Microsoft Word - Antioxidanty - znížený enzým,aktivita.docx

Prepis

1 VAŠA DNA ANALÝZA

2 sú molekuly, ktoré aktívne reagujú s voľnými radikálmi a neutralizujú ich negatívne účinky, ktoré môžu viesť k poškodeniam DNA, ako aj bunky samotnej. Nerovnováha medzi uvoľnenými voľnými radikálmi a antioxidačnou kapacitou bunky spôsobuje bunkový stres, počas ktorého môže dôjsť k dočasnému, alebo aj permanentnému poškodeniu buniek. Vďaka tomu, že antioxidanty obmedzujú aktivitu voľných radikálov, prispievajú k ochrane našich buniek. Z analýzy DNA vyplýva, že máte zníženú enzýmovú aktivitu Odborníčka na výživu MSc.Petronela Paulová odporúča: Znížená enzýmová aktivita z hľadiska výživy vyžaduje zvýšiť príjem antioxidantov. K odporúčaným 5 porciám ovocia a zeleniny za deň pridajte navyše plody bohaté na antioxidanty, ktoré sú uvedené nižšie v tabuľke. Pamätajte však, že je účinnejšie navýšiť príjem antioxidantov prirodzene z potravín, na rozdiel od doplnkov stravy.

3 Čo sú tu voľné radikály? Voľné radikály patria medzi reaktívne častice nášho tela, pričom ich tvorba a uvoľňovanie patrí medzi prirodzené procesy v bunkách. K tvorbe voľných radikálov však navyše prispievajú aj rôzne stimuly z prostredia (UV žiarenie, znečistenie ovzdušia) ako aj nesprávna životospráva (nedostatok pohybu, zlé stravovacie návyky, nadmerný príjem alkoholu, fajčenie či obezita). Zdrojom voľných radikálov však môže byť aj výživa, a to napríklad konzumácia lipidov ktoré podľahli oxidácii, či výskytom ťažkých kovov alebo pesticídov v konzumovaných potravinách. Voľné radikály spôsobujú oxidačné poškodenie bunkových membrán, čo vedie k samotnému poškodeniu bunky. Našťastie sa antioxidanty vyskytujú prirodzene v rôznych plodoch, a to predovšetkým v čerstvom ovocí a zelenine, ale napríklad aj v káve, či v zelenom čaji. Všeobecne platí pravidlo, že čím sýtejšia farba plodu, tým viac antioxidantov sa v nej nachádza. Tak napríklad sýto červená paprika bude mať spravidla vyšší obsah antioxidantov ako paprika žltá alebo svetlo zelená. Pre naplnenie potreby príjmu antioxidantov zo stravy je dôležitý najmä dostatočný príjem vitamínov skupiny A (b-karotén), C, E, a stopového prvku selénu, keďže tieto látky majú v organizme potenciálny antioxidačný účinok.

4 Ktoré potraviny majú zvýšený obsah antioxidantov? Väčšina ovocia a zeleniny obsahuje vitamín C, pričom zvýšené množstvo majú tieto plody: šípky, červené a čierne ríbezle citrusové plody (citrón, pomaranč, grep, limetka) kivi, papája, jahody brokolica, kel, paprika, zemiaky, batáty Doporučená denná dávka vitamínu C pre dospelých je mg. Zvýšený obsah vitamínu E nájdete v týchto potravinách: rastlinné oleje (slnečnicový, repkový, sójový) obilné klíčky, slnečnicové semienka, sójové bôby orechy, mandle, celozrnná múka a výrobky z nej vajcia, mlieko, vnútornosti Doporučená denná dávka vitamínu E pre dospelých je mg.

5 Zvýšený obsah vitamínu A (aj vo forme b-karoténu) nájdete v týchto potravinách: mrkva, marhule, paprika, paradajky, batáty špenát, kel, petržlenová vňať rybí tuk, pečeň, mlieko, vajcia Doporučená denná dávka vitamínu A pre dospelých je µg. Zvýšený obsah Selénu nájdete v týchto potravinách: vnútornosti, morské plody cereálie, orechy a semienka mlieko a mliečne výrobky Doporučená denná dávka Selénu pre dospelých je 55 µg. Ďalšie bohaté zdroje antioxidantov: pražená káva, kakaové bôby, zelený a čierny čaj, bobuľovité ovocie (čučoriedky, černice, brusnice), granátové jablko

6 Zdroje 1. Ross A.C et al., Modern Nutrition in Health and Disease, Wolters Kluver / Lippincott Williams & Wilkins, Eleventh edition, 2012; pp Javorka K et al., Lekárska fyziológia, Učebnica pre lekárske fakulty, 4, prepracované a doplnené vydanie, vydavateľstvo Osveta, 2014; pp Arundhati Bag and Niladri Bag, 2008, Target Sequence Polymorphism of Human Manganese Superoxide Dismutase Gene and Its Association with Cancer Risk: A Review, 4. Deirdre P. Cronin-Fenton, Mariann Christensen, Timothy L. Lash, Thomas P. Ahern, Lars Pedersen, Jens Peter Garne, Marianne Ewertz, Herman Autrup, Henrik T. Sørensen, Stephen Hamilton- Dutoit, Manganese Superoxide Dismutase and Breast Cancer Recurrence: A Danish Clinical Registry-Based Case- Control Study, and a Meta-Analysis. PLOS ONE 5. Aekyong Kim, Modulation of MnSOD in Cancer: Epidemiological and Experimental Evidences. Official Journal of Korean Society of Toxicology, Vol.26: Katarina Esih, Katja Goric9ar, Vita Dolžan, Zvonka Rener-Primec, Antioxidant polymorphisms do not influence the risk of epilepsy or its drug resistance after neonatal hypoxic-ischemic brain injury. Elsevier, 46: JONATHAN S. ROSENBLUM, NORTON B. GILULA, AND RICHARD A. LERNER, On signal sequence polymorphisms and diseases of distribution. Proc. Natl. Acad. Sci.USA, 93: Bahar Mikhak, David J.Hunter, Donna Spiegelman, Elizabeth A.Platz, Kana Wu, John W.Erdman Jr and Edward Giovannucci, Manganese superoxide dismutase (MnSOD) gene polymorphism, interactions with carotenoid levels and prostate cancer risk. Carcinogenesis vol.29 no.12 pp Cristiana Costa Pereira, Cec ília Durães, Rosa Coelho, Daniela Gra ćio, Marco Silva, Armando Peixoto, Paula Lago, Ma ŕcia Pereira, Telmo Catarino, Salome Pinho, João Paulo Teixeira, Guilherme Macedo, Vito Annese, Fernando Magro, Association between Polymorphisms in Antioxidant Genes and Inflammatory Bowel Disease. PLOS 10. Daret St. Clair, Manganese Superoxide Dismutase: Genetic Variation and Regulation. The journal of nutrition, 134: 3190S 3191S