z v o n y Číslo: 1 Ročník: XV Časopis cirkevného zboru ECAV Sučany Sučany Lipovec Konské Podhradie Turčianske Kľačany Turčianska Štiavnička

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "z v o n y Číslo: 1 Ročník: XV Časopis cirkevného zboru ECAV Sučany Sučany Lipovec Konské Podhradie Turčianske Kľačany Turčianska Štiavnička"

Prepis

1 z v o n y Číslo: 1 Ročník: XV Časopis cirkevného zboru ECAV Sučany Sučany Lipovec Konské Podhradie Turčianske Kľačany Turčianska Štiavnička 1

2 Úvodník Milí čitatelia, za rohom máme jedno z najobľúbenejších období našich detí letné prázdniny. Mnohé z nich sa na ne tešia už od Vianoc. Raz sa mi jedno dievčatko priznalo, že od Veľkej noci si značí do kalendára, koľko dní ešte zostáva do veľkých prázdnin. Určite sme si všimli, že sú to hlavne deti, kto sa pýta: Čo budeš robiť v lete? Milí priatelia, čo budete robiť v lete vy? Plánujete ísť na dovolenku? Budete tráviť čas vo vašich záhradkách? Chystáte sa grilovať? Robiť letné oslavy? A čo si myslíte, čo bude robiť v lete Boh? Bude toho opäť nekonečne veľa. Bude riadiť celý vesmír. Starať sa o našu Zem. Držať ochrannú ruku nad našou krajinou. Bude kázať slnku vychádzať i zapadať. Dažďu občerstvovať vyprahnutú letnú zem. Kvetom na lúke kvitnúť a stromom bude prikazovať dávať ľuďom i zvieratám potrebné útočisko pred letnou páľavou. A okrem iného verím, že Pán Boh bude túžiť byť v lete práve s nami. Budeme chcieť byť aj my s Ním? Budeme chcieť, aby s Ním bola i naša rodina, naši susedia či priatelia? Aj náš cirkevný zbor prináša v lete alternatívy, ako budeme môcť byť s Pánom Bohom. Napríklad letné služby Božie nám so sebou prinášajú možnosť občerstviť našu dušu i ducha pri Božom slove, pri modlitbách. Detský tábor dáva priestor k tomu, aby mohli byť s Pánom Bohom naše deti. Podobne letné kino pod hviezdami ponúkne zaujímavý spôsob, ako s Pánom Bohom tráviť čas. Možnosti bude veľa, je na nás, ako ich využijeme. Milí čitateľ, prajem ti, aby si pri všetkých tvojich letných aktivitách, myslel i na Pána Boha, ktorý chce byť nie len toto leto práve s tebou. Tatiana Beňuchová OBSAH ÚVODNÍK...2 Tatiana Beňuchová KÁZEŇ NA 2. SLÁVNOSŤ VEĽKONOČNÚ Daniel Beňuch SÚČASNÝ STAV V ECAV A JEJ POSTAVENIE V SPOLOČNOSTI...5 LIST VÁŽENÉMU EVANJELICKÉMU ZBORU A. V. V SUČANOCH...6 Miloš Kovačka SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE...10 Daniel Beňuch ROZHOVOR SO ZBOROVOU POKLADNÍČKOU A DIAKONKOU SESTROU ĽUDMILOU LUKÁČOVOU...12 DETSKÁ RUBRIKA...13 Daniel Beňuch VO ZVOLENE INŠTALOVALI NOVOZVOLENÝCH BISKUPOV A UVIEDLI NOVÉHO GENERÁLNEHO DOZORCU...19 PREDSTAVITELIA NÁŠHO CIRKEVNÉHO ZBORU ECAV SUČANY...20 GALÉRIA...21 ROZPIS SLUŽIEB BOŽÍCH V CIRKEVNOM ZBORE ECAV SUČANY LETO

3 Daniel Beňuch KÁZEŇ NA 2. SLÁVNOSŤ VEĽKONOČNÚ 2019 Biblický text Lukáš 24: Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba. V úvode tohto veľkého týždňa sa udiala tragická udalosť, pri ktorej zhorela strecha a veľká časť historickej drevenej časti majestátnej parížskej katedrály Notre Damme. Všetky správy vo svete vysielali obrazy horiacej katedrály a reportéri opakovali, aká je to nevyčísliteľná škoda, ktorá vznikla ničivým plameňom. Nejeden titulok to vyjadril slovami Horí srdce Paríža. Niečo, čo predstavuje centrum viery, kultúry a umenia. Nechcem dlhšie rozoberať všetky škody a reakcie na túto udalosť, iba poukázať, že v tomto prípade horiace srdce Paríža spôsobilo veľa škôd a problémov. Vidíme, že horiace srdce môže byť niečo veľmi zlé, tragické, nepríjemné. A predsa sme pred chvíľou počuli tom, ako sa Pán Ježiš zjavil emauzským učeníkom, ktorý sa vracali z Jeruzalema a boli svedkami toho, ako bol Ježiš ukrižovaný. Ich nádeje zhoreli, rozpadli sa a ich vnútra môžeme prirovnať ku zhorenisku. Boli sklamaní, ubití a bezbranní. A tu sa k nim Ježiš pripája na ceste, spoločne sa rozprávajú. O zmysle utrpenia, o Božom slove a postupne prichádzajú do mestečka Emauzy, kde pozývajú, zatiaľ pre nich neznámeho, pútnika k sebe. Ešte totiž nevedia, že je to vzkriesený Boží Syn. V príbytku učeníkov začnú spolu večerať, a keď Ježiš začne lámať chlieb, vtedy sa im otvárajú oči. Hoci zakrátko im zmizne, oni po tom, čo zažili, hovoria krásne vyznanie - Či v nás nehorelo srdce, keď bol s nami, keď nám vysvetľoval Písma? Horiace srdcia tu už nejde o škodiaci plameň, ktorý ničí a devastuje. Tu ide o plameň, ktorý zapaľuje v našom srdci vieru Pán Ježiš zapálil srdcia učeníkov a oni sa nielenže s Ním cítili veľmi dobre, ale tento plameň v nich spôsobil to, že museli vstať od stola a vydať sa za svojim bratmi a sestrami a zvestovať im že Ježiš je živý, že je tu naďalej pre nás. Milé sestry a bratia, skúsme sa zamyslieť nad tým, prečo mne horí srdce, prečo nám dnes horí srdce? Vzkriesený Kristus zapaľuje naše srdcia pre vieru. Vieme, že viera nepríde len tak sama od seba. Viera sa nedá zdediť, nedá sa kúpiť ani vynútiť. A predsa sme k nej všetci pozývaní. A je na nás, či toto pozvanie prijmeme. Niekedy tak ľudsky uvažujeme o tom, či sa nám to oplatí, čo nám viera dokáže do života dať, prípadne v čom nám dokáže pomôcť. Možno podobne ako neveriaci Tomáš hovoríme, pokiaľ neuvidím na vlastné oči, tak neuverím. Ale Pán Ježiš sa ku nám pripája, v našich pochybnostiach, v našich otázkach a zapaľuje naše srdcia pre vieru. On je ten, ktorý to dokáže najlepšie. Ak máme pocit, že naša viera chladne nebojme sa prosiť Jeho, aby ju v nás zapaľoval. Vzkriesený Pán zapaľuje naše srdcia pre úprimný vzťah s Pánom Bohom emauzskí učeníci mnohé 3

