SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV

Prepis

1 SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK a.s. SMOLENICE SPRÁVA o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. Spracoval: BRATISLAVA, júl 2009

2 OBSAH: A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. NÁZOV...1 I.2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO...1 I.3. SÍDLO...1 I.4. OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA...1 I.5. KONTAKTNÁ OSOBA...1 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1. NÁZOV...2 II.2. ÚČEL II.3. UŽÍVATEĽ...2 II.4. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI...2 II.5. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI...3 II.6. DÔVOD UMIESTNENIA V DANEJ LOKALITE...3 II.7. TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI...4 II.8. STRUČNÝ POPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA II.9. VARIANTY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI...20 II.10. CELKOVÉ ORIENTAČNÉ NÁKLADY...20 II.11. DOTKNUTÁ OBEC...20 II.12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ...21 II.13. DOTKNUTÉ ORGÁNY...21 II.14. POVOĽUJÚCI ORGÁN II.15. REZORTNÝ ORGÁN...21 II.16. VYJADRENIE O VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE...22 B. ÚDAJE O PRIAMYCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA I. POŽIADAVKY NA VSTUPY I.1. PÔDA...22 I.2. VODA...22 I.3. SUROVINY...24 I.4. ENERGETICKÉ ZDROJE...31 I.5. NÁROKY NA DOPRAVU A INÚ INFRAŠTRUKTÚRU...35 I.6. NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY...37 II. ÚDAJE O VÝSTUPOCH II.1. OVZDUŠIE...37 II.2. ODPADOVÉ VODY...49 II.3. ODPADY...52 II.4. HLUK A VIBRÁCIE...61 II.5. ŽIARENIE A INÉ FYZIKÁLNE POLIA...62 II.6. ZÁPACH A INÉ VÝSTUPY...63 II.7. DOPLŇUJÚCE ÚDAJE...63

3 C. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA A HODNOTENIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA I. VYMEDZENIE HRANÍC DOTKNUTÉHO ÚZEMIA...63 II. CHARAKTERISTIKA SÚČASNÉHO STAVU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA II.1. GEOMORFOLOGICKÉ POMERY...64 II.2. GEOLOGICKÉ POMERY...64 II.3. PÔDNE POMERY II.4. KLIMATICKÉ POMERY...72 II.5. STAV ZNEČISTENIA OVZDUŠIA...77 II.6. HYDROLOGICKÉ POMERY...87 II.7. FAUNA A FLÓRA...94 II.8. KRAJINA A JEJ ŠTRUKTÚRA, KRAJINNÝ OBRAZ, SCENÉRIA A STABILITA II.9. CHRÁNENÉ ÚZEMIA PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV A ICH OCHRANNÉ PÁSMA II.10. ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY II.11. OBYVATEĽSTVO II.12. KULTÚRNE A HISTORICKÉ PAMIATKY A POZORUHODNOSTI II.13. ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ II.14. PALEONTOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ A VÝZNAMNÉ GEOLOGICKÉ LOKALITY II.15. CHARAKTERISTIKA EXISTUJÚCICH ZDROJOV ZNEČISTENIA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A ICH VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE II.16. KOMPLEXNÉ ZHODNOTENIE SÚČASNÝCH ENVIRONMENTÁLNYCH PROBLÉMOV II.17. CELKOVÁ KVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA - SYNTÉZA POZITÍVNYCH A NEGATÍVNYCH FAKTOROV II.18. POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ NEREALIZOVALA II.19. SÚLAD NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU III. HODNOTENIE PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A ODHAD ICH VÝZNAMNOSTI III.1. VPLYVY NA OBYVATEĽSTVO III.2. VPLYVY NA HORNINOVÉ PROSTREDIE, NERASTNÉ SUROVINY, GEODYNAMICKÉ JAVY A GEOMORFOLOGICKÉ POMERY III.3. VPLYVY NA KLIMATICKÉ POMERY III.4. VPLYVY NA OVZDUŠIE III.5. VPLYVY NA VODNÉ POMERY III.6. VPLYVY NA PÔDU III.7. VPLYVY NA FAUNU, FLÓRU A ICH BIOTOPY III.8. VPLYVY NA KRAJINU III.9. VPLYVY NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA A ICH OCHRANNÉ PÁSMA III.10. VPLYVY NA ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY III.11. VPLYVY NA URBÁNNY KOMPLEX A VYUŽÍVANIE ZEME III.12. VPLYVY NA KULTÚRNE A HISTORICKÉ PAMIATKY III.13. VPLYVY NA ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ III.14. VPLYVY NA PALEONTOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ A VÝZNAMNÉ GEOLOGICKÉ LOKALITY III.15. VPLYVY NA KULTÚRNE HODNOTY NEHMOTNEJ POVAHY III.16. INÉ VPLYVY III.17. PRIESTOROVÁ SYNTÉZA VPLYVOV ČINNOSTI V ÚZEMÍ III.18. KOMPLEXNÉ POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ICH POROVNANIE S PLATNÝMI PRÁVNYMI PREDPISMI III.19. PREVÁDZKOVÉ RIZIKÁ A ICH MOŽNÝ VPLYV NA ÚZEMIE...168

4 IV. OPATRENIA NAVRHNUTÉ NA PREVENCIU, ELIMINÁCIU, MINIMALIZÁCIU A KOMPENZÁCIU VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE IV.1. ÚZEMNOPLÁNOVACIE OPATRENIA IV.2. TECHNICKÉ A TECHNOLOGICKÉ OPATRENIA IV.3. OPATRENIA PRE PRÍPAD HAVÁRIE IV.4. ORGANIZAČNÉ A PREVÁDZKOVÉ OPATRENIA IV.5. INÉ OPATRENIA IV.6. VYJADRENIE K TECHNICKO-EKONOMICKEJ REALIZOVATEĽNOSTI OPATRENÍ V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU V.1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ A URČENIE ICH DÔLEŽITOSTI NA VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU..174 V.2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI PRE POSUDZOVANÉ VARIANTY V.3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU VI. NÁVRH MONITORINGU A POPROJEKTOVEJ ANALÝZY VI.1. NÁVRH MONITORINGU OD ZAČATIA VÝSTAVBY, V PRIEBEHU VÝSTAVBY, POČAS PREVÁDZKY A PO SKONČENÍ PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI VI.2. NÁVRH KONTROLY DODRŽIAVANIA STANOVENÝCH PODMIENOK VII. METÓDY POUŽITÉ V PROCESE HODNOTENIA VPLYVOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A SPÔSOB A ZDROJE ZÍSKAVANIA ÚDAJOV O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V ÚZEMÍ, KDE SA MÁ NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ REALIZOVAŤ VIII. NEDOSTATKY A NEURČITOSTI V POZNATKOCH, KTORÉ SA VYSKYTLI PRI VYPRACÚVANÍ SPRÁVY O HODNOTENÍ IX. PRÍLOHY K SPRÁVE O HODNOTENÍ X. VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE XI. ZOZNAM RIEŠITEĽOV A ORGANIZÁCIÍ, KTORÉ SA NA VYPRACOVANÍ SPRÁVY O HODNOTENÍ PODIEĽALI XII. ZOZNAM DOPLŇUJÚCICH ANALYTICKÝCH SPRÁV A ŠTÚDIÍ, KTORÉ SÚ K DISPOZÍCII U NAVRHOVATEĽA A KTORÉ BOLI PODKLADOM PRE VYPRACOVANIE SPRÁVY O HODNOTENÍ XII.1. ANALYTICKÉ SPRÁVY A ŠTÚDIE XII.2. POUŽITÁ LITERATÚRA XII.3. POUŽITÉ WEBOVÉ STRÁNKY XII.4. SÚVISIACA LEGISLATÍVA XII.6.SÚVISIACE TECHNICKÉ NORMY XIII. DÁTUM A POTVRDENIE SPRÁVNOSTI A ÚPLNOSTI ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU SPRACOVATEĽA SPRÁVY O HODNOTENÍ A NAVRHOVATEĽA...202

5 1/201 A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. NÁZOV CHEMOLAK, a. s. I.2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO IČO I.3. SÍDLO Továrenská SMOLENICE I.4. OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA Ing. Roman Šustek - predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ADRESA: Továrenská SMOLENICE TELEFÓN: 033/ sustek@chemolak.sk I.5. KONTAKTNÁ OSOBA Ing. Róbert Bachratý - ved. divízie ekológie a krízového manažmentu ADRESA: Továrenská SMOLENICE TELEFÓN: 033/ , bachraty@chemolak.sk FAX: 033/

6 2/201 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1. NÁZOV SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a. s. SMOLENICE II.2. ÚČEL Účel navrhovanej činnosti spočíva v inštalácii linky na termické spracovanie nebezpečného odpadu z výrobného závodu CHEMOLAK, a. s. Smolenice, a v prípade záujmu aj z ďalších priemyselných prevádzok, pričom odpadové teplo zo spaľovania nebezpečného odpadu, konvertované na paru, bude použité na pohon kondenzačnej parnej turbíny vyrábajúcej elektrickú energiu pre potreby navrhovateľa. Okrem využitia energetického potenciálu zneškodňovaného odpadu, dôjde jeho termickou úpravou aj k redukcii hmotnosti a objemu odpadu určeného na zneškodňovanie skládkovaním, čím sa významne znížia nároky na obmedzené skládkové priestory určené pre nebezpečný odpad. II.3. UŽÍVATEĽ CHEMOLAK, a. s. Továrenská SMOLENICE II.4. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Kraj: Okres: Obec: Katastrálne územie: Trnavský Trnava Smolenice Smolenice Parcelné čísla: variant č. 1: 2237/27, 2237/28, 2237/1 variant č. 2: 2237/41, 2237/1 Dotknuté parcely sú v oboch prípadoch súčasťou areálu prevádzky navrhovateľa spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice.

7 3/201 II.5. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI (MIERKA 1 : ) (zdroj podkladovej mapy ÚGKK SR) II.6. DÔVOD UMIESTNENIA V DANEJ LOKALITE Navrhovateľ CHEMOLAK, a. s. Smolenice, ako výrobca náterových látok, živíc, lepidiel, riedidiel a pomocných prípravkov, je producentom celého radu kategórií nebezpečných odpadov, z ktorých sú mnohé vhodné na termické spracovanie. V súčasnosti je však väčšina týchto odpadov vyvážaná na zneškodňovanie na skládku nebezpečných odpadov Smutná II, prevádzkovanú navrhovateľom, napriek skutočnosti, že stratégia odpadového hospodárstva jednoznačne preferuje termické spracovanie odpadu pred jeho zneškodňovaním skládkovaním. V dotknutom trnavskom regióne v súčasnosti však neexistuje spaľovňa nebezpečného odpadu pochádzajúceho z priemyselnej výroby. Predmetná skládka odpadov Smutná II je umiestnená rovnako v katastrálnom území obce Smolenice, juhozápadne od zastavaného územia obce. Slúži na ukladanie nebezpečných odpadov nielen z produkcie prevádzkovateľa skládky spoločnosti CHEMOLAK, a. s., ale je využívaná aj komerčne, na ukladanie nebezpečných odpadov od zmluvných dodávateľov. Podľa platného Rozhodnutia IPKZ pre skládku nebezpečného odpadu Smutná II, povoľujúci

8 4/201 orgán predĺžil povolenie činnosti na predmetnej skládke z pôvodného termínu ukončenia činnosti na Dôvodom ukončenia činnosti na predmetnej skládke, pred naplnením jej úložných kapacít, je neplnenie požiadaviek izolácie podložia skládky podľa 26 vyhlášky č. 283/2001 o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch, t. j. podložie skládky nie je doplnené vrstvou fólie z vysokohusteného polyetylénu (HDPE), ani ochrannou vrstvou. Na základe uvedených skutočností a výstupov vyplývajúcich z analýzy možností riešenia vzniknutého stavu, sa navrhovateľ rozhodol pre realizáciu termického spracovania nebezpečného odpadu v podobe výstavby vlastnej spaľovne nebezpečného odpadu, vybavenej zariadeniami na konvertovanie odpadového tepla z procesu spaľovania na elektrickú energiu, ktorú bude využívať pre vlastné potreby. Kapacitne bude inštalovaná spaľovacia linka nastavená riešiť potrebu termického spracovania priemyselného odpadu aj od iných pôvodcov, ktorým vznikne uzavretím skládky Smutná II nutnosť riešiť novovzniknutý stav, alebo priemyselného odpadu od pôvodcov, pre ktorých bude novovybudované zariadenie spádovo zaujímavo umiestnené a v súčasnosti zneškodňujú svoj nebezpečný odpad rovnako skládkovaním na inej skládke nebezpečných odpadov alebo spaľovaním v spaľovacom zariadení umiestnenom vo vzťahu k svojej prevádzke vo väčšej vzdialenosti. Konvertovaním odpadového tepla zo spaľovania na paru pre pohon parnej turbíny, bude vyrábaná elektrická energia použitá pre potreby navrhovateľa, čím dôjde k úspore elektrickej energie vyrábanej tradičným spôsobom z fosílnych palív a tým aj k úspore prírodných zdrojov. Realizácia navrhovanej činnosti tak bude mať všeobecný environmentálny a ekonomický prínos, jednak v podobe využitia energetického potenciálu odpadu, určeného doteraz prevažne na zneškodňovanie skládkovaním na výrobu elektrickej energie, a tiež v podobe úspory úložného miesta určeného na skládkovanie nebezpečného odpadu, ktoré bude možné využiť na uloženie nebezpečného odpadu nevhodného na spaľovanie. Súčasne sa realizáciou predkladaného zámeru v navrhovanom kapacitnom riešení zaplní medzera tvorená absenciou zariadenia na termické spracovanie priemyselného nebezpečného odpadu spaľovaním v Trnavskom okrese, resp. v trnavskom regióne, a to vybudovaním moderného zariadenia zohľadňujúceho všetky legislatívne požiadavky. Konkrétne umiestnenie navrhovanej činnosti je podmienené nielen miestom vzniku nebezpečného odpadu určeného na spaľovanie a súvisiacou minimalizáciou trasy jeho transportu k miestu jeho termického spracovania a energetického zhodnocovania vznikajúceho odpadového tepla, ale aj blízkosťou doterajšieho miesta zneškodňovania v podobe uzatváranej skládky nebezpečného odpadu. II.7. TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Predpokladaný termín začatia výstavby: január 2010 Predpokladaný termín ukončenia výstavby a začatia skúšobnej prevádzky: variant č. 1 jún 2011 variant č. 2 marec 2011

9 5/201 Predpokladaná životnosť inštalovaného technologického zariadenia je 15 rokov. II.8. STRUČNÝ POPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA Navrhovaná činnosť je predkladaná na posúdenie v dvoch variantných riešeniach, ktoré sa od seba odlišujú umiestením realizácie navrhovanej činnosti v rámci prevádzkového areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice. VARIANT 1 uvažovanou plochou umiestnenia navrhovanej činnosti je plocha v juhovýchodnej časti areálu, v blízkosti vrátnice na vlečke, na ktorej v súčasnosti stojí objekt bývalej spaľovne. VARIANT 2 uvažovaným umiestnením navrhovanej činnosti je jestvujúci objekt Skladového hospodárstva energetiky v severovýchodnej časti areálu, v blízkosti kotolne. Pre účely Zámeru navrhovanej činnosti sa pôvodne uvažovalo s kompletnou asanáciou objektu bývalej spaľovne a výstavbou nového prevádzkového objektu. Počas spracovania Správy o hodnotení vykonané obhliadky a analýzy preukázali, že by si oba objekty pre umiestnenie technologických zariadení do ich priestorov vyžadovali len určité stavebné a rekonštrukčné úpravy. Varianty umiestnenia navrhovanej činnosti v rámci areálu sú zakreslené v prílohe č. 3. Obe variantné riešenia sú technicky a technologicky identické. POPIS STAVBENÉHO RIEŠENIA Pre potreby realizácie predkladaného investičného zámeru bude v priestoroch prevádzkového areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice riešená nová prevádzka spaľovne, ktorá bude zahŕňať nasledujúce prevádzkové súbory: PS 001 Spaľovňa DPS Príprava a skladovanie odpadu DPS Spaľovacie zariadenie DPS Výmena tepla DPS Chemická a tepelná úprava vody DPS Čistenie spalín DPS Prevádzkové rozvody silnoprúdu DPS Meranie a regulácia PS 002 Vonkajšie napájacie rozvody silnoprúdu PS 003 Napájacie rozvody silnoprúdu PS 004 Vzduchotechnika PS 005 Prípojky potrubí Na architektonické riešenie prevádzkového objektu nie sú z pohľadu inštalovanej technológie kladené žiadne špeciálne nároky.

10 6/201 V prípade variantu č. 1 bude pre umiestnenie linky na termické spracovanie odpadu a energetické zhodnocovanie vznikajúceho odpadového tepla využitý jestvujúci objekt bývalej spaľovne o rozmeroch cca 12 x 24 m. Nosná konštrukcia objektu je rámová oceľová a objekt je opláštený kovoplastovými panelmi s presvetľovacími pásmi. Objekt je založený na železobetónových monolitických pätkách o rozmeroch cca 2 x 2 x 2 m. Podlaha je betónová, zložená z podkladového betónu, hydroizolácie a pochôdzneho betónu o hrúbke cca 25 cm. V objekte je dvojpodlažný murovaný vstavok o rozmeroch cca 9 x 12 m, s výškou cca 6,6 m, so stropnou konštrukciou zo železobetónových panelov. Podľa predbežných predpokladov sa pri rekonštrukčných a stavebných zásahoch počíta s odstránením uvedeného vstavku a s vybudovaním suterénneho priestoru z monolitického železobetónu o rozmeroch cca 6,5 x 6,5 m so svetlou výškou cca 3 m. Rekonštrukciou prejde aj obvodový plášť objektu spaľovne a strecha, ktoré budú panelové s presvetľovacími pásmi. V prípade variantu č. 2 bude potrebnými stavebnými úpravami prispôsobený pre umiestnenie linky na termické spracovanie odpadu a energetické zhodnocovanie vznikajúceho odpadového tepla jestvujúci objekt Skladového hospodárstva energetiky, umiestnený v blízkosti kotolne. Jestvujúci objekt je pôvodne nečlenený objekt o rozmeroch cca 25 x 20 m, ktorý bol neskôr vnútornými stavebnými úpravami rozčlenený na štyri poschodia s nezávislou nosnou konštrukciou. V rámci stavebných a rekonštrukčných zásahov sa predpokladá odstránenie uvedenej vstavby tak, aby vznikol jednotný priestor, ktorý nebude pre potreby umiestnenia technologickej linky členený na podlažia. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade bude vybudovaný suterénny priestor z monolitického železobetónu o rozmeroch cca 6,5 x 6,5 m so svetlou výškou cca 3 m. Jestvujúce opláštenie haly bude zachované, len lokálne podľa potreby opravené (výmena rozbitých výplní stavebných otvorov, oprava omietok a pod.) Vnútorné priestory prevádzkovej haly v oboch variantoch budú podľa predbežného predpokladu riešené rozdelením murovanou priečkou na halu prípravy a skladovanie odpadu a halu spaľovacieho zariadenia. Časť objektu, ktorá bude riešiť prevádzkové, hygienické a sociálne zázemie pracovníkov, bude pravdepodobne realizovaná ako jednoposchodový murovaný vstavaný objekt umiestnený vo vnútri prevádzkovej haly. Objekt bude zahŕňať šatňu, umyvárku, WC, dennú miestnosť, kanceláriu, miestnosť spalinového ventilátora, sklad chemikálií, úpravňu vody a prevádzkovú miestnosť. Samostatný vstavaný objekt bude tvoriť aj murovaný sklad tuhého odpadu. V ňom bude umiestnený na strope samostatný uzavretý priestor pre ventilátor, odsávajúci uzatvorený priestor skladu pevného odpadu a priestor nad hladinou kvapalného odpadu v jeho skladovacích nádržiach. Priestor bude prevedený ľahkou nosnou konštrukciou s opláštením, ktoré bude zabraňovať šíreniu hluku z prevádzky ventilátora. V prevádzkovom priestore bude najpravdepodobnejšie riešený aj dvojposchodový vstavaný objekt, v ktorom budú na prízemí umiestnené rozvádzače a na poschodí miestnosť obsluhy. Tá bude vybavená oknami do priestoru spaľovania odpadu, a tiež oknami do haly prípravy odpadu za účelom vizuálnej kontroly pracovného procesu. Miestnosť bude pre zabezpečenie teplotných požiadaviek vybavená klimatizáciou. Prevádzkový objekt bude príjazdovou komunikáciou napojený na účelovú komunikáciu prevádzkového areálu navrhovateľa.

11 7/201 Podrobnosti stavebného riešenia budú súčasťou projektovej dokumentácie. POPIS NAVRHOVANÉHO TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA Princíp navrhovanej technológie spočíva v termickom oxidačnom rozklade nebezpečného odpadu, ktorého výsledkom je objemová a hmotnostná redukcia odpadu. Súčasne termickým procesom dôjde aj k odstráneniu časti nebezpečných vlastností spracovávaného odpadu. Vedľajším produktom termického procesu bude odpadové teplo, ktoré bude využité k výrobe pary v tepelnom výmenníku. Vyrobená para bude ďalej spracovaná v jednostupňovej kondenzačnej turbíne za účelom výroby elektrickej energie pre potreby užívateľa. Vyrobená elektrická energia bude dodávaná do existujúcej siete. Zvyškové teplo bude možné pomocou dochladzovacieho výmenníka zužitkovať napríklad pre vykurovanie prevádzkových priestorov a pod.. SKLADOVANIE A PREBERANIE ODPADU URČENÉHO NA SPRACOVANIE Koncepcia skladovania a manipulácie s odpadom určeným na spaľovanie bude založená na použití jednotných homologovaných kontajnerov na odpad a súčasne na skladovanie len prevádzkovej zásoby odpadu, ktorá bezpečne pokryje dva a poldennú nepretržitú prevádzku zariadenia. Tento objem predstavuje pri uvažovanej spaľovacej kapacite navrhovaného zariadenia, viazanej na predpokladanú priemernú výhrevnosť spaľovaného odpadu, cca 75 ton. Tuhé a pastovité odpady budú zhromažďované, dopravované a skladované výhradne v homologovaných kontajneroch, ktoré budú disponovať objemom cca 0,5 m 3. S týmito kontajnermi bude manipulované pomocou vysokozdvižného vozíka, vrátane úkonu ich vyprázdňovania do drtiča alebo miešača tuhého odpadu, bez potreby ručného zásahu obsluhy. Kontajnery budú rozmiestnené v areáli prevádzky spoločnosti CHEMOLAK, a. s. na miestach vzniku jednotlivých druhov odpadov vhodných na termické spracovanie. Po ich naplnení budú vnútroareálovou dopravou transportované do objektu spaľovne odpadu. V prípade spaľovania odpadov iného pôvodcu, tomu budú tieto kontajnery prenajímané, alebo si ich bude povinný zakúpiť. Kvapalné odpady budú zhromažďované do 200 l sudov, alternatívne do 1000 l plastových kontajnerov manipulovateľných vysokozdvižným vozíkom, v ktorých budú do spaľovne dopravované z miesta ich pôvodu alebo zhromažďovania. Z transportných nádob bude kvapalný odpad prakticky okamžite po prevzatí prečerpávaný do sedimentačnej dvojplášťovej príjmovej nádrže, z ktorej bude gravitačne prečerpávaný cez systém mechanickej filtrácie do dvoch dvojplášťových zberných nádrží s predpokladaným objemom cca 2 x 10 m 3. Prázdne prepravné nádoby budú okamžite vrátené na miesto pôvodu odpadu, alebo na miesto zhromažďovania odpadu. Odpady uložené v iných než v uvedených obaloch, bez predchádzajúceho dohovoru, nebudú do spaľovne prijímané. Dodané odpady budú spravidla podliehať vstupnej kontrole, pre ktorú bude počiatočným bodom vopred doručený identifikačný list od pôvodcu odpadu. Identifikačný list

12 8/201 disponuje popisom nebezpečných vlastností odpadov, ktorý bude vypracovaný pôvodcom odpadu tak, aby odpadový hospodár mohol rozhodnúť o možnej úprave každého druhu odpadov. Po porovnaní údajov v identifikačnom liste vizuálnou, podľa potreby aj analytickou kontrolou, bude odpad prijatý a umiestnený do príslušného skladovacieho priestoru. Prijatie odpadu bude odmietnuté napríklad v prípade výrazných odchýlok medzi údajmi z identifikačného listu a skutočnosťou. Niektoré druhy odpadov si pri preberaní vyžadujú aj dodatočné opatrenia, napr. samostatnú kontrolu každého jedného kontajnera pri jeho príjme (napr. pri nedostatočne známom zložení preberaného odpadu), alebo plnenie špecifických požiadaviek prevádzkovateľa zariadenia na ich obaly (napr. malé množstvá niektorých laboratórnych chemikálií). Sprievodná dokumentácia odpadu spravidla obsahuje nasledovné údaje: údaje o pôvodcovi odpadu a oprávnených osobách, údaje o kódoch odpadu a ďalších označeniach odpadov, údaje o pôvode odpadu, analytické údaje a popis údajov o toxicite odpadov, všeobecné charakteristiky potrebné na posúdenie vhodnosti spaľovania, napr. obsah chlóru, síry, výhrevnosť, vlhkosť, atď., iné bezpečnostné, resp. ekologické informácie, záväzné právne postupy spojené s nakladaní s predmetným druhom odpadu, iné údaje podľa požiadaviek prevádzkovateľa v súlade so súhlasom na prevádzku zariadenia. Kontajnery a sudy s odpadom budú z dopravných prostriedkov preberané na manipulačnej ploche v hale úpravy odpadu vysokozdvižným vozíkom. Pri príjme odpadov sa budú registrovať údaje o množstve odpadu, druhu odpadu a mieste vzniku odpadu. Údaj o hmotnosti odpadu bude automaticky odovzdávaný z váhy na PC spaľovne prostredníctvom diaľkového prenosu. Ostatné uvedené údaje nahlási obsluha vysokozdvižného vozíku rádiom obsluhe PC, ktorá tieto údaje manuálne zadá do počítača. Spracovanie zadaných vstupných údajov už prevedie počítač automaticky na základe príslušného programového vybavenia. Preberanie, manipuláciu s odpadom, ako aj obsluhu zariadenia, bude vykonávať len vyškolený personál. Po registrácii budú kontajnery s pevným odpadom odvezené buď do uzatvárateľného a odsávaného prevádzkového skladu tuhých odpadov vo vstavanom objekte haly, alebo budú vysokozdvižným vozíkom odvezené a vyprázdnené priamo do drviča alebo miešača odpadu. Zvolená alternatíva bude závisieť od druhu prevzatého odpadu. Kvapalné odpady, po registrácii prečerpané do odsávaných zásobníkov kvapalného odpadu, budú do spaľovacieho zariadenia dávkované z týchto nádrží čerpadlami. Odsávaný vzduch z medziskladu tuhého odpadu a zo zásobníkov kvapalného odpadu bude privádzaný do horákov spaľovacieho zariadenia ako spaľovací vzduch. Počas odstávky spaľovne bude odsávaná vzdušnina odvádzaná do komína. Odsávanie bude zabezpečené vysokotlakým ventilátorom, umiestneným v samostatnom uzatvorenom vstavanom objekte, ktorý bude situovaný v sklade tuhých odpadov.

