Z MYŠLIENOK O jánovi LEVOSLAVOVI BELLOVI

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Z MYŠLIENOK O jánovi LEVOSLAVOVI BELLOVI"

Prepis

1 B Roč nlk XVII I. 26. v , Kčs 10 Z MYŠLIENOK O jánovi LEVOSLAVOVI BELLOVI V tfchto dňoch al naia budobnokulttírna veref.u.ť prlpomlna 50. vfrol!je amrtj vfs"namnébo alovenakébo hudobného akladatera JANA LEVOSLAVA BELLU ( ). Pri tejto prilel ltoau aa ukutol!nl rad albnu.tnfcb podujati, ku ktorým aa budeme vracať v bud6clcb l!lalacb H!. Z pubukovanfcb pr6c o tomto vfra nom akladatelskom zjave vyber6me dnes nlekolko 6 valnfcb 6vab a reflexii. ellov vzfah k otázkam slovenskej ná rodnej hudby vynikne ešte markantnejšie, ak sk úmame jeho teoretické štft die o č l ánky, ktoré v tom čase 1 pozn. red. - t. 1. v 60. a 70. rokoch 19. storočia) pfsal do popredných slovenských a česk9ch časopisov. Ukazujú totiž najzretefnejšle na nekompromlsn9 prlklon k veci slovenskej národnej hudby o dokazujú, že táto snaha bola v Bellových náhfadoch v t9chto časoch primárna. v č lánku, pravda. bolo overa fahšte vyrlešlf sl perspektlvy rastu novej národnej hudby ako v komp,ozlčnej praxi. Ak berieme do Ovah y to. čo sme o Jeho boji za nllrodnú hudbu už povedali. vysvitá. že u Bellu nejde o rozpor medzi t9m. čo plsal v člán k och. a medzi tým. čo komponoval, i keď sa zdá. že Ideové názory Bellu-teoretika predbehli vo vývine Bellu-skladatera... Ako vefk9 otáznik stál pred Beliam osud sl ov enskej národnej hudby. Od generácie kollárovcov. ktor! ešte nevideli v hudobnej strllnke ructovel plesne národné hodnoty, neodohralo sa v slovenskej hudobnej kultúre nič vážnejšieho. eo by bol o vytvorilo na poll hudby pre Bellu nejak9 odrazov9 mostfk. Okrem rev olučných plesni. ktoré vznikli spon tánne v rokoch meruosmy ch, žlafn e1 plesne A. H. Krčméryho Hojže, Bože. Jak to boli a ešte niekofkých, nezjavll sa už po Bellovu generáciu v hudobnej kultúre nikto, k to by bol t ozšlrll názory kollllrovcov l na pole hudby o čo by bol teoreticky l prakticky uskutočňoval v hudobnom umeni to národné a realistické. Len generácia Bellova a najmll sam Bella prišiel na to, že základ národnej hudby treba htadac v Tuctovej plesni. Ako striktne sa staval za národné umenie, najlepšie vidno z jeho vlastn9ch slov:.,predoslal som toto groll t9m, k tor! miešajúc umenie s vedou. vyhlasujú ho za kosmopolltlcké a vylučujú z neho narodnosc. Lebo jestli tešlf sa mé z umenia sám národ, jestli sta( si chce národ do radu Iných. jestli zápa lom za umenie seba ušlechtlť a hrdosťou na svoje umenie pred cudzlnstvom oslávi( sa túži, to zaiste má byt umenie 1 u nás rozhodne a tendec!ozne národnim." - LADISLAV BURLAS: ZJuot a dielo fdnu Leuosl aua Bellu, Osueta, n. p.. Martin 1953 V každom prípade porovnanie Wagnerovijj praxe, základn9ch noriem jeho dramaturgie 1 ktorá tak prlkr o oddellln od seba operu a hudobnú drámu l s Bellovým Kováčom Wlel andom ukazuje, ~e Bellovi! oper a nie je nljak9m odleskom Wagnerov9ch noriem. Bella sám povedal Dobroslavovi Orlovi, že jeho opera nie je "žiadny Wagner". Celá hudobná koncepcia Bellovej opery, jej formové výstavba, t. j. budovanie scén a výstupov, úloha sprievodných motlvov, použitie a návrat cel9ch hudobných Osekov v priebehu opery, vzfah slova a hudby, rlešeule vokálnej zložk y ukazujú na od lišnosť Bellov9ch skladobn9ch postupov. Bella prirodzene prevzal Wagneravo novátorstvo spoč!va júc e v dôkladnom symfonickom rozpracovan! orchestra, jeho zrovnoprllvnenl s vokálnou zložkou, no pr lsno sa drži klasickej opernej dramaturgie, ktorá požadovala, aby všetko výwamné dianie na scéne bolo stvárnené vokálne - melodicky, t. j. všetky závn~né momenty musia byf premietnu té tlo sptevanej zložky a ~ou us kut oč nené... J~dno je isté, že sa Bella doslova vrhol do zhudobnenla, ktoré robil na podklade svojho osobitého hudobného myslenin a názorov na operno kompozíciu. At ked bude k dispozicii klav!rny v9ťah RelloveJ u~o~ery, bude sa mocť l široká hudobná verijjnosf presvcdčlf o v9razn_ej, neraz sl<veloj Bellovej hudbe, o jeho skutočnom a svojt áznom vok álnom chen!. ale aj o zvláštnostiach formovej v9stavby jeho o~o~cry, ua ktorej sl tofko zakladal. Hella v Kováčovi Wlelandovl do kázal silu svojho muzlkantstva, svojej bohatej melodlcko-rytmlckej vynaliezavosti 1 osobttost formového cftenla. ~ 01'0 FERENCZY: Wagneroua dra maturg/a a Belloua opera Koudč Wieland. In: Hudobný archlu 9, Matica slouenskd, Martin 1985 B auskobyslrlcký semlnúr no čele s biskupom Moyzesom, kde posoblll aj Tomáš CervCJ1, Franr. Saslnek, Martin Culon, bol slovensk y národne vefml ak tlvny. U samého Bellu so aktivita stu p ľ\ovala ešte stykom s 1n9m1 núrodov9am 1, uapr. básnikom Andt ejom Sládka vlčom, na k tor ého texty 1 k om ponoval. Výsledkom tejto národnej a národnobudltefskej aktivity bolo usporiadanie dvoch zošitov Slovenských štvorspevov. Stvorspevy začfna Bella Ohlasom na Sládkovičove slová. Pozoruhodnosťou Stvor&pevov je, že do nich prispeli ólj In! spolupracovnlci ludovýt:hovnej orientácie v našej hudhe... Banskobystrick é národne uvedomelé prostredie a možno aj začiatky styku s čes k 9m hudobn9m prostr edfm priviedli Bellu k uvožovnntu, ako vytvorit slovansk9 o slovensk ý národn 9 štýl v hudbe. V českom časopise Slavoj uverejnil 1 roku 1863) Leo p. Zvonár článok Zk um né ptlspi:lvky ku poznánf povahy a ducho l:eské hudby, kde jasne poveda l. že je potrebné vychádza( z fudovej plesne. Ct Bella poznal tento č l áno k, č l sa dozvedel o jeho obsahu Inde, nevedno. Doma však v literatúre, najma básnlctve nadviazali štúrovci vermt Ospešne na fudovú tvorivosť (pri uzákonenl strednej slovenčiny za splsovn9 jazyk roku 184J hrali napr. Kollárove Národnie Zplewanky dôležito Olohu). Bella vl dcl, čo znamená rudová pleseň pr e ll teratúru. Nu ť a že by ako hudobník nebol z tohto vytušil auaioglu oj pre hudbu, bolo by nopochopttefné. Bella vo svo Jich úvahách nadviazal vermt sline na ~!Orav cov - celý ten dosť kompllkovan9 o thl heglovskej estetike založen9 Bellov myšlleukov9 postup, všetky tle perspektlvy krásnijj a netušenej budúcnosti Slovanstva - to všetko súvisi priamo s náukou štúrovcov. - fozbf KRESANBK: Vz nik slovenske/ ndrodne/ hudby a európska ortentdc/a. In: De/lny slouenskef hudby, Vydauaterstuo SAV, Bratislava 1957 C esty do Prahy a Nemecka majo pre dovšetkým ten v9znam. že ur9chllll J.ot oces Bellovho životného rozhodnutia - stať sa len skladaterom. Ak pred touto cestou cltll stiesnenosť, po cestách mu táto stiesnenosť prerastá v Oplný.,žall\r ". Poznal zbllzka rudi, žijúcich pre pokrokové umeleck é Ideály berltozovskowagnerovské, poznal, ako sloboda konania, nespotaná kňazským poriadkom. sloboda rozm9šfania pružná a nedogmatick~ dáva t9mto rudom kr!dla, vid! velkl\ orchestre, ktor é s najvl.lčš!m majstrovstvom hrajo svetov9 repertoár, najmil v Nemecku poznáva, ako talenty. mt:usle než on, stávajo sa známymi u du.,táva sa Im úcty. To všetko nenecha lo leu silné dojmy, ale zasiahlo l sa mu j Jho podstatu, sam jeho svetov9 názor. Zaujlmavé je, ŽI:! táto nová situácia v Bellovom vnútri sl hfadala po pražskom návrate umelecké vyjadrenie <J umelcovu verejno spove ď. čo je evidentné už.:o samého názvu skladby - Osud a Ideál. JAn Levoslav Bella (vpravo) 1 AloJzom Kol!skom u si v roku 1921i. Rozpor medzi skutočnosťou, akú pretlval, a ructsk9ml a umeleck9ml želaniam i je prlmeran9 obsahu diela. j e to.-.eobyčajne odvážna spove ď kňaza, kto r9 z tvrdého "pozemského" života nehra~ v zmysle kre s ťans kéh o u če ni a vyslobodenie na "druhom svete", ale toži po celkom konkrétnom, rudsky dostajnom plnom živote, včltane všetkých slasti - teda po živote v pravom slova zmyslo, opravdivom... Príchod do Slblne bol do Istej miery,hl:! Bellu sklamanlm. Myslel, že vo vetkosti svojho talentu, v sile schopnosti našiel zmysel svojho života, zabudol však, že talent bez živého spojenia s rodnou poctou vädne a postupne sa Ideove vykráda. Ale už ua!..unci kremnického pobytu je uúrodná Idea u ľ\ho nepomerne slab šla ako v ranej fáze a ak už na Slovensku postupue ochabuje, ako by bol a uštvanú, tak v Sibiu! sa takmer celkom stráca. Ak tesuosf kremntck9ch pomerov l celkové všeoi.jecné ochabnutie v národnom zápase ho ku koncu ideove vykrádali, tuk Slbil1 ho odcudzilo slovenské mu národu no štyridsať r ok ov takmer úplne l Bol odcudzen5 Slovensku, pre slovensk9 národ odumrel v tom, že štyri desať ročia mu nebol duševnou vzpruhou v ži vote, národn9ch a sociálnych úsiliach n bojoch, že slovenský ruct v tejto dobe necltll v ľ\om spolubojovnfka, že nechal opusten9 pluh, ktor9m začrel do národného kultúrneho života v rokoch predošl ého s t o roči a. ~ ZDENKO NOV ACcK: /dn Leuos/au Bella, uefkd postaua sl ouenskei hudobne/ histórie. Veda ludu, roč. l., t:. 31, Vydauaterstuo Osueta, n. p. Martm A osobnost Bellova? Muž prostý, nenáročn9, kter9 se nestat al nikdy o vezde jšl statky a jenž neustál e zápolil. aby zlsk aj aspoj) nejnutnl!jšl prostfedky pro existenci s vé rodiny. Sml!nky a j e jich prolongace provázel y ho neustále. Muz veskrze ušlecht119 a do krajnosti charakternl, jemui byl e clzl jakákollv lntrlka n hudebnl kramá~stvl. Muž ú:lasnl! ptlný, kter9 po vyčerpá vuj!cl čin n osti pedagogické a dirigentsk é obl!toval noci, aby tvo~l l dlla vellkého počtu. Muž bez závisti, kter9 žije jedlul! uml! nl a 1Íikdy osobnlm v9hodám. Muž hluboké vzdl!lauostl a evropského rozhl edu Muž pevný, jeho:! nedovedl nevudný osud odvrállt od vytčeného elle. Skládal dále, uč m arnl! často se namáhal. aby skladby jeho byly vefejnl! provadany, u čil dá ll:!, a č nevd~k mu byl Odl! lem u platom, vytrval houževnatl! na odpovedném misu! až do vysokého vl! ku, tme sa pfi tom ze skal opevného zdravi a bi'ltkého humoru. rakový byl a je j án Levoslav Bella, nestor slovensk9ch skladateio DOBROSLAV OREL: Jdn Leuoslau Bella. K 80. narozenlndm seniora slouenské hudby. Sbornlk Ftlosofic"ké fakulty UK u Bratlslau/1, rol!. ll, l:. 25 ' (8}, Bratlslaua 1924 H OCI bol Bella citovo h lboko založe n9, nevystupovala táto cltovosf u neho vo forme nálad, snivosti, rojčenie. ale vo forme cllov9ch napl.ltl až k výbuchom. Nebola to paslvna, ule aktrvna zložl<d jeho psychického životn. Zd0rnz J1ovunle vlastnej osobnosti a Introvert nosť, nedostntok intlmnejšlch vzfahov k prtmerom, záfuba pre samotu, pt lrodu ;1 umeni!:!, ale aj vnotorná dlsclpllna at po askézu, pedantnosť, krltlck9 postoj k okoliu <1 zása dovosť sú dalšlmj znak ml, ktoré sú markantne vyvinuté u Bel IU. Sledovanie poznan9ch clerov je chal'dktcnstlcké pre Bellov postoj k životu vt)bec. v umeni l v živote Bellovom vystupovalo značne do popredia formálna stráukn, 11 z tohto zmyslu pre formu odvodzujeme aj jeho sklon k teatrálnosti. Co :;.1 zas t9ka obsahovej stránky jeho d1el, tu badáme, že obsah sn pohybuje na llnll od lyrlckosll ku dramatickosti, Ilie je O!JICkf Wlt pri občasnej formálnej u~ornenosti. v_ diele samom badať uplat 1 ovante sa mtelektuálnych zložiek vý z na č nou mierou, ak o sm e o nich hovorili nujml.l \' práci s témami. j e to prejav Bellovho logick ého myslenia a hlb ky jeho poznávacfch schopnosti. Bellova mnohostrannosť záujmov a hlavne Integrácia, Ozke spájanie všetkých zložiek psychického života a Ich s úči nnosť v tivotnom prejave sú ďalšlmi dôležlt9ml vlastnos ť am i jeho. osobnosti. jav! sa uám tedu Bella ako osobnost vefml vyhranená s vysoko lntenzlvnym a bohat9m psychlck9m životom: hlbokou citovosťou, mimoriadne slinou vorou n skve19m1 rozumov9mi schopnosťami - clovek, url:ený na vedúce postavenie v ~lvo t o.,. ern EST ZAV ARSKY: fdn Leuos/uu /Jella. Zwot a diel o. Vydauatel stuo SAV, Brarts/aua 195;>

2 STACCATO NAROD NÝ UMELEC PETER DVORSKÝ KOMORNÝM SPEVAKO M. Rozhodnutfm zo dňa 19. decembra 1985 udelili ra k6sky prezid ent a min ister l kolstva, umenia a šporili sólistov i viedenske j Státne j opery Petrovi Dvorskému odborný titul Komorný spevá k. Odovzda li mu bo 25. aprlla t. r. v Mozartove j sieni Státne j opery. Tot o vysoké ocenenie dostal nál s pevák za dlho roč n6 spo luprá cu so Státnou operou, ktore j je ul d esať rokov 11tálym h osťom, a za vynika t6ce výkony v tomto súbm o, s ktorým nedávno absolvova l aj úspešné turné po Japonsku, kde spieva l v operách Manon Lescaut G. Pu ccini ho (rytier Des Grie ux l a Gava lie r s r ul ou R. Straussa (Spe vák). - ab NITRIANSKE KVARTETO, pôsobiace od l. ja nuá ra 1985 pri Oblastnom nitrianskom múzeu, s elánom rozvlja svoju ume leckú činnosť. Po novoročných koncertoch, na ktorých uviedlo premiérový program zos taven ý z diel H. Purcella, ). S. Bacha, ). Haydna, L. v. Bee thovena a W. A. Mozarta, 6 č inkovalo opliť pred nitrianskou vere jnos ťou (14. a 21. marca 19811). Prvý marcový koncert ukáza l ďallle skvalitňovan ie interpretácie nal tudovaných skladieb, čo sa pre javilo vo vyrovnanej s6hre, v Istote ved6cich hlasov a v snahe o c1uiv6 dynamikll melodických Unlf. Obzvláiť zaujala drilhá časť z Tartiniho Sinfonie A dur pre sl6čikové kvarteto, kde vďaka muziclrovanlu kal dého z hráčov dielo vyznelo v umele cky hodnotnom predvedenl. Hudbla k dráme Abdelazér od H. Parcella s l prltomnl vypo č uli vo vfstllnej obsahovej a ltýlove j lnterpret6cll. Haydnovo Allegro moderato zo Sláčikov ého kvarteta, op. 114, i!. 5, zvané Škovránčie, up6ta lo latou inter pretáciou náročn ého partu pnf ch husu v podani )6lie Vla hovli!ovoj. Vo Finále z Americké ho kvarteta, op. 96 F dur od A. Dvofáka sa prejavova lo nadilenle a radosť z hry viletkýc h úi!lnkuj6clch. Nitrianske kvarteto má vo nojich plánoch prlpravu cfaliliebo repertoáru so zame ranfm na výchovu p01luchái!a. Svojimi vy11túpeniaml chce zlskať l irok6 verejnosť, zvláiť nitrianaku pracuj6cu a iltudujúcu mládel. V aqi!aanoau zai!lnaj6 propa govať hudobné umenie uaporad6vanlm koncertov pre pracovné kolektfvy, BSP, usiluj6 o spolupráca 10 zväzáckymi organizá ciami. -EKVEDECKA CINNOSt STUDENTOV. V rámci 16. r očnlka Studentskej vede~: kej odbornej činnosti 1a konala 22. apr1la sdťa l o na jlepillu prácu v sekeli h udobnej vedy na Katedre estetiky a vied o umeni FF UK v Bratialave. Typickou črtou dťale bola tematická rôzn o rodo sť rlelených problémov a pomerne vyrovna ná kvalita prác. Odbom6 porota ( za predsednfctva doc. PhDr. N. Hrčkov ej, CSc. ) vybrala zo siedmich ú častnikov troch, ktorl bud6 obha jovať svojo práce v celoiltátnom kole v Prahe: Igor Va le n tovlč, l. cena (K niektorým teoretickým aape ktom vzťa hu hudby a slova v sdčasn e j muzikológii a estetike), Lea Pavlovičová, 2. cena (Hudobnoteore tické dielo akladatera E. Suchoňa), Zuzana Czagányová, 3. cena (Prlncfp pokroku v periodizácii de jln hudby). Na d kla de doter a jillch vf ledkov mol no s kon il ta tov a ť, le aj tento roi!nlk sdťale bol vfznamnfm stimulom k muzikologicke j aktivite ltudentov. Dňa 30. a prlla 1986 s a uskutočnilo a j na pô de Katedry h udobne j teó rie a kritiky Hudobne j fa kulty VŠMU fa kultné kolo Studentske j vede cke j odborne j čln nosti. S úťale sa z účas tnil i vletel posluc h áči ka ted ry: Natala Ba jcurová K pr oble matike vývoja populá rnej hudby na Slovensku v prvom desaťro i! l výstavby s ocializmu ( ). Iveta Blksadská -- Ume lecký profil Jána Pr aganta, Irena Kristma nnová - Interpret ač ná činnosť Miloila Jurkoviča so zameranim na s lovensk6 tvorbu, Zuza na )urll ova - Pokus o a nalýzu klavlrnych koncertov F. Chopina, Daniel Mate j - Vý vo jové te ndencie