01. Kolorimetria (Maturitná téma)

Prepis

1 01. Kolorimetria (Maturitná téma) 1

2 Kozmické lúče Gama lúče Röntgenové lúče Ultrafialové lúče Infračervené vlny mm vlny cm vlny UHF VHF Krátke vlny Stredné vlny Dlhé vlny Produktom (výrobkom) televíznej spoločnosti je audio-vizuálne dielo (AVD), ktoré má časť zvukovú a obrazovú a spoločne tvoria kompaktný celok. Niekedy môže byť dominantná časť A hudobná relácia, inokedy časť V prírodopisný dokument. Nosičom informácie audiovizuálneho programu je v technike obrazový a zvukový signál. Pri analógovom spracovaní spracovávame A a V osobitne pri zaručení synchrónnosti, pri digitálnom spracovaní spracovávame A a V v jednom obrazovom signáli. Základy kolorimetrie Ultrafialové lúče modrá zelená žltá červená Infračervené lúče λ [ nm ] Dĺžka elektromagnetického vlnenia Svetlo je elektromagnetické vlnenie o dĺžke λ = nm. Slnečné svetlo spôsobuje v oku podráždenie, ktoré vnímame ako biele svetlo. Je to zmes veľkého počtu farebných svetiel. Ak dopadá úzky svetelný pruh na sklenený hranol, rozloží sa na farebné spektrum. Jednotlivé svetlá nazývame monochromatické. Tieto farebné svetlá farby sú žiarením o rovnakej intenzite a nazývame ich izoenergetické. 2

3 Sodíková lampa Sklenený hranol Infra č. Červená Žltá Úzky pruh slnečných lúčov Zelená Modrá Ultra f. Izoenergetické svetlo Izoenergetickému svetlo (v praxi je nerealizovateľné) sa podobá normalizované svetlo C, čo bol normál pre biele svetlo obrazovky. Toto svetlo vzniká rozžeravením čierneho žiariča (neodráža svetlo) na teplotu 6770K. Farbu svetla meníme filtrami, vlastnosti filtra udáva krivka spektrálnej priepustnosti τ. Farba predmetov je daná schopnosťou odrážať určité spektrálne zložky dopadajúceho svetla. Vlastnosti farebného povrchu definujú krivky spektrálneho odrazu ρ Pomerná energia [%] 150 Normalizované svetlo C 100 Izoenergetické svetlo 50 Slnečné svetlo Plynom plnená žiarovka Modrá Zelená Žltá Červená λ [nm] 3

4 Dichroické zrkadlá Obecné svetlo môžeme rozdeliť na 3 základné svetlá pomocou: Dichroických zrkadiel Hranolovej sústavy Modrá Zelená Červená Jednotky v svetelnej technike Názov Symbol Jednotka Označenie Svetelný tok F Lumen lm Svietivosť I Kandela cd Jas B Kandela na m2 nit=cd/m2 Osvetlenie E Lux lx Teplota chromatičnosti T Kelvin K Definícia: 1cd = 1/60 svietivosti svetla vydávaného dokonale čiernym žiaričom o ploche 1cm 2 pri teplote tuhnúcej platiny Vzorce: B = I/S.cosφ [cd/m 2 ] E = F. cosφ/d 2 [lx] Povrchy predmetov (scény) pri ktorých je jas nezávislý na uhle φ, nazývame dokonale rozptyľujúce povrchy Príklady hodnôt jasu: Sneh na slnku = cd/m 2 Obrazovka čiernobieleho televízora = cd/m 2 4

5 Ľudské oko a TV kamera Oko legenda: 1. Cilárny sval 2. Čočka 3. Kamerová tekutina 4. Dúhovka 5. Tyčinky (citlivé na jas) 6. Čiapky RGB 7. Belmo 8. Sietnica 9. Slepá škvrna Ľudské oko vyhodnocuje svetelné žiarenie kvalitatívne (farba) a kvantitatívne (jas). Vlastnosti ľudského oka využívané v TV technike: 1. Jasové a farebné prispôsobenie 2. Ostrosť videnia 3. Zotrvačnosť videnia 4. Farebný naturizmus 5. Farebná rozlišovacia schopnosť 5

6 Jasové prispôsobenie Oko rozlišuje jas v rozmedzí cd/m 2. Nie však súčasne, oko sa vždy prispôsobí na tzv. adaptačný jas a okolo neho rozlišuje čiernu a bielu. Pri prispôsobení je pri nižších jasoch kontrast menší (10:1), pri vyšších jasoch (1000:1). Toto využívame pri TV prenose, pretože napr. obrazovka Trimitron má kontrast 100:1, takže nám stačí prenášať jasy vo vzájomnom pomere bez rozlíšenia ich absolútnych hodnôt. Farebné prispôsobenie Oko vyhodnocuje chromatičnosť svetla alebo koloritu povrchu podľa obsahu spektrálnych zložiek v závislosti na energetickom zložení. 6

7 Ostrosť videnia Ostrosť videnia je definovaná ako minimálny zorný uhol, kedy vieme rozlíšiť 2 body rôzneho kontrastu. Závisí od farby. Pri čiernobielej predlohe je to 0,5 1 uhlová minúta, napr.: pri sledovaní obrazovky nie je dobrý malý ani veľký (namáhavé sledovanie) => prvá rada v kine. Sledovanie obrazovky alebo plátna sa odporúča v 4 6 násobne väčšej vzdialenosti, ako je výška obrazovky alebo plátna. Minimálny pozorovací uhol je 14. Zotrvačnosť videnia Aby oko vnímalo sled jednotlivých obrazov ako plynulý pohyb, potrebujeme rýchlosť zobrazovania min. 20obr./s. V kinematografii sa používa 24 a v TV 25obr./s. Vzniká však blikanie, ktoré odstraňujeme 2 3 násobným premietnutím toho istého obrázka. V TV pracujeme so snímkou alebo polosnímkovou pamäťou a vo filme sa používa 2 3 násobné presvetlenie okienka. Ferry Porterov zákon: fk = F+12,6. log B Farebný naturizmus Biele i farebné svetlo sa dá reprodukovať z rôznych farieb rôzneho ale presne určeného jasu. Z toho vyplýva, že pri televíznom prenose nie je potrebné presne reprodukovať farebné spektrum, ale vhodný pomer a počet základných farieb. Farebné svetlá vyvolávajúce za rovnakých pozorovacích podmienok rovnaký vnem farby, ktoré majú rôzne spektrálne zloženie, sú metamerné farby. Na metamernom vneme je založený prenos a reprodukcia obrazu. Farebná rozlišovacia schopnosť Ostrosť videnia pre farebné kontrasty je menšia ako pre čiernobiele. Farebný predmet pozorovaný z diaľky sa javí čiernobielo. Zmenšovanie farebnej ostrosti (rozlišovacej schopnosti) nie je rovnaké pre všetky farby. Farebné rozlíšenie je väčšie pri detailoch medzi oranžovou a modrou farbou a pri zelených a purpurových podrobnostiach. Miešanie farieb Pracujeme s RGB (red, green, blue). V televíznej technológii používame súčtové miešanie farieb. Využíva sa pri reprodukcii farebnej scény farebnou obrazovkou. Dve farby (svetlá), ktorých súčtových zmiešaním vznikne biela sa nazývajú doplnkové (komplementárne). 7

8 Tienidlá farebnej obrazovky: DELTA: B G R B G R B G R B G INLINE: R G B TRIMITRON: R G B 8

9 Tón, sýtosť, jas Rozkladom bieleho svetla získavame spektrálne farby, ktoré sú čisté a sýte (majú 100% sýtosť). Sú určené vlnovou dĺžkou. Pri malej zmene λ hovoríme o zmene tónu farby. V televíznych zariadeniach môžeme získať i purpurové farby, ktoré sa v skutočnom svetle nenachádzjú. Ak pri súčtovom miešaní farieb pridáme červenému svetlu biele svetlo, dostaneme rôzne stupne ružovej (čiže vlastne pôvodnú 100% sýtu farbu sme zriedili, má nižšiu sýtosť. Farba so 100% sýtosťou nemá primiešané biele svetlo. Biela, šedá, čierna majú nulovú sýtosť (nepestré farby). Zmenou jasu vieme dostať čiernu => šedú => bielu. Jas zodpovedá energetickému obsahu farby, je to kvantitatívny parameter. V TV využívame adické (súčtové) miešanie farieb. Využíva sa pri reprodukcii farebnej scény, farebnou obrazovkou. Dve farby ktorých adičným zmiešaním vznikne biela sa nazývajú doplnkové - komplementárne. Rozkladom bieleho svetla získame spektrálne farby ktoré sú čisté, sýte (majú 100% sýtosť). Sú určené, definované vlnovou dĺžkou. Biela, šedá a čierna majú 0% sýtosť. Sú to farby nepestré. Jas zodpovedá energetickému obsahu farby. Je to kvantitatívny parameter. W= 1(R) + 1(G) + 1(B) Y= 0,3Re + 0,59Ge + 0,11Be 9

10 Chrominancia CH je vektorový rozdiel daného farebného svetla A a vektorom zrovnávacieho W, ktoré má rovnaký jas ako svetlo A. Pre farby nepestré je chrominancia rovná nula. V pravouhlých súradniciach X a Y je trojuholník MKO, ktorý obsahuje jednotlivé farby (spektrálne, nachádzajúce sa na povrchu podkovy) nespektrálne, nachádzajúce sa na spodnej časti čiary) Sú definované normované svetlá: A,C,D,W (izoenergetické svetlá) A svetlo volfrámovej žiarovky 2854K C 6770K D 6500K 10

11 02. Prenosové TV sústavy (Matrutná téma) 11

12 TV Sústavy: ----súčasný prenos je jednoduchý, ale potrebuje veľký počet prenosových ciest \ \--postupný prenos musíme zaručiť synchronizáciu, ale stačí nam len jedna prenosová cesta T terestriálne (pozemné vysielanie) S satelitné vysielanie C káblové vysielanie Rozklad obrazu: - lineárny - špirálový Riadkovanie: - prekladané - neprekladané 12

13 Riadkovanie nie je prekladané, riadky nie sú nakreslené tesne vedľa seba Maximálne rozlíšenie obrazových prvkov v zvislom a vodorovnom smere pri pomere strán 3:4 : 50snímkov/s. počet riadkov/1s : = :3 => 625x4/3 = 832 stĺpcov => 416 periód šírka TV pásma : 416x31250 = = 13Mhz => neekonomické, zmena f je veľká => preto používame pól snimky: Prekladané riadkovanie s polsnímkovým spätným behom rovným riadkovému spätnému behu počet riadkov/1s : 50x312,5 = širka TV pásma : 416x = 6,5 Mhz 13

14 Rozloženie riadkov v zasynchronizovanom snímku; šedým rastrom sú vyznačené polsnímkové zatemňovacie intervaly -prvých 25 a posledných 25 riadkou sa nezobrazuje (vyuzivaju sa napr na teletext) TV signál: Úrovne televízneho signálu so záporne orientovanou obrazovou moduláciou u noriem B/G, D/K; časové rozdelenie riadkových synchronizačných a zatemňovacích impulzov; synchronizačné impulzy niesú v skutočnosti ideálne kolmé, ich strmosť ma svoje tolerancie. 1V/75Ω - nesymetrické 14

15 Norma STN predpisuje parametre TV signálu : - dĺžka TV riadku -> 64µs - šírka riadkového zatemňovacieho intervalu -> 12µs (±0,2µs) - dĺžka riadkového synchronizačného impulzu -> 4,7µs (±0,2µs) STN určuje vzťahy medzi amplitúdov obrazovej modulácie a synchronizačnou zmesou a stanovuje časové rozdelenie a trvanie zaťemňovacích synchronizačných impulzov Synchronizačné impulzy sú umiestnené v zatemňovacom intervale a majú úroveň, ktorá presahuje úroveň čiernej,tak že obrazovka sa pri synchronizačných impulzoch nerozsvieti. Obrazová modulácia doplnená o zatemňovacie a synchronizačné impulzy sa nazýva úplný obrazový TV signal. Informácia o farbe (BURST): Farebný TV signál obsahuje naviac oproti ČB informáciu o farbe tzv : SSF (synchronizačný signál farby) alebo SIF (synchronizačný impulz farby) alebo BURST SSF obsahuje 8-12 sínusoviek o f = 4,43Mhz a úrovni 300mV, nachádza sa v riadkovom zatemňovacom intervale. Impulzová kódová modulácia (PCM) 15

16 Číslicové spracovanie TV signálu pre moduláciu PCM Δf = 20kHz fmax = 20kHz fmin = 20Hz Shanon-Kotelnikova teoréma fv >2fmax 44,1kHz; 48kHz; 96kHz (vzorkovacie frekvencie) Bitová rýchlosť: Fmax = 6MHz => TV 12MHz => normovaná 13,5Mhz Pre 8 bitové kvantovanie: bitová rýchlosť = 8*13,5 = 108Mbit/s PCM slúži na prevod analógového signálu na signál digitálny, pričom sa vynechávajú nadbytočné ifnormácie. Úpravy analógového signálu získaného z televíznych zariadení (kamera) nazývame zdrojové kódovanie signálu. Vytvorenie číslicového signálu predstavuje 3 operácie: vzorkovanie, kvantovanie, binárne kódovanie. 16

17 Diferenčná impulzová kódová modulácia (DPCM) Princíp diferenčnej pulznej kódovej modulácie; príklad na oneskorenie vzorku o 1 vzorkovaciu periódu Vysoké bitové rýchlosti kladú požiadavky na veľké kapacity pamäte, veľkú šírku pásma z čoho vyplynula požiadavka znížiť bitovú rýchlosť. DPCM je príkladom zdrojového kódovania, kde sa hodnota určitej vzorky TV riadku oceňuje porovnaním jej skutočnej hodnoty napr. (niektorej skoršej vzorky napr. V tom istom riadku). Toto nazývame predikcia alebo predpoveď a pre prenos potom pužijeme len rozdiel skutočnej hodnoty vzorky a hodnoty predikovanej tzv. Predikčnú odchýlku. Toto kódovanie nazývame predikčné. Predikcia: - priestorová (napr. v rámci snímky alebo polsnímky) - časová (medzi snímkami) - jednosmerná ( pracuje s predchádzajúcimi vzorkami) - obojsmerná (pracuje s predchádzajúcimi a nasledovnými vzorkami) Zníženie bitovej rýchlosti dosahujeme tým, že prenášame len predikčnú odchýlku. Ďalšie zníženie dosahujeme nelineárnym kvantovaním a tiež kódovaním s premenlivou dížkou kódovaní.vlc(variable leght coding). 17

18 Signály základného pásma a šírka kanálu v sústave s amplitúdovou moduláciou Nosné ZMF pre prvý a druhý signál;a) v norme B,G;b) v norme D,K Úplný farebný televízny signál (obrazový signál, zatemňovacia a synchronizačná zmes + chrominančný signál), ktorý je prenášaný pomocnou nosnou frekvenciou obrazu sa moduluje na nosnú vlnu obrazu. Zvuk sa prenáša pomocnou jednej alebo dvoch osných frekvencií zvuku. Na prenos obrazu u pozemných vysielačov sa používa AM, pričom nosná f obrazu (f 0) 8fmax = min 48MHz. 18

19 Pre úsporu pásma sa používa prenos z čiastočne potlačeným dolným pásmom. Používame modulácie: -negatívna (poruchové impulzy sú čiernejšie ako čierna) -pozitívna Normy: Svet je rozdelený na 3 pásma: A,B,C Norma D/K Δf = 8MHz, fz1 = 6,5MHz Norma B/G Δf = 8MHz (G), fz1 = 5,5MHz Δf = 7MHz (B) D/K 1.pásmo - 1.,2.kanál 2pásmo - 3.,4.,5.kanál 3.pásmo kanál 4.-5.pásmo kanál STV1(Bratislava 1) - 2.,31.kanál STV2(Bratislava 2) - 27.kanál Markíza - 44.kanál Joj - 50.kanál ORF1-6.,9.kanál, vertikálne ORF2-24.,34.,36.kanál MTV1-12.kanál MTV2-22.kanál 19

20 03. Farebné TV sústavy (Maturitná téma) 20

21 Signály základného pásma a šírka kanálu v sústave s amplitúdovou moduláciou Nosné ZMF pre prvý a druhý signál;a) v norme B,G;b) v norme D,K Úplný farebný televízny signál (obrazový signál, zatemňovacia a synchronizačná zmes + chrominančný signál), ktorý je prenášaný pomocnou nosnou frekvenciou obrazu sa moduluje na nosnú vlnu obrazu. Zvuk sa prenáša pomocnou jednej alebo dvoch nosných frekvencií zvuku. Na prenos obrazu u pozemných vysielačov sa používa AM, pričom nosná f obrazu (f 0) 8fmax = min 48MHz. Pre úsporu pásma sa používa prenos z čiastočne potlačeným dolným pásmom. Používame modulácie: -negatívna (poruchové impulzy sú čiernejšie ako čierna) 21

22 -pozitívna Normy: Svet je rozdelený na 3 pásma: A,B,C Norma D/K Δf = 8MHz, fz1 = 6,5MHz Norma B/G Δf = 8MHz (G), fz1 = 5,5MHz Δf = 7MHz (B) D/K 1.pásmo - 1.,2.kanál 2pásmo - 3.,4.,5.kanál 3.pásmo kanál 4.-5.pásmo kanál STV1(Bratislava 1) - 2.,31.kanál STV2(Bratislava 2) - 27.kanál Markíza - 44.kanál Joj - 50.kanál ORF1-6.,9.kanál, vertikálne ORF2-24.,34.,36.kanál MTV1-12.kanál MTV2-22.kanál Rozdelenie farebných tv sústav Obojstranne zlúčieľné základné prenosové sústavy pre farebnú televíziu sú: NTSC (USA, Japonsko) PAL (SRN-Nemecko) SECAM (FRN) Tieto sústavy sa spoločne označujú ako SDTV (STANDARD DEFINITION TV). Okrem rôznej šírky TV kanála a vzdialenosťou medzi frekvnenciou obrazu (fo) a frekvenciou zvuku (fv) sa líšia i spôsobom modulácie farbonosnej frekvencie (ff) a spôsobu opravy prenosových skreslení. Spoločné rysy: - Princíp stáleho jasu - Princíp zmiešaných výšok - Voľba frekvencie farbonosnej v hornej časti modulačného jasového pásma (3,43MHz; 3,6MHz) 1.)NTSC Okrem jasového signálu s frekvenčným pásmom 0 4MHz sa moduluje farbonosná (ff) = 3,6MHz qvadratúrnou moduláciou súčasne amplitúdovo i fázovo, pričom sa ff potlačí tým, že sa odčíta. Modulačné signály majú šírku pásma 1,3 a 0,5MHz. Prenos 3 informácií o farbe je súčasný. Sústava nekoriguje fázové skreslenie (skreslenie tónu farby). 2.)PAL Šírka pásma jasového signálu f = 5MHz; ff = 4,43MHz, používa sa qvadratúrna modulácia. Modulačné signály su rozdielové signály farieb červenej a modrej UR-UY; UB-UY s frekvenčným rozsahom do 1,3MHz s čiastočne potlačeným horným pásmom. Prenos 3 informácií o farbe je súčasný, pričom sústava koriguje fázové skreslenie prepínaním fázy ff pre signál UR-UY o 180 v každom nasledujúcom riadku. 3.)SECAM Prenáša len 2 informácie o farbe (jasový signál + 1. rozdielový signál). Šírka jasového kanála f = 5MHz. Jedna informácia je jasová, druhá sa strieda červená a modrá, každá po 22

23 dobu jedného riadku. ff1 = 4,406MHz; ff2 = 4,250MHz. Je to sústava následná, v prijímači používame oneskorovacie vedenia, aby sa rozdielové signály farieb ukazovali súčasne. Sústavy PAL a NTSC zdokonaľujeme napr. hrebeňovou filtráciou alebo opakovaním tých istých polsnímkov z pamäte (1 snímok zopakujeme 2-3x). Tieto sústavy označujeme IDTV (IMPROVED DEFINITION TV) a EDTV (ENHANCED DEFINISION TV) - sústava s rozširovacou zobrazovacou schopnosťou. Sú nezlúčiteľné s PAL, NTSC, SECAM. C-MAC, D-MAC, D2-MAC MAC - multiplexed analogue components Časovo oddelené analógové zložky Sústavy vychádzajú z časového multiplexu zložkových signálov Zvuk, synchronizácia a dáta sa vysielajú samostatne a v digitálnej forme (asi 20 ), rozdielové signály farieb (modrej a červenej) sa vysielajú každý zvlášť obriadok (25 ) a v ostatnom čase (50 ) sa vysiela jasový signál. Všetky zložky sa vysielajú analógovo. Do vývoja sústav s veľkou rozlišovacou schopnosťou HDTV zasiahol nový smer realizácie prenosu mnohonásobných druhov oznamovania (pohyblivý obraz, grafy, text, dáta, zvuk), ktorý nazývame multimédia. Toto využíva číslicové spracovanie obrazových a zvukových signálov. Ako prenášať informácie, aby neobsahovali nadbytočné a zbytočné časti. HDTV je založená na nových číslicových štandardoch (mpeg-2, mpeg-4) a nových spôsoboch modulácie (QPSK qvadratúrna phase shift keying, QAM). Tieto štandardy majú stípovité zloženie (poradie hodnoty t.j. hierarchia) signálu. Pôvodné návrhy HDTV vchádzaú z analógového spracovania signálu: 1.)Európskeho spôsobu EUREKA (HD-MAC) -50 polsnímkov/s; pomer strán 16:9; 1250 riadkov. Je zlúčiteľný so staršími sústavami MAC. 2.)USA -60polsnímkov/s; 1050 riadkov. 3.)Japonsko -60polsnímkov/s; 1150 riadkov 23

