Kapitola 5 Trestne tiny proti iivotu a zdraviu vo svetle pisomnych pramenov mestskeho prava

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Kapitola 5 Trestne tiny proti iivotu a zdraviu vo svetle pisomnych pramenov mestskeho prava"

Prepis

1 Kapitola 5 Trestne tiny proti iivotu a zdraviu vo svetle pisomnych pramenov mestskeho prava 5. Strucny historicky yyvoj na uvod Niet snad' zavaznejsich zlocinov aka iych proti zivotu a zdraviu. Dnes by sme ich vzhl'adam na vysoku spolocensku nebezpecnosr nasli v hlave prvej zvlastnej casli trestneho zakonnika. Nebolo tomu vsak vzdy tak.'64 V obdobi feudalizmu sa treslnopravne ustanovenia az na niekol'ko rynimiek nevymedzovali z pnlva sukromneho.'" Bolo tak nulne v pripade spachania trestneho cinu podar zalobu osobou poskodenou ci niektorym z rodlnnych prislusnikov 66 obete.'" K uzakoneniu niektorych pravidiel prispela cirkev, preto jednjimi z PrvYch skupin zlocinov stihanych ex officio patrilo kacirstvo, utok na panovnika, vlaslizrada a tiez vrazda, pokus 0 nu ci ublizenie na zdravi, avsak len za podmienky, ze bol takjito skutok spachany pred panovnikom ci sudom, pricom su ale vnimane ako rusenie pokoja alebo mieroveho stavu. Taketo clny bali cmpane ako vseobecne ohrozujuce a bali trestane trestom smrti priamo, bez ohzaloby.'66 Neskar sa do tejto skupiny pridali i kradeze a lupeze, pretoze daraz sa kladol najmii na ochranu sukromneho vlastnictva. Avsak vrazda ci zabilie zostavali nad'alej v oblasti prava sukromneho a riadili sa rovnakjim rezimom ako ostalne civilne delikty riesene v akuzacnom sudnom konani.'69 Pre vyhl'adavanie d6kazov a ich posudzovanie z verejneho podnetu bol vytvoreny inkvizicny system, 64V uplnych zaciatkoch vy-voja statu a pniva v ceskych krajimkh fungoval institrit svojpomoci alebo Uez krvnej pomsty, co vsak malo neziaduci ucinok na podstatu pravneho sysmmu, a to stanovh ZB.V8.Zne pravidhi chovania a regulacia niektorych Cinov statom, aka i ochrana spolocnosti stalom. Z tobo clavadu sa postupne prejavili snahy takata jednanie potlacif a postupne bolo postavene az na Uroveii zlocinu cize chovania ohrozujuceho spolocnosf a fungovanie statu, a to uz ad 4. storocia, Z literatlliy napr. VOJACEK, L'J SCHEll.E, K., KNOll, v., Geske pravn! dejiny. 2., upr. vydani. Plzeii: Vydavatelstvi a nakladatelstvi Ales Cenek, 200, s Z literatfuy napr. VLCEK, E., Dejiny trestnfho pr6vo v ceskjch zemfch 0 v Geskoslovensku. 3. nezrnen. vydani. Brno: Masarykova univerzita, 2006, s. 6-9, kde najderne postupne zarad'ovanie skutkovy-ch podstat pod ochranu starn. Vermi podrobne dobove rozdelenie sarnozrejrne obsahuje Koldinov zakonnil: MALY, K., provo mestsk6 Kr60vstvi ceskeho: edice s komentafem.. vydanf. Fraha: Karolinum, 203, s Dalej tiet vojacek, L., SCHEllE. K. KNOLL, V, Ceske pr6vni dejiny. 2. upr. vydani. Plzeii: Vydavatelstvi a nakladatelstvi Ales Cenek, 200, s , alebo FRANCEK, J., Ziocinnost a bezpravf. Vellee dejiny zem! Koruny ceske.. vydani. Fraha: Paseka, 20, s Ako hovor! ustanovenie N.LVII. Pray mestskych kralovstvi ceskeho. 67VLCEK, E., Dejiny trestniho provo v ceskfch zemich a v Geskoslovensku. 3. nezme'm. vydani. Brno: Masarykova univerzita, 2006, s V pripade ublizenia na zdravi naiezal iba trest odt'atia ruky. Z literattry VLCEK, E., Dejinytrestnfho provo v ceskfch zem!ch a v Geskoslovensku. 3. nezmen. vydrini. Brno: Masarykova univerzita, 2006, s VOJACEK,., SCHELLE, K., KNOLL, v., Geske pr6vnf dejiny. 2., upr, vyd8ni. Plzeii: Vydavatelstvi a nakladatelstvi Ales Cenek, 200, s. 70,

2 ~~ ktory prisluchal prislusnjrn mestskjrn Uradnikom, Najzmimejsim sp6sobom dokazovania bola tortura alebo pravo utrpne, ktore bolo zalozene na mueen! obzalovaneho, Jednotnych pravidiel sa tortura doekala az v 8, storoei za Jozefa I. 70 a neskar za Marie Terezie, 7 ktora sa paradoxne 0 niekofko rokov na to snazila pravo utrpne potlaeit a poukazat na jebo zjavnu neobjektivitu, Definitivne bola tortura zrusemi az Jozefom II. v roku 787,'2 5.2 Ciele a metodika Tento prispevok obsahuje dve easti, teoreticku, ktorej ciefom je najma priblizenie problematiky trestnych einov proti zivotu a zdraviu, vytyeenie a vysvetlenie niekofkych zakladnych pojmov, druhy skutkovych podstiit v stredoveku v porovnani s platnjrn pravom a v neposlednom rade system trestov ukladanych za jednotlive zloeiny vo feudalizme, DalSia, praktickii cas!, sa zaobera konkretnymi pripadmi v mestskom prave a v sudnej praxi na zillade vybranych mestskych knih, smolnych Ci sudnych zapisov od 4, do 8, storocia, Metodika