13 9/201 Priestory, kde sa bude manipulovať s odpadmi, rovnako ako priestory skladovania a úpravy odpadov, budú zabezpečené proti úniku znečisťujúcich látok do podložia. Manipulačná a skladovacia plocha pre tuhý odpad bude havarijne zabezpečená, realizáciou z nepriepustného betónu a vyspádovaním do vpustí, ktoré zaúsťujú do akumulačnej havarijnej nádrže. Nádrže pre kvapalný odpad budú dvojplášťové a podlaha okolo čerpadiel kvapalného odpadu medzi nádržami a podlaha v miestach manipulácie s odpadmi bude rovnako realizovaná ako nepriepustná s izoláciou proti priesakom nebezpečných látok a bude vyspádovaná do havarijnej nádrže spoločnej pre sklad tuhého odpadu. Prípadná zachytená kvapalina bude prečerpaná z havarijnej nádrže do zásobných nádrží a likvidovaná spálením. Drobnejšie úniky budú zneškodňované VAPEXom. Prevádzkový priestor, v ktorom bude umiestnené zariadenie na úpravu odpadu, miešač s násypkou a vynášací dopravník bude oplechovaný na zachytenie drobných únikov nebezpečných látok uvoľnených z pevného odpadu. Zachytené nebezpečné látky budú podľa množstva buď odčerpávané a pridávané ku spaľovanému kvapalnému odpadu, alebo budú odstraňované použitím VAPEXu. Chemikálie potrebné pre prevádzku linky čistenia spalín a pre prevádzku úpravne vody budú skladované len v prevádzkovom množstve, v sklade chemikálií, ktorý bude rovnako zabezpečený proti nekontrolovateľnému úniku týchto látok do podložia. Sklad bude mať podlahu vyspádovanú k odtoku do havarijnej nádrže mokrej vypierky spalín. Podlaha bude realizovaná ako nepriepustná, obložená kyselinovzdornými keramickými obkladmi. Steny skladu budú do výšky 180 cm opatrené povrchovou úpravou odolnou pôsobeniu skladovaných chemikálií. Sklad chemikálií bude vybavený aj núteným vetraním. Mazacie prostriedky pre pravidelnú údržbu zariadení budú v originálnom balení umiestnené v prevádzkovej miestnosti v uzatvárateľnej plechovej skrini, ktorej dno bude súčasne tvoriť záchytnú vaňu. PREDÚPRAVA SPRACOVÁVANÉHO ODPADU Úprava tuhého odpadu pred spaľovaním bude spočívať v zmenšení a zrovnomernení jeho zrnitosti, v jeho zmiešavaní a homogenizácii. Zariadenie na úpravu odpadu bude, spolu so skladom tuhých odpadov, umiestnené v hale úpravy odpadu. Na zdrobňovanie odpadu bude používaný pomalý bežný drvič, kde budú na drvenie používané nože upevnené na pracovných valcoch drtiča. Veľkosť zŕn zdrobneného odpadu bude daná šírkou kotúčov nožov. Mechanickému preťaženiu zariadenia bude zabránené elektronickým riadením pohybu. Dopravníkom budú následne podrvené odpady dopravované do šnekovej miešačky, v ktorej budú miešané s ďalšími odpadmi, dávkovanými do miešačky priamo z kontajnerov za pomoci vysokozdvižného vozíka. Miešaním sa dosiahne požadovaná konzistencia a vhodné zloženie odpadu pre proces spaľovania. Účelom zmiešavania je okrem uvedeného aj dosiahnutie primeranej úrovne a miery stability výhrevnosti spaľovanej zmesi odpadov. O zmiešavaní jednotlivých druhov odpadov bude rozhodovať vyškolený personál s chemickým vzdelaním na základe ich deklarovaných vlastností a zloženia. Z miešačky bude upravený odpad vynášaný dopravníkom do technologického zásobníka umiestneného v susednej hale spaľovania odpadu. Kusový odpad nevhodný na drvenie bude dávkovaný z kontajneru, ktorý bude vysokozdvižným vozíkom dopravený na obslužnú plošinu pri hlave pece ručne, priamo na pás dávkovacieho dopravníku. Limitné rozmery takéhoto kusového odpadu budú dané veľkosťou dávkovacej komory umiestnenej na čele rotačnej pece.

14 10/201 Úprava kvapalného odpadu bude spočívať v jeho homogenizácii a odstránení väčších tuhých nečistôt. Homogenizácia kvapalného odpadu bude zabezpečená recirkuláciou časti čerpaného kvapalného odpadu a k odstráneniu nečistôt bude dochádzať priechodom čerpaného odpadu cez filtre. Pred zmiešavanm kvapalných odpadov je potrebné vykonať základnú analýzu ich vzájomných možných reakcií a zmiešavaciu skúšku. Túto analýzu a posúdenie bude vykonávať rovnako vyškolený personál s chemickým vzdelaním. DÁVKOVANIE SPAĽOVANÉHO ODPADU Tuhý odpad menších rozmerov a pastovitý odpad bude do rotačnej pece dopravovaný cez šnekovú miešačku, vynášací dopravník, priečny technologický zásobník a ďalej šnekový dopravník. Rozmernejší kusový odpad bude možné nakladať priamo na dávkovací dopravník. Po zapnutí dopravníka bude odpad automaticky po jednotlivých dávkach v potrebnom časovom odstupe dávkovaný piestovým dávkovačom do spaľovacieho priestoru rotačnej pece. Pastovitý odpad bude dávkovaný do spaľovacieho priestoru pomocou bezhriadeľového šnekového dopravníka. Rovnomernosť dávkovania bude zaistená riadením otáčok pomocou frekvenčného meniča. Po nadávkovaní tuhého alebo pastovitého odpadu do dávkovacej komory, tá bude uzavretá a následne bude hydromotorom otvorené žiarové hradidlo oddeľujúce spaľovací priestor rotačnej pece od dávkovača. Potom bude odpad natlačený do spaľovacieho priestoru rotačnej pece a žiarové hradidlo-vráta budú opäť uzavreté. Kvapalný odpad bude z nádrží kvapalného odpadu prečerpávaný cez jemné sito a pri tlaku cca 0,5 MPa bude dopravovaný čerpadlom cez filtre do rotačnej pece pomocou dávkovacej trysky kvapalného odpadu. Rozprašovanie kvapalného odpadu v spaľovacom priestore bude zabezpečené stlačeným vzduchom, vyrábaným v kompresore. TERMICKÉ SPRACOVANIE ODPADU Spaľovacie zariadenie bude riešené ako priame oxidačné dvojstupňové kontinuálne spaľovacie zariadenie na spaľovanie tuhého, pastovitého a kvapalného odpadu. Ako prvý stupeň spaľovacieho zariadenia je navrhovaná rotačná pec, určená na spaľovanie nebezpečného odpadu pevnej, pastovitej a kvapalnej konzistencie. Ide o valcovú rotačnú pec uloženú na nosných obručiach upevnených na plávajúcich podperách. Rotačný pohyb pece bude zabezpečovaný pomocou reťazového pohonu umiesteného na ráme. Pohon pece bude riešený prevodovkou s elektrickým motorom, s reguláciou zabezpečenou prostredníctvom frekvenčného meniča. Prvý stupeň termického spracovania odpadu bude prebiehať v rotačnej peci pri teplotách v rozmedzí min. 800 až 900 C. Už v tejto etape spaľovania však bude snaha voľbou skladby spaľovaného odpadu docieliť spaľovacie teploty cca 1100 o C, čo povedie nielen k úspore paliva na dosiahnutie potrebnej teploty 1100 o C pre dopaľovanie spalín zo spaľovania nebezpečných odpadov s obsahom organických zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrených ako chlór v termoreaktore, ale aj k ďalším sprievodným javom, ako je nižší obsah organických látok v škvare (štandardne < 1 %, t. j. 3-5 krát menej ako pri nízkoteplotnom spaľovaní), nižší obsah

15 11/201 uhľovodíkov a CO v spalinách, účinnejší rozklad látok POPs a vyššia stabilita vznikajúcej škvary. Do spaľovacej pece bude pridávaný ohrievaný spaľovací vzduch a pre zapaľovanie a stabilizáciu horenia pri prípadnom poklese výhrevnosti spaľovaného odpadu, bude slúžiť stabilizačný horák typu APH (automatický plynový horák), ktorý bude spaľovať zemný plyn. Množstvo spaľovaného plynu bude regulované automaticky, podľa teploty nasnímanej teplotným čidlom na výstupe spalín z rotačnej pece. Spaľovaný odpad zásluhou náklonu a rotačnému pohybu pece sa bude za ďalšieho premiešavania pomaly, pomocou gravitácie, posúvať k nižšie položenému koncu valca tvoriaceho rotačnú spaľovaciu pec. Tá svojou spodnou časťou bude zasahovať do termoreaktora. Spolu so spaľovaným odpadom budú spaľovacou pecou postupovať aj spaľovací vzduch a vznikajúce spaliny z horenia. Dĺžka zdržnej doby spaľovaného odpadu v rotačnej peci, ktorá je potrebná k jeho dokonalému termickému rozkladu, bude riadená náklonom a otáčkami rotačnej pece. V spodnej časti rotačnej pece, ktorou zasahuje do termoreaktora, bude dochádzať k vypadávaniu popola zo spaľovania do prvej zbernej šachty, z ktorej pomocou uzáveru šachty k odpopolneniu bude tento popol vypadávať do kontajnera umiestneného v suteréne pod rotačnou pecou. Predpokladaná zdržná doba odpadu v rotačnej peci bude cca 20 minút a predpokladaný počet otáčok rotačnej pece bude cca 30 otáčok za hodinu. Druhý stupeň termického spracovania bude riešený termoreaktorom. V ňom bude prebiehať spaľovanie vzniknutých odpadových plynov pri teplotách od 1100 až do 1350 C, čo bude dosiahnuté spaľovaním zemného plynu v horákoch termoreaktoru. Horáky budú rovnako ako v prípade rotačnej pece typu APH, s elektrickým zapaľovaním. Množstvo dodávaného zemného plynu bude automaticky regulované podľa teploty snímanej teplotným čidlom na výstupe spalín z termoreaktoru. Zaručená zdržná doba spalín na tejto teplote bude min. 2 sekundy. Spaliny z rotačnej pece po vstupe do šachty termoreaktoru budú prúdiť nahor a tangenciálne budú vstupovať do valcovej spaľovacej komory termoreaktora. Týmto usmernením prúdu spalín sa budú spaliny dostávať v spaľovacej komore termoreaktoru do špirálovitého pohybu, ktorý bude podporovaný tangenciálne vháňaným spaľovacím vzduchom a spalinami horáku. Ďalej budú spaliny pokračovať do delenej reakčnej komory termoreaktoru, kde sa bude smer ich postupu otáčať smerom nadol. Pri dne reakčnej komory budú spaliny opäť meniť smer prúdenia a budú postupovať nahor k otvoru pre vstup do žiarového potrubia a následne do žiarocyklonu. Následkom zmeny rýchlosti a smeru prúdenia spalín bude dochádzať v reakčnej komore termoreaktora k hrubému odlúčeniu popola a popolčeka zo spalín. V spodnej časti termoreaktora budú pre tento účel umiestnené dve prachové šachty. Odlúčené tuhé látky usadené v týchto zberných šachtách budú vypadávať pomocou uzáveru do kontajnerov umiestnených v suteréne. Nad termoreaktorom bude umiestnený havarijný komín, ktorým sa zaisťuje odvod spalín v prípade havarijných stavov. Pre kontrolu celého spaľovacieho priestoru obsluhou bude aj rotačná spaľovacia pec aj termoreaktor vybavený priehľadmi. VÝROBA PARY Hrubo odprášené spaliny budú ďalej vedené žiarovým potrubím do vertikálneho membránového spalinového výmenníka (kotla), kde bude odpadové teplo zo spaľovania

16 12/201 odpadu využité na výrobu pary. Odlúčením prevažnej časti TZL zo spalín už pred výmenníkom sa znižuje miera zanášania teplovýmenných plôch, a zlepšuje sa tak priemerná účinnosť výmenníka, pričom sa súčasne predlžuje interval medzi potrebou jeho čistenia. Odovzdaním tepla pri prechode výmenníkom budú spaliny ochladené na teplotu, ktorá je požiadavkou pre vstup spalín do systému čistenia. SYSTÉM ČISTENIA SPALÍN Konečné prevedenie systému čistenia spalín bude výsledkom výberového konania. Základnou požiadavkou výberového konania bude schopnosť navrhovaného systému zabezpečiť dodržiavanie platných emisných limitov. Systém čistenia spalín je pre túto etapu uvažovaný ako kombinovaný, trojstupňový. Prvý čistiaci stupeň bude realizovaný ako suché mechanické predčistenie spalín, s použitím textilného rukávcového filtra s automatickou pulznou regeneráciou "ON-LINE" tlakovým vzduchom. Pred textilným filtrom bude do prúdu spalín rozprašovaný práškový sorbent, v podobe NaHCO 3 alebo Ca(OH) 2, pre čiastočnú neutralizáciu kyslosti odpadových plynov. Navrhovaný textilný filter bude vhodný pre jemnejšie granulometrické zloženie prachových úletov, čo sa predpokladá na základe prevádzkových skúseností. Druhý čistiaci stupeň bude realizovaný ako mokré absorpčné čistenie, riešené na princípe kombinácie trojstupňovej selektívnej absorpcie s použitím hydroxidu sodného ako aktívnej časti absorbentu, doplnenej o fibrilný koncový absorber zvyškových úletov. Trojstupňový kombinovaný absorber bude mať všetky absorpčné stupne obojstranne plne oddelené. Na trojstupňový kombinovaný absorber bude nadväzovať dvojstupňový absorber s fibrilnou výplňou. V tomto čistiacom stupni budú separované plynné škodliviny typu HCl, HF, SO 2, aerosóly ťažkých kovov a zvyškové prachové úlety. Spaliny sa prechodom cez tento stupeň ochladia na saturačnú teplotu cca 58 až 62 o C. V tomto stupni čistenia spalín budú prebiehať nesledujúce reakcie: NaOH + HCl > NaCl + H 2 O 2 NaOH + SO 2 > Na 2 SO 3 + H 2 O Na 2 SO 3 + 1/2 O 2 > Na 2 SO 4 Po prechode druhým stupňom čistenia budú spaliny parným ohrievačom ohriate na teplotu cca 110 C a budú vedené do tretieho čistiaceho stupňa, ktorý bude realizovaný použitím dioxínového filtra. Ten bude najpravdepodobnejšie riešený nástrekom práškového aktívneho uhlia (napr. Chezacarb B) do prúdu spalín, ktoré budú následne vedené do kontaktoru reaktoru. Takto ošetrené spaliny budú ďalej vedené do tkaninového rukávcového filtra s automatickou pulznou regeneráciou "ON-LINE" tlakovým vzduchom, kde budú zachytávané aktivované čiastočky aktívneho uhlia, vrátane niektorých ďalších úletov z mokrej pračky. POZNÁMKA: Alternatívou realizácie dioxínovho filtra, ktorá v súčasnosti prechádza posudzovaním prevádzkových nárokov a špecifík pre použitie na spaľovni predmetného charakteru, s relatívne nízkou

17 13/201 kapacitou, je dioxínový filter na princípe katalytickej redukcie dioxínov. Ide o novú technológiu, ktorá má v súčasnosti referencie len v ČR na veľkých spaľovniach komunálneho odpadu, napr. v Prahe a Liberci. Princíp uvažovanej technológie spočíva v inštalácii filtračných tkanín so zakomponovaným katalyzátorom TeO 2 v membráne. Ide prakticky o bezodpadovú technológiu likvidácie látok typu PCDD/F, nakoľko nie je používaný sorpčný princíp, ale katalytický rozklad, ktorého výstupom je CO 2, H 2 O a malé koncentrácie HCl. Súčasne textilná tkanina zachytáva aj prachové úlety. Na druhej strane sú pre prevádzku systému potrebné veľmi stabilné prevádzkové podmienky, nakoľko píky, vznikajúce napr. pri zahorení niektorého druhu odpadu, ktoré vedú k rozkolísaniu technologickej sústavy, sa môžu prejaviť tzv. otrávením katalyzátora, čoho dôsledkom je strata funkčnosti filtra vo vzťahu k látkam typu PCDD/F, na dobu rádovo desiatok minút, kým dôjde k jeho regenerácii. Naopak výhodou dávkovania aktívneho uhlia je jednak možnosť pružne reagovať v takýchto prípadoch automatickým dávkovaním primerane vyššieho množstva sorbentu a tiež schopnosť sorbentu nadväzovať aj zvyškové úlety kovov. Obe navrhované prevedenia koncového dioxínového filtra však bezpečne garantujú dodržiavanie emisných limitov pre látky typu PCDD/F. Linka čistenia spalín sa bude skladať z celého radu komponentov. Jednotlivé stupne čistenia budú vzájomne poprepájané spalinovým potrubím. Nedielnou súčasťou linky na čistenie spalín budú aj nádrže určené na zabezpečenie linky absorpčnými roztokmi, nádrž na zabezpečenie havarijných stavov a nádrž na úpravu odpadových roztokov. Nádrže s roztokmi sú spojené s jednotlivými aparátmi linky čistenia spalín potrubím. Cirkuláciu absorpčných roztokov a dopravu absorbentu medzi absorbermi a nádržami roztokov budú zabezpečovať čerpadlá. Vzhľadom na výškové rozmery absorberov a tkaninového filtra bude súčasťou linky na čistenie spalín oceľová obslužná plošina, ktorá bude umožňovať obsluhu, údržbu a opravy aparátov linky. Súčasne bude využitá aj pre osadenie nádrží tak, aby potrubné prepojenia boli čo najkratšie. Pre linku čistenia spalín bude riešený aj systém havarijného zabezpečenia pri poruchách dodávky elektrického prúdu, poruchách čerpadiel a pod., napríklad dieselagregátom na výrobu elektrickej energie, vybavením dôležitých okruhov zálohovými čerpadlami a pod.. Zariadenia mokrej vypierky a zneškodňovacej stanice budú umiestnené nad záchytnými nádržami, ktoré budú vyspádované a napojené na havarijnú nádrž s postačujúcim objemom cca 4,5 m 3. Objem havarijnej nádrže a záchytných nádrží bude tak väčší ako celkový objem kvapaliny, ktorá môže uniknúť pri prípadnej havárii niektorej časti týchto zariadení. V prípade havárie bude zachytená kvapalina odčerpaná z havarijnej nádrže do neutralizačnej nádrže a ďalej bude následne upravená v zneškodňovacej stanici odpadových vôd z vypierky spalín. ÚPRAVA VODY ZO SYSTÉMU ČISTENIA SPALÍN Aktivovaný absorpčný roztok z linky čistenia spalín sa bude najprv zhromažďovať v neutralizačnom zásobníku a následne bude spracovávaný v čistiacej linke, ktorá umožňuje jeho úpravu neutralizáciou, zrážaním s použitím koagulantov a flokulantov, sedimentáciou a filtráciou, vrátane dočistenia v ionexovej stanici a na pieskovom filtri. Navrhovaná čistiaca linka sa bude skladať z reakčnej nádrže s miešadlom, pomocných zásobníkov pre chemikálie a ich prípravu, kalolisu, ionexovej stanice s regeneráciou a pieskového filtra. Väčšina uvedených komponentov bude zostavená v ručne riadenej zneškodňovacej stanici pre veľmi malé výkony, ktorá bude doplnená o ďalšie potrebné aparáty. Zneškodňovacia linka bude umožňovať realizáciu viacerých variantov spracovania odpadových vôd. Najoptimálnejšia technológia na spracovanie predmetných odpadových vôd bude

18 14/201 upresnená až pri skúšobnej prevádzke, a to na základe konkrétnych parametrov týchto odpadových vôd, najmä typu a koncentrácie kovov. Výstupom tohto čistiaceho procesu bude chemicky vyčistená odpadová voda a zahustený (rýpatalný) kal so skoncentrovanými ťažkými kovmi, ktorý sa bude ukladať do nepriepustných uzatvárateľných kontajnerov. Chemicky vyčistená voda sa bude zhromažďovať v zrovnávacej nádrži. Po vykonaní analytickej kontroly na vzorke bude jej prevažná časť prečerpávaná k znovunapájaniu mokrej vypierky spalín. Prebytok chemicky vyčistenej vody bude tryskou rozstrekovaný do špeciálneho reaktora, ktorý bude zaradený do linky technológie spaľovne za spalinovým kotlom. Ide o špeciálnu, silne vymurovanú, kruhovú nádobu, cez ktorú budú vedené spaliny. Chemicky vyčistená voda sa po rozstreknutí v tejto nádobe odparí a v spodnej časti nádoby bude vypadávať jemný prášok tuhý podiel. Objem odparenej vody z celkovému objemu chemicky vyčistenej vody predstavuje, v závislosti od stupňa jej zasolenia, cca 1/3. TRANSPORT A VÝSTUP SPALÍN DO OVZDUŠIA Spaliny po prechode systémom čistenia budú odťahované pomocou hlavného odťahového ventilátora k vyústeniu do vonkajšieho ovzdušia. Spalinový ventilátor bude zabezpečovať v celom systéme potrebný podtlak pre transport prúdu spalín, a to od miesta ich vzniku až po samotný ventilátor. Ventilátor bude pracovať s vyčistenými spalinami, o teplote cca 120 o C, čím bude minimalizované riziko nalepovania usadenín na lopatkách ventilátora, ktoré by spôsobovali jeho následné vibrácie a vynucovali tak potrebu pravidelného čistenia a vyvažovania ventilátora. Miestom vypúšťania spalín do ovzdušia bude v prípade oboch variantov umiestnenia navrhovanej činnosti komín vysoký cca 25 m, s ústím s priemerom cca 720 mm. Relatívne vysoká teplota spalín (cca 115 až 120 C), zabezpečí ich dobrý rozptyl do atmosféry. Prípadný kondenzát z komína bude odvádzaný do havarijnej nádržey pre prípadné úniky roztokov z mokrej vypierky spalín, odkadiaľ bude v prípade potreby prečerpaný do neutralizačnej nádrže a ďalej následne upravovaný v zneškodňovacej stanici odpadových vôd z vypierky spalín. RIADIACA JEDNOTKA Linka na termické spracovanie nebezpečného odpadu bude disponovať autonómnym systémom riadenia s nasledujúcimi funkciami: - automatickou reguláciou systému na požadované hodnoty zadané obsluhou, - výstražnou signalizáciou požadovaných úrovní pri prekročení nastavených parametrov systému. Obsahom prevádzkového súboru merania a regulácie bude centrálny mikroprocesorovými systém, umožňujúci:

19 15/201 - snímanie analógových, binárnych hodnôt a vyhodnocovanie ich medzí, - monitorovanie technologického procesu spaľovne - emisný monitoring, - monitorovanie teplôt, CO a O 2, vrátane ich vyhodnocovania, - vyhodnocovanie poruchových stavov a parametrov riadeného procesu, vrátane vyhodnocovania medzí prevádzkových stavov, - signalizáciu a výpis poruchových stavov na tlačiarni s možnosťou archivovania, - sekvenčné nabiehanie a odstavovanie technologických okruhov, - automatickú reguláciu, alebo reguláciu na hodnoty zadané obsluhou - riadenie v reálnom čase, - zaistenie testovania vstupov. Celý riadiaci systém bude koncipovaný ako distribuovaný a hierarchický riadiaci systém pre riadenie celej technológie spaľovne z jedného riadiaceho miesta. Systém bude tvorený distribuovanými riadiacimi kontrolórmi, komunikačne spojenými s nadriadenou pracovnou stanicou. AUTOMATICKÝ MONITOROVACÍ SYSTÉM Na výstupe spalín z technológie bude za hlavným ventilátorom umiestnené kontinuálne meranie emisií, ktoré bude monitorovať emisie v rozsahu O 2, CO, SO 2, TZL, CxHy, HCl, HF, NO x, H 2 O, teplota, tlak a prietok spalín. Na meranie plynných emisií NO x, SO 2, CO, O 2 a TOC bude riešený extraktívny analyzátor, ktorý disponuje samostatnými meracími kanálmi pre analýzu NO x, SO 2, CO, O 2 a TOC. SO 2, NO x, CO budú merané metódou absorpcie v IR-pásme, O 2 bude merané paramagnetickou metódou a analyzátor TOC bude merať na princípe FID. Koncentrácia TZL bude meraná kontinuálnym analyzátorom založenom na princípe optickej metódy rozptýleného žiarenia. Koncentrácia HCl a HF bude meraná metódou laserovej spektroskopie v IR-oblasti spektra. Stavové podmienky budú merané sondou na meranie relatívnej vlhkosti pri vyšších teplotách, ktorá bude súčasne monitorovať aj teplotu, ďalej snímačom absolútneho tlaku a Prandtlovou sondou pre meranie prietoku. Meraný plyn bude pred analýzou vysúšaný a namerané koncentrácie budú prepočítané na stavové podmienky. Vlhkosť pre výpočet TZL, TOC, HCl a HF bude stanovená prostriedkami pre jednorazové meranie s korekciou na teplotu spalín. Spalinové potrubie bude súčasne osadené aj hrdlom pre realizáciu diskontinuálnych meraní v zmysle požiadaviek platnej legislatívy. MATERIÁLOVÉ PREVEDENIE Všetky diely reaktorov a súboru aparátov zabezpečujúcich prípravu a dávkovanie aditíva - sorbentu budú vyrobené z ocele. Hornú hranicu teploty spalín pre vstup do linky na čistenie spalín limituje odolnosť filtračných hadíc tkaninového filtru.

