Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE STREDNÉ SLOVENSKO MÁJ 2009 ÍSLO 5 Kraj: Banskobystrický a Žilinský Obs

Prepis

1 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE STREDNÉ SLOVENSKO MÁJ 2009 ÍSLO 5 Kraj: Banskobystrický a Žilinský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Poasie 1.2. Teplota vzduchu 1.3. Atmosférické zrážky 1.4. Teplota pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a vinia 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sahovavého vtáctva 3. Tabelárna príloha 3.1. Klimatologický prehad 4. Grafická príloha 4.1. Mapa mesaných úhrnov atmosférických zrážok v mm pre oblas stredné Slovensko Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Banská Bystrica, Zelená 5, PS Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používa ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 60 výtlakov, objednávky zasielajte na adresu vydavatea.

2 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1. Poasie Zaiatkom mája prevládalo na Slovensku chladnejšie a vlhkejšie poasie. V noci zo 4. na 5.5. prešiel našim územím studený front, za ktorým sa, v studenom vzduchu, do našej oblasti rozšíril výbežok tlakovej výše. Od 8.5. k nám prúdil teplý vzduch. Zaiatkom druhej dekády mesiaca sa nad karpatskú oblas presunulo zvlnené frontálne rozhranie, za ktorým k nám prúdil chladný vzduch. V alších doch ovplyvovala poasie u nás brázda nízkeho tlaku vzduchu nad Európou. Od sa nad karpatskou oblasou nachádzalo nevýrazné tlakové pole a nad Slovensko od juhozápadu prúdil teplý vzduch. V priebehu postúpil od západu nad Slovensko zvlnený studený front, pred ktorým vrcholil prílev teplého vzduchu do našej oblasti. Za ním sa k nám v chladnejšom vzduchu presunula tlaková výš a k nám opä prúdil teplejší vzduch. Poas posledných dní mesiaca k nám zaal prúdi od severu studený a vlhký vzduch. Májové mesané trvanie slneného svitu bolo na území stredného Slovenska nadnormálne až silne nadnormálne. Dosahovalo 193 až 290 hodín, o predstavuje 125 až 144 % normálu. V regióne sa vyskytlo 17 až 27 slnených dní s denným trvaním slneného svitu viac ako 5 hodín Teplota vzduchu Mesiac máj bol v regióne Banskobystrického a Žilinského kraja z hadiska dlhodobého priemeru teplotne normálnym až nadnormálnym mesiacom. Priemerné mesané teploty vzduchu dosahovali 10,6 až 16,5 C, s kladnou odchýlkou od dlhodobého priemeru 0,9 až 2,5 C. Denné maximá teploty vzduchu sa na väšine územia stredného Slovenska vyskytli v doch 18. a mája a pohybovali sa od 22,5 do 30,8 C. Poas tohtoroného mája sme zaznamenali do 14 letných dní, a na juhu územia sa vyskytol 1 tropický de. Naopak denné minimá teplôt vzduchu boli napozorované v doch od a mája, kedy teplota vzduchu poklesla na 5,2 až -2,5 C. Poas týchto dní sme zaznamenali aj prízemné minimá, ich hodnota bola 1,7 až -4,5 C. V máji sa vyskytlo, na juhu územia do 4, na ostatnom území do 10 dní s prízemným mrazom. Na Orave, Liptove a na Kysuciach sme zaznamenali 2 až 4 mrazových dní Atmosférické zrážky Tohtoroný máj bol charakteristický obasnými prehánkami a lokálnymi zrážkami. Zaznamenali sme zaznamenali sme normálne, len lokálne v Juhoslovenskej kotline nadnormálne úhrny zrážok, naopak v okresoch Krupina, Veký Krtíš a Brezno sme lokálne zaznamenali aj podnormálne úhrny zrážok. Mesané úhrny zrážok sa pohybovali od 16 do 107 mm, o zodpovedá 22 až 140 % normálu. Najvyššie denné úhrny zrážok sa poas lokálnych prehánok vyskytli na väšine hodnoteného územia v doch 18., 29. a 31. mája. Poas týchto dní spadlo v Luenci 38 mm a v Rimavskej Sobote 46 mm zrážok. Na území stredného Slovenska sa v máji vyskytlo zrážkových dní, z nich 1 5 s búrkou. V doch 11., 18. a 31. mája boli lokálne zaznamenané krúpy.

