Zloženie Zeme a litosféry

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Zloženie Zeme a litosféry"

Prepis

1 Zloženie Zeme a litosféry Zloženie zemského telesa a zemskej kôry Zem, podobne ako ostatné terestrické planéty, sa skladá z niekoľkých sústredných obalov, z ktorých každý má svojské horninové zloženie a tým aj odlišné chemické a fyzikálne vlastnosti. Horniny z plášťa sa na povrch dostávajú sopečnou činnosťou a poruchami v oceánskej kôre, naspäť do plášťa sa vracajú v subdukčných zónach (pozri horninový cyklus). Väčšina hornín na povrchu je staršia ako 100 mil. rokov. Zloženie Zeme Chemické zloženie Väčšina hornín je tvorená kremičitanovými minerálmi, obsahujúcimi veľmi obmedzené množstvo prvkov. Distribúcia chemických prvkov v zemskom telese však nie je rovnomerná. S vývojom Zeme sa ťažšie prvky presúvali k jadru, ľahšie stúpali na povrch (diferenciácia). Kôra pod kontinentmi sa nazýva SiAl (podľa začiatočných písmen latinských názvov dvoch jej najhojnejších prvkov kremíka a hliníka). Kôra pod oceánmi sa nazýva SiMa (pomenovaná opäť podľa najhojnejších prvkov kremíka a horčíka). Sialické kontinenty vytvorené z ľahších materiálov než je SiSMa, plávajú na nej ako ľadovce v mori. Kontinenty sú pokryté vrstvou zvetralín. Na SiMe, spočíva ešte pomerne tenká vrstva sedimentov a láv. Minerálne zloženie S narastajúcou hĺbkou sa zvyšuje hustota, preto sa vo vyšších vrstvách nachádzajú horniny ľahšie: pevninská kôra je zložená prevažne z granitu, ale vyskytujú sa aj veľké masy vápencov a dolomitov, oceánska je tvorená bazaltmi. Mineralogický je tvorená prevažne kremeňom a živcami, respektíve olivínom. V plášti sa nachádzajú ťažšie horniny, najmä peridotity (horečnato-železité kremičitany), mineralogicky hlavne olivín a pyroxény. Jadro je tvorené oxidmi, prípadne sulfidmi železa a niklu.

2 Zemské obaly Zem je tvorená viacerými obalmi, atmosférou, hydrosférou, biosférou a viacerými geologickými vrstvami, rozdelenými na základe ich odlišných vlastností. Základné rozdelenie navrhol K. E. Bullen: Kôra Pevninská kôra Fázový prechod (Mohorovičičova diskontinuita) Plášť Najvrchnejšia časť plášťa (litosféra) Vrchný plášť (astenosféra) Spodný plášť Fázový prechod (Gutenbergova diskontinuita) Jadro Vonkajšie jadro Prechodná zóna Vnútorné jadro

3 Zemské obaly Litosféra zemská kôra Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme. Rozdeľuje sa na pevninskú a oceánsku kôru. Pod ňou sa nachádzap plášť, od ktorého je oddelená rozhraním: Mohorovičičovou diskontinuitou, kde sa radikálne menia fyzikálne charakteristiky. Menej výrazná diskontinuita (Conradova) oddeľuje granitovú a bazaltovú vrstvu kôry. Hmotnosť kôry je 2, kg (z toho 21 % tvorí oceánska kôra a zvyšok kontinentálna), čo predstavuje 0,473 % celkovej hmotnosti Zeme. Kôra, spolu s vrchnou časťou plášťa tvorí pevnú vrstvu povrchu Zeme: litosféru, ktorá je rozlámaná na viacero platní, plávajúcich na plastickej vrstve astenosfére.

4 Platne zemskej kôry Pevninská (kontinentálna) kôra Pevninská kôra sa zvykne nazývať aj SiAl (podľa latinských názvov najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov kremíka a hliníka). Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi. Z petrologického hľadiska ide prevažne o granity a ich variácie. Na granitovom podklade sa nachádza hrubá vrstva zvetralín a sedimentárnych hornín (pieskovcov, bridlíc, vápencov a dolomitov). Pod granitovou vrstvou sa obvykle vyskytuje ešte bazaltová vrstva. Najstaršia pevninská kôra bola objavená v západnej Austrálii 3,9 mld. rokov, centrálne časti Kanadského a Baltického štítu sú približne rovnako staré. Podstatná časť zemskej kôry sa vytvorila medzi 3,4 a 2,4 mld. rokov v archaiku. Väčšina týchto hornín je lokalizovaná v kratónoch, hrubých okolo 70 km., na rozdiel od pevninskej je monotónnejšia, tvoria ju prevažne bazalty, na ktorých sa nachádza vrstva sedimentov. Pod bazaltmi sú ich hlbinné ekvivalenty gabrá a ešte hlbšie aj peridotity. Nazýva sa aj SiMa (kremík a horčík). Je podstatne mladšia (najstaršie oceánske bazalty in situ majú okolo 200 mil. rokov). Má menšiu hrúbku, do 10 km (v stredooceánskych chrbtoch je jej hrúbka prakticky nulová) a mierne väčšiu hustotu. sa neustále vytvára (v stredooceánskych chrbtoch) výstupom a utuhnutím magiem z hranice

5 spodného plášťa. Vďaka tomuto sa morské dno pomaly rozširuje. Naopak, v subdukčných zónach oceánska kôra poklesáva naspäť do plášťa a zaniká. Tento proces, spolu s ďalšími fenoménmi popisuje teória platňovej tektoniky. Platňová tektonika Vrchná časť plášťa Astenosféra Kontinentálna kôra Oceán Sopečný oceánsky chrbát Zopakujte si: 1. Ktoré sú obaly Zeme? 2. Popíš priebeh globálnej tektoniky. 3. Ktoré platne zemskej kôry poznáme? Použitá literatúra: Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd. Čeman, R., Pittich, E., 2005: Vesmír 1 Slnečná sústava, MAPA Slovakia plus, s.r.o., Bratislava Zdroje obrazkov: