadmerný hluk a prašnosť (exhaláty). B. Znečisťovanie vody - priesaky a splašky (nedokonalá alebo úplne absentujúca kanalizácia); - splašky domového (bytového) charakteru; - splašky a priesaky z chemizácie poľnohospodárskej a priemyselnej výroby; - zimné solenie vozoviek a komunikácií. C. Znečisťovanie pôdy - reziduá z hnojív, pesticídov, závlahovej vody, dopadajúce prvky znečisteného ovzdušia a reziduá. D. Produkcia odpadu To všetko má negatívny vplyv na fyzický a psychický rozvoj ľudského organizmu. Východiskom z tejto situácie je okrem iného vrátiť človeku, a to aspoň v náznakoch, prostredie, v ktorom sa vyvíjal, teda prírodné prostredie. K tomuto smeruje celá sústava opatrení zahrňujúcich v rámci plánovania celé územie. V sídelných útvaroch predstavuje prírodnú zložku prostredia správne založená a udržiavaná funkčná zeleň. V špecifickom význame týmto slovom označujeme vegetačné úpravy 50

53 vybavené pre odpočinok, rekreáciu a kultúrne vyžitie občanov. Sú to najmä záhrady a parky i drobnejšie úpravy zelene sadovnícke úpravy. Slovenská republika má rozlohu cca 5 mil. ha 100 % - lesy tvoria 2 mil. ha 40,8 % - poľnohospodárska pôda tvorí 2,5 mil. ha 49,7 % - zastavané plochy tvoria 223 tis. ha 4,6 % - vodné plochy tvoria 92 tis. ha 1,9 % - ostatné plochy tvoria 146 tis. ha 3,0 % (verejná zeleň tvorí cca ha) Význam zelene správne organizované plochy zelene v sústave obytného, pracovného a rekreačného prostredia pôsobia priamo i nepriamo celým súborom priaznivých vplyvov. A. Mikroklimatický význam vegetácia priamo ovplyvňuje klimatické činitele a znižuje negatívne dôsledky urbanizovaného prostredia: - teplota vzduchu rastliny bránia prehriatiu pôdy a miernia tepelné výkyvy. V porastoch voľnej krajiny býva v lete teplota v priemere až o 3,5 C nižšia než na voľných priestranstvách miest. V noci naopak vegetácia zabraňuje rýchlemu vyžarovaniu a stratám tepla. - kolobeh vody rastliny ovplyvňujú tento kolobeh tak, že ho spomaľujú. Umožňujú dokonalejšie vsakovanie vody do pôdy a účinkom transpirácie (dýchania) zvyšujú vlhkosť vzduchu. - prúdenie vzduchu vhodne umiestnené pásy porastov drevín zmierňujú nežiaduce horizontálne prúdenie vzduchu vetry, prípadne ich usmerňujú. Pretože sú polopriepustné ovplyvňujú prúdenie vzduchu až na vzdialenosť päťnásobku ich výšky. Pevné bariéry napr. budovy majú síce väčší účinok, ale na menšie vzdialenosti. Okrem horizontálneho prúdenia majú útvary zelene vplyv aj na vertikálne prúdenie a ním vyvolávajú výmenu vzduchu s priestormi zástavby. Relatívne chladnejší vzduch vo vnútri porastov vo dne klesá k zemi a vytláča okolitý teplejší vzduch do bokov. V noci je pohyb obrátený. 51

54 B. Hygienický význam spočíva: - zlepšuje akosť vzduchu zelené rastliny spotrebovávajú pri fotosyntéze veľké množstvo oxidu uhličitého a do ovzdušia vracajú kyslík, potrebný pre život človeka. Čiastočne zbavujú vzduch škodlivých plynov (splodín dopravy a priemyslu) i rozličných pachov. - znižuje množstvo mikroorganizmov rastliny do ovzdušia vylučujú estry, silice, živice, terpény a najmä fytoncídy, ktoré ovplyvňujú výskyt a šírenie mikroorganizomv. Často majú schopnosť odpudzovať hmyz a dokážu znižovať rádioaktivitu v prostredí. - protiprašná funkcia porasty drevín a trávniky pôsobia ako filter. Čiastočky prachu sa usádzajú na listoch a konároch a zrážkami sa splavujú do pôdy. - zníženie hlučnosti zvukové vlny sa pri prechode hustejšími, ale čiastočne priepustnými prekážkami mnohonásobne trieštia a ich účinok sa zmierňuje. Dokonalý účinok majú len dostatočne široké pásy zelene z vyššími a nižšími drevinami vysadené čo najbližšie k zdroju hluku. Pri vysokom hlukovom zaťažení zeleň nestačí a musí sa kombinovať s protihlukovými stenami, zemnými valmi a pod. 52

55 C. Psychický a rekreačný význam dnešná pretechnizovaná doba veľmi zaťažuje nervovú sústavu človeka a tým ohrozuje jeho zdravie. V zeleni nachádza protiváhu, pokoj a uspokojenie nielen v zdravšom a príjemnejšom prostredí s lepšími mikroklimatickými vlastnosťami, ale ja mnoho iných podnetov ako: zelená farba, hra svetla a tieňa, farebnosť, šumenie lístia a vody, spev vtáctva. To všetko upokojuje nervovú sústavu a pôsobí regeneračne na duševné a fyzické sily človeka. Účelne riešené a vhodne vybavené plochy parkov poskytujú okrem pasívneho, aj aktívny odpočinok. D. Estetický a kultúrny význam táto funkcia upravených plôch je veľmi významná, a to predovšetkým na území sídelných celkov. Súčasná architektonická tvorba ráta so zeleňou ako s dôležitým kompozičným prvkom. Spoluvytvára priestor a člení plochu. Dopĺňa a vyvažuje stavby, zakrýva rozličné nedostatky a začleňuje technické diela, dediny a mestá do krajiny. I samotné prvky zelene rastlinstvo vytvára estetické hodnoty svojim tvarom farbou, štruktúrou, dynamikou zmien. Za kultúrne prostredie vyspelej spoločnosti nie je možné považovať priestor bez zelene. Upravené prostredie má veľký výchovný vplyv človek v ňom brúsi svoj vkus, učí sa poriadku a disciplíne, rozvíja svoj vzťah k prírode. E. Hospodársky (ekonomický) význam krajinná zeleň, lesy, remízky, vetrolami, stromoradia i jednotlivé stromy majú nedozierny hospodársky význam nielen pre svoju drevnú hmotu, ale tiež ako činiteľ klimatický, vodohospodársky, pôdotvorný, protierózny, umožňujúci život zveri a vtáctvu. Zeleň v sídlach má priamy ekonomický význam malý až zanedbateľný. Naopak z údržbou zelene sú spojené značné finančné náklady. Avšak zdravšie a kvalitnejšie životné prostredie človeka jeho fyzická a psychická pohoda nie je možné finančne vyčísliť a preto nie je možné jej význam merať podľa ekonomických zásad. Trvalo udržateľný rozvoj Ak použijeme tradičnú definíciu, trvalo udržateľný rozvoj je rozvoj, ktorý zodpovedá potrebám prítomnosti bez toho, aby obmedzoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať vlastné potreby, inými slovami rozvoj, ktorý zabezpečuje, aby súčasný rast nenarušil možnosti rastu budúcich generácií. Trvalo udržateľný rozvoj tak zahŕňa tri aspekty hospodársky, sociálny a environmentálny, ktoré musia byť v rovnakej miere zohľadnené. Krajina je základnou bázou na urbanizáciu, ľudské aktivity i na tvorbu ekonomického rastu a rozvoja spoločnosti. Vzťahom človeka ku krajine sa urbanisti a krajinári zaoberajú už dlhší čas, minimálne od začiatku vedecko-technickej revolúcie, keď došlo v dôsledku zaťažovania životného prostredia i k filozofii zakladania záhradných miest. Názory na ochranu a tvorbu krajiny sa menili, avšak ekologizácia myslenia od 80. rokov podporila myšlienku ochrany a tvorby krajiny i princíp udržateľného rozvoja. Podpora tvorby krajiny sa odrazila 53

56 i vo viacerých urbanistických chartách a dohovoroch. Najvýznamnejším krokom bola Agenda 21 a Európsky dohovor o krajine. Krajina už nie je predmetom záujmu len ochranárov, ale i urbanistov, architektov, ekológov, sociológov, ekonómov a iných profesijných skupín, ktorých cieľom je udržanie kvality života. Nemali by sme vytvárať mestá, v ktorých je málo radosti a veľmi veľa neskutočných ľudí, ktorí sa stretávajú len na neľudských križovatkách (Jozef Brath, 2001) Kľúčový význam vo vývoji urbanizmu smerom ku kvalitnejšiemu životnému prostrediu prináša koniec 19. storočia, a to ideou zakladania záhradných miest, ktorú predostrel v roku 1898 anglický teoretik E. Howard. Proces vzniku záhradných miest znamenal dekoncentračné a hygienické riešenie nedostatkov kapitalistických miest, neviedol však k riešeniu príčin začínajúcej environmentálnej krízy, k novému rozloženiu výrobných síl a podcenil i význam zmeny sídelnej štruktúry ako celku. Idea záhradných miest bola v prvých desaťročiach 20. storočia síce populárna, ale prístupná bola prevažne buržoázii a stredným vrstvám. To začínajúcu environmentálnu krízu neriešilo. V tom čase sa však predsa skvalitňuje urbánne prostredie a zakladajú sa väčšie plochy zelene i obecné parky. Zaujímavé je, že myšlienka záhradného mesta sa uplatňovala aj po druhej svetovej vojne, a to najmä v Anglicku a v Amerike. Najznámejšie a najvýznamnejšie záhradné mesto v Českej republike je Spořilov pri Prahe z roku 1922, na Slovensku má podobný charakter záhradné sídlisko v Bratislave nad Slávičím údolím. Isté náznaky záhradného či skôr satelitného mesta s prvkami záhradného mali aj niekdajšie Baťovany, dnes Partizánske a mnohé iné mestá zakladané továrnikmi, napr. Svit, Zlín. V tomto smere prvou významnou chartou bola Aténska charta z roku 1933, ktorá prezentovala nové koncepty urbanistov, premietnuté do tzv. funkčného mesta. Podľa Aténskej charty treba požadovať: výstavbu obytných štvrtí s dostatkom vhodnej zelene, výstavbu vysokých stavieb s dostatočnými vzájomnými odstupmi uvoľňujúcimi priestor na dostatočne rozsiahle zelené plochy, zelené plochy v každej obytnej štvrti na hru a šport detí, mladých E. Howard ľudí i dospelých, stabilizáciu nových zelených plôch s konečnou platnosťou na stanovené ciele, dostatok parkov, športových zariadení, štadiónov, kúpalísk, využívanie existujúcich prírodných prvkov riek, lesov, návrší, údolí či jazier. Nová Aténska charta z roku 1998 bola vypracovaná z iniciatívy Európskej rady urbanistov, ktorí sa snažia charakterizovať novú urbanistickú scénu, vymedziť určité hlavné problémy a naznačiť spôsoby ich riešenia. Udržateľný rozvoj miest a obcí sa stal kľúčovou témou plánovania miest. Vytvoriť udržateľnejšie mestá je jednou z najväčších výziev pre urbanistov v 21. storočí. Súčasne so zvládnutím upadajúcej 54

57 kvality životného prostredia sa treba venovať ochrane kultúrneho dedičstva, voľných plôch zelene a kultúrnej krajiny v mestách a ich okolí a zachovať biologickú rozmanitosť. Nová aténska charta odporúča: umožniť dialóg medzi urbanistami a ďalšími odborníkmi, ako sú napr. inžinieri, architekti krajinári, ekológovia, ekonómovia, umelci, sociológovia a iné skupiny odborníkov, optimálne pri plánovaní využívať informačné technológie dostupné pre všetkých občanov, plánovať podľa zásad udržateľného rozvoja hodnotenie vplyvov na prostredie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou plánov a malo by nadväzovať na proces participácie verejnosti, udržať biodiverzitu, ktorá sa musí stať podstatnou súčasťou urbanistického plánovania, snažiť sa zachovať ekosystémy pomocou zelených koridorov prestupujúcich celé mesto; mimoriadnu pozornosť treba venovať starostlivosti o okrajové časti miest, upustiť pri plánovaní od rozsiahlych monofunkčných plôch, podporovať zmiešané využívanie územia v záujme obohatenia a oživenia štruktúry mesta (hlavne v centre), prijímať opatrenia na ochranu pred prírodnými a ekologickými katastrofami, ktoré by mali byť na všetkých úrovniach súčasťou plánov rozvoja a správy miest, napomáhať programu Zdravé mestá v súlade s normami Svetovej zdravotníckej organizácie. Intenzifikácia miest, zhoršovanie kvality životného prostredia a populačný tlak v mestách spôsobili návrat k myšlienkam záhradných miest, i keď v modifikovanej podobe. Novým trendom v plánovaní miest a obcí sa stal návrat k prírode, sprírodňovanie mestského prostredia, prepájanie mestského prostredia s krajinným prostredím, adaptácia krajiny na každodenný život ľudí bývajúcich v meste, prepojenie obytných zón s krajinnými prvkami, resp. parkmi, vytvorenie systému zelene, kde sú navzájom prepojené väčšie plochy, prírodné prvky či budované aleje. V určitých prípadoch vznikajú nové plochy na miestach nedávno ešte zastavaných; ide najmä o likvidované priemyselné a skladové areály a devastované plochy. Pri ich tvorbe sa uplatňujú nové výtvarné hľadiská, ktorých neodmysliteľnou súčasťou sú vegetačné prvky. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 Ľ. Feriancová: Obnova zelene vidieckeho sídla, Nitra 2005 Internet: Základy sadovníckej tvorby Sadovníctvo je jedným z odborov záhradníckej činnosti, zaoberajúcim sa plánovaním, projektovaním, zriaďovaním i údržbou plôch zelene a pestovaním rastlín pre tieto účely. Sadovník musí nielen poznať 55

58 potrebný sortiment rastlín, ich nároky, pestovateľské požiadavky a možnosti použitia, ale aj údaje o technických súčastiach a vybavenosti plôch zelene. Nevyhnutnou potrebou je aj estetické vzdelanie, poznanie historického vývoja záhradného umenia i súčasných požiadaviek spoločnosti. Estetika Estetika ako veda súvisí s uvedomením si pojmu krása a siaha do obdobia pred 2000 rokmi, kedy v starovekom Grécku vznikli prvé definície krásna. Jedným z významných teoretikov nášho storočia bol Zdeněk Nejedlý, ktorý tvrdil, že umelecké dielo vzniká v duši umelca a v duši vnímateľa pôsobí. Krása je všetko čo v nás vzbudzuje ľúbezné pocity. Krása je vrcholne dokonalá, pravdivá a skromná. Estetika je náuka, ktorá sa snaží určiť zákonitosti krásna. Zdeněk Nejedlý Spoločenský a individuálny vkus Umenie a estetické cítenie sprevádza človeka počas celého jeho vývoja a je úzko spojené so sociálnym, filozofickým a náboženským životom, so sférou materiálneho a duchovného života spoločnosti. Estetická hodnota sa realizuje na základe estetickej normy. Je historicky premenlivým faktorom v závislosti na vývoji spoločenských vzťahov. Estetická norma predstavuje hodnotiacu mierku a je daná spoločenským vkusom, ktorý je vkusom skupiny ľudí (vrstvy, triedy, národa) a v danom období je relatívne objektívny. Vkus je v podstate zmysel pre krásu. V priebehu storočí došlo v záhradnej architektúre k viacerým zmenám spoločenského vkusu, ktorý bol zmenený vždy s vystriedaním nového slohu a filozofického smeru. Móda je dobový spoločenský vkus. Má časovo obmedzenú platnosť, a to tým kratšiu, čím viac sa odchyľuje od rozumného priemeru. Individuálny vkus stojí vždy na začiatku každého nového smeru, ktorý postupne prerastie k spoločenskému vkusu. Individuálny vkus môže byť odlišný od spoločenského, avšak nie vždy môže viesť k presvedčeniu skupiny tak, aby dokázal preraziť. Sadovník nesmie v základnej koncepcii podliehať výsledkom módy. Móde sa môže prispôsobiť len v estetických doplnkoch napr. úprave kvetinových záhonov, umiestnení drobných výtvarných doplnkov. Vkus individuálny i spoločenský je faktorom estetického úsudku, ktorý vyjadruje schopnosť chápania umeleckého diela. Estetický úsudok môže byť uvedomelý na základe estetickej analýzy a poznania estetických zákonitostí (kritici umeleckých diel) alebo neuvedomelý, na základe umeleckého inštinktu pozorovateľa. Modernosť je snaha o vytváranie dokonalejších vecí, použitím najnovších materiálov a vedeckých poznatkov, a to často nezvyklými spôsobmi a tvarmi. Snobizmus je mechanické kopírovanie predstáv silných osobností v snahe vyniknúť, pôsobiť kultúrne, neschopnosť mať vlastný úsudok (to čo má sused musím mať i ja). 56

59 Gýč je opakom umeleckého diela. Dokáže lichotiť naivnému pozorovateľovi a nekladie nároky na jeho myslenie. Hranica medzi gýčom a umením nie je jasná a gýč môžeme rozoznať len v jeho extrémnej podobe. Gýčom sa môže stať i dobre a odborne vyrobené dielo s nepochopenou myšlienkou napr. niektorý maliari sa stali slávnymi a uznávanými až po smrti s odstupom času ich diela boli pochopené. S gýčom sa stretávame vo všetkých odboroch. Princípy estetického vnímania Estetické vnímanie je subjektívny odraz objektívnych skutočností vo vedomí človeka. Ide vlastne o zmyslové vnímanie zrakom, hmatom, sluchom a v záhradnej tvorbe aj čuchom a chuťou. Čím viac zmyslov je zapojených, tým je vnímanie intenzívnejšie. Vnímanie vychádza z estetických citov: - vidinných nereálne, odrážajú predstavu umeleckého diela, ktoré tak môže vyvolávať rôzne nálady (napr. tmavá scenéria vyvoláva strach, slnkom zaliate pláne optimizmus); - reálnych city skutočne prežívané; - viazaných stabilné, sú fixované na určité predstavy alebo činnosti (napr. previsnuté kultivary alebo thuje evokujú cintorín, kvitnúce čerešne predstavujú jar/ lásku); - voľných labilné, asociácie vznikajúce pri vnímaní umeleckého diela a u každého človeka sú iné. Citový proces vnímania umeleckého diela je komplikovaný psychologický proces, ktorého výsledkom je umelecký zážitok: - vnemový závislý od intenzity vnemu, dĺžky jeho trvania a charakteru (napr. intenzívne svetlo, hudba); - z predstavy napr. tieň vyvoláva pocit chladu; - z chápania vzniká pri pochopení predkladaného diela. Estetické zákonitosti Vrcholné diela záhradnej architektúry sú považované za umelecké diela, teda aj záhradná a krajinárska tvorba sú umením. Preto i v sadovníctve je potrebné dodržiavať estetické zákonitosti. V záhradnej tvorbe sú základnými výrazovými kompozičnými - prvkami rastliny, svetlo a tieň, voda, prvky drobnej architektúry, terén a pod. V každej kompozícii musí byť dosiahnutá myšlienka idea (motív) projektanta. Sadovnícka kompozícia je rozložená na veľkej ploche a v priestore. Jej jednotlivé časti (prírodné obrazy scenérie) vzájomne na seba nadväzujú a do seba predchádzajú. Vhodnou voľbou motívov a striedaním obrazov možno pôsobiť na psychiku človeka. Úprava môže byť strohá alebo malebná, pokojná alebo dynamická, monumentálna alebo prostá, chladná alebo teplá a pod. Logickosť (pravdivosť) výtvoru spočíva v tom, že sa pre daný zámer volia zodpovedajúce prostriedky, ktoré sa spracujú podľa ich prirodzenej povahy. Každá časť má hovoriť vlastnou rečou. Všetky prvky posudzujeme podľa prírody, ktorú rozumovo ovládame a logické vzťahy sú tu 57

60 prirodzené. Napr. nelogicky pôsobí skalka na rovine; keď v nej použijeme rozličné druhy kameňov. Rovnako nelogicky pôsobia betónové schody tvarované ako korene stromov, či suchomilné spoločenstvá rastlín pri vodnej ploche a pod. V umení sa nikdy nemôže dosiahnuť úplná pravdivosť. Človek v rôznych obdobiach vyžaduje od priestoru vždy iné veci napr. ľudia 19. storočia túžili mať v záhrade cudzokrajné stavby, ktoré sú v našich končinách nereálne a pod. Primeranosť je blízka zásade logickosti a znamená, že forma a výraz diela majú zodpovedať (byť primerané) obsahu (účelu) a prostrediu. Vychádza z každodenného života. Inak sa riešia centrálne námestia na dedine a inak v meste. Úpravy na cintoríne budú iné ako v rodinnej záhrade (napr. do divadla si neoblečieme plavky, ale oblek). Opakom primeranosti je násilnosť prejavu afekcia tak by pôsobil napr. orientálny záhon na vidieckom námestí. Určitosť (rozhodnosť, jasnosť) znamená, že každé dielo má mať určitý a jasný výraz, nemá byť polovičaté. V pôdorysnom členení zmiešaných úprav má prevažovať buď princíp geometrických tvarov alebo voľnej prírodnej línie. Línia musí mať jednoznačný tvar. Napr. línia nesmie byť len mierna krivka, ktorá môže vzbudiť dojem, že je len nepodarená priamka; obdĺžnik by mal mať výrazne rozdielne dĺžky strán, rovnako elipsa by nemala byť zameniteľná s kruhom a pod. Opakom určitosti je nerozhodnosť ako hovorí ľudové príslovie: ani ryba ani rak. Pri takýchto dielach si často hovoríme: čo tým chcel básnik povedať? Účel a funkcia Účelnosťou rozumieme súčet praktických hodnôt, čiže splnenie požadovaných praktických zámerov. Účelnosť nemusí byť s rozpore s krásou, pretože rozumná účelnosť vyústi obyčajne aj v esteticky prijateľný tvar. Účelnosť sadovníckeho diela považujeme za základné meradlo jeho hodnoty aj v sadovníckej tvorbe. Pri riešení musí mať vždy prednosť. Sadovnícke dielo má obyčajne plniť viac funkcií, vyplývajúcich z jeho účelov využitia. Okrem funkcií všeobecných (bioklimatických, hygienických, estetických a pod.) sú to najmä špecifické požiadavky prevádzkové, ochranné, bezpečnostné, rekreačné, reprezentačné a pod. Na začiatku projektovej činnosti musí byť určitý program diela, ktorý obsahuje súhrn požiadaviek na jeho využitie. Násilné spájanie viacerých funkcií vedie v menších priestoroch ku kolíziám napr. detské ihrisko umiestnené pri odpočinkovej ploche určenej pre dospelých bude pôsobiť rušivo; odpočinok pre hluk detí nebude možný. S právne usporiadanie funkcií priestoru je základnou úlohou projektanta. Akokoľvek sadovnícky a umelecky hodnotné dielo bez účelu a jasného rozvrhnutia funkčných zón nebude spĺňať estetické normy, nakoľko sa v tomto diele bude pozorovateľ cítiť ohrozený a stiesnený. Účelnosť v prevádzke (prevádzková funkcia) podľa skutočnej alebo predpokladanej prevádzky sa určia miesta pohybu a pokoja a určí sa sieť hlavných a vedľajších ciest. Ich množstvo a šírka závisí od záťaže daného priestoru. Nesprávne vedenie ciest alebo ich nedostatok vedie k prechádzaniu cez trávnik alebo výsadby. Cestami sa nemajú trávnikové plochy zbytočne členiť 58

61 a trieštiť, najmä pred budovami a v pohľadových osiach. V malých objektoch sa vedú cesty po obvode. Osobitnú pozornosť je nutné venovať napojeniu ciest do križovatiek. Ústie ciest sa zakrúži alebo skosí, čo umožňuje plynulejšiu prevádzku a zamedzí ušliapavaniu okrajov. Do križovatky sa napájajú najviac štyri cesty, ak je potrebné napojiť ďalšiu musí sa vytvoriť rozšírenie alebo sa napojiť na jednu z ciest križovatke až za ňou. Odpočívadlá sa viažu priamo na cesty, tak že sa rozšíri ich niektorá časť napr. na križovatke ciest alebo sa odsunú od priechodných pásiem do intímnejších častí napr. v lomoch ciest na ich oblúkoch a pod. Odpočívadlá musia byť umiestňované ako na slnku tak i v tieni, aby si užívateľ mohol vybrať. Z odpočívadla musí byť výhľad na okolie alebo zaujímavý sadovnícky detail. Zo zadnej strany sa musia vždy pohľadovo zakrývať. Technicko-ekonomická účelnosť sadovnícka úprava má byť založená hospodárne, nie zbytočne nákladne, ale ani nie nedostatočne. Vždy treba pamätať aj na údržbu po výsadbe. Je vhodné konzultovať s investorom čo je ochotný obetovať na jej udržanie. Výsadba bez údržby nie je možná. Rovnako pri zakladaní sadovníckych úprav je nemiestne robiť úspory pri realizácii v podobe nedostatočne dodržaných technologických úkonov (nedostatočne pripravená pôda), ktoré sa prejavia v zvýšených nákladoch v budúcnosti na jej údržbu. Zníženie nákladov je možné dosiahnuť vynechaním alebo obmedzením drahých prvkov, ako napr. kvetinových záhonov, drahého stavebného materiálu, stavieb vôbec alebo výtvarných doplnkov. Základné kompozície v sadovníctve Každú kompozíciu a jej jednotlivé súčasti môžeme zjednodušene vnímať ako systém rozličných čiar (línií). Rozoznávame: - osové línie vedú stredom objektu a informujú nás o jeho podobe. Osové línie sú významné i pri členení plochy. - obrysové línie vymedzujú veľkosť a tvar objektu. Združovaním rovnakých alebo podobných tvarov vytvárame pokojné zostavy, kým spájaním odlišných tvarov vzniká dynamický obraz. - perspektívne línie nás informujú o celkovom usporiadaní prvkov v priestore a vytvárajú teda predstavu o veľkosti kompozície. Miesta kompozície, kde sa pri pozorovaní obrazu zbieha viac línii, sú body osobitného významu. V týchto miestach sa umiestňujú dominanty. Ak takéto body v kompozícii chýbajú nadobúda nepriaznivý dojem (človek sa nemá na čo pozerať, vzniká jednotvárnosť). Symetria súmernosť predstavuje rozmiestnenie prvkov podľa presnej schémy. Pri osovej symetrii vznikajú dva zrkadlovo zhodné obrazce po oboch stranách osi súmernosti (symetrály). Pri stredovej symetrii sú zhodné prvky rozložené v rovnakých vzdialenostiach okolo centrálneho bodu. V osovom pohľade sa pozorovateľovi javí usporiadanie prvkov v rovnováhe. V súčasnej dobe je princíp symetrie zatlačený do pozadia, pretože schematická vzácnosť prvkov nezodpovedá zložitým 59

62 účelovým potrebám a racionálnej prevádzke. To však neznamená, že obraz predkladaný pozorovateľovi nie je v rovnováhe. Nesúmernosť asymetria usporadúva prvky podľa ťažko postihnuteľného poriadku. Veľmi dobre umožňuje vyhovieť požiadavkám účelnosti. Stratou jedného alebo viacerých prvkov obyčajne nenastáva rozvrat kompozície. To však neznamená, že obraz predkladaný pozorovateľovi nie je v rovnováhe. Možno ju dosiahnuť rozličnými prvkami, pri ktorých vnímame ich úhrnnú pôsobivosť čiže tzv. dojmovú ťarchu (počet, veľkosť, farbu, textúru, charakter). Preto sa označuje ako skrytá rovnováha alebo vyváženie. Princíp nesúmernosti je obsiahnutý v prírodnom usporiadaní. Rovnováha v sadovníckej kompozícii A zrejmá rovnováha (všeobecné vyjadrenie, vyvážený obraz, nevyvážený obraz); B skryté všeobecné vyjadrenie rovnováhy (nevyvážený obraz, slabo vyvážený a dobre vyvážený); C skrytá rovnováha v krajinárskom obraze (vyvážená a nevyvážená kompozícia); D rámec zelene pri budove (nevyvážený rámec, slabo vyvážený a dobre vyvážený). Základné delenie kompozície: - geometrická (architektonická) kompozícia táto kompozícia ma meračský základ vytvorený priamkami a geometrickými krivkami (kružnicou, elipsou a jednoduchými krivkami). Vplyv človeka je viditeľný na prvý pohľad. Pri týchto úpravách prevláda dekoratívna funkcia. Podmienkou uplatnenia geometrických línií je ich bezchybné vypracovanie a udržiavanie. Geometrická kompozícia musí byť riešená pravidelne a symetricky alebo nepravidelne a asymetricky. - prírodná kompozícia podstatou tejto skladby je voľná nepravidelná krivka, ktorá sa uplatňuje ako v pôdoryse, tak aj v náryse (obrysové línie). Jej snahou je napodobňovať prírodu tak, aby bola činnosť človeka čo najmenej viditeľná. Táto kompozícia poskytuje pocit najväčšieho uvoľnenia, pretože chýba akákoľvek prísna viazanosť prvkov. V súčasnej dobu sú najpoužívanejšími kompozíciami, pretože zodpovedajú súčasným názorom a zároveň majú najmä ekonomické a technické výhody. Zobrazenie prírodných tvarov môže byť buď prísne realistické, alebo zámerne zjednodušené až vymyslené. 60

63 Naturalistické poňatie tvorby dôsledne kopíruje prírodné vzory. V prírodných úpravách pripúšťa len prírodné výtvory a materiál. Technickým materiálom dáva prírodný charakter alebo ich dôsledne pokrýva rastlinami. Štylizácia znamená, že z prírodného vzoru ponechá a zdôrazní len to, čo je v ňom typické a vylúči sa všetko nepodstatné. Umelec dá vyniknúť línii, farbe, tvaru alebo inej vlastnosti. Štylizácia býva považovaná za vyššiu výtvarnú činnosť a v súčasnom umení prevažuje. Abstrakcia je výtvarný postup, pri ktorom umelec vyjadruje myšlienky a predstavy nezávisle od konkrétna, skôr len významove svojbytnou sústavou tvarou, farebných plôch a štruktúr. Abstraktivizmus je tzv. čistým umením. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 J. Supuka a kol.: Krajinárska tvorba, Nitra, Historický vývoj záhrad a parkov 2.1 Staroveké záhrady Začiatky záhradného umenia a tým i sadovníckej tvorby siahajú k samotným začiatkom civilizácie. Človek sa od počiatku snaží prispôsobiť si svoj životný priestor k svojmu obrazu. Prvé záhradné umenie je inšpirované túžbou človeka po raji nadpozemskom blahobyte a pokoji. Za prvú a najdokonalejšiu záhradu je považovaná rajská záhrada, stvorená Bohom tzv. Eden. Preto sa od počiatku záhradné umenie snaží priblížiť jej obrazu v svojich snoch, túžbach a za pomoci technických vymožeností a vybavenia danej doby, v ktorej človek žije. Starovek datujeme približne od 4000 pnl. až po 4. storočie nl. Za začiatok sa považuje vznik civilizácii v povodí riek: Nílu, Eufrátu a Tigrisu, Indu a Gangu. Kde žili národy: Sumeri, Asýrčania, Médovia, Peržania, Indovia, Gréci, Egypťania, Egejci. Sociálne zriadenie v týchto spoločnostiach bolo otrokárstvo a feudalizmus, čo viedlo k vzniku záhrad na veľkých plochách alebo s malou rozlohou pri domoch veľmožov (lacná pracovná sila, záhrady len pre bohatých). Spoločnými znakmi sú: pravidelný pôdorys a ohraničenie priestoru múrom; cesty, vodné priekopy, záhony a živé ploty so vždyzelených rastlín členili záhrady na menšie geometrické obrazce; uprostred záhrady pravidelný bazén, niekedy doplnený fontánou. 61

64 Pôdorys egyptskej záhrady Umenie egyptských záhrad Územie bolo ovplyvňované záplavami rieky Níl. Úrodne bahno bolo postupne využívané aj na okrasné záhrady, kedy sa pomocou prvých krajinárskych úprav v krajine (hrádze, siete kanálov, veľké kanály - šadúfy) zaľudňovali aj vzdialenejšie oblasti od povodia. Záhrady základné znaky: - jeden vchod; - záhrada obohnaná vysokým múrom; - jednoduché tvary stromy vysadené v radoch. Prevažne granátové jablká, figovníky a posvätné stromy sykamóry (buď platany alebo fikusy); - v strede záhrady vodná plocha pravidelný bazén s papirusom; chovali tu vodne vtáctvo. Medzi najznámejšie záhrady patria: - Záhrada Amenhotepha III ( pnl.) v Tébach - Záhrada pri svätyni v Tébach (19. dynastia) - Kráľovská rezidencia v Tell-El-Amarne (18. dynastia) Umenie Mezopotámie Územie medzi Eufrátom a Tigrisom považované za najúrodnejšiu časť sveta tzv. Zelený polmesiac. Vývoj prebiehal súbežne s egyptskou kultúrou. Národ Sumerov založil prvú kultúrnu civilizáciu v oblasti. 62

65 Záhrady Babylonskej ríše Najslávnejším kráľom bol Chamurapi ktorý využíval poznatky z egyptskej kultúry. Budovalo sa veľa chrámov so záhradami. Majetnejší občania si pri domoch stavali menšie záhrady. Základným znakom bola prítomnosť vody dynamickej tečúce a striekajúce fontány; využívali akustiku tzv. spievajúce fontány. Využívaný materiál hlina. Objavujú sa prvé terasové záhrady. Záhrady Asýrskej ríše Datuje sa do obdobia 9. až 7. storočia pnl. Ako stavebný materiál sa využívalo drevo a kameň. Druhotne hlina. Vznikali najmä terasové záhrady pri chrámoch budovaných na umelých kopcoch. Záhrady vznikali pri kanáloch a oblastiach s bohatým výskytom zveriny. Základné znaky záhrad boli pravidelné rady stromov (datľové palmy, cédre, krušpán začali ho tvarovať), umelé pramene tečúce z terás. Záhrady Novobabyloskej ríše Vznik datujeme do 7. storočia pnl., kedy Asýrčanov dobyli Babylončania na čele s Nabukonosorom a vznikla tak obnovená babylonská ríša. Budovali sa vysoké veže zyguraty na ich vrchole bol chrám a vznikali v ich okolí prvé záhrady. Neskôr sa začali budovať na jednotlivých podlažiach veží a vznikli visuté záhrady. Stavali sa múry s klenbami a z nich vychádzali terasy obklopené stromami, ktoré vytvárali chládok. Záhrady okolo chrámu (na poslednom podlaží) slúžili najmä k odpočinku. Závlahy záhrad pomocou korčekových dopravníkov, ktoré vodu vlievali do kanálov na jednotlivých terasách. Najznámejšia záhrada: Visuté záhrady kráľovnej Semiramis stavba so 4 podlažiami. Jediná stavba z kameňa, ktorý sa o oblasti privážal (pozostatky objavené v 20. storočí - Roldeway) Záhrady Perzskej ríše Bohatá ríša s množstvom provincií v okolí. Dovážali sa cudzokrajné komodity, medzi nimi i rastliny. Vytvárali háje s pestrou vegetáciou, často vytvárali menšie plochy, kde odchytávali divoké zvieratá. Záhrady boli reprezentatívne. Čím bohatší majiteľ tým honosnejšia záhrada. Tradícia v tkaní kobercov perzské vzory a tvary z kobercov preberali do tvorby záhrad. Znaky záhrad: - pravidelné záhrady obkolesené múrom s pestrými mozaikami; - záhrady vo svahoch budované s podpornými stenami so schodmi, balustrádami a vo výklenkoch so sochami a vázami; - voda dynamická i statická tečúce bazény a striekajúce fontány; 63

66 - prvý krát použitá aromatizovaná voda obohatená o zmesi prírodných látok; - objavujú sa zlaté vtáky na stromoch (iné zvieratá); - neskoršom období celé zlaté záhrady. Najznámejšia záhrada: - Šachova záhrada Ašraf Umenie stredoázijskej oblasti Predstavovali rozsiahlu oblasť s osídlením národov Indov, Féničanov a presídlených Izraelitov. Indické záhrady Ovplyvnené budhizmom. Podľa povesti sa Budha narodil pod stromom. Stromy využívané najmä na vytvorenie tieňa a zátišia pre meditácie. Spočiatku budované vo svahoch, neskôr na rovinách. Budova bola v záhrade vždy najvyššia. Vytvárali dlhé a široké kanály na rekreačné, ale aj dopravné účely. Vodu v podobe bazénov a fontán využívali najmä na úpravu klímy. Prvý krát použité v záhradách altány s popínavými rastlinami a plochy kvetov (veľké rozlohy) používali biele, modré a žlté kvety symbolizovali deň a noc. Židovské a judské záhrady Datujú sa od 2. storočia pnl. Vznikali na území Judska dnešného Izraela. Veľký vplyv na tvorbu záhrad mala náboženská striedmosť, ktorá sa prenášala i do umenia. Záhrady boli geometrické línie stromov spájali jednotlivé chrámy v meste a často vybiehali až do púšte -tzv. posvätné háje. Zeleňou upravovali pohrebiská. Menšie záhrady budovali pri hradbách avšak len s úžitkovými rastlinami (koreniny, bylinky, zelenina). Fenické záhrady Feničania boli obchodníci. Z ďalekých ciest prinášali poznatky a novinky, hlavne exotické rastliny. Záhrady boli malé a skôr chaotické. Boli to zbierkové plochy rôznych rastlín. Môžme ich považovať za prvé botanické záhrady. Fenická záhrada zvyšky obydlia Literatúra: I. Tomaško, P. Hrubík: Historické parky a záhrady, Nitra, 2001 V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 P. Vreštiak: Vývoj záhradnej a parkovej tvorby prednášky

67 2.2 Antické záhrady Z Malej Ázie a Egypta sa vzdelanosť rozšírila aj na západ. Veľký rozmach dosiahla v Grécku a v Rímskej ríši. Táto antická kultúra ovplyvnila kultúrny vývoj v ostatnej Európe (najmä v období renesancie). Grécke záhrady V rôznych obdobiach a oblastiach Grécka sa vyvíjalo spoločenské zriadenie nepravidelne vládlo rodové usporiadanie a demokracia. Vznikali tak rozdielnosti v úpravách zelene vznikali rodinne náhrady i verejné parky. Najskôr vznikali úpravy okolo chrámov a svätýň tzv. pantheony mali kruhový alebo štvorcový pôdorys. Boli zasvätené rôznym bohom a v človeku mali vyvolávať emócie. Najmä pocit malosti. Úpravy okolia v podobe posvätných hájov boli to stromoradia z datľových paliem, cédrov, olivovníkov, topoľov a dubov. Vznikali prvé menšie zoskupenia spoločenstiev tzv. polis čo viedlo k vzniku prvých súkromných záhrad v rodinných domoch. Tie vznikali nahustené v mestách sužované nájazdmi. Domy na malých priestoroch od ulice len z dvermi. Stred domu vytvorený voľný priestor so štvorcovým alebo obdĺžnikovým tvarom peristyl. V strede perystilu studňa alebo bazén pre zachytávanie dažďovej vody (u majetnejších fontána). Spočiatku celý zadláždený, neskôr s trávou a výsadbou okrasných drevín, často udržiavaných strihaním. Peristyl bol obklopený stĺporadím - portykus a z neho sa vstupovalo do obytných častí domu tzv. krytoportykus. V starovekom Grécku bola silná kultúra tela a ducha tzv. kalokagatia. Budovalo sa veľa športových a kultúrnych areálov, ktoré boli navzájom pospájané tunelmi alebo hájmi. Na základe kalokagatie vznikli gymnaziony boli to zariadenia na výchovu mladých aj dospelých. Učili sa tu náboženstvu, filozofii, právu a rozvíjali si tu i telesnú kultúru. Tieto priestranstvá Pôdorys domu boli veľké a skladali sa z: A átrium s impluviom - vstup palestra tvorila portiková stavba so stĺporadím; B peristyl - kultúrna miestnosť exedra slúžila na rozvíjanie ducha; C obývacie miestnosti - ďalej nasledovali záhrady s bazénmi a následne štadióny slúžili na rozvíjanie tela. Najznámejší gymnazion je Latanitos v Sparte (ďalšie v Olympii). V blízkosti Atén vznikali adademnosove háje slúžili na schádzanie filozofov a na náboženské meditácie. Neskôr sa rozšírili i do ostatných miest. Z týchto hájov vznikli v 3. storočí nl. verejné parky (často súčasťou múzeá), ktoré boli medzi sebou spájané cestami a taktiež alejami. 65

68 Adonisove záhrady Gréci prvý krát použili interiérové kvetinárstvo boli to nádoby na uctievanie v nich boli naaranžované kvety ako obety (Adonis krásny chlapec, ktorého ospevovala bohyňa Afrodia, predstavoval dokonalosť). Začali využívať kvety na výzdobu domov girlandy; vence pre víťazov a bohatší občania sa sami zdobili na slávnostné príležitosti. Rímske záhrady Rímska kultúra bola vybudovaná na gréckej kultúre (bola jej voľným pokračovaním), keď si Rimania podmanili za Hadriána II. nielen Grécko, ale i Egypt a Perziu. Preberali všetky znalosti podrobených národov a vytvorili tak najhodnotnejšie diela staroveku nielen v stavebníctve, architektúre ale aj záhradnom umení. Dokázali pretransformovať tieto poznatky do svojej a preto sa rímskej kultúre často hovorí aj kultúra celého ľudstva. Rozmach záhradného umenia nastal najmä za Octávia Augusta budovali sa paláce, cisárske a mestské vily, vidiecke sídla. V starom Ríme sa vyskytovali štyri typy záhrad domáce, strešné, vilové a verejné. Prvý krát pomenovali aj remeslo umeleckého záhradníka/ architekta topiarius. Rimania prebrali grécke mestské domáce záhrady, ktoré s domom tvorili jeden celok a boli jeho rozšíreným obytným priestorom. Vytvorili dva dvory s obdĺžnikovým alebo štvorcovým pôdorysom. Prvý vstupný priestor atrium bol menší, jednoducho zariadený a tvorený zväčša bazénom alebo studňou. V bohatších domoch obohatený o zeleň v nádobách. Atrium bolo obklopené obytnými miestnosťami. Vlastný záhradný dvor peristyl bol obklopený stĺporadím a upravený ako okrasná záhrada. Bol zväčša väčší ako atrium. V strede bol ponechaný priestor pre prechod do úžitkovej záhrady. Ostatné plochy sa vysádzali nízkou zeleňou; drevinami a kvetinami v nádobách. Často boli doplnené bazénmi, fontánami a sochárskymi dielami. Úžitkové záhrady kolumbárium sa zriaďovali za domom a v čase blahobytu sa často premieňali na okrasné záhrady. Tento typ záhrad môžme nájsť najviac zachované v Pompejách napr. Casa del Fauno, Casa del Torello di Bronze, Casa del Vetti. Ak dom nemal veľkú rozlohu obsahoval len atrium a záhrada peristylu sa budovala na streche. Takýto typ záhrady volali soláriá. Spočiatku sa budovali rozsiahle cisárske záhrady okolo palácov (napr. Domus Augustus). Neskôr za vlády Hadriana II začali budovať letné sídla tzv. villy. Boli to záhrady s veľkými rozmermi členené na: - villa urbana palác majiteľa sídla; - villa rusticana budovy slúžiace ako ubytovanie pre otrokov a služobníctvo; - villa fructaria zahŕňala hospodárske budovy sýpky, pivnice, stodoly, maštale, ďalej vinice, ovocné sady a háje. 66

69 Z villy urbany viedlo široké schodisko do okrasnej záhrady pravidelne usporiadanej s okrasnou zeleňou určenou na oddych a posedenie. Táto pokračovala väčšími priestranstvami so širokými cestami určenými na prejazd. Súčasťou boli prvé zvernice paradisus obohnané múrmi, kde chovali zver a vtáctvo. Zvernica bola alejami rozčlenená na menšie časti. Celý priestor sa udržiaval ako prírodný háj. Najznámejšia je Villa Hadriana v Tivoli. Rekonštrukčný model fór rímskych cisárov Rimania okolo významných ciest a aquaduktov budovali stromoradia (často využívané platany). Verejné parky boli kópiou gréckych. Tvorili ich veľké priestranstvá napr. Portikus Livie, ktoré dal postaviť cisár Augustus, kde v ich strede bývali veľké záhony s drevinami a kvetmi. Známe sú fóra rímskych cisárov veľké plochy určené na schádzanie verejnosti. Slúžili na oddych, uzatváranie obchodov a zhromaždenia filozofov. Stred bol zväčša kamenný, neskôr tvorený trávou a strihanými drevinami. Najznámejšie Forum Romanum a Forum Trajanum. Byzantské záhrady Po rozpade Rímskej ríše (476 nl.) nastal všeobecný hospodársky i kultúrny úpadok. Ťažisko kultúry sa prenieslo na východ do Východorímskej (Byzntskej ) ríše s hlavným mestom Konstantinopolisom (neskôr Carihrad), tento vplyv trval od 6. až do 15. storočia nl. Záhrady si zachovali pravidelný geometrický tvar. Využívala sa voda a to vo veľkej miere vo všetkých jej formách stala sa hlavným kompozičným prostriedkom. Využívali sa všetky jej efekty kanále, fontány, kaskády. Budovali sa najmä cisárske záhrady, záhrady okolo feudálnych domov. Pozostatkom rímskych čias bol trend úprav námestí, športovísk, okolí chrámov a aqvaduktov. Novým prvkom boli kláštorné záhrady. 67

70 Islamské (maurské) záhrady Islamská kultúra vychádza najmä z náboženstva, ktoré vzniklo v 7 storočí nl. Toto náboženstvo pomohlo k zjednoteniu Arabov. Najďalej prenikol národ Maurov do západnej Európy (najciteľnejšie dnešné Španielsko), preto sa často nazýva aj maurský sloh. Vyznačuje sa ľahkosťou architetkúry. Budovali sa vysoké stavby s bohatým zdobením a mozaikou, úzkymi a vysokými stĺpmi. Stavby sú plné malieb a štúk. Táto ornamentalistika vychádzala z geometrických a štylizovaných rastlinných motívov. Na jej základe sa vytvorili orientálne architektonické záhrady. Základným prvkom záhrad je voda symbol života. Bazény, kaskády, kanály, fontány, chrliče a vodopády ochladzovali vzduch a vytvárali rozmanité efekty. Záhrady boli uzavreté vo vnútri stavieb múrmi. Najcennejším architektonickým súborom, ktorého časti sa dochovali do dnes je kalifov zámok Alhamra v Granade v Španielsku 13. až 14. storočie. V pôvodnom prevedení sú zachované časti leví dvor postavený ako hárem. Pomenovaný podľa fontány, ktorú drží 12 levov a voda z nej predchádza kanálmi do ostatných častí záhrady. Myrtový dvor - ústredný prvok veľký kanál, ktorý je ukončený priečeliami budov zdobených ornamentmi v tvare mušlí. Obkolesený je plotom so strihanej myrty. Dvor Patio da Daraxa záhradný dvor v strede s fontánou a okolo strihané stromy a kvety (voňavé druhy s povzbudzujúcou arómou). Mrežový dvor vyznačuje sa mozaikami s cyprusmi a ústrednými prvkami v podobe stromov v štyroch rohoch dvora. Ďalším zachovaným objektom nad Alhambrou je Generalife terasovitá záhrada vytvorené kaskády vo svahu pretínajú fontány a veľký prameň v kanáli končí v ústrednej fontáne. V okolí kaskád veľa rastlín. Záhrada nesie mnoho prvkov novovekých záhrad (podobnosť najmä v renesancii). Literatúra: I. Tomaško, P. Hrubík: Historické parky a záhrady, Nitra, 2001 V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 P. Vreštiak: Vývoj záhradnej a parkovej tvorby prednášky Románske a gotické záhrady V Európe sa v priebehu 11. storočia upevnil feudálny hospodársky systém a tak začal vznikať nový románsky sloh ( storočie) a po ňom gotický ( storočie). Románske a gotické obdobie bolo poznačené zosilňujúcim hospodárskym a spoločenským životom, čo viedlo k zakladaniu miest. V tomto období však boli časté spory a vojny medzi feudálmi a tak si šľachtici budovali prevažne opevnené sídla, kde nebol priestor pre okrasné záhrady. Záhrady sa stali luxusom. Zakladali sa len veľmi zriedka, aj to malé záhrady s prevažne liečivými rastlinami, ale obľube sa tešili aj okrasné ľalie, ruže, fialky, konvalinky a pod. Vrámci opevnení sa budovali najmä úžitkové záhrady, kde sa pestovala zelenina, ovocie a koreniny. Centrom kultúry, umenia a vzdelanosti sa stali kláštory (najmä v románskom období). Kláštory boli dvojakého typu: 68

71 - cenobinné opevnené kláštory, kde sa sústreďoval rozvoj farmácie, filozofie, teológie, prepisovali sa knihy. Tieto kláštory mali významný vplyv na rozvoj záhradného umenia v tomto období; - eremitné žobravé kláštory, kde prevažovali úžitkové záhrady. Peristyl kláštora Najvýznamnejším rádom, ktorý stavbu kláštorov riadil podľa predpísaných radových zákonov, boli benediktíni (predpísané mali i druhy pestovaných rastlín). Kláštory sa budovali na spôsob rímskych stavieb. Vytvárali vo vnútri štvorcové alebo štvorcové nádvorie s ústrednou fontánou (studňou), riešené ako peristyl rajský dvor viridias. Okolie dvora tvorilo stĺporadie s klenbami a vstupmi do jednotlivých častí kláštora. Za budovami sa rozprestierali úžitkové záhrady so zeleninou a liečivými rastlinami, ovocné sady a vinice. Súčasťou veľkých kláštorov boli často školy s vlastným vchodom a záhradou. Budovali ubytovne pre pocestných s lazaretmi. Ďalej to boli rôzne remeselnícke dielne, pekárne, pivovary, mlyny, hydinové dvory. Samostatným objektom bol opátov dom s opátskou záhradou s vlastným vstupom. Tato záhrada bola ako jediná čisto okrasná. V menších kláštoroch záhrady boli len sadmi, ktoré slúžili aj ako cintorín. Peristyl bol pre šetrenie a využívanie každého miesta budovaný ako herbulárium v strede studňa alebo fontána, často altán. Okolo pravidelné geometrické záhony oddelené strihaným krušpánom a v strede plôch liečivé a úžitkové rastliny. Menej už kvety a trávniky (prevažne v neskorších dobách). V gotickom období sa budovali mestské záhrady zámocké. Boli členené pravidelne, avšak mechanicky. Vytvárali tzv. Hoptus konculusus okrasné záhony pod oknami dám v malých plochách. Vysadené pravidelné alebo voľne najmä voňavé kvety. Záhrady sa delili na menšie časti pomocou stien a strihaných stromov. Vytvárali sa intímne menšie priestory. Určené pre dvojice záhrady lásky. Súčasťou pergoly a záhony klinčekov, irisov, mety a iné. Mačinové lavičky malé kopčeky osadené mačinou s drevenou obrubou pre zatienenie zvedavých pohľadov. V blízkosti zámkov a hradov ohradzovali časti lesa, kde budovali zverince obory. So sídlami boli spojené cestami s alejami. V čase poľovačiek sa z nich zvieratá vypúšťali do širšieho lesa. 69