4 veci nechápali, ale netvárili sa, že sú hrdinovia. Dokázali vyznať svoje slabosti, dokázali hovoriť o tom, že sú zúfalí, dokázali vyznať, že tomu všetkému úplne nerozumejú a sú v tom riadne zmätení. Po ceste do Emaus sa s Ježišom rozprávali, ako s niekým komu môžu úplne dôverovať. A to je niečo, čo sa deje v úprimnom vzťahu s Pánom Bohom, pri spovedi, kde sa nebojíme vyznávať naše hriechy a slabosti, lebo vieme, že to je niečo, čo do úprimného vzťahu patrí. Nemusíme sa na nič hrať. Pán Ježiš učeníkov aj napomenul, ale urobil to nie preto, aby ich zarmútil, ale aby im pomohol. Vzkiesený Pán zapaľuje naše srdcia pre službu - v biblickom texte čítame, že keď emauzskí učeníci spoznali Krista pri lámaní chleba otvorili sa im oči a zrazu boli naplnení radosťou a živou vierou. A potom urobili niečo, v čom sú pre nás veľkým príkladom. Neostali doma, nepovedali tak aký máme krásny zážitok, aké sme mali krásne Služby Božie, ale to čo prežili, to čo zažili, o tom chceli hovoriť druhým, chceli to posunúť ďalej. Vydali sa za svojimi bratmi a bežali, aby im oznámili, že vskutku vstal Pán. Stretnutie s Božou láskou nás stavia na nohy a zapaľuje naše srdcia pre to, aby sme hľadali ako môžeme druhých povzbudiť, ako im môžeme dať pocítiť, že Kristus je naša nádej a že je živý Boh. Nechajme si zapáliť naše srdcia pre vieru, pre úprimný vzťah s Pánom Bohom a pre službu, ku ktorej nás On posilňuje. Amen. 4

5 Otázky pripravila redakcia SÚČASNÝ STAV V ECAV A JEJ POSTAVENIE V SPOLOČNOSTI... V Martine sa uskutočnil Seniorátny konvent TUS, ktorého sa zúčastnil aj generálny biskup ECAV Ivan Eľko. Novinkou bola práca v skupinách / mládež, misia, hospodárenie a súčasný stav ECAV na Slovensku, jej postavenie v spoločnosti, vízie a program obnovy/. V poslednej menovanej skupine bol aj generálny biskup, senior TUS, zborová dozorkyňa nášho CZ a mnohí ďalší. Každá skupina mala priniesť odpovede na presne formulované otázky. Pre krátkosť času sa to nepodarilo. Rozhodli sme sa osloviť seniora TUS Mgr. Mariána Kaňucha, PhD., aby pre náš časopis napísal svoje odpovede na uvedené 3 otázky. S ochotou tak urobil, a navrhol, aby odpovedala aj zborová dozorkyňa, aby zbor počul seniora, ale aj zborovú dozorkyňu. Jej odpovede mal brat senior dopredu k dispozícii. 1. Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelíme v danej oblasti?/ jedná sa o horeuvedenú Súčasný stav ECAV.../ Marián Kaňuch: Poškodené vzťahy traumatizujúce každodenný život cirkvi a aj z toho prameniaca a šíriaca sa pasivita v cirkvi, poťažne cirkevných zborov. Chýbajúca misijná odvaha konať nové veci, slúžiť novými spôsobmi, pracovať kreatívne pri hľadaní ľudí a pri plánovaní diania v cirkevných zboroch. Nevieme dobre osloviť mladú a strednú generáciu, čo nám v budúcnosti môže spôsobiť vážne komplikácie. Milena Drímalová: Za výzvu pokladám upokojenie vzťahov v našej cirkvi. V cirkvi sú vážne rozpory, ktoré vznikali postupne zasievaním pochybností, napätia a rozoštvávaním. Členovia sú dezorientovaní a ani nerozumejú celej situácii. Niektorí čitatelia EP, si vytvárajú názor pod vplyvom manipulatívnych a dezinformačných príspevkov prispievateľov a redakcie. Zotrvávajú na nich a šíria ich ďalej. Pokladám za vhodné, aby nové vedenie ECAV dbalo na pomenovanie konkrétnych nevhodných vyhlásení, aktivít predchádzajúcich funkcionárov, ako postupne problémy vznikali, kto a v akej miere je za ne zodpovedný. Poukázať na deštrukčné aktivity predsedníctva ECAV, najmä generálneho dozorcu. Ak nebudú dostatočné informácie členov cirkvi zo strany vedenia ECAV, predchádzajúce vedenie bude v postavení obetí a rozpory sa budú riešiť veľmi ťažko. 2. Aké dobré nápady vieme medzi sebou zdieľať pre požehnaný život zborov, seniorátov, cirkvi? Marián Kaňuch: Vedenia cirkvi, dištriktov, seniorátov, zborov by mali podporovať všetky kreatívne spôsoby práce v cirkevných zboroch za účelom šírenia a upevňovania kresťanskej viery. Ak chceme iné výsledky, musíme inak pracovať. Cirkev a cirkevné zbory potrebujú revitalizáciu, teda obnovu. Aj napr. formou dotazníkov mapujúcich život cirkevného zboru. Skrze ne sa tak môžeme mnoho dozvedieť o pohľade členov zboru na život spoločenstva. Dobrým nástrojom budovania zdravého spoločenstva sú všetky podujatia a aktivity, kde sa stretávajú všetky generácie cirkevného zboru. Cirkev by mala byť známa duchovnou službou, ale aj praktickou službou. Myslím najmä na diakonickú a sociálnu prácu, školstvo a verejné angažovanie sa členov cirkvi v živote spoločnosti. Milena Drímalová: Za dôležité pokladám pritiahnuť do života cirkvi na všetkých úrovniach našich pasívnych členov. V CZ je potrebné vytvoriť príležitosti a aktivity, ktoré idú naprieč vekovými skupinami, záujmami, sociálnym statusom. Je to náročné, ale oslovujúce. Spoločné posedenia, zborové dni, kultúrne podujatia, koncerty nielen s náboženským obsahom, výstavy aktivity nesúce v sebe civilný náboj. To je návod aj na získavanie nových členov. 5

6 Častejšie návštevy seniorov a biskupov na akciách CZ, aby ich mohli členovia CZ lepšie poznať, zistiť, že majú emócie, rovnaké starosti a problémy ako bežní cirkevníci, ale múdrosťou a rozhľadom sú prameňom, z ktorého môžu čerpať aj vo svojich životoch. 3. Čo by sa malo začať robiť, aby sa súčasný stav zmenil k lepšiemu? Marián Kaňuch: Potrebujeme viesť ľudí ku osobnej a vyznávačskej viere, pretože taká bude cirkev budúcnosti. Cirkev, ktorej členovia vedia komu uverili a koho nasledujú. Potrebujeme podporovať a iniciovať kvalitnú spoluprácu ordinovaných a neordinovaných členov cirkevných zborov. Tá by sa mala diať vo vzájomnej úcte pri napĺňaní spoločného poslania. Potrebujeme viesť členov cirkevných zborov k tomu, aby si uvedomovali v každodennom živote, že aj oni sú Božími služobníkmi, misionármi všade tam, kde pôsobia. V cirkvi, v rodinách, školách, na pracoviskách. Je dôležité, aby členovia cirkvi boli dobrým svedectvom pre dnešný svet. Milena Drímalová: Zviditeľnenie v spoločnosti na úrovni vedenia ECAV, ale aj na úrovni CZ. CZ by sa mali zúčastňovať na podujatiach organizovaných mestami a obcami žiadať o pozvania pre CZ, reprezentovať CZ ako inštitúciu s významným pôsobením v danom regióne. Predsedníctva CZ majú vyjsť zo svojich priestorov do civilného života, aby ich bolo vidieť a počuť. V CZ nedovoliť vytváranie skupín lepších a druhotriedných kresťanov. Pamätať, že všetci sú povolaní k službe a pred Hospodinom sú si všetci rovní. máj 2019 Miloš Kovačka List váženému Evanjelickému zboru a. v. v Sučanoch Tento krátky list vlastne článok pre Sučianske zvony píšem nielen ako historik, ale aj ako stavebník, ktorý pristúpil k prestavbe rodinného otcovského domu v Martine na starej Ľadovni. Keď k tomu v roku 1976 došlo, viacerí mi radili: Zvoľ najkratšiu cestu a dostaneš sa čoskoro do cieľa! Zvaľ ten dom a stavaj ako na zelenej lúke! Tak budeš môcť pomerne rýchlo vybudovať rodinný dom, ktorý z každého ohľadu prekoná dispozície železničiarskeho dvojizbového domčeka, ktorý postavil Tvoj otec. So stavbou budeš určite čoskoro hotový. Ale iní (spolu s mojím osobným svedomím) sa mi prihovárali inak. Nezvaľ svojmu otcovi, čo staval s najväčšou láskou pre Teba! Predsa si v ňom prežil detstvo a mladosť. Ak je nevyhnutné na otcovom dome niečo zmeniť, tak zmeň to, čo je zmeniť a dostavať potrebné, aby tvoj dom bol pohodlný a príjemný. Aby nebol rušivý. Aby bol lahodný. Architekti potvrdili, že taká rekonštrukcia sa bude dať uskutočniť. Prestavba, ku ktorej sme na základe projektov s manželkou v roku 1977 pristúpili, trvala dlhšie akoby bolo potrebné na nekompromisnú asanáciu a novú stavbu. No vyplatilo sa. Môj otec, ak by bol dožil, po prestavbe by v novom dome rozpoznal svoj dom. Potešil by sa, že nebol zvalený. A ja sám som bol a som spokojný: viem a vidím, že dom v jeho dnešnej podobe postavil nielen môj otec, ale i ja s mojou manželkou. Hoci sa prestavba uskutočnila v rokoch (stavali sme svojpomocne s brigádnikmi, iba odborné veci s majstrami, mnohokrát celkom sami), prestavaný dom dodnes pôsobí novo, príťažlivo, osviežujúco a príjemne, rozhodne nie odpudzujúco, ako niektoré nové domy. Zachováva historický kolorit štvrte. Je starý a je i moderný. Akoby sme ho dostavali včera a dnes sme sa doňho nasťahovali. Je to naše bývanie i pracovisko. Navštevujú ho radi sestra s bratom s rodinami, synovia i vnukovia. Prináša nám veľa radosti. Myslím, že aj starú evanjelickú faru v Sučanoch ako významnú kultúrnu pamiatku možno s využitím umu a skúseností domácich viery, rešpektovaných architektov, s radami skúsených pamiatkarov obnoviť a pridať jej zborové priestory, funkcie a roly, ktoré v historických obdobiach nemohla ako zborový dom naplniť. 6

7 I. Stará evanjelická fara v Liptovskom Svätom Mikuláši jeden z príkladov pre starú evanjelickú faru v Sučanoch Stará evanjelická fara v Liptovskom Svätom Mikuláši bola postavená v roku Bývali a pôsobili v nej mnohé mikulášske osobnosti. Napríklad vynikajúci mikulášsky kazateľ, rodák z Bystričky v Turci, Matúš Blaho, budovateľ povestnej knižnice seniorátnej osvietensko-obrodeneckej knižnice, ktorá preslávila Liptovský Mikuláš. V jej prostredí sa schádzala a v kresťansko-národných otázkach vzdelávala liptovská mládež. Po ňom až do svojho exilu v nej pracoval opäť turčiansky rodák z Rakše výnimočný štúrovský básnik, mesianista Michal Miloslav Hodža, ktorý na fare zhromažďoval mikulášsku a liptovskú inteligenciu s cieľom prehlbovať úroveň liptovského kresťanského života a vzdelávať sa navzájom v národných veciach. Nečudo, že na mikulášskej starej evanjelickej fare bol založený významný slovenský kultúrny a národný spolok Tatrín (1844) a na schôdzach národovcov boli v nej v roku 1848 koncipované liptovské slovenské žiadosti, ktoré sa spolu s nitrianskymi a geceľskými (oravskými) žiadosťami stali základom generálnych Žiadostí národa slovenského. Tie boli s definitívnou platnosťou štylizované na pôde starej fary a po ich prijatí s datovaním 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši boli vyhlásené o deň neskôr v liptovskej Ondrašovej. Dôsledkom historickej odvahy, prejavenej na pôde starej fary, bolo prenasledovanie Slovákov prejavené napríklad zatykačom na Štúra, Hurbana a Hodžu v roku 1848, ako aj neskôr inzultáciou a vyhnaním Michala Miloslava Hodžu do těšínskeho exilu. Mikulášsku starú faru nahradila moderná nová viacúčelová evanjelická fara. Stará fara stratila svoj zástoj v zborovom živote, a preto sa prirodzene zjavili náhľady o jej ďalšej bezúčelnosti a špekulovalo sa o jej asanácii. To vyvolalo diskusiu so záverom ponechať starú faru pri živote, rekonštruovať ju a pridať jej pamäťové funkcie. V jej prostredí inštalovali napríklad Expozíciu Tatrína a tiež v nej archivovali významnú liptovskú historickú knižnice Matúša Blahu, významné liptovské rukopisy a dokumenty. Súčasne sa na starej fare konajú prednášky, prezentácie kníh, besedy s významnými osobnosťami. V neposlednom rade sa v jej prostredí prijímajú časté návštevy či exkurze, poskytujú sa svieže výklady, osobitne školám. Posilňuje sa tak všeobecné povedomie o prínosnom kresťanskom, duchovnom a kultúrno-národnom zástoji evanjelikov v dejinách Slovenska. II. Osobnosti starej evanjelickej fary v Sučanoch Vyššie naznačené súčasné roly starej mikulášskej 7

