Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťahy medzi EÚ a Japonskom: úloha občianskej spoločnosti (2007/C 97/12)

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťahy medzi EÚ a Japonskom: úloha občianskej spoločnosti (2007/C 97/12)"

Prepis

1 C 97/34 To isté sa týka otázky prípadného ustanovenia záväznosti časti B dohovoru (usmernenia). Ak sa sociálnym partnerom nepodarí dosiahnuť dohodu, EHSV sa k týmto bodom vráti. 2.7 Čo sa týka vytvorenia tripartitného výboru, ako to stanovuje dohovor, EHSV by mohol upozorniť na to, že Zmluva takýto mechanizmus nepredpokladá. Vzhľadom na túto skutočnosť by EHSV možno chcel podotknúť, že akékoľvek riešenie Komisia navrhne s cieľom zabezpečiť koordináciu Spoločenstva v tripartitnom rozhodovacom procese, v žiadnom prípade by nemalo oslabiť tripartitné ustanovenia MOP na národnej úrovni. 2.8 EHSV by možno chcel odporučiť, aby Komisia podporila stretnutia expertov MOP týkajúce sa vytvorenia operačných usmernení pre kontrolu zo strany vlajkových a prístavných štátov. V Bruseli 15. februára Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Dimitris DIMITRIADIS Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťahy medzi EÚ a Japonskom: úloha občianskej spoločnosti (2007/C 97/12) Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na plenárnom zasadnutí 17. januára 2007 na základe článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko k danej Vzťahy medzi EÚ a Japonskom: úloha občianskej spoločnosti. Pani Benita Ferrero Waldner, členka Európskej komisie zodpovedná za vonkajšie vzťahy a európsku susedskú politiku, povzbudila túto iniciatívu listom zo 6. apríla Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená prípravou práce výboru na túto tému, prijala svoje stanovisko 24. januára Spravodajkyňou bola pani Päärendson. Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 433. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 15. a 16. februára 2007 (schôdza z 16. februára 2007) 112 hlasmi za, 3 hlasmi proti, pričom 28 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko: 1. Zhrnutie a odporúčania 1.1 Európska Komisia požiadala výbor, aby preskúmal rozvoj občianskej spoločnosti v Japonsku a spôsoby, ako by s ňou Európska únia (EÚ) mohla spolupracovať, s cieľom posilniť vzťahy medzi EÚ a Japonskom. 1.2 EÚ a Japonsko majú mnoho spoločných hodnôt a záujmov. V mnohých oblastiach bola nadviazaná spolupráca na oficiálnej úrovni, ktorá sa úspešne rozvíja. 1.3 Japonský záujem o regionálnu spoluprácu podľa modelu tzv. funkčnej integrácie narastá. 1.4 Úloha občianskej spoločnosti v Japonsku sa sústavne posilňuje, no vo väčšine prípadov sa zameriava na miestne a regionálne otázky. v Japonsku, hoci sa stále častejšie vynárajú spoločné problémy, čo naznačuje, že dozrel čas na intenzívnejšie kontakty. 1.6 Vytvorenie väčšieho množstva a silnejších väzieb si vyžiada značný čas, pričom kľúčom k úspechu bude nájsť vhodných partnerov. 1.7 Významným prvým krokom by mohlo byť usporiadanie stretnutia, na ktorom by sa definovali spoločné problémy a uvažovalo by sa o ich riešení. 1.8 Na semináre a podobné podujatia v tejto oblasti by sa mali bežne pozývať príslušné organizácie občianskej spoločnosti z obidvoch partnerských strán. 1.5 V súčasnosti existuje pomerne málo oblastí, v ktorých sa rozvinuli silné kontakty medzi EÚ a občianskou spoločnosťou 1.9 Neskôr by bolo možné uvažovať o dialógu s pevnejšou štruktúrou na spôsob okrúhleho stola.

