Kniznica_01_2016-imp-web.indd

Prepis

1 2016 íslo 1 Ro ník 17 Revue pre knihovníctvo a bibliografiu knižnú kultúru informačné systémy a technológie ochranu dokumentov biografistiku archív a múzeum knihy knižnej grafiky a literárnych pamiatok Monika Lopušanová Barbora Belianska Silvia Stasselová Iveta Kilárová Anna Kucianová Rozália Cenigová Darina Janovská Monika Kapráliková Gabriela Žibritová Maria Juda Michaela Sibylová Mária Valová Ivana Weissová Ľubica Moncmanová Augustín Maťovčík Peter Cabadaj

2 Zábery z návštevy generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Muna v Univerzitnej knižnici v Bratislave. O tejto vzácnej udalosti, ktorá pozitívne upriamila pozornosť medzinárodnej knihov ovníckej komunity na Slovensko, píše na s Ing. Silvia ia Stasselová. Príchod generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Muna do Univerzitnej knižnice v Bratislave v sprievode ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a generálnej riaditeľky Univerzitnej knižnice v Bratislave Ing. Silvie Stasselovej (foto Ctibor Bachratý) atý) Pan Ki-Mun pri zápise do Pamätnej knihy Univerzitnej knižnice v Bratislave (foto Ctibor Bachratý) Na prvej strane obálky lekár, spisovateľ, prekladateľ a tolstojovec Albert Škarvan v mladom veku. Pri príležitosti 90. výročia úmrtia tohto dejateľa približuje jeho pohnuté životné osudy, literárne dielo a duchovný odkaz na s doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc. (foto zo zbierok LA SNK)

3 2016 číslo 1 LEGISLATÍVA Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú kultúru, informačné systémy a technológie, bio grafistiku, archív a múzeum knihy a literárnych pamiatok Vydáva Slovenská národná knižnica ISSN: Výkonná redaktorka PhDr. Eva Hatarová eva.hatarova@snk.sk tel.: / Návrh zrkadla časopisu Mgr. Igor Štrbík Počítačové spracovanie, technická redakcia Ing. Milan Novák Adresa redakcie Slovenská národná knižnica Nám. J. C. Hronského Martin kniznica@snk.sk tel.: / , 278 Redakčná rada Ing. Silvia Stasselová Prof. PhDr. Jela Steinerová, PhD. Doc. PhDr. Pavol Rankov, PhD. Mgr. Peter Klinec Mgr. Štefan Kolivoško PhDr. Štefan Hanakovič Doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc. Časopis vychádza 4-krát ročne v elektronickej verzii. Imprimované: Uverejnené názory vyjadrujú stanoviská autorov, ktorí sú garantom obsahovej správnosti príspevku. Redakcia si vyhradzuje právo robiť v texte štylistické úpravy a jazykové korektúry a v prípade potreby právo krátiť príspevky. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Pokyny pre autorov príspevkov Rukopisy príspevkov v rozsahu maximálne 20 normalizovaných strán zasielajte na adresu redakcie v elektronickej podobe om nebo doneste osobne na USB kľúči vo formáte doc, docx, prípadne rtf. Autorov štúdií a odborných článkov prosíme posielať spolu s textom abstrakt v slovenskom a anglickom jazyku (cca 8 10 riadkov) a názov článku v slovenskom a anglickom jazyku. Za úplným menom autora príspevku uvádzajte kontaktnú adresu pre čitateľov časopisu (adresa súčasného pracoviska, , resp. iné). Používajte font Times Roman, Arial alebo Courier. V texte môžete vyznačiť dôležité pojmy tučným písmom alebo kurzívou. Na odlíšenie nadpisov a názvov stačí použiť tučné písmo alebo písmo inej veľkosti tak, aby bola jasná hierarchia titulkov. Na vytvorenie nového odseku použite klávesu ENTER. Fotografie, obrázky a grafy nevkladajte do textu, v texte iba vyznačte miesta, kde majú byť zaradené (napr. odkazom tabuľka 1, obrázok 1). Fotografie, obrázky, grafy (s rovnakým označením ako v texte) zasielajte osobitne vo formáte tif alebo jpg s rozlíšením aspoň 300 dpi. Texty pod obrázky a názvy grafov (s rovnakým označením ako v texte) priložte osobitne ako textové súbory. Monika Lopušanová / Knižničný zákon Barbora Belianska / Legislatíva Slovenskej republiky a Veľkej Británie v oblasti knižničného systému so zameraním na národné knižnice PROFESIA KNIHOVNÍK Silvia Stasselová / Knihovnícke profesie v Národnej sústave povolaní ŠTATISTIKA Iveta Kilárová / Nová koncepcia spracovania štatistiky o knižniciach Anna Kucianová / Ročný výkaz o neperiodických publikáciách v novej úprave ŠKOLSKÉ KNIŽNICE Rozália Cenigová / Aktivity školských knižníc v roku 2015 (Medzinárodný mesiac školských knižníc 2015) SLUŽBY Darina Janovská / Výpožičné služby v KIS Virtua po 10 rokoch PODUJATIA, UDALOSTI Silvia Stasselová / Vzácna návšteva generálneho tajomníka OSN v Univerzitnej knižnici v Bratislave Anna Kucianová / Kolokvium českých, moravských a slovenských bibliografov KNIŽNÁ KULTÚRA Monika Kapráliková / Na okraj Mazáčovho Slovenského kníhkupectva v Prahe Gabriela Žibritová, Maria Juda / Tlačiarenské privilégiá a ich miesto vo výskume dejín knižnej kultúry. O tlačiarenských privilégiách (a trochu aj o všeličom inom) hovoríme s prof. Mariou Juda, riaditeľkou Inštitútu vedeckých informácií a knihovníctva na Univerzite Marie Curie-Sklodowskej v Lubline Michaela Sibylová / Studia Bibliographica Posoniensia Gabriela Žibritová / Spolok všeobecnej vzdelanosti Karola Kuzmányho ( ). Epilóg k téme školy, knihy a knižnice štúrovského obdobia ARCHÍV Mária Valová / Portréty rodeného lyrika Jána Kostru. Zo zbierok Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice Ivana Weissová / Obrázky zo života rodiny Rehora Urama-Podtatranského. Zo zbierok Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice Ľubica Moncmanová / Spomienka na literárnu archivárku Anastáziu Šarluškovú ( ) BIOGRAFISTIKA Augustín Maťovčík / Životné osudy tolstojovca Alberta Škarvana (K 90. výročiu úmrtia dejateľa) Peter Cabadaj / Písať o sebe, myslieť na iných (Mikuláš Gacek vo víre dejín) OBSAH

4 CONTENTS LEGISLATION Monika Lopušanová / Act on Libraries Barbora Belianska / Legislation of the Slovak Republic and the United Kingdom in Sphere of the Library System Focusing on National Libraries LIBRARIAN PROFESSION Silvia Stasselová / Librarian Professions in the National System of Professions STATISTICS Iveta Kilárová / New Approach to Process Library Statistics Anna Kucianová / The Annual Report of Non-periodical Publications in New Adjustment SCHOOL LIBRARIES Rozália Cenigová / Activities of School Libraries in 2015 (International Month of School Libraries 2015) SERVICES Darina Janovská / 10 Years of Virtua Loan Services Running EVENTS Silvia Stasselová / Distinguished Visitor, the Secretary- -General of the United Nations, Came to the University Library in Bratislava Anna Kucianová / Colloquium of Czech, Moravian and Slovak Bibliographers BOOK CULTURE Monika Kapráliková / Few notes on the Mazač s Slovak Bookstore in Prague Gabriela Žibritová, Maria Juda / Printing Privileges and Their Place in History of Book Culture Research Michaela Sibylová / Studia Bibliographica Posoniensia Gabriela Žibritová / Karol Kuzmany s General Knowledge Society ( ). Epilogue to the Topic of Schools, Books and Libraries in the Stur s Period ARCHIVES Mária Valová / Portraits of Jan Kostra, the Natural Lyric Poet Ivana Weissová / Pictures of Life of the Rehor Uram- -Podtatransky s Family Ľubica Moncmanová / Reminiscence on Anastazia Sarluskova, the Literary Archivist ( ) BIOGRAPHY Augustín Maťovčík / Fateful Adventures of Albert Skarvan, the Member of the Tolstoyan Movement (on the 90th Anniversary of His Death) Peter Cabadaj / To Write about Himself, to Think about Others (Mikulas Gacek in the Vortex of History) LOPUŠANOVÁ, Monika. Act on Libraries. In: Knižnica, 2016, vol. 17, no. 1, p. 3. The article informs about the new library law. Its preparation has been demanded by the application practice and exploitation of modern information and communications technologies in library activities. The article deals with provisions of Act on Libraries, rights and obligations of libraries and their founders, as well as implementing regulations bearing of the law. New library law redefines tasks, mission and territorial application of library system of the Slovak Republic, determines range of professional library activities and activities related to historical library documents and collections (registry, protection, access, import and export etc.). Act on Libraries applies to every library registered in the list of libraries of the Slovak republic and providing library and information services. The Act came into force on July 1st, BELIANSKA, Barbora. Legislation of the Slovak Republic and the United Kingdom in Sphere of the Library System Focusing on National Libraries. In: Knižnica, 2016, vol. 17, no. 1, p. 6. The paper describes an issue of enactments of national library act in Slovakia and the United Kingdom. The author compares legislative systems of both countries and emphasizes the distinctive differences between the continental law system of the Slovak republic and the English and American law system of the UK. She briefly defines Act on Libraries (the Act No. 126/2015 Coll. of Laws) as a basis for enactment of library system in Slovakia, in which tasks of the Slovak National Library are determinated, as well as Act on Legal Deposit (the Act No. 212/1997 Coll. of Laws). She mentions the main features of British Library Act 1972, National Library of Scotland Act 2012, Libraries Act (Northern Ireland) 2008 and Royal Charter 1907 The National Library of Wales, resp. Supplemental Charter She follows up only British Library Act establishing a national library for the United Kingdom (to be known as the British Library ) under the control and management of the British Library Board. STASSELOVÁ, Silvia. Librarian Professions in the National System of Professions. In: Knižnica, 2016, vol. 17, no. 1, p. 10. Summary report concerning the project the National System of Professions related to librarian professions. The project enables to update and redefine librarian professions in accordance with requirements of librarian practice in Slovakia. The report provides basic information about the project, as well as the questionnaire survey Revision of current/ Proposal of new type positions within librarian professions in the Slovak Republic. The report aims to activities of the expert group for librarian professions participating in segmentation of particular professions according to education level, level and duration of practice and general competence, too. In addition, it provides a table of updated librarian professions approved by the Sector Skills Council in August KAPRÁLIKOVÁ, Monika. Few notes on the Mazáč s Slovak Bookstore in Prague. In: Knižnica, 2016, vol. 17, no. 1, p. 59. The Slovak Bookstore, opened in 1934 by publisher Leopold Mazáč in Prague, is considered to be an important point of reference within the Czech and Slovak cultural relations in the first half of the 20th century. Nevertheless, the bookstore factography is still very vague since primary sources are limited. The bookstore is partially mentioned in the commemorative article Slovak Cultural Consulate published in Plamen magazine in 1966 by poet and editor Ján Smrek, as well as in his memoirs. However, beyond these references there is a lack of direct sources. The archives provide only few images and almost no information. What remained are the news on events organised by the bookstore that were published in Slovak and Czech periodicals, as well as a description of the grand opening and its reviews. Based on these sources, the article offers facts and details on the role and importance of Mazáč s Slovak Bookstore between 1934 and The author consciously omits information concerning establishment of the publishing house and Ján Smrek s collaboration with Leopold Mazáč as it is the subject of a previously published article. Translated by Mgr. Juraj Valko RESUME

5 LEGISLATÍVA KNIŽNIČNÝ ZÁKON Mgr. Monika Lopušanová* Príspevok opisuje ustanovenia účinného knižničného zákona, v dôležitých bodoch upozorňuje na práva a zákonné povinnosti knižníc knižničného systému Slovenskej republiky a zriaďovateľov a zakladateľov knižníc a zameranie vykonávacích predpisov ku knižničnému zákonu. Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (ďalej len knižničný zákon ) nadobudol účinnosť a uplatňuje sa od 1. júla Jeho prípravu si vyžiadala aplikačná prax a nástup nových moderných informačných a komunikačných technológií do knižničných činností. PREDMET ÚPRAVY A POJMY Knižničný zákon sa vzťahuje na knižnice, ktoré vykonávajú knižnično-informačné služby a súčasne sú evidované v zozname knižníc, ktorý vedie Ministerstvo kultúry SR (ďalej len ministerstvo kultúry ). V prípade ochrany písomného dedičstva Slovenskej republiky sa jeho zákonná úprava rozšírila okrem knižníc aj na všetkých vlastníkov alebo správcov vzácnych písomných dokumentov (okrem archívnych dokumentov) bez ohľadu na to, či bol dokument alebo fond spracovaný ako súčasť knižničného fondu. V prípade pojmového aparátu sa precizovali zavedené a zaužívané pojmy a do právneho systému sa zaviedli pojmy používané v odbornej knihovníckej praxi. Pojem knižničný dokument bol vymedzený bez ohľadu na formu, zaviedli sa pojmy elektronický informačný zdroj či elektronická zbierka. Knižničný zákon jednoznačne definuje aj rozsah odborných knižničných činností ako systému nadväzujúcich odborných výkonov. PRÁVA A POVINNOSTI Nastavenie práv a zákonných povinností je dôležitou podstatou každého zákona. Práva a povinnosti zriaďovateľov a zakladateľov knižníc boli upravené podľa požiadaviek z aplikačnej praxe. K zavedeným právam a povinnostiam (t. j. k právam a povinnostiam zabezpečujúcim základný chod knižnice) pribudli nové. Novým právom zriaďovateľa a zakladateľa knižnice je oprávnenie požiadať o odborné usmernenie knižnice s celoštátnou metodickou pôsobnosťou (zoznam týchto * Ministerstvo kultúry SR, Bratislava monika.lopusanova@culture.gov.sk knižníc je uvedený v prílohe knižničného zákona), keďže prax ukázala, že nie vždy zriaďovateľ a zakladateľ knižnice vedeli identifikovať, s kým môžu komunikovať pri riešení detailov zamerania a špecializácie knižnice. Novou povinnosťou zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice je súčinnosť pri štátnom odbornom dohľade a kontrole, ako aj povinnosť rešpektovať stanovisko ministerstva kultúry pri zrušení vedeckej knižnice a regionálnej knižnice alebo zlúčení tohto typu knižnice s inou knižnicou. Nevyžiadanie takéhoto stanoviska od ministerstva kultúry znamená, že úkon zlúčenia lebo zrušenia knižnice bude neplatný. Práva knižnice sa rozšírili o možnosť vytvárať pobočky po písomnom súhlase zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice, ale hlavne knižničný zákon sa stal tzv. osobitným zákonom, na základe ktorého môžu knižnice spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby. Knižnice môžu viesť zoznam osobných údajov aktívnych používateľov, ktoré ako prevádzkovatelia informačných systémov môžu spracovávať na účel zabezpečenia záväzkovo-právneho vzťahu vypožičiavania dokumentov a poskytovania knižnično-informačných služieb. Na spracovanie ďalších osobných údajov, ktoré prekračujú rozsah tohto ustanovenia, je potrebný súhlas dotknutej osoby. V prípade, že používateľ súhlas neposkytne, knižnica mu nemôže odoprieť poskytnutie knižnično-informačných služieb v súlade s 11 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinnosti knižnice sú dané typom knižnice každý typ knižnice má svoj okruh zamerania, pôsobnosti a úloh a vymedzenia odborných knižničných činností. Knižnice majú povinnosti pri doplňovaní, odbornej evidencii a spracovaní, revízií a vyraďovaní, ochrane knižničného fondu, poskytovaní knižnično-informačných služieb a tiež pri ochrane a správe historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu. Tieto povinnosti sú kontrolovateľné a pri mnohých z nich je ich vymožiteľnosť znásobená stanovením pokuty. KNIŽNIČNÝ SYSTÉM Knižničný zákon ponechal kategorizáciu knižníc podľa tradície ich budovania. Knižnice tvoriace knižničný systém sa členia podľa zamerania, pôsobnosti a úloh. Pôsobnosť knižníc je vymedzená územne (celoštátna, kraj- K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 3

6 MONIKA LOPUŠANOVÁ / KNIŽNIČNÝ ZÁKON LEGISLATÍVA ská, regionálna ) a inštitucionálne. Inštitucionálnymi knižnicami sú knižnice úradov, ústavov, firemné knižnice a pod., pri ktorých nie je podstatné vymedziť sa územne a ich pôsobnosť je vnútroinštitucionálna. Knižničný systém tvorí: národná knižnica, vedecké, akademické, verejné, školské a špeciálne knižnice. Pri začleňovaní knižnice do knižničného systému je dôležité, aké funkcie plní, aký má knižničný fond a v akom rozsahu poskytuje knižnično-informačné služby pre svojich používateľov. V prípade Slovenskej národnej knižnice, vedeckej knižnice a regionálnej knižnice je knižničným zákonom ustanovené ich zriaďovanie iba ako právnických osôb; ak by o právnu subjektivitu knižnica prišla, zmenil by sa aj jej typ z hľadiska pôsobnosti (napr. z vedeckej na špeciálnu, z regionálnej na mestskú alebo obecnú). Zriaďovateľovi alebo zakladateľovi knižnice je dané právo operatívne definovať v základných dokumentoch knižnice aj ďalšie činnosti a funkcie, ktoré má knižnica zabezpečovať, tieto činnosti však musia byť v rozsahu pôsobnosti knižnice. Slovenská národná knižnica Slovenská národná knižnica je definovaná ako základný prvok knižničného systému SR. Jej poslanie a hlavné úlohy sú definované tak, aby svoju činnosť vykonávala ako národné knižnice v iných krajinách vo vzťahu k budovaniu a odbornému spracovaniu národného konzervačného knižničného fondu, ale aj ako vrcholná a odborná autorita vo vzťahu k potrebám celého knižničného systému. K novým úlohám a funkciám verejných knižníc boli dané ich úlohy ako komunitného centra a funkcie školskej knižnice (verejná knižnica môže plniť aj úlohy školskej knižnice v rozsahu a za podmienok určených zriaďovateľom knižnice). Školské a špeciálne knižnice majú len precizované úlohy vzhľadom na aplikačnú prax. Školská knižnica môže prevziať a plniť funkciu obecnej knižnice a vyriešiť tak duplicitu ich financovania a činnosti (napr. v malej obci). ODBORNÉ KNIŽNIČNÉ ČINNOSTI Knižničný zákon explicitne vymedzuje odborné činnosti knižnice, ktorými sú: doplňovanie knižničného fondu, odborná evidencia a spracovanie knižničných dokumentov, revízia a vyraďovanie knižničného fondu, organizácia, uchovávanie a ochrana knižničného fondu, poskytovanie knižnično-informačných služieb. V prípade doplňovania knižničného fondu sa zachováva jeho systematickosť a odbornosť, zohľadnenie zamerania a špecializácie knižnice a vylúčenie akéhokoľvek vplyvu (aj tzv. iného vplyvu, napr. uprednostňovaním istého typu literatúry pri doplňovaní). Pribudla povinnosť knižnice s konzervačným fondom odpovedať (či už kladne, alebo záporne) na ponuku knižníc v prípade vyradeného knižničného dokumentu alebo knižničného dokumentu zrušenej knižnice. Vedecké knižnice Postavenie vedeckých knižníc je vymedzené ako postavenie dôležitých knižnično-informačných inštitúcií, ktoré bez obmedzenia poskytujú knižnično-informačné služby verejnosti. Vedecké knižnice saturujú oblasti ako veda, technika, inovácie, vzdelávanie atď., pretože práve v týchto oblastiach je kvalitné informačné zabezpečenie nevyhnutnosťou. Územná dostupnosť vedeckých knižníc je zabezpečená pokrytím západného, stredného i východného Slovenska. Akademické knižnice Akademická knižnica má vymedzené funkcie a úlohy, ktoré v rámci svojho zamerania a špecializácie zabezpečuje pre univerzitu, vysokú školu a fakultu. Medzi jej nové úlohy patrí informačné vzdelávanie používateľov. Verejné knižnice Verejná knižnica má úlohy definované najmä s ohľadom na domáce podmienky vývoja tejto siete knižníc a na medzinárodné dokumenty (Manifest IFLA/UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994, Smernica IFLA pre služby verejných knižníc z roku 2010, Návrh odporúčaní pre knižničnú legislatívu v Európe Rady Európy Výboru pre kultúrnu spoluprácu). Základné pravidlá vedenia odbornej evidencie a spracovania knižničných dokumentov sú vymedzené zákonom a bol definovaný ich výkon. Knižničný zákon už priamo upravuje, že na nakladanie s knižničným fondom sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce majetok štátu, vyšších územných celkov ani obcí a že knižničný fond nepodlieha inventarizácií podľa zákona o účtovníctve. Termíny vykonania komplexnej revízie (lehoty sú 5, 10, 15 rokov) a rozsah revidovaného knižničného fondu (do 50 tis., do 100 tis. a nad 100 tis. knižničných dokumentov) boli upravené podľa kompromisu požiadaviek z aplikačnej praxe knižníc. Základné povinnosti vyraďovania knižničného dokumentu a povinnosti knižnice spojené s ochranou knižničného fondu boli zavedené priamo do knižničného zákona. Knižnično-informačné služby sú definované ako služby vo verejnom záujme a ich redefinovanie bolo nevyhnutné s ohľadom na nástup nových informačných a komunikačných technológií v knižniciach a na nové formy sprístupňovania a poskytovania knižnično-informačných služieb. Práve táto oblasť si vyžiadala definovanie nových pravidiel a spresnenie spôsobu sprí K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

7 MONIKA LOPUŠANOVÁ / KNIŽNIČNÝ ZÁKON stupňovania knižničných dokumentov. Knižničný zákon teda upresňuje spôsob sprístupňovania knižničných dokumentov bez ohľadu na ich obsah a formu a tiež bez ohľadu na to, či knižnično-informačné služby knižnica poskytuje v priestoroch knižnice alebo prostredníctvom internetu. Knižničný zákon vymedzuje, ktoré knižnično-informačné služby sa poskytujú bezplatne (zlá sociálna situácia používateľa ho nemôže obmedzovať v práve na informácie) a ktoré za primeranú úhradu. Vzhľadom na špecifickosť niektorých služieb knižničný zákon umožňuje požadovať (nie je to povinnosť, iba právo) od používateľa primeranú úhradu vynaložených finančných prostriedkov. Z hľadiska poskytovania knižnično-informačných služieb je dôležité, že knižnica je v zásade povinná svoj knižničný fond sprístupniť. Obmedzenia (napr. požičiavanie dokumentov mimo priestorov knižnice, čas výpožičky, forma sprístupnenia dokumentu alebo obmedzenie sprístupnenia dokumentu s nevhodným alebo nelegálnym obsahom a pod.) musia byť upravené v knižničnom a výpožičnom poriadku. Súčasťou knižnično-informačných služieb sa stali aj edičné aktivity, kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia knižníc, kurzy a pod. Pravidlá poskytovania medziknižničnej výpožičnej služby (MVS) a medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby (MMVS) sú teraz súčasťou knižničného zákona. Národné ústredia obidvoch služieb sú v knižničnom zákone určené takto: Slovenská národná knižnica je národným ústredím MVS a Univerzitná knižnica v Bratislave je národným ústredím MMVS; obidve knižnice majú povinnosť určiť podrobnosti poskytovania MVS a MMVS na Slovensku a zverejniť ich na svojich webových sídlach. Vypožičiavanie knižničných dokumentov prostredníctvom MVS medzi knižnicami navzájom je stanovené ako bezplatná a recipročná služba. Používateľ hradí iba nevyhnuté náklady, ktoré z tejto služby pre knižnicu vzniknú. OCHRANA PÍSOMNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA, VÝVOZ A DOVOZ HISTORICKÉHO KNIŽNIČNÉHO DOKUMENTU A HISTORICKÉHO KNIŽNIČNÉHO FONDU Ministerstvo kultúry vyhlasuje vo verejnom záujme a v záujme ochrany národného písomného bohatstva za historický knižničný dokument taký dokument a za historický knižničný fond taký súbor dokumentov (okrem archívnych dokumentov, ktorých ochrana je vymedzená archívnym zákonom), ktoré majú osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu (napr. vzácny rukopis, stará a vzácna tlač do roku 1830, slovacikálny dokument alebo fond do roku 1918, významný slovacikálny dokument alebo fond bez časového ohraničenia) alebo priamy vzťah k významným osobnostiam alebo historickým udalostiam. Vyhlásenie za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond je ekvivalentom systému ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok. V záujme ochrany je zakázaný trvalý vývoz a umožnený len dočasný vývoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu, a to iba na prezentačný, vedecko-výskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský účel, pričom dočasný vývoz môže trvať maximálne dva roky. Knižničný zákon vymedzuje aj povinnosti pred dočasným vývozom (uzatvorenie výpožičnej zmluvy) a kontrolu pri spätnom dovoze. Tieto pravidlá sú nastavené rovnako ako pri iných hnuteľných predmetov kultúrneho dedičstva (napr. v prípade zbierkových predmetov). SANKCIE Aby bola vymožiteľnosť knižničného zákona zaručená, boli stanovené sankčné opatrenia za porušenie povinností, ktoré vyplývajú pre fyzickú osobu (priestupok), právnickú osobu a fyzickú osobu podnikateľa (iný správny delikt). Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona a môže byť udelená vo výške od 700 až do VYKONÁVACIE PREDPISY NA VYKONANIE KNIŽNIČNÉHO ZÁKONA Knižničný zákon predpokladá prijatie iba dvoch vykonávacích predpisov. Jedným je vykonávací predpis, ktorý má určiť spôsob úhrady odmeny nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním v rozsahu udelenej licencie a stanoviť jej rozsah. Tento vykonávací predpis už bol schválený, ministerstvo kultúry oznámením č. 86/2016 Z. z. zverejnilo vydanie opatrenia z 28. januára 2016 č. MK-845/ /1201 o spôsobe a rozsahu úhrady odmeny nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičaním. Opatrenie nadobudlo účinnosť 15. februára 2016 a je uverejnené na webovom sídle ministerstva kultúry. Opatrenie ustanovuje spôsob úhrady odmeny nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičaním realizovaným prostredníctvom knižničného systému Slovenskej republiky, a to prostredníctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy na základe hromadnej licenčnej zmluvy, a určuje celkovú výšku odmeny vyplácanú organizácii kolektívnej správy v danom kalendárnom roku. Opatrenie sa vzťahuje na nositeľov práv všetkých predmetov ochrany. Druhým vykonávacím predpisom je vykonávací predpis upravujúci podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, revízii a vyraďovaní knižničného fondu v knižniciach. Tento predpis má stanoviť pravidlá pri správe knižničných dokumentov bez ohľadu na ich obsah a formu, teda tak v tlačenej forme, ako aj v prípade elektronických kníh a elektronických periodických publikácií, ktoré zdigitalizovala knižnica alebo tieto dokumenty získala v digitálnej forme prostredníctvom trvalého prístupu, či iných súčastí elektronickej zbierky. Návrh vyhlášky je v čase vydania článku legislatívnom procese. LEGISLATÍVA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 5

8 LEGISLATÍVA LEGISLATÍVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEĽKEJ BRITÁNIE V OBLASTI KNIŽNIČNÉHO SYSTÉMU SO ZAMERANÍM NA NÁRODNÉ KNIŽNICE Právna úprava v oblasti knižničného systému každého štátu tvorí nesmierne dôležitý podklad pre efektívne plnenie úloh jednotlivých knižníc ako kultúrnych, informačných a vzdelávacích inštitúcií, a to tak v oblasti budovania knižničného fondu a poskytovania knižnično-informačných služieb, ako aj v oblasti uspokojovania kultúrnych, informačných a vzdelávacích potrieb používateľov knižníc. Osobitne národná knižnica ktoréhokoľvek štátu je vždy jednou z najdôležitejších inštitúcií v krajine a právna úprava jej postavenia a úloh v rozličných štátoch je z hľadiska právnej komparatistiky nesmierne zaujímavá. Tento článok približuje problematiku právnej úpravy so zameraním na národné knižnice v Slovenskej republike (ďalej len SR) a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len Veľká Británia) a poukazuje na spôsob, akým sa zákonodarcovia dvoch štátov SR a Veľkej Británie vyrovnali s potrebou úpravy postavenia národných knižníc prostredníctvom právneho poriadku. Organizácia, úlohy a poslanie národných knižníc, ktoré tvoria významný článok knižničného systému každého štátu, sú v právnych poriadkoch uvedených krajín spracované odlišným spôsobom, čo vyplýva z osobitostí ich právnych kultúr. Legislatívne systémy SR a Veľkej Británie sa vo všeobecnosti vyznačujú výraznými rozdielmi, ktoré sú podmienené celkovou odlišnosťou právnej kultúry týchto krajín. Kým právo SR zaraďujeme do kontinentálneho právneho systému, právo platné vo Veľkej Británii patrí do anglo-amerického právneho systému. PRÁVNA ÚPRAVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Charakteristickým znakom kontinentálneho právneho systému je dominantné postavenie písaného práva, t. j. dominancia zákonného práva vytváraného najvyššími štátnymi orgánmi. To znamená, že aj legislatívu v oblasti knižničného systému SR bude tvoriť ucelený súbor viacerých písaných právnych noriem rôznej právnej sily. Právnu úpravu problematiky knižničného systému v SR tvorí najmä zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (ďalej len zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach), kto- * Slovenská národná knižnica, Martin barbora.belianska@snk.sk Mgr. Barbora Belianska* rý je účinný od 1. júla Tento zákon nahradil zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej (ďalej len zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach). Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach predstavuje významný medzník v právnej úprave knižničného systému SR, pretože práve ním bola úloha národnej knižnice zverená samostatnej právnickej osobe Slovenskej národnej knižnici (ďalej len SNK), ktorá prestala byť súčasťou Matice slovenskej. V súvislosti so zákonom č. 183/2000 Z. z. o knižniciach je nevyhnutné spomenúť významný podzákonný právny predpis, a to vyhlášku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 421/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie a vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach. Hoci táto vyhláška stratila platnosť po nadobudnutí účinnosti zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach, v období platnosti zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach bola dôležitým právnym predpisom vo vzťahu k SNK, pretože upravovala postup pri vedení odbornej evidencie knižničného fondu, jeho vyraďovaní a revízii nielen v ostatných knižniciach slovenského knižničného systému, ale bola podľa nej povinná postupovať aj SNK vo vzťahu k svojmu knižničnému fondu. V súčasnosti platný a účinný zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach je základom právnej úpravy týkajúcej sa knižničného systému SR už samotný zákon v zmysle 1 ods. 1 ustanovuje, že predmetom jeho úpravy je knižničný systém SR. Knižničný systém SR v súlade s 5 citovaného zákona tvoria knižnice, ktorých zameranie, pôsobnosť a úlohy sú dané zložením a špecializáciou knižničného fondu, ako aj rozsahom poskytovaných knižnično-informačných služieb. Knižnice, ktoré sú súčasťou knižničného systému SR, sa podľa zákona členia na tieto typy: národná knižnica, vedecká knižnica, akademická knižnica, verejná knižnica, školská knižnica, špeciálna knižnica. V knižničnom systéme SR plní funkciu národnej knižnice SNK so sídlom v Martine. V zmysle právnej úpravy je SNK právnickou osobou, ktorej zriaďovateľom je ústredný 6... K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

9 BARBORA BELIANSKA / LEGISLATÍVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEĽKEJ BRITÁNIE V OBLASTI orgán štátnej správy Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len MK SR). MK SR vo vzťahu k národnej knižnici okrem iného vydáva jej zriaďovateľskú listinu a vykonáva kontrolu jej činnosti. Predmet činnosti SNK je upravený pomerne podrobne v 6 ods. 2 zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach. Jednotlivé úlohy SNK môžeme rozdeliť do niekoľkých oblastí: Úlohy týkajúce sa knižničného fondu. SNK získava a uchováva konzervačný fond SR a v súvislosti s poskytovaním knižnično-informačných služieb používateľom buduje aj univerzálny knižničný fond, pričom získava, uchováva a sprístupňuje domáce a zahraničné slovacikálne dokumenty a zahraničné dokumenty. Úlohy na národnej úrovni. SNK je národnou bibliografickou agentúrou, plní úlohy pri bibliografickej registrácii slovacikálnych dokumentov, koordinácii národného bibliografického systému a budovaní slovenskej národnej bibliografie. SNK zároveň plní úlohy národnej agentúry pre medzinárodné štandardné číslovanie dokumentov a medzinárodnú identifikáciu dokumentov, ako aj úlohy národného ústredia medziknižničnej výpožičnej služby a úlohy súvisiace s budovaním súborného katalógu knižníc SR v časti monografie. V rámci odborných knižničných činností plní metodické, poradenské, koordinačné, vzdelávacie, štatistické a analytické úlohy celoštátneho charakteru a je ústredným vedeckovýskumným a štandardizačným pracoviskom knižničného systému. Podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon plní úlohy vo vzťahu k tzv. osirelým dielam a obchodne nedostupným dielam. Úlohy vo vzťahu k historickým knižničným dokumentom a historickým knižničným fondom. SNK vy ko náva správu a ochranu historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov a vedie Ústrednú evidenciu vyhlásených a vyradených historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov. Vyjadruje sa tiež k návrhom na vyhlásenie a zrušenie vyhlásenia historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu, určuje jeho hodnotu a predkladá návrhy na vyhlásenie a zrušenie vyhlásenia historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu. Úlohy vo vzťahu k organizáciám kolektívnej správy práv. SNK uzatvára s príslušnou organizáciou kolektívnej správy hromadnú licenčnú zmluvu na rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním realizovaným prostredníctvom knižničného systému. Takisto môže uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, resp. dohodu o primeranej odmene na použitie predmetov ochrany inak ako vypožičiavaním prostredníctvom knižničného systému. SNK prostredníctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy uhrádza odmeny nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním, ako aj odmeny alebo primerané odmeny nositeľom práv za použitie predmetov ochrany inak ako vypožičiavaním. Ostatné úlohy. SNK poskytuje knižnično-informačné služby svojim používateľom, je pracoviskom medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby, špecializovaným pracoviskom na digitalizáciu dokumentov písomného kultúrneho dedičstva a na uchovávanie a sprístupňovanie ich digitálnych foriem, špecializovaným konzervačným a reštaurátorským pracoviskom pre písomné kultúrne dedičstvo, ako aj pracoviskom biografickej dokumentácie, výskumu a podpory slovenskej kultúry a literatúry. SNK vydáva periodické a neperiodické publikácie, organizuje výstavy a iné vzdelávacie a kultúrne podujatia a spolupracuje s inými knižnicami slovenského knižničného systému a s knižnicami v zahraničí. Organizačná štruktúra SNK je daná Organizačným poriadkom Slovenskej národnej knižnice v platnom znení. Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach však priamo ustanovuje, že SNK ako svoj organizačný útvar zriaďuje múzeum a verejný archív. V súčasnosti sa s právnou úpravou týkajúcou sa SNK stretávame nielen v zákone č. 126/2015 Z. z. o knižniciach, ale v súvislosti s osirelými a obchodne nedostupnými dielami aj v zákone č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý je účinný od 1. januára Osirelým dielom sa v zmysle tohto zákona rozumie slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme (najmä kniha, časopis, noviny), hudobné dielo vyjadrené v písomnej forme a audiovizuálne dielo, ktorého autora nemožno dôsledným vyhľadávaním určiť, resp. v prípade, že bol tento autor určený, nemožno ho nájsť a je uložené v knižnici, archíve, múzeu, škole alebo v zákonnom depozitári podľa osobitného právneho predpisu. Tieto subjekty, v ktorých sú osirelé diela uložené, zasielajú SNK výsledky dôsledného vyhľadávania, na základe ktorých dospeli k záveru, že dané dielo sa môže považovať za osirelé dielo, informácie o použití osirelého diela, informácie o zmenách statusu osirelého diela a svoje kontaktné údaje. Zaslané údaje a informácie je SNK povinná odoslať Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu ako subjektu, ktorý vedie a spravuje verejne prístupnú databázu osirelých diel. Status osirelého diela môže kedykoľvek ukončiť autor tohto diela, a to tak, že SNK písomne oznámi svoje autorstvo. SNK následne o tejto skutočnosti informuje príslušnú knižnicu, archív, múzeum, školu alebo zákonný depozitár, ktorý osirelé dielo v súlade s autorským zákonom používa. Čo sa týka obchodne nedostupných diel, autorský zákon ich definuje ako vydané slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (najmä knihy, časopisy a noviny), ktoré sú uložené v knižnici, archíve alebo v múzeu a ktorých rozmnoženinu nemožno nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (s výnimkou kúpy použitej veci). Navyše tieto diela musia byť evidované a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel, ktorý vedie práve SNK. Jednotlivé diela sú zapísané do zoznamu na základe návrhu ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. Návrhy na zaradenie konkrétneho diela do zoznamu obchodne nedostupných diel je SNK povinná bezodkladne zverejniť na svojom webovom sídle. LEGISLATÍVA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 7

10 BARBORA BELIANSKA / LEGISLATÍVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEĽKEJ BRITÁNIE V OBLASTI LEGISLATÍVA SNK môže navrhnuté dielo zaradiť do zoznamu obchodne nedostupných diel až po uplynutí trojmesačnej lehoty, ak podľa jej zistenia nebolo možné pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok nadobudnúť rozmnoženinu diela odplatným prevodom vlastníckeho práva a zároveň autor diela nenamietal proti zaradeniu diela do zoznamu. O vyradenie diela zo zoznamu obchodne nedostupných diel je oprávnený písomne požiadať SNK autor tohto diela. Významným právnym predpisom v súvislosti so SNK je aj zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel (ďalej len zákon o povinných výtlačkoch). Tento právny predpis upravuje povinnosť vydavateľa perio dických publikácií, vydavateľa neperiodických publikácií a výrobcu rozmnoženín audiovizuálnych diel odovzdať výtlačok periodickej publikácie, neperiodickej publikácie a rozmnoženiny slovenského audiovizuálneho diela zákonom určeným právnickým osobám. Vzhľadom na postavenie SNK v knižničnom systéme SR je logické, že jedným z týchto zákonom určených subjektov je národná knižnica. Povinný výtlačok predstavuje pre SNK významný spôsob nadobúdania dokumentov do knižničného fondu. Zákon o povinných výtlačkoch spresňuje aj úlohu SNK ako národnej agentúry pre medzinárodné štandardné číslovanie dokumentov a medzinárodnú identifikáciu dokumentov. V 8 ods. 2 zákon o povinných výtlačkoch zveruje SNK úlohy v oblasti medzinárodného štandardného číslovania kníh a medzinárodného štandardného číslovania hudobnín. SNK ako národná agentúra pre medzinárodné štandardné číslovanie kníh (ISBN) a národná agentúra pre medzinárodné číslovanie hudobnín (ISMN) v spolupráci s MK SR vykonáva dohľad nad dodržiavaním jednotlivých povinností podľa zákona o povinných výtlačkoch v oblasti neperiodických publikácií. PRÁVNA ÚPRAVA VO VEĽKEJ BRITÁNII Právnu úpravu Veľkej Británie týkajúcu sa knižničného systému môžeme rozdeliť do dvoch základných oblastí: Právna úprava týkajúca sa národných knižníc British Library Act 1972; National Library of Scotland Act 2012; Libraries Act (Northern Ireland) 2008 neupravuje priamo národnú knižnicu Severného Írska, ale ustanovuje určitú autoritu sui generis vo vzťahu ku knižniciam v Severnom Írsku; Royal Charter 1907 The National Library of Wales, resp. Supplemental Charter Právna úprava týkajúca sa verejných knižníc napr. Public Libraries and Museums Acts Vzhľadom na to, že právna úprava týkajúca sa národných knižníc je veľmi rozsiahla, nebudeme sa venovať právnej úprave národných knižníc Škótska, Severného Írska a Walesu. Navyše v prípade Škótska a Severného Írska ide o predpisy vydané miestnymi parlamentmi a v prípade Walesu dokonca o kráľovskú výsadnú listinu, ktorou sa zriaďuje národná knižnica Walesu. Z uvedeného dôvodu sa zameriame iba na právnu úpravu Britskej knižnice (British Library), ktorej existencia ako národnej knižnice Veľkej Británie je legislatívne upravená predpisom British Library Act Na rozdiel od dôkladnej špecifikácie úloh SNK v slovenskom zákone o knižniciach sú úlohy Britskej knižnice v British Library Act 1972 ustanovené len v článku 1 ods. 1 a 2. V zmysle uvedených ustanovení je Britská knižnica národným centrom pre referenčné, študijné, bibliografické a iné informačné služby, a to tak v oblasti vedecko-technickej, ako aj v oblasti humanitnej, a uchováva komplexné zbierky kníh, rukopisov, periodík, filmových diel a iných materiálov bez ohľadu na to, či sú tieto materiály zaznamenané v tlačenej alebo inej podobe. Právny predpis British Library Act 1972 sa z väčšej časti venuje tzv. British Library Board, t. j. Rade Britskej knižnice, ktorá je podľa uvedeného právneho predpisu zodpovedná za riadenie a kontrolu Britskej knižnice a je jej zverená povinná zabezpečiť dostupnosť služieb Britskej knižnice výchovným a vzdelávacím inštitúciám, iným knižniciam, ako aj rôznym hospodárskym odvetviam. Práve v právach a povinnostiach Rady Britskej knižnice sa následne odrážajú aj práva a povinnosti Britskej knižnice ako takej. Na základe British Library Act 1972 je Rade Britskej knižnice takisto zverené právo vypožičiavať a sprístupňovať objekty z fondu Britskej knižnice, ktoré sa majú využiť pri organizovaní podujatí kultúrneho, vzdelávacieho či literárneho charakteru. Od rozhodnutia Rady závisí, či sa príslušný objekt vypožičia, na aký čas, za akých podmienok a akému subjektu, pričom sa prihliada na záujmy študentov a iných osôb navštevujúcich Britskú knižnicu. Rada pri svojom rozhodnutí zohľadňuje aj skutočnosť, aký je daný objekt vzácny a akému potenciálnemu riziku môže byť vystavený. Paralelu v odčlenení SNK od Matice slovenskej v roku 2000 môžeme v britských pomeroch vidieť v prechode správy časti fondov Britského múzea (fondy týkajúce sa tlačených kníh, rukopisov, ako aj orientálnych kníh a rukopisov) pod správu Rady Britskej knižnice, a to práve na základe predpisu British Library Act Osobitne významným právnym predpisom v oblasti knihovníctva vo Veľkej Británii je tzv. Legal Deposit Libraries Act 2003, ktorý predstavuje britskú verziu našej právnej úpravy týkajúcej sa povinného výtlačku. Na základe tohto právneho predpisu je Britská knižnica oprávneným subjektom na doručovanie výtlačku každého diela vydaného tlačou. Zákonodarca týmto vyzdvihuje osobitné postavenie Britskej knižnice, keďže ostatným depozitným knižniciam priznáva právo povinného výtlačku len na základe ich písomnej žiadosti. To znamená, že vydavatelia sú povinní ostatným depozitným knižniciam zasielať výtlačky vydaných diel až po písomnom vyzvaní príslušnou knižnicou. V súvislosti s právnou úpravou knižničného systému Veľkej Británie môžeme pre zaujímavosť spomenúť aj historický právny predpis z roku 1898, tzv. Libraries Offence Act Ide o právnu normu upravujúcu správanie používateľov verejných knižníc a čitární v zmysle tzv. Public Libraries Act Pokuta vo výške maximálne 40 šilingov 8... K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

11 BARBORA BELIANSKA / LEGISLATÍVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEĽKEJ BRITÁNIE V OBLASTI hrozila osobe, ktorá rušila ostatných používateľov nevhodným správaním, násilníckym, hrubým a obscénnym slovníkom, stávkami a hazardnými hrami, ako aj osobe, ktorá napriek riadnemu upozorneniu zotrvávala v knižnici alebo čitárni po skončení otváracích hodín. ZÁVER Ako sme už naznačili, odlišnosti právnych úprav SR a Veľkej Británie spočívajú primárne v odlišnosti právnych kultúr týchto štátov. Rozdielny historický vývoj sa okrem odlišnej právnej kultúry prejavil v spôsobe nazerania zákonodarcov na potrebu úpravy jednotlivých oblastí knižničného systému ako celku, ako aj v snahe zakotviť základné hodnoty, princípy, organizáciu a zameranie národných knižníc. Je prirodzené, že na charakter právnej úpravy národných knižníc bude vplývať aj rozdielny charakter obidvoch štátov. SR má ako unitárny štát v rámci knižničného systému zákonodarcom určenú jednu národnú knižnicu, ktorej úlohy sú špecifikované v právnych predpisoch. V podmienkach SR sú povinnosti SNK špecifikované vo viacerých zákonoch. Základným právnym predpisom je zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach, v ktorom je upravená najväčšia časť úloh SNK ako významného prvku slovenského knižničného systému. Na rozdiel od britskej právnej úpravy môžeme v uvedenom zákone pozorovať detailné vymedzenie úloh a povinností i charakteru národnej knižnice ako osobitnej právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom je MK SR. Právne normy týkajúce sa SNK však nachádzame aj v iných zákonoch, v ktorých sú bližšie konkretizované jednotlivé úlohy všeobecne stanovené v zákone č. 126/2015 Z. z. o knižniciach. Odlišné poňatie právnej úpravy národných knižníc môžeme pozorovať v právnej úprave Veľkej Británie. Keďže Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je štátom zloženým, jednotlivé národy žijúce vo Veľkej Británii sa snažili založiť vlastné národné knižnice. Z tohto hľadiska je zaujímavé, že Britská knižnica je upravená právnym predpisom, ktorý prijal Britský parlament, národná knižnica Škótska je však priamo upravená aktom škótskeho parlamentu, národná knižnica Walesu bola založená kráľovskou výsadnou listinou (v čom sa prejavuje charakter Veľkej Británie ako parlamentnej monarchie) a v Severnom Írsku plní funkciu národnej knižnice osobitná autorita bez toho, aby išlo o národnú knižnicu v pravom zmysle slova. Navyše zákon týkajúci sa priamo Britskej knižnice sa z väčšej časti venuje organizácii a fungovaniu Rady Britskej knižnice ako subjektu riadenia a kontroly a úlohy knižnice ako takej sa spomínajú len okrajovo. Za určitý spoločný prvok obidvoch právnych úprav však môžeme považovať chápanie národnej knižnice ako kultúrnej inštitúcie, ktorá vo svojich fondoch uchováva dokumenty rôzneho charakteru, poskytuje knižnično-informačné služby používateľom a v knižničnom systéme danej krajiny predstavuje jedinečnú a nenahraditeľnú entitu. Do istej miery je v obidvoch krajinách podobná aj právna úprava, ktorá sa týka povinného výtlačku. Obidve právne úpravy totiž priznávajú právo povinného výtlačku v prvom rade národnej knižnici ako inštitúcii, ktorá ma chrániť kultúrne dedičstvo národa pre budúce generácie. Isté spoločné znaky nachádzame aj v historickom vývoji národných knižníc obidvoch štátov. Kým SNK sa na základe zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach odčlenila od Matice slovenskej, pod správu Britskej knižnice prešli na základe British Library Act 1972 významné fondy Britského múzea. Obidvom národným knižniciam sa tak vytvoril priestor na samostatné smerovanie a samostatné vykonávanie svojich činností ako moderných kultúrnych inštitúcií. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY Monografia PRUSÁK, Jozef. Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK v Bratislave, s. ISBN: Právne predpisy Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. Dostupné: ZZ/2015/126/ Zákon 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej. Dostupné: Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 421/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach. Dostupné: Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Dostupné: Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel. Dostupné: British Library Act Dostupné: _en.pdf Libraries Act (Northern Ireland) Dostupné: 008_en.pdf Legal Deposit Libraries Act Dostupné: _ _en.pdf Libraries Offence Act Dostupné: _ _en.pdf LEGISLATÍVA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 9

12 PROFESIA KNIHOVNÍK KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ Ing. Silvia Stasselová* Spolok slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK) ako zastupujúce profesijné občianske združenie v Rade vlády SR pre kultúru SR, kde zastupuje oblasť kultúrneho dedičstva, bol v roku 2014 Ministerstvom kultúry SR aktívne zapojený do realizácie dvoch významných celoslovenských projektov, ktoré mali byť ukončené v roku Išlo o projekt Národná sústava povolaní a projekt Tvorba Národnej sústavy kvalifikácií. Obidva projekty majú pre slovenské knihovníctvo veľký význam, pretože umožňujú aktualizovať a nanovo definovať knihovnícke profesie a knihovnícke kvalifikácie, ktoré si naša knižničná prax vyžaduje. Aktualizované knihovnícke profesie a knihovnícke kvalifikácie by mali byť pre všetky školy a vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa podieľajú na vzdelávaní a odbornej výchove knihovníckych profesionálov, zároveň signálom, aby ich študijné programy a kurzy korešpondovali s reálnymi požiadavkami knihovníckej praxe na Slovensku. Na realizácii projektu sa podieľala desaťčlenná Expertná skupina SSKK pre knihovnícke profesie. Pracovnú skupinu expertov tvorili zástupcovia SSKK, Ústrednej knižničnej rady (ÚKR), Slovenskej národnej knižnice (SNK), Univerzitnej knižnice v Bratislave (UKB), Katedry knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (KKIV FF UK), Slovenskej ekonomickej knižnice Ekonomickej univerzity v Bratislave (SEK EUBA) a Slovenskej poľnohospodárskej knižnice pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre (SPK pri SPU): Ing. Silvia Stasselová, PhDr. Daniela Gondová, Ing. Alojz Androvič, CSc., PhDr. Ladislav Oslanec, Mgr. Slávka Gulánová, MBA, doc. PhDr. Pavol Rankov, PhD., Mgr. Marta Špániová, PhD., Mgr. Jitka Kmeťová, Mgr. Beáta Bellérová, PhD., PhDr. Ľubica Jedličková, PhD. * Spolok slovenských knihovníkov a knižníc silvia.stasselova@gmail.com Výsledky svojej práce expertná skupina v záverečnej fáze konzultovala so Sekciou verejných knižníc Slovenskej asociácie knižníc (SAK) pod vedením Mgr. Kataríny Šušoliakovej, ktorej vyslovujeme pri tejto príležitosti uznanie a poďakovanie za aktívnu spoluprácu a odborné rady z hľadiska verejných knižníc. Poďakovanie patrí aj PhDr. Dagmar Kleinovej a PhDr. Dušanovi Lechnerovi z UKB a Mgr. Valérii Závadskej, riaditeľke Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, ktorí sa ochotne podelili s odbornými názormi na vypracované národné štandardy zamestnaní pre knihovnícke profesie pred ich konečným odoslaním na schválenie Sektorovou radou pre kultúru a vydavateľstvo a Alianciou sektorových rád. NÁRODNÁ SÚSTAVA POVOLANÍ Národnú sústavu povolaní (NSP) definuje zákon č. 5/ 2004 Z. z. o službách zamestnanosti ako jednotný informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. NSP určuje požiadavky na odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a praktické skúsenosti, ktoré sú potrebné na vykonávanie pracovných činností na trhu práce. Jej centrom je Register zamestnaní tvorený z národných štandardov zamestnaní, ktoré opisujú požiadavky zamestnávateľov kladené na kvalifikovaný výkon zamestnaní. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O PROJEKTE NÁRODNÁ SÚSTAVA POVOLANÍ III Národný projekt Národná sústava povolaní III pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR), ďalších ministerstiev, orgánov štátnej správy a samosprávy prináša skutočné riešenie výziev trhu práce. Zjednocuje odborníkov jednotlivých inštitúcií a sociálnych partnerov pri aktívnej práci zameranej na zvyšovanie zamestnanosti a produktivity a na znižovanie nezamestnanosti v Slovenskej republike. Tvorba NSP mobilizuje všetkých účastníkov trhu práce do rozvoja zručností pracovných síl v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva a vytvára podmienky na systematické a cieľavedomé prepojenie dopytu po zručnostiach zo strany zamestnávateľov so vzdelávaním a s odbornou prípravou pre trh práce. Cieľové skupiny projektu NSP tvoria zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby, štátni poskytovatelia služieb zamestnanosti a neštátni poskytovatelia služieb zamestnanosti (napr. agentúry, vzdelávacie a poradenské inštitúcie, malí a strední podnikatelia a veľké podniky). Užívateľmi výsledkov projektu NSP sú uchádzači o zamestnanie, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, záujemcovia o zamestnanie, skupiny osôb ohrozené stratou zamestnania, ako aj študenti a absolventi stredných a vysokých škôl. Výhody pre zamestnávateľov: získanie aktuálneho prehľadu požiadaviek na pracovnú silu na základe vlastného aktívneho zapojenia do K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

