NAŠE DETI VONKU. Prečo je dobré byť s deťmi v prírode

Prepis

1 NAŠE DETI VONKU Prečo je dobré byť s deťmi v prírode

2 BYŤ VONKU UŽ NIE JE SAMOZREJMOSŤOU 2 V ostatných desaťročiach sa výrazne zmenil vzťah človeka a prírody. Z prírody sa stáva rekvizita, akýsi doplnok, v lepšom prípade má človek výhľad na prírodu aspoň z okna, a strávi v nej časť víkendu alebo dovolenky. Staršie generácie majú spomienky na voľnú hru a detstvo vonku, ale dnešné deti sú nedostatkom času v prírode výrazne ovplyvnené. Richard Louv (1) dokonca popisuje poruchu, ktorá síce nie je oficiálnou diagnózou, ale patrí medzi najrozšírenejšie poruchy. Nazval ju NDD (Nature Deficit Disorder - porucha osobnosti z nedostatku prírody). NDD je dôsledkom nedostatku času stráveného v prírode. Negatívnemu dôsledku toho, že ľudia sú väčšinu dňa v interiéri, sa nepripisuje dostatočný význam. Návrat k prírode a voľnej hre detí sa niekedy považuje skôr za ekologickú propagandu a módny trend. Existujú však už stovky štúdií, ktoré dokazujú, že ísť von je dosiahnuteľným riešením pre mnohé civilizačné ochorenia, poruchy správania, problémy s učením či sociálnu depriváciu. Táto terapia nemá dokázané negatívne vedľajšie účinky. Táto publikácia je stručným zhrnutím, prečo je dobré, aby deti boli veľa vonku, prečo potrebujú prírodu pre učenie a zdravie. Nechýbajú inšpirácie príklady dobrej praxe. 3

3 ÚČINKY POBYTU V PRÍRODE Deťom prospieva trávenie času vonku v akomkoľvek, aj mestskom/ zastavanom prostredí, najmä pri možnosti hry a fyzického pohybu. Skúsenosti aj vedecké štúdie (2,3,4,5) však potvrdzujú, že najviac benefitov má pobyt v prírodnom prostredí (les, lúka, mestská stromová zeleň park). Prehľad pozitívnych účinkov pobytu v prírodnom prostredí na deti (aj dospelých): lepšie fyzické zdravie (menej ochorení zraku, nižšie BMI a menší výskyt nadváhy a obezity, prevencia astmy a infekcií dýchacích ciest, silnejší imunitný systém, miernejšia migréna) vyššia fyzická zdatnosť a pevnejší pohybový aparát kvalitnejší spánok lepšie psychické zdravie (menej depresií a hyperaktívnych porúch, lepšie sústredenie, vyššia odolnosť voči stresu) lepšie kognitívne funkcie aj školský prospech vyššia tvorivosť a lepšia predstavivosť viac kvalitných sociálnych väzieb, lepšie susedské vzťahy, viac priateľov, menej porúch správania, nárast filantropie, štedrosti nádej na lepší a zdravší život v dospelosti PRÍRODA VERZUS OBRAZOVKA Ako je to s množstvom času vonku u najmladšej generácie? Dnešné deti trávia hrou vonku približne dvakrát až štyrikrát menej času než generácie ich rodičov pred 30 rokmi. Priemerné americké dieťa trávi spontánnou hrou vonku (na ulici, v parku, v prírode) približne pol hodiny týždenne, ale s médiami (TV, počítač, herná konzola, telefón, tablet) až 55 hodín týždenne. V našom prostredí sú výsledky lepšie, ale platí, že čím viac času trávia deti vo virtuálnom svete, tým menej vyhľadávajú kontakt s prírodou. (6) U nás údaje o množstve času detí vonku nemáme, ale pravdepodobne by boli podobné ako u českých detí. V r realizovala Nadace Proměny Karla Komárka výskumný projekt České děti venku. Zbieral údaje o vyše 1500 deťoch reprezentatívnej vzorky z celej ČR vo veku 7 15 rokov. Podľa výskumu (7) české deti trávia vonku v priemere 2 hodiny denne, resp. 14 hodín týždenne, z toho polovicu času v zeleni. Na prvý pohľad optimistické výsledky, existujú však veľké rozdiely medzi skupinami detí polovica detí počas skúmaného týždňa nebola vonku vôbec. Výskum zaznamenával aj čas strávený pred obrazovkou médií vo všedný deň je to viac ako 4 hodiny času, čo prináša množstvo negatív. Nádejne však znie fakt, že rodičia skúmaných detí považovali množstvo času detí vonku za nedostatočné, a rodičia 81 % detí chcú, aby bolo dieťa vonku denne. 4 5

4 MENTÁLNE ZDRAVIE A POBYT VONKU Pobyt vonku a kontakt s prírodou ovplyvňuje ľudskú psychiku, je prevenciou aj terapiou niektorých psychických porúch, eliminuje psychickú únavu, stres, úzkosť, depresiu. Nemusí ísť len o pobyt v divočine či v lese, pozitívny vplyv má aj mestská zeleň, čiastočne aj izbové rastliny. V mestách majú dôležitú úlohu parky, aleje. Dostatok času v zeleni prispieva k celkovej spokojnosti človeka (8). Zeleň zlepšuje schopnosť sústrediť sa, redukuje chyby z vyčerpania aj stres. Psychická pohoda je oveľa výraznejšia po prechádzke v parku, než na zastavanej ploche (9). V oblastiach s dostatkom zelene sa deti lepšie učia (10, 11), zamestnanci sú v práci výkonnejší (12), pacienti sa lepšie zotavujú (13), obyvateľom zriedkavejšie diagnostikujú depresiu a úzkostnú poruchu (14). Vedci porovnávali účinok relaxačnej prechádzky v lese a v zastavanom mestskom prostredí (15). U respondentov merali fyziologické ukazovatele pred vychádzkou a po nej. Na rozdiel od prechádzky v meste, prechádzka v lese znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu, znižuje krvný tlak a tep, pozitívne ovplyvňuje nervovú aktivitu. Prírodné prostredie v okolí našich domov prispieva k tomu, že ľudia sú viac času vonku, majú silnejšie susedské väzby a spoločenský život; deti sa častejšie hrajú vonku v zeleni a majú viac príležitostí pre rozvoj zdravého sociálneho správania. (16) ZELEŇ - MIESTO PRE OBNOVU POZORNOSTI Pozornosť človeka zahŕňa dva typy: vedomá, zameraná pozornosť a nevedomá pozornosť (17). Vedomá, zameraná pozornosť vyžaduje psychickú námahu, úsilie nereagovať na rozptýlenia okolo nás a zamerať sa na danú úlohu. Dlhodobé používanie zameranej pozornosti vedie k únave, podráždenosti a ťažkostiam so sústredením. Naopak, nevedomá pozornosť si nevyžaduje psychické úsilie a má neobmedzenú kapacitu. Zapojením nevedomej pozornosti je možné obnoviť vedomú pozornosť. Kapacitu vedomej, zameranej pozornosti obnovuje spánok, ale aj pobyt v prírode (18). Príroda má vysokú schopnosť fascinovať, podnety v okolí sú samé o sebe natoľko zaujímavé, že vyvolávajú spontánnu, nevedomú pozornosť. Tým sa regeneruje vedomá, zameraná pozornosť. Zelený priestor je zmenou oproti zastavanému územiu, táto zmena podporuje zapojenie nevedomej pozornosti. Príroda je vizuálne v súlade - na rozdiel mestského prostredia, kde existuje veľa prvkov, ktoré spolu nesúvisia (napr. rôzne fasády domov, reklamy, autá) a rozptyľujú pozornosť. (19) Poznatky tejto tzv. teórie regenerácie pozornosti poukazujú na pozitívny vplyv dostatočného času v prírode na pozornosť u detí s poruchami pozornosti a hyperaktivity. Súvis pobytu v prírode a pozornosti sa preukázal nielen u detí s diagnostikovanou poruchou, ale aj u bežných detí. Napríklad deti v materskej škole s denným pobytom v zeleni majú lepšiu motorickú koordináciu a schopnosť sústrediť sa, častý pobyt škôlkarov vonku zlepšuje celkové zdravie aj kognitívne schopnosti (21). 6 7