24 PAL Bloková schéma vysielacej a prijímacej časti tv prenosu: V základnom TV pásme prenášame u ČBTV jednosmernú zložku, všetky modulačné f a synchro-zmes modulovaním na nosnú f obrazu, pričom používame AM moduláciu s dolným postraným pásmom. Pri družicovom vysielaní používame FM. Šírka TV kanála je 7-8MHz pri terestriálnom analógovom vysielaní a 20MHz (19,18) pri FMs kruhovou polarizáciou pri družicovom TV vysielaní. Pri farebnej TV naviac prenášame informáciu o farbe (SSF, SIF, Burst); ff = 4,43MHz. 24

25 Zlúčiteľnosť obrazu farebnej a ČBTV UY = 0,30UR + 0,59UG + 0,11UB WHITE: UB = UR = UG = 1 UY = 0,31x1 + 0,59x1 + 0,11x1 = 1V Aby sa červená správne reprodukovala RED: UY = 0,31 = 0,3V YELLOW: UR = 0,7V;UG = 0,7V (0,3x0,7) + (0,59x0,7) = 0,62V Pre správny prenos je potrebné umelo vytvoriť jasové príspevky od základných farieb. Rozdelenie jednotlivých signálov do jasových príspevkov sa robí maticovaním napr. na odporovom deliči. Farebné rozdielové signály UR-UY; UB-UY aj keď menia svoju veľkosť s jasom, sýtosťou a tónom farby neprispievajú v lineárnej sústave k jasu reprodukovanému na obrazovke. Jasové informácie sa prenášajú len jasovým signálom UY a farbové informácie rozdielovými signálmi stáleho (nulového) jasu. Teda jasový signál nie je ovplyvňovaný rozdielovými signálmi, čo nazývame princíp stáleho jasu. 25

26 Princíp zmiešaných výšok (frekvenčný multiplex) Charakteristickým znakom AM je nespojité skupinové spektrum modulačnej frekvencie s vyrazenými maximami v násobkoch riadkovej frekvencie, okolo, ktorých sú s klesajúcou amplitúdou rozložené skupiny frekvencií vzdialené od seba 50Hz. Ak použijeme pre prenos farieb AM môžeme do voľných miest vložiť skupiny frekvencií. 26

27 04. Sústava PAL (Maturitná téma) 27

28 Signál je materiálny proces alebo stav materiálneho systému, ktorý môže byť nositeľom informácie; nositeľ informácie, ktorý prechádza spojovacím kanálom; kódovaná správa konvertovaná na tvar hmotne schopný na prepravu ; signál je komunikačný prostriedok, ktorý umožňuje prenos informácie medzi komunikantmi (ktorý je nositeľom informácie); sú to fyzické javy, ktoré sú vnímateľné zmyslami komunikanta, resp. tie, ktoré sú extrakomunikačne snímateľné na povrchu (výstupe) vysielača alebo sú zachytiteľné v spájacom kanáli medzi komunikantmi. Signál je to, čo sa transportuje medzi komunikantmi a čo komunikanti prijímajú recepčnými ústrojmi. TV signál Norma STN predpisuje parametre TV signálu nasledovne: Dĺžka TV riadku je 64 μs Šírka riadeného zatemňovacieho impulzu je 12 μs ± 0,2 0,3μs Dĺžka riadeného synchronizačného impulzu je 4,7 μs ±0,2 0,3μs Špička je 1V Impedancia je 75 STN ďalej určuje vzťahy medzi amplitúdou obrazovej modulácie a synchronizačnou trasou a stanovuje časové riadenie a trvanie zatemňovacích a synchronizačných impulzov. Synchronizačné impulzy sú umiestnené v zatemňovacom impulze a majú úroveň ktorá presahuje úroveň čiernej, takže obrazovka sa pri synchronizačných impulzoch nerozsvieti. Obrazov modulácia doplnená o synchronizačný a zatemňovací impulz sa nazýva úplný obrazový TV signál. Parametre signálu PAL Jasový signál Δf = 5MHz Farbonosný signál ff = 4,43 MHz Používa kvadrarúrnu moduláciu (kombinácia Amplitúdového kľúčovaia a fázového kľúčovania) Modulačné signáli sú riadiace signáli farieb červenej a a modrej UR-UY; UB-UY s frekvenciou f = 1,3MHz s čiastočne potlačeným horným pásmom Súčasný troch informácií o farbe Sústava koriguje fázové skreslenie pridaním fázy ff pre signál UR-UY o 180 v každom nasledujúcom riadku TV prenos Zlučiteľnosť farebnej a čiernobielej televízie UY = 0,30UR + 0,59UG + 0,11UB W: UR = UB = UG = 1 UY = 0, , ,11.1 = 1 V R: UY = 0,3.1 = 0,3 V aby sa červená správne reprodukovala Ye: UY = 0,3.0,7 + 0,59.0,7 = 0,62 V 28

29 Pre správny čiernobiely prenos je potrebné umelo vytvoriť jasové príspevky od základných farieb. Rozdelenie jednotlivých signálov do jasových príspevkov sa robí maticovaním na odporovom deliči. Princíp stáleho jasu Farebné rozdielové signály UR-UY, UB-UY, UG-UY aj keď menia svoju veľkosť s jasom, sýtosťou a tónom farby, neprispievajú v lineárnej sústave k jasu reprodukovanému na obrazovke. Jasové informácie sa prenášajú len jasovým signálom UY a farbové informácie rozdielovými signálmi stáleho (nulového) jasu. Teda jasový signál nie je ovplyvňovaný rozdielovými signálmi, čo nazývame princíp stáleho jasu. Yvýsl=0,3(R-Y)+0,59(G-Y)+0,11(B-Y)=0,3R-0,3Y+0,59G-0,59Y+0,11B-0,11Y= =0,3R+0,59G+0,11B-(0,3Y+0,59Y+0,11Y)=Y-Y=0 Princíp zmiešaných výšok frekvenčný multiplex Charakteristickým znakom AM je nespojité skupinové spektrum modulačnej frekvencie s výraznými maximami v násobkoch riadkovej frekvencie, okolo ktorých sú s klesajúcou amplitúdou rozložené skupinky frekvencií vzdialené od seba 50 Hz. Ak použijeme pre prenos farieb AM, môžeme do voľných miest vložiť skupiny frekvencií. Farbonosná frekvencia - ff=(2n+1).1/2.fh frekvencia horizontálneho rozkladu - ff=283,5.fh= ,5 Hz = 4,43 MHz 29

30 30

31 05. Meranie v tv technike (Maturitná téma) 31

32 Merane veličiny: -Amplitúda -Skreslenie lineárne A/f charakteristika 20Hz 2kHz ±1dB, Nelineárne (harmonické) Nelineárne je definované ako K= Predzosilnenie: 0,01% Zoslinenie: 0,1% Reprodukcia: 1-10% -Odstup vo zvuku: odstup cudzích rušivých napätí V obraze: odstup signál-šum -Presluch f=1 khz 60dB f=10 khz 46dB -Fáza -Kolísanie rýchlosti WF[%] <0,2% Odstup= u= 20log unam/unom [db] Meracie zariadenia : Audio precision system two Tektronix UM 710 Parametre: Audio: Video: Nominálna úroveň (1,55V) Amplitúdovo frekvenčná charakteristika Fázovo frekvenčná charakteristika Nelineárne skreslenie k Kolísanie u točivých riadení (WAW & FLUTTER) Presluchy Odstup cudzích a vyšších napätí Nominálna úroveň A/f charakteristika Meranie impulzov Odstup signál šum Vektoroskopické merania 32

33 Meracie testy : Farebné pruhy Farebné zvislé pruhy sa v TV technike používajú na kontrolu presného reťazca. Farebné pruhy vyhodnocujme subjektívne, alebo pomocou meracích prístrojov( vektoroskop, osciloskop) Elektronický skúšobný obrazec Monoskop Slúžiaci na nastavenie televíznej kamery, TV monitoru a televízneho prijímača. Pomocou monoskopu sa kontroluje rozlišovacia schopnosť, jas, kontrast, geometrické skreslenie, presnosť synchronizácie atď. Kolordáma Je to dáma alebo obrázok dámy a hodnotí sa pleť. Merné riadky : Merný riadok č. 17 obsahuje: Pohyblivý impulz V dĺžke 10μs Impulz sin 2 2T, sin 2 20T 5stupňovú gradačnú stupnicu 33

34 Merný riadok č. 18 obsahuje: Pozdĺžne impulzy a 6 vzoriek od 0,5 do 5,8MHz Merný riadok č. 330 je zvisle odulovaný riadok č. 17 a obsahuje: R impulz Impulz sin 2 2T 5stupňovú gradačnú stupnicu so super pozíciou farbonosného signálu ff= 4,43MHz 34

35 Merný riadok č. 331 obsahuje: Jeden rádioimpulz úroveň 0,7V A druhý rádioimpulz o úrovni 0,42V 35

36 06. Televízne snímacie zariadenia (Maturitná téma) 36

37 Snímacie zariadenia Snímače farebných obrazových záznamov o Dia snímače, episnímače, filmové snímače Používame 2 snímacie metódy: Neakumulačná (metóda bežiaceho lúča) Akumulačná (snímacie elektrónky, kvantikón, supertikón, plubikón) Snímacie scény o Film a TV kamery + fotoaparáty DIA snímače Využíva snímanie metódou bežiaceho lúča. Zariadenie sa skladá zo snímacej obrazovky vo funkcii zdroja svetla, optickej sústavy (objektív, snímací diapozitív), svetelnej deliacej sústavy (dichroické zrkadlá) a troch fotoniek s násobičmi elektrónov. Na tienidle snímacej obrazovky sa vytvára svietiaci TV raster, ktorý sa objektívom zaostruje do roviny snímaného diapozitívu. Bežiaci lúč TV rastrom prebieha postupne v riadkoch a polsnímkoch plochu snímaného diapozitívu a v sústave dichroických zrkadiel, neutrálnych zrkadiel a svetelne korekčných filtrov sa rozdeľuje na 3 zložky RGB. Požiadavky o Vysoký špičkový jas, krátka zotrvačnosť (doba) dosvitu, minimálne skreslenie geometrie TV rastru Výhody o Umožňuje dosiahnuť dobrú rozlišovaciu schopnosť, má lineárnu prevodovú charakteristiku, je bez rušivých signálov, prevádzková jednoduchosť a hospodárnosť, táto metóda je zvlášť výhodná pri snímaní vo farebnej TV, pretože odpadá problém krytia farieb. Nevýhody o Je použiteľná len pre snímanie transparentných alebo netransparentných predlôh, nie je vhodná pre štúdiové snímanie živých scén, vyžaduje korekciu dosvitu živých scén. 37

38 Episnímače Slúžia na snímanie netransparentných (nepriehľadných) predlôh. Princíp činnosti je, že nepriehľadná predloha sa najprv nasvieti a potom sa odrazí a zobrazí. Filmový snímač Je to TV zariadenie, ktoré slúži na transformáciu obrazovej informácie z filmu na elektronický TV signál. 38

39 Rozdelenie filmového snímača Filmový snímač flying spotový pracujúci s delenou optikou Filmový snímač flying spotový pracujúci s elektronickým delením obrazu Filmový snímač s CCD prvkami Filmový snímač flying spotový s delenou optikou Pracuje podobne ako dia snímač, rozdiel je len v optickej sústave a v synchronizácii rýchlostí pohybu filmu a TV rozkladu. Skladá sa zo snímacej obrazovky ako vo funkcii zdroja svetla, z 2 objektívov, posuvnej rotačnej clony, 2 posuvných filmových políčok, kondenzátorovej sústavy, dichroických zrkadiel a 3 fotoniek s násobičom elektrónov. Svietiaci TV raster je zaostrený do roviny filmu. Film sa pohybuje asynchrónne s TV rozkladom 25Hz pričom preberá polovicu výchylky TV rastru vo zvislom filme. TV raster je v pomere 8:3 namiesto obvyklých 4:3. Zaostrenie TV rastru na film sa robí objektívom O1 alebo O2. Pohyblivá rotačná clona prepúšťa striedavo svetelný tok cez objektív O1, O2. Po snímaní sa filmové políčko z polohy 1 posunie za 1/50 sekundy do polohy 2. Potom snímame objektívom O2. Takto dosiahneme dvojnásobné snímanie každého políčka rastrom párnych aj nepárnych riadkov. Filmový snímač flying spotový s elektronickým delením obrazu Druhý spôsob je snímanie s elektronickým delením obrazu, ktorým vylúčime náročnú deliacu optiku a odstránime svetelné straty deliacej sústavy spôsobené 50% - ným využívaním svetelného toku. Využívame plynulý pohyb filmu s dvojnásobným snímaním každého políčka. Delený TV raster formátu 4:6 sa vytvára v špeciálnej snímacej obrazovke. 39

40 Filmový snímač so snímacími elektrónkami je ako TV štúdiová kamera. Pohyb filmu je 25 obrázkov za sekundu, stojace okienko filmu sa impulzne osvetlí, na akumulačnej elektróde snímacej elektrónky sa nábojový obraz sníma a ešte počas aktívnej doby sa film posunie Filmový snímač s CCD prvkami Žiarovka presvetľuje plynule bežiaci film, ktorého výsek políčka sa zobrazuje na trojici CCD prvkoch s 1024 mi snímacími prvkami v riadku. Tieto prvky rozkladajú plynule sa pohybujúci filmový obraz po riadkoch neprekladane. Obrazové signály R, G, B sa spracúvajú obvyklým spôsobom. Získame jasový signál Y a farbové signály R Y; B Y; ktoré ukladáme do digitálnej snímkovej pamäti. Správna rekonštrukcia obrazu sa docieli vysnímaním zo snímkovej pamäti najprv nepárnych riadkov (1. polsnímok) a potom párnych riadkov (2. polsnímok). Nasledujú obvody špeciálnych korekcií (ostrosť, šum, farby) a kódovania do vybranej farebnej sústavy (PAL, NTSC, SECAM) Snímacie prvky História o Vedci riešili problémy farebnej TV už v 17. stor. o Isaac Newton rozklad bieleho svetla hranolom o Maxwell rovnice o elektrine a magnetizme o Becquerel vnútorný fotoelektrický jav o Skoletov vonkajší fotoelektrický jav o objavy v biológii o 1884 Nipkowov kotúč zariadenie na postupný prenos obrazových prvkov o 1923 Zworikcin prvá snímacia elektrónka Ikonoskop 40

41 Ikonoskop V snahe napodobniť ľudské oko, nahradil Zworikcin sietnicu sľudovou doštičkou, na ktorú pripevnil fotocitlivé zrniečka, ktoré nahradzujú tyčinky (zachytávajú farbu). Zrniečka boli vyrobené naparením vrstvy striebra na sľudovú doštičku, na zrniečka sa ďalej naparil povlak cézia. Vznikla zlúčenina, ktorá pri dopade svetla vyžiari elektróny. Na druhej strane sľudovej doštičky je kovová tzv. signálna elektróda. Ak osvetlíme mozaiku, vznikne elektrický náboj, ktorý privedieme na skrytý obraz, ktorý snímame elektrónovým lúčom vyrobeným v elektrónovej optike. Vznikne napätie, ktoré nazývame obrazové napätie (videosignál, ktorý spracúvame v obrazových zosilňovačoch). Rozdelenie snímacích elektróniek o podľa rýchlosti snímacieho lúča s rýchlym (honoskop, superhonoskop) s pomalým (superortikón, plubikón, vidikón) o podľa premeny svetelnej energie vonkajší fotoelektrický jav (ortikón, superortikón) vnútorný fotoelektrický jav (vidikón, plubikón) Vonkajší fotoelektrický jav zmena emisie osvetlením snímacích elektróniek Vnútorný fotoelektrický jav zmena vodivosti osvetlením Snímacie systémy CCD Princíp činnosti Základom snímacej bunky CCD je kondenzátor MOS vytvorený štruktúrou kov kysličník polovodič typu n alebo p. Ak pripojíme na hliníkovú elektródu záporné napätie, elektróny v polovodiči typu n sú vo vzniknutom elektrickom poli odpudzované z blízkosti elektródy. Pod elektródou vzniká ochudobnená oblasť, ktorá je schopná prijímať kladné diery. Hĺbka potenciálovej jamy a tým aj veľkosť náboja je priamo úmerná veľkosti priloženého napätia. Dopadajúca svetelná energia generuje v polovodiči voľné fázy elektrón diera, ktoré sa v elektrickom poli kondenzátora rozdeľujú. Nábojový zhluk predstavuje analógovú informáciu úmernú súčinu svetelného toku 41

42 a doby, po ktorú táto informácia dopadá na substrát. Substrát možno osvetliť zo strán elektród medzerami, alebo z opačnej strany. Štruktúry CCD sú zariadenia, v ktorých sa vonkajšia informácia pretransformuje na zhluky menšinových nosičov. Spracovanie informácií sa uskutočňuje premiestňovaním týchto zhlukov vopred stanoveným spôsobom. V číslicových systémoch je potrebné, aby bol zhluk prítomný v analógových systémoch, v analógových záleží ešte aj na jeho veľkosti. Premiestňovanie náboja sa uskutočňuje premiestňovaním potenciálových jám v smere prenosu. Štruktúra obvodu predstavuje viac vedľa seba usporiadaných kondenzátorov MOS tak, aby sa prepínaním napätia na elektródach postupne vytvárali nové potenciálové jamy, ktoré presúvajú nahromadený zhluk náboja v usadenej potenciálovej jame, ktorá po odpojení napätia zanikne. Vlastnosti CCD prvkov o snímacie bunky CCD prvkov sú zvláštne typy integrovaných obvodov vyrábané technológiou MOS (metal oxid semiconduktor), v ktorých sa vložená, dopadajúcim svetlom excitovaná analógová informácia prenáša v tvare nábojového zhluku pôsobením posúvacích impulzov. o Plnia funkciu optoelektrickej transformácie, informačnej pamäte a prenosu informácie o Výhody kompaktnosť, stabilita, malé rozmery, nízka spotreba, malé napätie, geometrická presnosť rozkladu, nevákuovosť, veľká životnosť Delenie CCD prvkov o systémy s riadkovými prvkami o systémy s plošnými prvkami FT Frame transfer FIT Frame interlain transfer IT Interlain transfer FT Vyznačuje sa oddelenou časťou, svetlo citlivou a pamäťovou. Počas aktívnej doby pol snímku prebieha svetelná integrácia a vytváranie nábojového reliéfu vo svetlo citlivej časti prvku. V nasledujúcom pol snímkovom zatemňovacom intervale sa plošný nábojový reliéf, pôsobením posúvacích impulzov ΦS presunie do pamäťovej časti. Pôsobením posúvacích impulzov sa v dobe riadkových zatemňovacích impulzov postupne po riadkoch vysúva nábojový reliéf z pamäťovej časti do výstupného registra, odkiaľ sa vysúva na výstup snímacieho prvku rýchlosťou 42

43 Výhody o zodpovedajúcou riadkovému rozkladu a vytvára sa obrazový signál. Systém je snímkového prenosu, používa 2 až 4 fázový náboj posúvacími impulzmi ΦS. Princíp prekladaného riadkovania sa uskutočňuje pri 2 fázovom prenose svetelnou akumuláciou náboja v prvej pol snímke. Pod elektródami prvej fázy, v druhej pol snímke pod elektródami 2. fázy. Posuv náboja vo vertikálnom smere je 60x rýchlejší oproti IT, zníženie SMEARu na 1/60 Nevýhody o Mazanie obrazu vo vertikálnom smere FIT V systéme so súradnicovým adresovaním sa používajú prvky CID (change inection device), využívajú princíp zhlukovania náboja do substrátu, bunky tohto snímacieho prvku tvoria dvojité kondenzátory MOS. V systéme FIT sú prvé elektródy prepojené vodorovne v smere riadkov a druhé zvisle v smere stĺpcov. Výhody o veľmi dobrá energetická účinnosť Nevýhody o horšie šumové pomery IT Tento systém sa vyznačuje preloženou štruktúrou oddelených svetlo citlivých buniek, medzi zakritých pamäťových buniek a zvislých posuvných registrov. Nábojový reliéf vytvorený v bunkách A (párnych riadkov) sa počas pol snímkového zatemňovacieho intervalu posunie do zvislých posuvných registrov, odkiaľ sa postupne v riadkových zatemňovacích intervaloch posúva do horizontálneho posuvného registra. Podobný proces prebieha pri snímaní nepárnych riadkov bunkami B, druhej pol snímky. 43

44 Výhody o Dobrá rozlišovacia schopnosť, menej rušivých signálov Nevýhody o horšia citlivosť TV Kamery TV kamera je snímacie zariadenie založené na opticko elektrickej transformácii obrazu do 3 základných farebných sústav R, G, B. Skladá sa z optickej časti (objektív, deliaca sústava), elektrickej časti (spracovanie signálu R, G, B, signalizácia, pomocné obvody), kontrolných častí (hľadáčik) a kamerového kábla Kamerový predzosilňovač je umiestnený priamo pri kryte snímacích prvkov. Obsahuje riadenie zisku, riadenie čiernej a šedej, kľúčovanie, prepínač farebnej teploty, testovací signál. Objektívy o širokouhlé F 35mm o štandardné F 50mm o teleobjektívy F mm TV kamerový reťazec má 2 hlavné časti o vlastnú kameru o Kontrolnú kamerovú jednotku (KKJ) 44

