Život v púšti. Obr. 1: Púšť

Prepis

1 Život v púšti Pod pojmom púšť rozumieme krajinnú formu, resp. región, kde ročný úhrn zrážok nepresahuje 250 mm. Púšte tvoria tretinu zemského povrchu. Denná teplota môže vystúpiť v púštnej oblasti až k 60 C, naopak, v noci dochádza k prudkému ochladeniu, teploty môžu klesnúť až pod 0 C. I keď sú zvieratá žijúce v oblasti púšte adaptované na vysoké teploty, 60 C je ťažko znesiteľná i pre ne, preto počas dňa obmedzujú svoju aktivitu. Večerným šerom začína v púšti nočný život zvierat. Klasické rastliny púšte sú na púštny život adaptované tak, že cez deň s pravidla uzatvárajú svoje prieduchy aby obmedzili vyparovanie vody, výmenu plynov prebieha až večer, keď sa ochladí a otvoria prieduchy. Obr. 1: Púšť Poznáme niekoľko typov púšte, ktoré vznikajú rôznymi spôsobmi. Suché oblasti púšte (napr. Sahara) vznikajú tak, že klesajúci vzduch sa postupne ohrieva a absorbuje vlhko. Nad takýmito púšťami je po celý rok vysoký tlak vzduchu. Ten bráni vlhkým vetrom od oceánov preniknúť do púšte. Iný typ púští vzniká v oblastiach zrážkového tieňa, ktoré sú zakryté horskými hrebeňmi či rozsiahlymi pásmi pred mrakmi, ktoré prinášajú vlahu. Tam, kde sú vetry ochladzované studeným oceánskym prúdením, vzniká, v blízkosti pobrežia tretí typ púšte. Vetry tu prídu o väčšinu svojej vlahy nad morom keď sa dostanú nad pevninu, vzduch sa ohreje a odoberá vlhkosť.

2 Obr. 2: Mapa púští Zeme Púšte sveta podľa rozlohy/ rozloha/ kontinent na ktorom sa nachádzajú: Sahara km 2 Afrika Líbyjská km 2 Afrika Gobi km 2 Ázia Rub al-chálí km 2 Ázia Kalahari km 2 Afrika Veľká piesočná km 2 Oceánia Atacama km 2 Južná Amerika Mohavská km 2 Severná Amerika Živočíchy púšte Púštne prostredie je pre živočíchy veľmi drsné, pretože poskytuje málo potravy, vody, nie je úkrytu pred pražiacim slnkom ani pred chladnými nocami. Spomenieme si aspoň niektoré živočíchy a stručne ich charakterizujeme: Kruhochvost štítnatý - jašter žijúci v južnej Afrike, ak cíti nebezpečenstvo, zahryzne sa do chvosta, čím zo seba vytvorí ťažko napadnuteľný ostnatý kruh.

3 Obr. 3: Kruhochvost štítnatý V buši a polopúšti Severnej Ameriky, na miestach kde skalné výlevy a ľahká dostupnosť k vlahe, žije kôrnatec gila. Je jeden z dvoch najjedovatejších jašterov vôbec. Má robustné telo, sfarbené živými farbami oranžová, ružová alebo žltá je v kontraste s čiernymi pásmi takáto farebnosť upozorňuje prípadných útočníkov na jeho jedovatosť. Počas horúcich letných dní loví až po zotmení, v chladnejšom počasí hibernuje. Vajcia kladie samica na konci leta zahrabáva ich do dier vyhĺbených do vlhkého piesku. Okolie ochutnáva jazykom, potravou pre neho sú malé cicavce, vajcia prepelíc, holubov či plazov. Dospelého človeka neusmrtí, i keď jeho uhryznutie je bolestivé. Obr. 4: Pestré sfarbenie kôrnatca gila upozorňuje okolie na svoju jedovatosť Kojot prériový je cca kg vážiaca šelma, žijúca v celej Severnej Amerike, od púští a polopúští na juhozápade až po Aljašku. Živí sa hlodavcami, rôznymi vodnými živočíchmi, vidlorohmi, zdochlinami i odpadkami (v blízkostí ľudských sídel). Ak má nedostatok mäsitej potravy, uživí sa i trávou a ovocím.