5 DOSTUPNÁ TERAPIA PRE HYPERAKTÍVNE DETI Výskum u detí s hyperaktivitou (ADHD) ukazuje, že kontakt s prírodou redukuje symptómy (nepozornosť, hyperaktivitu, impulzivitu), menej sa prejavujú aj sprievodné problémy ADHD - depresívna nálada, nízke sebavedomie, agresívne správanie a sociálne ťažkosti (4, 21). Už spomínaný R. Louv (3) považuje pojem nature deficit disorder (NDD) za alternatívny názov pre ADHD. Samozrejme, na ADHD sa podieľa veľa faktorov, ale kontakt s prírodou je pri terapii ADHD nenahraditeľný. Na rozdiel od farmakologickej liečby pobyt v prírode ako terapia nemá negatívne účinky, je finančne nenáročný a má ďalšie benefity. (22) Z výskumov vyplynuli odporučenia pre prax: Deti s ADD/ADHD zlepšia svoju pozornosť a minimalizujú prejavy poruchy pobytom v prostredí so zeleňou (najlepšie denne). Zlepšenie sa prejavuje nielen počas pobytu vonku, ale trvá aj niekoľko hodín po návrate do interiéru. Pozitívny efekt má aj len 20-minútová prechádzka pod stromami. Dôležité je rozšírenie zelených plôch v areáloch škôl, nakoľko zeleň podporuje sústredenosť u všetkých žiakov, nielen u detí s ADHD. Rodičia sú okrem učiteľov tými, ktorí nesú záťaž výchovy dieťaťa s ADHD, a zároveň práve oni môžu veľmi ovplyvniť rozsah prejavov ADHD. Príroda je psychickým oddychom aj pre rodiča, prejavy ADHD u dieťaťa sú v prírodnom prostredí ľahšie zvládnuteľné, preto rodinný čas spolu vonku prináša pozitíva celej rodine. VOĽNÁ HRA JE NEVYHNUTNÁ Pri výchove a vzdelávaní detí má svoje miesto rutina, harmonogram, ale v rámci dňa nemá chýbať aj voľná hra. Detská hra má obrovský dopad na rozvoj človeka a jeho učenie; vďaka hre sa rozvíja zrelé emočné a sociálne správanie, aj fungovanie niektorých častí mozgu zodpovedných za sústredenie a rozhodovanie. Veľký význam má práve slobodná, voľná hra. Deti, ktoré trávia dosť času neštruktúrovanými aktivitami, sú schopnejšie stanovovať si vlastné ciele a cesty k ich naplneniu, čo sú kľúčové schopnosti pre úspech v ich ďalšom živote. (16) Štruktúrovaný čas namiesto voľnej hry spomaľuje rozvoj sebakontroly u detí - dospelí vtedy dávajú deťom návody či program, čo sa má stať a kedy. (23) Vzťah medzi jednotlivými druhmi aktivít je možné vyjadriť takto: voľná hra je nevyhnutná, cvičenie je potrebné, aktívny šport je jednou z možností (24). Každý typ vonkajšieho herného prostredia (prírodné prostredie, otvorený priestor, priestor na ulici, pred domom, neorganizovaný priestor, skrýše, detské ihriská) má v detskej hre určitý význam a je ťažko zastupiteľné, potrebné sú všetky typy prostredia. V mestách chýbajú najmä možnosti na neorganizovanú hru (25). Dospelí sú často najväčšou prekážkou dobrej detskej hry - rodičia, pedagógovia neustálym dohľadom, úzkostlivosťou, zameraním na výkon a spájaním akejkoľvek aktivity detí s výučbovým cieľom stoja v ceste detskému rozvoju. (26) 8 9

