D E P A R T M E N T O F E C O N O M I C P O L I C Y Faculty of Economics and Management Slovak University of Agriculture in Nitra DOPADY STROPOVANIA P
|
|
- Mikuláš Fridrich
- pred 4 rokmi
- Prehliadani:
Prepis
1 D E P A R T M E N T O F E C O N O M I C P O L I C Y Faculty of Economics and Management Slovak University of Agriculture in Nitra DOPADY STROPOVANIA PRIAMYCH PLATIEB NA SLOVENSKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO Jan Pokrivčák Marián Tóth Andrej Svorenčík Martin Búšik DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 Nitra 2018
2 Dopady stropovania priamych platieb na slovenské poľnohospodárstvo Jan Pokrivčák 1 Marián Tóth 2 Andrej Svorenčík 3 Martin Búšik 3 ABSTRAKT V tejto diskusnej štúdii sa venujeme dopadom možného zastropovania a redukcie priamych platieb na farmu v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku S použitím informačných listov fariem Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za posledný dostupný rok 2016 sa simulujú dopady zastropovania administratívneho stanovenia maximálnej možnej výšky poberania priamych platieb pre jedného poberateľa na úrovni 60 a 100 tisíc EUR a podľa návrhu Európskej komisie z 1. júna 2018, ktorý uvažuje s postupnou redukciou priamych platieb pre poberateľov od 60 tisíc EUR na farmu a so stropom na úrovni 100 tisíc EUR na farmu a zohľadnením osobných nákladov. Simuluje sa dopad stropovania a redukcie priamych platieb bez a so zohľadnením osobných nákladov. Osobné náklady sú ročné náklady farmy na mzdy vrátane odvodov zamestnávateľa. Pri zohľadnení osobných nákladov sa stropujú, resp. redukujú priame platby, od ktorých boli odpočítané osobné náklady, kým bez zohľadnenia osobných nákladov sa stropujú, resp. redukujú čisto len priame platby. Farma, ktorá má vyššie osobné náklady, má pri zohľadnení osobných nákladov aj vyšší strop. To znamená, že stropovanie pre túto farmu začne platiť pri vyššej hodnote ako pre farmu, ktorá má nižšie osobné náklady. Aplikovanie stropu pri zohľadnení osobných nákladov vedie k rozdeleniu fariem na dve skupiny. Prvá skupina sú zastropované farmy, ktorým stropovanie zníži výšku priamych platieb. Druhá skupina sú nezastropované farmy, ktoré stropovanie neovplyvní. Na základe simulovania rôznych úrovní stropovania sme zistili, že zastropované farmy v porovnaní 1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovensko Fakulta ekonomiky a manažmentu, Katedra hospodárskej politiky 2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Slovensko Fakulta ekonomiky a manažmentu, Katedra financií 3 Inštitút pôdohospodárskej politiky (IPP) pri MPaRV SR Tento working paper bol vypracovaný spolu s Inštitútom pôdohospodárskej politiky (IPP) pri MPaRV SR. 1
3 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 s nezastropovanými farmami, pri zohľadnení osobných nákladov, majú nižšiu zamestnanosť na hektár poľnohospodárskej pôdy, nižšiu produkciu na hektár a v niektorých scenároch aj nižší podiel rastlinnej výroby na celkovej produkcii, ale majú vyšší zisk na hektár. Stropovanie so zohľadnením osobných nákladov postihuje farmy, ktoré sú menej aktívne a menej prispievajúce k rozvoju vidieka zamestnanosťou. Ak uvažujeme, podľa návrhu Európskej komisie, že zastropované, resp. redukované priame platby sa použijú na redistributívnu platbu, tak stropovanie povedie k presunu zdrojov od neaktívnych (malo produkujúcich na hektár a s nízkou zamestnanosťou na hektár) veľkých fariem k malým a stredným farmám, pričom veľké aktívne farmy nebudú stropovaním negatívne ovplyvnené. Farmy, ktoré zamestnávajú viac ako 1,9 zamestnanca na 100 hektárov, nebudú podľa návrhu Európskej komisie zastropované bez ohľadu na veľkosť obhospodarovanej plochy. 2
4 Upozornenie: Materiál prezentuje názory, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. 3
5 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ História priamych platieb, stropovania a degresivity Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie (EÚ) vznikla v roku Ciele SPP boli stanovené v Rímskych dohodách podpísaných v roku 1957 (Článok 39(1) Zmluvy o fungovaní Európskej únie): Zvýšiť poľnohospodársku produktivitu prostredníctvom podpory technického pokroku a zabezpečením racionálneho rozvoja produkcie s optimálnym využívaním výrobných faktorov, hlavne práce, Zabezpečiť spravodlivý životný štandard pre poľnohospodársku komunitu, zvlášť zvyšovaním príjmov osôb pracujúcich v poľnohospodárstve, Stabilizovať trhy, Zabezpečiť dostatočné dodávky potravín, Zabezpečiť, aby dodávky potravín dosiahli spotrebiteľov pri rozumných cenách. Cenová podpora sa stala hlavným nástrojom spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na domácom trhu sa stanovili intervenčné ceny nad úrovňou svetových trhových cien. Vyššie domáce ceny viedli k nárastu produkcie. Dovoz zo svetových trhov bol obmedzovaný ochranárskymi opatreniami na hraniciach (dovozné clá a kvóty) a prípadné domáce prebytky sa exportovali s použitím exportných dotácií (Tracy, 1982). Cenová podpora mala pozitívny vplyv na domácu poľnohospodársku produkciu aj sebestačnosť v potravinách, ale negatívny dopad na domácu spotrebu a rozpočtové výdavky na skladovanie a export prebytkov na svetové trhy s použitím exportných dotácií. Cenová podpora viedla k deformácií svetových trhov a poklesu svetových cien poľnohospodárskych komodít (Moyer and Josling, 1990). McSharryho reforma z roku 1992 reagovala na interné a externé tlaky na zmenu SPP (Moyer and Josling, 2002, Swinbank, 1992). Podstatou reformy bolo zníženie cenovej podpory a kompenzovanie strát farmárov prostredníctvom viazaných kompenzačných platieb 2. Kompenzácia strát sa realizovala na základe historickej úrovne produkcie, čo spôsobilo rozdielne platby na hektár medzi farmami v rámci členských štátov ako aj medzi členskými štátmi. Farmy, resp. členské štáty, ktoré mali v referenčnom období vyššiu produktivitu na plochu alebo na zviera, získali vyššie kompenzačné platby. McSharryho reforma znížila intervenčné ceny obilnín o 30 percent, intervenčné ceny hovädzieho mäsa o 15 percent a mierne sa znížili aj intervenčné ceny mlieka a mliečnych produktov. Kompenzácia väčším farmám bola podmienená vyňatím časti pôdy z produkcie (tzv. set aside). Navyše McSharryho reforma zaviedla opatrenia, ktoré vytvorili zárodok 2. piliera SPP, súčasného Programu rozvoja vidieka. Šlo o zavedenie podpory skoršieho odchodu do dôchodku, zalesňovania poľnohospodárskej pôdy a vytvorenie agro-environmentálnej dotačnej schémy. 2 Viazané platby (tzv. coupled payments) závisia od úrovne produkcie. Čím vyššia produkcia, tým vyššie sú aj platby. Pri oddelených platbách výška platby nezávisí od výšky produkcie. 4
6 Agenda 2000, dohodnutá na berlínskom summite Európskej rady v marci 1999, pokračovala v McSharryho reforme (European Council, 1999). Intervenčné ceny obilnín sa znížili o 15 percent, mlieka a mliečnych výrobkov o 15 percent a intervenčné ceny hovädzieho a teľacieho mäsa o 20 percent. Pokles intervenčných cien bol čiastočne kompenzovaný zvyšovaním viazaných priamych platieb. Súčasťou Agendy 2000 bola aj dobrovoľná modulácia (zníženie) priamych platieb farmárom na základe parametrov ako zamestnanosť na farme, celkový blahobyt farmy alebo množstvá získaných priamych platieb. Znížené priame platby sa presunuli do druhého piliera a ostali tak v členskom štáte. Agenda 2000 vytvorila podmienky na rozšírenie EÚ o členské štáty zo strednej a východnej Európy a vytvorila pre tieto krajiny program SAPARD, z ktorého sa financovali investície na farmách a v potravinárskom priemysle ako aj investície do veterinárnych kontrol a do diverzifikácie ekonomických aktivít na vidieku. Agenda 2000 taktiež zaviedla súčasnú dvoj-pilierovú štruktúru SPP (1. pilier príjmová a trhová politika a 2. pilier rozvoj vidieka) (European Council, 1999). Fischlerova reforma (Council of the European Union, 2003), známa aj ako strednodobá revízia SPP, oddelila