Microsoft Word - Zborník 2006.doc

Prepis

1 Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen Odbor lesníckej politiky, ekonomiky a MLZ Ministerstvo pôdohospodárstva SR Bratislava Sekcia lesnícka a Slovenská lesnícka spoločnosť, člen ZSVTS AKTUÁLNE OTÁZKY EKONOMIKY LH SR Zborník referátov z odborného seminára Zvolen 29. november 26

2 Zborník referátov z odborného seminára zaoberá sa aktuálnymi otázkami z oblasti ekonomiky lesného hospodárstva Slovenskej republiky. Prezentujú sa dosiahnuté výsledky Súhrnného lesníckeho ekonomického účtu prostredníctvom účtu produkcie, dôchodku, podnikateľského zisku a kapitálových účtov. Poukazujú sa možnosti využitia výsledkom tohto účtu jednak na národnej a medzinárodnej úrovni. Zameriava sa na informačné systémy a na úpravy rezortného štatistického zisťovania na ďalšie obdobie. Pozornosť sa venuje aj možnostiam získavania finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ v odvetví lesného hospodárstva. Zostavovatelia Ing. Július Ďurkovič, CSc. Ing. Miroslav Kovalčík Ing. Jozef Tutka, CSc. Ing. Mária Žiaková, CSc. Ing. Boris Greguška Ing. Peter Hrbáľ Vydavateľ Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 26 Tlač Národné lesnícke centrum - Lesoprojekt Zvolen ISBN:

3 OBSAH Miroslav Kovalčík, Július Ďurkovič: Výsledky súhrnného lesníckeho ekonomického účtu SR... 4 Jozef Tutka: Rámcová analýza produkcie verejnoprospešných a produkčných funkcií lesa a služieb lesníctva z pohľadu SLEÚ Martin Moravčík: Lesné hospodárstvo a jeho výsledky v roku Boris Greguška: Ekonomické účty v lesníctve v kontexte finančnej perspektívy EÚ Peter Hrbáľ, Milan Sarvaš: Lesné hospodárstvo a možnosti využitia eurofondov v rokoch Mária Žiaková, Zuzana Sarvašová: Rezortné štatistické zisťovania a využitie výsledkov v súhrnných informáciách o stave LH SR Viera Petrášová: Výzvy politiky zamestnanosti EÚ pre lesníctvo SR v programovom období

4 Výsledky súhrnného lesníckeho ekonomického účtu SR za rok 25 Miroslav Kovalčík, Július Ďurkovič 1. Úvod Národnú ekonomiku alebo národné hospodárstvo tvorí veľký počet jednotiek resp. ekonomických subjektov, ktoré sa zaoberajú rôznymi operáciami. Ich cieľom je výroba, financovanie, znovu rozdeľovanie a spotreba. Medzi nimi existujú zložité ekonomické a hospodárske vzťahy a transakcie. Táto mnohotvárnosť a početnosť hospodárskych vzťahov zúčastnených podnikateľských subjektov na produkcii sa člení pre účely hodnotenia ich výsledkov podľa vhodných teoreticko-metodických postupov. Výsledkom takéhoto postupu je ich zoradenie do konzistentného a prehľadného systému. Tieto systémy sú zoradené do národných a ekonomických účtov. Pri rozlišovaní a triedení ekonomických subjektov sú okrem teritoriálnych, časových a funkčných hľadísk aj hľadiská ekonomicko-štatistické. Teoreticko-ekonomická podobnosť výroby, resp. jej výsledkov umožňuje rozlíšiť výrobné homogénne jednotky a ich agregovanie do odvetví. Na druhej strane podobnosť správania sa jednotiek pri príjmových, výdavkových a finančných transakciách umožňuje rozlíšiť inštitucionálne jednotky a ich agregovanie do sektorov. Európsky systém ekonomických účtov (ESA 1995) sa v poslednom období (1997) zdokonalil, čo sa prejavilo v zdokonalení metodických postupov tvorby jednotlivých účtov. Funkčný princíp kvantifikácie ukazovateľov lesnej produkcie na úrovni jedného fiktívneho národného podniku za Slovensko sa zmenil podľa novej metodiky testovania ekonomickej výkonnosti na princíp inštitucionálny, ktorý zahrňuje všetky podnikateľské subjekty s prevažujúcim objemom lesnej výroby. Rozhodujúcim aspektom revidovanej metodiky zostavovania tohto účtu je kompatibilita so systémom ESA 95 a hodnotenie ekonomickej výkonnosti lesného hospodárstva na základe reálnych ekonomických výsledkov celkovej činnosti a nie iba podľa prínosov výroby pre národné hospodárstvo (ako tomu bolo doposiaľ). Kompatibilita so systémom ESA 95 je nevyhnutná aj z toho dôvodu, že Ekonomický lesnícky účet je špecifickým podúčtom, resp. relevantným podkladom sektorového účtu Národného súhrnného účtu za SR. Účet poskytuje systematický prehľad jednotlivých stupňov ekonomického zhodnotenia výrobného procesu a je prispôsobený osobitostiam podmienok lesného hospodárstva. Zameriava sa na produkciu, tvorbu dôchodkov a ich rozdelenie a finančnú a nefinančnú akumuláciu zdrojov. Táto skutočnosť sa dosahuje tým, že Ekonomický lesnícky účet plní tieto funkcie prostredníctvom bežných účtovných transakcií a účtov akumulácie. Hlavným cieľom riešenia úlohy v roku 26 bolo ďalšie zdokonaľovanie a precizovanie zostavovania jednotlivých účtov za lesné hospodárstvo Slovenska v zmysle revidovanej metodiky. Taktiež identifikovanie a verifikovanie vstupných údajov. Pri jeho zostavovaní sa precizovala algoritmizácia výpočtu ukazovateľov jednotlivých účtov. Tá sa ďalej využije pri realizácii projektu zriadenia siete testovacích podnikov v podmienkach lesného hospodárstva SR. Pri zostavovaní účtu Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav vychádzal z údajov získaných zo siete spravodajských jednotiek štátneho a neštátneho sektora. 4

5 2. Výsledky ekonomického lesníckeho účtu za SR V súčasnosti zostavovaný SLEÚ predstavuje systém piatich účtov; účet produkcie, tvorby dôchodkov, podnikového zisku, nadobudnutia nefinančných aktív a zmien čistého majetku. SLEÚ poskytuje informácie o vzniku statkov, ich použití a o ekonomických procesoch a vzťahoch odvetvia v rámci jednej účtovnej periódy. Na základe využitia teórie hospodárskeho kolobehu vyjadruje vzťahy LH k ostatným hospodárskym systémom, ako sú: ostatné podniky, domácnosti, štát. Uvedený účet je spracovaný formou bežných a stálych cien, kde bázickým rokom je rok Referenčné obdobie spracovaných ekonomických hodnôt je za roky 1997 až Účet produkcie Účet produkcie v lesnom hospodárstve zahrňuje tovary a služby, ktoré sú predmetom trhových vzťahov. Zatiaľ metodický postup jeho zostavenia nezahŕňa externality tohto odvetvia, i keď v hodnotovom vyjadrení nekoľkonásobne prevyšujú produkciu akceptovanú trhovými vzťahmi. Potom jedná sa o produkciu dreva, poľovníctva a ostatnej produkcie. Odvetvie lesného hospodárstva je charakterizované aj tým, že vo výrobnom procese neprodukuje väčší rozsah komodít realizovaných na trhu. Rozhodujúcou komoditou ako celok je drevná surovina. Hrubá lesnícka produkcia je reprezentovaná najmä výrobou dreva, ktorá zahrňuje ťažbu dreva bez rozlíšenia štruktúry výrobkov (sortimentov dreva podľa NACE Revizie 1 CPA) pred odpočítaním všetkých technologických strát súvisiacich s jeho výrobou. Hrubá lesnícka produkcia v roku 25 v objemových jednotkách dosiahla výšku tis.m 3, čo je jej vôbec najvyššia hodnota za celé referenčné obdobie od roku Táto úroveň je dôsledkom spracovania následkov vetrovej kalamity z minulého roka. Oproti predchádzajúcemu roku 24 vzrástla o 3 48 tis. m 3, čo je nárast indexom 1,43 a za celé referenčné obdobie indexom 1,716. Obdobný trend sa zaznamenáva aj v použiteľnej produkcii dreva, kde indexy oproti minulému roku sú 1,42 a referenčné obdobie 1,714. Konečná produkcia dreva reprezentovaná dodávkami sortimentov surového dreva v hodnotenom roku dosiahla výšku tis. m 3, čo je viac o 2,89 tis. m 3, a čo reprezentuje nárast dodávok o 29 % a za referenčné obdobie to je nárast o 7,7 %. Ukazovateľ priemerné speňaženie dreva má oproti uvedeným ukazovateľom opačný trend. V roku 25 priemerné speňaženie dreva dosiahlo úroveň Sk.m 3, čo je oproti roku 24 pokles indexom,93, čiže pokles o 7 %. V rámci referenčného obdobia je nárast indexom 1,17, t.j. v absolútnom vyjadrení o 2 Sk.m 3 oproti roku Priebeh uvedených ukazovateľov za sledované obdobie 1997 až 25 sa uvádza v tab. č. 1 a 2 a je znázornený na Obr.1. Konečná produkcia za odvetvie LH zahrňuje konečnú produkciu dreva, ostatnú produkciu a produkciu poľovníctva. Hodnota konečnej produkcie dreva v roku 25 dosiahla hodnotu 11,355 mld. Sk a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila v absolútnom vyjadrení o cca 1,9 mld. a vzrástla indexom 1,199, čiže o 19,9 %. Za celé referenčné obdobie k bázickému roku v bežných cenách vzrástla indexom 1,735. Hodnota konečnej ostatnej produkcie v rámci sledovaného obdobia sa pohybovala v rozpätí od 1,649 do 2,191 mld. Sk. To poukazuje na pomernú ustálenosť tohto ukazovateľa v LH SR. V roku 25 jej hodnota je 2,191 mld. v bežných cenách a je to jej najvyššia hodnota v rámci referenčného obdobia. Oproti predchádzajúcemu roku vzrástla o 542 mil. Sk, a to indexom 1,329 a za celé obdobie indexom 1,28, čo poukazuje na jej pomernú vyrovnanosť. Hodnota konečnej produkcie poľovníctva má taktiež pomerne vyrovnaný priebeh a jej úroveň je od 15 do 28 mil. Sk. V roku 25 dosiahla hranicu 28 mil. Sk a oproti minulému roku vzrástla indexom 1,3 a za celé obdobie indexom 1,387. 5

6 Hodnota konečnej produkcie LH SR za celé referenčné obdobie v bežných cenách vykazuje stúpajúci trend. Kým v roku 1997 jej hodnota bola 8,826 mld. Sk, tak v roku 25 je to mld. Sk, čo za uvedené obdobie je rast indexom 1,558, čiže vzrástla oproti bázickému roku o 55,8 %. A v absolútnom vyjadrení je to nárast o 4,928 mld. Sk. V štruktúre konečnej produkcie LH za rok 25 v bežných cenách má najvyšší podiel konečná produkcia dreva až 82,56 %, čo znamená, že drevo je rozhodujúcou komoditou tohto odvetvia. Ostatná produkcia je reprezentovaná podielom 19,3 % a produkcia poľovníctva sa na produkcii LH podieľa 1,86 % (Obr.2). 6

7 ELÚ Slovenska za roky (v bežných cenách) Účty bežných transakcií Tab. 1 Techn. Rok jedn Účet produkcie 1 Hrubá lesnícka produkcia (drevo) tis.m Použiteľná produkcia (ťažba dreva) tis.m Konečná produkcia (sortimenty dreva) tis.m Priemerné speňaženie dreva Sk.m Hodnota konečnej produkcie dreva mil. Sk Hodnota konečnej ostatnej produkcie mil. Sk Hodnota konečnej produkcie poľovníctva mil. Sk Hodnota konečnej produkcie spolu mil. Sk Medzispotreba mil. Sk Hrubá pridaná hodnota mil. Sk Spotreba fixného kapitálu mil. Sk Čistá pridaná hodnota mil. Sk Účet tvorby dôchodkov 13 Odmeny zamestnancom mil. Sk Ostatné dane z produkcie mil. Sk Ostatné subvencie na produkciu mil. Sk Čistý dôchodok zo samostatnej činnosti mil. Sk Účet podnikového zisku 17 Úroky prijaté mil. Sk Nájomné prijaté mil. Sk Úroky platené mil. Sk Nájomné platené mil. Sk Čistý zisk z podnikania mil. Sk Zdroje informácií: PIL 25, Súvaha Uč POD 3-2, Výsledovka POD 2-1, Les V 4-1 7

8 ELÚ Slovenska za roky (v bežných cenách) Účty bežných transakcií Tab. 2 Index 98/97 99/98 2/99 21/2 22/21 23/22 24/23 25/24 25/97 Účet produkcie 1 Hrubá lesnícka produkcia (drevo) Použiteľná produkcia (ťažba dreva) Konečná produkcia (sortimenty dreva) Priemerné speňaženie dreva Hodnota konečnej produkcie dreva Hodnota konečnej ostatnej produkcie Hodnota konečnej produkcie poľovníctva Hodnota konečnej produkcie spolu Medzispotreba Hrubá pridaná hodnota Spotreba fixného kapitálu Čistá pridaná hodnota Účet tvorby dôchodkov 13 Odmeny zamestnancom Ostatné dane z produkcie Ostatné subvencie na produkciu Čistý dôchodok zo samostatnej činnosti Účet podnikového zisku 17 Úroky prijaté Nájomné prijaté Úroky platené Nájomné platené Čistý zisk z podnikania Zdroje informácií: PIL 25, Súvaha Uč POD 3-2, Výsledovka POD 2-1, Les V 4-1 8

9 Obr.1 Vývoj hrubej lesníckej, použitelnej a konečnej produkcie dreva v LH za roky 1997 až 25 tis.m Hrubá lesnícka produkcia (drevo) Použiteľná produkcia (ťažba dreva) Konečná produkcia (sortimenty dreva) Śtruktúra konečnej produkcie LH v mil. Sk za rok 25 (v bežných cenách) Obr.2 16% 2% Konečná produkcia dreva ( mil.sk) Konečná ostatná produkcia (2 191 mil.sk) Konečná produkcia poľovníctva (28 mil.sk) 82% Hodnoty ukazovateľov vyjadrené v stálych cenách bázického roku 1997 vo väčšine vykazujú klesajúci trend. Priemerné speňaženie dreva v roku 1997 dosahuje najvyššiu hodnotu 1 23 Sk.m -3 a v roku 25 je to len 697 Sk.m -3, čo vyjadrené indexom poklesu,579 znamená, že dosahujú v poslednom hodnotenom roku úroveň len 57,9% východiskového obdobia. Hodnota konečnej produkcie LH SR za celé obdobie klesla indexom,888 a v roku 25 dosiahla výšku 7,837 mld. Sk. Obdobne je to aj v konečnej produkcii dreva aj napriek vysokej ťažbe dreva a pohybuje sa v rozpätí od 6,545 mld. Sk v roku 1997 až 6,47 mld. Sk v poslednom roku. V stálych cenách je to pokles indexom,989. Hodnota konečnej ostatnej produkcie vykazuje pokles indexom,586 a hodnota konečnej produkcie poľovníctva klesla indexom,79 (tab.3 a tab. 4). 9

10 Medzispotreba zahrňuje objem finančných prostriedkov potrebných na výrobu všetkých tovarov (okrem investičného majetku) a pre trh určených služieb, ktoré boli vo výrobnom procese spotrebované. Medzispotreba je reprezentovaná týmito položkami: semená a sadenice lesných drevín, energia, palivá, mazivá, hnojivá a prostriedky na zlepšenie pôd, prostriedky na ochranu rastlín, materiál, drobné náradie, údržba a opravy, služby. Medzispotreba je relevantným ukazovateľom intenzity v lesnom hospodárstve. Za referenčné obdobie jej ročná hodnota v bežných cenách vo väčšine osciluje okolo 4, až 4,6 mld. Sk okrem roku 25, kedy dosahuje úroveň 6,328 mld. Sk (Obr.3). Za uvedené obdobie vzrástla indexom 1,586. V stálych cenách sa zaznamenáva klesajúci trend do roku 24, kedy klesla z úrovne bázického roku 3,97 mld. Sk na úroveň 2,732 mld. Sk, čo je pokles indexom,685. V roku 25 sa jej hodnota zvýšila na hodnotu 3,66 mld. Sk (Obr.5), čo je nárast k predchádzajúcemu roku o 32 %. Podiel medzispotreby na konečnej produkcii LH v bežných cenách v roku 25 dosiahol výšku 46, % (Obr.4). Aj v stálych cenách je obdobná situácia. Vývoj medzispotreby LH v mil. Sk za roky (v bežných cenách) Obr mil.sk

11 Obr.4 Vývoj podielu medzispotreby na konečnej produkcii LH za roky (v bežných cenách) 47.% 46.% 45.% 44.% 43.% 42.% 41.% 4.% 39.% 38.% Obr.5 Vývoj medzispotreby LH v mil. Sk za roky (stále ceny roku 1997) mil. Sk