2 C 97/ Dva európske inštitúty (ďalej Centrá EÚ) pôsobiace v Japonsku už možno využiť ako základňu pre vytváranie sietí a partnerstiev Finančná náročnosť by sa mala znížiť častejším využívaním technológií ako videokonferencie a prenos hlasu prostredníctvom internetu. 3. Celkový kontext 3.1 Japonsko je významným aktérom vo východnej Ázii v oblasti s rastúcim hospodárskym významom, rozvíjajúcou sa regionálnou spoluprácou, no zároveň narastajúcimi problémami súvisiacimi s bezpečnosťou. S postupným zvyšovaním významu východnej Ázie (vrátane Číny) pre EÚ pomôžu užšie vzťahy s Japonskom nastoliť rovnováhu a mali by zahŕňať aj intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti regionálnych otázok ( 7 ). 2. Úvod 2.1 V roku 2001 sa EÚ a Japonsko rozhodli nadviazať na skoršie kontakty a začať desaťročnicu vzájomnej spolupráce pod názvom Vytváranie spoločnej budúcnosti ( 1 ). Tento akčný plán obsahoval štyri časti (označené ako ciele ). Záverečný cieľ (cieľ IV) bol nazvaný Zbližovanie ľudí a kultúr a zahŕňal rozvíjanie kontaktov v rámci občianskej spoločnosti a podporovanie výmen medzi regiónmi. Treba spomenúť aj cieľ III Riešenie globálnych a spoločenských otázok. 2.2 Z nedávnych podujatí, do ktorých bola zapojená aj občianska spoločnosť, spomeňme veľmi úspešný Rok medziľudských kontaktov v roku 2005, založenie dvoch Centier EÚ v Japonsku ( 2 ) v mestách Tokio ( 3 ) a Kansai ( 4 ) a spoločné sympózium, na ktorom sa v apríli 2006 v Bruseli diskutovalo o pokroku pri plnení akčného plánu Vytváranie spoločnej budúcnosti a o prípadných zmenách potrebných na prispôsobenie sa meniacej sa situácii v Japonsku, EÚ a inde. 2.3 Cieľom tohto stanoviska je obzrieť sa za vývojom v oblasti občianskej spoločnosti v Japonsku a zamyslieť sa nad tým, ako by s ňou mohla spolupracovať občianska spoločnosť v EÚ a najmä EHSV, a posilniť tak vzťahy medzi EÚ a Japonskom ( 5 ). 2.4 Občianska spoločnosť podľa EHSV predstavuje všetky organizačné štruktúry, ktorých členovia sledujú všeobecný záujem a zároveň zohrávajú úlohu sprostredkovateľa medzi politickými silami a občanmi ( 6 ). ( 1 ) Vytváranie spoločnej budúcnosti, akčný plán spolupráce medzi EÚ a Japonskom, stretnutie na najvyššej úrovni EÚ Japonsko, Brusel, ( 2 ) Centrá EÚ financuje EÚ a majú za úlohu zbližovať Japonsko a EÚ a šíriť informácie o Európskej únii medzi študentmi všetkých smerov. ( 3 ) Zúčastnené inštitúcie: Univerzita Hitocubaši, Medzinárodná kresťanská univerzita, Tokijská univerzita medzinárodných štúdií a Tsuda College ( ( 4 ) Zúčastnené inštitúcie: Univerzita v Kóbe, Univerzita Kwansei Gakuin a Univerzita v Ósake ( ( 5 ) Pozri list členky komisie pani Ferrero-Waldner D/06/468 zo 6. apríla ( 6 ) Úplná definícia je uvedená v dokumente KOM(2005) Japonsko je navyše jedným zo strategických partnerov EÚ. Napriek tomu, že Európa a Japonsko ležia na opačných stranách zemegule a hoci majú veľmi zložitú a osobitú kultúru, máme veľa spoločného. Európa aj Japonsko sú poprednými hospodárskymi subjektmi a usilujú sa zohrávať významnejšiu úlohu na medzinárodnej scéne. Vyznávame podobné základné hodnoty a máme mnoho spoločných záujmov a problémov. Európska únia aj Japonsko sú demokratickými spoločnosťami. Je v našom spoločnom záujme upevniť a prehĺbiť vzájomné vzťahy a porozumenie. 3.3 Z hospodárskeho hľadiska je Japonsko s podielom 6,6 % piatym najväčším vývozným partnerom EÚ, pričom EÚ predstavuje pre Japonsko druhé najväčšie odbytisko. Miera rastu HDP Japonska je približne 2,7 % ročne, nezamestnanosť dosahuje zhruba 4,5 %. Japonsko vytvára okolo 14 % svetového HNP (Čína: 3,4 %) a dosahuje priemerný príjem na obyvateľa vo výške USD (Čína: 780 USD). 