priame platby od produkcie (tzv. decoupling) prostredníctvom jednotnej platby na farmu (Single Payment Scheme). Existujúce rozdiely v kompenzačných platbách na plochu a na zvieratá sa ďalej premietli do rozdielov v platbách na farmu. V krajinách strednej a východnej Európy sa oddelené priame platby realizovali prostredníctvom jednotnej platby na plochu (Single Area Payment Scheme SAPS), čo je paušálna platba na hektár poľnohospodárskej pôdy. Výpočet SAPS bol založený na priemerných úrodách poľnohospodárskych komodít v referenčnom historickom období, čím vznikli rozdiely v platbách na hektár medzi členskými štátmi, ktoré odzrkadľovali rozdiely medzi referenčnými úrodami v členských štátoch. Priame platby v nových krajinách EÚ sa zavádzali postupne z rozpočtu EÚ, ale národné štáty mali možnosť doplatiť priame platby z národných zdrojov. Vyplácanie priamych platieb sa podmienilo rešpektovaním environmentálnych štandardov, potravinovej bezpečnosti, zdravia zvierat a rastlín ako aj požiadaviek udržiavať pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave (tzv. krížové plnenie). Fischlerova reforma pokračovala v aplikovaní redukcie priamych platieb pre väčšie farmy (poberajúce priame platby nad úrovňou EUR ročne), ktoré sa presunuli na financovanie rozvoja vidieka. Priame platby sa redukovali väčším farmám o 3 percentá v roku 2005, o 4 percentá v roku 2006 a o 5 percent od roku Na úrovni členských štátov ostala možnosť časť priamych platieb viazať na produkciu, čo mnohé členské štáty aj využívali. Cenová podpora bola ďalej znížená, hlavne pre mlieko a mliečne výrobky. Viac zdrojov sa venovalo na rozvoj vidieka. Zdravotná prehliadka SPP (Health Check) sa realizovala v roku 2008 (Council of the European Union, 2008). V rámci tejto reformy sa odstránili ďalšie viazané platby, ktoré dovtedy nezrušila Fischlerova reforma, zrušil sa spomínaný set aside, postupne sa začali navyšovať kvóty na mlieko s cieľom ich úplne eliminovať v roku 2015, upravili sa trhové intervencie a zvýšila sa podpora pre niektoré citlivé komodity. Modulácia redukcia priamych platieb sa postupne do roku 2012 zvýšila z 5 percent na 10 percent, čo malo vplyv hlavne na veľké farmy, ktoré prišli o časť priamych platieb. Reforma SPP viedla k internej (v rámci členských štátov) aj externej (medzi členskými štátmi) konvergencii priamych platieb (European Parliament and Council, 2013). 5
7 6 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 Naviac priame platby sa stali flexibilnejším nástrojom a 30 percent priamych platieb sa podmienilo aktivitami prospešnými pre životné prostredie (greening). Zaviedla sa aj väčšia flexibilita medzi 1. a 2. pilierom SPP. Vo vzťahu k stropovaniu alebo degresivite priamych platieb, si členské štáty mohli vybrať minimálne 5 percentnú degresivitu (redukciu o 5 percent) pre platby nad EUR, alebo redistributívnu platbu 5 percent z národnej obálky pre priame platby, čo by prerozdelilo časť priamych platieb od veľkých k malým farmám. Slovensko si vybralo 5 percentnú degresivitu. V Tabuľke 1 uvádzame rozhodnutia členských štátov ohľadom stropovania a degresivity priamych platieb v programovacom období Oznámenie Európskej komisie (Commission, 2017) o SPP uvádza, že priame platby na plochu budú základom spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ aj po roku Oznámenie taktiež uvádza, že priame platby majú byť rozdelené spravodlivejšie a cielenejšie. To sa má dosiahnuť stropovaním s možnosťou zohľadnenia miezd, degresivitou priamych platieb, redistributívnou platbou ako aj lepším cielením priamych platieb na aktívnych farmárov. Kým predbežná uniknutá verzia Oznámenia obsahovala konkrétny návrh stropovania na úrovni až EUR, oficiálna verzia Oznámenia už neobsahovala nijaké konkrétne parametre stropovania. Legislatívny návrh Európskej komisie z uvádza, že členské štáty znížia ročné priame platby prevyšujúce sumu EUR na poľnohospodársky podnik nasledovne: - o 25 percent sumu priamych platieb medzi EUR a EUR, - o 50 percent sumu priamych platieb medzi EUR a EUR, - o 75 percent sumu priamych platieb medzi EUR a EUR, - o 100 percent sumu priamych platieb nad EUR. Pred aplikáciou znižovania priamych platieb členské štáty odpočítajú od hodnoty priamych platieb osobné náklady (náklady na mzdy a odvody). Parametre stropovania priamych platieb a znižovania priamych platieb pre veľkých recipientov v súčasnosti nie sú známe s istotou, keďže legislatívny návrh Európskej komisie môže Európsky parlament a Rada EÚ upraviť. Je potrebné preto nasimulovať dopady niekoľkých alternatív stropovania 60 a 100 tisíc EUR na poľnohospodársky podnik pri zohľadnení a bez zohľadnenia osobných nákladov ako aj legislatívny návrh Európskej komisie.
8 Tabuľka 1: Aplikácia redistributívnej platby, stropovania a degresivity v SPP podľa členských štátov. Zdroj: Európska komisia ČŠ Prvé nárokovateľné hektáre (ha) Redistributívna platba EUR/ha % odviazanýc h platieb Stropovanie/Degresivita Limit (v tis. EUR) Miera (%) BE WL/FL / /5 Bulharsko /300 5/100 Česko Dánsko Nemecko 1 30 / /30 6,9 Estónsko Írsko Grécko Španielsko Francúzsko Chorvátsko Taliansko 150/500 50/100 Cyprus Lotyšsko Litva Luxembursko Maďarsko 150/176 5/100 Malta Holandsko Rakúsko Poľsko 0 3/3 30 0/ Portugalsko Rumunsko 0 5/5 30 5,45 5 Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko UK NI/EN 150/ /5 SC 150/600 5/100 WA /200/250/300 15/30/55/100 7
9 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ Dopady stropovania Dopady stropovania závisia od štruktúry fariem, veľkosti národnej obálky (rozpočtu) na priame platby, spôsobu aplikácie SPP na národnej úrovni, štruktúry produkcie ako aj od veľkosti osobných nákladov, a teda aj od mzdovej úrovne v členskom štáte. Európska komisia (2011) vypočítala dopady stropovania návrhu Komisie na SPP ako podiel zastropovanej sumy z celkových priamych platieb. 3 Výsledky sú uvedené v Tabuľke 2. V celej EÚ by stropovanie uvoľnilo 1,3 percenta priamych platieb, ktoré by stratili veľké farmy a získali by ich programy rozvoja vidieka (Európska komisia, 2011). Tabuľka 2: Dopady stropovania a degresivity v členských štátoch EÚ podľa návrhu Európskej komisie z roku Členský štát Podiel zastropovanej sumy na priamych platbách Bulharsko 9,8 % Spojené kráľovstvo 5,2 % Grécko 4,0 % Slovensko 3,1 % Rumunsko 2,9 % Maďarsko 2,6 % Španielsko 1,5 % Česko, Litva 0,4 % Nemecko, Dánsko 0,2 % Taliansko, Poľsko, Portugalsko 0,1 % Belgicko, Cyprus, Francúzsko, Estónsko, Írsko, Luxembursko, Lotyšsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Slovinsko 0,0 % Rozdielne dopady stropovania priamych platieb v členských štátoch sú spôsobené rôznymi veľkosťami fariem ako aj rozdielnosťou v mzdových nákladoch na osobu (Sahrbacher et al., 2013). Veľkostná štruktúra fariem tiež ovplyvňuje štruktúru produkcie, čo má vplyv na podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch (Ciaian et al. 2002). Priame platby sú vyplácané na plochu (SAPS), takže väčšie farmy získavajú viac priamych platieb ako menšie farmy. Na jednej strane, väčšie farmy využívajú úspory z rozsahu a preto, 3 Pri príprave SPP Európska komisia navrhla nasledujúcu progresívnu redukciu a stropovanie priamych platieb: - redukcia o pre platby od do EUR; - redukcia o 4 pre platby od do EUR; - redukcia o 7 pre platby od do EUR; - redukcia o 10 pre platby nad EUR. Krátené platby mali byť vypočítané po odpočítaní osobných nákladov. Finálna verzia SPP bola prijatá v inej podobe. 8
