Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2010

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2010"

Prepis

1 MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Riešiteľská organizácia: Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2010 Bratislava 2011

2 2 Obsah 1 Úloha vodného hospodárstva Organizácia, riadenie makroekonomika a vlastnícke vzťahy Organizácia a riadenie Vývoj vybraných ukazovateľov VH vo vzťahu k národnému hospodárstvu Vzťah k štátnemu rozpočtu Vlastnícke vzťahy Legislatíva vo vodnom hospodárstve Legislatívna činnosť Normalizačná činnosť Implementácia rámcovej smernice o vode Napĺňanie stratégie implementácie RSV v zmysle požiadaviek na spracovanie plánov manažmentu povodí Implementácia ostatných smerníc EÚ v oblasti voda Projekty na napĺňanie smerníc financované z fondov EÚ Medzinárodná spolupráca v oblasti vodného hospodárstva Charakteristika prírodných podmienok v oblasti vôd a vodného hospodárstva Prírodné podmienky Správne územia povodí Chránené územia Využívanie vôd Využitie vody vo vodných útvaroch Povrchové vody Podzemné vody Zásobovanie pitnou vodou Odvádzanie a čistenie znečistených vôd Nakladanie s čistiarenskými kalmi a ich produkcia Revitalizačné opatrenia v povodiach Monitorovací a informačný systém Rizikové faktory vodného hospodárstva, príčiny a dôsledky Povodne Programy ochrany pred povodňami Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR a návrh jeho realizačného projektu...69

3 Analýza stavu protipovodňovej ochrany SR vrátane stavu realizácie povodňového varovného a predpovedného systému Akčný program trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja Smernica Európskeho parlamentu a rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík Kontrolná činnosť v oblasti ochrany vôd a riešenie mimoriadnych zhoršení vôd Ekonomická analýza Pôsobenie ekonomických nástrojov Pracovné sily, mzdy Investičná výstavba a jej financovanie vo vodnom hospodárstve Prehľad programov a plánov riadenia povodí Výskum, vzdelávanie, environmentálna výchova, propagácia Výskum Vzdelávanie, environmentálna výchova Propagácia Záver...92 Zoznam použitých skratiek...94 Zoznam príloh...96

4 4 1 Úloha vodného hospodárstva Slovenské vodné hospodárstvo aj v roku 2010 pokračovalo v plnení strategických a koncepčných cieľov vodnej politiky SR. Naďalej bolo prioritou zabezpečovanie dostatku kvalitnej pitnej vody prostredníctvom verejných vodovodov a odvádzanie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Prvým výstupom implementačného procesu pri zavádzaní spoločnej vodnej politiky členských štátov Európskej únie (EÚ) v SR, v súlade s Rámcovou smernicou o vode (RSV) bolo schválenie Vodného plánu Slovenska vládou SR a jeho predloženie na Európsku komisiu (EK). Vyriešenie povodňovej situácie na Slovensku je súčasťou programového vyhlásenia vlády a prioritou MŽP SR. V roku 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý obsahuje základné úlohy v oblasti ochrany pred povodňami na najbližšie roky. 2 Organizácia, riadenie, makroekonomika a vlastnícke vzťahy 2.1 Organizácia a riadenie MŽP SR zaznamenalo v roku 2010 z hľadiska organizačnej štruktúry a svojej existencie tieto zásadné zmeny: 1. júla 2010 zaniklo MŽP SR a jeho kompetencie prešli do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (MPŽPRR SR); 1. novembra 2010 prešla pôsobnosť MPŽPRR SR na novovytvorené Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Organizáciu a riadenie VH upravuje 16 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia. Sekcia vôd je organizačnou zložkou MŽP SR a je organizačne začlenená do priamej riadiacej pôsobnosti štátneho tajomníka. Sekcia vôd: je gestorom transpozície a implementácie legislatívy EÚ vo svojej pôsobnosti; usmerňuje, metodicky riadi a kontroluje vo svojej pôsobnosti Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský hydrometeorologický ústav v sektore vôd, inšpekciu pri výkone štátnej správy v sektore vôd, úrady životného prostredia pri výkone štátnej správy v sektore vôd a rybárstva, Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik; zabezpečuje spoluprácu najmä s Ministerstvom zdravotníctva SR na úseku starostlivosti o vodu,

5 5 Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieku SR na úseku závlahových systémov, odvodňovacích systémov a akvakultúry, Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na úseku vnútrozemskej plavby, Ministerstvom vnútra SR na úseku správy štátnych hraníc a v ochrane pred povodňami na úseku civilnej ochrany a integrovaného záchranného systému, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Člení sa na: odbor štátnej vodnej správy odbor vodnej politiky odbor manažmentu povodí a ochrany pred povodňami. Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava VÚVH Bratislava je organizáciou na Slovensku zabezpečujúcou komplexný vodohospodársky výskum a ďalšie súvisiace činnosti vyplývajúce z potrieb VH SR. Hlavné priority vecného zamerania výskumu vo VH vychádzajú z jeho multifunkčného postavenia z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, ochrany zdravia obyvateľstva až po sociálne aspekty vody ako základného, nenahraditeľného, prírodného, obnoviteľného zdroja vo výrobných procesoch. Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava SHMÚ Bratislava je odbornou organizáciou s celoslovenskou pôsobnosťou, vykonávajúcou hydrologickú a meteorologickú službu a ďalšie hydrologické a meteorologické činnosti, ktorými zabezpečuje včasné a úplné operatívne a režimové informácie o stave vôd a ovzdušia. V oblasti vôd komplexne zabezpečuje prevádzkovú, výskumno-vývojovú a medzinárodnú činnosť v oblasti monitorovania a hodnotenia povrchových a podzemných vôd vrátane Hydrologickej informačnej a predpovednej služby a prevádzkovania podporných informačných systémov. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica SVP, š. p., Banská Štiavnica bol založený 1. júla 1997 ako štátny podnik na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov. Vznikol z majetkovej podstaty a ako právny nástupca bývalých štátnych podnikov povodí, ktoré sa stali jeho samostatnými organizačnými zložkami, pričom jeho organizačné usporiadanie zohľadňuje existenciu prirodzených hydrologických povodí v SR. Je správcom všetkých vodohospodársky významných vodných tokov, správcom väčšiny drobných vodných tokov a vodných stavieb na nich vybudovaných, ako aj správcom povodí vodných tokov v SR. Jeho hlavným predmetom činnosti je správa a ochrana povrchových vôd, komplexná hydroekologická činnosť v povodí a zabezpečovanie iných činností, z ktorých najdôležitejšie sú predovšetkým: správa zverených vodných tokov a zabezpečovanie všetkých ich funkcií, výkon práva hospodárenia s vodnými tokmi a vodnými stavbami, ktoré sú na nich vybudované, výkon činností súvisiacich so správou hraničných vodných tokov, protipovodňová ochrana a vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred povodňami, zabezpečovanie dodávok povrchovej vody z vodných tokov a vodných stavieb vrátane jej využívania na výrobu elektrickej energie,

6 6 zabezpečovanie rozvoja, prevádzky a údržby vodných ciest, vytváranie podmienok na využívanie vodných tokov a nádrží na plavbu, sledovanie a hodnotenie stavu vodných útvarov povrchových vôd. Rozhodnutím ministra životného prostredia SR z 20. apríla 2010 došlo k zmene sídla SVP, š. p. a od je opätovne sídlom štátneho podniku Radničné námestie č. 8, Banská Štiavnica. Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava Hlavným predmetom činnosti VV, š. p. je: výroba a dodávka elektriny, dispečerské riadenie vodohospodárskych a energetických činností, prevádzkovanie vodných stavieb, vykonávanie technicko-bezpečnostného dohľadu podľa osobitných predpisov, vykonávanie inžinierskych, priemyselných, bytových a občianskych stavieb, výkon činnosti stavebného dozoru a stavbyvedúceho, vykonávanie inžiniersko-investorskej činnosti a poskytovanie technickej pomoci investorom v investičnej výstavbe, vykonávanie projektovej činnosti. VV, š. p. tiež zabezpečuje plynulú prevádzku VD Gabčíkovo a VD Žilina a v nemalej miere sa podieľa aj na financovaní verejnoprospešných nákladov. Od 1. novembra 2009 je súčasťou VV, š. p. aj bývalý štátny podnik Hydroconsult. Existuje ako odbor na úseku 5000 Úsek technického rozvoja a investícií. Ďalšie organizácie Špecializovaná štátna správa Pôsobnosti orgánov štátnej správy na tvorbu a ochranu životného prostredia, ich sídla a územné obvody sú upravené zákonom č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pôsobnosť jednotlivých orgánov štátnej vodnej správy na úseku ochrany vôd a VH upravuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Orgánmi štátnej vodnej správy sú MŽP SR, 8 krajských úradov životného prostredia, 46 obvodných úradov životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce. Štátna správa na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií je upravená zákonom č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Štátna správa na úseku rybárstva je upravená zákonom č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. Štátna správa na úseku ochrany pred povodňami je upravená zákonom č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. V zmysle uvedených právnych predpisov je podrobne vymedzený rozsah kompetencií založených pre jednotlivé úrady životného prostredia na ich výkon štátnej správy, ktorý na jednotlivých úsekoch štátnej správy zahŕňa najmä rozhodovaciu, kontrolnú a dozornú činnosť v súlade s platnými právnymi predpismi. Vyhodnotenie činnosti krajských úradov životného prostredia a im podriadených obvodných úradov životného prostredia za rok 2010 za jednotlivé úseky štátnej

7 7 správy starostlivosti o životné prostredie je spracované vo výročných správach krajských úradov životného prostredia za rok Slovenská inšpekcia životného prostredia Bratislava Útvar inšpekcie ochrany vôd Rozsah a zameranie kontrolnej činnosti Útvaru inšpekcie ochrany vôd sú vymedzené zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Slovenská inšpekcia životného prostredia Bratislava (SIŽP) ako rozpočtová organizácia okrem kontrolnej činnosti schvaľuje v oblasti ochrany vôd havarijné plány, zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení, zabezpečuje prevádzku Medzinárodného varovného strediska SR. V rámci SIŽP pôsobia štyri regionálne inšpektoráty životného prostredia. Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica Príspevková organizácia Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica (SAŽP) je odborná organizácia MŽP SR s celoslovenskou pôsobnosťou, zameraná na zabezpečovanie starostlivosti o životné prostredie a rozvoja environmentalistiky. V oblasti vôd koordinuje prípravu a predkladanie správ o implementácii relevantných právnych predpisov EÚ v SR (tzv. reporting), vypracováva stanoviská k navrhovaným činnostiam a strategickým dokumentom podliehajúcim posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava (ŠGÚDŠ) ako rezortný vedeckovýskumný ústav MŽP SR je samostatná príspevková organizácia vykonávajúca geologický výskum a prieskum územia SR. Problematika vôd je riešená predovšetkým v oddelení podzemných vôd a geotermálnej energie. V rámci Programu monitorovania stavu vôd ŠGÚDŠ vykonáva analýzu vzoriek z odberov podzemných vôd. Záujmové združenia a organizácie Združenie zamestnávateľov vo vodnom hospodárstve na Slovensku Združenie zamestnávateľov vo vodnom hospodárstve na Slovensku (ZZVH) je dobrovoľnou organizáciou, združujúcou právnické a fyzické osoby zamestnávajúce v pracovnom pomere zamestnancov vo VH. Vzniklo 9. decembra 1991 s prvotným cieľom byť partnerom odborovej organizácie pri kolektívnom vyjednávaní. V priebehu času nadobudlo význam aj jeho poslanie ako odvetvovej organizácie, prezentujúcej prácu a špecifiká VH pred širšou verejnosťou. ZZVH je právnickou osobou, ktorej najvyšším orgánom je Zhromaždenie predstaviteľov zamestnávateľov. Zhromaždenie volí predsedu a členov Výkonnej rady, revíznu komisiu a na návrh Výkonnej rady schvaľuje a odvoláva tajomníka združenia. Pracovnými a poradnými orgánmi sú odborné komisie legislatívna, sociálna, vedecko technická, pre propagáciu, ako aj redakčná rada časopisu Vodohospodársky spravodajca. Bližšie informácie o ZZVH sú uverejnené na webovom sídle:

8 8 Slovenský rybársky zväz, Rada Žilina Slovenský rybársky zväz, Rada Žilina (SRZ) zabezpečuje výkon rybárskeho práva na základe ustanovenia 4 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. Asociácia vodárenských spoločností Asociácia vodárenských spoločností (AVS) pôsobí od roku V rozsahu Memoranda o spolupráci s MŽP SR jej úlohou je dosiahnuť koordinovaný postup pri zabezpečovaní požadovanej úrovne prevádzkovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj vytvárať podmienky pre rozvoj tejto činnosti na území SR v intenciách platného legislatívneho prostredia a opatrení MŽP SR ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Práca a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú ustanovené zákonom č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, podľa ktorého postupujú: vodárenské spoločnosti, iné subjekty zabezpečujúce dodávku pitnej vody verejnými vodovodmi a odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami. Infraštruktúrny majetok obcí spravujú vodárenské akciové spoločnosti. Vlastníkom infraštruktúrneho majetku sú obce a mestá prostredníctvom akcií. V roku 2010 bolo členmi AVS na Slovensku 17 subjektov. Ide o 11 zmiešaných spoločností (spoločnosť vlastní a súčasne prevádzkuje infraštruktúru) a 3 dvojice oddelených vlastníckych a prevádzkových spoločností: 1 Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Bratislava (BVS, a. s.) 2 Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., Piešťany (TAVOS, a. s.) 3 Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Nitra (ZsVS, a. s.) 4 Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a. s., Trenčín (TVS, a. s.) 5 Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s., Trenčín (TVK, a. s.) 6 Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., Žilina (SEVAK, a. s.) 7 Oravská vodárenská spoločnosť, a. s., Dolný Kubín (OVS, a. s.) 8 Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., Liptovský Mikuláš (LVS, a. s.) 9 Turčianska vodárenská spoločnosť, a. s., Martin (TURVOD, a. s.) 10 Považská vodárenská spoločnosť, a. s., Považská Bystrica (PoVS, a. s.) 11 Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a. s., Ružomberok (VSR, a. s.) 12 Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Banská Bystrica (StVS, a. s.) 13 - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., Banská Bystrica (StVPS) 14 Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Košice (VVS, a. s.) 15 Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s., Poprad (PVS, a. s.)