Spoe!vala vo rybere vhodnych pramenov pouzitim metody sondy, Cize nahodneho ryberu, Zohfadnena bola vefkos! miest, prieom najvaesie a najvyznamnejsie mesta boli zo vzorky vylueene, Prihliadnute tiez bolo k dostupnosti pisomnych pramenov, Poslednym kriteriom bolo, aby knihy pocmdzali z uzemia Ciech aj Moravy, Nasledovala analyza zvolenych pramenov a vzajomna komparacia zastupenia jednotlirych skutkorych podstiit, ako aj spasob ich dokazovania a trestania, Osobitne su zd6- raznene niektore zaujimave prvky nacmdzajuce sa v knimch, Vyhodnotenie rna formu tabuliek a grafov, 5.3 Mestske pnivo Rozvoj miest a mestskeho sudnictva nastal pozvofna od 3, storocia, postupne vsak nabral na intenzite a najvaesi rozmach zaziva mestske pravo v obdobi 6, az 8, storocia, m V poeiatkoch mestiim nalezali iba zilladne prava prostrednictvom udelenych privilegil. Vefmi d6ezitym bolo pravo meea, ktore mnoznovalo mestskej rade konal sudy a tiez rykon exekucie pouzitim trestu smrti, Pavodne bolo udefovane najryznanmejsim a najvaesim mestiim, a od tych svoje pravo odvodzovali tzv, dcerske mesta,7< Casom 70Konkretne v Constitutio criminalis Josephina, 707, dostupne online z: [citovane ] 7Podrobnejsie zasady a kokretne stupne mucenia je mozua DajS( priamo v Hrdelnom fade Marie Ter : zie: Constitutio criminalis Theresiana, 769, dostupne online z: [citovane ] Zaujimave sil aj prilohy, ktars ikonograficky znazornuju jednotlive stupne tortfuy. Popis troch stupnov vjsluchu pomocou torhiry z prelomu 6. a 7. storocia sa nachadza tiez v uvodnej casti edicie Rokycanskej smolnej knihy CIRONIS, P., Kniha cema nebo smolna kr6ovsk6ho svobodmjho mesta Rokycan z let : s pfflohou pozdejsich carodejnickfch procesi. 2. vyd. Rokycany: Statui okresni archiv, 2000, s Vseobecny vyvoj v VOJACEK,., SCHEllE, K, KNOLL, V" Geske pr6vni dejiny. 2., UpI'. vydani. Plzen: Vydavatelstvi a nakladatelstvi Ales Cenek, 200, s Z tohto obdobia sa dochovalo i najvacsie mnozstvo pisomnosti, nielen mestskyeh a pamatnych knill, ale aj najroznejsie uradne listiny, uctovne zaznamy a pod. lhtento proees sa niekedy nazy-va filiacia mestskych pray. Mesta si ziskane prava casto d'alej upravovali podl'a vlastnych potrieb a pomeroy mesta. Z literatilly napr, HOFFMANN, E, Stfedoveke mesto v Gechach 0 no Momve. 2. rozs. a upr. vydani. Praha: Lidove noviny, 2009, s Cast I. HISTORICKY vivo] TRESTNYCH CINO PROTI ZIVOTU A ZDRAVi toto privilegium pripadalo aj im, az mestske sudy tvorili husm siet po celom state,'5 Predmetnym mestam tak bola prenesena pravomoc " vydava! vlastne pravne predpisy, ako aj vytvarat vlastne organy mestskej spravy a spravova! nimi svoje zalezitosti. V Ceskych krajinach boli typicky pouzfvane dva vefke pravne okruhy, prevzate z nemeckeho prostredia, z ktorych sa vzajomnjrni interakciami konstiluovali d'alsie pravne celky uspasobene potrebam toho - ktoreho mesta, Tento proces uzko suvisel s tzv, nemeckou kolonizaciou a prenikal postupne od zapadu na rychod, Magdebursky okruh sa siril severorychodne a ovplyvnil najma juzne Pofsko, Sliezsko, severnu a strednu Moravu a severozapadne Slovensko, Medzi najvy-znamnejsie ceske mesta, riadiace sa magdeburskjrn pravom, boli Hradec Kralove, Litomence, Koufim, na Morave potom Bruntal, Unieov Ci Olomouc, In Norimbersky pravny okruh sa siril juhovychodnjrn smerom a najryznamnejsie mesta, ktore ovplyvnil, boli Cheb, Kolin, Brno, Uherske HradiSte ci Kromefiz,78 7SPodYa mapovania hrdelnych sudov z podnetu Karola VI. v roku 729 bolo zistene, ze na Morave funguje vyse 200 hrdelnyeh sudov a v Ceehach dokonca 363, Pricom hrdelne sudnictvo zazivalo krizu, bolo disfunkcne, nepruzne a jednania sa iahali veymi dlhu dobu, pretoze nizsie sudy neboli sehopne samostatue pravnu vee posudif a takmer s kazdym pripadom sa obraeali 0 pravne poucenie sudu vyssiemu, Tento pristup sposoboval zahltenie sudnej praxe vacsfch miest a tie neboli schopne celkovu agendu stillaf. Tento zoznam je k dispozicii v diele ELVERT, Ch. d'" Schriften der historisch -statistischen Section der k,k. mahr. schles, Gesellschaft des Ackerboues, der Notur- und Londeskunde. BrUnn, 888, S. 05 a nasi. Jeho eelkove vyhodnot~nie je tiez mozue najst: v STARHA, I., K vyvoji hrdelniho soudnictvi na Morave. In: FRANCEK, J. - SIMEK, T. (eds), Hrdelnf soudnictvi ceskfch zemi: Soupis pramenu a literatury, Zamrsk: Statni oblastui archly Zamrsk, 995, S. 27, a FRANCEK, J., K-ryvoji hrdelniho soudnictvi v Ceehaeh. In: FRANCEK, J. - SIMEK, T. (eds), Hrdelni soudnictvf ceskfch zemf: Soupis pramen( 0 literatuly. Zamrsk: Statui oblastni archly Zamrsk, 995, S. 8, ale i d'alsie diela, napr, ROUCKA, B., Poznamky k mape hrdelnich soudu v Cechaeh v prvni a drum polovine 8, stoleti. In: Pravnehistoricke studie, Sv. 3, 957, S Povodne platil predpoklad, ze panovnik mal neobmedzenu sudnu i spravnu pravomoe v risi, ale vzhladom na nemoznosi riadneho -rykonu ty-chto funkcii bolo nutne ich d'alej delegovat a prepozicat d'alslm subjektom, Clm sa zaistil jednoduchsi chod krajiny. Z literatfuy napt. VOJACEK, L., SCHEllE, K, KNOLL, v', Geske pravni dejiny. 