13 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ monitorovania potrieb trhu práce a zlepšenia vzájomnej spolupráce subjektov, zvýšenie právomocí pri rozhodovaní o druhu a obsahu požadovaných kvalifikácií a o spôsobe ich overovania, zvýšená schopnosť predvídať zmeny na trhu práce a konkurenčné výhody pri získavaní pracovnej sily schopnej čeliť neustále sa zvyšujúcej konkurencii, zlepšenie napojenia sveta práce na vzdelávaciu sféru prostredníctvom účinného zapojenia tejto cieľovej skupiny do formovania obsahu a metód pre ďalšie vzdelávanie vo väzbe na potreby trhu práce v regiónoch, flexibilné a efektívne napĺňanie potrieb trhu práce, inšpirácia pre zamestnávateľov ako nástroj strategického riadenia ľudských zdrojov. Výhody pre verejnosť: získanie verejne dostupného národného Registra zamestnaní na slovenskom trhu práce a kvalifikačných požiadaviek na ich vykonávanie, poznanie požiadaviek zamestnávateľov na odborné vedomosti, odborné zručnosti a všeobecné spôsobilosti potrebné na kvalifikovaný výkon zamestnania, vyššia uplatniteľnosť/zamestnateľnosť na trhu práce, lepšia prispôsobivosť na meniace sa prostredie trhu práce/pracovného prostredia, zvýšená možnosť mobility na trhu práce, zlepšenie osobnej participácie a kvalifikovanosti na pracovnom mieste, možnosť rozhodovania v rámci osobnej kariéry pri zohľadnení perspektívy jednotlivých odvetví národného hospodárstva, získanie motivácie pre celoživotné vzdelávanie, získanie prehľadu na rýchlu orientáciu v ponukách ďalšieho vzdelávania, ľahší prístup k ďalšiemu vzdelávaniu a jeho previazanosti s kvalifikáciami získanými pri počiatočnom vzdelávaní, vyššia miera zamestnateľnosti absolventov študijných a učebných odborov. REGISTER ZAMESTNANÍ Register zamestnaní sa v súčasnosti napĺňa štandardmi zamestnaní, ktoré vypracúvajú jednotlivé sektorové rady a schvaľuje Aliancia sektorových rád (opisy aktuálnych požiadaviek zamestnávateľov na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie konkrétnych pracovných činností na pracovných miestach). Zoznam jednotlivých národných štandardov zamestnaní je dostupný online. SEKTOROVÉ RADY Sektorové rady sú dobrovoľné, nezávislé, profesijné združenia odborníkov, ktoré tvoria zástupcovia orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zamestnancov, ako aj zástupcovia vzdelávacích a ďalších inštitúcií. Sektorové rady reprezentujú monitorovanie potrieb trhu práce v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva a ich prenos do systému celoživotného vzdelávania. Podmienkou ustanovenia sektorových rád je licencia vydaná Alianciou sektorových rád. Aliancia je garantom činnosti všetkých sektorových rád riadi a koordinuje ich činnosť a sprostredkúva ich komunikáciu s orgánmi štátnej správy a ďalšími subjektmi. Knihovníci majú svoje zastúpenie v Sektorovej rade pre kultúru a vydavateľstvo. V rámci realizácie projektu NSP III sektorová rada podporovala operatívnu medzisektorovú spoluprácu, a to pri definovaní nárokov na kvalifikovanú pracovnú silu či pri určovaní priorít a strategických vízií rozvoja tvorivého sektora. Predsedníčkou Sektorovej rady pre kultúru a vydavateľstvo je JUDr. Emília Kršíková, vedúca služobného úradu Ministerstva kultúry SR, gestorkou je PaedDr. Hana Blažíčková, takisto z úradu Ministerstva kultúry SR. Rokovania Sektorovej rady pre kultúru a vydavateľstvo sa v rámci realizácie projektu NSP III uskutočnili 9. februára 2015 (doplnkové rokovanie) a júna Spoločné rokovanie sekcií pre Národnú sústavu povolaní a Národnú sústavu kvalifikácií sa uskutočnilo v dňoch októbra KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ Spolok slovenských knihovníkov a knižníc inicioval v máji 2015 celoslovenský anonymný dotazníkový prieskum pod názvom Revízia súčasných/návrh nových typových pozícií v rámci knihovníckych povolaní v SR, ktorý prebiehal prostredníctvom portálu InfoLib a cielenej ovej komunikácie v termíne do 3. júna Pri tejto príležitosti ďakujeme knihovníkom aj pracovným kolektívom slovenských knižníc všetkých typov za vyplnenie dotazníka, ktorý významne pomohol pri ďalšej práci expertnej skupiny. Dotazník obsahoval tri otázky a celkovo bolo vyplnených 76 dotazníkov. Prehľad odpovedí respondentov na jednotlivé otázky uvádzame v tabuľke 1, v tabuľke 2 a v tabuľke 3 a ich súhrn v tabuľke 4. Otázka č. 1: Ktoré z nasledujúcich 9 schválených typových pozícií v zmysle platnej Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 516/2011 v Slovenskej republike (ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia zamestnaní SK ISCO 08) navrhujete ponechať bez zmeny do Národnej sústavy povolaní SR? Otázka č. 2: Ktoré z nasledujúcich 41 typových pozícií z predchádzajúcej fázy neúspešnej snahy o aktualizáciu klasifikácie zamestnaní SK ISCO 08 (v roku 2011, autor: PhDr. Ladislav Oslanec a kol. expertov) navrhujete prevziať do Národnej sústavy povolaní SR? PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 11

14 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK Tabuľka 1 Prehľad odpovedí na 1. otázku P. č. Typové pozície v zmysle platnej Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 516/2011 v SR Počet odpovedí Percentuálny podiel (%) 1. knihovník 61 80,3 2. knihovník špecialista 56 73,7 3. bibliograf špecialista 49 64,5 4. riadiaci pracovník (manažér) knižnice a archívu 48 63,2 5. odborný a technický pracovník v galérii, múzeu, knižnici, archíve inde neuvedený 38 50,0 6. vedecký pracovník v knihovníctve 36 47,4 7. dokumentarista, vedecko-informačný špecialista 33 43,4 8. knižničný manipulant 26 34,2 9. špecialista v knihovníctve a v podobných odboroch inde neuvedený 23 30,3 Tabuľka 2 Prehľad odpovedí na 2. otázku P. č. Typové pozície podľa SK ISCO 08 z roku 2011navrhnuté prevziať do Národnej sústavy povolaní SR Počet odpovedí Percentuálny podiel (%) 1. riaditeľ knižnice 68 89,5 2. knihovník špecialista na katalogizáciu 59 77,6 3. knihovník špecialista na akvizíciu 57 75,0 4. knihovník špecialista metodik 55 72,4 5. bibliograf špecialista (bibliographer) 52 68,4 6. vedúci zamestnanec organizačného útvaru knižnice 51 67,1 7. knihovník (librarian) 51 67,1 8. systémový knihovník (system librarian) 51 67,1 9. knihovník špecialista na digitalizáciu dokumentov 49 64,5 10. knihovník špecialista na výpožičné služby 48 63,2 11. knihovník špecialista na medziknižničné výpožičné služby 47 61,8 12. knihovník špecialista na prácu s deťmi a mládežou 47 61,8 13. knihovník výpožičných služieb 47 61,8 14. knihovník špecialista na elektronické zdroje (e-knihovník) 46 60,5 15. knihovník špecialista web master 46 60,5 16. knihovník katalogizátor 46 60,5 17. knihovník pre prácu s deťmi a mládežou (children s librarian) 45 59,2 18. knihovník špecialista projektový manažér 42 55,3 19. knihovník špecialista na rukopisy, staré tlače 41 54,0 20. špecialista reštaurátor, konzervátor knižničných dokumentov 39 51,3 21. knihovník akvizitér 39 51,3 22. reštaurátor, konzervátor knižničných dokumentov 38 50,0 23. knihovník špecialista správca depozitu (knižničných fondov) 35 46,1 24. informačný špecialista 34 44,7 25. knihovník špecialista na hudobné dokumenty 34 44,7 26. knihovník špecialista na konzultačné služby 33 43,4 27. knihovník špecialista na služby zdravotne znevýhodneným používateľom 33 43,4 28. knihovník špecialista na multimediálne dokumenty 33 43,4 29. knihovník konzultant 32 42,1 30. vedecko-výskumný a vývojový zamestnanec v odbore knihovníctvo 31 40,8 31. knihovník operátor digitalizácie 31 40, K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

15 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 2 P. č. Typové pozície podľa SK ISCO 08 z roku 2011navrhnuté prevziať do Národnej sústavy povolaní SR Počet odpovedí Percentuálny podiel (%) 32. knižničný manipulant 31 40,8 33. knihovník špecialista na prácu so seriálovými zdrojmi 30 39,4 34. technik depozitára (knižničných skladov) 30 39,4 35. knihovník depozitára (knižničných fondov) 28 36,8 36. školský knihovník (school librarian) 27 35,5 37. knihovník špecialista na identifikáciu dokumentov (ISBN,ISSN) 26 34,2 38. školský knihovník špecialista (school library specialist) 25 32,9 39. knihovník špecialista informačného strediska 24 31,6 40. knihovník archivár 24 31,6 41. bibliograf špecialista výskumu restrospektívnej bibliografie 23 30,3 Otázka č. 3: Ktoré z nasledujúcich 23 typových pozícií navrhujete prevziať z českého modelu štruktúry knihovníckych povolaní v Národnej sústave povolaní ČR do Národnej sústavy povolaní SR? Tabuľka 3 Prehľad odpovedí na 3. otázku P. č. Typové pozície ČR navrhnuté prevziať do Národnej sústavy povolaní SR Poznámka: Ak sa nestotožňujete so štruktúrou knihovníckych povolaní podľa českého modelu, nemusíte označiť žiadnu typovú pozíciu. (Názvy jednotlivých typových pozícií sú uvedené v pôvodnom, českom znení.) Počet odpovedí Percentuálny podiel (%) 1. knihovník specialista metodik 29 38,2 2. systémový knihovník specialista 29 38,2 3. knihovník v přímých službách 27 35,5 4. knihovník katalogizátor 25 32,9 5. knihovník akvizitér 24 31,6 6. knihovník specialista katalogizátor 23 30,3 7. knihovník v knihovně pro děti 23 30,3 8. samostatný knihovník metodik 22 28,9 9. samostatný systémový knihovník 22 28,9 10. knihovník specialista akvizitér 22 28,9 11. knihovník správce digitální knihovny 22 28,9 12. samostatný knihovník katalogizátor 22 28,9 13. referenční knihovník 21 27,6 14. samostatný knihovník akvizitér 21 27,6 15. samostatný knihovník správce digitální knihovny 19 25,0 16. referenční knihovník specialista 19 25,0 17. knihovník specialista v knihovně pro děti 19 25,0 18. knihovník specialista správce digitální knihovny 19 25,0 19. knihovník pracovník správy fondů 19 25,0 20. samostatný referenční knihovník 18 23,7 21. knihovník specialista pracovník správy fondů 18 23,7 22. samostatný knihovník v knihovně pro děti 17 22,4 23. samostatný knihovník pracovník správy fondů 16 21,1 PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 13

16 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK Tabuľka 4 Súhrnná tabuľka všetkých odpovedí P. č. Jednotlivé typové pozície Počet odpovedí Percentuálny podiel (%) 1. riaditeľ knižnice 68 89,5 2. knihovník 61 80,3 3. knihovník špecialista na katalogizáciu 59 77,6 4. knihovník špecialista na akvizíciu 57 75,0 5. knihovník špecialista 56 73,7 6. knihovník špecialista metodik 55 72,4 7. bibliograf špecialista (bibliographer) 52 68,4 8. vedúci zamestnanec organizačného útvaru knižnice 51 67,1 9. knihovník (librarian) 51 67,1 10. systémový knihovník (system librarian) 51 67,1 11. bibliograf špecialista 49 64,5 12. knihovník špecialista na digitalizáciu dokumentov 49 64,5 13. riadiaci pracovník (manažér) knižnice a archívu 48 63,2 14. knihovník špecialista na výpožičné služby 48 63,2 15. knihovník špecialista na medziknižničné výpožičné služby 47 61,8 16. knihovník špecialista na prácu s deťmi a mládežou 47 61,8 17. knihovník výpožičných služieb 47 61,8 18. knihovník špecialista na elektronické zdroje (e-knihovník) 46 60,5 19. knihovník špecialista web master 46 60,5 20. knihovník katalogizátor 46 60,5 21. knihovník pre prácu s deťmi a mládežou (children s librarian) 45 59,2 22. knihovník špecialista projektový manažér 42 55,3 23. knihovník špecialista na rukopisy, staré tlače 41 54,0 24. špecialista reštaurátor, konzervátor knižničných dokumentov 39 51,3 25. knihovník akvizitér 39 51,3 26. odborný a technický pracovník v galérii, múzeu, knižnici, archíve inde neuvedený 38 50,0 27. reštaurátor, konzervátor knižničných dokumentov 38 50,0 28. vedecký pracovník v knihovníctve 36 47,4 29. knihovník špecialista správca depozitu (knižničných fondov) 35 46,1 30. informačný špecialista 34 44,7 31. knihovník špecialista na hudobné dokumenty 34 44,7 32. dokumentarista, vedecko-informačný špecialista 33 43,4 33. knihovník špecialista na konzultačné služby 33 43,4 34. knihovník špecialista na služby zdravotne znevýhodneným používateľom 33 43,4 35. knihovník špecialista na multimediálne dokumenty 33 43,4 36. knihovník konzultant 32 42,1 37. vedecko-výskumný a vývojový zamestnanec v odbore knihovníctvo 31 40,8 38. knihovník operátor digitalizácie 31 40,8 39. knižničný manipulant 31 40,8 40. knihovník špecialista na prácu so seriálovými zdrojmi 30 39,4 41. technik depozitára (knižničných skladov) 30 39,4 42. knihovník specialista metodik 29 38,2 43. systémový knihovník specialista 29 38,2 44. knihovník depozitára (knižničných fondov) 28 36, K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

17 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 4 P. č. Jednotlivé typové pozície Počet odpovedí Percentuálny podiel (%) 45. školský knihovník (school librarian) 27 35,5 46. knihovník v přímých službách 27 35,5 47. knižničný manipulant 26 34,2 48. knihovník špecialista na identifikáciu dokumentov (ISBN,ISSN) 26 34,2 49. školský knihovník špecialista (school library specialist) 25 32,9 50. knihovník katalogizátor 25 32,9 51. knihovník špecialista informačného strediska 24 31,6 52. knihovník archivár 24 31,6 53. knihovník akvizitér 24 31,6 54. špecialista v knihovníctve a v podobných odboroch inde neuvedený 23 30,3 55. bibliograf špecialista výskumu retrospektívnej bibliografie 23 30,3 56. knihovník specialista katalogizátor 23 30,3 57. knihovník v knihovně pro děti 23 30,3 58. samostatný knihovník metodik 22 28,9 59. samostatný systémový knihovník 22 28,9 60. knihovník specialista akvizitér 22 28,9 61. knihovník správce digitální knihovny 22 28,9 62. samostatný knihovník katalogizátor 22 28,9 63. referenční knihovník 21 27,6 64. samostatný knihovník akvizitér 21 27,6 65. samostatný knihovník správce digitální knihovny 19 25,0 66. referenční knihovník specialista 19 25,0 67. knihovník specialista v knihovně pro děti 19 25,0 68. knihovník specialista správce digitální knihovny 19 25,0 69. knihovník pracovník správy fondů 19 25,0 70. samostatný referenční knihovník 18 23,7 71. knihovník specialista pracovník správy fondů 18 23,7 72. samostatný knihovník v knihovně pro děti 17 22,4 73. samostatný knihovník pracovník správy fondů 16 21,1 PROFESIA KNIHOVNÍK SPOLUPRÁCA EXPERTNEJ SKUPINY Členovia expertnej skupiny v úvodnej fáze intenzívne spolupracovali prostredníctvom ovej komunikácie, osobne sa stretli prvý raz na porade 22. júna 2015 a následne 7. júla 2015 v priestoroch UKB. Pri jednotlivých navrhovaných štandardoch zamestnaní pre knihovnícke profesie bolo veľmi náročné definovať jednu z možností, ktorá sa týkala požadovaného stupňa vzdelania, odbornej praxe a dĺžky praxe, čo vyplývalo z rôznych reálnych skúseností knižníc, kde je častým javom práve nedostatok odborníkov. Požadovaný stupeň vzdelania: nižšie stredné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Požadovaný stupeň vzdelania a prehľadnosť kvalifikácií (osem referenčných úrovní) podľa Európskeho kvalifikačného rámca (EKR) uvádzame v tabuľke 5. Odborná prax: výkon tohto zamestnania si vyžaduje odbornú prax, na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax, na výkon tohto zamestnania sa nevyžaduje odborná prax. K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 15

18 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK Dĺžka praxe: aspoň 6 mesiacov, aspoň 1 rok, aspoň 2 roky, aspoň 3 roky, aspoň 4 roky, aspoň 5 rokov, Tabuľka 5 Európsky kvalifikačný rámec (EKR) 6 alebo viac rokov, 10 rokov. Všeobecné spôsobilosti: elementárna,,. Požadovaný stupeň vzdelania Úroveň EKR Nižšie stredné vzdelanie úroveň 1: EKR 1 Nižšie stredné odborné vzdelanie úroveň 2: EKR 2 Stredné odborné vzdelanie úroveň 3: EKR 3 Úplné stredné odborné alebo všeobecné vzdelanie úroveň 4: EKR 4 Vyššie odborné vzdelanie úroveň 5: EKR 5 Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa úroveň 6: EKR 6 Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa úroveň 7: EKR 7 Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa úroveň 8: EKR 8 NÁRODNÉ ŠTANDARDY ZAMESTNANÍ PRE KNIHOVNÍCKE PROFESIE V ďalšej časti prinášame prehľad Národných štandardov zamestnaní pre knihovnícke profesie, ktoré boli schválené Alianciou sektorových rád v auguste 2015: Tabuľka 6 Bibliograf špecialista bibliograf špecialista (tabuľka 6), dokumentarista, informačný špecialista (tabuľka 7), knihovník špecialista (tabuľka 8), knihovník (tabuľka 9), knižničný manipulant (tabuľka 10), výskumno-metodický pracovník (tabuľka 11). Charakteristika zamestnania Bibliograf špecialista vykonáva špecializované odborné činnosti v oblasti bibliografickej registrácie a služieb. Pripravuje koncepčné a metodické materiály na odborné bibliografické spracovanie a sprístupňovanie dokumentov. Vytvára špecializované bibliografické databázy, tvorí a rediguje bibliografické súpisy. Využíva sekundárne informačné zdroje na poskytovanie špecializovaných knižnično-informačných služieb. Podrobná charakteristika zamestnania Analyzuje požiadavky používateľov a poskytuje bibliografické a faktografické informácie. Podieľa sa na tvorbe priebežnej a retrospektívnej národnej bibliografie a na výskume dejín knižnej kultúry. Vytvára a zostavuje bibliografické a odborné diela v súlade s funkciami knižnice. Eviduje publikačnú a umeleckú činnosť pedagogických a vedecko-výskumných zamestnancov, prípadne ostatných zamestnancov inštitúcie. Požadovaný stupeň vzdelania Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax. Dĺžka praxe Aspoň 3 roky Všeobecné spôsobilosti Informačná gramotnosť Kultivovaný písomný prejav Kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovať sa Osobnostný rozvoj Analyzovanie a riešenie problémov Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Komunikácia (jednanie s ľuďmi) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

19 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 6 Všeobecné spôsobilosti Komunikácia v cudzom jazyku Organizovanie a plánovanie práce Prezentovanie Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) Rozhodovanie Samostatnosť Tímová práca Tvorivosť (kreativita) elementárna Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Inštitucionálne prostredie, poslanie, zameranie a stratégia knižnice, resp. informačného pracoviska (EKR 7) Právne predpisy a základné pojmy v oblasti knihovníctva (EKR 7) Štátna informačná, kultúrna, vedná a technická politika (EKR 7) Informačné procesy knižnice, resp. informačného pracoviska/inštitúcie (EKR 7) Normy, štandardy a metódy spracovania informačných zdrojov (EKR 7) Špecifikácia: vrátane bibliografických noriem a štandardov Metódy informačného prieskumu a spracovávania rešerší (EKR 7) Elektronické informačné zdroje a vyhľadávacie nástroje (EKR 7) Špecifikácia: interné a externé plnotextové databázy, licencované a voľne dostupné elektronické informačné zdroje Automatizovaný knižnično-informačný systém v relevantných moduloch (EKR 7) Formy a metódy individuálnej a kolektívnej práce s používateľmi knižničných a informačných služieb (EKR 7) Postupy bibliografického spracovania dokumentov (EKR 7) Autorské právo, priemyselná právna ochrana (EKR 4) Právne predpisy a základné pojmy v oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi (EKR 4) Postupy práce so špecializovaným softvérom (EKR 4) Zásady digitalizácie dokumentov (EKR 4) Pravidlá evidencie korešpondencie, zmlúv a ďalších dokumentov (EKR 4) Poznanie rizík ohrozujúcich vlastné zdravie alebo zdravie iných a zásad bezpečnosti pri práci (EKR 4) Zoznam odborných zručností, špecifikácia Formulácia výsledkov odbornej práce formou publikačnej činnosti a príspevkov na odborných podujatiach (EKR 7) Tvorba priebežnej a retrospektívnej národnej, regionálnej alebo tematickej bibliografie (EKR 7) Poskytovanie informácií prostredníctvom informačných produktov a knižnično-informačných služieb (EKR 7) Špecifikácia: v spracovanej a používateľovi prístupnej podobe Vyhľadávanie a identifikácia rôznych typov interných aj externých informačných zdrojov, bibliografických a faktografických informácií, overovanie ich relevantnosti, hodnovernosti a kvality (EKR 7) Vypracovanie a realizácia komplexných postupov na vyhľadávanie informácií s použitím relevantného selekčného jazyka (EKR 7) Špecifikácia: s cieľom zahrnúť všetky dostupné informačné zdroje Vypracovanie a rozvíjanie koncepcie bibliograficko-informačných služieb (EKR 7) Špecifikácia: vo väzbe na informačné potreby, na charakter dokumentov, na obmedzenia dané prostredím v súlade so systémom doplňovania, spracovania, uchovávania, ochrany a sprístupňovania dokumentov a informácií Analýza a spracovanie zložitých informačných požiadaviek používateľov knižnično-informačných služieb (EKR 7) Špecifikácia: vypracovanie najvhodnejšej stratégie ich zodpovedania Spracovanie dát prostredníctvom informačných a komunikačných systémov (EKR 7) Špecifikácia: aplikáciou príslušných metód, postupov a nástrojov Formálna a obsahová analýza dokumentov, menná a vecná katalogizácia dokumentov (EKR 7) Špecifikácia: s použitím príslušných národných a medzinárodných noriem a štandardov PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 17

20 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK pokračovanie tabuľky 6 Zoznam odborných zručností, špecifikácia Príprava koncepčných a metodických materiálov na odborné bibliografické spracovanie a sprístupňovanie dokumentov (EKR 7) Bibliografická registrácia a evidencia publikačnej činnosti a ohlasov pedagogických a vedecko-výskumných pracovníkov (EKR 7) Vytváranie špecializovaných katalógov a databáz (EKR 7) Špecifikácia: napr. rukopisov, prvotlačí, vzácnych tlačí, špeciálnych dokumentov Participácia na organizovaní odborných knihovníckych, bibliografických a informačných podujatí a aktivít (EKR 7) Špecifikácia: regionálneho, celoštátneho a medzinárodného významu Odborná komunikácia s používateľmi knižnice (EKR 7) Dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci a hygieny práce (EKR 4) Tabuľka 7 Dokumentarista, informačný špecialista Alternatívne názvy Referenčný knihovník Subject Librarian Charakteristika zamestnania Dokumentarista, informačný špecialista vykonáva špecializované odborné knihovnícke, bibliografické, referenčné a informačné činnosti spojené s poskytovaním špecializovaných informačných služieb pre potreby vzdelávacích a výskumných inštitúcií, zdravotníckych zariadení, organizácií štátnej správy, podnikateľských subjektov, združení a spoločností. Vytvára koncepcie a koordinuje procesy získavania, spracovania a sprístupňovania odborných dokumentov a informácií v relevantných vedných odboroch spoločenských, prírodných alebo technických vied. Zabezpečuje manažment informácií a informačných zdrojov. Poskytuje rešeršné a referenčné služby. Podrobná charakteristika zamestnania Realizuje expertné činnosti, najmä študijno-rozborovú činnosť, vypracúva technicko-ekonomické štúdie, analýzy a rozbory. Uskutočňuje rešeršnú činnosť súvisiacu s priemyselno-právnou ochranou a prípravou návrhov projektov, zmlúv, noriem a patentov. Vykonáva preklady z cudzojazyčnej odbornej literatúry. Eviduje publikačnú a umeleckú činnosť zamestnancov inštitúcie. Požadovaný stupeň vzdelania Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax. Dĺžka praxe Aspoň 1 rok Všeobecné spôsobilosti Informačná gramotnosť Osobnostný rozvoj Analyzovanie a riešenie problémov Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Komunikácia (jednanie s ľuďmi) Komunikácia v cudzom jazyku Kultivovaný písomný prejav Kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovať sa Organizovanie a plánovanie práce Prezentovanie Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) Rozhodovanie Samostatnosť K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

21 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 7 Všeobecné spôsobilosti Tímová práca Tvorivosť (kreativita) Finančná a ekonomická gramotnosť elementárna Vyjednávanie elementárna Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Inštitucionálne prostredie, poslanie, zameranie a stratégia knižnice (EKR 7) Špecifikácia: resp. informačného pracoviska/inštitúcie Právne predpisy a základné pojmy v oblasti knihovníctva (EKR 7) Štátna informačná, kultúrna, vedná a technická politika (EKR 7) Informačné procesy knižnice, resp. informačného pracoviska / inštitúcie (EKR 7) Normy, štandardy a metódy spracovania informačných zdrojov (EKR 7) Elektronické informačné zdroje a nástroje (EKR 7) Špecifikácia: interné a externé plnotextové databázy, licencované a voľne dostupné elektronické informačné zdroje a pod. Automatizovaný knižnično-informačný systém v relevantných moduloch (EKR 7) Formy a metódy individuálnej a kolektívnej práce s používateľom knižničných a informačných služieb (EKR 7) Autorské právo, priemyselná právna ochrana (EKR 4) Špecifikácia: zásady ochrany duševného vlastníctva Právne predpisy a základné pojmy v oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi (EKR 4) Zásady, postupy a metódy budovania, odbornej správy, revízie a ochrany knižničných fondov (EKR 7) Knižničné a informačné služby (EKR 7) Špecifikácia: vrátane metód spracovávania rešerší Postupy práce so špecializovaným softvérom (EKR 4) Zásady digitalizácie dokumentov (EKR 4) Pravidlá evidencie korešpondencie, zmlúv a ďalších dokumentov (EKR 4) Poznanie rizík ohrozujúcich vlastné zdravie alebo zdravie iných a zásad bezpečnosti pri práci (EKR 4) Zoznam odborných zručností, špecifikácia Formulácia výsledkov odbornej práce formou publikačnej činnosti a príspevkov na odborných podujatiach (EKR 7) Preklady textov z/do cudzích jazykov (EKR 7) Špecifikácia: preklady z cudzojazyčnej odbornej literatúry Vypracovanie a zabezpečovanie komplexného systému získavania a poskytovania informácií podľa požiadaviek danej organizácie (EKR 7) Odborné zabezpečovanie knižnično-informačných činností pracoviska (EKR 7) Poskytovanie informácií prostredníctvom informačných produktov a knižnično-informačných služieb (EKR 7) Špecifikácia: v spracovanej a používateľovi prístupnej podobe Analýza a spracovanie jednoduchých informačných požiadaviek, potrieb a očakávaní používateľov knižnično-informačných služieb (EKR 7) Formálna a obsahová analýza dokumentov, menná a vecná katalogizácia dokumentov (EKR 7) Špecifikácia: s použitím príslušných národných a medzinárodných noriem a štandardov Poskytovanie nadstavbových a špecializovaných knižnično-informačných, metodických a referenčných služieb (EKR 7) Špecifikácia: s použitím príslušných národných a medzinárodných noriem a štandardov Vyhľadávanie a identifikácia rôznych typov externých aj interných informačných zdrojov, bibliografických a faktografických informácií, overovanie ich relevantnosti, hodnovernosti a kvality (EKR 7) Implementácia akvizičnej politiky informačného pracoviska do praxe (EKR 6) Vypracovanie a rozvíjanie koncepcie knižnično-informačných služieb (EKR 7) Špecifikácia: so zreteľom na informačné potreby, na charakter dokumentov, na obmedzenia dané prostredím v súlade so systémom doplňovania, spracovania a sprístupňovania informácií PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 19

22 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK pokračovanie tabuľky 7 Zoznam odborných zručností, špecifikácia Spracovanie dát prostredníctvom informačných a komunikačných systémov (EKR 7) Špecifikácia: aplikáciou príslušných metód, postupov a nástrojov Odborné spracovávanie, uchovávanie, ochrana a sprístupňovanie digitálnych dokumentov (EKR 6) Evidencia publikačnej činnosti a ohlasov pedagogických a vedecko-výskumných pracovníkov (EKR 7) Študijno-rozborová činnosť (EKR 7) Vypracovávanie technicko-ekonomických štúdií, analýz a rozborov (EKR 7) Odborná komunikácia s používateľmi knižnice (EKR 7) Dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci a hygieny práce (EKR 4) Tabuľka 8 Knihovník špecialista Alternatívne názvy Knihovník špecialista lektor informačného vzdelávania Knihovník špecialista akvizitér Knihovník špecialista katalogizátor Knihovník špecialista na digitalizáciu dokumentov Knihovník špecialista na elektronické informačné zdroje Knihovník špecialista na evidenciu publikačnej a umeleckej činnosti Knihovník špecialista na prácu s deťmi a mládežou Knihovník špecialista na služby používateľom so špecifickými potrebami Knihovník špecialista na špeciálne typy dokumentov Knihovník špecialista správca knižničných fondov Knihovník špecialista v knižnično-informačných službách Knihovník špecialista systémový knihovník Charakteristika zamestnania Knihovník špecialista komplexne zabezpečuje a koordinuje náročné špecializované knižnično-informačné činnosti na úseku doplňovania, spracovania, správy, uchovávania a sprístupňovania knižnično-informačných fondov, revízie a preventívnej ochrany dokumentov, poskytovania špecializovaných knižničných služieb a zabezpečovania ďalšej vysoko špecializovanej agendy knižnice. Spracováva koncepcie, plány, programy, metodiky a pracovné postupy, analytické a rozvojové materiály v oblastiach svojej špecializácie. Podrobná charakteristika zamestnania Realizuje program doplňovania knižničného fondu vrátane retrospektívnej akvizície dokumentov. Vykonáva špecializované práce v oblasti mennej a vecnej katalogizácie, participuje na tvorbe súborov autorít a riadených slovníkov, venuje sa tvorbe metadát a metadátovým štruktúram rôzneho typu. Organizuje a koordinuje odborné práce a činnosti v oblasti knižnično-informačných služieb vrátane výpožičných služieb, medziknižničných výpožičných služieb, referenčných a konzultačných služieb. Vedie evidenciu publikačnej a umeleckej činnosti inštitúcie. Plánuje a realizuje odborné knižnično- -informačné činnosti zamerané na prácu s deťmi a mládežou. Zabezpečuje informačnú podporu edukačného procesu v akademických a školských knižniciach. Zabezpečuje informačné vzdelávanie používateľov. Koordinuje a zabezpečuje individuálne knižnično-informačné služby používateľom so špecifickými potrebami. Odborne spracováva a zabezpečuje uchovávanie a sprístupňovanie špeciálnych typov dokumentov rukopisy, staré a vzácne tlače, mapy, patenty, normy, seriály, hudobné dokumenty, audiovizuálne a multimediálne dokumenty, elektronické dokumenty a databázy v nadväznosti na ostatné činnosti knižnice. Komplexne zabezpečuje odborné spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie digitálnych dokumentov osobitnými postupmi. Spravuje domáce a zahraničné elektronické informačné zdroje. Kontroluje platnosť licencií a sleduje efektívnosť ich využívania. Organizuje odborné špecializované knihovnícke, bibliografické, referenčné a informačné činnosti inštitucionálneho, regionálneho, celoštátneho a medzinárodného významu. Zabezpečuje prevádzku knižnično-informačných systémov a podieľa sa na ich vývoji. Riadi a uskutočňuje kultúrno-vzdelávacie aktivity, besedy, prednášky, čitateľské súťaže a výstavy. Zabezpečuje propagáciu a prezentáciu knižnice a knižnično-informačných služieb. Spracováva a realizuje projekty knižnice. Požadovaný stupeň vzdelania Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

23 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 8 Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax. Dĺžka praxe Aspoň 1 rok Všeobecné spôsobilosti Informačná gramotnosť Kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovať sa Osobnostný rozvoj Tvorivosť (kreativita) Analyzovanie a riešenie problémov Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Komunikácia (jednanie s ľuďmi) Komunikácia v cudzom jazyku Kultivovaný písomný prejav Organizovanie a plánovanie práce Prezentovanie Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) Rozhodovanie Samostatnosť Tímová práca Finančná a ekonomická gramotnosť elementárna Vyjednávanie elementárna Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Inštitucionálne prostredie, poslanie, zameranie a stratégia knižnice (EKR 7) Právne predpisy a základné pojmy z oblasti knihovníctva (EKR 7) Štátna informačná, kultúrna, vedná a technická politika (EKR 7) Informačné procesy knižnice, resp. informačného pracoviska/inštitúcie (EKR 7) Normy, štandardy a metódy spracovania a katalogizácie informačných zdrojov (EKR 7) Zásady, postupy a metódy budovania, odbornej správy, revízie a ochrany knižničných fondov (EKR 7) Informačná architektúra, princípy tvorby webových sídiel, komunikácie v elektronickom prostredí (EKR 7) Elektronické informačné zdroje a vyhľadávacie nástroje (EKR 7) Špecifikácia: interné a externé elektronická knižnica časopisov, licencované elektronické informačné zdroje a pod. Automatizovaný knižnično-informačný systém v relevantných moduloch (EKR 7) Metódy informačného prieskumu a spracovávania rešerší s využitím selekčného jazyka (EKR 7) Formy a metódy individuálnej a kolektívnej práce s používateľmi knižničných a informačných služieb (EKR 7) Zásady a postupy pri práci so špeciálnymi dokumentmi (EKR 7) Špecifikácia: napr. rukopisy, staré a vzácne tlače Autorské právo, priemyselná právna ochrana (EKR 4) Právne predpisy a základné pojmy v oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi (EKR 4) Knižničné a informačné služby (EKR 7) Postupy práce so špecializovaným softvérom (EKR 4) Zásady digitalizácie dokumentov (EKR 4) Pravidlá evidencie korešpondencie, zmlúv a ďalších dokumentov (EKR 4) Poznanie rizík ohrozujúcich vlastné zdravie alebo zdravie iných a zásad bezpečnosti pri práci (EKR 4) PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 21

24 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK pokračovanie tabuľky 8 Zoznam odborných zručností, špecifikácia Formulácia výsledkov odbornej práce formou publikačnej činnosti a príspevkov na odborných podujatiach (EKR 7) Zabezpečovanie chodu knižnice s univerzálnym alebo špecializovaným fondom (EKR 7) Poskytovanie informácií prostredníctvom informačných produktov a knižnično-informačných služieb (EKR 7) Špecifikácia: v spracovanej a používateľovi prístupnej podobe Odborné a metodické zabezpečovanie špecializovaných knižnično-informačných činností (EKR 7) Poskytovanie nadstavbových a špecializovaných knižnično-informačných, metodických a referenčných služieb (EKR 7) Poskytovanie medzinárodných medziknižničných výpožičných služieb (EKR 6) Analýza a spracovanie zložitých informačných požiadaviek, potrieb a očakávaní používateľov knižnično-informačných služieb (EKR 7) Vypracovanie a rozvíjanie koncepcie bibliograficko-informačných služieb (EKR 7) Špecifikácia: vo väzbe na informačné potreby, na charakter dokumentov, na obmedzenia dané prostredím v súlade so systémom doplňovania, spracovania, uchovávania, ochrany a sprístupňovania dokumentov a informácií Vyhľadávanie a identifikácia rôznych typov externých aj interných informačných zdrojov, bibliografických a faktografických informácií, overovanie ich relevantnosti, hodnovernosti a kvality (EKR 7) Formálna a obsahová analýza dokumentov, menná a vecná katalogizácia dokumentov (EKR 7) Špecifikácia: s použitím príslušných národných a medzinárodných noriem a štandardov Bibliografická registrácia a evidencia publikačnej činnosti a ohlasov pedagogických a vedecko-výskumných pracovníkov (EKR 7) Vytváranie špecializovaných katalógov a databáz (EKR 7) Špecifikácia: napr. rukopisov, prvotlačí, vzácnych tlačí, špeciálnych dokumentov Implementácia akvizičnej politiky knižnice a koncepcie rozvoja knižnično-informačného fondu do praxe (EKR 7) Stanovenie a uplatňovanie kritérií na výber, nákup a zaobchádzanie s dokumentmi (EKR 7) Špecifikácia: aplikácia kritérií pri zriaďovaní, budovaní, organizácii a správe fondov alebo zbierky dokumentov akéhokoľvek charakteru Zavádzanie moderných postupov v oblasti uchovávania a ochrany knižničných fondov (EKR 7) Odborné spracovávanie, uchovávanie, ochrana a sprístupňovanie digitálnych dokumentov (EKR 7) Spracovanie dát prostredníctvom informačných a komunikačných systémov (EKR 7) Špecifikácia: aplikáciou príslušných metód, postupov a nástrojov Zavádzanie nových technológií a postupov do knižničnej praxe (EKR 7) Plánovanie, rozvoj a zabezpečovanie prevádzky aplikačných softvérov knižnice (EKR 7) Usporiadanie a štruktúrovanie dát spojených s popisom dokumentov (EKR 7) Špecifikácia: vytvorenie a používanie nástrojov, prostredníctvom ktorých možno získať prístup k dátam, dokumentom a referenciám (odkazom) Navrhovanie nových postupov a činností zameraných na rozvoj informačnej gramotnosti (EKR 7) Zabezpečovanie odborných knižnično-informačných činností a služieb v špecializovaných oddeleniach, resp. používateľom so špecifickými potrebami (EKR 7) Špecifikácia: plánovanie a realizácia odborných knižnično-informačných činností zameraných na prácu s deťmi a mládežou, zabezpečovanie knižnično-informačných služieb pre používateľov so špecifickými potrebami (zdravotné, sociálne a iné znevýhodnenie) a pod. Iniciovanie nových projektov, pracovných postupov a riešení odborných problémov knižnice (EKR 7) Odborné konzultácie v oblasti knihovníctva a v rámci riešenia problémov v danom odbore (EKR 7) Odborná komunikácia s používateľmi knižnice (EKR 7) Zabezpečovanie chodu knižnice s univerzálnym alebo so špecializovaným fondom (EKR 7) Dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci a hygieny práce (EKR 4) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

25 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ Tabuľka 9 Knihovník Alternatívne názvy Knihovník akvizitér Knihovník katalogizátor Knihovník operátor digitalizácie Knihovník pre prácu s deťmi a mládežou Knihovník správca knižničných fondov Knihovník v knižnično-informačných službách Školský knihovník Charakteristika zamestnania Knihovník vykonáva odborné knižnično-informačné činnosti vo všetkých typoch knižníc. Zabezpečuje doplňovanie knižničného fondu v súlade s akvizičným plánom inštitúcie. Vykonáva odborné práce týkajúce sa správy, organizácie, ochrany a revízie knižničného fondu. Na základe formálnej a obsahovej analýzy dokumentov vytvára katalogizačné záznamy menný a vecný popis podľa štandardov a stanovených metodík. Zabezpečuje výpožičné služby knižnice vrátane medziknižničnej výpožičnej služby. Podrobná charakteristika zamestnania Poskytuje základné knižnično-informačné služby a spravidla aj špeciálne knižnično-informačné služby vrátane prístupu k externým informačným zdrojom. Organizuje a uskutočňuje kultúrno-vzdelávacie a komunitné aktivity, besedy, prednášky, čitateľské súťaže a výstavy. Zabezpečuje odborné knižničné a informačné činnosti v špecializovaných oddeleniach pre deti a mládež. Realizuje informačné zabezpečenie a podporu edukačného procesu v akademických a školských knižniciach. Poskytuje špecializované knižnično-informačné služby pre používateľov so špecifickými potrebami. Vykonáva súbor odborných činností spojených s digitalizáciou a ochranným kopírovaním dokumentov. Zabezpečuje rešeršnú a ďalšiu informačnú agendu. Požadovaný stupeň vzdelania Úplné stredné odborné vzdelanie Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa nevyžaduje odborná prax. Všeobecné spôsobilosti Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Informačná gramotnosť Komunikácia (jednanie s ľuďmi) Kultivovaný písomný prejav Kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovať sa Osobnostný rozvoj Samostatnosť Analyzovanie a riešenie problémov elementárna Finančná a ekonomická gramotnosť elementárna Komunikácia v cudzom jazyku elementárna Organizovanie a plánovanie práce elementárna Prezentovanie elementárna Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) elementárna Rozhodovanie elementárna Tímová práca elementárna Tvorivosť (kreativita) elementárna Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Inštitucionálne prostredie, poslanie, zameranie a stratégia knižnice, resp. informačného pracoviska (EKR 4) Právne predpisy a základné pojmy v oblasti knihovníctva (EKR 4) Formy a metódy individuálnej a kolektívnej práce s používateľmi knižničných a informačných služieb (EKR 4) Automatizovaný knižnično-informačný systém v relevantných moduloch (EKR 4) PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 23

26 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK pokračovanie tabuľky 9 Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Normy, štandardy a metódy spracovania a katalogizácie informačných zdrojov (EKR 4) Elektronické informačné zdroje a vyhľadávacie nástroje (EKR 4) Špecifikácia: základné informačné zdroje a nástroje elektronická knižnica časopisov, licencované elektronické informačné zdroje a pod. Podmienky ukladania, skladovania a ochrany dokumentov (EKR 4) Pedagogicko-psychologické zásady a postupy práce so skupinami používateľov so špecifickými potrebami (EKR 4) Autorské právo, priemyselná právna ochrana (EKR 4) Právne predpisy a základné pojmy z oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi (EKR 4) Zásady, postupy a metódy budovania, odbornej správy a ochrany knižničných fondov (EKR 4) Knižničné a informačné služby (EKR 4) Postupy práce so špecializovaným softvérom (EKR 4) Zásady digitalizácie dokumentov (EKR 4) Pravidlá evidencie korešpondencie, zmlúv a ďalších dokumentov (EKR 4) Poznanie rizík ohrozujúcich vlastné zdravie alebo zdravie iných a zásad bezpečnosti pri práci (EKR 4) Zoznam odborných zručností, špecifikácia Evidencia, katalogizácia a adjustácia dokumentov (EKR 4) Špecifikácia: podľa štandardov a stanovených metodík v knižniciach Organizovanie, sprostredkovanie a realizácia vzdelávacích aktivít (EKR 4) Špecifikácia: prípadne kultúrnych a komunitných aktivít Poskytovanie informácií prostredníctvom informačných produktov a knižnično-informačných služieb (EKR 4) Špecifikácia: v spracovanej a používateľovi prístupnej podobe Analýza a spracovanie jednoduchých informačných požiadaviek, potrieb a očakávaní používateľov knižnično-informačných služieb (EKR 4) Vyhľadávanie, analýza a overenie informácií, dokumentov a informačných zdrojov (EKR 4) Zhromažďovanie objektívnych informácií o používateľoch knižnično-informačných služieb (EKR 4) Špecifikácia: registrácia, výpožičky Budovanie, organizácia, správa a revízia knižničného fondu (EKR 4) Špecifikácia: začleňovanie nových prírastkov do fondu, vyraďovanie dokumentov v súlade s platnými legislatívnymi dokumentmi Poskytovanie základných knižnično-informačných, konzultačných a referenčných služieb (EKR 4) Zabezpečovanie medziknižničnej výpožičnej služby (EKR 4) Zabezpečovanie procesov akvizície v súlade s akvizičnou politikou knižnice (EKR 4) Sprístupňovanie knižničných fondov (EKR 4) Odborné činnosti spojené s digitalizáciou a ochranným kopírovaním dokumentov (EKR 4) Zabezpečovanie odborných knižnično-informačných činností a služieb v špecializovaných oddeleniach, resp. pre používateľov so špecifickými potrebami (EKR 4) Špecifikácia: činnosti pre deti a mládež, služby pre používateľov so špecifickými potrebami (zdravotné, sociálne znevýhodnenie a pod.) a i. Odborná komunikácia s používateľmi knižnice (EKR 4) Dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci a hygieny práce (EKR 4) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

27 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ Tabuľka 10 Knižničný manipulant Charakteristika zamestnania Knižničný manipulant vykonáva manuálne práce súvisiace so zabezpečovaním činnosti všetkých typov knižníc, vykonáva pomocnú, manipulačnú a dislokačnú prácu s knižničným fondom vrátane jeho operatívnej ochrany. Zakladá do regálov a vyberá z regálov dokumenty, zabezpečuje ich čistenie a presuny, vykonáva očistu regálov. Prenáša bremená, vykonáva manipulačné práce pri príprave priestorov na knižničnú prevádzku, kultúrno-výchovné a vzdelávacie podujatia, expozície a výstavy a ďalšie aktivity knižnice. Podľa potreby zabezpečuje výkon reprografických služieb. Požadovaný stupeň vzdelania Nižšie stredné vzdelanie Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa nevyžaduje odborná prax. Všeobecné spôsobilosti Fyzická zdatnosť Manuálna zručnosť Analyzovanie a riešenie problémov elementárna Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) elementárna Organizovanie a plánovanie práce elementárna Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) elementárna Samostatnosť elementárna Technická gramotnosť elementárna Tímová práca elementárna Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Zásady, postupy a metódy budovania a odbornej správy a ochrany knižničných fondov (EKR 1) Inštitucionálne prostredie, poslanie, zameranie a stratégia knižnice, resp. informačného pracoviska (EKR 1) Právne predpisy a základné pojmy z oblasti knihovníctva (EKR 1) Informačné procesy knižnice, resp. informačného pracoviska (EKR 1) Automatizovaný knižnično-informačný systém v relevantných moduloch (EKR 1) Podmienky ukladania a skladovania dokumentov (EKR 1) Poznanie rizík ohrozujúcich vlastné zdravie alebo zdravie iných a zásad bezpečnosti pri práci (EKR 1) Zoznam odborných zručností, špecifikácia Manuálne práce s knižničným fondom (EKR 1) Špecifikácia: pomocná, manipulačná, dislokačná, fyzicky namáhavá manuálna práca s knižničným fondom, napr. zakladanie/vyberanie kníh, viazaných ročníkov časopisov do/z regálov, prenášanie bremien, baliace práce, podávanie a doručovanie balíkov a poštových zásielok a pod. Overovanie prítomnosti dokumentu v knižničnom fonde (EKR 1) Rozdeľovanie dokumentov podľa kritérií (EKR 1) Špecifikácia: jednoduché kritériá (abecedné, číselné a pod.) Manipulačné práce pri príprave priestorov na prevádzku knižnice, podujatí a iných aktivít (EKR 1) Vyhľadávanie dokumentov podľa pokynov knihovníka (EKR 1) Čistenie uložených dokumentov a regálov (EKR 1) Obsluha reprografických zariadení (EKR 1) Dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci a hygieny práce (EKR 1) PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 25

28 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK Tabuľka 11 Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Alternatívne názvy Metodik knižnice Metodik odborných knihovníckych činností Výskumný pracovník knižnice Charakteristika zamestnania Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve realizuje základný alebo aplikovaný výskum v oblasti knižničnej a informačnej vedy, dejín knižnej kultúry, retrospektívnej bibliografie a v oblasti rukopisov, starých a vzácnych tlačí. Koordinuje knižničné činnosti a spracúva koncepčné a strategické materiály na inštitucionálnej, regionálnej alebo národnej úrovni. Usmerňuje odborné špecializované knihovnícke, bibliografické a informačné činnosti. Podrobná charakteristika zamestnania Vedie samostatné projekty a prípravu metodických materiálov v rámci tímov. Tvorivo rieši najzložitejšie úlohy metodického charakteru vnútroknižničného, regionálneho, krajského, celoštátneho a medzinárodného dosahu. Navrhuje opatrenia na skvalitnenie činnosti knižničného systému. Vypracováva metodiky a nové pracovné postupy v spolupráci s ďalšími špecialistami. Participuje na plánovaní a rozvoji aplikačných softvérov knižnice. V rámci automatizácie knižnično-informačných procesov sa podieľa na implementácii nových technológií. V rámci svojich kompetencií poskytuje odbornú poradenskú pomoc knižniciam a ich zriaďovateľom. Ovláda štandardy v knižnično-informačnej oblasti a participuje na ich tvorbe a implementácii. Zabezpečuje analytickú a výskumnú činnosť. Vykonáva dokumentačné, štatistické, koordinačné a kooperačné činnosti na inštitucionálnej, regionálnej alebo národnej úrovni. Požadovaný stupeň vzdelania Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax. Dĺžka praxe 6 alebo viac rokov Všeobecné spôsobilosti Analyzovanie a riešenie problémov Informačná gramotnosť Kultivovaný písomný prejav Kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovať sa Organizovanie a plánovanie práce Osobnostný rozvoj Prezentovanie Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) Samostatnosť Tvorivosť (kreativita) Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Komunikácia (jednanie s ľuďmi) Komunikácia v cudzom jazyku Rozhodovanie Tímová práca Finančná a ekonomická gramotnosť elementárna Motivovanie ľudí elementárna Vyjednávanie elementárna Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Autorské právo, priemyselná právna ochrana (EKR 4) Právne predpisy a základné pojmy v oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi (EKR 4) Zásady digitalizácie dokumentov (EKR 7) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

29 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 11 Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Projektový manažment (EKR 6) Špecifikácia: základy projektového manažmentu Poznanie rizík ohrozujúcich vlastné zdravie alebo zdravie iných a zásad bezpečnosti pri práci (EKR 4) Postupy práce so špecializovaným softvérom (EKR 6) Knižničné a informačné služby (EKR 7) Zásady, postupy a metódy budovania, odbornej správy, revízie a ochrany knižničných fondov (EKR 7) Špecifikácia: vrátane sprístupňovania tradičných a špeciálnych typov dokumentov Právne predpisy a základné pojmy v oblasti knihovníctva (EKR 7) Štátna informačná, kultúrna, vedná a technická politika (EKR 7) Dokumenty, smernice a odporúčania medzinárodných knihovníckych organizácií (EKR 7) Špecifikácia: IFLA, EBLIDA a pod. Informačné procesy knižnice, resp. informačného pracoviska/inštitúcie (EKR 7) Princípy automatizácie knižnično-informačných činností (EKR 7) Formy a metódy individuálnej a kolektívnej práce s používateľmi knižničných a informačných služieb (EKR 7) Elektronické informačné zdroje a vyhľadávacie nástroje (EKR 7) Špecifikácia: interné a externé plnotextové databázy, licencované a voľne dostupné elektronické informačné zdroje a pod. Metódy a postupy výskumnej činnosti (EKR 7) Špecifikácia: v knihovníctve Dejiny knižnej kultúry, dejiny knižníc (EKR 7) Zásady práce s rukopismi, starými a vzácnymi tlačami, historickými dokumentmi a historickými knižničnými fondmi (EKR 7) Metódy analýzy štatistického vyhodnocovania (EKR 7) Zoznam odborných zručností, špecifikácia Formulácia výsledkov odbornej práce formou publikačnej činnosti a príspevkov na odborných podujatiach (EKR 7) Vypracovávanie koncepčných a rozvojových materiálov, projektov a vývojových prác (EKR 7) Špecifikácia: v oblasti knihovníctva Plánovanie a riadenie projektov (EKR 7) Špecifikácia: v oblasti knihovníctva Usmerňovanie špecializovaných knihovníckych, bibliografických a informačných činností (EKR 7) Riešenie metodických úloh v oblasti knihovníctva (EKR 7) Špecifikácia: vnútroknižničného, regionálneho, krajského, celoštátneho alebo medzinárodného charakteru Navrhovanie účinných opatrení na skvalitnenie a optimalizáciu knižničného systému (EKR 7) Spracovávanie metodík, pracovných postupov, interných predpisov (EKR 7) Špecifikácia: v oblasti knihovníctva Plánovanie a rozvoj automatizovaných knižnično-informačných systémov (EKR 7) Odborné konzultácie v oblasti knihovníctva a v rámci riešenia problémov v danom odbore (EKR 7) Implementácia národných a medzinárodných štandardov v knižnično-informačnej oblasti (EKR 7) Realizácia výskumu dejín knižnej kultúry (EKR 7) Realizácia výskumu rukopisov, starých a vzácnych tlačí a vypracovanie metodiky ich odborného spracovania (EKR 7) Tvorba a aplikácia metód a postupov výskumnej činnosti (EKR 7) Špecifikácia: v oblasti knihovníctva Budovanie interdisciplinárnej spolupráce v rámci knižničných činností a v rámci riešenia problémov v danom odbore (EKR 7) Dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci a hygieny práce (EKR 4) PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 27

30 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK V ďalšej časti prinášame prehľad Národných štandardov zamestnaní pre knihovnícke profesie, pri ktorých v prvej fáze projektu do konca roka 2015 neprebehol schvaľovací proces Sektorovou radou pre kultúru a vydavateľstvo: Tabuľka 12 Kurátor digitálneho obsahu kurátor digitálneho obsahu (tabuľka 12), riaditeľ knižnice (tabuľka 13), vedúci organizačného útvaru knižnice (tabuľka 14). (Schválenie sa očakáva v ďalšom pokračovaní projektu.) Alternatívne názvy Digitálny kurátor Podrobná charakteristika zamestnania Kurátor digitálneho obsahu komplexne zabezpečuje životný cyklus dokumentov, kultúrnych objektov a informácií v digitálnej forme. Zabezpečuje správu systémov na ochranu, sprístupňovanie a uchovávanie digitálnych objektov. Riadi informačné systémy a spravuje databázy, zabezpečuje ich interoperabilitu, realizuje bezpečnostnú politiku. Spravuje katalógy a archívy, spracováva metodiky, navrhuje a realizuje politiku zberu digitálneho obsahu a systém tvorby metadát. Spravuje repozitáre a digitálne knižnice, vytvára metodiku identifikácie komplexných digitálnych prameňov. Požadovaný stupeň vzdelania Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax. Dĺžka praxe Aspoň 3 roky Všeobecné spôsobilosti Analyzovanie a riešenie problémov Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Finančná a ekonomická gramotnosť Informačná gramotnosť Komunikácia (jednanie s ľuďmi) Komunikácia v cudzom jazyku Kultivovaný písomný prejav Kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovať sa Matematická gramotnosť Motivovanie ľudí Organizovanie a plánovanie práce Osobnostný rozvoj Prezentovanie Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) Rozhodovanie Samostatnosť Technická gramotnosť Tímová práca Tvorivosť (kreativita) Vedenie ľudí Vyjednávanie Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Inštitucionálne prostredie, poslanie, zameranie a stratégia knižnice (EKR 7) Právne predpisy a odborná terminológia z oblasti knihovníctva a autorského práva (EKR 7) Právne predpisy a základné pojmy z oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi (EKR 7) Právne predpisy a pojmy z oblasti digitalizácie a správy digitálnych objektov (EKR 7) Štátna informačná, kultúrna, vedná a technická politika (EKR 7) Informačné procesy knižnice/informačného pracoviska/inštitúcie (EKR 7) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