8 fary sú vo všeobecnosti vysoko oceňované, intenzívne využívané, prispeli zásadne k historickému vzdelaniu a národnému povedomiu mnohých slovenských generácií. V Liptovskom Mikuláši to mnohí potvrdia. Domáci viery i kultúrne osobnosti vôbec. Mikulášsky nezmarený život starej fary potvrdzuje, že jej skúsenosti i očarujúca atmosféra by mohli byť príkladom pre oživenie starej sučianskej fary, ktorá patrí podobne ako mikulášska k slávnym slovenským evanjelickým farám. Aj stará sučianska evanjelická fara popri novej role viacúčelového zborového domu by mohla nositeľom podobných funkcií v zborovom i slovenskom duchovnom živote, pretože v minulosti bola prostredím, v ktorej sa odohrávali významné udalosti a pripravili plány významných krokov v národnom i evanjelickom cirkevnom živote. Škoda, že sa nezachovala pôvodná prvá sučianska tolerančná fara z roku 1783, v ktorej býval a pôsobil obnovovateľ sučianskeho evanjelického zboru, básnik Augustín Doležal, ako aj Juraj Kuorka, evanjelický kňaz a historik zboru. Fara, v ktorej žili a pracovali, zhorela v roku V tom istom roku bola nanovo postavená. V tejto v poradí druhej potolerančnej fare žili a pôsobili Juraj Kuorka a jeho pokračovateľ Ondrej Hodža. Narodil sa v nej v roku 1856 i jeho prvý syn Ján Miloslav Hodža. Aj táto fara zhorela v roku V ďalšej v poradí tretej farskej budove sučianskeho zboru žil a pracoval Ondrej Hodža aj ako turčiansky patentálny senior. V nej sa narodil v roku v 1878 jeho druhý syn Dr. Milan Hodža. Táto farská budova bola prestavaná v roku V čase jej prestavby, keď sa kládol na ňu nový krov, otec sučianskych Hodžovcov, Ondrej Hodža, farár a emeritný senior 28. júla 1888 zomrel. Na jeho pohrebe, ktorý sa konal 1. augusta 1888, sa odohral neblahý protislovenský incident, ktorý môže byť veľmi dobrou ilustráciou ťažkostí a zápasov, v ktorých museli svoj čas prežiť sučianski duchovní evanjelickej a. v. cirkvi. V poradí tretej starej sučianskej evanjelickej fare bývali a pôsobili: Ondrej Hodža, farár a senior (pred rekonštrukciou 1888) Ján Miloslav Hodža, farár a senior (po rekonštrukcii 1888) Dr. Milan Hodža, politik, ministerský predseda, univerzitný profesor Fedor Ruppeldt, farár (a neskôr biskup ZD ECAV) Miloš Hodža, farár Vojtech Hruška, farár Ján Konvit, farár, senior a poslanec Uvádzam o nich tieto krátke informácie: Ondrej Hodža Narodil sa v rodine mlynára Jána Hodžu a Márie, rodenej Hriankovej, v turčianskej Rakši. Študoval na gymnáziu v Rožňave, evanjelickú teológiu v Prešporku a na univerzite v Halle. V rokoch pôsobil ako evanjelický kaplán v Liptovskom Mikuláši, v rokoch ako farár v Sučanoch a od roku 1860 bol turčiansky senior patentálnej superintendencie. V roku 1841 pracoval ako zapisovateľ Slovanského ústavu v Bratislave. Bol aktívnym činiteľom štúrovského hnutia a blízkym spolupracovníkom Ľudovíta Štúra. V roku 1844 sa stal spoluzakladateľom spolku Tatrín, v roku 1846 sa zúčastnil schôdze evanjelických kňazov Liptova, na ktorej podpísali osvedčenie za štúrovskú slovenčinu. Bol tiež s viacerými Turčanmi účastníkom prijatia Žiadostí národa slovenského v Liptovskom Mikuláši slovenského povstania v rokoch , väznený v Martine a v Banskej Bystrici, v roku 1861 sa stal signatárom Memoranda národa slovenského a v roku 1863 bol spoluzakladateľom a členom výboru Matice slovenskej. Podporoval slovenské školy, obraňoval národné práva na cirkevnom a kultúrnom poli. V Sučanoch zohral podobnú úlohu, ako jeho starší brat Michal Miloslav Hodža v Liptovskom Mikuláši. Ján Miloslav Hodža Syn Ondreja Hodžu a starší brat Dr. Milana Hodžu. Narodil sa v Sučanoch 19. júla Základnú školu navštevoval v Sučanoch, gymnázium v Turčianskom Sv. Martine, v Revúcej a vo Viedni. Teológiu zavŕšil v roku 1877 vo Viedni. Popri teologickom štúdiu navštevoval i viedenskú lekársku fakultu. Po vysvätení sa stal kaplánom v Sučanoch a po odchode otca Ondreja na odpočinok, bol v roku 1887 zvolený za sučianskeho evanjelického farára. Na jeho práci sa oceňuje stabilizácia zboru v mnohých duchovných i hmotných veciach. V bojoch politických, spoločenských i životných zachoval zboru i fíliám všetky školy, ktoré boli využívané aj ako zborové modlitebne. V turčianskom senioráte bol dekanom, v turčianskom senioráte bol konseniorom a do roku 1918 aj seniorom. Dr. Milan Hodža Syn Ondreja Hodžu a mladší brat Jána Miloslava Hodžu. Narodil sa 1. februára Vyštudoval právo a bol novinárom. Ako jediný Slovák pôsobil v politických štruktúrach viedenskej Belvederskej skupiny. Preslávil sa ako novinár a vydavateľ. Redigoval a vydával Slovenský týždenník. 30. októbra dotvoril text Martinskej deklarácie. Bol popredným predstaviteľom agrárnej politiky a vysokým činite- 8