2., upr, vydanl Plzen: Vydavatelstvi a nakladatelstvl Ales Cenek, 200, S Blizsie k vyvoji a sireniu sa magdeburskeho prava najma v uvodnej casti erucie MiSenskej knihy: SpACll., v., SpACll.OV A,., MiSeilska pravni kniho: historicky kontext, jazykovy- rozbor, edice,. vydani. Olomoue: Nakladatelstvi Olomouc, 200, s, 75-8 a s Dalej sa tejto problematike venuje napr. KEJR, J., Vznik mestskeho znzeni v ceskfch zemfch.. vyd8.ni. Praha: Karolinum, 998, S , HOFFMANN, E, Stfedoveke mesto v Cechach 0 no Morave, 2. razs. a upr. vydanl Praha: Lidove uoviny, 2009, S , na lizemi Uhorska sa sireniu mestskycb pray venuje napr. KLUKNAVSI<:A, A., GARRIS,., Mestske pravo ako dynamicky- prvok vy-voja prava v Uhorsku. In: MALY, K - SOUSA, J. jr. (eds), Mestske pravo ve stredni Evrope, Sbomfk pfispevku z mezinarodnf pravnicke konference "Pravo mestska Kralovstvi ceskeho" z 9.-2, zan 20, Proha, Praha: Nakladatelstvi Karolinum, 203, s.226 a nasi. ci BADA, M" Zivot v Ziline v zrkadle jej mestskej knihy. KaidodennosC Zilinconov no z6ldode analjzy zapisov Zilinskej mestskej knihy no prelome stredoveku a raneho novoveku. Bratislava: Veda, 20, s K problematike norimberskeho pravneho okruhu sa komplexne venuje najma starsia praca MENDL, B., Tak recene Norimberske provo v Cechach. Praha: Cesk8. akademie ved a Umen!, 938, d'alej vo vseobecnejsej rovine tiez HOFFMANN, F., Stredoveke mesto v Gech6ch 0 no Morave. 2. rozs. a UpI'. vydanl Praha: Lidove noviuy, 2009, s alebo KEJR, J., Vznik mestskeho ziizeni v ceskych zemfch., vydani. Praha: Karolinum, 998, s. 52 a nasl.

3 Pravnu istotu v rfunci jednotliv,ych miest zabezpecovali mestske knihy, ktore sa vo vseobecnosti delili na knihy pamatne, knihy mestskej spravy, knihy mestskeho sudnictva a knihy prenesenej verejnopravnej p6sobnosti mesta.m Sudna pravomoc obvykle nalezala richtarovi a mestskej rade, pricom pravo nimi bolo tvorene a nasledne aplikovane v aalsej praxi. Mestske pravo tak vykazovalo znacnu nejednotnost a roztriestenost. Preto postupne narastala potreba jeho unifikacie. Snahy 0 kodifikaciu mestskych pray vyvrcholili v rokn 579 Koldinovymi Pravami mestskymi, ktore bolo pozvoyna zavadzane do praxi mestskych sudov, a to spociatkn na uzemi Ciech, po nejakom case i na Morave a v Sliezsku,8[ 5.4 Vyhodnotenie sondy do mestskeho sudnictva Prakticka cast prispevku sa venuje sonde do mestskeho sudnictva. Vybrane pramene su rozdelene na dye skupiny Prva obsahuje mestske knihy obsahujuce normativne ustanovenia. Z nich boli vybrate zak!adne ustanovenia hmotnopravne i procesnopravne ana ich zaklade popisane hlavne zasady mestskeho sudnictva. Zd6raznene boli spolocne znaky, ako aj najzasadnejsie rozdiely v terminol6gii, ale aj v procese vyhodnocovania skutkov,ych podstat ci ukladani trestov. Druhu skupinu tvoria knihy sudnych vysluchov. Zoradene pramene su od najstarsieho po najmladsi. V kaidom z nich boli vyhladane predmetne trestnopravne ustanovenia tykajuce sa zlocinov proti zivotu a zdraviu a vypocitany pomer trestnych cinov proti zivotu a zdraviu v porovnani s celkovou zaznamenanou kriminalitou. Nasledne je vypocitane percentualne zastupenie jednotliv,ych skutkovych podstat v predmeinej skupine trestnych cinov. V pripade, ze to bolo mozne, su vyhodnotene i udelene tresty. Vysledky su prehyadne zaznamenane v tabuykach a graficky znazornene pomocou grafov. Mestske knihy normativneho charakteru: - MiSenska pravni kniha 357/8-387 (Severne Cechy, Morava) - Prava mestska Kralovstvi ceskeho 579 (Cechy, nesk6r Morava a Sliezsko) Knihy sudnych vysluchov - tzv. smolne: Smolna kniha Kutnohorska Smolna kniha Velke Bitese Toto delenie pochadza z roku 954 a vyslo komplikovanych vyvojom. Samozrejrne celkove clenenie je komplikovanejsie. Podrobnejsie je uvedene v ROUBfK, F., Slovnfcek archivnf terminologie. Praha: Archivni sprava ministerstva vnitra v Praze, 954, s , pripadne NOvY, R., Mestske knihy v Cechach a na Morave, : katalog.. Vydani. Praha: Statni pedagogicke nakladatelstvi, 