OBSAH VZDELÁVAJME SA Z NAŠICH KNIŽNÍC PREČÍTALI SME ZA VÁS PREČÍTAJME SI INFORMÁCIE

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "OBSAH VZDELÁVAJME SA Z NAŠICH KNIŽNÍC PREČÍTALI SME ZA VÁS PREČÍTAJME SI INFORMÁCIE"

Prepis

1 OBSAH VZDELÁVAJME SA Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky s. 2 Uznesenie vlády SR č. 943 k návrhu stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky s. 8 Z NAŠICH KNIŽNÍC Vetráková, E.: Ako som sa z čitateľky stala knihovníčkou... s. 10 PREČÍTALI SME ZA VÁS Jurečková, Božena: Čo môže starosta obce urobiť pre rast obecnej knižnice... s. 12 PREČÍTAJME SI Hudecová, Ľ.:Peteraj, K.: Toto je moja reč... s. 14 Solčanská, M.:Očistec bláznov... s. 14 Vieš, že?... s. 15 Hrdináková, Ľ.: Svet rozprávok... s. 15 Hrdináková, Ĺ.: Tajomstvo rozprávok... s. 16 INFORMÁCIE - Hudecová, Ľ.: Deň knihovníkov Banskobystrického kraja... s Cvitkovičová, G.: Komunitná knižnica - seminár... s Hrušková, A.: Rozprávka ako vzdelávací a výchovný prostriedok seminár... s Banbyčitariáda... s. 19 1

2 V Z D E L Á V A J M E S A Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa prerokovala a schválila Návrh stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky Prijatím navrhovaného materiálu sa definovali strategické úlohy a priority, ktoré zabezpečia kvalitatívny rozvoj knižničného systému SR. Základným zámerom je ďalší rozvohj knižnično-informačných služieb pre obyvateľov tak, aby sa zabezpečil rovnaký a neobmedzený prístup k informáciám. Uvádzame stručný výťah zo stratégie so zameraním najmä na verejné knižnice. Plnú verziu si môžete prečítať na stránke (Dokumenty Legislatíva ). Knižnice majú strategickú príležitosť ovplyvniť rast kvality života obyvateľstva tým, že budú zabezpečovať slobodný a rovnoprávny prístup k vysokokvalitným informáciám. V rámci prioritných cieľov je potrebné zamerať sa na realizáciu nasledujúcich strategických úloh: 1. informatizácia knižníc, 2. zabezpečovanie informačných zdrojov pre knižnice, 3. knižnično-informačné služby, 4. tvorba, ochrana a sprístupňovanie digitalizovaného kultúrneho a vedeckého dedičstva, 5. pasportizácia a ochrana historických knižničných fondov, 6. rozvoj ľudských zdrojov a kontinuálne vzdelávanie zamestnancov knižníc, 7. podpora celoživotného vzdelávania a zvyšovania informačnej gramotnosti používateľov, 8. výstavba a rekonštrukcia knižníc, ochrana knižničného fondu. Strategická úloha č. 1 Informatizácia knižníc Knižnice patria medzi piliere informačnej spoločnosti. Proces ich informatizácie predstavuje dlhodobú celospoločenskú aktivitu, ktorej realizácia vyžaduje vytvorenie vhodných celospoločenských podmienok. Jednou zo základných podmienok je kvalitná a cenovo dostupná informačná a komunikačná infraštruktúra. Zabezpečenie širokej dostupnosti internetu vybudovaním verejných prístupových miest v knižniciach prispeje k zvýšeniu efektívnosti poskytovaných informačných služieb občanom. Cieľom 2

3 informatizácie knižníc je vytvoriť podmienky na rýchly a efektívny prístup občanov k informáciám a na výchovu zameranú na ich informačnú gramotnosť. Cieľ 1. Zabezpečiť v knižniciach trvalý, neobmedzený a finančne nenáročný prístup na internet pre všetkých občanov. Priority Podporovať projekty internetizácie knižníc a podporovať vytvorenie podmienok prístupu na internet pre každého. Motivovať zriaďovateľov verejných knižníc, aby pripravili v obciach organizačné, finančné, priestorové, technické a personálne podmienky na vybudovanie verejne prístupných miest na internet v knižniciach, a tak zabezpečili dostupnosť informácií vrátane informácií o štátnej správe, samospráve a miestnej kultúre pre všetkých občanov v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Podporovať prípravu a predkladanie projektov, ktoré zabezpečia verejným a špeciálnym knižniciam efektívne pripojenie na internet a optimalizáciu finančných nákladov mesačných poplatkov na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Podporovať a vytvárať podmienky na prezentáciu knižníc prostredníctvom vlastných webových sídiel a sprístupnenie online katalógov knižníc na internete. Dodržiavať pri tvorbe webových sídiel národné a medzinárodné štandardy a odporúčania združenia W3C pre prístupnosť webu. Zabezpečiť ochranu a bezpečnosť informačných systémov a počítačových sietí používaných v knižničných a informačných systémoch a službách. Strategická úloha č. 2 Zabezpečovanie informačných zdrojov pre knižnice Budovanie knižničných a informačných fondov je základným východiskom na poskytovanie služieb knižníc obyvateľstvu. Pre slovenské knižnice je v posledných pätnástich rokoch charakteristické sústavné znižovanie počtu nakupovaných dokumentov. Pritom je knižnica jediné miesto, kde sa dlhodobo budujú, uchovávajú a sprístupňujú fondy kultúrneho, vedeckého a informačného dedičstva. Nedostatok financií na nákup fondov zo strany zriaďovateľov sa v konečnom dôsledku odráža nielen na poklese počtu používateľov knižníc, ale i na poklese celkovej kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Aby knižnice mohli napĺňať svoje poslanie vo vedomostnej spoločnosti, je potrebné zastaviť a zvrátiť dlhodobo pretrvávajúci pokles doplňovania fondov knižníc novými informačnými zdrojmi. Pre kvalitný rozvoj vedomostnej spoločnosti sú aktuálne poznatky z domácej i svetovej vedy a výskumu rovnako dôležité ako informácie z regionálneho prostredia a krásna literatúra pre osobnostný rozvoj každého občana. 3

