JAZVK, REČ, PÍSMO. Jazyk:_ usporiadaný systém znakov, ktorý obsahuje prvky (hlásky, slová, vety) a pravidlá ich spájania.

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "JAZVK, REČ, PÍSMO. Jazyk:_ usporiadaný systém znakov, ktorý obsahuje prvky (hlásky, slová, vety) a pravidlá ich spájania."

Prepis

1 JAZVK, REČ, PÍSMO Jazyk:_ usporiadaný systém znakov, ktorý obsahuje prvky (hlásky, slová, vety) a pravidlá ich spájania. Reč: spôsob využitia jazyka v praxi, môže mať hovorenú alebo písanú formu. Písmo: usporiadaný systém znakov na zápis reči. hieroglyfy, čínske písmo slovné písmo kresby na stenách jaskýň obrázkové písmo klinové písmo, japonské písmo slabičné písmo Formy písma azbuka, latinka hláskové písmo Veda, ktorá skúma jazyk a reč, sa nazýva jazykoveda (lingvistika). Jazykoveda (lingvistika) sa delí na jazykovedné (lingvistické) disciplíny. výslovnost; spodobovanie, rytmické krátenie hláskoslovie (fonetika, fonológia) stavba vety, vetné členy, vetné sklady vetná skladba (syntax) význam slov, vzťahy medzi slovami, tvorenie slov náuka o slove (lexikológia) slovné druhy, gramatické kategórie, skloňovanie tvaroslovie (morfológia) / Jazykovedné disciplíny jazykové štýly, slohové postupy náuka o slohu - {štylistika) Tvaroslovie a vetná skladba tvoria gramatiku (gramatický systém).

2 PÔVOD SLOVENSKÉHO JA2YKA Na svete sa používa veľké množstvo jazykov, pričom ich počet nie je možné presne určiť. Podľa spoločného pôvodu príbuzné jazyky zaraďujeme do jazykových rodín. Slovenský jazyk má pôvod v praindoeurópskom jazyku, z ktorého sa okolo roku 3500 pred n.l. vyvinuli indoeurópske jazyky. slovenčina, ruština, bulharčina slovanské jazyky latinčina, taliančina, francúzština románske jazyky nemčina, angličtina, holandčina germánske jazyky lndoeurópske jazyky indické a iránske jazyky indoiránske jazyky Okolo roku 2000 pred n.l. vznikla praslovančina, z ktorej sa v storočí postupne vyvinuli samostatné slovanské jazyky. slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina západoslovanské Slovanské jazyky ruština, ukrajinčina, bieloruština východoslovanské Byzantskí učenci Konštantín a Metod v roku 863 priniesli na územie Veľkej Moravy prvý spisovný jazyk Slovanov - staroslovienčinu. Na zápis staroslovienčiny Konštantín zostavil písmo - hlaholiku, ktorá vychádzala z písmen malej gréckej abecedy. slovinčina, srbčina, macedónčina, bulharčina, chorvátčina južnoslovanské Po Metodovej smrti vydal pápež zákaz používať staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Na zápis slovanských jazykov sa postupne vyvinuli dva druhy písma.... <( o IJ.J > o ::s:: slovenčina, čeština, poľština, chorvátčina latinka Druhy písma slovanských jazykov ruština, ukrajinčina, bulharčina azbuka stredná Európa južná a východná Európa

3 NÁRODNÝ JAZYK Slovenčina je národný jazyk Slovákov. Používa sa v rôznych situáciách (v bežnom živote, v oficiálnom styku, v rámci konkrétnej profesie) a v každej situácii môže mať inú podobu. živočích, nehnuteľnost; motocykel kukat; dom, esemeska, motorka spisovný jazyk ségra, učka, poliš, kamoš I slang, žargón, argot {subštandard) \ l Podoby národného jazyka hovorový jazyk {štandard) \ 1/ nárečie {dialekt) stareček, dr/á, viláhnut západoslovenské nárečie hornie, švábka, kriak stredoslovenské nárečie kompere, bramunda, parobek východoslovenské nárečie Jednotlivé podoby národného jazyka nie sú od seba oddelené a môžu sa navzájom prelínať. Spisovný jazyk: štátny jazyk Slovenskej republiky, používa sa v oficiálnom styku, je záväzný a uzákonený. Hovorový jazyk (štandard): neoficiálny, používa sa v bežnom styku na celonárodnej úrovni. Slang (subštandard): jazyk určitých skupín {napr. mladí ľudia, lekári, vojaci), obsahuje nespisovné slová. Argot: jazyk najspodnejších spoločenských vrstiev s prvkami tajnej reči. Nárečie (dialekt): používa sa v istej časti S1ovenska v neoficiálnom styku, rozoznávame tri skupiny slovenských nárečí. Žargón: tajná reč, nezrozumiteľná bežnému obyvateľstvu. -