9 Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., Poprad (PVPS, a. s.) 17 - Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a. s., (KOMVaK, a. s.) Vodárenské spoločnosti - členovia AVS zabezpečujú cca 95 % vodárenských služieb spojených s prevádzkou verejných vodovodov a verejných kanalizácií na Slovensku. Medzi iné subjekty zabezpečujúce dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd patria napríklad: 1 Vodárenské a technické služby, s. r. o., Hlohovec (VaTS, s. r. o.) 2 MONDI SCP, a. s., Ružomberok (Mondi, a. s.) 3 Aquaspiš, s. r. o., Spišská Nová Ves 4 PreVaK, s. r. o., Bratislava Významnými subjektami v oblasti prevádzkovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú ďalej obce, ktoré vlastnia tento infraštruktúrny majetok. V širšej oblasti využívania vôd a obzvlášť produkcie odpadových vôd predstavujú približne polovicu odberateľov respektíve producentov subjekty z oblasti poľnohospodárstva (rastlinná aj živočíšna výroba) a priemyselné subjekty. Mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú revitalizáciou vodných tokov a povodí V súčasnosti je približne 10 aktívnych mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú revitalizáciou vodných tokov a povodí na Slovensku. Patria k nim napr. BROZ - Bratislavské regionálne ochranárske združenie, EKOPOLIS Banská Bystrica, Ľudia a voda, združenie Slatinka, Sosna, neinvestičný fond Muránka, Priatelia zeme - CEPA Banská Bystrica, Ipeľská únia ochranárske združenie Poiplia. 2.2 Vývoj vybraných ukazovateľov VH vo vzťahu k národnému hospodárstvu Objem výnosov VH v roku 2010 bol tis.. V roku 2010 nastal pokles výnosov VH oproti roku 2009 o tis.. V relácii k hrubému domácemu produktu SR (HDP) 65,9 mld., to predstavuje 1,00 % (tab. č a tab. č. 10.2). Na výnosoch VH sa SVP, š. p. podieľal 19,78 % t. j tis.. Výnosy vodárenských spoločnosti tvorili 63,75 % t. j. viac než polovicou výnosov VH v objeme tis.. Vo VV, š. p. boli výnosy tis., čo tvorí 16,47 % z celkových výnosov VH. Vo VH došlo v roku 2010 k zníženiu počtu zamestnancov o 88 a priemerná mzda sa zvýšila o 33 oproti roku 2009 (tab. č a 10.2). Výnosy vo VH ovplyvnili aj ostatné činnosti, ktoré jednotlivé štátne podniky a akciové spoločnosti vykonávali. Za celé VH v roku 2010 nebol vykázaný zisk. Tento stav bol ovplyvnený aj nepriaznivým hospodárskym výsledkom Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. ( ,7 tis ). Od sa zlúčila s jej dovtedajším akcionárom - Prvou Vodárenskou a. s. a jednorázovo odpísali goodwill, ktorý vznikol touto fúziou (tab. č. 10.2).

10 10 Ukazovateľ Merná jednotka m. j. tab. č Rok index 2007/2006 m. j. index 2008/2007 m. j. index 2009/2008 m. j. index 2010/2009 Hrubý domáci produkt mld. 61,5 111,8 67,2 109,2 63,3 94,2 65,9 104,1 z toho VH mld. 0,63 93,5 0,67 106,4 0,64 95,5 0,67 104,7 Priemerný počet zamestnancov hospodárstva SR počet v tis ,7 102, ,0 102, ,6 95, ,5 106,5 z toho VH počet , , , ,3 Priemerná mesačná mzda 668,72 107,2 723,03 108,1 744,50 103,0 769,0 103,3 z toho VH , , , ,1 Zdroj: ŠÚ SR, Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v rokoch 2006, 2007, 2008, 2009, 2010; štátne podniky a vodárenské akciové spoločnosti Dodávka povrchovej vody za odplatu mala klesajúcu tendenciu, klesla o 24 mil. m 3 (tab. č ). Náklady VH na zabezpečenie jednotlivých činností boli v objeme tis.. Na týchto nákladoch sa SVP, š. p. podieľal 19,5 %. Náklady ostatných vodohospodárskych podnikov boli 15,5 % a zostávajúcich 65 % nákladov pripadlo na vodárenské spoločnosti (tab. č. 10.2). 2.3 Vzťah k štátnemu rozpočtu Kapitálové výdavky (SVP, š. p.) SVP, š. p., Banská Štiavnica neboli v roku 2010 pridelené žiadne kapitálové výdavky. Bežné výdavky (SVP, š. p.) Celkový objem rozpočtových prostriedkov určených pre SVP, š. p., Banská Štiavnica na rok 2010 v rámci bežných výdavkov bol nasledovný: Povodňové zabezpečovacie práce za obdobie január až august Okamžité obnovenie poškodenej infraštruktúry po povodniach v máji a júni Povodňové zabezpečovacie práce počas povodní v roku 2009 a od 10. januára do 31. augusta Povodňové zabezpečovacie práce na vodných tokoch a vodných stavbách od 1. septembra 2010 do odvolania II. stupňa povodňovej aktivity Projekty v rámci OP Juhovýchodná Európa Spolu

11 11 Pridelené finančné prostriedky na povodňové zabezpečovacie práce za obdobie do 31. augusta 2010 boli vyčerpané v plnej výške ( ). Z finančných prostriedkov, určených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác na vodných tokoch a vodných stavbách v období od 1. septembra 2010 až do odvolania II. stupňa povodňovej aktivity bolo k 31. decembru 2010 vyčerpaných Vzhľadom na to, že zvyšnú časť prostriedkov v sume nebolo možné v dôsledku poveternostných vplyvov použiť na určený účel do konca roka 2010 bolo možné čerpať tieto prostriedky do Tieto prostriedky boli taktiež vyčerpané v plnej výške v stanovenom termíne. Kapitálové transfery pre príspevkové organizácie MŽP SR pridelilo VÚVH na rok 2010 kapitálový transfer vo výške SHMÚ bol na rok 2010 schválený kapitálový transfer v oblasti vôd vo výške Čerpanie kapitálových transferov príspevkových organizácií k bolo nasledovné: VÚVH SHMÚ Spolu Bežné transfery pre príspevkové organizácie Na rok 2010 bol VÚVH pridelený bežný transfer vo výške V rámci upraveného rozpočtu v oblasti vôd predstavoval bežný transfer pridelený SHMÚ na rok 2010 čiastku Z celkovej sumy upraveného rozpočtu predstavoval príspevok na činnosť v oblasti vôd vrátane ČMS voda sumu , na POVAPSYS a predpovednú povodňovú službu Čerpanie bežných transferov príspevkových organizácií k bolo nasledovné: VÚVH SHMÚ Spolu Vodohospodárske organizácie priamo riadené MŽP SR čerpali v roku 2010 zo ŠR finančné prostriedky v celkovej sume nasledovne: kapitálové transfery VÚVH+SHMÚ bežné transfery SVP, š. p bežné transfery VÚVH+SHMÚ Spolu V roku 2010 neboli š. p. Vodohospodárka výstavba poskytnuté žiadne finančné prostriedky zo ŠR. Z uvedeného zdroja neboli taktiež financované vodárenské spoločnosti, obce, mestá ani ostatné subjekty v sektore voda. 2.4 Vlastnícke vzťahy Na úseku vodných tokov V zmysle vodného zákona rozhodujúcim správcom povrchových vodných tokov SR je SVP, š. p., Banská Štiavnica.

12 12 Správu drobných vodných tokov zabezpečujú okrem SVP, š. p. aj štátne organizácie lesného hospodárstva, a to Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., Vojenské lesy a majetky SR, š. p., Pliešovce a Štátne lesy TANAP. Z celkovej dĺžky drobných vodných tokov je v správe ostatných správcov 1 % a 7 % z celkovej dĺžky drobných vodných tokov nemá určeného správcu. Na základe spresneného digitálneho spracovania inventarizácie vodných tokov pri využití kvalitatívne presnejších podkladov v digitálnom výstupe na vodohospodárskych mapách v mierke M = 1: bola zaevidovaná celková dĺžka riečnej siete v SR v súčasnosti km. V tabuľke č je uvedený prehľad vývoja na tokoch a zariadeniach na tokoch v správe VH v rokoch 2006 až V roku 2010 bolo na základe rozhodnutia MŽP SR prevedených do správy Slovenského národného múzea, Múzeum Betliar 1,3 km vodného toku Betliarsky potok. Čo sa týka dĺžky upravených vodných tokov, pre rok 2009 bol údaj upravený podľa oficiálnych údajov v štatistike SVP. Nie je to skutočný nárast počtu km upravených úsekov vodných tokov ale len upresnenie štatistických údajov podľa evidencie SVP. V roku 2010 boli mimo prevádzky 3 historické čerpacie stanice (Žitavská Tôň, Čergov, Viničné). Vodárenská nádrž Rozgrund nebola využívaná na vodárenské účely. Ukazovateľ tab. č Jednotka Roky Dĺžka vodných tokov km * ** ,7 + z toho: upravené toky km , , , ,6 + Vodohospodársky významné a vodárenské vodné toky km Dĺžka ochranných hrádzí km , , , ,5 Dĺžka umelých kanálov a privádzačov km Hate počet Počet plavebných komôr počet Čerpacie a prečerpávacie stanice počet Vodné nádrže spolu počet z toho vodárenské nádrže počet Celkový objem vodných nádrží mil. m Suché nádrže poldre počet Historické vodohospodárske objekty počet Zdroj: SVP, š. p., Banská Štiavnica - ročný výkaz závodnej jednotky o správe a prevádzke vodných tokov a vodných diel, Ekonomická ročenka. * v celkovej dĺžke tokov je započítaná evidovaná dĺžka drobných vodných tokov z III. etapy delimitácie, delimitovaných k **v roku 2007 boli delimitované 3 drobné vodné toky + spresnenie údajov podľa štatistiky SVP o dĺžke upravených vodných tokov

13 13 Na úseku vodovodov a kanalizácií V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad vývoja na zariadeniach v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov v rokoch 2008 až tab. č Roky Ukazovateľ Jedn VS OÚ Iné * Spolu Dĺžka vodovodnej siete (bez prípojok) km Dĺžka vodovodných prípojok km Počet vodovodných prípojok ks Dĺžka kanalizačnej siete (bez prípojok) km Dĺžka kanalizačných prípojok km Počet kanalizačných prípojok ks Počet čistiarní odpadových vôd počet * Iné subjekty: Vodárenské a technické služby, s. r. o., Hlohovec, PreVaK, Stará Turá Vypracoval: VÚVH 3 Legislatíva vo vodnom hospodárstve 3.1 Legislatívna činnosť V rámci legislatívnej činnosti boli v roku 2010 schválené nasledovné vykonávacie predpisy: 1. k zákonu č. 364/2004 Z. z. o vodách o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.: - návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, schválený vládou SR dňa 25. mája 2010, uverejnené v Zbierke zákonov SR pod číslom 269/2010, - návrh nariadenia vlády SR o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky (aproximačné nariadenie - transpozícia smernice 2008/105/ES Európskeho parlamentu a Rady), schválený vládou SR dňa 25. mája 2010, uverejnené v Zbierke zákonov SR pod číslom 270/2010, - návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd, schválený vládou SR dňa 9. júna 2010, uverejnené v Zbierke zákonov SR pod číslom 282/2010, - návrh vyhlášky MPŽPRR SR o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona, schválený dňa 14. októbra 2010 a uverejnená v Zbierke zákonov pod číslom 418/2010, - návrh výnosu MPŽPRV SR č. 2/2010 zo 16. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní

14 14 (oznámenie č. 396/2010 Z. z.) uverejnený dňa 16. septembra 2010 vo Vestníku MŽP SR čiastke 2/A, ročník XVIII pod číslom 2/2010, - článok IV zákona č. 556/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transpozícia smernice 2008/56/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky), 2. k zákonu č. 442/2002 Z. z.. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 394/2009 Z. z., - návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa ustanovuje obsah plánu obnovy verejného vodovodu, plány obnovy verejnej kanalizácie a postup pri ich vypracúvaní, schválený dňa 28. mája 2010 a uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 262/2010, 3. k zákonu č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami: - návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd, schválený dňa 17. mája 2010, uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 251/2010, - návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, schválený dňa 17. mája 2010, uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 252/2010, - návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej povodňovej služby, schválený dňa 28. apríla 2010, uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 204/2010, - návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania, schválený dňa 28. mája 2010, uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 261/2010, - návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika, jeho prehodnocovaní a aktualizovaní, schválený dňa 7. júla.2010, uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 313/2010, - návrh vyhlášky MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, o uhrádzaní výdavkov na ich vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu a o navrhovaní a zobrazovaní rozsahu inundačného územia na mapách, schválený dňa 10. novembra 2010, uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 419/2010. Potreba ich vypracovania vyplynula najmä: z povinnosti transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady upravujúcich oblasť vôd: smernice 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality, smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík,

15 15 smernice 2008/56/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii), smernice 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, smernice 2009/90/ES, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd, z dosiahnutého pokroku pri implementácii RSV, zo skúseností pri uplatňovaní súčasnej legislatívy v praxi. 3.2 Normalizačná činnosť Technickou normalizáciou vo VH a spoluprácou s medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami sa na Slovensku zaoberá VÚVH (oddelenie vodného plánovania) a Hydrologické normalizačné stredisko SHMÚ (pre oblasť hydrológie). Sú to koordinačné pracoviská technickej normalizácie pre VH a životné prostredie (ŽP), ktoré zabezpečujú: odborno-technickú pomoc pri tvorbe odvetvových technických noriem životného prostredia (OTN ŽP), odborno-technickú pomoc pri tvorbe slovenských technických noriem (STN) so zameraním na harmonizáciu STN s európskymi normami (EN), odborno-technickú pomoc pri preberaní EN do sústavy STN, celkovú agendu a evidenciu OTN ŽP a STN vo VH, spoluprácu s orgánmi štátnej správy, technickými komisiami a organizáciami v nich zastúpenými a celkovú nadrezortnú informovanosť. V roku 2010 normalizačná činnosť v oblasti VH v SR naďalej prebiehala v týchto technických komisiách (TK): TK 1 Vodovody a kanalizácie TK 2 Meliorácie TK 3 Hydrotechnika TK 27 Kvalita a ochrana vôd TK 64 Hydrológia a meteorológia TK 72 Environmentálne manažérstvo. Zoznam STN VH je uvedený na stránke VUVH ( a je pravidelne aktualizovaný. Normalizáciu v oblasti VH v SR nemožno oddeliť od normalizácie na medzinárodnej a európskej úrovni. Členom medzinárodných a európskych normalizačných štruktúr za SR je Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN). Slovensko je riadnym členom Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) a Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) s povinnosťou vyjadrovať sa k pripravovaným návrhom noriem a všetkým pracovným dokumentom. SÚTN poveril VÚVH Bratislava oddelenie vodného plánovania zabezpečovaním medzinárodnej spolupráce v medzinárodných normalizačných komisiách: ISO/TC 147 Kvalita vody