45 Elektrický signál zo snímacieho prvku sa v kamerovom zosilňovači zosilní z úrovne rádu mv na 1V a prispôsobí sa impedancii kábla. Vychylovacie obvody sa konštruujú so zreteľom na max. linearitu a stabilitu. Synchronizujú sa s impulzmi H a V. Blokovacie obvody zamedzujú snímanie behom spätného behu elektrického lúča Pomocné obvody slúžia na dorozumievanie s kamerou, informovanie o móde kamery Kamery poznáme: Podľa vyhotovenia o filmové (kinematografické) médium filmu o elektronické (TV) o špeciálne (napr. na kontrolu priestorov) Podľa použitia o štúdiové kamery robustné, osadené na veľkých statívoch, kontrolná kamerová jednotka je umiestnená mimo štúdio, majú veľké optiky s transfokátorom, používajú rôzne druhy optík, majú nadštandardné možnosti, sú doplnené o pracovisko meracieho inžiniera, majú väčšie hľadáčiky, u ktorých možno sledovať aj príspevky z réžie, môžu byť robotizované a môžu mať čítacie zariadenia o o prenosné EEP (electronic film production) majú podobné možnosti ako štúdiové kamery, používajú objektívy s veľkou obrazovou vzdialenosťou, sú prispôsobené na prácu v extrémnych podmienkach (otrasy, dážď a pod.), sú vyhotovené ochrannými prostriedkami, KKJ je v prenosovom voze, môžu byť štúdiové alebo ručné spravodajské ENG (electronic news gathering) z pravidla obshujú aj záznam a svetlo, Kamkoder a zariadenia na jednoduché spracovanie obrazu a zvuku (dodatočný komentár, titulky), takéto spracovaný záznam môže byť ihneď odoslaný do TV štúdia prostredníctvom kazety, linky, satelitu. Sú ľahké s automatickým nastavením všetkých obvodov a funkcií. Základné ovládacie prvky video kamier Gama korektor vyrovnáva nelinearitu gradačnej stupnice šedej i farebné skreslenie γ = 1 vyrovnávací reťazec γ snímacej elektrónky... 0,5 1 45

46 γ obrazovky ,8 Apertúrový korektor koriguje zmenenie zosilňovacej schopnosti na snímanej strane TV reťazca. Slúži na zvýšenie hĺbky vo vyšších frekvenciách => zaostrenie prechodov napäťových skokov. Apertúrové skreslenie môže byť amplitúdové alebo fázové. Pomocné obvody zatemňovací obvod pre spätné behy korekcia rušivých signálov v dobe činného behu (biele signály vznikajú z nerovnomerného osvetlenia scény multiplikačným spôsobom) obnovovanie jednosmernej zložky dorozumievanie signalizácia mikrofónne linky 46

47 07. TV záznam (Maturitná téma) 47

48 Magnetický záznam obrazových signálov B magnetická indukcia H intenzita magnetického poľa BS stav nasýtenia BR remanentná indukcia (zvyšková) HK koercitívna intenzita, je potrebná na to aby B bolo 0. B = μ0h + 4πJ Permeabilita - μ= μ0. μr μ= B/H Magnetická remanencia BR (zostatková polarizácia) je definovaná ako magnetická indukcia, ktorá zostane po tom, čo bol materiál vystavený mag. Polu 80kA/m = 1000 Oe (Oerstad) a toto pole náhle zmizne. Koercitivita HK je definovaná ako taká intenzita mag. poľa, ktorú treba na odmagnetizovanie magneticky nasýteného materiálu späť na nulovú hodnotu. Základné technické parametre amplitúdovo-frevenčná charakteristika nelineárne skreslenie f = 1kHz 48

49 šum vo zvuku odstup cudzích/rušivých napätí vo videu odstup signál/šum (signal/noise) 2x 10x 100x 1000x 2000x 6dB 20dB 40dB 60dB 66dB U profesionálnych zariadeniach je vyhovujúci odstup signál/šum 46dB, u špičkových zariadeniach dokonca až 60dB. U zariadení pre domáce použitie je to 38dB. Záznamový materiál - používame magnetické MG pásy alebo MG kazety - požiadavky: - sú kladené vyššie nároky ako u audia - musí byt odolná aktívna vrstva - optimálna amplitúdovo-frekvenčná charakteristika - vysoký energetický súčin - používa sa frekvenčná modulácia - nedostatky: - výpadky modulácie - drop out - na odstránenie sa používa kompenzácia Šum - povrchový - štruktúrny - z kolísania rýchlosti Opásanie bubna magnetických hláv - opásanie Ω - opásanie α Frekvenčná modulácia 49

50 Princíp rotujúcich hláv umožňuje ľahko dosiahnuť relatívnu rýchlosť medzi hlavou a pásom rádovo v desiatkach metroch za sekundu, pričom postupná rýchlosť pásu môže byť m/sec. Veľká záznamová rýchlosť prináša ťažkosti pri zázname nízkych frekvencií. Preto bola zvolená metóda záznamu obrazovej modulácie s použitím FM, čo umožňuje znížiť počet oktáv zaznamenávaného signálu zo na 3-4 oktávy. Ak zvolíme nosný kmitočet fn=50hz-3mhz budeme mať pri úzkopásmovej FM rozsah 0,5-6,5 MHz. Reprodukčná cesta videorekordéra Play Reprodukčný zosilňovač Zvyšuje úroveň obraz. Signálu z rádovo mv na jednotku V pri súčasnej kmitočtovej úprave. Obmedzovač amplitúdy Zabraňuje preniknutiu prípadnej parazitnej AM a porúch do demodulátora. Frekvenčný demodulátor transformuje vf kmitočtovo modulovaný signál na obrazový signál s preemfázou frekvenčnou korekciou. Obvod deemfázy potláča amplitúdu na vyšších frekvenciach, ktoré boli zdôraznené pred záznamovou, upravuje obrazový signál na pôvodný tvar. Výstupný zosilňovač pôsobí ako impedančný prevodník. 50

51 Record Vstupný zosilňovač s dolnou priepusťou Upravuje amplitúdovo a frekvenčne signál tak, aby ani pri rýchlych prechodných javoch v obraze, ktoré sa prejavia väčšou amplitúdou vyšších frekv. vzoriek nebolo nebezpečenstvo premodulovania. Obvod preemfázy Zdôrazňuje amplitúdu vyšších frekv. vzoriek z dôvodu zlepšenia šumových pomerov. Orezávač špičkových úrovní Odstraňuje napäťové špičky, ktoré vznikli za preemfázovým obvodom. Frekvenčný modulátor Transformuje obrazový signál do frekvenčné modulovaného vf signálu. Záznamový zosilňovač Upravuje signál tak, aby v celom frekv. spektre bol dodržaný správny záznamový prúd vo vinutí MG hlavy. Záznamové formáty - analógové: - typ A - typ B - typ C - U-Matic - Betacam SP Y jasová informácia 51

52 C chrominančná informácia 90 min, nesegmentovaný záznam dlhých šikmých po dvojiciach delených stopách so záznamom celej polsnímky na jeden pár stôp. Používa sa 2-hlavový systém delených hláv. Záznam obrazu je riešený záznamom: jasového, časovo komprimovaného signálu do jednej stopy. farbonosných, časov komprimovaných a multiplexovaných signálov ER-Y a EB-Y Používame transformáciu obrazov. pásma s FM. Záznam zvuku 2 analógové pozdĺžne stopy 2 frekv. modulované kanále v spoločnom frekv. Pásme s chrominančným signálom Digitálne Digital Betacam Opásanie v prehrávači Digital Betacam 52

53 V zariadení je využitá BRR (bit rate reduction), zvýšená odolnosť formátu zvýšením uhla stopy, znížením rýchlosti posuvu pásu, znížením počtu rotujúcich hláv, t.j. znížením akustického ruchu. Zariadenie je kompatibilné s Betacam SP alebo SX. Zariadenie obsahuje SONY DIGITAL JOG SOUND, čo je funkcia, ktorá dovoľuje obnovenie zvukového kanálu pri rýchlom prevíjaní s obrazom. Využíva pilotné signály 400kHz a 4MHz. Behom strihu sa nemažú a tvoria preto presný sledovací referenčný signál. Využíva pás s kovovými časticami, ktorý bol optimalizovaný, takže umožňuje väčší počet prehrávaní. Pri digitálnom Betacame môžeme sledovať farebný obraz pri 50-násobnej rýchlosti, pri Betacam SP to bolo len 10-krát. Využíva Reed-Solomonov algoritmus pre korekciu chýb, tiež kanálový kód. Bubon obsahuje: 4x record 4x advanced čítanie pred záznamom 4x confidance overovanie pre-read editing Znížený počet hláv na 18, namiesto 26. Digital Betacam pracuje s 10-bitovým zložkovým signálom podľa normy CCIR 601. celková záznamová rýchlosť je 125,58 Mb/sec. Zahŕňa aj 4 zvukové kanály s 20-bitovou kvantizáciou so vzor. frekvenciou 48 khz. Reprodukovaný obrazový signál a FM audiosignály z nahráviek Betacam SP sú komprimované a musíme ich expandovať. Expanzia pre video prebieha v TBC (time base corector) a pre audio FM v expanderi časovej základne. Prehrávanie záznamu Betacam SP na Digitálnom Betacame je subjektívne pozorované ako lepšie. Porovnanie: 53

54 Betacam/Betacam SP Digital Betacam Záznam analógový zložkový digitálny zložkový Záznamové hlavy 4 4 Otáčky bubnu 25 Hz 75 Hz Počet stôp na polsnímok 2 6 Rýchlosť pásu 101,51 mm/sec 96,7 mm/sec Relatívna rýchlosť 5,75 m/sec 19,08 m/sec Priemer bubnu 74,49 mm 81,4 mm Formát DV - digitálny kazetový formát ¼ - tento formát je základom kamerových formátov DVC PRO a DC CAM. - systém DV je zložkový azimutový záznam s miernou kompresiou obrazu 5:1 s veľkou hustotou záznamu. Používa pásku ME (Metal Evaporated). Nepoužíva samostatnú pozdĺžnu riadiacu stopu. Riadiaca informácia sa zaznamenáva do šikmých obrazových stôp 10μm. Hustota záznamu je viac ako 0,4 Mb/mm 2. používame 300 obrazových stôp za sekundu, každý snímok je v 12-tich stopách, vzorkovanie je 4:2:0 pri rozklade 50 Hz. Záznam obrazu je v troch typoch stôp: - F0 neobsahuje riadiaci signál - F1 obsahuje nf riadiaci signál - F2 obsahuje vf riadiaci signál Pri snímaní stopy F0 sníma obrazová hlava jedným okrajom frekv. F1 a druhým okrajom frekv. F2. pri chybe polohy hlavy sa odvodeným chybovým napätím pomocou servosystémov nastaví obrazová hlava na stred stopy. ITI insert and track information využíva sa pri strihu a sledovaní stôp a pri strihu sa nemaže. Systém DV zaznamenáva 2 nekomprimované zvukové signály so 16 bitovým kódovaním a vzorkovacou frekvenciou 48 khz. Využíva systém korekcie chýb preskupovaním bloku dát a korekčného blokového kódu. Formát DVC PRO - vychádza z formátu DV, má vyššiu posuvnú rýchlosť a väčšiu šírku stopy. - pre štúdiové použitie je doplnené o riadiacu stopu a zvukovú stopu. - vstupný obrazový signál 4:2:2 je digitálnym filtrovaním upravený na 4:1:1. -fvz= 3,375 MHz a aktívny obrazový riadok obsahuje 720 jasových vzorkou a 180 vzorkou z každého farbonosného rozdielového signálu. 54

55 - poznáme DVC PRO 25 a DVC PRO 50. Formát DV CAM - používa šírku stopy 15 μm, kazety obsahujú pamäťový čip, do ktorého sa ukladajú hodnoty časového riadiaceho kódu jednotkových záberov pre neskorší strih CLIPLINK. - systém využíva kompresiu DCT (diskrétna cosínusová transformácia) buď vrámci celých snímkov alebo jednotlivých polsnímkov. DVC PRO 50 DVC PRO 25 DV CAM DV Rýchlosť posuvu pásu 67,6 mm/sec 33,85 mm/sec 18 mm/sec - Šírka stopy 18 μm 18 μm 15 μm 10 μm Hrúbka pásu 8,8 μm 8,8 μm 7 μm - Kompresia 3,3:1 5:1 5:1 5:1 Vzorkovanie 4:2:2 4:1:1 4:2:0 - vrstva naparovaného Materiál pásu kovové častice kovové častice kovu ME Dátový tok 50 Mb/sec 25 Mb/sec 25 Mb/sec - Formát D8 Betacam SX - firma SONY GOP (group of pictures) je 2 Formát MPEG IMX - je špičkový profesionálny 1/2 formát SONY. Používa digitálny šikmý zložkový záznam, vzorkovanie 4:2:2, dátový tok je 50 Mb/sec a GOP je 1. Každý snímok zaznamenáva do 8 stôp o šírke 21,7 mm. Formát D9 Digital S - používa VHS pásky. 55

56 Režijné a trikové zariadenia (Maturitná téma) Základné režijné operácie Strih 56

57 Prelínanie Trikové spracovanie Premiešavanie grafických informácií (titulky...) STRIH Strih je ostrý prechod z jedného videosignálu na druhý videosignál. Delíme ho na Prevádzkový Vo vysielacej ceste alebo v záznamovej ceste Neprevádzkový Pri servise Požiadavky na strih V dobe trvania zatemňovacieho polsnímkového intervalu (medziobrazový, stang strih vo V - čku). Približne rovnaká jednosmerná úroveň v strihaní signálov Najkvalitnejší strih ak majú vstupné signály rovnakú jednosmernú zložku Strihové pole Strihové pole je prepínací systém, ktorý umožňuje variabilné prepájanie vstupných signálov réžie jej ďalších blokov spracovania PRELÍNANIE Prelínanie je dynamický proces, ktorý sa uskutočňuje v prelínacích zosilňovačoch, ktoré môžu mať 2 alebo viac vstupov. V každom zo vstupov je zaradený zosilňovač diaľkovo ovládaný napätím z regulačného potenciometra. K prelínačom patria - vlastné prelínanie, zatmievanie, roztmievanie Rozdelenie prelínania Aditívne prelínanie Súčtové, jeden kanál uberáme, druhý následne pridávame Neaditívne prelínanie Rozhoduje farba a jas signálov Aditívne prelínanie X prelínač Zariadenie, kde sú 2 vstupné signály riadené jedným tlmičom. Toto zabezpečuje konšt. výstupné napätie a nemôže dôjsť k prekročeniu výstupnej úrovne Aditívne prelínanie je charakterizované vytvorením lineárnej zmesi dvoch videosignálov, jas v každom bode obrazu je daný kombináciou jasov prelínaných signálov. Kontrast jedného sa plynule zmenšuje, druhého zase zvačšuje. Časová dĺžka prechodu nie je daná, obvykle býva 0,5 5 sekúnd. 57

58 Neaditívne prelínanie Princíp neaditívneho prelínania spočíva v provnaní okamžitej úrovne zmiešavaných signálov a elektrickom prepínaní signálu s vyššou úrovňou na výstup. Rozhoduje o tom aj farba. Výsledný obraz pôsobí dojmom triku, oba čiastkové obrazy sú do seba nepravidelne vložené, používa sa okrem zvláštnych efektov pre vkladanie tituliek s vysokým jasom Na výstupe začíname signálom, ktorý má vyššiu amplitúdu TRIKOVÉ SPRACOVANIE Na rozdiel od prelínania nedochádza k zmene jasu a kontrastu, dochádza k rozdeleniu na ploche obrazovky tak, aby v ľubovolnom bode bol zobrazený príslšný obrazový prvok s nezmeneným jasom a kontrastom. Trikové rozhranie množina styku bodov dvoch obrazov Stieranie Dynamický proces, umožňuje prechod medzi dvomi vstupnými signálmi pohyblivým rozhraním získaným elektronickou formou Výrezy Dlhšie trvajúca kombinácia dvoch obrazov Špeciálne triky Triky zdôrazňujúce obrazové detaily (napr. šípka, znak...) Vkladanie tituliek (prelínaním, trikom) Ofarbovanie čiernobielych obrazov Digitálne triky Zmrazenie Zmena pozície Zmenšenie, zväčšenie Zrkadlové triky Rozdelenie Elektronická transfokácia Kvadrantovanie Opakovanie echo efekt Rotácia Geometrické tvarovanie 3D triiky Zánamové triky Využívajú záznamové zariadenia (spomalenie, zastavenie, krokovanie) Obrazové efektové triky (maska) Trikový generátor a trikový zosilňovač Maska 58

59 Použitie TV obrazu ako kľúča, ktorý pretransformovaný do vhodného elektrického signálu (signál masky) prostredníctvom trikového zariadenia určuje rozloženie 2 trikových signálov. Masku vytvárame v grafickom zariadení a môže byť čiernobiela a farebná. Kľúčovaný signál je odvodený z rozdielových jasových úrovní snímaného signálu. PRIMIEŠAVANIE GRAFICKÝCH INFORMÁCIÍ Používame neaditívne prelínanie, využívame generátor farebných plôch, ktorý pracuje s RGB a farbonosnou frekvenciou Architektúra režijných zariadení Obrazová réžia MARCONI Trikovo prelínací zosilňovač Zariadenie, ktoré umožňuje prelínať v triku alebo trikovať prelnuté signály. Dosahuje sa to kaskádovým radením prelínacích a trikových vstupov tzv. multiplikátorov. Oneskorenie obrazovej réžie je rovné tp + tt. aby sa zjednodušilo prevádzkové ovládanie, zaraďujú a vyraďujú sa oneskorovacie linky pomocou automatických strihových bodov ovládaných z režijného stola voľbou operácie trik alebo prelínanie. Obrazová réžia Analógová Vývoj sa ukončil začiatkom 90. rokov) Digitálna Používa sa signál 4:2:2 v paralelnej alebo sériovej forme Používanie video mixážneho pultu Používa sa všade tam, kde sa pracuje s hudbou Nahrávacie štúdia, playback, videoklipy, záznam, diskotéky, koncerty. Mixážny pult by mal mať Najmenej 8 symetrických vstupov pre mikrofóny Mikrofónové vstupy by mali mať zabudované napájanie pre kondenzátorové mikrofóny - fantom 4-6 linkových vstupov pre elektrické hudobné nástroje a rôzne prehrávače Pult musí mať aspoň 1 monitorovú zbernicu a 1 efektovú zbernicu. 59

60 Pojem kľúčovanie Je to vkladanie pozadia (text titulkov alebo nejaký obrazec), ktorý sa má do obrazu scény vložiť, čiže vkľúčiť. Nakreslí sa veľmi kontrastne čierny na bielom podklade. Text či iný obrazec sníma čiernobiela kamera a signál z nej sa vedie do trikového zariadenia, ktoré generuje prepínanie impulzov. V mieste, kde je čierny text alebo obraz sa elektronickým prepínačom vypojí signál z kamery snímacej obraz scény a zapojí sa kamera, ktorá sníma titulok. Metóda modrého pozadia, zeleného. Používanie titulkovacích zariadení Hovorené slovo sa musí preložiť, text sa pritom skracuje podľa potreby. Špeciálnym strojom sa písmo vyráža do pozitívu alebo sa čierno natlačí do negatívu v podobe titulkov v dolnej časti jednotlivých filmových snímok. Film sa titulkovaním znehodnotí. Výhodnejší spôsob titulkovania, pri ktorej sa film nepoškodí titulky sa ukladajú do pamäte počítača v podobe rozličných impulzov. Film sa prepíše na magnetický pás, pritom počítač dostáva z pamäte pokyn a v priebehu každej televíznej polsnímky sa vysiela niekoľko zdanlivo nesúvislých kratších a dlhších impulzov, ktoré sa spolu s obrazovým signálom zapíšu na magnetický pás. 60

61 Televízne prenosové antény (Maturitná téma) 61

62 TV prenos Pre Tv prenos využívame vlastnosti ľudského oka. Keď premietame jednotlivé obrázky dostatočne rýchlo za sebou, javia sa mu ako celok. Preto sa v TV snímacom zariadení nehybný alebo aj pohyblivý obraz rýchlo rozkladá na veľký počet bodov rôzneho jasu. Na výstupe snímacieho zariadenia dostávame napätie rôznej veľkosti (pre čierny bod je to 0,75V, pre biely 0,1V). Veľké množstvo obrazových bodov sa sníma rýchlo za sebou v riadkovom slede ne jednom snímku. Takémuto rozkladu obrazu zodpovedá na výstupe snímacieho zariadenia určitý priebeh striedavého napätia. Takýto signál predstavuje spojitú analógovú hodnotu, kde veľkosť napätia v určitom okamžiku zodpovedá určitému svetlému alebo tmavému bodu snímanej scény a zároveň tomu zodpovedajúci jas svietiaceho bodu na tienidle obrazovky. Signál zo snímacieho zariadenia sa rôzne upravuje, koriguje a zosilňuje či už analógovo alebo digitálne. Doplňuje sa pomocnými signálmi tzv. synchronizačnými impulzmi, ktoré vytvárajú synchrónny rozklad obrazu na snímacej elektrónke a na obrazovke televízora. Po režijnom spracovaní sa TV signál moduluje na nosnú frekvenciu smerového spoja a dopraví sa ním cez riadiacu stanicu na výkonový pozemský televízny vysielač alebo na družicu. Pozemský televízny vysielač pracuje s AM, zatiaľ čo družica s FM. Pomocou elektromagnetického vlnenia, ktoré vyžarujú vysielacie antény pozemských vysielačov alebo družicových vysielačov sa TV signál dostane do spoločnej prijímacej antény káblového rozvodu, alebo do individuálnej antény priameho TV účastníka. TV prijímač zosilní prijatý signál a z nosnej frekvencie demoduluje pôvodný obrazový a zvukový signál. Obrazový signál je privedený na jednu elektródu TV obrazovky. Jeho okamžitá veľkosť určuje veľkosť prúdu obrazovky a tým je daný aj jas určitého bodu na tienidle obrazovky. Rozkladové obvody posúvajú svietiaci bod po celom tienidle a skladajú tak pôvodný snímaný obraz do jedného celku. 62

