SLOV ACI V KOV ACICI - TVORCOVIA INSITNEHO UMENIA

Veľkosť: px
Začať zobrazovať zo stránky:

Download "SLOV ACI V KOV ACICI - TVORCOVIA INSITNEHO UMENIA"

Prepis

1 UNIVERZITA KARLOVA V PRAHE FILOZOFICKA FAKULTA USTA v ETNOLOGIE SLOV ACI V KOV ACICI - TVORCOVIA INSITNEHO UMENIA SLOV AKS IN KOV ACICA - NAIVE ART PAINTERS Bakalarska praca ~ Veduci prace: Mgr. Jana DUDKOV A, Ph.D. Praha 2009 Ivana Spodniakova

2 Prehlasujem, ze bakahirsku pnicu som vypracovala samostatne a ze som uviedla vsetky pouzite pramene a literaturu. Praha, podpis autorky:

3 P od'akovanie: Na tomto mieste by som chcela pod'akovaf Mgr. Jane Dudkovej Ph.D, za podnetne a obetave konzultacie, panovi Pavlovi Babkovi majitel'ovi galerie v KovaCici, bez ktoreho podpory by som nemohla realizovaf svoj etnologickj vyskum v KovaCici. Dalej maliarom a obyvatel'om KovaCice, nielen za ich ochotu a cas, ktory mi venovali, ale aj za vel'mi srdecne a pohostinne prijatie. VsetkJm Vam vel'mi pekne d' akujem. Umoznili ste zrod tejto prace.

4 OBSAH, jf. ~"c:pcjf jl 'I' 2 -t i' v.,.. ';).lrnsl ne CI nalvne umenle e., U..",'", 'V t' v: '~V~I"\ 4.::I. nls.. orla a sucasnos novqci...;e Prfchod Siovakov na Do!nu Zem Sucasne podoby Kovacice... 6 ~. ~~~c:pm~~ ~~~jf~. ~ 4.1. Vplyv umenia na obraz 0 Kovacici ~ ~I'~~~~ Jr Mal'ba a snaha 0 zachovanie tradfcie Rozdiel medzi maliarskymi generaciami Inspiracia Posoistvo a vyznam tvorby Maliari a lokalne $, olocenstvo Etnicka identitifikacia a lokalna identita Identifikacia so Siovenskom Vojnovy konflikt a identita Tl ick slovensk~n tracjficie Svadba Detska svadba Istota ~a"~~ :J4 ~. ~~JF4f~~... ~t) 9.1. Slovnfk: Profily a obrazova dokumentacia diel kovacicskych maliarov: Zoznam informatorov: jfo.pouzita literatura :... 45

5 1. Uvod Kovacica je obec, ktoni sa nachadza v JUZnom Bamite, v regione Vojvodina, v sevemom Srbsku. Okrem domova slovenskej minority, je aj domovom naivneho, Ci insitneho umenia, fenomenu, ktoremu sa chcem venovaf v mojej bakahirskej pnki. Je niekol'ko spajajucich cinitel'ov, ktore boli podnetom k ryberu tejto problematiky. K Srbsku rna viaze osobny vzfah nevyspytatel'nej sympatie, ktorej zrod neviete zasadif do presneho casoveho useku. Spoznavanie tejto krajiny, vd'aka niekol'ky-m pobytom mi tento pocit este umocnili. Umelecka tvorba a rytvame umenie, su pre mila vel'mi blizkou oblasfou a zaujimavou pre detailnejsie presktimanie. Tieto dva cinitele sa spojili do vyustenia temy, ktora v sebe spaja umeleckosf i otazku etnicity. V praci by som chcela poskytnuf pohl'ad na ulohu am zastava umenie v spolocnosti, to ostava mojim hlavnym predmetom zaujmu. Ako aj otazka minoritneho a majoritneho obyvatel'stva a koexistenciajednotlirych skupin v multietnickom prostredl V tejto praci sa budem skromne snazit' 0 skibenie ty-chto faktorov: Zaujimalo ma minoritne postavenie Slovakov zijucich v Srbsku, a zaroveii obraz Slovakov ako skupiny, ktora sa stala svetovo znamou prostrednictvom umenia, ktore dostalo pomenovanie naivne- insitne. Zrod insitneho umenia sa datuje od pociatku 50tych rokov, kedy vznika prve zoskupenie naivnych maliarov. Ako vsetky kultfune a umelecke fenomeny neubranila sa ani Insita transformacii. T<ito praca sa bude taktiez venovat' jeho geneze a zmenam, ku ktorym za poslednych takrner sest'desiat rokov doslo. Takisto by som chcela reflektovaf jeho sucasnu situaciu v spolocnosti. Nic neexistuje vyabstrahovane, bez vzt'ahu k celku. Tak isto aj umenie a tvorba ty-chto l'udi, bez kontextu zasadeneho do sociaineho a environmentalneho prostredia, v ktorom zili a ziju. Oblasf, ktora spaja umenie a spolocnosf je pre mila ryzvou, pretoze si myslim, ze rna vel'ky- ryznam vo vytvarani a posiliiovani ku\tfunej identity. Nieco, co presahuje materiaino a hmotny svet, pretoze svojim duchom otvara nove dimenzie a ponuka kazdemu slobodu vol'by interpretacie a emocie. To nieco pre mila predstavuje umelecka tvorba. V mojej praci sa budem venovaf jej vyjadreniu v mal'be vo forme obrazu.

6 Insitne umenie a diela kovacicskych maliarov su I'ud'mi vytvorene pre I'udi a ich odkaz zanechitva stopu vo videni sveta. 2. Insitne ci naivne umenie? Chcela by som blizsie specifikovat' pojem naivne alebo insitne umenie, s ktorym v pnici pracujem. Autori tohto umenia boli spociatku oznacovani ako maliari prosteho, svateho srdca, nedel'ni maliari, sucasni primitivni, naivni umelci, inl Ziadne z ty-chto oznaceni nieje dostatocne rystizne a priliehave. Najma mizvy primitivne a naivne maju pejorativny zmysel a nemilosrdne sa t)lm znevafuje toto nanajrys zaujimave a pre dnesok vel'mi aktwilne umenie. Stefan Tkac preto zavadza termin insitne umenie na oznacenie odvekej I'udskej ruzby hrat' sa, potreby prerast' a realizovat' sa, zakotvit' vo vytvamom diele a niecim rysostne duchovnj'm prezit' pominutel'ny svet. 3 Insitne umenie - insitus - v latincine znamena neskoleny, uprimny. Tento termin je oznacenim druhu vytvameho prejavu zmieneneho slovenskeho teoretika Stefana Tkaca. Ide 0 umeiecke diela, predovsetkym mal'by, charakteristicke svojoujednoduchost'ou a prost)lm sty-10m, bez teoretickej, vedeckej perspektivy presrupene ryraznj'mi, casto kontrastnymi farbami. Naivni ci insitni umelci su prevazne bez akademickeho vytvameho vzdelania. SkUsenosti a prakticke rady ohl'adom tvorby boli prevafue nadobudnute samovzdelanim, odovzdavanim poznatkov, pripadnou radou od ostatnych umelcov. Insitne umenie je taktiez charakterizovane svojou detskou snovou viziou sveta, vyznacujucou sa idylickost'ou na obrazoch. Je znacne diferencovane a r6znorode, napriek 3 Ed. Katarina Cierna, zbornik 8. triemile insitneho umenia,, pozriet' sasinu pracu. 2

7 tomu, ze jeho diela su v podstate podobne a predpokladaju zakladnu nevinnost', cistotu, "hriechu neschopnu naivitu", 0 akej hovoril Baudelaire. 4 Treba vsak brat' na zretel' vagnost' a relativnost' akejkol'vek definicie, pretoze ako vo vsetkom aj tu vel'ku ulohu zohrava individual ita tvorcu a specifickost' jeho prejavu. Svetorymi predstavitel'mi Insity su Henri Rousseau a Grandma Moses. Henri Rousseau, sa narodil vo franclizskom mestecku Laval, v udoii rieky Loire a v zivote vystriedal viacero povolani, cez administrativu az po zamestnanca v armade. Aktivne zacal mal'ovat' vo svojich 49tich rokoch, kedy sa rozhodol, ze zanecha pracu v statnej sprave a rok na to, uz vystavoval. Je znamy vyrokom, ze nikdy nemal iiadneho utilela okrem prirody.5 Jeho objavitel'om bol basnik Alfred Jarry, ktory mu dal privlastok "colnik". Znamenal obrodu a signalizoval restiruciu basnickej reality. V dejinach rytvameho umenia otvoril now kapitolu. 6 VYvoj naivneho umenia prinasa do tvorby nove aspekty. A to viac formalnej edukacie a transformaciu yytvameho prejavu. Jednym z nazorov je, ze definicia naivneho insitneho umenia, je lizko specificka pre casove obdobie jeho vzniku a skupinu tvorcov, ktori boli pri jej zalozeni. M6j subjektivny nahl'ad na problematiku sa s tym stotozlluje. V konkretnom pripade obce Kovacice a naivnych maliarov je generacny rozdiei poznatel'ny. Pricom definicii Naivy je najspecifickejsi prejav najma prvej generacie jej predstavitel'ov, zaroveii zakladatel'ov. Je preto mozne ze pre d'alsie generacie a pokracovatel'ov tohto typu umenia, caka este len vhodny nazov ci pomenovanie. V mojej praci pouzivam obidva terminy - insitne i naivne umenie. Sami maliari sa casto charakterizovali ako naivni, preto nemyslim, ze pre kovacicskych maliarov by Naiva implikovala pejorativny vyznam. 4 Tkilc, Stefan: Svetove insitne umenie, Bratislava, Pallas, 1969, str Ilwww.members.aol.comlGRBowles/art-histimod-periods-def-nypl93.html 6 Tkilc, Stefan: Svetove insitne umenie, Bratislava, Pallas, 1969, str. 5 3

8 3. Hist6ria a slicasnost' Kovacice 3.1. Prichod Slovakov na Dolnu Zem Nazory na d6vody prichodu a osidl'ovania KovaCice sa medzi domacimi obyvatel'mi r6znia. Ked' ostanem vema historick:ym a Iiteramym pramenom, hlavnym motivom prichodu Siovakov na Dolnu zem v 18 a 19. storoci, bola politika Marie Terezie. Ta si davala za ciel' opaf osidlif uzemie vyl'udnene po tureck-ych najazdoch. Zaroven zaistif bezpecnosf hranice, ked'ze turecke nebezpecenstvo nebolo celkom zazehnane. 7 Na zaciatku 19. storocia, konkretne v roku 1803 kedy bola poziadavka knaza Jana Basilidesa o prepustenie pustatiny Kovacice itradne potvrdena cisarskym pripisom. Zo Slovakov, ktori migrovali na Dolnu Zem bol ako posledna casf Vojvodiny osidleny Banat. Pochadzali najma z Novohradskej stolice (v sucasnosti itzemie jlizneho cipu stredneho Slovenska s mestami Lucenec, Vel'k:y KrtiS..) a Hontianskej stolice, ale taktiez aj z osad Nitrianskej, Liptovskej, Zvolenskej Ci Turcianskej. 8 Dokladom su priezviska, ktore poukazuju na p6vod ich nositel'ov. Je niekol'ko interpretacii, ktore mali byf motivaciou vtedajsich obyvatel'ov k odchodu z p6vodneho domova. Zrejme islo 0 spojenie viacerych faktorov, ktore sa podiel'ali na migracii do oblasti dnesnej Vojvodiny 7 FARKAS, JozefJ.: Dejiny KovaCice Kovacica : mik1adom autora,

9 Jednak nimi mohli byf konjesiomilne dovody. Na uzemi dnesneho Slovenska bolo hlavnym vierovyznanim katolicke nabozenstvo a evanjelicke obyvatel'stvo ako minoritne pocit'ovalo utlak. DalSim faktorom boli hospodtirske dovody. Poda na uzemi dnesnej Vojvodiny bola a je vel'mi urodna. Kdezto jlizny cip dnesneho stredneho Slovenska sa vyznacuje skalnatou, suchou a nelirodnou podou. Ekonomicki dovody a zvjhodnenia, mohli taktiez zohrat' vjznamnu rolu pri rozhodovani 0 presidlenl Novi osadnici boli na desat' rokov oslobodeni od danl VYmerou nadobudli pozemok pre stavbu domu ako aj d'alsiu podu (zahrady, luky, vinice a omice). Pocet obyvatel'ov mal neustale vzrastajucu tendenciu. Kratko po zalozeni mala obec Kovacica 1000 obyvatei' ov v priebehu storocia ich pocet vzrastol na az Na ilustraciu prikladam vjpovede informatorov: " V roku 1750, ked'slowici emigrovali zo Slovenska je znamy Jakt, ie Slovensko bolo prevainou viiesinou evanjelicke. Bol zaloieny katolicky protirejormaeny rad, ktory mal vrati( evanjelikov na katolicku vieru. A zaealo obdobie prenasledovania, kedy evanjelici stracali hodnosti v uradoch, zakazovali sa evanjelicke poboinosti. Takie evanjelici boli suno ut/aean. Poda tam bola slabq, kde iili nasi predkovia. Tieto vsetky Jaktory boli hrozne a tito l'udia snivali 0 tom, ie pridu niekde kde si budu moc!' ryznava( svoju evanjelicku vieru a zit si slobodny iivot. Takf; bol sen 0 KovaCici 0 tejto pustatine a ked' prisli sem zistili, ze toto je ta vysnivana zem. Lebo tu bola urodna eemozem. Ked'ie boli hraniciari, hrozilo nebezpeeenstvo, ze Turd ich pobijlt. Preto im Rakusko-Uhorskci monarchia dala aj to17w slobody, len aby tu bola prevaha ich obyvatel'stva nad tureckf;m. Na zaklade toleraneneho patentu JozeJa II. mali vorne ruky na posobenie. Frantisek Jesenskf; a Jan Basilides boli prvi Jarari v KovaCici, ti priviedli Slovakov na Dolnu zem. "J.s. 9 Ed. : CICKA, Jan: KovaCica, zbomik prac pri dvestorocnici mesta, miestne spolocenstvo Kovacica, Bacsky Petrovec,

10 Informator je angaiovany v cirkevnom iivote KovaCice a patri medzi predstavitel'ov miestnej inteligencie a organizatora kulturnych aktivit v obci Siicasne podoby Kovacice Vojvodina sa nachadza na v hranicnej oblasti Srbska s Mad'arskom, Rumunskom a Chorvatskom. Okrem srbskeho obyvatel'stva mirodnostnu pestrost' dotvara mad'arska, slovenska, chorvatska, ciemohorska, rumunska a rusinska minorita. Multietnicka skladba obyvatel'stva je pre region Vojvodiny specifickym znakom. "Je to bez pochyb najheterogennejsia oblast' v celej Europe a zaujimavaje najmii preto, ze na takom malom uzemi zije 27 narodov, narodnostnych mensin a etnickych skupin (Srbi, Chorvati, Cesi, Mad'ari, Slovaci, Rumuni, Ciemohorci, Romovia, Rusini, Macedonci, Ukrajinci, Nemci, Slovinci, Bulhari a i.), ktori sa snazia zachovat' si svoju identitu. do.v rozhovoroch ju informatori nazyvaii "malou Europou" a na multietnicky charakter prostredia a vzajomnu toleranciu akcentovali. "V kovacicskej obci (okres) to znamena ta ma sedem, osem dedin. KovaCica, Padina Slovaci; Debeljac - Mad'ari; tu su Idvor, Samos - Srbi, Crepaja; Uzdin - Rlimuni; to sa styri vel'l((~ nacie. Ja sa nepytam Cije on Rumun, Mad'ar alebo co. Nfy ako l'udia tll iijeme velmo pekne. 10 6

