Monitoring médií OBSAH

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "Monitoring médií OBSAH"

Prepis

1 Fakulty a ústavy UPJŠ Monitoring médií Viac na siacplus.sk OBSAH 1. Krajina na dotyk [ ; quark.sk; Veda a technika; 00:00; Redakcia] 2. Organizačná podpora klinického skúšania a biomedicínskeho výskumu v SR [ ; Zdravotnícke noviny; Odborné fórum; s. 7; redakcia] 3. Skončili sa prvé štyri verejné vypočúvania [ ; kosicednes.sk; Udalosti; 00:00; Jana Vargová] 4. V 90. rokoch štát vlastne legalizoval krádež [ ; Hospodárske noviny; hlavný rozhovor; s. 6,7,8,9,10,11; Iveta Grznárová] 5. SKONČILI SA PRVÉ ŠTYRI verejné vypočúvania [ ; Košice Dnes; V MESTE; s. 4; Jana Vargová] Top informácie z rezortu školstva 1. Krok pre mládež. SZĽH otvoril prvé Športové komunitné centrum [ ; pravda.sk; Šport; 00:00; TASR] 2. Ministerstvo školstva má problém so školou v Ostrovanoch [ ; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Róbert Lata / Oto Görner] Fakulty a ústavy UPJŠ TEXTY 1. Krajina na dotyk [ ; quark.sk; Veda a technika; 00:00; Redakcia] Laserové skenovanie sa v súčasnosti považuje za najmodernejšiu metódu diaľkového prieskumu Zeme. O tejto technológii sme sa rozprávali s Michalom Gallayom z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Moderná technika vstúpila do všetkých odvetví ľudského života. Čím obohatila geovedy, konkrétne geografiu? Modernizácia súčasnej geografie súvisí predovšetkým s využívaním globálnych navigačných satelitných systémov (napr. GPS, Galileo, GLONASS), diaľkového prieskumu Zeme, internetu a bezdrôtovej komunikácie. Tieto technológie stoja na neustále prebiehajúcom zmenšovaní elektroniky a zároveň rastúcom výpočtovom výkone počítačov. Všetky spolu umožňujú rýchly zber údajov o krajine, aj ich rýchle spracovanie, zobrazovanie a šírenie. Pre moderného geografa to znamená neustály prísun potrebných informácií, ktorých vyhodnotenie vedie k lepšiemu vysvetleniu usporiadania a fungovania prírodnej krajiny, ale aj ľudskej spoločnosti v nej. Pre obraznosť si predstavte, že Slovensko zasiahli na nížinách povodne a máte za úlohu identifikovať zaplavené polia, domy a iné majetky za účelom stanovenia vzniknutých škôd. Keby ste mohli použiť iba kompas, meracie pásmo a osobnú obchôdzku, pokým by ste skončili, voda by opadla a skutkový stav by ostal bez záznamu. V porovnaní s tým v súčasnosti pomocou obrazových skenerov na družiciach z vesmíru získame podrobné snímky veľkých území už za niekoľko hodín. V minútach možno počítať automatickú identifikáciu zaplavených oblastí a ich porovnanie s údajmi z katastrálneho mapového portálu. Iným príkladom je úloha zistiť rozmiestnenie obyvateľov rôznych vekových skupín vo veľkom meste vo vybranom čase dňa. V období sociálnych sietí, smartfónov s GPS a mobilného internetu je možné pozrieť sa na vek a polohu odosielateľov tvítov v istom čase a zobraziť ich v geografickom informačnom systéme. Takto možno odhaliť a riešiť prípadnú segregáciu obyvateľov, cielene zriadiť škôlky pre deti alebo zlepšiť starostlivosť o seniorov, či umiestniť služby pre ekonomicky produktívne obyvateľstvo. V poslednom čase sa často hovorí o geografickom informačnom systéme (GIS). O čo ide? Doc. Mgr. Michal Gallay, PhD., je absolventom odboru geografie a kartografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, doktorát získal na Queen s University Belfast v Spojenom kráľovstve. Pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde prednáša o geografických informačných systémoch a diaľkovom prieskume Zeme a

2 riadi činnosť laboratória diaľkového prieskumu Zeme. Výskumne sa zameriava na podrobné mapovanie krajiny laserovým skenovaním (lidarom) a digitálne modelovanie povrchu krajiny vo vysokom priestorovom rozlíšení. V spolupráci s kolegami vyvinul viacero metodických postupov, ktoré na základe podrobných 3D modelov umožňujú analýzu jaskynného povrchu, zaľadnenia vo Vysokých Tatrách alebo výpočet teploty povrchu v meste. Od júla 2019 je prodekanom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach pre vonkajšie vzťahy. Doposiaľ publikoval 79 vedeckých prác. GIS je kľúčovým pojmom modernej geografie, ale aj kartografie, geológie, ekonómie, klimatológie a všetkých oblastí, v ktorých je dôležité vyhodnocovať a zobrazovať priestorové informácie o území. GIS možno vnímať ako súbor digitálnych geografických dát (geodatabázu), ako softvér na analýzu takýchto dát alebo ako objekt výskumu. Cieľom je digitálne vyjadriť skutočné územie a získavať odpovede na otázky alebo riešenia vzniknutých problémov v krajine. Dá sa to jedine tak, že informácie sú navzájom prepojené formou databázy, čo zodpovedá informačnému systému. V skratke GIS je podstatné slovo geografický. Informačný systém sa stane geografickým až vtedy, keď pozná aj skutočnú polohu informácií vzhľadom na Zem či územie a dokáže ich zohľadniť v našich dopytoch či modelovaní krajiny. GIS teda vie odpovedať aj na otázku: Kde? Predstavte si, že ste sa v škole ulievali a dostanete do rúk mapu s polohou pokladu na neznámom ostrove, iba s geografickou sieťou súradníc (zemepisná šírka a dĺžka). No nikto vám nevysvetlil, čo sú to geografické súradnice, a tak neviete, kde na Zemi sa ostrov nachádza. Navyše sa nedokážete na mape zorientovať, pretože nepoznáte, kde je sever a kde juh. Aj preto nebudete schopní určiť rozlohu a rozmery ostrova alebo dĺžku trasy k pokladu. Netušíte, že farby na mape vyjadrujú zmenu nadmorskej výšky, a tak neurčíte, či bude cesta k pokladu namáhavá alebo pôjdete po rovine. Neviete, že modré čiary sú rieky brániace prechodu suchou nohou. Takto negramotne sa cíti grafický softvér, ktorý nepočíta s tým, že