Úlohy ošetrovateľstva, sociálnej práce a verejného zdravotníctva v rómskych segredovaných komunitách Gulášová I.¹, Riedl I.², Breza J. ml³, Bačíková Z

Prepis

1 Úlohy ošetrovateľstva, sociálnej práce a verejného zdravotníctva v rómskych segredovaných komunitách Gulášová I.¹, Riedl I.², Breza J. ml³, Bačíková Z. 4 ¹ VŠZaSP sv. Alžbety, n. o., Bratislava ² Urologické oddelenie, FN Trenčín ³LF UK Bratislava 4 RÚ VZ Považská Bystrica Abstrakt Autori z historického hľadiska poukazujú na život a problémy Rómskej komunity. Upozorňujú na rozdiely vo vnímaní hodnôt v rómskej a nerómskej populácii ako aj rozdiely a špecifiká v problematike zdravotnej starostlivosti. Poukazujú na špecifiká zdravotného stavu v segredovaných rómskych komunitách. Rozoberajú možnosti riešenia zlého zdravotného stavu Rómov s cieľom nájsť účinné opatrenia zamerané na pomoc Rómskej populácií. Kľúčové slová : Ošetrovateľstvo. Sociálna práca a rómska populácia. Segredovaná rómska komunita. Abstract Authors show from a historical perspective on life and problems of the Roma community. They note the differences in the perception of values in the Roma and non-roma population as well as differences and specifics in the areas of healthcare. They point to specific health in segregated Roma communities. They discuss options for solving poor health of Roma people in order to find effective measures to help the Roma population. Key words : Nursing. Social work and the Roma population. Segregated Roma community. Úvod Rómovia prišli na územie Európy z Indie a medzi prvé štáty, ktoré osídlili patrila Arábia a Egypt. Ich migráciu zapríčinilo prenasledovanie, deportácie, nutné usídľovanie a veľmi často príčinou boli ťažké obdobia v histórií jednotlivých krajín. V dnešnej dobe žijú po celom svete. Na územie strednej Európy prišli až v 13.storočí, na naše územie až v 14.storočí. V Európe sa ich veľa usadilo v Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Nemecku a Rumunsku. Aj keď Rómovia žijú v rôznych spoločenstvách uchovali si mnoho etnických charakteristík napr. pokrvná príbuznosť, špecifické duchovné a sociálno-kultúrne vlastnosti a taktiež špecifická je ich reč. Osud ich etnika je pestrý a dnes ani sami Rómovia často nevedia, do akých skupín sa ako etnikum delí. Život a problémy Rómskej komunity. Spôsob života Rómskej komunity. Rómovia tvoria nezávislú skupinu ľudí, ktorý majú svoj vlastný rôznorodý spôsob života. 115

