Čiastková štúdia uskutočniteľnosti projektov prioritnej osi č. 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb Operačného programu In

Prepis

1 Čiastková štúdia uskutočniteľnosti projektov prioritnej osi č. 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb Operačného programu Informatizácia spoločnosti Elektronické služby stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja 24. január 2013 Tento dokument obsahuje 109 strán Spolufinancované z prostriedkov EÚ Strana 1 z 109

2 Obsah 1 Základné informácie Prehľad Dôvod Rozsah Rámec projektu Použité skratky a značky Manažérske zhrnutie Popis aktuálneho stavu Legislatívna analýza Biznis architektúra Kompetencie na úseku stavebného poriadku a územného plánovania Súvisiace kompetencie na úseku regionálneho rozvoja Súvisiace kompetencie na úseku cestovného ruchu Súvisiace kompetencie na úseku dopravy Model ministerstva, regionálnej a miestnej verejnej správy Základné procesy Aplikačná a dátová architektúra Infraštruktúra Hodnotenie aktuálneho stavu Popis cieľového stavu Legislatívna analýza Analýza požiadaviek a potrieb stakeholderov Popis navrhovaného riešenia Biznis architektúra Aplikačná a dátová architektúra Infraštruktúra Definícia služieb Územné plánovanie Územné konanie Stavebný poriadok stavebné konanie Stavebný poriadok ohlásenie stavebnému úradu Zasahovanie do stavebnej činnosti vo verejnom záujme Štátny stavebný dohľad Vyvlastnenie Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Poskytovanie údajov z IS SP Uskutočniteľnosť a náklady Dopady na technické a softvérové vybavenie Organizačné dopady Legislatívne dopady Prevádzkové a bezpečnostné dopady Nasadenie riešenia a marketingové požiadavky Cena riešenia Ekonomická analýza Strana 2 z 109

3 4.6.1 Strategický kontext Ciele a obmedzenia Stručný popis alternatívnych riešení Kvantitatívna analýza navrhnutého riešenia Analýza rizík Nefinančné prínosy a náklady Návrh projektového zámeru Príprava projektu Metodika riadenia Harmonogram projektu A Príloha - Služby A.1 Územné plánovanie A.1.1 Podanie požiadavky na obstaranie územnoplánovacích podkladov A.1.2 Dodanie územnoplánovacích podkladov A.1.3 Podanie požiadavky na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie A.1.4 Podanie stanoviska alebo pripomienky ÚPP/ÚPD A.1.5 Dodanie návrhu ÚPD A.1.6 Predloženie podkladov na schválenie ÚPD A.1.7 Publikovanie ÚPP/ÚPD A.2 Územné konanie A.2.1 Podanie návrhu na územné konanie A.2.2 Podanie námietky alebo pripomienky k územnému konaniu A.2.3 Podanie stanoviska k územnému konaniu A.2.4 Vydanie rozhodnutia, zmeny, oznámenia v rámci územného konania A.3 Stavebný poriadok stavebné konanie A.3.1 Podanie žiadosti o stavebné konanie A.3.2 Podanie námietky alebo pripomienky a iných podkladov k stavebnému konaniu A.3.3 Podanie stanoviska k stavebnému konaniu A.3.4 Vydanie rozhodnutia v rámci stavebného konania A.4 Stavebný poriadok ohlásenie stavebnému úradu A.4.1 Podanie ohlásenia stavebnému úradu A.4.2 Vydanie oznámenia SÚ k ohláseniu A.5 Zasahovanie do stavebnej činnosti vo verejnom záujme A.5.1 Podanie podnetu na nariadenie zásahu do stavebnej činnosti vo verejnom záujme A.5.2 Vydanie oznámenia o začatí konania SÚ vo verejnom záujme A.5.3 Dodanie stanoviska, skúšky, výsledku overenia, posudku, prípadne iných podkladov pre činnosť SÚ vo verejnom záujme A.5.4 Vydanie rozhodnutia (nariadenia) o zásahu do stavebnej činnosti vo verejnom záujme 96 A.6 Štátny stavebný dohľad A.6.1 Podanie podnetu na výkon štátneho stavebného dohľadu Strana 3 z 109

4 A.6.2 Dodanie stanoviska, skúšky, výsledku overenia, posudku, prípadne iných podkladov pre činnosť SÚ v rámci štátneho stavebného dohľadu A.6.3 Vydanie rozhodnutia, nariadenia, výzvy v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu 98 A.7 Vyvlastnenie A.7.1 Podanie žiadosti o vyvlastnenie A.7.2 Dodanie stanoviska, znaleckého posudku, prípadne iných podkladov pre vyvlastňovacie konanie A.7.3 Vydanie rozhodnutia o vyvlastnení A.8 Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja A.8.1 Zverejnenie výzvy na vypracovanie PHSR A.8.2 Publikovanie návrhu PHSR A.8.3 Podanie pripomienky k návrhu PHSR A.8.4 Publikovanie PHSR A.9 Poskytovanie údajov z IS SP A.9.1 Poskytnutie údajov z IS SP A.10 Podporné služby A.10.1 Schválenie ÚPD A.10.2 Podanie stanoviska k ohláseniu stavebnému úradu B Príloha - Výpočet odhadu prácnosti riešenia Strana 4 z 109

5 1 Základné informácie 1.1 Prehľad 1.2 Dôvod Štúdia uskutočniteľnosti sa zameriava na vytvorenie informačného systému pre procesy stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja, ktoré sú platné pre všeobecné stavebné úrady. Agenda stavebného poriadku sa primárne dotýka ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy a ďalej obvodných úradov v sídlach krajov 1 odborov výstavby a bytovej politiky, obcí ako všeobecných stavebných úradov, špeciálnych stavebných úradov, vojenských a iných stavebných úradov a iných organizácií dotknutých stavebnými konaniami podľa celého radu osobitných predpisov. Sieť stavebných úradov je v súčasnosti kreovaná z hľadiska druhu, účelu a stavebnotechnickej špecifikácie stavieb. Existujú nasledovné SÚ: všeobecné stavebné úrady (obvodné úrady v sídlach krajov odbor výstavby a bytovej politiky, obce), špeciálne stavebné úrady pre diaľnice, rýchlostné cesty a pozemné komunikácie ( SR, obvodné úrady pre CDaPK), špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh a na dráhe ( SR, Úrad pre reguláciu železničnej dopravy), špeciálny stavebný úrad pre letiská a stavby v územnom obvode letísk ( SR), špeciálny stavebný úrad pre vodné stavby (MŽP SR, obvodné úrady životného prostredia), špeciálny stavebný úrad SIŽP pre stavby podliehajúce integrovanému povoľovaniu z hľadiska ochrany životného prostredia (MŽP SR), špeciálne stavebné úrady pre stavby, ktoré slúžia prevádzke banských diel (MH SR, banské úrady), stavebný úrad MO SR - vojenský stavebný úrad pre stavby pre obranu štátu, stavebný úrad MV SR pre stavby pre bezpečnosť štátu, stavebný úrad MH SR pre stavby pre uránový priemysel, stavebný úrad MS SR pre stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, stavebný úrad Úradu jadrového dozoru SR pre stavby jadrových zariadení. Okrem uvedených SÚ sa v blízkej budúcnosti plánuje vytvoriť nový špeciálny stavebný úrad v rezorte MH SR pre povoľovanie transeurópskych energetických sietí (v zmysle pripravovaného nariadenia EP a Rady EÚ). Pokiaľ ide o územné plánovanie a regionálny rozvoj, tu sa kompetencie riadia správnym členením štátu. V tomto prípade môže byť príslušným orgánom, podľa typu plánu, obec, VÚC alebo ministerstvo. Projekt bude realizovaný pričom riešenie bude začlenené do IISVS. Dôvodom vypracovania tejto štúdie uskutočniteľnosti (ďalej len štúdie ) je posúdenie podmienok a vytvorenie predpokladov pre realizáciu projektu a jeho financovanie z prostriedkov OPIS. Riešenie bude zapadať do celkovej stratégie budovania IS v gescii. Bude zohľadňovať špecifiká prostredia a technologické požiadavky pre začlenenie do celkovej architektúry IS. 1 Táto štúdia uskutočniteľnosti bola pripravovaná ešte koncom roka Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zmene Krajských stavebných úradov na Obvodné úrady v sídlach krajov môže sa v texte tejto štúdie, najmä v časti popisujúcej aktuálny stav, objaviť aj pôvodný názov. Strana 5 z 109