6 UČENIE (SA) VONKU Pre mnohé deti je čas vonku počas vyučovania jediným pobytom vonku v pracovný deň. Škola preto môže kompenzovať bežný interiérový život detí. Byť vonku je však obrovským benefitom aj pre vzdelávanie. nejde len o prírodovedné predmety. Učiť sa vonku témy z biológie, geografie, či absolvovať ekovýchovný program, nie je zriedkavosťou. Ale trénovať na lúke zlomky alebo násobilku, učiť sa v záhrade chémiu, cudzí jazyk či dejepis, je vo väčšine škôl nepredstaviteľné. Učenie vonku pritom zlepšuje vzdelávacie výsledky v rôznych predmetoch. (27) 10 Pobyt v zeleni pomáha deťom lepšie sa sústrediť, a aj po návrate do učebne majú lepšiu pozornosť. Byť vonku je pre deti lákadlo, vonku sa učia rady, potrebujú objavovať, hľadať, cibriť zručnosti, a nadšenie z výučby sa premieta aj do lepších výsledkov. Pripravovať vyučovanie vonku je pre pedagógov náročné. Ale lepšie výsledky, záujem detí a menej problémového správania žiakov prináša učiteľom spokojnosť. Preplnené vzdelávacie kurikulum, tlak na hodnotenie formou testov a tradičná organizácia vyučovania neprospievajú učeniu vonku, ale za pokus to stojí. Aj jedna hodina vonku navyše je prínosom.. 11

7 PRÍKLADY DOBREJ PRAXE Z množstva možností na vonkajšiu výučbu je najdostupnejšia školská záhrada. V Rajci pri Katolíckej spojenej škole sa zanedbaný nevyužívaný pozemok zmenil na záhradu, ktorou deti prichádzajú do školy. Úroda zeleniny, ukážky obilnín, kvety a opeľovače, lavičky aj stojany na bicykle z pustého miesta urobili zelenú oázu, miesto stretnutí, príjemnú učebňu. ZÁHRADOU DO ŠKOLY V rámci projektu Ekoučebňa v batohu (grantový program Pomáhame vyrásť, Zelená škola, Živica) sme spolu s pedagógmi v Rajci vytvorili súbor lokalít v meste a blízkom okolí, kde je možné učiť sa vonku (miesta pozorovania dážďovníkov, sokolov, bocianov, kopec s najlepšími výhľadmi na pohoria, chránená lipa, odkryv flyšu na brehu rieky...). Je to návrh na spestrenie vyučovania a podnet pre učiteľov, či vedúcich krúžkov. Súbor obsahuje popisy lokalít aj návrhy aktivít, ktoré sa na danom mieste dajú realizovať. K niek torým lokalitám sú vytvorené pracovné listy. Všetky lokality sú zo školy dos tupné pešo. EKOUČEBŇA V BATOHU 12 13