20 16/201 VÝROBA ELEKTRINY Výroba elektriny bude zabezpečená jednostupňovou kondenzačnou vysokootáčkovou turbínkou spojenou pomocou elektromagnetickej spojky s trojfázovým synchrónnym generátorom 3x400V. Na lopatky turbíny bude privádzaná para o tlaku 1,5 MPa, a tak bude využitá tepelná kinetická energia na mechanický pohyb rotora. Rotor turbíny bude spojený s hriadeľom generátora pomocou elektromagnetickej spojky na prenos točivého momentu. Celá konštrukcia turbíny s generátorom bude koncipovaná ako kompaktný uzavretý celok turbosústrojenstva, uložený na vlastnom ráme. Jeho súčasťou budú všetky zabezpečovacie prvky, armatúry a pomocné zariadenia. Súčasťou jednotky bude aj elektropríslušenstvo, ktoré bude umožňovať pripojenie a dodávku elektrickej energie do siete elektrickej sústavy. Nedielnou súčasťou tohto systému bude i vzdušný chladič pre možnosť 100% chladenia pary vyrábanej v tepelnom výmenníku, v prípade okamžitého prerušenia dodávok pary na turbínu tak, aby nebolo nutné odstavovať spaľovňu. Do systému bude tiež možné zakoncipovať dochladzovací výmenník na odber zvyškového tepla z kondenzátu za turbínou tak, aby bolo možné toto teplo ďalej využiť na ohrev vody ako vykurovacieho média, napr. pre prevádzkové priestory a pod. POPIS PREDPOKLADANÉHO TECHNICKÉHO RIEŠENIA PRÍPRAVA A SKLADOVANIE ODPADU Drvič odpadu Drvič odpadov bude určený na zdrobňovanie odpadu väčších rozmerov. K zdrobňovaniu bude dochádzať medzi nožmi upevnenými na pracovných valcoch. Dĺžka pracovných valcov: cca 1200 mm Max. drviací výkon: do 5 t/h Dopravníky Hrabličkové dopravníky pre dopravu nadrveného odpadu od drviča do miešačky a od miešačky do technologického zásobníka. Ich rozmery budú stanovené po upresnení dispozičného usporiadania. Zásobník kvapalného odpadu Dva kusy zásobníkov v prevedení dvojplášťovej odsávanej nádrže. Kontajnery na odpad Kontejnery na spaľovaný odpad budú uzatvárateľné, nepriepustné, pojazdné, stohovateľné, výklopné nádoby s objemom 0,5 m 3 a nosnosťou cca 1000 kg. Počet kusov: cca 50

21 17/201 Kontajner s výsypkou Kontajner bude určený na zachytávanie popola a popolčeka pod výpadovými otvormi spaľovacieho zariadenia. Kontajner bude uzatvárateľný bikranový samonakladací kontajner s objemom 0,5 m 3, vybavený násypným a výsypným otvorom. Kontajnery rovnakého typu budú použité aj pre ukladanie výliskov kalu. Počet kusov: cca 6 Váha Váha bude určená na váženie kontajnerov s odpadom. Váha bude vybavená odporovým vysielačom, pomocou ktorého budú údaje o hmotnosti váženého odpadu prenášané priamo do počítača. Rozmer mostíka: cca 1,5 x 1,25 m Horná medza váživosti: cca 2000 kg SPAĽOVANIE ODPADU Rotačná pec Vonkajší/vnútorný priemer: cca 2800/2200 mm Dĺžka: cca 7500 mm Tepelný výkon: množstvo spaľovaného odpadu cca 550 kg/hod priemerná výhrevnosť odpadu cca 18 MJ/kg tepelný príkon (privedené teplo) v odpade cca 9900 MJ/hod (2,75 MW) celkové privedené teplo v odpade cca 3,05 MW výkon stabilizačného horáku v prevádzkovom stave cca 300 kw straty rotačnej pece cca 200 kw výstupná teplota spalín z rotačnej pece cca 800 C Príkon elektromotoru : cca 5 kw Termoreaktor Rozmery termoreaktora: priemer cca 4m x výška cca 5,5 m Celková kapacita dohorievacej komory: cca 42 m 3 Využiteľná termická zóna dopaľovacej komory pre teplotu 1200 C: cca 33 m 3 Výpočtová doba zdržania spalín v dohorievacej komore pri teplote 1200 C a max. prietoku spalín 9900 Nm3/hod.: 2,5 sec. Tepelný výkon dopaľovacej komory: Teplota spalín privedených z rotačnej pece: cca 800 C Max. tepelný výkon dohorievacej komory: cca 4 MW Tepelný výkon horákov nutných na ohriatie komory a spalín na teplotu 1200 C: cca 2x 1MW Straty dohorievacej komory: cca 250 kw Teplota spalín na výstupe z dohorievacej komory: cca 1200 C

22 18/201 Komora odprášenia Žiarovo vymurovaná komora, v ktorej dochádza vplyvom zmeny smeru prúdenia spalín k ďalšiemu odlúčeniu tuhých látok zo spalín pred ich vstupom do spalinového výmenníka. Komora bude vybavená čistiacim otvorom, ktorým bude možné kontrolovať aj žiarové potrubie na vstupe do výmenníka. Stabilizačný a dopaľovací horák Pôjde o automatické plynové horáky spaľujúce zemný plyn. Tepelný výmenník Predpokladaný je vertikálny membránový spalinový výmenník s vymurovanou vstupnou komorou. Ten bude vybavený plošinou pre obsluhu a súvisiacou vzduchotechnikou, potrebnou pre prevádzku tohto výmenníka. Celý výmenník sa bude skladať zo vstupnej komory, obratovej komory a výstupnej komory. Vstupná komora bude vymurovaná a obratová komora bude vyrobená z ocele, rovnako ako obal. Maximálny výkon: Priemerný výkon: Priemerná účinnosť kotla: cca 60 % Straty kotla: cca 100 kw Maximálny výkon: cca 2880 kw tep. Menovitý (efektívny) výkon: cca 1940 kw tep. Tlak pary: cca 1,7 MPa cca 4 t/hod pary pri tlaku 1,2 MPa (nezanesený, čistý kotol) cca 2,7 t/hod pri priemernom zanesení popolčekom (znížená účinnosť) Parná turbína Pôjde o jednostupňovú kondenzačnú vysokootáčkovú turbínku spojenú pomocou elektromagnetickej spojky s trojfázovým synchrónnym generátorom 3x400V. Menovitý výkon: Skutočný výkon: Tlak pary: cca 250 kw cca 150 kw cca 1,5 MPa KAPACITA SPAĽOVACIEHO ZARIADENIA Kapacita spaľovacieho zariadenia je závislá od konkrétnej výhrevnosti jednotlivých odpadov. Pri predpokladanej priemernej výhrevnosti spaľovaného odpadu 18 MJ/kg je očakávaný výkon zariadenia 550 kg spáleného odpadu za hodinu. Pri odrátaní predpokladaného času potrebného na údržbu z fondu pracovnej doby stanoveného pre kalendárny rok nepretržitej prevádzky, predstavuje čistý prevádzkový čas približne hodín, čo by predstavovalo pre zariadenie možnosť spáliť zaokrúhlene približne t odpadu ročne. Navrhovaná kapacita zariadenia je určená v prvom rade pre potreby navrhovateľa, ale aj pre potreby externých pôvodcov, ktorých odpady sú v súčasnosti, rovnako ako odpad z prevádzky navrhovateľa, zneškodňované na skládke nebezpečného odpadu Smutná II, ktorej prevádzka bude ukončená k

23 19/201 Predpokladá sa záujem aj zo strany ďalších pôvodcov priemyselných odpadov v dotknutom regióne, nakoľko trnavský región tohto času nedisponuje iným spaľovacím zariadením určeným na termické spracovanie priemyselného odpadu. Uvažovaný čistý prevádzkový čas 6200 hod/rok je stanovený na základe reálnych prevádzkových skúseností na obdobných zariadeniach a na základe prevádzkových štandardov, podľa ktorých sa spaľovacie zariadenie prevádzkuje najštandardnejšie v cca 25 dňov trvajúcich nepretržitých cykloch, po ktorých nasleduje cca 5-dňová prestávka, počas ktorej prebieha bežná údržba a čistenie zariadenia. V priebehu roka je súčasne potrebná cca 1 mesiac trvajúca nepretržitá odstávka zariadenia, počas ktorej sa realizujú celková údržba, ktorá zahŕňa napr. celkovú revíziu výmuroviek vrátane ich prípadných opráv, kompletnú kontrolu dymovodov, čistenie, revíziu elektrických, plynových rozvodov, revíziu horákov, tkaninového filtru, a ďalšie servisné úkony. ODPADY, KTORÉ JE MOŽNÉ SPAĽOVAŤ V NAVRHOVANOM ZARIADENÍ Termicky je v navrhovanom zariadení možné, resp. prevádzkovo zmysluplné, spracovať všetky spáliteľné odpady, ktoré disponujú výhrevnosťou minimálne 8 MJ/kg, obsah popolovín je u nich menší ako 50 %, nie sú výbušné, prípadne vysoko reaktívne, či prchavé. Dostatočná výhrevnosť odpadu je väčšinou daná obsahom vody, resp. anorganických komponentov v odpade. Typická výhrevnosť napríklad zmesného komunálneho odpadu je 8-12 GJ/t. U priemyselných odpadov je kalorická hodnota podstatne vyššia a väčšie je aj rozmedzie, v ktorom sa pohybuje. Kým výhrevnosť kalov je obvykle pomerne nízka 1-6 GJ/t, kvapalné odpady, napr. s obsahom riedidiel, majú výhrevnosť 33 a viac GJ/t. Ako už bolo zmieňované, v prípade, že sa spolu spaľujú odpady s nízkou aj vysokou výhrevnosťou, je potrebné zabezpečiť ich priebežnú homogenizáciu, pričom skladba odpadov by mala byť nastavená tak, aby priemerná výhrevnosť odpadov bola min. 15 GJ/tonu odpadu. Z technického hľadiska sa pri spaľovaní vylučuje, resp. obmedzuje, prítomnosť nestabilných zlúčenín napr. látok, ktoré majú silné oxidačné účinky, sú termicky nestabilné a pod. Štruktúra chemických látok je dôležitá aj z hľadiska kinetiky procesov a tvorby rozkladných produktov, pričom zvláštnu pozornosť treba venovať spaľovaniu halogenovaných organických látok, nakoľko sú pre ich spaľovanie stanovené kritériá, z ktorých základné je minimálna teplota v dohoriavacej komore 1100 C pri zdržnej dobe min. 2s. Významným je aj obsah kontaminantov, ktoré sa tepelným rozkladom neznižujú, pričom ide predovšetkým o obsah ťažkých kovov. Zoznam odpadov, ktoré je možné spaľovať, pričom vhodnosť uplatnenia termického spracovania u jednotlivých odpadov závisí od ich konkrétneho zloženia, je v prílohe č. 8. Správy o hodnotení. Pri prevádzkovaní navrhovaného zariadenia sa budú, v súlade so stratégiou odpadového hospodárstva, prednostne odoberať odpady, pre ktoré nie sú v súčasnosti dostupné optimálne technológie ich materiálového zhodnocovania, resp. recyklácie. Uprednostnenie materiálového zhodnotenia odpadu pred jeho termickým spracovaním pri konkrétnom odpade bude však vždy aj otázkou predpokladanej výťažnosti procesu jeho materiálového zhodnocovania.

24 20/201 Konkrétny zoznam odpadov, ktoré bude možné termicky spracovávať v navrhovanom zariadení, bude presne vyšpecifikovaný a určený v spolupráci s príslušnými orgánmi správy ochrany životného prostredia v ďalších stupňoch povoľovacieho procesu. II.9. VARIANTY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI V zmysle Rozsahu hodnotenia č /08-3.4/bj zo dňa stanoveného Ministerstvom životného prostredia SR, podľa 30 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, boli pre navrhovanú investičnú činnosť určené pre ďalšie posudzovanie, okrem nulového variantu, ďalšie dve variantné riešenia, uvedené v Zámere navrhovanej činnosti: VARIANT 1 uvažovanou plochou umiestnenia navrhovanej činnosti je plocha v juhovýchodnej časti areálu, v blízkosti vrátnice na vlečke, na ktorej v súčasnosti stojí objekt bývalej spaľovne, ktorý by bolo nutné v prípade riešenia navrhovanej činnosti na tejto ploche asanovať. VARIANT 2 uvažovaným umiestnením navrhovanej činnosti je jestvujúci objekt Skladového hospodárstva energetiky v severovýchodnej časti areálu, v blízkosti kotolne, ktorý by si v prípade umiestnenia technologických zariadení do jeho priestorov vyžadoval určité stavebné úpravy. Pre účely Zámeru navrhovanej činnosti sa pôvodne uvažovalo s kompletnou asanáciou objektu bývalej spaľovne a výstavbou nového prevádzkového objektu. Počas spracovania Správy o hodnotení, vykonané obhliadky a analýzy preukázali, že by si oba objekty pre umiestnenie technologických zariadení do ich priestorov vyžadovali len určité stavebné a rekonštrukčné úpravy. Preto sa pre potreby Správy o hodnotení už uvažuje len s rekonštrukciou a úpravou stavebného objektu bývalej spaľovne pre potreby umiestnenia navrhovanej technológie a nie z jeho úplnou demoláciou. II.10. CELKOVÉ ORIENTAČNÉ NÁKLADY Predpokladaný odhad investičných nákladov na realizáciu navrhovanej činnosti vo variantom riešení č. 1 predstavuje pre stavebnú časť sumu do cca a pre technologickú časť sumu do cca Pre navrhovanú činnosť vo variantnom riešení č. 2 predstavujú predpokladané investičné náklady na stavebnú časť sumu cca a na technologickú časť sumu cca II.11. DOTKNUTÁ OBEC Obec Smolenice

25 21/201 Ďalšie nepriamo dotknuté obce: Trstín Bíňovce Buková II.12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ Trnavský samosprávny kraj II.13. DOTKNUTÉ ORGÁNY Obvodný úrad životného prostredia Trnava Krajský úrad životného prostredia Trnava Regionálny úrad verejného zdravotníctva Trnava Obvodný úrad odbor krízového riadenia Trnava Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Trnava Svoje stanovisko k navrhovanej činnosti doručili aj: Občianska iniciatíva Smolenice bez spaľovne Občianske združenie Rieka Morava v ohrození Spoločnosť Priatelia Zeme Slovenská agentúra životného prostredia, CMŽP Slovenská akadémia vied, ÚKE SAV MŽP SR, odbor ochrany ovzdušia a zmeny klímy MŽP SR, odbor odpadového hospodárstva II.14. POVOĽUJÚCI ORGÁN Mestský úrad Smolenice územné konanie SIŽP, Inšpektorát ŽP BA, odbor integrovaného povoľovania a kontroly a kontroly znečistenia stavebné a kolaudačné povolenie integrované povolenie II.15. REZORTNÝ ORGÁN Ministerstvo životného prostredia SR

26 22/201 II.16. VYJADRENIE O VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Vzhľadom na charakter, rozsah a umiestnenie navrhovanej činnosti sa neočakáva žiaden vplyv, ktorý by presahoval štátne hranice. B. ÚDAJE O PRIAMYCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA I. POŽIADAVKY NA VSTUPY I.1. PÔDA Pre realizáciu navrhovanej činnosti bude, pre umiestnenie navrhovanej linky na termické spracovanie odpadov, potrebná v prípade oboch variantov umiestnenia rekonštrukcia stávajúcich objektov. K trvalému zastavaniu v súvislosti s realizáciou navrhovanej činnosti, z pozemkov tvoriacich prevádzkový areál navrhovateľa, dôjde len v minimálnej miere. Tento trvalý záber si vyžiada v oboch prípadoch len prípadná potreba prekládok, resp. predĺžení, prípojok jestvujúcej infraštruktúry v prevádzkovom areáli navrhovateľa, prípadne rozšírenie jestvujúcej prístupovej komunikácie alebo prislúchajúcej spevnenej plochy. Jednotlivé zábery ako aj ich rozmery budú spresnené v rámci projektovej dokumentácie. Realizáciou navrhovanej činnosti však nedôjde v prípade žiadneho z posudzovaných variantov, vzhľadom na umiestnenie navrhovanej činnosti v prevádzkovom areáli spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice, k záberu poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu. Pre potrebné rekonštrukčné a stavebné úpravy jestvujúcich objektov bude potrebné vytvoriť stavenisko s celkovou plochou približne 4000 m 2. Odňatá povrchová vrstva pôdy, ako aj výkopová zemina, získaná pri výkopových prácach, napríklad spojených s prípadnou potrebou prekládky jestvujúcej infraštruktúry, bude použitá na terénne úpravy a rekultiváciu takto dotknutého územia po ukončení stavebnej činnosti. Prebytky výkopovej zeminy budú v prípade potreby odstránené z medziskládky v priestoroch staveniska na najbližšiu príslušnú skládku ostatného odpadu. I.2. VODA V čase realizácie potrebných stavebných a rekonštrukčných zásahov a v čase inštalácie technologického zariadenia bude spotreba vody viazaná prevažne na spotrebu pitnej vody stavebným personálom na sociálne a pitné účely, čo bude najpravdepodobnejšie riešené využitím jestvujúcich sociálnych zariadení v niektorom z takto vybavených blízkych objektov. Úžitková voda počas realizácie navrhovanej činnosti bude zabezpečená existujúcim rozvodom pitnej vody v areáli prevádzky navrhovateľa. V prípade potreby mokrých zmesí (betónov) sa uprednostní ich dovoz z výrobne subdodávateľa stavby, čím budú nároky na stavebnú vodu

27 23/201 zredukované na minimum. Samotné technologické zariadenia linky, ako aj ich podporná konštrukcia, budú dodávané vo forme jednotlivých komponentov a montované budú na mieste, preto si ich inštalácia nebude vyžadovať spotrebu vody nad bežný rámec. Spotreba vody počas výstavby: spotreba pre sociálne účely priemerná denná spotreba vody V čase prevádzky: 60 1/os/deň x 15 os.= 900 1/deň 900 1/deň = 0,9 m 3 /deň PITNÁ VODA Prevádzkový objekt bude rozvodmi napojený na jestvujúce rozvody pitnej vody v areáli prevádzky navrhovateľa. Ten je zásobovaný pitnou vodou z vlastného zdroja, z prameňa Maruša v katastrálnom území obce Buková, vzdialeného od areálu podniku cca 5,4 km. Predpokladaná projektovaná spotreba vody pre pitné a hygienické účely bude v závislosti na počte zamestnancov obsluhy a zaradení prevádzky medzi horúce predstavovať cca 0,9 m 3 /deň, čo je v prípade maximálneho predpokladaného prevádzkového času cca 232,5 m 3 pitnej vody za rok. ÚŽITKOVÁ VODA Zdrojom technologickej vody pre areál spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice je vodná nádrž Boleráz, z ktorej je voda prečerpávaná do akumulačných nádrží s celkovým objemom 1100 m 3. Potreba úžitkovej vody bude počas prevádzky spaľovne viazaná hlavne na spotrebu vody pre napájanie mokrej vypierky spalín. Predpokladaná potreba vody pre tento účel predstavuje cca 380 lit./hod. Na čiastočné krytie tejto spotreby bude využívaná aj chemicky upravená odpadová voda zo samotnej mokrej vypierky spalín. Objem takto využitej upravenej odpadovej vody bude závisieť od stupňa jej zasolenia po ukončení procesu jej chemickej a fyzikálnej úpravy. Na základe prevádzkových skúseností sa však odhad tohto objemu pohybuje okolo cca 130 lit./hod, čo predstavuje zníženie spotreby novej vody pre uvedený účel na objem cca 250 lit./hod. Pri maximálnom predpokladanom počte prevádzkových hodín 6200 hod/rok tak maximálna ročná spotreba úžitkovej vody na tento účel predstavuje 1550 m 3 /rok. Konečné spresnenie ročnej spotreby vody však bude závislé na finálnom množstve a druhoch spaľovaných odpadov, od ktorých sa bude odvíjať reálny počet prevádzkových hodín, a to v závislosti od ich reálnej výhrevnosti. Spotreba chladiacej vody bude minimálna, a to len v rozsahu prvotného naplnenia chladiaceho cyklu a následne už len priebežného doplňovania strát, nakoľko v tomto prípade pôjde o uzavretý obeh. Vodný objem kotla bude cca 9 m 3, pričom minimálny objem sústavy musí byť 200 % vodného objemu kotla, čo predstavuje minimálne cca m 3 vody. Doplňovanie chladiacej vody bude plynulé, prostredníctvom čerpadla buď riadeného frekvenčným meničom na základe výstupov snímača hladiny vody v kotle, alebo môže čerpadlo pracovať na menovitý výkon a množstvo vody tak bude dávkované pomocou elektromagnetického ventilu, ktorý bude otvárať a zatvárať napájacie potrubie do kotla podľa potreby.

28 24/201 POŽIARNA VODA Požiarna voda je pre prevádzku navrhovateľa riešená z vodnej nádrže Boleráz, z ktorej je prečerpávaná do nádrží s celkovým objemom 1100 m 3. Potreba požiarnej vody pre prevádzku spaľovne odpadov bude v rámci projektovej prípravy stanovená podľa platnej STN I.3. SUROVINY Využitie surovinových zdrojov je chápané v čase realizácie navrhovanej činnosti v podobe stavebných a rekonštrukčných úprav prevádzkových objektov a inštalácie technologického zariadenia, hlavne v rozsahu technologických a technických komponentov zariadenia a potrebných stavebných materiálov. V čase prevádzky spaľovne nebezpečného odpadu budú hlavným vstupom spaľované odpady vznikajúce v prevádzke navrhovateľa, plus ďalšie odpady vhodné pre spaľovanie v tomto zariadení od externých pôvodcov, do celkového ročného množstva cca 3500 t/rok. Tuhé a pastovité odpady určené na spaľovanie budú zhromažďované, dopravované, preberané a skladované výhradne v označených homologizovaných kontajneroch určeného typu, ktoré budú disponovať objemom cca 0,5 m 3. Preberanie kontajnerov s odpadom, manipulácia s nimi a ich skladovanie bude realizované len vo vnútorných, havarijne zabezpečených, prevádzkových priestoroch. Kvapalné odpady budú zhromažďované do 200 l sudov, alternatívne do 1000 l plastových kontajnerov, manipulovateľných vysokozdvižným vozíkom a v nich budú dopravované do priestorov spaľovne. Priamo z týchto nádob bude kvapalný odpad po dovezení do spaľovne prečerpávaný do sedimentačnej dvojplášťovej príjmovej nádrže, z ktorej bude gravitačne prečerpávaný cez systém mechanickej filtrácie do dvoch dvojplášťových zberných nádrží. Predpokladaná prevádzková zásoba odpadu bude predstavovať objem, ktorý bezpečne pokryje minimálne dva a poldennú nepretržitú prevádzku spaľovne. V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené kategórie odpadov, vznikajúce v prevádzke navrhovateľa a odpady ukladané na skládke Smutná II, ktoré sú spaľovateľné v navrhovanom zariadení. Vhodnosť jednotlivých odpadov pre spaľovanie je vždy závislá na konkrétnom chemickom a fyzikálnom zložení odpadu. Tab. č. B.I.3./01 Zaradenie, identifikácia a množstvá spaľovateľných odpadov vznikajúcich pri činnosti spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice Katalógové číslo Názov odpadu Odpadové farby a laky obsahujúce org. rozpúšťadlá Odpadové farby a laky obsahujúce org. rozpúšťadlá Odpady z odstraň. farby alebo laku Kateg. Identifikácia Súčasný Množstvo (t) odpadu odpadu spôsob Predpoklad naklad. t/rok N Tekuté odpady D1 17,59 20, t vznikajúce na výrobných N prevádzkach D10 48,00 62,30 OS I, OS II, NITRO, DVS N Umyváreň D1 9,9 12,45 10 t

29 25/ obsah. org. rozp. Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami N Všetky znečistené obaly nevhodné recykláciu na D1 89,26 84, t Absorbenty, filtračné materiály vrátane olej. Filtrov inak nešpecifik. handry na čistenie, ochr. odevy kontamin. NL Organické odpady obsah. nebez. látky Laboratórne chemikálie pozostávajúce z NL. alebo obsahujúce NL zmesi lab. chemikálií Kaly obsahujúce nebezpečné látky z biologickej úpravy priemysel. odpadov Kaly obsahujúce nebezpeč. látky z inej úpravy priem. vôd. N N N Filtračné sviečky, čistiace handry, Perlit po čistení únikov a i. Výrobky určené na likvidáciu (DLOG expedícia) Laboratória spoločnosti D1 21,61 18, t N MCHB ČOV D1 96,30 180,374 N MCHB ČOV, čistiaca stanica priesak. vôd D1 24,07 45,096 Spolu 306,73 423, t (zdroj Hlásenie o vzniku odpadov) Ďalších 68,10 t odpadov z produkcie spoločnosti CHEMOLAK, a. s., zakategorizovaných pod katalógovým číslom Iné rozpúšťadlá a zmesi rozpúšťadiel, bolo v roku 2008 zneškodňovaných spaľovaním. 10 t 1 t 250 t 50 t Tab. č. B.I.3./02 Zaradenie a množstvá spaľovateľných odpadov ukladaných na skládku NO Smutná II za rok 2008 Katalógové číslo Názov odpadu Odpadové farby a laky obsahujúce org. rozpúšťadlá Odpady z odstraň. farby alebo laku obsah. org. rozp. Kateg. odpadu Poznámka Produkcia CHEMOLAK, a. s. (rok 2008) Množstvo (t) Externý pôvodcovia Celkové množstvo N - 20,212 99, ,48 N - 12,45 103,06 115,51

30 26/201 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami Absorbenty, filtračné materiály vrátane olej. Filtrov inak nešpecifik. handry na čistenie, ochr. odevy kontamin. NL Organické odpady obsah. nebez. látky Laboratórne chemikálie pozostávajúce z NL. alebo obsahujúce NL zmesi lab. chemikálií Kaly obsahujúce nebezpečné látky z biologickej úpravy priemysel. odpadov Kaly obsahujúce nebezpeč. látky z inej úpravy priem. vôd. N - 84, , ,50 N - 18, , ,31 N ,59 N - - 3,30 N Rozhodujúce je zloženie odpadu a výhrevnosť 180,374-14,59 3,30 180,37 N Rozhodujúce je 45,096 - zloženie odpadu a výhrevnosť 45,1 Medzisúčet 361,55 465,61 827,16 Kaly z farby alebo N ,85 52, laku obsah. organ. ozpúšťadlá a iné NL Vodné kaly obsah. N Rozhodujúci je - 94,79 94,79 farby, laky, kt. obsah. obsah vody org. rozp. alebo iné a výhrevnosť odpadu NL Vodné kaly obs. farby, laky a iné ako Odpadová tlač. farba obsahujúca NL Odpadový toner do tlačiarne obsah. NL Tuhé odpady zo spracovania kvap. odpadu obsah. NL Tuhé látky z lapačov piesku a odlučovačov oleja z vody Kaly z odlučovačov oleja z vody Kaly alebo tuhé odpady obsah. rozpúšťadlá Vyrad. org. chem. pozost. z NL al. obsah. NL N Rozhodujúci je obsah vody a výhrevnosť odpadu - 84,95 84,95 N - - 0,07 0,07 N - - 0,38 0,38 N Rozhodujúce je - 581,70 581,70 zloženie odpadu a výhrevnosť N Rozhodujúce je - 1,50 1,50 zloženie odpadu a výhrevnosť * N - - 0,50 0,50 N - - 0,89 0,89 N - - 1,23 1,23

31 27/ Vyrad. chemikálie iné ako Sklo, plasty a drevo obsah. NL Bitúmenové zmesi obsahujúce uhoľný decht N Rozhodujúce je - 3,82 3,82 zloženie odpadu a výhrevnosť N - - 0,95 0,95 N ,5 72,5 Kovový odpad N - - 7,25 7, kontaminovaný nebezpečnými látkami Zemina a kamenivo N Rozhodujúce je - 47,38 47,38 obsahujúce NL zloženie odpadu a výhrevnosť ** Výkopová zemina N Rozhodujúce je - 33,40 33,40 obsah. NL zloženie odpadu a výhrevnosť ** Medzisúčet 361,55 984,16 Spolu 361, , ,32 (zdroj Hlásenie o vzniku odpadov) Pozn. * závisí od pomeru organických látok a anorganického podielu ** zeminy a kamenivo sa spaľujú v spaľovni pokiaľ sú silne kontaminované organickými látkami, v závislosti od výhrevnosti odpadu. Pri nízkej kontaminácii sa uprednostňuje skládkovanie. Okrem uvažovaného nebezpečného odpadu môže byť navrhované zariadenie použité aj na spracovanie komunálneho odpadu, vznikajúceho v samotnej dotknutej obci. V obci Smolenice bolo podľa údajov štatistického úradu v roku 2006 vyprodukovaných 712,7 ton komunálneho odpadu, z čoho bolo zneškodnených až 675,2 t, takže miera separácie je v súčasnosti veľmi nízka a predstavuje len cca 5 %. Pri najvyššej miere separácie, ktorú v súčasnosti dosahuje Bratislavský kraj, konkrétne 60 %, by tak pri uvedenej produkcii odpadu bolo možné na termické zhodnotenie využiť cca 280 t vytriedeného komunálneho odpadu. Na túto možnosť nadväzuje kompenzačné opatrenie navrhované spoločnosťou CHEMOLAK, a. s. pre dotknutú obec v podobe poskytnutia priestorov na vytvorenie zberného dvora. Skladba odpadov pri spaľovacom procese by mala byť vždy taká, aby bola dosiahnutá priemerná výhrevnosť cca 18 GJ/tonu odpadu, minimálne však 15 GJ/t. Predpokladané priemerné výhrevnosti odpadov ukladaných na skládku Smutná II, kde sú skládkovaním zneškodňované aj záujmové odpady zo spoločnosti CHEMOLAK, a. s., stanovené na základe všeobecných poznatkoch o výhrevnosti jednotlivých druhov odpadov, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Presnejšie stanovenie výhrevnosti jednotlivých druhov odpadov je možné len na základe vykonaného rozboru odpadov, resp. vykonanej spaľovacej skúšky. Kategória odpadu Približné množstvo (t) Podiel z celkového množstva Interval výhrevnosti (GJ/t) Priemerná výhrevnosť (GJ/t) TOVV %

32 28/201 TO % KVV % K % TONV 88 5 % Priemerná výhrevnosť odpadu 17 POPIS JEDNOTLIVÝCH KATEGÓRIÍ ODPADU TOVV tuhý odpad vysokovýhrevný priemerná výhrevnosť cca 24 GJ/t. V tejto skupine odpadov sú organické látky s nízkym podielom anorganických komponentov a obsahom vody. Sú to buď čisté organické látky alebo zmes pevných odpadov a vysokovýhrevných kvapalných odpadov tuhej konzistencie. V zmysle členenia podľa katalógu odpadov ide o nasledovné odpady: - odpadové farby a laky obsahové organické rozpúšťadlá, - odpady z odstraňovania farby, laky obsahom organických rozpúšťadiel, - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok, - absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov, - organické odpady obsah. nebezpečné látky, - laboratórne chemikálie pozostávajúce z nebezpečných látok, - vyradené organické chemikálie, - bitúmenové zmesi obsahujúce uhoľný decht. TO tuhý odpad priemerná výhrevnosť 17 GJ/t. Organické odpady s obsahom anorganického podielu do 50 %, resp. s malým obsahom vody. V zmysle členenia podľa katalógu odpadov ide o nasledovné odpady: - odpadová tlačiarenská farba, - odpadový toner do tlačiarne, - tuhé odpady zo spracovania kvapalného odpadu, - sklo, plasty a drevo obsahujúce nebezpečné látky. KVV vysoko výhrevné kaly priemerná výhrevnosť 20 GJ/t V tejto skupine sú odpady, ktoré obsahujú v prevažnej miere organické kaly zo separácie organických fáz. Prevažujú zmesi organických látok s malým množstvo anorganických komponentov a vody. V zmysle členenia podľa katalógu odpadov ide o nasledovné odpady: - kaly z farby alebo laku obsahujúce organické rozpúšťadlá, - kaly alebo tuhé odpady obsahujúce iné rozpúšťadlá. K kaly priemerná výhrevnosť 4 GJ/t