16 16 ISO/TC 224 Normalizácia servisných činností súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou a kanalizáciami - kritériá kvality na servisné a prevádzkové indikátory a v európskych normalizačných komisiách: CEN/TC 164 Zásobovanie vodou CEN/TC 230 Analýza vody CEN/TC 308 Charakterizácia kalov. Medzinárodnú spoluprácu v európskej normalizačnej komisii CEN/TC 318 Hydrometria z poverenia SÚTN zabezpečuje zástupca Hydrologického normalizačného strediska SHMÚ. 4 Implementácia rámcovej smernice o vode a ostatných smerníc EÚ v oblasti vôd 4.1 Napĺňanie stratégie implementácie RSV v zmysle reportovacích povinností pre EK Proces implementácie RSV prebiehal v súlade s Vecným a časovým harmonogram prác pre spracovanie plánov manažmentu povodí a schválenou optimalizovanou národnou stratégiou pre implementáciu RSV. Ťažiskom prác v roku 2010 boli aktivity súvisiace s ukončovaním prác v rámci prvého plánovacieho obdobia a aktivity súvisiace s prípravou implementácie RSV v rámci druhého plánovacieho obdobia. Aktivity v rámci prvého plánovacieho obdobia Schválenie Vodného plánu Slovenska Vodný plán Slovenska vláda SR prerokovala a schválila dňa 10. februára 2010 uznesením č Schválením Vodného plánu Slovenska splnila SR povinnosť vyplývajúcu z RSV a zákona o vodách. Plnenie reportingových povinností voči Európskej komisii (EK) V zmysle čl. 13 a 15 (1) RSV bola kópia Vodného plánu Slovenska, ako kompletného materiálu vrátane plánov manažmentu správnych území povodí v SR, oficiálnou cestou prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR pri EÚ ( predložená EK spolu s ďalšími dokumentmi a súbormi, ktoré boli vypracované na základe metodického usmernenia EK pre reporting k RSV. Správa bola dňa 23. apríla 2010 vystavená podľa pokynov EK do Centrálneho dátového skladu (CDR) siete EIONET ReportNet Návrh cenovej politiky v oblasti VH bol vypracovaný v súlade s čl. 9 RSV ako súbor zásad a opatrení, ktoré využíva štát pri tvorbe a uplatňovaní cien so zohľadnením sociálnych a verejnoprospešných cieľov SR. Rešpektuje platné legislatívne predpisy v oblasti VH a v oblasti ekonomiky, hospodárske vzťahy, životný cyklus, zohľadňuje nákladovú koncepciu pri zachovaní princípu RSV - znečisťovateľ platí a rešpektuje platnú regulačnú politiku. Aktivity v rámci prípravy pre druhé plánovacie obdobie Aktivity súvisiace s prípravou implementácie RSV v druhom plánovacom období sa sústreďujú najmä na nasledovné oblasti: monitorovanie vôd,

17 17 analyzovanie a hodnotenie kvality, množstva, režimu, stavu a potenciálu povrchových vôd, analyzovanie a hodnotenie kvality, množstva a režimu podzemných vôd, aktualizáciu vybraných charakteristík správnych území povodí (typológia, vodné útvary, register chránených území), zber a hodnotenie údajov pre potreby čl. 9 RSV, zber údajov, správu databáz a katalogizáciu. 4.2 Implementácia ostatných smerníc EÚ v oblasti vôd Tak, ako v predchádzajúcich rokoch bola v gescii MŽP SR, v sektore voda okrem implementácie RSV aj implementácia ďalších 26 smerníc a nariadení EÚ, vrátane povinnosti podávania správ EK o ich implementácii (príloha č. 1). Výnimkou je smernica 76/160/ES v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie a smernica Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré sú v kompetencii MZ SR. V roku 2010 do gescie MŽP SR pribudla smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/90/ES, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd a ktorá nadobudla účinnosť dňa Pozornosť bola zameraná na plnenie požiadaviek tých smerníc, ktoré boli premietnuté do prístupovej zmluvy SR. Z tohto pohľadu nosnou činnosťou v rámci implementácie ostatných smerníc EÚ v oblasti vôd bola smernica 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá rieši otázku odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd, najmä obcí (aglomerácií) nad 2000 ekvivalentných obyvateľov. O realizácii implementačných programov jednotlivých smerníc/nariadení MŽP SR zaslalo EK prostredníctvom SAŽP za oblasť Voda nasledovné správy: Národný program SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES, aktualizácia k Aktualizovaný národný program SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES (ďalej Aktualizovaný národný program) je predkladaný EK v súlade s článkom 17 smernice Rady z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (ďalej smernica Rady 91/271/EHS). Ukladá členským štátom EÚ povinnosť pripraviť program implementácie tejto smernice a každé dva roky podľa potreby predkladať jeho aktualizované znenie EK. Aktualizovaný národný program popisuje a prehodnocuje právny rámec pre odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v SR, koncepčné a strategické materiály vzťahujúce sa k problematike čistenia odpadových vôd, prehľad súčasného stavu v čistení a odvádzaní odpadových vôd v SR, tabuľkové údaje aktuálne k roku 2008 o počte kanalizačných aglomerácií a produkovanom znečistení (vyjadrenom v počte ekvivalentných obyvateľov), o počte a kapacite vyhovujúcich zberných systémov a ČOV, o množstve využívaných kalov, o výške investičných nákladov požadovaných na základe

18 18 rozhodnutia Komisie 93/481/EHS a o formátoch prezentácie národných programov tak, ako to predpokladá článok 17 smernice Rady 91/271/EHS. Aktualizovaný národný program bol doplnený o prehľad aglomerácií a k nim prislúchajúcich údajoch. EK bol elektronickou cestou vystavením do CDR siete EIONET - ReportNet a oficiálnou cestou prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR pri EÚ predložený dňa 8. júla 2010 a následne upravená príloha č. 1 dňa 17. septembra Situačná správa o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v SR za roky Situačná správa bola spracovaná podľa záväzkov v zmysle článku 16 smernice Rady 91/271/EHS po dvojročnom období. Podáva informácie o: právnom rámci pre odvádzanie a čistenie komunálnych OV, záväzkoch SR voči EÚ podľa smernice Rady 91/271/EHS, koncepčných a strategických materiáloch, sídelnej štruktúre a aglomeráciách Slovenska, vývoji odvádzania a čistenia komunálnych OV verejnými kanalizáciami v prevádzke vodárenských spoločností, stave odvádzania a čistenia komunálnych OV v aglomeráciách nad EO, realizácii významných stavieb stokových sietí a čistiarní OV na Slovensku, aglomeráciách veľkostnej triedy pod 2000 EO, produkcii čistiarenských kalov a nakladanie s nimi. V situačnej správe prezentované výsledky nadväzujú na výsledky z predchádzajúcej situačnej správy za roky Situačná správa bola predložená EK elektronickou cestou vystavením do CDR siete EIONET ReportNet a tiež oficiálnou cestou cez Stále zastúpenie SR pri EÚ dňa a následne upravená príloha dňa Informácia o príslušných orgánoch a územných jednotkách SR v zmysle čl. 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík EK boli poskytnuté informácie: o oprávnených orgánoch pre implementáciu smernice 2007/60/ES - oprávneným orgánom v SR je MŽP SR, o územných jednotkách vymedzených pre potreby implementácie smernice 2007/60/ES v SR. Vymedzené boli dve územné jednotky, identické so správnymi územiami povodí - Dunaj a Visla. Informácia bola dňa 24. mája 2010 predložená EK elektronickou cestou vystavením do (CDR) služby Reportnet ( a následne oficiálne prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR pri EÚ. Spolupráca SR s Európskou environmentálnou agentúrou Ďalšia povinnosť, ktorú MŽP SR zabezpečovalo v oblasti podávania správ, je reporting pre Európsku environmentálnu agentúru (EEA). V rámci reportingu SR prostredníctvom SHMÚ pripravovala a predkladala na EEA podľa jej pokynov Prioritné dátové toky - údaje pre River quality (EWN - 1), Lake quality (EWN - 2), Groundwater quality (EWN - 3) a State & Quantity of Water Resources (EWN 4).

19 19 Pilotne boli poskytnuté údaje aj pre dátové toky Water emission quality (WISE 1) a v spolupráci s VÚVH aj Biological data (WISE 2). 4.3 Projekty na napĺňanie smerníc financované z fondov EÚ V rámci operačného programu Životné prostredie bola k schválená suma nenávratného finančného príspevku (NFP) v celkovom objeme 634,444 mil.. Prostriedky EÚ predstavovali 552,666 mil. a spolufinancovanie zo ŠR 81,778 mil.. Podrobnejší rozpis je uvedený v nasledujúcej tabuľke: [v ] tab. č Prioritná os fondy EÚ ŠR Schválená suma NFP (fondy EÚ+ŠR) 1 Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd , , ,00 2 Ochrana pred povodňami , , ,51 Spolu , , ,51 Zdroj: MŽP SR Sekcia environmentálnych programov a projektov Prehľad a financovanie jednotlivých projektov je uvedený v prílohe č. 2. Projekty financované prostredníctvom programov ISPA a Kohézny fond v programovom období sú k v záverečnej realizačnej fáze. V procese schvaľovania EK sú už len záverečné správy predmetných projektov. 5 Medzinárodná spolupráca v oblasti vodného hospodárstva MŽP SR, sekcia vôd zabezpečuje účasť odborníkov na rokovaniach pracovných, expertných a ad hoc skupín, resp. na workshopoch organizovaných EK v rámci Spoločnej implementačnej stratégie V roku 2010 pokračovala medzinárodná spolupráca zmysle nasledovných medzivládnych dohôd, medzištátnej zmluvy a medzinárodných dohovorov: Medzivládne dohody a medzištátna zmluva Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách. Dohoda medzi vládou SR a vládou Ukrajiny o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách. Dohoda medzi vládou SR a vládou Poľskej republiky o VH na hraničných vodách. Dohoda medzi vládou SR a vládou ČR o spolupráci na hraničných vodách. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách. V procese prípravy, resp. ratifikácie sú naďalej tieto zmluvné dokumenty: Zmluva medzi SR a Rakúskou republikou o vodohospodárskej spolupráci na hraničných vodách. Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier EHK OSN (tzv. Helsinský dohovor).

20 20 Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalo udržateľnom využívaní Dunaja. V rámci Dohovoru je vytvorená Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja ICPDR, v ktorej zastúpenie má aj MŽP SR. Na základe jednotlivých medzivládnych dohôd a medzištátnej zmluvy boli zriadené nasledovné komisie: 1. Slovensko-rakúska komisia pre hraničné vody 2. Slovensko-maďarská komisia pre hraničné vody 3. Slovensko-ukrajinská komisia pre hraničné vody 4. Slovensko-poľská komisia pre hraničné vody 5. Slovensko-česká komisia pre hraničné vody. Na pravidelných každoročných zasadnutiach komisií pre hraničné vody sa aj v roku 2010 prijali konkrétne opatrenia a stanovili úlohy, či už dlhodobého, krátkodobého alebo strednodobého charakteru, ktoré boli zaznamenané v protokoloch z jednotlivých zasadnutí komisií. Plánované zasadnutia Slovenskoukrajinskej a Slovensko-poľskej komisie pre hraničné vody boli z dôvodu organizačných zmien preložené na nasledujúci rok. Medzinárodná spolupráca v rámci komisií pre hraničné vody (KHV) Hraničné toky s Rakúskom V súlade so závermi protokolu z 19. zasadnutia Komisie v roku 2010 pracovné skupiny pokračovali v plánovaných spoločných úlohách, ako sú bežné udržiavacie práce na hraničných tokoch, spoločné sledovanie kvality vody, výmeny výsledkov z analýz rozborov. Hydrologickí experti oboch strán vykonali spoločné merania prietokov na Morave v profile Moravský Svätý Ján Hohenau an der March a v profile Záhorská Ves Angern an der March. Komisia prerokovala a odsúhlasila nasledovné projekty: 1. Cyklomost Schloβhof MČ Bratislava Devínska Nová Ves, I. časť stavby na území SR, v r. km 4,50 Moravy. Lávka bude spájať obce Devínska Nová Ves (SR) a Schloβhof (Rakúska republika). 2. Súhrnný vodohospodársky úpravný projekt Dunaj na východ od Viedne, ktorý je zaradený v rámci projektu: Súhrnný projekt vodohospodárskych stavieb medzi Viedňou a slovensko-rakúskou štátnou hranicou. Tento projekt je v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Hraničné toky s Maďarskom V súlade so závermi Protokolu zo LXXI. zasadnutia Slovensko-maďarskej komisie pre hraničné vody sa aj v roku 2010 pokračovalo v spoločnom sledovaní kvality vody na slovensko-maďarských úsekoch riek Dunaja, Tisy, Ipľa a ostatných prítokoch hraničných riek, ako aj v monitoringu vplyvu SVD Gabčíkovo - Nagymaros na životné prostredie priľahlého územia na Slovensku. Výsledky naznačujú pozitívny vplyv prevádzky na životné prostredie tohto územia. V roku 2010 sa pokračovalo aj v nasledovných činnostiach a projektoch: PS pre RSV spolupracovala so skupinou pre Dunaj na čiastkových plánoch manažmentu povodí, v ktorých vyznačili spoločné vodné útvary a pracujú na harmonizácii spoločných dát na spoločných vodných útvaroch podzemnej a povrchovej vody;