4 Obr. 5: Kojot prériový Kuvičok brazílsky kaktusový - Glaucidium brasilianum cactorum je druh sovy vážiacej len 62 g a dlhej 17 cm, pričom samičky sú ťažšie ako samčekovia. Žije v púšti južnej Arizony v severozápadnom Mexiku. Vyskytuje sa v nadmorskej výške 1200 m nm, hniezdi vo veľkých kaktusoch, dutinách stromov a pod. Samica nakladie 3 5 bielych vajec, z ktorých sa po približne 28 dní vyliahnu mláďatá, ktoré kŕmia obidvaja rodičia. Mladé sovy opúšťajú hniezdo o dní po vyliahnutí. Obr. 6: Kuvičok brazílsky kaktusový Moloch ostnitý žije na v piesočnatých púšťach a suchých planinách Austrálie. Je to jašter dĺžky cm a váhy do 88 g. Na tyle má výrastok, ktorý podľa všetkého slúži na oklamanie predátorov, ako falošná hlava. Jeho zafarbenie sa mení podľa teploty ak je aktívny alebo je v teplom prostredí, je svetlo žltý, prípadne žltohnedej farby s červenkastými škvrnami, ak je v chladnom prostredí, alebo je vyľakaný, jeho zafarbenie tela stmavne (mimikry schopnosť splynúť s okolitým prostredím). Živí sa iba mravcami, za minútu ich dokáže skonzumovať kusov; na jedno kŕmenie je to až do 2500 kusov mravcov. Aktívny je len na jar a jeseň, leto a zimné mesiace prespí. Je vajcorodý, samica kladie 3 10 vajec do nory; pári sa v auguste a septembri.

5 Obr. 7: Moloch ostnitý Flóra púští Rastliny sa na život v púšti adaptovali tak, aby straty vody boli minimálne. Zvyčajne majú tenké pevné listy s prieduchmi, ktoré sa otvárajú len v noci, niektoré trávy majú zložené listy s prieduchmi vo vnútri, ale napr. kaktusy nemajú ani listy a vodu skladujú v pevných dužinatých stonkách. Rastliny, ktoré rastú na púšti majú zvyčajne dlhé, rozvetvené koreňové systémy. Tým prijímajú vodu z veľkej plochy. V púšti je vrstva pôdy tenká alebo nie je vôbec. Niekde sa nakopia suché listy a konáriky naviate vetrom, no vo vlhkejších oblastiach nie je bežná hrubá vrstva organického odpadu. V hojnom množstve sa vyskytujú huby a aktinomycéty, ale ich aktivita je obmedzená na krátke dažďové obdobia. Po každom takomto období v roku kvitnú iné druhy rastlín. Niektoré púštne rastliny si človek priniesol do svojich domovov, napr. velvíčia, alebo kaktus, ktorý je obľúbenou izbovou rastlinou i u nás v Európe. Velvíčia podivná je veľmi stará rastlina, strom, dnes rastie iba na malom území v púšti, a to na pobreží Atlantického oceánu v Namíbii a južnej Angole. Medzi rastlinami je výnimočná tým, že vlastne celý život je v štádiu klíčiacej rastliny. Velvíčia je na púštne extrémne podmienky dokonale adaptovaná, nie je odkázaná na zrážky vystačí si aj s hmlami prichádzajúcimi od oceánu.

6 Obr. 8: Velvíčia na pohľad ako strom nevyzerá Palma ďatlová - Ďatľovník obyčajný, je strom vysoký 30 m. Jej listy sú perovito zložené listy, dorastajú do veľkosti 4-5 m. Dozrievajú na nich sladké a výživné bobule datle, ktoré sa konzumujú. Šťava z čerstvých plodov tvorí datľoví med, ktorý sa spracúva na víno. Mletím sa získava múka na pečenie chleba. Listové púčiky sa konzumujú ako kapusta. Na rast táto palma potrebuje okolo C, pričom rastie pomaly typický dekoratívny vzhľad dosiahne až po 5 7 rokoch. Obr. 9: Palma datľová Púšte sa každoročne rozrastajú o km 2 pevniny, pre predstavu je to oblasť rozlohy akoby Česka a Slovenska dohromady. Roszrastanie púští je čiastočne prirodzené, no je spôsobené i nadmernou pastvou zvierat, preľudnením a k rozrastaniu púští prispieva i rúbanie pralesov, globálne otepľovanie či skleníkový efekt.

7 Zopakujte si: 1. Ktorá z púští má najväčšiu rozlohu? 2. Aký je ročný úhrn zrážok v púštnych oblastiach? 3. Ako sa extrémnemu púštnemu prostrediu adaptovali rastliny? 4. Ako sa extrémnemu púštnemu prostrediu adaptovali živočíchy? Použitá literatúra: Zdroje obrazkov: itschia.htm