2 Sú všade na svete a dokážu sa prispôsobiť životu v danej krajine. Svoj život však žijú nezávisle od ostatných. Majú svoj jazyk, ktorý je odvodený pravdepodobne zo severo indického jazyka. S Rómami sa zle zaobchádza už celé storočia, no napriek tomu si dodnes zachovali svoj osobitý spôsob života. Život chápu ako horizont. Nehromadia veci, ani netúžia po moci, odmietajú šetriť peniaze. Žijú zo dňa na deň. Radosť z vlastníctva poznajú iba pri rozdávaní. Za bohatého považujú iba toho, kto veľa rozdal. Ich túžba po voľnosti a slobodnom živote vie prekročiť všetky negatíva všedného dňa (Ivanová, Špirudová, Kutnohorská. 2005). Sú až prekvapivo optimistický. I napriek ponúkaným materiálnym výhodám žijú radšej v biede, ponížený, ale s hrdým pocitom slobody, voľnosti a s pocitom, že sú pánmi zeme. Rómovia žijú v inom rámci všedného sveta než väčšinová populácia. Ich časovým horizontom je prítomnosť, pohyb je ich spôsobom života, cieľom je prežiť za takých podmienok, ktoré ich obklopujú a ich nedotknuteľnou hodnotou je rodina a rodinné tradície. Jedným z najslabších článkov početne silnej rómskej komunity na Slovensku je okrem nízkej vzdelanostnej úrovne aj zlé zdravotné a hygienické podmienky ich života. Na nízky životný štandard sa okrem toho podpisuje aj chudoba a vysoká nezamestnanosť (Šoltesová, Randolph, Robertson, 2004). Preto v niektorých regiónoch Slovenska bol zavedený program zdravie Rómov, ktorý podporuje hlavne vybudovanie centra osobnej hygieny a vďaka ktorému sa výrazne zlepšuje hygienická situácia v rómskych osadách. Hodnoty Rómov. Život pre Rómov má najvyššiu hodnotu. Všetko čo vedie k zachovaniu, zmnoženiu a pokračovaniu života, má vysokú hodnotu. Všetko, čo život ohrozuje alebo obmedzuje, je vnímané negatívne. Rómovia si uchovali aj veľa hodnôt, ktoré sú typické pre ich kultúru. Jednou z najdôležitejších hodnôt rómskej komunity je rodina. Je pre nich dôležitejšie zameranie na rodinu ako na prácu. Rodina je zdrojom obživy, má funkciu vzdelávaciu ale taktiež ochrannú. Je to dôležitá sociálna jednotka, v ktorej sa zabezpečuje reprodukcia, výchova a ochrana jedinca. Rodina má aj hospodársky význam, je miestom stability a zázemia (Ivanová, Špirudová, Kutnohorská, 2005). Rómovia majú svoje príslovie:,,čím viac detí, tým viac šťastia. Deti sú najväčším bohatstvom rómskej rodiny. Ženu, ktorá má iba jedno, dve deti považujú za slabú. Bezdetnosť je najvyššou formou nešťastia. Keď sú deti malé stará sa o nich matka a prarodičia, v puberte otec, ktorý je na výchovu prísnejší. Vo výchove berú ohľady aj na pohlavie. Detstvo a dospievanie končí založením rodiny. Dievčatá si často musia brat za manželov mužov, ktorých im vopred vybrali rodičia a vydávajú sa tradične veľmi mladé 116

3 Tradičná rómska rodina má odlišnú štruktúru a veľkosť v porovnaní so súčasnou Slovenskou rodinou. Je troj a viacgeneračná, značne sociálne závislá na príbuzenstve. Rómovia sa navzájom hodnotia podľa toho, z ktorej rodiny pochádzajú a akú ma medzi nimi táto rodina vážnosť. V rodine si všetci navzájom pomáhajú a vzájomne sa podporujú. Pre tradičnú rómsku rodinu je nemysliteľné dávať detí do detských domovov, alebo starých rodičov dať do domova dôchodcov. Rodina je pre Rómov dôležitá a výchova detí je kolektívna (Lužica, 2004). Rómovia sú v romantickej literatúre opisovaný ako predstavitelia neviazanosti v ľúbostnom živote a že zo svojej pravlasti si priniesli horúci temperament, kult lásky a milostných hier, ktorými bola aj India od nepamäti povestná. Ďalšou dôležitou hodnotou je funkcia muža a ženy. V rodine sa dopĺňajú, žena zabezpečuje pre rodinu každodenné potreby, vychováva deti a poslúcha svojho muža. Muž je v rodine nositeľom prestíže, ale taktiež je hlavou rodiny a má rozhodujúce postavenie, nesie za rodinu zodpovednosť. Jednou z najkrajších hodnôt rómskej kultúry je ich úcta k rodičom a starým ľudom, ale aj sociálna solidarita, ktorá spája členov rodiny. S úctou a láskou pristupujú k starnúcim ľuďom, taktiež chorý nezostávajú sami. Vyšší vek znamená zároveň vyššie postavenie v rodine a v rómskej spoločnosti. Zdravotná starostlivosť. K psychickým zvláštnostiam Rómov, hlavne v čase ich ochorenia patrí slabšia vôľa, vytrvalosť a trpezlivosť (Lužica, 2004). Bez svojej rodiny sú často nesamostatní, majú strach a tieto komplexy menejcennosti sa môžu prejavovať zvýšenou agresivitou a neochotou spolupracovať so zdravotníckym personálom. Je známe, že prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti je horší ako u ostatného obyvateľstva. Je to často podmienené prejavmi rasizmu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale aj horšou úrovňou vzdelávania rómskeho obyvateľstva, ktorá z osád je tento stav negatívne ovplyvnený vzdialenosťou od mestskej časti. Ošetrovanie rómskych pacientov býva často pre zdravotníckych pracovníkov po psychickej stránke veľmi náročne. Najväčším problémom je nedôvera medzi zdravotníckym pracovníkom a Rómom ako pacientom. Komunikácia môže byť preto pre obe strany nezrozumiteľná a tak často dochádza k nejasnostiam Ďalším problémom je aj komunikácia medzi zdravotníkmi a príbuznými pacienta. Veľmi dôležité je zistiť komu môžeme poskytnúť informácie o zdravotnom stave, s kým môžeme z rodiny pacienta jednať. Spravidla býva touto osobou muž teda hlava rodiny, alebo muž ktorý je rodine veľmi blízky. Kontakt sa niekedy nepodarí nadviazať, čo sa často odrazí na 117