4 HLÁSKA A PÍSMENO _I Hláska: najmenšia zvuková jednotka reči. Písmeno: znak, pomocou ktorého zapisujeme hlásku. Slovenčina je založená na hláskovom latinskom písme. Obsahuje 46 malých a veľkých písmen. a, á, ä, b, C, č, d, d; dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k /, Í, 1; m, n, ň, o, ó, ô, p, q, ľ, ŕ, S, Š, t, t; U, Ú, V, W, X, y, ý, Z, Ž a, b, C, d, e, f, g, h, k, /, m, n, o, p, r, s, t, _u, v, w, y, z jednoduché a, ä, e, i, y, o, u krátke ch, dz, dž, ia, ie, iu zložené T Delenie písmen á, ä, č, d; é, i, í, j, Í, t; ó, ô, ň, ŕ, š, t; ú, ý, ž s diakritickými znamienkami ia, ie, iu, ô jednoduché samohlásky dvojhlásky dlhé Delenie hlások tvrdé d, t, n, /, h, ch, k,g b,m,p,r, S, V, Z, f m, n, ň, /, 1; Í, r, ŕ, í podľa znelosti spoluhlásky podľa mäkkosti obojaké d; t; ň, t; ž, š, č, dž, c, dz, j.:=ljj z o LI... nepárové zvučné (znelé) párové znelé mäkké b d d' dz dž g h z ž v UJ > o...s cn o:x: neznelé p t ť C k ch s (/) '<( _J ľ Dvojhlásky plnia funkciu (majú postavenie) dlhej samohlásky.

5 SAMOHLÁSKA Ä" V spisovnej slovenčine sa_samohláska ä" vyskytuje len v nasledujúcich slovách po spoluhláskach b. m, p, v" a vo všetkých odvodených slovách z uvedených slov. B ' bábä, bábätko, holúbä, holúbätko, žriebä, žriebätko, žriebäcí M mäkčeň, mäkký, mäso, mäsiar, mäsiareň, mäta, odmäk, pamäť, pamätihodnosť, pamätník, naspamäť, smäd, zmätok, Demänovská jaskyňa, mädliť, najmä P, päsť, pästiar, päta, pätolízač, púpä, chlápä, chlápätko, úpätie, päť, pätnásť, päťdesiat, päťsto, päťka, pätorka, päťuholník, opäť, späť, napäť, zapäť, vypäť vzápätí V nevädza, hovädzina, hovädzí, obväz, rukoväť, svätý, svätec, svätyňa, Svätopluk, svätosť, úväzok, väčšina, väz, väzba, väzeň, väzenie, zväz, zväzok, záväzok, väčší, väčšmi, väčšina, zväčša, deväť, devätnásť, deväťdesiat, deväťsto, zvädnúť, zvädnutý, odkväcnúť Ľťo D u: <( a:: (.:, o I e::: o o: o a:: o_

