untitled

Prepis

1 2 SPRAVODAJCA PROTIPOŽIARNA OCHRANA A ZÁCHRANNÁ SLUŽBA ROČNÍK XLII ISSN ČÍSLO 2/2011 Z OBSAHU VYBERÁME: EVAKUÁCIA OSÔB ZO STAVIEB FIRECO 2011 ZÁPLAVY NA ZÁPADNOM SLOVENSKU

2

3 SPRAVODAJCA PROTIPOŽIARNA OCHRANA A ZÁCHRANNÁ SLUŽBA ROČ NÍK XLII ISSN Vydáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Hasičského a záchranného zboru Drieňová Bratislava 29 Redaktor Ján Baláž Tel.: 02/ jan.balaz@hazz.minv.sk; jan.balaz.pteu@gmail.com Redakčná rada JUDr. Stanislav Celleng (predseda) PhDr. Dana Šebestová (tajomníčka) Prof. Ing. Karol Balog, PhD. Ing. Ján Dekánek Ing. Marián Dritomský Ing. Jaroslav Flachbart, PhD. Ing. Štefan Galla, PhD. Mgr. Pavol Komár Ing. Emil Moťovský Ing. Ján Parčiš Ing. Ivan Pilát Ivo Rozsypal Ing. Ľubomír Thinschmidt RNDr. Boris Toman Grafická úprava Ivo Rozsypal Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR v Bratislave Tlač a väzba Tlačiareň Ministerstva vnútra SR, Bratislava Expedícia PTEÚ MV SR v Bratislave Rožňavská 11, Bratislava Tel.: 02/ , jana.kosova@hazz.minv.sk Vychádza štvrťročne Cena výtlačku: 2,66 Evidenčné číslo EV 421/08 2 Z OBSAHU Príhovor k čitateľom 3 Prevencia a operatívno-technická oblasť 4 Evakuácia osôb zo stavieb 4 Povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti ochrany pred požiarmi (2. časť) 9 Preukazovanie zhody požiarnotechnických zariadení 14 Hodnotenie poťahových textílií metódou kónického kalorimetra 16 Riziká pri prevádzkovaní plynovodov 19 Zásobovanie vodou na hasenie požiarov z voľného vodného zdroja 22 Nová legislatíva EÚ o chemických látkach a zmesiach 28 Predpisy a normy 36 Vybrané všeobecne záväzné právne predpisy 36 Vybrané rezortné predpisy na úseku ochrany pred požiarmi 36 Informácia o schválení, zmenách a opravách STN 37 Návrh novej maďarskej vyhlášky o ochrane pred požiarmi 38 Otázky čitateľov 42 Oznamy a informácie 44 Požiarovosť v SR v prvom štvrťroku Požiar rodinného domu 45 Požiarovosť na Slovensku v rokoch Požiar výrobne drevnej štiepky 48 Dopravná nehoda s následným požiarom 50 Výcvik lezeckej skupiny 52 Možnosti technických požiadaviek čerpacích staníc 54 Záplavy na západnom Slovensku 56 Psychosociálna podpora pri traumatizujúcich udalostiach 58 Medzinárodné podujatia FIRECO Súťaž vo vyslobodzovaní zranených osôb 65 Požiarne inžinierstvo 68 Českí hasiči bojovali s požiarom chemickej továrne v Chropyni 72 Súťaž o najlepšie družstvo v povodňovej záchrannej službe 76 TFA Slovakia Z majstrovstiev SR v hasičskom športe 78 Snímka na titulnej stránke: Pohľad na areál výstaviska EXPO CENTER v Trenčíne. Autor snímky: Milan Dermek

4 Z OBSAHU Výcvik lezeckej skupiny Činnosť lezeckých skupín v Hasičskom a záchrannom zbore je neoddeliteľnou súčasťou pri zdolávaní mimoriadnych udalostí. Patria k nim aj zásahy vo výškach alebo v hĺbkach, respektíve nad voľnými hĺbkami. Preto je potrebné klásť osobitný dôraz na pravidelný výcvik lezcov a ich technické vybavenie, aby bolo poskytovanie tejto služby efektívne a bezpečné. Strana Zásobovanie vodou na hasenie požiarov z voľného vodného zdroja Správnym využívaním technických prostriedkov a ich parametrov možno dosiahnuť maximálnu efektívnosť pri zabezpečovaní požadovaného množstva vody na hasenie požiarov. V článku sú opísané možnosti odberu vody z voľného vodného zdroja rôznymi technickými prostriedkami vrátane konštrukcie zavodňovacích zariadení hasičských automobilov, ako aj požiadavky na ich prevádzku. Strana Českí hasiči bojovali s požiarom chemičky V moravskej Chropyni, neďaleko hraníc so Slovenskom, došlo 8. apríla t. r. k jednej z najväčších katastrof v kategórii požiarov priemyselných objektov v histórii Českej republiky. Horelo vo fabrike, ktorá spracúva druhotné umelé hmoty. Príčina požiaru dodnes nie je potvrdená. Táto udalosť so škodou vo výške niekoľko sto miliónov českých korún si vyžiadala enormné nasadenie hasičov a záchranárov. Strana Súťaž o najlepšie družstvo v povodňovej záchrannej službe V dňoch júna t. r. sa uskutočnil v areáli Vodnej nádrže Teplý Vrch v rimavskosobotskom okrese v poradí už VI. ročník súťaže o Putovný pohár prezidenta HaZZ pre najlepšie družstvo v povodňovej záchrannej službe. Trinásť súťažiacich družstiev absolvovalo sedem vybraných disciplín, ktoré dokonale preverili pripravenosť hasičov z oblasti povodňovej záchrannej služby a vykonávania činností pod vodnou hladinou. Strana 76 2

5 PRÍHOVOR K ČITATEĽOM Vážení čitatelia, po minuloročných ničivých povodniach, ktoré sa vyskytovali na Slovensku najmä v období od mája do augusta, aj začiatok tohto leta bol v znamení lokálnych záplav spôsobených silnou zrážkovou činnosťou na malom území. K najničivejším tohtoročným povodniam došlo doteraz začiatkom júna na západe našej republiky, kde boli najviac postihnuté obce na území pezinského okresu. Podľa úhrnu zrážok, napríklad v obci Píla, išlo až o tisícročnú vodu, ktorá spôsobila značné materiálne škody na majetku občanov, samosprávy i štátu. Tieto záplavy si našťastie nevyžiadali žiadne obete na ľudských životoch. Možno predpokladať, že obdobné lokálne povodne sa v tomto roku ešte neskončili a budú sa vyskytovať na viacerých miestach Slovenska aj v druhej polovici roka. Materiálno-technické vybavenie Hasičského a záchranného zboru na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác však zostáva na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku. Zboru neboli pridelené žiadne finančné prostriedky na nákup novej techniky a vybavenia na zefektívnenie zásahovej činnosti počas povodní. Plánovali sme nakúpiť najmä osobné ochranné prostriedky, veľkokapacitné čerpadlá na odčerpávanie vody zo zaplaveného územia a člny na evakuáciu osôb i prepravu materiálu. Vzhľadom na to, že vybavenie na vykonávanie povodňových záchranných a zabezpečovacích prác zostalo rovnaké, o to naliehavejšia je požiadavka na precvičovanie zručností hasičov pri používaní prostriedkov určených na tento druh zásahov. Najmä formou organizovania odborno-metodických zamestnaní, ale aj rôznych súťaží, a tým prispieť k zvyšovaniu ich fyzickej zdatnosti a technickej zručnosti. Podľa pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 4/2010 o výkone povodňovej záchrannej služby v Hasičskom a záchrannom zbore organizujú okresné riaditeľstvá zboru praktický odborný výcvik prác na vode, a to v rozsahu najmenej osem hodín ročne. Teoretickú prípravu a praktickú odbornú prípravu zabezpečuje inštruktor povodňovej záchrannej služby. Prezídium Hasičského a záchranného zboru organizuje aj odborné súťaže zamerané na precvičovanie činností vyskytujúcich sa pri reálnych zásahoch. Jednou z nich, ktorej disciplíny sú priamo odvodené zo zásahovej činnosti pri povodniach a prácach pod vodnou hladinou, je aj súťaž o Putovný pohár prezidenta Hasičského a záchranného zboru pre najlepšie družstvo v povodňovej záchrannej službe. Súťažiace družstvá plnia v rámci tejto súťaže sedem disciplín, ktoré preverujú pripravenosť členov potápačských skupín pri orientácii pod vodnou hladinou, pri vyhľadávaní utopených osôb a predmetov a pri záchrane topiacich sa osôb. Členovia skupín povodňovej záchrannej služby si precvičujú činnosti spojené s ukladaním vriec naplnených pieskom na miesta sanácie, ich prepravu na záchranných člnoch a rovnako fyzicky náročnú činnosť pri ovládaní záchranného člna pomocou pádlovania. Keďže ide o súťaž s medzinárodnou účasťou, príslušníci zboru majú možnosť vymeniť si skúsenosti získané pri zložitých zásahoch počas povodní aj so svojimi zahraničnými kolegami a porovnať materiálno-technické vybavenie. Použitie záchranárskych prostriedkov a techniky pri hasiacich a vyslobodzovacích prácach, zrýchlený presun s použitím autonómnych dýchacích prístrojov, poskytovanie prvej pomoci, záchrana zranenej osoby z hĺbky pomocou kladkovej súpravy, výstavba lanovky a spustenie zranenej osoby s istením to všetko sú činnosti, ktoré sa hodnotia v rámci súťaže o Putovný pohár prezidenta Hasičského a záchranného zboru pre najlepšie družstvo hasičov záchranárov, ktorú každoročne organizuje prezídium zboru v spolupráci so záchrannou brigádou v Humennom. Pri plnení disciplín tejto súťaže sa preveruje fyzická zdatnosť príslušníkov, technická zručnosť pri používaní náradia a prostriedkov ako aj spolupráca pri plnení kolektívnych disciplín. Súčasťou fyzickej prípravy príslušníkov zboru je aj hasičský šport, ktorý si vyžaduje predovšetkým individuálny prístup jednotlivca a chuť súťažiaceho kolektívu obetovať najmä svoj voľný čas. Štyri disciplíny tejto súťaže sú previerkou fyzickej zdatnosti príslušníka i zohratosti kolektívu. Pri individuálnych disciplínach sú rozhodujúcim kritériom fyzické predpoklady jednotlivca sila, výbušnosť a rýchlosť, ale aj technická vyspelosť pri zdolávaní prekážok a používaní určeného náradia. Pri kolektívnych disciplínach je to individuálna schopnosť každého člena, ale aj súdržnosť a spoluzodpovednosť celého družstva za dosiahnuté výsledky. Na zabezpečenie jednotného postupu pri vykonávaní disciplín hasičského športu, ako súčasti špeciálnej telesnej prípravy, boli vydané pravidlá, ktoré sú upravené v rozkaze prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 20/2009 v znení rozkazu č. 3/2011. Ďalšou súťažou, v rámci ktorej sa precvičujú činnosti vyskytujúce sa pri zásahu, je aj súťaž vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel. Pravidlá tejto súťaže sú upravené v rozkaze prezidenta zboru č. 43/2009. Cieľom je precvičovať a zdokonaľovať používanie vyslobodzovacieho náradia určeného na zásahy pri dopravných nehodách a získavať správne návyky poskytovania prvej pomoci zraneným osobám. Som presvedčený, že všetky spomenuté i mnohé ďalšie súťaže prispievajú k zvyšovaniu fyzickej zdatnosti a technickej zručnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Cieľom tohto snaženia je, aby v prípade núdze, po zavolaní na linku tiesňového volania 150 alebo 112, bola poskytnutá našim občanom rýchla, odborná a plnohodnotná pomoc. Plk. Ing. Emil Sekeľ riaditeľ OORaOS Prezídia HaZZ 3

6 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Evakuácia osôb zo stavieb Mjr. Ing. Ján Meško, Okresné riaditeľstvo HaZZ v Martine A utor rozoberá podmienky evakuácie osôb zo stavieb so zhromažďovacími priestormi. Porovnáva možnosti evakuácie z hypermarketov a multifunkčných obchodných centier. Opisuje predpokladaný spôsob evakuácie v prípade vzniku požiaru s uvedením principiálnych nedostatkov v riešení protipožiarnej bezpečnosti týchto stavieb a navrhuje opatrenia na ich odstránenie. Základnou súčasťou projektového riešenia každej stavby je podľa 2 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov [1], riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby, t. j. aj riešenie evakuácie osôb a zvierat v prípade vzniku požiaru alebo inej mimoriadnej udalosti. V návrhu projektového riešenia sa stanovuje aj predpokladaný čas evakuácie, dĺžka, šírka, počet i vybavenie únikových ciest zo stavby. Evakuáciu však ovplyvňujú aj ďalšie dôležité faktory, ako je počet osôb, schopnosť ich pohybu, druh a typ únikovej cesty, spôsob evakuácie (vnútornými, vonkajšími zásahovými cestami), ako aj príjazd a prístup k stavbám a iné. Počas užívania stavby však často dochádza k rôznym zmenám, ktoré v mnohých prípadoch evakuáciu výrazne sťažujú. Ide najmä o komplexy budov a stavby s vysokou koncentráciou osôb a zložitými evakuačnými podmienkami. K takýmto stavbám patria aj hypermarkety a obchodné centrá. Spoločným znakom pre všetky stavby tohto druhu je veľký počet osôb sústredených na jednom mieste, ktoré nepoznajú prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z. [1] označuje takéto priestory v stavbe ako zhromažďovacie priestory. V prípade vzniku požiaru alebo inej mimoriadnej udalosti je potrebné evakuovať tieto osoby na voľné priestranstvo, prípadne na iné bezpečné miesto. Pri týchto stavbách je aj návrh projektového riešenia oveľa zložitejší a na zabezpečenie evakuácie sa navrhujú okrem iných opatrení aj požiarnotechnické zariadenia, ktoré umožňujú eliminovať požiar skôr ako sa plne rozvinie. Z uvedeného vyplýva, že veľký dôraz sa kladie v súčasnosti na aktívnu bezpečnosť stavieb. ZHROMAŽĎOVACIE PRIESTORY V STAVBÁCH Vnútorný zhromažďovací priestor je priestor na zhromaždenie viac ako 200 osôb, v ktorom pripadá na jednu osobu najmenej 0,4 m 2 a najviac 4 m 2 plochy priestoru. Zhromažďovacie priestory nemožno stotožňovať s priestormi, v ktorých sa nachádza viac ako 200 osôb, avšak na jednu osobu pripadá viac ako 4 m 2 (napríklad výrobné haly, v ktorých je veľký počet osôb, avšak tieto majú dostatok priestoru na pohyb a evakuáciu v prípade požiaru). Počet osôb v stavbách sa určuje podľa STN Požiarna bezpečnosť stavieb. Obsadenie objektov osobami [2] a v prípade predajných priestorov sa uvažuje s 1,5 m 2 na osobu v priestoroch na prízemí, 2 m 2 na osobu v podzemných priestoroch a 2,5 m 2 na osobu na ostatných podlažiach. Do celkovej plochy na stanovenie počtu osôb sa počíta predajná plocha vrátane predajného zariadenia (pultov, výstavných boxov a podobne). Podľa celkového počtu osôb v týchto priestoroch sa zhromažďovacie priestory členia na: ZP1 200 až 599 osôb (prízemie predajne s plochou 300 až 900 m 2 ); ZP2 600 až osôb (predajňa s plochou 900 až m 2 ); ZP3 viac ako osôb (predajňa s plochou viac ako m 2 ). Pri určovaní počtu osôb v týchto priestoroch sa môže zdať, že výsledné hodnoty sú nadsadené a nezodpovedajú reálnym počtom, ktoré sa vyskytujú pri užívaní týchto stavieb. Treba si však uvedomiť, že STN [2] bola schválená v roku 1982, keď sa obchodné domy a obchodné centrá nenavrhovali v podobe ako ich poznáme dnes. Zmenili sa však podmienky pohybu osôb v obchodných priestoroch. Používanie nákupných 4

7 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ vozíkov (ktoré síce znižujú možný počet osôb v danom priestore, ale súčasne výrazne sťažujú podmienky evakuácie) v súčasnosti platné predpisy nezohľadňujú. V predpisoch chýba požiadavka na minimálnu šírku únikovej cesty pri používaní nákupných vozíkov, pričom za únikové cesty v tomto prípade treba považovať všetky komunikácie, kde sa osoby s nákupnými vozíkmi môžu vyskytovať. V prípade evakuácie je pravdepodobné, že osoby, ktoré budú unikať, opustia nákupné vozíky, ktoré zablokujú najviac preferované únikové cesty. Pri riešení protipožiarnej bezpečnosti zhromažďovacieho priestoru platia určité základné zásady spoločné pre všetky priestory s veľkým počtom osôb: zhromažďovací priestor musí tvoriť samostatný požiarny úsek, zhromažďovací priestor musí byť vybavený zariadením na odvod tepla a splodín horenia, požiarne úseky obchodných priestorov s plochou nad m 2 musia byť vybavené stabilným hasiacim zariadením (SHZ), stavba, v ktorej je zhromažďovací priestor musí byť vybavená zariadením elektrickej požiarnej signalizácie (EPS), v stavbe so zhromažďovacím priestorom musí byť domáci rozhlas na riadenie prípadnej evakuácie. Z uvedeného vyplýva, a prax to aj potvrdzuje, že väčšina stavieb so zhromažďovacími priestormi je z hľadiska prípadného požiaru dostatočne zabezpečená. Samotné vybavenie požiarnotechnickými zariadeniami však nezaručuje bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v stavbe. Vybavenie stavby modernými zabezpečovacími zariadeniami si však vyžaduje aj znalosť ich obsluhy. Z protipožiarnych kontrol vykonaných v takýchto subjektoch vyplýva, že úroveň znalostí a schopností dokonale ovládať požiarnotechnické zariadenia je rôzna. Spravidla sa vyskytujú dva prístupy. Osoby zabezpečujúce prevádzku týchto zariadení ich buď dokonale ovládajú alebo je prístup obsluhy k protipožiarnym zariadeniam pasívny (má minimálne znalosti o zariadeniach a zabezpečujú sa iba pravidelné kontroly externými dodávateľmi). Z dispozičného hľadiska možno veľkokapacitné obchodné priestory rozdeliť na dve základné skupiny hypermarkety a multifunkčné obchodné centrá. HYPERMARKETY Hypermarkety sú stavby s jedným spoločným obchodným priestorom s predajnou plochou niekoľko tisíc metrov štvorcových. Sú to spravidla jednopodlažné stavby s jednoduchou architektúrou, s požiadavkou na čo najnižšie náklady pri výstavbe. Zákazníci vstupujú do stavby jedným, prípadne dvoma hlavnými vchodmi, prechádzajú cez turnikety na predajnú plochu a cez pokladne vychádzajú spoločnou komunikáciou k východom. Súčasťou stavby je pomerne veľký skladový priestor (tvorí samostatný požiarny úsek), ktorý z troch strán obklopuje predajný priestor. Únikové cesty z predajného priestoru sú vedené hlavnými vstupmi do stavby, Vnútorné priestory hypermarketu. ako aj únikovými cestami cez skladové priestory, prípadne cez samostatné, od skladov stavebne oddelené komunikačné priestory. V prípade evakuácie budú osoby unikať zo stavby s najväčšou pravdepodobnosťou cestou, ktorou do stavby vstúpili. Predajná plocha hypermarketu je pomerne uzavretý a z hľadiska evakuácie nepriaznivý priestor. Na vstupe je uzavretý turniketmi, prípadne automatickými bránami s fotobunkou, ktorých funkciou je umožniť vstup do predajne a zabrániť východu von. Prechod osôb cez pokladne je tiež obmedzený. Pokladne, ktoré nie sú v prevádzke majú inštalovanú mechanickú zábranu. Možno predpokladať, že otvorené pokladne budú v prípade požiaru zatarasené opustenými nákupnými vozíkmi. Na únikových cestách ostatnými smermi vedených cez skladové priestory nie je zaručená trvalá priechodnosť. Treba tiež počítať s tým, že orientácia Stanovište prenosného hasiaceho prístroja, tlačidlo EPS a nástenný hydrant. unikajúcich osôb v neznámom prostredí bude sťažená. Poznatky z praxe súčasne poukazujú na to, že skladovacie priestory sú spravidla poddimenzované a nevyhovujú požiadavkám prevádzky hypermarketu. Najmä v predvianočnom období, keď je v nich veľká koncentrácia zákazníkov a tovaru, nie sú prevádzkovatelia týchto stavieb schopní zabezpečiť trvalú 5

8 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Pôdorys hypermarketu s vyznačenými únikovými východmi. Pôdorys obchodného centra s vyznačenými únikovými východmi. priechodnosť únikových ciest. Tovarom sú založené všetky priestory vrátane tých, ktoré sú určené výhradne ako únikové cesty. OBCHODNÉ CENTRÁ Multifunkčné obchodné centrá sú stavby so zložitejšou architektúrou, jednoa viacpodlažné, dispozične rozdelené na hlavné široké komunikačné priestory, prenajímateľné obchodné jednotky, stravovacie zariadenia, kaviarne a iné priestory. Osoby vstupujú do stavby viacerými vchodmi a pri pohybe v takejto stavbe rýchlo strácajú orientáciu v priestore, avšak hlavné komunikačné cesty im umožňujú bezpečný pohyb. Únikové cesty sú vedené všetkými smermi na voľné priestranstvo, prípadne na únikové schodiská navrhnuté na tento účel. V prípade evakuácie nebudú osoby hľadať cestu, ktorou prišli, ale budú vychádzať najbližšou označenou únikovou cestou. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska evakuácie sú v obchodných centrách jednoznačne priaznivejšie podmienky ako v hypermarketoch. Pri realizácii multifunkčného obchodného centra je potrebné zabezpečiť, aby pri konečnej úprave jednotlivých prenajímateľných priestorov nebola obmedzená funkčnosť inštalovaných požiarnotechnických zariadení. Inštalované podhľady nesmú obmedziť správnu funkciu sprinklerového SHZ. V niektorých prípadoch treba zmeniť navrhované umiestnenie sprinklerov tak, aby zodpovedali dispozičnému riešeniu prenajímateľného priestoru. Konečná úprava priestoru nesmie obmedziť správnu funkciu zariadenia na odvod tepla a splodín horenia pri požiari. Už spomínané podhľady, ako aj uzavretie prenajímateľného priestoru vstupnými dverami výrazne mení podmienky stanovené v návrhu zariadenia na odvod tepla a splodín horenia pri požiari. Preto je žiaduce, aby špecialista požiarnej ochrany spracoval samostatné riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby pre každú prenajímateľnú jednotku vrátane úprav požiarnotechnických zariadení v danom priestore. Táto požiadavka platí aj pre dodatočné zmeny v jednotlivých prenajímateľných priestoroch. NEDOSTATKY A NAVRHOVANÉ RIEŠENIA Pri porovnávaní podmienok evakuácie z hypermarketov a obchodných centier je zrejmý aj rozdiel v prístupe k udržiavaniu priestorov stavby. V hypermarkete je verejnosti prístupná iba časť stavby, ktorej sa venuje zvýšená pozornosť zo strany prevádzkovateľa a ostané neverejné priestory slúžiace na zabezpečovanie chodu stavby sú často zanedbávané. V obchodných centrách sú jednotlivé priestory komerčne prenajímané a prevádzkovateľ si nemôže dovoliť zanedbávať neverejné časti stavby. Nevýhodou multifunkčných obchodných centier oproti hypermarketom je zvýšené riziko vzniku požiaru, pretože v stavbe sa nachádza veľa priestorov, v ktorých môže z dôvodu nedbanlivosti, prípadne v dôsledku technickej chyby vzniknúť požiar. Ide najmä o zázemia jednotlivých predajných priestorov. Je dôležité, aby prevádzkovateľ obchodného centra v nájomných zmluvách jasne stanovil pravidlá pri zabezpečovaní ochrany pred požiarmi v súlade s právnymi predpismi. Podľa zákona o ochrane pred požiarmi [3] za plnenie povinností v tejto oblasti zodpovedá vlastník stavby, ak sa v nájomnej zmluve nedohodnú inak. Je vhodné, aby si prevádzkovateľ obchodného centra ponechal kompetenciu vykonávať preventívne protipožiarne prehliadky prostredníctvom svojho technika požiarnej ochrany a aby nájomcom uložil povinnosť odstraňovať nedostatky zisťované pri týchto prehliadkach. Zákon o ochrane pred požiarmi [3] ukladá povinnosť právnickým osobám jedenkrát za 12 mesiacov preverovať účinnosť opatrení ustanovených v požiarnom evakuačnom pláne formou cvičného požiarneho poplachu. Vzhľadom na náročnosť jeho realizácie v týchto priestoroch tak, aby aspoň čiastočne zodpovedal reálnym podmienkam, sa tieto poplachy vykonávajú viac-menej formálne, len aby bola splnená povinnosť stanovená zákonom. Najlepšou previerkou pripravenosti na evakuáciu v prípade požiaru je preto dôkladne pripravený cvičný požiarny poplach v spolupráci so všetkými záchrannými zložkami a s figurantmi. Najčastejšie nedostatky pri protipožiarnych kontrolách Nedostatočné znalosti prevádzkovateľa o obsluhe požiarnotechnických zariadení. Založené únikové cesty tovarom, odpadom a podobne. Dvere na voľné priestranstvo zatarasené z vonkajšej strany (najmä v zimnom období sú zasypané snehom). 6

9 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Osadzovanie pútačov, prenosných reklám a vystavovanie áut v priestoroch únikových ciest. Zriaďovanie predajných stánkov v priestoroch únikových ciest (najmä v predvianočnom období, keď sa v obchodných domoch nachádza najviac osôb). Diskutabilné je najmä osadzovanie stánkov so zábavnou pyrotechnikou, či už na predajnej ploche alebo priamo na únikových cestách. Navrhované opatrenia a zmeny v legislatíve Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z. [1] člení zhromažďovacie priestory na tri typy: ZP1, ZP2 a ZP3, pričom nerieši ďalšiu nadväznosť požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti na jednotlivé typy zhromažďovacích priestorov. ZP1 má prakticky tie isté požiadavky na riešenie protipožiarnej bezpečnosti ako ZP3. Únikové cesty zo zhromažďovacích priestorov nesmú viesť cez skladové priestory stavby, pretože nie je možné zaručiť, že v prípade požiaru nebude úniková cesta založená tovarom, prípadne iným materiálom. Praktické skúsenosti pri vykonávaní protipožiarnych kontrol poukazujú na absolútnu nevhodnosť riešenia únikovej cesty cez tieto priestory. V súčasnosti platná legislatíva takéto únikové cesty umožňuje. Únikové cesty zo zhromažďovacích priestorov typu ZP2 a ZP3 by mali tvoriť čiastočne chránené únikové cesty bez požiarneho rizika alebo chránené únikové cesty. Únikové cesty zo zhromažďovacích priestorov typu ZP2 a ZP3 nesmú slúžiť súčasne ako komunikácie na zásobovanie a prístup do skladov. Akékoľvek prepojenie medzi skladom a únikovou cestou zo zhromažďovacieho priestoru umožňuje používať tento priestor na ukladanie a prepravu skladovaného tovaru, odpadu, prázdnych obalov a podobne. Úniková cesta zo zhromažďovacieho priestoru musí na osobu, ktorá uniká z požiarom zasiahnutej stavby, pôsobiť dôveryhodne. Nemožno očakávať, že v kritickom okamihu budú osoby unikať cestou, ak nie je zrejmé, že slúži na únik osôb. Dvere na únikových cestách by mali byť aspoň čiastočne presklené, aby bolo vidno kam vedú. Tieto dvere by mali byť riešené tak, aby sa v prípade požiaru na signál EPS automaticky otvorili a ostali v otvorenej polohe. Unikový východ v obchodnom centre. Nákupné vozíky sú potenciálnym zdrojom problémov pri evakuácii. Navrhuje sa stanoviť minimálne vzdialenosti medzi regálmi s tovarom, určiť požiadavky pre vystavovanie akciového tovaru, ktorý je umiestnený spravidla v komunikačných priestoroch. Pri vykonávaní protipožiarnych kontrol sú zisťované problémy so stĺpmi, ktoré výrazne zužujú priechodnosť uličiek medzi regálmi. Na označenie smeru únikových ciest by bolo vhodné používať výnimočne označenia s vlastným zdrojom svetla, z dôvodu lepšej viditeľnosti, používať priestorové označenie (napríklad na označenie podzemných hydrantov, nie iba tabuľky) s plochou strany minimálne 0,25 m 2. Viditeľnosť týchto označení zvýšiť blikajúcim zeleným svetlom, ktoré skôr upúta pozornosť než trvalo svietiace svetlo. Prechod osôb cez vstupné turnikety a pokladne riešiť prostredníctvom EPS, ktorá automaticky odblokuje prechod cez tieto priestory. ZÁVER Cieľom tohto článku bolo poukázať na nedostatky pri navrhovaní a prevádzkovaní stavieb hypermarketov a obchodných centier. Ide o stavby navrhnuté a zrealizované tak, aby plne zodpovedali požiadavkám právnych predpisov v oblasti ochrany pred požiarmi a umožňujúce osobám bezpečnú evakuáciu v prípade požiaru. Pri schvaľovaní projektovej dokumentácie stavieb orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor venujú tomuto druhu stavieb osobitnú pozornosť. Avšak skúsenosti z protipožiarnych kontrol (keď možno priamo porovnať spôsob riešenia protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii so skutočným stavom v už zrealizovanej a plne užívanej stavby) ukazujú, že to, čo sa v projektovej dokumentácii, ako aj pri kolaudácii stavby javí 7

10 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ ako dobré riešenie, nemusí byť vyhovujúce v plne využívanej stavbe. Pri plnej prevádzke sa môže vyskytnúť viacero faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvnia podmienky evakuácie. Prevádzka hypermarketov a obchodných centier predstavuje neustály pohyb tovaru od príjmu na sklad, jeho presun na predajnú plochu až po skladovanie a odvoz odpadu, prázdnych obalov a podobne. Každý pohyb tovaru a materiálu zabezpečujú zamestnanci, ktorí si nie vždy uvedomujú dôležitosť zachovávania trvalej priechodnosti únikových ciest. Ak by boli v návrhu stavby únikové cesty úplne oddelené od skladovacích priestorov (a to nielen požiarne, ale aj komunikačne), riziko založenia únikových ciest tovarom a materiálom by bolo minimálne. S cieľom minimalizovať zatarasovanie únikových ciest v hypermarketoch a obchodných centrách vykonávajú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (najmä v predvianočnom období) pravidelné tematické protipožiarne kontroly v týchto prevádzkach zamerané na stav a vybavenie únikových ciest. Neoznačenie a neudržiavanie trvale voľných únikových ciest je podľa 59 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane pred požiarmi [3] závažné porušenie povinností v tejto oblasti, za ktoré možno uložiť pokutu do výšky Tematické protipožiarne kontroly vykonané v decembri 2010 v hypermarketoch a obchodných centrách však poukazujú na výrazné zlepšenie situácie z hľadiska zatarasovania únikových ciest v porovnaní s rokmi 2005 a V tom období takmer pri každej protipožiarnej kontrole boli zisťované závažné porušovania ustanovenia 5 písm. b) zákona o ochrane pred požiarmi [3], za čo bol právnickým osobám uložený finančný postih. Poznámka redakcie V súčasnosti sa spracováva revízia STN V novej norme s názvom Požiarna bezpečnosť stavieb. Obsadenie stavieb osobami s predbežným číslom STN budú zásadne prehodnotené hustoty osôb. Nová norma bude riešiť tiež priestory, ktoré sa v STN nevyskytovali. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri vý stavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov. 2. STN Požiarna bezpečnosť stavieb. Obsadenie objektov osobami. 3. Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Lektor: plk. Mgr. Pavol Komár Snímky: Ján Baláž Vnútorné priestory obchodných centier sú v niektorých prípadoch riešené veľkoryso, aj z hľadiska protipožiarnej ochrany. Skrinka hadicového navijaka. Parkovacie priestory sú dôležitým prvkom pri evakuácii osôb. 8

11 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti ochrany pred požiarmi (2. časť) Plk. Mgr. Pavol Komár, Prezídium Hasičského a záchranného zboru Č lánok nadväzuje na problematiku uverejnenú v predchádzajúcom čísle časopisu (s ). Autor vysvetľuje ďalšie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov (ako zamestnávateľov) vo vzťahu k povinnostiam zamestnancov, respektíve osôb, ktoré sa s vedomím právnickej osoby zdržujú na jej pracoviskách a v stavebných objektoch. V prvej časti bolo podrobne rozobraných sedem základných povinností právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú možnosť vzniku požiaru. Dôraz bol kladený na vyhodnotenie miery zodpovednosti za plnenie, respektíve neplnenie povinností zo strany právnickej osoby, ako aj osôb, ktoré vykonávajú jednotlivé činnosti pre potreby právnickej osoby. Druhá časť článku špecifikuje ďalšie základné povinnosti vrátane miery zodpovednosti jednotlivých subjektov za ich plnenie. POVINNOSTI NA ÚSEKU PREDCHÁDZANIA POŽIAROM Pokračujeme vo výpočte ďalších povinností právnickej osoby na zabezpečenie účinného predchádzania požiarom, ktoré sú zhrnuté v následovných siedmich bodoch. 1. Umožniť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, poskytovať mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie. Táto povinnosť sa vzťahuje predovšetkým na právnickú osobu. Okrem toho je aj zamestnanec povinný poskytnúť informácie a vysvetlenia, ktoré môžu viesť k objasneniu a určeniu príčiny vzniku požiaru. 2. Splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov uložené orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou v nimi určených lehotách. Uvedená povinnosť patrí jednoznačne do kompetencie štatutárneho orgánu právnickej osoby, pričom ich realizáciu možno dosiahnuť len aktívnym prístupom zo strany všetkých zamestnancov. 3. Prevádzkovať technické zariadenie a technologické zariadenie a zabezpečovať vykonávanie pravidelnej údržby a kontroly z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a odstraňovať zis- tené nedostatky podľa pokynov výrobcu a všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo vnútra SR; určovať a mať k dispozícii požiarnotechnické charakteristiky výrobkov a látok a zásady ich bezpečného používania a skladovania, ak je ich výrobcom. Zodpovednosť za plnenie tejto povinnosti je priamoúmerne rozdelená medzi zamestnávateľa a zamestnanca. Ako už bolo uvedené, základnou povinnosťou právnickej osoby je zabezpečiť pre zamestnanca plnohodnotné a bezpečné podmienky na plnenie jeho Prenosný hasiaci prístroj práškový a hydrant. pracovných úloh. Na druhej strane je zamestnanec povinný dodržiavať jednotlivé zásady a podmienky prevádzky technických a technologických zariadení vrátane povinnosti odstrániť, respektíve nahlásiť prípadné nedostatky na týchto zariadeniach. Špecifickou povinnosťou, ktorá však v zákone nie je presne deklarovaná, je povinnosť zamestnanca nepoužívať také technické a technologické zariadenia, ktoré vyvolávajú bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru a nemožno ho iným spôsobom odstrániť. Dôležitú úlohu v tomto smere musí zohrávať technik požiarnej ochrany, ktorý deklaruje a posúdi potrebu vykonania nápravných opatrení týkajúcich sa používania predmetných technických a technologických zariadení. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že technické a technologické zariadenia podliehajú aj ďalším stupňom kontroly ako vyhradené technické zariadenia a podobne. Osobitnú úlohu v tomto smere zohráva pravidelná kontrola, údržba a čistenie zariadení, pričom tieto činnosti v mnohých prípadoch môžu vykonávať len poučené a na to určené osoby. Toto je následne povinnosť zamestnávateľa. 4. Zabezpečiť, aby sa pri vypracúvaní projektovej dokumentácie stavieb, pri realizácii stavieb a pri ich užívaní, ako aj pri zmene užívania stavieb riešili a dodržiavali požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb; zabezpečiť, aby pri zmene užívania stavby nedošlo k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti stavby alebo jej časti, bezpečnosti osôb alebo k sťaženiu zásahu hasičských jednotiek. Uvedenú povinnosť nemôže právnická osoba preniesť na jednotlivých zamestnancov. Dôležitú úlohu v tomto smere zohráva technik požiarnej ochrany, ktorý presne definuje základné podmienky protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktoré musí vlastník stavby plniť. 9

12 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Panikový východový uzáver. 5. Zabezpečiť vypracovanie dokumentácie povinnosťou spracovať riešenie protiponostnej o požiarnobezpečžiarnej bezpečnosti podľa vtedy platných charakteristike užívanej stavby, ak jej projektová technických alebo všeobecne záväzných právnych predpisov. dokumentácia neobsahuje riešenie protipožiarnej bezpečnosti 6. Zabezpečovať pravidelné čistenie a kontrolu komínov; zabez- stavby. pečiť odborné preskúšanie Povinnosť zabezpečiť spracovanie projektovej dokumentácie a riešenie protipožiarnej bezpečnosti, respektíve povinnosť spracovať dokumentáciu o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby patrí jednoznačne do kompetencie vlastníka stavby, a to aj v prípade, ak túto stavbu, prípadne jej časť prenajíma inému právnemu subjektu. Uvedená dokumentácia má vlastnosti, takzvané charakteristiky, t. j. stručným spôsobom komínov osobami s odbornou spôsobilosťou pred pripojením spotrebiča na komín, zámenou lokálneho palivového spotrebiča na ústredný zdroj tepla alebo etážový zdroj tepla, zmenou druhu paliva a po stavebných úpravách na telese komína, dodržiavať technické podmienky a požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii opisuje skutkový stav stavby z hľadiska a prevádzkovaní palivových protipožiarnej bezpečnosti (podrobný obsah je uvedený v prílohe č. 1a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z.) [1]. Povinnosť vypracovať uvedenú dokumentáciu nie je daná plošne pre všetky právnické osoby, respektíve fyzické spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov a zabezpečiť označenie komína štítkom. osoby podnikateľov, ktoré vlastnia 7. Dodržiavať pri manipulácii alebo užívajú stavby. V uvedenom ustanovení sa uvádza, že dokumentácia sa vypracuje len v prípade, ak jej projektová dokumentácia neobsahuje riešenie protipožiarnej s horľavými látkami a horenie podporujúcimi látkami, s technickými prostriedkami obsahujúcimi horľavé látky alebo bezpečnosti stavby. V praxi horenie podporujúce látky, to znamená, že vlastníci stavieb alebo ich prevádzkovatelia a užívatelia, ktorí majú k dispozícii projektovú dokumentáciu stavby vrátane riešenia protipožiarnej bezpečnosti, nebudú musieť takzvanú dokumentáciu o požiarnobezpečnostnej charakteristike vypracúvať. Zo znenia uvedenej povinnosti ak jej projektová dokumentácia neobsahuje riešenie protipožiarnej bezpečnosti však nevyplýva, že ide o prípady, keď dôjde napríklad k strate dokumentácie a podobne. Je zrejmé, že pôjde o stavby, na ktoré v čase ich realizácie nebolo ako aj pri ich ukladaní a skladovaní, požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá Ministerstvo vnútra SR. Podmienky protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii s horľavými látkami upravujú vyhlášky Ministerstva vnútra SR s technickým obsahom. Na základe týchto predpisov zamestnávateľ právnická osoba prevádzkuje jednotlivé stavby a priestory, pričom úloha zamestnancov v tejto oblasti je presne daná ich pracov- ným zaradením s popisom pracovných činností. Akékoľvek nedodržanie technologického postupu, nezabezpečenie pravidelnej kontroly, údržby a čistenia daných prevádzok možno hodnotiť ako porušenie základných podmienok vyplývajúcich z popisu pracovných činností. Obdobné podmienky o poučených a zaškolených osobách platia pre zamestnávateľa aj v tejto oblasti. POVINNOSTI NA ÚSEKU ZDOLÁVANIA POŽIAROV Okrem zabezpečenia podmienok na predchádzanie požiarom je právnická osoba povinná zabezpečiť aj podmienky na ich zdolávanie. Účinné a rýchle zdolanie prípadného požiaru predpokladá splnenie viacerých podmienok a povinností, ktoré musí právnická osoba realizovať počas celej doby prevádzkovania stavby, respektíve počas celej doby vykonávania činností, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru. Základnou podmienkou rýchleho a účinného zásahu je včasné spozorovanie vzniknutého požiaru a následné vyhlásenie požiarneho poplachu. Zo strany právnickej osoby je preto potrebné plniť nasledovné povinnosti. 1. Obstarávať a inštalovať v objektoch, zariadeniach a v priestoroch, so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru, zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov, ďalšie hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, inštalovať požiarne výťahy, evakuačné výťahy, technické vybavenie únikových ciest, prostriedky na vyhlásenie požiarneho poplachu, vhodné druhy požiarnotechnických zariadení, prevádzkovať ich v akcieschopnom stave, zabezpečovať vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje zákon [2], viesť a uchovávať dokumentáciu o ich prevádzkovaní. 2. Udržiavať zdroje vody na hasenie požiarov v takom stave, aby bola zabezpečená možnosť jej čerpania. Uvedené povinnosti patria medzi základné úlohy, ktorými právnická osoba zabezpečuje podmienky na účinné zdolávanie požiarov. Aj v tomto prípade rozhodujúcu časť zodpovednosti preberá právnická osoba, pričom zamestnanci právnickej osoby sú povinní v rámci školenia o ochrane pred požiarmi oboznámiť sa s rozmiestnením a spôsobom použitia najmä hasiacich prístrojov, požiarnych vodovodov a podobne. Dôležitú 10

13 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ úlohu pritom zohráva technik požiarnej ochra ny, ktorý v rámci preventívnych pre hliadok preveruje účinnosť a akcieschopnosť jednotlivých požiarnotechnických zariadení a v prípade nedostatkov zabezpečuje ich odstránenie. Zamestnanci sa musia podrobne oboznámiť s rozmiestnením a spôsobom použitia jednotlivých druhov požiarnotechnických zariadení, s dokumentáciou na účinnú evakuáciu v prípade vzniku požiaru, únikovými cestami, rozmiestnením hlavných uzáverov technických, technologických a rozvodných zariadení vrátane požiarnych vodovodov. Povinnosťou zamestnanca, okrem základnej požiadavky nespôsobiť svojim konaním vznik požiaru, je aj povinnosť (v prípade vzniku požiaru) vykonať opatrenia na jeho lokalizáciu a likvidáciu. Všetci zamestnanci právnickej osoby a osobitne členovia protipožiarnych hliadok sú s týmito povinnosťami oboznamovaní v rámci školenia o ochrane pred požiarmi. 3. Označovať a udržiavať trvale voľné únikové cesty, únikové východy a zásahové cesty, nástupné plochy a prístup k nim, ako aj prístup k uzáverom rozvodných zariadení elektrickej energie, plynu, vody, k požiarnotechnickým zariadeniam, zariadeniam na vyhlásenie požiarneho poplachu, požiarnym vodovodom a k zdrojom vody na hasenie požiarov. Problematika označovania a trvalého udržiavania voľných únikových ciest, východov a prístupov k hlavným uzáverom vody, elektrickej energie, plynu a podobne je základnou povinnosťou právnickej osoby. Úloha zamestnanca je obsiahnutá v základnej deklarácii nepoškodzovať, neničiť príslušné označenia, nezatarasovať únikové východy, cesty vrátane prístupov k rozvodným zariadeniam. 4. Strpieť umiestnenie signalizačného zariadenia alebo poplachového zariadenia slúžiaceho na účely ochrany pred požiarmi za primeranú náhradu; ustanovenia osobitných predpisov o náhrade škody týmto nie sú dotknuté. Uvedená povinnosť patrí výlučne do kompetencie štatutárneho orgánu právnickej osoby a nemožno ju prenášať na zamestnanca. 5. Zriadiť a vybaviť potrebný počet ohlasovní požiarov; podmienky zriaďovania a vybavenia a počet ohlasovní požiarov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra SR. Zriaďovanie a príslušné vybavenie ohlasovní požiarov zabezpečuje právnická osoba, pričom zamestnanci musia byť oboznámení s úlohami a funkciou ohlasovne požiarov vrátane základných úloh v prípade vzniku požiaru. Úlohou ohlasovne požiarov je okrem príjmu informácie o vzniku požiaru v objekte právnickej osoby aj vyhlásenie požiarneho poplachu vrátane privolania príslušnej hasičskej jednotky Spracovať na základe rozhodnutia krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) analýzu nebezpečenstva vzniku požiaru vo svojich objektoch a priestoroch a na jej základe zriadiť hasičskú jednotku, ak tak rozhodlo krajské riaditeľstvo HaZZ, oznámiť bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému riaditeľstvu HaZZ každý požiar, ktorý vznikol v objektoch, priestoroch alebo na veciach v jej vlastníctve, správe alebo v užívaní. Zriaďovať protipožiarne hliadky a zabezpečiť plnenie ich Riadiaca ústredňa a žalúzie na prívod vzduchu. úloh a odbornú prípravu; druhy protipožiarnych hliadok, ich úlohy, obsah i rozsah odbornej prí pravy a lehoty jej vykonávania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra SR. Pokiaľ ide o zriaďovanie a činnosť protipožiarnych hliadok hlavný dôraz sa kladie na výber zamestnancov, ktorí budú uvedené činnosti vykonávať, pričom zamestnanci sú povinní absolvovať odbornú prípravu. V prípade vzniku požiaru plnia dôležité úlohy do príjazdu hasičskej jednotky. Zaradenie zamestnancov do protipožiarnych hliadok však musí byť s nimi prerokované a musia byť dôkladne posúdené ich schopnosti a predpoklady na plnenie vyplývajúcich úloh. 8. Poskytovať potrebné doklady, súčinnosť a pomoc pri zisťovaní príčiny vzniku požiaru. Hlavnú zodpovednosť za plnenie tejto povinnosti má právnická osoba. Súčasne však platí, že aj zamestnanec je povinný poskytnúť všetky jemu známe informácie na zistenie relevantnej príčiny vzniku požiaru. NEGATÍVNE VYMEDZENIE POVINNOSTÍ Okrem už uvedených povinností, ktorými právnická osoba účinne predchádza prípadnému vzniku požiaru, respektíve ktorými zabezpečuje účinné zdolávanie požiaru, zákon vymedzuje aj rad povinností, ktorými sa právnickej osobe zakazuje realizovať niektoré činnosti. Hovoríme o takzvanom negatívnom vymedzení povinností. Na ozrejmenie tohto pojmu je potrebné uviesť, že väčšina povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred požiarmi je v zákone o ochrane pred požiarmi definovaná ako povinnosť niečo zabezpečiť, obstarávať, vypracovať, plniť, strpieť a podobne. Negatívne vymedzenie povinností zakazuje právnickej osobe realizovať niektoré činnosti, pričom zákon o ochrane pred požiarmi tieto činnosti považuje za obzvlášť rizikové z hľadiska možnosti vzniku požiaru. Preto aj postihy za porušenie uvedených zákazov sú na hornej hranici sankcií. Právnická osoba nesmie vykonávať nasledovné činnosti: 1. Vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov. Vypaľovanie porastov, bylín a kríkov patrí hlavne v jarnom období medzi najčastejšie príčiny vzniku požiarov, najmä u právnických osôb, ktoré obhospodaru- 11