72 Začali sa budovať tzv. labyrinty - malé plochy so strihanými drevinami, ktoré vytvárali steny. V strede plochy často lavička alebo altán. Boli to prvé kompozičné prvky, ktoré pretrvali až do renesancie. Ukážka labyrintu Literatúra: I. Tomaško, P. Hrubík: Historické parky a záhrady, Nitra, 2001 V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 P. Vreštiak: Vývoj záhradnej a parkovej tvorby prednášky Japonské a čínske záhrady Spoločné črty umenia: - umenie srdca všetko sa robí pocitovo a emocionálne; - využíva sa symbolika a symbolické prvky; - odzrkadľuje vzťah človeka a prírody človek je súčasťou prírody; Čínske záhrady sú jednoduchšie ako japonské. Japonci prebrali väčšinu prvkov a zdokonalili ich stávajú sa zložitejšie a prepracovanejšie. Čínske záhrady Čínska krajina je rozmanitá od tundier po hory a vysoké hrebene až po tropické rastlinstvo. V záhradách sa však toto bohatstvo nevyužíva, pretože rastliny plnia len symbolické poslanie a netvoria hlavné prvky. Čínska filozofia a náboženstvo Počas celých dejín čínskej kultúry je dôležitou súčasťou prírody človek, ktorý sa stáva najmä jej duchovnou súčasťou. Je rovnocenný rastlinám, kameňom, horám. V krajine vládol odjakživa kult uctievania predkov a hlboká rodová úcta. Cisár bol len ozdobou a vládu preberali významné veľké rody. 70

73 V storočí pnl. vznikol Konfucionizmus Konfúcius stanovil morálny kódex systém morálnych princípov a pravidiel správania sa. Nasledoval Taoizmus (tao = cesta) všetci ľudia museli žiť a túžiť pracovať podriadený svojim majstrom. Jedinec je súčasťou prírody spoločenstva. Zachovanie vnútornej rovnováhy a harmónie je dôležitejšie ako bohatstvo a telesné potreby. V 1. storočí pnl. prenikol z Indie budhizmus cieľom človeka sa stalo duchovné oslobodenie sa a dokonalosť. V 7. až 9. storočí nl. dosiahol budhizmus vrchol a k moci sa dostala sekta Zen vznikol zenbudhizmus ktorý hlásal, že príroda a človek sú nemenný musia tvoriť harmóniu. Zdôrazňoval potrebu osobnej meditácie, čo značne ovplyvnilo vývoj záhradného umenia. Filozofia umenia Umelec sa stáva pozorovateľom a je súčasťou diela. Príroda sa zachytáva z vtáčej perspektívy akoby z oblakov. Preto sa aj v záhrady pozorujú z vyvýšených miest terás a budov. Základnými motívmi boli kameň a voda. Kameň predstavoval mužský princíp označuje hory a voda ženský princíp upokojujúce sily. Predstavujú rovnováhu medzi vesmírnymi silami protikladmi dobra a zla tzv. symbol Jin a Jang. Čínske umenie technika tuš Záhrady Záhrada slúži na dosiahnutie harmonickej dokonalosti medzi človekom a prírodou. V nej môže človek meditovať a dosiahnuť duševnú harmóniu. Čínska záhrada nepozná trávnaté plochy, kvetinové záhony, ani strihané stromy a ploty. Hlavnými kompozičnými prvkami sú podľa dôležitosti: - kamene využívali sa najmä ako solitéry samostatné dekoračné prvky. Využívali sa ako obruby jazier a ciest. Ukladali sa vedľa múrov, vŕšili sa na seba a vytvárali rôzne prechody a jaskyne. Dláždili sa nimi cesty a chodníky. Najcennejšie boli zvetrané veľké kamene (erodované), ak neboli dostatočne zvetrané umelo sa upravovali a spájali, aby vytvorili jeden celok. - voda vodná plocha tvorí polovicu alebo až tretinu celej rozlohy záhrady. Zväčša ma pravidelný tvar ohraničený kameňom. Umiestňovala sa v strede záhrady a okolité plochy sa 71

74 v nej zrkadlili. Vodné plochy boli vysadené rastlinami farebné lotosové kvety, ktoré záhradu farebne dopĺňali (lotos symbolizuje ľudský život). Neskôr sa nahrádzal leknom. - stavby bohato zdobená architektúra. Stavali altány, pavilóny a v neskoršom období aj pagody. Altány umiestňovali na vyvýšených miestach a z nich sa záhrada pozorovala. Pavilóny sa budovali nad vodnou hladinou. Súčasťou sú steny múry ktoré oddeľujú časti záhrad. Typické sú tzv. oči záhrad - otvory cez ktoré sa prechádza a pozorujú jednotlivé scény. Ďalšími stavbami sú mosty budované vo veľkých záhradách na spájanie ostrovov s pevninou alebo altánom. Mosty sú vždy polkruhové, aby vytvárali zrkadlenie v tvare kruhu. Ďalej to boli schodištia, balustrády (bez strechy) a galérie (vyhradené cesty so strieškami). - rastliny využívajú sa najmä stromy napr. magnólie, vŕby, višne, borovice ale aj trvalky ako pivonky, ruže, wistérie a jazmín. Majú symbolický charakter. Každá rastlina má význam. Višňa zvestovanie jari a nového roka; bambus vytrvalosť a ohybnosť; borovica stálosť; pivonka blahobyt a bohatstvo; chryzantéma dlhý život. Najvýznamnejšie záhrady: - Cisárska záhrada v Chang Čchou - Záhrada príbojových vĺn - Leví háj v Chang Čhou - Záhrada voľného tuláka - Záhrada majstra rybárskych sietí Čínska záhrada Japonské záhrady Všetky prvky prebrali z čínskych záhrad a zdokonalili ich. Japonci sú veľmi pracovitý a tak symbolizmus v záhradách prepracovali do detailov. Filozofiu prenášali do záhrad a to najmä zenbudhizmus, ktorý ovplyvnil nielen záhrady ale i architektúru. Stavby sú jednoduchšie a záhrady sú vernými napodobeninami prírody. Sú miestami pokoja a rozmýšľania. V Japonsku vznikalo niekoľko typov záhrad: - záhrady pri cisárskych palácoch a samurajských obydliach; - záhrady kláštorov a chrámov; - mestské záhrady a parky. 72

75 Oko záhrady Vývoj japonských záhrad môžme rozdeliť do siedmich vývojových období: 1. Asuca 6. až 7. storočie do Japonska sa dostáva čínske umenie. Záhrady jednoduché s jazierkami a umelými pahorkami. 2. Hacuo anara 7. až 8. storočie upevňuje sa vzťah s Čínou. Stavajú sa najmä záhrady okolo cisárskych palácov, obchodných domov. Začína vplyv budhizmu. 3. Hean koniec 8. až 12. storočie Japonci si začali uvedomovať vlastnú filozofiu a odlišnú kultúru. Využívajú sa prírodné materiály z okolitej prírody. Vytvára sa štýl záhrad Šinden kde bola záhrada členená na dve časti severnú (obytnú časť) a južnú (záhrada s vodnou plochou a umelými pahorkami) 4. Kamakura 12. až 14. storočie budujú sa naďalej záhrady v štýle Šinden. Na vodnej hladine sa namiesto mostov vytvárajú prechody s monolitických kameňov. Vo veľkom množstve sa vysádzajú vždyzelené dreviny upravujú sa a tvarujú do vodopádov. Rastlinám sa začína venovať väčšia pozornosť. Najznámejšie záhrady z tohto obdobia sú kláštorné záhrady Say Hadži (miesto trávnika machy) a Ten Triu Hadži. 5. Muramači 14. až 16. storočie preniká vplyv budhizmu do záhrad preto majú hlavný význam v meditácii. Rozdeľujeme ich na klasické (pahorky a vodné plochy) a suché (rovinaté) nazývané aj zenistické. Medzi klasické patrí napr. Zlatý pavilón v Kjóte a Strieborný pavilón v Kjóte. Najznámejšia suchá záhrada je pri kláštore Rjóandži v Kjóte. Vyznačuje sa rovinou. Po záhrade sa nechodí. Je ohraničená múrmi a galériami, z ktorých sa pozoruje. Stred záhrady tvorí obdĺžnik s pieskom (predstavuje vodnú Rjóandži v Kjóte zenistická záhrada 73

76 hladinu) a v ňom sú zasadené ploché, stojaté alebo nahnuté kamene. Predstavujú pohoria. Začína sa rozvíjať kult pitia čaju vznikajú pavilóny na to určené vstupuje s do nich portálom s nádobou na umytie rúk. Pavilóny sa budujú nad vodnou hladinou a za nimi imitácie pahorkov. Slúžia výhradne na čajové obrady. 6. Mamojama 16. až 17. storočie nazývané aj obdobie palácového umenia budujú sa parky a záhrady veľkých rozmerov. 7. Edo Topugára od 17. storočia prakticky až do dnes. Budujú sa verejné parky v centre Tokia, Osaky a Kjóta (najznámejšia Kacova pri Kjóte cisárska rezidencia). V tomto období sa záhrady obohacujú o prvky ako brody, lietajúce kamene, ktoré sa vyskytujú náhodne v cestičkách záhrad a v hojnej miere sa využívajú svietidlá. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 P. Vreštiak: Vývoj záhradnej a parkovej tvorby prednášky Novoveké záhrady Po temnom období stredoveku nastáva nová éra obnovy, ktorá začína v 15. storočí obnovením záujmu o vedu, umenie a kultúru. Návrat človeka k prírode. Tieto zmeny viedli k rozvoju umenia vo všetkých jeho oblastiach od maliarstva, architektúry až po záhradné umenie. Renesančné záhrady Toto hnutie vzniká v Taliansku a sústreďuje sa do miest: Benátky, Rím, Padov, Verona a Florencia. K moci sa dostávajú silné rody, ktoré ovládnu štátnu a cirkevnú správu. Hnutie sa inšpiruje antickými ideálmi a prerastá do slohu, ktorý určuje smer umenia. Vychádza z potrieb človeka, preto sa často nazýva i triezve umenie. Ľudia v období gotiky boli zvyknutý na strohosť a temné farby. Renesančné hnutie fascinovalo široké vrstvy od chudobných ľudí navštevujúcich kostoly a kaplnky pomaľované novými formami, farbami až po bohatých feudálov mecenášov umenia, ktorý ho chceli mať doma. Umelci sa stávali všestrannými a venovali sa mnohým oblastiam nielen umenia, ale i vedy polyhistori. K rozvoju záhradného umenia prispelo najmä sťahovanie sa feudálov z hradov do nových sídel, zámkov a palácov, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sa stávali záhrady ako pokračovanie obytného priestoru. Záhrady boli navrhované spolu s palácom v rovnakom štýle. Rovnaké prvky schodísk a balustrád sa objavovali aj v záhrade. Kládol sa dôraz na jednoduché línie a materiáli. Druhovo nebola záhrada bohatá, rastlinstvo sa často opakovalo. Základné znaky záhrad: 74

77 - terasovitá záhrada územie bolo svahovité, záhrady vznikali na kopcoch, preto sa budovali terasy. Záhrady na veľkých priestoroch s navzájom prepojenými terasami. Pri miernom kopci bol medzi terasami vysadený svah; pri strmšom kopci medzi terasami steny. - kompozičné napojenie na architektúru (vilu) stále zostávala dominantným prvkom. Vila umiestnená vždy na najvyššom alebo najnižšom mieste a na ňu osovo naviazaný parter rovinatý, členené do štvorcov, ktoré sú lemované strihanými krami (krušpán), alebo kvitnúcimi rastlinami; výplň parteru tvorila tráva. V strede parteru vodný prvok (fontána, bazén). Za parterom vo svahu vysadený erb rodu (majiteľa záhrady). Pokračovali ďalšie terasy s vodnými prvkami (fontány, kanále) a kaskádami, rôznymi schodiskami a sochami (nepoznali čerpadlá a tak využívali fyziku princíp spojených nádob). - využívanie farebného kontrastu a hry svetla a tieňa biele vápencové múry a fontány kontrastovali s tmavozelenými farbami drevín (napr. krušpán strihaný do 1m; vavrín nad 1m, na steny boskety dub cezmínový alebo tis). Často sa využívali vysádzané nádoby. - pravidelný systém vedenia ciest zväčša pravouhlý, ktorý vytváral obrazce. Na ústrednú časť nadväzovali okolité priestory už z menej pravidelným členení. - záhrada je uzavretá obkolesuje ju múr, prípadne les (bez výhľadov do okolitej krajiny). Renesancia sa delí na tri obdobia: A) Obdobie rannej renesancie ( ) vzniká vo Florencii. Najsilnejším rodom sú Medicejský. Ich veľký vplyv v náboženskej a mestskej oblasti zabezpečí zrodenie nového prúdu v umení. Známymi umelcami tohto obdobia sú: Alberti, Donatelo, Boticeli, Bruneri. Najznámejšie záhrady: Villa Careggi (Karádži), Villa Rusticana, Villa Cafaggiolo (Kafadžiola), Paláce v Ríme ako Palazzo Belvedere, Palazzo Quirinale; najznámejšia je Villa Gamberaia. B) Obdobie vrcholnej renesancie ( ) vzniká v Ríme. Rod Medičejských sa dostáva do vysokých cirkevných kruhov a v tomto období sa sústreďuje tvorba do náboženskej oblasti umenie na zákazku pre kardinálov a pápežov. Známi umelci tohto obdobia sú: Bramante, Rafaelo, Ticián, Leonardo da Vinci, Michelangelo. Najznámejšie záhrady: Villa Imperiale, Villa Monte Maria (Madame), a najznámejšia je Villa Farnese C) Obdobie neskorej renesancie ( ) vzniká súčasne v Ríme, Benátkach a Miláne. Je predzvesťou baroka; vzniká tzv. manierizmus. Známi umelci tohto obdobia sú: Serlio, Viola, Tintoretto, Borromini. Najznámejšie záhrady: Villa san Vigilio, Villa Albani, Villa Medici, Villa Borghese, a najznámejšie sú Villa Aldobrandini, Villa d Este, Villa Lante. Mnohé z nich boli prebudované do barokového slohu. 75

78 Villa Imperiale Barokové záhrady Je to obdobie protireformácie, kedy vzniká v politickom živote chaos. Baroko vzniká v Taliansku. Upevňuje sa moc kresťanského kléra. Vzniká dvojitá morálka. Všetky vzniknuté diela majú deklarovať bohatosť a moc majiteľa diela. Nastupuje trend užívania si plnosti života. Baroko z francúzskeho významu pokrivený, nepravidelný. Základné znaky záhrad: V rannom období sa prejavilo v zakrivení línií parterov, pokračuje hra svetla a tieňa. Jednoduchosť je potretá. Vo vrcholnom období sa začínajú vytvárať partery rôznych ornamentov so živých plotov. Ich plochy sa vysypávajú farebnými drťami alebo osádzajú farebnými záhonmi kvetín. Plastičnosť záhrad vytvárajú strihané kry do geometrických tvarov, rôznych zvierat a neskôr do bizarných tvarov. Voda sa v záhrade objavuje vo všetkých podobách (fontány, bazény, kanále). Rovnako ako i oblečenie v tomto období zaťažené na detaily a rôzne ozdoby, i záhradné umenie vytvára zdanie pohybu a upriamuje pohľad na detaily. Vznikajú rôzne balustrády s bohato zdobenými stĺpmi, portály so sochami a vázami, voliéry s exotickým vtáctvom, oranžéria a pod. V neskorom období vznikajú rôzne pavilóniky, zrúcaniny, umelé jaskyne a vytvárajú sa menšie samostatne upravené časti oddelené od hlavných častí záhrady (múrmi, živými stenami) záhrada nadobúda intímnejší charakter tzv. giardino sekreto záhrady lásky (najčastejšie ich vidno vo francúzskych barokových záhradách prímorských oblastí). Významné talianske záhrady: Villa Pia, Villa Medici, Villa Borghese, Villa papa guilio v Ríme; Villa Pitiana, Villa Giardino Boboli pri Florencii; Izolla Bella na ostove Lago Maggiore a niektoré renesančné záhrady prebudované na barokové ako Villa d Este, Villa Lante. 76

79 Izolla Bella na ostove Lago Maggiore Klasicistické záhrady Vplyvom obchodníkov a manželiek panovníkov, ktoré si pozývali umelcov zo svojich rodných krajín sa umenie renesancie a baroka prenieslo do celej Európy. Vo Francúzsku sa však zväčša stavali záhrady v hradoch a neboli napojené na budovu. Neskoršie vznikali záhrady pri zámkoch, avšak rovnako ako pri hradoch neboli napojené na budovu a vytvárali samostatné kompozície. Rovnako i terén oproti Taliansku bol skôr rovinatý a prevládali iné druhy rastlinstva. Aj keď Francúzi dali voľný priebeh talianskemu umeniu, vyvinuli si svojský sloh. Klasicizmus delíme na dve obdobia: - ranné obdobie klasicizmu (druhá polovica storočie) často nazývané aj pred Le Nortovské obdobie. Začalo sa hlavne v architektúre uplatňovať stavanie víl, zámkov v krajine a záhrada na ne priamo kompozične nadväzuje. Budovali sa široké kanále, ktorých zemina sa vŕšila na kopec, kde sa vybudoval zámok a z neho vznikali umelé terasy. Z talianskych záhrad prebrali stavanie kaskád a umelých jaskýň tzv. gróty. Objavujú sa prvé samostatné literárne diela o záhradných úpravách. Známe záhrady ranného obdobia: Zámok Bloys, Zámok Gaylon, Zámok Tuileries - vrcholné obdobie - Le Notrovské ( storočie) za vlády Ľudovíta XIV. známeho ako kráľ slnko, ktorý si upevnil absolutistickú moc v krajine, založil rôzne ceremoniály na kráľovskom dvore, čomu sa prispôsobili aj záhrady. Objavil sa syn intendanta pre záhrady (dnes minister) André Le Notr, ktorý vytvoril záhrady ako: Vaux le Vicomte, Fontainebleau, San Germain, Marle le Roy a najvýznamnejšiu pre francúzskeho panovníka pri zámku Versailles. 77

80 Záhrady mali veľké rozlohy (100 ha). Boli napojené na okolitú krajinu. Vytvárali sa výrezy do lesa, aby sa zabezpečili priehľady do krajiny alebo výhľady na rôzne dominanty. Budovali sa široké cesty s alejami stromov (často strihaných do vysokých stien). Usporiadanie ciest bolo najčastejšie hviezdicovité, kedy sa 8 ciest lúčovito stretávalo do jednej hlavnej širokej (prechod kočov). Budovali sa vodné kanále aj niekoľko kilometrov dlho pozdĺž záhrady a priečne ich pretínali menšie. Do zámku viedli 3 prístupové cesty schádzajúce sa na nádvorí pred zámkom. Zámok bol na vrhu kopca a tým sa zabezpečil výhľad na záhradu rozkladajúcu sa pod ním. Všetko bolo kompozične napojené na hlavnú kompozičnú os vedúcu stredom zámku. Na prvej terase bol vodný parter s bočnými rastlinnými partermi. Objavili sa tzv. brodéria boli to parteri so zložitými ornamentmi ako čipky Brodérium vykladané drťami a vysadené farebnými kvetmi alebo trávou. Nasledovali rôzne menšie časti s bosketami vyššími strihanými živými plotmi. Pri križovaní ciest sa vytvárali rôzne skulptúry najčastejšie však fontány. Klasicistické záhrady sa rozšírili po celej Európe vďaka Le Notrovým žiakom, ktorý šírili tento typ záhrad podľa predpísaných učebníc a šablón. Najčastejšie dochovanými záhradami pri zámkoch. Nemecké záhrady: - najkrajšia je Herrenhausen; v Berlíne je to rezidencia Sansusi a Karausruhe; v Prusku vytvoril Le Norte Scharloteenburg, Oranienburg Rakúske záhrady: - Schwarzenberská záhrada; Belvéder Hildebaude a známa záhrada pri zámku Schönbrünn. Portugalské záhrady: - Santa dos Azulejos ovplyvnená maurským slohom Holandské záhrady: - Het Loo záhrada uprostred lesa Ruské záhrady: - Letný palác Petra I. a palác Petrov dvorec je na brehu mora a má konkurovať vtedajšiemu kráľovi Ľudovítovi XIV. Talianske záhrady: - Caserta pri Neapole vybudovaná uprostred mesta; obohnaná vysokým múrom. Poľské záhrady: - Wilanow pri Varšave. České záhrady: 78

81 - Zámok Lednice na Morave, Holešov, Jaromeřice, Kvetná záhrada v Kromeříži. Romantické záhrady (romantizmus) Objavenie krásy prírody vyvrcholilo vznikom prírodno-krajinárskeho slohu. Tento sloh vznikol v Anglicku začiatkom 18. storočia. Odlišné klimatické podmienky ako vo Francúzsku a Taliansku nedovolili naplno rozvinúť prvky barokových záhrad. Hlavnou kompozíciou tej doby sa stal prírodne krajinársky park jeho základnou požiadavkou je priblížiť sa čo najviac k voľnej prírode, preto disponuje všetkými priestormi, ktorú sú účelne doplňované skupinami stromov až malých porastov, či vodnými plochami a v konečnej fáze prechádza pozvoľne do okolitej krajiny. Vplyv literatúry na rozvoj krajinárskych parkov je veľký. Celý rad básnikov a spisovateľov bol zaangažovaných obdivovaním prírody a jednotlivých parkových krajine. Významným momentom vo vývoji krajinárskeho slohu podľa anglických teoretikov bola kniha Miltona Stratený raj, v ktorej bola opísaná nádhera prírody, ktorú autor porovnával s umelosťou jestvujúcich záhrad a parkov. Vo Francúzsku podobnú myšlienku romantického sedliackeho života v krásnej neporušenej prírode opísal vo svojom diele Rousseau Nová Eloisa. Rozvoj archeologických výskumov v 18. storočí a štúdium antických pamätníkov malo za následok ich umiestňovanie v parkoch. Okrem nich sa stavali rôzne stavby: gotické ruiny, rímske chrámy, čínske pavilóny a pod. V krajinárskom parku nebola prírody iba pozadím a prostredím na prechádzky, ale parkové krajiny mali vyjadrovať určitú náladu, mali pôsobiť na návštevníka a umocňovať jeho city a myšlienky na určité prežívania, ktorými mali byť vyvolané smutné a pochmúrne nálady alebo romantické nálady. Často sa používali smútočné formy, ktoré mali vyjadrovať skľúčenosť a melanchóliu. Obľúbenými druhmi v tomto období boli smútočná vŕba a pyramidálny topoľ. Téma návratu k sedliackemu spôsobu života mala znázorňovať výstavba mlynov, maštalí, chalúp v parkoch. Vidiecke len z vonku, vo vnútri veľmi pohodlné a prepychovo zariadené. Pre vzbudenie romantických citov sa stavali zbytky rytierskych hradov a stavby pripomínajúce vojenské víťazstvá. Objavuje s hadovitá čiara parkových ciest a cestičiek, ktoré sa mali voľne vinúť po ploche parku. Stromy a kríky sa zoskupujú do malebných skupín a vytvárajú pekné scenérie. Majstri boli očarení nádherou jednotlivo voľne stojacich stromov objavili sa prvé solitéry. V tej dobe boli aklimatizované cédre (Cedrus libani) a svojimi Prírodno-krajinársky park nádhernými siluetami boli najkrajšou v Prúhoniciach (CZ) ozdobou parkových krajiniek. Na lúkach sa často pásli ovce, ktoré okrem romantickej atmosféry scenérie trávnik kosili a súčasne hnojili. 79

82 Realizmus Polovica 19. storočia znamenala vznik verejných parkových objektov v európskych mestách. Nástup industrializácie znamenal ich rozrastanie a potrebu rozšírenia zástavby. Čo malo za následok rýchle zničenie mnohých veľkých parkových kompozícii. Začala sa éra menších plôch mestskej zelene a narastala ich významnosť, nakoľko sa zhoršovalo životné prostredie v mestách (najmä lokálne znečistenia pri fabrikách). Slohovo v tomto období doznieva klasicizmus a romantizmus. Začala sa rozmáhať stredná trieda v spoločnosti a tým potreba vznikania verejných prakov, záhrad pri rodinných domoch a mestských parkov. Našim prvým verejným mestským krajinárskym parkom je dnešný sad J. Kráľa v Bratislave (založený r v minulosti známy ako petržalský park). Literatúra: I. Tomaško, P. Hrubík: Historické parky a záhrady, Nitra, 2001 V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 P. Vreštiak: Vývoj záhradnej a parkovej tvorby prednášky Významný záhradný architekti a ich diela Prvý záhradný architekti, boli polyhistori najčastejšie architekti, maliari a stavbári. Samostatný odbor záhradnej architektúry sa začal rozvíjať až v 20. storočí. Navrhnúť dokonalú záhradu si vyžaduje dokonalý talent v spojení s dokonalým vzdelaním. Záhrady vo Versailles patria k najkrajším a najznámejším na svete. Ich tvorcom je dvorný záhradný architekt kráľa Ľudovíta XIV. André Le Nôtre. Jeho štýl je reprezentatívnou ukážkou francúzskej klasicistickej záhrady. Na záhradách okolo nádherného zámku Versailles Le Nôtre pracoval od roku Mal za úlohu vytvoriť tak úchvatnú záhradu, ktorá by dokonale demonštrovala moc panovníka. Ako môžeme vidieť, určite sa mu to podarilo. André Le Notre ( ) Niekedy nazývaný aj André Le Nostre. Pred začatím prác na Versailles, Le Notre spolupracoval s Louisom Le Vau a Charles Le Brun na parku v Vaux - le - Vicomte. Medzi jeho ďalšie diela patrí návrh záhrad a parkov v Chantilly, Fontainebleau, Saint - Cloud a Saint - Germain. Jeho príspevok bol významný tiež pri rozšírení záhrad zámku Tuileries smerom na západ, ktoré sa neskôr stalo súčasťou Elyzejských polí. André Le Notre 80

83 Životopis André Le Notre sa narodil v Paríži, v rodine záhradníkov. Pierre Le Notre, ktorý mal na starosti záhrady Palais des Tuileries až do roku 1572, bol pravdepodobne jeho starý otec. Andrého otec Jean Le Notre bol tiež zodpovedný za úseky záhrady Tuileries, spočiatku pod vedením Clauda Molleta, a neskôr ako vedúci záhradník, v dobe vlády Ľudovíta XIII. André sa narodil dňa 12. marca 1613 a bol pokrstený v Église Saint - Roch. Jeho kmotor na slávnostnom ceremoniáli bol správcom kráľovských záhrad sám Claude Mollet. Rodina žila v dome v Tuilieries a André tak vyrastal obklopený záhradníčením a rýchlo získal aj praktické a teoretické vedomosti. Situovanie v takejto rodine mu tiež umožnilo študovať v neďalekom Palais du Louvre, z ktorej časti sa potom vyvinula akadémie umení. Naučil sa základy matematiky, maliarstva a architektúry, a vstúpil do ateliéru Simona Voueta, maliara Ľudovíta XIII, kde sa stretol a spriatelil s maliarom Charles Le Brun. Naučil sa tu klasickému umeniu a perspektíve. Študoval niekoľko rokov pod architektom François Mansart, priateľom Le Bruna. Záhrady Château de Vaux - le Vicomte odštartovali jeho kariéru. V roku 1635, bol Le Notre menovaný ako hlavný záhradník kráľovského brata Gastona d' Orléans. A o dva roky neskôr 1637, bol Le Notre vymenovaný ako vrchný záhradník v Tuileries, prevzal pozíciu svojho otca. Mal primárne slovo pre oblasti záhrad najbližšie k palácu, vrátane oranžérie, ktorú postavil Simon Bouchard. V roku 1643 bol menovaný ako navrhovateľ rastlín a terás pre Annu Rakúsku, kráľovnu matku, a v rokoch sa podieľal na modernizácii záhrady Château de Fontainebleau. Neskôr získal takú dôveru, že sa staral o všetky kráľovské záhrady vo Francúzsku, a v roku 1657 bol vymenovaný vrchným správcom kráľovských budov. Existuje niekoľko priamych odkazov na Le Notre v kráľovských účtov. Le Notre si sám veľmi zriedka zapísal svoje myšlienky alebo postupy k záhradníčeniu. Vyjadril sa len prostredníctvom svojich záhradách. Stal sa dôveryhodným poradcom Ľudovíta XIV, a v roku 1675 bol povýšený kráľom do šľachtického stavu. V roku 1640 si vzal za ženu Françoise Langlois. Mali spolu tri deti, žiaľ žiadne sa nedožilo dospelosti Vaux - le Vicomte André Le Notre svoj prvý post záhradného architektúra vykonával za Nicolasa Fouqueta, vrchného správcu financií Ľudovíta XIV. Fouquet začal pracovať na Château de Vaux - le - Vicomte v roku 1657, zamestnáva architekta Louis Le Vau, maliara Charles Le Brun a Le Notre. Traja dizajnéri pracovali v spolupráci s Le Notrem, ktorý vytvorili veľké, symetricky usporiadané partnery, rozsiahle bazény a štrkové cesty pre prechádzky. Le Vau a Le Notre využívali meniace sa hladiny v teréne, takže kanál bol neviditeľný z domu a oko pozorovateľa zamestnávali aj tzv. nútenou perspektívou, aby sa napr. jaskyne objaviť bližšie než v skutočnosti sú. Záhrady boli kompletne dokončené v roku 1661, kedy usporiadal Fouquet veľkú oslavu pre kráľa. Ale len o tri týždne neskôr, dňa 10. septembra 1661 bol Fouquet zatknutý za spreneveru štátnych fondov a jeho umelci a remeselníci boli vzatí priamo do služby kráľa. 81

84 Versailles Od roku 1661 teda Le Notre pracoval priamo pre Ľudovíta XIV. Vybudoval a rozšíril záhrady a park v Château de Versailles. Rozšíril lovecký zámoček, ktorý sa nakoniec stal kráľovo primárne bydlisko a sídlo jeho sily. Le Notre taktiež vytvoril urbanistický plán mesta Versailles (dnes Paríža), ktorého súčasťou sú najväčšie ulice a bulvári aké môžme vidieť v Európe tzv. avenue de Paris. V roku 1661 Le Notre pracoval zároveň na záhrade pri paláci Fontainebleau. V roku 1663 bol angažovaný aj v úprave záhrad Château de Saint - Germain - en - Laye a Château de Saint - Cloud, bydliska Filipa Orleánskeho, kde dohliadal na práce i ďalšie roky. Tiež v roku 1663 Le Notre sa začal podieľať na budovaní Château de Chantilly, majetku princa de Condé, kde pracoval na zveľaďovaní až do roku V roku 1664 bol pri obnove záhrady Tuileries. V roku 1667 Le Notre rozšíril hlavnú os záhrady na západ, vytvára cestu, ktorá sa stala súčasťou dnešných Elyzejských polí. Colbert minister financií - poveril Le Notre v roku 1670, aby zmodernizoval jeho vlastné záhrady Chateau de Sceaux, na ktorých pracoval až do roku Plán záhrady pri Château de Chantilly Plán záhrady Château de Versailles Práce v mimo územia Francúzska V roku 1662 vytvoril plány pre Greenwich park v Londýne, pre kráľa Charlesa II. V roku 1670 Le Notre koncipovanal projekt na hrade Racconigi v Taliansku, a medzi rokmi 1674 a 1698 sa podieľal na rekonštrukcii záhrad Venaria Reale, neďaleko Turína. V roku 1679 navštívil Taliansko aj osobne. Neskôr poskytol rady pre záhradu Charlottenburgského paláca a Chateau de Cassel v Nemecku a s plány pre zámok Windsor. Poslednou prácou v rokoch 1679 a 1691 bol plán záhrady Château de Meudon pre markíza Françoisa Michel le Tellier. Anglická škola Jedným z najvýznamnejších záhradných architektov pochádzajúcich z Veľkej Británie bol Harold Peto. Snáď najlepším príkladom jeho tvorby je záhrada pri West Dean College, ktorej súčasťou je aj 91 metrov dlhá pergola. Nezostal však iba na britských ostrovoch, záhrady navrhoval napríklad aj v južnom Francúzsku. 82

85 Harold Ainsworth Peto Fribo ( ) Bol to britský architekt, záhradný architekt avšak prioritne sa zaoberal záhradnou architektúrou, ktorý pracoval vo Veľkej Británii a v Provence vo Francúzsku. Medzi jeho najlepšie záhrady patria záhrady: Iford Manor, Wiltshire, Buscot park, park v Oxforde, West Dean dom, záhrady v Sussexe a mnohé iné i v Írsku. Životopis Harold Ainsworth Peto sa narodil v Londýne v roku Bol synom prosperujúceho staviteľa a inžiniera železníc - Samuela Mortona Peto. Jeho mama bola druhou manželkou -Sarah Ainsworth (rodená Kelsall. Harold mal štyroch nevlastných bratov a sestier a desať vlastných bratov a sestier. Dom v Somerleyton, kde Harold strávil svoje detstvo, bol prestavaný v roku 1840 v novorenesančnom štýle a mal veľkú zimnou záhradou a parter navrhnutý Williamom Andrewsom Nesfieldom. V roku 1855 bol Haroldov otec baronet vlastník významného obchodného impéria; ale v roku 1860 sa jeho firmy dostali do problémov, takže v roku 1863 predal dom v Somerlyton a v roku 1866 skrachoval. Krátko na to bol Harold poslaný školu Harrow ( ), ale školu opustil v sedemnástich a nedosiahol vyššie vzdelanie. Po opustení školy sa vyučil za stolára iba za rok, potom ho prijal do praxe architekt J. Clements z Lowestoft O rok neskôr sa stal členom skupiny londýnskych architektov Karslakeho a Mortimera. V roku 1876 sa Peto stal partnerom s architektom Ernest George. Partnerstvo trvalo šestnásť rokov. On a George navrhol domy v štvrti Kensington a Chelsea, ako aj rôzne vidiecke domy. V roku 1883 sa Peto stal predsedom Kráľovského inštitútu britských architektov; ale zlý zdravotný stav ho prinútil opustiť Londýn. V nasledujúcich rokoch si viedol denníky so záznamami z jeho rozsiahlych ciest po Taliansku, Amerike, Španielsku a Grécku. V roku 1892 Peto skončil partnerstvo s Ernest George a sťahuje sa do grófstva Kent ( ) a potom na Landford do domu blízko Salisbury ( ). Opäť cestuje do Egypta, Talianska, Nemecka a Francúzska; a v roku 1898 do Japonska. V roku 1899 Peto si kúpil a presťahoval sa do Iford Manor v grófstve Wiltshire, keď ho v tomto roku navštívil so svojím priateľom Henry Avray Tippingom. Harold si urobil na Iford Manor svoju trvalú základňu. Zrekonštruoval a rozšíril záhradu, vyskúšal si tu nové nápady a zahrnul do záhrady získané artefakty zo svojich ciest po celom svete. Záhrada Iford ilustruje najmä jeho umenie a remeselný prístup k architektúre a záhradnému dizajnu. Ukážky zo záhrady Iford Manor 83

86 Väčšina Petových diel bola vytvorená v rokoch 1900 a Medzi jeho projekty patrí práca na: Easton Lodge v Essexe; West Dean dóm v Sussexe; Crichel dom v Dorsete; Petwood v Lincolnshire; Vysoký múr v Oxforde; Buscot park v Oxfordshire; Hartham park v Wiltshire; Bridge dom v Surrey; Healy dom v Wiltshire; Wayford Manor dom v Somersete; Burton Pynsent dom v Somersete; Ilnacullin v County Cork - Írsko. Tiež navrhol sériu záhrad v Stredomorí vo Francúzsku - v Cannes Isola Bella a na ostrove Ferrat vily Sylvia, Maryland a Rosemary. Dobrým príkladom Petovej záhradnej architektúry možno vidieť na West Dean dome v Sussexe, teraz ubytovne vysokej školy: West Dean College, kde jeho 91 m dlhá, pergola je vrcholom záhrad. Peto a Ernest George tiež navrhli rozšírenie West Dean domu pre Williama Jamesa (otec básnika Edwarda Jamesa, patrón umenia hnutia surrealistov). Peto a George vytvoril Oak Room, stará jedáleň a schodisko vo West Dean College (jedáleň z filmu Herry Potter). Peto sa tiež zaujímal o interiérový dizajn a v roku 1907 bol poverený navrhnúť ubytovanie na palube prvej triedy na atlantickom parníku Mauretania. Peto zomrel v Iford Manor dňa 16. apríla Aby si niekto nemyslel, že navrhovanie záhrad je výhradne mužskou doménou, jednou z vplyvných osobností, ktoré ovplyvnili záhradnú architektúru je Gertrude Jekyll, ktorá za svoj život navrhla viac ako 400 záhrad v Spojenom kráľovstve, Európe a Spojených štátoch americkým. O jej návrhy záhrad mali záujem významní britskí či americkí politici a takisto aj ruskí oligarchovia. Bola jedným z najvplyvnejších záhradných architektov devätnásteho a dvadsiateho storočia. Gertrúde Jekyll ( ) Bola vplyvný britský záhradník, záhradná architektka, umelec a spisovateľ. Je autorkou viacerých záhrad vo Veľkej Británii, Európe a v Spojených štátoch. Nnapísala vyše 1000 článkov pre časopisy, ako je Country Life a The Garden. Jekyll dostala prezývku vplyvný premiér záhradného dizajnu od anglických a amerických záhradníckych nadšencov. Životopis Gertrúde sa narodila v Londýne, ako piata zo siedmich detí kapitána Edwarda Joseph Hill Jekylla, dôstojníka granátnikov a jeho manželke Julia Hammersley. Jej mladší brat Reverend Walter Jekyll, bol priateľom Roberta Louisa Stevensona, ktorý si požičal priezvisko pre jeho slávnu novelu Dr. Jekyll a pán Hyde. V roku 1848 jej rodina opustila Londýn a presťahoval sa do Bramley domu v Surrey, kde strávila jej formatívne roky. Gertrúde bola jedna polovica z jedného z najvplyvnejších a historických partnerstiev pre hnutie Arts and Crafts, vďaka jej vzťahu s anglickým architektom sirom Edwin Lutyens, vytvorili mnoho projektov v rôznych Európskych krajinách. Lutyens navrhol i jej domov Munstead Wood v blízkosti 84

87 Godalming v Surrey (v roku 1900, Lutyens a JGertrúdin brat Herbert navrholi britský pavilón na parížskej výstave). Jekyll významná pre svoje vynikajúci dizajn a jemný maliarsky prístup k usporiadaniu záhrady. Pozornosť dodnes si priťahujú najmä jej kvetinové hranice. Jej práca je známa pre svoje žiarivé farby a akoby štetcom vytvorené ťahy v jej výsadbe. Pravdepodobne tento až impresionistický štýl vznikol kvôli Gertrúdinmu zhoršujúca sa zraku, čo do značnej miery ukončilo jej kariéru ako maliara a farebného mága. V prácach ako Farebné schémy pre kvetinové záhrady (dotlač ešte aj v roku1988 ) položila základy pre moderné použitie teplých a studených farieb kvetov v záhrade. Jekyll bola jedným z prvých vo svojom povolaní, ktorá vzala do úvahy farbu, textúru a skúsenosti ako významných prvkov vo svojich návrhoch. Jej teóriou o tom, ako navrhovať farebnosť bol ovplyvnený i maliar Turner a napokon i celý smer impresionizmu. Zaoberala sa využitím teoretického farebného kruhu tzv. Oswaldov kruh. Počas života Jekyll zhromažďovala a popisovala obrovské množstvo rastlín a konzervovala. Dostali sa do mnohých inštitúcií po celej Británii. Táto čistá vášeň pre záhradníctvo bola zahájená v Kensingtonskej škole umenia, kde sa zamilovala do tvorivého umenia výsadby a ešte konkrétnejšie do záhradníctva. V čase jej smrti mala za sebou už viac ako 400 záhrad vo Veľkej Británii, Európe a niekoľko v Severnej Amerike. Jekyll bol tiež známa pre svoje plodné písanie. Napísala viac než pätnásť kníh, od Drevo a záhrada až k jej najviac slávnej knihe Farby v kvetnej záhrade, kde zahrnula i spomienky na svoju mladosť. Gertrúda nechcela svojou knihou obmedziť potrebný vplyv prace na výučbu v záhradníctve, ale teoretickú výučbu považovala za ďalší krok štúda záhradníctva a samotných rastlín. Tvrdila, že rastliny by mali byť vysadené hlavne pre ich najlepší efekt (kvitnutie, plody, farbu listov a pod.), s ohľadom na štýl domu. Jekyll sa neskôr vrátila do svojho detstva a doma v obci Bramley v Surrey, kde navrhnla záhradu vo Snowdenham Lane s názvom Millmead. Bola tiež zástancom tradičnho nábytku a vidieckych remesiel, a obávala sa, že postupne vymiznú. Gertrúde Jekyll záhrada je z počiatku 20. storočia a obklopuje Manor dom v Upton Grey v anglickom grófstve Hampshire. Gertrude Jekyll nakreslila plány na štyri a pol akrovú záhradu na zámoku v Upton Grey v roku Na tomto mieste vypracovala jedenu z jej najmalebnejších záhrad. Obsahuje mnoho rysov typických pre Jekyll záhrady, ale je oveľa menšia než väčšina jej ďalších kompozícií. Na západ od domu sú záhony narcisov a končia v divokej záhrade. Na východ od domu stojí formálna záhrada. Tu nie sú žiadne zakrivené línie, Jekyll navrhla ruže, trávnik a typické bylinné hranice, ktorých farby sa postupne menia z chladnej do teplej farby a opäť vychladnú. 85

88 Ukážky záhrad 86

89 Jedná sa o tenisové trávniky, ktoré sú uzavreté líniami tisu. Celá záhrada bola verne obnovená podľa pôvodných rastlín a mnohých plánov, ktoré Jekyll presne popísala. Záhrada chátrala a bol obnovený až v roku Jekyll bola ocenený pamätnou medailou a získala medailu cti kráľovnej Viktórie. Je pochovaná na cintoríne známom ako svätého Jána Krstiteľa v Londíne vedľa svojho brata a sestry - Sira Herbert Jekyll a Lady Agnes Jekyll. Pomník bol navrhnutý sirom Edwinom Lutyensom. Literatúra: I. Tomaško, P. Hrubík: Historické parky a záhrady, Nitra, 2001 V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 P. Vreštiak: Vývoj záhradnej a parkovej tvorby prednášky 2003 Internet: Moderné záhrady Záhradní architekti sa rozdrobili na veľa smerov, ktoré navzájom súperia alebo sa dopĺňajú. Smery môžme rozdeliť: A. Umelecká moderna: - historická bola to moderna, ktorá uznávala historické veci a využívala ju ako akcnet; - ekologická obohatila modernu o snahu rovnováhy prostredia, vnášali zeleň do preplnených prostredí; - klasická prevažuje funkčnosť a účelnosť estetika ustupuje do úzadia. Zeleň slúži len na zvýraznenie architektonického diela, vedie k degradácii prostredia B. Vedecká moderna prenikla len do záhradnej a krajinnej architektúry. Diela sú realizované na základe moderny, ale vychádzali zo zákonov prírody. Dôraz na estetickú formu. Optimálne riešenie na základe vedeckých poznatkov. Vznikol multidisciplinárny smer, kedy sa spájala sociológia, lesníctvo, moderné umenie, staviteľská architektúra, ekológia a iné. Krajinná a záhradná architektúra 20. storočia Architekti a urbanisti videli nezdravý stav rozkladu mesta a jeho prírodného prostredia už od polovice 19. storočia. Vznikali nové rôzne projekty a úvahy o novom meste v dôsledku zhoršovania životného prostredia a likvidácii zelene v okolitej prímestskej zóne. V 20. storočí sa z najvýznamnejších prínosov stalo sprírodnenie celého prostredia mesta, spojenie obytnej zóny s krajinnými prvkami, nové výtvarné hľadiská pri riešení uvoľnených priestorov, organizácia vybavenosti sídla, jeho parkov a sadov.väčšina všetkých projektov nových miest však zostala iba na úrovni teoretickej schémy, pretože životné, ekonomické, sociálne a technické podmienky sa rýchlo menili a nedovolili postupnú prestavbu miest a ich novú výstavbu. Prínos nových 87

90 teórií však spočíva jednoznačne v tom, že upozornili na neoddeliteľnosť architektonickej a urbanistickej tvorby od tvorby krajiny a parkov a záhradného umenia. Secesia a moderna Záhradné mestá a domáce záhrady - Pôvodné idey záhradného mesta prechádzajú dodnes zložitým vývojom. Prvé úvahy smerovali ku spojeniu bývania s krajinou. Boli to skôr pokusy o organizovanie menších jednotiek, súborov obytných domov a skupín nízkej individuálnej zástavby v záhradách a parkoch pri uvoľnenej uličnej sieti. V Nemecku sa formovalo reformné hnutie, ktoré sa ako podobné prúdy v Anglicku, obrátili proti historizujúcej umeleckej tvorbe. V krajinnej architektúre sa začalo presadzovať i v najmenších záhradách tvoriť miniatúrne krajinárske záhrady. Počas secesie však bola snaha oživiť pravidelnú záhradu, ktorá by mohla prevziať prvky architektúry domu a ďalej ich rozvíjať. Architekti uprednostňovali vysádzanie domácich rastlín, dokonca až regionálnych a mali sa zaobísť bez exotických drobností. Takúto modernú záhradu vytvoril architekt Peter Behrens vo svojej vzorovej záhrade na výstave v Dusseldorfe Významní architekti tohto obdobia: Hermann Muthesius ( ), Josef Hoffmann ( ) a Joseph Maria Olbrich ( ). Prevaha architektúry nad zeleňou smery: Bauhaus - Založil ho v roku 1919 Walter Gropius. Bauhaus sa venoval návrhu životného prostredia ako komplexného umeleckého diela. Aj keď sa venovali záhradnej architektúre a krajinárskym úpravám, nevyučovali sa ako samostatný odbor. Z ideologických dôvodov, zástupcovia Bauhausu odmietali pravidelnú a symetrickú úpravu. Do svojich návrhov vnášali asymetrické prvky inšpirované kubistickou maľbou. Hľadali skôr kontrast medzi kubistickými tvarmi budov s prirodzenou krajinou. Vnímali krajinu, ktorú nepovažovali za životný priestor, ako protiklad k architektúre vytvorenej človekom. Príroda ale získala symbolický slobodný charakter. Le Corbusier - u neho ešte viac dominuje architektúra nad záhradami ako u architektov Bauhausu. Aby krajina dostala svoju vážnosť, musí byť obmedzená a musí dostať svoj rozmer: pohľad do diaľky je ukončený múrmi a povoľuje výhľad len v niekoľkých priehľadoch, ktoré sú strategickými bodmi. Tiež stavbu vyzdvihol vysoko nad krajinu, len strešný priestor bol spojený s krajinou (Habitat v Marseilles) 50. a 60. roky: Medzi mešťanstvom a avantgardou Pri obnove miest po druhej svetovej vojne bola nutná rýchla výstavba bytových domov vo veľkom počte. Mesto sa prispôsobovalo automobilom a bola zničená veľká časť mestskej prírody, ktorá už nebola obnovená. Výstavba nových obytných oblastí sa presunula na periférie miest. Vznikali satelitné mestá, ktoré boli samostatné a izolované od okolitého sveta. Zeleň sa tu však obmedzila len na detské ihriská a voľné plochy s kvetináčmi pred nákupnými strediskami. Takže sa mestská zeleň sústredila len do súkromných záhrad. S tzv. hospodárskym zázrakom prišla technika a multifunkčnosť sveta vecí. Vznikali záhrady, ktoré neboli ani okrasné ani hospodárske, ale obytné. Záujem meštiackej triedy o záhrady podnietil vznik záhradných výstav, ktoré sa konajú dodnes. 88

91 Architekti: Otto Valentien ( ), Roland Weber ( ). Na záhradnú architektúru pôsobilo škandinávske umenie hlavne prostredníctvom Alvara Aalta ( ). Jednoduchosť a geometria úprav od Carla Theodora Sorensena ( ) predurčili formy krajinnej tvorby ako je land art. Land art - Land art je umelecký smer 60. rokov, ktorý vznikol v USA. V užšom zmysle slova nepatrí k záhradnému umeniu, ale v súčasnej krajinnej architektúre sú dodnes používané prvky land artu. Hlavne tam, kde sa používajú skulptúry a objekty z organických a anorganických materiálov. Umelci tohto smeru sa obrátili proti komerčnému umeniu a mali záporný postoj k výrobe umenia, ktoré je v galériách a múzeách. Namiesto toho tvorili umelecké diela na prírodných miestach, ktoré sú ťažko dostupné a nepretvorené zásahom človeka. Pracovali s jednoduchými formami. Diela Land artu pôsobia svojou monumentalitou. Využívajú intenzitu vnímania a prírodné skúsenosti pozorovateľov s efektami vznešenosti v prírode. Umelci: Michael Heizer, Robert Smithon. Európski umelci, napr. David Nash, Andy Goldsworthy, Mihael Singer, mali od začiatku subtílnejší prístup k prírode. Pokúšali sa svojimi dielami krajinu akcentovať a pracovať s prírodnými materiálmi ako sú pôda, kameň, drevo, voda alebo ľad. 70. a 80. roky: Ekologická záhrada Koncom 60. rokov sa mládež v Nemecku začala búriť proti materializmu generácie hospodárskeho zázraku. So sloganom make love not war (radšej milovať ako vojnu) sa obracali proti vláde a propagovali obmedzenie konzumného spôsobu života a návrat do prírody. Dôležitou témou sa stáva ochrana životného prostredia. Vzniká ekologické hnutie ako reakcia na ničenie prírodných zdrojov. Príroda začína byť chápaná ako pozitívna. Znovu sa objavuje prírodná záhrada, ktorá sa objavila už v 20. rokoch. Hlavným predstaviteľom bol holandský maliar a záhradný architekt Louis Guillaum Le Roy. Bol odporcom jednotvárnej mestskej zelene. Z úlomkov rôznych materiálov a zo zbúranísk vytváral záhradné krajiny, kde príroda má prednosť a môže to umelé, ktoré vytvorila ľudská ruka, prerásť a zmeniť. L art pour L art: záhrady postmoderny a novej moderny - V 80. rokoch sa krajinná architektúra určovala hlavne podľa estetických hľadísk. Nové hnutie presadzované Petrom Walkerom a Marthou Schwartzovou, je zamerané na pragmatickú mestskú zeleň. Vnímajú záhradu bezúčelne a prichádza tak nový štýl postmoderna. Bola vyvolaná ako protipól klasickej moderny, pretože jej jasné, geometrické štruktúry boli pokladané za bezduché a ornamenty za mizantropické. Bola znovu žiadaná štýlová rozmanitosť, ktorá mala však znamenať viac ako historizmus 19. storočia. Vedome sa odchyľovali od pravidiel klasickej architektúry, napríklad neobvyklosťou miesta alebo zmenou veľkosti. Prezentovali formu prísne hravú až po prísne klasicistickú, ironicky ladenú až pestro infantilnú. Postmoderný neoklasicizmus prezentuje monumentálne stvárnenie záhradnej architektúry. Napr. 3 km dlhá Axe majeur na periférii Paríža od izraelského sochára a záhradného umelca Daniho Karavana. Má strohý a prísny vzhľad. Úzky a symetrický areál vznikol ako promenáda na spôsob barokovej 89