6 Ďalším dôvodom realizácie tejto štúdie je vyhodnotenie uskutočniteľnosti zámeru vytvorenia národného informačného systému pre stavebný poriadok, územné plánovanie a rozvoj (IS SP). Spoločný záujem na riešení priestorových problémov v Európskej únii dáva predmetnej problematike celoeurópsku dimenziu, nakoľko kvalitné územnoplánovacie procesy a na ne naviazané administratívne aktivity ako súčasť priestorového manažmentu môžu rozhodujúcou mierou pomôcť dosiahnuť hlavné ciele územnej kohézie v Európe a redukovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja v jej rôznych regiónoch. Hlavnými cieľmi dlhodobej vízie ministerstva sú: Vytvorenie jednotného národného informačného systému pre procesy stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja. Optimalizácia špecifických stavebných a územných procesov ako základných nástrojov priestorového manažmentu a integrácia práce ministerstva a všeobecných stavebných úradov na krajskej aj obecnej úrovni, vrátane problematiky územného plánovania a regionálneho rozvoja. Pokrytie celého životného cyklu územia aj stavieb. Štandardizácia používaných údajov s cieľom vytvoriť centrálny zdroj referenčných údajov o všetkých zložkách použitých pri vybavovaní vecí v rámci procesov stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja. Plnenie úlohy povinnej osoby pre priestorové údaje za stavby, územné plánovanie, regionálny rozvoj a dopravnú infraštruktúru v zmysle smernice INSPIRE a poskytovať ich napr. pre RPI, prípadne iné oprávnené subjekty. Podpora priameho sprístupňovania digitálneho obsahu. Využitie nových možností digitálneho spracovania územno-plánovacej dokumentácie. Integrácia dokumentácie k príprave špeciálnych stavieb na úseku dopravy do informačného systému. Zhromažďovanie a poskytovanie štatistických údajov o sociálno-ekonomických javoch a aktivitách jednotlivých aktérov miestneho a regionálneho rozvoja, ktoré ovplyvňujú celkový rozvoj regiónov a slúžia ako podklad pre územné plánovanie. Implementáciou IS SP a jeho napojením na jestvujúce systémy IS ESID a IS INFOREG v prevádzke ministerstva dôjde k integrácii agend na danom úseku verejnej správy, kedy bude možné pokryť všetky aspekty súvisiace s územným manažmentom a rozvojom, pričom bude garantovaná z pohľadu ministerstva dôležitá podpora cyklu dopravných stavieb. Zároveň dôjde k unifikácii dotknutých priestorových dát, ktoré bude možno nielen zdieľať v rámci rezortu, ale poskytnúť ich napr. cez RPI aj tretím stranám a naplniť tak potreby NIPI a EÚ smernice INSPIRE o interoperabilite priestorových dát. Vďaka jestvujúcemu prepojeniu na ŠÚ SR bude na báze jednotných priestorových dát možné zbierať rozsiahle štatistické dáta a použiť ich priamo v rezorte alebo poskytnúť tretím stranám, napr. obciam ako obstarávateľom územného plánu. Dôjde tým nielen k zlacneniu celého dátového manažmentu, ktorý je dnes mimoriadne roztrieštený, ale kvalitná dátová základňa by mala zvýšiť efektivitu a rýchlosť rozhodovania. Ide najmä o tieto rozhodovacie procesy: Umiestňovanie verejných a súkromných stavieb do územia. Povoľovanie súkromných a verejných stavieb, podpora budovania trvalo udržateľného rozvoja územia. Ochrana verejných záujmov v území. Realizácia špeciálnych verejných stavieb. Zbieranie a analýza štatistických územných podkladov a následné plánovanie vhodných opatrení. V roku 2011 bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti Elektronické služby stavebného poriadku a územného plánovania. Najvýznamnejšie dôvody pre spracovanie novej štúdie uskutočniteľnosti v roku 2013 sú: Strana 6 z 109

7 1.3 Rozsah aktualizácia a spresnenie požiadaviek SR na spôsob podpory predmetných činností aj v súvislosti s aktuálnym stavom prípravy legislatívy v oblastiach stavebného konania a egovernmentu, rozšírenie rozsahu a pokrytie činností spojených s vypracovaním plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, rozšírenie funkčnosti navrhovaného riešenia v oblasti ukladania a manažmentu projektovej dokumentácie, územných plánov a pod. už od ich vytvorenia projektantom alebo autorizovanou osobou. Tieto skutočnosti vedú k zmenám v projekte a sú adresované v jednotlivých častiach tejto štúdie uskutočniteľnosti. Táto štúdia vznikla pre potrebu analýzy aktuálneho stavu, návrhu riešenia a vyhodnotenia jeho realizovateľnosti za účelom implementácie elektronických služieb stavebného poriadku a územného plánovania a rozvoja. Štúdia je jednou z aktivít realizovaných v súčasnom období v oblasti zavádzania egovernmentu v Slovenskej republike. Štúdia nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR ako aj na ďalšie štúdie a aktivity, ktoré sú v tejto oblasti realizované. Návrhy projektov definovaných v rámci tejto štúdie by mali byť financované v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti prioritná os 1 (ďalej ako OPIS ). Cieľom tejto štúdie je poskytnúť strategický rámec, plánovaný rozsah, očakávaný časový harmonogram, závislosti na iné projekty a odporúčania ďalších aktivít, z ktorých treba pri realizácii implementácie elektronických služieb stavebného poriadku a územného plánovania a rozvoja vychádzať. Štúdia, v rámci zoznamu SÚ uvedenom v kap. 1.1, zahŕňa ako ústredný orgán štátnej správy a všeobecné stavebné úrady, ktorými sú obvodné úrady v sídlach krajov a obce a zameriava sa najmä na tieto základné procesy: Poskytovanie územných informácií. Generovanie územného plánu. Autorizácia zmien informácií o území. Generovanie plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Územné rozhodovanie. Povoľovanie stavebnej činnosti. Zasahovanie do stavebnej činnosti vo verejnom záujme. Obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme. Štúdia je súčasťou predprojektovej prípravy IS SP. Predkladá víziu cieľového riešenia informatizácie územno-plánovacej a stavebnej činnosti a identifikuje konkrétne elektronické služby, ktoré je potrebné prostredníctvom IS SP implementovať, aby príslušné egovernment služby mohli byť poskytované všetkým stranám - teda občanom, podnikateľom, odbornej verejnosti a aj štátnej správe. Štúdia je vypracovaná v súlade so záväznými dokumentmi spracovanými na tému informatizácie verejnej správy. V tejto štúdii sú rozpracované nasledovné oblasti: Opis súčasného stavu územno-plánovacej činnosti podľa stavebného poriadku: - analýzy existujúcich podkladov, - analýzy právneho rámca a súčasného stavu problematiky územného a stavebného poriadku ako aj územného plánovania a regionálneho rozvoja, - analýzy jestvujúcich IKT a dátových štruktúr. Vypracovanie cieľového stavu zámeru, vrátane: - zhodnotenia súčasného stavu a jestvujúceho biznis modelu, Strana 7 z 109

8 - analýzy požiadaviek a návrh konkrétneho riešenia, - princípov budovania modelu na riadenie priestorovej agendy, - technologického a implementačného náčrtu zámeru, - analýzy rizík a dopadu zámeru. Vypracovanie návrhu implementačného modelu, vrátane: - metodického rámca, nastavenia projektového riadenia, nastavenia modelu integrácie a spoločnej architektúry, nastavenia spôsobu vývoja softvéru, - popisu štruktúry elektronických služieb, mechanizmu ich dekompozície a pravidiel pre vytváranie procesného modelu, - predpokladov implementácie a dátovej interoperability, vrátane identifikovania závislostí medzi službami a údajovými rozhraniami a závislostí na legislatívnych zmenách, - identifikovania závislých projektov celkového rozvoja informatizácie ministerstva a verejnej správy. Štúdia je vypracovaná takým spôsobom, aby bol zabezpečený jej úplný súlad s nasledovnými strategickými a záväznými dokumentmi: Programové vyhlásenie vlády. Operačný program Informatizácia spoločnosti. Stratégia informatizácie verejnej správy. Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. Revízia budovania egovernmentu. Národná infraštruktúra pre priestorové informácie. Pri spracovaní štúdie sa využili dokumenty týkajúce sa rozvojových projektov ministerstva vypracované v minulom období. Analytické časti tejto štúdie zohľadňujú závery týchto dokumentov: Národný strategický referenčný rámec. Koncepcia rozvoja informačných systémov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z roku Sprievodný dokument k predbežnej projektovej dokumentácii projektu Elektronické stavebné konanie. Pôvodná Štúdia uskutočniteľnosti pre elektronizáciu stavebného poriadku a územného plánovania. 1.4 Rámec projektu Informácie, návrhy a závery uvedené v tejto štúdií sú závislé na obsahu ďalších štúdií pre ostatné základné komponenty ako aj s ďalšími štúdiami vyplývajúcimi z opatrení OPIS a to menovite: elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni, elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni. Táto štúdia reflektuje predovšetkým súvislosti so štúdiami pre RPI, kataster nehnuteľností/zb GIS a ÚPVS, ktoré boli známe v čase jej prípravy, pričom sú zapracované dohody o spoločnom postupe v zámere informatizácie spoločnosti, ktoré vzišli zo vzájomných rokovaní, prípadne na pôde Koordinačnej rady NIPI. Ďalej bolo prihliadané na stav projektov: IS registra fyzických osôb, IS registra adries, register a identifikátor právnických osôb a podnikateľov. Táto štúdia je vymedzená predovšetkým nasledovnými zákonnými predpismi: Strana 8 z 109

9 Zákon č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vrátane súvisiacich vyhlášok č. 453/2000 Z. z. a č. 55/2001 Z. z. Zákon č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v znení neskorších predpisov. Zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 539/2008 Z. z.. Dokumenty o ktoré sa táto štúdia uskutočniteľnosti bezprostredne opiera: Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2006, 2010 a Operačný program informatizácia spoločnosti zo dňa 17. septembra Národná koncepcia informatizácie verejnej správy z mája Koncepcia rozvoja informačných systémov pre SR. Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónu smerom k spoločnému systému o životnom prostredí zo dňa (Shared Environmental Information System - SEIS). Nariadenie Komisie (EÚ) č. 102/2011 zo 4. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1089/2010, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o interoperabilitu súborov a služieb priestorových údajov 2. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 268/2010 z 29. marca 2010, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o prístup inštitúcií a orgánov Spoločenstva k súborom a službám priestorových údajov členských štátov za harmonizovaných podmienok 3. Normy rady ISO Geografické informácie. Normy Open Geospatial Consortium. Štandardy W3C. Štandardy ISVS. 1.5 Použité skratky a značky Skratka / Pojem APV BPM CA CBA DCOM DMS ECM EK EP ERDF ES ESB EÚ G2A G2B G2C G2E Popis Aplikačné programové vybavenie Business Process Management Certifikačná autorita Cost-benefit analysis (Nákladovo prínosová analýza) Dátové centrum miest a obcí Document Management System Enterprise Content Management Európska komisia Elektronický podpis Európsky fond regionálneho rozvoja Európske spoločenstvá Enterprise Service Bus Európska únia Služby pre európsku inštitúciu Služby pre podnikateľov Služby pre občana Interné služby pre verejnú správu Strana 9 z 109