14 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ jú lesné pozemky, ornú pôdu a podobne. Spravidla ide o poľnohospodársku podnikateľskú činnosť, prípadne činnosť spojenú s užívaním lesa. Pri takýchto požiaroch musia orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi presne zistiť miesto, kde sa začalo vypaľovať a následne presne určiť ohnisko vzniku (založenia) požiaru. Zistenie a odhalenie uvedenej skutočnosti je veľmi zložitou a sofistikovanou činnosťou. Vo väčšine prípadov, vzhľadom na charakter a plochu vyhoreného priestoru, sa nedá presne zistiť miesto, kde začalo horieť. Porušovanie tohto zákazu je častou príčinou vzniku požiaru [2], to znamená, že naplnenie skutkovej podstaty súvisí s vypaľovaním porastov, bylín a kríkov. Pod pojmom vypaľovanie rozumieme zapálenie porastov, bylín a kríkov, ktoré sú pevne spojené s koreňovým systémom. Za vypaľovanie sa v tejto súvislosti považuje aj zapálenie slamy na riadkoch, pričom v danom prípade horí nielen pokosená časť obilnín (slama [3]), ale aj časti obilia ktoré sú pevne spojené s koreňovým systémom. Práve táto skutočnosť zohráva významnú úlohu pri šírení požiaru. 2. Zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu Pod pojmom zakladanie ohňa rozumieme zapálenie určitého množstva horľavej látky, pričom rozhodujúcu úlohu pri naplnení skutkovej podstaty zohráva v tomto prípade miesto, respektíve priestor, kde sa táto činnosť realizuje. Od povahy a charakteru miesta a priestoru, najmä z hľadiska jeho požiarnotechnických vlastností závisí, či sa založený oheň ďalej rozšíri. Pojmy oheň a požiar sa líšia tým, že oheň je človekom plánované a určitým spôsobom ohraničené horenie a požiar je nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo následkom ktorého je usmrtená alebo zranená fyzická osoba alebo uhynuté zviera; požiar je tiež nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie. (Oheň je forma horenia. Týmto pojmom najčastejšie označujeme kombináciu svietivého žiarenia a uvoľňujúceho sa tepla pri silnej exotermickej reakcii, ktoré sa získavajú z paliva látky, podporujúcej horenie. Oheň zhasína, keď bolo spotrebované všetko palivo, nastane prudký pokles jeho teploty, alebo sa preruší k ohňu prívod kyslíka). Za zakladanie ohňa a vypaľovanie porastov, bylín a kríkov je objektívne zodpovedná právnická osoba, pričom tieto činnosti vykonávajú konkrétni zamestnanci svojvoľne alebo v dôsledku nevedomosti (z dôvodu nedostatočného Tlačidlový hlásič požiaru. Žalúzia na prívod vzduchu v stene. oboznámenia a preškolenia zo strany zamestnávateľa). Z praxe sú známe aj prípady, keď právnická osoba prostredníctvom nadriadených zamestnancov túto činnosť priamo nariadila. 3. Spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve bez predchádzajúceho písomného súhlasu okresného riaditeľstva HaZZ. Spaľovanie horľavých látok na voľnom priestranstve patrí medzi činnosti, ktoré sa posudzujú ako činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru [2], pričom na ich vykonávanie sú stanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise konkrétne povinnosti. Zákaz spaľovať horľavé látky je skutkovo podobný ako zákaz zakladať oheň na miestach, kde by sa mohol rozšíriť. Pokiaľ ide o spaľovanie horľavých látok na voľnom priestranstve zákonodarca mal na mysli spaľovanie ako súčasť určitej pracovnej technológie, napríklad pri spracovaní drevnej hmoty, kde je spaľovanie zvyškov po ťažbe súčasťou technológie spracovania drevnej hmoty. Problematiku spaľovania horľavých látok za podmienok stanovených zákonom o ochrane pred požiarmi [2] a vyhláškou o požiarnej prevencii [1] nie je možné spájať so spaľovaním takzvaných odpadov [4]. Túto problematiku riešia všeobecne záväzné právne predpisy v danej oblasti, respektíve v oblasti životného prostredia. V zásade je však potrebné uviesť, že túto činnosť môžu právnické osoby vykonávať len na základe písomného súhlasu zo strany okresného riaditeľstva HaZZ, ktorý sa vydáva formou rozhodnutia, t. j. individuálnym správnym aktom, ktorým 12

15 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ príslušné okresné riaditeľstvo HaZZ rozhodne o tom, či právnická osoba môže alebo nemôže spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve. Konanie vo veci rozhodovania o vydaní súhlasu, prípadne nesúhlasu so spaľovaním horľavých látok na voľnom priestranstve sa začína na základe takzvanej dispozičnej zásady [5], to znamená, že návrh na jeho začatie bol daný účastníkom konania právnickou osobou. 4. Používať požiarnotechnické zariadenia, hasiace látky, hasičskú techniku a vecné prostriedky na ochranu pred požiarmi, na ktoré nebol vydaný certifikát, ak sa certifikát podľa osobitných predpisov [6] vyžaduje. Oblasť používania, respektíve prevádzkovania takzvaných požiarnotechnických zariadení, ako aj iných zariadení alebo hasiacich látok a vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi je upravená normatívnymi záväznými právnymi predpismi, ktorými sa stanovujú podmienky a povinnosti podnikateľov [7] ktorí vyrábajú, dovážajú alebo uvádzajú výrobky na trh. V tomto smere je rozhodujúcim právnym predpisom zákon č. 264/1999 Z. z. [6]. Právnické osoby sú vo všeobecnosti povinné používať len také výrobky a zariadenia, ktoré spĺňajú všetky podmienky stanovené zákonom a súvisiacimi vykonávacími predpismi. Označenie smeru úniku. 5. Vykonávať odbornú prípravu a činnosti, na výkon ktorých nemá oprávnenie alebo osobitné oprávnenie, ktoré sa z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti vyžaduje na ich vykonávanie. Ministerstvo vnútra SR v súlade s 17 ods. 2 zákona o ochrane pred požiarmi [2] vydáva oprávnenie právnickej osobe a fyzickej osobe podnikateľovi na vykonávanie odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi pre technikov požiarnej ochrany, špecialistov požiarnej ochrany, preventivárov požiarnej ochrany obce alebo zamestnancov a členov hasičskej jednotky na základe písom- nej žiadosti na tri roky. Uvedené oprávnenie umožňuje uvedeným právnym subjektom realizovať odbornú prípravu v stanovenom rozsahu a za stanovených podmienok. Okrem uvedených odborných prí prav zákon o ochrane pred požiarmi [2] upravuje aj odbornú prípravu, ktorú vykonáva výrobca požiarnotechnického zariadenia, a to vo vzťahu k fyzickým osobám. Uvedená odborná príprava je podmienkou pre vydanie takzvaného osobitného oprávnenia, na základe ktorého môže fyzická osoba projektovať, inštalovať, opravovať, vykonávať údržbu, respektíve vykonávať kontrolu požiarnotechnického zariadenia. 6. Zrušiť hasičskú jednotku alebo znížiť jej početný stav alebo materiálno-technické vybavenie bez predchádzajúceho písomného rozhodnutia krajského riaditeľstva HaZZ. Opodstatnenosť existencie hasič ských jednotiek [2] v právnických osobách, respektíve potreba ich zriaďovania je priamo úmerná požiarnemu riziku, ktoré svojou činnosťou a výrobným procesom právnická osoba predstavuje. O povinnosti zriadiť a prevádzkovať takúto hasičskú jednotku rozhoduje príslušné krajské riaditeľstvo HaZZ, ktoré pri rozhodovaní o danej povinnosti berie do úvahy výsledky a závery analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru. Aj o spracovaní uvedenej analýzy rozhoduje príslušné krajské riaditeľstvo HaZZ, v ktorého územnom obvode právnická osoba prevádzkuje stavby, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v ustanoveniach vyhlášky o hasičských jednotkách [8]. V rozhodnutí o povinnosti zriadiť príslušný druh hasičskej jednotky krajské riaditeľstvo HaZZ určí jej početné zloženie a materiálno-technické vybavenie. Povinnosťou právnickej osoby počas prevádzkovania a užívania stavieb, ktoré boli rozhodujúcimi pri určovaní požiarneho rizika, je takúto hasičskú jednotku prevádzkovať a zabezpečovať jej akcieschopnosť. Akcieschopnosťou sa rozumie zabezpečenie požadovaného minimálneho početného stavu zamestnancov alebo členov hasičskej jednotky a zabezpečenie potrebného materiálno-technického vybavenia. Pri zmene podmienok úrovne požiarneho rizika v právnickej osobe, napríklad pri zmene charakteru výroby, zrušení výroby a podobne, môže dôjsť k prehodnoteniu opodstatnenosti prevádzkovania hasičskej jednotky. Uvedený proces si však opätovne vyžaduje aktívny vstup orgánu štátnej správy krajského riaditeľstva HaZZ, ktoré na základe posúdenia spracovanej analýzy môže rozhodnúť o zmene charakteru tejto jednotky, znížení jej početného stavu alebo aj o jej zrušení. Ak však právnická osoba takýto krok urobí bez predchádzajúceho rozhodnutia krajského riaditeľstva HaZZ, dochádza k naplneniu jednej zo skutkových podstát na uloženie sankcie v súlade s 59 zákona o ochrane pred požiarmi [2]. V súvislosti s plnením jednotlivých povinností na úseku ochrany pred požiarmi je potrebné zdôrazniť, že právnická osoba nebude plniť všetky uvedené povinnosti, pretože vo väčšine prípadov nerealizuje taký široký záber činností, ktoré si následne vyžadujú plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi. ZÁVER Z uvedených príkladov vyplýva, že nie všetky povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi možno jednoznačne delegovať len na zamestnancov, ako aj skutočnosť, že za ich plnenie nebude vo všetkých prípadoch zodpovedná právnická osoba ako zamestnávateľ. V zásade možno konštatovať, že podiel zodpovednosti na úseku ochrany pred požiarmi je proporcionálne rozdelený medzi zamestnávateľa a zamestnanca, a to vzhľadom na charakter jednotlivých činností a opatrení. V nasledujúcom čísle časopisu budeme pokračovať výkladom ďalších povinností právnických osôb a zamestnancov na úseku ochrany pred požiarmi, a to v nadväznosti na jednotlivé charakteristiky skutkových podstát z hľadiska plnenia vyplývajúcich úloh, ako aj na možnosť uloženia sankcií. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. 2. Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. 3. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami. 4. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5. Sobihard, D.: Správny poriadok. Komentár. Štvrté prepracované vydanie Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. 8. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách. Snímky: Ján Baláž 13

16 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Preukazovanie zhody požiarnotechnických zariadení Pplk. Ing. Zuzana Dobšovičová, Prezídium Hasičského a záchranného zboru A utorka oboznamuje s postupom uvádzania stavebných výrobkov na trh vrátane požiarnotechnických zariadení, ako sú požiarne uzávery, elektrická požiarna signalizácia, stabilné a polostabilné hasiace zariadenie, zariadenie na odvod tepla a splodín horenia, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou. Poukazuje na správne označovanie stavebných výrobkov, dokladovanie a preukazovanie ich vlastností a spoľahlivosti. Problematika správneho uvádzania stavebných výrobkov na trh, ako aj požiarnotechnických zariadení a ich správne zabudovanie do jednotlivých stavieb je dôležitým faktorom spoľahlivého a správneho fungovania týchto požiarnobezpečnostných prvkov. UVÁDZANIE VÝROBKU NA TRH Podľa Prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 558/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody [1], požiarnotechnické zariadenia patria medzi stavebné výrobky, pri ktorých je potrebné preukazovanie zhody a musia byť označené značkou zhody (vzory označovania týchto výrobkov sú uvedené v prílohe č. 2 citovanej vyhlášky). Stavebný výrobok je podľa 2a zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov [2] charakterizovaný ako výrobok vyrobený na účel kvalitného a pevného zabudovania do stavby, pričom jeho vhodnosť na použitie v stavbe je daná splnením základných požiadaviek na stavby podľa stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov) [3]. Pod pojmom stavebný výrobok sa rozumejú aj stavebné látky a dielce, z nich vyhotovené stavebné montované celky alebo ucelené systémy, z ktorých sa zhotovuje stavba alebo jej časť. Kvalita a bezpečnosť stavby závisí od splnenia základných požiadaviek na stavbu, t. j. od výrobkov, ktoré sa na stavbu použijú. Pred uvedením stavebného výrobku na trh je potrebné zo strany výrobcu, respektíve toho, kto chce takýto výrobok na trh uviesť (napríklad dovozcu), splniť všetky požiadavky, ktoré sa na výrobok vzťahujú (zákon o stavebných výrobkoch [2] a vyhláška [1]). V tejto súvislosti treba uviesť, že naprojektovanie, inštalácia a následné uvedenie výrobku do prevádzky sú z hľadiska funkčnosti, spoľahlivosti a bezpečnosti výrobku hlavnými faktormi, ktoré v konečnom dôsledku tiež presne identifikujú výrobcu. Ak stavebný výrobok možno v stavbe použiť na rôzne účely, zaradí sa do skupiny stavebných výrobkov podľa účelu, ktorý je v stavbe rozhodujúci a ktorý kladie vyššie nároky na špecifickosť alebo výrobu. Aby bola zabezpečená protipožiarna bezpečnosť stavby musia sa dodržiavať aj požiadavky na stavebné výrobky uvedené v 4 vyhlášky [1]. Utesnený prestup SHZ cez požiarnu stenu. Potrebné je tiež vyhľadať všetky technické špecifikácie, ktoré sa na výrobok vzťahujú. Pre Slovenskú republiku definuje tieto špecifikácie 3 zákona o stavebných výrobkoch [2]. Ak neexistuje pre daný výrobok žiadna z technických špecifikácií alebo existuje predpis na technické osvedčovanie vydaný Európskou organizáciou pre technické osvedčovanie a podobne, vydáva sa technické osvedčenie, ktoré svojim obsahom garantuje vhodnosť použitia stavebného výrobku v stavbe na päť rokov. Toto osvedčenie môže byť národné alebo európske. U nás ho môže vykonávať len osvedčovacie miesto OM04, ktoré je riadnym členom EOTA (European Organisation for Technical Approvals) a je oprávnené na túto činnosť Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Preukazovanie zhody podľa zákona o stavebných výrobkoch [2] je overovanie vlastností stavebného výrobku, ktoré v značnej miere ovplyvňujú jeho použitie v stavbe. Súčasťou preukazovania zhody (metódy kontroly zhody) je aj posúdenie výroby stavebného výrobku. Výrobca stavebného výrobku musí zabezpečiť posúdenie zhody podľa zákona [5], ak chce, aby výrobok spĺňal požadované technické požiadavky a preukázanie zhody. Takéto preukazovanie zhody môžu vykonávať len výrobcovia a autorizované osoby. Na kontrolu zhody sa používajú rôzne metódy, ako sú počiatočné skúšky typu stavebného výrobku, skúšky vzoriek stavebného výrobku vo výrobe (tieto sa vykonávajú podľa plánu skúšok výrobcu, takzvaná plánovaná skúška ), skúšky vzoriek stavebného výrobku odobraných vo výrobe z dodávky pripravenej na expedíciu, odobraných na trhu alebo na stavenisku (takzvaná kontrolná skúš- 14

17 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ ka ), vykonaných výrobcom alebo autorizovanou osobou, zavedenie a udržiavanie systému vnútropodnikovej kontroly u výrobcu, počiatočná inšpekcia výroby stavebného výrobku a systému vnútropodnikovej kontroly (takzvaná počiatočná inšpekcia ), priebežná inšpekcia, posudzovanie a hodnotenie účinnosti systému vnútropodnikovej kontroly (takzvaná priebežná inšpekcia ). Tieto metódy uplatňuje výrobca alebo autorizovaná osoba podľa systému preukazovania zhody určeného v technických špecifikáciách alebo vo vykonávacom predpise. Používajú sa rôzne systémy preukazovania zhody, napríklad certifikáciou zhody (pre systémy 1 a 1+, medzi ktoré patria aj požiarnotechnické zariadenia), vyhlásením zhody doplneným certifikátom vnútropodnikovej kontroly alebo vyhlásením zhody na základe priebežných inšpekcií a kontrolných skúšok. Ak sa týmito systémami preukazovania zhody preukáže zhoda vlastností stavebného výrobku, výrobca vydá vyhlásenie zhody na stavebný výrobok. Povinnosťou výrobcu je vydať toto vy hlásenie zhody v štátnom jazyku (obsah vyhlásenia zhody je uvedený v 7a zákona o stavebných výrobkoch [2], napríklad údaje o výrobcovi, o stavebnom výrobku, o účele a spôsobe použitia stavebného výrobku, dátum začiatku platnosti vyhlásenia, meno a podpis oprávnenej osoby výrobcu a podobne) a uchovávať ho, ako aj všetky podkladové písomnosti desať rokov odo dňa skončenia uvádzania stavebného výrobku na trh. Toto je dôležité aj pre ďalšie sledovanie a kontrolu výrobku počas jeho používania v stavbe. Na požiadanie je výrobca povinný poskytnúť tieto písomnosti oprávnenému kontrolnému orgánu (napríklad štátnemu požiarnemu dozoru pri kolaudácii alebo pri protipožiarnej kontrole). Stavebné výrobky musí výrobca označiť značkou zhody (CE alebo CSK). Ak oprávnený kontrolný orgán (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) vyzve dovozcu stavebného výrobku označeného značkou CE, tento je povinný v primeranej lehote predložiť podkladové písomnosti na vyhlásenie zhody. Európsky parlament a Rada vydali 9. marca 2011 nariadenie č. 305/2011 [6]. V článku 65 (zrušovacie ustanovenia) sa uvádza, že Smernica 89/106/EHS [4] sa zrušuje a odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Uvedené nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie okrem článkov 3 až 28, 36 až 38, 56 až 63, 65 a 66 a príloh I, II, III a V, ktoré sa uplatňujú od 1. júla Podľa nasledujúceho článku sa stavebné výrobky, ktoré boli uvedené na trh v súlade so smernicou 89/106/EHS [4] pred 1. júlom 2013, považujú za výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia a výrobcovia môžu vypracovať vy hlásenie o parametroch na základe certifikátu zhody alebo vyhlásenia o zhode, ktoré bolo vydané v súlade so smernicou 89/106/EHS pred 1. júlom Môžu sa použiť usmernenia pre európske technické osvedčenie, ktoré boli uverejnené v súlade s článkom 11 smernice 89/106/EHS [4] pred 1. júlom Nariadenie č. 305/2011 [6] podpísal predseda Európskeho parlamentu 9. marca 2011 v Štrasburgu a je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. ZÁVER Cieľom tohto článku bolo v stručnosti poukázať na jednotlivé kroky, ktoré musí výrobca, respektíve dovozca výrobku zabezpečiť pri jeho uvádzaní na trh a pri jeho používaní s dôrazom na označovanie výrobkov a druhy dokumentácie na preukazovanie ich vlastností pre potreby štátneho požiarneho dozoru, najmä pri kolaudačných konaniach stavieb. Panikový východový uzáver. Požiarna klapka. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 558/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody. 2. Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. 3. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 4. Smernica Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky 89/106/EHS. 5. Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 305/2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS. 7. Kollár, V., Kristová, Ľ., Košútová, T.: Technické prekážky obchodu. Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Lektor: plk. Mgr. Pavol Komár Snímky: Ján Baláž 15

18 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Hodnotenie poťahových textílií metódou kónického kalorimetra Ing. Emília Orémusová, PhD., Ing. Tomáš Pugel, DF TU vo Zvolene (KPO) Ing. Martina Hudáková, Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR v Bratislave P oťahové textílie aplikované v rôznych formách a prostrediach zvyšujú požiarne riziko interiérov, v ktorých sa nachádzajú. Poznanie tepelno-fyzikálnych vlastností poťahových textílií je predpokladom eliminovania rizika vzniku požiaru. Autori článku poukazujú na odlišné správanie sa jednotlivých testovaných poťahových textílií v prípade rovnakého tepelného zaťaženia a určujú ich poradie z hľadiska horľavosti. a) b) c) Obr. 1 Testované vzorky poťahových textílií: a) vlna (V1), b) bavlna (V2), c) Trevira CS (V3) V interiéroch sa nachádza čoraz viac syntetických a prírodných látok vo forme textílií, ktoré sú najmä v prípade nedbanlivosti ľudí potenciálnym zdrojom požiaru. Zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru predstavujú hlavne v kultúrnych a zábavných zariadeniach, na výstaviskách, v obchodných centrách i na ďalších miestach s veľkou koncentráciou ľudí. Z praxe sú známe mnohé požiare s tragickými následkami v interiéroch, kde boli použité nevhodné textilné materiály. Straty na ľudských životoch a veľké materiálne škody sú dôvodom na hľadanie a používanie všetkých druhov požiarnej prevencie, ku ktorým patrí aj znižovanie horľavosti textilných materiálov používaných v podobe čalúnnických poťahových textílií. Ide o plošné textílie určené na poťahy nábytku do bytových, spoločenských a pracovných interiérov. Niektoré druhy sú určené ako poťahy do dopravných prostriedkov (autá, autobusy, lietadlá, železničné vozne a lode), ktoré sa však líšia od bežných čalúnnických textílií. Na poťahové textílie sa kladú vysoké nároky z estetického i úžitkového hľadiska. Musia byť odolné proti oderu, pri namáhaní sa nesmú posúvať nite vo švíkoch ani vo väzbe, pri čalúnení musia byť pevné, pružné a dobre spracovateľné [1, 2]. Účelnosť, vhodnosť a krása vzoru i farebnosti musia spolu s nábytkom navzájom harmonizovať a vytvárať jednotný celok. Pôvodne sa poťahové textílie vyrábali z jednoduchých, zosúkaných, hladkých alebo efektných priadzí z prírodných materiálov vlny, bavlny, prírodného hodvábu a ľanu [3, 4]. Neskôr boli nahradené acetátovým hodvábom a viskózovou strižou. V súčasnosti sa uplatňujú v širokej škále syntetické vlákna vo forme striže, hodvábu alebo káblikov. Vývoj v oblasti poťahových textílií a čalúnených výrobkov stále napreduje, avšak pri hodnotení bezpečnosti čalúneného výrobku protipožiarna ochrana zaostáva za ostatnými kvalitatívnymi i kvantitatívnymi parametrami. Výrobky textilného priemyslu aplikované v rôznych formách a prostrediach sú (rovnako ako ostatné látky organického pôvodu), horľavé a zvyšujú požiarne riziko interiérov, v ktorých sa nachádzajú. Riešenie problematiky znižovania horľavosti poťahových textilných materiálov je stále naliehavejšie, preto sa aj výrobcovia snažia aplikovať rôzne spôsoby ochrany týchto textílií, k čomu ich nútia aj zákonné opatrenia vymedzujúce používanie horľavých textilných materiálov [5]. Zvýšená pozornosť sa venuje predovšetkým znižovaniu horľavosti textílií určených na pracovné odevy, detské oblečenie, bytový textil a na dekoračné závesové scénografické tkaniny určené do kultúrnych a spoločenských priestorov, ako sú divadlá, kiná, kultúrne domy a podobne. Nemalo by sa však zabúdať ani na textílie používané v skladbe čalúnenia. V zahraničí sa tejto problematike venuje oveľa väčšia pozornosť. VÝSKUMNÝ PROGRAM CBUF Pod záštitou Európskej únie bol s názvom Combustion Behaviour of Upholstered Furniture (CBUF) realizovaný výskumný program zaoberajúci sa čalúneným nábytkom. Na projekte sa podieľalo konzorcium jedenástich ústavov z ôsmich krajín. CBUF bol jedným z najrozsiahlejších projektov, ktoré sa doteraz realizovali v oblasti požiarneho výskumu. Okrem vlastného testovania (kónický kalorimeter, nábytkový kalorimeter a izbový test), pri ktorom sa zisťovali parametre horľavosti, sa pozornosť venovala aj štúdiu zloženia a toxicity splodín horenia. Popritom sa intenzívne pracovalo aj na vylepšení skúšobných postupov pri testovaní vo veľkom i v malom rozsahu. Na kónickom kalorimetri boli stanovené hodnoty rýchlosti uvoľňovania tepla (HRR). Spolu boli vykonané tri modely horenia v rôznom rozsahu, na ktorých boli preukázané korelácie hodnôt HRR zo skúšok v malom i vo veľkom rozsahu, z čoho vyplynulo, že vykonanie skúšok vo veľkom rozsahu nie je pre prognózu priebehu horenia nevyhnutné. Vymedzenie priebehu horenia môže byť založené na testovaní malých vzoriek, a to jednotlivých materiálov (poťahové, čalúnnické materiály a podobne), ale aj kombinovaných sústav týchto materiálov v jednej vzorke. Aby bolo možné aplikovať výsledky malých skúšok na priebeh horenia kusa nábytku, boli zavedené rôzne korelačné výpočtové faktory zohľadňujúce Tab. 1 Základné údaje o testovaných vzorkách Označenie vzorky Materiálové zloženie Percentuálne zastúpenie Plošná hustota vzorky [g/m 2 ] Druh vlákna V1 vlna 100 % 360 prírodné živočíšne V2 bavlna 100 % 190 prírodné rastlinné V3 Trevira CS 100 % polyester (PES) s nehorľavou úpravou 260 syntetické 16

19 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ V3 V2 čas [s] V1 5 0 Obr. 5 Čas do zapálenia vzoriek ,7 % 96,7 % 95,5 % 80 Hodnota [%] Obr. 2 Zapálenie vzorky 0 0,3 % V1 3,3 % V2 5,0 % V3 Úbytok hmotnosti počas skúšky Hmotnosť vzorky na konci skúšky Hmotnosť vzorky na začiatku horenia Obr. 6 Úbytok hmotnosti vzoriek počas skúšky Množstvo tepla [MJ/m ] ,67 6,51 3,55 V3 V2 V1 0 Obr. 7 Celkové množstvo uvoľneného tepla počas skúšky Obr. 3 Dohorievanie vzorky 20 17,6 V3 Výhrevnosť [MJ/kg] ,4 12,9 V2 V1 0 Obr. 8 Efektívna výhrevnosť vzoriek Rýchlosť uvoľňovania tepla [kw/m ] , V3 V2 V1 Obr. 4 Zhášanie plameňa Obr. 9 Maximálna rýchlosť uvoľňovania tepla 17

20 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ napríklad materiál nosnej konštrukcie (nehorľavé, drevené, plastové atď.), množstvo horľavých hmôt a podobne pre rôzne typy čalúneného nábytku (čalúnené stoličky, kreslá, pohovky, postele a iné) [6 ]. TESTOVANIE MATERIÁLOV Cieľom testovania poťahových textílií bolo zistiť predovšetkým rýchlosť uvoľňovania tepla (HRR) vybraných vzoriek (ktoré v prípade požiaru prispievajú nielen k jeho šíreniu, ale aj k zvyšovaniu toxicity splodín horenia). To znamená, ako skúšaný materiál prispieva k rýchlosti vývinu tepla pri horení. Testované poťahové textílie boli na báze bavlny, vlny a retardačne upraveného polyesteru. Základom každej plošnej textílie sú textilné vlákna, od ktorých sa odvíjajú vlastnosti hotového výrobku. Zo širokej škály poťahových textílií boli testované vzorky na báze: prírodných vlákien rastlinných (bavlna) a živočíšnych (vlna), syntetických vlákien polyester s nehorľavou úpravou (Trevira CS). Bavlnené a vlnené poťahové textílie predstavujú štandard a používajú sa v praxi veľmi často, či už v 100 % zložení alebo v zmesi s inými vláknami v rôznom percentuálnom zastúpení. Naopak, textílie s nehorľavou úpravou sa používajú u nás len zriedkavo. Pri výrobe polyesteru, ktorý zabraňuje šíreniu plameňa, výrobný proces prebieha ako u normálneho polyesteru, avšak s tým rozdielom, že spolu s monomérmi dimetylthereftalátu a etylglykolou sa polykondenzujú približne 3 % modifikátora. V prípade Treviry CS ide o metylfosfolan na FR PES. Vznikajúci polymér má zníženú horľavosť, ktorá je súčasťou štruktúry vlákna, preto sa neodstráni ani vypraním ani starnutím. Vlastnosti sú stále. Keďže ide o nepatrnú modifikáciu do polyesteru sa zabudováva iba 0,6 % fosforu a textilné vlastnosti polyesteru sa zachovávajú prakticky nezmenené. To umožňuje výrobu nekonečného hodvábu v širokej palete jemnosti [7]. V experimentálnej časti boli na meranie použité vybrané vzorky poťahových textílií, ktorým bolo priradené označenie podľa tab. 1. Testované vzorky poťahových textílií sú znázornené na obr. 1. Všetky vzorky boli upravené na rozmery 100 x 100 mm (dĺžka x šírka). Dva dni pred skúškou a počas skúšky boli uložené v miestnosti s teplotou 23 (±2) C a relatívnou vlhkosťou vzduchu 50 (± 5) %. METÓDA SKÚMANIA Vybranou testovacou metódou kónického kalorimetra bola normovaná skúška podľa STN ISO [8]. Podstata tejto skúšobnej metódy je založená na pozorovaní, že vo všeobecnosti je výhrevnosť úmerná množstvu kyslíka potrebného na horenie. Pri horení sa uvoľňuje približne 13, kj tepla na jeden kilogram spotrebovaného kyslíka. Vzorky sa počas skúšky spaľujú vo vzduchovej atmosfére, pričom sú vystavené vopred určenému množstvu tepelného ožiarenia. Pritom sa meria koncentrácia kyslíka a hmotnostný prietok spalných plynov. Cieľom tejto skúšobnej metódy je určiť, ako skúšaný materiál prispieva k rýchlosti vývinu tepla pri požiari. Pri každej vzorke sa vykonali tri skúšky, z ktorých sa urobil aritmetický priemer. Skúšky boli vykonané pri hodnote tepelného ožiarenia 50 kw/m 2. VÝSLEDKY A VYHODNOTENIE Názorná ukážka priebehu testovacej skúšky vzorky poťahovej textílie je na obr. 2 až 4, kde je zachytené zapálenie, horenie a zhášanie textílie. Skúšobnou metódou kónického kalorimetra bol získaný celý rad údajov o priebehu horenia poťahových textílií. Hodnotiacimi kritériami experimentu boli predovšetkým: čas do zapálenia vzoriek, úbytok hmotnosti, celkové množstvo uvoľneného tepla, efektívna výhrevnosť, maximálna rýchlosť uvoľňovania tepla. Výsledky sú graficky vyjadrené na obr. 5 až 9. ZÁVER K prvému kontaktu čalúneného výrobku so zdrojom zapálenia dochádza prostredníctvom poťahových textílií, čo poukazuje na dôležitosť a význam ich testovania. Poznanie tepelno-fyzikálnych vlastností týchto látok je prvým predpokladom eliminovania rizika vzniku požiaru. Skúšobnou metódou kónického kalorimetra sa získali originálne výsledky z tohto súboru vlastností. Výsledky poukazujú na to, že hoci všetky testované poťahové materiály boli textílie, v prípade rovnakého tepelného zaťaženia sa správajú odlišne. Z vykonaných skúšok vyplynulo nasledovné poradie testovaných textílií z hľadiska ich horľavosti (od ťažko horľavých po ľahko horľavé): 1. retardačne upravený polyester, 2. vlna, 3. bavlna. Z hodnôt sledovaných kritérií dosiahla najlepšie výsledky textília Trevira CS a to z hľadiska: času do zapálenia vzorky (dosiahla najdlhší čas), úbytku hmotnosti (najmenší úbytok hmotnosti), celkového množstva uvoľneného tepla počas skúšky (uvoľnilo sa z nej najmenšie množstvo), efektívnej výhrevnosti (najnižšia hodnota efektívnej výhrevnosti), maximálnej rýchlosti uvoľňovania tepla (najnižšia rýchlosť). Viaceré krajiny chránia svojich občanov aj nariadeniami o zákaze používania ľahko horľavých materiálov v čalúnenom nábytku. U nás takéto nariadenia nielenže neexistujú, ale mnoho spotrebiteľov nie je informovaných ani o možnosti zvolenia poťahovej textílie s nehorľavou úpravou a tieto informácie chýbajú aj predávajúcim. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Drápela, J., Prokopová, H., Kressa, F.: Výroba čalouněného nábytku. 1. vyd., SNTL: Praha, 1987, 211 s. 2. Marková, I., Krakovský, A., Orémusová, E.: Súčasný stav testovania horľavosti materiálov v oblasti čalúneného nábytku. In: Zborník prednášok z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Čalúnnické dni Dizajn v čalúnnictve, TU vo Zvolene, júl 1999, s Strecký, J.: Textilné tovaroznalectvo. Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, Bratislava, 1980, 353 s. 4. Strecký, J., Kadlecová, E.: Bytové textílie. 1. vydanie. ERPO Bratislava, 1987, 206 s. ISBN Orémusová, E.: Vplyv tepelného namáhania na vybrané čalúnnické materiály. 1. vydanie. TU vo Zvolene, 2006, 77 s. ISBN Hees V. P.: Combustion Behaviour of Upholstered Furniture The CBUF Projekt Major Findings and Applications [online], [cit ]. Dostupné na internete: http// 7. Štork, V.: Těžko vznítitelná bytová textílie Trevira CS. In: Drevo. 1999, roč. 55, č. 3. Dostupné na internete: 8. STN ISO : 1997 Požiarne skúšky. Reakcia na oheň. Časť. 1: Rýchlosť uvoľňovania tepla zo stavebných výrobkov. 9. Awta. Cone calorimeter test. [online] [cit ]. Dostupné na internete: Notes-and-Reviews/Flammability/T45G-Cone-Calorimeter-Test. Lektorka: pplk. Ing. Jana Krajčovičová, PhD. 18

21 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Riziká pri prevádzkovaní plynovodov Ing. Iveta Coneva, PhD., Ing. Stanislava Gašpercová Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta špeciálneho inžinierstva (KPI) M edzi najrizikovejšie priemyselné činnosti, pri ktorých môže vzniknúť priemyselná havária a následne požiar alebo výbuch, patrí aj transport nebezpečných a horľavých látok vrátane zemného plynu. Vzhľadom na jeho vlastnosti a prepravované množstvá je každá priemyselná havária spojená s únikom, požiarom alebo výbuchom zemného plynu veľmi riziková. Článok poskytuje prehľad reálnych nebezpečenstiev, ktoré sa pri doprave zemného plynu (tranzitné i distribučné plynovody) môžu vyskytnúť. PLYNOVODNÁ SÚSTAVA Plynovody slúžia na diaľkovú dopravu zemného plynu z miesta náleziska až k jeho jednotlivým odberateľom. Na území Slovenskej republiky sa môžeme stretnúť s dvomi typmi sietí. Jedným sú distribučné siete pod správou prevádzkovateľov distribučnej siete, ktoré zabezpečujú distribúciu zemného plynu do domácností a podnikov. Najväčším prevádzkovateľom distribučnej siete je spoločnosť SPP distribúcia, a. s., prostredníctvom ktorej sa distribuuje až 98 % z celkového objemu distribuovaného plynu u nás. Druhým typom siete je prepravná sieť spravovaná spoločnosťou Eustream, a. s., ktorá slúži na prepravu zemného plynu cez naše územie do krajín západnej Európy. Plynovody sa podľa prevádzkového pretlaku členia nasledovne [2]: vysokotlakové (s pretlakom od 0,4 MPa), strednotlakové (s pretlakom od 0,005 do 0,4 MPa), nízkotlakové (s pretlakom do 0,005 MPa). DISTRIBUČNÁ SIEŤ V súčasnosti sa nachádza na území Slovenska viac ako 33 tisíc kilometrov distribučných plynovodov. Na ich vý stavbu sú použité rúry z materiálov zodpovedajúcich stupňu ich vývoja v čase výstavby. Na miesto výstavby sa dodávajú v dĺžke od 11 do 18,3 m a priamo na mieste sa spájajú montážnymi zvarmi. Okrem priamych rúr sa na výstavbu plynovodov používajú aj ohyby, kolená, T-kusy, izolačné spojky a čistiace komory. Vyrábajú sa z materiálov, ktoré pevnostne aj chemicky majú podobné vlastnosti ako rúrový materiál. Okrem líniovej časti sa v distribučnej sieti nachádzajú aj technologické objekty, medzi ktoré zaraďujeme odorizačné, regulačné a prepúšťacie stanice zemného plynu. Z hľadiska protipožiarnej ochrany k najnebezpečnejším častiam tejto siete patria najmä regulačné stanice, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obydlí. Avšak potenciálne najväčšie ohrozenie vzniká pri činnostiach a na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. PREPRAVNÁ SIEŤ Prepravná sieť prechádzajúca územím Slovenskej republiky je súčasťou európskeho tranzitného systému a tvorí ju približne kilometrov potrubných rozvodov, trasové uzávery, kompresorové stanice, vnútroštátne a hraničné preberacie stanice a iné priľahlé technologické celky. Z hľadiska protipožiarnej ochrany sú najnebezpečnejšími časťami najmä kompresorové stanice, ktoré slúžia na kompenzovanie tlakových strát vznikajúcich prúdením plynu v potrubiach. Na týchto miestach sú sústredené aj jednotky závodných hasičských útvarov so svojou technikou na zabezpečovanie protipožiarnej ochrany pri jednotlivých technologických procesoch [1]. NEBEZPEČENSTVO PRI PREPRAVE PLYNU Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje unikajúci zemný plyn z inžinierskych sietí možno charakterizovať nasledovne: ide o horľavý a ľahko zápalný plyn, preto sa pri záchranných prácach vyžadujú zvýšené požiadavky na bezpečnosť pri práci a protivýbuchovú ochranu, Obr. 1 Distribučná plynárenská sieť na území Slovenskej republiky [3] 19

22 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ energia alebo teplota potrebná na zapálenie zmesi zemného plynu so vzduchom je veľmi nízka, rýchlosť šírenia explózie pri zapálení plynu a rýchlosť nárastu výbuchového tlaku spôsobuje deštrukčné zmeny v konštrukciách inžinierskych sietí a okolitých budov, okrem schopnosti podporovať proces horenia má nebezpečné účinky aj na ľudský organizmus (dusivý, nedýchateľný). Vznik nebezpečnej situácie, ktorá môže spôsobiť požiar alebo výbuch nahromadeného zemného plynu, nastáva najmä pri havárii niektorej časti plynovodnej sústavy. Jej najčastejšími príčinami sú najmä: poruchy zariadení, odchýlky od normálnych prevádzkových podmienok, ľudský faktor, nedbanlivosť, organizačné nedostatky, vonkajšie príčiny (napríklad poveternostné podmienky) [4]. K najčastejším príčinám havárií patria: nevhodné zabezpečenie proti vnútornému pretlaku, vonkajším vply- Bezrizikové práce práce súvisiace s opravou alebo budovaním VTL plynovodu obnova náterov geodetické práce projekčné práce Práce vom, korozívnym látkam a teplote, mechanické porušenie potrubí v dôsledku korózie pri vonkajšej manipulácii s potrubným systémom, poruchy pomocných zariadení (na príklad čerpadiel a kompresorov), poruchy riadiacich systémov (tlakových a teplotných čidiel, prietokomerov, riadiacich jednotiek, poruchy bezpečnostných systémov (bezpečnostných ventilov a membrán, inertizačných systémov), poruchy zvarov a prírub. Zatiaľ čo poruchám zariadenia sa dá predchádzať ich vhodným výberom alebo údržbou, odchýlky od normálnych pracovných podmienok vyžadujú hlbšie overenie a preskúšanie pracovných postupov. Odchýlky od normálnych podmienok môžu spôsobiť napríklad poruchy: v monitorovaní rozhodujúcich procesných parametrov (tlak, teplota, prietok), pomocných zariadení, pri nábehu a odstavovaní procesov, ktoré by mohli viesť k vzniku horľavého alebo výbušného prostredia [4]. Rizikové činnosti činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru vybrané činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru zváranie, tepelné delenie materiálu činnosti s otvoreným ohňom činnosti s iskriacim zariadením činnosti s rozžeravenými materiálmi údržba a opravy technologických zariadení odplynenie a odvzdušnenie VTL, plynovodu alebo PZ uvedenie plynovodu alebo PZ do prevádzky zemné práce Obr. 2 Členenie činností na plynovode podľa stupňa nebezpečenstva [5] Vysvetlivky k obr. 2: VTL vysokotlakové, PZ plynárenské zariadenia výkopy, sondy podzemných zariadení hrubé terénne úpravy vrtné terénne práce NEBEZPEČENSTVO POŽIARU Činnosti na plynovode, ktoré predstavujú zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru, sa členia podľa stupňa nebezpečenstva nasledovne: 1. zváranie a tepelné delenie, 2. činnosti s otvoreným ohňom okrem zvárania a tepelného delenia, 3. činnosti s iskriacimi zariadeniami alebo s rozžeravenými materiálmi (brúsenie a podobne), 4. údržba a opravy technologických zariadení, zemné práce (výkopy podzemných zariadení, hrubé terénne úpravy a iné), 5. bezrizikové práce (obnova náterov, geodetické a projekčné práce súvisiace s budovaním alebo opravou plynovodov a plynárenských zariadení) [5]. Na zabránenie vzniku nebezpečnej situácie pri akejkoľvek činnosti, ktorá sa vykonáva na plynovode, musí byť podľa 19 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov [6] ustanovená protipožiarna asistenčná hliadka, pripravené dostatočné množstvo práškových hasiacich prístrojov alebo na CO 2, zabezpečený potrebný počet kvalifikovaných zamestnancov s potrebným náradím, prístrojmi a osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (nehorľavé obleky, prilby, detektor na zemný plyn a podobne). Okrem toho je potrebné zabezpečiť aj dýchaciu a oživovaciu techniku a ak si to vyžaduje technologický postup, aj protiplynovú a záchrannú službu [6]. K prácam, pri ktorých môže dôjsť k vzniku požiaru, nepatria len činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ale napríklad aj činnosti obsluhujúceho personálu, napríklad: chyba operátora (stlačenie iného tlačidla, otvorenie iného ventilu), chyby pri komunikácii (nesprávne/chybné pochopenie príkazu), nevhodná oprava alebo údržba (skorodované potrubie alebo ventil), neodborné zváranie. K uvedeným chybám môže dôjsť vtedy, ak obsluhujúci personál nepredpokladá nebezpečenstvo a nie je dostatočne obozretný, ak nie je dostatočne (alebo vôbec) vyškolený na určitý druh práce alebo pracuje v stresovej situácii, ktorá mu bráni triezvo uvažovať [4]. Po skončení alebo prerušení akejkoľvek činnosti musí vedúci skupiny skontrolovať pracovisko a blízke okolie, či nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Kontrolu musí vedúci alebo ním poverený zamestnanec opakovať každú hodinu, a to minimálne osem hodín po ukončení činnosti. 20

23 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ K miestam so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru patria podľa 1 odsek 2 citovanej vyhlášky najmä tie, kde sa horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny (vrátane zemného plynu) vyrábajú, používajú, spracúvajú, prečerpávajú, dopravujú alebo skladujú. To znamená, že za miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sa považuje celá trasa plynovodov a všetky priľahlé technologické zariadenia [6]. ODORIZÁCIA ZEMNÉHO PLYNU Samotný zemný plyn je bez vône (zápachu) a pre človeka len veľmi ťažko zistiteľný, preto sa odorizuje. Ide o pridávanie páchnucej látky do zemného plynu, ktorá signalizuje jeho únik. Medzi činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru patrí aj práca s odorantom. V podmienkach Slovenskej republiky sa na odorizáciu využíva tetrahydrotiofén. Je to bezfarebná kvapalina I. triedy horľavosti, zreteľného zápachu a nemiešateľná s vodou (je ľahšia ako voda). Jej chemický vzorec je C 4 H 8 S, teplota samovznietenia je 200 C a jej medze výbušnosti sú v rozpätí od 1,1 12,3 obj. %. Kvapalina sa rýchlo vyparuje, jej pary sú ťažšie ako vzduch (môžu byť neviditeľné) a šíria sa nad podlahou. So vzduchom vytvárajú horľavé, explozívne zmesi, najmä v prázdnych nevyčistených nádobách. Výpary majú narkotický a dráždivý účinok na oči, kožu a dýchacie cesty. Pri požiari sa z nej pôsobením pomerne vysokých teplôt rozkladom uvoľňujú toxické plyny (oxidy síry). Pri práci s odorantom je potrebné používať osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) určené do prostredia s nebezpečenstvom výbuchu (vhodné dýchacie zariadenie, okuliare, ktoré poskytujú úplnú ochranu očí, rukavice z plastu alebo syntetickej gumy, nehorľavé nepriepustné obleky na vykonávanie záchranných prác a čižmy). K dispozícii musí byť aj fľaša s čistou vodou na vymývanie očí. Skladovacie priestory a odorizačné zariadenia musia byť dostatočne vetrané. Ak nestačí prirodzené vetranie musí byť zavedené nútené vetranie. Skladovacie priestory musia mať betónovú podlahu vyspádovanú do záchytnej jamy opatrenej sifónom a vodným uzáverom. V sklade musí byť zariadenie umožňujúce splachovať podlahu vodou. Obsluhu a údržbu zariadení môžu vykonávať minimálne dvaja pracovníci, ktorí sú odborne spôsobilí a musia používať určené OOPP. Pri akýchkoľvek opravách odorizačných zariadení treba zabezpečiť dostatočné vetranie pracoviska po celý čas výkonu práce. V prípade úniku plynového odorantu je potrebné používať pri práci autonómne dýchacie prístroje (kyslíkový, vzduchový, diaľkový). Tieto prostriedky musia byť stále k dispozícii priamo na pracovisku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Pracovisko, kde sa odorant prečerpáva musí byť vybavené neutralizačným roztokom alebo absorpčným materiálom (EKOPERC, CHRISTAL a podobne) na likvidáciu náhodne rozliateho odorantu. Je prísne zakázané umiestňovať odorizačnú stanicu do ochranného pásma vodného zdroja! REGULAČNÉ STANICE Regulačná stanica plynu je súbor zariadení, ktoré slúžia na automatické regulovanie vstupného pretlaku plynu na nižší výstupný pretlak v súlade s vopred nastavenými hodnotami. Pozostáva z technologického zariadenia, kotolne a stavebnej časti bez elektrických a elektronických zariadení. Technologická časť regulačnej stanice sa začína vstupnou prírubou, končí výstupnou prírubou a predstavuje miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru [6]. Pred začatím akejkoľvek činnosti na regulačnej stanici sa musí celý priestor dokonale vyvetrať. Počas prác musí byť zabezpečené trvalé vetranie a priebežná kontrola prítomnosti plynu v ovzduší (detektorom) [7]. Ak sa pri rozbore ovzdušia zistia hodnoty presahujúce najvyššiu prípustnú koncentráciu škodlivín alebo ak nie je zabezpečené dýchateľné ovzdušie (minimálne 17 % kyslíka), možno pracovať len s použitím autonómnych dýchacích prístrojov (kyslíkový, vzduchový alebo diaľkový). Súčasne je potrebné zabezpečiť nepretržitý dozor nad pracovníkmi. Musia ho vykonávať minimálne dvaja fyzicky zdatní a prevádzky znalí zamestnanci. Pri akejkoľvek údržbe alebo oprave zariadení regulačnej stanice musia byť pracovníci vybavení okrem pracovných nástrojov aj OOPP, hasiacimi prístrojmi, lekárničkou a detektormi na kontrolu ovzdušia. Všetky tieto prístroje musia byť v neiskrivom vyhotovení [7]. Počas prác na plynovode alebo strojnom zariadení regulačnej stanice je potrebné uzatvoriť plynovodné potrubie na vstupe aj výstupe, aby do nej nebol vháňaný prepravovaný zemný plyn. Potrubie i strojné zariadenie, cez ktoré preteká prepravovaná látka, sa musí odplyniť cez takzvaný odfuk. Na mieste, kde sa zmes pri odplyňovaní vypúšťa, musí byť po celý čas vypúšťania trvalý dozor. Práce s otvoreným ohňom z vonkajšej i vnútornej strany potrubí v regulačnej stanici sa môžu vykonávať až po ich naplnení inertným plynom, vodou alebo parou, pričom tieto látky musia byť nepretržite vháňané do potrubia. Pri voľbe preplachovacieho média je potrebné brať do úvahy jeho tlak a teplotu s ohľadom na konštrukciu plneného zariadenia. O tom, že zariadenie neobsahuje nebezpečnú koncentráciu výbušných, horľavých alebo zdraviu škodlivých látok, sa treba presvedčiť kontrolnou analýzou vnútorného prostredia [7]. Používané analyzátory majú nastavenú úroveň poplachu pri dosiahnutí koncentrácie horľavých plynov a pár v zmesi so vzduchom na úrovni 10 % z koncentrácie spodnej medze výbušnosti. To znamená, že ak dôjde počas vykonávania prác k mimoriadnemu zvýšeniu koncentrácie plynu nad túto úroveň (napríklad náhlym výronom plynu a podobne), analyzátor spustí poplach vo forme zvukovej i svetelnej signalizácie a všetky činnosti v ohrozenom priestore musia byť okamžite prerušené. Pokračovať sa môže až vtedy, keď obsah horľavých plynov a pár v zmesi so vzduchom v pracovnom priestore poklesne pod úroveň poplachu. ZÁVER Základným predpokladom bezpečnej prevádzky plynovodov a ich technologických súčastí sú dostatočné vedomosti pracovníkov v tejto oblasti. V potrebnom rozsahu ich získavajú formou pravidelného školenia a následného overovania zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj z interných prevádzkových i bezpečnostných pokynov a protipožiarnych pravidiel. Tieto predpisy a technologické postupy je však potrebné priebežne dopĺňať a aktualizovať. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Sojka, D.: 30 rokov tranzitnej prepravy zemného plynu na Slovensku. [on-line]. Dostupné na internete: stranka/casopis/02_06/02_06_02.pdf. 2. Bieleková, M.: Plynovody. [on-line]. Dostupné na internete: sk/sou/ plynovod/vonkajsiee.htm. 3. Dostupné na internete: 4. Sľúka, D.: Nebezpečenstvo výbuchu s následným požiarom pri tranzitnej preprave zemného plynu. In: Spravodajca Protipožiarna ochrana a záchranná služba. ISSN , roč. 36, č. 2, s Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. 7. STN : 1985 Regulačné stanice plynu. Lektori: plk. Ing. Štefan Košík Ivana Zelizňáková (SPP distribúcia, a. s.) 21