10 môže byť odôvodnené, že nepotrebujú v takom rozsahu priame platby ako menšie farmy. Strop na priame platby, respektíve redukcia platieb pre veľké farmy zlepší rozdelenie priamych platieb medzi farmami. Na druhej strane, stropovanie priamych platieb môže ovplyvniť kapacitu veľkých fariem produkovať, investovať a zamestnávať. Čím je strop na priame platby vyšší, tým menej fariem je ovplyvnených stropovaním. Množstvo fariem ovplyvnených stropovaním klesá, keď sa strop navyšuje o úroveň nákladov na pracovnú silu. Pri zohľadňovaní osobných nákladov, farmy, ktoré zamestnávajú viac pracovníkov sú menej ovplyvnené stropovaním ako rovnako veľké farmy, ktoré zamestnávajú menej pracovníkov. Poľnohospodári sa môžu prispôsobiť stropovaniu delením fariem na menšie jednotky. Dve menšie farmy tak získajú viac priamych platieb ako jedna veľká farma, z ktorej vznikli. Pri nahradení stropu degresívnymi priamymi platbami sa finančná motivácia deliť veľké farmy na menšie znižuje. Rozdelenie výšky vyplatených priamych platieb a počtu fariem v roku 2016 na Slovensku Objem vyplatených priamych platieb v tisíckach EUR Graf 1: Rozdelenie výšky vyplatených priamych platieb a počtu fariem na Slovensku podľa výšky priamych platieb na farmu, Zdroj: Európska komisia, 2011 Graf 1 znázorňuje fakt, že na Slovensku sa 24,51 % celkových priamych platieb (104,3 mil. EUR) vypláca farmám, ktoré získavajú na farmu viac ako 500 tisíc EUR ročne (v priemere na farmu EUR ročne), ďalších okolo 22 % celkových priamych platieb (94,1 mil. EUR) Slovensko vypláca farmám, ktoré získavajú ročne medzi 300 až 500 tisíc EUR na farmu v priemere na farmu EUR ročne). Okolo 80 % priamych platieb Slovensko vypláca 9
11 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 veľkým farmám, ktoré majú priame platby na farmu väčšie ako 100 tisíc EUR ročne. Údaje pre ostatné štáty EÚ sú v prílohe 3. V porovnaní s inými členskými štátmi je štruktúra fariem na Slovensku, a teda aj štruktúra priamych platieb, dominovaná veľkými farmami. Dvadsať percent najväčších fariem na Slovensku získa až 94 percent všetkých priamych platieb, v Česku 20 percent najväčších fariem získava 89 percent všetkých priamych platieb, kým napríklad v Rakúsku je to 58 percent a v Holandsku 54 percent (Graf 2). 10 Percento celkových priamych platieb vyplatených 20 % najväčších fariem SK CZ PT EE HU BG RO EU-28 IT LV ES HR CY Graf 2: Percento celkových priamych platieb vyplatených 20 % najväčších fariem v danej krajine, Zdroj: Európska komisia, 2017 LT DK PL SE MT DE EL SI UK AT BE IE FI FR NL LU 2.1 Scenáre a údaje Simulované je stropovanie na úrovni EUR a EUR. V každom z týchto scenárov uvažujeme so zahrnutím osobných nákladov a bez zahrnutia osobných nákladov. Taktiež simulujeme stropovanie podľa návrhu Európskej komisie z 1. júna Osobné náklady sú ročné náklady farmy na mzdy vrátane odvodov zamestnávateľa. Osobné náklady navyšujú strop. Napríklad pri strope EUR a pri osobných nákladoch farmy v hodnote EUR sa efektívny strop zvýši na hodnotu EUR. Farma, ktorá má vyššie osobné náklady, má aj vyšší strop, čo znamená, že stropovanie pre túto farmu začne platiť pri vyššej hodnote ako pre farmu, ktorá má nižšie osobné náklady. Na analýzu dopadov stropovania na slovenské poľnohospodárstvo sme použili dostupnú databázu Informačné listy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Použili sme rok 2016, čo je najaktuálnejší rok v databáze. Priame platby v databáze tvoria stĺpce 4706 (SAPS) a 4706 (greening). Greeningové platby sme zahrnuli do stropovania z dôvodu, že tvoria 10
12 významnú časť priamych platieb a podporujú príjmy poľnohospodárov, pričom majú relatívne nízky obmedzujúci vplyv na farmy. Osobné náklady tvorí stĺpec 2370 v databáze Informačné listy. Príloha 1 obsahuje výsledky stropovania bez započítania greeningu. Pre potreby simulácie by najpresnejšie bolo použitie dát z databázy vyplatených priamych platieb Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Táto databáza v porovnaní s Informačnými listami je úplná v pokrytí všetkých fariem poberajúcich priame platby. Databáza IACS (Integrovaný administratívny a kontrolný systém) Poľnohospodárskej platobnej agentúry však neobsahuje osobné náklady ani počty zamestnancov. Keďže vyplácanie priamych platieb podľa návrh EK bude od týchto údajov závisieť, bude PPA musieť rozšíriť požadované údaje v žiadostiach o priame platby. Upozorňujeme, že Informačné listy obsahujú okolo 90 percent všetkých veľkých fariem v porovnaní s databázou všetkých priamych platieb, ktoré má Poľnohospodárska platobná agentúra. 2.2 Výsledky stropovania na úrovni 60 tisíc Tabuľka 3 prezentuje výsledky simulovaného stropovania na úrovni 60 tisíc EUR. Redukcia priamych platieb by sa dotkla 1004 subjektov uvedených v databáze Informačné listy za rok Pri zohľadnení osobných nákladov, čiže navýšení stropu o hodnotu osobných nákladov, by sa redukcia priamych platieb týkala 377 fariem. Celková zastropovaná suma, o ktorú by veľké farmy pri nezarátaní osobných nákladov prišli, by bola 177 miliónov EUR. O túto sumu by sa pravdepodobne navýšili zdroje na podporu Programu rozvoja vidieka. Pri zohľadnení osobných nákladov by zastropovaná suma bolo šesťnásobne nižšia a činila by 30 miliónov EUR. Tabuľka 3: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS a GREENING) na úrovni 60 tisíc EUR na farmu s a bez osobných nákladov, 2016, vlastné prepočty. Bez osobných nákladov S osobnými nákladmi Zastropované Nezastropované Zastropované Nezastropované Počet subjektov Priame platby 355 mil. 104 mil. Podiel rastlinnej výroby 66 % 60 % 84 % 61% Produkcia v EUR na ha Zamestnanosť na 100 ha 2,20 2,45 1,03 2,71 Zisk na ha v EUR 42,4 99,8 72,2 45,9 Zastropovaná suma 177 mil. 30 mil. Z tabuľky 3 vyplýva, že pri zohľadnení osobných nákladov štvrtý a piaty stĺpec tabuľky existujú relevantné rozdiely medzi zastropovanými a nezastropovanými farmami. Zastropované farmy farmy, ktorým sa znížia priame platby majú podstatne nižší podiel živočíšnej výroby (18 % verzus 40 %), nižšiu poľnohospodársku produkciu na hektár (622 verzus 954 eur), ako aj nižšiu zamestnanosť na sto hektárov (jeden zamestnanec verzus takmer 11
13 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 traja zamestnanci). Dôvodom je fakt, že farmy, ktoré zamestnávajú veľa pracovníkov sa špecializujú viac na produkciu produktov náročných na prácu (živočíšna výroba, špecializovaná rastlinná výroba). Tým farmám sa pri zohľadnení osobných nákladov navyšuje strop na priame platby. Podobné rozdiely medzi zastropovanými a nezastropovanými farmami pri zohľadnení osobných nákladov existujú aj pri strope 100 tisíc EUR. Graf 3 znázorňuje rozdelenie zastropovanej sumy pri strope na priame platby 60 tisíc EUR so zohľadnením priamych platieb a bez zohľadnenia priamych platieb. Pri stropovaní bez zohľadnenia osobných nákladov by bol počet dotknutých fariem podstatne vyšší. Taktiež počet fariem, ktoré by prišli o viac ako 500 tisíc EUR ročne by bol signifikantný (63 fariem). Pri zohľadnení osobných nákladov by o viac ako 500 tisíc EUR prišli štyri farmy a najviac fariem by prišlo o sumu menšiu ako 25 tisíc EUR ročne Dopady stropovania priamych platieb na úrovni EUR na farmu Počet fariem Zastropovaná suma v tisíckach EUR Bez zohľadnenia osobných nákladov So zohľadnením osobných nákladov Graf 3: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS+GREENING) na úrovni EUR na farmu. Zdroj: Informačné listy 2016, vlastné prepočty. 2.3 Výsledky stropovania na úrovni 100 tisíc Tabuľka 4 uvádza výsledky simulovania stropovania na úrovni 100 tisíc EUR. Redukcia priamych platieb by sa bez zohľadnenia osobných nákladov dotkla 793 subjektov v databáze Informačné listy. Pri ich zohľadnení by sa redukcia priamych platieb týkala 213 fariem. Počet zastropovaných subjektov by bol pochopiteľne menší, ako pri stropovaní na úrovni 60 tisíc EUR na farmu. Pri strope na úrovni 100 tisíc EUR by celková zastropovaná suma pri nezohľadnení osobných nákladov bola 141,3 mil. EUR. O tieto peniaze by prišli veľké farmy a naopak by sa o túto sumu pravdepodobne navýšili zdroje na podporu rozvoja vidieka. Pri zohľadnení 12