10 Skratka / Pojem G2G G2P HW IAM IKT IOM IISVS INSPIRE IS ISKN ISO IS PM OPD IS SP ISVS IT KF KRIS KSÚ (OÚvSK) KURS MDM NFP NIPI NKIVS MF SR OPIS PHSR Programové vyhlásenie vlády PO RA RO RPI RUP SLA SOA SR SÚ SW ŠF SP ŠR ŠU ÚPD ÚPN Popis Služby pre verejnú správu Služby pre verejnosť Hardware Identity access management Informačné komunikačné technológie Integrované obslužné miesto Integrované informačné systémy verejnej správy Smernica Európskeho parlamentu a rady 2007 / 2 / ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve Informačný systém Informačný systém katastra nehnuteľností Informačný systém obce Informačný systém pre projektový manažment Operačného programu Doprava Informačný systém pre Stavebný poriadok a územné plánovanie a rozvoj Informačné systémy verejnej správy Informačné technológie Kohézny fond Koncepcia rozvoja informačných systémov Krajský stavebný úrad (Obvodný úrad v sídle kraja) Koncepciu územného rozvoja Slovenska Master Data Management Nenávratný finančný príspevok Národná infraštruktúra priestorových informácií Národná koncepcia informatizácie verejnej správy Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky Operačný program informatizácia spoločnosti Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2006 a z roku 2010 Povinná osoba Register adries Riadiaci orgán Register priestorových informácií Rational unified process Dohoda o úrovni poskytovaných služieb (Service Level Agreement) Service-oriented architecture Slovenská republika Stavebný úrad Software Štrukturálne fondy Stavebný poriadok Štúdia realizovateľnosti Štúdia uskutočniteľnosti Územnoplánovacia dokumentácia Územný plán Strana 10 z 109

11 Skratka / Pojem ÚPNZ ÚPVS VÚC WFM WMS WFS ZEP Tabuľka 1: Zoznam skratiek Popis Územný plán zóny Ústredný portál verejnej správy Vyšší územný celok Workflow Management Web map service Web feature service Zaručený elektronický podpis Strana 11 z 109

12 2 Manažérske zhrnutie Na základe požiadavky ministerstva a v súlade so stanovenými cieľmi OPIS (vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku na rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky a dosiahnutie rozvoja egovernmentu zefektívnením fungovania verejnej správy prostredníctvom informatizácie a rozvoja elektronických služieb G2G, G2P, G2B) a NKIVS (zadefinovaného rámca, princípov a architektúry integrovaného ISVS a zvýšenie úrovne elektronizácie základných služieb egovernmentu) bola vypracovaná štúdia Elektronické služby stavebného poriadku a územného plánovania a rozvoja. Súčasný stav na úseku stavebného poriadku a územného plánovania a rozvoja nie je z pohľadu občana veľmi priaznivý, pretože nielen že nie je možné podávať stavebné dokumenty v elektronickej forme, no celý stavebný povoľovací proces trvá neúmerne dlho v celoslovenskom priemere asi 70 dní a je vnímaný občanom ako boj s úradmi. Okrem toho nejestvuje efektívne prepojenie a podpora automatického rozhodovania a vykonávania niektorých úkonov v rámci územnoplánovacej a územno-rozhodovacej činnosti so stavebným povoľovacím procesom, hoci efektívne územné plánovanie je prvým predpokladom na odľahčenie a zrýchlenie stavebnej povoľovacej činnosti vrátane územného konania. Hlavnou požiadavkou zadávateľa je harmonizovanie, integrovanie a zefektívnenie výkonu stavebných a územných agend s využitím možností dátovej interoperability pomocou informačných technológií vrátane umožnenia elektronizácie úkonov a on-line sprístupnenia digitalizovaných priestorových údajov. Hlavným cieľom implementácie je umožniť občanovi realizáciu nutných procesných krokov v rámci procesov stavebného poriadku a územného plánovania prostredníctvom webového rozhrania v súlade s koncepciou egovernmentu, ako aj zapojiť ho do tvorby územného plánovania a rozvoja regiónu, v ktorom má svoje záujmy. Podporným cieľom je zabezpečenie dátovej interoperability štátnej správy na úsekoch výstavby a územného manažmentu, aby všetky dotknuté subjekty (občan, miestna samospráva, ústredné a iné verejné orgány, podnikatelia) využívali jednotnú technologicko-dátovú priestorovú infraštruktúru a vedeli systematicky a zmysluplne poskytovať resp. využívať potrebné dáta. Cieľové riešenie bude umožňovať plne elektronickú formu komunikácie a výmenu dokumentov a bude poskytovať podporu najmä pre: jednotný a transparentný výkon činností stavebného zákona na všetkých úrovniach a všetkých SÚ (najmä územné plánovanie, územné konanie, stavebný poriadok, zasahovanie do stavebnej činnosti vo verejnom záujme, štátny stavebný dohľad, vyvlastnenie a pod.), evidenciu a vedenie údajov a údajovej základne a základných registrov v elektronickej forme pre procesy stavebného zákona a jej dostupnosť pre všetky oprávnené osoby (napr. priestorové údaje za stavby, typy stavieb, územné plány, regionálny rozvoj a dopravná infraštruktúra a pod.), možnú automatizáciu úkonov v rámci jednotlivých procesov a previazanie a prepojenie najmä územnoplánovacej a rozhodovacej činnosti so stavebnými činnosťami (najmä procesmi súvisiacimi so stavebným povoľovaním), za účelom umožnenia jednotného prístupu k dokumentom a podkladom uloženým v spoločnom úložisku, potrebných v rámci výkonu uvedených činností, zobrazenie a správu geografických údajov definovaných formátov a ich konverzie do schválených formátov. Štúdia sa zaoberá vybranou skupinou egovernment služieb, ktoré poskytuje ministerstvo, jemu podriadené organizácie na jednotlivých úsekoch správy územnoplánovacej a stavebnej agendy a stavebné úrady resp. obce na úseku miestnej samosprávy. Implementácia elektronizácie Strana 12 z 109

13 stavebného poriadku, územného plánovania a rozvoja si bude vyžadovať príslušné legislatívne zmeny prostredníctvom zákona o Governmente, prípadne na úrovni stavebného zákona, ktoré by sa mali dotýkať najmä týchto oblastí: Systematizácie úradných postupov pri vybavovaní agendy. Používaných štandardov na výmenu dát. Prístupu dotknutých osôb a orgánov v rámci procesov stavebného poriadku a územného plánovania a rozvoja k potrebným priestorovým údajom. Autorizácie elektronickej komunikácie medzi inštitúciami a občanom ako aj medzi inštitúciami navzájom. V súlade s Európskou chartou priestorového plánovania by sa mali priestorovo relevantné plánovacie aktivity odvíjať jednoznačne v integrovanom systéme, v ktorom je územné plánovanie demokratické, komplexné, funkčné a orientuje sa na dlhodobé ciele, teda: reflektuje princípy subsidiarity za účasti lokálnych a regionálnych samospráv a zainteresovaných strán, zabezpečuje koordináciu rôznych sektorových politík a integruje ich do systému, zohľadňuje regionálnu identitu založenú na spoločných hodnotách, kultúre a záujmoch, niekedy presahujúc administratívne hranice, a súčasne reflektuje špecifickú inštitucionálnu organizáciu rôznych krajín, umožňuje solidaritu a spoluprácu medzi regiónmi, vychádza z analýz a zohľadňuje dlhodobé trendy a rozvoj sociálnych, kultúrnych, ekologických a environmentálnych fenoménov a vplyvov. Táto štúdia indikuje predpoklady elektronizácie konkrétnych služieb verejnej správy a projektov z tohto vyplývajúcich a predpokladá vytvorenie platformy pre realizáciu kľúčových projektov egovernmentu. Výstupy z tejto štúdie resp. jej obsah smerujú k zabezpečeniu úspešnosti cieľov definovaných v strategických dokumentoch egovernmentu. Štúdia definuje jasné, otvorené a udržateľné rozhrania IS SP ako aj podporné služby pre samosprávy, iné inštitúcie verejnej správy a pre dotknuté orgány (v zmysle stavebného zákona a zákona o podpore regionálneho rozvoja) a predpokladá novelizáciu relevantnej existujúcej legislatívy. Štúdia taktiež definuje projektové rozhranie implementácie služieb stavebného poriadku voči ISO a registrom pre priestorové informácie, čím by mal byť vytýčený obsahový rámec projektu. Finančný rámec projektu je definovaný finančným modelom na rozvrhnutie rozpočtov a zdrojov. Strana 13 z 109

14 3 Popis aktuálneho stavu 3.1 Legislatívna analýza Reforma verejnej správy, ktorá prebiehala na Slovensku v uplynulých rokoch, bola orientovaná na viac-menej hmotnoprávnu úpravu, teda na to, ako má vyzerať štruktúra orgánov verejnej správy, ako má vyzerať územná samospráva, akým spôsobom má fungovať, ako byť financovaná, či ako má vyzerať sieť štátnych orgánov do vnútra štátu, teda miestna štátna správa. Procesné ustanovenia, ktoré sú však kľúčové pre efektivitu a hladké fungovanie úradných konaní, neprechádzali až takými dramatickými zmenami; práve naopak, zmeny v tejto oblasti skôr zaostávali a preto sa čoraz viac ukazuje potreba pristúpiť k zmenám aj na tomto poli. To isté platí o popise dát a údajov potrebných pre rozhodovaciu činnosť, kedy zákony obsahujú v princípe len slovné vyjadrenia bez bližšieho určenia, čo sťažuje alebo dokonca znemožňuje interoperabilitu, lebo konkrétna definícia údajov je vecou interpretácie. V tejto časti štúdie je uvedený prehľad právnych predpisov, ktoré sa priamo týkajú územného plánovania a stavebného poriadku a regionálneho rozvoja. Spoločným menovateľom všetkých noriem je záujem o ochranu a podporu verejných záujmov, poriadok v krajine a zabezpečenie a podpora udržateľného rozvoja územia. Stavebný zákon a súvisiace predpisy k stavebnému zákonu: - Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. - Vyhláška č. 436/2000 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti. - Vyhláška č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. - Vyhláška č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a o územnoplánovacej dokumentácii. - Vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. - Vyhláška č. 547/2003 Z. z. o obsahu a rozsahu odbornej prípravy a postupe pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. - Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Súvisiace predpisy na úseku životného prostredia: - Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2007 Z. z. - Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). - Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Strana 14 z 109