obrázok na oskenovanom papieri je mapa, teda zmenšený obraz skutočného územia nakreslený v známom súradnicovom systéme. Kde všade sa s GIS môžeme stretnúť? GIS dokáže informáciu o polohe objektov a javov na Zemi pochopiť a plne zužitkovať v prospech používateľa. Navyše, ak sa k tomu pridružia aj údaje o vlastnostiach objektu, GIS softvér umožní pýtať sa a vyhľadať najmenej namáhavú alebo najkratšiu trasu k pokladu. Možno si to ani neuvedomujeme, ale GIS využívame dennodenne. Každý isto pozná GPS navigácie do auta alebo Google Maps v smartfóne. Pozeráme si mapy predpovede počasia na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu alebo potrebujeme zistiť mená vlastníkov pozemkov susediacich s našou záhradou na katastrálnom portáli. Všetky tieto aplikácie využívajú koncept GIS, v ktorom sú údaje o polohe a vlastnostiach objektov zaznamenané digitálne a dá sa s nimi ľahko narábať. Spôsoby práce s geografickými informáciami v GIS aj mimo neho hľadá a skúma geoinformatika. Ako často treba krajinu mapovať, aby bol GIS aktuálny? Ak je účelom tvorby GIS modelovanie zmeny krajiny, prispôsobuje sa tomu periodicita zberu priestorových dát o nej. Dynamika krajiny sa však nevyjadruje iba časovými radmi, efektívnejšie je zmenu modelovať. Moderné geoinformatické metódy umožňujú napríklad vypočítať množstvo pôdy, ktorú erózia pri silnej búrke odnesie z poľa preč, alebo sa dá presne určiť, aké množstvo slnečného žiarenia dopadne v daný deň na vinohrad či fotovoltaický panel. V rámci získavania údajov je v súčasnosti hitom laserové skenovanie lidar. V čom spočíva táto metóda? Lidar je skratkou z angličtiny pre light detection and ranging. Podobne ako radar vznikol zo spojenia radio detection and ranging. Pri obidvoch technológiách ide o rovnaký základný princíp, ktorým je vyslanie pulzu elektromagnetického žiarenia (energie) a počítanie času, ktorý uplynie od vyslania až po prijatie odrazenej časti tohto pulzu. Rýchlosť šírenia sa elektromagnetického pulzu je známa a konštantná. Jej vynásobením dobou trvania letu pulzu a vydelením dvomi získame vzdialenosť k povrchu, od ktorého sa pulz odrazil, ku skeneru, ktorý ho vyslal. Keďže polohu radaru alebo lidaru v lietadle či na družici monitoruje GPS prijímač, prepočtami možno určiť súradnice miesta, od ktorého sa vyslaný pulz odrazil. Súčasný radar aj lidar využívajú na mapovanie koherentné žiarenie, teda všetky lúče kmitajú takmer paralelne s rovnakou frekvenciou. Zatiaľ čo radar využíva vlnové dĺžky na úrovni milimetrov až centimetrov (mikrovlny), lidar je založený na oveľa kratších vlnových dĺžkach. Spravidla ide o viditeľné zelené svetlo (okolo 500 nm) alebo infračervené žiarenie (1 000 nm). Vlny s touto dĺžkou vyrába v lidare laser. Odtiaľ názov laserové skenovanie, čo je v diaľkovom prieskume Zeme ekvivalent pomenovania lidar. Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 09/2019. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte. Za rozhovor ďakuje redakcia Quark Foto M. Gallay 2. Organizačná podpora klinického skúšania a biomedicínskeho výskumu v SR [ ; Zdravotnícke noviny; Odborné fórum; s. 7; redakcia] Príkaz MZ č. 4/2018 Na Slovensku sa definovala a zjednotila infraštruktúra na zlepšenie podmienok vykonávania výskumu Kvalita zdravotnej starostlivosti spočíva, okrem iných faktorov, aj na výsledkoch biomedicínskeho výskumu1. Biomedicínsky výskum môže viesť k dôležitým medicínskym objavom, vývoju novej diagnostiky a liečby a k

3 zlepšeniu zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia. Biomedicínsky výskum má tiež veľký význam z ekonomického hľadiska, keďže zvýšená produktivita populácie výrazne prispieva k národnej ekonomike2,3. Klinické skúšanie je jednou z foriem biomedicínskeho výskumu,4 ktorou sa overuje účinnosť a bezpečnosť liečiv pred ich registráciou.5 Klinické skúšanie poskytuje pacientom možnosť prístupu k novej nádejnej liečbe, ktorá je v danej chvíli realizovateľná iba v rámci klinických skúšaní.6,7 Národná a medzinárodná spolupráca v rámci klinického výskumu prináša viacero pozitívnych vedeckých efektov, ako sú zvyšovanie nových poznatkov lekárov a vedcov a šírenie týchto poznatkov formou publikácií v renomovaných odborných časopisoch.8 Organizačná podpora klinického výskumu je dôležitým prediktorom participácie lekárov na klinickom výskume.9 Systémová podpora klinického výskumu v zdravotníctve, ktorá prebieha najmä vo vyspelých krajinách sveta, vytvára podmienky na optimalizáciu a zavádzanie inovatívnych metód s cieľom získať dáta pre rozhodovacie procesy v zdravotných systémoch.10 Preto je nevyhnutné podporovať biomedicínsky výskum a klinické skúšania aj na Slovensku. Z tohto dôvodu vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR novú zákonnú normu (Príkaz ministerky zdravotníctva SR č. 4/2018), ktorá určuje povinnosť začleniť do organizačného poriadku zdravotníckych zariadení špecializované organizačné útvary na podporu vykonávania biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania. Pôsobnosť týchto útvarov spočíva hlavne v koordinačnej, organizačnej a administratívnej podpore biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania v zdravotníckych zariadeniach. Keďže klinické skúšanie predstavuje osobitnú formu biomedicínskeho výskumu, ustanovenia a požiadavky na jeho vykonávanie sú vyčlenené zo zákona o zdravotnej starostlivosti a riešené osobitne v zákone o lieku. Z tohto dôvodu je v príkaze takisto klinické skúšanie vyčlenené z rámca iných foriem biomedicínskeho výskumu. Je veľkou výhodou, že pri tvorbe Príkazu sa jeho tvorcovia mohli oprieť aj o takmer 25-ročné skúsenosti Oddelenia klinických skúšaní Národného onkologického