92 záhrady. Za enfant terrible (dieťa hrôzy) je označovaná americká záhradná architektka Martha Schwartzová. Vytvárala záhrady z umelých materiálov, ktoré sú netypické pre záhradu. Charakteristické pre postmodernu sú tiež nápisy tvorené veľkými písmenami. Záhrady 90. rokov poukazujú na prepojenie postmoderny a novej moderny v poslednom desaťročí 20. storočia. Vznikli záhradné plochy, kde sa môžeme kochať krásou. V poslednom storočí záhradní architekti vytvorili nový vzor pre profesiu dizajnu a životného prostredia. V 21. storočí by sa malo pokračovať v budovaní nových paradigiem, v ktorých ekonomická prosperita a posilnenie idú ruka v ruke, v ktorých schopnosť žiť a kvalita života sú primárne závažné veci a v ktorom krása a vývoj sú na tej istej strane. Je potrebné porozumieť, že vytváranie nových archetypov nie je len ukážkou kadiaľ ísť, ale je dôležité ukazovať cestu. Ak by sme sa podujali analyzovať projekty záhradnej architektúry dneška, charakteristiky projektov akosi odzrkadľujú projekty, v ktorých dnes žijeme, veľmi ľahko by sme zistili, že záhradná architektúra je rozmanitá ako svet okolo nás, naša kultúra a žiadny z trendov nie je dominantným. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 P. Vreštiak: Vývoj záhradnej a parkovej tvorby prednášky 2003 Internet: 3. Priestorová kompozícia v sadovníctve 3.1 Kompozičné princípy Encyklopédia estetiky definuje kompozíciu ako pojem označujúci rád, proporcie a vzťahy medzi jednotlivými časťami umeleckého diela, najmä ak sú tento rád a vzťahy prejavom umelcovho výslovného rozhodnutia. Architektonická kompozícia vytvárať túto kompozíciu znamená vytvárať priestorovú kompozíciu, ktorej kvalita je tým vyššia, čím viac sa podarí spojiť jej materiálne a nemateriálne časti a aspekty zjednocujúcou silou tj. nosnou myšlienkou, v ktorej sú vzájomne sprostredkované obsah a funkcia, konštrukcia a forma. Pojem kompozícia je úzko spojený s pojmom forma. Formu môžeme označiť za prirodzenú vlastnosť vecí, to značí, že je podmienená jej obsahom, a teda do značnej miery vopred daná. Komponovať znamená navrhovať, čiže voliť formu tak, aby zodpovedala svojim obsahom myšlienke návrhu. Vlastnosťami formy zmyslovo-identifikovateľné kvality sú: - vizuálne (sú dominujúce) vnemy priestoru, - haptické (hmatové) vnemy priestoru, - akustické vnemy priestoru, - čuchové vnemy priestoru, 90

93 - termické vnemy priestoru. Základné vizuálne vlastnosti formy sú: - tvar - je základnou identifikačnou charakteristickou formy; je výslednicou špecifickej konfigurácie foriem povrchu a obrysu. - veľkosť reálnymi dimenziami foriem sú dĺžka, šírka, hĺbka, ale veľkosť formy sa určuje vzhľadom na iné formy v jej kontexte. - farba odtieň, intenzita a hodnota tónu povrchu formy, jej vnímanie je výrazne ovplyvnené mierov odlíšenia od okolia. - textúra povrchová charakteristika formy. Textúra ovplyvňuje ako haptické ako aj svetelné vnímanie povrchu formy. - poloha lokalizácia formy vo vzťahu k okoliu a zornému poľu. - vizuálna inercia stupeň koncentrácie a stability formy, závisí od geometrie ako aj orientácie formy vo vzťahu k základni a horizontu. Základné elementy formy v priestore sú: - bod východiskový element, nemá tvar, jediná jeho vlastnosť je poloha v priestore; je prirodzene statický. - línia je výslednica pohybu bodu a má vlastnosti ako dĺžka, smer, poloha a tvar. Línia je prirodzene dynamická. - plocha je výslednica pohybu línie a má vlastnosti ako šírka, dĺžka, tvar, orientácia, textúra a farba - objem je výslednica pohybu plochy a má vlastnosti ako šírka, dĺžka, hĺbka, orientácia (poloha), farba, textúra a tvar. Základné tvary plošných a priestorových elementov formy Podľa Le Corbusiera, ktorý tvrdí, že primárne formy sú najkrajšie formy, lebo sú jasne čitateľné. Základnými tvarmi rovinných elementov formy sú kruh, rovnostranný trojuholník a štvorec sú najjednoduchšími a úplne pravidelnými formami. Kruh je primárnou formou, ktorá je najviac spojená s transcendentálnymi (nadzmyslovými) symbolmi, vyjadrujúca symbol kozmického univerza, nekonečna, bez začiatku a konca. Do architektúry a tým aj sadovníctva vstupuje ako archetyp. Harmónia ako súlad ľudského bytia a kozmickej večnosti sa takmer vždy zobrazuje ako kruh (slnko, koleso, božie oko). Kruh je centrálnou, uzavretou, stabilnou, do seba obrátenou formou. Často sa ním vyjadruje blízkosť. Trojuholník je signifikantný (príznačný) pre pojem stability, pevnej väzby a spolu s kruhom je formou s najvýraznejším mystickým obsahom. Často sa vyskytuje v náboženskej liturgii, predstavujúcim trojjedinečnosť Otca, Syna a Ducha svätého. Rovnostranný trojuholník spolu a štvorec môžme považovať za príbuzné formy. Štvorec je formou vysokej tvarovej stability, ale jeho stabilita a nestabilita vrámci kompozície je daná polohou voči jej ostatným prvkom alebo voči horizontu. Štvorec je symbolom zmyselnosti, 91

94 pozemskosti a svetskosti, reprezentantom štyroch svetových strán. Predstavuje aj čistú racionalitu a statickosť. Je neutrálnou figúrou bez preferencie smeru. Pôsobí ako symbol pre symetriu a poriadok. Primárne tvary priestorových elementov formy môžeme získať rotáciou alebo posunutím rovinných útvarov v priestore. Dostávame tak guľu, valec, kužeľ a ihlan, kocku a kváder. Guľa často sa označuje ako dokonalá geomerická forma. Jej povrch je v pomere k objemu najmenší zo všetkých telies (preto má aj najmenší únik tepla bol by to ideálny dom: ) Môžeme ju charakterizovať ako vysoko koncentračne pôsobiacu formu, vysoko centralizovanú formu s nekonečným počtom osí symetrie a tvarovo stabilnú, ale ľahko dynamizovateľnú. Valec je jedným z často používaných tvarov. Je formou koncentračne pôsobiacou v závislosti od priemeru a telesovej výšky; tvarovo stabilnou, ale ľahko dynamizovateľnou. Ihlan, kužeľ - ich použitie sa spravidla viaže na polohu so zvislou orientáciou osi symetrie zabezpečujúcu ich stabilitu. Tvar ihlana, resp. kužeľa je dynamický, osovo symetrický, vyvážený a stabilný, alebo labilný v závislosti od polohy a proporcií. Kocka, kváder tieto kubické formy sú stabilnou formou, rovnosť strán evokuje vyváženosť a dokonalosť formy; sú viacosovou symetrickou formou. Kocka je považovaná v architektúre za ideálny harmonický tvar. Transformáciami týchto základných foriem vznikli ostatné formy, ktoré môžeme chápať ako formy odvodené, modifikované. Vznikajú naťahovaním jednej elementárnej formy v priestore, alebo spájaním a naťahovaním viacerých elementárnych foriem súčasne. Tieto formy tvoria rámec pre uplatnenie celého spektra ďalších kompozičných nástrojov. Vždy však vychádzame z ich základných vlastností pri tvorivej práci v priestore. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 M. Finka a kol.: Architektonická kompozícia a estetika, Bratislava, Základné interpretačné kategórie architektonickej kompozície Architektonickú kompozíciu môžme prirovnať k jazyku ako nástroju dorozumievania sa ľudí. Slová tvoríme z hlások a slová spájame do viet.; priestorové objekty tvoríme z rovinných foriem a objekty spájame do kompozícií. Pri ľudskej komunikácii často dochádza k inej interpretácii a tým zmene obsahu vnímateľa vety na základe toho v akej situácii informáciu prijíma. Rovnako je to i pri vnímaní kompozičného riešenia priestoru. Človek inak vníma ak sa ponáhľa do práce, pri prechádzke, inak v zlomových životných situáciách, inak vo veku dieťaťa a inak s vedomosťami a skúsenosťami dospelého človeka. Zároveň vznikajú odchýlky vo vnímaní i na základe rozdielneho kultúrneho, náboženského a sociálneho pozadia človeka. 92

95 Toto všetko musí tvorca zohľadniť opierajúc sa o poznanie základných významov prvkov a ich interpretačných možností (na základe tvaru, farby, veľkosti a pod.), ak chce, aby jeho dielo bolo pochopené a vnímané ako pekný priestor. Základné zákonitosti optického vnímania založené na kolektívnej skúsenosti: - Monotónnosť - rozmanitosť Monotónnosť alebo rozmanitosť úzko súvisia s mierou tvarovej, farebnej, či textúrnej rozmanitosti, ale aj miery opakovania prvkov a vnímateľnosti ich rozmanitosti. Aj pri zdanlivo rozmanitom zložení prvkov môže pri ich vnímaní dôjsť k ich spodobovaniu a následne k výslednému monotónnemu pôsobeniu. Monotónna kompozícia pôsobí na vnímateľa negatívne (menej je vždy viac). - Kontinuálnosť - diskontinuálnosť Pojmy kontinuálnosti a diskontinuálnosti charakterizujú spôsob nadväznosti prvkov kompozície, spôsob ich zoskupenia a vytvárania kompozičných celkov figúr. Miera kontinuálnosti alebo diskontinuálnosti závisí od fyzickej polohy prvkov kompozície a intenzity ich väzieb. - Nadradenosť (dominantnosť) a podradenosť Kategórie nadradenosti a podradenosti vyjadrujú hierarchické vzťahy jednotlivých prvkom kompozície. A to z hľadiska ich vzájomnej polohy, rozmeru, tvaru a farebnosti. - Napätie - pokoj Miera napätia a pokoja v kompozícii je daná mierou harmónie resp. disharmónie; množstvom kontrastov vyvolávajúcich napätie; kombinácii harmónie a kontrastu (napr. harmónia tvarov a farebné kontrasty); miery stability resp. dynamiky ako odrazu energetickej bilancie v kompozícii; mierou usporiadanosti resp. neusporiadanosti prvkov kompozície. - Koncentrácia - rozptýlenie Koncentráciu možno definovať ako množstvo prvkov na jednotku objemu, resp. plochu. Koncentrácia alebo rozptýlenie prvkov môže byť pravidelné alebo nepravidelné. Prvky môžu byť koncentrované alebo rozptýlene s orientáciou na: - do bodu (od bobu); - do priamky (od priamky); - do viacerých bodov resp. priamok (od viacerých bodov a priamok). - Labilita - stabilita Pojem lability a stability je spojený s fenoménom gravitačného pôsobenia zeme, gravitačnou tiažou a s tým spojenými fyzikálnymi pojmami ako sú: - ťažisko; - poloha ťažiska; - moment na páke; - rovnováha. 93

96 Tieto pojmy sa spájajú nielen s veľkosťou a polohou prvku, ale aj s vlastnosťami ako sú farba a textúra v úzkom súvise s koncentráciou a rozptýlením. Napr. teleso alebo plocha v svetlej farbe pôsobí väčšie a ľahšie, ako tá istá v tmavej farbe. - Zrýchľovanie - spomaľovanie Zrýchľovanie a spomaľovanie sa vo veľkej miere prekrýva s pojmami dynamiky a statiky, koncentrácie a dekoncentrácie, či kontinuálnosti a diskontinuálnosti. Pozorovanie kompozície je spojené z fyzikálnymi javmi, ktoré vníma pozorovateľ. Skúsenosti, ktoré nadobudol mu napovedia, či prvok pomaľuje alebo zrýchľuje. - Navádzanie - odvádzanie - brzdenie Brzdenie je extrémnym prípadom odvádzania. Spolu s pojmom navádzania sa viažu na vzťah kompozičného celku a jeho prvkov k tzv. vedúcej línii. Pri optickom vnímaní sú vyjadrením koncentrácie pohľadu na základný smer (bod). - Statika dynamika Pojem statiky a dynamiky je spojený s pohybom a pokojom, ale aj s pojmami napätia, lability a stability, ako zdroja pohybu a kľudu, s navádzaním, odvádzaním a brzdením. Osobitný význam pri vnímaní dynamiky kompozície má nielen tvar, ale aj poloha prvku. V dynamike kompozície vnímame vertikály ako dlhšie a aktívnejšie. Statika a dynamika vo vnímaní priestoru je ovplyvnená aj podmienkami interakcie vnímateľa s priestorovou kompozíciou. Zároveň s jeho fyzickými, socio-kultúrnymi a psychickými danosťami. Poznáme tri zdroje efektu ich vnímania: 1. nositeľom dynamiky je samotná štruktúra kompozície: - samotné zoskupenie prvkom pôsobí dynamicky; - prvky sa priamo menia v čase a fyzicky v priestore kompozície (tvar, poloha). 2. nositeľom dynamiky je samotný pozorovateľ, ktorý mení svoju polohu z ktorej kompozíciu pozoruje. 3. efekt dynamického vnímania kompozície vyviera z dynamiky zmien podmienok pri pozorovaní (zmena počasia, svetla). - Harmónia a disharmónia Definovanie týchto pojmov nie je jednoduché. Nepatria medzi základné zákonitosti optického vnímania, sú skôr pocitového charakteru. Pojmy harmónie a disharmónie sú úzko späté s pojmami rovnováhy a napätia. V estetike sú definované a dávané do súvisu s pojmom krása. Harmóniu môžme definovať ako poriadok, zhodu všetkých častí objektu. Už starí Číňania hľadali harmóniu, ktorá nemôže vzniknúť bez spojenia dvoch protikladov (jin a jang). Napf. figúru nemožno vnímať, ak je na rovnakom pozadí; do popredia vystúpi iba ak nesplýva s pozadím. V histórii architektúry bolo najčastejšie úsilie o nájdenie harmónie v nájdení ideálnych rozmerových a proporčných vzťahoch. Otázka harmónie nie je však iba otázkou tvaru, rozmerov, či farby, postihuje 94

97 všetky stránky kompozície ako kritérium všeobecného vyššieho poriadku. Pri optickom vnímaní dosiahneme harmóniu oslobodením priestoru od napätia. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 M. Finka a kol.: Architektonická kompozícia a estetika, Bratislava, Teória priestoru Existencia priestoru (spatium) sa od počiatkov jeho skúmania viedla v dvoch smeroch. Buď sa zvažovala jeho podstata, vtedy predstavoval dutinu, prázdno, nič (uvažovalo sa o nebytí priestoru) alebo sa chápal ako niečo materiálne, čo je charakterizované rozlohou, objemom hmotným plášťom, ktorý ho vymedzuje. Zásadný obrat názorov na priestor priniesla novoveká veda a rozvoj modernej fyziky a iných vedných disciplín. S ich náhľadom zmenil svoju tvár aj pojem priestor. Jeho strohú neosobnosť a nekonečnosť skúma veda na základe fyzikálnych, matematických a geometrických atribútov a ostali samostatnými vedecko-technickými úvahami. Do popredia sa dostali interpretácie založená na vzťahu človeka a priestoru živé ekvivalenty priestorových štruktúr a jeho emocionálne, biologické a psychologické aspekty. Architekt (sadovník) prostredníctvom vlastností prvkov a ich kombináciou v synergickom (súčinnom) účinku kompozície vytvára predpoklady pre isté pôsobenie svojho diela na pozorovateľa. Môžeme povedať, že zakódováva správu informáciu. Architektonický objekt sa tak stáva nositeľom informácie. Objekt (dielo, kompozícia) v procese sprostredkovania informácie vystupuje ako vysielač správy. Vnímateľ zase predstavuje prijímač. Správa je tvorcom kompozície spravidla zakódovaná do rôznych kvalitatívnych charakteristík diela, ktoré sú v konečnom dôsledku vnímané rôznymi zmyslovými orgánmi (napr. veľkosť plôch, štruktúra povrchov stien, farebnosť, vôňa, hladina hluku a pod.) Informácie, ktorých nositeľom je kompozícia, môžeme rozdeliť na: - estetické - prihovárajú sa našim pocitom, vzbudzujú isté emócie. Je priamo ovplyvnená sociopsychologickými aspektmi pozorovateľa. - sémantické sprostredkováva nám určitý význam, oznamuje nám niečo. Na jej základe prijímame určité uzávery a následne podľa nej upravujeme svoje správanie. Je teda vytvorená s istým cieľom. Je logická a pochopiteľná. Charakteristika kompozičných prvkov Miera (veľkosť) každý predmet a dielo má skutočné rozmery či vlastnosti vnímané za určitej situácie. Závisí od miesta a vzdialenosti pozorovateľa. Podľa toho vystupujú v kompozícii dve miery: 95

98 - skutočná (absolútna) miera možno ju určiť meradlami. Je udávaná dielu na základe vlastných mier človeka. Rozteč rastlín je daná prechodom mechanizmov, schody sú prispôsobené ľudskému kroku, lavička má primerané rozmery ľudskému telu a pod. - optická (zdanlivá, relatívna) miera vyplýva zo vzájomného porovnávania súčasti diela i samotného objektu s okolím. Pritom vzniká vlastne len dojem určitej veľkosti. Malý predmet sa pri veľkom zdá ešte menší ako v skutočnosti je a naopak. Úkazy relatívneho optického meradla sú už často cieľavedomými ilúziami, ktoré sa v umení s obľubou využívajú. V sadovníctve možno využiť veľkosť drevín na zakrytie alebo rámovanie pohľadov. Veľké stromy možno nahradiť menšími krami v blízkosti pozorovateľa, čím sa vytvorí opticky väčší priestor a pod. Veľkosť objektu pôsobí aj na psychiku človeka. Obrovská masívna architektúra deprimuje, v rozľahlej pravidelnej záhrade pociťuje človek svoju malosť a osamelosť. Proporcionalita v priestorovej kompozícii je to veľkosť prvkov a ich rozmery. Udáva pomer medzi jednotlivými časťami prvku alebo celej kompozície. Napr. pomer voľných plôch k vysadeným. Správna proporcionalita vyvoláva uspokojenie. Výnimočne sa môže porušiť ak chceme dosiahnuť väčšiu aktivitu priestoru (dominanty, kontrast, dynamika). Už najstarší teoretici sa snažili určiť pravidlá dokonalých proporcií. Známi je pomer zlatého rezu, ktorý je určený rovnicou a:b = b.(a+b) výsledok by mal byť vždy v pomere 1:1,618. Nevyslovenou mierkou všetkých proporcií je však človek. Podvedome porovnáva dielo so svojimi rozmermi. Organizácia kompozičných prvkov Poriadok je v súčasnej sadovníckej tvorbe blízky prírodnému (počas jednotlivých období sa menil v závislosti s danými požiadavkami). Čím väčšia je odchýlka od prírody, tým náročnejšia je údržba diela. Formy poriadku sa prejavujú vo všetkých kompozičných prvkoch a vzťahoch medzi nimi: - kontrast (protiklad) je protichodnosť prvkov v tvare a vo farbe. Kontrast je jedným z najmocnejších výrazových prostriedkov, pretože veľmi púta záujem a vnáša do kompozície potrebné osvieženie a zaujímavosť. Ak je však príliš veľký, alebo sa často opakuje spôsobí roztrieštenosť a nepokoj v kompozícii a môže skĺznuť do gyču. - opakovanie prvky, ich vlastnosti alebo vzťahy sa opakujú v nezmenenej podobe. Takáto kompozícia je ľahko pochopiteľná, ale každá odchýlka je zreteľná (stromoradia s chýbajúcimi stromami). Opakovanie je harmonické, ale časom môže prejsť do únavnosti až fádnosti. - gradácia (stupňovanie) je zmena jedného alebo len malého počtu kompozičných prvkov pribúdaním alebo ubúdaním t.j. je buď vzostupná alebo zostupná. Môže sa týkať ktorejkoľvek vlastnosti prvku napr. veľkosť, tvar, štruktúra, farba ale aj celé časti kompzície (napr. líniová výsadba stromov sa pôsobením perspektívy zmenšuje). - rytmus je opakovanie alebo povymieňanie zhodných, prípadne rozličných prvkov podľa určitého poriadku. Opakovať sa môžu jednotlivé prvky alebo iba ich vlastnosti (napr. farba). V prírode je rytmus komplikovaný a je ťažko ho napodobniť. Rytmus môže byť: 96

99 - pravidelný (jednoduchý) predstavuje najjednoduchšiu formu opakovania rovnakých útvarov, pričom aby sa nestal monotónny zaraďuje sa odchýlka podobe farieb, prípadne obmenou v detailoch; - nepravidelný (voľný) - vznikne vtedy, keď poriadok v opakovaní nie je na prvý pohľad viditeľný, napriek tomu však existuje. - dominanta prvky, ktoré tvoria kompozíciu, nevzbudzujú v pozorovateľovi obyčajne rovnaký záujem, pretože majú rozličnú výrazovú hodnotu. Najvýznamnejší prvok sa nazýva dominanta. Dominantou môže byť architektonický výtvor, plastika, nápadný strom alebo skupina stromov, vodný objekt a pod. V záhradnej kompozícii môže byť viac dominánt s rôznou hodnotou. Vzájomná nadradenosť a podradenosť prvkov robí dielo krajšie. Pre správne použitie dominánt však platí: - dominujúci prvok musí byť sám o sebe pekný a zaujímavý (prípadne výnimočný); - dominanta musí byť úmerná veľkosti kompozície; - dominanta musí byť správne umiestnená; - ostatné prvky okolo dominanty musia privádzať pozornosť k nej a nesmú na seba strhávať pozornosť; - nežiaduce dominanty sa musia potlačiť (napr. nevhodné budovy, stožiare a pod.) - ilúzia pre vyvolanie určitých dojmov a zvýšenie psychologického účinku kompozície sa umelecká tvorba nezaobíde bez vytvárania určitých klamných predstáv ilúzií. Napr. ten istý priestor členený vertikálne sa zdá vyšší a menej hlboký ako pri členení horizontálnom. V sadovníckej kompozícii sa obyčajne snažíme vyvolať najmä: - dojem väčšej rozľahlosti priestoru možno docieliť najmä prevahou trávnych plôch nad porastmi, využitím vyhliadok a priehľadov, voľbou správnych proporcií (napr. veľký strom malú trávnikovú plochu opticky zmenšuje; - dojem väčšej výškovej členitosti terénu dosiahneme napr. vysadením štíhlych porastov na terénnych vyvýšeninách. Zaujímavé je aj zrkadlenie, ktoré vytvára členitosť v priestore. Okrem kompozične hodnotných ilúzií, existujú aj ilúzie naivné, priehľadné, ktoré pozorovateľa skôr urážajú a preto sa im treba vyhýbať (napr. kresba muriva na plote, či dokonca obraz krajiny namaľovaný na plote a iné nelogicky pôsobiace výtvory). Typy kompozícií Sústredená kompozícia využíva vlastnosti dominancie, t.j. všetky línie sa sústreďujú do stredu zorného poľa. Rozptýlená kompozícia je panoramaticky rozvinutá, rozširuje zorné pole. Typická v prírodnokrajinárskych úpravách, kde nie je pozornosť sústredená na dominantu, ale rovnomerne rozptýlená. Kombinovaná kompozícia využíva vlastnosti predchádzajúcich, t.j. rozširuje pozornosť na nevýrazné kulisy a súčasne ju sústreďuje do stredu, ktorý je však z nevýrazných prvkov. 97

100 Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 M. Finka a kol.: Architektonická kompozícia a estetika, Bratislava, 1994 J. Supuka a kol.: Krajinárska tvorba, Nitra, Farby v sadovníckej tvorbe Príroda a vôbec všetko, čo okolo vidíme, pôsobí na nás nielen svojimi rozmermi, tvarom a štruktúrou, ale aj farbou. Farby zvyšujú účinok diela a oživujú ho. Pôsobia na človeka citovo a vyvolávajú určité nálady. Príjemný dojem vyvolaný farebnosťou predmetov, je podmienený správnou voľbou a zostavou farieb. Znalosť estetických zákonitostí pri použití farieb je dôležitá ako v našom dennom živote (obliekanie, bytová kultúra a pod.). Nevhodná voľba a kombinácia farieb môže znehodnotiť inak dobrú kompozíciu. Zdrojom farieb je svetlo. Ak sa rozložia slnečné lúče, ktoré sa zdajú biele, skleneným hranolom, rozpadnú sa do stupnice farieb farebné spektrum. Každá farba má svoju vlnovú dĺžku. Ak sa farby zoradia podľa ich vlnovej dĺžky vznikne farebný kruh. Známy je Oswaldov farebný kruh zložený z 12, 18 alebo 24 farieb, ktorý slúži na vyhľadávanie súladných farebných zostáv. Oswaldov farebný kruh Rozdelenie farieb: Spektrálne farby (živé, pestré) sú všetky farby obsiahnuté v spektre. Základnými farbami primárnymi sú červená, žltá a modrá farba, pretože sa nedajú namiešať z iných farieb a tvoria základnú kostru farebného kruhu. Zo základných farieb sa zmiešaním odvodzujú ostatné zmiešané farby sekundárne (podvojné). Vo farebnom kruhu ležia medzi základnými farbami. Vznikajú zmiešaním primárnych farieb dvoch alebo aj všetkých troch navzájom (terciálne). 98

101 Nespektrálne farby (nepestré, neutrálne) sú biela, čierna a sivá. K spektrálnym farbám sa správajú neutrálne, pokiaľ ide o súlad i o citové pôsobenie. Doplnkové farby (protikladné komplementárne) sú farebné dvojice, ktoré ležia vo farebnom kruhu proti sebe a sú teda kvalitatívne najodlišnejšie. Vzájomné zostavy kontrastných farieb sú veľmi kontrastné, ale súladné. Teplé a studené farby odvodzujú svoje označenie od citového účinku. Teplé farby vyvolávajú dojem jasu a zároveň tepla, skutočnosti a určitosti. Sú aktívne (najteplejšia je žltá farba). Opakom sú studené farby, ktoré budia pocit tieňa a chladu, zastretosti a zdanlivosti.. Sú pasívne (najchladnejšia je modrá farba). Prechod oboch protikladov tvorí červená a zelená farba. Čím viac obsahujú žltej farby tým sú teplejšie a opačne, modrá farba vo väčšej koncentrácii ich robí chladnejšie. Pokojné a vzrušivé farby najpokojnejšie na naše oči pôsobí zelená farba. Jej protipólom je červená, ktorá je nevšedná a má veľkú silu je dráždivá. Prevažne chladné tóny pôsobia upokojujúco, oproti teplým, ktoré vybudzujú k aktivite. Zo základného farebného kruhu patria medzi upokojujúce farby: modrá, modrozelená, zelená a zelenožltá; medzi vzrušujúce farby: žltá, oranžová, červená a fialová. Osobnostným typom človeka sa zvyknú pridávať určité farby. Cholerikovi červená, sangvinikovi žltá, flegmatikovi zelená a melancholikovi modrá farba. V architektonickej kompozícii má preto farba veľký význam a môžeme ňou priestoru pridávať náladu pomocou zvolených farieb napr. melancholický priestor odtieňmi modrých farieb. Vlastnosti farieb: Farebný tón (farba, kvalita) je daný dĺžkou vlny a určuje druh farby, napr. červená, oranžová, zelenomodrá a pod. Svetlosť (jasnosť, svietivosť) je sila svetelného pocitu určitej farby. Jednotlivé farebné tóny (farby) vynikajú rozličným stupňom svetlosti v tomto poradí (od najjasnejšej k menej jasným): biela, žltá, žltozelená, zelená, oranžová, červená, fialová, modrá a čierna. Pri farebnom tóne sa môže svetlosť zmeniť pridaním bielej farby sa rozjasní a čiernej stmaví. Jednotlivé stupne svetlosti sa označujú ako odtiene (valéry) a sú buď svetlé alebo tmavé. Svetlým odtieňom čistých farieb sa niekedy hovorí i pastelové farby. Svetlé farebné odtiene robia prvky opticky ľahšie, ale zároveň opticky väčšie. Pri tmavých farbách je pôsobenie opačné. Sýtosť (plnosť, čistota) určuje stupeň výraznosti farby. Napríklad čistá červená farba je výrazná. Sýte farby pôsobia živým dojmom. Ak sa čistá farba otupí vo výraznosti (primiešaním sivej alebo inej doplnkovej farby) vznikne tzv. lomená farba. Okrem základnej farby obsahuje aj iné takáto farebnosť v prírode prevažuje. 99

102 Sýtosť farieb Voľba a zostava farieb: Voľba a zostava farieb a ich svetlostných či sýtostných stupňov závisí od účelu, prostredia, veľkosti plochy, materiálu a výtvarného zámeru. Rovnako zvolené farby môžu v určitom prostredí pôsobiť priaznivo a inde naopak rušivo až krikľavo. Zostava veľmi svetlých farieb je nevýrazná. Najživšie, jasne a pôsobivo pôsobia svetlejšie a sýtejšie farby v teple ladenej kombinácii. Tmavšie a málo sýta farby sú tlmenejšie a pokojnejšie. Studené farby sa často vyvažujú teplými a naopak. Rovnako i pravidelné striedanie farieb pôsobí pokojnejšie ako nepravidelné. Ak sa vedľa seba združujú dve alebo viac kontrastných farieb, nie je ľahostajné aký je ich vzájomný pomer v ploche. Všeobecne platí, že na dosiahnutie rovnováhy má byť jasných farieb menej než tmavších alebo lomených. Ak použijeme v záhone kombináciu žltej a modrej farby, má byť modrá farba v prevahe. Toto pravidlo však nevylučuje použitie kvetín jasných žiarivých farieb na veľkých jednofarebných plochách, pretože v prírode sú sýte a jasné farby dostatočne vyvážené zeleňou rastlín a modrosťou oblohy. V priestorovom usporiadaní sa obyčajne dávajú dopredu svetlé farby a dozadu postupne tmavšie farby. Tiež predmety, pri ktorých sa má zdôrazniť tvar, mávajú jasnú farbu a umiestňujú sa pred kontrastne tmavšie pozadie. Preto plastiky a kvetinové záhony vyniknú najlepšie pred pokojnými pozadím ihličnanov, alebo stálozelených drevín. Na dosiahnutie súladných zostáv nemožno určiť všeobecne platné a nemenné smernice. Napriek tomu možno v jednoduchších prípadoch vychádzať z pravidiel: - rovnaká farba pôsobí najpokojnejšie, na veľkej ploche až únavne; - odtiene tej istej farby alebo podobných farieb tiež pôsobia pokojne. Oživenie sa dosiahne väčším rozdielom v odtieni; - príbuzné farby ležiace v kruhu vedľa seba sú tiež málo kontrastné; 100

103 - doplnkové farby sú súladne, ale so spektrálnymi farbami najkontrastnejšie. Rovnako i veľmi sýte dve doplnkové farby môžu navzájom pôsobiť veľmi tvrdo; - neutrálne farby ako je biela, sivá a čierna a taktiež žltá, okrová a svetlooranžová ladia so všetkými ostatnými farbami. Preto sú dôležitými výplňovými a obrubovými farbami, pretože uvádzajú do súladu rozličné farby; - za súladné farby sa považujú tie, ktoré sú spájané priamo (stojace oproti seba) alebo tri pod 120 uhlom, alebo kombinácie štyroch farieb pod 90 uhlom. Farby za umelého osvetlenia preberajú vlastnosti dopadajúceho svetla. Dostávajú teplejší nádych pri osvetlení žltým svetlom a naopak chladný nádych pri bielom svetle. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 M. Finka a kol.: Architektonická kompozícia a estetika,bratislava, Krajinárska tvorba typy krajín Pojem krajina má svoje dávne historické korene, pričom vždy súvisel s činnosťou človeka na zemi. Krajina mala v prvom rade demografickú podstatu. Spájala sa s miestom narodenia človeka, s prostredím v ktorom prežil svoj život krajina ako domov. Človek je na ňu citovo naviazaný a je s ňou kultúrne spojený. Vníma jej živé i neživé zložky, ktoré si zafixoval počas svojich fáz života. Krajinou rozumieme ľubovoľne veľký výsek geosféry alebo hmotný, priestorovo-časový systém prírodných a socioekonomických prvkov a zložiek na zemskom povrchu, kde sa uskutočňujú fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy. Iná definícia hovorí, že krajina je určitý plošný priestor zeme, svojrázny svojou tvárnosťou povrchu, podnebím, vodstvom, rastlinstvom a živočíšstvom a na koniec i obyvateľstvom. Krajinné typy Krajinný typ môžeme charakterizovať ako kategóriu krajiny, ktorá sa vyznačuje spoločnými, ale aj špecifickými prírodnými a kultúrnymi znakmi. Najdôležitejším činiteľom stupňa premeny, ako aj vývoja a tvorby krajiny sa v súčasnej dobe stal človek. Proces kultivácie krajiny je podmienený jej: - prírodnými podmienkami; - úrovňou kultúrneho rozvoja spoločnosti; - hospodárskou situáciou závislou na úrovni výrobných síl; - spoločenským poriadkom a závislosťou na početnosti populácie a dosiahnutej životnej úrovne. Podľa pôvodu delíme typy krajín: 101

104 A. Prírodná krajina do tejto skupiny typov môžeme zaradiť krajiny, na ktorých vývoji sa prevažne uplatňujú prírodné podmienky, resp. krajinotvorné procesy endogénne a exogénne. Do jej vývoja nezasahuje človek a nepretvára ju. Je to skupina tzv. nekultivovaných krajín, ktoré delíme na tri základné typy: - pôvodná krajina chýbajú zreteľné stopy ľudskej činnosti, alebo sú zanedbateľné. Vznikla dlhodobým pôsobením prírodných zložiek a faktorov. Reálny obraz pôvodnej krajiny poskytujú napr. vysokohorské oblasti, ľadovce, púšte. - prirodzená krajina vznikla z pôvodnej krajiny dlhodobým spolužitím človeka s prírodou. Často je možné prirodzenú krajinu stotožniť s pôvodnou, ak sa zásahy človeka neprejavujú rušivo až deštruktívne. Človek tu nie je vôbec prítomný alebo len prechodne, a to pre nevhodné prírodné podmienky pre jeho technickú a ekonomickú existenciu. V súčasnom období sú to najmä pralesy, tajga, tundra, step, polopúšť. - nekultivovaná krajina predstavuje pôvodnú alebo prirodzenú krajinu ovplyvnenú dočasnými, prípadne trvalými osídleniami človeka budovanými z prírodného materiálu. Človek najmä prechodom na kočovné pastierstvo menil krajinu, ale jeho vplyv nebol v tomto prípade trvalý. Po vyčerpaní potravinových zásob krajinu opustil a ponechal ju ďalšiemu prirodzenému vývoju, ktorý však vždy nesmeroval k opätovnej regenerácii do stavu pôvodnej krajiny. B. Kultúrna krajina je protipólom prírodnej krajiny, z ktorej vznikla v procese jej kultivácie a v našich podmienkach sa s ňou stretávame najčastejšie. Reprezentuje krajinu pretvorenú a silne ovplyvnenú človekom, v ktorej sa mení charakter zložiek a pôvodná štruktúra krajiny je postupne nahradzovaná druhotnou. Podľa stupňa vplyvu človeka na prírodnú krajinu rozdeľujeme: - kultivovaná krajina v ktorej sa rozvíja hospodárska činnosť človeka v súlade s prírodnými podmienkami, prírodné zdroje sú racionálne využívané. Nedochádza k narušeniu biologickej rovnováhe krajiny. - narušená (degradovaná) krajina vzniká neracionálnym využívaním a poškodzovaním prírodných zdrojov, preto hospodárska činnosť človeka negatívne ovplyvňuje jej prírodné podmienky. Narušovanie biologickej rovnováhy je tu zreteľné. V narušenej krajine však ešte existujú potencionálne možnosti jej regenerácie, či už prirodzenou alebo technickou cestou, pokiaľ človek na ňu prestane pôsobiť degradačne. - devastovaná krajina stratila svoju pôvodnú štruktúru a biologická rovnováha je v nej úplne narušená. Prirodzená regenerácia pôvodnej krajiny už nie je možná. Takúto krajinu môže pretvoriť len systém technických a biotechnických úprav, ktoré vytvorí človek. Pri týchto úpravách rekultivácia, melioráciách dochádza k takému rozsahu prác, že môžeme hovoriť o revitalizácii a tvorbe krajiny. 102

105 Podľa foriem využívania krajiny ju možno rozdeliť: A. Lesná krajina je extenzívne kultivovaná krajina a krajina zachovanej prírody, v ktorej prevláda skupina lesných krajinných prvkov a lesných spoločenstiev. Prirodzené lesy sa v tomto type krajiny v súčasnej dobe vyskytujú už len vzácne (väčšinou v štátnych prírodných rezerváciách). Delíme ju: - kultivovanú lesnú krajinu predstavuje les rôznorodý a rôznoveký, schopný plniť produkčné a mimoprodukčné funkcie. - narušenú lesnú krajinu nachádzame najmä v oblastiach s rovnorodými a rovnovekými lesnými porastmi monokultúrami, ktoré sú značne labilné z hľadiska nepretržitej produkcie a nie sú zárukou plnenia ani mimoprodukčných funkcií v krajine. - devastovaná lesná krajina sa objavila v posledných desaťročiach. Tvoria ju lesné porasty, ktoré usychajú pod vplyvom imisného impaktu z priemyslu a dopravy. B. Poľnohospodárska krajina je najrozšírenejším funkčným variantom vidieckej kultúrnej krajiny. Je to typ v krajine vytvorený sekundárne, ale nepôsobí umelo, lebo základom jeho existencie sú rastlinné spoločenstvá. Súčasťou poľnohospodárskej krajiny sú jej subtypy: krajina ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, pasienkov, plantáži a sadov. Rozlišujeme: - kultivovaná poľnohospodárska krajina predstavuje také využívanie pôdneho fondu, ktoré umožňuje trvalé a ekonomicky efektívne zvyšovanie produkcie. - narušená poľnohospodárska krajina sa nachádza v zóne poškodenia zamokrením, čiastočne i suchom, vodnou a veternou eróziou, zasolením a pod. Podiel na vzniku narušených pôd majú, v minulosti používané nesprávne spôsoby obhospodarovania pôdy. - devastovaná poľnohospodárska krajina sa zatiaľ objavuje u nás len v malej miere. Signalizuje ju totálny odnos, alebo zmyv poľnohospodárskej pôdy, prípadne mŕtva pôda, ktorá vzniká nesprávnou aplikáciou pesticídov, prípadne devastovaná priemyslom. C. Priemyselná krajina je produktom obdobia od priemyselnej revolúcie až do dnes. Spadá do sféry priemyslu a ťažby nerastných surovín. Zaraďujeme ju medzi kultúrne krajiny, ale málokedy má kultivovanú podobu. Môže tvoriť samostatné priemyselné aglomerácie alebo sú tieto spojené s obytnými sídlami. Zväčša má dva typy: - narušená priemyselná krajina je väčšinou sprievodným javom koncentrácie priemyselných podnikov, ktoré narušujú biologickú rovnováhu v krajine, ktorú je však v tejto fáze možné opätovne obnoviť pozitívnym pôsobením človeka, alebo prerušením vplyvu rušivých faktorov. - devastovaná priemyselná krajina sa nachádza v priestoroch rozsiahlej ťažby nerastných surovín všetkého druhu, ktorou vznikajú v krajine kameňolomy, odvaly, odkryvy, haldy, skládky. Ich rekultivácia je síce možná, ale za cenu vysokých nákladov a za použitia mimoriadnych technických a biologických postupov. Štruktúra priemyselnej krajiny je veľmi vzdialená od štruktúry prírodnej krajiny, nemá prirodzenú rovnováhu a je labilná. 103

106 D. Sídelná krajina sa vyvíja rovnobežne s rastom počtu obyvateľstva so zmenami jeho ekonomických aktivít. Pôvodné sídla, ktoré boli súčasťou lesnej a poľnohospodárskej krajiny, prerástli do sídelne krajiny, ktorá má dnes svoj typický ráz. Kým vidiecke sídla sú organickou súčasťou poľnohospodárskej krajiny, mestské sídla po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke vytvorili osobitný typ krajiny. Rozdeľujeme ju: - kultivovaná sídelná krajina umožňuje ľudskej populácii priaznivé podmienky pre existenciu. Hospodárska aktivita je tu v súlade s prírodnými podmienkami, preto nedochádza k podstatnému narušovaniu krajinných zložiek. Podiel prírodných a prirodzených prvkov vo vzťahu k technickým prvkom je %. - narušená sídelná krajina vzniká v dôsledku stupňujúceho sa tempa urbanizácie. Spôsobuje zníženie prírodných prvkov a na jej štruktúre sa podieľajú v % prevažnej miere umelé prvky zelene s nižšou kvalitou. Prírodných prvkov a vegetačných formácii je %. - devastovaná sídelná krajina nevyčleňuje sa, pretože by v tomto stave nemohla plniť svoju funkciu. Môže mať však prechodný charakter vplyvom prírodných pohrôm (povodne, záplavy, zemetrasenia) alebo požiarov, vojnových konfliktov. E. Rekreačná krajina je to typ krajiny, ktorá vznikla až v druhej polovici 20. storočia. Prírodná rekreačná krajina je ideálnym prostredím pre regeneráciu psychických i fyzických síl človeka, musí spĺňať všetky podmienky pre plnenie rekreačnej funkcie. Prevládajú v nej prírodné krajinné prvky a zložky a čiastočne sa môže prekrývať s kultivovanou lesnou, poľnohospodárskou aj sídelnou krajinou. Rozdeľujeme ju: - kultivovaná rekreačná krajina predstavuje typ krajiny, ktorá je zámerne budovaná pre plnenie rekreačnej funkcie (napr. budovanie parkov, lesoparkov). Prírodné prvky sú doplnené umelými prvkami, ktoré však nenarušujú jej pôvodnú hodnotu. - narušená rekreačná krajina vzniká vtedy, keď neregulovaná návštevnosť vedie k nepriaznivému ovplyvňovaniu jej prvokov a zložiek. - devastovaná rekreačná krajina nedefinuje sa, pretože v takejto krajine nie je rekreácia možná (neplní funkcie rekreačnej krajiny). Vnímanie (percepcia) krajiny Výsledkom vnímania krajiny človekom je krajinný obraz alebo scenéria. Percepcia krajiny je založená na dvoch základných skupinách fenoménov a to: - subjektívne vlastnosti vnímateľa stupeň a profesia vzdelania, kultúrna úroveň, sociálne zázemie, povahové črty, praktické skúsenosti, momentálna nálada, náboženská orientácia a samotný vzťah človeka ku krajine. - znaky vonkajšieho prostredia dohľadnosť, resp. viditeľnosť v krajine, forma a rýchlosť pohybu pozorovateľa v krajine, doba počas dňa, stav počasia a pod. Pozorovateľ krajiny vníma nasledovné vlastnosti a znaky: 104

107 - Charakter reliéfu tvar, členitosť, diverzitu druhou, dynamiku, body výhľadov a priehľadov, horizonty a pod. - Súčasnú krajinnú štruktúru odráža formu a spôsob využívania zeme, rozsah premeny prírodnej krajiny, rozloženie krajinných zložiek v priestore. - Krajinné dominanty majú orientačný, identifikačný a merítkový charakter. Môžu byť geografické, kultúrne a technické. Zväčša majú pozitívnu hodnotovú vlastnosť. Z pozície objektívneho posudzovania stavov a vlastností krajiny sú v krajine prvky s negatívnym a pozitívnym pôsobením. K prvkom s negatívnym pôsobením zaraďujeme degradované a devastované plochy, priemyselné haldy, koncentrované objekty priemyslu, nadzemné elektrické vedenia, prvky dopravných koridorov, architektonicky fádne sídla ( panelákové sídliská bez koncepcie, nelegálne rómske osady), otvorené skládky odpadov a pod. K pozitívnym prvkom patria prirodzené alebo kultúrne štruktúry lesa, drevinové vegetačné formácie, parkovo upravené priestory, prirodzené štruktúry vodných plôch a riečnej siete, historické jadrá miest a pod. Existujú aj neutrálnym pôsobením, ktoré vznikli ľudskou činnosťou. Jedná sa o ľudské diela, ktoré nepôsobia umelo, ale vyvážene napr. umelé vodne nádrže, svahové terasy a múry z prirodzeného materiálu a pod. Krajinárska tvorba Krajinárska tvorba pod krajinotvorbou rozumieme programové usporiadanie krajinných prvkov a zložiek, ich racionálne využívanie, zachovanie biodiverzity, posilnenie ekologickej stability a vytváranie estetického a kultúrneho obrazu krajiny, ktorá sa ako celok priebežne udržuje a kultivuje. Známy je starší pojem krajinárska architektúra, ktorý vznikol v okruhu technicko-výtvarných a umeleckých vied. Zameriava sa na priestorovú kompozíciu krajiny dizajn krajiny jej estetickovýtvarnú hodnotu. Tvorba krajiny je novodobejší pojem, ktorý v sebe zahŕňa krajino-ekologickú podstatu ako primárnu funkciu krajiny. Krajinárske návrhy predstavujú návrh celkovej kompozície krajinného obrazu (návrh zmien a krajinárske dotvorenie krajinného obrazu) a to za pomoci: - vegetačných úprav v krajine; - výberu, umiestnenia a architektúry krajinných dominánt; - reštrukturalizácie poľnohospodárskej krajiny (zmena plošného usporiadania kultúr vegetačnými lemami); - úpravy technických diel (spravidla líniových cesty, diaľnice) a vodohospodárskych stavieb; - tvorby a úpravy architektonických a urbanistických celkov. Výsledkom spracovania tvorby krajiny je dokumentácia ako podklad pre rozhodovanie a realizáciu rôznych zámerov v praxi. Sú to spravidla štúdie a návrhy na zachovanie, pretvorenie alebo obnovu reálnych prvkov krajinného alebo sídelného prostredia. Berie sa do úvahy ich pôsobenie na kultúrnohistorické a estetické hodnoty krajiny. 105

108 Literatúra: J. Supuka a kol.: Krajinárska tvorba, Nitra, Verejná a súkromná zeleň Sadovnícke úpravy na základe ich dostupnosti verejnosti delíme: - verejná zeleň je prístupná pre všetkých ľudí; je to priestor pre každého. - vyhradená zeleň je prístupná len určitej skupine ľudí, napr. areál ozdravovne, firemný areál, školský areál a pod. - súkromná zeleň je vyhradená zeleň, ktorú využíva len majiteľ a jeho najbližší rodinný príslušníci, či priatelia. Súkromné (rodinné) záhrady Rodinné alebo prídomové záhrady sú u nás najrozšírenejším typom záhrad v mestách a obciach. Nebývajú veľké. Vlastná plocha záhrady sa obyčajne delí na väčšiu alebo menšiu predzáhradku a vlastnú záhadu za domom. Rozdelenie záhrady záhrada je pokračovaním obytného priestoru domu, pričom je potrebné rešpektovať záľuby majiteľa. Nesmieme zabúdať na orientáciu voči svetovým stranám. Vzhľadom na malé rozmery sa záhrada obyčajne člení geometricky, aby bola čo najracionálnejšie využitá. Jednotlivé časti sa neoddeľujú, ale naopak majú tvoriť jeden celok, ktorý je esteticky zladený. Okrasná časť záhrady má byť upravená tak, aby od jari do jesene bola pre majiteľa vždy niečím zaujímavá. Umiestnená býva čo najbližšie k domu, v najtichšej časti. Je obytnou časťou záhrady. Jej hlavnou zložkou je trávnik na slnenie a a vzhľadom na intimitu uzatvorený po obvode kulisami okrasných drevín. Ovocné stromy môžu tvoriť pozadie alebo sa voľne prelínať do okrasných partií. Dobre udržiavaný trávnik je najkrajšou časťou a preto ho netrieštime cestami. Chodníky spájajú budovu len z hlavnými časťami záhrady a vedú sa podľa možnosti čo najbližšie k okraju pozemku. Vrámci okrasnej záhrady sa budujú jednotlivé funkčné časti ako bazén, detské ihrisko, odpočívadlo s posedením a pod. Pre vytvorenie tieňa sa pri odpočívadle (posedení) vytvára pergola alebo vysádza vzrastlejšia drevina, ktoré vytvárajú tieň. V blízkosti je vhodné použiť vodný prvok, ktorý je veľmi esteticky, avšak mal by byť na pôsobivom mieste. Môže to byť okrasný bazén (alebo úžitkový), jazierko, vtáčie napájadlo a pod. Záhradný krb alebo ohnisko vnáša do záhrady prvok ohňa. Budujú sa v odľahlej časti záhrady s dostatočným odizolovaním zeleňou od susedou. V hustej mestskej zástavbe sú bezpečnostným rizikom, preto sa skôr uplatňujú na vidieku. V mestách sú často nahrádzané grilmi. Osvetlenie funkčne by mali byť osvetlené terasy a odpočívadlá s posedením. Zároveň sa do záhrady umiestňujú svetlá, ktoré osvetľujú určité pekné partie výsadieb, tieto slúžia ako estetizujúci prvok. Počas dňa by nemali pôsobiť rušivo. 106

109 Hospodárska časť býva obyčajne za domom a jej rozsah závisí od záhradkárskych zručností majiteľa. Býva usporiadaná pravidelne a rozdelená na zeleninovú a ovocnú časť. Zelenina a jahody sa umiestňujú bližšie k budove. Ovocné stromy sa využívajú vo forme stien, zákrpkov a štvrťkmeňov. Vzraslejšie vysokokmenné ako napr. čerešne, slivky sa vysádzajú k okraju záhrady, alebo ako solitéry v okrasnej záhrade. Je vhodné hospodársku časť pohľadovo odčleniť. Súčasťou tejto časti bývajú napr. kôlne, náraďovne, záhradné domčeky, alebo stavby pre drobné hospodárske zvieratá. Výber okrasných drevín prihliada sa k veľkosti, tvaru a estetickému účinku. Vyberajú sa dreviny zaujímavé listom, kvetom a plodom. Pri rodinnom dome sa môže využiť väčšia rozmanitosť druhov, nie však tak, aby sa narušila jednotnosť záhrady. Stromy sa využívajú menej vzrastlé a vysádzajú sa zväčša do rohov záhrady, na rámovanie budov, pri odpočívadla a pod. Kry sa vyberajú bohato kvitnúce v rôznych tvarových kultivaroch. Pre zachovanie zelenej farby v zime sa využívajú ihličnany a vždyzelené listnáče. Kry sa sadia min 1 m od plota a stromy tak, aby po ich odrastení nepresahovali do susednej záhrady. Kvety sú náročnejšie na údržbu a zväčša sa využívajú v blízkosti budov, terás a odpočívadiel. V miestach, kde je frekvencia prechodu a zdržiavania sa majiteľa najčastejšia. Využívajú sa najmä trvalky doplnené o letničky. Vysádzajú sa do záhonov, menších skupín alebo solitérne zväčša trávy, vzrastlejšie trvalky a ruže. Predzáhradka je priestor medzi domom a ulicou. Je vysoko reprezentatívna a predstavuje vkus majiteľa. Nemali by sa tu sadiť ovocné stromy a úžitkové rastliny. Vhodné sú trvalkové kvitnúce záhony alebo záhony ruží doplnené o kvitnúce kry. Predzáhradka býva zvyčajne oplotená. Plot aj s podstienkou by mal byť vysoký do 1 m a priehľadný. Ideálne je ploty odstrániť a nahradiť ich len trávnym pásom alebo nízkymi krami. U nás je zvykom tento priestor oplotiť. Oplotenie v ulici by malo byť čo najjednotnejšie. Predzáhradka sa považuje za poloverejný priestor a preto najmä v zahraničí vidíme posunutie oplotenia na stavebnú líniu t.j. na hranicu domu. Zeleň v obytných súboroch (sídlisková zeleň) Bytová výstavba v mestách dosiahla veľký rozmach. Zeleň tu má mimoriadny význam; dotvára priestor, má mikrobilogickú, rekreačnú i estetickú funkciu. Sadovnícka úprava voľných plôch však často zaostáva za stavebnou činnosťou. Okrem toho dreviny, najmä stromy, potrebujú dlhý čas, aby splnili svoju funkciu. Veľký význam má preto aj maximálne zachovanie odrastených stromov na stanovišti a ich ochrana počas výstavby. Obytný okrsok podľa súčasnej plánovanej terminológie predstavuje útvar so základným občianskym a technickým vybavením, kde jeho veľkosť je 1500 bytov, čomu zodpovedá 4500 až 5000 obyvateľov. Rozdeľuje sa: - medzibloková zeleň je bezprostredná zeleň medzi obytnými domami. Pri sadovníckej úprave týchto priestorov treba rátať s tým, že ide miesta krátkodobých aktivít. Dostatočná pozornosť 107