4 pacientovi a zanecháva na ňom rôzne následky. Rómovia pociťujú značný strach z bolesti a zo smrti, aj keď ich zdravotný stav nie je vážny. Bývajú často emotívni, často nahlas stonajú. Ženy bývajú často úzkostné a ťažko znášajú svoju hospitalizáciu. Väčšinu lekárskym rozhodnutí konzultujú so svojou rodinou. Zdravotný stav Rómov v segregovaných rómskych komunitách - priemerný vek Rómov je 25,6 roka, - Rómovia sa približne dožijú o 15 rokov menej ako väčšinová časť obyvateľstva, - rómsky muži sa v priemere dožívajú 55 rokov, ženy 59 rokov (vo väčšinovej populácií sa muži dožívajú v priemere 70 rokov, ženy 78 rokov), - úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia je u Rómov 2,5 krát vyššia v porovnaní v väčšinou, - u Rómov je 67 % fajčiarov medzi mužmi a 46% medzi ženami, - majú zvýšenú spotrebu alkoholických nápojov, - 67% žien z oddelených komunít nepoužíva žiaden spôsob plánovania rodičovstva. V dôsledku zlých životných podmienok sa v rómskych lokalitách zvýšil výskyt infekčných ochorení a ochorení dýchacích ciest. Tento stav zapríčinila nedostatočná hygiena, chýbajúca zdravotná prevencia, zhoršené životné podmienky a nedostupnosť pitnej vody ( Obyvatelia z odľahlých osadách majú obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, čo zapríčiňuje aj nízku účasť Rómov na preventívnych prehliadkach, v poradniach zdravia a na očkovaniach, ako aj nízku informovanosť o zdravotných rizikách. Najčastejšie sa vyskytujúce choroby v rómskych osadách. Infekčné choroby: infekčná hepatitída, - dyzentéria, - invazívne meningokokové infekcie, - svrab. Vysoký výskyt je aj TBC a rôzne ochorenia dýchacích ciest. Zvláštnosťou je aj možná genetická rezistencia k HIV infekcii. Neinfekčné ochorenia: - kongenitálny glaukóm, - fenylketonúria, - polycystické ochorenia obličiek. 118