24 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Zásobovanie vodou na hasenie požiarov z voľného vodného zdroja Pplk. Ing. Branislav Palúch, PhD., Stredná škola požiarnej ochrany MV SR v Žiline A utor sa zaoberá možnosťami odberu vody na hasenie požiarov z voľného vodného zdroja rôznymi technickými prostriedkami a uvádza výsledky niektorých meraní. Opisuje konštrukciu zavodňovacích zariadení hasičských automobilov a požiadavky na ich prevádzku. Zavodňovacie zariadenia (u nás zaužívaný termín vývevy, nemecky Ent lüftungspumpe, anglicky priming pump) slúžia na vytvorenie podtlaku v čerpadle a v nasávacom vedení. Účelom vytvorenia podtlaku je: zavodniť radiálne odstredivé čerpadlo vytvorením vodného stĺpca medzi čerpadlom a vodným zdrojom v nasávacích hadiciach, odsať zvyškový vzduch z priestoru čerpadla pri zavodnení čerpadla z vlastnej nádrže v čerpadle následne narastie pracovný tlak za kratší čas, dôkladne odvodniť čerpadlo, zavodňovacie zariadenie a potrubia medzi zavodňovacím zariadením a čerpadlom, vyskúšať výkon zavodňovacieho zariadenia, tesnosť čerpadla, prípadne nasávacích hadíc. PRINCÍP ODBERU VODY Z VODNÉHO ZDROJA Zavodňovacie zariadenie odsávaním vzduchu z uzatvoreného priestoru čerpadla s pripojenými armatúrami, primiešavacím systémom a uzatvorené ventilmi (nasávacími, odvodňovacími, výtlačnými a v niektorých prípadoch aj vekami) vytvára podtlak, t. j. tlak menší ako atmosférický. Maximálne dosiahnuteľný podtlak je vzduchoprázdno (vákuum, 0 Pa). Vzhľadom na tabuľkovú hodnotu atmosférického tlaku Pa (cca 1 bar), ak bude dosiahnuté v určitom priestore vákuum, hodnota podtlaku v tomto priestore bude Pa (1 bar). Ak priestor, v ktorom je vytvorené vákuum, bude mať tvar dlhého, zvisle orientovaného valca, ktorého jedna strana bude uzatvorená a druhá bude postavená v nádrži s vodou (hustota kg.m -3, 4 C), atmosférický tlak pôsobiaci na voľnú hladinu vody vytvorí vo valci vodný stĺpec, ktorého hladina bude 10,33 m nad hladinou vody v nádrži. Nad hladinou vody vo valci bude vákuum (Torricelliho pokus). Tým je definovaná maximálna teoretická nasávacia výška pri uvedených atmosférických podmienkach. Pri vyššej teplote vody a nižšom tlaku vzduchu sa bude táto výška zmenšovať. S cieľom dosiahnuť počas čerpania vody z voľného vodného zdroja maximálnu teoretickú nasávaciu výšku, pri práci čerpadla bude dochádzať k vzniku kavitácie, ktorá sa bude prejavovať pískavým zvukom. Následne bude pískanie prechádzať do praskavého zvuku pripomínajúceho miešanie a narážanie kamienkov v čerpadle, ktorý spôsobuje var vody pri bežných teplotách a zanikanie parných bubliniek v priestore difúzora čerpadla. Pri prevádzkovaní čerpadla v kavitačnom režime dochádza v krátkom časovom úseku k poškodeniu až zničeniu funkčných plôch čerpadla. Preto je čerpanie z voľného vodného zdroja technicky obmedzené do nasávacej výšky max. 7,5 m (ejektorom niekedy mylne prisudzujú nasávaciu výšku 20 m; v skutočnosti ejektory dokážu čerpať vodu z hĺbky 20 m, ale tým, že ju vytláčajú tlakom vzniknutým prúdením vody cez difúzor ejektora). Táto výška je vyhovujúca pre akékoľvek bežné podmienky (teplota vody, tlak vzduchu, nadmorská výška väčšiny obývaných miest na našom území). Na to sú prispôsobené aj zavodňovacie zariadenia, ktoré dokážu vytvoriť spravidla podtlak Pa (0,8 bar; 0,08 MPa; 8 m vodného stĺpca) (graf 1). PREVÁDZ KOVANIE ZAVOD- ŇOVACÍCH ZARIADENÍ V STN EN A1 sú špecifikované požiadavky na zavodňovacie zariadenia nasledovne: Graf 1 Závislosť času nasávania [s] (vodorovná os) a veľkosti podtlaku [bar] (zvislá os) zavod ňovacieho zariadenia (zdroj: Rosenbauer) podtlak (bar) 0 0,0-0,1-0,2-0,3-0,4-0,5-0,6-0,7-0,8-0,9-1, čas činnosti (s) zavodňovacie zariadenie musí byť odolné na 4 minúty prevádzky čerpadla bez vody pri otáčkach nasávania n s (výrobcom odporúčané otáčky prvého obežného kolesa čerpadla pri nasávaní); ak sa zavodňovacie zariadenie v závislosti od tlaku automaticky zapína a vypína, vypínací tlak p a vo výstupnej časti čerpadla nesmie prekročiť hodnotu 2,5 bar; zavodňovacie zriadenie a čerpadlo musia pri skúške nasávania na sucho (podľa prílohy D druhej časti normy) dosiahnuť podtlak p e hodnoty 0,8 bar v priebehu 30 s a zmena dosiahnutého podtlaku 0,8 bar po vyradení zavodňovacieho zariadenia z činnosti nesmie prekročiť hodnotu o 0,1 bar počas 60 s; nárast pracovného tlaku vo výstupnej časti čerpadla musí byť zabezpečený aj pri nasávacej výške 7,5 m; menovitá geodetická nasávacia výška musí byť 3 m; 22

25 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Čerpadlá musia fungovať správne, bez netesností. Táto požiadavka musí byť zabezpečená aj po predĺženom čase používania, po zábehu a v prípade použitia znečistenej vody. V tab. 1 sú uvedené požiadavky na prevádzkovanie jednotlivých typov zavodňovacích zariadení (vývev), ktoré používajú hasičské jednotky vrátane Hasičského a záchranného zboru. Pre mechanické zavodňovacie zariadenia (piestové, membránové, lamelové, vodokružné) platí, že čerpadlo musí byť z dôvodu prenosu krútiaceho momentu z motora na zavodňovacie zariadenie zapnuté. Motor (čerpadlo) má otáčky predpísané výrobcom. Aby sa dosiahol požadovaný tlak potrebný na automatické odpojenie zavodňovacieho zariadenia, je potrebný minimálne zvýšený voľnobeh. PRINCÍP ČINNOSTI ZAVOD- ŇOVACÍCH ZARIADENÍ Na obr. 1 až 4 sú uvedené principiálne schémy niektorých typov zavodňovacích zariadení uvedených v tab. 1. Profesional (obr. 1) piesty sú navzájom spojené a poháňané excentrom na hriadeli, ktorý sa pripája k hriadeľu čerpadla napnutím ozubeného remeňa. Ten istý ovládač zároveň otvorí ventil spájajúci zavodňovacie zariadenie s nasávacou stranou čerpadla. Po zavodnení čerpadla a zvýšení tlaku na hodnotu 1,5 bar, tlak vody v piestiku odtlačí napínaciu kladku, povolí ozubený remeň a odpojí zavodňovacie zariadenie od hriadeľa čerpadla. Primatic (obr. 2) a Trokomat (obr. 3) piesty sú pritláčané k excentru tlačnými pružinami a excenter je uložený priamo na hriadeli čerpadla. Zavodňovacie zariadenie je pripojené k výtlačnej strane čerpadla, ktoré po svojom zavodnení vháňa tlakovú vodu pod piest (membránu), čo vytvorí silu, ktorá odtlačí piest (membránu) proti pružinám z pracovnej polohy a excenter sa otáča naprázdno. Pritlačené piesty zároveň uzatvárajú výfukové ventily zavodňovacieho zariadenia. Po poklese tlaku pružiny opäť pritlačia piesty do pracovnej polohy (do kontaktu s excentrom). Vodokružné zavodňovacie zariadenie (obr. 4, snímka 1) rotáciou excentricky uloženého rotora s lopatkami dochádza k vytvoreniu vodného prstenca. Priestor ohraničený časťami plochy vodného prstenca, dvoma susednými lopatkami a časťou valcovej plochy rotora sa pohybom smerom od nasávacieho otvoru zväčšuje, čím vytvára podtlak a odsáva vzduch. V pravej časti dochádza opäť k zmenšovaniu objemu a k vytláčaniu stlačeného vzduchu cez výfukové potrubie. Na snímke 1 je uvedený detail automaticky pôsobiacej spojky. Prenos krútiaceho momentu od hriadeľa čerpadla je zabezpečený trecím kotúčom, ktorý je pritláčaný ťažnou pružinou do záberu do kotúča s drážkou v tvare remenice. Po zavodnení čerpadla zvýšený tlak cez piestik (v centre snímky 1) proti sile pružiny nadvihne zavodňovacie zariadenie s trecím kotúčom otočne uložené na čape a odpojí prenos krútiaceho momentu. ČERPANIE VODY Z ŤAŽKO PRÍSTUPNÉHO ZDROJA Radiálnym odstredivým čerpadlom so zavodňovacím zariadením umiestneným na prenosnej motorovej striekačke alebo cisternovej automobilovej striekačke však nie je možné čerpať vodu z akéhokoľvek vodného zdroja. Ak je vodný zdroj svojimi vlastnosťami definovaný ako ťažko prístupný, na odber vody treba použiť iný technický prostriedok Tab. 1 Požiadavky na prevádzkovanie jednotlivých typov zavodňovacích zariadení Typ zavodňovacieho zariadenia Piestové s kulisovým mechanizmom Profesional (Rosenbauer) Piestové (THT) Membránové Primatic (Magirus) Piestové Trokomat (Ziegler) Vodokružné (Godiva) Lamelové (Rosenbauer) Injektorové na spálené plyny (THT) Upozornenie Špecifiká prevádzky možnosť ručného alebo automatického uvedenia do činnosti, čerpadlo: max ot/min, odpojenie automatické (mechanizmus vypnutý priamo tlakom vody) motor: do ot/min, odpojenie elektropneumatické prostredníctvom tlakového spínača, ktorý zároveň uzatvára ventil medzi čerpadlom a vývevou automatické uvedenie do činnosti, nízkotlakové čerpadlo ot/min (automaticky), vysokotlakové čerpadlo ot/min, odpojenie automatické (mechanizmus vypnutý priamo tlakom vody) automatické uvedenie do činnosti, odpojenie automatické (mechanizmus vypnutý priamo tlakom vody) automatické uvedenie do činnosti, odpojenie automatické (mechanizmus vypnutý priamo tlakom vody) používajú sa na malých prenosných striekačkách (Beaver) čerpadlo vypnuté, motor max. otáčky, odpojenie elektropneumaticky prostredníctvom tlakového spínača mechanická upchávka chod čerpadla bez vody 60 s Starostlivosť kontrolovať hladinu a čistotu oleja v priestore excentra, výmena oleja: 1-krát ročne (SAE 90 API/SF), skúška nasávania a tesnosti: min. 1-krát za mesiac, chod čerpadla na sucho: max. 3 min SAE 15W 40 neplniť olej nad hranicu max., skúška nasávania a tesnosti: po zásahu (do 20 s dosiahnuť podtlak 0,8 bar) kontrola trecieho kotúča spojky, nastavenie polohy a prítlaku kontrola opotrebenia lamiel čistiť dýzu, mazať klapku, nastavenie polohy klapky, možnosť netesnosti spätného tanierového ventilu medzi vývevou a čerpadlom 23

26 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ ako radiálne odstredivé čerpadlo. Ťažko prístupný vodný zdroj je taký zdroj vody, ktorý spĺňa minimálne jeden s nasledovných parametrov: geodetická nasávacia výška (h gs ) viac ako 7,5 m (spôsobuje vznik kavitácie v čerpadle), nízka hladina vody (možnosť nasatia vzduchu z hladiny alebo kamienkov z dna), teplota vody viac ako 60 C (spôsobuje vznik kavitácie v čerpadle a znemožňuje dosiahnuť nasávaciu výšku 7,5 m), mechanicky alebo chemicky znečistená voda (mechanické poškodenie čerpadla abrazívnymi časticami alebo jeho upchanie alebo upchanie vecných prostriedkov, najčastejšie kombinovaných alebo vysokotlakových prúdnic), vzdialený vodný zdroj (nedostatočná dĺžka nasávacieho vedenia; pri neúmernom predlžovaní nasávacieho vedenia dochádza k poklesu prietoku), V tab. 2 sú uvedené jednotlivé parametre ťažko prístupného vodného zdroja a prostriedky použiteľné na jeho čerpanie. K jednotlivým prostriedkom je potrebné uviesť nasledovné informácie. Na dodávku vody od použitého prostriedku treba používať dopravné vedenie vytvorené z hadíc B, aj keď je na výstupnom hrdle umiestnená spojka C, aby nedochádzalo k poklesu prietoku vplyvom zvýšeného odporu pri prúdení vody v hadiciach C. Na koniec dopravného hadicového vedenia neumiestňovať prúdnicu ani iný vecný prostriedok, ktorý zvyšuje odpor a znižuje prietok. Snažiť sa o voľný výtok, ktorý možno zabezpečiť pripojením hadice do nasávacieho hrdla čerpadla, do hrdla plnenia nádrže CAS alebo nepripojením hadice k ničomu (voľný výtok). Keďže použité vecné prostriedky nevytvárajú vysoký tlak (ako radiálne odstredivé čerpadlá), po zavodnení dopravného vedenia je potrebné ho ešte skontrolovať a vyrovnať prípadné zalomenia, ktoré kladú prúdiacej vode značný odpor. Pri použití elektrického ponorného kalového čerpadla v spojení s elektrocentrálou a mokrým prostredím narastá riziko úrazu elektrickým prúdom. U nás zaužívaný pojem plávajúce čerpadlo alebo ponorné čerpadlo nie je totožný s rovnako znejúcimi pojmami, ktoré sú zavedené v STN Nasávací ventil Nasávacie potrubie od čerpadla Kulisový mechanizmus Nasávacia membrána Nasávacia membrána Piest Piest Obr. 1 Piestové zavodňovacie zariadenie s kulisovým mechanizmom Profesional (výrobok firmy Rosenbauer) [3] Membrána Výtlačná membrána Nasávacie potrubie od výtlaku čerpadla Výtlačný ventil Excenter Výtlačná membrána Hnací hriadeľ Nasávacie ventily Excenter Obr. 2 Membránové zavodňovacie zariadenie Primatic (výrobok firmy Magirus) [3] Nasávacie potrubie od výtlaku čerpadla Výtlačný ventil Nasávacie ventily Piest Výtlačný ventil Hnací hriadeľ Piest Hnací hriadeľ Výtlačný ventil Excenter Obr. 3 Piestové zavodňovacie zariadenie Trokomat (výrobok firmy Ziegler) [3] Membrána 24

27 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ EN Požiarne odstredivé čerpadlá bez zavodňovacieho zariadenia, pretože majú značne vyššie pracovné tlaky a prietoky (od 6 bar a 500 l.min -1 až po 10 bar a l.min -1, respektíve 15 bar a l.min -1 ). Podľa normy sa následne aj označujú: plávajúce čerpadlo FPN-F, ponorné čerpadlo FPN-S, prídavné čerpadlo FPN-B. V prípade nejasnosti s určením parametrov používaných plávajúcich a ponorných čerpadiel je možné oboznámiť sa s ich možnosťami jednoduchou skúškou na jednotke v rámci vykonávaného výcviku. Meranie prietoku možno zabezpečiť meraním času vyprázd nenia nádrže používanej na hasiaci zásah. Maximálnu výtlačnú výšku možno zmerať zdvíhaním voľného konca hadice pripojenej k čerpadlu pomocou plošiny alebo automobilového rebríka. V okamihu, keď z hadice prestane tiecť voda, aktuálna výška konca hadice udáva uzatvárací tlak čerpadla. Čerpadlo možno efektívne použiť iba pri výtlačných výškach menších ako udáva výška uzatváracieho tlaku. Ejektor je najlacnejší, najuniverzálnejší a bezporuchový prostriedok, ktorý je však obmedzený veľkosťou dodávaného prietoku v ideálnych podmienkach do 350 l.min -1 a pri výtlačnej výške 20 m približne 250 l.min -1. Pri zapájaní, na rozdiel od iných typov čerpadiel, vyžaduje jednu hadicu navyše. V tab. 3 a 4 sú uvedené výsledky merania technických prostriedkov na odber vody z voľného vodného zdroja dosiahnuté v podmienkach Strednej Typ ťažko prístupného vodného zdroja Obr. 4 Vodokružné zavodňovacie zariadenie (výrobok firmy Godiva) [3] Vodokružné zavodňovacie zariadenie detail automatickej spojky. (výrobok firmy Godiva). Použiteľné prostriedky na čerpanie a ich maximálne dosiahnuteľné parametre * ejektor h gs viac ako 7,5 m vhodné (do 20 m) nízka hladina vody vhodné (do 10 cm) teplota vody viac ako 60 C vhodné nevhodné znečistená voda vhodné nevhodné vzdialený vodný zdroj Zavodnenie vývevy Nasávacie potrubie od čerpadla Nasávací otvor Excentricky uložený rotor s lopatkami vhodné (do 40 m B hadíc s prevýšením; do 60 m B hadíc bez prevýšenia) Smer rotácie Tab. 2 Použitie rôznych vecných prostriedkov na odber vody z ťažko prístupného vodného zdroja plávajúce čerpadlo vhodné (menšie typy do 10 m, inak podľa parametrov výrobcu) vhodné (do 5 cm, inak podľa parametrov výrobcu) vhodné (do 40 m B hadíc, nepoužívať C hadice) Výtlačný ventil Výfukové potrubie Výtlačný otvor Vodný prstenec Odvodňovací ventil elektrické ponorné kalové čerpadlo podľa parametrov výrobcu iba čerpadlá s plášťom chladeným čerpanou vodou teplota podľa výrobcu, aby bolo zabezpečené chladenie elektromotora vhodné (výrobca udáva veľkosť pevných čiastočiek) vhodné (do 20 až 40 m B hadíc, ak má dostatočnú výtlačnú výšku) Vysvetlivka k tab. 2 *) Parametre merané na technike používanej v Strednej škole požiarnej ochrany MV SR v Žiline; rôzne typy techniky od rôznych výrobcov sa môžu podstatne líšiť. 25

28 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Tab. 3 Parametre prostriedkov použitých na odber vody z voľného zdroja pri rôznych zapojeniach na výtlačnej strane Technický prostriedok Sledovaný parameter Plávajúca striekačka Pavliš&Hartman (CAS 30 IT) Plávajúca striekačka Aquafast-Frogy Elektrické kalové čerpadlo (230 V) m C po rovine 522 l.min l.min l.min Čas naplnenia l nádrže na CAS 30 IT 17,5 min 30 min 37,5 min cez 20 m C m B po rovine 889 l.min l.min l.min Čas naplnenia l nádrže na CAS 30 IT cez 20 m B Maximálne dosiahnutá výtlačná výška, pri ktorej voda prestala vytekať (Q = 0 l.min -1 ) 10,1 min 16,1 min 20,6 min 17 m 16 m 7 m Tab. 4 Prietokový zisk ejektora (rozdiel medzi objemom vody vychádzajúcej z ejektora a objemom vody vstupujúcej do ejektora) pri pracovnom tlaku na vstupe ejektora 0,8 MPa Výtlačná výška h gv 10 m 15 m 20 m Prietokový zisk ejektora Q (l.min -1 ) 380 l.min l.min l.min -1 Tab. 5 Prietok hadicovým vedením B po rovine pri plnení obiehajúcich CAS (tlak plniaceho čerpadla 0,8 MPa alebo 10 bar) Dĺžka hadicového vedenia B [m] Dosahovaný prietok Q [l.min -1 ] Čas plnenia CAS 30 IT [min] ,5 Graf 2 Porovnanie prietokov technických prostriedkov na odber vody, pri jej doprave cez 20 m dlhé hadice C a B po rovine (údaje z tab. 3; P-H IT = plávajúca striekačka Pavliš&Hartman; plávajúca striekačka Aquafast-Frogy; elektrické kalové čerpadlo) Q (l.min -1 ) P-H IT Aquafast el. kal. čerp. 20 m B 20 m C školy požiarnej ochrany MV SR v Žiline. Na meranie boli použité tieto pomôcky a zariadenia: 400-litrová nádrž, stopky, manometer na CAS, plošina Bronto Skylift 50 2T1, hadice B a C dĺžky 20 m. Zaujímavosťou je, že výrobcovia na uvedené prostriedky inštalujú polospojky C, avšak po pripojení prechodu C/B a 20 m hadice B dosahujú všetky prostriedky o viac ako jednu tretinu lepšie prietoky. Ešte presvedčivejšie sa javí prepočet času plnenia litrovej nádrže na CAS 30 IT uvedený v 2. a 4. riadku tab. 3 a na grafe 3. Treba tiež vedieť, že v súčasnosti je s pomerne zaznávaným prostriedkom, akým je ejektor, možné zabezpečiť dodávku vody do oveľa väčšej výšky. Na zrýchlenie a zjednodušenie jazdy obiehajúcich CAS pri kyvadlovej doprave vody, minimalizáciu manipulačných časov, minimalizáciu rizika vzniku do pravnej nehody alebo škodovej udalosti pri cúvaní, otáčaní a navádzaní techniky (často v stiesnených podmienkach čerpacieho stanoviska) možno zriadiť plniace stanovisko obiehajúcich CAS vzdialené od čerpacieho stanoviska na vodnom zdroji. S rastúcou vzdialenosťou klesá prietočnosť dopravného vedenia z hadíc B, ale vzhľadom na potrebu prietoku vody na mieste hasenia a počet obiehajúcich CAS možno postupovať podľa tab. 5. Je v nej uvedený prietok, ktorý možno dopraviť cez hadicové vedenie B danej dĺžky pri nastavení vstupného tlaku do hadicového vedenia na hodnotu 0,8 MPa pri CAS, ktoré majú guľové výtlačné ventily alebo pri hodnote 1,0 MPa pri CAS s tanierovými (vretenovými) výtlačnými ventilmi. Ukončenie hadicového vedenia sa predpokladá pripojením na plniace hrdlo obiehajúcej CAS, vďaka čomu možno dosiahnuť voľný výtok z hadicového vedenia do nádrže, a tým aj spotrebu celého tlaku čerpadla použitého na vodnom zdroji na prekonanie dĺžkových tlakových strát. Ďalším predpokladom je doprava vody po rovine bez prekonávania geodetickej výtlačnej výšky. Ak existuje, výsledný prietok klesá. V prípade vybudovania a zapojenia paralelného vedenia (2 rady hadíc B ) sa prietok zdvojnásobí. Prietok však už následne nebude limitovaný odporom hadicového vedenia, ale výkonovými parametrami (prietokom) čerpadla použitého na vodnom zdroji. ZÁVER Správnym využívaním technických pro striedkov a ich parametrov možno dosiahnuť maximálnu efektívnosť pri zabezpečovaní požadovaného množstva 26

29 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Meranie prietoku technických prostriedkov na odber vody z voľného vodného zdroja. vody na hasenie požiarov. Žiaľ, najnovšie CAS s veľkými objemami nádrží určenými na kyvadlovú dopravu vody majú obmedzenú možnosť čerpať alebo prepravovať vodu z voľného vodného zdroja. Príčinou je koncepcia čerpadla kombinujúceho využitie nízkeho a vysokého tlaku. Týmto sú značne obmedzené taktické možnosti použitia týchto CAS, a to aj vzhľadom na spravidla nízke prietoky pri plnení nádrží z vodovodných hydrantov, čo nevyrieši ani pridanie prietokového navijaka so 60-metrovou hadicou ukončenou pištoľovou prúdnicou, keďže uvedené vozidlá nie sú primárne určené na prvý zásah. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Palúch, B. Odhad pracovného tlaku čerpadla podľa požiadaviek daných pripojeným hadicovým vedením. In: Zborník z 3. medzinárodnej konferencie Požiarne inžinierstvo. Technická univerzita vo Zvolene, STN EN Požiarne čerpadlá. Požiarne odstredivé čerpadlá so zavodňovacím zariadením. Časť 1: Triedenie. Všeobecné a bezpečnostné požiadavky (Konsolidovaný text). 3. Ausbilderleitfaden für die Freiwilligen Feuerwehren Bayerns. Maschinist für Tragkraftspritzen und Löschfahrzeuge. MA. Grundwerk 12/1997, Staatliche Feuerwehrschule Würzburg. 4. Návod na obsluhu AHZS typ 1A MB Vario, Stražan, s. r. o. 5. Návod na obsluhu AHZS 1D Iveco Magirus Multistar, Auto-impex, spol. s r. o., Bratislava. Lektor: pplk. Ing. Peter Behúl Snímky: autor Meranie maximálnej výtlačnej výšky technických pro striedkov na odber vody z voľného vodného zdroja. Graf 3 Porovnanie časov plnenia l nádrže CAS 30 IT 20 m dlhými hadicami B a C. čas plnenia (min) P-H IT Aquafast 20 m B 20 m C elektrické kalové čerpadlo 27

30 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Nová legislatíva EÚ o chemických látkach a zmesiach (2. časť) Pplk. Ing. Jana Krajčovičová, PhD., pplk. RNDr. Boris Toman Požiarnotechnický a expertízny ústav Ministerstva vnútra SR v Bratislave H asičské a záchranné zložky v rámci svojej zásahovej činnosti prichádzajú do kontaktu s rôznymi nebezpečnými látkami a prípravkami. Na manipuláciu s nimi je vydaných niekoľko predpisov na viacerých úrovniach od predpisov OSN a EÚ (ktorými je ako členský štát viazaná aj Slovenská republika), cez národné zákony, nariadenia vlády a rezortné vyhlášky, až po interné predpisy. Jedným z nich je aj nové záväzné a priamo uplatniteľné európske nariadenie CLP (Classification, Labelling and Packaging) o klasifikácii, označovaní a balení chemických látok a zmesí [1] zaoberajúce sa nebezpečnosťou týchto látok a zmesí a spôsobom informovania ostatných subjektov o týchto skutočnostiach. V predchádzajúcom čísle sme uverejnili prvú časť rovnomenného príspevku, v ktorom autori priblížili pojmy, definície a označovanie nebezpečných chemických látok a zmesí upravené v európskom nariadení CLP, ktorého cieľom je zachovať celkovú súčasnú úroveň ochra ny zdravia ľudí a životného prostredia identifikáciou nebezpečenstiev, ktoré predstavujú látky a zmesi pred ich uvedením na trh a ich klasifikáciou v súlade s určenou nebezpečnosťou. V druhej časti tohto článku autori rozoberajú problematiku klasifikácie nebezpečných chemických látok a zmesí, kritériá na ich zaraďovanie do jednotlivých tried a kategórií nebezpečnosti, ako aj požiadavky na obaly a balenie týchto látok podľa nariadenia CLP. KLASIFIKÁCIA A ZATRIE- ĎOVANIE LÁTOK A ZMESÍ Na účely všeobecnej klasifikácie sa chemické látky a zmesi klasifikujú nasledovne: plyny, kvapaliny, tuhé látky. Plyn je látka, ktorá má pri 50 C tlak pár vyšší ako 300 kpa (absolútny) alebo je úplne plynná pri 20 C a štandardnom tlaku 101,3 kpa. Kvapalina je látka alebo zmes, ktorej tlak pár pri 50 C neprevyšuje 300 kpa (3 bary), nie je úplne plynná pri 20 C a štandardnom tlaku 101,3 kpa a jej teplota topenia alebo počiatočná teplota topenia pri štandardnom tlaku 101,3 kpa je 20 C alebo nižšia. Cisterna prevážajúca nebezpečnú chemikáliu. Tuhá látka je látka alebo zmes, ktorá nespĺňa podmienky vymedzujúce kvapalinu alebo plyn. Na základe fyzikálnych nebezpečenstiev, ktoré sú dôležité z hľadiska činnosti a druhu zásahov hasičských a záchranných zložiek, nariadenie CLP zavádza klasifikáciu chemických látok a zmesí do nasledovných tried nebezpečenstva: Výbušniny; Horľavé plyny; Horľavé aerosóly; Oxidujúce plyny; Plyny pod tlakom; Horľavé kvapaliny; Horľavé tuhé látky; Samovoľne reagujúce látky a zmesi; Samozápalné kvapaliny; Samozápalné tuhé látky; Samovoľne sa zahrievajúce látky a zmesi; Látky a zmesi, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny; Oxidujúce kvapaliny; Oxidujúce tuhé látky; Organické peroxidy; Korozívnosť pre kovy. Výbušniny Výbušná látka alebo výbušná zmes je tuhá alebo kvapalná látka alebo zmes látok, ktorá je samovoľne schopná chemickou reakciou uvoľňovať plyn pri takej teplote a tlaku a takou rýchlosťou, že poškodí okolité prostredie. Nestabilná výbušnina je výbušná látka alebo zmes, ktorá je tepelne nestabilná a/alebo príliš citlivá na bežnú manipuláciu, dopravu a používanie. Výbušný výrobok je výrobok obsahujúci jednu alebo viac výbušných látok alebo zmesí. Účelová výbušnina je látka, zmes alebo výrobok, ktorý sa vyrába s cieľom dosiahnuť praktický výbušný alebo pyrotechnický efekt. Medzi výbušniny sa zaraďujú aj pyrotechnické látky, aj keď neuvoľňujú plyny. Pyrotechnická látka alebo zmes je látka alebo zmes látok určených na vyvolanie tepelného, svetelného, zvukového, plynového alebo dymového efektu alebo ich kombinácie ako dôsledok nevýbušných samovoľných exotermických chemických reakcií. Pyrotechnický výrobok obsahuje jednu alebo viac pyrotechnických látok alebo zmesí. Trieda výbušnín zahŕňa: výbušné látky a zmesi, výbušné výrobky s výnimkou zariadení obsahujúcich výbušné látky alebo zmesi v takom množstve alebo takej povahy, že ich neúmyselné alebo náhodné vznietenie alebo zapálenie nevyvolá žiadny efekt mimo zariadenia, či už expanziou, ohňom, dymom, teplom alebo silným hlukom, látky, zmesi a výrobky neuvedené pod písmenami a) a b), ktoré sú vyrobené na účely dosiahnua) b) c) 28

31 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Tab. 1 Prvky označovania látok a zmesí klasifikovaných v triede nebezpečnosti Výbušniny Klasifikácia Nestabilná výbušnina Podtrieda 1.1 Podtrieda 1.2 Podtrieda 1.3 Piktogram GHS Výstražné slovo Nebezpečenstvo Nebezpečenstvo Nebezpečenstvo Nebezpečenstvo Výstražné upozornenie Bezpečnostné upozornenie prevencia Bezpečnostné upozornenie odozva P373 Bezpečnostné upozornenie uchovávanie Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie H200: Nestabilná výbušnina P201 P202 P281 P372 P373 P380 P370+P380 P372 P373 H201: Výbušnina; nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu P210 P230 P240 P250 P280 P370+P380 P372 P373 Bez výstražného upozornenia H202: Výbušnina; závažné nebezpečenstvo rozletenia úlomkov P210 P230 P240 P250 P280 P370+P380 P372 P373 H203: Výbušnina; nebezpečenstvo požiaru, výbuchu alebo rozletenia úlomkov P210 P230 P240 P250 P280 P370+P380 P372 P373 P401 P401 P401 P401 P501 P501 P501 P501 Klasifikácia Podtrieda 1.4 Podtrieda 1.5 Podtrieda 1.6 Piktogram GHS Bez piktogramu Bez piktogramu Výstražné slovo Pozor Nebezpečenstvo Bez výstražného slova Výstražné upozornenie Bezpečnostné upozornenie prevencia Bezpečnostné upozornenie odozva Bezpečnostné upozornenie uchovávanie Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie H204: Nebezpečenstvo požiaru alebo rozletenia úlomkov P210 P240 P250 P280 P370+P380 P372 H205: Nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu pri požiari P210 P230 P240 P250 P280 P373 Bez výstražného upozornenia Bez výstražného upozornenia P401 P401 Bez výstražného upozornenia P501 P501 Bez výstražného upozornenia tia praktického výbušného alebo pyrotechnického efektu. Výbušniny, ktoré nie sú klasifikované ako nestabilné sa zaraďujú do jednej z nasledovných šiestich podtried v závislosti od druhu nebezpečenstva, ktoré predstavujú: podtrieda 1.1 látky, zmesi a výrobky, ktoré predstavujú nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu; podtrieda 1.2 látky, zmesi a výrobky, ktoré predstavujú nebezpe- čenstvo expanzie, ale nie nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu; podtrieda 1.3 látky, zmesi a výrobky, ktoré predstavujú nebezpečenstvo vzniku požiaru a znížené nebezpečenstvo výbuchu alebo expanzie alebo aj výbuchu aj expanzie, ale nie nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu a pri ktorých sa horením vyžiari množstvo sálavého tepla alebo postupným horením sa vytvára menší výbuš- ný efekt alebo menší efekt expanzie alebo obidva efekty; podtrieda 1.4 látky, zmesi a výrobky, ktoré nepredstavujú významné nebezpečenstvo; ide o látky, zmesi a výrobky, ktoré predstavujú len malé nebezpečenstvo v prípade vznietenia alebo zapálenia; účinky sú v prevažnej miere obmedzené na dané balenie a nepredpokladá sa expanzia úlomkov väčších rozmerov alebo väčšieho rozsahu; 29

32 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Tab. 2 Prvky označovania pre látky a zmesi klasifikované v triede nebezpečnosti Horľavé plyny Klasifikácia Kategória 1 Kategória 2 Piktogram GHS Bez piktogramu Výstražné slovo Nebezpečenstvo Pozor Výstražné upozornenie H220: Mimoriadne horľavý plyn H221: Horľavý plyn Bezpečnostné upozornenie prevencia P210 P210 Bezpečnostné upozornenie odozva Bezpečnostné upozornenie uchovávanie P403 P403 Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie Klasifikácia Kategória 1 Kategória 2 P377 P381 Tab. 3 Prvky označovania pre látky a zmesi klasifikované v triede nebezpečnosti Horľavé aerosóly P377 P381 Piktogramy GHS Výstražné slovo Nebezpečenstvo Pozor Výstražné upozornenie H222: Mimoriadne horľavý aerosól H223: Horľavý aerosól Bezpečnostné upozornenie prevencia Bezpečnostné upozornenie odozva Bezpečnostné upozornenie uchovávanie P410 + P412 P410 + P412 Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie P210 P211 P251 Tab. 4 Prvky označovania pre látky a zmesi klasifikované v triede nebezpečnosti Oxidujúce plyny Klasifikácia Kategória 1 P210 P211 P251 Piktogram GHS Výstražné slovo Výstražné upozornenie Bezpečnostné upozornenie prevencia Bezpečnostné upozornenie odozva Bezpečnostné upozornenie uchovávanie Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie Nebezpečenstvo H270: Môže spôsobiť alebo prispieť k rozvoju požiaru; oxidačné činidlo P220 P244 P370 + P376 P403 oheň pôsobiaci zvonka v skutočnosti nespôsobí okamžitý výbuch celého obsahu balenia; podtrieda 1.5 veľmi necitlivé látky alebo zmesi, ktoré predstavujú nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu; ide o látky a zmesi, ktoré predstavujú nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu, ale sú také necitlivé, že pravdepodobnosť zapálenia alebo prechodu hore- nia do výbuchu je za bežných podmienok veľmi malá; podtrieda 1.6 mimoriadne necitlivé výrobky, ktoré nepredstavujú nebezpečenstvo rozsiahleho výbuchu; ide o výrobky, ktoré obsahujú len mimoriadne necitlivé výbušné látky alebo zmesi, ktoré vykazujú zanedbateľnú pravdepodobnosť náhodného zapálenia alebo rozšírenia výbuchu. Prvky označovania výbušnín sú uvedené v tab. 1. Horľavé plyny Horľavý plyn je plyn alebo zmes plynov, ktoré majú medze zápalnosti v zmesi so vzduchom pri teplote 20 ºC a štandardnom tlaku 101,3 kpa. Klasifikujú sa na kategóriu 1 alebo 2 nasledovne: Kategória 1 Kritériá: plyny, ktoré pri 20 ºC a štan- 30

33 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Obr. 1a Klasifikácia aerosólov na základe zložiek a spalného tepla AEROSÓL Obsahuje 1% horľavých zložiek a má spalné teplo < 20kJ/g? ÁNO NIE JE KLASIFIKOVANÝ NIE Kategória 1 Obsahuje 85 % horľavých zložiek a má spalné teplo 30kJ/g? ÁNO NIE Nebezpečenstvo Obr. 1b Klasifikácia rozprašovacích aerosólov na základe testu zápalnej vzdialenosti, testu vznietenia v uzavretom priestore a spalného tepla ROZPRAŠOVACÍ AEROSÓL Kategória 1 Pri teste zápalnej vzdialenosti nastáva vznietenie vo vzdialenosti 75 cm? ÁNO NIE Nebezpečenstvo Kategória 2 Má spalné teplo < 20 kj/g? NIE ÁNO Pozor Kategória 2 Pri teste zápalnej vzdialenosti nastáva vznietenie vo vzdialenosti 15 cm? ÁNO NIE Pozor Kategória 2 Pri teste vznietenia v uzavretom priestore je 3 a) časový ekvivalent 300 s/m alebo 3 b) hustota deflagrácie 300 g/m? ÁNO NIE Pozor NIE JE KLASIFIKOVANÝ 31

34 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Obr. 1c Klasifikácia penových aerosólov na základe testu horľavosti peny PENOVÝ AEROSÓL Kategória 1 Pri teste horľavosti peny je: a) výška plameňa 20 cm a dĺžka trvania plameňa 2 s b) výška plameňa 4 cm a dĺžka trvania plameňa 7 s? ÁNO NIE Nebezpečenstvo Kategória 2 Pri teste horľavosti peny je výška plameňa 4 cm a dĺžka trvania plameňa 2 s? ÁNO NIE Nebezpečenstvo NIE JE KLASIFIKOVANÝ dardnom tlaku 101,3 kpa: a) môžu sa vznietiť, keď sú v zmesi so vzduchom s obsahom do 13 % obj., alebo b) majú medze zápalnosti v zmesi so vzduchom minimálne 12 percentuálnych bodov bez ohľadu na dolnú medzu zápalnosti; Kategória 2 Kritériá: plyny, iné ako kategórie 1, ktoré majú medze zápalnosti v zmesi so vzduchom pri teplote 20 ºC a štandardnom tlaku 101,3 kpa. Prvky označovania pre látky a zmesi v triede nebezpečnosti horľavý plyn sú uvedené v tab. 2. Horľavé aerosóly Aerosól, t. j. aerosólový rozprašovač, je jednorazová nádoba vyrobená z kovu, skla alebo plastu a obsahujúca stlačený plyn, skvapalnený alebo rozpustený pod tlakom, s kvapalinou, pastou alebo práškom alebo bez kvapaliny, pasty alebo prášku a vybavená vypúšťacím zariadením, ktoré umožňuje obsah vystreknúť ako tuhé alebo kvapalné častice suspendované v plyne, ako penu, pastu alebo prášok, alebo v kvapalnom alebo v plynnom stave. Aerosóly sa posudzujú na účely klasifikácie ako horľavé, ak obsahujú zložku, ktorá je klasifikovaná ako horľavá, t. j.: kvapaliny s teplotou vzplanutia 93 C, čo zahŕňa horľavé kvapaliny, horľavé plyny, horľavé tuhé látky. Horľavý aerosól sa v tejto triede klasifikuje do jednej z dvoch kategórií na základe jeho zložiek, jeho chemického spalného tepla, prípadne podľa výsledkov testu zápalnej vzdialenosti, testu vznietenia v uzavretom priestore (pre rozprašovacie aerosóly) a testu horľavosti peny (pre penové aerosóly) v súlade so schémami na obr. 1a až 1c. Prvky označovania pre látky a zmesi klasifikované v triede nebezpečnosti Horľavé aerosóly sú uvedené v tab. 4. Oxidujúce plyny Oxidujúci plyn je plyn alebo zmes plynov, ktoré môžu vo všeobecnosti uvoľňovaním kyslíka spôsobiť horenie alebo prispieť k horeniu iného materiálu viac ako vzduch. Klasifikuje sa v tejto triede do jedinej kategórie nasledovne: Kategória 1 Kritériá: každý plyn, ktorý vo všeobecnosti môže uvoľňovaním kyslíka spôsobiť alebo podporovať horenie iného materiálu viac ako vzduch. Poznámka: Plyny, ktoré spôsobujú alebo podporujú horenie iného materiálu viac ako vzduch sú čisté plyny alebo zmesi plynov s oxidačnou schopnosťou väčšou než 23,5 % ako je stanovené metódou uvedenou v ISO v znení zmien a doplnení alebo ISO v znení zmien a doplnení. Plyny pod tlakom Plyny pod tlakom sú plyny, ktoré sa nachádzajú v nádobe pod tlakom 200 kpa alebo vyšším, alebo plyny, ktoré sú skvapalnené alebo skvapalnené a schladené. Kritická teplota je teplota, nad ktorou sa čistý plyn nedá skvapalniť bez ohľadu na stupeň stlačenia. Plyny pod tlakom sa podľa fyzikálneho stavu, v akom sú zabalené, klasifikujú do jednej zo štyroch skupín nasledovne: Stlačený plyn Kritériá: plyn balený pod tlakom, ktorý je úplne v plynnom stave pri 50 ºC vrátane všetkých plynov s kritickou teplotou 50 ºC; Skvapalnený plyn Kritériá: plyn balený pod tlakom, ktorý je čiastočne kvapalný pri teplotách nad 50 ºC; rozlišuje sa medzi plynom skvapalneným pri vysokom tlaku: plyn s kritickou teplotou medzi 50 a +65 ºC a plynom skvapalneným pri nízkom tlaku: plyn s kritickou teplotou nad +65 ºC; Schladený skvapalnený plyn Kritériá: plyn, ktorý sa po zabalení čiastočne stáva kvapalinou v dôsledku jeho nízkej teploty; Rozpustený plyn Kritériá: plyn, ktorý je po zabalení pod tlakom rozpustený v kvapalnej fáze rozpúšťadla. Prvky označovania pre Plyny pod tlakom sú uvedené v tab. 5. Horľavé kvapaliny Horľavá kvapalina je kvapalina, ktorá nemá teplotu vzplanutia väčšiu ako 60 ºC. Klasifikujú sa do jednej z troch kategórií nasledovne: Kategória 1 Kritériá: teplota vzplanutia < 23 ºC a počiatočná teplota varu 35 ºC; Kategória 2 Kritériá: teplota vzplanutia < 23 ºC 32

35 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Tab. 5 Prvky označovania pre látky a zmesi klasifikované v triede nebezpečnosti Plyny pod tlakom Klasifikácia Stlačený plyn Skvapalnený plyn Schladený skvapalnený plyn Rozpustený plyn Piktogramy GHS Výstražné slovo Pozor Pozor Pozor Pozor Výstražné upozornenie Bezpečnostné upozornenie prevencia Bezpečnostné upozornenie odozva Bezpečnostné upozornenie uchovávanie Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie H280: Obsahuje plyn pod tlakom; pri zahriatí môže vybuchnúť H280: Obsahuje plyn pod tlakom; pri zahriatí môže vybuchnúť H281: Obsahuje schladený plyn; môže spôsobiť kryogénne popáleniny alebo poranenia P282 P336 P315 H280: Obsahuje plyn pod tlakom; pri zahriatí môže vybuchnúť P410 + P403 P410 + P403 P403 P410 + P403 Tab. 6 Prvky označovania pre látky a zmesi klasifikované v triede nebezpečnosti Horľavé kvapaliny Klasifikácia Kategória 1 Kategória 2 Kategória 3 Piktogramy GHS Výstražné slovo Nebezpečenstvo Nebezpečenstvo Pozor Výstražné upozornenie Bezpečnostné upozornenie prevencia Bezpečnostné upozornenie odozva Bezpečnostné upozornenie uchovávanie Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie H224: Mimoriadne horľavá kvapalina a pary P210 P233 P240 P241 P242 P243 P280 P303 + P361 + P353 P370 + P378 H225: Veľmi horľavá kvapalina a pary P210 P233 P240 P241 P242 P243 P280 P303 + P361 + P353 P370 + P378 Tab. 7 Prvky označovania pre látky a zmesi klasifikované v triede nebezpečnosti Horľavé tuhé látky Klasifikácia Kategória 1 Kategória 2 H226: Horľavá kvapalina a pary P210 P233 P240 P241 P242 P243 P280 P303 + P361 + P353 P370 + P378 P403 + P235 P403 + P235 P403 + P235 P501 P501 P501 Piktogramy GHS Výstražné slovo Nebezpečenstvo Pozor Výstražné upozornenie H228: Horľavá tuhá látka H228: Horľavá tuhá látka Bezpečnostné upozornenie prevencia Bezpečnostné upozornenie odozva Bezpečnostné upozornenie uchovávanie Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie P210 P240 P241 P280 P370 + P378 P210 P240 P241 P280 P370 + P378 33