31 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 12 Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Normy, štandardy a metódy spracovania a správy digitálnych objektov a informácií (EKR 7) Automatizovaný systém spracovania údajov (EKR 7) Postupy práce so špecializovaným softvérom (EKR 7) Zásady digitalizácie dokumentov (EKR 7) Zásady správy digitálnych objektov Pravidlá evidencie korešpondencie, zmlúv a ďalších dokumentov (ERK 4) Zoznam odborných zručností, špecifikácia Odborné a metodické zabezpečovanie špecializovaných knižnično-informačných činností v oblasti správy a sprístupňovania digitálnych objektov a informácií (EKR 7) Vypracovanie a rozvoj koncepcie knižnično-informačných služieb so zreteľom na informačné potreby, na charakter dokumentov, na obmedzenia dané prostredím v súlade so systémom doplňovania, spravovania a sprístupňovania digitálnych objektov a informácií (EKR 7) Schopnosť stanoviť a v praxi uplatňovať metódy pre zber a zaobchádzanie s digitálnymi objektmi a informáciami a tieto schopnosti využiť pri zriaďovaní, budovaní, organizácii a správe digitálnych zbierok, archívov a knižníc (EKR 7) Zavádzanie postupov v oblasti bezpečnosti a dlhodobej ochrany dát (EKR 7) Odborné spracovanie, uchovávanie, ochrana a sprístupňovanie digitálnych objektov a informácií (EKR 7) Používanie a aplikácia metód, postupov a nástrojov spracovania dát prostredníctvom informačných a komunikačných systémov (EKR 7) Zavádzanie dostupných technologických postupov spracovania digitálnych objektov do praxe (EKR 7) Plánovanie, rozvoj a zabezpečovanie prevádzky aplikačných softvérov digitálnych objektov (EKR 7) Správa digitálneho obsahu, usporiadanie a štruktúrovanie metadát spojených s popisom digitálnych objektov, vytvorenie a používanie nástrojov, prostredníctvom ktorých možno získať prístup k digitálnym objektom (EKR 7) Iniciovanie nových projektov, pracovných postupov a riešení odborných problémov spojených so správou digitálneho obsahu (EKR 7) Schopnosť implementovať národné a medzinárodné štandardy, odporúčania a príklady dobrej praxe v oblasti digitálneho obsahu (EKR 7) Publikovanie a prezentovanie výsledkov výskumnej a odbornej práce (EKR 7) Tabuľka 13 Riaditeľ knižnice Alternatívne názvy Vedúci knižnice Podrobná charakteristika zamestnania Riaditeľ knižnice riadi a koordinuje činnosť knižnice v súlade s jej zriaďovacou listinou alebo štatútom, zodpovedá za jej činnosť zriaďovateľovi, zastupuje a reprezentuje knižnicu navonok. Zodpovedá za plnenie úloh knižnice, jej odborný a personálny rozvoj, začlenenie do národných a medzinárodných štruktúr, za realizáciu projektov knižnice. Formuluje stratégiu rozvoja knižnice, definuje oblasti, v ktorých pôsobí, a rozhoduje o jej koncepčných otázkach. Manažuje finančné a ľudské zdroje, fondy, odborné činnosti, technológie, budovy a zariadenia. Zodpovedá za správu a ochranu zvereného majetku, za dodržiavanie zákonov a právnych predpisov. Pre knižnicu s právnou subjektivitou vydáva organizačný poriadok, ktorý upravuje organizačnú štruktúru knižnice, náplň činnosti jednotlivých pracovísk a vzájomné vzťahy medzi nimi. Vydáva knižničný poriadok a ďalšie interné dokumenty upravujúce činnosť knižnice. Zriaďuje vlastné poradné orgány, komisie, menuje ich členov, schvaľuje ich rokovacie poriadky. Zabezpečuje koordináciu a kooperáciu činnosti knižnice s inými domácimi a zahraničnými inštitúciami, víziu, hodnoty, firemnú kultúru a etiku knižnice. Iniciuje zapájanie knižnice do národných a medzinárodných programov a projektov. Požadovaný stupeň vzdelania Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax. Dĺžka praxe 6 alebo viac rokov PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 29

32 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK pokračovanie tabuľky 13 Všeobecné spôsobilosti Analyzovanie a riešenie problémov Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Finančná a ekonomická gramotnosť Informačná gramotnosť Komunikácia (jednanie s ľuďmi) Komunikácia v cudzom jazyku Kultivovaný písomný prejav Kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovať sa Matematická gramotnosť Motivovanie ľudí Organizovanie a plánovanie práce Osobnostný rozvoj Prezentovanie Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) Rozhodovanie Samostatnosť Technická gramotnosť elementárna Tímová práca Tvorivosť (kreativita) Vedenie ľudí Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Inštitucionálne prostredie, poslanie, zameranie a stratégia knižnice/inštitúcie (EKR 7) Právne predpisy, normy a štandardy z oblasti knihovníctva (EKR 7) Právne predpisy a základné pojmy z oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi a autorského práva, hospodárenia a informačnej bezpečnosti (EKR 7) Štátna informačná, kultúrna, vedná a technická politika (EKR 7) Dokumenty, smernice a odporúčania medzinárodných knihovníckych organizácií (IFLA, EBLIDA a pod.) (EKR 7) Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Informačné procesy knižnice/informačného pracoviska/inštitúcie (EKR 7) Základy projektového manažmentu (EKR 6) Interné a externé elektronické informačné zdroje a vyhľadávacie nástroje (EKR 7) Knižničné a informačné služby (EKR 7) Zásady, postupy a metódy budovania, správy, ochrany a revízie knižničných fondov (EKR 7) Automatizovaný knižnično-informačný systém a ďalšie špecifické informačné systémy knižnice (EKR 7) Formy a metódy individuálnej a kolektívnej práce s používateľom knižnično-informačných služieb (EKR 7) Techniky, nástroje a stratégie knižničného manažmentu a marketingu (EKR 7) Techniky plánovania a riadenia projektov (EKR 7) Zásady digitalizácie dokumentov (EKR 7) Pravidlá evidencie korešpondencie, zmlúv a ďalších dokumentov (EKR 7) Princípy efektívneho riadenia ľudských zdrojov (EKR 7) Zoznam odborných zručností, špecifikácia Riadenie a koordinácia činnosti knižnice, prezentácia knižnice navonok (EKR 7) Formulácia a koncepčné riadenie rozvoja a odbornej činnosti knižnice v súlade s koncepciami a úlohami zriaďovateľa a národného knižničného systému (EKR 7) Riadenie ekonomickej činnosti a prevádzky knižnice (EKR 7) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

33 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 13 Zoznam odborných zručností, špecifikácia Riadenie, usmerňovanie a kontrolovanie dodržiavania predpisov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a požiarnu ochranu, informačnej bezpečnosti, ochrany osobných údajov (EKR 7) Uplatňovanie štandardov a noriem v oblasti odborných činností (EKR 7) Riadenie ľudských zdrojov (EKR 7) Spracovanie, posudzovanie a schvaľovanie interných predpisov, pokynov a smerníc (EKR 7) Vypracovanie plánov činnosti, prehľadov a štatistických podkladov pre rozborovú, prieskumnú a analytickú činnosť (EKR 7) Koordinovanie spolupráce knižnice s knižnicami a informačnými inštitúciami na Slovensku a v zahraničí (EKR 7) Koncepčné riadenie odborných knižnično-informačných činností (EKR 7) Spolupráca s predstaviteľmi kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií (EKR 7) Príprava a riadenie projektov a grantových žiadostí (EKR 7) Iniciovanie nových postupov, inovácií a riešení odborných problémov (EKR 7) Riadenie systému informačného vzdelávania (EKR 7) Sledovanie trendov a aktuálneho vývoja, presadzovanie zmien zohľadňujúcich nové trendy (EKR 7) Budovanie interdisciplinárnej spolupráce v rámci knižničných činností na vnútroinštitucionálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni (EKR 7) Organizovanie kultúrno-vzdelávacích, vedeckých, odborných podujatí regionálneho, celoštátneho a medzinárodného významu pre odbornú a širokú verejnosť (EKR 7) Publikovanie a prezentovanie výsledkov výskumnej a odbornej práce (EKR 7) Tabuľka 14 Vedúci organizačného útvaru knižnice Alternatívne názvy Vedúci oddelenia Vedúci odboru Vedúci úseku Vedúci sekcie Vedúci referátu Podrobná charakteristika zamestnania Vedúci organizačného útvaru knižnice riadi, koordinuje, organizuje, usmerňuje a kontroluje činnosť čiastkového organizačného útvaru knižnice (napr. oddelenia, odboru, úseku, sekcie, referátu). Predkladá koncepciu rozvoja útvaru, ktorý riadi, konkretizuje pracovné úlohy v rámci plánov činnosti, spracováva relevantné odborné materiály, štatistiky a analýzy. Usmerňuje zamestnancov a hodnotí ich pracovné výkony. Pracovníkov zapája do zlepšovania činnosti knižnice a aktívneho riešenia odborných úloh. Zodpovedá za účelné zaobchádzanie s finančnými, materiálnymi zdrojmi a efektívne riadenie ľudských zdrojov v rámci útvaru knižnice, za správu a ochranu zvereného majetku, za dodržiavanie zákonov, právnych predpisov a interných smerníc. Podieľa sa na príprave a realizácii projektov knižnice. Zabezpečuje kooperáciu s ostatnými útvarmi knižnice, prípadne s inými knižnicami v SR. Požadovaný stupeň vzdelania Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa Odborná prax Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax. Dĺžka praxe Aspoň 5 rokov Všeobecné spôsobilosti Analyzovanie a riešenie problémov Digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Finančná a ekonomická gramotnosť Informačná gramotnosť PROFESIA KNIHOVNÍK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 31

34 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK pokračovanie tabuľky 14 Všeobecné spôsobilosti Komunikácia (jednanie s ľuďmi) Komunikácia v cudzom jazyku Kultivovaný písomný prejav Kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovať sa Matematická gramotnosť Motivovanie ľudí Organizovanie a plánovanie práce Osobnostný rozvoj Prezentovanie Pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) Rozhodovanie Samostatnosť Technická gramotnosť elementárna Tímová práca Tvorivosť (kreativita) Vedenie ľudí Vyjednávanie Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Inštitucionálne prostredie, poslanie, zameranie a stratégia knižnice (EKR 7) Právne predpisy a odborná terminológia z oblasti knihovníctva (EKR 7) Právne predpisy a základné pojmy z oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi a autorského práva (EKR 7) Zoznam odborných vedomostí, špecifikácia Štátna informačná, kultúrna, vedná a technická politika (EKR 7) Informačné procesy knižnice/informačného pracoviska/inštitúcie (EKR 7) Normy, štandardy a metódy spracovania informačných zdrojov (EKR 7) Knižnično-informačné služby (EKR 7) Vedomosti o informačnej architektúre, tvorbe webových sídiel, komunikácii v elektronickom prostredí (EKR 7) Interné a externé elektronické informačné zdroje a vyhľadávacie nástroje (EKR 7) Automatizovaný knižnično-informačný systém v relevantných moduloch (EKR 7) Postupy práce so špecializovaným softvérom (EKR 7) Formy a metódy individuálnej a kolektívnej práce s používateľmi knižničných a informačných služieb (EKR 7) Zásady digitalizácie dokumentov (EKR 6) Pravidlá evidencie korešpondencie, zmlúv a ďalších dokumentov (EKR 6) Základy knižničného a projektového manažmentu (EKR 7) Zoznam odborných zručností, špecifikácia Riadenie, usmerňovanie a kontrola odbornej činnosti organizačného útvaru knižnice (EKR 7) Riadenie, usmerňovanie a kontrola ekonomickej činnosti organizačného útvaru knižnice (EKR 7) Riadenie, usmerňovanie a kontrola dodržiavania pracovnej disciplíny, efektívneho využívania pracovného času a plnenia ďalších základných ustanovení vyplývajúcich pre vedúceho zamestnanca zo Zákonníka práce (EKR 7) Riadenie metodiky činností vykonávaných organizačným útvarom knižnice (EKR 7) Vypracovávanie plánov činnosti, výkazov práce a štatistických podkladov pre rozborovú činnosť (EKR 7) Spolupráca s ostatnými útvarmi knižnice (EKR 7) Publikovanie a prezentovanie výsledkov výskumnej a odbornej práce (EKR 7) Plánovanie aktivít projektov knižnice súvisiacich s činnosťou útvaru (EKR 7) Organizovanie kultúrno-vzdelávacích, vedeckých, odborných podujatí regionálneho alebo celoštátneho významu pre odbornú a širokú verejnosť K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

35 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ POROVNANIE VYBRANÝCH VŠEOBECNÝCH SPÔSOBILOSTÍ PRI JEDNOTLIVÝCH TYPOVÝCH POZÍCIÁCH (tabuľky 15 24) Tabuľka 15 Požadovaný stupeň vzdelania Typové pozície Knižničný manipulant Knihovník Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník špecialista Kurátor digitálneho obsahu Riaditeľ knižnice Vedúci organizačného útvaru knižnice Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Tabuľka 16 Požadovaná dĺžka praxe Typové pozície Knihovník Knižničný manipulant Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník špecialista Bibliograf špecialista Kurátor digitálneho obsahu Vedúci organizačného útvaru knižnice Riaditeľ knižnice Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Typové pozície Knihovník Knižničný manipulant Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník špecialista Kurátor digitálneho obsahu Riaditeľ knižnice Vedúci organizačného útvaru knižnice Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Stupeň vzdelania nižšie stredné vzdelanie úplné stredné odborné vzdelanie vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa Dĺžka praxe na výkon tohto zamestnania sa nevyžaduje odborná prax aspoň 1 rok aspoň 3 roky aspoň 5 rokov 6 alebo viac rokov Tabuľka 17 Všeobecná spôsobilosť analyzovanie a riešenie problémov Úroveň spôsobilosti elementárna PROFESIA KNIHOVNÍK Tabuľka 18 Všeobecná spôsobilosť digitálna gramotnosť (počítačové spôsobilosti) Typové pozície Úroveň spôsobilosti Knižničný manipulant elementárna Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník Knihovník špecialista Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 33

36 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ PROFESIA KNIHOVNÍK pokračovanie tabuľky 18 Typové pozície Úroveň spôsobilosti Kurátor digitálne obsahu Riaditeľ knižnice Vedúci organizačného útvaru knižnice Tabuľka 19 Všeobecná spôsobilosť komunikácia (jednanie s ľuďmi) Typové pozície Úroveň spôsobilosti Knižničný manipulant nezahŕňa túto spôsobilosť Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník Knihovník špecialista Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Kurátor digitálneho obsahu Riaditeľ knižnice Vedúci organizačného útvaru knižnice Tabuľka 20 Všeobecná spôsobilosť komunikácia v cudzom jazyku Typové pozície Úroveň spôsobilosti Knižničný manipulant nezahŕňa túto spôsobilosť Knihovník elementárna Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník špecialista Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Vedúci organizačného útvaru knižnice Kurátor digitálneho obsahu Riaditeľ knižnice Tabuľka 21 Všeobecná spôsobilosť matematická gramotnosť Typové pozície Úroveň spôsobilosti Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník nezahŕňa túto spôsobilosť Knihovník špecialista Knižničný manipulant Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Kurátor digitálneho obsahu Riaditeľ knižnice Vedúci organizačného útvaru knižnice Tabuľka 22 Všeobecná spôsobilosť organizovanie a plánovanie práce Typové pozície Úroveň spôsobilosti Knihovník Knižničný manipulant elementárna K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

37 SILVIA STASSELOVÁ / KNIHOVNÍCKE PROFESIE V NÁRODNEJ SÚSTAVE POVOLANÍ pokračovanie tabuľky 22 Typové pozície Úroveň spôsobilosti Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník špecialista Kurátor digitálneho obsahu Riaditeľ knižnice Vedúci organizačného útvaru knižnice Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Tabuľka 23 Všeobecná spôsobilosť pružnosť v myslení ( adaptibilita, flexibilita, improvizačné schopnosti) Typové pozície Úroveň spôsobilosti Knižničný manipulant elementárna Knihovník Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník špecialista Riaditeľ knižnice Kurátor digitálneho obsahu Vedúci organizačného útvaru knižnice Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Tabuľka 24 Všeobecná spôsobilosť tímová práca Typové pozície Úroveň spôsobilosti Knihovník elementárna Knižničný manipulant Bibliograf špecialista Dokumentarista, informačný špecialista Knihovník špecialista Výskumno-metodický pracovník v knihovníctve Riaditeľ knižnice Kurátor digitálneho obsahu Vedúci organizačného útvaru knižnice PROFESIA KNIHOVNÍK ZÁVER Kvalifikovaná pracovná sila v súlade s potrebami a požiadavkami zamestnávateľov vrátane jej adaptability na zmenené podmienky je základom tvorby udržateľných pracovných miest a najdôležitejším faktorom zvyšovania konkurencieschopnosti organizácií v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva. Vyspelé krajiny preto systematicky investujú do vývoja, tvorby a inovácií NSP vrátane sektorových rád, ktoré kvalifikovane a hodnoverne definujú aktuálne i budúce kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na kvalifikovanú pracovnú silu a umožňujú stredným a vysokým školám, ako aj inštitúciám ďalšieho vzdelávania oboznámiť sa s požiadavkami trhu práce na kvalitných a uplatniteľných absolventov škôl. To platí v plnej miere aj pre oblasť knihovníctva a knihovnícke profesie. Sektorová rada pre kultúru a vydavateľstvo má tak ako ostatné sektorové rady udelenú licenciu na dobu neurčitú. To znamená, že môže spracovávať ďalšie Národné štandardy zamestnaní pre knihovnícke profesie, a to podľa potrieb knižničnej praxe. Po spracovaní národného štandardu zamestnania ho môže predložiť Aliancii sektorových rád na schválenie, ktorá ho následne zverejní na stránke Poznámka: Skrátená a upravená verzia príspevku prezentovaného na konferencii Knižnice K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 35

38 ŠTATISTIKA NOVÁ KONCEPCIA SPRACOVANIA ŠTATISTIKY O KNIŽNICIACH PhDr. Iveta, Kilárová, CSc.* Od roku 2007 knižnice ako prvé inštitúcie v rezorte kultúry poskytovali svoje štatistické údaje prostredníctvom elektronického online formulára a ukladali ich do osobitnej databázy štatistiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len MK SR, ministerstvo kultúry ). To znamená, že prvé údaje knižníc boli v elektronickom online systéme spracované za rok 2006 a posledné údaje v osobitnej databáze za rok Odbor informatiky MK SR zabezpečil vygenerovanie údajov knižníc a vytvorenie prehľadných porovnávacích tabuliek vo forme online štatistických ročeniek za roky Na spracovaní údajov sa podieľalo cca 50 metodičiek/metodikov (ďalej len metodik ) verejných a špeciálnych knižníc, ktorí prostredníctvom svojich hesiel vykonávali kontrolu a opravy údajov knižníc vo svojej metodickej pôsobnosti a generovali z nich sumárne údaje. Gestorom štatistického formulára o knižnici KULT bola Sekcia kultúrneho dedičstva, koordinátorom štatistického zisťovania a spracovania online formulárov v databáze MK SR bol odbor informatiky MK SR, spracovateľom bolo MK SR prostredníctvom Slovenskej národnej knižnice (SNK). Spracovateľka formulára KULT v SNK PhDr. Iveta Kilárová, CSc., od roku 2005 úzko spolupracovala s Odborom informatiky najprv na príprave štatistickej ročenky, do ktorej boli údaje prvý raz vygenerované z elektronických formulárov. V roku 2006 pokračovala úzka spolupráca s Odborom informatiky na príprave elektronického online formulára, neskôr na jeho každoročnom testovaní a návrhu obsahu online štatistickej ročenky, a hlavne na spracovaní štatistických formulárov. Spracovateľka v SNK následne podľa pokynov z Odboru informatiky usmerňovala sieť metodičiek/metodikov prostredníctvom online diskusie o elektronickom štatistickom zisťovaní, hromadných ov, telefonicky a na poradách o štatistike. Spracovanie štatistiky v SNK zabezpečovala od polovice roka 2009 do novembra 2015 len jedna spracovateľka, preto bola úzka spolupráca so sieťou metodičiek nevyhnutná. Pritom sa vychádzalo z úloh, ktoré metodikom ukladal zákon č. 183/2000 o knižniciach, a zároveň z predpokladu, že metodici dôkladne poznajú knižnice vo svojej metodickej pôsobnosti z metodických návštev a systematickej spolupráce. Treba povedať, že úroveň metodickej práce výrazne poznačil nedostatok finančných prostriedkov v knižniciach, čo sa prejavilo výrazným poklesom počtu metodických návštev v knižniciach (niektoré metodičky otvorene priznali, že o stave knižníc vo svojej pôsobnosti sa dozvedajú len z vyplne- * Slovenská národná knižnica, Martin iveta.kilarova@snk.sk ných štatistických formulárov a už roky svoje knižnice nenavštevujú). Potom sa však stáva, že stagnujúce knižnice uvádzajú údaje ako o fungujúcej knižnici, hoci podľa zákonov o knižniciach č. 183/2000 a č. 126/2015 sa nemôžu zaradiť do štatistického zisťovania; pokiaľ neposkytujú služby používateľom, nie sú to knižnice. Niektoré metodičky regionálnych knižníc považujú za najväčší úspech vo svojej práci obnovenie činnosti stagnujúcej knižnice, hoci nie sú oprávnené vynakladať verejné prostriedky na spoluprácu s týmito knižnicami, pretože nevykonávajú knižničné činnosti definované v zákone č. 126/2015. Významné postavenie regionálnych knižníc zakotvil zákon v úlohách poskytovať metodickú pomoc a poradenské služby všetkým typom knižníc v regióne, okrem vedeckých a akademických knižníc. V zákone č. 126/2015 o knižniciach sa uvádza: Knižnica je kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá dopĺňa, odborne eviduje, spracováva, uchováva, ochraňuje, využíva a sprístupňuje svoj knižničný fond, poskytuje knižnično-informačné služby, napomáha uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby používateľov a podporuje ich celoživotné vzdelávanie, informačnú gramotnosť, tvorivý osobný rozvoj a jazykovú rozmanitosť. V súlade s týmto zákonom stagnujúce knižnice nemožno považovať za knižnice, a teda ich nemožno ani zaradiť medzi spravodajské jednotky (ďalej len SJ). Nie je účelné umelo udržiavať všetky knižnice vrátane nevyužívaných, energiu a finančné prostriedky treba sústrediť na rozvoj služieb a skvalitňovanie podmienok fungujúcich verejných knižníc. Znepokojivý je vývoj v niektorých mestských knižniciach zrušená bola knižnica v Čiernej nad Tisou, stagnuje knižnica v Sobranciach, činnosť iných knižníc zabezpečuje iba aktivačný pracovník (napr. v Modrom Kameni) alebo pracovníci na živnosť (napr. v Šamoríne). NOVÁ ORGANIZÁCIA SPRACOVANIA ŠTATISTIKY Počas deviatich rokov online štatististického zisťovania a spracovania online formulárov bolo nevyhnutné systematicky usmerňovať sieť cca 50 metodikov, pričom sa ukázalo, že pracujú na rozdielnej úrovni. V roku 2015 výzvu na vyplnenie online formulára vypracovanú v OVŠK NOC rozosielala SJ sieť metodikov, niektorí prvý raz ponechali aj telefonický kontakt na spracovateľku v SNK. Ukázalo sa, že hoci online formulár SJ vyplňovali už deviaty raz, spoliehali sa na priebežné usmerňovanie zo strany spracovateľky v SNK počas vyplňovania online formulára, nepoznali metodiku uvádzania niektorých K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

39 IVETA KILÁROVÁ / NOVÁ KONCEPCIA SPRACOVANIA ŠTATISTIKY O KNIŽNICIACH údajov a nečítali metodické vysvetlivky k formuláru. To znamená, že svoju zodpovednosť preniesli na metodikov, čo je neakceptovateľný prístup. Zmeny v organizácii spracovania štatistiky a jej zefektívnenie boli nevyhnutné. Na ich zavedenie aj v oblasti štatistiky o knižniciach boli vytvorené objektívne podmienky zo strany MK SR v roku Rozhodnutím č. 7/2014 z 29. mája 2014 minister kultúry poveril koordináciou a zabezpečením všetkých úloh a povinností súvisiacich s výkonom štátneho štatistického zisťovania v zmysle zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov Národné osvetové centrum (NOC) a gestorom a koordinátorom štátneho štatistického zisťovania sa stal Odbor výskumu a štatistiky kultúry (OVŠK) tejto inštitúcie. Riaditeľka odboru Mgr. Dana Pietsch sa stala na návrh ministra kultúry zástupcom rezortu kultúry v Štatistickej rade. Všetci spracovatelia údajov štatistického zisťovania za oblasť kultúry boli o zmene na poste gestora a koordinátora štatistického zisťovania informovaní 6. júna Zároveň boli informovaní, že Štatistický úrad SR požiadal o predloženie výkazov KULT na programové obdobie Riaditeľka OVŠK požiadala o zaslanie návrhov na úpravu príslušných výkazov KULT. V roku 2014 bol spustený nový elektronický systém štatistického zisťovania MK SR, bola vytvorená databáza a boli pripravené elektronické online formuláre pre všetky výkazy o štatistickom zisťovaní v rezorte kultúry. Knižnice boli ponechané v pôvodnom systéme samostatne do konca roku V priebehu letných mesiacov 2014 OVŠK pripravil výkazy pre programové obdobie Návrhy boli zaslané sekciám MK SR a spracovateľom súčasne s dokumentom Východiská a odôvodnenie návrhu úpravy rozsahu a štruktúry údajov ročných výkazov štátneho štatistického zisťovania za oblasť kultúry Kult. Uvádza sa, že vláda SR 14. mája 2014 schválila materiál MK SR Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike, ktorý mapuje kultúrne a kreatívne sektory a vymedzuje základné východiská rozvoja kreatívneho priemyslu. Jedným z nich je vytvorenie údajovej základne kreatívneho priemyslu, ktorá má umožniť poznanie stavu, vývoja a ekonomického prínosu kreatívneho priemyslu. K najdôležitejším úlohám patrí vytvorenie satelitného účtu pre kultúru a kreatívny priemysel na úrovni zberu dát a štatistických údajov s cieľom zmapovať finančné toky, ktoré prichádzajú do sektora kultúry, finančné výstupy z toho sektora a ich vzájomné vzťahy. Bližšie informácie na V dokumente Východiská sa uvádza: Satelitný účet môže pomôcť vyčísliť efektívnosť hospodárenia v jednotlivých oblastiach, objem a rozsah finančných a pracovných zdrojov v tomto sektore, zamestnanosť, výšku miezd atď., čím sa získa štruktúrovaný súbor finančných ukazovateľov, ktoré ukážu význam kultúry a kreatívneho priemyslu v ekonomike. Svoje vyjadrenie k návrhom výkazov zaslali spracovatelia na žiadosť OVŠK príslušným sekciám na MK SR a následne sa na ministerstve uskutočnili stretnutia so spracovateľmi a konečné úpravy formulárov. OVŠK NOC v zmysle zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov Štatistickému úradu SR zaslal v roku 2014 návrh úpravy štruktúry výkazov KULT na roky O pripravovaných zmenách boli metodici informovaní na porade v októbri Riaditeľka OVŠK NOC Mgr. Pietsch pre nich osobitne vypracovala materiál, v ktorom upozornila, že pre nové programové obdobie bolo zrušené štatistické zisťovanie kultúry pre znevýhodnené skupiny obyvateľov a jednotlivé zisťovania k tejto oblasti boli doplnené do ostatných výkazov KULT vrátane výkazu KULT o knižnici. Pritom informovala o významných zmenách, ku ktorým došlo vo všetkých formulároch doplnením ekonomických ukazovateľov, ktoré odhalia finančné a personálne zabezpečenie jednotlivých parciálnych oblastí kultúry a kultúry ako celku. Do výkazov boli zavedené dva moduly týkajúce sa finančného a personálneho zabezpečenia činností v jednotlivých parciálnych oblastiach kultúry. Moduly majú rovnakú štruktúru, sú v nich len drobné odlišnosti typické pre danú oblasť. Z týchto modulov by sa mali generovať údaje za celú oblasť kultúry a porovnávať jednotlivé parciálne oblasti (priemerné mzdy, zamestnanosť, finančné vstupy a výstupy, podiel štátu a iných sektorov na zabezpečení činností atď.). Výkazy a najmä ekonomické ukazovatele posúdil Štatistický úrad SR a Infostat. Zdrojom údajov pre návrh ekonomických modulov bola Česká republika, ktorá už niekoľko rokov kreuje satelitný účet, pričom výkazy štatistického zisťovania realizuje Národní informační a poradenské středisko pro kulturu (NIPOS), organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultury ČR. Dňa 1. októbra 2014 sa konalo pracovné stretnutie so spracovateľmi všetkých formulárov MK SR, na ktorom boli informovaní o príprave štatistického zisťovania za rok 2014 a o príprave štatistického zisťovania na nové programové obdobie Riadenie štatistického zisťovania za oblasť knižníc za rok 2014 prešlo z Odboru informatiky MK SR na OVŠK NOC. Priebežné usmerňovanie spracovateľky v SNK zabezpečovala osobne riaditeľka OVŠK a spracovateľka v SNK následne usmerňovala sieť metodikov knižníc, ktorí v roku 2015 dostali heslá do databázy štatistiky o knižniciach za rok Hneď po skončení štatistického zisťovania a vygenerovania sumárnych formulárov spracovateľkou v SNK bol prístup do databázy zablokovaný pre všetkých metodikov vrátane spracovateľky v SNK. Prístup do databázy za rok 2014 bol umožnený v priebehu štátneho štatistického zisťovania a spracovania formulárov v roku Za rok 2014 sa podarilo dosiahnuť 100 % úspešnosť poskytnutia súčinnosti zo strany SJ. Formulár KULT vyplnilo SJ; z nich bolo do štatistického zisťovania v roku 2016 zaradených len 2 050, ostatné SJ boli vylúčené ako zrušené alebo stagnujúce knižnice. Spracovateľka v SNK potvrdila vo Vyhlásení spracovateľa výkazu KULT kontrolu a správnosť údajov v príslušných ŠTATISTIKA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 37

40 IVETA KILÁROVÁ / NOVÁ KONCEPCIA SPRACOVANIA ŠTATISTIKY O KNIŽNICIACH ŠTATISTIKA výkazoch i v sumárnom výkaze. Do 22. mája 2015 boli vygenerované sumárne výkazy podľa pokynov gestorky, väčšie rozdiely v sumárnych údajoch v porovnaní s rokom 2013 boli zdôvodnené. Zoznam SJ bol vypracovaný aj s vyznačením zmeny stavu knižníc z fungujúcich na stagnujúce alebo zrušené a na knižnice s obnovenou činnosťou, prípadne z profesionalizovaných na neprofesionalizované. Komentár k formuláru KULT bol vypracovaný podľa jednotnej štruktúry. Dňa 2. júla 2015 gestorka poslala spracovateľke v SNK konečnú verziu výkazu KULT o knižnici za rok 2015 (alebo na rok 2016). Spracovateľka výkaz obratom rozoslala všetkým metodikom, ako aj vedeckým a iným špeciálnym knižniciam, s ktorými komunikuje priamo. Formulár bol s metodickými vysvetlivkami vystavený tak ako každý rok na webovej stránke gov.sk/vdoc/424/schvalene-vykazy-kult d.html. Z tejto adresy si SJ vytlačia formulár s metodickými vysvetlivkami, vyplnia zo svojich evidencií príslušné údaje a po sprístupnení online formulára prepíšu do neho údaje. V roku 2015 SJ prvý raz zasielali sken Vyhlásenia o súhlase so zverejnením dôverných štatistických údajov podľa pokynov uvedených v systéme po vyplnení online formulára priamo spracovateľke v SNK. Ak SJ nesúhlasila so zverejnením svojich štatistických údajov, vyhlásenie neposlala, ak súhlas poskytla, zaslala vyhlásenie potvrdené štatutárom, v ktorom sa uvádza: Súhlas sa poskytuje na zverejnenie dôverných údajov v rámci analýz vecných útvarov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, oddelenia pre rozvoj knižničného systému Slovenskej národnej knižnice alebo príslušnej regionálnej alebo ústrednej špeciálnej knižnice a v ročenke Slovenskej národnej knižnice Štatistický prehľad činnosti knižníc a na administratívne účely v súvislosti s poskytovaním dotácií podľa zákona č. 434/2010 Z. z. So zreteľom na potrebu analyzovať údaje knižníc krátko po skončení štatistického zisťovania bolo nevyhnutné, aby spracovateľka v SNK vyhlásenia čo najskôr skompletizovala a informovala MK SR a ostatných metodikov o knižniciach, ktoré súhlas neposkytli. Koncom septembra 2015 riaditeľka OVŠK NOC upozornila, že sa realizuje audit štátneho štatistického zisťovania a súčasne sa dáva do súladu realizácia štátneho štatistického zisťovania s príslušnými právnymi predpismi a s odporúčaniami Eurostatu a Štatistického úradu SR. OVŠK v zmysle rozhodnutia ministra kultúry má garantovať súlad s právnymi predpismi a príslušnými odporúčaniami. V 2 Vymedzenie základných pojmov zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov sa uvádza: Na účely tohto zákona a) štátnou štatistikou sú systematicky a plánovite vykonávané činnosti, ktorých predmetom je získavanie, spracúvanie, šírenie, poskytovanie a hodnotenie údajov o javoch hromadnej povahy, zabezpečovanie ich porovnateľnosti na posudzovanie sociálno-ekonomického vývoja Slovenskej republiky a jeho ekologických súvislostí; ich súčasťou je aj zabezpečovanie medzinárodnej porovnateľnosti štatistických údajov, Z tohto vyplynul zákaz zverejňovať jednotlivé údaje získané v štátnom štatistickom zisťovaní aj pre sieť metodikov verejných knižníc, ktorí podľa Metodického pokynu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK 1669/ /7472 z 1. júna 2010 k určeniu štandardov pre verejné knižnice vyhodnocovali plnenie štandardov verejnými knižnicami vo svojej pôsobnosti, pričom využívali údaje zo štátneho štatistického zisťovania, ku ktorým mali v databáze štatistiky MK SR prístup cez svoje heslá. Koncom októbra 2015 bola generálna riaditeľka SNK požiadaná oficiálnym listom generálnej riaditeľky NOC, aby určila spracovateľov pre formulár KULT 4-01 a KULT a pomocníkov spracovateľa. Pre formulár boli odporúčaní traja pomocníci, zároveň boli vysvetlené zmeny spôsobu zberu a spracovania údajov štátneho štatistického zisťovania v oblasti knižníc. Zásadnou zmenou je zaradenie výkazu KULT o knižnici od konca roku 2015 do nového elektronického systému štatistického zisťovania MK SR a súčasne zrušenie spracovania štatistiky prostredníctvom siete cca 50 metodikov, ktorí by mali vlastné heslá. VYMEDZENIE ČINNOSTI METODIKOV Začiatkom novembra 2015 sa v SNK konala konferencia Profesia Knihovník III metodik, kde sa hovorilo nielen o problémoch v práci metodikov, ale zároveň boli načrtnuté niektoré odporúčané úlohy a činnosti metodika. Riaditeľka odboru Služby SNK prítomných riaditeľov a metodikov knižníc prvý raz informovala o zámere OVŠK NOC vylúčiť ich zo štátneho štatistického zisťovania a realizovať ho len prostredníctvom zamestnancov SNK. Zároveň vyjadrila nesúhlas s týmto zámerom, pretože je v rozpore so zákonom o knižniciach spracovanie štatistiky v krajoch majú zabezpečovať metodičky regionálnych knižníc s krajskou pôsobnosťou. Spracovateľka v SNK už začiatkom roka 2015 upozornila na platnú legislatívu, ktorou sa riadi štátne štatistické zisťovanie o knižniciach. Vykonáva sa v zmysle zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov a podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 291/2014, ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky Spracovateľkou formulára KULT ostala PhDr. Iveta Kilárová, CSc., jej náhradníčkou sa stala PhDr. Eleonóra Janšová a pomocníčkou Mgr. Denisa Krajčírová (všetky vykonávajú aj iné činnosti), ktorá však nemohla telefonicky overovať údaje. Hneď po oficiálnom rozhodnutí o zabezpečení spracovania štátneho štatistického zisťovania v oblasti knižníc začiatkom decembra 2015 boli o zmene v organizácii štatistického zisťovania informovaní metodici knižníc. Metodici verejných knižníc boli vyzvaní, aby sa aktívnejšie zapájali do projektu Benchmarking knihoven, kde majú rýchlo a prehľadne dostupné aj prepočtové údaje a porovnania s inými porovnateľnými knižnicami. Napriek tomu záujem o benchmarking stúpol iba mier K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

41 IVETA KILÁROVÁ / NOVÁ KONCEPCIA SPRACOVANIA ŠTATISTIKY O KNIŽNICIACH ne (z 57 na 68), v skutočnosti len niektoré knižnice vedia používať svoje štatistické údaje. Spracovateľka formulára KULT naďalej spolupracuje so sieťou metodikov, pretože podľa zákona č. 126/2015 o knižniciach je zriaďovateľ alebo zakladateľ knižnice oprávnený požiadať príslušnú knižnicu s metodickou pôsobnosťou o odborné usmernenie. Okrem toho regionálna knižnica podľa zákona č. 126/2015 poskytuje metodickú pomoc a poradenské služby knižniciam vo svojom regióne (okrem akademických a vedeckých), ich zriaďovateľom alebo zakladateľom a upozorňuje ich na nedostatky v poskytovaní knižnično-informačných služieb. Z toho vyplýva, že metodici by mali mať databázu funkčných kontaktov do knižníc vo svojej metodickej pôsobnosti a mali by mať aj informácie o stave knižníc. Preto boli koncom októbra 2015 vyzvaní, aby nahlásili knižnice, ktoré v uvedenom roku svoju činnosť obnovili, a tak sa mohli doplniť do štátneho štatistického zisťovania v roku V niektorých prípadoch metodici nevedeli o všetkých knižniciach, ktoré svoju činnosť obnovili, a naopak, niektoré nahlásené ju neobnovili. V iných prípadoch nemali k dispozícii ani aktuálne funkčné ové kontakty, resp. kontakt vyhľadávali iba na webovej stránke príslušnej obce. Takéto kontakty musia spracovateľky v SNK najprv telefonicky overiť, než sa využijú v štatistickom zisťovaní na rozosielanie výzvy na vyplnenie formulára s jedinečným linkom, prípadne na urgencie. Zmena databázy štatistiky pre knižnice priniesla aj zmeny do činností zabezpečujúcich štatistické zisťovanie. Hneď ako Odbor informatiky 14. decembra 2015 predložil elektronický systém štatistického zisťovania MK SR, spracovateľky v SNK začali aktualizovať Zoznam spravodajských jednotiek (ďalej len Zoznam SJ) pre štátne štatistické zisťovanie za rok 2015 v databáze MK SR. Knižnice nemali do systému preklopené SJ za rok 2014, ale za rok Rovnako nebolo možné vygenerovať z databázy Zoznam SJ za rok 2014 po skončení štátneho štatistického zisťovania, musel byť aktualizovaný v excelovej tabuľke ručne, čo je pri počte niekoľko sto nových stagnujúcich knižníc, desiatkach zrušených knižníc a niekoľkých knižníc, ktoré svoju činnosť obnovili, časovo veľmi náročné. Aktualizácia údajov o SJ bola náročnejšia aj preto, že sa museli prepisovať názvy SJ knižníc, ktoré nemajú právnu subjektivitu; ich zriaďovateľov vyhľadávala spracovateľka v zriaďovacích listinách a štatútoch organizácií. Zároveň bolo potrebné zistiť a prepisovať y, keďže mnohé už boli neaktuálne. Všetky stagnujúce a zrušené knižnice za rok 2014 bolo potrebné vyhľadať a odstrániť, a naopak, doplniť identifikačné údaje o knižniciach, ktoré činnosť obnovili (24); dodatočne sa v roku 2016 prihlásili u gestorky v NOC aj u spracovateľky v SNK ďalšie. Aktualizáciu Zoznamu SJ vykonali dve spracovateľky formulára v SNK podľa pokynov do 15. januára 2016, neskôr boli urobené ešte niektoré opravy. Súčasne s vyplňovaním online formulárov SJ vypĺňajú Vyhlásenie o súhlase s použitím dôverných štatistických údajov na iné než štatistické účely; štatutári ich potvrdzujú a skeny posielajú om spracovateľke do SNK. Súhlas sa poskytuje na účely tvorby analytických a koncepčných materiálov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Slovenskej národnej knižnice týkajúcich sa rozvoja knižničného systému. SJ už neposkytujú súhlas s použitím svojich dôverných štatistických údajov regionálnym knižniciam a ústredným špeciálnym knižniciam, na základe dobrej spolupráce si potrebné údaje môžu zistiť od SJ osobitne, nezískavajú ich automaticky zo štátneho štatistického zisťovania. Testovanie online formulárov sa začalo 13. januára Spracovateľka dostala od gestorky prístup k trom linkom, kde vyskúšala nastavenie logických kontrol. Na základe skúseností z predchádzajúcich deviatich rokov upozornila, že systém umožňuje neuvádzať veľký počet údajov. V texte na stránke, kde sa nachádzal jedinečný link k formuláru pre každú SJ, bol dlhý text s pokynmi, v ktorých bolo tučne vyznačené upozornenie, že všetky údaje sú povinné. Žiaľ, pri kontrole vyplnených formulárov sa opäť ukázalo, že mnohé SJ pokyny ani metodické vysvetlivky nečítajú. Napríklad pri overovaní chýbajúcich údajov SJ odpovedali: Ale to nebol povinný údaj, pustilo ma to ďalej. V module knižničný fond zasa vynechali členenie knižničného fondu podľa typu dokumentu. Očakávaný problém bol aj pri nastavení súčtu vo výpožičkách, tak ako v predchádzajúcich rokoch vyplnili členenie výpožičiek podľa typu literatúry, očakávali zobrazenie súčtového údaju a potom volali spracovateľkám do SNK, že ich to v 3. module zablokovalo, nechce ich pustiť ďalej. Dňa 14. marca 2016 zaslal OVŠK NOC spravodajským jednotkám s oznamom a prístupovým linkom do výkazov KULT, aby sa začal zber údajov za rok Po deviatich rokoch vyplňovania online štatistických formulárov o knižnici cez jeden spoločný link, ktorý SJ oznámil príslušný metodik, prípadne sa o ňom dozvedeli z webovej stránky MK SR alebo z online diskusie k štatistickému zisťovaniu, sa ukázalo, že najväčším problémom je zabezpečiť pre každú knižnicu jej jedinečný link. Vyskytli sa vážne problémy. Niektorí metodici svojim knižniciam obratom preposlali výzvu pre svoju knižnicu s jedinečným linkom, niektoré SJ rýchlo prepísali identifikačné údaje a vyplnili formulár za svoju knižnicu, ale to spôsobilo stratu záznamu o SJ v Zozname SJ v databáze MK SR, a tým aj stratu v evidencii SJ, ktoré majú vyplniť za rok 2015 online formulár; niektoré obecné knižnice si preposlali linky medzi sebou, prípadne ani neotvárali poštu a bez otvárania vymazali, pretože formulár o knižnici mali deväť rokov voľne dostupný na vyplnenie a nevedeli o zmene (nevyhľadávajú informácie na webovej stránke MK SR, riadia sa pokynmi metodika). NAJČASTEJŠIE CHYBY PRI VYPLŇOVANÍ FORMULÁRA Najväčší problém predstavuje nečítanie metodických vysvetliviek a prenášanie zodpovednosti za správnosť údajov na príslušných metodikov. Ak sa vyskytne prob- ŠTATISTIKA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 39

42 IVETA KILÁROVÁ / NOVÁ KONCEPCIA SPRACOVANIA ŠTATISTIKY O KNIŽNICIACH ŠTATISTIKA lém pri vyplňovaní, mnohé SJ sa obracajú len na metodika, nie na spracovateľky formulára v SNK uvedené vo výzve na vyplnenie formulára, čo má za následok nejednotné chápanie uvádzania údajov. V nasledujúcom prehľade uvádzame chybné údaje, ktoré dosahujú výskyt aspoň 10 %, niektoré až 95 %. Identifikačna strana: Nesprávne prepísaný názov SJ (ak knižnica nemá právnu subjektivitu, uvádza sa jej zriaďovateľ), chybné IČO, neuvedené alebo chybne uvedené evidenčné číslo (pritom ev. č. je okrem poskytovania služieb ďalšou charakteristikou, ktorá určuje knižnicu podľa zákona č. 126/2015, a zároveň platí, že SJ môže byť len knižnica zriadená podľa tohto zákona, povinnosť zaevidovať sa v Zozname knižníc SR vedenom na MK SR majú knižnice aj podľa zákona č. 183/2000; nezaevidované knižnice nebudú zaradené do štátneho štatistického zisťovania o knižnici). Knižnica s nízkym počtom používateľov (do 10), návštevníkov a výpožičiek trvá na tom, že je fungujúca a domáha sa vyplňovania formulára o knižnici poskytujúcej služby verejnosti. Metodici v rozpore so zákonom o knižniciach vo svojich adresároch popri fungujúcich knižniciach evidujú aj stagnujúce knižnice a svojim knižniciam automaticky preposielajú všetky pokyny od spracovateľky určené pre metodikov, následne sa stagnujúce knižnice domáhali opakovane zaslania online formulára na vyplnenie (pri každej požiadavke na pridelenie linku treba potom v Zozname SJ overiť, či je požiadavka oprávnená, dokonca pre stagnujúce knižnice vymáhali linky aj metodici); chyby v určení typu zriaďovateľa a knižnice (možno len technický problém, niekedy sa ukladal len typ vedecká ), v telefónnych číslach, v ových kontaktoch, v menách. 1. modul Sieť knižníc: Nie je uvedený typ knižnice. Mestské knižnice uvádzajú, že sú súčasne aj obecné profesionálne. 2. modul Knižničný fond: Nie je uvedené členenie knižničných jednotiek podľa typu dokumentu, ich počet nenadväzuje na údaje z predchádzajúceho roka, chýba údaj o knižničných jednotkách vo voľnom výbere, automatizovane spracovaných. 3. modul Výpožičky a služby: Na obecných úradoch prepisujú údaje do online formulára z podkladov knihovníčky, automaticky uvádzajú len prezenčné výpožičky, ale pri overovaní a vysvetlení, čo sú absenčné a prezenčné výpožičky, majú takmer všetci absenčné. Knižnice neuvádzajú absenčné výpožičky, nevedia, čo sú absenčné a prezenčné výpožičky, nevedia, čo sú študijné a čitateľské miesta, neuvádzajú plochu knižnice pre používateľov, počet prevádzkových hodín, MVS uvádzajú len výnimočne. 4. modul Používatelia služieb knižnice, návštevníci, podujatia a edičná činnosť: Nečítajú metodické vysvetlivky, nevedia, čo sú aktívni používatelia, čo sú návštevníci; automaticky uvádzajú rovnaký počet návštevníkov a aktívnych používateľov s vysvetlením, že knižnicu navštevujú tie isté fyzické osoby, ako sa zaregistrovali (týka sa to najmä verejných knižníc). V špeciálnych knižniciach si často požičiavajú knihy do príručných knižníc na dlhší čas, prípadne vracajú knihy len na recepciu, poverenému zamestnancovi a pod., takže do knižnice vstupujú len vtedy, keď si chcú niečo vypožičať. Počet podujatí zameraných na informačnú výchovu sa uvádza ako údaj z počtu realizovaných výchovno-vzdelávacích po dujatí, ale uvádzajú ho ako údaj z počtu všetkých podujatí. Počet návštevníkov knižnice uvádzajú len ako presný súčet návštevníkov na podujatiach knižnice bez aktívnych používateľov. Uvádzajú počet počítačov s internetom pre verejnosť, ale bez návštevníkov, ktorí ho v knižnici využili. Neuvádzajú počet obyvateľov v sídle verejnej knižnice, naopak, v špeciálnych knižniciach údaj uvádzajú (údaj však majú podľa metodických vysvetliviek uvádzať len verejné knižnice). 5. modul Ekonomické ukazovatele: Odmietajú uvádzať údaje o knižnici, ktorá je súčasťou inej inštitúcie, uvádzajú náklady a príjmy za celé inštitúcie, neuvádzajú poistné a odvody zo mzdových nákladov a z dohôd, nevedia, čo sú prevádzkové náklady, hoci sa údaj vyžadoval aj v predchádzajúcom roku, odmietajú uviesť príjmy, hoci mali výdavky. 6. modul Osoby zabezpečujúce činnosť knižnice: Nečítajú metodické vysvetlivky, nevedia, že sa už neuvádzajú prepočítané úväzky (píšu napr. 005). Uvádzajú nesprávne vypočítanú priemernú mesačnú mzdu, uvádzajú ročnú mzdu, sčítavajú priemerné mzdy niekoľkých zamestnancov, uvádzajú rovnakú priemernú mzdu pri rôznom počte zamestnancov (napr. z toho ženy, počet zamestnancov vykonávajúcich knihovnícke činnosti iný ako celkový počet zamestnancov), uvádzajú všetkých zamestnancov celej organizácie, ktorej súčasťou je knižnica. POSTUP PRI DORUČENÍ ŽIADOSTI O POSKYTNUTÍ ÚDAJOV ŠTÁTNEHO ŠTATISTICKÉHO ZISŤOVANIA Riaditeľka OVŠK spracovateľov upozornila, že všetky žiadosti o poskytnutie údajov získaných prostredníctvom štátneho štatistického zisťovania bez ohľadu na subjekt (či to bude štátna alebo verejná správa, verejnoprávna inštitúcia, mimovládny sektor, študenti, ale aj nadriadení alebo kolegovia) treba poslať OVŠK NOC, kde posúdia, či poskytnutie údajov nie je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi (napr. na administratívne účely je poskytovanie údajov prísne zakázané). Pokiaľ by boli údaje poskytnuté v rozpore so zákonom, môže byť voči MK SR (následne voči OVŠK a spracovateľom) vyvodená zodpovednosť za porušenie ustanovení zákona č. 540/2001 Z. z. o poskytovaní (porušenie mlčanlivosti) a použití údajov a uložená pokuta do výšky Preto treba každú žiadosť (aj z vlastnej inštitúcie) poslať OVŠK NOC, kde žiadosť zaevidujú a posúdia (najmä účel, typ a rozsah údajov). OVŠK NOC robí aj štatistiku, kto a na aký účel žiada štatistické údaje v oblasti kultúry K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

43 ROČNÝ VÝKAZ O NEPERIODICKÝCH PUBLIKÁCIÁCH V NOVEJ ÚPRAVE Ročný výkaz o neperiodických publikáciách KULT 4-01 sú povinné na základe zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov každoročne spracovávať všetky spravodajské jednotky, t. j. firmy alebo osoby, ktoré v príslušnom sledovanom roku požiadali o číslo ISBN Národnú agentúru ISBN so sídlom v Slovenskej národnej knižnici. Povinnosť vyplniť výkaz platí aj v tom prípade, že sa im titul, na ktorý žiadali číslo ISBN, nepodarilo vydať v príslušnom roku a plánujú ho vydať neskôr. Výkaz vypĺňajú všetci vydavatelia bez ohľadu na počet vydaných titulov. Od roku 2014 sa výkaz posiela iba v elektronickej podobe na ové adresy jednotlivých žiadateľov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby vydavateľské subjekty uvádzali do svojich výkazov i do žiadostí o číslo ISBN správne ové adresy, lebo každoročne vzniká množstvo problémov s doručovaním linkov na vyplnenie formulára práve pre uvádzanie nesprávnych alebo už nepoužívaných adries. Linky sa posielajú na základe Zoznamu spravodajských jednotiek (ďalej len Zoznam SJ), ktorý vzniká podľa žiadostí o číslo ISBN od jednotlivých vydavateľov. Problém vzniká aj pri nesplnení úloh z predchádzajúcich rokov, t. j. keď vydavatelia požiadali o číslo ISBN, ale publikácie, na ktoré číslo ISBN žiadali, sa im nepodarilo z rôznych dôvodov vydať; takýchto žiadateľov teda nie je na základe čoho zaradiť do Zoznamu SJ. Títo vydavatelia sa musia sami prihlásiť a vyžiadať si opätovné zaradenie do Zoznamu SJ, aby im mohol byť zaslaný link a mohli vyplniť príslušný formulár KULT Na úvodnej, identifikačnej strane sa uvádzajú informácie o vydavateľskom subjekte, číslo IČO (ak ho subjekt nemá, uvádza 9 núl) a presná kompletná adresa (u osôb je to ich vlastná adresa); kód Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE je v prípade výkazu KULT 4-01 jednotný vydávanie kníh, nič iné nie je možné uviesť. Dôležitý je údaj o vydavateľskej činnosti v príslušnom roku, t. j. či vydavateľ činnosť vykonával, nevykonával alebo ukončil, pretože podľa toho sa ďalej generuje formulár. Ak vydavateľ uvedie, že činnosť nevykonával, formulár mu poskytne len posledný modul, kde uvedie údaj o čase potrebnom na vyplnenie formulára. Je to vlastne údaj o tom, či vydavateľ (spravodajská jednotka) vydal tituly, na ktoré si vyžiadal čísla ISBN. PhDr. Anna Kucianová, PhD. Významnou súčasťou formulára je údaj o osobe, ktorá výkaz vyplnila. Musí uviesť telefónne číslo, na ktorom ju bude môcť spracovateľ výkazu zastihnúť, ak zistí vo formulári nejaké nejasnosti alebo nepresnosti a potrebuje ich opraviť. Keď totiž spravodajská jednotka formulár vyplní a uloží, už sa do neho nebude môcť dostať úpravy vo formulári už bude môcť robiť jedine spracovateľ výkazu. Dôležitá je tiež ová adresa na zasielanie linkov na spracovanie formulára. V module 1 sa uvádzajú údaje o počte vydaných titulov a výtlačkov a ich členenie podľa vedného odboru. Uvádza sa počet vydaných kníh (stĺpec 2) a počet vydaných brožúr (stĺpec 3). Tu si treba si dať pozor na to, čo uvádzame ako brožúru: brožúra je publikácia v rozsahu 5 48 strán, kniha je neperiodická publikácia v rozsahu minimálne 49 strán. Brožúra teda nie je to, čo je brožované, ale jej rozlíšenie sa viaže na počet strán do 48; všetko, čo má rozsah 49 strán a viac, je kniha. V 1. module sa uvádza aj 1. vydanie (stĺpec 4), ďalej počet výtlačkov uvedených kníh (stĺpec 6), počet výtlačkov uvedených brožúr (stĺpec 7) a počet výtlačkov všetkých uvedených 1. vydaní (stĺpec 8). Tituly sa zaraďujú do vedných odborov v riadkoch 2 27, v riadkoch sa uvádzajú špecifické typy vydaných publikácií detské knihy, komiksy, školské učebnice, vysokoškolské skriptá, oficiálne dokumenty a publikácie v Braillovom písme. Zmenou oproti predchádzajúcemu roku sú údaje v riadku 34, kde sa uvádza počet titulov distribuovaných formou e-knihy (formát pdf, epub, mobi), a v riadku 35, kde sa zaznamenáva počet titulov distribuovaných formou audioknihy (nosiče, technológia MP3). Doplnkom je aj údaj v riadku 36, kde sa uvádza počet predaných výtlačkov všetkých vydaných titulov. Ďalším doplneným údajom je počet predaných rozmnoženín e-kníh v riadku 37. Posledným doplnkom v 1. module je údaj o počte predaných kusov rozmnoženín audiokníh v riadku 38. V module 2 sa uvádzajú počty titulov a výtlačkov podľa jazyka vydania. Ak je publikácia prekladom z iného jazyka, musí byť vyplnený aj údaj v spodnej časti tabuľky v riadkoch 26 48, podľa toho, z akého jazyka bolo dielo preložené. ŠTATISTIKA * Slovenská národná knižnica, Martin anna.kucianova@snk.sk Úplne novými, doplnenými zložkami výkazu sú moduly 3 a 4. Údaje v týchto moduloch sa týkajú predovšetkým vydavateľských firiem, ktoré majú vydavateľskú činnosť K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 41