963, s. 0. Pripadne sa blizsie k problematike mestskych knih i pisomnictva venuje HLAVACEK, I., KASPAR, J" NOvY, R., Vademeeum pomoenyeh ved historickfreh, 3, apr, a dopl vydam. Jinocally: H a H, 2002, s wodnes pouzivana edicia MALY, K., Pr6vo mestsk6ki6ovstvi ceskljho: ediee s koment6iem.. vydam. Praha: Karolinurn, 203. K eelkovej situaeii v obdobi pred prijatim tejto kodifikacii sa venuje najrna panek, J., Stavovska politika v dobe ptijeti Koldinova zakoniku. In: MALY, K. - SOUSA, J. jr. (eds), Meslske provo ve stfedni Evrope. Sbornik pfispevldi z mezinarodni pravnieke kon/erenee "PrOvo mestsk6ki6ovstvi ceskeho" z zrifi 20, Praha. Praha: Nakladatelstvi Kamlinurn, 203, s A tiez d'alsie prispevky z tohto zbornika MALY, K. - SOUSA, J. jr. (eds), Mestske provo ve stfedni Evrope. Sbornik pfispevkij z mezin6:rodni provnicke kon/erenee "Provo mestsko KI60vstvi ceskeho" z zofi 20, Froha. Praha: Nakladatelstvi Karolinum, 203, ci starsia praea STEPAN, J., Sludie a kompilocnipovoze Koldinovfrch Prav mestskfrch. Praha: Bursik & Kohout, 940, s Cast I. HISTORICKY mol TRESTNYCH CINO PROTI ZIVOTU A ZDRAVi Kniha smolna mesta Rokycan Smolna kniha mesta Lipnika Mestske knihy normativne Zvolene dye knihy normativneho charakteru boli zvolene kv6li ich odlisnemu pravnemu okruhu. Kjim MiSenskii pravna kniha 8 patr! do magdeburskeho prava, Prava mestska vycmdzajuce z brnianskeho mestskeho prava obsahuju v podstate usp6sobene ustanovenia norimberskeho okruhu. MiSeiiska kniha je vyznamna pravna pamiatka, ktora sa do ceskych krajin dostala z Nemecka a bola pouzivana napr. v Litomeficich, Dnicove ci Olomouci. Cleni sa na 7 knih, pricom trestnemu pravn sa venuje kniha stvrta s celkovo 37 ustanoveniami, aalej Clenenjimi do pododstavcov. Niekol'ko ustanoveni je mozne najst i v aalsich kuihach. Prava mestskii kralovstvi ceskeho (a nesk6r Markrabstvi moravskeho) uz boli popisane vyssie v kapitole Skutkove podstaty V mestskom prave Kategorizacia trestnych cinov, alebo presnejsie podya doboveho oznacenia zlocinov, je pomerne komplikovana tak z hladiska nejednotnosti terminol6gie, ako aj znacnej absencie systematiky v pramenoch. Situaciu tiez zhorsuje spljivanie hmotneho a procesneho prava v ustanoveniach. Kea chceme hovorif 0 trestnych cinoch proti zivotu a zdraviu, je nutne si uvedomit, ze ide 0 novodoby termin a jedna sa 0 jednu zo skupin trestnych cinov, rozdelenych podra chraneneho objektu. '82 Ide 0 trestne ciny nacmdzajuce sa v aktualnorn trestnom zakonniku v hlave l. zvlastnej casti, z coho je zjavne, ze sa jedna 0 zvlast chraneny zaujern spolocnosti, co nasvedcuje i pravna ochrana zakolvena priamo v Listine zak!adnych pray a slob6d. '83 Dobov,Y system trestnych Cinov je mozne najst v uz spominanom Koldinovorn ziikonniku.'" I kea rozdelenie samozrejrne nie je mozne porovnat s dnesnymi ziikonmi, je pomerne prepracovane a ustanovenia roztriedene do jednotliv,ych skupin. Predmetne regule su umiestnene v casti pod nazvom,,0 kvaltu, vejboji, outoku", i kea nie vsetky z nich by sa dnes povazovali za trestne Ciny proti zivotu a zdraviu.' 8' Rozlisuju sa skutkove podstaty proti zivotu, a to vrazda, mord 86 a nelimyselne zabitie, ktore su 8Edicia SpACIL, v., SpACILOV A,., Misensko provili kniha: historickj- kontext, jozykovfr rozbor, edice.. vydam. Olomauc: Nakladatelstvi Olamaue, Blizsie napr. JELiNEK, J., Trestni provo hmotne: obeena cast, zvlostni cost. 4. vydani. Praha: Leges, JJedna sa 0 Zakon c. 40/2009 Sb., trestni zakonik, ve znf'mi pozdejsich ptedpisu, a Ustavni zakon c. 2/993 Sb" Listina zakladnich pray a svobod, ve zneni pozdejsich ptedpisu, cl Blizsie k systematike pozri MAL Y, K., Prova mestsko Kl'alovstvi ceskeho: edice s komentarem.. vydani. Praha: Karolinum, 203, s. 650 a nasi. 8'Patria sem i rytrznosti a nasilne vniknutie do domu - od ci. N.XI a nasl., pticom v niektory-ch z nieh sa pocaa i so SIilltou postihnuteho subjektu (N.XVI.) ci ublizenie na zdravi (napr. N,XI., N.XIX.), bolo by mozne ich priradif SkOT k skutkovej podstate lupeze. Samotne trestne ciny proti zivotu vsak zacmaju az od N.xXVII-N.LIX a potorn ustanovenia 0. -O.III upravovali samovrazdu a carodejnietvo. 56 v samotnorn Koldinovom zakonniku sa mord definuje v ustanoveni N.XXVIII.II. ako vrazda s naslednou kradezou, co by sa dnes dalo oznacif ako lupezna vraida. Uvadza rozdiel medzi vraidou a mordom, ako aj medzi mordorn a lupezou. Dalej sa tiez razlisovalo, ci sa jedna 0 usmrtenie pribuzneho (parricidium), alebo 0 prosty mord - homicidium (N.X:XVII, IL-III.).

