fl_05_2008.indd

Prepis

1 SEPTEMBER OKTÓBER DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV ROČNÍK XVI 2008 Je tu jeseň a s ňou naše dušičkové sviatky. Upratujeme a zdobíme hroby našich blízkych. Nakupujeme sviečky, ktoré symbolizujú svetlo Krista. Snažíme sa ho odovzdať zosnulým našimi modlitbami. Všetko to budí dojem, že duše žijú v tme a potrebujú ju prežiariť slnkom Boha, ktorý zaháňa každú temnotu. Robíme to preto, lebo sami si už nepomôžu, pre čas zásluh sú mŕtve. Smrť prehra či víťazstvo? Môže nás smrť nejako osloviť? Dnes, keď žijeme naplno? Skôr v nás vzbudzuje strach a neradi o nej počujeme. Aj napriek tomu by sme mali o smrti uvažovať. Blížiť sa k nej a želať si jej skorý príchod. Hovorím o smrti hriechu. Spomínate? Aby sme my mohli žiť, Kristus musel zomrieť. Napodobňujme smrť nášho Pána, aby sme ako Kristus, ktorý keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu, aj my žili novým životom. Dostávame dar lásky, aby sme zomreli hriechu a žili Bohu. (z traktátu sv. biskupa Fulgencia Ruspenského) Svet potrebuje umierať. Dostali sme sa do doby, ktorá posúva hranice morálnosti. Bez toho, aby sa nad tým zamyslela, ponúka človeku púšť a prázdnotu ľudského ducha. Presviedčajú nás o tom dennodenne naše televízie a iné médiá. Najviac však naše správanie v každej oblasti spoločenského života. Stratili sme zmysel pre to, čo je dobré, kultúrne a povznášajúce. Zelenú dostala neviazanosť, nemravnosť, plytkosť či klamstvo. Ovládol nás hriech. Nás a naše deti. Svetlo zhasína. Duše zosnulých veriacich spia spánkom pokoja. Už im nevládne hriech. Umreli mu. Majú pre nás svetlo Kristovo. Ktovie, keby mohli prísť na svet, možno by nad ním zapálili sviečku, aby svietilo aj nám. Nezabudnime na dar lásky. S ním dokážeme zomrieť hriechu a žiť Bohu. Nebojme sa umierať, aby sme mohli žiť. Cyril Hamrák, kaplán Snímka: Ladislav Pagáčik

2 2 FARSKÝ LIST 05/2008 V nedeľu 5. októbra sa uskutoční tradičný výstup na majestátny Choč. Autobus odchádza o 8:00 hod. spred Farského kostola. Svätá omša je naplánovaná o 12:00 hod. na vrchole. Pozvaní ste všetci ľudia dobrej vôle, malí i veľkí. Tešíme sa na vás! Saleziánska rodina XVIII. ROČNÍK MARIÁNSKEHO VÝSTUPU NA CHOČ V letných mesiacoch sa uskutočnilo plánované zateplenie celej budovy Centra ORAVA a osadenie prístreškov na prednej fasáde. Farský úrad vyslovuje uprimné poďakovanie všetkým zúčastneným firmám, ktoré sa podieľali na realizácii projektu. Nový šat objektu prispel tiež ku skrášleniu okolitej časti mesta. 2. november Sviečka za nenarodené deti Na sviatok Dušičiek si spomíname na ľudí, s ktorými sme sa stretávali a osobne poznali, ale odrazu sme zostali bez nich. Spomíname na blízkych zosnulých a modlíme sa za ich duše. Ale sú aj duše detí, ktoré sa nemohli narodiť. Deti bez vlastných hrobov a krížov. Ich krátky život bol násilne ukončený v nemocniciach. Neznáme nenarodené deti... Stalo sa už tradíciou, že si na ne v tento deň s úctou spomenieme pred nemocnicami, na cintorínoch... Sviečka za nenarodené deti je pietnou a modlitebnou akciou, ktorú iniciujú organizácie združené vo Fóre života. Hlavnou myšlienkou je spojiť spomienku na zosnulých so spomienkou na deti, ktoré sa nemohli narodiť, lebo zomreli pri umelom alebo spontánnom potrate. V nedeľu 2. novembra 2008 je možné sa do projektu zapojiť viacerými spô- sobmi. Predovšetkým odporúčame, aby sa v tento deň ľudia spojili v modlitbe alebo pietnom stíšení pri sviečkach na úmysel ochrany života. Spomienku na zomrelé a usmrtené nenarodené deti je možné vyjadriť aj umiestnením horiacich sviečok do okien našich domovov a modlitbou alebo stíšením v kruhu rodiny. Renča Jedláková za erko Snímka: Ľuboš Rojka Ruženec Božieho milosrdenstva Drahý priateľ! Možno máš niekoho veľmi blízkeho, ktorý sa nachádza v zajatí drog. Možno je to Tvoj manžel alebo manželka, syn alebo dcéra, brat, sestra, spolužiak, kolega či priateľ alebo TY SÁM. A možno si len človek s veľkým srdcom. Preto Ťa pozývame k spoločnej modlitbe ruženca Božieho milosrdenstva za závislých každý piatok o 15:00 hod. vo Farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej. Tešíme sa na všetkých! Rodiny závislých a ich priatelia Gratulujeme Milí čitatelia! Iste ste postrehli, že počas tohtoročných Dní mesta Dolný Kubín, ktoré začali vo štvrtok 18. septembra slávnostným mestským zastupiteľstvom v Mestskom kultúrnom stredisku, ocenil primátor mesta aj piatich Dolnokubínčanov. Veľkou radosťou je, že medzi nimi sú aj dvaja vzácni a obetaví ľudia našej farnosti: pán kaplán Viktor Maretta a pán Ján Grega. Ďakujeme vám za službu, ktorú s horlivosťou a láskou konáte pre ľudí, za vaše osobné svedectvo viery všade tam, kam prichádzate. Boh vám žehnaj! Redakčná rada Farského listu

3 FARSKÝ LIST 05/ Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch august a september privítali: Andrej Spišák Matej Barienčík Matej Borový Lukáš Horn Natália Juchová Andrej Tausk Marek Lábik Matúš Obrcian Michal Mikuš Sviatosť manželstva prijali: Juraj Žákovič a Soňa Gajdoštíková Dušan Varga a Lenka Jánošíková Peter Jakubjak a Lucia Žiaková Ivan Vondra a Dana Hubčíková Jaroslav Petrisko a Beáta Balčíková Martin Kucbel a Viera Húsková Róbert Dulovec a Viera Murínová Rastislav Paluga a Tatiana Hládeková Neil Cottrell a Martina Rothová Stanislav Čaučík a Alexandra Kovalčíková Rastislav Jadroň a Martina Orolimová Peter Tatranský a Katarína Závacká Ľudovít Chomistek a Monika Macoszková Daniel Kummer a Mária Medvecká MUDr. Martin Vojtko a MUDr. Jarmila Kecerová Marián Michalík a Miroslava Bezdedová Pán si z našich radov povolal: Jozef Ťapaj Ondrej Brezoňák Katarína Vrchovinová Ladislav Chudoba Pavlína Palková Ema Jurkyová Katarína Garajová Samuel Juráš Matúš Nehaj Nikola Laučeková Dominika Marištiaková Andrej Chomistek Veronika Ferancová Sofia Strežová Úmysly Apoštolátu modlitby na október a november Aby sa zbožní veriaci radi modlili svätý ruženec a rozjímali o živote Krista Pána a Panny Márie. Aby sme nezabúdali na našich zomrelých, hlavne na tie duše, na ktoré si nikto nespomína. Bohoslužobný poriadok v týždni: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.00 a hod. (sobota 6.30 a hod.) Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec hod. (štvrtok hod. sv. omša za účasti detí) (piatok hod. sv. omša za účasti mládeže pre birmovancov) (sobota 7.00 hod., večer nie je) Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín Piatok hod. Nemocnica s poliklinikou hod. (utorok, štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do hod. Bohoslužobný poriadok v nedeľu: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30, 9.00, 11.00, hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 7.45, 10.00, hod. Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod. Nemocnica s poliklinikou hod. Požehnanie mamičiek pred pôrodom: 27. december 2008 po ranných sv. omšiach Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 7.00 hod. Stránkové dni na Farskom úrade: Pondelok piatok: a hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza OBSAH Farská matrika Úmysly apoštolátu modlitby Bohoslužobný poriadok Udalosti v našej farnosti Prázdninové túry Chalúpka Novoť Bobrovská púť september Sedembolestná.. 5 Môže kresťan nemilovať kríž? Poďakovanie za úrodu Žiť večne s Bohom ora et labora Spevokol sv. Kataríny Alexandrijskej v Limanowej Blahoslavení chudobní, plačúci, tichí Katolícka univerzita hosťovala účastníkov medzinárodného kongresu Rodina a médiá História, cieľ a poslanie medzinárodných kongresov rodín... 9 Farský list bodoval aj tentoraz Cítil som toľko lásky, že ma to úplne zlomilo Áno alebo nie / Ruženec Čím viac osobu miluješ, tým nádhernejšou sa stáva Saleziánske okienko Sestra Marta, vitajte! Program na október a november Šaštínska púť Synodálna bunka farnosti ZŠ a MŠ A. Radlinského Cirkevné gymnázium A. Radlinského Je tu škola Na aktuálnu tému To čo býva očiam neviditeľné Detský kútik Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: Doc. PaedDr. ThDr. PhDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná rada: Mgr. Cyril Hamrák, Mgr. František Bebko, Ľudovít Oravec, Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Oľga Nemčeková, Júlia Čižmárová, Monika Kočalková. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 28. november Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením Pre Farský list. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.