44 ANNA KUCIANOVÁ / ROČNÝ VÝKAZ O NEPERIODICKÝCH PUBLIKÁCIÁCH ŠTATISTIKA ako svoju hlavnú činnosť, t. j. vyše 70 % ich činnosti predstavuje vydavateľská činnosť. V module 3 sa uvádzajú ekonomické ukazovatele finančné zabezpečenie vydávania a verejného šírenia neperiodických publikácií v. Sú tu uvedené príjmy, výdavky a kapitálové výdavky. Údaje sa uvádzajú zaokrúhlené na celé čísla a podľa účtovných výkazov k príslušného roka. V riadkoch 2 13 sa uvádzajú sumy transferov, grantov, darov a príspevkov poskytnutých na vydavateľskú činnosť (bežné aj kapitálové) členené na transfery, t. j. účelovo viazané príspevky (dotácie) vyplývajúce zo zriaďovateľskej pozície subjektov verejnej správy, zo zabezpečovania plnenia prioritných vládnych programov a projektov, z preneseného výkonu štátnej správy atď.; granty/dotácie sú príspevky zákonom stanovené alebo dobrovoľné na bežné alebo kapitálové účely, poskytované za stanovených podmienok a na základe žiadosti (na tento typ príspevku nie je právny nárok, príspevok je účelovo viazaný a jeho poskytovateľ nezískava žiadnu protihodnotu); dary a sponzorské príspevky. Upozorňujeme, že každý príspevok treba uviesť a zarátať iba raz. V riadku 14 sa uvádzajú ostatné príjmy spojené s vydavateľskou činnosťou, ktoré neboli uvedené v riadku 2. V riadkoch sa uvádzajú výnosy z vlastnej činnosti, t. j. všetky tržby spojené s predajom publikácií, s predajom služieb, z reklamy alebo z inzercie a pod. Do výdavkov sa zaratúvajú všetky náklady spojené s vydavateľskou činnosťou (riadky 19 31). Uvádzajú sa tzv. čisté náklady, t. j. náklady na činnosť bez mzdových a prevádzkových nákladov. V rámci nich sa osobitne uvádzajú náklady na služby, v ktorých sú zahrnuté honoráre autorom a výkonným umelcom, ako aj licenčné poplatky, poplatky autorským zväzom atď., odmeny osobám vykonávajúcim činnosť na základe dohody mimo pracovného pomeru, t. j. ostatné osobné náklady (OON) bez odvodov; vyčísľuje sa aj suma finančných prostriedkov vyplatená osobám na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej činnosti a ostatné náklady (cestovné, reprezentačný fond, poštovné atď.). Ďalej sa uvádzajú mzdové náklady bez OON, t. j. vyčísli sa hrubá mzda bez odvodov vrátane odmien, neuvádza sa odstupné a odchodné; uvádzajú sa mzdové náklady len na pracovníkov, ktorí zabezpečujú vydavateľskú činnosť na plný alebo skrátený úväzok. V ďalších riadkoch sa vyčísľujú náklady na sociálne a zdravotné poistenie a ostatné sociálne odvody, náklady na nakúpený obchodný tovar určený na predaj, služby, spotreba materiálu, spotreba energií a prevádzkové náklady; uvádza sa celková suma finančných prostriedkov syntetický účet 500 a 510, z ktorej sa osobitne uvedú náklady na nájom priestorov a techniky. Napokon sa uvádzajú odpisy a ostatné prevádzkové náklady, kde sa zaznamenajú položky, ktoré nie sú v predchádzajúcich riadkoch. V riadkoch sú uvádzajú kapitálové výdavky (hmotný a nehmotný majetok). Vo module 4 sa uvádzajú údaje o osobách, ktoré zabezpečujú vydávanie neperiodických publikácií. Uvádza sa celkový počet zamestnancov fyzických osôb v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok a skrátený pracovný úväzok. Ďalej sa uvádza počet osôb pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej činnosti; ak jedna osoba spolupracovala s vydavateľom na základe viacerých dohôd, do počtu osôb sa zaráta iba ako jedna osoba. Uvádza sa celkový počet fyzických osôb (právnické osoby sa nerátajú) podieľajúcich sa na vydavateľskej činnosti v inom ako pracovnoprávnom vzťahu k vydavateľovi. Uvádza sa tiež počet spolupracujúcich dobrovoľníkov bez nároku na finančnú odmenu. V riadkoch 8 14 sa uvádzajú zamestnanci podľa stupňa dosiahnutého vzdelania a podľa typu vykonávaných prác. Celkový počet zamestnancov v riadkoch 8 10 a v riadkoch musí byť zhodný s počtom zamestnancov v riadku 2. V riadkoch 15 a 16 sa uvádza priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca (v ) bez odvodov a priemerná hrubá mesačná mzda (v ) odborného pracovníka bez odvodov, ktoré sa počítajú z celkového počtu zamestnancov a odborných pracovníkov bez ohľadu na pracovný úväzok. Všetky uvedené ekonomické údaje financie a zamestnanci sa týkajú vydavateľov, ktorí majú viac ako 70 % svojej činnosti evidovanej ako vydavateľskú činnosť. V module 5 sa uvádzajú údaje o čase, za ktorý sa podarilo spravodajskej jednotke formulár KULT 4-01 vyplniť. Ako vidíme, formulár KULT 4-01 prešiel v roku 2015 viacerými zásadnými zmenami. Je potrebné uvedomiť si to a sledovať jednotlivé, predovšetkým ekonomické údaje celý rok priebežne, inak bude veľmi náročné všetky údaje zosumarizovať a vyplniť. Zmenený je modul 1 a doplnené sú nové moduly 3 a 4, takže si ich treba dôsledne pripraviť a vyplniť. Formulár KULT 4-01 je k dispozícii vo formáte pdf na webovej stránke Ministerstva kultúry SR pod ikonou Štatistika kultúry. Možno si ho vytlačiť a v papierovej forme pripraviť na zápis do elektronickej formy, a tak predísť problémom pri definitívnom zápise K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

45 ŠKOLSKÉ KNIŽNICE AKTIVITY ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC V ROKU 2015 Medzinárodný mesiac školských knižníc 2015 Mgr. Rozália Cenigová* Metodické centrum Slovenskej pedagogickej knižnice s vedomím, že čítanie pre potešenie zvyšuje kvalitu života čitateľov, buduje a upevňuje medziľudské vzťahy v školskej komunite, znižuje stres na vyučovaní a upevňuje sebavedomie detí, zorganizovalo v októbri 2015 tri projekty na podporu čítania žiakov základných a stredných škôl v Slovenskej republike a Českej republike. Prvé dva projekty boli vyhlásené pri príležitosti Medzinárodného mesiaca školských knižníc 2015, ktorým je mesiac október, tretí projekt bol vyhlásený pri príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc 26. októbra Do všetkých troch projektov sa zapojilo českých a slovenských škôl s celkovým počtom žiakov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov a vzácnych hostí. * ČESKO-SLOVENSKÝ PROJEKT ZÁLOŽKA DO KNIHY SPÁJA ŠKOLY Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave v spolupráci s Národným pedagogickým múzeom a knižnicou J. A. Komenského v Prahe vyhlásila pri príležitosti Medzinárodného mesiaca školských knižníc 2015 už 6. ročník česko-slovenského projektu Záložka do knihy spája školy. Cieľom tohto projektu bolo nadviazanie kontaktov medzi českými a slovenskými základnými školami a osemročnými gymnáziami a podpora čítania prostredníctvom výmeny záložiek do kníh. Na záložkách mali žiaci ľubovoľnou technikou stvárniť tému Múdrosť ukrytá v knihách a vymeniť si ich s kamarátmi z pridelenej partnerskej školy. Do česko-slovenského projektu sa zapojilo 859 škôl s celkovým počtom žiakov, z toho 204 českých škôl s celkovým počtom žiakov a 655 slovenských škôl s celkovým počtom žiakov. Slovenská pedagogická knižnica vytvorila 430 partnerských dvojíc s prihliadnutím na druh a typ školy a počet prihlásených žiakov. Z uvedeného počtu bolo 204 partnerských dvojíc vytvorených medzi českými a slovenskými školami a 226 partnerských dvojíc pre nízky počet prihlásených českých škôl medzi samotnými slovenskými školami. Vzájomná výmena záložiek bola ukončená k 31. októbru Žiaci podľa svojich schopností, možností a veku prevažne na hodinách literatúry, výtvarnej výchovy, na triednických hodinách, v školskom klube detí alebo Ústredná metodička pre školské knižnice Slovenská pedagogická knižnica, Bratislava rozalia.cenigova@spgk.sk v rámci krúžkovej činnosti vyrábali záložky rozmanitých tvarov a s využitím rozličných techník tentoraz na tému Múdrosť ukrytá v knihách. Žiaci prvého stupňa stvárňovali na záložkách väčšinou rozprávkové postavy s citátmi z kníh, napríklad z Troch prasiatok, Popolušky, Včielky Maje, Rozprávok o psíčkovi a mačičke alebo Janka Hraška. Žiaci druhého stupňa a mladší gymnazisti sa pri výrobe záložiek nechali inšpirovať zasa Ezopovými bájkami alebo knihami ako Malý princ, Povesti spod Sitna či Horký chlieb. Svoje kreatívne záložky doplnili rôznymi prísloviami, porekadlami, názvami prečítaných kníh aj obľúbených hrdinov. Počas výroby záložiek si mnohí žiaci v rámci triednických besied vymieňali názory na prečítané knihy a obľúbených literárnych hrdinov. Doplňujúcim programom výroby záložiek bolo aj dramatizované čítanie rozprávok staršími žiakmi prváčikom, ďalej to boli hodiny hlasného čítania, tvorba vlastného leporela, recitačné súťaže, čitateľské kvízy v triedach, besedy s regionálnymi spisovateľmi či spoločná návšteva školskej knižnice. Ojedinele odzneli rozhlasové relácie venované prezentácii československého projektu a osobnému predstaveniu pridelenej partnerskej školy. Niektoré školy si pripravili powerpointové prezentácie alebo CD s informáciami a fotografiami o svojich obciach, mestách a školách, ktoré potom zaslali svojim partnerským školám. Na tomto mieste chceme vyzdvihnúť aspoň niektoré výnimočné aktivity na podporu čítania: Žiaci Základnej školy v Kojaticiach začali projekt návštevou svojej školskej knižnice. Spoločne si prezreli knižničný fond a vypožičali knihy na čítanie. V triedach sa rozprávali o svojich obľúbených knihách a známych rozprávkových postavách a čítali úryvky z rozprávok. Pred samotnou výrobou záložiek im školská koordinátorka projektu prečítala list z partnerskej školy Spojenej školy v Horných Rakoviciach, aby sa žiaci viac dozvedeli o záujmoch a záľubách kamarátov, ktorým potom poslali svoje záložky. Dokonca štvrták Miško prišiel s nápadom, aby jeho spolužiaci vyrobili záložky aj pre učiteľky z partnerskej školy. Školská koordinátorka projektu Alena Pročková v Základnej škole v Nitrianskom Pravne zorganizovala podpornú akciu na čítanie pod názvom Otvorený deň školskej knižnice. Počas celého dňa cez prestávky a po vyučovaní mohli žiaci navštíviť školskú knižnicu, prezerať si knihy, prečítať si ich a zapojiť sa do súťaže Najlepší čitateľ, ktorá trvala do konca decembra K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 43

46 ROZÁLIA CENIGOVÁ / AKTIVITY ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC V ROKU 2015 ŠKOLSKÉ KNIŽNICE Základná škola s materskou školou v Krušetnici pripravila do školského rozhlasu najprv reláciu o československom projekte a českej partnerskej škole Základnej škole Preboštov. Potom žiaci urobili nástenku s mapami obidvoch krajín, na ktorej vyznačili sídla svojich škôl, a vytvorili tabuľku, do ktorej vložili základné informácie o obidvoch obciach (krajina, kraj, okres, rok založenia obce, počet obyvateľov, nadmorská výška, pohorie atď.) a zaujímavosti o svojich školách. Základná škola s materskou školou Grundschule mit Kindergarten v Nitrianskom Pravne zorganizovala ako doplnok tvorby a výmeny záložiek akciu na podporu čítania pod názvom Otvorený deň školskej knižnice. Počas akcie mohli žiaci celý deň navštevovať školskú knižnicu, prezerať a požičať si knihy, zapojiť sa do súťaže Najlepší čitateľ a súťažiť o knižné balíčky. K najvydarenejším aktivitám na podporu čítania v Základnej škole na ulici Nejedlého v Spišskej Novej Vsi patrila hodina informačnej výchovy pre žiakov druhých ročníkov a dramatizované čítanie pre žiakov tretích a štvrtých ročníkov. Vďaka týmto aktivitám sa do školskej knižnice zapísalo viac čitateľov ako v predchádzajúcich rokoch za rovnaké obdobie. Základná škola s materskou školou na Banskej ulici v Banke zorganizovala popri výmene záložiek na podporu čítania akciu pod názvom Starší kamarát číta mladšiemu. V rámci tejto akcie, ktorá bude trvať do konca školského roku 2015/2016, prečíta každý štvrták jednu rozprávku prváčikom. Pedagógom v Základnej škole v Gemerskej Polome sa podarilo do česko-slovenského projektu aktívne zapojiť všetkých rómskych žiakov. Ich snaha sa prejavila nielen výraznými pokrokmi v čítaní u týchto žiakov, ale aj tým, že si začali viesť čitateľské denníky. Žiaci z Liečebno-výchovného sanatória v Čakanoch (foto archív Slovenskej pedagogickej knižnice) Žiaci z Liečebno-výchovného sanatória v Čakanoch pod dozorom svojich vychovávateľov počas celého októbra navštevovali školskú knižnicu. Tu si vyberali knihy, ktoré im pomáhali zlepšovať sa v čítaní a zároveň rozvíjali ich fantáziu a myslenie. Spoločne aj individuálne čítali príbehy a na záver každej návštevy školskej knižnice sa o nich porozprávali. Niektorí žiaci uverejnili v školskom časopise ilustrácie k prečítaným knihám. V Základnej škole na ulici Matice slovenskej v Prešove realizovali projekt ako detektívku. Žiaci pátrali po zrnkách múdrosti ľudovej slovesnosti v školskej knižnici alebo hľadali v knihách lístočky, na ktorých by boli napísané slovenské príslovia a porekadlá. Touto aktivitou škola dosiahla, že žiaci si prezerali knihy, ilustrácie, začítali sa do nich a potom si ich chceli celé prečítať. S učiteľmi slovenského jazyka pripravili žiaci aj veľký panel, na ktorom zverejnili nezabudnuteľné citáty a úryvky zo Štúrových prejavov. Týmto sa zároveň pripojili k celonárodným oslavám Roka Ľudovíta Štúra. Väčšina škôl pridávala do balíkov so záložkami aj darčekové predmety, školské časopisy, ročenky škôl, CD s ľudovými pesničkami alebo so školskými speváckymi súbormi, knihy od regionálnych autorov alebo propagačné materiály o svojej škole, obci či meste. Napríklad Základná škola s materskou školou J. A. Komenského v Lednici zapojila do akcie výmeny záložiek i zriaďovateľa svojej školy, ktorý vždy ochotne podporoval aktivity zamerané na podporu čítania, a tak do balíka so záložkami vložili aj monografiu obce s venovaním starostu, pohľadnice a vlajočky obce, kľúčenky a ďalšie spomienkové predmety K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

47 ROZÁLIA CENIGOVÁ / AKTIVITY ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC V ROKU 2015 Iné školy pribalili k záložkám fotografie žiakov, ktorí vyrábali záložky, alebo priateľské listy od školských koordinátorov či samotných žiakov. Napríklad v Základnej škole s materskou školou v Nálepkove vložili do balíka so záložkami, na ktorých bolo napísané ponaučenie z obľúbenej bájky, aj vlastnoručne vyrobenú knihu s fotografiami žiakov, s priateľskými listami a so všeobecnými informáciami o svojej obci a škole. Mnohí žiaci písali na zadnú stranu záložiek svoje poštové adresy, ové adresy alebo facebookové kontakty, aby mohli v budúcnosti navzájom komunikovať. V niektorých školách sa uskutočnilo dokonca osobné odovzdanie záložiek pri návšteve zástupcov z partnerskej českej alebo slovenskej školy. Napríklad žiakom zo Základnej školy nár. um. Ľ. Podjavorinskej s materskou školou v Bzinciach pod Javorinou priniesol záložky osobne riaditeľ Základnej školy Václava Havla z Poděbrad, ktorý zavítal do ich školy v rámci mobility programu ERASMUS+. Slovenská škola si v záujme prehĺbenia priateľstva a rozšírenia foriem spolupráce prizvala do česko-slovenského projektu práve túto českú partnerskú školu z programu Európskej únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy mládeže a športu ERASMUS+. Základná škola Júlie Bilčíkovej v Budkovciach spojila výmenu záložiek s divadelnou prehliadkou, ktorú zorganizovala v rámci projektu História kráča s nami pod názvom Wiczmandyho slovo. Žiakom školy odovzdali záložky osobne vybraní žiaci a učitelia z českej partnerskej školy z Koryčan. Samozrejme, českí hostia sa zúčastnili aj na spomínanej divadelnej prehliadke. Vo väčšine škôl si z priateľských záložiek urobili výstavky alebo nástenky buď v aule školy, alebo v priestoroch školskej knižnice, prípadne v triedach. Mnohé školy zverejnili najkrajšie záložky na svojich webových stránkach alebo napísali články o priebehu projektu do svojich školských časopisov. Niekoľko desiatok škôl darovalo svoje záložky vzácnym hosťom, ktorí sa zúčastnili na oslavách Medzinárodného dňa školských knižníc 26. októbra 2015, alebo ich odložili pre budúcich prvákov, ktorým ich chcú darovať pri zápise do školy. Viaceré školy si naplánovali písanie žiackych listov, ov či vianočných pohľadníc alebo sa so svojou partnerskou školou dohodli, že zostanú v priateľskom kontakte a budú hľadať nové spôsoby spolupráce. Napríklad školský koordinátor Rastislav Pivoň zo Základnej školy na Tupolevovej ulici v Bratislave vo svojom novembrovom hodnotení projektu napísal, že v decembri budú posielať vianočné pohľadnice, ktoré žiaci vyrobia pre konkrétnych žiakov z českej partnerskej školy. V budúcnosti chcú obidve školy zorganizovať prostredníctvom telemostu súťaž v čítaní českej a slovenskej klasiky. Význam česko-slovenského projektu Záložka do knihy spája školy spočíva najmä v tom, že prispieva k spoznávaniu kultúry, zvykov a životného štýlu žiakov z Českej republiky. Okrem toho umožňuje nadväzovať nové priateľské vzťahy medzi partnerskými školami a ponúka možnosti ďalšej spolupráce. Rovnako dôležité je, že tvorba záložiek podporuje rozvoj kreativity, fantázie a manuálnej zručnosti žiakov a zábavnou formou ich dokáže pritiahnuť ku knihám a podporiť ich vzťah k čítaniu. Prínos minuloročnej témy Múdrosť ukrytá v knihách vidíme vo vzájomnom poznávaní českých a slovenských spisovateľov prostredníctvom obľúbených kníh odporúčaných samotnými žiakmi a v ich motivácii prečítať si práve tú knihu, ktorá sa páči ich kamarátovi. Za pridanú hodnotu celého česko-slovenského projektu považujeme obohatenie Školského vzdelávacieho programu, oživenie vyučovacieho procesu, podporu medzipredmetových vzťahov a rozšírenie vedomostí žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, z vlastivedy a geo grafie. Projekt priniesol osoh aj žiakom s mentálnym postihnutím a žiakom pochádzajúcim zo sociálne alebo z jazykovo znevýhodneného prostredia, ktorí mimo školy nemajú prístup ku knihám. Takýmto žiakom pomáha projekt kompenzovať nepriaznivé rodinné podmienky a vytvára pre nich čo najpodnetnejšie školské prostredie na vytvorenie pozitívneho vzťahu ku knihám a k čítaniu. Dôkazom obľúbenosti a zmysluplnosti česko-slovenského projektu sú vyjadrenia pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov a žiakov z Českej i zo Slovenskej republiky: Chcela by som sa veľmi poďakovať za možnosť zúčastniť sa projektu. Výroba záložiek pre slovenskú školu sa nám veľmi páčila a veľmi sme si ju s triedou užili. Ďalšiu veľkú radosť sme mali z doručených záložiek od žiakov z Hrnčiarskych Zalužian. Ilona Zapletalová, Základná škola, Kunratice, Česká republika Výmenou záložiek sa naša spolupráca určite neskončila. Pracujeme na ďalších aktivitách, ktoré v tomto školskom roku ešte uskutočníme medzi našimi školami. Žiaci 4. triedy už napísali kamarátom na Slovensko listy so svojimi adresami. Chcú si dopisovať, poznávať ich život a slovenský jazyk. Vendula Bízová, Základná škola Bohumila Hrabala, Praha, Česká republika Cieľom zapojenia sa do projektu bol nielen rozvoj čitateľskej gramotnosti, ale naším cieľom bol i celkový rozvoj a výchova kultúrneho čitateľa Všimli sme si, že výroba záložiek vytvorila v triedach pozitívnu atmosféru, žiaci sa viac zhovárali, ale hlavne zabávali sa. Medzinárodný projekt je výbornou myšlienkou, ktorý začiatok školského roka spríjemňuje. Ďakujeme organizátorom projektu za skvelú myšlienku. Daniela Sláviková, Základná škola s materskou školou, Červeník Tento projekt má výbornú myšlienku, v ktorej treba pokračovať. Záložka si vie získať nových kamarátov, dokáže priblížiť a spojiť životy našich a českých žiakov. Možno tento ŠKOLSKÉ KNIŽNICE K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 45

48 ROZÁLIA CENIGOVÁ / AKTIVITY ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC V ROKU 2015 ŠKOLSKÉ KNIŽNICE projekt prispeje k tomu, aby žiaci viac čítali vo voľnom čase. Ďakujeme. Peter Švehra, Základná škola s materskou školou pri zdravotníckom zariadení, Košice Tento projekt spája nielen školy medzi sebou, ale aj žiakov a pedagógov z oboch škôl. Niekoľko týždňov sme žili touto témou. Práca na tomto projekte nás teší a obohacuje, preto sa do nej vždy znova a radi prihlásime. Renáta Némethová, Liečebno-výchovné sanatórium, Čakany V mene všetkých žiakov našej školy sa Vám chcem poďakovať za to, že sme sa mohli znova zapojiť do tohto zaujímavého projektu. Už v septembri sa ma deti vypytovali: Aj tohto roku budeme v knižnici spoločne čítať rozprávky? A budeme vyrábať aj záložky? A komu ich budeme posielať? Jana Berezná, Základná škola, Hrnčiarska, Stropkov Projekt našich žiakov natoľko inšpiroval, že vyrobili záložku nielen pre svojich kamarátov z priateľskej školy, ale aj pre svojich rodinných príslušníkov. Nadežda Hrančová, Základná škola, Miloslavov Aj keď sme prostredníctvom záložiek nadväzovali priateľstvá len so slovenskými školami, ani to nás neodrádza zapájať sa do projektu. Podstatné je spoznávať nových kamarátov, ich školu, čítať a tvoriť. Viera Šuličová, Základná škola, Sečovská Polianka Projekt bol pre nás prínosom tak v nadviazaní nových kontaktov, ako aj v podpore myšlienky, že kniha je pre náš život stále dôležitá. Táto myšlienka bola motiváciou a hnacím motorom realizácie celého projektu. Anna Harmanová, Špeciálna základná škola, Krompachy Záložka je mojou kamarátkou. Mám ju v čítanke. Vždy, keď ju v taške zbadám, už sa teším na nové príbehy, ktoré si prečítam. Karolína, 3. ročník, Základná škola, Vtáčkovce Veľmi rada robím záložky. Záložku z minulého roka používam dodnes, lebo veľmi rada čítam. Vždy, keď prídem domov, tak sa naučím a idem čítať. Natália, 4. ročník, Základná škola s materskou školou, Skačany CELOSLOVENSKÝ PROJEKT ZÁLOŽKA DO KNIHY SPÁJA SLOVENSKÉ ŠKOLY Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave pri príležitosti Medzinárodného mesiaca školských knižníc 2015 vyhlásila aj 4. ročník celoslovenského projektu Záložka do knihy spája slovenské školy. Rovnako ako pri československom projekte aj v tomto prípade bolo jeho cieľom nadviazanie kontaktov medzi slovenskými strednými školami a podpora čítania prostredníctvom výmeny záložiek do kníh, ktoré žiaci vyrábali ľubovoľnou technikou na tému Múdrosť ukrytá v knihách. Výmenu záložiek mohli využiť školy na nadviazanie vzájomnej spolupráce, kontaktov a na poznávanie života žiakov v rôznych kútoch Slovenska. Do celoslovenského projektu sa prihlásilo 133 stredných škôl s celkovým počtom žiakov. Stredoškoláci vyrábali záložky rôznych tvarov a s využitím rozmanitých techník najčastejšie v rámci vyučovania, počas triednických hodín, v školskej knižnici alebo doma. Na zadnú stranu záložiek väčšinou písali aj svoje poštové adresy, ové adresy a kontakty na sociálne siete. Doplňujúcim programom výroby záložiek boli žiacke diskusie a besedy o prečítaných knihách a obľúbených autoroch, anonymné ankety o dobrovoľnom čítaní akejkoľvek literatúry, medzitriedne súťaže v písaní slovenských porekadiel a prísloví a oslava Medzinárodného dňa školských knižníc spojená s prezentáciou celoslovenského projektu Záložka do knihy spája slovenské školy. Originálny prístup k realizácii projektu si zvolila Stredná odborná škola na ulici I. Krasku v Púchove. Pred samotnou výrobou záložiek tu zorganizovali niekoľko aktivít, ktoré mali žiakom vnuknúť nápady na ich záložky. Najprv to bola anonymná anketa o dobrovoľnom čítaní akejkoľvek literatúry. Potom zorganizovali diskusné štúdio, kde žiaci prezentovali knihy, ktoré sú im obsahovo i tematicky blízke, pričom sa podelili so svojimi názormi na vybrané tituly. V ďalšej fáze žiaci zhromaždili rôzne inšpiračné zdroje, ktoré im mali pomôcť pri vlastnej výrobe záložiek. Mnohí žiaci opäť vyrábali záložky nielen pre svojich kamarátov z pridelenej partnerskej školy, ale aj pre svojich pedagógov, pre svoju školskú knižnicu či na propagáciu školy. Napríklad žiakov Strednej odbornej školy stavebnej v Žiline myšlienka projektu natoľko zaujala, že sa rozhodli vyrobiť ďalšie záložky ako vianočné darčeky pre svojich učiteľov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov. Niekoľko zdravotníckych škôl sa rozhodlo vyrobiť a rozdať záložky aj pacientom v nemocniciach a obyvateľom domovov pre seniorov. Napríklad žiaci zo Strednej zdravotníckej školy v Považskej Bystrici venovali záložky, ktoré im po výmene s partnerskou školou zostali, malým čitateľom počas podujatia Mikuláš na detských oddeleniach, ako aj starším obyvateľom Domova pre seniorov počas predvianočného programu, ktorý pre nich každoročne organizujú. Vo väčšine stredných škôl vkladali žiaci do balíkov so záložkami aj priateľské listy od školských koordinátorov i žiakov, pozvánky na návštevu svojej školy, školské časopisy, propagačné materiály o svojich školách a regiónoch alebo darčekové predmety. Skoro všetky zúčastnené školy si zo svojich alebo aj z priateľských záložiek urobili výstavky vo vestibule škôl a v triedach. Na webových sídlach svojich škôl uverejnili najkrajšie zá K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

49 ROZÁLIA CENIGOVÁ / AKTIVITY ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC V ROKU 2015 ložky alebo zorganizovali súťaž o najkrajšiu záložku buď priamo v priestoroch školy, alebo na svojom oficiálnom facebooku. Viaceré školy sa so svojou partnerskou školou dohodli, že zostanú v priateľskom kontakte a budú hľadať nové spôsoby spolupráce. Ako príklad môžeme uviesť Obchodnú akadémiu na Nevädzovej ulici v Bratislave, ktorá si so svojou partnerskou školou Obchodnou akadémiou zo Serede nielen vymenila záložky, ale zorganizovala aj stretnutie so 44 žiakmi a 5 pedagógmi tejto školy. V rámci stretnutia si najprv všetci prezreli priestory školy a potom si vzájomne predstavili svoje žiacke firmy cvičné firmy a aplikovanú ekonómiu JA firma. Nakoniec si v zmiešaných tímoch žiaci zahrali zábavno-vedomostný kvíz. Niektorí seredskí žiaci pokračovali v návšteve Bratislavy v spoločnosti nových bratislavských kamarátov. Výmena záložiek opätovne prispela k nadviazaniu nových priateľských kontaktov medzi partnerskými školami, ukázala im ďalšie možnosti spolupráce v budúcnosti, kreatívnym spôsobom oživila vyučovanie, zábavnou formou pritiahla žiakov ku knihám a v mnohých prípadoch posilnila ich dobrý vzťah ku školskej knižnici. Pridanou hodnotou celoslovenského projektu bol zvýšený záujem o literatúru, o čítanie kníh a rozšírenie vedomostí žiakov z literatúry a geografie. Zmysluplnosť a obľúbenosť celoslovenského projektu potvrdzujú vyjadrenia niektorých pedagogických zamestnancov: Výroba záložiek priniesla do vyučovania vítanú zmenu, veľa kreativity. Žiaci mohli rozvíjať svoju tvorivosť, fantáziu a umelecké schopnosti. Viera Švajlenová, Stredná odborná škola automobilová, J. Jonáša, Bratislava Treba zdôrazniť, že tento projekt vytvára pre žiakov veľký priestor v rámci ich vlastnej realizácie. Žiaci tak prepájajú fantáziu s poznatkami a čo je veľké plus, opäť raz siahnu po knihe. Dokonca záujem o knihu prejavili aj tí žiaci, ktorí majú ku knihám veľmi ďaleko, a to nás teší o to viacej. A už teraz sa tešíme na ďalšiu spoluprácu. Monika Trinkovičová, Stredná umelecká škola, Vodárenská, Prešov September v našej škole si tradične sprístupňujeme aj účasťou v celoslovenskom projekte. Niekedy si dokonca sami žiaci v predstihu vypýtajú pokyny k aktuálnemu ročníku. Sme radi, že môžeme aj na strednej škole takýmto spôsobom rozvíjať svoje výtvarné zručnosti a estetické cítenie a tak sa stať poslami dobrosrdečnosti. Ďakujeme za podnetný a milý projekt. Dúfame, že vydrží čo najdlhšie. Emília Černeková, Obchodná akadémia D. M. Janotu, Čadca Vzájomné kontakty budeme udržovať i naďalej. Práca priniesla všetkým zúčastneným radosť a uspokojenie. Veríme, že rovnaké pocity budú prebúdzať aj knihy, do ktorých si žiaci vložia jedinečné záložky od nových priateľov z partnerskej školy. Sme radi, že existuje projekt, v ktorom žiaci preukážu okrem vedomostnej úrovne aj manuálne zručnosti, pre ktoré bežné vyučovanie neposkytuje dodatočný priestor. Tešíme sa na budúci ročník. Daniela Polníková, Stredná odborná škola, I. Krasku, Púchov Výberom vzorov sme chceli povedať, že kniha má obsahovať krásu, múdre myšlienky (vzor sova) a dobro, lásku (vzor srdce). Pre žiakov bola výroba záložiek zároveň príjemným rozptýlením, pri ktorom si ani neuvedomovali, že náš rozhovor často viedol k čítaniu, k spoznávaniu nových kníh. Helena Hradiská, Spojená škola, Levoča CELOSLOVENSKÝ PROJEKT NAJZAUJÍMAVEJŠIE PODUJATIE ŠKOLSKEJ KNIŽNICE Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave vyhlásila začiatkom septembra 2015 pre všetky školské knižnice už 11. ročník celoslovenského projektu Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských knižníc 26. októbra Cieľom tohto projektu bolo zábavnými formami práce s knihou podporiť u žiakov dobrý a trvalý vzťah ku knihe, školskej knižnici, k čítaniu a poznávaniu nového. Do celoslovenského projektu sa prihlásilo 280 školských knižníc v základných a stredných školách s celkovým počtom účastníkov podujatí. Odborná komisia hodnotila podujatia v troch kategóriách v prvej kategórii hodnotila, či bolo podujatie v súlade s vyhlásenou témou Žiaci v školskej knižnici v centre vzdelávania, v druhej kategórii hodnotila jeho originalitu a vtipnosť a v poslednej kategórii úroveň opisu podujatia z formálneho hľadiska (úplnosť povinných údajov). Prvým siedmim víťazom celoslovenského projektu venovala Slovenská pedagogická knižnica knižné publikácie v celkovej sume do ich školských knižníc na základe ich vlastného výberu. Absolútnym víťazom celoslovenského projektu sa stala Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v Bratislave. Jej školská knižnica zorganizovala podujatie pod názvom Viac rozprávky do života všetkých ľudí v školskej knižnici, v domove sociálnych služieb, v dvoch centrách pre seniorov a na Miestnom úrade Bratislava- Nové Mesto. V rámci podujatia v školskej knižnici i mimo školy sa najskôr všetci rozprávali o význame Medzinárodného dňa školských knižníc, o knižniciach, či ich navštevujú a čo si požičiavajú a tiež o rozprávkach, kto ich číta a ktoré z nich patria medzi obľúbené. Nasledovalo nacvičené dramatizované čítanie vybranej rozprávky a nakoniec žiaci robili s ostatnými účastníkmi podujatia rôzne zábavné a hravé aktivity k vybraným rozprávkam (napr. Čierny pasažier, O sedemhlavej žirafe alebo Červená rukavička). Na záver podujatia ešte niekoľko žiakov predviedlo cestujúcim v bratislavskej električke ŠKOLSKÉ KNIŽNICE K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 47

50 ROZÁLIA CENIGOVÁ / AKTIVITY ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC V ROKU 2015 ŠKOLSKÉ KNIŽNICE dramatizované čítanie rozprávky Čierny pasažier. Žiačka piatej triedy tejto školy vo svojom hodnotení podujatia napísala: Pred prezentáciou rozprávky som mala trochu obavy, či sa divákom bude páčiť naše divadielko. No výsledok predčil moje očakávania. So spolužiakmi sa mi veľmi dobre spolupracovalo. Prajem si, aby ľudia čítali viac rozprávok a aby dennodenný stres vystriedala spokojnosť z čítania. Žiaci zo Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia v Bratislave pri dramatizovanom čítaní v električke (foto archív Slovenskej pedagogickej knižnice) Na druhom mieste sa umiestnila Základná škola V. Beniaka s materskou školou v Chynoranoch. Školská knihovníčka zorganizovala podujatie pod názvom Literatúra žije v uliciach a medzi ľuďmi. V rámci podujatia mladší žiaci pracovali s rozprávkami, ktoré si najprv prečítali, potom ilustrovali a nakoniec vo forme scénok pred spolužiakmi odprezentovali. Starší žiaci pracovali v skupinách. Jedna skupina zostala v školskej knižnici vyrábať stromy múdrosti. Každý žiak si na farebný papier obkreslil svoju ruku a napísal do nej názov knihy, ktorá sa mu najviac páčila, a nejakú peknú myšlienku, ktorú si zapamätal. Z jednotlivých rúk potom žiaci vyrobili päť stromov múdrosti. Ďalšie skupiny žiakov vyšli do ulíc obce, aby tu splnili svoje poslanie šíriť radosť, múdrosť a dobrú náladu. Napríklad navštívili farský úrad, zdravotné stredisko, domov dôchodcov. Ľuďom s ich dovolením položili zopár anketových otázok na tému, aký majú vzťah ku knihám a či radi čítajú. A ak boli ochotní počúvať, tak im prečítali krátke úryvky z literárnych diel a venovali im zrnká múdrosti napísané na kartičkách. Žiak Marko zo 6. B o podujatí napísal: Medzinárodný deň bol maximálne super. Dostali sme za úlohu nakresliť strom. Bol obrovský. Každá trieda mala túto úlohu rovnakú, no každý mal strom úplne iný. Jedinečný. Deň sme si užili, mohlo byť takých byť aj viacej. Tieto dni máme všetci veľmi radi. Tretie miesto získala Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch. Školská knižnica zorganizovala podujatie pod názvom Literárna reštaurácia. Slávnostnému otvoreniu literárnej reštaurácie zástupcom Úradu nitrianskeho samosprávneho kraja predchádzala príprava jedálneho lístka. Žiaci všetkých študijných i učebných odborov hľadali v školskej knižnici recepty v kuchárskych knihách, v krásnej literatúre aj na internete. Samotné slávnostné otvorenie literárnej reštaurácie pozostávalo z prezentácie činnosti školskej knižnice, z umeleckého prednesu receptov ukážok z krásnej literatúry, z podávania hotových jedál podľa vzorového jedálneho lístka a z pokusu o vytvorenie slovenského rekordu zhromaždenie najväčšieho počtu kuchárskych kníh na jednom mieste. Žiak tretieho ročníka o podujatí napísal: Celá akcia bola veľmi zaujímavá. Bolo to niečo nové a neobvyklé. Ako žiaci sme mali možnosť ukázať našu tvorivosť. Páčilo sa mi prepojenie umeleckej literatúry s reálnou kuchyňou. Keďže študujem učebný odbor kuchár čašník, podieľal som sa na praktickej príprave jedál. A mal som radosť z toho, že aj ja môžem prispieť k dnešnému dňu. Zo štvrtého miesta sa radovala Základná škola vo Vyhniach. Školská knižnica zorganizovala podujatie pod názvom Tlačenky a Ťahačky s cieľom dostať čo najviac žiakov čitateľov do školskej knižnice. V rámci podujatia zorganizovala šesť pútavých aktivít Návrat z krajiny poézie na dosky čo znamenajú svet, Živá kniha, Literárne dielne v školskej knižnici, Dotknime sa knihy, Pátrači v školskej knižnici a S knihou po hradoch a zámkoch. Napríklad v rámci aktivity Návrat z krajiny poézie na dosky čo znamenajú svet siedmaci predviedli dramatizáciu niekoľkých poeticky spracovaných rozprávok. V Literárnych dielňach zasa žiaci tretieho ročníka spolu s hosťami podujatia vyrábali, kreslili a maľovali obrázkovú knihu pre škôlkarov. Samotné podujatie sa začalo slávnostným otvorením nových priestorov školskej knižnice vedením obecného úradu a autorom šiestich kníh o Vyhniach Mariánom Pavúkom. Svoje pocity z podujatia nám opísal žiak Adam zo 7. triedy: Dňa sme sa neučili, ale predsa sme sa veľa naučili. O Štúrovi sme sa dozvedeli od veľmi šikovného K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

51 ROZÁLIA CENIGOVÁ / AKTIVITY ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC V ROKU 2015 žiaka, ktorý i napriek tomu, že bol chorý prišiel a veľa nám toho povedal. A najviac sa teším z nových kníh do školskej knižnice od starostu. Piate miesto obsadila Základná škola s materskou školou na ulici Česká v Bratislave. Školská knihovníčka v spolupráci s niektorými pedagógmi zorganizovala v školskej knižnici podujatie pod názvom Encyklopédia o Bratislave. Hlavným motívom podujatia bolo poznávanie hlavného mesta v školskej knižnici. Počas celého týždňa pred Medzinárodným dňom školských knižníc všetci žiaci v rámci vyučovania i krúžkovej činnosti navštevovali školskú knižnicu, intenzívne pracovali s knihami a pripravovali si práce zamerané na prezentáciu historických, kultúrnych a prírodných krás Bratislavy. V slávnostný deň jednotlivé ročníky prezentovali svoje práce, pričom druháci navyše zaspievali známe piesne o Bratislave a tretiaci predstavili svoje najobľúbenejšie bratislavské povesti. Vyvrcholením podujatia bolo slávnostné vloženie žiackych prác do školskej encyklopédie o Bratislave. Žiačka Katka z 3. A sa o podujatí takto spontánne vyjadrila: Díky, že existujú knihy. Díky aj za snahu spisovateľom. Knihy sú najlepší kámoš človeka, lebo povedia všetko človeku Na šiestom mieste skončila Základná škola v Loku. Jej školská knižnica zorganizovala celodenné podujatie pod názvom Vesmírni pátrači v školskej knižnici, ktoré prebiehalo vo forme integrovaného tematického vyučovania a zážitkového učenia. Podujatie sa začalo v školskej knižnici prezentáciou o vesmíre, vesmírnych telesách, objavovaní vesmíru a kozmonautoch. Následne boli žiaci rozdelení do piatich posádok, ktoré navštívili päť planét planétu Vesmírnych záhad, planétu Čísel, planétu Slov, planétu Zem a planétu Tvorivosti. Na každej planéte s pomocou náučnej literatúry, časopisov a internetu riešili výskumné úlohy (napr. na planéte Slov hľadali správne riešenia vesmírnych hádaniek, na planéte Zem si rozširovali vedomosti o rôznych zvieratách). Podujatie bolo ukončené návštevou pracovníkov Tekovskej hvezdárne v Leviciach, ktorí priniesli so sebou prenosné planetárium a ďalekohľad a premietli žiakom rozprávku o Martinovi a hviezde. Martin zo špeciálnej triedy 4. B v hodnotení podujatia uviedol: Včera sme mali dobrý deň. Videl som vesmír. Vedel som hádanku o kométe. Urobil som raketu z plastelíny. V planetáriu bola tma, a nebál som sa. textov a pripravili kvíz o jeho živote a diele. Podujatie ukončili písaním slávnostných pozdravov k 200. výročiu narodenia Ľ. Štúra. Žiačka Lucka o podujatí napísala: V školskej knižnici sa mi páčilo, ako sme písali želania. Páčilo sa mi, aj ako sme súťažili so štvrtákmi a hovorili o Ľudovítovi Štúrovi Zvláštnu cenu celoslovenského projektu od Klubu mladých čitateľov Albatros ( získala Základná škola na Pankúchovej ulici v Bratislave, a to knihy v sume 150 do svojej školskej knižnice. Školská knižnica zorganizovala podujatie pod názvom Pankúchovský Rok Ľudovíta Štúra na dvestoraký spôsob. V rámci podujatia sa najskôr mladší žiaci v dopoludňajších hodinách v školskej knižnici oboznamovali so životom a dielom tohto velikána, riešili vedomostný kvíz a skladali puzzle so Štúrovou podobizňou. Starší žiaci zasa v popoludňajších hodinách predstavili trinásť tematicky rôznych triednych projektov, napríklad na tému Ľudovít Štúr vo filme, Ľudovít Štúr ako poľovník, Štúr ako žiak, študent a profesor, Hovoríme štúrovskou slovenčinou alebo Bratislavské Štúr Café v duchu 19. storočia. Žiačka 4. ročníka Anička o podujatí povedala: Darilo sa nám celkom dobre, ale mali sme šťastie, pretože sme taká zohraná trieda. S výsledkami sme boli spokojní. Na podujatí sa mi všetko páčilo Význam celoslovenského projektu Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice spočíva najmä v tom, že umožňuje školským knihovníkom, aby zábavnými formami práce s knihou podporili u žiakov dobrý a trvalý vzťah ku knihe, školskej knižnici, k čítaniu a poznávaniu nového. Aj tento celoslovenský projekt je pre žiakov veľkou príležitosťou, aby predviedli svoje vedomosti, schopnosti a informačné zručnosti pred kolektívom, posilnili svoje sebavedomie, zlepšili svoje jazykové zručnosti a rozšírili svoju slovnú zásobu. Pridanou hodnotou projektu je skutočnosť, že žiaci nielen počas prípravy najzaujímavejšieho podujatia, ale aj po skončení osláv Medzinárodného dňa školských knižníc vytvárajú živé spoločenstvá, v ktorých navzájom podporujú svoje čitateľské záujmy a osobný talent. Ďalším pozitívnym prínosom projektu je fakt, že do akcií organizovaných na podporu čítania sa zapojili všetci členovia školskej komunity, široká verejnosť, ako aj regionálne i celoslovenské printové a moderné elektronické médiá, a to buď v úlohe aktívnych účastníkov, alebo vzácnych hostí. ŠKOLSKÉ KNIŽNICE Víťazov celoslovenského projektu uzatvára Základná škola v Mníchovej Lehote. Riaditeľka školy vo funkcii školskej knihovníčky zorganizovala v školskej knižnici podujatie pod názvom Ľudovít Štúr osobnosť regiónu. V rámci tohto podujatia sa jeho účastníci usilovali zábavnými formami práce s knihou objaviť nové poznatky o Ľudovítovi Štúrovi, jeho živote, tvorbe a zápase o slovenský jazyk. Napríklad v knižničnom fonde vyhľadali všetky jeho diela i diela o ňom, na internete si prečítali jeho citáty a najzaujímavejšie z nich zapísali na kartičky, zostavili jeho rodokmeň, pokúsili sa čítať originály jeho ZÁVER Na záver chceme v mene organizátorov poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave, propagácii, realizácii a hodnotení jedného česko-slovenského projektu a dvoch celoslovenských projektov. Poďakovanie patrí českým a slovenským pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom, slovenským školským knihovníkom a v neposlednom rade žiakom českých a slovenských základných škôl, osemročných gymnázií a ostatných stredných škôl. Oprávnene im patrí náš obdiv, úcta a vďaka. K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 49

52 SLUŽBY VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY V KIS VIRTUA PO 10 ROKOCH PhDr. Darina Janovská* V knižniciach Slovenskej republiky sa používa najmenej desať knižnično-informačných systémov. Slovenská národná knižnica (SNK) prišla začiatkom 21. storočia s návrhom používať vo viacerých knižniciach jeden spoločný knižnično-informačný systém v rámci projektu KIS3G (KIS3G je akronym z Knižnično-informačný systém tretej generácie). Do projektu sa postupne zapájali knižnice, ktoré sa rozhodli využívať integrovaný knižničný systém Virtua a databázový systém ORACLE. Cieľom projektu bolo vytvoriť štandardné a jednotné knižničné prostredie založené na využívaní spoločného softvéru Virtua, sprístupniť zdroje kultúrneho a vedeckého dedičstva cez portál Slovenská knižnica umožňujúci prístup ku katalógom a fondom zapojených knižníc, a tým skvalitniť poskytované knižnično-informačné služby. V tomto príspevku sa zameriame na problematiku výpožičných služieb implementovaných do projektu KIS3G od roku K implementácii výpožičného systému do systému Virtua sa pristupovalo so značnými obavami. Do projektu sa zapájali knižnice rôznych typov s rôznymi cieľovými používateľmi, a teda s rôznymi typmi čitateľov a s rôznou výpožičnou politikou. Z hľadiska automatizácie výpožičného procesu išlo o knižnice bez automatizovaného systému alebo o knižnice, ktoré dovtedy používali iný systém, najmä LIBRIS, ale chceli nový, modernejší a komplexnejší systém. V obidvoch prípadoch bol prechod ťažký. Pracovníci, ktorí vo výpožičných službách používali tradičné lístkové evidencie, sa museli nielen naučiť pracovať s výpožičným systémom, ale zároveň zásadne zmeniť zaužívané pracovné postupy (napr. vyžadovať od čitateľov čitateľské preukazy a pod.). Pri zmene systému sa zasa porovnávali funkcie predchádzajúceho systému s novým, čo bývalo často zdrojom kritiky. V obidvoch prípadoch sa však pracovníci museli stotožniť s myšlienkou, že ide o spoločný softvér, pri ktorom sa niektoré postupy vo výpožičnom procese musia riešiť rovnako. Podmienky na spustenie výpožičného procesu v systéme Virtua, resp. prechod na nový systém pripravovala SNK v spolupráci s pristupujúcou knižnicou. Pracovníci každej knižnice boli v SNK podrobne zaučení do výpožičného procesu počas dvoj- alebo trojdňového školenia v závislosti od počtu pracovníkov. V rámci výučby sa im poskytli nasledujúce informácie: všeobecné informácie o tvorbe výpožičnej politiky v KIS Virtua, informácie súvisiace s registráciou čitateľa (bežného čitateľa, zahraničného štátneho príslušníka, detského čitateľa, knižnice MVS), s preregistráciou čitateľa a predlžovaním platnosti čitateľského preukazu, s riešením straty čitateľského preukazu, vymazaním čitateľa z databázy, so záznamom o čitateľovi v chybovom stave a s tlačou prihlášky čitateľa, * Slovenská národná knižnica, odbor Služby, Martin darina.janovska@snk.sk informácie súvisiace s výpožičnými transakciami (výpožička, predlžovanie výpožičnej lehoty, vrátenie), informácie súvisiace s aktivitami čitateľa vo výpožičnom procese (zoznamy výpožičiek, výpožičiek po prekročení výpožičnej lehoty, výpožičiek žiadaných iným čitateľom, rezervovaných a nevybavených výpožičiek, výpožičiek pripravených na vyzdvihnutie, výpožičiek v námietke čitateľa a i.) a s ďalšími údajmi o požičanom alebo objednanom (rezervovanom) dokumente, informácie súvisiace s procesom rezervácie a so žiadankami na výpožičku i rezerváciu, informácie súvisiace so spôsobmi zistenia, kto má vypožičanú alebo rezervovanú požadovanú knihu, informácie súvisiace so zisťovaním histórie transakcií čitateľa a dokumentu (transakčný log) a histórie poplatkov (audit), informácie o spôsobe realizácie rôznych poplatkov, informácie o tlači rôznych tlačív využívaných vo výpožičnom procese a ďalšie. Po dohodnutej lehote určenej na výcvik v demoverzii systému, ktorý prebiehal v domácej knižnici, SNK uskutočnila akceptačné testy, v ktorých musel každý pracovník preukázať ovládanie výpožičného systému. Po úspešnom absolvovaní testov dostal certifikát s prístupovými kódmi (menom a heslom) do výpožičiek v KIS Virtua. Prístupový kód (meno) sa zobrazuje v registračnom formulári čitateľa i pri transakciách, takže každý pracovník je identifikovateľný. Školenia pokračujú dodnes, pretože do knižníc prichádzajú každý rok noví pracovníci, ktorých treba zaškoliť. Na preškolenie, resp. zopakovanie si pracovných postupov bol a naďalej je prizývaný aj pracovník, ktorý opakovane vstúpil do konta čitateľov inej knižnice. V SNK bola zároveň vytvorená pracovná skupina pre výpožičky a MVS v KIS Virtua, v ktorej sú zastúpené všetky knižnice prevádzkujúce výpožičky v systéme Virtua. Jej členovia, vedúci oddelení výpožičných služieb alebo K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