21 21 projekt - Prieskum hraničnej oblasti povodia toku Ipeľ; projekt - Ochrana populácií ohrozených druhov vtáctva v prirodzených biotopoch vnútrozemskej delty Dunaja; revitalizácia močiara Istragov; pokračovanie výstavby mostov cez hraničný tok Ipeľ v lokalitách Chľaba Ipolydamásd, Pastovce Vámosmikola, Peťov - Postyénpuszta a Rároš Rárospuszta; prijatie projektu s názvom Vybudovanie systému kontaktov medzi inštitúciami v duchu medzištátnych dohôd o Slovensko-maďarských hraničných vodách - I. etapa. Činnosť splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVD Gabčíkovo - Nagymaros V roku 2010 pokračovali rokovania o problematike SVD G-N na úrovni delegácií vlády SR a vlády MR. Pre zásadne odlišné prístupy obidvoch strán k spôsobu riešenia problematiky sa zatiaľ na úrovni vládnych delegácií k zásadnej dohode nedospelo. S prípravami na Strategické posudzovanie vplyvov na životné prostredie (SEA) sa začalo na oboch stranách. V priebehu roka 2010 bolo dohodnuté, že termín na vykonanie SEA sa vzhľadom na rozšírenie prác predĺži do konca roka Monitoring na slovenskom území stále trvá a výsledky naznačujú pozitívny vplyv prevádzky VDG na životné prostredie priľahlého územia. Delegácia vlády MR naďalej odmieta akceptovať výsledky spoločného monitoringu. Rokovania zmluvných strán o spôsoboch riešenia problematiky starého koryta Dunaja boli zastavené aj na úrovni Slovensko-maďarskej komisie pre hraničné vody. Slovenská strana bude nútená pristúpiť k riešeniu situácie výlučne na území SR. Z tohto dôvodu sa pripravuje nová štúdia. Hraničné toky s Poľskou republikou V súlade so závermi Protokolu z X. zasadnutia Slovensko-poľskej komisie pre hraničné vody sa aj v roku 2010 pokračovalo v spoločnom sledovaní kvality vody na hraničných vodných tokoch Dunajec, Poprad, Čierna Orava, Piekielnik a Biela Voda, výmene výsledkov z analýz rozborov kvality vôd, v bežných udržiavacích prácach na hraničných vodách. Hydrologickí experti oboch strán vykonali spoločné merania na hraničných tokoch podľa odsúhlasených plánov. Hraničné toky s Českou republikou V priebehu roka 2010 bol na slovenskej strane prerokovaný, posúdený a o pripomienky a návrhy českej strany doplnený návrh textu Dohody medzi vládou SR a vládou ČR o dočasnom užívaní časti štátneho územia SR pre výstavbu a prevádzku stavby Predĺženie splavnosti vodnej cesty Otrokovice Rohatec na hraničnom vodnom toku Radejovka na územiach mesta Skalica a obcí Sudoměřice a Rohatec (Baťov kanál), ktorá bola už Komisiou odsúhlasená. Pre medzinárodný projekt Automatizácia výmeny krízových údajov v hydrologickej oblasti povodí Moravy a Dyje bolo v júli 2010 schválené financovanie v rámci programu Európska teritoriálna spolupráca V novembri 2010 začali prvé dvojstranné rokovania slovenskej a českej strany v rámci projektu Spoločné protipovodňové opatrenia na oboch brehoch Moravy.

22 22 Hraničné toky s Ukrajinou Vzhľadom na neuskutočnené zasadnutie Slovensko-ukrajinskej komisie pre hraničné vody v roku 2009 sa aj v roku 2010 v súlade so závermi Protokolu zo XIV. zasadnutia Slovensko-ukrajinskej komisie pre hraničné vody pokračovalo v spoločnom sledovaní kvality vody na hraničných vodných tokoch Tisa, Uh, Latorica, Ulička a Ublianka, vo výmene výsledkov z analýz rozborov kvality vôd, v bežných udržiavacích prácach na hraničných vodách. Hydrologickí experti oboch strán vykonali spoločné merania na hraničných tokoch podľa odsúhlasených plánov. Hydrotechnické práce boli realizované v súlade so schválenými plánmi každej strany na svojom území a ich finančným zabezpečením. V roku 2010 pokračovala spolupráca medzi SHMÚ v Košiciach a Zakarpatským oblastným centrom pre hydrometeorológiu v Užhorode. Mnohostranná spolupráca SR so susednými krajinami V roku 2010 jednotlivé komisie podporovali spoluprácu na hraničných vodách so všetkými susednými krajinami nasledovnými projektmi a činnosťami: Trojstranný predpovedný model povodní pre rieku Morava a Dyje; Smernica EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Flood Directive); Multilaterálna harmonizácia manažmentu povodní v regióne CENTROPE - v rámci protipovodňovej ochrany vznikla spolupráca štyroch krajín - Slovensko, Rakúsko, Česko a Maďarsko Ceframe. Ďalšie informácie a aktuality sú uverejnené na webovej stránke Projekty a činnosti v rámci ETS SEE (Európska teritoriálna spolupráca juhovýchodná Európa): 1. WANDA - WAste management for inland Navigation on the DAnube - nakladanie s odpadmi z vnútrozemskej plavby na Dunaji. Podrobnejšie informácie o projekte sú uvedené na internetovej stránke 2. Dvojstranný projekt ETS MoRe Revitalizácia rieky Morava: podrobný plán opatrení pripravený v súlade so smernicami EÚ o ochrane vôd a prírody. Podrobnejšie informácie sú k dispozícii na internetovej stránke: 3. V rámci projektu DANUBE FLOODRISK, sa realizujú významné ciele Smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík na celom toku Dunaja. Trojstranné stretnutie splnomocnencov vlád SR, ČR a RR v novembri 2010: bol vypracovaný návrh projektu Prírode blízke protipovodňové opatrenia v sútokovej oblasti Moravy a Dyje (polder Soutok), bola dohodnutá realizácia slovensko-rakúskeho projektu MreNA (Morava river re creational Navigation), V rámci Trilaterálnej Ramsarskej platformy bola v apríli 2010 rozšírená spolupráca medzi SR, RR a ČR pre ochranu trilaterálneho mokraďového územia s medzinárodným významom s názvom Niva na sútoku Morava Dyje - Dunaj. Medzinárodné projekty Okrem uvedených projektov patrili v roku 2010 medzi najdôležitejšie medzinárodné projekty zamerané na vodohospodársky rozvoj nasledovné projekty:

23 23 Budovanie vedomostných kapacít pre sektor vodného hospodárstva v Turecku; SAMPLER - Vývoj a overovanie technológií pasívneho vzorkovania na monitorovanie emergentných a perzistentných organických znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí; DINAMICS - Diagnostické senzory na úrovni nanotechnológie a mikrotechnológie; WATLIFE posilnenie povedomia verejnosti o význame vody pre život, jej ochrany a udržateľného využívania; UNDP/GEF - Integrácia princípov a postupov ekologického manažmentu do krajinného a vodohospodárskeho manažmentu na Východoslovenskej nížine (región Laborec - Uh); WACO spolupráca s holandskými expertmi z Vodnej rady Regge and Dinkel; HESTIA harmonizácia a evaluácia vzorkovacích techník, cezhraničná spolupráca EÚ; NEWADA Network of Danube Waterway Administrations (Sieť administrácií Dunajskej vodnej cesty; Vytvorenie informačného systému PLUSK pre spoločné poľsko slovenské hraničné vody; Prieskum hraničnej oblasti a povodia toku Ipeľ; Vybudovanie systému kontaktov medzi inštitúciami v duchu medzištátnych dohôd na hraničných vodách; Projekt TICAD - Territorial assessment of the Tisa catchment area - Hodnotenie povodia rieky Tisa v roku 2010 sa uskutočnilo poskytnutie podkladov (projekt z oblasti protipovodňovej ochrany). Projekt 7 RP EU ClimateWater. 6 Charakteristika prírodných podmienok v oblasti vôd a vodného hospodárstva 6.1 Prírodné podmienky Klimatické pomery Úhrn atmosférických zrážok na území SR dosiahol v roku 2010 hodnotu mm, čo predstavuje 158 % normálu a je hodnotený ako zrážkovo mimoriadne vlhký rok. Úhrny zrážok v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roka 2010 dokumentuje tab. č Priemerné úhrny zrážok na území SR v roku 2010 tab. č Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok mm % normálu Nadbytok(+)/Deficit(-) Charakter zrážkového V V S VV MV VV VV VV MV VS VV V MV obdobia Pozn.: S suchý, VS veľmi suchý, V vlhký, VV veľmi vlhký, MV mimoriadne vlhký Ročné úhrny zrážok v roku 2010 v jednotlivých oblastiach povodí Slovenska sú uvedené v tabuľke Podľa charakteru zrážkového obdobia možno považovať v roku 2010 všetky povodia na Slovensku za mimoriadne vlhké a relatívne najviac v povodí Bodvy.

24 24 Priemerné výšky zrážok v jednotlivých povodiach SR v roku 2010 tab. č Správne územie povodia Čiastkové povodie Plocha povodia [km 2 ] Priemerný úhrn zrážok [mm] % normálu Charakter zrážkového obdobia Morava* MV Dunaj* MV Váh MV Nitra MV Dunaj Hron MV Ipeľ * MV Slaná MV Bodrog* MV Bodva MV Hornád MV Visla Dunajec a Poprad MV SR MV * toky a im zodpovedajúce údaje len zo slovenskej časti povodia MV mimoriadne vlhký Hydrologické pomery Geografické situovanie Slovenska na rozvodnici morí Čierneho a Baltského (rozhranie prebieha približne po slovensko-poľskej štátnej hranici a v úseku Štrba - Čirč na našom území) predurčuje spolu s danými prírodnými podmienkami vodohospodársku situáciu nášho štátu. Vody z 96 % rozlohy štátu odtekajú prostredníctvom Dunaja, resp. Tisy do Čierneho mora, zvyšné 4 % sú prostredníctvom prítokov Visly odvodňované do Baltického mora. V tokoch prameniacich na našom území je pomerne veľká rozkolísanosť prietokov. Veľké prietoky sa vyskytujú pravidelne na jar v mesiacoch marec - apríl (na Dunaji, Poprade a Dunajci o cca 2 mesiace neskôr). Malé prietoky sú v lete a na jeseň. Hustota riečnej siete sa pohybuje od 0,1 km.km -2 na krasových planinách až do 3,4 km.km -2 na paleogénnych horninách flyšových pohorí. Priemerná hustota riečnej siete je charakterizovaná hodnotou 1,1 km.km -2. Vodný fond v roku 2010 V roku 2010 bol priemerný ročný odtok z územia Slovenska 468 mm, čo predstavuje 179 % dlhodobého normálu. V jednotlivých čiastkových povodiach sa odtok pohyboval od 48 mm (čiastkové povodie Dunaja) do 630 mm (povodie Poprad a Dunajec). Najmenšie percento normálu bolo zaznamenané v povodí Dunaja (133 %), najväčšie percento normálu sa vyskytlo v povodí Ipľa (282 %). Hodnoty ročného odtoku v jednotlivých čiastkových povodiach sú uvedené v tabuľke Priemerný ročný odtok v jednotlivých povodiach SR v roku 2010 tab. č Správne územie povodia Čiastkové povodie Plocha povodia [km 2 ] Ročný odtok [mm] % normálu Dunaj Morava* Dunaj* Váh Nitra

25 25 Správne územie povodia Čiastkové povodie Plocha povodia [km 2 ] Ročný odtok [mm] % normálu Dunaj Hron Ipeľ * Slaná Bodrog* Bodva Hornád Visla Dunajec a Poprad SR * toky a im zodpovedajúce údaje len zo slovenskej časti povodia Celková vodná bilancia vodných zdrojov SR tab. č Bilancia Objem [mil. m 3 ] 2010 Hydrologická bilancia: Zrážky ,91 Ročný prítok do SR ,12 Ročný odtok ,83 Ročný odtok z územia SR ,55 Vodohospodárska bilancia: Celkové odbery SR 602,27 Výpar z vodných nádrží 48,07 Vypúšťanie do povrchových vôd 698,49 Vplyv vodných nádrží (VN) 72,00 Akumulácia Celkové zásoby vo VN k nasl. roka 1 003,3 % zásobného objemu v akumulačných VN 86,0 Miera užívania vody (%) 2,63 Hodnotenie režimu podzemných vôd v hydrologickom roku 2010 V roku 2010 bol vývoj zrážkových úhrnov v jednotlivých regiónoch Slovenska podobný. Rozdelenie zrážkových úhrnov bolo nepravidelné. Mimoriadne vysoké zrážkové úhrny boli zaznamenané v máji, júni, júli, auguste a v septembri. Extrémne nízke zrážkové úhrny boli zaznamenané v marci a v októbri. Región západného Slovenska dosiahol v ročnom hodnotení extrémne nadnormálny stav (+374 mm nad normálom). Podobne bol na tom aj región stredného Slovenska (+543 mm nad normálom) a región východného Slovenska (+529 mm nad normálom). Všetky regióny charakterizujeme ako zrážkovo extrémne nadnormálne - región západného Slovenska (159 % dlhodobého normálu), región stredného Slovenska (162 % dlhodobého normálu), región východného Slovenska (171 % dlhodobého normálu). Hladiny podzemných vôd V roku 2010 sa najvyššie ročné namerané hodnoty hladín podzemných vôd vyskytovali najmä v období od konca mája do augusta, prípadne až septembra, kedy sa prejavil vplyv nadnormálnych úhrnov zrážok vzostupom hladín podzemných vôd