8 QUESTING Hrali ste niekedy pokladovku, pátraciu hru? V questingu si vyskúšate niečo podobné. Namiesto zvyčajných informačných panelov o faune, flóre či geológii územia budete sami objavovať pozoruhodné miesta krajiny prostredníctvom riešenia pracovného listu. Súbor nápovedí, tajnička, poetické opisy miest, kde sa návštevník nachádza, alebo originálne mapky často nadchnú riešiteľa questu pre spoznávanie miest, ktoré by si inak nevšimol. Na trasu/ prechádzku stačí ako výbava väčšinou len pero a papier s trasou. Prvý quest vznikol už aj v Rajci (trasu pátračky nájdete na www. lipy.sk). Téma questu súvisí so životom a tvorbou Vladimíra Kompánka - v jeho ilustráciách nachádzame konkrétne miesta v Rajci. Kompánek sa celoživotne vo svojej tvorbe vracal k rodnému kraju, mal rád Rajec, Rajčanku, okolitý kraj. Aj questy/pátračky sú originálne výtvory miestnych zanietencov, ktoré majú budovať pozitívny vzťah ľudí k nejakému miestu, mestu. Je to tiež jeden zo zaujímavých spôsobov, ako dostať deti i dospelých von do prírody či do ulíc mesta. Zážitkom je aj samotné vytváranie questu - niekoľko hodín až dní v pestrej skupine ľudí sa Vám postará o zážitok, skúsenosť vzájomnej spolupráce. trasu pátračky nájdete na

9 TIPY A INŠPIRÁCIE (LINKY NA WEBY) POBYT A UČENIE VONKU QUESTING, PÁTRAČKY TIPY NA EXKURZIU KVALITNÉ ZDROJE PUBLIKÁCIÍ A POMÔCOK sever.ekologickavychova.cz/e-shop

10 BIBLIOGRAFIA P. P Morbidity is related to a green living environment. Journal of Epidemiology and Community Health, 63, s Online ( ): Park, B. J., Tsunetsugu, Y., Kasatani T., Kagawa T., Miyazaki, Y., The 1. Louv, R., Last child in the woods: saving our children from nature-deficit physiological effects of Shinrin-yoku (taking in the forest atmosphere or disorder. SCHOLE: A Journal of Leisure Studies and Recreation Education, 21(1), s. forest bathing): evidence from field experiments in 24 forests across Japan Environmental Health and Preventive Medicine 15(1), Online ( ) 2. Wells, N. M., Evans, G. W., Nearby nature: A buffer of life stress among rural children. Environment and Behavior, 35 (3), s Online ( ), 16. Daniš, P., Deti venku v přírode: ohrozený druh? Praha, Tereza, vzdělávací centrum, z. ú., 48 s. ISBN Ulrich, R. S., Natural Versus Urban Scenes Some Psychophysiological Effects. 17. James, W., Psychology: The Brief Course. New York, Henry Holt Environment and behavior, 13(5), s , DOI: / and company. 508 s. Online ( ): 4. Berg, A. E., Berg, C. G., A comparison of children with ADHD in a natural psychologybriefe00willuoft and built setting. Child: Care,health and development,37(3),s Online 18. Kaplan, R. a Kaplan, S., The experience of nature: A psychological ( ), doi: /j x perspective. New York, Cambridge University Press, 340 s., ISBN Faber Taylor, A., Kuo, F. E., Is contact with nature important for healthy Online ( ): child development? state of the evidence. In: Children and their Environments: 19. Franěk, M., Vliv kontaktu s přírodním prostředím na lidskou psychiku. Learning, Using and Designing Spaces (s ). Cambridge University Press. In: Člověk + příroda = udržitelnost?: Texty o proměne vztahú lidí k přírodě, DOI: /CBO environmentální výchově a zdržitelnosti. Praha, Zelený kruh, 104 s., ISBN: Krajhanzl, J., Děti jsou venku méně, než potřebují ke zdravému vývoji. Český portál ekopsychologie. Online ( ): Mårtensson, F., Boldemann, C., Söderström, M., Blennow, M., Englund, J.E., Grahn, blogy/deti-jsou-venku-mene/ P., Outdoor environmental assessment of attention promoting settings for 7. Nadace Proměny Karla Komárka, České děti venku: Reprezen tativní výzkum, preschool children. Health & Place, vol 15 (4), s Abstrakt online ( kde a jak tráví děti svůj čas. Online ( ) www. nadace-promeny.cz/cz/ 2018), DOI: /j.healthplace vyzkum.html 21. Faber Taylor, A., Kuo, F. E., Children with attention deficits concentrate better 8. Maller, C., Townsend, M., St. Leger, L., Henderson-Wilson, C. Pryor, A., Prosser, L., after walk in the park. Journal of Attention Disorders. 