33 29/201 Ide väčšinou o čistiarenské kaly z priemyselnej ČOV s vysokým obsahom vody (60-70 %). Obsah anorganických komponentov je taktiež väčšinou vysoký %. V zmysle členenia podľa katalógu odpadov ide o nasledovné odpady: - vodné kaly obsahujúce farby, laky, - tuhé látky z lapačov piesku a odlučovačov oleja z vody, - kaly z odlučovačov oleja vody, - kaly obsahujúce nebezpečné látky z biologickej úpravy priemyselných vôd. TONV tuhý odpad nízko výhrevný priemerná výhrevnosť 1 GJ/t Ide o odpady anorganického charakteru s malým obsahom organických látok. V zmysle členenia podľa katalógu odpadov ide o nasledovné odpady: - kovový odpad kontaminovaný nebezpečnými látkami, - zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky, - výkopová zemina obsahujúca nebezpečné látky. Ďalšími vstupujúcimi surovinami budú chemikálie na čistenie odpadových plynov na linke čistenia spalín. Na prípravu absorpčných roztokov pre mokrú vypierku spalín je to najmä hydroxid sodný NaOH. HYDROXID SODNÝ (NaOH) bude používaný na prípravu absorpčných roztokov pre linku čistenia spalín. NaOH bude uskladňovaný v pevnom stave prevažne vo vreciach, prípadne v plechových sudoch. Hydroxid sodný bude skladovaný len v prevádzkovom množstve v sklade chemikálií, ktorý bude zabezpečený proti nekontrolovateľnému úniku skladovaných látok do podložia. Pri začatí prevádzky bude na prípravu absorpčných roztokov do cirkulačných zásobníkov absorberu potrebných vždy cca 130 kg NaOH (100 %). Pri prevádzke bude potrebné doplňovať jeho straty v predpokladanom objeme cca 4,0 kg/h NaOH (100%). Jeho ročná spotreba tak bude spolu s prvoplnením predstavovať cca 31,0 t/rok. Ďalšími vstupnými surovinami pre proces čistenia spalín sú hydrogénuhličitan sodný NaHCO 3, hydroxid vápenatý Ca(OH) 2 a aktívne uhlie Chezacarb B. HYDROGÉNUHLIČITAN SODNÝ (NaHCO 3 ) sorbent bude v prevádzkovom množstve skladovaný v sklade chemikálií. Do spalín bude dávkovaný zo zásobníku pred prvým textilným filtrom pomocou dávkovača v jemne mletom stave tak, aby bolo zabezpečené vyplnenie celého priečneho prierezu prúdiacich spalín. Ide o drobný biely kryštalický prášok bez zápachu. Pri práci s ním by sa malo dbať na zabránenie jeho zbytočnému zvírovaniu. Pri jeho skladovaní by sa malo zamedziť prístupu vlhkosti a vplyvu

34 30/201 poveternostných podmienok. Jeho predpokladaná spotreba predstavuje cca 20 kg/hod. Hydrogenuhličitan sodný nie je klasifikovaný ako nebezpečná látka, nemá nebezpečné účinky na zdravie alebo na životné prostredie a nie sú známe ani žiadne ďalšie riziká. Pri expozícii môže spôsobiť ľahké dráždenie dýchacej sústavy, očí, kože, v prípade požitia vyšších dávok môže spôsobiť bolesti brucha a nevoľnosť. HYDROXID VÁPENATÝ (Ca(OH) 2 ) sorbent bude skladovaný v zásobníku a do spalín bude dávkovaný pomocou rovnakého dávkovača v jemne mletom stave, tak aby bolo zabezpečené vyplnenie celého priečneho prierezu prúdiacich spalín. Jeho predpokladaná spotreba predstavuje cca 25 kg/hod. Ide o biely prášok, ktorý je potrebné pri skladovaní chrániť pred vlhkom. Pri práci s ním je potrebné zabraňovať jeho zbytočnému rozprašovaniu. Identifikácia rizika pre zdravie ľudí je dráždivý pre oči, pokožku a dýchaciu sústavu, pre životné prostredie nie riziko špecifikované. Aktuálna voľba práškového sorbentu bude závisieť od charakteru kyslosti spalín. Použité dávkovacie zariadenie bude umožňovať dávkovanie rovnako oboch práškových sorbentov. Ročná spotreba práškových sorbentov bude závisieť od celkového počtu prevádzkových hodín, počas ktorých bude ten-ktorý sorbent používaný. aktívne uhlie (CHEZACARB B) bude dávkovaný do prúdu spalín pred reaktorom dioxínového filtra pre zachytenie zvyškových úletov ťažkých kovov a látok typu PCDD/F. Sorbent sa dodáva v 5 kg, resp. vo veľkých 200 kg, PE vreciach uložených na paletách a jeho požiadavky na skladovanie sú suché a vetrané prostredie, chránené pred priamymi slnečnými lúčmi. Tento výrobok nie je klasifikovaný ako nebezpečný. Jeho predpokladaná hodinová spotreba bude cca 2 kg/hod a jeho ročná spotreba tak predstavuje cca 12,4 t/rok. Na úpravu odpadových vôd z vypierky spalín bude používaná hlavne kyselina sírová H 2 SO 4, ďalej polyelektrolyt, prípadne koagulát. KYSELINA SÍROVÁ (H 2 SO 4 ) bude dodávaná najpravdepodobnejšie v obaloch o objeme 50 litrov. Kyselina sírová bude skladovaná len v prevádzkovom množstve v sklade chemikálií, ktorý bude zabezpečený proti nekontrolovateľnému úniku týchto látok do podložia. Jej presnú spotrebu bude možné spresniť až na základe bližšej špecifikácie charakteristík vznikajúcich odpadových vôd počas prevádzkovej skúšky. Pre úpravňu vody sa predpokladá spotreba nasledujúcich chemikálií:

35 31/201 NaCl (tabletová soľ) Na 3 PO 4 (fosforečnan sodný) + 12 H 2O Na 2 SO 4 (siričitan sodný) 3 t/r 60 kg/r 260 kg/r Uvádzaná predpokladaná ročná spotreba pomocných materiálov je stanovená pre celkový odhadovaný ročný spaľovací potenciál inštalovaného zariadenia, t. j t odpad za rok. Konečné spresnenie spotreby pomocných surovín bude závislé na druhu a množstve spaľovaných odpadov, stupni ich znečistenia a bude uskutočnené pri skúšobnej prevádzke. Ďalšími surovinami potrebnými pre prevádzku zariadení budú aj ďalšie periodicky používané látky v menších množstvách, napr. ďalšie chemikálie pre úpravu napájacích a odpadových vôd, čistenie zariadení a pod., ďalej oleje a mazadlá pre prevádzkovú údržbu zariadení, absorbenty na likvidáciu únikov nebezpečných látok, napr. VAPEX, a iné. Všetky chemikálie budú uskladňované v sklade chemikálií a mazadlá pre prevádzkovú údržbu budú v originálnom balení umiestnené v prevádzkovej miestnosti v uzatvárateľnej plechovej skrini, ktorej dno bude súčasne tvoriť záchytnú vaňu. Osobitne sa treba zmieniť ešte o potrebe tlakového vzduchu. Pri prevádzke spaľovacej linky bude využívaný napríklad na vháňanie kvapalného odpadu do spaľovacej komory, na rozprašovanie suchých sorbentov a pod. Jeho požadované parametre sú tlak 0,5 až 0,6 MPa a jeho výroba bude zabezpečovaná kompresorom. Jeho predpokladaná spotreba predstavuje priemerne 80 Nm 3 /hod, maximálne 120 Nm 3 /hod. I.4. ENERGETICKÉ ZDROJE Prevádzkovanie navrhovanej činnosti vyžaduje pripojenie na rozvod zemného plynu. Zemný plyn bude spaľovaný ako palivo v horákoch rotačnej pece za účelom zapaľovania nebezpečného odpadu a v prípade potreby bude spĺňať funkciu stabilizátora horenia pri prípadnom poklese výhrevnosti spaľovaného odpadu. V termoreaktore bude zemný plyn spaľovaný za účelom vyhorenia spalín pri požadovanom rozsahu teplôt. Inštalované budú automatické plynové horáky, jeden s výkonom 300 kw v rotačnej peci a dva, každý s výkonom 1 MW, v termoreaktore. Celková spotreba plynu bude závisieť na spôsobe prevádzkovania zariadenia, ale hlavne na výhrevnosti aktuálne spaľovaného odpadu. Priemerne sa predpokladá spotreba cca 90 Nm 3 /hod. Ročná spotreba plynu pri predpokladom maximálnom ročnom prevádzkovom čase cca hod/rok predstavuje objem cca Nm 3 /rok. Konečné spresnenie ročnej spotreby plynu však bude závislé na finálnom množstve a druhoch spaľovaných odpadov, od ktorých sa bude odvíjať nielen reálny počet prevádzkových hodín, ale aj skutočný celkový energetický potenciál spaľovaných odpadov. Elektrická energia bude v čase realizácie stavebných a rekonštrukčných úprav stavebných objektov riešená napojením na jestvujúce rozvody elektrickej energie v prevádzke navrhovateľa.

36 32/201 V čase prevádzky zariadenia bude dodávka elektrickej energie riešená rozvodmi silnoprúdu a slaboprúdu napojenými na jestvujúce rozvody. Pri predpokladanej priemernej hodinovej spotrebe zariadenia cca 140 kwh a predpokladanom ročnom počte prevádzkových hodín 6200 ročne, bude ročná spotreba elektrickej energie predstavovať cca 868 MWh/rok, jej konečné spresnenie však bude možné len v závislosti na finálnom množstve a druhoch spaľovaných odpadov, od ktorých skutočnej výhrevnosti sa bude odvíjať reálny počet prevádzkových hodín. ENERGETICKÁ BILANCIA A ENERGETICKÁ ÚČINNOSŤ ZARIADENIA Cieľom prevádzky spaľovacieho zariadenia je vždy okrem spracovania odpadu aj výroba energie. Výstupná energia z prevádzky spaľovne odpadov môže byť v dvojakej forme a to ako - tepelná energia prevažne vo forme vodnej pary, - elektrická energia. Z hľadiska účinnosti energetického zhodnotenia odpadu je výroba len tepelnej energie výhodnejšia, nakoľko jej ďalšia transformácia na elektrickú energiu je vždy spojená s ďalšími stratami. Nie vždy však je možné využiť všetko teplo, ktoré vzniká pri termickom procese zo spaľovania odpadov. Preto sa obvykle inštalujú turbogenerátory na výrobu elektrickej energie. V nasledujúcom grafe je znázornená priemerná celková spotreba tepla v jednotlivých mesiacoch v spoločnosti CHEMOLAK, a. s. a spotreba, resp. prebytok tepla po spustení prevádzky spaľovne s predpokladanou priemernou výrobou pary 2,7 t/h.

37 33/ spotreba tepla celkovo spotreba/prebytok 2 t/h Január Apríl Júl Október Zo zobrazenej grafickej závislosti je zrejmé, že po spustení prevádzky spaľovne na predpokladaný výkon bude vo väčšej časti roka prebytok vyrobenej pary (viď červený stĺpec). Nakoľko sa v spoločnosti navrhovateľa neuvažuje so zriadením nejakej ďalšej prevádzky, v ktorej by prebytočné teplo mohlo byť spotrebovávané, je tak na základe uvedeného uvažovaná pre prevádzku spaľovne inštalácia malej turbínky na výrobu elektrickej energie. Ďalší graf zobrazuje predpoklad dodávky elektrickej energie a vodnej pary z prevádzky navrhovaného zariadenia do podnikovej siete.

38 34/ ,5 el. energia (kw) výroba el. energie odber pary do siete 2 1,5 1 para (t/h) 50 0,5 0 0 Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Na základe uvedeného je možné počítať v zimných mesiacoch s úplným odberovým spôsobom výroby, v ostatných mesiacoch roka, keď nie je možné využiť všetku paru na vykurovanie, bude časť pary kondenzovaná v kondenzátore turbíny. Na porovnanie spotreby zariadenia s celkovou mierou zhodnotenia energie sa dá použiť niekoľko rôznych metodík. V nasledujúcej tabuľke je použité porovnanie energie potrebnej na úpravu odpadov s energiou z odpadu obnovenou. Vstupy Výstupy zemný plyn 5156 MWh teplo 7347,622 MWh elektrická energia 868 MWh elektrická energia 1059,62 MWh Ďalším ukazovateľom energetickej účinnosti je potenciál efektivity zariadenia (Pef), hodnota ktorého porovnáva energiu exportovanú z procesu, s energiou, ktorú samotné zariadenie vyžaduje na svoju prevádzku: Pef = (Oexp (Er + Eimp))/(Er + Eimp + Ecirc) Kde: Er = ročný energetický vstup do zariadenia v podobe neodpadových palív Eimp = ročná importovaná energia Ecirc = ročná cirkulujúca energia (t. j. vyrobená, ale zároveň spotrebovaná v zariadeniach) Oexp = ročná vyvezená energia (kombinované celkové teplo a elektrina ako ekvivalenty)

39 35/201 Er 5155,92 Eimp 0 Ecirk 4035,8125 Qexp 7539, Po dosadení parametrov do výpočtovej rovnice vychádza Pef +0,26, čo zaraďuje navrhovanú spaľovňu medzi zariadenia, o ktorých uvažujeme ako o zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, nakoľko je vyrobená energia vyššia ako energia vložená. I.5. NÁROKY NA DOPRAVU A INÚ INFRAŠTRUKTÚRU Počas realizácie stavebných a rekonštrukčných prác nebudú na dopravnú ani ostatnú dotknutú infraštruktúru kladené žiadne špeciálne nároky. Zaťaženie dotknutých dopravných komunikácií bude len v rozsahu požiadaviek na prepravu technických a technologických komponentov inštalovaného zariadenia a materiálov pre stavebné a rekonštrukčné zásahy do stavebných objektov. Presun dodávok sa uskutoční po jestvujúcich komunikáciách, a pre pohyb na samotnom stavenisku sa v maximálnej možnej miere bude využívať jestvujúca vnútroareálová komunikácia a jestvujúce spevnené plochy. Pri niektorých stavebných prácach sa počíta s použitím napríklad autožeriavu s nosnosťou do 15 t, domiešavačov s objemom 5 m 3, nákladných automobilov, ďalej rýpadla, nakladača, malej mechanizácie, zhutňovacieho stroja a valca, a pod. Prípadná preprava nadrozmerného nákladu bude realizovaná po dotknutých komunikáciách po dohode s dopravným inšpektorátom. Pri realizácii stavebných a rekonštrukčných prác sa predpokladá v najintenzívnejšom období prejazd maximálne 20 nákladných automobilov denne, vrátane vozidiel dovážajúcich hotový betón a maltu, v etape inštalácie technológie sa už nároky na dopravu obmedzia na minimum. Počas prevádzky budú nároky na dopravu kladené v dvoch smeroch. V jednom smere pôjde o dopravu odpadov určených na spracovanie a o dopravu surovín potrebných pre chod linky čistenia spalín a ďalších zariadení do priestorov spaľovne, v opačnom smere sa bude zabezpečovať odvoz odpadov vznikajúcich zo spaľovania a čistenia spalín. Odpady určené na spaľovanie, ktorých pôvodcom je navrhovateľ, budú dopravované z jednotlivých miest vzniku vnútrozávodnou dopravou. Pre dopravu tuhých odpadov budú používané uzatvárateľné pojazdné stohovateľné kontajnery s objemom cca 0,5 m 3 a nosnosťou 1000 kg, manipulovateľné vysokozdvižným vozíkom. Kvapalné odpady budú dopravované v 200- litrových sudoch, resp litrových plastových kontajneroch, rovnako nepriepustných, uzatvárateľných a manipulovateľných vysokozdvižným vozíkom. Externý pôvodcovia odpadu budú disponovať identickými kontajnermi, ktoré im budú prenajaté, resp. si ich budú nútení zakúpiť, nakoľko odpad v iných ako uvedených kontajneroch nebude do spaľovne prevzatý. Dopravu odpadu do spaľovne budú externí pôvodcovia zaisťovať vlastnými alebo prenajatými dopravnými prostriedkami, v súlade s ADR a so zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Záujmovej zvozovej oblasti, ako aj predpokladaným prepravným trasám, sa podrobnej venuje Zvozová štúdia, ktorá je samostatnou prílohou Správy o hodnotení.

40 36/201 Odpady zo spaľovacieho procesu a z procesu čistenia spalín budú odvážané zo spaľovne v obdobných pojazdných kontajneroch s uzatvárateľnými otvormi pre plnenie a vysypávanie odpadu. Tieto kontajnery budú disponovať objemom cca 0,5 m 3. Významnejšie navýšenie súčasného dopravného zaťaženia lokality sa v súvislosti so spaľovaním odpadov od externých pôvodcov nepredpokladá, nakoľko aj tohto času sú do katastra obce dovážané odpady určené na zneškodňovanie na skládke nebezpečného odpadu Smutná II, u ktorých sa práve predpokladá najväčší záujem o ich spaľovanie po uzatvorení tejto skládky. Súčasná frekvencia nákladných áut súvisiaca so skládkovaním nebezpečných odpadov na skládke Smutná II je cca 5 NA/deň. Frekvencia vyvolaného dopravného zaťaženia bude v konečnom dôsledku závisieť od voľby nákladných aut. Pri transporte odpadov určených na spaľovanie, ako aj transporte vyprodukovaného odpadu, resp. surovín potrebných pre zabezpečenie chodu zariadenia, však bude vždy dôkladne dbané na maximálne využitie prepravnej kapacity zvolených nákladných aut. V zmysle záverov Zvozovej štúdie, pri použití napr. nákladných automobilov s nosnosťou 3,5-20 t by sa frekvencia dopravy v dotknutej oblasti v súvislosti s dovozom odpadov od iných pôvodcov odpadu do areálu prevádzky navrhovateľa zvýšila v priemere len o 1 3 nákladné autá/deň. V súvislosti s odvozom odpadov vznikajúcich pri navrhovanej činnosti, kedy by z ekologického a ekonomického dôvodu mohli byť použité dopravné prostriedky s nosnosťou 24 t, by sa frekvencia dopravy v dotknutej oblasti zvýšila maximálne v priemere len o 2-6 nákladných vozidiel/ mesiac. Prevádzka spaľovne si ďalej vyžiada dotiahnutie, prípadne prekládku, prípojok dažďovej a splaškovej kanalizácie v prevedení a dĺžke, ktorá bude spresnená v rámci projektovej dokumentácie, rovnako ako pri prípojkách rozvodov pitnej vody a úžitkovej vody. V súčasnosti disponuje objekt bývalej spaľovne prípojkou dažďovej kanalizácie, prípojkou plynu, vody a prípojkou rozvodov elektrickej energie. Potrebné tak bude dotiahnuť k objektu prípojku splaškovej kanalizácie o dĺžke cca 300 m a prípojku kondenzátu a pary, rovnako v dĺžke cca 300 m. Potrubie kondenzátu a pary by bolo najpravdepodobnejšie uložené na potrubnom moste a disponovalo by malým prierezom cca DN 65. Jestvujúci objekt SHE disponuje všetkými potrebnými prípojkami infraštruktúry, blízkosť objektu kotolne zabezpečuje aj jednoduché napojenie na rozvody kondenzátu a pary. Pri prípojke rozvodov zemného plynu bude realizovaný pred prevádzkovou halou hlavný uzáver plynu, pred ktorým bude umiestnené odvzdušnenie. Spotreba plynu bude meraná podružným plynomerom. Akumulačný priestor pred horákmi APH bude prevedený dimenziou DN 100. Rozvody plynu budú realizované bezšvovými trubkami, celozváranými, spojenými len u armatúr. Po montáži budú potrubia odskúšané na pevnosť a tesnosť. Dĺžka a trasovanie novovybudovanej, resp. preloženej, prípojky bude spresnené v rámci projektovej dokumentácie. Pripojenie prevádzky na jestvujúce rozvody silnoprúdu v priemyselnom areáli prevádzky navrhovateľa bude realizované prípojkou. Predmetom tohto prevádzkového súboru bude rozvádzač RM2, ktorý bude slúžiť na napájanie všetkých elektrických zariadení, nenapojených na rozvádzač RM1, ďalej všetka kabeláž pre silnoprúdové zariadenia spaľovne a kabeláž pre meranie a reguláciu spaľovne. Rozvody sú navrhnuté z celoplastových káblov, s odtienenými

41 37/201 vodičmi a šnúrami uloženými v káblových žľaboch, na roštoch alebo v ochranných trubkách. Dĺžka a trasovanie rozvodov bude spresnené v rámci projektovej dokumentácie. Pre potreby spaľovacej linky bude príslušnými novovybudovanými rozvodmi privádzaný aj stlačený vzduch o tlaku 0,5 až 0,6 MPa. Tento rozvod bude realizovaný z oceľových bezšvových trubiek (čiernych). Produkciu stlačeného vzduchu bude pokrývať najpravdepodobnejšie kompresor ORLÍK typ SKS 75. Priemerná spotreba stlačeného vzduchu bude 80 Nm 3 /hod, maximálne 120 Nm 3 /hod. I.6. NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY V čase realizácie stavebných a rekonštrukčných prác bude vytvorených cca 15 pracovných miest. Na inštaláciu samotných technologických zariadení bude potrebných cca 8 10 pracovníkov. V čase prevádzky sa očakáva vytvorenie cca 11 pracovných miest. V každej zmene musí byť jeden pracovník, ktorý má skúšky na plynové zariadenia. Je tiež potrebné, aby jeden z pracovníkov zmeny mal kvalifikáciu ako prevádzkový chemik. Bežnú údržbu a opravy zariadení spaľovne budú realizovať pracovníci údržby podniku. II. ÚDAJE O VÝSTUPOCH II.1. OVZDUŠIE Počas realizácie stavebných a rekonštrukčných prác na prevádzkovom objekte dôjde k časovo obmedzenému a lokálnemu zaťaženiu ovzdušia emisiami zo spaľovacích motorov nákladných automobilov a stavebnej techniky, v súvislosti s dopravou jednotlivých komponentov technologického zariadenia na miesto určenia a samotnou prestavbou a rekonštrukciou. V určitom rozsahu sa objaví aj zvýšená prašnosť súvisiaca so stavebnou činnosťou. Rozsah etapy prestavby a rekonštrukcie prevádzkového objektu je však plošne pomerne obmedzeného charakteru a spolu s inštaláciou technologických zariadení bude trvať maximálne 18 mesiacov BODOVÉ ZDROJE Počas prevádzky technologickej linky bude hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia samotný prebiehajúci proces spaľovania odpadov. KATEGORIZÁCIA ZDROJA Zdroj znečisťovania ovzdušia je v zmysle vyhlášky č. 706/2002 Z. z. prílohy č. 2 zakategorizovaný ako

42 38/ Nakladanie s odpadmi 5.1. Spaľovne odpadov - klasifikovaných ako nebezpečné s projektovanou kapacitou > 10 t/deň veľký zdroj znečisťovania ovzdušia Kategorizácia vychádza z projektovanej kapacity zariadenia 550 kg spáleného odpadu za hodinu, pri predpokladanej priemernej výhrevnosti odpadu 18 MJ/kg, čo pri nepretržitej 24- hodinovej prevádzke zdroja predstavuje 13,2 t spáleného odpadu za deň. EMISNÁ CHARAKTERISTIKA ZDROJA Spaľovanie nebezpečných odpadov je spojené so vznikom emisií TZL, SO 2, NOx, HCl, HF, ťažkých kovov, CO, TOC a PCDD/PCDF. Emisie HCl, HF, SO 2, NOx a ťažkých kovov závisia predovšetkým na zložení spaľovaného odpadu a na kvalite čistenia spalín. Emisie CO a organických látok súvisia najmä s technickými parametrami spaľovacej pece a stupňom heterogenity odpadu na začiatku spaľovania, od konštrukcie pece a spaľovacieho procesu v peci tiež do značnej miery závisia aj emisie NOx. Emisie TZL úzko súvisia s výkonnosťou inštalovaného systému čistenia spalín. Emisie PCDD alebo PCDF sú závislé na rade faktorov, ako zloženie odpadu, teplota a doba zdržania spalín v termoreaktore, výkonnosť zariadenia na čistenie spalín a prevádzkové podmienky, nakoľko za určitých okolností je možná ich reformácia a syntéza de-novo. Predpokladané množstvo vznikajúcich spalín je až Nm 3 /hod. Predpokladaný tlak spalín bude 0,095 Pa. TZL Emisie TZL budú pozostávať predovšetkým z popolčeka zo spaľovacieho procesu, ktorý bude unášaný prúdom spalín. Ďalšie prvky a zlúčeniny budú koncentrované v tomto prachu v závislosti na reakčnej rovnováhe. Navrhované odlučovacie zariadenia však spoľahlivo odlúčia väčšinu TZL. Garantované emisie TZL na výstupe budú <10 mg/m 3. Oxidy síry Vznik oxidov síry bude závislí od obsahu sírnatých zlúčením v spaľovanom odpade, a v stabilizačnom a podpornom palive. Podporné a stabilizačné palivo v podobe zvoleného zemného plynu však nebude významnejším zdrojom síry. Pokiaľ odpad bude obsahovať sírnaté zlúčeniny, bude v priebehu jeho spaľovania vznikať predovšetkým SO 2. Za určitých reakčných podmienok môže vznikať aj SO 3, ktorého obsah je dôležitý pre určenie kyslého rosného bodu. Potenciálnym zdrojom síry môžu byť v tomto prípade napríklad čistiarenské kaly z ČOV. Vznikajúce oxidy síry budú však účinne eliminované pridávaním práškového sorbentu do prúdu spalín pred prvým textilným filtrom a následne v mokrom scrubberi. Garantované emisie oxidov síry na výstupe budú <50 mg/m 3. Oxidy dusíku Emisie NO a NO 2 vznikajúce v spaľovniach odpadu, pochádzajú z premeny dusíka obsiahnutého v odpade (tzv. palivový NOx) a z premeny atmosférického dusíka zo

43 39/201 spaľovaného vzduchu (tzv. termálny NOx). Významnejšie produkcia termálneho NO x súvisí s teplotami nad C a tiež s množstvom a spôsobom vstrekovania sekundárneho vzduchu do dohorievacej komory. Pri palivovom NO x sa obyčajne predpokladá premena približne % dusíka, v závislosti na type odpadu. Značný vplyv na tento proces môžu mať vysoké koncentrácie chlóru a síry, obsah kyslíku a teplota. Podiel NO/NO 2 na celkovom množstve emisií NO x, uvoľnených do ovzdušia z komína, je obyčajne približne 95 % NO a 5 % NO 2. Oxid dusný (N 2 O) nie je zvyčajne meraný ako súčasť odhadu NOx. Oxidy dusíka sú príčinou okysľovania a eutrofizacie, pričom súčasne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Vznikajúce oxidy dusíka budú účinne eliminované hlavne riadením samotného spaľovacieho procesu. V prípade potreby bude použitý spôsob pridávania amoniaku alebo karbamidu. Garantované emisie oxidov dusíka na výstupe budú <200 mg/m 3. Chlorovodík Chlorovodík sa v spalinách objavuje v prípade prítomnosti chlórovaných organických látok alebo chloridov v spaľovanom odpade. Pri spaľovacom procese sú organické zložky týchto látok rozložené a chlór je zmenený na HCl. Časť HCl potom môže ďalej reagovať na chloridy kovov. HCl je vysoko rozpustný vo vode. Tvorba a emisie Cl 2 sú za normálnych spaľovacích podmienok menej dôležité, spôsobujú však koróziu a je preto dôležité regulovať ich tvorbu tak, aby tento proces prebiehal v plynnej fáze a nie až po depozícii do kotlových trubiek. HCl bude účinne eliminovaný pridávaním práškového sorbentu do prúdu spalín pred prvým textilným filtrom a následne v mokrom scrubberi. Garantované emisie HCl na výstupe budú <10 mg/m 3. Fluorovodík Mechanizmus tvorby HF v spaľovniach je porovnateľný s mechanizmom tvorby HCl. HF je rovnako vysoko rozpustný vo vode a bude rovnako účinne eliminovaný pridávaním práškového sorbentu do prúdu spalín pred prvým textilným filtrom a následne v mokrom scrubberi. Garantované emisie HF na výstupe budú <1 mg/m 3. Celkový organický uhlík (TOC) Celkový organický uhlík zahŕňa radu plynných organických látok, ktorých individuálna detekcia obyčajne nie je možná. Spaľovanie organických zložiek odpadu obyčajne vedie s vysokou účinnosťou, pri prebiehajúcom množstve chemických reakcií, k ich rozkladu. Niektoré z reakcií však nie sú úplné, tak vzniká veľké množstvo organických zložiek spalín o stopových množstvách. Nízka úroveň TOC je ukazovateľom vysokej kvality spaľovacieho procesu. Garantované emisie TOC na výstupe budú <10 mg/m 3. Oxid uhoľnatý CO je toxický plyn bez zápachu. V spalinách je produktom nedokonalého horenia látok na báze uhlíka. CO je produkovaný za lokálneho nedostatku kyslíka a pri teplote spaľovania, ktorá nie je dostatočne vysoká na úplnú oxidáciu uhlíka na oxid uhličitý. K tomu obyčajne dochádza pokiaľ je prítomný spontánny výpar alebo rýchlo horiace zložky, prípadne keď dochádza k nedokonalému premiešaniu spalín horenia s dodávaným kyslíkom. Monitorovanie CO je kontrolou účinnosti spaľovacieho procesu. Pokiaľ sú emisie CO veľmi nízke, kvalita spaľovania je veľmi vysoká a emisie celkového uhlíku TOC budú rovnako nízke. Je veľmi potrebné vyvarovať sa vysokých koncentrácií CO v spalinách, nakoľko môžu vytvárať výbušnú