63 Prenosový voz TV réžia je so záznamom, je inštalovaná v mobilnom prostriedku. V prenosovom voze sa nachádza Prenosový monitor náhľadový monitor monitor kamery produkčný pult zvukový pult páskový videorekordér záložné akumulátory skriňa s monitormi záberu. Vybavenie voza závisí od počtu kamier (1. kamerové, 2.,... 6.). Používajú ho televízni pracovníci pri vysielaní mimo televízneho štúdia, keď vysielajú programy z miest, kde nie sú permanentné televízne zariadenia. Kamery snímajú scénu a posielajú signál do prenosového vozu. Zvolené zábery a doprovodný komentár sa posielajú rádiovým spojením alebo káblom do hlavnej televíznej stanice. Vo voze pracujú Režisér asistent výroby obrazový technik strihač manažér techniky zvukový technik technik vizuálnej kontroly. Televízne antény Prijímacie Vysielacie Aktívne Pasívne VHF UHF 63

64 Anténa yagi Sústava YAGI je pozdĺžna. Jednotlivé prvky sú umiestnené na nosnej tyči za sebou v smere príjmu. Tieto prvky sú väčšinou polvlnné dipóly. Žiarič je spojený s napájačom. Väčšinou je to polvlnný skladaný dipól. V určitých vzdialenostiach sú umiestnené pasívne prvky (direktory), ktoré sú s aktívnym prvkom (žiarič) viazané žiarením a zväčšujú výkon prijatý žiaričom. Za žiaričom (v smere príjmu) je pasívny prvok reflektor. Je umiestnený od žiariča tak, aby pri fázovom posune a znovu vyžiareného vlnenia zväčšoval energiu prijímanú žiaričom v smere od vysielača. Vlnenie z opačného smeru reflektor zoslabuje. Podobne pôsobia aj pasívne kratšie prvky (direktory). Sú umiestnené pred žiaričom v pravidelných intervaloch okrem direktora, ktorý je veľmi blízko žiariča a spolu s reflektorom určuje impedanciu (300Ω) a šírku pásma smerovej sústavy. Túto časť antény nazývame budiaca časť. Skupina predných direktorov, ktorých dĺžka sa smerom k vysielaču skracuje sa nazýva vlnovodná časť, ktorá určuje zisk a smerovosť celej sústavy. Medzi budiacou časťou a vlnovodnou časťou je skupina direktorov, ktoré tvoria transformačnú časť medzi obidvoma časťami anténnej sústavy. Realizácia ochrany antény pred atmosférickými účinkami 64

65 Anténa musí byť zhotovená z kvalitných materiálov Stavba antény je viazaná bezpečnostnými predpismi, musí sa aj odborne postaviť, aby neohrozovala ľudí pri silnom vetre. Satelitný prenos signálu Patrí medzi bezdrôtové technológie prenosu, ktoré využívajú k šíreniu signálu buď stacionárny satelit, alebo sústavu satelitov pohybujúcich sa voči povrchu Zeme. Najefektívnejšie sú prenosy smerom k užívateľovi, ktorý môžu mať všesmerový charakter. Frekvenčný rozsah satelitnej komunikácie je od 1 GHz do 10 GHz.. Skladany dipol ak spojime nepreruseny jednoduchy polvlnny dipol. Na koncoch s polvnym dipolom prerusenym, Vznikne skladaný dipól. Zisk tohto dipólu je 0 dcb (má rovnaký výkon aj keď je napätie na svorkách dvojnásobné). Us=E* (lambda)/pí VF vedenia : 1,symetricke 2, nesymetricke -nekonečne dlhým homogenným vedením sa šíri el. prúd a napätie ako postupné vlnenie,to znamená,že sa ich amplitúda pravidelne mení od min. po max. hodnotu. Definujeme tzv. charakteristicku impedanciu pre ktorú platí 65

66 Digitálne vysielanie signálu (Maturitná téma) 66

67 Možnosti digitálneho šírenia tv signálu Digitálna televízia je omnoho efektívnejší a pružnejší vysielací systém ako dnešný analógový. Dovoľuje vysielateľom priniesť množstvo nových aj existujúcich služieb. Digitálne signály nie sú náchylné k interferencii (stretnutie, kríženie), pretože impulz z vysielača znamená 1 a absencia impulzu znamená 0. Krátky bite digitálnej informácie môžeme rekonštruovať ako inštrukciu prikazujúcu rozsvietiť bod na obrazovke určitou intenzitou. Prenesenie rovnakého množstva surovej informácie trvá síce pomocou dig. signálu dlhšie než pomocou analógového, ale vo výpočtovej technike boli vyvinuté metódy stlačenia digitálnych obrazov tak, aby sa zmenšil objem spracovanej informácie. Výhody spoľahlivejší príjem, eliminácia prenosových porúch efektívne využitie frekvenčného spektra vysoká kvalita prenášaného zvuku elektronický programový sprievodca EPG môže byť využité na navigáciu medzi vysielanými programami, identifikovať práve vysielaný program, dozvedieť sa viac o práve vysielanej prípadne budúcej programovej ponuke na každom kanáli a mnoho ďalších funkcií rozhlasové programy v rámci služby DVB T služba aktualizácie softvéru prijímača teletext a superteletext doplňujúce dátové služby možnosť interaktívneho vysielania Pozemné digitálne vysielanie Digitálna televízia bude, ale od každého vyžadovať, aby si zakúpil nový tel. prijímač alebo pripojiteľné dekódovacie zariadenie. Princíp MPEGu (Moving Picture Experts Group) Popisuje jednoduché techniky na kompresiu zvuku a obrazu na základe psychakustickej a psychovizuálnej redundancie zdroja. Časť štandardu zaoberajúca sa zvukom navrhuje tri rôzne stupne komplexnosti kompresie, v závislosti od želanej výpočtovej náročnosti. MP1, MP2 A MP3 (MPEG 1, part 3: audio, layer 1-3). Podporované vzorkovacie frekvencie sú 32 khz, 44,1 khz a 48 khz pri 8-bitovej alebo 16-bitovej hĺbke, počet kanálov nanajvýš 2. Dátový tok siahal od 32 kbps po 320 kbps. MPEG 2 využíva : - predikčné kódovanie s kompenzáciou pomocou vektoru pohybu, odstraňuje nadbytočné časovo neprenosné informácie - dvojrozmernú DCT (diskrétna kosínusová transformácia) + kvantovanie, čo má hlavný podiel na odstránení nepodstatných pre ľudský zrak zbytočných detailov - VLC (kódovanie s premenlivou dĺžkou slova) využíva štatistickú početnosť rozloženia informácie pre minimalizáciu bitovej rýchlosti. 67

68 Bloková schéma číslicového a analógového osciloskopu Bloková schéma analógového osciloskopu Napäťový delič Vertikálny zosilňovač Oneskorovacie vedenie Koncový vertikálny zosilňovač Synchrónny zosilňovač Generátor časovej základne Horizontálny zosilňovač Koncový horizontálny zosilňovač Vstupný delič Slúži na prispôsobenie úrovne vstupného signálu citlivosti zosilňovačov osciloskopu. Je riešený ako kompenzovaný odporový delič napätia. Vertikálny zosilňovač Zabezpečuje dostatočnú citlivosť osciloskopu na signály malých amplitúd. Je riešený ako diferenciálny zosilňovač. Oneskorovacie vedenie Zabezpečuje súčasné vykreslenie sledovaného signálu a spustenie časovej základne, pretože časová základňa zavádza svojou konečnou rýchlosťou spúšťania oneskorenie počiatku kreslenia lúča. V analógových osciloskopoch sa realizuje koaxiálnym káblom s presne definovanými vlastnosťami ( dĺžka, hrúbka, permitivita dielektrika.) Doba oneskorenia je 0,1 až 0,4 ms. Koncový vertikálny zosilňovač Tento zosilňovač je tiež realizovaný ako diferenciálny. Požiadavky na tento zosilňovač nie sú tak prísne ako na vstupný zosilňovač. V každom prípade musí mať dobrú dynamiku, dobrú linearitu, musí byť schopný pracovať s veľkým napätím ( 90 až 150 V ), dobrú frekvenčnú charakteristiku. Zosilnenie nebýva veľké, asi do 20x. Na vstup generátora časovej základne sa privádzajú veľmi strmé pílovité spúšťacie impulzy pre spustenie generátora časovej základne. Privádzajú sa preklápacím obvodom (Shmittov) 68

69 Bloková schéma číslicového osciloskopu Ako vidno zo schémy, ide o kombináciu analógového a digitálneho osciloskopu. V režime digitálneho osciloskopu sa informácia o signále získava vzorkovaním - digitalizáciou. Táto digitalizácia sa uskutočňuje v A/D prevodníkoch. Zdigitalizovaná informácia o signále sa zapíše do pamäti, z ktorej sa podľa potreby vyberie tá časť, ktorá nás zaujíma. Z pamäti digitalizovaný signál prechádza cez prevodník D/A, čím získávame opäť analógový ( spojitý ) priebeh pôvodného vstupného signálu, ktorý sa vykreslí na tienidle osciloskopickej obrazovky. 69

70 Realizácia audiovizuálneho diela (Maturitná téma) Audiovizuálne dielo Audiovizuálne prostriedky sú všetky prostriedky, pôsobiace na zrak a sluch a vyvolávajú audiovizuálny vnem. Audiovizualita je súzvuk sluchu a zraku, ktorý môže vyvolať sluchový vnem, ktorý následne vyvolá farebné a tvarové predstavy. 70

71 Vo filmovom a TV štúdiu dochádza k výnimočnému spojeniu tvorby, výroby, techniky a organizácie vo výsledný program audiovizálne dielo. Audiovizuálne dielo je film, klip, televízna inzercia, prezentácia, divadlo... Realizácia audiovizuálneho diela Výroba konkrétneho AVD je náplňou práce výrobného štábu. Pri výrobe programov vo filme pri použití klasických filmových technológií, ale tiež v televízii (pri použití moderných obrazových a zvukových tv zariadení) možno činnosť výrobného štábu na AVD rozdeliť na nasledujúce časti príprava programu predvýroba (skúška a príprava realizácie) realizácia (skúšky s technickým zariadením, záznam alebo vysielanie) záverečné práce a likvidácia. Príprava programu Každé AVD má svoj počiatok v dramaturgii štúdia. Autor vytvorí námet, poviedku, synopsiu alebo literárny scenár, ktorý je po schválení vedúcim príslušného programového útvaru základom pre výrobu AVD. Po rozpracovaní literárneho scenára vznikajú prvotné ekonomické a organizačné rozvahy a rozpočty, výrobné plány a harmonogramy. Posúdenie náročnosti AVD je možné až po vypracovaní technického scenára, ktorý vyjadruje ideový zámer AVD a tiež režisérovo reali začné riešenie celku a jednotlivých častí. Technický scenár, ktorý je záväzný pre VŠ obsahuje popis deja a dialógov, menný zoznam členov VŠ, menný zoznam účinkujúcich, popis scén a dekorácií (atelier, exterier, reál), stručný popis kostýmovej, maskérskej a rekvizitárskej výpravy, základné technické predpoklady (playback, postsynchron, hudobný doprovod,...). Detailný (podrobný) technický scenár je bezpečným vodítkom pre ďalšiu prácu na AVD. Spravidla obsahuje časovú os (impulzný plán) číslo záberu pokyny pre kameru typ záberu (VC, C, PC, PD, D, VD) popis deja popis zvukovej časti (atmosféry, ruchy, hudba) hovorené slovo. U programov v exteriéri sa pred prvou schôdzkou VŠ uskutoční tzv. technický prieskum a obhliadka miesta výroby (na mieste sa skúmajú sa možnosti snímania obrazu a zvuku, umiestnenie technic kých zariadení, káblov, dopravy tv signálu (pri tv prenose), možnosti pripojenia zariadení na el. sieť a pripojenie agregátu. Obhliadka miesta výroby sa týka konkrétneho spôsobu realizácie, napr. postavenia kamier, osvetľovacích telies, stavby dekorácií. Vykonáva ju celý základný VŠ. Režisér spolu s vedúcim VŠ spravidla navrhujú zostavu VŠ. Na prvej schôdzke VŠ, ktorú zvoláva vedúci VŠ sa všetci jeho členovia zoznámia s celkovým zámerom a realizačnou koncepciou režiséra, s potrebou technických prostriedkov, návrhom hereckého obsadenia. 71

72 Natáčací plán a rozpočet filmu sú základné časové, technologické, organizačné a finančné predpoklady filmu. Vedúci výrobný štáb vypracováva finančný rozpočet AVD a predbežne zaisťuje hercov. Na záver etapy príprav zvoláva poradu VŠ, kde sa obhajuje pred vedením programového útvaru technický scenár, harmonogram a rozpočet. Predvýroba (skúška a príprava realizácie) Do tohto obdobia patrí konkrétna prípravná činnosť smerujúca k vlastnej výrobe AVD scénická technika pripravuje podľa výtvarných návrhov dekorácie a inštaluje ju rekvizitári zabývavajú a zariaďujú dekoráciu hracími a dekoratívnymi predmetmi osvetľovači inštalujú osvetľovací park podľa zasvetľovacieho plánu, vypracovaného hl. kameramanom. Herecké skúšky Čítané na sále (v miestnosti ako štúdio, používa sa náznaková dekorácia nábytok, rekvizity). Na týchto skúškach sa zúčastňuje v poslednej fáze aj hl. kameraman, zvukový majster a strihač, tu sa dohodnú konečné strihy i postavenie kamier. Vedúci VŠ uzatvára zmluvy s účinkujúcimi a externými spolupracovníkmi a tiež na pomocné práce na prvej čítanej skúške. Posledná skúške na sále, na ktorej sa zúčastňujú všetci vedúci pracovníci štábu predchádza vlastnej výrobnej fázy realizácii. Realizácia (skúšky s technickým zariadením, záznam alebo vysielanie) Realizácia AVD začína schválením a odovzdaním dekorácií, výpravných prostriedkov, masiek, kostýmov a rekvizít. O definitívnej úprave zasvetlenia scény prebiehajú skúšky s technickým zariadením, ktoré končia generálnou skúškou. Potom nasleduje snímanie (vo filme), výroba záznamu alebo vysielanie (v televízii). Osobitne treba spomenúť živé vysielanie, pred ktorým prebiehajú skúšky podľa plánu skúšok. Ich počet býva rôzny, závisí od náročnosti AVD, niektoré druhy programov sa vôbec neskúšajú, iné, napr. inscenácie majú celú radu skúšok. Najprv sa skúša po jednotlivých častiach a potom vcelku. Živé vysielanie kladie fyzické i psychické nároky na hercov i VŠ. Vylučuje možnosť opravy a vyžaduje maximálne sústredenie. Pri práci na záznam sa skúša zásadne len jedna sekvencia. Pri realizácii filmového AVD je počas natáčacieho obdobia základným a spoločným úkolom celého štábu vytvoriť film podľa scenára za umeleckého vedenia režiséra. Pred každým natáčacím dňom sa koná porada štábu, kde sa určuje sled natáčania včítane alternácie podľa situácie a možností. Na tejto porade jednotlivé zložky odovzdávajú vedúcemu VŠ denné správy (o spotrebe materiálu, natočených záberoch, odpracovaných hodinách, účinkujúcich,...). Cez natáčacie obdobie sa uskutočňujú aj pravidelné projekcie denných prác, aby sa tvoriví členovia štábu oboznámili s natočeným materiálom. Záverečné (dokončovacie) práce a likvidácia Podľa druhu vyrábaného AVD sa dokončuje výroba rôznym spôsobom. Ide o tvorivú činnosť, ktorá môže významne ovplyvniť výsledok. Dokončovacie práce pri filme prebiehajú po schválení poslednej dennej práce a obsahujú hlavne dokončenie hrubého a potom aj čistého zostrihu filmu, dokončenie ozvučenia (hudba, ruchy, atmosféry, postsynchróny,...), dodatočné definitívne nahranie dialógov, komentárov, príprava mix-pásov a konečný mix. VŠ musí od kontrolnej projekcie upraviť a spracovať materiál na schvaľovaciu projekciu. Po tejto projekcii sa pripraví do potrebnej podoby na distribúciu (film) alebo sa prepíše na príslušný záznamový formát (televízia). Po skončení realizácie ved. VŠ a ostatné pridelené zložky likvidujú materiály, dekorácie, výpravné prostriedky,...tak, že ich uvádzajú do pôvodného stavu, alebo vracajú na príslušné miesta, do skladov alebo archívov. Na poslednej schôdzke VŠ je AVD vyhodnotené po 72

73 umeleckej, hospodárskej a organizačnej stránke. Dramaturgia pripravuje hodno tenie z umeleckého hľadiska, vedúci VŠ predkladá vyúčtovanie a správu o výrobe a spoločne s režisérom hodnotia jednotlivých členov štábu. Na základe tohto hodnotenia sa stanovujú potom odmeny pre príslušné profesie. Autorský zákon Audiovizuálne dielo je podľa AZ č. 618/2003 definované ako dielo, ktoré je vnímané prostredníctvom technického zariadenia ako sled súvisiacich obrazov so zvukom, alebo bez neho, pričom je určené na uvádzanie na verejnosti. Je to súhrn právnych noriem upravujúcich vzťahy, ktoré vznikajú pri vytvorení a použití diela. V SR platí Autorsky zákon č. 618/2003 Z.Z s účinnosťou od , ktorý bol novelizovaný Zák.č.84/2007 účinným od autor fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila dielo má literárny, alebo iný (umelecký, vedecký, charakter) je to výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora je vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe (bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu vyjadrenia) je to dokončené dielo, ale aj jednotlivé vývojové fázy. Práva a povinnosti, ktoré priznávajú právne predpisy. V autorských právach v SR sa prejavuje dualistický princíp: Osobnostné práva ( 17 AZ) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití na verejnosti neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom rozhodnúť o zverejnení svojho diela na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom, ak to povaha diela dovoľuje. Autor nemôže sa týchto práv vzdať sú neprevoditeľné smrťou autora zanikajú. Po smrti autora nikto si nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu musí sa uviesť meno autora (ak nejde o anonymné dielo) aj v prípade ak zanikli majetkové práva k dielu, ochrany sa môže domáhať autorovi blízka osoba, autorský zväz, profesijná komora, organizácia kolektívnej správy. Majetkové ( 18 AZ): Právo použiť svoje dielo Právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na vyhotovenie rozmnoženiny diela verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním 73

74 spracovanie (preklad a adaptáciu) diela zaradenie diela do súborného diela ( 7, ods.2: najmä zborník, časopis, encyklopédia, antológia, výstava, iná databáza) verejné vystavenie diela verejné vykonanie diela verejný prenos diela. autor je povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu práva sú neprevoditeľné autor sa týchto práv nemôže vzdať trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti. Právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia ( 19AZ): ak sa originál diela výtvarného umenia, ktoré jeho autor previedol do vlastníctva inej osoby ďalej predáva, ak predaj uskutočňuje prevádzkovateľ galérie, vykonávateľ dražby, alebo iná osoba pri svojom podnikaní, odmena je určená % z predajnej ceny, ak predajná cena prevýši Sk. Právo na náhradu odmeny ( 24 AZ). Autorské zmluvy AZ upravuje 2 typy autorských zmlúv: Zmluvu o vytvorení diela ( 39 AZ) uzatvára autor s objednávateľom. Predmetom zmluvy je len vytvorenie diela. Autor môže s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela. Autor je na základe tejto zmluvy povinný per objednávateľa dielo vytvoriť, objednávateľ ho však nemôže použiť. Použitie diela musí byť upravené v Licenčnej zmluve ( 40 AZ), musí byť v písomnej forme, inak je neplatná. Autor udeľuje nadobúdateľovi súhlas (licenciu) na použitie diela. Zmluva musí obsahovať: spôsob použitia diela rozsah licencie (územné a vecné vymedzenie) čas, na ktorý autor licenciu udeľuje odmenu, alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Ochranné organizácie Vykonávajú kolektívnu správu autorských práv výtvarných diel a foto. Kolektívne autorské práva: povinné (právo na slušné vysporiadanie, odmena) dobrovoľné (na osobnú potrebu možno nahrať na CD, DVD, mg,..., udelenie súhlasu na prenos, na fotografické rozmnožovanie,...). Ochranné organizácie zastupujú autorov, musí to byť zmluvne dohodnuté: udeľovanie privolenia na použitie diela, monitorujú použitie diel, evidujú diela, vyberajú odmeny za použitie diel a distribuujú ich autorom. LITA je ochranná autorská spoločnosť, Zastupuje autorov literárnych diel (aj preklady), dramatických a hudobno-dramatických diel, choreografických diel AVD, výtvarných a fotografických diel. SOZA je pre hudobné práva autorov OZIS je pre výkonných umelcov SLOVGRAM je za práva výrobcov SAPA (Slovenská asociácia producentov audiovízie) je za práva vysielateľov 74

75 Mikrofóny a ich spôsoby využitia Mikrofóny sa môžu posudzovať a triediť do základných skupín podľa mechanických vlastností a pôsobenia akustického poľa na membránu a podľa fyzikálnej podstaty a princípu samotnej elektroakustickej premeny. Z hľadiska pôsobenia akustického poľa na membránu Akustické pole pôsobí iba z jednej strany na membránu Tlakové mikrofóny Akustické pole pôsobí z obidvoch strán na membránu Gradientné mikrofóny Podľa fyzikálnej podstaty elektroakustickej premeny sa mikrofóny delia Uhlíkové Elektrodynamické Cievkové Pásikové Elektrostatické (kondenzátorové) Piezoelektrické Uhlíkové mikrofóny Princíp činnosti Po vzniku akustického poľa na mikrofón, mechanické kmitanie membrány sa nepriamo premieňa na odpovedajúce elektrické kmity a to prostredníctvom zmeny ohmického odporu. V komôrke priliehajúcej tesne k membráne sú uložené uhlíkové zrná, tvoriace premenlivý ohmický odpor prechodu prúdu medzi membránou a pevnou elektródou. Vlnenie dopadajúce na membránu vyvolá mechanické kmitanie. Membrána rytmicky stláča a uvoľňuje uhlíkové zrná, čím nastáva zmena odporu. Do obvodu uhlíkového mikrofónu sa musí pripojiť zdroj jednosmerného prúdu. Striedavé zmeny odporu sa takto premenia na modulačný prúd, ktorý úbytkom na odpore vyvolá striedavé napätie. Zapojenie uhlíkového mikrofónu Mikrofón je zapojený do série s batériou (asi 6V) a primárnym vinutím trasformátora. Sekundárne vinutie sa pri na linku alebo na vstup zosilňovača. Citlivosť uhlíkového mikrofónu Pohybuje sa v rozmedzí okolo mv/μbar. Sú to hodnoty dosť vysoké. Ostatné kvalitatívne vlastnosti sú však menej vyhovujúce. Pri väčších rozkmitoch vznikajú nelineárne skreslenia, má veľký šum, ktorý je spôsobený nepravidelnosťami pri prechode prúdu uhlíkovými zrnami. Využitie Na nenáročné účely V začiatkoch zvukovej techniky Dnes už len v telefónií 75