4 Cieľ 2. Zabezpečiť pre knižnice a ich používateľov informačné zdroje v optimálnom množstve a postupne sa priblížiť v doplňovaní fondov knižníc nielen k odporúčaniam IFLA, ale i k vyspelým európskym krajinám. Priority Iniciovať, aby súčasťou štátnej kultúrnej politiky bol záujem štátu na budovaní informačných zdrojov knižníc ako jedného zo základných predpokladov budovania vedomostnej spoločnosti. Zabezpečiť dostatočný objem finančných prostriedkov aj prostredníctvom štátnych dotácií (napr. v rámci grantových systémov MK SR a MŠ SR) na doplňovanie základných informačných zdrojov na tradičných i moderných nosičoch pre všetky typy knižníc, ktoré poskytujú knižnično-informačné služby bez obmedzenia širokej verejnosti. V rezortoch, ktoré sú zriaďovateľmi knižníc, účelovo vyčleňovať finančné prostriedky na doplňovanie informačných zdrojov, osobitne sa to týka MK SR, MŠ SR, MZ SR a kapitoly SAV. V rámci rozpočtov vyšších územných celkov, miest a obcí vytvoriť podmienky na účelovo vyčleňované finančné prostriedky na nákup informačných zdrojov pre knižnice, ktoré majú vo svojej pôsobnosti. Pripraviť a realizovať projekt koordinovaného získavania a sprístupňovania elektronických informačných zdrojov, databáz a národných licencií vrátane stanovenia koordinačného orgánu a systému financovania pre potreby vedy, výskumu, vzdelávania a podnikateľského sektora. Pri nákupe informačných zdrojov venovať zvýšenú pozornosť zabezpečeniu dokumentov pre znevýhodnených používateľov, pre národnostné menšiny a venovať primeranú pozornosť nákupu slovacík zo zahraničia. Strategická úloha č. 3 Knižnično-informačné služby Poskytovanie knižnično-informačných služieb je jednou zo základných úloh knižníc. Knižnice svojimi službami uspokojujú kultúrne, informačné, vzdelávacie a vedeckovýskumné potreby občanov, čím podporujú ich osobnostný i odborný rast a rozvoj. Nevyhnutnosťou je slobodný prístup k informáciám a podpora všetkých aktivít, ktoré vedú k odstraňovaniu informačných bariér pre občanov s akýmkoľvek znevýhodnením. Knižnično-informačné služby by mali občania vnímať ako integrálnu súčasť svojho života. Cieľ 3. Modernizácia a zvyšovanie úrovne poskytovaných knižnično-informačných služieb všetkým obyvateľom bez rozdielu a odstraňovanie informačných bariér. 4

5 Priority Podporovať spoluprácu knižníc s ďalšími zbierkovými, pamäťovými a informačnými inštitúciami na národnej aj regionálnej úrovni pri získavaní, spracovávaní, uchovávaní a sprístupňovaní informácií. Doriešiť úhradu odmien nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním realizovaných prostredníctvom Knižničného systému SR. Budovať verejné knižnice ako komunitné centrá, a tým posilniť verejné informačné služby. Podporovať aktívnu účasť knižníc na regionálnom rozvoji v oblasti vzdelávania, kultúry, cestovného ruchu a miestnych podnikateľských aktivít. Prijať pre verejné knižnice vo forme odporúčania štandardy pre činnosť verejných knižníc a na základe porovnávania ich plnenia knižnicami vykonať analýzu siete verejných knižníc. Podporovať projekty zamerané na poskytovanie knižničnoinformačných služieb prostredníctvom nových foriem, ako sú napr. bibliobusy a pod. Vo vedeckých a akademických knižniciach podporovať aktivity smerujúce k ich prepojeniu s podnikateľskou sférou a posilňovať rozširovanie špecializovaných typov služieb v odborne zameraných knižniciach v jednotlivých rezortoch. Podporovať vytváranie virtuálnych knižníc a knižnično-informačných služieb. Osobitnú pozornosť venovať dostupnosti knižnično-informačných služieb pre znevýhodnené skupiny občanov: o v špecializovaných knižniciach podporovať tvorbu a transpozíciu tradičných i moderných dokumentov do podoby vhodnej pre občanov so zrakovým a/alebo sluchovým znevýhodnením (pri dodržaní autorských práv) a presadzovať dodržiavanie štandardov, ktoré zjednodušujú prijímanie informácií občanom so zdravotným znevýhodnením, o podporovať využívanie technických prostriedkov na sprístupnenie informácií znevýhodneným skupinám občanov: - zariadenia a dokumenty pre zrakovo znevýhodnených občanov, - zariadenia a dokumenty pre sluchovo znevýhodnených občanov, - zariadenia na zjednodušenie prístupu pre občanov s fyzickým znevýhodnením vrátane možností vzdialeného prístupu bez nutnosti fyzickej návštevy knižnice (virtuálne o knižnično-informačné služby), podporovať a rozvíjať priamu spoluprácu knižníc so združeniami zameranými na znevýhodnené a menšinové skupiny občanov, o podporovať na rezortnej i medzirezortnej úrovni projekty pre znevýhodnené a menšinové skupiny občanov využívaním grantových príležitostí. o Rozvinúť a dobudovať celoštátne siete na zabezpečovanie operatívnych elektronických knižničných služieb, osobitne systém elektronického zasielania dokumentov a systém digitalizácie kníh na objednávku a začleniť tieto služby do existujúcich a budovaných systémov verejných knižničnoinformačných služieb v EÚ. 5