9 ľom Republikánskej strany zemedelského a ľudu, viacnásobným ministrom československej vlády a v rokoch prvým Slovákom vo funkcii ministerského predsedu. Presadzoval politiku spolupráce stredoeurópskych krajín, ktoré by boli mali podľa jeho koncepcie vytvoriť stredoeurópsky val hrádzu proti nacizmu a komunizmu. Zomrel v exile v USA. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Na jeho počesť sa každoročne konajú na viacerých miestach Slovenska Dni Milana Hodžu v Martine i v Sučanoch. Na ich príprave spolupracuje i Evanjelický a. v. cirkevný zbor Sučanoch. Fedor Ruppeldt Narodil sa v Liptovskom Svätom Mikuláši na tamojšej starej fare 1. júna Navštevoval tamojšiu základnú školu. Teológiu študoval v Šoprone a v škótskom Edinburghu. Ako kaplán pôsobil v Pešti, v Liptovskom Sv. Mikuláši, v Hybiach, vo Vrútkach ako kaplán a administrátor obnoveného zboru, a od roku 1916 ako kaplán a tiež administrátor zboru v Sučanoch, kde bol 6. januára 1919 uvedený ako zborový farár. V Sučanoch pôsobil do roku Počas tohto obdobia sa v roku 1918 významne zaslúžil o pamiatku Martinskej deklarácie. V čase od 12. júna do 30. septembra 1919 inšpiroval založenie Zboru turčianskych dobrovoľníkov, ktorý bránil Republiku Česko-Slovensko pred vpádom maďarských vojsk. Ako žilinský farár bol v roku 1947 zvolený za biskupa Západného dištriktu ECAV. Miloš Hodža Syn Jána Miloslava Hodžu. Narodil sa 29. marca 1889 v Sučanoch. Školy navštevoval v Turčianskom Sv. Martine, v Spišskej Novej Vsi. Teológiu v Bratislave, kde bol v roku 1911 vysvätený. Kaplánom bol v Sučanoch, vo Veličnej a v Modre. V Sučanoch pôsobil ako farár v rokoch Neskôr pôsobil ako dištriktuálny farár Západného dištriktu v Modre. Vojtech Hruška Pôvodným menom Teréni. Rodák z Hnúšte, kde sa narodil 14. apríla Teológiu vyštudoval v Prešove, v Prahe a v Šoprone. Kaplánom bol na Píle a v Békešskej Čabe. V roku 1924 bol vypovedaný z Maďarska. Prišiel na Slovensko pôsobil ako seniorálny kaplán v Turčianskom Svätom Martine. 10. februára 1925 sa stal farárom v Sučanoch. V roku 1939 ho inzultovali neznámi príslušníci Hlinkovej gardy. Angažoval sa v protifašistickom odboji a v SNP. Vojtech Hruška pôsobil v Sučanoch ako farár do roku Ján Konvit Rodák z Okoličného v Liptove, kde sa narodil 19. decembra Ako kaplán nastúpil do sučianskeho evanjelického zboru v roku V roku 1949 ho do úradu sučianskeho zborového evanjelického farára inštaloval biskup Vladimír Pavel Čobrda. V Sučanoch v duchovnej službe pôsobil do roku 2001 celých 55 rokov. Účinkoval aj ako senior Turčianskeho seniorátu. Zaslúžil sa o výstavbu novej sučianskej fary v roku. Ako poslanec-bezpartajný bol v štyroch volebných obdobiach v rokoch za obvod Martin zvolený do československej Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V roku 2001 odišiel na odpočinok do Okoličného, kde 30. apríla 2003 zomrel. Milé sestry a bratia, tento rok sme sa vo veci obnovy pôvodnej sučianskej ev. fary posunuli a v spolupráci s renomovaným architektom sme pripravili materiál na schválenie, ktorý je potrebným pred-stupňom pre celkový projekt, o ktorom veríme, že bude hotový v závere letného obdobia. Na jeseň s hotovým projektom sa už môžeme zapojiť do projektov pre podporu kultúrnych pamiatok. Najviac si však vážime podporu zo strany našich veriacich, ktorí sa do zbierky za posledné roky zapojili, alebo plánujú zapojiť, aby sme tak s pomocou viacerých zainteresovaných strán, no najmä s pomocou Božou, mohli obnoviť pôvodnú faru na krásne zborové priestory, ktoré budú slúžiť všetkým generáciám po dlhé roky. Prispieť na obnovu Starej fary sa dá dvomi spôsobmi: 1. Zaslaním milodaru na účet nášho CZ:SK (do poznámky prosím uviesť - milodar na obnovu Starej fary). 2. alebo zaslaním dobrovoľného príspevku na účet Občianskeho združenia Dr. Milana Hodžu, ktorý sme pri našom CZ založili za účelom nových možností pre finančnú podporu: SK Za akúkoľvek finančnú, materiálnu i modlitebnú podporu vopred ďakujeme. 9

10 Daniel Beňuch SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE Dňa sa v našom cirkevnom zbore konala slávnosť konfirmácie. Šesť dievčat a šesť chlapcov po dvojročnej príprave pristúpili k obnoveniu svojej krstnej zmluvy a zložili sľub vernosti Pánu Bohu i našej cirkvi. Možno tak trochu symbolicky, deň po Dni detí, pretože z našich kresťanských detí sa práve počas konfirmácie stávajú dospelí členovia cirkevného zboru, a tým sa pred nimi otvárajú nové možnosti, ale tiež i zodpovednosť. Sme radi, že naši konfirmandi zvládli skúšku a naučili sa viacej, než len základy vierouky a Biblie. Prajeme im, aby im Duch Svätý dával odvahu priznávať sa k Pánu Bohu v rokoch ich mladosti a prosíme Pána Boha, ktorému sme za našich konfirmandov veľmi vďační, aby ich udržiaval v spoločenstve veriacich ľudí a chránil ich vieru tak, aby všetko to dobré, čo bolo do nich zasiate, prinieslo požehnanú úrodu a ovocie kresťanského života. Bezprostredne po konfirmačnej slávnosti sme sa našich čerstvých odkonfirmovaných dorasťákov opýtali tri otázky: 1. Čo vám dala dvojročná konfirmačná príprava? 2. Ako ste vnímali konfirmačnú slávnosť? 3. Ako sa ti páči tvoj konfirmačný biblický verš? Uvádzame niektoré odpovede: Romanka Skrisová 1. Konfirmačná príprava mi dala veľa skvelých zážitkov, ale aj vedomostí napríklad ako sa mám správne modliť. 2. Deň slávnosti konfirmácie som prežívala spočiatku v strese ako to všetko bude prebiehať, neskôr ma ten stres opustil a deň som si užívala naplno. 3. Veršík, ktorý som dostala je pekný, vyzýva nás - Radujte sa v Pánovi. Opakujem Radujte sa - myslím, že hovorí pravdu. Terka Lipničanová 1. Konfirmačná príprava mi dala to, že si mám dobre rozmyslieť, čo spravím a potom mám konať. Nemyslieť len na seba, ale aj na ostatných ľudí a robiť veci tak, aby som nikomu neublížila. 2. Konfirmačnú slávnosť som vnímala celkom dobre v tom, že to bolo niečo nové a hlavne stresové, keď som stála pred všetkými ľuďmi v kostole. 3. Verš čo som dostala je celkom motivačný a mohli by sme sa podľa neho riadiť. Katka Kyselicová 1. Dala mi veľa poznatkov o takých veciach, nad ktorými som sa nikdy nezamýšľala. Dostali sme aj možnosť spoznať sa navzájom s kamarátmi. Spoznali sme viac nášho najlepšieho pána farára. Spolu sme strávili veľa času a tak si vytvorili veľa spomienok. Bolo to super. 2. Pre mňa to bolo čarovné. Všetky dievčatá sa cítili ako princezné, všetci boli pekne nahodení a boli z nás úplne iní, dospelejší ľudia. V laviciach som videla usmiate tváre mojej rodiny, z ich očí som vyčítala, že sa im to páči a že sú na mňa veľmi hrdí, to ma hrialo pri srdiečku. 3. Je veľmi pekný, pretože v dnešnom svete musíme veľa cestovať, často krát sa ocitáme na nebezpečných miestach. Pán Boh nám pomáha prekonávať prekážky a ochraňuje nás pri každom našom kroku. Miško Jašek 1. Veľa nových vedomostí a kopu zážitkov 2. Bol som rád, že sa moji blízki tešia so mnou 3. Páči sa mi Kristínka Miertová 1. Konfirmačná príprava ma oboznámila s históriou 10

11 kresťanstva a viery a dala mi mnoho nových myšlienok. 2. Konfirmačnú slávnosť som považovala ako potvrdenie svojej viery v Boha. 3. Konfirmačný veršík považujem ako skutočnosť, lebo netreba prestávať dúfať, treba len veriť. Barborka Gerecová 1. Konfirmácia mi dala veľa pekných zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnem, naučila ma nové veci a spoznala som nových ľudí. 2. Konfirmačnú slávnosť a skúšku som vnímala trošku stresujúco. Obávala som sa, že to nezvládnem. Na konci som zistila, že som sa nemala čoho báť. 3. Verš hovorí o tom, aby som si viac verila, nestre- sovala sa z maličkostí, nebála prekážok, lebo Boh mi ukáže správnu cestu. Radko Aizner 1. Veľa poznatkov a veľa zážitkov. 2. Bola tréma, ale nakoniec sme to pohode zvládli. 3. Neviem neviem zatiaľ povedať. Maroš Piško 1. Že som spoznal život Pána Ježiša Krista a spoznal som dobrého pána farára. 2. Cítil som sa príjemne, mal so z toho dobrý pocit, že som sa stal právoplatným členom ECAV. 3. Vystihuje, že všetko dokážem v Kristovi, ktorý má posilňuje. Na konfivíkendovke vo Vysokých Tatrách 11 11