6 SPODOBOVANIE V jazykovej komunikácii dochádza pri vyslovovaní slov k rôznym jazykovým javom. Správnou výslovnosťou slov v prúde reči sa zaoberá ortoepia. Spodobovanie: jav, pri ktorom dochádza k zmene výslovnosti hlásky. Deje sa to vtedy, ak za sebou nasleduje znelá a neznelá hláska. Pri spodobovaní sa prvá hláska prispôsobí a zmení sa na hlásku rovnakého druhu, ako je druhá hláska. Spodobovanie nastáva na začiatku slova v predponách pred párovými spoluhláskami včela [fčela], kde [gde] podpísať [potpísat7, rozšíriť [rosšírit1 vo vnútri slova pred párovými spoluhláskami na konci slova pred prestávkou v reči dlážka [dláška], trúbka f trúpka], kresba [krezba] holub [ho/up], príbeh [príbech], mosadz [mosac] pri stretnutí dvoch slov, ak prvé slovo končí na znelú spoluhlásku a druhé slovo začína na neznelú spoluhlásku chlieb pre brata [chliep pre brata] pri stretnutí dvoch slov, ak prvé slovo končí na neznelú spoluhlásku a druhé slovo začína na znelú spoluhlásku alebo samohlásku hneď teraz {hneť teras], pes a mačka {pez a mačka] páv [páu], slivka [sliuka], polievka [polieukaj Výslovnosť hlásky v" vstať f fstat7, všetko [fšetkoj v-+ f na konci slova alebo slabiky pred spoluhláskou voda [voda], povraz [povraz] na začiatku slova pred neznelou spoluhláskou na začiatku slova alebo slabiky pred samohláskou alebo znelou spoluhláskou

7 VYBRANÉ SLOVÁ V slovenčine píšeme po tvrdých spoluhláskach y/ý", po mäkkých spoluhláskach píšeme i/í'' a po obojakých spoluhláskach píšeme i/í" alebo y/ý". Výnimkou sú cudzie slová a citoslovcia. Slová, v ktorých po obojakých spoluhláskach píšeme y /ý", nazývame vybrané slová. Toto pravidlo platí aj pre všetky odvodené slová z daných slov... B ; by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť (existovať), nábytok, bývať, byt, ~/ bydlisko, príbytok, dobytok, kobyla, obyčaj, býk, bylina, bydlo (bývanie), dobyť (zmocniť sa), odbyt, byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný, M, my, mykať sa, mýliť sa, myslieť, myšlienka. myseľ, umývať sa, mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, žmýkať, priemysel, Myjava, mýto, mys, zamykať, pomykov, hmýriť sa, šmyk, priesmyk, omyl, zmysel, pomyje P '. pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk (papuľa), pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt, zapýriť sa, pyré, pyžamo / pyžama, pytač ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, skryť, koryto, korytnačka, strýc, strýko, ryčať, ryža, bryndza, rys, rysovať, Korytnica, rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým, ryha, kryha, poryv, úryvok, Torysa, ryšavý, prýštiť, trysk, kryštál, rýľ, rytmus S _ syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký, sykať u:: <( ffi ä: o. V vysoký, zvyk, vy, vykať, výr (sova), výskať, vyť (vlk vyje), vy (predpona), vyžla, vydra, vyhňa, výsosť, zvyšok, výskyt, výživa, výťah, vyučovanie, výpočet, výraz, vyrážka, výskum, výstava. Z jazyk, nazývať sa ozývať prezývať, vyzývať, pozývať, vzývať