6 Strategická úloha č. 4 Tvorba, ochrana a sprístupňovanie digitálneho kultúrneho a vedeckého dedičstva Digitálne dokumenty sa stávajú významnou súčasťou kultúrneho a vedeckého dedičstva každej krajiny. Ide o dokumenty, ktoré v digitálnom prostredí vznikli a o digitalizované fyzické (najmä papierové) dokumenty. Cieľ 4. Prostredníctvom digitalizačných procesov zabezpečiť ochranu, spracovanie a sprístupňovanie dokumentov. Na zabezpečenie dlhodobej archivácie a sprístupňovanie digitálneho obsahu pre potreby vedy, vzdelania a kultúry vytvoriť v slovenských knižniciach technické a technologické podmienky. Strategická úloha č. 5 Pasportizácia a ochrana starých a vzácnych tlačí Ochrana starých a vzácnych tlačí a historických knižničných dokumentov a fondov je neoddeliteľnou súčasťou záchrany národného kultúrneho dedičstva, preto je nevyhnutné venovať maximálnu pozornosť správe a ochrane týchto dokumentov v knižniciach, tak ako to ukladá i zákon č. 183/2000 Z. z o knižniciach. Cieľ 5. Zabezpečiť fyzickú ochranu, trvalé uchovávanie a sprístupňovanie všetkých druhov a typov knižničných dokumentov so zameraním na staré a vzácne tlače. Prvoradú pozornosť venovať najmä dokumentom domácej proveniencie, ale aj produkcii v širšom geografickom rámci, v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, a umožniť ich využívanie a zachovanie pre súčasnú i budúce generácie. Strategická úloha č. 6. Rozvoj ľudských zdrojov a kontinuálne vzdelávanie zamestnancov knižníc Dôležitým predpokladom poskytovania kvalitných knižnično-informačných služieb je, popri informačných zdrojoch, aj zabezpečenie kvalifikovaných ľudských zdrojov. Nové informačné technológie a elektronické zdroje nemôžu byť dostatočne využívané, ak zamestnanci nebudú mať primerané vzdelanie, vedomosti a zručnosti. Medzi vážne problémy knižníc v oblasti ľudských zdrojov patrí nedostatok nových kvalifikovaných absolventov, pre ktorých je práca v knižniciach vzhľadom na nízke platové a spoločenské ohodnotenie nezaujímavá. Najmä z tohto dôvodu je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť rozvoju ľudských zdrojov, súvislému vzdelávaniu súčasných zamestnancov knižníc a zvýšeniu ich spoločenského statusu. Potreba kontinuálneho vzdelávania zamestnancov bezprostredne a úzko súvisí aj s aplikáciou a 6

7 využívaním medzinárodných štandardov a noriem v používaných knižnično-informačných systémoch. Cieľ 6. Vypracovať model kontinuálneho vzdelávania zamestnancov knižníc, ktorý umožní aj ich kariérny rozvoj. Pripraviť profesijné štandardy, ktoré umožnia cieľavedomú a systematickú profesionalizáciu zamestnancov knižníc. Strategická úloha č. 7 Podpora celoživotného vzdelávania a zvyšovania informačnej gramotnosti používateľov Knižnice poskytujú prístup k informáciám a odbornú pomoc pri ich vyhľadávaní, a tak vytvárajú podmienky na celoživotné vzdelávanie občanov. Nevyhnutnou podmienkou celoživotného vzdelávania sa spolu s počítačovou gramotnosťou stáva informačná gramotnosť, ktorú možno zjednodušene charakterizovať ako schopnosť identifikovať, vyhľadať, hodnotiť a používať informácie. Cieľ 7. Podporovať rovnosť šancí pri plnení základného ľudského práva na celoživotné vzdelávanie. Priority Podporovať dobudovanie verejných a vedeckých knižníc tak, aby mohli v zmysle Koncepcie celoživotného vzdelávania v SR primerane plniť úlohy lokálnych centier vzdelávania. V rámci grantových systémov podporovať projekty všetkých typov knižníc, ktoré sú zamerané na vzdelávacie aktivity pre odbornú a laickú verejnosť. V spolupráci s vydavateľstvami a ďalšími organizáciami pripraviť a realizovať projekt verejných knižníc na podporu čítania s osobitným zameraním na deti a mládež. Realizovať aj ďalšie projekty a aktivity zamerané na podporu čítania. Prostredníctvom verejných knižníc ako všeobecne dostupných miest pre širokú verejnosť podporovať v regiónoch vzdelávanie vybraných cieľových skupín, najmä rómskych komunít ako východisko ich sociálnej zmeny, dlhodobo nezamestnaných občanov, žien na materskej dovolenke, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, imigrantov, mládeže, občanov v postproduktívnom veku a občanov s nízkym stupňom vzdelania a nízkym sociálnym statusom. Podporovať rozširovanie partnerstiev medzi vzdelávacími ustanovizňami, záujmovými vzdelávacími školskými zariadeniami, klubmi, občianskymi združeniami, neziskovými vzdelávacími organizáciami, podnikmi, výskumnými ústavmi, osvetovými strediskami a zariadeniami a knižnicami ako nástrojmi celoživotného vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni. 7

8 Strategická úloha č. 8 Výstavba a rekonštrukcia knižníc, ochrana knižničného fondu Väčšina slovenských knižníc má dlhodobo priestorové problémy, mnohé nemajú žiadne ďalšie priestorové kapacity na umiestnenie fondov. V rokoch 2001 až 2006 sa v SR len rekonštruovali existujúce budovy, nepostavila sa žiadna nová účelová budova pre knižnicu. Cieľ 8. Zabezpečiť pre knižnice také priestorové podmienky, aby mohli trvale uchovávať a sprístupňovať knižničné fondy a poskytovať služby používateľom na požadovanej úrovni vrátane bezbariérového prístupu. Vláda na svojom zasadnutí dňa uznesením vlády SR č. 943/2007 schválila Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva ba roky UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 943 zo 7. novembra 2007 k návrhu stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky Číslo materiálu: 20412/2007 Predkladateľ: minister kultúry Vláda Článok I. schvaľuje Sekcia 1.01 návrh stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky s pripomienkou prijatou na rokovaní vlády; 8