53 DARINA JANOVSKÁ / VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY KIS VIRTUA PO 10 ROKOCH oddelení, ktorých súčasťou sú výpožičné služby, menovaní riaditeľmi knižnice, sa každoročne stretávajú v SNK na pracovnej porade, aby sa oboznámili so zmenami po upgrade systému na vyššiu verziu a zároveň mohli riešiť aktuálne problémy. Vzhľadom na to, že v niektorých rokoch sa uskutočnili dve pracovné stretnutia, tohto roku (17. februára 2016) sa konalo už 16. stretnutie členov pracovnej skupiny. Úlohou každého člena pracovnej skupiny je odovzdať získané informácie pracovníkom svojej knižnice a zabezpečiť prácu vo výpožičných službách knižnice v súlade so závermi prijatými na pracovnej porade. Knižnice, ktoré používajú vo výpožičných službách KIS Virtua: Vedecké knižnice vrátane SNK SNK, Slovenská pedagogická knižnica, Štátna vedecká knižnica Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica Prešov, Ústredná knižnica SAV, Univerzitná knižnica v Bratislave (mimo spoločného softvéru); Akademické knižnice Akademická knižnica Akadémie umení, Banská Bystrica, Akademická knižnica Akadémie ozbrojených síl gen. M.R. Štefánika, Liptovský Mikuláš, Slovenská chemická knižnica, Bratislava, Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity, Ružomberok, Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity, Teologická fakulta, Košice, Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity, Spišské Podhradie; Verejné knižnice krajské Knižnica Juraja Fándlyho, Trnava s pobočkami, Knižnica P.O. Hviezdoslava, Prešov s pobočkami; Verejné knižnice regionálne (vrátane jednej mestskej knižnice) Galantská knižnica, Galanta, Hornozemplínska knižnica, Vranov nad Topľou, Ľubovnianska knižnica, Stará Ľubovňa, Okresná knižnica D. Gutgesela, Bardejov, Podduklianska knižnica, Svidník, Podduklianska knižnica, Svidník, bibliobus, Podtatranská knižnica, Poprad, Tríbečská knižnica, Topoľčany, Vihorlatská knižnica, Humenné, Záhorská knižnica, Senica, Zemplínska knižnica G. Zvonického, Michalovce, Zemplínska knižnica, Trebišov, Žitnoostrovná knižnica, Dunajská Streda, Mestská knižnica, Strážske; Špeciálne knižnice Knižnica Bibiany, Knižnica ÚĽUV, Bratislava, vrátane Regionálne centrum remesiel v Banskej Bystrici a Košiciach a Múzeum v Stupave, Knižnica Slovenského národného múzea, Bratislava, Slovenská knižnica pre nevidiacich M. Hrebendu, Levoča. Knižnice majú svoju vlastnú výpožičnú politiku, ktorú definujú vybrané typy čitateľov a parametre výpožičného procesu v danej knižnici (počet požičaných dokumentov, dĺžka výpožičnej lehoty, počet predĺžení, počet a periodicita upomienok, poplatky a pod.), a to podľa potrieb danej knižnice. TYP ČITATEĽA VO VÝPOŽIČNOM PROCESE KIS VIRTUA Knižnice pristupovali do systému Virtua s typmi čitateľov, ktoré zodpovedali ich zameraniu a službám. Typy čitateľov sa na základe požiadaviek pristupujúcich knižníc postupne rozširovali a nakoniec sa ustálilo týchto 12 typov: DE detský čitateľ, t. j. čitateľ do 15 rokov vo verejných knižniciach a v Slovenskej knižnici nevidiacich M. Hrebendu, GI vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník najmä v akademických a niektorých vedeckých knižniciach, HO čitateľ s jednodňovým čitateľským preukazom, ktorý môže využívať iba prezenčné výpožičné služby, OR knižnica žiadajúca o MVS, OT bežný čitateľ, t. j. čitateľ od 15 rokov, PO čitateľ SNK s prístupom k licencovaným elektronickým informačným zdrojom cez vzdialený prístup bez potreby navštíviť knižnicu, PR čitateľ s výnimkami podľa rozhodnutia knižnice, SF zamestnanec knižnice, SL čitateľ so služobným čitateľským preukazom na registráciu dlhodobých výpožičiek do príručnej knižnice, SP študent so špecifickými potrebami, ST študent, SV čitateľ so súdnym vymáhaním. Ako posledný bol zavedený čitateľ SP (študent so špecifickými potrebami, t. j. zdravotne znevýhodnený čitateľ) na základe požiadavky Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku. Knižnice používajú vlastné čitateľské preukazy. Integrovanie funkcií čitateľského preukazu (čipová karta študenta aj preukaz do knižnice) využívajú len niektoré knižnice. REGISTRÁCIA ČITATEĽOV Registračný formulár čitateľa je založený na využívaní dohodnutých tagov, indikátorov, polí a podpolí. V priebehu rokov dochádzalo po upgrade k menším zmenám, ktoré sa týkali najmä riešenia a zápisu straty čitateľského preukazu a časového obdobia medzi dátumom skonče- SLUŽBY K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 51

54 DARINA JANOVSKÁ / VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY KIS VIRTUA PO 10 ROKOCH SLUŽBY nia platnosti čitateľského preukazu a dátumom následného vymazania čitateľa z databázy, ak nemá voči knižnici nijaké záväzky. Toto obdobie sa ustálilo na dva roky. Po poslednom upgrade bol do registračného formulára čitateľa zavedený nový tag upozorňujúci na počet vypožičaných dokumentov v námietke a počet stratených výpožičiek. Menil sa tiež spôsob zobrazenia poznámky, a to i vo vzťahu ku kontu čitateľa v online katalógu, ako aj spôsob zápisu tzv. sociálneho statusu čitateľa. AKTIVITY ČITATEĽOV Aktivity čitateľov sú rozdelené do kategórií vytváraných systémom, t. j. pri prekročení výpožičnej lehoty systém sám preradí dokument z kategórie vypožičané do kategórie vypožičané po lehote, pri rezervácii výpožičky z kategórie vypožičané do kategórie žiadané iným čitateľom a pod. Kategórií je pomerne veľa. Práve v oblasti aktivít dochádzalo k najčastejším zmenám. Zobrazovanie aktivít sa postupne ustálilo na želateľnej úrovni, pridali sa aj nové možnosti (napr. predlžovanie výpožičnej lehoty na iný ako zadefinovaný dátum, čo v predchádzajúcich verziách systému Virtua nebolo možné). Nepodarilo sa však filtrovať čitateľov tak, aby každá knižnica videla len tých svojich. Operátori majú prístup k záznamom o čitateľoch a k aktivitám čitateľov iných knižníc, pričom systém nebráni uskutočniť transakciu čitateľovi inej knižnice. Táto vlastnosť systému Virtua je zdrojom neustálej kritiky zo strany participujúcich knižníc, a to je v podstate jediná výhrada, ktorá sa týka výpožičného procesu. Implementované verzie KIS Virtua vrátane poslednej verzie 2015_1 však iné riešenie neponúkajú. Všetko teda záleží len na disciplíne operátorov a ich pozornosti pri uskutočňovaní výpožičných transakcií. Záznamy o čitateľoch sú chránené na úrovni prístupov, zaznamenaní všetkých operácií, teda toho, kto záznam editoval. Podobná situácia je pri zázname transakcií v tzv. transakčnom logu, ktorý obsahuje záznam všetkých uskutočnených transakcií vrátane správ (pripomienok a upomienok), a to na úrovni čitateľa, dokumentu alebo obidvoch naraz. Zo záznamu transakcie možno vyčítať nielen meno operátora, ale aj uskutočnenie transakcie napriek výpožičnej politike stanovenej jeho knižnicou (napr. požičanie väčšieho množstva dokumentov, než aký si knižnica definovala a pod.). POPLATKY A POKUTY KIS Virtua poskytuje knižniciam pomerne veľkú voľnosť pri nastavovaní ich výpožičnej politiky. Nie všetky parametre sa však dajú nastaviť lokálne, podľa požiadaviek knižnice. Patrí k nim aj možnosť výpožičiek pri neuhradených poplatkoch za neskoré vrátenie výpožičky alebo neskoré predĺženie výpožičnej lehoty. Kým niektoré knižnice požadovali nastaviť zastavenie výpožičiek pri neuhradení akéhokoľvek, i minimálneho, poplatku, väčšina knižníc požadovala toleranciu. Po búrlivej diskusii o miere tolerancie sa napokon knižnice dohodli na 2 u detských čitateľov (DE), 3 u bežných čitateľov (OT) a 5 u študentov (ST), a to bez ohľadu na typ knižnice. ZÁVER Po 10 rokoch fungovania systému Virtua vo výpožičnom procese môžeme konštatovať, že modul Výpožičky je ľahko osvojiteľný, používateľsky príjemný a pohodlný a že poskytuje rýchle informácie o čitateľoch a výpožičkách. Ukázalo sa, že spoločný softvér možno využívať aj pri knižniciach rôznych typov s rôznou výpožičnou politikou. Pretrvávajúci problém potenciálneho vstupu operátorov k dátam čitateľov inej knižnice rieši iba konzorcionálna verzia KIS Virtua, uplatňovaná napríklad v sieti RERO (sieť 260 knižníc rôznych typov románskej časti Švajčiarska). V roku 2014 však spoločnosť VTLS Virtua Inc. a jej produkt knižnično-informačný systém Virtua ILS zakúpila spoločnosť Inovative Inc. Pred SNK tak stojí problém, ako ďalej nielen s modulom Výpožičky, ale aj s ostatnými modulmi využívanými v činnosti knižníc. SLOVENSKÚ NÁRODNÚ KNIŽNICU NAVŠTÍVIL VEĽVYSLANEC RUSKEJ FEDERÁCIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Dňa 24. marca 2016 zavítal do Slovenskej národnej knižnice (SNK) mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike A. L. Fedotov. Najzaujímavejšou časťou v rámci prehliadky SNK bola návšteva dátového centra a Digitalizačného a konzervačného centra vo Vrútkach. Spolu s generálnou riaditeľkou SNK Katarínou Krištofovou zasadili pred budovou Strom priateľstva. Veľvyslanec si pozrel aj najvzácnejšie diela z historických knižných dokumentov a fondov. V študovni Literárneho archívu SNK ho zaujali ukážky korešpondencie ruských a slovenských významných spisovateľov, akými boli I. Erenburg, S. Tretjakov či L. N. Tolstoj. Podľa tlačovej správy SNK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

55 PODUJATIA, UDALOSTI VZÁCNA NÁVŠTEVA GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA OSN V UNIVERZITNEJ KNIŽNICI V BRATISLAVE Ing. Silvia Stasselová* V októbri 2015 navštívil Univerzitnú knižnicu v Bratislave (UKB) Pan Ki-mun, generálny tajomník Organizácie spojených národov (United Nations, UN, OSN) v sprievode Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ich manželiek a ďalších významných hostí, aby si prezreli vzácne exponáty z unikátnej Bašagićovej zbierky islamských rukopisov, ktorá je zapísaná na zozname Pamäť sveta UNESCO. Delegáciu generálneho tajomníka OSN privítala na pôde najstaršej vedeckej knižnice na Slovensku nová generálna riaditeľka UKB Ing. Silvia Stasselová, ktorá sa ujala svojej funkcie 1. októbra Vo svojom úvodnom príhovore zdôraznila bohatú, takmer storočnú tradíciu UKB a jej významnú úlohu pri podpore vedy, vzdelávania a kultúry. Krátko predstavila aj historické priestory knižnice, kde v rokoch zasadal uhorský snem, ktorý tu v revolučnom roku 1848 prijal zákon o zrušení poddanstva. V tomto období tu ako vtedajší poslanec verejne vystupoval aj Ľudovít Štúr, ktorého 200. výročie narodenia sme si pripomínali v minulom roku. Univerzitná knižnica prešla pred vyše desiatimi rokmi zásadnou rekonštrukciou a dnes je moderným knižničným a multifunkčným kultúrnym centrom. Vo svojich fondoch sprístupňuje takmer 3 milióny dokumentov a vlastní vzácne vydania kníh z celého sveta, z ktorých najstaršie siahajú do 12. storočia. Spolupráca medzi UKB a OSN má dlhú tradíciu. Už v októbri 1947 sa na návrh československej vlády stala UKB depozitnou knižnicou OSN a v roku 1957 bol podpísaný oficiálny dokument o založení depozitnej knižnice UNESCO. Stredisko UNESCO, ktoré pôsobí v UKB, je jediným informačným a dokumentačným strediskom OSN pre vedu, kultúru a vzdelávanie v Slovenskej republike. Stredisko UNESCO je zároveň sekretariátom Slovenského výboru pre program Pamäť sveta UNESCO. Na zozname Pamäť sveta UNESCO je od roku 2000 zapísaná aj zbierka arabských, tureckých a perzských rukopisov, ktorú získala UKB do svojich fondov v roku 1924 kúpou od bosnianskeho literáta, vedca a zberateľa Safveta bega Bašagića, známa ako tzv. Bašagičova zbierka. Safvet beg Bašagić pochádzal z kultúrne vyspelého moslimského prostredia Bosny, mal však úzke vzťahy s miestnym slovanským obyvateľstvom. Narodil sa v roku 1870 v rodine s literárnymi tradíciami. Absolvoval štúdium orientálnych jazykov, pôsobil ako profesor na gymnáziu v Sarajeve, neskôr na univerzite v Záhrebe, bol básnikom, prekladateľom, literárnym vedcom a historikom. V rokoch 1910 až 1918 sa aktívne zapojil do politického života v Bosne. Neskôr pôsobil v Krajinskom múzeu v Sarajeve, zomrel v roku Výsledkom jeho celoživotného zberateľského úsilia bola jeho osobná knižnica, v ktorej najvzácnejšia bola zbierka arabských, tureckých a perzských rukopisov. Na sklonku života sa rozhodol svoju zbierku predať UKB so želaním, aby sa jeho hodnotná zbierka uchovala pre budúce generácie. Bašagićova zbierka dnes obsahuje 598 rukopisov v 284 zväzkoch, z toho 393 arabských, 114 tureckých a 88 perzských titulov. Celá zbierka je zreštaurovaná a v rokoch bola v celom rozsahu zdigitalizovaná. Fond zbierky obsahuje predovšetkým diela z oblasti náboženských vied, filozofie, metafyziky, logiky a psychológie. Z ostatných vedných disciplín je zastúpená astronómia, matematika, politika, rétorika a ďalšie. Krásna literatúra je zastúpená umeleckou poéziou a prózou, ale aj dielami ľudovej tvorivosti. Rukopisy zbierky obsahujú pôvodné, vlastnoručne napísané diela autorov autografy, ale aj odpisy vyhotovené profesionálnymi pisármi. Okrem bežných prác obsahuje zbierka aj veľa unikátov. Rukopisy tejto zbierky dokumentujú vývoj islamskej civilizácie od jej vzniku v starovekej Arábii do konca 19. storočia. Význam Bašagićovej zbierky vzrástol najmä po požiari Národnej knižnice v Sarajeve v auguste 1992, keď boli zničené mnohé písomné pamiatky islamskej knižnej kultúry. O Bašagićovu zbierku je veľký záujem zo strany bádateľov a vzdelancov z celého sveta. UKB zbierku prezentovala vo viacerých metropolách sveta (napr. v rokoch v Ríme a v Teheráne, v roku 2010 v sídle UNESCO v Paríži, vo Viedni, v Ankare, v Sarajeve a v Soule, v roku 2011 v Kuvajte a v roku 2013 v Bagdade). Generálna riaditeľka UKB spolu s PhDr. Klárou Mészárosovou, vedúcou Kabinetu rukopisov, starých a vzácnych tlačí, predstavila hosťom výber 15 najvzácnejších exponátov zbierky, medzi nimi najstarší rukopis zbierky, odpis kódexu z 12. storočia etické dielo Rághiba al- -Isba hániho, Ahmediho veršovaný epos Knihu Alexandrovu zo 14. storočia a unikátny rukopis encyklopedického diela Marifetname Kniha vedy od Ibrahima Hakkiho. * Univerzitná knižnica v Bratislave silvia.stasselova@ulib.sk Generálny tajomník OSN sa počas prehliadky najviac zaujímal o historické mapy vo vystavovaných rukopi- K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 53

56 SILVIA STASSELOVÁ / VZÁCNA NÁVŠTEVA GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA OSN V UNIVERZITNEJ KNIŽNICI PODUJATIA, UDALOSTI soch a zaujímal ho tiež spôsob uchovávania vzácnych rukopisov. Ocenil profesionálny prístup UKB pri ochrane vzácnych dokumentov, najmä jej odborného pracoviska Kabinetu rukopisov, starých a vzácnych tlačí, kde sú vytvorené špeciálne podmienky na uloženie rukopisov, ich bezpečnú ochranu vrátane špeciálne upravených klimatických podmienok. Na záver už len dodávame, že návšteve generálneho tajomníka OSN v UKB venovala veľkú pozornosť aj medzinárodná knihovnícka komunita prostredníctvom sociálnych médií Medzinárodnej federácie knižničných asociácií a inštitúcií (International Federation of Library Associations and Institutions, IFLA) na všetkých kontinentoch sveta, pretože návštevy najvyššieho predstaviteľa OSN v knižnici sú skôr ojedinelou a vzácnou udalosťou, za ktorú nám vyslovili uznanie mnohé krajiny. Teším sa, že sme tak pozitívne upriamili pozornosť svetovej knihovníckej scény na Slovensko. Fotografie z návštevy Pan Ki-Muna v UKB si dokonca oficiálne vyžiadala IFLA pre potreby prezentácie svojej pripravovanej kampane pre knižnice na pôde OSN. FOTOGALÉRIA Z NÁVŠTEVY GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA OSN PAN KI-MUNA V UKB (foto Ctibor Bachratý, Ľudovít Zupko) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

57 SILVIA STASSELOVÁ / VZÁCNA NÁVŠTEVA GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA OSN V UNIVERZITNEJ KNIŽNICI PODUJATIA, UDALOSTI K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 55

58 PODUJATIA, UDALOSTI * KOLOKVIUM ČESKÝCH, MORAVSKÝCH A SLOVENSKÝCH BIBLIOGRAFOV 2015 V roku 2015 sa miestom 18. ročníka stretnutia bibliografov Čiech, Moravy a Slovenska stali České Budějovice, mesto so zaujímavou históriou a s prekrásnymi pamiatkami. S mestom i jeho pamätihodnosťami sa mohli účastníci oboznámiť počas komentovanej prehliadky, ktorú pre nich pripravili organizátori podujatia 11. októbra 2015, teda ešte pred oficiálnym otvorením kolokvia. Stretli sa na Námestí Přemysla Otakara II., odkiaľ pokračovali historickým centrom Českých Budějovíc so sprievodcom PhDr. Pavlom Hájkom, pracovníkom Národního památkového ústavu v Českých Budějoviciach. Po prehliadke námestia, ktoré si prezreli aj zo strechy radnice, a Samsonovej kašny pokračovali Českou ulicou a zastavili sa pri Rabenštejnskej veži a na Piaristickom námestí. Prehliadka pokračovala návštevou Dominikánskeho kláštora a Kostola Obetovania Panny Márie, ktorý je spolu s časťami opevnenia najstaršou gotickou stavbou v Českých Budějoviciach. Na stenách krížovej chodby a kostola sa nachádza veľké množstvo stredovekých nástenných malieb. Kláštor je kultúrnou pamiatkou Českej republiky. Organizátori zabezpečili pre účastníkov aj spoločnú večeru, počas ktorej diskutovali o rôznych podujatiach a aktivitách organizovaných bibliografmi Čiech, Moravy a Slovenska. Kolokvium sa konalo už tradične v Mesiaci českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti októbra Jeho hlavným organizátorom bola Jihočeská vědecká knihovna v Českých Budějoviciach, ktorá v roku 2015 oslávila 130. výročie svojho vzniku. Spoluorganizátormi podujatia boli Sdružení knihoven ČR (SDRUK ČR), Sekce SDRUK pro bibliografii a Slovenská asociácia knižníc (SAK). Na kolokviu sa zúčastnilo cca 50 bibliografických pracovníkov. Odborný program kolokvia bol rozdelený do piatich tematických blokov: Rybnikárstvo a lesníctvo v regionálnej literatúre a bibliografii, Posledná renesančná osobnosť regiónu, Šport a česko-slovenské vzťahy v športe, Mecenáši medzi Čechmi a Slovákmi, Regióny na hranici. Slovenská národná knižnica, Martin anna.kucianova@snk.sk PhDr. Anna Kucianová, PhD. Mimo hlavného programu účastníci rokovali o vzájomných vzťahoch českého a slovenského knihovníctva, o koordinácii a kooperácii v oblasti bibliografie, o vzájomnej výmene publikácií vydaných v obidvoch republikách a ďalších aktuálnych otázkach. Kolokvium oficiálne otvoril 12. októbra 2015 riaditeľ hostiteľskej knižnice Mgr. Ivo Kareš. Za SDRUK ČR sa účastníkom prihovorila Mgr. Eva Svobodová, podpredsedníčka združenia a predsedníčka Sekcie pre bibliografiu, a za Slovenskú asociáciu knižníc PhDr. Blanka Snopková, PhD. Po uvítacích príhovoroch účastníkom premietli video zo 17. ročníka Kolokvia českých, moravských a slovenských bibliografov, ktoré sa konalo v októbri 2014 v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Potom už pokračovalo vlastné rokovanie kolokvia. Do programu bolo prihlásených 16 príspevkov osem z Čiech a Moravy a osem zo Slovenska (jeden slovenský príspevok na rokovaní neodznel, bude však zaradený do zborníka z kolokvia). Všetky príspevky budú zverejnené v elektronickom Bibliografickom zborníku 2015 na webovej stránke Slovenskej národnej knižnice a na českej strane budú publikované v tlačenej podobe v Sborníku SDRUK. Prvý tematický blok pod názvom Rybnikárstvo a lesníctvo v regionálnej literatúre a bibliografii, ktorý moderovala PhDr. Blanka Snopková, PhD., sa začal prednáškou Správcovia rybníkov a vodných tokov vodníci na Slovensku, s ktorou vystúpila Mgr. Tatiana Klimková (Knižnica pre mládež mesta Košice). Autorka v nej predstavila poslucháčom významné slovenské vodné toky a rybníky, pričom sa zamerala na ich strážcov vodníkov a na stvárnenie týchto bájnych bytostí v známych i menej známych slovenských rozprávkach (jedného plyšového vodníka priniesla na ukážku so sebou). V ďalšom zaujímavom príspevku pod názvom Po stopách rybníkářství a lesnictví v karlovarském regionu Gerda Lorenzová (Krajská knihovna Karlovy Vary) predstavila lokality karlovarského regiónu, kde boli založené rybníky a darilo sa chovu rýb. Venovala sa aj dejinám lesného hospodárstva v Krušných horách a špecifikám kúpeľných lesov. Mgr. Monika Lobodášová (Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre) v príspevku Aj v nížinnej Nitre šumia lesy o lesoch v župe Nitrianskej prezentovala lesy v nitrianskom regióne. Zdôraznila, že aj keď má toto územie prevažne nížinný charakter, nachádza sa tam lesnícka oblasť v správe Štátnych lesov Topoľčianky, ktoré sa spájajú s menom prvého československého prezidenta T. G. Masaryka (zámok v Topoľčiankach bol letným sídlom prezidentov Československej republiky) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

59 ANNA KUCIANOVÁ / KOLOKVIUM ČESKÝCH, MORAVSKÝCH A SLOVENSKÝCH BIBLIOGRAFOV Druhý tematický blok Posledná renesančná osobnosť regiónu umožnil účastníkom kolokvia spoznať zaujímavé osobnosti z rôznych regiónov. Václav Kříček (Krajská vědecká knihovna v Liberci) sa v príspevku Legenda o zlé paní Kateřině zameral na životné osudy Kateřiny z Redernu, rod. grófky Šlikovej (1564? 1617), vdovy, matky a výbornej hospodárky, ktorá dokázala čeliť nepriazni osudu, a načrtol aj druhý život tejto výnimočnej osobnosti libereckého regiónu. V ďalšom príspevku Mgr. Elena Matisková (Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene) predstavila uhorského renesančného básnika Valentína Balašu, ktorý sa narodil na Zvolenskom zámku. Zdôraznila, že Balaša sa dodnes radí medzi najvýznamnejších predstaviteľov renesančnej poézie na Slovensku a považuje sa za zakladateľa novodobej maďarskej lyriky a za prvého tvorcu maďarskej erotickej poézie. Martina Zlatohlávková (Krajská knihovna v Pardubicích) sa v príspevku Baron Artur Kraus, vpravdě renesanční osobnost Pardubic konce 19. a počátku 20. století venovala jednej z najvýraznejších osobností pardubického regiónu. Artur Kraus ( ) bol zakladateľom prvej hvezdárne v Pardubiciach (napísal aj niekoľko článkov o astronómii), zaujímal sa o aviatiku a spolupracoval s priekopníkom českej aviatiky Janom Kašparom, bol propagátorom nových športov a ako prvý preložil z angličtiny do češtiny pravidlá tenisu. Podporoval aj kultúru (predovšetkým finančne) a bol nadšeným bibliofilom. Plánovaný príspevok Mgr. Marcely Domenovej, PhD. (Štátna vedecká knižnica v Prešove) pod názvom Homo persona princeps a ich podoby v tlačiach storočia (renesancia v Prešove Prešov o renesancii a humanizme) na rokovaní neodznel, bude však zverejnený v zborníku. Po prednáškach nasledovala prezentácia firmy EXON z Plzne, sponzora podujatia, s ktorou vystúpil Ing. Jiří Herman. V popoludňajších hodinách čakal na účastníkov zaujímavý sprievodný program. Najprv navštívili Klášter Zlatá Koruna, v ktorom je umiestnený historický knižný fond Jihočeské vědecké knihovny a kde sú uchované veľmi vzácne rukopisné a tlačené knihy. Ich sprievodcom bol Mgr. Jindřich Špinar z oddelenia rukopisov a starých tlačí. Odtiaľ sa presunuli do Českého Krumlova, kde navštívili Státní hrad a zámek Český Krumlov a prekrásnu zámockú knižnicu. Prehliadka bola spojená s výkladom PhDr. Pavla Hájka. Vo večerných hodinách sa uskutočnil koncert v budove Jihočeské vědecké knihovny a po ňom spoločenský večer v reštaurácii v Českých Budějoviciach. Odborný program pokračoval 13. októbra 2015 prednáškami druhého bloku Posledná renesančná osobnosť regiónu, ktorý moderovala Mgr. Eva Svobodová. Jána Dernschwama, významnú osobnosť 16. storočia, predstavila poslucháčom PhDr. Blanka Snopková, PhD. (Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici). Humanistický vzdelanec Ján Dernschwam, rodák z českého Mostu, bol odborníkom v oblasti banskej techniky a hutníckej technológie, ale aj obdivovateľom antiky a bibliofilom a jeho zásluhou sa zviditeľnila Banská Bystrica ako prosperujúce hospodárske centrum a centrum renesancie a humanizmu v Uhorsku. Ďalšie prednášky už spadali do tretieho tematického bloku Šport a česko-slovenské vzťahy v športe. PhDr. Katarína Benciová (Malokarpatská knižnica v Pezinku) predstavila vo svojej prednáške rakúsko-uhorského a následne československého šachového veľmajstra svetového formátu Richarda Rétiho, ktorý sa narodil v roku 1889 v Pezinku. Neskôr žil vo Viedni, kde študoval matematiku a fyziku a popritom sa profesionálne profesionálne šachu. Najväčšie svetové úspechy dosiahol v rokoch Bol predstaviteľom modernej šachovej školy. Na konci prvej svetovej vojny sa presťahoval do Prahy, kde nečakane zomrel na šarlach vo veku 40 rokov (1929). Pochovaný je vo Viedni. Na legendárneho československého športovca minulého storočia sa v príspevku Emil Zátopek legenda zo Zlína zamerala Mgr. Eva Filípková (Krajská knihovna Františka Bartoše v Zlíně). Svetoznámy bežec Emil Zátopek bol štvornásobným olympijským víťazom, osemnásobným majstrom sveta a trojnásobným majstrom Európy. Jeho prvým závodom bol Beh Zlínom. Rovnako zaujímavý bol príspevok Futbalista, ktorý nedostával karty Ján Popluhár. PhDr. Anna Kucianová, PhD. (Slovenská národná knižnica) v ňom priblížila poslucháčom život, športové snaženie a úspechy najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia Jána Popluhára, ktorý začínal a končil svoju športovú a futbalovú kariéru v Brne. Najvýraznejšou vlastnosťou tejto futbalovej legendy bola slušnosť a férovosť, za čo získal v roku 1967 Svetovú cenu fair play. V rámci štvrtého bloku Mecenáši medzi Čechmi a Slovákmi odzneli tri prednášky. PhDr. Ivo Baran, PhD. (Studijní a vědecká knihovna Plzeňského kraje) vystúpil s príspevkom, ktorý bol venovaný významnému českému architektovi, staviteľovi a mecenášovi Josefovi Hlávkovi ( ). V prvej časti priblížil jeho podnikateľské aktivity a osobný život, v druhej časti sa zameral na jeho mecenášsku činnosť a odkaz, ktorý zanechal českej kultúre a spoločnosti. Prednáška Ing. Ivany Polákovej (Matica slovenská v Martine) bola venovaná zasa MUDr. Ivanovi Hálkovi, významnému českému lekárovi, ktorého 70. výročie úmrtia sme si pripomenuli v minulom roku. Ivan Hálek, rodák z Prahy, pôsobil dlhé roky ako lekár na Slovensku a podieľal sa na zlepšení života ubiedeného kysuckého ľudu. Po Ivanovi Hálkovi sú pomenované nemocnice, ulice, podujatia, ako aj pamätné ceny. Jeho busty sa nachádzajú v areáloch nemocníc v Čadci, Žiline i v Bratislave. Vydavateľstvo Osveta vydávalo Hálkovu edíciu pre doškoľovanie lekárov. PhDr. Marcela Petrovičová (Národní pedagogické muzeum a knihovna J. A. Komenského v Prahe) predstavila PODUJATIA, UDALOSTI K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 57

60 ANNA KUCIANOVÁ / KOLOKVIUM ČESKÝCH, MORAVSKÝCH A SLOVENSKÝCH BIBLIOGRAFOV PODUJATIA, UDALOSTI vo svojom príspevku významného českého humanistu Přemysla Pittra ( ), ako aj projekt digitalizácie archívu Přemysla Pittra a Olgy Fierzovej. Priblížila jeho pôsobenie v oblasti starostlivosti o zdravotne oslabené deti, zasiahnuté vojnou. Príbehy tzv. Pittrových detí sú príkladom humanitárnej pomoci a spolupráce medzi národmi. Piaty blok Regióny na hranici sa začal prednáškou Počátky novoměstského lyžařství a cizineckého ruchu na Moravě, v ktorej doc. PhDr. Jaromír Kubíček, CSc. (Moravská zemská knihovna v Brně) priblížil viaceré aktivity spojené s cudzineckým ruchom, ako aj organizovanie lyžiarskeho športu v Novom Městě na Moravě v rokoch Posledný príspevok Mgr. Iva Kareša (Jihočeská vědecká knihovna v Českých Budějovicích), bol venovaný projektu Kohoutí kříž: šumavská německá literatura a její autoři. Internetová publikácia Kohoutí kříž ( tikriz.org) je venovaná šumavskej nemeckej literatúre od stredoveku do súčasnosti. Priebežne doplňovaný NOVÉ LOGO SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE portál predstavuje dielo asi osobností, známych i neznámych autorov textov o Šumave. Záverečného slova sa ujal už tradične doc. Jaromír Kubíček, CSc. Zhodnotil úroveň kolokvia i jednotlivých príspevkov a zdôraznil, že každý jeden z nich priniesol účastníkom nové, zaujímavé informácie. Prítomným poďakoval za aktívnu účasť a usporiadateľom za príjemné a priateľské prostredie. Mgr. Eva Svobodová poďakovala hostiteľskej knižnici za zorganizovanie podujatia a PhDr. Blanka Snopková. PhD., pozvala všetkých účastníkov na nasledujúce Kolokvium českých, moravských a slovenských bibliografov 2016 do Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ktoré sa bude konať októbra Na záver by som rada poďakovala v mene všetkých zúčastnených kolegov organizátorskej knižnici za vytvorenie príjemnej, priateľskej atmosféry na rokovaní a za bohatý sprievodný program v prekrásnom prostredí juhočeského regiónu. Slovenská národná knižnica (SNK), ktorá prešla v posledných štyroch rokoch cestou výraznej modernizácie, a tak vstúpila do digitálnej budúcnosti, zmenila svoje logo. Nové symboly zdôrazňujú jej modernú úlohu vo svete kníh a nové postavenie v digitálnej ére. Slovenská národná knižnica sa v uplynulých rokoch stala modernou inštitúciou, ktorá je aj na medzinárodnom poli lídrom v oblasti digitalizácie, uchovávania a konzervovania písomného kultúrneho dedičstva. Aby sme tento významný posun premietli aj do toho, ako sa SNK prezentuje na verejnosti, vytvorili sme novú, modernú vizuálnu identitu SNK, zdôvodňuje potrebu vytvorenia nového loga Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK. Kniha je základným artefaktom, ktorý SNK spravuje. Samotná inštitúcia je bodom, ktorý spája autora s vydavateľom, čitateľom, ale aj s depozitom, kde je kniha uložená. Spája tradičné vypožičiavanie dokumentov aj moderné digitálne listovanie v elektronických zariadeniach, takto zdôvodňuje prepojenia jeden z grafických dizajnérov Boris Meluš, pracovník SNK, ktorý sa na tvorbe nového loga podieľal. Spomenuté prepojenie symbolizuje hviezdička, ktorú každý font písma zobrazuje inak. Táto skutočnosť podčiarkuje rôznorodosť dokumentov, ktoré sú vo fondoch knižnice. Samotná hviezdička pod čiarou však symbolizuje aj odkaz na ďalší relevantný zdroj (knihu či článok) a vo fulltextovom vyhľadávaní sa používa ako zástupný znak v prípade, keď nevieme napríklad správne zakončenie slova. Otvorená kniha (písmeno K ) zasa symbolizuje najbežnejší spôsob používania knihy listovanie v nej. Veľké K zároveň zdôrazňuje fakt, že SNK je knižnicou knižníc. Katarína Mažáriová K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

61 KNIŽNÁ KULTÚRA NA OKRAJ MAZÁČOVHO SLOVENSKÉHO KNÍHKUPECTVA V PRAHE Mgr. Monika Kapráliková, PhD.* Slovenské kníhkupectvo, ktoré v roku 1934 v Prahe otvoril nakladateľ Leopold Mazáč, sa dodnes považuje za dôležitý referenčný bod česko-slovenských kultúrnych vzťahov v 20. storočí, jeho existencia však nie je dostatočne faktograficky podchytená. Príčinu vidíme najmä v pramennej nedostatočnosti. Čiastočne sa k tejto téme vyjadruje Ján Smrek v spomienkovom článku Slovenský kulturní konzulát, ktorý bol uverejnený v časopise Plamen v roku 1966, a tiež vo svojich memoároch Poézia moja láska. Nápomocné v tomto bode nie sú ani archívy, pretože je v nich zachované iba torzo obrazového materiálu a chýbajú priame zdroje. Čo sa zachovalo, sú krátke informácie o uskutočnených podujatiach, uverejnené v slovenských i českých periodikách, ako aj opis slávnostného otvorenia kníhkupectva a reakcie na túto udalosť. Na základe tohto materiálu sme sa pokúsili opísať vznik, poslanie a význam Mazáčovho Slovenského kníhkupectva v Prahe v rokoch * Leopold Mazáč v lete 1934 (Světozor) V príspevku cielene vynechávame informácie o vzniku nakladateľstva L. Mazáča a o stretnutí s J. Smrekom a ich spolupráci pri vydaniach slovenskej literatúry, pretože sú predmetom samostatne publikovaného článku. 1 DO NOVÝCH PRIESTOROV VO VEĽKOM V polovici 30. rokov sa činnosť Mazáčovho nakladateľstva rozrástla do tej miery, že priestory na Výtoni, kde m.kapralikova@gmail.com dovtedy sídlilo, mu už nestačili. V lete 1933 preto podnikateľ využil príležitosť a priamo v srdci Prahy, na Spálenej ulici č. 53, si prenajal prízemie a tri poschodia neskorosecesného domu, do ktorého plánoval presťahovať celý podnik. Budova v pôvodnom stave však nevyhovovala, a tak si na jej prestavbu najal českého architekta Josefa Hesouna. Cieľom úpravy nebolo len vytvoriť dostatočný počet kancelárií pre zamestnancov vtedy už rozvetveného podniku či vhodné skladové priestory, ale L. Mazáč ho od začiatku projektoval ako ďalšiu vizitku svojich aktivít. V období, keď sa hospodárska kríza výrazne podpisovala pod pokles knižnej produkcie a obmedzenie činnosti niektorých nakladateľov, Mazáč sa pustil s vervou do nového podnikateľského plánu. Prvý raz od založenia firmy tu zriadil vlastné kníhkupectvo, hoci kníhkupeckú živnosť získal od Magistrátu hlavného mesta Prahy už v októbri Napriek tomu vydával aj českú literatúru, kníhkupectvo na jednej z najfrekventovanejších ulíc centra metropoly nakoniec dostalo prívlastok slovenské. Špecializované kníhkupectvo so slovenskou literatúrou na pôde hlavného mesta chýbalo a jeho zriadením sa L. Mazáč vymedzil i voči početnej konkurencii. Veď len na Spálenej ulici existovali ďalšie dva podniky Národní knihkupectví a nakladatelství Aloise Srdce a Nakladatelství Kvasnička a Hampl. Na druhej strane, o pár desiatok metrov ďalej na Purkyňovej ulici 6, pripomínali niekdajšiu slávu moderného a dravého nakladateľstva Aventinum s jeho legendárnou výstavnou sieňou Aventinskou mansardou už len opustené priestory Zedwitzovského paláca. Niekdajší vzor moderného nakladateľského podnikania, v ktorom vychádzali diela J. a K. Čapkovcov, zanikol tesne pred otvorením Slovenského kníhkupectva pre tri roky sa vlečúce finančné problémy. Pre L. Mazáča to mohlo byť dostatočné memento, ako môže skončiť jeho nový podnikateľský plán, ak neuspeje. Prestavba neskorosecesného paláca na nakladateľstvo trvala rok. Podnik sa do nových priestorov presťahoval v októbri 1934, teda presne desať rokov od prvého stretnutia a nadviazania spolupráce L. Mazáča s J. Smrekom a začatia prác na Sborníku mladej slovenskej literatúry. Adresa nakladateľstva sa zmenila k 15. októbru 1934, čo oznamovalo aj októbrové číslo Elánu, ktoré vyšlo oneskorene práve kvôli sťahovaniu. Zaujímavé je, že schválenie a oficiálny zápis zmeny sídla podniku získal L. Mazáč od pražského magistrátu až s účinnosťou od 5. januára V rámci sťahovania prešlo renováciou aj logo vydavateľstva. Obsahovalo novú adresu a graficky sa výrazne modernizovalo. Do firemnej komunikácie zároveň pribudlo kníhkupectvo, ktoré kvôli oddelenej K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 59

62 MONIKA KAPRÁLIKOVÁ / NA OKRAJ MAZÁČOVHO SLOVENSKÉHO KNÍHKUPECTVA V PRAHE KNIŽNÁ KULTÚRA administrácii disponovalo vlastným logom i vlastným hlavičkovým papierom. Odrážalo Mazáčov dôraz na modernú prestavbu paláca a v grafickej skratke prezentovalo práve modernizované výkladné vitríny kníhkupectva, ktoré podľa plánov J. Hesouna realizovala firma Franta Anýž a spol. Dôslednosť zamerania na Slovensko sa v komunikácii kníhkupectva prejavila v používaní slovenčiny. Už samotné pomenovanie obsahovalo namiesto českého slova knihkupectví jeho slovenský jazykový variant a slovenská forma adresy bola zapracovaná i do loga kníhkupectva. Dokonca pozvánka na jeho slávnostné otvorenie, ktorú rozoslali v októbri na množstvo českých i slovenských adries, bola pripravená iba v slovenčine. Ešte pred oficiálnym otvorením paláca na Spálenej ulici si na desať rokov spolupráce s Leopoldom Mazáčom Logo Slovenského kníhkupectva (archív autorky) v bilančnom článku Nová situácia slovenskej knihy zaspomínal Ján Smrek takto: V tomto podniku spojil sa príslovečný český obchodný talent a organizačná schopnosť s mladou slovenskou životnou vôľou i kultúrnymi ambíciami. A z tejto syntézy vyrástlo dielo, ktoré si postupom rokov získalo nesporné sympatie tak Slovenska, ako i celej republiky. 4 Nešlo však iba o sympatie. Veď ešte v roku 1928 sa v Národných novinách čitateľom posťažoval vtedy mladý poslucháč Právnickej fakulty v Prahe Andrej Plávka: Fakt je, že v celej Prahe nevidíte jednej slovenskej knižky za výkladom, fakt je, že ju ani dnu, v nijakom kníhkupectve v Prahe nedostanete, iba keď vám ju objednajú zo Slovenska, fakt je, že pražské literárne revuá neprinášajú vôbec alebo veľmi málo recenzií, fakt je že vám aj takúto recenziu veľmi zriedka uverejnia. 5 Slovenské kníhkupectvo v čase rekonštrukcie (pred dokončením výkladných skríň) pohľad vo dne a v noci (Elán) Pod vplyvom Mazáčových slovenských edícií, ktoré v čase otvorenia kníhkupectva reprezentovalo už takmer 180 zväzkov a vlastný, v slovenčine vydávaný literárno- -umelecký časopis, sa o slovenskú literatúru začali zaujímať ďalší českí vydavatelia a slovenská kniha mala v Čechách v roku 1934 ročný obrat minimálne dva mi lióny korún K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

63 MONIKA KAPRÁLIKOVÁ / NA OKRAJ MAZÁČOVHO SLOVENSKÉHO KNÍHKUPECTVA V PRAHE Na otvorení sa zúčastnili generál Louis-Eugene Faucher, prorektor Karlovej univerzity Karel Domin, pražský policajný prezident Vojtěch Dolejš a zástupcovia českých i československých kultúrnych inštitúcií, literárnych a umeleckých kruhov a novinárov. S príjemným prekvapením sme vítali i hostí z ďaleka, tak podpredsedu Slovenskej ligy dr. Ferdiša Jurigu, tajomníka slovenskej odb. Národnej rady Ant. Granatiera a doc. dr. Karvaša z Bratislavy, Jozefa Cígera-Hronského a dr. Ľudovíta Nováka z Matice slovenskej z Martina. 9 Oblečený v slávnostnom tmavom obleku s prúžkom slávnosť otváral Ján Smrek, ktorý po krátkom príhovore prenechal slovo hlavným hosťom. Ako prvý vystúpil minister M. Hodža, ktorý ocenil fakt, že slovenská kultúra získala v Prahe pevný oporný bod, z ktorého zase veselšie rozpína sa slovenské kultúrne dielo k novému vzletu. Neprekážal ani fakt, že išlo o podnik súkromný, pretože reprezentoval i záujem verejný a národný. Nakladateľa i redaktora museli jeho slová potešiť, lepšiu politickú reklamu si nemohli želať. Minister v sebe nezaprel politika a v duchu dobového diskurzu nazýval Slovensko organickým mostom medzi západnicky a racionalisticky orientovanými Čechmi a slovanským východným psychizmom i v umení, i v duchovnej tvorbe, i psychologicky, nielen zemepisne a nie len politicky. 10 KNIŽNÁ KULTÚRA Pozvánka na slávnostné otvorenie Slovenského kníhkupectva (zo zbierok LA PNP) SLÁVNY DEŇ SLOVENSKEJ KNIHY Oficiálne otvorenie nových priestorov na Spálenej ulici č. 53 sa uskutočnilo 8. novembra 1934 o h. Hoci bolo pôvodne pripravované ako malá komorná slávnosť slovenská v Prahe 7 za účasti ministra Milana Hodžu a starostu vnútornej Prahy Josefa Rotnágla, spontánnym prispením verejnosti sa z neho stala významná kultúrno-politická udalosť. Už ráno 8. novembra prichádzali nám pozdravné dopisy i telegramy, napr. od rektora a prorektora Karlovej univerzity, od ministra školstva D. Krčmáře, pražský primátor Baxa nám oznámil osobnú účasť delegátov mestskej rady a popoludní, keď slávnosť začala prejavom ministra dr. Milana Hodžu, boli miestnosti nakladateľského domu doslova nabité osobnosťami z Prahy a zo Slovenska. 8 Slávnostné otvorenie paláca s príhovorom J. Smreka, vľavo J. Rotnágl, vpravo M. Hodža (zo zbierok LA SNK) NakladateľL. Mazáčvspoločnosti M. Hodžu pri prehliadke novootvorených priestorov kníhkupectva (rodinný archív I. Čieteka) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 61

64 MONIKA KAPRÁLIKOVÁ / NA OKRAJ MAZÁČOVHO SLOVENSKÉHO KNÍHKUPECTVA V PRAHE KNIŽNÁ KULTÚRA Po vystúpení Hodžu oslovil publikum primátor J. Rotnágl, ktorého prejav odrážal záujmy Místního výboru pro Prahu I VII, ako aj idey Československej jednoty. Ako predseda Československej jednoty, pre ktorú bolo otvorenie Slovenského kníhkupectva uskutočneným ideálom, chválil nakladateľovo nasadenie pri hľadaní milovníkov slovenskej knihy v Čechách: Jeho úsilí vítáme zejména my, kteří toužíme, aby naplněno bylo heslo česká kniha na Slovensko a slovenská kniha do českých zemí. Ako primátor vnútornej Prahy sa tešil najmä z vonkajšej úpravy podniku, ktorá mala byť ozdobou Spálenej ulice, a preto že svým vnitřním obsahem prospěje slovenské věci, o níž správa našeho města měla vždy upřimný zájem. 11 Oficiálne príhovory zakončil J. Smrek, ktorý verejne poďakoval nakladateľovi L. Mazáčovi za dosiaľ vykonanú prácu na poli slovenskej literatúry a pozval hostí na prehliadku moderne a účelovo zariadených miestností kníhkupectva, skladov a kancelárií. Záver oficiálnej časti patril vernisáži výstavy Martina Benku v novozriadenej Výstavnej sieni Elánu, ktorá sa nachádzala hneď vedľa kníhkupectva. Výber výtvarníka inauguračnej výstavy nebol náhodný. Martin Benka bol dlhoročný spolupracovník nakladateľstva a jeho meno malo ohlas aj za hranicami Česko-Slovenska. V jeho životnom príbehu sa navyše odrážala symbolika ideálnej česko-slovenskej symbiózy umelec slovenského pôvodu, ktorý získal umelecké vzdelanie na českej škole, si aj napriek tvorbe v českom prostredí zachovával unikátny, slovenský ráz. Podľa informácií uverejnených v Eláne trvala slávnosť po skončení oficiálnej časti ešte ďalšie neuveriteľné štyri hodiny, najmä, keď nakladateľ Mazáč pamätal i na to, že nie samou knihou je človek živý. 12 O jej neformálne zavŕšenie sa postaral známy myjavský muzikant Samko Dudík, v tom čase pôsobiaci s kapelou v Prahe, za bujarého kontrovania študentov zo spolku Detvan. Smrekov článok nebol jediný, ktorý sa k udalosti vrátil. Pozornosť slovom aj obrazom jej venovala slovenská i česká tlač. Hneď druhý deň po otvorení priniesol denník Národní listy článok Slavný den slovenské knihy, ktorý podrobne opísal priebeh slávnosti a doslovne citoval z prejavov inaugurujúcich hostí. V symbióze s prejavom M. Hodžu vítal slovenskú literatúru v Prahe ako most mezi Západem a Východem, který sblíží české země s východním Slovanstvem jakéhokoli jazyka. Slovensko má po této stránce tedy veliký význam pro novou československou přítomnost nejen ve smyslu politickém, ale i kulturním. 13 Dvojtýždenník Masarykův lid, vydávaný Ústřední školou dělnickou, vítal otvorenie kníhkupectva ako zdravý príznak nového života. Procházíme-li moderně zařízenými místnostmi a sklady, pracovnami a síněmi dnešního Mazáčova Slovenského knihkupectví a nakladatelství ( ), poznáváme, že i v dnešní krisi kniha si tvoří svůj nový svět, světlý, jasný, svět duchovní hygieny, moderní kolbiště, na němž bude bojovati o novou tvář světa. A jest uvítati s radostí, že to jest právě slovenská kniha, která si v hlavním městě Československa otevírá tuto novou cestu k budoucnosti ( ) Jest si jen přáti, aby toto prostupování bylo přímé, aby se nevyskytovaly překlady českých knih do slovenštiny a slovenských do češtiny. 14 Obrázkový týždenník Pestrý týden referoval o udalosti dokonca dva razy: vo vydaní zo 17. novembra uverejnil fotografiu M. Hodžu pri otváracom prejave a o týždeň neskôr fotografiu interiéru novootvoreného kníhkupectva a reprodukciu Benkovho oleja Štúdia chlapca. Na otvorenie kníhkupectva reagovali i českí čitatelia, ktorých listy uverejnil Smrek v redakčnej rubrike Prehľad v decembrovom čísle Elánu. 15 Pohľad na vysvietené výkladné skrine Slovenského kníhkupectva (rodinný archív I. Čieteka) Pohľad na moderný interiér kníhkupectva realizovaný podľa návrhu Josefa Hesouna (Pestrý týden) Mazáčovskíredaktori predvchodom do pasáže na Spálenej ul. 53, odkiaľ sa vchádzalo do kníhkupectva (rodinný archív I. Čieteka) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

65 MONIKA KAPRÁLIKOVÁ / NA OKRAJ MAZÁČOVHO SLOVENSKÉHO KNÍHKUPECTVA V PRAHE SLOVENSKÝ KULTÚRNY KONZULÁT Slovenské kníhkupectvo sa bezprostredne po svojom otvorení stalo neoficiálnym slovenským kultúrnym konzulátom. Aspoň tak zvykli dobové zdroje titulovať Smrekov okruh spolupracovníkov i program, ktorý na seba kníhkupectvo prevzalo. Neprezentovalo totiž iba mazáčovské edície, ale predstavovalo vydania slovenskej literatúry komplexne. Bez ohľadu na vydavateľa ponúkalo tituly vydávané v Prahe, Bratislave, Košiciach, Žiline, Nitre či Trnave. Už dva týždne pred otvorením paláca na Spálenej avizoval svoj zámer samotný nakladateľ L. Mazáč v rozhovore pre týždenník Světozor týmito slovami: Pražská a tím snad i česká čtenářská obec bude míti stále možnost sledovati slovenskou knižní tvorbu ve výkladech našeho nakladatelství a pomocí našeho dalšího programu. V budoucnu již nebude možno, aby opatření slovenské knižní novinky bylo spojeno s dlouhodobou korespondencí a jinými potížemi. 16 Koncept kníhkupectva podľa vzoru moderných nakladateľských domov dopĺňal ďalší program, ktorý pozostával z autorských večerov, prednášok a výstav. Na tieto podujatia boli už pri prestavbe budovy vyčlenené priestory na prvom poschodí, kde vznikla prednášková sála, a na prízemí, kde sa nachádzala už spomínaná Výstavná sieň Elánu. V prednáškovej sále s kapacitou asi štyridsať ľudí, ktorá mala rozlohu 70 metrov štvorcových, sa zvykli raz za mesiac konať prednášky alebo autorské večery slovenských spisovateľov. Prvý prednáškový večer sa uskutočnil už 7. decembra 1934 a svoju tvorbu na ňom predstavil Gejza Vámoš. Podľa informácií uverejnených v Eláne zaznamenal večer v českej tlači pozoruhodný ohlas. 17 Dramaturgiu večerov mal na starosti J. Smrek. Na autorské večery či prednášky často pozýval umelcov, poslancov a študentov, ktorí žili v Prahe alebo sa tu prechodne zdržiavali (R. Brtáň, L. Novomeský, J. Alexy, M. Rázus a ďalší). No nechýbali ani pozvaní hostia zo Slovenska (A. Mráz, T. J. Gašpar, Š. Krčméry, E. B. Lukáč, Z. Zguriška, J. Cíger- Hronský, J. Stanislav a ďalší). Dramaturgia sa však neraz menila na poslednú chvíľu pre pracovnú zaneprázdnenosť prednášateľov, a tak sa redaktorovi občas stalo, že pri mesačnej periodicite časopis Elán avizoval iný počet večerov alebo s inými hosťami, ako nakoniec prišli. Na prednáškovú sieň priamo nadväzovala priestorovo síce skromná, no reprezentatívna Výstavná sieň Elánu. Nachádzala sa hneď vedľa kníhkupectva na prízemí a pýšila sa novým, moderným stropným osvetlením. Na predajných výstavách tu dostávali priestor najmä mladí slovenskí výtvarníci, ktorí spolupracovali s J. Smrekom pri grafických návrhoch knižných obálok. V malých, ale pozorne vybraných súboroch sa verejnosť systematicky oboznamovala s výtvarnou tvorbou mladého Slovenska. Keby nebolo Výstavnej siene Elánu, ako málo by výtvarná Praha poznala zo súčasného výtvarného umenia Slovenska! 18 Sieň svojím spôsobom suplovala i dovtedy neexistujúci Slovenský dom, ktorý mal na pôde hlavného mesta prezentovať slovenské umenie, ale pre hospodársku krízu sa ho nedarilo zriadiť. Okrem M. Benku tu vystavoval M. Galanda, Š. Bednár, Ľ. Križan, M. Bazovský, J. Bártfay, J. Mudroch, C. Majerník, J. Kollár, F. Reichentál i kostýmový výtvarník a scénograf J. Ladvenica. Výstavy trvali zvyčajne dva týždne až mesiac a návštevníci si mohli pozrieť ich tvorbu bezplatne. Príležitostne sa v sieni predstavovali aj českí umelci, v ktorých tvorbe bolo Slovensko prítomné tematicky (M. Vořechová-Vejvodová, J. Jareš, A. Roškotová, J. Votruba, F. Duša, F. Záleský a ďalší). Vernisáže výstav boli často spojené s prednáškovým večerom, aby sa ešte viac podporil synergický efekt akcií. Niektoré dokonca otvárali slovenskí politici, čím narastal ich kultúrno-politický význam. Výstavu M. Bazovského tak v novembri 1935 otváral slovenský politik, diplomat a spisovateľ Juraj Slávik. Otvorenie výstavy M. Bazovského 12. novembra 1935 za účasti politika J. Slávika, po jeho pravici maliar inaugurujúcej výstavy, J. Smrek a L. Mazáč (zo zbierok LA SNK) Dramaturgia výstav bola prepojená i s časopisom Elán. Smrek vždy vizuálne zasvätil číslo reprodukciám tých výtvarníkov, ktorí práve v sieni vystavovali. Recenzentom týchto výstav boli výtvarný redaktor nakladateľstva český maliar, grafik a ilustrátor Alexandr V. Hrska a príležitostný redaktor rubriky o výtvarnom umení Adolf Veselý. Mimo sezóny, alebo ak v sieni práve vystavovali českí autori, prinášal Elán medailón o vybranom slovenskom výtvarníkovi z pera J. Alexyho. Pôvodná funkcia kníhkupectva prezentovať výsledky Mazáčovej podnikateľskej činnosti a vymedziť sa voči konkurencii sa práve doplnkovým programom transformovala do celkovej reprezentácie slovenskej kultúry. Priamo v centre Prahy pomáhala udržiavať živý interkultúrny kontakt medzi obidvomi štátotvornými národmi a v zmysle zámerov Elánu zároveň sprostredkovávať priamy kontakt medzi umelcom a jeho publikom. Kníhkupectvo sa stalo aj neformálnym centrom pražskej komunity Slovákov, ktorá sa tu pravidelne stretávala. UKONČENIE ČINNOSTI Výstavná sieň Elánu fungovala až do leta roku Poslednou realizovanou výstavou so slovenskou temati- KNIŽNÁ KULTÚRA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 63