12 Otázky pripravila redakcia Rozhovor so zborovou pokladníčkou a diakonkou sestrou Ľudmilou Lukáčovou Milá naša sestra Ľudka, ste príkladom odovzdanej služby pre náš CZ. Keď vstúpime na faru, ste obyčajne prvou, s ktorou sa stretneme. Vykonávate aj službu v rámci zborovej diakonie. Čo pre vás znamená služba pre náš CZ a čo vám prípadne dáva? Po nástupe do služby pokladníčky a diakonky v CZ som sa musela celkom preorientovať v návykoch a prístupe k ľuďom zo svojho profesného života v celoživotnom zamestnaní v ozbrojených zložkách, kde sa do veľkej miery vychádzalo z rozkazov a ich plnení. Na druhej strane služba v CZ je na báze dobrovoľnosti a lásky, čiže síce odpadá napätie, stále zostáva zodpovednosť. Služba v cirkevnom zbore mi otvorila dvere k zmysluplnej práci, kde som mohla využiť svoje doterajšie skúsenosti nadobudnuté aj mimo práce. Táto služba mi umožnila rozvinúť prácu s ľuďmi v takej miere, ako mi to v práci nebolo umožnené. Teším sa, keď vidím, že moja služba má zmysel, aj keď samozrejme nie vždy je to jednoduché. Aké boli začiatky vo vašej službe v našom cirkevnom zbore? V pokladničnej službe je to podobné ako v iných organizáciách platia tie isté predpisy, ktoré mi boli blízke a bola som s nimi vžitá. Diakonická služba však bola pre mňa niečím novým, s čím som sa musela zoznámiť. Pri tejto službe ma viedla a povzbudzovala sestra farárka Evka Oslíková. Nebolo to vždy jednoduché. Napríklad spievanie pred pohrebom, domácim známe ako ochrana, sme začali vykonávať aj v chráme Božom. Aj keď táto forma pobožnosti je zahrnutá v Pohrebnej agende našej ECAV, bolo to pre mnohých nóvum. Zo začiatku s touto formou neboli niektorí stotožnení, ale s odstupom času sa ukázalo, že táto forma má svoje opodstatnenie aj pre zarmútenú rodinu a ostatných. V stručnosti povedané, pri mojich prvých krokoch mi pomohli priatelia a tiež som si postupne svojpomocne hľadala vhodný systém na úlohy pokladníčky aj diakonky. Napriek vážnym životným situáciám dávate našim cirkevníkom pri stretnutí s vami povzbudenie, láskavý prístup. Kde na to beriete silu? V prvom rade musím povedať, že mojím najväčším povzbudením a útechou je Božie slovo, ktoré vnímam, čítam a počúvam, či už na službách Božích, ale i v bežné dni v knižkách alebo duchovných reláciách. V poslednom čase ma oslovil príklad biblickej Anny, ktorá napriek svojím starostiam a ťažkostiam, cítila vo svojom živote nádej a Božiu pomoc. Pán Boh jej dával silu pre modlitby, ale aj pre mnohé praktické kroky, ktorými sa starala o svoje deti, a práve v tom cítila, že je to služba vzácna a milá Pánu Bohu. V prenesenom zmysle som teraz akokeby dve v jednom (starká aj mama zároveň), a preto o to viac si vážim slová, ktorými Pán Boh povzbudzuje matky a staré mamy. Aj keď to môže znieť ako klišé, môžem vyznať, že to bolo a je práve Slovo Božie, ktoré ma drží nad vodou. Pravdepodobne máte málo volného času, ale ak sa predsa nájde, čomu sa rada venujete? Rada čítam knižky duchovnú literatúru, ale aj inú, rada pozorujem a obdivujem prírodu, občas mi vyjde čas i na priateľské stretnutie. Po večeroch, alebo zavčas rána si rada pozriem zaujímavé programy na kresťanských televíznych kanáloch. Máte vo svojej službe nejaké plány do budúcna? Ak mi Pán Boh dopraje zdravia, rada by som pokračovala i naďalej v službe v našom CZ tak, aby som mohla byť užitočná. Na tento rok som si vytýčila i taký krátkodobejší cieľ a t. j. spraviť inventarizáciu cirkevného príspevku nie na konci roka, ale už niekedy v septembri. Okrem tohto plánujem absolvovať i kurz základov práce s počítačom, ktorý by mi pomohol lepšie využívať modernú techniku a tiež internet. Mojím najdôležitejším dlhodobejším plánom zostáva byť dobrou starkou a tiež mamou mojím vnúčatám. Tu prosím Pána Boha, aby mi dával silu na každý deň dať im do života to najlepšie, čo sa týka výchovy i starostlivosti. Ďakujeme Vám sestra Ľudka za vaše odpovede a prajeme Vám, aby sa Pán Boh naďalej priznával k vašej službe a aby vám bol Hospodin neustále vašou oporou i potešením. 12

13 DETSKÁ RUBRIKA Možno si toto leto nájdete čas aj na nejakú turistiku. Nemusí ísť o nič náročné. Aj v našich veľhorách je množstvo krásnych a pritom nenáročných chodníkov, ktoré sa oplatí navštíviť aj s deťmi. A pritom si môžete spomenúť na túto povesť o tom, ako naše veľhory vznikli. AKO VZNIKLI TATRY V kraji, kde sa vypínajú naše najvyššie veľhory, sa kedysi dávno rozprestierala širošíra rovina, na ktorej žila, trápila sa i spoločne sa radovala početná skupina obrov. Vládol jej a múdro ju spravoval skúsený otec Tatran. Vychovával svoje deti k skromnosti, vzájomnej láske a pracovitosti, a tak sa mu z nich podarilo vychovať ručiacich synov i prekrásne dcéry. Kriváň, Ganek, Javorový, Pyšný, Ďumbier, Chanebec Ktože sa mohol tým mládencom vyrovnať? Vysoká, Končistá, Bystrá, Vápenica, Bašta Devy jedna krajšia od druhej, čo si prikrývali hlavy ľahkým snehovým závojom, krášlili ich vencami z horských kvetov a k spánku sa ukladali do mäkučkých oblakov. Nad všetkých však vynikala najmladšia Hoľa, čo práve dorastala do ženskej krásy. Aj múdra bola, aj pracovitá, nikdy sa však svojimi prednosťami nevystatovala. Chýr o jej kráse sa niesol krajinou. Zo všetkých kútov prichádzali pytači, aby ju získali za ženu. Medzi nimi aj syn mocnej a zákernej čarodejnice Kikimory. Škaredý bol ako decembrová noc. Celý zarastený dlhými chlpami, z úst mu trčali dva zuby podobné klom a uprostred čela mal jedno oko, aj na to škúlil. Čo za matka priviedla na svet takého netvora! zvolali obri, keď ho zbadali. A krásavica Hoľa: Radšej zomriem, ako s takou ohavou žiť! Nič sa ty neboj, sestra naša! upokojili Hoľu jej bratia. Nikdy nedovolíme, aby sa do našej rodiny dostala taká obluda. Schytili syna čarodejnice Kikimory a šmarili ho do hustej hory. Ta si bež, za svojou materou! Viac sa neopováž na našu krásnu sestru svojím škuľavým okom ani len pozrieť! Syn ohava sa zbedačený privliekol k svojej matke a vyžaloval sa jej. Hoľa sa mi vysmiala, obri ma zbili a teba na hanbu obrátili! Vraj, ako si mohla priviesť na svet takého netvora! Keď to Kikimora počula, vzkypel v nej strašný hnev a prisahala celej rodine otca Tatrana pomstu. Uraziť ju, mocnú vládkyňu temných síl! Zhanobiť jej jedináčika, čo ho s takou láskou vychovala! Kde sa v tých obroch nabrala toľká opovážlivosť? Veď im ona ukáže! Hneď zvolala všetkých svojich pomocníkov. Pikulíkov, škriatkov, zlých lesných i podzemných duchov, ba dostavili sa aj jej najvernejší priatelia: Satan vládca ohňa a Sever vládca vetra. Požiadala ich o pomoc. Všetci sľúbili, že vykonajú, čo bude v ich silách. Nasledujúci deň, ešte ani slnko nestačilo vyjsť nad obzor, ešte sa obri ani nestačili zobudiť, zatiahla sa obloha ťažkými čiernymi mrakmi. Akoby noc zaľahla nad kraj. V tej chvíli vyšľahli spod zeme plamene, celá sa začala chvieť a praskať širokými puklinami. Mocné prúdy vody podrážali nohy prekvapeným obrom, divý vietor im nedovolil postaviť sa. Nad všetkou tou skazou poletovala zákerná Kikimora a metala na obrov balvany. Tí sa chránili, statočne bojovali, ale čoskoro zbadali, že si proti presile nepomôžu. Zachráň sa, kto môžeš! skríkol ktorýsi z nich a všetci ho poslúchli. Pyšný sa schytil utekať na východ, Ganek s Javorovým na sever, Chabenec na západ Ratuj najmladšiu, Hoľu! zakričal Kriváň na Ďumbier a nastavil svoje mocné telo, aby zadržal besnejúce živly i dážď balvanov. A nepohol sa zo svojho miesta, kým nevidel, že Ďumbier preniesol Hoľu na opačnú stranu roviny, kde jej nehrozilo žiadne 13