76 Elektrodynamický mikrofón cievkový 1. pólové nástavce 2. membrána 3. cievka 4. transformátor 5. magnet 6. pomocné akustické obvody 7. otvor Princíp činnosti Pracuje na princípe indukčného zákona. Membrána má tvar guľového vrchlíka, je uchytená po okraji tak, že sa môže voľne pohybovať v smere osi mikrofónu. Nesie kmitaciu cievku, navinutú z čo najjemnejšieho drôtu. Musí sa použiť jemný a tenký drôt, aby bola malá celková hmotnosť membrány a aby vzduchová medzera, v ktorej sa musí voľne pohybovať kmitacia cievka, mohla byť čo najužšia, aby sa v medzere vytvorila maximálna možná intenzita magnetického poľa. Cievka sa nachádza v silnom magnetickom poli, vytvorenoém permanentným magnetom kruhového tvaru. Výstupné napätie mikrofónu je úmerné rýchlosti pohybu cievky v magnetickom poli. Citlivosť elektrodynamického cievkového mikrofónu Pohybuje sa okolo μV/μbar podľa druhu a typu. Menšie rozmery znamenajú širšie frekvenčné pásmo, ale citlivosť klesne. Väčšie typy mikrofónov dávajú väčšie napätie (tzn. Väčšiu citlivosť), ale sú obmedzené v hornej hranici frekvenčného pásma. Dosiahnutie dobrých výsledkov čo sa týka citlivosti, frekvenčnej charakteristiky...) nebolo doposiaľ zvládnuté. Elektrodynamický mikrofón pásikový Princíp činnosti Podstatou tohto mikrofónu je vodivý pásik, tvoriaci membránu mikrofónu. V magnetickom poli sa pohybuje len jediný vodič vytvorený pásikovou membránou. Membrána sa pohybuje v silnom magnetickom poli vytvorenom medzi nástavacami permanentného magnetu. Má tvar zvlneného pásika vytvoreného obyčajne z hliníkovej fólie. Zvlnením pásika sa dosahuje nízka vlastná rezonančná frekvencia membrány. Akustické pole pôsobí obyčajne z obidvoch strán membrány. Membrána kmitá s pôsobiacim akustickým poľom a je budená akustickou rýchlosťou. Citlivosť elektrodynamického mikrofónu Závisí od dĺžky pásiku a od magnetu. Pásik je svojimi koncami pripojený na vstupné vinutie prevodového transformátora. V celom obvode sa musia dodržať čo najmenšie ohmické hodnoty, aby sa čo najmenej prejavilo šumové napätie. Pri menších citlivostiach môže rušivo vystúpiť vlastný šum už pri nízkych hladinách snímaného zvuku (tichšia reč). 76

77 Využitie Veľmi časté, koncerty, televízia, rozhlas... Vlastnosti Mikrofón pracuje bez lineárneho útlmového skreslenia. Široké frekvenčné pásmo, malý šum, robustná konštrukcia, malé skreslenie. Elektrostatický (kondenzátorový) mikrofón Princíp činnosti Založený je na zmene elektrického napätia odvodenej od zmeny kapacity doskového kondenzátora. Mikrofón má vlastný menič tzv. mikrofónu vložku. Tvorí ju kondenzátor s jednou pohyblivou elektródou, ktorá tvorí membránu a druhou pevnou protielektródou. Veľkosť zmeny výchylky membrány je úmerná zmene kapacity. Pohyblivá elektróda je buď kovová alebo pozlátená fólia z plastickej hmoty, pevne napnutá v minimálnej vzdialenosti od pevnej elektródy (asi 0,2mm), aby sa zmeny vzdialenosti elektród vyvolané kmitaním membrány čo najúčinnejšie prejavili v zmenách kapacity. Pri takejto malej vzdialenosti medzi elektródami je ale veľmi tuhá vzduchová poduška, čo bráni membráne v pohybe. Preto sa do pevnej elektródy vytvárajú otvory (nie cez celú elektródu, len do určitej hĺbky), aby sa zväčšil objem vzduchovej podušky. Vlastnosti a využitie Majú vynikajúcu frekvenčnú charakteristiku, veľmi dobrú citlivosť, malé skreslenie a vyskú stabilitu. Využívajú sa v štúdiovej technike a na meracie účely. Piezoelektrický mikrofón Princíp činnosti Pracujú na princípe piezoelektrického javu. Tento jav sa vyskytuje len pri kryštáloch niektorých látok. Novou látkou s piezoelektrickým modulom je titaničitan bárnatý. Piezoelektrické vlastnosti sa v ňom vzbudzujú umelo a to elektrickou polarizáciou. Tento jav je vratný. Akustický tlak pôsobí na membránu a tá tlakom deformuje kryštál. Veľkosť výstupného napätia je lineárne závislá od deformácie kryštálu. Citlivosť piezoelektrického mikrofónu Môže dosahovať až 10mV/μbar. Citlivosť však kolíše pri zmenách teplôt. Vzrast teploty z 20 C na 35 C zapríčiňuje pokles citlivosti až o 6 db. Zaťažovací odpor musíme voliť vyšší (10 15MΩ). Výhody a využitie Sú výrobne jednoduché, lacné a najmä ľahké. Používajú sa v domácich elektroakustických zariadeniach (gramofóny, mikrofóny domácich magnetofónov), v prístrojoch pre nedoslýchavých a v slúchadlách. 77

78 Postup pri kalkulácii nákladov na realizáciu audiovizuálneho diela Získanie autorských práv Výskum Výskum v archívoch Písanie scenára, vrátane námetu Storyboardy Hľadanie a identifikácia kľúčového hereckého obsadenia štábu Príprava predbežného produkčného rozpočtu Príprava finančného plánu Hľadanie a identifikácia priemyselných partnerov, koproducentov a finančných partnerov Príprava výrobného plánu Prvotné marketingové a predajné plány zameranie na trhy a nákupcov, preferované prvé premiéry Pri dokumentárnych filmoch aj realizácia videonámetu Pri multimediálnych projektoch tvorba obsahu ( námetu ), tvorba zákl. audio video grafických prvkov, softwarové programovanie 78

79 Televízna tvorba (Maturitná téma) 79

80 Výrobný štáb Po schválení scenára sa v redakcii začína organizovať výrobný štáb na čele s režisérom, ktorý intenzívne koordinuje všetky prípravné práce. Musia byť zladené tak, aby v určený deň nastúpil celý tvorivý kolektív do všestranne pripraveného štúdia. Musia sa vyjasniť základné ideové predstavy o realizácii scenára, o nárokoch na rozsah štúdiových kapacít, o stavebno - dekoračnom a kostýmovom stvárnení diela, o potrebe exterierových dokrútok, o predbežnej príprave zvukových záznamov. Jednotlivé profesie Výrobného štábu Režisér Je vedúcou tvorivou a organizačnou osobnosťou pri realizácii AVD. Zodpovedá za ideovú, umeleckú a hmotnú stránku diela. Na začiatku prípravných prác navrhuje zostavenie VŠ, vytvára technický scenár (môže to byť i určitou formou upravený literárny scenár). Podľa jeho koncepcie vznikajú návrhy výpravných prostriedkov, vyhľadávajú sa exteriéry, robí sa predbežný výber účinkujúcich. Na scéne pri výrobe sú mu všetci členovia VŠ podriadení a riadia sa výhradne jeho pokynmi. Pri dokončovacích prácach (hlavne vo filme) je rozhodujúcim tvorivým činiteľom v otázke ozvučenia, strihu, miešania. Je spoluzodpovedný za dodržanie schválených plánov výroby a rozpoč tu, tiež za využitie pridelených kapacít. 80

81 Vedúci výrobného štábu Je priamym spolupracovníkom režiséra. Je jeho zástupcom vo veciach organizačných a hospodárskych. V súlade s pokynmi svojho nadriade ného vedúceho výroby, riadi činnosť VŠ, zaisťuje prevádzkové a hos podárske potreby na realizáciu diela podľa pokynov režiséra a ostatných tvorivých pracovníkov VŠ. Riadi sa výrobným plánom a platnými podnikovými predpismi a zákonmi. Na návrh režiséra podáva požiadav ky na výrobné kapacity, vypracováva výrobný plán (natáčací plán, har monogram prác) a rozpočet. Zaisťuje včasné uzavretie zmlúv s účinku júcimi a externými spolupracovníkmi. Organizuje pracovné schôdzky štábu, zúčastňuje sa obhliadky exteriérov. Je zodpovedný za hladký a nerušený priebeh výroby AVD. Počas natáčania vydáva denné dispo zície a podáva denné správy o natáčaní a tiež záverečnú správu o výro be. Po dokončení zostavuje vyúčtovanie a vypracováva s ostatnými členmi VŠ záverečné hodnotenie. Hlavný kameraman Je autorom obrazovej zložky AVD. Je prvým spolupracovníkom režiséra. Podľa svojho tvorivého pojatia určuje obrazovú koncepciu AVD. Zodpovedá režisérovi za umeleckú a technickú kvalitu diela. Na začiatku študuje literárnu predlohu a s ňou súvisejúce prostredie, dobu deja,... Spoluurčuje s režisérom ďalších tvorivých pracovníkov a spôsoby technickej realizácie. Spolurozhoduje o návrhoch dekorácií, masiek, kostýmov a rekvizít, hlavne s hľadiska vhodnosti pre snímanie a obrazovej výtvarnej koncepcie, tiež o exteriérových motívoch.riadi a organizuje prácu ostatných kameramanov a asistentov kamery. Zodpovedá za zverené technické zariadenie.vrchnému osvetľovačovi odovzdáva podklady na zasvietenie scény (druh a množstvo svietidiel), osvetľovačom dáva pokyny na zasvietenie scény. Pri snímaní má z hľadiska obrazového právo na schválenie daného záberu alebo sekvencie. Dáva pokyny na laboratórne spraco vanie a určuje vyrovnanie konečnej kópie (vo filme).je spoluzodpovedný za dodržanie schváleného výrobného plánu a rozpočtu. Zúčastňuje sa porád a po dokončení AVD sa spolupodiela na záverečnom hodnotení. Výtvarník Je autorom dekoračnej časti diela. Riadi sa tvorivým zámerom režiséra a pripomienkami kameramana. Vo výtvarných návrhoch vystihuje atmosféru prostredia. Je organizátorom všetkých prác spojených s výtvarnou alebo dekoratívnou stránkou programu (maľba pozadia, výber alebo výroba výpravných prostriedkov). Režisérovi je zodpoved ný za umeleckú kvalitu riešenia a tiež za technické prevedenie. Spolu pracuje s režisérom a kameramanom na vzniku technického scenára. Vypracováva plány dekorácií, zastavovacie plány štúdia alebo atelieru, spolupracuje s ďalšími výtvarnými odbornými poradcami (s návrhárom kostýmov, masiek,, výtvarných titulkov, kresieb,...). Zvukový majster (majster zvuku) Je autorom zvukovej stránky AVD. Riadi sa tvorivým zámerom režiséra, je zodpovedný za výslednú zvukovú kvalitu diela. Riadi členov technickej obsluhy zvukových technických zariadení. Určuje spôsoby snímania zvuku v rôznych prostrediach štúdia. Režisér ho informuje o všetkých nárokoch kladených na zvukovú stránku diela (zvukové efekty, triky, primárny záznam, dialógy, postsynchróny,...). V príprave uplatňuje zvukový majster požiadavky na akustickú úpravu stavebného prostredia a po schválení dekoračného plánu zodpovedá za kvalitu zvuku AVD. Preberá a zodpovedá za príslušné zvukové zariadenie a jeho pripravenosť ku snímaniu. V prípade potreby sám alebo spolu s ďalším zvukovým majstrom, príp. aj s hudobným režisérom pripravuje predvýrobu hudobných, zvukových a ruchových playbackov a vykonáva ich strihovú úpravu. Po dohode s režisérom vyberá zvuky k jednotlivým scénam, ak nie sú v archíve, vyrába nové. Po zvukovej stránke kontro luje výslednú zvukovú modulácie (na filme, alebo magnetickom zázname). 81

82 Strihač obrazový (pre tv technológie) filmový (pre filmové technológie). Je autorom strihovej stránky tv programu alebo filmu. Pracuje podľa tvorivých pokynov režiséra a podľa zásad a zákonitostí strihovej sklad by. Režisérovi je zodpovedný za umelecko-technickú úroveň AVD po strihovej stránke. Zodpovedá za dokonalé zladenie obrazových a zvu kových prvkov (synchrón) a za predom dohodnutý rytmus strihu. Zoznamuje sa s technickým scenárom, Podľa povahy AVD spolupra cuje na požiadanie na technickom scenári, zúčastňuje sa v poslednej fáze na skúškach, kde so definitívne ujasňuje miesta strihu.vo filmovej strižni najprv urobí hrubý a potom jemný zostrih filmu. Pripravuje hudobné, dialógové a ostatné zvukové pásy pre konečnú mixáž. Pri tv strihu plne využíva možnosti technického zariadenia a pod dohľadom režiséra vykonáva elektronický strih. Kostýmový výtvarník Kostýmový výtvarník alebo návrhár kostýmov navrhuje kostýmovú výpravu pre účinkujúcich. Podľa pokynov režiséra a scenára navrhuje všetky časti tejto výpravy tak, aby zodpovedali celkovému charakteru diela. Pre programy so súčasnou tematikou propravuje vlastné návrhy. Pri menších programov preberá túto funkciu výtvarník alebo vedúci kostymér. Umelecký maskér Vytvára všetky masky účinkujúcich podľa tvorivého zámeru režiséra. Podľa scenára vytvára návrhy masiek a vláseniek, alebo ich objednáva u externého dodávateľa. Konzultuje s režisérom typové charaktery postáv, v prípade potreby sa uskutočňujú aj fotografické skúšky. Pri väčších programov má ďalších spolupracovníkov. scenár Technický scenár Opiera sa o scénografiu, popisuje celkovú koncepciu a kompozíciu. V technickom scenári sú celkove rozvrhnuté scény a obrazy, udáva čas a rytmus AVD, rozvíja v námete naznačenú myšlienku a udáva technológiu realizácie. Určuje presne rozsah nákladov. Detailný technický scenár Zachycuje podrobne všetky scény AVD. Titulný list obsahuje: názov štúdia, príp. redakcie názov tvorivej skupiny názov a číslo AVD dátum distribúcie alebo vysielania stopáž (minutáž) AVD meno autora a redaktora literárneho scenára, režiséra, asistenta režiséra, vedúceho výrobného štábu, výtvarníka, hlavného kameramana a zvukového majstra. 82

83 Detailný technický scenár obsahuje časový plán (rozvrh) po sekundách Textová časť číslo záberu, miesto, údaje o obraze, popis deja, príp. činnosti postáv, veľkosť záberu, prácu s kamerou, druh a číslo kamery, údaje o zvuku, komentár, dialóg s presným popisom textov, ruchy atmosféry hudba (priamu reč píšeme napr. kurzívou), Obrazová časť ilustrácie fotografie Po schválení sa detailný technický scenár rozmnoží pre členov výrobného štábu. Prikladá sa k nemu aj súpis účastníkov programu a zoznam miest, kde sa bude AVD realizovať. Po skončení prác režisér s hl. kameramanom, výtvarníkom a zvukovým majstrom podpíšu každú stránku scenára. Filmový a televízny dabing Filmový dabing Film sa rozstrihá na jednotlivé krátke scény, ktoré sa zlepia do slučiek, niekoľko ráz sa premietajú hercom a herci podľa artikulácie na obraze hovoria preložený text. Hudba a ostatné zvuky sa k filmu pridávajú až po zostrihu. Hudba musí často byť v súlade s akciou prebiehajúcou vo filme, takže hudobníci hrajú v dabingovom štúdiu, ktoré je vybavené premietacím prístrojom a filmovým plátnom. Hudobný režisér sa pozerá na film a pritom diriguje hudobníkov a súčasne sa snaží, aby sa každá sekvencia objavila v správnom čase. V tomto štádiu sa okrem hudby pridávajú ešte ďalšie zvuky. Televízny dabing Celý proces pomáha riadiť počítač. Po kontrole prípravy textu sa zahraničný záznam prepíše na 5 pásov. Na 3 pásoch je obraz, na niektorých aj zvuk, na 2 pásoch je iba zvuk. Pri prepise je veľmi dôležité, aby sa na všetky pásy súčasne zaznamenával časový riadiaci kód. Na každú polsnímku sa pridá kódové číslo v podobe impulzov počas každej sekundy od začiatku programu. Časový kód sa vyznačí na obrazových aj zvukových synchrónnych pásoch. Program sa rozdelí do slučiek a to podľa časového riadiaceho kódu, ktorý vidieť číselne s obrazom na monitore. Pás sa nestrihá na slučky ako pri filme, ale tlačidlami sa prostredníctvom kódových čísel presne vyznačia miesta na páse, kde je začiatok a koniec každej slučky. 83

84 Slovenský film (Maturitná téma) 84

85 História slovenského a svetového filmu História a vývin svetového filmu História a objavy Dráma (1822), Paríž, L. J. Monde Daquere použil obrovské plátno (20x30m), predvádzal scény s dynamickou premenou svetla, použil osvetlenie šifonom (stredne hrubé biele bavlnené plátno) + zdroj svetla olejový kahan, neskôr plynové lampy, potom žiarovka Fotografia (1839), Paríž, L. J. Monde Daquere, mechanický záznam obrazu na postriebrenú hliníkovú dosku, so scitlivenými jódovými parami zaznamenal signál Fotka (1840), Fox Talbot, použil scitlivený papier AgCl, vyvolal a potom ustálil v roztoku bromidu draselného. Po usušení sa namastil a kopírovaním v intenzívnom svetle získal pozitív Objektív (1840), Jozef Petzval, objektív so svetelnosťou 1:4,5 Fotka (1847), St. Victor použil miesto papiera sklenenú dosku Farebné foto (1902), A. Methe, A. Traub vynašli farbivá pre panchromatický materiál (materiál citlivý pre všetky druhy svetla) Stroboskop 1832, Simon Stampfer 1841, J. E. Purkyne, oddelenie kotúča s kresbou od kotúča s uzávierkou Projekčný stroboskop, A. Molteni, použil 6 fáz pre pohyb, ktoré boli pri každej zmene zakryté Televízia Rozklad obrazu (1883), Paul Nipkow Vynález televízie (1922), Američan Phil T. Famsworth, prenos obrazu a zvuku na diaľku a tiež organizačná a tvorivá činnosť Svetový film 1. zvukový farebný film optické divadlo ( ) Kinematograf (1891), Edison obhájil patent, použil celuloidný pás 35mm Kamera, , Lyon, bratia Luis a August Lumierovci, vyrazili perforáciu, poliali citlivou emulziou. 15obr./s., pás 20x25mm, dokonalá ilúzia pohybu, použila sa aj ako premietací stroj Širokouhlý film 73mm (1900), bratia Lumierovci Kinetofón (1912), Edison, synchrónny záznam obrazu a zvuku Nemý film (1915), Charlie Chaplin, Chaplin tulákom, Frigo na mašine História a vývin slovenského filmu Televízia Začiatok čiernobieleho televízneho vysielania na Slovensku ( ) Prvé farebné vysielanie v Československu, MS v skokoch na lyžiach vo Vysokých Tatrách ( ) Slovenský film Jánošík, 1921, (r. Daniel Siakeľ, Frnatišek Horlivý) Zem spieva, 1933 (r. Karol Plicka) Jánošík, 1935 (r. Martin Frič) Vlčie diery, 1948 (r. Paľo Bielik) Boj sa skončí zajtra, 1951, (r. Miroslav Cikán) 85