12 ELÚ Slovenska za roky ( v stálych cenách roku 1997* ) Účty bežných transakcií Tab. 3 Techn. Rok jedn Účet produkcie 1 Hrubá lesnícka produkcia (drevo) tis.m Použiteľná produkcia (ťažba dreva) tis.m Konečná produkcia (sortimenty dreva) tis.m Priemerné speňaženie dreva Sk.m Hodnota konečnej produkcie dreva mil. Sk Hodnota konečnej ostatnej produkcie mil. Sk Hodnota konečnej produkcie poľovníctva mil. Sk Hodnota konečnej produkcie spolu mil. Sk Medzispotreba mil. Sk Hrubá pridaná hodnota mil. Sk Spotreba fixného kapitálu mil. Sk Čistá pridaná hodnota mil. Sk Účet tvorby dôchodkov 13 Odmeny zamestnancom mil. Sk Ostatné dane z produkcie mil. Sk Ostatné subvencie na produkciu mil. Sk Čistý dôchodok zo samostatnej činnosti mil. Sk Účet podnikového zisku 17 Úroky prijaté mil. Sk Nájomné prijaté mil. Sk Úroky platené mil. Sk Nájomné platené mil. Sk Čistý zisk z podnikania mil. Sk *) deflátor HDP; r = 1, r.1998 = 1,67, r = 1,181, r. 2 = 1,3217, r.21 = 1,4182, r.22 = 1,465, r.23 = 1,5895, r.24 = 1,787, r.25 = 1,7549 Zdroje informácií: PIL 25, Súvaha Uč POD 3-2, Výsledovka POD 2-1, Les V

13 ELÚ Slovenska za roky (v bežných cenách) Účty bežných transakcií Tab. 4 Index 98/97 99/98 2/99 21/2 22/21 23/22 24/23 25/24 25/97 Účet produkcie 1 Hrubá lesnícka produkcia (drevo) Použiteľná produkcia (ťažba dreva) Konečná produkcia (sortimenty dreva) Priemerné speňaženie dreva Hodnota konečnej produkcie dreva Hodnota konečnej ostatnej produkcie Hodnota konečnej produkcie poľovníctva Hodnota konečnej produkcie spolu Medzispotreba Hrubá pridaná hodnota Spotreba fixného kapitálu Čistá pridaná hodnota Účet tvorby dôchodkov 13 Odmeny zamestnancom Ostatné dane z produkcie Ostatné subvencie na produkciu Čistý dôchodok zo samostatnej činnosti Účet podnikového zisku 17 Úroky prijaté Nájomné prijaté Úroky platené Nájomné platené Čistý zisk z podnikania Zdroje informácií: PIL 25, Súvaha Uč POD 3-2, Výsledovka POD 2-1, Les V

14 Pridaná hodnota je základným ukazovateľom na vyjadrenie procesu a zároveň meradlom výkonnosti lesného hospodárstva v rámci celého národného hospodárstva. Hrubá pridaná hodnota je znížená hodnota konečnej produkcie lesného hospodárstva (produkcia dreva, ostatná produkcia a produkcia poľovníctva) o medzispotrebu. Hrubá pridaná hodnota v bežných cenách za referenčné obdobie má stúpajúci trend. Kým v roku 1997 jej hodnota bola 4,8 mld. Sk, tak v roku 25 dosiahla úroveň 7,4 mld. Sk (Obr.6). Index jej rastu je 1,536 a v stálych cenách jej trend opačný a index poklesu je,875. Ďalším ukazovateľom účtu produkcie je spotreba fixného materiálu, ktorá sa spotrebuje prostredníctvom investičného majetku v procese výroby. Táto v odvetví lesného hospodárstva v bežných cenách ročne osciluje okolo hodnoty 8 mil. Sk a v roku 25 dosiahla úroveň 834 mil. Sk. V stálych cenách tento ukazovateľ vykazuje klesajúci trend a v analyzovanom časovom rade dosahuje index,554 (Obr.8). Čistá pridaná hodnota predstavuje veličinu hrubá pridaná hodnota očistená od spotreby fixného kapitálu. Tento ukazovateľ v bežných cenách vykazuje stúpajúci trend s indexom nárastu 1,657 a v poslednom hodnotenom roku jeho úroveň je 6,592 mil. Sk (Obr.6 a Obr.7). V stálych cenách jej pokles je indexom,944 (Obr.8). Obr.6 mil. Sk 8 Vývoj hrubej a čistej pridanej hodnoty LH v mil. Sk za roky (v bežných cenách) Hrubá pridaná hodnota Čistá pridaná hodnota 14

15 Obr.7 Podiel hrubej a čistej pridanej hodnoty (HPH a ČPH) na konečnej produkcii LH za roky (v bežných cenách) 7.% 6.% 5.% 4.% 3.% 2.% 1.%.% Podiel HPH Podiel ČPH Obr.8 mil. Sk Vývoj hrubej a čistej pridanej hodnoty LH v mil. Sk za roky (stále ceny roku 1997) HPH ČPH 2.2 Účet tvorby dôchodkov Účet tvorby dôchodkov zaznamenáva vznik príjmov vo výrobnom procese, ale tiež ich rozlíšenie na výrobný faktor práce a štátny sektor (prostredníctvom daní a subvencií). Účtovné saldo z využívania výrobných investícií sa nazýva čistý dôchodok zo samostatnej činnosti. 15

16 Do účtu dôchodkov vstupujú dane z produkcie ako odpočítateľné položky a štátne subvencie na produkciu ako pripočítateľné položky. Rozhodujúci podiel na čistom dôchodku majú ukazovatele čistej pridanej hodnoty a odmeny zamestnancom. Odmeny zamestnancom predstavujú všetky platby, ktoré sú poskytované zamestnávateľom formou odmeny za vykonanú prácu v priebehu účtovného obdobia. K týmto platbám a výkonom patria hrubé mzdy a platy a sociálne príspevky zamestnávateľa. Odmeny zamestnancom v bežných cenách majú stúpajúci trend a za referenčné obdobie rokov 1997 až 25 stúpli indexom 1,182 a v poslednom sledovanom roku dosiahli hodnotu 4,175 mld. Sk a oproti roku 24 vzrástli indexom 1,135 a v absolútnom vyjadrení vzrástli o čiastku 497 mil. Sk. V stálych cenách za celé obdobie ich priebeh vyjadruje index poklesu a jeho úroveň je,674. Ostatné dane z produkcie tvoria dane súvisiace s výrobným procesom a dovozné poplatky. Tieto lesné podniky odvádzajú na základe ich činnosti nezávisle od množstva alebo hodnoty vyrobeného alebo predaného tovaru. Sú uhrádzané za lesné pozemky, investičný majetok alebo zamestnané pracovné sily. Výrobné dane tvoria cestná daň, daň z nehnuteľnosti a ostatné dane a poplatky. Ostatné dane z produkcie v lesnom hospodárstve SR v bežných cenách v rámci sledovaného obdobia v rokoch 24 a 25 dosiahli hodnotu cca 1,6 mld. Sk, ale ich index rastu za toto obdobie je 7,455. Na túto skutočnosť poukazuje aj index tohto ukazovateľa vyjadreného v stálych cenách a jeho hodnota je 4,248 v relatívnom vyjadrení a absolútna úroveň v roku 25 je 95 mil. Sk. Čistý dôchodok zo samostatnej činnosti je ukazovateľom výnosu z pôdy, kapitálu a neodmenenej práce majiteľovi lesného podniku a jeho rodinných príslušníkov. Je saldom účtu tvorby dôchodkov, lebo poukazuje na rozdelenie príjmu na výrobné faktory a štátny rektor. Čistý dôchodok za samostatnej činnosti predstavuje čistú pridanú hodnotu zníženú o odmeny zamestnancom a ostatné dane z pozemkov a zvýšenú o štátne subvencie na produkciu. Čistý dôchodok zo samostatnej činnosti v bežných cenách v roku 25 dosiahol hodnotu 982 mil. Sk a za referenčné obdobie stúpol indexom 1,594. V stálych cenách index tohto ukazovateľ je,98. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov účtu tvorby dôchodkov a podľa jednotlivých rokov za sledované obdobie v bežných cenách sú uvedené v tab.1 a tab.2 a v stálych cenách tab.3 a tab.4. Vývojové tendencie sú zobrazené na obr. 9 až obr.12. Obr.9 mil. Sk Vývoj položiek účtu čistého dôchodku zo samostatnej činnosti LH v mil. Sk za roky (v bežných cenách) Odmeny zamestnancom Ostatné dane z produkcie Ostatné subvencie na produkciu 16

17 Vývoj podielu odmien zamestnancov na konečnej produkcii LH za roky (v bežných cenách) Obr.1 44.% 43.% 42.% 41.% 4.% 39.% 38.% 37.% 36.% 35.% 34.% 33.% 32.% 31.% 3.% Obr.11 mil. Sk Vývoj položiek účtu čistého dôchodku zo samostatnej činnosti LH v mil. Sk za roky (stále ceny roku 1997) Odmeny zamestnancom Ostatné dane z produkcie Ostatné subvencie na produkciu 17

18 Obr.12 Vývoj podielu odmien zamestnancov na konečnej produkcii LH za roky (stále ceny roku 1997) 5.% 45.% 4.% 35.% 3.% 25.% 2.% 15.% 1.% 5.%.% Účet podnikového zisku Čistý podnikový zisk sa v rámci Súhrnného lesníckeho ekonomického účtu stanoví tak, že sa k čistému dôchodku zo samostatnej činnosti pripočítajú prijaté úroky a nájomné a odpočítajú platené úroky a nájomné. Tento účet menia ešte nezaúčtované ekonomické transakcie s pôdou a iným, najmä finančným kapitálom. Na jednej strane ide o príjmy z majetku, ktoré majiteľ poskytne k dispozícii iným hospodárskym subjektom a dostáva za nájom platbu. Na druhej strane sú to platby za majetok, ktorý využíva lesný podnik a platí za to úroky a nájomné. Táto metodika výpočtu podnikového zisku je blízka systému podnikového účtovníctva zisťovania zisku pred zdanením daňou z príjmu a jeho prerozdelením. Čistý podnikový zisk predstavuje podnikateľskú odmenu majiteľovi lesného podniku a podniku zostávajúci použiteľný zisk bez toho, aby sa tieto dva komponenty analyticky rozdelili. Čistý podnikový zisk nemôže byť ešte považovaný za príjem majiteľov, resp. obhospodarovateľov lesa, lebo obsahuje len príjmy z lesníckej výroby a vedľajších prevádzok, ale neobsahuje iné príjmy majiteľov lesa (mzdy, platy, sociálne transfery), ktoré získali z iných činností. Tieto účtovné agregáty treba takto posudzovať hlavne v neštátnom sektore. Pri posudzovaní úroku je dôležité upozorniť na to, že ide hlavne o platby za požičaný cudzí finančný kapitál. Úroky za vlastný kapitál (nie finančný) sa do národohospodárskeho účtovníctva nezahŕňajú. Do účtu vchádzajú úroky podľa prísneho časového ohraničenia, teda sa môžu od skutočne platených a obdŕžaných úrokov odlišovať. Ukazovateľ prijatých úrokov tvoria úroky krátkodobých úložiek finančných prostriedkov a úroky splácaných pohľadávok po lehote splatnosti. Prijaté úroky sa v lesnom hospodárstve v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia pohybovali v rozpätí 7 29 mil. Sk v bežných cenách a od 5 do 25 mil. Sk v stálych cenách. Úroky platené sú v rozsahu 8 až 75 mil. Sk v bežných cenách a od 5 do 64 mil. Sk v stálych cenách. Pri posudzovaní plateného a prijatého nájomného je dôležité rozlišovanie nájomného za pôdu, vodu, nerastné suroviny a budovy. Nájomné za budovy býva účtované v produkčnom účte ako poskytovanie služieb. Len v ojedinelých prípadoch, ak je rozdelenie tohto nájomného za prenájom pozemku aj s budovami sťažené, môžu sa dostať do účtu podnikového zisku. Nájomné prijaté tvoria čiastky z prenájmu pozemkov, budov, zariadení 18

19 a strojov, ale aj príjmy z prenájmu poľovných revírov štátnych a neštátnych vlastníkov lesov. Nájomné prijaté v bežných cenách sa za sledovanú dobu pohybuje v rozpätí 51 až 174 mil. Sk a v stálych cenách 35 až 127 mil. Sk. Nájomné platené v bežných cenách je od 1 do 191 mil. Sk a v stálych cenách od 67 do 19 mil. Sk. Účet zisku slúži na stanovenie príjmu, ktorý zodpovedá v podnikovom účtovníctve bežne používanému výpočtu hrubého zisku pred rozdelením a zdanením príjmov. Ukazovateľ tvorí čistý dôchodok a plusovú položku prijatých úrokov a nájomného a mínusovú položku platených úrokov a nájomného. Čistý zisk z podnikania v bežných cenách vo väčšine rokov osciluje okolo hodnoty 6 mil. Sk, a však v roku 24 dosiahol hodnotu 756 mil. Sk a v roku mil. Sk. Koeficient rastu za celé referenčné obdobie je 1,623. V stálych cenách roku 25 dosiahol hodnotu 555 mil. Sk. Jednotlivé ukazovatele účtu podnikového zisku v bežných cenách sú uvedené v tab. 1 a 2 a v stálych cenách v tab. 3 a 4. Vývoj je zobrazený na Obr.13 až Obr.16. Obr.13 mil. Sk Vývoj položiek účtu podnikového zisku LH v mil. Sk za roky (v bežných cenách) Úroky prijaté Nájomné prijaté Úroky platené Nájomné platené Vývoj podielu čistého zisku z podnikania na konečnej produkcii LH v mil. Sk za roky (v bežných cenách) Obr.14 1% 9% 8% 7% 6% 5% 4% 3% 2% 1% %

20 Obr.15 mil. Sk 14 Vývoj položiek účtu podnikového zisku LH v mil. Sk za roky (stále ceny roku 1997) Úroky prijaté Nájomné prijaté Úroky platené Nájomné platené Vývoj podielu čistého zisku z podnikania na konečnej produkcii LH v mil. Sk za roky (stále ceny roku 1997) Obr.16 1% 9% 8% 7% 6% mil. Sk 5% 4% 3% 2% 1% % Kapitálové účty Kapitálové účty popisujú zmeny, ktoré vyplývajú z investičnej činnosti, zmeny stavu zásob a precenenia jednotlivých častí majetku. Investičná činnosť sa sleduje v hrubých investíciách, teda bez odpočítania fixného kapitálu a netto investície bez odpisu. Prehľady o kapitálových účtoch (účte nadobúdania nefinančných aktív a účet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov) sú v tab.5, tab.6, tab.7 a tab.8. V oblasti tvorby hrubého fixného kapitálu za lesné hospodárstvo možno konštatovať, že tento osciluje okolo hodnoty 1,3 mld. Sk. V roku 25 táto hodnota je na úrovni 1,747 mld. Sk, najmä v dôsledku nárastu hmotného investičného majetku na hodnotu 932 mil. Sk, čo predstavovalo rast indexom 1,291 a za celé referenčné obdobie indexom 1,269 (tab.5 až tab.8). Investičné dotácie do lesného hospodárstva v rámci referenčného obdobia boli najvyššie v roku 1998 vo výške 198 mil. Sk a v roku 25 dosiahli hodnotu 27 mil. Sk. Za sledované referenčné obdobie rokov poklesli indexom,29. 2

21 ELÚ Slovenska za roky (v bežných cenách) Tab. 5 Účet nadobudnutia nefinančných aktív v mil. Sk Hrubá tvorba fixného kapitálu Prírastky : pozemky zvieratá hmotný investičný majetok stroje a zariadenia dopravné prostriedky hospodárske budovy ostatné budovy a stavby ostatný hmotný investičný majetok nehmotný investičný majetok Úbytky (Predaje) Spolu (Prírastky - úbytky) Spotreba fixného kapitálu Zmena stavu zásob Celkom Zdroje informácií: PIL 25, Súvaha Uč POD 3-2, Výsledovka POD 2-1, Les V

22 ELÚ Slovenska za roky (v bežných cenách) Tab. 6 Účet nadobudnutia nefinančných aktív v mil. Sk Index 98/97 99/98 2/99 21/2 22/21 23/22 24/23 25/24 25/97 Hrubá tvorba fixného kapitálu Prírastky : pozemky zvieratá hmotný investičný majetok stroje a zariadenia dopravné prostriedky hospodárske budovy ostatné budovy a stavby ostatný hmotný investičný majetok nehmotný investičný majetok Úbytky (Predaje) Spolu (Prírastky - úbytky) Spotreba fixného kapitálu Zmena stavu zásob Celkom Zdroje informácií: PIL 25, Súvaha Uč POD 3-2, Výsledovka POD 2-1, Les V

23 ELÚ Slovenska za roky (v bežných cenách) Tab. 7 Účet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov v mil. Sk Zmeny pasív a čistého majetku - Čisté úspory Kapitálové transfery prijaté Investičné dotácie Ostatné kapitálové transfery Kapitálové transfery - Dane kapitálu - Kapitálové transfery Ostatné kapitálové transfery Zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov Zdroje informácií: PIL 25, Súvaha Uč POD 3-2, Výsledovka POD 2-1, Les V 4-1 ELÚ Slovenska za roky (v bežných cenách) Tab. 8 Účet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov v mil. Sk Index 98/97 99/98 2/99 21/2 22/21 23/22 24/23 25/24 25/97 Zmeny pasív a čistého majetku - Čisté úspory Kapitálové transfery prijaté Investičné dotácie Ostatné kapitálové transfery Kapitálové transfery - Dane kapitálu - Kapitálové transfery Ostatné kapitálové transfery Zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov Zdroje informácií: PIL 25, Súvaha Uč POD 3-2, Výsledovka POD 2-1, Les V

