ffi o D6kaz Specifickej protil6tkovej odpovede (s6rum, likvor). o Detekcia nukleovej kyseliny v krvi alebo likvore. unao verejneho zdravornicrva

Prepis

1 unao verejneho zdravornicrva ffi SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavskf cesta 52 P.O.BOX Bratislava Bratislava, oet6994t20t9 Usmernenie hlavn6ho hygienika Slovenskej republiky ffkajfce sa ochorenianazhpadonflsku hortriiku vyvolanf West Nile virusom Charakteristika ochorenia: Zdpadonilska horudka je akritne horudkovitd ochorenie. Pdvodcom ochorenia je West Nile Virus (WNV), ktorf sa zaratuje do defade Flaviviridae. Vfrus bol po prrnfkr6t izolovanli v zdpadorulskej provincii v Ugande v roku Takmer 80 % infekcii prebieha bezpriznakovo. Iba u 20 Yo pacientov sa m6zu vyskytnrit' nasledujrice prtznaky: n6hly n6stup horudky trvajricej 3-5 dni, bolesti hlavy, hrdla, pohybov6ho apar6tu, fnava, nechutenstvo, bolesti brucha, vyr6lka. Ujedn6ho zo 150 ai,25o pacientov sa m6ze rozvinrit' neuroinvazivna forma ochorenia (ser6zna meningitida, meningoencefalitfda alebo myelitida), vtidsinou u os6b nad 50 rokov alebo imunokompromitovanlich os6b. Inkubadnli das je 2-15 dnf. ilovek sa infikuje po po5tipanf kom6rom. Pren6sadom tohto virusu je druh komilra Culex, ktory sa Zivi predov5etkfm krvou vt6kov a je aktivny v noci. Rezervodrom vfrusu sri vofne Lijtce l4riky. Ludia a kone sf vnimavi hostitelia. prenos z dloveka na dloveka je moznli pri transplant6cii orgdnov, po transflrzii krvi alebo transplacent6rne. Inli prenos z dloveka na dloveka nez prenos krvou a tkanivom nie je povazovanli zaredlny. Ueinna odkovacia lltka pre liudf proti tejto nilkaze nie je k dispozicii. prevencia spodiva v nideni komarov a v individu6lnej ochrane pred po5tipanim. Predpoklad 6 sa, Ze imunita po prekonanf nitkazy twd celozivotne, bol v5ak dokazarry postupnf pokles titra Specifickych ochrannlich protil6tok. Klinick6 krit6ri6: kald osoba s horudkou a s encefalitidota/alebo meningitfdou Laborat6rne krit6ri6: o D6kaz Specifickej protil6tkovej odpovede (s6rum, likvor). o Detekcia nukleovej kyseliny v krvi alebo likvore.

2 I ab or at 6r ne vy i e tr e ni e pr e pr av dep o do b n! pr {p ad : o Stanovenie IgM protil6tok proti WNV v s6re ELISA testom. o Stanovenie IgG protil6tok proti WNV v s6re ELISA testom. I ab or at 6rne vy i e tr eni e pr e p otvr de n!, pr {p ad! : o IzolficiawNv zk<rvialebo likvoru. o Detekcia nukleovej kyseliny WNV v krvi alebo likvore. o D6kaz pritomnosti Specifickfch protil6tok IgM proti wnv v likvore. o Pozitivnyvfrusneutralizadnytest. Epidemiologick6 krit6ri6: o Prenos zo zvieratana dloveka: pobyt, n6v5teva alebo po5tipanie kom6rom v oblastiach s endemickym vfskytom WNV u koni alebo vtdkov o Prenos z dloveka na dloveka: transplant6cia, transfrrzia, transplacent6rne Klasilik6cia pripadu ochorenia: o Moin!: neuplatf,uje sa o Pravdepodobny: kazd osoba spif,a3rica klinick6 }ritdrila najmenej jedno o Ponrden!: z dvoch nasledujricich: - epidemiologick6 srivislost' - najmenej jedno zlaboratomych kritdrii pre pravdepodobn;i pripad kuhd osoba spiria3rica klinickd krit6ri6 a najmenej jedno zlaborat6mych krit6rif pre potvrden;f pripad Vfslryt ochorenia vo svete: Ochorenie je roz5frend v severoafrick;fch pobrezn;ich oblastiach, vo qfchodnej a juanej Afrike, JuZnej Eur6pe, na Blizkom a Strednom Vfchode a v Indii. V Eur6pe boli zaznamenand ochorenia v juznom Rusku, na Ukrajine, Moldavsku, Bielorusku, Rumunsku, Bulharsku, Francirzsku, Spanielsku, Portugalsku, Gr6cku, Rakrisku, Madarsku a v deskej republike. Epid6mie ochorenia boli hl6send z Afriky, Stredn6ho Vlfchodu, Eur6py, Austr6lie, Azie, Ameriky. V roku 1996 sa vyskytla epid6mia v juhovfchodnom Rumunsku, kde bolo infikovanlich 393 lludi a 17 ludi zomrelo. Od roku 1997 boli hl6sen6 epid6mie z Talianska a Francfzska. Dal5ie ve1k6 epid6mie boli hl6sen6 z Ruska (v roku lggg), zlzraela (v roku 2000) a z Tuniska (v rokoch 1997 a2003), v rokoch 2007 a2010 v juznej dasti Ruska a v rokoch Ol2 v Gr6cku. V roku 2019 (k ) bolo v krajin6ch EU a krajin6ch susediacich s EU hl6sen;fch 291 ochoreni u ludi na zdpadonilsku horudku. dlensk6 5t6ty EU: Grdcko (l7l pripadov), Rumunsko (33 pripadov), Taliansko (24 pripadov), Cyprus (16 pripadov), Mad'arsko (15 pripadov), Bulharsko (4 prrpady), Rakrisko (3 pripady), Francfzsko (1 pripad) a Slovensko (1 pripad). V krajin6ch susediacich s EU bolo hl6senych 23 pripadov ochoreni (v Srbsku - 13 pripadov, v Turecku - 7 pripadov a v Severnom Maced6nsku - 3 pnpady). Aktu6lne inform6cie aj s uvedenim postihnutej oblasti sri uvedend na webovej striinke www-ecdc.euroda.eu.