66 MONIKA KAPRÁLIKOVÁ / NA OKRAJ MAZÁČOVHO SLOVENSKÉHO KNÍHKUPECTVA V PRAHE KNIŽNÁ KULTÚRA kou bola februárová výstava člena spolku slovenských umelcov Jaroslava Votrubu, prezentujúca jeho tempery, drevoryty a kresby z Tatier. Úplne poslednou výstavou, o ktorej referoval aj Elán, však bola výstava srbsko-lužického maliara Martina Nowaka v máji Novú sezónu už sieň pre stupňujúce sa medzinárodné napätie a vyhlásenie mobilizácie v septembri 1938 nezačala. Koncom októbra otriasol Československom Mníchov, nasledovaný začiatkom novembra Viedenskou arbitrážou. L. Mazáč musel meniacim sa pomerom prispôsobiť edičné i výstavné plány. Hoci v prvých mesiacoch roku 1939 ešte dobiehala tlač zmeškaných vydaní víťazných súbehových prác a výberu z Rázusovej poézie v edícii Slovenská tvorba, slovenská redakcia vo vydavateľstve oficiálne zanikla k 31. decembru Slovenské kníhkupectvo fungovalo na Spálenej ulici pravdepodobne až do štátno-politických zmien v marci 1939, keď jeho označenie slovenské zmizlo i z vývesnej tabule. V novoutvorenom Protektoráte Čechy a Morava nebolo miesto pre Slovenské kníhkupectvo ani jeho publikácie. Slovenské vydania, ktoré zostali na sklade, exportoval nakladateľ do Bratislavy a predával ich prostredníctvom kníhkupectva Nakladateľstva Slovenskej ligy, v ktorom mal stále finančný podiel. V kníhkupectve na Spálenej ulici zostali v ponuke už len slovenskí autori, ktorých diela vydal v českom preklade. Išlo o veľké historické romány J. Nižňanského Čachtická pani a Spišské tajomstvo a J. Hrušovského Jánošík. V roku 1942 L. Mazáč zatvoril kníhkupectvo úplne a ďalej prevádzkoval iba nakladateľstvo a galériu, ktorá sa premenovala na Mazáčovu výstavnú sieň. Prezentovali sa v nej predovšetkým krajinári a medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov patrili F. Max. K. Pospíšil, V. Kačírek, J. Dědina a J. Jareš. Zaujímavosťou je, že verejnosť si na pomenovanie nesúce názov slovenského mesačníka zvykla natoľko, že niektoré dobové pramene z vojnových rokov naďalej nesprávne referovali o galérii ako o Výstavnej sieni Elánu alebo Mazáčovej sieni Elán. Časopis pritom od 14. novembra 1939 vychádzal v Bratislave už pod zastrešením Spolku slovenských spisovateľov. 19 Vľavo pohľad na Mazáčovo kníhkupectvo v čase, keď už nebolo slovenské. Fotka pochádza asi z jesene 1939 (Diář českého čtenáře 1940). Vpravo budova niekdajšieho Mazáčovho nakladateľstva na dnes už veľmi rušnej Spálenej ulici. Z pôvodnej Hesounovej prestavby zostali zachované už len výklady (archív autorky) Cesta k obnoveniu kníhkupectva a znovuzískaniu vydavateľskej koncesie bola pre L. Mazáča komplikovaná. Bezprostredne po skončení vojny musel z konkurenčných dôvodov čeliť obvineniam z kolaborácie s nacistami, ktoré predniesli niektorí stavovskí kolegovia a podporila spisovateľská organizácia. Na jeho nakladateľstvo (kníhkupectvo si mohol ponechať) bola uvalená národná správa, ktorú sa mu podarilo zrušiť až po zdĺhavom procese v októbri Priestory galérie na Spálenej ulici 53 sa však pod názvom Kabinet grafického umění využívali už od septembra 1945 na výstavy knižnej grafiky. Po februári 1948 Mazáčov podnik spolu s ďalšími regionálnymi nakladateľstvami prevzalo do správy vydavateľstvo Mladá Fronta, ktoré si v priestoroch bývalého Slovenského kníhkupectva zriadilo vlastné centralizované kníhkupectvo. Hesounov interiér však musel ustúpiť potrebám socialistického kníhkupectva, ktoré si zväčšilo plo K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

67 MONIKA KAPRÁLIKOVÁ / NA OKRAJ MAZÁČOVHO SLOVENSKÉHO KNÍHKUPECTVA V PRAHE chu postavením vyvýšeného podlažia. Intaktné zostalo len riešenie výkladných skríň. V rokoch tu vydavateľstvo taktiež prevádzkovalo galériu Fronta. Po odchode Mladej fronty z paláca a krátkom intermezze, ktoré po jej odchode nasledovalo, sa do budovy na Spálenej 53 opäť vrátili knihy. Dnes je sídlom Kníhkupectva a antikvariátu Aurora. POZNÁMKY 1 KAPRÁLIKOVÁ, Monika. Takmer zabudnutý nakladateľ Leopold Ma- záč. In: Slovenská literatúra, roč. 58, 2011, č. 2, s Archiv Knihovny Národního muzea, f. Mazáč Leopold, č. inv. 59/12. 3 Archiv Knihovny Národního muzea, f. Mazáč Leopold, č. inv. 59/10. 4 SMREK, Ján. Nová situácia slovenskej knihy v Prahe. Elán, 1934, 5 roč. 5, č. 2, s. 7. PLÁVKA, Andrej. Československá kapitolka. Národnie noviny, roč. 59, 1928, č. 66, s SMREK, Ján. Nová situácia slovenskej knihy v Prahe. Elán, 1934, roč. 5, č. 2, s SMREK, Ján. Aká bola naša pražská slávnosť. Elán, 1934, roč. 5, č. 3, s LA SNK, f. Ján Čietek-Smrek, sign. 181 F SMREK, Ján. Aká bola naša pražská slávnosť. Elán, 1934, roč. 5, č. 3, s Všetko. In: HODŽA, Milan. Bojujte ďalej Elán, 1934, roč. 5, č. 3, s Podľa: SMREK, Ján. Aká bola naša pražská slávnosť. Elán, 1934, roč. 5, č. 3, s Tamtiež. 13 J. O. N. Slavný den slovenské knihy. Národní listy, 1934, roč. 74, č. 309, s J. Š. R. Slovenské knihkupectví a nakladatelství v Praze. Masarykův lid, 1934, roč. IX (XIII), č. 24, s Ešte jeden list. Elán, 1934, roč. 5, č. 4, s ADLER, E. Ludvík Mazáč o vzniku a poslání slovenského knihkupectví v Praze. Světozor, , s V. V. Slovenské autorské večery v Prahe. Elán, 1934, roč. 5, č. 4, s HRSKA, Alexander Vladimír. Na okraj pražskej výstavy Miloša A. Bazovského. Elán, 1935, roč. 6, č. 3, s Viac In: KAPRÁLIKOVÁ, Monika. Elán vo vojnovej Bratislave: podoba a okolnosti vydávania časopisu v rokoch In: Slovenská literatúra, roč. 62, 2015, č. 1, s Podrobne In: ZACH, Aleš. Případ nakladatele Mazáče. In: Rok Česká literatura, kultura a společnost v období Praha : Ústav pro českou literaturu AV ČR, 1998, s POUŽITÁ LITERATÚRA ADLER, E. Ludvík Mazáč o vzniku a poslání slovenského knihkupectví v Praze. Světozor, , s. 2. HODŽA, Milan. Bojujte ďalej Elán, 1934, roč. 5, č. 3, s. 1. HRSKA, Alexander Vladimír. Na okraj pražskej výstavy Miloša A. Bazovského. Elán, 1935, roč. 6, č. 3, s. 4. J. O. N. Slavný den slovenské knihy. Národní listy, 1934, roč. 74, č. 309, s. 5. J. Š. R. Slovenské knihkupectví a nakladatelství v Praze. Masarykův lid, 1934, roč. IX (XIII), č. 24, s KAPRÁLIKOVÁ, Monika. Takmer zabudnutý nakladateľ Leopold Mazáč. In: Slovenská literatúra, roč. 58, 2011, č. 2, s KAPRÁLIKOVÁ, Monika. Elán vo vojnovej Bratislave: podoba a okolnosti vydávania časopisu v rokoch In: Slovenská literatúra, roč. 62, 2015, č. 1, s PLÁVKA, Andrej. Československá kapitolka. Národnie noviny, roč. 59, 1928, č. 66, s. 2. PŘIBÁŇ, Michal. Česká literární nakladatelství Praha: Academia, s. SMREK, Ján. Aká bola naša pražská slávnosť. Elán, 1934, roč. 5, č. 3, s. 4. SMREK, Ján. Nová situácia slovenskej knihy v Prahe. Elán, 1934, roč. 5, č. 2, s SMREK, Ján. Slovenský kulturní konzulát v Praze. In memoriam L. Mazáče i kus historie. Plamen, roč. 8, 1966, č. 9, s SMREK, Ján. Poézia moja láska : Spomienok kniha druhá ( ). Bratislava: Slovenský spisovateľ, s. STEGUROVÁ JELÍNKOVÁ, Marcela. Mazáčovo nakladatelství jeho vznik, rozvoj a význam v oblasti šíření slovanské literatury. In: Knihovna, 1981, zv. 12, s V. V. Slovenské autorské večery v Prahe. Elán, 1934, roč. 5, č. 4, s. 7. ZACH, Aleš. Stopami pražských nakladatelských domů. Praha: THYRSUS, ZACH, Aleš. Případ nakladatele Mazáče. In: Rok Česká literatura, kultura a společnost v období Praha: Ústav pro českou literaturu AV ČR, 1998, s PRAMENE Literárny archív SNK, fond Ján Čietek-Smrek ( ), sign Literárny archív SNK, fond Leopold Mazáč nakladateľstvo ( ), sign Literární archiv PNP, fond Leopold Mazáč ( ), inv. č Literární archiv PNP, fond Svazu nakladatelů a knihkupců (nesprac.) Archív Knihovny Národního muzea, fond Leopold Mazáč ( ), č. inv. 59. KNIŽNÁ KULTÚRA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 65

68 KNIŽNÁ KULTÚRA TLAČIARENSKÉ PRIVILÉGIÁ A ICH MIESTO VO VÝSKUME DEJÍN KNIŽNEJ KULTÚRY O tlačiarenských privilégiách (a trochu aj o všeličom inom) hovoríme s prof. Mariou Juda, riaditeľkou Inštitútu vedeckých informácií a knihovníctva na Univerzite Marie Curie-Sklodowskej v Lubline Doc. PhDr. Gabriela Žibritová, PhD.,* Prof. dr hab. Maria Juda** Gabriela Žibritová: V roku 2010 Vám v Lubline vyšla objemná kniha Privilegia typographica polonorum. Polskie przywileje drukarskie Už v roku 1999 ste publikovali knihu na túto tému. Na úvod dovoľte elementárnu otázku: Čo sú to tlačiarenské privilégiá? Maria Juda: Tlačiarenské privilégiá sú právne akty, ktoré vydávali rozhodovacie orgány s právomocami v príslušnej oblasti (v Poľsku to boli kráľ, cirkevná vrchnosť, rektor Jagelovskej univerzity, vrchnosti miest Toruň a Gdansk a vlastníci veľkostatkov). Vďaka týmto právnym rozhodnutiam tlačiari, vydavatelia, nakladatelia a občas aj autori diel získavali osobitné oprávnenia, diferencované podľa druhu privilégia. Takto existovali privilégiá, ktoré vynímali ich nositeľov z jurisdikcie mestského práva a podriaďovali ich jurisdikcii udeľovateľov (výsady servitorátu, teda vynímajúce nositeľov z jurisdikcie mestských správ a podriaďujúce ich priamo kráľovskej moci, kráľovské výsady na zriaďovanie tlačiarní a privilégia príslušnosti ku Krakovskej akadémii, dnešnej Jagelovskej univerzity pozn. prekladateľa). Vďaka takýmto výsadám bol tlačiar, vydavateľ či nakladateľ oslobodený od platenia daní mestu alebo štátu a podliehal jurisdikcii kráľa alebo rektora. Navyše svoju činnosť mohol začať aj bez toho, aby bol obyvateľom príslušného mesta alebo vlastnil nehnuteľnosť na jeho území. Preto bolo jeho ekonomické postavenie oveľa výhodnejšie než postavenie tých, ktorí takéto výsady nemali. Existovali aj vydavateľské privilégiá, ktoré vymedzovali rámec legálnosti a nelegálnosti tlačovín, uľahčovali ich odbyt, prípadne plnili cenzorskú funkciu. Nositeľ takejto výsady dostával na isté obdobie výlučné právo tlačiť a predávať určitú knihu, pričom platilo, že príslušná kniha sa zároveň nesmela dovážať zo zahraničia. Kto mal v úmysle porušiť vydavateľské práva, musel rátať s prísnymi peňažnými alebo cirkevnými trestami, pokiaľ boli privilégiá udelené cirkevnou vrchnosťou. V privilégiách sa nachádzali aj ustanovenia, že tlačiar nesmie tlačiť knihy, ktoré sú v rozpore so štátnymi a s cirkevnými zákonmi, v opačnom prípade príde o svoje oprávnenie. Z tohto dôvodu privilégiá plnili cenzorskú funkciu a vo veľkej miere rozhodovali o charaktere vydavateľského a knižného trhu. Na ich základe sa vytváral monopol tlačiarov, tlačiarní, nakladateľov a autorov na tlačenie a predaj určitých titulov a pri vzniku odbytových problémov mali tieto subjekty na svoje fungovanie podstatne lepšie podmienky než tí, ktorí takéto výsady nemali. Nie všetci tlačiari sa totiž tešili panovníkovej, cirkevnej či rektorovej priazni. Gabriela Žibritová: V čom spočíva význam privilégií pre dejiny kníhtlačiarstva? Možno im pripisovať závažnú regulatívnu funkciu v procese kníhtlačiarstva? Maria Juda: Predpokladám, že v predchádzajúcom texte som dostatočne vysvetlila ich funkciu. K tomu iba dodávam, že privilégiá do značnej miery určovali právne usporiadanie tlačiarstva prinajmenšom v Poľsku, kde na rozdiel od druhých európskych krajín (Nemecko, Francúzsko, Holandsko) nebolo organizované do cechov. * zibritova@hotmail.com ** Instytut Informacji Naukowej i Bibliotkoznawstwa Uniwersytetu Marii Curie-Skłodowskiej, Lublin, Poľsko dyrekt@biblio.umcs.lublin.pl Gabriela Žibritová: Vo Vašej knihe je publikovaných niekoľko sto takýchto privilégií v plnom znení. Kde ste ich nachádzali? K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

69 GABRIELA ŽIBRITOVÁ, MARIA JUDA / TLAČIARENSKÉ PRIVILÉGIÁ A ICH MIESTO Maria Juda: Po textoch privilégií som pátrala najmä v archívnych prameňoch v Korunnej matrike (Regesta Cancellariae, čo boli knihy obsahujúce verejnoprávne akty panovníkov a súpisy kráľovských majetkov so zoznamami osôb, ktorým boli tieto majetky prenajaté alebo odovzdané na doživotné užívanie pozn. prekladateľa), v mestských knihách rozličných miest, v archívoch kapitúl, v rektorských archívoch Krakovskej akadémie (dnešnej Jagelovskej univerzity pozn. prekladateľa), ako aj v archívoch všetkých väčších miest v Poľsku a vo Ľvove. Druhý okruh pátrania predstavovali staré tlače uchovávané v rozličných knižniciach. Mnohí tlačiari totiž vo svojich tlačiach texty uvádzali privilégií, ktoré mali informovať o ich právach a varovať pred ilegálnou tlačou príslušných diel. Využívala som aj už existujúce vydania týchto dokumentov, ktoré si však vyžadovali so zreteľom na dnešné publikačné požiadavky isté doplnenia. Gabriela Žibritová: Sú tlačiarenské privilégiá celoeurópskym javom? Maria Juda: Áno, ide o celoeurópsky jav. Tlačiarenské privilégiá sa začali objavovať najprv v Taliansku, neskôr sa rýchlo rozšírili po celom kontinente. Tejto téme je venovaných viacero štúdií, preto si uvedieme aspoň niektoré z nich: K. Schottenloher: Die Druckprivilegien des 16. Jahrhunderts. Gutenberg-Jahrbuch, 8, 1933, s ; K. Johnson, S. Gibson: Print and Privilege at Oxford to the Year Oxford 1966; M. Juda: Przywileje drukarskie w Polsce. Lublin 1992; H. J. Koppitz: Die Privilegia impressoria des Haus-, Hof- und Staatsarchivs in Wien. Ein Überblick. Gutenberg-Jahrbuch, 69, 1994, s ; L. Gieseke: Vom Privileg zum Urheberrecht. Die Entwicklung des Urheberrechts in Deutschland bis Göttingen 1995; E. Armstrong: Before Copyright. The French Book-Privilege System Cambridge 2002; M. Juda: Warunki realizacji przywilejów drukarskich. In: D. Degen i M. Fedorowicz (ed.). Od książki dawnej do biblioteki wirtualnej przeobrażenia bibliologii polskiej. Toruń 2009, s ; Privilege and Property. Essays on the History of Copyright. Ed. by R. Deazley, M. Kretschmer et L. Bentley. Cambridge Gabriela Žibritová: Aké miesto zaujímajú v komplexe bibliológie? Maria Juda: Problematika tlačiarenských privilégií patrí do historickej knihovedy, presnejšie do dejín tlačiarstva a vydavateľskej činnosti, pretože sa týka otázok spojených s výrobou a distribúciou kníh a časopisov. Gabriela Žibritová: Medzi Vašimi knihami je aj súpis poloník z knižnice vo Švédsku (Maria Juda, Ewa Teodorowicz-Hellman; in cooperation with Ragnhild Lundgren: Polonika w bibliotece katedralnej w Strängnäs / The Polonica in the Library of Strängnäs Cathedral. Stockholm University 2011). Dostali sa tieto fondy do Švédska v rámci švédskych výbojov v 17. storočí? Vyvíja Poľsko nejaké úsilie o vrátenie knižných dokumentov? Alebo jediná možnosť je ísť do Švédska študovať ich a doniesť si odtiaľ záznam, resp. digitálnu kópiu? Maria Juda: Súpis, ktorý som publikovala spolu s Ewou Teodorowicz-Hellman a Ragnhild Lundgren, sa vzťahuje na polonikálne dokumenty katedrálnej knižnice vo švédskom meste Strängnäs. Tieto fondy sa tam dostali počas vojen, ktoré viedlo Švédsko v prvej polovici 17. storočia. Uvedené poloniká však pochádzajú z fondov, ktorých sa Švédi zmocnili na území Čiech a Moravy, najmä v Olomouci a v kláštore v Hradišti. Ide teda o kultúrne hodnoty, ktoré nepatrili Poľsku, a preto sa Poľsko neusiluje o ich vrátenie. V posledných rokoch však Poliaci často prichádzajú do Švédska skúmať tamojšie fondy a patrične ich aj dokumentujú, hoci výsledky tejto práce iba zriedkavo sprístupňujú širšej verejnosti v digitálnej podobe. Len malá časť je dostupná na webovej stránke Instytutu Informacji Naukowej i Studiów Bibliologicznych Varšavskej univerzity pod záložkou Biblioteki/zbiory polonijne. Prípadným záujemcom, ak mi dajú adresu, môžem poslať výtlačok spomenutého súpisu, lebo nie je dostupný v bežnej distribučnej sieti. Gabriela Žibritová: Ste riaditeľkou Inštitútu vedeckých informácií a knihovníctva v Lubline. Poprosíme Vás o stručnú charakteristiku štúdia na tomto inštitúte. Maria Juda: Instytut Informacji Naukowej i Bibliotekoznawstwa zabezpečuje výučbu dvoch študijných programov. Prvým je Aplikovaná informačná veda, ktorá sa študuje na prvom, bakalárskom stupni a na tiež druhom, magisterskom stupni. V podstate ide o modifikované štúdium, prispôsobené súčasným požiadavkám, ktoré sme realizovali v rámci odboru Vedecké informácie a knižničná veda. Z obsahového hľadiska ide o knihovedné predmety v historickej a súčasnej perspektíve predmety sú však pomenované trocha inak, než to bolo doteraz (napr. dejiny knihy a knižníc sa skrývajú za názvom knihovedné kultúrne dedičstvo), ale aj o predmety informatického charakteru, odvodené z informačnej vedy. Okrem hlavných povinných predmetov si študenti môžu zvoliť voliteľné predmety a na každom stupni štúdia majú k dispozícii tri špecializácie, z ktorých si vyberajú jednu. Absolventi odboru sa môžu zamestnať v knižniciach, informačných strediskách či pri spracovaní dát. Druhý študijný program Informácia v e-spoločnosti sa realizuje iba na prvom, t. j. bakalárskom stupni a zameriava sa na okruhy z oblasti informačnej vedy. Študenti však majú možnosť pokračovať v štúdiu na druhom stupni, napr. v rámci odboru Aplikovaná informatológia. Ďalšie informácie sú dostupné na webovej stránke inštitútu Rozhovor pripravila Gabriela Žibritová Z poľského originálu preložil Tomasz Trancygier KNIŽNÁ KULTÚRA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 67

70 KNIŽNÁ KULTÚRA STUDIA BIBLIOGRAPHICA POSONIENSIA 2015 Studia Bibliographica Posoniensia Zost. Miriam Poriezová. Bratislava: Univerzitná knižnica v Bratislave, s. ISBN Koncom roka 2015 vydala Univerzitná knižnica v Bratislave jubilejný, 10. ročník vedeckého zborníka Studia Bibliographica Posoniensia. Za prvú dekádu svojej existencie sa zborník úspešne etabloval medzi vedeckými periodikami orientovanými na dejiny a kultúrnu históriu. Jeho širšie koncipovaná publikačná platforma umožňuje zverejňovať najnovšie výsledky výskumov o historickom vývoji tlačeného média nielen vedeckým pracovníkom Univerzitnej knižnice v Bratislave, ale aj odborníkom z iných kultúrnych a vedeckých inštitúcií. Desať ročníkov zborníka prinieslo viac ako 140 štúdií domácich aj zahraničných autorov. Venované boli dejinám tlačiarensko-vydavateľskej činnosti, knižnému obchodu, dejinám knižníc, ale aj cenzúre, čitateľstvu, mecenátu a recepcii nielen na Slovensku, ale v širšom stredoeurópskom priestore. Mgr. Michaela Sibylová, PhD.* Zborník Studia Bibliographica Posoniensia 2015 obsahuje 12 štúdií, ktoré prezentujú nové poznatky z výskumov zachovaných knižničných fondov, tlačenej produkcie, korešpondencie a iných archívnych materiálov. Publikované štúdie nám osvetľujú pozadie rôznych vydavateľských projektov a úlohu knižnice ako kultúrneho prvku. Úspešný vydavateľský projekt slávneho norimberského tlačiara a vydavateľa Antona Kobergera predstavuje vo svojom príspevku Andreea Mârza. Ide o tri vydania korešpondencie stredovekého humanistu Enea Piccolominiho (budúceho pápeža Pia II.) pod názvom Epistolae familiares. Autorka sa venuje hlavne vydaniu z roku 1496, ktorého exemplár sa zachoval v Univerzitnej knižnici Lucian Blaga v Kluži. Martina Feniková Čarnogurská v príspevku Kláštorná knižnica kamaldulov z Červeného (Lechnického) Kláštora ponúka pohľad na doteraz nepreskúmané dejiny tejto knižnice, pôsobiacej v 18. storočí. Podarilo sa jej zistiť mená knihovníkov a objaviť aj dva katalógy z roku Súčasné uloženie kníh knižnice však zostáva stále neznáme. Autorka identifikovala na základe posesorských záznamov 17 titulov kníh a rukopisov tejto knižnice, ktoré sa nachádzajú v rôznych knižniciach nielen na Slovensku. Ich podrobný zoznam pripojila k štúdii. * Univerzitná knižnica v Bratislave michaela.sibylova@ulib.sk Štúdia Jindry Pavelkovej sa venuje analýze obsahovej skladby časti knižnice cisterciánskeho kláštora na Velehradě opátskej knižnici. Zostavila ju pomocou zachovaného katalógu, ktorý vznikol po zrušení kláštora v roku Zita Perleczká približuje dejiny súkromnej knižnice Mateja Bela, najmä jej nejasné osudy po Belovej smrti. Hoci poznáme dva inventárne zoznamy tejto knižnice, identifikovanie konkrétnych kníh je problematické. Autorka predstavuje dve knihy z vlastníctva Mateja Bela, ktoré sa zachovali vo fonde Univerzitnej knižnice v Bratislave. Štúdia Lucie Lichnerovej Knižný obchod a distribučné formy v Európe v inkunábulovom období nás na základe publikovaných zahraničných zdrojov oboznamuje s formami a organizáciou knižného obchodu z hľadiska mobility knižného skladu i z hľadiska finančných modelov. Odkrýva nám pozadie formujúceho sa kníhkupeckého povolania od objavenia vynálezu kníhtlače až do začiatku 16. storočia. Ivona Kollárová spracúva veľmi zaujímavý príbeh vydavateľských aktivít baróna Friedricha von Trenck ( K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

71 GABRIELA ŽIBRITOVÁ / SPOLOK VŠEOBECNEJ VZDELANOSTI KAROLA KUZMÁNYHO 1794) v podmienkach uhorskej cenzúry v rokoch Venuje sa nielen problémom s cenzúrou pri vydávaní a distribúcii diel tohto radikálneho osvietenca a pamfletistu, ale upozorňuje aj na techniky dovozu problematickej literatúry, ktorá potvrdzuje existenciu tajných kanálov a ilegálnych praktík. Angela Škovierová sa vo svojej štúdii zameriava na tlačené bernolákovské kázne ako segment knižného trhu a nástroj formovania ľudu. Tému demonštruje na tvorbe bernolákovského kazateľa a jedného zo zakladajúcich členov Slovenského učeného tovarišstva Antona Palšoviča ( ). Marta Špániová v príspevku K problémom vydavateľskej činnosti na Slovensku v období 1. ČSR ( ) odkrýva problémy slovenskej vydavateľskej sféry a knižnej distribúcie v uvedenom období (napr. slabé zásobenie slovenského knižného trhu slovenskými knihami, stagnácia slovenského vydavateľského ruchu, nedostatok podnikavosti slovenských vydavateľov a ich nedôvera k mladým slovenským spisovateľom, ako aj slabá propagácia knižnej produkcie a pod.). Prameňom jej pritom boli hlavne články v dobových periodikách. Témou príspevku Beáty Ricziovej Predlohy ľudovo-výchovnej tvorby Juraja Ribaya sú jeho dve prekladateľsko-editorské práce Katechysmus o Zdrawj (Pešť 1795) a Prawidla Moresnosti, aneb Zdwořilosti (Pešť 1795). Autorke sa podarilo identifikovať predlohy týchto diel, čo jej umožnilo presne určiť autorský vklad Juraja Ribaya ( ). Lenka Rišková sa v príspevku Básnická zbierka ako literárny projekt venuje objasneniu autorských zámerov prvých básnických zbierok svetského charakteru v dejinách slovenskej literatúry. Predmetom jej výskumu sa stali básnické zbierky Juraja Palkoviča Múza ze slovenských hor (1801), Bohuslava Tablica Poezye (1806, 1807, 1809, 1812) a Pavla Jozefa Šafárika Tatranská můza s lýrou slovanskou (1814). Štúdia Jany Pácalovej Kniha, ktorá nevyšla objasňuje nenaplnený edičný projekt zbierky slovenských rozprávok v 19. storočí, ktorej pôvodné texty sa nezachovali. Tento projekt koncepčne a organizačne zastrešoval Ľudovít Reuss. Autorka odkrýva okolnosti, ako sa niektoré nepublikované texty Reussových rozprávok dostali k Božene Němcovej, ktorá ich vydala v knihe Slovenské pohádky a pověsti ( ). Daniel Škoviera sa venuje otázke vzniku novolatinskej filológie na Slovensku, ktorá vedecky skúma latinskú stredovekú a novovekú spisbu pochádzajúcu zo Slovenska. Autor analyzuje stav tohto vedného odboru v medzivojnovom a povojnovom období a koncentruje sa na prínos klasického filológa Miloslava Okála ( ) do výskumu slovenských kultúrnych dejín a k zrodu filologickej neolatinistiky na Slovensku. Súčasťou zborníka je tradične rubrika Recenzie, ktorá prináša hodnotenie troch aktuálnych publikácií z oblasti dejín knižnej kultúry a kultúrnych dejín. Na záver možno konštatovať, že zborník Studia Bibliographica Posoniensia 2015 priniesol kvalitné vedecké štúdie vhodne doplnené obrazovým materiálom. Tento zborník svojím pravidelným vydávaním podnecuje výskum málo prebádaných okruhov dejín knižnej kultúry, čím zvyšuje úroveň poznania v tejto oblasti. KNIŽNÁ KULTÚRA SPOLOK VŠEOBECNEJ VZDELANOSTI KAROLA KUZMÁNYHO ( ) Epilóg k téme školy, knihy a knižnice štúrovského obdobia Doc. PhDr. Gabriela Žibritová, PhD.* Ľudovít Štúr a jeho spolupracovníci vypracovali sociálno-vzdelávací program, ktorý sa im podarilo aj čiastočne naplniť. Významnou zložkou tohto programu boli spolky miernosti a nedeľné školy spolu s knižnicami. Ich zriaďovanie a pôsobenie sa realizovalo nielen vďaka známym spolupracovníkom Ľudovíta Štúra, ale aj zásluhou ďalších početných nadšencov. Mnohí z tých, ktorí pôsobili v rôznych kútoch Slovenska, zostávajú pre nás dodnes neznámi. Knižnice nedeľných škôl predstavovali malé, ale dôležité ohnivko v činnosti štúrovcov. Pri ich zakladaní a fungovaní zohrali zásadnú úlohu Slovenské národné noviny (Slovenskje národňje novini), ktoré vychádzali v rokoch , a ich príloha Orol tatranský. Tieto noviny sú K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 69

72 GABRIELA ŽIBRITOVÁ / SPOLOK VŠEOBECNEJ VZDELANOSTI KAROLA KUZMÁNYHO KNIŽNÁ KULTÚRA pre nás cenným prameňom poznatkov o tom, kde a ako sa spolky miernosti a nedeľné školy zakladali a ako fungovali. Štúrovci veľmi dobre poznali slovenský ľud, jeho problémy, chudobu, alkoholizmus a nevzdelanosť. Spolky miernosti, nedeľné školy a ich knižnice mali byť vlastne nástrojmi na výchovu aspoň čiastočne vzdelaných Slovákov. Cieľom nebolo iba priviesť Slovákov k čítaniu, ale zvyšovať ich celkovú vzdelanosť, v mnohých prípadoch aspoň na úroveň elementárnej vzdelanosti. Uvedomovali si, že iba vzdelaný národ môže bojovať za svoje práva. V Ohlase o ďalšom vychádzaní Slovenské národné noviny a Orla tatranského na konci ročníka 1845 Štúr píše, že sa nezaoberali politickými otázkami, lebo to považovali za predčasné, ale hľadeli sme radšej prípravy urobiť k tomu, aby o politických otázkach, keď bude treba, s úžitkom sme hovoriť mohli. A toto konštatovanie je mimoriadne dôležité. Politický národ bolo potrebné najskôr vychovať. (Bližšie: Žibritová, 2015) Štúrovská družina sa angažovala v mnohých činnostiach. Ich aktivity boli podmienené dobovo i spoločensky. Zlomový rok 1848 sa nezadržateľne blížil a život prinášal nové výzvy a problémy. V súlade s tým sa menil aj obsah a charakter príspevkov v Slovenských národných novinách. Zatiaľ čo v prvom období sa noviny s veľkým nasadením venovali práve otázkam škôl a vzdelanosti, postupne sa ich náplň menila a pribúdali rozsiahle správy zo snemu. V rubrike Malý chýrnik v roku 1848 však nechýbali ani správy o zbojníkoch, o ohni a udalostiach, ktoré by sme mohli nazvať kurióznymi. Pritom sa permanentne polemizovalo s príspevkami v maďarských novinách. Problémy, vzdelávania, spolkov a knižníc zostali, ale ustúpili do úzadia. Môžeme si teda položiť otázku: Skončili sa aktivity súvisiace so vzdelávaním, s knihou a knižnicami po roku 1848? Presnú odpoveď nepoznáme. Fondy knižníc sú relatívne stále, či boli dostupné, to záviselo od celkovej situácie, prípadne aj od miestnych pomerov. Čo sa zachovalo z malých knižníc nedeľných škôl, ťažko povedať. Nemáme kvantitatívne údaje. Možno sa v budúcnosti, v rámci lokálnych výskumov podarí zistiť viac. Výskum o aktivitách štúrovcov v oblasti vzdelávania a knižníc nemožno považovať za ukončený. Najmä v regiónoch, v zápisniciach, korešpondencii, mestských kronikách, prípadne v zachovaných torzách knižníc iste ešte driemu fakty a údaje, o ktorých nevieme. Možno sa ešte nájdu skromné knižočky z fondov spomínaných knižníc. Ale obdivuhodná snaha o ďalšie vzdelávanie ľudu pokračovala aj v období eskalujúcich revolučných udalostí, mala však novú podobu. SPOLOK VŠEOBECNEJ VZDELANOSTI V BANSKEJ BYSTRICI V prílohe Orol tatranský, 1848, č. 92 v rubrike Spoločenský život (v rubrike boli publikované správy zo Slovenska) uverejnil Karol Kuzmány rozsiahly článok pod názvom Spolok všeobecnej vzdelanosti v B. Bistrici (ďalej len Spolok). Spolok vznikol už v novembri 1847 a je výrazne spojený práve s jeho menom. Karol Kuzmány nebol iba súčasníkom štúrovcov, ale aj ich súpútnikom. Bol všestrannou osobnosťou, v biografických slovníkoch je mu venovaný impozantný priestor a rozsiahla je aj literatúra o ňom. Študoval doma i na univerzite v Jene. Pôsobil ako evanjelický farár, cirkevný hodnostár, pedagóg a nakoniec ako profesor teológie vo Viedni. Bol literárne činný, nebol iba autorom, ale aj organizátorom literárneho a verejného života. (Biografický lexikón, 2013, s ). V rokoch vydával časopis Hronka, v ktorom uverejnil v roku 1837 príspevok dôležitý aj v súvislosti s našou témou. Išlo o návrh na založenie Matice slovenskej, ktorú si predstavoval ako inštitúciu vzdelávaciu a vydavateľskú. Potrebné peniaze sa mali získať zo zbierok a od mecenášov, významný šľachtic mohol Maticu vziať pod svoju ochranu. Návrh sa neuskutočnil, ale mohol mať vplyv na aktivity v budúcnosti. Kuzmány bol v štúrovskom období farárom v Banskej Bystri ( ), od roku 1845 bol členom výboru spolku Tatrín. Ale vráťme sa do Banskej Bystrice štúrovských rokov a k analýze návrhu Spolku. Obsah rozsiahleho článku o potrebe založenia Spolku možno rozdeliť na dve časti, ktoré sa však miestami prekrývajú. Jedna časť je venovaná stavu spoločnosti, výsledkom boja proti alkoholizmu a spolkom miernosti, hoci Kuzmány ich takto neoznačuje. Druhú časť tvorí samotný návrh na založenie Spolku. Kuzmány zdôrazňuje pozitívnu stránku spolkov, lebo iba v nich sa dá niečo spoločne dosiahnuť. V prvej časti článku je krátka analýza stavu dobovej spoločnosti a pri jej opise sú autorove riadky prekvapivo trpké: a vôbec duch sa prebudí a tá naničhodná nedbanlivosť sa prelomí, v ktorej ako v dákej barine zavjazlí trčíme, kým celý svet vedľa si na parostrojoch lieta. Naozaj toto je stav, že by si človek často krídla žiadal, aby zaletel cez hory a doly, sveta kraje a sveta more až kde ho dve oči zavedú (Orol tatranský, 1848, s. 731). Ďalej konštatuje, že asi pred dvanástimi rokmi narádzal gróf Széchényi, aby sa po mestách cassina usporiadali, kde by sa mimo zábavy pretriasali politické, ale aj iné veci umenie, obchodné, kupecké, remeslá, hospodárstvo. No teraz čo je z nich? Namiesto kasín opravdivje kartárne a teda kazína, tých pár novín v nich za reč nestojí. Boj s alkoholom je niekde úspešnejší, niekde menej. Podľa Kuzmámyho z nich tisíc a tisíc hadov viplazilo sa na nás z věčnjeho toho pekla duchovnjeho nje hlivenia, ale hnitja nášho, z toho vyplynuli naše zlé vlastnosti a menuje ich bohato; tu spomenieme iba korheľstvo a surovosť. Pravidlá spolkov miernosti sa dali vytlačiť a rozdali sa v tisíckach výtlačkov. Či to pomohlo? A znova píše o boji s alkoholizmom. Zahorli len proti pálenke, vezmi kríž do ruki a bráň ludu ňeisť a a ňepredať sa židovi; on i sebä i tebä i sám kríž zanesje i predá židovi To je skutočne tak hen v Šariši alebo hen v Orave pre žida a inde pre pána On K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

73 GABRIELA ŽIBRITOVÁ / SPOLOK VŠEOBECNEJ VZDELANOSTI KAROLA KUZMÁNYHO driška alebo Jozefka. (Orol taranský, 1848, s. 731). Židmi nazývali štúrovci krčmárov. Ale uznáva, že niekde, keď bolo po všetkom, začali sa druhí dvíhať, najmä kňazi. Kuzmányho pohľad nekorešponduje s obrazom, aký prezentovali Slovenské národné noviny. V súvislosti s alkoholizmom a činnosťou spolkov miernosti v nich nachádzame desiatky správ z rôznych častí slovenského územia o založených nedeľných školách, ku ktorým sú pripojené správy o zakladaní a fungovaní spolkov miernosti, ako aj príspevky o škodlivosti pitia pálenky a hrozných následkoch alkoholizmu. Spolky miernosti podporovali cirkevné autority obidvoch konfesií, vstupovalo sa do nich oficiálne, podpisom, zakladali ich najmä kňazi. Čiže podľa správ, ktoré si môžeme prečítať v Slovenských národných novinách, je to úspech. Zhodnotiť, aké výsledky priniesli spolky miernosti a celkový boj s alkoholizmom, nie je objektívne možné. Kuzmányho pohľad je vzácny, pretože je pohľadom kritického súčasníka. Od týchto problémov hladko prejde ku konštatovaniu, že ani to ovocinárstvo nefunguje ; to je už zdôvodnenie pre zakladanie ovocinárskych krúžkov. Prišli roky 1845, 1846, 1847 a ani propagovanému ovocinárstvu sa nedarilo. Čože bude, večný bože, z tohto vše ozurnejšieho (takto to Kuzmány píše) a surovšieho ducha nášho ľudu? (Orol tatranský, 1848, s. 732). V ďalšej časti článku sa Kuzmány venuje už naozaj Spolku všeobecnej vzdelanosti. Akoby si v predchádzajúci riadkoch, kriticky opisujúcich neradostný stav ľudu, vytváral východisko na zdôvodnenie potreby Spolku. Ako sme už uviedli, Spolok bol založený v novembri 1847 a jeho cieľom bolo spoločné napomáhanie dobromajetnosti, šľachetného zmýšľania a mravného obcovania u nás a nášho ľudu. Tieto ciele sa mali realizovať prostredníctvom oddelených spolkov; podľa potreby zriadi sa spolok čitatelski, spolok nedelni, ovocni, strjezlivosti, proti neludskjému nakladaňu s dobitkom, pre dobrú služobnú čelad, prjemislovi, napomáhaňja remesel, obchodnicki, polnjeho hospodárstva, včelárski, mineralogicki, založenja školy gymnastickej, plavárne atď. a všetkým týmto bude Spolok všeobecnej vzdelanosti akobi matka, strjed a srdce. Spolok aj všetky oddelené spolky mali mať predsedu, zapisovateľa a pokladníka. Po založení Spolku ako prvý spomedzi jednotlivých spolkov vznikol spolok čitateľský. Nepochybne aj preto, že s takýmito spolkami už mali zainteresovaní skúsenosti. Jeho cieľom bolo založiť a udržovať knihoveň spisov poučných i zábavných dovolených, zvlášť síce slovenských, ale i maďarských a nemeckých i inojazyčných. (Orol tatranský, 1848, s. 732) Kuzmány zdôrazňoval, že chcú v prvom rade slovenské knihy, ale chceli by čítať aj francúzske a poľské knihy, keby takéto knihy mali. Ďalší mal byť nedeľný spolok, ktorého cieľom bolo vzdelávanie sa v známostiach užitočných, mravných a priemyselných, ako aj zábava. Prednášky mali byť o všetkom možnom ; ako terminologickú zaujímavosť spomenieme človekoslovje, silozpyt, nástrojníctvo. Členom spolku mohol byť každý za minimálny poplatok. Veľký záujem vzbudil ovocinársky spolok, ktorý mal pomôcť rozšíriť pestovanie (vychovávanie) stromov pre naše kraje najsúcejších. Ďalej sa uvádzali konkrétne postupy v práci spolku. Predsedom Spolku sa stal Karol Kuzmány, ďalšie posty zaujali podpredseda, zapisovateľ, pokladník, ďalej sú vymenovaní činitelia ovocinárskeho spolu. Pozoruhodné je, že medzi nimi sú evanjelici aj katolíci, čo je pri každom z nich uvedené. Hneď sa však začali ozývať nepriatelia hýbania sa Slovákov a roztrusovať, že majú panslavistické ciele. Rozhodli sa preto poručiť Spolok a najmä ovocinársky spolok do ochrany stolice. Kuzmány na tomto mieste zdĺhavo opisuje problémy, ktoré sa objavili, nikoho nemenuje, môžeme len predpokladať, čo sa dialo na stoličnom zasadaní. Boli námietky aj proti čitateľskému spolku i proti tomu, že zápisnice sa vedú v slovenčine, so stálym zdôrazňovaním, že sú to panslavistické snahy. Stolica odmietla vziať Spolok pod svoju ochranu, vraj pri žiadosti nepredložili statuty (stanovy) jednotlivých spolkov. Rozhodnutie rezumoval vicišpán a oznámili ho 7. februára Karol Kuzmány v tejto súvislosti s akousi zvláštnou bezstarostnosťou optimisticky konštatuje, že po toľkých útokoch bol tento verdikt ešte dosť mierny a v ďalšej časti píše, že ubezpečiť môžem obecenstvo naše, že aspoň to, čo už posial vyvjedol skaziť a vnivoč vyjsť nedá (Orol tatranský, s. 734). Rôzne spolky sa mali pospájať, pričom ubezpečoval, že škola gymnastická a stála plaváreň ešte v behu tohto roku sa vyvedú. Je zaujímavé, že v súvislosti s návrhmi smelých a na Slovensku neobvyklých projektov (ako je plaváreň) sa nespomínajú peniaze. O peniazoch sa píše iba pri jednotných spolkoch, kde bolo potrebné zaplatiť ročné členské; pri jeho výške určite nemohli rátať s tým, že pokryje takého aktivity. Karol Kuzmány na konci svojho návrhu a opisu nemalých ťažkostí spojených s pokusmi o jeho prípadnú realizáciu zmenil tému a prezentoval lojálny postoj k uhorskej vlasti. Národnosť sa podľa neho nezakladá na horlení pre jednu reč. Uhorská krajina je a má zostať matkou aj Maďara aj Slováka aj Nemca. Milujme ju teda rovnako všetci ako matku a seba navzájom milujme ako na deti jednej matky náleží. Konštatuje, že máme jedného kráľa, jednu vlasť a jeden zákon a uhorskej národnosti niet, je iba vernosť a láska ku kráľovi, vlasti a zákonu. Bodaj by sa to čo najskôr uznalo (Orol tatranský, 1848, s. 734). Kuzmáyho stať sa končí textom piesne Sláva šľachetným, ktorú odborná i laická verejnosť pozná skôr pod názvom Kto za pravdu horí. Kuzmány v tejto stati preukázal veľkú znalosť neradostnej situácie slovenského ľudu, nenadarmo sa v jeho piesni píše kto nad krivdou biednych slzu vyroní. Pieseň, ktorej text bol prvý raz publikovaný takýmto zvláštnym spôsobom, nastúpila svoju víťaznú púť a v nasledujúcich rokoch sa stala stálicou medzi hymnickými piesňami. Môžeme sa iba domnievať, že Kuzmány predpokladal blížiaci sa koniec vydávania Slovenských národných novín a Orla tatranského a využil jednu z po- KNIŽNÁ KULTÚRA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 71

74 GABRIELA ŽIBRITOVÁ / SPOLOK VŠEOBECNEJ VZDELANOSTI KAROLA KUZMÁNYHO KNIŽNÁ KULTÚRA sledných príležitostí na publikovanie textu piesne, ktorej rukopis bol už hotový. Ako sme už uviedli, po zamietnutí ochrany stolicou bol Kuzmány optimistický, rozhodnutý urobiť organizačné zmeny, aby mohol Spolok pokračovať. V nepriaznivej a napätej politicko-spoločenskej situácii, pri neustálom napádaní Slovákov za akékoľvek aktivity však Spolok už vo svojich aktivitách zrejme nepokračoval. O ďalšom pôsobení Spolku píše Štefan Pasiar vo svojich dvoch knihách. V publikácii Osveta na Slovensku (1964) konštatuje, že Spolok nedostal potvrdenie stanov a to podťalo jeho aktivitu a existenciu (s. 113). V Dejinách výchovy dospelých na Slovensku (1975) opakuje to isté tvrdenie (s. 135). Ani v jednom prípade však neuvádza žiadny prameň. Možno sa v budúcnosti nájde aj dokument obsahujúci formálny zákaz Spolku. Kuzmány bol súpútnikom štúrovcov, ale na vojenských aktivitách sa nepodieľal, bol skôr mužom pera (ako píše jeho životopisec Pavol Bujnák). V roku 1849 sa presídlil do Viedne, kde sa stal profesorom teológie a do Banskej Bystrice sa vrátil až v roku 1860 (Biografický lexikón, 2013, s. 553). Spolok si budoval knižnicu, aspoň podľa prezentovanej koncepcie to môžeme predpokladať. Bol by zaujímavý pokus nájsť aspoň stopy po prípadnej knižnici (možno zaujme bystrických kolegov), čo by mohlo byť napríklad v jej fondoch z cudzojazyčnej literatúry. Spolok bol projektovaný na inej úrovni ako spolky miernosti, nedeľné školy a ich knižnice v štúrovskom období. Nemal byť pre ľudí, ktorých bolo potrebné učiť čítať. Vznikol v meštianskom prostredí, zrejme v mnohom inšpirovaný aj zahraničím. Kuzmány však zdôrazňoval, že je otvorený pre všetkých Kuzmánymu bol ekumenizmus vlastný, čo preukázal v rôznych etapách svojho života. Tri činy v Kuzmányho živote vzbudzujú obdiv. Jeho návrh v časopise Hronka na založenie Marice slovenskej roku 1837, ktorý sa neuskutočnil, návrh Spolku všeobecnej vzdelanosti z rokov , ktorý sa pravdepodobne dostal do štádia istého stupňa realizácie, a nakoniec úspešná Matica slovenská, v ktorej zastával významnú úlohu. Žiaľ, iba na krátky čas, pretože v roku 1866 zomrel. Štúrovci ako prví v slovenských dejinách poukázali na problémy ľudu, na chudobu, nevzdelanosť, alkoholizmus, ktoré ústili do veľkej chudoby. A najmä hľadali účinné nástroje na boj s týmito neduhmi. Videli ich v boji proti alkoholizmu a podnecovaní vzdelania. Podstatné je, že všetky tieto aktivity mali zvláštnym spôsobom politický podtón pripraviť vzdelanú vrstvu obyvateľov, ktorí by boli schopní chápať a realizovať, resp. podporovať politický program. Štúrovci naštartovali ak použijeme súčasný výraz aktivity, ktoré mali v ďalších rokoch rôzne formy, rôznym spôsobom sa dali a často aj nedali realizovať, ale boli cestou k vzdelanému národu. Ich súčasník Karol Kuzmány sa usiloval pokročiť v oblasti združovania a vzdelávania meštianskych vrstiev. Vždy to bolo na báze slovenského jazyka. V prípade Spolku možno oceniť viac úsilie ako výsledok. Búrlivé revolučné roky 1848 neumožnili projekty realizovať. Nasledujúce roky boli veľmi ťažké, ale spustil sa proces, ktorý viedol k založeniu Matice slovenskej a bol už nezvratný. Podieľalo sa na ňom mnoho významných mužov, ktorí sa svojou rozhľadenosťou, húževnatosťou a nezdolnosťou usilovali o pozdvihnutie slovenského národa. Karol Kuzmány a jeho snahy, nezávisle od úspechu či neúspechu, vzbudzujú obdiv. Vo východiskách Spolku veľmi presne a miestami aj veľmi emotívne píše o problémoch slovenského ľudu, nevzdelanosti, alkoholizme, chudobe, surovosti a hľadá možnosti nápravy. Ako ctihodný občan Banskej Bystrice venoval nemalé úsilie založeniu Spolku. Sám evanjelik získal spolupracovníkov spomedzi katolíckej inteligencie, ktorí ho zvolili za predsedu. Pekný príklad ekumenizmu a nepochybne základ neskoršej spolupráce v Matici slovenskej. Na záver návrhu prejavil veľkú toleranciu pri spolužití v uhorskej vlasti. Napriek tomu musel bojovať s mocou, maďarským šovinizmom, úradmi, obviňovaním z panslavizmu a nakoniec s neúspechom. Nebol to jediný prípad v dejinách Slovákov. Na ceste k Matici slovenskej ako celonárodnej inštitúcii bol však položený ďalší kamienok, hoci k jej založeniu viedla ešte veľmi dlhá cesta (bližšie Winkler, 2013, s ). Kuzmány sa stal ako evanjelik podpredsedom Matice slovenskej. V tejto súvislosti sa často stretávame s akýmsi začudovaním, ale aj s ocenením, že úspešne spolupracoval so Štefanom Moyzesom, katolíckym biskupom. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV Biografický lexikón Slovenska. V. Km L. Martin : SNK, 2013, s FRÁK, G Historické knižnice v Gemeri-Malohonte. Prehľad do roku In: Kniha Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: Matica slovenská, 1996, s Hronka, II. Roč MATUŠKA, A Štúrovci. Bratislava: Slovenský spisovateľ, Orol tatránski (aug jún1848). PASIAR, Š. PAŠKA, P Osveta na Slovensku. Jej vznik, počiatky a vývoj. Bratislava: Osveta, PASIAR, Š Dejiny výchovy dospelých na Slovensku. Bratislava: Obzor, PASIAR, Š Dejiny knižníc na Slovensku. Bratislava: SPN, Slovenskje národňje novini (1. august jún 1848). WINKLER, T. ELIÁŠ, M. a kol Matica slovenská. Dejiny a prítomnosť. Martin: Matica slovenská, WINKLER, T Matica slovenská. Vrastanie do času. Martin: Matica slovenská ŽIBRITOVÁ, G Štúrovci a knižnice. In: Knižnica, roč. 7, č. 9, s ŽIBRITOVÁ, G Ľudovít Štúr a školy, knihy a knižnice. In: Knižnica, roč. 16, č. 4, s K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

75 ARCHÍV PORTRÉTY RODENÉHO LYRIKA JÁNA KOSTRU Zo zbierok Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice Mgr. Mária Valová* Zostarieť nesmie básnik v strastiach ľudských. Ty to vieš Pane, preto dávaš mu víťaziť s jarou. Ako ľad tvrdý puká v teplom vetre, v milosti tvojej vráska jeho čela rozkvitá veršom (úryvok z básne J. Kostru Zostarieť nesmie z básnickej zbierky Ozubený čas) Básnik Ján Kostra vytrvalým dôrazom na estetizáciu (nie ornamentalizáciu) skutočnosti nezanedbateľne prispel ku kultivácii zmyslovosti i k zjemňovaniu myslenia v slovenskom prostredí. 1 Ako predstaviteľ modernej impresionisticko-senzuálnej poézie nadviazal na dielo Ivana Kraska a Laca Novomeského. Jeho umelecky presvedčivá lyrika sa aj z formálneho hľadiska vyznačovala dokonalosťou a vysokou estetickou hodnotou. Životné osudy tohto významného turčianskeho rodáka, ktorého 105. výročie narodenia a zároveň 40. výročie úmrtia sme si pripomenuli koncom minulom roka, predstavíme našim čitateľom prostredníctvom fotografickej zbierky uloženej v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice (LA SNK). z Vrútok. Na fotografii, ktorú darovala archívu Emília Kosorinská-Černianska zo Sučian v roku 1993, je básnik so starším nevlastným bratom Vojtechom. FOTOGRAFICKÁ ZBIERKA JÁNA KOSTRU V LITERÁRNOM ARCHÍVE SNK Fotografická zbierka Jána Kostru nepatrí k najrozsiahlejším, katalogizovanú časť tvorí 71 fotografií (SK 50) a v doposiaľ nespracovanom stave je 33 fotografií. Materiál je však dosť rôznorodý a ilustruje mnohé zaujímavé momenty z básnikovho života. Ján Kostra sa narodil 4. decembra 1910 ako jediné dieťa v druhom manželstve kolárskeho majstra a dlhoročného richtára obce Turčianska Štiavnička Jána Kostru a Emílie Kostrovej, rod. Chilovej. V rodnej obci prežil šťastné detstvo pod matkinou nežnou opaterou. Po otcovej predčasnej smrti sa jeho vzťah k matke ešte prehĺbil. Lásku k nej vyjadril i vo svojej poézii: Tam nášmu šťastiu hrali muziky z tej lipy plnej včiel, čo nad kuchyňou stála. V plnosti tvojich liet ja malý veliký dar rokov rozkvitlých, keď si ma povíjala V básnikovej zbierke je uchovaná fotografia matky, ktorú daroval archívu príbuzný Ondrej Hruška z Turčianskej Štiavničky v roku Ján Kostra v detskom veku je len na jedinej vzácnej snímke z ateliéru Móra Schillera * Slovenská národná knižnica, Martin maria.valova@snk.sk Ján Kostra so starším bratom Vojtechom. Fotograf: Mór Schiller, Vrútky (zo zbierok LA SNK) Ďalšie portrétne fotografie predstavujú celú škálu podobizní Jána Kostru. Ako prvú spomenieme snímku zo Série fotografií slovenských spisovateľov, ktorú vydávalo Slovenské kníhkupectvo L. Mazáča v Prahe v 30. rokoch 20. storočia. V tomto období sa český nakladateľ Leopold Mazáč výrazne zaslúžil o vydávanie a šírenie slovenskej literatúry na Slovensku a v Čechách. V spolupráci s mladým básnikom Jánom Smrekom zorganizoval v Prahe fórum, ktoré sústreďovalo významné diela slovenskej literatúry a výtvarnej tvorby. Výsledkom bolo otvorenie Slovenského kníhkupectva v roku Na fotografii zo spomínanej série vidíme mladého Kostru pravdepodobne ešte zo študentských čias s módnymi fúzikmi. K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 73