44 40/201 zmes. Garantované emisie CO pri štandardnej prevádzke, mimo nábehových a odstávkových stavov, budú na výstupe garantované na úrovni <50 mg/m 3. Ortuť a zlúčeniny ortuti Ortuť je vysoko toxický kov a do odpadového toku sa môže dostať v podobe hlavne chemikálií obsahujúcich ortuť. Emisie ortuti sú silne závislé na chemickom prostredí v spalinách. Obyčajne sa vytvorí rovnováha medzi kovovou ortuťou (Hg0) a HgCl 2. Tam, kde je dostatočne vysoká koncentrácia HCl v spalinách (vo vzťahu k redukčnému činidlu SO 2 ), bude ortuť v spalinách hlavne v podobe HgCl 2. Táto forma môže byť zo spalín odlúčená oveľa jednoduchšie ako kovová ortuť. Pokiaľ však je HCl v spalinách v nižších koncentráciách, vyskytuje sa ortuť v spalinách hlavne v kovovej forme a je potom zložitejšie regulovateľná. Tvorbu HgCl 2 ovplyvňuje tiež teplota spaľovania. Garantované emisie Hg na výstupe budú <0,05 mg/m 3. Zlúčeniny kadmia a tália Významnejším zdrojom Cd a Tl môžu byť napríklad čistiarenské kaly. Kadmium ako vysoko toxický prvok sa môže hromadiť v pôde. Garantované emisie týchto kovov budú na výstupe <0,05 mg/m 3. Zlúčeniny ďalších ťažkých kovov (Sb, As, Pb, Cr, Co, Cu, Mn, Ni a V) Táto skupina obsahuje karcinogénne kovy a zlúčeniny kovov, ako sú zlúčeniny arzénu a chrómu (VI), rovnako aj potenciálne toxické kovy. Odlúčenie týchto kovov zo spalín vo veľkej miere závisí hlavne na efektivite separácie prachu, nakoľko sú na prach naviazané na základe tlaku pár ich zlúčenín obsiahnutých v spalinách (predovšetkým oxidov a chloridov). Všetky uvedené ťažké kovy budú účinne separované navrhovanou linkou čistenia spalín, s garanciou emisií na výstupe <0,5 mg/m 3. Polychlorované dibenzo-dioxíny a furany (PCDD/F) Dioxíny a furany sú mimoriadne toxickou skupinou zlúčenín, považovanou súčasne za karcinogény. Pokiaľ sú použité vysoké teploty spaľovania a dodržiavané požadované podmienky spaľovacieho procesu, sú množstvá dioxínov a furánov, vstupujúce do procesu s odpadom, efektívne znižované. Dioxíny a furány, nachádzajúce sa v surových spalinách, pochádzajú z rekombinácie reakcie uhlíku, kyslíku a chlóru. Zodpovedajúce prekurzorové látky (napr. chlorofenoly) tiež môžu reagovať a vytvárať dioxíny a furány. Pri tvorbe týchto látok je významná aj prítomnosť určitých katalyzátorov vo forme prechodných zlúčenín kovov (napr. medi). Na zabezpečenie účinnej eliminácie emisií PCDD/PCDF do ovzdušia bude na konci linky čistenia spalín umiestnení poistný koncový dioxínový filter. Garantované emisie látok typu PCDD/F budú na výstupe <0,1 ng/m 3 Všetky garantované úrovne emisií sa vzťahujú k suchému plynu, teplote 273 K, tlaku 101,3 kpa a obsahu kyslíka 11 %. EMISNÉ LIMITY Prúd spalín vznikajúci v spaľovacej peci bude vedený do termoreaktora, kde bude teplotami v rozsahu od 1100 až do 1350 o C s rezervou možné vyhovieť legislatívnej požiadavke pre spaľovanie nebezpečných odpadov s obsahom organických zlúčenín chlóru viac ako 1 %

45 41/201 vyjadrených ako chlór, a požiadavke na zdržanie spalín na teplote minimálne 1100 o C po dobu aspoň 2 sekúnd. Požadovaná teplota bude v termoreaktore dosiahnutá pomocou inštalovaných podporných horákov na zemný plyn. Spaliny z rotačnej pece po vstupe do šachty termoreaktoru budú prúdiť nahor a tangenciálne budú vstupovať do valcovej spaľovacej komory termoreaktora. Týmto usmernením prúdu spalín sa spaliny budú dostávať v spaľovacej komore termoreaktoru do špirálovitého pohybu, ktorý bude podporovaný tangenciálne vháňaným spaľovacím vzduchom a spalinami horáku. Následkom zmeny rýchlosti a smeru prúdenia spalín dôjde v reakčnej komore k hrubému odlúčeniu tuhých látok zo spalín. Po ochladení vo výmenníku tepla budú spaliny vedené do textilného filtra, kde dôjde k ďalšiemu odlučovaniu TZL. Pred textilným filtrom bude do prúdu spalín rozprašovaný práškový sorbent na neutralizáciu kyslosti odpadových plynov. Po prechode prvým stupňom čistenia budú spaliny vedené do mokrého scrubbera, riešeného na princípe kombinácie trojstupňovej selektívnej absorpcie s použitím hydroxidu sodného ako aktívnej časti absorbentu, doplnenej o fibrilný koncový absorber zvyškových úletov. Ďalej bude nasledovať tretí stupeň čistenia spalín, kde v reaktore bude do prúdu spalín primiešavané aktívne uhlie. Tento sorbent bude zo spalín odstraňovaný v nasledujúcom tkaninovom rukávcovom filtri, kde vo vrstvičke sorbentu budú prebiehať ešte zvyškové reakcie. Tým budú účinne zachytávané látky typu PCDD/PCDF a zvyškové úlety kovov. Linka čistenia odpadových plynov je nastavená tak, aby s rezervou spĺňala emisné limity stanovené prílohou č.4 vyhlášky MŽP SR č.706/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Emisné limity Emisný limit určený Znečisťujúca látka ako denný priemer (mg/m 3 ) TZL 10 TOC 10 HCl 10 HF 1 SO 2 50 NO CO 50 * Pozn. Emisné limity pre spaľovanie nebezpečných odpadov platia pre suchý plyn, teplotu 273 K, tlak 101,3 kpa a obsah kyslíka 11 %. * s výnimkou nábehových a odstavných fáz Tab. č. B.II.1./01 Emisné limity pre ťažké kovy Emisný limit Znečisťujúca látka (mg/m 3 ) Tl + Cd 0,05 Hg 0,05 Sb+As+Pb+Cr+Co+Cu+Mn+Ni+V 0,5 Pozn. Emisné limity pre spaľovanie nebezpečných odpadov platia pre suchý plyn, teplotu 273 K, tlak 101,3 kpa a obsah kyslíka 11 % Tab. č. B.II.1./02

46 42/201 Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty merania pri trvaní odberu vzorky minimálne 30 min. a maximálne 8 hodín. Priemerné hodnoty platia aj pre plynné formy emisií ťažkých kovov a ich zlúčenín. Emisné limity pre dioxíny a furány Tab. č. B.II.1./03 Znečisťujúca látka Emisný limit (ng/m 3 ) PCDD/F 0,1 Pozn. Emisné limity pre spaľovanie nebezpečných odpadov platia pre suchý plyn, teplotu 273 K, tlak 101,3 kpa a obsah kyslíka 11 %. Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty pri trvaní odberu vzorky minimálne 6 hodín a maximálne 8 hodín. Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na celkovú koncentráciu dioxínov a furánov prepočítaných na toxický ekvivalent. Dodávateľ linky na spaľovanie nebezpečných odpadov garantuje pri dodržiavaní prevádzkových pokynov a určených kategórií odpadov dodržiavanie všetkých stanovených emisných limitov. Ich dodržiavanie bude kontrolované inštalovaným automatickým monitorovacím systémom (AMS) pre monitoring spalín v rozsahu O 2, CO, SO 2, TZL, CxHy, HCl, HF, NO x, H 2 O, teplota, tlak a prietok spalín. Dodržanie emisných limitov pre ostatné znečisťujúce látky bude kontrolované v rámci prvého diskontinuálneho oprávneného merania na zdroji znečistenia ovzdušia počas skúšobnej prevádzky a následne ďalšími diskontinuálnymi meraniami v zmysle platnej legislatívy. MNOŽSTVÁ EMISIÍ Pre uvedený výpočet celkových emitovaných množstiev znečisťujúcich látok bol použitý najhorší možný variant množstvá znečisťujúcich látok zodpovedajúce príslušným emisným limitom a maximálne množstvo vznikajúcich spalín, t. j. cca Nm 3 /hod, bez prepočtu na referenčné podmienky, pre ktoré sú emisné limity stanovené, t.j. obsah kyslíka 11 % a suchý plyn, čo by uvedené emitované množstvá znečisťujúcich látok významne znížilo. Emisné množstvá znečisťujúcich látok Znečisťujúca látka emisný limit (mg/nm 3 ) hmotnostný tok na základe EL kg/hod meranie na referenčných technológiách (mg/nm 3 ) Meranie č. 2 ** Meranie č Meranie č.1 ** TZL 10 0, TOC 10 0,099 1,2 - - HCl 10 0, ,1 HF 1 0, ,86 SO , Tab. č. B.II.1./04

47 43/201 NO , CO 50 0,495* Tl + Cd 0,05 0, Hg 0,05 0, Sb+As+Pb+Cr 0,5 0, Co+Cu+Mn+ Ni+V PCDD/F 0,1 ng/m 3 0, ,092 ng/m 3 0,063 ng/m 3 0,086 ng/m 3 * mimo nábehových a odstavných fáz ** maximálne namerané hodnoty Pozn. Protokoly z meraní sú prílohou materiálu. Skutočné úlety po prepočte na referenčné podmienky budú približne šesťkrát nižšie. Celkové ročné množstvá emitovaných znečisťujúcich látok budú závislé od celkového počtu prevádzkových hodín v roku. HAVARIJNÝ KOMÍN Havarijný komín slúži na záskok hlavného komína pod dobu výpadku elektrickej energie do momentu nabehnutia záložného generátora. Pri otvorení havarijného komína sa automaticky zastaví ďalšie dávkovanie odpadu do spaľovacej pece. Približný čas potrebný na vyhorenie jednej dávky odpadu v rotačnej peci je cca 20 minút, čím je limitovaný aj maximálny čas otvorenia havarijného komína. Tab. č. B.II.1./05 Predpokladané zloženie emitovaných spalín Ukazovateľ Predpokladaná koncentrácia Nameraná koncentrácia ** Všeobecný emisný limit TZL 1500 mg/nm mg/m 3 HCl 1500 mg/nm 3 411,1 mg/nm 3 10 mg/m 3 HF 5 mg/nm 3 3,4 mg/nm 3 10 mg/m 3 SO mg/nm mg/nm mg/m 3 NO x 400 mg/nm mg/nm mg/m 3 TOC max. 10 mg/nm 3 5,3 mg/nm mg/m 3 CO max. 50 mg/nm mg/nm 3 *850 mg/nm 3 Tl + Cd max. 0,3 mg/nm 3-0,2 + 0,1 mg/m 3 Hg max. 3,0 mg/nm 3-0,2 mg/m 3 Sb+As+Pb+Cr+Co+Cu+ Mn+Ni+V max. 12 mg/nm 3-0,5+0,2+0,5+0,2+0,2+0,5 +0,5+0,2+0,5 mg/m 3 PCDD/F max. 10 ng/ Nm 3 6,317 ng/nm ng/m 3 *emisný limit pre energetické zariadenia, všeobecný emisný limit nie je určený ** meranie č. 1 zo dňa , maximálne namerané koncentrácie

48 44/201 GRAFY Porovnanie emitovaných koncentrácii znečisťujúcich látok a všeobecných emisných limitov TZL NOx SO2 TOC HCl HF emitované koncentrácie (mg/m3) všeobecné emisné limity (mg/m3)

49 45/ emitované koncentrácie (mg/m3) všeobecný emisný limit (mg/m3) 0 Hg Tl+Cd Sb+As+Pb+Cr+Co+Cu+Mn+Ni+V PCDD/F emitované koncentrácie (ng/m3) emisný limit pre ostatné technológie (ng/m3) ROZPTYL EMISIÍ Minimálna výška komína, podľa informácie o postupe výpočtu výšky komína na zabezpečenie podmienok rozptylu vypúšťaných znečisťujúcich látok a o zhodnotení vplyvu zdroja na imisnú situáciu v jeho okolí pomocou matematického modelu výpočtu očakávaného znečistenia

50 46/201 ovzdušia, zverejnenej vo VESTNÍKU MŽP SR, ročník IV 1996 čiastka 5, je pre vypúšťané množstvá emisií na úrovni povolených emisných limitov, pre všetky emitované znečisťujúce látky, najvyššia pre oxidy dusíka a to 20 m. Výpočet pre jednotlivé znečisťujúce látky je súčasťou rozptylovej štúdie, ktorá je prílohou materiálu. Súčasťou rozptylovej štúdie je aj výpočet minimálnej výšky komína pre dioxíny, aj napriek tomu, že pre ne nie je stanovená limitná hodnota, ani koeficient S. WHO ako indikačnú hodnotu pre mestské ovzdušia navrhuje pre dioxíny koncentráciu 100 fg.m -3. Spoločnosť priateľov Zeme na základe výsledkov získaných v ČR odporúča stanoviť imisný limit v rozmedzí fg.m -3. Pre limitnú hodnotu napríklad 40 fg.m -3 vychádza minimálna výška komína spaľovne 23,6 m. Pre limitnú hodnotu 50 fg.m -3, čo je polovica hodnoty navrhovanej WHO, je vypočítaná minimálna výška komína už len 20,0 m. Pre navrhovanú činnosť je pre oba navrhované varianty uvažovaný komín s výškou 25 m, čím je požiadavka na zabezpečenie požadovanej minimálnej výšky komína dodržaná. Rovnako je pri uvedenej výške komína s rezervou dodržaná aj požiadavka na prevýšenie komína nad atiku plochej strechy budovy, ktoré má zabezpečiť dobrý rozptyl znečisťujúcich látok, v zmysle prílohy č. 6 k vyhláške č. 706/2002 Z. z. a to pri oboch navrhovaných variantoch umiestnenia. Pre navrhovanú činnosť bola pre potreby Správy o hodnotení vypracovaná doc. RNDr. Ferdinandom Hesekom, CSc., zapísaným v zozname odborne spôsobilých posudzovateľov pre odbor imisno-prenosové posudzovanie pod č. osvedčenia 62/623/ rozptylová štúdia, ktorá posudzovala vplyv nielen príspevku navrhovanej činnosti, ale aj vplyv jestvujúcich prevádzok a dopravy priamo v záujmovom území a jeho širšom okolí na kvalitu ovzdušia dotknutej lokality. Výpočet rozptylových aureol pre príspevok navrhovanej činnosti bol vykonaný pre všetky znečisťujúce látky, pre ktoré je pre navrhovanú činnosť určený v zmysle platnej legislatívy emisný limit. V širšom okolí záujmovej lokality bolo vybraných 14 kontrolných výpočtových bodov: 1. Buková 2. Trstín 3. Rosuchov 4. Naháč 5. Smolenice 6. Smolenická Nová Ves 7. Jahodník 8. Lošonec 9. Slepý vrch 10. Horné Orešany 11. Boleráz 12. Bíňovce 13. Horná Krupá 14. Dolná Krupá Pre znečisťujúce látky bola krátkodobá koncentrácia znečisťujúcich látok počítaná pre najnepriaznivejšie meteorologické rozptylové podmienky, pri ktorých je dopad daného zdroja

51 47/201 na znečistenia ovzdušia najvyšší, t. j. mestský (zastavaný) rozptylový režim, 3. mierne labilná kategória stability a kritická rýchlosť vetra 1,0 m.s -1. Výpočet znečistenia ovzdušia pre dopravu bol robený pre stabilnú 5. kategóriu stability a najnižšiu rýchlosť vetra 1,0 m.s -1. Pre výpočet priemernej ročnej koncentrácie znečisťujúcich látok bola použitá na základe odporúčaní SHMÚ (list od SHMÚ, divízie meteorológie, je prílohou Správy o hodnotení) veterná ružica z meraní na lokalite Modra-Piesok. Pre zvolené kontrolné body boli pre príspevok spaľovne vypočítané nasledujúce maximálne krátkodobé koncentrácie záujmových znečisťujúcich látok, ktoré vyjadrujú maximálne zaťaženie pre dotknuté komunálne ovzdušie. Hodnoty sú uvádzané pre oba varianty, nakoľko vypočítané hodnoty sú pre variant umiestnenia č. 1 a variant umiestnenia č. 2 prakticky rovnaké. Tab. č. B.II.1./06a Maximálna krátkodobá koncentrácia CO, SO 2, NO 2, PM 10, HCl, HF a TOC Kontrolný bod obec Koncentrácia [μg.m -3 ] Koncentrácia [µg.m -3 ] CO SO 2 NO 2 PM 10 HCl HF TOC Buková 0,3 0,8 1,0 0,060 0,280 0,018 0,085 Trstín 1,0 2,5 1,9 0,200 1,000 0,050 0,300 Rosuchov 0,4 1,5 1,5 0,085 0,400 0,027 0,130 Naháč 0,2 0,8 1,0 0,055 0,260 0,017 0,085 Smolenice 0,8 2,5 1,8 0,150 0,700 0,045 0,250 Smolenická Nová Ves 0,4 1,5 1,5 0,070 0,400 0,028 0,130 Jahodník 0,3 1,0 1,0 0,060 0,290 0,018 0,090 Lošonec 0,3 0,8 1,0 0,060 0,260 0,017 0,085 Slepý vrch 0,2 0,7 0,9 0,040 0,220 0,015 0,080 Horné Orešany 0,3 0,9 1,0 0,060 0,280 0,018 0,090 Boleráz 0,3 0,7 1,0 0,060 0,280 0,018 0,080 Bíňovce 0,5 0,8 1,7 0,100 0,500 0,045 0,150 Horná Krupá 0,3 0,8 1,1 0,060 0,290 0,019 0,090 Dolná Krupá 0,2 0,7 0,9 0,040 0,240 0,015 0,070 Krátk.. lim. hod. [μg.m -3 ] * * neurčený Tab. č. B.II.1./06b Maximálna krátkodobá koncentrácia Sb,As, Pb, Cr, Co, Cu, Mn, Ni, V spolu, Tl, Cd spolu, Hg a PCDD/CDF Kontrolný bod obec Koncentrácia [µg.m -3 ] Sb, As, Pb, Cr, Co, Cu, Mn, Ni,V Tl, Cd Hg PCDD/CDF* Buková 0,0023 0,0002 0,0002 0,4 Trstín 0,0070 0,0007 0,0007 1,9 Rosuchov 0,0035 0,0003 0,0003 0,6 Naháč 0,0020 0,0002 0,0002 0,4

52 48/201 Smolenice 0,0065 0,0007 0,0007 1,4 Smolenická Nová Ves 0,0040 0,0004 0,0004 0,7 Jahodník 0,0025 0,0002 0,0002 0,5 Lošonec 0,0023 0,0002 0,0002 0,4 Slepý vrch 0,0018 0,0001 0,0001 0,3 Horné Orešany 0,0023 0,0002 0,0002 0,4 Boleráz 0,0023 0,0002 0,0002 0,4 Bíňovce 0,0040 0,0005 0,0005 1,0 Horná Krupá 0,0025 0,0002 0,0002 0,4 Dolná Krupá 0,0019 0,0002 0,0002 0,4 Krátk.. lim. hod. [μg.m -3 ] * * neurčený, v fg.m -3 Pri zohľadnení súčasného imisného zaťaženia širšieho záujmového územia, ako aj príspevkov navrhovanej činnosti, boli na celej výpočtovej ploche zaznamenané nasledujúce maximálne hodnoty krátkodobých koncentrácií znečisťujúcich látok. Maximálne krátkodobé koncentrácie na celej výpočtovej ploche Maximálna koncentrácia [μg.m -3 ] LH 1h Znečisťujúca látka [μg.m -3 ] Súčasný stav Príspevok spaľovne PM 10 53,0 1,7 50*** TOC 556,0 2,6 * HCl - 7,9 100 HF - 0,5 40 SO 2 287,0 26,4 350 NO 2 70,3 7,2 200 CO 2 955,0 8, ** NH 3 230, VOC 1 102,0 - * Sb, As, Pb, Cr, Co, Cu, Mn, Ni, V - 0, spolu Tl, Cd spolu - 0, Hg - 0, PCDD/CDF - 13,2 fg.m -3 * Vysvetlivky: *nie je stanovený, ** 8-hodinový priemer, *** denný priemer, LH 1h krát. limit. hodnota Tab. č. B.II.1./07 Limitná hodnota, ani koeficient S pre látky typu PCDD/F nie je stanovená. WHO však ako indikačnú hodnotu pre mestské ovzdušia navrhuje pre dioxíny koncentráciu 100 fg.m -3. Spoločnosť priateľov Zeme vo svojom materiáli Perzistentné organické polutanty a Slovensko, ktorého autormi sú L. Hegyi a M. Mistrík, na základe výsledkov, získaných v ČR odporúča stanoviť imisný limit v rozmedzí fg.m -3. Najvyššie koncentrácie dioxínov vo vybraných kontrolných bodoch sa pohybujú okolo 1,0 fg.m -3, pričom najvyššia koncentrácia v Trstíne dosahuje hodnotu 1,9 fg.m -3.

53 49/201 Závery rozptylovej štúdie na základe uvedeného konštatujú, že najvyššie koncentrácie znečisťujúcich látok z navrhovanej činnosti sa vo všetkých kontrolných bodoch budú pohybovať pod úrovňou pozaďových koncentrácií a tak je vplyv spaľovne na kvalitu ovzdušia, pri porovnaní s existujúcimi koncentráciami súčasného imisného zaťaženia, prakticky zanedbateľný. Ani najvyššia krátkodobá koncentrácia znečisťujúcich látok zo spaľovne, určená pri najnepriaznivejších rozptylových podmienkach, na celej výpočtovej ploche neprekročí 8 % príslušných limitných hodnôt. A najvyššia krátkodobá koncentrácia znečisťujúcich látok zo spaľovne, určená pri najnepriaznivejších rozptylových podmienkach, neprekročí v sledovaných obciach 1 % príslušných limitných hodnôt. Rozptylová štúdia je v plnom znení, aj s aureolami rozptylu, prílohou Správy o hodnotení. II.1.2. PLOŠNÉ ZDROJE Plošným zdrojom emisií do komunálneho ovzdušia bude priestor skladovania nebezpečných odpadov pred ich spaľovaním. V tejto súvislosti vystupujú do popredia najmä emisie VOC. Eliminácia fugitívnych emisií je riešená uskladnením tuhých a pastovitých odpadov v uzavretých homologizovaných kontajneroch, umiestnených v uzatvorených priestoroch s núteným odsávaním vzdušniny. Rovnako uskladňovanie kvapalného odpadu je riešené v uzatvorených dvojplášťových odsávaných zásobníkoch. Odsatá vzdušnina z týchto priestorov bude používaná ako spaľovací vzduch. V prípade odstávky spaľovne bude odsatá vzdušnina zaústená priamo do komína, čím bude zabezpečený ich dobrý rozptyl. II.1.3. LÍNIOVÉ A MOBILNÉ ZDROJE V súvislosti s realizáciou navrhovanej činnosti vznikne potreba dopravného zabezpečenia prevádzky linky spaľovania priemyselného odpadu. Toto dopravné zabezpečenie bude zahŕňať transport odpadu určeného na spaľovanie do priestorov spaľovne, odvoz vzniknutého odpadu z procesu spaľovania a z procesu čistenia spalín, dovoz surovín pre linku čistenia spalín a úpravu vody a pod.. Nakoľko aj v súčasnosti je lokalita zaťažená dopravou odpadov určených na zneškodnenie na skládke nebezpečného odpadu Smutná II (cca 5 nákladných áut denne), nie je v prípade prevádzky spaľovacej linky predpoklad významnejšieho nárastu súčasného dopravného zaťaženia a s ním súvisiaceho imisného zaťaženia dotknutej lokality, a to aj z dôvodu, že prevádzka predmetnej skládky bude do plánovaného spustenia prevádzky spaľovne ukončená. Predpoklad nárastu frekvencie nákladnej dopravy o cca 1-3 autá denne pre dovoz odpadov do navrhovanej prevádzky a cca 2-6 NA za mesiac pre odvoz vznikajúcich odpadov, je tak z pohľadu imisného zaťaženia z líniových zdrojov prakticky zanedbateľný. II.2. ODPADOVÉ VODY Počas realizácie budú vznikať len odpadové vody splaškové v množstvách zodpovedajúcich spotrebe pitnej vody pre sociálne účely, a odpadové vody dažďové z plôch staveniska. V oboch

54 50/201 prípadoch budú tieto odpadové vody riešené v rámci jestvujúcej kanalizácie v prevádzkovom areáli navrhovateľa. Počas prevádzky spaľovne budú opäť vznikať odpadové vody splaškové a dažďové, a v súvislosti s technologickým procesom aj odpadové vody z procesu čistenia spalín. Periodicky budú vznikať aj odpadové vody z prevádzky výmenníku tepla, či prípadne odpadové vody z čistenia niektorých komponentov inštalovaných zariadení. SPLAŠKOVÉ VODY Množstvo splaškových odpadových vôd bude spojené s prevádzkou sociálneho zázemia zamestnancov spaľovne a predstavuje množstvo približne zodpovedajúce odobratej pitnej vode na tieto účely. Likvidácia týchto odpadových vôd bude riešená v rámci podnikovej splaškovej kanalizácie prostredníctvom prípojky pre prevádzkový objekt. Jestvujúca splašková kanalizácia priemyselného areálu je zaústená do podnikovej mechanicko-chemicko-biologickej ČOV. Recipientom prečistených vôd je tok Rakyta, ktorý je prítokom toku Trnavka na úrovni obce Boleráz. Príspevok navrhovanej činnosti pri predpokladanom počte zamestnancov bude pre ČOV s projektovanou kapacitou 44,8 m 3 /hod, ktorá rieši aj odpadové vody z verejnej kanalizácie obce Smolenice, prakticky zanedbateľný. Predpokladané parametre vypúšťaných odpadových vôd budú aj naďalej zodpovedať hodnotám sledovaných parametrov určených rozhodnutím SIŽP pre predmetnú ČOV (viď kapitola III.4.2.) DAŽĎOVÉ VODY Dažďové odpadové vody budú vznikať z povrchového odtoku zo strechy prevádzkového objektu a príslušných vonkajších spevnených plôch. Tieto vody budú odvádzané z odkvapových zvodov a z kanalizačných vpustí, do dažďovej kanalizácie prevádzkového areálu. Recipientom dažďových vôd je pre prevádzku spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Luhový potok, ktorý je prítokom toku Trnavka na úrovni vodnej nádrže Boleráz. Nakoľko sa v oboch prípadoch umiestnenia navrhovanej činnosti uvažuje s jestvujúcimi stavebnými objektmi, dažďové vody budú odvádzané do jestvujúcej prípojky dažďovej kanalizácie a nie je predpoklad navýšenia súčasného množstva dažďových vôd zo spevnených povrchov. Spresnenie prípadného minimálneho navýšenia odvádzaných dažďových vôd v súvislosti s prípadným rozšírením jestvujúcich vonkajších spevnených plôch bude súčasťou projektovej dokumentácie. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd je v spoločnosti CHEMOLAK, a. s. riešené v súlade s osobitým technicko-organizačným postupom, ktorým sú ustanovené aj podmienky pre vypúšťanie odpadových vôd do podnikového kanalizačného systému. Manipuláciu s odpadovými vodami na MCHB ČOV rieši schválený Prevádzkový poriadok MCHB ČOV. Pre prípadné havarijné stavy je vypracovaný Plán opatrení pre havarijné zhoršenie akosti vôd havarijný plán a. s. CHEMOLAK.