3 Situ6cia v Slovenskej republike: Ochorenia u lludi neboli v Slovenskej republike doteruz hl6sen6, zaznamenan6 boli iba importovan6 pripady. Prvy pripad ochorenia bol laborat6rne potvrdeny dia }lg. UZ v minulosti v5ak boli protil6tky proti West Nile Virus zisten6 u2-4 yo zdravych os6b atiel u vt6kov, u vol'ne i:ijncej lovnej zvei au dom6cich zvierut. V sedemdesiatych rokoch bol west Nile virus izolovany aj zkomirov zo zithorskej nfziny. odporfiania pre osoby, ktor6 sa vrdtili z pobytu v krajin6ch s vfskytom wnv: Osobe, ktor5 sa wdtila zl<rajin vliskytu ztlpadonilskej horudky vyvolanej WNV, sa odporuda sledovanie zdravotn6ho stavu podas 28 dni od n6vratu. V pripade ktinickfch priznakov je potrebn6 vyhfadat' prislu5n6ho v5eobecndho lekdra a informovat' ho o cestovatelskej anamndze. Laborat6rna diagnostika: V Slovenskej republike sa laborat6rna diagnostika WNV u fudi vykon6va v Nilrodnom referendnom centre pre arbovirusy a hemoragickd horudky UVZ SR (d'alej len,,nrc pre AHH"). Laboratdrne wietrenie sa vkondvo v indikovanfich orfoadoch - v pripade horudkovit6ho ochorenia s preukrizanou ser6znou meningitfdou, meningoencefalitfdou alebo akirtnou chabou pardzou v d6sledku myelitidy u pacienta s pobytom v oblasti s mozn;fm prenosom WNV podas predchddzajricich 28 dni, v obdobi aktivneho prenosu WNV. Sez6na monitorovania pripadov ochorenia na wnv trv6 spravidla od jrina do konca novembra. Laborat6rne vy5etrenie sa vykondvana odporudenie prislu5n6ho infektologick6ho pracoviska a po konzult6cii s epidemiol6gom region6lneho uradu verejn6ho zdravotnictva v Slovenskej republike (RUVZ). Zi'Jrladnf pokyny pre odber vzoriek biologick6ho materiilu na vy5etrenie WNV: Odber vzoriek biologickdho materi6lu na laborat6rnu diagnostiku je nevyhnutnl vzdy konzultovat' s NRC pre AHH ( ). V akritnom 5t6diu ochorenia sa odoberajri vzorky na real-time RT-PCR a s6rologick6 vy5etrenie. Typ odobratych vzoriek zdvisi od, druhu a 5t6dia klinickfch pnznakov pacienta: real-time RT-PCR: Do 7 dni od pn{ch priznakov: nezrflianliv6 EDTA krv (3 ml) moi (10 ml, odobrat'priamo do sterilnej skfmavky) likvor (odobrat' priamo do sterilnej skrimavky) Od 8 do 14 dni od prqich priznakov: nezrdzanliv6 EDTA krv (3 ml) odobrat6 ";,ilffi :,Th ;ii,#l#'#.*'fi:3? ;:ffilj:? NRC pre AHH v do najkrat5om dase pri teplote +2"c ai,+8oc, najnesk6r do 4g hodin.