76 MÁRIA VALOVÁ / PORTRÉTY RODENÉHO LYRIKA JÁNA KOSTRU ARCHÍV Podobizeň Jána Kostru na snímke zo Série fotografií slovenských spisovateľov (zo zbierok LA SNK) Portrét Jána Kostru z roku Foto: Spravodajská agentúra Slovenska (zo zbierok LA SNK) Ako dar zo Slovenskej knihy v Martine získal archív v roku 1955 snáď najznámejší portrét Jána Kostru. Identickú fotografiu daroval archívu Zväz slovenských spisovateľov v Bratislave v roku Významná umelecká fotografka Magdaléna Robinsonová bola zakladajúcou členkou fotografickej sekcie Zväzu slovenských výtvarných umelcov a prvou slovenskou fotografkou, ktorej bol udelený medzinárodný titul EFIAP (Excellence de la Fédération Internationale de l Art Photographique). Jej objektív zachytil tváre viacerých známych osobností. Zaujímavá podobizeň od tejto žilinskej rodáčky sa nachádza aj v zbierke Jána Kostru. Archív však uchováva len jej reprodukciu, ktorú vyhotovil F. Jiríček v roku 1960 zo zapožičaného originálu. V roku 1966 reprodukoval z časopisu Čitateľ aj Kostrov portrét od českého fotografa a publicistu Ericha Einhorna. Zatiaľ v nespracovanej zbierke je podobizeň J. Kostru z roku 1950 od Spravodajskej agentúry Slovenska. Portrét Jána Kostru z roku Fotograf: Anton Šmotlák, Bratislava (zo zbierok LA SNK) Bratislavského fotografa Antona Šmotláka, ktorý bol verejnosti známy predovšetkým ako divadelný fotograf, už nemusíme bližšie predstavovať. Jeho portrétne fotografie významných osobností literárneho života sa v LA SNK nachádzajú v hojnom počte a medzi nimi aj portrét J. Kostru z augusta Zaujímavé zábery básnika počas oddychu v budmerickom parku vyhotovila fotografka Magda Borodáčová z bývalej Československej tlačovej kancelárie (ČSTK) v Bratislave v deň jeho 55. narodenín v roku Z produkcie ČSTK je v zbierke i portrét J. Kostru, ktorý vytvoril Štefan Petráš v roku Ján Kostra počas oddychu v budmerickom parku v deň svojich 55. narodenín. Fotografka: Magda Borodáčová, ČSTK Bratislava (zo zbierok LA SNK) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

77 MÁRIA VALOVÁ / PORTRÉTY RODENÉHO LYRIKA JÁNA KOSTRU Nezanedbateľnú časť zbierky tvoria reprodukcie umeleckých portrétov básnika. Jedným z najcennejších je portrét od významného maliara Janka Alexyho, ktorý patril k zakladateľským osobnostiam slovenskej výtvarnej moderny, zhotovený pastelom v roku Jeho reprodukciu zakúpil archív od Karola Izakoviča v roku V zbierke sa nachádza aj kresba od Antona Hollého, maliara, grafika a pedagóga, nositeľa niekoľkých vyznamenaní za umeleckú tvorbu. Pôsobil ako rozhlasový pracovník, šéfredaktor satirického časopisu Roháč a tiež ako pedagóg na martinskom gymnáziu. Reprodukcia kresby s portrétom J. Kostru vyšla v časopise Elán v roku Podobne ako v archívnej zbierke Pavla Horova (Básnik Pavol Horov v zbierkach Literárneho archívu SNK. In: Knižnica, 2015, roč. 16, č. 4, s ) aj v zbierke Jána Kostru nachádzame dielo výtvarníka a karikaturistu Milana Vavra, ktoré vydalo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ pri príležitosti 15. výročia svojho vzniku v roku Na snímke je Ján Kostra v elegantnom obleku, ako chytá do siete na motýle okrídleného koňa Pegasa symbol poézie a básnikov (v zbierke P. Horova sa nachádza pohľadnica, na ktorej básnik vedie Pegasa na povrázku). Reprodukcie karikatúry vyhotovil F. Jiríček v roku Ďalšia karikatúra pochádza z pera maliara, karikaturistu a kresliara Alexandra Richtera, rodáka z rumunského mesta Kluž. Autor ju nakreslil v roku 1966 a jej reprodukciu vyhotovila matičná fotografka Helena Rusnáková z časopisu Meridian z roku Z portrétnych fotografií spomenieme ďalej snímku, ktorú získal LA SNK kúpou od básnikovej manželky Hany Ponickej v roku Na snímke je spoločne s brancami pred odvodom, pravdepodobne v roku 1934, keď bol povolaný na vojenskú prezenčnú službu do Levoče. Zo študentských čias je v archíve uchovaný len spomínaný portrét zo Série fotografií slovenských spisovateľov. Je známe, že básnik po skončení žilinského gymnázia odišiel do Prahy, kde študoval na Umeleckopriemyselnej škole v ateliéri prof. F. Kyselu. Zároveň sa zapísal ako mimoriadny poslucháč na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity. A na rozvíjanie svojich umeleckých ambícií si vybral České vysoké učení technické, kde sa od roku 1930 venoval štúdiu architektúry, sochárstva a maliarstva. Je zaujímavé, ako dlho sa chystal na životnú umeleckú dráhu; ako váhal na rázcestí medzi dvoma možnosťami: výtvarné umenie poézia, a nevedel sa rozhodnúť. Mal nadanie pre oboje. Dilemu predbežne riešil kompromisom. Prihlásil sa na architektúru i kreslenie a súkromne sa občas odreagúval písaním veršov. 2 V roku 1934 však musel pre množstvo mimoškolských aktivít štúdium prerušiť a po skončení vojenskej služby sa už k nemu nevrátil, ale zamestnal sa ako úradník Zemskej banky v Bratislave. Pracoval aj ako redaktor Robotníckych novín v Bratislave a v roku 1939 sa stal rozhlasovým redaktorom v Prešove. Práve z tohto prostredia pochádza zaujímavá koláž na tlači, ktorá humorným spôsobom zobrazuje pracovníkov prešovského rozhlasu Jána Kostru ako prednáškového referenta. Menšiu skupinku pracovných fotografií dopĺňa reprodukcia z časopisu Čtenář z roku 1951, ktorú vyhotovil matičný fotograf F. Jiríček v roku Patria sem aj snímky mladého Jána Kostru počas nahrávky v rozhlase. Spomienky na spoločné chvíle strávené s básnikom sú uchované na fotografiách, ktoré darovala archívu Hana Ponická v roku Na jednej z nich je básnik na výlete v Demänovskej doline v septembri v roku 1960, na ďalších je na dovolenke v rumunskom letovisku Mamaia v lete 1962, spoločne s Hanou Ponickou na dovolenke v Bulharsku v júli 1958, na Václavskom námestí v Prahe počas Zjazdu československých spisovateľov, na veľkonočnej oblievačke v Budmericiach v roku 1957 či počas oddychu v budmerickom parku. Tu môžeme spomenúť aj fotografie zo svadobného obradu básnika so spisovateľkou Hanou Ponickou, ktorý sa konal na Mestskom národnom výbore v bratislavskej časti Vinohrady 14. apríla Zo snímok sa dozvedáme, že jedným zo svedkov na sobáši bola akad. maliarka Mária Želibská. Môžeme ju vidieť spolu s manželom, známym maliarom Jánom Želibským, s Hanou Ponickou a jej manželom, s novinárom, spisovateľom a prekladateľom Mirom Procházkom a i. aj na ďalších fotografiách z Budmeríc, kam novomanželia Kostrovci po sobáši zavítali. Je známe, že kaštieľ v Budmericiach slúžil od roku 1947 spisovateľom a umelcom na tvorivú činnosť, ale radi ho vyhľadávali aj na chvíle oddychu. Ako píše Štefan Žáry, budmerický kaštieľ sa vytypoval spomedzi poltucta možností na odporúčanie básnika Fabryho. 3 Budmerice boli rodiskom Rudolfa Fabryho, vynikajúceho avantgardného básnika, ktorého nedožité 100. výročie narodenia sme si pripomenuli v minulom roku. Kaštieľ bol dobre situovaný, nie ďaleko od Bratislavy a jej kultúrnych centier. Ich výber podporilo i okolie kaštieľa: v tônistom parku s vežičkami, výklenkami, cifričkami, s celou tou secesnou ornamentalistikou, ktorej iskra frkla sem koncom minulého storočia z európskych miest, ba možno aj cez pár kopcov z neďalekého rodiska Alfonza Muchu. 4 Ďalšia malá momentka dokumentuje návštevu manželov Kostrovcov v Turčianskej Štiavničke v parku, v blízkosti rodného domu básnika. Objektív neznámeho fotografa zachytil milé rodinné stretnutie na vychádzke vo Vysokých Tatrách asi v roku Ján Kostra s príbuznými z USA vo Vysokých Tatrách. Na obrázku Ján Kostra, jeho tety Mária Chilová a Anna Chilová, v popredí manželka Hana Ponická (zo zbierok LA SNK) ARCHÍV K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 75

78 MÁRIA VALOVÁ / PORTRÉTY RODENÉHO LYRIKA JÁNA KOSTRU ARCHÍV Aj tieto dve farebné fotografie (jedna zo snímok je polaroidná fotografia) venovala archívu Hana Ponická v roku Na fotografiách sú spoločne s príbuznými J. Kostru žijúcimi v USA, s Máriou Chilovou, Annou Chilovou a s jej synom Josephom. Obidve boli príbuzné z matkinej strany J. Kostru. Iný portrét zachytáva Jána Kostru s príbuznými v rodnej Turčianskej Štiavničke v apríli Pred domom vidíme jeho dcérku Janu, v tom čase osemročnú, brata Vojtecha Kostru i rodiny Gregorovcov a Hruškovcov. Ján Kostra bol štyrikrát ženatý. Dcéra Jana, ktorá dnes pôsobí ako stredoškolská profesorka slovenčiny v Bratislave, pochádza z Kostrovho prvého manželstva s Alžbetou Sartorisovou, s ktorou sa zoznámil počas štúdií v Prahe. Alžbeta tu v rokoch študovala právo. Zosobášili sa v roku 1941 a Jana sa im narodila v nasledujúcom roku. Druhou manželkou básnika bola známa spisovateľka Krista Bendová. Archív uchováva fotografiu z ich svadobného obradu v roku 1950, ktorú zakúpil od už zosnulého syna Jána Kostru z Prievidze v roku Snímka dokumentuje, že svedkom na svadbe im bola spisovateľka Margita Figuli. Ďalšia fotografia zobrazuje manželov počas oddychu v Budmericiach v roku V tomto manželstve sa narodili traja synovia Ján, Juraj a Michal. V archíve sa nachádza snímka básnika vo chvíľach oddychu so svojimi synmi, pravdepodobne s Jánom a Jurajom. Ján Kostra sosynmi synmi v Bratislave (zo zbierok LA SNK) Fotografiu darovala archívu Hana Ponická, jeho tretia manželka, s ktorou sa oženil po dlhoročnom vzťahu v roku Jeho poslednou manželkou bola redaktorka časopisu Roháč Ľudmila Lopašovská. Vráťme sa ešte k udalostiam v roku 1945, keď po oslobodení Bratislavy Kostra nastúpil do redakcie časopisu Pravda. Neskôr prešiel do bratislavského rozhlasu, kde pôsobil ako šéfredaktor literárneho oddelenia (do roku 1949). Po založení Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) sa stal členom predsedníctva slovenskej sekcie, ktorá sa v roku 1954 premenovala na Zväz slovenských spisovateľov (ZSS). Zároveň bol tajomníkom tvorivej komisie a tiež šéfredaktorom novozaloženého vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V rokoch bol šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Od roku 1956 sa venoval výlučne literárnej práci. Spoločenské a pracovné aktivity Jána Kostru z tohto obdobia sú zachytené na viacerých fotografiách. Na snímke z Valného zhromaždenia Matice slovenskej, ktoré sa konalo v Prešove v roku 1940, ho môžeme vidieť v spoločnosti Stanislava Mečiara a Karola Izakoviča. Na ďalších fotografiách vyhotovených zo zapožičaného originálu od Matúša Kavca je spoločne s Jozefom Škultétym, Jozefom Cígerom Hronským, Valentínom Beniakom, Ľudom Zúbekom a i. Uchované sú aj fotografie z návštevy Vadima Michajloviča Koževnikova a iných spisovateľov bývalého Sovietskeho zväzu v roku Zájazd slovenských a českých spisovateľov v maďarskom Sarvaši na jeseň roku 1965 dokumentujú dve fotografie, na ktorých je Ján Kostra so spisovateľmi Ctiborom Štítnickým, Karlom Ptáčníkom a i. Fotografia, na ktorej je Ján Kostra spoločne s Andrejom Plávkom, Ctiborom Štítnickým a i., je zo zasadnutia spisovateľov, asi z roku Ďalšia fotografia zachytáva Jána Kostru počas prípitku so spisovateľom Jánom Poničanom na oslave 65. narodenín básnika a prozaika Andreja Plávku v novembri Jána Kostru prezentujú aj fotografie, ktoré sa nachádzajú v zbierkach iných osobností. Tak sa napríklad dozvedáme, že sa zúčastnil na oslave životných jubileí Františka Hečka, Jána Smreka, Ivana Kraska, Andreja Plávku či na slávnostnom odhalení pamätného pomníka so sochou Jána Kollára v Mošovcich v roku 1963 a i. Snímka zo zbierky Františka Hečka (SH 9/101) zachytáva Kostru pri posedení s priateľmi spisovateľmi v pivnici vo Svätom Jure. V odkazoch nachádzame aj fotografie z rôznych zasadnutí. V zbierke Fraňa Kráľa je pohľad na účastníkov plenárneho zasadnutia Zväzu československých spisovateľov v Bratislave, ktoré sa konalo mája Na fotografii sú viaceré osobnosti slovenského literárneho života Ján Kostra, Fraňo Kráľ, Juraj Špitzer, Margita Figuli, Andrej Plávka, Ctibor Štítnický, Krista Bendová, Ivan Kusý, Dominik Tatarka, Karol Rosenbaum, Ján Brezina a i. Fotografia zo zbierky Petra Jilemnického (K 7/487) dokladuje, že Ján Kostra sa zúčastnil aj na Zjazde slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach v roku Ďalej ho môžeme vidieť na fotografiách v zbierkach Vojtecha Mihálika, Vladimíra Mináča, Antona Prídavka, Emila Boleslava Lukáča, Vincenta Šabíka, Ela Šándora a iných. V krátkosti pripomenieme ešte básnické dielo Jána Kostru, ktorým výrazne obohatil slovenskú poéziu. V roku 1937 vyšiel jeho debut Hniezda (v slovenskej edícii ho vydal Leopold Mazáč). Čím jeho dielo zapôsobilo? Najpravdepodobnejšie novým prístupom, nezvyčajným uhlom priemetu, nevšedným pohľadom na predmet. Videním, aké básnikovi umožňuje a vnímateľovi sprostredkuje dúhový hranol detstva: skielka útlobokej vázy a črepy krásnych rozbitých vecí. 5 Básnik sa ďalej prezentoval zbierkami Moja rodná (1939), Ozubený čas (1940), Puknutá váza (1942), Všetko je dobre tak (1942), Ave Eva (1943) a i K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

79 MÁRIA VALOVÁ / PORTRÉTY RODENÉHO LYRIKA JÁNA KOSTRU Ján Kostra získal za svoju umeleckú tvorbu viacero významných ocenení, Cenu Zväzu slovenských spisovateľov, Cenu Rudolfa Jašíka, Cenu Vydavateľstva Slovenský spisovateľ a v roku 1976 aj Pamätnú medailu S. K. Neumanna in memoriam. V roku 1960 sa stal zaslúžilým umelcom a v roku 1969 mu bol udelený titul Národný umelec. Archív uchováva niekoľko fotografií z týchto vzácnych udalostí. Slávnostné udelenie Ceny Zväzu slovenských spisovateľov za rok 1970 dokumentovala Magda Borodáčová z ČSTK 21. decembra Na jednej z fotografií vidíme predsedu ZSS Andreja Plávku pri udeľovaní ceny Jánovi Kostrovi za básnickú zbierku Len raz. Ďalšie fotografie ukazujú, že túto cenu získali aj Klára Jarunková, Alexander Matuška, Jozef Felix, Július Lenko, Viktor Egri, Michal Šmajda a Vincent Šikula. Slávnosť udelenia titulu Národný umelec bola spojená s oslavami 50. výročia Univerzity Komenského a 500. výročia založenia Academie Istropolitany v Bratislave a konala sa na Bratislavskom hrade 18. júna Na fotografii z ateliéru ČTK Bratislava odovzdáva ocenenie Jánovi Kostrovi vtedajší prezident Ludvík Svoboda. výročia jeho narodenia (2010), a to aj vďaka pričineniu starostu obce Petra Očku. Na otvorení sa zúčastnili aj básnikove deti, dcéra Jana Naschová a syn Juraj Kostra. V detstve Jana chodievala do Štiavničky s otcom, keď bola na prázdninách u starej mamy v Sučanoch. Ako sama povedala pri otvorení rekonštruovaného rodného domu, vkročila doň prvý raz: Keď sme tu chodili, dom bol zničený. Je to pre mňa zvláštny pocit, ožívajú vo mne spomienky. 6 Krásne verše o rodnom dome napísal samotný básnik: Môj rodný dom bol starým šindľom krytý. Stál v tôni belostného kaštieľa. Na streche mach a z machu briezky rástli, zasiate vetrom z parku grófskeho. Plot zo železa delil dom a kaštieľ V rekonštruovanom dome je zriadená pamätná izba s expozíciou, ktorá približuje návštevníkom nielen život a tvorbu Jánu Kostru, ale zároveň ho predstavuje ako výtvarníka, o čom svedčí maliarsky stojan a originály portrétov, ktoré namaľoval. Starosta Peter Očka oslovil básnikove manželky a tie do expozície darovali niektoré vzácne artefakty. ARCHÍV Interiér rekonštruovaného rodného domu Jána Kostru v Turčianskej Štiavničke. Záber z júla Fotografka: Viera Sedláková, Martin (zo zbierok LA SNK) Prezident Ludvík Svoboda odovzdáva Jánovi Kostrovi titul Národný umelec. Fotograf: ČTK Bratislava (zo zbierok LA SNK) Fotografické zbierky osobností uložené v LA SNK obohacujú snímky domov a miest, v ktorých žili a tvorili. Výnimkou nie je ani zbierka Jána Kostru. Ako sme už uviedli, básnik pochádzal z Turčianskej Štiavničky, obce v malebnom prostredí na úpätí Veľkej Fatry. Rodný dom stojí vedľa voľakedy majestátneho kaštieľa Révayovcov zo 16. storočia s prekrásnym anglickým parkom. Žiaľ, v súčasnosti je kaštieľ schátraný a zanedbaný, zachovalý je len anglický park s rybníkmi, plný vzácnych drevín a kveteny. Je však potešiteľné, že rodný dom Jána Kostru bol rekonštruovaný a slávnostne otvorený v deň 100. Hana Ponická darovala starú vyrezávanú skriňu po básnikovom otcovi, Krista Bendová osobné fotografie a Ľudmila Lopašovská písací stôl. Výstavu nám približuje vzácna kolekcia farebných fotografií, ktoré v júli 2013 vyhotovila dlhoročná pracovníčka LA SNK Viera Sedláková z Martina. Na rodnom dome je pamätná tabuľa s kresleným portrétom Jána Kostru od českého maliara, grafika a ilustrátora Františka Kudláča. Kresba je známa z ilustrácií Kostrovej básnickej zbierky Presila smútku, vydanej v 40. rokoch 20. storočia. Zbierku pamätných domov dopĺňajú snímky vrútockého fotografa Filipa Lašuta, ktoré vyhotovil v rámci prieskumu pamätihodností v okrese Martin v roku Okrem rodného domu Kostru nafotil aj viaceré zábery na dom v Turčianskej Štiavničke a v Sučanoch, kde Kostrovci neskôr bývali. Skupinku týchto fotografií uzatvoríme záberom na dom v Bratislave, v ktorom žil básnik v 50. rokoch 20. storočia: Bola to kompletná vila, vilisko so siedmimi izbami, z ktorých jednu si staromládenecky zariadil otcovským nábytkom. Ostatok domu prázdny. 7 Pred K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 77

80 IVANA WEISSOVÁ / OBRÁZKY ZO ŽIVOTA RODINY REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO ARCHÍV vilou môžeme vidieť jedného zo synov Jána Kostru so starým otcom. Fotografiu, ktorá je doposiaľ v nespracovanej zbierke, archívu darovala Hana Ponická. Ján Kostra zomrel 5. novembra 1975 a pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. Posledná rozlúčka s básnikom sa konala v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave 10. novembra Pieskovcový náhrobný pomník, ktorý je dielom akad. sochára Alexandra Ilečka, zachytil objektív fotografa Filipa Lašuta v rokoch 1980 a Zatiaľ nekatalogizovaný je farebný diapozitív so zobrazením náhrobného pomníka, ktorý bol zakúpený od Pavla Uhrina v roku 1982, najnovší záber je z roku 1990 a pochádza z ateliéru nitrianskeho fotografa Kolomana Zúrika. Na cintoríne v Slávičom údolí našla v roku 1962 posledné miesto odpočinku aj básnikova matka Emília Kostrová, o čom svedčí fotografia bratislavského fotografa Pavla Uhrina z roku Na záver spomenieme malú zbierku fotografií Filipa Lašuta z roku 1976, ktoré dokumentujú hrob básnikovho otca Jána Kostru na cintoríne v Turčianskej Štiavničke. Fotografickú zbierku J. Kostru radi rozšírime o ďalšie vzácne momentky zo života tohto významného slovenského básnika. Za vyše štyri desaťročia svojej prítomnosti v dianí slovenskej poézie nechal sa inšpirovať mnohými podnetmi, ktoré prinášali premeny poetík, a nebránil sa ani vyslovovať sa k témam, ktoré prichádzali s premenlivým politickým časom. 8 POZNÁMKY 1 Ján KOSTRA: Lyrika. Zost. Valér Mikula. 1. vyd. Bratislava: Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, 2014, s ŽÁRY, Štefan. Rande s básnikmi. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988, s Cit. 2, s Cit. 2, s Cit. 2, s DÍREROVÁ, Miroslava. Otvorili rodný dom Jána Kostru. In: SME, Regionálne noviny, Cit. 2, s Cit. 1, s LITERATÚRA Biografický lexikón Slovenska V. Km L. Martin: Národný biografický ústav SNK, 2013, s Ján KOSTRA. Lyrika. Zost. Valér Mikula. 1. vydanie. Bratislava: Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, 2014, 544 s. ISBN Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave a Slovenská národná knižnica v Martine, 2001, s ŽÁRY, Štefan. Rande s básnikmi. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988, s da-mazaca.php OBRÁZKY ZO ŽIVOTA RODINY REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO Zo zbierok Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice Mgr. Ivana Weissová* V marci tohto roku sme si pripomenuli 170. výročie narodenia Rehora Urama-Podtatranského, spisovateľa pre deti, literárneho a kultúrneho historika. Pri tejto príležitosti predstavujeme rozsahom neveľkú, ale veľmi hodnotnú zbierku fotografií z jeho života i zo života niektorých členov rodiny Uramovcov, ktorá je uložená Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice. ŽIVOTNÉ OSUDY Rehor Uram sa narodil 12. marca 1846 v Liptovskom Mikuláši na Mikulášskom Huštáku v rodine kožušníckeho * Slovenská národná knižnica, Martin ivana.weissova@snk.sk majstra Jána Urama a Terézie Uramovej, rod. Antoškovej. Keď mal osem rokov, zomrel mu otec a matka ostala sama s piatimi deťmi. Šieste dieťa sa narodilo krátko po otcovej smrti. Ľudovú školu skončil vo svojom rodisku pod vedením pedagóga a spisovateľa Jána Drahotína Makovického, ktorému neušlo nadanie Rehora. Prihovoril sa preto u matky, aby ho dala študovať. Rozhodnutie však bolo pre vdovu veľmi ťažké, pretože sa musela postarať aj o ďalšie deti. Keď neskôr malý Rehor vážne ochorel na šarlach a prsnú vodnatieľku, matka vo veľkom strachu o syna sľúbila, že ak sa uzdraví, dá ho na štúdium. Tak sa chlapec dostal na evanjelické lýceum do Banskej Štiavnice. Nemali však peniaze, preto si matka požičala od cirkvi vrbicko-sv.-mikulášskej 40 zlatých z nich za polovicu kúpila pre syna šaty a druhú polovicu K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

81 IVANA WEISSOVÁ / OBRÁZKY ZO ŽIVOTA RODINY REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO mu zašila do podšívky kabáta. Cestu do Banskej Štiavnice trvajúcu dva dni absolvoval Rehor pešo. Počas štúdia v mladom Rehorovi zosilnelo národné povedomie. Správca školy si všimol jeho nadanie, usilovnosť i skromnosť, preto sa chlapcovi snažil pomôcť a zaobstaral mu miesto choristu pri nemeckých bohoslužbách. Po maturite v roku 1867 by bol Rehor rád pokračoval v akademickom štúdiu jeho túžbou bolo povolanie lekára, no pre nedostatok peňazí si to nemohol dovoliť. Navyše mu zomrela matka a starosť o mladších súrodencov v Liptovskom Svätom Mikuláši zostala na ňom. Aby sa o nich mohol postarať, stal sa dočasným učiteľom. Po roku sa mu však podarilo získať financie a zapísal sa na lekársku fakultu univerzity vo Viedni. Hoci bol veľmi skromný, finančné prostriedky mu neustále chýbali. Naskytla sa mu možnosť bezplatne študovať v Moskve, no toto štúdium zmarili problémy s cestovným pasom. Napokon sa vrátil do rodiska, kde prijal zamestnanie pisára u advokáta Büttmera a neskôr miesto učiteľa na evanjelickej škole v Liptovskom Svätom Mikuláši (dnes je to budova Galérie Petra Michala Bohúňa). Stal sa aj riadnym učiteľom učňovskej školy a výpomocným správcom chóru. Okrem toho dlhé roky súkromne doučoval deti v popredných meštianskych rodinách, a tak si finančne vypomáhal. Po zabezpečení súrodencov i vlastnej existencie sa Rehor Uram 20. júla 1873 oženil s Ľudmilou Šolcovou (Scholtzovou), s ktorou sa zoznámil v spevokole Tatran (obidvaja boli jeho členmi, Rehor bol aj prvým zapisovateľom a Ľudmila patrila v roku 1873 k jeho spoluzakladateľkám). Ľudmila bola v mladosti aj úspešnou ochotníckou herečkou a členkou najstaršieho slovenského ženského spolku Živena. Po sobáši prišla starosť o rodinu a neskôr o vlastné deti. Aby Rehor zlepšil finančnú situáciu svojej rodiny, stal sa riadnym správcom chóru a zároveň notárom zapisovateľom školských porád. Rehor Uram-Podtatranský učiteľstvo miloval. Bol trpezlivý, chápavý, deti nezastrašoval, naopak, povzbudzoval ich a pestoval v nich sebavedomie. Ako učiteľ pôsobil 41 rokov. V roku 1912, krátko po smrti svojej manželky, odišiel do dôchodku a žil s dcérou Annou, vydatou Marendiakovou, v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1920 žil v Košiciach, kde sa usadil aj jeho syn Jozef. Tu napokon po krátkej chorobe 8. septembra 1924 naposledy vydýchol. LITERÁRNA TVORBA Literárnej tvorbe, ktorej veľká časť je venovaná práve deťom, sa Rehor Uram začal venovať v čase, keď sa stal učiteľom. Svoju bohatú publikačnú činnosť rozvinul v Národných novinách a prispieval tiež do detských časopisov Včelka, Noviny malých, Priateľ dietok a Zornička. Bol autorom čítaniek, šlabikára i odbornej pedagogickej spisby. Aj jeho básnická prvotina, zbierka veršíkov Zlaté perličky pre dobré detičky (1882), je venovaná tým najmenším. Z ďalších diel pre deti a mládež spomenieme zbierky Pekné kvietky pre pilné dietky (1910), Milému dieťaťu, Pre domov (obe 1924) a Na výslní (1925) a prozaicko-výchovnú knižku Výlet do hory (1908). Jeho tvorba pre dospelých, v ktorej takisto nedosiahol výraznejšie úspechy, vychádzala v časopisoch a kalendároch s romantizujúcimi prvkami. Okrem iného napísal historický román V zajatí (1893), prózy Srbský junák, Rozprávky (obidve 1899) a Poviestky (1908) a drámu z dedinského prostredia Striga (1907). Pre potreby ochotníkov prekladal hry z maďarčiny. Hodnotné sú aj jeho príspevky v Slovenských pohľadoch ( ), uverejňované pod názvom Zemianski veršovníci slovenskí. Do literatúry faktu možno zaradiť dielo Kronika slovenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Sv. Mikuláši od roku (1909). V roku 1922 vyšlo jeho súborné dielo Sobrané práce Rehora Urama-Podtatranského 1 3 (1922). V tom istom roku vydal aj svoje pamäti pod názvom Rozpomienky a črty. ZBIERKA FOTOGRAFIÍ ZO ŽIVOTA REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO A JEHO RODINY V Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice (LA SNK) sa pod signatúrou SU 2 nachádza rozsahom neveľká, napriek tomu veľmi hodnotná zbierka fotografií zo života významnej rodiny Uramovcov. Skatalogizovaná časť pozostáva zo 111 fotografií Uramovcov, v neskatalogizovanej časti sa nachádzajú dve fotografie a album. Väčšiu časť fotografií sme do zbierok LA SNK získali darom v rokoch od Ing. Slavomíra Marendiaka, vnuka Rehora Urama-Podtatranského (jeho matkou bola Anna Marendiaková, dcéra Rehora Urama). Okrem dobového albumu a originálnych fotografií nám viaceré fotografie zapožičal na zreprodukovanie. Podobne nám fotografie zapožičali D. Zaušková a J. Trnovský z Banskej Bystrice a V. Hrianka z Liptovského Mikuláša. Niekoľko záberov odkúpil archív v rokoch z rodinných albumov Dr. Milana Žuffu z Palúdzky, A. Kmeťovej a Oľgy Albíni-Janoškovej z Liptovského Mikuláša a iných. Zbierku fotografií Rehora Urama môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín portréty, skupinové fotografie (rodinné a s priateľmi), fotografie z pohrebu, zo slávností a fotografie pamätných tabúľ. Na začiatku predstavíme niekoľko veľmi pekných podobizní spisovateľa, ktorých autormi sú viacerí významní fotografi. Hodnotná je predovšetkým originálna fotografia s jeho portrétom v strednom veku (signatúra SU 2/11). Je v hnedom tóne, má rozmery cm a je nalepená na kartónovej podložke. Na zadnej strane je modrou farbou vyznačené litografické vyobrazenie ateliéru, v ktorom bola vyhotovená Adolf Schwarz, Prešov a Liptovský Mikuláš. Do zbierok archívu sme ju odkúpili z rodinného albumu Oľgy Albíni-Janoškovej z Liptovského Mikuláša. ARCHÍV K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 79

82 IVANA WEISSOVÁ / OBRÁZKY ZO ŽIVOTA RODINY REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO ARCHÍV Portrét Rehora Urama-Podtatranského. Fotograf: Adolf Schwarz, Prešov a Liptovský Mikuláš (foto zo zbierok LA SNK) Autorom ďalšieho cenného portrétu je slovenský etnograf, spisovateľ, publicista, maliar a významný fotograf Pavol Socháň, ktorý zvečnil na svojich fotografiách nielen krásnu slovenskú krajinu, ale aj mnoho významných osobností kultúrneho a spoločenského života, medzi nimi i Rehora Urama-Podtatranského. Fotografiu máme uchovanú pod signatúrou SU 2/2 a do zbierok sme ju získali z rodinného albumu Anny Kmeťovej v roku Tretí portrét, jemne ladený dohneda, zobrazuje spisovateľa v staršom veku (signatúra SU 2/1) a archív ho odkúpil z rodinného albumu Dr. Milana Žuffu v roku Podobne je to s posledným portrétom, ktorého autorom je liptovskomikulášsky fotograf Gustáv Král. V skatalogizovanej zbierke sa však nachádza len reprodukcia tejto podobizne spisovateľa, originál je uchovaný v albume, ktorý si predstavíme neskôr. Medzi cenné fotografie nesporne patria aj rodinné snímky. Ako prvú predstavíme reprodukciu vizitkovej fotografie v hnedom tóne, ktorá bola vyhotovená známym fotografom Jozefom Gutkaissom v Banskej Bystrici (signatúra SU 2/3). Môžeme na nej vidieť mladého Rehora Urama v spoločnosti manželky Ľudmily Šolcovej (Scholtzovej). Originál snímky je uchovaný v albume pod číslom 35. Iná spoločná fotografia manželov Uramovcov je skatalogizovaná pod signatúrou SU 2/107. Hoci je značne vyblednutá, má svoju historickú hodnotu, pretože na nej môžeme vidieť, ako vyzerali manželia v staršom veku. Rehor Uram mal s manželkou Ľudmilou šesť detí troch synov a tri dcéry. Dve najstaršie zomreli v detskom veku, neskôr sa narodili Ján, Jozef, Mária a Anna. Na viacerých záberoch spoznávame Rehora Urama s najstarším synom Jánom a s vnúčatami. Rehor Uram-Podtatranský s manželkou Ľudmilou, rod. Šolcovou (Scholtzová). Fotograf: Jozef Gutkaiss, Banská Bystrica (foto zo zbierok LA SNK) Rehor Uram-Podtatranský spríbuznými príbuznými. Sediaci zľava synján Uram, jeho manželka Mária, rod. Brádňanová, Rehor Uram-Podtatranský a vnúčatá (foto zo zbierok LA SNK) Hodnotná je tiež reprodukcia skupinovej fotografie, ktorej originál nám v roku 2009 zapožičal na zreprodukovanie Jozef Trnovský (signatúra SU 2/54). Snímka na prvý pohľad upúta prekrásnym ornamentálnym kvetinovým motívom umiestneným okolo celej fotografie. Je skupinová a okrem Rehora Urama-Podtatranského, jeho manželky Ľudmily a dcér Anny a Márie zobrazuje aj Pavla Branislava Trnovského, Annu Trnovskú, rod. Benkovú a Annu Trnovskú, rod. Scholtzovú (zakladajúca členky Živeny, manželka obchodníka Jozefa Adama Trnovského). Súdiac podľa prostredia a oblečenia jednotlivých členov rodiny pri rovnakej príležitosti bola vyhotovená zrejme aj ďalšia originálna snímka v hnedom tóne. Rozdiel je len v tom, že na tejto fotografii (signatúra SU 2/53) pribudli ďalší členovia poprednej mikulášskej ro K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

83 IVANA WEISSOVÁ / OBRÁZKY ZO ŽIVOTA RODINY REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO diny Trnovskovcov, s ktorými sa Rehor Uram zoznámil prostredníctvom svojej manželky (obchodník Jozef Trnovský, jeho manželka Viera funkcionárka Živeny, Lýdia Trnovská, vyd. Makovická, Anna Trnovská, rod. Hossfeldová a i.). Rehor Uram s manželkou a s príbuznými. V hornom rade zľava Pavol Branislav Trnovský, Mária Poloncová, rod. Uramová, Rehor Uram, Anna Marendiaková, rod. Uramová; v sede zľava Ľudmila Uramová, rod. Šolcová, Anna Trnovská, rod. Benková, Anna Trnovská, rod. Scholtzová (foto zo zbierok LA SNK) Z pozostalosti P. Galla pochádza zaujímavá skupinová fotografia skatalogizovaná pod signatúrou SU 2/105, na ktorej máme možnosť vidieť Rehora Urama s Urošom Boorom, Valérom Kubánym, Jurajom Schavernochom a inými. V auguste 1910 vznikla v Luhačoviciach iná hodnotná snímka (signatúra SU 2/106), na ktorej je spisovateľ zvečnený opäť s Jurajom Schavernochom, Urošom Boorom, Máriou Holécyovou, rod. Schavernochovou a s ďalšími priateľmi pred jedným z najstarších luhačovických prameňov (pôvodne sa nazýval Bublavý prameň, v roku 1792 bol upravený a zrejme aj premenovaný na Prameň Amandka, o čom svedčí tabuľka s názvom, ktorý vidieť na fotografii). Na zadnej strane snímky sa nachádza rukopisný text pozdrav Rehora Urama adresovaný manželke Ľudmile Uramovej do Liptovského Mikuláša zo 16. augusta Iné skupinové fotografie, ktoré v našom príspevku nespomíname, sa nachádzajú v odkazoch (skatalogizované sú v zbierke fotografií iných osobností). Ďalšiu skupinku fotografií tvoria snímky z pohrebu spisovateľa. Ako sme už uviedli, Rehor Uram zomrel v Košiciach 8. septembra Podľa jeho želania však boli telesné pozostatky 10. septembra prevezené z domu smútku v Košiciach na železničnú stanicu a odtiaľ ďalší deň do rodného Liptovského Mikuláša. Na fotografiách, ktoré boli vyhotovené v ateliéri Vogel v Košiciach, je zachytený nielen smútočný sprievod v uliciach Košíc, ale aj v samotnom Mikuláši. Dňa 11. septembra 1924 v predpoludňajších hodinách boli telesné pozostatky prenesené do ev. kostola, kde bol pred oltárom pripravený katafalk. Na fotografii označenej signatúrou SU 2/13 sú pred kostolom zobrazené viaceré významné osobnosti. Spomenieme aspoň evanjelického kňaza Ľudovíta Šenšela, ktorý za asistencie seniora Vladimíra Pavla Čobrdu a dekana Cyrila Harmana spievaním žalmu vykonal oltárnu službu. Ďalšou zobrazenou osobnosťou je národno-kultúrny a verejný pracovník, cirkevný hodnostár, literárny kritik a redaktor Jur Janoška, ktorý predniesol pohrebnú reč. Po skončení obradov v kostole bola truhla prenesená na mikulášsky cintorín. Tu sa so spisovateľom, okrem iných, rozlúčil aj Štefan Krčméry, ktorý predniesol smútočnú reč za Maticu slovenskú (fotografia so signatúrou SU 2/14). Tieto dve snímky boli odkúpené v roku 1958 z rodinného albumu Oľgy Albíni-Janoškovej. Ostatné fotografie z pohrebu, ladené dohneda, daroval archívu v roku 2012 Slavomír Marendiak. Súčasťou zbierky sú fotografie náhrobného pomníka Rehora Urama na cintoríne v Liptovskom Mikuláši od fotografa Libora Knězeka z Bratislavy a PhDr. Viery Sedlákovej z Martina, ako aj tri zábery z jeho slávnostného odhalenia. Nezanedbateľnú časť tvoria fotografie zo spomienkových podujatí. Pri príležitosti 100. výročia narodenia Rehora Urama-Podtatranského 12. mája 1946 si matiční pracovníci (Alexander Lilge, Karol Izakovič, Miloš Búchala a i.) uctili pamiatku položením venca k jeho pamätnej tabuli umiestnenej na dome v Košiciach, v ktorom strávil posledné roky svojho života. Autorom pamätnej bronzovej tabule s jeho reliéfom, košickým Dómom svätej Alžbety, lipovou vetvičkou a knihou je akad. sochár Frico Motoška. Fotografie domu a tabule, slávnostne odhalenej v roku 1928, sú tiež súčasťou zbierky archívu. Pôsobenie Rehora Urama-Podtatranského na evanjelickej škole v Liptovskom Mikuláši v rokoch nám pripomínajú fotografie druhej pamätnej tabule, ktorá bola v roku 1946 slávnostne odhalená biskupom Vladimírom Pavlom Čobrdom (vtedy ešte na budove evanjelickej školy, v súčasnosti je v depozite Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa). Autormi dvoch fotografií sú literárny vedec, pedagóg a spisovateľ Libor Knězek a Dezider Orlovský z Bratislavy, ďalšie sme získali z Pamiatkového ústavu v Bratislave a od Slavomíra Marendiaka. Dňa 22. marca 1996 sa pri príležitosti 150. výročia narodenia Rehora Urama konal v Liptovskom Mikuláši seminár o jeho živote a diele. S referátmi na ňom vystúpili viacerí predstavitelia kultúrneho života Michal Eliáš, Terézia Kaššayová, Michal Kocák, Zuzana Profantová, Jozef Pšenák, Pavol Vongrej, Tomáš Winkler, Viera Žemberová, Ladislav Paška a i. Fotografie z tohto podujatia vyhotovila Helena Rusnáková z Matice slovenskej. V neskatalogizovanej zbierke archívu sa nachádza cenná fotografia v hnedom tóne z roku 1863, keď Rehor Uram študoval na ev. lýceu v Banskej Štiavnici. Zobrazuje mladého spisovateľa v spoločnosti priateľov Michala Kissa a Michala Dérera. V dolnej časti snímky sú ich vlastnoručné podpisy. ARCHÍV K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 81

84 IVANA WEISSOVÁ / OBRÁZKY ZO ŽIVOTA RODINY REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO ARCHÍV Rehor Uram-Podtatranský s priateľmi počas štúdia na ev. lýceu v roku Zľava Rehor Uram, Michal Kiss a Michal Dérer (foto zo zbierok LA SNK) Vráťme sa ešte k spomínanému albumu od Slavomíra Marendiaka, ktorý je označený len prírastkovým číslom. Je vo väzbe z čiernej kože s plastickým kvetinovým motívom. Zaujímavé je riešenie vnútorných strán albumu. Okrem zlatého orámovania okienok, do ktorých sa vkladajú jednotlivé fotografie, sú veľmi pekné farebné kvetinové motívy na niektorých stranách albumu. Jeho historickú hodnotu však určuje najmä obsah. V albume je založených 46 fotografií (vzácne vizitkové i kabinetkové fotografie), väčšinou portrétov členov rodiny Uramovcov a Marendiakovcov a ďalších príbuzných; niekoľko portrétov sa nám zatiaľ nepodarilo identifikovať. Medzi snímkami môžeme vidieť aj tri fotografie Rehora Urama. Dva originálne portréty (kabinetkový a vizitkový) pod číslami 1 a 21 boli vyhotovené Pavlom Socháňom v Turčianskom Sv. Martine a Gustávom Králom v Liptovskom Mikuláši. Je tu aj spoločná fotografia s manželkou, ktorú sme už predstavili. V príspevku sme spomenuli deti Rehora Urama. Ich portréty sú tiež súčasťou albumu. Syn Ján Uram bol významný kultúrny pracovník, publicista a organizátor školstva. Hodnotné sú predovšetkým dva portréty v hnedom tóne, v albume uložené pod číslami 17 a 26, ktoré zobrazujú Jána v mladom a strednom veku. Ako sme už naznačili, album je prehliadkou portrétnych fotografií, no na tomto mieste musíme spomenúť i ďalšie zaujímavé fotografie zo života Jána Urama, ktoré sú skatalogizované pod signatúrou SU. Nájdeme tu veľmi pekné portréty vyhotovené S. Winterszom v Rimavskej Sobote (signatúra SU 2/9) a tiež podobizne, ktoré vznikli počas prvej svetovej vojny. Portrét syna Rehora Urama-Podtatranského, Jána Urama, významného kultúrneho pracovníka. Fotograf: S. Wintersz, Rimavská Sobota (foto zo zbierok LA SNK) Našu pozornosť si zaslúžia aj skupinové fotografie. Pravdepodobne najstaršia z nich je fotografia v hnedom tóne z roku 1900, keď Ján Uram študoval na učiteľskom ústave v Prešove (signatúra SU 2/86). Na prednej strane vpravo je jeho venovanie sestre Márii s datovaním 15. jún Túto fotografiu i mnohé iné daroval archívu spomínaný Slavomír Marendiak v roku Pod signatúrou SU 2/81 je zachovaná originálna fotografia v hnedom tóne, na ktorej je Ján Uram v spoločnosti brata Jozefa a Karola Viesta (farár v Hlbokom). Ján Uram (uprostred) s bratom Jozefom Uramom (vľavo) a Karolom Viestom (foto zo zbierok LA SNK) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

85 IVANA WEISSOVÁ / OBRÁZKY ZO ŽIVOTA RODINY REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO Fotografiu sme do zbierok archívu, podobne ako mnohé iné, odkúpili v roku 1971 od Boženy Hanesovej. Iné dve fotografie s rozmermi 9 14 cm zachytávajú Jána Urama s členmi rodiny Daxnerovcov v Tisovci. Medzi nimi je Božena Daxnerová, ktorá sa vydala za verejného činiteľa a evanjelického farára Emila Hanesa. Tieto fotografie, ladené dohneda, sme v odkúpili v roku 1975 od učiteľa, geológa, speleológa a publicistu Jána Volka- Starohorského z Liptovského Mikuláša. Aj nasledujúca fotografia (signatúra SU 2/84) zobrazuje Jána v spoločnosti Boženy Hanesovej. Táto snímka je zaujímavá tým, že na jej zadnej strane sú autogramy Jána Urama, ako aj Boženy Manicovej, Oľgy Vranej, Oľgy Daxnerovej a i. Hodnotné sú aj rodinné fotografie Jána Urama, z ktorých predstavíme aspoň dve. Ján Uram sa v roku 1913 oženil s Máriou Brádňanovou, dcérou učiteľa, kultúrneho pracovníka a publicistu Jána Brádňana. V manželstve sa im narodili tri deti Milan, Ján a Darina. Pod signatúrou SU 2/85 je uchovaná čiernobiela fotografia Jána s manželkou Máriou a s maličkým synom Milanom. Na zadnej strane je text adresovaný rodine Marendiakovcov do Liptovského Mikuláša s datovaním 7. august 1915, Košice. Ján Uram so sestrou Máriou Poloncovou, neskôr Kozlovou (foto zo zbierok LA SNK) ARCHÍV Ján Uram s manželkou Máriou, rod. Brádňanovou a so synom Milanom (foto zo zbierok LA SNK) Druhú snímku (signatúra SU 2/18), na ktorej je Ján so sestrou Máriou, archív odkúpil v roku 1960 od Želmíry Burianovej z Martina. Táto kabinetková fotografia s rozmermi cm, ladená dohneda, je nalepená na tvrdej podložke. V dolnej časti je kvetinový motív, na zadnej strane sú ornamenty a venovanie s autogramom Jána Urama: Slečne Oľge Vranej s datovaním v Tisovci Vráťme sa k albumu a fotografiám ďalších potomkov Rehora Urama-Podtatranského, ktoré sú jeho súčasťou. Pod číslom 4 je uchovaný pekný portrét druhého syna Rehora Urama lekára Jozefa Urama, ktorý bol vyhotovený počas prvej svetovej vojny. Na zadnej strane fotografie je Jozefov pozdrav napísaný pred odchodom na bojisko 4. augusta 1914 a adresovaný svojmu otcovi do Liptovského Mikuláša. Okrem pozdravu je v hornej časti uvedená poznámka, že v tom čase pôsobil ako lekár 5. dragúnskeho pluku. Jozef strávil celú prvú svetovú vojnu v armáde a pravdepodobne aj preto sú súčasťou albumu jeho portréty vo vojenskej uniforme (čísla 22 a 36). Jediný portrét z civilu je označený číslom 16. Rovnakú fotografiu s jeho portrétom v mladom veku môžeme nájsť v skatalogizovanej zbierke pod signatúrou SU 2/30. Túto snímku, jemne ladenú domodra, vyhotovil Adolf Schwarz v Prešove. Pomerne veľkú časť skatalogizovaných záberov zaradených pod menom Jozefa Urama tvoria fotografie z obdobia prvej svetovej vojny s vojakmi na fronte, vo chvíľkach oddychu, s priateľom (fotografiu so signatúrou SU 2/93 vyhotovil G. Padovan v Terste v Taliansku). Ďalší portrét v uniforme (signatúra SU 2/97) vyhotovil, podľa litografického vyobrazenia ateliéru na zadnej strane fotografie, maďarský fotograf Rezső Beller v Budapešti. Z tohto obdobia pochádza aj fotografia skatalogizovaná pod signatúrou SU 2/103, na ktorej je Jozef Uram v bielom plášti v ordinácii vojenskej nemocnice. Mnohé z týchto fotografií daroval LA SNK Slavomír Marendiak. Medzi nimi môžeme nájsť aj iné cenné snímky. Jednou z nich je veľmi dobre zachovaná originálna fotografia, ktorá bola vyhotovená v Ateliéri Merćep v Záhrebe v Chorvátsku. Zobrazuje mladého Jozefa Urama vo chvíľkach oddychu (signatúra SU 2/90). K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 83

86 IVANA WEISSOVÁ / OBRÁZKY ZO ŽIVOTA RODINY REHORA URAMA-PODTATRANSKÉHO ARCHÍV Podobizeň Jozefa Urama, druhého syna Rehora Urama-Podtatranského. Fotograf: Rezső Beller, Budapešť (foto zo zbierok LA SNK) Jozef Uram vochvíľkach oddychu. Fotograf: Ateliér Merćep, Záhreb (foto zo zbierok LA SNK) Súčasťou skatalogizovanej zbierky sú aj ďalšie hodnotné fotografie z jeho života, no nebudeme sa o nich bližšie zmieňovať. Pri prezeraní albumu sa aspoň v krátkosti pristavíme ešte pri fotografiách ďalšieho potomka Rehora Urama- Podtatranského. Je ním dcéra Anna Marendiaková, ktorú máme možnosť spoznať na troch veľmi pekných portrétoch. Dve vizitkové fotografie zhotovil Benno Heybach v Tešíne. Na prvej fotografii z roku 1904 vidíme Annu ako pätnásťročnú slečnu oblečenú v bielych šatách (číslo 19), na druhej snímke (číslo 34) je pravdepodobne o niekoľko rokov staršia (dátum na prednej strane je nečitateľný). Portrét Anny Marendiakovej, rod. Uramovej z roku Fotograf: Benno Heybach, Tešín (foto zo zbierok LA SNK) Tretí portrét Anny Marendiakovej v hnedom tóne s číslom 2 pochádza zo septembra 1917, keď mala dvadsaťosem rokov. Pod číslom 37 je uchovaná pekná vizitková fotografia v hnedom tóne, na ktorej drží v náručí malého synčeka Borisa. Snímka bola vyhotovená v ateliéri Győri és Boros v Košiciach približne v rokoch Za Petra Marendiaka, učiteľa, školského pracovníka a publicistu, sa Anna vydala krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny 27. júna Podobne ako mnohí iní aj on musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády, neskôr prešiel na ruskú stranu a vstúpil do československých légií. Z tohto obdobia je v albume uchovaný jeho jediný portrét vo vojenskej uniforme, ktorý vznikol podľa datovania 10. november 1918 vlastne už na konci vojny (číslo 45). Ďalší portrét s číslom 38 vznikol tiež počas prvej svetovej vojny, hoci na ňom vidíme Petra Marendiaka v civilnom oblečení. Na zadnej strane sa nachádza pečiatka v azbuke: prezreté vojenskou cenzúrou a rukopisný text adresovaný manželke Anne do Liptovského Mikuláša. V albume sa nachádzajú aj ďalšie pekné portréty Petra Marendiaka v mladšom i staršom veku, jeden aj s autogramom. Svoje zastúpenie v albume majú aj snímky Márie Uramovej, druhej dcéry Rehora Urama-Podtatranského. Z cenných vizitkových fotografií sa dozvedáme, ako vyzerala v mladom (číslo 18) i v neskoršom veku (číslo 42). Máme možnosť vidieť ju v spoločnosti prvého manžela Jozefa Polonca (číslo 14) a tiež druhého manžela Iľju Kozlova (číslo 27) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

87 ĽUBICA MONCMANOVÁ / SPOMIENKA NA LITERÁRNU ARCHIVÁRKU ANASTÁZIU ŠARLUŠKOVÚ nou, rod. Hossfeldovou, Ľudovíty Šefrankovej (manželka podnikateľa Baltazára Šefranka) a iných. Takmer každá fotografia je nalepená na pevnom firemnom papieri s označením ateliéru, kde vznikla. Album teda predstavuje aj akýsi dobový prierez rôznych fotoateliérov (Gustáv Král a Max Braunberg z Liptovského Mikuláša, Ateliér Helios Vsetín, Ladislav Andrássy Rimavská Sobota, Benno Heybach a Heinrich Jandaurek, Richard Pastrzembski Tešín, Rezső Beller a Ödön Uher Budapešť, Dr. Székely Viedeň, T. Rosner Lvov, Győri a Boros Košice, S. Tyroler Dolný Kubín, Hegedüs Ružomberok a i.). Prehliadkou vzácneho albumu sme ukončili krátke nahliadnutie do života rodiny Rehora Urama-Podtatranského. Aj napriek tomu, že obrazový fond Uramovcov nepatrí k rozsiahlym zbierkam LA SNK, je vzácnym študijným prameňom i zdrojom ilustračného materiálu pre výstavy a publikácie. ARCHÍV LITERATÚRA Portrét Márie Poloncovej, neskôr Kozlovej. Fotograf: Gustáv Král, Liptovský Mikuláš a Korytnica (foto zo zbierok LA SNK) Album okrem toho obsahuje fotografie vysokoškolského učiteľa a mikrobiológa Drahomíra Marendiaka, jeho brata Slavomíra Marendiaka (deti Anny Marendiakovej a Petra Marendiaka), Andreja Pálku, farbiara Jána Šolca Scholtza, Pavla Branislava Trnovského s manželkou An- MAŤOVČÍK, A. CABADAJ, P. PARENIČKA, S. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava Martin 2008, s MAŤOVČÍK, Augustín (zost.). Biografické štúdie 34. Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2009, s ORMIS, Ján V. Zo života slovenského. Liptovský sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933, s Pamiatka dobrého učiteľa. Na pamiatku svojho učiteľa Rehora Urama- Podtatranského vydala vďačná cirkev vrbickosvätomikulášska. Tlač Ján Párička Ružomberok. Slovenský biografický slovník. VI. zväzok. Martin: Matica slovenská, 1994, s SPOMIENKA NA LITERÁRNU ARCHIVÁRKU ANASTÁZIU ŠARLUŠKOVÚ ( ) Začiatkom tohto roka sme si pripomenuli nedožité 80. narodeniny emeritnej odbornej pracovníčky Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine Anastázie Šarluškovej, rod. Machovej. Anastázia Šarlušková sa narodila 29. januára 1936 v Horných Štitároch, v rodine murárskeho majstra Štefana Macha a Alžbety, rod. Balajkovej ako ich jediné dieťa. Do ľudovej školy chodila v rodisku, pešo denne do meštianky vo Veľkých Ripňanoch. Po maturite na gymnáziu v Topoľčanoch (1954) ju prijali na odbor histórie Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, kde promovala v roku Ako stredoškolská profesorka histórie nastúpila na gymnázium v Želiezovciach, no pretože chodila do kostola, musela po roku zo školy odísť. Zamestnala sa ako kustódka vo Vlastivednom múzeu v Bojniciach zámku ( ), kde sa zoznámila s budúcim manželom Vojtechom. Počas práce vo Vlastivednom múzeu v Bojniciach absolvovala externe štúdium archívnictva ( ) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po presťahovaní Štátneho archívu z Bojníc do Nitry zmenila zamestnanie a prešla pracovať ako archivárka do nitrianskeho archívu ( ). Príchodom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 musel archív uvoľniť časť budovy, z ktorej sa opäť stala väznica. Manželia Šarluškovci sa teda v roku 1971 K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 85