ústavu, ako aj ďalších pracovísk a inštitúcií rezortu zdravotníctva. Rýchly priebeh začatia klinického skúšania je veľmi dôležitý, keďže nábor v klinickom skúšaní je väčšinou kompetitívny medzi jednotlivými krajinami a centrami (zdravotníckymi pracoviskami, na ktorých sa klinické skúšanie realizuje). Dĺžka tohto procesu v jednotlivých krajinách je sledovaným ukazovateľom a môže v budúcnosti rozhodnúť o pridelení klinického skúšania do danej krajiny. Z tohto dôvodu ustanovuje Príkaz v Článku II. bod f) časové limity pri uzatváraní zmluvných vzťahov a realizovaní právnych úkonov v oblasti klinického skúšania. Dodatok č. 1 k Príkazu ministerky zdravotníctva SR č. 4/2018 obsahuje návrh tripartitnej zmluvy medzi zadávateľom klinického skúšania, centrom a hlavným skúšajúcim, ktorej cieľom je aj urýchliť proces začatia klinického skúšania na danom pracovisku. Použitie tejto tripartitnej zmluvy nie je však obligatórne. Tento vzor zmluvy reprezentuje aj zákonné požiadavky a princípy zazmluvnenia jednotlivých strán podieľajúcich sa na klinickom výskume v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. Treba zdôrazniť, že organizačné útvary tohto typu sú vo vyspelých krajinách západnej Európy a USA dlhodobou štandardnou súčasťou zdravotníckych zariadení. Takisto na Slovensku sa týmto príkazom definovala a zjednotila infraštruktúra na zlepšenie podmienok vykonávania výskumu. Pred vydaním príkazu už existovali v niektorých zdravotníckych zariadeniach v SR viaceré organizačné útvary. Mohli to byť špecializované útvary pre biomedicínsky výskum alebo klinické skúšanie (Tabuľka 1 a 2), alebo sa ich agenda riešila v rámci iných, nie na daný výskum špecializovaných útvarov. Vydaním tohto Príkazu však dostali legislatívnu oporu, začlenenie do organizačnej štruktúry zdravotníckeho zariadenia a vyčlenila sa aj ich pôsobnosť. Po troch mesiacoch od vydania Príkazu pribudlo na Slovensku v rámci biomedicínskeho výskumu 7 a v rámci klinického skúšania 12 nových organizačných útvarov s jasne definovanou pôsobnosťou v súlade s uvádzaným príkazom (Tabuľka 1 a 2). Vďaka systémovej profesionálnej podpore klinického výskumu posilnenej aj vznikom národného uzla SLOVACRIN, ktorý je súčasťou paneurópskeho konzorcia pre klinické skúšanie ECRIN, sa otvára pre zdravotnícke zariadenia možnosť signifikantne zvýšiť počet prebiehajúcich klinických skúšaní realizovaných na daných pracoviskách, venovať sa okrem komerčného aj akademickému výskumu a posilniť spoluprácu aj na medzinárodnej úrovni.11, 12, 13 Všetky tieto aktivity môžu prispieť k zvýšeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a k rozvoju excelentného biomedicínskeho výskumu na Slovensku. D. Světlovská,1,2 Ľ. Drgoňa3,4, M. Mego2,5 P. Čvapek6, D. Kollár6, K. Kováčová7, R. Imrich8,9, B. Čečetková10, P. Valkovič11, J. Rosocha12, S. Špánik13, I. Kvietiková6 Oddelenie klinických skúšaní Národného onkologického ústavu (NOÚ)1, II. onkologická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NOÚ2, Klinika onkohematológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NOÚ3, Oddelenie onkohematológie NOÚ4, Klinika klinickej onkológie NOÚ5, Inštitút výskumu a vývoja Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR)6, Oddelenie klinického skúšania liekov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv7, Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied8, Národný ústav reumatických chorôb9, SLOVACRIN Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika10, Neurologická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava11, Združená tkanivová banka Košice12, MZ SR13 Literatúra: 1 Balas EA, Boren SA. Managing clinical knowledge for health care improvement. In: Bemmel J, McCray AT, editors. Yearbook of Medical Informatics 2000: Patient-Centered Systems. Stuttgart, Germany: Schattauer Verlagsgesellschaft mbh; 2000: Institute of Medicine (US) Committee on Health Research and the Privacy of Health Information: The HIPAA Privacy Rule; Nass SJ, Levit LA, Gostin LO, editors. Beyond the HIPAA Privacy Rule: Enhancing Privacy, Improving Health Through Research. Washington (DC): National Academies Press (US); , The Value, Importance, and Oversight of Health Research. Available from: nlm.nih.gov/books/nbk9571/ 3 Hatfield M, Sonnenschein HF, Rosenberg LE. Exceptional returns: The economic value of America s investment in medical research [accessed August 21, 2008].

4 4 Klinicke_skusanie_liekov/Pokyny/ Definicie_najdolezitejsich_pojmov_ KS_1_7_2017.pdf 5 Zákon o lieku 362/, 29 (1), definície 6 uk/about-royal-marsden/our-research/ clinical-trials, html?id=25, Světlovská D., Aktívne klinické skúšania v SR (TBA), ústna prezentácia, Lymfómové fórum, , Bratislava 9 Somkin C P, Altschuler A, Ackerson L a kol. Organizational Barriers to Physician Participation in Cancer Clinical Trials. Am J Manag Care. 2005;11: NIHR Health Technology Assessment Programme Call for Expressions of Interest. Funding for Primary Research Using Efficient Study Designs to Evaluate Clinical and Public Health Interventions for the NHS. (Specification document); 2014https://njl-admin.nihr.ac.uk/ document/download/ ; Mego M., Klinický a translačný výskum v onkológii na Slovensku špecifiká a priority smerovania, Onkológia (Bratisl.), 2018;13(5): Světlovská D., Priebeh klinických skúšaní, ústna prezentácia, Posudzovanie etiky klinického skúšania v novej legislatíve Európskej únie, , Bratislava 13 Slovak InternationaL Clinical Trials Day 2019, tlačová správa z : Clanok?ecrin-konferencia-clinicaldays 3. Skončili sa prvé štyri verejné vypočúvania [ ; kosicednes.sk; Udalosti; 00:00; Jana Vargová] ilustračné foto: Veronika