14 osobných nákladov by zastropovaná suma činila zhruba 18,5 mil. EUR, čo je len osmina zastropovanej sumy bez zohľadnenia osobných nákladov. Pri stropovaní bez zohľadnenia osobných nákladov nie sú medzi zastropovanými a nezastropovanými farmami rozdiely z hľadiska podielu rastlinnej výroby na celkovej produkcii ani z hľadiska produkcie v EUR na hektár. Taktiež zamestnanosť na sto hektárov je porovnateľná (2,19 verzus 2,4 zamestnanca). Tabuľka 4: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS a GREENING) na úrovni 100 tisíc EUR na farmu s a bez osobných nákladov, Bez osobných nákladov S osobnými nákladmi Zastropované Nezastropované Zastropované Nezastropované Počet subjektov Priame platby 329 mil. 74 mil. Podiel rastlinnej výroby 66 % 62% 83 % 63% Produkcia v EUR na ha Zamestnanosť na 100 ha 2,19 2,40 0,93 2,57 Zisk na ha 41,9 87,3 76,5 47,3 Zastropovaná suma 141 mil. 18 mil. Pri aplikácii stropovania bez zohľadnenia osobných nákladov sú stropované a nestropované farmy z hľadiska aktivity až na ziskovosť na hektár podobné. Rozdiely medzi stropovanými a nezastropovanými farmami sa prejavia až pri stropovaní so zohľadnením osobných nákladov. Zohľadnenie osobných nákladov rozdeľuje farmy na menej aktívne a menej prispievajúce k rozvoju vidieka zamestnanosťou (zastropované farmy) a viac aktívne a viac prispievajúce k rozvoju vidieka zamestnanosťou (nezastropované farmy). Pri aplikácii stropovania na úrovni 100 tisíc EUR so zohľadnením osobných nákladov je zamestnanosť na 100 hektárov pri zastropovaných farmách menej ako 1 zamestnanec, zatiaľ čo pri nezastropovaných farmách 2,57 zamestnanca. Podiel rastlinnej výroby pri zastropovaných farmách je až 83 %, zatiaľ čo pri nezastropovaných farmách je podiel 63 %. Nezastropované by boli farmy s podstatne vyšším podielom živočíšnej výroby, ktorá je viac náročná na ľudskú prácu. 13
15 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ Dopady stropovania priamych platieb na úrovni EUR na farmu Počet fariem Zastropovaná suma v tisíckach EUR Bez zohľadnenia osobných nákladov So zohľadnením osobných nákladov Graf 4: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS+GREENING) na úrovni EUR na farmu. Zdroj: Informačné listy 2016, vlastné prepočty. Graf 4 znázorňuje dopady stropovania na úrovni 100 tisíc EUR bez a so zohľadnením osobných nákladov z hľadiska počtu fariem a zastropovanej sumy na farmu. Pri stropovaní bez zohľadnenia osobných nákladov by bol počet dotknutých fariem podstatne vyšší. Taktiež počet fariem, ktoré by prišli o viac ako 500 tisíc EUR ročne by bol signifikantný (52 fariem). Pri zohľadnení osobných nákladov by o viac ako 500 tisíc EUR prišla iba jedna farma a najviac fariem by prišlo o sumy menšie ako 25 tisíc EUR, 50 tisíc EUR a 75 tisíc EUR ročne. 2.4 Výsledky stropovania podľa návrhu Európskej komisie Návrh Európskej komisie z uvádza systém stropovania od úrovne 60 tisíc EUR do hranice 100 tisíc EUR. Celková hodnota priamych platieb na farmu je pred zastropovaním znížená o: a. reálne vynaložené osobné náklady spojené s poľnohospodárskou aktivitou, b. sumu zodpovedajúcu bežnej mzde v prípade, že poľnohospodár nepoberá plat alebo v prípade, že odmena vyplývajúca z výsledku hospodárenia je nižšia ako priemer. Podľa návrhu by sa mali redukovať všetky priame platby znížené o osobné náklady a to podľa kľúča uvedeného v Tabuľke 5. 14
16 Tabuľka 5: Redukcie pre hranice priamych platieb podľa návrhu z 1. júna Suma priamych Percento redukcie platieb v EUR nad Pri aplikácií tohto progresívneho stropovania sa návrh dotkne 280 fariem a uvoľní sa suma zhruba 20 mil. EUR. Táto suma môže byť použitá na presun do druhého piliera alebo na vyplatenie tzv. redistributívnej platby. Nezastropované farmy budú mať zhruba dvojnásobnú produkciu na hektár a výrazne vyššiu zamestnanosť na 100 hektárov oproti zastropovaným. Farma, ktorá zamestnáva viac ako 1,9 zamestnanca na 100 hektárov, nebude zastropovaná bez ohľadu na veľkosť obhospodarovanej plochy. Tabuľka 6: Dopady stropovania priamych platieb (všetkých) podľa návrhu z 1. júna Zastropované Nezastropované Počet subjektov 280 Priame platby 68 mil. Podiel rastlinnej výroby 67% 66% Produkcia v EUR na ha Zamestnanosť na 100 ha 0,79 3,81 Zastropovaná suma 20 mil. Vyplatenie redistributívnej platby simulujeme na prvých 30 hektárov ako aj na prvých 100 hektárov každej farmy. Pri vyplácaní redistributívnej platby na prvých 30 hektárov, by každá farma získala na prvých 30 hektárov 84,34 EUR na hektár, kým pri vyplácaní redistributívnych platieb na prvých 100 hektárov by každá farma získala 44,54 EUR na hektár na každý z prvých 100 hektárov na farme. Tabuľka 7: Sadzby redistributívnej platby a k nim potrebné sumy na jej vyplatenie. Sadzba RP na prvých 30 ha Sadzba RP na prvých 100 ha Odhad IPP 84,34 44,54 15
17 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ Závery Priame platby sú hlavným nástrojom podpory poľnohospodárstva v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Podľa oznámenia Európskej komisie si priame platby udržia kľúčovú rolu aj po roku 2020, ale nová SPP ich bude spravodlivejšie rozdeľovať. Použije sa na to stropovanie, redistributívna platba, resp. cielenie priamych platieb na aktívnych farmárov. V tejto diskusnej štúdii sme sa venovali stropovaniu, čiže administratívnemu stanoveniu maximálnej možnej výšky poberania priamych platieb pre jedného poberateľa. Študovali sme dopady stropovania na úrovni 60 a 100 tisíc EUR ako aj a podľa návrhu Európskej komisie z 1. júna 2018, ktorý uvažuje s postupnou redukciou priamych platieb pre poberateľov od 60 tisíc EUR na farmu a so stropom na úrovni 100 tisíc EUR na farmu a zohľadnením osobných nákladov. Slovensko má v porovnaní so zvyškom EÚ relatívne veľké farmy, a preto stropovanie bude mať relevantný dopad na slovenské poľnohospodárstvo. Na Slovensku 94 percent všetkých priamych platieb takmer 400 miliónov EUR ročne získa 20 percent najväčších fariem. Napríklad pri stanovení stropu na úrovni 100 tisíc EUR na farmu, by veľké farmy na Slovensku na základe simulácie dopadu na dátach za rok 2016 prišli o 141 mil. EUR ročne bez zohľadnenia osobných nákladov, ale len o 18,5 mil. EUR pri ich zohľadnení. Prostriedky, o ktoré sa znížia celkové výdavky na priame platby po uplatnení stropovania, budú pravdepodobne presunuté do rozpočtu druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky (program rozvoja vidieka). Tým sa zvýšia zdroje na investovanie do vidieckej infraštruktúry, podpory služieb na vidieku, alebo aj na cielené investície do modernizácie fariem. Tabuľka 8: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS a GREENING) na rôznych úrovniach na farmu s a bez osobných nákladov. Zdroj: Informačné listy 2016, vlastné prepočty. Výška stropu na jednu farmu 60 tisíc EUR 100 tisíc EUR Zastropovaná suma bez osobných nákladov Zastropovaná suma so zohľadnením osobných nákladov Návrh komisie z 1. júna mil. EUR 141,3 mil. EUR mil. EUR 18,5 mil. EUR 19,83 mil. EUR Prehľad všetkých výsledkov simulácie na dátach z dostupnej databázy Informačných listov fariem Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za rok 2016 je v Tabuľke 8. Skutočné zastropované sumy môžu byť o 10 percent vyššie, keďže dostupná databáza Informačných listov obsahuje okolo 90 percent veľkých fariem. Zohľadnenie osobných nákladov výrazne znižuje dopad stropovania na veľké farmy. Zároveň takéto stropovanie zvýhodňuje farmy s väčším počtom alebo lepšie platenými zamestnancami od ostatných fariem. Podľa dát v Informačných listoch tieto farmy na rozdiel od zastropovaných fariem zamestnávajú viacej ľudí, produkujú viacej na hektár poľnohospodárskej pôdy (t.j. majú vyššiu pridanú hodnotu na hektár) a taktiež majú pri niektorých simulovaných scenároch aj väčší podiel živočíšnej výroby. 16
18