3.4 V raných štádiách sa spolupráca sústredila najmä na otázky spoločného významu ako obchodné a iné hospodárske faktory, vrátane rozsiahlych zahraničných investícií v oboch smeroch. Obidve strany potrebujú hospodárske reformy, ktoré by zlepšili ich konkurencieschopnosť v globalizovanom svete, no zároveň im umožnili udržať si vlastný sociálny model a zohľadniť požiadavky trvalo udržateľného rastu. 3.5 V súčasnosti je spolupráca medzi EÚ a Japonskom rozbehnutá vo viacerých oblastiach. Existujú napríklad stále diskusné fóra pre otázky priemyselnej politiky, vedy a technológií, informačných technológií, zamestnanosti, sociálnej problematiky, elektronického obchodovania, výskumu, rozvojovej pomoci a ochrany životného prostredia. V roku 2006 prejavili japonskí sociálni partneri narastajúci záujem o prax v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov. Takisto už 12 rokov prebieha dialóg o reformách regulačného prostredia medzi EÚ a Japonskom (Regulatory Reform Dialogue), ktorý sa dôsledne zaoberá otázkami právnych predpisov. Podrobnosti o vybraných programoch sú uvedené v Prílohe I. Dialógu sa zúčastňujú mnohé generálne riaditeľstvá Európskej komisie a členské krajiny EÚ. ( 7 ) V súčasnosti existuje viacero regionálnych organizácií. Na práci niektorých sa zúčastňujú aj európski členovia ako príklad možno uviesť ASEM Asia-Europe Meeting a ASEF Asia-Europe Foundation. Zapojenie do práce takýchto organizácii by mohlo posilniť spoluprácu medzi občianskymi spoločnosťami EÚ a Japonska.

3 C 97/ V Japonsku sa postupne zosilňuje niečo ako pocit spolupatričnosti s Európou. Avšak štáty, ktoré sa členmi EÚ stali len nedávno, sú v Japonsku stále málo známe. 4. Rozvoj občianskej spoločnosti V Japonsku sa momentálne diskutuje o tom, ako by bolo možné lepšie využiť celkový potenciál japonskej spoločnosti. Nepochybne sa tým zvýši aj význam a vplyv organizácií občianskej spoločnosti. Ľudia už lepšie rozumejú procesom participatívnej demokracie a všetky návrhy zákonov sa sprístupňujú na Internete na pripomienkové konanie. Napriek tomu podľa vyjadrení organizácií občianskej spoločnosti nemajú často ich názory (okrem sociálnych partnerov) dostatočný vplyv na konečné rozhodnutia. 4.1 Ako už bolo spomenuté, japonská kultúra a spoločenské podmienky sa značne odlišujú od situácie v Európe ( 8 ). Nie je preto prekvapujúce, že aj občianska spoločnosť v tejto krajine je odlišná. Najmarkantnejším rozdielom je, že štát až do nedávna zohrával pomerne dominantnú úlohu pri vytváraní občianskej spoločnosti. Na založenie organizácií (okrem sociálnych partnerov) bol potrebný súhlas úradov, ktoré na činnosť organizácií aj naďalej dozerali. 4.2 Verejnosť tento stav prijímala, keďže spojenie elitnej centrálnej byrokracie prepojenej s hlavnými priemyselnými záujmovými skupinami (s podporou parlamentných kruhov) umožňovalo rýchle a efektívne prijímanie rozhodnutí o politikách v jednotlivých oblastiach a ich zavádzanie do praxe, pričom hospodársky rast bol veľmi rýchly ( 9 ). Za týchto okolností bola úloha občianskej spoločnosti na riadení spoločnosti veľmi obmedzená. V tom čase sa v bežnom slovníku dokonca pojmy ako občianska spoločnosť, správa spoločnosti a zodpovednosť voči občanom ani často nevyskytovali. 