11 Ja som mal po 150 robotnikov, ked'som staval domy. Aj Srbov, aj Rumunov aj Mad'arov a nikto nepostavil otazku, ty si Srb, ty si Mad'ar. A preeo? My sme mienllnilovni. Vojvodina je mala Europa vcelku. " JS. "Zaujimave je to multietnicke prostredie, v ktorom je KovaCica. Tu sa po vie, no to sa nasi Srbi, to sa nasi Rumuni, nasi Mad'ari. Ja ked'som bola v gymnaziu mala som v triede aj Rumunovaj Mad'arov, to je normalne, Clovek sa tu nauci odmalicka zit's tym. " N.M V nimci administrativneho Clenenia KovaCica patri spolu s ostatnymi obcami ako je Padina, Deheljaca, Uzdin do okresu s rovnomennym nazvom. V okrese Kovacica sa nachadza najvacsie zoskupenie Slovakov z celej oblasti Vojvodiny. Okres KovaCica ma podl'a poslednych statistik spolu obyvatel'ov. 11 V sucasnosti v samotnej obci Kovacici zije obyvatel'ov, co znamena, ze je najpocetnejsou obcou v regi6ne. Co sa ty-ka konkretne slovenskej minority, v okrese zije 45% Slovakov, Cimje Kovacica okresom s najvyssim absolutnym poctom krajanov , v krajinach byvalej Juhoslavie.1 2 Na priestorovu ilustraciu od Belehraduje vzdialena 50 km, od Noveho Sadu 90 km. Kovacica prezila nmoho politickych zmien, bola vystavena castej zmene hranfc a sucast'ou niekol'kych republik ci monarchif. Povojnove obdobie a industrializacia transformuje aj tradicny rur:ilny zivot Kovacice. Obec sa zacina architektonicky rozrastat' a modemizacia zasahuje ako do extra tak do intravilanu. Zaujimavaje aj architektonicka koncepcia obce, ktoru domaci obyvatelia prirovnavaju k Viedni Ci Washingtonu, pretoze vsetky ulice su pravouhle. Plan KovaCice bol totiz vypracovany 10 rokov dopredu, viedenskym architektom v casoch Habsburskej monarchie. II

12 Tento fakt zmieiiujem najmii kv6li v)ivamemu prejavu, ktory podciarkuje vyraznu horizontalnost'rovinatej krajiny. 4. Fenomen Insity Ako som liz v uvode spomenula, insitne umenie je neskolen:0n najmii rytvamym prejavom, eharakteristickym svojoujednoduehou poetikou, casto prirovnavanou k detskemu "naivnemu" videniu sveta. Proporeie, formalna stranka obrazu a perspektiva zodpoveda neakademiekemu vzdelaniu, no o to viae podtrhuje Cistotu a zamer tvoreu zaehytif videne z jeho vlastnej "perspektivy." Insita narozdiel od Art Brut ( ktore takisto nezodpoveda "profesionainej" rytvamej tvorbe), prekresi'uje zivot zjeho zidealizovanej farebnej strany. Realita a osobity' svet Insity je svojsky' a bohaty'. Nielen vysnene predstavy sujej nametom, ale i realne, no svojim sp6sobom spoetizovane obrazove zaehytenie sveta. PodI'a umeieekeho, typoveho triedenia m6zme preto Insitu rozdelif priblizne na tri kateg6rie: 1. metaforickit 2. ideografickit 3. poeticko-realistickit 13 Ako kama klasifikaeia ani tato nemoze byt' exaktne vymedzena, ked'ze treba pocftat' s preifnanim a fuzioujednotliryeh kateg6rif. U kovacicsky'eh maliarov na obrazoeh dominuju pestre farby, motivy z detstva a tradicneho roi'nfckeho zivota. Ked'ze vsetei z nieh sa zivili poi'nohospodarstvom, maliarstvo si museli obhajovat'vo voi'nyeh ehvii'aeh oddyehu. Takisto vsetei z nieh zacali aktivnejsie tvorit' vo vyilsom veku, kedy praeovnyeh povinnosti ubudalo. 13 Tkiic, Stefan: Svetove insitne umenie, Bratislava, Pallas, 1969, str. 15 8

13 ZaujimavYm faktomje, ze tvorba insitnych maliarov sa zacina v dobe, kedy tradicny pol'nohospodarsky zivot men! industrializacia. Insita v Kovacici sa datuje od 50tych rokov, 20teho storocia, (prave v tomto case modernizacia modifikuje tradiciu), kedy po PrvY krat spolu vystavovalijej zakladatelia. Preto snaha 0 jej zachovanie, ovplyvnuje aj motiviku kovacicskych maliarov. " V krajinach so silnou l'udovou vytvarnou tradiciou nadvazuju niektori insitni tvorcovia na tradicie l'udoveho umenia, pricom prekracuju medze, vybocuju z jeho kanonu a z jeho anonymity." 14 Jan Sokol, Martin Jonas, Martin Paiuska, Zuzana Chalupova a d'alsi svojou tvorbou zacali pisat' novy pribeh KovaCice. Ako vlastne vznikol tento dnes uz ho moieme nazva( fenomen Insity v KovaCici? Z rozhovorov, ktore sa uskutocnili usudzujem, ze zaujem 0 vytvarne umenie nebol podmieneny vyraznym predstavitel'om vytvarneho umenia, osobou - maliarom (jediny maliar, ktory tu p6sobil bol Konstantin Danilov v 19. storoci, ktoreho som zmienovala v suvislosti s oltamym obrazom v evanjelickom kostole). Co sa ty-ka vyraznej osobnosti, je znacne, ze podnet k tvorbe vznikol teda z prostredia samotneho a nemozno hovorif 0 jednej autorite, ktora by predikovala ci priamo spustila tvorbu maliarov. K priciuclm a okolnostiamjej vzniku sa viaze viacero hypotez. Z kunsthistorickeho hl'adiska obdobie kedy vznika a rozvija sa, nepraje avantgardnym umeleckym formam Ci abstraktny"m vizualnym vyjadreniam. Stava sa akousi alternativou k dominujucemu modernemu umeniu a jeho avantgardny"m smerom Tkac, Stefan: Svetove insitne umenie, Bratislava, Pallas, 1969, str EminaCiric 9

14 Obdobie v ktorom vznika Insitaje dolezitym faktorom k pochopeniu celeho fenomenu. 50te roky tak v Srbsku ako i v ostatnych postkomunistickych statoch nedavali moznost' slobodneho umeleckeho vyjadrenia. Preto idylicke malby zo sedliackeho zivota a obrazy zachycujuce tradicny odev, zvykya prostredie pracujuceho l'udu boli rezimom podporovane. Ale bolo by neobjektivne prisudzovat' rezimu ulohu hlavneho determinanta Naivy. Ide o vzajomnu interakciu roznych faktorov v socialnom prostredi a konstehiciu viacerych prvkov, ktore boli podnetmi k rozvoju maliarstva v Kovacici. Kovacicki maliari najskor kopirovali pohl'adnice zobrazujuce oku lahodiace zamky, ci d'aleke krajiny. "Na tjeh vystavaeh v prvjeh rokoeh neboli matby, ake sa nesk6r zjavili. Este sme blzidili, prekreslovali sme uz zname mat by, nejake klastory. " J. S. Na zaciatky Insity v Kovacici si spomina aj Jan StrakUsek, najstarsi zijuci maliar, ktori stiil pri jej zrode. Jan StrakUsekje vyuceny-m stavharom a cely zivot az do svojej penzie vykonaval profesiu stavbyveduceho. Aktivnejsie zacal mal'ovat' najma po odchode do penzie, vd'aka ziskanemu vol'nemu casu. "Ja vam poviem aka sme zae!i, to viem, ale preeo sme zaeli, to neviem. V roku 1952, boli u nas prvi maliari Paiuska, Sokol a ti mali prvu spoloenu vf;stavu a my sme to videli viaeeri z mis. Potom sme sa pripojili a dovedna sme robili vsetci. No my sme viiesinou kopirovali, prekrestovali. Videli sme vol'aky pekny zamok, my sme mysleli, ze je to umeleetvo. Potom sme zaeli mi v 1954 vsetci spolu vystavovat; ale my sme vsetci prekresl'uvali. No prisiel Oto-Bihalji Merin. To bol kritik a on nam povedal, zeby sme viae nekopirovali, neprekresl'uvali, ale zeby sme kreslili to co vidime, svoj zivot. Jeden nas maliar Knjazovie, on uz ddvno zorn rei, nakreslil vol'gky tanee. A tam farar ehytil za rit' vol'aku zenu. No a fararovi sa to nepatri. 10

15 No a co sa stalo. My ked sme mali tu spo!oem; vystavu, ked prisiel Oto-Bihalji Merin. My sme ten obraz obnitili ako ni pekny, ieby ho nevidel. On to otoei! a ked to vide!, tak nam vravi, takto mal'ujte, to co vidite. Vtedy bola viae ta naiva. Ze neboli proporcie, perspektiva. Teraz ui aj my sme sa viae vzdelali a mladi tiei, uz to nie je ako vol'akedy. Takie na zaciatku nam najviae poradil ten vytvarny kritik Oto Bihalji Merin. Potom sem prisli aj druhi Krsto Hegedusic zo Zagrebu a dalsi akademski maliari, ktori isto potvrdili nekreslite zamky, kreslite to, co vidite. Vy ste srbski naivni umelci, takie mal'ujte tak. On nam doniesol volake farby aj stetocke voi'ake. Lebo my sme dovtedy nemali nic. V 1955 sa otvorila prva insitna galeria, ktoraje dodnes v dome kultury. To bola prva ga!eria insitneho umenia v Juhos/avii a moino aj sirsie. " Osoba Ota-Bihajli Merina, zohrala -ryznamnu ulohu vo v-yvine tvorby kovacicskych maliarov. Nasledne po jeho podnetoch kopirovanie nahradzaju obrazkami zo sedliackeho zivota. " Mall/jte to co vidite, co citite, vas iivot. Neprekresl'ujte eudzie veci. Tak nam povedal. Odvtedy sme vsetci tak malovali. Mnohi kritiei priehijdzali, ale Bihalji nam urcil smer." J.S. DalSim osobou bol uz zmieneny chorvatsky maliar Krsto Hegedusi6, ktory navstivil KovaCicu a miestnych insitnych maliarov, tak isto ako Oto-Bihajli Merin, podporil v ich vlastnom realistickom umeleckom prejave. Tvorte svoje originalne diela, povedal. A tak sme aj zacali. Ako vidime, tak aj malujeme. 16 Prvi predstavitelia, by-vali najednej ulici a ich vzajomne kontakty a priatel'stvo bolo podnetny-m prostredim pre umelecku tvorbu. Podl'a prameiiov sa zaciatky vzt'ahuju k roku 1939, kedy si nad sachovnicou strojarsky zamocnik Martin Paluska a sedliak Jan Sokol navzajom prezradili svoju lasku k maliarstvu a zacali obcas mal' ovat' aj spolu. I7 16 Cirie, Emina: Jan StrakUsek, Fund of International Ethno Center Babka - KovaCica, 2006, str. 17 Valentik, Vladimir: Svet kovacicskeho insitneho umenia, Biicsky Petrovec, 2002, str. 6 11

16 VyPoved' vnucky Jana Knjazovica, rnaliarky N atasi Mijailovi6: " Tato ulica, v ktorej ja zijem sa vola Caplovicova, dostala mend po fararovi, ktory sa boril proti mad'arizacii. Ajeho vnukje Dusan Caplovic podpredseda slovenskej vtady. Tu byvali Jan Knjazovic, Michal Bires bol prvi sused, druhy sused bol Jan Garaj a v tejto ulici byvali aj Martin Jonas a Zuzana Chalupova. Takze prvi maliari fakticky okrem StrakUseka a Palusku boli tu. To isto bolo vermo zaujimavo. Oni sa vsetci kamaratili a potom spravili tit rystavu kovacicsky oktaber. A kovacicania ich pochwilili a zacli sa 0 nich zazljimat' a nich akademickf maliari a historici umenia. To bol jednoducho boom potom. Tu boli aj Sophia Loren, spanielsky krat' Juan Carlos, Rolling Stones, ti rudia chodili vidiet' kovacicskie obrazy. " V roku 1952 sa konala prva spolocna vystava, ktora sa konala pri prilezitosti 150teho vyrocia KovaCice a od vtedy kazdorocne pokracuje v oktobri, co podrnienilo aj jej nazov KovaCicky okmber. Je rniestorn sociainej interakcie celej obce a az dodnes rna reprezentacnu ulohu a slavnostny charakter. Zohrava vyznamnu rolu v udrziavani kolektivnej identity lokalneho spolocenstva. Po zorganizovani prvej vystavy sa k nirn pripojili aj d'alsi rnaliari Martin Jonas a Jan Knjazovic. 12

17 4.1. Vplyv umenia na obraz 0 Kovacici V mojej pnici zastavam mizor, ze umenie konkretne v pripade KovaCice vizualne umeniemal'ba a kulrume iniciativy p6sobia ako zdruiujuci a upevnujuci faktor lokalnej identity. kovacicki maliari svojimi obrazmi vytvorili samostatnyobraz 0 Kovacici ako takej.,,0 KovaCici sa vie, ako 0 fenomene, ako u kultitrnej rarite. To ani jeden podnik nedosiahol takit itroven. Vystavovali sme po celej zemi. Ja som viani bol v Tokiu. Ale aj ostatni, Londyn, Pariz, Moskva. Boli sme u Gasparovica (sitcasny slovenskj; prezident) na prijati, s prezidentmi sa stretavame, s kral'ovnou sme boli dovedna. " J.S. Umenie v sebe zachytava kontinuitu casov minulych i vizie do vzajomnej buducnosti spo locenstva. "Na buducnosf nazenlme takisto pomocou predstav uz existujucich vo vedomi. Pritom ako realny vnemovy zaklad existuje len pritomnost', lebo aj minulost' aj buducnosf, prezivame s predstavami a emociami pritomnosti... Bez tejto kontinuity vyvoja zobrazujucej strukrury by umenie nemohlo disponovat' onym nadhl'adom, ktoreho vznik poskytuje umeniu siroky obzor." I 8 " Myslim, ze umenie malo doraz pri zachovani tradicii v KovaCici, prelaze KovaCicania sa velmo velmo drzia svojich tradicii. KavaCicania sit velmi pysni na insitne umenie, prelaze Insita pres/avila KavaCicu. Ninto Claveka, ktory by Ci uz v Belehrade aleba inde ked' mu pavies, ty si z KavaCice, tak ahaa paznam naivne slikarstva (naivne umenie) a to (a naplni pychou, to je normalne. " NM 18 ALBRECHT, Jan: Eseje 0 umeni, Bratislava, Opus, 1986, str