110 sa musí venovať najmä vstupom do obytných domov. Malé plochy pri vstupoch musia by celoplošne vysadené zeleňou. - účelová vybavenosť slúžiaca prevádzke domácností musí byť dobre umiestnená a pohľadovo izolovaná, aby nekazila vzhľad okolia. Patria sem: odpadkové koše, vešiaky na bielizeň, stojany na klepanie kobercov a pod. - detské ihriská pre najmenšie deti sa umiestňujú priamo v medziblokovej zeleni, aby bolo na ne vidieť z okien domov. Zvyčajne je to veľké pieskovisko, ktorého súčasťou sú stoly, kladiny, lavičky a pod. Ihriská pre väčšie deti sa situujú v okrskovom parku alebo na obvode obytného súboru. - zeleň v spoločensky významných priestoroch (na námestíčkach, pri obchodoch a kultúrnych strediskách) má mať zvýšený reprezentačný charakter voda, plastiky, kvety). - okrskový park je väčšia súvislá plocha zelene s vhodne voleným programom pre zabezpečenie rekreačných požiadaviek obyvateľov spádového územia. Minimálna veľkosť má byť 1-2,5 ha. Dôležitý je dostatočný podiel plôch aktívnej rekreácie (športu, loptových hier). Zeleň v pôdorysnom a priestorovom riešení musí tvoriť spoločne jeden celok. Pri výbere porastov sa nesmie zabúdať, že vplyvom zástavby sa podstatne zmenili pôdne a mikroklimatické podmienky. Pod navezenou tenkou vrstvou ornice je pôda znehodnotená stavebnou činnosťou, preto sadáva prednosť nenáročným druhom. Pritom sa musia rešpektovať inžinierske siete, ktoré práve veľmi negatívne ovplyvňujú kompozíciu zelene a pri ich opravách odchádza k priamej devastácii plôch. Stromy sa umiestňujú v dostatočnej vzdialenosti od obytných blokov, aby po dosiahnutí svojho vzrastu nezatieňovali miestnosti. Sadence sa vysádzajú riadne vyvinuté a niekedy sa používajú už odrastené stromy. Kvetiny z celkovej plochy zelene v okrsku majú mať zastúpenie len asi 1 %. Umiestňujú sa napr. v predzáhradkách vstupov, na významných miestach a používajú sa najmä ruže a trvalky. Aby plnili svoju úlohu je potrebné plochy zelene odborne založiť, ošetrovať a dopĺňať. Úpravy námestí Námestia, najmä vo väčších mestách, sú výrazné architektonické veličiny dávajúce ráz celému mestu. Sadovnícka úprava bude závisieť od jeho architektonického charakteru. Starobylé námestia tvoria jadrá v historických centrách starých miest. Pre sadovnícku úpravu tu nebýva veľa miesta a z historického hľadiska sa sem ani nehodí. Väčšina námestí je vydláždená a je možné umiestnenie mobilnej zelene a prípadne umiestniť lavičky pre odpočinok. Výnimočne sa sadia stromy pri cestách a na voľných plochách. Musí sa postupovať citlivo, aby sa neporušil architektonický ráz námestia. Naopak staré námestia s nízkou architektonickou hodnotou a nesúrodými stavbami môže zeleň veľmi zlepšiť. Námestia vyčlenené ako pešie zóny sa dopĺňajú zeleňou vo väčšej miere ako prejazdné viac miesta pre zeleň, ak je doprava vytlačená mimo centra. 108

111 Námestie s uvoľnenými stavbami v súčasnosti bývajú rozličného tvaru. Sú to v podstate rozšírené uličné priestranstvá alebo križovatky. Námestie sa chápe ako ucelená pohľadová jednotka, a preto množstvo porastov drevín má byť menšie než pri iných typoch úprav. Vyššia zeleň sa umiestňuje tak, aby usmerňovala pohľady na zaujímavé stavby. Ostatné voľné plochy sa zatrávnia, vysadia krami a doplnia bohatou kvetinovou výzdobou. Umiestnia sa odpočívadlá. V hojnom počte sa využívajú plastiky a vodné prvky. Úpravy kúpeľných miest V kúpeľných miestach sa od začiatku ich existencie kládol veľký dôraz na vhodnú kompozíciu parkov. Z tohto dôvodu je plocha tejto zelene podstatne väčšia ako v iných mestách. Zeleň v kúpeľných mestách plní niekoľko funkcií. Slúži ako dôležitý spolučiniteľ liečenia, na odpočinok, zábavu i reprezentáciu. Z drevín majú byť dostatočne zastúpené ihličnany, vždyzelené kry a cennejšie listnáče. Je tu potrebná bohatšia kvetinová výzdoba, celková vybavenosť plôch zelene a vyžaduje sa vzorná údržba. Parková plocha má poskytovať pacientom čo najviac pokoja a intimity, dokonale chrániť pred hlukom z komunikácií. Pri organizácii priestoru kúpeľného parku sa musí rešpektovať požiadavky liečby. Napríklad v kúpeľoch, kde sa liečia srdcové, pľúcne a nervové choroby sa volí viac tieňa, pri reumatických chorobách je tento pomer opačný. Chorí ľudia sa tiež rýchle unavia, a preto musí byť v kúpeľnom parku dostatok odpočívadiel, prístreškov a zátiší. Pre usporiadavanie koncertov a festivalov sa budujú hudobné pavilóny, amfiteáter a pod. Ďalej sú to rôzne priestory pre hry a ihriská. Umiestňujú sa v dostatočnej vzdialenosti od liečebných budov. Kúpeľný park sa postupne po obvode mení na prírodný a kde je to možné i na parkový les. Spevnené chodníky so smerovkami pokračujú v lese i niekoľko kilometrov a umožňujú dlhšie vychádzky do prírody. Nemocničné záhrady Zeleň okolo nemocničných budov má okrem hygienického a estetického významu aj psychologický význam, pretože pestré optimistické prostredie je dôležitým spolučiniteľom liečenia. Záhrada musí byť dostatočne vybavená odpočívadlami, pokiaľ možno izolovaných pohľadom na nemocničnú budovu. Prvoradou úlohou sadovníckej úpravy je zabezpečiť dokonalú izoláciu nemocnice od vonkajšieho prostredia, hlavne frekventovaných ulíc. Dosiahne sa to výsadbou stromov s podrastom krov v zapojenom páse pri oplotení širokom pokiaľ možno aspoň 10 m. Optimistické prostredie sa dosiahne výberom drevín s jasnozelnými, prípadne panašovanými listami, drevinami, ktoré bohato kvitnú, sú zaujímavé jesenným sfarbením a plodmi. Cenné sú ihličnany, nesmú sa však používať veľké množstvá cyprušteky a thuje, aby nepripomínali cintorínske prostredie. 109

112 Pri úprave horských sanatórií sa dbá na to, aby sadovnícke úpravy vhodne zapadli do krajiny. Preto sa vyberajú dreviny, ktorú sú v súlade s rastlinným spoločenstvom v okolí sanatória. Školské záhrady Pri výstavbe súčasných základných škôl sa ráta s primerane veľkou záhradou, ako s nevyhnutnou súčasťou vyučovacieho vybavenia. Okrem estetickej, hygienickej funkcie slúži ako učebňa v prírode. Okrem toho má záhrada aj zdravotný význam, ktorý spočíva v pohybe žiakov na čerstvom vzduchu, pri práci na pozemkoch a v období prestávok. Jednoduchosť a hospodárne rozdelenie plôch spolu s čistotou pôsobí na žiakov pocitmi krásy a vedie ich k snahe skrášliť si aj svoje okolie. Aby školská záhrada plnila svoje náučné a výchovné poslanie musí byť účelne rozdelená. Delí sa na okrasnú, výchovne pokusnú a športovú časť: - okrasná časť začína vstupnou časťou, pokračuje pred budovu školy a v jej okolí. Okrasná časť musí byť dokonale kompozične vyriešená, jednoduchá, ale vkusná a pôsobivá. Z drevín by tu mali byť použité hlavne naše domáce druhy a z krov tie, ktoré sa bežne používané v parkoch. Súčasťou býva aj botanická zbierka rastlín. Nezabúda sa ani na umiestnenie búdok, kŕmidiel a napájacích misiek pre vtákov. - výrobne pokusná časť je plocha záhrady, v ktorej si žiaci robia rozličné pozorovania a overujú si výrobné a biologické procesy. Sú to políčka, kde sa pestuje zelenina, liečivé rastliny a niektoré základné plodiny. - športová časť má byť čo najviac vzdialená od učební, pretože je najrušnejšia. K riadnemu vybaveniu športovej časti patrí aspoň jedno trávnaté ihrisko a bežecká dráha. Záhrady materských škôl Umožňujú prvé kontakty detí s prírodou, poskytujú priestor pre hry a odpočinok na zdravom vzduchu. Majú dôležité esteticko-výchovné poslanie a rozvíjajú morálne vlastností detí. Veľkosť záhrady by mala byť 40 m 2 na jedno dieťa, čo však v súčasnosti nespĺňa žiadna z vybudovaných škôlok. Súčasťou plochy má byť veľká celistvá trávniková plocha izolovaná pri obvode výsadbou stromov a krov. Rozdelí sa na priestor pre hry pre jednotlivé triedy zvlášť a na oddychovú časť. V odpočinkovej časti záhrady sa umiestni väčšie odpočívadlo s lavičkami. Pri výbere drevín dávame prednosť pestrolistným a bohato kvitnúcim drevinám, plodinám so suchými plodmi vhodnými nahranie detí. Zásadne sa treba vyvarovať tŕnistým a jedovatým drevinám a drevinám s dužinatými plodmi. Pre vyššie triedy sa vysádzajú políčka s najznámejšími rastlinami, aby s nimi deti zoznamovali. 110

113 Zeleň pri športových strediskách Zeleň pri športových a rekreačných strediskách má mimoriadny význam mikroklimaticko-hygienický, pretože organizmus športovca pri športovom výkone má zvýšené nároky na dostatok kyslíka a bezprašné prostredie. Tieto objekty by sa mali umiestňovať na okraje väčších mestských parkov, alebo v odľahlejších miestach miest a ideálne je ak sa začlenia do okolitej lesnej krajiny. Mali by byť vzdialené od frekventovaných ulíc, priemyselných objektov, alebo aspoň dostatočne chránené kompaktnou zelenou clonou. Zeleň má prenikať celým areálom strediska, tam kde je málo priestoru formou živých plotov alebo alejí. Po obvode sa dáva prednosť nepravidelnej výsadbe drevín a kvety sa využívajú len obmedzene v blízkosti budov. V strediskách vodných športov a kúpalísk sa vytvárajú veľké ucelené plochy trávnikov. Pri výbere drevín treba dbať, aby pri opade listov bolo možné ich odstrániť jednorázovo, preto sú najideálnejšie ihličnany a listnáče, ktoré zhadzujú listy po prvých mrazoch naraz (napr. lipy, javory, sofory, pagaštany a jarabiny). Úpravy pietnych miest Cintoríny a urnové háje patria medzi historicko-kultúrne pamiatky každého národa. Cintoríny ich plocha vyžaduje pokojné a dôstojné prostredie vzdialené od hlučných prevádzok, dopravy a športových ihrísk. Rozdeľujeme ich: - staré cintoríny väčšina starších cintorínov je pravidelne členená s radovým usporiadaním hrobov. Nákladná úprava hrobov bola vizitkou bohatosti rodiny. Tak sa stali cintoríny preplneným skladiskom vkusných i nevkusných pomníkov najrozličnejšieho tvaru bez akéhokoľvek estetického súladu. Sadovnícke úpravy starých cintorínov sa obmedzovala najmä na aleje pozdĺž ciest. Celkový vzhľad sa môže zlepšiť výsadbou pásu zelene za múrom cintorína. Najmä pri vstupe do cintorína a v okolí sa umiestni dostatok lavíc. - nové cintoríny nové cintoríny s plánujú na okrajoch miest. Ich optimálna veľkosť býva ha. Mali by byť ľahko dostupné hromadnou dopravou. Základný rozvrh plochy je buď geometrický alebo prírodný. Geometrické riešenie cintorína umožňuje intenzívnejšie využitie plochy pre daný účel. Vzniknuté samostatné oddelenia sa uzatvárajú z troch strán živým plotom, najlepšie voľne rastúcim. Pozadie živých plotov alebo skupín krov tvorí stromoradie obrubujúcej cesty. Výsadba a celkové usporiadanie musí zachovať dôstojný ráz prostredia, pričom sa vylúčia prvky, ktoré by zdôrazňovali jeho pochmúrnosť (neúmerné používanie previsnutých kultivarov a pod.) Prírodné riešenie nových cintorínov je plošne náročné. Na tieto účely možno využiť okrajové, hospodársky nezaujímavé plochy na okraji mesta, pokiaľ nie sú vhodné na rekreačné účely. Celá plocha cintorína je rozdelená na jednotlivé oddelenia nepravidelného tvaru, ktorú sú zatrávnené a prepojené cestami a cestičkami. Kulisy drevín prenikajú z okrajových častí cintorína do jednotlivých oddelení. Jednoducho upravené hroby 111

114 sú v úrovni trávnikov. Obradná sieň a príslušné zariadenia sa umiestňujú do vstupnej časti cintorína. Veľkým problémom súčasných cintorínov sú náhrobky. Ich voľba by sa nemala ponechať na ľubovôľu pozostalých. V každom oddelení by bolo vhodné sústrediť náhrobky len určitej veľkosti, príbuzného materiálu, tvaru a farebnosti. Pred obradnou sieňou má byť vydlážený priestor pre účastníkov pohrebu. Vo vstupnej časti je vhodné umiestniť plastiku. Nesmie sa zabúdať na dostatok odpočívadiel a vodu. Vidiecke cintoríny bývajú jednoduchšie a menšie než mestské. Preto sa riešia ako jediný celok s centrálnou cestou a s pásom drevín po obvode. Príjazdová cesta sa obrubuje alejou alebo voľnou výsadbou zelene. - lesné cintoríny vznikli u nás začiatkom storočia. Zo začiatku to bolo vlastne pochovávanie do lesa a dreviny si zachovali svoj charakter. Rozmiestnenie hrobov je tu voľné. Umiestňujú sa okolo bočných ciest, na pasekách a čistinách. Označenie hrobov sa robí nenápadne, väčšinou plochým prírodným kameňom, nikdy nie vysokými pomníkmi. Z drevín sa tu vysádzajú vždyzelené a opadavé kry, z kvetín len trvalky. Urnové háje spopolňovanie mŕtvych je v súčasnosti veľmi rozšírené. Urny s popolom sa umiestňujú buď v urnových hájoch alebo v kolumbáriách. Urnové háje sa budujú buď samostatne alebo ako časť väčších cintorínov. Môžu sa usporiadať geometricky alebo prírodne. Jedným zo spôsobov je pochovávanie urny do miniatúrneho hrobu. Dávajú sa do zeme pod ploché kamene alebo náhrobné dosky v úrovni terénu s miernym sklonom k chodníku. Na čestnom mieste sa zriaďuje rozptylová lúka, kde sa popol rozptyľuje na povrch trávy alebo pod mačinu, a miesto sa individuálne neoznačuje.kolumbáriá sa upravujú v tichom, sadovnícky upravenom prostredí urnového hája. V prírodných urnových hájoch sa riešia ako architektonické doplnky rozličného tvaru. Urny sa ukladajú do výklenkov uzavretých zasklenými dvierkami alebo kamennou doskou. Zeleň na vidieku Podobne ako v meste aj v mnohých dedinách sa zeleň z obytného prostredia postupne vytráca. Napriek tomu možno konštatovať, že plošne je zelene na dedinách väčšinou dostatok, vďaka záhradám. Nevyhovuje však jej kvalita. Pri úprave verejných priestranstiev na dedine platia rovnaké pravidlá ako v mestách s tým rozdielom, že je potrebné dodržať miestny kolorit, využívať miestne materiály a okolité rastlinstvo. Mali by prevažovať domáce druhy drevín a trvaliek nad exotickými. V úpravách by sa mali často zdôrazňovať remeselné zručnosti obyvateľov a zapájať miestnych remeselníkov. Je však potrebné dať celej dedine jednu myšlienku a celé územie riešiť ako celok bez zbytočného členenia na menšie myšlienkovo neprepojené úseky. Ľudová tvorivosť je pestrá, často veľmi vynaliezavá a preto ju treba často držať na uzde. 112

115 Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 J. Supuka a kol.: Krajinárska tvorba, Nitra, Sadovnícke úpravy na Slovensku Sledovať vývoj sadovníctva na Slovensku, podľa všeobecného vývoja záhradníckeho umenia vo svete, naráža na veľké ťažkosti, lebo chýbajú potrebné prieskumné práce. Otázkami záhradnej architektúry sa zaoberala odborná literatúra len okrajovo. Čo viedlo i v minulosti k zničeniu historických záhrad a parkov. Takmer žiadna záhrada parková úprava neostala u nás v pôvodnej podobe. Avšak i do našich končín prenikali nové slohy a novinky, ktoré sa postupne uplatňovali vo väčšej či menšej miere. Prevažne v neskoršom období ako vznikli vo svete. Pri rozbore historického vývoja záhradnej architektúry v Uhorsku ustálil maďarský botanik a dendrológ Rapaics v roku 1943 tieto typologické skupiny: - stredoveké kláštorné záhrady - stredoveké hradné záhrady - parterové záhrady - francúzske záhrady - sentimentálne parky - dendrologické parky - krajinárske kvetinové záhrady - moderná zeleň - verejná zeleň sídelná Stredoveké kláštorné záhrady u nás rozšírené. Medzi najznámejšie patrí Červený kláštor rád kartuziánov. Pravidelná záhrada s liečivými rastlinami a ružami, členené na štvorce. Mníšske cely spojené so záhradou. Ďalej to boli bratislavské záhrady: Cistercistiek horlivé a pracovité kláštor mimo mesta; pestovali úžitkové a liečivé rastliny. Po nich Klarisky súčasťou kláštora kostol a veľká rajská záhrada s úžitkovými rastlinami. Františkánska zachovala sa dodnes boli žobravými mníchmi a pestovali najmä úžitkové a liečivé rastliny. Zriadili hospic (nemocnicu). Antonitov starali sa o opustených, chorých a neskôr z kláštora vznikol sociálny ústav. Ďalšie kláštorné záhrady vznikli v Jasove, Pruskom, Kláštore pod Znievom. Stredoveké hradne záhrady medzi najstaršie partia záhrady na bratislavskom hrade, ktoré sa datujú až k jeho vzniku. Boli vždy dve malá a veľká záhrada. Malé záhrady boli i na hradoch vo Zvolene, na Červenom Kameni, v Krásnej Hôrke. Parterové záhrady vznikali po vymenovaní Bratislavy za hlavné mesto horného Rakúsko-Uhorska a presťahovali sa sem aj významné úrady. Najvýznamnejšia je Pálfiovksá záhrada, ktorá bola 113

116 terasovitá a na spodu 4 partery. Bola na severovýchode dnešného hradu a zanikla po 2. svetovej vojne. Ďalším druhom sú lekársko-botanické záhrady budované v renesančnom štýle napr. Bonanová záhrada v Banskej Bystrici, Esterháziovská záhrada v Galante, Forgáčová záhrada v Bratislave, Arcibiskupská záhrada v Bratislave; Renesančná až klasicistická v Holíči. Neskoršie za začali budovať barokové záhrady známe sú: Grasalkovičová záhrada v Bratislave so sálou terénou voda a otvorené priestory s vlhkým prostredím. Parter má kruhovitý tvar. V roku 1770 vznikla Aspremontova (medická) záhrada v Bratislave parter pozostával z 24 štvorcov lemovaných ovocnými drevinami a celá obohnaná plotom. Pravidelná záhrada na Slavíne v Bratislave bola inšpirovaná talianskymi barokovými záhradami. Vznikla v 19. storočí a pravouhlé útvary boli lemované pagaštanmi. Ďalšími boli napr. baroková záhrada v Stupave, Červenom Kameni. Francúzske záhrady medzi najznámejšie u nás patrí záhrada v Kráľovej pri Senci, ktorú vybudoval Bruling z Dilenburgu a staral sa o ňu záhradník Bobík. Ten neskôr založil záhradu pri kláštore v Betliari. Významná je i záhrada v Ivánke pri Dunaji, ktorú založil Ján Šencinger. Saté koryto rieky využil na vytvorenie vodného kaštieľa spleť kanálov pod ktorými sú partery s fontánou. Záhrada v Bernolákove typická chovom zvierat zvernicami bažanty, korytnačky, papagáje. Sentimentálne a dendrologické parky na Slovensku sú najrozšírenejšie a budovali si ich vo väčších, či menších rozlohách pri svojich sídlach šľachtici a zemepáni skoro v každej dedine. Módnou vlnou sa stalo zhromažďovanie exotických rastlín najmä drevín a ich zbierky viedli k vytváraniu osobitného štýlu tzv. dendrologického parku. Boli to prvé botanické záhrady v malom meradle (príklady viď. v nasledujúcej téme). Túto etapu môžeme považovať za záverečnú etapu historického vývoja našich sadovníckych diel, lebo ojedinelé pokusy o zmenu slohového zámeru secesie na prahu 20. storočia sa neujali vo veľkých parkoch a stali sa len drobnými dekoračnými doplnkami. Väčšie secesné kompozície sa nezachovali Krajinárske kvetinové záhrady boli vzácnosťou a budovali sa vo veľkých parkoch, avšak na menších plochách ako to bolo v Anglicku. U nás je známa záhrada pri kaštieli v Dolnej Krupej, kde grófka Chotková podporovala svojho záhradníka Geršvinta (Lesník) v dendrologickej zbierke, ale vo väčšej miere v jeho šľachtení ruží, ktoré sa dostávali do celého sveta. Vytvoril tu rozsiahle rozárium. U nás sa jeho šľachtence rozšírili len málo. Dochované sú u nás len vo Zvolene. Moderná zeleň u nás po druhej svetovej vojne vznikali záhrady a parky najmä v realistickom duchu. Neskoršie obdobie je poznačené komunistickým režimom, kde sa kládol dôraz najmä na funkcionalizmus nielen v architektúre, ale i v záhradných úpravách. Počas 70. rokov došlo k prebudovávaniu námestí a rozsiahlej úprave historickej zelene. Nové budovy - polyfunkčné objekty, boli vsadené do historických parkov, ktoré sa okliešťovali a následne prebudovávali. Masívna výstavba sídlisk viedla k výsadbe medziblokovej zelene. Vytvárali sa nové parky na okrajoch miest. Vzniklo veľa architektonických diel s vysokou estetickou kvalitou vhodne doplnenými sadovníckou úpravou. Nie všade sa však podarilo skĺbiť účelnosť a estetickosť. 114

117 Známa bola tzv. akcia Z, kedy sa dobrovoľníci podujali skrášliť okolie sídlisk a parkov. Neodbornými výsadbami trpí mnoho sídlisk dodnes. Po páde totalitného režimu, kde údržbu zelene zabezpečovali mestá a obce pravidelne, nastal úpadok nielen údržby, ale i budovania nových plôch zelene. Zvyčajne pre nedostatok finančných prostriedkov. V súčasnej dobe sa stav zlepšuje a mnoho miest a obcí prešlo rekonštrukciou svojich centier a priľahlých oblastí. Väčšia pozornosť sa venuje parkovým úpravám a ich údržba sa pomaly vracia k pravidelnosti žiaľ nie vždy je dostačujúca. Je dôležité, aby sama verejnosť tlačila údržbu, obnovu a zriaďovanie zelených plôch do popredia ako jeden z prioritných záujmov samospráv. 8. Historické parky na Slovensku Historické parky a záhrady majú svoje špecifikum, ktoré spočíva v tom, že sú spravidla komponované vo vzťahu k určitým významným architektúram (kaštieľ, palác, zámok, kláštor, mestské sídla šľachty a pod.). Parky a záhrady, ako diela architektúry, umenia a biológie predstavujú veľké kultúrne hodnoty, ktorých cena sa umocňuje ich veľkosťou a zachovalosťou. Predmetom ochrany, ako kultúrnej pamiatky sú len vybrané diela, ktoré majú zachovanú umeleckú a slohovú čistou s viac-menej zachovaným porastom. Na Slovensku je však mnoho parkov, ktoré sú chránené ako tzv. biocentrá kultúrnej vegetácie prírodné areály. Ich hodnota nepriaznivou a neodbornou údržbou klesla pretože sa nezachovali architektonické hodnoty. Lokalizácia rozmiestnenie historických parkov na Slovensku je odrazom stavu lesnatosti v danom regióne. Je s ňou v opačnom pomere. Čím menej je lesnej vegetácie, tým väčšie je zastúpenie parkových objektov. Nachádzajú sa teda prevažne v južnejších oblastiach, kde prevažne obklopujú kaštiele a zobytňujú a skrášľujú miesta bývania majiteľov poľnohosp. pozemkov kúrie a pod. V mestách zase obklopujú paláce šľachty. Na rozdiel od iných nemovitých a movitých pamiatok s pri parkoch vždy jedná o živý, premenlivý rastlinný materiál, ktorý sa nedá udržiavať a ochraňovať obvyklými konzervačnými metódami ochrany pamiatok. Metódy obnovy historických parkov: - konzervačná metóda zakonzervujú sa existujúce dreviny a asanujú sa len poškodené porasty. V maximálnej možnej miere sa zachová súčasný stav. Zväčša sa parterové záhony, skupiny krov a stromov ponechajú tak ako sú, len so základným ošetrením. Zachováva sa len tzv. torzo. Dopĺňajú sa len prvky za účelom maximálnej estetizácie zbytkov a aby mali prvky výpovednú hodnotu o pôvodných väzbách. - slohová rekonštrukcia je možné interpretovať ako maximálny návrat k objektu, kedy sa park doplní a rekultivuje v jednom vybranom (najviac zachovanom slohu). V tejto metóde je možné doplniť chýbajúce prvky aj na základe hypotetických rekonštrukcií ak sa nezachovali všetky fakty, aby s dosiahla čo najväčšia čistota slohu. 115

118 - analyticko-syntetická metóda spočíva v prezentovaní viacerých zachovaných slohov v parkovej úprave, ktoré je možné obnoviť. Vystavujú sa všetky nálezy z jednotlivých časových období. Často je súčasťou oboch predchádzajúcich metód. - náznaková rekonštrukcia - doplňujú sa zaniknuté časti jednotlivých kultúrnych vrstiev, ktoré boli exaktne vybádané a sú len v náznakoch, pričom nie sú tak významné, aby sa vytvorila ich kópia. Zároveň nemusí byť dostatok poznatkov o prvku a tak nie je možné vytvoriť jeho presnú kópiu. - novotvar architektonického slohového riešenia zahŕňa asanáciu odstránenie nevhodných objektov rastlín (napr. suchých, náletových, nevhodne použitých drevín pod.) Adaptáciu je prispôsobenie objektu novému účelu, rieši sa nové prevádzkové vedenie ciest, vybavenosti a pod. Z pôvodného sa zachováva všetko čo sa môže využiť a ostatné podlieha modernizácii. Rekonštrukcia prebiehajú menšie zmeny a je tu snaha o zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodných prvkov. Využíva sa pri nej reštitúcia porastov čiže sa renovujú a nahrádzajú novými. Pri všetkých metódach sa využíva revitalizácia porastov čiže ich obnova. Obnova historických parkov sa nemôže zaobísť bez riadneho výskumu dobových podkladov a v niektorých prípadoch i archeologických výskumov. V súčasnosti bola vypracovaná kategorizácia parkov a záhrad: - kategória A1 a A2 mimoriadne a celoslovensky významné parky - kategória A 3 regionálne významné parky - kategória B nadpriemerne významné parky - kategória C regionálne významné ako biocentrá. Medzi najznámejšie parky na Slovensku patria parky v mestách: - Rakovice, Betliar, Zlaté Morave, Lednické Rovné, Antol, Kysihýbel, Hodkovce, Jasov, Fričovce, Humenné, Hlohovec, Holíč, Hubice, Iliašovce, Voderady a mnohé iné. V Topoľčianskom okrese máme 21. významných historických parkov a záhrad: - najvýznamnejší zaradený v kategórii A1+A2 je Tovarnícky park. - ďalej sú to: Brodzany, Dvorec, Hájna Nová Ves, Horné Obdokovce, Jánova Ves, Kamanová, Kokošová, Klátova Nová Ves, Krušovce, Malé Dvorany, Nitrianska Blatnica, Nitrianska Streda- 2x, Oponice, Solčany, Šišov, Uhrovec, Veľké Uherce, Vítkovce a záhrada v Koniarovciach. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 I. Tomaško, P. Hrubík: Historické parky a záhrady, Nitra,

119 9. Aranžovanie ako súčasť sadových úprav 9.1 Viazanie a aranžovanie Súčasná civilizácia vzďaľuje človeka čoraz viac od jeho pôvodného stanovišťa prírody. Tým viac stúpa potreba starostlivosti o životné prostredie človeka a celej spoločnosti. Viazačstvo a aranžovanie kvetín je záhradnícky odbor, ktorý priamo súvisí s touto činnosťou. Cieľom viazačsta a aranžovanie je poskytovať človeku aj spoločnosti príjemné prostredie, kde bývame, pracujeme, vytvárať dôstojné prostredie v obradných sieňach a pod. Historický vývoj spoločenskej a aranžérskej tvorbe V staroveku sa rastliny využívali nielen na okrasu, ale aj ako životné symboly, stromy života a obetné predmety. Príkladom sú tzv. Adonisove záhrady (obetné nádoby s naaranžovanými kvetmi) alebo venčenie nevesty myrtou; tento zvyk prebrali Židia od babylonských väzňov a preniesli do Európy. Staroveký Gréci každému z bohov prinášali kvety a to najmä tie, ktoré mu prináležali. Napr. Afrodita ruže; Aténa oliva; Apolón vavrín; Poseidon palmové listy. Významným viazačským útvarom antiky je veniec. Zhotovuje sa z vavrínových konárov a listov, ktoré sú zviazané zlatou alebo striebornou niťou alebo lykom. Majú kruhový alebo oválny tvar a spočiatku sú otvorené. Najskôr ich dostávajú len víťazi, neskôr sa nosia ako doplnok oblečenia u bohatej vrstvy. Neskôr sa nahrádzali listy zlatými a striebornými zdobenými drahokamami, aby dlhšie vydržali a stali sa označením hodnosti majiteľa v spoločnosti. V starovekom Ríme boli obľúbené ruže, ktoré symbolizovali mužskú odvahu, neskoršie sa stali symbolom osláv a lásky. Nosili sa z nich vence na osvieženie pri jedení a tancovaní. Okrem ruží boli obľúbené aj ľalie, hyacinty, narcisy, rozmarín, mak. V záhradách sa pestuje vavrín a krušpán pre účely výzdob. V stredoveku sa v kláštorných záhradách pestujú popri liečivých rastlinách i ruže, kosatce, ľalie, konvalinky, nevädza, fialky a sedmokrásky. Tieto sa využívajú na výzdobu kostolov. Medzi ľudom je rozšírených veľa pohanských obyčají napríklad cezmína a imelo uctievané Keltami pri decembrových slávnostiach ako ochranný amulet rodivosti sa naďalej vešia na Vianoce ako symbol šťastia. V zimnom období dodržiavali pochovávací kult, kedy dušiam zosnulých predkov nosievali kvety, čo sa zachovala dodnes pamiatka zosnulých. V období gotiky sa využíva najmä vôňa kvetov na prevoňanie obydlí (ruže, dúška, tymián, levandula). Umiestňovali sa v blízkosti kozubov, pecí a otvorených ohnísk, aby zabránili zápachu spáleniny. Vytvárali aranžmány bez konkrétnych zásad. Využívala sa najmä pestrosť kvetov. Počas renesancie sa kvety využívali v hojnom počte a vytvárali sa aranžmány do kuchynského riadu (kanvy, džbány). Neskôr sa začali vyrábať na to špeciálne vázy zo skla a keramiky alebo sa používali džbány s vekom, do ktorého sa robili diery. Aranžovalo sa vždy do určitého tvaru guľa, pyramída a pod. Aranžmány boli súčasťou reprezentácie majiteľa domu a stali sa bežnou bytovou kultúrou. 117

120 V období baroka sa vytvárajú špeciálne zdobené a okrasné vázy a kvety sa objavujú vo všetkých tvaroch a farbách. Prevládajú purpurová, zlatá a biela reprezentatívne farby baroka. Neskôr v období rokoka sa využívajú najmä jemnejšie pastelové farby. V 19. storočí pri vývoji priemyslu sa do popredia dostáva v obydlí tzv. empír, ktorý sa vracia k motívom antiky a starého Egypta. Charakteristická je dôstojná meravosť v bielej, zlatej, modrej a modrozelenej farbe. Vytvárajú sa najmä vence a girlandové motívy. Používajú sa čisto biele vázy tak ako v starovekom Ríme, vence sa zhotovujú polootvorené. Obdobie romantizmu sa usiluje umocniť psychologický účinok prírody. Kvety s nosia vo vlasoch, ako ozdoba plesových šiat na pleci i na páse, pánskom obleku v gombíkových dierkach. Často sa zdobia klobúky a závoje. Do módy prichádza darovanie kytíc a objavuje s prvá malá guľatá zdobená stuhami tzv. biedemeierová. Kytice začínajú podliehať móde a tak sa vyvinie talianska, Pompadour a pyramidálna. Veľké množstvá kvetín nie je možné vytvárať z vlastných zdrojov a tak v mestách vznikajú záhradníctva so špecializovanými viazačmi. V neskoršom období viazači prestávajú dodržiavať princípy estetiky a viažu sa hlavne veľké a drahé kytice podľa priania zákazníka. Nastáva úpadok a dekadencia viazačského umenia. Prvá polovica 20. storočia je v znamení vojen a preto i aranžovanie v tomto období stagnuje. Vznikajú prvé snahy o medzinárodnú distribúciu kvetín. A po vojne začínajú pokusy o zabezpečenie viazačskej odbornosti. Aranžujú sa veľké útvary s dôrazom na reprezentatívnosť s veľkým množstvom remeselnej práce. Začiatkom päťdesiatych rokov sa začína nové chápanie umeleckého viazačstva a je ovplyvnené najmä japonským spôsobom aranžovania kvetín tzv. ikebanami. V súčasnej dobe sa aranžovania dostávajú rôzne kvety i exotické z celého sveta. V ikebanách je možné kombinovať kvety a rastliny s ovocím a zeleninou. Zároveň sa uvoľnilo striktné dodržiavanie využívania len sušených alebo živých kvetov. Je prípustné do živých aranžmánov zapracovávať sušené ploty a kvety (najmä exotické). Rovnako ako v inom umení i v aranžovaní sa vyžívajú všetky princípy estetiky a kompozície. Hlavne logickosť v jarnom období sa majú využívať jarné kvety, v svadobných kyticiach nepoužívať thuju, krušpán, čo sa využíva najmä v smútočných vencoch a pod. Ďalej je to princíp primeranosti kedy nie je vhodné ak napríklad kombinujeme vo veľkom množstve exotické a drahé kvety, keď v konečnom dôsledku nevyniknú a naopak malé drobné a jednoduché kvety je potrebné viazať vo väčšom počte. Proporcionálnosť najmä vo vypichovaných aranžmánoch, kedy do malej a nízkej misky nevytvárame mohutné ikebany a pod. Pri kyticiach je to najmä pomer medzi veľkosťou kytice a obdarovaným ak je vysoký musí byť i väčšia kytica a naopak. Najviditeľnejšou je však farba a tak je hlavným výrazovým prostriedkom. Viazačský pomocný materiál a náradie Náradie a pomocný materiál tvoria základ pri zhotovení viazačských a aranžérskych prác z rozličných kvetín. 118

121 Viazačské náradie: nôž, nožnice záhradnícke, nožnice na stuhy (krajčírske), kliešte na drôt, tavná (lepiaca) pištoľ, nožnice na kvety a iné. Viazačský pomocný materiál: drôty rôznej hrúbky, lyko na zväzovanie kvetov, ozdobné papiere, celofán, slamené vence a podložky pod kytice, drevené podložky, prútie, bambusové tyče, textilné doplnky stuhy, nite, stočené šnúry a iné. Plasty: aranžérska hmota oasis, rôzne držadlá, adhezívne pásky - kaučuková elastická páska, gutaperčova páska a priesvitné alebo farebné fólie (na obalenie spodnej časti vencov) Kovy: špendlíky, pripináčiky, ozdobné spony, háčiky v tvaru U, krúžky, drôtené pletivo a pod. Iné: sušené doplnky, umelé kvety, sviečky a ozdobné predmety. Nádoby Nádoby slúžia na umiestnenie rezaných alebo sušených rastlín. Musia byť jednoduché, nesmú odpútavať pozornosť a rušiť prirodzenú krásu kvetín, ale svojim tvarom, farbou a materiálom majú krásu kvetín dopĺňať. Nádoby na kvety musia byť nepriepustné, stabilné, vhodnej farby a majú mať dostatočný obsah. Môžu byť: sklené, keramické, porcelánové, prútené, drevené, kovové a nádoby z plastu. Rastlinný materiál Najdôležitejšou súčasťou viazačských prác je rastlinný materiál. Aranžér musí poznať aspoň základné druhy kvetín a okrasných drevín, ktoré sa vo viazačstve používajú a ich vlastnosti, napr. farebnosť, termín kvitnutia, trvácnosť kvetov, dĺžku a pevnosť stonky a pod. Kytica tovorí ju rôzny počet kvetov, ktorú sú zviazané a doplnené zeleňou. Platí pravidlo, že hlavné (najviac výrazné) kvety musia byť v nepárnom počte. Párny počet sa využíva na smútočné kytice. - jednostranne voľne viazaná kytica pohľadová len z jednej strany; - obojstranná voľne viazaná kytica (guľatá) pohľadová zo všetkých strán a má vždy vyšší stred; - vypichovaná kytica kvety a zeleň sa vypichujú do pripravenej podložky (z machu, slamy, oasisu (florexu). Využívajú sa najmä na svadobné a smútočné kytice. Podľa tvaru rozlišujeme kytice: - kvapkovitá kytica začína sa viazať najvyššie postaveným kvetom, ku ktorému sa dá výhonok doplnkovej zelene a ostatné kvety a zeleň sa pridávajú tak, aby tvorili jednotlivé poschodia kytice; - vegetatívna kytica kvetiny sa ukladajú stupňovite tak, ako rastú v prírode, každý kvet v inej výške; 119

122 - paralelná kytica všetky stonky kvetov a zelene sú usporiadané rovnobežne. Najskôr sa z kvetín a zelene naviažu malé zväzky rozličných dĺžok, ktoré sa postupne zviažu dohromady, najlepšie lykom; - grafická kytica kytica sa skladá z kvetov kontrastnej farby, napr. fialová a biela; - stojatá kytica základ tvoria rovné vetvičky, ktoré sa ukladajú špirálovite; rovnako sa pridávajú kvety a doplnková zeleň v rozličnej výške tak, aby kytica bola vyvážená. Po zviazaní sa stonky zostrihnú, aby sa kytica mohla postaviť do plytkej misky s vodou. - štrukturálna kytica je voľne viazaná kytica, podobá sa biedermeierovskej, je však viac uvoľnená a nepravidelná. Využívajú sa skôr rôzne textúry kvetov a tráv; farebnosť je zväčša tón v tóne (napr. kytica s lúčnych kvetov) a pod. Podľa účelu rozlišujeme kytice: - darčeková kytica najčastejšie sa využívajú jednofarebné kombinácie, alebo pestrofarebné. Vždy treba pamätať na vlastnosti a vkus obdarovávaného. Využívajú sa prevažne rezané skleníkové kvety. - kytica do vázy skrášľuje byt, halu, spoločenskú miestnosť a pod. Vytvára sa z druhou daného ročného obdobia a využíva sa celá škála rastlín a doplnkového materiálu (povolené všetko od umelých, sušených až po exotické rastliny). - divadelná kytica je určená umelcom po skončení predstavenia. Kytica má byť s kvalitného materiálu, najvhodnejšie sú skleníkové kvety a zeleň. Veľkosť je väčšia ako pri klasickej darčekovej kytici, aby ju dobre videli aj diváci v zadnejších radoch. Vhodné sú jednofarebné, čo pôsobí slávnostnejšie. - slávnostná kytica je určená na privítanie vzácnych hostí, víťazom športových a kultúrnych udalostí. Najčastejšie sa používajú kvety červenej farby. Môžu sa použiť aj iné vzácnejšie a exotické kvety. - smútočná kytica sa viaže zo živých kvetov ako jednostranná podlhovastá kytica, aby sa dala položiť na hrob. - svadobné kytice sa viažu v rozličných typoch. Najčastejšie sa využívajú skleníkové kvety a rôzne exotické rastlinstvo. Podľa typu nevesty (jej postavy, šiat) s volí veľkosť a tvar kytice. Vypichované kvetinové úpravy Základom vypichovanej kvetinovej úpravy je rastlinný materiál, ktorý sa vypichuje do florexu, oazisu, machorastu, pletiva alebo iných pomocných materiálov. Na vypichovanie sa najčastejšie používajú rôzne misky, nádoby, koše, podložky z dreva a iného prírodného materiálu. Podľa použitia sa môžu robiť jednostranné úpravy alebo obojstranné úpravy. Vždy treba zvážiť, kde bude aranžmán umiestnený a z koľkých strán sa bude na neho pozerať. 120

123 Úprava kvetín do vázy Úprava kvetín do vázy patrí medzi najbežnejšie viazačské práce. Úprava sa väčšinou obmedzí na to, že sa prinesené kvety voľne vložia do vázy. Treba však dbať na zásady estetiky. Dôležitá je voľba vázy. Mala by byť jednoduchá, bez prílišného maľovania a nie príliš farebná. Náročné kvety najviac vyniknú v sklených vázach (ruže, ľalie); poľné kvety v porcelánových a keramických vázach. Drobné kvety ako konvalinky a fialky v nízkych a malých vázach. Všetko však záleží od druhu kombinovaných rastlín. Vence a girlandy Vence a girlandy patria medzi najstaršie viazačské výrobky. Používajú sa jednak pri slávnostných príležitostiach (dožinky, udeľujú sa víťazom športových podujatí) a jednak pri smútočných príležitostiach (pohrebné vence, výzdoba smútočných siení). V domácnosti sa používajú počas sviatkov napr. vianočné vence a girlandy, jesenná výzdoba alebo svadobná výzdoba nevestinho príbytku a pod. Podľa spôsobu spracovania rozdeľujeme: - viazané vence zhotovujú sa z kratších konárikov ihličnanov a listnáčov alebo z väčších jednotlivých listov. Časté sú nalepované šišky, škrupinky orechov, kôra a iné prírodné materiály. Následne sa dozdobia. Využívajú sa na všetky príležitosti (slávnostné, vianočné, smútočné) - vypichované vence do podkladného venca z florexu, oazisu, slamy a pod. sa vypichujú jednotlivé rastliny alebo naviazané kytičky. Môžu byť tzv. ťažké kedy sú používané kvety po celom obvode a sú doplnené zeleňou, alebo poloťažké, kedy je rovnaký pomer kvetov a zelene (pri týchto sa využívajú najčastejšie kytičky). Tretím typom sú ľahké vence, ktoré tvorí zeleň a kvetmi sú doplnené len na hlave venca. Girlandy sú viazačské práce z rôzneho rastlinného materiálu, ktoré sú väčšinou vhodné na zavesenie. Girlandy sa musia dobre technicky spracovať, t.j. musia byť pravidelné a rovnako hrubé, starostlivo a dobre viazané, aby z nich materiál nevypadával. Rastlinný materiál sa viaže najčastejšie okolo pevného drôtu. Môže byť jednostranná využíva sa na výzdobu stien, dverí a okien alebo obojstranná, ktorá sa umiestňuje v priestore. Viažu sa buď zelené len prizdobené kvetmi, čisto kvetinové alebo kombinované. Literatúra: B. Drobná a kol.: Viazačstvo a aranžovanie kvetín, Bratislava,

124 10. Vegetácia ako základný nástroj sadovníka Vegetácia na Slovensku je reprezentovaná druhmi mierneho pásma, v ktorom sa nachádzame. Vegetáciu ako základný sadovnícky prvok charakterizujú jej vlastnosti, schopnosti a výrazové znaky, ktoré môžeme zhrnúť do nasledovných kategórii: 1. vegetácia je priestorovým prvkom (najmä drevinová) podľa vzrastových pomerov dreviny majú zakrslý a poliehavý vzrast výšky do 30 cm, vytvárajú nízke i vysoké kry (0,3 5 m), malé i mohutné stromy (5 130 m). Priestorový prvok tvoria aj popínavé dreviny, ovocné druhy a ich kultúrne sorty. Jednotlivé dreviny, skupiny, plošné i líniové formácie tvoria v prírode najväčšie biologické priestorové prvky. 2. má schopnosť rásť, meniť plochu a objem vegetácia je živý prvok v porovnaní s architektonickými dielami a reliéfom terénu. Rozlišujeme pri nej vekové vývojové štádia, ktorým zodpovedajú priestorové parametre vegetačných formácií. Rýchlosť zmien závisí od druhu rastliny a podmienok prostredia. 3. dynamicky menia biologické prejavy tieto sú zreteľné najmä v našom miernom pásme so striedaním štyroch ročných období. Zmeny sú typické vo fenologickom rytme: rašenie a tvorba listov, kvitnutie, plodenie, jesenný opad a bezlistový stav. Ihličnaté a vždyzelené druhy nie sú tak zreteľné v biologických prejavoch ako opadavé druhy. 4. tvorí rôznorodé tvary, textúru a štruktúru hovoríme o tvare jedinca a jeho habite, ktorý je pre každý druh reprezentatívny. Viditeľné a vnímané sú tvary listov, kvetov, plodov, ich štruktúra, postavenie na strome a typické sú aj štruktúry kôry a borky. 5. tvorí farebnosť priestoru je zreteľná vrámci jedinca, skupiny i spoločenstva. Farebnosť sa mení počas štyroch ročných období. Najvýraznejšia je najmä na jar a na jeseň. V lete a cez zimu má ustálenejší charakter. 6. má kontinuálnu plošnú, priestorovú a tvarovú formovateľnosť jej dosádzaním, presádzaním, vyrúbaním alebo rezaním meníme jej tvar, plochu i objem. 7. tvorí a ochraňuje diverzitu fauny a flóry prírodné, prirodzené i kultúrne formácie majú rôzny stupeň autoregulačných schopností a samoobnovy. Zároveň slúžia pre osídlenie rôznych rastlinných druhov a v nadväznosti i domov pre rôzne druhy živočíchov. 8. posilňuje ekologickú stabilitu krajiny vegetačný kryt chráni pôdu a stabilizuje klímu pred jej degradáciou. 9. produkuje biomasu a utilitárne hodnoty pre človeka a organizmy biomasa je zdrojom potravy a liečiv pre človeka, ale aj pre hospodárske zvieratá a iné organizmy. Je zdrojom energie a biologických hnojív. 10. tvorí krajinný obraz, priestory pre liečbu a rekreáciu formy zoskupenia, rozmiestnenie v krajine a druhová skladba vegetácie vytvára reprezentatívny krajinný obraz. Svojimi pozitívnymi vplyvmi vytvára kvalitné prostredie pre človeka. 122

125 Kategorizácia vegetácie v jednotlivých typoch krajiny Lesná krajina: - hospodárske lesy, - ochranné lesy (na nepriaznivých stanovištiach, na ochranu pôdy), - lesy osobitného určenia (ochranné pásma vodných zdrojov, lesy s rekreačným využitm). Poľnohospodárska krajina - ochranná vegetácia - ochranné lesy - ochranné lesné pásy - sprievodná vegetácia - brehové porasty tokov a plôch - sprievodné porasty komunikácií - rozptýlená vegetácia - háje, opustené sady a vinohrady - ostrovčeky vegetácie (remízky, níky) - vegetácia strží, výmoľov, medzí a neplodných plôch - vegetácia výrobných poľnohospodárskych objektov a zariadení - jednotlivé stromy a kry a ich malé skupiny (pri kaplnkách, pri prameňoch a pod.) - úžitková (hospodárska) vegetácia - ovocné sady, vinice, chmelnice, drevinové plantáže - záhradkárske kolónie mimo intravilánu sídla - vegetácia stredísk a priestorov rekreácie - chalupové a chatové osady - športové a rekreačné strediská - náučné cesty, chodníky a trasy - odstavné, odpočinkové a vyhliadkové plochy Priemyselná krajina - vegetácia priemyselných objektov - územie vlastného závodu - izolačná - obvodová sídelná - vegetácia dopravných zariadení a komunikácií - vegetácia vodných tokov a nádrží Mestská krajina - vegetačné a parkové úpravy verejných priestranstiev (ústredné a centrálne parky) - parkové námestia a triedy - pešie zóny 123

126 - sprievodná vegetácia komunikácií a nábreží - vegetácia obytných súborov (obvodové a okrskové parky, medzibloková a vnútrobloková vegetácia) - záhrady pri rodinných domoch - vegetácia občianskej vybavenosti - vegetácia verejných a ubytovacích zariadení - vegetácia zdravotníckych a liečebných zariadení - vegetácia škôl a predškolských zariadení - vegetácia športovísk a športových areálov - vegetácia kultúrnych a obchodných zariadení - vegetácia oddychových zariadení - vegetácia so špeciálnym zameraním (ZOO, botanické záhrady, etnografické expozície, arboréta) - vegetácia cintorínov a urnových hájov - historické záhrady a parky a ostatné plochy chránenej zelene - vegetácia so špecifickou ochrannou funkciou - vegetácia s hospodárskym využitím - záhradkárske osady a kolónie - záhrady a sady Vegetácia mestskej krajiny má polyfunkčné poslanie, čo vyplýva aj z vyššie uvedeného členenia. Nasledovné druhy vegetačných úprav sa uplatňujú vo všetkých funkčných typoch vegetačných úprav, t.j. vo verejnej, vyhradenej i súkromnej. Rozoznávame: - parky plochy s vegetačnými úpravami rôznej náročnosti s plochou do 2 ha. Zaradenie plochy medzi parky alebo parčíky nezávisí len od výmery, ale hlavne od schopnosti plniť funkcie parku - poskytnúť odpočinok a aktivity pre využitie voľného času návštevníkov. - parkové nádvorie je sadovnícky upravená plocha medzi domami a blokmi obytného súboru, väčšinou staršej zástavby. - vegetačný pás je sadovnícky upravená plocha v uliciach, nábrežiach alebo pozdĺž komunikácií v šírke 6,5 10 m. - vegetačný pruh je charakterizovaný ako vegetačný pás, ale široký do 6,5 m. - alej, stromoradie je výsadba jedného alebo viacerých radov stromov, spájajúca záujmové objekty alebo body. - živý plot je výsadba drevín, najčastejšie krov alebo tvarovateľných stromov, v rôznej šírke, ohraničujúca alebo rozdeľujúca pozemky, prípadne vytvárajúca zámerné bariéry. Môže byť voľne rastúci alebo tvarovaný. 124