86 Havrania cesta, 1962 (r.marti Hollý) Slnko v sieti, 1962 (r. Štefan Uher) Postav dom, zasaď strom, 1979 (r. Ján Jakubisko) Signum Laudis, 1980 (r. Martin Hollý) Zlaté časy, 1978 (r.štefan Uher) Deň, ktorý neumrie, 1974 (r. Martin Ťapák) Keby som mal pušku, 1971 (r. Štefan Uher) Ružové sny (r. Dušan Hanák) Záhrada, 1995 (r. Martin Šulík) Perinbaba, (r. Juraj Jakubisko) Sedím na konári a je mi dobre, (r. Juraj Jakubisko) Spávca skanzenu, 1988 (r. Štefan Uher) Fragmenty z veľkomesta, (r. Peter Mikulík) Panna a netvor, 1978 ČR (r. Juraj Herz) Južná pošta, 1985 (r. Stano Párnický) Lakomec, 1987 (r. Peter Mikulík) Slečna Júlia, 1988 (r. Ľubo Vajdička) Pokrvní bratia, 1995, (r. Jozef Bednárik) Obchod na korze (r. Elmar Klos, Ján Kadar) Prvý slovenský film Slovenský dlhometrážny hraný film Jánošík (1921) Najvýznamnejšie dielo v histórii slovenskej kenematografie V novembri 1920 bola Slovákmi založená Tatra Film Corporation v Chicagu Ján Závodný, majiteľ kina, chcel získať peniaze na nakrúcanie filmov Predal kino a postupne získal peniaze Výrobou filmu boli poverení Daniel a Jaroslav Siakeľovci Nakrúcanie sa rozbehlo začiatkom leta 1921 v Blatnici, odkiaľ vyrážali do okolia Na jeseň sa v Pražských štúdiách A-B nakrútili niektoré interiérové scény Hlavné úlohy Teodor Pištek Jánošík Mária Fábryová Anička Film bol nakrúcaný dvoma odlišnými kamerami, takže sa plánovali 2 verzie Každý záber sa filmoval dvakrát, kvôli kamerám Vznikli 2 iné verzie, ktoré aj strihači inak strihali Slovenská verzia a americká verzia, ktorá bola cenzurovaná a končila sa nevyhnutným happyendom Slovenská verzia sa nezachovala a o americkej sa dlho nič nevedelo Roku 1964 zavítala na Slovensko najmladšia sestra Jána Závodného, Alžbeta a prezradila, že jej brat má Jánošíka stále v garáži V roku 1970 pricestoval aj sám Ján Závodný aj s kópiou filmu, ktorú podaroval Slovenskému filmovému ústavu V roku 1975 bol film zreštaurovaný Film bol pôvodne 16obr./s., musel sa prerobiť na 25 Taktiež bol kolorovaný, prerobilo sa to na hnedé tónovanie Slovenská premiéra bola 21. novembra 1921 v Žiline Americká zase 1. decembra 1921 v Atlantic Theatre v Chicagu Tatra Film Corporation už žiadny film nenatočila V dnešnej dobe film pôsobí úsmevným dojmom, no v tej dobe bol na vysokej umeleckej úrovni aj v porovnaní so svetovou kinematografiou Vďaka tomuto filmu sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vytvorili dlhometrážny hraný film V roku 1995 bol Jánošík UNESCOm zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva Jánošík sa dočkal ešte niekoľkých spracovaní 86

87 V roku 1935 nakrútil režisér Martin Frič prvého zvukového Jánošíka s Paľom Bielikom. Sám Bielik v rokoch nakrúca dvojdielny farebný širokouhlý film s Františkom Kuchtom v hlavnej úlohe. V roku 1975 sa Jánošík dočkal aj kreslenej podoby v prvom slovenskom dlhometrážnom animovanom filme s jánošíkovskou tematikou, Zbojník Jurko ( V. Kubal ). Osobnosti slovenského filmu Režiséri: Paľo Bielik Ľudovít Filan Martin Hollý (Signum Laudis, Noční jazdci) Juraj Jakubisko (Perinbaba, Tisícročná všela) Martin Ťapák Martin Šulík (Záhrada, Neha, Orbis Pictus, Krajinka) Dušan Hanák (Ružové sny, Ja milujem, Ty miluješ, Papierové hlavy) Štefan Uher (Sĺnko v sieti, Správca skanzenu) Jozef Bednárik Réžiséri, pracujúci aj pre televíziu: Ján Roháč Martin Luther Peter Mikulík Milan Markovič Dušan Rapoš (Fontána pre Zuzanu I,.II, III.) Daniel Michaeli Karol Spišák Stano Párnický Jozef Bednárik Scenáristi: Štefan Uher Alfonz Bednár Paľo Gejdoš Maximilián Nitra Kameramani: Tibor Vichta Karol Krška Vincent Rosinec Stanislav Szomolányi Jozef Šimončoč Kameramani pracujúci pre televíziu: Marián Minárik Emil Rožňovec, František Trutz Laco Kraus Majstri zvuku: Ján Rúčka Ján Výžinkár Vladimír Vitáloš 87

88 Igor Šándrik Rado Krirsch Strihači: Samuel Fontányi Eva Buzogová Herci: Michal Dočolomanský (Stratená dolina, Tisícročná včela, Súkromné životy) Dušan Jamrich Jadislav Chudík (Nemocnica na okraji mesta, Polnočná omša, Kapitán Dabač) Milan Kňažko (Slnko v sieti) Jozef Króner (Pacho hybský zbojník) Viera Strnisková Božidara Turzonovová (Božská ema, Senzi mama, Akcia Bororo, Marta a ja) Emília Vášáryová Milan Lasica (Nekonečná nevystupovať, Plavčík a Vratko) Júlisu Satinský (Výlet po Dunaji, Smoliari, S tebou ma baví svet) Kamila Magálová (Demokrati, O sláve a tráve, Falošný princ) Zdena Studénková (Južná pošta, S tebou ma baví svet, Panna a netvor) Eva Krížiková (Kapitán Dabač, Červené víno, Rača láska moja) Soňa Valentová (Kladivo na čarodejnice, Perinbaba, Koncert pre pozostalých) Viliam Záborský (Vlčie diery, Ženy z vrchov, Posledná bosorka, 44, Jánošík) Štefan Skrúcaný Miro Noga 88

89 Rozhlasová tvorba (Maturitná téma) 89

90 Začiatky slovenského rozhlasu 18. júla 1926 odzneli z improvizovaného štúdia v budove bývalého policajného riaditeľstva v BA slová: Haló, tu Bratislava, vysielame pokusne na vlne 300m. Na vysielanie sa použila pražská vysielačka s výkonom 500W. Vysielač mal dosah 50km. Organizáciou vysielania bola poverená spoločnosť Rádiožurnál s. r. o., ktorú dotoval štát. Centrum bolo v Prahe, pobočky v Brne, BA, KE a v Ostrave. Riaditeľom pobočky v Bratislave bol Ladislav Mojš, tajomníkom bol Dr. Július Randýsek. Prví reportéri Július Randýsek Ján Balaďa Prvá hlásateľka Margita Holicziová Technici Jozef Vrabec (neskôr prvý riaditeľ STV) V prvých rokoch sa rozhlas snažil o typicky slovenskú náplň. V rozhlase bolo veľa folklóru a prednášok čerpajúcich z histórie Slovenska a slovenského národopisu. Vysielali sa koncerty dychové, komorné a tanečné súbory, opery s prednáškami alebo čítaním literárnych diel História 30. august 1944, hod. BB rozhlas sa odpojil od BA vysielača a básňou Mor ho! oznámil začatie SNP. Toto vysielanie slobodného slovenského vysielača sa uskutočnilo z miestnosti bývalého evanjelického spolku v BB. Prvým hlásateľom bol Ladislav Sára (recitoval Mor ho!). Neskôr ho spolu s redaktorom Ivanom Ďuríčkom Nemci chytili a zahynuli pri prevoze do koncentračného táboru. Programy povstaleckého rozhlasu sa postupne rozširovali a od vysielali celodenne. Hlavnou náplňou tvorilo spravodajstvo. 1. september 1944 Rozhlas zverejnil deklaráciu o programe Slovenskej národnej rady. Nemci niekoľkokrát bombardovali vysielač. Vysielalo sa vtedy z nákladného auta a cestovali po celom Slovensku. Ráno sa ozval slovenský rozhlas naposledy. Všetci ustúpili do hôr 21. august 1968 Pri invázii spojeneckých vojsk do ČSR bol rozhlas pri tom, vysielali ešte niekoľko dní po najprv zo štúdia, neskôr z mobilných prostriedkov. Revolúcia v 1989 Rozhlas pohotovo informoval o dianí spoločnisti Programy slovenského rozhlasu Pozor zákruta Motoristická relácia, funguje 20 rokov, prevzal ju aj český rozhlas. Modrá vlna Mládežnícka publicistická relácia, veľmi obľúbená (už nevysiela) Športové vysielanie Hudobné vysielanie V BA ju viedol skladateľ Janko Matúška a v KE Dezider Kardoš, spolupracovali Lúčnica a SĽUK Literárno dramatické vysielanie 90

91 Táto relácia uvádzala diala autorov ako boli Hviezdoslav, Sládkovič, Krasko, Rázus, Rúfus, Kostra... Osobnosti a významné diela slovenského rozhlasu Hlásatelia a redaktori Hilda Michaličková Hana Michalčíková Ivan Tvarožek Martin Doboš Technici V. Pospíšil G. Ladický Šéf hudobného vysielania M. Ruppeldt Autor rozhlasových hier a vedúci pracovník rozhlasu Ľudo Zúbek Vedúci prac. rozhlasu Dobroslav Chrobák Hudobný režisér Janko Matuška Šéf hudobného vysielania Alexander Moyzes Prednáškový referent bratislavského rozhlasu Ján Kostra Jednotlivé spôsoby záznamu zvuku mechanický gramofón elektrický hlasná trúba je nahradená 1 alebo 2 mikrofónmi, menili zvuk na elektrické signály, elektrické gramofóny boli vybavené elektromagnetickou prenoskou meniacou vibrácie na elektické signály zosilované reproduktormi magnetický magnetické pásky digitálny Mp3, CD... 91

92 Meranie citlivosti rozhlasového prijímača v tienenej kabínke Rádiové prijímače, používané v najrôznejších oblastiach oznamovacej techniky, môžeme rozdeliť do nasledujúcich tried rozhlasové prijímače, televízne prijímače, spojové (komunikačné) prijímače (sú určené k príjmu rôznych spravodajských relácií rôznych profesionálnych inštitúcií, ako napr. diplomatické služby, polícia, doprava, zdravotníctvo a pod., hlavne v pásme KV a VKV), prijímače pre príjem na mobilných objektoch, rádiolokačné prijímače (slúžia k vyhľadávaniu a presnému zameraniu najrôznejších objektov nachádzajúcich sa na zemskom povrchu, na mori alebo v priestore), rádionavigačné prijímače (tvoria prijímaciu časť rádionavigačných systémov, ktoré sú určené k orientácii lietadiel, lodí alebo iných objektov v priestore), telemetrické prijímače (telemetrické systémy pre meranie rôznych parametrov vzdialených objektov), rádiometrické prijímače (slúžia k indikácii a meraniu slabých signálov šumového charakteru, ktoré vyžarujú rôzne objekty na zemi alebo v kozme), prijímače pre príjem signálov z umelých družíc (určené pre skupinový alebo individuálny satelitný príjem). Pre posudzovanie základných vlastností rádiových prijímač nov sú zavedené jednotné normalizačné kritéria (normy STN IEC a STN až 9), podľa ktorých sa zaraďujú prijímače do jednotlivých akostných tried. Účelom týchto noriem je zabezpečiť jednotný postup pri meraní a vyjadrovaní vlastností prijímačov. Základné hľadiská, podľa ktorých sa hodnotia vlastnosti jednotlivých rádiových prijímačov sú : citlivosť, selektivita, funkčné rozsahy, druhy modulácií, akosť reprodukcie. o o o Maximálna citlivosť Citlivosť obecne udáva, aké slabé signály je prijímač ešte schopný prijímať. Maximálna citlivosť prijímača je definovaná ako najmenšia úroveň vstupného signálu so štandardnou moduláciou, ktorý na výstupe prijímača vytvorí štandardný výstupný výkon, keď sú všetky ovládacie prvky prijímača nastavené na maximálne zosilnenie. Čím nižšia je táto úroveň vstupného signálu, tým citlivejší je prijímač. Ako štandardná modulácia je normalizovaná hĺbka modulácie na 30 % modulácie maximálnej so sínusovým priebehom o f = 1 khz (to znamená, že pri AM sa amplitúda signálu mení o ± 30 % amplitúdy nosnej vlny; pri FM sa mení frekvencia tak, že krajné odchýlky činia 30 % maximálneho dohodnutého frekvenčného zdvihu, t.j. 0,3 x (± 75 khz) = ± 22,5 khz ). 92

93 Vývoj rádiových prijímačov Elektrónkový rozhlasový prijímač z r je vybavený rámovou anténou. Rámová anténa sa skladala z veľkej cievky, ktorá sa natáčala tak,aby bola čelom k vysielaču, čím sa zvýšila intenzita prijímaného signálu. Pri počúvaní ľudia používali sluchátka, ktoré boli pripojené k jednoduchému kryštálovému prijímaču. Vo vnútri sluchátok bol elektromagnet, ktorí pôsobil na tenkú kovovú doštičku (membránu). Väčšina kryštálových prijímačov detekovala zvukovú zložku prijím. Signálu pomocou kryštálu galenitu ( leštenec olovený sírnik olovnatý ) a zahroteného drátu, ktorému sa hovorilo mačací fúz. Keď bola táto hrotová elektróda (drôt), je upravená tak, aby bola v kontakte s citlivým bodom na kryštáli, choval sa styčný bod medzi nimi ako usmerňovač alebo dióda. Elektrický prúd prechádzal iba jedným smerom. Tieto kryštálové rádiové prijímače dávali čistý príjem a pritom nepotrebovali žiadne batérie alebo iný zdroj elektrického prúdu. Odoberali si totiž energiu potrebnú k vytváraniu zvukov priamo z rádiových vĺn zachytených drátenou anténou. Nevýhoda malá schopnosť vydeľovať jednotlivé signály kmitočty (selektivita). Zavedenie prijímačov využívajúcich zosilovacie elektrónky sa tieto problémy prekonali. Veľkosť elektróniek sa postupne zmenšovala a nakoniec bola nahradená malinkými tranzistormi, kremíkový číp veľkosti nechtu. Mikročip v Rádiu Data Systém zabraňuje miešaniu frekvencií nepočujúci signál, ktorý obsahuje údaje o počúvanej stanici. 93

94 Synchronizácia (Maturitná téma) 94

95 Synchronizátor, rozvod synchronizačných impulzov, zjednodušená schéma Synchronizátor Farebný Čiernobiely H - riadkové f = 15625Hz V - snímkové f = 50Hz Z - zatemňovacia zmes - riadkové a snímkové zatemnenie S - synchronizačná zmes - riadkové a snímkové synchronizácie vrátane vyrovnávacích impulzov Synchronizátor zásobuje všetky snímacie kamery, filmové snímače a stroje magnetického záznamu v celom televíznom stredisku spoločnými riadiacimi impulzmi. Základnou jednotkou synchr. je oscilátor s kmitočtom Hz. Vo všetkých tel. prijímačoch prijímacích vysielaný program sa v úplne presnej zhode - v presnej synchronizácii - kreslí obraz na tienidlách obrazoviek, a to s presnosťou jedného jediného nepatrného obrazového bodu - prvku. Toto riadenie, synchronizáciu umožňujú synchronizačné impulzy. Priebeh obrazového signálu jedného riedku medzi dvoma zatemňovacími impulzmi je na obr. Body x označujú úroveň signálu, pri ktorej sa na obrazovkách televízorov kreslí čierne miesto, lúč v obrazovke zhasol. Zatemňovací impulz má vyššiu úroveň, ako je čierna. Do zatemňovacieho impulzu sa ešte vkladá impulz, ktorý má amplitúdu vyššiu o 1/ 3.Impulz je krátky - 5 milióntin sekundy. Jeho začiatok - nábežná hrana impulzu - vytvára povel, aby presne v ten okamih vo všetkých tel. prijímačoch prijímajúcich program prebehlo vyhodnotenie a aby lúč elektrónov skočil na ľavú stranu obrazovky a začal kresliť nový riadok. Základný takt kreslenia riadkov v televízore určuje kmitočet, na ktorý je naladený rozkladový generátor v každom televízore. Ten vykonáva riadkovanie na obrazovke. Presné doregulovanie zabezpečia synchronizačné impulzy, ktoré akoby rozkladový generátor strhávali do presného rytmu. Ak je kmitočet generátora nastavený nepresne alebo sa vplyvom oteplenia televízora zmenia hodnoty niekoľkých súčiastok, synchronizačné impulzy už nestačia doregulovať rozkladový generátor a obraz sa rozpadne. Rozvod synchronizačných impulzov V TV stredisku potrebujeme k jednotlivým zariadeniam priviesť 7 impulzov čím značne narastá počet rozdeľovacích zosilňovačov a súosích (koaxiálnych vedení), vyžaduje sa rôzne oneskorenie impulzov ku korekcii doby príchodu signálu napr. cez kóder (0,6μs). Tieto problémy sú riešené združeným rozvodom, kde prenášame všetky informácie po jednom koaxiálnom kábli. V kóderi sa skladajú impulzy Z, S a K do jedného signálu, úroveň sa oreže na 50% a touto zmesou sa amplitúdovo moduluje ff, výsledný signál má 1V. Synchronizačnú zmes S získame orezaním od impulzov Z a K. Impulz P odvodíme z impulzu K. 95

96 Čiernobiely a farebný synchronizátor Čiernobiely synchronizátor Základ tvorí oscilátor, pracujúci na dvojnásobnej riadkovej frekvencie t.j Hz, delením dvomi získame riadkovú frekvenciu. Polsnímková frekvencia 50Hz sa odvodí delením pôvodnej frekvencie v pomere 1:625. Kombináciou priebehov riadkového a polsnímkovej frekvencie v logických obvodoch dostaneme impulzy H, V, Z, S. Radenie Pripútanie k sieti Je zaručená okamžitá snímková frekvencia o frekvencii 50Hz (frekvencia siete), fázu môžeme plynule meniť v rozsahu Prevádzka na kryštál Základná frekvencia je určená presnosťou výbrusu kryštálu Cudzie riadenia Používa sa pre prevádzku s iným synchronizátorom Farebný synchronizátor V prevádzke farebného TV štúdia 96

97 okrem zákl. impulzov H, V, Z, S z čiernobieleho spracovania potrebujeme ešte 2 druhy impulzov a farebnú frekvenciu impulz K s riadkovou frekvenciou určuje časovú polohu šírku impulz P s polovičným riadkovou frekvenciou zabezpečuje vhodné prepínanie zložky R - Y vo všetkých kódovačoch v štúdiu Farbonosný signál s frekvenciou , 75 Hz predstavuje fázovú a frekvenčnú referenčnú hodnotu Tieto impulzy sa rozvádzajú obdobne ako základné impulzy rozdeľovacími zosilńovačmi, len ff potrebuje obrazové rozdeľovacie zosilňovače. Základnou požiadavkou je pevný vzťah medzi ff a riadkovou frekvenciou fh pre dodržanie presného preloženia spektier čiernobielej a farebnej informácie v zakódovanom signále. ff= ( n - ¼ ) x fh + ½ fv n = 284 fh = Hz - riadkový fv = 50 Hz snímkový Tým sa preložia spektrálne zložky jasového a chrominančného signálu. Posuv o 25 Hz sa zavádza pre zmenšenie viditeľnosti f v jasovom signáli a pre zoslabenie presluchov jasových zložiek do chrominančného signálu. f sa vyrába v kryštálovom generátore s presnosťou 10-6, oscilátor býva uložený v termostate. Výstupná amplitúda je 2V. 97

98 Televízne prijímace (Maturitná téma) 98

99 Bloková schéma televízneho prijímača a funkcia jednotlivých blokov Televízny prijímač spracúva z anténou zachyteného signálu vysokofrekvenčný signál, požadovaného televízneho vysielača a vytvára z neho na tienidle obrazovky, pôvodný obraz zachytený kamerou a vysielaný televíznym vysielačom. Televízny signál sa privádza cez vstupný ladený obvod do vysokofrekvenčného zosilňovača, ktorý zosilňuje anténne napätie a potláča šum zmiešavača, na prijímaný signál. Frekvencia prijímaného televízneho vysielača fvf sa v zmiešavači premieňa na nižšiu medzifrekvenčnú frekvenciu fmf zmiešavaním s napätím pomocného oscilátora, ktorý má frekvenciu f0. Pri ladení sa úmerne mení i frekvencia oscilátora a preto je výsledná medzifrekvencia vždy stála. To umožňuje rovnaké zosilnenie pre všetky prijímané kanály pi požadovanej šírke pásma s dokonalou prevádzkovou stabilitou. Pretože signál oscilátora má vyššiu frekvenciu ako je frekvencia prijímaného signálu je poradie nosných frekvencií obrazu a zvuku v medzifrekvencii opačné vzhľadom k signálu z antény. Medzifrekvenčné frekvencie sú stanovené optimálne z hľadiska rozloženia kanálov a možností vzniku nežiaducich signálov tak, že medzifekvencia zvuku je fzmf=31,5mhz a medzifrekvenčná frekvencia obrazu je fomf=38 MHz. Medzifrekvencia obrazu je o 6,5MHz vyššia ako medzifrekvencia zvuku. Kanálový volič Vysokofrekvenčný zosilovač, zmiešavač a oscilátor tvoria ucelenú jednotku, ktorá sa nazýva kanálový volič. Prepínanie rozsahu a voľba kanálu sa prevádza u starších prijímačov mechanicky pomocou ladiaceho napätia a u moderných prijímačov elektronicky pomocou tzv. napäťovej alebo frekvenčnej syntézy. Obrazový medzifrekvenčný zosilovač Medzifrekvenčný signál z kanálového zosilovača je zosilený v obrazovom medzifrekvenčnom zosilňovači. Tento zosilňovač je niekoľkostupňový a v moderných prijímačoch už klasické zosilňovacie sústavy nahradil integrovaný obvod. Obrazová medzifrekvencia má hlavný podiel na selektivite a zosilnení celého televízneho prijímača. Obrazové i zvukové medzifrekvenčné signály sú v nej zosilňované spoločne. Medzifrekvenčný signál je zosilňovaný na rádovo jednotky voltov a je vedený do obrazového detektora tzv. demodulátora. Obrazový detektor (demodulátor) Obrazový detektor, detekuje amplitúdovo modulovaný obrazový medzifrekvenčný signál. Zároveň na detekčnej dióde dochádza k aditívnemu zmiešavaniu nosných medzifrekvencii obrazu fomf a zvuku fzmf. Na výstupe obrazového detektora týmto dostávame nielen úplný obrazový signál, ale zo zmiešavania tiež rozdielovú medzinosnú frekvenciu zvuku 6,5 MHz. 99