18 5. Tvorba 5.1. Mal'ba a snaha 0 zachovanie tradicie Cast' svojho ryskumu som zamerala na introspektivny pohl'ad tykajuci sa tvorby samotnej. Zaujfmal ma umeleeky vyvoj maliarov, prvotne pociatky a impulzy, ktore spustili ieh umeleeku Cinnost'. Taktiez ieh nazor na insitne umenie a jeho vyvoj v KovaCiei, svojieh predehodcov, sucasnikova pokracovatel'ov. Ako som uz spominala v prevaznej vacsine wimety kovacicskych maliarov vyehadzaju zo spolocnej tradicie, zvykov, nametov s ktorymi je familiame lokalne spolocenstvo. Kovacicski insitnf maliari su znami svojim detailnym rytvamym prejavom, kedy kazda Ciastka na obraze, rna svoj v:yznam. Prave pre svoju funkeiu nositel'a vseobeene poznanyeh symbolov, su svojou znakovou recou obrazy jasne citatel'ne 10kaInemu spolocenstvu. "Vzt'ah znaku (jeho ryznamovej stranky) k tomu, co vyjadruje (teda k zmyslu), je vzt'ahom vymedzovania, kladenia hranic. Vyznam znaku ohranicuje zmysel, fixuje a stabilizuje prave ill cast' zmyslu, ktora sa zhodne vybavuje vo vedorni komunikujueieh, v pripade, ze vsetei danemu znaku rozumeju zhodne.,,19 Najma u zien maliarok, som sa stretla s potrebou zaehytit' na obrazoeh tradieie a zivot minulosti v roznyeh rovimieh, aby zaehoval to, co sa vytraea aje zriedka mozne opat' vidiet'. Obraz tu prebera funkeiu konzervaeie, ako posledny podliva miznueu yypoved' 0 minulosti. 19 Kulka, Jifi: Psychologie umeni, Praha, Grada Publishing, 2007, str

19 "Myslim, ie Insita vplyvala na zachovanie identity. Pretoie prvi maliari, co mal'ovali? Svoju dedinu, KovaCicu. Aka bola vtedy, drum genenicia zase zacala mal'ovat; aka KovaCica bola vol'akedy. Znamena, to co sa ui zabudalo. Chceli ju zachovat' aj na rych obrazoch. Preto si myslim, ie to malo vplyv. KovaCicaje yermo tradicna, aj vel'mo sa usiluje ostat'taka, aj vel'mo si to merkuje. Aja to uctievam, tak aj nacim (tak, to aj Ireba, lak sa to patri). "N M Na obrazoch su osoby oblecene v krojoch (obl'ubenym motivom su najma dievcata v tradicnych bodkovanych sukniach), na ktory sa v minulosti klactol vel'ky doraz. Hlavne pokial' ide 0 celkove farebne a dekoracne zladenie odevu. Jednotlive doplnky i odevne materialy sa chodili nakupovat' najma na Slovensko. "Ked'mala zelenkavu gecel'u, tak mala aj rucnik na hlave zelenkary alebo biely so zelenkarym tak:} vysiry, tak je aj na mojom obraze. To si vedeli ieny skladat' farby. Vidy rozmysl'ali co k comu pojde, aby to ladilo spolu, to vsecko je do taktu. " E.H V sucasnosti zeny z najstarsej genenicie state nosia kroje, pri shivnostnych prilezitostiach (akouje napriklad aj rystava kovacicskych maliarov v miestnej gaterii) si kroje obliekaju aj mlade zeny a deti. To mozeme pozorovat' aj na obrazoch kovacicsk)'ch maliarok. "Ja mam na kaidom obraze cloveka a naveky myslim, ie co ten clovek rob, to chcem na tom obraze pokazat'. Davam doraz aj na to, aka je obleceny. Ak je to v poli, sviatok, Ci svadba, podl'a toho ho obleciem. "Ja ten kroj kovacicki robim tak:} ako je, ja ho nosim, tak viem aka ho mam urobit'. Tie vzorke som sama vysivala, takja ich teraz prenasam na obraz, akoby som vysivala stetdkou. Aj tie kosele slovenskie co muiskjm dcivam, to akoby sam ich obliekala, tak:} pocit z toho mam. Snaiim sa, aby bola tam co v skutocnosli je. Potom ked' hl'adia na moje obrazy na rystavcich, lak ieny kerie ma poznaju a kerie vedia ako chodim obldena, tak prepoznaju moju gecel'u, kton! nosim. Ked'vidia obrazy, tak vravia, joj ved' to je ta!voja sukfza. " E.H 15

20 Okrem tradicneho odevu sa maliarky sustredia na zachytavanie zvykov, detskych hier, ci Cinnosti, ktore v sucasnosti vplyvom meniacej sa spolocnosti uplne absentuju. Tento fakt odovzdania odkazu mladymje ich dominujucou motivaciou v tvorbe. " Chcem necha!' potom aj nejaku poruku na tom obraze. Zeby!udia si z toho vo! aeo zobrali, kazdy za seba, ieby si zobral. To mi je hlavny dovod. Snaiim sa urobi!' tak ako je a potom sa to paei aj ostatnym. Urobila som velku rados!' KovaCieanom s touto velkonoenou rystavou a vsetci sa radovali. To mije motivaciou. "E.H. Zaujimavost'ou, ktora pretrvava v modifikovanej forme az do sucasnosti,je potreba zdobit' pribytky aj ceikory doraz na farby a ich zladenie, Ci liz v interieri alebo dekoracii fasady domu. Tie mali reprezentacny charakter a vytvarali obraz 0 majitei'ovi. Domy byvaii casto natrete na "nebeskomodro", co sa povazovalo za "typicku slovensku farbu". Taktiez steny boli bohato dekorovane, cez vlastnorucne vyrobene sabl6ny sa nanasala na ne farba, a tak vznikali bohate vacsinou kvetinove vzory. Interier domu byva castym motfvom maliarov a na obrazoch mozeme vidiet' jeho presnu podobu v minulosti. "Viiesinou ienieke dbali 0 tom domeeku, naveky musel by!' volakej pestrej farbe. Zvonku sa kalilo na bielo na modro. Ako slovenskafarba modra, to sa dodriiavalo. Zvnutra safurmami 4,5,6 ich bolo sa narobila a do rohov sa mali/valo. Taniere pestrymafarbami boli obmal'uvanie. Domy boli rozne, zelenkavie, iltkavie, stromy vykalenie bielym a domeek do domeoka obraz." Z. V 16

21 5.2. Rozdiel medzi maliarskymi generticiami VYvoj, rast a formovanie zobrazovacej sustavy ako aj sty1oveho systemu umeleckeho vyjadrenia je v neustalej zmene, dynarnickom pohybe premeny, ktory je podrnieneny funkciou casu. Pricomje determinovany sucasnou situaciou v pritornnosti a zobrazovacimi prostriedkarni doby minulej. Pritornnost', ktora prebieha, sa stretava s "hotorym" stavom formacie zobrazovacieho prostriedku. Pricom aktualna situacia zobrazovania nemoze obist' prostriedky, na ktore nadvazuje v kontinuite vyjadrovacej struktiiry. TYro padom nie je mozne o prudke zlomy v existujucej vyjadrovacej struktitre, lebo nemoze obfst' ucinnost' existujucej sustavy. "KaZde urnelecke dielo nesie totiz v sebe v negovanej podobe svoje "prazaciatky", ako i vlastny d'alsi vyv0j. lednotlive fazy vyvoja sluzia ako vrstvy sedimentacia, ako opora d'alsej krystalizacie a formovania umeleckej jazykovej sustavy. Tento proces vsak nepredstavuje ziadnu nahodnu aglomeraciu vrstiev, ale kauzalnu kontinuitu osvedcenych stylov}'ch pozicii, z ktorych kama bola raz akutnou sucasnost'ou, schopnou zavazne zobrazif a formulovat' urnelecke idey svojej doby. KaZda vrstva bola pritom platnou komunikacnou sustavou, z ktorej sa formovala d'alsia sustava bez porusenia oznamovacej schopnosti predchadzajucej sustavy." 20. Obraz, ktory zachytava skutocnosti danej doby, t. z. ten, ktory zv}'raziiuje emocionaine a poznavacie schopnosti jeho tvorcu, aktivne komunikuje s divakom a zaroveii obsahuje faktor pravdivosti zobrazovaneho - pravdivosti urnenia. Tato komunikacia prebieha vd'aka vzt'ahu medzi prijimatel'om konzumentom umenia a vazbe k zivotnej skutocnosti danej doby. "Nemozeme nevidiet', ze vyvoj zobrazovacej sustavy - ktora na roznych stupiioch evolucie koresponduje s poznavacou urneleckou schopnost'ou cloveka a zintenziviiuje vzt'ah cloveka k svojej skutocnosti - vytvara medzi umeleckyro zobrazovacim prostriedkom a zivotnym pocitom pevnu vazbu, ktoru reprezentuje styiova sustava.,,21 20 Albrecht, Jan: Eseje 0 umeni, Opus, Bratislava 1986, str Albrecht, Jim: Eseje 0 umeni, Opus, Bratislava 1986, str

22 KaMe obdobie v umeni, nadvazovalo na uz vytvorene, na to co prezentovalo predosle obdobie. Tak nevytvorilo nove vyjadrovacie prostriedky z nicoho, ale transformovalo na to, na co nadviazalo. V KovaCici sa sami maliari vymedzuju a rozlisuju na genenicie. Tie sa datuju od zaciatkov az po sucasnych najmladsich maliarov, "najrnladsiu geneniciu". Obdobie v ktorom vyrastali, spomienky na detstvo, spolocenskli sitmicia a podmienky, to vsetko formuje ich vy-tvamy prejav. "Mladi l'udia tu marujit vellni pekne, ja by som eheel aby to ostalo. Ale to nebude vyse insita, naiva. Diet'a sa misi najprv naradit' a my mu potam dame mena. Aj tata je tak. Aj tato druha insita sa narodi, bude aka bllde a my patam dostane svoje meno. Prve abrazy boli eelkam inaksie ako teraz. Afy sme nevedeli ani tak pekne maruvat; nevedeli sme ani perspektivy ani jarby nebali take. " J. S "Prvi maliari, kym sa nevyevicili s tou teehnikou, tak tie abrazy boli takie vsakavakie. Aj padlaha, aj jarby aj stetecke. " E.H. " Vtedy bala viae ta naiva. Ze nebali prapareie, perspektiva. Teraz uz aj my sme sa viae vzdelali a mladi tid, uz ta nie je aka val'akedy. " A.H "Drav bala predsa inak. Oni mal'ovali aka eheeli, neacakavali nejake peniaze, nejakit slavll.. Aka ked'si niekta hrava na gitare pre svajll dusll a adrazu ma kaneert v Carnegie Hall!. Znamena za srdea, ked'ta rabis. Afyslim si, ze jesta l'udi, ktari marujit skrz itspeehu, Ci penazi, ale to tak nejde. Musis byt'svaj na prvam mieste. Aka ca ani val'akedy bali svaji. Ja si ditjam, ze pride ta, ca bala val'akedy. Bala dast'maliarav, ktari mal'ovali skrz penazi. Ale traskll sa ta teraz primierila a casam sa ta vsetka vyfiltnlje. Nemozem ja ista tak mal'ovat' aka pred 60timi rakmi aka vol'akta kta zacinal ked' nebala internetu, televizii, bala len dedinska knizniea a ta je ta. Mlisim ta nejak rozsirit: Ale jesta aj rude, ktari sa mladsi ado mna a martljit tit tradicianalnu naivu. Na ja eheem, vyjst' z taho. Ta znamena aby sa vedela, ze sam z KavaCiee, sam Knjazavieava, aleja sam Natasa, nie sam Jan ani Anna. " NM 18

23 " Maluvalje naveky isto, nie je l'amie ani t'azsie. Ale Ci sa pacis, Ci si t'a vsima niekto alebo nevsima, to co robis. Myslim, ie my druha generacia nosime viicsiu zodpovednost' na sebe, aby to nezanikio. Mladi maliari, co zacnlt maluvat: myslia si, ie budu mat' razom vel'ki peniaze, ale to vobec v iivote tak nie je. Aby si z maluvania pobral vel'ke peniaze a robil hody sam sebe. Prejdu roke aj roke, kym do toho prides. " A.H. " Robime temy ako polnie roboty, sedliacke izby, no kaidy na svoj sposob. Aj l'udi, ktorych marujeme. Aj tie kraje, mne je to l'ahka urobit; lebo ich pamiitam, nosim ich. A pacia sa mi, takie je to robim s poiitkom preto mi je to l'ahko. Oni mladsi to urobia napriklad jednau farbou iba, nie presne tak, ako sa to nosiio. Ui ta nem6ies vidiet: z ktorej dediny je to. Na mojich obrazoch je to presne vidno, to je KovaCicanka, to je Slovacka. " J. S. 19

24 5.3. Inspiracia "Najskor treba mat' obrazu pine srdce, aby ho potom mohli byt'plne ogi. " Josef Capek Podnet k tvorbe moze prisf z najroznejsich stnin, je nim zivot sam. BYva to vnutomy popud alebo konkretny zazitok, spontanne sa vynorujuca myslienka, fantazijna predstava, ine umelecke dielo, ale aj objednavka, prakticka zakazka. 22 Z rychto mnohych podnetov je umelec osobou, ktora vybera. Cely tento vnutomy proces zacina pripravou. Nove tvorive napady sa objavuju v stave inspiracie, ktoraje nevyhnutna pre vznik noveho diela. Najoriginalnejsie myslienky sa rodia prave v tejto faze umeleckej Cinnosti. Umelecka tvorivosf je komplexnou zaiezitosfou celej umeleckej osobnosti. Na ilustraciu k inspirativnym procesom a samotnej tvorbe a vzniku umeleckeho diela prikladam vypovede maliarov: " Ja si prvo zamyslim, co chcem mal'ovat: I potom komponujem ceruzkou na platno. Ja najviacej mal'ujem zo iivota toho, kerf! ui presol. Ked som ja bol mlady, to najviac mal'ujem. A este to vam poviem, ja som bol aj vo vojne, bol som raneny. No ja mal'ujem zo iivota ttl krajsiu stranku. Hl'adim na tuto stranku to ukaza{ Nerad mal'ujem tie t'aikie veei. Ja nepoviem nic 0 obrazoch, sam obraz rna hovorit: Ja ked som ma/'uval,ja som oddychoval. Ako po srbsky by ste povedalija som uiival. Ja som sa zaniesol. " J.s. " To sa musi zrodit' v hlave najprv taka myslienka. Rozmysl'am vel'a raz, co ako bolo, ked som bola diet'a, ked som bola dievka tie vseckie pribehy. To si rozmyslim, ie z toho by ui mohol byt' obraz. Ja mal'ujem to, co si zapamiitctm, to je to co sa mi paci. Alebo to, co mi nahana strach. 22 Kulka, Jifi: Psychologie umeni, Praha, Grada Publishing, 2007, str

25 Ten moment a ten pocit, ked' sa to rytvara to je to pekne. Ked'lIz vidim, ze ta satka bude hotova. Ja ked' zacnem maloval' obraz, chcem ho hned' aj dokoncit; chcem ho vidiel' akf; bllde. Lebo ja ho mam liz pred ocima, tak chcem bas aby bol hotovy. Takze to je to, co laka toho maliara by mal'oval a istj pocit mali qj ti dnthi maliari.. " E.H. "Ja som sa viac razy obavala, ze liz neblldem mal'uvat Ze som povedala, co som mala i hotovo. Mam strasne vel'a idejov, ktore som dte nestihla namal'uvat: To sa mi zjavi v hlave, cely cyklus, cela ta rozpravka. Napriklad sa mi stava, ze pride aj ideja, ale citim, ze nie som este pripravena. Napriklad ten cyklus modlitbe co som robila, to sa mi zjavilo pred rokom aj pol. Ale sam rok aj pol Citala, Citala i Citala. Symboly, biblijslge texty, aby som bola zrela povedat: to co chcem povedat: Jesto period, ked' nemoiem malovat; jednoducho netaha mao To maze trval' aj dva mesiace. Potom len odrazu 20,30 obrazov je v hlave, potom sa nejde nikam, sedi sa doma, pije kava a mal'tljem, mal'tljem hodinami. Jednodllcho vol'aka energia, kera sa pyta von a misim niei50 poviedat A to ked' poviem, odychneme si a ideme d'alej. Ja mal'lijem l'udi, stale mal'ujem po cykloch. Vsetky Sit autobiograficke a ked'mam viacero obrazov na rystave, kazd)! z nichje ako stranka zjedneho pribehu. Mal'ujem aj ikony a mala som aj cyklus modlitby. Mne su l'udia inspiracia, znamena vsetko co sa stava v ich srdciach, v ich hlavach, co ich trapi, co ich raduje. Znamena rozpravka. Mala som cyklus sach, to znamena, ze nas zivot predstavuje jednu sachovu partiu. Ako sa ja citim v tom momente, to aj namal'ujem. Na volakf; sp6sob sa snazim zachytit'tu Ciastku vo svojom zivote, v sebe. Co robis to davas niei50 zo seba, svoje myslienky svoju energiu. Toto mna nap/na. To jednoducho ping ti je v tebe a vol'aco ta ponuka, aby si to dal na plalno, ani doteraz neviem preco. " N.M 21