127 - stena je izolačná výsadba stromov alebo vysokých krov, slúžiaca ako ochrana proti hluku, prašnosti alebo len ako pohľadová izolácia. Rovnako ako živé ploty môže byť tvarovaná alebo voľne rastúca. - tienny pás (ochranný lesný pás) je pásová výsadba drevín šírky m v okolí závodov, fariem alebo iných zariadení, ktoré je potrebné izolovať od okolia. Môžu slúžiť aj ako vetrolamy. - solitéry sú jednotlivé esteticky alebo historicky zaujímavé dreviny. - skupiny sú výsadby 3 5 stromov alebo krov na malom priestranstve. - zhluk je malá plocha do 100 m2, porastená drevinami, ktorá vytvára pozadie pre solitéry, prípadne formuje horizont alebo celkovú scenériu. - háj je rôzne veľká plocha porastená drevinami, slúžiaca na odčlenenie jednotlivých funkčných častí vo veľkom parku. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 J. Supuka a kol.: Krajinárska tvorba, Nitra, Sadovnícke kompozičné prvky Z prvkov, ktoré sadovnícke dielo tvoria, majú najväčší význam rastliny, ďalej terén, voda, stavby a rozličné výtvarné doplnky. Terén Modelácia terénu má v sadovníckych úpravách praktický i výtvarný význam. Z hľadiska praktickej účelnosti napr. vhodne upravené terénne valy s vegetačným krytom významným protihlukovým a protiveterným prostriedkom i zdravotným filtrom; oddelenie zóny prevádzky a priemyslu. Modeláciou terénu možno dobre využiť aj na obytné a rekreačné účely (detské ihriská, zimné športy, slnenie a pod.) Terasovanie prudkých svahov umožňuje ich využívanie na pestovanie rastlín alebo na rekreáciu. Z výtvarného hľadiska možno terénnymi vyvýšeninami rozdeliť priestor, zakryť nevhodné objekty, narušiť uniformitu obytných súborov i fádnosť niektorých plôch zelene. Členitý terén je vždy zaujímavejší a esteticky pôsobivejší než rovina. Celková modelácia musí byť úmerná priestoru a druhu úpravy. Terénne vlny majú byť obyčajne pretiahnuté a dostatočne prehnuté, aby nevznikol dojem neupravenej plochy. Prudšie a ťažko prístupné svahy je najlepšie vysadiť súvislými porastmi drevín. 125

128 Svahovitý terén ako nástroj sadovníka Voda V životnom prostredí je voda významným a nezastupiteľným činiteľom. V popredí stojí síce jej hospodársky význam, avšak ani jej iné funkcie nie sú zanedbateľné. Z hľadiska sadovníckej a krajinárskej tvorby je okrem iného dôležité, že ekonomický zreteľ často umožňuje vytvoriť dielo, ktoré by z čiste estetických alebo rekreačných dôvodov vôbec nevzniklo (vodne nádrže, chovné rybníky a pod.) Mikroklimatické, hygienické a rekreačné pôsobenie vody spočíva v tom, že spoluvytvára prostredie, v ktorom sa človek cíti dobre. V mestskej zástavbe mierni v horúcich dňoch extrémne teploty a zvyšuje vzdušnú vlhkosť. V tomto smere sú najúčinnejšie fontány, ktoré zvyšujú čistotu vzduchu strhávaním prašných nečistôt. Pokojná a vlniaca sa vodná hladina pôsobí psychicky upokojujúcim dojmom. Šumenie vody v pohybe tlmí iné nežiaduce hluky. Estetický význam vody spočíva ako v účinku vodnej hladiny tak aj v pôsobivosti pohybujúcej sa vody. Vodná stavba nemá nikdy rušiť účinok vody, ale naopak zvýšiť jej pôsobivosť. Vodná hladina pôsobí predovšetkým ako zrkadlo, ktoré dáva vyniknúť blízkym prvkom. Odrazom navádza dojem vertikálnej členitosti priestoru. Zmena počasia spôsobuje zmenu zrkadliacich obrazov a vyvoláva iné psychologické dojmy. Vysoko estetické sú napríklad jazierka s rastlinami napr. leknami. Vrcholné možnosti dáva voda v pohybe. Stáva sa trojrozmerným prvkom (v podstate živou plastikou). Navyše sa uplatňuje jej zvuk a zvýšené ligotanie. Súčasná technika umožňuje zmenu obrazov pohybujúcej sa vody, využitie farieb pri umelom osvetlení a dokonca i hudby. Voda nesmie byť pohľadovo zakrytá. V súčasných prírodne krajinárskych úpravách sa smerujú pohľady na vodnú hladinu i z väčšej vzdialenosti. V blízkosti vodnej plochy sa navrhuje cesta, ktorá sa miestami úplne priblíži k hladine. K vode sa sústreďuje aj časť odpočívadiel. 126

129 Rôzne podoby vody ako nástroje sadovníka Stavby Charakteristickým znakom súčasných stavieb je účelnosť, jednoduchosť a jasnosť formy, ľahkosť, použitie nových materiálov a konštrukcií. Zeleň umocňuje výtvarný prejav architektonického diela. Dôležité sú proporčné vzťahy medzi zeleňou a stavbami. Veľké budovy by mali mať protiváhu v mohutných hmotách drevín. Kde nie je pre vysokú zeleň dostatok miesta, môže sa stavba dojmovo vyvážiť, znížiť, oživiť zakryť vyššími krami, ktoré sa priblížia k pozorovateľovi vysadia sa k cestám a chodníkom. V otázke tvarov a farieb vzhľadom na stavby sa vyberá obyčajne kontrastné alebo neutrálne riešenie podľa toho, ako sa má vystupňovať účinok. K štíhlym stavbám a kolmým líniám sa používajú dreviny so zaoblenými a skôr štíhlymi tvarmi, k horizontálnym hmotám a líniám skôr tvary vertikálne stĺpovité a kužeľovité. K budovám so svetlými stenami sú vhodné tmavé ihličnany, tmavé listnáče, prípadne červenolisté kultivary a naopak. Rovnako postupujeme aj pri voľbe farieb kvetín. Osobitný význam má zeleň pri škaredých stavbách, Môže otupiť ich strohosť, oživiť fádnosť, alebo vyrovnať nesúlad. Na zakrytie prázdnych stien sa veľmi dobre hodia rýchle rastúce popínavé dreviny. Drobná záhradná architektúra Patria sem napr. rozličné záhradné domčeky, detské ihriská, prístrešky, pergoly, steny a oplotenia, vodné stavby, mosty, schodištia, terasy, záhradný nábytok, osvetlenia, rozličné informačné prvky a pod. Väčšinou slúžia na lepšie využitie sadovníckej úpravy a zvyšujú jej obytnosť i výtvarnú hodnotu. Len výnimočne majú iba dekoratívny účel. Naproti tomu i výlučne účelové prvky musia 127

130 vyhovovať aj po stránke estetickej. Materiál sa preferuje prírodný ako drevo a kameň. V súčasnej dobe sa však do popredia dostáva i betón a rôzne plastové materiály. - kameň sa využíva najmä v prírodných úpravách napr. v skalkách, kamenných sutinách, vodných tokoch alebo ako bludné kamene v trávnikoch či skôr v porastoch nízkych drevín. Je vhodné využívať len jeden druh kameňa. Často sa kombinuje s iným materiálom ako drevo, betón, sklo, kov vytvárajú sa tak zaujímavé kontrasty. Opracovaný kameň je buď stavebným materiálom (drobné stavby, dláždené plochy) alebo sa z neho vytvárajú rôzne predmety vázy, lavičky, fontány, napájadlá a pod. - drevo využíva s na rôzne druhy zásten, pergol, prístreškov, ale hlavne na mobiliár ako sú lavičky, odpadkové koše, informačné tabule a detské ihriská. Musí byť vhodne povrchovo upravený a pravidelne ošetrovaný. - betón využíva sa najčastejšie na spevnenie plôch vo forme dlažby, prípadne na vytváranie múrikov, stien a mobiliáru. - kov slúži na vytváranie mobiliáru, zásten, podporných konštrukcií a pod. Zvyčajne s kombinuje aj s inými druhmi materiálov. - sklo slúži na odľahčenie pôsobenia masívnych materiálov pri stenách, prístreškoch, fontánach a pod. Zriedkakedy sa využíva i na mobiliár. - plast je považovaný za moderný prvok a využíva sa na dizajnový mobiliár, prípadne umelecké prvky. Plastiky Životné prostredie sa dopĺňa aj rozličnými umeleckými doplnkami, ktoré pôsobia na naše city, navodzujú nálady, vyvolávajú vzrušenie a uspokojenie. V sadovníckych úpravách sú to predovšetkým plastiky (skulptúry, sochárske diela). Vyrábajú sa nielen z kameňa, kovu, dreva, hliny, ale aj z polyesterovej živice, sklených laminátov a pod. Umiestnenie plastík vyžaduje umelecký cit. Každá plastika sa nehodí na každé miesto. Treba prizerať na námet, výraz, materiál a vzťah k okolitým predmetom a miestu. K tmavým plastikám sa vyberá svetlejšia zeleň a naopak. Plastiky, ktoré majú pôsobiť predovšetkým tvarom, prípadne farbou, sa umiestňujú v pokojnom prostredí. Väčšinu plastík možno dobre použiť v spojení s vodou. Vhodnú sú však skôr bazény ako prírodné rybníky. Rozlišujeme: - sochy význačných osobností majú obyčajne väčší podstavec. Najlepšie sa umiestňujú vo vyrastených sadových úpravách na čestnom mieste. Kvetinovou výzdobou prejavuje spoločnosť úctu. - figurálne ľudské plastiky sú určitým symbolom a zobrazujú pojmy radosť, smútok, sila a pod. 128

131 - plastiky so zvieracími motívmi sú veľmi časté a najobľúbenejšie sú plastiky vtákov. Zväčša sú štylizovaného tvaru. Stavajú sa tiež väčšinou na podstavce, aby nevyzerali gýčovite. - abstraktná plastika je každý trojrozmerný tvar, ktorý obsahuje umelecký zámer. - účelové plastiky predstavujú výtvory, ktoré majú jasný praktický účel a ich forma je umelecky spracovaná napr. detské ihriská a preliezky, chŕliče vody, záhradné lavice a pod. - záhradná keramika sú to rôzne vázy, misy, figúry a pod. Kvetmi sa nevysádza. Umiestňuje sa na trávnikovú plochu, častejšie však do záhonov k odpočívadlám a bazénom. Umelecké dielo ako nástroj sadovníka Pomníky a pamätníky Obyčajne sa spájajú s cestou alebo voľným priestranstvom. Zachováva sa vždy pieta miesta a vhodnými rastlinami sa môže zdôrazniť idea. Napr. svetlými a malebnými drevinami a kvetinami jasných farieb sa vyjadrí radosť, tmavými ihličnanmi strohých tvarov a previsnutými drevinami smútok. K svetlým pomníkom vysádzame tmavšie rastlinstvo, k pomníkom tmavej farby naopak svetlejšie alebo farebnejšie. Pamätník obetiam komunizmu dielo sochára - Olbrama Zoubeka Dreviny a ich znaky Dreviny sú spolu s ďalšími rastlinami (trávnikmi, kvetmi) najdôležitejšími prvkami sadovníckej kompozície. Z ich organickej podstaty vyplýva premenlivosť všetkých znakov v priebehu vývoja i vplyvom cyklických zmien ročných období. Správny výber ovplyvňujú najmä: - ekologické podmienky, - technicko-hospodárske a iné praktické funkcie výsadby, - výtvarný zámer a estetické vlastnosti drevín, - pestovateľské požiadavky drevín a racionalizácia údržby zelene. 129

132 Veľkosť drevín stromy vytvárajú kostru skladby a kulisy jednotlivých častí kompozícií; kry ich dopĺňajú, dokonale uzatvárajú priestor a vnášajú do neho intimitu. Tvar a veľkosť koruny tvar drevín môže byť buď prirodzený, alebo je daný odlišnosťou niektorých kultivarov. Umelo sa upravuje strihaním najmä v pravidelných geometrických záhradách. - prirodzený tvar každý druh má prirodzený tvar koruny, pri stromoch napr. guľovitú, vajcovitú, kúžeľovitú, valcovitú či široko rozložitú. Typický tvar stromu alebo kra sa vyvinie a uplatní len vtedy, ak stojí voľne. Pri zapojenom poraste pôsobí len obrysová línia skupiny. - tvarované formy prísne vyhradený tvar niektorých kultivarov kontrastuje so svojím okolím. Tieto typy majú preto špeciálne využitie. a.) guľovité kultivary sa môžu použiť len v architektonických úpravách alebo v mestských stromoradiach. b.) stĺpovité (valcovité, úzko kužeľovité) kultivary majú podobné využitie. c.) previsnuté ( smútočné ) kultivary sa môžu použiť na predsadbu alebo na okraj rovnorodých skupín, niekedy aj samostatne. d.) monštruózne kultivary sú pre svoju nepravidelnosť veľmi nápadné. Vhodné ú pred steny, múry i kulisy drevín. e.) zakrpatené a políhavé dreviny sa používajú do skaliek, k dláždeným cestám, na svahy alebo ako náhrada za trávnik (tzv. pokryvné dreviny). Tvary korún - habitus Obrys koruny s tvarom koruny súvisí aj jej obrys, ktorý vyplýva z charakteru konárenia. Môže byť uhladený (lipa, buk, hrab, javor, gaštan, väčšina ihličnanov) alebo viac či menej členitý (dub, agát, sofora, gledíčia, jarabina obyčajná, topoľ, borovica a pod.) Rastliny prvej skupiny pôsobia pokojne; rastliny druhej skupiny pôsobia ľahším a živším dojmom. 130

133 Farba drevín farebnosť sa uplatňuje pri všetkých častiach drevín listov, kvetov, plodov i kôry. Z kompozičného hľadiska má najväčší význam farba listov. a.) prirodzená zeleň bohatá stupnica zelenej farby je najkrajším a najprirodzenejším uplatnením farebnosti. V lete je sfarbenie jednotnejšie, niekedy až fádnejšie. Preto sa pre oživenie skladby nesmie zabudnúť na dreviny celoročne svetlejšie a na tmavšie ihličnany. Pre spestrenie je vítaný i sivý rub listov, viditeľný najmä počas vánku. b.) jesenné sfarbenie listnáčov jeseň je obdobím hýrivých, ale súladných farieb. Intenzita sfarbenia nie je každý rok rovnaká. Domáce dreviny sa farbia väčšinou na žlto alebo hnedo v rozličných tónoch a odtieňoch. Červeno vyfarbujúcich drevín je málo. Najkrajšie z nich pochádzajú zo Severnej Ameriky alebo z východnej Ázie. c.) pestrolisté kultivary väčšinou sú to umelo vyšľachtené, alebo vegetatívne rozmnožované farebné odchýlky neznáme vo voľnej prírode. Rozlišujeme: červenolisté kultivary, žltolisté kultivary, panašované (kultivary s bielo alebo žlto lemovanými či škvrnitými listami, niekedy do ružova); sivé (strieborné) ihličnany. d.) farba kvetov mnohé dreviny, najmä kry, sa uplatňujú aj kvetmi, ktoré však trvajú len krátko. Veľmi skoro kvitnúce alebo naopak neskoro kvitnúce druhy sa dávajú blízko k cestám, stavbám a odpočívadlám. e.) farba plodov väčšina plodov dozrieva v lete a lebo na jeseň. Ich farba alebo zaujímavý tvar sú preto vítaným obohatením v období, kedy je väčšina drevín už odkvitnutých a tiež sa vysádzajú pri cestách, aby boli plody viditeľné. f.) farba kôry je významným motívom pre obdobie vegetačného pokoja. Kedy v skupinách vyniknú jedince s farebnou kôrou (tzv. zimný kontrast). Najvýznamnejšie sú brezy, svíby a vŕby. Usporiadanie výsadby dreviny možno vysádzať v skupinách či radoch alebo jednotlivo. Skupiny sú základnou formou výsadieb. Vzniknú združením menšieho alebo väčšieho počtu jednotlivcov. Podľa druhu zastúpených drevín ich delíme: - rovnorodé skupiny sú vytvorené so stromov alebo krov jedného druhu alebo podobných druhov toho istého rodu. - zmiešané skupiny zložené z nerovnakých drevín sú malebnejšie, preto sa im niekedy dáva presnosť. Niektoré druhy však majú byť v prevahe. - kombinované skupiny krov a stromov sú základnou formou výsadieb. Za účelom maximálneho uvoľnenia trávnikových plôch sa väčšina stromov vysádza do zapojených krovitých skupín. Podľa vzdialenosti výsadby ich delíme: 131

134 - zapojené skupiny stromov a krov sú vysadené v hustejšom spone tak, že po dosiahnutí určitej veľkosti sa vzájomne dotýkajú a vytvárajú ucelený masív. - rozvoľnené skupiny sa vysádzajú riedko, aby dreviny mali až do staroby dostatok priestoru. Väčšinou sa zostavujú z cennejších stromov a krov, ich hodnota je v dokonale vyvinutom vare. - otvorené (priehľadné) skupiny vznikajú zoskupením vysokokmenných stromov, ktoré pri zápoji odkonárujú a umožňujú priehľad medzi kmeňmi. Osamotené dreviny solitéry osamotené dreviny v trávniku sú síce kompozične vhodné ako doplnok ostatných foriem výsadby, ale z praktických dôvodov údržby trávnikov sa ich počet obmedzuje. Vyberajú sa len otužilé a životaschopné druhy. Pre ich umiestnenie platia pravidlá pre dominanty. Stromoradia aleje sú to radové výsadby stromov. Kvetiny na záhonoch Väčšina kvetín vyžaduje pre svoj rast dobré podmienky, ktoré im poskytujú len obrábané záhony. Pretože pestovanie je pomerne nákladné ovplyvňujú množstvo kvetinových záhonov ekonomické a pracovné hľadiská. Kvetinovými záhonmi nesmieme trávnikové plochy roztrieštiť. Umiestňujeme ich v blízkostí budov, k odpočívadlám, pred skupiny krov, na križovatky apod. Veľmi pôsobivé sú v spojení s vodou a kameňom. Podmienkou pre uplatnenie kvetín je upravené okolie, najmä starostlivo ošetrený alebo aspoň pravidelne kosený trávnik. Kvetinové skupiny: - letničky kvitnú len od júna do septembra a na stanovišti sú len jedno vegetačné obdobie. Záhony sú nákladné na údržbu a opätovnú výsadbu, preto sa umiestňujú na významných a frekventovaných miestach. - dvojročky kvitnú zväčša v druhom vegetačnom roku na jar, len sirôtky majú schopnosť kvitnúť už v prvom roku na jeseň. Zväčša pre svoju skorú dobu kvitnutia sa kombinujú s letničkami v záhonoch. Využitie majú rovnaké. - trvalky vytrvávajú na stanovišti viac rokov, čo závisí od druhu a od ošetrovania. Sadovnícky sú veľmi cenné, najmä v prírodne krajinárskych úpravách. Môžeme ich tiež použiť pre rozličné stanovištné podmienky úpal, tieň, sucho, vlhko a pod. Kombinujú sa navzájom alebo z nižšími krami a ružami. S dvojročkami alebo letničkami sa kombinujú len v rodinných záhradách, kde je možná ich údržba a dosádzanie. Vo verejných priestoroch je to neudržateľný stav. - ruže sú cennou náhradou letničiek a majú podobné využitie. Význam majú najmä mnohokveté ruže. Najlepšie sa uplatnia na väčších súvislých plochách, ktoré príliš zložito nečleníme. 132

135 Zmiešaný trvalkový záhon Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, Strešné záhrady a úpravy balkónov Strešné záhrady (vegetačné strechy) v pravom slova zmysle sú náročné úpravy, ktoré možno zakladať len na stavbách s vhodnou úpravou strešného plášťa. Zväčša sa zakladajú na rovných strechách budov, garáži, prístreškov a pod. Okrasné dreviny a kvetiny môžeme pestovať i v nádobách na balkónoch, loggiách a terasách. Tieto typy výsadieb sa využívajú najmä v mestách, kde nie je možné zvýšiť množstvo zelene na bežných plochách. Strešné záhrady delíme podľa frekvencie využívania na: - Extenzívne Sú charakterizované tým, že: - majú nižšiu únosnosť (do 300 kg/m2) - nie sú polievané, väčšinou sú určené pre bylinné spoločenstvá. - Intenzívne Sú charakterizované tým, že: - sú pochôdzne, majú väčšiu únosnosť (nad 300 kg/m2, niekedy aj do 3000 kg/m2 ) - sú intenzívne udržiavané a polievané, nachádzajú sa na nich technické prvky, dreviny aj stromovité. Extenzívna strešná záhrada Intenzívna strešná záhrada Jednotlivé vrstvy vegetačnej strechy: a) izolácia stavebnej konštrukcie- slúži na bezchybnú ochranu strešných konštrukcií; 133

136 b) ochranná vrstva (textília) slúži na ochranu izolácie pred prerastením koreňového systému rastlín c) drenážna vrstva - jej úlohou je spoľahlivý odtok prebytočnej vody. Hrúbka závisí od konštrukčného riešenia strechy a mala by slúžiť na vyrovnanie spádovania strechy tak, aby zemná vrstva bola v rovine. V našich podmienkach sa najčastejšie používa keramzit, štrk, tehlová drť alebo plastické hmoty. d) filtračná vrstva - funkciou filtračnej vrstvy je chrániť drenážnu vrstvu proti zanášaniu jemnými časticami pôdy. Z anorganických materiálov sa ako filtračná vrstva často používa piesok, rašelina, štrk alebo aj kamenivo. Z organických materiálov sa často používa sklenená vata, sklotextilná vložka alebo vláknitá rašelina. e) hydroakumulačná vrstva - je v stálom styku so spodnými vrstvami zemného substrátu. Zabezpečuje akumuláciu vody, ktorá sa spätne formou kapilárnej elevácie dostáva do zeminy a rastlín. Sú to špeciálne tvarovky, ktoré nielenže odvádzajú prebytočnú vodu, ale časť vody aj zadržiavajú. f) zemný substrát - pri jednotlivom type strešných záhrad rozlišujeme aj typy substrátov: - substráty pri intenzívnych strešných záhradách sú viac zemité a humusové, - substráty pri extenzívnych strešných záhradách sú viac minerálne, humusové zeminy tu tvoria iba do 40% celkového objemu. g) minerálna vrstva slúži v mieste, kde nie je zápoj rastlín dostatočný ako ochranná vrstva proti odnosu substrátu. Ukážka vrstiev strešnej záhrady Balkóny a terasy Účelom balkónov a terás je prepojiť interiér s exteriérom. Mali by sa stať prírodnou relaxačnou zónou. Výber toho naj zariadenia na balkón či terasu sa vždy odvíja od vkusu majiteľa a jeho vlastného životného štýlu. Platia tu rovnaké kompozičné princípy ako pri tvorbe akejkoľvek sadovníckej úpravy najmä zladenie farebnosti výsadby, mobiliáru a iných doplnkov na terasách a balkónoch. Balkónová 134

137 obnova sa podarí vtedy, keď jej zámerom nie je vyniknúť nad susedmi, ale nájsť oázu zelene aj z pohľadu obyvateľa balkóna. - orientácia - prvou zásadou je rešpektovať orientáciu priestoru na svetové strany a jeho výšku nad zemou. Darmo sa budeme opaľovať a pestovať kaktusy na severne orientovanom balkóne alebo sa snažiť o opateru jemných krehkých rastliniek na veternom 15. poschodí. Ani prudké slnko na lodžii orientovanej na juh nesvedčí všetkým rastlinám. Ranná kávička sa najlepšie vychutnáva na východne orientovanom balkóne a večerný pohár vína zasa s výhľadom na západ, dopriať si ich však možno na každom, aspoň trochu útulnom, s vonkajším svetom prepojenom priestore ešte patriacom k domácnosti. - malé balkóny a terasy - aj tie najmenšie balkóny sa môžu stať miestom pre potešenie oka či duše. Prispeje k tomu osídlenie rastlinkami a umiestnenie hoci aj malého posedenia na kávu, čítanie, pri väčšej terase alebo balkóne posedenie pre stretnutie s priateľmi a pod. V súčasnosti je na výber široký Ukážka balkóna sortiment odolného, priestorovo úsporného nábytku. Stolíky určené na balkóny môžu visieť z vnútornej strany na zábradlí a v prípade, že prekážajú, ich možno sklopiť. K dispozícii sú sklápacie ležadlá, na ktorých sa dá opaľovať a po slnení ich možno zavesiť na stenu. Vhodné sú malé slnečníky so špeciálnymi úchytkami určenými na prichytenie o balkónové zábradlia. Posedenie môžeme kombinovať s úložnými priestormi: na celú šírku či dĺžku balkóna umiestnime otváraciu truhlicu, na ktorej sa dá bezpečne sedieť. Ak sa na balkón nič zo spomenutého nezmestí, ale otvára sa do príjemnej zelenej ulice, vždy sa dá zútulniť niekoľkými kvetináčmi s voňavými bylinkami. - osvetlenie - volíme ho podľa toho, či budeme na terase alebo balkóne aj pracovať, alebo iba relaxovať. V poslednom čase sú obľúbené nezávislé solárne svietidlá, ktoré sa počas slnečných dní nabijú a večer priestor jemne osvetlia. - podlaha - je dôležitou súčasťou balkóna alebo terasy. Bosé nohy sa príjemne cítia na drevenom rošte alebo palubovke. Menej vhodné sú keramické dlažby, ktoré sú v lete príliš horúce a v zime naopak studené. Drevená dlažba sa dá navyše kedykoľvek rozobrať a premiestniť. Ďalšou možnosťou je použiť vonkajší koberec so vzhľadom trávy: tzv. umelú trávu. Vyrába sa z na dotyk príjemných vlákien, odolných proti UV žiareniu aj proti vode. Takýto koberec možno ponechať vonku počas celého roka. Ide o lacné a jednoduché riešenie, treba však zaistiť dostatočný sklon na odtekanie vody alebo 135

138 minimalizovať množstvo zrážkovej vody na balkóne, inak bude aj niekoľko hodín po daždi koberec nepríjemne nasiaknutý vodou. - deti na balkóne a terase - pre rodiny s malými deťmi je tento výber dosť jednoduchý: priestor výborne slúži ako núdzový výbeh v čase, keď rodičia nemôžu ísť s dieťaťom na prechádzku. Obligátnym doplnkom takýchto priestorov sú detské stoličky a stolík, v lete nafukovací bazénik, pri ktorom nesmieme zabudnúť na dostatočné tienenie či už markízou alebo slnečníkom a pod. Väčšie deti a nielen oni ocenia hojdaciu lavičku alebo hojdaciu sieť, ktorá s príručným stolíkom a obklopená kvetmi môže tvoriť jediné vybavenie malého balkóna. Ak sa chystáme lodžiu zariadiť ako rozšírenie priestoru pre deti, je nevyhnutné postarať sa o bezpečnosť umiestnením jednotlivých prvkov k stene, ďalej od zábradlia, a dať pozor na to, aby sa nedali ľahko presunúť k zábradliu. Inou možnosťou je v prednej časti lodžie natiahnuť pevnú sieť v ráme ukotvenom do stien tak, aby dieťa nemohlo v nijakom prípade vypadnúť. Mreže sú síce bezpečné, ale nie každý sa cez ne rád pozerá na vonkajší svet. Ak budú na terase deti, treba použiť rastlinky, ktoré nie sú jedovaté, a venovať zvýšenú pozornosť stavu zábradlia. - nábytok - drahší, ale zároveň trvanlivejší je nábytok z kovu či dreva. Kovový nábytok pôsobí romanticky, odoláva zaťaženiu a vonkajším vplyvom. Napriek obloženiu vankúšmi môže kovové zariadenie pôsobiť studeno, liatinové kúsky sú pre balkón často príliš ťažké. Dobre naimpregnovaný nábytok z domácich drevín (smrek, borovica) je lacnejší, vo všeobecnosti však vydrží kratšie ako ten, ktorý zhotovili z exotických drevín (napríklad z tíku). Pri pravidelnej starostlivosti by mal slúžiť aj niekoľko desaťročí, iba na severne orientovanej terase, kde sa horšie presuší, možno o niečo kratšie. Ďalej si môžeme vyberať nábytok z rotangu (ratanu). Nábytok z rotangu treba, v prípade nepriazne počasia, schovávať dovnútra. Tento problém môže vyriešiť nábytok z umelého ratanu (petanu), ktorý na pohľad pôsobí prírodne, avšak v skutočnosti je dostatočne odolný proti všetkým poveternostným vplyvom, trvanlivý a ľahko čistiteľný. Cena najlepších kúskov je dosť vysoká. V poslednom čase sa v obchodoch objavila široká ponuka kvalitného a pekného plastového nábytku. Ukážka nábytku na balkóne 136

139 - rastlinstvo - oživiť balkón znamená vybrať správne rastlinky, zasadiť ich do správneho pôdneho substrátu určeného pre isté druhy rastlín a do vhodných nádob (aspoň 15 cm vysokých i širokých). Tie vyberajte v svetlých odtieňoch. V tmavých kvetináčoch sa môže koreňový systém rastlín prehrievať. V suchom a teplom období sú výhodné tzv. samozavlažovacie nádoby. Tie majú v spodnej časti nádoby rezervoár na vodu. Klasikou balkónovej zelene sú okrasné letničky. Pri ich výbere sa zohľadňuje orientácia balkóna na svetové strany. Plné slnko obľubujú a najjednoduchšie sa pestujú muškáty. Môžeme ich doplniť napríklad jemnou bacopou. Spolu vytvoria krásnu dvojicu. Begónie s fuchsiami, netýkavkami a hortenziami sú zas ideálnou voľbou na zatienený alebo severný balkón. Ak výsadbu kombinujeme, dopredu dajme prevísajúce rastliny, za ne vzpriamené druhy a úplne dozadu vysoké kvety. Posledným trendom je nielen ozdobná, ale aj voňavá a jedlá výsadba. Pestovanie byliniek je nenáročné a úroda poslúži ako korenie, na šaláty, sladenie a výrobu teplých i studených nápojov. K obľúbeným balkónovým rastlinám milujúcim slnko patria levanduľa a šalvia. Rozmarín potrebuje slnko a sucho a je k dispozícii v stromčekovej aj prevísajúcej forme. Pažítka, ligurček a petržlen kučeravý sú nenáročné trvalky, ktoré možno pestovať na slnku aj v tieni. Stéviu si obľúbia diabetici a ľudia, ktorí chcú obmedziť príjem cukrov v potrave. Jej lístky sú omnoho sladšie a omnoho zdravšie ako cukor. Na balkóne sa dá pohodlne pestovať aj zelenina. Dobre sa darí najmä paradajkám, tie však potrebujú veľa slnka: ideálne je umiestniť ich na južnej alebo západnej strane. Kolíkové druhy by mali byť zasadené v nádobe s priemerom aspoň 40 cm, nízkym kríčkovým druhom postačí aj menej. Hitom balkónov sú celoročne rodiace jahody. Balkón krášlia ich plody a kvety. Väčšia, južne orientovaná terasa sa môže stať príbytkom viniča, ktorá okrem hrozna poskytne terase príjemný tieň. Ak potrebujeme vytvoriť súkromie na terase pomocou výsadby, vyvarujme sa tují. Tie síce zaručia súkromie, ale pôsobia cintorínsky. Skombinujme radšej ihličnany s opadavými drevinami. Opadavých by malo byť vzhľadom na zložitejšiu údržbu menej, na jar však príjemne oživia terasu jemnými zelenými púčikmi a sviežozelenými lístkami a na jeseň sýtymi červenými a žltými farbami. Pôsobivý je mix guľatých stromčekov s kužeľovitými a previsnutými rastlinami. Aby stromčeky dlho a v zdraví vydržali, aj v zimnom období v čase keď nemrzne ich treba občas poliať. Literatúra: V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, 1984 D. Krajčovičová: Špeciálne sadovnícke úpravy prednášky, Nitra, 2004 Internet: 137

140 13. Feng-šuej v záhrade Feng-šuej je staroveké čínske učenie, ktoré hovorí o žití v rovnováhe s okolitým priestorom. Určite aj vy poznáte čínsky znak jin-jang, ktorý zobrazuje základný princíp tohto učenia. Jin a jang biela a čierna farba dobrá a zlá energia sú v harmónii. Základom Feng-šuej je zistiť ako a aké energie prúdia okolo nás. Jedná sa o neviditeľný tok energie, nazývaný čchi, ktorá prúdi medzi nebom a zemou. Zlepšením a správnym usmernením čchi môžme naše životy ovplyvniť. Niektoré čínske metódy, ako je meditácia, bojové umenie a akupunktúra upravuje tok osobnej čchi. Feng-šuej ho usmerňuje v našich domovoch, čiže sa jedná o "akupunktúru priestoru". Feng-šuej dnes využívame hlavne pri zariaďovaní bytov či domov. Energia v priestoroch zariadených podľa tohto učenia je rozložená rovnomerne a priaznivo vplýva na psychiku človeka. Na feng-šuej je potrebné myslieť už pred výstavbou domu pri samotnom výbere pozemku. Ostatné detaily správneho rozloženia dobrej a zlej energie budú vyriešené pri zariaďovaní interiéru domu a záhrady. - Jin jang predstavuje rovnováhu medzi mužským a ženským princípom energií jing a jang. Každý celok sa skladá zo vzájomne existujúcich protikladov (deň a noc, horúce a studené, dobro a zlo...). Všeobecne sa jedná o dva základné protiklady, ktoré vytvárajú Jin Jang jednotu, harmóniu. Jin a jang tvoria celok, snahou ktorého je byť mesiac slnko harmonický. Pokiaľ sa rovnováha naruší a jeden z prvkov prevláda nad zima leto druhým, vzniká problém. Univerzálna životná sila sa nazýva čchi a je tma svetlo prítomná vo všetkom čo je krásne, dokonalé (hudba, tanec, kľukatý žena muž potôčik...) Skladá sa z rovnováhy síl jin-jang.. Energia môže byť aj vnútro vonkajšok negatívna, ak prevláda jeden princíp. Nazýva sa sha a vytvárajú ju nízky vysoký predovšetkým priame línie a ostré uhly. pokoj pohyb Vzťahy piatich prvkov pasívny aktívny Prvok Pomocný Škodlivý Oslabujúci Oslabuje nepárne čísla párne čísla prvok prvok prvok zem nebesá drevo voda kov oheň zem chlad horúčava oheň drevo voda zem kov mäkký tvrdý zem oheň drevo kov vodu údolie kopce kov zem oheň voda drevo pokojná voda hory voda kov zem drevo oheň záhrady domy spánok bdelosť - päť typov energie Číňania rozlišujú 5 prvkov, ktoré vznikajú so súhry energií jin a jang a ktoré symbolizujú rôzne prejavy čchi. Sú to: drevo, oheň, zem, kov a voda. Predstavujú univerzálny klasifikačný systém pre všetko vo vesmíre 138

141 vrátane ľudí. V ideálnom prípade by mala existovať medzi všetkými prvkami rovnováha keď jeden prevláda alebo chýba, nastanú problémy. Interpretácia a vyváženosť prvkov zohráva vo feng-šuej hlavnú rolu. Prvky sa pohybujú vopred určeným spôsobom: voda umožňuje rásť drevu, drevo umožňuje horieť ohňu. Výsledkom je popol čiže zem, v ktorej sa tvorí kov, ktorý sa v tekutej forme podobá vode. Alebo voda hasí oheň, a je naopak pohlcovaná zemou, z ktorej odčerpáva energiu drevo vo forme stromov, a tie zas môže zničiť nástroj z kovu. Obr. 1.: - Symbol bagua Jin-jang pri praktizovaní feng-šuej sú podstatné smery na kompase a ich asociácie. Na nástroji lo pan, ktorý je taký prepracovaný, že sa často prirovnáva k počítaču, sú zakreslené astronomické a geometrické výpočty a miesta ľudí vnútri nich. Pre majstrov feng-šuej je to pomôcka na určenie napr. choroby, ktorou môže človek trpieť na určitom mieste. Toto obrovské množstvo sa zredukovalo na kratšiu formu tzv. bagu (alebo pa kua). Bagua predstavuje cestu života tao, a môžeme ju použiť na vytvorenie príjemného životného, pracovného a odpočinkového priestoru. Predstavuje osem smerov (8 svetových strán), ktorej každý smer je symbolizovaný inou farbou, typom energie jin-jang a príslušným prvkom. - symbolická bagua každému zo smerov boli v bague priradené sféry životnej cesty, ktoré symbolizujú a sú najsilnejšie práve v týchto miestach. Juh uznanie, sláva - oheň Sever kariéra - voda Východ zdravie, rodina - drevo Západ deti - kov Juhovýchod striedmosť, bohatstvo- drevo Juhozápad manželstvo, priatelia - zem Severovýchod vzdelanie, múdrosť - zem Severozápad cestovanie, susedia, prospešní ľudia kov Ukážka piatich prvkov Príklady: Rastliny jin marhuľa, jazmín, magnólia, hruška, rododendron, ruža... Rastliny jang bambus, čerešňa, chryzantéma, orchidea, pivónia, vŕba

142 Prvok drevo symbolizuje zelená farba ;predstavujú prvky stĺp, zariadenia záhrady, podlaha, ozdobné kvetináče klady a pod. Prvok oheň symbolizuje červená a purpurová farba ;predstavujú prvky - pyramídy, obelisky, šípy, špice, svetlá a pod. Prvok zem symbolizuje žltá, oranžová a hnedá farba ;predstavujú prvky obdĺžnik, rovné vrcholy, štvorce, korytá, skaly a kamene a pod. Prvok kov symbolizuje biela a strieborná farba ;predstavujú prvky kupole, gule, pahorky, vázy a olovo. Prvok voda symbolizuje tmavomodrá a čierna farba ;predstavujú prvky zákruty, prúdenie, štrk, vodné prvky, sklo a pod. Návrhy na zdokonalenie príklady: - skaly, kamene a veľké nádoby na kvety dodávajú stabilitu; - veterné objekty rozvíria energiu a vytvoria pohyb cchi; - fontány a vodné zariadenia podporia hojnosť; - prázdne misy a nádoby slúžia na prijatie darov vesmíru prilákajú energiu; - zbierky a umelecké diela podporia úspech; - rastliny v kvetináčoch pomôžu sústrediť sa. Pri budovaní skalky sa napr. dodržujú: - používa sa nepárny počet kameňov; - vždy musia byť do 1/3 v zemi; - okrúhly kameň nesmie byť vedľa hranatého a pod. Umiestnenie kvetináčov a nádob: - východ: drevené predmety, vyhnite sa kovu vrátane veterných zvončekov a akýchkoľvek špicatých predmetov a rastlín; farby nádob zelená a modrá; - juh: drevené predmety, slnečné hodiny, kvetináče z terakoty; farby nádob zelená a červená - západ: terakotové alebo kovové nádoby a ozdoby; farba nádob biela alebo terakotová; - sever: kovové ozdoby, vyhnite sa terakote a drevu, farby nádob biele a modré. Literatúra: G. Hale: Praktická encyklopédia Feng-šuej, Bratislava, 2009 Internet:

143 14. Princípy a postupy pri tvorbe záhrad 1. Typ záhrady Podľa miesta, kde sa záhrada nachádza a vkusu majiteľa je potrebné zvoliť štýl záhrady. Napr. vidiecka záhrada rozvoľnená, mestská záhrada prírodná alebo pravidelná; modrená záhrada s prvkami geometrických línií a pod. Po vyjasnení tohto bodu je možné pristúpiť k samotnému rozvrhnutiu záhrady. 2. Klimatické podmienky a počasie Podnebie a počasie majú hlavný vplyv na charakter lokality, kde sa záhrada nachádza. Hlavným klimatickým predpokladom je intenzita a dĺžka zimných dní. Podľa týchto faktorov s volia typy rastlín. Ideálne je, ak sadovník pozná okolie a prispôsobí rastlinné druhy danému prostrediu. Aj dve záhrady v blízkosti seba majú iné podmienky a to na základe orientácie voči svetovým stranám a tým dĺžke (intenzite) slnečného žiarenia na jednotlivé časti záhrady (tieniť môže dom, vysoké stromy, susedova stodola a pod.). Ideálne postavenie domu na pozemku je taký, kde zostane orientácia záhrady na juhozápad. Vtedy využíva počas leta plne slnečné dny. Pokiaľ je predzáhradka orientovaná na juhozápad a dom je posadený viac do zadnej časti dvora, vzniká tam viac tienisté severné stanovište. Nie je to však problém pri správnom zvolení rastlinných druhov vhodných na tienisté stanovištia. V tomto prípade je potrebné izolovať záhradu od prípadných severných vetrov a pod. 3. Vlastnosti pôdy Charakter pôdy v záhrade bude určovať vhodný typ rastlinstva, za predpokladu, že okrem pôdy zabezpečíme aj ich druhé potrebné podmienky stanovišťa ako je vlhko, slnečný svit a pod. V malej záhrade je možné výmenou pôdy (napr. rašelina pod rododendrony) alebo úpravou ph pôdy zabezpečiť podmienky pre rast aj iných rastlín ako sú tie, ktoré sú vhodné do pôvodnej zeminy v záhrade. Vo väčších výsadbách ako sú parky to však nie je možné, pretože výmena a úprava zeminy (často je potrebné podmienky pôdy upravovať aj viac krát za rok) nie je finančne rentabilné. 4. Využitie záhrady Je všeobecne známe, že prežili tie historické záhrady, ktoré spĺňali požiadavky veľkých rodín a kráľovských dvorov na jednotlivé funkcie. Preto je dôležité zistiť pri zakladaní záhrady u majiteľa jeho požiadavky. Čo všetko chce v záhrade zažiť, komu má slúžiť. Určite bude požadovať: odpočinkovú zónu, zónu aktívneho oddychu predstavovanú hospodárskou záhradkou, bazénom, detským ihriskom, prípadne priestorom pre jeho iné záľuby a pod. Podľa priorít majiteľa sa vypracuje rozvrhnutie jednotlivých aktivít na pozemku tak, aby jedna druhú nerušili a zároveň spĺňali estetickú kompatibilitu medzi sebou (vhodne sa prepoja zeleňou). 5. Tvorba kostry záhrady Po zmeraní a rozvrhnutí základných požiadaviek do priestoru záhrady sa určia základné tvary a rozmery jednotlivých priestorov. Navrhnú sa deliace prvky medzi jednotlivými objektmi a následne určia dominantné (okrasné) prvky a rozvrhne sa ich umiestnenie v priestore. 141

144 Dbáme na dodržiavanie kompozičných princípov a správnych farebných kombinácií. Pomocou zvolených línií (rovných alebo zvlnených) sa vytvorí hlavné trasovanie ciest. Vytvorí sa hmotová štúdia v podobe zakreslenia konkrétnych plôch trávnika, spevnených plôch, vymedzia sa okrasné záhony, barierové záhony (napr. pohľadov odčlenenie od suseda a pod). Určia sa výhľady zo záhrady a podporia sa tie najkrajšie. Súčasne sa rozmiestnia dominanty záhrady (napr. zaujímavý strom, umelecké dielo alebo vodný prvok). 6. Osádzací plán Po kompozičnom rozvrhnutí plôch sa pristúpi k vytvoreniu osádzacieho plánu, kde sa na konkrétne miesta naplánujú jednotlivé druhy rastlín tak, aby na stanovišti rástli bez špeciálnej starostlivosti (vhodné do daného prostredia). Rastliny musia spolu ladiť tvarom a textúrov. Výrazné farebné kultivary sa kombinujú na základe princípov farebnosti. Pri návrhu rozmiestnenia rastlín je potrebné poznať ich dobu kvitnutia, vyfarbovanie v jeseni a pod. Záhrada musí byť zaujímavá v každom ročnom období a to celoplošne vo všetkých jej častiach. Vždy musí byť najkrajšia v tom čase, kedy priestor využívame, napr. pri terase, kde sedíme najmä v lete musí byť jej plný efekt v mesiacoch od polovice júna do polovice septembra. Výhľad z okna obývačky alebo kuchyne musí byť zaujímavý počas celého roka, aby lahodil majiteľovi domu a záhrady. Pri výbere rastlín musíme dbať na ich správnu veľkosť a tvar, ak chceme docieliť napr. zatienenie priestoru proti slnečným lúčom alebo pri pohladovej izolácii od suseda voliť hustejšiu výsadbu, prípadne kry a stromy s hustejšími konármi a bohatým olistením. 7. Dotvorenie záhrady mobiliárom Po rozvrhnutí jednotlivých častí záhrady, osadení a farebnom skombinovaní je možné pristúpiť k dotvoreniu záhrady pomocou mobiliáru (napr. záhradné sedenie, okrasné ohrádky a kvetináče a pod).. Vhodne sa zvolí materiál a ich umiestnenie. Do vidieckej záhrady volíme drevený alebo kovový nábytok. Do modernej záhrady dizajnový nábytok a pod. V jednotlivé záhony je možné doplniť napr. plastikou, ozdobným kvetináčom alebo krmítkom pre vtáky. Vždy treba zvoliť farebnosť, tvar a materiál podľa typu záhrady, aby jednotlivé prvky ladili. Osvetlenie záhrady sa rieši buď čisto funkčne, kedy sa osvetľuje priestor hlavne z hladiska prevádzkového miesta, kde sa bude sedieť, hlavné prechodové trasy a pod. Prípadne sa vytvorí ďalšia vetva osvetlenia, zvyčajne samostatne zapínateľná, ktorá slúži ako okrasný prvok. Osvetľuje sa narp. jazierko, plastika prípadne zaujímavý rastlinný solitér záhrady. Pri moderných záhradách je osvetlenie jedným z estetických prvkov a využíva sa ako večerná dominanta priestoru. Prehľad literatúry: 1. V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, Ľ. Feriancová: Obnova zelene vidieckeho sídla, Nitra

145 J. Supuka a kol.: Krajinárska tvorba, Nitra, Tomaško, P. Hrubík: Historické parky a záhrady, Nitra, V. Hurych a kol.: Sadovníctvo 1., Praha, P. Vreštiak: Vývoj záhradnej a parkovej tvorby prednášky M. Finka a kol.: Architektonická kompozícia a estetika,bratislava, Drobná a kol.: Viazačstvo a aranžovanie kvetín, Bratislava, Krajčovičová: Špeciálne sadovnícke úpravy prednášky, Nitra, Hale: Praktická encyklopédia Feng-šuej, Bratislava, J.Brookes: Všetko o záhrade, Bratislava,

146 III. ZELENINÁRSTVO Ing. Iveta ČANIGOVÁ 1 Všeobecná časť 1.1 Úvod do zeleninárstva Situácia v pestovaní a produkcii zeleniny na Slovensku nie je uspokojivá. V porovnaní s inými poľnohospodárskymi plodinami má zvláštne postavenie i význam. Vyplýva to z veľkého počtu druhov, odrôd, náročnosti na pestovanie a význam z hľadiska nutričnej hodnoty. Každý druh zeleniny, ba i odroda má odlišné požiadavky na spôsob pestovania, výživu, hnojenie, ochranu, zber, pozberové spracovanie, skladovanie, a pod. Zelenina je nenahraditeľnou zložkou ľudskej výživy, preto tvorí pevný článok potravinového programu. Obsahuje veľmi cenné vitamíny, vlákninu, minerálne látky, fytolátky, pektíny, bioflavonoidy, enzýmy, aromatické látky, ktoré súhrnne pôsobia na imunitný systém, chránia ho pred nebezpečnými civilizačnými ochoreniami. Dnes je ročná produkcia zeleniny na hranici t a pestuje sa približne na ploche 35 tisíc ha. Najväčší podiel na produkcii zeleniny má plodová zelenina 36,5 %, ďalej hlúbová zelenina 32 % a koreňová zelenina 15,8 %. Ročná spotreba zeleniny na jedného obyvateľa sa pohybuje okolo 80 kg, z toho v čerstvom stave skonzumujeme asi 58 kg. Odporúčaná ročná spotreba zeleniny je 128 kg na osobu. V zimných mesiacoch je spotreba rýchlenej zeleniny nižšia aj z dôvodu jej nerentabilnosti pestovania v zakrytých priestoroch. Na Slovensku evidujeme cca 174 ha zakrytých priestorov s produkciou 5770 t rýchlenej zeleniny, s priemernou úrodou 33,16 t.ha -1. Zelenina je významnou komoditou aj v rámci národného hospodárstva Slovenskej republiky. Podiel produkcie zeleniny na hrubej rastlinnej produkcii v Sk je 14,1 %. V rámci zahraničného obchodu so zeleninou od roku 1998 zaznamenávame trvale záporné saldo. V roku 2003 dosiahlo najvyššiu zápornú hodnotu tis Sk. V roku 2004 sme doviezli na Slovensko ton zeleniny v hodnote tis Sk. Vývoz zeleniny sa realizoval v množstve ton v hodnote tis Sk. Zahraničný obchod so zeleninou s krajinami EÚ tvorí 37,1 % z celkového dovozu a 2,7 % z celkového vývozu. Najvýznamnejší objem vývozu zeleniny zo SR do krajín EÚ sa realizoval do Rakúska (72,6 %), Nemecka (9,8 %), Talianska (3,5 %) a Holandska (2,7 %). S týmto stavom nemôžeme byť spokojní, potešujúce však je, že medzi pestovateľmi zeleniny sú aj súkromnohospodáriaci roľníci, ktorí pestujú zeleninu na veľmi dobrej úrovni a dosahujú priemerné úrody podľa jednotlivých druhov od 20 t do 60 t/ha -1. Toto množstvo zeleniny by malo stačiť na produkciu, zásobovanie domáceho trhu i za predpokladu, že by sa jej konzumácia zvýšila na požadovaných 128 kg na osobu a rok, hoci v krajinách EÚ, ako sú Španielsko, Taliansko, Holandsko, Grécko skonzumuje občan za rok kg zeleniny. V rámci koncepcie rozvoja zeleninárstva na Slovensku treba riešiť jestvujúce problémy pestovania zeleniny. V domácej produkcii pretrvávajú problémy s dodržiavaním množstva úrody z jednotky 144

147 plochy, ako aj jej kvalitatívnych parametrov porovnateľných so štandardom EÚ. Treba dôsledne dodržiavať technologické systémy pestovania agrotechniku, výživu, ochranu, mechanizáciu, a pod. Konkurenciuschopnosť našej zeleniny znižuje rozdrobenosť, nekoncepčnosť výroby, nízka kvalita, nedostatočná pozberová úprava, nedostatok liniek na pozberovú a trhovú úpravu, nedostatok chladiarenských kapacít, skladovacích kapacít dopestovanej zeleniny. Východiskom z tohto stavu je okrem iného vybudovanie stabilných dodávateľsko-odberateľských vzťahov s obchodnými reťazcami a spracovateľmi zeleniny. Vyžaduje sa budovanie výrobno-odbytových organizácií. Združovanie prvovýrobcov navzájom, resp. združovanie prvovýrobcov a spracovateľov je vo svete bežná a frekventovaná aktivita. Výrobné odbytové združenia výrobcov a spracovateľov zeleniny musia byť založené na princípe dobrovoľnosti. V rámci týchto združení musí byť zabezpečený kvalifikovaný menežment a poradenstvo. Za týmto účelom vznikla v roku 1991 Slovenská zeleninárska únia. Členskú základňu tvoria podnikateľské subjekty, súkromnohospodáriaci roľníci a organizácie, ktorých činnosť je spojená so zeleninárstvom. Hlavným poslaním SZÚ je presadzovať a koordinovať spoločné záujmy svojich členov a zastupovať ich voči ostatným subjektom v otázkach legislatívy, cenotvorby, financovania, a pod. Prevažná väčšina zeleninových druhov je vysoko náročná na technické a technologické vybavenie, ďalej na ručnú prácu od založenia porastu až po zber úrody. Výrobné problémy v zeleninárstve sa týkajú : - nedostatočnej koncentrácie produkcie - výrobná sféra je roztrieštená a nemá väzby a ochotu združiť záujmy, - neochota producentov riešiť vlastné problémy poradenskými službami, - vysoké ceny všetkých vstupov do výroby, - špeciálnych nárokov na agroklimatické podmienky, - diverzifikácia vo výrobných oblastiach, - vysokej náročnosti na ručnú prácu, Technologické problémy - zásady technologických postupov, výroby sú známe, vypracované a sú dostupné, nie vždy sa rešpektujú z rôznych objektívnych i subjektívnych príčin, - nedostatočné vybavenie technologickými strojmi, najmä na pozberovú úpravu, nedostatok vhodných skladov a baliaceho materiálu Odbytové problémy vyplývajú : - zo sezónnosti produkcie. - absencia chladiarenských a skladovacích kapacít, - z nedostatočnej úrovne marketingu produktov, - absencie pružných výrobno-odbytových organizácií, - absencie výkonného spracovateľského priemyslu, - nedostatočného uplatňovania na trhoch, neexistujú vhodné distribučné reťazce, 145