26 26 s maximálnymi ročnými nameranými hodnotami hladín podzemných vôd. V povodí Dunaja boli maximálne hodnoty hladín podzemných vôd viazané na mesiac jún. Zriedkavo sa vyskytovali maximálne hodnoty hladín aj v septembri. U prameňov sa maximálne výdatnosti vplyvom zvýšených úhrnov zrážok prevažne vyskytovali v rovnakom období ako u sond - v období od konca mája do augusta. Minimálne hladiny podzemných vôd boli v prevažnej väčšine zaznamenané v zimnom období počas novembra až marca. V tomto období sa vyskytovali minimálne výdatnosti aj u prameňov. V roku 2010 sa v oveľa väčšej miere vyskytovali prekročenia dlhodobých maximálnych hladín alebo výdatností prameňov, resp. občasné podkročenia minimálnych hladín či výdatností prameňov, čo môže byť nielen následkom pomerne krátkeho pozorovacieho radu, ale aj výkyvmi počasia počas roka, čiže zvýšenou extremalitou, napr. pretrvávajúce sucho, povodňové stavy, prívalové dažde. Maximálne ročné hladiny podzemných vôd v roku 2010 oproti minulému roku na celom území prevažne vzrástli. Maximálne hladiny podzemných vôd oproti minulému roku vzrástli o +20 cm až +150 cm, miestami aj viac (+300 cm). Ojedinelé poklesy boli zaznamenané v povodí Moravy a Dunaja (do 30 cm). Oproti dlhodobým maximálnym hladinám dosahovali prevažne nižšie hodnoty, prevažne do -100 cm a v menšej miere až -340 cm. V takmer polovici objektov boli prekročené dlhodobé maximálne hladiny až do + 90 cm. Minimálne ročné hladiny v roku 2010 oproti minulému roku na celom území vzrástli. Na väčšine územia prevažujú vzostupy do +40 cm. Oproti dlhodobým minimálnym hladinám boli minimálne ročné hladiny v roku 2010 jednoznačne vyššie do +150 cm a mimoriadne do +270 cm. V roku 2010 zaznamenali priemerné ročné hladiny na území Slovenska oproti roku 2009 takmer jednoznačné vzostupy hladiny podzemnej vody. Priemerné ročné hodnoty vzrástli prevažne do +60 cm, ojedinele až +300 cm vo všetkých povodiach Slovenska s výnimkou povodia Moravy a Dunaja, kde je vzostup hladín do +40 cm. Ojedinelé poklesy do -10 cm sa vyskytli v povodí Dunaja. Priemerné ročné hladiny v roku 2010 oproti dlhodobým priemerným ročným hladinám takmer jednoznačne vzrástli do cm na celom území, výraznejšie v povodiach stredného a východného Slovenska. Ojedinelé poklesy do -50 cm boli zaznamenané v povodí Dunaja a stredného a horného Váhu. Výdatnosti prameňov Maximálne ročné výdatnosti prameňov oproti minulému roku jednoznačne vzrástli na celom Slovensku s výnimkou povodia Moravy a Turca. Vzostupy dosiahli prevažne úroveň % maximálnych ročných výdatností, ojedinele až 900 %. Poklesy sa vyskytli v povodí Moravy a Turca (do 76 až 99 %). Poklesy maximálnych ročných výdatností v roku 2010 voči dlhodobým maximálnym výdatnostiam prevažujú na celom Slovensku. Najčastejšie boli zaregistrované poklesy maximálnych ročných výdatností okolo úrovne 40 až 90 %. Jednoznačné poklesy boli zaznamenané v povodí horného Váhu, Oravy a Bodrogu. Prekonanie dlhodobých hodnôt (101 % až 120 %, ojedinele až 180%) sme zaznamenali vo všetkých ostatných povodiach, ale najmä v povodí Bodvy a Hornádu. Minimálne výdatnosti prameňov v roku 2010 dosiahli oproti minuloročným

27 27 minimálnym výdatnostiam vyššie aj nižšie hodnoty (výrazne prevažujú vyššie). Vyššie sú charakteristické pre všetky povodia s výnimkou povodia Oravy (v rozpätí %, ojedinele až 500 %). Jednoznačné vzostupy sa vyskytujú v povodí stredného Váhu, Nitry, Slanej, Bodvy a Bodrogu. V ostatných povodiach síce prevažujú vzostupy, ale vyskytujú sa aj poklesy (70-98 %, ojedinele len 40 %). Poklesy dominujú v povodí Oravy (v rozmedzí %). Voči dlhodobým minimálnym výdatnostiam dosahovali jednoznačne vyššie hodnoty, prevažne do 600 %, miestami až niekoľko tisíc %. Pri priemerných ročných výdatnostiach prameňov v porovnaní s minulým rokom sledujeme takmer jednoznačný vzostup prevažne do 200 %, v povodí Slanej až do 500 %. Ojedinelé poklesy priemerných ročných výdatností boli zaznamenané v povodí horného Váhu, Turca, Moravy a Hornádu (od 83 % do 97 %). Priemerné ročné výdatnosti voči dlhodobým priemerným výdatnostiam takmer jednoznačne vzrástli do 200 %, v povodí Slanej a Bodvy až vyše 300 %. Ojedinelé poklesy boli zaznamenané v povodiach Moravy, horného Váhu, Oravy, Turca, Nitry a Popradu (od 71 % do 99 %). Kvalita povrchových vôd Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd v roku 2010 boli monitorované podľa schváleného Programu monitorovania stavu vôd na rok 2010 a boli zhodnotené podľa 3, odsek 3 NV SR č. 269/2010 Z. z. Monitorovaných bolo 277 miest v základnom a prevádzkovom monitorovaní. V tabuľke č sú uvedené počty monitorovaných miest v čiastkových povodiach v roku Počet monitorovaných miest povrchovej vody tab. č Čiastkové povodie Počet monitorovaných miest podľa typu monitorovania Základné Prevádzkové Základné aj prevádzkové Morava Dunaj Váh Hron Ipeľ Slaná Bodrog Hornád Bodva 2 3 Dunajec a Poprad Spolu Spravidla je frekvencia monitorovania rovnomerne rozložená počas kalendárneho roka, t. j. 12 x ročne v súlade s programom monitorovania. Nižšiu frekvenciu sledovania majú niektoré biologické ukazovatele, ktoré sa sledujú sezónne (s ročnou frekvenciou: 2 7 x do roka), ukazovatele rádioaktivity (s ročnou frekvenciou: 4 x do roka) a relevantné látky s frekvenciou 4 x ročne. Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV SR č. 269/2010 Z. z. boli splnené vo všetkých monitorovaných miestach v nasledovných ukazovateľoch:

28 28 všeobecné ukazovatele (časť A): celkový organický uhlík, rozpustené látky (sušené aj žíhané), horčík, sodík, chloridy, voľný amoniak, organický dusík, povrchovo aktívne látky, nepolárne extrahovateľné látky (ÚV, IČ), fenolový index, chlórbenzén, dichlórbenzény, ukazovatele rádioaktivity (časť D): celková objemová aktivita alfa a beta, trícium, stroncium, cézium. Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV SR č. 269/2010 Z. z. pre skupiny syntetických a nesyntetických látok (časť B a C) boli prekračované v ukazovateľoch: As, Cd, Cu, Pb, Hg, Zn, atrazín, di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP), fluorantén, naftalén, 4-nonylfenol, tetrachlóretylén, trichlórmetán, kyanidy a 4-metyl- 2,6-di-terc butylfenol. Zo skupiny hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov (čast E) boli prekročené požiadavky uvedené v NV SR č. 269/2010 Z. z. v nasledovných ukazovateľoch: sapróbny index biosestónu, abundancia fytoplanktónu, chlorofyl a, koliformné baktérie, termotolerantné koli baktérie, črevné enterokoky. Najviac prekročení požiadaviek na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1 NV SR č. 269/2010 Z. z. vo všeobecných ukazovateľoch bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach. Z hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov prílohy č.1 NV SR č. 269/2010 Z. z. najviac prekročení bolo v ukazovateli termotoleratné koliformné baktérie (v 9 čiastkových povodiach), črevné enterokoky (v 7 čiastkových povodiach) a koliformné baktérie (v 5 čiastkových povodiach). Najmenej prekročení požiadaviek prílohy č. 1 NV SR č. 269/2010 Z. z. bolo v čiastkovom povodí Dunajca a Popradu. Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa NV č. 269/2010 Z. z. sú uvedené v prílohe č Správne územia povodí Územie SR je súčasťou povodia Dunaja a povodia Visly, v ktorých rámci sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Rozdelenie vodného fondu Vodný fond Slovenska je v súlade s článkom 3 RSV rozdelený nasledovne: medzinárodné povodie správne územie povodia čiastkové povodia Dunaja, Moravy, Váhu, Dunaja Dunaja Hrona, Ipľa, Slanej, (96 % územia SR) (úmorie Čierneho mora) Bodrogu, Hornádu, Bodvy Visly (4 % územia SR) Visly (úmorie Baltského mora) Dunajca a Popradu

29 29 Ku každému čiastkovému povodiu sú priradené príslušné hydrogeologické rajóny. Vzhľadom na rozsah 141 hydrogeologických rajónov sa v texte neuvádzajú. Ich zoznam je uvedený vo výnose MPŽPRV SR č. 2/2010 zo 16. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (oznámenie č. 396/2010 Z. z.). Vodohospodársky manažment správneho územia povodia Vodohospodársky manažment správneho územia povodia Dunaja a správneho územia povodia Visly vykonáva SVP, š. p., Banská Štiavnica ako správca vodohospodársky významných vodných tokov. Oprávneným orgánom pre vodohospodársky manažment správnych území povodí je MŽP SR. Vodné útvary V rámci Slovenska je pre prvý plánovací cyklus celkove vymedzených útvarov povrchových vôd. Z toho útvarov je s charakterom prirodzeného toku a 23 vodných útvarov, u ktorých v dôsledku vzdutia vody prichádza ku zmene kategórie (z rieky na jazero) a 101 útvarov podzemných vôd. Vymedzené vodné útvary sú po celý čas platnosti plánov manažmentu povodí ( ) záväzné a nemenné. V rámci prípravy aktualizácie plánov manažmentu povodí pre ďalšie plánovacie obdobie ( ) možno na základe dosiahnutého pokroku pri implementácii RSV ich vymedzenie spresniť. Záväzný zoznam útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe č. 2 vyhlášky MPŽPRR SR č. 418/2010 Z. Z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona. Záväzný zoznam útvarov podzemných vôd je uvedený v prílohe č. 2 NV SR č. 282/2010 Z. Z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd.

30 Chránené územia V rámci pravidelnej aktualizácie registra chránených území (CHÚ) požadovanej podľa čl.6 RSV nastali v priebehu roka 2010 nasledovné zmeny: o Chránené oblasti pre ochranu živočíšnych a rastlinných druhov a ich habitátov Chránené vtáčie územia Na základe uznesenia vlády SR č. 345 z 25. mája 2010 bola v roku 2010 vykonaná zmena a doplnenie Národného zoznamu chránených vtáčích území (CHVÚ) SR, schváleného vládou SR zo dňa 9. júla Z pôvodne 38 navrhnutých CHVÚ o výmere km 2 boli z národného zoznamu vyňaté dve územia - Trnavské rybníky o výmere 1,6 km 2 a Boheľovské rybníky o výmere 0,8 km 2. Päť nových území - Levočské vrchy o výmere 500,8 km 2, Chočské vrchy o výmere 168,2 km 2, Čergov o výmere 358,5 km 2, Slovenský raj o výmere 221,6 km 2 a Špačince- Nižná o výmere 123,3 km 2 bolo na pokyn EK do národného zoznamu doplnených. Národný zoznam po vykonaných zmenách a doplnení obsahuje 41 navrhovaných CHVÚ o celkovej výmere km 2. Nárast plochy CHVÚ oproti roku 2009 bol o km 2. Vyhlasovanie CHVÚ je v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v kompetencii MŽP SR. V roku 2010 bolo vyhláškami MŽP SR vyhlásených 8 CHVÚ, a to Nízke Tatry, Slovenský kras, Slanské vrchy, Veľká Fatra, Veľkoblahovské rybníky, Vihorlatské vrchy, Volovské vrchy, Záhorské Pomoravie. Ku koncu roku 2010 bolo celkove vyhlásených 34 CHVÚ. Ich zoznam je uverejnený na stránke U ostatných kategórií CHÚ zaradených do registra CHÚ v roku 2010 k zmenám nedošlo. Aktuálny zoznam CHÚ zaradených do registra je uvedený v tabuľke č Kategórie chránených území Vyhlásené na medzinárodnej úrovni Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody Počet CHÚ tab. č Plocha (km 2 ) - Ochranné pásma vodárenských zdrojov Chránené vodohospodárske oblasti Oblasti s vodami vhodnými na kúpanie 36 - Chránené oblasti citlivé na živiny - Citlivé oblasti (celé územie SR) Zraniteľné oblasti Chránené oblasti pre ochranu živočíšnych a rastlinných druhov a ich habitátov - Mokrade medzinárodného významu - typu RAMSAR Chránené vtáčie územia Územia európskeho významu Veľkoplošné chránené územia, z toho: Národné parky Ochranné pásma národných parkov

31 31 Kategórie chránených území Počet CHÚ Plocha (km 2 ) - Chránené krajinné oblasti Vyhlásené na národnej úrovni Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody - Vodárenské toky (Povodia vodárenských tokov) Chránené oblasti pre ochranu živočíšnych a rastlinných druhov a ich habitátov - Mokrade národného významu 72 74,30 - Maloplošné chránené územia, z toho: priamo závislé od vody Chránené rybárske oblasti 29-7 Využívanie vôd 7.1 Využitie vody vo vodných útvaroch Povrchové vody Zásobovanie úžitkovou vodou Výšku platieb za užívanie povrchových vôd stanovuje ÚRSO na základe zákona o vodách, ktorý vymedzuje platby podliehajúce cenovej regulácii úradu a nadväzne v súlade s NV č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd. Postup pri regulácii cien za poskytovanie vodohospodárskych služieb súvisiacich s využitím vodného toku na rok 2010 ÚRSO upravil výnosom č. 5/2009, ktorým sa mení a dopĺňa výnos ÚRSO č. 5/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien za poskytovanie vodohospodárskych služieb súvisiacich s využitím vodného toku. Dominantným regulovaným subjektom s monopolným postavením vykonávajúcim regulované činnosti v tejto oblasti je SVP, š. p., Banská Štiavnica. ÚRSO na rok 2010 zvýšil pre uvedený regulovaný subjekt cenu za odber povrchovej vody z vodného toku na 0,0963 /m 3 (o 15,5% oproti roku 2009) v dôsledku výrazného poklesu odberov. V zmysle zákona o vodách voda odobratá na závlahy poľnohospodárskych pozemkov nie je spoplatňovaná (od ). Dodávky povrchovej vody spoplatnenej z povrchových zdrojov majú od roku 1990 na celom území Slovenska klesajúci trend (tab. č ). Odber povrchovej vody za odplatu v roku 2010 bol tis. m 3, čo predstavuje pokles o tis. m 3 oproti predchádzajúcemu roku. Vo finančnom vyjadrení tržby vzrástli o 1 074,4 tis. oproti predchádzajúcemu roku a dosiahli hodnotu ,5. Pokles dodávky vody bol u všetkých odštepných závodov (tab. č ). Najvýznamnejšie sa na znižovaní odberov podieľala spoločnosť Slovnaft, a. s. (o 9,126 mil. m 3 ) a EVO Vojany (o 1,104 mil. m 3 ).