24 3. Využitie výsledkov súhrnného lesníckeho ekonomického účtu za SR Výsledky Súhrnného lesníckeho ekonomického účtu za SR v roku 25 boli použité pre zhodnotenie ekonomických výsledkov a dôchodkovosti lesného hospodárstva v Správe o lesnom hospodárstve v SR 25. Ukazovatele SLEÚ prepočítané na cenovú úroveň v roku 1997 poukazujú na pretrvávajúcu disparitu cien materiálnych a mzdových vstupov a výstupov lesnej výroby, ktorú sa nedarí v požadovanej miere kompenzovať v cene finálnej produkcie ani hľadaním iných zdrojov financovania LH. Výsledky kapitálového účtu súčasne poukazujú na nedostatočné zdroje na obnovu hmotného investičného majetku, hlavne mechanizačných prostriedkov, ktoré obmedzujú realizáciu nevyhnutných technicko-ekonomických, ale aj ekologických opatrení a následne ovplyvnením nákladovosti výrobného procesu. SLEÚ za SR a jeho ukazovatele ekonomickej efektívnosti zároveň poukazujú na skutočnosť, že súčasné rentové možnosti lesného hospodárstva napriek všeobecnej liberalizácii cien a vytváraniu trhového prostredia nevytvárajú dostatok vlastných zdrojov na zabezpečenie produkčných a mimo produkčných funkcií lesov, čo názorne dokumentujú tabuľkové prehľady a grafy vývoja jednotlivých komponentov Súhrnného lesníckeho ekonomického účtu. Vyplýva to hlavne z vývoja týchto ukazovateľov: priemerné speňaženie dreva, hodnota konečnej produkcie dreva, ostatné subvencie na produkciu, čistý dôchodok zo samostatnej činnosti, čistý zisk z podnikania, podiel čistého zisku z podnikania na konečnej produkcii LH. Preto sa produkčné využívanie a obhospodarovanie lesov podobne ako v ostatných štátoch EÚ nemôže pri dodržaní zákonných noriem zaobísť bez finančnej podpory štátu, ktorá sa premieta do účtu tvorby dôchodkov ako subvencie na produkciu. Z uvedeného vyplýva, že existujúca podpora štátu na riadene obhospodarovanie lesov, ale i na programy rozvoja lesov, ozdravné opatrenia v lesoch poškodených imisiami a obnovu hmotného investičného majetku priamo ovplyvňuje ekonomickú výkonnosť a tým aj konkurenčnú schopnosť lesného hospodárstva SR. 4. Ďalší postup zabezpečenia kompatibility Riešenie problematiky Súhrnného lesníckeho ekonomického účtu za SR bezprostredne súvisí s postupom harmonizácie v národných informačných systémov s informačnými systémami EÚ. Riešenie problematiky sa realizuje nariadením EÚ (EHS) č. 1615/89 a nariadením Rady (ES) č. 11/98 zo dňa , ktorým sa zavádza v lesníctve členských krajín EÚ a štátoch uchádzajúcich sa o vstup do spoločenstva Európsky lesnícky informačný a komunikačný systém (European Forestry Information and Communication System) a Lesnícky ekonomický účet (Economic accounts in Forestry) v podmienkach lesného hospodárstva SR. Pre zabezpečenie väčšej súčinnosti v rámci riešenia uvedenej problematiky sa vyžaduje ešte užšia spolupráca so ŠÚ SR, ako je tomu doteraz. Taktiež riešiteľské pracovisko musí užšie spolupracovať s inštitúciami, ktoré takúto problematiku zabezpečujú v krajinách EÚ. 24

25 5. Literatúra ĎURKOVIČ, J., TUTKA, J., HRBÁĽ, P., ŠÁLKA, J., 21: Vývoj vybraných ukazovateľov SLÚ SR. Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou FINANCOVANIE 21 LESY- DREVO, TU Zvolen, s ĎURKOVIČ, J., TUTKA, J., HRBÁĽ, P., ŠÁLKA, J., 22: Lesnícke odvetvové účtovníctvo. Zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou FINANCOVANIE 22 LESY- DREVO, TU Zvolen, s ĎURKOVIČ, J. A KOL.: Ročné správy o riešení SLÚ SR za roky , LVÚ Zvolen ĎURKOVIČ, J. A KOL.: Súhrnný lesnícky účet SR. Zborník referátov z odborného seminára, LVÚ Zvolen, 24, 52 s. EUROSTAT, 1997: Handbuch zur landwirtschaftlichen und forstwirtschaftlichen Gesamtrechnung (Rev. 1), 17 s. MANUAL ON THE ECONOMIC ACCOUNTS FOR AGRICULTURE AND FORESTRY 2: European Communities, ISBN REGULATION (EC) NO 138/24 OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL 23: On the economic accounts for agriculture in the Community, Official Journal of the European Union, Adresa autorov: Ing. Miroslav Kovalčík Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Odbor lesníckej politiky, ekonomiky a MLZ T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: Fax: mkovalcik@nlcsk.org Ing. Július Ďurkovič, CSc. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Odbor lesníckej politiky, ekonomiky a MLZ T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: Fax: Julius.Durkovic@nlcsk.org 25

26 Produkcia funkcií lesa a služieb lesníctva z pohľadu SLEÚ Jozef Tutka Úvod Súhrnný lesnícky ekonomický účet (SLEÚ) SR poskytuje informácie o prínose odvetvia lesníctva pre národné hospodárstvo SR na úrovni pridanej hodnoty. Pomocou objemových, hodnotových a ekonomických ukazovateľov, charakterizujúcich jednotlivé úrovne výrobného procesu lesného hospodárstva umožňuje analyzovať a hodnotiť efektívnosť využívania primárnych faktorov lesnej výroby, úroveň jednotlivých lesníckych činností a produktov. Dlhšie časové rady SLEÚ umožnia hodnotiť doterajšie tendencie vývoja LH a lesníctva, kvantifikovať účinky opatrení štátnej lesníckej politiky, vyhodnocovať varianty modelov stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva na Slovensku a simulovať relevantné alternatívy vývoja. Dôkladné analýzy a zhodnotenia informácií variantných modelov využitia hrubej, resp. použiteľnej produkcie a ostatných ukazovateľov SLÚ lesníctva by malo slúžiť pre kvantifikáciu dôsledkov ekonomických, politických a sociálnych rozhodnutí, ako aj pre vypracovanie strednodobých a krátkodobých prognóz vývoja a koncepcií. Problematika SLEÚ je nástroj, ktorý umožní v rámci štátov Európskej únie a OECD zisťovať sústavou dohodnutých agregovaných ukazovateľov, podľa jednotných pravidiel výkonnosť a hospodársku situáciu lesného hospodárstva a lesníctva jednotlivých členských krajín. SLÚ predstavuje produkt syntetickej štatistiky, ktorá je kombináciou bázickej štatistiky z rôznych relevantných prameňov. Táto štatistika sa doplňuje údajmi z oblasti výroby a účtovníctva informačných a testovacích spravodajských jednotiek a ďalších zdrojov. Pre účely zostavovania SLEÚ sa postupne účelne zabezpečujú špecifické konzistentné údajové základne viacerých druhov štatistík zo štátnych organizácií lesníctva a podnikateľských a užívateľských subjektov neštátnych lesov. SLEÚ je metóda, ktorá umožňuje zachytiť, evidovať a vyjadriť podiel prínosov odvetvia lesníctva na vytvorenej pridanej hodnote národného hospodárstva. V doterajšom ponímaní ide spravidla alebo výlučne o pridanú hodnotu úžitkov v chápaní predovšetkým internalít, na ktorých sa dané odvetvie podieľalo svojou výrobnou činnosťou. Ako je to vlastne s možnosťami začlenenia jednotlivých skupín funkcií lesa do tvorby úžitkových hodnôt realizovateľných na trhu a teda aj ich relevantného zachytenia v systéme SLEÚ. Vecne-logicky dáva na to relevantnú odpoveď evolučný historický model vývoja potrieb človeka vo vzťahu k účinkom, vplyvom a úžitkom lesa na obr

27 Štruktúra funkcií podľa Maslowa (199) Obr. 1 Požiadavky ľudí Úžitky (funkcie) poskytované lesom: Činnosť subjektov (účinky, vplyvy, pôsobenie úžitky lesa) v organizov. LH a. Fyziologické požiadavky (smäd, hlad, teplo atď.) 1. Pitná voda kvalita pramenitej vody ( treba definovať ako služby) 2. Potrava biotopy poľovnej zveri biotopy lesných plodín a húb b. Bezpečnostné požiadavky 1. Ochrana životného prostredia ochrana pred prívalmi vôd a lavínami ( -,, - ) ochrana pred povodňami 2. Ochrana produkcie potravín ochrana pred eróziou ochrana klímy ochrana pred povodňami 3. Produkty dreva úžitkové drevo c. Sociálne požiadavky 1. Rekreácia ticho, odpočinok ( -,, - ) ochrana klímy čistota ovzdušia obraz krajiny pocity krásna d. Zhodnocovacie požiadavky ( -,, - ) 1. Produkty dreva úžitkové drevo e. Požiadavky sebarealizácie biotop zveri a rastlín ( -,, - ) obraz krajiny, pocity krásna Funkcie lesa z hľadiska ich zapojenia do výrobno-ekonomického a zhodnocovacieho procesu Pri definovaní obsahu pojmov funkcia lesa a lesníctva alebo lesného hospodárstva LH, ale aj služba lesa a LH, ako aj obsahu užitočnosti jednotlivých čiastkových funkcií možno aplikovať viac hľadísk a kritérií ( jazykovedné, biologické, fyzikálne, chemické, technické, ekonomické, utilitárne hľadisko, ekosystémové hľadisko ap.). Na tomto mieste sa veľmi rámcovo zameriame na ekonomické, právnické a utilitárne hľadisko. Ekonomické hľadisko: 1. internality 2. externality 3. tovar (statky a služby realizovateľné na trhu) 4. úžitky lesa získané a zúžitkované priamo konzumentmi na ich útratu 27

28 Právnické hľadisko, vyplývajúce zo zásad verejného a súkromného práva: 1. negatívne externality platí alebo uhrádza ich spravidla pôvodca (zakotvené vo svetovom práve) 2. pozitívne externality - podpora ich výroby alebo platby za ich užívanie a konzumáciu nie sú zatiaľ zakotvené vo svetovom práve i práve väčšiny štátov. Úhrady sa uplatňujú iba v prípade vynúteného poskytovania pozitívnej externality 3. sociálna väzba vlastníctva vlastníctvo zaväzuje, ale jeho užívanie má slúžiť všeobecnému blahu, občanom daného spoločenského útvaru. Utilitárne hľadisko: 1. zabezpečovanie potrieb človeka 2. priorizácia úžitkov v nadväznosti na spoločenský dopyt a rozvoj výroby Ekosystémové hľadisko: 1. funkcia predstavuje prírodnú podstatu ekosystémov, ktoré sú ovplyvňované a využívané človekom, spoločnosťou 2. je exaktným vyjadrením podstaty ekosystémových procesov, bez ohľadu na potreby a dopyt človeka Model Štruktúry funkcií lesa V súčasnosti je jedným z najviac frekventovaných modelov štruktúry funkcií lesa tento model: Produkčné funkcie: (internality výrobného procesu) drevoprodukčná ostatné produkčné (plody, huby, zverina) venatórna vodohospodárska?! Verejnoprospešné (mimoprodukčné) (externality výrobného procesu: Ekologické funkcie: pôdoochranná: - protierózna - protideflačná - protizosuvná - protilavínová - brehoochranná vodoochranná klimatická Environmentálne funkcie: zdravotná - rekreačná - liečebná kultúrna - krajinotvorná - ochranárska - prírodoochranná - vedecká - obranná ap. 28

29 Produkčná funkcia lesa V rámci výrobného procesu lesnej výroby sa získavajú časti pridanej hodnoty výrobných faktorov a zároveň sa realizujú na trhu tieto produkty produkčnej funkcie lesa: sortimenty surového dreva vianočné stromčeky (na lesných pozemkoch) semená pre pestovanie lesných drevín sadenice a odrezky lesných drevín zver a výrobky z ulovenej zveri práce za mzdu v lesníckej prvovýrobe organizovaný zber lesných plodov a húb Príklad finančno-ekonomickej stránky drevoprodukčnej a venátornej funkcie, resp. služby lesníctva a poľovníctva sa prezentujú v tab. 1 tab. 2. Tržby za drevo v lesnom hospodárstve SR bežných cenách (mil. Sk) Tab. 1 Subjekty užívania lesov Štátne lesy Neštátne lesy Spolu Zdroj: Správa o LH SR ( Zelená správa LH SR) 26, Príjmy z predaja diviny, poplatkového odstrelu a ostatné príjmy za rok 25 Tab. 2 Ukazovateľ Štátne revíry Poľov. Poľov. revíry Spolu združenia ŠPZ ostat. subjektov Predaj diviny cudzím v tis. Sk Predaj diviny členom (poľovníkom) v tis. Sk Skutočné príjmy z predaja diviny v tis. Sk Hodnota úľavy na cene z predaja členom a zamestnancom Predaj živej zveri v tis. Sk Poplatkový odstrel Iné príjmy v tis. Sk Príjmy celkom Štatistická ročenka LH SR 26 Produkcia lesných plodov nie je v súčasnosti zahrnutá do SLEÚ napriek tomu, že existuje väčšina ukazovateľov, ktoré by umožnili kvantifikovať túto produkciu systémom SLEÚ. Zberači lesných plodov musia pre jej získanie nakupovať medzispotrebu iných výrobných odvetví, vynakladať svoju prácu pri ich zbere a pri ich predaji. Produkcia lesných plodov a húb má sociálno-ekonomický rozmer, tak ako to prezentuje tab.3. Aby sa stala výraznejšou internalitou LH bolo by treba rozvinúť niektoré aktivity produktovej i výrobnej inovácie. 29

30 Z pohľadu SLEÚ je určitým problémom dostatočne presná kvantifikácia skutočnej produkcie tejto trhovej komodity, ako aj čiastky medzispotreby, odpisov a zistenie priemernej trhovej i výrobnej ceny jednotky produkcie. Skutočná ročná produkcia lesných plodov z realizovaného zberu v roku 25 Tab. 3 Lesné Vývoz Domáci výkup Zber pre vlastnú spotrebu Celkom skutočná ročná plody produkcia Množstvo Cena Tržby Množstvo Cena Tržby Množstvo Cena Tržby Množstvo Cena Tržby tis. kg Sk/kg tis. Sk tis. kg Sk/kg tis. Sk tis. kg Sk/kg tis. Sk tis. kg Sk/kg tis. Sk Čučoriedky , Brusnice , Maliny , Černice ,7 58 Jahody ,6 125 Trnky , 6 Šípky ,5 1 2 Baza ,5 675 Hloh , 75 Štatistická ročenka LH SR 26 Úžitky verejnoprospešných (mimoprodukčných) funkcií lesa Úžitky verejnoprospešných funkcií lesa sa komerčne realizujú iba v nepatrnej až veľmi malej miere, no neevidujú sa oddelene ako špecificky súbežný, resp. špeciálne zabezpečovaný výsledok lesnej výroby. Podobne je to aj s nákladmi, ktoré zvyšujú nákladovosť riadnej lesnej výroby alebo sú vyložene nákladmi konkrétnej verejnoprospešnej funkcie lesa. Je preto potrebné oddelene evidovať náklady na zvyšovanie úžitkov konkrétnych verejnoprospešných funkcií lesa alebo ich intenzifikáciu ako dodatočnú hodnotu, ktorá ich posúva do sféry reálneho trhu. Celú škálu doterajších prístupov a metodík hodnotenia a oceňovania úžitkov týchto funkcií možno zahrnúť do niektorej zo známych skupín: metódy trhových cien, kontigenčné dotazníkové metódy, metódy cestovných nákladov, implicitné oceňovacie metódy, metódy tieňovej ceny, metódy nákladov príležitosti (ušlých príležitosti), metódy expertné, metódy kompenzačné, metódy prevenčné ap. Súhrnnými metódami oceňovania sa v roku 2 určila ročná hodnota potenciálneho úžitku verejnoprospešných funkcií lesa vo výške 16 mld. Sk, v cenovej úrovni r na porovnateľnej lokalite cenového ohodnotenia dreva (odvozné miesto, miesto nakladania a expedovania), čo je dvojnásobok tržieb za normálny objem realizovanej ťažby dreva. Úroveň komerčného a bezplatného využívania týchto úžitkov v podobe produktov a služieb nebol doteraz relevantne kvantifikovaný. Záver Pri začleňovaní verejnoprospešných funkcií do výrobných a ekonomicko-obchodných činností, teda ich komercializácií, treba v lesníctve v rámci rozvoja vidieka zabezpečiť a realizovať celý rad aktivít a činnosti, najmä: 3