148 - neopodstatnený dovoz zeleniny zo zahraničia, Ekonomické problémy : - z nedostatku voľných finančných zdrojov, - z vysokej spotrebiteľskej ceny zeleninárskych produktov, v pomere k cene tovaru u výrobkov, - veľmi nízke realizačné ceny z domácej produkcie, V roku 2005 sa počítalo s rozšírením pestovania zeleniny na výmere 54 tisíc hektárov s produkciou t zeleniny. V skutočnosti sa plochy a produkcia zeleniny v roku 2005 markantne znížili. Produkcia v poľných podmienkach bude vyžadovať technologické vybavenie potrebnými strojmi. Pestovateľské technológie sú vyriešené pri plodovej, cibuľovej, hlúbovej a koreňovej zelenine. Intenzívne hospodárenie bude možné len s uplatňovaním závlahy. Poľnú zeleninu bude potrebné zavlažovať počas vegetácie dva až sedemkrát závlahovými dávkami od 30 do 50 mm. Pri závlahe sa odporúča aj v budúcnosti ponechať dotačný systém. Modernizácia a inovácia v našich podmienkach sa bude odvíjať od poznatkov vedy a jej aplikácie v technickom zázemí, od úrovne poradenstva a množstva finančných zdrojov. Prvovýroba je ekonomicky znevýhodnená pri predaji, nakoľko výrobné ceny zeleniny sú dva až sedemnásobne vyššie než predajné ceny od pestovateľov. Vytvorením výrobnoodbytových organizácií sa vylúčia z odbytového reťazca zbytočné medzičlánky viacerých nákupcov a predajcov, ktorí v súčasnosti spôsobujú predraženie zeleniny. Predaj, nákup, distribúcia nie sú zatiaľ dostatočne koordinované. Ekonomické efekty sa budú prejavovať pri pestovaní zeleniny v intenzívnych podmienkach za použitia modernej technológie a uplatnenia vysokej špecializácie výroby. Investovanie do modernej technológie pestovania so všetkými potrebnými intenzifikačnými faktormi, pozberovej úpravy a skladovania podporí intenzitu produkcie, zlepšenie ekonomických ukazovateľov, stabilnú efektívnosť produkcie a zvýšenie úrovne zeleninárstva. (Uher, 1998) 1.2 Význam zeleniny vo výžive a jej chemické zloženie Záhradnícke plodiny, ale najmä ovocie a zeleninu v ostatnom čase ohrozujú rôzne rizikové faktory, ktoré nepriaznivo pôsobia na jej úrodu a kvalitu. Uvedomujeme si to o to viac, že orientácia na zvyšovanie produkcie zeleniny zostane aj pre budúcnosť zachovaná, lebo tvorí pevný článok potravinového programu a má nezastupiteľné miesto pri zabezpečovaní kvalitnej, zdravej a správnej výživy človeka. Dietetické požiadavky na zeleninu vyžadujú, aby sa konzumovala čo najviac v čerstvom stave, aby sa zachovala jej vysoká biologická hodnota. Zelenina má v racionálnej výžive človeka dôležité postavenie pre vysokú biologickú a nízku energetickú hodnotu. Zeleninu vysoko hodnotíme pre : a) VITAMÍNY : C, A, U, E, K, P, PP,

149 - ß-karotén v ľudskom tele sa z nich tvorí vitamín A, ktorý pôsobí ako rastový a protiinfekčný vitamín, bráni vysychaniu rohovky a zvyšuje odolnosť proti chorobám. Denná potreba je 1 5 mg vitamínu A (približne 1 2,5 mg vo forme retinolu). Mrkva obsahuhje 5 32 mg ß-karoténu, petržlenová vňať 5 mg, kel kučeravý, špenát 3 mg. - B 1 (thiamin) denná potreba 1 2 mg. Nedostatok spôsobuje únavu, žalúdočné a črevné poruchy a poruchu srdca. V najväčšom množstve sa nachádza v keli kučeravom 0,16 mg, cukrovej kukurici 0,15 mg, ďalej v špenáte, brokolici, keli ružičkovom a v zemiakoch. - B 2 (riboflavín) denná potreba 2 mg. Jeho nedostatok spôsobuje slzenie, zápal spojiviek. Najviac ho obsahujú listy vodnice 0,39 mg, ďalej kel kučeravý, brokolica, špenát, hrášok, rajčiak, kapusta. - B 5 (kyselina pantoténová) vplýva na celkový metabolizmus, na dobrý stav pokožky a vlasov. Pôsobí proti únave. V zelenine sa nachádza v menšom množstve, obsahuje ho červená repa, karfiol a špargľa, ale v dostatočnom množstve je obsiahnutý takmer vo všetkých potravinách. Potrebná dávka je mg. - B 6 (pyridoxín) denná potreba 2 mg. Jeho nedostatok ovplyvňuje poruchy ciev, kože a nervov. Vplýva na dobrý stav zubov a správnu funkciu pečene. Vyskytuje sa najmä v šaláte, hrášku, mrkve, rajčiakoch a kapuste. - B 7 (kyselina nikotínová) odporúčaná dávka je mg na deň, má vplyv na pokožku, tráviace ústrojenstvo a nervový systém. Najviac vitamínu B 7 obsahuje špenát, ďalej sa nachádza v mrkve, hrášku a rajčiaku. - Kyselina listová, denná potreba 0, 0,3 mg. Ovplyvňuje tvorbu krvi, najmä červených krviniek. Najbohatším zdrojom je špenát, kapusta, červená repa, petržlen a tekvica. - Vitamín E (tokoferol) denná potreba mg. Potrebný pre správnu činnosť mozgu, nervov a svalov. Spomaľuje stárnutie. V zelenine sa nachádza v šaláte, špargli, brokolici, rajčiakoch, hrášku, kapuste a petržlenovej vňati. - Vitamín K (fylochinón) denná potreba 1 mg. Podporuje dobrú zrážanlivosť krvi, nachádza sa v listoch špenátu, kelu, brokolici, kapuste, mrkve a rajčiaku. - Vitamín H (biotín) denná potreba 10 mg. Dôležitý je pre normálnu funkciu kože. V zelenine je zastúpený v červenej repe, karfiole, špenáte a hrášku. - Vitamín U (S-metylmetionín) organizmus chráni pred vredovými ochoreniami žalúdka, je prítomný vo všetkých zeleninách z čeľade kapustovitých. - Vitamín P (rutín) denná potreba 30 mg. Pôsobí priaznivo proti ateroskleróze. Nachádza sa v paprike, kapuste, šaláte, rajčiakoch a karfiole. - Vitamín C (l-askorbová kyselina) je najvýznamnejším vitamínom. Ľudský organizmus si túto látku nedokáže sám vytvoriť, a preto ju musí prijímať v potrave. Najviac vitamínu C sa nachádza v zelenine. Denná potreba vitamínu C je 70 mg. Dostatok vitamínu C zvyšuje odolnosť organizmu proti chorobám, zneškodňuje cholesterol v krvi a zlepšuje celkovú kondíciu organizmu. Najviac 147

150 vitamínu C obsahuje petržlenová vňať, chren, zeleninová paprika, ružičkový kel, listový kel, brokolica, rajčiaky, menej listová zelenina. b) MINERÁLNE LÁTKY Zelenina obsahuje 12 až 30 % minerálnych látok. Zelenina pre svoju zásadotvornosť je nepostrádateľným doplnkom našej stravy. Zabezpečuje acidobazickú rovnováhu vo výžive človeka. K minerálnym látkam patrí : - Ca denná potreba pre človeka je 800 mg. Pri nedostatku Ca si ho organizmus berie z kostí. Viac Ca než mlieko obsahuje kel kučeravý, kel hlávkový 250 mg na 100 g čerstvej hmoty, nad 200 mg obsahuje Ca vňať vodnice, fazuľové struky a vňať petržlenu. Na úrovni mlieka obsahuje Ca napr. mangold, brokolica. - P denná potreba 1 1,3 g. Fosfor je nevyhnutný pri stavbe kostí, nervov, je súčasťou rady vitamínov a fermentov. Najviac P obsahujú semená strukovín (nad 100 mg), kel kučeravý, kel ružičkový, ďalej brokolica, paštrnák, atď. - Fe denná potreba 14 mg. Železo je stavebnou zložkou hemoglobínu. Najviac železa obsahuje vňať petržlenu 6,2 mg, ďalej mangold, špenát, kel kučeravý, ružičkový kel. - Na denná potreba je 4 5 g. Sodík je nutný pri tvorbe žalúdočnej kyseliny, najviac sodíka obsahuje mangold (140 mg), zeler, červená repa, kel kučeravý, špenát. - K podporuje vylučovanie vody a NaCl ľadvinami. Najviac K obsahujú suché semená strukovín, ďalej vňať petržlenu (720 mg), mangold, špenát, paštrnák, ružičkový kel, kel kučeravý, kel. c) FYTOLÁTKY Sú dôležité ako prirodzené antibiotiká s liečivým účinkom. Najviac fytolátok sa nachádza v cesnaku, chrene, zeleri, mrkve, reďkovke, cibuli a póre. Schopnosť fytolátok je zneškodňovať aj rakovinové bunky. Fytolátka ako sulforaphan sa vo veľkom množstve nachádza v brokolici, ďalej v karfiole, ružičkovom keli, okruhlici a v kvake. Zistilo sa, že po kuchynskej úprave nepodlieha sulforaphan rozkladu. Ďalšie sa fytolátky nachádzajú v rajčiakoch, paprike, mrkve, ako napr. kyselina p-kumarová a kyselina chlorogenová. Cibuľa a cesnak obsahujú sulfid kyseliny allylovej, kapsicín z chilli papričiek bráni naviazaniu karcinogénov na DNA a brzdí tak spustenie rakovinotvorného procesu. Takmer každá zelenina a ovocie sú bohaté na flavonoidy. Fytolátky spolu s vitamínmi ako dezoxidanty (vitamín E, ß-karotén, vitamín C) pomáhajú chrániť človeka proti rakovine. d) VLÁKNINA Je tvorená celulózou, hemicelulózou a pektínmi. Ovplyvňuje správne zloženie črevnej mikroflóry, podporuje peristaliku čriev v zažívacom trakte, odstraňuje z organizmu škodlivé látky, vrátane karcinogénnych. e) PEKTÍNY Znižujú krvný tlak, obsah cholesterolu v krvi, majú protidiabetické účinky. Pektíny sa vyskytujú hlavne v tekvici, červenej repe, baklažáne. 148

151 f) ENZÝMY Najznámejšie enzýmy sú nitrátreduktáza, nitridreduktáza a pod. g) ÉTERICKÉ A AROMATICKÉ LÁTKY, sú taktiež veľmi cenné v zelenine. Zelenina obsahuje i stopové prvky, ktoré sú v malom množstve pre ľudský organizmus nepostrádateľné. Zelenina je zároveň labužníckou záležitosťou pre svoju lahodnú chuť, vôňu, farbu, tvar, textúru a pod. Zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva a jej požiadavkám na správnu výživu sa zvyšujú nároky nielen na množstvo, ale i na kvalitu, najmä čerstvej zeleniny. Je dôležité, aby zelenina a jej produkty neprinášali žiadne zdravotné riziká. Priemerná ročná spotreba zeleniny : kg na osobu Odporúčaná ročná spotreba zeleniny : kg na osobu Odporúčaná denná dávka kyseliny L-askorbovej je 70 mg 1.3 Škodlivé účinky kontaminovanej zeleniny Okrem doteraz prezentovaných veľmi dôležitých látok pre zdravie človeka, zelenina obsahuje aj niektoré škodlivé látky, ako sú dusičnany a rizikové prvky (ťažké kovy). V zelenine sa vyskytujú škodlivé látky, dusičnany a rizikové prvky (ťažké kovy), ktoré sa môžu dostať do ľudského organizmu konzumáciou kontaminovanej zeleniny Dusičnany Dusičnany sú jeden z vážnych rizikových faktorov, ktoré sa kumulujú v zelenine a jej konzumáciou sa dostávajú do organizmu človeka. Ich obsah v zelenine súvisí (závisí) : a) s množstvom dávky N v pôde, od formy N, spôsobu a doby jeho použitia b) od vplyvu poveternostných podmienok ročníka (slnečný svit, teplota, vlhkosť pôdy) c) od termínu zberu počas vegetácie i počas dňa (vplyv zimného obdobia) d) od druhu, odrody a konzumovanej časti Dusičnany sa vo väčšom množstve hromadia v rastlinných orgánoch (pletivách) ak prijatý N nestačia využiť na tvorbu aminokyselín a nasledujúcu tvorbu bielkovín. To znamená, keď rastlinný metabolizmus nedokáže zredukovať prijaté dusičnany do asimilovateľnej formy. Rastliny prijímajú a postupne využívajú obidve formy N k tvorbe zložitejších organických dusíkatých zlúčenín, na rozdiel od iónu dusíka NH + 4 musí byť ión NO - 3 v rastline najprv zredukovaný na amoniak, aby mohol byť využitý v metabolizme. Vysoké množstvo dusičnanov je pre ľudský organizmus škodlivé. Choroba Alimentárna methemoglobinémia spočíva v tom, že v zažívacom trakte sa redukujú dusičnany na dusitany. Súčasne s ich redukciou prebieha oxidácia Fe +2 na Fe +3 za súčasnej premeny hemoglobínu na tmavohnedý methemoglobín. V tejto forme červené krvinky nie sú schopné prenášať kyslík do jednotlivých buniek organizmu človeka, znižuje sa dýchanie tkanív a nastáva dusenie. 149

152 Hlavným zdrojom dusičnanov v potrave človeka je zelenina 50 %, zemiaky 25 %, voda 10 %, mäso a mäsové výrobky 9 %, pivo 4 % a zbytok sú ostatné potraviny Ťažké kovy (rizikové chemické prvky) Pojem ťažké kovy po chemickej stránke zahrňuje prvky, ktoré majú hustotu väčšiu ako 5. Celkove sem patrí 38 chemických prvkov, z toho cca 12 je bežne rozptýlených v prostredí. Medzi najškodlivejšie ťažké kovy patrí : kadmium (Cd), olovo (Pb), ortuť (Hg), arzén (As), chróm (Cr), hliník (Al), meď (Cu), selén (Se), nikel (Ni), zinok (Zn). Najvážnejším zdrojom ťažkých kovov pre človeka sú potraviny. Približne 75 % kadmia v ľudskom tele pochádza z rastlinnej potravy, asi 20 % je zo živočíšnej potravy a zostatok prijímame vodou. Kadmium Patrí medzi jeden z najškodlivejších prvkov, ktorý môže dlhodobým účinkom negatívne ovplyvniť zdravie človeka. Mrkva je zvlášť citlivá na jeho obsah v koreňoch a zeleninová paprika v plodoch. Pri narodení organizmus človeka obsahuje veľmi nízku dávku Cd. Približne vo veku 50 rokov jeho obsah stúpne na mg. Pritom smrteľná otrava Cd pri jednorazovej dávke je mg. Škodlivosť Cd pre ľudský organizmus : Poškodzuje najmä vnútorné orgány, obličky, pečeň, kostnú dreň Olovo Nachádza sa v rastlinných produktoch, najmä, ktoré sú pestované v blízkosti ciest, diaľníc. Najviac olova sa nachádza v rastlinnej produkcii vo vzdialenosti m od ciest, v horizonte 2 m nad pôdou a v pôde do 0,2 m. Zdrojom Pb je hutníctvo, spaľovanie fosílnych palív, výroba akumulátorov a farbív. Škodlivosť pre ľudský organizmus : Olovo sa hromadí najmä v kostiach (kostná dreň), ďalej poškodzuje pečeň, obličky a mozog. Ortuť Vyskytuje sa u nás len lokálne v blízkosti závodov na jej výrobu (Rudňany, Hrabušice). Škodlivosť pre ľudský organizmus : Ortuť poškodzuje pečeň, obličky, zažívací trakt, nervový systém, stratu pamäti, poruchy sluchu, uvoľňovanie zubov z ďásien. Za najvýznamnejší zdroj ortuti v poľnohospodárstve sa považujú ortuťové moridlá na morenie osív a sadív Zdroje a cesty kontaminácie životného prostredia škodlivými látkami Zdroje kontaminácie poznáme : - prírodné - ľudská (antropogénna) činnosť Prírodné zdroje je to prirodzený obsah chemických prvkov v pôde, závislý od hlavných pôdotvorných faktorov, ako je zvetrávanie materskej horniny. 150

153 Do antropogénnej činnosti môžeme zahrnúť : a) emisie je to znečisťovanie ovzdušia priemyselnými, energetickými a automobilovými exhalátmi. Spaľovaním menej hodnotných fosílnych palív ako napr. uhlie v elektrárňach, hutiach, tepliarniach, a podobne. b) hnojivá anorganické, najmä fosforečné. Kvalita fosforečných hnojív závisí predovšetkým od kvality suroviny na ich výrobu (surové fosfáty). Najvhodnejšou surovinou na výrobu fosforečných hnojív je kolafosfát, ktorý obsahuje 1,5 mg Cd v 1 kg -1 fosforečného hnojiva. Surové fosfáty na výrobu fosforečných hnojív dovezené zo Sýrie, Jordánska obsahujú mg Cd v 1 kg -1 hnojiva, z Maroka, Tunisu mg Cd v 1 kg -1 hnojiva, z Toga, Senegalu až 110 mg Cd v 1 kg -1 hnojiva. Miera znečistenia pôdy ťažkými kovmi, ktorá je hnojená fosforečnými hnojivami závisí od kvality použitej suroviny na ich výrobu. c) pesticídy použitím pesticídov najmä v záhradníctve v boji proti chorobám (fungicídy), škodcom (insekticídy) a burinám (herbicídy) sa zvyšuje obsah škodlivých látok v ich produktoch. d) čistiarenské kaly, komposty sú odpady zo spracovania rôznych organických materiálov, surovín, splaškových kalov. Čistiarenskými kalmi, resp. kompostami vnášame do pôdy aj mnohé škodlivé látky ako sú, rizikové prvky, ktoré sa v pôde kumulujú a môžu po určitom čase dosiahnuť kritickú hodnotu v povrchových vrstvách pôdy. e) posypové soli sú ďalším nebezpečím pre pôdu a rastliny tým, že sa každú zimu aplikujú na sneh a zľadovatené cesty. f) závlahové (odpadové) vody v jazerách, rybníkoch i v našich tokoch sa môžu nachádzať rôzne rizikové prvky, ako aj niektoré organické látky. Zavlažovaním sa tieto dostávajú do pôdy a ďalej do rastlinných produktov. g) zvyšovanie pôdnej kyslosti pôdna kyslosť nepriamo zvyšuje kontamináciu záhradníckych plodín, čím je hodnota ph pôdy nižšia, tým viac stúpa koncentrácia a pohyb rizikových prvkov v pôde Cesty kontaminácie životného prostredia a) atmosféra (ovzdušie) exhaláty, emisie, spády, úlety,... b) pedosféra (pôda) hnojivá, pesticídy, priemyselné kaly, komposty, moridlá, posypové soli, atď. c) hydrosféra (voda) odpadové závlahové vody, spodnépodpovrchové vody, atď. Smerné limity škodlivých látok v potravinách vrátane zeleniny sú uvedené vo Výnose pod názvom Potravinový kódex SR. Tento Výnos stanovuje prípustné množstvo škodlivých látok v poživatinách, konkrétne prípustné hodnoty dusičnanov a rizikových chemických prvkov v konzumnej časti jednotlivých druhov zelenín. 151

154 1.3.5 Možnosti zníženia kontaminovaných látok v poživatinách (v zelenine) Zistením množstva kontaminovaných látok v poživatinách, konkrétne v konzumnej časti zeleniny naša práca nekončí. Cieľom poľnohospodára, pestovateľa zeleniny je dopestovať zdravotne nezávadnú zeleninu. Možnosti eliminácie (blokovania) cudzorodých látok do potravinového reťazca pôda rastlina človek : - zvyšovanie ph pôd, vápnením CaCO 3 a CaO, - zvyšovaním množstva nekontaminovaných organických látok v pôde (maštaľný hnoj, rašelina, kompost, parenisková zem), - aplikáciou rôznych prípravkov a prírodných látok blokujúcich ťažké kovy v pôde (humát sodný, bentonit, zeolity), - optimalizácia výživy, hnojenia, pesticídov, moridiel, desikantov, retardantov do pôdy (používaním kvalitných surovín na výrobu fosforečných hnojív), - účinným zachytávaním kontaminujúcich odpadových zdraviu škodlivých látok, úletov pomocou čistiacich, filtrovacích zariadení a iných technológií v priemysle a poľnohospodárstve, - v rizikovaných oblastiach pestovať plodiny s obídením potravinového reťazca - pomocou baktérií, húb, plesní (baktérie desulfovibrio deslfuricans v anaerobných podmienkach zapracované do pôdy majú schopnosť viazať ťažké kovy na nerozpustné sírniky v pôde a tým blokovať ich príjem rastlinami), - skvalitnením monitorovania pestovateľského prostredia (ovzdušie, pôda, voda). Odporúča sa pestovať zeleniny v lokalitách, ktoré nie sú kontaminované škodlivými cudzorodými látkami. 1.4 Agroekologické podmienky pestovania zeleniny O úspechu pestovania zeleniny rozhoduje genetický potenciál rastliny (odroda 25 30%) a podmienky prostredia. Podmienky prostredia, čiže klimatické faktory sú kvalitatívne nezastupiteľné. I keď môže jeden faktor zmierniť nepriaznivé pôsobenie iného faktora o výške úrody rozhoduje ten faktor, ktorý je v minime. Ekologické faktory pôsobiace na rast a vývoj rastliny môžeme rozdeliť na klimatické (svetlo, teplota, voda, vodný režim, vzduch) a edafické (pôda) Svetlo Je fotosynteticky aktívna radiácia (FAR). Pri pestovaní zeleniny je svetlo nenahraditeľný faktor. Jeho základným zdrojom je slnečné žiarenie. Výška úrody závisí od intenzity fotosyntetickej asimilácie. Svetlo je zdroj energie pri tvorbe biomasy. Svetlo brzdí predlžovací rast a podporuje generatívny rast. Z hľadiska účinnosti svetla na zeleninu nás zaujíma: 152

155 a) intenzita svetla kvantitatívna zložka. V zimných mesiacoch je intenzita svetla limitujúci faktor. Intenzitu svetla meriame luxomermi. Za optimálnu intenzitu sa považuje klux ( W.m 2 ). b) spektrálne zloženie svetla kvalitatívna zložka. Svetlo rôznej vlnovej dĺžky má rôznu fyziologickú účinnosť na rastliny. - ÚV žiarenie (ultrafialové) je o vlnovej dĺžke nm - fotosynteticky aktívne žiarenie je o vlnovej dĺžke nm - infračervené žiarenie je s vlnovou dĺžkou nad 720 nm c) dĺžka dňa fotoperiodicita. U nás sa využíva najmä pri prisvetľovaní priesad zeleniny. Podľa fotoperiodickej citlivosti delíme zeleniny na : - dlhodenné k tvorbe kvetu potrebujú osvetlenie hod. - krátkodenné požadujú prisvetľovanie hod. - neutrálne (indiferentné) kvitnú rovnako pri nepretržitom osvetlení, ako pri krátkom dni Zvyšovanie intenzity svetla má význam pri rýchlení, predpestovaní priesad, čo sa dá dosiahnuť použitím rôznych krycích náterov na konštrukciu skleníka, čistotou skla, ukladaním bielej fólie na pôdu a prisvetľovaním. Prisvetľovanie priesad je ekonomicky náročné, odporúča sa používať v obmedzenej miere Teplota Je dôležitým predpokladom rastu rastlín, pohybujúca sa v určitých hodnotách, pri pestovaní zeleniny sa teplota pohybuje v rozmedzí od 5 do 35 o C. Teplota, pri ktorej je rast najrýchlejší sa nazýva optimálna teplota. Podľa nárokov na teplotu rozdeľujeme zeleniny na mrazuodolné, chladuodolné a teplomilné. a) Mrazuodolné zeleniny Znášajú teplotu pod bodom mrazu, hoci ich optimálna teplota je o C, rastú ešte pri teplote od 5 do 30 o C. Medzi mrazuodolné zeleniny patria trváce zeleniny, ďalej petržlen, paštrnák, čierny koreň, pažítka, cibuľa zimná, cesnak zimný, pór, ružičkový kel, kel zimný, kel kučeravý, šalát zimný, špenát a niektoré ďalšie. b) Chladuodolné zeleniny Optimálne teploty majú ako mrazuodolné (20 25 o C), pokles teplôt pod bod mrazu znášajú len krátkodobo (maximálne do 3 až -5 o C). Do tejto skupiny patrí kel hlávkový, kapusta hlávková, šalát, endívia, mrkva, reďkev, reďkovka, cvikla a ďalšie. c) Teplomilné zeleniny Optimálna teplota je o C, maximálna 35 o C, minimálna 1 5 o C. Patrí sem plodová zelenina a fazuľa. Výrazné jarovizačné štádium majú dvojročné zeleniny, prebieha pri teplotách od 0 do 8 o C. Jarovizácia cibule prebieha od 4 do 11 o C. 153

156 1.4.3 Voda Je nezastupiteľným faktorom pre rast a vývoj zeleniny. Je dôležitým intenzifikačným faktorom pestovania. Nedostatok pôdnej vlahy obmedzuje transpiráciu, zvyšuje osmotickú hodnotu, znižuje turgor. Vysoké nároky na spotrebu vody má zvlášť zeler, kapustové zeleniny, karfiol, pekinská kapusta, relatívne nízke nároky na vodu má cibuľa, hrach. Kolísanie vlahových pomerov vedie k zhoršovaniu kvality, praskaniu hlávok, plodov a koreňov Vzduch Od zloženia vzduchu je závislá intenzita fotosyntézy, dýchanie rastlín, transpirácia a opeľovanie. Pre zeleninu je dôležitá koncentrácia CO 2, ktorá by mala byť 0,1 0,15%. Koncentrácia ovzdušia je 0,03%. Zvyšovanie CO 2 v zakrytých priestoroch umožňuje pri nízkej intenzite svetla v zimných mesiacoch zvýšenie fotosyntézy, čo znamená zvyšovanie úrody. Relatívna vlhkosť vzduchu v zakrytých priestoroch sa dá čiastočne ovplyvniť závlahou. Vysoká relatívna vlhkosť vzduchu v zakrytých priestoroch má vplyv na rozvoj hubových chorôb, kvalitu zeleniny. Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zvyšuje výskyt škodcov (vošky, roztočce). Pohyb vzduchu podporuje opeľovanie rastlín v zakrytých priestoroch Pôda Patrí medzi edafické faktory, má dôležitý vplyv na rast a vývoj zeleniny. Ľahké pôdy sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté. Majú nízku schopnosť zadržiavať vodu, nízku sorpčnú, pufrovaciu schopnosť. Ľahké pôdy sú vhodné pre skoré zeleniny. Ťažké pôdy majú väčšiu schopnosť zadržiavať vodu, majú horšiu prevzdušnenosť, sú vhodné pre neskoré druhy zeleniny, ako napr. kapustovité zeleniny a zeler. Dôležitý je obsah humusu v pôde a pôdna reakcia (ph). 1.5 Základy agrotechniky pestovania zeleniny Osivo a sadba Kvalita osiva je daná jeho biologickou hodnotou a osivovou hodnotou. Osivová hodnota sa zisťuje laboratórnou skúškou, ktorá zahrňuje čistotu osiva, klíčivosť osiva, životaschopnosť, vlhkosť osiva a hmotnosť tisíc semien. Osivo jednotlivých zeleninových druhov sa navzájom líši veľkosťou, tvarom, farbou, vôňou. Sú to vonkajšie znaky, sú len orientačné pri posudzovaní kvality osiva. Rozhodujúce znaky kvality sú jeho vnútorné znaky (vlastnosti) Pozberová a predsejbová úprava osiva Po zbere úrody zeleninových semien sa robí kalibrácia triedenie osiva podľa veľkosti, obrusovanie semien, ďalej morenie a inkrustácia semien, nakličovanie, prehrievanie, máčanie. V praxi sa osvedčilo obaľovanie semien zeleniny, to znamená, že osivo je obalené inertnou hmotou, s potrebnou dávkou živín a pesticídov. Obaľované semená majú guľovitý tvar pre zaistenie presného výsevu. Dĺžka klíčivosti zeleninových semien je rozdelená do troch skupín. Do prvej skupiny patria zeleniny s najkratšou prirodzenou životnosťou s klíčivosťou cca 1-2 roky. Patrí sem pažítka, čierny 154

157 koreň, paštrnák, rebarbora, cibuľa a šalát. Zeleniny so stredne dlhou životnosťou približne 3-4 roky sú mrkva, petržlen, paprika, baklažán, karfiol a ďalšie. Semená zelenín s dlhou životnosťou 8 až 10 rokov sú uhorky, melóny, tekvice, rajčiak. Hĺbka sejby zeleninových semien závisí od veľkosti semien a druhu pôdy. Pri generatívnom rozmnožovaní pestujeme zeleninu s priamej sejby a z priesad. Priama sejba je sejba priamo na pole. Priamo na pole vysievame: - zeleniny s krátkou vegetačnou dobou - koreňové zeleniny, okrem zeleru - neskoré hlúboviny - cibuľové zeleniny - niektoré teplomilné zeleniny Predpestovanie priesad Kvalitná priesada má mať neporušený koreňový bal, zdravé korene i nadzemnú časť. Cieľom predpestovania zeleninových priesad je skrátenie vegetačného obdobia na trvalom stanovišti, skorší zber a vylúčenie nepriaznivých klimatických podmienok v jarnom období. Priesady pestujeme v temperovaných fóliovníkoch, skleníkoch, prípadne pareniskách. Spôsoby pestovania priesad : - pestovanie priesad na záhonoch (trhaná priesada). Jedná sa o najstarší spôsob pestovania. - balíčkovaná priesada, sa robí na balíčkovacích strojoch (Visser, Deva) samopohyblivých alebo stacionárnych. Balíčky (kocky) sú nastaviteľné od veľkosti 20 mm do 100 mm. Do kociek sa priamo môže vysievať osivo s vysokou klíčivosťou, alebo vysádzať mladé priesady z dobre vyvinutými klíčnymi listami, resp. s vyvinutými pravými listami. - minisadba nahradzuje priamy výsev a je lacnejšia než balíčkovaná priesada, ktorá má vysokú potrebu substrátu. Priesady sa predpestovávajú v plastových sadbovačoch. Jednotlivé otvory pre uloženie zeminy a priesad majú tvar kúžeľa. Výhodou minisadby je úspora substrátu, skleníkovej plochy, ľahká manipulovateľnosť a ideálny tvar koreňového balu pre automatizovanú výsadbu. - pestovanie priesad v črepníkoch, je náročná na ručnú prácu, vyžaduje väčší skladovací priestor, znižuje sa kapacita predpestovanej priesady na jednotku plochy v zakrytom priestore. - rašelinové zakoreňovače majú výhodu, že odpadajú náklady na vyberanie rastlín, vysádzajú sa komplexne s rašelinovým zakoreňovačom tak, že nehrozí presadzovací šok. Na veľkých plochách priesady vysádzame pomocou vysadzovacích strojov. V súčasnej dobe poznáme poloautomatické vysadzovacie stroje vhodné najmä na výsadbu minipriesad. V našich klimatických podmienkach väčšiu časť zeleninových druhov pestujeme z priesady. Sú to predovšetkým teplomilné zeleniny, zeler, skoré odrody šalátov, skoré odrody kapustovitých zelenín. Cieľom predpestovania priesad zelenín je skrátenie vegetačného obdobia na trvalom stanovišti, skorší zber, vylúčenie nepriaznivých klimatických podmienok na začiatku pestovania v skorých jarných mesiacoch a v konečnom dôsledku zvyšovanie úrody. 155

158 1.5.4 Substráty V zeleninárstve sa substráty využívajú k predpestovaniu priesad, pri rýchlení zeleniny v zakrytých priestoroch na zlepšenie vlastností pôdy. Substráty môžeme rozdeliť na organické, minerálne a syntetické. Medzi organické substráty patrí rašelina, kôra, slama, maštaľný hnoj, parenisková zemina, piliny, komposty, listovka. K minerálnym substrátom patrí piesok, štrk, perlit, bentonit, zeolit a čadičová plsť (čadičová vata). Do substrátov sa pridáva v rôznych tvarových vyhotoveniach penový polystyrén. Je hydrofóbny, neprijíma, neabsorbuje a ani neadsorbuje vodu a živiny. Patrí medzi syntetické substráty. Niektoré substráty, najmä organického pôvodu, sa musia pred použitím dezinfikovať. Dezinfekcia substrátov sa robí za účelom zničenia choroboplodných zárodkov, škodcov a semien burín. Delí sa na fyzikálnu a chemickú. Fyzikálna (tepelná) dezinfekcia - je najúčinnejší spôsob dezinfekcie pôdy (substrátov) a používa sa ako suchá para, s teplotou cca 200 o C, ktorá sa vyrába v preparovacích kolonách. Chemická dezinfekcia, sa robí pomocou chemických prípravkov Nematín, Formalín, Basamid granulád, Ditrapex. Chemická dezinfekcia je lacnejšia, ale aj menej účinná. K najdôležitejším organickým substrátom patrí : Rašelina vznikla rozkladom odumretých rastlín za neprítomnosti vzduchu v podmienkach stáleho zamokrenia. Vyznačuje sa vysokou pórovitosťou, vzdušnosťou, nasiaknuteľnosťou a vodozdržnosťou. Má nízky, ale stály obsah živín, je bez choroboplodných zárodkov a semien burín. K dispozícii pre záhradnícke účely máme vrchoviskovú rašelinu, táto sa tvorí vo vyšších zemepisných polohách v oblasti prameňov podzemných vôd, z malým obsahom minerálnych látok. Jej prednosťou je ľahká tvarovateľnosť, nízka biologická aktivita, je vláknitej štruktúry hnedej farby. Slatinná rašelina sa tvorí na prameništiach podzemných vôd z vyšším obsahom minerálnych látok. Je bohatšia na živiny, má menšiu kypriacu a vodozdržnú schopnosť. Na Slovensku je k dispozícii tzv. suchohorská rašelina, ktorá má kyslú reakciu (ph 3 3,5), je vláknitá, jemná. Pred použitím ju treba upraviť vápnením na ph 5 6,5, a to pridaním a premiešaním 2 až 3 kg CaCO 3 na m 3. Kôrový substrát - využíva sa ako odpad pri spracovaní dreva. Čerstvá kôra sa k priamemu použitiu nehodí, pretože obsahuje rastové inhibítory a toxické látky pre rastliny. Kôrový substrát sa pripravuje drtením na požadovanú veľkosť, obohatí sa o živiny, najmä dusík, urobí sa vápnenie a vlhčenie substrátu. Takto pripravený kompost z kôrového substrátu sa môže použiť cca po 4 5 mesiacoch. Slama pri pestovaní rajčiakov, uhoriek, papriky v zakrytých priestoroch môžeme použiť ako substrát slamu obohatenú o živiny. Aplikáciou dusíka a prevlhčením sa slama rýchlo rozkladá, vzniká teplo a CO 2. Parenisková zemina získava sa z parenísk. Je to zemina, ktorá obsahuje veľké množstvo humusu, z dobre rozloženého maštaľného hnoja. 156

159 V ostatnom čase používame pri pestovaní zelenín hydroponické substráty - čadičovú vatu, ktorá je chemicky inertná. Má vysoký objem pórov je sterilná, dobre viaže vodu a živiny. Vyrába sa u nás pod obchodným názvom Agroban o rôznych rozmeroch podľa potreby, nárokov pestovanej plodiny Výživa a hnojenie Zelenina má v porovnaní s ostatnými poľnohospodárskymi plodinami relatívne vysoké nároky na živiny. Výživa a hnojenie je jedným z najvýznamnejších intenzifikačných faktorov pri súčasných pestovateľských technológiach. Pri intenzívnom poľnom zeleninárstve je nutné pravidelne nahradiť odčerpané živiny z pôdneho prostredia buď organickými, alebo priemyselnými hnojivami, aby neklesla úrodnosť pôdy. Faktory ovplyvňujúce výživu poľnej zeleniny - pôdny druh - pre pestovanie zeleniny sa vyberajú najkvalitnejšie pôdy s priepustnou spodinou a hĺbkou ornice 0,4 m. Pre pestovanie zeleniny sú vhodné stredne ťažké, piesočnato-hlinité až hlinité pôdy dostatočne zásobené humusom. - druh pestovanej zeleniny jednotlivé druhy sa vyznačujú rôznou schopnosťou príjmu živín - dĺžka vegetácie - klimatické podmienky - pôdne vlastnosti Zelenina vyžaduje pre svoj rast a vývoj vhodnú pôdnu reakciu, ktorá sa najčastejšie pohybuje v rozpätí ph 6,0-7,5. V zeleninárskom osevnom postupe je preto potrebné dodržiavať zásady melioračného vápnenia. Predpokladom efektívneho organického hnojenia je vyrovnaná bilancia organických látok v pôde. V súčasných podmienkach je základným organickým hnojivom dobre uležaný maštaľný hnoj, prípadne komposty, zelené hnojenie, slama, kôra, alebo močovka. Doplnenie živín organickými hnojivami väčšinou nepostačuje, a preto je nutné doplnkové hnojenie priemyselnými hnojivami. Z priemyselných hnojív používame dusíkaté hnojivá vo forme amoniakálnej a dusičnanovej. Amónny dusík zapracovávame do pôdy vo forme síranu amónneho, alebo DAM 390, ktorý obsahuje všetky tri zložky dusíka. Dusičnanova forma dusíka sa aplikuje vo forme liadkových dusíkatých hnojív, alebo vo forme močoviny. Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme do pôdy prevažne na jeseň, draselné hnojivá používame v síranovej a chloridovej forme. Fosforečné hnojivá aplikujeme do pôdy ako superfosfát jednoduchý, dvojitý alebo trojitý. Draselné hnojivá používame ako síran draselný a draselnú soľ. Okrem základných hnojív zelenina vyžaduje pri pestovaní aj niektoré mikroelementy, ako sú molybdén, bór, mangán, meď, a iné. Na hnojenie zeleniny mikroelementami je možné použiť tekuté hnojivá ako napr. Vegaflór, Harmavit, Harmavit špeciál, Fytovit, Forvit, atď. 157

160 1.5.6 Zavlažovanie zeleniny Pre intenzívne pestovanie zeleniny je potrebná doplnková závlaha. Je to množstvo vody, ktoré treba dodať pestovanej zelenine pre doplnenie vlahového deficitu, t.j. rozdiel medzi celkovou potrebnou závlahovou dávkou a vodou využiteľnou zo zrážok a z nižšieho pôdneho horizontu. Udáva sa v m 3.ha - 1, alebo v mm, pričom 1 mm vody sa rovná 1 l.m 2 zavlažovanej plochy. Veľkosť závlahovej dávky závisí od druhu pôdy, hĺbky v ktorej sa nachádza prevažná časť koreňov rastlín, od druhu zeleniny. Podľa požadovanej veľkosti závlahovej dávky a času dodania je stanovená kapacita závlahových zariadení. Pri pestovaní poľnej zeleniny sa obvykle požaduje dodať závlahovú dávku 30 mm najneskôr za 5-7 dní. Pred alebo po zasiatí, resp. výsadbe zeleniny sa používa nižšia dávka 10 mm. Stanovenie termínu a množstva závlahovej dávky sa robí na základe výpočtu bilančnými metódami, alebo pomocou prístrojov s čidlami (tenzometre, odporové vlhkomery), ktoré umiestňujeme v pôdnom profile na zavlažovaných pozemkoch. Po výsadbe priesad zeleniny je potrebné zabezpečiť závlahovú vodu ihneď. V prvých rastových fázach sa odporúča zavlažovať menšími dávkami mm s nízkou intenzitou a drobnejšími kvapkami, aby sa nepoškodili rastliny a štruktúra pôdy. Neskôr je vhodná závlahová dávka v množstve mm. Počas zavlažovania nesmú vznikať na povrchu pôdy kaluže vody. Po závlahe je vhodné povrch pôdy prekypriť, aby sme znížili výpar (evapotranspiráciu) Choroby a škodcovia zeleniny Podobne ako všetky poľné plodiny aj zeleninu ohrozujú rôzne choroby a škodcovia. Škody spôsobené chorobami a škodcami na zelenine sú zvyčajne vyššie než pri bežných poľných plodinách. Choroby zeleniny sú spôsobované vírusmi, baktériami a hubami. Zo škodcov sú to zástupcovia hmyzu, roztoče, roztočce, háďatká, slimáky, vtáky a hlodavce. Okrem týchto biotických činiteľov, zeleninu poškodzujú aj najrôznejšie abiotické faktory. V ostatnom čase, i keď má rad výhod, ale i nevýhod, sa presadzuje pri pestovaní zeleniny integrovaná ochrana rastlín s dôslednou prognózou a signalizáciou. 1.6 Nastielacie a nakrývacie materiály v zeleninárstve V ostatnom čase sa v záhradníctve začali intenzívne využívať nastielacie (mulčovacie) a nakrývacie (zakrývacie) materiály. Veľmi efektívne sa dajú použiť pri pestovaní zeleniny, pretože urýchľujú ich rast a vývoj, skorosť, ba dokonca výšku úrody a jej kvalitu. Nastielacie (mulčovacie) materiály môžu byť : a) organického pôvodu, ako napr. slama, seno, kôra, piliny, tráva, kôrovie.. b) polyetylénové fólie (PE-fólie), priehľadné biele PE-fólie, ďalej nepriehľadné farebné PE-fólie a biodegradovateľné fólie. 158

161 1.6.1 Nastielacie materiály PE-fólie Z plastických fólií, ktoré sa využívajú pri pestovaní zeleniny má najväčší význam polyetylénová fólia (PE-fólia). Prepúšťa UV žiarenie, viditeľné žiarenie (FAR) a infračervené žiarenie. Je nepriepustná pre vodu a vodné pary. V dôsledku pôsobenia UV žiarenia na PE fóliu sa jej životnosť skracuje na jeden rok, presnejšie na jednu vegetáciu (napr. fólia na fóliovníkoch sa ku koncu vegetácie poškodzuje, trhá sa). Pridaním UV absorbentov pri jej výrobe sa fólia stabilizuje, čím sa zvyšuje, predlžuje jej životnosť na 2 až 4 roky. Jej nepriepustnosť pre vodnú paru spôsobuje vznik kondenzátu vo forme kvapiek, zatekanie vodných kvapiek po vnútornej, spodnej časti fólie, čo spôsobuje stratu svetla 15 až 20 % (fóliovníky). Nastielanie fólie pôsobí kladne na úsporu vody a zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu pod fóliou. Zatekanie vodných kvapiek vo fóliovníku spôsobuje podmáčanie (zmáčanie) niektorých rastlín, prípadne vysoká relatívna vlhkosť vzduchu má za následok zvýšený rozvoj hubových chorôb, resp. odumieranie silne podmáčaných rastlín. Vzniku kondenzátu na fólii je možné zabrániť antikondenzačnými látkami ešte pri jej výrobe. Vznik elektrostatického náboja, ktorý vzniká trením fólie a vzduchu, spôsobuje usadzovanie nečistôt na povrchu fólie a tým zníženie priepustnosti svetla až o 20 %. Vývoj vo výrobe PE-fólie umožnil výrobu tzv. trojvrstvovej fólie (vrchná vrstva bráni usadzovaniu nečistôt, stredná znižuje priepustnosť dlhovlnného žiarenia, spodná vrstva má antikondenzačné účinky). Reflexné fólie Sú z jednej strany čierne a z druhej biele, nepriepustné, využívajú sa najmä pri pestovaní špargle. Biodegradovateľné fólie. Používajú sa ako nastielacie fólie určené na pestovanie zeleniny. Na rozdiel od polyetylénovej fólie je biodegradovateľná fólia plnená zdravotne nezávadnou prísadou, ktorá sa pôsobením pôdnej mikroklímy odbúrava. Ide o škrob, ktorý slúži ako potrava pre pôdne mikroorganizmy. Počas vegetácie, presnejšie ku koncu pestovania vybraných druhov zeleniny, biofólia začne praskať, neskôr sa trhá na malé časti, až sa na koniec rozpadne. Jej zvyšky sa zapracujú do pôdy (orbou, rýľovaním), kde proces biologického rozpadu ďalej pokračuje. Konečným produktom rozpadu sú zdravotne nezávadné produkty, a to polyetylénový prášok a produkty metabolizmu mikroorganizmov voda a CO 2. Význam nastielacích (mulčovacích) fólií v zeleninárstve: - urýchľujú rast a vývin rastlín, hlavne teplomilných druhov zelenín - zlepšujú mikroklímu, lepšie využívajú slnečnú energiu, lepšie využívajú vlhkostné podmienky, zvyšujú relatívnu vlhkosť vzduchu pestovaných rastlín - chránia štruktúru pôdy - potláčajú rast burín (nepriehľadné, nepriepustné fólie) - zvyšujú teplotu pôdy o 1 až 2 o C 159

162 - zvyšujú teplotu vzduchu pod fóliou (tesne nad pôdou) o 2 až 5 o C - zvyšujú úrodu a čistotu plodov Viacročným sledovaním v poloprevádzkových pokusoch sme zistili, že nastielacia biodegradovateľná fólia : - nezhoršuje kvalitu plodov zelenín - výrazne zvyšuje úrody (až o 50 %) pestovanej zeleniny - odbúrava pracnosť (okopávanie, plečkovanie, vyberanie a odstraňovanie biofólií pri pestovaní plodovej zeleniny aj v záhradkách) Nakrývacie materiály Nakrývacie, netkané textílie (NT) predstavujú technicky viazané polypropylénové vlákna (PP) vyrábané z granulátu. Netkaná textília sa vytvára náhodným rozložením nekonečných vlákien, čím získava pevnosť. Netkaná textília je priepustná pre viditeľné žiarenie, čiastočne je priepustná i pre dlhovlnné žiarenie. Prepúšťa vodu, zabraňuje výparu, stabilizuje teplotu. Pod netkanou textíliou je teplota počas dňa vyššia o 5 až 12 o C. Netkaná textília chráni rastliny pred nízkymi teplotami až do 5 o C. Na vnútornej strane textílie sa medzi vláknami vytvorí vrstvička ľadu, ktorá priestor nad rastlinami uzatvorí a tak ich chráni proti mrazu. Význam netkaných textílií pri pestovaní zeleniny : - chráni porasty zeleniny pred krupobitím, prudkým dažďom, silným vetrom,vtákmi, zverou - zabezpečuje skoršie úrody o 15 až 21 dní - zlepšuje mikroklímu, kvalitu zeleniny a zvyšuje úrodu zeleniny - zlepšuje mikroklímu - prepúšťa vodu, vzduch a svetlo, chráni štruktúru pôdy - chráni rastliny pred chladom, mrazom do 5 o C - zvyšuje teplotu pôdy o 2 až 3 o C Netkaná polypropylénová textília sa vyrába pod rôznym označením Lutrasil, Pegas, Agro17UV, Agral P 17, Agryl P 17 plus a podobne. Hmotnosť netkanej textílie je 17 g.m -2, prípadne 23, 27 až 50g.m 2 podľa označenia. Nakrývaním textílie na výsevy a výsadbu zeleniny sa urýchľuje ich vzchádzanie, mladé rastliny lepšie rastú, zber zeleniny sa urýchľuje o 15 až 21 dní, úrody sú vyššie. Netkaná textília sa ukladá nad porasty ručne alebo strojom. Na okrajoch sa musí fixovať tak, že konce textílie sa prihrnú zemou, alebo sa zafixuje iným vhodným materiálom (pieskové rukávce, závlahové rúry...). Netkaná textília sa môže používať 2 až 4 roky pre päť až sedem plodín za sebou. Možnosti použitia nakrývacích NT pri pestovaní zeleniny Pre urýchlenie zberu sa používa nakrývacia netkaná textília, najmä pri pestovaní reďkovky, hlávkového šalátu, skorej mrkvy, melónov, hlúbovej zeleniny. 160

163 Pri pestovaní reďkovky necháme netkanú textíliu na záhone od výsevu až po zber. Pri pestovaní šalátu hlávkového z priameho výsevu, nakrývame netkanú textíliu na záhon ihneď po výseve. Ak pestujeme šalát hlávkový z priesady, natiahneme netkanú textíliu na porast hneď po výsadbe priesad. Ak pestujeme skorý šalát hlávkový v nevykurovaných fóliovníkoch, prípadne skleníkoch, odporúčame použiť netkanú textíliu. Pri pestovaní skorej hlúbovej zeleniny použijeme netkanú textíliu od výsadby priesad do 8 týždňov. Pri pestovaní melónov vonku na poli, ale i v zakrytých priestoroch, môžeme použiť okrem nastielacej fólie aj nakrývaciu netkanú textíliu, a to od výsadby priesad do začiatku kvitnutia. Kontrolné otázky: 1. Vysvetlite význam zeleniny vo výžive ľudí. 2. Aká je úloha vlákniny vo výžive ľudí? 3. Aká je priemerná ročná spotreba zeleniny na 1 obyvateľa Slovenska 4. Vysvetlite škodlivé účinky kontaminovanej zeleniny. 5. Vymenujte ekologické faktory pôsobiace na rast a vývoj rastliny. 6. Aké nastielacie a nakrývacie materiály poznáte? 2 Špeciálna časť 2.1 Plodové zeleniny Plodové zeleniny patria do dvoch čeľadí : - ľulkovité (Solanaceae) : rajčiak, zeleninová paprika, baklažán - tekvicovité (Cucurbitaceae) : uhorka, melón cukrový, dyňa červená, tekvice, patizóny, kabačky, cukety... Všetky plodové zeleniny sú v našich podmienkach jednoročné. Limitujúcim faktorom ich rozšírenia je teplota. V poľných podmienkach sa pestujú v teplej klimatickej oblasti. Sú krátkodenné. Najvyššie nároky na vlhkosť majú v období maximálnej tvorby plodov. Na trvalé stanovište ich vysádzame do prvej trate, po hnojení maštaľným hnojom. Plody väčšiny odrôd dozrievajú postupne, preto zber vyžaduje veľa ručnej práce postupnou prebierkou plodov alebo pomocou zberových plošín Rajčiak (Lycopersicum esculentu /Solanum lycopersicum) Rajčiaky si udržujú klíčivosť približne 4 až 6 rokov. Semeno je ploché, má zaokrúhlený tvar, k báze pretiahnutný, až zašpicatený. Semeno je pokryté hustými krátkymi chĺpkami. Rajčiaky sa delia podľa typu vzrastu rastlín na : 161