8 ' 332 iž -it.,./l:,: \ - >,.::.-, c 'é :. )-,. Slovenská abeceda ;>a skladá z týchto písmen: a, á, ä, b, c, č, d, d: dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k,. /, /, 1; m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž. V slovách cudzieho pôvodu (hlavne vo vlastných menách) píšeme písmená: ô, ó, ú, ii, ú, ŕ,..., Hláska - to, čo vyslovíš Výnimky: i, y - jedna hláska, ale dve samostatné písmená Písmeno - to, čo napíšeš Spravidla platí: písmeno = hláska ch, dz, dž - spojenie dvoch písmen tvorí jednu hlásku hláska= písmeno Nemožno ich rozdeľovať: hádzaflhá-dzaf(nie hád-za(). Samohlásky Dvojhlásky Spoluhlásky f-i0?i 1, ' '-----' r e - a, ä, e, i (y), o, u - ia, ie, iu, ô., tvrdé - d, t, n, /, g, k, h, ch g - á, - ' é, í (ý), ó, ú mäkké - ď, f. ň, r, dž, č, ž, š, dz, C, j a. [ obojaké - b, m, p, r, s, v, z, f Spoluhlásky sa vo výslovnosti spodobujú: 7 1. Na začiatku a vo vnútri slova sa v prúde reči predchádzajúca spoluhláska podľa znelosti prispôsobuje nasledujúcej: vták - [ftákj, prosba -[prozba], F_:_<,:-,: _'_, 2. Na konci slov pred prestávkou vyslovujeme znelé spoluhlásky ako neznelé: chlieb - {chliep], had - {hatj,...,,:-. 3. V prúde reči na hranici slov, ktoré vyslovíme splývavo (bez prestávky), sa opäť predchádzajúca spoluhláska ("-' prispôsobuje výslovnosťou nasledujúcej: kúp niečo - [kúq,,niečo], kvet vonia - {kveq_yonia],... A,:j Pri splývavej výslovnosti sa predchádzajúca spoluhláska z dvojice vysloví znelo ak: ;,¼ a) nasledujúca spoluhláska je znelá: pes breše - [pe{jireše], náš dom - {ná{slom],... -.:., 1 f};j b) nasleduje samohláska: s obedom - {z:.9bedom]. Jú)ndrejovi - [!l.9ndrejovi},... :,. : _ _ : :, - _ < : _:- :.:,l. : _.. iíf Spoluhlásku v vyslovujeme ako: v ;o/ij, [voda, vŕba, ovocie], f - (včera - {fčera}),!! - (Prešov - {Preša!!], dievča - {dieučaj).,, - '..' ' ' c... _. 1) Pozor! Predložky s, so, k, ku sa nespodobujú podľa znelosti v spojení s tvarmi osobných zámen. 1 i'? } Píš a vyslovuj: s ním, s ňou, s nami, s vami, so mnou, ku mne, k nej, k nemu, k nám, k vám, k nim.,e. : č, _. r1f -tit } -..; :'.'. : : 11 -:. rt ľt: ľ : i CVIČENIA NA OPAKOVANIE 7. Zahrajte sa..':. :1 :1. : r!>... :;., -: t:::\,%, flľlt& fff;l1,1 t1.., y.:,. - : Ri;?!& f; i. 1 J: fi:i tl J.f P Jeden žiak povie slovo. úalší žiak musí povedať slovo, ktoré sa začína hláskou, ktorou sa predchádzajúce slovo končilo. Napr.: 1. žiak - voda 2. žiak auto 3. žiak Ondrej 4. žiak jahoda atď.,,,.-... '8.. Uvedené slová rozložte na hlásky. Tvorte z nich nové slová. Bratislava, zemeguľa, autoservis, kolobežka, molekula, domovníčka, medovník Vzor: Bratislava - slová: brat, ti, Rastislav... t\3) Doplňte chýbajúce hlásky. Slová sú mená miest....,..- P... a, I... a, T... n, B.. o, Z... n, K... e, M... n (avali, ecišok, nelovz, aharp, níčnert, nitram, onrb) _,,,,- ---,. 10.,Slová použite vo vetách.. I _,., dievčence, cudziu, čierny, diaľka, žltok, žblnk, hlbka, krk, slnko, mrzne, mäsiar, väzenie, pamäť, bábätko 2

9

10 @ Doplň samohlásku ä alebo e. t_ľacie m_so, m_čať od sm_du, op_ť vo v_zení, p_ť m_siacov, zm_tať sm_ti, zm_tok v hlav_, zv_dnuté kv_ty, zapam_tať m_ná, v_ľké záv_zky, d_v_ť m_dv_ďov, v_čer s hv_zdárom, m_nší a v_čší, obv_z na p_te, zm_stiť sa do p_ste, žrieb_ v tráv_, zm_niť sm_r, holúb_ na v_ži, sv_tlý sv_ter, nev_dza na m_dzi, m_tový čaj s m_dom, zv_davý v_dec, sv_tý P _ter, unav_né báb_tko, Kv_tkin pam_tníček, zv_zok kľúčov vo dv_rách, hov_dzina na ob_d, zlom_ný podp_tok, zm_ny vo sv_te, m_kký odm_k 8. Doplň správnu samohlásku. Nap_tie sa tu dalo krájať. Pam_ť mi dobre neslúž_. Otoč_la sa na op_tku a od_šla. Čas nevrát_š sp_ť. Zaťal ruk_ v p_ste a začal p_stn_ zápas. C_t_m sa tu ako vo v_zen_. Uhasím si sm_d m_tovýrn čajom. Op_ť to chceš počuť? Nemôžeš sa zm_st_ť do kože? Už to viem naspam_ť! Doplazil sa s vyp_t_m všetk_ch síl. Keď nastal odm_k, zobud_l sa m_dv_ď. Mám ešte v_čšmi zm_tenú myseľ. Nesiahal mi an_ po p_t_. Spam_taj sa! Neobm_kč_l ho an_ plač báb_tka. Na ob_d sme mal_ m_kké m_sko. Dev _ť je viac ako p_ť. Žrieb_ netreba uv _zovať na reťaz. V _zmi si obv _z. Nev _dza je b_lasá.