4.3 Koncom 80. rokov 20. storočia tzv. ekonomická bublina praskla. Nasledovalo obdobie deflácie a ekonomickej stagnácie, ktoré krajina prekonala len nedávno. V deväťdesiatych rokoch vypuklo viacero škandálov, do ktorých boli zapojení vysokí predstavitelia štátneho aparátu, čo viedlo k nahlodaniu dôvery verejnosti v dominantné postavenie štátu a najväčších priemyselných záujmových skupín. Tento vývoj, ako aj zle zvládnuté záchranné a obnovovacie práce pri veľkom zemetrasení v Kóbe (región Hanshin-Awaji) v roku 1995 upriamili pozornosť verejnosti na efektivitu a potenciál niektorých organizácií občianskej spoločnosti. Následkom týchto udalostí bol v roku 1998 prijatý nový zákon o neziskových organizáciách, ktorý uznával, že organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri dobrej správe spoločnosti ( 10 ). Tento zákon odstránil mnohé prekážky rozvoja neziskových organizácií a odbúral veľkú časť ťažkopádneho byrokratického dozoru. Išlo o jednu zo zmien, ktoré priniesli odľahčenie predpisov a znížili centralizáciu japonskej spoločnosti a politiky. 4.5 V diskusiách o japonskej občianskej spoločnosti sa väčšinou objavujú dve hlavné skupiny. Na jednej strane existujú mimovládne organizácie (MVO), ktoré sa primárne zameriavajú na poskytovanie rozvojovej a humanitárnej pomoci v zahraničí. Financované sú najmä štátom (Ministerstvo zahraničných vecí), v rámci oficiálnych rozvojových programov pracujú v úzkom spojení so štátnymi orgánmi a na rozvíjanie dialógu a spolupráce sa pravidelne stretávajú s predstaviteľmi štátnej správy. Ich finančné a ľudské zdroje sú však obmedzené. 4.6 Druhou skupinou sú neziskové organizácie, ktoré pôsobia v najrôznejších oblastiach. Patria sem sociálni partneri, obchodné a profesijné združenia, ako aj asociácie pôsobiace v oblasti životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, poľnohospodárstva, kultúry a v iných sektoroch. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú okrem toho organizácie v oblasti zdravotníctva. Títo aktéri budú mať čoraz významnejšiu úlohu v dialógu, ktorý sa rozbieha v japonských a zahraničných podnikoch na tému ich sociálnej zodpovednosti a prebieha na dobrovoľnej báze. V niektorých prípadoch môžu získať financie od štátnej správy. Veľká časť uvedených organizácií sa sústreďuje na hľadanie miestnych a regionálnych riešení na miestne a regionálne problémy, pracujú teda pre miestne spoločenstvá. Preto v Japonsku pôsobí menej celoštátnych neziskových organizácií. 4.7 Dobre zastúpená je aj mládež, a to prostredníctvom študentských a iných organizácií. 4.4 Odvtedy sa občianska spoločnosť začala meniť, vzniklo množstvo nových organizácií, pričom najrýchlejšie sa rozvíjajú tie skupiny, ktoré zdôrazňujú svoju nezávislosť od štátu. ( 8 ) Japonská kultúra má veľmi dlhú históriu a bola výrazne ovplyvnená tým, že táto krajina bola dlhé storočia odrezaná od zvyšku sveta. ( 9 ) Tento úspech viedol k vzniku tzv. legitimity výstupov, kde bola legitimita založená na výsledkoch pri plnení cieľov, na úkor legitimity vstupov vychádzajúcej z demokratického participatívneho procesu. ( 10 ) Z pohľadu Japonska prešla krízami aj samotná EÚ. Ako príklad možno uviesť udalosti vedúce k odstúpeniu Komisie pod vedením J. Santera, ku ktorým došlo približne v rovnakom čase a mali za následok prehodnotenie riadenia EÚ, čo viedlo k vyššiemu zapojeniu európskej občianskej spoločnosti do politického procesu. 5. Prebiehajúce kontakty medzi občianskymi organizáciami v Japonsku a EÚ 5.1 Napriek početným a pravidelným kontaktom medzi štátnymi orgánmi a inštitúciami EÚ a Japonska (pozri bod 3.5 a prílohy), ktorých význam pravidelne vyzdvihujú aj politickí predstavitelia na obidvoch stranách, sú väzby medzi organizáciami občianskej spoločnosti väčšinou zriedkavejšie. V niektorých oblastiach sa napriek tomu rozvinuli silné a aktívne spojenia.