32 32 Dodávka povrchovej vody (platenej) v roku 2010 [tis. m 3 ] tab. č OZ Bratislava OZ Piešťany OZ Banská Bystrica OZ Košice SVP spolu Dodávka povrchovej vody celkom z toho: verejné vodovody priemysel a ostatné odbery poľnohospodárstvo Podľa zákona o vodách, 6 sa malé odbery do m 3 mesačne alebo do m 3 ročne nespoplatňujú. Vývoj dodávky povrchovej vody (platenej) [mil.m 3 ] tab. č Dodávka povrchovej vody celkom 781,1 711,0 508,8 295,9 261,9 237,8 z toho: verejné vodovody 65,0 66,3 51,7 49,5 48,2 45,7 priemysel a ostatné odbery 657,0 565,0 455,6 245,3 212,9 191,2 poľnohospodárstvo 59,1 79,7 1,5 1,1 0,8 0,9 z toho závlahy 55,4 77, Vývoj dodávky povrchovej vody - spoplatnenej graf č ,0 Verejné vodovody Priemysel a ostatní Poľnohospodárstvo mil.m ,0 65,0 66, , ,3 657,0 565,0 52,9 455,6 51,0 49,5 48, ,6 45,7 59,1 79,7 247,1 245,3 212,9 191,2 17,3 13,4 1,4 1,1 0,8 1, VÚVH Bratislava

33 33 Hydroenergetický potenciál Ako rámcový východiskový dokument na zabezpečenie rozvoja využívania hydroenergetického potenciálu (HEP) vodných tokov SR na výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach (vodné stavby s energetickým využitím s výkonom do 10 MW, resp. MVE) bola v roku 2010 vypracovaná Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR. Dokumentuje súčasný stav využívania HEP-u, navrhuje technicky vhodné lokality pre jeho ďalšie využitie a vytyčuje strategické ciele pre výrobu elektrickej energie v MVE s výhľadom do roku Strategické ciele pre výrobu elektrickej energie v MVE sú nasledovné: Rok Výroba (GWh/rok) Výhľadové strategické ciele pre výrobu elektrickej energie v MVE budú komplexne prehodnotené a spresnené v roku 2015 v rámci aktualizácie koncepcie v súlade s uznesením vlády. Nasledujúca tabuľka uvádza výšku celkového teoretického HEP-u vodných tokov SR a výšku technického HEP-u vodných tokov SR v členení podľa povodí V rámci koncepcie bola spracovaná aj inventarizácia HEP-u vodných tokov SR podľa povodí. Hydrologické + povodie Celkový teoretický HEP (GWh/rok) Technický HEP (GWh/rok) Morava Dunaj Váh a Malý Dunaj Nitra Hron Ipeľ Slaná Bodva 65 3 Hornád Bodrog Poprad a Dunajec Spolu SR jedná sa o slovenskú časť povodia Umiestňovanie MVE je okrem technických požiadaviek podmienené zohľadňovaním množstva ďalších aspektov, z ktorých veľmi významné sú aspekty environmentálne. Elektrizačná sústava SR (ES SR) pracovala v roku 2010 paralelne v rámci prepojenej európskej sústavy ENTSO-E. Rok 2010 bol charakteristický nárastom výroby a spotreby elektriny na Slovensku oproti roku Výroba predstavovala GWh a spotreba GWh (graf č ). Index výroby 2010/2009 narástol o 6,3 % a index spotreby 2010/2009 o 5,0 %.

34 34 Ročná výroba a spotreba elektriny (GWh) v rokoch graf č Inštalovaný výkon elektrární ES SR v roku 2010 bol MW: Inštalovaný výkon elektrární ES SR (MW) v roku (12 %) graf č (23 %) (32 %) (33 %) jadrové tepelné vodné ostatné ES SR bola v roku 2010 naďalej importnou sústavou. Slovensko nepokrylo spotrebu elektriny z domácich zdrojov. Dovoz zo zahraničia predstavoval GWh. Podiel zdrojov na pokrytí ročnej spotreby ES SR je znázornený v grafe č

35 35 graf č Podiel zdrojov na pokrývaní ročnej spotreby (GWh) V priebehu roka 2010 zabezpečovala VV, š. p., prevádzku na všetkých vodohospodárskych a energetických objektoch VD Gabčíkovo. Súčasťou VD Gabčíkovo sú štyri vodné elektrárne (VE): VE Gabčíkovo, VE Čunovo, MVE Mošoň a MVE na kanáli S-VII. Vodné elektrárne, ktoré sú súčasťou VD Gabčíkovo, predstavujú viac ako 30 % celkového inštalovaného výkonu všetkých hydroelektrární SR a sú významnou súčasťou ES SR. V roku 2010 bola výroba silovej elektriny oproti roku 2009 nižšia o MWh, čo malo vplyv na dodávku elektriny, ktorá dosiahla hodnotu MWh. V porovnaní s rokom 2009 bolo do siete dodaných o MWh elektriny menej. Ukazovateľ Výroba elektriny v MWh Dodávka elektriny v MWh Prehľad o výrobe na VD Gabčíkovo v období rokov znázorňuje graf č

36 36 graf č Výroba elektrickej energie na vodných elektrárňach VD Gabčíkovo (mil. MWh) 3,0 2,5 2,62 2,43 2,84 2,09 2,23 2,28 2,16 2,18 2,40 2,37 2,0 1,84 mil. MWh 1,5 1,0 0,5 0, VÚVH Bratislava Vodné elektrárne, ktoré sú súčasťou VD Žilina, predstavujú 2,91 % celkového inštalovaného výkonu všetkých hydroelektrární SR. Súčasťou VD sú dve MVE, ktoré slúžia predovšetkým na pokrytie jeho vlastnej spotreby. Za celé obdobie prevádzky vodných elektrární VD Žilina do 31. decembra 2010 bolo vyrobených celkom MWh prevažne špičkovej elektriny, pričom do energetickej siete bolo dodaných MWh elektriny. V roku 2010 bolo vo vodných elektrárňach VD Žilina vyrobených celkom MWh elektriny, pričom do energetickej sústavy bolo dodaných MWh. Rok 2010 bol z hľadiska hydrologických pomerov oproti predchádzajúcim rokom najvodnatejším, čo sa prejavilo aj na medziročnom náraste výroby oproti roku 2009 o MWh. V roku 2010 jednotlivé organizačné jednotky podniku SVP, š. p., ktoré priamo prevádzkujú vybudované MVE, vyrobili 29,743 GWh, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje zvýšenie výroby o 0,739 GWh. Časť vyrobenej elektrickej energie bola spotrebovaná vo výrobných a prevádzkových priestoroch a zariadeniach podniku. Zvyšok sa odviedol do verejnej energetickej siete. Podrobnejší prehľad o vyrobenej elektrickej energii v rokoch , inštalovanom výkone a počte MVE v roku 2010 v pôsobnosti SVP, š. p., uvádza tab. č a graf č

37 37 Organizačná jednotka SVP, š. p. Počet vybudovaných MVE Výroba elektrickej energie [GWh] tab. č OZ Bratislava 5 12,46 12,26 11,75 12,669 12,477 12,123 12,044 12,116 OZ Piešťany 12 11,05 12,03 11,53 11,332 10,947 11,047 10,701 10,665 OZ Banská Bystrica 12 5,06 6,11 5,75 6,793 4,824 4,740 5,430 6,162 OZ Košice 3 1,65 0,57 0,55 0,891 0,507 0,933 0,829 0,800 SVP, š. p. spolu 32 30,22 30,98 29,58 31,685 28,755 28,843 29,004 29,743 Výroba elektrickej energie z MVE Prevádzkovateľ: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. graf č GWh SVP, š.p. OZ Bratislava OZ Piešťany OZ Banská Bystrica VÚVH Bratislava OZ Košice Závlahové systémy Závlahové systémy boli na poľnohospodárskej pôde SR vybudované na celkovej výmere 321 tis. ha. Technicky sú riešené v rozsahu 441 závlahových sústav s počtom 487 čerpacích staníc. V rámci systému úprav vodného režimu na poľnohospodárskej pôde sú v rámci hydromelioračných zariadení vybudované aj odvodňovacie systémy na výmere 450 tis. ha a km melioračných odvodňovacích kanálov. Správcom štátneho hydromelioračného majetku HMZ (hlavných melioračných zariadení) závlah a odvodnenia je od š. p. Hydromeliorácie Bratislava.

38 38 Závlahové technicko-prevádzkové celky (TPC) boli aj v roku 2010 využívané formou prenájmu agropodnikateľom, združeniam agropodnikateľov, alebo v prípade nezáujmu uvedených subjektov i doterajším prevádzkovateľom. Celkovo bolo v roku 2010 takto v jednotlivých regiónoch prenajatých 224 čerpacích staníc s celkovou výmerou cca ha v rámci konkrétnych TPC závlah. Región Výmera TPC (v ha) Počet TPC Záhorie Podunajsko Dolné Považie Horné Považie Ponitrie Pohronie a Poiplie Bodrog a Hornád Spolu Skutočne využívaných bolo však len 91 čerpacích staníc s prislúchajúcou výmerou cca ha. Rozsah skutočne evidovaných odberov vody určenej na závlahy v závlahovej sezóne roku 2010 v jednotlivých regiónoch bol ovplyvnený komplexom individuálne pôsobiacich faktov a ich kombináciou, predovšetkým nadmernými zrážkami v roku 2010 a následnými záplavami poľnohospodárskej pôdy a na nej vysiatych plodín. Vychádzajúc z týchto vplyvov boli zavlažované plodiny pestované v roku 2010 len na výmere 12 tis. až 15 tis. ha s celkovým odberom závlahovej vody na štátnych závlahových zariadeniach m 3. Odbery závlahovej vody v jednotlivých regiónoch boli nasledovné: Región Odbery (tis. m 3 ) Záhorie 554 Podunajsko 964 Dolné Považie Horné Považie Ponitrie 98 Pohronie a Poiplie 684 Bodrog a Hornád 15 Spolu V roku 2010 boli š. p. Hydromeliorácie poskytnuté: finančné prostriedky transferu na zachovanie prevádzkyschopného stavu HMZ vo výške 1 029,0 tis., finančný transfer 129,3 tis. na realizáciu opráv odvodňovacej hydromelioračnej infraštruktúry v súvislosti s jej poškodením povodňami v roku 2010,

39 39 finančný transfer na úhradu zabezpečovacích prác pri povodniach v období od do vo výške 73,9 tis.. Finančné prostriedky investičného charakteru neboli v oblasti hydromelioračného majetku vo vlastníctve štátu poskytnuté. Vodné cesty V činnosti SVP, š. p. v oblasti starostlivosti o vodné cesty bola aj v roku 2010 hlavná pozornosť venovaná sledovanej medzinárodnej vodnej ceste na Dunaji, podliehajúcej režimu AGN (Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu) za účelom dodržania odporúčaní Dunajskej komisie pre nutné parametre resp. gabarity vodnej cesty. Vytyčovacie lode PD Čajka a PD Gabčíkovo preplávali za týmto účelom na Dunaji v roku 2010 celkom km. Náklady na prevádzku vytyčovania plavebnej dráhy Dunaja (od r. km 1 711,0 po r. km 1 880,0) a Váhu (od r. km 0,0 po r. km 20,0) predstavovali v roku 2010 celkom Na Morave je sledovaná vodná cesta patriaca do kategórie s gabaritmi Dunaja po r. km 6,0. Ďalej po hranicu s ČR je výhľadovo sledovanou vodnou cestou, zatiaľ určenou pre športovú a rekreačnú plavbu. Plavebné znaky boli udržiavané v zmysle Predpisov plavebnej bezpečnosti platných na medzinárodných vodných cestách. Na Malom Dunaji, ktorý je nesledovanou vodnou cestou slúžiacou pre potreby športu a rekreácie bola vykonávaná údržba a starostlivosť o povodňovú a plavebnú priechodnosť ako aj značenie plavebných prekážok ako sú MVE, mosty, lávky a pod. Úsek rieky Hron od Polomky po Kamenný Most je využívaný pre športovú plavbu (vodná turistika). V záujme zvýšenia bezpečnosti vodných turistov vykonáva správca toku každoročne pred začiatkom vodáckej sezóny kontrolu označenia všetkých nebezpečných miest na toku ako aj úsekov, kde je plavba zakázaná (stupne, hate a pod.). Medzi vodné cesty je zaradený aj vodný tok Bodrog v úseku od štátnej hranice s Maďarskou republikou po sútok Latorice a Ondavy. Vytyčovanie plavebnej dráhy na tomto úseku nie je zo strany správcu v súčasnosti zabezpečované. V spolupráci so Štátnou plavebnou správou bolo SVP, š. p. OZ Košice zabezpečené spracovanie plavebnej mapy tzv. Zemplínskej vodnej cesty na úsekoch riek Bodrog, Latorica a Laborec, ktorá bola v apríli 2010 schválená a následne bol vydaný plavebný poriadok. SVP, š. p. prevádzkuje aj vodné cesty na vodných nádržiach Liptovská Mara, Orava, Veľká Domaša, Zemplínska Šírava a Ružín I., kde sa vykonáva každoročne vytýčenie plavebných dráh na vodných nádržiach spolu s ich priebežnou kontrolou a údržbou počas plavebnej sezóny. Účelové rybné hospodárstvo Účelové rybné hospodárstvo (ÚRH) sa v rámci SVP, š. p. aj v roku 2010 vykonávalo na ôsmich vodných nádržiach: Turček, Nová Bystrica, Hriňová, Klenovec, Málinec, Rozgrund, Bukovec a Starina. V zmysle pre tento účel vytvorenej podnikovej normy boli na vodárenských nádržiach v roku 2010 vykonávané rybohospodárske opatrenia potrebné pre riadne plnenie úloh v oblasti ÚRH. Ich hlavným cieľom bolo účelové ovplyvňovanie a zlepšovanie kvality vody.