55 51/201 Stav kanalizačnej siete je v súlade s príslušnými prevádzkovými predpismi pravidelne kontrolovaný a jednotlivé vetvy kanalizácie sú pravidelne čistené tak, aby ich stav zodpovedal požiadavkám na ich prevádzku. ODPADOVÉ VODY Z VYPIERKY SPALÍN Spotreba vody pre napájanie mokrej vypierky spalín predstavuje množstvo 380 lit./hod, pričom sa predpokladá odpar cca 180 lit./hod. Zvyšné množstvo, t. j. maximálne 200 lit./hod predstavuje produkciu odpadových vôd. Tieto odpadové vody budú čistené v ručne riadenej zneškodňovacej stanici pre veľmi malé výkony, ktorá bude doplnená o ďalšie potrebné aparáty. Chemicky vyčistená voda bude v prevažujúcej miere, cca 2/3 celkového objemu, využívaná na znovunapájanie mokrej vypierky spalín. Prebytok chemicky vyčistenej vody bude vstrekovaný do prúdu spalín pre jej odparenie. Objem určený pre zneškodnenie odparovaním, bude závislý od miery zasolenosti upravenej odpadovej vody, predpoklad sa pohybuje okolo cca 70 lit/hod. Na základe uvedeného možno hovoriť o uzatvorenom cykle vody. Charakteristika odpadových vôd teplota max. 40 o C ph 8-10 obsah solí 20 g/l z toho Cl - 10 g/l Predpokladaná ročná produkcia odpadových vôd určených pre zneškodnenie odparením, pri počte prevádzkových hodín 6200 hod/rok, bude predstavovať objem cca 434 m 3 /rok. Konečné spresnenie tohto množstva však bude závislé na finálnom množstve a druhoch spaľovaných odpadov, od ktorých zloženia sa bude odvíjať konkrétne znečistenie odpadových vôd, a od ich skutočnej výhrevnosti aj reálny počet prevádzkových hodín. Prílohou Správy o hodnotení sú protokoly z laboratórnych analýz upravených odpadových vôd z mokrej vypierky spalín roztokom NaOH, ktoré sú v prípade použitej referenčnej technológie vypúšťané do kanalizačnej siete. PERIODICKY VZNIKAJÚCE ODPADOVÉ VODY Periodicky vznikajúcimi odpadovými vodami budú odpadové vody z prevádzky kotla. Napájacej vode kotla sa pred použitím upravuje obsah minerálnych solí, aby bol čo najnižší, nakoľko pri odparovaní vody dochádza k zahusťovaniu nečistôt, ktoré následne napadajú materiál kotla a vytvárajú na povrchoch nežiaduce usadeniny. Nárast soľnosti napájacej vody sa sleduje meraním jej vodivosti. Pri dosiahnutí medze vodivosti napájacej vody, je potrebné previesť jej čiastočné odpustenie odluh. Úbytok napájacej vody je následne kompenzovaný pripustením prídavnej upravenej vody s nízkou vodivosťou. Takto vzniknutá odpadová voda (odluh) bude vypúšťaná do záchytnej nádrže, odkiaľ bude po ochladení vedená k spracovaniu

56 52/201 v zneškodňovacej stanici spolu s odpadovou vodou z prevádzky mokrej práčky spalín. Odhadované množstvo odluhu je cca 1 až 3 lit/hod. Odpadová voda vznikajúca v minimálnych množstvách v prípade potreby mokrého čistenia niektorého z komponentov inštalovaných zariadení bude riešená rovnako ako odpadová voda z prevádzky kotla. II.3. ODPADY Počas realizácie stavebných a rekonštrukčných prác na jestvujúcich stavebných objektoch, vybraných pre umiestnenie spaľovne nebezpečných odpadov, sa očakáva vznik odpadov charakteristických pre stavebnú činnosť. Určitý významnejší objem bude v tejto etape predstavovať výkopová zemina. Medziskládka zeminy sa v tomto prípade zriadi priamo na stavenisku, pre potrebu spätného zásypu, terénnych úprav a rekultivačných prác. Odvoz prípadnej prebytočnej zeminy ( , O) sa realizuje na definitívnu skládku v optimálnej vzdialenosti od staveniska. Všetky vznikajúce odpady sa budú triediť už pri ich vzniku podľa druhov a spôsobov ich následného zneškodnenia alebo zhodnocovania. Pri spôsobe nakladania bude vždy preferované prednostné zhodnocovanie. Nezhodnotiteľný odpad bude zneškodňovaný na riadenej skládke odpadu príslušnej kategórie. Vzniknuté nebezpečné odpady budú v súlade so zákonom skladované podľa kategórií v označených nádobách na to určených. Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov bude zmluvne zabezpečené externými firmami vlastniacimi oprávnenie k takejto činnosti. Za nakladanie so vzniknutými odpadmi v súlade s platnou legislatívou v čase výstavby bude plne zodpovedať hlavný dodávateľ stavby. Tabuľka predpokladaných odpadov vznikajúcich pri výstavbe v tonách Tab. č. B.II.3./01 Číslo skupiny, podskupiny a druhu odpadu Názov druhu odpadu Kategória odpadu Spôsob nakladania Variant č.1 Variant č obaly z papiera a lepenky O R,D 0,15 0, obaly z plastov O R,D 0,23 0, obaly z dreva O R,D 1,46 1, obaly z kovu O R,D 0,08 0, obaly zo skla O R,D 0,035 0, obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami N D 0,1 0, absorbenty, handry, odevy N D 0,03 0,03 kontaminované NL betón O D 273,6 441

57 53/ tehly O D obkladačky, dlaždice O D 0,25 0,42 a keramika zmesi betónu, tehál, O D obkladačiek, dlaždíc a keramiky drevo O R,D 3, sklo O R 1,6 0, plasty R,D 6,0 0, bitúmenové zmesi O D 0,6 0, železo a oceľ O R káble O D 4,0 2, zemina a kamenivo O R,D 448, stavebné materiály na báze O D 0,35 0,52 sadry zmiešané odpady zo stavieb a demolácií O D 2,3 0,1 Legenda: O ostatný odpad, N - nebezpečný odpad, D zneškodňovanie, R zhodnotenie Samotná prevádzka linky na spaľovanie priemyselných odpadov, s inštalovaným výmenníkom tepla na výrobu pary a parnou turbínou na výrobu elektrickej energie, bude termicky spracovávať nebezpečný odpad vznikajúci v prevádzke spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice, ako aj nebezpečný odpad z ďalších priemyselných prevádzok, pričom sa bude energeticky zhodnocovať vznikajúce odpadové teplo. Súčasne sa jej prevádzkovaním bude redukovať objem a hmotnosť odpadu v súčasnosti určeného k zneškodňovaniu skládkovaním (v prípade hmotnosti cca o 78 %), čím sa nie len výrazne znížia objemové nároky na skládkové priestory pre nebezpečný odpad, ale sa zredukujú aj niektoré nebezpečné vlastnosti spaľovaných odpadov. Základnými odpadmi vznikajúcimi prevádzkou spaľovacieho zariadenia a linky čistenia spalín sú škvara a popol, popolček, zahustený kal z chemického čistenia odpadových vôd z vypierky spalín z 38 % hm. sušiny, tuhý podiel s odparovania chemicky vyčistenej odpadovej vody z vypierky spalín a použitý sorbent. Tabuľka predpokladaných odpadov vznikajúcich pri prevádzke Tab. č. B.II.3./02 Číslo skupiny, podskupiny a druhu odpadu Názov druhu odpadu popol a škvara obsahujúce nebezpečné látky popolček obsahujúci nebezpečné látky Špecifikácia odpadu/miesto vzniku škvara a popol z rotačnej pece a termoreaktora popolček z textilného filtra, Kategória odpadu Spôsob nakladania Hmotnosť (t/rok) N D 468 N D 98,2 **

58 54/ kaly z fyzikálnochemického spracovania obsahujúce nebezpečné látky obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami použité aktívne uhlie z čistenia dymových plynov kotolný prach obsahujúci nebezpečné látky tuhý podiel z odparovania chem. vyčistenej vody zahustený kal zo zneškodňovacej stanice (výlisky) N D 18,9 obaly od chemikálií N D * použité textílie na čistenie, filtre KO, VAPEX a pod. N D * použité aktívne uhlie zachytené na textilnom filtri za kontaktorom N R 12,4 čistenie kotla N D * Legenda: O ostatný odpad, N - nebezpečný odpad, D zneškodňovanie, R zhodnotenie *bližšie nešpecifikovaný objem, ktorý bude bližšie konkretizovaný až počas skúšobnej prevádzky, ** vrátane tuhého podielu z odparovania. Popol z rotačnej pece a termoreaktora bude priamo pri odpopolňovávaní vypadávať do špeciálnych uzatvárateľných, nepriepustných a pojazdných kontajnerov pod pecou, ktoré budú spojené s výpadovými otvormi zariadenia teleskopickým potrubím. Popolček odlúčený v termoreaktore a tkaninovom filtri bude zbieraný rovnako do uzatvárateľných a nepriepustných kontajnerov, umiestnených v hale spaľovania odpadu, identickým spôsobom. Z pod pecí budú kontajnery s popolom a popolčekom vyvezené nákladným výťahom do haly spaľovania odpadu, kde ich prevezme vysokozdvižný vozík. V predmetných kontajneroch bude odpad aj prepravovaný. Uvedené kategórie odpadu budú zneškodňované skládkovaním. Popol zachytený na textilnom filtri, kotolný prach z plôch tepelného výmenníka a odpad z odparovania chemicky upravenej vody bude rovnako zneškodňovaný na skládke príslušnej kategórie. Odpad zaradený v kategóriách a sa musí v zmysle 21 ods. 8 na základe zaradenia v prílohe č. 6 zákona 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov pred uložením na skládku odpadov stabilizovať. Vhodným spôsobom jeho úpravy bude solidifikácia. Zvodnený tuhý odpad, v podobe zahusteného kalu zo zneškodňovacej stanice odpadovej vody z vypierky spalín, bude tvorený z 38 % (hmot.) pevnou fázou, ktorá sa bude skladať prevažne z inertov a nerozpustných zlúčenín ťažkých kovov. Kalové výlisky budú ukladané do nepriepustného kontajnera a zneškodňované skládkovaním na skládke príslušnej kategórie. Použité aktívne uhlie zachytené v koncovom tkaninovom filtri bude odvážané na reaktiváciu. Možné je aj jeho dávkovanie naspäť do rotačnej spaľovacej pece k jeho termickému spracovaniu. Jeho spaľovanie by v takom prípade prebiehalo šaržovite.

59 55/201 Uvádzané množstvá odpadov predstavujú odhad vzťahovaný na celkový spaľovací potenciál inštalovanej linky na spaľovanie priemyselného odpadu, t. j. cca 3500 t odpadu za rok. Ich konečné množstvá budú závislé hlavne od finálneho množstva a druhov spaľovaných odpadov a od ich zloženia, ako aj od (na konkrétnej výhrevnosti odpadov) závislom reálnom počte prevádzkových hodín. Prevádzkovateľ spaľovne bude v tejto súvislosti žiadať o vydanie súhlasu na nakladanie s týmito druhmi odpadu, prípadne s ďalšími druhmi zneškodňovaných odpadov od externých pôvodcov, pre ktoré nemá udelený súhlas na nakladanie a prepravu vo vydanom rozhodnutí. Prevádzkovateľ v súčasnosti disponuje súhlasom na nakladanie a prepravu nebezpečných odpadov, vydaným Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava pod č. G 2008/00201/ŠSOH/Hu dňa Ostatné vznikajúce odpady z prevádzky spaľovne budú už bežného prevádzkového charakteru (komunálny odpad z prevádzkovej miestnosti, žiarivky, použité oleje a mazadlá a pod.) v množstvách neprekračujúcich bežný rámec. Prevádzkovateľ bude so vznikajúcimi odpadmi nakladať v zmysle zákona a zabezpečí ich odvoz a zneškodňovanie len organizáciami s príslušným oprávnením, s kladením dôrazu, v maximálnej možnej miere, na ich separovanie a prednostné zhodnocovanie. Uvedenie linky na spaľovanie nebezpečných odpadov a energetické zhodnocovanie vznikajúceho odpadového tepla do prevádzky, v tejto súvislosti nepovedie k potrebe rozšírenia vydaného súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom o ďalšie kategórie odpadov alebo k potrebe navýšiť ich príslušné množstvá. Odpady prevádzkového charakteru vznikajúce pri prevádzke zariadenia, ktoré bude možné zneškodňovať spaľovaním, a nie je pre ne v súčasnosti dostupný vhodný spôsob ich materiálového zhodnocovania, budú termicky zneškodňované a energeticky zhodnocované priamo v navrhovanom zariadení. Bližšia špecifikácia ročného množstva týchto odpadov bude možná až počas skúšobnej prevádzky. PERZISTENTNÉ ORGANICKÉ LÁTKY (POPs) Problematiku perzistentných organických látok (POPs) s cieľom eliminovať vybrané POPs rieši Štokholmský dohovor podpísaný vo švédskom Štokholme pod patronátom UNEP. Slovenská republika ratifikovala Štokholmský dohovor Záväzky vyplývajúce z prístupu Slovenskej republiky k Štokholmskému dohovoru sú: 1. zákaz výroby a používania taxatívne uvedených POPs (čl. 3.1.a), konkrétne ide o aldrin, chlórdan, dieldrin, endrin, heptachlór, hexachlórbenzén, mirex, toxafén a PCB, 2. obmedzenie výroby a používania DDT, 3. zákaz alebo obmedzenie dovozu a vývozu týchto látok (čl. 3.1.a čl. 3.2.), 4. opatrenia na zníženie celkového množstva PCDD/F a HCB a PCB uvoľňovaných z antropogénnych zdrojov, medzi ktoré sú zaradené aj spaľovne nebezpečného odpadu. Cieľom Štokholmského dohovoru je postupné znižovanie, a kde je to možné, úplné odstránenie emisií neúmyselne produkovaných POPs. Tento cieľ sa má dosiahnuť súborom opatrení, ako napríklad eliminácia zdrojov; výmena materiálov, produktov a/alebo procesov, ale

60 56/201 predovšetkým aplikáciou BAT a BEP pre činnosti prispievajúce k emisiám POPs. Postup riešenia POPs v Slovenskej republike je založený na Národnom realizačnom pláne pre perzistentné organické látky. Na základe rozboru požiadaviek Štokholmského dohovoru, výsledkov inventarizácie emisií POPs a prehľadu stavu technológií vo vzťahu k BAT v SR, ako aj dohodnutých kritérií pre stanovenie priorít, boli pre spaľovne odpadov stanovené nasledovné opatrenia: - Dôsledné uplatňovanie požiadavky na prevádzkovanie činností v súlade s BAT/BEP pre nové zdroje a postupné zosúlaďovanie jestvujúcich zdrojov s BAT/BEP. Pre spaľovne odpadov rieši problematiku BAT v súvislosti s POPs materiál BAT/BEP Guidelines, časť V.A.. Pri spaľovaní odpadov každý z výstupných produktov spaľovacieho procesu môže potenciálne obsahovať POPs. Taxatívne sú určené pre spaľovanie odpadov limity pre PCDD/F pre vyčistené odpadové plyny a to 0,1 ng/m 3 a pre odpadové vody 0,3 ng/l. Odpadové vody z čistenia spalín v moderných zariadeniach po ich úprave neutralizáciou, zrážaním a flokuláciou by mali bez problémov dodržať stanovený limit. Menšie množstvá PCDD/F sú obsiahnuté hlavne v odpadových vodách, ktoré neboli použité na prudké ochladenie spalín, ale len na neutralizáciu kyslých zložiek a vyzrážanie kovov, čo je prípad aj navrhovanej technológie. Súčasne budú odpadové vody v rámci konkrétnej navrhovanej technológie, po úprave priamo v zariadení, požívané pre znovunapájanie mokrej vypierky spalín, pričom prebytok odpadovej vody bude odparovaný v špeciálnom reaktore, takže nebude dochádzať k ich vypúšťaniu do recipientu, čo je v súlade s príslušnými BAT. Dodržiavanie emisného limitu stanoveného pre PCDD/F emitované do ovzdušia bude zabezpečované navrhovaným technologickým riešením, popísaným v iných kapitolách. PCDD/F však vznikajú ako nechcený vedľajší produkt aj pri rade iných termických procesov, kde nedochádza prakticky k žiadnej redukcii ich emitovaného množstva, a to od lesného požiaru a spaľovania dreva a uhlia v domácnostiach za účelom ich vykurovania, cez dopravu, spaľovanie odpadu v domových kúreniskách, radu výrobných procesov, ako napríklad spracovanie železnej rudy, výroby koksu a pod., až po spaľovanie fosílnych palív pre výrobu tepla a elektriny v teplárňach a elektrárňach. V súvislosti s PCDD/F emitovanými do ovzdušia zo spaľovania odpadov je tiež dôležité zmieniť významne klesajúci trend. Zatiaľ čo napríklad v Nemecku v roku 1990 pochádzala až 1/3 všetkých dioxínov emitovaných do ovzdušia zo spaľovania odpadu, v roku 2000 to už bolo pri súčasných moderných technológiách menej než 1 %. V Európe napríklad činí podiel dioxínov zo zariadení Waste to energy spoločnosti konfederácie CEWEP (Confederation of European Waste-to Energy Plants), ktorá združuje 330 európskych zariadení v 16 krajinách a ktorá spracováva 90 % európskeho energeticky využívaného komunálneho odpadu len cca 0,07 %. (zdroj Odpadové fórum, október 2007). Na porovnanie uvádzame emisie PCDD/F do ovzdušia z niektorých odvetví:

61 57/201 Tab. č. B.2.3./03 Vývoj emisií PCDD/F z energetiky (v g) Rok Spaľovacie procesy I 8,04 5,47 4,99 4,24 4,77 4,68 Spaľovacie procesy II 35,13 9,23 9,23 9,09 7,82 4,23 (zdroj Správa o stave ŽP SR 2003) Vysvetlivky: Spaľovacie procesy I = systémová energetika, komunálna energetika Spaľovacie procesy II = vykurovanie obchodu a služieb, vykurovanie domácností GRAF Vývoj emisií PCDD/F z priemyslu (v g) (zdroj Správa o stave ŽP SR 2003) Na záver ešte uvádzame vývoj emisií POPs do ovzdušia z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov: (zdroj Správa o stave ŽP SR 2003) Merania emisií látok typu PCDD/F na referenčných prevádzkach sú súčasťou samostatných príloh Správy o hodnotení.

62 58/201 POPs sa môže vyskytovať aj v ďalších odpadoch z procesu spaľovania odpadov, napríklad v popole a škvare, popolčeku, v kotolnom prachu z plôch výmenníku, v zachytenom prachu na textilnom filtri, v kaloch z čistenia odpadových vôd a v povrchovo aktívnych adsorpčných látkach (aktívne uhlie). V popole a škvare z pece a termoreaktora sa POPs pri dodržaní prevádzkových požiadaviek na spaľovací proces mali vyskytovať len v minimálnych množstvách, pričom pri ich výskyte v škvare sú v nej pevne viazané. V kotlovom prachu z plôch tepelného výmenníka sa už vyskytujú vyššie obsahy POPs látok, ktoré sú však úzko viazané najmä na tepelný rozsah, v ktorom tepelný výmenník pracuje, a to v súvislosti s teplotným oknom, v ktorom vznikajú podmienky pre syntézu PCDD/F de-novo. Súčasne však možno konštatovať, že proces de-novo syntézy PCDD/F je vždy významne slabší ako proces ich termickej deštrukcie v spaľovacom zariadení. Rovnako sa vyšší podiel predpokladá aj v prachu zachytenom na textilných filtroch. Kaly vznikajúce pri úprave odpadových vôd z čistenia spalín je potrebné vo vzťahu k obsahu POPs posudzovať z pohľadu podmienok, za akých vznikali predmetné odpadové vody. Ako už bolo vyššie zmienené, pokiaľ sa roztok nevyužíva na prudké ochladenie spalín, ale len na neutralizáciou kyslých zložiek a vyzrážanie kovov, obsah POPs je pomerne nízky. Navrhovaný spôsob ďalšieho nakladania s jednotlivými druhmi odpadov je najlepšie optimalizovať na základe chemických analýz. Vyššie obsahy POPs sa predpokladajú vzhľadom k jeho úlohe aj v aktívnom uhlí z dioxínového filtra. Pri tomto druhu odpadu je uvažovaný najčastejšie spôsob nakladania s ním v podobe jeho spaľovania alebo regenerácie. Problematiku odpadového hospodárstva v súvislosti s POPs rieši Nariadenie (ES) č. 850/2004, o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS v článku 7. Vo všeobecnosti podľa ods. 2 uvedeného článku pôvodca alebo držiteľ odpadu, odpad, ktorý pozostáva z akejkoľvek látky uvedenej v prílohe IV, obsahuje ju alebo je ňou kontaminovaný, musí bezodkladne a v súlade s prílohou V, časť 1 zneškodniť alebo pretransformovať, a to takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že obsah perzistentných organických znečisťujúcich látok sa zneškodní alebo nenávratne pretransformuje tak, aby zostávajúci odpad a uvoľňovania nevykazovali vlastnosti perzistentných organických znečisťujúcich látok. V zmysle čl. 7 ods. 4 písm. a) odlišne od ods.2 je možné odpad obsahujúci akúkoľvek látku uvedenú v prílohe IV alebo ktorý je ňou kontaminovaný zneškodniť alebo zhodnotiť ináč v súlade s príslušnou legislatívou spoločenstva za predpokladu, že obsah vymenovaných látok v odpade je pod úrovňou koncentračného limitu. Príslušné koncentračné limity sú stanovené Nariadením rady (ES) č. 1195/2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach. Pre PCDD/F je v zmysle uvedeného nariadenia stanovený koncentračný limit 15 µg/kg. Limit je vypočítaný podľa stanovených faktorov toxickej ekvivalencie (TEF), zmenených Nariadením Komisie (ES) č.304/2009. Uvedená príloha V, časť 1 ustanovuje ako povolené postupy na zneškodňovanie a zhodnocovanie pre účely článku 7 ods. 2 nasledovné postupy, ak sa uplatnia takým spôsobom, aby zabezpečili, že obsah perzistentných organických znečisťujúcich látok sa zničí alebo nenávratne transformuje: D9 D10 fyzikálno-chemická úprava, spaľovanie na pevnine,

63 59/201 R1 použitie ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie s výnimkou odpadu obsahujúceho PCB. Tieto spôsoby boli Nariadením Komisie (ES) č.304/2009 rozšírené o spôsob R4 recyklácia/spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín so špecifickými podmienkami. Článok 7 ods.4 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 850/2004 o POPs odlišne od ods.2 ustanovuje, že členský štát alebo príslušný orgán určený takýmto členským štátom môže vo výnimočných prípadoch povoliť, aby sa s odpadmi vymenovanými v prílohe V, časť 2, ktoré obsahujú akékoľvek látky vymenované v prílohe IV, alebo sú nimi kontaminované až do koncentračných limitov, ktoré sa bližšie určia v prílohe V, časť 2, zaobchádzalo ináč v súlade s metódou uvedenou v prílohe V, časť 2, za v ďalšom znení bližšie špecifikovaných podmienok. Medzi odpadmi určenými v prílohe V, časti 2 sú aj záujmové odpady Tuhý odpad z čistenia plynov (N), Popol a škvara obsahujúce nebezpečné látky (N), Popolček obsahujúci nebezpečné látky (N) a Kotolný prach obsahujúci nebezpečné látky (N), pričom príloha V, časť 2 určuje nasledujúci postup nakladania: Stále skladovanie iba v: - bezpečných, hlbokých, podzemných, horninových formáciách, - soľných baniach, alebo - skládke pre nebezpečný odpad (za predpokladu, že odpad je stuhnutý alebo stabilizovaný, ak je to technicky možné, ako to požaduje klasifikácia odpadu v podkapitole rozhodnutia 2000/532/ES), keďže sa musia dodržať ustanovenia smernice 1999/31/ES a rozhodnutia Rady 2003/33/ES, a keďže sa musí preukázať, že zvolené postupy sú vhodnejšie pre životné prostredie. Limity maximálnej koncentrácie látok uvedených v prílohe IV sú pre potreby prílohy V, časť 2 stanovené v Nariadení Rady (ES) č.172/2007 a pre PCDD/F je tento limit určený na 5 mg/kg vypočítaný podľa stanovených faktorov toxickej ekvivalencie. V zmysle Nariadenia komisie (ES) č. 323/2007 je možné pred trvalým uskladnením podľa prílohy V časti 2 vykonať predbežná úprava, pokiaľ sa látka uvedená v prílohe IV, ktorá je izolovaná z odpadu počas predprípravy, následne zlikviduje v súlade s časťou 1 tejto prílohy. Nariadenie Rady (ES) č. 850/2004 určuje aj špecifické podmienky, za ktorých sa nemusí s odpadmi definovanými v prílohe V, časť 2 zaobchádzať v súlade s uvedenou metódou a to napr. ak dotyčný majiteľ preukázal k spokojnosti príslušného orgánu dotyčného členského štátu, že dekontaminácia odpadu v súvislosti s látkami vymenovanými v prílohe IV nebola uskutočniteľná a že zneškodnenie alebo nenávratná transformácia obsahu perzistentných organických znečisťujúcich látok vykonané podľa najlepšej environmentálnej praxe alebo najlepších dostupných technológií nepredstavujú možnosť uprednostňovanú z hľadiska ochrany životného prostredia a príslušný orgán následne povolil alternatívny postup

64 60/201 Podľa BAT/BEP Guidelines, časť V.A. sa rozsah koncentrácií PCDD/F (I-TEQ) v moderných zariadeniach pohybuje v spodnom popole z pece v rozpätí 0,001-0,01 ng/g, v kotolnom prachu v rozpätí 0,02-0,5 ng/g a v prachu z filtra v rozpätí 0,2-10 ng/g. Na záver je však dôležité zdôrazniť fakt, že proces spaľovania odpadu by sa nemal chápať len ako proces, pri ktorom sa látky typu PCDD/F obsiahnuté v spaľovanom odpade môžu dostať rôznymi cestami do jednotlivých zložiek životného prostredia, ale že je to hlavne proces, pri ktorom vo významnej miere prichádza k ich termickej deštrukcii. Keby boli predmetné odpady napríklad skládkované, látky typu PCDD/F by v plnom objeme naďalej predstavovali riziko pre životné prostredie. Ako príklad uvádzame bilanciu spaľovne ZEVO Malešice (zdroj Odpadové fórum, október 2007), kde v rokoch 2000 a 2006 bolo k termickému spracovaniu prijatého viac než t komunálneho odpadu. Pri koncentráciách látok typu PCDD/F v jednotlivých zložkách komunálneho odpadu napr. jemná frakcie (prach, sadze) ng TEQ/kg, plasty - 1 ng TEQ/kg, zeleň, zbytky potravín a pod. - 2 ng TEQ/kg, tak bolo celkové množstvo PCDD/F v prijatom odpade cca 77,3 g. Pri predmetnej spaľovni odchádzajú PCDD/F troma cestami - v škvare, v popolčeku a v odpade z čistenia spalín a v spalinách. Po vykonaní bilancie tokov vstupov a výstupov vychádza rozdiel vo výške až cca 8 g, čo predstavuje 11 %, pričom práve tento rozdiel je dôsledkom práve termickej deštrukcie látok typu PCDD/F počas spaľovania. Bilančná tabuľka Legenda:% - obsiahnuté v škváre, % - emitované do ovzdušia, % - adsorpčne viazané v popolčeku, % - zlikvidované termickou deštrukciou

65 61/201 II.4. HLUK A VIBRÁCIE Počas výstavby budú emisie hluku a prípadných vibrácií pochádzať z dvoch typov zdrojov: A) z líniových zdrojov akými sú napr. presun nákladných automobilov s materiálom po príjazdových komunikáciách, B) zo stacionárnych zdrojov akými sú najmä popojazdy nákladných aut na ploche staveniska a prevádzka stavebných mechanizmov, s predpokladanou hladinou hluku max. 90 db vo vzdialenosti 7 m od stroja (napr. bager, nakladač a pod.). Pri prevádzke budú zdrojom hluku a vibrácií okrem nákladnej dopravy zabezpečujúcej transport spaľovaných odpadov a odpadov zo spaľovania a čistenia spalín, aj jednotlivé komponenty linky na energetické zhodnocovanie nebezpečných odpadov. Významnejší nárast, resp. zmena, súčasného dopravného zaťaženia spojená s prevádzkou spaľovne priemyselných odpadov sa nepredpokladá, resp. tento nárast bude prakticky zanedbateľný, k čomu prispieva nie len skutočnosť, že aj v súčasnosti je dotknutá komunikácia využívaná na transport odpadov určených na zneškodňovanie na skládke nebezpečných odpadov v katastri dotknutej obce, ktorej prevádzka bude ukončená, ale aj samotná, pomerne nízka, projektovaná kapacita spaľovacieho zariadenia. Príspevok navrhovanej činnosti je predpokladaný v rozsahu cca 1-3 NA/deň pre dovoz odpadov a cca 2-6 NA/mesiac pre odvoz vznikajúcich odpadov. Dopravné zabezpečenie spaľovne bude súčasne realizované len počas pracovných dní v časovom rozpätí 06:00 19:00. Počet osobných automobilov dochádzajúcich denne do prevádzky spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice sa významnejšie nezmení, nakoľko sa predpokladá nárast počtu zamestnancov len o 11 osôb. Z jednotlivých inštalovaných technologických zariadení sú zdrojom významnejšieho hluku len spalinový ventilátor, kompresor a parná turbína, vo všetkých prípadoch však nejde o hluk, ktorý by mohol významnejším spôsobom ovplyvniť úroveň hluku vo vonkajších priestoroch v okolí prevádzkovej haly spaľovne. Vnútorné priestory haly budú rozdelené murovanou priečkou na halu prípravy a skladovania odpadu a halu spaľovacieho zariadenia, takže vzájomné ovplyvňovanie úrovne hluku bude obmedzené. V hale prípravy a skladovania odpadu bude zdrojom hluku príprava odpadu drvením, triedením a miešaním. Podľa údajov výrobcu týchto zariadení je možné očakávať, že emisie hluku budú dosahovať hodnôt cca 90 db. Ventilátor núteného odsávania nádrží kvapalného odpadu a skladu tuhého odpadu bude umiestnený v samostatnom priestore nad skladom tuhých odpadov. V hale spaľovacieho zariadenia budú zdrojom ustáleného hluku horáky rotačnej pece, termoreaktora, ventilátory a samotný rotačný pohyb pece. Horáky majú podľa údajov výrobcu hlučnosť maximálne 80 db, rovnako hlučnosť ďalších z uvedených zdrojov neprekračuje 85 db.