26 5.4. Posolstvo a vyznam tvorby Umelec svojou tvorbou k6duje spnivu 0 sebe a 0 svete. U kovacicskych maliarov fakt odkazu tvorby pri vyijovediach bol vyraznym determinantom samotnej umeleckej cinnosti a motivacnym faktorom, k d'alsej tvorbe. Nemozno nevidief, ze kazde umenie mimo emociomilnymi prostriedkami odkryva nove crty l'udskeho postoja a pocitoveho sveta, vystihuje nove vzfahy vo vedomi a zivotnom obsahu cloveka, v interakcii cloveka s prostredim predovsetkym cloveka so spolocnosfou. Umenie vedome poukazuje na nove zazitkove obsahy, vyjadruje nove postoje, zobrazuje vseobecne platne problemy spolocenskeho dosahu v konkretnej podobe, odpoveda na otazky vedomia a dava im vseobecnu platnosf?3 KaZdyobrazje svojim sp6sobom dobrodruzstvo, ktore navodzuje predstavy a osobiru atmosferu endemickeho sveta samotneho diela. "Z tohto tvoriveho postupu, v ktorom ide vlastne 0 urcite obrazne podanie myslienok a predstav, odvodzujeme metaforicke formy. Buduje sa tu na principoch : fyzioplastickej a ideografickej tvorby, pricom miera abstrakcie urcuje jej tvary. To vysvetl'uje siroku skaju vyrazu. Preto je kazdy pripad specificky sui generis.,,24 "Mas dekoraciu a mas obraz. Ked'ty ocitis volaeo z toho obrazu, ked' Ii ostava v hlave, laka ta aby si 0 nom rozmyslal to je ono, to je obraz. Eudia idit cestou, ktora je l'ahsia, chcit sa zapaeit; no to zapadne prachom. Ked' elovek neda do toho seba, to zapadne prachom. Ja cez svoje obrazy velmo mnoho sa 0 sebe ucim, seba lepsie spoznavam cez tie obrazy, moje podvedomie rozprava. Ja ked'som zaeala malovat' obraz, sama seba som sa opytala, no preeo ja toto mal'ujem, co som rym chcela povedat: Potom sa spamiitam, pozriem sa lepsie a aha tu je vzt'ah vogi tomu.. 23 Albrecht, Jan: Eseje 0 umeni, Opus, Bratislava Tkac, Stefan: Svetove insitne umenie, Bratislava, Pallas, 1969, str

27 Mala som dosf obrazov, ktore sa same od seba narodili, ja som ani nerozmysl'ala, nech vyjde cosi zo miia. No ajesto take obrazy, ktore som vytwirala, ako rozpravku ako pribeh. Seba lepsie upoznavam i velmo vela l'udi ma lepsie vidi cez tie obrazy, aj tjch co poznam aj nepoznam, vel'mo vela z mojich snov su tam ideje. Nieeo snivam i snivam seba, ie som zisla do toho obrazu, potom akoby som to nenamal'ovala, misim. Clovek stale hl'adi hlboko do seba, stale robi na sebe. A teraz l'udia, co kupili obrazy odo miia mi vravia, ie ked' hl'adime na ten obraz, mame poci!, ie nas nieeo hreje. A to znamena mal'ovanie pre miia. " NM 23

28 6. Maliari a loktilne spolocenstvo V sucasnosti, sa KovaCica automaticky asociuje s Insitou. No v zaciatkoch, ako vsetko co je nove, maliari boli lokalnym spolocenstvom prijimani opatme. Stretavali sa aj s reakciami, ktore devalvovali ich umelecku Cinnosf do roviny zabavky, za ktorou sa skryva nechuf pracovaf na polio,,drov inak hl'adeli, lal'a maruje, aby nemusela ist'robit; aby nemusela ist' kopat' kukuricu. " z.v. Uz prva vy-stava vsak zaznamenala uspech u domaceho obyvatel'stva, prave preto, ze zachytavala kazdodennosf cloveka - Kovacicana. Mal'by sa dory-kali kazdeho z nich (rozpoznavalijednotlivy-ch l'udi na obrazoch, pre obec charakteristicke zvyklosti.. ), tak sa stali spajajucim cinitel'om komunity. Uspechy Insity a jej predstavitel'ov su dodnes reprezentantom dediny v Europe i mimo kontinentu. Maliari sa stretavaju s najvyssimi predstavitel'mi vladjednotlivy-ch krajin, Ci liz ako navstevnici alebo prijimajuci hostitelia. A ich spolocensky status je vysoko ceneny. S naivnym umenim sa prvy krat oboznamila pokracujuca generacia maliarov uz v detstve. V ramci vyucby na zakladnych skolach sa navstevovali a navstevuju miestne galerie insitneho umenia. Co mnohych podnietilo k vlastnej tvorbe a tym aj k nadviazaniu na maliarsku tradiciu. " V zakladnej skole sme mali profesora vytvarnej vychovy, ktory nas odvadzal do nasej galerie v KovaCici. To bola vtedy galeria sedliakov maliarov, tak sa v tom case memivala. Tam som sa prvy krat stretol s obrazma. Ze sa to robi na platne, ie je to ole). To bolo pre take 13 rocne deti, taky pocit, no mohol by ja to urobu:" J. G. 24

29 "My sme si prvjeh maliarov vsetei vel'mi wiiili a mne aj KovaCicanom sa pacili temy, ktore rob iii. Ja sam vel'mi rada ehadila na vystavy, kjm som sa sarna nezacala aj ja zucasmovat: Ostatni l'udia ieh brali vsakovak. Najskor si mysleli, ie su darebni, ie sa im neehee robit; preto mal'uju. No viete, robili, ale predsa, aj ja ked'mal'ujem, semiacka mi tu stoja, nie sa posadenie. Lebo to mal'ovanie sarno laka Cloveka. E.H.. "Jaj to vol'akedy bolo, l'udia si vraveli aaa to je insitny maliar, to tu bolo ako nejakj pan doktor, to bol vreh vol'acoho. Hl'adeli na nieh s bcizrlou a vsetci eheeli, abyaj ieh diet'a vedelo malo vat; len keby malo na to talent, aby bolo maliarom Ja si pamiitam ked'som bola diet'a ehodili k nam vel'vyslanci,diplomati, strasne vel'a l'udi k nam ehodilo, to je fantastieke. Tito l'udia tu mali ovel'a viae uspeehu ako akademieki skolovani maliari. To aj dodnes ostalo. Jaj to je insitny maliar. " NM "Ja som na pana Jonasa hl'adela ako na nejake boisk6 zjavenie. Naveky som si rozmysl'ala, ako sa budu ani ehciet' zhovarat; ked'sa im budem ehciet' prihovorit: Oni pre mna boli tak vol'aco vfmimocno aj Zuzana Chalupova ". Z. v Etnicka identitijikacia a lokalna identita "Identita je relacmi a situacmi.,,25 Toto tvrdenie logicky vyply-va zjej sarnotnej podstaty. Identita je totiz zalozemi na vzfahovani sa k niekornu. V KovaCici je silmi kolektivna identita, ktonije zalozemi na vzfahu ku skupine. "Kolektivna identita je obraz, ktory si 0 sebe utvara urcita skupina a s ktorym sa identifikuju jej prislusnici. Kolektivna identita je otazkou identifikacie sa zo stany zucastnenych individui. Tato identita neexistuje "sarna 0 sebe", ale vzdy len v tej rniere, do akej sa k nej jedinec hlasi. Je silna alebo slaba podl'a toho, nakol'ko zije vo vedomi clenov 25 ERIKSEN, Thomas HyIland:. Antropo[ogie mu[tiku[turnich spo[eenosti. Rozumet identite. Praha: Triton, 2007, str

30 skupiny a nakol'ko dokaze motivovaf ich myslenie ajednanie Kolektivna identita sa opiera o ucasf na spolocnych poznatkoch a spolocnej pamati.,,26 Tym, ze identita a pamaf spojuje minulosf s prltonmost'ou, vytvara kontinuitu potrebnu pre zaistenie buducnosti jej clenov. Zaujimavosfou je, ze jednotlive ciastkove identity, ktore su konkretne vymedzene Slovak, srbsk)' Slovak, Vojvodincan, KovaCican, sa vzajonme prelinaju. "Ja som rodeny KovaCican. Tu iijem, tu iili moj otec aj moj dedo aj moj pradedo. Ja ak by som siel ta na Slovensko ja bych bol izbeglica. Ja som KovaCican. Ja som Slowik, preco by taja sie!. My tu mame aj slovenske dediny, Padinu, Petrovec. My slovencinu mame, mame svoj materinskj jazyk, deti sa ucia v skole po slovensky, mozeme spievat; cirkev mame slovensku, Co nam skodi, ie sme v Srbiji. NisI. Istie vsecke aj prava aj moinosti mame ako keby sme boli aj na Slovensku. Je nam tu dobre. " Js. "Slovaci su velini pysni na to, ie sa Slovaci. Ja som Slovak, ktory iijem tu v Srbiji. Kaidy ti takpovie. Zaujimaveje este druhe,ja som Slovak, ale z Vojvodiny, nie zo Srbiji. Vojvodina, to je moja driava - region. " Autostereotypy a stereotypy ako potreba vymedzenia "svojich" voci tym "druhym" su zive aj u Kovacicanov. "Slovaci sa hrozne usilovni narod. iiju najviac zo svojich mozol'ov. " Z. V "Srbi ti na mna hl'adia ako na exotiku,jaj ty si poloslovacka. "NM "Stereotyp je v Srbsku 0 Slovakoch, ie S~I velini mierny, pohostinny a pracovitj narod. " E.H. "Slovaci aj Cesi sa mudrejsi od Srbov. V tom zmysle, ie s~i svornejsi, kult~irnejsi ako u nas. Ja som bol5 raz na Slovensku, vtedy bolo este Ceskoslovensko a tam sa kulflirnejsie ponasa. To 26 Assmann, Jan: Kultura a pamet'. Pismo, vzpominka a politicka identita v rozvinurych kulturach staroveku, Praha, Prostor, 2001, str

31 vidis vsade.ked' ides do elektricky, do autobusa ides rad, radom. A u neis to sa navali, odstrcis vsetkjch a tak. " Js. Prepojenosf identity s kulturou a urnenirn, nie je mihodmi. Tie sa totiz vyznacuju svojou rynirnocnosfou a vysadnou speeifickost'ou, od ktorej sa spolocenstvo odvodzuje. Z tohto zakladu osobitosti sa formuje sucasna identita, ktora dava prisl'ub speeifickosti a mirnoriadnosti skupiny v buducnosti. "My sme citovo dost' viazany za nase prostredie, pretoie fungujeme vo vsetkjch rychto oblastiach, kulturnych, hudobnych,jednoducho umeleckjch. To vsetko jedno s druhym suvisi, aj minulost: aj politika, aj my samy. Ja s vel'kou radost'ou a nadsenim rozpravam 0 svojom prostredi. Lebo som vel'mo zanho viazany. " J G ldentifikacia so Slovenskom Mnoho rnaliarov chodi vystavovat' na Slovensko, preto rna zaujirnali ieh poeity, ked' PrvY krat boli na Slovensku. Radi sa vracaju na Slovensko, no cestovanie nie je pre nieh jednoduehou zalezitosfou, ked'ze voci Srbskuje prisna vizova politika vo vsetkych europskych statoeh. Mnoho z nieh si dalo vyhotovif dva pasy, takze na Slovensko sa dostanu l'ahsie. Situacia sa irn znacne kornplikuje pokial' cheu vyeestovat' do ostatnych eur6pskych krajin. "Ked' som prvy raz bola na Slovensku, tak sa mi chcelo stale plakaf. Akj to bol pocit. Som vedela, ie postoji stat slovenskj, ale som si nevedela zamysliet: ie maze byt'stal slovenskj, ie kdekol'vek som dala krok, vsade po slovensky. Teraz ui vel'a chodim, naveky som rada, ked' idem na Slovensko, vel'mi sa mi lam patio " E.H 27

32 "Ja ked' odindem na Slovensko, potrebujem dva dni, aby som sa celkom ocitila na svojom. To znamena, po dvoch dnoch l'udia nem6zu uhadnut; ze nie som zo Slovenska, akcent, novie vyrazy, vsetko prijmem z tade. Ale hl'adia na mna ako na exotiku. Eudia su tu temperamentnejsi. Ja Slovensko vel'mi chcem, Bratislava, medovina, kolola. Bas mam rada Slovensko, aj sa tam dobre citim, velmo dobrych priatel'ov mam tam. Ale dobre mi je aj tu. Aj tu aj tam. " N.M "Ako Slovensko rastie, tak my si m6zeme priklad zobrat; tak aj aby tu bolo. Imidz tej zemi. Ked' hoi komunizmus na Slovensku, vtedy nam tu bolo dohre to sme podcenovali Slovensko, ze smrdi komunizmom. No teraz by holo dobre zohrat'si aj priklad z politiky statu. "P.B V sucasnostije vel'ka tendencia odchodu najma mladych l'udi za studiom na Slovensko. Starsi obyvatelia Kovacice zviazani s podou pol'nohospodarskym sposobom zivota, dufaju v ich navrat. Mnoho z nich totiz po skonceni studii ostava zif na Slovensku. "Marne my dost' mladych l'udi, co tam odisli studovat' na Slovensko. Je to vsetko dohre, aj pekne, len sa mi nepaci, ze tam aj ostanu potom. " E.H.. 28

33 6.3. Vojnovj konflikt a identita Otazka etnickej identifikacie v existencne vyhranenych situaciach kv61i etnicky motivovanym konfliktom ma osobity vyznam. Preto ma zaujimalo ako Kovacicania vnimali etnicke konflikty, s ich individualnym postavenim mensiny Slovakov zijucich v Srbsku. Toto osobite postavenie mensiny sa straca a Kovacicania ako aj ostatni obyvatelia Srbska necitia rozdiel od majoritneho spolocenstva. Muzi bojovali v armade na srbskej strane. GeneraIne vsak vsetci odmietaju a nestotozlluju sa s etnick,ym konfliktom. Vidia ho ako hru vlady a zlu politiku statu. "Ked' bola vojna KovaCicania boli na srbskej strane, toje normalno, tu iijes. Bombardujes Srbiju bombardujes aj mna. KovaCicania boli aj vo vojne, aj na Kosove. Si Slowik, ale si v Srbiji. Ale tu sit Vtedy sa vsetci druiili, vsetci boli na uliciach, jedlo sa, pi/o, akoby to bol ostatny den. Kolektivna katastraja ich druiila. " NM 29