4 4 FARSKÝ LIST 05/2008 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Prázdninové túry Leto, slnko, more, hory, priatelia... prázdniny sú dni, kedy máme viac času ako cez školský rok na svojich priateľov. Máme viac možností byť spolu, smiať sa, byť uvoľnení, bez stresu a prežiť neopakovateľné zážitky. Človeku dobre padne, keď môže niekde vypadnúť a trocha zrelaxovať. My si občas doprajeme aj výlety, na ktorých spoznávame krásy okolitej prírody, ale aj tej viac vzdialenej. Cez prázdniny sme podnikli 3 väčšie túry naše kroky viedli na Veľký Rozsutec spolu s pánom kaplánom Cyrilom a sestrami Máriami. Nádherný výhľad okolitej prírody všetkých pohladil na duši a my sme si uvedomili, akú krásu Boh stvoril z lásky k nám. Úžas sme prežili aj pri Šútovských vodopádoch a Mojžišových prameňoch, kde sme si mohli urobiť pár krásnych fotografií a posilniť sa. Posilou pre náš duchovný život nám bol aj ruženec Božieho milosrdenstva. Na konci tejto túry sme zažili jedno veľké prekvapenie. Balón. Balón z jarmoku, ktorý pravdepodobne niekomu uletel a zachytil sa na stromoch. Troška ďalej sme zablúdili aj na Liptov, kde sme zdolali vrch Baranec. Po osemhodinovej túre nás čakala odmena - kolobežky, na ktorých sme si užili poslednú časť po asfaltovej ceste k našim autám. Sme vďační za všetky tieto túry, za ochranu nášho Otca a aj za to, že nám vždy vyšlo krásne počasie a nik nebol zranení. Naše priateľstvá sa aj takouto formou viac upevnili a my sme svoj voľný čas využili plnohodnotne. Vaši mladí Snímka: Andrej Kuhejda Chalúpka Novoť Prázdniny sa prevalili do druhej polovice a my, dolnokubínski mladí, teda mládežnícky zbor, sme sa rozhodli zorganizovať si oddychovú chatovačku. Tento rok sa konala druhý augustový víkend v Novoti. Naša cesta viedla aj cez Hruštín a nedalo nám, aby sme obišli kostol a farský úrad v tejto obci. A prečo? Predsa Hruštín je ďalšou kaplánskou zastávkou nášho bývalého pána kaplána Petra. Po nejakom mesiaci sme opäť videli známu tvár, ktorá sa vôbec nezmenila. A tak sa potešil aj on aj my. Po tejto milej a vtipnej návšteve sme pokračovali v ceste. Boli sme veľmi nedočkaví a plní nádejí. Pán šofér (autobusu) sa nám snažil zastaviť čo najbližšie pri chate, za čo mu patrí veľká vďaka. Vyšľapali sme si ten strmý kopec a nahrnuli sme sa dovnútra. Všetci sme boli očarení. Veru krásna chalúpka to bola. Vybehli sme na poschodie, udomácnili sme sa, vybalili, zjedli nejaké tie sladkosti. V ten večer, po modlitbe ruženca, sme sa hrali niekoľko hier. Nezabudli sme ani na nášho Otecka a každý deň sme sa prešli do tunajšieho kostola na sv. omšu. Nakoľko nám neprialo počasie, museli sme chtiac-nechtiac zostať vo vnútri. Na jedno popoludnie sa vyčasilo a to sme využili na blízkej lúke, kde sme sa vyšantili a pomodlili ruženec k Božiemu milosrdenstvu. Po nedeľnej sv. omši a následnom obede, sme s plnými bruškami začali robiť činnosť, ktorú asi nikto z nás nemá rád. Pomalé lúčenie sa s chatou, balenie tašiek a batohov, upratovanie. Spravili sme posledné fotky a s ruksakmi na chrbtoch sme sa ponáhľali na autobus, ktorý nás odviezol do Kubína. Ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili tento skvelý výlet, našim vedúcim zboru, majiteľom chaty a hlavne Tebe, nebeský Otče. Vaši mladí Snímka: archív zboru

5 FARSKÝ LIST 05/ UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Bobrovská púť Musím sa priznať, že pohreby nemám rád. Keď som sa však dozvedel, že sa v našej farnosti organizuje púť do Bobrova na symbolický pohreb Panny Márie, neváhal som. Vyše 100-ročná história púte, bohatosť liturgických obradov pri slávnosti Nanebovzatia Panny Márie, ktoré nikde inde neuvidíte, sľubovalo nevšedný duchovný zážitok. Tak sme si viacerí v sobotu, 16.augusta, obuli pútnické topánky a vydali sa na cestu. Cirkevná slávnosť v Bobrove sa začala už v piatok sv. omšou v kostole sv. Jakuba, pri ktorej bola vysluhovaná sviatosť pomazania chorých, večer pokračovala kultúrnym programom a vystúpením gospelových skupín. Tento rok bola zároveň obohatená aj o celonočnú adoráciu pred Eucharistiou. Sobota bola venovaná tzv. usnutiu Panny Márie. V kostole bolo v truhle uložené symbolické telo Panny Márie, s ktorým sa pútnici postupne lúčili vzdaním úcty a poklony. Treťou hodinou popoludní začala Korunka k Božiemu milosrdenstvu a po nej Mariánske večeradlo. Hlavná časť slávnosti začala krížovou cestou smerom od kostola na Bobrovskú kalváriu. Historická lipová aleja, veľký zástup ľudí i dojímavé meditácie nad jednotlivými zastaveniami krížovej cesty, to všetko v nás navodzovalo zvláštnu duchovnú atmosféru. Odpustová svätá omša sa konala na vrchole Kalvárie pred kaplnkou Nanebovzatia Panny Márie. Celebroval ju vdp. Ľubomír Satina, správca farnosti Rabča. V homílii sa zameral na zodpovednosť pri našom konaní počas života. Do večnosti si nezoberieme ani majetky, autá, či počítače. Tam s nami pôjdu len skutky, ktoré sme z lásky k blížnemu vykonali. Spomeňme si na Ježišove slová: Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, zaodeli ste ma, navštívili ste ma, Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili. (porovnaj Mt 25,35-40) Po sv. omši nasledoval obrad uloženia symbolického tela Panny Márie do hrobu v kaplnke Kalvárie. Poklonou pri jej hrobe sme našu malú púť s veľkým duchovným zážitkom ukončili. A ešte niečo z histórie. Štrnásť zastavení krížovej cesty od farského kostola ku kaplnke Nanebovzatia Panny Márie, ktorá tu stojí už od roku 1834, dal postaviť bobrovský rodák kanonik Štefan Koštialik na začiatku 90. rokov 19. storočia. Po búrke v roku 1889, kedy bola kaplnka poškodená, ju v čase výstavby zastavení krížovej cesty obnovili. Pribudol vysoký kríž s telom Ježiša Krista, postavami Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Posviacka Kalvárie sa uskutočnila 15.augusta (kniha A. Tyrola a J. Kekeliaka: Krátka história Bobrovskej kalvárie.) Na záver jedná dobrá rada. Keď si budete plánovať budúcoročnú dovolenkovú sezónu, nezabudnite na jednu sobotu okolo 15. augusta a zájdite do Bobrova. Duša Vám pookreje, naozaj. Ľudovít Oravec Snímky: autor 15. september Sedembolestná V dolnokubínskej nemocnici je zriadená kaplnka, ktorá je zasvätená patrónke Slovenska Sedembolestnej Panne Márii, ktorej sviatok pripadá na 15. septembra. V tento deň už každoročne v našej farnosti slávime malý odpust. Nebolo tomu inak ani tento rok. Bola to veľmi pekná slávnosť a podľa vyjadrenia jednej účastníčky aj veľmi dojímavá. K odpustovej atmosfére prispeli svojim spevom naši mládežníci a hlavne pán kaplán Marek svojim príhovorom a povzbudením k nasledovaniu a k dôvere v príhovor a pomoc Panny Márie. Prišlo pomerne veľa ľudí aj z okolia Dolného Kubína vzhľadom na malé pomery kaplnky. Nechýbali však pacienti, pre ktorých je v čase choroby veľmi dôležitá okrem zdravotnej starostlivosti o telo aj starostlivosť o dušu: Práve pri sv. omši môžu skladať svoje bolesti a trápenie na obetný stôl a spolu s Ježišom a s Pannou Máriou to obetovať za spásu svojej duše, a svojich blížnych. Potvrdzujú to aj slová sv. Otca Benedikta XVI., ktoré povedal v homílii v tento sviatok pri slávení sv. omše v Lurdoch: Kristova prítomnosť búra opustenosť, ktorú človek v bolesti prežíva a vďaka bolestiam Mária získava nové poslanie stáva sa Matkou učeníka. Mária sa prostredníctvom Jána stáva učiteľkou života a lásky nás všetkých. Katka Palugová Snímka: autorka

6 6 FARSKÝ LIST 05/2008 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Môže kresťan nemilovať kríž? Čo pre mňa znamená kríž? Premýšľal som cestou na odpustovú slávnosť Povýšenia svätého Kríža v kostole na Brezovci v nedeľu 14. septembra. Kríže sú všade okolo nás na oltároch v kostoloch, na stenách našich príbytkov či popri našich cestách. Máme ich stále pred očami a možno ich už ani nevnímame. A tak som pozorne počúval homíliu sv. omše, ktorú celebroval vdp. Štefan Tuka, farár farnosti v Dlhej nad Oravou. Vyberám z nej podstatnú časť: Dnešný sviatok Povýšenia sv. Kríža nám stavia pred náš duchovný zrak nielen jeho znovunájdenie sv. Helenou a vystavenie k úcte, ale predovšetkým to Božie pozdvihnutie z potupného náručia smrti na symbol spásy a ľudskej záchrany. Nebeský Otec obetoval vlastného Syna, obetoval ho, aby ľudstvo malo záchranu. Ani si nedokážeme predstaviť veľkosť tohoto daru. A toto veľké obdarovanie si sprítomňujeme pri každej svätej omši. Aké nepochopiteľné je, že toľko veriacich kresťanov tak ľahostajne vynechá sv. omšu v nedeľu či vo sviatok. Čo je príčinou takého postoja? Najskôr nevedia, čo sv. omša je. Do chrámu sa predsa nechodí za ľuďmi, s ktorými sa môžeme stretnúť hocikde inde. Do chrámu sa prichádza za Tým, ktorý ma v ňom celkom zvláštnym spôsobom očakáva. A spoločenstvo s Ním je pre mňa neobyčajnou poctou a darom, miestom, kde čerpáme nové sily. V chráme stavitelia i umelci dokázali vytvoriť priestor akoby vyňatý z tohoto sveta. Sála z neho mystérium, tajomstvo viery. Nechýba súčasnej generácii kresťanov zmysel pre toto hlboké tajomstvo viery? Niekedy sa zdá, že ľahšie zorganizujeme hudobné festivaly sakrálnej hudby, či iné masové náboženské akcie, akoby sme zaistili spontánnu návštevu bohoslužieb, ktorá by bola pre každého hlboko osobným a vnútorným klaňaním sa pri päte kríža. Tento nezdravý jav má svoju odozvu i pri prežívaní svojich každodenných krížov, respektíve úteku od nich. Ako hovorí Ján Mária Vianney: Našim veľkým krížom je strach s krížov. Bojíme sa prijať kríž zodpovednosti, či už napr. vstupom do manželstva, do zasväteného života, prijať nový život do rodiny, prijať zodpovednosť na politickej scéne alebo obyčajnú službu vo farnosti. A opäť hovorí Ján Mária Vianney: Vôbec nechápem, ako môže kresťan nemilovať kríž. Pred krížom sa teda neuteká. Kríž možno milovať, alebo nás rozdrví. Kto miluje kríž, ten nevníma jeho ťarchu. Kto pred krížom uteká, neutečie pred nim. Slávnostnú atmosféru odpustovej slávnosti svojim spevom vhodne doplnil spevokol dospelých sv. Kataríny Alexandrijskej. Škoda len, že prúd našich myšlienok hneď pred kostolom pretrhol mladý bubeník a vyvolávač, ktorý nás pozýval na Kubínský jarmok. Nuž aj taký je folklór dnešnej doby. Nech všetci, aj účastníci jarmoku, pocítia prúd milosti, vytekajúci z Kristovho kríža. Ľudovít Oravec Snímky: autor Poďakovanie za úrodu Stalo sa už peknou tradíciou v našej farnosti poďakovať sa za každoročnú úrodu. Nebolo tomu inak ani tento rok, kedy sa na slávnostnejšej svätej omši v nedeľu 21. septembra o 11:00 hod. vo Farskom kostole zišli mnohí veriaci, zvlášť záhradkári. Tí posledne menovaní sa zaslúžili o to, aby z plodov zeme priam umelecky vyzdobili priestor ako pred obetným stolom, tak aj celý priestor chrámu. Z ich rúk prijal krásne, zdravé a rôznorodé ovocie, zeleninu, ale aj kvety, domáci chlieb a hrozno ako obetné dary pán dekan Ľubomír Pekarčík. Liturgiu skrášlil svojím spevom mládežnícky zbor. Všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave nevšednej ďakovnej svätej omše patrí náš obdiv a úprimné poďakovanie. Katarína Ileninová Snímky: Andrej Kuhejda