36 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ a počiatočná teplota varu > 35 ºC; Kategória 3 Kritériá: teplota vzplanutia 23 ºC a 60 ºC (na účely tohto nariadenia možno plynové oleje, motorovú naftu a ľahké vykurovacie oleje s teplotou vzplanutia medzi 55 ºC a 75 ºC považovať za kategóriu 3). Horľavé tuhé látky Horľavá tuhá látka je tuhá látka, ktorá je ľahko horľavá alebo ktorá môže spôsobiť alebo prispieť k rozvoju požiaru trením. Ľahko horľavé tuhé látky sú práškové, granulované alebo pastovité látky alebo zmesi, ktoré sú nebezpečné, ak sa dokážu ľahko zapáliť pri krátkom kontakte so zdrojom zapálenia, akým je horiaca zápalka a ak sa plameň rýchlo šíri. Kritériá klasifikácie pre horľavé tuhé látky sú nasledovné: Kategória 1 Kritériá na základe testu rýchlosti horenia: látky a zmesi iné ako kovové prášky a) navlhčená oblasť požiar nezastaví, b) čas horenia < 45 sekúnd alebo rýchlosť horenia > 2,2 mm.s -1, kovové prášky: čas horenia 5 minút; Kategória 2 Kritériá na základe testu rýchlosti horenia: látky a zmesi iné ako kovové prášky a) navlhčená oblasť zastaví požiar minimálne na 4 minúty, b) čas horenia < 45 sekúnd alebo rýchlosť horenia > 2,2 mm.s -1. kovové prášky: čas horenia > 5 minút a 10 minút. Prvky označovania pre horľavé tuhé látky sú uvedené v tab. 7. Samovoľne reagujúce látky a zmesi Samovoľne reagujúce látky alebo zmesi sú tepelne nestabilné kvapalné alebo tuhé látky alebo zmesi podliehajúce silnému exotermickému rozkladu aj bez prítomnosti kyslíka (vzduchu). Do tejto triedy nebezpečnosti nepatria látky a zmesi klasifikované ako výbušniny, organické peroxidy alebo ako oxidujúce látky. Za látky alebo zmesi s výbušnými vlastnosťami sa považujú vtedy, ak majú pri laboratórnom testovaní sklon k výbuchu, rýchlemu zhoreniu alebo vykazujú prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore. Klasifikujú sa do jednej zo siedmich kategórií typu A až G podľa nasledujúcich zásad: samovoľne reagujúca látka typu A je každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, ktorá môže Vozidlo s tlakovými nádobami. Železničná cisterna s označením nebezpečného nákladu. v zabalenom stave vybuchnúť alebo rýchlo zhorieť; samovoľne reagujúca látka typu B je každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, ktorá má výbušné vlastnosti a pri ktorej nedochádza v zabalenom stave k výbuchu ani k rýchlemu zhoreniu, ale pôsobením tepla je v zabalenom stave schopná podliehať výbuchu; samovoľne reagujúca látka typu C je každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, ktorá má výbušné vlastnosti, ale v zabalenom stave nemôže vybuchnúť ani rýchlo zhorieť a pôsobením tepla nepodlieha výbuchu; samovoľne reagujúca látka typu D je každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, pri ktorej v rámci laboratórneho testovania: dochádza k čiastočnému výbuchu, nedochádza k rýchlemu zhoreniu a nevykazuje prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore; alebo vôbec nedochádza k výbuchu, horenie je pomalé a nevykazuje žiadny prudký efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore; alebo vôbec nedochádza k výbuchu ani k horeniu a vykazuje stredne silný efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore; samovoľne reagujúca látka typu E je každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, pri ktorej pri laboratórnom testovaní nedochádza k výbuchu ani k horeniu a vykazuje malý alebo žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore; samovoľne reagujúca látka typu F je každá samovoľne reagujúca látka alebo zmes, pri ktorej v rámci laboratórneho testovania vôbec nedochádza k výbuchu v kavitačnom stave ani k horeniu a vyka- 34

37 PREVENCIA A OPERATÍVNO-TECHNICKÁ OBLASŤ Tab. 7 Prvky označovania pre látky a zmesi klasifikované v triede nebezpečnosti Samovoľne reagujúce látky a zmesi Klasifikácia Typ A Typ B Typ C a typ D Typ E a typ F Typ G Piktogramy GHS Výstražné slovo Nebezpečenstvo Nebezpečenstvo Nebezpečenstvo Pozor Výstražné upozornenie Bezpečnostné upozornenie prevencia Bezpečnostné upozornenie odozva Bezpečnostné upozornenie uchovávanie Bezpečnostné upozornenie zneškodňovanie H240: Zahrievanie môže spôsobiť výbuch P210 P220 P234 P280 P370 + P378 P370 + P380 + P375 P403 + P235 P411 P420 H241: Zahrievanie môže spôsobiť požiar alebo výbuch P210 P220 P234 P280 P370 + P378 P370 + P380 + P375 P403 + P235 P411 P420 H242: Zahrievanie môže spôsobiť požiar P210 P220 P234 P280 P370 + P378 P403 + P235 P411 P420 H242: Zahrievanie môže spôsobiť požiar P210 P220 P234 P280 P370 + P378 P403 + P235 P411 P420 P501 P501 P501 P501 Pre túto kategóriu nebezpečnosti nie sú určené žiadne prvky označovania Cisternové vozidlo určené na prepravu nebezpečného nákladu. zuje len malý alebo žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore, ako aj malú alebo žiadnu výbušnú silu; ako samovoľne reagujúca látka typu F sa definuje aj zmes, ktorá nie je tepelne stabilná alebo sa na zníženie citlivosti používa rozpúšťadlo s teplotou varu nižšou ako 150 C; samovoľne reagujúca látka typu G je každá samovoľne rea gujúca látka alebo zmes, pri ktorej v rámci laboratórneho testovania vôbec nedochádza k výbuchu v kavitačnom stave ani k horeniu a nevykazuje žiadny efekt pri zahrievaní v ohraničenom priestore ani žiadnu výbušnú silu, ak je tepelne stabilná (jej teplota samovoľného rozkladu SADT pre 50 kg balenie je 60 až 75 C) a v kvapalných zmesiach sa na zníženie citlivosti používa rozpúšťadlo s teplotou varu, ktorá nie je nižšia ako 150 C. Samovoľne reagujúce látky okrem uvedených kritérií musia podliehať aj kontrole teploty samovoľného rozkladu SADT, ak je 55 C. Typu G neboli pridelené žiadne prvky označovania nebezpečnosti. Treba však overiť, či látka alebo zmes nemá vlastnosti patriace ostatným triedam klasifikácie nebezpečnosti. ZÁVER V tretej časti príspevku (v čísle 3/2011) bude uvedená klasifikácia ďalších nebezpečných chemických látok a zmesí a to: samozápalné kvapaliny, samozápalné tuhé látky, samovoľne sa zahrievajúce látky a zmesi, látky a zmesi, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny, oxidujúce kvapaliny, oxidujúce tuhé látky, organické peroxidy, látky korozívne pre kovy. Súčasne uvedieme aj kritériá na ich zatrieďovanie do jednotlivých tried a kategórií nebezpečnosti a všeobecné požiadavky na balenie a obaly nebezpečných látok a zmesí. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006. Brusel Úradný vestník Európskej únie L 353, , s (Pokračovanie v č. 3/2011) Ilustračné snímky: archív 35

38 PREDPISY A NORMY Vybrané všeobecne záväzné právne predpisy (Publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky od februára do mája 2011) Nadväzujeme na prehľad vybraných všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnený v č. 1/2011 na s. 44. Zákon č. 48/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon č. 58/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 63/2011 Z. z. o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na hračky. Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 72/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 12/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika. Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 114/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia odborov vzdelania. Zákon č. 116/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Zákon č. 119/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zákon č. 122/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Zákon č. 125/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 131/2011 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok Zákon č. 133/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 140/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia. Zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 162/2011 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov. Plk. JUDr. Zlata Mikšová Vybrané rezortné predpisy na úseku ochrany pred požiarmi (Vydané od februára do mája 2011) Nadväzujeme na prehľad vybraných interných aktov riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úseku ochrany pred požiarmi a vybraných interných aktov riadenia prezidenta Hasičského a záchranného zboru uverejnený v č. 1/2011 na s. 44 a 45, ktorých obsah je využiteľný aj pre subjekty pôsobiace mimo Hasičského a záchranného zboru. Vybrané interné akty riadenia Ministerstva vnútra SR Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 15/2011, ktorým sa mení nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 2/2007 o riadení cvičenia krízového manažmentu v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 49/2009. Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 26/2011 o schválení Dodatku č. 2 k zmluve o zabezpečení fyzickej ochrany prepravy rádioaktívneho materiálu uzavretej podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28/2011 o zriadení krízového štábu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2011, ktorým sa mení nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2011 o zrušení niektorých interných aktov riadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Oznámenie generálnej riaditeľky sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 40/2011 o vydaní Prehľadu interných aktov riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky, 2. štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a vedúceho služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky platných v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k 15. marcu Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 42/2011, ktorým sa mení nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 64/2006 o spôsobe zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pri príprave na krízovú situáciu a pri jej riešení v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 58/2009. Rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 57/2011 o prechode správy majetku, majetkových práv a záväzkov z príspevkovej organizácie Tlačiareň Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rozpočtovú organizáciu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s jej zánikom. Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 70/2011, ktorým sa mení nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 2/2007 o riadení cvičenia krízového manažmentu v znení neskorších predpisov. Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 81/2011 o vnútornom kontrolnom systéme. Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 82/2011 o vykonávaní neplánovaných a operatívnych kontrol. Vybrané interné akty riadenia prezidenta HaZZ Rozkaz prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 3/2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozkaz prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 20/2009 o vydaní Pravidiel hasičského športu. Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 4/2011 o organizovaní súťaží v hasičskom športe v roku II. časť: Kalendár súťaží v hasičskom športe a súťaží odborných služieb v roku Kalendár iných športových súťaží v roku Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 6/2011, ktorým sa mení pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 4/2011 o organizovaní súťaží v hasičskom športe v roku Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 11/2011 o organizačnom zabezpečení III. ročníka majstrovstiev Slovenskej republiky vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel s medzi národnou účasťou. Plk. JUDr. Zlata Mikšová 36

39 PREDPISY A NORMY Informácia o schválení, zmenách a opravách STN (pokračovanie z č. 1/2011) Vestník ÚNMS SR č. 11/2010 Schválené európske a medzinárodné normy na priame používanie ako STN STN EN ( ) Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 1: Všeobecne; vydanie: december Jej vydaním sa ruší STN EN ( ) Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 1: Všeobecne z decembra STN EN ( ) Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 2: Materiály; vydanie: december Jej vydaním sa ruší STN EN ( ) Nevyhrievané tlakové nádoby. Časť 2: Materiály z decembra STN EN A1 ( ) Okná a dvere. Norma na výrobky, funkčné charakteristiky. Časť 1: Okná a vonkajšie dvere bez požiarnej odolnosti a/alebo tesnosti proti prieniku dymu (Konsolidovaný text); vydanie: december Jej vydaním sa ruší STN EN A1 ( ) Okná a dvere. Norma na výrobky, funkčné charakteristiky. Časť 1: Okná a vonkajšie dvere bez požiarnej odolnosti a/alebo tesnosti proti prieniku dymu (Konsolidovaný text) zo septembra STN EN A1 ( ) Lakovne. Zariadenia na nanášanie a elektrolytické vylučovanie organických kvapalných náterových látok. Bezpečnostné požiadavky (Konsolidovaný text); vydanie: december Jej vydaním sa ruší STN EN ( ) Lakovne. Zariadenia na nanášanie a elektrolytické vylučovanie organických kvapalných náterových látok. Bezpečnostné požiadavky z júla STN EN ISO 1716 ( ) Skúšky reakcie výrobkov na oheň. Stanovenie celkového spalného tepla (ISO 1716: 2010); vydanie: december Jej vydaním sa ruší STN EN ISO 1716 ( ) Skúšky reakcie stavebných výrobkov na oheň. Stanovenie spalného tepla (ISO 1716: 2002). STN EN ( ) Manažérstvo rizika. Techniky posúdenia rizika; platí od decembra STN EN ISO ( ) Fľaše na plyny. Špecifikácia a skúšanie ventilov na fľaše na LPG. Samozatváracie ventily (ISO 14245: 2006); platí od decembra Jej oznámením sa ruší STN EN Špecifikácia a skúšanie ventilov na fľaše na LPG. Samo zatváracie ventily zo septembra STN EN ISO ( ) Fľaše na plyny. Špecifikácia a skúšanie ventilov na fľaše na LPG. Ručne ovládané ventily (ISO 15995: 2006); platí od decembra Jej oznámením sa ruší STN EN Špecifikácia a skúšanie ventilov na fľaše na LPG. Ručne ovládané ventily zo septembra STN EN ( ) Prepravné fľaše na plyny. Znovu plniteľné zvárané fľaše s kapacitou nepresahujúcou 150 litrov. Časť 3: Fľaše zhotovené zo zváraných uhlíkových ocelí navrhnuté výlučne na experimentálne metódy; platí od decembra STN EN ( ) Elektrické prístroje na detekciu a meranie horľavých plynov, toxických plynov alebo kyslíka. Požiadavky a skúšky na prístroje používajúce softvér a/alebo digitálne technológie; platí od decembra Jej oznámením sa od ruší STN EN ( ) Elektrické prístroje na detekciu a meranie horľavých plynov, toxických plynov alebo kyslíka. Požiadavky a skúšky na prístroje používajúce softvér alebo digitálne technológie z augusta Vestník ÚNMS SR č. 12/2010 Zrušené STN STN Ropné oleje s prísadami. Stanovenie odolnosti proti starnutiu z januára 1989; zrušená od STN ISO 3680 ( ) Náterové látky, ropa a podobné výrobky. Skúška vzplanutia/nevzplanutia. Rýchla rovnovážna metóda z júla 1999; zrušená od Nahradená normou STN EN ISO 3680: 2004, ktorá je zrušená a nahradená normou EN ISO 3680: Opravy STN STN EN 143/AC2 ( ) Ochranné prostriedky dýchacích orgánov. Filtre proti časticiam. Požiadavky, skúšanie, označovanie. Oprava AC2; vydanie január 2011 normy STN EN 143 z novembra STN EN 144-3/AC ( ) Ochranné prostriedky dýchacích orgánov. Ventily plynových fliaš. Časť 3: Závitové spojenie pre plyn Nitrox na potápanie a kyslík. Oprava AC; vydanie: január 2011 normy STN EN z mája STN EN 54-25/AC ( ) Elektrická požiarna signalizácia. Časť 25: Súčasti využívajúce rádiové spoje. Oprava AC; vydanie: január 2011 normy STN EN z apríla Schválené európske a medzinárodné normy na priame používanie ako STN STN EN ISO ( ) Fľaše na plyny. Montáž ventilov plynových fliaš (ISO 13341: 2010); platí od januára Jej oznámením sa ruší STN EN ISO AC ( ) Fľaše na plyny. Montáž ventilov plynových fliaš (ISO 13341: 1997) z januára STN EN ( ) Skúšky reakcie stavebných výrobkov na oheň. Stavebné výrobky okrem podláh vystavené tepelnému pôsobeniu jednotlivého horiaceho prvku; platí od januára Jej oznámením sa ruší STN EN ( ) Skúšky reakcie stavebných výrobkov na oheň. Stavebné výrobky okrem podláh vystavené tepelnému pôsobeniu jednotlivého horiaceho prvku z mája STN EN ( ) Prenosné zariadenie na striekanie hasiacich látok dodávaných požiarnymi čerpadlami. Prenosné monitory. Časť 3: Penotvorné zariadenia; platí od januára Oznámenie SÚTN o vydaní technických normalizačných informácií TNI CEN/TR ( ) Zariadenia požiarnej ochrany. Prehľad tlakov vody špecifikovaných v publikovaných normách CEN/TC 192; platí od januára Vestník ÚNMS SR č. 1/2011 Schválené STN STN EN ( ) Výbušné atmosféry. Časť 15: Ochrana zariadení druhom ochrany n ; vydanie: február Jej vydaním sa ruší STN EN ( ) Elektrické zariadenia do výbušných atmosfér. Časť 15: Konštrukcia, skúšanie a označovanie elektrických zariadení s typom ochrany n z decembra STN EN A1 ( ) Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív (Konsolidovaný text); vydanie: február Jej vydaním sa ruší STN EN ( ) Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív z júla Schválené európske a medzinárodné normy na priame používanie ako STN STN EN ISO ( ) Normalizovaná skúšobná metóda na stanovenie vznietivého potenciálu cigariet (ISO 12863: 2010); platí od februára STN EN ISO ( ) Textílie. Horľavosť lôžkovín. Časť 1: Všeobecné skúšobné metódy na zisťovanie zápalnosti tlejúcou cigaretou (ISO : 2010); platí od februára Jej vydaním sa ruší STN EN ISO ( ) Textílie. Horľavosť lôžkovín. Časť 1: Všeobecné skúšobné metódy na zisťovanie zápalnosti tlejúcou cigaretou z novembra STN EN ISO ( ) Textílie. Horľavosť lôžkovín. Časť 2: Všeobecné skúšobné metódy na zisťovanie zápalnosti malým otvoreným plameňom (ISO : 2010); platí od februára Jej vydaním sa ruší STN EN ISO ( ) Textílie. Horľavosť lôžkovín. Časť 2: Špecifické skúšobné metódy na zisťovanie zápalnosti tlejúcou cigaretou z novembra Vestník ÚNMS SR č. 2/2011 Schválené STN STN EN ISO ( ) Poistné armatúry proti prenosu plameňa. Požiadavky na prevádzkové vlastnosti, skúšobné metódy a obmedzenia pri ich používaní (ISO 16852: Cor 1: Cor 2: 2009); vydanie: marec Jej vydaním sa ruší STN EN ISO ( ) Poistné armatúry proti prenosu plameňa. Požiadavky na prevádzkové vlastnosti, skúšobné metódy a obmedzenia pri ich používaní z októbra 2010 a STN EN ( ) Nepriebojné poistné armatúry. Požiadavky na účinnosť, skúšobné metódy a obmedzenia pri ich použití z apríla Pplk. RNDr. Veronika Scholzeová 37

40 PREDPISY A NORMY Návrh novej vyhlášky o ochrane pred požiarmi v Maďarsku Pplk. RNDr. Veronika Scholzeová, Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR v Bratislave M aďarská republika predložila Komisii EÚ na notifikáciu nový návrh vyhlášky ministerstva vnútra o ochrane pred požiarmi. Táto povinnosť (predkladať návrhy nových všeobecne záväzných právnych predpisov s technickým obsahom) vyplýva pre členské štáty Európskej únie zo smernice 98/34/ES [1] o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov s cieľom umožniť ostatným členom Únie pripomienkovať daný návrh z hľadiska vzniku možných prekážok pre voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu. Predpis, ktorý nebol predložený na notifikáciu a je zverejnený v oficiálnej zbierke predpisov daného štátu sa pokladá za neplatný a voči takému členskému štátu sa prijímajú zo strany Komisie príslušné opatrenia. Vzhľadom na kompletnosť a zapracovanosť najnovších technických poznatkov je možné niektoré myšlienky z návrhu novej maďarskej vyhlášky o ochrane pred požiarmi použiť aj pri spracúvaní návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, najmä v oblasti požiarnej prevencie. Uvedený návrh vyhlášky bol predložený Komisii EÚ a následne zverejnený v databáze TRIS (Technical Regulations Information System) 28. apríla tohto roku pod číslom 2011/205/HU [2]. Revidovaním existujúcich predpisov Maďarsko reaguje na prijatie nových technických noriem a na technický pokrok ostatného obdobia. Základnou podmienkou legislatívneho prípravného procesu bolo zachovať technické požiadavky v právnych predpisoch tak, aby zaistili požadovanú úroveň zabezpečenia ochrany pred požiarmi na celom území štátu. Cieľom vyhlášky pri presadzovaní záujmov ochrany pred požiarmi je zlepšiť využiteľnosť technických požiadaviek a poskytnúť väčší priestor na plánovanie protipožiarnej bezpečnosti. Snahou bolo tiež zahrnúť do návrhu poznatky odbornej verejnosti získané počas platnosti predchádzajúceho nariadenia. Návrh predpisu je značne rozsiahly a obsahuje podstatnú časť problematiky ochrany pred požiarmi. Pozostáva zo 6 častí, 33 hláv, 251 dielov a 633 paragrafov. Má 28 príloh a spolu 340 strán. ŠTRUKTÚRA DOKUMENTU Úvodná časť dokumentu obsahuje odbornú terminológiu a definície v oblasti skladovania horľavých látok a plynov, všeobecné pojmy týkajúce sa ochrany pred požiarmi a požiarneho skúšobníctva, plánovania protipožiarnej bezpečnosti, stavebné pojmy súvisiace s protipožiarnou bezpečnosťou stavieb a problematikou značenia. Dodatočné definície obsahuje okrem toho aj každá samostatná časť a hlava dokumentu. 1. Časť: Požiarna technika a výstroj Hlava I. Údržba a revízia hasiacich prístrojov Obsahom sú všeobecné požiadavky a povinnosti užívateľa. Podrobne sú vymenované požiadavky na prevádzkovanie a bezpečnostný postup pri revízii a údržbe, časové údaje pre životnosť prístrojov a ich vyradenie z prevádzky. Definované je označenie prístrojov a dokumentovanie kontrol, ako aj požiadavky na osoby oprávnené vykonávať kontroly a na vedenie príslušnej dokumentácie. Hlava II. Revízia zdrojov vody na hasenie požiarov Upravuje požiadavky kladené na osoby oprávnené vykonávať kontroly, ako aj povinnosti správcov zdrojov vody z hľadiska údržby a dokumentácie. Podrobne vymenúva rozsah/postup kontroly, technický priebeh tlakových skúšok a s tým súvisiace časové intervaly. Požiadavky platia pre všetky typy zdrojov vody. Zaoberá sa aj požiadavkami, ktoré je potrebné splniť pred uvedením budovy do prevádzky. Hlava III. Polospojky Definuje polospojky, ich členenie a rozmery, uvádza ich maximálnu prípustnú hmotnosť, prevádzkové tlaky a im zodpovedajúce materiály a úpravu. Vymenúva podmienky postupu prevádzkových skúšok a metodiky skúšania. Hlava IV. Ventily z plastov Stanovuje rozmery a hmotnosť ventilov z plastov, farbu (červená), prevádzkové tlaky, spôsob skúšania, značenia a použitia. Hlava V. Ploché hadice a ich zostavy pre čerpadlá a vozidlá Na začiatku sú uvedené všeobecné predpisy a definície. V jednotlivých paragrafoch sú upravené požiadavky na hydrostatickú výkonnosť a jednotlivé skúšobné metódy. Hlava VI. Požiarne hydranty Zaoberá sa nadzemnými i podzemnými hydrantmi. Obsahuje všeobecné požiadavky na hydranty, ich materiál a konštrukciu, umiestnenie a spôsoby zabezpečenia. Stanovuje ich konštrukciu v nadväznosti na iné prvky hasičskej techniky (rozmery hadíc, polospojok a podobne). Hlava VII. Zásahový opasok Podrobne sú uvedené požiadavky na konštrukciu opasku, spôsob jeho zapínania z bezpečnostného hľadiska (opatrenia proti samovoľnému otvoreniu), ako aj spôsob upevnenia rôznych predmetov (baterka, nožík a podobne) na opasok. Uvedené sú tiež požiadavky na materiál. Upravuje aj spôsob skúšania a pravidlá pri používaní opasku. Samostatná časť je venovaná revíziám a kontrole pred i po ukončení používania, ako aj záťažovým revíziám. Hlava VIII. Prostriedky vhodné na hasenie požiarov, ktoré nie sú normované/typizované Vzťahuje sa na prostriedky, pre ktoré, vzhľadom na ich technickú konštrukciu, rozmery alebo hmotnosť náplne neplatia žiadne normy a ich hmotnosť nepresahuje 20 kg. Sú to prostriedky, ktorých aplikácia nenahradí hasiaci prístroj, ktorý je pre daný objekt stanovený podľa predpisov v oblasti ochrany pred požiarmi. Je uvedený teplotný interval ich účinnosti, predpisy na ich plnenie, požiadavky na ich konštrukčné prvky a podobne. Táto hlava sa zaoberá aj skúšobnými metódami na stanovenie účinnosti uvedených prostriedkov, ako aj spôsobmi ich identifikácie, značenia a informovania spotrebiteľa. 2. Časť: Zabudované požiarnotechnické zariadenia Hlava IX. Všeobecné požiadavky na zabudovanú elektrickú požiarnu signalizáciu a stabilné hasiace zariadenia Upravuje všeobecné požiadavky na elektrickú požiarnu signalizáciu (EPS) a stanovuje, kde sa musí inštalovať, akým schvaľovacím procesom musí výber, inštalácia alebo jej navrhované zmeny prejsť a ktoré dokumenty vyžaduje. Platí to aj pre požiadavky na ústredne EPS. Stanovuje požiadavky na prenos signálu smerom k hasičom, prípadne prítomnosť stálej služby. Vymenúva typy budov, kde sa elektrická požiarna signalizácia vyžaduje (výška a typy stavieb, zameranie ich použitia a iné). S tým súvisia aj požiadavky na osoby spô- 38

41 PREDPISY A NORMY sobilé navrhnúť, inštalovať a prevádzkovať tieto zariadenia, ako aj na účastníkov a orgány schvaľovacieho konania. Hlava X. Stabilné hasiace zariadenia Stanovuje ciele inštalácie stabilných hasiacich zariadení a požiadavky na ich navrhovanie a dokumentáciu. Táto časť je veľmi podrobná a vymenúva typy a obsah dokumentácie vrátane značenia a odvolaní na bezpečnostné predpisy. Patria sem aj požiadavky na uvedenie do prevádzky a samotné prevádzkovanie vrátane oprávnených osôb, ktoré môžu túto činnosť vykonávať, údržba i revízie vrátane skúšok a dokumentácie s presným vymenovaním údajov, ktoré sa musia zaznamenať, ako aj časové intervaly jednotlivých kontrol. Hlava XI. Technické požiadavky, projektovanie, realizácia, uvedenie do prevádzky, prevádzkovanie, revízia a údržba elektrickej požiarnej signalizácie Táto časť vyhlášky vymenúva presné požiadavky na samotné zariadenia, projektovanie, stanovenie efektívnej zóny hlásiča a zóny poplachu vrátane požiadaviek na grafické a textové značenie. Samostatne sú upravené požiadavky na prenos signálu do ústredne, jej umiestnenie a dozor/službu. Stanovené sú tiež všeobecné pravidlá na umiestnenie jednotlivých typov senzorov a manuálnych hlásičov požiaru, požiadavky na rozvody, zvukové a svetelné hlásiče a zdroje energie. Jednou z požiadaviek je, aby každá súčasť signalizácie bola ľahko a jednoznačne identifikovateľná a zdokumentovaná. Rieši tiež umiestnenie všetkých typov automatických hlásičov, požiadavky na ich inštaláciu, opatrenia v prípade poruchy a vypnutia, spôsob ich revízie a údržby. 3. Časť: Elektrické zariadenia a zariadenia na ochranu pred bleskom Hlava XII. Nepravidelná revízia nízkonapäťových silnoprúdových elektrických zariadení Táto časť sa nevzťahuje na rozvodové siete dodávateľov energie, na železnice a podzemné bane a prenosné zariadenia, kde je zdroj energie súčasťou zariadenia, ani na náhradné zdroje energie nemocničných zariadení a na elektrické zariadenia vozidiel, prístavné a lodné zariadenia. Vzťahuje sa na elektrické zariadenia obytných budov, verejných, priemyselných a poľnohospodárskych objektov, na obytné prívesy, ako aj na zariadenia výstav a veľtrhov a iných dočasných a mobilných stavieb. Stanovuje časové intervaly revízií podľa tried nebezpečenstva požiaru a predpisy, ktoré musia zariadenia spĺňať, ako aj požiadavky na revíznych pracovníkov. Hlava XIII. Požiarna ochrana zdrojov a zariadení na transformáciu a distribúciu elektrickej energie Zásady uvedené v tomto návrhu sa vzťahujú aj na generátory elektrickej energie s nominálnym výkonom väčším ako 150 kva, zariadenia na konverziu a distribúciu elektrickej energie s nominálnym napätím nad 1 kv vrátane zariadení na povrchu banských diel a taktiež na priestory v ktorých sa nachádzajú takéto elektrické zariadenia spolu s horľavými materiálmi. Návrh sa nevzťahuje na podzemné zariadenia a elektrické inštalácie baní. Hlava XIV. Ochrana pred bleskom Upravuje podmienky, kedy musí byť ochrana pred bleskom inštalovaná a požiadavky na protipožiarnu ochranu zariadení, ktorých ochrana je stanovená normou. Nevzťahuje sa na vozidlá, vojenské zariadenia a masové podujatia. Platí pre dočasné zariadenia, nástupné plochy a stavebné plochy v období od 1. apríla do 31. októbra kalendárneho roka. Určuje podmienky na vykonávanie revízií a kontrol, ako aj požiadavky na oprávnené osoby a príslušnú dokumentáciu. Pre nenormované zariadenia na ochranu pred bleskom platí samostatná časť. Stanovuje časové intervaly kontrol a oprávnené osoby. Hlava XV. Ochrana pred elektrostatickým nábojom Táto časť sa nevzťahuje na ochranu technologických zariadení pred elektrostatickým nábojom. Platí pre priestory s nebezpečenstvom požiaru A a B. Stanovuje, čo oprávnená osoba preveruje a ako to dokumentuje v určených časových intervaloch. Je presne definované, kto môže byť oprávnenou osobou. 4. časť: Skladovanie horľavých kvapalín a plynov Hlava XVI. Protipožiarne predpisy pre stavby určené na vykurovanie vykurovacím olejom. Valcovité oceľové cisterny na skladovanie horľavých kvapalín a tavenín s jednoduchou alebo dvojitou stenou umiestnené horizontálne Platí pre oceľové nádrže a nádrže vystužené vláknom, v ktorých sa materiál skladuje pri atmosférickom tlaku. Na začiatku sú uvedené všeobecné požiadavky a podmienky použitia, umiestnenie a inštalácia. Nasledujú samostatné podkapitoly upravujúce požiadavky na jednotlivé prvky príslušenstva (hubice, ochrana pred preplnením, meranie výšky hladiny, elektrické príslušenstvo a podobne) Podzemné nádrže sú riešené samostatne. Stanovené sú zóny s nebezpečenstvom výbuchu a zariadenia na ochranu pred požiarom. Hlava XVII. Protipožiarne požiadavky na stojace valcovité oceľové cisterny. Podzemné kompozitné cisterny vystužené vláknom na skladovanie horľavých kvapalín Vzťahuje sa na nádrže s objemom viac ako 2 m 3, v ktorých sa materiály skladujú pri atmosférickom tlaku. Sú uvedené všeobecné technické podmienky na materiál a konštrukciu nádrží, na potrubia a príslušenstvo i uloženie (na povrchu, pod povrchom). Hlava XVIII. Požiadavky na nádrže. Predpisy pre čerpaciu stanicu na pohonné látky Platí pre zriadenie čerpacích staníc okrem medzinárodných letísk a čerpacích staníc pre vozidlá na plynné palivo. Stanovuje požiadavky a podmienky na lokalizáciu zariadenia, určuje odstupové ochranné vzdialenosti a požiadavky na stavebné materiály. Upravuje podmienky na skladovanie horľavých kvapalín, požiadavky na stojany na odber paliva a výstražné značenia. Rieši tiež mobilné čerpacie stanice a odberné miesta propán-butánu. Hlava XIX Všeobecné požiadavky na protipožiarne opatrenia pre zariadenia plynového a olejového hospodárstva Okrem všeobecných požiadaviek upravuje pravidlá lokalizácie a zaoberá sa stavebnými predpismi pre takéto zariadenia. Samostatný celok tvoria požiadavky na potrubné prepravné systémy v rámci jednej technologickej prevádzky. Hlava XX. Preprava, skladovanie a manipulácia s prepravnými fľašami na plyn. Skladovacie a obslužné zariadenia horľavých kvapalín a tavenín V časti všeobecných predpisov rieši typy ochranných zón takýchto zariadení, ich elektroinštaláciu a požiadavky na stavebné materiály. Samostatne sú uvedené požiadavky na prečerpávacie zariadenia a ich rozmiestnenie. Hlava XXI. Zaradenie horľavých kvapalín a roztavených materiálov do tried nebezpečenstva požiaru Zaradenie do jednotlivých tried zodpovedá vo všeobecnosti technickým normám. Samostatne sú vymenované horľavé kvapaliny, ktoré nemožno zaradiť podľa bodu vzplanutia a prevádzkovej teploty. Hlava XXII. Požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť prečerpávacích staníc propánbutánu Pre tieto zariadenia sú stanovené ochranné odstupové vzdialenosti podľa toho, kde sú umiestnené a požiadavky na elektroinštaláciu. 5. časť: Požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb Hlava XXIII. Zásady Na začiatku tejto časti sú uvedené všeobecné ciele systému požiadaviek kladených na stavby z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti s ohľadom na stavebné konštrukcie, stavebné materiály i prvky a na lokalizáciu jednotlivých typov stavieb. Nasledujú požiadavky na stavebné 39

42 PREDPISY A NORMY riešenia z hľadiska evakuácie a záchrany, zdolávania požiaru a ochrany pred teplom i dymom. Hlava XXIV. Zaradenie stavebných materiálov do tried podľa stupňa horľavosti Podrobne definuje podmienky zatriedenia stavebných materiálov a prvkov (podlahové krytiny sú riešené samostatne) podľa platných technických predpisov. Osobitne rieši prenosové káble a strechy. Upravuje tiež stavebné konštrukcie a člení ich do tried, ako aj charakteristiky ich požiarnej odolnosti. Hlava XXV. Všeobecné požiarnobezpečnostné požiadavky na stavby Upravuje stupne požiarnej odolnosti a ich aplikáciu v jednotlivých druhoch stavieb. Stanovuje, aké stupne požiarnej odolnosti musia mať jednotlivé druhy stavieb podľa určenia a navrhnutej výšky, ako aj odolnosť, ktorú musia vykazovať stavby nezaradené podľa stupňa požiarneho nebezpečenstva. Obdobne sú uvedené aj požiadavky na požiarnu odolnosť stavebných konštrukcií a súvisiace princípy určovania požiadaviek požiarnej ochrany konštrukcií, respektíve konštrukcií, na ktoré sa požiadavky nevzťahujú. V tabuľkách jednotlivých príloh sú uvedené dodatkové požiadavky, ktoré majú pomôcť pri stanovení celkových požiadaviek na požiarnu odolnosť stavebných konštrukcií. Samostatne sú riešené zastavané podkrovia, požiadavky na požiarne úseky v obytných budovách, ako aj v priemyselných a poľnohospodárskych stavbách i skladoch. Osobitne sa zaoberá veľkorozmernými halami, multifunkčnými stavbami a izoláciami. Upravuje požiadavky na triedy odolnosti dvier a uzáverov, obkladov stien, podláh a stropov. Patria sem aj ustanovenia o strojných a elektrických inštaláciách budov, vzduchotechnike, schodiskách a výťahoch. Samostatne rieši stredné a veľmi vysoké budovy, bezpečnostné osvetlenie, obytné priestory, hotely, nemocnice a nákupné centrá vrátane bezpečnostného značenia a osvetlenia. Niekoľko paragrafov je venovaných konštrukciám a výrobkom z celtoviny. Vyhláška v tejto časti samostatne upravuje problematiku fasád, nosných pilierov, stien a železobetónových stropných konštrukcií. Hlava XXVI. Požiadavky na zaistenie podmienok zásahu hasičov Táto časť sa týka stavebných úprav a rozmiestnenia stavieb v teréne tak, aby boli zabezpečené podmienky na príjazd a zásah hasičov a záchranárov. Rozlišuje medzi stavbami podľa ich výšky a plochy jednotlivých podlaží, respektíve podľa počtu osôb, pre ktoré sú určené. Rieši nástupné plochy, respektíve prípady, keď sa tieto plochy nevyžadujú. Upravuje požiadavky na bezpečnostnú schránku pre univerzálny kľúč v prípade priemyselných, poľnohospodárskych a verejných budov podľa ich rozmerov a konštrukcií i zabezpečenia vody na hasenie požiarov v areáli v závislosti od určenia stavby. Podrobne uvádza technické podmienky (tlakové, prietokové) a požiadavky na hydranty, respektíve nádrže na vodu. Príslušné orgány môžu požadovať aj zriadenie pohotovostných riadiacich ústrední, z ktorých je možné hasiacu techniku vo vybraných stavbách riadiť počas 90 minút. Hlava XXVII. Odstupové vzdialenosti Definuje účel vytvárania odstupových vzdialeností, princípy ich rozmerov v závislosti od požiarneho zaťaženia a rozmerov budov vrátane požiadaviek na skladovanie pevných palív, poľnohospodárskych plodín a slamy, vytváranie odstupových vzdialeností a požiadavky na silá. Samostatnú časť tvoria požiadavky na odstupové vzdialenosti pri obytných, verejných a priemyselných stavbách, skladoch a poľnohospodárskych objektoch. Hlava XXVIII. Evakuácia Uvádza všeobecné požiadavky na spôsoby vytvorenia únikových trás podľa jednotlivých typov stavieb a zaradenia do tried nebezpečenstva požiaru. Následne upravuje požiadavky na evakuáciu telesne alebo mentálne postihnutých osôb, rieši spôsoby výpočtu evakuačných časov pre jednotlivé fázy evakuácie postupovými rýchlosťami a odhadom počtu evakuovaných osôb. Hlava XXIX. Stanovenie požiarneho zaťaženia a normatívnych požiadaviek na požiarnu odolnosť Táto časť sa týka všetkých materiálov, ktoré sa v stavbách skladujú, spracúvajú, používajú, ako aj horľavých materiálov, ktoré sú zakomponované do konštrukcie stavby. Zohľadňuje sa ich hmotnosť, výhrevnosť, predpokladaný čas možného požiaru v danej budove, ako aj výpočet požiadaviek požiarnej odolnosti konštrukcií stavby. Vymenované sú údaje a vzorce potrebné pre výpočty požiarneho zaťaženia, normatívnej doby trvania požiaru, požiarnej odolnosti jednotlivých konštrukčných prvkov a podmienky používania konštrukcií v závislosti od ich požiarnej odolnosti. Hlava XXX. Ochrana pred teplom a dymom Obsahuje podrobný zoznam definícií a všeobecné požiadavky pre prípady, keď musí byť zabezpečený odvod tepla a dymu, respektíve keď tieto zariadenia nie sú povolené alebo sa nevyžadujú. Definované sú požiadavky, ktoré musia zariadenia na odvod dymu alebo tepla spĺňať a spôsoby stanovenia geometrie otvorov, ako aj projektovanie týchto zariadení vrátane systému odvodových potrubí (požiadavky na stanovenie poklesu tlaku v systéme). Požiadavky sú rozlíšené podľa druhu budov (rozľahlé haly, schodiská), ako aj podľa systému odvodu (prirodzené alebo nútené vetranie, pretlakové a podtlakové vetranie). Hlava XXXI. Zariadenia na potlačenie a minimalizáciu následkov výbuchu Upravuje rozmery výfukových stien, protivýbuchových klapiek a použiteľné konštrukcie. Stanovuje požiadavky sekundárnej protivýbuchovej ochrany, ochrany okolia úsekov s nebezpečenstvom výbuchu s ohľadom na použiteľné materiály a konštrukcie tak, aby prístupové cesty k objektom zostali aj v prípade havárie voľné. Osobitne sa venuje požiadavkám na konštrukčné prvky samotných priestorov s nebezpečenstvom výbuchu. Hlava XXXII. Podmienky prevádzkovania Zaoberá sa ustanoveniami protipožiarnej ochrany vzťahujúcimi sa na používanie a využívanie stavieb, strojov, zariadení, prostriedkov a materiálov (okrem výbušných). Opisuje jednotlivé triedy požiarneho ohrozenia a princípy, na základe ktorých sa do nich jednotlivé látky zatrieďujú ako aj súvisiace požiadavky na bezpečné vykonávanie činností, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo požiaru. Samostatne rieši problematiku fajčenia, dopravy, prepravy a skladovania. Pre skladové priestory sú stanovené požiadavky na zachovanie komunikačných trás potrebných na zásah pri zdolávaní požiaru. Uvedené sú tiež požiadavky na inštaláciu zariadení na odvod dymu a tepla a na stavbu komínov vrátane zabudovania ohrevných a vykurovacích telies, dodržania technických parametrov pri napojení systému odvodu dymu a tepla, ako aj vetranie. Táto časť upravuje aj problematiku kanalizačnej sieti a technického vyhotovenia strojných zariadení a elektrotechnických inštalácií podľa typu prostredí, vypracovanie požiarnych poplachových smerníc a evakuačných plánov. Rieši aj vybavenie hasiacimi prístrojmi a zariadeniami vrátane EPS podľa požiarneho zaťaženia a následne podľa členenia na jednotlivé druhy stavieb (obytné, verejné, verejné podujatia atď.). Do tejto časti patria aj požiadavky na zabezpečenie vozidiel hasiacimi prístrojmi podľa ich určenia (preprava nebezpečných látok, poľnohospodárske stroje a podobne), ako aj opatrenia pri žatve, skladovaní a sušení poľnohospodárskych plodín. Hlava XXXIII. Pravidlá používania horľavých kvapalín a plynov Rieši problematiku prepravy horľavých kvapalín do 300 l prepravovanej látky a podľa typu skladovacej nádrže vrátane skladov prečerpávacích miest pohonných látok a stanovuje požiadavky na umiestnenie hasiacich prístrojov i spôsob prečerpávania látok. Zaoberá sa tiež požiadavkami na obslužný personál a jeho preškolenie, 40

43 PREDPISY A NORMY ako aj prevádzkovými podmienkami staníc na propán-bután. 6. Časť: Záverečné ustanovenia Predpokladaný termín účinnosti vyhlášky je 30 dní po zverejnení v Zbierke zákonov Maďarskej republiky. Dňom nadobudnutia účinnosti zároveň zruší existujúcu vyhlášku Ministerstva pre samosprávy a územný rozvoj Maďarskej republiky č. 9/2008 o vydaní Celoštátneho požiarneho poriadku [3] a zároveň mení ustanovenia vyhlášky Ministerstva pre samosprávy a územný rozvoj Maďarskej republiky č. 37/2007 o postupoch stavebných úradov a o obsahu stavebno-technickej a územnoplánovacej dokumentácie [4] týkajúce sa prístupov do stavieb a zdrojov vody na hasenie požiarov, stanovenie stupňov požiarnej odolnosti stavebných konštrukcií, stanovenie požiarneho zaťaženia, rozdelenia stavieb na požiarne úseky, evakuácie, navrhovania a inštalácie požiarnotechnických zariadení v stavbách. ZÁVER Termín na pripomienkovanie uvedeného textu je stanovený do 29. júla 2011 pro- stredníctvom Informačného strediska WTO na Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Ak žiadny členský štát neuplatní pripomienky, Maďarská republika môže pristúpiť k zverejneniu tohto predpisu vo svojej národnej zbierke zákonov. V prípade pripomienok sa termín zverejnenia odkladá na dobu po ich prerokovanie, respektíve zapracovanie do pôvodného textu. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov. Úradný vestník Európskych Spoločenstiev č. L 204, , s Verzia v slovenskom jazyku mimoriadne vydanie: Úradný vestník Európskej únie č. 13, zv. 20, s /205/HU. Draft Decree of the Interior Ministry on the National Fire Protection Regulation. [Návrh vyhlášky Ministerstva vnútra o vnútroštátnom nariadení o požiarnej ochrane]. Online. Databáza TRIS. Dostupné na app/search/index.cfm?fuseaction=pisa_ notif_overview&snlang=sk&iyear=2011&in um=205&lang=en&iback=2. V databáze TRIS je predmetný návrh všeobecne záväzného právneho predpisu vzhľadom na svoju rozsiahlosť dostupný len v maďarskom, anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku. Všetky tieto verzie sú na vyžiadanie prístupné aj v knižnici Národného informačného strediska Hasičského a záchranného zboru v Požiarnotechnickom a expertíznom ústave Ministerstva vnútra SR v Bratislave /0209/HU. 9/2008. (II. 22.) ÖTM rendelet az Országos Tűzvédelmi Szabályzat kiadásáról. [Nariadenie Ministerstva pre samosprávy a územný rozvoj Maďarskej republiky č. 9/2008 o vydaní predpisov o ochrane pred požiarmi]. Finálny text. Online. Databáza TRIS. Dostupné na ec.europa.eu/enterprise/tris/pisa/app/ search/index.cfm?fuseaction=getfinal&inu m= /2007. (XII. 13.) ÖTM rendelet az építésügyi hatósági eljárásokról, valamint a telekalakítási és az építészeti-műszaki dokumentációk tartalmáról. [Nariadenie č. 37/2007. (XII. 13.) o postupoch stavebných úradov a o obsahu stavebnotechnickej a územnoplánovacej dokumentácie]. Online. Dostupné na: jr/gen/hjegy_doc.cgi?docid=a otm. Oznámenie ÚNMS SR o harmonizovaných TN preberajúcich EN vyhlásených ako harmonizované v Úradnom vestníku EÚ STN Dátum vydania Názov Harmonizovaná EN STN EN 1777 ( ) STN EN A1 ( ) STN EN A1 ( ) STN EN A1 ( ) STN EN A1 ( ) STN EN A2 ( ) STN EN A2 ( ) STN EN A1 ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN A1 ( ) jún 2010 júl 2009 júl 2009 január 2009 august 2008 máj 2009 máj 2009 január 2009 apríl 2008 február 2010 marec 2009 Vysokozdvižné hydraulické plošiny (HP) pre hasičské a záchranné služby. Bezpečnostné požiadavky a skúšky. Vysokozdvižná automobilová technika pre hasičskú a záchrannú službu. Otočné rebríky s kombinovanými pohybmi. Bezpečnostné a prevádzkové požiadavky a skúšobné metódy (Konsolidovaný text). Vysokozdvižná automobilová technika pre hasičskú a záchrannú službu. Otočné rebríky so sekvenčnými pohybmi. Bezpečnostné a prevádzkové požiadavky a skúšobné metódy (Konsolidovaný text). Požiarne čerpadlá. Požiarne odstredivé čerpadlá so zavodňovacím zariadením. Časť 1: Triedenie. Všeobecné bezpečnostné požiadavky (Konsolidovaný text). Požiarne čerpadlá. Požiarne odstredivé čerpadlá so zavodňovacím zariadením. Časť 2: Overovanie všeobecných a bezpečnostných požiadaviek (Konsolidovaný text). Požiarne čerpadlá. Požiarne odstredivé čerpadlá bez zavodňovacieho zariadenia. Časť 1: Triedenie, všeobecné a bezpečnostné požiadavky (Konsolidovaný text). Požiarne čerpadlá. Požiarne odstredivé čerpadlá bez zavodňovacieho zariadenia. Časť 2: Overovanie všeobecných a bezpečnostných požiadaviek (Konsolidovaný text). Požiarne čerpadlá. Prenosné motorové striekačky. Bezpečnostné a prevádzkové požiadavky, skúšky (Konsolidovaný text). Systémy zdvíhacích vakov pre hasičskú a záchrannú službu. Požiadavky na bezpečnosť a spôsobilosť Vozidlá hasičskej a záchrannej služby. Časť 2: Všeobecné požiadavky. Bezpečnosť a výkon. Vozidlá požiarnej a záchrannej služby. Časť 3: Pevne zabudované zariadenia. Bezpečnosť a vyhotovenie (Konsolidovaný text). EN 1777: 010 STN EN 14043: A1: 2009 STN EN 14044: A1: 2009 STN EN :2002 +A1: 2008 STN EN : A1: 2008 STN EN : A2: 2008 STN EN : A2: 2008 STN EN 14466: A1: 2008 STN EN 13731: 2007 STN EN : 2009 STN EN : A1:

44 OTÁZKY ČITATEĽOV Otázky čitateľov Ktoré oblasti činnosti spadajú pod zákaz podnikania príslušníkov Hasičského a záchranného zboru? Podľa 69 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov príslušník zboru nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v oblasti pôsobnosti zboru alebo na úseku ochrany pred požiarmi a ani obchodovať s hasičskými komoditami. Nesmie byť ani štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, správneho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Príslušník Hasičského a záchranného zboru nesmie sprostredkúvať pre seba ani pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so štátom, obcou, vyšším územným celkom, štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom alebo s inou právnickou osobou zriadenou alebo založenou štátom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce, rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku. Nesmie zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby, vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany. Podľa ods citovaného zákona sa uvedené obmedzenie nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť, na plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov, na správu vlastného majetku príslušníka Hasičského a záchranného zboru a na správu majetku svojich maloletých detí. Ukončil som štúdium na vysokej škole študijný program Záchranné služby. Nedávno som si podal žiadosť na krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o prijatie do služobného pomeru. Chcel by som vedel, či v prípade prijatia budem musieť absolvovať štúdium, respektíve odbornú prípravu aj v Strednej škole požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR v Žiline. Myslím si, že ako absolvent vysokej školy by som už nemal ísť do Strednej školy požiarnej ochrany. Aké vedomosti a zručnosti tam získam? Absolvent vysokoškolského štúdia prvého alebo druhého stupňa bez odbornej praxe môže byť po prijatí do štátnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore zaradený najvyššie do piatej platovej triedy na funkcie vedúci technik špecialista alebo odborný inšpektor ( 21 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov ďalej len zákon ). Bez ohľadu na študijný odbor (študijný program), ktorý takýto príslušník počas štúdia absolvoval, je zaradený do prípravnej štátnej služby ( 23 zákona). V priebehu dvojročnej prípravnej štátnej služby absolvuje novoprijatý príslušník základnú prípravu, odbornú prax a následne špecializovanú odbornú prípravu ukončenú overením odbornej spôsobilosti. Úspešný absolvent špecializovanej odbornej prí pravy je po získaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti následne vymenovaný do stálej štátnej služby. Základnú prípravu a špecializovanú odbornú prípravu vykonáva Stredná škola požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR v Žiline (ďalej len škola ). Je to účelové zariadenie Ministerstva Stredná škola požiarnej ochrany MV SR v Žiline. Snímka: archív vnútra SR, ktoré plní úlohy vzdelávacieho zariadenia Hasičského a záchranného zboru vrátane systému celoživotného vzdelávania. Vo vymedzenom rozsahu sa podieľa na obsahovej príprave a vykonávaní základnej, špecializovanej a cyklickej prípravy zamestnancov závodných a obecných (mestských) hasičských útvarov a zborov. V súlade s udelenými oprávneniami vykonáva základnú a ďalšiu odbornú prípravu na úseku ochrany pred požiarmi, najmä pre technikov požiarnej ochrany a špecialistov požiarnej ochrany. V súlade s finančnými možnosťami je škola vybavovaná hasičskou technikou, technickými prostriedkami a audiovizuálnymi pomôckami v súlade s potrebami Hasičského a záchranného zboru. V súčasnosti škola disponuje najmodernejšou cisternovou technikou, hasičskými automobilmi s kompletnou výbavou na vykonávanie záchranných prác a technických zásahov, záchrannými plavidlami a širokou škálou agregátov, ochranných odevov, autonómnych dýchacích prístrojov, detekčnou a meracou technikou. Praktický výcvik hasičov sa vykonáva v školskom výcvikovom stredisku vybavenom trenažérmi a simulátormi. Každoročne pribúdajú najmä vo výcvikových priestoroch nové zariadenia, ktoré umožňujú simuláciu reálnych podmienok pri požiaroch, haváriách a technických zásahoch. Praktický výcvik špecialistov, ktorý vykonávajú záchranné práce počas povodní, sa uskutočňuje na vodných tokoch a vodných nádržiach v okolí Žiliny. V ostatnom období boli z mimorozpočtových prostriedkov z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel zakúpené pre potreby praktického výcviku školy dva hasičské automobily. Ide o technický automobil 1B Mercedes-Benz Atego x 4 s hasičskou nadstavbou Rosenbauer TLF 2400/200 a záchranárskou technikou Holmatro a CAS 30 IVECO TRAKKER AT x 6. Z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu bola vyradená CAS 32 T 815 a nahradená rovnakou cisternou po generálnej oprave a repasácii nadstavby. Vyradená bola aj automobilová plošina AP 27 T 148 a nahradená modernejšou AP 50 T 815. Vo výcvikovom areáli školy bola daná do užívania ďalšia dominanta výcvikový trenažér JAKUB FIRE. Toto zariadenie je 42

45 OTÁZKY ČITATEĽOV určené na simuláciu požiarov v uzavretých priestoroch v kombinácii s požiarom motorového vozidla. Hasiči sú konfrontovaní s takmer reálnym požiarom sprevádzaným náhlymi zmenami smerov jeho šírenia a narastajúcou teplotou v uzavretom priestore výcvikového zariadenia. V tomto roku by mal byť vybudovaný a daný do užívania ďalší výcvikový trenažér na pozorovanie javov nelineárnych foriem šírenia požiarov a ich elimináciu. Všetky spomenuté technické zariadenia a hasičská technika sú využívané v rámci praktického výcviku, ktorého cieľom je získať základné návyky hasičov, ktoré im umožnia profesionálne a bezpečne zvládať rizikové situácie pri reálnych požiaroch a haváriách, respektíve pri rôznych mimoriadnych udalostiach. Vývojom prechádza nielen hasičská technika, ale aj metodické postupy súvisiace s likvidáciou požiarov alebo následkov mimoriadnych udalostí. Reakciou na tieto zmeny bolo schválenie a uvedenie do praxe nového interného predpisu nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2010 o osobitnej odbornej spôsobilosti a o prehlbovaní kvalifikácie v Hasičskom a záchrannom zbore. Uplynulý školský rok bol prechodným obdobím, keď boli postupne ukončené odborné prípravy vykonávané v súlade s predchádzajúcim služobným predpisom. Od školského roku 2010/2011 sa vykonáva skrátená 6-týždňová základná príprava, na ktorú nadväzuje špecializovaná odborná príprava zameraná na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti vo vecne vymedzenej oblasti. Príslušník Hasičského a záchranného zboru získa osobitnú odbornú spôsobilosť na jednu z nasledovných vecne vymedzených oblastí: zásahová činnosť, vedenie, obsluha, ošetrovanie a údržba hasičskej techniky, organizovanie činností strojnej služby, organizovanie činností protiplynovej služby, organizovanie činností spojovacej služby a v oblasti informačných technológií, operatívne riadenie, vykonávanie štátnej správy a štátneho požiarneho dozoru, vykonávanie ekonomických činností, uplatňovanie právnych vzťahov v osobnom úrade. Zmeny v odbornej príprave a overovaní odbornej spôsobilosti sa budú vzťahovať len na novo zaradených a novoprijatých príslušníkov zboru. Príslušníci v stálej štátne službe sa zúčastnia špecializovanej odbornej prípravy formou prehĺbenia kvalifikácie len v prípade zmeny ich funkčného zaradenia, ak dôjde súčasne k zmene vecne vymedzenej oblasti nimi vykonávaných činností. Z uvedeného je zrejmý rozdiel medzi teoretickým vzdelávaním na úrovni strednej alebo vysokej školy a odbornou prípravou, ktorú vykonáva Stredná škola požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR v Žiline. Bez teoretickej prípravy a špeciálneho výcviku nemôže žiaden absolvent vysokej školy vykonávať v Hasičskom a záchrannom zbore samostatné činnosti v priestore so zvýšeným rizikom ohrozenia vlastného života alebo zdravia, respektíve ohrozenia životov a zdravia iných osôb. (J.F.) Je nebezpečenstvo vzniku požiarov v lesných porastoch a priľahlých priestoroch v letnom období vyššie ako v ostatných ročných obdobiach? Letné obdobie je z hľadiska rizika vzniku požiarov v lesných porastoch a priľahlých priestoroch rovnako nebezpečným ako jar, keď každoročne zaznamenávame zvýšenú požiarovosť najmä v prírodnom prostredí, predovšetkým v dôsledku vypaľovania trávy alebo spaľovania suchých porastov. Letné obdobie je z pohľadu možnosti vzniku požiaru v prírodnom prostredí, najmä v lesoch, špecifické dlhotrvajúcim teplým a suchým počasím. Takýto charakter počasia vytvára ideálne podmienky na vznik požiaru a jeho rýchle šírenie prostredníctvom vysušených ľahko zápalných horľavých látok, ako je suchá tráva, suché kroviny, vysušené zvyšky dreva po ťažbe a podobne. Ďalším fenoménom spôsobujúcim zvýšené riziko vzniku požiarov v letnom období je veľký počet návštevníkov v dostupných (aj nedostupných) lesných i horských terénoch a v turistických strediskách. Medzi nimi sa vždy nájdu aj nezodpovední návštevníci, respektíve takí, ktorí podcenia riziko používania otvoreného ohňa v prírodnom prostredí a zakladajú ohne, prípadne fajčia aj na miestach, kde je to zakázané. Zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru v letnom období predstavujú aj žatevné práce a zber objemových krmovín. Najmä v júli a auguste dochádza počas zberu obilia a pri jeho pozberovej úprave k nárastu požiarovosti. Pre právnické osoby, ale aj fyzické osoby, ktoré obhospodarujú poľnohospodársku pôdu, platia počas zberového obdobia osobitné pravidlá. Ide najmä o opatrenia na predchádzanie vzniku požiaru vytváraním protipožiarnych asistenčných hliadok, zabezpečovaním potrebného množstva akcieschopných požiarnotechnických zariadení, hasiacich látok a podobne. Osobitnú skupinu predstavujú opatrenia súvisiace so zaistením bezpečného technického stavu žatevných strojov a zariadení na zber a uskladnenie obilnín a objemových krmovín. Orgány štátneho požiarneho dozoru venujú každoročne v tomto období zvýšenú pozornosť subjektom, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskou činnosťou vrátane vlastníkov lesov. V roku 2009 boli zásadným spôsobom upravené a sprísnené aj súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy (zákon o ochrane pred požiarmi a vyhláška Ministerstva vnútra SR o požiarnej prevencii), pričom bol dôraz kladený najmä na konkrétne povinnosti nielen právnických osôb, respektíve fyzických osôb podnikateľov, ale aj na fyzické osoby občanov. Potreboval by som informácie ohľadom nákupu a predaja požiarnych hlásičov, detektorov plynu a podobne. Zaujímalo by ma, či tieto výrobky podliehajú oznamovacej povinnosti na základe CE certifikátu. Požiarne hlásiče, ako súčasť elektrickej požiarnej signalizácie, podliehajú schvaľovaciemu procesu a preukazovaniu zhody podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 558/ 2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody, požiarny hlásič patrí do skupiny výrobkov so systémom č. 1 preukazovania zhody (vzory označovania týchto výrobkov sú uvedené v prílohe č. 2 citovanej vyhlášky). Podrobnejšiu informáciu o tom, aký výrobok možno uvádzať na trh bližšie definuje 2a zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Informácie o autonómnych požiarnych hlásičoch a autonómnych detektoroch plynu vám poskytnú ich výrobcovia. V súvislosti s publikovaním akýchkoľvek odpovedí, ktorými sú bližšie špecifikované niektoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany pred požiarmi na verejne prístupných webových stránkach, ktorých autormi sú právnické osoby, respektíve fyzické osoby, Prezídium HaZZ oznamuje, že takéto odpovede, respektíve vysvetlenia nemajú žiadne právne využitie. 43

46 OZNAMY A INFORMÁCIE Požiarovosť v SR v prvom štvrťroku 2011 Plk. Ing. Elena Mrvová Požiarnotechnický a expertízny ústav Ministerstva vnútra SR v Bratislave Z a prvé tri mesiace t. r. bolo zaznamenaných na území Slovenskej republiky požiarov, následkom ktorých vznikla priama materiálna škoda vo výške eur. V porovnaní s tým istým obdobím minulého roka došlo k nárastu počtu požiarov o a priama škoda bola vyššia o eur. Pri uvedených požiaroch bolo 27 osôb usmrtených (o 14 viac ako vlani za to isté obdobie) a 81 zranených (o 15 viac ako v prvom štvrťroku 2010). Najviac požiarov vzniklo v marci (3 183), čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 986 prípadov. V januári bolo zaznamenaných 620 a vo februári 971 požiarov. Najpočetnejšiu skupinu vyhodnocovanú podľa priestoru vzniku tvoria požiare, ku ktorým došlo v prírodnom prostredí. V tejto kategórii evidujeme prípadov (78,6 % z celkového počtu), čo je o viac ako v predchádzajúcom roku. Z toho najčastejšie horeli trávnaté porasty (2 252), skládky odpadov (583) a poľnohospodárske plochy (100). Celkovú bilanciu požiarovosti z hľadiska príčin vzniku ovplyvnili najmä požiare spôsobené vypaľovaním trávy a suchých porastov. V tejto skupine bolo zaznamenaných požiarov (49,2 % z celkového počtu), čo v porovnaní s vlaňajškom predstavuje nárast o prípadov. Úmyselné zapálenie bolo príčinou 274 požiarov, pri neodbornej manipulácii dospelých osôb s otvoreným ohňom došlo k 231 požiarom, 217 požiarov vzniklo v dôsledku fajčenia a 207 následkom vyhorenia sadzí. Z hľadiska hodnotených odvetví ekonomických činností najviac požiarov vykazuje poľnohospodárstvo, kde vzniklo za prvé tri mesiace t. r. 985 požiarov (20,6 %) so škodou eur. V bytovom hospodárstve bolo zaznamenaných 680 požiarov so škodou eur. Pri týchto požiaroch bolo 17 osôb usmrtených (62,9 %) a 63 zranených (77,7 %). Z hľadiska postihnutých osôb ide o najnepriaznivejšiu bilanciu požiarovosti zo všetkých sledovaných odvetví. V porovnaní s tým istým obdobím minulého roka sa počet požiarov zvýšil o 115 a priama materiálna škoda bola nižšia o eur. Počet usmrtených sa zvýšil o 9 a zranených osôb bolo o 30 viac ako vlani. Pri nakladaní s odpadom došlo v prvom štvrťroku t. r. k 552 požiarom (11,5 % z celkového počtu), následkom ktorých vznikla priama škoda vo výške eur. Pri týchto požiaroch bola jedna osoba usmrtená a jedna zranená. V cestnej doprave bolo zaznamenaných 292 požiarov so škodou eur, jedna osoba bola usmrtená a tri zranené. Najčastejšie horeli osobné motorové vozidlá (197 požiarov so škodou eur) a nákladné automobily (28 požiarov so škodou eur). Tab. 1 Základné údaje o požiarovosti na Slovensku v prvom štvrťroku 2010/2011 Ukazovateľ I. štvrťrok 2010 I. štvrťrok 2011 Porovnanie Počet požiarov Priama škoda ( ) Počet usmrtených osôb Počet zranených osôb Uchránené hodnoty ( ) Najviac požiarov za prvé tri mesiace 2011 vzniklo na území Košického kraja (1 034) a najmenej na území Nitrianskeho kraja (318). Najčastejšie horelo v stredu (758 požiarov) a najmenej v piatok ( 555 požiarov). Výšku priamej škody ovplyvnili najmä tri požiare. Prvý vznikol 11. januára 2011 Priestory firmy DANLOG, s. r. o., Malé Bielice po požiari. vo výrobných priestoroch spoločnosti Polysack ICT, s. r. o., na Štúrovej ulici v Nitre. Poškodil stroj značky Omal Center na výrobu farebnej potlače plastových fólií a priama škoda bola vyčíslená na 310 tisíc eur. Príčinou požiaru bola technická porucha v obvode elektrického napájania čerpadla. K ďalšiemu veľkému požiaru došlo 13. februára 2011 v sklade plastového materiálu firmy BKP REAL, s. r. o., v Starej Turej, okres Nové Mesto nad Váhom, následkom ktorého vznikla priama škoda 300 tisíc eur. Príčina vzniku požiaru sa zisťuje. Požiar s najvyššou škodou 500 tisíc eur vznikol 18. februára 2011 v Partizánskom časť Malé Bielice. Oheň zasiahol jednopodlažnú budovu firmy Danlog, s. r. o., Malé Bielice. Príčinou požiaru bola neodborná inštalácia a prevádzkovanie vykurovacieho telesa na kvapalné palivo. Zo štatistických údajov vyplýva, že v prvom štvrťroku 2011 vzniklo na Slovensku denne v priemerne 13 požiarov s priamou škodou eur. Možno konštatovať, že situácia v požiarovosti za prvé tri mesiace t. r. (z hľadiska počtu požiarov, ako aj z hľadiska počtu usmrtených a zranených osôb) bola nepriaznivejšia ako v porovnateľnom období minulého roka. Celková výška škody spôsobnej požiarmi bola však nižšia. Zvýšený počet požiarov ovplyvnil najmä nárast požiarovosti trávnatých porastov. Porovnateľne vyšší počet požiarov bol zaznamenaný takmer vo všetkých sledovaných odvetviach ekonomických činností (poľnohospodárstvo, bytové hospodárstvo, lesníctvo, doprava). Snímka: archív PTEÚ 44

47 OZNAMY A INFORMÁCIE Požiar rodinného domu požiaru rodinného domu v obci K Orovnica, okres Žarnovica, došlo 30. októbra 2010 krátko pred poludním a na operačné stredisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiari nad Hronom bol ohlásený o 12. hodine. Na miesto udalosti sa približne po desiatich minútach dostavili piati príslušníci Okresného riaditeľstva HaZZ v Žiari nad Hronom z hasičskej stanice v Novej Bani s technikou CAS 30 Iveco Trakker a AHZS 1A MB Vario. Veliteľ zásahu počas výjazdu vyžiadal ďalšie sily a prostriedky CAS 30 Iveco Trakker s dvojčlennou posádkou z hasičskej stanice v Žiari nad Hronom. Hasiči po príchode rozvinuli dva C prúdy od rozdeľovača dopravného vedenia z CAS 30 Iveco a jeden C prúd z AHZS 1A MB. Súčasne rozoberali strešnú konštrukciu a odstraňovali horiaci materiál z povalového priestoru. Rodinný dom bol postavený začiatkom 60-tych rokov ako jednopodlažná čiastočne podpivničená stavba s betónovými základmi. V roku 2008 bola vykonaná rekonštrukcia domu pozostávajúca z čiastočnej výmeny krovu (boli vymenené poškodené hrady), zateplenia strechy a obvodových stien, výmeny strešnej krytiny a výmeny okien. Obvodové múry boli vyhotovené z tehly a zateplené kontaktným zatepľovacím systémom na báze polystyrénu. Strešná konštrukcia bola zateplená minerálnou vatou NOBASIL. Vnútorné priečky prízemných miestností boli vymurované z pálených tehál. Podlahy boli betónové s povrchovou úpravou z keramickej dlažby. V pivničných priestoroch bola kotolňa na tuhé palivo. Vykurovanie domu bolo ústredné teplovodné vedené z pivničných priestorov, kde sa nachádzal kotol na tuhé palivo napojený plechovým dymovodom do prieduchu komínového telesa. V spálni bol nainštalovaný aj lokálny palivový spotrebič na tuhé palivo (kachle), ktorý bol napojený krátkym keramickým dymovodom na spoločný komínový prieduch vyvedený do jedného komínového telesa spolu s kotlom na tuhé palivo. Napojenie obidvoch spotrebičov do spoločného komínového prieduchu bolo pôvodné, vyhotovené pri výstavbe domu a pri rekonštrukcii nebolo menené. Sedlová konštrukcia bola vyhotovená z horľavého stavebného materiálu, Funkčné určenie: Hlavná charakteristika: Dátum výstavby: Stavebné riešenie: Pohľad na zhorenú strešnú konštrukciu rodinného domu. strešnú krytinu tvoril tabuľový eternit. Podkrovie rodinného domu prístupné drevenými schodmi nebolo využívané. Elektrická energia bola zabezpečovaná z verejnej elektrickej siete holými nadzemnými vodičmi vedúcimi do strešníka a rozvodnej skrine rodinného domu. Na základe statickej a dynamickej obhliadky požiariska bolo zistené, že požiar vznikol v povalovom priestore. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, ako aj z vyjadrenia majiteľa domu, manipulácia s otvoreným ohňom bola ako príčina vzniku požiaru vylúčená. Následne zisťovateľ príčin vzniku požiarov Okresného riaditeľstva HaZZ v Žiari nad Hronom preveroval ďalšie dve možné verzie príčiny vzniku požiaru: stavba určená na bývanie jednogeneračný rodinný dom v 60-tych rokoch 20. storočia jednopodlažná, čiastočne podpivničená stavba s podkrovím, sedlovou strechou, dreveným krovom a horľavou strešnou krytinou; Dátum vzniku požiaru: Príčina vzniku požiaru: zamurovaná drevená hrada v komínovom telese Výška priamej škody: eur Uchránené hodnoty: eur skrat na elektrickom vedení, prípadne na elektrospotrebičoch, zamurovaná drevená hrada v komínovom telese. Pri obhliadke nebolo zistené poškodenie elektrickej inštalácie alebo elektrických zariadení vplyvom elektrického skratu a v mieste vzniku požiaru alebo v jeho blízkosti sa nenachádzali v inkriminovanom čase žiadne elektrospotrebiče. Na základe týchto poznatkov bol elektrický skrat nepravdepodobný. Ďalším zisťovaním sa potvrdilo, že príčinou vzniku požiaru bola zamurova- Snímka: archív autorov ná drevená hrada stropnej konštrukcie v murovanom telese komína a požiar sa následne rozšíril na celú drevenú strešnú konštrukciu domu. Iniciátorom bol lokálny spotrebič na tuhé palivo umiestnený v spálni. Majiteľ uviedol, že celú noc v nich kúril a naposledy priložil do kachieľ palivové drevo ráno pri odchode do práce (približne o 7. hod.). Keďže zamurovaná hrada v komíne sa nachádzala v blízkosti lokálneho spotrebiča na tuhé palivo, v dôsledku zvýšenej teploty telesa komína sa vznietila vysušená drevená hrada sedlovej konštrukcie krovu. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že došlo k porušeniu ustanovení 14 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Majiteľ pri rekonštrukcii krovu nevymenil zamurovanú hradu v komíne, čím nesplnil požiadavky protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe a používaní komínov. Nedodržal bezpečné vzdialenosti telesa komína od stavebných konštrukcií triedy reakcie na oheň B, C, D alebo F a nezabezpečil pravidelné čistenie a kontrolu komína v lehotách určených vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol. Pplk. Ing. Slavomír Búci mjr. Mgr. Emil Hefko OR HaZZ v Žiari nad Hronom 45

48 OZNAMY A INFORMÁCIE Požiarovosť na Slovensku v rokoch Plk. Ing. Elena Mrvová Požiarnotechnický a expertízny ústav Ministerstva vnútra SR v Bratislave Z o štatistických údajov o požiarovosti vyplýva, že za obdobie rokov vzniklo na Slovensku požiarov, ktoré spôsobili priamu materiálnu škodu vo výške eur. Pri týchto požiaroch prišlo o život 537 ľudí. Z toho 26 detí, 345 osôb bolo vo veku od 15 do 60 rokov a 166 osôb bolo starších ako 60 rokov. Najviac usmrtených a zranených osôb evidujeme pri požiaroch v rodinných a bytových domoch (v rodinných domoch bolo 250 osôb usmrtených a 515 zranených, v bytových domoch zahynulo 76 ľudí a 522 sa zranilo). Najčastejšou príčinou vzniku požiarov v hodnotenom období s tragickými následkami bolo najmä fajčenie (129 usmrtených osôb), manipulácia s otvoreným ohňom (92 usmrtených osôb), dopravná havária (42 usmrtených osôb), nesprávna obsluha vykurovacieho telesa (28 usmrtených osôb), nesprávna inštalácia vykurovacieho telesa a dymovodu Rok Počet požiarov Priama škoda ( ) (20 usmrtených osôb), elektrický skrat (17 usmrtených osôb) a nesprávna obsluha tepelného spotrebiča pri varení (14 usmrtených osôb). Zranených bolo ľudí, z toho 153 detí, osôb vo veku od 15 do 60 rokov a 300 zranených osôb bolo starších ako 60 rokov. Pri zdolávaní požiarov utrpelo zranenia aj 214 profesionálnych a 6 dobrovoľných hasičov. Zo základných ukazovateľov požiarovosti za posledných 10 rokov vyplýva, že najviac požiarov vzniklo v roku 2003 (15 189) a najvyššia priama škoda bola zaznamenaná pri požiaroch v roku 2010 (vyše 69 mil. eur). Z porovnania vývoja požiarovosti dvoch posledných päťročných období je zrejmé, že nepriaznivejšie bilancia bola v období rokov , keď vzniklo na Slovensku požiarov, čo v porovnaní s nasledujúcim päťročným obdobím predstavuje nárast o 662 prípadov. Materiálna škoda spôsobená požiarmi v rokoch bola vyčíslená na eur, čo oproti predchádzajúcemu päťročnému obdobiu znamená nárast o eur. Najčastejšou príčinou vzniku požiarov v hodnotenom desaťročnom období bola nedbalosť a neopatrnosť dospelých osôb ( požiarov, čo predstavuje 65 % z celkového počtu). Táto príčina dominuje najmä pri požiaroch, Základné ukazovatele vývoja požiarovosti za obdobie rokov Uchránené hodnoty ( ) Usmrtené osoby Zranené osoby ku ktorým dochádza každoročne z dôvodu nezodpovedného vypaľovania trávy a suchých porastov. Za posledných desať rokov bolo zaznamenaných takýchto požiarov, a to hlavne v jarných mesiacoch (marec a apríl). Za obdobie rokov vzniklo v apríli a v marci požiarov následkom zakladania ohňov v prírode a vypaľovania trávy. Prevádzkovo-technické poruchy boli príčinou požiarov, v prípadoch išlo o úmysel a deti bez dozoru spôsobili požiarov. V dôsledku poruchy, nevyhovujúceho stavu vykurovacích telies, dymovodov a komínov vzniklo požiarov. Z hľadiska hodnotených odvetví ekonomických činností vyplýva, že najvyššiu požiarovosť v období rokov vykazuje poľnohospodárstvo (23 456), oblasť činností súvisiacich s nakladaním odpadu (19 516) a bytové hospodárstvo (18 710). Pri požiaroch v bytovom hospodárstve bolo usmrtených 360 osôb a sa zranilo. Ide o najnepriaznivejšiu bilanciu z hľadiska počtu usmrtených a zranených osôb pri požiaroch podľa sledovaných odvetví. Nasleduje cestná doprava (9 892 požiarov), kde zomrelo pri požiaroch 57 osôb a 153 sa zranilo a priemyselná výroba (2 576 požiarov), kde bola zaznamenaná najvyššia materiálna škoda zo všetkých sledovaných odvetví ( eur). Z hľadiska územnosprávneho členenia najviac požiarov vzniklo v Košickom kraji (19 535) a najmenej v Trenčianskom kraji (10 100). Najvyššia materiálna škoda bola vyčíslená pri požiaroch v Žilinskom kraji ( eur). Najviac osôb zomrelo pri požiaroch v Košickom kraji (98) a najviac zranených bolo v Bratislavskom kraji (347). Výšku priamej materiálnej škody za obdobie rokov ovplyvnili najmä tieto požiare: požiar v skladoch priemyselného tovaru (firma Free Zone Sipox, a. s.) na Kopčianskej ulici v Bratislave; príčina: úmyselné zapálenie neznámou osobou; priama škoda: Sk ( eur); požiar prachového filtra umiestneného pri hale drevotrieskových dosiek v Bučine, a. s., Zvolen; príčina: cudzí predmet v stroji; priama škoda: tis. Sk ( eur); požiar skladu materiálov a výrobkov na Rybárskej ulici v Nitre; príčina: nezistená; priama škoda: 25 mil. Sk ( eur); požiar Palárikovho domu (kancelárie, predajne, scéna) na Palárikovej ulici v Čadci; príčina: hra detí so zápalkami; priama škoda: 35 mil. Sk ( eur); požiar 15 obytných karavanov a 5 kamiónov na Bulharskej ulici v Trnave; príčina: úmyselné zapálenie; priama škoda: 25 mil. Sk ( eur); požiar čalúnnickej dielne (firma FINES, a. s.) v Žiline mestskej časti Dolné Rudiny; príčina: poruchový stav elektrickej inštalácie; priama škoda: Sk ( eur); požiar výrobnej haly spotrebného tovaru vo firme INDUPOL International, s. r. o. v Ilave; príčina: nebola zistená, pravdepodobne však išlo o elektrický 46

49 OZNAMY A INFORMÁCIE Vybrané prípady požiarov v období rokov , pri ktorých došlo k usmrteniu osôb Dátum vzniku Miesto vzniku požiaru Príčina vzniku požiaru Usmrtené osoby rodinný dom v Holiši, okres Lučenec rodinný dom v Senici časť Čáčov drevené obydlie v obci Huncovce, okres Kežmarok osobný automobil v katastri obce Staré, okres Michalovce rodinný dom v obci Šaštín-Stráže, okres Senica malometrážne nájomné byty na Rudinskej ceste v Kysuckom Novom Meste provizórna dielňa na Zvolenskej ceste v Banskej Bystrici bytový dom v Košiciach mestskej časti Luník azylový dom na Hontianskej ceste v Šahách, okres Levice rodinný dom v obci Hrachovište, okres Nové Mesto nad Váhom technická porucha automatickej práčky vznietenie horľavého materiálu od vyhrievacieho telesa vznietenie horľavého materiálu od vykurovacieho telesa dopravná nehoda neodborná manipulácia s otvoreným ohňom nezistená nedbalosť pri manipulácii s otvoreným ohňom fajčenie pravdepodobne nedbalosť pri používaní otvoreného ohňa kahanca nezistená dve deti a jedna dospelá osoba jedno dieťa a dve dospelé osoby jedno dieťa a dve dospelé osoby tri dospelé osoby tri dospelé osoby deväť dospelých osôb štyri dospelé osoby tri deti dve deti jedna dospelá osoba a jedno dieťa (jedno dieťa ťažko zranené) podnet na nabíjačke batérií alebo samovznietenie laminátového prachu; priama škoda: 120 mil. Sk ( eur); požiar skladov zmiešaného tovaru na Alejovej ulici v Košiciach; príčina: manipulácia s otvoreným ohňom; priama škoda: 50 mil. Sk ( eur); požiar objektov priemyselného parku na Drevárskej ulici v Spišskej Novej Vsi; príčina: zváranie a rezanie; priama škoda: tis. Sk ( eur); požiar prevádzky na montáž dreveného nábytku na Továrnickej ulici v Topoľčanoch; príčina: technická porucha lítiovej batérie notebooku; priama škoda: tis. Sk ( eur); požiar pílnice v k. ú. Mesta Liptovský Hrádok; (firma Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o.); príčina: nebola zistená; priama škoda: 300 mil. Sk ( eur); požiar lesného porastu v k. ú. obce Vernár, okres Poprad na ploche 18,5 ha; príčina: pravdepodobne atmosférický výboj (blesk); priama škoda: Sk ( eur); požiar v expedičnom sklade firmy Metsä Tissue, a. s., Žilina; príčina: úmyselné zapálenie známou osobou; priama škoda: Sk ( eur); požiar športovej haly vo výstavbe v k. ú. mesta Liptovský Mikuláš; príčina: manipulácia s otvo- Požiar výrobnej haly firmy INDUPOL International, s. r. o., Ilava v decembri Snímka: archív PTEÚ re ným ohňom; priama škoda: 50 mil. Sk ( eur); požiar colného skladu na Galvaniho ulici v Bratislave; príčina: úmyselné zapálenie; priama škoda: 40 mil. Sk ( eur); požiar haly apretačných liniek v k. ú. obce Drahovce, okres Piešťany; príčina: pravdepodobne prevádzkovo-technická porucha elektrickej inštalácie; priama škoda: 3 mil. eur; požiar skladu drevovláknitých dosiek na Ceste k Smrečine v Banskej Bystrici; príčina: samovznietenie drevovláknitých dosiek; priama škoda; eur; požiar skladu tovaru a výrobnej haly na Coburgovej ulici v Trnave; príčina: pravdepodobne úmyselné zapálenie neznámou osobou; priama škoda: 6 mil. eur; požiar vo Virologickom ústave SAV na Dúbravskej ceste v Bratislave; príčina: nebola zistená, pravdepodobne však išlo o fajčenie alebo zváranie; priama škoda: 15 mil. eur; požiar v prevádzke na výrobu čpavku v Dusle, a. s., Šaľa (v chemickej výrobe SBU Anorganika); príčina: výbuch syntézneho plynu; priama škoda spôsobená výbuchom s následným požiarom: 12 mil. eur. 47

50 OZNAMY A INFORMÁCIE Požiar výrobne drevnej štiepky Pplk. Ing. Július Lanátor, Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR v Bratislave P ožiar vo výrobni drevnej štiepky v priestoroch firmy Bukocel, a. s., prevádzka Drevosekáreň v Hencovciach, okres Vranov nad Topľou, vznikol 17. februára 2011 približne o jednej hodine v noci. Spozoroval ho pracovník nočnej zmeny, ktorý o 1.10 hod. udalosť telefonicky ohlásil na ohlasovňu požiarov Závodného hasičského útvaru (ZHÚ) Bukóza. Následne bol požiar ohlásený aj na hasičskú stanicu Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) vo Vranove nad Topľou. Požiar zdolávalo sedemnásť zamestnancov firmy Bukocel a ZHÚ Bukóza a deväť príslušníkov HaZZ z Vranova nad Topľou. Použitých bolo 12 kusov hasičskej techniky. Z dôvodu silného zadymenia hasiči museli zasahovať v autonómnych dýchacích prístrojoch. Dodávka vody na hasenie požiaru bola zabezpečovaná kyvadlovou dopravou z dôvodu nefunkčnosti miestnej hydrantovej siete v dôsledku odstávky elektrickej energie. Hasiči dostali požiar pod kontrolu už po necelých dvoch hodinách a o 4.30 hod. ho zlikvidovali. Pri požiari zhorela alebo bola poškodená najmä elektrická inštalácia v prevádzke na výrobu drevnej štiepky. Úplne bola zničená VN rozvodňa na treťom NP, káblové priestory pod VN rozvodňou a časť káblových rozvodov vo výrobnej hale. Poškodená bola aj svorkovnica elektromotora pohonu dúchadla na dopravu štiepky. Svietidlá, potrubné rozvody a steny haly v blízkosti horiacich káblových rozvodov boli poškodené len čiastočne, najmä v dôsledku pôsobenia sálavého tepla, prípadne odpadávania a odkvapkávania horiacich častí. K usmrteniu ani k zraneniu osôb nedošlo. Výška priamej škody bola vyčíslená na 400 tisíc eur. Objekt pozostával z oceľového nosného skeletu tvoreného profilovými nosníkmi ukotvenými na betónových základoch. V murovanej časti bol trojpodlažný, v časti výrobnej haly jednopodlažný. Obvodové steny boli opláštené hliníkovým plechom, priečky murované, tehlové. Strecha mala sedlovú nosnú konštrukciu a krytina bola z izolačných pásov. Podlaha vo výrobnej hale bola betónová. Súčasťou objektu boli aj dielne, velín, elektrorozvodne, akumulátorovňa, sociálne miestnosti a vonkajší prístrešok. Na druhom NP sa nachádzali káblové priestory, na treťom velín a VN rozvodňa, z ktorej bola napájaná časť technologických zariadení. Funkčné určenie: Hlavná charakteristika: Stavebné riešenie: Vo výrobnej hale sa nachádzali technologické zariadenia na skracovanie a odkôrňovanie guľatiny, finálne spracovanie drevnej hmoty na štiepku na rotačnej sekačke, triedenie a dopravu štiepky do skladu mimo výrobnej haly. Na manipuláciu s guľatinou slúžili pásové dopravníky. Doprava štiepky bola pneumatická, zabezpečovaná prostredníctvom potrubných rozvodov a dúchadla poháňaného vysokonapäťovým elektromotorom. V podstrešnom priestore bez podhľadov a pri stenách sa nachádzali oceľové nosné konštrukcie slúžiace zároveň na pripevnenie osvetľovacích telies, potrubných rozvodov, káblových roštov a lávok. Elektrické rozvody boli z medených a hliníkových káblov. V káblových priestoroch boli uložené na káblových roštoch Dátum vzniku požiaru: Výška priamej škody: 400 tisíc eur Príčina vzniku požiaru: elektrický skrat prevádzka na výrobu drevnej štiepky skracovanie, odkôrňovanie a drvenie guľatiny oceľový nosný skelet z profilových nosníkov ukotvených na betónových základoch; objekt v murovanej časti trojpodlažný, v časti výrobnej haly jednopodlažný; obvodové steny opláštené hliníkovým plechom; priečky murované, tehlové; strecha sedlová, strešná krytina z izolačných pásov; podlaha výrobnej haly betónová a lávkach. Objekt mal nainštalovaný bleskozvod. Výrobná hala bola klasifikovaná ako miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a vybavená elektrickou požiarnou signalizáciou s tlačidlovými hlásičmi. Technologické zariadenia výrobne vrátane dopravníkov a pomocných zariadení boli v čase vzniku požiaru v prevádzke a ich chod kontrolovala obsluha z velína. Pred vznikom požiaru sa nevyskytli v technologickom procese závažnejšie poruchy. Z výpovedí pracovníkov z nočnej zmeny vyplýva, že vzniku požiaru predchádzal silný výbuch. Po ňom nasledovalo vyhorenie VN rozvádzača vo VN rozvodni na treťom NP, káblových rozvodov v káblových priestoroch na druhom NP pod VN rozvodňou a časti káblových rozvodov vo výrobnej hale uložených na lávkach a roštoch, ktoré prechádzali do výrobnej haly prestupom v stene medzi výrobnou halou a káblovým priestorom pod VN rozvodňou. V čase vzniku požiaru sa v bezprostrednej blízkosti miesta jeho vzniku nezdržiavali žiadne osoby. Jeden z pracovníkov zabezpečujúcich prevádzku sa nachádzal vo velíne s výhľadom na halu prevádzky a druhý vykonával činnosti mimo požiarom zasiahnutého priestoru. Pri obhliadke požiariska bolo zistené, že požiar zničil VN rozvádzač a vybavenie VN rozvodne, úplne vyhoreli káblové rozvody v káblovom priestore na druhom NP v miestnosti susediacej s výrobnou halou. Vyhorela väčšina káblov v susednom priestore pod VN rozvodňou a časť káblových rozvodov vo výrobnej hale za káblovým prestupom v deliacej stene. Na uvedených miestach bola zhorená izolácia káblových plášťov a izolácia žíl káblov, vyžíhané obnažené žily medených káblov a hliníkové žily káblov boli viacnásobne prerušené (pretavené). Elektromotor pohonu dúchadla mal tepelne a mechanicky poškodenú svorkovnicu, odpálené svorníky, káblové oká, vodiče prívodného kábla a zničený, respektíve čiastočne chýbajúci kryt svorkovnice. Dúchadlo nemalo znaky poškodenia požiarom. Pri zisťovaní miesta vzniku požiaru bol preskúmaný aj vonkajší povrch motora dúchadla, poškodená svorkovnica motora a jej okolie. Dvojdielny liatinový kryt svorkovnice motora bol rozbitý. Okrem malého zvyšku pripevneného skrutkou k základni svorkovnice chýbalo horné veko a podľa nepravidelného lomu bolo oddelené aj s časťou svorkovnicovej základne. Časť spodného veka bola spadnutá pod plošinou, na ktorej bolo upevnené dúchadlo s motorom. Izolátorové vývodky statorového vinutia motora vyhotovené z materiálu na báze epoxidovej živice boli zdeformované pôsobením tepla. Svorníky chýbali, respektíve boli vytrhnuté alebo odtavené pod úrovňou vrcholov izolátorových vývodiek. Úplne chýbali káblové oká na dvoch fázových vodičoch prívodného kábla. Na jednom z vodičov bola zachovaná časť káblového oka v mieste jeho nalisovania na vodič. Na koncoch odpálených vodičov a na ich povrchu 48

51 OZNAMY A INFORMÁCIE sa nachádzali spečené zvyšky izolácie. Prívodný kábel vrátane jeho izolácie v časti mimo svorkovnice až po miesto uloženia na káblovej lávke nebol poškodený. Izolácia plášťa kábla sa zachovala, pretože bola vyhotovená s odolnosťou proti šíreniu plameňa a kábel bol uložený prevažne vo vertikálnej polohe, ktorá obmedzila možnosť usadzovania a neskoršieho horenia drevného prachu na jeho povrchu. Od miesta uloženia kábla Dúchadlo s pohonom. na káblovom rošte smerom k VN rozvodni bola jeho izolácia zhorená alebo tepelne poškodená. Obdobne bol poškodený kábel aj v mieste jeho vývodu z VN rozvádzača do káblového priestoru pod VN rozvodňou. Káble vedené pozdĺž severnej a východnej steny haly mali v určitom úseku takmer úplne zhorenú alebo tepelne poškodenú izoláciu a vyžíhané medené jadrá. Hliníkové káble mali na viacerých miestach prerušené žily. Dva káblové prestupy stenami káblového priestoru pod VN rozvodňou v miestnosti bližšej k výrobnej hale neboli v čase obhliadky požiariska v hornej časti utesnené. Nebolo zistené, či utesnenie chýbalo už pred požiarom alebo k porušeniu došlo v dôsledku požiaru, respektíve pri jeho zdolávaní. Najväčšie poškodenie izolácie všetkých káblov bolo v horizontálnych úsekoch súbehu s inými káblami, kde sa vo zvýšenej miere usadzoval drevný prach. Na zachovanej izolácii silových káblov rozvodu 6 kv v káblovom priestore pod VN rozvodňou bolo viditeľné tepelné poškodenie, respektíve spečené zvyšky zhoreného drevného prachu. Káblové rozvody na roštoch a lávkach v priestore pod VN rozvodňou mali na rozdiel od rozvodov v nadväzujúcom káblovom priestore menej poškodenú izoláciu aj žily. Rozdielny stupeň vyhorenia káblov v dvoch susedných káblových priestoroch bol spôsobený rozdielnym požiarnym zaťažením, pričom v priestore bližšie k výrobnej hale sa nachádzalo väčšie množstvo káblových rozvodov. Uvedená skutočnosť prispela k veľkým tepelným deformáciám nosných káblových konštrukcií a prehnutiu oceľových stropných nosníkov počas požiaru v dôsledku horenia káblov. V káblovom priestore priamo pod VN rozvodňou sa tepelné deformácie nosných káblových konštrukcií prakticky nevyskytovali. Obhliadkou bolo zistené, že časť prívodného kábla motora dúchadla smerom od jeho svorkovnice nemá poškodenú izoláciu. To znamená, že požiar sa nešíril izoláciou prívodného kábla zo svorkovnice motora dúchadla. Na základe uvedeného bol vnútorný priestor svorkovnice motora, ako miesto vzniku požiaru, vylúčený. Podľa rozsahu vyhorenia káblových priestorov a zisteného smeru šírenia požiaru sa miesto vzniku požiaru nachádzalo v káblových priestoroch na druhom NP alebo vo VN rozvodni nad uvedenými priestormi. Ohnisko ani presnejšie miesto vzniku požiaru nebolo zistené. Vzhľadom na poškodenie výhradne elektrických zariadení VN rozvodne, káblových rozvodov v káblových priestoroch pod rozvodňou, časti káblových rozvodov vo výrobnej hale a svorkovnice motora dúchadla bola ako možná príčina vzniku požiaru preverovaná technická porucha v elektrickej inštalácii. Podľa výpovedí pracovníkov nočnej zmeny, vzniku požiaru bezprostredne predchádzal výbuch, pričom nebolo možné lokalizovať jeho presné miesto. Mohol nastať v okolí dúchadla, káblových priestorov na druhom NP pod rozvodňou VN alebo priamo vo VN rozvodni, prípadne súčasne vo všetkých uvedených priestoroch. Ako výbuch v blízkosti dúchadla pôsobil akustický efekt neskôr zisteného elektrického skratu v statorovom vinutí motora dúchadla. Efekt výbuchu v okolí dúchadla znásobila deštrukcia veka svorkovnice a jej náraz do ochrannej plechovej plenty. V ostatných spomenutých priestoroch išlo o následný výbuch drevného prachu zvíreného a iniciovaného v dôsledku pôsobenia dynamických a tepelných účinkov skratu. Nasvedčuje tomu aj rýchle rozšírenie požiaru v káblových priestoroch na druhom NP, respektíve v rozvodni VN. Skratové deje prebiehajú v časovom rozpätí niekoľkých milisekúnd, preto ich akustický prejav môže splynúť do jedného zvuku. Počas pracovnej zmeny obsluha vo velíne zaregistrovala poruchu v obvode motora dúchadla a zastavenie chodu dúchadla. O niekoľko sekúnd sa opäť ozval zvuk motora a dúchadlo sa rozbehlo. Potom nastal výbuch a cez presklenú stenu velína obsluha zaregistrovala vo výrobnej hale žiaru a následne oheň na káblových rozvodoch. Súčasne došlo k výpadku elektrickej energie v celom objekte. Podľa výpisu zo zapisovača tlakových pomerov, v dopravnom potrubí štiepky kolísal tlak, čo mohlo súvisieť s poruchami v chode motora dúchadla, z ktorých jednu zaregistrovala aj obsluha vo velíne ako zastavenie a opätovné samovoľné rozbehnutie motora. Počas prevádzky došlo v elektrickom obvode motora dúchadla k technickej poruche, ktorá zapríčinila elektrický skrat v napájacej vetve motora, respektíve priamo v motore dúchadla. Neskôr, pri podrobnejšej obhliadke v servisnej firme, bol zistený skrat na statorovom vinutí motora. V dôsledku prietoku skratového prúdu a dynamických síl pôsobiacich v obvode došlo v okamihu elektrického skratu k deformácii čiel statorového vinutia, ich kontaktu s rotorom motora, zastaveniu chodu motora, deštrukcii a roztaveniu lopatkových výstupkov chladenia rotora, zastaveniu častí rotora so statorom, tepelnému a mechanickému namáhaniu svoriek motora, vodičov prívodného kábla vo svorkovnici motora, odpáleniu svorníkov a vodičov a k mechanickej deštrukcii veka a telesa svorkovnice motora. Na základe zistených skutočností príčinou vzniku požiaru bola technická porucha v elektrickej inštalácii 6 kv obvodu elektrický skrat v statorovom vinutí motora dúchadla. Príčina elektrického skratu nebola zistená a súvisel zrejme s predchádzajúcou poruchou v obvode pohonu dúchadla. V bližšie nezistenom mieste káblových priestorov došlo v dôsledku dynamických a tepelných účinkov skratu k zvíreniu prachu, iniciovaniu výbuchu a horeniu usadeného prachu a izolácie uložených káblov. Snímka: archív PTEÚ 49

52 OZNAMY A INFORMÁCIE Dopravná nehoda s následným požiarom Mjr. Ing. Branislav Štefanický, Okresné riaditeľstvo HaZZ v Leviciach A utor opisuje postup zásahovej činnosti záchranných zložiek pri dopravnej nehode nákladného motorového vozidla prepravujúceho skvapalnený vodík s následným požiarom, ku ktorej došlo v decembri 2010 v skorých ranných hodinách v obci Tekovské Lužany. Na operačné stredisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Leviciach bol 23. decembra 2010 o 2.58 hod. nahlásený požiar nákladného motorového vozidla prevážajúceho neznámu plynnú látku v katastri obce Tab. 1 Prehľad nasadených síl a prostriedkov HaZZ Tekovské Lužany, okres Levice. Operačný dôstojník po prevzatí správy vyslal na miesto udalosti o 2.59 hod. hasičský automobil typ 1A MB Vario s posádkou z hasičskej stanice v Želiezovciach, ako aj 1B MB Atego s posádkou Hasičská technika Počet príslušníkov HaZZ MB Vario 3 MB Atego 6 CAS 30 Iveco 1 Kia Ceed 2 Peugeot ECO MAN 3 Tab. 2 Prehľad všetkých zasahujúcich zložiek Zložka Počet osôb Hasičský a záchranný zbor 18 Obecná polícia 3 Policajný zbor 8 Obecný úrad Želiezovce 4 Obvodný úrad v Leviciach (OKMaCO) 2 Česmad Slovakia a CAS 30 Iveco Trakker s posádkou z hasičskej stanice v Leviciach. SITUÁCIA NA MIESTE UDALOSTI Po príjazde príslušníkov HaZZ na miesto udalosti o 3.12 hod. veliteľ zásahu nariadil vykonať prieskum. Bolo zistené, že ide o dopravnú nehodu nákladného motorového vozidla MAN (s maďarským evidenčným číslom) s návesom, kde bolo umiestnených deväť batérií na prepravu plynných látok. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu jednej z nich a následne k úniku plynu a požiaru. Vodič nákladného motorového vozidla sa v tom čase nenachádzal ani vo vozidle, ani v jeho blízkosti (v šoku a v strachu z možného výbuchu sa bezcieľne pohyboval v okolí miesta nehody). Po zadaní identifikačných medzinárodných kódov (UN kód a Kemler kód), operačný dôstojník oznámil veliteľovi zásahu, že prepravovanou látkou je vodík. Zároveň ho upozornil na možné nebezpečenstvá, bezpečnostné opatrenia a spôsob ochrany okolia vrátane postupu pri likvidácii tejto nehody. Následne nahlásil na koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému v Nitre, že došlo k mimoriadnej udalosti a požiadal o medziokresnú výpomoc vyslanie ekologického vozidla typu 5 MAN z hasičskej 50