Janušková Jana Vargová redaktorka Zdieľať: Prvé kolo výberových konaní na posty riaditeľov mestských podnikov pokračovali včera popoludní záverečnými verejnými vypočutiami. Predstavili sa traja najlepší uchádzači na miesto riaditeľa K13 - Košické kultúrne centrá. Z neverejného vypočutia spojeného s prezentáciou stratégie rozvoja spoločnosti ich posunula do finále výberová komisia zložená zo zástupcov Magistrátu mesta Košice, poslancov, odborníkov z externého prostredia a zástupcov zamestnancov. Do finálovej trojky sa dostal umelecký a výkonný riaditeľ CultCode Inštitút vizuálneho umenia Tomáš Marušiak, advokát Tomáš Petraško a terajšia poverená riaditeľka K13 - Košické kultúrne centrá Denisa Vágner. Ako prvá sa predstavila doterajšia poverená riaditeľka K13 - Košické kultúrne centrá Denisa Vágner. Býva v Košiciach a je absolventkou Pedagogickej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, kde vyštudovala nemecký a ruský jazyk pre hospodársku sféru. Momentálne ešte diaľkovo študuje psychológiu. V posledných rokoch pracovala ako generálna manažérka hotela Yasmin Košice, kde nastavovala prevádzkové procesy, optimalizovala obchodnú politiky a snažila sa o zvýšenie predajného potenciálu. Druhý sa predstavil Tomáš Petraško, ktorý je tiež Košičan. Je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ. Doteraz pracoval ako advokát, spoločník a konateľ Agile&Clever, kde zastupoval klientov pred súdom a orgánmi verejnej správy, pripravoval zmluvy a venoval sa aj správe majetku. Zároveň je aj spoločníkom a konateľom spoločností Adsulting a Adsulting Plus. Tieto firmy sa zaoberajú reklamou, marketingom a aj organizovaním rôznych podujatí. Posledný kandidát, ktorý sa predstavil, bol Košičan Tomáš Marušiak. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2013 až doteraz pracuje ako umelecký a výkonný riaditeľ CultCode, Inštitútu vizuálneho umenia v Brestove. Vypočúvanie, tak ako po iné dni, sa uskutočnili v malej zasadačke Magistrátu mesta Košice. Mohla sa na ňom zúčastniť aj verejnosť. Verejné vypočutie bolo možné sledovať aj na facebookovej stránke mesta Košice. Mená všetkých najlepších uchádzačov na post riaditeľov mestských podnikov (BPMK, DPMK, TEHO a K-13) budú známe v pondelok 16. septembra. V druhom kole ďalšie štyri miesta Do 16. septembra sa zároveň stále môžu hlásiť adepti do druhého kola transparentných výberových konaní, ktoré Mesto Košice vyhlásilo na riadiace posty v Správe mestskej zelene, Stredisku sociálnej pomoci mesta Košice, Knižnici pre mládež mesta Košice a v Mestských lesoch. Aj v tomto prípade bude nasledovať rovnaký postup ako pri 1. kole výberových konaní. Najlepší adepti absolvujú neverejné a následne verejné vypočutie v týždni začínajúcom sa v pondelok 24. októbra. Výsledky potom budú zverejnené začiatkom novembra a poslanci ich budú schvaľovať na ďalšom rokovaní mestského zastupiteľstva 12. decembra. reklamná správa Čítajte aj: * Ďalšie grilovanie kandidátov * Kto sa uchádza o funkciu riaditeľa DPMK? * Vypočúvali kandidátov na riaditeľa Bytového podniku

5 4. V 90. rokoch štát vlastne legalizoval krádež [ ; Hospodárske noviny; hlavný rozhovor; s. 6,7,8,9,10,11; Iveta Grznárová] Text: Iveta Grznárová Foto: Miroslava Spodniaková Špeciálny prokurátor Ján Šanta ZA MREŽE DOSTAL NAJVÄČŠÍCH EKONOMICKÝCH KRIMINÁLNIKOV SLOVENSKA, NAPOSLEDY MARIANA KOČNERA. S JÁNOM ŠANTOM, PROKURÁTOROM ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY, SME SA VŠAK TENTORAZ ROZPRÁVALI NAJMÄ O DEVÄŤDESIATYCH ROKOCH, V KTORÝCH ROZBIEHAL SVOJU KARIÉRU. AKO SA PÁCHALI EKONOMICKÉ ZLOČINY V ČASOCH ZNÁMYCH MAFIÁNSKYCH BOSOV A KAM SME SA ODVTEDY POSUNULI? V MNOHOM VRAJ K HORŠIEMU. Témou nášho rozhovoru sú 90. roky. Prečo má pre vás osobne zmysel sa o nich rozprávať? Pre mňa je to naozaj relevantná téma, keďže som ako prokurátor začal pôsobiť v roku 1991, teda po skončení vysokej školy. Toto obdobie zároveň bezprostredne nadväzuje na spoločenské zmeny z roku 1989, čo sa nepochybne prejavilo na kriminalite, ktorá odrazu začala byť úplne iná ako tá pred prevratom. Objavili sa nebankové subjekty. To takisto, ale ako úplne prvé nastúpili fakturačné podvody. Ja som od samého začiatku pôsobil po právnočakateľskej praxi a niekoľkomesačnej praxi na okresnej prokuratúre na Krajskej prokuratúre v Košiciach a neskôr na Krajskej prokuratúre Prešov. Tá doba bola zaujímavá tým, že hrádza ekonomickej kriminality sa po roku 1990 úplne roztrhla. O čo presne išlo pri fakturačných podvodoch? Ľudia rôznych spoločenských vrstiev od asociálov, často v pozícii bielych koní, až po kvázi podnikateľov naraz začali kupovať v obrovských, doslova kamiónových množstvách rôzne tovary: potraviny, topánky, textil, koberce, nábytok Kupovali ich od podnikov, ktoré boli práve v transformácii, lebo prechádzali z plánovaného socialistického hospodárstva na trhovú ekonomiku. Mnohé sa ocitli v problémoch v dôsledku tohto prechodu a mnohé sa dostali do ťažkostí práve po týchto fakturačných podvodoch, pretože žiadny z takto podvodne získaných tovarov nebol nikdy zaplatený. Odobraný bol na faktúru s prísľubom jej zaplatenia do niekoľkých dní, no následne bol rozpredaný. Mnohokrát stánkovou formou, často z kamióna, obvykle hlboko pod cenu. Do akej miery boli títo páchatelia vôbec potrestaní? Obžalovateľnosť a miera odsúdenia takýchto páchateľov bola vysoká, mnohokrát sa priznávali a dokonca uvádzali, že tak konali preto, že jedine takýmto spôsobom vedia získať peniaze a krátkodobo si užiť, hoci s vedomím odsúdenia aj na nepodmienečné tresty. Vďaka svojej profesii ste tak vlastne patrili k prvým ľuďom, ktorí po Nežnej revolúcii prišli o ilúzie o novom režime. Zaskočilo