7 FARSKÝ LIST 05/ UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Žiť večne s Bohom ora et labora Či sme sen, čo bez slov sníva jediná sníva voda valiaca sa stále ďalej riečišťom plným ohňa od zrodenia až do smrti a od smrti do zrodenia bez brehov a bez dna? Dňa 15. septembra na sviatok Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska prijal náš rodák o. Jozef Brodňanský OSB v kostole sv. Šimona a sv. Júdu v Bacúrove o 11:00 hod. večné sľuby a tým prijal mníšsku profesiu byť benediktínskym mníchom. Na jeho oznámení boli nasledujúce slová: Ó, môj Bože, nezrodený nehynúci. Ó, môj Bože, nezrodený, nehynúci. Ktorý si vraj na nebi aj vo mne. Ak si tak, ako nemôžeš nebyť, tak prosím ťa prijmi toto nedočkavé ustráchané srdce a myšlienky neprítomné. Naše srdce je často ustráchané a nedočkavé. Často prežívame strach. Bojíme sa o budúcnosť. Ale je potrebné jedno: dôverovať Bohu. Je potrebné si uvedomovať, aby bol vo všetkom oslávený Boh. Z homílie opáta Bernarda Sawickiego OSB vyberám nasledovné: Dnes často hovoríme o bolestiach. Snahou súčasného človeka je čo najrýchlejšie a najúčinnejšie odstrániť všetky vzniknuté prejavy bolesti. Pritom nám dnes pripadá uctiť si až sedem bolestí Božej Matky. A ako by to bolo ešte málo práve taká ubolená Matka je patrónkou Slovenska. A pritom dokonca Božia Matka, najdokonalejší kvet tejto zeme, jediná vyvolená, nebola uchránená od bolesti. Práve naopak, jej bolesť je znásobená, narastá do nekonečna veď taký je význam čísla sedem. Nemusíme sa teda vôbec za bolesť hanbiť! Ako vidieť, ona nie je trestom za hriechy Božia Matka nemala žiadny hriech a trpela! Ako často sme v bolesti tak ďaleko od Pána Ježiša. Nemáme ani silu, ani chuť modliť sa. Len sa pýtame: Prečo? Dnešný svet sa kvôli čoraz väčšej intenzívnosti tejto otázky, zvíjajúc sa v kŕčoch rozličných bolestí, stále viac vzďaľuje od Pána Boha. A dnes tú našu ustarostenosť a bolesti ešte viac vyostruje tajomný obrad mníšskej profesie: tu je človek, odkiaľsi z inokadiaľ, plný fantázie, nápadov, nezanedbateľných skúseností, milujúci neobmedzené priestory, hory, sneh rozhodol sa uzatvoriť svoj život v neveľkom priestore kláštora a úzkom kruhu niekoľkých mužov. Kto z nás by nepoznal bolesť, ktorú prináša spoločný život!? Čím sú si bližšie, tým ťažšie. A napriek tomu bude za chvíľu vyslovený sľub stálosti, čiže zviazania sa s týmito tu spolubratmi, ktorých slabosti a ohraničenosť už o. Jozef pozná pridobre a kvôli tomu sa nemálo natrpel. Je tu potrebná stála bdelosť a úsilie, aby konal zodpovedne podľa svojho povolania: to je základ druhého z benediktínskych sľubov mníšskych zvykov, čo jednoducho označuje istý štýl života, plný zaangažovania, ale aj pokory. Lebo žiť s bolesťou tvárou v tvár bolesti dôstojne, to je veľké umenie. O to viac, že sú rôzne bolesti. Ak sa venujeme jednej, môžeme zanedbať inú. Lebo bolestí je veľa. Tu má pôvod sľub poslušnosti. To je cesta rozoznávania našich bolestí. Nielen kvôli tomu, aby sme pred nimi unikli, ale aby sme ich tvorivo prežívali. Pozrime sa, aký paradox sa odohráva pod krížom: zomierajúci, jediný syn Matky, akoby sa k nej nepriznával. Bolesť sa lieči bolesťou. Bolesť hriechu, ako obrazne píše sv. Benedikt, lieči neraz bolestná kúra pokánia. Bolesť neposlušnosti lieči bolesť poslušnosti. Ktovie, možno práve preto súčasného človeka bolí tak veľa vecí, že nedokáže vojsť do bolesti ďalej a hlbšie. Lebo bolesť by nás mala živiť to jest dávať nám život byť neustálou cestou Premenenia a Zbožstvenia. Nech sa to stane pre o. Jozefa, pre bacúrovských mníchov, pre všetkých Slovákov i pre nás tu zhromaždených každodennosťou a plnosťou pokoja. A nech sa to stane prostredníctvom Bolestnej Božej Matky. František Bebko Snímky: archív rodiny Brodňanských

8 8 FARSKÝ LIST 05/2008 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Spevokol sv. Kataríny Alexandrijskej v Limanowej Tak ako po mnohé roky sme opäť obnovili dobré družobné vzťahy s pútnickým mestom Limanowa. Pozvanie na túto veľkolepú sviatočnú púť od poľských veriacich sme privítali s nadšením. Zbor sprevádzal náš pán kaplán František. Cesta do Limanowej trvala autobusom približne dva a pol hodiny, čo popri speve prekrásnych mariánskych piesní uplynulo veľmi rýchlo. Už zďaleka bolo poznať, že mesto žije zvláštnou sviatočnou atmosférou. Pri vchode do kostola nás vrelo privítal veľadôstojný pán dekan z Limanowej. Po príchode na chór sme zaujali svoje miesto a oboznámili sa s priebehom slávnosti. Počas obetovania nás zaujalo prinášanie obetných darov z tohoročnej úrody. Vtedy sme mali možnosť spoznať neuveriteľnú vynaliezavosť poľských veriacich pri zhotovovaní,,umeleckých diel. Počas slávnosti sme sa striedali s domácim miešaným zborom. Poliaci spievali ordinária omše a my sme doplnili atmosféru Arcadeltovou Ave Máriou, ďalej skladbou Stabat mater a Canticorum Jubilo. Celá svätá omša prebehla v skutočne dôstojnom a slávnostnom duchu. Po skončení slávnosti sme boli pozvaní na výborný obed, kde sme sa všetci dobre porozprávali a taktiež si oddýchli. Pri odchode sa s nami osobne rozlúčil tunajší pán dekan a ďalší. Počas spiatočnej cesty nechýbala ani modlitba sv. ruženca obohatená spevom mariánskych pútnických piesní. Domov sme sa vrátili duchovne povzbudení a plní dobrej nálady. V duchu si prajem, aby Panna Mária požehnala všetkých spevákov, ktorí si našli čas na jej oslavu. Miloš Novák Snímky: archív Františka Bebka Blahoslavení chudobní, plačúci, tichí... Sobotňajšia ranná svätá omša 27. septembra vo Farskom kostole sa niesla v duchu spomienky na svätca známeho ako patróna charitatívnych diel. Kňaz Vincent de Paul sa úplne zasvätil pomoci chudobným a na tento cieľ založil Misijnú spoločnosť, ktorej zveril aj úlohu výchovy svätých kňazov. V spolupráci so svätou Lujzou de Marillac založil tiež spoločnosť Dcér kresťanskej lásky. Spomienka na neho bola a je pre nás o to živšia, lebo v našej farnosti už dlhé roky obetavo pôsobia práve Dcéry kresťanskej lásky (ľudovo nazývané Vincentky) v spolupráci s pracovníčkami Charity. Iniciatívne sa zapojili svojou lektorskou službou, prípravou obetných darov s komentárom, ako aj textovou úpravou piesne z JKS ku spomienke sv. Vincenta. Hlavný celebrant pán dekan vo svojom príhovore upriamil pozornosť na negatívny vplyv reklamy v našom živote, ktorá kalí náš zrak a hatí našu myseľ. Neexistuje reklama na túto sv. omšu, na chudobu, lásku a čistotu, po ktorej túži srdce človeka. Pre modernú spoločnosť sa nehodí chudoba či choroba alebo starí ľudia. Svätec si však vybral chudobného človeka za ideál práve preto, že Ježiš sám sa narodil a žil v chudobe, jeho učeníci boli taktiež chudobnými. Chudoba je cesta k dokonalosti a svätosti, ktorú ponúkol tento svätec. Pán dekan nás na záver vyzval, aby sme mali v úcte tých, ktorí majú charizmu slúžiť druhým, chorým, opusteným, aby naplnili nadčasové blahoslavenstvá (Mt 5, 1-12a). Príjemnú a rodinnú atmosféru podčiarkol svojim spevom mládežnícky spevokol, ako aj neobyčajné obetné dary: štóla, zástera, košík plný medovníkových srdiečok, chlieb a víno. Po skončení sv. omše sa naše Vincentky spolu so svojimi spolupracovníčkami prejavili aj ako štedré hostiteľky a pozvali všetkých prítomných na malé agapé do priestorov Pastoračného centra. Katarína Ileninová Snímka: autorka PS: Ak ste v nedeľu prispeli a kúpili ste si medovníkové srdiečka na Boj proti hladu pomôžme Haiti, podporili ste celoslovenskú verejnú zbierku. Viac informácií získate na ĎAKUJEME!