s love nskej zborove j tvor by od ilesťd es i a tyc h rokov po s 6čas nos ť, Juraj Pokorný S6bor publik ač ne j č inn osti, Pavol Smolfk - Niektoré te ndencie s ú čas n e j slovenske j operne j tvorby. Na 3. mieste sa umiestnila Ive ta Blksadská, na 2. mieste Da niel Mate j. Vf ťa zonj fakultn ého kola sa s tal Pavol Smolfk. (mm, ps) SOLISTA OPERY SND JAN GALLA ho s ťova l v d ňo c h vo fran c6zskom meste Nice, kde na acéne d iva dla Acropolla uvied ol domáci s dbor doplnen ý viacerými zahraničnými sólista mi nové nal tudovanle Wag ner ovej o pe ry Ma jatrl speváci norlmberskl. Okrem i tyroch predsta venf tohto diela abs olvoval náil spevá k l koncertné vyst6 penla v Mozartove j Korunov ač n e j omili a v Re kviem. Já n Galia sa chystá nailtu dova ť postavu Ra mfisa vo Verdiho Aide pr o premiérové uvede ni e v Teatr o Municipal v Riu de Ja neiro. Angaimán do te jto Inscenácie, ktoré pot rvá od do , zfskal na základe svo jho v l aňajšie ho vuazného um iestn enia na sve tozná me j spevác ke j súťa!i v tomto juhoa merickom meste. e STAROSTLIVOSŤ OM ADľCH V člsle 11/1984 Hudobné ho i lvota s me pud rovnakým tltulknm priniesli článok z pera Serge ja Mironova o niektorých otb kac h s ú časn é ho vývoja hudobne j výchovy v ZSSR. Dnes prinášame ďal i e a uto rovo zamyslenie sa nad touto aktuálno u proble ma tikou. V ilľjebehu 10 rokov od zrodu nov ~c h uče bn~ch osnov. n le k or k ~c h e táp Ich masovej previerky až po definltfvne sch vá lenie a zave-deni e do praxe. ich lvot covja museli neraz zodpoveda ( verej nosti na ra d d O i eži t~ch otázok. Jed nou z nich bolo otázka. čl bude schop n9 k ažd~ u č i tel h udobnej v ~chovy l ďa lej Hvl s phwt požiada vk y, ktoré mu ukladajú nové učeb n é osnovy. Klad n ú odpoveď na tút o otazku dala tá s kutoč nos(, že už v roku 1981 ( bezprost red ne pred deflnitfvnym schválenfm osnov na Ministerstve š kolstva RSFSR 1 nov é učeb né osnovy preverilo viac a ko 1500 učitelov Hv a pra covalo podle nic h okolo žiakov. A ako ukázali v ~s l ed ky, l napriek nlektor~m matertálno-tech n lck~m a organizačn~m problémom, niet prlčln pochybovať o prlstupnosti osnov pre č o najširšl okruh učite! ov Hv. a vša k iba v tom prfpade ak Ide o s k utoč n ého učlte!a Hv v pl nom zmysle to hto s lova, a nie o učite!a Iného predme tu, k t or~ sa náhodou ocitol v tejto úlohe. V súvislosti s realizáciou nov ~ch učeb n ~c h osnov na v še t k ~c h školách RSFSR má rozh odu jl1ci v ~z nam plynulá pos tgraduá lna priprava v še tk ~c h uč ít e rov Hv a zoh!ad nen le novej s ku toč nos ti v uče bnom pláne prf pravy budl1cfch učlte!o v Hv na v y so k ~c h a s t red n~ch odborn ých školach. Učite! Hv - vo svetle nových požiadaviek - má by t predovšetk ým vysokoerudova n ým odbornlkom, c itlivým pedagógom-vych ová vaterom, sch opn ~ m prezieravo a na v ysoke j profesioná lnej 11rovnl uvi es ť svo jich žiakov do.sveta.,ve!ké ho hudo bné ho umenia, vypes tovať v nich lásku k h udbe a na učiť ich rozu m ieť hudbe vo všetkej mnohotvárnosti je j fo riem a žánrov, In ými slovami, vypestova ť u žiakov hudob n ú kultú ru a ko súčas ť cele j hudobne j kultúry " (Kabalevsklj D. Vospltanije uma l serdca M.: Pros v esče n ie, 1981 l. Nová koncepcia učebn ých osnov Hv a Ich realizácia v praxi odha lila viaceré rezervy v systéme prlprav y budllcich učl t e! ov Hv. Speclflckou č rt ou prtpr a vy študentov Hv na hud o bno - p edagog l c k~ch fa kultach pedagoglc k ~ch inštltlltov je fakt, že o štúdium Hv sa uchádza jll jedinci, ktor ých predchadzajúca priprava je velmi rôzn orodá : a to od absolv enta hudobnej ško ly až po hudobné uči li š ti a. ktoré sú úzko profeslona lne zamera né. v t~c h to podm ienkach je hlav nou Olo hou vychovať s ku t očne erudovanéh o, všestranne rozvinutého hudobnl ka. To znamená, že cielom je nielen vypes t ov ať určité návyk y v h re na nástroji, speve. dlrigovant a podobne, ale pred ov šet kým Tohto roku sa vere jnosti predst avili tt a ja a bsolv enti denné ho štúdia zo s pevack ych tried Ka tedry operného a kon t.ertnéh o spevu VSMU: Jitka Saparová (mezzosoprán 1. Frantll ek Ourlač l ba s l a Jana Martanovlčová (mezzosoprán ). Prvl d vaja - Saparová a C>urlač z triedy zaslúžilého ume lca Juraja Hruba n to - vys túpili na spoločnom koncerte tu. aprlla 1986 v Zrkadlovej sieni Prl m.. clá lneh o pu láca. F. C>ur t ač otvoril vy stl1penl e áriou Bert ra rlda z opery Rodel inpa od G. F. Händla : hned od zač iatku spieval vyrovna ne, bez ná zna kov trémy. Vorbou výrazu vystihol ch ara kter s kla dby, ktorú technic ky v ~borne zvládol. V árii Ach, rendl ml z Rossiho opery Mltrane zau ja la J. Saparová vrúcnosťo u prejavu l vyni kajúcou technikou l s jej nevšedným! hla so v~ml da n osťami sme sa mali možn osť zozn ámiť už na v lucer~c h podu jatiach 1. Dra maturgick y sa úvodné árie svo jim charakterom vh odne d o plňa ll. V dvoch pies ňa c h L. va n Beethovena Mallled Aus Goethe's Faust - Ourlač citlivo narába! s dynamikou a frázova l s citom pre bá s nlck ~ text. V druhej plesni vyni kla d ra ma tič no s ť poda nia ( tu možno pouká za ť aj na spevákovu dobrú v~s l o vno s ť, ktora mnoh~m našim Interpretom ch9ba ). V predvedenf Ha ydnovho diela The splrlt 's song u pllta l bohat~ hlasový fo nd Saparovej. Za pozoruhodnosť sto ji - podobne ako v predchádza júcom v~s tup e Ou riača d ramatič nos ť pre javu dosa hova ná čas to zauj lmavými dyn a ml c k~mi kon trastml. V skladbe Len ten, k to pozná bol a v Serenáde Dona Jua na P. l. Cajkovského C> urta č a kcentova l prejav hereck ým gestom, ktoré podporilo pú ta vos f jeho spevu l z drav~ temperament interpretácie. V~bornému v ~ k onu mož no azd a vytknú( drobné inton ač né nepres nojs tl. úp rimn os ťou prejavu sa vy z na čo vali dve plesne V. Fig uša -Bys trého. VHčt!r n ~ zvon a Už ja ra vanok. v po cl a ul mezzosopranistky; hum orom a su ges tlvnou expreslv nos fou za sa C>urla čo v o podanie Ur ba ncov9ch Piesni o vln e.,-ozvlnúf a usme rn iť profesionálne myslenie h udobnl ka - u člle l o Hv, ozšlrlf je ho um elecký obzor, teda roz v inúť ho ako osobnost jednou z prtčl n dis proporcii vo v9 s led koch v~chovno - v zde l á v acte ho proce s u medzi h umanit ným i a prh'odoved nýml dlscl pllnam l, ktot ých najslabšlm med zi člán k om sa s tala h udobná v ~c h ov a, sú zastvra lé, praxou prekona né a často zd is kreditované formy a metódy v prlpra ve budúcich učlte lo v Hv, v kopfrovanl š t ~lu v metód na vyso k ých š kolách umeleckého zumeranta. Systém práce na vyso k9c h školách le všeobecne známy : úzku zameranosf na tú-ktorú prob lematiku, obmedzen ý ozsoh vy u čovacej lát ky at ď. - ted a ú plne lna pt ofes lonál na orientácia. Av~a k a l tu sa v pos lednom čase vera diskutuje o úče lnos ti v~c hov n~c h metód z hlad is ka formova n ia osob nost i umelca. Podobnej k ri tik e je po d r obe n ~ a l systém vy u čova n ia v de ls k9ch hu dobn~ch š kolách. Chara k teristickou črtou učltela Hv na všeobecnovzdelávacej š ko le te predov še t k~m jeho v!lč š la u nive r zá ln os ť, kto rá sa má pretuvovac nielen v rôzn ych druhoch hudobnej č inno s ti ( pra ktic kej a teoreticke ll, a le a 1 v sch opnosti Ich efe ktlvnos tl v komblnovanl a operova n! vo výchovno-vzdelavacom procese. Vzhladom na špecifi kum budúceho p()volanla št uden t Hv sa má už počas št údia na učiť pracova ť s rozsia hlym hudobn ým materiálom, na pr edo v a ť rých lym tempom, ud rž i a v a ť kro k so súč as n ým hudobn ovýchovným -trendom. Iba vtedy bude samotný proces š túdia maximálne efekttvny, profesionálne orientovan ý a bude môcť m od e lov a ť hudobnú a k tivitu š tudentov. V tejt o súvlsl o stl treba spo m e n ú ť niektoré pok rokové tendencie v súčas n e j sovie ts ke j hud obnej pedagogi ke. Pre d ov še tk ~m je to tzv... s klcový" s pôsob zvládn utia hud o bnej lát k y v tej- ktorej pra ktickej dlsclpllne l h ra na nástroji, v speve, v dlrlgova nt 1. Hla vno u úlohou je vyst!hnú f podstatu hudobné h o. die la, spr ávne pochoplf jeh o za m era nosť a z l s k a ť umelec ky hod notnú predsta vu o ňo m. Je doležité, a by pos lu c h áč bol v tom to zmysle sch opn9 obsia hnu ť hudobné dielo a I nt er p retovať ho [a j napriek prfpadným tech nick ým nedosta tkom 1- O čo sa s k ráti čas nácvl k u s kl ad by, o to sa z v!lčš t objem pre barane j... vyučovace j lá tky. Plnohodnotnou metódou prlpravy posl u c h áčov by malo byf a j čfta n l e h udobného ma teriá lu z listu, o to viac, že te nto ná vyk je jed n ~m z na jdôležltejš!ch v každodennej praxi učlt e r a Hv. óul šlm závažným momentom v pr!prave po s l uc h áčov Hv je uni v erzá lnosť v rám ct d isclp lfny. 1Pr ebera nie v yu čovacej látky treba s tavať ta k, a by sa napokon vždy dospieva la k všeobecným a cellstv9m uza verom. J Plnenie úloh, s ta noven9ch novými u čebnými osnova mi Hv vyža d u je od pedagógov, aby čo najvšest t annejš le vpl9va ll na p os lu c h áčov v procese Jeh prlpravy, a by organic ky spájali do jednotnéh o celk u rôznorodé hudobné in formác ie, aby sústa vne využi val! medzlpredmetové vzťa h y a t ď. Tento prlstup k uvedenej problematike predpo kladá, sa mozrejme, u samotn9ch pedagógov š ir o k ~ t-ozhlad na umenie. vy so k ú erud ova n os ť, vyvinuté asoc iačné mys le nie. Iba t~ m to komp l ex n~ m pri s tupom k vých ovno-vzdelávaciemu procesu bude možné v krát kom čase pri relatlvne malom rozsah u vy učovacej lát k y dos iahnut optimálne výsled ky. Preto a j na jjed nod uchšl hu dob n ~ materiál može po to m p os kytn ú ť množstvo na jrozmanitejšfc h informáci! o harmónii, Intonácii, hu dobných fo rmách, o hudobnovýrazov~ch prostriedk och a tď. C>a lšlm velmi dôležitým -~o~entom v procese prtpravy pos lu c h áčov Hv je prirodzený a kvalitný verbálny výklad. Spec iflckou zv l á š tn os ťo u prtpravy uč lt e la Hv sú nie len jeho profesioná lne vedomos ti, návyky a z ručn osti, a le a 1 sposob. a k ~m bud ú prezentované. Rozv!ja ť túto cen nú a doježltú vlastnost u poslucháčov možno podl a mienky niek torých pedagógov tým, že,. t ra d ič n é", " ko nv e nč né" formy osvojova nia uče bného materiá lu v ktorejkolve k z dlsclplln Hv a n ielen v metod ike - sa bud l1 s trieda ť!' formou, modelutl1cou hodiny Hv na všeobecnovzdelávacej ško le. Tým by po s~u c h áčl museli sllstavne.,prec v lčo va f svoju budúcu prácu v škole. No vé u čebné osnovy Hv v por ovnani s pr edchád za júcimi ovela viac zdôrazň uj ú t vo rivý prlnctp v procese este ticke j v ýchovy a vzdelá va nia.,.všetky formy hudobnej výchovy v š kole,w p!še D. Kabalevs klj,.ma jú prispie{ k tvorivé mu hudobnému rozvoju žiaka. t. l. matú v žia kovi v y p es t o v ať sna hu sa mostatne hudobne mys li e ť preja vi{ vlastn ú lnlclatfvu, vytv orit ni ečo nové lepšie." Tv orivosť sa ned a naučiť maž: no však pestova ť v žiakoch snah ~ uv edomele k o n ať, rozvi n úť prfslušné schopnosti a záu jmy, pod poro v a ť ic h fa n u!zlu a na u č iť tch tv or ivo pracov a ť. Otazky rozvo ja tvorivých schopnosti budllclch u č it elov Hv sú z ložité o z hla dis ka ved ec ko-metodických v ~sk u mov predstavu jú ešte s tá le otvorenú, nedos tatoč n e prebádam1 ob l asť. Avša k každý pedagóg by ma l pri práci so študentmi b ra ť do úva hy š pecifikum Ic h bud úceho povola nia, teda tie fa ktory. k toré ozhod u jú pri spln eni ak tuá lnej úlohy d neska : naučlf budúcic h u člte lov Hv my s lieť a k o nať I n venčne. ln lcla tlvne. samostat n~ SERGEJ MIRONOV Kabsolventským koncertom spevákov VŠMU j e dn~m z vrcholov v ečera bola Sa parove j ln terpretá cla Siedm ic h španiels kych pies ni M. de Fa llu. S tech nic ko u suvereni tou zvladla všet ky fi. g urattvne pos tu p' typic ké pre špa niels k u h udbu priamo nadv!lzu júcu na národnú tra die lu u da la im výstižné zafarbenie. V každej plesni vytvorila osobitnú ná la dovo rovinu [žart, temperament. koket n osť, zád u mčivos ť a pod. ). Za pozornos ť stoj[ bezp rostredný ko ntak t s pu blikom, k tor~ - a ko sa zdá - nebude robi( s peváčk e problémy ani v budúc nos ti. Áriou Dona Basllla z Rossiniho Ba rbiera zo Sevill y Ourlač vytvoril ďal šie pozoruhodné č fslo koncer tu. V~raz ným h erec k ~m vkladom s a mu podarilo u mo c n iť buffo charakter výs tupu. Po ukáza l na svoje dobré hl asové d lspoztcle l na techni c k ú vy s pe l os ť. Seguld llla. ária z Bizetovej opery Carmen. dala na plno vy n i knúť výrazným h ereck~m scho pnostia m Saparovej (výraz pôsobil s ko javis kovo, čo vša k nebolo na ško du - práve n11opak 1- Vý bu šn~ tempera ment i povabn!l s po nt á nno s ť interpretk y da li v~ n l m oč n é m u výkon u o sobit~ ráz. Nuprte k koncenu acli na výraz bola ária va rmi d obrá l po technic kej stránke. V posled n9ch dvoch čfslach - Verdiho árii F'tlipa z opery Don Carlos u árii johonky z Ca jkovs kého opery Panna or leá ns ka poda li obuja speváci opä( s ú s t reden9 v~ kon. Tieto v9stupy dáva jú ce možnost drama ti c ké ho exp t esfvneho v~ razu l čo interpreti naplno využili 1 uzav reli vydarenú dramaturgiu kon cer tu. kt orá s itu ova la ťažiskové čls l a do d r u het po lovici!. Tretia u bso l ventka jana Martan o vičova. z tried y za s lúžile1 u me lkyne Niny Hu zuc hove j. vys túptl u 24. aprll a 1986 v Zrkud love 1 sien1 Prinra clá lne ho paiác<j. Wach a uf,!>a tu r nl!l a Rec lt ut!v s áriou zo!lemele (J U G. F. H!l nd la boli p rv~m i čl s la mi ktoré s pevá č k a uv ied la. Tec hnlc ky z~! Au l a in terpretáciu velmi dobre. Co do výrnzu inkllnovu la s kor k rezervova nej!:lom u preja vu - podobne ako v na sledu1úce j skladbe ( W. A. Moza rta :.Abend empflindu ng ]. ktora zdo raznenfm snivos ti o~ zá d um č ivo sti dosta la pekn~ Im preslv ny ráz. V Bembergovom Cha11t Hlnd ou Mar l anov i čo vá v ~raz zlntenzfvni la. Upútala s~tosťou h lasu. Ešte presved č i v ej š i e predniesla Tri poézie E. Sč tpu čevu od narodného um e lca O. Ferenczyhu : vys ti hla dram a tičnos ť t~cht o s klad ieb. Nasledovalo Sedem španiel s ky ch rudov~c h plesni M. de Fallu. Spovéčko podc hytila tempera me nt, čl vrťi c nos ť ted n o ll iv~ch časti. Zaujfmavé je p or o vna ť jej tnte rpretactu Fa llu s t9m. ako ho ponfm a Saparová. Mart a n ovl čovcl nie je natol ko spontánna v speva c kom v9 t aze a ni v herec kom geste, no l jel pr odvedenie bolo zvl ád nuté dobre. Po debne možno cha t a kteri zova f l posled né dve člsla áriu Cuba še z opery N. Ri ms kého-korsa kova carska neves ta i rlrlu Rosiny z Rossiniho Barbiera zo St \ lll y. Tohtoročné absolvents ké konce rty p os lu c t;áčo v dené ho š túdia operného a kcmcertného s pevu možno hodnoti ť mt morlactne pozlttvne. Sú hlasovo vynika júco disponovanl a technicky vyspel i. Vše tc i tra ja ma jú j a ko Ich pozname BI 7 \'ystt'tpenl v Opernom štúdiu VSM :J l pot rebné he rec ké schopnosti. l ked pred s tuvujtl v9razne rozd ielne typy. Sú per :pc> kll vni a ko opernf i koncert n! spevác.t 1v tomto smere na jvlac zauja la Sap;; rová l. Výh rady možno m a ť k nie cel kum do konale j v ~s lov n ostl u Sa pa rovej u k už spomfnanej pr!llšnej ( ner11 z ok lie ~ fujúcet 1 rezervovanos ti v o v~ra ze Mar t anov l čovej. Obaja korepet ltorl (ex. ped. O. Lackové, odb. as. D. Sta nkovský) podali vy nika júcl v~kon a boli s pevákom s ku t oč nou oporou. Vel mi do brú úrove ll malo \' VStúp enie kla vi r is tky Dany Fischerove j. ktorá s po lu účinkovala na dľu hom kon PAĽO S MOLil< certe 1Bra hms. Fa il a l.