4 s dro lo g ic kd uyi etrenie : - prv6 vzorka s6ra (z 2-3 ml krvi) resp. zrirtanliv kl (z-3 mr) - odber do najsk6r od prvlich primakov; ak je odber do 7 dni od prvfch priznakov atransport do NRC pri teplote +z"c ai, +8oc, najneskor do 48 hodfn, mozno zvdiit real-time RT-PCR zo s6ra. - druhi vzorka s6ra resp. ruirtanlivd krv - prvej vzorky s6ra. odber 7-r4 dni po odbere Vzorky krvi resp. s6ra na s6rologick6 vy5etrenie sa musia uloiit a transportovat' pri teplote +2"C ai +8oC. Ak by transport krvi trval viac ako 24 hodin,je potrebn6 do laborat6ria zaslat asepticky odobrat6 s6rum. Do transportu je potrebn6 s6rum uskladnit' pri teplote +2oC az +8oC po dobu najviac 2 dni. potom je potrebn6 s6rum zmrazif (-20"C) a transportova( zmrazenl. Vzorky je potrebn6 dorudit' s vyplnenfm sprievodnym listom s d6tumom odoslania do laborat6ria. Na sprievodnli list je potrebn6 vyplnit' okrem zilkladnych identifikadnych ridajov o pacientovi (meno, priezvisko, rodn6 dfslo, bydlisko) aj d6tum odberu vzo*y a ridaje o ochoreni: - d6tum zadiatkuochorenia, - klinick6 piznaky, - u5tipnutie komarom a lokalita, kde pri5lo k u5tipnutiu komarom - cestovatelskil anamndza, - fdaj o odkovani pacienta proti ochoreniam vyvolanlfch flavivfrusmi (kliestbv6 encefalitf da,lltdzimruca, japonsk6encefalitf da), - uviest', di je pacient darcom alebo prijemcom krvi, transfiizneho lieku. Yzotka zaslan do laborat6ria musi byt oznalen zretelgmi identifikadnlimi ridajmi o pacientovi (meno, priezvisko, d6tum narodenia/rodn6 dislo), d6tumom odberu vzorky,typom vzorky. Poias transportu je dolezit6 neporulit'teplotnf retazec. Manaiment pacienta podozriv6ho z ochorenia vyvoran6ho wrlv: Ak v5eobecnli lek6r na zildade pozitivnych, klinickfch a anamnestic(ich epidemiologickfch ridajov vyslovi podozrenie z ochorenia vyvolan6ho wnv (pravdepodobnf pripad): l. hl6si telefonicky vfskyt pravdepodobn6ho pripadu ochorenia vyvolandho WNV na odbor/oddelenie epidemiol6gie rizemne prfslu5n6ho region6lneho uradu verejn6ho zdrav otnicma (d'alej len,,ruvz";, 2. odosle pacienta na tzemne prislusnd infektologick6 pracovisko. Ak lekrlr rizemne prfsluin6ho infektotogick6ho pracoviska po ddkladnom zhodnoteni klinickfch a epidemiologickfch fdajov apo konzult6cii s epidemiol6gom fzemne prislu5n6ho RUVZ vyslovf d6vodn6 podozrenie z ochorenia vyvolandho WNV a rozhodne o potrebe vykonania laborat6mej diagnostiky: 4

5 1. kontaktuje do najsk6r odbor lekarskej mikrobiol6gie (OLM) Uradu verejn6ho zdtavotnictva Slovenskej republiky (d'alej len,,jyz SR") - O2l4g 2g4 4l7lZ7S (RNDr. Elena Tich6, PhD., Mgr. Edita Staroflovd, phd.), 2. podl'a pokynov kontaktnfch pracovnfkov OLM, na ziklade poziadaviek klinick6ho laborat6ia zabezpedi odber a transport biologick6ho materi6lu. Odbor lehirskej mikrobiol1gie tlltz Sn: na ziklade qisledku vy5etrenia informuje o qfsledku vy5etrenia prim6ra fzemne prislu5n6ho infektologick6ho pracoviska, odbor/oddelenie epidemiol6gie prislu5n6ho RUVZ a odbor epidemiol6gie UVZ SR. Odbor/oddelenie epidemiolilgie prisluin1ho RUVZ : YloZi inform6ciu o prfpade do SRV Epidemiologickdho informadndho syst6mu EpIS. v pripade zistenia potvrden6ho ochoren ia na zfupadonfl sku horrliku (wnv) : t tvz SR do najsk6r informuje o potwdenom pripade ochorenia na z1padonilsku horudku: - Narodnri transfliznu sluzbu SR - dlensk6 5t6ty EU a ECDC prostrednictvom syst6mu vdasn6ho varovania a reakcie EWRS - Ministerstvo zdravotnictva Slovenskej republiky. t nflfz so s{dlom v Banskei Bystrici zabezpedi hl6senie pripadu do eur6pskeho surveillance syst6mu Tessy. /1 l :l i t t i- Mgr. RNDr. MUDr. J5n Mikas, PhD. hlavn;f hygienik Slovenskej republiky