vás veľmi, ako sa to vyvíjalo? Do istej miery áno. Stále som však žil v predstave, že je to nevyhnutná daň tohto prechodu. Že tam, kde sa rúbe les, lietajú triesky a že je to relatívne prechodný jav. Bolo to však zložitejšie. Áno, doba fakturačných podvodov prešla a z hľadiska ekonomickej kriminality nastúpil druhý významný medzník spomínané nebankové subjekty. Nehovoriac o tom, že medzitým nastúpili rôzne mafiánske spôsoby páchania trestnej činnosti, privatizačné kauzy a vôbec násilná trestná činnosť, akou bolo vydieranie, tiež drogová trestná činnosť, krádeže áut, ale aj vraždy a podobne. Najmä vo vzťahu k podnikateľom a tým, čo začali v tom čase prosperovať, predovšetkým, ak mali prevádzky v centrách väčších miest. Tunelovanie nebankových subjektov možno zrejme považovať za jeden z najvýznamnejších symbolov 90. rokov na Slovensku. Áno, určite to bola jedna z najtypickejších foriem trestnej činnosti. Jedinečná bola aj v tom, že do nich svoje financie investovali státisíce ľudí, čo znamená, že žiadnou inou kriminálnou činnosťou nebolo priamo poškodených toľko fyzických osôb. Samozrejme, aj napríklad daňová kriminalita mnohých poškodila a poškodzuje, avšak nepriamo, primárne je poškodený štátny rozpočet. Ľudia do nebankoviek vložili státisíce až milióny korún a väčšina z nich už ich nikdy nevidela. Samozrejme, boli aj takí, ktorí naozaj profitovali a získali sľubovaných 30 až 35 percent, čo je naozaj neuveriteľný zisk. Bolo podľa vás veľa ľudí, ktorí vedeli, že ide o pyramídovú hru, a napriek tomu riskovali? Ja si myslím, že takýto typ investorov, alebo aspoň mnohí z nich, vždy rátajú s určitým rizikom. Aj v súčasnosti investície do rôznych akciových fondov prinášajú určité riziko. Ide len o mieru jeho únosnosti. No v tej státisícovej mase ľudí by sme, pochopiteľne, našli rôzne kategórie. Od hazardných hráčov až po naivných dôchodcov, ktorí si mysleli, že vkladajú peniaze do banky. Ako to bolo s podobnými subjektmi v okolitých štátoch? Bolo v tom Slovensko špecifické? O iných krajinách nemám až taký prehľad, ale napríklad v Albánsku prišli o svoje úspory milióny občanov. A, samozrejme, v Česku to bolo podobné. Tamojšie družstevné sporiteľne padali jedna za druhou. Vtedy sme napokon boli ešte spoločným štátom, ktorý zdieľal mentalitu, právne normy i spôsob podnikania. To, že štát nebankové subjekty tak dlho toleroval, bolo naozaj len o nepripravenosti legislatívy, alebo sa potvrdilo podozrenie, že za tým, aby sa nevytvoril zákonný rámec, stáli aj nejakí politici?

6 Žiadne dôkazy o tom neexistujú. Treba si uvedomiť naozaj podstatnú vec, že to prišlo naraz, ako vlna. Ľudia do nebankových subjektov vložili peniaze doslova v jednej chvíli, masovo. Štát pochopil, že sa ocitol pred problémom a treba ho riešiť. Aj ho riešil, akurát neskôr, a vtedy už boli v obehu milióny. Podľa mňa išlo najmä o nepripravenosť štátu. Uvedomiť si treba i to, že nebankové subjekty založené na báze pyramídovej hry dokážu fungovať relatívne dlho. Zoberte si BMG, ktorý mal vo svojom portfóliu ako holding asi tridsať ďalších spoločností. Obchodovali s cennými papiermi, s nehnuteľnosťami, vydávali časopisy, vlastnili známu požičovňu automobilov, konkrétne Drukos. Mnohokrát bolo ťažké objasniť, kde končí podnikanie a kde sa začína trestná činnosť. Mimochodom, veľmi dobre si pamätám prvý nebankový subjekt na Slovensku. O čo išlo? Volal sa Unifa Invest Košice. Vykonával som v tejto trestnej veci dozor. Odrazu skončili a my sme na hraniciach zadržali dvoch príslušníkov juhoslovanskej národnosti a jednu Slovenku, snažili sa vyviezť na juh milióny korún. Ľudia však boli nahnevaní, že sme tie pobočky zatvorili, veď niektorí z nich si predsa na druhý deň alebo počas ďalších dní mali vybrať svoje značné úroky! Pod oknami košickej prokuratúry bol vyslovene protest proti zatvoreniu pobočiek, to sa písal rok Ľudia, pravdaže, nevedeli, ako sme majiteľov Unify chytali na hraniciach. No, samozrejme, tí, ktorí sa peniaze ešte len chystali vložiť, boli šťastní. Pamätám si na mnohé príbehy, niektoré tragické, iné, naopak, šťastné. Spomeňte nám nejaké. Smutný bol napríklad prípad muža, ktorý niesol manželke na vysporiadanie BSM 300-tisíc korún a stretol vedúceho pobočky, svojho známeho, ktorý mu hovorí: Daj ich radšej tuto do našej pobočky a máš ich s 30- percentným úrokom. O niekoľko dní neskôr boli pobočky zatvorené. Naopak, iný občan zas plánoval odniesť do pobočky tiež niekoľko stotisíc, no padla mu na hlavu polička a skončil v nemocnici. Keď z nej vyšiel, pobočka už bola zatvorená. Ako prokurátor ste ľudí v tejto veci nemohli nijako varovať, no ako občan ste museli pociťovať isté napätie. Väčšia miera podozrenia voči týmto subjektom však v skutočnosti existovala až postupne. Všetky nebankovky padli okolo roku 2001, priestor na dlhú osvetu nebol, akurát vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová posledné mesiace apelovala na občanov, že majú byť ostražití. Hovorili ste, že tento typ ekonomickej kriminality prišiel ako vlna. O to viac musela zaliať vás ako prokurátora. Neľutovali ste chvíľami, v akej sfére ste sa ocitli? Naopak. V takej situácii človek cíti zmysluplnosť svojej činnosti. Prokuratúra vtedy naozaj musela zabrať, a aj zabrala. Štatutári v podstate všetkých nebankových subjektov, a bolo ich okolo dvadsať subjektov, boli rad za radom stíhaní. A ako pribúdalo skrachovaných nebankoviek, začala sa zvyšovať aj medializácia. Samozrejme, úplný vrchol boli BMG a Horizont. Tvrdíte, že všetci boli potrestaní. A čo Jozef Majský? Tu treba urobiť jeden zásadný rozdeľovník. Existovali totiž dve skutočnosti vo vzťahu k týmto nebankovým subjektom. Štatutárom