31 - internalizovať pozitívne externality lesníctva dodatočnou úžitkovou hodnotou - tlmiť ústup tradícií a zvyklosti a zamedziť ich presun iba do úrovne kultúrnoumeleckej a historickej - rozvíjať praktické a možné využívania tradičných produktov z dreva pre poľnohospodárstvo a lesníctvo - zabrániť úplnej zmene spôsobu života na vidieku a, zániku typických poľnohospodárskych usadlostí typu roľníckych alebo farmárskych dvorov - podporovať osídľovanie najmä prímestských obcí mladými a menej solventnými obyvateľmi - rozvíjať nárast športovo-kultúrnych a rekreačno- poznávacích aktivít človeka v teritóriách vidieka Lesníctvo môže prispieť k rozvoju vidieka paletou svojich produktov a služieb vo forme produkčných a verejnoprospešných, resp. mimoprodukčných funkcií lesa a služieb lesníctva. Určitá šanca pre kvantifikáciu kladných externalít funkcií lesa, resp. i funkcií, resp. služieb lesníctva (LH) a tiež aj negatívnych externalít ostatných odvetví hospodárstva, komunikujúcich na materiálnej, energetickej a informačnej úrovní s odvetvím lesníctva sa vytvorí postupným zavádzaním a uplatňovaním teoreticky už formulovaných súhrnných lesníckych ekologicko-ekonomických účtov (SLEEÚ). Predtým však zostáva doriešiť ešte balík otázok kvantifikácie úžitkov čiastkových verejnoprospešných funkcií lesa a lesníctva (služieb), stanovenia úrovne spoločenského dopytu po týchto úžitkoch, ako aj kvantifikáciu relevantnej spotreby kapitálu a práce ap. Literatúra BERGEN, V.: Zur Theorie der monetären Bewertung der Sozialleistungen des Waldes. In: Beiträge zum Synposium : Monetäre Bewertung landeskulturelen Leistungen de Forstwirtschaft..Sauerländer s Verlag Frankfurt/M, 1991, 33 s. MATEJÍČEK, J., SKOBLÍK, J.: Oceňování lesa I..VÚLHM Jílovište Strnady, Praha, 1993, 172 s. ŠIŠÁK, L.: Význam produkce lesa kromě dřeva v České republice. Lesnictví-Forestry, 43, 1997, str TUTKA, J. A KOL.: Oceňovanie lesa. ÚPVVLVH, Zvolen 23, 254 s. VYSKOT, I. a kol.: Potenciálny funkcí les České republiky podle hospodářskych souboru a porastních typ. MŽP Praha, 1999, 53 s. ŽIHLAVNÍK, A.: Hodnotenie a oceňovanie lesa a poľovných revírov. LF TU Zvolen, 22, 153. Adresa autora: Ing. Jozef Tutka, CSc., Národné lesnícke centrum -Lesnícky výskumný ústav T.G. Masaryka Zvolen Tel.: Fax: tutka@nlcsk.org. 31

32 Lesné hospodárstvo na Slovensku a jeho výsledky v roku 25 Martin Moravčík 1. Úvod V tomto príspevku sa uvádza stručný prehľad výsledkov analýzy stavu a vývoja lesov a lesného hospodárstva na Slovensku podľa vybraných základných ukazovateľov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL). Vybrané ukazovatele sú súčasťou národných kritérií a ukazovateľov TUOL vypracovaných na základe a v súlade s celoeurópskymi kritériami a ukazovateľmi. Príspevok sa vypracoval na základe údajov o stave lesov, lesného hospodárstva a lesníctva na Slovensku v roku 26, ktoré sa podrobne zanalyzovali v Správe o lesnom hospodárstve (MORAVČÍK, M A KOL., 26) vydanej MP SR. 2. Prehľad vybraných ukazovateľov stavu a vývoja lesa a lesného hospodárstva na Slovensku 2.1 Výmera lesov Výmera lesných pozemkov (LP) 2 6,17 tis. ha a porastovej pôdy (PP) 1 931,65 tis. ha sa dlhodobo zvyšuje. Od roku 197 sa výmera LP zvýšila o 4,6 %. Priemerný ročný nárast v sledovanom období je približne,13 %. Okrem toho sa na Slovensku eviduje približne 38 tis. ha poľnohospodárskych pozemkov s lesnými drevinami (biele plochy). Výmera lesov využiteľných na produkciu dreva (FAWS) sa uvádza na obrázku 2. ha tis. ha LP PP Lineárny (LP) Lineárny (PP) Obrázok 1 Vývoj výmery LP a PP Hospodárske Ochranné Osobitného určenia FAWS Lineárny (Hospodárske) Lineárny (Ochranné) Lineárny (Osobitného určenia) Obrázok 2 Vývoj výmer kategórií lesov 2.2 Kategórie lesov Z dôvodu narastajúcich požiadaviek na zabezpečovanie verejnoprospešných funkcií lesov (VPF) podiel hospodárskych lesov (HL) 67,7 % v porovnaní so stavom v minulosti klesá. V porovnaní s rokom 198 sa ich výmera znížila o 9,6 %. Na druhej strane stúpa výmera ochranných lesov (OL) 17, % v roku 25 a lesov osobitného určenia (LOU) 15,3 %, ktoré plnia najmä ekologické a environmentálne funkcie. Znižovaním výmery HL sa zhoršujú podmienky na využívanie drevoprodukčnej funkcie. Uplatňovanie zákona č. 326/25 Z.z. o lesoch bude viesť k znižovaniu výmery LOU z dôvodu vypustenia subkategórie lesov pod vplyvom imisií. 32

33 16 Výmera (ha) zastúpenie drevín v % Pôvodné Súčasné Výhľadové smrek jedľa borovica smrekov. ost. Ihlič. duby buk hrab javor agát topoľ ost. list. Hospodárske Ochranné Os.určenia Obrázok 3 Prehľad výmer kategórií lesov podľa vekových stupňov Obrázok 4 Porovnanie pôvodného, súčasného a cieľového - výhľadového zastúpenia drevín 2.3 Drevinová štruktúra V zastúpení drevín sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Primeraná biodiverzita zvyšuje statickú aj ekologickú stabilitu lesov. Ihličnaté porasty sa nachádzajú na výmere 31,1 % a listnaté na výmere 49,6 %. Zmiešaných porastov je zostávajúcich 18,7 % (holina sa nachádza na výmere,6 %). V lesoch Slovenska je zastúpený vysoký podiel nestabilných ihličnatých porastov. 14 Hrab 6% Buk 32% Ostatné 1% % Duby 13% Smrek 26% Jedľa 4% Borovica 7% Smrekovec 2% Obrázok 5 Súčasné zastúpenie drevín (%) Výmera (ha) Ihličnatý Listnatý Zmiešaný Vekový stupeň Obrázok 6 Vekové zloženie lesov Slovenska 2.4 Vekové zloženie lesov Skutočné vekové zloženie lesov SR sa od normálneho (teoretického) čiastočne odlišuje (Obrázok 8). Najmä zastúpenie stredných ( ) a najstarších (15.+) vekových stupňov je nad úrovňou normálneho. Na nadnormálnom zastúpení lesov v 15. a starších vekových stupňoch sa podieľajú najmä ochranné lesy (Obrázok 3). Na základe obrázku 7 možno konštatovať, že lesy Slovenska starnú. Zo súčasnej vekovej štruktúry vyplýva možné zvyšovanie ťažbových možností v nasledujúcich 4 až 5 rokoch. Rok ha Normál vekový stupeň % 1% 2% 3% 4% 5% 6% 7% 8% 9% 1% Obrázok 7 Vývoj vekového zloženia lesov podľa vekových tried skutočné ihličnaté listnaté normálne Obrázok 8 Porovnanie vekového zloženia lesov (skutočného a normálneho) 33

34 2.5 Zásoba dreva Zásoba dreva v lesoch SR sa zvyšuje. V roku 25 dosiahla 438,9 mil. m 3 hrubiny bez kôry (hr. b. k.). Priemerná zásoba na ha je 229 m 3. V porovnaní s rokom 197 je zvýšenie celkových zásob dreva o 4,1 % a hektárových o 33,9 %. Na vykazovanom zvyšovaní zásob dreva sa podieľa nadnormálne plošné zastúpenie 5 9-ročných lesných porastov (Obrázok 8). Ďalším vplyvom je spresňovanie postupov zisťovania zásob dreva, najmä uplatňovanie nových rastových tabuliek (RT) v praxi hospodárskej úpravy lesov (HÚL) od roku Stav základných vstupných údajov pre výpočet zásob podľa rastových tabuliek sa zlepšuje (obrázky 11, 12 a 13) mil. m m spolu ihličnatá listnatá Lineárny (spolu) Lineárny ( ihličnatá) Lineárny ( listnatá) Obrázok 9 Vývoj porastových zásob dreva zásoba na ha Lineárny (zásoba na ha) Obrázok 1 Vývoj priemernej zásoby na ha ,5 vek absolutna bonita , , , , ,5 SM BO BK DB Obrázok 11 Vývoj priemerného veku vybraných drevín SM BO BK DB Obrázok 12 Vývoj priemerných absolútnych výškových bonít vybraných drevín zakmenenie 8 75 tis. m Obrázok 13 Vývoj zakmenenia podľa vekových stupňov Prírastok Plánovaná Skutočná ťažba Lineárny (Prírastok) Lineárny (Skutočná ťažba) Obrázok 14 Vývoj celkového bežného prírastku, plánovanej a skutočnej ťažby dreva 34

35 2.6 Ťažba dreva Ťažba dreva v lesoch SR má zvyšujúcu tendenciu. V roku 2 dosiahla vyše 6,2 mil. m 3, v roku 23 vyše 6,6 mil. m 3, v roku 24 už vyše 7,2 mil. m 3 a v roku 25 až 1,2 mil. m 3, čo je rekordný ročný objem ťažby v celej histórii lesného hospodárstva na Slovensku. Takúto vysokú ťažbu dreva spôsobilo najmä spracovávanie kalamitného dreva po veternej smršti z novembra 24 (6,5 mil. m 3 kalamitného dreva). Z dôvodu veľkého rozsahu náhodných ťažieb (NŤ) dochádza k prekročeniu ročného objemu celkovej ťažby plánovanej v platných LHP, a to do roku 24 v priemere o 11 %. Percentuálny podiel ťažby dreva a celkového bežného prírastku sa od roku 199 zvýšil z 39 % na takmer 8 % v roku 25. Možno konštatovať, že prognóza ťažbových možností stanovená na rok 21 (5 926 tis. m 3 ) sa v skutočnosti prekračuje už od roku 2. Zvyšovaním ťažby dreva sa zvyšujú tržby lesného hospodárstva a jeho ekonomická životaschopnosť. Prekračovaním jej plánovaného objemu z dôvodu realizácie N T sa znižujú budúce ťažbové možnosti. Pozoruje sa vysoký podiel ihličnatých drevín najmä smreka na NŤ, cca 65 % tis. m % tis. ha Ťažba celkom z toho NŤ % NŤ Obrázok 15 Vývoj objemu skutočnej a náhodnej ťažby dreva a podielu náhodnej ťažby na skutočnej obnova lesa (ha) z toho PO (ha) Obrázok 16 Vývoj obnovy lesných porastov 2.7 Obnova lesných porastov Celkový rozsah obnovy a umelá obnova lesných porastov sa znižuje. Na druhej strane sa zvyšuje ťažba dreva. V roku 25 sa rozsah obnovy znížil na úroveň 48,2 % obdobia rokov Stúpa podiel prirodzenej obnovy, a to z menej než 1 % v období rokov na 33,9 % v roku 25. Plocha obnovy lesa na 1 m 3 vyťaženého dreva sa znížila v porovnaní s rokom 1965 na jednu štvrtinu. Vývoj plochy obnovy lesa na 1 m3 ťažby dreva Vývoj ťažby dreva a obnovy lesa,6 12 3,5 1 25,4 8 2,3 mil. m tis. ha,2 4 1, koeficient: obnova/ťažba Lineárny (koeficient: obnova/ťažba) Obrázok 17 Vývoj plochy obnovy lesa na 1 m 3 ťažby dreva ťažba (m3) obnova lesa (ha) Obrázok 18 Vývoj ťažby dreva a obnovy lesa 35

36 2.8 Uplatňovanie hospodárskych spôsobov V porovnaní s rokom 199 sa zvýšil plánovaný podiel obnovných rubov (OR) podrastového (z približne 15 % na 6 %) a naopak klesá podiel holorubného (z 84 % na 35 %) hospodárskeho spôsobu (HS). Uvedené skutočnosti môžu viesť k zlepšeniu biologickej rozmanitosti a stability lesov. Vysoký rozsah NŤ znemožňuje realizáciu OR podrastového HS v plánovanom rozsahu. Podrastový HS ma svoje riziká: v prípade jeho neúspech hrozí vznik ťažkozalesniteľných holín; jeho uplatňovanie v nestabilných porastoch, najmä smrečinách, zvyšuje riziko vzniku kalamít; existuje tiež riziko zneužitia clonnej obnovy na získanie dreva bez povinnosti vykonania obnovy lesa a sťažená je tiež kontrola hospodárenia a dosiahnutia prirodzenej obnovy pri realizácii OR podrastového HS. 9 Vývoj rozsahu ošetrovania a ochrany mlp 8 18, 16, 7 16, 14, 6 14, 12, % tis. ha 12, 1, 8, 1, 8, tis. ha 2 6, 6, 1 4, 4, , , Holorubný Podrastový Výberkový, účelový Obrázok 19 Vývoj plánovania hospodárskych spôsobov v lesoch SR ošetrovanie ochrana Obrázok 2 Vývoj rozsahu ošetrovania a ochrany mladých lesných porastov 2.8 Starostlivosť o mladé lesné porasty V roku 25 sa ochrana mladých lesných porastov (MLP) vykonala na ploche 65 tis. ha a jej rozsah sa znižuje (obrázok 2). Ošetrovanie MLP sa v porovnaní s rokom 21 mierne zvýšilo na 11,3 tis. ha (obrázok 2). V rokoch 24 a 25 sa nesplnil ročný predpis prečistiek (obrázok 21). K zníženiu výkonu prečistiek v roku 25 o ha došlo v neštátnych lesoch, ktoré ich vykonali iba na 77 % ich plánovanej výmery. ha prečistky - plán prečistky - skutočnosť prebierky - plán prebierky - skutočnosť Obrázok 21 Porovnanie plánovanej a vykonanej výchovy lesa v ha m plán skutočnosť Obrázok 22 Porovnanie plánovaných a vykonaných prebierok v m Prebierky v lesných porastoch V roku 25 sa zaznamenal výkon prebierok na ploche o ha menšej, než boli plánované (obrázok 21). K tomuto zníženiu došlo v lesoch štátnych (o ha) i v neštátnych (o ha). Spôsobil to najmä odklad úmyselných výchovných ťažieb v dôsledku veľkého rozsahu spracovávania dreva z náhodných ťažieb v rubných i predrubných porastoch. 36

37 Z toho istého dôvodu je tiež objem skutočne vykonanej výchovnej ťažby dlhodobo vyšší než plánovaný. V roku 25 bol mimoriadne vysoký objem vykonaných predrubných náhodných ťažieb (PN) m 3 a rubných náhodných ťažieb v predrubných porastoch (RNP) ( m 3 ) spôsobený hlavne spracovaním kalamitného dreva z novembra 24. Kritická je situácia v prípade ihličnatých drevín, ktoré sa na celkovom objeme náhodných ťažieb v predrubných porastoch podieľali vyše 9 %. 2.1 Vlastníctvo a využívanie lesov Usporiadanie vlastníctva lesov v zmysle reštitučných zákonov sa doposiaľ neukončilo. Zostáva vysporiadať najmä drobné súkromné vlastníctvo, kde je najväčší podiel neodovzdaných lesov (iba 6,3 % odovzdaných zo 14,2 %) (obrázok 23). Ukončenie bude možné až po odstránení existujúcich legislatívnych, technických a ekonomických bariér. Vývoj počtu majetkov podľa veľkostných skupín sa uvádza na obrázku 24. Znižuje sa počet lesných majetkov vo veľkostnej skupine do 1 ha. vlastníctvo využívanie % 4 3 počet štátne súkromné spoločenstevné cirkevné družstevné obecné nezistené <1 ha 11-1 ha 11-5 ha 51-1, ha veľkosť majetku 11 >1, ha Obrázok 23 Súčasný stav vlastníctva a využívania lesov Obrázok 24 Vývoj počtu lesných majetkov podľa veľkostných skupín 2.11 Obchod s drevom Najvýznamnejším zdrojom príjmov v lesníckom sektore ja predaj dreva, ktorým sa zabezpečuje okolo 8 % tržieb a výnosov v lesnom hospodárstve. V roku 25 dodali subjekty obhospodarujúce lesy na domáci trh tis. m 3 dreva, čo je doposiaľ najvyššia dodávka. V porovnaní s rokom 24 je to o tis. m 3 viac a s rokom 199 o tis. m 3 viac. Zvýšenie dodávok dreva v roku 25 bolo zapríčinené spracovaním kalamitného dreva z novembra tis. m tis. m Piliarske a dyharenské výrezy Vláknina Ostatná guľatina Palivo Obrázok 25 Vývoj dodávok ihličnatého dreva Piliarske a dyharenské výrezy Vláknina Ostatná guľatina Palivo Obrázok 26 Vývoj dodávok listnatého dreva 37