9 FARSKÝ LIST 05/ Katolícka univerzita hosťovala účastníkov medzinárodného kongresu Rodina a médiá V dňoch septembra 2008 sa na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku uskutočnil XXIII. medzinárodný kongres rodiny pod názvom RODINA A MÉDIÁ. Zúčastnilo sa ho viac ako 500 účastníkov a takmer 30 prednášajúcich z mediálnej, sociálnej, cirkevnej i politickej oblasti zo 16 krajín sveta. Pri tejto príležitosti sme oslovili jedného z prednášajúcich, poslanca Európskeho parlamentu a zároveň nášho rodáka MUDr. Miroslava Mikolášika, aby nám atmosféru tohto podujatia sprostredkoval prostredníctvom krátkeho príspevku. Bola pre mňa česť prihovoriť sa slovenským i zahraničným poslucháčom a ponúknuť im percepciu tejto témy z pohľadu zástupcu Slovenska v Európskom parlamente. Na tomto kongrese som sa zúčastnil už niekoľkokrát, v roku 1994 dokonca ako jediný zo Slovenska. Zúčastnili sa ho vtedy také osobnosti ako Matka Tereza a Jean Vanier. V tomto ročníku som diskutoval v paneli spolu s rektorom parížskej Sorbonny profesorom Gérard-Francois Dumontom. Počas nedeľňajšieho dopoludnia som vystúpil so samostatnou prednáškou na tému Ľudská dôstojnosť v Európe a na Slovensku: nové výzvy a úsilia. Na tohtoročnom kongrese som moderoval dve pracovné skupiny so zameraním na médiá vo vzťahu k ochrane života a médiá a politika. Snažil som sa zdôrazniť význam médií, ale aj ich povinnosť pomáhať či už ľuďom pracujúcim na poli rodiny, či už politikom, ktorí sa venujú otázkam rodiny, u ktorých je to priamo poslanie. Spolu s primátorom Ružomberka pánom Michalom Slašťanom som sa prihovoril i prítomným na slávnostnej recepcii. Ako to počas záverečnej homílie zdôraznil aj predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. František Tondra, hlavným odkazom tohto podujatia je podľa mňa najmä to, že médiá by mali v prvom rade pravdivo informovať. V dnešnom svete majú médiá nesporne veľkú silu ovplyvniť ľudí a preto je dôležité, aby túto vymoženosť nezneužívali. Chcel by som ešte dodať - som rád, že sa toto podujatie uskutočnilo práve v Ružomberku. Je správne nesústrediť takéto aktivity len v hlavnom meste. Rovnako na pôde univerzity sa tento odkaz dostal predovšetkým mladým ľuďom, ktorí sú našou budúcnosťou. Za redakciu i všetkých čitateľov ďakujeme MUDr. Mikolášikovi za jeho postrehy a názory. Zuzana Machajová (pozn. red. krátené) Snímka: archív Miroslava Mikolášika História, cieľ a poslanie medzinárodných kongresov rodín Pred viac ako 40 rokmi skupina rodičov uvedomujúc si nebezpečenstvá ohrozujúce rodinu, začala výmenu skúseností a spoločné hľadanie pozitívnych riešení. Prvé stretnutie v tomto duchu iniciované pani Mercedes Wilson (Guatemala) a Christine Vollmer (Venezuela) sa uskutočnilo v Latinskej Amerike a veľmi rýchlo sa transformovalo na medzinárodné kongresy. Prvý európsky kongres sa uskutočnil v Paríži v roku Či nepotrebujeme ukazovatele cesty a sprievodcov, či nás netrápia pochybnosti o správnych prioritách našej životnej cesty? A naša sloboda voľby či zodpovedá miere zodpovednosti, ktorá sa s ňou spája? Zastavenie sa nad týmito otázkami, opreté o objektívne analýzy situácií, ktoré sú spojené s témou rodiny, to sú témy konferencií vyjadrované významnými špecialistami z Európy a sveta. XVIII. Medzinárodný kongres rodiny, ktorý sa uskutočnil v roku 1994 vo Varšave, v roku vyhlásenom (OSN i Cirkvou) ako Svetový rok rodiny, bol prvým po páde berlínskeho múru v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Výnimočný úspech Varšavského kongresu bol odrazovým mostíkom pre nasledujúce kongresy, v Moskve (1999), v Lubline (2004) a v Kyjeve (2006). Kongres Rodina a médiá bol 23. ročník svetových kongresov rodiny. Tohtoročná téma vzájomného vzťahu rodiny a médií bola vybratá z dôvodu narastajúcej potreby mediálnej výchovy v spoločnosti. Kongres sa pokúsil nájsť odpoveď na otázku, či sú médiá pre rodinu ohrozením alebo prínosom a či je možné vzťah týchto dvoch spoločenských inštitúcií nastaviť tak, aby smeroval k celospoločensky želateľnému prospechu. Motto: Prvou povinnosťou žurnalistu je rešpektovať pravdu a hodnotu ľudskej osoby. (belgická kráľovná Fabiola) Hlavným cieľom konferencie bolo na jednej strane vyvolať záujem najdôležitejších hospodárskych a spoločenských miest, aby sa výrazným spôsobom angažovali za rodinu prameň a stabilitu spoločnosti, a na strane druhej ukázať poslucháčom, že rodina je schopná postaviť sa nebezpečenstvám rôzneho druhu, ale pod podmienkou, že bude protežovaná a chránená. Zdravá rodina, tak z morálneho i ekonomického pohľadu, múdre hospodárenie v rodine a prorodinná politika sú prameňom bohatstva rodiny, a súčasne krajiny. V dôsledku nedocenenia spoločenskej a ekonomickej úlohy rodiny dostali sme sa v posledných rokoch do nebezpečnej a paradoxnej situácie: mladá časť populácie nie je dosť početná, aby nadobudla prostriedky nevyhnutné pre udržanie staršej časti spoločnosti. Podľa

10 10 FARSKÝ LIST 05/2008 Farský list bodoval aj tentoraz Možno ste zaregistrovali a možno nie správu v Katolíckych novinách č. 38, o umiestnení Farského listu v rámci celoslovenskej súťaže farských časopisov FAČA Išlo už o piaty ročník vyhlásený spoločenstvom mladých katolíkov aktívnych v médiách Network Slovakia. Pri tejto príležitosti sa konal septembra na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku pravidelný seminár Networku, kde sme mali zastúpenie vo fotografickej sekcii. Utorkové popoludnie 9. septembra bol pre nás tým dňom D, kedy sme netrpezlivo čakali, či sa nám podarilo uspieť alebo nie s naším periodikom. Odborná trojčlenná porota v zložení: Mons. Vendelín Pleva, Martinka Grochálová (obaja z Katolíckych novín) a umelecký fotograf Jozef Sedlák zhodnotili 21 prihlásených časopisov po stránke jazykovej, štylistickej, obsahovej, grafickej, ale zvlášť si všímali aj jeho vlastnú identitu, isté zakorenenie a poslanie vo farnosti. Prvé miesto opäť obsadila kvalitná a inšpiratívna kežmarská Cesta, druhé miesto patrilo nováčikovi súťaže Kuriér Krista Kráľa z farnosti Prešov Sekčov a tretie miesto bolo udelené nášmu 16-ročnému Farskému listu. Umiestnenie spolu s knižnou kolekciou nás naozaj veľmi potešilo, pretože za posledné tri roky, čo sme sa prihlásili do súťaže sa nám podarilo získať už aj prvé a druhé miesto, čo hovorí samo za seba. Zvláštnou cenou porotcovia poctili dvoje farských novín: Máriinu cestu z Považskej Bystrice a Spektrum farnosti Víťaz. Za najlepší seminaristický a rehoľný časopis bol vyhlásený Mladý misionár, ktorý vydáva Spoločnosť Božieho Slova (známy ako Verbisti). Ďalšia zvláštna cena za originálne fotografie poputovala do rúk novokňaza Andreja Lojana SVD. V každom prípade sa chcem úprimne poďakovať celej redakčnej rade a pánovi dekanovi, ako aj grafikovi a tlačiarni, za čas, potrebnú energiu, tvorivé nasadenie a ústretovosť, ktorú časopisu venovali a venujú. Vám, milí čitatelia, ďakujeme všetci za vašu hmotnú a predovšetkým modlitbovú podporu, bez ktorej by nebolo možné žiadne číslo Farského listu vytvoriť poskladať ako pestrofarebnú mozaiku zo života dolnokubínskej farnosti. Katarína Ileninová Snímky: Renata Jedláková