34 7. "Typicky slovenski" tradicie "Kultlima pam~it' je zamerami na udalosti omnoho hlbsej minulosti, ktore ziskavaju symbolicky charakter. Udalosti pociatkov spolocenstva maju casto charakter m)ftu, pricom nie je d6leziti historicka autenticita udalosti, ale jej yyznam, ktory jej je spolocenstvom pripisovany. Kultlima pamaf rna svoje typicke organizacne formy - sviatok a ritual.,,27 Mnoho zo zvykov, ktore sa stale udrziavaju sa poklada za typicky slovenske. Pricom na Slovensku bud' existuju v znacne odlisnej podobe alebo sa v6bec nevyskytuju. Kovacicania to od6vodnuju tym, ze Slovaci uz zabudli Ci zabudaju na tradicie. Z m6jho pozorovania usudzujem, ze kovacicske tradicie sujednozuacne osobite. ZapriCinilo to viacero faktorov, jednak, ze Siovaci, ktori prisli do Kovacice pochadzali vacsinou z isteho regi6nu (podi'a vsetkeho Bontu alebo Gemeru), z kadiai' si doniesli obycaje specificky regionaine. DruhJrn bodomje vyrazne miesanie az postupna kohezia tradicii ovplyvnena multietnickjrn prostredim Vojvodiny a Srbskou majoritou. " To je zaujimave, lebo ja som polosrbkina, tak tam kde idem kamarati sa ma pytaju. Boie, ako ry to (zryky, tradicie) len moiete tam tol'ko merkuvaf My to tak nevieme. To je preto, ie si to neviete ceni!; nemate taku uctu vogi tomu. To je zato, ie tuje mensina. Enkldva, zato si to l'udia driia. Vsetky tie zryky. To sa vol'akie nepisanie pravidta, napriklad ked'je vel'kd noc, vie sa co saje, co sa pije, ie sa pojde do kostola, ie sa ozdobi cely dom, oblok. "NM Ako ilustracia nam m6ze posluzif tradicia imendanu (menin). Na Siovensku sa meninam ani historicky ani v sucasnej dobe nepriklada speciainy vyznam. ZatiaI' co v Kovacici su udalosfou, do ktorej sa zapaja siroky okruh nielen pribuznych, ale aj zuamych z dediny. "Ked' rna niekto imendan, chodia kamarati, rodina, je tu velmo vera J'udi, hostina sa vel'kd robi. Chodi sa striel'at' pod oknd petard ami, ako na novy rok. Tak sa hostia najavuju. KovaCicania sa snaiia obycaje si zachovaf, aby sa nezabudlo. "NM 27 Assmann, Jan: Kultura a pame!'. Pismo, vzpominka a politiem identita v rozvinutjeh kultllraeh starovekll, Praha, Prostor, 200 t, str

35 7.1. Svadba Svadbe venujem kapitolu z d6vodu,jej ryznamnej socialnej funkcie v lokalnom spolocenstve. Taktiez kv6li tomu, ze predstavuje cast}' motiv zobrazovany kovacickymi maliarmi. Ked'ze islo a spolocensku udalost', kedy sa stretavalo takmer cele miestne spolocenstvo, mala ryznamnu ulohu upevnovania kolektivnej spolupatricnosti a identity. Modifikacia tradicii a zvykov a postupna absencia tradicneho odevu podniet'uje najma kovacicke maliarky, k ich uchovavaniu na obrazoch. Pocas m6jho terenneho ryskumu som bola vei'koryso pozvana ako host' na svadbu. Miestni obyvatelia rna informovali 0 tom, ze budem vidiet' typicku slovensku svadbu. Myslim, ze toto treba chapat' v kontexte "typicky kovacicko - slovensku." Na Slovensku by p6sobila ako exoticka rarita. Svadba sa zacinala obedom, bola rozdeiena na zenichovu a nevestinu rodinu, hostiny sa konali kazda separatne a pocet zucastnenych bol 300 na kazdej strane rodiny. Zaujimavost'ou bola aj hromadna obhliadka pribytku mladomanzelov, kedy sa vsetci hostia isii pozriet' do ich spolocneho noveho domu. Zabezpecenie samostatneho byvania a rybava domacnostije zodpovednost'ou rodicov mladomanzelov, kedy nevestini rodicia zaobstaravaju vsetko potrebne pre rybavu a interier a zenichovi maju na starosti kupu Ci stavbu domu. V minulosti, ked'ze pocet host! bol a stale je vel'mi vysoki (pocet svadobnych hosh kulminuje okolo cisla 300), si vzajomne vypomahali susedia i pribuzni s obstaranim a pripravou jedla. Svadba trvala cely tyzdeii, dnes sa pocet dni skracuje na trio Aj svadobna tradicia napoveda 0 siinych zvazkoch lokalneho spolocenstva a miere socialnej kontroly. "Ked' sa mlada vydava, rodicia mladeho spravia dom a mlada donasa do domu vsetko ine. Aj potom sa cely dom vyriadi a kasnie su plnie vsetkjho. A potom chodia vsetci, rodina, tetusky chodia a to sa vsetko hl'adi a obzera a potom sa 0 tom vyprava. To myslim, ie je viacej dedinskj zvyk, no zase je zo Slovenska. Moino to je len z tej casti Slovenska, z ktorej prisli pred 200 rokmi. " NM 31

36 Vacsina zvazkov bola endogamna, partner pocmdzal priamo z KovaCice, alebo ide 0 Slovaka z inej slovenskej dediny (Stara Pazova, Padina, Janosik..) Tato tendencia prevlada do sucasnosti, s mensou mierou endogamity, no manzeiske zvazky su stale vo vei'kej vacsine uzatvarane najma medzi clenmi slovenskej minority. "KavaCicania sa amvaju, ze sa strati ta vsetka, ze sa stratia abycaje, jazyk, tie zvy1g;. Toha sa baja. To mozem razumief. Ta napriklad aj Giernaharci, ti sa nechcu w5bec miesat'. Manzelstwi Giernahorec, Giernaharka. " " Val'akedy bala tak, maja mama ked'sa vydavala, tak ta bala jajajaaaj, preeo za Srba, preca nie za nasha Siavaka. Pretoze si f'udia chceli zachavat' to svaje slovensko. Ja sam si zvykla v Kavacici zenaje hlavna,je stlp. A ked' adindem do atcaveha (srbskeha) kraju, na mna vsetci hf'ade/i, aka keby sam skacila za stramu. Aka mazes ta, aka ta, ved'ty si zensko. Aja im na ta f'udia, ca? Gija mam za ta mensie prava, ie sam zena. Tam bal strasny kult syna, anje hlavny, an sa nemusi naucit' ani kitvu navarit' v zivote. Deem nak ja len vydam a hlavny je naslednik (srbs1g;, naslednik). Ja ta dodnes nemozem rozumiet: Ale ta je tam tak. A ostala ta dateraz, aj ked'ma val'akto vzdelanie a je mudry, ale zenskct je tam vidy len zenskct akakaf'vek je dobra a intefigentna. A tu ti ta bala inak, to nebala nikda. " NM ~2 De~kasvadba " Viani bola detsm svadba v KavaCici. Ta maja mama este ked' bala mala, fiez mala detsku svadbu. Tam szi vset1g; deti v krajach. Prava svadba len pre deti. Ta v minulasti bala tu vef'mi popufrirne a teraz sa to zase uviedla. Viani bala pa dlhom case a tenta rak zase bude. Tak uchavava sa ta. " 32

37 7.3.!stota " Tu ked'su zasnuby, vtedy mamo ka dava mladej katul'ku, ktora sa vola istota. Vidi, to je to. Na Slovensku 0 tom nevedia a to je slovenskf; zvyk, zobrary zo slovenska, ale to uz na Siovensku zabudli l'udia. To je taka katul'ka, kera je plna rucnickov, ma lickov.. Istota, to znamena sl'ub mlademu. A ked'to suseda rozpravala na Siovensku, tak tam nikto 0 tom nevedel. " 33

38 8. Ztiver Touto pnicou som sa chcela priblfzif k svetu insitnych maliarov v Kovacici, ktory je vynimocny z niekol'kych dovodov. Jednak, ze vznikol v etnicky bohatom prostredi. Kde kazdajedna z mensin, nielen slovenska, s ktorou som sa v praci zaoberala, ale i mad'arska, rumunska a d'alsie v rovnakom type postavenia v majoritnej spolocnosti, transformovala zvyky a sposob zivota z krajiny ich povodu a prisposobila ich novym zivotnym podmienkam. Tu ich fixuje ako cosi vlastne, unikatne a povodne - to co ju viaze kjej minulosti a koreiiom, s ktorymi sa identifikuje. Zaroveii tid dava silny pocit stmel'ujucej esencie spolocenstva. Samotny pocit minority, domnievam sa, je dovodom k preexponovaniu a zosilneniu prvkov, s ktorymi sa skupina identifikuje. Pricom motivom sa stava obava z postupneho vymiznutia, ci zaniku minority ako takej. V obdobi kedy sa vyvojom a modernizaciou spolocnosti postupne straca sposob zivota dovtedy povazovany za tradicny (viafuci sa ku krajine povodu), snaha uchovaf "ono povodne" zosiliiuje. Navyse koncept pracujuceho l'udu ctiaceho svoju domovinuje vseobecne podporovany vtedajsim politicky'm systemom, ako sposob umeleckeho prejavu. Tlito klfma a tvorivy l'udia, nachadzajuci oddych pri kreativite vytvara podhubie pre prve prace insitnych maliarov. Ti v pociatkoch museli bojovaf 0 akceptaciu spolocenstvom, ktore bolo zvyknute na ich rolu rol'nikov, robotnikov a zivitel'ov rodin, Ci zien v domacnosti. Umelecka praca predstavovala len spomalenie a oddialenie ich kazdodennych "dolezitejsfch" povinnosti. Pokial' neprisli prve uspechy. Najskor na domacej pode, neskor na Slovensku a v okolit}'ch europskych krajinach. V sucasnosti mozeme hovorif 0 uspechoch vystav insitnych maliarov z KovaCice v celosvetovom meradle. To dava nove specifikum skupine, v jej minoritnom postaveni, s ktorym sa moze identifikovaf. V mojej praci sa som sa pokusila 0 nahl'ad, Ci prave umelecky prejav moze byf prvkom posilnenia etnickej identifikacie. V pripade Kovacice si myslfm, ze je tato domnienka opravnena. Obrazy uchovavaju a nedovol'uju zabudnuf na prvky z minulosti a tradicneho zivota obce. KaZdorocna vystava KovaCicskY oktober, je ritualizovanou spolocenskou udalosfou v Kovacici, ktora vytvara miesto pre upevnenie kolektivnej identity a socialnej interakcie. 34

39 Cesta zachovania tohto specifika akou vytvame - naivne umenie Kovacice nesporne je, nevedie cez statickost' a stmulu snahu vyhnut' sa dynamike zmien v dobe rychlych komunikacnych sietf a predavani informacii. Prave naopak. Obraz poskytuje alternativu k tejto rychlosti. Vytvara priestor na zastavenie, potrebny k preniknutiu do sveta reality zobrazovaneho. Komunikuje nielen v rovine prijenmeho vizualneho vnemu, ale aj v emotivnej, pocitovej rovine dusevneho zeizitku. Myslim si, ze toto maze byt' novou ulohou sucasnej Naivy, transfonnovanej casom a podmienkami, v ktorych sa vytvara. Zaroven aj vysadou jej tvorcov. 35

40 9. Pn10hy 9.1. Slovnik: Akademski- srbizmus, akademickj Bas- velini Borit'sa- bojovat' za.. Boisk6 - boiske Darebni- stredoslovenske narecie, lenivj Druiit'sa - stretavat'sa Furma -fonny cez ktore sa mal'ovali vzory na stenu, sablany Generalno - srbizmus, vseobecne platne Isti - rovnaki Misim - musim Merkitvat' - straiit; davat' pozor Mladci, mladj - nevesta, ienich Ncida - narod Naveky- vidy Najavovat' - ohlasovat' Ni - nie, pouziva sa ako zapor nie na Slovensku najmii v gemerskom ncireci Ninto - nie je, niet Ostatny - posledny Ocitila - citila, pocitita Odindem - odidem Period - obdobie Pokcizat' - ukcizat; zobrazit' Poruka - odkaz, sprava Rozprcivka - pribeh Slikarstvo - mal'ba, vj;tvarne umenie Stetocka - stetec Vymal'uvat' - vyfotit' Zacli - zacali 36

41 9.2. Profily a obrazowi dokumentacia diel kovacicskjch maliarov: Jan Strakusek Dnesje najstarsim zijucim maliarom, narodil sa Jejednym zo zakladatei'ov kovacickej galerie, zalozenej 15. maja Pracoval ako stavebny robotnik a veduci, popri tom sa venoval matbe. Jeho obrazy sa vyznacuju zmyslom pre detail a preciznost'ou. Namety pochcidzaju najma zo zazitkov z detstva a mladosti. Vynimocnost'ou sa vyznacuje pre svoju obl'ubu malieb zatisi ( s ovocim a kvetmi), s ktorymi sa stretavame iba v jeho tvorbe. Vlastni vyse 50 obrazov rynimocnej kvality, len ojedinele obrazy predciva. Absolvoval niekol'ko individucilnych a kolektivnych rystav. Je vdovcom, zije v spolocnej domacnosti s det'mi a vnucatami. Momentalne kv6li zhorseniu zraku musel prerusit' svoju tvorbu. 37

42 ZUZtlna Vereska narodila sa v roku 1933, v Padine (slovenska dedina vo Vojvodine). PrvY obrazok, ktory rna doteraz odlozeny, nakreslila na rnaminu spodnicu. Cerpa narnety z bezneho zivota ajej obrazy sa Yyznacuju optirnistickost'ou a farebnost'ou. Na kazdornje vzdy vyobrazeny vtak, ktory nazuacuje buduci pribeh. Zuzana Vereska sa venuje herectvu, pisaniu poezie, rnal'be kerarniky a ilustruje knihy. 38

43 Anna - 0 or... ~azovlc Narodena v roku 1950 v KovaCiei. Deera Jana Knjazovica,jedneho z PrvYeh insitnyeh maiiaro\r, pokracuje v tradicii a v mal'be zaehytava zvieraeie modvy, najma kone. Motivmi metaf rieky vyjadruje vlastnosti l'udi. Jej svojrazny styl je osobity farbami, ktore na mal'baeh prevladaju. Podkladova trnavomodra v kombinaeii s ruzovou vyvolava poeit nocnej rozpravkovej reality. Jej obrazy su speeifieke aj podpisom, ktory tvoria dye srdeia. Jan Knja:.;zClVic sa totiz podpisoval srdeom, lebo len tym vi dime najlepsie. Jej deera Natasaje d'al s G"\j maliarkou v rodine, ktoni pridala k podpisu tretie srdee, podl'a ktoreho ju mozeme POZnat'. 39

44 NQt~SQ ll"."""/ ",.L J'..I.1]al OV1C NarOdila v roku 1977 v Belehrade. Vystudovala dizajn a manazment. V sucasnosti sa profe sionalne venuje mal'be. Mal'uje olejomalby a pastely. Jej malby sa vyznacuju nadr ealistickou poetikou, jemnost'ou, symbolizmom a snovou realitou. Pre jej tvorbu su charakte risticke cykly, pozostavajuce z viacerych obrazov, ktore dovedna tvoria pribeh. VYs tavuje od roku 1998 v celosvetovom meritku. 40

45 Zuzana Jarmocki Narodemi v roku 1966 v KovaCici. Mal'be sa venuje liz od detstva, po pauze pocas materstva opat' pokracuje v tvorbe. Na svojich mal'bach chce zobrazovat' lepsi a krajsi svet. Cerpa najma zo stylizovaneho folkl6ru ajej cast)'m motivom su deti v hre. 41

46 Eva H usarikowi Narodila sa v roku 1942, v Kovacici, kde prezila cely zivot ako domaca. Zacala mal'ovat', ked' mala 26 rokov a pokracuje az dodnes. PrvY obraz namal'ovala vianocne zvyky, striel'anie chlapcov pod oknarni dievcat'a, odkedy zaniesla obraz do gajerie, kde je dodnes umiestneny, zacina vystavovat'. Tvori uz 39 rokov v Kovacici a mala 26 samostatnych a vyse 300 kolektivnych vystav. 42