4 cfalej rozderovane podra sposobu, akym boli spachane: "Vraida aneb mord vynon6v6 se mod a skutkem aneb travenfm a roz/icnfmi kouzly." 67 Z ustanovenia tiez vypl:9va, ze sa sem radil tiez delikt carodejnictva. Dnes uz nepouzivanou skutkovou podstatou, avsak vo feudalizme uplne beznou, je samovrazda. V neposlednom rade sem patri tiez vrazda novorodencov alebo vyhnanie plodu, cize navodenie potratu.'"' Prihliadalo sa aj na zavinenie pachatera. Pri zavaznejsich trestnych i':inach bol trestny i pokus, priprava isi napomabanie. Oproli sucasnosti bol casto trestny i umyse!. Feudalne pravo liez poznalo okolnosti vylucujuce trestnu zodpovednosf, a to prakticky totozne s dnesnou dobou, cize nutml obranu 89, vek a pricetnosi. 90 Do skupiny zlocinov proti zdraviu patrilo typicky ublizenie na zdravi, pricom sa opat rozlisoval sposob, ak.vm bolo ucinene, Cize holymi rukami, alebo drevenou palicou ci inou zbranou.0 Magdeburske pravo oznaisuje tuto skutkovu podstatu ako "rany", '" pripadne potom "krvave rany" 93 predstavujuce pravdepodobne fazke ublizenie na zdravi, alebo tiez "smrtelne rany" ako fazke ublizenie na zdravi, s naslednou smri'ou. Takliez znuzacenie '" sa da priradif k fazkemu ublizeniu na zdravi. Oba pramene sa zhoduju, ze v pripade snuti sa skutok posudzuje ako zabitie. Podobne i lupez, ktora skonci smrfou, sa posudzuje aka mord.95 Va vseobecnosti medzi prifazujuce okolnosti patrilo, kecf bol Gin vykonany v noci. 9B Tresty Co sa tyka problematiky ukladania trestov, prevazovali tresty tvrde a neumerne, casto priamo trest smrti. Okrem hlavneho trestu rnohli by( ukladane este zostrujuce tresty. Okrem funkcie regulativnej, ochrannej a preventivnej sa va feudalizme na tresty prihliadalo aka na prostriedok odplaty.'97 Niektore tresty mali symbolicky charakter, 67Ustanovenie N,XXVII.I. v MALt, K., Prava mestska Krrilovstvi ceskeho: edice s komentqiem.. vydani. Praha: Karolinum, 203, s Dalej tiez list. N.xXXVI na s. 565 pokracuje: " Mordove rozlicnjmi splisoby se vykonavaji: tmvenim, kouzly, traflky, jedy, studnic nakazenim, lidi kouzly susenim etc... " tauje nutne si vsimnuf, ie zmienene skutkove podstaty sa prelinaju aj so sexualnymi deliktami. Ide konkretne 0 usmrtenie novorodenca a potrat. BlizSie VIRDZEKOV A, A., Sexu8.lne trestne ciny vo svetle mestskeho prava. In: SCHELLE, K., TAUCHEN, J. a kol., Sexu6lni trestne Giny vcera a dnes.. vydani. Ostrava: Key Publishlng, 204, Napr. ustanovenie N.XLIV.I Koldinovho zakonniku, alebo IVA. Miseiiskej knihy. 90Napr. N.XXXLII. v Pravech mestsicych. 9IV Koldinovom zakonniku je tato skutkova podstata upravena v ustanoveniaeh S.XI.-XVI. 9ZV Miseiiskej knihe sa toto oznacenie nachadza v ustanoveniach Iv., 2 a 4. Tento pojem je mozne na.jst i v inych pramenoch magdeburskeho prava, napr. v Zilinskej mestskej knihe, pochadzajucej zo severozapadnej casu Slovenska. Toto oznacenie sa nachadza napr. v ustanoveniaeh C. 7, 9, v KUCHAR, R., Zilinska pravna kniha. Preklad Magdeburskeho pro va, zapisy pravnych ukonov iilinskjch mest'anov. Bratislava: Veda, 2009, s Napr. ustanovenie V.I Miseiiskej pravnej knihy. 94Napr. ustanovenie IV.5 MiSeiiskej knihy. 95Ustanovenia NXXVIII. II-III. Koldinovho zakonnika. 96Napr. listanovenie rv.2.6, IV.23. Miseiiskej knihy. 97Blizsie sa s funkciami trestov, a ich vy-vojom zaobeni FICO, M., Historickj vjvoj trestov.. vydanie. Kosice: Univerzita PavIa Jozefa Safarlka, 202, s ~.. _C:ast I HISTORICKYvYvOJTRESTNYCH.e:ll'-ltJ PR.OTI ZI\f()'fLJAZDRAVi bl"enie na zdravi mohlo nlliezaf odtatie ruky. Za vlastizradu stvrtenie, za napr. za u lz, /k' t. n'e ohovaranie vytrhnutie jazyka a podobne. Koldinov za~onm ramco"~o s a~ovu)~ - kt 'tresty udefovane za konkretne skutky' nie vzdy vsak boh dodrziavane, a prlhl~ad~resa na zauzivanu prax mestskych sudov. Za limyselne zabitie drumho p~trilo ~!a. 0 "om za mord vpletenie do kolesa a za lupez ci kradez obeseme. '" Z mektorych tie mec,., dl'ak "f P 'sluchala k tkov bolo mozne sa financne vyplatif. Pri zablli se ames anom rl s o~uta 300 kop grosov ceskych. '" MiSenska kr;iha stanovuje, ~e za zm;zacenie je nut; P, I t'f polovicnu