9 Článok II. ukladá (i) ministrovi kultúry podpredsedovi vlády a ministrovi školstva ministrovi zdravotníctva Sekcia 2.01 zabezpečiť plnenie prioritných úloh vyplývajúcich zo stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky pre príslušný rezort priebežne ministrovi kultúry podpredsedovi vlády a ministrovi školstva podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Sekcia 2.02 v spolupráci s predsedom Slovenskej akadémie vied realizovať výsledky vládneho Programu záchrany, stabilizácie a konzervácie tradičných nosičov informácií v Slovenskej republike (i) do 31. decembra 2009 (i) ministrovi kultúry podpredsedovi vlády a ministrovi školstva podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra ministrovi zdravotníctva Sekcia 2.03 pri príprave návrhu štátneho rozpočtu zaradiť medzi priority rozpočtovej kapitoly finančné požiadavky na zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky priebežne ministrovi kultúry Sekcia 2.04 predložiť na rokovanie vlády informáciu o stave realizácie stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky (i) do 31. marca 2010 do 30. júna 2014 Článok III. odporúča predsedom samosprávnych krajov primátorom miest starostom obcí Sekcia 3.01 na úrovni územnej a miestnej samosprávy zabezpečovať činnosť a rozvoj verejných knižníc a knižnično-informačných služieb v súlade so stratégiou rozvoja slovenského knihovníctva na roky a koordinovať prípravu programov a projektov z nich vyplývajúcich s Ministerstvom kultúry SR, 9

10 Sekcia 3.02 vytvárať verejným knižniciam podmienky na aktívnu účasť pri realizácii regionálnych a celoštátnych knižničných programov a pri kooperácii v rámci knižničného systému Slovenskej republiky, Sekcia 3.03 zabezpečiť priestorové a personálne podmienky pre verejné knižnice na vybudovanie verejne prístupných miest na zverejňovanie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) a na sprístupňovanie vonkajších informačných zdrojov prostredníctvom internetu/globálnych sietí, Sekcia 3.04 v spolupráci s regionálnymi knižnicami zabezpečiť optimalizáciu siete verejných knižníc v regiónoch, predsedovi Slovenskej akadémie vied Sekcia 3.05 spolupracovať s príslušnými ministrami pri zabezpečovaní úloh vyplývajúcich z realizácie stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky , Sekcia 3.06 pri spracúvaní návrhu rozpočtu upraviť finančné požiadavky na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z realizácie stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky Vykonajú: podpredseda vlády a minister školstva podpredseda vlády a minister vnútra minister kultúry minister zdravotníctva Na vedomie: predsedovia samosprávnych krajov predseda Združenia miest a obcí Slovenska prezident Únie miest Slovenska predseda Slovenskej akadémie vied Z NAŠICH KNIŽNÍC Ako som sa z čitateľky stala knihovníčkou... Bola som druháčka na základnej škole, keď som v sprievode otca prvýkrát prišla do knižnice. Množstvo kníh ma hneď zaujalo a stala som sa aj jej pravodelnou návštevníčkou. Prostredie ma ani tak nezaujímalo, skôr som bažila po rozprávkových knihách. Pani knihovníčka ( Mária Mihóková ) mi pripadala veľmi prísna a keď 10

11 som mala nejaký rest, radšej som poslala otca, aby ho vyriešil. Aj pubertu som prežila v knihách. V tom čase ich bolo neúrekom, najmä z edície Čajka. Zaregistrovala som novú pani knihovníčku ( Anna Jamrichová ), ktorá pôsobila veľmi milo a ústretovo. Postupne sme si vytvorili veľmi dobrý vzťah. Veľmi na mňa zapôsobilo, keď sa knižnica zrekonštruovala. Knižničný fond sa sprehľadnil, zrazu všetko pôsobilo čistejšie a útulnejšie. Pri návštevách ma pani knihovníčka vždy upozornila na novinky, čo som veľmi uvítala. A tak som sa dočítala až do roku Náhle som prišla o prácu a vzápätí som sa dozvedela o konkurze na miesto knihovníčky, pretože moja milá pani knihovníčka odchádzala do dôchodku. Na konkurz prišlo asi 20 záujemkýň potenciálnych knihovníčiek. Dodnes ďakujem všetkým, ktorých som presvedčila a dali mi dôveru na vykonávanie funkcie knihovníčky na plný úväzok. Do našej obecnej knižnice som nastúpila s presvedčením, že budem pokračovať v dobrej práci po mojej predchodkyni. Naivne som si myslela, že sú to len výpožičky. Postupne som sa naučila robiť prírastkový zoznam, knihy vyraďovať, triediť podľa tabuliek MDT, robiť registráciu čitateľov a ostatnú evidenciu a naučila som sa pracovať s programom KIS MaSK o tom všetkom som ako čitateľka ani netušila. Pri vypožičiavaní som sa tiež niekedy zapotila, no veľmi mi pomohla ústretovosť mojej kolegyne, ale aj nový knižničný program, najmä keď som potrebovala zistiť autora či názov diela, alebo dostupnosť knihy. V neposlednom rade mi pomohlo aj to, že ako čitateľka som poznala prostredie knižnice, vedela som ako je literatúra rozčlenená a dobre som poznala tzv. povinnú literatúru. Som rada, že aj obecný úrad vytvára dobré podmienky pre činnosť knižnice. Pravidelne prispieva na nákup nových kníh, do knižnice zaviedol internet, prispel na Noc s Andersenom a starosta aj zastupiteľstvo sú prístupní mojim návrhom a pripomienkam na zlepšenie činnosti a propagácie knižnice. Myslím, že do povedomia občanov sme sa dostali aj prostredníctvom obecného časopisu Baločan, ktorý vychádza raz mesačne a do ktorého pravidelne prispievam. Čitatelia sú spokojní s výpožičným časom ( knižnica je otvorená každý deň 6 hodín okrem utorka) aj so zložením a pestrosťou knižničného fondu. Mojím cieľom je napredovať aj odborne, plánujem absolvovať rekvalifikačný kurz pre pracovníkov knižníc bez knihovníckeho vzdelania, ktorý organizuje doškoľovacie stredisko Centra vedecko-technických informácií SR v Bratislave. Chcela som tak urobiť už v tomto roku, ale neplánovane mi v tom zabránil úraz. Chcem naďalej rozvíjať dobrú komunikáciu s čitateľmi, podľa možností ďalej renovovať knižnicu, organizovať besedy pre žiakov a obyvateľov a tým podporovať ich 11