1 Rekurencie este raz riesenia niektorych rekurencii z cvik. mame danu rekurenciu napr T (n) = at ( n b ) + k. idea postupu je postupne rozpisovat cle

1 Rekurencie este raz riesenia niektorych rekurencii z cvik. mame danu rekurenciu napr T (n) = at ( n b ) + k. idea postupu je postupne rozpisovat cle 1 Rekurencie este raz riesenia niektorych rekurencii z cvik. mame danu rekurenciu napr at b + k. idea postupu je postupne rozpisovat cleny T b... teda T b = at + 1... dokym v tom neuvidime nejaky tvar

Podrobnejšie

Prezentácia ústavu

Prezentácia ústavu Načo sú nám symboly? O čom je etnológia Gabriela Kiliánová Ústav etnológie, Slovenská akadémia vied, Bratislava 1 Štruktúra prezentácie Úvod Čo je etnológia, čomu sa venuje Výskum symbolov Prípadová štúdia

Podrobnejšie

ALBATROS_MEDIA

ALBATROS_MEDIA I. Hovorí sa, že svet je dnes menší. A to preto, že sa veľmi rýchlo dostaneme hoci aj na druhý koniec sveta. Kedysi sme museli do Ameriky cestovať celé mesiace, a teraz tam preletíme za jeden deň. Podobne

Podrobnejšie

Obce okresu Nové Zámky z aspektu ukazovateľov samosprávy

Obce okresu Nové Zámky z aspektu  ukazovateľov samosprávy Vnímanie volieb na úrovni miestnej samosprávy z pohľadu obyvateľov obcí okresu Nové Zámky RNDr. Katarína Vilinová, PhD., RNDr. Gabriela Repaská, PhD., Bc. Andrea Lelkešová Štruktúra prezentácie Úvod Základné

Podrobnejšie

moja praca

moja praca ABSTRAKT [Zaujmite čitateľa pútavým abstraktom. Zvyčajne ide o krátky súhrn dokumentu. Keď ste pripravení pridať obsah, stačí kliknúť sem a začať písať.] Miroslav Köteleš [Názov kurzu] [Podtitul dokumentu]

Podrobnejšie

Letné aktivity 2019 Motto letných aktivít : Čo môžem urobiť ja, aby som pretváral svet okolo seba? Júl 2019 Prvý týždeň: prihlasovanie sa na

Letné aktivity 2019 Motto letných aktivít : Čo môžem urobiť ja, aby som pretváral svet okolo seba? Júl 2019 Prvý týždeň: prihlasovanie sa na Letné aktivity 2019 Motto letných aktivít : Čo môžem urobiť ja, aby som pretváral svet okolo seba? Júl 2019 Prvý týždeň: 1.7.2019 prihlasovanie sa na jednotlivé aktivity CSPR, predstavenie aktivít priestor

Podrobnejšie

Zdravé sebavedomie odzrkadľuje spôsob, akým vidíme sami seba. Ak sa chceme stať sebavedomejšími ľuďmi, musíme zmeniť to, čo si myslíme sami o sebe, ak

Zdravé sebavedomie odzrkadľuje spôsob, akým vidíme sami seba. Ak sa chceme stať sebavedomejšími ľuďmi, musíme zmeniť to, čo si myslíme sami o sebe, ak Zdravé sebavedomie odzrkadľuje spôsob, akým vidíme sami seba. Ak sa chceme stať sebavedomejšími ľuďmi, musíme zmeniť to, čo si myslíme sami o sebe, ako sa vidíme a vnímame. S týmto obrazom budeme pracovať

Podrobnejšie

zvesti-apríl2015

zvesti-apríl2015 Bojnické zvesti ročník 41 Apríl Apríl 2015 2015 PRÍHOVOR PRIMÁTORA Vážení spoluobčania, v dnešnej uponáhľanej dobe si už ani neuvedomujeme, ako čas ubieha neúprosne rýchlo. Nestačíme vnímať ako sa nám

Podrobnejšie

Dejepis extra 12/2018 Časopis nie iba pre tých, čo majú radi históriu... Pred budovou Národnej banky Slovenska.

Dejepis extra 12/2018 Časopis nie iba pre tých, čo majú radi históriu... Pred budovou Národnej banky Slovenska. Dejepis extra 12/2018 Časopis nie iba pre tých, čo majú radi históriu... Pred budovou Národnej banky Slovenska. Dňa 15.11. 2018 sa žiaci 7. B vydali na svoju prvú tohoročnú dejepisnú exkurziu. Našim prvým

Podrobnejšie

Príliš ľudská tvár socializmu? Reforma zdola a okolnosti reformného procesu v Československu 1968 Miroslav Tížik Norbert Kmeť (eds.) Sociologický ústa

Príliš ľudská tvár socializmu? Reforma zdola a okolnosti reformného procesu v Československu 1968 Miroslav Tížik Norbert Kmeť (eds.) Sociologický ústa Príliš ľudská tvár socializmu? Reforma zdola a okolnosti reformného procesu v Československu 1968 Miroslav Tížik Norbert Kmeť (eds.) Sociologický ústav SAV Edícia Analýzy Bratislava 2016 Kľúčové slová:

Podrobnejšie

V jedinej lekcii Meno: 1 Ako reagujete na profesionálne médiá? Pracujte vo dvojiciach a pripravte sa na hranie rolí. Označte sa ako Osoba A a Osoba B.

V jedinej lekcii Meno: 1 Ako reagujete na profesionálne médiá? Pracujte vo dvojiciach a pripravte sa na hranie rolí. Označte sa ako Osoba A a Osoba B. 1 Ako reagujete na profesionálne médiá? Pracujte vo dvojiciach a pripravte sa na hranie rolí. Označte sa ako Osoba A a Osoba B. Prečítajte si ďalej uvedené situácie a precvičte si, ako reagovať, keď vidíte

Podrobnejšie

5 TVORIVOST Tvorivosť môžeme všeobecne charakterizovať ako vrodenú schopnosť človeka, ktorej cieľom je produkovať nové nápady, riešenia, myšlienky, kt

5 TVORIVOST Tvorivosť môžeme všeobecne charakterizovať ako vrodenú schopnosť človeka, ktorej cieľom je produkovať nové nápady, riešenia, myšlienky, kt 5 TVORIVOST Tvorivosť môžeme všeobecne charakterizovať ako vrodenú schopnosť človeka, ktorej cieľom je produkovať nové nápady, riešenia, myšlienky, ktoré sú prospešné pre spoločnosť alebo človeka samotného.

Podrobnejšie

Politológia 2. ročník akademický rok 2019/2020 Harmonogram prednášok

Politológia 2. ročník akademický rok 2019/2020 Harmonogram prednášok Politológia 2. ročník akademický rok 2019/2020 Harmonogram prednášok Zimný semester akademického roka 2019/2020 06.09.2019 o 9:00 Úvod do medzinárodnej politiky Vysvetlenie základných konceptov, pojmov

Podrobnejšie

SMART Brain-worksopy-1

SMART Brain-worksopy-1 I N O V Á C I A - K R E A T I V I T A - I N Š P I R Á C I A ROZVOJ ĽUDSKÉHO MOZGU N A J N O V Š I E V Ý S K U M Y N E U R O V E D Y A B E H A V I O R Á L N E P R Í S T U P Y A P L I K O V A N É V P R A

Podrobnejšie

„Projekt bol spolufinancovaný z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

„Projekt bol spolufinancovaný z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Projekty Oravskej galérie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia V minulom roku sa Oravská galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja uchádzala o dotáciu z Fondu na

Podrobnejšie

2_detsky pesibus v Novakoch_Putiska Ivan

2_detsky pesibus v Novakoch_Putiska Ivan Ivan Putiška Nováky PEŠIBUS Je to PEŠIBUS ekologický, bezpečný, rýchly, nenáročný a lacný spôsob dopravy. V PEŠIBUSE každé ráno pešo odprevadí do školy skupinu detí jeden dospelý vodič PEŠIBUSU /rodič

Podrobnejšie

Všetci by sme mali byť feminist(k)ami (Ukážka)

Všetci by sme mali byť feminist(k)ami (Ukážka) Chimamanda Ngozi Adichie VŠETCI BY SME MALI BYŤ FEMINIST(K)AMI Preložila Kristína Karabová ÚVOD Toto je modifikovaná verzia prejavu, s ktorým som vystúpila v decembri 2012 na TEDxEus ton, každoročnej konferencii

Podrobnejšie

VYROCNA SPRAVA 2010

VYROCNA SPRAVA 2010 VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2010 RUMANSKÝ ART CENTRE, n.o. Demänová 278, 03101 Liptovský Mikuláš V Liptovskom Mikuláši 24.03.2011 OBSAH 1) Úvodné slovo predsedu správnej rady 2) Správa o činnosti za rok 2010

Podrobnejšie

ETV 6

ETV 6 Etická VI. ročník Tematický výchovno-vzdelávací plán bol vypracovaný podľa učebných osnov Štátneho vzdelávacieho programu a upravený podľa Školského vzdelávacieho programu Štvorlístok. Schválené PK dňa

Podrobnejšie

hviezdoslavov-kubin_2009_sprava-prieskum_publika

hviezdoslavov-kubin_2009_sprava-prieskum_publika HVIEZDOSLAVOV KUBÍN 2009 V ZRKADLE PRIESKUMU PUBLIKA Prieskum publika na HK 2009 organizoval KVK NOC aj na 55. ročníku tejto súťažnej prehliadky recitačného umenia a divadiel poézie. Anketári uskutočnili

Podrobnejšie

Slide 1

Slide 1 Štandardný Eurobarometer 90 VEREJNÁ MIENKA V EURÓPSKEJ ÚNII JESEŇ 2018 NÁRODNÁ SPRÁVA SLOVENSKÁ REPUBLIKA Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike Štandardný Eurobarometer 90 Jeseň 2018 Kantar

Podrobnejšie

(Microsoft Word - 5.èíslo Budatínka)

(Microsoft Word - 5.èíslo Budatínka) ZŠ BUDATÍNSKA 61, BRATISLAVA ŠKOLSKÝ ROK 2018/2019 ŠKOLSKÝ ČASOPIS BUDATÍNKO 5 Valentín Valentín je sviatok zamilovaných. Tento sviatok sa koná 14.2. Je to sviatok lásky a šťastia. Posielajú sa Valentínske

Podrobnejšie

Aplikace matematiky- záverečná práca Juraj Bodík 28. septembra 2017 Definície Žena - objekt ohodnotený celým číslom. Každé dve ženy sa dajú porovnat a

Aplikace matematiky- záverečná práca Juraj Bodík 28. septembra 2017 Definície Žena - objekt ohodnotený celým číslom. Každé dve ženy sa dajú porovnat a Aplikace matematiky- záverečná práca Juraj Bodík 28. septembra 207 Definície Žena - objekt ohodnotený celým číslom. aždé dve ženy sa dajú porovnat a rozlíšit, t.j. žiadne dve nemajú rovanké hodnotenie.

Podrobnejšie

Národné centrum popularizácie vedy a techniky v spoločnosti

Národné centrum popularizácie vedy a techniky v spoločnosti JEDNA HLAVA RNDr. Katarína Teplanová, PhD. JEDNA HLAVA - Obsah 1. Vážny problém 2. Cieľ 3. Naše inštitucionálne riešenie 4. Malá ukážka 5. Svetový trend TEPLANOVÁ, K., JEDNA HLAVA, jeden žiak, jeden učiteľ.

Podrobnejšie

Snímek 1

Snímek 1 Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave Zákon SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice Zákon SNR č. 357/2001 Zb. o ochrane verejného

Podrobnejšie

(07) Rekonštrukcia Mierového námestia kamenná dlažba alebo trávnik? sa na mestskom úrade v Trenčíne uskutočnilo stretnutie zástupcov volnéh

(07) Rekonštrukcia Mierového námestia kamenná dlažba alebo trávnik? sa na mestskom úrade v Trenčíne uskutočnilo stretnutie zástupcov volnéh (07) Rekonštrukcia Mierového námestia kamenná dlažba alebo trávnik? 10.09.2015 sa na mestskom úrade v Trenčíne uskutočnilo stretnutie zástupcov volného združenia Náš Trenčín s autormi víťazného návrhu

Podrobnejšie

Dejepis extra 7/2016 Časopis nielen pre tých, ktorí majú radi históriu. Nedívajme sa iba pod nohy Na nádvorí Oblastného výboru Slovenského zväzu proti

Dejepis extra 7/2016 Časopis nielen pre tých, ktorí majú radi históriu. Nedívajme sa iba pod nohy Na nádvorí Oblastného výboru Slovenského zväzu proti Dejepis extra 7/2016 Časopis nielen pre tých, ktorí majú radi históriu. Nedívajme sa iba pod nohy Na nádvorí Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Vážení čitatelia, napriek

Podrobnejšie

MESTSKÝ ÚRAD V ŽILINE Materiál na rokovanie pre Mestské zastupiteľstvo V Žiline Číslo materiálu: /2017 K bodu programu NÁVRH NA ODKÚPENIE POZEMKU NA S

MESTSKÝ ÚRAD V ŽILINE Materiál na rokovanie pre Mestské zastupiteľstvo V Žiline Číslo materiálu: /2017 K bodu programu NÁVRH NA ODKÚPENIE POZEMKU NA S MESTSKÝ ÚRAD V ŽILINE Materiál na rokovanie pre Mestské zastupiteľstvo V Žiline Číslo materiálu: /2017 K bodu programu NÁVRH NA ODKÚPENIE POZEMKU NA SOLINKÁCH S PARCELNÝM ČÍSLOM C-KN : 7986/12 Materiál

Podrobnejšie

Mnz_osobnost_profil_manazer_(2)_2019

Mnz_osobnost_profil_manazer_(2)_2019 MANAŽÉR (2) OSOBNOSTNÝ A KVALIFIKAČNÝ PROFIL RIADENIE KARIÉRY 2 doc. PaedDr. Lenka Rovňanová, PhD. PF UMB Banská Bystrica 2019 CHARAKTERISTIKY PROFESIE MANAŽÉRA určuje jasné ciele organizácie účelnosť

Podrobnejšie

Identifikačný štítok TIMSS & PIRLS 2011 Dotazník pre žiaka 4. ročník Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania Pluhová 8, Bratislava IEA

Identifikačný štítok TIMSS & PIRLS 2011 Dotazník pre žiaka 4. ročník Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania Pluhová 8, Bratislava IEA Identifikačný štítok TIMSS & PIRLS 2011 Dotazník pre žiaka 4. ročník Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania Pluhová 8, 831 03 Bratislava IEA, 2011 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/

Podrobnejšie

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU FILOZOFIA

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU FILOZOFIA Platný od: 20.2.2017 OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU FILOZOFIA (a) Názov študijného odboru: Filozofia (anglický názov "Philosophy") (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje a štandardná dĺžka

Podrobnejšie

Predmetová anketa

Predmetová anketa Letný semester 2017/2018 Predmetová anketa Teologická fakulta TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE Milé študentky a študenti, ďakujeme Vám za vyplnenie predmetovej ankety za letný semester akademického roku 2017/18.