53 OZNAMY A INFORMÁCIE stanice v Nitre. So situáciou oboznámil aj riadiaceho dôstojníka. Z dôvodu nebezpečenstva výbuchu poškodenej batérie veliteľ zásahu nariadil evakuáciu obyvateľov v okruhu približne 100 metrov od miesta nehody. Evakuáciu (odchod osôb určeným smerom) zabezpečovali príslušníci HaZZ spolu so zamestnancami obecnej polície a príslušníkmi Policajného zboru (PZ). Evakuovaní obyvatelia boli následne sústredení v budove Obecného úradu. O 3.29 hod. sa na miesto udalosti dostavili príslušníci HaZZ z hasičskej stanice v Leviciach. Veliteľ zásahu nariadil vytvoriť dva C kombinované prúdy na ochladzovanie batérií na prepravu plynu a následnú lokalizáciu a likvidáciu požiaru. Po ich dostatočnom ochladení uzavrel ovládacie ventily na všetkých batériách, čo prispelo k urýchleniu likvidácie požiaru. Zároveň sa tým zabránilo možnému nasatiu plameňa do batérie po znížení tlaku unikajúceho vodíka a tým aj následnému výbuchu. Voda na ochladzovanie batérií a likvidáciu požiaru bola zabezpečovaná kyvadlovou dopravou z hasičskej stanice v Želiezovciach. Príslušníci HaZZ zasahovali v autonómnych dýchacích prístrojoch. NÁSLEDNÉ OPATRENIA O 4.25 hod. prišiel na miesto zásahu aj riadiaci dôstojník. Po oboznámení sa so situáciou začal zabezpečovať urýchlené odstránenie havarovaného vozidla z intravilánu obce, pretože hrozilo nebezpečenstvo výbuchu. S pomocou veliteľa zásahu (tlmočil z maďarského jazyka) sa podarilo získať informácie o prepravovanom vodíku, trase prepravy a objednávateľovi (v jednej batérii sa nachádzalo približne 330 kg skvapalneného vodíka pod tlakom 200 bar). Vodík prepravovala maďarská firma Bükk transport Kft z Miškolca a cieľo- vou stanicou bola firma Osram v Nových zámkoch. Zároveň sa podarilo zistiť aj telefonický kontakt na pracovníčku firmy Linde Gas, k. s., so sídlom v Bratislave, ktorá prepravu plynu organizovala. Veliteľ zásahu požiadal prostredníctvom operačného strediska o vyslanie pracovníkov SPP, ako aj pracovníkov ZSE na miesto mimoriadnej udalosti, keďže pri dopravnej nehode došlo k vyvráteniu stĺpa s telefónnym káblom, poškodeniu stĺpa s elektrickým vedením a v hĺbke približne jeden meter pod návesom viedla vetva obecného rozvodu zemného plynu. Po obhliadke miesta nehody a zmeraní koncentrácie nebezpečných látok v ovzduší bolo konštatované, že k poškodeniu rozvodu zemného plynu nedošlo. Elektrický prúd v priľahlom okolí miesta nehody odpojili pracovníci ZSE. Vzhľadom na to, že nebezpečné látky ani prevádzkové kvapaliny pri Na havarovanom kamióne bolo umiestnených 9 batérií na prepravu plynných látok. havárii neunikli, ekologické vozidlo MAN bolo odvelené na základňu. Riadiaci dôstojník požiadal starostu obce o zdokumentovanie počtu evakuovaných obyvateľov (približne 150 osôb) a v pravidelných intervaloch ho informoval o situácii na mieste udalosti. Príslušníci PZ a zamestnanci obecnej polície boli poverení kontrolou evakuovaných rodinných domov, aby nedošlo k návratu ich obyvateľov, ako aj uzavretím všetkých prístupových komunikácií. V čase o 7.50 hod. vystriedala zasahujúcich príslušníkov HaZZ nastupujúca zmena. O 10. hod. sa na miesto udalosti dostavil aj riadiaci dôstojník z Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre. Po konzultácii situácie so zástupcami Linde Gas, k. s., bolo z prepravnej firmy zabezpečené náhradné vozidlo na odtiahnutie návesu. Zároveň bol daný súhlas na vyžiadanie odťahovej služby (Združenie cestných dopravcov SR Česmad Slovakia) na odstránenie havarovaného vozidla z miesta nehody. Riadiaci dôstojník konzultoval s pracovníkmi odťahovej služby možné spôsoby vytiahnutia vozidla a návesu a jeho premiestnenie mimo intravilánu obce. Po obhliadke havarovaného vozidla bol vyžiadaný žeriav s nosnosťou 20 ton a dohodnutý postup vyslobodzovacích prác. Počas celého zásahu boli pripravené dva zavodnené kombinované C prúdy. Vozidlo s návesom bolo následne odtiahnuté na voľné priestranstvo ulice, kde bola minimálna premávka. Náves bol po dohode so starostom obce, príslušníkmi PZ a náčelníkom obecnej polície odtiahnutý mimo obytnej zóny, kde ho pracovníci obecnej polície strážili až do príchodu náhradného vozidla z Maďarska. Po odstránení vozidla priestor nehody znova skontrolovali pracovníci SPP, či nedošlo k poškodeniu rozvodu plynu. Pracovníci ZSE obnovili dodávku elektrickej energie a starosta obce bol vyrozumený, že občania sa môžu vrátiť do svojich domovov. Následne bola očistená a sprejazdnená cestná komunikácia a zrušené uzávery. Zásah bol ukončený o hod. Riadiaci dôstojník počas celého zásahu komunikoval so starostom obce a zástupcami firmy Linde Gas, k. s., Bratislava a informoval ich o situácii na mieste nehody. O udalosti boli informované aj masmédiá i ďalšie zainteresované orgány. Počas zdolávania mimoriadnej udalosti bol zabezpečený pitný režim a občerstvenie pre zasahujúce zložky. Na odstraňovaní následkov havárie sa podieľalo dovedna 38 osôb, z toho 18 príslušníkov HaZZ s príslušnou technikou (tab. 1 a 2). ZÁVER Z celkového vyhodnotenia zásahu vyplýva, že pozitívom pri likvidácii dopravnej nehody boli najmä tieto skutočnosti: rozhodnosť veliteľa zásahu, dobrá spolupráca všetkých zasahujúcich zložiek, bezproblémová komunikácia a spolupráca so starostom obce, správny postup operačného dôstojníka. Za negatívne faktory pri zásahu možno považovať najmä: dlhý čas do príchodu odťahovej služby (posádka prišla zo Zvolena, pretože nitrianska bola v tom čase na inom zásahu), zdĺhavé vybavovanie náhradného vozidla (riadiaci dôstojník komunikoval s firmou Linde Gas, k. s., Bratislava a tá následne s maďarskou firmou Bükk transport Kft v Miškolci). Snímky: OR HaZZ v Leviciach 51

54 OZNAMY A INFORMÁCIE Výcvik lezeckej skupiny Z ásahová činnosť Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) predstavuje v súčasnosti široké spektrum odborných činností. Na zdolávanie špecifických udalostí sú zriadené v zbore špeciálne služby, ktoré vykonávajú konkrétne odborné činnosti. Patria k nim aj zásahy vo výškach alebo v hĺbkach, respektíve nad voľnými hĺbkami. Na tento účel boli v podmienkach okresných riaditeľstiev HaZZ zriadené lezecké skupiny. Ich úlohou je evakuovať postihnuté osoby alebo vykonávať iné činnosti na miestach, kde nemožno použiť mobilnú výškovú techniku. Nácvik evakuácie postihnutej osoby pomocou lanovky v skalnatom teréne. Podmienkou zriadenia lezeckej skupiny v Hasičskom a záchrannom zbore je vyškolenie minimálne troch lezcov záchranárov na práce vo výškach a nad voľnými hĺbkami v súlade s nariadením Ministerstva vnútra SR č. 43/1998 o vykonávaní záchranných prác vo výškach a nad voľnými hĺbkami lezeckou technikou. V lezeckej skupine zriadenej v podmienkach Okresného riaditeľstva HaZZ v Malackách pôsobí 14 vyškolených lezcov, ktorí sú rozdelení v troch slúžiacich zmenách. Títo príslušníci pravidelne trénujú na lezeckom trenažéry JAKUB dislokovanom v priestoroch Záchrannej brigády HaZZ v Malackách a na výškovej technike. Precvičujú jednotlivé činnosti, napríklad tvorenie kotviacich bodov, prácu s lanom, zlaňovanie, metodiku evakuácie postihnutých osôb z výšky alebo hĺbky a podobne. Každý lezec musí samostatne vykonávať sebazáchranu, vytvárať kotviace body a vedieť správne používať technické prostriedky na výstup alebo zostup na lane. Úlohou skupiny je precvičovať a v praxi vedieť komplexne použiť materiál určený na zvládnutie konkrétnej udalosti. Ďalším krokom k profesionálnemu využitiu lezeckej skupiny je praktický výcvik v teréne. Na území malackého okresu je veľa skalných lokalít v pohorí Malých Karpát, kde sa nachádza niekoľko cvičných skál, na ktorých sa členovia lezeckej skupiny pripravujú na rôzne zložité situácie záchrany osôb ako je evakuácia zranenej osoby po páde v skalnatom teréne alebo vypadnutie horolezca zo steny a podobne. Po skúsenosti s vyslobodzovaním zraneného jaskyniara z jaskyne Veľké Prepadlé sa vykonáva výcvik aj v jaskyniach, priepastiach a podobne. Vzhľadom na to, že v zásahovom obvode Okresného riaditeľstva HaZZ v Malackách sú dva krasové jaskynné útvary, výcvik je potrebné vykonávať aj v takomto prostredí. Za pomoci jaskyniarov združujúcich sa v oblastných strediskách, členovia lezeckej skupiny precvičujú aj uvedený typ záchrany. Z dôvodu zvýšeného rizika sa na odbornej príprave tohto druhu zúčastňujú iba tí najskúsenejší lezci. Nedávno sa uskutočnil výcvik na 40 metrov vysokom vodojeme v Malackách, kde si členovia lezeckej skupiny precvičovali rôzne techniky evakuácie osôb z útrob vodojemu alebo z vonkajšieho plášťa. Výhodou je, že vo vnútri vodojemu možno cvičiť za každého počasia. Keďže vodojem slúži aj ako nosič telekomunikačnej techniky a rôznej prenosovej technológie, vykonávajú sa tam často montážne a údržbové práce, pri ktorých hrozí zvýšené riziko úrazu. Cieľom výcviku bolo osvojiť si postupy pri evakuácii postihnutej osoby z hornej časti vodojemu. Do vodojemu sa vstupuje cez dvierka do rúrovitej nohy s priemerom 3,5 m. Výstup je zabezpečený rebríkom po stranách a prerušený každých desať metrov poschodím. V tridsiatich metroch sa nachádza nádrž vodojemu, cez ktorú prechádza šesťmetrový rúrovitý prielez s priemerom 60 centimetrov. Nad nádržou je poldruha metra vysoký priestor, ktorým sa vychádza na povrch diskovitého tvaru nádrže, na ktorom je umiestnená konštrukcia päť metrov vysokého vykrývača. Pri výcviku bol simulovaný pád pracovníka z konštrukcie vykrývača na diskovité telo vodojemu. Vzhľadom na nedostupnosť priestoru pre mobilnú výškovú techniku, členovia lezeckej skupiny vystrojení materiálom na evakuáciu z výšky vystúpili vnútorným priestorom vodojemu k postihnutej osobe. Na konštrukcii vykrývača vytvorili kotviace stanovište, z ktorého boli lezci istení pri poskytovaní predlekárskej pomoci. Následne boli diskutované dva varianty evakuácie postihnutej osoby. Najjednoduchším bola evakuácia zraneného v podvese vrtuľníka, avšak vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky ho nebolo možné na záchrannú akciu použiť. Preto bol zvolený druhý, zložitejší variant záchrana osoby lanovou technikou cez vnútorný priestor vodojemu. Hasiči postupovali tak, že dvaja členovia lezeckej skupiny zabezpečili postihnutú osobu proti pádu navlečením evakuačnej šatky a zapnutím do lana. Ďalší dvaja lezci pripravili kotviaci bod, ktorý bol vytvorený na konštrukcii nad otvorom do vstupnej šachty vodojemu. Piaty člen vliezol do priestoru nad nádržou a čakal na spustenie postihnutej osoby pomocou lana cez lanovú brzdu. Následne sa všetci zasahujúci 52

55 OZNAMY A INFORMÁCIE lezci presunuli do tohto priestoru, kde vytvorili ďalší kotviaci bod a upevnili kladku s brzdou. Priemer prielezu bol 60 cm. Skupina lezcov sa rozdelila, pričom traja zliezli na tretie poschodie pod nádrž a dvaja k nim spustili postihnutú osobu. Na tomto mieste vytvorili posledný kotviaci bod v strede nad otvorom (s priemerom približne 100 cm) v poschodiach, čo umožnilo bezproblémovú manipuláciu pri spúšťaní na spodnú časť vodojemu. Lezci použili systém kladka brzda, čo umožňovalo plynulé spúšťanie. Na každom poschodí stál jeden lezec, ktorý v prípade rozkmitania nasmeroval evakuovanú osobu do otvoru v podlaží. Po spustení do spodnej časti vodojemu lezci vytiahli postihnutú osobu cez dvierka a odovzdali zdravotníkom. Tento postup záchrany niekoľkokrát opakovali s využitím novozískaných poznatkov. Postup evakuácie cez vodojem je fyzicky i psychicky náročný, pretože záchranári pracujú v stiesnených podmienkach, kde hrozí zošmyknutie a pád z výšky. Preto musia prísne dodržiavať podmienky osobného zabezpečenia a dôkladne zvážiť každé riešenie vzniknutej situácie. Vzhľadom na úzke prielezy je potrebné veľmi opatrene manipulovať s postihnutou osobou, aby nedošlo k ďalšiemu zraneniu alebo zhoršeniu jej zdravotného stavu. Cieľom výcviku bolo osvojiť si postupy a činnosť lezcov pri zásahu v takomto náročnom prostredí. Záchranári používali lezecký materiál nachádzajúci sa vo výstroji lezeckej skupiny, ktorý je na zvládnutie takejto udalosti vyhovujúci. Cvičenie potvrdilo, že členovia lezeckej skupiny Okresného riaditeľstva HaZZ v Malackách sú pripravení na podobné zásahy aj v takýchto náročných podmienkach, pričom natrénované postupy a techniky sú zárukou úspešného zdolania mimoriadnej udalosti, pri ktorej ide spravidla o záchranu ľudského života. Zásah je jednoduchší a rýchlejší, ak zasahujúci záchranári poznajú daný terén a majú nacvičený postup činností. Problémom je však zásahový odev. Výstrojný poriadok neupravuje výstroj na vykonávanie takýchto činností. Bolo by vhodné doplniť lezecký výstroj o zásahový odev zásahovú kombinézu pre lezcov, v ktorej by sa dalo pohodlne a efektívne zasahovať. Činnosť lezeckých skupín v HaZZ je neoddeliteľnou súčasťou pri zdolávaní mimoriadnych udalostí. Preto je potrebné klásť osobitný dôraz na pravidelný výcvik lezcov a ich technické vybavenie, aby poskytovanie tejto služby bolo efektívne a bezpečné. Por. Bc. L. Andrlová, npor. M. Kovár OR HaZZ v Malackách Snímky: M. Kovár Lezenie horolezeckou technikou po skalách v Plaveckom Mikuláši. Cvičenie lezcov na trenažéry JAKUB v priestoroch Záchrannej brigády HaZZ v Malackách. Nácvik na vodojeme v Malackách príprava kotviaceho stanovišťa na konštrukcii vykrývača. 53

56 OZNAMY A INFORMÁCIE Možnosti technických požiadaviek čerpacích staníc Pplk. Ing. Jana Kolodzejová, Okresné riaditeľstvo HaZZ v Kežmarku P redmetom článku je riešenie možností technických požiadaviek čerpacích staníc s výdajnými stojanmi. V súvislosti s prípravou novej vyhlášky Ministerstva vnútra SR o horľavých kvapalinách je nutné získavať skúsenosti v tejto oblasti aj z iných štátov. Nová vyhláška musí byť aplikovateľná v praxi, zosúladená s predpismi Európskej únie a mala by mať širšiu pôsobnosť v riešení súhrnných požiadaviek bezpečnosti prevádzky stabilných i premiestniteľných čerpacích staníc s výdajnými stojanmi. V novom predpise bude súčasne potrebné zjednotiť pojem mobilná a premiestniteľná čerpacia stanica. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 96/2004 Z. z. upravuje okrem iného aj problematiku výstavby a používania čerpacích staníc kvapalných palív, ktoré sa považujú za horľavé kvapaliny. V tomto predpise však chýbajú podrobnosti riešenia súhrnných požiadaviek bezpečnosti prevádzky stabilných a premiestniteľných čerpacích staníc s výdajnými stojanmi. Čerpacie stanice, ktoré nemožno premiestniť bez toho, aby sa rozobrala technológia (nádrže, potrubné rozvody, výdajné stojany a stavebná časť) sú stabilné čerpacie stanice. Čerpacie stanice, ktoré sa dajú premiestniť bez väčšieho zásahu do jej technológie či stavebnej časti, sú premiestniteľné čerpacie stanice. Ukladanie podzemnej nádrže. Snímka: archív OR HaZZ v Kežmarku Stabilné čerpacie stanice by mali byť povoľované v rámci územného, respektíve stavebného konania, pretože ide jednoznačne o stavby. V stavebnom konaní sa posudzuje úplnosť a správnosť údajov, projektová dokumentácia a podmienky určené v rozhodnutí o umiestnení stavby. To znamená, že k pripravovanej stavbe sa vyjadrujú aj dotknuté orgány, ku ktorým patrí i okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru. Posudzuje riešenie požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť stavby v textovej i výkresovej časti dokumentácie stavieb. Premiestniteľné čerpacie stanice nie sú vždy stavby, preto je potrebné špecifikovať, v akom prípade ide o stavbu a tomuto stavu prispôsobiť aj požiadavky. Vzhľadom na to, že v súčasnosti neexistuje dokument, ktorý by presnejšie formuloval požiadavky na stabilné a premiestniteľné čerpacie stanice, je potrebné spracovať súvisiaci predpis a zosúladiť ho s požiadavkami EÚ. 54

57 OZNAMY A INFORMÁCIE ČERPACIE STANICE PHM a musí byť zabezpečená proti samovoľnému otvoreniu. Plnenie alebo stáčanie horľavých kvapalín sa môže vykonávať len na miestach vybavených a zabezpečených Havarijná nádrž podľa príslušných vodohospodárskych, Havarijná nádrž musí umožniť zachytenie horľavej kvapaliny vytečenej z ná- dopravných a hygienických predpisov. Predovšetkým musia byť všetky manipulačné plochy, kanalizácie, zberné a ha- záchytnej nádrže. Havarijná nádrž, ktorá drže, technologického zariadenia alebo varijné nádrže nepriepustné a chemicky nie je výrobkom podľa slovenskej technickej normy a záchytná nádrž musia byť odolné proti kvapalinám, s ktorými sa na nich manipuluje. vyhotovené z nehorľavých materiálov Čerpacie stanice sa posudzujú ako odolných proti chemickým účinkom horľavých kvapalín, musia byť nepriepustné jeden technologický celok. Technológia čerpacích staníc sa skladá a musia mať dno vyspádované do zbernej nádrže. Havarijná nádrž nesmie byť z nasledovných hlavných komponentov. napojená na verejnú kanalizáciu. Skladovacia nádrž Ukladanie nadzemnej dvojplášťovej nádrže. Skladovacia nádrž môže byť podzemná jednoplášťová zvonku kontrolovateľná, podzemná dvojplášťová a nadzemná dvojplášťová. Nadzemná nádrž s horľavými kvapalinami I. a II. triedy nebezpečnosti musí byť chránená proti tepelným účinkom slnečného žiarenia. Kovová nadzemná nádrž a kovová podzemná nádrž sa musia chrániť proti korózii aspoň z vonkajšej strany. Výdajné zariadenie (výdajný stojan) Skrine výdajných stojanov môžu byť kovové alebo plastové a musia spĺňať požiadavky príslušných noriem. Pri výdajných stojanoch možno používať iba typovo schválené hadice. Hadice musia byť odolné proti mechanickému, chemickému, tepelnému a poveternostnému namáhaniu a musia byť nepriepustné pre dopravované horľavé kvapaliny. Na výdajných stojanoch sa môžu používať len výdajné pištole schválené autorizovanou skúšobňou. Pištole musia byť prispôsobené na napojenie k výdajným hadiciam a nesmú mať žiadne zariadenia, ktorými by sa dali upevniť na plniaci otvor. Pištoľ musí byť otvárateľná rukou Prepojovacie potrubie Potrubné rozvody musia byť z hmôt odolných proti chemickému pôsobeniu pretekajúcich horľavých kvapalín a musia byť vybavené uzatváracími armatúrami tak, aby bolo možné odpájať jednotlivé úseky potrubí. Každá vetva potrubia na dopravu horľavých kvapalín musí byť vybavená uzatváracou armatúrou umiestnenou na ľahko prístupnom mieste. Vetracie potrubie nádrží musí byť vyvedené tak, aby priestory s nebezpečenstvom výbuchu stanovené okolo nich nezasahovali do verejných a príjazdových komunikácií. Elektrovýzbroj v zónach V zóne 0 sa môžu používať elektrické prvky, ktoré boli typovo schválené autorizovanou skúšobňou. V zóne 1 sa môžu Snímka: archív OR HaZZ v Kežmarku používať iba nevýbušné elektrické zariadenia schválené autorizovanou skúšobňou. V zóne 2 sa môžu použiť elektrické prvky schválené do tohto prostredia autorizovanou osobou. Zóny sa určujú podľa STN EN Poznámky zóna 0 priestor, kde je výbušná plynná atmosféra prítomná trvalo alebo na dlhší čas (bývalé SNV 3), zóna 1 priestor, v ktorom sa môže vyskytnúť plynná atmosféra pri zvyčajnom prevádzkovom stave (bývalé SNV 2 ), zóna 2 priestor, v ktorom vznik výbušnej plynnej atmosféry nie je pravdepodobný pri zvyčajnom stave a ak vznikne, tak len zriedka a len na veľmi krátky čas (bývalé SNV 1). Manipulačná odizolovaná plocha Manipulačná plocha čerpacej stanice kvapalných palív musí byť nepriepustná a vyspádovaná do záchytnej nádrže s odtokom do kanalizácie zaolejovaných vôd (chemickej kanalizácie). Manipulačná plocha má byť zastrešená. Prevádzková budova (väčšinou len pri stálych čerpacích staniciach) Za prevádzkovú budovu sa považuje jednopodlažný objekt tvoriaci základné vybavenie čerpacej stanice, v ktorom musia byť miestnosti na obsluhu, sociálne zariadenia a príručný sklad olejov. Súčasťou prevádzkovej budovy môže byť aj predajná miestnosť s pôdorysnou plochou najviac 75 m 2 (odporúčanie podľa ČSN ), príslušný skladovací priestor a technické priestory slúžiace iba pre prevádzkovú budovu. Súčasťou môžu byť aj verejné záchody a umyvárne. Prevádzková budova a ďalšie doplnkové objekty čerpacích staníc sa umiestňujú tak, aby do nich nezasahovali priestory s nebezpečenstvom výbuchu od vetraných potrubí nádrží a od stáčacieho stanovišťa a výdajných stojanov. ZÁVER Pri tvorbe nového právneho predpisu je potrebné stanoviť špecifické požiadavky protipožiarnej bezpečnosti na objekty a priestory čerpacích staníc a musia sa zosúladiť s požiadavkami Európskej únie. V súčasnosti sa často stretávame s novými modernými technológiami čerpacích staníc, ktoré smerujú k vyššej bezpečnosti, čo je z hľadiska protipožiarnej ochrany stavieb vítané. V ostatných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s premiestniteľnými čerpacími stanicami na tankovanie pohonných hmôt v dopravných, poľnohospodárskych i stavebných firmách a v mnohých prípadoch slúžia aj ako verejné. Pri premiestniteľných čerpacích staniciach sú minimálne nároky na inštaláciu, predstavujú značné úspory pohonných hmôt a rýchlu návratnosť vložených investícií, preto sa stále viac používajú. Aj z tohto dôvodu je potrebné venovať im v pripravovanom všeobecne záväznom právnom predpise osobitnú pozornosť. Lektorka: pplk. Ing. Zuzana Dobšovičová 55

58 OZNAMY A INFORMÁCIE Záplavy na západnom Slovensku Z ačiatkom júna t. r. zasiahla povodňová vlna niekoľko obcí pod Malými Karpatmi. Najviac postihnutou bola Píla s 320 obyvateľmi ležiaca v horskej doline pod hradom Červený Kameň, ale aj Častá, Dubová i Doľany a mesto Modra. Hydrometeorológovia síce varovali pred silným dažďom v tejto oblasti, ale to, čo prišlo, nepríjemne prekvapilo všetkých obyvateľov postihnutých obcí. Prietrž mračien, ktorá trvala niekoľko minút, zmenila miestny potok na neovládateľný živel, ktorý bral so sebou všetko, čo mu prišlo do cesty. Dravý prúd strhol a poškodil niekoľko mostov, lámal stromy, vytrhával kusy ciest, strhával osobné autá, vnikal do domov, kde ničil vnútorné zariadenie. Prietrže mračien a povodne ďalej pokračovali aj na území Trnavského kraja a najväčšie škody spôsobili najmä v katastri obce Orešany. Keďže záplavami boli postihnuté predovšetkým obce v pezinskom okrese, je logické, že tamojší hasiči boli na mieste nešťastia ako prví. Na túto tému sme hovorili s vedúcimi predstaviteľmi Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku, plk. Ing. Emilom Moťovským a jeho zástupcom vedúcim prevádzkovo-technického oddelenia, pplk. Mgr. Vladimírom Bartošom. E. Moťovský opisuje situáciu nasledovne: Udalosť nám bola ohlásená 6. júna o hod. a okamžite bol vyhlásený poplach. Príslušníci HaZZ z hasičskej stanice v Pezinku uskutočnili výjazd o hod. a o 20 minút neskôr už zasahovali v obci Píla. Tunajší potok Gidra, ktorý je za normálnych podmienok široký sotva dva tri metre a vody tu býva po kolená, sa lial polovicou dediny, na niektorých miestach bol široký aj 30 metrov a miestami dosahoval hĺbku 5 metrov. Viaceré domy zaplavil aj do výšky poldruha metra. Počas necelých dvoch hodín napršalo v okolí Píly 110 litrov vody na meter štvorcový. Búrka postupovala masívom Malých Karpát od Zochovej chaty cez Pílu, Častú a Doľany. Do zatopenej Píly prišli ako prví členovia Obecného hasičského zboru z neďalekej Častej, o niekoľko minút ne skôr príslušníci z Okresného riaditeľstva HaZZ v Pezinku. Ich prvoradou úlohou bolo evakuovať najviac ohrozených občanov zo zaplavených domov. A to boli predovšetkým ľudia vo vyššom veku. Vo večerných hodinách sa dostavil do Píly generálny riaditeľ sekcie integrovaného záchranného systému a krízového manažmentu Ministerstva vnútra SR JUDr. Peter Majka a riaditeľ Krajského riaditeľstva HaZZ v Bratislave pplk. Ing. Pavol Mikulášek. Približne o druhej hodine v noci prišla do obce predsedníčka vlády SR Iveta Radičová s ministrom obrany Ľubomírom Galkom, ktorý kvôli tomu zrušil svoju účasť na summite NATO v Bruseli a na mieste hovorili so zasahujúcimi hasičmi. Na druhý deň uvideli katastrofu na vlastné oči aj ďalší predstavitelia, medzi ktorými nechýbal ani minister vnútra Daniel Lipšic a prezident HaZZ plk. JUDr. Voda strhla mosty i komunikácie. Alexander Nejedlý. Dedina bola pod bahnom, jej obyvatelia bez vody, elektriny, plynu a obecného rozhlasu. Spočiatku na mieste zasahovalo 30 profesionálnych a dobrovoľných hasičov, prítomní boli aj policajti, vojaci a zdravotníci. Ako uviedol E. Moťovský bolo až prekvapujúce, že táto živelná pohroma si vybrala daň len v podobe materiálnych strát a že nikto neprišiel o život ani nebol vážnejšie zranený žiadna zlomenina ani vyvrtnutá noha. Až na ďalší deň, v stredu, vzniklo u jednej panej podozrenie zo srdcového infarktu. Z toho dôvodu bol urýchlene zabezpečený jej prevoz do nemocnice. Hasiči evakuovali dovedna 37 osôb. Pred prívalovou vlnou sa nepodarilo zachrániť niektoré domáce 56

59 OZNAMY A INFORMÁCIE Minister D. Lipšic (tretí sprava) medzi hasičmi v zaplavenej Píle. Malý potok Gidra sa zmenil na ničivý živel. zvieratá ošípané, ovce, psy i mačky. Po mnohých z nich nezostala ani stopa. Zrejme ich odniesla voda. Je pochopiteľné, že v dôsledku materiálnych strát mnohí boli z postihnutých obyvateľov v zlom psychickom stave. Aj z tohto dôvodu hneď na druhý deň prišli do obce psychológovia HaZZ a na ďalší deň aj členovia krízového intervenčného tímu Modrý anjel. Ich prítomnosť bola potrebná, najmä keď sa ľudia začali spamätávať z prvého šoku a začali si uvedomovať všetky dôsledky katastrofy. Na nasledujúci deň po záplavách existovala reálna hrozba, že sa obloha nad oblasťou znova roztrhne a príde opäť veľká voda. Následne v obci Píla začalo okolo obeda husto pršať. Napokon k ďalším záplavám našťastie nedošlo, ľudia ale mali strach. E. Moťovský pokračuje: Niektorí obyvatelia síce mali strach, avšak nepodľahli panike, boli mimoriadne disciplinovaní a postupovali podľa pokynov záchranárov. V stredu im prišli na pomoc aj vojaci zo Ženijného práporu v Seredi s veliteľom pplk. Ľubomírom Mrváňom. Problém bol v tom, že v utorok okolo 19. hodiny voda strhla most medzi Dubovou a Častou. Prvé hasičské vozidlá sa ešte dostali do postihnutej Píly, ale neskôr sa muselo obchádzať približne 20 kilometrov. V dolnej časti obce zase podomlelo a následne strhlo cestu a opäť bolo treba obchádzať. Prístup bol len k niekoľkým domom v spodnej časti obce, k ostatným len obchádzkou cez Budmerice, Štefanovú, Častú a Červený Kameň. V. Bartoš situáciu spresnil a dodal, že jedna skupina hasičov príslušníci HaZZ vyrážali z Pezinka, druhá skupina hasiči obce zase z Častej. Hasiči sa dostali k prvým domom, kde poskytli pomoc viacerým obyvateľom, ale z dôvodu vysokej hladiny potoka im voda vnikla do nasávacieho potrubia auta, v dôsledku čoho sa stalo nepoužiteľné, pretože malo poškodený motor. Došlo tak ku kurióznej situácii keď potrebovali pomôcť vo svojej dedine, museli sa zaobísť bez vlastného auta. Naši príslušníci s technikou sa dopravili cez Červený Kameň do hornej časti Píly. Keď sa cesta stala aj tam neprejazdná a prostredníctvom 150-ky a 112-ky sme prijímali žiadosti o pomoc, hasiči museli ísť obchádzkou cez Červený Kameň po kopci nad dedinou, aby sa dostali k ohrozeným obyvateľom. Mnohí z nich mali prízemie svojich domov zatopené a sami sa uchýlili do podkrovia. Keďže mnohé obydlia neboli v tom čase prístupné ani na pešo, pripravený bol vrtuľník s leteckou skupinou. Voda však pomerne rýchlo opadla, takže ho nebolo potrebné použiť, uzatvára V. Bartoš. Voda síce klesla, ale ľudia ju mali vo svojich domoch vo výške cm aj na druhý deň. Podľa E. Moťovského prúd potoka musel byť extrémne silný, pretože plávala aj miešačka na betón. Voda odplavila niekoľko osobných automobilov niektoré boli úplne zničené a len ťažko sa dali identifikovať ich značky. V sobotu prišlo do Píly asi 150 dobrovoľníkov s cieľom pomôcť občanom upratovať. V nedeľu približne 30 a po tejto veľkej brigáde starosta konštatoval, že obec je uprataná. Bola to extrémna situácia, ale je pravdou, že všetky zasahujúce zložky od hasičov, cez vojakov, policajtov až po Modrého anjela odviedli svoju prácu na vysokej profesionálnej úrovni. Treba vyzdvihnúť aj veľmi ústretový prístup Obecného úradu, Obvodnej povodňovej komisie, ale i pracovníkov Obvodného úradu v Pezinku. Všetci vykonávali činnosti nad rámec svojich povinností. Našťastie sa nič nestalo žiadnemu zo zasahujúcich hasičov. Až na to, že boli mokrí, špinaví a veľmi unavení, konštatoval riaditeľ OR HaZZ v Pezinku. Veľmi obetavo si počínali aj pracovné skupiny vodárov, plynárov, elektrikárov a pracovníci povodia Váhu. Dodávky elektrického prúdu boli obnovené približne po 48 hodinách po povodni vo väčšej časti obce Píla a život sa pomaly dostával do normálnych koľají. Aj keď miestni obyvatelia majú stále veľa práce s vyčistením a vysušením svojich domov a okolia, či s likvidáciou odpadu, v dedine sa napriek prežitej pohrome uskutočnili aj tradičné hody. Zo všetkých dôsledkov tohtoročnej povodne sa však obec bude spamätávať minimálne niekoľko mesiacov, ak nie rokov. A určite sa zmení aj jej celková tvár. (JB) Snímky: archív OR HaZZ v Pezinku 57

60 OZNAMY A INFORMÁCIE Psychosociálna podpora pri traumatizujúcich udalostiach P ojmy ako krízová intervencia a posttraumatická starostlivosť sa skloňujú v Hasičskom a záchrannom zbore už niekoľko rokov. Oddelenie psychológie kancelárie prezidenta zboru ju zabezpečuje 24 hodín každý deň v roku pre hasičov, ktorí sa zúčastnili na obzvlášť zaťažujúcom zásahu, ale aj pre ostatných príslušníkov i zamestnancov zboru a ich rodinných príslušníkov, ak sa tragická udalosť udiala priamo v rodine. Radovan Bránik Jedným zo šiestich psychológov, ktorí zabezpečujú krízovú intervenciu v zbore, je Miroslav Harvan. Pôsobí súčasne ako hlavný psychológ zboru a odborný zástupca pre psychológiu Ministerstva vnútra SR. Od roku 2010 je tiež jedným z kľúčových členov krízového intervenčného tímu Modrý anjel, ktorý poskytuje spomínanú službu civilnému obyvateľstvu. Modrý anjel vznikol v roku 2007 a v súčasnosti má 66 členov. Ide o zásahovú organizáciu, ktorá sa spolu s ostatnými zložkami integrovaného záchranného systému podieľa na sanácii následkov nehôd spôsobených prírodnými živlami alebo človekom. Zasahuje na miestach udalostí a na miestach ich následkov i v rodinách účastníkov. Poskytuje podporu samosprávam i štátnym orgánom. Pracovníci tímu pod velením výkonného riaditeľa Modrého anjela Radovana Bránika sa zúčastnili likvidácie následkov väčšiny nešťastí s hromadným postihnutím obyvateľstva, ku ktorým došlo na území SR v posledných štyroch rokoch. Boli pri výbuchu v han dlovskej bani, páde stanu na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne, streľbe v Devínskej Novej Vsi, nehode autobusu Student Agency, nehode autobusu v Polomke a pri stovkách rozsahom menších traumatizujúcich udalostí. Miroslav Harvan a Radovan Bránik. Psychológ a pedagóg. Obaja majú niečo spoločné. Záujem o krízovú intervenciu a jej rozšírenie v Slovenskej republike. Do priestoru, ktorému doteraz dominovali tri zložky hasiči, polícia a zdravotníci prichádzajú so spoločným zámerom. Na podrobnosti sme sa spýtali obidvoch menovaných. Ako by ste definovali podstatu krízovej intervenčnej práce zameranej na starostlivosť o zasiahnutého hasiča? Je možné predstaviť si ju ako psychologické poradenstvo pre profesionála? Miroslav Harvan: Krízová intervencia nie je psychológiou, aj keď ju v našom zbore vykonávajú najmä psychológovia. Nemožno si ju zamieňať ani Miroslav Harvan s psychoterapiou alebo psychologickým poradenstvom. Predstavuje akúsi podpornú službu pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorí vykazujú veľmi silnú reakciu na zaťažujúcu udalosť a sú ohrození rozvinutím traumy, respektíve postraumatickej stresovej poruchy vyvolanej udalosťou. Inými slovami ide o akúsi emocionálnu alebo psychickú prvú pomoc, ktorej úlohou je pomôcť hasičovi vyrovnať sa čo najrýchlejšie so situáciou a vrátiť sa bezpečne k svojej práci. V tejto oblasti využívame okrem iného metodiku CISM (Critical Incident Stress Management). Ide o manažment stresu u zasahujúcich profesionálov, ktorý pozostáva z niekoľkých metód účinného spracovania extrémne zaťažujúcej situácie pred jej vznikom, počas jej priebehu, ale aj po spracovaní jej následkov. Krízovú intervenciu okrem profesionálov poskytujete aj v rámci tímu Modrý anjel. Tu ju však poskytujete civilom. Čo vás k tomu viedlo? Miroslav Harvan: Opakovane sa nám potvrdila skúsenosť, že záchranári záchrannej zdravotnej služby signalizovali veliteľovi zásahu potrebu rýchleho kontaktu obetí nehody s psychológom. Hasičský a záchranný zbor síce psychológa má, jeho práca je však zameraná na potreby zasahujúcich hasičov. A tak zasiah nutý civil, ktorý je po nehode dezorientovaný, rozrušený a nevie čo ďalej, ostával bez odbornej podpory. Spomínam si na nehodu, ktorá ma presvedčila, že krízová starostlivosť o civilov je nevyhnutná. Na Dlhých dieloch v Bratislave šofér auta nezvládol riadenie a vrazil do návštevníkov záhradnej reštaurácie. Medzi nimi boli aj dve ženy a dvaja muži z východného Slovenska, ktorí Bratislavou len prechádzali. Jedna zo žien zomrela na mieste, ďalšia žena a muž boli ťažko zranení. Na miesto udalosti prišli hasiči, policajti i záchranári. Každý z nich si podľa predpisov urobil svoju prácu a odišiel. O nezraneného muža sa však nikto zo zasahujúcich nepostaral a ani nemal ako. V podstate bol zdravý, a tak systémovo nepatril nikam nespadal do kompetencie žiadnej zo zasahujúcich zložiek. Avšak aj tento muž bol v skutočnosti nehodou ťažko zasiahnutý. Práve táto nehoda bola pre mňa spúšťacím mechanizmom. Som presvedčený, že aj nezranení ľudia sú obeťami a vyžadujú si špecifický druh starostlivosti. Keď som sa dozvedel o existencii tímu krízovej intervencie pre civilné obyvateľstvo zaujala ma možnosť spolupráce. Vnímam ju ako nevyhnutnú aj preto, lebo správanie sa psychicky neošetreného civila je pre zasahujúceho hasiča často rovnako zaťažujúce ako vyslobodzovanie osoby, či nehoda s ťažkými devastačnými poraneniami. Pán Bránik, vy ako riaditeľ Modrého anjela máte so svojim tímom za sebou už stovky zásahov. Ako by ste vy definovali hlavný rozdiel medzi krízovou intervenciu poskytovanou hasičom a krízovou intervenciou zameranou na civilné obyvateľstvo? Radovan Bránik: Ako už spomenul pán Harvan, dôležitým rozdielom je zameranie sa na civila, jeho potreby a očakáva- 58

61 OZNAMY A INFORMÁCIE nia. Úloha psychosociálnej starostlivosti je v tomto prípade iná ako u profesionála. Veľmi zjednodušene môžeme napríklad povedať, že úlohou hasičského psychológa je zbojaschopniť hasiča, aby bol čím skôr schopný ďalšieho nasadenia. V podstate hasičský psychológ musí rovnocenne prihliadať aj na záujmy zamestnávateľa, zatiaľ čo Modrý anjel primárne sleduje osobný záujem a individuálne potreby klien ta. Vnímam aj drobné rozdiely v našom definovaní krízovej intervencie, v akom čase po udalosti je poskytovaná a kým. My sa usilujeme celú udalosť rozdeliť do troch fáz. Prvou je fáza bezprostredne po udalosti, v takzvanom peritraumatickom čase. Tu sa snažíme spomaliť a zastaviť psychický pád klienta prostredníctvom techník psychickej prvej pomoci. Tú môžu vzhľadom na jej relatívnu nenáročnosť okrem vyškolených profesionálov poskytovať i poučení laici. V podstate to často intuitívne aj robia, len si to neuvedomujú. Obrovskou výhodou je, keď zasahujúci profesionál ovláda základné techniky poskytovania psychickej prvej pomoci, pretože pohyb našich ľudí priamo v ohrozenom priestore nie je žiaduci, ich miesto je za páskou vymedzujúcou bezpečný priestor. Keď sa však poskytnutím psychickej prvej pomoci podarí zastaviť pád, prichádza fáza krízovej intervencie, ktorej úlohou je znovunadobudnutie schopnosti klienta konať. Krízová intervencia je už zranení účastníci nehôd, náhodní svedkovia a podobne. Kým na miesto príde tím Modrého anjela, hasič by mal poskytnúť psychickú prvú pomoc. Neprekročí tak svoje kompetencie, pretože jeho úlohou je chrániť životy, zdravie a majetok. Keďže primárnou úlohou hasiča nie je poskytovať psychickú prvú pomoc a často musí z miesta udalosti rýchlo odísť, výhodou je spolupráca s ďalšou zložkou, ktorá podporu o civila prevezme čím skôr do svojich rúk a hasičov odbremení od množstva nadbytočnej práce. Znamená to, že starostlivosť o civila môže byť sekundárne starostlivosťou o zasahujúceho profesionála? Miroslav Harvan: Samozrejme. Veľakrát je pri spracúvaní udalosti prínosom, keď zasahujúci hasič vie, že o ľudí bolo po jeho odchode dobre postarané. Radovan Bránik: Súhlasím. Vedomie, že o ľudí po mojom odchode bolo postarané, je veľmi uľavujúce. Z môjho pohľadu Modrý anjel v prvom rade poskytuje službu hasičom, zdravotníkom a policajtom a až sekundárne službu verejnosti. Výkon služby hasiča, policajta či zdravotníka je veľmi často ovplyvňovaný tým, že musia na mieste udalosti bez ohľadu na svoje základné povinnosti odtlačiť kričiaceho človeka z miesta, dostať ho do bezpečia, Robíme všetko pre to, aby hasič mohol z miesta pokojne odísť. My si môžeme dovoliť venovať klientom oveľa viac času a sústrediť sa na ich individuálne potreby. Koncept, o ktorom obaja hovoríte, je v podstate konceptom úzkej spolupráce Hasičského a záchranného zboru s krízovým intervenčným tímom Modrý anjel. Aké sú na to podľa vás dôvody? Radovan Bránik: V Modrom anjelovi, podobne ako v Hasičskom a záchrannom zbore, existujú silné i slabé stránky. Zbor má k dispozícii obrovské množstvo ľudských, technických a finančných zdrojov, má silné legislatívne ukotvenie, zároveň ale musí dodržiavať postupy, neprekračovať vlastné právomoci a legislatívou striktne vymedzené povinnosti. To môže mať za istých okolností brzdiaci účinok vo vzťahu k individuálnym potrebám civilného obyvateľstva. Ústava ten rozdiel definuje jasne: štát smie robiť iba to, čo mu zákon prikazuje, privátny sektor smie všetko, čo mu zákon nezakazuje. Slabou stránkou Modrého anjela v porovnaní s Hasičským a záchranným zborom je minimálne logistické zabezpečenie, ale silnou je naša orientácia na konkrétny výkon, vzdelanie, špecializáciu a prácu s klientom. Krátko po vzniku Modrého anjela bolo našou snahou vybudovať na základe teoretických predpokladov systém umožňujúci dostaviť sa na miesto udalosti čím skôr a hneď poskytovať psychickú prvú pomoc a krízovú intervenciu. Skúsenosti však túto našu predstavu rýchlo skorigovali. V súčasnosti si uvedomujeme potrebu partnera, ktorý má legislatívne, personálne a logistické možnosti na poskytnutie psychickej prvej pomoci priamo na mieste udalosti. Týmto partnerom sú práve hasiči. Po skúsenostiach zo zásahov už vieme, že ak hasič alebo hasičský psychológ kvalitne poskytne psychickú prvú pomoc, môžeme následne efektívne aplikovať špeciálne techniky krízovej intervencie. Po záplavách v obci Píla boli na mieste zásahu aj Modrí anjeli. výrazne náročnejšia na vedomosti a vzdelanie zasahujúcich, preto je žiaduce, aby ju poskytovali špecializovaní odborníci v priestore, ktorý nie je bezprostredne ohrozený. Neskôr nasleduje tretia fá za následná starostlivosť. Miroslav Harvan: S tým súhlasím. Hasič je na mieste udalosti ako prvý. Často vníma, že okrem zranených sú vážne zasiahnuté udalosťou aj nezranené osoby či ľahko Snímka: archív musia odpovedať na jeho otázky alebo ich odmietať, sú atakovaní a napádaní bezmocnými príbuznými, ktorí sa často bránia veľmi nevyberanými prostriedkami, čo škodí obom stranám. Súčasne to zdržuje profesionálov od podstaty práce a znižuje efektivitu jej výkonu. Naša činnosť by mala byť v budúcnosti akýmsi servisom pre bezpečnostné zložky. Budú sa môcť viac sústrediť na svoju prácu a my prevezmeme na seba to, čo ich zaťažuje. Miroslav Harvan: Takýto postup je vhodný, pretože poskytnutie plnoformátovej psychosociálnej podpory by samotný Hasičský a záchranný zbor nevedel zabezpečiť. Som presvedčený, že obyvateľstvo nachádzajúce sa na mieste nehody takúto podpornú službu nevyhnutne potrebuje. Oddelenie psychológie kancelárie prezidenta zboru ju nemá ako poskytnúť a ani legislatíva mu na to nedáva prakticky žiadne kompetencie. Vhodným riešením je, keď hasiči vyškolení v oblasti psychickej prvej pomoci a krízovej intervencie, ako členovia Modrého anjela, prichádzajú v čase mimo služby na miesto udalosti medzi prvými. 59