2009; Vol. 12(5), s Moore, M., Healthy parks healthy people: The health benefits of contact with 22. Faber Taylor, A., Kuo, F. E., Could Exposure to Everyday Green Spaces Help nature in a park context. The Heorge Wright Forum, 26(2). Online ( ): Treat ADHD? Evidence from Children s Play Settings. Applied Psychology: Health and well-being, 2011, 3 (3), s , doi: /j x. 9. Hartig, T., Mang, M., Evans, G. W., Restorative effects of natural environment Online ( ): experiences. Environment and Behavior 23, s Online ( ): Barker J. E., Semenov A. D., Michaelson L., Provan L. S., Snyder H. R., Munakata Y., journals.sagepub.com/doi/abs/ / Less-structured time in children s daily lives predicts self-directed executive 10. Faber Taylor, A., Kuo, F. E., Sullivan, W. C., Views of nature and self-discipline: functioning. Frontiers in Psycholo gy, 5, 593. Online ( ): Evidence from inner city children. Journal Of Environmental Psychology, 22(1-2), s. org/ /fpsyg Online ( ): illinois.edu/girls_self-discipline.htm 24. Nigg, J. T., Getting Ahead of ADHD: What Next-Generation Science Says 11. Li, D., Sullivan, W. C., Impact of views to school landscapes on recovery about Treatments That Work and How You Can Make Them Work for Your Child. from stress and mental fatigue. Landscape and urban planning. Vol. 148, s. 149 New York, The Guilford Press, 298 s., ISBN-13: Online ( ): Franěk, M., Děti potřebují pro svoji hru přirozené venkovní S ?via%3Dihub prostředí. Psychologie Dnes, 2001 (4). Online ( ): Shin, W. S., The influence of forest view through a window on job satisfaction ekopsychologie.cz/citarna/clanky/deti-potrebuji-pro-svoji-hru/ and job stress. Scandinavian Journal of Forest Research 22(3), s Online 26. Weber, A., Blbinky a bláto: Akční knížka vhodná do velkoměst & pro stavbu ( ), domečků na stromech. Praha, DharmaGaia. 134 s. ISBN Ulrich, R.S., View through a window may influence recovery from surgery. 27. Daniš, P., Tajemství školy za školou: Proč učení venku v přírodě zlepšuje Science, New Series, Vol. 224, s Online ( ): DOI: / vzdělávací výsledky, motivaci a chování žáků. Ministerstvo životního prostředí, science Maas, J., Verheij, R. A., Vries, S., Spreeuwenberg, P., Schellevis, F. G., Groenewegen, Praha. ISBN

11 DETI V PRÍRODE OHROZENÝ DRUH O PROJEKTE Téme deti vonku sa venujeme dlhodobo, a časť aktivít, vrátane questingu, realizujeme v rámci projektu Deti v prírode ohrozený druh. Seminár o questingu v januári 2019 bol len pokračovaním vzdelávania o učení sa vonku a práci s deťmi v teréne. Už v novembri 2018 sme sa stretli so skupinou učiteľov a lektorom z pražskej organizácie Tereza, ktorá sa zameriava na bádateľské formy vyučovania, a okrem iného ponúka inšpirácie na učenie vonku aj systematické výučbové ekovýchovné programy, napr. Les v škole. Od jesene 2018 pravidelne pracujeme aj s deťmi z materskej školy a so skupinou malých detí a ich rodičov chceme im pomôcť hľadať motiváciu byť vonku. Projekt Deti v prírode ohrozený druh podporila Nadácia pre deti Slovenska v programe Hodina deťom. Ďakujeme! Tilia, o. z., 2019 Text: Eva Stanková Foto: Karol Uhlárik, Eva Stanková Grafika: Jozef Jurík Neprešlo jazykovou úpravou.