40 40 Medzi hlavné činnosti, zabezpečované v rámci riadneho výkonu ÚRH na vodárenských nádržiach, patrilo: vykonanie prehliadok nádrží po rozmrznutí so zameraním na prezimovanie rýb, odber vzoriek rýb na veterinárne vyšetrenie, vykonávanie pravidelných obchôdzok vlastnými zamestnancami na zamedzenie pytliactva a kontrola dodržiavania zákazu lovu rýb vykonávaná členmi rybárskej stráže, vykonanie ichtyologického prieskumu nádrží zo zameraním na stav a vývoj účelovej obsádky, vykonávanie odlovov nežiadúcich druhov rýb, osadenie neresových hniezd pre prirodzený výter žiadúcich druhov rýb, odchov rybej obsádky vo vlastných rybochovných zariadeniach, zarybňovanie vodárenských nádrží a ich prítokov, udržiavanie označenia rybárskych revírov so zákazom lovu rýb, vedenie evidencie druhu, množstva a veľkostnej kategórie rybnej násady dodanej do vodárenských nádrží, množstva a druhu ulovených rýb za kalendárny rok, prehľadu výsledkov veterinárneho vyšetrenia rýb v Štátnom veterinárnom ústave. Celkové náklady na zarybnenie vodárenských nádrží v správe SVP, š. p. v roku 2010 dosiahli hodnotu V roku 2010 bolo vykonané zarybnenie vodárenských nádrží aj vlastným chovom pstruha potočného. Prieskum lokalít na kanálovej sieti VSN so zameraním na výskyt vodného rastlinstva poukázal na čiastočné pravidelne sa opakujúce zmeny biotopov spôsobené povodňovými stavmi v predošlom období Podzemné vody Hodnoteniu vzťahu medzi potenciálnym využiteľným množstvom podzemných vôd a využívaním podzemných vôd sa venuje SHMÚ, ktorý každoročne spracováva Vodohospodársku bilanciu (VHB) množstva podzemných vôd za predchádzajúci rok. Základnou hodnotiacou jednotkou VHB podzemných vôd Slovenska je hydrogeologický rajón. Zdroje podzemných vôd Napriek priaznivým hydrologickým a hydrogeologickým podmienkam na tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd v SR je nevýhodou ich nerovnomerné rozloženie. Najvýznamnejšie množstvá podzemných vôd sú evidované v Bratislavskom a Trnavskom samosprávnom kraji, naopak najmenšie množstvo podzemných vôd je dokumentované v oblasti Prešovského a Nitrianskeho samosprávneho kraja. V súlade s údajmi VHB predstavovali prírodné zdroje podzemných vôd na území Slovenska v roku 2010 v priemere 149,5 m 3.s -1. Z tohto množstva tvoria dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd v SR ,70 l.s -1, t. j. viac než 52 % z prírodných zdrojov. Komisiou pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s výpočtami množstiev vôd a geotermálnej energie MŽP SR (ďalej len komisiou) bolo doposiaľ schválených ,96 l.s -1, čo predstavuje 60,7 % z využiteľných množstiev podzemných vôd a 31,9 % z prírodných zdrojov podzemných vôd.

41 41 Celkové využiteľné množstvo podzemných vôd predstavuje sumár využiteľných množstiev schválených komisiou a množstiev neschválených komisiou, stanovených na základe hodnotenia dokumentovaných množstiev z hydrogeologických výskumov a prieskumov. Sumárne boli k evidované v SR využiteľné množstvá podzemných vôd: - schválené v komisii ,96 l.s -1 - neschválené v komisii ,74 l.s -1 Spolu ,70 l.s -1 Podrobnejšie sú zmeny využiteľného množstva podzemných vôd spracované v tabuľke č Zmeny využiteľných množstiev podzemných vôd v roku 2010 tab. č Evidenčný termín Mer. jednotka Schválené v komisii Využiteľné množstvá Neschválené v komisii A B C C1 C2 spolu I. II. III. odhad spolu Spolu l.s ,0 3739,8 4936, , , , , ,5 7856,3 446, , ,81 % 2,1 4,8 6,3 32,6 14,8 60,6 11,7 17,2 10,0 0,6 39,4 100,0 l.s ,1 3917,7 4963, , , , , ,0 7846,8 439, , ,70 % 2,1 5,0 6,3 32,5 14,7 60,66 11,7 17,1 10,0 0,6 39,3 100,0 Zmena l.s -1 2,1 177,9 26,4-50,0 0,0 156,39 50,0-75,5-9,5-6,5-41,50 114,89 v roku 2010 % 0,13 4,76 0,53-0,20 0,00 0,33 0,55-0,56-0,12-1,46-0,13 0,15 Zdroj: SHMÚ Bratislava V porovnaní s predošlým rokom bol v roku 2010 zaznamenaný nárast využiteľných množstiev podzemných vôd o 114,89 l.s -1, t. j. o 0,15 %. Pritom u schválených využiteľných množstiev prestavoval nárast 0,33 % (156,39 l.s -1 ). Naopak pri neschválených využiteľných množstvách v porovnaní s rokom 2009 došlo k poklesu o 0,13 %, t. j. o 41,50 l.s -1, čo bolo spôsobené presunutím časti neschválených množstiev do schválených. Prevažnú časť využiteľných množstiev v roku 2010, viac ako 60 %, tvoria využiteľné množstvá schválené komisiou. Z hľadiska dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd v SR môžeme konštatovať, že doterajšia aj predpokladaná potreba vody je vysoko zabezpečená. Rozloženie využiteľných množstiev podzemných vôd SR dokumentuje nasledujúci obrázok

42

43 Využívanie podzemných vôd V zmysle 3 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), sú podzemné vody prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Odbery podzemnej vody v SR majú od roku 1990 klesajúcu tendenciu. V roku 2010 bolo na Slovensku spotrebiteľmi využívaných a odoberaných ,5 l.s -1, čo je o 225,1 l.s -1 (2 %) menej ako v roku Údaje o odberoch podzemných vôd sú registrované v registri odberov v SHMÚ v Bratislave. V roku 2010 bolo na Slovensku evidovaných v registri odberov využívaných zdrojov. Prehľad odberov podzemnej vody na Slovensku, podľa účelu využitia v rokoch 2009 a 2010 uvádza nasledujúca tabuľka č Účel využitia Odber vody [l.s -1 ] 43 tab. č Rozdiel [l.s -1 ] [%] Verejné vodovody 8 475, ,0-180,4-2,13 Potravinársky priemysel 268,1 265,0-3,1-1,16 Ostatný priemysel 762,2 781,0 18,8 2,47 Poľnohospodárstvo živočíšna výroba 232,1 217,2-14,9-6,42 Poľnohospodárstvo rastlinná výroba 93,8 48,7-45,1-48,08 Sociálne potreby 249,4 245,4-4,0-1,60 Iné využitie 963,6 967,2 3,6 0,37 Spolu , ,5-225,1-2,04 Zdroj: SHMÚ Bratislava Bilancia podzemných vôd VHB podzemných vôd sa zaoberá vzťahom medzi existujúcimi využiteľnými zdrojmi podzemných vôd a požiadavkami na vodu v danom roku a je ukazovateľom miery (optimálnosti) využívania vodných zdrojov formou vyjadrenia bilančného stavu. Na základe výsledkov VHB v roku 2010 malo z celkového počtu 141 hydrogeologických rajónov SR 126 rajónov dobrý bilančný stav, 14 rajónov malo bilančný stav uspokojivý a v jednom rajóne bol stav kritický. Treba podotknúť, že vo viacerých hydrogeologických rajónoch s dobrým alebo uspokojivým bilančným stavom, najmä na niektorých vodárensky významných lokalitách, bol zaznamenaný napätý, ale aj kritický a havarijný bilančný stav, čo poukazuje na nevhodné a nadmerné využívanie zdrojov podzemných vôd. Nepriaznivý bilančný stav (kritický a havarijný) v hodnotenom území, resp. prekročenie stanovených ekologických limitov, indikuje potrebu realizácie nových a doplnkových zdrojov (hydrogeologických prieskumov) alebo nutnosť redukcie odberov z využívaných vodných zdrojov. Naopak priaznivý bilančný stav (dobrý a uspokojivý) a dodržanie ekologických limitov naznačuje možnosť ďalšieho bezproblémového využívania zdrojov podzemných vôd. Celkovo možno konštatovať v dôsledku poklesu odberov a nárastu využiteľných podzemných vôd pretrvávajúci trend zlepšovania bilančného stavu podzemných vôd v SR.

44 44 Kvalita podzemných vôd Monitorovanie kvality a chemického stavu podzemných vôd bolo v zmysle RSV rozdelené na: základné monitorovanie, prevádzkové monitorovanie. V rámci základného monitorovania by mali byť pokryté všetky útvary podzemných vôd aspoň jedným odberovým miestom. Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd neboli v roku 2010 pokryté 2 predkvartérne útvary, v ktorých je potrebné dobudovať objekty monitorovacej siete. Kvalita a chemický stav podzemných vôd sa monitoroval v 175 objektoch základného monitorovania. Jedná sa o objekty štátnej hydrologickej siete alebo pramene spravované SHMÚ, ktoré nie sú ovplyvnené zdrojmi znečistenia. Vzorky podzemných vôd v týchto objektoch boli odobraté v závislosti od typu horninového prostredia: 1-krát v 2 kvartérnych a 64 predkvartérnych objektoch, 2-krát v 53 kvartérnych objektoch a 4-krát v 56 predkvartérnych krasových objektoch. Prevádzkové monitorovanie bolo vykonávané vo všetkých útvaroch podzemných vôd, ktoré boli vyhodnotené ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia dobrého chemického stavu. V roku 2010 sa v rámci prevádzkového monitorovania na území Slovenska sledovalo 211 objektov (mimo územia Žitného ostrova), u ktorých je predpoklad zachytenia prípadného prieniku znečistenia do podzemných vôd od potenciálneho zdroja znečistenia alebo ich skupiny. Frekvencia odberu vzoriek bola 1 až 4-krát v závislosti od horninového prostredia (1-krát v 2 kvartérnych a 26 predkvartérnych objektoch, 2-krát v 154 kvartérnych objektoch a 4-krát v 29 predkvartérnych krasových objektoch). Vzorky boli odoberané v jarnom a jesennom období, kedy by mali byť zachytené extrémne stavy podzemných vôd. Oblasť Žitného ostrova tvorí samostatnú časť štátnej hydrologickej siete spravovanej SHMÚ, pretože zohráva dôležitú úlohu v rámci celého procesu monitorovania zmien kvality a chemického stavu vôd na Slovensku, nakoľko predstavuje významnú zásobáreň pitnej vody. Z tohto dôvodu bolo do prevádzkového monitorovania zaradených aj 34 viacúrovňových piezometrických vrtov (84 úrovní) sledovaných 2 až 4-krát ročne. Pre plnenie požiadaviek Smernice 91/676/EHS, týkajúcej sa ochrany vôd pred znečistením spôsobeným dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, sa v rámci prevádzkového monitorovania v roku 2010 sledovalo znečistenie spôsobené dusíkatými látkami v 116 objektoch v zraniteľných oblastiach Slovenska. Výsledky laboratórnych analýz boli hodnotené podľa NV SR 496/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, porovnaním nameraných a limitných hodnôt pre všetky analyzované ukazovatele. Výsledky sú publikované v ročnej správe Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2010 a v dvojročnej správe Kvalita podzemných vôd Žitného ostrova V roku 2010 v podzemných vodách vystupuje do popredia v rámci základného monitorovania problematika nepriaznivých oxidačno-redukčných podmienok, na čo poukazuje prekračovanie prípustných koncentrácií Mn (77-krát), celkového Fe (75- krát), a NH 4 + (16-krát). Okrem týchto ukazovateľov došlo k ojedinelému prekročeniu v prípade NO 3 -, SO 4 2-, rozpustných látok pri 105 C, CHSK Mn a H 2 S ako je znázornené v grafe č

45 45 Zo stopových prvkov boli zaznamenané zvýšené koncentrácie Al (29-krát), As (10-krát), Sb (8-krát), Pb (4-krát), Ni (1-krát) a Hg (1-krát). V objekte Jasenie bolo zaznamenané prekročenie štyroch stopových prvkov As, Pb, Al a Sb. Väčšina zvýšených koncentrácií Al bola zaznamenaná v jarnom období, pričom v ďalších odberových cykloch v roku 2010 už limit prekročený nebol. Znečistenie špecifickými organickými látkami má v objektoch základného monitorovania len lokálny charakter. V roku 2010 však boli zaznamenané aj ojedinelé zvýšené koncentrácie prekračujúce stanovený limit a to najmä v skupine pesticídov, ďalej v skupinách polyaromatických uhľovodíkov, prchavých aromatických uhľovodíkov, prchavých alifatických uhľovodíkov. Väčšina špecifických organických látok bola stanovená pod detekčný limit. V skupine ukazovateľov všeobecných organických látok stanovený limit nespĺňal celkový organický uhlík (5-krát) a NEL ui (3-krát). Početnosť prekročených ukazovateľov v objektoch základného monitorovania podľa NV SR 496/2010 Z. z. v roku 2010 graf. č %O2 Mn Fe Al ph vodiv SO4( NH4+ NO3- _25 2-) RL ChSK- Mn As Phen demi p Sb TOC H2S Pb počet prekročení počet stanovení Spracoval: SHMÚ Meta mitro n Benta zón ui TCM Fluór antén Ni Hg BZP Chryz én Naftal én Pyrén DCB ATZ 1,3 Podzemné vody v objektoch prevádzkového monitorovania, vrátane územia Žitného ostrova sú na kyslík pomerne chudobné, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že odporúčaná hodnota percenta nasýtenia vody kyslíkom bola dosiahnutá len v 23,6 % vzoriek. Hodnoty vodivosti namerané v teréne prekročili indikačnú hodnotu danú nariadením vlády 65-krát z celkového počtu 698 stanovení, ph s výnimkou 15 vzoriek bolo v rozpätí limitných hodnôt. K najčastejšie prekračovaným ukazovateľom patria Mn a celkové Fe, čo poukazuje na pretrvávajúci nepriaznivý stav oxidačno-redukčných podmienok (graf č ). Okrem týchto ukazovateľov indikujú vplyv antropogénneho znečistenia na kvalitu podzemných vôd prekročené limitné hodnoty Cl - a SO 2-4. Zo skupiny základných ukazovateľov boli nevyhovujúcimi aj rozpustné látky pri 105 C (58- krát), H 2 S (17-krát), Mg (5-krát) a Na (3-krát). Charakter využitia krajiny (poľnohospodársky využívané územia) sa premieta do zvýšených obsahov oxidovaných a redukovaných foriem dusíka v podzemných - vodách. Z nich sa na prekročení najviac podieľali NO 3 (70-krát) a NH + 4 (69-krát). V objektoch prevádzkového monitorovania bola v roku 2010 prípustná hodnota stanovená nariadením prekročená 6 stopovými prvkami (As, Al, Sb, Pb, Ni a Hg). Najčastejšie boli zaznamenané zvýšené obsahy As (37-krát) a Al (26-krát). Pendi meth ali