62 OZNAMY A INFORMÁCIE Radovan Bránik: Profesionálny hasič, ako člen tímu Modrého anjela, má pre nás veľkú pridanú hodnotu v tom, že sa vie pohybovať na miestach udalostí bez chyby, pozná postupy, vie čo smie a čo nie, čím poskytuje ostatným kolegom bezpečie a istotu. Ako sa táto spolupráca realizuje v praxi? Ako si oba tímy môžu byť nápomocné? Miroslav Harvan: Aby hasič vedel kvalitne poskytnúť zasiahnutej osobe psychickú prvú pomoc, musí byť na jej poskytovanie kvalitne vyškolený. Vzdelávanie môže zabezpečiť lektorský tím Modrého anjela, v ktorom sú kvalitní odborníci s najväčšou praxou na Slovensku. V Hasičskom a záchrannom zbore sú takto vyškolení už štyria psychológovia a odštartovali sme prvé pokusy poskytovania psychickej prvej pomoci. Takisto peeri z nášho zboru, ktorí majú s takouto prácou skúsenosti, môžu byť veľmi nápomocní. Hasičom preto ponúkame možnosť zúčastniť sa tohto procesu. Radovan Bránik: Vzdelanie je základom všetkých úspechov Modrého anjela. Sme hrdí na to, že sú v našom tíme ľudia, ktorí boli pri tých najhorších katastrofách a dokázali to zvládnuť. Nie je ľahké dostať sa k nám a za posledné dva roky od nás nikto neodišiel. Svedčí to o nesmierne silnej motivácii našich ľudí. Kvalitné vzdelanie nám dalo základ na získanie istoty v neistých situáciách. Čo by sa mal naučiť hasič vo vzdelávaní Modrého anjela z oblasti psychickej prvej pomoci? Miroslav Harvan: Jednou z najdôležitejších zásad je nenechať zasiahnutú osobu osamote, byť s ňou. Nadviazať kontakt, preskúmať a naplniť jej základné potreby, ako sú teplo, tekutiny, pokoj, odviesť ju z miesta udalosti a stabilizovať ju. Radovan Bránik: Hasič si bude môcť osvojiť jednoduché techniky, ktoré sú pri takejto práci potrebné, aby nerobil zbytočné chyby. Ako sa hovorí menej je niekedy viac. Napríklad už len byť pri trpiacom človeku a vydržať mlčať bez utešovania a používania klišé a fráz, je ťažké. Prítomnosť a tiché pozorovanie pomôžu niekedy človeku zabezpečiť väčšinu primárnej starostlivosti o zasiahnutého. Miroslav Harvan: Áno, veľmi podstatné je naučiť ľudí pracovať s tichom. Všetko ostatné sa dá často robiť intuitívne. Vnímate niekde vo svojej spolupráci moment, v ktorom by mohli Hasičský a záchranný zbor a Modrý anjel navzájom naraziť? Miroslav Harvan: Nevidím miesto, kde by sme mohli koncepčne alebo systémovo naraziť. Samozrejme, že môže dôjsť k ľudskému zlyhaniu, ale to môže pri akejkoľvek spolupráci. Systémové zlyhanie vylučujem, pretože máme jasne vymedzené kompetencie. My sa staráme o svojich ľudí, hasičov a ich rodinných príslušníkov. Modrý anjel nevstupuje do sféry záujmu krízového intervenčného tímu zboru. Napríklad Psychologickú podporu potrebujú dospelí i deti. zásah v Devínskej Novej Vsi či v Dubovanoch. Ľudia z Modrého anjela sa starali o civilov, dokonca aj o príbuzných policajtov, my sme sa starali o hasičov. Čo sa týka typickej spolupráce s Modrým anjelom a poskytovania psychickej prvej pomoci civilom, hasič len pripraví zasiahnutého na ďalšiu prácu Modrého anjela. Nejde o zmenu kompetencií alebo o zásah do existujúceho systému. Ide len o jeho rozšírenie o novú službu podpory obyvateľstvu, ktoré si nevyžaduje žiadne legislatívne zmeny. Radovan Bránik: Existujúci legislatívny rámec je úplne postačujúci, to je kľúčový moment. Postrehol som, že napríklad v Česku, napriek vysokému počtu kvalitných odborníkov, neexistuje podobné riešenie a väčšinu energie ešte stále venujú nekonečným diskusiám o tom, čo všetko treba zmeniť, kým sa spustí reálna terénna práca. To považujem za zmarenú šancu. My sme preskúmali existujúci právny stav, navrhli jednoduché riešenia a kombinácia, v ktorej má svoje plnoprávne miesto štát, samospráva a súkromný sektor, sa ukázala ako funkčná. Na začiatku spolupráce Modrého anjela s Hasičským a záchranným zborom bolo prioritou stanovenie hraníc a kompetencií. Bez toho by v podstate žiadna spolupráca nebola možná. Všetko ostatné už vyplynulo z reálnych potrieb terénu. Klientom hasičských psychológov je hasič. Našim klientom je civil. Nemeníme existujúci systém, len ho dopĺňame o nové funkcie. Čakajú nás ešte rôzne problémy týkajúce sa logistiky, odovzdávania informácií, ochrany osobných údajov, ale to sú riešiteľné detaily. Podstatné sa už zrealizovalo. Miroslav Harvan: Na margo uvedeného si spomínam na tragédiu v Dubovanoch, ktorá poukázala na možnosť a efektivitu takejto spolupráce. My, ako Snímka: archív pracovníci Hasičského a záchranného zboru sme ponúkli krízovú intervenciu hasičovi a jeho rodine, ktorí prišli o svoje dieťa. Zároveň sme však vyhodnotili ako potrebné poskytnúť psychosociálnu podporu aj druhej rodine, ktorá prišla o dieťa. Kolega v tejto súvislosti kontaktoval a informoval o udalosti vedenie Modrého anjela, ktorý následne do rodiny poslal intervenčných pracovníkov. Tí pracovali nielen s rodinou, ale aj s triedou v škole, ktorú navštevovali zosnulé dievčatá. Tento postup v podstate znamená, že zasahujúci hasič na mieste udalosti odhadne, či zasiahnutý civil vyžaduje psychosociálnu podporu. Ak áno, odovzdá túto informáciu pohotovostnému psychológovi. Ten ju vyhodnotí a kontaktuje pracovníkov Modrého anjela, ktorým už vie poskytnúť konkrétne informácie. Radovan Bránik: Súhlasím. Takýto model je ekonomický z nákladového aj časového hľadiska. Treba ho len postupne zdokonaľovať. Po uzavretí zmluvy o spolupráci Modrého anjela s Hasič ským a záchranným zborom by malo nasledovať zavedenie tohto prvku do operačných postupov zboru. Výhodou je, ako už spomenul pán Harvan, že nejde o zmenu systému, ale o doplnenie nových služieb pre civilné obyvateľstvo a zasahujúce zložky. Zhovárala sa Mgr. Lenka Juríčeková 60

63 OZNAMY A INFORMÁCIE Príprava občanov na sebaochranu a vzájomnú pomoc Z lyhanie tiesňového volania, preťaženosť poskytovateľov zdravotnej pomoci, príslušníkov hasičských jednotiek, nedostupnosť vysokohorského terénu, nevhodné letové podmienky, mimoriadne udalosti veľkého rozsahu (povodne, požiare, zosuvy pôdy atď.) toto všetko môžu byť dôvody na oneskorenie príchodu zložiek integrovaného záchranného systému (IZS) na miesto zásahu. Následkom uvedených udalostí môže dôjsť k trvalému poškodeniu zdravia, k smrti alebo minimálne k vzniku škody na majetku. Preto sa možno oprávnene pýtať: Musí to mať vždy takéto následky? Nezabudli sme v súčasnom pretechnizovanom svete na možnosť sebazáchrany a vzájomnej pomoci? Sme skutočne vo všetkých prípadoch odkázaní na pomoc zložiek IZS? Nedokážeme si do ich príchodu pomôcť aj sami? Neexistujú iné, aj keď dočasné, náhradné riešenia? Ak áno, sú dostatočne spropagované? Spracoval uvedené postupy niekto do didaktickej podoby, príručky? Vieme o nich? Neexistuje niečo podobné ako pravidlá prvej pomoci pri povodniach, požiaroch, haváriách a iných mimoriadnych udalostiach? Ako tieto postupy priblížiť občanom? Toto bola len časť otázok, na ktoré chcel odpovedať vedecko-odborný seminár diskusné fórum odborníkov zo zložiek IZS a vzdelávacích inštitúcií, na tému Príprava občanov na sebaochranu a vzájomnú pomoc. Seminár organizovala Katedra protipožiarnej ochrany Drevárskej fakulty TU vo Zvolene 17. marca tohto roku v spolupráci so Vzdelávacím a technickým ústavom krízového manažmentu a civilnej ochra ny v Slovenskej Ľupči (VTÚ KMaCO), Operačným strediskom Zdravotného záchranného systému SR v Bratislave (OS ZZS) a Ústavom špeciálneho zdravotníctva a výcviku Ministerstva obrany SR v Lešti (okres Zvolen). Podujatie bolo určené pre zástupcov zložiek IZS, vzdelávacie organizácie, študentov z príslušných študijných odborov i laickú verejnosť. Program seminára pozostával z dvoch tematických blokov. Prvý (v réžii OS ZZS) bol zameraný na systém vyrozumenia a poskytovania zdravotnej záchrannej služby. Druhý (v réžii VTÚ KMaCO) bol zameraný na problematiku civilnej ochrany. Na seminári boli prezentované nasledovné tematické okruhy: zlyhanie tiesňového volania, pomoc operátora volajúcemu na tiesňovú linku, stav pripravenosti záchrannej zdravotnej služby na integrovanú odozvu na mimoriadnu udalosť, ako pomáhame a čo ešte urobiť vieme..., príprava obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc v systéme civilnej ochrany SR. Okrem uvedenej problematiky odzneli na seminári aj prednášky na témy Ako prežiť v horách a Zmeny v kardiopulmonálnej resuscitácii, ktoré predniesli študenti Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave z Fakulty zdravotníctva (SZU FZ) v Banskej Bystrici. S prezentáciou systému vyrozumenia vystúpili pracovníci Slovenských elektrární, a. s., EMO Mochovce. Vo všetkých prednáškach sa kládol dôraz na možnosti svojpomoci občanov do príchodu zložiek IZS. V závere seminára boli prezentované aj možnosti využitia výcvikových zariadení ÚŠZaV MO SR v Lešti pri príprave a výcviku záchranných a hasičských jednotiek v systéme civilnej ochrany obyvateľstva a IZS. Diskutované boli aj otázky systémových problémov v rámci funkčnosti IZS, ako aj problematika odolnosti našich jadrových zariadení v súvislosti s krízovým vývojom elektrárne Fukušima v Japonsku. Z prednášok a diskusie na seminári vyplynuli nasledovné závery. Problematika prípravy obyvateľstva na svojpomoc je metodicky zvládnutá. Základným problémom je však skutočnosť, že jednotlivé postupy neprenikajú k samotnej cieľovej skupine obyvateľom, a to často aj z dôvodu nevhodných foriem prezentovania, ale aj nezáujmu samotného obyvateľstva. V rámci prevencie sa nedostatočne chápe úloha štátu zo strany samotného štátu ako garanta civilnej ochrany obyvateľstva. Nedostatočne sa využívajú možnosti verejnoprávnych informačných prostriedkov (táto problematika chýba v ich programovej štruktúre). Uvedené skutočnosti majú zásadný vplyv na nárast materiálnych škôd, ale aj strát na ľudských životoch pri mimoriadnych udalostiach. V učebných osnovách na všetkých stupňoch vzdelávania chýba ucelená problematika zameraná na prípravu občanov v tejto oblasti. Voľnosť učebných osnov a nedostatočná príprava pedagógov na všetkých stupňoch vzdelávania smeruje k postupnej negramotnosti spoločnosti v otázkach civilnej ochrany. Súčasný stav však možno zmeniť len systémovým riešením z úrovne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Tento deficit sa nedá odstrániť aktivitou vzdelávacích ústavov a inštitúcií z iných rezortov. V systéme prípravy chýba predefinovanie základných foriem ohrozenia, kde oproti minulosti musí byť kladený dôraz na priemyselné havárie, živelné pohromy, ale aj hrozbu terorizmu a podobne. Zložky IZS sú pohotovostnými silami v prípade civilnej ochrany obyvateľstva. Pri veľkoplošnom rozsahu mimoriadnej udalosti nie sú schopné svojim početným stavom zabezpečiť adekvátnu ochranu občana v každom časovom okamihu a v každom priestore. Redukcia ozbrojených síl a zborov zvyšuje význam dobrovoľníctva. V súčasnosti možno len v obmedzenom rozsahu zabezpečiť odbornú, ale aj laickú pracovnú silu podieľajúcu sa na realizácii opatrení v prípade krízovej situácie. Organizácie zamerané na prípravu, ochranu a pomoc občanom, ktoré fungujú na báze dobrovoľníctva (Slovenský Červený kríž, Dobrovoľná požiarna ochrana SR, organizácie podporované cirkvami, ale aj iné organizácie), nemajú dostatočnú podporu zo strany spoločnosti. V systéme prípravy občanov fluktuuje podiel samosprávy. Tento deficit je markantný najmä zo strany vyšších územných celkov, ale aj obcí, kde uvedená skutočnosť nie je zahrnutá ani v základných kompetenciách podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ani podľa zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Je zrejmé, že tento seminár bol len pilotným projektom, na ktorý budú nadväzovať ďalšie, zamerané aj na riešenie načrtnutých problémov. Ing. Ivan Chromek 61

64 OZNAMY A INFORMÁCIE Medzinárodné podujatia FIRECO 2011 priestoroch výstaviska EXPO CENTER, a. s., v Trenčíne sa konali začiatkom V mája t. r. dve významné hasičské medzinárodné podujatia 9. ročník medzinárodnej konferencie, ktorej hlavnou témou bola Požiarna bezpečnosť a likvidácia mimoriadnych udalostí v stavbách so zhromažďovacími priestormi (v dňoch mája) a 10. ročník medzinárodnej výstavy hasičskej, záchranárskej a zabezpečovacej techniky (v dňoch mája) FIRECO Súbežne s týmito podujatiami sa uskutočnil aj 9. ročník výstavy ochranných pracovných prostriedkov, materiálov, zariadení a technológií na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci UNIPROTECH 2011 (v dňoch mája). Odborný obsah konferencie bol rozdelený na niekoľko tematických celkov: nové trendy v požiarnej prevencii z hľadiska vykonávania štátneho požiarneho dozoru, šírenie požiaru a taktika zásahov v pod zemných priestoroch, súčinnosť zložiek integrovaného záchranného systému pri záchrane ľudských životov a odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí, psychologicko-rizikové faktory ovplyvňujúce prácu hasičov, psychologické riziká a traumatické dopady na záchranárov, bezpečnosť práce hasičov v právnych predpisoch Európskej únie a Slovenskej republiky. Na medzinárodnú konferenciu FIRECO 2011 bolo prihlásených 53 odborných príspevkov. Z toho v piatich tematických blokoch odznelo 27 pôvodných prednášok a 6 príspevkov zástupcov komerčných subjektov pôsobiacich v oblasti protipožiarnej bezpečnosti. Odbornú konferenciu osobne podporil svojou účasťou aj štátny tajomník Ministerstva vnútra SR JUDr. Maroš Žilinka, ktorý rokovanie slávnostne otvoril a vyjadril plnú podporu realizácii vzdelávacích aktivít v rezorte ministerstva. Prezident Hasičského a záchranného zboru plk. JUDr. Alexander Nejedlý vyzdvihol potrebu celoživotného vzdelávania hasičov a zároveň poukázal na nutnosť sústrediť pozornosť zásahových hasičov a riadiacich príslušníkov na nové svetové trendy v oblasti záchranárstva a protipožiarnej bezpečnosti. Súčasťou konferencie bola panelová diskusia výskumníkov, univerzitných pedagógov, akademikov, zásahových hasičov i ďalších. Účastníkov konferencie osobitne zaujali vystúpenia odborníkov zo zahraničia, ktorí prezentovali skúsenosti hasičských a záchranných zborov svojich krajín pri likvidácii mimoriadnych udalostí v podzemných stavbách, najmä v cestných tuneloch, na linkách metra a vo výškových budovách. Osobitný záujem vyvolali príspevky týkajúce sa záchrany imobilných osôb a ich evakuácia z uvedených priestorov. Nemenej atraktívne boli aj príspevky zamerané na počítačovú simuláciu rozvoja požiarov, zadymenia, nárastu teplôt a podobne. Téma konferencie pritiahla rekordný počet (313) registrovaných účastníkov z ôsmich krajín (Českej republiky, Bieloruska, Ukrajiny, Maďarska, Nemecka, Chorvátska, Srbska a Slovenskej republiky). Príspevky z konferencie boli uverejnené aj v zborníku vydanom na CD nosiči, ktorý si možno objednať na adrese Národného informačného strediska Zo slávnostného otvorenia konferencie. Hasičského a záchranného zboru v Požiarnotechnickom a expertíznom ústave Ministerstva vnútra SR v Bratislave. Na medzinárodnej výstave hasičskej, záchranárskej a zabezpečovacej techniky FIRECO 2011 sa v priestoroch pavilónu a na otvorenej ploche prezentovalo 31 vystavovateľov zo Slovenska, Česka a Nemecka. Na výstave bol tradične zastúpený aj Hasičský a záchranný zbor, ktorý okrem konzultačnej a poradenskej činnosti prezentoval záujemcom ukážky zásahovej činnosti príslušníkov zboru, ako aj Dobrovoľná požiarna ochrana SR. Novinkou na výstave bol spoločný stánok viacerých vzdelávacích inštitúcií v oblasti protipožiarnej bezpečnosti: Akadémie Policajného zboru v Bratislave (Katedry krízového manažmentu vo verejnej správe), Materiálovotechnologickej fakulty STU Ústavu bezpečnostného a environmentálneho inžinierstva v Trnave, Drevárskej fakulty TU vo Zvolene (Katedry protipožiarnej ochrany) a Fakulty špeciálneho inžinierstva ŽU v Žiline (Katedry požiarneho inžinierstva), ktoré priblížili záujemcom možnosti vysokoškolského a doktorandského vzdelávania v danej oblasti. Tradičnou súčasťou výstavy bola aj súťaž o Zlaté Fireco. Ocenenie v tomto roku získali traja vystavovateia: JaGa Bratislava, s. r. o., za rozperný valec XR 4360 C; Envitech, s. r. o., Trenčín za VS lokálny varovný systém; Bemaco, spol. s r. o., Prešov za ochranný odev pre hasičov HAS. Snímka: Milan Dermek Ocenenia odovzdal štátny tajomník Ministerstva vnútra SR JUDr. Maroš Žilinka spolu s prezidentom Hasičského a záchranného zboru plk. JUDr. Alexandrom Nejedlým a riaditeľom Strednej školy požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR v Žiline plk. Ing. Jaroslavom Flachbartom, PhD. Z vystavovaných exponátov bol zo strany návštevníkov veľký záujem najmä o automatický hasiaci prostriedok Protipožiarna guľa ELIDE FIRE, ktorá predstavuje jednoduchý spôsob ako automaticky zamedziť vzniku požiaru a zároveň vzniknutému ohňu čeliť. Guľa sa pri kontakte s plameňmi sama aktivizuje a zahasí plamene v okruhu 8 10 m 2. Prostriedok hasí požiare typu A, B, C a E, neničí hasené predmety, neškodí ľudskému zdraviu 62

65 OZNAMY A INFORMÁCIE a má garantovanú životnosť 5 rokov bez nutného servisu. Ďalším zaujímavým exponátom bolo špeciálne hasičské vozidlo SLF určené na hasenie požiarov v priemyselných zónach. Vozidlo má zabudovanú litrovú nádrž na penidlo. Na zadnej časti vozidla sú upevnené dva mobilné navijaky hasičských hadíc. Vozidlo poháňa motor, ktorého objem je cm 3 a pohon náprav 6 x 4. Nadstavba je umiestnená na podvozku vozidla Mercedes-Benz ACTROS Rozmery vozidla sú x x mm (d x š x v) a jeho celková hmotnosť je kg. Sprievodnými podujatiami výstavy boli aj ukážky činnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru zamerané na vyslobodzovanie osôb z havarovaných motorových vozidiel, hasenie požiarov automobilov, simulácia prevozu nebezpečných látok v cisterne, ich následný únik a likvidácia úniku, prezentácia účinnosti a použitie nových hasiacich prostriedkov a iné špecifické činnosti vykonávané príslušníkmi zboru. Nechýbali ani ukážky členov Hlavnej banskej záchrannej stanice v Prievidzi a Špeciálnej kynologickej Areál výstaviska. Pohľad na účastníkov konferencie. záchrannej služby Slovakia zamerané na vyhľadávanie nezvestných osôb za pomoci záchranárskych psov a následný transport zranenej osoby, ako aj ukážky práce príslušníkov Policajného zboru, dynamické ukážky vystavovanej techniky i ďalšie. Na 9. ročníku výstavy UNIPROTECH 2011, ktorá sa konala pod záštitou Snímka: Milan Dermek Snímka: Milan Dermek Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, prezentovalo svoje produkty 11 vystavovateľov zo Slovenska a Česka. Súčasťou výstavy boli aj sprievodné akcie seminár zameraný na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci z hľadiska súčasného stavu a pripravovaných legislatívnych zmien, ako aj poskytovanie odborných konzultácií v konzultačnom centre Národného inšpektorátu práce. V záverečný deň výstavy v sobotu 7. mája 2011 sa v priestoroch výstaviska uskutočnili Celoslovenské oslavy sviatku sv. Floriána patróna hasičov, ktoré organizovala Dobrovoľná požiarna ochrana SR. Pri tejto príležitosti boli odovzdané aj viaceré ocenenia vybraným členom Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR a uskutočnila sa aj celoslovenská súťaž českých i slovenských dobrovoľných hasičských zborov v používaní hasičskej historickej techniky. A keďže podujatiu prialo aj počasie, hasiči, záchranári, kynológovia, policajti, ale aj špecialisti na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci mohli byť spokojní nielen s jeho odbornou úrovňou, ale aj s účasťou a záujmom návštevníkov. (red) Prvá kniha o hasičskej technike na Slovensku Nedávno sa objavila na trhu nová kniha, ktorá zachytáva prierez hasičskou technikou na území Slovenska. Autorom knižnej publikácie je 20-ročný študent Katedry požiarneho inžinierstva FŠI Žilinskej univerzity v Žiline Milan Dermek. Kniha s názvom Hasičské automobily na Slovensku poteší väčšinu hasičov a milovníkov hasičskej techniky, pretože ide o prvú publikáciu tohto druhu na Slovensku. Gestorom celého projektu bol prezident Hasičského a záchranného zboru plk. JUDr. Alexander Nejedlý, ktorý spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR JUDr. Marošom Žilinkom knihu po prvýkrát prezentovali na verejnosti a zároveň pokrstili na výstave hasičskej, záchranárskej a zabezpečovacej techniky FIRECO 2011 v máji t. r. v Trenčíne. (red) Hasičský krst knihy. Snímka: archív 63

66 OZNAMY A INFORMÁCIE Medzinárodný veľtrh E+R+P v Bratislave M edzinárodný veľtrh policajnej, zabezpečovacej, hasič skej a záchranárskej techniky E+R+P (Emergency+Rescue-Securex+Pyropol) v Bratislave bol tretím medzinárodným podujatím s podobnou tematikou, ktorý sa uskutočnil na území bývalého Česko-Slovenska v priebehu dvoch týždňov. Po trenčianskej výstave FIRECO a brnianskom veľtrhu PYROS sa v dňoch 18. až 20. mája otvorili brány 6. ročníka E+R+P v bratislavskej Inchebe. Ťažiskovou témou tejto špecializovanej expozície bola prevencia proti povodniam. Prevažná časť z približne 60 vystavovateľov, ktorí sa prezentovali na ploche m 2, zareagovala na skutočnosť, že strednú Európu, a teda aj Slovensko, sužujú v poslednom období s čoraz väčšou frekvenciou a intenzitou nečakané a nárazové povodne, ktoré sa najnovšie objavujú aj v lokalitách, kde sa doteraz nevyskytovali. V predchádzajúcich rokoch bol veľtrh viac zameraný na problémy, ktoré rieši polícia a jej jednotlivé sekcie či colná správa. Pri vlaňajších záplavách, ktoré v priebehu piatich mesiacov zasiahli viaceré regióny Slovenska a spôsobili rozsiahle materiálne škody na majetku občanov, ale aj miest a obcí, zohrali pri záchrane a následnom odstraňovaní škôd rozhodujúcu úlohu zložky Ministerstva vnútra SR a predovšetkým hasiči. Zrejme aj z tohto dôvodu sa organizátori podujatia rozhodli venovať tento ročník problematike prevencii proti tomuto ničivému živlu a zároveň prispieť svojim dielom k doriešeniu Integrovaného záchranného systému a priblížiť odbornej i laickej verejnosti niektoré druhy prostriedkov, ktoré účinnejšie pomáhajú v zápase ľudí s povodňami. Spomedzi vystavovaných exponátov si viaceré zaslúžia osobitnú pozornosť. Patrí k nim aj systém Tiger Dam. Ide o protipovodňovú zábranu, ktorá sa využíva vo svete už 20 rokov, predovšetkým v severnej Amerike, ako prostriedok ochrany pred prívalovou vodou. Táto mobilná hrádza sa vytvára z tubusov s priemerom 48 cm potiahnutých vinylom, ktoré sa napĺňajú priamo povodňovou vodou alebo vodou z miestnych hydrantov či iných zdrojov. Jeden tubus, ktorý prázdny váži 28 kg, je možné naplniť za niekoľko desiatok sekúnd, pričom jeho hmotnosť vzrastie až na tri tony. Systém, ktorý je koncipovaný ako trojuholníková konštrukcia, môže byť zostavený podľa potreby do výšky od 45 do 200 cm a v dĺžke od 15 m do niekoľkých kilometrov (jednotlivé časti sa spájajú špeciálnymi manžetami). Jeho pozitívami sú jednoduchosť, rýchlosť sfunkčnenia, mobilita, životnosť minimálne 17 rokov a schopnosť opakovaného použitia. Otázkou bude jeho cena. Zaujímavým vystavovaným produktom bola aj mobilná plnička vriec na piesok. Vymyslel ju a skonštruoval bývalý rakúsky profesionálny hasič Ing. Wolfgang Lindner, ktorý bol prítomný aj na výstave. Povedal nám, že na vývoji a realizácii celého zariadenia, ako aj samozatváracieho mechanizmu polypropylénových vriec, pracoval takmer desaťročie. Neskonštruoval len plničku Zásahový robot Hardy. piesku, ale aj prívesný vozík na jej prepravu, pričom jednou z hlavných podmienok bolo skonštruovať zariadenie nenáročné na údržbu, čo by prispelo aj k zníženiu jeho celkových prevádzkových nákladov. A to sa zrejme aj podarilo plnička nemá žiadne osobitné nároky na miesto osadenia, je mobilná, obsluhujú ju maximálne tri osoby, je nezávislá od elektrickej energie a nevyžaduje si osobitný servis. Jej kapacita je približne 500 vriec za hodinu. Plničku nie je nevyhnutné kupovať, ale v prípade potreby si ju možno i požičať. Záchranárom by pomohol aj zásahový robot Hardy, predovšetkým pri manipulácii s ťažkými predmetmi v tvare gule či valca (vrátane tlakových nádob), pri prieskume a rozpoznávaní terénu (je vybavený kamerovým systémom), ako aj pri hasení ohňa vodou s možnosťou diaľkového ovládania tvaru prúdu vody. Medzi zaujímavosti veľtrhu patrila aj po prvý raz na Slovensku vystavovaná syntetická DNA spôsob, ako si zabezpečiť majetok proti odcudzeniu. Aplikuje sa napríklad na počítač, mobilný telefón prípadne auto. Majetok tak získa unikátny kód DNA, ktorý môže byť evidovaný na polícii. V prípade odcudzenia možno predmet po nájdení jednoznačne identifikovať, vysvetlila hovorkyňa Incheby Martina Sekulová. Syntetická DNA sa využíva aj pri zabezpečovaní miestností a budov. Môže sa využiť aj v domácnostiach v podobe DNA sprchy. Keď je ňou človek postriekaný, nedá sa to umyť aj mesiac, a tak je možné jednoznačne určiť páchateľa, uviedla. Problematike povodní bola venovaná aj odborná konferencia na tému Prevencia pred povodňami, revitalizácia krajiny a integrovaný manažment povodní, ktorá bola jedným zo sprievodných podujatí veľtrhu. Podľa jej organizátorov mala byť určitým návodom pre predstaviteľov mestských zastupiteľstiev, ako sa čo najlepšie pripraviť na krízové situácie súvisiace s povodňami. Súčasťou veľtrhu E+R+P bol aj tretí ročník majstrovstiev SR vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel, o ktorom píšeme na inom mieste. Text a snímka: Ján Baláž 64

67 OZNAMY A INFORMÁCIE Súťaž vo vyslobodzovaní zranených osôb V priestoroch bratislavského výstaviska Incheba Expo sa uskutočnil 19. mája t. r. v rámci sprievodných podujatí medzinárodného veľtrhu policajnej, zabezpečovacej, hasičskej a záchranárskej techniky E+R+P v poradí už III. ročník majstrovstiev Slovenskej republiky vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel s medzinárodnou účasťou. Prevrátené auto bolo treba najprv zafixovať. Po slávnostnom nástupe sa pre 11 zúčastnených družstiev (9 zo Slovenska a po jednom z Česka a Maďarska, zástupcovia Poľskej republiky na poslednú chvíľu svoju účasť odriekli) začala samotná súťaž. Každému päťčlennému tímu pripravili usporiadatelia modelovú situáciu, ktorú súťažiaci predtým nevideli. Automobily (niekedy len jeden, inokedy dva) sa nachádzali v rôznych polohách a prístup k nim občas komplikovala prekážka. Jednotlivé družstvá mali za úlohu zabezpečiť vozidlá pred vznikom požiaru alebo výbuchu, ošetriť zranenú osobu a vytvoriť podmienky na jej vyslobodenie z havarovaného automobilu. Prítomní diváci mali možnosť v príjemnom, takmer letnom počasí, sledovať profesionálny prístup jednotlivých tímov k riešeniu komplikovaných situácií, ktorého cieľom bolo vždy čo najrýchlejšie a predovšetkým bezpečne vyslobodiť zranenú osobu z vozidla, poskytnúť jej prvú pomoc a zabezpečiť prepravu do zdravotníckeho zariadenia. Časový limit bol 15 minút (za jeho prekročenie boli trestné body). Okrem rýchlosti zásahu boli tímy hodnotené aj za zvolenú taktiku, techniku samotného vykonania zásahu a poskytnutia prvej pomoci. Do havarovaného vozidla sa možno dostať viacerými spôsobmi. S časovým limitom si zo slovenských družstiev najlepšie poradili hasiči z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Čadci. Z taktického hľadiska a techniky vykonaného zásahu boli najlepší pražskí hasiči a najkvalitnejšiu zdravotnícku pomoc poskytol člen súťažiaceho družstva Hasičského a záchranného útvaru hl. mesta SR Bratislavy (HaZÚ). Ako prvý sa predstavil tím z OR HaZZ v Galante, po ňom hasiči z OR HaZZ v Nitre, ktorí sa pred dvoma rokmi stali prvými majstrami republiky v tejto súťažnej disciplíne. A práve oni patrili medzi najmenej spokojných so svojim výkonom. Po brífingu (ten po skončení svojej prezentácie muselo absolvovať každé družstvo), na ktorom rozhodcovia zhodnotili ich výkon, poukázali na nedostatky a vyzdvihli klady ich postupu, im do reči veľmi nebolo. Nahnevaní boli sami na seba, že pokazili to, čo za iných okolností bezproblémovo riešia. Vyskytol sa tiež názor, že najspravodlivejšie by bolo, ak by všetky družstvá mali rovnaké podmienky, to znamená, ak by riešili tú istú modelovú situáciu. Hlavný rozhodca Pavol Pecník na margo tejto poznámky povedal, že všetky družstvá vedeli, aké modelové situácie môžu dostať a na každú z nich sa mohli pripraviť. Súčasne poznamenal, že na každej súťaži sa nájdu nespokojní a ukrivdení. Spravidla to bývajú tí, ktorí sa nedostanú na stupeň víťazov. Aby nedošlo k ovplyvňovaniu, výkony družstiev posudzujú dvaja rozhodcovia. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma ročníkmi, bratislavskú súťaž hodnotil hlavný rozhodca dobre, pretože všetky družstvá splnili časový limit, a tým aj podmienku klasifikovania. Súčasne uviedol, že väčšina družstiev sa poučila z vlaňajška a sledovala svoj čas. A práve v súvislosti s tým sa ozvali hlasy, či by sa nemal časový limit predĺžiť, prípadne, či by nemalo dôjsť k ďalším zmenám pravidiel. Zároveň poznamenal, že nad určitými úpravami sa uvažuje, ale malo by sa to týkať hodnotiacich tabuliek, nie časového limitu. Postupne prichádzali na betónovú plochu výstaviska ďalšie družstvá a čoraz väčší favoriti zástupcovia OR HaZZ vo Zvolene, HaZÚ, minuloroční víťazi z OR HaZZ v Banskej Bystrici a OR HaZZ v Čadci, ako aj hasiči pražského Hasičského záchranného zboru, ktorí potvrdili predpoklady a s prehľadom zvíťazili pred svojimi bratislavskými kolegami a stredoslovenskými družstvami. Sklamali maďarskí reprezentanti, ktorí v minulosti nechýbali na stupni víťazov. Veliteľ bratislavského 65

68 OZNAMY A INFORMÁCIE Výsledky III. ročníka majstrovstiev SR vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel s medzinárodnou účasťou Súťažiace družstvo Body za čas Hodnotenie Technika vykonania zásahu Taktika Prvá pomoc body poradie body poradie body poradie Celkové body Celkové poradie OR HaZZ v Galante OR HaZZ v Nitre OR HaZZ v Košiciach OR HaZZ v Kežmarku OR HaZZ v Novom Meste nad Váhom OR HaZZ vo Zvolene HaZÚ hl. mesta SR Bratislavy OR HaZZ v Banskej Bystrici HZZ hl. mesta Prahy OR HaZZ v Čadci Fővárosi Tűzoltóparancsnokság Poradie na M SR družstva, ktoré sa stalo majstrom republiky, Tomáš Pavelka, po pretekoch povedal, že na priek tomu, že pred súťažou nemali žiadny špeciálny tréning, verili, že budú úspešnejší. Pochválil každého člena tohto len nedávno vzniknutého tímu za nasadenie a snahu presadiť sa svojim výkonom. Ceny najlepším kolektívom odovzdal štátny tajomník Ministerstva vnútra SR JUDr. Maroš Žilinka a prezident Hasičského a záchranného zboru plk. JUDr. Alexander Nejedlý, ktorí vo svojich príhovoroch ocenili nielen víťazov, ale aj náročnú prácu hasičov. Po organizačnej stránke mala súťaž hladký priebeh, za čo treba poďakovať celému realizačnému tímu, počnúc veliteľom súťaže plk. Ing. Emilom Sekeľom a končiac radovými hasičmi z bratislavských hasičských staníc. Text a snímky: Ján Baláž Cenu za najlepšieho zdravotníka prevzal člen víťazného družstva Pavel Ollé. Po súťaži, na brífingu, si niektoré družstvá museli od rozhodcov vypočuť aj tvrdšie slová. Ako situáciu čo najlepšie zvládnúť? 66

69 OZNAMY A INFORMÁCIE Som spokojný, keď odvádzame dobrú prácu V eliteľom víťazného družstva pražských hasičov vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel bol Petr Vitásek, veliteľ čaty na jednej z najmodernejších hasičských staníc v Prahe mestskej časti Smíchov. Po súťaži nám odpovedal na niekoľko otázok. Prišli ste do Bratislavy s úmyslom opäť zvíťaziť? Ja by som to tak nestaval. Prišli sme síce k vám zmerať si sily, ale aj s cieľom rozvíjať kontakty a upevňovať dobré vzťahy. Svoj pobyt chápeme skôr v kolegiálnopriateľskej rovine, nie výlučne súťažnej. V Česku majú súťaže vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných automobilov dlhšiu tradíciu... Áno. Napríklad Memoriál Františka Kohouta, prvého ponovembrového šéfa pražských hasičov, ktorý tragicky zahynul práve pri dopravnej nehode, budeme tohto roku organizovať už po sedemnásty raz. Máme teda o trochu väčšie skúsenosti, ale môžem povedať, že rozdiely sa stále zmenšujú. Petr Vitásek U vás platia trochu iné pravidlá ako na Slovensku. Vy súťažíte podľa medzinárodných pravidiel, to znamená, že počet členov družstva je V Českej republike je to Zrejme aj preto, že sa snažíme viac priblížiť realite. A to nielen počtom ľudí, ale aj zaraďovaním nových prvkov v oblasti taktiky, ktoré sa nám v poslednom období podarilo presadiť. Simulujeme napríklad situáciu havarovaného vozidla na LPG, pričom u vodiča sa nájdu drogy alebo zbraň, zranená osoba je nepočujúca, cudzinec či tehotná žena. S tým všetkým sa hasiči pri zásahu môžu stretnúť, a preto musia byť na takéto situácie pripravení. Zástupcovia ČR sa niekoľkokrát zúčastnili aj na majstrovstvách sveta. Boli sme v Austrálii aj vo Veľkej Británii a skončili sme v strede štartového poľa. Na majstrovstvách sveta sa však posudzuje viacero činností a v niektorých sme boli hodnotení naozaj veľmi dobre. Za seba môžem povedať, že hasiči z Česka, Poľska a Slovenska prakticky v ničom nezaostávajú za svojimi kolegami z vyspelejších krajín a väčšina by nemala najmenšie problémy s uplatnením sa vo svojej profesii v hociktorom európskom štáte. V úvode ste spomenuli, že ste neprišli do Bratislavy zvíťaziť. Avšak stalo sa to už po tretíkrát za sebou a so značným náskokom. Pochopiteľne každé víťazstvo poteší a hreje. Ale to nie je to najdôležitejšie. Nech by sme skončili na hociktorom mieste, spokojný budem vždy, keď odvedieme precíznu, profesionálnu prácu. Zhováral sa J. Baláž SANÁCIE PO POŽIAROCH A ŠKODÁCH SPÔSOBENÝCH VODOU BELFOR Váš partner pre sanáciu a odstraňovanie škôd Spoločnosť BELFOR je jedným zo svetových lídrov v oblasti sanácie a odstraňovania škôd po požiaroch, záplavách, živelných pohromách a ďalších nepredvídateľných škodových udalostiach. Sanujeme požiarmi poškodené budovy, vybavenie, inventár, stroje, elektronické zariadenia, zachraňujeme dokumenty a dáta, zaoberáme sa vysúšaním a opravami. Spoločnosť pôsobí v súkromnom, ako aj priemyselnom sektore. Za pomoci najmodernejších sanačných technológií sa vždy snažíme čo najefektívnejšie a pokiaľ možno najhospodárnejšie pristupovať k potrebám klientov a pomôcť im. Sme pripravení profesionálne, rýchlo a účinne zasiahnuť všade tam, kde je to potrebné. 24 hodín denne a 365 dní v roku. WE MANAGE YOUR DAMAGE. BELFOR Slovakia, spol. s r. o. 24-hodinový servis Rožňavská / Bratislava 67

70 OZNAMY A INFORMÁCIE Požiarne inžinierstvo Postup pri špecifickom posudzovaní vysoko rizikových podmienok protipožiarnej bezpečnosti (1) Ing. Petr Kučera, PhD., VŠB Technická univerzita Ostrava Ing. Tomáš Pavlík, Hasičský záchranný zbor Olomouckého kraja Ing. Jiří Pokorný, PhD., Hasičský záchranný zbor Moravsko-sliezskeho kraja V období rokov 2009 a 2010 boli prepracované ČSN Požiarna bezpečnosť stavieb. Nevýrobné objekty a ČSN Požiarna bezpečnosť stavieb. Výrobné objekty. Súčasťou obidvoch českých technických noriem sú aj informatívne prílohy, ktoré sa podrobnejšie venujú postupu pri špecifickom posudzovaní vysoko rizikových podmienok protipožiarnej bezpečnosti. Tento článok je úvodným príspevkom štvordielnej série článkov, ktorej cieľom je vysvetliť odbornej verejnosti dôvod vzniku týchto informatívnych príloh, opísať zásady postupov s využitím metód požiarneho inžinierstva a na praktickom príklade naznačiť možné využitie opisovaných princípov riešenia v projekčnej praxi. (Autori príspevku sú členovia subkomisie SC4 Požiarne inžinierstvo v rámci Technickej normalizačnej komisie TNK 27). Situácia v oblasti ochrany pred požiarmi a v stavebníctve smeruje k vývoju štandardov, ktoré upravujú úroveň bezpečnosti lepšie ako tradičné normy zamerané na riešenie jednotlivých problémov. Tieto zmeny sú motivované potrebou flexibilnejších spôsobov projektovania stavieb a nevyhnutnosťou umožniť menej nákladné riešenia, najmä v prípade rozsiahlych objektov tak, aby nedošlo k zníženiu úrovne bezpečnosti. Vo viacerých krajinách sa čoraz častejšie využíva riešenie protipožiarnej bezpečnosti vo vybraných stavbách formou inžinierskych prostriedkov. Informatívna príloha I ČSN [1] a príloha J ČSN [2] vytvárajú v Českej republike priestor pre určitú nezávislosť, ktorú metódy požiarneho inžinierskeho postupu poskytujú. VŠEOBECNÁ KONCEPCIA PRI PROJEKTOVANÍ PBS Oblasť projektovania stavieb je veľmi obsiahla a zahŕňa rôzne prístupy k návrhu, ktoré zohľadňujú požiadavky investora alebo prevádzkovateľa stavby, ako aj požiadavky súčasných predpisov na projektovanie stavieb. V súčasnosti je možné použiť nasledovné základné návrhové postupy (jednotlivé postupy sa môžu navzájom dopĺňať): normový postup predstavuje súbor predpísaných všeobecných postupov, v ktorých sa požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavieb (PBS) stanovujú na základe tabuľkových alebo zjednodušených výpočtových metód; schválené výpočtové metódy systematicky využívajú súbor návrhových výpočtových postu- pov (napríklad európske technické normy pre navrhovanie stavebných konštrukcií, takzvané Eurokódy); postup založený na princípoch požiarneho inžinierstva účelný návrh protipožiarnej bezpečnosti, ktorý je vytvorený podľa dokumentácie vypracovanej na základe výsledkov kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy (súbor medzinárodných predpisov ISO). Posledný uvedený postup koordinuje na medzinárodnej úrovni subkomisia SC4 Fire safety engineering v rámci Technickej komisie ISO/TC 92 Fire safety, ktorá kladie dôraz na vývoj dokumentácie s princípmi požiarneho inžinierstva (obr. 1). V Českej republike vytvára podmienky a navrhuje jednotlivé kroky umožňujúce aplikáciu požiarneho inži nier stva subkomisia SC4 Požiarne inžinierstvo v rámci Technickej normalizačnej komisie TNK 27 Požiarna bezpečnosť stavieb, hlavne podporou publikácií a metodík. Jedným z cieľov tejto subkomisie bolo zostavenie zásad návrhu postupu pre odlišný spôsob splnenia technických podmienok ochrany pred požiarmi a včlenenie týchto zásad vhodným spôsobom do kódexu noriem PBS (ďalej len metódy odlišného postupu ). PRÁVNA PODPORA PRE VYUŽITIE ODLIŠNÉHO POSTUPU Obr. 1 Schematické znázornenie technickej komisie ISO/TC 92 Fire safety Medzi základné právne normy v ČR súvisiace s riešenou problematikou patrí najmä zákon č. 133/1985 Sb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o požiarnej ochrane ) [3], vyhláška č. 246/2001 Sb. o stanovení podmienok požiarnej bezpečnosti a výkonu štátneho požiarneho dozoru (ďalej len vyhláška o požiarnej prevencii ) [4] a vyhláška č. 23/2008 Sb. o technických podmienkach požiarnej ochrany stavieb [5]. Ministerstvo vnútra a Hasičský záchranný zbor kraja sú správne úrady na úseku ochrany pred požiarmi, vykonávajú štátny požiarny dozor a sú dotknutým orgánom štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi. Zákon o požiar- 68

71 OZNAMY A INFORMÁCIE nej ochrane splnomocnil v 24 ods. 3 Ministerstvo vnútra ČR na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorým budú upravené technické podmienky pre navrhovanie, výstavbu alebo užívanie stavieb. Výsledkom je vyhláška č. 23/2008 Sb. o technických podmienkach požiarnej ochrany stavieb, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla Podľa citovaného ustanovenia zákona o požiarnej ochrane možno na podrobnejšie vymedzenie technických podmienok ochrany pred požiarmi využiť hodnoty a postupy stanovené českou technickou normou alebo iným technickým predpisom, ktorý upravuje podmienky protipožiarnej ochrany stavieb. Zákon o požiarnej ochrane ( 99) umožňuje autorizovaným technikom a inžinierom pri realizácii technických podmienok stavieb použiť postup odlišný od postupu, ktorý stanovuje česká technická norma alebo iný technický predpis upravujúci podmienky protipožiarnej ochrany stavieb. Súčasne možno konštatovať, že použitím postupu odlišného od postupu českej technickej normy musí autorizovaná osoba dosiahnuť minimálne rovnaký výsledok, aký by bol dosiahnutý pri dodržanom postupe podľa vykonávacieho právneho predpisu vydaného v súlade s 24 ods. 3 zákona o požiarnej ochrane (vyhláška č. 23/2008 Sb.). Z uvedeného vyplýva, že pri navrhovaní stavieb alebo ich zmien možno postupovať podľa českej technickej normy, iného technického predpisu upravujúceho podmienky protipožiarnej ochrany stavieb alebo možno použiť odlišný postup riešenia. Výsledky riešení musia vo všetkých prípadoch konvergovať k cieľu, keď stavba bude spĺňať základné technické podmienky z hľadiska ochrany pred požiarmi vyplývajúce zo smernice Rady 89/106/EHS o zbližovaní právnych a správnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú stavebných výrobkov v znení smernice Rady 93/68/EHS, Interpretačného dokumentu č. 2 k smernici Rady 89/106/EHS a vyhlášky č. 23/2008 Sb. o technických podmienkach požiarnej ochrany stavieb. IMPLEMENTÁCIA ODLIŠNÉHO POSTUPU DO KÓDEXU NORIEM PBS V projekčnej praxi (z pohľadu projektantov alebo aj orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor) sa stretávame so stavbami, ktoré z určitých dôvodov nie je možné, a niekedy ani zmysluplné, posudzovať podľa českého technického štandardu, ktorý reprezentuje česká tech- nická norma. Spravidla ide o atypické príklady stavieb veľkého rozsahu, ktoré predstavujú z hľadiska svojho stavebného riešenia, technologických zariadení alebo technológie prevádzky zvýšenú mieru požiarneho rizika (terminológia nemusí byť v súlade s 4 a nadväzujúcimi zákona č. 133/1985 Sb. o požiarnej ochrane). Už v minulosti dochádzalo v niektorých prípadoch k spracovaniu expertíznych riešení, ktoré sa zaoberali spravidla jednotlivými problematickými časťami stavieb. S rozvojom vednej disciplíny označovanej ako požiarne inžinierstvo, dochádza čoraz častejšie k aplikácii neštandardných postupov pri posudzovaní stavieb z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (napríklad využívaním požiarnych modelov). Z tohto pohľadu teda nejde o celkom novú záležitosť, ako to vyplýva z predchádzajúcej časti príspevku, pretože súčasný právny poriadok pripúšťa použitie odlišného spôsobu riešenia. Prvé reálne snahy o prezentáciu zásad požiarneho inžinierstva odbornej verejnosti sa objavili počas spracúvania vyhlášky č. 23/2008 Sb. o technických podmienkach požiarnej ochrany stavieb, kde sa uvedenej problematiky týkala časť textu a jedna z príloh. V rámci konečnej úpravy boli tieto časti z vyhlášky vypustené. Prepracovanie ČSN a ČSN (ďalej len normy ) poskytlo ďalšiu možnosť, kde mohli byť zásady požiarneho inžinierstva viac rozpracované. V tejto súvislosti bol zásadne prepracovaný čl noriem, ktorý odporúča pre neštandardne požiarne rizikové stavby použiť odlišné riešenie oproti normám, odkazuje na použitie presnejších výpočtových metód, ktoré analyzujú podrobnejšie podmienky v stavbe po vzniku požiaru, odporúča v týchto prípadoch postupovať podľa informatívnych príloh noriem. Odlišným riešením oproti normám môže dôjsť k zvýšeniu, ale tiež k zníženiu požiadaviek z hľadiska PBS. Vždy však musí byť zachovaná prijateľná miera rizika. Súčasne platí predpoklad, že hodnotením nedôjde k zásadnému zníženiu požiarneho zaťaženia oproti prílohe A ČSN , k zníženiu počtu evakuovaných osôb oproti ČSN [6], k prekročeniu medzných rozmerov požiarnych úsekov alebo zníženiu ekonomického rizika, výškových limitov určených pre jednotlivé konštrukčné systémy a podobne. V prílohe I ČSN a prílohe J ČSN , ktoré majú informatívny charakter, je podrobnejšie rozpracova- ný odporučený postup pre posúdenie podmienok protipožiarnej bezpečnosti. Cieľom príloh je predovšetkým orientácia, prípadne vytvorenie iných medzí na spracovanie týchto neštandardných posúdení. POUŽITIE METÓD ODLIŠNÉHO POSTUPU Rozsah použitia metód odlišného postupu od postupu, ktorý stanovuje česká technická norma alebo iný technický predpis upravujúci podmienky ochrany pred požiarmi, je rámcovo vymedzený čl noriem, keď sa odporúča ich aplikovanie pre stavby vyššie ako 60 m, pre stavby, kde je sústredený veľký počet osôb alebo pre stavby, ktoré charakterom prevádzky alebo uskutočnenou stavebnou zmenou vyžadujú aplikáciu podrobnejšieho hodnotenia. Je zrejmé, že uvedeným článkom je rozsah použitia odlišného postupu vymedzený len orientačne a v praxi bude jeho aplikácia závisieť od rozhodnutia projektanta, majiteľa alebo prevádzkovateľa stavby, prípadne orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor a od ich vzájomnej dohody. Pri odlišnom postupe sa môžu použiť presnejšie výpočtové metódy, ktoré podrobnejšie analyzujú podmienky posudzovanej stavby po vzniku požiaru, najmä intenzitu požiaru, jeho šírenie a šírenie splodín horenia, podmienky evakuácie a zásahu s ohľadom na užívanie a prevádzku stavby. Pri spracovaní odlišného postupu sa odporúča postupovať podľa prílohy I ČSN a prílohy J ČSN , pričom ide o nasledovné oblasti požiarnobezpečnostného riešenia stavby alebo jej častí: podľa konkrétnych podmienok posudzovaných častí stavby stanoviť mimoriadne rizikové zdroje požiaru a charakteristické parametre požiaru v týchto častiach, podľa rizikových zdrojov požiaru určiť členenie stavby na požiarne úseky, stupne požiarnej bezpečnosti a požiadavky na stavebné konštrukcie vrátane druhu konštrukcií, prípadne požiarne nebezpečný priestor a odstupy, podľa charakteristických parametrov požiaru a podľa výskytu osôb v jednotlivých častiach stavby stanoviť podmienky evakuácie osôb, a to aj s ohľadom na schopnosť ich pohybu, podľa špecifických podmienok možného rozvoja požiaru, ochrany osôb a podmienok zásahu hasič ských jednotiek stanoviť inštaláciu požiarnotechnických 69