5 Srdcovo- cievne ochorenia ( Štúdie poukazujú na rôzne faktory ako napr. vysoká spotreba tučného mäsa a údenín, nízku spotrebu celozrnných výrobkov, mlieka, ovocia a zeleniny. Srdcovo- cievne ochorenia často ohrozujú Rómov v mladšom veku z dôvodu hypertenzie a obezity. Všeobecne je zdrav Rómov stále ohrozovaný. Znižuje sa stredná dĺžka života, vyskytuje sa vyššia dojčenská úmrtnosť. Vyskytujú sa časté hospitalizácie rómskych detí, hlavne z dôvodu nevedomosti rodiny včas diagnostikovať závažnosť ochorenia a často prichádzajú do zdravotníckeho zariadenia až v poslednom štádiu. U Rómov pretrváva nízka hygienická úroveň, vek prvých pôrodov je okolo roku života, budúce matky zanedbávajú prenatálne vyšetrenia a taktiež pravidelné návštevy u lekára počas tehotenstva. Špecifická je nízka vzdelanosť, a tým nedostatok pracovných príležitostí z ktorých je odôvodnená aj nízka životná úroveň a ekonomická núdza väčšiny rómskych rodín. Veľkou mierou sa k zlému zdravotnému stavu. Rómov pripisujú aj katastrofálne podmienky bývania. Možnosti riešenia zlého zdravotného stavu Rómov: - motivácia a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v rómskej otázke - zdravotno-výchovné aktivity - realizácia prieskumu zdravotného stavu obyvateľov v rómskych osád - ovplyvnenie rizikových faktorov prostredia - preventívne prehliadky - zvýšenie očkovania detí v žijúcich rómskych osadách. Ku každému rómskemu pacientovi je nutné pristupovať individuálne (Farkašová, 2005). Zdravotní pracovníci by sa mali snažiť vysvetliť príčinu a priebeh ochorenia aj keď je tam v mnohých prípadoch značná jazyková bariéra. Je treba apelovať na zmenu životného štýlu v rámci možnosti rodiny a zdôrazniť prípadné negatívne následky, ktoré z nedôsledného plnenia zdravotníckych opatrení môžu vyplynúť. Pri každom vysvetľovaní a edukácii by mali lekári a sestry dbať na to, aby im rómsky pacienti rozumeli, a preto by mali voliť také výrazy, ktoré nie sú nad rámec ich možností. Najdôležitejšie je získanie ich dôvery. Dobrý vzťah Rómov a nerómov sa buduje zdĺhavo, nie veľmi jednoducho a často výsledky dlho neprichádzajú. Dôležité je: Byť trpezlivý, nečakať okamžité výsledky Vnímať mimoslovnú komunikáciu a vedieť dávať informácie aj rečou teľa Nekritizovať negatívne pred veľkým kolektívom, skôr v súkromí Nebáť sa dotyku a blízkosti 119

6 Hovoriť jasne, k veci, konkrétne, stručne Diferencovať, pristupovať ku každému podľa individuálnych potrieb Používať spätnú väzbu Rešpektovať hodnotový systém rómskeho etnika. Zdravie a starostlivosť o svoje zdravie u časti Rómov nie je prvoradou hodnotou. Niektorý vyhľadávajú zdravotnú starostlivosť len v akútnych prípadoch a časť z nich dovezú do nemocnice z ulice. Zdravotná a ošetrovateľská starostlivosť býva často neefektívna najmä vtedy, keď sa vracajú z nemocničného prostredia späť do príbytkov, kde sa vyskytuje prostredie ktoré nepraje ich zdraviu. Preto sa často vracajú v krátkom časovom intervale späť do nemocničných priestorov s tým istým ochorením alebo novým. Záver Problém Rómov je problém mnohonárodný a nadnárodný. Riešenie tohto problému a to nielen na Slovensku ale aj v mnohých iných krajinách si vyžaduje veľa malých a dlhodobých krokov, spojených s realizáciou a snahou odstraňovať to čo je negatívne a vyzdvihovať to čo je pozitívne. Najdôležitejšie je nájsť účinné opatrenia zamerané na pomoc Rómskej populácií (Šoltesová, Randolph, Robertson, 2004). Predpokladom tohto úspechu je zachovanie a rešpektovanie etnickej svojbytnosti a zároveň sociálne vyrovnanie a harmonické občianske spolunažívanie majoritných spoločností s minoritou Rómov.,,Tomu kto ovláda Rómsky jazyk sa otvárajú brány do nepoznaného, krásneho, zaujímavého a pestrého života Rómov. Literatúra 1. FARKAŠOVÁ, D. 2005, : Ošetrovateľstvo- teória.2. vyd. Martin. Osveta, s. ISBN IVANOVÁ, K., ŠPIRUDOVÁ, K., KUTNOHORSKÁ, J : Multikultúrní ošetrovateľstvo I.,1.vyd. Praha Grada publishing., 2005., 248s. ISBN LUŽICA, R, 2004.: Kapitoly z Rómskej kultúry.,1.vyd., Trnava: Trnavská Univerzita Fakulta Zdravotníctva a sociálnej práce., 2004, 97s., ISBN ŠOLTÉSOVÁ, V., RANDOLPH, G., ROBERTSON 2004 : Misiológia so zameraním na Rómske komunity.,1vyd., Banská Bystrica., Vydavateľ: Pedagogická Fakulta UMB Banská Bystrica., 2004.,86s 5. Kontakt: prof. PhDr. Ivica Gulášová, PhD. Narcisová Bratislava 120