MIMORIADNE ČÍSLO PRI PRÍLEŽITOSTI 55. VÝROČIA ŠKOLY

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "MIMORIADNE ČÍSLO PRI PRÍLEŽITOSTI 55. VÝROČIA ŠKOLY"

Prepis

1 MIMORIADNE ČÍSLO PRI PRÍLEŽITOSTI 55. VÝROČIA ŠKOLY Školský časopis, šk. r.: 2018/2019 Základná škola, Nemocničná 987/2, Považská Bystrica

2 Výročie V školskom roku 2018/2019 si Základná škola Nemocničná v Považskej Bystrici pripomenie svoje 55. narodeniny. Počas uplynulých rokov sa v jej laviciach vystriedalo veľa žiakov a za katedrou učiteľov. V prvých dvoch desaťročiach existencie školu navštevovalo viac ako 1400 školákov, čo si vyžadovalo dvojzmennú prevádzku. Za uplynulých 55 rokov sa budova postupne menila a modernizovala. Na jej čele sa vystriedalo niekoľko riaditeľov. Počnúc prvým riaditeľom PaedDr. Jozefom Ižvoltom, Mgr. Pavlom Teskom, PaedDr. Máriou Mitánkovou, Mgr. Danielou Siladiovou, Mgr. Mariannou Pecíkovou. Od roku 2009 vedie školu súčasná riaditeľka Mgr. Zuzana Slaninková. Športové triedy so zameraním na futbal, ktoré vychovali niekoľko prvoligových hráčov, boli otvorené v roku V súčasnosti škola trénuje aj gymnastov a florbalistov. Žiaci pod vedením pedagógom dosahujú žiaci vynikajúce výsledky nielen v športových, ale aj vo vedomostných či umeleckých súťažiach. Výchovno-vyučovací proces prebieha nielen v triedach ale aj v odborných učebniach IKT, chémie, cudzieho jazyka, dielňach a kuchynke. Terajším 440 žiakom, ktorí školu navštevujú, slúži na športové aktivity zrekonštruovaná telocvičňa, futbalové a multifunkčné ihrisko. Súčasťou areálu je aj dopravné ihrisko, ktoré spravuje CVČ v Pov. Bystrici. Škole má špeciálneho pedagóga. Najstarším žiakom pri výbere budúceho povolania a výbere strednej školy pomáha výchovný poradca. Vo výchove mimo vyučovania zohráva dôležitú úlohu školský klub detí. Vedenie školy i pedagogický zbor dlhodobo pracujú na získavaní finančných prostriedkov na modernizáciu školských priestorov i zefektívnenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Viaceré projekty boli úspešné, ďalšie sa riešia. Nemôžeme zabudnúť ani na ľudí, ktorí tiež patria do školskej rodiny, a to na pani kuchárky, upratovačky a pánov školníkov, ktorí svojou obetavou prácou prispievajú k pokojnej a bezpečnej atmosfére v škole. Mgr. Zigová a Mgr. Gažurová Mimoriadne číslo školského časopisu pripravili žiaci z literárneho krúžku pod vedením Mgr. Zigovej. Ďalej ďakujeme všetkým žiakom, ktorí nám do čísla prispeli literárnymi a výtvarnými prácami. Veľká vďaka patrí aj pani učiteľkám: Mgr. Gažurovej, Mgr. Hatalovej, Mgr. Krupovej, Mgr. Gajdošíkovej, Mgr. Tabányovej, Mgr. Tkáčikovej, Mgr. Brosovej a ďalším, ktoré vedú žiakov k tvorivosti a neúnavne ich motivujú k rozvíjaniu výtvarných i literárnych zručností.

3 ROZHOVOR s riaditeľkou školy s Mgr. Zuzanou Slaninkovou Je o vás známe, že ste navštevovali Jednotku už ako žiačka, neskôr ste tu učili a od roku 2009 pôsobíte ako riaditeľka. Spomeniete si ešte na svoj prvý deň v škole ako žiačka? Aký bol? Máte pravdu, som žiačkou našej školy. Na môj prvý školský deň si veľmi nespomínam, ale istotne bol plný očakávania. Mojou prvou pani učiteľkou bola Otília Šprochová, ktorá ma učila celý 1.stupeň. V tom čase mala škola viac ako 1300 žiakov a chodili sme do školy jeden týždeň doobeda a druhý poobede. V roku 1985 som sa na našu,,jednotku vrátila už ako pani učiteľka a učila som slovenský jazyk a hudobnú výchovu. Mnohé malé dievčatá sa hrávajú s bábikami na učiteľky. Bolo učiteľstvo vaše vysnívané povolanie už od detstva alebo ste túžili robiť niečo iné? Samozrejme, ako všetky deti, aj my sme sa rady hrávali na školu. Ja som od detstva bola vedená k športu, ktorému som sa aktívne venovala už od základnej školy a chodila som aj do hudobnej školy. Práca s deťmi ma veľmi bavila, už na strednej škole som chodila do pionierskych a putovných táborov. Neviem, či učiteľstvo bolo mojím vysnívaným povolaním, ale práca s deťmi ma vždy napĺňala. Viesť školu je náročné. Čo je podľa vás na vašej práci najťažšie? Viesť školu je naozaj veľmi náročné a tiež zodpovedné. Snažím sa o to, aby naša škola napredovala. Som rada, keď sú naši žiaci úspešní, keď sa našim absolventom darí aj na strednej škole. Všetkých nás poteší, keď prídu pozrieť a pochváliť sa, že sa v živote nestratili. A čo je najťažšie? Byť riaditeľom školy znamená čeliť nespočetnému množstvu situácií, ktoré je dôležité vyriešiť k čo najväčšej spokojnosti žiakov, rodičov a učiteľov. Čo vám dokáže v práci spôsobiť najväčšiu radosť? Úspechy žiakov, učiteľov, záujem rodičov o dianie v škole. Keď vidím, že vynaložený čas a práca, ktorý učitelia venujú žiakom sa odzrkadlí na ich výsledkoch v škole i mimo školy. Veľmi ma teší podpora zo strany rodičov, vďaka ich pomoci sme mohli zrealizovať množstvo pozitívnych zmien v živote našej školy. Naša škola oslavuje 55. výročie. Veľa sa toho od jej vzniku zmenilo a stále sa mení. Modernizuje sa. Aké máte plány, čo by ste chceli vylepšiť, vynoviť, atď.? Plánov je veľa, niektoré sa postupne plnia, s inými je to náročnejšie. V budúcnosti by som sa chcela zamerať na zlepšenie a skvalitnenie materiálneho vybavenia školy i výchovnovzdelávacieho procesu. Vďaka úspešným projektom sa podarilo zmodernizovať telocvičňu, vybudovať bezbariérový prístup do budov školy, rekonštruovať kotolňu... Veľmi by som si želala, aby sa vybudovala Letná škola spolu s workoutovým ihriskom, opravila sa atletická dráha, veľmi by som si želala spojovaciu chodbu medzi budovami školy... Verím, že sa nám postupne podarí uskutočniť tieto plány. Ďakujeme za rozhovor.

4 Čas strávený v našej škole očami absolventov Oslovili sme bývalé členky nášho literárneho krúžku, ktoré sú už stredoškoláčky a dali sme im zopár otázok. Tu sú niektoré odpovede: Nikolka Briestenská Ktorý predmet si mala najradšej? Obľúbených predmetov bolo určite viac. No medzi mojich top favoritov patrila určite biológia, chémia, matematika a dejepis. Väčšinu z týchto predmetov mám doteraz a bavia ma stále rovnako. Keď sa povie ZŠ Nemocničná, čo ti zíde na um? Určite všetky športové akcie a súťaže, ktorých som sa zúčastňovala. A nebolo ich málo. Aj keď do veľkej miery v tom naďalej pokračujem, práve futbal je jedna z vecí, ktorá mi naozaj chýba. Nie ani tak futbal samostatný, ale náš tím a úžasný tréner Dušan Raninec. Vďaka nemu sme brali zlato na nejednej súťaži. Aj keď tréningy s nami často neboli jednoduché, zvládal to s nami bravúrne. Za každých okolností nás dokázal motivovať a myslím, že každý, kto mal možnosť trénovať pod jeho vedením, by súhlasil, že je to najlepší tréner na svete. Zažila si nejakú vtipnú príhodu v škole? V našej triede o zábavu rozhodne nebola núdza. Naša triedna by vám o tom vedela povedať svoje. Všetky naše príhody sme postupne zapisovali a na konci deviateho ročníka vytlačili do jednej knižky. Myslím, že máme na čo spomínať. Boli momenty v tvojom živote, keď si sa chcela vrátiť do základnej školy? Nie. Momentálne chodím na gymnázium a som nadmieru spokojná. Študujem predmety, ktoré ma bavia, mám super spolužiakov a vynikajúceho triedneho. Takže zatiaľ mi základka nechýba. Bol nejaký predmet, z ktorého si mala obavu? Určite by sa našli predmety, na ktoré som príliš rada nechodila, no rozhodne by som to nenazvala obavou. Máš nejaké sny, plány, čo chceš robiť v budúcnosti? Tak najskôr by som rada zmaturovala a dostala sa na VŠ. Keďže maturujem z biológie a chémie, moje ďalšie štúdium sa určite bude uberať práve týmto smerom. Katka Tekeľová Ktorý predmet si mala najradšej? TSV a výchovu umením. Keď sa povie ZŠ Nemocničná, čo ti zíde na um? Určite naše športové akcie a súťaže ( futbal, volejbal, švihadlá). Zažila si nejakú vtipnú príhodu v škole? Tých bolo veľmi veľa, spomínam na ne rada. Napríklad naše prvé apríli s pani Hatňančíkovou. Alebo celá naša knižka vtipných hlášok za 5 rokov. Je veru na čo spomínať. Boli momenty v tvojom živote, keď si sa chcela vrátiť do základnej školy? Či by som sa chcela vrátiť, je veľmi jednoduchá otázka, ktorá má jednoduchú odpoveď. Áno, všetkými desiatimi.

5 Bol nejaký predmet, z ktorého si mala obavu? U mňa to bola vždy matematika. Nech som sa učila, ako veľmi som chcela, toto mi nikdy nešlo. Máš nejaké sny, plány, čo chceš robiť v budúcnosti? Snívam v podstate 24 hodín denne a určite by som chcela ísť ďalej študovať pedagogiku, keďže práca s deťmi ma veľmi baví. Možno aj založiť si vlastnú škôlku alebo byť super triedna pani učiteľka na prvom stupni. Uvidíme, kam ma to neskôr zaveje. Zuzka Polomová Ktorý predmet si mala najradšej? Mala som rada dejepis a slovenský jazyk, pretože pani učiteľky Honeková a Zigová ma vedeli motivovať a naučiť. Keď sa povie ZŠ Nemocničná, čo ti zíde na um? Škola plná zážitkov, smiechu a dobrých ľudí. A samozrejme mi zíde na um moje detstvo. Zažila si nejakú vtipnú príhodu v škole? Príchod bolo veľa, no teraz si na žiadnu rýchlo neviem spomenúť. Boli momenty v tvojom živote, keď si sa chcela vrátiť do základnej školy? Áno, bolo to viackrát, keďže stredoškolské učivo je náročnejšie. Bol nejaký predmet, z ktorého si mala obavu? Nie veľmi mi išla chémia a ani teraz na strednej škole tomu nie je inak. Máš nejaké sny, plány, čo chceš robiť v budúcnosti? Po strednej škole by som chcela študovať VŠ s pedagogickým zameraním. Možno odbor špeciálna pedagogika alebo vychovávateľstvo. No a potom pracovať s deťmi a čo najviac im pomáhať. Skrátka byť tu pre druhých. Katka Pecháčková Ktorý predmet si mala najradšej? Najradšej som rada dejepis a literatúru, dodnes sú to moje obľúbené predmety. Všetko je jeden príbeh, netreba nad tým veľa uvažovať alebo sa krvopotne učiť. Keď sa povie ZŠ Nemocničná, čo ti zíde na um? Ako prvé mi zíde na um cukrová vata, sama neviem prečo. Je to záhada. Boli momenty v tvojom živote, keď si sa chcela vrátiť do základnej školy? No jasné! Ľahšie učivo. Viac voľného času. Bol nejaký predmet, z ktorého si mala obavu? Asi z matematiky. Časté precvičovanie a skúšanie. Isto to malo význam, dnes z nej aspoň neprepadám. Máš nejaké sny, plány, čo chceš robiť v budúcnosti? Chcela by som precestovať Južnú Ameriku. Ďakujeme všetkým za rozhovor!

6 JEDNOTKA OSLAVUJE AKTIVITY Vyučujúci spolu so žiakmi počas celého školského roku si pripomínali výročie školy rôznymi aktivitami. Na nasledujúcich stránkach si môžete prečítať a pozrieť krásne a nápadité literárne a výtvarné práce našich žiakov. Tvorba literárnych prác žiakov ročníka na hodinách SJL a žiakov 4.A Škola Naša škola oslavuje 55 rokov, vďaka nej sme spravili veľa pokrokov. Chodíme tam veľmi radi, sme tam všetci kamaráti. Každé ráno nás volá, naša milovaná škola. Trápime si hlavy, aj keď nie vždy nás to baví. Trénujeme mozog, vstrebávame novinky. Každý chce mať dobré známky, ujdú sa nám aj poznámky. Čo sa týka učiteľov, nepoznajú srandu veď nie je ľahké zvládnuť takú bandu. Terezka Ondrášiková, 8.B V našom meste... V našom meste škola stojí, škola plná prekvapení. Na hodine slovenčiny, každý druhý z nás je vinný, že sa zase neučil a hlavu si nemučil. Najlepšia je telesná, kde hlava je nezvestná, aby sa zas vrátila a nové sa učila. Na matike poradí nám kalkulačka, počítač však nie je hračka. Kam chodíme dnes my sami, chodili aj naše mamy. A keďže čas rýchlo letí, raz budú aj naše deti. Saška Lazarová, 7.B Môj prvý školský deň Prázdniny sa postupne končili a z malej škôlkarky sa mala stať veľká školáčka. Prípravy na veľkolepý deň sa konali už niekoľko mesiacov predtým. Novú školskú tašku, ktorá mala v sebe ukryté učebnice, zošity, peračník so všetkými písacími potrebami, som mala pripravenú už od jari. Do školy som sa veľmi tešila, no zároveň som vedela, že sa budem musieť vzdať toho, na čo som bola zvyknutá - poobedňajšieho spánku, dopoludňajšieho hrabania sa v pieskovisku a bezstarostného hrania. Mala vraj nastať radikálna zmena, teda aspoň tak mi to všetci hovorili. Prišiel deň D. Bolo skoré ráno. Bola som pripravená prvýkrát ísť do školy. Malými krôčikmi som kráčala do školy. Na dvore som mala možnosť všetko sledovať. Príchody učiteľov, slzy v očiach tých ustráchanejších, úsmev a pohodu tých starších, ktorý majú začiatky školského roka už niekoľkokrát za sebou. V skupine detí som zbadala svojich kamarátov, obavy a strach zo mňa opadli. Začala sa nová a neprebádaná etapa môjho života. Anetka Mošková, 8.B

7 Škola Skúšanie aj písomky, stresy sú tiež z poznámky. Škola je tu každý deň, nezabúdaj na mäkčene! Najväčšia je dilema aké i kam dať treba. Čítať, písať, počítať, každý žiak chce ovládať. Deň prvý je pondelok, kolobehu začiatok. Hlavu trápi matika, neviem, kde je logika. Zlomky,vzorce, veľká kniha kalkulačka ledva stíha. Veľké, malé písmená čože sú to zámená? Epika či lyrika to je pre mňa litika. Cudzí jazyk anglina, ľahká ako bublina. Vedieť veľa slovíčok, je ich len pár tisícok. Hudobná je môj problém, Spievať radšej nebudem. Noty a či melódia atmosféru nenavodia. Molekuly, atómy preberáme na chémii. Zábavné sú pokusy, kto sa o to pokúsi? Od voltov až po ampér, od metra až po liter. Fyzika je dobrá vec, stačí jeden odstavec. Dejepisu hodina, minulosti vidina. Od praveku do teraz pomýlila som sa raz. Oceánov máme päť, na hodine ticho seď! Čo je to tá geografia? Nepostačí fotografia. Bunky to kúsky lega, postavíme z nich aj teba. Biológia super vec, všetky fakty o nej vedz! Víkend je už za rohom, týždňu dá piatok zbohom. Zazvonením na zvonci, báseň je už na konci. Tamarka, Lazarová 8.B Škola trochu inak Škola je slovo často spojené s vetami typu: Dnes sa mi nechce učiť! alebo: Dnes sa mi nechce ísť do školy! No skúste sa na toto slovo pozrieť z iného uhla, toho zábavnejšieho a hravejšieho. Ako prebieha ten váš školský deň vo vašej hlave? Iba ako kolobeh zaužívaných a nudných činnosti? Nie! Je to jeden deň, počas ktorého spravíš tak veľa zaujímavých vecí... Čo tie nové poznatky? Či deň strávený s priateľmi? Zabúdaš? Aj o tom je škola... Zopakuj si aspoň trikrát v hlave, že škola je super a že sa v nej naučíš to, o čom by sa ti doma mohlo len snívať. Myslím, že tvoj postoj sa zmení. Spomeň si, čo ste naposledy robili na biológii. Živočíchy? Tak to sme v tom spolu... Ľudské telo? Len sa uč, toto budeš potrebovať... Kostru? Tá ťa nezaujíma... A ešte viac... Už vieš, kto vynašiel kníhtlač? Nie? Tak si to utekaj pozrieť. Stavím sa, že si sa dnes neučil fyziku. Bez nej by sme ale nevedeli, ako sa nazýva premena H2O na plyn! Tak si utekaj sadnúť k stolu, nalej si odmerný valec chémie, zatancuj si s notami, precestuj dejepis a narysuj matiku. Škola - je zábavná a nesmierne dôležitá cesta! Martina Dušková, 7.A Hrabali sme lístie Cez tretiu hodinu hrabať lístie sme išli, bez fúrikov by sme sa nezaobišli. Pofukoval vietor, svietilo slniečko, o chvíľu tam bolo čistučko. Najskôr sme si mysleli, že je to nad naše sily, ale veď každý sa raz zmýli. Spolupracovali sme, aby sme to dali, radosť sme z toho mali. Od blata sme boli všade! Ver mi! Myslím, že až za ušami. Chalani odviezli všetko preč a mne už sa končí reč. Areál náš je čistý, my sme to zvládli! Buď si istý! Janka Briestenská, 7.B

8 Naša škola Je september, mesiac, v ktorom sa začína nový školský rok a ako každý rok sú triedy preplnené kvetmi a malými prváčikmi, ktorí sa nevedia dočkať, kedy príde ich pani učiteľka a začnú sa učiť. Presne takto to bolo aj v jednej triede, kde boli žiaci naozaj veľmi netrpezliví. Prešli minúty, až sa konečne dočkali. Keď pani učiteľka vošla do triedy, zavládlo hrobové ticho. Chvíľu trvalo, kým sa niekto odvážil vydať zo seba hlások. Bol to Marek, najmladší prvák. Vstal a pozdravil svoju pani učiteľku: Dobrý deň, pani učiteľka! Dobrý deň, odpovedala pani učiteľka, ty musíš byť Marek, však? Marek prikývol. A dobrý deň aj vám milé deti. Ja som pani učiteľka Dobrotivá, predstavila sa pani učiteľka. Postupne sa začali predstavovať všetky deti. Na druhý deň sa začali učiť abecedu. Deti vykrikovali, lebo s niektorými písmenami sa už stretli vo svojich obľúbených knihách. Prešli dni, týždne, mesiace a z malých prváčikov sa stali veľkí školáci. Prešiel rok, dva, tri a pani učiteľke bolo ľúto, že sa so svojimi žiakmi musí rozlúčiť, ale zároveň bola rada, že z nich urobila múdrych a šikovných žiakov. Aj žiakom bolo ľúto, že sa z ich dobrou a milou pani učiteľkou musia rozlúčiť. Keďže pani učiteľka svojich žiakov dobre pripravila, tak sa žiaci dostali na druhý stupeň, na strednú školu a aj na vysokú školu, až mali svoje deti. Aj tie potom chodili do školy, a potom aj deti... A takto to pokračuje ďalej. Saška Púčeková, 4.A Škola Elenka Ružičková spí v postieľke. Nepokojne sa prebudí a pozrie na hodiny:,,zaspala som do školy! Rýchlo raňajkuje, balí desiatu, pohodlné modré pyžamko vymení za krásne ružové šatôčky a pestrofarebné pančušky. Potom si umyje zúbky, učeše si svoje krásne blonďavé vlásky a zapletie si ich do dlhého vrkôčika s červenou mašličkou. V predsieni si obuje čižmičky a oblečie si červený kabátik. Tresk dverami a už je na ulici. Cestou stretne kamarátky Katku Malinovú a Alicku Jahodovú. Dievčatá spolu bežia, lebo o minútu zvoní. Cŕn sa ozýva školskými chodbami. Rýchlo vchádzajú do triedy a nachystajú sa. Do triedy vchádza pani učiteľka. Sadá si za stôl a hovorí:,,deti dnes si budeme zo šlabikára strana 11, ďakujem. Ďalej hovorí:,,prvá bude čítať Elenka, a potom vás budem vyvolávať. Elenka začala čítať. Čítala pekne a plynule. Bolo radosť ju počúvať. Druhý išiel Jožko, ten čítal o čosi horšie ako Elenka, ale čítal aj tak pekne. A nakoniec išla Alicka, čítala presne tak ako Elenka. Dostali za čítanie jednotku. Druhá hodina bola matematika. Písala sa písomka. Deti mali po jej skončení dobrý pocit. Dúfali, že dostanú jednotky. A nakoniec bola výtvarná výchova, kreslili sme veľkonočných zajačikov. Výkresy boli krásne a pani učiteľka ich zavesila na chodbu. Posledné zvonenie na konci hodiny a hurá na obed. Boli palacinky s nutelou, boli výborné. V školskom klube sme sa hrali na slepú babu a naháňali po školskom dvore. Postupne prichádzali po deti rodičia a odchádzali s nimi domov. Elenke sa veru zo školy ani nechcelo odísť. Tak je tam bolo dobre, ale nič to, zajtra sa medzi kamarátky opäť vráti. No večer si radšej skontroluje budík, aby nezaspala. Soňa Vicianová, 4.A

9 O dievčatku, ktoré chcelo ísť do školy Za čias Márie Terézie uprostred mesta Prešporok bývala jedna rodinka v malom domčeku. Dcéra Mária mala nádherné hnedé vlasy, v ktorých nosila červenú mašľu pre šťastie. Dievčatko veľmi túžilo ísť do školy, lenže jej rodičia mali len málo peňazí, a preto si nemohli dovoliť, aby Majka chodila do školy. Otec pomáhal v kancelárii a mama predávala chlieb na trhu. Raz ráno sa Mária potajomky vybrala z domu do školy a nakúkala spoza okna bola veľmi zvedavá, ako to tam chodí. Všetci sedeli za lavicami, boli rovnako oblečení a dávali pozor. Zrazu zazvonil zvonček a deti utekali sa hrať von. Smiali sa a boli veselé. Majke bolo do plaču. Zrazu sa pri nej zastavila tá istá pani učiteľka, ktorú videla cez okno. A ty si čia? pýta sa pani učiteľka. Volám sa Mária Strmá, nemôžem chodiť do školy, a preto som smutná. Pani učiteľke to bolo ľúto a dlho premýšľala, čo by sa s tým dalo robiť. O pár dní neskôr niekto klope na dvere domčeka, kde býva naše dievčatko. KLOP-KLOP-KLOP! Majka sa pozrie cez kľúčovú dierku a zbadá známu tvár. Kto je tam? pýta sa mama. To je pani učiteľka, ktorú som stretla v škole! Ty si bola v škole? čuduje sa mama. Keď ja tam veľmi túžim ísť hovorí dievča. Ach jaj, dieťa moje, povzdychne si mama. Privítali teda doma pani učiteľku. Už o chvíľu Mária držala po prvýkrát v ruke kriedu a skúšala si prvé písmená. Pani učiteľka k nim chodievala každé voľné poobedie, aby ju mohla učiť. O niekoľko dní vedela napísať svoje meno a priezvisko, stále však bola smutná, že sa nemohla hrať s kamarátmi v škole. V tom momente pani učiteľke svitlo v hlave. Mám nápad! Keď sa rodičia poobede vrátili domov, pani učiteľka im hovorí: Je mi to ľúto, ale už nemôžem vašu dcérku učiť. Majke sa tlačili slzy a mama sklonila hlavu dole. Aááááááále môžem vám prispieť na poplatok do školy. Nádejná školáčka vyskočila od radosti a mama neverila vlastným ušiam. Mama podala pani učiteľke ruku a poďakovala. Na druhý deň ráno sa Mária pekne vychystala a pani učiteľka ju zobrala do školy. Keď pani učiteľka vošla do triedy a pozdravila sa s deťmi, vošlo do triedy aj malé dievčatko, malo peknú aktovku, malo presne také isté oblečenie ako všetci ostatní a vo vlasoch malo nádhernú červenú mašľu. Viete kto to bol? No predsa naša Mária! A tak ju pani učiteľka zoznámila s deťmi. Našla si nové tri kamarátky, ktoré sa volali Alžbetka ale skoro všetci ju volajú Alžbet, Anička, ktorú volali Aňulka a Katka, ktorej hovoria Kačka. Prešli hodiny, prešli dni, prešli týždne a s Majkou sa skamarátila celá trieda, v ktorej bolo spolu 19 detí. Na konci vyučovania zazvonil zvonec a rozprávky je KONIEC! Lucka Košutová, 4.A

10 Môj jeden školský deň Naša škola je veľká a pekná. Chodia tu deti z celého sídliska a širšieho okolia. Máme veľkú telocvičňu, kde trénujeme rôzne športy. Za školou je obrovské futbalové ihrisko s bežeckou traťou. Učitelia sú dobrí a pani riaditeľka veselá. Dobre sa o školu stará... Dnes je streda. Moja prvá vyučovacia hodina je anglický jazyk. Na túto hodinu chodíme do interaktívnej učebne. Pani učiteľka si zapísala, kto chýba. Potom sa opýtala, kto chce čítať na známku. Samozrejme, nikto sa neprihlásil, a tak vyvolala mňa. Dostala som dvojku. Nevadí, opravím si to. Druhá vyučovacia hodina bola občianska výchova. Na hodine sme preberali učivo a písali poznámky. Pani učiteľka je dobrá, veľa nás naučí. Konečne sme sa dočkali veľkej prestávky. To znamená pätnásť minút zábavy a klebetenia. Stihnem sa aj nadesiatovať. Tretia hodina je slovenský jazyk. Zopakovali sme si podmet a prísudok. Štvrtá hodina, matematika, bola o percentách. Celkom mi to ide. A konečne je tu dlho očakávaná posledná hodina chémia. Je to môj obľúbený predmet. Robievame pokusy a škola stále stojí... Dnes sme mali iba päť hodín. Ubehli celkom rýchlo a ide sa domov... Zajtra pokračujeme zas... Saška Krabáčová, 7.A Môj školský deň A je to tu zas. Keď je perina najteplejšia a viečka najťažšie, počujem ten otravný zvuk. Môj budík. Chudák, on za to nemôže, robí len to, na čo bol určený. No nič, tak, ako každé ráno, vstávam z postele. V nasledujúcej chvíli už zabudnem, čo som robila pred chvíľou. Rúti sa na mňa Akos, môj pes. Sme spolu len krátko, ale sme veľký kamaráti. Keď už ma Akos prinúti sa úplne prebrať, rýchlo robím to, v čom mám už dlhoročnú prax. Hygiena, raňajky, obliekanie... Všetko robím automaticky a rýchlo. Všetko má svoje načasovanie. Vyvenčím Akosa a rýchlo do školy. Cestu do školy mám veľmi rada. S kamoškami zrekapitulujeme predchádzajúci deň a určíme ciele na tento deň. Samozrejme, sem tam slovkom zablúdime aj k domácim úlohám. Nástup do školy prebieha rýchlo a presne. Navonok to vyzerá ako neorganizovaný zhluk ľudí, ale každý presne vie, čo má robiť. Všetko má svoje miesto a čas. Rýchlo do prezuviek, zavesiť bundu a šup do triedy. S kamoškami si vymeníme pozdravy a už pohľadom hľadám svoju lavicu. Moja suseda... Tá už tam sedí a starostlivo sa chystá na prvú hodinu. No a keďže nemôžem byť horšia, v rýchlom tempe ju nasledujem. Ani sa nenazdám a už zvoní. Dnešný deň bude makačka, hneď prvá hodina matika. Včera som sa učila, dúfam, že to teda prežijem. Ale darí sa mi, príklady rátam jeden za druhým. Zvoní. Prvú hodinu máme za sebou. Cez prestávku nastane veľký chaos, pre 7.A nič nové... Pozor! Ďalšia hodina je slovenčina. Mali sme sa učiť naspamäť básničku. Všetci už pozerajú na zvonček, začala hodina a skúšanie. No z básničky som nebola vyvolaná, tak nabudúce... Ďalšie dva predmety prejdú tiež veľmi rýchlo. Dnes, našťastie, všetci spolužiaci majú chuť pracovať, učitelia nás chvália. Paráda, na rade je veľká prestávka. Tá ale končí ani mávnutím čarovného prútika a učiteľka nás už ženie do telocvične. Začínajú dve hodiny trápenia. Nie som športový typ, ale čo už... Prežila som a už len jedna hodina. Dejepis. Včera som sa učila dve hodiny, musím si opraviť známku. Dobre som to načasovala, učiteľka pozrela do notesa a už počujem: Bieliková, k tabuli. Rýchlo ešte nakuknem do zošita a už počujem otázku: Veľkomoravská ríša. Moja príprava sa vyplatila, do lavice si sadám s jednotkou. Zvoní! No a už treba prežiť len jedno dobrodružstvo. Obed. Hlad spolužiakov sa tiahne až von z jedálne. Pri stole s kamoškami dohodneme posledné detaily, čo budeme robiť poobede. No a ďalší školský deň za nami... Anetka Bieliková, 7.A

11 Narodeninová knižka žiakov 2.A a 2.B Žiaci 2.A a 2.B venovali svojej škole k jej krásnemu výročiu knižočku plnú originálnych básničiek. Básnikom sa stalo každé z detí. Pani riaditeľka ocenila všetkých za ich tvorbu, ale absolútnymi víťazmi sa stali Adam Šimko a Sofia Martinková s ich super veršíkmi. Nemocničná Vedľa rieky stojí škola, samé stromy dookola. Gaštan, jabloň, ba i lipa, a na dvore žiakov kopa. Prestávka je veľká práve, zahráme sa všetci v tráve. Pobeháme dookola, kým zvon na nás nezavolá. Späť do lavíc učiť sa, čítať, písať, hlásiť sa. Veď každý chce múdry byť, Na život sa pripraviť. Naša škola slávi výročie, päť rokov a polstoročie. Nech má veľa múdrych detí, nech chýr o nej letí. Sofia Martinková

12 Naša jednička Ja som druhák maličký, chodím rád do školičky. Milá naša školička, ty si naša jednička! Výročie dnes máš, teší to aj nás. My aj pani učiteľky chceme ti dať darček veľký. Adam Šimko Cestička do školy Cestička do školy, cestička domov, krášlia ju koruny, zelených stromov. Na konci sídliska stojí moja škola, už je veľa hodín, ponáhľaj sa moja! Čakajú ťa spolužiaci, pani učiteľka, poď sa učiť Kristínka, už si žiačka veľká! Kristínka Joppeková

13 Plagáty, komiksy a leporelá k výročiu školy Práce žiakov 1.C, 3.C, 4.B, 5., 6. a 7. ročníka

14

15

16 Fotky z oslavy 50. výročia Naša škola má už 55 rokov, no zdá sa to len nedávno, čo sme oslavovali jej okrúhlu 50. Počas školského roku sa konali rôzne súťaže, aktivity a celé to vyvrcholilo slávnostnou akadémiou. Mnohí ste sa toho zúčastnili. Pamätáte si? Spoznávate sa? STRETNEME SA NA SLÁVNOSTNEJ AKADÉMII K 55. VÝROČIU V KINE MIER.