pokutu ako za zabitie.,"a Zena nemala by! obesena, ale zahrabana ne zap a.. d' "aj stratu zaziva 20 Ci upalena,202 prfpadne utopena. Niektore ustanovenla ~oje v n~vaju, cli, ovinnosli kata a pod. Pojednanie 0 konkret~ych trestoc~, Ich :kale a uk~adam bud~ pokracovaf v nasledujucich kapitolach, pn vyhodnotem analyzy konkretnych sudnych zapisov Smolna kniha Kutnohorska 2.2, Kutna Hora je pomerne specificka svojou krimina~ito,:.jedna, sa 0 bansk~ n;esto:. "typicka zvy'sena miera nasilnych trestnych crnov. Pachateha boh sudem preto)e pre nu, ' k 'l' '"t 'dzane naj " tokrat pre niekorko roznych zlocinov. V tabulke su vo vypoc om uva - c~~". pocty ktore im boli dokazane casto sa pri utrpnom vysluchu pocet priznanych illzsle, '", b' kf Z celkovy' ch 382 zaskutkov zvjisil, co sa, samozrejme, neda povazova! za o)e Iv~e.. '. zastava)'u trestne ciny proti zivotu a zdraviu 74 zapisov, co predstavu)e necelych plsov k. kt 'h ' doch slo 0 subeh % celkovej zaznamenanej kriminality. Avsa v me ~ryc pr:p~, '. AI< ill d noze sluzif zapis c. 34, ktory hovori 09 az 25 vrazdach a roznych kradeo pr ai,". t" tk sexulline ziach.205 VeTmi casto su, samozrejme, zastupene trestne cmy pro maje u a delikty. '" luuustanovenie N.XXXI.I a III. luuustanovenie N.XLII. alebo N.XLVI.I. 200Ustanovenie IV5.3. WI Typicky sa tento trest zostroval este prebitim srdca k6lom, co mijdeme v ml!ohy~ t~e~to~ :: ;az;. novorodencov, napr. v Kutnohorskych smolnyeh zapisoch BISINGEROVA,~...0.,,~orsv mallua ' prava. u 't rpne 'h' o. (Smoln6 kniha)' Kutna Hora: Okresm archtv v Kutne Hare, Napr. ustanovenie 0.. za carodejnictvo.,, " ' 203 Analyza, vye h'd a za z e d' lcle... BISINGEROVA, M." A ko! ", KutnohorskV mamzal prava utrpncha: (Smaina v kniha): Kutna Hara: Okresni archly v Kutne Hore, a~Ci liz jednocinny alebo viaccinny. 'l!l<>bisingerov A, M.A. kol., Kutnohol'skfr manwll prava iltrpnej!o: (Smolna kniha): Kutna Hora: Okresnl archiv v Kutne Hore, 987, s VIRDZEKOVA' A Sexua'!ne trestne Giny va svetle mestskeho prava. In: SCHELLE, 206Pre porovname,., hi' h' 204 K., TAUCHEN, J. a kol, Sexwilni trestne Giny vcera a dnes.. vydani. Ostrava: Key Pu IS mg,, s v

5 -~ ,-, ~ ~-,. Tab Tab 2 Skutkovci podstata Pocet Druh trestu Pocet Vrazda 3 Smrl' v kolc 28 Spoluucasr na vfal.de 39 Vyhoslenie 3 Mord 07 Zabrabanie zaziva, prebitie kolom Spoluucasf na morde 5 Static mccom Usmrtenie (bez bliz~ieho urcenia) 0 Vlacenie kanam, vpletenie do kola Obesenie VraZda novorodcnca 8 Prepustcnie Potral Darry na razen /upalenie (+ zoslrujuce tresty UbliZenic na zdravi trhanie zerav "mi khesfami vlacenie konoitil Taike ublizenie na zdravi 2 Stvrtenie/himanie v kaiose (+ zostrujilcc tresty Mucenie trhanie zeravvrni klieslami, viacenie kor'ioi!!l Celkom udelenych trestov/pocet rozhodnutych Celkovy pocel TC: 35 I pripadov: Graf : Padiel jednotlivych skutkovych podstat IIlVraida!lllSpoluu~asl' na vraide ffimord IIlSpolulicasf na morde WJ Usmrtenie (bez blibieho ur':enla) W Vrazda novorodenca "' Potr.at ".~ Ublffenle na zdravf Taik!! ubjllenle na zdravl,,' Ml.Icenie Cast I. HISTORICKY moj TRESTNi~H_CINQI'ROTI ZIVOTUA ZDRA"i Smolmi kniha Yelke Bitese 207 V smolnej knilie Velkej Bitese z rokov sa nacmdza celkovo 6 zapisov vysluchov. Z taho 57 riesi trestne ciny proti l.ivotu a zlliaviu, CO je takmer polovicne zastupenie " celkovej kriminalite. Popisovane skutley su vsak casto len jednoduchjhn zaznamom, neuvadza sa ich presny pocet. Vermi casto sa tiel. nachadzaju v subehu s lupel.ami. Taktiel. z textu nie je jasne, ci vral.da a mord su dva odlisne skutky, alebo ich poul.fvaju iba ako synonyma, rovnako ako jediny prfpad zabitia. Vel'ky podiel mali prfpady carodejnictva. Vybrane vsak boli len tie, ktorjimi mali byf usmrteni rudia. Obvykle sa nem predpokladaf ich objektivita, pretol.e vsetky priznania pocmdzaju z utrpnych vjislucbov. Tresty tiel. neboli jednoznacne urcene, napr. trest smrti nebol casto definovany co do sp6sobu jeho vjikonu. Pricom pri rovnakych skutkoch sa nasledne nacmdzali i tresty presne urcene. Tab 3 Tab 4 Skutkova podstata Pocep oo Drub trestu Pocet VraZda 9 Smrf (bez blizsieho