3 ' VYZNAMENANI UMELCI Cataf titul aaaltilllf umelec adallla vl6da CSSR aa n6n1l mlalatra kultary CSR tfmto umalco v oblasti hndobatbo UJUBDia: bi8yaému dlrlaantovi Symfonického orcbeatra hl. m. Praby FOK )IIIMU BELOHLAVKOVI, klaviruamn pedaataovl Koua"at6rla v PiaDI )INDII CHOVI DURASOVI, abormaj atrovi a umeleckému ved6camu KllbDOvbo da..kébo :a:boru doc. )IIIMU CHVALO Vl, klevlrlatovl, docentovi HudobneJ fakulty Akadtlllle m6:a:ickfcb umeni ZDEIQKOVI JILKOVI, hlavnému :a:borma,.trovi Prabkébo mal- akého :a:boru Symlollickébo orcbaatra bi. m. Prahy FOK MIROSLAVOVI KOSLEROVI, raliaérovl opery Divadla )oaala Kajet6na Tyla v Plaa i OLDRICHOVI KRtlOVJ, budobntmn lklada terovl doc. dr. VACLAVOVI KUCEROVI, CSc., bercovi a apn 6kovi VACLAVOVI NECKAI OVI, a6uatke opery Divadla )OHla Ka jet6a a Tyla v Plani LIBU!h NEUBARTHOVE)-SIDLO VEJ, a6llatovi opary St6taabo divadla v Brna RICHARDOVI NOVAKOVI, rudovt mu apev6kovi JOSEFOVI SEVERINOVI, ba dobnému akladatalovl, prolaorovl badobnfch vl...r Flloaoflc- kej lakalty Kuiovej ulvanlty v Prahe VLADIMIROVI SOMME ROVI, akladatarovt a badobllf kovl LADISLAVOVI ITAIDLOVI, 16llatovl opary Stttaaho dlvad la Oldl'lcha Stlbora v Olomoa cl JOSEFOVI SULISTOVI, ela DOVI orchestra C.kaJ 1Qhlll'm6nla ZDBIQKOVI TYLSAROVI, a6llatke balata N6rodaébo dl vadia v Praha HANB VLACILO VB), YI opary Jaboheké bo divadla v C.Ufch Budljoyl ciach ROBERTOVI WOLBKOVI a hlant mu dlrtsentoyi oreba tra Caakoalo'faukej talnllda VACLAVOVI ZAIDADNIKOVI. Ca...t titul sultlllf aaelec Príležitostn é články vždy provoku jú ana lyzovat, hodnotiť. Opaje známe. h odnotiť to, čo nebolo zavŕšené n avy še tam, kde umelecká a ruclská krivka ešte sa iba dotýka zenitu života... Pri spoloče n skom oceneni sa však nutne vyžaduje isté vyjadfenle toho, čo pre slovens k ú hud obnc kultúru osobnost huslis tu PETRA MICHALICU znamená. Pre m1'\a okrem koncertnej reprezentácie - po jem "h uslista Peter Michalica" zostal n avždy za fixo va ný s medzinárodným r ozhlasovým úspechom n a Prix muslcal d e Radlo Brno Vtedy sme sa s tretli pri spoločnej s n ah e: urobiť v hlstórll rozh lasovéh o umeleckého prog1 amu n ieto nové, progreslvne. Odvtedy sa a kosi môj vzťah a názor na Petra Micha li cu od vlja z toh to pozna nia. Relácia sa mi s tala sy mbolom všes trannosti progreslv ne mysliaceho ume lca. pre kt oréh o je hudba súčasťou m nohorozmernosti talentu, integrujúceho prepojen ie všetk ých druhov umenia. Táto rezonancia vych ádzajúca z nevšedného Inte lekt u ' hudobnlka, v dialektic kej vllzbe sleduj e my šlienkovú. názorovú. estetic ko-koncepč nú jedinečnost každého š tudovanéh o opusu. SO to pod n ety, ktoré sa a ko Isté fe nomén y zúčastňujú no formovani jeho vlastn ej hudobnej reči, i k eď Mlchalicovým hl avným purtnerským potenciá lom zostáva partl tora. V ne j hiadá st yč né body s autorom, ktoré logic ky zva žuje u Intelektuá lne p rehodnocuje. Tleto komponenty ho vedci k podstate die la. ktorú umocňuje vlastn ým zaangažo vanfm, partnerským tvorivým podielom. sumaľlzova{, kovať to, čo jeho tntelekt u nadhfad dokážu pod - i>oriť už naplsané, ale predovšetkým provokovať tušené a kryštalizovať nezavt- ~ené. Je to Inš pirácia. vychádzajúca z ratio. tulent vťahovať a zasa h o vať do procesu tvorby. Tak v pods tate vzni kli všetky kompozlcle dedlkované Pe trov i Micha licovl od Ladis lavu Burlasa, Jozefu Malovca, ]ut aju 1'1'utrlka, Vladlmlra ilokesa, Tadeáša Sa lvu... Mic halica to lit nie je r eprodukč n ý umel ec, je interpret v pravom s lova zmysle; je mys liter u s polu tvorca nového opus u. Prá ve tento tvorivý moment ho najviac láka u us mer1'\uje pri dramaturgickej koncepcii Studovaných partitúr. Vyberá s i ICh ~ úžas n} m vkusom, a le aj s n árokom vot! sebe l dielu. Nerád má obohrávuné., páčivé kusy pr e publikum" a keď. ta k su z nich snaž! vyfažit nieco nové. odhalil neznáme, vy j adr ujťíc to vlas tn ým ná zorom. Rád experimentuje. res pektujúc es tetické pr! n clpy hudobného mys leni u dob y, autora, d ie la, pretavené cez pri zmu po s lu c háč a- súčasnlkh, ktorému tilto hud bu predkladá, ktoi'ého práve tu k uko sebu touto hudbou po ča. tli e mqm!i p rovokuje k vla s tnému Rad rapallllky SMB'l'ANOVMU KVARTETU, komornému adnalaala Caakaj 111 hara6ala, u almorladae 16 alahy o ronoj a rap1'818dt6cla e.kej badobaaj kalttry Rad praca PRA!sKIMU FILHAilMONICKI MU ZBORU, atllona Caakej IU bara6ala, Praha (Prevzaté z CSTK) PETER TOPERCZER myslerolu, k vlastným ná zorom a nárokom. Pri čom všetko smeruje k prejavom ra dos ti z hudby, rados ti zo spolutvorlvos ti. Ta kýto nový výsledok stáva sa potom syntézou technickej l obsahovej premyslenosti, š týlovej objektivity, ale predovšet kým vlastného u meleckéh o prehodno tenia. Silu jeho pôsobnosti sl n a jradše j overuje na koncertnom pódiu a v pedagogick ej práci, kde neodmys ll telnou sťí časťou je kontakt, dotyk a priama reakcia. Preto rád h rá, uči (menej rád n a h ráva v št údiu], overuje sl svoje pozn ania v pra xi s kva litnými štu dentmi, ktorých provoku je k vlastn ému rozvljanlu tvorivého myslenia. Práve z ta k ýchto pod n etov rád uvá dza sprievod ným s lovom svoje výchovné koncerty. z jeho osobnosti vyžaruje fluidum pôsobiace mimoriadne fnte nzlvn e n a mládež a kého kolvek zamera n ia čl vzdelania. Peter Michalica má dar vzbudi ť zá u jem aj to m, kde sa predtým o hudbe Iba tu š ilo. Bola som prltomná na takomto p r erode mladých k vážne j hudbe na jednej uč1'\ovs k ej š kole mimo Bratislavy, kde dokáza l po dnietiť taký záujem, že učni sl sami vyžiadali po pol roku op!lf stretnuti e, koncert, na ktorý išli z vlastn é ho presvedčenia. Snlmk a: l. Grossmann Takáto úspešn á p ráca s mládežou je v súčas nom obdobi v ý nimočnou zásluh ou Petra Michallcu ta k v teréne, ako l na Zvtlze slovenskýc h s klad atelov, kde vedie Kruh mladých Interpretov pri ZSSk. Tieto jeho kvali ty našli š irš ie upla tnenie l mimo republiky, keď h o už po druhý raz pozvali a ko pedagóga do USA. Po Univerzite v Michiga n e v sťíčas n os tl p red náša v Detroite. Sá m sa na tému pedagóg-umelec vyslovil :,Pedagog ická p ráca nutne provokuje špeciálnu konfrontác iu so sebou samým. Pedagógumelec sa musi najprijatelnejšou ces tou vysporia da t s osciláciou subjektlvneho a objektlvneho. Pedagog ická práca ak tlvn ych koncertných u melcov má špe cláln e ešte e tic k ý pod te xt : všetkými silami sa snažiť vyc h ovať čo najviac kvalitných konkurentov. Vyr o vnať sa so všetkými uved enými komponentam i,u prob lémami znamená obo hatiť sa...t.. ni elen odborne, a le aj luds ky. " Oba tieto fak tory u Pet ra Mlchalicu s timulujú celú jeho umel ec kťí ces tu, kto rá už od č i as konzerva torlálnych š túdii ži la v n eu s tálej konfront4cii so sveto. vými koncertnými pódia mi. Najskôr ús pes né vltazs tv o na vi acerých domá c ich l sve tovýc h sú ťažia c h ( Fleshova sú ťaž v Londýne. so fa ž brusels kého konzervatória). dalej š túdiá u Ja kova jank e l evlč a n a mos kovs kom konzerva tóriu, u André Gertlera na Královs kom konzervatóriu v Bruse li l a bsolvova nie maj s trovs kých ku rzov u Henryk a Szer ynga a Wolfganga Schneld e rhana mu zaruči li priamu cestu n a koncer tné pódiá dnes už dva d sia tich š tátov š tyroch kon tine n tov. Chce rozdáva t umenie svojej zeme a ko r e prezentan t s loven s kej hudobnej kultúry u prenlkn ťíť '' ou l d o miest a krajin, kde sa dostal o nej vedelo málo (India, Tunis, ce lá Európa, USA, Kana da, a tď. ] Al e rád ces tu je t pre žlvťí at mosféru nového p ros tredia, ktorá h o Inš pi r uje, provokuje, pomáhu mu tvoriť. Pód ium sa pt e ne h o stá va.,umelec kou a rénou". v ktorej dýcha tepom "davu" tba preto, a by n a la dil na Ich rytmus i s vo je srdce, žijú ce hudbou, umenlm, ozvenou organizmu s poloč nos ti. V koncertnej sien i odovzdáva cele j kul"tťírne j verejnosti hod n oty vlas tného duch a, vlas tnej boha to rozvinutej osobnosti inteligentného k on certn ého ume lca. Taká to a n gažo vano s ť n edá sa m era ť dňom, a le Iba časom - ako jeh o tr va le pôsobiaca h odnotu. ETELA CARSKA Na abrh Oatredatho ytbon Komalllatlckej atna y Ceakoelo veuka, Oatredatbo ytbora N6 rodatbo lroatw, vl6dy CeakosloYaukej aoclauatlcke l repab Uky, vl6d Cakel a SlonDSkal IOCiallltlckaJ rapabllky a Oatredaej rady odborov adaul praaldaat Caako.aovaauaj so clallatlclatj repabllky k 1. la 1111 Zaslúži l ý umelec "Huslista PETER MICHALICA" Snfmk u: l. Grossmunn ndaula vl6da CSSR aa a6ft'b mlaiatra kulttry SSR t.fa to..alcom v oblati ba doba6bo amaa la: koncartaéma umelcovi PBTRO Vl MICHALICOVI, 16U81ovl balatu Sloveuk6bo atrodatbo divadla ZOLTl NOVI NAGYOVI a. koacerta6mu umelcovi PB'l'RO Vl TOPBRCZBROVI. l Prvý rozhovor s PETROM TOPERCZE ROM som r obila pre Hudobný život p red plltnástiml ro kmi. Odvtedy sa zapln il životopis tohto s kvelého klaviristu m n ohými zaujlmavýml detailami. Naštudova l n ové diela, zis ka! viaceré ocen enia napriklad laureá ts tvo MTMI UN ESCO r. 1972, laureáts tvo Státnej ceny Kl e menta Gottwalda r , absolvoval mnohé koncertné zá jazdy (ZSSR a vše tky socla listické š táty, USA, Ka na d a, Ve l ká Británia, japons ko, Dánsko, Švédsko, švaj č iars k o, Belgic ko, Rakťí s k o, NSR, Ho IHnd s ko, Kuba a i. ). stal sa sólistom Slove ns kej filh a r món ie ( od r } i vysok oškolský m pedagógom n a VŠ MU v rokoch Rozrástla sa jeh o di skografia; bez a m biele priniesť presn ý v ý počet jeho n ahrávok (vrátane lice nč ných v ja pa n Vic to r Company, čl vo VOX Produc tion INC, resp. v Rediffusl on Record London ] je ic h možn o vyše dva dsať, veď n a hráva n ielen pre OPUS, ale a j pre Supra phon a Panton, p r ičom vy dáva jednak profil ové pla tne, a le p od i ~ ra sa a j n a s kladatefs kýc h titu loch s lovens kýc h a českých autorov. Toperczer je dnes uznávaná osobn os t s lovens kej hud obn e j kultúry, ktorá ale s vojim vý znamom vs tupuje do českos l ove n s k ej konfrontácie, ba tvor! Istý vrch ol, mera telný európskymi parametrami. V kaž. dom prlpad e me n o Petra Toperczera vzbudzuje rešpekt, nie je možn é nev šlmn ťíť s i každý jeho prls pevok, s ktorým prich á dza n a koncertné pódium u do n a hrávaclch š t ťídll, ohodnotit h o ani n ie ta k prlvlas tkom neobyča jnosti a ZV'láštn osti, ale s kor hfadan la pravého tvaru toho-ktoréh o dielu. Lebo Peter Toperczer vyzn á va a ko Interpre t ni e esteti ku výnim oč n osti za každú cenu. a le es tetiku s lužby a u torovi u d ielu. Istý univerzalizm us jeh o osobn osti d okáže pre kl e nú ť rôzn e š tý lové smerova nia. Rovna ko l a hk o, bezproblémov o a výstižne hrá hudbu klasicizmu ( tu zvláš( Mozar ta, ktoréh o klavlrn e k oncerty d mol, KV 466, A dur, KV 414 a c {110 1, KV 491 n a hra l s jedi neč nou technickou a š týlovou vybrús enos ťo u na gra mopl atne a ni e raz ich uvied ol na kon cer tnom pódiu s domácimi l za hra ničným i di rigentmi], a k o aj romantizmu ( nadl h o Istým vrcholom Tope r czerovh o inter p retač ného majstrovstva sa sta la n a hrávka Brahmsovho Koncertu pre klavlr a orch es ter č. l d mol, op. 15, kde demonšt rova l n ielen gran diózn y n ad hlad na d rozla h lým a n ároč ným dielom. ale 1 sumu svojich poznatk ov u (Jderovej deli kátn osti, ktorá je pre jeho um e lecký profil p r fz n ač n é ]. Nezabudnutelné s ll 1 s tre tnuti a s Tope rczerom ~;~ko Interpretom hudby 20. storoč i a : č i u ž v Proko ftevov om l. koncer te pre klavfr a or c h ester Des du r, op. 10. kde oslnil priam a krobat lzmom perlivýc h pasáži a ok tá vovo-akordlc kou tec hnik ou a le bo v 5. koncer te pre klavlr a orc h es ter G dur. op. 55 od toh o istého autora, v ktorom ná roč n ú k lav lrnu sadzbu, ušitú aut orom do priam ocel ových ťíderov (a p re e n ormný prstový rozsah) ozvláš tn ll stavebnou čistoto u, v každej chv!ll n adhla dom n ad dielom l klasicistickou 'lr-l ezv os ťou v l. a 5. čas ti. Ale o krem Pro kofleva je tu l s kvelé naš tudovanie Bar tókovho 3. klavlrneho kon certu, ktoré zaujalo kritiku "popri všetkej dravosti. živom s pá de, výraznými črtami tónovej kultúry, e legan cie, disciplinovanej kla slcizujťícej striedmosti a... sa mozrejmou virtuozitou" (V. Clžlk, HZ č. 6/ 1981]. Výpoče t Toperczerových I nterpretačných č lnov z každéh o š týlového obdobia by sa moh ol doplni ť mnohými d a lšlml d ie lami a skladatelsk ýml menami - mne osobn e n ajviac konvenuje s vet " jeho" Beethovena. Nielen toho velkého. ktorého nahral s oprosťujúc o u koncepciou v podobe Koncertu č. 5 Es du r pre kla vlr a orch ester, op. 73, a le aj Beethovena, autora klavlrnych son át. Tu ako by Toperczer výstižn e načr t áva! u 1 svoj mysll tels k ý portrét. Nezabud nu telná v tomto kontexte je jeho In terpretácia Beethovenovej Sonáty E dur, op kto rú s hlbo kou preduchovnelosfou a ponorom h ra l na pr. r v Ziline na Preh liadke s lovenské h o kon certného umen ia (odvtedy ešte zrej me vela krét a n a rôzn ych miestac h }. Na druhom pó le toht o son á tové ho sveta je dielo prostej krásy, no o to náročne j šie pri odokrývanf citových cie~ t jedpéh o 1- jl;ls n ýc h opusov s klada tela - Sonáta C dur. op. 2, č. 3, ktorú zaradi l do svoj h o bratis lavského recitálu r. 1982, kedy vynt ka júclm spôsobom opllť demonštroval svo ju domi na n tn ú pozlclu medzi našimi umelcami. P re čo zdô razt'\u jem - v kontexte preboh a tej a rôzn orodej drama turgl e Toper czera- klavlrlstu p rá ve beethovenovské opusy? Osobne som presved čená, že práve v tomto okruhu sa jasn e preja vuj e spojeni e Toperczerovej stavltefskej dispozlcie a hlbokého fud ského a j m uzlkants k ého In telektu; roz vaha, s ktorou dáv kuje citové plochy, bez asymetr i č n osti, skor v zmysle neu. s tá leho vyvažovania kont rastov, je ako by výrazom sebad iscipllny samo tné h o lnte1 preta, ktorý hladá n ielen v Beeth ovenovi, ale vo s vete hud by vôbec ušiach tllé a esteticky čo najúčinnejšie č r ty bez nási ln ých emo tfvnyc h hrotov. Psy c hlc ká rozvaha, od por k lac ným Inter pretač n ) m afektom, int elekt a ko vý raz hlboko vn Cuorn ého p režitia poznat kov a zážitk ov : to sú hlavné zna ky To perczera -klavlrlstu. Osobne ho kladiem medzi slove nským i koncert nými umelca mi na vysoký p iedestá l - nie pre jeho laserovú prstovú a akordickú hru, vs ku t ku oh rom ujúcu (Stravinskij: Suita z bu letu Pet1 uška ). u ni p1 e zálubu v úd e ro vej diferenciácii. čo robi jeho h ru plastickou a neobyča j ne živou ( j a n áček, Ra vel. Debu ssy. Szyma nowskll]. Pe ter To perczer komplexne predstavu je ty p mo dern ého um elca, ktorý bez kvázi "um e leckých prfveskov" slúži svojmu krásn e mu povolaniu. AJ ako človek je p rostý " hlboký súčas n e. vec ný a citový v jed ne j osobe, 11 vôbec to nepôsobf násilne. či neústrojne. Dávnejšie o 11om naplsall. že "je to jemný umelec s rozbuškou v p rs toch ". V te jto me tafore je ukryté ve ra z umeleckej l fudske j podstaty zas ll1 žilého umel e!! Pet r u Toperczera. Slovák, ktorý žije v PI'Bhe, a le pôsobi v č eskoslove n skom kon texte. v mnohom pnn Ma pod n ety, ale najmll vyso ko ná roč n osť voč i sebe a Iným. V tom je inš piru júci. očakávaný pri každom vyst (J penl ou domácom pódiu Sloven skej fll. harmónie. na zahraničnýc h turné, a le aj p t "šn úre " kon c ertov na s lov enskom vidieku. Toperczerov o umenie nám p rin áša vnútornťí uš lachtl lost, c ltovťí de ce ntn osť, archite ktonickú člen it osť, p o riadok, po ktorom človek túži ni ele n v živote, ul e aj v ume ni. V tomto zmys le je Pete r Tope rcze r mod e rným u melcom. kto r ý utvrd zuje svojich pos l ucháčov o trva nlivosti k rá s n yc h lud s kých posolstiev zo vset kých s t oroči. TERf:ZIA URSINYOV A