12 záujem o čítanie, dopĺňať knižničný fond podľa potrieb a požiadaviek čitateľov a tak prispievať k priaznivému rozvoju kultúry v obci. Eva Vetráková Obecná knižnica Čierny Balog Pozn.: Pani Eva Vetráková pracuje od na celý úväzok v profesionalizovanej knižnici Čierny Balog. PREČÍTALI SME ZA VÁS Čo môže starosta obce urobiť pre rast obecnej knižnice Na úvod niekoľko konštatovaní, ktoré si ľudia z väčších miest zvyčajne neuvedomujú. Obecná knižnica je inštitúcia historická i súčasná, na území Slovenska vznikla už v 19. storočí a jej vznik bol logickým vyústením snahy bežných obyvateľov, nemajetných ľudí po čítaní, poznávaní, kultúrnom i duševnom obohacovaní sa. Kto vyrástol na vidieku (vidiekom myslím obce, dediny a malé mestečká bez štatútu okresných miest), vie veľmi dobre, že knižnica bola dlho jedným z mála miest, ktoré uspokojovalo túžbu po poznávaní a čítaní. Kto rád čítal, mal knižničný fond raz-dva prečítaný, a požadoval ďalšie a ďalšie knihy. Knižnica mala v obci vždy vysoký spoločenský kredit. Okrem toho bola jej činnosť vždy spojená s ostatnými kultúrnymi a osvetovými aktivitami obce. Možno povedať, že podľa úrovne obecnej knižnice sa hodnotila aj kultúrna vyspelosť obce. Obecná knižnica v Turčianskych Kľačanoch vznikla v 50. rokoch 20. storočia a viedla ju neprofesionálna knihovníčka občianka obce. Dejiny tejto knižnice nie sú presne zmapované, v jej histórii mal však veľký význam rok 1964, keď si občania obce postavili v akcii Z kultúrny dom (slúži dodnes) a do nových priestorov presťahovali aj knižnicu. V tom čase ju viedla riaditeľka základnej školy. V roku 1969 som začala viesť knižnicu ja. Som povolaním knihovníčka absolvovala som Strednú nadstavbovú knihovnícku školu v Martine a ako knihovníčka som pracovala v Okresnej knižnici v Martine a Mestskej knižnici vo Vrútkach. Keď som prevzala knižnicu, stala som sa 12

13 členkou kultúrnej komisie obce a zúčastňovala som sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Pri tvorbe obecného rozpočtu boli moje argumenty o význame knižnice zrejme presvedčivé, pretože sme vždy dostali na kúpu kníh a prevádzku knižnice toľko peňazí, koľko sme potrebovali. Neskôr, ako poslankyňa obecného zastupiteľstva, som si takisto vedela zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na knižnicu. Tak vznikla v obci tradícia, že na knižnicu vždy peniaze boli a väčšina poslancov i obyvateľov obce to pokladala za samozrejmosť. Knižnicu vždy viedla osoba s mimoriadnym vzťahom k literatúre. Knižnica má viac než knižničných jednotiek. Vždy som sa snažila profilovať knižničný fond podľa potrieb obyvateľov, prednosť mala náučná a odborná literatúra, pretože našu knižnicu navštevujú vo veľkom počte aj deti, žiaci a študenti. Môžeme sa pochváliť titulmi, ktoré sa nedajú nájsť v oveľa väčších knižniciach vrátane bratislavských. V súčasnosti pracujem v obci ako starostka. Knižnica je naďalej mojou srdcovou záležitosťou a ani dnes nemám problémy pri tvorbe obecného rozpočtu vyčleniť prostriedky na mzdu knihovníčky, prevádzku knižnice či na nákup literatúry. V roku 2002 som v rámci programu Obnova dediny, ktorý sponzoroval EKOPOLIS, vypracovala projekt na zavedenie internetu. Získali sme Sk na kúpu počítača do knižnice, ktorý sa využíva predovšetkým na pripojenie na internet. Prevádzku internetu financuje obec za paušálny mesačný poplatok a slúži zdarma celej obci. Ešte by som chcela zakúpiť softvér na spracovanie knižničnej agendy. Na rok 2006 bolo z obecného rozpočtu vyčlenených pre knižnicu Sk, z toho Sk na nákup knižničného fondu. Ročne získavame nákupom priemerne 50 titulov, ďalšie tituly sme získali darom (hlavne cudzojazyčnú literatúru v anglickom a nemeckom jazyku), a to aj od občanov nielen obce, ale i susedných Vrútok a Martina. Obyvatelia majú knižnicu radi, sú na ňu hrdí a okrem rôznych kníh nám prinášajú prečítané časopisy, aby poslúžili ostatným (časopisy o záhrade, bývaní či rôznych iných koníčkoch alebo zahraničné časopisy). Knižnica je umiestnená vo svetlých miestnostiach s ústredným kúrením a pre občanov je prístupná dva razy do týždňa. Pod obec patrí aj školská knižnica, ktorá má svoje samostatné priestory. V rámci programu INFOVEK sme pre ňu získali šesť počítačov. Financie na školskú knižnicu idú takisto cez obecný rozpočet, snažíme sa ich však získať predovšetkým od sponzorov. Aj keď obce prechádzajú neľahkou reformou a finančných prostriedkov nie je dostatok, pri správnom zostavení rozpočtu možno uspokojiť široké spektrum potrieb občanov. Záleží len na prioritách, ktoré si starosta a poslanci obecného zastupiteľstva určia. V Turčian skych Kľačanoch je vybudovaná tradícia úcty a vážnosti ku knižnici a podporuje ju i súčasné vedenie obce. Som presvedčená, že veľa záleží nielen na vedení obce, ale aj na povedomí občanov. 13