urcenia) 32 Pomoc pri Vfaide Vpletenie do kolesa 3 Mard 20 SfaUe 2 Zabitie Stvrtenie CarodcjniclvQ 8 Upalenie TaZke ublizenie na zdravi s naslednou smriou Lamanic a vpletenie do kolesa 4 Vraida novorodenca Neurceny trest 4 Celkovy pocet trestnych cinov 6 Celko-ry pocet udelenych trestov 57,64% Graf 3: Podiel jednotlivy-ch skutkovych podstat!iiiw"zda 4,05% Graf 2: Pomer ulozenych trestov liiismrtvkole!liivyhmtenie lii Zahrabanie,,,flva, prebltle kolom III Siatie mecom iii Vlacenie konom, vpietenie do kola BObesenle " PreplJStenle c'_ Dany na rozenjupalenie (+ zostmjuce trestv- trhanie zeravyml kliesfami. viacenle kollom) Stvrtenle/hlmanle v kolese (t lostrujuce trestv - trhanie zeravyml kuesiami, vlacenle konom)!ii Pamal: pri walde mmord '" Tazke ub!lzenie na zdravf 5 n,hlednolj smrl'olj "'_ W"lda novorodenca 2m Analyza vychadza z edicie VERBfK, A., STARHA, L, Smolna kniha vclkobftesska, ,. uplne vydani. Brno: BIok, flNiektore skutkove podstaty bali uvedene v mnoznom 6se, bez blizsieho urcenia poctu. Preto bali pocitane aka,

6 TRESTNE CINY PROTI ZIVOTU A ZORAvi VCERAA ONES ---"--., ,-----,.--,---., ' Graf 4: Pomer ulozenych trestov Graf 5: podiel jednotli\lych skutko\lych podstat 3,57% l '--,-,'----,--._"-, iii Smrt' (bez blieleho urcenla) Jill Vpletenie do kolesa Kniha smolna mesta Rokycan 2., V smolnej knihe Rokycan sa nachadza celkovo 40 zapisov, z toho 20 sa zaobera Irestnjimi cinmi proti zivotu a zdraviu. Jedna sa teda 0 polovicne zastupenie v celkovej krimiualite. Ako je mozne na PrvY pohfad vidiel, kniha obsahuje oproti predchadzajucim dv~m po~erne,~ajo zapis~;. Taktiez vykonanych skntkov je vyrazne menej. Opal vy ~s,tava ota~a, Cl ~aozal odhsovali mord od vrazdy. Okrem mordn je najviac zasrupene ~ carode!?,ctvo a le. zn~vn.nnlne zdorazni(, ze sa jedna 0 zapisy ulrpnych vyslnchov, co.,s,;edcl 0 ~bsencll objekh~ty. Druhy Irestov su pomerne peslro zasrupene. Prevazmi vacsmu tvoria tresty smrti, hsiace sa potom iba sposobom vykonania. Najviac zastupene bolo s(atie.. illist'at!e!!i~tvrt"'nie lilup;lenie '!'lamanl" a vpletenie do kolesa '" Neurleny trest L_ mvraida ill Mord u pokus 0 vraid" III vraida novorodenca Wi potrat vcarodejnktvo pomoc pn carode)nlctve _ ~ Graf 6: Pomer u!ozenych trestov l asiatie JIIobesenie m litvrtenie liiiupalenie szahrabanie ~aliva n Ciach a vp!etenie do kolesa 'VyPrask a vvhnanstvo " Ziamanie koncatin, vpletenie do kolesa, spalenie na hranlcl ',c Neuvedenylrest I Tab 5 Tab 6 Skntkova podstata Pocet Druh trestu Pocet VraZda 4 S(atie 8 Obesenic 2 Mard 0 Slvrtenie Pokus 0 vrazdu 4 UpaIenic 2 Vrazda novorodenca Zahrabanie zaziva Ciach a vpletenie do kol08a Potntt Vyprask a vyhnanstvo Carodejnfctvo 7 ZIamanic koncatfn, vpletenie do ko8sa, spalenic na hranici Neuvcdeny tresl Pomoe pri carodejnictve Prepustcnie 2 Celkovy pocet TC 28 CelkovjT pocet udelenych trestov 20 Smolna kniha mesta Lipnika 2. Smolna kniha obsahuje celkom 50 zapisov, z toho iba 3 sa tyka trestnych Ginov proti zivotn a zdravin, co je 26 %. Trestne Giny su popisane pomerne presne, su uvedene aj pocty, a to rovns;<0 ako i pri tre;toch. Obsalmje teda pr;,sne ~ sknlko:" a b~l? u,delenyc~ 7 trestov, pretoze pn dvoch zaplsoch sa lednalo 0 3 pachatelov. ZanJlmave le, ze v 4 prjpadoch sa nepreukazala vina, a to vsetko v pripadoch obvinenia z usmrtenia novorodenca. Tiez stoji za pozornos( aj pripad dvoch potratov, kedy v jednom z nich bol u~eleny iba trest vyprasku na pranieri a vyhostenie, v druhom vsak Irest smrti utopenim. DalSim nezvycajnym aspektom bolo podmienecne prepustenie, a to celkom v 4 pripadoch, pricom p6vodne bol udeleny trest smrti. Pricom obvykle sa v pripade npustenia od potrestania ako alternativny trest pouzivalo vyhnanstvo z mesta, s podmienkon, ze v pripade navratu bude vykonany povodne ulozeny lrest. analyze pouzita edicia: CIRONIS, p', Kniha cerna nebo smolna kralovskeho svobodneho mesta Rokyca,n z l~t : s pfflohou pozdejsfch carodejnickfch procestt 2. vyd. Rokycany: Statni okreslll archly, ~Pri 2HlPri anal)lze pouzita edicia :MARAl)A, M" Smolna kniha mesta Lipllika. Prerov: Statni okresni archiv, 994.