4 Slovenská filharmónia 10. (koncerty pre Hudobnt ml6del) a 11. apt'fla (abonentný cyklus B) L. v. Beethoven: Koncert pre husle a orchester D dur, op. It; W. A. Mozart: Serenata aotturna D dur, KV 239; J. Haydn: Symfónia D dur (Hob. 1:104). Slovenské filharmónia. Dirigent Oliver Dohn6nyi. Sólista: Ewald Danel, bule. Oliver Dohnányl, ktorý popri svojich povinnostiach v socr-1 a v opere SND prijal od januára 1986 aj an ga žmán do SF, každým svojim vystťípenlm dokazu je ako jeho Interpre tácie postupne nadobt1dajd väč š iu Istotu a vnťítornťí zaangažovanosť. Osvedčuje sa a ko pohotový sprevádz ač sólistov, čo tentokrát dokumentoval pri spolupráci s E. Da n elom. Výkon tohto huslistu - koncertného ma jstra SF - v Beethovenovl bol prljemným prekvapenlm. Zrejme orchestrálna l komorná prax (le prlmárlom Slovenského kvarteta), väčšia pódiová skťíse nost pomohli mu dozrieť, z{skat väčšiu smelosť, prejavu muzikantské vnútro. Upútal a podmanil sl publikum kultivova nou u šl achtllostou, lntrovertnostou, vynlkajťíclm technickým vypracovanlm. Tón jeho nástroja znie nosne, spevne, nie je zbytočne forslrovaný, je však šťav natý a vyža ruje suges'tlvnu silu tvorivého zanietenia. Sólis ta sa dokázal obdivuhodne vhlb!t do fuozoflckého sveta Beethovenovej hudby a presvedčivo ju Nmoč!t. )e to o to potešltelne jšle, lebo neoplývame talentovanými huslistami jeh o veku so sólistickým! amblclaml. Obrazne pove da né: zarúbal vysoko - no v každom prlpade šťas tne a za svoju odvahu zožal zaslúžený ťíspech ta k u obecenstva a ko u odbornl kov. Len tak dalej! AJ ked svet Mozartove j Serenády D dur nenastoluje -t aké záva žné obsahové problémy ako Beethoven v svojom Koncerte, jej Interpretácia kladie na dirigenta l na sólis tické sláčikové kva rteto (na sposob barokového concertina) rad reprodu k čnýc h problémov: vo vypracova nostl zvukového parametra, v pomere tutli a conc ertina, v elega ncii 1 v jemnej lskrlvostl. Pomerne spolahllvú oporu našiel Dohnányl v kvartete, ktoré 'lpťíta valo zdra vým muzlkantským nábojom a zdll!tnou, l ked nie vždy priam Ideálnou) vyrovnanos ťou l lntl<tačnou po hotov osť ou. Záverečné rondové Allegretto by však podla nášho názoru bolo bývalo znieslo aj je mnejšie kontťíry a Ist ú z11ukovo-tempovo o dlah če nosť. Londýnske j Symfónii D dur č. 104 ). Haydra chýbala jemn ejšia cizelérska pr epra c ov a nosť, boha tšie tleňovanle dyna miky a na jma osobltejšl, vnútorne zaangažovanejšl tvorivý preja v dirigenta. Haydn totiž a j pri všetkom optimizme hud obnej reči vyža duje od Intel preta citové dotvára nie, Is tfi mieru filo zofického podtextu ; ktorú. člo vek zls ka va životnou s kosenostou. O. Dohr.ányl ponlma l Symfóniu zo zorného uhla celostného prlstupu - remeslo v tomto prlpade prevažovalo nad Inšpiráciou. 17. a 111. aprlla C. Debu..y: Faunovo popoludnie; M. B6zllk: Epoch4i - koncert pre vloloni!elo a orchester (preml4ira); L. Jan6i!ek : Glagolak6 omla pre Idia, zbor, orcbeater a organ. Slonnak6 filharmónia. Dlrl gent Libor Pelek. Slonnskf fllharmonickf zbor. Zbormajster Pavol Prochéllka. Sólisti: Josef Podhoranakf, vloloni!elo; MagdaU!na Haj6..yov6, sopr6n; Vlra Soukupov6, alt; Andrej Kucharskf, tenor; Sergej Kopi!6k, bas; Vladimir Ru16, organ. Stály hos t SF, čes ký dirigent Libor Pešek, opätovne potvrdil v plne j miere svoje nevšedné tvorivé možnosti. Debussyho dielo zaujalo decentnou dynamickou prepracova nos tou a pravým Impresionistickým oparom. Zvuko vé čaro, zmyselne s ladký výraz, jemná plas tickosť fráz i Očlnok celkových gra dač n ýc h lin!! povznášall posluc háč a do vyššlch, medltatlvnych sfér. Pri Interpretácii Ja náčk a Pešek zas výda tne ťa žil zo svojho prudkého temperamentu kroteného ume lec kou rozva hou. Zatial čo u Debussyho stava l na drobnej ci zelérske j práci, v Ja náč k o vi ťaž is ko jeho tvorivého zámeru smerova lo k,.vyhma tnutlu" dra matického náboj a u celku. K dispozicii mal odda ný orchester, do bre pripravený a muzlkants kým elánom predchnutý zbor (zborma js ter P. Procházka ) l nevšedne umelecky vyspelé a vyrovna né vokálne kvarteto. Z o rches tra dirigent ť ažil sý te, žiarivé farby, vybičo v a l vnťítorný dyna mlzm11s hrá č ov, pričom neopomenul ked to pa rtltora dovolova la - vyzdvlhnot a 1 vokálnu zložku. Naprie k tndls pozlcll podala M. Hajósyová prec1tený a prl kladný výkon. Vysoké nivea u mala kreácia V. Soukupovej, suges tlvne posoblll tvárnosť, Inte nzita a sťi č asne aj zama tová mäkko s ť jej hlasu. Velmi dobrý dojem zanechal A. Kuchars ký, ktorý vyzrel v zna me nitý h rdinský tenor. O kráse a prleraznostl Kopčákov h o hla su, ktorý sa tak zv učne nesie l na d orches trálnym tuttl. je azda zbytoč né hov or iť. Vysoký šta ndard a prlz nač n ý mu zikantský elán preukázal a j V. Rus ó niele n v s kv ele pripra vených sólových vstupoch, a le aj pr i s ťíhre s orchestrom. Názov Epoché, pre tlm očený do s lovenč iny, znamená zdržanie. pozastavenie sa. Vzni k premlérované ho diela M. Bázlika Inšpirovala pamia tka jeho bývalého žiaka v kompozlcll, pred časom zomrelé h o hudobného teoretika Stefana Vrtela. Aj tento opus možeme považovať "La prlnos do s lovens ke j koncemantnej literatúry. Bázllk v i\om z11roč ll svo ju dôvernú zna lost varla č nýc'h technik v tv orbe ). S. Bacha, L. v. Beethovena 1 A. Schl:lnbe rga. Tieto In š pira č né podne t y dokázal na vyše pr eta viť cez prizm u vlastne j osobnosti. Využlval zvukovo-farebno pale tu i k ompozičné techniky.hudby 2. polovice nášho s toroč i a, pričom sa nerozpakoval použiť ale vždy f unk č n e pos tupy. kt oré by azda v Inom kontexte mohli pôso blf ako hlada nle a lebo a ko snaha po extravagancii. Je ho matematické vzdelanie mu pomáha o. l. aj pr! ve deni polyfónle a muzikantský vkus pri u rčovani sp rávnyc h formovo-s tavebných proporcll. Svoje m uz lka ntstvo ventilova l sk'lada ter úprimne, n e trad ič ne a čo je rozhodujťic e - pre svedčivo a komunlkat!vne. Rovna kou mierou s Bá zll kom sa o vrelý oh las premiéry diela u obecenstva zas l ťižlli dirigent L. Pešek a só lista - ~pič k ový slov enský v io lončeli s ta J. Podhoran s k9, ktorý výda tne ť ažil zo svo jho virtuózno-technického zázemia. z vy spelého mu zlka ntského fondu l z dotera! ~ el praxe. VLADIMIR CI!IK DISKUSNA TRIBúNA O VKUSE V UMENI A V HUDBE pohotová miera, ktorou merta iné Slovo vkus je nám povedomé z všeobecná mentálna a myšlienkoa dalšie podnety. vá prepojenosť talentovaného každodenného života. Jeho použi Umenie!lje jednak v podobe vanie v sťívlslostl s kultťírnym!l vkladu, čo rozhoduje o chara kte do seba harmonicky uzavretých re, funkcii a zástoji umenia vo vetom a umenlm trpl práve na produktov tvorby, ktoré však na vedomi človeka. Existuje vera ml frekventovanosť v elementárnych druhej strane nestoja tzolóvane reláciách, kedže o vkuse hovorimorladne nada ných lndlv!dul, latovedia seba, ale napriek svojej ume väčšinou v spojitosti s obllerým hudba nepredstavuje fa ktor. zavretosti navzájom korešpo ndujťi kanfm, gurmánstvom, v styku s s pájajťícl ho s duchovným svetom predmetmi každodenného života. na základe evolučného vývoja uhudobnej a lebo všeobecnej kujtq. Muslme sl však uvedomiť zásadný menia. Tak patri každé dielo k urry, kým bazálne menej dlspono. čitej skupine produk~ov, ktoré vaný jedinec nachádza často v U rozdiel medzi vkusom, ktorý sa prejavuje pri posudzovan! nových vznikli na základe analógie. ktomeni prejav, ktorý Integruje jeho topánok, a vkusom, ktorý stavia rú nazrvame štý l. vedomie do širokej sféry kult11r Stýl je v' historic kom vývoji sto Vermeerov obraz alebo Mozartonych hodnot. kultorne ho povedo vu symfóniu na vyšši stupeň ako oblúbený obraz s Jeleňou rujou alebo hudba ll la Modlitba panny. Isté však je, že dezignácla.,vkus" označuje schopnosť Identifikovať estetické hodnoty, diagnostikovať mieru hodnoty javov z aspektu estetického postoja. Nlzky povod slova vkus korešpondu joceho s predstavami Paumgart.nerovej.,zmyslovej cltuvostl", ktor6 by mala byt podla neho základom este lična, znejasňuje ale v9zna m slova na rovine, na akej o ňom chceme di skutovať. Inak nemienime "očlst!t " krásu umeleckých Idei od nlžšlch, ale predsa len životodarných rozkoš!, bez ktor9ch by nemohla existovať ani krása v odtažltejšlch rég!ách, kde sldli náročné umenie. Elementárne estetické pocity 11zko sťívlsla s láskou k!lvotu, bez ktorej by sa vyššie régle nenaplňovali radosťou. Objektom estetického zážitku v duchovnej sfére je v pod state radost z Idey, z obja vu, čl že o nen Archimedov syndróm. V súvislosti s problémom senzuálnej citlivosti a schopnosti pri jat l kva lity spolurozhodujúceho bazálneho ma teriálu spomenieme. že umenie svojim zástojom nie je prejavom asketic kého postoja. Asketizmus je pre umenie cudz! rozmer, lebo umenie je prosl!rled)an Vermeer van Delf - Atellé r maliara, cca ll r kom na obohacovanie života, má pou tvorivého prlstupu. )e to zomia, čo zasa a ktlvne formuje cezlntenzlvňovat životný pocit, a všeobecnenle tvorive j metódy asolú š truktťiru jeho vedomia, }eho preto sa opiera práve o životu clovanla a syntetlzovanl e sťičlasmentálny a etický život. prlnavrátené, život ochraňujťice tok v pove doml umelcov: je to Oalš!m nepos trádatelným deter vlas tnosti člove ka. V z ť ahu je sa to s poločens ký produkt u jeden z ml na nto m vkusu je určit ý stupell a j na umenie, kde sa uplatňuj ú krea tivity. Tvorlv9 momen t patri na jvyššie " nároky, na umenie zal najpregnantnejšlch dôkazov spoločenského Cha ra kteru tvorby. k všeobecným da nostiam Tudské cielené na zážitky z Idey, ktoré Každá d a lšia tvorba nutne če rp il h o vedom ia. Jeho podstatu možno zdanlivo vylučujťi rados ti z,.prfpomerne lahko charakterizov a! zemla". Tento rozpor medzi nlž- z toh to arzenál u r e k o nkre tlzuj ťic sa v nových lnvestlc lá ch. v notak to: miera, v ktorej je človek!hml a vyššlml rovinami zážitku vých kontextoc h. AJ pre ko na né schopný asocio va ť od seba vzd la je tba zdanlivý. Zmyslová rovina štý lové pozlc le zos t á v ajťi pl81tnýjenejšle predstavy a synte ti"lov d! je rovinou nosltel a Informácie, ml východis kami, le bo Ich zá klady Ich v novú overltelnd súvislost, ktorej štruktorovanost a vnťitor s ú nutne obsia hnuté v nov šlc h for čl sk utoč no s ť, je mierou kreatlv i né väzbové relácie vyjadrujťi vyš máclilch. Eróziou a dotvára nlm su ty. šle výrazové roviny umenia. Bez fo rmujú nové štýlové s ťi sta vy. vy Bez kreativity nemožno un! prijatia oných zmyslových kvalit by sa zrotl'lo vyššie poschod ie u tvára j ťi sa nové tvarové konjunk tvoriť a ni Interpretovať ani poch o melec kej expresie. Rozdiel je vša k cle s ic h ob novujťi cim sa význupif umel(lc ké dielo. lebo žiadne mo m. Každé výv o jové štúdium š tý dielo nedokáže priamo.. vys lovlt" v tom, že v náročnom diele je senzuálna hodnota oznamovacej lu preds tavuje Integritu. vyš~lu a lebo.. zobrazlf" ume leck( Ideu v matérie funkčn e zabudovaná do sťivlslos f, akýsi uza vre tý s vet. El ehomogénnej jednote jeho súčasctelových výrazových Inte nc ii, a menty štýlového sys tému sú no ti. Každé di elo s tavia na odlišne j preto sa po c iťuje ako zdanlivo posl te lm l významu. ktorý sa premie rovine predstáv, ktoré každá no. ta na ne, význam u, ktorý repre pieraná, zavrhnu tá, č l nlzka. Ako vá kreácia oslovu je a rozširuje. sťíčlast k a stoji v odrazovom zentuje. Nová štýlová s ťístav a Tá to r ovina v z ť a h o v. ktorej zvlád osvetlen l vyššieh o celku a dlalek preds tavu je novťi. do seba uzavre nutle je predpokla dom pochope tl c kťí negáclu pocltuje a ko popretú a s ťiv lslú s ťi s tavu. ktore j nov á nla diela. vyžaduje asoctačno-syn tie, a nie a ko umoc ň o vanie svojej lnteg rlta meni aj funkčnú hod tetlcký post up vo vedomi. Asoclapôvodnej hodnoty. V najlepšom no tu svojich prvkov. tfvny oblťik medz! východlskov9 pr!pade vnlmam e tento odraz na dumelecký vkus práve pred po ml p 1 edstavaml. na ktoré sa viaže radenej súvislosti v oč i senzuálnej kla dá, aby sa recipient dokázal nová Idea a na ktoré naráža zob s ťičla s tk e priamo a ko kvalltatlvne v žiť a j do roz me rov štýl u, aby bol razovacl postup, sa utvára práve vystupňov a nťi,. zduchovnelťi" hod schopný vidieť dielo v rovnukej Iba vo vedomi a ni e v znejťice ) notu a ko napr. Tlzla novu červeň. miere v jeho jedinečnosti, a ko l v podobe hudby a n! na vizuálnej ro ťide r ve lkého pianistu a pod. Tým. jeho dimenzionálnej š týlovej devlne na plátne. Zobrazttelné sú že senzuálne hodnoty spoluvytváter mlnovanostl. Identifikácia s len rozporné oblasti, ktoré krea ralo na d nimi stojaci zobrazovacf dielom vylučuje hlada nle ch ýbajú tfvna syntetlzácla spá ja vo ved ociel. s táv ajťi sa z ár o veň nosltelclch Ingrediencii. ktor é sťi prljl ml v onťi s úvislos t. ktorou je ob ml vyššlch hodnotových význ amaterovl povedomé z neskoršlc h sah. čl umelecká intencia diela. vývojových fáz. Recipient musi mov, ktoré mohli vznlknťít len za Na záve r tr eba spomenťiť už o pomoci zá klad ných hodnot sen by ť schopný spontánne prlsposokra 1ove uveden ý moment, že dob I.Jov a ť sa š týlovým h ranicia m a porý vkus lnvolvuje 1 prepojenos ť zuálnych elementov. clfov a t Ich a ko Integrovaný s vet. ur čité h o druhu umenia so šlršlm Ap'likácla pojmu vkus na schop Vkus a talent sú taktiež vlastk ultťírnym povedomlm. Vzniká nosf odhaliť krásu a jej mier u nosti závislé na sebe: určitá mte však otázka, a ký rozdiel je vomedzi javmi vo sfére Idei nám bec medzi k ulti v ovanosťou čl ku l ru talentu je nutná na to, aby v ukáže, že táto dlspozlcla je zá su bjekte vznikla u rč itá citliv osť t úrnostou a vkusom. l ked poc ituvislá na mnohých faktoroch, bez a vnlma vost pre umenie vôbec. jeme tieto kategórie ako vzájomktorých sa nemože z r o d i ť spôsobita,lent v našom zmysle nie je ne znač n e bllzke. bežné použlvalost spr á vne rozhod o vať o meradvšak mimori a dnym da rom, a le nie slova vkus. započltajťi c jeh o lách hodnoty. bežnou d!spozlctou, kto rú vlas tjll význam v nlžšlch rovinách pteja Is té je, že miera hodnot sa ne praktlcky každý člov e k. vu, priam dl}<ltuj e odpoved. Kulmôže vi azať Iba na jeden objek t, Pod termlnom talent rozumie tťirnosť, do ktorej je zapojený aj ba často ani na jeden druh ume me sťi hrn všetkých danosti č l ove u rčitý druh umenia, predstavuje nia, a le predpokladá - l ke d čas ka, ktoré so nutné na dosiahnutie uvedomelú a uvedome n ťi klimu jato neuvedomenťi kompa ráciu, určitéh o ete la, ktorým môže byt vov kultory so širokým záberom ktorá je zasa závis lá na širšom bud samotná tvorba a lebo Inter- nu celú Integrovanú oblasť kul obzore, ktorá sa živi z e mplrle pt etilcla a napokon percepcia utúrnych fenomé nov vo ved omi. zvládnut9ch prod uktov umenia vômenia. Pri rozbore termlnu vkus kým vkus. ktorý predpokladá sko bec. nás však zaujlma d lsponovu n osť r o v rovna ke j miere spomlnané voči percepcii, ktorá tv ori v spoclispozlcle. vlá dne nimi viac span C!ove k o bd a t ený umeleckým v kusom musel Istý čas vnlm ať loče ns k e j miere naj~!ršl u bázu dl s tá nne. reaguj e viac (obrazne po hodnoty. zžlt sa s nimi, musel sa ponovanostl. l tá to oblasť však nie veda né] lnš tlnktlvne, bez aktlvn~ Identifikovať s nimi a u chov ať sl je homogénne š truktúrova ná a ll h o uvedomenia sl širšieh sťivlslos ich v povedoml. Bez toho, aby i:t s11 mierou, ktorou je zastúpená ti. Ich prepojenosť sldll skôr v bazálna rovina predpokladov. pod vedomi. od klal sa hlási o sto. duchovný sve t krásna nebol čas vo viac au toma tic ky. tou jeho živo tné ho pocitu a po - napr. prirodzená muzi kalita, tvos toja, s a nemože hlástf k slovu rl vý cha ra kt er. dlspozlcle a le bo )AN ALBRECHt