100 Fomf fzmf = 38 31,5 = 6,5 MHz. Spolu so medzinosnou frekvenciou zvuku však dostávame i množstvo nežiaducich frekvencií, ktoré sa musia potlačiť. V moderných televíznych prijímačoch preto používame tzv. synchrónne detektory. Medzinosný signál Medzinosný signál, ktorého frekvencia sa v rytme frekvenčnej modulácie zvukového doprovodu mení okolo kľudovej hodnoty, 6,5MHz, musí mať pritom veľmi nízku úroveň, aby nevznikali rušivé interferencie s obrazovými modulačnými frekvenciami. Medzinosná frekvencia zvuku sa odfiltruje a vedie sa k ďalšiemu spracovaniu do zvukovej časti televízneho prijímača. Zvuková časť Zvuková časť televízneho prijímača sa skladá z medzifrekvenčného zosilňovača zvuku, frekvenčného demodulátora, a koncového nízkofrekvenčného zosilňovača s koncovým reproduktorom, prípadne u moderných televíznych prijímačov so sústavou reproduktorov. Obrazový zosilňovač Obrazový signál získaný detekciou sa ďalej zosilňuje v obrazovom zosilňovači na potrebnú úroveň pre dostatočný kontrast, čo je hodnota rádovo stovky voltov Ušš obrazového signálu. Úroveň kontrastu ovládame potenciometrom, ktorým nastavujeme zosilnenie tohto obrazového zosilňovača. Naproti tomu jas obrazu nastavujeme potenciometrom, ktorý riadi veľkosť predpätia na riadiacej mriežke obrazovky. KonštruKcia a princíp televíznej crt obrazovky Obrazovka je vákuová elektrónka, v ktorej sú emitované elektróny urýchľované anódou s vysokým napätím a pomocou 2 elektrónových šošoviek sú zväzované a zaostrované na tienidlo pokryté svetielkujúcim materiálom (luminoforová vrstva). Poloha elektrónového zväzku sa mení dvojitou sústavou vychyľovacích cievok a jas svetieľkujúcej stopy sa ovláda modulačným napätím privedeným z obrazového zosilňovača na katódu obrazovky. Vo valcovej zúženej časti obrazovky hrdlo- je umiestnená elektrónová tryska. Tvorí ju nepriamo rozžeravená katóda so sústavou dvoch elektrónových šošoviek. Katóda má tvar terču. Prvú clonovú šošovku tvoria 2 riadiace mriežky. Na katóde je napätie asi 10V, na riadiacej mriežke sa napätie mení podľa regulácie jasu od 20 do + 50V. Druhá mriežka má napätie asi 300 až 400V a rozhoduje o veľkosti anódového prúdu. Pomocou prvej šošovky sa elektróny vychádzajúce z čelnej plochy katódy usmerňujú do zväzku, ktorý vytvára za prvou šošovkou kríženie, miesto s minimálnym prierezom zväzku. Elektróny sú urýchľované anódovým napätím 10 až 18kV. Obrazovka má vlastnosti tetródy, jej anódový prúd takmer nezávisí na anódovom napätí. Za krížením smerom k tienidlu obrazovky by sa zväzok elektrónov znovu rozširoval, preto je zaostrovaný na tienidle obrazovky do najmenšieho bodu, ktorý nie je kruhový. Zaostruje sa druhou šošovkou, zvanou unipotenciál. Je tvorená 2 valcami rovnakého priemeru. Sú spojené spojkou a majú napätie anódy. V medzere týchto valcov je ostriaca elektrónka v tvare valca s väčším priemerom, s napätím od 0 do 600v. Anódové napätie sa privádza z anódového prívodu v kužeľovej časti sklenenej banky po vnútornom grafitovom povlaku na elektródy unipotenciálnej šošovky. Zrýchlené elektróny prenikajú tenkou hliníkovou vrstvou na vnútornú stranu tienidla a dopadajú na luminofory, ktoré pri dopade emitujú sekundárne elektróny. Hliníková vrstva zväčšuje jas tienidla tým, že odráža svetlo smerom von z obrazovky, súčasne chráni luminofory pred účinkami ťažkých iónov, ktoré zostali v obrazovke pri nedokonalom vákuu. Tenká hliníková vrstva na tienidle má napätie anódy a zbiera emitované sekundárne elektróny z tienidla a uzatvára prúdový obvod. 100

101 Ďalšie typy obrazoviek CRT IN LINE DELTA TRINITRON DPL (Digital Light Proccessing) magnety vychyľujú malé zrkadlá OLED LCD (Liguide Crystal Display) PLAZMA Možnosti kombinácie televízneho prijímača s inými audiovizuálnymi zariadeniami Videomagnetofón systém VHS (Video Home Systém - prvý) DVD,Blue-Ray prehrávač Reproduktory Kamera Televízne hry play station, xbox, nintendo wii Digitálny fotoaparát Počítač 101

102 Stereofónny príjem, vlastnosti ludského sluchu (Maturitná téma) 102

103 Ľudský sluch, jeho vlastnosti, parametre a nedokonalosti Zvuk má mnoho objektívne merateľných vlastností, tie však nemusia podávať dobrý obraz o tom, čo človek ozaj zachytí sluchom. Vzduch je spojité prostredie, teda jeho molekuly môžu teoreticky prenášať ľubovoľnú zmes frekvencií, každú s osobitou amplitúdou a fázou. Faktom však je, že nie všetko je pre ľudské ucho dôležité, a preto to nie je potrebné zaznamenávať. Je napríklad všeobecne známou skutočnosťou, že človek zachytí zvuky od 20 Hz (nižšie kmitočty pri dostatočnej hlasitosti vníma skôr v podobe vibrácie tela) do 20 khz (táto hranica klesá s dospievaním a starnutím na asi 16 khz). Ucho sa skladá z vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha. Vonkajšie ucho má dve časti -ušnicu a zvukovod. Zvukové vlny zo zdroja zvuku sú sústreďované ušnicou do zvukovodu. Jej nesymetrický tvar spôsobuje, že zvukové vlny prichádzajúce z rôznych smerov sú mierne odlišné (odraz zvuku od ľubovoľného povrchu, najmä mäkkého, ho pozmeňuje vo fáze, amplitúde i frekvenčnom spektre), čo pomáha pri lokalizácii zdroja. Ľudské ucho je totiž najcitlivejšie na frekvencie v rozsahu 3 khz až 6 khz, pričom pre frekvencie nad 20 khz a pod 20 Hz nastáva úplný útlm (ľudský sluch ich nezachytí). Najnižšia krivka teda vyjadruje absolútny prah počuteľnosti,ktorý je závislý od frekvencie. Najvyššia krivka je zas absolútny prah bolesti. (Pri vysokej hlasitosti dochádza k tzv. akustickému reflexu, keď svaly vo vnútornom uchu odtiahnu kladivko od bubienka a strmienok od slimáka, aby lepšie chránili sluch pred poškodením). Spôsob rozoznávania priestorovej zvukovej informácie sluchom Na laickej úrovni možno o zvuku hovoriť ako o vlnení prostredia, ktoré človek potenciálne môže vnímať. Keďže prirodzeným prostredím človeka, ktoré ho obklopuje, je vzduch, ide najmä o vibráciu vzduchu.(do úvahy prichádza napríklad aj voda človek pod hladinou vody tiež vníma zvuk. Z pohľadu fyzikálnych zákonitostí sa však zvuk šíri všetkými tuhými, kvapalnými a plynnými látkami. Odborne sa dá zvuk stručne popísať ako zmena tlaku, rozloženia častíc alebo ich rýchlosti, ktorá sa šíri pružným materiálom. Zvuk sa šíri všetkými smermi, ak narazí na prekážku, väčšina energie sa odrazí, čiastočne dochádza k pohlteniu (šíreniu zvuku v hmote prekážky, resp. premene akustickej energie na tepelnú energiu) pomer odrazenej a pohltenej energie závisí od frekvencie a od vlastností povrchu. Odraz zvuku od prekážky spôsobuje prirodzený dozvuk. Na základe času dozvuku je možné odhadnúť rozmery miestnosti. Stereo a mono nahrávanie Monofonický záznam Na záznam sa vo všeobecnosti používajú mikrofóny. Ich úlohou je, laicky povedané premeniť akustickú energiu na energiu elektrickú. presnejšie menia svoj elektrický odpor (a tým aj veľkosť napätia a prúdu, ktoré nimi pretekajú)na základe aktuálnej zmeny tlaku vzduchu. Líšia sa v konštrukcii a iných vlastnostiach. podľa konštrukcie možno mikrofóny deliť na rôzne druhy. Najrozšírenejšími sú kapacitné (nazývané aj kondenzátorové )a dynamické mikrofóny. Prvé sú konštrukčne náročnejšie a potrebujú osobitné napájanie, poskytujú však lepšiu citlivosť a frekvenčnú vernosť. Druhé sú pre nižšiu cenu rozšírenejšie, vhodné sú zas na záznam zvuku s vysokou hlasitosťou (spev zblízka, bicie, ). Podľa citlivosti (smerovej charakteristiky) v závislosti od polohy zdroja zvuku možno mikrofóny deliť na guľové (všesmerové) mikrofóny verne snímajú zvuk bez ohľadu na to, odkiaľ prichádza. 103

104 osmičkové (dvojsmerné) Mikrofóny majú dobrú citlivosť, ak zvuk prichádza spredu alebo zozadu. Pri zmene polohy snímajú slabšie, zboku nesnímajú vôbec. kardioidné (alebo s guľovou, osmičkovou či kardioidnou smerovou charakteristikou) mikrofóny najlepšie snímajú spredu, zboku slabšie, zozadu vôbec. Podľa elektrického odporu možno mikrofóny deliť aj na vysokoimpedančné (zvyčajný druh) nízkoimpedančné (štúdiová technika) Záznam zvuku sa v ideálnom prípade vykonáva v štúdiu, ktoré je odhlučnené od vonkajšieho prostredia a má želané vlastnosti (veľkosť miestnosti, odrazivosť povrchu stien ). Je potrebné vyvarovať sa známeho pukania vo zvukovom zázname Problémy monofonického záznamu a reprodukcie Pri porovnaní ľudského sluchu a techniky na záznam zvuku stojíme pred dilemou ak sa snažíme zaznamenávať zvuk mikrofónom, strácame jeho priestorovú hodnotu. Poznáme akustické zmeny tu a teraz,ale nezachytíme informácie o priestore (tie sa však čiastočne prejavia v čase dozvuku miestnosti). Nakoniec získa zvuk priestorovú informáciu pri reprodukcii lokalizácia jeho zdroja poslucháčom bude totožná s polohou reproduktora. Vhodné by bolo mať dva zvukové záznamy a dva reproduktory. aby sme mohli dosiahnuť stereofonický vnem. Pravdou však je, že bez ďalších úprav by sme zrejme dosiahli lokalizáciu zdroja zvuku len na spojnici medzi oboma reproduktormi (v tomto prípade určenú najmä pomerom hlasitostí daného zvuku v oboch reproduktoroch). Ponúka sa riešenie vytvoriť model hlavy a do jej vnútra, na miesta, kde sa nachádzajú ušné bubienky, umiestniť mikrofóny. Záznam by mal byť dokonalý. Problém je s reprodukciou. Ak by sme použili dva reproduktory, dostali by sme nezvyčajný a ťažko lokalizovateľný zvuk záznam a reprodukcia sú na celkom odlišných miestach. Nutne by bolo treba zvuk reprodukovať dvoma vysokokvalitnými reproduktormi zasunutými do zvukovodov uší. Okrem cenovej náročnosti a nízkeho pohodlia poslucháča má tento prístup ďalšiu nevýhodu: ignoruje rozdielnosť poslucháčov čo do vzdialenosti uší medzi sebou a tvaru ušného bolca. Stereofonický záznam zvuku Pri zvukovej nahrávke (kapely, zboru) sa vo väčšine prípadov nevie, akým spôsobom bude poslucháč zvuk reprodukovať. Môže použiť pár vysokokvalitných reproduktorov, malé reproduktory so slabou reprodukciou basov, slúchadlá, alebo môže mať k dispozícii len monofonickú reprodukciu (napr. tranzistorové rádio), prípadne je vzájomná vzdialenosť reproduktorov v porovnaní so vzdialenosťou od poslucháča taká malá, že sa správajú takmer ako jeden reproduktor. Pri posledných dvoch prípadoch vzniká problém. Ak chceme zaznamenať zvuk na dvoch miestach, vznikajú dva rôzne záznamy. Reprodukovaný je však ich súčet. Vzhľadom na fázový posun nahrávok môže dôjsť k fenoménu nazývanému efekt hrebeňového filtra. inštalácia a použitie mikrofónov pre stereo nahrávanie Systém XY (koincidenčný pár mikrofónov). V tomto prípade sú použité dva kardioidné (možno použiť i osmičkové) mikrofóny umiestnené v tesnej blízkosti, pričom vzájomné vychýlenie osí ich snímania je 90. Jeden sníma pravú polovicu miestnosti, druhý ľavú (stred leží medzi osami mikrofónov). Nevýhodou je najmä skreslené podanie zvuku zo stredu útlm kardioidných mikrofónov je závislý nielen od uhla, ale aj od frekvencie, preto majú zvuky zo stredu stlmené výšky 104

105 Systém MS (middle & side,teda stred a strana) Vychádza z predpokladu, že stereofonickú informáciu tvorí najmä rozdiel medzi ľavým a pravým záznamom. Použije sa pár mikrofónov v tesnej blízkosti, pričom jeden (guľový) sníma stred miestnosti, druhý (osmičkový) je namierený na strany (teda osi sú kolmé na seba). Výsledné dva kanály sa získajú ako súčet zvuku zo stredu a zvuku zo strán v pôvodnej fáze (ľavý kanál) alebo protifáze (pravý kanál) resp. naopak. Výhodou je úplná kompatibilita s mono reprodukciou (odlišné fázy sa vynulujú a ostane len stred) a verný záznam zvuku zo stredu miestnosti. Čím je však zdroj zvuku bližšie k stranám, tým znie neprirodzenejšie. Ak však odchýlky od stredu nie sú príliš veľké, možno meniť šírku stereofonického vnemu i dodatočne (zvýšením váhy z postranného mikrofónu). Systém AB Použijú sa dva mikrofóny, ktoré sú od seba dostatočne vzdialené. Vzniká verný a silný stereofonický vnem, s ním však aj zreteľný efekt hrebeňového filtra. Používa sa skôr pri zázname väčších priestorov (orchester) na dodanie celkového dojmu,v kombinácii s ďalšími bodovými mikrofónmi, ktoré zaznamenávajú jednotlivé hudobné nástroje. 105

106 Akustika (Maturitná téma) 106

107 Základy vlnovej akustiky Akustika sa zaoberá zvukovým vlnením v hmotnom prostredí. Zvukové vlnenie Zvukové vlnenie je definované ako vlnenie hmotného prostredia, preto pre neho platia všetky z fyziky známe vlnové rovnice. Týmto hmotným prostredím je v akustike predovšetkým vzduch, ktorý je hlavným vodičom zvuku. Vedením zvuku v iných priestoroch či už kvapalných alebo v tuhých látkach sa zaoberá stavebná akustika (pri zisťovaní nepriezvučnosti stien, stropných konštrukcií atď.) Ak niet nijakých prekážok, zvuková vlna sa šíri od zdroja zvuku vo forme postupného pozdĺžneho vlnenia priamočiaro. Rýchlosť šírenia zvuku Rýchlosť šírenia zvuku je rýchlosť postupu vlnenia. Rýchlosť zvuku je veličina definovaná pre určité prostredie jeho fyzikálnymi vlastnosťami. Zhustenie vzduchu vyvolané v určitom okamihu rozkmitom zdroja zvuku, sprevádzané v následnom okamihu zriedením vyvolá proces, pri ktorom sa so zmenami tlaku a objemu súčasne mení i teplota plynu. Pri zhustení (stúpanie tlaku) sa vzduch otepľuje, pri zriedení (klesanie tlaku) sa zase ochladzuje. Rýchlosť zvuku pri teplote 20 C (obvyklá teplota v uzavretých priestoroch) je 344m/s. Rýchlosť šírenia zvuku v rôznych prostrediach Prostredie Rýchlosť [m/s] Vzduch 334 Kyslík 317 Dusík 336 Vodík 1270 Voda 1484 Olovo 1300 Oceľ 5000 Guma Asi 50 Drevo 3320 Intenzita zvuku Intenzita zvuku je definovaná ako zvuková energia, ktorá prechádza za jednotkový čas jednotkovou plochou kolmou na smer šírenia vlny. Je to teda akustický výkon kolmo dopadajúci na jednotkovú plochu. 107

108 Základné pojmy a veličiny akustiky uzavretých priestorov Základné veličiny Akustický tlak Pa ~ f = 20Hz 20KHz Atmosferický tlak Patm ~ Pa f ~ Hz Akustická rýchlosť Vak Vzduch ~ 340 m/s Akustická výchylka dak frekvencia f [1/s] = V[m/s]/λ[m] Intenzita zvuku I [W/m²] Úmerná jeho energii Hlasitosť zvuku závisí čiastočne od spôsobu, akým naše uši na zvuky rôznych frekvencií reagujú Decibely(dB) sú jednotky používané k vyjadreniu toho, ako sa jedno meranie obvykle výkon alebo intenzita porovnáva s pevnou zvolenou hodnotou zvanou referenčná úroveň. 0dB je prah počuteľnosti 60dB je stredne hlasitý zvuk 120dB prah bolesti Základné pojmy Pohlcovanie Absorpcia, úbytok energie odrazenej vlny na odrazenom materiály. Množstvo pohltenej energie závisí od vlastností materiálu odrazovej plochy. Stenu s určitou pohltivosťou si môžeme zjednodušene predstaviť ako tuhú hmotu s otvormi vyplnenými vzduchom, ktoré prepustia časť energie. Pohltivosť predmetov sa udáva koeficientom pohltivosti α ako pomer pohltenej energie Eα k dopadajúcej energii E0. Koeficient sa bude rovnať jednej keď materiál pohltí všetku energiu. Odrážanie Ozvena Dozvuk 108

109 Pojem dozvuk a jeho vzťah s vlastnosťami miestnosti Dozvuk Okrem priameho dopadu zvukovej vlny šíriacej sa od zdroja k prijímaču, pôsobí v uzavretom priestore šírenie zvukových vĺn zložitými a viacnásobnými odrazmi. Za predpokladu, že zdroj zvuku trvale pôsobí, do uzavretého priestoru sa pridáva stále nová zvuková energia, hustota zvukovej energie sa zvyšuje. Keby boli steny ideálne odrážavé a nepriepustné, bola by pohltivosť nulová a hustota energie by stále vzrastala, pretože by sa žiadna energia neodvádzala z priestoru. Akustické úpravy miestnosti a ich vplyv na jej zvukové vlastnosti Akustický dessing koncertné sály, prednáškové miestnosti, vysielacie a nahrávacie štúdiá. Sú izolované, aby sa zabránilo vnikaniu zvuku zvonku. Postaví sa miestnosť vo vnútri inej miestnosti, pričom vnútorná stavba je spojená s vonkajšou kostrou takými materiálmi, ktoré zle vedú zvuk. Dvojité steny značne redukujú prenikanie zvukov nesených vzduchom dovnútra štúdia. Okná a dvere majú dvojité zasklenie, aby sa zabránilo prenikaniu zvukov vznikajúcich v konštrukcii. O miestnostiach, v ktorých bol takmer celý dozvuk eliminovaný hovoríme, že sú suché. Človek má divný pocit, lebo nepočuje skoro žiadny zvuk. Ochrana ľudského sluchu z hľadiska intenzity zvuku a jeho vlnovej dĺžky Požívajú sa chrániče uší, medzi zdrojom hluku a ľuďmi robíme prekážky, ktoré pohlcujú zvuk Protihlukové steny, vysádzame stromy, steny a okná robíme z materiálov, ktoré pohlcujú hluk. Ďalej používame plastové súčiastky, tlmiče, pórovité látky sklená vata, molitan. 109

110 Elektroakustické menice (Maturitná téma) 110

111 Rôzne typy elektroakustických meničov podľa ich fyzikálnych princípov, ich štruktúry a funkcia Mikrofóny sa môžu posudzovať a triediť do základných skupín podľa mechanických vlastností a pôsobenia akustického poľa na membránu a podľa fyzikálnej podstaty a princípu samotnej elektroakustickej premeny. Z hľadiska pôsobenia akustického poľa na membránu Akustické pole pôsobí iba z jednej strany na membránu Tlakové mikrofóny Akustické pole pôsobí z obidvoch strán na membránu Gradientné mikrofóny Podľa fyzikálnej podstaty elektroakustickej premeny sa mikrofóny delia Uhlíkové Elektrodynamické Cievkové Pásikové Elektrostatické (kondenzátorové) Elektretové Piezoelektrické Uhlíkové mikrofóny Princíp činnosti Po vzniku akustického poľa na mikrofón, mechanické kmitanie membrány sa nepriamo premieňa na odpovedajúce elektrické kmity a to prostredníctvom zmeny ohmického odporu. V komôrke priliehajúcej tesne k membráne sú uložené uhlíkové zrná, tvoriace premenlivý ohmický odpor prechodu prúdu medzi membránou a pevnou elektródou. Vlnenie dopadajúce na membránu vyvolá mechanické kmitanie. Membrána rytmicky stláča a uvoľňuje uhlíkové zrná, čím nastáva zmena odporu. Do obvodu uhlíkového mikrofónu sa musí pripojiť zdroj jednosmerného prúdu. Striedavé zmeny odporu sa takto premenia na modulačný prúd, ktorý úbytkom na odpore vyvolá striedavé napätie. Zapojenie uhlíkového mikrofónu Mikrofón je zapojený do série s batériou (asi 6V) a primárnym vinutím trasformátora. Sekundárne vinutie sa pri na linku alebo na vstup zosilňovača. Citlivosť uhlíkového mikrofónu Pohybuje sa v rozmedzí okolo mv/μbar. Sú to hodnoty dosť vysoké. Ostatné kvalitatívne vlastnosti sú však menej vyhovujúce. Pri väčších rozkmitoch vznikajú nelineárne skreslenia, má veľký šum, ktorý je spôsobený nepravidelnosťami pri prechode prúdu uhlíkovými zrnami. Využitie Na nenáročné účely V začiatkoch zvukovej techniky Dnes už len v telefónií 111