Podrobnejšie

Zastupujeme ľudí s mentálnym postihnutím a ich príbuzných ĽUDIA S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM A ICH PRÍBUZNÍ: VYUŽIME EURÓPSKE VOĽBY 2019 NA MAXIMUM Inclusi

Zastupujeme ľudí s mentálnym postihnutím a ich príbuzných ĽUDIA S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM A ICH PRÍBUZNÍ: VYUŽIME EURÓPSKE VOĽBY 2019 NA MAXIMUM Inclusi ĽUDIA S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM A ICH PRÍBUZNÍ: VYUŽIME EURÓPSKE VOĽBY 2019 NA MAXIMUM Inclusion Europe pripravila tento dokument, aby sme čo najviac pochopili a využili príležitosti, ktoré nám ponúkajú

Podrobnejšie

PowerPoint Presentation

PowerPoint Presentation Víta Vás George! Vaše nové šikovné bankovanie Ako banka chceme našim klientom poskytnúť stále vyšší komfort pri bankovaní a sme otvorení prijímať výzvy konkurencie na zlepšovanie. Myslíme si, že pre našich

Podrobnejšie

Milé študentky, milí študenti, v prvom rade vám ďakujeme za vyplnenie ankety. Táto anketa bola zameraná na zistenie vášho postoja ku kvalite výučby. J

Milé študentky, milí študenti, v prvom rade vám ďakujeme za vyplnenie ankety. Táto anketa bola zameraná na zistenie vášho postoja ku kvalite výučby. J Milé študentky, milí študenti, v prvom rade vám ďakujeme za vyplnenie ankety. Táto anketa bola zameraná na zistenie vášho postoja ku kvalite výučby. Jednotlivé výroky sme vyhodnotili zastúpením vášho súhlasu,

Podrobnejšie

MO_ANJ_B1

MO_ANJ_B1 SPOJENÁ ŠKOLA TVRDOŠÍN Maturitné okruhy anglický jazyk úroveň B1 školský rok 2018/2019 1. Rodina a spoločnosť a) životopis (osobné údaje: meno, bydlisko, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, významné

Podrobnejšie

Predslov Štýl tohto výkladu sa možno mnohým bude zdať zvláštny; bude sa im zdať príliš prísny na to, aby mohol byť formačný, a príliš formačný na to,

Predslov Štýl tohto výkladu sa možno mnohým bude zdať zvláštny; bude sa im zdať príliš prísny na to, aby mohol byť formačný, a príliš formačný na to, Predslov Štýl tohto výkladu sa možno mnohým bude zdať zvláštny; bude sa im zdať príliš prísny na to, aby mohol byť formačný, a príliš formačný na to, aby mohol byť prísne vedecký. Na to druhé nemám nijaký

Podrobnejšie

GEN

GEN V Bratislave 16. septembra 2016 Bratislavské vyhlásenie Dnešné stretnutie v Bratislave sa odohráva v období, ktoré je pre náš európsky projekt kritické. Bratislavský samit 27 členských štátov sa venoval

Podrobnejšie

(Microsoft Word - Dejiny tanca - 1. ro\350n\355k - II. stupe\362.docx)

(Microsoft Word - Dejiny tanca - 1. ro\350n\355k - II. stupe\362.docx) Základná umelecká škola Štefánikova 20, 071 01 Michalovce Školský vzdelávací program pre druhý stupeň základného štúdia Predmet : Názov predmetu Ročník Prvý Časový rozsah výučby 0.5 Učebný plán č. 40 Stupeň

Podrobnejšie

Uloha trenera - V. Orszagh

Uloha trenera - V. Orszagh ÚLOHA TRÉNERA V DNEŠNOM HOKEJI Vladimír ORSZÁGH ÚLOHA TRÉNERA PLATÍ,ŽE KULTÚRU TÍMU ZOSOBŇUJE SÁM TRÉNER,MUSÍ BYŤ STELESNENÍM TOHO ČO POŽADUJE SÁM OD DRUHÝCH NA TRÉNINGU,NA ZÁPASE,VŠADE INDE. PLYNIE Z

Podrobnejšie

1. Ktoré tvrdenie vyplýva z textu: a) Gotické chrámy sa stavali iba z kameňa a tehál. b) Vysoké štíhle okná plnili nosnú funkciu v gotických chrámoch.

1. Ktoré tvrdenie vyplýva z textu: a) Gotické chrámy sa stavali iba z kameňa a tehál. b) Vysoké štíhle okná plnili nosnú funkciu v gotických chrámoch. 1. Ktoré tvrdenie vyplýva z textu: a) Gotické chrámy sa stavali iba z kameňa a tehál. b) Vysoké štíhle okná plnili nosnú funkciu v gotických chrámoch. c) Vitráže sú obloky z rôznofarebných skiel spojených

Podrobnejšie

Celok Comenius

Celok Comenius Vypracovaním projektu Comenius Školské partnerstvá s názvom RECYKLOVANIE PRE BUDÚCNOSŤ sa naša škola zaradila medzi školy s Medzinárodnou spoluprácou, ktorá bude plniť úlohy enviromentálnej výchovy. Projekt

Podrobnejšie

ZET

ZET Všeobecná ekonomická teória VET cvičenie 1.1 budova FRI, miestnosť č.rb212 zuzana.stanikova@fri.uniza.sk Materiály: https://kmme.fri.uniza.sk/index.php/za mestnanci/zuzanastanikova/vseobecna-ekonomickateoria-stanikova/

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint DEŇ DRUHÝ ZELENINA, OVOCIE, ORECHY Z NAŠICH SADOV AKTIVITY V školskej jedálni Prieskum Zdravá desiata V školskej záhrade V úžitkovej záhrade Čo sme sa naučili Otvorená hodina Zelenina a ovocie sú hlavné

Podrobnejšie

RUMANSKÝ ART CENTRE, n.o., Demänová 278, Lipt.Mikuláš VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2017 V LIPTOVSKOM MIKULAŠI

RUMANSKÝ ART CENTRE, n.o., Demänová 278, Lipt.Mikuláš VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2017 V LIPTOVSKOM MIKULAŠI RUMANSKÝ ART CENTRE, n.o., Demänová 278, 03101 Lipt.Mikuláš VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2017 V LIPTOVSKOM MIKULAŠI 12.02.2018 OBSAH: 1) Úvodné slovo predsedu Správnej rady 2) Správa o činnosti za rok 2017 3)

Podrobnejšie

Generálne riaditeľstvo komunikácie ODDELENIE MONITOROVANIA VEREJNEJ MIENKY v Bruseli, august 2013 Eurobarometer Európskeho parlamentu (EB79.5) ROK PRE

Generálne riaditeľstvo komunikácie ODDELENIE MONITOROVANIA VEREJNEJ MIENKY v Bruseli, august 2013 Eurobarometer Európskeho parlamentu (EB79.5) ROK PRE Generálne riaditeľstvo komunikácie ODDELENIE MONITOROVANIA VEREJNEJ MIENKY v Bruseli, august 2013 Eurobarometer Európskeho parlamentu (EB79.5) ROK PRED EURÓPSKYMI VOĽBAMI 2014 Inštitucionálna časť SOCIO-DEMOGRAFICKÁ

Podrobnejšie

Časopisecká tvorba pre deti rokov Cieľom práce je charakterizovať časopiseckú tvorbu pre deti rokov a to predovšetkým jej významný

Časopisecká tvorba pre deti rokov Cieľom práce je charakterizovať časopiseckú tvorbu pre deti rokov a to predovšetkým jej významný Časopisecká tvorba pre deti rokov 1945-1990 Cieľom práce je charakterizovať časopiseckú tvorbu pre deti rokov 1945-1980 a to predovšetkým jej významných autorov, redaktorov a vydavateľov s akcentom na

Podrobnejšie

Microsoft PowerPoint - Homola+Maruniak.ppt

Microsoft PowerPoint - Homola+Maruniak.ppt Revitalizácia železničných staníc Ing. Juraj Homoľa Ing. Daniel Maruniak 26. február 2008 Obsah 1. Súčasný stav železničných staníc na Slovensku 2. Revitalizácia železničných staníc ŽSR 3. Vybrané medzinárodné

Podrobnejšie

Š K O L S K Ý K L U B D E T Í Pri ZŠ na ulici Komenského 3, Komárno P L Á N M E T O D I C K É H O Z D R U Ţ E N I A ŠKD Na školský rok 2012/2013 Plán

Š K O L S K Ý K L U B D E T Í Pri ZŠ na ulici Komenského 3, Komárno P L Á N M E T O D I C K É H O Z D R U Ţ E N I A ŠKD Na školský rok 2012/2013 Plán Š K O L S K Ý K L U B D E T Í Pri ZŠ na ulici Komenského 3, Komárno P L Á N M E T O D I C K É H O Z D R U Ţ E N I A ŠKD Na školský rok 2012/2013 Plán vypracovala : vedúca MZ Š K D vych. Bc.Adriana Valíčková

Podrobnejšie

seminarna_rocnikova_a_bakalárska práca

seminarna_rocnikova_a_bakalárska práca Seminárna, ročníková a bakalárska práca 1. Seminárna a ročníková práca A. Seminárna a ročníková práca musí spĺňať nasledovné formálne požiadavky: Titulný list seminárnej práce 1. Názov univerzity a pod

Podrobnejšie

PRÍPRAVA NA VEDENIE VÝCHOVNO- VZDELÁVACÍCH ČINNOSTÍ V MŠ HRY A HROVÉ ČINNOSTI PODĽA VÝBERU DETÍ ZARIADENIE: MŠ Dr. Jasenského EP A. Kmeťa 17 NÁZOV TRI

PRÍPRAVA NA VEDENIE VÝCHOVNO- VZDELÁVACÍCH ČINNOSTÍ V MŠ HRY A HROVÉ ČINNOSTI PODĽA VÝBERU DETÍ ZARIADENIE: MŠ Dr. Jasenského EP A. Kmeťa 17 NÁZOV TRI PRÍPRAVA NA VEDENIE VÝCHOVNO- VZDELÁVACÍCH ČINNOSTÍ V MŠ HRY A HROVÉ ČINNOSTI PODĽA VÝBERU DETÍ ZARIADENIE: MŠ Dr. Jasenského EP A. Kmeťa 17 NÁZOV TRIEDY: NÁZOV TRIEDY: Slniečka MENO ŠTUDENTA: Dana Chrobáková

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint STVORENIE SVETA (Gn 1, 1-27) Úvod do knihy Genezis gr. význam pôvod, vznik Opisuje začiatky Božieho stvoriteľského diela a dejín spásy. Opisuje počiatok stvorenia, počiatok ľudstva, počiatok soboty, manželstva,

Podrobnejšie

stadia drog zavis

stadia drog zavis ŠTÁDIA DROGOVEJ ZÁVISLOSTI Každý kontakt s drogou nesie v sebe obrovské nebezpečenstvo enstvo vzniku drogovej závislosti. Tvrdiť, že e mne sa to nemôže stať pretože viem,, kde je hranica, ktorú nemôžem

Podrobnejšie

Microsoft Word - manual_ESS_2010

Microsoft Word - manual_ESS_2010 Manuál projektu ESS 2010 Školiaci materiál k projektu ESS 2010 Čo je Európska sociálna sonda? ESS je medzinárodný výskumný projekt, cieľom ktorého je monitorovať a interpretovať postoje a názory obyvateľov

Podrobnejšie

Republika Srbsko MINISTERSTVO OSVETY, VEDY A TECHNOLOGICKÉHO ROZVOJA ÚSTAV PRE HODNOTENIE KVALITY VZDELÁVANIA A VÝCHOVY VOJVODINSKÝ PEDAGOGICKÝ ÚSTAV

Republika Srbsko MINISTERSTVO OSVETY, VEDY A TECHNOLOGICKÉHO ROZVOJA ÚSTAV PRE HODNOTENIE KVALITY VZDELÁVANIA A VÝCHOVY VOJVODINSKÝ PEDAGOGICKÝ ÚSTAV Republika Srbsko MINISTERSTVO OSVETY, VEDY A TECHNOLOGICKÉHO ROZVOJA ÚSTAV PRE HODNOTENIE KVALITY VZDELÁVANIA A VÝCHOVY VOJVODINSKÝ PEDAGOGICKÝ ÚSTAV ZÁVEREČNÁ SKÚŠKA NA KONCI ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA A

Podrobnejšie

MEMO 98

MEMO 98 Kandidáti na prezidenta SR v spravodajstve televízií (17. 25.3.2019) Vydané 27. marca 2019 sa dlhodobo venuje zobrazovaniu politických subjektov a ich predstaviteľov v médiách na Slovensku ako aj v zahraničí.

Podrobnejšie

untitled

untitled EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 1. 9. 2014 COM(2014) 542 final 2014/0250 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 55/2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné

Podrobnejšie

FINANČNÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY INTERNÝ RIADIACI AKT č. 83/2012/ Znak finančnej správy a Slávnostný znak finančnej správy Vypracoval

FINANČNÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY INTERNÝ RIADIACI AKT č. 83/2012/ Znak finančnej správy a Slávnostný znak finančnej správy Vypracoval FINANČNÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY INTERNÝ RIADIACI AKT č. 83/2012/1000100 Znak finančnej správy a Slávnostný znak finančnej správy Vypracoval: Kancelária prezidenta FS Účinné od do: od 22. marca

Podrobnejšie

Akú úlohu zohráva materinský jazyk pri diagnostike komunikačnej kompetencie dieťaťa?

Akú úlohu zohráva materinský jazyk pri diagnostike  komunikačnej kompetencie dieťaťa? AKÚ ÚLOHU ZOHRÁVA MATERINSKÝ JAZYK PRI DIAGNOSTIKE KOMUNIKAČNEJ KOMPETENCIE DIEŤAŤA? PhDr. Miroslava Čerešníková, PhD., ÚRŠ FSVaZ UKF v Nitre VEGA -> 1/0845/15: Jazyková kompetencia rómskych žiakov v prvom

Podrobnejšie

NSK Karta PDF

NSK Karta PDF Názov kvalifikácie: Výtvarný redaktor Kód kvalifikácie U2642010-01714 Úroveň SKKR 6 Sektorová rada Kultúra a vydavateľstvo SK ISCO-08 2642010 / Výtvarný redaktor SK NACE Rev.2 R UMENIE, ZÁBAVA A REKREÁCIA,

Podrobnejšie

SMART_GOVERNANCE_Ftacnik

SMART_GOVERNANCE_Ftacnik Smart governance alebo Inteligentné riadenie pre samosprávu Milan Ftáčnik Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave Smart Cities 2018 od vízií k efektívnym inováciám,

Podrobnejšie

ĽUBOMÍR LONGAUER Nedeľa 27. september :03 Zomrel Milan Veselý, náš najzamestnanejší grafický dizajnér Robil vizuál zvučky televíznych novín, ob

ĽUBOMÍR LONGAUER Nedeľa 27. september :03 Zomrel Milan Veselý, náš najzamestnanejší grafický dizajnér Robil vizuál zvučky televíznych novín, ob ĽUBOMÍR LONGAUER Nedeľa 27. september 2015 15:03 Zomrel Milan Veselý, náš najzamestnanejší grafický dizajnér Robil vizuál zvučky televíznych novín, obálky kníh pre takmer všetky vydavateľstvá, plagáty

Podrobnejšie

Čítame s deťmi, rodičmi od malička

Čítame s deťmi, rodičmi od malička Čítame s deťmi, rodičmi od malička Iveta Hurná Knižnica pre mládež mesta Košice špeciálna knižnica na Slovensku orientovaná na prácu s deťmi a mládežou bola založená v roku 1955 má spolu 22 pobočiek 18

Podrobnejšie

PREDCHÁDZAME PORUCHÁM UČENIA

PREDCHÁDZAME PORUCHÁM UČENIA Mgr. Zuzana Hronová NOVEMBER 2018 - Poruchy čítanej a písanej reči. - Ich predikcie je možné rozoznať už v predškolskom veku. - Majú neurobiologický pôvod, avšak včasnou intervenciou je možné stav zmierniť.