11 Úloha: Vypracuj cvičenia podľa zadania (= doplň správne chýbajúce písmená), pomôž si pritom pojmovou mapou Spodobovanie.

12 a) 1. To bo musel chlap boť, čo bo ma chcel naboť. 2. Poddaní začali dobojať starobold hrad. 3. KobOia, bok a bovol sú boionožravce. 4. VDmenDm bdt z BDtče do BDstrlJce, ale nábotok nechám v pôvodnom bodiosku. 5. U nás taká obočaj Na bodjkli netreba dobdjať batériu - má ddnamo. 7. BDstrý obchodn k musí pamätať hlavne na odbot a pri jednaní sa nesmie nechať odboť. b) 1. NemDsli s, že md sa tam nebudeme umovať. 2. Na MDjave chcete rozvojať ťažký priemdsel? Povedz mo, prečo sa tak mdldš? 3. HmDz sa hmdri, mdká, no zošmoknúť sa nemôže. 4. Cez priesmok prešli na mos zostupujúci do mora. 5. Aj MDss Slovensko jedla z m sky. 6. NešmOkajte sa po smoku! 7. M šiak Micky (M[]ško) chcel voberať mdto. 8. Prečo žmdkaš nam dlenú bielozeň? c) 1. V lese si po{liskoval pošný potliak. 2. V dvierkach klietky sa objavil zajačí posk. 3. Keď do jej prepochového domu prošli potači, zapordla sa, no m lému poštek poslala. 4. SpOtaj sa, či treba ten por v kopať. 5.,,Budete pokať," povedal Blekota a dupol kopotom. d) 1. RDba rdchlo rozrdvala hladdnu TorDsy. 2. RDk RDsule prebral nášho stroka. Začal nám brdzgať. 3. Len čo nás ros zavetrol, troskom sa skrol. 4. KorOtnačka vdropala do piesku najskôr rohu a postupne celé hniezdo. 5. ROžu azda, brdndzu však netreba hrozť. 6. RDtier sa nemohol slaoť pod kototo, ak chcel ukázať svoj todzi charakter. 7. Zo skal začala ptoštiť ktoštáfovo čistá voda. 8. Po dopade krdhy votroskla spŕška fadovdch krdštál kov. 9. RDm básne o RDme zvdraznil t:rozeň otrokov, ktorom sa_ronuli kropaje po telách. 10. Voda z prameňa Jozef v KorOtnici sa používa ako stolová voda. e) 1. S n Juro nastrúhal sor a nasopal ho sokorkám. 2. Aj sota hus sočí na cudzdch ľudí. S pením bráni svoje tetotórium. 3. S chravý koniec jesene našiel nášho sedm spáča scjsľa zalezeného v brlohu. 4. ZasOpaná rana rdchlo zasdchala. f) 1. VO máte tiež taký zvdk vosoko voskakovať pri otcovom prochode? 2. Ešte som nepočul v žlu zavdjať. 3. v za je sladkovodná toba. 4. V dra plesla chvostom a zm zla pod vodou. 5. Uhl ky dohasonali a nad vdhňou sa opäť zjavdl známy tieň vora. 6. Deti pri potoku vdskali od radosti. g) 1. Nabrúsený jazdk vie naroboť veľa nešťastia. 2. Ako sa do hor volá, tak sa z nej ozc.jva. 3. Dali jej prezc.jvku JazDčnica. 4. Nech vás nemusím ku stolu pozovať! 5. Čo si v noci rob l, že tak zdvaš? 6. UlOce zdvajú zrána prázdnotou.