11 FARSKÝ LIST 05/ Cítil som toľ ko lásky, že ma to úplne zlomilo... V utorok 1. júla sa brány dolnokubínskej farnosti otvorili pre nášho nového pána kaplána Mareku Ondru. Tento nenápadný mladý muž s úprimným úsmevom si našiel čas a odpovedal na naše zvedavé otázky: Pán kaplán, pochádzate z Popradu. Aké boli Vaše školské roky? Na čo si radi spomínate? Školské roky na ZŠ si pamätám len matne. Detstvo ako každé iné, keď dieťa spoznáva svet okolo seba, učí sa nadväzovať vzťahy, všetko je preň nové, atď. Nič zvláštne. Na strednej škole vyvrcholila puberta, ako každý chlapec som sa zaujímal o dievčatá, vystrájal, urobil pár hlúpostí, bol som nešťastný sám zo seba, začal som premýšľať o živote a budúcnosti. Pekné spomienky mám na priateľov, boli sme tam dobrá partia, plánuje sa stretávka po desiatich rokoch. Kedy pre Vás nastal ten silný moment osobného rozhodnutia nasledovať Krista ako kňaz? V štvrtom ročníku na strednej škole. Predtým sa mi o tom ani nesnívalo. Mal som už svoje plány do života, priateľku, sľúbené perspektívne zamestnanie a odrazu to všetko padlo. A ten konkrétny moment? Ktosi mne veľmi blízky sa ma opýtal, pre mňa úplne nečakane a prekvapujúco, či nechcem byť kňazom. Bolo to ako zázrak. Pamätám si len, že som potom stál pod akýmsi krížom a plakal ako malé decko. Cítil som toľko lásky, že ma to úplne zlomilo. Ale časom to akosi ochladlo a ja, hoci som stále cítil povolanie, som sa voči Bohu vzbúril. Mal som už totiž svoju predstavu o vlastnom živote a tá sa mi veľmi páčila. Začal som ju žiť, ale Pán bol trpezlivý a po štyroch rokoch ma predsa len priviedol do seminára. Strávili ste medzi nami prvé tri mesiace. Je pre novokňaza ťažké začleniť sa do novej farnosti? Pre mňa to trochu ťažké bolo, lebo nešlo len o začlenenie sa do novej farnosti. Krátko predtým som sa odrazu stal kňazom, bol to šok, byť zo dňa na deň niekým iným a stáť pred ľuďmi, pred Bohom i sám pred sebou v úplne inej pozícii. K tomu ešte nové miesto, cudzí ľudia, povinnosti a nároky, ktoré som dovtedy nepoznal. Moje predstavy padli a nastúpilo niečo celkom iné. Z toho som sa musel najprv spamätať. Ale už je fajn. Ako vnímate rôznorodú pastoračnú prácu s ľuďmi v našej farnosti? Páči sa mi, ako to tu funguje, ako sa ľudia sami snažia rozvíjať farnosť, koľko je tu skupín, i modlitbových. Je tu život. Na Spiši to tak bežné nie je. Mám na starosti filiálku Vyšný Kubín, najmä tamojšiu mládež a našich miništrantov (aspoň tých pár, čo ešte ostalo). Prezraďte nám vaše záľuby. Pri čom si radi oddýchnete? Som bývalý aktívny športovec, čo moje kĺby ešte občas cítia a keď som končil so športom, slúbil som si, že už sa nikdy fyzicky namáhať nebudem. Samozrejme som to trochu prehnal, ale pravdupovediac, dnes už radšej relaxujem pasívnym spôsobom. Mám rád dobré filmy, dobré knihy, dobrú hudbu a posedenie pri pive s priateľmi. Takisto turistiku, najmä autoturistiku. A určite aj chvíle osamote so svätým Písmom. Určite ste už v našej farnosti zažili veľa veselých príhod. Prezradíte nám nejakú? Prvá hodina náboženstva na gymnáziu s prvákmi alebo druhákmi. Vošiel som po skončení prestávky do triedy ako nový učiteľ a všetci ma ignorovali. Zrejme si mysleli, že to len zablúdil študent z vedľajšej triedy. Po mojom upozornení sa väčšina z nich spamätala, až na jednu korbu. Premeral si ma od hlavy po päty a spýtal sa: A ty si kto? Keď som ho slušne upozornil, že nový učiteľ, neveriacky sa ma opýtal: A to si nejaký kňaz alebo čo? Dochádzala mi trpezlivosť... Ale pomaly a demonštratívne ma obišiel a sadol si. Bolo to milé. Pán kaplán, ďakujeme za Vaše úprimné odpovede a prajeme Vám hojnosť Božieho požehnania, múdrosti a vytrvalosti v rôznych situáciách každý deň! Moneka Snímka: archív Mareka Ondru

12 12 FARSKÝ LIST 05/2008 Áno, alebo nie Áno, alebo nie, sú krátke slová, ktoré sa rýchlo vyslovia. Nehovoria sa však ľahko, ak ide o dôležité životné rozhodnutia, ktoré majú ďalekosiahle rozhodnutia. Keď sa má narodiť dieťa, rodičia dávajú svoj zodpovedný súhlas na celý jeho nasledujúci život. Podobne pri spoločnom manželskom sľube. Človek berie na seba zodpovednosť aj za iného. Takéto rozhodnutia sa nedajú zobrať naspäť. Často cez rok máme pred očami Bohorodičku, Pannu Máriu a zvláštnym spôsobom si ju uctievame aj v mesiaci októbri. Ona povedala svoje áno pri zvestovaní a potom ho už nikdy neodvolala. Nebolo to iste pre ňu ľahké. Čo mohla vedieť o Božom pláne? Nemohla ani tušiť, čo ju všetko čaká. Čo ju bude stáť tento súhlas?! Jedno však vedela, že je v Božích rukách, a to jej dávalo silu, aby ostala verná v tomto životnom rozhodnutí. Za ťažkých okolností priviedla dieťa na svet. Nemala čas tešiť sa z jeho narodenia, keď ho útekom musela chrániť pred rukou Herodesa a žiť v podmienkach, ktoré bolestivo poznajú utečenci všetkých čias. Áno, zažila aj chvíle tichej radosti v nazaretskej rodine. Zistila, že Ježiš nemá len priateľov, ale aj ľudí, ktorí odmietli jeho náuku a túžia po jeho smrti. Musela byť svedkom aj týchto žalostných udalostí. Vieme však, že Boh ju obdaril aj radosťou zo zmŕtvychvstania jej Syna a z jeho aj svojho oslávenia v nebesiach. Panna Mária je veľký príklad hlbokej dôvery v Boha. V konkrétnych životných podmienkach prijala Božiu vôľu. Zodpovedne ju plnila, pretože sa vo svojej činnosti dala viesť láskou a duchom služby. Bola prvou a najdôležitejšou Kristovou učeníčkou: a to má všeobecnú platnosť. Táto skutočnosť sa nám premieta v modlitbe svätého ruženca, ktorému je zvlášť venovaný tento jesenný mesiac. Vidíme, že tu ide nielen o životnú cestu Bohorodičky, ale o dejiny spásy vôbec, ktoré sa uskutočnili pre nás a pre našu spásu. Apoštolská exhortácia pápeža Pavla VI. O mariánskom kulte (1974) v tomto zmysle hovorí: Rozjímanie o ružencových tajomstvách nám postupne odhaľuje plán Božej lásky, ako sa Boží Syn zapojil do ľudských osudov; ako nás veľkonočným tajomstvom svojej smrti a zmŕtvychvstania vykúpil; ako zoslal na Turíce Ducha Svätého a založil Cirkev; ako nás čaká to isté šťastie, čo už požíva jeho nanebovzatá Matka. Hovorme, aj my, svoje áno Bohu aj touto formou, aby náš život bol plnohodnotný a viedol k odmene, ktorá je večná. Mons. Viliam Judák Snímka: Zuzana Machajová Ruženec Október je tu a s ním aj spojená modlitba svätého ruženca, ktorú sa modlíme nielen individuálne, ale aj spoločne pred svätými omšami v našich kostoloch. Viete však, aké ružence existujú a s ktorými sa môžete stretnúť? Najznámejší je Mariánsky ruženec rozdelený na radostný (modlíme sa ho v pondelok a v sobotu), bolestný (utorok a piatok), slávnostný (streda a nedeľa) a ruženec svetla (štvrtok). Obľubu si získal aj Ruženec Božieho milosrdenstva. Medzi ďalšie patrí Ruženec k úcte Ducha Svätého, Eschatologický ruženec, Obetný ruženec pátra Pia (vysielaný priamo Najsvätejšej Trojici a Najsvätejšej Panne Márii, Matke Božej a Matke našej), Ruženec k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Sedemradostný ruženec (františkánsky) sa modlí na ruženci 7 10 malých zrniek a 7 veľkých. Tento ruženec má svoj pôvod v legende, podľa ktorej žil istý nábožný mladík, ktorý denne zdobil kvetinami obrázok Panny Márie. Keď vstúpil do noviciátu, nemohol to ďalej vykonávať. Vo svojej jednoduchosti si myslel, že ho Panna Mária zbaví svojej lásky a veľmi tým trpel. Avšak Matka Božia sa mu zjavila, potvrdila jeho povolanie do rádu a žiadala, aby jej miesto kvetín denne obetoval 72 Zdravasov rozdelených na desiatky (v zmysle kresťanskej tradície, podľa ktorej sa Panna Mária dožila 72 rokov) a aby pri nich rozjímal o jej siedmich radostiach. Stalo sa to okolo roku Táto pobožnosť sa rýchlo rozšírila po celom františkánskom svete, najmä zásluhou sv. Jána Kapistránskeho. Sedembolestný ruženec má 7 7 malých zrniek a 7 veľkých. Jednotlivé tajomstvá tohto ruženca sú: 1. ktorého utrpenie bolo Ti od Simeona zvestované; 2. s ktorým si do Egypta utekala; 3. ktorého si s bolesťou v chráme hľadala; 4. ktorého si stretla na krížovej ceste; 5. ktorého si videla na kríži umierať; 6. ktorého mŕtve telo si držala vo svojom náručí; 7. ktorého si s bolesťou do hrobu uložila. Namiesto Sláva Otcu je potrebné hovoriť: Mária, Matka milosrdenstva, vtlač do môjho srdca živú bolesť nad utrpením svojho Syna. Podľa internetu spracovala Katarína Ileninová