38 V roku 25 sa vyviezlo tis. m 3 dreva. Vlastníci a užívatelia lesných pozemkov predali do zahraničia drevo v objeme 766 tis. m 3. Z toho bolo 66 tis. m 3 ihličnatého dreva a 16 tis. m 3 listnatého. Rozdiel 1 49 tis m 3 vyviezli rôzne iné subjekty, najmä obchodné spoločnosti. Vývoz dreva zo Slovenska začal klesať od roku 2. Nárast v roku 25 na tis. m 3 je v dôsledku potreby urýchleného spracovania kalamitného dreva. 7 8 tis. m tis. m Piliarske a dyharenské výrezy Vláknina Ostatná guľatina Palivo Obrázok 27 Vývoz ihličnatého dreva lesníckymi subjektmi Piliarske a dyharenské výrezy Vláknina Ostatná guľatina Palivo Obrázok 28 Vývoz listnatého dreva lesníckymi subjektmi 2.12 Tržby, výnosy na náklady Tržby a výnosy (obrázok 29) dosiahli v roku 25 13,7 mld. Sk a vzrástli v porovnaní s rokom 24 o 19,9 %. Štátne organizácie lesného hospodárstva zaznamenali nárast o 3,8 % a neštátne subjekty o,2 %. Tento rozdiel vyplýva predovšetkým z väčšieho objemu predaja dreva štátnych subjektov, a teda z tržieb za drevo. Na zvýšenie tržieb za drevo mal hlavný vplyv zvýšený objem predaja, aj napriek zníženému priemernému speňaženiu dreva až o 7 %, v dôsledku horšej kvality kalamitného dreva. Pri ihličnatých sortimentoch došlo k zníženiu speňaženia o 13 % a u listnatých k zvýšeniu o 3 % (obrázok 3). mil. Sk Vývoj tržieb, výnosov a nákladov v LH Sk Rok Obrázok 29 Vývoj tržieb, výnosov a nákladov v bežných cenách Rok Ihličnaté Listnaté Obrázok 3 Vývoj priemerného speňaženia sortimentov surového dreva v bežných cenách Celkové náklady výrobnej, obchodnej a ostatnej činnosti lesného hospodárstva (obrázok 29) vzrástli medziročne, s ohľadom na výnimočný objem prác v ťažbovej činnosti a niektorých výkonov pestovnej činnosti o 22,8 % Podpora lesného hospodárstva V roku 25 bola do lesníctva z verejných zdrojov poskytnutá čiastka 52,8 mil. Sk, z toho do LH čiastka 197,5 mi. Sk. V stálych cenách to predstavuje 3,3 % v porovnaní s rokom 199 (obrázok 31). 38

39 mil. Sk Rok Obrázok 31 Štátna podpora lesného hospodárstva na výkony vo verejnom záujme v rokoch v bežných a v stálych cenách 2.14 Hospodársky výsledok Zvýšenie predaja dreva i pri zníženom speňažení v dôsledku jeho prevažne kalamitného pôvodu, umožnilo vytvoriť kladný hospodársky výsledok v celkovej výške 455 mil. Sk, aj pri takmer absentujúcej podpore na lesnícku činnosť z verejných zdrojov. V porovnaní s rokom 24 sa hospodársky výsledok na ha lesa i m 3 ťažby dreva mierne znížil (obrázok 32). Sk Hospodársky výsledok na meraciu jednotku Podiel HDP na HDP-H 5 4 Spolu 3,3 47,1 3 2 HDP_VPF 1, Rok ha lesa m3 ťažby Obrázok 32 Vývoj hospodárskeho výsledku na ha lesa a m 3 ťažby dreva HDP_DSP HDP_LH 1,4,59 8,4 2,7 mld. SK % z HDP_H Obrázok 33 Hrubý domáci produkt (HDP) lesného hospodárstva, drevospracujúceho priemyslu a ich podiel na HDP hospodárstva SR mld. SK HDP LH % z HDP_H Obrázok 34 Vývoj HDP lesného hospodárstva a jeho podielu na HDP hospodárstva SR 1,2 1,8,6,4,2 % 2.15 Hrubý domáci produkt Podiel LH na makroekonomike SR rástol aj v roku 25 najmä z dôvodu predaja kalamitného dreva. Jeho podiel sa zlepšil na,59 % (o,5 %). Zhodnotenie tuzemskej trhovej produkcie dreva v odvetviach rezortu drevospracujúceho priemyslu (DSP) predstavovalo v roku 25 čiastku okolo 2,7 mld. Sk, t. j. 1,4 % HDP. Podiel odvetví LH a DSP vrátane čiastky úžitkov verejnoprospešných funkcií lesa by znamenal v roku 25 3,3 % podiel na HDP SR. 39

40 3. Rámcová SWOT analýza lesného hospodárstva v roku 25 Vykonal sa rámcový rozbor stavu a vývoja základných ukazovateľov trvalo udržateľného hospodárenia pomocou SWOT analýzy, t. j. posúdenia silných (S) a slabých (W) stránok súčasného stavu a vývoja lesov a lesného hospodárstva, ako aj príležitostí (O) a rizík (T), ktoré sa môžu vyskytnúť a mať vplyv na ich ďalší vývoj. S - Lesné hospodárstvo vytvára kladný hospodársky výsledok (s výnimkou roku 23) napriek znižujúcej sa podpore z verejných zdrojov. - Zvyšujú sa tržby a výnosy lesného hospodárstva v bežných cenách; najmä z dôvodu zvyšovania ťažby dreva. W - Pokles podpory lesného hospodárstva z verejných zdrojov v roku 24 na úroveň 2 % z roku 199 v bežných cenách a 3,3 % v stálych cenách. - Pokles investícií v lesnom hospodárstve. - Neuhrádzanie majetkovej ujmy (strata, resp. zníženie výnosu, zvýšené náklady) za zabezpečovanie verejnoprospešných funkcií lesov a služieb. - Znižovanie počtu zamestnancov lesného hospodárstva. - Nepriaznivý zdravotný stav a vysoké náhodné ťažby. O - Využívanie politiky a zdrojov štrukturálnych fondov Európskej únie (EAFRD) na roky na zlepšenie ekonomickej životaschopnosti lesného hospodárstva. T Kladný hospodársky výsledok sa dosahuje pri každoročnom: - prekračovaní plánovaného objemu ročných ťažieb dreva, - znižovaní podpory lesného hospodárstva z verejných zdrojov, - znižovaní investícií do lesného hospodárstva, - znižovaní priemerného speňaženia sortimentov surového dreva, - znižovaní počtu zamestnancov (pokles osobných nákladov v bežných cenách) - znižovaní objemu výkonov (celkové náklady na pestovnú činnosť v bežných cenách sa od roku 21 prakticky nezmenili): o umelej obnovy lesa, o výchovy lesa (prečistky, prebierky), o ochrany mladých lesných porastov Existuje reálne riziko dosahovania kladného hospodárskeho výsledku odvetvia lesného hospodárstva za cenu nadmernej exploatácie lesných zdrojov a nižšej úrovne starostlivosti o lesy. 4. Literatúra MORAVČÍK, M. A KOL., 26: Správa o lesnom hospodárstva v Slovenskej republike 26. Zelená správa. MP SR a NLC-LVÚ. 144 s. 4

41 Adresa autora: Ing. Martin Moravčík, CSc. Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Odbor lesníckej politiky, ekonomiky a MLZ T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: Fax: moravcik@nlcsk.org 41

42 Ekonomické účty v lesníctve v kontexte finančnej perspektívy Európskej únie Boris Greguška 1. Úvod Ekonomické účty v lesníctve (Economic Accounts for Forestry EAF) sú satelitnými účtami Európskeho systému národných a regionálnych účtov 1995 (ESA 95), poskytujúcim doplňujúce informácie a koncept prispôsobený osobitným podmienkam a povahe odvetvia lesného hospodárstva (lesníckej výroby). Napriek tomu, že ich štruktúra je úzko prepojená so štruktúrou národných účtov, zostavovanie tohto typu účtov vyžaduje formuláciu primeraných pravidiel a metód [1]. Hlavným cieľom zostavovania EAF je analýza výrobného procesu v odvetví lesníctva a primárneho dôchodku vytvoreného v rámci tohto procesu. Z uvedeného dôvodu je zostavovanie týchto účtov založené na odvetvovom prístupe [1]. Za zostavovanie EAF na národnej úrovni sú zodpovedné národné štatistické úrady alebo vecne príslušné ministerstvá (najčastejšie poľnohospodárstva, resp. rozvoja vidieka). Európska komisia (DG Eurostat) je zodpovedná za zostavovanie agregovaných výstupov na úrovni Európskej únie. Zostavovanie a predkladanie EAF nie je riešené v rámci komunitárneho práva. Vzťahy medzi Európskou komisiou a členskými štátmi sú v rámci tohto procesu založené na neformálnej dohode. Ochrana dôverných štatistických údajov je ustanovená príslušnými právnymi aktmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky je pre ekonomické účty v lesníctve zaužívaný názov súhrnný lesnícky ekonomický účet (SLEÚ). Tento termín, rovnako ako zodpovednosť Ministerstva pôdohospodárstva SR za zostavovanie tohto účtu, je ustanovený zákonom č. 274/26 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 27 (v súčasnosti je platný zákon č. 473/23 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Cieľom referátu je analýza a hodnotenie postavenia, funkcií, využitia, ako aj aktuálneho a potenciálneho vývoja konceptu ekonomických účtov v lesníctve s osobitným dôrazom na programovacie a rozpočtové obdobie Európskej únie na roky (tzv. finančná perspektíva EÚ ). 2. Lesné hospodárstvo v kontexte finančnej perspektívy EÚ EAF sú významným nástrojom na meranie celkovej ekonomickej výkonnosti odvetvia lesného hospodárstva a vyhodnocovanie vplyvu jednotlivých politík EÚ na jeho ekonomické ukazovatele. Je potrebné zdôrazniť, že ide predovšetkým o monitoring a hodnotenie nástrojov jednotlivých politík, ktoré sú fiškálneho charakteru. Z tohto hľadiska majú najvýraznejší dopad na lesnícky sektor opatrenia vychádzajúce zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, konkrétne z jej významnej zložky politiky rozvoja vidieka, ktorej súčasťou sú tzv. lesnícke opatrenia (forestry measures). Z uvedeného vyplýva väzba lesníckeho odvetvového účtovníctva na podporný systém Európskej únie a domáci podporný systém. V tejto súvislosti je potrebné uviesť niektoré 42

43 všeobecné informácie o podpore lesného hospodárstva z verejných zdrojov Európskej únie a z domácich zdrojov v nadchádzajúcom rozpočtovom období Čo sa týka podpory lesného hospodárstva z prostriedkov Európskej únie, pre rozpočtové a programovacie obdobie prichádzajú do úvahy nasledovné druhy podpory: - podpora rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD), - spolufinancovanie monitoringu lesov v rámci finančného nástroja pre životné prostredie LIFE+, - podpora projektov výskumu a technologického vývoja prostredníctvom 7. rámcového programu, - podpora projektov Rámcového programu pre inovácie (CIP), - ostatné programy Spoločenstva prichádzajúce do úvahy pri podpore projektov rozvoja lesného hospodárstva, vrátane programov financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF). Z uvedeného základného prehľadu je zrejmé, že z hľadiska krátkodobých a strednodobých dopadov na ekonomickú výkonnosť a kapitálovú vybavenosť odvetvia majú hlavný význam tie formy podpory, pri ktorých sú konečnými prijímateľmi pomoci subjekty priamo obhospodarujúce lesy alebo priamo realizujúce hospodárske opatrenia v lesoch. Na druhej strane, vplyv systematickej podpory výskumu a technologického vývoja sa zvyčajne prejaví v dlhšom časovom horizonte. Poskytovanie dotácií v lesnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu upravuje zákon č. 274/26 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, všeobecné podmienky poskytovania dotácií upravuje osobitný predpis (zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov). Na úrovni Európskej únie v súčasnosti neexistujú osobitné pravidlá štátnej pomoci pre lesníctvo. Produkty lesného hospodárstva, nie sú súčasťou prílohy I Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, z tohto dôvodu sa na štátnu pomoc v tomto odvetví vzťahujú pravidlá všeobecne platné pre obchod a priemysel. Pomoc de minimis (nariadenie Komisie č. 69/21) sa rovnako vzťahuje aj na lesnícky sektor. Vo vzťahu k podpore malých a stredných podnikov, takáto podpora je možná aj v lesníctve podľa nariadenia Komisie (ES) č. 7/21. Ako nadstavba k uvedeným pravidlám štátnej pomoci bol prijatý osobitný postup Európskej komisie (Commission practice) pre schvaľovanie štátnej pomoci za účelom ochrany, zlepšovania, resp. zachovania stavu lesov prostredníctvom podpory ekologických a environmentálnych funkcií lesov. S cieľom zabezpečenia transparentnosti poskytovania štátnej pomoci v lesníctve (v zmysle vyššie spomínaného postupu), Európska komisia pripravila v roku 26 návrh pokynov Spoločenstva pre štátnu pomoc v odvetví poľnohospodárstva a lesníctva. Štátna pomoc v odvetví lesníctva je predmetom kapitoly 7 uvedených pokynov. 3. Perspektívy využitia ekonomických účtov v lesníctve v rozpočtovom období V kontexte aktuálnej politiky rozvoja vidieka na roky , ktorej základný právny rámec je daný nariadením Rady (ES) č. 1698/25 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD), bol vytvorený spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie (článok 8). Jeho cieľom je stanovenie ukazovateľov monitorovania a hodnotenia dosiahnutého pokroku, účelnosti a účinnosti programov rozvoja vidieka v súvislosti s ich cieľmi (článok 81). Európska komisia 43

44 navrhla zoznam ukazovateľov, ktoré by mali byť zahrnuté do návrhu vykonávacieho predpisu k vyššie uvedenému nariadeniu Rady. Navrhnuté boli tri druhy ukazovateľov: ukazovatele výstupu a ukazovatele výsledkov (monitorovacie účely) a základné ukazovatele (účely hodnotenia dopadov). Návrh je v súčasnosti predmetom diskusií s členskými štátmi. Od členských štátov sa očakáva pravidelné podávanie správ obsahujúcich, okrem iného, výsledky hodnotenia implementácie národných plánov rozvoja vidieka, vykonaného na základe spomínaných ukazovateľov. Z tohto dôvodu bude potrebné zo strany členských štátov zabezpečiť zber štatistických údajov o týchto ukazovateľoch v priebehu celého rozpočtového obdobia Európska komisia identifikovala ukazovatele týkajúce sa lesníctva z dôvodu budúcej implementácie lesníckych opatrení v rámci podpory rozvoja vidieka, spadajúcich pod os 1 a os 2. Zároveň identifikovala potenciálne informačné zdroje týchto ukazovateľov. Navrhované ukazovatele vychádzajú z už existujúcich informačných zdrojov, ktoré spadajú pod: (a) štatistické aktivity Eurostatu (ekonomické účty v lesníctve, štatistika energie), (b) medzinárodné aktivity v oblasti lesníckej štatistiky, ktoré sú koordinované medzinárodnými inštitúciami s pôsobnosťou presahujúcou rámec Európskej únie (Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia pre tropické drevo, Riadiaca jednotka Ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe), a ktorých súčasťou sú aj jednotlivé členské štáty EÚ. Ide napr. o hodnotenie lesných zdrojov (FRA Forest Resources Assesment), správy pre Ministerské konferencie o ochrane lesov v Európe (MCPFE) a iné. Ekonomické účty v lesníctve boli identifikované ako zdroj nasledovných základných ukazovateľov pre meranie dopadov: Os 1: Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ukazovateľ 14 produktivita práce v lesnom hospodárstve ukazovateľ 15 hrubá tvorba fixného kapitálu Vo februári tohto roka Európska komisia na zasadnutí Pracovnej skupiny Eurostatu pre lesnícku štatistiku informovala členské štáty o zámere integrovať systém ekonomických účtov v lesníctve so systémom integrovaného environmentálneho a ekonomického účtovníctva pre lesy (IEEAF). Tento návrh bol po prvý krát prezentovaný na zasadnutí Pracovnej skupiny Eurostatu pre poľnohospodárske účty a ceny (Luxemburg, november 25). IEEAF je relatívne novou aktivitou v oblasti lesníckej štatistiky, ktorá bola po prvý krát prezentovaná Eurostatom v roku 22. Údaje sú poskytované členskými štátmi každé dva roky na dobrovoľnej báze (neformálna dohoda medzi DG Eurostat a členskými štátmi Európskej únie). V roku 22 sa realizoval zber údajov za rok 1999 (EÚ-15, EFTA), pričom mieru návratnosti dotazníkov hodnotil Eurostat ako uspokojivú (aj keď táto sa dosiahla až po viackrát opakovanej komunikácii s niektorými členskými štátmi). V roku 24 sa realizoval zber údajov za roky 2 a 21 (EÚ-25, EFTA). Miera návratnosti odpovedí bola nízka odpovedalo iba 6 členských štátov (z nových členských krajín iba Litva). Na jar roku 26 sa začne realizácia zberu údajov za roky 22 a 23 (prípadne 2 a 21, ak doteraz neboli poskytnuté). Niektoré krajiny v súčasnosti pracujú na zostavovaní IEEAF, využívajúc disponibilné granty Európskej únie (napr. Taliansko, Maďarsko, Litva, Grécko grant poskytnutý Európskou komisiou, DG pre životné prostredie, Estónsko grant Phare). EAF boli zavedené podstatne skôr ako IEEAF, čo je zrejme príčinou ich vyššej miery návratnosti (údaje v bežných cenách poskytlo v minulých rokoch 12 členských štátov, pri údajoch v stálych cenách je miera návratnosti o niečo nižšia). Údaje sú poskytované členskými štátmi každoročne. 44