14 Uvedomujem si, že tento model je ideálny a vo väčšine obcí z rôznych dôvodov nefunguje. Možno by obecným knižniciam pomohli motivačné programy na ich podporu, ktoré by mali vypracovať ústredné inštitúcie (Ministerstvo kultúry SR, Slovenská národná knižnica). Kedysi bola súťaž Budujeme vzornú ľudovú knižnicu a pomohla obrovskému množstvu knižníc, v súčasnosti neexistuje nič, knižnice sú ponechané na vôľu obecných zastupiteľstiev. V tomto smere je veľmi potrebná osveta, nepovažujme ju za ideologický prežitok. Starostovia obcí majú množstvo povinností a na knižnicu jednoducho nemyslia, preto im ju treba vhodne pripomínať. Len tak sa knihovníci dočkajú spoločenského uznania, aké si určite zaslúžia. in: Jurečková, Božena: Čo môže starosta obce urobiť pre rast obecnej knižnice. Knižnica. Roč. 8, č.6 (2007), s PREČÍTAJME SI Peteraj, Kamil Toto je moja reč. Bratislava, Ikar 2008 Výber autorových básní zo zbierok: Sad zimných vtákov, Čas violy, Kráľovná noci, Lipohrádok, Faust a margaréty, Minútové básne, Sekunda rozkoše, Dom panny, Lyrické korzo... Kniha obsahuje i dosiaľ nepublikované básne. Solčanská, Martina Očistec bláznov. Bratislava, Ikar 2008 Voľné pokračovanie úspešného románu slovenskej autorky Aprílové dievča,ktorý sa stretol s nevšedným čitateľským záujmom....to bolo pred desiatimi rokmi. Bibiána má skvelú rodinu, ktorá sa statočne borí s udalosťami dnešných dní na Slovensku. 14

15 Nezamestnanosť, nevšímavosť, krivdy, odliv mozgov, prehlbujúce sa sociálne rozdiely Na snívanie už nie je čas. Alebo áno? Bibiáne zasiahne do života tragédia, a keď má pocit, že už nemôže ani len dýchať, príde on. Andrej Princ ju opäť pobozká. Lenže čo ak tá brána do raja sú len dvierka do predpeklia? Bozky už nič neznamenajú, je medzi nimi až príliš veľa otáznikov, príliš veľa bolesti a obetí. Kolektív autorov Vieš, že? Zaujímavosti zo sveta prírody. Svojtka SK 2008 Príroda a jej zelený svet, ktorý popisuje táto veselá knižka ožijú svojimi tajomstvami a životom svojich obyvateľov. Svet geografie a živej ríše sa tu prepletá pútavými zisteniami, ktoré tvoria prvé vedomosti nad rámec bežných informácií zo školského okruhu. Zázraky botaniky, ekologické prístupy a súhra živých bytostí sú tu prezentované ako jeden celok. Kniha s komunikujúcimi obrázkami od populárneho maliara Norberta Siposa, je učebnicou, tak, že to ani nezbadáte... Hrdináková, Ľudmila Svet rozprávok Bratislava, AT Publishing 2006 Interaktívna rozprávková knižka, ktorá pozostáva zo starostlivo selektovaného súboru slovenských klasických rozprávok a rozprávok iných národov. Obsahuje 19 rozprávok Koza rohatá a jež, Zámoček, Pampúšik, O mechúrikovi, Jež a zajac, O kozliatkach, Bubon, Máša a medveď, Mechúrik Koščúrik, O Budulínčekovi, O veľkej repe, Divotvorný hrnček, Medovníková chalúpka, O Jankovi Hráškovi, Tri prasiatka, O Smolíčkovi, Pytliak Maťko, Palček a obor, Čertov most. Okrem textov klasických rozprávok sú súčasťou rozprávkovej knižky prekrásne ilustrácie, slovníček - hovorníček, ale i slovné a obrázkové otázky a úlohy, ktoré sú uvedené za každou rozprávkou. 15

16 Hrdináková, Ľudmila Tajomstvo rozprávok Bratislava, AT Publishing 2006 Obsahuje súbor textov o rozprávkach pre učiteľov, rodičov a prílohu pracovných listov a vymaľovánok pre deti. Súbor textov o rozprávkach je logický usporiadaný do dvoch častí. V prvej sú populárno-náučné texty o rozprávkach všeobecne, v druhej časti poodhalia špecifiká jednotlivých konkrétnych rozprávok. Súčasťou knihy sú vymaľovánky a pracovné listy pre deti k jednotlivým rozprávkam, ktoré sú uvedené v rozprávkovej knižke Svet rozprávok. Pracovné listy a vymaľovánky sú určené pre individuálnu prácu detí v materskej a základnej škole, v rodine. INFORMÁCIE - Deň knihovníkov banskobystrického kraja 11. marca 2008 organizovala Krajská pobočka Spolku slovenských knihovníkov, Banskobystrický samosprávny kraj a Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene pod záštitou doc. Ing. Milana Murgaša, CSc. - predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v rámci Týždňa slovenských knižníc Deň knihovníkov banskobystrického kraja. Pamätné listy a finančné ocenenie odovzdal 8 zástupcom knižníc za dlhoročnú prácu pre slovenské knihovníctvo p. predseda Banskobystrického samosprávneho kraja doc. Ing. Milan Murgaš, CSc. Z nášho regiónu dostala ocenenie Mgr. Mária Šulejová. Je dobrovoľnou knihovníčkou v obci Pohorelá. Povolaním je učiteľka a ešte stále učí na Základnej škole v Pohorelej. Jej hlavným a srdcovým predmetom je slovenský jazyk, čo predurčuje aj jej vzťah k práci s literatúrou. Ako knihovníčka začala pracovať hneď po ukončení vysokoškolského štúdia a po príchode do tamojšej základnej školy v roku Vtedy bola knižnica v Pohorelej profesionalizovaná a pracovala na polovičný úväzok. Jej prirodzená autorita, pedagogické schopnosti a vzťah ku knihám spôsobili, že knižnica dosahovala pod jej vedením veľmi dobré výsledky a zaraďovala sa medzi najlepšie v regióne. 16