15 - Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší). - Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súvisiace predpisy na úseku dopravy: - Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súvisiace predpisy na úseku technickej infraštruktúry: - Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. - Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; Súvisiace predpisy na úseku ochrany zdravia ľudí a ochrany pred požiarmi: - Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 295/2007 Z. z. - Nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. - Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb. Ostatné súvisiace predpisy: - Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 184/1999 Zb. o používaní jazykov národnostných menšín. - Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Strana 15 z 109

16 - Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. - Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. - Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. - Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. - Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. - Zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. - Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva Zákon o geodézii a kartografii. - Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. - Zákon NR SR č. 211/2000 Z z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. - Zákon NR SR č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). - Zákon NR SR č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. - Zákon NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. - Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátane vyhlášok k uvedenému zákonu. Právne dokumenty alebo dokumenty strategického a záväzného charakteru, na základe ktorých je štúdia spracovaná a z ktorých štúdia vychádza, zahŕňajú nasledovné: - Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2006 a Operačný program Informatizácia spoločnosti zo dňa 17. septembra 2007 v Bratislave. - Smernica Európskeho parlamentu a rady 2007 / 2 / ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE). - Zákon 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu bola v čase prípravy štúdie v medzirezortnom pripomienkovom konaní. - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 352/2011 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie. - Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 131 z 27. februára 2008 k návrhu Stratégie informatizácie verejnej správy. - Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 331 z 21. mája 2008 k návrhu Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (ktorým bola schválená Národná koncepcia informatizácie verejnej správy s pripomienkami). - Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 312/2010 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy. - Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 481/2000 Z. z. o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií. - Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 478/2010 Z. z. o základnom číselníku úsekov verejnej správy a agend verejnej správy. Stavebný zákon je jedným z pilierov verejného práva, na ktorý sa viažu mnohé ďalšie právne normy, a ktorý sa svojimi dôsledkami dotýka širokej verejnosti prakticky každého z nás Strana 16 z 109

17 a práve preto treba opatrne posudzovať krehkú rovnováhu medzi jednotlivými cieľmi zákona. Analýza postupu povoľovania stavieb, ktorú rezort výstavby vypracoval v roku 2005, ukázala, že časová a finančná záťaž stavebníkov je privysoká. Príčinou prieťahov sú najmä mimoriadne komplikované procesy pri zabezpečovaní povinnosti štátu ochrániť verejný záujem, napríklad v oblasti životného prostredia, ochrany pamiatok, ochrany pred požiarmi, bezpečnosti, či hygieny, ktoré priamo súvisia so stavom v legislatíve. Takmer tri desiatky noviel stavebného zákona a súvisiacich právnych predpisov sa podpísali na zmätočnosti a nejednoznačnosti terminológie a lehôt, kedy historicky vznikla spleť právnych predpisov, ktoré oprávňujú na vydávanie rôznych súvisiacich povolení rôzne orgány. Nejasnú situáciu umocnili aj časté zmeny kompetencií, kedy došlo k presúvaniu právomocí ohľadom výstavbovej agendy medzi orgánmi štátnej správy a vzniku nesystémových opatrení. Uplatňovanie a výklad predpisov ako i dátových popisov spôsobuje v praxi stavebníkom problémy, lebo nie je celkom zjednotené postavenie väčšiny orgánov, ktoré povolenia vydávajú, ani foriem ich vydávania. Zmes zákonných ustanovení s odlišnými formuláciami kladie mimoriadne nároky na prácu úradníkov a je živnou pôdou pre korupciu. Papierovačky neraz trvajú dlhšie než samotná výstavba a u silnejších hráčov sa vyskytuje logicky tendencia nejsť právnou cestou, keďže percento pokuty z ceny stavby je oproti ušlým ziskom jednoducho zanedbateľné. Z analýzy ďalej vyplýva, že súčasný právny stav definície, tvorby a evidencie priestorových údajov nie je postačujúci a bude potrebné v novom legislatívnom procese navrhnúť jasne zadefinované zodpovednosti za tvorbu, aktualizáciu a udržiavanie priestorových údajov, čím sa vytvorí udržateľný systém umožňujúci využívanie garantovaných údajov s možnosťou tvorby pridanej hodnoty pre jednotlivé orgány. Bude potrebné zjednotiť pohľad na definíciu vrstiev priestorových údajov a objektov vrátane ich topografického vyjadrenia a kartografického zobrazenia. V prípade, že bude niekoľko správcov objektov, bude potrebné legislatívne stanoviť kompetencie povinnej osoby - správcu v oblasti riešenia kolízií v systéme. Tieto problémy musia byť doriešené v rámci Koordinačnej rady NIPI (zriadená podľa Zákona č. 3/2010 Z. z.), pretože zákony (Zákon č. 275/2006 Z. z. a Zákon č. 575/2001 Z.z.) presne nešpecifikujú väzby, a vzájomnú prepojiteľnosť (interoperabilitu) pri dobudovaní a prevádzke rezortných GISov a ani spracovateľskú, organizačnú a distribučnú politiku a ich finančné a technické zabezpečenie. 3.2 Biznis architektúra Priestorové plánovanie Slovenska, ktorého vrcholovým dokumentom je územný plán KURS pripravovaný ministerstvom, slúži ako veľmi významný podklad na investičné rozhodnutia štátne i súkromné v priestore, kedy treba priestor chápať ako miesto pre život, prácu a podnikateľské aktivity i oddych. Základnou úlohou územného plánu je vytvoriť rámec pre takéto investície resp. ich regeneráciu a napomáhať ekonomickej, sociálnej a environmentálnej prosperite územia 4. Systematický rámec využitia územia musí podporiť schopnosť formulovať kompatibilné a komparatívne aspekty územia, koordinovať a integrovať politiky, programy a opatrenia v území, stanoviť priority ohľadom využitia a rozvoja a zabezpečiť národný kontext pre miestne a regionálne aktivity. Moderné tendencie ohľadom priestorového plánovania chápu územný a rozvojový plán ako projekt konkrétneho mesta či konkrétnej oblasti. Na tvorbu a reguláciu systematického rámca využitia územia sa využívajú v rezorte nasledovné politiky: Plánovacie a programovacie činnosti: stratégie, metodiky, zákony, koncepcie, financovanie. Implementačné a regulačné činnosti: vymedzenia pravidiel, alokácia investícií, implementácia investícií, podpora investícií. 4 Investično-rozvojová, ekonomická, sociálna a environmentálna politika tvoria dohromady regionálnu politiku Strana 17 z 109

18 Monitorovacie činnosti: zbieranie a analýza údajov, hodnotenie dosiahnutých cieľov, kontrola dodržiavania pravidiel. Informačné činnosti: štatistické výstupy, poskytovanie dát iným inštitúciám, publicita, hodnotiace správy. Pokiaľ ide o činnosť ministerstva samotného, ako ústredného orgánu zodpovedného za dopravnú výstavbu a územný manažment a rozvoj, možno rozdeliť jeho aktivity v zmysle IT stratégie do dvoch základných oblastí: Oblasť plánovania a prípravy stavebných investícií (podporované IS ESID). Zbieranie a vyhodnocovanie štatistických priestorových údajov (podporované IS INFOREG) Kompetencie na úseku stavebného poriadku a územného plánovania Jedným z kľúčových úsekov ministerstva je úsek stavebného poriadku a územného plánovania (okrem ekologických aspektov, ktoré patria pod Ministerstvo životného prostredia SR). Podľa zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, štátnu správu na úseku stavebného poriadku a územného rozhodovania vykonávajú: ministerstvo, krajské stavebné úrady (od obvodné úrady v sídle kraja MV SR), všeobecné stavebné úrady (obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy), špeciálne stavebné úrady, vojenské a iné stavebné úrady, slovenská stavebná inšpekcia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Podľa stavebného zákona orgánmi územného plánovania, ktoré obstarávajú územnoplánovaciu dokumentáciu sú: ministerstvo, ako ústredný orgán územného plánovania (štátna správa), obvodné úrady v sídle kraja (štátna správa), samosprávne kraje (miestna samospráva), obce (miestna samospráva). Štátnu správu na úseku stavebného poriadku vykonávajú aj iné orgány v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a to špeciálne stavebné úrady, vojenské stavebné úrady a iné stavebné úrady. Cieľom činnosti ministerstva je definovať verejnoprávne požiadavky na subjekty aktívne v stavebníctve, najmä pokiaľ ide o plánovaciu reguláciu, využitie územia, povoľovanie stavieb, vyvlastnenie pozemkov a stavieb, ochranu územia a vylúčenie stavebnej činnosti pre dané územie. Prácu ministerstva na danom úseku štátnej správy charakterizuje kompletnosť, permanentnosť, rovnováha medzi verejným a súkromným záujmom a časová a priestorová koordinácia týchto záujmov. Pôsobnosť ministerstva na úseku územného plánovania je vymedzená v 2 písmeno a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo na úseku územného plánovania: koordinuje činnosť ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov v sídle kraja, samosprávnych krajov a obcí, je dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní koncepcií, politík a programov ministerstiev a samosprávnych krajov, vypracúva metodiku obstarávania územných plánov regiónov, územných plánov obcí a územných plánov zón a metodicky usmerňuje orgány územného plánovania Strana 18 z 109