19 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 Referencie Ciaian, P.; Pokrivčák, J.; a Drabik, D. (2009). "Transaction costs, product specialisation and farm structure in Central and Eastern Europe," Post-Communist Economies, 21(2), pp European Commission. (2017). Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions. [navštívené ] Council of the European Union. (2003). CAP Reform Presidency Compromise (in agreement with the Commission), Brussels, June 30, Council of the European Union. (2008). Council conclusions on the Commission communication "preparing for the "health check" of the cap reform". df [navštívené ] European Council, Presidency Conclusions (1999). [navštívené ] European Court of Auditors. (2017). Greening: a more complex income support scheme, not yet environmentally effective. Special report. European Parliament. (2013). European Council conclusions on the multiannual financial framework 2014/2020 and the CAP, Directorate General for Internal Policies, Policy Department B: Structural and Cohesion Policies, Agriculture and Rural Development, Note, IP/B/AGRI/NT/2013_4, July. Moyer H. W. a Josling T.E. (1990). Agricultural Policy Reform. Politics and Process in the EC and the USA. New York, London, Toronto, Sydney, Tokyo: Harvester Wheatsheaf. Moyer H. W. a Josling T.E. (2002). Agricultural Policy Reform: Politics and Process in the EC and the USA in the 1990s. Burlington, VT, and Aldershot: Ashgate Publishing. Sahrbacher, A.; Balmann, A.; a Sahrbacher, C. (2015). The Political Economy of Capping Direct Payments: Applications in and implications for Germany. In: Swinnen, J. (ed.): The Political Economy of the Common Agricultural Policy - an Imperfect Storm, pp Rowman & Littlefield International. Swinbank, A. (1993). CAP Reform Journal of Common Market Studies, 31, pp Tracy, M. (1982). Agriculture in Western Europe. Challenge and Response Second Edition. London, Toronto, Sydney, New York : Granada. 18
20 Príloha 1. Dopady stropovania bez greeningu Tabuľka 1A: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS) na úrovni 60 tisíc EUR na farmu s a bez osobných nákladov, 2016, vlastné prepočty Bez osobných nákladov S osobnými nákladmi Zastropované Nezastropované Zastropované Nezastropované Počet subjektov Vyplatené priame platby 336,1 mil. 48,3 mil. Podiel rastlinnej výroby % 62% Produkcia v EUR na ha Zamestnanosť na 100 ha 2,21 2,27 0,74 2,48 Zisk na ha v EUR Zastropovaná suma 106,8 mil. 12,8 mil. Tabuľka 1B: Dopady stropovania priamych platieb (SAPS) na úrovni 100 tisíc EUR na farmu s a bez osobných nákladov, 2016, vlastné prepočty Bez osobných nákladov S osobnými nákladmi Zastropované Nezastropované Zastropované Nezastropované Počet subjektov Vyplatené priame platby 296,0 mil. 31,7 mil. Podiel rastlinnej výroby % 63% Produkcia v EUR na ha Zamestnanosť na 100 ha 2,23 2,18 0,61 2,41 Zisk na ha v EUR Zastropovaná suma 77,3 mil. 7,3 mil. 19
21 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 Príloha 2: Rozdelenie priamych platieb podľa veľkosti fariem v jednotlivých členských štátoch EÚ v jednotlivých kategóriách (NL) Veľkosť dotácie [tisíc ] 6 v jednotlivých kategóriách (FR) 5 4 Veľkosť dotácie [tisíc ] 20
22 21
23 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ v jednotlivých kategóriách (AT) Veľkosť dotácie [tisíc ] v jednotlivých kategóriách (CZ) Veľkosť dotácie [tisíc ] 22
24 3 v jednotlivých kategóriách (PL) Veľkosť dotácie [tisíc ] v jednotlivých kategóriách (HU) Veľkosť dotácie [tisíc ] 23
25 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 v jednotlivých kategóriách (SK) Veľkosť dotácie [tisíc ] 3 v jednotlivých kategóriách (DE) Veľkosť dotácie [tisíc ] 24
26 v jednotlivých kategóriách (BE) v jednotlivých kategóriách (BG) 25
27 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ v jednotlivých kategóriách (DK) - v jednotlivých kategóriách (EE) 26
28 v jednotlivých kategóriách (IE) 3 v jednotlivých kategóriách (GR) - 27
29 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ v jednotlivých kategóriách (ES) v jednotlivých kategóriách (HR) 28
30 v jednotlivých kategóriách (IT) 3 - v jednotlivých kategóriách (CY)
31 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ v jednotlivých kategóriách (LV) v jednotlivých kategóriách (LT) 30
32 v jednotlivých kategóriách (LU) v jednotlivých kategóriách (MT)
33 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/ v jednotlivých kategóriách (PT) v jednotlivých kategóriách (RO)
34 v jednotlivých kategóriách (SI) 3 v jednotlivých kategóriách (FI) 3 33
35 34 DEP WORKING PAPER SERIES NO. 1/2018 v jednotlivých kategóriách (SE) 3 v jednotlivých kategóriách (UK) 3 -
36 v jednotlivých kategóriách (EU28) - 35
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/ zo júla 2017, - ktorým sa pre určité režimy priamej podpory stanovené v naria
15.7.2017 L 184/5 VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1272 zo 14. júla 2017, ktorým sa pre určité režimy priamej podpory stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 stanovujú
PodrobnejšieVYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/ z 10. mája 2016, - ktorým sa pre určité režimy priamej podpory stanovené v nariaden
11.5.2016 L 121/11 VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/699 z 10. mája 2016, ktorým sa pre určité režimy priamej podpory stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 stanovujú
PodrobnejšieDELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/ z 23. novembra 2017, - ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a R
L 30/6 2.2.2018 DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/162 z 23. novembra 2017, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a prílohy II a III k nariadeniu Európskeho
PodrobnejšieEURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX [ ](2013) XXX draft OZNÁMENIE KOMISIE Uplatňovanie článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Aktualizácia údajov po
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX [ ](2013) XXX draft OZNÁMENIE KOMISIE Uplatňovanie článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Aktualizácia údajov používaných pri výpočte paušálnych pokút a penále, ktoré
PodrobnejšieCOM(2009)713/F1 - SK
SK SK SK EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 12.1.2010 KOM(2009)713 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Monitorovanie emisií CO 2 z nových osobných automobilov v EÚ: údaje za rok 2008 SK
PodrobnejšieAKE 2009 [Režim kompatibility]
Komunálne výskumné a poradenské centrum, n.o., Piešťany 28. odborná konferencia AKE, Gerlachov, 09.11.2009 Viktor Nižňanský Posilnenie vlastných príjmov obcí, systémové zmeny Kríza je šancou pre pokračovanie
PodrobnejšieDELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/ z 8. septembra 2016, - ktorým sa stanovuje výnimočná pomoc na prispôsobenie sa pre
L 242/10 DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1613 z 8. septembra 2016, ktorým sa stanovuje výnimočná pomoc na prispôsobenie sa pre výrobcov mlieka a poľnohospodárov v ďalších sektoroch chovu hospodárskych
PodrobnejšieZDRAVOTNÝ STAV POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA NA SLOVENSKU 2017
ZDRAVOTNÝ STAV POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA NA SLOVENSKU 217 Vývoj potravinárstva po roku 1996 Nedostatok porovnateľných dát spred transformácie Zväčša stagnácia výroby; výraznejší pokles piva, cestovín,
PodrobnejšieMicrosoft Word - A AM MSWORD
22.4.2015 A8-0101/5 5 Inés Ayala Sender, Bogusław Liberadzki Odôvodnenie E a (nové) Ea. keďže Komisia z roku 2013 predstavuje koniec viacročného programového obdobia, za ktoré nemôže byť nová Komisia zodpovedná,
PodrobnejšieEURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2012) 549 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE 5. FINANČNÁ SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENT
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 26. 9. 2012 COM(2012) 549 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE 5. FINANČNÁ SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o EURÓPSKOM POĽNOHOSPODÁRSKOM FONDE PRE ROZVOJ
PodrobnejšiePoľnohospodárstvo na Slovensku
Aktivity Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pri príprave SPP po roku 2020 9.11.2017, SPU Nitra 1 Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020 a: 1. Situácia v EÚ 2. Činnosť SPPK 3.