17 Počas 90-tych rokov načas prerušila prácu v knižnici, ktorá sa medzitým odprofesionalizovala a v roku 2000 sa opäť vrátila do knižnice a stala sa dobrovoľnou knihovníčkou. Pani Mária Šulejová sa v tomto roku dožíva životného jubilea niekoľkoročnou prestávkou vykonáva funkciu knihovníčky 25 rokov. 60 rokov a s Príspevok o činnosti Obecnej knižnice v Pohorelej bol uverejnený v minulom čísle Knihovníckych informácií ( KI č. 28/2007). - Komunitná knižnica Dňa 4.a 5. júna 2008 sa uskutočnil v Poprade celoslovenský odborný seminár s medzinárodnou účasťou, ktorý sa zameral na komunitnú činnosť knižníc. Poľsko zastupovala Mestská verejná knižnica Limanowa, Českú republiku Národná knihovna Praha a Masarykova verejná knižnica Vsetín. Organizátormi podujatia boli: - SNK v Martine - Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou Spoluorganizátormi boli: - Prešovský samosprávny kraj - Podtatranská knižnica v Poprade - Spolok slov.knihovníkov - Slovenská asociácia knižníc Prvý deň bola prezentácia a prehliadka Podtatranskej knižnice v Poprade. Na druhý deň sa v malej zasadačke Mestského úradu v Poprade začal samotný seminár. Po slávnostnom zahájení svoju činnosť prezentovali tieto knižnice: - Mestská verejná knižnica Limanowa,Poľsko - Národná knihovna, Praha - Masarykova verejná knižnica, Vsetín - Mestská knižnica, Piešťany - Kysucká knižnica, Čadca - Mestská knižnica M.Matunáka,Šurany. - Spolok slov. knihovníkov zastúpil PhDr. M.Gonda. - Knižné hody, ktoré predstavila Mgr.T.Vráblová z Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, to bolo pre nás niečo celkom nové a zaujímavé. Knižné hody sú sviatkom družnosti. Netýkajú sa iba čítania, ale ich hlavnou myšlienkou je spájať. Namiesto čítania pre informácie čitatelia čítajú, aby získali vzťahy. Tieto akcie sa realizujú v letnom období vo voľnom priestore, väčšinou na trávnatých plochách. Pod stánkami, markízami celé rodiny strávia voľné chvíle s čítaním, maľovaním a tvorivou prácou. 17

18 Najviac nás oslovila Mgr. Mazíniová z IUVENTY v Bratislave so svojím pútavým výkladom o Živej knižnici. Bolo to veselé, pravdivé a veľmi poučné rozprávanie. Táto myšlienka vznikla v dánskej organizácií Stop násiliu na hudobnom festivale v roku O rok neskôr v Budapešti zrealizovalo Centrum mladých pri Rade Európy na hudobnom festivale prvýkrát Živú knižnicu. Táto knižnica funguje podobne ako klasická, kde sú potrebné knihy, knihovník a čitatelia. Knihy musia čitateľa zaujať svojím príbehom. Figurujú ako ľudské bytosti, ktoré spoločne s čitateľom, prípadne aj s autorom alebo ilustrátorom knihy vstupujú do kontaktu vo forme dialógu. Knihovník je prvým kontaktom čitateľa s knižnicou, preto veľmi záleží na jeho prístupe. Živá knižnica sa nenachádza v budove, ale tiež vo voľnej prírode. Práve preto je spájaná s organizáciou festivalov, ktoré ponúkajú veľký počet ľudí vo voľnom priestore. Odišli sme z tohto seminára nabité energiou, inšpiráciami, novými nápadmi, ktoré sa na našich pobočkách zatiaľ neuskutočnili, ale pevne verím, že v budúcnosti niektoré z nich aj my zrealizujeme. MVDr. Gizela Cvitkovičová, prac. odd. služieb VKMK - Rozprávka ako vzdelávací a výchovný prostriedok V študovni a čitárni Krajskej knižnice sa 5. mája 2008 uskutočnil workshop spojený s metodickým seminárom zameraný na rozprávku ako vzdelávací a výchovný prostriedok. Podujatie, ktoré bolo určené knihovníkom, učiteľom MŠ a ZŠ 1. stupňa organizoval Banskobystrický samosprávny kraj, Krajská knižnica knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene a vydavateľstvo AT Publishing. Hlavnú prednášku mala PhDr. Ľudmila HRDINÁKOVÁ z KKIV FiF UK v Bratislave na tému Alternatívne využitie rozprávky a literatúry vo výchove detí predškolského a mladšieho školského veku vybrané teoretickometodologické aspekty kníh: Svet rozprávok, Tajomstvo rozprávok. Informovala o záveroch svojich výskumov čítanie deťom v MŠ a čítanie detí mladšieho školského veku. Zdôraznila: - techniku čítania - schopnosť zapamätať si a reprodukovať text - vyvodiť z textu poučenie a záver - logicky spájať informácie z čítaného do súvislosti - dôležitosť vyťažiť informácie z textu a vedieť ich využiť aj v inej činnosti - rozvíjať kritické hodnotenie 18