14 nebezpečenstvo. Potom sklonil svoju doráňanú hlavu, zhrbil dobité telo a zavrel oči Tak stojí Kriváň nad tatranským krajom dodnes. Keď Kikimora videla, že krásavica Hoľa jej unikla a nikdy sa nestane družkou jej syna, zakliala ju strašnou kliatbou. To isté postihlo aj ostatných obrov. Nech sa v tejto chvíli celá rodina otca Tatrana zmení na vrchy, čo sa nikdy nepohnú zo svojho miesta! Aby sa už nikdy nemohli zísť, poradiť sa, pomôcť jeden druhému a spoločne sa zabávať a tešiť! Nech teba, krásavica Hoľa, navždy oddeľuje neprekonateľná priepasť od toho, kto ťa vídal najradšej od Kriváňa! Kliatba sa splnila. Obri stuhli a navždy ostali stáť na miestach, kde ich zastihli slová zákernej Kikimory. A aby už nikto nemohol tieto krásavice a junákov obdivovať, začali tí vyšší obrastať kamením, tí nižší trávou. Tak sa začali od seba odlišovať hory, čo dostali meno podľa svojho otca Tatrana Vysoké a Nízke Tatry. Zdroj: Marec, A.. Tatranské povesti. Vydavateľstvo Matice slovenskej, ISBN UHÁDNEŠ MA? Taký vtáčik u nás žije, čo železné húsenice z dreva vyťahuje. Som taká maličká kúzelná palička. Na papieri kúzla stváram. Presvedčte sa, že netáram, keď ma drží ručička. Hlávka z trávy vykúka, spod brezy i spod buka. Tenká stonka, žltý kvet, rozveselí letný svet. Kto má uši a nepočuje? Zázračný most, utešený, na sedmoro zafarbený, možno na ňom nechať oči, nemožno naň nohou vkročiť. Čo to v diaľke jasne svieti? To k nám zlatý oblak letí? Ide z neho teplučko. Deti, je to Poznám jeden strom, na ňom 12 konárov, na každom konári 4 halúzky a na každej halúzke 7 listov. Ja mám štyri nôžky. Hop sem, hop tam, hopla! Keď sa dáždik hustý z čiernych mrakov spustí, do vodičky skočím, aby som nezmokla. Šťavnatá a sladká guľka si ku iným líčka tuľká. Z lístia celý strapec kuká, odtrhla ho čiasi ruka. Hneď to každé dieťa pozná, lebo je to strapec (Správne odpovede: kliešte, pastelka, púpava, hrniec, dúha, slniečko, rok, žabka, hrozna) 14

15 Vymaľuj si obrázok 15

16 16

17 14. júl, 9.30 hod. Športová hala Poprad Aréna PRIAMY PRENOS V RTVS Popoludňajší program: Muzikál "Legenda o zakliatom meste" Metaforický príbeh o kráľovstve, ktoré zavrhlo prastarú Knihu kníh a rúti sa do záhuby, chce byť paralelou na relativizovanie hodnôt v dnešnej spoločnosti, chce však priniesť aj nádej a istotu o tom, že Ten, ktorého srdce bije v stránkach Knihy, stráži hradby mesta a záleží Mu na jeho obyvateľoch. Hudobno-tanečno-divadelné predstavenie plné chytľavých piesní a humoru, ale aj vzácneho a hlbokého duchovného posolstva je určené celým rodinám, deťom, mládeži, dospelým, ale i starším divákom. Začiatok: hod. Vstupné dobrovoľné Východný dištrikt ORGANIZÁTOR SPOLUORGANIZÁTOR ECAV na Slovensku Mesto Poprad CZ ECAV Poprad 17

18 2 9 / / 0 9 / HOTEL SOREA Ľubovnianské kúpele Duchovný program pre všetky generácie a celé rodiny. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce. 1 Sam 16,7 ORGANIZÁTOR Východný dištrikt ECAV na Slovensku 18