19 organizuje vzdelávanie zamestnancov samosprávnych krajov a obcí, ktoré obstarávajú územnoplánovacie podklady a územnoplánovacie dokumenty, overuje skúškou odbornú spôsobilosť na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov obcami a samosprávnymi krajmi, vedie register odborne spôsobilých osôb, zabezpečuje spoluprácu s inými štátmi, medzinárodnými organizáciami a s orgánmi Európskej únie, obstaráva Stratégiu územného rozvoja Slovenska a jej aktualizáciu, obstaráva Koncepciu územného rozvoja Slovenska a jej aktualizáciu a predkladá ju vláde na schválenie, zverejňuje Koncepciu územného rozvoja Slovenska, obstaráva územno-technické podklady a poveruje ostatné orgány územného plánovania ich obstaraním, posudzuje zadanie a návrh územného plánu regiónu a návrh zmien a doplnkov územného plánu regiónu, predkladá vláde každé štyri roky správu o stave v oblasti územného rozvoja Slovenskej republiky, prevádzkuje a sprístupňuje informačný systém o územnom plánovaní. Pôsobnosť ministerstva na úseku stavebného poriadku je vymedzená v 2 písmeno b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo na úseku stavebného poriadku: vypracúva koncepcie a smery rozvoja na úseku územného rozhodovania, stavebného poriadku, štátneho stavebného dohľadu, stavebnej inšpekcie a postupu vyvlastnenia, zabezpečuje spoluprácu s inými štátmi, medzinárodnými organizáciami a s orgánmi Európskej únie, spolupracuje s Európskou komisiou na úseku uznávania odborných kvalifikácií pre výkon povolaní architekt a stavebný inžinier, vytvára koncepciu bezpečnosti a vhodnosti výstavby a jednotnej technickej politiky určením všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, vykonáva štátnu stavebnú správu, riadi a kontroluje jej výkon, metodicky usmerňuje činnosť stavebného úradu a Slovenskej stavebnej inšpekcie, zabezpečuje hlavný štátny stavebný dohľad, preskúmava rozhodnutia obvodných úradov v sídle kraja vydané v správnom konaní, koordinuje uplatňovanie stavebného zákona špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi, koordinuje postupy správnych orgánov preskúmavajúcich záujmy chránené osobitnými predpismi v konaniach podľa stavebného zákona, po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi rozhoduje o rozporoch v konaniach podľa stavebného zákona v prípade, že sa vzniknutý rozpor neodstráni dohodou medzi príslušnými dotknutými správnymi orgánmi, určuje obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon činnosti stavebného úradu, určuje v spolupráci so Slovenskou komorou architektov a Slovenskou komorou stavebných inžinierov obsah odbornej skúšky, vymenúva členov skúšobnej komisie, navrhuje preskúšanie a koordinuje činnosti týchto komôr, pri prevode majetku štátu podľa osobitného predpisu sa vyjadruje, či sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa osobitného predpisu Pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja na úseku územného plánovania je vymedzená v 4 písmeno a) zákona č. 608/2003 o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a Strana 19 z 109

20 bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Obvodný úrad v sídle kraja na úseku územného plánovania: posudzuje zadanie pre územný plán obce a zadanie pre územný plán zóny, vydáva stanovisko pri prerokovaní konceptu územného plánu obce a konceptu územného plánu zóny, vydáva stanovisko pri prerokovaní návrhu územného plánu obce a návrhu územného plánu zóny, preskúmava návrh územného plánu obce a návrh územného plánu zóny, rieši rozpory pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie, je metodickým orgánom pre činnosť obce na úseku územného plánovania, podieľa sa na tvorbe koncepcií v oblasti územného plánovania, obstaráva a prerokúva územnoplánovacie podklady, podieľa sa na vykonávaní informačných činností pre informačný systém o územnom plánovaní. Pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja na úseku stavebného poriadku je vymedzená v 4 písmeno b) zákona č. 608/2003 o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Obvodný úrad v sídle kraja na úseku stavebného poriadku: vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, riadi a kontroluje výkon prenesenej štátnej správy vykonávanej obcami ako stavebnými úradmi, plní úlohy štátneho stavebného dohľadu, zabezpečuje výkon pôsobnosti stavebného úradu, ak obec dlhodobo, najmenej šesť mesiacov, nevykonáva svoju pôsobnosť stavebného úradu, zabezpečuje výkon pôsobnosti stavebného úradu pri vyhradenej právomoci pri jednotlivých technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí, určuje, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie v prípade stavieb alebo opatrení presahujúcich hranice územného obvodu jedného stavebného úradu, podieľa sa na tvorbe koncepcií v oblasti povoľovania a realizácie stavieb, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pôsobnosť stavebného úradu (obce) na úseku stavebného poriadku je vymedzená v 5 písmeno a) zákona č. 608/2003 o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Stavebný úrad (obec) na úseku stavebného poriadku: vykonáva pôsobnosť stavebného úradu, zabezpečuje štátny stavebný dohľad. Problematika stavebného poriadku je členená na viaceré podoblasti a procesy stavebného poriadku sú priamo vykonávaná stavebnými úradmi (obcami) a riadené obvodnými úradmi v sídle kraja a rezortom ministerstva. Na úseku stavebného poriadku stavebné úrady (obce) vykonávajú najmä nasledovné relevantné agendy vo vzťahu k predmetu štúdie: vedenie územného konania a vydávanie územných rozhodnutí, rozhodovanie o zmenách územného rozhodnutia, zamietnutie žiadosti o územné rozhodnutie, Strana 20 z 109

21 vedenie stavebného konania a vydávanie stavebných povolení, rozhodovanie o zmenách stavebného povolenia, zabezpečovanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov, zastavenie stavebného konania, zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie, ohlásenie stavieb, stavebných úprav alebo udržiavacích prác, povoľovanie informačných, reklamných a propagačných zariadení, povoľovanie terénnych úprav, vedenie kolaudačného konania a vydávanie kolaudačných rozhodnutí, povoľovanie predčasného užívania stavby, povoľovanie dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku, rozhodovanie o zmenách v užívaní stavby, rozhodovanie o odstránení stavby, rozhodovanie o dodatočnom povolení stavby, rozhodovanie o povolení vykonávania prác zo susedného pozemku, nariadenie údržby stavby, nariadenie zabezpečovacích prác na stavbe, nariadenie nevyhnutných úprav na stavbe, nariadenie vypratania stavby, ukladanie pokút a sankcií za porušenie stavebného zákona, rozhodovanie o zastavení stavebných prác, opatrenia štátneho stavebného dohľadu, rozhodovanie o vyvlastnení pozemkov a stavieb, rozhodovanie o predĺžení platnosti povolení, evidovanie a zabezpečenie ukladania územných rozhodnutí, stavebných povolení, kolaudačných rozhodnutí a iných rozhodnutí a opatrení. Tieto agendy sú v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších novelizácií delegované na stavebné úrady (obce). Niektoré vybrané agendy boli následne delegované v prvom stupni na obvodný úrad v sídle kraja (vedenie územných konaní a vydávanie územných rozhodnutí pre stavby diaľnic a rýchlostných ciest, vyvlastňovanie pre stavby diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, vyvlastňovanie pre stavby významných investícií). Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy, pričom v zmysle platného znenia zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín majú občania patriaci k národnostnej menšine právo používať v úradnom styku so stavebným úradom aj jazyk národnostnej menšiny, a to vo všetkých obciach, kde podľa dvoch posledných sčítaní sa najmenej 15% obyvateľstva hlásilo k príslušnej národnostnej menšine. Obec a samosprávny kraj zabezpečujú v rámci svojich originálnych kompetencií aj obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a to prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí. Územný plán obce ustanovuje najmä: zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie a ostatným územím obce, Strana 21 z 109

22 zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce tiež ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny Súvisiace kompetencie na úseku regionálneho rozvoja Kompetencie ohľadom podpory regionálneho rozvoja, ktoré tiež zastrešuje ministerstvo ako ústredný orgán, sú v zmysle zákona 539/2008 Z. z. delené podobne ako pri územnom plánovaní na tri vrstvy: ministerstvo, vyšší územný celok a obec. Pod regionálnym rozvojom treba chápať súbor sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a environmentálnych vzťahov, ktoré prebiehajú v regióne (teda vo vymedzenom území) a ktoré prispievajú k trvalému rozvoju územia tým, že zvyšujú jeho prírodný, kultúrny, materiálny, inštitucionálny a ľudský potenciál. Ciele a nástroje regionálneho rozvoja a územného plánovania sa veľmi úzko prelínajú, kedy program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obsahuje: Analyticko-strategická časť: - súhrnnú geografickú, kultúrno-historickú a sociálno-ekonomickú charakteristiku obce a charakteristiku stavu vybavenosti a obsluhy územia obce, - hodnotenie a analýzu hospodárskej situácie, sociálnej situácie, environmentálnej situácie a situácie v oblasti kultúry a vybavenosti a obsluhy územia obce, - analýzu väzieb strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja s územím obce, - určenie rozvojového potenciálu a limitov rozvoja územia obce, definovanie podmienok udržateľného rozvoja obce, - stratégiu rozvoja obce, pri zohľadnení jej vnútorných špecifík, ktorá určí hlavné smery, priority a ciele rozvoja obce, - analýzu finančných potrieb a možností financovania programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce. Programová časť: - zoznam opatrení a aktivít pre zabezpečenie realizácie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, - inštitucionálne zabezpečenie a organizačné zabezpečenie realizácie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, - finančné zabezpečenie jednotlivých opatrení a aktivít, inštitucionálnej a organizačnej stránky realizácie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, - systém monitorovania a hodnotenia plnenia programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce s ustanovením merateľných ukazovateľov, - časový harmonogram realizácie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce. Systém tvorby regionálnej politiky teda predpokladá úzku súčinnosť s fyzickým plánovaním územia zabezpečeným územným plánovaním, kedy v jednotlivých etapách plánovacích prác musia byť k dispozícii dostatočné informácie o územno-technických podmienkach a variantoch usporiadania a rozvoja územia. Táto súčinnosť môže mať formu priamej spolupráce, napr. priama koordinácia medzi KURSom a stratégiou regionálneho rozvoja alebo nepriamej, kedy dochádza k účelovej výmene informácií, za účelom dosiahnutia vecnej a časovej koordinácia verejných i súkromných investícií a vymedzeniu zhodných územných celkov, vypracovaniu účelových podkladov o podmienkach územia a záväzných regulatívov či stanovísk k významným zamýšľaným investíciám v území. Dnes absentujúca konzistentnosť oboch systémov pri uplatňovaní priestorových aspektov by pomohla zvýšiť váhu priestorových aspektov a zlepšiť tak horizontálnu a vertikálnu koordináciu, čim by došlo k zvýšeniu efektivity oboch systémov odbúrala by sa potreba dvojakého zbierania a evidencie dát. Strana 22 z 109