13 FARSKÝ LIST 05/ Čím viac miluješ osobu, tým nádhernejšou sa stáva Žiť v komunite Archa medzi postihnutými znamená dať do tejto služby celé svoje úsilie, svoju lásku i srdce, dať seba samého druhým. Naša farníčka Silvia Pisarčíková sa prednedávnom vrátila z takejto komunity Pôsobila v škótskom mestečku Inverness ako dobrovoľníčka. Ponúkame vám jej úprimné svedectvo: Výkriky, plač a z jej očí jasne čitateľné utrpenie... Nevie rozprávať, snaží sa komunikovať celým telom... a môj vlastný strach mi nedovolí ísť bližšie k nej. To bolo moje prvé stretnutie s Kerry, vraví Silvia a pokračuje: vtedy pred 3 a pol rokmi som o nej vedela iba to, že je to 27-ročná mentálne postihnutá žena, ktorá nevie rozprávať, žije vo svojom vlastnom vnútornom svete a niekedy sa prejavuje veľmi agresívnym správaním. Dnes je Kerry pre mňa priateľkou, ktorá ma naučila veľa o utrpení, Bohu, láske, priateľstve a pomohla mi objaviť skryté veci v mojom srdci. Kerry žije v kresťanskej komunite Archa v škótskom mestečku Inverness spolu s ďalšími mentálne postihnutými ľuďmi. No nie sú sami, vytvárajú veľmi hlboké priateľstvá s mladými ľuďmi asistentmi, ktorí tu dobrovoľne prichádzajú stráviť určitú časť života. Sú to ľudia rôznych kultúr, vierovyznaní, hľadajúci hlbší zmysel svojho života. Ja som bola jednou z nich. Odkiaľ ste sa dozvedela o tejto komunite? O medzinárodnej komunite Archa som sa dozvedela už počas môjho štúdia prostredníctvom kníh jej zakladateľa Jeana Vaniera, ktorý v roku 1964 prijal do svojho domu v Trosly pri Paríži dvoch mentálne postihnutých mužov a založil tak komunitu Archa. Archa má dnes 130 komunít v 30 krajinách sveta. Komunitu tvorí niekoľko domov, v ktorých žijú ľudia s postihnutím a asistenti spoločne ako jedna rodina. Túžba osobne spoznať život v takejto komunite vo mne rástla počas mojej 6-ročnej práce špeciálneho pedagóga a tak po niekoľkých návštevách v poľskej Arche neďaleko Krakowa som sa rozhodla opustiť domov a s tým spojené istoty. Do Škótska som odišla v januári Môj pôvodný plán ostať len jeden rok sa predĺžil na 3 roky a 6 mesiacov. V lete som sa vrátila späť domov na rodnú Oravu. Ako vyzeral deň v komunite a ako vyzerala vaša činnosť v komunite? Bežný deň v komunite sa ničím nelíši od bežného dňa v rodine. Kým sú ľudia s postihnutím v práci (väčšina pracuje v chránených dielňach), asistenti sa venujú domácim prácam upratovanie, pranie, nákupy, príprava obeda... Po práci trávia chvíle odpočinku spoločne. Postihnutí pomáhajú s prípravou večere, prestieraním stola a s ostatnými drobnými vecami, potrebnými k normálnemu chodu každej domácnosti. Veľký dôraz sa kladie na slávenie sviatkov narodeniny, príchod a odchod člena komunity... Je to jeden zo spôsobov ako vyjadriť tomu druhému jeho hodnotu, odkryť jeho vnútornú krásu... Čo bolo vašim cieľom? Ja som išla do komunity s cieľom slúžiť mentálne postihnutým ľuďom, no oni sa stali tými, ktorí slúžili mne. Keď som pomáhala s kŕmením počas večere, učila som sa trpezlivosti. Počas prebaľovania či pomoci s osobnou hygienou som objavovala tajomstvo prítomnosti Ježiša v zranenom tele a tiež dôležitosť dotyku ako prejavu lásky. Pri sadaní si k spoločnému stolu som pochopila, že bez odpustenia nie je možné budovať vzťahy. Rozdielnosť vierovyznaní sa pri spoločnej večernej modlitbe stali pre mňa výzvou prijatia toho druhého a hľadania jednoty. Každodenný život v komunite mi ukázal moje slabosti, vnútorné zranenia, no zároveň aj to krásne, čo je v mojom srdci. Tak ako postupne dozrievalo moje rozhodnutie ísť do komunity, prišiel pre mňa čas komunitu opustiť. Mnohí ľudia mi vravia, že som sa zmenila a zvážnela. Áno, stretnutie s tými, ktorí vedia, čo je utrpenie, odmietnutie, ale aj láska a prijatie zanechá v srdci človeka poriadnu stopu. Ja som Bohu za túto stopu veľmi vďačná. Za rozhovor ďakuje František Bebko Snímky: archív Silvie Pisarčíkovej

14 14 FARSKÝ LIST 05/2008 Sestra Marta, vitajte! Cez prázdniny sa udiali v našej farnosti menšie zmeny. Tie neobišli ani komunitu Sestier saleziánok v našom meste. V auguste sme medzi seba prijali sestru Martu Peťkovú, ktorá k nám prišla zo strediska Daliborko v Bratislave. Do nášho mesta sa vraciate už tretíkrát. Aké boli Vaše prvé myšlienky, keď ste sa dozvedeli, že prídete na Oravu? Prvýkrát som bývala ešte tesne po totalite v bytovke na Sihoti a pôsobila som viac na Kňažej a Bzinách. Ale k otázke. Mohla by som to vyjadriť tromi slovami: prekvapenie radosť obava. Keď som sa dozvedela od našej provinciálnej predstavenej, že ma rozmýšľa poslať do Kubína, bola som prekvapená možno práve preto, že som tu bola už 2. Ale potom prišla radosť, nakoľko som práve v tomto meste zažila veľa pekných chvíľ. No prišli aj obavy, ako budem vedieť odpovedať na miestne potreby a očakávania, vzhľadom aj na to, že mi ostáva ešte pár zodpovedností aj na celoslovenskej úrovni v našom Inštitúte. Spomínate si na Svoje začiatky? Kedy ste sa rozhodli, že chcete svoj život zasvätiť Pánovi? Moje dobrodružstvo s Pánom začalo ešte v totalite, keď som sa v 15-tich rokoch dostala tak hlbšie k viere a chcela som naplno žiť svoj kresťanský život v službe ľuďom. Na rehoľu som ani len nepomyslela. Chodila som na stretko, kde sme na základe Božieho slova objavovali seba, Boha, zmysel života a snažili sme sa dávať to, čo sme dostali aj druhým spolužiakom a mladším. Na VŠ som tak jasnejšie pochopila, že je to Ježiš, ktorý chce byť jedinou mojou istotou a pozýva ma spolu s Ním žiť pre mladých a s mladými ako Don Bosco v spoločenstve so sestrami. Postupne som aj prostredníctvom duchovného sprevádzania objavila, že tento sen sa dá uskutočniť aj počas totality medzi Sestrami saleziánkami, o ktorých nikto nevedel, že sú rehoľníčky. Tento rok v lete som si spolu so sestrami, ktoré tiež prežili kus svojho života tu v Kubíne (sr. Beáta, sr. Janka B. a sr. Marieta) pripomínala 20 rokov od mojich prvých sľubov. Komu sa budete počas svojho pôsobenia v našej farnosti a stredisku venovať? Koho mi Pán pošle....už mi poslal sestry našu sesterskú komunitu, naše saleziánske mládežnícke stredisko, v ňom tak špeciálne stretko Pramene, prípravy stretiek s animátormi... Verím, že mi Pán bude postupne ukazovať kde a ako môžem byť užitočná. Aké sú Vaše záľuby? Pri čom dokážete dobre zrelaxovať?...turistika, varenie pečenie, šitie, čítanie, úprimné radostné stretnutia s ľuďmi... Rýchlym a dobrým relaxom sú pre mňa tiché stretnutia s Pánom pri adorácii, pri prechádzke v prírode, pri čítaní dobrej knihy... Stala sa Vám už nejaká veselá príhoda v Kubíne? Pre mňa je zážitok stretnúť sa s ľuďmi dospelými i mladými, ktorých som už predtým poznala a teraz po čase sa opäť môžeme stretnúť a tešiť sa z prežitých chvíľ. Trapas som zažila pri niektorých dievčatách, ktoré som teraz nespoznala opekneli a vyrástli.... Bola som užasnutá tiež nad celovečerným filmom, ktorý mladí pripravili sestrám Zuzke a Elvi na rozlúčku. Ďakujem za rozhovor a prajem Vám veľa Božieho požehnania a síl, aby ste dokázala naplno žiť svoju vieru v našej farnosti a vo svojej komunite. Moneka Snímka: archív FMA október Školenie CVČ a Združenie Laura Tradičný Mariánsky výstup na Choč, 8: Sústredenie detského zboru Školy animácie 3 kurzy v DK, Krompachoch a v Bobrovci Duchovná obnova 19:45 na Brezovci Laurafest v Banskej Bystrici druhá časť animátorského kurzu 4v1, 20:00 november Pomedzi prsty mediálne školenie (fotografovanie, žurnalistika a webwriting) VIDES- misijní dobrovoľníci Putovná soška (ide sa do Bardejova) alebo volejbalový tréning na PGS Duchovná obnova 19:45 na Brezovci prebieha týždeň Cirkvi pre mládež