46 46 Prítomnosť špecifických organických látok v podzemných vodách je indikátorom ovplyvnenia ľudskou činnosťou. V objektoch prevádzkového monitorovania bola v roku 2010 zaznamenaná širšia škála špecifických organických látok. Najčastejšie boli prekročenia limitných hodnôt zistené u ukazovateľov zo skupiny pesticídov. Prekročené boli aj limitné hodnoty v skupine prchavých alifatických a prchavých aromatických uhľovodíkov. Vplyv antropogénnej činnosti na kvalitu podzemných vôd vyjadrujú aj zvýšené koncentrácie CHSK Mn (30-krát). V skupine všeobecných organických látok boli hodnoty NEL ui prekročené 8-krát a hodnoty celkového organického uhlíka 18-krát. Početnosť prekročených ukazovateľov v objektoch prevádzkového monitorovania podľa NV SR 496/2010 Z. z. v roku 2010 graf. č ChS Phen Fluór S- Dese Meta Pro db_a Propi Clop yrali %O2 Mn Fe NO3- NH4 TCE TCM Fena vodi SO4( RL Pyré Naft Bent alén NO2- ATZ azón Na DCB Pb DCB DCB BZ CB Chry DCE Acen As K- TOC Al demi H2S ph Sb PCE CL- ui anté BZP meto Mg tylatr mitro metr Ni Hg nt_a zochl + v_25 2-) n 1,3 ntrén 1,2 1,4 zén 1,1 aftén Mn p n lachl. n yn h ór d počet prekročení počet stanovení Spracoval: SHMÚ Ako vyplýva z účelu monitorovacieho programu, pozorovacie objekty základného monitorovania sú situované v oblastiach neovplyvnených ľudskou činnosťou, preto aj podzemné vody vykazujú lepšiu kvalitu v porovnaní s objektami prevádzkového monitorovania navrhnutými tak, aby zachytili pôsobenie výrazných zdrojov znečistenia podzemných vôd. 7.2 Zásobovanie pitnou vodou Celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol v roku 2010 oproti predchádzajúcemu roku len o 23,1 tis. obyvateľov na 4 704,7 tis., čím percento zásobovaných obyvateľov dosiahlo 86,56 % z celkového počtu obyvateľov SR. V roku 2010 bol počet obcí s verejnými vodovodmi 2 297, čo je 79,5 % z celkového počtu obcí SR. Výstavbou verejných vodovodov sa zvýšil aj počet technických zariadení a objektov. Celková dĺžka vodovodného potrubia na Slovensku (VS, OÚ a iné subjekty) vzrástla oproti roku 2009 o 560 km na celkovú dĺžku km (tab. č ), čím sa vytvorili podmienky pre zásobovanie nových odberateľov pitnou vodou z verejných vodovodov. Naďalej však dochádza k odpájaniu obyvateľov od verejných vodovodov a k budovaniu vlastných zdrojov pitnej vody, ktorej kvalita je vo väčšine prípadov ďaleko za hygienickými normami. Pokles zásobovaných obyvateľov bol zaznamenaný napr. v okresoch Levice, Lučenec a Veľký Krtíš. Úroveň rozvoja verejných vodovodov je regionálne nerovnomerná (obr. na str. 52). Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je v Bratislavskom samosprávnom

47 47 kraji. Vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom samosprávnom kraji. Za celoslovenským priemerom zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji. Oveľa diferencovanejší stav v zásobovaní pitnou vodou je z pohľadu jednotlivých okresov, kde sa podiel zásobovaných obyvateľov pohybuje od cca 60 % (Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča, Košice - okolie) až po hranicu nasýtenia (Bratislava, Košice, Prievidza, Martin, Banská Bystrica,...). Vývoj celkového počtu obyvateľov a počtu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov v správe VS, OÚ a iných subjektov [v tis.] tab. č Celkový počet obyvateľov 5 363, , , , , ,3 Zásobovaní pitnou vodou z VV 4 256, , , , , ,7 Podiel [ %] 79,4 82,9 85,3 86,3 86,3 86,6 Vypracoval: VÚVH z údajov VS, OÚ a iných subjektov graf č Podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov z celkového počtu obyvateľov ,3 86,3 86,2 86,3 86,3 86, , ,4 % , VÚVH Bratislava V zariadeniach vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov bolo v roku 2010 vyrobených 306,7 mil. m 3 pitnej vody, čo znamená pokles oproti roku 2009 o 7,2 mil. m 3. Z tabuľky č je zrejmé, že rovnako ako množstvo vody vyrobenej pokleslo aj množstvo vody fakturovanej a množstvo vody fakturovanej pre domácnosti. Množstvo vody fakturovanej predstavovalo 67,7 % z množstva vody určenej na realizáciu. Špecifická spotreba pitnej vody pre domácnosti naďalej klesá a v roku 2010 dosiahla hodnotu 83,4 l.obyv -1.deň -1. Je to alarmujúci stav, nakoľko sa tieto odbery blížia k hygienickým minimám. Množstvo vody nefakturovanej bolo 100,3 mil. m 3, čo je 32,3 % z vody určenej na realizáciu. Z tohto množstva pripadá 85,5 % na straty v potrubnej sieti (27,6 %

48 48 z vody určenej na realizáciu). Treba prijať a vykonať opatrenia na zníženie strát vody v potrubiach na prijateľnú mieru zodpovedajúcu európskym trendom. Údaje o dodávke vody a rozvoji verejných vodovodov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Dodávka vody a rozvoj vodovodov v správe VS, OÚ a iných subjektov tab. č P. č. 1 Ukazovateľ Počet obyvateľov zásobovaných z vodovodov Rok Jednotka Predpoklad tisíc 4 670, , , , ,8 2 Kapacita vodných zdrojov l.s , , Dĺžka vodovodných sietí km , , Kapacita zdrojov podzemných vôd l.s , , Voda vyrobená vo VH zariadeniach 318,3 313,9 306,7 303,7 303,0 5 z toho: voda vyrobená mil. m 3 z podzemnej vody 257,8 264,1 266,9 266,5 266,0 6 Voda určená na realizáciu mil. m 3 323,4 317,3 310,5 307,1 306,5 7 Voda fakturovaná spolu 220,4 214,7 210,2 210,7 210,7 mil. m 3 v tom: pre domácnosti 146,0 147,0 143,3 143,2 143,4 Voda nefakturovaná 103,0 102,6 100,3 96,4 95,8 8 z toho: straty v potrubnej mil. m 3 sieti 88,9 88,3 85,8 82,8 81,7 Špecifická spotreba vody l.obyv (z vody fakturovanej v -1.deň domácnostiach) 85,6 86,0 83,4 82,8 82,5 Vypracoval: VÚVH z údajov VS, OÚ a iných subjektov Voda určená na realizáciu v správe VS, OÚ a iných graf č , , , ,1 338, ,3 323,4 317,3 310, VÚVH Bratislava mil.m 3

49 49 graf č Špecifická spotreba vody v správe VS, OÚ a iných ,2 l/ob./deň ,2 315,6 140,2 260,2 204,7 189,7 185,7 180,8 177,6 176,3 120,8 95,1 85, ,4 82,8 82, predpoklad Špec.spotreba vody pre domácnosti 2011 Priemerná špec.spotreba vody predpoklad 2012 VÚVH Bratislava Kvalita pitnej vody Hodnotenie kvality pitnej vody vo verejných vodovodoch je založené na výsledkoch kontroly vodárenských spoločností. Kvalita vody je hodnotená na základe počtu, resp. podielu stanovení jednotlivých ukazovateľov kvality pitnej vody prekračujúcich príslušné hygienické limity. Ukazovatele kvality pitnej vody boli hodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a podľa vyhlášky MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia. V prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností sa v roku 2010 analyzovalo vzoriek pitnej vody z odberných miest v rozvodnej sieti, v ktorých sa urobilo analýz na jednotlivé ukazovatele kvality pitnej vody, pričom do hodnotenia neboli zahrnuté výsledky Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ich údaje neboli k dispozícii). Najpočetnejšie sa stanovovali ukazovatele ovplyvňujúce senzorické vlastnosti pitnej vody, kde sa urobilo analýz pitnej vody. Ďalšou početnou skupinou boli mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody s analýzami. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2010 hodnotu 99,39 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol v roku 2010 hodnotu 90,51 %. V podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór.

50 50 Prekročenie limitných hodnôt vo vzorkách pitnej vody v súlade s NV SR č. 354/2006 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a na kontrolu kvality pitnej vody tab. č Rok Podiel vzoriek pitnej vody nevyhovujúcich limitom s NMH Podiel analýz ukazovateľov kvality pitnej vody nevyhovujúcich limitom s MH, NMH a IH Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom (%)* Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody (%)* 1,32 % 2,03 % 2,34 % 1,77 % 2,03 % 0,32 % 2,46 % 1,02 % 0,88 % 0,87 % 99,44 % 99,32 % 99,45 % 99,48 % 99,39 % 91,18 % 89,78 % 91,84 % 91,67 % 90,51 % IH indikačné hodnoty, MH medzné hodnoty, NMH najvyššie medzné hodnoty Nesplnenie hygienických limitov v pitnej vode v rozvodnej sieti sa v roku 2010 najčastejšie zistilo u týchto ukazovateľov: o mikrobiologické a biologické ukazovatele: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 a 36 C, mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky, abiosestón; o anorganické a fyzikálno-chemické ukazovatele: absorbancia, farba, mangán, zákal, železo; o rádiologické ukazovatele: celková objemová aktivita alfa, objemová aktivita radónu 222; o dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty: voľný chlór, chlórdioxid, chloritany. Podiel stanovení, pri ktorých sa zistilo prekročenie limitných hodnôt mikrobiologických a biologických ukazovateľov, je uvedený v tabuľke č Názov ukazovateľa Jednotka Počet analýz % nadlimitných analýz NV č. 354/2006 Z. z. tab. č Druh limitu Escherichia coli KTJ v 100 ml ,18 0 NMH* Koliformné baktérie KTJ v 100 ml ,76 0 MH** Enterokoky KTJ v 100 ml ,45 0 NMH Kultivovateľné KTJ v 1 ml , MH mikroorganizmy pri 22 C Kultivovateľné mikroorganizmy pri 36 C KTJ v 1 ml ,96 20 MH Bezfarebné bičíkovce jedince v 1 ml ,19 0 MH Živé organizmy jedince v 1 ml ,32 0 MH Vláknité baktérie jedince v 1 ml ,32 0 IH*** Mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky jedince v 1 ml ,90 0 IH Mŕtve organizmy jedince v 1 ml ,03 30 MH

51 51 Názov ukazovateľa Jednotka Počet analýz % nadlimitných analýz NV č. 354/2006 Z. z. Druh limitu Železité a mangánové pokryvnosť poľa baktérie mikroskopu v % ,00 10 MH Abiosestón pokryvnosť poľa mikroskopu v % ,75 10 MH Clostridium perfringens KZJ v 100 ml ,53 0 IH IH indikačné hodnoty, MH medzné hodnoty, NMH najvyššie medzné hodnoty * najvyššia medzná hodnota ** medzná hodnota *** indikačná hodnota Zdroj: VÚVH Bratislava V tabuľke sú uvedené podiely analýz, v ktorých sa zaznamenalo prekročenie limitných hodnôt pre vybrané ( problémové ) a/alebo hygienicky významné fyzikálno-chemické a rádiologické ukazovatele kvality vody. Názov ukazovateľa Jednotka Počet analýz % nadlimitných analýz NV č. 354/2006 Z. z. tab. č Druh limitu Dusičnany mg/l ,09 50 MH Absorbancia ,71 0,08 IH Farba mg/l ,85 20 MH Spotreba kyslíka manganistanom mg/l ,10 3,0 MH Mangán mg/l ,09 0,05 MH Sírany mg/l , MH Zákal ZF ,76 5 MH Železo mg/l ,88 0,2 MH Celková objemová aktivita alfa Bq/l ,20 0,2 SH**** **** smerná hodnota - podľa vyhlášky č. 528/2007 Z. z. V tabuľke je uvedené hodnotenie pre dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty. Najvyšší podiel nedodržania limitnej hodnoty sa zaznamenal u ukazovateľa voľný chlór (8,99 %), pričom v 8,25 % sa jednalo o nedodržanie minimálnej koncentrácie 0,05 mg/l voľného chlóru v dodávanej pitnej vode. Avšak v prípade preukázania dobrej kvality zdroja pitnej vody a rozvodnej siete môže orgán na ochranu zdravia dovoliť dodávať vodu bez hygienického zabezpečenia. Názov ukazovateľa Jednotka Počet analýz % nadlimitných analýz NV č. 354/2006 Z. z. tab. č Druh limitu Voľný chlór mg/l ,99 0,05 0,3 MH z toho < 0,05 mg/l 8,25 Brómdichlórmetán mg/l ,00 0,025 NMH 2,4-dichlórfenol mg/l 820 0,00 0,002 MH Chlórdioxid mg/l 98 3,06 0,20 MH Chloritany mg/l 423 1,18 0,20 NMH Chloroform mg/l ,00 0,04 MH 2,4,6-trichlórfenol mg/l 365 0,00 0,2 NMH Trihalometany spolu mg/l ,00 0,15 MH

52