45 Zámerom návrhu Eurostatu na integráciu EAF a IEEAF je celkové zjednodušenie pôdohospodárskej štatistiky a zníženie zaťaženosti členských štátov. Integrácia uvedených systémov neznamená jednorazové začlenenie zostavy tabuliek EAF do sústavy štandardizovaných tabuliek IEEAF, ale ide o vyriešenie niektorých metodických a klasifikačných problémov, resp. niektorých praktických aspektov integrácie (spôsoby a formy diseminácie dát) pred jej samotnou realizáciou. V najbližšom období Eurostat pripraví podrobný plán integrácie. 4. Záver Z hľadiska nadchádzajúceho programovacieho a rozpočtového obdobia je možné v súvislosti s riešením problematiky lesníckeho odvetvového účtovníctva identifikovať určité prioritné oblasti: Prepojenie problematiky poskytovania finančných prostriedkov z verejných zdrojov, najmä v rámci lesníckych opatrení politiky rozvoja vidieka, s problematikou zostavovania ekonomických účtov v lesníctve (získavania podkladových informácií potrebných na hodnotenie účinnosti takto poskytovaných prostriedkov na odvetvie ako celok) => táto potreba je, z hľadiska súčasného významu komponentu rozvoja vidieka v rámci reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, nevyhnutná [2]. Návrh integrácie konceptu ekonomických účtov v lesníctve (EAF) so systémov integrovaného environmentálneho a ekonomického účtovníctva pre lesy (IEEAF). Tento návrh Európskej komisie by mal rešpektovať požiadavku, uvedenú v predchádzajúcom bode. Na druhej strane by mal zohľadniť aj základnú funkciu environmentálneho účtovníctva, tzn. monitorovať ukazovatele, ktoré umožnia vyhodnotiť trvalú udržateľnosť obhospodarovania lesov a prípadného ekonomického rozvoja lesného hospodárstva. 5. Literatúra European Commission, 2, Manual on the Economic Accounts for Agriculture and Forestry EAA/EAF 97 (Rev.1.1), Office for Official Publications of the European Communities, Luxemburg, 18 s. [1] GREGUŠKA, B., 25, Ekonomické účty v lesníctve nástroj merania ekonomickej výkonnosti odvetvia, In: Aktuálne otázky ekonomiky LH SR, Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, s [2] Zákon č. 473/23 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. [3] Nariadenie Rady (ES) č. 1698/25 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD). [4] Zákon č. 274/26 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. [5] Adresa pracoviska autora: Ing. Boris Greguška Ministerstvo pôdohospodárstva SR Sekcia lesnícka Dobrovičova 12, SK Bratislava tel.: fax: boris.greguska@land.gov.sk 45

46 Lesné hospodárstvo a možnosti využitia eurofondov v rokoch Peter Hrbáľ, Milan Sarvaš 1. Úvod Finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ spolu s prostriedkami poskytovanými formou štátnej pomoci zabezpečujú v súčasnom období podpornú politiku v rezorte pôdohospodárstva a teda aj v odvetví lesníctva. V období rokov bolo možné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov určené na podporu hospodárenia v lesoch SR získať zo Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Plánu rozvoja vidieka, ktorý bol vypracovaný v súčinnosti so Sektorovým operačným programom Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka V rámci Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka bola podpora lesníctva sústredená v Priorite č. 2 Podpora trvalo-udržateľného rozvoja vidieka, Opatrenie č. 2.1 Trvalo-udržateľné LH a rozvoj lesníctva v dvoch podopatreniach: Podopatrenie Investície na zlepšenie a racionalizáciu pestovania a ochrany lesa, ťažby, primárneho spracovania dreva a predaja surového dreva a iných produktov lesa - ziskové investície Podopatrenie Verejno-prospešné investície neziskové investície V rámci Plánu rozvoja vidieka bolo možné finančné prostriedky zo spomenutých zdrojov získať len v rámci Opatrenia č. 8 Zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy. V procese prípravy nového programovacieho obdobia na základe čl. 11 nariadenia Rady (ES) č. 1698/25 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) má každý členský štát predložiť národný strategický plán rozvoja vidieka pre programovacie obdobie (NSPRV), ktorý bude vypracovaný v súlade s uvedeným nariadením, bude uvádzať priority EAFRD a národné priority so zohľadnením strategických usmernení Spoločenstva, ciele rozvoja vidieka, príspevok z EAFRD a iné finančné zdroje. NSPRV, ktorý vláda Slovenskej republiky v tomto roku schválila zabezpečí koordináciu s ostatnými nástrojmi politiky SR a EÚ, a to vymedzením demarkačných línií, ktoré zabránia prekrývaniu aktivít súvisiacich s využívaním nástrojov ES. NSPRV SR vychádza z hlavných strategických priorít EÚ pre programovacie obdobie vo väzbe na Lisabonskú a Göteborskú stratégiu. 2. Globálny cieľ NSPRV a strategické rámce jednotlivých osí rozvoja vidieka SR V procese prípravy NSPRV SR na základe vypracovanej základnej analýzy ekonomickej, sociálnej a environmentálnej situácie SR a následnom stanovení základných ukazovateľov a celkovej stratégie, zohľadnenia/prenos priorít Spoločenstva a stanovení národných priorít bolo zostavené smerovanie jednotlivých osí a stanovená váha oblastí v rámci každej osi. 46

47 Na základe vypracovaných už spomenutých analýz, a na základe legislatívnych a strategických rámcov EÚ a strategických rámcov SR bol zadefinovaný ako globálny cieľ NSPRV - multifunkčné poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a udržateľný rozvoj vidieka, ktorý rámcovo definuje oblasť záujmu z pohľadu multifunkčného poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného hospodárstva a udržateľného rozvoja vidieka, pričom dôraz je kladený na: zlepšenie stavu životného prostredia a krajiny v zmysle zavádzania vhodných poľnohospodárskych a lesohospodárskych postupov, zlepšenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho a lesného sektora prostredníctvom zvyšovania efektívnosti a kvality výroby so zachovaním princípov udržateľného rozvoja a princípov ekologizácie hospodárenia na vidieku, skvalitnenie života vo vidieckych oblastiach a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva v rámci vytvárania nových pracovných príležitostí, vzdelávania a obnovy a rozvoja obcí, čo prispeje k zníženiu regionálnych rozdielov vidieka na Slovensku. Smerovanie jednotlivých osí a váha oblastí v rámci každej osi NSPRV SR je stanovená jej cieľom a prioritami nasledovne: OS 1: Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Cieľ: Zvýšiť konkurencieschopnosť agropotravinárskeho a lesníckeho sektora Priority: 1. Podpora modernizácie, inovácie a efektivity agropotravinárskeho a lesníckeho sektora 2. Prehlbovanie vedomostí a zvyšovanie odborného prehľadu v oblasti agropotravinárstva a lesníctva OS 2: Zlepšenie životného prostredia a krajiny Cieľ: Vytvárať multifunkčné poľnohospodárske a lesnícke systémy s priaznivým dosahom na životné prostredie, prírodu a vzhľad krajiny Priority: 1. Zachovanie biodiverzity na vidieku a poľnohospodárskych a lesohospodárskych systémov s vysokou prírodnou hodnotou 2. Zachovanie a zlepšenie kvality podzemných a povrchových vôd 3. Zachovanie a zlepšenie kvality poľnohospodárskej a lesnej pôdy 4. Zmiernenie dôsledkov klimatických zmien OS 3: Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva Cieľ: Zvýšiť zamestnanosť na vidieku a podporiť rozvoj obcí Priority: 1. Vytváranie pracovných príležitostí na vidieku 2. Podpora vzdelávacích aktivít 3. Obnova a rozvoj obcí 4. Vytváranie miestnych partnerstiev OS 4: Leader Cieľ: Podpora budovania a rozvoj miestnych partnerstiev a využitie vnútorného rozvojového potenciálu vidieka Priorita: 1. Zlepšovanie správy (manažmentu) a riadenia a mobilizácia rozvojového potenciálu vo vidieckych oblastiach 47

48 Podpora financovaná v rámci tejto osi je zameraná na implementovanie miestnej vidieckej stratégie prístupom Leader, za účelom dosiahnutia cieľov osi 3 Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva definovaných v nariadení Rady (ES) č. 1698/25 o podpore rozvoja vidieka z EAFRD miestnymi akčnými skupinami (MAS). 3. Podpora LH v rámci NSPRV SR v rokoch V rámci NSPRV SR je na základe hlavných cieľov a priorít jednotlivých osí podpora lesného hospodárstva sústredená v lesníckych opatreniach v rámci OS 1 a OS Návrh lesníckych opatrení pre OS 1 - Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva V súlade s už spomenutým nariadením Rady č. 1698/25 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD), boli v rámci OS 1 navrhnuté nasledovné podporovateľné lesnícke opatrenia: 1. Zvyšovanie hospodárskej hodnoty lesov 2. Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva 3. Odborné vzdelávanie a informačné aktivity 4. Využívanie poradenských služieb Zvyšovanie hospodárskej hodnoty lesov Hlavným cieľom navrhovaného opatrenia je inovácia techniky (stroje a zariadenia), výstavba a rekonštrukcia zariadení priamo slúžiacich lesnému hospodárstvu. Cieľovou skupinou sú súkromní vlastníci lesa, fyzické a právnické osoby poskytujúce služby v lesníctve a ťažbe dreva. Základné charakteristiky opatrenia: Druh pomoci: nenávratný finančný príspevok Typ investície: zisková Spôsob financovania: podielové financovanie Intenzita pomoci: 5% spolufinancovanie zo strany žiadateľa Výška oprávnených nákladov na projekt: min. 1, max Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva Hlavným cieľom navrhovaného opatrenia je zlepšiť spracovanie a predajnosť produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podporou zlepšenia efektivity, spracovania zdrojov obnoviteľnej energie, podporou nových technológií a využitia nových trhov. Cieľovou skupinou sú fyzické a právnické osoby (mikropodniky), ktorých majetok vo vlastníctve štátu je menej ako 5%, hospodáriace v lesoch, ktoré vlastnia súkromní vlastníci alebo ich združenia, alebo obce alebo ich združenia. 48

49 Základné charakteristiky opatrenia: Druh pomoci: nenávratný finančný príspevok Typ investície: zisková Spôsob financovania: podielové financovanie Intenzita pomoci: 5% spolufinancovanie zo strany žiadateľa Výška oprávnených nákladov na projekt: min. 1. a max Odborné vzdelávanie a informačné aktivity Hlavným cieľom navrhovaného opatrenia je zabezpečovanie vzdelávacích a informačných aktivít v lesnom hospodárstve s cieľom rozšíriť rámec vzdelávacích aktivít, informačných aktivít a šírenie poznatkov na všetkých pracujúcich v lesnom hospodárstve, skvalitniť ľudský potenciál a prispieť tým k zvýšeniu konkurencieschopnosti sektora. Konečným prijímateľom podpory sú pri tomto opatrení inštitúcie v oblasti vedy, výskumu a ďalšieho vzdelávania. Základné charakteristiky opatrenia: Druh pomoci: nenávratný finančný príspevok Typ investície: nezisková Spôsob financovania: plné financovanie Intenzita pomoci: 1% z celkových oprávnených nákladov Výška oprávnených nákladov na projekt: min. 1 Sk, max. 2 Sk Využívanie poradenských služieb Navrhované opatrenie si kladie za cieľ zlepšiť hospodárenie subjektov LH a konečnými príjmateľmi podpory sú fyzické a právnické osoby podnikajúce v lesnom hospodárstve. Základné charakteristiky opatrenia: Druh pomoci: nenávratný finančný príspevok Typ investície: nezisková Spôsob financovania: podielové financovanie Intenzita pomoci: 2% spolufinancovanie zo strany žiadateľa Výška oprávnených nákladov na projekt: min. 8, max Návrh lesníckych opatrení pre OS 2 - Zlepšenie životného prostredia a krajiny Taktiež v súlade s nariadením Rady č. 1698/25 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) boli v rámci OS 2 navrhnuté nasledovné podporovateľné lesnícke opatrenia resp. podopatrenia: 1. Prvé zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy 2. Lesnícko - environmentálne platby 3. Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení Prvé zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy V rámci uvedeného opatrenia sú navrhnuté dve podopatrenia: Zalesnenie poľnohospodárskej pôdy Založenie porastov rýchlo rastúcich drevín 49

50 Hlavným cieľom opatrenia resp. obidvoch podopatrení je posilniť ekologickú stabilitu krajiny a prispieť k zlepšeniu stavu životného prostredia a biodiverzity vidieka pri udržateľnej využiteľnosti zdrojov vidieka. Konečnými prijímateľmi sú vlastníci alebo nájomcovia poľnohospodárskej pôdy a združenia vlastníkov, alebo nájomcov pôdy s právnou subjektivitou Základné charakteristiky opatrenia: Druh pomoci: priama nenávratná dotácia Typ investície: nezisková Forma podpory: platba za hektár zalesnenej poľnohospodárskej pôdy Spôsob financovania: podielové financovanie Intenzita pomoci: 2% - 3% spolufinancovanie zo strany žiadateľa Lesnícko - environmentálne platby Hlavným cieľom navrhovaného opatrenia Lesnícko environmentálne platby je dosiahnuť zlepšenie biodiverzity lesov. Lesnícko - environmentálna podpora je spôsobom podpory obhospodarovania lesov s cieľom zachovania a zvyšovania biologickej biodiverzity, zachovania pôvodných lesov, udržiavania vodných zdrojov a kvality vody. Keďže navrhované opatrenia, ktorých realizácia je potrebná k dosiahnutiu stanovených cieľov, idú nad rámec všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich hospodárenie v lesoch, je možné ich zabezpečiť len dobrovoľným prevzatím lesnícko - environmentálneho záväzku vlastníkom, obhospodarovateľom lesa a následnou kompenzáciou nákladov vzniknutých nad rámec bežného obhospodarovania. Konečnými príjmateľmi podpory sú súkromní vlastníci lesov, ich združenia alebo obecné lesy a ich združenia, hospodáriaci na základe vlastníctva resp. nájomného vzťahu. Základné charakteristiky opatrenia: Druh podpory: priama nenávratná dotácia Typ investície: nezisková Forma podpory: platba na hektár lesného pozemku v lesnícko - environmentálnom záväzku Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení Hlavný cieľ opatrenia je obnova produkčného potenciálu lesa a jeho funkcií v lesoch poškodených resp. poškodzovaných biotickými, abiotickými a antropogénnymi škodlivými činiteľmi. Konečnými prijímateľmi podpory pri uvedenom opatrení sú súkromní vlastníci lesov a/alebo ich združenia, užívatelia lesov a/alebo ich združenia, obce a/alebo ich združenia, vlastníci a/alebo užívatelia cirkevných lesov a štátne organizácie lesného hospodárstva. Základné charakteristiky opatrenia: Druh pomoci: nenávratný finančný príspevok Spôsob financovania: plné financovanie Intenzita pomoci: 1% z celkových oprávnených nákladov Typ investície: nezisková Výška oprávnených nákladov na projekt: min. 1, max. 7. 5

51 4. Záver Uvedené lesnícke opatrenia budú v nasledujúcom období v rámci NSPRV rozpracované pracovnými skupinami pre jednotlivé osi, ktorých činnosť koordinuje a usmerňuje MP SR na jednotlivé podopatrenia a aktivity v rámci príslušného opatrenia a zároveň bude navrhnutá výška nenávratného finančného príspevku pri niektorých podopatreniach ako aj kritériá spôsobilosti pre poskytnutie podpory v rámci jednotlivých podopatrení. Adresa autorov: Ing. Peter Hrbáľ Národné lesnícke centrum Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen Odbor marketingu a rozvojových projektov Sokolská Zvolen Tel.: Fax.: E-mai: hrbal@nlcsk.org Ing. Milan Sarvaš. PhD. Národné lesnícke centrum Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen Sokolská Zvolen Tel.: Fax.: E-mai: sarvas@nlcsk.org 51