4 C 97/ Sociálni partneri Zamestnávatelia Nippon Keidanren (Japonská obchodná federácia) je všeobecná hospodárska organizácia, ktorá vznikla v máji 2002 zlúčením federácií Keidanren (Japonská federácia ekonomických organizácií) a Nikkeiren (Japonská federácia združení zamestnávateľov). Spolu má členov, z čoho je podnikov, 130 priemyselných združení a 47 regionálnych hospodárskych organizácií (stav k 20. júnu 2006). zachovať si konkurencieschopnosť. Medzi hlavné spoločné otázky patrí trvalo udržateľný rozvoj (predovšetkým energetická bezpečnosť tzv. ekologické obstarávanie ( 12 ) a prírodné zdroje), rozvojová pomoc (EÚ a Japonsko patria medzi najväčších darcov na svete), starnutie obyvateľstva (a jeho vplyvy na dôchodkové systémy, zdravotníctvo a sociálne služby), prisťahovalectvo, práca v multietnickej spoločnosti, skĺbenie práce a rodinného života a zamestnanosť. Jednou z oblastí, kde spoločné záujmy vyvstávajú čoraz jasnejšie, je sociálna zodpovednosť podnikov, ako aj rodová rovnosť. Výmena názorov na uvedené témy by bola prospešná. Odbory sú pomerne slabé, či už počtom alebo čo sa týka zdrojov. V odboroch je organizovaných približne 20 % zamestnancov. Z nich sú približne dve tretiny združené v najväčšej odborovej organizácii (RENGO ( 11 )), ktorá má zastúpenie aj v Bruseli. Získava mnohé informácie z ETUC (Európskej konfederácie odborov) a často vysiela zástupcov na schôdze organizácií zamestnancov v jednotlivých členských krajinách 5.7 EESC nadviazal neformálne kontakty s Centrom EÚ v Kansai. Tieto kontakty predstavujú momentálne jediné väzby EHSV, no mnohí členovia výboru majú skúsenosti so spoluprácou s japonskými organizáciami. 5.3 Už desať rokov sa každoročne koná zasadnutie pri okrúhlom stole v rámci obchodného dialógu (so zamestnávateľmi) medzi EÚ a Japonskom (EU-Japan Business Dialogue Roundtable), na ktorom sa diskutuje o spôsoboch zlepšenia hospodárskych a obchodných vzťahov a čoraz väčšmi aj o globálnych otázkach ako napr. energetika. Odporúčania, ktoré vzídu z týchto diskusií sa postupujú na každoročné bilaterálne stretnutie na najvyššej úrovni EÚ Japonsko politickým činiteľom, ktorí sa nimi zaoberajú. Okrem toho už dlhé roky prebiehajú diskusie o mnohých otázkach medzi obchodnými organizáciami z EÚ a Japonska. 5.4 Organizácie na ochranu spotrebiteľov z EÚ a Japonska sa stretávajú už vyše šesť rokov a riešia celosvetové otázky ako bezpečnosť potravín a označovanie výrobkov. Ďalšie príklady spolupráce možno nájsť vo forme výročných dialógov medzi novinármi, občianskymi hnutiami, mimovládnymi organizáciami a ochrancami životného prostredia. Takisto sa rozvíja akademická spolupráca medzi univerzitami, vysokými školami a výskumnými inštitútmi, ktorá sa posilní aj nedávnym založením dvoch Európskych inštitútov v