PodrobnejšieRada Európskej únie V Bruseli 26. októbra 2015 (OR. en) 13332/15 ACP 151 FIN 711 PTOM 21 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Dátum doručenia: 26. októbra 2015 Kom
Rada Európskej únie V Bruseli 26. októbra 2015 (OR. en) 13332/15 ACP 151 FIN 711 PTOM 21 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Dátum doručenia: 26. októbra 2015 Komu: Č. dok. Kom.: COM(2015) 523 final Predmet: Jordi
PodrobnejšieAlternatívy dôchodkovej reformy na Slovensku
Vláda a jej zasahovanie do trhu a životov ľudí (Zhrnutie obrázkov) Peter GONDA Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika Východiská Úloha vlády a jej zasahovanie do trhu a životov ľudí 2 Východiská Legenda:
PodrobnejšieVýhľad Slovenska na najbližšie roky
Výhľad Slovenska na najbližšie roky Martin Šuster Bratislava, konferencia FRP 218 24. 1. 218 Predikcia rastu HDP a cien HDP Inflácia Zdroj: NBS. 2 Strednodobá predikcia P3Q-218 Skutočnosť P3Q-218 217 218
PodrobnejšieMicrosoft PowerPoint - Kovalcik
EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LH SR A VPLYV SVETOVEJ FINANČNEJ A HOSPODÁRSKEJ KRÍZY Ing. Miroslav Kovalčík k a kol. Aktuálne otázky ekonomiky LH SR Zvolen 21.10.2009 EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LH SR A VPLYV SVETOVEJ FINANČNEJ
PodrobnejšieSme pripravení na starnutie obyvateľstva? Dopady starnutia na trh práce a dlhodobú starostlivosť
Sme pripravení na starnutie obyvateľstva? Dopady starnutia na trh práce a dlhodobú starostlivosť Ing. Eduard Heger Poslanec NR SR Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) Pripravenosť a najväčšie dopady:
PodrobnejšieNadpis/Titulok
Mesačný bulletin NBS, november 2016 Odbor ekonomických a menových analýz Zhrnutie Rýchly odhad HDP v 3Q: Eurozóna: % medzištvrťročne (zachovanie tempa rastu z predchádzajúceho štvrťroka). Slovensko: %
PodrobnejšieMicrosoft Word - m07_618.skw
MEMO/07/618 V Bruseli 20. decembra 2007 Základné informácie o rozširovaní schengenského priestoru Dňa 14. júna 1985 vlády Belgicka, Nemecka, Francúzska, Luxemburska a Holandska, podpísali v Schengene,
PodrobnejšieEurópske rybárstvo v číslach
EURÓPSKE RYBÁRSTVO V ČÍSLACH Tieto tabuľky zobrazujú základné štatistické údaje z niekoľkých oblastí týkajúcich sa spoločnej rybárskej politiky (SRP), a to: rybárske flotily jednotlivých členských štátov
PodrobnejšieMedzinárodná konferencia k SPP po roku 2020 Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je jednou z najdôležitejších politík EÚ. Nastavuje rámec európskeho
Medzinárodná konferencia k SPP po roku 2020 Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je jednou z najdôležitejších politík EÚ. Nastavuje rámec európskeho poľnohospodárstva a tým aj podmienky pre produkciu
PodrobnejšieLOGO
DAŇOVÉ IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLA (DIČ) DIČ podľa tém: 1. AT Rakúsko Post.v-2-mi@bmf.gv.at Útvar informačných technológií federálneho ministerstva financií 2. BE Belgicko helpdesk.belpic(at)rrn.fgov.be tel: +32
PodrobnejšieMicrosoft Word Všetky členské štáty EÚ v skratke
Všetky členské štáty EÚ v skratke Brexite: Spojené kráľovstvo zatiaľ ostáva plnoprávnym členom EÚ a aj naďalej sa naň a na jeho území v plnom rozsahu uplatňujú práva a povinnosti. Belgicko Hlavné mesto:
PodrobnejšieAdresa príslušnej zdravotnej poisťovne: Obchodné meno Ulica/č. Mesto PSČ Žiadosť o udelenie súhlasu podľa 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravot
Adresa príslušnej zdravotnej poisťovne: Obchodné meno Ulica/č. Mesto PSČ Žiadosť o udelenie súhlasu podľa 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
PodrobnejšiePrehľad výnimiek z Nariadenia č EC plu…
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Prehľad výnimiek z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave Prehľad
Podrobnejšieuntitled
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 1. 9. 2014 COM(2014) 542 final 2014/0250 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 55/2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné
PodrobnejšiePrezentácia programu PowerPoint
Systém doplnkového dôchodkového sporenia v Slovenskej republike aplikačná prax Michal Němec, poradca prezidenta KOZ SR Praha, september 2016 Hlavné body : Súčasný stav doplnkového dôchodkového sporenia
PodrobnejšiePOOL/C6/2011/10379/10379R2-EN.doc
EURÓPSKA KOMISIAEURÓPSKA KOMISIA Brusel, 23.3.2011 KOM(2011) 138 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV 2. správa o
PodrobnejšieSnímka 1
Konferencia APÚMS 2014 Optimálny energetický mix zdrojov výroby elektriny BE OPEN TO CLEANER ENERGY Autor: Ing. Július Jankovský, PhD. poradca štátneho tajomníka MHSR, člen prezídia ASPEK, Kontakt: jankovsky@apertis.eu
PodrobnejšieAnalýza cieľových krajín pre možnosť relokácie členov
Analýza cieľových krajín pre možnosť relokácie členov Určené pre interné účely ČESMAD Slovakia Použité vstupné údaje i. Analytické podklady k legislatívnym zámerom ii. Komparatívna analýza Deloitte verzia
PodrobnejšieStratégia vysokej školy v oblasti internacionálizácie
Stratégia slovenských vysokých škôl v oblasti internacionalizácie Peter Fabián, Jarmila Červená, Lenka Kuzmová Žilinská univerzita v Žiline Internacionalizácia vzdelávania, vedy a inovatívneho podnikania
PodrobnejšieAnalýza sociálnych sietí Geografická lokalizácia krajín EU
Analýza sociálnych sietí Geografická lokalizácia krajín EU Ekonomická fakulta TU v Košiciach 20. februára 2009 Vzt ahy medzi krajinami - teória grafov Doterajšie riešenia 1 problém farbenia grafov (Francis
PodrobnejšiePrezentácia programu PowerPoint
Košice, 27.02.2017 Informačné stretnutie k študentským mobilitám štúdium/stáž pre 2017/2018 Koordinácia programu Erasmus+ na UPJŠ centrálne koordinovaný cez zahraničné oddelenie Rektorátu UPJŠ, kontakt:
PodrobnejšieEURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2016) 546 final ANNEXES 1 to 2 PRÍLOHY k SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Výročná správa o Fonde
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 30. 8. 2016 COM(2016) 546 final ANNEXES 1 to 2 PRÍLOHY k SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Výročná správa o Fonde solidarity Európskej únie za rok 2015 SK SK PRÍLOHA
PodrobnejšieDodatok c 1_ORANGE HVPS_SOI
Meno predajcu:tomáš Marcinka ID kód predajcu DS000P0080 Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní telekomunikačnej služby Hlasová virtuálna privátna sieť uzavretej dňa 05.04.2007 v zmysle ustanovenia 269 ods.
PodrobnejšieVLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 42 z 30. januára 2019 k Príprave vnútroštátnych opatrení Slovenskej republiky na pr
UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 42 z 30. januára 2019 k Príprave vnútroštátnych opatrení Slovenskej republiky na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej
PodrobnejšieNadpis/Titulok
Mesačný bulletin NBS, október 2017 Odbor ekonomických a menových analýz Zhrnutie V eurozóne priaznivý vývoj ukazovateľov ekonomickej aktivity i predstihových indikátorov naznačuje relatívne slušný rast
PodrobnejšieClavudale 50 mg tablet for cats and dogs Article 33(4) referral - Annexes I, II and III
Príloha I Zoznam názvov, lieková forma, sila veterinárneho lieku, druhy zvierat, cesta podania, žiadateľ/držiteľ povolenia na uvedenie na trh v členských štátoch 1/10 Členský štát EÚ/EHP Žiadateľ/Držiteľ
PodrobnejšieMateriálové toky a odpady
SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKU 217 MATERIÁLOVÁ NÁROČNOSŤ HOSPODÁRSTVA KĽÚČOVÉ OTÁZKY A KĽÚČOVÉ ZISTENIA Aký je vývoj v produktivite zdrojov? Produktivita zdrojov v hospodárstve
PodrobnejšieDecision of the European Central Bank of 18 April 2019 on the total amount of annual supervisory fees for 2019
SK ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2019/[XX*] z 18. apríla 2019 o celkovej výšky ročných poplatkov za dohľad za rok 2019 (ECB/2019/10) RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY, so zreteľom
PodrobnejšieMicrosoft Word - perspektiva_polnohospodarskych_trhov_v.doc
1. Úvod Tento dokument sa zaoberá prehľadom súčasného vývoja a očakávaného strednodobého vývoja hlavných poľnohospodárskych komodít v desiatich kandidátskych krajinách SVE. 1 Prezentuje sa tu prognóza
PodrobnejšieSpráva o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny za rozpočtový rok 2016 spolu s o
C 417/52 SK Úradný vestník Európskej únie 6.12.2017 SPRÁVA o overení ročnej účtovnej závierky Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny za rozpočtový rok 2016 spolu s