3 Atmosférické zrážky poda okresov Okres Úhrn % Okres Úhrn % [mm] Normálu [mm] Normálu Banská Bystrica Byta Brezno adca Banská Štiavnica Dolný Kubín Detva Kysucké N. Mesto Krupina Liptovský Mikuláš Luenec Martin Poltár Námestovo Revúca Ružomberok Rimavská Sobota Turianske Teplice Veký Krtíš Tvrdošín Žarnovica Žilina Žiar n. Hronom Zvolen Poznámka: Rozpätie úhrnov zrážok v príslušných okresoch predstavuje len údaje v ponohospodársky využívaných oblastiach. Nezohaduje extrémy vyskytujúce sa mimo týchto oblastí Teplota pôdy Priemerná mesaná teplota pôdy v hbke 5 a 10 cm dosiahla v južných oblastiach 17 až 18 C, na ostatnom území 11 až 16 C. V hbke 20 cm boli tieto hodnoty približne o jeden stupe Celzia a v hbke 50 cm o dva stupne Celzia nižšie oproti profilu 5 až 10 cm. Maximálne denné teploty pôdy boli vo všetkých hbkach namerané poas druhej polovice mesiaca. Minimálne denné teploty pôdy sa vyskytli poas prvej dekády mája. 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poných plodín Pšenica ozimná na zaiatku mája na juhu Banskobystrického kraja bola vo fenologickej fáze vytvárania druhého kolienka. Od druhej dekády sme zaznamenali zdurenie pošvy posledného listu, klasenie na zaiatku a kvitnutie na konci tretej dekády. V podhorských polohách na pozorovaných plochách vytvárala pšenica ozimná prvé kolienko do konca druhej dekády a druhé kolienko sa vytváralo koncom mája. Raž a jame ozimný od zaiatku mája boli vo fáze zdurenie pošvy posledného listu. Na konci druhej dekády zaali klasi a kvitnú. Repka ozimná na juhu Banskobystrického kraja v druhej dekáde mája odkvitala a v podhorských polohách na zaiatku mája kvitla. Skôr vysiate plochy jamea jarného v prvej dekáde mája zaznamenali fenologickú fázu zaiatok predlžovania. Prvé kolienko jame jarný vytváral od druhej a druhé kolienko od konca druhej dekády mája.

4 Klasi zaal v tretej dekáde mesiaca. Ostatné vysiate pozorované plochy jamea jarného vytvárali prvé kolienko na zaiatku tretej dekády a druhé kolienko na konci mesiaca. Ovos siaty v druhej dekáde odnožoval, prvé kolienko vytváral od polovice mesiaca a na konci tretej dekády mája bolo pozorované aj druhé kolienko. Repa cukrová na konci druhej dekády dekortizovala. Zemiaky sa na zaiatku mája ešte sadili v podhorských a horských polohách, ich vzchádzanie bolo zaznamenané poda asu výsadby od druhej dekády do konca mája. Skôr vysadené plochy zaznamenali riadkové zapojenie porastov v tretej dekáde mesiaca. Kukurica siata sa ojedinele na zaiatku mája ešte vysievala a jej vzchádzanie prebiehalo od zaiatku až do konca tretej dekády mesiaca. Slnenica roná na zaiatku mája pokraovala vo vzchádzaní, hrach siaty kvitol od tretej dekády mája. Poas celého mája prebiehala kosba viacroných krmovín a koncom mája prebiehala lokálne aj kosba trvalých trávnych porastov. 2.2 Stav a vývin ovocných drevín V stredných a severných okresoch Banskobystrického a Žilinského kraja jadroviny dokvitli do polovice mája. V druhej polovici mesiaca zaali dozrieva jahody a skoré odrody erešní. Na zaiatku mesiaca, v stredných a vyšších polohách, pokraoval orech kráovský v kvitnutí. Vini hroznorodý zaal kvitnú, na juhu územia, koncom mája. 2.3 Stav a vývin lesných drevín Poas prvých dvoch májových dekád, v severných okresoch Žilinského kraja, vytvárali ihlinany prvé májové výhonky a kvitli. Od zaiatku mája pokraoval v kvitnutí buk lesný, dub letný, zimný, pagaštan konský od druhej dekády kvitla jarabina vtáia a jase štíhly. V druhej polovici mesiaca zaal kvitnú agát biely a dozrievali plody vby rakytovej. Ojedinele na konci mesiaca zaala kvitnú lipa vekolistá. Poas mája pokraovali v kvitnutí orgován obyajný, hloh obyajný, ostružina malinová, brusnica obyajná a brusnica uoriedková. Od zaiatku mája kvitla ruža šípová a v druhej dekáde mesiaca, od juhu kraja k severu, zaala kvitnú baza ierna a vtáí zob obyajný. Z bylín pokraovala v kvitnutí konvalinka voavá a v druhej dekáde mája zaala kvitnú margaréta biela. 2.4 Prejavy sahovavého vtáctva Od druhej polovici mája bol pozorovaný hromadný výskyt pásavky zemiakovej.

5 Klimatický prehad za mesiac máj 2009 Stanica N.v. [m] Úhrn [mm] Atmosférické zrážky Teplota vzduchu Poet dní so Absolútna N [%] 1-4,9 mm 5 a viac mm Priemer Odchýlka Max. Min. Príz.min. Slnený svit [hod.] Priemer Teplota pôdy Suma 5 cm 20 cm od 1.4. Dudince Bolkovce Rimavská Sobota Dolné Plachtince Žiar nad Hronom Revúca x Slia Bzovík x x x x 877 Dolný Hriov Vígaš - Pstruša adca x x x x 714 Banská Bystrica Brezno x x x 734 Turianske Teplice x Oravský Podzámok x 761 Banská Štiavnica x x x 803 Liptovský Hrádok Liesek Telgárt Min. Priemer tpr >= 0 * N. v. [m] nadmorská výška N [%] percento dlhodobého priemeru z rokov Odchýlka odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov x údaj chýba * suma priemerných denných teplôt vzduchu 0,0 C od 1. apríla

6 4.1 Mapa mesa ných úhrnov atmosférických zrážok v mm za mesiac MÁJ 2009 pre oblas stredné Slovensko