Japonsku. Akademické inštitúcie v Japonsku udržiavajú veľmi úzke kontakty medzi sebou ako aj s inými inštitúciami svojho druhu v EÚ. 5.5 EÚ a Japonsko si uvedomili, že na lepšie porozumenie je potrebné rozvíjať aj osobné kontakty a spoločne sa rozhodli v roku 2005 usporiadať Rok medziľudských kontaktov. V rámci tohto úspešného programu prebehlo približne akcií a momentálne sa diskutuje o jeho pokračovaní. Hlavný dôraz sa kladie na zachovanie a rozvoj dosiahnutých výsledkov. 5.6 Uvedené prebiehajúce kontakty sú veľmi užitočné a dokazujú, že je možné vytvoriť trvalé väzby, ak existuje jasné povedomie o spoločných výzvach v meniacom sa svete, kde sa postupy a normy čoraz väčšmi zjednocujú a kde rastie potreba ( 11 ) Členmi RENGO je zamestnancov (údaj z júna 2006). 6. Možnosti budovania a rozvoja vzťahov medzi občianskou spoločnosťou EÚ a Japonska 6.1 Čo sa týka zdolávania spoločných výziev, je očividné, že občianska spoločnosť v EÚ aj v Japonsku môže zohrávať dôležitú úlohu pri spoločných aktivitách a upevňovaní vzájomných vzťahov. Organizácie občianskej spoločnosti prispejú k prebiehajúcemu politickému procesu medzi EÚ a Japonskom bilaterálnymi diskusiami a formulovaním vlastných názorov. Nepochybne tu existuje značný priestor na zlepšovanie a rozvoj jednotlivých častí akčného plánu spolupráce medzi EÚ a Japonskom ( 13 ) aj s prispením občianskej spoločnosti. Takéto pôsobenie môže byť cenným prínosom pre vzťahy medzi EÚ a Japonskom. 6.2 Prvým cieľom budovania kontaktov medzi organizovanou občianskou spoločnosťou v Japonsku a EÚ musí byť vzájomné spoznávanie a porozumenie, ktoré povedie k vytváraniu kontaktov a sietí. Len vtedy môžeme začať skutočne spolupracovať a stavať na pevných kontaktoch medzi štátnymi orgánmi a inštitúciami na obdivoch stranách. Vyžiada si to určitý čas, pričom prínosom by bola aj podpora Komisie a japonských orgánov pri zorganizovaní úvodného stretnutia, kde by sa zadefinovali spoločné problémy a diskutovalo by sa o možnostiach ich riešenia, vrátane otázky, ktoré organizácie by mohli najlepšie zastupovať obe strany ( 14 ). Po tomto úvode by mala nasledovať práca v jednotlivých oblastiach, vrátane spoločných aktivít. Podujatia by sa mali zúčastniť zástupcovia občianskej spoločnosti z EÚ a Japonska, ktorí by tvorili základ budúcej siete kontaktov, väčšinu delegátov za EÚ by mali určiť EHSV a sociálni partneri na úrovni EÚ. ( 12 ) Ekologické obstarávanie je systém, v rámci ktorého musia značnú časť verejného obstarávania tvoriť výrobky šetriace životné prostredie. ( 13 ) Pozri bod 2.1. ( 14 ) V tejto súvislosti by mohli pomôcť niektorí japonskí partneri, napr. Japonské centrum pre medzinárodné výmeny (JCIE) a Európske inštitúty EUIJ, no na začiatku bude tiež potrebné zabezpečiť podporu zo strany japonských orgánov.