PodrobnejšieInštitút zamestnanosti Inkluzívne zamestnávanie Michal Páleník
Inštitút zamestnanosti Inkluzívne zamestnávanie Michal Páleník Projekt Verejné politiky zamestnanosti Inkluzívne zamestnávanie Sociálny systém Číslo: AO-1-08 program: Aktívne občianstvo a inklúzia, Program
PodrobnejšieMicrosoft Word - a13_45.SK.doc
EURÓPY DVOR AUDÍTOROV PREJAV Luxemburg 10. decembra 2013 ECA/13/45 Prejav Vítora Caldeiru, predsedu Európskeho dvora audítorov Predstavenie výročnej správy za rok 2012 Rade Európskej únie (hospodárske
PodrobnejšieApplication, Assessment and Decision making procedure
program INTERREG IVC v rámci cieľa Európska teritoriálna spolupráca pre programové obdobie 2007-2013 PhDr. Marek Hajduk, PhD. riaditeľ odboru interregionálnej a bilaterálnej spolupráce Ministerstvo hospodárstva
PodrobnejšiePríloha č. 2 Vyzvania pre finančné nástroje OP KŽP OPKZP-PO4-SC411/421/ FN Zoznam povinných merateľných ukazovateľov Operačný program Prioritn
Príloha č. 2 Vyzvania pre finančné nástroje OP KŽP OPKZP-PO4-SC411/421/431-2016-FN Zoznam povinných merateľných ukazovateľov Operačný program Prioritná os Operačný program Kvalita životného prostredia
PodrobnejšieTrh výrobných faktorov
Trh VF - pokračovanie ZE PI Prednáška 5. Trh práce pri pružných mzdách Pružné mzdy Mzdová sadzba (W) S L W E D L C Dobrovoľne nezamestnaní Zamestnaní L* Pracovná sila (L) Trh práce pri nepružných mzdách
PodrobnejšieMeasuring economic performance and public welfare
MERANIE REÁLNEJ KONVERGENCIE SR: ALTERNATÍVNY INDIKÁTOR Viliam Páleník PES 2018, SŠDS, Častá-Papiernička 19.6.2018. Vypracované s podporou projektu APVV 0371 11 Inkluzívny rast v stratégii Európa 2020
PodrobnejšieEURÓPSKA KOMISIA V Bruseli KOM(2011) 686 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o výdavkoch EPZF Systém včasného varov
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 9.11.2011 KOM(2011) 686 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o výdavkoch EPZF Systém včasného varovania č. 8 9/2011 OBSAH 1. Úvod...3 2. Príjmy pripísané
PodrobnejšiePowerPoint Presentation
4. VALNÉ ZHROMAŽDENIE Asociácie priemyselných zväzov 19. jún 2018 DoubleTree by Hilton Bratislava Rekvalifikácie, dovoz, príplatky, odbory: situácia na trhu práce. Michaela Sojáková Súčasný stav na trhu
PodrobnejšieKódex zverejňovania EFPIA Zverejňovanie za rok 2016 Shire Pharmaceuticals (vrátane spoločnosti Baxalta US Inc.) 1
Kódex zverejňovania EFPIA Zverejňovanie za rok 2016 Shire Pharmaceuticals (vrátane spoločnosti Baxalta US Inc.) 1 Časť 1: Metóda vykazovania údajov za rok 2016 Spoločnosť Shire získala spoločnosť Baxalta
PodrobnejšiePowerPoint Presentation
OPERAČNÝ PROGRAM EFEKTÍVNA VEREJNÁ SPRÁVA A MOŽNOSTI ČERPANIA ZDROJOV PRE MNO RUT ERDÉLYIOVÁ BRATISLAVA 04. 12. 2014 AKTUÁLNY STAV OP EVS 28.11.2014 OP EVS bol schválený EK 09.12.2014 tlačová konferencia
PodrobnejšieBrezina_Gertler_Pekar_2005
Makroekonomické výsledky Slovenskej republiky v stredoeurópskom regióne Ivan Brezina Pavel Gertler Juraj Pekár KOVE FHI EU, Dolnozemská 1/b, 852 35 Bratislava Pri vstupe nových členských štátov do Európskej
PodrobnejšieKLASTROVÁ ANALÝZA EKONOMÍK ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ PODĽA VYBRANÝCH EKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV Jana Drutarovská Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická u
KLASTROVÁ ANALÝZA EKONOMÍK ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ PODĽA VYBRANÝCH EKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV Jana Drutarovská Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1/b, 852
PodrobnejšieSlovenská akadémia vied Analýza finančnej podpory a scientometrických výstupov SAV Bratislava 2019
Slovenská akadémia vied Analýza finančnej podpory a scientometrických výstupov SAV Bratislava 2019 Analýza finančnej podpory a scientometrických výstupov SAV I. Výskum a vývoj (VaV) na Slovensku a vo
PodrobnejšieKatarina Kellenbergerova - Panel 5
Operačný program výskum a vývoj Katarína Kellenbergerová riaditeľka sekcie implementácie OP VaV Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚE Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre
PodrobnejšieVykonávacie rozhodnutie Komisie z 23. mája 2011 o financovaní pracovného programu na rok 2011 týkajúceho sa odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti po
C 153/12 Úradný vestník Európskej únie 24.5.2011 VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE z 23. mája 2011 o financovaní pracovného programu na rok 2011 týkajúceho sa odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti potravín
PodrobnejšieRegistrované ŠÚ SR
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ryby (MPRV SR) 1-04 ŠTVRŤROČNÝ VÝKAZ O SPRACOVANÍ PRODUKTOV RYBOLOVU A AKVAKULTÚRY od 1.1.2017 do konca sledovaného štvrťroka:.. 2017
PodrobnejšieMicrosoft Word - pe453195_sk.doc
GENERÁLNE RIADITEĽSTVO PRE VNÚTORNÉ POLITIKY TEMATICKÁ SEKCIA C: PRÁVA OBČANOV A ÚSTAVNÉ VECI OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti organizovanej trestnej
PodrobnejšieVšeobecné obchodné podmienky
DODATOK Č. 2 K PODMIENKAM VYKONÁVANIA PLATOBNÝCH SLUŽIEB SLOVENSKEJ SPORITEĽNE, A. S. 2 1. ÚVODNÉ USTANOVENIA 1.1. Podmienky pre vykonávanie platobných služieb Slovenskej sporiteľne, a. s. sa menia a dopĺňajú
PodrobnejšieRada Európskej únie V Bruseli 9. júna 2017 (OR. en) Medziinštitucionálny spis: 2017/0124 (NLE) 10201/17 FISC 137 NÁVRH Od: Dátum doručenia: 8. júna 20
Rada Európskej únie V Bruseli 9. júna 2017 (OR. en) Medziinštitucionálny spis: 2017/0124 (NLE) 10201/17 FISC 137 NÁVRH Od: Dátum doručenia: 8. júna 2017 Komu: Č. dok. Kom.: COM(2017) 293 final Predmet:
Podrobnejšie(6. Pr\355loha k 1. zmene rozpo\350tu RTVS na rok 2017 DEF.xlsx)
NÁVRH 1. ZMENY ROZPOČTU ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA NA ROK 2017 Bratislava, 6. marec 2017 2 1. Komentár Rada RTVS schválila návrh rozpočtu RTVS na rok 2017 dňa 21. decembra 2016 uznesením č.153/2016.
PodrobnejšieOdvodový bonus hodnotenie fiškálnych dopadov INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz bol oslovený stranou SaS, aby odhadol fiškálne dopad
Odvodový bonus hodnotenie fiškálnych dopadov INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz bol oslovený stranou SaS, aby odhadol fiškálne dopady zavedenia systému odvodového bonusu 1. Na základe
PodrobnejšieSpráva o overení ročnej účtovnej závierky Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami ce
C 449/128 SK Úradný vestník Európskej únie 1.12.2016 SPRÁVA o overení ročnej účtovnej závierky Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami
PodrobnejšieDELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/ z 9. júla o doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/ 20
L 313/22 SK NARIADENIA DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2195 z 9. júla 2015 o doplnení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde, pokiaľ ide o vymedzenie
PodrobnejšiePowerPoint Presentation
Aktuálny stav poľnohospodárskej prvovýroby. Ing. Štefan Ryba, PhD. generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva Stavy hovädzieho dobytka Vývoj stavov hovädzieho dobytka na Slovensku má už dlhodobo klesajúci
PodrobnejšieMicrosoft Word - Predvstupova_politika.doc
Úvod Proces rozširovania EÚ významne prispeje k zabezpečeniu politickej stability, demokracie a rešpektovania ľudských práv v Európe. Pozitívny vplyv rozširovania je už viditeľný, stabilné demokratické
PodrobnejšiePredškolská výchova vo svete 2
Predškolská výchova vo svete 2 Kvalita raného vzdelávania Projekt OECD Thematic Review of Early Childhood Education and Care 1998 2012 Štúdie Starting Strong I III (2001, 2006, 2012) Päť ciest ku kvalite
PodrobnejšieMicrosoft Word - OPAT doc
900 Vestník NBS opatrenie NBS č. 22/2014 čiastka 35/2014 22 OPATRENIE Národnej banky Slovenska z 9. decembra 2014 o predkladaní výkazov platobnou inštitúciou, pobočkou zahraničnej platobnej inštitúcie,
Podrobnejšieuntitled
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 5. 3. 2014 COM(2014) 130 final ANNEXES 1 to 3 PRÍLOHY k OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Zhodnotenie
PodrobnejšieSnímka 1
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Ciele štúdie PISA a jej priebeh na národnej úrovni Finančná a štatistická gramotnosť žiakov v kontexte medzinárodných
PodrobnejšieEURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2017) 56 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE na rok 2016 posudzujúca pokrok členských štátov v