66 62/201 Ďalším zdrojom ustáleného hluku v spaľovni bude spalinový ventilátor, ktorý bude umiestnený v samostatnej miestnosti vstavaného objektu spolu s kompresorom na výrobu stlačeného vzduchu. Podľa predpokladov by mohla hlučnosť ventilátora dosahovať vo vzdialenosti 1 m od obrysu úrovne 105 až 110 db. Na eliminovanie emisií hluku je uvažované v tejto časti stavebného objektu s múrmi hrúbky 380 mm, s protihlukovou izoláciou vnútorných stien miestnosti, dverí a hlukového odtienenia okna zo sklobetónu. Prerušovaný hluk bude v oboch častiach spaľovne produkovať doprava a manipulácia s odpadom. Zdrojom impulzného hluku, rovnako v oboch častiach spaľovne, bude manipulácia s kontajnermi na odpad. Podľa meraní na obdobných prevádzkach (napr. Kovošroty) môže hladina hluku jednotlivých úkonov dosiahnuť hodnoty až 98 db, čo je však významne závislé hlavne od prístupu obsluhy k vykonávanej činnosti. Dodržanie prípustných hlukových limitov pre pracovné priestory bude zhodnotené na základe realizovania meraní, na miestach predpokladanej expozície obsluhy, akreditovanou osobou. Najbližšia obytná zástavba na Železničnej ulici a samostatne stojace obytné budovy v lokalite Maková sú lokalizované v blízkosti železničnej trate, v tejto súvislosti možno predpokladať, že pre túto zástavbu platia prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí ako pre priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov v okolí diaľnic, ciest I. a II, triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných tratí a pod., kde pre hluk z iných zdrojov platí v zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. limit L Aeq pre deň a večer 50 db a noc 45 db. Vznik vibrácií zanedbateľnej intenzity sa očakáva len v najbezprostrednejšom okolí niektorých inštalovaných technologických zariadení. II.5. ŽIARENIE A INÉ FYZIKÁLNE POLIA V súvislosti s realizáciou investičného zámeru je možné spomenúť vznik elektromagnetického vlnenia, ktoré bude produkované technologickým zariadením generátorom na výrobu striedavého prúdu pracujúceho na princípe elektromagnetickej indukcie. Tá spočíva v otáčaní vodivej slučky v magnetickom poli, pri ktorom dochádza k premene mechanickej energie na elektrickú. V okolí takéhoto generátora, ako aj každého vodiča, ktorým bude pretekať elektrický prúd sa vytvorí elektromagnetické pole. Vzhľadom však na umiestnenie a veľkosť tohto zdroja má toto vlnenie v súvislosti napríklad s blízkou obytnou zónou prakticky nemerateľný prejav. V súvislosti s prenosovými trasami vyprodukovanej elektrickej energie a elektromagnetického vlnenia z nich emitovaného, to je dostatočne eliminované už samotným obalom kábla. Teplo vznikajúce pri spaľovacom procese bude účinne využívané na výrobu pary pre pohon parnej turbíny. Komponenty linky s predpokladom úniku vznikajúceho tepla budú tepelne izolované, prípadne ochladzované spaľovacím vzduchom, ktorý sa takýmto spôsobom predohrieva. Odpadové teplo bude s maximálnou možnou účinnosťou konvertované na elektrickú energiu. Súčasne bude linka na spaľovanie nebezpečných odpadov umiestnená v uzatvorených priestoroch prevádzkového objektu, v ktorom bude zabezpečená priebežná výmena vzduchu. Z uvedených dôvodov sa emitovanie tepla z prevádzkových priestorov do vonkajšieho prostredia nad bežný rámec nepredpokladá.

67 63/201 II.6. ZÁPACH A INÉ VÝSTUPY Emisie prchavých látok spojených so zápachom je možné v prípade realizácie navrhovanej činnosti predpokladať len v spojitosti s dočasným skladovaním odpadov pred ich nadávkovaním do spaľovacieho zariadenia. Tieto emisie sú v prípade pevných odpadov eliminované umiestnením ich skladovacieho priestoru do uzavretého vstavaného objektu s núteným odsávaním vzdušniny, rovnako ako v prípade kvapalných odpadov, ktoré budú skladované v uzatvorených dvojplášťových zberných nádržiach s odsávaním priestoru nad hladinou skladovanej kvapaliny. Odsatá vzdušnina bude použitá ako spaľovací vzduch, alebo v prípade odstávky spaľovne bude zaústená priamo do komína zabezpečujúceho ich dobrý rozptyl. Na základe uvedeného, tak možno konštatovať, že nie je predpoklad vzniku stavu obťažujúceho alebo ohrozujúceho dotknuté obyvateľstvo, resp. zamestnancov prevádzky. II.7. DOPLŇUJÚCE ÚDAJE Vzhľadom na rovinatosť terénu zvolenej lokality, ako aj na umiestnenie navrhovanej činnosti do jestvujúcich objektov v už existujúcej priemyselnej prevádzke spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice, si realizácia navrhovanej činnosti nevyžiada prakticky žiadne terénne úpravy. Realizácia prevádzky spaľovne priemyselných odpadov si počas výstavby vyžiada zemné práce len v rozsahu výkopov pre výstavbu suterénnych priestorov, ktoré bude umiestnené rovnako v rámci jestvujúcich objektov. Súčasne realizácia navrhovanej činnosti svojim umiestnením na ploche, určenej a už využívanej na priemyselné účely, nevyvolá ani žiadne zásahy do okolitej krajiny. C. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA A HODNOTENIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA I. VYMEDZENIE HRANÍC DOTKNUTÉHO ÚZEMIA Priamo dotknutým je priemyselný areál podniku CHEMOLAK, a. s., v katastrálnom území obce Smolenice. Priemyselný areál je lokalizovaný mimo súvisle zastavaného územia, severovýchodne od intravilánu obce Smolenice, juhozápadne od extravilánu obce Trstín a severozápadne od obce Bíňovce. Realizáciou priamo dotknutou bude v prípade variantu č. 1 plocha v juhovýchodnej časti areálu, v blízkosti vrátnice na vlečke, na ktorej v súčasnosti stojí objekt bývalej spaľovne, ktorý by bolo nutné, v prípade riešenia navrhovanej činnosti na tejto ploche, asanovať. V prípade variantu č. 2 bude priamo dotknutým jestvujúci objekt Skladového hospodárstva energetiky v severovýchodnej časti areálu, v blízkosti objektu kotolne. Priemyselný areál je lemovaný zo severozápadu štátnou cestou II/502 Pezinok Trstín, v blízkosti ktorej je pri vstupe do priestorov podniku umiestnený Garni Hotel Solmus a bytový dom. Po ľavej strane komunikácie II/52 v smere do Trstína sú plochy PPF. V severojužnom smere obchádza priemyselný areál železničná trať Trnava Kúty, ktorú lemuje okrem objektov

68 64/201 skladového a priemyselného využitia, aj radová zástavba rodinných domov na Železničnej ulici. Z ostatných strán je priemyselný areál obklopený poľnohospodársky využívanou pôdou. Pre účely Správy o hodnotení bude v širších súvislostiach uvažované ako územie, pre ktoré bude vykonávané posudzovanie vplyvov, výpočtová plocha použitá pre modelovanie imisného zaťaženia s rozmermi 12,5 x 12,5 km, ktorej súčasťou sú obce Smolenice, Trstín, Bíňovce, Buková, Naháč, Lošonec, Horné Orešany, Boleráz, Horná Krupá a Dolná Krupá. II. CHARAKTERISTIKA SÚČASNÉHO STAVU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA II.1. GEOMORFOLOGICKÉ POMERY Záujmové územie je podľa geomorfologického členenia Slovenska zaradené do sústavy: Alpsko himalájska podsústavy: Panónska panva provincie: Malá Dunajská kotlina oblasti: Podunajská nížina celku: Podunajská pahorkatina podcelku: Trnavská pahorkatina časti: Podmalokarp. pahorkatina Z hľadiska typu reliéfu je záujmové územie zaradené medzi reliéf nížinných pahorkatín s mierne diferencovanými morfoštruktúrami bez agradácie. Členitosť reliéfu záujmového územia ako súčasti pahorkatiny je stredne členitá, smerom na juhovýchod pahorkatina prechádza pozvoľne do roviny s malou členitosťou reliéfu. Na severozápad od záujmovej lokality sa nachádza pohorie Malých Karpát, ktoré sa vyznačuje výraznou členitosťou, strmými svahmi, s hlbokými, často ostro zarezanými depresiami, s nadmorskou výškou jednotlivých kopcov v priemere okolo cca 350 m n. m. Areál prevádzky spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice sa nachádza v nadmorskej výške cca m.n.m., je takmer rovinatý, upravovaný, s generalizovaným sklonom územia cca 1 o v smere k juhovýchodu. II.2. GEOLOGICKÉ POMERY Záujmové územie sa nachádza v blízkosti styku priamo dotknutej vnútroalpskej panvy s Malými Karpatmi. V tejto časti sú Malé Karpaty tvorené kryštalickým jadrom, lemovaným zo severu i západu úzkym pruhom obalového mezozoika. Medzi Kuchyňou a Smolenicami sa rozprestiera krížňanský príkrov, ktorého najvýznamnejšia časť je vysocká séria. Útvary príkrovu sú tektonicky redukované a majú šošovkovitý priebeh. Vysocká séria začína spodnotriasovým súvrstvím bridlíc s pieskovcami a kremencami. Stredný trias tvoria vysocké vápence a dolomity, ktoré zasahujú až do vrchného triasu, ktorého podstatná zložka je karpatský keuper. V jeho nadloží sú lumachelové vápence a tmavé bridlice. Lias a doger sú tvorené rozmanitými plytkovodnými vápencami. Vysocká séria končí slieňmi a bridlicami. Okraj pohoria Malých Karpát je tvorený paleogénom. Juhovýchodnejšie umiestnené záujmové

69 65/201 územie tvorí neogén zastúpený prevažne sivými vápnitými ílovcami, prachovcami, pieskovcami a zlepencami. Z pohľadu geochemického typu hornín ide o vápence. Kvartér širšieho záujmového územia je tvorený delúviami geneticky bližšie nerozlíšenými sedimentmi s nepravidelným pokryvom zastúpenými hlavne hlinami, piesčitými hlinami a ílovitými pieskami, ktoré sú rozšírené najmä na svahoch, ale aj na pahorkatinových chrbtoch. Tvoria ich hnedé až sivohnedé, miestami tmavohnedé pokryvy. Delúviá sa nachádzajú aj v prolúviách, kde tvoria medzivrstvy. V týchto uloženinách tvoria podstatnú časť zrnitostných frakcií jemnozrnné častice, ktorých obsah sa pohybuje od 75 do 95 %. Celkové rozpätie obsahu ílovitej frakcie je od 15 do 45 %. Piesčitá frakcia presahuje iba ojedinele 20 %. Obsah prachovitej frakcie sa pohybuje od 45 do 65 %. Proluviálne sedimenty náplavových kužeľov bez pokryvu sú prevažne vo forme hlinitých a hlinitopiesčitých štrkov s úlomkami hornín. Tieto kužele sú vynášané z bočných svahov periodickými prívalmi vôd a menšími potokmi (v tomto prípade tokom Trnavka a Luhovým potokom). Tvoria vejárovité formy. Často sú erodované hlavným tokom. Hrúbka kužeľov je 1-5 m a závisí od energie prívalových vôd a charakteru okolitých zvetraninových pokryvov. Konkrétna lokalita ako súčasť existujúceho areálu priemyselnej prevádzky je už v súčasnosti tvorená prevažne antropogénnymi uloženinami, ako výsledkom ľudských aktivít v záujmovom území. Tieto uloženiny majú premenlivé zloženie a hrúbky. Väčšinou ide o sedimenty blízke hlinám a štrkom s rôznym obsahom ílovitej, resp. piesčitej zložky. INŽINIERSKO-GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie Slovenska (Atlas krajiny SR, Bratislava, 2002) sa dotknuté územie nachádza v rajóne kvartérnych sedimentov Rajón deluviálnych sedimentov (D) a v rajóne predkvartérnych sedimentov Rajón striedajúcich sa súdržných a nesúdržných sedimentov (Nk). D - rajón deluviálnych sedimentov je v sledovanom území závislí od charakteru predkvartérneho podkladu, strmosti, relatívnej polohy konkrétnej lokality vo svahu i od klimatických pomerov, ktoré spolu vytvárajú litologicky i hrúbkou rozdielne akumulácie. Pri úpätí svahov a vo svahových depresiách dosahujú hrúbky týchto sedimentov aj niekoľko metrov (miestami i cez 10 m), zatiaľ čo v strmších častiach svahov je hrúbka delúvií menšia, často aj menej ako 3 až 2 m. Na nespevnených sedimentoch predkvartérneho podkladu zodpovedá charakter delúvií litologickému charakteru podložia, t.j. na jemnozrnných sedimentoch podkladu delúvia piesčité, na prevažne štrkovitých sedimentoch podkladu delúvia piesčito-štrkovité. Hlinitopiesčité delúvia, príp. i s obsahom štrku, sa vytvárajú na kombinovaných nespevnených sedimentoch podkladu. V deluviálnych sedimentoch sa vo vyšších častiach svahov len zriedkavo vytvára súvislý horizont podzemnej vody. Častejšie sú akumulácie podzemných vôd v nižších častiach svahov, najmä na prechode do nížin a kotlín, resp. do fluviálnych a proluviálnych sedimentov. V týchto častiach územia je hladina podzemnej vody často v hĺbkach do 5, resp. i do 2 m. Chemizmus a agresívne vlastnosti podzemných vôd v deluviálnych sedimentoch závisia (najmä pri ich malej mocnosti) od charakteru hornín a podzemných vôd predkvartérneho podkladu.

70 66/201 GEODYNAMICKÉ JAVY Z geodynamických javov najčastejšie sú rajóny deluviálnych sedimentov postihované eróziou, zosúvaním, resp. podomieľaním a abráziou brehov tokov. Tieto prejavy sú však priamo v záujmovej lokalite výrazne eliminované malou sklonitosťou a členitosťou reliéfu a sú charakteristické skôr pre polohy severozápadne od záujmového územia v predhorí Malých Karpát. SEIZMICITA Z hľadiska seizmicity je predmetné územie v oblasti, kde možno očakávať otrasy s epicentrálnou intenzitou 3 MSK-64, na základe historicky preukázateľného zemetrasenia v jej blízkom okolí, zaznamenaného v rozpätí rokov 1034 až Podľa STN (príloha A.1) sa záujmové územie nachádza v oblasti s možnosťou výskytu seizmických otrasov 6-7 o stupnice M.C.S, ktoré sú charakterizované ako silné až veľmi silné so zrýchlením 5-25 m.s -2. Seizmické ohrozenie v hodnotách špičkového zrýchlenia na skalnom podloží je podľa Atlasu krajiny SR (2002) na dotknutom území na rozhraní kategórie s hodnotami vyššími ako 1,59 m/s 2, čo je najvyšší stupeň škály hodnotiacej územie SR, a kategórie s hodnotami 1,3 až 1,59 m/s 2. Seizmické ohrozenie v hodnotách makroseizmickej intenzity dosahuje 7 MSK-64. Seizmicita v oblasti je spojená s tektonickými líniami prebiehajúcimi v smere severozápadjuhovýchod. LOŽISKÁ NERASTNÝCH SUROVÍN V širšom okolí záujmového územia sú ložiská nerastných surovín zastúpené prevažne nerudnými surovinami v podobe stavebného kameňa. Táto surovinová báza sa koncentruje do lokalít Buková, Trstín, Dechtice Dolná Skalová a Lošonec. Výskyt vysokopercentného vápenca je overený na lokalite Dechtice Lašteky. STAV ZNEČISTENIA HORNINOVÉHO PROSTREDIA Pri hodnotení znečistenia horninového prostredia je nutné vychádzať z možného prenosu znečistenia z iných zložiek životného prostredia, pokiaľ nie sú k dispozícii údaje o znečistení zistenom na konkrétnych vzorkách zo záujmovej lokality. Najvýznamnejším indikátorom znečistenia horninového prostredia môže byť dokumentované znečistenie pôdy, ktoré tvorí vrchnú vrstvu horninového prostredia a je kontaktnou vrstvou medzi ďalšími zložkami geosféry, a to atmosférou, litosférou a hydrosférou. Z uvedeného vyplýva, že predpoklad znečistenia horninového prostredia je potrebné odvodzovať z chemického znečistenia ovzdušia, zrážok, vôd a pôd záujmového územia. RADONOVÉ RIZIKO Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U 238, ktorý je

71 67/201 v stopových množstvách prítomný vo všetkých horninách. Radón nie je stabilný, ale ďalej sa rozpadá na tzv. dcérske produkty. Tie sa viažu na aerosólové a prachové časti v ovzduší, s ktorými vstupujú do živého organizmu inhaláciou. Radónové riziko je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľstva, ktorého účinku je obyvateľstvo vystavené predovšetkým zo stavebných materiálov, z horninového podložia budov a z vody. Na základe Mapy potenciálneho radónového rizika sa záujmová lokalita nachádza na území s nízkym radónovým rizikom. Aj v bezprostrednom okolí záujmového územia sa nachádzajú len územia s nízkym radónovým rizikom. V rámci úlohy Hodnotenie radónového rizika z geologického podložia miest s počtom obyvateľov nad a okresných miest s vysokým a stredným radónovým rizikom bola stanovovaná aj rádioaktivita surovín pre stavebnú výrobu, t. j. štrky a vápence z blízkych lokalít Buková a Trstín. Všetky merané hodnoty vyhovovali limitom podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 406/1992 Z. z. II.3. PÔDNE POMERY V záujmovom území a jeho blízkom okolí sa vyskytujú pôdne typy ako regozeme, čiernice, kambizeme a rendziny. Podľa všeobecnej charakteristiky ide pri regozemiach, v starších klasifikáciach označovaných aj ako mačinové pôdy, o pôdy s tenkým svetlým humusovým horizontom, ktorý sa tvorí hlavne na naviatych pieskoch, na íloch, slieňoch alebo sprašiach. Často sú viazané aj na miesta, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. Pod čiernicami rozumieme pôdy s tmavým humusovým horizontom, ktoré sa vyskytujú hlavne na nivách vodných tokov, prípadne v menšej miere na pahorkatinách, v miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody. Ako kambizeme označujeme pôdy s rôzne hrubým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je B horizont zvetrávania skeletnatých substrátov, prevažne s vyšším obsahom skeletu. Zmieňované redziny sú pôdami na vápencoch a dolomitoch, väčšinou s tmavým humusovým horizontom, pod ktorým sa nachádza substrát alebo B horizont zvetrávania. Uvedené pôdne typy sú zastúpené konkrétne pôdnymi jednotkami regozeme modálne a kultizemné silikátové ľahké a kambizeme modálne a kultizemné kyslé ľahké, sprevádzané podzolmi modálnymi a kambizemnými ľahkými, lokálne v depresiach aj glejmi ľahkými, pôvodom z nekarbonátových viatych pieskov; čiernice kultizemné ľahké, sprevádzané čiernicami kultizemnými strednými, čiernicami glejovými ľahkými a glejmi ľahkými, lokálne čiernicami modálnymi; prevažne z ľahkých nekarbonátových aluviálnych sedimentov; kambizeme modálne a kultizemné nasýtené až kyslé, sprevádzané rankrami a kambizemami pseudoglejovými; zo stredne ťažkých až ľahších skeletnatých zvetralín nekarbonátových hornín; rendziny a kambizeme rendzinové, sprevádzané litozemami modálnymi karbonátovými, lokálne rendzinami sutinovými; zo zvetralín pevných karbonátových hornín; rendziny a kambizeme rendzinové, sprevádzané litozemami modálnymi karbonátovými, lokálne rendzinami sutinovými; zo zvetralín pevných karbonátových hornín; čiernice kultizemné ľahké, sprevádzané čiernicami kultizemnými strednými, čiernicami glejovými ľahkými a glejmi ľahkými, lokálne čiernicami modálnymi; prevažne z ľahkých nekarbonátových aluviálnych sedimentov; čiernice kultizemné ľahké, sprevádzané čiernicami kultizemnými strednými, čiernicami glejovými ľahkými a glejmi ľahkými, lokálne čiernicami

72 68/201 modálnymi; prevažne z ľahkých nekarbonátových aluviálnych sedimentov; kambizeme modálne kyslé, sprevádzané kambizemami kultizemnými a rankrami zo zvetralín kyslých až neutrálnych hornín; a čiernice kultizemné ľahké, sprevádzané čiernicami kultizemnými strednými, čiernicami glejovými ľahkými a glejmi ľahkými, lokálne čiernicami modálnymi; prevažne z ľahkých nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Reakcia týchto pôd je prevažne slaboalkalická, cca 7,3 ph, a tieto pôdy disponujú veľkou retenčnou schopnosťou. Vo všeobecnosti ich možno zaradzovať do triedy zrnitosti hlinitej. Sú stredne priepustné a ich vlhkostný režim je mierne suchý. Pôdy ležia v dostatočne teplom, suchom, pahorkatinovom regióne, s počtom dní v roku 231 s teplotou nad 5 o C a klimatickým ukazovateľom zavlaženia podľa Budyka (t.j. rozdiel potenciálneho výparu a zrážok pre VI. až VIII. mesiac) je mm. Kód svahovitosti klasifikuje väčšinu pôd ako pôdy na rovine bez prejavu plošnej vodnej erózie. Vo všetkých prípadoch ide o hlboké pôdy a bez skeletu (t.j. obsah skeletu do hĺbky 60 cm pod 10%). Pôdy sú zaradené podľa BPEJ prevažne v stredných triedach kvality (5.-7. trieda kvality), s výnimkou pomerne väčšej plochy južne od areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s., ktorej pôdy sú zaradené v 3. a 4. triedy kvality pôdy. Malé plochy poľnohospodárskej pôdy na úpätí Malých Karpát sú prevažne zaradené do triedy kvality, ako poľnohospodárske pôdy s nízkou kvalitou. Nezastavanú pôdu priamo na hodnotenej lokalite však možno prevažne označiť ako Antrozem (AN), čo je človekom vytvorená umelá pôda na nepôvodných substrátoch. Zaraďované sú sem pôdy napr. na umelých substrátoch t.j. navážkach v sídlach a na rekultivovaných plochách, ale aj pôdy na násypoch železníc a ciest, a tiež plochy neumožňujúce rast rastlín. ZNEČISTENIE PÔD A SUPEŇ NÁCHYLNOSTI NA CHEMICKÚ A MECHANICKÚ DEGRADÁCIU Kontaminácia pôdy je v okolí záujmovej lokality výsledkom spolupôsobenia emisií z prevádzky navrhovateľa, ktorú priamo obklopuje orná pôda, emisií z dopravy a chemizácie poľnohospodárskej výroby v podobe aplikácie hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín. Tá bola vysoká najmä v minulosti, kedy bola rastlinná výroba výrazne podrobovaná trendu enormného zvyšovania výnosov. V súčasnosti pri znížení dávok čistých živín NPK na 1 ha poľnohospodárskej pôdy z pôvodných cca 280 na 85 kg, sa obsah cudzorodých látok v pôde z tohto zdroja podstatne znížil. Pôdy lokality nie sú v súvislosti s obsahmi rizikových prvkov považované za kontaminované pôdy, čo dokazuje aj tabuľka C.II.3/02, v zmysle ktorej sú všetky analyzované poľnohospodárske pôdy v katastroch obcí Smolenice, Bíňovce a Trstín zaradené v kategórii nekontaminované. Za lokálne zdroje znečistenia pôdy sú považované najmä veľkochovy hospodárskych zvierat, tie však najmä po roku 1990 zanikali a tie ktoré sa zachovali, výrazne zredukovali svoje stavy. Priamo v bezprostrednom okolí predmetnej lokality, ktorá je súčasťou priemyselného areálu sa žiaden hospodársky dvor nenachádza. Zo všeobecných charakteristík pôdy záujmového územia je možné spomenúť strednú odolnosť dotknutej pôdy proti kompakcii a slabú až strednú odolnosť pôdy proti intoxikácii kyslou skupinou rizikových kovov. Predmetné pôdy sú hodnotené ako náchylné na acidifikáciu, nakoľko sa vyvinuli na minerálne chudobných substrátoch, čo však je mierne eliminované ich