164 a) indeterminantné sú neukončeným rastom. Treba ich pestovať pomocou rôznych opôr, ako sú kolíky, špagát, a pod. Majú tendenciu rozkonárovať stonku, preto vyžadujú odstraňovanie bočných výhonov na hlavnej stonke. b) determinantné sú to odrody s ukončeným rastom, majú nízky vzrast, majú kríčkové tvary. c) polodeterminantné sú odrody rajčiakov vzrastom medzi nízkymi a vysokými typmi. Plodom rajčiaka je bobuľa, po rozrezaní vidíme pokožku, vnútornú stenu plodu (perikarp), priehradky, semenník, semeno. Koreňová sústava sa rozkladá v hĺbke 0,1 0,4 m, hlavné korene siahajú do hĺbky až 1,5 m. Stonka dorastá podľa odrody do výšky do 0,4 do 2,0 i viac metrov. Rajčiaky sú samoopelivé, ale môžu sa opeliť aj cudzím peľom hmyzom. Rajčiaky patria medzi teplomilné zeleniny, i keď na teplotu sú menej náročné ako paprika a baklažány. Pestujú sa z priesady, alebo z priamej sejby, tieto sa vysievajú v druhej polovici apríla. Optimálna teplota pre pestovanie rajčiakov je 22 o C. Semená začínajú klíčiť už pri 9 12 o C. Optimálna teplota pre klíčenie je o C. Niekoľko dní po úplnom vzídení treba pri pestovaní priesad znížiť teplotu na o C. Po vytvorení prvých pravých listov sa odporúča zvýšiť teplotu na o C cez deň v závislosti od osvetlenia. Rajčiaky sú svetlomilné rastliny, preto vysokú úrodu dávajú len pri dobrom osvetlení. V nepriaznivých svetelných podmienkach sa odporúča nastielanie bielych nepriesvitných fólií na pôdu. Rajčiaky sú pomerne odolné proti suchu. Najviac vody potrebujú pri tvorbe plodov. Rajčiakom vyhovujú kypré dobre priepustné teplé pôdy, bohaté na humus a živiny s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Vyžadujú dobrú zásobu prípustných živín v pôde, dobre reagujú na hnojenie organickými a priemyselnými hnojivami. Odporúčaná dávka priemyselných hnojív v čistých živinách je kgn.ha -1, 44 kgp.ha -1, 130 kgk.ha -1. Draslík má priaznivý vplyv na veľkosť plodov, obsah cukru, trvácnosť a dozrievanie. V osevnom postupe zaraďujeme pestovanie rajčiakov do prvej, prípadne do druhej trate. Na jeseň zaorávame strednou orbou 40 až 60 t maštaľného hnoja na hektár. Súčasne zapravíme draselné a fosforečné hnojivá. Draslík dodáme vo forme síranu draselného a fosfor vo forme superfosfátu. Na jar pôdu najskôr smykujeme. Najneskôr 2 až 3 týždne pred výsadbou rastlín zapracujeme do pôdy dusíkaté hnojivá síran amónny, alebo DAM-390. Prvej polovici vegetácie môžeme rastliny prihnojiť NO 3- -dusíkom vo forme liadku alebo močovinou. Proti burinám aplikujeme herbicídy. Počas vegetácie porast rajčiakov 2 až 3krát plečkujeme a 1krát okopeme v radoch. Pri pestovaní indeterminantných rajčiakov s výsevom začíname v prvej polovici marca. Osivo vysievame do výsevných debničiek. Po vytvorení klíčnych listov, rastliny rozsádzame. Semeno rajčiakov môžeme vysievať aj priamo do rôznych zakoreňovačov. Po dopestovaní priesad tieto 162

165 vysádzame do sponu 0,3 0,4 m x 0,8 1,0 m. V našich podmienkach sa odporúča vysádzať rajčiaky v závislosti od počasia v druhej polovici mája. Determinantné rajčiaky určené najmä pre priemyselné spracovanie môžeme pestovať aj z priamej sejby. Osivo vysievame do hĺbky mm v druhej polovici apríla. Pri priamej sejbe je výsevok 0,8 1,5 kg.ha -1. Pri pestovaní rajčiakov z priesady vysádzame v spone 0,2-0,3 m x 0,7 m. Počas pestovania je veľmi dôležité robiť ochranu proti chorobám, a škodcom. Zber robíme postupne ako plody dozrievajú, až do prvých mrazov Zeleninová paprika (Capsicum annuum) Konzumujeme šťavnaté oplodie. Paprika obsahuje Vírusová bronzovitosť v priemere1300 mg vitamínu C.kg -1 č.h. Ďalej obsahuje ß-karotén, hlavne v červených plodoch. Klíčivosť osiva je 3-4 roky. Je jednoročná, plytko koreniaca rastlina. Stonka na báze je drevnatá, vyššie bylnatá, vidlicovito rozkonárená. Listy sú vajcovité, dlhostopkaté, zelené až tmavozelené. Kvety obojpohlavné, previsnutné alebo vzpriamené. Je samoopelivá rastlina, ale môže sa chovať ako cudzoopelivá, opelená vetrom alebo hmyzom. Plod je dvojpúzdrová alebo viacpúzdrová bobuľa rozličnej farby, tvaru a veľkosti. Plody môžu byť sladkej alebo pálivej chuti. Paprika je teplomilná rastlina, s dlhým Fytoftóra na rajčiakoch vegetačným obdobím, preto ju musíme pestovať prevažne z priesad. Optimálna teplota pre klíčenie a jarovizáciu je o C. Po vzídení až do vytvorenia prvých pravých listov sa odporúča znížiť teplotu prostredia o 7 o C. Počas ďalšieho pestovania sa odporúča teplota o C v závislosti od slnečného svitu. Zeleninová paprika je veľmi náročná na svetlo, pri nedostatočnom osvetlení sa predlžuje jej vývin a oneskoruje sa jej rodivosť. V zimných mesiacoch paprika zle nasadzuje kvety, nasadené plody opadávajú, preto sa v našich podmienkach vyžaduje prisvetľovanie priesad. Je rastlinou krátkeho dňa je náročná na zavlažovanie. Pôdy vyžaduje hlboké, priepustné, teplé, bohaté na humus a živiny, ph 7,2. Zeleninová paprika veľmi dobre reaguje na hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 až 60 t.ha -1. Vyžaduje hnojenie v čistých živinách kg N.ha -1, 44 kg P.ha -1, 133 kg K.ha -1. Počas vegetácie sa odporúča z celkovej dávky 40 % dusíka aplikovať vo forme NO - 3, liadkom alebo močovinou. Na jeseň strednou orbou zapracujeme maštaľný hnoj plus fosforečné a draselné hnojivá. Draselné hnojivá aplikujeme v síranovej forme. Fosforečné hnojivá zapracujeme ako jednoduchý, dvojitý alebo trojitý superfosfát. Na jar robíme smykovanie, bránenie. Do výsadby priesad udržujeme pôdu v nezaburinenom stave buď mechanicky, alebo herbicídmi. 163

166 Výsev semien zeleninovej papriky robíme v prvej polovici marca, výsevok je 1,2-1,5 kilogramu semena na hektár. Po vyklíčení priesad keď má rastlina vyvinuté dva klíčne listy, priesady rozsádzame. Kvalitne dopestovaná priesada má mať päť párov pravých listov a dobre vyvinuté kvetné puky. Výsadba priesad zeleninovej papriky na trvalé stanovište sa robí v druhej polovici mája, po neskorých jarných mrazoch. Vysádzame do sponu 0,25x0,60 m, alebo 0,30x0,50 m po dvoch rastlinách, alebo 0,15x0,60 m po jednej rastline. Intenzívne zavlažovanie treba robiť keď sa začnú vyvíjať prvé plody každých 7-10 dní v dávke mm. Zeleninovú papriku môžeme pestovať aj z priamej sejby v najteplejších oblastiach Slovenska, treba vyberať teplé humózne pôdy, na ktorých sa netvorí prísušok. Semeno sejeme do hĺbky mm sejačkou na presnú sejbu do riadkov vzdialených od seba 0,45-0,50 m. Plody zeleninovej papriky zberáme v trhovej zrelosti počas letných mesiacov. Choroby a škodcovia Vírusové ochorenia - ružicovitosť, tabaková mozaika a pestrolistosť papriky Hubové ochorenia - alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba Škodcovia - vošky, ktoré škodia cicaním rastlinných štiav, ale sú aj prenášačmi vírusových ochorení. Proti voškám môžeme použiť napríklad Actara 25WG, Actellic 50 EC, Calypso 480 SC, Pirimor 25 WG. - molice, škodiace podobne ako vošky znečisťovaním rastlín medovicou a prenosom vírusových chorôb. Proti moliciam môžeme použiť podobne ako pri voškách prípravky Actara 25 WG alebo Calypso 480 SC. Liečivé účinky papriky Paprika vzhľadom k vysokému obsahu vitamínu C, provitamínu A, vitamínu E, vitamínu B 6, zinku, vápnika, horčíka, fosforu a železa patrí medzi najcennejšie zeleniny a súčasne je liečivá: výrazne znižuje hladinu cholesterolu podporuje srdcovú činnosť posilňuje imunitu a uľahčuje vylučovanie žaludočných štiav Odrody papriky LUNGY RADÚZA 164

167 RAFAELA AMY SLOVAKIA RUBIKA Ľuľok jedlý baklažán (Solanum melongena L.) Plody sú bobule vajcovitého, hruškovitého, pretiahnutého alebo guľovitého tvaru. Veľkosť bobule je 0,10-0,30 m. Šupka plodov býva fialová, zelenkastá, oranžová, žltá alebo biela. Konzumuje sa dužina, je biela, zelenkastá, v nej sú uložené semená. Obsah vitamínov v baklažánoch je nízky, významný je obsah pektínu, ktorý znižuje krvný tlak a cholesterol v krvi. Baklažán má vysoké nároky na teplo a vodu. Pestuje sa z priesady, vysieva sa koncom februára, začiatkom marca, pestuje sa v minizakoreňovačoch, alebo v balíčkoch, pri teplote 20 o C. Vysádza sa v druhej polovici mája do sponu 0,4x0,4 0,5 m, alebo 0,3x0,5 0,7 m. Baklažán môžeme pestovať na mulčovacej fólii, alebo čiernej netkanej textílii. Zber plodov začína v prvej polovici augusta, keď majú plody charakteristickú odrodovú farbu a lesk. 165

168 Liečivé vlastnosti - proti žalúdočným ochoreniam - priaznivo ovplyvňuje obsah cholesterolu v krvi - znižuje krvný tlak - pri liečbe kožných ochorení a ekzémoch - je bohatým zdrojom vlákniny - očisťuje pečeň, celý organizmus - pomáha zlepšiť pamäť a vplýva na mozgové bunky - napomáha pri zápche - hydratuje pokožku - prevencia proti rakovine Uhorka siata (Cucumis sativus L.) Semeno uhorky si udržuje klíčivosť 6-8 rokov. Uhorka je jednoročná rastlina, plytko zakoreňuje do hĺbky 0,25 m. Korene siahajú do šírky až 0,7-1,0 m. Je popínavá, lianovitá rastlina, pri vertikálnom pestovaní vyžaduje oporu. Je jednodomá rastlina, kvety má obojpohlavné, cudzoopelivé, ale tiež partenokarpické, najmä hybridné odrody. Plod je dužinatá bobuľa rôzneho tvaru, veľkosti, farby, ochlpenia. V botanickej zrelosti povrch šupky zožltne až zhnedne. Niektoré odrody sú náchylné na horknutie, je to odrodová vlastnosť, najmä pri kolísaní denných a nočných teplôt a nerovnomernom zavlažovaní. Uhorka je teplomilná, krátkodenná rastlina. Pre vzchádzanie semeno vyžaduje teplotu pôdy nad 10 o C. Zaraďujeme ju do prvej trate, vyžaduje hnojenie maštaľným hnojom 40 t.ha -1. Okrem maštaľného hnoja vyžaduje hnojenie priemyselnými hnojivami v rovnakej dávke a forme ako pri hnojení papriky. Je náročná na zavlažovanie, najmä pri vzchádzaní, v dobe rastu, od začiatku kvitnutia až do konca rodivosti. Proti burinám sa odporúča aplikovať herbicídy. Na jar pozemok smykujeme, bránime a až do sejby udržiavame v nezaburinenom stave. Výsev robíme do hĺbky 30 mm. Vysievame v tretej dekáde apríla na vzdialenosť medzi riadkami 1,2-1,5 m. Výsevok pri sejbe sejačkami na presný výsev je 0,8-1,2 kg.ha -1. Počas vegetácie je potrebné robiť plytké plečkovanie proti prísušku, ďalej prihnojovanie rýchlopôsobiacim dusíkatým hnojivom v dávke 20 kg.ha -1. Proti chorobám a škodcom, na ktoré sú uhorky veľmi citlivé je potrebné robiť dôslednú ochranu. 166

169 Šalátové uhorky, ale i uhorky nakladačky v ostatnom čase pestujeme vertikálnym spôsobom na opornej konštrukcii. Liečivé vlastnosti prirodzené odvodnenie organizmu (obsahuje veľa K) vhodné pre ľudí trpiacich dnou alebo reumou pozitívne pôsobia na krvný obeh využitie pri liečbe obezity (nízkoenergické) zlepšujú imunitný systém, kvalitu pleti, proti vačkom pod očami, pri spálenej pokožke od slnka pravidelnou konzumáciu prečisťujú obličky a vyplavuje toxíny z tela, zabraňujú vzniku zápalov v tele znižuje kardiovaskulárne a rakovinotvorné ochorenia prsníka, maternice, vaječníkov a prostaty žlčnikári - každodenná konzumácie uhorky nevhodná, je pre nich ťažko stráviteľná a môže ich prehnať Odrody uhoriek Odroda Bohémia Veľmi skorá odroda s vysokou odolnosťou proti pliesni. Poskytuje dlhšie, štíhle, tmavozelené plody. Je geneticky nehorká. Odroda Vista Klasická dlhoplodá odroda. Poskytuje stredne zelené plody s výrazným krčkom Dyňa červená Melón vodný (Citrulus lanatus Thunb.) Dyňa červená je jednoročná rastlina, má mohutnejšiu koreňovú sústavu a tiež vysoké nároky na teplo. Klíčivosť semena si udržuje 8-10 rokov. Plody sú väčšinou guľovitého a až valcovitého tvaru, tmavozelenej farby, majú hladký, resp. mramorovaný povrch. Dužina je červená, ružová, sladká, veľmi šťavnatá. Optimálna teplota pre klíčenie semien je o C. Pestuje sa z priamej sejby, alebo z priesad. Pri pestovaní z priamej sejby sa vysieva koncom apríla, až v prvej polovici mája do hĺbky mm. Pri pestovaní z priesady musíme dopestovať najskôr kvalitnú priesadu s dvomi až tromi pravými listami. Priesady vysádzame v druhej polovici mája do sponu 0,5-1,0x1,0-2,0 m, alebo 0,8-1,0x1,5 m. Taktiež ako pri pestovaní melónu cukrového, odporúčame pestovať aj dyňu červenú na nastieľacích a nakrývacích materiáloch. 167

170 Kultivary a hybridy Dunaj - je kvalitný kultivar, úrodný, sýtočervená dužina, vegetačné obdobie je stredne dlhé. Lajko - veľmi kvalitný hybrid, úrodný, pritom až o 10 dni skorší ako Dunaj. Melko - má plody menšie, je tiež kvalitný a veľmi skorý. Kontrolné otázky: 1. Vymenujte, čo patrí medzi plodové zeleniny. 2. Aký je spon vysádzania priesad rajčín? 3. Aké sú príznaky fytoftóry rajčín? 4. Aké sú kladené nároky na pôdu pri pestovaní papriky? 5. Vymenujte liečivé účinky papriky. 6. Aké odrody papriky poznáte? 7. Charakterizujte plody baklažánu. 8. Aké sú liečivé účinky baklažánu? 9. Pri akej teplote pôdy vzchádza semeno uhorky siatej? 10. Vymenujte liečivé vlastnosti uhorky. 11. Aké odrody uhoriek poznáte? 2.2 Koreňové zeleniny Do tejto skupiny zaraďujeme všetky zeleninové druhy, ktorých konzumná časť sa formuje pod povrchom pôdy. Patrí sem mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, reďkev, reďkovka, červená repa cviklová, čierny koreň. Koreňové zeleniny patria medzi najviac rozšírené, pestujú sa pre dužinatý koreň, buľvy a hypokotylové hľuzy. Koreňová zelenina sa dobre uskladňuje, je k dispozícii po celý rok, najmä v zimných mesiacoch Mrkva obyčajná (Daucus carota L. subsp. sativus (Hoffm.) Úžitkovou časťou je dužinatý koreň, pozostáva z vonkajšej kôrovej vrstvy, kambia a stržňa (stredný valec). Farba koreňa je oranžovo-červená, čo je ukazovateľom vysokého obsahu ß-karoténu, ktorý sa nachádza prevažne v kôrovej časti. Mrkva obsahuje zo všetkých zelenín najviac ß-karoténu (provitamínu A) až do 35 mg.kg -1 čerstvej hmoty. Má pomerne nízky obsah vitamínu C (5-9 mg.100g -1 ). Z minerálnych látok obsahuje Ca, Fe, Na, Mg, P, Cl, K, S, ale i ďalšie prvky. Ďalej obsahuje % sušiny, 1,4 % bielkovín, 0,3 % lipidov, 8-10 % cukrov a cca 3 % vlákniny. Kritériom racionálnej výživy je konzumovať 10 kg mrkvy na obyvateľa za rok. Na Slovensku zaujíma mrkva štvrté miesto v produkcii zeleniny po kapuste, cibuli a rajčiakoch. Mrkva je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára dužinatý koreň ako vegetatívny orgán. Po prezimovaní a vysadení koreňov v druhom roku vytvára kvetné stonky, vysoké až 1,6 m, ďalej listy a 168

171 kvety. Kvetenstvom je zložený okolík, kvety sú drobné, biele. Mrkva je cudzoopelivá rastlina. Plodom mrkvy je nažka s háčikatými štetinkami na povrchu. Najkvalitnejšie osivo je z hlavných okolíkov. Semeno klíči už pri teplote 4-5 o C, klíčivosť si udržuje 3-4 roky. Kvalitu osiva určuje STN Mrkva nemá veľké nároky na stanovište. Dobre sa jej darí v ľahkých, piesočnatohlinitých, hlinitopiesočnatých až hlinitých humóznych pôdach. Reakcia pôdy by sa mala pohybovať od ph 5,8 až po 7,5. Na teplo je mrkva nenáročná. Optimálna teplota pre pestovanie je 18 o C. Pre tvorbu karoténu sú potrebné vyššie teploty pôdy od 15 do 20 o C. Pre dosiahnutie optimálnej úrody je potrebné dostatočné množstvo prirodzených zrážok. V priebehu vegetácie je ich potreba 460 mm. Pre zvýšenie reakcie pôdy (vyššie ph) dodávame do pôdy mletý vápenec alebo dolomitický vápenec. Mrkva je citlivá na priame vápnenie, preto vápnime k predplodine, resp. rok dopredu. Mrkva citlivo reaguje na hnojenie dusíkom. Pri vyšších dávkach dusíka sa zvyšuje obsah dusičnanov, najmä v koreňoch mrkvy, ďalej sa zhoršuje jej skladovateľnosť. Dusíkaté hnojivá zapracujeme do pôdy na jar aspoň tri týždne pred sejbou. V opačnom prípade hnojenie negatívne pôsobí na klíčenie semien, znižuje sa počet jedincov na ha. Základné hnojenie pred sejbou robíme hnojivami síran amónny a DAM 390. Fosforečné hnojivá môžeme aplikovať na jeseň, ale i na jar vo forme superfosfátov. Mrkva má vysoké nároky na draslík. Dostatočná zásoba draslíka v pôde je predpokladom optimálnej úrody, kvality a dobrej skladovateľnosti. Draslík aplikujeme do pôdy na jeseň, najlepšie v chloridovej forme (draselná soľ). Dávky čistých živín sa stanovujú podľa ich zásob v pôde, pohybujú sa od 40 do 80 kg N.ha -1, od 16 do 50 kg P.ha -1, od 80 do 140 kg K.ha -1. Do osevného postupu zaraďujeme mrkvu medzi plodiny, ktoré pestujeme v druhej trati, prípadne v tretej trati po obilovinách, strukovinách, okopaninách. V rámci zeleninárskeho osevného postupu zaraďujeme mrkvu po hlúbovej, resp. plodovej zelenine. Po druhoch z čeľade Apiaceae môžeme mrkvu pestovať po štvorročnom odstupe. Základom prípravy pôdy je jej dobré prekyprenie. Po zbere obilovín má nasledovať podmietka do hĺbky mm, potom kvalitná jesenná orba a vyrovnanie brázd. Účelné je na jeseň rozmetať, zapracovať do pôdy fosforečné a draselné hnojivá. Skoré odrody mrkvy vysievame na pole čo najskôr, len čo sa podarí vykonať jarnú prípravu pôdy. Vysievať môžeme postupne od marca do polovice mája podľa odrody. Vysievame do hĺbky mm. Pri skorých odrodách sa odporúča výsevok 1,2 až 1,6 milión semien na hektár, v závislosti od odrody. Neskoré odrody vysievame s počtom 700 až 900 tisíc semien, t.j. asi 2-3,7 kg.ha -1. Spon závisí od spôsobu pestovania mrkvy. Skoré odrody, ktoré majú kratšie korene vysievame na rovný povrch s medziriadkovou vzdialenosťou 0,3 m. Neskoré odrody mrkvy je vhodné vysievať do hrobčekov alebo záhonov. Pri výseve jedného riadku na hrobček sa používa spon 0,5 m, pri výseve dvoj, prípadne trojriadkov sa používa spon 0,75 m, výška hrobčekov je 0,2 m. Tvarovanie hrobčekov sa robí strojovým agregátom, zloženým z frézy, hrobkovača s prítlačným zariadením. Semeno sejeme 169

172 sejačkou na presný výsev. Ďalšie ošetrovanie spočíva v aplikácii herbicídov na ničenie dvojklíčnolistých a lipnicovitých burín. Preemergentná aplikácia sa vykoná 5-7 dní po sejbe. Postemergentná aplikácia sa vykoná najskôr keď má mrkva dva pravé listy. Proti živočíšnym škodcom a chorobám robíme ochranu chemickými prípravkami podľa platných metodík. Zber karotky začína koncom júna, pokračuje do konca augusta. Neskoré odrody zberáme v októbri najneskôr do príchodu mrazov, pretože poškodzujú vňať. Korene mrkvy sa očistia praním, triedia sa a balia pomocou liniek na pozberovú úpravu mrkvy. Odrody mrkvy Odroda typu Chantenay, je určená k Priamem konzumu a na výrob udžúsov. Je stredne dlho skaldovateľná. Poloneskorá odroda typu Berlikum, ktorá garantuje vysoký výnos tvarovo aj veľkostne vyrovnaných koreňov. Môžeme ju zberať aj za účelom zväzkovania. Je to idealná odroda na dlhodobé skladovanie a na priemyselné spracovanie. Odroda Kardila je neskorá veľmi výnosná mrkva, vhodná aj na zimné uskladnenie. Farba koreňa je oranžovočervená, valcovitého tvaru, ktorý sa zužuje Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) Dužina konzumnej časti koreňa je smotanovo biela. Používa sa ako polievková zelenina i ako korenina. V listoch sa nachádza okolo 1700 mg až 2000 mg vitamínu C.kg č.h. Koreň obsahuje len 200 mg vitamínu C.kg -1 č.h. Okrem vitamínu C petržlen obsahuje aj provitamín A, B 1, B 2, E, PP. Z minerálnych látok Ca, Mg, P, Cl, K, Fe a iné. Petržlen je dvojročná zelenina. V prvom roku tvorí rastlina listy so stopkami, tmavozelenej farby. V druhom roku vyrastá z koreňa dutá jemne ryhovaná 0,8-1,2 m vysoká kvetná stonka. Okolíky sú zložité, kvetne v júni, júli. Plodom je dvojnažka. Vysieva sa od marca, čo najskôr na jar na upravený rovný povrch, na záhony, alebo do hrobčekov. Vysieva sa do hĺbky 20 mm v spone 0,3 až 0,4 m. Po sejbe sa pozemok povalcuje a ošetrí herbicídmi. Výsevok na 1 ha je 1,2 až 1,5 mil klíčivých semien. Petržlen je odolný proti mrazu, korene v našich podmienkach dobre prezimujú. So zberom začíname ak je priemer koreňa 5 mm. Zberať môžeme s vňaťou, bez vňate, ďalej na skladovanie, kombajnom. Účinnou látkou vo vrtkých častých rostliny je silica. Táto látka podporuje vylučovanie moču a má silný dezinfekčný účinok. Často sa používa jako zložka diuretických a urologických čajov k limbe 170

173 zápalov močových ciest. Ďalšou významnou látkou sú flavonoidy, ktoré majú veľmi dobrý vplyv na fungovanie na cievy. Petržlen je aj zdrojom karotenoidov, ktoré sa v organizme menia na vitamín A. Vitamín C porpodruje imunitu a spolu s vitamínom E chránia telo před voľnými radikálmi, ktoré môžu vyvolať Alzheimerovu chorobu alebo rakovinu. V listoch petržlenu je vyšší obsah kyseliny listovej než v koreni. Z minerálnych látok a stopových prvkov sú zastřené draslík, vápnik, horčík, mangán, železo a chlór. Odrody petržlenu koreňového ATIKA - skorá odroda s vysokou odolnosťou voči poliehaniu a rýchlemu rastu koreňa a vňate. Má veľmi hladký a široko pretiahnutý koreň so slabým ryhovaním. Je dobre skladovateľný a používa sa na priamy konzum a priemyselné spracovanie., vhodný aj na zväzkovanie. ORBIS - stredne skorá odroda, ktorá sa vyznačuje veľmi dobrým zdravotným stavom a vysokým výnosom. Hladký, stredne dlhý koreň je biely na povrchu aj v dužine. Odroda ma vysokú, tmavo zelenú vňať a môžeme ju s úspechom pestovať aj na ťahších pôdach. Je dobre skladovateľná, určená na priamy konzum alebo priemyselné spracovanie. JADRAN - neskorá odroda s výbornou skladovateľnoťou a dobrou odolnosťou voči múčnatke. Má dlhý, široko pretiahnutý koreň s hladkým povrchom. Vňať je vysoká, polovzpriamená. JADRAN je využívaný na priamy konzum aj priemyselné spracovanie a vďaka rýchlemu jarnému rastu aj na zväzkovanie. Odroda petržlenu vňaťového Marunka je odroda kučeravého petržlena typu Mooskrause s husto olistenými rastlinami, polovzpriamenou, stredne zelenou a silne skučeravenou vňaťou. Listy sú odolné proti napadnutiu hubovými chorobami. MARUNKA je určená na priamu spotrebu aj sušenie. Vegetačná doba cca 95 dní od výsevu Paštrnák (Pastinaca sativa) Pestuje sa pre dužinatý, resp. do žlta belavý koreň nasladlej chuti, používa sa podobne ako petržlen najmä na prípravu polievok. Poskytuje o % vyššie úrody ako petržlen, ľahko sa uskladňuje, nezamŕza, môže prezimovať na poli. Plodom je krídlatá dvojnažka. Je nenáročný na stanovište, vyžaduje hlboké pôdy, hlinité až piesočnatohlinité, ph 6,8-7,4. Vysieva sa skoro na jar do riadkov 0,3 až 0,5 m vzdialených, do hĺbky 20 až 30 mm. Odporúča sa hrobčekové pestovanie ako pri pestovaní mrkvy. Spotreba osiva je 3-5 kg.ha -1. Vysievať len čerstvé osivo, rýchlo stráca klíčivosť. Klíčivosť má 1 maximálne 2 roky. 171

174 Jeho výživová hodnota je vyššia ako u petržlenu. Ide taktiež o žltkastý koreň s krásnou, šťavnatou, jemne nasladlou dužinou. Je mrazuvzdorný, tak si ho môžeme zberať aj v zime, podľa potreby. Samozrejme, že nemusíte mať záhradu, aby ste sa k nemu dostali, už sa zjavuje aj na pultoch predajní. Má vysoký obsah minerálnych látok, éterických olejov (pôsobia na trávenie a nervový systém), nezanedbateľný je obsah vitamínu C. Obsahuje mg vitamítu C.kg -1 č. h., ďalej E a B 12. Môžeme ho konzumovať aj čerstvý, napríklad do šalátu. Význam pre zdravie Éterické oleje priaznivo pôsobia na trávenie a nervový systém. Posilňuje pokožku a spojivové tkanivo, znižuje vysoký krvný tlak. Odroda paštrnáku Dlhý biely - výnosná odroda s dobrým zdravotným stavom. Produkuje dlhé biele korene vynikajúcej kvality s vysokým obsahom aromatických látok. Odroda je veľmi dobre skladovateľná, vhodná na priamý konzum, konzervovanie aj sušenie. Dobre prezimuje a znáša aj ťahšie a vlhšie pôdy. Vegetačná doba cca 200 dní od výsevu Zeler voňavý buľvový (Apium graveolens var. rapaceum) Pestuje sa pre buľvu. Zo začiatku plytko korení, ku koncu vegetácie vytvorí mohutný koreňový systém, siahajúci do hĺbky až 0,8 m. Dužina je biela, prípadne do žlta, aromatická. Obsahuje mg vitamínu C.kg -1 č.h., ďalej vitamínu B 1, B 2 a éterické oleje (sedanolid). Má odlišné nároky na prostredie. Je náročný na obsah humusu v pôde, na pôdnu i vzdušnú vlhkosť, pri nedostatku vody, zavlažovaní, spomaľuje rast. Odporúča sa hnojenie maštaľným hnojom t.ha -1. Pôdy sú vhodné stredne ťažké, hlinité, neutrálne až slabo zásadité ph 6,5-7,5. Vyžaduje v pôde dostatok Ca, Mn, B, je chloromilnou rastlinou. Optimálna teplota pre pestovanie priesad o C cez deň a v noci o C. Po skorej jesennej hlbokej orbe a zaoraním maštaľného hnoja na jar pozemok smykujeme. Pred výsadbou priesad zapracujeme do pôdy priemyselné hnojivá. Pre dlhé vegetačné obdobie a citlivosť na jarné mrazy pestuje sa zeler z priesady (10-12 týždňov). Semeno vysievame v druhej polovici februára, najneskôr začiatkom marca do výsevných debničiek. Po vzídení, keď má rastlina vyvinuté 2-3 pravé listy, sa rozsádza do minizakoreňovačov, resp. balíčkuje sa o rozmere 40x40 mm. Kvalitná priesada, dobre otužená sa vysádza od 15. mája do konca mája na pole do sponu 0,4x0,4 m, alebo 0,4x0,5 m, cca rastlín.ha -1. Voľne sadenú priesadu pred výsadbou upravujeme zakracovaním koreňovej sústavy na mm a listy o 1/3. Sadíme plytko, aby srdiečko bolo nad povrchom pôdy. Výsevok je 0,2 až 0,4 kg.ha

175 Dobre vyvinutá kvalitná priesada je základom úspešného pestovania zeleru. Priesada má mať 3-5 dobre vyvinuté pravé listy a najmenej dva listy vo vývine. Výška priesad má byť 0,12-0,15 m. Pred výsadbou dobre otužiť. Zavlažovať od výsadby až po zber, najviac vody vyžaduje v čase rastu buľvy, v druhej polovici vegetácie. Zber do mrazov v októbri. Odrody zeleru NEON - výnosná skorá odroda bielomäsoveho zeleru. Vyniká dobrým zdravotným stavom a odolnosťou proti vybiehaniu do kvetu. Má hladkú buľvu bez dutín, ktorá ostáva biela aj po uvarení alebo sušení. Vhodný na priamy konzum aj priemyselné spracovanie. Vegetačná doba 137 dní od výsadby Repa obyčajná cviklová (Beta vulgaris L. ssp. vulgaris) Charakteristické intenzívne sfarbenie je spôsobené antokyanom, ktorý je dobre rozpustný vo vode. Je dvojročná, cudzoopelivá rastlina. Obsahuje bebaín potrebný na tvorbu krvi, činnosť obličiek, podporuje trávenie. Konzumnou časťou je zhrubnutý koreň, buľva, intenzívne červeno sfarbená. Tvar guľovitý, plochý, valcovitý, kúželovitý. Na priereze buľvy vidieť sústredené, výrazné kruhy cievnych zväzkov. Zaraďuje sa v pestovaní do druhej trate. N 80 kg-ha -1, 60 kg P 2O 5.ha -1, 150 kg K 2O.ha -1 a bór vo forme boraxu kg.ha -1. Vysieva sa od polovice apríla do konca júna do riadkov 0,3-0,4 m vzdialených od seba na vzdialenosť v riadku mm. Hĺbka sejby mm. Po vzídení porast plečkujeme. Jednotiť sa môže vo fáze 3-4 listov. Pred zapojením porastu ešte raz plečkujeme. Výsevok kg.ha -1. Proti burinám aplikujeme herbicíd Betanal, resp. ďalšie novšie prípravky Reďkovka siata (Raphanus sativus var. radicula.) Z minerálnych látok obsahuje Ca, fe, Mg, P, S, K. Ďalej 200 až 250 mg vitamínu C.kg -1 č.h. Horčičné silice priaznivo pôsobia pri ochorení žlčníka, pečene. Nevýhoda je, že má vysoký obsah NO - 3, najmä pri nedostatočnom osvetnení. Reďkovka je jednoročná rastlina, ktorá vytvára guľovitú, oválnu, resp. pretiahlu hľuzu červenej, bielej, žltej farby, prípadne dvojfarebnej. Konzumuje sa hypokotylová hľuza alebo bulvička. Počas dlhého dňa vytvára kvetnú stonku do výšky 0,6-0,8 m. Plodom je šešuľa. 173

176 Reďkovka je nenáročná na pôdne a klimatické podmienky. Klíči pri teplote 2-3 o C. Mladé rastliny znášajú mráz do 3 o C až 6 o C. Optimálne teploty pre pestovanie sú o C. Pôdy vyžadujú v starej sile, dobre zásobené živinami. Neznáša priame hnojenie priemyslenými a organickými hnojivami. Vyžaduje rovnomerné zavlažovanie počas vegetácie. Má krátke vegetačné obdobie dní. Sejba sa skoro na jar do hĺbky 5-10 mm, na vzdialenosť riadkov 0,2 m. Výsevok kg.ha -1. Osvedčilo sa pestovanie pod netkanou textíliou. Zber robíme ručne, prebierkou do zväzkov po 5 až 10 ks Reďkev siata (Raphanus sativus var. major) Z minerálnych látok obsahuje Ca, Na, Mg, Cl, K, S a ďalšie. Je jednoročná rastlina. Buľvy sú guľovité, pretiahle až valcovité, bielej, žltej, červenej a čiernej farby. Reďkev sa pestuje pre buľvy, pestuje sa ako jarná skorá, letná, zimná. Skoré jarné odrody vysievame od polovice marca do polovice apríla. Letné odrody vysievame koncom júna. Zimné do polovice augusta. Vegetačná doba jarných odrôd je dní, neskorých dní. Spon je 0,25x0,3 m. Výsevok podľa dĺžky vegetačného obdobia je 5-15 kg.ha -1. Japonské odrody pestujeme v sponu 0,25-0,30x0,40-0,50 m, majú dlhý valcovitý koreň, pôdy vyžadujú kypré, hlboké Čierny koreň (Scorzonera hispanica L.) Patrí k menej známym pestovaným zeleninám. Konzumnou časťou je biela dužina koreňov (zberá sa od novembra do apríla). Pokožka je popolavo čierna, odtiaľ má aj názov. Dužina má lahodnú chuť, pripravuje sa ako špargľa. Je trváca zelenina. Vysieva sa skoro na jar (marec) pomocou sejačiek na presnú sejbu. Výsevok je 7-8 kg.ha -1. Hĺbka sejby je 2-3 cm. Vzdialenosť riadkov 0,3-0,45 m. Vzdialenosť v riadku 8-10 cm. Zber na jeseň v októbri, alebo skoro na jar, vyorávaním. 174

177 Úprava koreňa, zberá sa ak dosiahne priemer 15 mm a dĺžku koreňa 170 mm. Na stanovišti sa pestuje 2-4 roky. Plod je nažka, podobá sa úlomkom slamy. Klíčivosť si udržuje maximálne 1-2 roky. Pôdy vyžaduje hlinitopiesočnaté až hlinité, ph 6,4-7,0. Neznáša zásaditú reakciu pôdy, zaraďujeme ho do druhej trate. Kontrolné otázky: 1. Vymenujte, čo patrí medzi koreňové zeleniny. 2. Vysvetlite význam mrkvy z hľadiska obsahu živín. 3. Aké sú kladené nároky na pôdu pri pestovaní petržlenu? 4. Vymenujte odrody koreňového petržlenu? 5. Aké sú kladené nároky na pôdu pri pestovaní zeleru? 6. Charakterizujte odrodu zeleru Neon. 7. Vysvetlite význam pestovania cvikly z hľadiska výživy ľudí. 8. Vysvetlite rozdiel v pestovaní reďkovky siatej a reďkev siatej. 2.3 Hlúbové (kapustovité) zeleniny V našich podmienkach sú spravidla dvojročné, majú rovnakú oblasť pôvodu. Len karfiol a brokolicu môžeme pestovať na semeno ako jednoročné zeleniny. Plodom všetkých druhov kapustovitých rastlín je šešuľa. Obsahuje okrúhle, guľovité, šedohnedé až tmavohnedé semená. Konzumnou časťou sú listy (hladké, bublinkaté) zvinuté do rôzne tvarovanej a rôzne pevnej hlávky, ďalej hlavné alebo bočné pupene, listové stopky, kvetenstvo a buľvy. Nad povrchom pôdy tvoria hlúboviny skrátenú stonkuhlúb. Koreňový systém je zložený z kolovitého koreňa, ktorý môže siahať až do hĺbky 1,2-1,5 m. Bočné korene sú bohato vetvené v hĺbke 0,1 až 0,25 m. Z hľadiska vývoja je treba zdôrazniť jarovizačné štádium. Nevýrazné jarovizačné štádium má karfiol a brokolica. Z dvojročných hlúbovín je citlivý na jarovizáciu kaleráb. Pri skorých odrodách prebieha jarovizácia už pri teplote pod 8 o C, v čase keď rastliny majú vyvinuté 3-4 pravé listy. Patria medzi dlhodenné rastliny. Má to význam pri pestovaní skorého karfiolu. Prisvetľovanie priesad karfiolu nad 18 hodín denne má za následok rýchlejšiu tvorbu ružíc. Všetky hlúboviny majú podobné nároky na prostredie, agrotechniku a výživu. Najvýraznejšie sa to prejavuje v nárokoch na teplotu a vodu. Hlúboviny najlepšie rastú pri priemernej dennej teplote 20 o C. Krátkodobé poklesy teploty vzduchu pod O o C nie sú nebezpečné. Optimálna relatívna vlhkosť vzduchu pri pestovaní je 70 až 80 %. Pri intenzívnom pestovaní hlúbových zelenín je nutné zavlažovanie. Nároky na pôdu sú taktiež podobné. Vyžadujú stredne ťažké pôdy s dobrým obsahom živín a humusu. Optimálna kyslosť pôdy 6,2-7,5 ph. Vyššie ph zabraňuje nádorovitosti hlúbovín preto sa odporúča vápnenie. Dôležitá je aj vzdušná kapacita pôdy (výmena vzduchu). Dosahujeme to 175

178 kyprením pôdy, odporúča sa porast 2 až 5krát plečkovať. V osevnom postupe zaraďujeme hlúboviny po strukovinách, ďateline, obilninách. Nevhodné predplodiny sú z čeľade kapustovitých. Požiadavky na hnojenie jednotlivých druhov kapustovitých zelenín sú podobné. Na jeseň pri strednej orbe sa odporúča zapracovať do pôdy t maštaľného hnoja na 1 hektár. Dávky živín vo forme priemyselných hnojív sú rôzne podľa jednotlivých druhov. Dávky živín v kg.ha -1 pre jednotlivé druhy hlúbovín: kapusta N 24 P K kel N 24 P K kaleráb N 24 P K karfiol N P K Okrem základných živín sa odporúča hnojiť aj stopovými (mikroelementami) prvkami, a to molybdénom, bórom, mangánom. Molybdén odporúčame aplikovať vo forme molybdénanu sodného 1 až 2 kg.ha -1. Bór vo forme bóraxu v dávke 25 kg.ha -1. Fosforečné a draselné hnojivá môžeme zapracovať na jeseň alebo časť aj na jar. Draslík dodávame v chloridovej forme. Dusíkaté hnojivá aplikujeme len na jar. Podstatnú časť až dve tretiny dodáme vo forme síranu amónneho najneskôr 14 dní pred výsadbou. Ostatnú časť dusíka 1/3 zapracujeme do pôdy v priebehu vegetácie, a to ako liadkové dusíkaté hnojivo alebo močovinu. Prípadne môžeme aplikovať aj DAM-390, na list riedený s vodou. Množstvo dusíka určené na prihnojovanie sa môže rozdeliť do jednej až troch dávok podľa rastovej fázy. Prvé prihnojovanie sa odporúča v čase keď majú rastliny 5 až 8 pravých listov. To je asi 2 až 3 týždne po výsadbe. Druhýkrát je vhodné prihnojovať v čase tvorby konzumných orgánov a tretíkrát pred zapojením porastu. Pri aplikácii dusíkatých hnojív treba dávať pozor pretože hlúboviny sú nitrofilné, výrazne kumulujú dusičnany, najmä v konzumnej časti. Proti burinám sa odporúča zapracovať do pôdy herbicídy Ramrod, Lasso, Satecid, Synfloran. Zber sa robí prebierkou alebo jednorazove v závislosti od termínu zberu a druhu, resp. odrody Kapusta hlávková (Brassica oleracea L. var. capitata) Je našou najrozšírenejšou zeleninou. Ako väčšina ostatných hlúbovín pochádza najmä z atlantického a stredozemného pobrežia. Je zeleninou mierneho klimatického pásma, v našich podmienkach sa jej výborne darí. Úspešnosť pestovania závisí od dostatku zrážok, pôdnej a vzdušnej vlhkosti. Pre racionálnu výživu ročná spotreba kapusty na obyvateľa by mala dosiahnuť 18 kg. Neskoré odrody majú dobrú skladovateľnosť, čo umožňuje konzumovať kapustu po celý rok. Je dôležitou zeleninou z dietetického hľadiska, cenný je vysoký obsah vitamínu C. Jeho 176

179 obsah sa pohybuje od mg.kg -1 č.h. Obsahuje ďalej vitamín E, B 6, B 12, U. Vitamín U má antivredové, antibakteriálne a fungicídne účinky. Je výborná konzervárenská surovina, konzervuje sa predovšetkým mliečnym kvasením alebo sterilizáciou. Konzumnou časťou je hlávka, vzniká zdola nahor postupným skracovaním internódií na stonke k vrcholovému pupeňu zvinovaním listov. Odrody sa odlišujú sfarbením a osrienením listov, ich zvinutím, hustotou hlávky. Skorá kapusta má krátku vegetačnú dobu od 56 dní, poloskorá 110 až poloneskorá do 150 dní a neskorá nad 150 dní. Skoré odrody vyžadujú záhrevné pôdy, vlhšie, bohaté na živiny a chránené polohy. Optimálne teploty pre pestovanie sú o C. Kapusta klíči pri teplote 5 o C. Ako dvojročná zelenina je citlivá na jarovizačné teploty (4-8 o C). Jarovizačné teploty majú význam pri skorých odrodách pri pestovaní priesady. Prevencia proti výskytu nádorovitosti je jej pestovanie na pôdach s neutrálnou až zásaditou pôdnou reakciou. Odporúča sa vápnenie v 3-ročných cykloch. Kapusta vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť %. Pri intenzívnom pestovaní je nutné zavlažovanie. Najlepšie predplodiny sú obiloviny. Kapustu zaraďujeme do prvej trate, hnojíme maštaľným hnojom t.ha -1. Skoré a poloskoré odrody pestujeme z priesady, neskoré z priameho výsevu, resp. z výsevu na záhony, po dopestovaní priesady vysádzame na pole. Pestovanie skorých odrôd je možné výhradne z priesady. Výsev koncom januára, začiatkom februára. Vysádzame koncom marca, začiatkom apríla do sponu 0,4x0,4-0,5 m, t.j. cca 50 až 80 tis rastlín na hektár. Pestovanie jesenných odrôd na kvasenie. Z hľadiska úrody je istejšie pestovanie z priesady s možnosťou závlahy. Podľa sponu a odrody sa vysádza jedincov na hektár. Možné sú aj priame výsevy sejačkami na presný výsev. Výsevok je od 400 do 1000 g osiva na hektár. Spon 0,50x0,5-0,6 m. Pestovanie kapusty pre skladovanie. Hustota porastu závisí od veľkosti hlávok pestovanej odrody. Pre bežný spon 0,5x0,5-0,6 m vysádzame ks.ha -1 prevažne malohlávkových hybridov v priemere o hmotnosti 2 kg. Všeobecne ošetrovanie porastov spočíva v odburiňovaní, ochrane proti chorobám a škodcom a v závlahe. Buriny môžeme ničiť plečkovaním alebo použitím herbicídov. Zber väčšinou pomocou 1 riadkových kombajnov, najmä na jeseň. Porasty treba zberať do mrazov s teplotami do 5 o C. Pestovanie zimnej kapusty Zimná kapusta je krížencom hlávkovej kapusty a hlávkového kelu. Kríženec je odolný proti mrazu ako zimný kel hlávkový. Chuť má jemnejšiu, pripomína viac kapustu. Do zimy sa dopestujú hlávky do zberovej veľkosti. Zberajú sa počas zimy až do jarných mesiacov. U nás je táto zelenina ešte málo známa. Vysieva sa začiatkom mája, výsadba sa robí v júni do sponu 0,4x0,5 m. Ošetrovanie počas vegetácie ako pri pestovaní kapusty. Zber môžeme robiť počas zimných mesiacov, ak momentálne nie sú silné mrazy. 177

180 2.3.2 Kel hlávkový (Brassica oleracea L. conval. oleracea var. sabauda L.) Z hľadiska nutričnej hodnoty je významná zelenina. Obsahuje mg vitamín C.kg -1, ďalej provitamím A, B 1, B 2, B 6, niacin. Z minerálnych látok obsahuje K, P, Ca, Mg, Na. Kel je taktiež dvojročná zelenina. V prvom roku sa zberá konzumná časť hlávka s kučeravými, resp. bublinatými listami, zelenej farby. V druhom roku vytvára kvetný stôl. Je cudzoopelivá rastlina, kvety má žlté, plodom je dvojpúzdrová šešuľa. Skorý kel sa vysádza z predpestovanej priesady začiatkom apríla do sponu 0,4x0,4 m, t.j. asi ks priesad.ha -1. Spon pri výsadbe letných odrôd je 0,5x0,5 m alebo 0,5x0,4 m, neskoré odrody vysádzame do sponu 0,5x0,6 m. Skoré odrody zberáme prebierkou koncom mája, začiatkom júna. Neskoré odrody zberáme ako jednorazový zber koncom októbra až v novembri. Kel znáša teploty do -8 o C, odrody kelu zimného prezimujú pri teplotách do 15 o C. Zimné odrody kelu vysievame v tretej dekáde augusta. Výsadbu treba uskutočniť v druhej polovici septembra, najneskôr do začiatku októbra, pretože do zimy musia rastliny dobre zakoreniť, ale nesmia vytvoriť hlávky, znížila by sa schopnosť prezimovania jedincov. Na jar rastliny (porast) kypríme, prihnojíme dusíkom, zavlažíme. Zber robíme v máji, ešte pred zberom skorých jarných odrôd Kel kučeravý (Brassica oleracea L. convar. sabauda.) Obsahuje Ca, Fe, Na, Mg, P, Cl, K, Zn, Mn, 1050 mg.kg -1 č. h. vitamínu C, ďalej provitamín A, PP, E, B 1, B 2, B 6, PP vitamíny. Zelenina je podobná kelu s tým rozdielom, že stonka (hlúb) dosahuje výšku 0,7 m s počtom ks veľkých kučeravých listov. Znáša teploty do 15 o C, v zimných mesiacoch nezamŕza. Môže sa pestovať v nadmorskej výške nad 400 m n.m. Vysádza sa do sponu 0,6x0,8 m až 0,8x0,8 m Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera.) Z minerálnych látok obsahuje Ca, Mg, P, Cl, K, Zn, S, Cu, Mn. Vitamín C 1150 mg.kg -1 č.h., ďalej vitamíny E, B 6, B 12, PP. Je dvojročná zelenina. Stonka je dužinatá, dosahuje výšku od 0,4 až 1,2 m. Po celej dĺžke stonky vyrastajú v hustej genetickej špirále rapíkovité listy. V ich pazuchách sa tvoria 178

181 z axiálnych pupeňov malé hlávky ružičky o veľkosti v priemere 20 až 50 mm v počte 20 až 40 ks na jednej rastline. V druhom roku vyrastajú z bočných a vrcholových pupeňov kvetné stonky s kvetenstvom. Plodom je šešuľa. Znáša mrazy do 12 až 15 o C. Počas vegetácie vyžaduje dostatok zrážok a vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu. Výsev sa robí v mesiacoch marec, apríl. Vysádza v spone 0,6x0,6 m. Pre podporu tvorby ružičiek odstraňujeme vegetačný vrchol 6-7 týždňov pred zberom Kaleráb (Brassica oleracea convar. gongylodes ) Má pomerne krátku vegetačnú dobu. Obsahuje 450 mg vitamínu C.kg -1 č. h., ďalej minerálne látky K, Ca, Mg, P, S, Cl. Konzumuje sa zdužnatelá stonková hľuza (nepravá buľva) rôzneho tvaru a veľkosti. Podľa sfarbenia rozoznávame dve základné formy, biely a modrý kaleráb. Na rozdiel od ostatných hlúbovín má slabý koreňový systém. Hľuzy sú vodnaté, ľahko stráviteľné, výraznej chuti. Najvhodnejšie pôdy sú hlinité, hlinitopiesočnaté s dostatkom humusu a prijateľných živín. Optimálne ph 6,5-7. Zavlažovať rovnomerne po celú dobu pestovania. Skoré odrody sa vysádzajú z predpestovanej priesady (minizakoreňovače, balíčkové priesady). Dopestovanie priesady trvá cca dní pri výseve koncom januára, začiatkom februára. Výsadba skorých odrôd pri poľnom pestovaní sa robí v závislosti od počasia v poslednej dekáde marca, začiatkom apríla do sponu 0,25x0,25-0,30 m. Vegetačná doba skorých odrôd je dní, neskorých až 130 dní. Neskoré odrody sa vysádzajú v máji, júni, začiatkom júla do sponu 0,3x0,4, 0,4x0,4 m. Sú vhodné na skladovanie počas zimných mesiacov Karfiol (Brassica oleracea convar. botrytis ) Konzumujeme zdužnatené biele, žlté až citrónovo žlté kvetenstvo, tzv. ružice. Má široké uplatnenie, dá sa krátkodobo skladovať, mraziť i konzervárensky spracovať. Obsahuje veľa minerálnych látok K, Ca, P, P, Mg, Na, Fe, S, ďalej vitamím C 400 mg.kg -1 č.h., B 12, PP. Listy má opačnevajcovité, dlhé až kopiovité. Vyžaduje úrodné humózne pôdy, hlinité, vodozdržné. Na kvalitu ružíc má vplyv obsah humusu v pôde, obsah živín, dostatok vlahy, vo forme zrážkovej a závlahovej vody. Optimálna teplota pre pestovanie je o C. V osevnom postupe zaraďujeme karfiol do prvej trate. Optimálne ph pôdy je 6,8-7,2. Na jeseň treba zaorať do pôdy maštaľný hnoj plus priemyselné hnojivá draselné a fosforečné. Na jar aplikujeme dusíkaté hnojivá, síran amónny. Karfiol sa pestuje prevažne z priesady, letné a neskoré odrody je možné pestovať aj z priameho výsevu. Veľkosť balíčkov býva 40x40 mm, minisadba 10x15 mmx60 mm. Kvalitné, mladé priesady 179