23 3.2.3 Súvisiace kompetencie na úseku cestovného ruchu Obdobná je situácia na poli kompetencií v oblasti cestovného ruchu tiež v gescii ministerstva ktoré úzko súvisia s procesom územného plánovania, kedy sekcia cestovného ruchu medzi iným: vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu ako štátnej priority, vypracúva, implementuje a monitoruje štátnu politiku rozvoja cestovného ruchu, vypracúva národnú koncepciu rozvoja cestovného ruchu a zodpovedá za jej plnenie, zabezpečuje potrebné stimuly a pomoc pri investíciách súkromného sektora do cestovného ruchu, podieľa sa na tvorbe systému štatistických informácií o cestovnom ruchu, spracúva komplexné štatistické údaje o vývoji cestovného ruchu v Slovenskej republike, spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia SR na harmonizácii záujmov rozvoja cestovného ruchu a ochrany prírody, vypracúva programy rozvoja cestovného ruchu a vyhodnocuje ich realizáciu, podporuje činnosť územnej samosprávy pri rozvoji cestovného ruchu a činnosť krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu, zadáva úlohy subjektom výskumu cestovného ruchu. Potreba vecnej a časovej koordinácia verejných i súkromných investícií, dobrá horizontálna koordinácia a spolupráca medzi cestovných ruchom, regionálnym rozvojom a územným plánovaním na všetkých troch hierarchických stupňoch verejnej správy vytvára predpoklady pre lepšiu vecnú a časovú koordináciu sociálnej, hospodárskej a environmentálnej politiky štátu a umožnila by tak opakované využitie tých istých priestorových dát a s nimi súvisiacich analýz Súvisiace kompetencie na úseku dopravy V zmysle 8 kompetenčného Zákona 575/2001 Z. z. je ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy pre: dráhy a dopravu na dráhach, cestnú dopravu a pozemné komunikácie, kombinovanú dopravu, vnútrozemskú plavbu a prístavy, námornú plavbu, civilné letectvo. S výnimkou vodných dopravných stavieb zastrešuje aj v zmysle 120 stavebného zákona 50/1976 Zb. špeciálne stavebné úrady v oblasti dopravy, ktoré povoľujú špeciálne stavby v oblasti dopravy. Zároveň bolo ministerstvo ustanovené povinnou osobou za tému INSPIRE dopravné siete, kedy má celoštátnej poskytovať informácie ohľadom tejto témy. Ministerstvo je aj riadiacim orgánom Operačného programu Doprava Model ministerstva, regionálnej a miestnej verejnej správy Z pohľadu biznis modelu organizácie, funkčných, procesných a geografických aspektov možno všeobecne zjednotiť kompetencie verejnej správy v oblasti stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja do nasledujúcich oblastí: Stanovenie pravidiel pre umiestňovanie verejných a súkromných investícií do územia. Povoľovanie súkromných a verejných investícií v území. Podpora budovania trvalého a udržateľného rozvoja územia. Ochrana verejných záujmov v území prijímaním rôznych opatrení. Realizácia špeciálnych verejných investícií v území. Zbieranie štatistických podkladov ohľadom umiestňovania verejných a súkromných investícií v území a vyhodnocovanie stavu. Strana 23 z 109

24 Pokiaľ ide o delenie kompetencií medzi jednotlivými orgánmi, tieto sú rôznym spôsobom usporiadané v závislosti od: Zložitosti investície. Obvyklosti investície. Účelu investície. Umiestnenia investície. Platí pritom pravidlo, že geografické delenie kompetencií by malo byť čo najbližšie k miestu realizácie investície alebo opatrenia resp. jeho dopadu v území. Z pohľadu kompetencií ministerstva treba ďalej podotknúť, že plánovanie, príprava a riadenie dopravných investícií má pre jeho biznis model mimoriadny význam, pričom treba brať do úvahy i skutočnosť, že územnoplánovacie prieskumy, podklady a zámery pre oblasť dopravy sú obvykle primárnym kritériom pre posudzovanie stavu rozvoja územia Základné procesy Nakoľko v súčasnej dobe neexistuje centrálny IS pre poskytovanie elektronických služieb stavebného poriadku, služby sú poskytované zväčša papierovou formou. Občania a podnikatelia majú v súčasnosti výrazne obmedzenú možnosť realizovať procesy stavebného poriadku elektronicky. Elektronicky čerpajú najmä informácie z webových stránok alebo GIS obcí, kde je možné získať aspoň základné informácie o postupoch v stavebných konaniach, príp. získať formuláre, ktoré je možné vytlačiť, vyplniť a následne doručiť na príslušný stavebný úrad. Podania sa zväčša riešia fyzickou návštevou miesta, pričom následná komunikácia prebieha zväčša poštou, formou u alebo telefonicky. Obecné stavebné úrady vychádzajú pri spracúvaní podania zo správneho poriadku a stavebného zákona, pričom ich výklad môže byť individuálny, nakoľko stavebný zákon upravuje len ťažiskové procesy stavebného poriadku a to zväčša iba potrebné vstupy a výstupy, pričom všeobecná procesná stránka veci je upravená v správnom poriadku. Inak povedané, úradník postupuje podľa stavebného zákona, ktorý má svoje osobitosti alebo, ak nie je daný bod ošetrený (lex specialis derogat legi generali), postupuje podľa všeobecných princípov správneho konania v zmysle 140 stavebného zákona. Vrcholový procesný postup nie je teda definovaný stavebným zákonom ale správnym poriadkom. Náležitosti jednotlivých dokumentov (podaní, projektovej dokumentácie a rozhodnutí) sú uvedené vo vyhláške č. 453/2000 Z. z Stavebný poriadok Všeobecným a teda základným stavebným úradom je obec. Obvodný úrad v sídle kraja si môže vyhradiť právomoc pri zložitých a neobvyklých stavbách, prípadne si atrahovať právomoc stavebného úradu v prípade jeho nečinnosti. Na obvodný úrad v sídle kraja boli osobitnými zákonmi tiež postúpené právomoci prvostupňového stavebného úradu (vedenie územných konaní a vydávanie územných rozhodnutí pre stavby diaľnic a rýchlostných ciest, vyvlastňovanie pre stavby diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, vyvlastňovanie pre stavby významných investícií). Špeciálne stavebné úrady majú právomoc vydávať stavebné povolenia na špeciálne stavby a vykonávať štátny stavebný dohľad (nemajú právomoc rozhodovať o umiestňovaní stavieb). Špeciálny stavebný úrad môže vydať stavebné povolenie len na základe právoplatného územného rozhodnutia, vydaného všeobecným stavebným úradom. Obce v súčasnosti zabezpečujú svoju agendu klasickým spôsobom, t.j. fyzickou manipuláciou s dokladmi v papierovej forme. Stavebník tak v každom prípade musí podanie (rôzne typy žiadostí v zmysle návrhu katalógu služieb) ručne vyplniť na predpísané tlačivo, ak vôbec jestvuje, a spoločne s požadovanými prílohami a projektovou dokumentáciou osobne predložiť. Okrem stavebníka a stavebného úradu sú najčastejšími participantmi stavebného konania tieto subjekty: Strana 24 z 109

25 Účastníci konania: vlastníci pozemkov na ktorých sa bude povoľovať stavba, vlastníci susedných pozemkov a stavieb, zainteresovaná verejnosť, projektant a stavebný dozor. Dotknuté orgány: všetky dotknuté orgány, ktoré sa vyjadrujú k predmetu povoľovania podľa osobitných predpisov, vrátane vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia územia. V rámci stavebného poriadku sa nachádza viacero typov rozhodnutí (v analytickej reči podprocesov): územné rozhodnutie, rozhodovanie o zmenách územného rozhodnutia, zamietnutie žiadosti o územné rozhodnutie, stavebné povolenie, rozhodovanie o zmenách stavebného povolenia, zastavenie stavebného konania, zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie, ohlásenie stavieb, stavebných úprav alebo udržiavacích prác, povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení, povolenie terénnych úprav, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o povolení predčasného užívania stavby, rozhodnutie o povolení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku, rozhodnutie o povolení zmien v užívaní stavby, rozhodnutie o odstránení stavby, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, rozhodnutie o povolení vykonávania prác zo susedného pozemku, nariadenie údržby stavby, nariadenie zabezpečovacích prác na stavbe, nariadenie nevyhnutných úprav na stavbe, nariadenie vypratania stavby, rozhodnutie o uložení pokút a sankcií za porušenie stavebného zákona, rozhodnutie o zastavení stavebných prác, rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov a stavieb, rozhodnutie o predĺžení platnosti povolení Územné konanie Územné konanie ukončené územným rozhodnutím (najmä rozhodnutím o umiestnení stavby) vo väčšine prípadov predchádza samotnému stavebnému konaniu, kedy stavebník podáva návrh na umiestnenie novej stavby v danom území. Podmienky, kedy sa pred vydaním stavebného povolenia nevyžaduje územné rozhodnutie, resp. kedy je možné spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním, sú taxatívne stanovené v stavebnom zákone. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia, ktoré je výsledkom územného konania, sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady a ostatné existujúce podklady. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, jeho dôsledkov a potrieb požadovaného zásahu v území. Územné konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o umiestnení stavby sa často, najmä v súvislosti s následným stavebným konaním, vníma ako proces, ktorý administratívne zaťažuje obce aj investorov, má však aj preventívny charakter. V podstate sa ponúkajú tieto možné scenáre: Strana 25 z 109