Podrobnejšie

Školský vzdelávací program: 2010/2011

Školský vzdelávací program:  2010/2011 INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Európske štúdiá NEMECKÝ JAZYK päťročné štúdium ÚVOD* Vzdelávací štandard z francúzskeho jazyka, úroveň B1, svojou štruktúrou, obsahom aj rozsahom korešponduje s pôvodným

Podrobnejšie

Zdravotná pomoc a zvýšenie zdravotného povedomia

Zdravotná pomoc a zvýšenie zdravotného povedomia Budovanie zdravých rómskych komunít II. kapitola Podpora zdravia Ing. Jana Maciaková Zdravotná pomoc a zvýšenie zdravotného povedomia Cieľ: Umožniť účastníkom vzdelávania pochopiť zdravotnú situáciu európskych

Podrobnejšie

SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP

SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP SVET PRÁCE PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SVET PRÁCE PREDMET SVET PRÁCE SKRATKA PREDMETU SVP ROČNÍK ÔSMY ČASOVÁ DOTÁCIA 0,5 HODINA TÝŽDENNE 16,5

Podrobnejšie

Headline Verdana Bold

Headline Verdana Bold Nedostatok vodičov v cestnej doprave Aktuálna situácia a možné riešenie Ing. Pavol JANČOVIČ Prezident Združenie cestných dopravcov SR ČESMAD Slovakia Workshop: Nedostatok vodičov 5. decembra 2018 Ministerstvo

Podrobnejšie

KARTA K OT obzvlášť dôležitý 2 - veľmi dôležitý 3 - dosť dôležitý 4 - trochu dôležitý 5 - nedôležitý 6 - som proti tomu KARTA K OT prech

KARTA K OT obzvlášť dôležitý 2 - veľmi dôležitý 3 - dosť dôležitý 4 - trochu dôležitý 5 - nedôležitý 6 - som proti tomu KARTA K OT prech KARTA K OT. 1 1 - obzvlášť dôležitý 2 - veľmi dôležitý 3 - dosť dôležitý 4 - trochu dôležitý 5 - nedôležitý 6 - som proti tomu KARTA K OT. 2 1 - prechovávam k nim veľké sympatie 2 - prechovávam k nim mierne

Podrobnejšie

TS - Budúcnosť autobusovej dopravy SAD Žilina je samozrejmá súčasť našich životov ǀ Žilina ǀ Tlačová správa SAD Žilina, a.s. Spoločnosť Slov

TS - Budúcnosť autobusovej dopravy SAD Žilina je samozrejmá súčasť našich životov ǀ Žilina ǀ Tlačová správa SAD Žilina, a.s. Spoločnosť Slov TS - Budúcnosť autobusovej dopravy SAD Žilina je samozrejmá súčasť našich životov 30.1.2018 ǀ Žilina ǀ Tlačová správa SAD Žilina, a.s. Spoločnosť Slovenská autobusová doprava, akciová spoločnosť (SAD Žilina)

Podrobnejšie

Prezentácia programu PowerPoint

Prezentácia programu PowerPoint KTO SPOZNÁVA BIBLIU SPOZNÁVA KRISTA. Biblia je súbor kníh, ktoré hovoria o zmluve, ktorú Boh uzavrel s Izraelom skrze Mojžiša a ktorú naplnil v Kristovi. Je to Bohom vnuknuté slovo. Nie diktát. Nespadla

Podrobnejšie

Microsoft Word - Dokument2

Microsoft Word - Dokument2 Smernica Rady zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (91/533/EHS) RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

Podrobnejšie

Základná škola Sačurov, Školská 389, Sačurov Tématický výchovno vzdelávací plán zo slovenského jazyka pre 1. ročník variant A Vypracované podľa

Základná škola Sačurov, Školská 389, Sačurov Tématický výchovno vzdelávací plán zo slovenského jazyka pre 1. ročník variant A Vypracované podľa Základná škola Sačurov, Školská 389, 094 13 Sačurov Tématický výchovno vzdelávací plán zo slovenského jazyka pre ročník variant A Vypracované podľa učebných osnov ŠKVP A schválených radou školy dňa 28.8.2008

Podrobnejšie

10 tipov pre tvoj forex úspech

10 tipov pre tvoj forex úspech 5 konkrétnych spôsobov, ako zarobiť 1 milión EUR Redakcia Svet bohatých Ak má človek zdravé ruky a trocha rozumu, dá sa dosiahnuť čokoľvek. Po svete dnes behá viacero ľudí, ktorí vďaka kreativite a vytrvalosti

Podrobnejšie

PM C-03 Prostredie riadenia ¾udských zdrojov

PM C-03 Prostredie riadenia ¾udských zdrojov PROSTREDIE RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV 1 OSNOVA vonkajšie prostredie vnútorné prostredie 2 PROSTREDIE 3 PROSTREDIE Analýza údajov o prostredí Definovanie tendencie prehľad údajov štatistická analýzy grafické

Podrobnejšie

Cvičenie I. Úvodné informácie, Ekonómia, Vedecký prístup

Cvičenie I. Úvodné informácie, Ekonómia, Vedecký prístup Cvičenie I. Úvodné informácie, Ekonómia, Vedecký prístup Úvodné informácie k štúdiu - cvičenia 2 semestrálne písomky (25 b, v 7. a 11. týždni, cvičebnica) Aktivita (max 10 b za semester, prezentácie, iné)

Podrobnejšie

Zmluva o spolupráci

Zmluva o spolupráci Zmluva o spolupráci uzavretá v zmysle 269 ods. 2. Zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení neskorších predpisov, 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov

Podrobnejšie

10-4 promo

10-4 promo strana 3 editoriál Vážení priatelia a priate¾ky šachovej hry, pred rokmi som bol v Po¾sku na jednej konferencii o regionálnom rozvoji. Podrobnosti nie sú dôležité, ale dobre si pamätám, ako sa niektorí

Podrobnejšie

Poberatelia dávky v hmotnej núdzi v kontexte zmien v systéme pomoci v hmotnej núdzi

Poberatelia dávky v hmotnej núdzi v kontexte zmien v systéme pomoci v hmotnej núdzi Poberatelia dávky v hmotnej núdzi v kontexte zmien v systéme pomoci v hmotnej núdzi (výsledky empirického výskumu realizovaného v súbore bývalých a aktuálnych poberateľov DvHN) Obsah 1. Ciele empirického

Podrobnejšie

Aktivity zvonku ŽIVÉ ŽRALOKY Veľkým zážitkom pre našich klientov bola návšteva mobilného akvária s morskými dravcami, ktoré bolo v dňoch apríl

Aktivity zvonku ŽIVÉ ŽRALOKY Veľkým zážitkom pre našich klientov bola návšteva mobilného akvária s morskými dravcami, ktoré bolo v dňoch apríl Aktivity zvonku ŽIVÉ ŽRALOKY Veľkým zážitkom pre našich klientov bola návšteva mobilného akvária s morskými dravcami, ktoré bolo v dňoch 13. 14. apríla 2015 v Dolnom Kubíne. Vo vystavovanom akváriu s 15-tisíc

Podrobnejšie

Rada Európskej únie V Bruseli 30. júla 2015 (OR. en) SN 4357/1/15 REV 1 POZNÁMKA Predmet: Kódex správania predsedu Európskej rady SN 4357/1/15 REV 1 p

Rada Európskej únie V Bruseli 30. júla 2015 (OR. en) SN 4357/1/15 REV 1 POZNÁMKA Predmet: Kódex správania predsedu Európskej rady SN 4357/1/15 REV 1 p Rada Európskej únie V Bruseli 30. júla 2015 (OR. en) SN 4357/1/15 REV 1 POZNÁMKA Predmet: Kódex správania predsedu Európskej rady SN 4357/1/15 REV 1 pp/dpm/js 1 KÓDEX SPRÁVANIA PREDSEDU EURÓPEJ RADY SN

Podrobnejšie

1,4 milióna hladujúcich detí 1,4 milióna príbehov Aj vďaka Vašej podpore to môžu byť príbehy so šťastným koncom Priniesol som ho do nemocnice v náručí

1,4 milióna hladujúcich detí 1,4 milióna príbehov Aj vďaka Vašej podpore to môžu byť príbehy so šťastným koncom Priniesol som ho do nemocnice v náručí 1,4 milióna hladujúcich detí 1,4 milióna príbehov Aj vďaka Vašej podpore to môžu byť príbehy so šťastným koncom Priniesol som ho do nemocnice v náručí - Pierre a jeho uzdravenie z podvýživy UNICEF/UN0239556/Gilbertson

Podrobnejšie

DIDKATICKÉ POSTUPY UČITEĽA

DIDKATICKÉ POSTUPY UČITEĽA DIDAKTICKÉ MYSLENIE A POSTUPY UČITEĽA OBOZNÁMENIE SA SO VŠEOBECNÝMI CIEĽMI VÝUČBY A PREDMETU UJASNENIE TÉMY V RÁMCI TEMATICKÉHO CELKU DIDAKTICKÁ ANALÝZA UČIVA KONKRETIZÁCIA CIEĽOV VO VZŤAHU MOŽNOSTIAM

Podrobnejšie

WALLMAPU

WALLMAPU WALLMAPU DOMINIK JAKUBOV 2018/2019 Obsah Poloha Ohraničenie Povrch Regióny Vlajka Mapuche Liečivá sila Machi Vojna Arauco Argentínska a Čílska okupácia Súčasnosť Zdroje Poloha Kontinent: Južná Amerika

Podrobnejšie

untitled

untitled 2. VIDIECKOSŤ KRAJINY Pri definícii vidieckosti územia sa vychádza z rozhodnutia Rady č. 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programovacie obdobie 2007 2013), ktoré

Podrobnejšie

ZMLUVA c. 1/NP/ /2013 o podmienkach spoluprace pri realizacii Narodneho projektu Komplexny poradensky system prevencie a ovpiyvnovania socialnopatolog

ZMLUVA c. 1/NP/ /2013 o podmienkach spoluprace pri realizacii Narodneho projektu Komplexny poradensky system prevencie a ovpiyvnovania socialnopatolog ZMLUVA c. 1/NP/ /2013 o podmienkach spoluprace pri realizacii Narodneho projektu Komplexny poradensky system prevencie a ovpiyvnovania socialnopatologickych javov v skolskom prostredi / ITMS: 26130230025

Podrobnejšie

Vzorové riešenia úlohy 4.1 Bodovanie Úvod do TI 2010 Dôvod prečo veľa z Vás malo málo bodov bolo to, že ste sa nepokúsili svoje tvrdenia dokázať, prič

Vzorové riešenia úlohy 4.1 Bodovanie Úvod do TI 2010 Dôvod prečo veľa z Vás malo málo bodov bolo to, že ste sa nepokúsili svoje tvrdenia dokázať, prič Vzorové riešenia úlohy 4.1 Bodovanie Úvod do TI 2010 Dôvod prečo veľa z Vás malo málo bodov bolo to, že ste sa nepokúsili svoje tvrdenia dokázať, pričom to je veľmi dôležitá súčasť úlohy. Body sa udeľovali

Podrobnejšie

Microsoft Word - skripta3b.doc

Microsoft Word - skripta3b.doc 6. Vlastnosti binárnych relácií V tejto časti sa budeme venovať šiestim vlastnostiam binárnych relácií. Najprv si uvedieme ich definíciu. Reláciu R definovanú v množine M nazývame: a ) reflexívnou, ak

Podrobnejšie

SK MATEMATICKA OLYMPIADA 2010/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie Z4 1. Doplň do prázdnych políčok čísla od 1 do 7 každé raz tak,

SK MATEMATICKA OLYMPIADA 2010/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie Z4 1. Doplň do prázdnych políčok čísla od 1 do 7 každé raz tak, SK MATEMATICKA OLYMPIADA 2010/2011 60. ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie Z4 1. Doplň do prázdnych políčok čísla od 1 do 7 každé raz tak, aby matematické operácie boli vypočítané správne.

Podrobnejšie

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU MOLEKULÁRNA CYTOLÓGIA

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU MOLEKULÁRNA CYTOLÓGIA Platný od: 22.2.2017 OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU MOLEKULÁRNA CYTOLÓGIA (a) Názov študijného odboru: Molekulárna cytológia (anglický názov "Molecular Cytology") (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa

Podrobnejšie

Prieskum PAS a INEKO o návrhu Ministerstva financií SR na prelomenie bankového tajomstva 10. septembra 2018 Podnikatelia odmietajú návrh na prelomenie

Prieskum PAS a INEKO o návrhu Ministerstva financií SR na prelomenie bankového tajomstva 10. septembra 2018 Podnikatelia odmietajú návrh na prelomenie Prieskum PAS a INEKO o návrhu Ministerstva financií SR na prelomenie bankového tajomstva 10. septembra 2018 Podnikatelia odmietajú návrh na prelomenie bankového tajomstva a neveria, že informácie nebudú

Podrobnejšie

Anglický jazyk –časovo tematický plán

Anglický jazyk –časovo  tematický plán TEMATICKÝ VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ PLÁN UČIVA Predmet: Anglický jazyk Vysvetlivky k skratkám prierezových tém: Ročník: tretí - osobnostný a sociálny rozvoj Počet týždenne: 3 ENV - environmentálna výchova Úroveň:

Podrobnejšie

Analýza sociálnych sietí Geografická lokalizácia krajín EU

Analýza sociálnych sietí  Geografická lokalizácia krajín EU Analýza sociálnych sietí Geografická lokalizácia krajín EU Ekonomická fakulta TU v Košiciach 20. februára 2009 Vzt ahy medzi krajinami - teória grafov Doterajšie riešenia 1 problém farbenia grafov (Francis

Podrobnejšie

Školská komisia

Školská komisia Školská komisia Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja Košice: 24.03.2017 Číslo: 1999/2017/OSK- Vybavuje: Ing. Štefan Kandráč e-mail: Stefan.Kandrac@vucke.sk Telefón: 055/7268 260 Fax: 055/7268 249

Podrobnejšie

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU

Platný od: OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU Platný od: 24.2.2017 OPIS ŠTUDIJNÉHO ODBORU (a) Názov študijného odboru: (b) Stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje a štandardná dĺžka štúdia študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského

Podrobnejšie

ILP-HRI 2015

ILP-HRI 2015 ILP-HRI 2015 Médiá si navzájom odporujú, klamú, neviem sa v tom vyznať. Ako rozoznať, čo je skutočnosť a čo je výmysel? Nie je to také jednoduché, informácie v médiách nie sú čierno-biele, postavené iba

Podrobnejšie

Microsoft Word - 6 Výrazy a vzorce.doc

Microsoft Word - 6 Výrazy a vzorce.doc 6 téma: Výrazy a vzorce I Úlohy na úvod 1 1 Zistite definičný obor výrazu V = 4 Riešte sústavu 15 = 6a + b, = 4a c, 1 = 4a + b 16c Rozložte na súčin výrazy a) b 4 a 18, b) c 5cd 10c d +, c) 6 1 s + z 4

Podrobnejšie

Nápad pre folklór Grantový program Nadácie Poštovej banky

Nápad pre folklór Grantový program Nadácie Poštovej banky Nápad pre folklór Grantový program Nadácie Poštovej banky NADÁCIA POŠTOVEJ BANKY opäť spája generácie, avšak tentoraz cez naše korene, ktorých súčasťou je tradičná ľudová kultúra, umenie a folklór. Prostredníctvom

Podrobnejšie

vizualna_identita_au_manual_final.indd

vizualna_identita_au_manual_final.indd Jednotný vizuálny štýl obálky knižných dokumentov 2017 Tento manuál opisuje pravidlá používania jednotného vizuálneho štýlu na obálkach publikácií, monografií, knižných dokumentoch a štúdijných materiáloch

Podrobnejšie