7 Tab 7 Vraida Mord ZabiLie Skutkov. podstat. Vrazda novorodencov Potrat Ublizenie na zdravf Celkovy pucet TC,. Tab B Pocet Druh trestu Pocel 5 Sfatie 5 Utopenie Smrf v kolese 4 VyPrask na pranieri a vypaienie ciachu Vyprask na pranierl a vyhostenie 2 Nepreuka.zanie viny Podmienecne prepustoniez 4 Celkory pocel udeienych trestov: 7 Graf 7: Podiel jednotlivych skutkovy-ch podstat!iii Vralda mmord mtzabttie IiilVraZda novorodencov IlPotrat if' Ublfzenie na ldravf ~-----,.~ Graf 8: Pomer u/ozenych trestov.----~~---~---!li!s(atie II! Ulopenie ill Smrt' v kofese Cast I. HISTORICKY viva] TRESTNYCH CINO PROTI ZIVOTU A ZDRAvi terminolagia ei zasady ukiadania trestov neboli zjavne jednoznaene a casto sa lfiiili podia okolnosti pripadov, NajzasadnejSim terminologiekjim problemom je rozlisovanie vrazdy, mordu a zabilia, Mesta tieto ryrazy mali poznaf a rozlisovaf, avsak je diskutabihte, ei tomu tak realne bolo, Niektoie pripady, najma v starsich pramei'!oeh, ieh toliz zjavne pouzivaju ako synonyma i kecf obsahuju i ujednania, v ktoryeh ieh odlisuju, Potom nastava metodologieka dilema, Ci z analyzovanjimi protipravnymi skutkami postupovaf podia samotneho obsahu, alebo podia terminu, ktory pouzili priamo pisari, Tento problem vsak dnes uz asi nie je mozne, az na par jednoznacnyeh pripadov, vyriesit. Najcastejsimi skutkovjmi podstatanti z predmetnej kategarie trestnych Cinov je vraida, po nej nasleduje mord, Casto boli paehane v subehu s cfalsimi eirmti, najcastejsie lupezou Ci kradezou, ale aj napriklad so znasilnenim, Najcastejsimi trestanti boli tresty smrti, co sa v tejto kategarii da predpokladaf. System ieh ukladania vsak nebol jednoznaeny, Niekedy sa lisil i v ramci jednotliryeh rnies!. Casto boli ukladane i rozne zostrujuee tresty, ako obzvlasl farbisty priklad moze sluzh smolna kruha Kutnej Hory, ktora sa potykala so znaene vysokou mierou nasilnej kriminality vsetkeho drnilu, Preto zrejme tresty odzrkadl'uju i snahu po preveneii a odradeni potenciainyeh paehatelov, Otazka vyvstava i ohladom objektivity pramenov, Jedna sa 0 knihy smolne, eize zapisy sudnyeh rysluebov, ktore prebiehali za pouzitia tortury, Najma v niektoryeh pripadoch nie je jasne, ci zvysena pocetnosl zlocinov na jedneho paehatera nie je dana prave tjim, Santostatnu kategariu, 0 ktorej neobjektivnosti nie je mozne poehyboval, su carodejnicke proeesy, Problematika hrdelneho sudnietva a jednotliryeh skupin trestnej cinnosti je nepoehybne velmi zaujimava a venuje sa jej fillozstvo prae, Mnozstvo informaeii nam vsak staie unika a castokrat ieh nie je mozne objektivne urcif, Smolne knihy, ako aj ine druhy mestskeho pisomnictva, tvoria eellly pramei'! poznania, a to nielen z hladiska trestneho prava, ale i z hradiska soeialneho, a preto si nepoehybne zasluzia nasu pozornosf i cfalsiu analyzu. liiv)iprask na pranleri a vypafenie ciachu W Vyprask na pranieri a vyhostenie "" Nepreukillanfe viny '" Podmienec"" preplstenie 5.5 Zaver Trestna " f' d emn?s ~'est V stre oveku a ranom novoveku predstavovala siroku skaiu skutkov, Ich vmmame a zaznamenavanie nebolo vsak vzdy jednoznacne Probl' bola vla~tn,a prax mestskyeh,smov, ktore kazdy pripad posudzovali odlisn~ bez o~%~~ na prax myeh mlest. KodlflkaCle Sa mestske pravo dockalo az v 6. st" OraGl, a am 't po am 2P6vodne udelene 3 tresty smrti obesenfm a sfatlm.