52 Rezortné štatistické zisťovania a využitie ich výsledkov v súhrnných informáciách o stave LH SR Mária Žiaková a Zuzana Sarvašová 1. Úvod Strategický význam informačných systémov s rozvojom komunikačných technológií, možností spracovania a prezentácie informácií na najnižších stupňoch riadenia neustále narastá vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, bez ohľadu na ich vecné zameranie. Požiadavky na vybudovanie Informačného systému rezortnej štatistiky (IS RŠ) so všetkými jeho atribútmi, vyplynuli z potreby komplexnej informačnej podpory štátnej lesníckej politiky a stratégie rozvoja lesníctva na Slovensku a ďalších významných analytických materiálov predkladaných MP SR, vláde SR a parlamentu. IS RŠ je začlenený do IS LH, ako jeden z jeho podsystémov a so svojimi realizačnými výstupmi sa stáva jedným z významných prvkov v procese informatizácie v LH. 2. Rezortné štatistické zisťovania a štatistické údaje z STP Zameranie IS RŠ Ako sme už viackrát prezentovali, k významným kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám v systéme zberu a spracovania štatistických údajov došlo po roku 199. Funkčnosť dovtedy využívaného jednoduchého systému zberu štatistických údajov od organizácií štátnych lesov sa podstatne obmedzila transformáciou a ekonomickou reformou lesného hospodárstva. Rezortné štatistické zisťovanie nadobúda širšie rozmery, narastajú požiadavky na rozšírenie zberu, spracovania a vyhodnocovania štatistických údajov a vytvára sa priestor pre budovanie ďalšieho podsystému v rámci IS LH. Vzhľadom na obsah a rozsah poskytovaných štatistických údajov a lokalizáciu informačných zdrojov, je rozvoj IS RŠ nasmerovaný tak, aby v ňom boli ukotvené hlavné aspekty ktoré podmieňujú efektívnosť každého IS: aspekt komunikačný, ktorý má zabezpečiť väzby medzi informačnou bankou, ostatnými podsystémy IS LH a jeho užívateľmi a tak prispieť k informačnej dostatočnosti všetkých zainteresovaných užívateľov produktov IS RŠ, aspekt informačný, ktorý kladie dôraz na racionálne geografické rozmiestnenie údajovej základne v sektore štátnych a neštátnych lesov a na požadovanú výpovednú schopnosť hierarchicky agregovaných informácií vo vertikálnom smere (napr. podľa stupňa riadenia, komplexnosti požadovaných informácií a p.) aspekt riadiaci, ktorý na základe automatizovane spracovaných štatistických informácií prostredníctvom analýz a rozborov, zohľadňujúcich zložité vzájomné vzťahy medzi informáciami, poskytne informácie pre podporu rozhodovania a pre dynamické usmerňovanie lesného hospodárstva v krátkodobom i dlhodobom časovom období prostredníctvom vhodných ekonomických a legislatívnych nástrojov riadenia. IS RŠ svojim zameraním má pokrývať informačné potreby tých oblasti činnosti, pre ktoré je postačujúci rozsah štatisticky zisťovaných a z nich odvodených informácií. Z perspektívneho hľadiska by to mal byť otvorený systém, adaptabilný na rozvoj nových 52

53 technológií spracovania informácií pre tuzemských užívateľov, ale aj pre vypracovanie rôznych analytických štúdií pre zahraničné inštitúcie. IS RŠ ako jeden z podsystémov IS LH je budovaný tak, aby umožňoval: dôkladnú analýzu informačných zdrojov, permanentnú kontrolu vstupných údajov a návrh relatívne stabilných optimálnych údajových štruktúr, kompatibilitu databázových systémov, prenosovej techniky a technológií pre bezproblémový tok informácií, vytvorenie stálej siete spravodajských jednotiek v sektore neštátnych lesov, prestavbu vzorov rezortných štatistických výkazov na podmienky štátnych a neštátnych lesov v súlade s obsahom štátneho štatistického zisťovania a vylúčenie redundancie údajov, racionalizáciu zberu a komplexnosť údajov súčasne so zabezpečovaním požiadavky objektívnosti a reprezentatívnosti, analýzu väzieb na medzinárodné informačné centrá, štátny a rezortný informačný systém a informačné systémy iných inštitúcií napr. Štatistický úrad SR a pod., uplatňovanie najnovších poznatkov vedy a výskumu v oblasti informatizácie, ochranu a sprístupnenie informácií v zmysle platnej legislatívy prostredníctvom užívateľských práv, aby nedošlo k ich znehodnoteniu resp. zneužitiu. Informačné zdroje pre IS RŠ Podkladom pre vytvorenie údajovej základne IS RŠ sú štatistickou radou schválené tlačivá rezortných štatistických výkazov. Transformáciou podniku Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, ale aj u ostatných predkladateľov štatistických výkazov v štátnych aj v neštátnych lesoch, dochádza k zmenám v zabezpečovaní výkonov v pestovnej a ťažbovej činnosti (prevažná časť výkonov sa zabezpečuje dodávateľsky) a tým sa narušil celý doterajší systém rezortného štatistického výkazníctva. Každý rok je potrebné meniť obsah a štruktúru výkazov. Úpravy sa vykonávajú na základe pripomienok zástupcov predkladateľov, ale aj zodpovedných pracovníkov NLC - LVÚ Zvolen, ako tvorcov projektu SLEÚ. Nie je vylúčené, že v roku 27 bude potrebné vykonať komplexnú revíziu štatistických výkazov a prepracovať systém štatistického zisťovania, ktorý bude dostatočne flexibilný a bude na maximálne možnú mieru uspokojovať požiadavky na poskytovanie relevantných informácií a svojou bezobsažnosťou nebude zaťažovať predkladateľov výkazov. V súlade so zákonom o štatistike bol pre rok 27 spracovaný a schválený návrh zmien v rezortných a štátnych štatistických výkazoch pre lesníctvo, ktoré spravodajské jednotky vyhotovujú na základe metodických pokynov v štvrťročných a ročných intervaloch. Sú to nasledovné výkazy: a) v sektore štátnych lesov štvrťročne: Les (MP SR) 1-4 Štvrťročný výkaz o výrobe v lesnom hospodárstve Les (MP SR) 2-4 Štvrťročný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve ročne: Les (MP SR) 4-1 Ročný výkaz o vrátení vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom a obhospodarovanej výmere LPF Les (MP SR) 7-1 Ročný výkaz o nákladoch a výnosoch v lesníckej činnosti Les (MP SR) 8-1 Ročný výkaz o stavebnej činnosti v lesníctve Les (MP SR) 9-1 Ročný výkaz o stave a využití mechanizačných prostriedkov Les (MP SR) 1-1 Ročný výkaz o zdravotnom stave lesa Les (MP SR) 11-1 Ročný výkaz o dodávkach sejbového a sadbového materiálu lesných drevín 53

54 b) v sektore neštátnych lesov štvrťročne: Les (MP SR) 2-4 Štvrťročný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve ročne: Les (MP SR) 5-1 Ročný výkaz o činnosti a hospodárení v neštátnych lesoch c) výkazy poľovných revírov: ročne: Poľov (MP SR)12-1 Ročný výkaz o jarnom kmeňovom stave zveri a o revíri, stave a love zveri Na schvaľovanie nebol predložený výkaz Les (MP SR) 6-1 Ročný výkaz o práci v lesníctve vykonanej vlastnými prostriedkami, ktorý svojim obsahom už nevyhovuje zmeneným podmienkam. Potrebné je pripomenúť, že pri zbere údajov o vykonaných hospodárskych opatreniach dochádza k redundancii údajov, ale aj nepresnostiam pri porovnaní údajov vo výkazoch Les (MP SR) 7-1, Les (MP SR) 5-1 a výkaze L144. To je len jeden z okruhov problémov, ktoré bude potrebné riešiť. 3. Využitie údajov IS RŠ pri tvorbe SLEÚ, Správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej Republike a ďalších dokumentov na národnej úrovni Súhrnný lesnícky ekonomický účet (SLEÚ) meria, popisuje a analyzuje v podmienkach lesníctva SR tvorbu dôchodku lesného hospodárstva prostredníctvom účtov produkcie, dôchodkov, podnikateľského zisku a kapitálových účtov. Jeho výsledky sú podkladom pre analytickú, koncepčnú a prognostickú činnosť MP SR. Vo forme správy sa predkladá na poradu vedenia MP SR s cieľom informovať o dosiahnutých výsledkoch lesného hospodárstva v spojitosti so systémom národných účtov. Tento podúčet slúži na vyjadrenie odvetvových špecifík lesného hospodárstva v rámci systému národných účtov hospodárstva. Bezprostredne súvisí s harmonizáciou národných informačných systémov s informačnými systémami EÚ. Vychádza z nariadenia EÚ (EHS) č. 1615/89 a nariadenia Rady (ES) č. 11/98 o zavádzaní EFICS (Európsky lesnícky informačný a komunikačný systém) a Economic acconnts in Forestry (SLEÚ) v podmienkach LH SR. Výsledky riešenia SLEÚ sa predkladajú aj EUROSTAT-u a sú podkladom aj do Zelenej správy. Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej Republike - Zelená správa analyzuje a hodnotí výsledky lesného hospodárstva za predchádzajúci rok. (MORAVČÍK, M., et al., 25) Časti Zelenej správy čerpajúce z IS RŠ sú uvedené v tabuľke. 54

55 Tabuľka: Kapitoly Zelenej správy Postavenie lesného hospodárstva v rámci ekonomiky SR Organizačné a inštitucionálne usporiadanie lesníctva SR Funkcie lesov Faktory ovplyvňujúce lesy Hlavné produkčné činitele lesov Monitoring lesov Hospodárenie v lesoch Obchod s drevom Ekonomika lesného hospodárstva Informatika, výskum, vzdelávanie a práca s verejnosťou Odvetvia a činnosti súvisiace s lesným hospodárstvom Spolupráca so zahraničím 4. Využitie údajov IS RŠ pri tvorbe dokumentov o stave LH SR pre medzinárodné a nadnárodné organizácie Na základe záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov a z členstva v nadnárodných organizáciách je pre porovnanie s ostatnými krajinami a v záujme spoločných cieľov lesníckej politiky hodnotiť LH SR podľa príslušných štandardov. IS RŠ napriek rozdielnym definíciám pojmov poskytuje podklady pre väčšinu požadovaných údajov. Pre ilustráciu šírky požadovaných informácií uvádzame dva najvýznamnejšie príklady: 1. FAO Hodnotenie lesných zdrojov (napr. GFRA - Global Forest Resources Assessment) je založené na siedmich tematických prvkoch, z ktorých vychádzajú jednotlivé kritériá a indikátory trvalého obhospodarovania lesov. Pre posledné hodnotenie GFRA 25 bolo potrebné vypracovať 15 tabuliek ukazovateľov s prepojením na jednotlivé tematické prvky takto: (FAO, 25) 55

56 Tabuľka: Hodnotenie lesných zdrojov FAO Ukazovatele 1. Výmera lesa a inej zalesnenej plochy 2. Vlastníctvo lesa a iných zalesnených pozemkov 3. Funkcie lesa a iných zalesnených pozemkov 4. Charakteristiky lesa a iných zalesnených pozemkov 5. Zásoba dreva 6. Zásoba biomasy 7. Zásoba uhlíka 8. Poškodenie s dopadom na zdravotný stav a vitalitu 9. Diverzita lesných drevín 1. Štruktúra zásoby dreva na pni 11. Ťažba dreva 12. Hodnota vyťaženého dreva 13. Získané nedrevné lesné produkty 14. Hodnota nedrevných lesných produktov 15. Zamestnanosť Lesné zdroje Biologick á diverzita Tematický prvok Zdravie a vitalita Produkčné Ochrann funkcie é funkcie Socioekonomi -cké funkcie 2. Zdokonalené paneurópske ukazovatele pre trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch prijaté na 4. ministerskej konferencii vo Viedni v roku 23, v rámci tzv. paneurópskeho procesu, ktorý vychádza z Ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe (MCPFE). Rámcovým cieľom, na ktorý sa tento dokument zameriava je podpora schopnosti lesníctva dosiahnuť alebo priblížiť lesné ekosystémy stavu podobnému prirodzenému a poskytovanie všetkých úžitkov, ktoré od nich spoločnosť očakáva. V rezolúciách MCPFE sa stanovilo šesť základných kritérií, podľa ktorých sa hodnotia lesné ekosystémy s prihliadnutím na ich hlavné funkcie. Každé kritérium sa definuje pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré ho konkretizujú a slúžia ako meradlo na hodnotenie pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov. ( 56

57 Tabuľka: Zdokonalené paneurópske ukazovatele pre trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch Kritérium 1. Udržanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevok do globálneho kolobehu uhlíka 2. Udržanie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov 3. Udržanie a podpora produkčných funkcií lesov (drevo a ostatné ) 4. Udržanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov 5. Udržanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií pri obhospodarovaní lesa (najmä vodoa pôdoochranná) 6. Udržanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a pomerov Indikátor 1.1 Výmera lesov 1.2 Zásoba dreva 1.3 Veková štruktúra 1.4 Zásoba uhlíka 2.1 Depozície znečisťujúcich látok z ovzdušia 2.2 Stav pôdy 2.3 Defoliácia 2.4 Poškodenie lesa 3.1 Prírastok a ťažba 3.2 Surové drevo 3.3 Nedrevné lesné produkty 3.4 Pridružená výroba tovarov a služieb 3.5 Lesy obhospodarované podľa LHP 4.1 Drevinové zloženie 4.2 Obnova lesa 4.3 Prirodzenosť 4.4 Introdukované dreviny 4.5 Mŕtve drevo 4.6 Génové zdroje 4.7 Rozmiestnenie lesa v krajine 4.8 Ohrozené lesné druhy 4.9 Chránené lesy 5.1 Ochranné lesy pôda, voda a ostatné ekologické funkcie 5.2 Ochranné lesy chrániace infraštruktúru a obhospodarované prírodné zdroje 6.1 Vlastníctvo lesných pozemkov 6.2 Príspevok lesníctva do HDP 6.3 Čistý výnos 6.4 Náklady na verejnoprospešné funkcie 6.5 Pracovná sila v lesníckom sektore 6.6 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci 6.7 Spotreba dreva 6.8 Obchod s drevom 6.9 Energia získaná z drevných zdrojov 6.1 Prístupnosť pre rekreáciu 6.11 Kultúrne a duchovné hodnoty V roku 24 sa vypracovali Národné kritériá a ukazovatele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov Slovenskej republiky tak, aby vystihovali národné špecifiká v súlade s hlavnými paneurópskymi zámermi, umožňovali periodické hodnotenie dosiahnutého pokroku, vypracovanie medzinárodných správ o stave lesov a medzinárodnú porovnateľnosť (MORAVČÍK, M., SARVAŠOVÁ, Z. & ŠEBEŇ V., 24). Pri hodnotení podkladov potrebných na reportovanie sa je možné využiť okrem IS RŠ aj štátne štatistické zisťovanie, ale v niektorých oblastiach sa údaje prezentované za Slovenskú republiku musia zakladať len na informáciách z jednorázových prieskumov, alebo odborných odhadoch, a ich kvalita je hodnotená ako priemerná až slabá. 57

58 5. Problémy pri zostavovaní súhrnných informácií o LH SR a návrh opatrení Ako už bolo spomenuté IS RŠ v súčasnej podobe neposkytuje potrebné údaje v celej požadovanej šírke. Kvalita zdrojov prvotných údajov pre väčšinu ukazovateľov (napr. výmera, vlastníctvo a funkcie lesa, zdravotný stav, obchod s drevom) sa hodnotí ako dobrá. S metodickými problémami sa stretávame pri hodnotení biomasy, zásob uhlíka kde je kvalita údajov priemerná, nakoľko sa nesledujú všetky požadované údaje (napr. podzemná biomasa koreňov, listy; uhlík v pôde, v opade). Najviac problémov spôsobujú oblasti okolo nedrevných lesných produktov, služieb, či rekreácie, kde sa vychádza z jednorázových prieskumov a iných štatistík (napr. colná štatistika), ale aj zamestnanosť, kde sa udávajú ukazovatele na základe odhadov a rôznych odvodených prepočtov. Z uvedených dôvodov súhrnné informácie o LH SR sa vyznačujú nekonzistentnosťou ako medzi rôznymi zdrojmi v tom istom roku, tak aj medzi správami z toho istého zdroja v rôznych rokoch. Údaje k biodiverzite takto hodnotí napr. PUUMALAINEN (21). Potrebné je komentovať jednotlivé dáta udávané v tabuľkách, vzhľadom na špecifiká nášho zisťovania informácií o LH, niektoré údaje sa nedajú vyhodnotiť na základe súčasných metodických postupov a je potrebné nájsť prostriedky na vytvorenie či zdokonalenie metodiky pre kontinuálne získavanie dát. Aktuálne v súvislosti s blížiacou sa 5. MCPFE vo Varšave 27 sa opäť stretávame s problémami so získaním kvalitných a spoľahlivých informácií pre hodnotenie niektorých kritérií a ukazovateľov, najmä týkajúcich sa: iných zalesnených pozemkov neštátneho sektora zabezpečenia úplnej kompatibility Národných kritérií a ukazovateľov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch SR so zdokonalenými pan-európskymi ukazovateľmi MCPFE Návrh riešenia: Navrhnúť prepočet, alebo preklasifikovanie údajov z inventarizácie lesov (napr. stojace a ležiace mŕtve drevo, výmera lesných porastov podľa vekových stupňov v lesoch využiteľných na produkciu dreva, prepočet celkového bežného prírastku na čistý ročný prírastok). Navrhnúť alebo zdokonaliť metódy zisťovania údajov (napr. o množstve a cene predaného dreva najmä subjektami neštátnych lesov, o nedrevných lesných produktov, predaných tovarov a služieb pridruženej výroby) Stanoviť počet druhov v rámci skupín organizmov, vyskytujúcich sa len na lesnej pôde alebo aj na lesnej pôde, ako východisko na určenie relatívnej početnosti ohrozených druhov Rozčleniť lesy významné z hľadiska ochrany prírody a krajiny rozčleniť súčasné ochranné lesy na lesy s prevládajúcimi ekologickými funkciami a lesy významné z hľadiska ochrany infraštruktúry a obhospodarovaných prírodných zdrojov Vypracovať, resp. zdokonaliť metodiku a postup získavania a spracovania údajov v oblasti výdavkov na verejnoprospešné funkcie, údajov o počte zamestnaných osôb v členení podľa pohlavia, vekových skupín, vzdelania a charakteru pracovnej činnosti aj za drevospracujúci priemysel, množstve dreva, drevných zvyškov a použitého dreva na energetické využitie, o rekreačnom využívaní lesov, o kultúrnych a duchovných hodnotách lesov. 58