15 FARSKÝ LIST 05/ Šaštínska púť kou Šaštínskej baziliky, zvonice a najväčšieho slovenského organu. Deň sme zakončili polnočnou modlitbou v tmavej bazilike priamo pod nohami Sedembolestnej. Okolo nás prúdilo ticho, pokoj a láska. Všetky naše prosby sa v tichu rozplývali a naberali na tajomnosti. Aj keď ticho bolo občas prerušené hlasitým chrápaním unaveného pútnika, ktorý spal niekde vzadu, bazilike to dodalo čaro skutočného domova. (A nám myšlienku pridať sa.) Veď čo môže byť krajšie, než noc strávená pri našej Matke? Tak ako hovorila hlavná BANG! na Marci! Ale prečo zasa na mňa? Alebo: Mestečko Palermo zaspáva a zobúdza sa prvý mafián a strieľa. To boli asi najčastejšie opakované vety 13. septembra 2008 cestou z Kubína do Šaštína. Nie, neboli sme negatívne naladení. Ba práve naopak. Hrali sme sa. V kupéčku vládla super atmosféra, ktorá sa príchodom do Šaštína len a len zlepšovala. Malé, päťtisícové mestečko Šaštín-Stráže začalo cez víkend nečakane ožívať. Desaťtisíc veriacich z celého Slovenská prišlo k nohám Sedembolestnej načerpať milosti potrebné nielen pre seba, ale aj pre svojich blízkych. Sobotu sme odštartovali duchovnou obnovou, ktorá nám pomohla k tomu, aby sme si mohli odniesť z púte čo najviac milostí. Pokračovali sme prehliadmyšlienka púte: Pozri, mama! Mária sa na nás pozerala v bazilike celú noc. Cirkev na Slovensku začína postupne rozširovať svoju mediálnu sieť a zapĺňa ju kvalitnými mladými ľuďmi, poznamenala jedna z prítomných. To, že mala tohtoročná národná púť mediálny podtón bolo všetkým jasné už od začiatku, a to nielen z plagátov. Nedeľné workshopy, kde sa účastníci mohli naučiť ako si vytvoriť webovú stránku za jednu hodinu alebo ako si zo správ vybrať tie najlepšie... V programe nechýbali ani diskusie. Jedna so športovými novinármi o olympiáde v Pekingu a druhá na tému médií s bratislavským arcibiskupom Mons. Stanislavom Zvolenským. O zahriatie v zmrznutých kostiach sa postaral Festabang a príjemnú atmosféru vytvorili aj stánky ŽiWhat-ťákov s animovanou rozprávkou Shaun the Sheep a Laurastánok s fotosúťažou. Po polnočnej omši, ktorú celebroval hovorca KBS Jozef Kováčik nasledoval film Truman Show s diskusiou. Vyvrcholením púte bola pontifikálna svätá omša, ktorú celebroval Mons. Stanislav Zvolenský. Bolo síce daždivé počasie, no nás to neodradilo. Sviatočné oblečenie nahradili pršiplášte a spoločne s ostatnými pútnikmi z celého Slovenska sme si vychutnali oslavu našej Mamy. Chlap na stavbe si vybaľuje desiatu a frfle: To je strašné, zase chleba so slaninou... Tak prečo nepovieš žene, nech ti nachystá niečo iné? pýta sa ho kamarát. Pretože som starý mládenec a desiatu si robím sám. Hlavný slogan púte: Pozri, mama! upriamil pozornosť pútnikov na našu nebeskú Mamu. Veď kto dokáže lepšie spojiť človeka s Bohom, vyprosiť mu toľko milostí ako Ona? Julja Snímky: archív autorky Čo ťa najviac oslovilo na púti v Šaštíne? Páčila sa mi tá atmoška, ktorá tam vládla a hlavne naše nočné túlanie sa. Prekvapilo ma, že koľko ľudí prišlo aj keď pršalo. Maťo (19) Najviac sa mi na púti páčila samotná Panna Mária. Som veľmi hrdý na to, že našou patrónkou je práve Sedembolestná. Som presvedčený, že mne aj ostatným pútnikom sprostredkuje všetky milosti potrebné pre nesenie svojho každodenného kríža. Myslím si, že investícia do pobožnosti k Sedembolestnej sa mnohonásobne oplatí a odporúčam ju každému Slovákovi. Andrej (21) Bolo toho veľa priatelia, atmosféra, zážitok rodiny, nové vedomosti a zaujímavosti, kontroverzie, nové vzťahy (smiech), riešenie tých starších vzťahov... skrátka paráda. Marcela (25)

16 16 FARSKÝ LIST 05/2008 Synodálna bunka farnosti (SBF) Lineamenta 10. tematický okruh C Správa hmotných dobier Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám. (Sk 4, 32-37) Hmotný majetok Cirkvi (hnuteľný i nehnuteľný, napr. budovy, pozemky, fundácie a pod.) je vo všeobecnosti spoločným vlastníctvom všetkých veriacich. Právne je však vlastníctvo viazané na právny subjekt, do ktorého kompetencie tento majetok prislúcha. Cirkevné právne subjekty (kto je vlastník) Právnickými osobami v Cirkvi sú, alebo zoskupenia osôb, alebo zoskupenia vecí, pričom obe zoskupenia sa riadia podľa noriem práva a štatútu. Nijaké zoskupenie nemôže získať právnu subjektivitu, ak kompetentná vrchnosť neschváli jeho štatút. Za právnické osoby sa ustanovujú... zoskupenia osôb alebo vecí, zamerané na cieľ zodpovedajúci poslaniu Cirkvi, ktorý presahuje cieľ jednotlivcov ( 2. uvádza diela nábožnosti, apoštolátu, dobročinnej lásky). Celá Cirkev a Apoštolská stolica, partikulárne cirkvi, ako aj ktorákoľvek iná právnická osoba, či už verejná, alebo súkromná, sú subjekty, schopné nadobúdať, vlastniť, spravovať a scudzovať časné majetky podľa normy práva. Diecéza diecézu ako partikulárnu cirkev zriaďuje iba najvyššia cirkevná vrchnosť a právnu subjektivitu má samým právom. Farnosť každá diecéza má byť rozdelená na odlišné časti, čiže farnosti (kán ). Na rozvíjanie pastoračnej starostlivosti spoločnou činnosťou sa viaceré susedné farnosti môžu spojiť do osobitných zoskupení, akými sú dekanáty (kán ). Dekanát vzhľadom na to, že o tomto zoskupení kódex neuvádza normy práva, je potrebné vytvoriť partikulárne normy v zmysle kán (pozri vyššie). Rovnako ako diecéza, aj farnosť je na základe kánonického práva verejnou právnickou osobou, teda má právnu subjektivitu. Ďalšie cirkevné právne subjekty: Kostol Škola Kaplnka Kríž... Samostatná fundácia Združenie Na tieto subjekty sa vzťahuje kán , 2: 1. Právnická osoba je svojou povahou trvalá, zaniká však, ak ju kompetentná vrchnosť zákonne zruší alebo ak počas sto rokov nevyvíja činnosť; súkromná právnická osoba okrem toho zaniká, ak sa združenie samo podľa normy štatútu rozpustí alebo ak podľa úsudku kompetentnej vrchnosti fundácia sama podľa normy štatútu prestala existovať. 2. Ak z kolégiovej právnickej osoby zostane čo i len jeden člen a zoskupenie osôb podľa štatútu neprestalo existovať, vykonávanie všetkých práv zoskupenia prislúcha tomuto členovi. Iné Cirkvou zriadené právne subjekty Na území diecézy alebo farnosti sú aj cirkevné právne subjekty, ktoré vlastnia a spravujú majetok, napr. rehoľné spoločenstvá, ktorých majetok nepatrí ani do vlastníctva diecézy, ani nie je majetkom farnosti. Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar! (Jn 6,12) Správcovia cirkevného majetku (kto je zodpovedný za správu) Rímsky biskup Vlastníctvo majetkov patrí tej právnickej osobe, ktorá tieto majetky zákonne nadobudla, ale je pod najvyššou autoritou Rímskeho Veľkňaza, ktorý na základe primátu riadenia, je najvyšší správca a hospodár všetkých cirkevných majetkov. Priznanie primátu Rímskeho biskupa nad všetkými majetkami treba vidieť v kontexte cieľov časných majetkov Cirkvi. Jednota majetkov Cirkvi je daná cieľmi, na dosiahnutie ktorých Cirkev má právo

17 FARSKÝ LIST 05/ vlastniť majetky. Pápež nie je vlastníkom majetku, ale len správcom a rozdávačom. Táto všeobecná kontrola má zmysel preto, že rozličné subjekty (cirkevné právnické osoby) musia podriadiť cieľom majetky. A táto najvyššia kontrola majetkov zo strany Pápeža dáva jednotu majetku Cirkvi. Vskutku cirkevné majetky sú vlastnené v mene a s autorizáciou Cirkvi, a hocijaký vlastník z právneho hľadiska má tieto majetky na dosiahnutie cieľov vlastných Cirkvi. Teda dozor Najvyššieho Veľkňaza má zmysel nakoľko rôzni vlastníci sú viazaní cieľmi, ktoré chcú dosiahnuť. Ordinár Je úlohou ordinára horlivo dozerať na správu všetkých majetkov, patriacich verejným právnickým osobám, ktoré mu podliehajú. Niektorí pokladajú ordinára za pravého a vlastného správcu takýchto majetkov, podľa úlohy Rímskeho Veľkňaza čo sa týka majetkov univerzálnej Cirkvi. Táto téza sa zdá byť neprijateľná, pretože Kódex ho nedefinuje ako správcu, ale mu priraďuje úlohu dozoru. Na tomto základe, ordinár vydáva inštrukcie, ktoré správcovia musia sledovať. Diecézny biskup Diecézny biskup, keď ide o úkony správy, ktoré so zreteľom na ekonomický stav diecézy majú väčší význam, musí vypočuť mienku ekonomickej rady a kolégia konzultorov; potrebuje však súhlas tej istej rady, ako aj kolégia konzultorov na úkony mimoriadnej správy. Úlohou Konferencie biskupov je však určiť, ktoré úkony treba považovať za úkony mimoriadnej správy. Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená, a vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista bol povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov alebo diakonov i za prispenia laických veriacich podľa normy práva (kán. 519). Farár má mať farskú starostlivosť iba o jednu farnosť; avšak pre nedostatok kňazov alebo pre iné okolnosti môže byť tomu istému farárovi zverená starostlivosť o viaceré susedné farnosti (kán ) Farár zastupuje farnosť vo všetkých právnych záležitostiach podľa normy práva; má dbať, aby sa farské majetky spravovali podľa normy kán V každej farnosti má byť ekonomická rada, ktorá sa okrem univerzálneho práva riadi normami vydanými diecéznym biskupom a v ktorej veriaci vybratí podľa tých istých noriem, majú farárovi pomáhať v správe majetkov farnosti pri zachovaní predpisu kán Podľa rozhodnutia 1DS, každá právnická osoba má mať svojho syndikusa alebo kurátora, pričom kostol má mať syndikusov dvoch. Keď je farnosť vakantná alebo keď sa farárovi uväznením, vyhnanstvom alebo vypovedaním, pre nespôsobilosť alebo slabé zdravie alebo z iného dôvodu zabraňuje vo vykonávaní pastoračnej úlohy vo farnosti, diecézny biskup má čím skôr určiť farského administrátora čiže kňaza, ktorý má farára zastupovať podľa normy kán Administrátor Farský administrátor je viazaný tými istými povinnosťami a má tie isté práva ako farár, ak diecézny biskup nestanovil ináč. Iní správcovia Dekan, ktorý sa nazýva arcipresbyter alebo aj iným menom, je kňaz, ktorý je na čele dekanátu. 2. Ak sa partikulárnym právom nestanovuje niečo iné, dekana vymenúva diecézny biskup pričom podľa svojho rozumného úsudku vypočuje mienku kňazov, ktorí v danom dekanáte vykonávajú službu. Rektori kostolov Sa tu rozumejú kňazi, ktorým je zverená starostlivosť o nejaký kostol, ktorý nie je ani farský, ani kapitulný, a ani nie je pripojený k domu rehoľného spoločenstva alebo spoločnosti apoštolského života, ktoré v ňom slávia bohoslužby. Rektor kostola pod autoritou miestneho ordinára a pri dodržiavaní zákonného štatútu a nadobudnutých práv je povinný dozerať, aby sa v kostole dôstojne slávili posvätné úkony podľa liturgických noriem a predpisov kánonov, aby sa bremená verne plnili, majetok sa svedomite spravoval, aby bola zaistená údržba a výzdoba posvätného zariadenia a posvätných budov a aby sa nedialo nič, čo sa akokoľvek nezhoduje s posvätnosťou miesta a s náležitou úctou k Božiemu domu. V každej diecéze musí byť zvláštna inštitúcia, ktorá má sústreďovať majetky pre materiálne zabezpečenie klerikov, ktorí vykonávajú službu v prospech diecézy. Podľa