112 Elektrodynamický mikrofón cievkový 8. pólové nástavce 9. membrána 10. cievka 11. transformátor 12. magnet 13. pomocné akustické obvody 14. otvor Princíp činnosti Pracuje na princípe indukčného zákona. Membrána má tvar guľového vrchlíka, je uchytená po okraji tak, že sa môže voľne pohybovať v smere osi mikrofónu. Nesie kmitaciu cievku, navinutú z čo najjemnejšieho drôtu. Musí sa použiť jemný a tenký drôt, aby bola malá celková hmotnosť membrány a aby vzduchová medzera, v ktorej sa musí voľne pohybovať kmitacia cievka, mohla byť čo najužšia, aby sa v medzere vytvorila maximálna možná intenzita magnetického poľa. Cievka sa nachádza v silnom magnetickom poli, vytvorenoém permanentným magnetom kruhového tvaru. Výstupné napätie mikrofónu je úmerné rýchlosti pohybu cievky v magnetickom poli. Citlivosť elektrodynamického cievkového mikrofónu Pohybuje sa okolo μV/μbar podľa druhu a typu. Menšie rozmery znamenajú širšie frekvenčné pásmo, ale citlivosť klesne. Väčšie typy mikrofónov dávajú väčšie napätie (tzn. Väčšiu citlivosť), ale sú obmedzené v hornej hranici frekvenčného pásma. Dosiahnutie dobrých výsledkov čo sa týka citlivosti, frekvenčnej charakteristiky...) nebolo doposiaľ zvládnuté. Elektrodynamický mikrofón pásikový Princíp činnosti Podstatou tohto mikrofónu je vodivý pásik, tvoriaci membránu mikrofónu. V magnetickom poli sa pohybuje len jediný vodič vytvorený pásikovou membránou. Membrána sa pohybuje v silnom magnetickom poli vytvorenom medzi nástavacami permanentného magnetu. Má tvar zvlneného pásika vytvoreného obyčajne z hliníkovej fólie. Zvlnením pásika sa dosahuje nízka vlastná rezonančná frekvencia membrány. Akustické pole pôsobí obyčajne z obidvoch strán membrány. Membrána kmitá s pôsobiacim akustickým poľom a je budená akustickou rýchlosťou. Citlivosť elektrodynamického mikrofónu Závisí od dĺžky pásiku a od magnetu. Pásik je svojimi koncami pripojený na vstupné vinutie prevodového transformátora. V celom obvode sa musia dodržať čo najmenšie ohmické hodnoty, aby sa čo najmenej prejavilo šumové napätie. Pri menších citlivostiach môže rušivo vystúpiť vlastný šum už pri nízkych hladinách snímaného zvuku (tichšia reč). 112

113 Využitie Veľmi časté, koncerty, televízia, rozhlas... Vlastnosti Mikrofón pracuje bez lineárneho útlmového skreslenia. Široké frekvenčné pásmo, malý šum, robustná konštrukcia, malé skreslenie. Elektrostatický (kondenzátorový) mikrofón Princíp činnosti Založený je na zmene elektrického napätia odvodenej od zmeny kapacity doskového kondenzátora. Mikrofón má vlastný menič tzv. mikrofónu vložku. Tvorí ju kondenzátor s jednou pohyblivou elektródou, ktorá tvorí membránu a druhou pevnou protielektródou. Veľkosť zmeny výchylky membrány je úmerná zmene kapacity. Pohyblivá elektróda je buď kovová alebo pozlátená fólia z plastickej hmoty, pevne napnutá v minimálnej vzdialenosti od pevnej elektródy (asi 0,2mm), aby sa zmeny vzdialenosti elektród vyvolané kmitaním membrány čo najúčinnejšie prejavili v zmenách kapacity. Pri takejto malej vzdialenosti medzi elektródami je ale veľmi tuhá vzduchová poduška, čo bráni membráne v pohybe. Preto sa do pevnej elektródy vytvárajú otvory (nie cez celú elektródu, len do určitej hĺbky), aby sa zväčšil objem vzduchovej podušky. Vlastnosti a využitie Majú vynikajúcu frekvenčnú charakteristiku, veľmi dobrú citlivosť, malé skreslenie a vyskú stabilitu. Využívajú sa v štúdiovej technike a na meracie účely. Elektretový mikrofón Princíp činnosti Tieto mikrofóny majú pevnú elektródu opatrenú vrstvou elektretu. Elektret je materiál, ktorý nesie permanentní elektrický náboj. Mikrofón teda nepotrebuje vonkajší zdroj polarizačného napätia. Výstupná impedancia veľmi vysoká, preto býva súčásťou mikrofónu veľmi bežne impedančný prevodník s FET tranzistorom, ktorý funguje tiež ako predzosiľovač. Pre tento tranzistor je však nutné pripojiť napájacie napätie, jeho velkosť sa líši podľa typu mikrofónu. Odpor a kondenzátor, ktorý slúží k pripojovaniu napájacieho napätia. Využitie Elektretové mikrofóny sú veľmi lacné, často sa používajú v amatérskych aplikáciách. Je tiež vhodný pre pripojenie k mikrofónnemu vstupu zvukovej karty počítača. 113

114 Piezoelektrický mikrofón Princíp činnosti Pracujú na princípe piezoelektrického javu. Tento jav sa vyskytuje len pri kryštáloch niektorých látok. Novou látkou s piezoelektrickým modulom je titaničitan bárnatý. Piezoelektrické vlastnosti sa v ňom vzbudzujú umelo a to elektrickou polarizáciou. Tento jav je vratný. Akustický tlak pôsobí na membránu a tá tlakom deformuje kryštál. Veľkosť výstupného napätia je lineárne závislá od deformácie kryštálu. Citlivosť piezoelektrického mikrofónu Môže dosahovať až 10mV/μbar. Citlivosť však kolíše pri zmenách teplôt. Vzrast teploty z 20 C na 35 C zapríčiňuje pokles citlivosti až o 6 db. Zaťažovací odpor musíme voliť vyšší (10 15MΩ). Výhody a využitie Sú výrobne jednoduché, lacné a najmä ľahké. Používajú sa v domácich elektroakustických zariadeniach (gramofóny, mikrofóny domácich magnetofónov), v prístrojoch pre nedoslýchavých a v slúchadlách. Návrh a používanie reproduktorov a reprosústav 114

115 Princíp bellovho mikrofónu a slúchadla Princíp činnosti Tlakom zvukových vln sa rozkmitá membrána,v dôsledku čoho sa zmení vzduchová medzera. Zmenou vzduchovej medzery sa oslabuje alebo zosilňuje magnetický tok trvalého magnetu. Striedavý magnetický tok indukuje v cievke napätie,a tak preteká vedením striedavý hovorový prúd. Tento prúd vyvolá na vzdialenej strane zmenu magnetického toku. Membrána sa v rytme zmien magnetického toku rozkmitá a reprodukuje pôvodný zvuk. Bellov telefón umožnil spojenie len na malé vzdialenosti,pretože elektrická energia získaná premenou akustickej energie mala len nepatrný výkon a navyše,táto energia bola zoslabovaná vedením (straty). Bellovo slúchadlo Prúd prechádzajúci cievkou spôsobí zmenu magnetického toku v kotvičke,ktorá sa v dôsledku toho rozkmitá a jej pohyb sa ťahadlom prenáša na membránu.chvenie membrány vyvolá zvuk 115

116 Úpravy a spracovanie zvukového signálu (Maturitná téma) 116

117 Činnosť a účel najpoužívanejších zariadení na úpravu zvuku ekvalizér, pásmové filtre Frekvenčné selektory (filtre) Sú to obvody, ktorých úlohou je vybrať žiadaný signál ( súbor signálov ) zo zmesi signálov na základe jeho frekvenčných vlastností a tento signál ( súbor signálov ) prepustiť na výstup selektora s minimálnym útlmom a ostatné signály, ktoré nespĺňajú požadované frekvenčné vlastnosti zadržať s maximálnym požadovaným útlmom. Keďže u týchto obvodov hovoríme o prenose zo vstupu na výstup, radíme ich medzi štvorpóly, teda dvojbrány ( je prirodzené, že môžu existovať aj viacbrány, napr. zlučovače alebo rozbočovače v televíznej technike.) Idealizovaný priebeh amplitúdovo-frekvenčnej charakteristiky filtra je na obrázku vpravo. Je prirodzené, že takýto tvar prenosovej charakteristiky filtra nie je možné dosiahnuť bežnými zapojeniami filtrov. Problém je v tom, že pri hraničných frekvenciách fmin a fmax dochádza k zmene prenosových vlastností filtra skokom, čo v analógovej technike nie je možné realizovať. V analógovej technike sa všetky zmeny v čase dejú plynulo a k idealizovanému priebehu sa vieme iba priblížiť. Takýto priebeh je možné dosiahnuť len v digitálnej technike pomocou tzv. číslicových filtrov. Podľa toho, aké frekvenčné spektrum signálov a s akým útlmom sa toto spektrum prenáša na výstup filtra rozlišujeme štyri základné typy frekvenčných filtrov. Sú to : Filter typu dolný priepust [ DP ] Prepúšťa signály od najnižších frekvencií až po určitú maximálnu frekvenciu fmax s minimálnym útlmom a všetky ostatné signály s frekvenciami vyššími ako fmax prenáša s požadovaným útlmom. V technickej praxi sa často skrátene označuje ako dolnopriepustný filter. Filter typu horný priepust [ HP ] Prepúšťa signály od určitej minimálnej frekvencie fmin až po teoreticky nekonečnú frekvenciu s minimálnym útlmom a všetky ostatné signály s frekvenciami nižšími ako fmin prenáša s požadovaným útlmom. V technickej praxi sa často skrátene označuje ako hornopriepustný filter Filter typu pásmový priepust [ PP ] Prepúšťa signály od určitej minimálnej frekvencie fmin až po určitú maximálnu frekvenciu fmax s minimálnym útlmom a všetky ostatné signály s frekvenciami nižšími ako fmin a vyššími ako fmax prenáša s požadovaným útlmom. V technickej praxi sa často skrátene označuje ako pásmový filter Filter typu pásmová zádrž [ PZ ] 117

118 Prepúšťa signály od určitej minimálnej frekvencie fmin až po určitú maximálnu frekvenciu fmax s požadovaným útlmom a všetky ostatné signály s frekvenciami nižšími ako fmin a vyššími ako fmax prenáša s minimálnym útlmom. V technickej praxi sa často skrátene označuje ako pásmová zádrž. Všetky typy týchto filtrov sú realizované zo známych základných súčiastok a to z rezistorov, kondenzátorov a cievok. Integračný článok Je to filter typu dolný priepust Derivačný článok Je to filter typu horný priepust Wienov článok Je to filter typu pásmový priepust. Sem patria aj viazané rezonančné obvody Premostený T článok Je to filter typu pásmová zádrž Ekvalizér (parametrický) Používa sa na úpravu farby hlasu, príp. pri horšej akustike miestnosti na potlačenie rôznych rušivých zložiek Kompresor Ľudský hlas má obrovskú dynamiku a na vysielanie sa nedá použiť neupravený Limiter Slúži na odstránenie modulačných špičiek Šumová brána (noise gate) V prípade, že mikrofón nesníma užitočný signál sa uzavrie signálová cesta a na výstup neprechádzajú zbytočné šumy, hluky Clesser U ľudí s výraznými sikavkami ich treba odstrániť Analógová a digitálna realizácia zvukových filtrov 118

119 Digitálna realizácia: Filter s konečnou impulzovou charakteristikou ide o matematickú konštrukciu, pri ktorej novú hodnotu vzorky vypočítame ako súčet súčinov hodnôt niekoľkých predošlých vzoriek s vhodne zvolenými koeficientmi. Počet použitých vzoriek určuje rád filtra. Ak sumáciu obohatíme aj o súčin hodnôt novo vypočítaných vzoriek s vhodne zvolenými koeficientmi, hovoríme o filtri s nekonečnou impulzovou charakteristikou. Vlastnosti počítačových zvukových kariet Zvuková karta (sound card) je zariadenie, ktoré slúži k počítačovému spracovaniu zvuku. V závislosti na svojej kvalite (a tým i cene) zaisťuje kvalitný zvukový výstup z počítača vhodný i pre profesionálne účely. Ku zvukovej karte môžeme ďalej pripojiť nasledujúce zariadenia: Sluchátka Reproduktory Zosilňovač Mikrofón Externé zdroje (rádio, magnetofón,...) Ak je karta vybavená rozhraním MIDI (Musical Instrument Digital Interface), je možné k nej pripojiť i elektronické hudobné nástroje vybavené tiež týmto rozhraním (napr. elektronické varhany, syntetizátory apod.) Zvuková karta umožňuje prehrávanie zvuku z počítača, prehrávanie zvukových CD alebo i celkové ozvučenie. Je to malý reproduktor, nefunguje ako samostatný objekt. Karta obsahuje zvukový procesor (číp, s integrovaným digitálno analógovým prevodníkom). Polyfónia umožňuje prehrávať viacero hlasov resp. zvukov súčasne a nezávisle na viacerých nezávislých kanáloch. 119

120 Staršie metódy záznamu zvuku (Maturitná téma) 120

121 Princíp mechanického záznamu zvuku História V r si Francúz Eugéne Lauste nechal patentovať systém pre záznam zvukovej spopy priamo na film, zvuky boli najprv nahrané na gramofónovú platňu. Pre záznam zvuku používal Edison mosadzný valček, okolo ktorého z vnútornej strany bola vytvorená špirálovitá drážka, pokrytá cínovou fóliou, a ktorá sa otáčala ručne. Keď sa valček otáčal, zároveň sa pohyboval pozdĺž skrutkového závitu. Oceľová ihla vtláčala cínovú fóliu do drážky vo valčeku. Ihla bola pripojená ku stredu tenkého kotúča zvaného membrána (diafragma). Zvuk vytvorený pozdĺž tejto membrány spôsobil, že ihla vibrovala, čím sa menila hĺbka drážky v cínovej fólii. Neskoršie boli valčeky pokryté voskom. Začali sa používať voskové matrice, z ktorých sa vyrábali kovové dosky, v nich sa potom lisovalo veľa kópií z tvrdej gumy. Princíp Vyrývací (nahrávací) hrot zariadenia bol bezprostredne spojený s membránou akustického snímača a vytváral drážku do mäkkého voskovaného povrchu valca. Valec sa otáčal konštantnou rýchlosťou a súčasne sa rovnomerne posúval suport s nahrávacou ihlou, takže na povrch valca sa vytvorila drážka v podobe závitu. Pri reprodukcii bol proces podobný s tým rozdielom, že už nebolo treba posúvať suport, lebo zhrávaciu ihlu už viedla vyrytá drážka. Nahrávacia ihla sa môže pohybovať v rovine kolmej na os drážky v dvoch smeroch Pohyb v smere osi ihly (axiálny) má za následok striedavé vtláčanie do zapisovacieho materiálu v rytme akustického signálu. Vznikne hĺbkový záznam Pohyb vo forme výkyvov (radiálny) vytvorí stranový záznam. V tomto prípade je os drážky zvlnená v rytme akustického signálu, hĺbka drážky zostáva nezmenená. Princíp piezoelektrického javu a jeho využitie Vyskytuje sa v kremeni, turmalíne, titaničitanoch a fosforečnanoch. Kryštálový výbrus z kremeňa má funkciu riadiaceho prvku. Výbrus je mechanická sústava so svojou mechanickou rezonančnou frekvenciou. Umožňuje prevod mechanických kmitov na elektrické. 1. po privedení napätia na vývody kryštálu dochádza k mech. deformáciám, ohybu platničky 2. pri mech ohybe platničky vznikajú na prívodoch elektrické náboje, ktoré majú opačnú polaritu. Vzniká melé elektromechanické napätie medzi prívodmi kryštálu 3. kryštál ako mech. sústava má svoju vlastnú mech. rezonančnú frekvenciu Využitie v oscilátoroch, generátoroch, mikrofónoch 121

122 Základné vlastnosti a veličiny charakterizujúce gramofón a gramoplatňu Gramofón Aby hudba, spev či hovorené slovo reprodukované napr. pomocou gramofónu zneli rovnako ako pri nahrávaní, otáčavý pohyb gramoplatne musí byť rovnomerný. Znečistenie a prach v drážkach na povrchu platne spôsobujú, že prehrávanie záznamu je rušené šumom a praskotom. Gramofónová platňa Na mechanický zápis sa v minulosti aj dnes používajú gramofónové platne kvôli veľkým výhodám pri výrobe, manipulácií, skladovaní atď. Dĺžka gramofónovej platne leží v jednej rovine a je zvinutá do špirály od okraju platne k jej stredu. Kotúč unášajúci platne má konšt. počet otáčok, preto zapisovacia rýchlosť klesá od okraja smerom k stredu. So zmenšujúcou sa zapisovacou rýchlosťou sa zhoršujú kvalitatívne podmienky zápisu. Optoelektrické súčiastky (LED dióda, laser ) LED - pásmo spektra žiarenia diódy je závislé na chemickom zložení použitého polovodiča, sú vyrábané s pásmami vyžarovania od skoro ultrafialových, cez rôzne farby viditeľného spektra, až po infračervené pásmo. Pretože nie je možné priamo emitovať biele svetlo, pravé biele LED využívajú luminor. Niektoré biele LED emitujú modré svetlo, čas tohto svetla je priamo na čipe luminoforom transformovaná na žlté svetlo a vďaka miešaniu týchto farieb vzniká biela. Základné monokryštály diód bývajú prekryté guľovými vrchlíkmi z epoxidovej silice alebo akrylového polyesteru. Výhoda - pracujú s pomerne malými hodnotami prúdu a napätia. Použitie v displejoch v tvare cifier, písmen, kombináciou základných farieb môžeme získať farebné obrazovky. Laserova dióda - polovodičový laser: Závislosť optického výkonu na prechádzajúcom prúde Watt - Ampérova alebo L - I charakteristika. Ak zvyšujeme prechádzajúci prúd, las. dióda najprv vykazuje spontánnu emisiu / malá intenzita / a širokým, nemonochromatickým spektrom. Po dosiahnutí tzv. prahového prúdu dôjde k náhlemu prechodu z režimu spontánnej emisie do režimu stimulovanej emisie. Intenzita vychádzajúceho svetla sa začne prudko zvyšovať a spektrálna šírka sa zúži. Výhody rýchla odozva malý výkon potrebný k vzniku žiarenia približné monochromatické generátorové žiarenie Použitie zdroj žiarenia pre optické vlnovody indikácia stavov na riadiacich pultoch lietadiel pre zabezpečovacie a poplašné systémy 122

123 Magnetický záznam zvuku (Maturitná téma) 123

124 Fyzikálne základy magnetického záznamu Princíp magnetického záznamu záleží v tom, že sa magnetická páska pohybuje rovnomernou rýchlosťou po jadre záznamovej hlavy je to v podstate elektromagnet, jeho vinutím prechádza prúd úmerný zaznamenávanému signálu. Tým vzniká trvalé zmagnetovanie magnetickej vrstvy pásky podľa okamžitej veľkosti intenzity magnetického poľa hlavy. Pri snímaní sa zmagnetovaná páska pohybuje po jadre snímacej hlavy, jej konštrukcia je rovnaká ako konštrukcia záznamovej hlavy, a indukuje v jej vinutí napätie, ktoré sa po zosilnení a kmitočtovej korekcii privádza ku kmitacej cievke reproduktoru. Používa sa intenzivného záznamu, pri ktorom je magnetická indukcia v aktívnej vrstve pásky ovplyvňovaná zmenou intenzity magnetického poľa v medzere záznamovej hlavy. Magnetická indukcia je závislá na záznamovom prúde prechádzajúcim vinutím hlavy. Hysterézna slučka a krivka remanentnej magnetizácie Magnetická remanencia je definovaná ako magnetická indukcia, ktorá zostane po tom čo bol materiál vystavený magnetickému poľu. Koercivita je definovaná ako taká intenzita magnetického poľa, ktorú treba na odmagnetizovanie magneticky nasýteného materiálu späť na nulovú hodnotu 124

125 Bloková schéma magnetofónu Význam predmagnetizácie, KoreKcií, protišumových systémov a ďalších prvkov magnetofónu Predmagnetizácia používa sa pri zázname k posunutiu pracovného bodu aktívnej magnetickej vrstvy pásky do priamej časti remanentnej krivky. Nelineárne skreslenie záznamu je preto minimálne. Protišumové systémy Šum na výstupe by bol veľký a záznam nekvalitný Praktické používanie magnetofónov a pásov resp. kaziet Zavedenie zosiľovacích elektrónok začiatkom 20.storočia viedlo k vývoju zlepšených drátových magnetofónov a neskoršie páskových magnetofónov. Magnetický záznam sa ľahko vymazal, viacnásobné používanie pásu, ľahko sa upravoval (editoval). Profesionálne štúdiá vytvárajú nahrávky na viacstopých páskových zariadeniach, ktoré zvyčajne nahrávajú zvuk na 16 alebo 24 oddelených stôp pozĺž pásu. Amatéri na domáce nahrávanie hudby, pri telefónoch so záznamníkom Vlastnosti feromagnetických materiálov Vyznačujú sa vysokou permeabilitou, ktorá závisí od intenzity magnetického poľa v danom materialy. Material musí spĺňať dve požiadavky: jeho zvyšková (remanentná) indukcia musí byť blízka k hodnote nasýtenia remanentná magnetizácia musí byť stabilná vzhľadom na opačné (demagnetizačné) pole napr. uhlíková oceľ, alnico (Fe + Ni + Co + Cu + Titan), ferit 125