26 obec nemá žiaden územný plán; územný zámer absolvuje riadne územné konanie, výsledkom je územné rozhodnutie, obec má územný plán, ale nemá územný plán zóny a územný zámer absolvuje riadne územné konanie, výsledkom je územné rozhodnutie, obec má územný plán a zároveň územný plán zóny; výsledkom je územné rozhodnutie. Územné rozhodnutie nie je potrebné pre stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny a ak je to v jeho záväznej časti uvedené. Územné konanie sa podobne ako stavebné konanie riadi správnym poriadkom, pričom jestvuje možnosť spojenia územného a stavebného konania pri jednoduchej stavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. Pri ostatných stavbách sa tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 42 stavebného zákona predpokladá písomné vyhotovenie rozhodnutia, pričom pri líniových stavbách a v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov, v prípadoch rozhodnutia o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia sa tieto rozhodnutia oznamujú verejnou vyhláškou. V územnom konaní sa rozhoduje o týchto náležitostiach: rozhodnutie o umiestnení stavby, rozhodnutie o využití územia (nové využitie územia bez umiestnenia stavby), rozhodnutie o chránenej časti krajiny (z dôvodov ochrany verejného záujmu sa zavedie ochranné pásmo alebo sa vymedzí chránené územie), rozhodnutie o stavebnej uzávere (zákaz alebo obmedzenie stavebnej činnosti) Územné plánovanie Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie, ktoré je výsledkom územného konania. Územnoplánovacou činnosťou sú obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu ako aj obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu.. Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. navrhovanie priorít, riešenie umiestňovania a povahy stavieb, evidencia a vyhodnocovanie údajov a celková optimalizácia využitia územia. Územnoplánovacie podklady tvoria: Územný generel. Urbanistická štúdia. Územná prognóza. Územno-technické podklady. Ostatné podklady. Z hľadiska hierarchického usporiadania a teda z hľadiska vertikálneho členenia kompetencií štátnych orgánov a samosprávy treba rozlišovať štyri základné dokumenty územnoplánovacej dokumentácie a s nimi súvisiace územnoplánovacie činnosti: Koncepcia územného rozvoja SR (schvaľuje Vláda SR). Územný plán regiónu (schvaľuje samosprávny kraj). Územný plán obce (schvaľuje obec). Územný plán zóny (schvaľuje obec). Územný plán zóny slúži ako základ pre umiestňovanie stavieb územným rozhodnutím a pre ostatné činnosti. Obec je primárnym stavebným úradom a má povinnosť minimálne raz za štyri roky územný plán preskúmať. Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie sa deje prevažne Strana 26 z 109

27 v papierovej forme. Náležitosti a podrobnosti o obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a jej preskúmavanie definuje vyhláška č. 55/2001 Z. z. Pri územnoplánovacej činnosti obstarávanie, spracovanie a aktualizácia územného plánu - sa na rozdiel od stavebného konania nepostupuje podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.). Územnoplánovacie podklady slúžia ako podklad pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie, napríklad pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie (urbanistická štúdia), podrobnom riešení otázky územného rozvoja jednotlivých zložiek osídlenia, najmä bývania, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, technických sietí a služieb, občianskej vybavenosti, zelene a rekreácie (územný generel), resp. ustanovuje zásady, priority a ciele dlhodobého územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie na základe podmienok územia, stavu životného prostredia, potrieb jeho ochrany a tvorby krajiny a na základe posúdenia priestorových požiadaviek stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálnych akčných programov a odvetvových koncepcií (Stratégia územného rozvoja Slovenska).. Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Významným krokom pri príprave územnoplánovacej dokumentácie je aj proces zadania. Zadanie má strategický význam a musí obsahovať definovanie predstáv obce o jej územnom rozvoji. Obsahuje najmä hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii, a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Zo zákona predchádzajú zadaniu prieskumy a rozbory Regionálny rozvoj Procesné princípy regionálneho rozvoja sú veľmi podobné územnému plánovaniu, kedy tiež jestvujú tri úrovne nástrojov delené podľa teritoriálnej príslušnosti: národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce. Za región sa považuje územný celok vymedzený podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek Ústredné orgány štátnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracujú pri napĺňaní hlavných cieľov podpory regionálneho rozvoja a spolupracujú s ministerstvom pri vypracúvaní a realizácii národnej stratégie, a podľa národnej stratégie aj pri vypracúvaní programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku a podľa rozvojových programov verejných prác na území vyššieho územného celku pri vypracúvaní programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce. Obec vo svojej pôsobnosti na účely podpory regionálneho rozvoja analyzuje a hodnotí úroveň rozvoja svojho územia a jeho častí a zabezpečuje jeho trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a územný rozvoj. Obec ďalej zabezpečuje a koordinuje vypracovanie a realizáciu programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce ako strednodobého dokumentu, pravidelne ho monitoruje a každoročne vyhodnocuje jeho plnenie, pričom zabezpečuje súlad programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce s územnoplánovacou dokumentáciou. Strana 27 z 109

28 Spoločným menovateľom na všetkých úrovniach je príprava a podpora pripravuje rozvojových projektov na účely zvýšenia úrovne hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónu a spolupráca na ich realizácii. Ako už bolo prv naznačené, tieto rozvojové projekty v prevažnej väčšine súvisia s územnoplánovacou a stavebnou činnosťou. Schválenie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja a príslušnej územnoplánovacej dokumentácie je podmienkou na predloženie žiadosti o poskytnutie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu a z doplnkových zdrojov. 3.3 Aplikačná a dátová architektúra Súčasný stav v oblasti dostupnosti priestorových informácií je charakterizovaný vysokou mierou ich atomizácie a fragmentácie medzi participujúcimi subjektmi, ktoré v rozličnej miere tieto informácie vytvárajú, alebo naopak používajú resp. poskytujú. V mnohých prípadoch ide o tie isté inštitúcie a preto tieto informácie nie sú viditeľné za hranicami ich pôsobnosti. Situácia súvisí takisto s celkovým vývojom v oblasti geoinformatiky ako aj kapacitnými možnosťami v rámci jednotlivých subjektov, kedy sa prejavuje tendencia vytvárať si vlastné sektorové GIS, ktorých počet vo verejnom sektore dnes presahuje stovku. Všeobecne možno skonštatovať, že až na pár výnimiek je v súčasnosti väčšina údajov medzi subjektmi verejnej správy nezdieľatelná - tak smerom k občanom či podnikateľskému prostrediu a všeobecne aj ťažko dostupná. Preto zvykne prevládať papierová forma komunikácie. Národný elektronický informačný systém pre riešenie agendy stavebných a územných konaní nejestvuje. Prístup občana k službe prostredníctvom IKT sa v súčasnosti realizuje najčastejšie prostredníctvom web stránok stavebných úradov (obcí), kde sa nachádzajú základné informácie pre prijímateľa služby prípadne vzory formulárov pre jednotlivé podania. Ďalej je uvedená služba čiastočne podporovaná najčastejšie troma skupinami systémov: evidenčnými (stavebné konanie, kataster nehnuteľností), administratívnymi (podateľňa, pošta, registratúra), geografickými (územný plán a urbanizmus, grafická evidencia stavebných objektov, technická mapa). Popri nich jestvujú zvyčajne na obecných úradoch ešte systémy na ekonomickú agendu, ľudské zdroje a on-line pripojenie pre publikovanie verejných informácií a informácie pre registrovaných používateľov. Heterogénny stav ohľadom pokrytia obcí IS sa plne prejavuje aj v pestrej palete dodávateľov. Na podporu rozvoja regiónov využíva ministerstvo IS INFOREG, ktorý zhromažďuje a spracováva poznatky o sociálno-ekonomických javoch (vstupy ŠÚ SR) a aktivitách jednotlivých aktérov regionálneho rozvoja (najmä evidencie ministerstva) a tiež zaznamenáva aj stav vypracovania územno-plánovacej dokumentácie obcí. S týmto systémom počíta ministerstvo aj do budúcnosti najmä na prezentáciu územných štatistických javov na princípe GIS. Portál zverejňuje zoznam územných plánov obcí. Druhým informačným systémom súvisiacim so stavebno-územnou agendou, ktorý využíva ministerstvo je IS ESID, ktorý umožňuje prípravu podkladov pre plánovanie špeciálnej výstavby (cesty), vyvlastňovania a vysporiadanie pozemkov a administráciu súvisiacej dokumentácie. Aplikačná fragmentácia sa plne prejavuje aj v dátovej oblasti, kedy nejestvujú jednotné katalógy popisov objektov napríklad nezhoduje sa klasifikácia stavieb (zakotvená vyhláškou ŠÚ SR) 5 s katalógom tried objektov ZB GIS a smernicou INSPIRE. Obdobne absentuje katalóg územných javov resp. vrstiev, kedy sú popisy v jednotlivých právnych predpisoch iba slovné a môžu byť v rôznych predpisoch formulované s rôznou presnosťou prípadne i rôzne interpretované. Zdieľanie dát komplikuje aj nedoriešenie oblasti autorských práv, kedy buď 5 právne zakotvená opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z.z., ktorým sa ustanovuje Klasifikácia stavieb (ktoré už bolo nahradené novou Vyhláškou ŠÚ SR publikovanou v Zbierke zákonov) Strana 28 z 109