5 C 97/ Komisia by sa mala zamyslieť nad zaangažovaním organizácií občianskej spoločnosti z EÚ a Japonska pri usporadúvaní príslušných seminárov a podobných podujatí a mali by sme navrhnúť japonským orgánom, aby postupovali rovnako. Časom by sa takto nastolilo porozumenie medzi partnermi a vytvorila by sa sieť, ktorú bude neskôr možné využiť na rôzne kontakty. Navrhovanie takýchto podujatí by sa malo stať pravidelným bodom na programe stretnutí medzi Komisiou a jej partnermi z Japonska. 6.4 Najdôležitejšie bude zvoliť vhodné témy na diskusiu s organizáciami občianskej spoločnosti. Keď sa na stretnutiach na oficiálnej úrovni určia témy, k riešeniu ktorých by mohli prispieť aj organizácie občianskej spoločnosti, Komisia a japonské orgány by mali zvážiť, či sa neobrátia na EHSV a jeho japonských partnerov. Na takýchto spoločných schôdzach by mohli odbory diskutovať napr. o základných normách Medzinárodnej organizácie práce. Na úvod by sa tejto roly mohli zhostiť dočasné skupiny, v nutných prípadoch by mohli vzniknúť aj dočasné menšie poradné skupiny ( 15 ). 6.5 Na znak uznania rastúceho významu regionálnej spolupráce pre Japonsko by európske organizácie občianskej spoločnosti mohli ponúknuť pomoc a skúsenosti pri integrácii aj štátom na rôznych stupňoch rozvoja, v súlade s doktrínou tzv. funkčnej integrácie. Niektoré novšie členské krajiny by napríklad mohli poskytnúť cenné príklady a skúsenosti pri vytváraní životaschopných organizácií občianskej spoločnosti a úsilí dosiahnuť, aby ich štátne orgány zapájali do konzultácií a do rozhodovania. Úspech EÚ pri obmedzovaní a znižovaní potenciálu rivality a konfliktov by mohol poskytnúť aj užitočný model, ktorý by bol prínosom aj v oblasti regionálnej bezpečnosti. 6.6 Možnosti na rozvoj porozumenia a spolupráce v rámci sietí plynú aj zo založenia dvoch Centier EÚ v Japonsku (Centrum EÚ v Tokiu a Centrum EÚ v Kansai), napríklad: EHSV by mohol vystupovať ako kontaktný bod pre obidve Centrá EÚ pri pomoci a šírení informácií, sem by mohlo patriť aj zbližovanie tých, ktorí hľadajú kontakty (za určitým účelom) na území druhej strany, takisto by si strany mohli navzájom ponúkať miesta či už rečníkov alebo účastníkov na vhodných seminároch (alebo iných podujatiach), EHSV by mohol ponúknuť prednášky a príspevky na témy súvisiace s EÚ, ktorým sa venuje, ako napr. rozhodovacie procesy v EÚ, úloha organizácií občianskej spoločnosti v EÚ a na národnej úrovni, úloha sociálnych partnerov, priebeh pripomienkovej a realizačnej fázy legislatívy EÚ v podnikoch, EHSV by mohol ponúknuť pravidelné stáže v Centrách EÚ, o ktoré by sa mali záujemcovia možnosť uchádzať. Centrum EÚ v Kansai už uvažuje o možnosti podieľať sa na usporiadaní série seminárov či workshopov zameraných na konkrétne témy. Medzi prvými zvolenými témami sa pravdepodobne objaví označovanie potravín, ochrana životného prostredia a starnutie obyvateľstva. 6.7 Takisto treba poznamenať, že univerzity (a podobné inštitúcie) majú v japonskej spoločnosti významné postavenie a predstavujú ďalšiu možnosť pri rozvíjaní porozumenia medzi organizáciami občianskej spoločnosti. Okrem toho je ich prostredníctvom možné zasiahnuť aj mládež, čo je kľúčový faktor pri budovaní dlhodobých kontaktov. 6.8 EHSV by mohol okrem iného uvažovať aj o vytvorení malej kontaktnej skupiny, ktorá by zabezpečovala aktuálne informácie a pôsobila by ako kontaktný bod pre japonských partnerov. Keď si občianske spoločnosti jednotlivých krajín lepšie porozumejú a vytvoria sa dlhodobejšie vzťahy, mohol by sa vytvoriť určitý stály orgán, napríklad na spôsob okrúhleho stola. 6.9 Mali by sa udržiavať kontakty so zmiešaným parlamentným výborom EÚ Japonsko, aby sa osvetlila a vhodne využila úloha a potenciál občianskej spoločnosti Dôležitá bude aj finančná stránka, ako vo všetkých prípadoch. Náklady na uvedené aktivity by nemali byť vysoké a často je možné využiť nové technológie, ako napr. videokonferencie a konferenčné hovory cez Internet. Možno ich napríklad veľmi výhodne uplatniť pri kontaktoch menších dočasných skupín. V Bruseli 16. februára Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Dimitris DIMITRIADIS ( 15 ) Problémom tu, ako aj v iných oblastiach, bude jazyk.