BMG a Horizont bol už nebohý Vladimír Fruni a spol. Oni priamo vyberali prostriedky, oni ich získavali od investorov. Majský v tom nijako nefiguroval, nebol štatutárnym zástupcom. Na scéne sa objavil až koncom roku 2001 a najmä vo februári 2002 po krachu oboch subjektov a zatvorení pobočiek. Podľa obžaloby v BMG a Horizonte páchatelia vyzbierali 53 miliónov korún, pričom len 13 miliónov zostalo na pobočke v Košiciach a zvyšné peniaze boli v kufríkoch odvezené Majskému. Ide teda o dve úplne samostatné kauzy, ktoré si ľudia zamieňajú. Doteraz mi píšu občania a úplne neaktuálne žiadajú peniaze. Nehovoriac o tom, že poškodení boli v tomto prípade vylúčení, lebo je nemožné realizovať výsluchy a ďalšie úkony so 170-tisícmi alebo podobným počtom poškodených. Takéto trestné konanie by sa nikdy neukončilo, preto trestný poriadok stanovuje limit sto poškodených. Svoje nároky teda môžu uplatňovať len v konkurznom konaní, čo je práve veľmi aktuálne, keďže sa výťažok z konkurzu v súčasnosti prerozdeľuje medzi občanov. Žiaľ, v kriticky malom množstve 1,8 percenta. Je dobre, že sme si objasnili tento rozdiel, no aj tak má podľa mňa zmysel Majského spomínať. Jeho nepotrestanie zostáva totiž jednou z nezahojených rán 90. rokov. Jeho prípad je na Najvyššom súde a ten skonštatoval, že ho nemožno pre chorobu postaviť pred súd. Ja som bezprostredne po vydaní súdneho rozhodnutia o prerušení trestného stíhania podal návrh, aby sa v stíhaní pokračovalo, aby bol obžalovaný súdený za prítomnosti zdravotnej služby na Najvyššom súde, alebo v zdravotníckom zariadení, kde má kompletnú starostlivosť. Ide o verejné zasadnutie, ktoré trvá len pár minút, som teda hlboko presvedčený, že jeho zdravotný stav nemôže nijako ovplyvniť. Žiaľ, Najvyšší súd tento môj názor zatiaľ nezdieľa. Trestné stíhanie je teda prerušené. Ako sa s takýmito situáciami vyrovnávate? Ako prokurátor musím názor súdu akceptovať, tak ako policajt musí rešpektovať názor prokurátora. Je tu určitá, zákonom presne daná hierarchia, a za tých bezmála tridsať rokov som sa ju už naozaj naučil akceptovať. Prípadný vnútorný nepokoj alebo nesúhlas nie je podstatný. Sústrediť sa musím len na to, či som ako prokurátor urobil naozaj všetko, a v tomto prípade som konal až nadštandardne, keďže proti tomuto typu rozhodnutia nie je prípustný takzvaný opravný prostriedok, no ja som napriek tomu podal takýto súdny návrh. V súčasnosti sa vaše meno spája najmä s Marianom Kočnerom, ktorého ste v rámci kauzy zmenky dostali za mreže. Pamätáte sa ešte, kedy ste o ňom počuli prvý raz? Do roku 2018 som ho vnímal len mediálne. Kde sa objavila sporná ekonomická kauza, nejaká miera podozrenia, tam sa odrazu vynoril aj tento človek. Bolo mi jasné, že jeho koniec je blízko. Pri účasti na toľkých sporných kauzách naozaj platí, že dovtedy sa chodí so džbánom po vodu, kým sa neodtrhne ucho. A od jari 2018 som sa začal zaoberať touto zmenkovou kauzou ako prokurátor. Kočner začal nezákonne podnikať ešte pred prevratom. A vôbec, už za socializmu existovalo takzvané rozkrádanie majetku, často sa dokonca stretalo s istou sympatiou u verejnosti. Venovala sa mu tá istá skupina

7 ľudí, ktorá v tom potom pokračovala aj v 90. rokoch? Alebo raný kapitalizmus vygeneroval úplne nových podvodníkov? K tomuto sa mi ťažko vyjadruje, môžem to zhodnotiť len z perspektívy prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach a neskôr v Prešove. A z môjho pohľadu o úplne totožnú vzorku nešlo. No pravdou je, že takí ľudia sa vedeli lepšie takpovediac obracať a využívať aj diery v zákone. Zákony o malej a veľkej privatizácii prijaté v 90. rokoch však boli také zlé, že doslova umožnili obohacovať sa na úkor štátneho majetku. Štát vytvoril také rámce, také voľné pravidlá, ako keby, laicky povedané, legalizoval krádež. Takto som vnímal, doteraz vnímam a celý život budem vnímať 90. roky v rámci privatizácie. V mnohých prípadoch sme na prokuratúre vyvíjali doslova nadľudské úsilie, a potom sme zistili, že rôzne podozrivé činnosti, mnohokrát takpovediac aj skrachovanie podnikateľských v zásade formou podozrenia z tunelovania, boli v súlade so zákonom. Hralo sa podľa zvláštnych pravidiel. Čo však zostalo nezmenené, je prerastanie štátu mafiou. V čom je to napriek tomu iné ako to bolo v 90. rokoch? V tom čase bola prioritou hrubá sila. Záujmy mafiánskych skupín boli neraz až teatrálne. Každý mal vedieť, kto je kto, mafiánski bosovia typu nebohý Holub či Kolárik a desiatky ďalších vyslovene chceli byť známi. V súčasnosti, ak existujú takéto formy skrížených záujmov, sú vysoko sofistikované a absolútne utajené. Toto je ten obrovský rozdiel. Dnes mnohokrát nevieme, kto za spoločnosťou skutočne stojí. Máme síce protischránkový zákon, ale ten sa vzťahuje len na verejnú podnikateľskú sféru a subjekt, ktorý do nej nechce vstupovať, môže z hľadiska skutočných vlastníkov zostať utajený. Dnešní páchatelia fungujú v najhlbšom úzadí a najhlbšej sofistikovanosti. A čo sa týka samotnej legislatívy, tá je už úplne v poriadku, alebo v nej ešte máme diery? O výrazných dierach sa určite hovoriť nedá. Na Slovensku sa, naopak, stretáme so situáciou, podľa môjho názoru, že máme takpovediac trikrát lepšie normy ako je európsky priemer, no našinec vynaloží azda desaťkrát väčšie úsilie, aby zákon porušil. Takže miera hľadania úplne maličkých legislatívnych dierok je z môjho pohľadu taká intenzívna, že nakoniec sa ju aj podarí nájsť a spáchať trestnú činnosť. Takže skutočným problémom je mentalita Slovákov. Naozaj vám pri porovnaní s inými krajinami vychádza, že Slováci sú v tomto smere húževnatejší? To je môj názor. Keď si vezmem, koľko je novelizovaných rekodifi