72 OZNAMY A INFORMÁCIE zariadení vrátane určenia ich základných parametrov. ZÁSADY POUŽITIA ODLIŠNÉHO POSTUPU Návrh postupov pri odlišnom spôsobe splnenia technických podmienok ochrany pred požiarmi podľa prílohy I ČSN a prílohy J ČSN je súborom zásad, ktorých cieľom je posúdiť možný priebeh požiaru a jeho pôsobenie na svoje okolie (napríklad stavby, užívatelia). Metódy odlišného postupu tvoria tieto faktory: a) kvalitatívna analýza, b) kvantitatívna analýza, c) posúdenie výsledkov analýzy podľa kritérií bezpečnosti, d) zaznamenanie a prezentácia výsledkov. Hodnotením v rámci kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy sú posúdené vopred stanovené kritériá prijateľnosti. Ak sú tieto kritériá uznané ako primerané, nasleduje záznam a prezentácia výsledkov. Použitie odlišného postupu predstavuje súhrnný pohľad na PBS v snahe zachovať sa hospodárne pri dosiahnutí prijateľnej úrovne bezpečnosti. Opisovaný postup môže zvýšiť alebo znížiť rozsah požiadaviek stanovených na stavby z hľadiska protipožiarnej ochrany jestvujúcim technickým štandardom. Kvalitatívna analýza Pri posúdení protipožiarnej bezpečnosti stavieb sa projektant stretáva s nedostatkom potrebných návrhových parametrov. Na ich získanie je nevyhnutné vykonať odborný posudok, to znamená kvalitatívnu analýzu, ktorá umožní zvážiť možné spôsoby vzniku požiarneho nebezpečenstva a stanoviť oblasť stratégií pre udržanie rizika na prijateľnej úrovni. Kvalitatívna analýza spravidla obsahuje: vymedzenie cieľov protipožiarnej bezpečnosti a kritérií prijateľnosti, stanovenie predpísaných návrhových parametrov, identifikáciu možného požiarneho nebezpečenstva a jeho možných následkov, určenie návrhu protipožiarnej bezpečnosti, voľbu požiarnych scenárov, výber vhodnej metódy analýzy. Pred spracovaním návrhu protipožiarnej bezpečnosti je potrebné stanoviť ciele protipožiarnej bezpečnosti, ktorými sú: zabránenie stratám na životoch a zdraví a/alebo zabránenie škodám a/alebo ochrana životného prostredia. Obr. 2 Postup riešenia protipožiarnej bezpečnosti s využitím centra globálnych informácií [7, 9] Po stanovení základných cieľov bezpečnosti je potrebné tiež určiť kritériá prijateľnosti, podľa ktorých sa bude hodnotiť úspešnosť daného variantu riešenia protipožiarnej bezpečnosti. Kritériá prijateľnosti sa členia na odporúčacie, deterministické, pravdepodobnostné a porovnávacie. Predpísané návrhové parametre sú dostupné informácie o stavbe, ktoré môžu byť podstatné pri voľbe stratégie protipožiarnej bezpečnosti. Na identifikáciu možného požiarneho nebezpečenstva a potenciálnych následkov je potrebné vykonať jeho systematické posúdenie, pričom možno principiálne postupovať podľa 15 a 16 vyhlášky o požiarnej prevencii [4]. Návrh protipožiarnej bezpečnosti a voľba požiarnych scenárov predstavuje vytvorenie jedného alebo viacerých návrhov protipožiarnej bezpečnosti, ktoré sa spravidla porovnávajú z hľadiska nákladov a účelnosti návrhu (návrh stratégie protipožiarnej bezpečnosti) [8]. Zmyslom je nájsť ekonomický návrh, ktorý súčasne vyhovie cieľom protipožiarnej bezpečnosti a kritériám prijateľnosti. V rámci kvalitatívnej štúdie je nevyhnutné zvoliť konečný súbor návrhových požiarnych scenárov vhodných pre analýzu, ktorej výsledky predstavujú prijateľnú hornú medzu požiarneho rizika. V závere kvalitatívnej analýzy sú zvolené metódy pre kvantitatívnu analýzu. Kvantitatívna analýza slúži na číselné vyjadrenie parametrov potrebných pre návrh protipožiarnej bezpečnosti. Ide spravidla o hodnotenie dynamiky požiaru, posúdenie stavebných konštrukcií počas požiaru, návrh požiarnotechnických zariadení, bezpečnej evakuácie osôb, odstupových vzdialeností a podmienok na zásah hasičských jednotiek. Pre vybrané návrhové požiarne scenáre sa stanovuje predpokladaná charakteristika požiaru (návrhový požiar) simulujúca skutočný požiar, ku ktorému môže v stavbe dôjsť. Spravidla sú zaznamenávané časové zmeny premenných (rýchlosť uvoľňovania tepla, plocha požiaru a podobne). Priebeh návrhového požiaru sa principiálne rozdeľuje na fázy pred a po flashover. Na posúdenie hlavných cieľov protipožiarnej bezpečnosti a kritérií prijateľnosti, v kvantitatívnej analýze sa spravidla riešia čiastkové návrhy protipožiarnej bezpečnosti (subsystémy SS1 až SS5), ktoré vzájomne spolupôsobia. Takto dochádza (prostredníctvom centra globálnych informácií) k odovzdávaniu zistených údajov (obr. 2). Rozsah požadovanej kvantifikácie, ktorá má poskytnúť zodpovedajúce riešenie, musí byť starostlivo zvážený. Na základe predpokladaných kritérií prijateľnosti sa uskutoční rozhodovací proces. Ak nie sú kritériá prijateľnosti splnené (napríklad nie je zabezpečený čas potrebný na bezpečnú evakuáciu osôb), analýza sa zopakuje s modifikovanými vstupnými parametrami tak, aby tieto kritériá prijateľnosti boli splnené. Posledným krokom je zdokumentovanie odlišného postupu do technickej správy riešenia protipožiarnej bezpeč- 70

73 OZNAMY A INFORMÁCIE nosti, ktorá obsahuje vstupné údaje návrhu, použité metódy výpočtu, súvisiace informatívne zdroje a predpoklady, ktoré boli v návrhu použité. Podoba tejto správy závisí od charakteru a rozsahu požiarneho posúdenia. Záverečný materiál môže byť označovaný tiež ako expertízny posudok, odborná expertíza a podobne. Pri spracovaní hodnotenia s využitím odlišného postupu je potrebné vychádzať z aktuálnych poznatkov vedy a techniky, ktoré sa stále menia a v súčasnosti používané postupy môžu byť neskôr prekonané a inovované. Z tohto dôvodu budú na webových stránkach Generálneho riaditeľstva Hasičského záchranného zboru ČR postupne uverejňované podrobnosti o aplikácii prezentovaných zásad odlišného postupu, a to hlavne z dôvodov spresnenia používaných termínov a vymedzenia niektorých z kritérií prijateľnosti využiteľných pri spracovaní kvalitatívnej analýzy. Obsah stránok bude rozšírený aj o praktické príklady. ZÁVER Správne pochopenie úpravy čl kmeňových noriem PBS a novo vytvorenej prílohy môže byť vítaným pomocníkom pre projektantov, ktorí budú spracovávať odlišné riešenia oproti českej technickej norme, ako aj pre orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. ČSN Požární bezpečnost staveb. Nevýrobní objekty. Praha: Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, ČSN Požární bezpečnost staveb Výrobní objekty. Praha: Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví, Zákon č. 133/1985 Sb. o požární ochraně ve znění pozdějších předpisů. 4. Vyhláška č. 246/2001 Sb. o stanovení podmínek požární bezpečnosti a výkonu státního požárního dozoru (vyhláška o požární prevenci). 5. Vyhláška č. 23/2008 Sb. o technických podmínkách požární ochrany staveb. 6. ČSN Požární bezpečnost staveb Obsazení objektu osobami. Praha: ČNI, ISO/TR Fire safety engineering Part 1: Application of fire performance concepts to design objectives, Geneva: ISO, ISO/TR Fire safety engineering Part 2: Design fire scenarios and design fires. Geneva: ISO, KUČERA, P., KAISER, R. Úvod do požárního inženýrství. Edice SPBI SPEKTRUM, sv. 52. Ostrava: Sdružení požárního a bezpečnostního inženýrství, 2007, 170 s. ISBN Preložila: pplk. Ing. Daniela Dvorščáková Hasičské múzeum v českej Přibyslavi Organizovaná činnosť hasičských zborov na území Českej republiky a Slovenskej republiky má svoje počiatky v 19. storočí. Počas uplynulých 150 rokov sa českí a slovenskí hasiči snažili uchovávať rôzne dokumenty a historické predmety, z ktorých vznikali postupne zbierky. Tieto sa stali neskôr základom muzeálnych expozícií. Žiaľ, viaceré nepriaznivé vplyvy, ku ktorým patrili aj vojnové konflikty, prírodné katastrofy, povodne, havárie, požiare i hospodárske krízy, mnohé z týchto expozícií zničili. Postupne sa budovali vo viacerých mestách na území oboch republík hasičské múzeá s regionálnou pôsobnosťou. Treba objektívne povedať, že úspešnejší v tomto smere boli českí hasiči, kde sa nachádza v súčasnosti niekoľko hasičských múzeí vrátane súkromných. Na Slovensku sú v súčasnosti prístupné verejnosti dve expozície. Jedna je v Prešove, ktorú založil iniciatívny hasič Pavol Košík v Prešovskom regionálnom múzeu a jedna v Nitre v priestoroch výstaviska AGROKOMPLEX, kde je zriadené aj významné poľnohospodárske múzeum, v ktorom sa nachádza i expozícia venovaná vzniku a vývoju hasičstva na Slovensku. V roku 1975 vznikla myšlienka zriadiť v Československu reprezentatívne celoštátne múzeum so zameraním na ochranu pred požiarmi a históriu hasičstva. Vybraný bol zámok v historickom meste Přibyslav postavený v roku Po schválení návrhu bolo potrebné zámok zrekonštruovať a prispôsobiť tomuto účelu. Rekonštrukčné práce trvali vyše 10 rokov a podieľali sa na nich dobrovoľní i profesionálni hasiči z Čiech, Moravy a Sliezska. Po desaťročnej práci boli odovzdané do užívania nielen výstavné, ale aj školiace a reprezentačné priestory v 15 sálach s celkovou plochou m 2. Muzeálne exponáty predstavujú históriu hasičstva od polovice 19. storočia až po súčasnosť. Domáci i zahraniční návštevníci sa pri prehliadke rozsiahlej expozície majú možnosť oboznámiť s vývojom hasičskej zásahovej techniky od jednoduchých ručných nástrojov cez ručné hasičské striekačky, striekačky ťahané konským poťahom, parné i motorové prenosné striekačky, až po hasičské automobily. Samostatná časť expozície je venovaná osobnému výstroju i výzbroji. V múzeu má svoje zastúpenie aj záchrana osôb z výšky, poskytovanie prvej pomoci na zemi, vo vode i pod vodou. Popri exponátoch vyrobených v Česku sú tu vystavené aj produkty známych výrobcov hasičskej techniky zo zahraničia. Postupný rozvoj vedy a techniky je tu prehľadne prezentovaný aj v rámci expozície, kde je vystavená spojovacia technika, elektrická požiarna signalizácia a predmety na ochranu hasiča. Dôstojné miesto v priestoroch múzea má aj problematika protipožiarnej prevencie, vzdelávania a práce s mládežou. Zámok je v súčasnosti majetkom Združenia hasičov Čiech, Moravy a Sliezska, ktoré je členom Medzinárodnej asociácie hasičských a záchranných služieb (CTIF). Preto je v zámku zriadená aj Sieň medzinárodnej spolupráce s členskými krajinami CTIF. Pri prehliadke tejto siene si návštevníci môžu pozrieť rovnošaty hasičských zborov členských krajín CTIF i ďalšie predmety a dokumenty prezentujúce bohatú medzinárodnú spoluprácu. Komisia histórie hasičstva, CTIF, múzeí a dokumentácie, ktorá bola založená v roku 1998, zriadila v týchto prie storoch aj Dokumentačné centrum CTIF. Preto je hasič ské múzeum nielen častým miestom rokovania tejto komisie, ale prichádzajú sem aj hasičskí historici študovať uschované dokumenty z členských krajín. Všetci môžu využiť aj bohatú hasičskú knižnicu, ktorá sa v týchto priestoroch nachádza. Návštevníci hasičského múzea, ktorí prichádzajú do Přibyslavi na viac ako jeden deň, sa môžu výhodne ubytovať v priľahlom hasičskom hoteli. Počas svojej existencie bolo múzeum za svoju bohatú dokumentačnú činnosť viackrát ocenené. V roku 2006 získalo ako prvé na svete medzinárodný certifikát CTIF s právom označenia špeciálnou tabuľkou s nápisom Medzinárodné múzeum CTIF. Peter Ronec vrchný inšpektor DPO SR 71

74 OZNAMY A INFORMÁCIE Českí hasiči bojovali s požiarom chemickej továrne v Chropyni V moravskej Chropyni, neďaleko hraníc so Slovenskom, došlo 8. apríla t. r. k jednej z najväčších katastrof v kategórii požiarov priemyselných objektov v histórii Českej republiky. Horelo vo fabrike, ktorá spracúva druhotné umelé hmoty. Príčina požiaru dodnes nie je potvrdená, polícia však vyšetruje tento prípad ako trestný čin všeobecného ohrozenia. Miestni občania hovoria o vybavovaní účtov, pomste alebo o poistnom podvode. V každom prípade si táto smutná udalosť so škodou vo výške niekoľko sto miliónov českých korún vyžiadala enormné nasadenie záchranárov. Hasiči bojovali s ohňom štyri dni a ďalšie dva týždne dohášali ohnisko hasili plamene, ktoré vietor priebežne obnovoval. O veľkosti požiaru svedčí nielen rozsah zasiahnutého objektu (súbor budov s obvodovými múrmi viac ako 250 metrov), ale aj to, že zasahovali príslušníci profesionálnych i dobrovoľných Fakty o zásahu hasičských zborov zo štyroch krajov, pracovníci špecializovaného požiarneho laboratória vo Frenštáte pod Radhošťom, psychológovia a celý rad odborníkov z rôznych oblastí hygieny, životného prostredia, energetiky, vodárenstva, dopravy a iných. K obetiam na ľudských životoch našťastie nedošlo. Ako však informoval Ivo Mitáček, tlačový tajomník zlínskeho krajského Hasičského záchranného zboru, pri zdolávaní požiaru boli zranení dvaja členovia zasahujúcich jednotiek. Požiar zdolávalo sedemdesiat profesionálnych i dobrovoľných hasičských jednotiek zo štyroch krajov (Zlínskeho, Olomouckého, Juhomoravského a Moravskosliezskeho), ktoré sa striedali v dvanásťhodinových zmenách. Pri zásahu bolo požitých šesťdesiat kusov hasičskej techniky. Išlo prevažne o cisternové vozidlá, výsuvné rebríky, automobilové plošiny, vozidlá protichemickej ochrany, ťažké nákladné automobily, nakladače, rýpadlá i ďalšiu techniku. Na zdolávanie požiaru bol nasadený aj vrtuľník Bell s 900-litrovým vakom na vodu. Záchranári využili aj špeciálny systém na priestorovú orientáciu, takzvaný sferon (podľa údajov českej tlače len jedna jeho kamera stojí dva milióny korún). Koncom mája boli za zásah ocenené viaceré hasičské jednotky i jednotlivci pamätnými medailami a medailami za zásluhy. VEĽKÉ ÚSILIE ZASAHUJÚCICH ZLOŽIEK Hlásenie o vzniku požiaru zaznamenal dispečer hodinu a tri minúty po polnoci. Posádky prvých hasičských automobilov po príchode na miesto udalosti zistili, že požiar vznikol v hlavnej štvorposchodovej budove závodu na spracovanie plastov, odkiaľ sa vplyvom silného vetra rozšíril na celý areál. Zamestnanci závodu sa ho pokúsili uhasiť najprv vlastnými silami, čo sa im však nepodarilo a objekt museli z bezpečnostných dôvodov opustiť. V čase príchodu hasičov plamene šľahali približne do dvadsaťmetrovej výšky. V halách bolo uskladnené veľké množstvo plastov, ktoré zúriacemu živlu dodávali stále novú silu. Prácu hasičov rozdelených v prvej etape do piatich zásahových úsekov komplikovala aj skutočnosť, že požiar hneď na začiatku zničil vodovodnú centrálu, takže vodu bolo potrebné dovážať zo vzdialenejších zdrojov. Rozsah katastrofy sa naplno prejavil na svitaní, keď začali z prítmia vystupovať torzá zničených budov a nad miestom požiaru sa vznášal mohutný oblak čierneho dymu. Vzhľadom na to, že koncentrá- 72

75 OZNAMY A INFORMÁCIE cia nebezpečných látok v ovzduší stúpala, veliteľ zásahu vyhlásil evakuáciu približne tristo obyvateľov z najviac ohrozenej časti Chropyně. Pre ďalších sedem obcí vydal štáb varovanie pred možným zvýšeným obsahom škodlivín vo vzduchu. Intenzívnym úsilím zasahujúcich zložiek sa v priebehu niekoľkých hodín podarilo oheň lokalizovať, ale vzhľadom na nemožnosť prieniku k ohniskám požiaru bolo rozhodnuté ponechať areál samovoľne vyhorieť. Objekty mali narušenú statiku, a dochádzalo k deštrukcii múrov, čo predstavovalo pre zasahujúcich hasičov mimoriadne nebezpečenstvo. Časť ruín strhli s použitím ťažkej techniky. V nočných hodinách osvetľovali miesto zásahu reflektory mobilných elektrocentrál. HROZIACA EKOLOGICKÁ KATASTROFA Samotný zásah spočíval v kombinácii viacerých metód hasenia penou i prúdmi vody zo zeme, z plošín a rebríkov i s použitím leteckej techniky. Vzhľadom na nebezpečenstvo ekologickej havárie (miestna čistička odpadových vôd už nestačila filtrovať veľké množstvo použitých chemikálií spolu 26 ton a nebezpečenstvo znečistenia rieky Moravy, riadiaci štáb rozhodol o obmedzenom používaní hasiacej peny. Požiar v Chropyni bol jedným z najväčších v Českej republike za ostatné roky. Nielen osemnásťdňovou dĺžkou zásahu, ale aj množstvom nasadených síl a technických prostriedkov i výškou materiálnej škody. Zároveň však poukázal aj na vysokú odbornú úroveň českých hasičov a dobrú koordináciu všetkých zainteresovaných zložiek, čo v príhovore k oceneným účastníkom tohto výnimočného zásahu koncom mája vyzdvihol aj hajtman Zlínskeho kraja Stanislav Mišák. Jozef Gáfrik, Praha Snímky: archív autora a HZS ČR Hasiči zasahovali v Chropyni 18 dní. Riaditeľka HZZ Zlínskeho kraja J. Čičmancová ocenila koncom mája zasahujúcich hasičov. Odborná príprava letiskových hasičov Medzi Letiskom M. R. Štefánika v Bratislave a viedenským letiskom Schwechat pretrváva už viac rokov aktívna spolupráca, a to aj medzi letiskovými profesionálnymi hasičskými zbormi. V rámci tejto spolupráce absolvovali zamestnanci Závodného hasičského útvaru bratislavského letiska štvordňovú špeciálnu prípravu vo výcvikovom centre v Schwechate. Táto príprava, ktorú zabezpečovali počas štyroch dní odborní inštruktori, pozostávala z teoretickej časti i praktického výcviku. V rámci teoretickej prípravy sa zaoberali problematikou hasenia požiarov horľavých kvapalín penou, práškom a vodou vrátane aplikácie hasiacich látok prostredníctvom špeciálnych prúdnic. Prevažná časť odbornej prípravy bola venovaná praktickému výcviku so zameraním na hasenie požiarov leteckého benzínu. Každý účastník bol ustrojený v zásahovom odeve s kompletnou ochranou s použitím autonómnych dýchacích prístrojov. Praktický výcvik vykonávali denne niekoľko hodín, a to aj za sťažených poveternostných podmienok. Zasahovali prúdmi C s použitím viacerých druhov špeciálnych prúdnic a tiež prenosnými a pojazdnými hasiacimi prístrojmi. Pri opakovaných zásahoch si vzájomne vymieňali posty, a tak si precvičovali pozíciu veliteľa zásahu i ďalšie funkcie. Osobitnú pozornosť venovali inštruktori zásahu na horiace lietadlo a súbežnej evakuácii pasažierov (figuríny vyhotovené z dreva a kovu s hmotnosťou 80 kg). Evakuáciu na vopred určené miesto mimo priestoru horiacej makety lietadla vykonávali určené dvojice hasičov. V rámci záverečného hodnotenia inštruktori konštatovali, že výkony všetkých účastníkov výcviku boli na požadovanej úrovni a súčasne im odovzdali certifikáty o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy. Peter Ronec vrchný inšpektor DPO SR 73

76 OZNAMY A INFORMÁCIE V Českej republike vznikne moderné hasičské výcvikové stredisko O projekte českého Národného centra pre krízovú pripravenosť a výcvik zložiek integrovaného záchranného systému, na základe ktorého by mala vzniknúť Akadémia Hasičského záchranného zboru ČR, sa hovorí už niekoľko rokov. Vlani však realizáciu zámeru pomerne prekvapujúco zastavil vtedajší minister vnútra Radek John s poukázaním na iné priority štátneho rozpočtu. V súčasnosti sa zdá, že českým záchranárom sa opäť blýska na lepšie časy. Vyplýva to z májového memoranda o oživení celého plánu, ktoré podpísali predstavitelia Ministerstva vnútra ČR, Hasičského záchranného zboru ČR, Královohradeckého kraja, mesta Hradec Králové a poslanec Európskeho parlamentu Oldřich Vlasák. Výcvikové stredisko má vzniknúť v areáli neveľmi využívaného letiska Hradec Králové v katastrálnom území obcí Věkoše a Pouchov a ak všetko dobre pôjde, bude hotové niekedy v období rokov , hoci pôvodne sa predpokladalo, že dvojročná výstavba sa začne už v tomto roku. Prispieť naň mala aj Európska únia. Naši susedia sa inšpirovali podobnými výcvikovými zariadeniami v zahraničí, ku ktorým patrí aj školiace stre disko v rakúskom meste Tulln, v poľskej Čenstochovej či francúzskom Aix Les Milles. Po dokončení bude objekt slúžiť všetkým zložkám záchranného systému v Českej republike ako miesto vzdelávania a praktického výcviku. V pôvodných plánoch projektu sa počítalo s tým, že prevádzka letiska zostane zachovaná, ale značnú časť štyridsaťhektárovej plochy by využívali záchranári pri výcviku. Ročne sa tu podľa pôvodných plánov mali vyškoliť približne dve tisícky príslušníkov polície, hasičov, zdravotníkov i ďalších záchranárov. Prínos školiaceho strediska českých záchranárov: možnosť nácviku súčinnosti všetkých zainteresovaných zložiek, možnosť spoločných námetových cvičení, simulácia záchranných akcií v reálnych podmienkach, možnosť uplatnenia nových metód a foriem vzdelávania s cieľom zvýšiť počet zachránených osôb, uchrániť materiálne hodnoty a znížiť škody na životnom prostredí. Projekt je bezpochyby veľkorysý a jeho autori počítajú so simuláciou zásahov v najčastejšie sa vyskytujúcich podmienkach. Bude tam postavený napríklad úsek autostrády, nechránené železničné priecestie, kratší tunel či maketa obchodného domu a podobne. Počítame so širokou spoluprácou s odborníkmi vysokých škôl z Hradca Králové a Pardubíc uviedol plk. Ing. Miroslav Štěpán, generálny riaditeľ Hasičského záchranného zboru ČR. Z bývalých kasární majú vzniknúť moderné ubytovne a presunúť by sa sem mala aj väčšina existujúcich vzdelávacích zariadení požiarnej ochrany. Okrem už spomenutého vybavenia sa v pôvodných plánoch uvažuje aj s rozľahlými ruinami, aby bolo možné nacvičovať napríklad aj vyslobodzovanie zavalených osôb či zásahy v budovách poškodených výbuchom plynu. Malo by tu byť aj školské operačné stredisko a telefónna ústredňa tiesňového volania, aby bolo možné analyzovať aj operatívne riadenie záchranných akcií. Vedľajším efektom by mohlo byť organizovanie veľkých špecializovaných výstav z oblasti bezpečnosti, ako aj medzinárodných seminárov zameraných na prevenciu a riešenie krízových situácií. Jozef Gáfrik, Praha Snímka: Vizualizácia nového výcvikového strediska 74

77 OZNAMY A INFORMÁCIE Jeden z názorov na zisťovanie príčin vzniku požiarov v Maďarsku V súčasnom období sa v maďarskej hasičskej odbornej verejnosti rozvíja diskusia o niektorých aspektoch riešenia problematiky zisťovania príčin vzniku požiarov. V tomto príspevku prinášame jeden z mnohých názorov na túto tému. Poznamenávame, že ide o osobný pohľad autora, ktorý nie je totožný s názorom redakcie. Problematika zisťovania príčin vzniku požiarov v Maďarsku je v súčasnosti upravená zákonom č. 31/1996 o ochrane pred požiarmi, technickej pomoci a hasičských jednotkách. Zákon sa člení na tri základné časti: požiarna prevencia, zdolávanie požiarov záchranárska činnosť a zisťovanie príčin vzniku požiarov [1]. V minulosti sa zisťovanie príčin vzniku požiarov a súvisiaca dokumentácia vrátane štatistických údajov zabezpečovali na celoštátnej i krajskej úrovni. V 90-tych rokoch sa presadzovala smernica, aby zisťovanie príčin vzniku požiarov vykonávali zainteresované zložky, naprí klad poisťovne. Táto myšlienka sa však neujala a zisťovanie príčin vzniku požiarov zabezpečovali naďalej hasiči v súlade s vyhláškou ministerstva vnútra z roku Postupne sa profesionálna základňa hasičských jednotiek menila. Skúsení odborníci odchádzali do dôchodku a adekvátna náhrada za nich neexistovala. Tento problém sa však týkal aj požiarnej prevencie, zdolávania požiarov a poskytovania záchranných služieb. Preto sa dalo očakávať, že úroveň zisťovania príčin vzniku požiarov bude mať klesajúcu tendenciu. V súčasnosti je zisťovanie príčin vzniku požiarov upravené vo vyhláške ministerstva vnútra č. 12/2007 [2]. Zisťovateľ skúma podmienky vzniku a šírenia požiarov, miesto a čas vzniku, príčiny a dôsledky, ako aj osobnú zodpovednosť za vznik požiarov, predchádzanie požiarom, dodržiavanie protipožiarnych predpisov z hľadiska požiarnej prevencie a šírenia požiaru, ako aj splnenie základných podmienok na zdolávanie požiarov [2]. Úradné osvedčenie o požiari vydáva žiadateľovi miestne príslušná hasičská jednotka. Žiadosť musí obsahovať jeho údaje bydlisko alebo sídlo, kontakt, miesto a čas vzniku požiaru, ako aj dôvod prečo žiadateľ požaduje vydanie úradného osvedčenia. Úradné osvedčenie o požiari obsahuje čas vyhlásenia požiarneho poplachu, údaje o mieste a čase vzniku požiaru, o každom vykonanom hasiacom zásahu, postupe zisťovania príčiny vzniku požiaru, prípadne ďalšie dostupné informácie o požiari. Vydanie úradného osvedčenia môže byť zamietnuté, ak miesto vzniku požiaru nemožno zdokumentovať. Činnosť maďarských hasičov je v súčasnosti zameraná prakticky na dve oblasti pôsobenia požiarnu prevenciu a požiarnu represiu. Oblasť zisťovania príčin vzniku požiarov nemá samostatný organizačný útvar v rámci organizačnej štruktúry maďarského hasičského zboru. Úloha zisťovateľa príčin vzniku požiarov spočíva v presnej identifikácii miesta vzniku požiaru a určení jeho príčiny, prípadne následného rozvoja požiaru. Musí pracovať čo najpresnejšie a najefektívnejšie, preto na vykonávanie tejto činnosti musí byť dobre pripravený a mať bohaté skúsenosti zo zdolávania požiarov a iných mimoriadnych udalostí. Počet odborníkov na úseku zisťovania príčin vzniku požiarov v Maďarsku sa odhaduje v súčasnosti na 700 až osôb. Na základe získaných poznatkov možno konštatovať, že súčasná odborná príprava (dvojtýždňový kurz zisťovateľov príčin vzniku požiarov) nie je dostatočná a neposkytuje potrebné vedomosti na kvalitné vykonávanie činnosti v tejto oblasti. Je tiež diskutabilné, či súčasná právna úprava na úseku ochrany pred požiarmi vyhovuje a či dostatočne rieši problematiku týkajúcu sa zisťovania príčin vzniku požiarov v súlade s požiadavkami praxe. Z hľadiska organizácie zisťovania príčin vzniku požiarov pretrvávajú v súčasnosti viaceré problémy. Zisťovanie si organizuje a zabezpečuje každé veliteľstvo hasičskej jednotky rozdielnym spôsobom a zodpovednosť za túto oblasť činnosti má predstaviteľ hasičov na miestnej úrovni. Súvisiace činnosti vykonávajú vo väčšine prípadov riadiaci príslušníci z úseku požiarnej prevencie a velitelia alebo ich zástupcovia, ktorí sú zaradení v 24/48-hodinových zmenách. Samostatné oddelenie zisťovania príčin vzniku požiarov je v súčasnosti zriadené len v Budapešti. Možno predpokladať, že ak riadiaci príslušník z úseku požiarnej prevencie vykonáva aj zisťovanie príčin vzniku požiarov zostáva mu menej času na výkon vlastnej riadiacej práce. Obdobne aj veliteľ alebo jeho zástupca, ktorý je v pohotovosti a je zodpovedný aj za výkon zisťovania príčin vzniku požiarov, nemá spravidla vytvorené podmienky na uzavretie prípadu počas svojej služby. Najmä ak ide o zložité prípady požiarov alebo sú do procesu zisťovania príčiny vzniku požiaru zainteresované aj ďalšie osoby, respektíve subjekty. V súčasnosti však nie je možné zriadiť samostatné oddelenia zisťovania príčin vzniku požiarov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. V roku 2005 uskutočnilo ministerstvo vnútra reorganizáciu vzdelávacieho centra požiarnej prevencie a v rámci 60-hodinového kurzu získajú účastníci relatívne dostatočné teoretické znalosti. Počet hodín praktického výcviku je však nedostatočný a kompenzuje sa polročným prípravným obdobím na danom veliteľstve hasičskej jednotky. Možno konštatovať, že takáto praktická príprava neposkytuje dostatočné vedomosti v oblasti zisťovania príčin vzniku požiarov z dôvodu nízkeho počtu riešenia prípadov. Na zlepšenie úrovne zisťovania príčin vzniku požiarov v Maďarsku je potrebné prijať určité opatrenia. Požiadavky týkajúce sa tejto problematiky musia byť jasne definované. Na vykonávanie činností v tejto oblasti nestačí iba stredné alebo vysokoškolské vzdelanie, ale vyžaduje sa aj primeraná odborná kvalifikácia. S cieľom zefektívniť zisťovanie príčin vzniku požiarov musia na tomto úseku pracovať dostatočne erudovaní odborníci a nepretržite sa vzdelávať. Súčasne bude nevyhnutné vybudovať samostatné oddelenie na celoštátnej úrovni. V záujme zvýšenia efektivity vykonávania zisťovateľskej činnosti by mali byť určení príslušníci trvale v pohotovosti a zisťovanie príčin vzniku požiarov by mohlo prebiehať súčasne so zdolávaním požiaru. POUŽITÁ LITERATÚRA évi XXXI. törvény a tűz elleni védekezésről, a műszaki mentésről és a tűzoltóságról. [Zákon č. 31/1996 o ochrane pred požiarmi, technickej pomoci a hasičských jednotkách] /2007. (IV. 25.) ÖTM rendelet a tűzesetek vizsgálatára vonatkozó szabályokról. [Vyhláška č. 12/2007 (IV.25) ÖTM o pravidlách zisťovania príčin vzniku požiarov]. 3. Bartha I., Fentor L.: A tűzvizsgálati szakértői szakterület törzsanyaga [Základy zisťovania príčin vzniku požiarov] /2009. (XI. 26.) Korm. rendelet a tűzvédelmi hatósági feladatokat ellátó szervezetekről és a tűzvédelmi hatósági tevékenység részletes szabályairól [Nariadenie vlády č. 261/2009 (XI.26) o organizáciách, ktoré plnia oficiálne úlohy v oblasti ochrany pred požiarmi a podrobné pravidlá o činnostiach v oblasti ochrany pred požiarmi]. Kpt. Kozák Attila (Maďarská republika) 75

78 OZNAMY A INFORMÁCIE Súťaž o najlepšie družstvo v povodňovej záchrannej službe V dňoch júna t. r. sa uskutočnil v areáli Vodnej nádrže Teplý Vrch v rimavskosobotskom okrese v poradí už VI. ročník súťaže o Putovný pohár prezidenta Hasičského a záchranného zboru pre najlepšie družstvo v povodňovej záchrannej službe. Súťaž organizovalo Prezídium Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v spolupráci s Krajským riaditeľstvom HaZZ v Banskej Bystrici, Okresným riaditeľstvom HaZZ v Rimavskej sobote a so Záchrannými brigádami HaZZ v Malackách a v Žiline. Počas dvoch súťažných dní absolvovalo trinásť súťažiacich družstiev sedem vybraných súťažných disciplín, ktoré dokonale preverili pripravenosť hasičov záchranárov z oblasti povodňovej záchrannej služby a vykonávania činností pod vodnou hladinou. Na súťaži sa zúčastnilo sedem družstiev výber krajských riaditeľstiev HaZZ v Bratislave, Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Trenčíne a Prešove, dve družstvá zo záchranných brigád HaZZ v Humennom a Žiline a jedno družstvo z Hasičského a záchranného útvaru hl. mesta SR Bratislavy (HaZÚ). Na súťaž prijali pozvanie aj tri zahraničné družstvá z Poľska (Krakow), Maďarska (Budapešť) a z Českej republiky (HZS Olomouckého kraja a ZÚ Hlučín). Prvou súťažnou disciplínou bola orientácia potápačov pod vodnou hladinou s použitím kompasu. Súťažiace dvojice si zamerali azimut na stanovený cieľ (ukotvenú bóju) a pomocou kompasu sa snažili dostať čo najbližšie k určenému bodu. Disciplína sa nehodnotila na čas, ale na presnosť doplávania. Zvíťazila dvojica zo Záchrannej brigády HaZZ v Žiline. Ďalšou súťažnou disciplínou bolo vytrvalostné plávanie kvarteta potápačov v plnej potápačskej výstroji na vzdialenosť sto metrov. Meral sa čas posledného zo štvorice potápačov, ktorý sa dotkol člna s rozhodcami. Víťazom tejto disciplíny sa stali maďarskí hasiči. Tretia disciplína pozostávala z viazania uzlov používaných pri zásahovej činnosti. Každý člen družstva musel správne uviazať osem druhov uzlov v čo najkratšom čase. Najlepšie výsledky dosiahlo súťažiace družstvo zo Záchrannej brigády HaZZ v Žiline. Úlohou potápačov v rámci štvrtej súťažnej disciplíny bolo nájsť a vytiahnuť utopenú osobu na breh. Bójkou označený priestor v hĺbke piatich metrov ukrýval naviazané potápačské fľaše (tzv. dvojičky). Súťažiace družstvo muselo v čo naj kratšom čase priplávať na člne hnanom pomocou pádiel k vyznačenému priestoru, kde sa dvojica potápačov ponorila pod vodnú hladinu, uvoľnila fľaše a ostatní ich vytiahli na palubu. Následne ich priviezli k brehu a čln vyviazali na kolík pomocou lodného uzla. Víťazom tejto disciplíny bolo súťažiace družstvo z Krajského riaditeľstva HaZZ v Trenčíne. V rámci piatej súťažnej disciplíny museli hasiči preniesť do člna dvadsať vriec, každé s hmotnosťou dvadsať kilogramov. Dvojčlenná osádka člna následne oboplávala bójku vzdialenú od brehu, vrátila sa späť a náklad vyložila do pripraveného vymedzeného úseku. V tejto disciplíne zvíťazilo súťažiace družstvo z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici. Predposlednou disciplínou bolo poskytnutie pomoci zachraňovanej osobe. Za každé družstvo súťažili dve dvojice. Jeden potápač s plutvami ťahal na vzdialenosť päťdesiatich metrov vytýčenú bojkami svojho kolegu (zachraňovanú osobu). Pri bójke (na otočke) si vymenili úlohy a plávali späť, kde ich vystriedala druhá súťažiaca dvojica. Najlepšie výsledky dosiahli maďarskí hasiči. V záverečnej disciplíne zručnosť ovládania záchranných člnov pomocou pádlovania (medzi súťažiacimi nazývaná aj kráľovská ), súťažilo celé osemčlenné družstvo na záchranárskom laminátovom člne. Po štarte z brehu museli pádlovaním zvládnuť vyznačenú slalomovú trať v čo Záverečný finiš do cieľa. najkratšom čase. Opäť zvíťazilo súťažiace družstvo z Maďarska. Celkovým víťazom VI. ročníka a držiteľom Putovného pohára prezidenta Hasičského a záchranného zboru pre najlepšie družstvo v povodňovej záchrannej službe na rok 2011 sa stalo družstvo z Krajského riaditeľstva HaZZ v Trenčíne. Na druhom mieste skončili reprezentanti z Maďarska a tretiu priečku obsadilo súťažiace družstvo z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici. Príjemným prekvapením boli aj výsledky českých kolegov, ktorí sa na tejto súťaži zúčastnili po prvýkrát. Kpt. Mgr. Róbert Lukačovič Snímky: Pavol Koreň Zanorenie príslušníka pri plnení súťažnej úlohy. 76

79 OZNAMY A INFORMÁCIE TFA Slovakia 2011 B anskobystrickí hasiči usporiadali 18. júna 2011 v priestoroch Europa Shopping Center a Europa Business Center takzvaný deň hasičov, v rámci ktorého sa uskutočnila aj medzinárodná súťaž dobrovoľných a profesionálnych hasičov Toughest firefighter`s alive Najtvrdšie hasičské prežitie. Podujatie slávnostne otvoril štátny tajomník Ministerstva vnútra SR JUDr. Maroš Žilinka. Súťažiacich a divákov následne privítal primátor mesta Banská Bystrica Mgr. Peter Gogola a predseda organizačného výboru riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici, plk. Ing. Dušan Sľúka. Po krátkej prehliadke trate vybehol na 22. poschodie aj štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka, ktorý súčasne vyzdvihol fyzicky a psychicky náročnú prácu hasičov. Na tohtoročnej súťaži sa organizátorom podarilo postaviť dve paralelné dráhy, čím sa stala divácky atraktívnejšia. Celkovo odštartovalo 68 jednotlivcov zo štyroch krajín (Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska) každých osem minút štartovali na štyri disciplíny, v rámci ktorých prekonávali nástrahy jednotlivých prekážok. Prvá disciplína (hadice) sa uskutočnila v parkovacej zóne Europa Business Center. Pozostávala z rozvinutia ôsmich hadíc B v dĺžke 80 metrov a následne v zmotávaní dvoch hadíc B do kotúča. Druhá disciplína (prekážková dráha) prebiehala pred vchodom do Europa Shopping Center. Súťažiaci zápasili so šesťkilogramovým kladivom, ktorým museli stokrát udrieť o obojruč do takzvaného hamerboxu, prenášali osemdesiatkilogramovú figurínu na vzdialenosť šesťdesiat metrov a prekonávali (aj za pomoci lana) trojmetrovú bariéru. Tretia disciplína (veža) sa uskutočnila opäť v parkovacej zóne Europa Business Center, kde bola postavená desaťmetrová drevená veža. Súťažiaci opierali hasičské rebríky do vyznačeného priestoru, vystúpili a zostúpili po schodoch na vežu so záťažou, ktorá pozostávala z dvoch dvadsaťkilogramových kanistier, následne vytiahli dve zmotané dvadsaťpäťkilogramové hadice pripevnené na konci lana a naskrutkovali hubicu na prúdnicu. Finálna disciplína (schody) prebiehala vo výškovej budove Europa Business Center. Pri jej plnení každý súťažiaci siahol až na dno svojich síl, pretože musel vybehnúť na 22. poschodie (400 schodov) najvyššej budovy v Banskej Bystrici. Súťažilo sa v piatich vekových kategóriách M18, M30, M35, M40 a M45, pričom najmladší účastník bol dvadsaťročný Kamil Krzyžewski z Krakowa a najstarší päťdesiatdvaročný Vasil Kubík z Okres ného riaditeľstva HaZZ v Brezne. Súťaž TFA Slovakia v Banskej Bystrici patrí organizačne k najkvalitnejším súťažiam v Európe. Organizátorom sa tak podarilo prilákať absolútnu pretekársku špičku. Najlepšie si s nástrahami všetkých disciplín poradil český reprezentant Ing. Lukáš Novák (Hasičský záchranný zbor v Ústí nad Orlicí), ktorý je aktuálnym majstrom Európy v TFA. Druhé miesto obsadil poľský reprezentant Marcin Prenášanie figuríny. Snímka: M. Kapusta Zdzieblo z Krakova, ktorý je minuloročným vicemajstrom Európy v TFA a zároveň aj dvojnásobný víťaz súťaže TFA Slovakia v rokoch 2009 a Na treťom mieste skončil domáci reprezentant Ing. Rastislav Pecník (Prezídium HaZZ), ktorý túto súťaž vyhral už v roku Pre návštevníkov a hostí tohto podujatia boli pripravené aj rôzne sprievodné akcie, ako napríklad prezentácia hasičskej techniky a ukážky činností príslušníkov HaZZ pri požiaroch a dopravných nehodách. (RP) Centrálna snímka zo sprievodného podujatia: Matej Kapusta 77

80 OZNAMY A INFORMÁCIE Majstrovstvá Slovenska v hasičskom športe N a prelome júna a júla t. r. sa na atletickom štadióne v Banskej Bystrici uskutočnil v poradí už XXXIX. ročník majstrovstiev Slovenskej republiky v hasič skom športe. Na štart sa postavili reprezentanti okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Lučenci, Spišskej Novej Vsi, Košiciachokolí, Poprade, Kežmarku, Dolnom Ku bíne, Martine, Banskej Bystrici, Trenčíne, Leviciach, Senici a vo Veľkom Krtíši, ako aj zamestnanci Závodného hasičského útvaru (ZHÚ) G4S Fire Service z bratislavského Slovnaftu. Na podujatí bol prítomný aj štátny tajomník Ministerstva vnútra SR JUDr. Maroš Žilinka a prezident Hasičského a záchranného zboru plk. JUDr. Alexander Nejedlý, ako aj primátor mesta Banská Bystrica Miroslav Gogola. Viac ako 120 pretekárov z trinástich družstiev súťažilo 30. júna a 1. júla za pomerne nevľúdneho, daždivého počasia tradične v štyroch disciplínach výstup na vežu, beh na 100 m cez prekážky, štafeta 4 x 100 m a požiarny útok. Tento ročník bol svojim spôsobom prelomový po dlhoročnej hegemónii po pradského družstva a jeho člena Viliama Štinčíka došlo na najvyšších stupňoch v súťaži jednotlivcov k zmenám. Postarali sa o ne reprezentanti Okresného riaditeľstva HaZZ v Trenčíne, ktoré ešte vlani uzatváralo prvú šesticu poradia. Tentoraz zvíťazilo v štafete a v súťaži družstiev s celkovým súčtom umiestnení 6 a dosiahlo na prvú priečku. Druhí skončili Popradčania (súčet umiestnení 8) a na treťom mieste už so značným odstupom (súčet umiestnení 17) prekvapujúco ZHÚ G4S Fire Service. Členovia trenčianskeho družstva Marek Veselovský a Vladimír Plachý obsadili v dvojboji jednotlivcov prvé dve priečky, tretí bol Viliam Štinčík. Rozstupy medzi nimi boli minimálne všetci traja sa zmestili do rozpätia 15 stotín sekundy. Trenčania ovládli aj obe individuálne disciplíny. Vo výstupe na vežu bol najlepší Vladimír Plachý a v behu na 100 m cez prekážky Marek Veselovský. Jedinou náplasťou pre Popradčanov môže byť len vytvorenie nového slovenského rekordu v požiarnom útoku o pol sekundy. Pre úplnosť treba spomenúť, že v behu na 100 m sa predstavili aj deviati jednotlivci z dobrovoľných a obecných hasičských zborov, z ktorých prví dvaja by sa svojim výkonom zaradili na záver pätnástky medzi profesionálnymi hasičmi. Podrobnejšie sa k tohtoročným majstrovstvám SR v hasičskom športe vrátime v nasledujúcom čísle nášho časopisu. Text a snímky: JB Slávnostné otvorenie majstrovstiev. Posledné prípravy pred útokom. Prvé sekundy požiarneho útoku. 78