5 K jubileu zaslúžilej umelkyne NINY HAZUCHOVEJ Sn!mka : ). Vavro Mezzosoprá nov9 odbor b9va v opern9ch soboroch zast\1pen9 tak sk romn e, že mu jed na-dv e vtraznejšle osobnosti dokážu v tom-ktorom obdob! vtlsnot svo fu vlastno pečat. Tok to bolo a( v opere SND. V dvadsia ty ch rokoch tu.,kralo vala" budoco národná um e lkyňa Marta Krásová, po ne) pri Jo dlh šie obdobie s poluvlády M. Per šlov ej a M. ft ezn lčk{) ve). V k rátkom medzlobdob!, kedy vedoclm l pos tavami odb'oru č rtali sa J. Gabčová o O. Gabu (ová, prišla do SND mladá brnens ká r odáčka Nina Nadeldl na -Hazuchová, na jprv ešte ako posluc há č k a, od ro ku 1948 u ž ako absolvent ka Stá tneho konzerva tória v Bratis lave. Na pra hu p!ltdeslatych rokov sa práve ona [s polu s ď a l šo u predstavltelkou mlado) generá cie - O. Ha ná kovoul na dobt é des a ť ročie s tala vedúcou <lsobn ostou medzi brotlslavsk9ml mezzosopra nlstkamt. Už v prv 9ch sezónach sa Jel popri ú lohách menšich u ma l9ch (k toré b9va(ú lide! om n!zkych hlasov 1 ušlo nl ekolk o na o llyč a ( n e náročn9ch Oloh, na kt orých ry.:ltlo umelecky rás tla a u ktorých zc:itrvl1111 do polovice sede'm äesiatych rokov. kedy logicky prešla k chara kterov9m úlohám. Hazuchová bola vždy lyrlc k9m mezzosopránom, farebne s vetlejšlm, zato plynul o zne(ctclm a prec hádzajú cim z (edne) polohy a regis t ra do d r uhého. tp.ch nlc ky bezpečne vedeným a na tofko pohybllv9m. že dokázala zv ládnuc a j výra zne dramatické a na vysok(t polohu ná r očné party verd lovs k9c h herain. ktoré by ma li zos t ať pre 1~u za kliate. ned os tupné. Technic ká priprav eno s ť o s pevá c ka Inteligenc ia sa a 1 v tomto prlpode ukázali pri na jmenšom ro\l nako dôležit é a ko prlrodné danosti. <l tak Hazuc hová bolo v troc h Inscená ciách v opere SND Verdi ho Cigá nkou Azucenou [ 1947, 1963, 1974) a egypts kou pri nceznou Am neri s ( ). Obz vl á~( za u(a lo Jel druhé naštud ova nie Aid y, v ktorom bo la d ôs to jnou part nerkou M. Cesány lovej. V týchto kreá ciá ch sa um e lk yl)a z byto č n e neš tyll zovulo d o vysokodra mutlc k9c h polôh, a le umne položila dôraz na v yv áž e n os ť kantilény. Z cxponova n9c h verdlovs k9ch úloh sa )e j neu šla a lt ovo ladená Ulrika z Mo ~ k u rnéh o bá lu a prekva p u júco ani Preztosillu zo Sily os udu, mo(úca bllzko k 111ezzokoloratúre, zato celé desať ročie ~ t várllo val a pri nceznú Eboll vo Wn~ se r ba u e 1 ove 1 Inscená cii Dona Carlasu. Ro lél to Ebo ll e legél ntná i váš nivá. s vok á ln ym!ažis ko m v maurskej pl es- nl z 3. obra:tu. Viac než dramatic ké he rolny le( vyhovovali lyrlckej šle a rozsahom men ~le verdiovs ké postavy f lóra z 'ľraviaty, Emilia z Othella, Fena na z Na bu cca a predovšetk ým Ma d da Ja na z Rigo le tt a, kto rú doposiaf v š týlov om zvládnuti v SND nik nepre konal. Obdobne by s me mohli hovo rh o jej Suzu ki z Madam e Bu tterny, navo nok s ice c hladne rezervova nej, vnqtor ne vša k hlboko s úcitiacej. Osobitnú kapitol u v )e f ta lia nskom re pe l'toárl tvoria úlo hy rosslniovské - Ro sina. Iza bella z Tolla nky v Alžlrl a Ragonda z Grófa d'oryho, spieva né tec hnic ky is to, s prlslovečnou p reclz n osťou a v yrovna nostou. Hoci Hazuc hovej ta llan!'kv repertoár je vefml početný, je to rtnnč s l{ôr vyhranenou orientáciou dramaturgie opery SND v obdobi vrchol ného rozkvetu tvorivých s il spev áčky (50. a tlo. roky) než jej bytostnou lnkll náclou. Určite bllžšl jef bol sve t ruskej opery; pravda nie ten, ktorý reprezen tuje démonická Marta, ale najmä svet lyrlck9ch postáv Cajkovského. Málokto rá postava sa pre návš tevnlkov opery SND natolko spája s je j Interpretačnou podobou ako Olga z Onegina. V je j podani to me je.,jašo v suknlachu ako s kackajl1ca Olga r:. Barlcovej, má čos i zo snivosti Taťjany, je jemnejšia a záhadne jšia (pr ečo by Inak za ňo~ šalel Lens k lj? 1. V9sostne štýlové kvality mala a) Hazuchovej Paulina z Plkovej dá my, chladne krás na a vypoč!tavá Mari na z Bo risa Godunova, Vesna zo SneguI'Oč ky 1 Konča kovn a z Knle!ata Igora. Nádych ludovostl a zároveň prepojenostl so s vetom starej Rusi ( hudobne l myšlienkovo 1 mala pleset~,.povedz šu mn9 háj... u, ktorú spievala a ko Klav dlja z Prokoflevovho Pr!behu ozajstného člove ka. Ces ká opera jej privera prlležitostl ne pos kytla a možno poved ať, že Hazucha vá sa lepšie cltlla na javis ku v elegant nej róbe než v sedliackom šate. Len aby s me podčiarkli univerzálnosť u melkyne. spomenieme aspoň Závlša z CertoJ.e l ste ny z počiatkov je j spevác kej kariéry a Ľudm ilu a Hátu z Predanej nevesty posledn ých rokov. Oa lšou repertoárovou,o b l as ťou, či s kôr typom Oloh, boli jej.,no havlcovéu postavy. Predstavujú svojbyt nú zostavu, ktoro tvori Cherubln z dvoch Inscenácii Figarovej svad by, Fiodor z Borisa GodUJ\OVa, Slebel z Faus~a a Nic las z Hoffmanov9ch rozprávok. V pô sobivom komplete c h9ba le n Straussov Oc tavlán, pre ilu prldrametlcký. Mohlo by sa zdať, že Hazuchovej Jyrickejšl fond a me nej expreslv ny prejav nené( de prlliš vefké upla tnenie v oblasti operne j moderny. Spevá čka a( tu poprela tooretlcké predpoklady, aj ked vytvára la skôr postavy.. z druhého sledu". a ko boli Bl ago ta z prve( Inscenácie Svätopluka, vecná a sočasf mašinérie tvoriaca se kre tárka z Menottlho Konzula. Hermla zo Sno noel s väto já nskej, v ýnl močne a( úlohy centrálne (Ka tarlna zo Saba llnovho S krotenia zle j ženy]. A na pokon nám zosta la úloha!hoh mezzosopranového odboru Bizetova Carmen. Vynjkola čis t oto u vokálneho preja vu a eleganciou, uplatnenou najlpä v prvých dvoch obrazoch ( seguidilla a ta nec s kastanetaml).. k9m žlvočlšne a tragic ké dimen zie posta vy sa d osta li v jef kreácii do úzadia. Sympatickým rysom umelkyne bolo, že sa neuspokojovala s prlležitost ami, ktoré let pos kytova la prevádzka opery SND. Viaceré krásne mezzosopránové árie. ktoré je j osud nedopria l na javisku, na hra la na rozhlasový záznam [ na pr. Dali! u, Eleonóru z Favorit ky, Lau r u z Giocondy l a venovala 1 venuje sa tiež koncertnej či nn o s t i, predovšetkým pi esňo v e J tvorbe. Je (ej bllzka, lebo s l nepotrpl na vonka jšf efekt, a le na vnútorn ý obsa h a na dl sclpllnu. S. ALTAN Sólista baletu SND ZOLTÁN NAGY zaslúžilým umelcom Ti tulom zaslúžilý umelec oceni li v má Ji toh to roku zrelé umenie tanečn!ka s dvad s aťsedemroč nou praxou. tancu jú cehu práv~> v sv ojej jubile jnej dvadsiatej d lv ndelnej sezóne na javisku Slovenské ho ná rodného diva dl a - ZOLTANA NA GYA. 'uumkit ~ pr 1 tomnujc tuncc:ne umenie xaslúž ilc ho u m e l ca Zoltán u Nagya. Svoje hud obné a pohybové schopnos ti up latfloval od rane) mladosti v š kols kom t c neč nom krúžku a neskor v bale tne j ~ kol e v Mic ha lovciac h pod vedenlm bý Vélle) ba lerln y Git y SchOnwitzke j. Ona mu navrhlo rozvin(!( svoju zárubu profe. s ionálne a pokračov a ť v ~ túdiu tanca na bratis luvs kom konzervató riu. Rozho dujúci m impu lzom sa vša k pre1'1ho s ta l soviets ky film Hvi ezdy bale tu, v kto ro m mu. a ko sa sá m vyslovil. hule tn é um e nie d os lova u čar il o. Jb Zimmer sa dollva 60 rokov VZŤAH K Zl VOTU PRETAVENÝ DO UMENIA Generáci e doras t a (ťí, dozrlevajo, s tar nú, hoci vie me, že dn es už by( šes ť de s lutnikom vôbec neznamená mat kme ťov s ký ve k. Nušl šes ťdesiatni ci s ú to tiž v!lč š lnou fyzick y svieži, mentá lne vl tá lnl 11 ume lecky s tále akt!vn l, resp. sc hopn! akt!v ne j či nno s ti. Prlkl adom Je 11) hudolln9 s kla datef Ján Zimmer, ktorý sa 16. mája t. t. dožil 60 ro kov. Začlat lwm mája os lávil s voje životné Jubileum účinkovanlm v Cs. te levlzll a jella kl a vlrny výkon sl zaslúži plné uznanie. A kompozične? Plše s vo(u XII. sy mfóniu. krátko po tom, čo dokončil VII. kla vlr ny koncert a Concerto polifonlco pre organ a orchester. Jeho doménou so od mlados ti dva so lové nástroje - klav!r a orga n. Vzť a h k nim sa u Zimmera [{)rmoval š túdiom na bra tislavsk9ch hudobno-u meleckých školách, n ajmä však na kon zervatóriu v triede prof. Anny Kafendovej a prof. Jozefa Vebera. V obidvoch dlscipl!nach patril medzi e minentov, schopn9ch svo je vedomos ti a danosti upla tni( aj n n koncertných pódiách. Tieto možnosti sl ce nezanedbáva, ale viac a ko koncert n e j činnosti sa venu je kompozlcll. Boha tost jeho ttvorby v čase os láv šes ťdesiat ky dokume ntuje s kla datelovu pracov i tost, nevysychajoce zdroje tvorivej In šplrácle, Invenciu. s\lstavné hladanle no v9ch podnetov a Ich adekvátne stvárňo va nie. Jede násť dokončených s ymfónii, sedem klavfrnych koncertov, šes ť kl a v!rnych sonát a dalšie štyri pre dva klavlry, množstvo s kladieb pre komorné a sólistic ké obsadenia, cykly plesn i. tvorba pre mládež. pre film. ale a t die la hudobnodramatické, a k9ml so oper ná pantomlm a Herakles (na vl as tné llb reto podla antlck9ch báfll. opery Kráf Oidipus (pod fa rovnomennej Sofoklovej hry l a Odlomen 9 čas [na náme t literár nej predlohy L. N. Tols tého 1. všetko to preds tavuje výsledok velkej tvorivej. estetic ky v yh ranenej. tvorivými prlnclpmi us tálene j erudlcle, ktorá vša k š týlove prezrádza s ús tav n9 sklada te lov vývin a potvrdzuje jeho duchovnú sp ria z nenos ť s pokrokovou minulos ťou a nepretržitý konta kt a j s Jednotlivými hudobnovývi novými etapu ml a epocha mi. Možno prá ve preto jeho prv é dve s ymfónie pripo m!na jú ná la dy neskorého romantizmu. zv9raznené melodikou a a( ha rmon lcko l n š trumenta č n o u kresbou. Impresion istické ohlasy so zasa badatefné v jeho n iektorých piesňov9ch cykloch. najviac vari v cykle plesni Sma ragd na slová Jána Smre ka. Concerto grossa je oprot1 tomu návratom k lnšplročn9m zdrojom klasicizmu. s tvárnen ým v ~a k v novom. súčasnom rúc hu. Lenže Zim mer sa ne uspok ojuje s dos iahnut ými výsledkam i. To, čo h o sa už zmocnil, s táva sa minu! osťou a hladá nové podnety. Preto je logic ké, že v teho tv orbe s a vyskytujú a j expreslvno-emocloná lne, dra matic ky hutné zábery (nap r. V. symfónia a n iektoré klavfrne soná ty 1. kompozičné po s tupy na principe dod ekafónle (IV. a V. klavlrna sonáta), bo použlva aj tec h niku ma le ( aleatorl ky, k torá mu slúži na zvý raznenie u rčitých nálad obsa ho vé ho zámeru [X I. s ymfóni a pre organ a orchester). Neobchádza a ni moderné tec hni cko- k ompozič né pos tupy [punk tu alizmus, modálne prlnclpy), nie vša k v ortodoxne j podobe, ale v tvorivom za č len e ni do ko ntex tu realisticke( výra zovo-obsahovej ~ kály. Techniclzmu s ni e je jeho tvorlv 9m clefom. a le prostrled kom, ktorý má podpori( vyjadrenie s kla da telových ideovo-estetických zámerov. Pre Zlmmerovu tvorbu je prlznačná pevne formovaná hudobná tema tika. jasná a logicky zrozumitelná harmonie ká š truktúra, často obohacovaná o polyfonické rozvádzan ie tematiky do ši roko rozvinutých hudobných plôch, prenlknutých ni elen raciona litou v9s ta vby a uce l e nosťou k ompozi č n ej for my, a le a j primeranou dávkou precltenla zvo lenéh o námetu. Al ked sl s klada tef v tvorivom p rocese nenastofuje lit erárne stvárnltelný námet, konkrétnu tému a čas tej š i e sa orientu Je na tzv. a bsolútnu hudbu. v ždy so usllu(e po s lu c háč o vi pri Na Konzerva tóriu v Bra tis lave v trie d e zas!ožile( u čltelk y Evy Jaczovej Zol tán Nagy zis ka! pevné zákla dy pre bu dúc u profesiu. Umeleck y dozrieval a overoval s l nadobudnuté vedomos ti v tri nás tlch baletných tituloch a ko sólist a baletu Stá tneho diva dl a v Košiciach. Tam stvárnil svo(u prvo javls kov ú postavu Romea podfa Cat kovského s ymfonlcke t predoh ry-fantázle. Tancova l v choreog r u fll na hudbu Cajkovského Kla vlrne ho ko ncp.r tu b mol a piate J symfónie. kd e vytvor il pos tavu Neprlate ftl s mimori ad ne né roč n ým l prv ka mi. napr. dvojité..grand s towrs a ttitud e en d ehors " a.. en dedans" striedavo šes tn ás ťkrát za sebou. Stani slav Rema r to tiž st!lva l svoje cho1 eogrnfi e tec hnicky mimoriadn e ná ročne. V KoSicia ch Nagy s tv á rnil a 1 Ferlho v Kenesseyho Sa t ôčke. Alberta Snlmk u: Z. Mlnáčová hovori! bezprostredn os ť o u myšlienky. a práve preto vie zauja( jeho pozornosť. Pritom nejde Iba o s kladby urč ené na ši ršie spoloče n s ké uplatnenie, akými s O s uity Zo slovenských hor, Mláde!túcka, Pieniny a pod., kde s kladater zá merne vol! ludovo-melodlcké a rytmické prvky. Našim životným prostredlm a myšlienk ovou pulzáclou je prenlknuté celé s kla datefovo hudobné myslenie. ktoré na chádza výraz v hudobnej tema tike, bl!z kej nášm u cltenlu spevnos ťou, rytmlcko melodic kým základom a jeho spracúva nim do emocioná lne Očlnných hud ob n ých tvarov. Ján Zimmer, jediný absolvent z kom pozičn ej triedy prof. E. S u c ho ňa. si hl boko os vo(il ma(s trovs tvo svo(ho učlte ra, a le cesta jeho výv inu te s vojs ká. umelec ky osobitá, hfadatúca vlas tný vy jadrovacl a s tvá rňovacl s pôsob. Hádam iba jedno je bllzke obidvom t9mto tvorcom - hutný orchestrá lny zvuk, vel ký hud obn ý tok, dôsled ne podriadený tvorivému cielu a( pri spolupráci so sólls tom. od k torého sa takm er vždy očo káva dokonalé (aj velkostou zvukového volumenll') partnerstvo. Očosf orchestra je vždy za meraná nezvyčajne orga nicky, pútavo a obsahovotvor ne. Zlmmerove hudobno-vokálne diela priam názorne pre s vled čaj\1, že s kladatef hlboko precl ťu (e literárnu predlohu. prls ne dbá na výber, kto rým zautlma pos to( k životu a spo l očen s k é mu dian iu a topluto obsa hu dáva adekvátn u hudobno- tema tickú podobu. Ak v dvoc h s uitác h Tatry sa je ho dra matické cltente formovalo ob divom horsk ých veli kánov. tak jeho sy mfon ický obraz S t r eč no. symfon ick á báseň Oslobodenie a le bo teho ka ntáty Povstanie a Bra ti slavs ká )ar formov a li obrazy h eroizmu, zápa sov na život 11 smrt, vftazstvo huma nizmu nad podlou zlobou neprla tefa fud s tva - nemeckéh o fašizmu. Tieto eti cké a s pekty ov p l yvj~o vall a) for mu s kladatefovho posols tv a. kde drama tizmus konfrontuje s ušia ch!119m lyrizmom a mäkkým znenlm Inter pr e t ač n ých zložiek. Ospornos ( výrazu )e vari na jlepšie zre tefná v (eho zboro vej tvorbe - Motetách a Ma drigaloch -. kd e p ráv e j e dn oduchos ť o u výpovede a s komornenlm zvuk ovej pa lety dosia ho l pôsoblv9 estetlck9 d ojem a obsa hov ý e fe kt. ján Zimme r sa d o s love ns kej hudo bnej kultúry zaplsal vyše s tovkou n ároč n9ch opusov. Patri med:tl našich na 1 plodn e jšlc h s kladatefov. Cast s vojho tv o rivého ús ilia venoval a 1 zve fadova niu filmov ej hudby a tvorby p1 e rozh las 11 televlzlu. Zás lužná je jeho či nno s ť nu úsek u tvorby pre deti a mládež [vráta ne ln ~ trukt!v n y c h s kladieb 1. ktorá peda gogicky os v ed če nými pos tupmi pomáha p1 e konáv!ic technic ké problémy a utvá ra( v zťa h ml adýc h k tvorbe s ú čas nlk ov. MICHAL PALOVCIK v Ad amovej Giselle. prtnc ov v Sne hu lienke a v La butom jazere a pod. Po dv o jr oč nom ťíčlnkovanl v Armád nom umelec kom s Obore VIta Nejedlého v Pra he sa Nagy s ta l sólis tom baletu S lovenskéh o národného d ivadla. Popri na máhav om prvoodborovom účl nk ovant na mate rs kej sc éne ~ t u doval pedagog i ku tan ca na Vysoke J š kole múzlck9ch umeni v Bra t is lave. Zoltán Nagy sa n11 prvej s lovens kej divade lnej scé ne vplsa l do pa mä ti priaz. ntvcov ba le tné ho umeni a najmä a ku princ Desiré v Spia cej krá savi c i a Sl eg fried v Labuť om jazere od Cajkovs kého. Rom eo v Pro koflevovom ba le te Romeo a Júlia. Basllllo v Mlnku sovom Donov i Quijotov i, Dávid v Chača tu r l a n ovom ba lete Ga ja né, Ko las v Márne( opatrnos ti [ Pokr ačova ni e na 7. st r.)

6 N6i zahraničný som už nlekolko rokov nespo- hoaf četne vera ráz spieval, bol a to pre mňa velká čest a nečakal som až takú kolegiálnu, srdeč n ťí Barytonista WOLFGANG BRENDEL Mladý, talentovaný barytonista Wolfgang Brendel nie je dnes Iba prominentným soilstom mnichovskej Státnej opery, ale pravým uznávaným oper ným svetobežnikom. Minuloročné leto na priklad strávil bez prázdnin v neustálom pohybe medzi Mnlchovom, kde úč inko val v dvoch predstaveniach Verdiho Travlaty v Olohe Glorgla Germonta a v jednom preds taven! Mozartovej opery Figarova svadba vo s vojej excelentnej úlohe grófa Almavlvu. Okrem toho debutoval vo wagnerovskom Bayreuthe ako Wolfram v Tannhäuserovl. Dnes ate jednfm ll nat flnamnejlfcb nemeckfch opernfch apedkoy pruidelne apie ajtci talianske tlohy. lnkuaujete Tlac k tomuto odboru ako k nemeck6mu7' - Ano, a le dlho a ve ra som musel na tom pracovať, naučiť Na koleg u Cappuccllllho je to jedna z n ajnáročnejšlch verdlovských ťíloh; d.lho na nej pracujem, ved nie je lahké po takých predchodcoch spieva ť tťí lstťí ťílohu. Z Iných m l často ponťíkall Olohu Jaga v Otellovl, ktorťí zatial nechc em spievať, lebo by som sa musel potom vzdať s vojho vlas tného odboru. Splenll ate datky d6lellté baryt6noy6 tlohy Mosarto fcb opier. Ste fborofm Gr6fom, Praha al pamltt dlho Dona Gio.annlho Tylo'I'Om dlyadle... - Tieto úlohy ma v.jastne s prevádza jťí p o č as cele j mojej kariéry a chcem Ich ešte dlht1 dobu spievať a n evzd ať sa Ich. W. Breadel tlobe Mandryka Radšej ~ellem Mandryku v mnfchonkej l...ceúcll Arabelle. Zbadal som totiž, fe Straauonj opery Arabella. a k sa chcem pravidelne k tým sa perfektne po taliansky a aj svojim Papagenom, Grófom a Gugllelmom vracať, nesmiem v da nom odbore s ta rostllvo spievať prillš dramatické ťílo hlad ať ť'rlohy, hodlace sa pre hy. Na Donna Giovanniho spomoj hlas. lu s Oneglnom v Smetanovom Vo Verdiho spinete Lunu, divadle sl rád spomrna lllrenata, Boccnegru, Germoata, Posu, Dona Carlosa dl Var1 Ako al apomfnate na dl bayre111hakf debut tlo he WolfraPribudne k ttmto aj nejak6 aoyt tloba ll tobto odboru? Y TaaablaaeroYI pod taktovkou Giuseppe Sinopollho. - Pokúsim sa splevat Mac- Aj ked je to O!oha, ktorú be tha, aj ked podla vyjadrenia "týždeň JORNADA DE MUSICA CUBANA CONTEMPORANErA1 Takmel' š trnás t hodin c esty lietadlom ponad Atlantický oceán a čas ti dvoch kontinen tov - Európy a Ameriky predstavuje dovedna jedenás fllsic kl1ometrov. Co a kého nad šeného cestovatela taká trasa zmori, a le a k sa ocitne v cieli. ktorým je čarovn ý ostrov v Ka ribskom mori - Kuba a jej hlavné mesto Havana - čosko ro,strasie zo seba to mnobtvo linôvy, któré sá na 'ňom ' usadil o. Len čo sa otvoria na lietadle dvere, pocltlte závan zvláštnej a tmosféry, kt orej prvým znakom je teplá voňa mora. Už cestou z letiska sa usilujete za c hytiť čo na jviac, hoci je to velmi prchavý zážitok, a ta k st napokon poviete : ved bude ešte mnoho prlležltostl zoznámlt sa s mestom a jeho krásou počas pobytu. SPOLOCNf: ZNAKY Kt..:dý náv števnlk hladá v novom pt os tredl niečo, čo mu ho pomôže s prlbuznl t, čo mu môže byt bllzke, aby sa mohol v(;a s " vhodne prlsposoblt. Prv9 to1 takým momen tom bolo už sa motn~ prlvltanle na letisku )os(; Maril v Ha\lane. Prirodzené. priatefské, v ktorom človek náj<lc Ihneď spoloč no reč. Už su mot ný fakt, že ste hos ťom partnerského zväzu dáva pred pc klady na Istotu, kto rá je verml dôležitým momentom pre v ~ P.tky budúce dni. AJ keď bolo oli samého začiatku jasné. žn ld t. o návš tevu podobného podujatia, akým je ná š Týždeň novej s lov ens kej hudobnej tvorby, predpoklady ro boli verml ne,asné. Napokon sa ukáza lo. i e Ide o rozsiahly hudobný festival súčas n ej kubánskej tvorby, ktorého oficiálny ná zov znie )ORNADA DB MUSICA CUBANA CONTBMPORANBA a ktorý trvá plných desať dni, od l. do 10. aprlla. Tvorba, ktorá na ňom zaznieva, je na rozdiel od nás 4!: podstatne šlr šlet. 1 ča s ov é h o rozpätia 1 rozs ia hlejšia to do poč t u. Komorn9ch, synuonlckých, zborových a l'lcl<troakus tlckých s kladieb ru ooznelu ta kmer sedemdesiat. Okre m nt c h ešte s kladby zá bavne j hudby (dychová, popu lárna, folkiorna, d~ezová). Spolu to preds tavova lo sedemnásť koncertov, nn ktorýc h sa preds tavilo mnoho domácich a nlekofko za hra ničný c h umelcov. Ze Ide o významné domáce podujatie, potvrdzuje l sk uto č nost. te v jeho prlpravnom výhore s ú zastllpené na jvýznamne jšie os obnosti hudobného ži - novej hudby" za oceán vota, popredn! funk cionári zväkorysým sponzorom rozvoja prlpomenťít, fe huhudobnej ku!tory. Ved len nadobnr umelci na Kube so or-!ltudovanle.takého množstva ganlzovanl Ina k a ko vo väčšine skladieb, organizačná priprava európskych socialistických kraa celková s tarostlivos t sl vyfajin. POsobl tu Zväz splsova tedujll nemalé pro!jtrledky na us kutoč n e n le takého podujatia. rov a umelcov Kuby s roznyml sekc iami, teda aj s hudobnou, A pritom nie je jediné v roku. ktorá je usparladatel om fest! Kubánsky.,t ýfdeň novej tvorvalu. POvodný názov znie by" - a lebo presnejšie dekáda Unión de Escritores y Ar tlstas - má aj. dalš[ zaujlmavý mode Cuba, Secclón de MOslca. ment. Koncerty sa konajú nlespoluusporladatelom prehllad!tm v uzavretých sálach, ale 1 ky, kona nej tohto roku uf de na otvorených priestranstvách vlaty raz, je a j tamojšie Mlntsvď a ka prljatelnému počasiu. terstvo kultúry. Zaujlmavým Teploty okolo dvadsaťpäť až momentom podujatia je po\nertridsať stupňov, primeraná' ne bohatá zahranjônä llčasf, vlhkost, ktorá u možňuje prlv pozorovatelov a ' no vinárov,. j emnťí pohodu, s(l do sta točný m ktoľ f prišli z Bulharl'\<8, Por lá kadlom zaflt prfjemný v ečer. ska, NDR, M aďarska:,~ SpanlelOkrem koncertov symfonickéska, Nlkaraguy, Svédska a od ho orchestra - Orquesta Stnnás. Potvrc;tz(lje to sn{lhu ku ron~ca Nacional, ktoré boli v bánskych Člnltefov 1.. dat prllemodernej budove Teatro Nacložltosť :co.~hru nlč(i,ý;;l hos ťom nie- na!, stojacej bezprostre!lne pri len ubozn~mlf ' sa s novou a le Námestl re volťícle, na ktorom bo sta r~qu tvorbou súčas ných odznieva jú povestné prejavy skladatefov, a le zárovei\ umo!-,. Fldela Castra, sa všet ky ostatn!( Im spoznať kultúrn~ bohat né koncerty okrem podujati s tvo metropoly l jej okolia. populárnej hudby konali v hispreto s Ctčastou festiva lu bol l torlckých pries toroch. Raz to bohatý prograbj rozličných bolo Museo Napoleónlco, kde návštev ďalšieh podujati. popredný klavirista Frank Fernández hral hudbu Ernesta LePRIBUZNf: PROBUMY cuonu l svoju, Inokedy Museo de la Cludad, teda Mestské mlls prli>tupňovanle nových hodzeum, ku ktorému patri a j bunot hudobného umenia je ni!dova. a lebo presnejšie guverročným procesom všade, kde nér~ki palác, na nádvorl ktomá v kultťírnej politike hudba rého!)ou krá rovskýml palmami nezas tuplterné pos tavenie. soa pod sochou Kri štofa Kolumba časná hudobná tvorba je bohaznela nielen sllčasná komorná, tá a rôznorodá, preto sl vyža ale aj elektroakustická h u dba. dujr! nielen vera pozornosti, ale Koncertnými priestormi sa sta aj n~mlilo energie na jej uplat ll aj galéria. hudobné múzeum. nenlt:l sa v živote. Na jvýraznej Velká aula havanskej univeršie sa to prejavuj e na koncer tzity. Ide napospol o budovy v ných podujattach a na Ich náv historic kom centre, kde sa huš tevnosti. Možno povedať, te dobný zážitok spája s vnlmaš truktúr a prehliadky súčas n ej nim ďalšie h zložiek, najčastej kumnskej hudby je pestrejšia, šie výtvarnej a architektonica le 7.ároveli treba prlpomenllť, kej. )e to teda nesporne láka te hod notová s tránka naše! vejšie než napriklad u nás, ale tv orby je závetnejšia. Kubánzdá sa, že sp rlstupňovanle kul s ku národná hudba má dlhšie túrnych hodnot má všade prlo dávnejšie tradfcle, sia hajú buzné znaky, medzi ktorými je ce at do začiatkov nášho s to najvýraznejšlm návštevnost Aj ročta, avšak skutoč ný rozvoj na Kube majú s ňou v t9chto národnej hudby možno pozosllvlslostlach problémy. na rovaf až po revolúcii, od za priek tomu. te medzi a utormi č i atku šes ťdesia tych rokov, teboli zastúpeni aj tt najvýznamda IlJa čosi vyše š tvrťs toroči a. nejši, a to dokonca niekedy A to sn odráža a j na konkrét štyrmi at šiestimi s kladbami. nej tvorbe. Nemožno jej upri e ť K takým s klad atelom patria snahu po osobitosti vyplývaharold Gramatges, josé Loyola jťícej najmä zo silného vplyvu Fernánd ez, Carlos Farlňas, Rofudovej hudby, ktorý sa preberto Valera, Guido López Ga javu Je predovšetkým v metro- vllán, Leo Brouwer. ry tmic kej, ale i melodickej zložke. Menej výrazná je pria DOBRf: INTBRPRETACNt ma kompozlčná práca, kde v ZAZEMIE nejednom prlpade c!tit nerovnako pr!pravu. Osobitne v ta Vefký počet odznetý ch s kla kých prlpa doch, kedy Ide o dieb s i vyžaduje a 1 s ilné Inters kladaterov vychovanýc h na pretačné záze mie. Dnes možno vysokých š kolác h v socialisticpov edať, te koncertné umenie na Kube má dobro úroveň a že kých krajinác h. Oni patria k sa može prezen tovat aj špič k o určujúcim osobnostiam s ťíčas vými umelca mi svetovej úrov ného vývinu kubánskej národ ne, a kými s ú už spomlnaný nej hudby. klaviris ta F. Fernández. ďal š i So.~clallstlcký štát je u 1 tu ve rklavlns ta jorge G. La bral'ta. sa zu. Treba a pr!atels kťí atmosféru. Co sa týka ostatných wagnerovských ťíloh spievam Heralda v Lohengrtnovl a Amfortasa v Parslfalovl. Ostatné ťílohy neprlchádzajťí do ťívahy. SpienU ate po pnf ra1 postavu Ba1ena Onegina v orlgin6lnom ruskom j8llyku dnes ul historicky d61elitej produkcii Chicago Lyric Ope ra spred dvoch roko po boku Mirelly Frenlovej, Nikolaja Gjaurova a Petra DYonkého. ZmenU 1a v niečom dl prlatap k CUohe, ktor6 ate predtfm spievali iba v preklade? - Nie, pretože som Onegina predtým spieva'! až v pla tlch roznych prekladoch, z ktorých ml je Noelteho dodnes na jbllžš!. Mnoho som pracoval na výslovnosti a na u čil som sa diohu vlastne foneticky. Vďaka n esmiernej ocho te Petra Dvorského, ktorý nám bol všetkým velmi nápomocný pri štťídl u a skoškach, to všetko výborne dopad lo. Budem sa však snafit v budllcnostl, ak mt to moj volný čas čo len trochu dovoli, dop lniť sl znalosti a na uči( sa rus ký jazyk, pretože ruský ba rytónovt repretoár ma nesmierne láka a poskytuje n~ vé možnosti. ALEXANDER PANUSKA xotonlsta Mlquel V1llafruela. n a utlstd Luis Bayard, ale 1 predstavltel dfezovej hudby, trťlbkár.neobyčajných kvalit Arturo!.iandoval, ktorého mof.no zar11dl~ medzi absollltnu svetu v ťí šp ič ku. Pochopltelne. usporiada tejom podujatia a ni zodpoved ným č lnltel om nie je jedno, že ohlas na prehliadku nie je ta ký, aký by očakávali. Preto kladú velký doraz na pr!pravu ta k odborných kádrov, ako l publika predovšetkým počas vyučovacieho procesu. Základ n9m kameňom Je estetická výchova na základ ných l s tred ných školác h a odborná pri prava Inštrumenta listov a skla datelov. Všetko sa to začlna na báze základných hudobných učlll š f nazvaných Escuela Elemental, čo je obdoba našich r:su. Aj dlfka š tťídl a na nich je prlbuzná s našou výukou. Kto c hce fs( študo v ať ďalej, má motnos ť vybrat sl dve š koly. Prvá je Escuela Nacion al de Arte a študujll na nej ta le nto vani!laci z celej Kuby a dru há, Conservatorlo Amadeo Rol dá n, prlj!ma Iba žiakov z Ha va ny. Pravda, aj v ďalšieh centrách posobla š koly tohto typu, ktoré sú podmienkou pre prijatie na vysokoškolské š tú dl um. čo reprezentuje Instltuto Superior de Arte. V preklade to zhruba znamená Vysoká umelecká š kola. Všeobecný ná zov napovedá, te sa tu okrem hudby š tudujú aj dramati cké žánre a výtvarné um e nie. Stodlum na st redných ~ kolá c h je š tvorročné a na vyso kej pll fročné. Keďte o vysokokvalitné kádre je eš te stá le vefk ý zá ujem. viacer! pedagógovia uč lu na stred ných školách l na vy sokej š k o le. Pre zau jlmavos t treba uvi esť, t e tu vy u čujú c11 traju abso lve nti pražskej Aka dém)e mtlzlckých umeni, fagotls ta a klarine tista u ria utls tk a pofského povodu manželka kla rlnetlstu A. Rodrlgueza. Halina Kuslaková. Na Kube pôsobi vša k rad ďal š i e h umelcov, najmil z Bulh arska a zo Sovietskeho zväzu, ktor! ve lmi aktlvne prl splevajo k rozvoju domáce ho I nterpr etačnéh o umenia a účinkovali aj počas festiva lu. Zúčas tniť sa na takom podujati je nesporne ve lmi dobrá prfležltosf zoznámi! sa nielen s hudbou, ale 1 s prostredlm u podmienkami, v ktorej sa rozv!ja. Preto so kontakty medzi k ra jlnamt prostrednlctvom um elec kých zvllzov potrebné a tladúce. AJ z tohto hladiska je zá ujem všetkých zaintere sovaných s trán rozširovať a rozvljaf Ich na prospech socia listického hudobného umenia a jeho Internacioná lneh o chara kte ru. STANISLAV BACHLEDA Zo zahraničia Od 22. j6ja do 13. augusta t r. 1a bade konať vo frau cú1kom meste Prade Festival Pabla Caaalaa. Docentmi 16 o. l. Jénoa Starker, Miecllyalaw HorSliOWiky, Wolfgang Boettcher a Rudolf Baumgart!'~r:...; ---Zaujfmavý program pon6ka 35. ročnlk Nemeckfch MOllar tových al6vnoatt, ktort sa uskutočni v rémci festivalu 34. európike tý!dne od 13. do 22. júna v Pauau. U1porladatella pripravili vý1tavu venovan6 W. A. Mozartov!, ktorej fotodokume nt ačný material poskytlo salzburské Mozarteam. V rimci slávno1tného otvorenia fes tlvalu prednesie prof. dr. Erich Valentin prednéiku na té mu Mozartovo európske poslanie. Pný večerný koncert otvori Mahlerova 8. aymf6nia, ktor6 bude dirigovať Leif Segera(am a medlli početnfm orche~tr61 no-vok6lnym apa~tom je aj Pralakf fllharmonickf 1bor. Okrem tfalllch promlnentafcb umelcov, ktorf vytdraj6 grot festivalu, ll& notinku a ponluje chystan6 inacen6cla Dona Giovanniho 1 hlltorlckým ICénickým n6vrhom od G. Quaglla v rélll K. Haberlanda a 1 dirigentom W. Horn teine rom. Cenu nemeckej kritiky ll& gramoplatne ll& aplynalf ltvrť rok 1lskali o. l. Heinrich Schlff za nahr6yk11 l salt pre violonče lo 16lo od ). S. Bacha (EMI). Alfred Brendel a air Neville Marrlner, dirlguj6ci Academy of St. Martin-In-the Field za nahrbka 10 klnfrnych koncerto W. A. Mocarta (Philips), Kvarteto A. Berga 1a nahr6y ku S I6čiko fch kvartet a mol a d mol F. Schuberta (EMI). Moakonké komorné hudobn~ divadlo ned6vno uyiedlo pre miéru predstave nia, llloleného ll troc h,.monoopler", a6 to : DIrigent orchestra D. Clmaro1u {Interpret - J. Radlonlk ). Styri porté ty D. Krivického (Interpret - B. Ak l mov ) a Cakanie M. Tarlverdijeva {interpretka M. Lemeievové). Umeleckým ved6clm predstavenia Je B. Pokronkij, hudobne diela nai tadoval V. Agron1kij. réliu mal ).. Borisov. Tallan1ka firma EMI - La voce del Pa drone yydala poslednf a lbum bohatej 1érie ( 10 kniet) kompletnfch nahrtvok opier 1 dnes ul legendéruym tenori1tom Benjamlnom Glgllm v hla vných ilohéch. Séria ob aahaje o. l. koncertné predvedenie Carmen a roku 1948, Ko medlantov i Sedliacku česť z roku 1933, ďa le j opery Tosca, Macbeth, Ma dame Butterfly, André Chl'!nler, Malkarný bél, Alda, ako aj Verdiho Rekviem (za dirigovania Tulio Serafina ). Znéme hola ndské lnformatjv ne periodikum Gaudeamus Information prinéia prehlad uvédzania skladieb 20. atorol!la. Pri tejto prllelitoatl uv6dza l men6 vlacerfch nallch tvorcov (Zeljenka, Mácha, Tichý, Koltél, Kala bis, Ovof6ček, Blatný, Bobál!, Feld, Havelka, Moyzea. Cikker, Očenái, Eben, Kohou tek, Pauer, Slavický, Schulhofl. Matya). je to vhodné propag6 cia naiej tvor by. O anglickom skladaterovi Mi chaelovl Tippetovl vyila v Lond ýne nové mon ografia. Autor knihy Ia n Kemp začleňuje umenie tejto poprednej osobnosti anglickej hudby do lirokých dobových s6vlaloatl a provokuje č ltatera, aby si v6111 tohto skladatera. Na viedenskom konzervatóriu otvorili ul tre tiu triedu vyučo vania kompozfcle. Vedie ju Reinhold Portlsch. Absolventi tejto tried y dosahu j6 pozoru bodné výsledky a l tatiat.lka do kazuje, le sa venaj1í rôznym n6metom. Vfllnamný americkf hudobný vedec Howard Chand ler Robblna Landon oal6vll svoju iea(dealatku. Preal6vll sa a ko vydavater nelln4mych skladieb ). Haydna a ako editor vlacerych 1tarych skladieb. Pozné me ho aj ako odborného poradcu viacerfch edlcll a znalca e poc hy klasicizmu. Niekolko deaaťročl llje vo Viedni a Rakúl ko sa mu I ta lo druhým domovom.