kovaných právnych noriem, vrátane Trestného zákona a Trestného poriadku, teda, že boli zmenené od roku 2006 asi po 40-krát, a stále sa novelizuje a novelizuje Ja si naozaj myslím, že slovenská mentalita sa v priebehu desiatok rokov zhoršila, snaha porušovať právne normy je veľmi vysoká. A pažravosť je na vzostupe. Neustále si pritom kladiem otázku: Načo to tým ľuďom je? Milióny im šťastie neprinesú, však? Rozhodne nie tie, ktoré získajú nezákonnou činnosťou za cenu obrovského rizika. Naozaj si na túto otázku neviem odpovedať ani po tridsiatich rokoch praxe. Veď už človek s mesačným príjmom napríklad 10-tisíc eur mesačne má všetko, čo potrebuje. Nehnuteľnosť, auto, dovolenku, voľnočasové aktivity Čo ešte potrebuje viac? Aj tak ma trochu prekvapuje váš temný pohľad na zhoršovanie mentality Slovákov. Nie je možné, že to z pozície prokurátora vidíte trochu černejšie, ako to naozaj je? Nemyslím si to, ale ani to nepopieram. Môj názor vychádza z toho, že len v jedinej daňovej kauze v našej pôsobnosti, to znamená najmenej v rozsahu 6,65 milióna eur, sú zapojené desiatky právnických osôb a v rámci nich desiatky až stovky fyzických osôb s rôznou mierou podozrenia. Z nej sa na konci podarí vyselektovať obvinených, hoci podozrenie je vysoké u ďalších desiatok. A opakujem, to hovorím len o jedinej kauze. Kedy sa vám ako prokurátorovi robilo ťažšie? Teraz alebo v 90. rokoch? Teraz, a to neporovnateľne. Riešime totiž kauzy páchané sofistikovanejším spôsobom, s obrovskými škodami rovnajúcimi sa desiatkam miliónov eur. Obvinení volia agresívny spôsob obrany, rovnako ako ich obhajcovia, bazíruje sa na detailoch, na formálnej, takzvanej procesnej stránke, len máloktorý obžalovaný prejavuje sebareflexiu. V minulosti bola u obžalovaných oveľa väčšia miera priznania sa a ľútosti. Obhajcovia neboli takí agresívni, išlo sa viac po vecnej, takzvanej hmotnej, stránke. A najmä sa zmenili formy trestnej činnosti. Dnes už nehovoríme o kvantite, čo bolo typické pre 90. a nasledujúce roky, keď čísla narastali až k hodnote 100-tisíc kriminálnych prípadov ročne. V súčasnosti kriminalita klesla k 70-tisícom a nižšie, ale kvalita sa rapídne zmenila. Zažili ste počas takmer tridsiatich rokov prokurátorskej praxe situácie, keď ste sa báli? Nikdy som sa nebál, nikdy. Prokurátor sa nesmie báť. To je z môjho pohľadu vylúčená vec. Prokurátor musí byť odolný a dôsledný, ak sa raz nechá ovplyvniť, už je chytený v sieti. Niet inej cesty. Kto nie je odolný, nech si zvolí iné povolanie, v dnešnej dobe to platí x-násobne. Mafiánske popravy v 90. rokoch júla 1995 takmer na pravé poludnie explodoval na Štefanovičovej ulici v Bratislave nástražný výbušný systém (NVS) v aute značky Citroën. Zahynuli v ňom bratia Vladimír a Jozef Danišovci, z ktorých jeden bol považovaný za bosa bratislavského podsvetia februára 1997 pri hoteli Holiday Inn na Bajkalskej ulici v Bratislave páchatelia ozbrojení samopalom a brokovnicou zastrelili Miroslava Sýkoru, jedného z ďalších šéfov mafie. Spolu s ním zahynul aj jeho vodič apríla 1997

8 v Bratislave-Petržalke na Lietavskej ulici vybuchol NVS vo vozidle Seat Ibiza, zaparkovanom vedľa Mitsubishi Pajero, patriacom Petrovi Križanovičovi s prezývkou Duran októbra 1997 na bratislavských Kramároch zomrel bos košického podsvetia Róbert Holub. Cez okno ho usmrtili výstrely zo samopalu. Holuba do nemocnice previezli po neúspešnej prvej likvidácii pred hotelom Danube mája 1998 pri vchode do tenisových kurtov v areáli Zlatých pieskov explodoval mohutný NVS, pri ktorom zahynul Eduard Dinič. 4. októbra zabilo 30 výstrelov aj jeho brata Róberta. Ján Šanta Rodený Sninčan vyštudoval Právnickú fakultu univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, doktorandské štúdium absolvoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Bratislava. Kariéru verejného žalobcu odštartoval na Mestskej prokuratúre Košice. Prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sa stal 1. septembra Pôsobí aj ako pedagóg. Externe vyučuje na Justičnej akadémii v Pezinku, na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole a Právnickej fakulte UK Bratislava. Relaxuje predovšetkým v divadle. 5. SKONČILI SA PRVÉ ŠTYRI verejné vypočúvania [ ; Košice Dnes; V MESTE; s. 4; Jana Vargová] Kandidáti na riaditeľa K-13 Košické kultúrne centrá uzavreli prvé kolo výberových konaní Prvé kolo výberových konaní na posty riaditeľov mestských podnikov pokračovali včera popoludní záverečnými verejnými vypočutiami. Predstavili sa traja najlepší uchádzači na miesto riaditeľa K13 Košické kultúrne centrá. Jana Vargová Z neverejného vypočutia spojeného s prezentáciou stratégie rozvoja spoločnosti ich posunula do finále výberová komisia zložená zo zástupcov Magistrátu mesta Košice, poslancov, odborníkov z externého prostredia a zástupcov zamestnancov. Do finálovej trojky sa dostal umelecký a výkonný riaditeľ CultCode Inštitút vizuálneho umenia Tomáš Marušiak, advokát Tomáš Petraško a terajšia poverená riaditeľka K13 - Košické kultúrne centrá Denisa Vágner. Ako prvá sa predstavila doterajšia poverená riaditeľka K13 - Košické kultúrne centrá Denisa Vágner. Býva v Košiciach a je absolventkou Pedagogickej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, kde vyštudovala nemecký a ruský jazyk pre hospodársku sféru. Momentálne ešte diaľkovo študuje psychológiu. V posledných rokoch pracovala ako generálna manažérka hotela Yasmin Košice, kde nastavovala prevádzkové procesy, optimalizovala obchodnú politiku a snažila sa o zvýšenie predajného potenciálu. Druhý sa predstavil Tomáš Petraško, ktorý je tiež Košičan. Je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ. Doteraz pracoval ako advokát, spoločník a konateľ Agile&Clever, kde zastupoval klientov pred súdom a orgánmi verejnej správy, pripravoval zmluvy a venoval sa aj správe majetku. Zároveň je aj spoločníkom a konateľom spoločností Adsulting a Adsulting Plus. Tieto firmy sa zaoberajú reklamou, marketingom a aj organizovaním rôznych podujatí. Posledný kandidát, ktorý sa predstavil, bol Košičan Tomáš Marušiak. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2013 až doteraz pracuje ako umelecký a výkonný riaditeľ CultCode, Inštitútu vizuálneho umenia v Brestove. Vypočúvania, tak ako po iné dni, sa uskutočnili v malej zasadačke Magistrátu mesta Košice. Mohla sa na ňom zúčastniť aj verejnosť. Verejné vypočutie bolo možné sledovať aj na facebookovej stránke mesta Košice. Mená všetkých najlepších uchádzačov na post riaditeľov mestských podnikov (BPMK, DPMK, TEHO a K-13) budú známe v pondelok 16. septembra. Top informácie z rezortu školstva 1. Krok pre mládež. SZĽH otvoril prvé Športové komunitné centrum [ ; pravda.sk; Šport; 00:00; TASR] V areáli Základnej školy Hradná v Liptovskom Hrádku otvorili Športové komunitné centrum. Autor: SZĽH Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) otvoril vo štvrtok v areáli Základnej školy Hradná v Liptovskom Hrádku prvé Športové komunitné centrum na Slovensku. To poskytne pre deti ľadovú plochu s rozmerom 20x40 metrov, pričom v budúcnosti k nemu pribudnú aj ďalšie športoviská. Chceli sme pripraviť miesto, ktoré znova privedie deti k športovaniu. Verím, že prvé Športové komunitné centrum takým miestom bude, uviedol člen výkonného výboru SZĽH Martin Kohút. Jedným z kľúčových prínosov centra je skutočnosť, že sa nachádza priamo v areáli základnej školy. Pridanou hodnotou je to, že detí majú všetky aktivity v rámci vyučovania alebo poobedného krúžkového programu. Rodičia už tak nemusia byť otrokmi záujmovej činnosti detí, skonštatoval Kohút. Financie na projekt pochádzajú z komerčných príjmov zväzu a bankového úveru. Investorom projektu je dcérska spoločnosť zväzu SZĽH Infra, na prevádzke sa spolupodieľa mesto Liptovský Hrádok. Okrem prevádzky získa mesto od SZĽH aj ďalšiu službu.

9 Každé dieťa má garantovaných minimálne desať hodín výučby korčuľovania. Poobednú krúžkovú činnosť budeme tiež pokrývať našimi inštruktormi, vysvetlil Kohút. V rámci nej môžu deti hrať hokej alebo sa zlepšovať v korčuľovaní, ale rozhovory prebiehajú aj s krasokorčuliarmi. Športové komunitné centrum v Liptovskom Hrádku bude poskytovať deťom z mesta aj okolitých obcí ľadovú plochu počas ôsmich mesiacov, od septembra do konca apríla. Vtedy sú naplánované rôzne turnaje pre deti, ktoré prejdú počas školského roka korčuliarskym kurzom. Hala bude následne využívaná aj na iné športy, načrtol Kohút. Od mája do augusta sa v nej môže hrať in-line hokej, hokejbal prípadne ďalšie športy. Súčasťou centra budú štyri šatne, kompletné sociálne zázemie, miestnosti s chladením a pre rolbu či menšia kaviareň. Iniciatívu SZĽH ocenil aj podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši. "Málokto si uvedomuje, že špičkoví hokejisti musia odniekiaľ vzísť. Hokej nie je lacný šport. Preto chcem oceniť túto iniciatívu, pretože vznikla bez prostriedkov vlády. No nie každé mesto má osvieteného primátora a partnerov, aby vedelo so SZĽH ísť do tohto projektu. Chceme, aby sa hokej šíril v mestách a obciach tak ako futbal. Preto sme pre tých, ktorí nemajú na to, aby si ľadové plochy urobili, vyčlenili finančné prostriedky, uviedol. Prvýkrát to podľa Rašiho bolo v roku Boli to 4 milióny eur na rekonštrukciu existujúcej športovej infraštruktúry, ľadových plôch. Naposledy pred letom sa vyčlenilo 10,2 milióna eur pre SZĽH. Polovica má ísť na budovanie nových ľadových plôch, časť z týchto peňazí ide aj na dovybavenie hokejových klubov, povedal Raši. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR Martina Lubyová uviedla, že vrcholový šport je pre ňu dôležitý. No možno oveľa dôležitejšie je, aby sme šport dostali k masám, medzi mládež a celú športujúcu verejnosť. Pretože práve z tejto masovej základne, na konci pyramídy, môžu vznikať vrcholové talenty, ktoré budú Slovensko reprezentovať. Práve v tomto duchu je pre nás hokej veľmi dôležitý, skonštatovala. Primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger poukázal na to, že sa pokúsia rozkorčuľovať región, ktorý má ľudí. "Máme k dispozícii pomerne veľa hodín na to, aby sme uspokojili všetkých. Budeme sa však do toho musieť postupne dostať. Verím, že budú uspokojení aj tí, ktorí sa venujú hobby hokeju, aj tí, ktorí chcú zažiť pohybovú aktivitu na ľade, ale aj tí, ktorých odchytia skauti z hokejového zväzu a zaradia sa k talentovanej mládeži, uzavrel Tréger. ss 2. Ministerstvo školstva má problém so školou v Ostrovanoch [ ; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Róbert Lata / Oto Görner] Róbert Latta, Ostrovany: "Obec ide stavať základnú školu. Rezort školstva vidí problém v tom, že bude stáť pri osade, nie v centre obce, ako odporúčal. So školou, ktorá by podporovala segregáciu, bude mať ministerstvo problém. Štátny tajomník Peter Krajňák." Peter Krajňák, štátny tajomník Ministerstva školstva SR: "K dnešnému dňu predpokladám, že ministerstvo školstva nebude môcť vyhovieť tejto žiadosti. Aj priestorová segregácia je segregáciou." Róbert Latta: Obec však trvá na svojom. Stavať by mala začať už na budúci týždeň. Starosta Rastislav Popuša. Rastislav Popuša, starosta obce Ostrovany: My vieme, ako tu máme žiť, ako máme svojich ľudí vychovávať. Nikto nám nebude kázať, ako máme svoje deti vychovávať. Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, , Bratislava, Slovak Republic