182 majú mať 3-4 pravé listy. Priesadu pred výsadbou treba otužovať. Výsadba skorých odrôd karfiolu sa robí v poslednej dekáde marca, začiatkom apríla do sponu 0,4-0,5x0,5 m. Pri výseve priamo na pole sejačkou na presný výsev sa výsevok pohybuje od 600 do 1000 g.ha -1. Neskoré výsadby (jún do 15. júla) majú spon 0,5x0,6 m. Počas vegetácie robíme kyprenie pôdy (okopávanie, plečkovanie). Veľmi dôležité je počas vegetácie správne zavlažovanie a hnojenie dusíkom. Zber robíme prebierkou, dva až tri týždne pomocou zberových plošín. Skladuje sa pri 1 o C až +2 o C, vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu (90%) Brokolica Kel špargľový (Brassica oleracea convar. italica) Konzumnou časťou sú kvetné puky, prevažne zelenej farby a časť stonky. Je to jedna z najhodnotejších zelenín pre vysoký obsah minerálnych látok, vitamínov. Obsahuje mg vitamínu C.kg -1 č.h., ďalej vitamín E, B 1, B 2, a minerálne látky Ca, P, Fe, Na, K, Mg, S. Brokolica obsahuje fytolátku Sulforafan, ktorá má protirakovinové účinky. Brokolica má protivredové a protisklerotické účinky. Vytvorené ružice znášajú mráz do 8 až 10 o C. K pestovaniu potrebuje dostatok vody. Pozor na hnojenie dusíkom, brokolica silne kumuluje dusičnany. Odporúča sa pestovať z priesady, ale aj ako minisadba. Nedostatok vody má za následok tvorbu nekvalitných ružíc. Pestuje sa ako karfiol, resp. ostatné hlúboviny. Zbera sa prebierkou, keď je ružica dobre vyvinutá, kompaktná, uzatvorená bez znaku k vybiehaniu do kvetu, s dĺžkou stonky do 200 mm (0,2 m). Kontrolné otázky: 1. Vymenujte, čo patrí medzi hlúbové zeleniny. 2. Aké sú kladené nároky na pôdu pri pestovaní kapusty hlávkovej? 3. V akom termíne vysádzame priesady kelu hlávkového? 4. Aké druhy kelu poznáte? 5. Do akého sponu vysádzame priesady kalerábu? 6. Aké sú kladené nároky na pôdu pri pestovaní karfiolu? 7. Vysvetlite význam pestovania brokolice z hľadiska výživy ľudí. 2.4 Cibuľové zeleniny Cibuľová zelenina, okrem základnej funkcie potraviny plní dietetickú, liečivú funkciu a tiež je korenina. Cibuľoviny popri svojej významnej biologickej a nutričnej hodnote obsahujú celý rad vitamínov, 180

183 minerálnych látok a fytolátok, ktoré sú pre náš organizmus veľmi dôležité Cibuľa kuchynská Obsahuje % sušiny, 8-9 % cukrov (glukóza, sacharóza), 1,5-2 % bielkovín, minerálne látky Ca, Mg, Na, P, K, Zn, Fe, ďalej vitamín C mg.kg -1 č.h., ďalej vitamín B, E. Významný je obsah éterických olejov a flavonoidov. V našich podmienkach sa cibuľa na semeno pestuje ako 2 a 3 ročná rastlina. 2-ročný spôsob pestovania : v prvom roku vyrastie vlastná cibuľa ako zásobný orgán pre konzumné účely, po prezimovaní, jarovizácii v druhom roku po vysadení matečných rastlín, cibule vypučia, vytvoria nové listy, kvetný stôl, na ktorom po odkvitnutí dozrievajú semená. Plod je trojpúzdra tobolka s 2 semenami. 3-ročný spôsob pestovania : v prvom roku zo semena z hustého výsevu sa zberajú cibuľky sadzačky, po vysušení sa uskladňujú. V druhom roku skoro na jar sa vysádza sadzačka, z nej vyrastá konzumná cibuľa. V treťom roku vysádzame veľké materské cibule, z nich získavame semeno. Konzumnou, úžitkovou časťou je cibuľa ako zásobný orgán, ktorý vzniká počas rastu zdužnatením, metamorfózou listov. K tvorbe cibule dochádza až po nahromadení glycidov pri vyšších teplotách, počas dlhého dňa. Klíčivosť cibule je 1-3 roky. Cibuli sa darí na pôdach stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých, humóznych, vododržných, s možnosťou skorej jarnej prípravy. Počas vegetácie vyžaduje mm zrážok, najmä po výseve, ďalej v čase intenzívneho rastu koncom júna. Potom obmedziť zavlažovanie pre kvalitné dozrievanie cibúľ. Požiadavky na výživu a hnojenie. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom. Fosforečné a draselné hnojivá odporúčame zapracovať na jeseň, 40 kg P a 120 kg K v síranovej forme. Na jar aplikujeme N- hnojivá, 2/3 pred výsadbou vo forme SA, 1/3 počas vegetácie na list v liadkovej forme LVA, LAV, alebo ako močovinu. Celkové množstvo je N kg.ha -1. Agrotechnika pestovania sa volí podľa účelu pestovania - ako suchá cibuľa, na skladovanie, konzum v zimných mesiacoch - na konzum v čerstvom stave, s vňaťou ako cibuľa zelenačka - na vňať, listy pre vitamín C Priama sejba a) Pestovanie z jarného výsevu (dlhodenné odrody) je jednoročný spôsob pestovania. Je najpoužívanejší spôsob pestovania % produkcie. Výsev musí byť včasný v marci, najneskôr začiatkom apríla. Ideálny je záhonový výsev sejačkou na presnú sejbu do dvojriadkov, štyri rady 0,3 m od seba. Na bežný meter 40 semien. Šírka záhonu býva 1,5 m. Výsevok je 900 až 1 milión klíčiacich semien na hektár (3,5-4,5 kg). Ďalej môžeme cibuľu vysievať do dvojriadkov na vzdialenosť 450 mm medzi dvojriadkami. Hĺbka sejby je mm. Po výseve nasleduje valcovanie, neskôr plečkovanie, resp. aplikácia herbicídov proti burinám, počas vegetácie ochrana 181

184 proti chorobám a škodcom cibule. (Herbicídy sú Goal, Gesagard, Starane, Stomp, Fusilade). Zber treba robiť v čase, keď polovica porastu (vňate) poľahne na zem. Zber je dvojfázový, odstraňovanie vňate, listov (suchých), vyoranie cibule, dosúšanie na záhonoch, po dosušení zber do kontajnerov. b) Pozberové spracovanie, znamená dosúšanie prirodzeným vzduchom, ventilátormi, prípadne ohriatym vzduchom do 30 o C. Triedenie, balenie, komplexné linky aj navažovanie malé, resp. veľké balenie. c) Pestovanie cibule na prezimovanie (krátkodenné, mrazuodolné odrody) z letného výsevu. Vysievame krátkodenné odrody po dôkladnej príprave pôdy od 20. augusta do 5. septembra. Výsevok sa zvyšuje o % oproti jarnej sejbe. Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme aspoň 3 týždne pred sejbou, N obmedziť na % z celkovej dávky. Porast cibule do príchodu mrazov (do zimy) by mal mať 5-6 pravých listov, dlhé 0,15-0,20 m. Cibuľky v kŕčku by mali mať hrúbku o priemere 5-7 mm. V takomto stave je záruka prezimovania porastu cibule. Na jar robíme hnojenie 70 % N plus kyprenie a zavlažovanie. Takto dopestovaná, usušená cibuľa sa môže skladovať 3-6 mesiacov. Pestovanie zo sadzačky dvojročný spôsob pestovania cibule Výhodou je skorší zber, väčšia úspešnosť pestovania, vyššie a istejšie úrody, avšak nákladnejší spôsob pestovania. Prvý rok dopestujeme sadzačku z hustého jarného výsevu kg osiva.ha -1. Druhý rok skoro na jar vysádzame vysadzovacím strojom sadzačku (I.triedy 0,7-1,5 cm) v množstve kg.ha -1. Pestovanie, agrotechnika je podobná ako pri pestovaní cibule zo semena. Zber sadzačky robíme v júli v čase zamäkania a zavädania vňate (listov) v krčku tesne nad zemou. Respektívne, keď listy začínajú klesať k zemi a cibuľky majú veľkosť od 0,5 do 0,7 cm. V tom čase cibuľu vytrháme, vyberieme a necháme dosušiť na riadkoch. Bežne sa sadzačka pestuje aj v dvojriadkoch. Cibuľa sa pozberá, dosuší a vytriedi podľa veľkosti do 4 tried akosti : I. trieda priemer 7-15 mm k výsadbe II. trieda priemer mm k výsadbe III. trieda priemer mm na pestovanie zelenačky IV. trieda nad 25 mm na konzervovanie Pestovanie cibule z priesady U nás sa nepestuje. Vysádza sa 110 tis jedincov na hektár. 182

185 2.4.2 Cibuľa šalotka (Allium ascalonicum Stand.)(MILKA) Obsahuje veľa minerálnych látok K, P, S, Ca, ďalej vitamíny 130 mg vitamínuc.kg -1 č.h., ďalej vitamíny E, PP. Je trváca zelenina, rozmnožuje sa semenom a cibuľkami. Dosahuje výšku listov 0,20-0,30 m. Vytvára cibule vajcovitého tvaru s vedľajšími cibuľkami člnkovitého tvaru (ako cesnak). Je nenáročná na pestovanie, neznáša zamokrené pôdy. Vhodné sú pôdy záhrevné, piesočnatohlinité až hlinité. Zaraďuje sa do druhej alebo tretej trate. Vysádza sa čo najskôr na jar i koncom februára, resp. v marci, prípadne na jeseň začiatkom októbra. K výsadbe sú najvhodnejšie cibuľky o veľkosti Ø mm. Spon je 0,10x0,30 m. Jej prednosťou je skorosť, odolnosť voči vybiehaniu a dobrá skladovateľnosť, výrazne korenistá, príjemná chuť. Na 1 ha vysádzame tis ks Pažítka pravá (Allium schoenoprasum) Pažítku pestujeme pre listy, ktoré zberáme 5-7krát za vegetáciu. Obsahuje Ca, Mg, P, Cl, K a vitamíny C 660mg.kg -1 č.h., ďalej ß-karotén, B 1, B 2, B 6, E. Je trváca, mrazuodolná zelenina. Konzumujeme listy pre vysoký obsah vitamínu C. Pestuje sa v hustých trsoch z hustých výsevov. Listy dosahujú výšku 0,2-0,3 m. Kvitne v máji júni. Okolíky sú ružovej až fialovej farby. Vysieva sa v marci, apríli alebo v auguste. Výsevok 8-12 kg.ha -1. Môže sa vysádzať v trsoch do sponu 0,4x0,4 m (6-10 rastlín do 1 hniezda). Pri výseve je spon 0,15x0,30 0,40 m. Odrody : Jemná, Pražská, Bohemia Perlovka Konzumuje sa vňať (listy), ale i cibule. Výška porastu (listov) je 0,2 až 0,3 m. Cibule dorastajú do veľkosti Ø 23 mm, preto sa používajú väčšinou na konzervovanie. Pestuje sa ako jednoročná, viacročná zelenina. Cibuľky vysádzame o veľkosti Ø 10 mm buď skoro na jar alebo na jeseň v auguste, septembri. Na jar môžeme vysievať v mesiaci apríl 120 kg osiva na hektár do sponu 0,3-0,4 m, do hĺbky 30 mm. Zber sa robí v júli, auguste Cibuľa zimná (Allium fistulosum.) Rýchlorastúca zväzková cibuľa. Nevytvára cibuľu, biela časť je rovnako hrubá, dorastá do výšku cm. Dá sa pestovať počas celého roka, môže sa rýchliť. Je mrazuodolná. Cibuľa zimná sa pestuje 183

186 ako jednoročná plodina, môže sa pestovať aj ako viacročná. Pestujeme ju predovšetkým zo semena, ale môže sa pestovať aj delením trsov. Najvhodnejšie výsevy sú v prevej dekáde júna. Cibuľu z týchto výsevov môžeme zberať v druhej dekáde októbra až do príchodu mrazov. Nepozberaná cibuľa môže prezimovať, zberá sa na jar už začiatkom apríla. Cibuľu zimnú pestujeme záhonovým spôsobom v spone 0,3x0,05 m, s počtom 2,5 milióna klíčivých semien na hektár Cesnak kuchynský (Allium sativum) Obsahuje % sušiny, 6-7 % bielkovín, minerálne látky, najmä silice. Je jednoročná až dvojročná zelenina. Rozmnožuje sa len vegetatívne strúčikmi a pacibuľkami. - paličiaky (modré cesnaky) vytvárajú kvetnú stonku, kvetenstvo, sú to zimné cesnaky - nepaličiaky širokolisté (biele cesnaky), vysádzame na jeseň, nevytvárajú kvetnú stonku, úrodou najlepšie, skladovateľnosť lepšia ako paličiaky - nepaličiaky úzkolisté (biele jarné cesnaky), vysádzame skoro na jar, majú najlepšiu skladovateľnosť Vhodné sú hlboké, hlinitopiesočnaté až piesočnaté pôdy, ph 6,5-7,2. Teplé, slnečné polohy, chránené pred vetrom. Hnojíme ich priemyselnými hnojivami, 60 kg N.ha -1, 30 kg P.ha -1, 100 kgk.ha -1 v čistých živinách vo forme K 2SO 4. Spotreba sadby je 0,8 1,2 t.ha -1. Zimné odrody cesnaku vysádzame v druhej polovici októbra, najneskoršie začiatkom novembra na záhony do hĺbky 80 mm. Tesne pred výsadbou je potrebné zimné cesnaky moriť proti chorobám a škodcom. Proti háďatkám sadbu cesnaku moríme 5% roztokom sulky 6-12 hodín. Proti hubovým chorobám moríme cesnak 0,2% roztokom benlate po dobu 20 min. Vysádzame do sponu 0,3-0,4 m x 0,12 m. Počas vegetácie proti burinám používame herbicíd Probe (2,5-3 kg/ha). Proti chorobám a škodcom aplikujeme chemické prípravky. Zber robíme v čase zasychania listov v mesiacoch júl august. Jarné cesnaky vysádzame do hĺbky 50 mm skoro na jar len čo to dovolia klimatické podmienky. Základným predpokladom úspešného pestovania jarných, ale i zimných cesnakov je dodržanie agrotechnických termínov a kvalitná príprava pôdy. Vysádzame iba zdravé, najväčšie vonkajšie strúčiky. Vysádzame do sponu 0,30-0,40x0,12 m ihneď po vysadení pozemok povalcujeme Pór (Allium ampeloprasum.) Obsahuje % sušiny, 8,6 % vlákniny, vitamíny C, A, E, B 1, B 2 a éterické oleje. 184

187 - Pór letný (pestovaný), má rýchlejší vývoj, špatne prezimuje, je jemnejší. - Pór zimný (pravý), má dlhšiu vegetačnú dobu, je mrazuodolný, má väčší vzrast Pór je dvojročná zelenina. Prvý rok dopestujeme konzumnú časť, druhý rok kvitne, tvorí semeno. Vytvára párovito usporiadaných listov, mohutný koreňový systém siahajúci až 0,7-0,8 m do hĺbky. V druhom roku tvorí 1,2-1,8 m vysokú kvetnú stonku, plodom je trojpúzdra toboľka s čiernymi semenami. Vyžaduje hlinitopiesočnaté pôdy, hlboké, dobre zásobené humusom, živinami a vodou ( mm). Znáša hnojenie maštaľným hnojom. Pestuje sa buď z priameho výsevu alebo z priesady. Priama sejba na presný výsev je 2-3 kg.ha -1 ( semien). V prípade pestovania z priesady je nutný včasný výsev. V čase výsadby priemer priesad v krčku má mať 5-6 mm. Spon 0,3 až 0,5 x cm. Vysadza sa máji, júni. Technika výsadby spočíva v zakracovaní koreňov na mm, ďalej listov o 1/3. Dôležitá je hlboká výsadba, intenzívna závlaha, kopcovanie, netkaná textília proti mínerkam. Kontrolné otázky: 1. Vymenujte, čo patrí medzi cibuľové zeleniny. 2. Vysvetlite dvojročný a trojročný spôsob pestovania cibule kuchynskej. 3. Aké sú kladené nároky na pôdu pri pestovaní cibule kuchynskej? 4. Vysvetlite techniku pestovania šalotky kuchynskej.? 5. Za akým účelom pestujeme pažitku pravú? 6. Aké sú kladené nároky na pôdu pri pestovaní cesnaku kuchynského? 7. Vysvetlite význam pestovania cesnaku kuchynského z hľadiska výživy ľudí. 8. Vysvetlite rozdiel medzi pórom letným a zimným. 2.5 Listové zeleniny Veľkou prednosťou listových zelenín je pomerne krátke vegetačné obdobie, v osevnom postupe ich môžeme pestovať ako predplodiny, medziplodiny alebo následné plodiny. Ich jedlou časťou sú buď celé listy, alebo ich časti (listové čepele, stopky). Sú to väčšinou jednoročné rastliny, len niektoré druhy sa pestujú na semeno ako dvojročné rastliny. Z hľadiska významu vo výžive je dôležitý obsah sušiny, tukov, bielkovín a vlákniny. Vláknina priaznivo ovplyvňuje črevnú peristaltiku a zdravotný stav organizmu. Biologická hodnota listových zelenín je vysoká, najmä pre obsah vitamínu C, ß- karoténu ale i ďalších vitamínov B, E, K, P, U. Listová zelenina je dôležitá ako zdroj minerálnych látok, ktoré pre svoju zásadotvornosť priaznivo vplývajú na acidobazickú rovnováhu v ľudskom organizme. 185

188 Listové zeleniny sú menej náročné na teplo. V porovnaní s ostatnými skupinami zelenín sú najmenej náročné na svetlo. Niekedy je to i žiadúce, najmä pri etiolizácii niektorých druhov, ako napríklad je rýchlenie čakankových pukov bez prístupu svetla Šalát hlávkový (Lactuca sativa convar. capitata) Je jednoročná rastlina, plytko koreniaca. Nad povrchom pôdy tvorí najskôr prízemnú ružicu listov, neskôr tvorí hlávku. Vegetačná doba od výsevu po zber závisí od odrody a klimatických podmienok dní. Dopestovanie priesady trvá cca dní. Stopka je vysoká 0,8 až 1 m. Kvet je bledožltý úbor, plod je nažka. Je nenáročný na teplo, znáša výkyvy medzi dennou a nočnou teplotou. Je chladuodolný, bez poškodenia znesie na jar aj teploty 2 o C až -4 o C. Optimálna teplota pre tvorbu hlávok je o C, vyššie teploty spôsobujú horšie uzatváranie hlávok. Vyžaduje doplnkovú závlahu počas vegetácie, najmä v čase tvorby hlávok. Pre dopestovanie priesad je spotreba osiva 0,3 až 0,5 kg osiva na ha, pri priamej sejbe je potreba osiva 1-2 kg.ha -1. Spon je 0,20-0,25x0,25 m, resp. 0,25-0,30x0,30 m. Výsev sa robí koncom januára, začiatkom februára. Ďalej nasleduje rozsádzanie, balíčkovanie, pestovanie v minizakoreňovačoch o veľkosti 15x15 mm až 40x40 mm. Optimálna teplota hneď po výsadbe, rozsadení je 18 o C, neskôr o C cez deň, v noci o C. Výsadba sa robí v druhej polovici marca, začiatkom apríla. Letné odrody vysievame priamo na pole od konca apríla do začiatku augusta. Zber sa robí prebierkou, alebo jednorazovo kombajnom Šalát ľadový (Lactuca sativa convar. capitata nidus Jaggeri Helm) Šalát ľadový sa delí na typ svetlejší (Lublaňský typ), typ s červeným nádychom (Batana typ) a typ tmavozelený (pestovaný najmä v USA). Listy sú väčšie s kučeravým okrajom, pomalším rastom s podstatne väčšou hlávkou 0,5-1 kg i viac. Listy sú veľmi krehké, lámu sa a sú veľmi chutné. Hodí sa hlavne pre letné pestovanie, pretože nevybieha do kvetu. Neznáša teploty pod 1 o C. Pestovanie je ako pri hlávkovom šaláte, používame však väčší spon 0,4x0,4 alebo 186

189 0,3x0,4 m. Vyžaduje pravidelné zavlažovanie. Vysádza sa plytko v štádiu 4 až 5 pravých listov. Vhodné je nakrývať netkanú textíliu ihneď po výsadbe na dobu 4 až 5 týždňov. Zvýši sa tým úroda, urýchli sa zber o dní. Pri výseve z priamej sejby je spotreba 0,9-1 kg osiva.ha Šalát rímsky (Lactuca sativa subsp. longifolia, syn. L. s. romana) Najrozšírenejšie pestovanie v je južnej Európe (Taliansko) a vo Francúzku. Šalát rímsky má užšie listy, ktoré dorastajú do dĺžky až 0,4 m, zatvárajú sa do voľnej hlávky. Konzumujeme tzv. vybielenú riedku hlávku. Listy sú mierne skučeravené, prípadne zvlnené, zelenej farby, môžu byť i do žlta sfarbené až hnedé. Pre vyššie nároky na teplo pestuje sa v letných mesiacoch. Pre júlové zbery ho sejeme v apríli až máji. Priesadu vysádzame vo fáze 2-3 pravých listov, spon 0,3-0,4x0,3 m. Vegetačné obdobie je týždňov. Šalát rímsky dní pred zberom tienime, aby sme získali vybielené a chuťove jemné hlávky Šalát listový (Lactuca sativa var. crispa L.) Šalát listový sa líši od hlávkového tým, že nikdy netvorí hlávku. Najskôr vytvorí slabú prízemnú ružicu žltozelených listov, z ktorej veľmi rýchlo vyrastá bohato olistená stonka až do výšky 0,8-1,0 m. Listový šalát pestujeme z priamej sejby. Skoro na jar ho vysievame do riadkov vzdialených od seba 0,2-0,25 m. Porast nesmie byť prehustený, potom sa musí jednotiť. Zberať môžeme, keď má rastlina 5-6 pravých listov. Listy zberáme postupne ako dorastajú na stonke zdola smerom hore Šalát na rezanie (Lactuca sativa subsp. secalina) Šalát na rezanie nevytvára hlávky, ale hustú ružicu až 0,5 m dlhých nevykrajovaných alebo vykrajovaných kučeravých listov. Neskôr stredové listy vytvárajú náznak hlávky. Na dopestovanie konzumných listov potrebujeme cca 4-6 týždňov. S výsevom začíname už v marci a končíme v auguste Endívia Čakanka štrbák (Cichorium endivia ) Pestuje sa najmä vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku i Holandsku, u nás len ojedinele. Pestuje sa pre listové ružice, obsahujúce horčiny, priaznivo ovplyvňujúce funkciu zažívacieho traktu. Čakanka obsahuje horčinu Intybin, je vhodná pre diabetikov. Endívia je jednoročná rastlina, vytvára listovú ružicu, hlávku, podľa odrody sa odlišuje farbou, spôsobom vykrajovania a kučeravosti čepele. Podľa morfológie listov sa delí na : - endíviu kučeravú (var. crispum) má listy bohate vykrajované, svetlo až sýto zelenej farby - eskariol (var. latifólium), má listy robustnejšie, širšie, zhruba kopijovité, tmavozelené so širokými stopkami a hlavne výraznou žilnatinou. 187

190 Pred konzumáciou, zberom treba robiť etiolizáciu, bielenie asi 5 až 7 dní pred zberom. Porast evdívie primerane tienime Čakanka šalátová (Cichorium intybus L.subsp. foliosum Hegi) Konzumnou časťou je etiolizovaný puk vyrastajúci z koreňa. Obsahuje horčiny a inulín. Má krátku vegetačnú dobu 8 až 10 týždňov. Pôdu pod čakanku šalátovú musíme starostlivo pripraviť. Na jeseň ju zorieme do hĺbky mm a vyhnojíme kompostom. Najvhodnejšou predplodinou sú zemiaky, ale môžeme ju tiež pestovať po skorom šaláte, kalerábe a reďkovke. Osivo sa vysieva v druhej dekáde mája. Výsevok sa pohybuje od 1,2 do 3 kg.ha -1. Pozemok po sejbe ľahko povalcujeme, aby rastliny rovnomerne vzchádzali a vyvíjali sa. Sejeme do voľnej pôdy v riadkoch mm širokých, osivo sejeme plytko. O dní, keď rastliny začnú vzchádzať, pôdu skypríme a jednotíme na vzdialenosť mm v riadku. Porast udržujeme v čistom stave. Zavlažujeme len za veľkého sucha. Koncom októbra, niekedy až v novembri, pred príchodom mrazov zberáme čakankové korene. Zberáme ich za suchého počasia. Listy odrezávame na mm nad vegetačným vrcholom, ktorý nesmieme poškodiť. Vytriedené korene s priemernou hrúbkou 50 mm, hmotnosťou g a dĺžkou mm dávame do pivníc, hroblí alebo parenísk. Teplota uskladňovacieho priestoru by sa mala pohybovať okolo 2 o C. Čakanku šalátovú rýchlime dvojakým spôsobom : v pôde a bez pôdy v počas celej zimy. Rýchlenie v pôde Jedna z hlavných podmienok úspešného rýchlenia je možnosť regulácie teploty od 10 do 22 o C a tmavé prostredie. Najčastejšie čakanku šalátovú rýchlime v tme v pivniciach, skleníkoch, pareniskách a fóliovníkoch. V pivnici začíname s teplotami 10 až 14 o C. Vybrané korene založíme do piesku alebo zeminy a prikryjeme ich mm hrubou vrstvou piesku. Korene ukladáme vedľa seba. Na 1 m 2 uložíme koreňov. Takto uložené korene zalejeme vodou aby mali dostatok vlahy. Po dvoch až troch dňoch navrstvíme ďalšiu zeminu mm hrubou vrstvou. Neskoršie na konci rýchlenia sa požaduje zvýšiť teplotu na 18 o C. O dní vyrastú kuželovité tvrdé vybielené puky vhodné pre konzum. Rýchlenie bez pôdy Rýchly sa v nádobách, kontajneroch so živným roztokom. Tento spôsob rýchlenia si vyžaduje dosť zložité technické zariadenie a nové odrody. Rýchlenie čakanky spočíva v pridaní živného roztoku s teplotou o C s ph 5,5, s malým množstvom dusíka. Hladina roztoku v kontajneroch sa udržuje vo výške 50 mm. Roztok sa dostáva ku koreňom čakanky, ktorá po čase vyraší, vytvorí jedlé čakankové puky. Rýchlenie čakankových pukov prebieha v neosvetlených tmavých priestoroch Mangold listová cvikla (Beta vulgaris ssp. Cicla) Rozlišujeme dve formy: 188

191 - mangold listový var. vulgaris - mangold šparglový var. flavescens Mangold listový je zo slabými stopkami a menšími bublinatými zelenými alebočervenými čepeľami a mangold špargľový zo silne rebernatými listami a širokými stopkami. Pre letný a jesenný zber sejeme v apríli do riadkov 0,3 až 0,4 m a do hĺbky 30 mm. Vzchádza za 8 až 10 dní po sejbe. Po vzídení sa porast jednotí na vzdialenosť 0,3 až 0,4 m. Pri mangolde listovom je vzdialenosť v riadkoch 0,15-0,20 m. Porast udržujeme bez burín a často zalievame. Z dorastených rastlín sa od augusta zberajú listy so stopkami odlamovaním, alebo sa odreže celá nadzemná časť a listy znovu vyrastú. Mangold rýchlo vädne a preto sa má spotrebovať hneď po zbere Valerianka poľná (Valerianella locusta) Pestuje sa pre listové ružice asi ako šalát (polníček). Je nenáročná na pôdu, najlepšie sa jej darí na ľahších pôdach dobre zásobených Ca. Plytko zakoreňuje. Seje sa do hĺbky mm, do riadkov 0,10 0,15 m vzdialených od seba. Sejeme koncom júla, prípadne v auguste pre zber v jeseni. Ak vysievame valerianku od septembra do začiatku októbra, môžeme ju zberať v zime alebo skoro na jar. Pri zbere sa odrežie celá mladá listová ružica. Valerianka poľná je mrazuodolná zelenina Pekinská kapusta (Brassica rapa subsp. pekinensis, syn. B. pekinensis) Je jednoročná zelenina, vegetačnú dobu má dní. Hmotnosť hlávky od 0,5 kg do 3 kg. Je rastlinou dlhého dňa. Aby pekinská kapusta nevybiehala do kvetu treba priesady pestovať pri teplote nad 18 o C. Pestuje sa po plodinách, ktoré uvoľňujú pôdu od polovice júla. Z jarnej sejby pri nedostatočných teplotách vybieha do kvetu. Môže sa pestovať z priesady, ale aj z priamej sejby do pripravenej pôdy. Potreba osiva na ha, z priesady je to 0,3-0,4 kg, pri priamej sejbe treba 0,6 až 1 kg.ha -1. Výsev sa robí júla. Pozor na výskyt skočiek, zničia porast, najmä mladé rastliny. Spon 0,3x0,4 m alebo 0,20x0,60 m. Porast udržujeme bez burín, pravidelne ho zavlažujeme. Najviac vody potrebuje v júli až októbri. Zberať treba koncom októbra. Poznáme 3 varianty : Pekinensis, Cylindrica, Laxa. Dá sa dobre skladovať až do konca januára. Hlávky majú veľkosť od 1,4 do 2 kg Čínska kapusta (Brassica rapa subsp. chinensis, syn. B. chinensis) 189

192 Netvorí pevné hlávky, listy sú voľne postavené, tvoria tzv. ružicu silne stopkatých listov. Vysieva sa koncom júna do začiatku augusta. Vegetačná doba je 8-10 týždňov Žerucha siata (Lepidum sativum) Vysieva sa do debničiek, postačuje pre pestovanie 30 mm vrstva zeminy. Zberá sa odrezaním stonky po vytvorení prvých listov, keď dosiahnu výšku asi 60 mm. Pestuje sa pri teplote o C asi o tri týždne, po sejbe robíme zber. Vyžaduje trvale vlahu. S predlžujúcim sa dňom rýchlo vybieha do kvetu. Zberá sa za 7 až 10 dní Špenát siaty (Spinacia oleracea) Špenát pestujeme ako predplodinu, medziplodinu alebo následnú plodinu. Na jar sejeme čo najskôr, len čo pôda obschne a dá sa pripraviť. Vysievame ho koncom februára, v marci, najneskôr začiatkom apríla. Od sejby po zber listov potrebuje 45 až 90 dní. Z neskoršej jarnej sejby predčasne vybieha do kvetu. Pre jesenný zber môžeme siať od polovice augusta do polovice septembra. Zberáme ho kosením v októbri až do konca novembra. Na prezimovanie sejeme zimný špenát koncom septembra. Zberáme na jar o 20 dní skôr ako jarný špenát. Špenát pestujeme v troch termínoch a to skoro na jar, na jeseň a na prezimovanie ako zimný špenát Fenikel sladký (Foeniculum vulgare subsp. vulgare var. dulce) Má pomerne krátke vegetačné obdobie dní. Je to jednoročná rastlina. Pestuje sa pri teplote 18 o C. Pestuje sa z priamej sejby od mája až do júna, alebo z priesady v júni, júli. Vysádzame ho plytko, priesadu predpestovávame dní. Zaraďuje sa po zeleninách vyhnojených maštaľným hnojom. Vysieva sa do hĺbky mm, vzdialenosť medzi riadkami je 0,4 m. Výhodnejšie je pestovanie z priesad. V tomto prípade sejeme koncom júna. Dopestovanie priesady trvá 4-5 týždňov. Priesady vysádzame v smere riadku v spone 0,2x0,4 m alebo 0,2-0,3x0,4-0,5 m. Ošetrovanie spočíva v kyprení, odburiňovaní, polievaní. Kopcovanie robíme prihŕňaním pôdy k cibuliam asi 6 týždňov pred zberom. Zberáme nepravé cibule, t.j. zdužnatené bázy stopiek o priemere 100 mm. 190

193 Zeler stopkatý (Apium graveolens L. var. dulce (Mill) DC.) Je to jediná koreňová zelenina, ktorú nesejeme priamo na stanovište do voľnej pôdy, ale vyžaduje si predpestovanie priesad. Sejeme už v januári februári do teplého pareniska, prípadne debničiek. Semeno klíči pomaly. Keď rastliny dorastú do fázy dvoch až troch pravých listov, rozsádzame ich na vzdialenosť 50x50 mm do poloteplého pareniska alebo fóliovníka. Dobre vyvinuté priesady vysádzame v druhej polovici mája na vopred pripravený pozemok do sponu 400x400 mm. Priesady po vysadení zalejeme. Počas vegetácie porast kypríme, plečkujeme, zavlažujeme. Konzumujú sa vybielené stopky. Bielime ich asi 6 týždňov pred zberom, keď dorastú do hrúbky mm. Stopky zviažeme lykom a priorieme k nim pôdu. Nahŕňanie opakujeme 2x v desaťdňových intervaloch. Vybielené stopky zberáme tak, že pôdu od nich odhrnieme a pri zemi i s časťou koreňa rastlín odrežeme. Stopky majú mať v hornej časti šírku 20 mm a v dolnej mm. Dĺžka stopky býva mm. Nové odrody zeleru stopkatého už nepotrebujú vybielenie stopiek zakrývaním, zväzovanie stopiek a pod Zeler listový (Apium graveolens L.var. secalinum Alef) Podobne ako pri zeleri stopkatom, predpestujeme priesady. Do voľnej pôdy ich vysádzame v druhej polovici mája do sponu 400x300 mm. Pôdu kypríme a odburiňujeme. Zeler listový sa vyznačuje bohatým olistením, preto je dôležité venovať veľkú pozornosť zavlažovaniu. Zberať začíname vňať v novembri vyorávaním celých častí, alebo kosením Petržlen listový (Petroselinum hortense Hofm. subsp. Crispum) Pestujeme ako petržlen koreňový. Sejeme priamo do voľnej pôdy na jar alebo neskoršie v júni alebo auguste, najlepšie do dvojriadkov. Sejeme do riadkov mm širokých a do hĺbky 1,5 mm. Porast udržujeme bez burín, kypríme pôdu. Zberáme počas celého roka podľa potreby. Petržlen nezamŕza, preto môže prezimovať vo voľnej pôde. 191

194 Kôpor voňavý (Anethum graveolens L.) Sejeme koncom marca až apríla do riadkov širokých 300 mm. Porast odburiňujeme prípadne jednotíme. Kôpor voňavý zberáme 4-6 týždňov po vzídení. Pre kuchynské účely ho môžeme zberať podľa potreby. Kôpor môžeme kratší čas uchovať v čerstvom stave v chladničke. Kontrolné otázky: 1. Vymenujte, čo patrí medzi listové zeleniny. 2. Vysvetlite techniku pestovania šalátu hlávkového. 3. Aká je dĺžka vegetačnej doby čakanky? 4. V akom termíne vysievame pekínsku kapustu? 5. Aký je termín zberu špenátu siateho?? 2.6 Strukoviny Vo výžive ľudí predstavujú dôležitý zdroj bielkovín rastlinného pôvodu. Semená strukovín obsahujú % bielkovín. Ďalej obsahujú 1-2 až 2,5 % tukov (sója %), lecitín. Z nutričného hľadiska okrem bielkovín obsahujú vitamíny skupiny B, ß-karotén, vitamín C (v zelenom stave), minerálne látky a vlákninu. Strukoviny zlepšujú fyzikálny stav pôdy a jej biologickú činnosť, obohacujú pôdu o vzdušný dusík, ktorý pútajú pomocou hrčkotvorných baktérií. Porezaná slama strukovín je vhodná na nastieľanie (mulčovanie pôdy) a do kompostov. Jednotlivé druhy majú pri klíčení odlišné nároky na teplo a podľa toho sa riadi aj termín ich sejby. Najmenej náročný na teplo je hrach, klíči pri teplotách 1-2 o C. Bôb klíči pri teplote 2-3 o C, šošovica pri 3-4 o C, fazuľa pri 8-10 o C. Optimálna teplota klíčenia väčšiny strukovín je 20 o C. Pri strukovinách rozlišujeme dva typy klíčenia hypogeické a epigeické. Pri hypogeickom klíčení klíčne listy zostávajú v pôde, na povrch vystupuje háčikovito zahnutá časť epikotylu so základmi pravých listov (hrach, šošovica, bôb, cícer, hrachor). Epigeické klíčenie je keď pôdou prerastá zahnutý hypokotyl. Nad povrchom pôdy sa hypokotyl narovnáva. Klíčne listy sa otvoria a zazelenajú, určitý čas plnia asimilačnú funkciu (fazuľa, sója). Typické pre strukoviny je nerovnomerné dozrievanie strukov na rastline. Strukoviny sú najlepšie predplodiny a zároveň výborné plodiny na zelené hnojenie Hrach záhradný (Pisum sativum L. ssp. hortense) Patrí k najrozšírenejším druhom strukovín u nás. Pestuje sa pre nedozreté zrno, ktoré sa konzervuje, mrazí. Pre získanie zelených zŕn sa pestuje hrach dreňový. Má nízke požiadavky na teplo, začína klíčiť 192

195 už pri +1 o C až +2 o C. K počiatočnému rastu stačí teplota +4 o C. Znáša pokles teplôt na 3 až 5 o C. K rastu, tvorbe úrody sú najvhodnejšie teploty o C. Zrno je malé, tmavo zelené, v 1. struku sa nachádza 7-8 semien. Veľkosť semien zŕn je 0,6-1 cm. Vegetačná doba dní (2,5-3 mesiace). Ideálne podmienky pre pestovanie sú teplá jar, chladnejšie leto, humózne pôdy. Vyžaduje neutrálne ph, dávky dusíka sú kg.ha -1, hrach má vysoké nároky na hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom. Pre skorý zber sa vysieva čo najskôr na jar. Vhodný je postupný výsev. Výsevok je 1,1-1,2 mil klíčivých zŕn. Hustota porastu ks.m 2. Vysieva sa na vzdialenosť medzi radmi 125 mm do hĺbky mm. Porast sa musí udržovať v nezaburinenom stave. Najkvalitnejšie zrno sa vyžaduje pre mraziarne. Zberá sa kombajnom, alebo samochodným zberačom Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) Je náročnejšia na stanovište ako hrach. Pre konzum vyžaduje tepelnú úpravu. Najväčší význam majú kríčkové formy var. nanus. Nutričná hodnota je vysoká, struky obsahujú 4-9 % bielkovín, 0,6-2 % glycidov, vitamíny A, B 1, B 2, C, E. Je jednoročná rastlina. Pre klíčenie vyžaduje minimálne 6-8 o C, pre rast 9-10 o C. Optimálna teplota pre pestovanie je o C. Je teplomilnou rastlinou, vyžaduje stredne ťažké, humózne pôdy. V dobe tvorby strukov má vysoké nároky na vodu. Pri pestovaní sa zaraďuje do 2-3 trate. Vysieva sa koncom apríla až do polovice mája. Výsevok je kg.ha -1 ( tis semien.ha -1 ). Hĺbka sejby mm, vzdialenosť medzi riadkami cm. Proti burinám ssa aplikujú herbicídy Treflan, Synfloran. Vegetačná doba je dní. Úroda 6-15 t.ha Bôb záhradný (Vicia faba L. var. major) Nutričná hodnota je vysoká. Obsahuje 30 % bielkovín s vysokým podielom esenciálnych aminokyselín, ďalej Ca, P, K, Fe a B vitamíny. Jednoročná rastlina, má hlboký koreňový systém. Z jedného kvetenstva sa vytvoria 1-3 struky zelenej farby, cm dlhé. V jednom struku je 4-6 semien. Zo skorého výsevu dáva dobré úrody aj v našich podmienkach. Znáša mrazy do 7 o C. Vyžaduje nízke teploty s vysokou vzdušnou vlhkosťou. Zaraďuje sa do druhej -tretej trate. Pred výsevom bôbu dávame do pôdy kg N, kg P 2O 5, K 2O.ha -1. Výsev sa robí od marca do polovice mája. Vysieva sa do hĺbky mm, spon 0,2-0,25x0,25 m. Výsevok je kg.ha -1. Plečkovanie pôdy robíme kvôli jej prevzdušneniu. Bôb zavlažujeme až do doby odkvitnutia porastu. Zber sa robí za týždňov. Úroda t.ha -1. Na trh 193

196 dodávame ručne zberané zelené struky so semenami v mliečnej zrelosti, skladovať sa má pri teplote 0-1 o C. Kontrolné otázky: 1. Vysvetlite rozdiely pri hypogeickom a epigeickok klíčení strukovín. 2. Čo zaraďujeme medzi strukoviny? 3. Aké sú pôdne nároky na pestovanie hrachu záhradného? 4. Akú minimálnu teplotu vyžaduje fazuľa obyčajná pre klíčenie a pre rast? 5. Do akej teploty znáša bôb záhradný mrazy? 6. Aký je význam pestovania bôbu z hľadiska výživy ľudí? 2.7 Trváce zeleniny Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum, syn. R. undulatam) Pestuje sa pre listové stopky, zberá sa v jarnom období (apríl jún) na výrobu kompótov, štiav. Obsahuje 8-10 mg vitamínu C.kg -1 č.h., ďalej K, Mg a kyselinu šťaveľovú. Má dlhý dužinatý koreň žltej až načervenalej farby. V hornej časti má jeden alebo viacero vegetačných vrcholov. Listy sú dlhé stopkaté, silné, zelené až do červena. Listová čepeľ je vajcovitá na okraji zvlnená. Kvetná stonka dosahuje výšku 1,5 až 2 m, je ukončená kvetenstvom. Kvitne od mája do júna. Plodom je trojhranná krídlatá nažka. Rebarbora nie je náročná na teplo, vyžaduje dostatok vlahy (700 mm) po celý rok. Pôdy vyžaduje hlboké, bohaté na humus a dobrú zásobu Ca v pôde. Okrem maštaľného hnoja (40-70 t.ha -1 ) vyžaduje hnojenie priemyselnými hnojivami 260 kg N.ha -1, 70 kg P.ha -1, 70 kg K.ha -1. Rozmnožuje sa generatívne, semenom. Vysieva sa krátko po zbere osiva, pretože rýchlo stráca klíčivosť (august). Na jar sa priesady rozsádzajú. Na jeseň sa ako dvojročná rastlina vysádza na pole. Rozmnožuje sa aj delením trsov. Priesady sa pestujú v spone 0,3x0,3 m. Dopestovaná priesada sa vysádza na jar alebo na jeseň do brázd v spone 1,0x1,0 m. Prvé dva roky ošetrujeme porast kyprením a zavlažujeme. Zber začína v druhom roku po výsadbe, koncom apríla a trvá až do 20. júna. Stopky zberáme lámaním celých listov. V ďalších rokoch sa zberá už len tretina listov. Zberáme celý list aj so stopkou. Na konzum ponecháme stopku a časť čepele o veľkosti 50 mm. Rebarbora sa pestuje 8-10 rokov na jednom mieste. 194

197 2.7.2 Chren dedinský (Armoracia rusticana) Konzumnou časťou je jedno až dvojročný koreň. Obsahuje Ca, P, K, S, Mg, Na, Fe, Zn, Mn, Cu, mg vitamínu C.kg -1 č.h. Má typickú ostrú chuť a vôňu, obsahuje horčičné silice a veľa fytolátok s antimikrobiálnymi účinkami. Je trváca zelenina so silným kolovitým, valcovitým koreňom. Z vegetačného vrcholu raší listová ružica stopkatých listov 0,5 až 1,2 m dlhých, kopijovitého tvaru, po okraji sú pilkovité. Kvetná stonka dorastá do výšky až 1,5 m. Kvetenstvo je biele v našich podmienkach bez tvorby semena. Je nenáročný na klimatické podmienky, vyhovuje mu vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Pôdy vyžaduje hlboké, humózne, dostatočne zásobené vodou a živinami. Vysádza sa do prvej trate v dávke t maštaľného hnoja na hektár plus dodáme priemyselné hnojivá. Dnes sa pestuje ako jednoročná rastlina na veľkých plochách. Sadbu (rezky) získavame na jeseň po zbere 1-ročnej plodiny. Príprava sadby sa robí z koreňov 0,2 m dlhých o priemere 10 mm tak, že korene narezkujeme na 40 až 60 mm dlhé rezky. Vysádzame ich do radov vzdialených od seba 0,6-0,8 m. Rezky ukladáme v rade na vzdialenosť 0,2 až 0,3 m. Zber robíme v októbri až novembri vyorávaním koreňov, nasleduje ich triedenie a skladovanie Špargľa (Asparagus officinalis) Špargľa je lahôdková zelenina. Na Slovensku pestujeme bielu špargľu, ktorá nesmie prísť pri pestovaní ku kontaktu so slnečným svetlom. Má veľmi jemnú lahodnú chuť. V ostatnom čase pestujeme aj zelenú špargľu, sú to výhonky špargle, ktoré sú pri pestovaní ožiarené slnečným svetlom. Špargľa je trváca zelenina, pestuje sa jednom mieste 8-10 i viac rokov. Špargľa vyžaduje teplé polohy, chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a vetrom. Pôdy vyžaduje hlboké, priepustné, hlinito-piesočnaté s vysokým obsahom humusu. Z hľadiska obrábania pôdy a hlavne zberu sú veľmi vhodné piesočnaté pôdy. Technológia pestovania špargle V prvom a druhom roku pozostáva pestovanie špargle z prípravy pôdy, vysadzovania, ošetrovania počas vegetácie a odstránenia nadzemnej časti rastliny. Pri pestovaní špargle musíme venovať pozornosť správnemu výberu pozemku a jeho príprave. Je potrebné odburiniť pôdu od trvácich burín, urobiť zásobné hnojenie a prekyprenie pozemku do hĺbky 60 cm. Zároveň pri príprave pôdy je treba obohatiť pôdu o organickú hmotu, konkrétne 100 t 195

198 maštaľného hnoja na 1 hektár a 1-2 roky pred založením robiť zelené hnojenie. Na základe rozboru pôdy a obsahu živín dodáme do pôdy priemyselné hnojivá. Agrotechnický termín vysádzania špargle je od začiatku marca do polovice apríla. Malé plochy vysádzame ručne a veľké vysádzame vysadzovačom do brázd hlbokých 0,24-0,27 m. Optimálna vzdialenosť medzi rastlinami v riadku je 0,33 m a vzdialenosť radov je 2 m. Na hektár vysádzame rastlín. Počas vegetácie robíme hnojenie, odstraňovanie burín, ochranu rastlín proti chorobám a škodcom, ďalej porast zavlažujeme. Na jeseň v mesiacoch október až november je potrebné odstránenie nadzemnej časti rastlín. V treťom roku pestovania, ako aj ďalších rokoch robíme zber. Skoro na jar v 3. roku musíme odstrániť strnisko, čo je predpokladom správneho rastu výhonkov špargle a ľahší zber. Ďalšou operáciou je hrobčekovanie špargle. Hrobčekovanie sa robí od polovice marca do polovice apríla, ale len pri pestovaní bielej špargle. Hrobčeky môžeme robiť ručne, alebo pomocou hrobkovacej frézy. Šírka základne hrobčeka má byť 0,82 m, výška približne 0,23-0,25 m, vrchná časť hrobčeka má mať šírku 0,42 m. Ďalšou operáciou je ukladanie reflexnej bieločiernej fólie na hrobčeky. Zber bielej špargle sa robí od 15. apríla do júna len ručne. Pracovný postup pri zbere pozostáva z odkrytia fólie, uvoľnenie zeminy v tesnom okolí výhonku špargle, odrezaní výhonku, jeho uložení do košíka, zahladenia hrobčeka zeminou a prikrytia hrobčeka fóliou. Špargľu zberáme 2krát denne ak nepoužívame tmavé nepriesvitné tieniace fólie. V prípade použitia fólie iba 1krát denne zavčasu ráno. Náradie na zber špargle : - zberový nôž (vypichovací) - hladidlo - zberový košík Pozberová úprava špargle Hneď po zbere musí byť špargľa schladená, spracovaná a uskladnená v chladiarni. Po zbere špargle je najvhodnejšie ju uložiť okamžite do vody v nádržiach umiestnených priamo na poli. Ďalšou operáciou je predčistenie a predtriedenie špargle. Aby špargľa udržala čo najdlhšie čerstvý vzhľad, je potrebné výhonky šokovo schladiť pri teplote 1-2 o C vo vode minimálne 15 minút. Ďalej nasleduje triedenie, balenie a chladenie špargle. Expedícia, doprava špargle k odberateľovi sa robí v chladiarenských autách s teplotou od 2 do 5 o C. Doprava k zákazníkovi by mala byť vykonaná v čo najkratšom čase najneskôr do 4 dní. Kontrolné otázky: 1. Čo zaraďujeme medzi trváce zeleniny? 2. Aké sú pôdne nároky na pestovanie rebarbory vlnitej? 3. Koľko rokov sa pestuje rebarbora vlnitá na jednom mieste? 4. Čo je konzumnou časťou chrenu dedinského? 5. Aký je termín zberu chrenu dedinského? 196

199 6. Vysvetlite technológiu pestovania špargle. 2.8 Ostatné zeleniny Kukurica cukrová (Zea mays L. sacharata) Pochádza zo strednej Ameriky, najviac sa pestuje v USA, kde je spotreba 12 kg na osobu a rok. Pestuje sa pre zrno v mliečnej zrelosti, mrazí sa alebo sterilizuje. Semená obsahujú 30 % sušiny, 2 % cukrov, mg vitamínu C.kg -1, ďalej minerálne látky najmä Zn a Mg. Jednoročná, jednodomá rastlina s rôznopohlavnými kvetmi. Na hlavnej stonke v spodnej časti vyrastajú samičie kvety šúlky, klasy. Rastlina dorastá do výšky 0,8-2 m. Semeno je obilka bielej, žltej, ružovej až fialovej farby. Listy má veľké, kopijovité. Kukurica cukrová je menej náročná na teplo ako kukurica na zrno, zberá sa v mliečnej zrelosti. Môže sa pestovať i v repárskej výrobnej oblasti. Klíči pri teplote pôdy nad 8 o C, rastie pri teplote nad 10 o C, je náročná na vodu. Pôda je vhodná stredne ťažká, dobre zásobená humusom a živinami. Zaraďuje sa do prvej a druhej trate. Priemyselné hnojivá sa aplikujú do pôdy v dávke kg N, 80 kg P 2O 5, 200 kg K 2O. Pestuje sa ako monokultúra. Vysieva sa od mája do polovice júna do hĺbky 5-8 cm. Spon je 0,2-0,23x0,7 m. Proti burinám aplikujeme herbicídy, proti vijačke kukuričnej aplikujeme insekticídy. Zber sa robí ručne, resp. plne mechanizovane, do 6 hod po zbere ju treba zamraziť, resp. sterilizovať. Úroda 3-4 t.ha -1 (zrno) Kukurica pukancová (Zea maxs conv. mierosperma) Pestuje sa pre zrno, ktorého endosperm po zahriatí roztrhne osemenie a bielok v podobe vatovitého útvaru sa uvoľní zo semena. Pestuje sa ako kukurica na zrno. Zberá sa v botanickej zrelosti. Kontrolné otázky: 1. Čo zaraďujeme medzi ostatné zeleniny? 2. Aké sú pôdne nároky na pestovanie kukurice cukrovej? 3. V akej zrelosti sa zberá kukurica cukrová? 4. Aký je termín vysievania kukurice cukrovej? 5. V akej zrelosti sa zberá kukurica pukancová? 3 Zoznam použitej literatúry Boroš,V.: Technológia záhradníckej výroby. Študijné materiály k vyučovaciemu predmetu. Online: Lysičanová, A.: Úloha alelopatie v agroekosystéme. Diplomová práca. SPU Nitra, 2011, online: 197