88 ĽUBICA MONCMANOVÁ / SPOMIENKA NA LITERÁRNU ARCHIVÁRKU ANASTÁZIU ŠARLUŠKOVÚ ARCHÍV presťahovali do Martina a o dva roky do Vrútok. Tu sa im narodilo posledné, šieste dieťa. Od roku 1977 pracovala Anastázia Šarlušková v Matici slovenskej, krátko v Slovenskej národnej knižnici Matice slovenskej a potom v Literárnom archíve Matice slovenskej, a to až do odchodu do dôchodku koncom roka Nikdy sa neusilovala o získanie vedeckej hodnosti. V tejto súvislosti zvykla polovážne, položartom povedať, že jej doktorátmi sú jej deti, ktorým sa s láskou a obetavo venovala. Slávnostné prijatie na Správe Matice slovenskej. Vtedajší správca Matice venskej PhDr. Viliam Mruškovič blahoželá Anastázii Šarluškovej pri príležitosti slo- 25. výročia pracovnej činnosti v Archíve literatúry a umenia Matice slovenskej. (foto zo zbierok LA SNK) V Literárnom archíve prešla rôznymi pracovnými zaradeniami od pomocnej sily cez dokumentaristku až po odbornú pracovníčku. Výborným základom pre prácu s literárnymi archívnymi zbierkami bolo nielen jej vzdelanie zo slovenského jazyka a literatúry, z histórie a archívnictva, ktoré nadobudla na spomínaných vysokých školách, ale aj odborná muzeálna a archívna prax, ktorú získala na predchádzajúcich pracoviskách. Svoje znalosti si Anastázia Šarlušková nikdy nenechávala iba pre seba, ochotne ich odovzdávala každému, kto to potreboval. Nehľadela na osobné výhody či úspech. Bola prirodzene inteligentná, skromná a veľmi vzdelaná. Nemala rada neprávosť a prázdne reči. Mala vynikajúcu vizuálnu pamäť. Veľmi presne, aj s väčším časovým odstupom, si pamätala, čo a kde sa v minulosti získalo, čo a kde je v depozite uložené V mnohých prípadoch bola jej pamäť rýchlejšou pomôckou ako záznamy v katalógoch. Po príchode do Literárneho archívu sa zapojila do práce na výskumnej úlohe zostaviť súpis celoštátnej evidencie literárnych pamiatok vo vtedajšej Slovenskej socialistickej republike. Prvým výstupom tejto rozsiahlej úlohy bol samostatný súpis s názvom Sprievodca po fondoch Literárneho archívu Matice slovenskej (1981). Anastázia Šarlušková bola spoluautorkou hesiel Sprievodcu, pripravila jeho úvodné slovo a bola aj jeho zodpovednou redaktorkou. V práci na tomto projekte pokračovala aj v ďalších rokoch, a to výskumom literárnych rukopisov, ktoré sa nachádzali v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom a v Literárnohistorickom múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Výsledkom jej výskumu v uvedených múzeách bolo zostavenie inventára Literárne pamiatky v archívoch a múzeách Slovenskej socialistickej republiky. Inventár III. Nové Mesto nad Váhom Liptovský Mikuláš (1989). Literáriá týchto múzeí podchytila i vo forme mikrofilmov a fotokópií a vyhotovila k nim katalogizačný opis na lístkoch formátu A6. V rokoch spolupracovala na príprave návrhov archívnych dokumentov a súborov archívnych dokumentov zo zbierok Literárneho archívu na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky. Viaceré z nich sa stali súčasťou výstavy Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej socialistickej republiky ( ), prvej svojho druhu na Slovensku. Vynikajúce schopnosti prejavila pri katalogizácii osobných fondov, dokázala ich s citom roztriediť, odborne opísať a zaradiť. Ide o tisíce záznamov archívnych doku K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

89 ĽUBICA MONCMANOVÁ / SPOMIENKA NA LITERÁRNU ARCHIVÁRKU ANASTÁZIU ŠARLUŠKOVÚ mentov, ktoré vyhotovila počas svojho pôsobenia v Literárnom archíve. Skatalogizovala osobné fondy Františka Hrušovského, Ľudovíta Izáka-Lihoveckého, Svetozára Hurbana-Vajanského a Jozefa Vševlada Gajdoša. Súčasťou osobného fondu kňaza františkánskej rehole, pedagóga, historika, filozofa, prieskumníka františkánskych knižníc a archívov domácich i zahraničných Jozefa Vševlada Gajdoša sú aj písomnosti dvoch príslušníkov františkánskej rehole Filipa Béďu Košíka a Celestína Alojza Lepáčka. Skatalogizovať a pripraviť súpis rukopisnej pozostalosti J. V. Gajdoša v rokoch neslobody, ktorý bol v roku 1949 za protištátnu činnosť odsúdený na deväť rokov väzenia to si vyžadovalo nemalú dávku morálnej odvahy a statočnosti. Písomnosti tohto fondu patria medzi najčastejšie výpožičky v študovni Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice. Posledné roky pred odchodom do dôchodku začala Anastázia Šarlušková spracovávať rozsiahly osobný fond Štefana Janšáka. Rukopisy vo fonde príkladne roztriedila, usporiadala a časť fondu skatalogizovala. Doc. PhDr. h. c. Ing. Štefan Janšák jej prednášal archeológiu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Často nám, mladším kolegom spomínala, že jeho prednášky sa vyznačovali vysokou náročnosťou a pútavým majstrovstvom podávania učebnej látky. Pripravila aj akvizičný súpis literárnej pozostalosti Jozefa Ambruša a zostavila Inventár rukopisov Archívu literatúry a umenia Matice slovenskej XX (1993). programu Hviezda tisícročia (bol venovaný 140. výročiu narodenia básnika P. O. Hviezdoslava), ktorý získal veľký ohlas a v pätnástich reprízach bol uvedený po celom Slovensku a v dvoch reprízach odvysielaný v slovenskej televízii. Anastázia Šarlušková je autorkou úvodu a scenára fotosúborov Ján Hollý ( ), 1984, Ján Kollár ( ), 1987 a Martin Rázus ( ), Spolupracovala so Slovenskou televíziou pri príprave spomienkových relácií o Jánovi Hollom, Jozefovi Vševladovi Gajdošovi a i. V rokoch publikovala v Slovenských národných novinách. Všetky jej práce sú založené na dôkladnej pramennej báze, či už archívnych zbierok alebo odborného literárneho výskumu. V roku 1999 sa vrátila do rodnej obce. Ochotne ponúkla svoje skúsenosti i vedomosti svojim rodákom pri zostavovaní publikácie Skryté poklady urminskej farnosti (2011). Upozornila na pôsobenie kňaza Juraja Obermajera, národného buditeľa, bernolákovca, zostavovateľa knižníc, podporovateľa slovenských časopisov a spolkov a priateľa básnika Jána Hollého v obci. Aj vďaka iniciatíve manželov Šarluškovcov bola 1. októbra 2011 na budove fary v Urminciach slávnostne odhalená pamätná tabuľa Juraja Obermajera. Voľný čas využívala i na písanie kultúrnohistorických článkov do časopisu Farské listy urminskej farnosti. ARCHÍV Vedela využiť každú príležitosť na popularizáciu archívneho dedičstva. Ako jedna z prvých pracovníkov Literárneho archívu sa zapojila do dramaturgickej koncepcie vtedy najmladšieho folklórneho festivalu scénických programov na Slovensku Turčianskych slávností folklóru, pre ktorý v roku 1989 pripravila v spolupráci s doc. Ing. Viliamom Gruskom dramaturgiu scénického Prosím tých, ktorí kolegyňu Anastáziu Šarluškovú (zomrela 25. decembra 2014) poznali, i tých ktorí ju nepoznali, ale pri svojej práci využívajú výsledky jej dlhoročnej katalogizačnej a odbornej práce v archíve, aby jej venovali tichú spomienku. PhDr. Ľubica Moncmanová NAJKRAJŠIE KNIHY SLOVENSKA 2015 CENA SNK PUTUJE AJ DO JAPONSKA Slovenská národná knižnica udelila v rámci súťaže Najkrajšia kniha Slovenska 2015 cenu za študentskú prácu. Do 24. ročníka podujatia bolo prihlásených 123 kníh, ktoré boli vydané v roku Cenu Slovenskej národnej knižnice za študentskú prácu získali: Satoko Fukui za prácu Little fat Squirrel, Miroslava Rudášová za prácu How Deep Is the Ocean?, Lucia Žatkuliaková za prácu Spíme, snívame, Lucia Uhríková za prácu Kozliatka. Hlavným usporiadateľom súťaže je BIBIANA, Medzinárodný dom umenia pre deti, v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Slovenskou národnou knižnicou a Zväzom polygrafie na Slovensku. V súťaži sa hodnotí výtvarná a grafická stránka kníh, ako aj úroveň ich polygrafického spracovania. Výsledkom hodnotenia je kolekcia 20 kníh, ktoré spĺňajú náročné výtvarné a technické kritériá a sú vyhlásené za Najkrajšie knihy Slovenska. Hlavné ceny získalo osem titulov. Podľa tlačovej správy SNK K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 87

90 BIOGRAFISTIKA ŽIVOTNÉ OSUDY TOLSTOJOVCA ALBERTA ŠKARVANA (K 90. výročiu úmrtia dejateľa) O životných osudoch, literárnom diele a duchovnom odkaze tvrdošínskeho rodáka, spisovateľa, propagátora myšlienok Leva Nikolajeviča Tolstého a obetavého lekára Alberta Škarvana sa zachovali vzácne materiály v jeho rukopisnej pozostalosti uloženej v zbierkach Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Tu sa nachádzajú podrobne vedené denníkové záznamy z rokov , cenná osobná korešpondencia, Vlastný životopis i úvaha Moja premena. V týchto písomných materiáloch autor zachytáva zložitú drámu svojho pohnutého života, odkrýva tajomstvá svojich vnútorných zápasov a objasňuje proces svojho vnútorného preporodenia. ŽIVOTNÉ PERIPETIE ALBERTA ŠKARVANA? Albert Škarvan sa narodil 31. januára 1869 v Tvrdošíne, detstvo však prežil v liptovskej obci Hybe, kde sa jeho rodičia čoskoro presťahovali. Otec, pôvodom z Domažlíc, prišiel na Slovensko v roku 1866 a pôsobil v Liptovskom Mikuláši, kde sa oženil so slovenskou gazdovskou devou z Hýb Máriou Jarošovou. Po penzionovaní v roku 1872 žil v Hybiach až do konca svojho života (1879). Rodný list Alberta Škarvana (zo zbierok LA SNK) Na Škarvanovu výchovu mala najväčší vplyv jeho matka, o ktorej sa často zmieňuje vo svojej korešpondencii, v zápiskoch i denníkových záznamoch. Jej charakteristikou sa začína aj úvaha Moja premena. Po rokoch Škarvan spomínal na jej lásku k ľuďom, dobrosrdečnosť, obetavosť, štedrosť a mravný život takto: Ja som mal šťastné a pekné detstvo hlavne tým, že som mal dobrú mater, dobrú a milosrdnú, spoluútrpnú, ktorú neraz videl som tiché mlčanlivé slzy prelievať a glgať nad biedou alebo nešťastím druhého Nebyť tohto pekného, vysoko mravného života matkinho, neviem, či by som nebol zahynul, či by som sa bol spamätal a prijal tak ochotne a radostne učenie Kristovo, učenie to lásky a milosrdenstva! Škarvan prežil šťastné detstvo v lone liptovskej prírody, v blízkosti mohutných Tatier a uprostred dobrého, pokorného, milého slovenského ľudu, čo zanechalo trvalé stopy na jeho vnútornom ustrojení. V takomto prostredí sa už v ranom detskom veku formovali jeho názory na spoločenský život, na morálku, náboženstvo a pod. Kontakt s okolitým svetom mu však prinášal aj prvé trpké pocity a skúsenosti, ktoré neskôr zaznamenal: Bol som veľmi nesmelô, citlivô chlapčisko a svet ma ustavične mýlil v sebe samom, následkom čoho mnoho a silne som trpel. Všetko, čo bolo dobrého vo mne, mi bolo svetom akoby na závade a pozbaviť sa ho nebolo možným. I nevedel som, komu dôverovať, či sebe, či svetu. Bol som často cudzí, ako bytosť z nejakej cudzej planéty medzi ľuďmi, a do krve ma urážali mnohé ich hrubosti a surovosti. (Denníkový záznam) Ako Škarvan uvádza na inom mieste, už od detstva po ničom tak netúžil a nič tak nemiloval ako slobodu; obdivoval divokú voľnost kočovných Cigánov a sníval o voľnom zamestnaní horára žijúceho v hlbokých lesoch, v trvalom spojení s prírodou ako s prameňom zdravej existencie. Rodičia, najmä starostlivá matka, však chceli prvorodenému synovi zabezpečiť čo najlepšiu budúcnosť, a preto ho posielali do škôl (Albert mal ešte brata Alexandra narodeného v roku 1871 a sestru Boženu narodenú v roku 1873). Po skončení základnej školy teda nasledovalo gymnaziálne štúdium ( ) najprv v Levoči, potom v Spišskej Novej Vsi a napokon v Kežmarku. Školské prostredie, nové vedomosti, profesori a spolužiaci to všetko zanechávalo na citlivej povahe chlapca hlboké stopy, ako o tom zachoval svedectvo v jednom z konceptov opisujúcich svoje preporodenie. Po maturite sa rozhodol pre lekársku dráhu a jeden rok študoval medicínu na lekárskej fakulte v Budapešti ( ). Elegantný život a lesk veľkomesta ho ohromili: Prednášky chýrečných profesorov, múzeá, kniž K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

91 AUGUSTÍN MAŤOVČÍK / ŽIVOTNÉ OSUDY TOLSTOJOVCA ALBERTA ŠKARVANA nice, divadlá a peštianske obecenstvo urobili na mňa nevylíčiteľný dojem. Nové svety sa otvorili mne, skromnému dedinčanovi, svety, o ktorých som iba čítal a snil. Hneď som sa vhĺbil do svojich štúdií, ale zúčastnil som sa spolu so svojimi priateľmi aj pijatík a iných študentských zábav. Žížeň života bola vo mne vždy mocná. V Pešti som žil ľahkomyseľne, nemysliac a nestarajúc sa o zajtrajší deň. (Vlastný životopis, 1926) V roku 1887 prestúpil na lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde sa dostal do kruhu slovenskej študentskej spoločnosti organizovanej okolo spolku Detvan. Škarvan sa však do spolkovej práce veľmi nezapájal a do diskusií zasahoval skôr kritickými a vtipnými poznámkami, ktorými odhaľoval smiešne stránky ľudí. Istý čas býval v spoločnom byte s krajanom L. Nádašim-Jégém, ktorý vplýval na jeho literárne a čitateľské záujmy. BIOGRAFISTIKA Albert Škarvan v rokoch lekárskych štúdií (foto zo zbierok LA SNK) Albert Škarvan vo vojenskej uniforme (foto zo zbierok LA SNK) Jeden z konceptov Mojej premeny (zo zbierok LA SNK) List matky Albertovi Škarvanovi (zo zbierok LA SNK) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 89

92 AUGUSTÍN MAŤOVČÍK / ŽIVOTNÉ OSUDY TOLSTOJOVCA ALBERTA ŠKARVANA BIOGRAFISTIKA Po príchode do Prahy Škarvan pokračoval v predchádzajúcom spôsobe života, v užívaní radostí a hýrení. Hnaný takýmto prúdom spoznával život najnižších i vysokých vrstiev pražskej spoločnosti; jeho vnímavosti neunikli veľké protiklady v spoločenskom dianí, sledoval aj politický, vlastenecký a národný pohyb a život literárny a kultúrny vôbec. Z jeho poznámok vidno, že si všímal malicherné vlastenectvo a šovinizmus svojich profesorov a kolegov, ako aj ďalšie skutočnosti. Veľmi mocne na neho doliehalo poznanie života pražskej chudoby. Tieto okolnosti a fakty spoločenského života formovali jeho charakter, ony akoby urýchlili jeho vnútornú krízu, ktorá vyvrcholila a prepukla práve v čase pražských lekárskych štúdií v rokoch a ktorú opísal v texte Moja premena. Po dvaapolročnom štúdiu v Prahe Škarvan odišiel dokončiť medicínu na univerzitu v Innsbrucku, kde študoval aj jeho priateľ Dušan Makovický. Tu bol v roku 1894 promovaný na doktora medicíny, čím sa mu otvorila cesta do nového života. V jeseni toho istého roku však musel najprv nastúpiť na polročnú vojenskú službu do garnizónnej nemocnice v Košiciach, kde prekonal ťažký vnútorný zápas, ktorý ho doviedol k odopretiu vojenskej služby 7. februára Nedal sa nikým prehovoriť, nič nepomáhali slzy verenice, prosby rodiny, ba ani návšteva milovanej matky svoje rozhodnutie nezmenil. Hneď na to ho uväznili a držali 55 dní v Košiciach, potom ho poslali na psychiatriu do Viedne, kde strávil deväť týždňov. V júni 1895 sa vrátil do Košíc, kde ho znova vypočúvali a napokon 4. júla 1895 odsúdili na štyri mesiace väzenia, degradáciu a stratu lekárskeho diplomu. Trest si odpykal vo väznici v Košiciach. Po prepustení bol 25. októbra 1895 osobitnou komisiou superarbitrovaný, no keďže vojenské veliteľstvo (korpskommando) toto rozhodnutie zrušilo, Škarvan si mal po vypršaní jednoročnej dovolenky vojenčinu doslúžiť. Bolo to pre neho veľmi ťažké obdobie. Bez zamestnania, zbavený lekárskeho diplomu a s hrozbou ďalších postihov za odopretie vojenskej služby, žil takmer tri štvrte roka u svojej rodiny na Slovensku, a tak mu prišlo veľmi vhod, keď ho v júni 1896 pozval priateľ Leva N. Tolstého Vladimír Čertkov do Ruska. Po vybavení pasových formalít odcestoval do Ruska 27. júla Zdržiaval sa najmä v Jasnej Poľane, Moskve a Petrohrade, v blízkosti obdivovaného spisovateľa, ktorého filozofické názory a literárne diela mali značný vplyv na jeho premenu i na odmietnutie vojenskej služby. Tu sa mu splnil vytúžený sen, získal nové inšpirácie, plánoval opísať svoje vojenské zážitky a skúsenosti a začal si viesť denník. Osud mu však nedoprial zdržať sa v Rusku dlhšie v čase duchoborcov bol spolu s Čertkovom z Ruska vypovedaný a začiatkom roku 1897 ho musel opustiť. S Čertkovovcami sa usadil v Anglicku a žili na viacerých miestach v okolí Londýna (Croydon, Sandon). Tu sa venoval literárnej a prekladateľskej práci; v roku 1898 napísal v ruštine prvé znenie svojich vojenských zápiskov, ktoré vydal Čertkov v Anglicku ešte v tom istom roku pod názvom Moj otkaz ot vojennoj služby. Škarvan opisuje v knihe dôvody a okolnosti, ktoré ho viedli k odopretiu vojenskej služby, ako aj priebeh väznenia, vyšetrovania, odsúdenia a výkonu trestu až po jeho skončenie a odchod do Ruska. Toto najucelenejšie tlačou vydané literárne dielo Škarvana je dokumentom o jeho charaktere, jeho vnútorných zápasoch, filozofických názoroch, ale aj o pomeroch v nemocnici a vo väzení a tiež o výraznom odpore k militarizmu. Škarvanovo dielo, ktoré v nasledujúcich rokoch spracoval v troch slovenských verziách, hodnotil literárny vedec František Xaver Šalda ako vrchol moderní prozy slovenské, čo bolo neprimerane vysoké ocenenie. Škarvanov priateľ, tolstojovec Dušan Makovický (foto zo zbierok LA SNK) Titulný list ruského vydania knihy Moj otkaz ot vojennoj služby (zo zbierok LA SNK) K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

93 AUGUSTÍN MAŤOVČÍK / ŽIVOTNÉ OSUDY TOLSTOJOVCA ALBERTA ŠKARVANA Počas pobytu v Anglicku sa zhoršil Škarvanov zdravotný stav (ochorenie pľúc po prechladnutí pri výstupe na Kriváň), najmä začiatkom roka 1898, dobrá opatera a starostlivosť zo strany Čertkovovcov mu však pomohli uzdraviť sa. Napriek tomu uvažoval o zmene prostredia a v roku 1898 sa presťahoval do Švajčiarska, kde žil na viacerých miestach v okolí Locarna a Ženevy (ostal tam až do návratu na Slovensko). V júli 1900 sa oženil s Assuntou Ferríra (zomrela v roku 1910), s ktorou mal dvoch synov Alberta (1901) a Alexandra (1903). V tomto období opustil tolstojovskú kolóniu a žil s rodinou v Minusio a v Monti della Trinita, odkiaľ ho však vypovedali. V roku 1903 sa presťahoval do mesta Onex pri Ženeve a od polovice roku 1904 žil na ženevskom predmestí Grand Lancy. Roky prežité v cudzine patria medzi najtvorivejšie obdobie v Škarvanovom živote. Okrem ruského vydania spracoval tri slovenské verzie svojich vojenských zápiskov; text vydaný v Prahe v roku 1920 pod názvom Zápisky vojenského lekára dokončil datovaním v Onex pri Ženeve 7. mája V rokoch sa zmenil aj Škarvanov vzťah k tolstojovskérnu hnutiu; rozišiel sa s ruskými tolstojovcami a v nasledujúcich rokoch sa užšie primkol k rodnému Slovensku. Styk so Slovenskom udržiaval najmä prostredníctvom korešpondencie s priateľom Dušanom Makovickým, s matkou, s rodinou Sokolovskou i s niektorými literátmi. Výsledkom jeho štúdia a uvažovania o slovenskej otázke bola rozsiahla práca pod názvom Slováci, ktorú dokončil v roku 1904 pre moskovské vydavateľstvo Posrednik. Táto práca (posudzoval ju aj Lev N. Tolstoj) však tlačou nevyšla a objavil ju a vydal Štefan Kolafa v zborníku Literárny almanach až v roku Popri vlastnej literárnej činnosti sa Škarvan intenzívne venoval prekladateľskej práci, predovšetkým prekladaniu diel a ideových článkov Leva N. Tolstého; najvýznamnejší je preklad Tolstého románu Vzkriesenie, ktorý prekladal ešte z rukopisu a dokončil ho 2. februára Okrem diel Tolstého prekladal aj práce Gorkého, Turgeneva, Čechova, Maupassanta a iných autorov a uverejňoval ich v slovenských, českých, amerických, nemeckých, esperantských a iných novinách (viac prekladov mu vyšlo najmä v americkom Slovenskom denníku). Súčasne si pravidelne viedol denníkové zápisy, ktoré sú cenným prameňom pri poznávaní jeho svetonázoru, širokého rozhľadu a ťaživých vnútorných zápasov. Venoval sa tiež esperantu a do slovenčiny preložil gramatiku Ludwika L. Zamenhofa Základy medzinárodnej reči esperanto (1907). BIOGRAFISTIKA Škarvanov preklad Tolstého románu Vzkriesenie (zo zbierok LA SNK) Začiatkom roka 1910 sa Škarvan vrátil na Slovensko a žil blízko svojej sestry Boženy v Teranoch a v Hontianskych Tesároch. Čoskoro sa stal okresným lekárom v Bátovciach, kde sa v roku 1912 druhý raz oženil s Máriou Weiszovou, vychovávateľkou z Dolných Žemberoviec. Ako obetavý lekár si získal obdiv a úctu okolia, lenže v kruhoch maďarskej šovinistickej spoločnosti sa stal terčom upodozrievania z panslavizmu. Po vypuknutí prvej svetovej vojny ho dali župní páni sledovať, na základe intríg ho Preklad Zamenhofovej gramatiky esperanta (zo zbierok LA SNK) obvinili z vlastizrady a 11. marca 1915 ho spolu s manželkou uväznili. Po vypočúvaní v Bratislave bolo vyšetrovanie na základe rozhodnutia vojenského súdu zo 4. mája 1915 zastavené ako nepodložené a obvinení mali byť prepustení. Župné úrady však dosiahli aspoň to, že bol internovaný do Jágru a neskôr do Verpelétu, kde mu život spríjemňoval pobyt v dome grófky Sztárayovej. V polovici roka 1917 sa so svojou druhou manželkou rozviedol a nadviazal kontakt s Margitou Sokolovou, dcé- K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 91

94 AUGUSTÍN MAŤOVČÍK / ŽIVOTNÉ OSUDY TOLSTOJOVCA ALBERTA ŠKARVANA BIOGRAFISTIKA rou starej spriatelenej rodiny Sokolovcov z Važca, s ktorou sa po opätovnom návrate na Slovensko v roku 1918 oženil. Na základe príkazu ministra vnútra hlavný župan Hevešskej stolice prípisom zo 14. januára 1918 zrušil jeho internovanie dňom 20. januára 1918, Škarvan však zostal vo Verpeléte a naďalej tu vykonával lekársku prax. Až koncom roka 1918 sa vrátil do Liptovského Mikuláša a od roku 1919 pôsobil ako okresný lekár v Liptovskom Hrádku, kde prežil posledné roky svojho života. Starosti o zabezpečenie rodiny ho nútili k zvýšenému pracovnému nasadeniu. Viacero sklamaní mu priniesli aj pomery v novovzniknutej Československej republike, na ktoré sa pozeral veľmi kriticky. Popri vyčerpávajúcej lekárskej práci sa literárnej činnosti venoval len sporadicky. Pravidelne si viedol denník, triedil materiály a chystal sa spracovať rozpomienky na Tolstého i ďalšie témy. V tomto období sa však postupne zhoršoval jeho zdravotný stav, čo zaznamenal aj vo svojich denníkoch (častejšie uvažoval o smrti, o posmrtnom živote a pod.). Úmrtný list Alberta Škarvana (foto zo zbierok LA SNK) Albert Škarvan si na konci svojej ťažkej životnej púte vyčerpaný a unavený do svojho denníka zapísal: Ťažké boje som prestál, tak ťažké, že ako po krvavej vražednej vojne vidím a cítim v sebe spustošené pole bitky so všetkými krízami. Výsledky jeho zápasov, životných skúseností a poznania spoločenských pomerov sú zachytené v jeho denníkoch, vo Vlastnom životopise i vo vyznaní Moja premena. Vyvrcholením duševnej krízy v čase pražských štúdií sa totiž Škarvanov vnútorný boj neskončil; ťažký stav duše bol u neho takmer permanentný a na povrch prenikal pravidelne ako periodická choroba. Celý život ho hnal akýsi neznámy, hlboký vnútorný nepokoj: Ja som od mladosti v sebe nosil istý nepokoj, istú nespokojnosť, neukojenosť spojenú s trúchlivosťou, s istou tiesňou duše. Tento nepokoj som stále nosil v sebe a bol on, zdá sa mi, jedným z podstatných elementov mojej bytosti. (Denník, ) Albert Škarvan vo chvíľach oddychu (foto zo zbierok LA SNK) Od 25. novembra 1925 sa liečil v Novom Smokovci; pred Vianocami sa síce vrátil domov, ale už koncom januára 1926 sa v sanatóriu ocitol znova. Viditeľne sa menilo aj písmo v jeho denníku, ktorý si viedol veľmi intenzívne, akoby chcel zaznamenať všetko, čo doteraz nestihol vypovedať. Jeho posledné slovenské zápisy obsahujú úvahy o smrti. Dňa 5. marca 1926 do denníka napísal: Čím bližšie k smrti, tým určitejšie a pevnejšie cítim, že život nezávisí od smrti a že telesná smrť naskrze neprekáža životu, naopak napomáha ho a potvrdzuje. Potom nasledujú už iba zápisy po rusky a na poslednej strane sú tu Škavranovou manželkou zaznamenané jeho posledné slová: Tolstoj vynašiel pravdu života! Albert Škarvan umrel v Liptovskom Hrádku 26. marca 1926; nekrológy priniesla väčšina vtedajších novín. ZÁVER Aký odkaz zanechal Albert Škarvan svojim súčasníkom i nasledujúcim generáciám? Bol to jeho nekompromisný boj proti militarizmu, krutostiam a nezmyselnosti vojen teda antimilitarista. Zásluhy na šírení filozofie, myšlienok a literárneho diela Leva Nikolajeviča Tolstého teda tojstojovec. Kritický posudzovateľ súdobej spoločnosti, štátu, cirkvi, morálky, kultúry a literatúry v širších európskych i úzkych slovenských reláciách teda kritik spoločnosti. Aktér duchovných zápasov s ťažkými osobnými krízami, ktorého celý život sprevádzal vnútorný nepokoj duše. Láska k rodnému Slovensku a jeho ubiedenému ľudu, ktorého vlastnosti vysoko vyzdvihoval. Hlásateľ obrody duchovného života človeka návratom k pravému kresťanstvu a k Bohu. Doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

95 PÍSAŤ O SEBE, MYSLIEŤ NA INÝCH (Mikuláš Gacek vo víre dejín) Vlani v lete uplynulo 120 rokov od narodenia, v januári 2016 sme si zas pripomenuli 45. výročie smrti neprávom zabúdaného autora memoárovej spisby, esejistu a prekladateľa Mikuláša Gaceka ( Budapešť, Maďarsko Dolný Kubín). Ťažko uveriteľný životný príbeh tejto osobnosti ponúka silný námet na literárne či filmové spracovanie. Gacekovu pozemskú púť, vyplnenú viacerými šťastnými i bolestnými návratmi, možno pokojne vnímať ako rozvíjanie univerzálnych rodových, ľudských a historických odkazov a posolstiev. Hoci bol oficiálne rehabilitovaný, naozajstnej rehabilitácie sa mu nedostalo ani počas života a, žiaľ, ani po smrti. Pre celoštátne médiá, noviny, rozhlas, televíziu akoby ani nikdy neexistoval Pohľad do biografie Mikuláša Gaceka prezrádza, že ľudovú školu navštevoval vo Vyšnom Kubíne a v Dolnom Kubíne, ďalšia jeho školská cesta pokračovala v severoamerickom meste Greenwald ( ) a následne na meštianskej ( ) a obchodnej škole v Dolnom Kubíne ( ), kde aj zmaturoval. Počas študentských rokov bol členom tajného národného krúžku a podieľal sa na tvorbe i distribúcii časopisu Púčky. Singapur, Indický oceán, Červené more a Suez presunuli 7. septembra 1920 do Terstu. Vzápätí nasledovala záverečná fáza vytúženej cesty domov. Po návrate na Oravu a absolvovaní notárskeho náukobehu v Martine pracoval Gacek ako notár v Lokci ( ), Párnici ( ) a v rokoch v Dolnom Kubíne. Bezprostredne po vzniku prvej Slovenskej republiky vstúpil do jej služieb. Pracoval ako vedúci kultúrneho oddelenia ministerstva národnej obrany ( ), bol tlačovým a kultúrnym atašé v Moskve ( ) a pracovníkom tlačového a kultúrneho oddelenia ministerstva zahraničných vecí v Bratislave ( ). BIOGRAFISTIKA SIBÍRSKE ZÁPISKY Podobizeň Mikuláša Gaceka (foto zo zbierok LA SNK) Hneď po maturite sa stal úradníkom Slovenskej banky v Ružomberku, odkiaľ zakrátko po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval do Trenčína. V marci 1915 ho ako vojaka rakúsko-uhorskej armády odvelili na ruský front, kde padol do zajatia. Gaceka internovali v zajateckom tábore v Ašchabade, neskôr pracoval u roľníkov vo Voronežskej gubernii a v Kurgane. V júli 1917 vstúpil s mnohými ďalšími krajanmi do česko-slovenských légií a zúčastnil sa na celej ich sibírskej anabáze. Aj keď bolo prímerie uzavreté 7. februára 1920, legionári sa dostali do Vladivostoku až 8. júla. Odtiaľ sa loďou Logan cez Prvé literárne texty (básne) uverejnil Gacek v občasníku česko-slovenského odboja v Rusku Slovenské hlasy. Pobyt v zajatí a légiách pútavo zobrazil v spomienkovej knižke Sibírske zápisky ( ), ktorá vyšla zásluhou Matice slovenskej v roku Išlo o 39. zväzok Knižnice Slovenských pohľadov, ktorú v tom čase redigoval známy literárny vedec, neskorší univerzitný profesor Andrej Mráz. Obálku navrhol renomovaný výtvarník Ľudovít Fulla. Dielo ako prototyp moderného memoárového žánru je lyrickým záznamom životných peripetií mladého slovenského zajatca v Rusku, jeho ideového i ľudského dozrievania, nadväzovania kontaktov s ruskou realitou a kultúrou. Zároveň ide o mimoriadne cenný a vzácny historický dokument o vzniku a formovaní česko-slovenských légií, ako aj o rozporoch, ktoré nimi a v nich od začiatku lomcovali a spôsobovali veľké problémy. Treba však zdôrazniť, že Gacek nechcel byť iba kronikárom udalostí, ktorých bol svedkom. Hoci mnohé udalosti dokladá súvekými dokumentmi, kládol si primárne najmä umelecké ciele. Dokumentárnu rovinu strieda s rovinou impresií a vnútorného prežitia individuálnej i kolektívnej skúsenosti. Tam, kde sa odhodláva k hodnoteniu celkového poslania a úlohy česko-slovenských légií, uplatňuje nielen triezvy, vecný, ale aj kritický pohľad. Predchádzajúce slová môžeme prerozprávať aj iným spôsobom. V prvej časti Sibírskych zápiskov Gacek lyric- K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 93

96 PETER CABADAJ / PÍSAŤ O SEBE, MYSLIEŤ NA INÝCH BIOGRAFISTIKA ky zachytáva vlastné zajatecké skúsenosti a formovanie výsostne pozitívneho vzťahu k ruskej kultúre a ľuďom. V časti o legionárskej anabáze dominuje skôr dokumentárnosť, citovanie listov a zápisníc, mapujúcich predovšetkým rodiace sa nacionálne rozpory a konflikty medzi česko-slovenskými legionármi. Azda nezaškodí, keď pripomenieme, že Slováci sa do légií príliš nehrnuli. Povedané a napísané rečou čísel: počas existencie légií v Rusku v nich pôsobilo dobrovoľníkov, z toho Slovákov (7, 16 %). Príčiny možno hľadať v typickom slovenskom vyčkávaní, ako sa veci vyvinú, resp. v značnej pasivite, ktorá spôsobovala nezáujem o rôzne formy a prejavy národných a kultúrno-spoločenských aktivít. Na druhej strane medzi slovenskými legionármi figurujú neskoršie známe osobnosti, ako napríklad (v abecednom poradí) Ladislav Bodický, Ferdinand Čatloš, Igor Daxner, Janko Jesenský, Branislav Manica, Miloš Štefanovič, Jozef Gregor Tajovský či Rudolf Viest. V dôsledku boľševickej revolúcie opantal Rusko chaos občianskej vojny, do ktorej sa na strane bielogvardejcov zamiešali aj dohodové mocnosti. Čechov a Slovákov strhol búrlivý vír udalostí, hoci to nebol ich konflikt. Po Transsibírskej magistrále sa mali presunúť do Vladivostoku a odtiaľ do Francúzska, kde dúfali, že zasiahnu do bojov proti Nemecku na západnom fronte. Neodvratný koniec vojny zmenil všetky zamýšľané plány a do popredia vystúpila otázka návratu domov. Historickým faktom navždy zostane, že počas krvilačnej ruskej občianskej vojny niektorí Česi a Slováci bojovali na strane boľševikov proti vlastným krajanom. Nešlo ale primárne o otázku ideológie. Ako uvádza priamy aktér pohnutých dejov Jozef Klempa, v tej dobe mali obyčajní vojaci u boľševikov 360 rubľov na mesiac, mali dobrú stravu a dobré ošatenie. My sme mali 12 rubľov mesačne, stravu dosť zlú a ošatení sme boli biedne Anabáza česko-slovenských legionárov uviedla svet do úžasu. Vojsko dovtedy neznámeho národa obsadilo Sibír a následne sa vracalo domov cez pol zemegule za obrovského záujmu médií. Aktívna vojenská účasť légií na strane Dohodových mocností v konečnom dôsledku zásadne prispela k vzniku Česko-Slovenskej republiky. V tom čase išlo bezpochyby o vyvrcholenie diplomatického a vojenského úsilia hlavných politických predstaviteľov českého a slovenského národa. VZŤAH K M. R. ŠTEFÁNIKOVI Vráťme sa však späť ku Gacekovi a povedzme si niečo o jeho vzťahu k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. V polovici 30. rokov minulého storočia sa začali prípravy na vydanie dvojzväzkového spomienkového diela, ktoré malo vydať pražské nakladateľstvo Leopolda Mazáča. Redakcia oslovila plejádu osobností, aby do neho prispeli. Viacerí potenciálni prispievatelia mali problém s napísaním takéhoto textu, svoje dojmy však vyjadrili v korešpondencii. Patril medzi nich aj M. Gacek, ktorý 16. januára 1937 napísal Jánovi Smrekovi list, v ktorom okrem iného uvádza: Rozmýšľal som o tom napísať: generál Štefánik na Sibíri Aj by som mal o tom svoju predstavu, bolo by o čom písať. Ale keď je to vec úžasne delikátna. Pravdy sa musíme pridŕžať, ale nechceli by sme nejakou narážkou, azda i mimovoľnou a nie celkom overenou a odôvodnenou, ublížiť pamiatke Štefánikovej! Lebo táto jeho cesta, ako o nej myslím, je vari najtragickejšia jeho cesta na svete. A my, Slováci, máme na ňu len trpké spomienky. Tak bolo dosť v značnej miere i s ostatnými legionármi, ale my nadovšetko V ďalšom zo svojich listov J. Smrekovi Gacek píše: Priznám sa Ti: zo zamýšľaného článku som mal tri strany hotové, ale roztrhal som Nevládzem! Stále mi len tak vychodilo, že Štefánika sme my, Slováci, dobre nepochopili alebo nechápal on nás. Bolo to tam, na Sibíri, akési veľké nedorozumenie. Kedykoľvek na tie časy pomyslíme, stará, boľavá nezacelená rana sa rozjatrí. Ešte ani dnes nemôžeme o veci hovoriť bez mocného citového vzrušenia Neviem, či je aj toto nie príčina, že Ti príspevky neposielajú Daxner ani Oríšek najpovolanejší ľudia. Žeby im štylistické starosti robili ťažkosti? Pochybujem. Obidvaja majú jazyk dobre podrezaný. ( ) Podľa historika Petra Macha celkové rozčarovanie zo Štefánika, ktoré Gacek spomína, súviselo s jeho konkrétnymi krokmi na Sibíri. Množstvo legionárov ich vnímalo ako diktátorské rozhodnutia. Ak však Gacek pripomína, že najtrpkejšie spomienky na Štefánika majú práve legio nári Slováci, je zrejmé, že mal na mysli incident ohľadne používania slovenčiny vo vojsku. Generál Štefánik totiž svojím ministerským ustanovením určil ako oficiálny úradný jazyk česko-slovenskej armády češtinu. Na túto skutočnosť okamžite reagovali práve legionári Slováci. Martin Oríšek, predstaviteľ slovenského oddelenia Odbočky Československej národnej rady v Rusku, predložil Štefánikovi v decembri 1918 memorandum. To sa týkalo rovnoprávneho používania slovenčiny. Štefánik však Oríšeka vyhodil; z jeho pohľadu išlo o vyvolávanie konfliktov a narúšanie jednoty legionárskeho vojska. Dôležitejšia bola pre neho otázka, ako dostať légie v poriadku zo Sibíri do vlasti. Keď sa dnes zamýšľam nad tým, prečo Gacek a ďalší nepublikovali svoje príspevky v spomienkovej knihe o Štefánikovi, možno len súhlasiť s už spomínaným historikom P. Machom: Mikuláš Gacek i ďalší bývalí legionári nechceli klamať, respektíve mystifikovať či zavádzať verejnosť. Rovnako však nechceli vypovedať svoju verziu pravdy o Štefánikovi, ktorá mohla nabúrať tradovaný obraz národného hrdinu s nepredvídateľným dopadom na celú spoločnosť. (2004) ŠPIČKOVÝ PREKLADATEĽ Roky prežité v zajatí a v česko-slovenských légiách nasmerovali Gacekov záujem na ruskú literatúru. Priťahovala ho najmä dráma a v jej rámci osobnosti ako Čechov, Gogoľ, Ostrovskij, Gorkij, Afinogenov, Simonov a iní. Od roku 1921 publikoval svoje preklady v Národných novinách, Slovenských pohľadoch či vo Vesne. Postupne prichádzali na rad samostatné knižné vydania K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

97 PETER CABADAJ / PÍSAŤ O SEBE, MYSLIEŤ NA INÝCH Úplne prvým titulom bol preklad Čechovových poviedok, ktoré vyšli v roku 1924 v Martine. Mnoho Gacekových prekladov dramatickej spisby ruskej proveniencie naštudovala činohra Slovenského národného divadla v Bratislave i ďalšie domáce scény. Samozrejme, zmieniť sa treba aj o Gacekových prekladoch prozaických diel (Čechov, Kuprin, Bunin, H. G. Wells ), ktoré majú vysokú slovesnú úroveň a predstavujú výrazné obohatenie slovenskej prekladovej literatúry. Potvrdzujú to aj slová renomovanej prekladateľky a spisovateľky Zory Jesenskej, ktorá v jednom zo svojich listov píše: Keď som bola ešte mladá a hlúpa, myslela som si, že je slovenčina nie taká reč, čo by mohla zachytiť celú krásu diela svetovej literatúry. Čeština, zdalo sa mi, tak veľmi nad ňou vyniká. Až keď som potom čítala Gacekove preklady, uvedomila som si, že aj po slovensky sa dá povedať čokoľvek na svete. (1942) Pripojíme i tvrdenie popredného jazykovedca Henricha Barteka, ktorý sa v časopise Slovenská reč vyjadril o kultivovanosti reči a štýlu prekladateľa Gaceka takto: Škoda, že väčšina prekladov do slovenčiny trpí rečovými suchotami a ani zďaleka nevystihujú umeleckú reč originálu. Ba často preklady u nás sú skôr nevítaným balastom ako dobrodením literatúry. Málo máme takých prekladateľov ako je Mikuláš Gacek, z ktorého prekladov potešiť sa môže aj básnik, lebo toľko je v nich zvratov, obrazov, porovnaní, akých sme doteraz v slovenčine nečítali. I reč je hladká, plynná, bez kostrbatosti. (1943) Gacekovo rozsiahle prekladateľské dielo bolo kritikou vysoko hodnotené už v čase svojho vzniku. Literárni teoretici sa zhodli na tom, že ide o prekladové celky s výborne zvládnutou jazykovou a štylistickou úrovňou, do ktorej prekladateľ premietol nielen dôkladnú znalosť cudzojazyčných literárnych reálií, ale aj vlastný vyprofilovaný umelecký rukopis. Takéto vnímanie funkcie prekladu ho postavilo do jedného šíku s autormi, ktorých považujeme za priekopníkov moderného slovenského prekladu. DESAŤ ROKOV V GULAGOCH Život občas býva nielen bezohľadný a krutý, ale i poriadne cynický. Za svoju fundovanú propagáciu ruskej literatúry a kultúry si musel Gacek vytrpieť peklo na zemi. Tesne pred koncom druhej svetovej vojny, 5. apríla 1945, ho zajali sovietski vojaci a odvliekli nevedno kam. Zajatiu predchádzala tragikomická náhoda. Gacek sa ponúkol prichádzajúcim červenoarmejcom, že v prípade záujmu im môže robiť tlmočníka. Vojaci však nedokázali pochopiť, odkiaľ vie tento Slovák tak dobre po rusky Sovietske bezpečnostné orgány obviňovali Gaceka zo špionáže na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Moskve, ako aj z účasti v česko-slovenských légiách. Vraj vtedy bojoval proti sovietskej moci Odsúdili ho na desať rokov nútených prác v trestaneckých táboroch. Po útrpnej ceste sa s väzenským číslom dostal do lágrov v okolí Karagandy. Mali krycie mená Lug-lag, Step-lag, Kar-lag Gacekov život sa zmietal medzi nádejou a beznádejou, medzi životom a smrťou. Vlastnú tvár a ľudskú dôstojnosť však ani v nepredstaviteľných existenčných podmienkach nestratil. Na lepšie časy sa začalo blýskať až po Stalinovej smrti. Do Dolného Kubína sa po strastiplnej desaťročnej anabáze vrátil na jar roku V roku 1963 Najvyšší súd ZSSR Gaceka rehabilitoval. No keďže nebol štátnym príslušníkom Sovietskeho zväzu, odmietli mu vyplatiť čo i len rubeľ. Pôvodne ho zamýšľali odškodniť za desať rokov nútených prác a stratu zdravia jednou mesačnou mzdou. Nakoniec Gacekovi zaplatili za zlaté hodinky a ostatné ukradnuté veci 10 rubľov a 90 kopejok, ktoré vrátil, a žiadal úplné odškodnenie, ako dostali iní štátni príslušníci (Francúzi, Američania, Nemci, Japonci), ktorí boli tiež v ZSSR neoprávnene väznení. Po návrate zo stalinských lágrov preložil ešte niekoľko ruských literárnych diel. K systematickejšej prekladateľskej činnosti sa už ale nedostal. Rukopisná pozostalosť, uložená v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine, potvrdzuje, že Gacek bol kvalitný tvorca. Najmä jeho memoárová produkcia má vysokú umeleckú úroveň. Akoby aj nie, veď už za Sibírske zápisky získal v roku 1936 prestížnu krajinskú literárnu cenu M. R. Štefánika! Smrť M. Gaceka zaregistrovali doma formou stručných nekrológov Slovenské pohľady a Romboid. V čase prehlbujúcej sa normalizácie išlo len o povinnú jazdu, pozostávajúcu zo základných informácií a skreslených životopisných údajov. Diametrálne odlišná situácia bola v prípade reakcií slovenského kultúrneho exilu. Na stránkach krajanských novín a časopisov si osobnosť zosnulého dôstojne pripomenuli Karol Strmeň, Rudolf Dilong i ďalší tvorcovia. Pôsobivý nekrológ napísal básnik, esejista a publicista Imrich Kružliak. Okrem iného vo svojom texte uviedol: Položme naň ešte aj slovo spomienky. Slovo priateľov a priateľstva. Slovo vernosti ideálom, ktoré prežívajú ľudia i režimy. Zomrel v ťažkom čase národného i ľudského pokorenia. A pre bojovníka za slobodu to bol krutý údel. Znášal ho roky so sebavedome vystretou hlavou, ale s bolesťou v duši. Plakal do nej, do tejto nádoby ľudských tajomstiev, aby nik nespozoroval slzu v jeho oku V Mikulášovi Gacekovi stratilo Slovensko vzácneho človeka, veľkého vlastenca, vskutku maják, ktorý malým a ustrašeným svietil vierou a nádejou v rozbúrenom mori. V čase, keď nebolo ľahké žiť, patril medzi apoštolov, ktorí neprestali hlásať vzkriesenie. Šľachetný ako málokto, skromný, akoby bol bratom svätého Františka. V závere precíteného nekrológu Kružliak píše: Z ďalekého slobodného sveta posielame ti, drahý Mikuláš, veniec spomienok, uvitý z týchto slov na tvoj čerstvý hrob. Sú to teplé ľudské slová, lebo viac ti naša duša, viac ti ani zo srdca nemôžeme dať. Ale slovami sme si rozumeli v živote, slovami je dôstojné sa aj rozlúčiť. Za priateľov, za národ i za Zväz slovenských spisovateľov, ktorý ani tvoju smrť nevzal úradne na vedomie. Patril si národu a jeho kultúre, tam je tvoje miesto trvalé. Odpočívaj v pokoji! (1971) BIOGRAFISTIKA K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )... 95

98 PETER CABADAJ / PÍSAŤ O SEBE, MYSLIEŤ NA INÝCH BIOGRAFISTIKA Mikuláš Gacek s Jánom Smrekom a ďalšími priateľmi v Terchovej v júli 1936 (foto zo zbierok LA SNK) Mikuláš Gacek na návšteve Matice slovenskej 17. júla 1970 v pracovni Antona A. Baníka (foto zo zbierok LA SNK) Mikuláš Gacek s manželkou Emíliou a dcérou Darinou v Budmericiach (foto zo zbierok LA SNK) Manželia Gacekovci počas oddychu v roku 1965 (foto zo zbierok LA SNK) Z rukopisnej pozostalosti M. Gaceka, uloženej v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice, vyšla spomienková štúdia o Jégém Rovesník (1995) a denníkové záznamy z rokov Surová býva vše pravda života (1996). Obidve vzácne autentické svedectvá uzreli svetlo sveta zásluhou Zory Kramerovej-Gacekovej a vydavateľstva Petra Hubu z Dolného Kubína. Utvárať si pomer ku skutočnosti, k dnešku Po mesiaci si zrazu zhrozený povieš: Je vôbec možné utvoriť si objektívny obraz dneška? Všetku tú zložitú vibráciu súhry medzi ľuďmi a jednoduchými etapami vývinu, ako ich život prinášal každodenne, medzi ľuďmi a novými myšlienkami, zvážiť a zachytiť všetky tie záhadné sily, ktoré určovali duševnú tvárnosť ľudí postupne, zo dňa na deň, hoci si to ani neuvedomovali. A či vlastne ide o to: utvoriť si tento vzťah k dnešku? Čo sa klameš? Modus vivendi. Nájsť najprimeranejšie slovo pre myšlienku a cit hlboko v duši zurčiaci a ustavične, ako leitmotív V. Beethovenovej symfónie, znejúci A skúsenosť: Je na svete čosi väčšie a vznešenejšie, čo by spontánnejšie zaujalo srdce a myseľ, ako láska k drahým bytostiam? Máš tieto bytosti radšej ako ostatných ľudí? Láska je tá istá, len stupeň jej intenzity rozdielny. A tak sa táto láska rozprestiera na všetkých ľudí, na celé ľudstvo Hnevať sa na dakoho? Sú ľudia, čo,držia hnev. Nevedia sa upokojiť, kým sa nejako nepomstia. Prečo? Je to akýsi druh sebaobrany proti vlastnej slabosti Nikdy som nemal úmysel písať o sebe. Najlepší spôsob, ako písať o sebe samom, je snažiť sa myslieť na iných. Sugeruj, neopisuj! Dotvrdzuj, nedokazuj! Je to ako vo vzťahu k Bohu. Lepšie je Boha citovo prežívať, ako o ňom hovoriť. Veriť a nerozprávať. (M. Gacek: Útržky zo zápisníka rukopis, LA SNK) Citovaný fragment napísal Gacek len niekoľko týždňov po svojom návrate z pekla sovietskych komunistických lágrov. Pôsobivé myšlienky potvrdzujú, že ani všetky prežité príkoria nedokázali zlomiť tohto človeka s bezbrehou vierou v ľudskú spolupatričnosť, múdrosť a dobro. Na sklonku minulého roku uzrelo zásluhou Matice slovenskej svetlo sveta druhé vydanie Sibírskych zápiskov. Ide aspoň o čiastočné splatenie dlhu našej kultúrnej verejnosti voči tomuto autorovi. Po takmer ôsmich decéniách si konečne môžu aj dnešné generácie prečítať pozoruhodné dielo, ktorému ani dlhý čas neubral na umeleckej i dokumentárnej hodnote a na presvedčivosti. Mgr. Peter Cabadaj K N I Ž N I C A R O Č. 1 7, Č. 0 1 ( )

99 Prof. Maria Juda, riaditeľka Inštitútu vedeckých informácií a knihovníctva na Univerzite Marie Curie-Sklodowskej v Lubline v Poľsku a autorka významnej publikácie Privilegia typographica polonorum. Polskie przywileje drukarskie Lublin 2010, ale i mnohých ďalších (napr. aj súpisu poloník katedrálnej knižnice vo švédskom meste Strängnäs, ktorý publikovala spolu s Ewou Teodorowicz-Hellman a Ragnhild Lundgren pod názvom Polonika w bibliotece katedralnej w Strängnäs / The Polonica in the Library of Strängnäs Cathedral. Stockholm University 2011), približuje v zaujímavom rozhovore s doc. PhDr. Gabrielou Žibritovou, PhD., problematiku tlačiarenských privilégií a ich význam pre dejiny tlačiarstva a vydavateľskej činnosti, odborné práce venované tejto téme, ako aj štúdium na uvedenom inštitúte. Rozhovor prinášame na s (foto archív Maria Juda)

100 ISSN Podobizeň Jozefa Urama, druhého syna Rehora Urama-Podtatranského. Fotograf Ödön Uher. Budapešť. Zbierku fotografií zo života spisovateľa, literárneho a kultúrneho historika Rehora Urama- -Podtatranského a členov jeho rozvetvenej rodiny v zbierkach Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice predstavuje na s Mgr. Ivana Weissová. (foto zo zbierok LA SNK)