59 Návrh opatrení vychádza z potreby zabezpečiť objektívne a kvalitné informácie, použiteľné pre hodnotenie LH SR v šírke medzinárodne prijatých kritérií a ukazovateľov. 6. Záver Vzhľadom na to, že najnáročnejšie práce na riešení projektu IS RŠ (budovanie spravodajskej siete, návrh obsahu a štruktúry vstupov, postup spracovania získaných informácií) už boli vykonané, v súčasnosti sa už zabezpečuje realizácia projektu. Aj keď ešte nie je možné vyhodnotiť klady a zápory všetkých zmien v systéme štatistického zisťovania, už teraz vieme, že zber štatistických údajov bude do určitej miery stratový. Získanie spoľahlivých informácií (predovšetkým v ekonomických ukazovateľoch) bude závisieť predovšetkým od vypracovania presnej a spoľahlivej metodiky pre odvodzovanie potrebných údajov zo získaných výkazov a ich vyhodnocovanie. V súčasnom období je váha projektu IS RŠ kladená predovšetkým na budovania siete testovacích podnikov (STP) a komunikáciu so subjektami prostredníctvom zberu údajov rezortnej štatistiky. Pre ďalšie obdobie je však potrebné riešiť predovšetkým problematiku vyhodnocovania štatistických údajov, to znamená presne nadefinovať požiadavky na výstupy zo strany užívateľov. Pokiaľ bude spracovanie získaných informácií zotrvávať len na báze jednoduchých agregácií (sumovanie), efekt z takto budovaného IS bude minimálny. Nie je to len budovanie kontaktnej siete spravodajských jednotiek, ale sú to najmä metodické, organizačné a najmä finančné otázky, ktoré je potrebné doriešiť. Akokoľvek dobre zostavená STP stráca svoj efekt, pokiaľ nebude zabezpečené komplexné riešenie nasledovných problémov IS RŠ: sú to spravodajské jednotky, ktoré musia byť garantom kvality a spoľahlivosti poskytovaných informácií, realizácia informačných väzieb na IS ŠÚ SR, komunikácia so zástupcami regionálnych združení a prostredníctvom nich zdôrazňovať význam poskytovania informácií, kooperácia so všetkými riešiteľmi čiastkových projektov IS LH a tým riešiť problém redundancie vstupov a výstupov, zabezpečenie finančného krytia všetkých projektov, ktorých realizácia napomáha k celkovej informatizácii v oblasti LH, vypracovanie algoritmov pre vypracovanie aplikačného softvéru, ktorým sa bude zabezpečovať komplexné vyhodnocovanie získaných údajov. 7. Literatúra FAO, 26: Global Forest Resources Assessment 25, FAO Forestry Paper 147,Rome, 32p. MCPFE, 23: Background Information For Improved Pan-European Indicators For Sustainable Forest Management. MCPFE Laison Unit Vienna, 46p. MORAVČÍK, M., et al., 25: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej Republike - Zelená správa. MPSR Bratislava, 21s. MORAVČÍK, M., SARVAŠOVÁ, Z., ŠEBEŇ V., 24: Národné kritériá a ukazovatele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Správa za úlohu riešenú v roku 24 v rámci Zmluvy o poskytnutí účelových prostriedkov štátneho rozpočtu kapitoly MP SR z programu 52 Výskum a vývoj, LVÚ Zvolen, 89s. 59

60 PUUMALAINEN, J., 21: Structural, Compositional and Functional Aspects of Forest Biodiversity in Europe. Geneva Timber and Discussion Papers. UNECE, Geneva. 85p. Adresa autoriek: Ing. Mária Žiaková, CS. NLC Ústav lesných zdrojov a informatiky Zvolen Sokolská Zvolen Tel.: Fax: ziakova@nlcsk.org Ing. Zuzana Sarvašová, PhD. NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen T. G. Masaryka Zvolen Tel.: Fax: sarvasova@nlcsk.org 6

61 Výzvy politiky zamestnanosti EÚ pre lesníctvo SR programovacom období Viera Petrášová Úvod Zamestnanosť obyvateľov EÚ a jej zvýšenie je strategickým cieľom jej politikov. Politika zamestnanosti rieši viacero problémov. Je to napr. sociálna stabilita, hospodársky rast a tiež zvýšená kvalita života obyvateľov EÚ. Spokojní obyvatelia znamenajú pre EÚ zdroj zvyšovania konkurencieschopnosti z celosvetového pohľadu. Pre hospodárstvo EÚ a jednotlivých krajín však neplatí, že zvýšená hospodárska činnosť znamená aj zvýšenú zamestnanosť. V dôsledku tohto vývoja európski politici prijímajú integrované opatrenia. O zamestnanosti a o povinnosti členských štátov zabezpečiť ciele EÚ platia ustanovenia prijaté v Lisabonskej a Štokholmskej stratégií. Tieto stratégie sú základnými dokumentmi, pre ktorých plnenie sa musí prispôsobiť aj štátna pomoc v jednotlivých štátoch EÚ, ale tiež podporná politika národného hospodárstva. Lesné hospodárstvo v SR plní z hľadiska zamestnávania nezastupiteľnú úlohu. Je zamestnávateľom v oblastiach, ktoré sú významné z hľadiska udržiavania krajiny. Dobre udržiavaná krajina znamená kvalitnú starostlivosť o prírodu a životné prostredie, ale je tiež nevyhnutným predpokladom v SR k rozvoju cestovného ruchu a služieb k nemu naviazaných. Tie sú najväčším potenciálom pre rast zamestnanosti. V EÚ, ktorej sme členom, preto tiež môžeme významne prispievať ku rastu zamestnanosti a k likvidácii sociálnej exklúzie, ktorá je tiež dôležitým problémom EÚ. Politika zvýšenia zamestnanosti cez národnú podpornú politiku pracovného trhu tu už po roku 199 existovala. Pred takmer 1 rokmi sme sa stretli s národnou podporou verejnoprospešných prác. Súčasťou týchto prác boli aj práce v lese. Podnikom sa hradila mzda nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie, ktorých na určité obdobie prijali do vytypovaných prác. V súčasnosti nemáme obdobné nástroje politiky pracovného trhu. Situácia v podpore zamestnanosti v SR cez projekty zo štrukturálnych fondov a EAFRDF fond Podpora zamestnanosti v SR sa riadi ustanoveniami prijatými v Zmluve o spoločenstve v EÚ. Podľa primárnej legislatívy EÚ je možné podporovať zamestnanosť cez štátnu pomoc. Táto je podľa EÚ obmedzená, má strop (maximum) a spočítava sa pre celé Slovensko. Obyčajne v SR ide o investičné stimuly najmä pre zahraničných investorov (Volswagen, KIA, Citroën...). Okrem takto určenej podpory sa v SR využívajú aj formy podpory zo štrukturálnych fondov a národnej podpory. Špeciálne je to pomoc cez ESF pre rast zamestnanosti v agende Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Prijímajú sa tzv. národné projekty, ktoré poznáme ako: dotácie na samopodnikanie, aktivačné činnosti a vzdelávanie s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť a adaptabilitu zamestnancov. Okrem uvedených špeciálnych národných projektov pre zamestnanosť je možnosť získať dotácie k priamemu zvýšeniu zamestnanosti aj z dopytových projektov. V tomto prípade sú konečnými prijímateľmi verejné a štátne organizácie, obce, školy, VUC, MVO a záujmové zväzy. Podpora je zvyčajne 1% pre štátne a mimovládne organizácie. Pre žiadateľov z podnikateľskej sféry platí v tomto prípade schéma de minimis. Uvedené projekty sú priamo zamerané na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti. 61

62 Okrem priamych projektov k zamestnanosti z ESF sú ku zvýšeniu zamestnanosti cez ukazovatele výstupov projektov zamerané všetky podporované priority v rámci projektov zo štrukturálnych fondov. Preto politika zamestnanosti je obsahom takmer každej špecifickej priority aj v rámci Národného strategického rozvojového rámca pre roky Prehľadne je sústava priorít spracovaná v ďalej uvedených tabuľkách (1-6) Sústava priorít Národného strategického rozvojového rámca pre cieľ Konvergencia Tab.1 Strategická priorita Špecifická priorita Fond 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť 2. Znalostná ekonomika 3. Ľudské zdroje - zamestnanosť, sociálna inklúzia a vzdelávanie 1.1 Regionálna infraštruktúra ERDF 1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného ERDF + KF prostredia 1.3 Dopravná infraštruktúra a verejná osobná doprava ERDF + KF 2.1 Informatizácia spoločnosti ERDF 2.2 Výskum a vývoj ERDF 2.3 Infraštruktúra vysokých škôl ERDF 2.4 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä ERDF prostredníctvom inovácií 2.5 Modernizácia zdravotníctva ERDF 3.1 Moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť ESF 3.2 Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie ESF 4. Technická pomoc (horizontálna) ERDF Sústava priorít Národného strategického rozvojového rámca pre cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť Tab. 2 Strategická priorita Špecifická priorita Fond 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť 2. Znalostná ekonomika 3. Ľudské zdroje - zamestnanosť, sociálna inklúzia a vzdelávanie 1.1 Regionálna infraštruktúra ERDF 1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného ERDF + KF prostredia 2.1 Informatizácia spoločnosti ERDF 2.2 Výskum a vývoj ERDF 2.3 Infraštruktúra vysokých škôl ERDF 2.4 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä ERDF prostredníctvom inovácií 3.1 Moderné vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť ESF 3.2 Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie ESF Horizontálne priority Národného strategického rozvojového rámca Tab. 3 Horizontálna priorita A. marginalizované rómske komunity B. rovnosť príležitostí C. trvalo udržateľný rozvoj D. informačná spoločnosť 62

63 Horizontálna priorita rovnosť príležitostí je zameraná na: - rovnosť príležitostí na trhu práce (dlhodobo nezamestnaní, ženy, mladí rodičia, starší ľudia...) - rovnosť príležitostí odstránenie všetkých foriem diskriminácie. REGIONÁLNY operačný program Prioritné osi programu Opatrenia 1. Infraštruktúra vzdelávania 1.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich vzdelávacích zariadení s cieľom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu (materské, základné a stredné školy) 2. Infraštruktúra sociálnych 2.1 Budovanie nových zariadení sociálnych služieb a sociálnoprávnej služieb a sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately a obstaranie ich vnútorného zariadenia ochrany a sociálnej kurately 2.2 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich zariadení sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately s cieľom zvýšenia kvality nimi poskytovaných služieb 3. Infraštruktúra pamäťových a fondových inštitúcií na regionálnej a miestnej úrovni a revitalizácia pamiatkového fondu 4. Podpora konkurencieschopnosti a inovatívnej kapacity regiónov 5. Infraštruktúra cestovného ruchu 6. Infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb 3.1. Modernizácia regionálnej a miestnej infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií 3.2 Revitalizácia a hospodárske využitie pamiatkových objektov v území Tab. 4 Fond ERDF ERDF ERDF 4.1 Modernizácia a budovanie regionálnych komunikácií zaisťujúcich dopravnú obslužnosť regiónu ERDF 4.2 Regenerácia sídiel 5.1 Podpora a obnova infraštruktúry cestovného ruchu ERDF 6.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a opravy stavebného fondu nekomerčných záchranných služieb a modernizácia ich vnútorného vybavenia ERDF 7. Technická pomoc ERDF 63

64 Operačný program ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Prioritné osi programu 1. Integrovaná ochrana, racionálne využívanie vôd a protipovodňová ochrana 2. Ochrana ovzdušia, ozónovej vrstvy a minimalizácia nepriaznivých vplyvov klimatických zmien vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie 3. Odpadové hospodárstvo 4. Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny Opatrenia 1.1 Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd 1.3 Zabezpečenie komplexnej ochrany územia SR pred povodňami 1.4 Sledovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd 2.1 Ochrana ovzdušia 2.2 Minimalizácia nepriaznivých vplyvov klimatických zmien vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie 2.3 Ochrana ozónovej vrstvy Zeme 3.1 Podpora technológií minimalizujúcich vznik odpadov pri výrobe 3.2 Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu 3.3 Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov 3.4 Nakladanie s vybranými druhmi nebezpečných odpadov 3.5 Odstraňovanie environmentálnych záťaží na uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov 4.1 Programy starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2 a programy záchrany pre kriticky ohrozené rastliny a živočíchy vrátane monitoringu druhov a biotopov 4.2 Infraštruktúra ochrany prírody a krajiny 4.3 Informačné a propagačné aktivity 5. Technická pomoc KF Tab. 5 Fond ERDF/KF ERDF/KF ERDF/KF ERDF/KF Operačný program KONKURENCIESCHOPNOSŤ A HOSPODÁRSKY RAST Tab. 6 Prioritné osi programu Opatrenia Fond 1.1 Inovácie a technologické transfery 1. Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií 1.2 Podpora spoločných služieb a infraštruktúry pre podnikateľov 1.3 Podpora inovačných aktivít v podnikoch 1.4 Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike 1.5 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu 1.6 Podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania ERDF 1.7 Podpora druhospracovateľského potravinárskeho priemyslu 2. Technická pomoc ERDF 64

65 Operačný program ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA INKLÚZIA Tab. 7 Prioritné osi programu Opatrenia Fond 1.1 Podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti 1.2 Podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom rozvoja sociálnych služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany 1. Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie a sociálnej kurately a zdravotníckych služieb s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity 1.3 Podpora vytvárania rovnosti príležitostí v prístupe na trh práce a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trh práce s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity 1.4 Podpora zosúladenia rodinného a pracovného života a starostlivosti o malé deti 1.5 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy a mimovládnych neziskových organizácií ESF Pre rezort pôdohospodárstva je významné, že je možné podporovať lesné hospodárstvo v oblastiach, kde je potrebná: - sociálna pomoc - likvidácia kalamít, prírodných katastrôf - nízka životná úroveň a vysoká miera chudoby. Táto štátna pomoc nie je obmedzená. Nezapočítava sa medzi limitovanú štátnu pomoc EÚ a práve v spojení s aktivitami zvyšujúcimi zamestnanosť je žiadaná a môže byť naviac podporovaná aj z rôznych podporných aktivít štátu. Nie je možné však podporu poberať dvakrát. Preto je treba veľmi starostlivo uskutočniť komparáciu podpôr v rôznych operačných programoch EÚ. Nasledujúci prehľad je komparáciou návrhov podporných opatrení, ktoré by sa mohli prekrývať v rámci Národného strategického plánu rozvoja vidieka a Národného strategického referenčného rámca. Tieto materiály v príspevku boli spracované pred definitívnym znením obidvoch materiálov odobrených Vládou SR a Komisiou EÚ. Predpokladáme, že ich obsah sa zmení len málo a podstata, ktorá už bola prerokovaná v Komisii EÚ zostane aj kvôli dodržaniu legislatívy EÚ prijatej k podpornej politike pre roky Prehľadne je na schéme (Obr.1) spracovaný obsah Národného strategického plánu rozvoja vidieka. 65

66 Obr.1 V prehľadoch uvádzame komparáciu obidvoch národných plánov. Národný strategický plán rozvoja vidieka V prípade obidvoch osí môžu byť žiadateľmi/prijímateľmi len: poľnohospodárske a lesnícke subjekty, ktorých podiel príjmov z poľnohospodárskej a lesníckej prvovýroby predstavuje min. 3% z celkových príjmov; samostatne hospodáriaci roľníci a tí, ktorí sa deklarujú ako členovia farmárskej domácnosti (pred uzavretím zmluvy je potrebné odobrenie Ministerstva hospodárstva SR, zodpovedného za implementáciu prioritnej osi Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb prostredníctvom inovácií podľa príslušného operačného programu) Národný strategický referenčný rámec Žiadateľmi/prijímatelia môžu byť len: poľnohospodárske a lesnícke subjekty, ktorých podiel príjmov z poľnohospodárskej a lesníckej prvovýroby predstavuje menej ako 3% z celkových príjmov; žiadatelia, ktorí sa nedeklarujú ako samostatne hospodáriaci roľníci alebo členovia farmárskej domácnosti Významným rozdielom napriek podobnému zameraniu podporovaných opatrení je pre podnikateľov výška príjmu z pôdohospodárstva. Pre podnikateľov v rámci Národného 66