19 V závere zvýraznila význam čitateľskej schopnosti a zručnosti, motiváciu čítania, upevňovanie čitateľských návykov a čitateľských záujmov, rozvíjanie čitateľského vkusu a hodnotových postojov čitateľa k literatúre. PhDr. Marta HORVÁTHOVÁ z vydavateľstva AT PUBLISHING predstavila súborné dielo Dr. Hrdinákovej: SVET ROZPRÁVOK + TAJOMSTVO ROZPRÁVOK. Cieľom súborného diela je podnecovanie čitateľských motivácií, rozvoj predčitateľskej a čitateľskej gramotnosti detí. Okrem textov klasických rozprávok sú súčasťou diela aj pekné ilustrácie, slovníček hovorníček, slovné a obrázkové otázky a úlohy. Prezentované boli aj ďalšie tituly tohto vydavateľstva, ktoré bolo možné si aj zakúpiť. (Viac o týchto knihách je v rubrike PREČÍTAJME SI na str. 17.) Anna Hrušková, prac. odd. pre deti VKMK BANBYČITARIÁDA 25. júna na NÁMESTÍ SNP od do SPISOVATELIA SPOLOČNÉ ČÍTANIE HRY A SÚŤAŽE MAĽOVANIE NA TVÁR REMESELNÉ TVORIVÉ DIELNE MLADÍ REDAKTORI HUDOBNÉ TALENTY KNIŽNÁ BURZA KOLESO ŠŤASTIA 25.jún 2008 patril knižnici na námestí SNP pod šírym nebom. Naši čitatelia a aj ostatní návštevníci mali možnosť stretnúť autorov kníh a porozprávať sa s nimi, či nechať si podpísať ich diela. Priestor ďalej patril ľudovým remeselníkom, hudobníkom rôznych žánrov, tvorivým dielňam alebo stánku redakcie nášho detského časopisu. Hlavný program podujatia prebiehal na pódiu, sprievodný s stánkoch a markízach. BANBYČITARIÁDA Banská Bystrica číta rada 19

20 PÓDIUM 10.OO Otvorenie za účasti predstaviteľov mesta a samosprávneho kraja 1O.45 - Publikum na scéne nesúťažíme, bavíme sa - literárny kvíz pre žiakov ZŠ Kreslo pre hosťa Štefan KONKOĽ a ilustrátorka Martina PILCEROVÁ beseda o knihe Pohrobok Kreslo pre hosťa DENISA FULMEKOVÁ: Jedy VOJTECH MAJLING - U nás taká obyčaj Slovenské ľudové tradície vo fotografii - rozprávanie o zvykoch, remeslách + prezentácia personálnej bibliografie vydanej VKMK Čítajme všetci čítajme spolu verejné čítanie aj z diel banskobystrických autorov a rozprávanie o literárnej minulosti a súčasnosti Banskej Bystrice Kytica slov a tónov... - tvorba a interpretačné umenie mladých a možno i skôr narodených prejav vďaky a ocenenie verným čitateľom knižnice TataTaTiTy bubny silné sú rytmy nielen v prítmí - pridať sa môže každý, bez rozdielu veku Superstar v čítaní prezentácia čítateľských zručností ocenených žiakov, prípadne verejné čítanie akéhokoľvek odvážlivca, ktorý prejaví záujem Naši čitatelia ocenenie naj... čitateľov knižnice Akordeón a husle melódie v podaní konzervatoristov LITERA 2 poézia z pera a pier členov Literárneho klubu pri ŠVK-LHM Na ľudovú nôtu gajdy vlastnoručne vyrobené a oživené pôvabnou dievčinou (Kvetka Kšenzuliaková)... Čriepky z Knihy, ktorá putovala... básne z nezvyčajnej knihy Mestského mládežníckeho parlamentu B. Bystrice Stredoškolskej komory ZUŠkári nie sú fuškári... necháme sa prekvapiť Slogany a iné od čitateľov - čítanie Čriepky z Knihy, ktorá putovala... básne z nezvyčajnej knihy Mestského mládežníckeho parlamentu B.Bystrice Stredoškolskej komory TenSing - nie je Šerpa z repertoáru banskobystrickej hudobnej skupiny SPRIEVODNÝ stánky, markízy - Verejná knižnica Mikuláša Kováča (35. výr. vzniku) Knižnica pre všetkých - predstavujeme knižnicu edičná činnosť (bibliografie, letáky, DVD, panel staré 20

21 i aktuálne fotografie z knižnice a z podujatí, webstránka vkmk, zvukové knihy na mp3, anketa o knižnici VKMK, - Koleso šťastia nečitatelia knižnice získajú výhody, ak šípka trafí cieľ podmienka, na mieste vypísať a odovzdať prihlášku za čitateľa - Mikuláš Kováč panely, výstavka kníh, zostrih video a foto z besied na CDR - Mladí redaktori o Mimoriadna redakčná rada - s profesionálnymi novinármi a ilustrátorom pre redaktorov školských časopisov a časopisu Džúsik o Džúsik tvorba mimoriadneho čísla z Banbyčitariády - Čítajúce babičky čítanie rozprávok pre menšie deti (Klub dôchodcov, mamičky na materskej...) - Ľudové remeslá naživo záujemcovia si vyskúšajú napr. zdobenie perníkov a kraslíc, modelovanie z cesta,... - Literárne hádanky, krížovky, rébusy, jazykolamy - najmä pre deti, mládež... - Ako to vidím ja rôzne tvorivé aktivity ilustrovanie príbehu, maľovanie na chodník, maľovanie na tvár - Moja kniha tvoja kniha : o Knižná burza priestor na výmenu vlastných prinesených kníh Cieľom podujatia je: netradičnou formou upriamiť pozornosť verejnosti na literatúru, knihy, knižnicu a jej služby podporiť čítanie jednotlivcov ale aj rodín (rodičia, starí rodičia a deti), zvýrazniť dôležitosť čítania pre vzdelávanie hravou a zábavnou formou podporiť vzťah detí k literatúre, prebudiť ich zvedavosť, podporiť fantáziu a tvorivosť - (tvorivé aktivity ilustrovanie, ex libris,...) získať nových čitateľov a zabezpečiť lepšiu ponuku na čítanie doplnením knižničného fondu nákupom nových kníh 21