7 z koncertného Správna žena na správnom mieste Vždy usmia ta, s pria mym pohladom, presne mleren ~m i myš lie nka mi, s tále sviežim žlvotn ~ m elánom a obdlvuhodn9m fensk9m šarmom s n ANNA KOVÁROVA n eustále a k :lvne p od lela na rozvoji nášho hudobného d ia nia. K eď má elovek to š tas tie a ch vtru pobudne v je j prltomnostl preztaren ej nezl omn~m op timizmom a n e kon eč nou chuťou do práce, n adobudne p r esv e dč enie, že dáta jej narodenia v Ces k osloven s kom hudobnom slovn!ku nemôžu byt s právne uvedené. Mladlcke nadš enie jej možno s kutočne závldlet. Clov ek však Is té pova hové čr ty ziska niele n od s ud ič iek, a le ve lkou mierou l pros tred!m a okolnos ťami, v ktor~ch svoj život ži je. Mysl!m, že Anna Kovátová za svoj elán vďa č! p r áve obdobiu, kedy zača la životnú cestu ako pracovn!č ka na úseku hudobnej kultúry a zároveň funk cionárka na poll odborárskej práce. Práve povojnové roky, najmil rok 1948, kedy s a stala l čle nk ou KSC, v n ej a ko l v m n ohých ln~ch mlasnlmka: R. Polák d~ch l udoch rozdúch a li to krásne budovatelské nad šenie, ten pocit potrebn osti " h u rá generácia". Prežili sme vojnu a a užitočnosti každého jedinca pre úspešboli sme opojenl slobodou, perspekt!va ný rozvoj n a š ej v las ti. Po pätnásťročnom ml, ktoré ball pred n ami. Neteoretlzopôsobeni v Brne s a vrátila do Bratislavall sme, a le konali. Chýbajúce skúsevy, pracovala n a SOR a v rámci zvyšon osti nahradilo nadšenie. Dnes 1 t omu vania odbornej kvalifikácie vyš tudovala hovorime "žlveln ost"; ale nezdá sa vám. hudobnú vedu na FFUK. V rok och 1959 že hodnotenie tohto bllrllvéh o rozvoja až 1968 pracova la na Odbore umenia Potv or! základ pre l s jeho omylmi veren!ctva kultúry, kde s a v roku 1963 ďalš!, už teoreticky premy s len~ rozvoj? stala vedúcou hudobného oddelen ia. Zo Mysl!m, že sa u robil kus dobrej práce. svojho zodpovedného pos tu sa zash1žila A ja som š ťa s tná, že som "bola pri tom ", o zveladovanle hudobn ého života u nás. že k tej,.hurá generácll" patrlm. PusBola jedn~m z Iniciátorov Prehliadky tila som sa do ďalšej knižky, v ktor ej mlad~ch k oncertn~c h umelcov v Trenby som toto obdobie ch cela zac hytiť. čianskych Tepliciach, podporlla vznik Nejde o teo retickú š todlu ani memoárokruhov prlatelov umenia na Slov en sku, vú literatúru. Malo by to byt svedecrozvoj symfonických orch es trov, najmä tvo človek a, ktorý " bol pri tom". v Koš iciach, kde s a v rokoc h 1971Na rozvoj &lovenakej hudobnej kultfl1980 stala rladltelkou Státnej filharmó ry aa v a6časnosti eite at61e dfvame ako nie. Zárov eň sa ako predsednlčka Kr ajna,.malt z6zrak". Nemyslite, le by sme s kej pobočky ZSS v Košiciach n emalou mohli zaujaf kritickejile stanovisko a mierou prič inil a o rozvoj h udobnej kulviac diferencovať hantitu a kvalitu? tory na v~chodnom Sloven sku. S funkv čom vidlte a6časné probl4!my trorby ciami, ktoré vykonáva la vo Zväze če s a kritiky? ko s lovens k~ch skladatelov st1vls! l jej - XVII. zjazd KSC vo v ~etk~ch obla spredsednlctvo v Tvorivej komisii muzltiach ná~ho života zdôrazňova l kvalitu. kológov u kritikov pri Zväze sloven T~ka sa to aj oblas ti umeleckej tvorby. sk~ch skladatelov v rokoch Je pravda, že v~born é podm ienky, ktoanna Ková r ová sa do dejln s lovenskej ré socializmus pre v~chovu umelcov vyhudobnej vedy zap!sala l svojou publitvoril, spôsobili, že s a u nás v era,.proclstic k ou prácou na poll v~skumu l sys dukuje". Dôkazom sil pravidelné každotematickej kr itic ke j či nnos ti. V roku r o čn é T~ždne nove j s lov ens k A/ hudobne j 1966 vyšla z jej pera kniha Slovenská tvorby, kde býva viac p.rlemeru a me-... filh a rmónia o p ôsobeni tohto profes ionej diel s "visačkou" kvality. Kritika je nálneho telesa v rok och ; v povinná trledlt hodnoty - a s naž! sa o sllčas n ej dobe s a pripravuje na vydan ie to, l ked je to ťažké. Pracovn!k telemonogra fia o národnom umelcovi La v!zle d r. Havllček, kt orý dostal cenu dislavovi Slovákovi. Pr i pr!ležltos ti jej Zlat~ krokodfl, v rozh ovore v súvislosti životné ho jubilea s me zašli za tou to s kritikou v šeobecne velmi výstižne povzácn ou žen ou, a by sme je j položili nievedal: c hv áliť je rados ť, ale poukazovat kolka otázok. na nedostatky boli nielen kritizovaného, Ako spomlnate na svoju prácu na Poa le aj kritiku. S tým vrele súhlaslm. erenfctve kult6ry7 Vale kritické postrehy 1 koncertov - Spomlnum na i\ u velmi ra da. PriBHS a TNSHT, ktorfch sa pravidelne Sla som do kolekt lvu. ktorému o čos i z6častňujete, aci vidy konkrétne a jasišlo a ktorý s u o to c le ra ved om e a vy ne formulovani!. Ak m6 byť kritika uli- ' trva le usi lova l. Spol u p1 ácn so Zd enko u točn6, musi byť konkr4!tna. Navyie, aubbokesovou ml dal a velm i vet u. Od te j jekuvnr faktor je neodmyaliteln4! rizimúdrej. citlive j ženy som sa vera n ako tejto pr6ce. Nestalo aa v6m, le po uciia u po je j p re d č u s nom s kone s om určitom i!ase ate svoje vyslovené názosa sna žila p o kr ačo v u ť v to m. čo ona ry prehodnotili? zapo č a l a a u č o pred l)ou us iloval aj Prá ca kritika je velmi zodpoved -. Simo n ju rovsk ý. Tá to tl'adfc ia hudobné ná a ve ru nelahká. ja n ep!šem. kritiky. ho odd eleni u i n ~ p i r ov alu 11 zaväzov a111. a le r ecenzi e. Kritika vyžad u je hlbokú Aktlvlla. ktor í1 pove r enlc tvo vyvljalo an a lýzu u obs iahle hodnotenie k ladov. pre rozvoj hudobné h o živ o ta, s a ukáza č l nedos tatkov. zdôvodnenie sv ojho nála v m n oh ~c h o b l~:~ s ti ac h. My s llm, že zoru. A n a to niet m iesta. Samozrejme. sme spo lu so Zvllzo m s lo venských skla aj recenzent vyzrieva, z!skava s kllsenosdatelov ma li z n ačn ý vp lyv n a vše tk y 11, uči sa. Nedávno som čos i hladala sféry hud obn ej kultú r y. 8 niektoré s voje s taré r ecen zie s om sl Ako by s te hodnotui roavoj hudobpopre č lto v al a nuž, ka dečo by som ~ého i ivota n a Slovensku od obdobia Inak n ap!sa la, a le zásadný postoj zostánllch pracovných začiatkov v Bratislava r ovna ký. A pot ešilo ma, že pri hod u v roku 1955? n ote nr a b s o lv e ntsk~ c h v~ko nov poslubolo to obdobie. k edy vrcholila ch áčov VSM U s om sa v predpovedi n a zdroj ov hudobného b udll cno s ť m ladéh o a d e pta ume nia ta k profeslon a llzécla umenia 11 hudo bnej ku ll t1ry, a le l obmer vžd y..s tru m a ". dobie. ked y sa za č lnal l uk a zo v a ť rozna jednej atrane sa uvaluje o krtti por y medzi množs tvom a llrov ň ou huke ako o n6aledku tvorby. Vych6dzajme dobne j rvo1 by il int er p r etácie na s tra vlak 1 hesla F. X. Saldu:..Kritik tvorf ne jednej il n e dos t a toč nou sc h o pnos ť ou tfm, le bori". Nemyslite. le jednou z vntm a ť il ocflňovat tieto hodnoty občan 6lo h a6časo e j kritiky je antlclp6cla s me ml n a~e j s p o l o čnos ti na s trane druh ej. ru, ktorfm sa m6 naia hudobn6 tvorba Prvoradou úlohou bo lo ri eš iť tie to roza hudobn6 kulteira vôbec ubera(? Ak6 pory. Ta k vznikla koncepcia koncertné mofno1ť m6 kritik tcito teóriu praktick} ho d!anla, kt01 á sa s na žila pod c hyti ť apliia(? v~etky g enerácie : konce rty pre ~ kol s k ú - Ne v1e m, v a k e j s úv is lost i Sald u tli mládež, k on certy pre hnutie Hudobnej to vetu poved a l. j e však is té, že l kec! mládeže, vzn1k u č innos ť Kruhov priu prvotná je tvo1 ba a až ná s led n é jej teo terov hudby. Tent o mod e l sa vlastne do ret ic ké h od n o1enle. pôsobia tu s pätné dnes upl a t ň uj e 11 r ea li zu je. väz by. Ted11 k r it ika by mala nupom A Nem6te dojem, le náa b6ruvý ronol ha f v ~e tk é mu. č o ved ie vpred. čo zna budobn4!ho livota v uplynulom obdobi me ná po k1 ok Vyža duje to a le. a by_ kri do u rč ite j miery l chara kter!ivel tik bol odbom e a fil ozoficky f undova DOiti? n9. vyc hádza l z a nu19zy pa rtllllry. Ale Pa tr lm ku ge n er e u, kt orej nas le 111 to. a by ju ved el v čas odl ožlf a s taf rtovnfc k troc hu pos m eš ne hovona sil p os luch áč om. nech a l hudbu no se ba l života Prešova a ko vď a ku za s tar o s tl iv o s ť o rozkve t PKO Prešov. Kruh prlatelov hudby v náš h o hudobného a k on cer tné ho umes po lupráci s rlad laclml u spoloče ns k ~ m l nia. IRENA MED~ANSKA orga nizáciami Ped ag ogic kej a Fil oz ofi cke j fa kulty Uni verzity P. J. Safár ika v Do hudobného d ian ia mes ta Prešo v P1 o ~ove u s po r ladíl ll dň a 19. marca tohto pris pieva k a ždor očne Peda gogická fa r oku v aule n ového vysokoš kolského kulta UPJS pra v l d e ln ~ m slávnost n ~m ur eá lu na Gottwaldove! ullc1 už ll. aka koncertom, na ktorom s l uč iteli a a š tu dem ický kon cert, č! m s u vytvára nu aka d enti fakult y prlpomlna jú revolučný oddem ickej pôd e trad!cla koncertných pokaz n a \význ amn e jšej os obnosti n ovod.o dujati ako n ová forma spoločenského využitia v alného času prešovských vys obých de j!n Vlud\mlr a \ljlč a Lenina. Na tohtoroč n om koncerte, ktor~ s a konal koškolékov. Na II. aka d emickom koncerte sa pred21. apr!l a v PKO sa pr!tomným prihovostnvlll členov ia východoslovenskej poril pro f. PhDr. ján Kallst, CSc. b o č ky Zvl!zu s loven s kých s kladate lov, Slávn<>s tný koncert, ktorého garantom pre ktorých bolo vystúpenie jedným zo bola tak a k o 1 po Iné r o ky katedra hu zá v äz kov ~ ch koncertných poduja t! na dobne j v~ c h ovy, otvor ili dve ples n e z poč esť XVII. z jazdu KSC. V (!vodne j kompozi č ne j dielne Ana tollja Novlkova s k lad be v eč er a Dva monológy pre viov p od an! Zen s kého s peváckeho zboru. l on č elo sólo od I. Zeljenku sa uviedol Celor očno okt!vnu prácu š tudentov, pre vio l ončelis ta Milan Cenen6k a ko muktor ých š tlldlum hudobnej v~ch~ vy nie zika n t s o zmys lom pre form ovll v~ s tav je len po v i nnos ťou, a le l zárubou, po bu s t1čas ného diela. V známom Lete tvrdili vš etci Interp r eti tohto s lávnos tč m e li a k a N. Rlmského-Korsakova v 11 ného a ktu. Svoju klavfr nu techniku de pra ve p r e v i olon č elo a k lavlr sa navyše monš trovala v Suchoňov ej Sona tine Iva M. Cerven ák v s polupráci s klaviristom na Morozov6, muzlkalltou v Ra chmanlnopavlom Novotným predstavil ako Inš truvovom Prelúdlu g mol zasa u pt1ta la )amentalista velkých technlck9ch možnosna Kaiiov6. Slávnos tn~ pátos vyznel zret!. V Sonáte pre violu a klavlr M. l. te rne z ples ne Pa mäta j od Klrila Molč a Glinku sa plne prejavlll umelecké kvanova v Inte rpretácii )6na Karola s akor lity violistu Jozefa Kflka a klaviristu deó n ov~m s prievodom Miroslava KoPa vla Novotn ého : zmysel pre sllhru a belá ka. Dv e č as ti zo s uity ( Prellldlums pevnosť jednotllv~ch fráz podporené vycourante 1 Arch a ng e la Corelllho boli s pelou nás trojovou technikou. Klavlrne osobit ou v ý poveďou č l enov komorného duo Ladmlla Kojanov6 u Pavel NovotDf dboru. Pozornos ť uptltul l s pevác ky pre s a počas viac a ko 25-ročne j vzájomn ej jav Ivice Hanlsovej v Mozartovej plesni s polup r áce vypr acovalo medzi popredné Vtáčik, ktorej klav!rnou pa r tnerkou bolo komorné s t1bory svoj hu druhu na SloKatartna Turkfň6ková. Plnokrvn ým muv ens ku. Na koncerte sa preds tavili v zlkantským za angažova nlm sa predsta S l ovensk~ c h ta ncoch č. 6 D dur a č. 5 vil akorde onls ta Mlrosln Kobel6k v Pa A dur A. Dvofáka, kde n aplno vyznel ganlnlho Benátskom k a rnevale. Drama zmysel oboch umelcov pre jednoliatosť turgicky premys len ~ m záverečným blo s t1h r y, neomylnosf u vyváženosť prstovej kom p iesn! z diel čes ký c h, slovenských techniky a zvuková fareb n osť. V podau ruských s kludatelov sa prezentoval nl hus lis tu Karola Petr6czlho a klavizenskf spev6cky zbor s debutujúclm dl ris tky Anny Llčkovej odzn eli na záver rlgentom Igorom Gregom 1klav!rny dve duá Z domov iny od B. Smetanu. sprievod Zuzana Sláviková 1. Popr edn é Odborn é s prievodné s lovo mal PhDr. amatérske teleso. ktoré p a tri k úspe~ Teodor Lip ták, CSc., odborný asisten t n~m reprezentantom zborového umenia. Katedry hud obnej v~chovy PdF UPJS v presvedčilo v novonaš tudovanom p roprešove. T~mto umelecky angažovan ým grame vyspelou hlasovou kultúrou a U podujat!m vzdali v~chodos l ove ns kl umelmeleckv pôsobivým výkonom. cl dôstoj n~ hold komunistickej st r an e )0LIA BUKOVINSKA Sólista baletu SND ZOLTAN NAGY zaslúžilým umelcom (Do končen i e z 5. str. ) od Hérolda -La nc hberryho, čl Drosselmeyer v Cajkovského Luskáčikovi, Sólista v Choplnlane... Značný priestor v jeho Interpretačnej či nno s ti zaujlma 111 aj postavy vo vlacer~ c h ba letne stvárnených ti tuloch s lovensk9ch s kladate' lov. SQ to predovšet k9m balety s protivojnovou tematikou ako Metamorfózy E. Such oňa, Balada o strome M. Nová k o, Splšla k ova Ka rpa ts ká rapsódia, Hiroš ima V. Bukového; tancova l aj v prvom s loven s k om balete Orfeus a Eurydlka od T. Andrašovana, v Zaklln adlách I. Zel Jenku. v Carodejnej noel a Poéme ma cabre od E. S uc h oňa... Z čes kýc h bale tov to boli Dvorákove Slovanské tance, Vackov Vietor vo vlasoch, Spallček B. MartinO, Nlkotlna a Slgn orln a Glo ventu V. Nováka. Nagyovi je bl!zky už spom!nan~ kla sický romantlck~ repert oár ruskej a sovietskej hud obnej literatúry, rovn a ko však Ink linu je aj k charak t erov~m t1lo hám, ako bol jeho Valenta v Ravelovom Bolere, čl Carmello v Carodejnej lás k e Manuela de Fa llu - obaja so špan lel s kym n a turelom -, Tanečný majster v Popoluš ke a Otec v Márnotratnom sy- novi od Prokofieva. V ostatnom obdobi sa s tal jednou z jeh o najoblúbenejšlch postáv st1ča sn ého repertoáru Frollo zo Zvon ára z Notre Dame v modernom In scenač n om poňal! šéfa baletu SND Ka rola Tótha. ' Pri plnom vyfaženl n a s cén e SND Zollé n Nagy (!člnkov al vo viacerých t elevlznych reláciách, napr. ako Don José v Carmen, v Arméns kej svadbe a ln9ch. S vybr a n ou skupinou s ólistov sa zt1čast nll nlekolkokrát fes tiv alu v Llmasole n a Cypre. So s t1borom ba letu SND viackrát tancova l v MtR. ZSSR, juhoslávii, Svaj člars ku. Ra kúsku. Talians ku, Grécku, NSR, Fra ncllzs ku, Spa nle ls ku a na Ka nárskych os trovoc h. K Nagyove j prosp e~ne t politicko-výc hovnej práci patri a 1 podnecovanie zá ujmu o ba letné umenie na v~chov n ých koncertoch po celom Slovens ku a n aj mä výchovu n ového ba letného pokole nla na Hudobne1 a ta n eč n e j š kole v Bratis lave. jeho d alšie ume lec ké tt12.by s ú llzko späté s d r a ma turgiou u prevádzkou Slovenského národnéh o div adla, ako aj s p otrebami da l ~ l e h o odov zdávania svojich skús enos ti mla dej gene rácii. ALlA KRI ST A VARKONDOV A KONKURZ Rladltelstvo Slovenskej filharmónie -rypiauje konkurz na miesta a6llato-r Komornej opery pri SloYenakej filharmónii y Bratislave, vo vietkfch lenských i multkfch hlasoyfcb odboroch. Konkars sa uakatcm!nf v pondelok. d ňa 16. J6na 198& o 11,00 h v prla.toroch Slovenakej fllharm6nle. Telefonické inform6cie poskytne k6dr. peraon6lne odd. a. MartanovU!ov Prlhl6iky poaielajte na adresu: SlovenskA filharmónia, k6dr. penon6lne odd. Palack4!bo 2, BraUalan. posoblt. Lebo ani najdokonalejšie partitl'lra nemusi byť ume nie. Ta káto krltl k a však vyžaduje neobmedzen~ priestor a nie zúfalú prosbu:,.ale, prosim ta. nie viac ako jeden a pol f lekal ". Co odk61ete mladfm začlnaj6clm krt turom? - Aby sa s tá le učili, aby počllvall ve r a hudby, aby sa t ešili zo v šetkého, č o re dobré a krásne. A aby Im b olo l ú to. a k s a ni eč o n epod arf. Nikd y nie na opak! Pripravila: EDITA BUGALOVA HUOOBNt ŽIVOT - d vdj>týldannlok. Vyd6Y.a Osta:v u meleckej k rt.uky a dl vadelnet dokument6c.te vo vydavatehtve OBZOR, n. p., ul. Ci. erm6dy 35, Bratislava. Vaddcl radalrtor: PhDr. Zd~ NON 6 i! 8 k, CSc., da tu.pca vedtlceho redaktol'a: Pti.Dr. Allr6d Gebauer. C'eciaktorlGa: PhDr. Jana L en 1 o v 6, tecbnicu redaktora Eft 8 m 6 n k o v 6. Radô&l6 ra da: 7:asl. umelec Pavol Bagt:D, Ja.rosla Bl&bo, PbDr. Vladlm1r Cfllk. L6d1sl&v D61a, Ph.Dr. AloJz Lulm61r, Ja,TosJM Meter, zul. umelec Zdealgo Mikula, PhDr. Tattana Ok41)cov6, PhDr. Nlclaal PalowtU&. CSc., HaDa Urbancod, Ph Dr. Ter6zia Urslnyov4. Adrese red.: Oartc6ho 13/VI., al S as B.MtislMil, tel.: Ad.mlntstr6cia: VydaWIIte~Wfio OBZOit, o. p., ul. Cs. atm4idy 35, Bratislava. lnzalltn6 oddalae: Gc:dr6ho 13/VI., 815 as BMKshwa. Tla čia : Nttriansl<e.uačl a me, o. p., 949 Ol Nimi. R-adt:ru.je Paltov6 ncwlnov4 s luflba. obfedn6nky pr1uma kdd4 poita a doručavlatej. Objecin6Yky do za branllla -v ybavuje PNS - Ostrec1D6 erpedtola e dovoz tlače, Gottweldovo nám. 6, Bratislava. Cene tadn6ho v9:haaku 2 Koo. Neobtedn a né ruk~js y sa nevr acajt1. Lndexné člslo: Regl!I~MI5n' č tslo: SOT! 6/10 z