29 nemožno dáta poskytovať vôbec tretím stranám alebo sú k dispozícii iba finálne výstupy bez podkladových vrstiev. Pri štátnych inštitúciách však badať rastúcu tendenciu poskytovať dáta na základe bezplatných licenčných zmlúv. V procesoch patriacich k stavebným konaniam a územnému plánovaniu a regionálnemu rozvoju z uvedených dôvodov preto prevláda ručné spracovanie a papierová forma komunikácie s vizuálnym porovnaním dát, najmä grafických plánov, ktorá čo do počtu a pestrosti nemá konkurenciu. Okrem decentrálnych dát, ktoré sú v evidenciách miestnej samosprávy, sa pri procesoch používajú dáta katastrálneho portálu, dáta rôznych GISov, ktoré sú k dispozícii (vektorové vrstvy využitia územia, inžinierske siete), a jednotlivé územné plány (funkčné využívanie územia, obmedzenia), ktoré pozostávajú tak z textovej ako aj grafickej časti. Priestorové dáta sa referencujú najmä porovnaním (vizuálnym alebo súradnicovým). Tieto skutočnosti ako aj nutnosť overovania dát veľmi spomaľujú povoľovacie a schvaľovacie procesy. Aj pri digitálnych ÚPN sa prevažne robí všetko len ručne a dokumenty sú individuálne publikované napr. na web stránkach obcí. Čiastkové dáta sú spracovávané elektronicky (Word, CAD a špecializované SW pre architektov), no stále sú platné aj papierové formáty. Portál sústreďuje do istej miery relevantné informácie a slúži ako úradná tabuľa na komunikáciu obstarávateľa s verejnosťou počas prípravy a realizácie ÚPN najmä oznámenia jednotlivých termínov na verejné prerokovanie/pripomienky a zverejnenie schválených ÚPN). ÚPN je spracovaný na podklade digitálnych, vektorových katastrálnych máp, alebo tzv. ROEPkách (Register obnovenej evidencie pozemkov). Tie sú spracované geodetickými spoločnosťami, sú zväčša schválené a aktualizované a ich výstup je dostupný aj z aplikácie kataster portálu. Na tomto podklade následne spracovateľ územného plánu doslova vyskladá celý územný plán. Sú možné v zásade dve rozdielne cesty ako sa k digitálnemu územnému plánu dopracovať 1. vektorovou digitalizáciou (prekreslením v CAD aplikáciách), alebo 2. rastrovou digitalizáciou (veľkoplošným skenerom). Staršie územné plány boli spracovávané analógovou formou, kreslené boli ručne, teda ani zďaleka nemôžu svojou kvalitou a množstvom zobrazených informácií konkurovať novým, digitálnym územným plánom. Platná metodika odporúča elektronické spracovanie ÚPN obce, aby mohol byť pripravený tlačový výstup, organizácia dát na digitálnom nosiči a ich zobrazenie v CAD (computer-aided design) aplikáciách, GIS (Geographic information system) aplikáciách a na internetových portáloch s ohľadom na grafické možnosti, prehľadnosť dokumentácie a ďalšiu prácu s dátami. Zmeny a doplnky ÚPN sa riešia ako samostatný dokument na výreze územia, ktorého sa týkajú. V digitálnej forme sa odovzdá ako kompletný územný plán so zapracovanou zmenou alebo doplnkom v textovej a grafickej časti. Po obsahovej stránke je väčšina potrebných údajov vymenovaná priamo v stavebnom zákone, resp. naň naviazaných vyhláškach. Ide najmä o tieto informácie: identifikačné údaje stavebníka a ostatných účastníkov konania, adresa trvalého pobytu alebo adresa sídla firmy, miesto stavby, predmet konania, informácie o parcele a právach k nej podľa katastra, situačné výkresy a mapové podklady, vyjadrenia iných subjektov (napr. dotknutých orgánov, statika a pod.), ďalej je potrebná územnoplánovacia dokumentácia, stavebné projekty s popisom stavby, jej parametrami a dopadmi, zoznam osôb/inštitúcií dotknutých verejným záujmom, obraz z iných vrstiev UPN tak prírodných ako aj umelých. Potom sú pre stavebné konanie potrebné údaje o projektantovi (autorizovaný architekt alebo autorizovaný stavebný inžinier), odborne spôsobilej, resp. kvalifikovanej osobe pre vedenie realizácie stavby (stavebný dozor, stavbyvedúci) a podľa konkrétnych podmienok aj o odborne spôsobilej osobe, ktorá realizuje stavbu alebo vykonáva odstránenie stavby (zhotoviteľ, dodávateľ). ÚPD obsahuje rôzne priestorové informácie, ich kombinácie, historický vývoj a prognózy, rôzne vrstvy a stupne dôležitosti, limity a obmedzenia a iné regulatívy vždy sa robí textová (záväzná a smerná) a grafická časť - ďalej demografické, sociálne a ekonomické východiská, údaje o obci resp. Strana 29 z 109

30 územnom celku. Formát týchto dát nie je stavebným zákonom stanovený a veľmi často sa vyskytuje odkaz na iné právne úpravy, z čoho vyplýva veľmi rôznorodá kvalita referenčných a vstupných dát. Ani regionálny rozvoj nemá centralizovanú databázu pre regionálne plány, túto plánuje vytvoriť až novelou platného zákona o podpore regionálneho rozvoja. Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí sa zvyknú zverejňovať na ich webových. 3.4 Infraštruktúra V súčasnosti nie je žiadna centralizovaná architektúra pre stavebné konania, pričom ministerstvo momentálne spravuje na jednotlivých úsekoch správy viacero špecializovaných informačných systémov. Stavebnú a územnú agendu podporujú centrálne iba zmienený systém INFOREG (vývoj stavebníctva SR, bytová výstavba a bývanie v SR, stav vypracovania územno-plánovacej dokumentácie obcí, podpora agendy elektronickej certifikácie budov), ktorý pochádza ešte z bývalého ministerstva výstavby a IS ESID pre prípravu špecializovaných stavieb. INFOREG zohľadňuje požiadavky na informačné systémy na úrovni štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy. Analýza potrieb, návrh dátového skladu a funkcií informačného systému vychádzala z poznatkov systému zberu a spracovania štatistických údajov. Územné a sociálne javy a aktivity sú usporiadané do logickej štruktúry súboru informácií dátového skladu, a je vypracovaný systém uchovávania informácií, kategorizácia podľa obsahu. Sú definované zdroje, spôsob získavania, aktualizácie a využívania informácií uložených v dátovom sklade, nástroje na prezentovanie informácií potrebných pre porovnanie regiónov SR podľa územnosprávneho usporiadania. V súčasnosti prebieha rozšírenie využitia tohto systému o agendy, ktoré pôvodne nepatrili pod výstavbu, ale dnes sú v kompetencii SR, vrátane vytvorenia novej infraštruktúry, nakoľko kvalitné informácie o regiónoch a územiach sa v modernej spoločnosti stávajú pre orgány verejnej správy nevyhnutným predpokladom úspešnej realizácie regionálnej a miestnej politiky. Dopyt po informáciách, ktoré charakterizujú úroveň sociálno-ekonomického rozvoja regiónov každoročne vzrastá. Aj v Slovenskej republike sa v poslednom období zaznamenal výrazný nárast požiadaviek na informácie vzťahujúce sa k regiónom. Často sú požadované informácie, ktoré sa v súčasnosti buď nesledujú alebo ich nie je možné získať v požadovanej kvalite a štruktúre z existujúcich administratívnych zdrojov. Strana 30 z 109

31 Obrázok 1: Architektúra IS INFOREG IS ESID slúži na grafickú prípravu stavieb, majetkovo-právne vysporiadanie, konzumáciu WMS resp. WFS služieb a GIS prezentáciu údajov. Systém slúži ako efektívny nástroj na vysporiadanie pozemkov (výkup, predaj, prenájom, delimitácia), prehľad majetku (graficky vyznačené pozemky vo vlastníctve rezortu a podriadených organizácií), centrálny register relevantných zmlúv (okamžitý prehľad uzatvorených zmlúv, upozorňovanie na nájomné zmluvy, ktorým vypršala platnosť), automatické generovanie zmlúv s vylúčením chýb ľudského faktora, plánovanie investícií, importovanie rastrov s užívateľským umiestnením v GIS vrstve a importovanie rôznych geografických informácií (GPS, DGN). Systém umožňuje prácu s rôznymi súradnicovými systémami a inými GIS DB, podporuje graficky znázornené siete pod pozemkami (cesty, plyn, voda...) a umožňuje použitie ortofotomáp pre ideálne priblíženie stavu majetku a jeho presnú lokalizáciu. Od roku 2012 je k dispozícii prehľad katastra nehnuteľností s rôznymi aktuálnosťami (ručná aktualizácia) a GPS zameranie súradníc. Strana 31 z 109

32 Obrázok 2: Architektúra IS ESID 3.5 Hodnotenie aktuálneho stavu Analýza aktuálneho stavu naznačuje, že aktéri stavebného a územného konania a územného plánovania v Slovenskej republike sú konfrontovaní s celou množinou problémov, ktoré možno zhrnúť nasledovne: Problémy z pohľadu občana: Do územného a stavebného konania vstupuje množstvo súvisiacich predpisov, z ktorých vyplýva množstvo požiadaviek na vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov. Stavebný povoľovací proces je laikovi len ťažko zrozumiteľný a neexistuje laicky prístupný návod na to, ako v stavebnom konaní postupovať. Typológia podaní, príloh a projektovej dokumentácie pre rôzne typy stavieb nie je štandardizovaná, je mimoriadne rozsiahla (až desiatky podmienok) a závisí od konkrétneho umiestnenia stavby v území, jej druhu a stavebnotechnického vyhotovenia. Nejestvujú jednotné formuláre pre žiadosti a ani jednotné formuláre pre vydanie rozhodnutia. Absencia územného plánu obce alebo zóny, bez podrobností zakotvených v jeho záväznej časti, vyvoláva pri povoľovaní stavby automaticky územné konanie, čiže ďalší úradný proces - ešte zložitejší ako stavebné konanie (vyžaduje zosúladenie väčšieho počtu účastníkov konania, dotknutých orgánov a ich záujmov). Je zložité získať zoznam dotknutých subjektov (orgánov a účastníkov konania) a teda nízka pravdepodobnosť, že občan podá všetko správne pri prvom kroku. Proces podávania žiadostí je len minimálne podporený IKT, občan je viazaný na úradné hodiny a nemá prístup k elektronickým službám. Stavebný úrad sídli v obci, dotknuté orgány sú často centrálne (napr. mesto, okres), občan teda musí cestovať - aj niekoľkokrát. Strana 32 z 109