19 Vo Zvolene inštalovali novozvolených biskupov a uviedli nového generálneho dozorcu modliť za uvedených našich predstaviteľov. Nech aj táto modlitba nás inšpiruje, aby sme sa za našich predstaviteľov (či už na úrovni zborov, alebo vyššie, až celocirkevných) modlievali aj v našich kostoloch, aj v našich domácnostiach. Modlime sa: Ivan Eľko, generálny biskup V sobotu 2. marca sa v evanjelickom kostole Svätej Trojice vo Zvolene uskutočnili slávnostné služby Božie pri príležitosti inštalácie generálneho biskupa ECAV na Slovensku Ivana Eľka, biskupa Západného dištriktu ECAV na Slovensku Jána Hroboňa a úvodu do funkcie generálneho dozorcu ECAV na Slovensku Jána Brozmana, a to v duchu slov Písma: Buď Tvoja milosť nad nami, ó Hospodine, ako my na Teba očakávame! Žalm 33, 22 Z nášho cirkevného zboru sme sa inštalácie zúčastnili 20 bratia a sestry a musíme povedať, že účasť na slávnosti bola pre nás veľkým povzbudením a duchovným zážitkom. K záveru služieb Božích odznela modlitba, ktorú tu uvádzame. Modlitba za inštalovaných: - Generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka - Generálneho dozorcu ECAV Jána Brozmana a - Biskupa Západného dištriktu ECAV Jána Hroboňa: Milá cirkev, teraz sa budeme spoločne Milý náš nebeský Otče, prosíme, vypočuj nás v mene Pána cirkvi, Tvojho milovaného Syna! Vyznávame Ti Pane, že síce sa nazývame Tvojimi deťmi a Božou rodinou, ale sme tak slabí, tak hriešni, často neverní Tebe, zlí a zlyhávajúci. A predsa, Bože, Ty v svojej láske nás povolávaš, aby sme pre Tvoju nesmiernu milosť a odpustenie tvorili kresťanskú cirkev a Tvoj ľud. Chceš, aby sme nie len oznamovali Tvoje Slovo, ale podľa neho žili. Preto Pane, požehnávaj týchto Tvojich nových pracovníkov a našich bratov: generálneho biskupa Ivana, generálneho dozorcu Jána a dištriktuálneho biskupa Jána. Prosíme, nech nás vedú k Tebe tak, aby sme Teba Pane Ježiši milovali nadovšetko a boli Tvojimi svedkami v tomto svete. Nech my, evanjelickí kresťania na Slovensku nie sme príkladom sváru, ale nech z nás vanie Tvoj Duch pokoja. Nech sme požehnaním pre našu krajinu. Cez našich predstavených, Pane, nás uč milovať Teba i blížnych, ba aj našich nepriateľov. Uč nás pokore a odpúšťaniu. Nech vieme potešovať smútiacich, pomáhať a byť slušnými a čestnými a vernými Tebe, Pane. Dávaj týmto bratom múdrych a zbožných spolupracovníkov a takých, ktorí ich budú niesť na modlitbách tak, ako my dnes. Nech práca našich predstavených je Tvojou službou pre naše drahé Slovensko. Posilňuj a žehnaj aj ich milé rodiny. Tvoje meno oslavujeme a na Teba Hospodine očakávame a v Tebe Pane sa radujeme. Amen. Súčasní predstavitelia ECAV na Slovensku Predsedníctvo ECAV Ivan Eľko, generálny biskup; Ján Brozman generálny dozorca Predsedníctvo VD ECAV Slavomír Sabol, biskup východného dištriktu; Ľubomír Pankuch, dozorca VD (v roku 2019 náš čakajú voľby nového biskupa VD) Predsedníctvo ZD ECAV Ján Hroboň, biskup západného dištriktu 19

20 Naši cirkevníci na inštalácii predsedníctva ECAV na Slovensku Predstavitelia nášho Cirkevného zboru ECAV Sučany zvolený na obdobie rokov Zborový farár Mgr. Daniel Beňuch ( , , Zborová dozorkyňa MUDr. Milena Drímalová, CsC. Zborový poddozorca, predseda Hospodárskeho výboru Ľudovít Chalupka Zborová účtovníčka Viera Káčerová Zborová diakonka a vedúca Detskej besiedky Mgr. Miroslava Marčeková Zborová pokladníčka Ľudmila Lukáčová Kurátor pre Sučany Ivan Dubovec Kurátor pre Podhradie Ivan Kňazko Kurátorka pre Turčiansku Štiavničku Zdenka Štípalová Kurátorka pre Konské Elena Adamová Kurátor pre Turčianske Kľačany (aktuálne neobsadené) Kurátorka pre Lipovec Renáta Plavecká Zoznam presbyterov: Sučany: Marián Madliak, Ľudmila Christová, Tomáš Sporka, Mária Skaličanová, Miroslava Marčeková, Miroslav Lauček, Oľga Grzanková Podhradie: Iveta Škutová, Božena Kunčárová, Emília Tomková, Zita Lukáčová Turčianska Štiavnička: Ľubica Kalanková, Marta Staňová Konské: Ľudovít Adamé Lipovec: Elena Hajtmanská, Etela Tylková Turčianske Kľačany: Dana Grenová, Ida Stráňavová, Jarmila Boková 20

21 GALÉRIA Zo slávnosti konfirmácie 21 21

22 Nácvik Rolničiek na fare Spomienka na adventné služby Božie v Konskom Veľká Noc a vystúpenie našich detí Klára Matulová sa umiestnila na súťaži Duchovná pieseň v zlato pásme 22

23 (pondelok) Rozpis služieb Božích v cirkevnom zbore ECAV Sučany Leto slávnosť svätodušná ZBOROVÝ DEŇ Sviatok Svätej Trojice Koncert Podľa Božej mapy 1. nedeľa po Svätej Trojici 2. nedeľa po Svätej Trojici 3. nedeľa po Svätej Trojici 4. nedeľa po Svätej Trojici 5. nedeľa po Svätej Trojici 6. nedeľa po Svätej Trojici 7. nedeľa po Svätej Trojici 8. nedeľa po Svätej Trojici 9. nedeľa po Svätej Trojici 10. nedeľa po Svätej Trojici Kajúca nedeľa nedeľa po Svätej Trojici 17:00 Sučany 10:30 Sučany Po Službách Božích nasleduje spoločný obed a posedenie vo farskej záhrade 14:30 Sučany Vystupuje Roman Dovala & Nika a 9:45 15:00 Sučany Lipovec 9:45 Sučany 9:45 11:15 9:45 11:15 9:45 11:15 9:45 15:00 9:45 11:15 Sučany T. Kľačany Sučany T. Štiavnička Sučany Podhradie Sučany Lipovec Sučany T. Kľačany 9:45 Sučany 9:45 11:15 9:45 15:00 9:45 11:15 Sučany Podhradie Sučany Lipovec Sučany T. Kľačany Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Žalm 23,1 Klári Služby Božie nadväzujúce na Dni Milana Hodžu SB spojené so začiatkom Biblilandu 2019 SB spojené s vystúpením detí z Biblilandu 2019 SB spojené so spoveďou a Večerou Pánovou SB spojené so spoveďou a Večerou Pánovou SB spojené s požehnaním žiakov, študentov a pedagógov 23

24 Vďaka za dni odpočinku a za dovolenku. 24 Pane môj a Bože môj! Ako dobre ma poznáš! Dôverne rozumieš každej mojej potrebe. Poznáš moje slabosti aj moje silné stránky schopnosti, veď Ty sám si ma nimi obdaroval. Ďakujem Ti, že po čase, ktorý som strávil v práci alebo pri štúdiu mám možnosť odpočívať. Ďakujem Ti za chvíle, v ktorých je tempo môjho života pomalšie a ja si môžem uvedomiť mnohé veci a súvislosti. Ďakujem za to, že svet, do ktorého si ma postavil, nie je len práca a povinnosti. Teraz vnímam aj mnohé krásne a ušľachtilé veci okolo seba. Vnímam prírodu, do ktorej si ma postavil, lepšie vnímam svojich najbližších v rodine, bez ktorých by bol môj život omnoho chudobnejší. Ďakujem Ti za všetky tieto dary. Si nesmierne štedrý a nápaditý v obdarovávaní svojich detí. Pomôž mi, aby som túto vďaku vedel pretaviť úsmevom, láskavosťou k ľuďom, s ktorými sa stretávam. Pomôž mi v duši prežívať radosť z odpočinku, ktorým si ma obdaril. Tak mi daj znovu získať nové sily do práce a k neseniu zodpovednosti. Amen