8 HUDOBNÝ ŽIVOT NA SLOVENSKU V 19. STOROČÍ Integrálnou sdčas fou hudobnej k ultťi ry na Slovensku v 19. storoči je rcyv nako hudba slovensk~ch národne uve domelých -skladatelov a ko tvorba oticlálnych predstavitelov hudobnej kul'tťi ry, koord vytvárali skladatelia roznej národnosti (Nemci, Maďari, Cest, ale aj Slováci), orlentujťict sa na európsky romantlck~ štýl 1 na svojim charaklterom nadnárodnll - chrámovú hudbu. V prlspevku sa nebudeme zaoberať otázkou formovania sa slovenského národa a jeho hudobných prejavov ani kompu kovanou národnostnou situáciou Slovenska v rámci Rakdska, čl Rak11sko 4hor ska, pojde nám o() postihnutie vlacvrstevnostl hudobného života a foriem pestova nia hudby v tomto obdob!. Pre určenie charakteru hudobného života na Slovensku v 19. storoči je doležlté uvedomiť sl zmenu prostredia, v ktorom sa hudba pestovala. Mesto ako soclokultdrny organizmus prechádza roznyml vývojovými fázami, danými nástupom buržoázie, rozvljanfm priemyslu (hoci na Slovensku len pozvolna ), ras tom meštianstva. Pre tentorlum Slovenska mali negattvne dosledky nielen revolučné udalosti l. polcyvice 19. storočia, ale od 70. rokov centralizácia na rozvoj južnej časti Uhorska. Navyše Slo vensko nema lo tradlclu panovnlckeho K typoi6qii foriem hudobného života šove, Rožňave, Malackách. Okrem bratislavského spolku ostatné spolky mali Iba krátke trvanie, potom bud zanikli alebo prešli fdzlou do spevokolu. Okrem spol očensko-ekonomlcké.ho faktora zohráva tu' určitú Olohu aj hudobná tradlcla mesta a stále väčšia zainteresovanosť meš tlanstva na vedeni spolku. Meštianstvo sl predovšetkým v prvých fázach uvedomovalo svoju ekonomickú slabosť a videlo - vtedy vlas tne jedine možnd záruku prosperity spolku v spojitosti s duchovenstvom. Oalšfm problémom spol kqv všeobecne bol orchester, v ktorom sa stretávali hudobnlcl-profestonáll, tzv. sa larlstl, ktorým sa vyplácala pravldel ná mzda, a hudobnlcl dlletantl. Casová krivka vývoja Iste n eprldávala na h e gemónnostl telesa, presnejšie povedané šlo tu o profestonallzáclu hudobného ži vota ako takého. Ako priklad može poslllžlf jediný pretrvávajqcl Cirkevný hu dobný spolok v Bratislave, kde n a pre lome 19. a 20. storočia zretelne vidief k rlzu ln štltdcle, a teda orchestrálneho, ba l vokálneho telesa, ktorá mala.t ak sociálno-politické a ko Imanentne hudob né prlčlny. Rozmach meštianskych spevokolov na ~cute, ~Dnnnftct{ ben toltb Im ll~tattt 10'" Pd 1~3~, bcr fónij!i. frcli.lrónunj15~abt ljlnjbarq ~oa tlntt DilettantenGesellschaft, &um!jfrtorilt OcG 'icfitju tlird)tumu~f..l\crriag, Tra,;edla llrtra dl ' e li ce R om n n 1, c.,. l' l lleu. 1-,., w e di R.aa lk OaJ.Jje..Ki Dfltdi. Ntnu. Or idt-~. Ach dl Or.,-,., ChiHU,,\ d a l ~lu. ~.,. i.., ct~nr to,~r )li*""' ha rrprn l'w l!~llfl l 1 ru~ca Mae lro Vln ee azo Delli nl. Per h Ch clid e, c..ldmte eu lftn&l dri tr- 11it dlt..,..!olll. ~ro«- del Sl_~t. ljlrrlft bcr '))Id(It t Flul. A W. dl r.m._ Ou Futhlll, liali dl N.,.. ti Ptlli... C.rl : Dr ldi. S.mdteeue 01H'rrieri. c..,..._: S.ldati Gai.U. CSonumtlon~!Diiln!t : ani Im 'J)ortrrrr, 5 a. t1ar togr la ijiitllrn eroct, l - lia ellmflf, 40 rr. - ltttt 'J)orrrrrr, 30 rr. 3110rlrre ')lrrrm, 20 rr. - (llolrrtr, 10 IT. '"""'.ti li!llnriiet fbll '- tff Zdol~... h l,o,m eu tn, tt ~IJI _..kt,,.~- lncr nfang itl um 7 tur.. i)fc Ide wtrb am ~alli 6 tur nofad. V roka 1138 uledu bratlll..akl mllmalcl budby, i!leaovla Clrkewaého hudobat ho apolka, v meat1kom dlndle vlaltdfmi 11lamJ BeiUaJbo opera Norma, ktort dil'lgonl vtedajll kapelalk 1polka Karol Frajmana voa Kocblow (11101?-1885? ). Pred1tannJe malo zrejme úpech, pretole ho dohromady brau ltyrikr6t Vtedajll riaditel dlndla F. Pokornf 1apoličal aj koltfmy a dekor6cle, orcheater po llnlll členovia vojea1kého orche1tra brat11lavského peliebo pluku. Sn!mka : Archlv hl. m. SSR Bratislavy centra zvyšujl1ceho les k svojimi sláv nosfaml a prlfahujúceho význa č ných u melcov. Bra tislava, kt-orá zohra la v pred chádzajl1clch storočiach v~znamnej štu 11 iohu dostáva sa do Ozadla, no e te vždy sl udržuje najvyššiu hudobnokultl1rnu Oroveň medzi mestami Horného Uho rs ka. Nová štrukt11ra v orga nizácii mies t, vzn lkajťica ako dosledok rozpa du feu dálneho poria dku, znamenala postupn 9 zánik šlachtlc kých kapiel. Hudobného profesionála - mests kí hudobnlcl, mest s kl t ru bači, učitel hudby, chrámov! hu dobnlcl - za mestnáva teraz Iba mesto a lebo kostol. Ešte z klasicizmu p-retrváva typ š fach11 c kéh o dileta ntizmu v pestovani hudby, ktorý plynule prechá dza v typ meštianskeho diletantizmu. pripadne oba sociá lne odlišné typy sa v hudobn e( sfére pre krýva jú. V sťivls los t l s termlnom,.dileta nt u, ktorý má dnes pe(oratlvne zafarbenie, pripomeňme jeho prvotn ý zmysel, t. j. ušlacht1111 zálubu v Istom odbore, najmä v umeni a ve de. Spomlna nl diletanti, totiž mllovnlcl hudby, čl už šfa chttckl a lebo meštia nski, absolvovali často dokojadné školenie v prlslušnom smere (hra na nástro(!, teoretické pred me ty, kompoz!cla l a Ich vzdelanie v n ičo m nezaostáva la za profesionálnym i hud obn!kml; a ko rozlišovacle znamienko platila vlastne pracovno s ociálno zatrledenosf. Z nes početného množstva mien uveďme na priklad mar klzu Eleonoru Erba Odescalcht a lebo tajomnlka rla dite lstva pošty Heinricha Proscheka, ktorému sa bez a kéhokolvek hanlivého odtieňa dostáva prlvlastok " hausd lchter" a,.haus kompontst". Pre 19. s toročie je typické zaklada nie spolkov. Samozrejme, neexistovali len spolky hudobné, a le aj také, ktoré združovali mešťanov na zákla de konfesie, profesie, záfub y a ktoré tiež prlpravo vall hudobné produkcie. Za najstaršie hudobné spolk y na Slovensku považujeme Cirkevný hudobn~ spolok v Bratisla ve ( Klrchenmuslkvereln) z roku 1833, resp. je ho predchodcu z roku 1828, a Hudobn9 spolok v Trnave, založený tiež v roku Na jmll od 50. rokov vznika ll vo v!l čš lc h l menšlch mestách Slovan s ka dalšie spo lky - v Košiciac h r. 1857, v Ba ns ke( Bystric i r. 1857, vieme o exls tencll hudobn 9ch spolkov v Nitre. Pre- dobudo l v 2. polovici 19. storočia neb9 va l{ rozvoj. Dovolfme sl tvrdlf, že niet jedinéh o mestečka na.. Slovensku, kde by nebol býval založený spevokol a lebo spevácky spolok. Vo väčšieh mestách exis tovalo dokonca nlekolko spevokolov, čim vznikalo n e bezpečie Istej nezdravej rivality, čo viedlo k umttvovanlu čln nosti alebo dokonca k Ich zániku. V sllvlslostl s meštia nskymi spevokolmi treba s pomendť Európou sa šlrlace hnu tie označované ťažko preložitelným slo vom liedertafel, v rámci ktorého sa pest ovali vokálne sólové alebo zborové mužské kva rtetá. Okrem p lesňových večerov, kde sa spievali umelecky hodnot né kompozlcle (Schubert, Schumann, Mendelssohn, d omáci autqrl) bou v ná plni týchto mužských spevokolov spo ločens k é zábavné večery, tzv. unterhal tungsabende, program ktorých často spes troval aj pozvaný vojenský orchester. Ako u:! z oz načenia vyplýva, šlo o predvádzanie skladieb lahšleho žánru (Opravy zo známych opier, skladby zá bavného charakteru a pod.). Co sa pestrosti repertoáru týka, fantázii sa medze nekládli, a tak sa napriklad v ročenke Bratislavského spevokolu (Pressburger Lledertafel) na spolkov~ rok v správe o či nnosti dočrtame, :l!e 6. januára 1894 vystl1p11 na hudobno humorlstlc kom koncerte viedenský komlk O. Lauborg, ktorý predvádzal svo je veselé výs tupy,,na klavlrl, spevom a deklamačne". Novým typom s pevokolov boli robot nlcke s pevokoly, ktoré sa lntenzlvne( šle začali rozvljaf v 2. polovici 19. sto roč la aj na teritóriu Slovensku. Táto hu dobnokult11rna a ktivita robotnlkov (e pozoruhodná z viacerých aspektov, ku k to rým patri nielen moment triedne( a so clá l ne t prlslušnostl. a le a i hudobnov9 chovná a kultl1rna orientácia. Koncertný život vllčšlch miest na Slo vens ku bol dost dynamick~ l boh at9. no závisel viac-menej na náh ode, lebo nebolo eš te lnš tltl1cle, ktorá by fungo va la ako usporladate fs k9 gara nt. Funkcie usporlada tela sa preto u(lmall spolky a spevokoly. Istý názna k syste matickosti ukazute či nnost bratislavského Cirk ev né ho h udobného s polku. kde va lné zhromaždenie na vrhovalo a schvalovalo plá n usporia da nia koncertov na prlslušn9 rok. V roku 1838 bratislavsk~ spolok prlpra vu dokonca 12 riadnych koncertov. Počet ria dnych koncertov sa ustálil priemerne na 2 až 4 koncertn~ch podujatiach, okrem nich sa konal! aj mimoriadne koncerty - "za zvláštnym ume leckým Očelom alebo na pozdvihnutie s lávnostnosti". Koncertný život zabezpeč ovali jednak domáci hudobnfcl-profeslonáli a mllovnlcl hud by, jednak sa pozývali vynlka joel umelci európskeho rangu, k torých 11člnko v ante výrazne pozdvlhlo súvek(j hudobnú 11roveň miest a zaiste a( for movalo estetické postoje k umeleckým hodnotám. Táto problematika je už po merne dobre prebádaná, najmä v sl1vls lost! s Bratislavou a Košicami. Ozn ačenie koncertu v 19. storoči bo lo rozne : a kadémia, hudobná akadémia, koncert, hudobnozábavn9 koncert, plesňový večer, hudobné soirée. S názvom [!Jharmontcký alebo symfonický koncert sa stretávame až začiatkom 20. storočia. Dramaturgia programu bola pestrá. V rámci velkých akadémlf, na ktorých 11č lnkova l orchester alebo zbor a orchester, mohli zaznieť aj samostatné kla vlrne di ela, plesne s kla vlmym sprle vodom, árie z opier, ba 1 jednotlivé čas ti z koncer ta ntných diel. Vyhraňova nte dramaturgickej koncepcie koncertov možno sledov ať Od 80. rokov. Podobne je to at s kom orným koncertom v zmysle ma lého počtu 11člnkujťíclch a so s0lov9m recitálom. Tu nesmeli chýbať roz ne druhy ob l ťíbe n9 ch úprav povodných diel, variácie na známe témy a pod. Ty p moderného recitálu le n dozrieva a ešte v 60. rokoch 19. storočia nie je zvykom. a by sol!sta - hoci vynlkajl1c1 - úč i n koval Iba sám. Spol ky i spevokoly nemali vlastné koncertné stene, a tak sl prenajlmall divadlo, redutu čl Iné reprezentatfvne sá ly. Me nšie produkcie pre vy branú spo l oč nost ponl1kali hudobné sa lony : známy bol napriklad hudobn9 sa lon bra tis la vs ké ho výrobcu klavlrov Kat ola Schmid ta a hudobný salon barón ky Molvlny Melzerovet v Košiciach. V koncert nom repertoán ma la doležl tý zás toj hudba viedenských klasikov Beet hovena, Haydna, Moza rta -. a ko aj hudba nem eck~c h, ra kl1skych, talianskych a francl1zskych s klad atelov romantic ké h o zamerania. Výnimočné mies to má apercepcla diela F. Liszta. Od po lovlce storočia zaznieva 1 hudba H. Ber Hoza, R. Wagnera, j, Bra hmsa, A. Brucknera, v poslednýc h dvoch desa f r očlach 1 tvorba slovanských autorov - Cajkov ského, Smeta nu, Dvoráka. Koncertné programy však obsahovali aj rad diel malých majs trov. Hoci chrámová hudba nem ohla byf z hladiska vývojov~ c h trendov nosltel om progresu, predsa z a ručovala IstO s tablll tu umeleckej Orovne, pretože regenscho rl, orga nista 1 c hrámov! hudobn!ct mu seli byť š koleným i hudobnlkml o Ich zmluvn9 záväzok zväčša predchádzal a Is tá forma konkurzu, na ktor9 sa oby čajne prih lásilo viac záujemcov. Na (mll v menšlch mestách a na dedinách bol ch Or čas to jedln~m miest om, kde sa a i v 19. storoči mohla pestova( umelecky n ároč ne (šla hudba. Situáci u na katollc kych c horoch ti ež nemožno vidief Idy lieky; malé pomery obmedzova li tvorivý rozlet nadanetšlch hud obnlkov. V tej to súvislosti sl dovollme odcitovať čas( listu z fondu bratislavs kéh o Cir kevného h udobné ho s polku. uloženého v Archive hl. m. SS R Bratislavy: list s datovanlm 29. fúla 1860 naplsal kremnický kapal nik Eduard Kulka. Titul,.Blahorodý vy sokovážen9 pá n profesor. u dovoluje ~ vel kou pravdepodobnosťou považova ť za ad resáta vtedajšieho kapelnl ka spolku Jozefa Kumll ka, k torý sa v spisoch bež ne uvádza ako,. josef Kumllk, Professor der Ton kuns t". Kul ku plše o venova nf svo(ho offertorla Sa lv um fac lmperato rem spolku a o. 1. pozna menáv a na margo úrovne s vo(ef s kla dby :... ak som sá m chcel zis ka( mojmu QffertOrlu Istú popularitu, musel som maf na očiach trt veci: l. musel som na plsa f niečo, čo na tednej stra ne zodpovedá dile ta ntizmu a na d ruhe( stra ne sluch laikov trochu hlad ká, 2. čo nedáva pri uveden! velké ťažkosti a 3. č o nie je prlllš drahé, pre tože dnešnl ludl a neradi dlho sed la v kostole." Z hladiska šl rky repert oáru vystupu je rozdiel medzi vä čšlml a menšlml mes tami. Každý ch rámový fond mal však svoje špecifiku m dané provenlenclou i os obnos ť ou regenschorlh o, ktor9 sa po d lefal na jeho vzniku 1 rozšlrenl. Kým katollcka chrámová hudba mala via c nad národ n9 charakter, evanjelic ká c hrámová hudba bola predsa len trochu viac spojená s ná rodn9m hnutlm, a to vda ka svotef ne latl nskej liturgii. Na ten to fakt sa už v slovenske ( h udobnohls tortcke ( lltera lúre poukázalo. Diva d lo na Slovensku v 19. storoč i preds tavova lo reprezenta tlvnu umelec ko zložku, kt orej prevádzka mala úplne Inú š truktú ru a zá koni tosti ako d nes. Do hfad nad d ivadlom malo mes to. ktoré preno ti ma lo na Istú dobu 1sezónu čl viac sezon) dlvadelnfi budovu. t. 1. ut kamenné diva dlo, stálym nemeck~m alebo madarsk~m diva delným sclborom. úspech soboru - flnanôn~ l divácky závisel od atraktlvnostt predvádzaného progra mu. Hudba sa objavuje v rozma. nitom kontexte, ktor~ určoval druh In scenovaného d lela. Niekedy sa aj me dz! dejstvami činohry zaraduo samostatné hudobné člslo, pripa dne sa hrala na Ovod orchestrál na ouvertora. Iste naf nároč ne jš lm Otvorom v komplexe diva detnej štruktllry bola Qpera. Ovela pruf ne (šle a ko koncertn ~ život prinášala novlnky, a teda n ové romantické prddy. Uf v 20. rokoch 19. storočia sa v Bra tlslalo!e hrá nielen talianska ( Belllnl, Donlzettl, Rossi nl). ale al nemecká (We ber, Lortzl ng l opera. Repertoár postupne profll u jq dalšie mená s kladtelov, o. 1. Verdi, Meyerbeer, Er kel, Flotow, Leoncava llo, Mascag nl, Blzet. ba l Wagner. V tomto smere (e ešte málo prebádan6 otázka, do akej mlery sa hrali opery vo vidieckych divadlách, kedfe uf v ko š lckom diva dle sa pre(avufú v posledne( tretine s toro čia ťažkos ti s naštudo vávanlm opery. Od 60. rokov velmi Ln tenzlvne preniká na llzemle Slovenska operetn~ žáner (Bratislava. Košice, rad dalšlch miest J,. kt or9 sl zlskava velku oblubu.. Pos ta venie kamenného divadla sa stalo v 19. s t oroči otázkou presttfe meštianstva, a tak sa stavajú nové l namiesto dos lú žl l~ch - d ivadelné bu dovy (v r v Trna ve, r v Banske( Bystrici, r a 1881 v Prešove, r v Nitre, r v Bra tislave. r v Košiciach l. V Levoi!l pô1obll v 19. atoroi!l Mulskt apev6cky 1polok, ktorf viedol 10 Salka poch6d1aj6cl hudobnlk a 1kladater Friedrich Wilhelm Wagner ( ). Pamlltné tableu 1 dátumom 24. Jdaa 1112 vzniklo pravdepodobne pri prfle1jto1ti 45 - ročného dčinkovanla F. W. Wagnera v Levoči. Snlmka : archlv knižnice ev. cirkvi v L e voči 11. v. Prenikavé sociálne zmeny. typic ké pre 19. s toročie, možno v9razne pozorov a C na postupnom za nlkanf funkcie vežové ho matstru a mestských trubačov [st ad tthurnermels te r, turne rus l. účinko va nie ktorých te na Slovensku doložené už v 14. s tor oč i. Nevieme presne, du uke( m1erv sa povinnosti mestsk9ch t ru bačov 19. s toroč ia Inovovali u prlspôso bi ll novej dobe, Iste však neboli vo všetkých mes tách ovnaké. v posledne j štvrtine 19. storočia sa sta tus t9chto hu dobnlkov pociťuje a ko Istý anachronlz mus. V Bratisla ve sa funkcia mestskéh o vežového lrubačského majstra deflnltl vne zrušila rok u 1904, a to v súvislosti s reorganizáciou personá lno-s lužobn e j ~ tru ktúr y hudby v domo l v Cirkevnorn hudobnom spolku. V č l á nku ). N. Ba t ku Ole C!lcl llenfes te v Pressburger Zeitung z o ku 1912 sa doč!ta m e :.. v roku 1909 oslávil tltu lovan9,posledný mests k ý vežov9 majster ' o vedl1cl skupiny dychov9ch nást ro(ov v spolku Karol Tra nta, pochádza (!icl zo zda t nej muzika nts kej rodiny Tran tovcov, svoju BOročnú spo lupa t ričnosť k spol ku."' Hu dba mala doležité pos tavenie na sú vek9ch školách - gym náziách, 19ceách. u čl tels k 9ch ústavoch -. a ko to doka zujq záznamy o školsk9ch hud obných a kad émiách, kt oré spom lna né ustanov lz ne psporadúva ll. Pokusy o zakladant e hudobných š kôl registru jem e na tmä pri hudobnýc h spolkoch. V sllvlslosti s bra tis lavským Cirkevným hudobným spo l kom sa v p 1 a me ňoch s pom!na spevác ko š kola a platený učltef spevu, vysky tol sa a j oznam o možnosti p r i hlá siť su na v y učo v a ni e hry no hus liach, skor vša k vo fol'lne kurzu. Ako je známe..samostatná Mes ts ká hudobná ~ k o la sn zakladá v Bra tislave až r Košická hudobná š kola (e do r. 11!86 vlastne so časťo u mes ts kef základne j školy. Trebu s pomenať a( neb9va lý rozma ch súkrom néh o vyučovaniu hudby, čo nastáva na1 mil v 2. polovici mi nul éh o s to ročia. JANA LENGOVA