18 18 FARSKÝ LIST 05/2008 ZŠ s MŠ Andreja Radlinského a Cirkevné gymnázium Andreja Radlinského Dolný Kubín Je tu škola Ako každý rok, 2. september je dňom, kedy sa otvárajú dvere škôl dokorán pre všetkých žiakov. Je to čas, kedy začínajú už povinnosti a učenie. Naša cirkevná škola aj tento rok otvorila školský rok 2008/2009 s prosbou o dary Ducha Svätého a sv. omšou. Hlavný celebrant bol dôstojný pán dekan Ľubomír Pekarčík. V homílii pán kaplán František pripomenul, čo znamená cirkevná škola v dnešnej dobe. Ako sa človek musí vysporiadať s rozličnými udalosťami, ktoré formujú našu osobnosť. Dnes je potrebné uvažovať nad každou životnou situáciou, čo nám tým chce povedať Boh. Človek vo svojom živote má nielen ďakovať za prejavenú Božiu lásku, ale má aj prosiť o túto lásku. Spoločne máme prosiť o milosť, dary, silu, požehnanie. Sám Ježiš hovorí: proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám. Nový školský rok nám ponúka viaceré myšlienky: prvou je, že máme novú životnú príležitosť začať odznova, a druhou myšlienkou je, aby sme si stanovovali ciele. Aj tento rok, ktorý je pred nami, je Božím darom pre každého jedného z nás. Túžme sa zvlášť chrániť takýchto dvoch postojov: postoj tvrdosti nášho srdca, ktoré nechce prijať životné situácie, možno arogancia, srdce, ktoré nechce počúvať Boha. Je potrebné si uvedomovať, že cirkevná škola má byť školou vydávajúcou dobré svetlo. Má byť príkladnou i vzornou školou, má byť srdcom pre celú farnosť, pre celé mesto. To ako táto škola bude vyzerať, musí závisieť od každého jedného z nás. Byť zodpovedný je veľmi dôležité v živote každého človeka. Druhým nebezpečným postojom je neochota premýšľať. Kto nepremýšľa, kto nehľadá, kto neanalyzuje, čo mu chce povedať Boh, ten sa môže stať duševne neschopným. V novom školskom roku zasadlo do lavíc prvého ročníka 28 prvákov. Na konci slávnosti sa nám prihovoril pán riaditeľ Gustáv Turčina, ktorý privítal všetkých učiteľov i žiakov. Do kruhu pedagógov pribudli noví kolegovia: Karol Holubčík učiteľ, Mária Šaligová učiteľka, Adriána Laštíková špeciálny pedagóg. Aj v tomto roku je pred nami úloha miluj Pána svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svoje mysle a z celej svoje sily, miluj svojho blížneho ako seba samého. František Bebko Snímky: archív autora

19 FARSKÝ LIST 05/ Na aktuálnu tému To, čo býva očiam neviditeľné Myslím, že každý z nás sa v školských laviciach stretol s presláveným Exuperyho výrokom, ktorý súvisí s našim nazeraním na svet, ľudí a situácie prostredníctvom nášho srdca. Táto jednoduchá, obyčajná veta je bez ohľadu na dobu, situáciu či krajinu stále nadčasová a aktuálna. V dnešnej dobe je možno práve táto myšlienka o to závažnejšia, že množstvo vecí okolo nás sa točí práve okolo toho, čo môžeme navonok pozorovať. Neustále sme konfrontovaní s udalosťami, situáciami, predmetmi a spôsobmi ľudského správania, ktoré sú tie správne, resp. práve tie ideálne. Najčastejšie sa s nimi stretávame prostredníctvom médií, najmä televízie či reklamy. Túžite po ideálnom byte? Môžete ho mať. Túžite po ideálnom partnerovi? Nie je nič jednoduchšie. Chcete mať všetko dokonale čisté? Stačí jediná kvapka... Myslím, že toto všetko veľmi dobre spoznávate. Sú to naozaj pre nás tie najpodstatnejšie veci? Bolo by naozaj zaujímavé vidieť večer namiesto reklamy na čistiaci prostriedok reklamu, ktorá by upriamila našu pozornosť na to, ako vyčistiť medziľudské vzťahy a ako ich čo najdlhšie udržať zdravé. Ako sa s inými rozprávať tak, aby boli šťastnejší a spokojnejší, je možné na to využiť všetky tie nekonečné minúty, ktoré nám neustále ponúkajú telefonické spoločnosti? To, čo je pre nás na povrchu lákavé, zaujímavé, je často pre nás v konečnom dôsledku málo užitočné, ba dokonca bezcenné. A to podstatné zostáva doslovne očiam ukryté, priam neviditeľné, hoci to môžeme mať tak povediac na dosah ruky. Často však ľudí, životné situácie alebo nové miesta posudzujeme práve podľa zovňajšku, podľa toho ako na nás na prvý pohľad pôsobia. A podľahla som tomu na okamih aj ja. Vyzbrojená nesporne užitočným a rôznorodým informáciami som sa vydala na moju cestu do Rumunska, ktoré bolo vždy pre mňa opradené akýmsi tajomstvom. Konečne som mala príležitosť nahliadnuť pod hustý závoj, ktorým bola pre mňa táto stále neznáma krajina zahalená. Cestovná horúčka a túžba po dobrodružstve prekryli všetko ostatné a tak sa mi stalo, že som v prvom momente zostala priam ochromená, keď sa dvere letiskovej haly otvorili a ja som bola konečne tam. Súdiac podľa zničených a zožltnutých plagátov v nemčine nás veľmi stará, opotrebovaná električka unášala hrkotajúc na tvrdých drevených laviciach pomedzi ošarpané budovy, ktoré akoby po dlhom spánku čakali na svojho princa, aby ich prebudil k životu. Podľa inštrukcií sme vystúpili na príslušnej zastávke a ťahajúc kufor po členky v blate sme hľadali náš údajne štvorhviezdičkový hotel. Moje predstavy o tajomnej krajine začali nadobúdať príliš reálne kontúry. Nakoniec sme však zistili, že namiesto k hotelu sme sa odviezli do najodľahlejšej štvrte mesta, ktorá nemala veľmi dobrú povesť. Večer sme sa už prechádzali ulicami veľkomesta, ktoré bolo síce úplne iné ako som očakávala, ale paradoxy, ktorými nás prekvapovalo sa mi zdali očarujúce a jedinečné. Zuzana Machajová Snímka: autorka

20 20 FARSKÝ LIST 05/2008 Ahojte deti! Tu to máme! Prvý mesiac školy je za nami! Hurááááá! Možno si teraz niektorí z vás, patriaci tak trochu k optimistom povedia: Už len deväť mesiacov a budú tu opäť letné prázdniny. Pesimisti si určite povedali: Ešte deväť?! Nebojte sa, čas neuveriteľne rýchlo letí! Ja osobne verím, že sa vaša žakajda napĺňa len a len dobrými známočkami, ktorými pani učiteľka alebo pán učiteľ spravodlivo ohodnotili vedomosti vo vašich hlávkach uložené. Vonku sa nám dobre ochladilo a našimi častými kamošmi je šálka voňavého čajíka, citrón a med. Okolo nás sa všetko prekrásne zafarbilo. Túto paletu farieb by nenamiešal ani ten najlepší maliar. Okrem toho je mesiac október plný krásnych sviatkov a spomienok. No vy skôr oslavujete hlavne školu a tak to má byť. No a na dvere nám už-už klope mesiac november, kedy si budeme spomínať na všetkých našich najbližších, ktorí na nás čakajú v nebi a tešia sa na to, ako sa tam spolu stretneme. 2. novembra si budeme však spomínať aj na tie duše, na ktoré si už nik nespomína a aj na duše detí, ktoré sa nemohli narodiť. Dúfam, že medzi vaše školské úlohy plné čísel a matematických vzorcov, slovných druhov a vetných členov, nových slovíčok z cudzieho jazyka a množstva premetov na telocvičnej hrazde určite zapadnú naše oddychové úlohy. Tak sem s nimi! Aj pri tejto úlohe budete potrebovať kalendár s menami. V mesiaci november sa budeme častejšie modliť za... To sa dozviete, keď to tajničky dosadíte mená z kalendára. Mesiac október je aj mesiacom ružencovej Panny Márie. Na obrázku sú dva desiatkové ruženčeky. Vašou úlohou je nájsť na nich všetky rozdiely. 29. septembra mali svoj sviatok... Kto? Vyberte z obrázkov začiatočné písmená a dozviete sa to. Viete aj ich mená? (trošku pomôžem, že mená sú tri) Vašou úlohou je napísať akúkoľvek modlitbu k anjelom alebo archanjelom, ktorú poznáte a aj sa modlíte. Pospájajte postupne čísla od 1 do 38. Takto zistíte, aký priateľ je stále s každým jedným z nás. Nezabudnite ho pekne vyfarbiť! Meno tohto priateľa sa dozviete, keď prečítate najskôr ružové a potom modré písmenká. Napíšte, v ktorý deň má svoj sviatok! Pri pohľade z okna som uvidela dvoch našich kamošov v zime a v daždi. No niečo mi na nich nesedelo. Čo myslíte že to bolo? Pri tejto úlohe budete potrebovať katolícky kalendár. 4 októbra slávime sviatok obľúbeného svätca. Ako sa volá? Pridajte k tomu, čo viete o jeho živote? No toto?! Úloh je tu požehnane. Tak šup-šup do lúštenia, pátrania, kreslenia a hlavičkolámania. Už teraz sa v našom a vašom Detskom kútiku tešíme na odpovede od vás. K odpovediam môžete pridať aj peknú kresbičku vášho anjela. Veľmi nás to poteší! Vaše vyplnené úlohy môžete vhodiť do škatuliek Farského listu v oboch kostoloch do štvrtka 13. novembra Po svätej omši za účasti detí na Brezovci bude žrebovanie. Teší sa na vás Renča Jedláková / Kresby: autorka