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 1. 2. 2017 COM(2017) 56 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE na rok 2016 posudzujúca pokrok členských štátov v roku 2014 v dosahovaní národných cieľov energetickej
PodrobnejšieVplyv zmien v daniach a odvodoch na motiváciu pracovať Matúš Senaj, Zuzana Siebertová, Norbert Švarda, Jana Valachyová Netechnic
Vplyv zmien v daniach a odvodoch na motiváciu pracovať Matúš Senaj, Zuzana Siebertová, Norbert Švarda, Jana Valachyová Netechnické zhrnutie 23.6.216 Téma: Vplyv zmien v daniach a odvodoch na motiváciu
PodrobnejšieProsím, vyberte jazyk English PRIESKUM SÚLADU S INICIATÍVOU SUPPLY CHAIN INITIATIVE 2017 Vitajte na webovej stránke agentúry Dedicated venovanej inter
Prosím, vyberte jazyk English PRIESKUM SÚLADU S INICIATÍVOU SUPPLY CHAIN INITIATIVE 2017 Vitajte na webovej stránke agentúry Dedicated venovanej internetovému prieskumu. Internetová metodológia zaručuje
PodrobnejšieE K O N O M I C K Á U N I V E R Z I TA V B R A T I S L A V E
Zadanie zákazky Postupom podľa 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 1. Identifikácia verejného obstarávateľa Názov: Ekonomická univerzita v Bratislave
PodrobnejšieŽiadosť o zaradenie dietetickej potraviny do zoznamu kategorizovaných dietetických potravín a úradné určenie ceny dietetickej potraviny Dietetická pot
Žiadosť o zaradenie dietetickej potraviny do zoznamu kategorizovaných dietetických potravín a úradné určenie ceny dietetickej potraviny Dietetická potravina, ktorá svojou charakteristikou patrí do niektorej
PodrobnejšiePrezentácia výročnej správy AVF 2010
15. máj 2012 Pravidelná súčasť komunikácie fondu s odbornou verejnosťou Transparentnosť a otvorenosť voči prispievateľom aj voči žiadateľom Priestor pre konštruktívnu diskusiu a návrhy na ďalší rozvoj
PodrobnejšieDôvodová správa k zmene rozpočtu Mesta Nová Dubnica na rok Dôvodová správa K bodu: Návrh na zmenu rozpočtu Mesta Nová Dubnica na rok Rozpo
. Dôvodová správa K bodu: Návrh na zmenu Mesta Nová Dubnica na rok 2009. Rozpočet obce je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a
PodrobnejšieSlide 1
Štandardný Eurobarometer 90 VEREJNÁ MIENKA V EURÓPSKEJ ÚNII JESEŇ 2018 NÁRODNÁ SPRÁVA SLOVENSKÁ REPUBLIKA Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike Štandardný Eurobarometer 90 Jeseň 2018 Kantar
PodrobnejšieCL2013R1307SK _cp 1..1
02013R1307 SK 01.03.2019 006.001 1 Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných
PodrobnejšieThe Euro and the Eurosystem Current Issues
Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky 2016 Bratislava 27.9.2016 Aktuálny vývoj reálnej konvergencie Zrýchlenie domáceho rastu sa prejavilo v poklese nezamestnanosti. Relatívne ceny klesli a dobiehanie
PodrobnejšieINTEGROVANÝ REGIONÁL NY OPERAČNÝ PROGRAM Názov výzvy: Kód výzvy: Prioritná os Investičná priorita: Špecifický cieľ: Schéma štátnej pomoci/schéma pomoc
INTEGROVANÝ REGIONÁL NY OPERAČNÝ PROGRAM Názov výzvy: Kód výzvy: Prioritná os Investičná priorita: Špecifický cieľ: Schéma štátnej pomoci/schéma pomoci de minimis: Typ výzvy: Výzva na predkladanie projektových
PodrobnejšieWORKSHOP ENTEPRISE PERFORMANCE MANAGEMENT AND INVESTMENT 2018
THE POSITION OF SLOVAKIA WITHIN THE EU COUNTRIES IN CONTEXT OF TAX BURDEN AND ADMINISTRATIVE POSTAVENIE SLOVENSKA V RÁMCI KRAJÍN EÚ Z HĽADISKA DAŇOVEJ ZÁŤAŽE A ADMINISTRATÍVY IVANA ONDRIJOVÁ Prešovská
PodrobnejšieThe16 th International Scientific Conference Trends and Innovative Approaches in Business Processes 2013 KONCENTRÁCIA KLASTROV NA SLOVENSKU A V EURÓPS
KONCENTRÁCIA KLASTROV NA SLOVENSKU A V EURÓPSKEJ ÚNII CLUSTER CONCENTRATION IN SLOVAKIA AND THE EUROPEAN UNION Emília SPIŠÁKOVÁ Abstract The article deals with the concentration of clusters in Slovakia
PodrobnejšieŠtrukturálne fondy po roku 2014
Sektorové priority a navrhované prerozdelenie kompetencií za rómsku inklúziu Spoločný strategický rámec Partnerská dohoda Operačné programy Európa 2020 Pozičný dokument EK Špecifické odporúčania EK pre
Podrobnejšie2019 QA_Final SK
Príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií na rok 2019 Otázky a odpovede Všeobecné informácie o metodike výpočtu 1. Prečo sa v roku 2019 zmenila metóda výpočtu uplatňovaná na
PodrobnejšieOpen Days 2008 Presentation on JASPERS
EIB JASPERS Podpora miest a regiónov vo Vyšehradskej štvorke Peter Balík Smart Development Adviser, Bratislava, 22.5.2018 JASPERS Smart Development, European Investment Bank JASPERS: Kto sme? JASPERS Joint
PodrobnejšieMeno predajcu: Vaľo Peter ID kód predajcu: DS000P0062 Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby Hlasová virtuálna privátna
Meno predajcu: Vaľo Peter ID kód predajcu: DS000P0062 Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby Hlasová virtuálna privátna sieť uzavretej dňa 15.10.2010 v zmysle ustanovenia
PodrobnejšieSetting up Broadband Competence Offices Bratislava, Vladimír Murín Výskumný ústav spojov, n. o., Banská Bystrica
Setting up Broadband Competence Offices Bratislava, 27. 6. 2016 Vladimír Murín Výskumný ústav spojov, n. o., Banská Bystrica Obsah v Ciele Digitálnej agendy pre Európu 2020 (DAE 2020) a ich plnenie. v
PodrobnejšieNARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/ z 13. marca 2019, - ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/ 2008, ktorým sa v súlade s nariaden
L 72/6 NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/402 z 13. marca 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné
Podrobnejšie1_TE_224_2019_ osobné náklady, energie
Deň zasadnutia MsZ / Testületi ülés napja: 23.05.2019 Návrh na zmenu Programového rozpočtu Mesta Komárno na rok 2019 osobné náklady a energie Zodpovedný predkladateľ/ Felelős előterjesztő Vypracoval /
PodrobnejšieNadpis/Titulok
Strednodobá predikcia P4Q-2014 Odbor ekonomických a menových analýz Zhrnutie Zmena technických predpokladov (slabšia ropa a zahraničný dopyt) sa premietla do revízie HDP a HICP smerom nadol v celom horizonte
PodrobnejšieMicrosoft Word - apxi-52.doc
FAKTORY DIFERENCIÁCIE HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU DRUŽSTIEV AKO FORMY PODNIKANIA FACTORS OF DIFFERENTIATION OF ECONOMIC PROFIT OF COPERATIVES ANOTÁCIA Marek DVOŘÁK The negative development of the economic profit
PodrobnejšieCODE2APC
EURÓPSKY PARLAMENT 2004 Dokument na zasadanie 2009 C6-0003/2009 2006/0008(COD) SK 15/01/2009 Spoločná pozícia Spoločná pozícia prijatá Radou 17. decembra 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu
PodrobnejšieSadzobník poplatkov III. časť - Samosprávy Súčasťou Sadzobníka poplatkov sú Zásady spoplatňovania - Prima banka Slovensko, a.s.
Sadzobník poplatkov III. časť - Samosprávy Súčasťou Sadzobníka poplatkov sú Zásady spoplatňovania - Prima banka Slovensko, a.s. 1. Depozitné produkty - Bežné účty Mesačný poplatok V cene účtu je zahrnuté:
PodrobnejšieKein Folientitel
Nespravodlivé prerozdelenie marží jedna z príčin úpadku slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva Ing. Milan Semančík predseda SPPK Medzinárodná konferencia POTRAVINY A OBCHOD 2015 / FOOD & TRADE
PodrobnejšiePríloha k opatreniu č
1.1 Výpočet platby pre operáciu Zlepšenie starostlivosti o dojnice Výška podpory je vypočítaná na základe zníženia počtu zvierat v ustajňovacej jednotke vo voľných systémoch ustajnenia tak, aby pripadajúca
PodrobnejšieNadpis/Titulok
Mesačný bulletin NBS, apríl 2015 Odbor ekonomických a menových analýz Tvrdé indikátory Februárové tržby, produkcia a export potvrdzujú očakávania zrýchleného rastu HDP v 1Q2015. Nastalo oživenie automobilového
PodrobnejšieRada Európskej únie V Bruseli 20. apríla 2015 (OR. en) 8005/15 FIN 279 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Dátum doručenia: 17. apríla 2015 Komu: Kristalina GEORG
Rada Európskej únie V Bruseli 20. apríla 2015 (OR. en) 8005/15 FIN 279 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Dátum doručenia: 17. apríla 2015 Komu: Kristalina GEORGIEVA, podpredsedníčka Európskej komisie Janis REIRS,
PodrobnejšieEURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2012) 99 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní smernice 94/80/ES, ktorou sa ustanov
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 9. 3. 2012 COM(2012) 99 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní smernice 94/80/ES, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov
Podrobnejšie