73 69/201 karbonátovým charakterom. Riziko kontaminácie rastlinnej produkcie vypestovanej na pôdach záujmového územia ťažkými kovmi je považované za nízke. A z hľadiska plošnej kontaminácia pôd sú tieto pôdy v zmysle klasifikácie Atlasu krajiny SR považované za relatívne čisté. Poľnohospodárska pôda v širšom záujmovom území je v závislosti na klimatických podmienkach v rôznej miere ohrozená vodnou a veternou eróziou. Hlavnou príčinou tohto javu je nevyhovujúce usporiadanie súčasnej krajinnej štruktúry. V južnej časti katastra dotknutej obce, ktorá je otvorená do nížiny, je významnejšie ovplyvnená veternou eróziou, čo je následok zavedenia veľkoblokov ornej pôdy do poľnohospodárstva, ktorý súvisel aj s odstraňovaním medzí, vetrolamov, terasovania, systematickým odstraňovaním rozptýlenej krovinnej a stromovej zelene, zhutňovaním podorničia, znižovaním podielu organických hnojív, hydromelioračnými úpravami vedúcimi ku všeobecnému poklesu hladiny podzemnej vody a z toho vyplývajúcej celkovej aridizácií mikroklímy a zostepňovanie krajiny. Na parcelách PPF ležiacich na úpätí Malých Karpát sa už v závislosti od svahovitosti terénu môže prejaviť aj vodná erózia. Najbližšie k záujmovej lokalite sú v rámci ČMS Pôda sledované konkrétne charakteristiky pôd v sondách na uvedených lokalitách: Kontaminácia pôd v okolí záujmového územia Tab. č. C.II.3./01 Lokalita Dolná Krupá Zeleneč Báhoň Pôdny typ Hnedozem Černozem Černozem Pôdny subtyp Typická Typická Typická Varieta Karbonátová Karbonátová Zrnitosť Stredne ťažká obsah ílu (< mm) % obsah prachu ( mm) > 60 % Stredne ťažká obsah ílu (< mm) % obsah prachu ( mm) > 60 % Stredne ťažká obsah ílu (< mm) % obsah prachu ( mm) > 60 % Objemová hmotnosť (g.cm -3 ) Mierne nepriaznivá Nízka >1,36 Mierne nepriaznivá Výmenná pôdna Neutrálna Alkalická Neutrálna reakcia 6,5-7,2 7,3 7,7 6,5-7,2 (ph v KCL) Obsah humusu Mierne humózna 1-2% Stredne humózna 2 3 % Silne humózna 3 5 % Obsah fosforu Vysoký Stredný Vysoký (mg.kg -1) pre ornú pôdu >80 pre ornú pôdu pre ornú pôdu >80 pre trvalé trávne pre trvalé trávne pre trvalé trávne > >45 porasty porasty porasty Obsah draslíka Vysoký Vysoký Dobrý

74 70/201 (mg.kg -1 ) pre ornú ľahká pre ornú ľahká pre ľahká >200 >200 pôdu pôda pôdu pôda ornú pôda stredne stredne pôdu stredne ťažká pôda >250 ťažká pôda >250 ťažká pôda ťažká ťažká ťažká >330 >330 pôda pôda pôda pre ľahká pre ľahká pre ľahká >150 > trvalé pôda trvalé pôda trvalé pôda trávne stredne trávne stredne trávne stredne porasty ťažká >180 porasty ťažká >180 porasty ťažká pôda pôda pôda ťažká ťažká ťažká >230 >230 pôda pôda pôda Totálny obsah Cd < 0.8 mg.kg -1 < 0.8 mg.kg -1 < 0.8 mg.kg -1 Totálny obsah Pb < 85 mg.kg -1 < 85 mg.kg -1 < 85 mg.kg -1 Totálny obsah Cr < 130 mg.kg -1 < 130 mg.kg -1 < 130 mg.kg -1 Totálny obsah Hg < 0.3 mg.kg -1 < 0.3 mg.kg -1 < 0.3 mg.kg -1 Totálny obsah As < 29 mg.kg -1 < 29 mg.kg -1 < 29 mg.kg -1 Totálny obsah Cu < 36 mg.kg -1 < 36 mg.kg -1 < 36 mg.kg -1 Totálny obsah Co < 20 mg.kg -1 < 20 mg.kg -1 < 20 mg.kg -1 Totálny obsah Zn < 140 mg.kg -1 < 140 mg.kg -1 < 140 mg.kg -1 Totálny obsah Ni < 35 mg.kg -1 < 35 mg.kg -1 < 35 mg.kg -1 Totálny obsah Se < 0,8 mg.kg -1 < 0,8 mg.kg -1 < 0,8 mg.kg -1 (zdroj VÚPOP) Z hľadiska obsahu stanovovaných prvkov sú tieto pôdy nekontaminované a všetky namerané údaje sú na úrovni pozaďových, t. j. prirodzených hodnôt. Pre potreby tvorby Geochemického atlasu SR (Čurlík, Ševčík, 1999) bolo vykonaných v okolí záujmovej lokality na poľnohospodárskych pôdach aj niekoľko ďalších sond, jedna v katastri dotknutej obce Smolenice, JJZ od areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Ďalšie sondy boli vykonané severozápadne a východne od obce Trstín a juhozápadne od obce Bíňovce. Digitálna údajová databáza zahŕňa okrem identifikácie a lokalizácie pôdneho profilu, príslušnej pôdnej taxonomickej jednotky, jeho hĺbky a genetického horizontu, aj základné analytické vlastnosti pôd, t.j. pôdna reakcia, obsah karbonátov, obsah textúrnej frakcie a obsah rizikových prvkov. Z pohľadu obsahu rizikových prvkov, vyžiadaných od VUPU, ani pôdy v okolí záujmovej lokality nevykazujú charakteristiky kontaminácie.

75 71/201 UMIESTNENIE PÔDNYCH SOND V OKOLÍ ZÁUJMOVEJ LOKALITY

76 72/201 Tab. č. C.II.3./02 Obsah sledovaných rizikových prvkov v humusových horizontoch poľnohospodárskych pôd záujmového územia Rizikový prvok Sonda GAP-TT- 109 A horizont pôdy Substrát pôdy GAP-TT- 110 mg na l kg pôdy GAP-TT- 112 GAP-TT- 117 Limitná hodnota A pre nekontaminované pôdy* kataster obce Trstín Smolenice Bíňovce Trstín Arzén 4,5 4,9 4,5 6,9 29 Bárium Berýlium 1,1 1,3 1,1 1,0 3 Kadmium 0,2 0,2 0,2 0,2 0,8 Kobalt 5,0 7,0 7,0 9,0 20 Chróm 84,0 80,0 88,0 84,0 130 Meď 10,0 13,0 14,0 15,0 36 Ortuť 0,04 0,03 0,04 0,07 0,3 Molybdén 0,1 0,2 0,2 0,5 1,0 Nikel 14,0 15,0 21,0 24,0 35 Olovo 15,0 16,0 14,0 18,0 85 Selén 0,1 0,1 0,1 0,05 0,8 Cín 11,0 6,0 9,0 7,0 20 Vanád 60,0 59,0 58,0 58,0 120 Zinok 43,0 45,0 45,0 55,0 140 Vysvetlivky: *Limitné koncentrácie rizikových látok v pôde pre zaradenie pôdy medzi nekontaminované podľa Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 531/1994 (zdroj VÚPU) II.4. KLIMATICKÉ POMERY Záujmové územie podhoria Malých Karpát patrí do klimatickej oblasti mierne teplej, okrsku mierne teplého, mierne vlhkého s miernou zimou (Atlas krajiny SR, 2002). Počet letných dní s teplotou 25 C je tu menej ako 50, júlový priemer teploty je 16 C, januárový priemer dosahuje > -3 C a priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje 8-9 C. Najbližšou synoptickou stanicou SHMÚ, cca 15 km v VVJ smere od záujmovej lokality, je stanica v Jaslovských Bohuniciach so zemepisnými súradnicami s. š. a v. d..

77 73/201 TEPLOTNÉ POMERY V okrese Trnava býva priemerne 69,7 letných dní s teplotou vyššou ako 20 C a priemerne 16,3 tropických dní s teplotou vyššou ako 30 C. Tropické dni sú najčastejšie v mesiacoch júl august, s menším zastúpením aj v mesiacoch jún, prípadne september. Mrazových dní s teplotou nižšou ako 0 C býva priemerne 95,7, najčastejšie v mesiacoch december február, menej v mesiacoch október november a marec apríl. Ľadových dní s teplotou, kedy teplota nevystupuje nad 0 C je priemerne 29,3 za rok, s najväčšou početnosťou v mesiacoch december február. Tab. č. C.II.4./01 Priemerné mesačné teploty zo stanice Jaslovské Bohunice, rok (ºC) Jaslovské Bohunice I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. rok rok ,3 1,2 4,1 11,3 13,8 17,4 19,4 19,8 15,1 11,7 5,3 0,9 8,6 rok ,2-2,5 2,9 10,8 15,1 17,8 20,3 18,5 16,2 10,7 3,9 0,2 9,5 rok ,2-2,4 2,5 11,5 14,8 18,6 23,4 17,6 17,3 12,1 7,3 2,9 10,1 ZRÁŽKOVÉ POMERY Najviac zrážok je v záujmovom území v mesiacoch jún august, najmenej v mesiacoch január marec. Z dlhodobého hľadiska je suchým mesiacom aj september. Pre predhorie je typické, že s narastajúcou nadmorskou výškou sa zvyšuje vlhkosť, klesá atmosférický tlak, rastie hodnota oblačnosti, znižuje sa dĺžka slnečného svitu, zvyšuje sa aj množstvo zrážok a dĺžka výskytu snehovej pokrývky. Tab. č. C.II.4./02 Priemerné mesačné úhrny zrážok zo stanice Jaslovské Bohunice, rok (mm) mesia c I II II I IV V VI VI I , 30, 56, 30, 33, 94, 17, , 56, 3,9 62, 33, 25, 72, , 37, 40, 65, 88, 67, 25, VII I 73, 2 117,7 116, 7 IX X XI XI I 46,5 51, 47, 32, ,6 11, 50, 78, ,3 18, 44, 12, Ro k 569, 8 601, 4 575, 2 VETERNÉ POMERY

78 74/201 Pre popis veterných pomerov v záujmovej lokalite boli použité jednak výstupy zo synoptickej stanice v Jaslovských Bohuniciach, ktorá je umiestnená rovnako v otvorenej krajine ako priamo dotknutý areál spoločnosti CHEMOLAK, a. s. A na základe odporúčania SHMÚ boli vyžiadané aj merania vykonané SHMÚ v obci Modra, nakoľko tá má obdobne úpäťovú pozíciu ako intravilán dotknutej obce Smolenice. Podľa výstupov zo synoptickej stanice Jaslovské Bohunice a ich vyhodnotenia, ktoré bolo vykonané pre potreby Programu na zlepšenie kvality ovzdušia pre územie mesta Trnava, ako oblasti riadenej kvality ovzdušia, v záujmovom území prevládajú prevažne vetry severozápadného a severovýchodného smeru, prípadne juhovýchodného smeru. V roku 2004 bola početnosť ich výskytu až 63 %, na stav bezvetria (rýchlosť vetra pod 0,5 m/s) pripadlo len 0,1 %. V roku 2005 bola početnosť ich výskytu 60 % a na stav bezvetria pripadlo 5,4 %. V roku 2007 bola početnosť ich výskytu 50 % a relatívna početnosť výskytu bezvetria bola 6,5 %. Záujmové územie súčasne nie je významnejšie zaťažené inverziami, je pomerne nízky aj výskyt hmiel, len cca dní v roku. Veterná ružica, početnosť smerov vetra % za rok 2004 (zdroj: Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnava, 2007)

79 75/201 Veterná ružica, početnosť smerov vetra % za rok 2005 (zdroj: Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnava, 2007) Veterná ružica, početnosť smerov vetra % za rok 2006 (zdroj: Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia územie mesta Trnava, 2007)

80 76/201 V nasledujúcich tabuľkách je uvedené spracovanie údajov z meraní na synoptickej stanici SHMÚ v Jaslovských Bohuniciach za tridsať rokov, ktoré bolo použité pre vypracovanie Havarijného plánu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Tab. č. C.II.4./03 Početnosť výskytu smerov vetra zo stanice Jaslovské Bohunice, roky Smer vetra % 2, 1 S SV V JV J JZ Z SZ Bezvet rie 0,3 6, 4 11, 5 3,8 1, 4 9, 8 11, 5 53,1 (zdroj SHMÚ) Priemerná rýchlosť vetra zo stanice Jaslovské Bohunice, roky Tab. č. C.II.4../04 Smer I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok S 3,4 3,7 2,8 3,5 3,3 3,4 3,1 3,1 2,8 2,9 2,7 2,6 3,1 SV 2,1 2,0 2,2 3,0 2,6 2,4 2,6 2,9 2,5 3,0 2,0 2,4 2,5 V 2,7 3,4 3,1 3,2 3,0 2,9 3,0 3,2 3,1 3,7 3,2 2,9 3,1 JV 3,2 3,0 3,3 3,7 3,4 2,9 3,0 3,3 3,1 3,4 3,3 3,4 3,3 J 2,6 2,5 3,2 3,4 3,2 3,0 3,1 2,9 3,0 3,3 2,9 3,1 3,0 JZ 1,9 3,2 3,6 3,9 3,3 3,6 3,5 3,6 3,0 3,2 2,6 2,5 3,2 Z 4,7 4,2 4,0 3,8 3,7 3,5 3,5 3,5 3,6 3,5 3,8 4,1 3,8 SZ 4,5 4,1 4,0 4,2 3,8 3,4 3,4 3,3 3,5 3,6 3,8 4,0 3,8 (zdroj SHMÚ) Podľa zakúpených meraní od SHMÚ, vykonaných v lokalite Modra-Piesok boli zaznamenané nasledujúce výstupy: Priemerná rýchlosť a početnosť vetra, lokalita Modra - Piesok Smer vetra Početnosť Rýchlosť N 4,5 3,6 NNE 1,2 2,7 NE 1,5 2,0 ENE 1,1 1,8 E 3,3 1,8 ESE 3,9 2,2 SE 5,0 2,3 SSE 2,5 2,2 S 3,1 2,3 SSW 1,7 2,2 SW 2,3 2,4 WSW 1,7 2,6 Tab. č. C.II.4../05

81 77/201 W 4,8 3,3 WNW 4,7 3,5 NW 9,7 3,9 NNW 6,0 3,8 Bezvetrie 43,1 - (zdroj SHMÚ) Pokiaľ by sa ako najreprezentatívnejšie pre lokálne pomery brali v zmysle odporúčaní SHMÚ výstupy z meraní vetra na lokalite Modra Piesok za prevládajúce možno považovať vetry severozápadného smeru, ktoré súčasne disponujú aj najvyššou priemernou rýchlosťou. Prevládanie severozápadného vetra korešponduje s výstupmi na meracej stanici v Jaslovských Bohuniciach. Aj priemerná ročná rýchlosť týchto vetrov je zrovnateľná 3,8 a 3,9 m.s -1. Nakoľko pod stavom bezvetria rozumieme bezvetrie a rýchlosť vetra pod 0,5 m/s, príslušné percento sa pre potreby rozptylových štúdií v súlade s platnou metodikou rozpočítava medzi jednotlivé smery vetra. Výstupom prepočtu sú nasledujúce údaje, použité pre výpočty rozptylu v záujmovej lokalite. N NE E SE S SW W NW Φ Smer vetra Početnosť [%] 13,4 8,0 11,1 13,5 10,5 9,3 13,3 20,9 Rýchlosť [m.s -1 ] 3,6 2,0 1,8 2,3 2,3 2,4 3,3 3,9 1,7 (zdroj: doc. RNDr. F.Hesek, CSc., 2009: Rozptylová štúdia pre výstavbu spaľovne v Smoleniciach) II.5. STAV ZNEČISTENIA OVZDUŠIA Medzi najväčších znečisťovateľov dotknutého okresu Trnava podľa množstva emisií patrili napríklad v roku 2006 spoločnosti: Johns Manville Slovakia, a. s. Trnava (TZL, SO 2, NO x, CO), Amylum Slovakia, s. r. o. Boleráz (TZL, NO x, CO), Zlievareň Trnava, s. r. o. (TZL, SO 2, CO), Alas Slovakia, s. r. o. Trnava (TZL), ŽOS Trnava, a. s. (TZL), Wienerberger Slovakia, s. r. o. Boleráz (SO 2, NO x, CO), Cesty Nitra, a. s., OS Smolenice (SO 2, CO), Swedwood Slovakia, s. r. o., OZ Majcichov (NO x, CO), PCA Slovakia, s. r. o. Trnava (NO x ). Podľa informácií z NEIS pre veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia boli v okrese Trnava vypustené nasledujúce množstvá emisií: Tab. č. C.II.5./01 Emisie znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia v okrese Trnava v r (v tonách) Názov ZL rok 2000 rok 2001 rok 2002 rok 2003 rok 2004 rok 2005 rok 2006

82 78/ ,3 TZL 111,7 53 Oxidy N ako NO 2 43 Oxidy S ako 149,2 SO 2 75 CO 753, , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,3 375, ,4 108, ,9 814, (zdroj NEIS) Klesajúce emisie TZL a oxidov dusíka korešpondujú s celoslovenským vývojom, ktorý súvisí predovšetkým s plynofikáciou energetiky v prevádzkach najväčších znečisťovateľov ovzdušia. Okolie záujmovej lokality je najvýznamnejšie znečisťované samotnou prevádzkou navrhovateľa, cestnou dopravou prechádzajúcej komunikácie, niekoľkými priemyselnými prevádzkami a emisiami z miestnych energetických zdrojov, kde napriek plynofikácii obce je najmä v poslednej dobe z ekonomických dôvodov trend navracať sa k pôvodným palivám. Záujmová lokalita však nie je významnejšie zaťažená stavmi inverzie ani bezvetria a prevládajúce vetry zo severu a severozápadu majú postačujúcu silu pre dobrý rozptyl v smere mimo zastavaného územia. Konkrétne sa v okolí priamo dotknutého areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice nachádzajú nasledujúce stredné a veľké zdroje znečisťovania ovzdušia: Obaľovňa bitúmenových zmesí prevádzkovateľ Cesty Nitra, a. s., Nitra, Kameňolom Trstín prevádzkovateľ Alas Slovakia, a. s., Bratislava, Kameňolom Lošonec Alas Slovakia, a. s., Bratislava, Nanášanie povlakov na povrchy kovov prevádzkovateľ Ingsteel, s. r. o., BA, Poľnohospodárske družstvo Smolenice, Čerpacia stanica PH, Trstín, Výroba škrobu, sirupov, krmív - Amylum Slovakia, s. r.o. Boleráz, Výroba keramických výrobkov - Wienerberger Slovakia, s.r. o. Boleráz.

83 79/201 Umiestnenie prevádzok znečisťujúcich ovzdušie Legenda: 1. CHEMOLAK, a. s., 2. Poľnohospodárske družstvo Smolenice, 3. Ingsteel, s. r. o., 4. Cesty Nitra, a.s., 5. Kameňolom Trstín, 6. Kameňolom Lošonec, 7. Čerpacia stanica, 8. Wienerberger, s. r. o., 9. Amylum Slovakia, s. r. o.

84 80/201 Obaľovňa bitúmenových zmesí spoločnosti Cesty Nitra, a. s. je klasifikovaná ako veľký zdroj znečisťovania ovzdušia. Prevádzka je zdrojom emisií TZL, NO x, SO 2, CO a VOC. Hlavným zdrojom znečisťovania v podobe emitovania TZL, NO x, SO 2, CO je spaľovania paliva pre účely sušenia kameniva a samotná manipulácia s kamenivom, zdrojom VOC je hlavne spracovanie bitúmenu. Podľa údajov z analogických prevádzok sa v zložení prchavých látok objavuje hlavne formaldehyd, polycyklické aromatické uhľovodíky a stopové množstvá naftalénu, benzénu a sírouhlíku. V predmetnej prevádzke bola stará obaľovacia súprava vymenená za novú, ktorá využíva najmodernejšiu technológiu typu AMANN. Plynofikáciou obaľovacej súpravy (palivom je v súčasnosti skvapalnený propán) sa dosiahlo výrazného zníženia emisií tuhých znečisťujúcich látok do ovzdušia, a to podľa verejne dostupných informácií prevádzkovateľa až o 23,5 %, a pri emisiách plynných znečisťujúcich látok o 13,4 % oproti minulosti. Prevádzka zakategorizovaná ako veľký zdroj znečisťovania ovzdušia emituje z 15 metrov vysokého komína, podľa meraní vykonaných na prevádzke v septembri 2007, nasledujúce množstvá emisií: TZL 0,025 kg/hod CO 0,1450 kg/hod NO x 0,7650 kg/hod TOC 0,1350 kg/hod (zdroj informácií: prevádzkovateľ, ObÚ ŽP Trnava, NEIS) Kameňolom Trstín v katastrálnom území obce Trstín je určený na ťažbu dolomitu pre účely tvorby podkladových vrstiev v inžinierskom staviteľstve, pre výstavbu ciest, pre výrobu asfaltových a betónových zmesí, pre realizáciu drenáží a zásypov, ale aj pre zimné posypy ciest a chemický priemysel.

85 SPAĽOV ŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK a.s. SMOLENICE 81/201 Scheuch odprašovacia technika, s. r. o. Veľké Meziříčí, pre ktoré je garantovaný úlet prašných podielov pod limitnou hranicou 20 mg/m 3. Prevádzka kameňolomu je pre svoje okolie zdrojom hlavne emisií TZL. Pre zníženie prašnosti z úpravárenskej linky je v prevádzke inštalované odprašovacie zariadenia firmy Výška komína, do ktorého je odsávaná vzdušnina zaústená je 24,0 m a celkový objem odsatej vzdušniny je m 3. Napríklad v roku 2008 emitovala prevádzka 0, t TZL. Prevádzka je kategorizovaná ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. V súčasnosti sa uvažuje rozšírenie ťažby na t kameňa ročne. (zdroj informácií: ObÚ ŽP Trnava, NEIS, zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z. pre rozšírenie ťažby, december 2007) Pre zaťaženie ovzdušia priamo dotknutej lokality znečisťujúcimi látkami je predmetná prevádzka, vzhľadom k svojej vzdialenosti, zaujímavá hlavne nákladnou dopravou transportujúcou vyťaženú surovinu. Pri uvažovanej kapacite t/rok a pri predpoklade 220 expedičných dní v roku sa očakáva v kameňolome na deň príjazd a odjazd maximálne 95 nákladných áut a to len počas pracovných dní. Rozdelenie dopravnej intenzity sa predpokladá v pomere 45 % smerom na Trnavu (I/51), 25 % smerom na Jablonicu a Senicu (I/51), 15 % na Záhorie cez Bukovú (III/502013), 10 % na Pezinok (II/502) a 5 % na Vrbové (II/502). Na základe tejto úvahy bude cez záujmovú lokalitu situovanú pri komunikácii II/502 v smere na Pezinok prechádzať 10 % nákladnej dopravy zabezpečujúcej prevádzku kameňolomu Trstín, t. j. 9,5 NA/deň, čo sa

86 82/201 premietne pri predpoklade cesty do a z kameňolomu do cestného profilu ako prejazd 19 nákladných áut za deň. V kameňolome Lošonec v katastrálnom území obce Lošonec sa ťaží vyvretá hornina malafýr (paleobazalt) pre účely úpravy povrchových vrstiev vozoviek, výstavbu ciest, koľajové podložia a lôžka, asfaltové zmesi, drenáže a zásypy ako aj dekorácie. Prevádzka je kategorizovaná ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. Pre zaťaženie záujmovej lokality emisiami znečisťujúcich látok má predmetná prevádzka význam v rovnakej podobe ako je to v prípade kameňolomu Trstín. Napríklad v roku 2008 emitovala prevádzka 0, t TZL, čo je cca 50 % množstva TZL emitovaný kameňolom Trstín. Vzhľadom na tento fakt, ako aj vzdialenosti kameňolomu (cca 6,5 km) k záujmovej lokalite je z jej pohľadu významnejšia záťaž pochádzajúca z dopravy zabezpečujúcej predmetnú prevádzku. (zdroj informácií: ObÚ ŽP Trnava, NEIS) Ďalšou prevádzkou v okolí záujmovej lokality, ktorá je zdrojom emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia je prevádzka firmy Ingsteel, s.r. o. Bratislava. Prevádzka je zameraná na výrobu oceľových konštrukcií a jej súčasťou je nanášanie povlakov na povrchy kovov. V trojloďovej výrobnej hale je tak okrem strojného vybavenia potrebného na výrobu oceľových konštrukcií umiestnený aj 6 x 4 x 3m veľký tryskací box a tiež striekací vyhrievaný box. Výška všetkých výduchov z procesu je 6m. Na procesný ohrev je používaný zemný plyn, ktorého bolo napr. v roku 2008 spotrebovaných 137,054 tis.m 3, a ktorý bol v uvedenom roku v prevádzke 1040 hodín. Prevádzka je kategorizovaná ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. Podľa meraní uskutočnených v októbri 2005 je do ovzdušia spolu so všetkých ôsmych procesných výduchov emitovaných: TOC TZL (zdroj informácií: ObÚ ŽP Trnava, NEIS) 3,16 kg/hod 0,13 kg/hod Jednou z prevádzok v bezprostrednom okolí prevádzky navrhovateľa je Poľnohospodárske družstvo Smolenice, ktoré je zdrojom emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z chovu moriek a hovädzieho dobytka a z vykurovania priestorov. V súčasnosti PD má v stavoch cca 600 kusov hovädzieho dobytka a kusov moriek. Priestory administratívy vykuruje plynovým kotlom s výkonom 100 kw (záložný zdroj 50 kw), priestory dojarne vykurujú 25 kw plynovým kotlom a chovnú halu moriek priamymi plynovými agregátmi. Zdroj je kategorizovaný ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. V roku 2008 prevádzka emitovala 7,18 t NH 3 /rok. (zdroj informácií: prevádzkovateľ, ObÚ ŽP Trnava, NEIS)

87 83/201 Prevádzka Wienerberger - Slovenské tehelne, s. r. o. v Bolerázi sa venuje výrobe keramických výrobkov vypaľovaním. Vyrábaný sortiment je zastúpený tehlami. medzi zdroje znečisťovania ovzdušia v prevádzke patria sušiareň, kotolňa a najvýznamnejším zdrojom je tunelová pec. V súčasnosti je v skúšobnej prevádzke regeneratívny termický spaľovací systém ENETEX RTNV 55/3, ktorý spaľuje odpadové plynu z tehliarskej pece a jeho prevádzka by mala viesť k významnému zníženiu množstiev niektorých znečisťujúcich látok emitovaných do ovzdušia, najmä TOC, CO. Pre uvádzaný systém bol nahradený aj starý komín vysoký 15 m s priemerom ústia DN 1416 mm za nový komín vysoký 21 m s priemerom ústia DN 1400 mm, čím sa ešte zlepší rozptyl znížených množstiev emisií. Do ovzdušia sú emitované najmä TZL, SO 2, NO x, CO, TOC, benzén, HCl a HF. Počas skúšobnej prevádzky do doby vypracovávania Správy o hodnotení nebolo vykonané na zariadení prvé oprávnené meranie, preto uvádzame množstvá základných znečisťujúcich látok za rok 2007: TZL SO 2 NO x CO TOC 0, t/rok 40, t/rok 36,79894 t/rok 613, t/rok 78,08239 t/rok (zdroj informácií: ObÚ ŽP Trnava, Rozhodnutie SIŽP a prevádzkovateľ) Spoločnosť Amylum Slovakia, s. r. o. v Bolerázi sa venuje spracovávaniu kukurice, z ktorej vyrába škrob, sirupy a rôzne krmivá. V prevádzke sú okrem energetických zdrojov znečisťovania ovzdušia v zastúpení KHJ, troch plynových kotlov a zálohového parného kotla, aj technologické zdroje výroba mláta, výroba gluténu, výroba klíčkov, výroba škrobu, výroba sirupu a výroba maltodextrínu. V prevádzke sa nachádza 43 bodových zdrojov znečisťovania ovzdušia, s rôznou výškou a priemerom výduchu. Emitované sú z prevádzky základné znečisťujúce látky ako TZL, SO 2, NO x, CO, C, ale v malej miere aj NaOH a HCl. V roku 2007 emitovala spoločnosť Amylum Slovakia, s. r. o. nasledujúce množstvá emisií: TZL 24, t/rok SO 2 0, t/rok NO x 47, t/rok CO 15, t/rok TOC 2, t/rok (zdroj informácií: ObÚ ŽP Trnava, Rozhodnutie SIŽP a prevádzkovateľ) Samotná spoločnosť navrhovateľa CHEMOLAK, a. s. Smolenice emituje do ovzdušia znečisťujúce látky z energetických aj technologických zdrojov. Energetickými zdrojmi sú kotolňa na spaľovanie zemného plynu CHEMOLAK a.s. a kotolňa na spaľovanie zemného plynu CHEMOLAK, a. s. NVŽ. Emitovanými znečisťujúcimi látkami z týchto zdrojov sú TZL, SO 2, NO x, CO a TOC. Technologickými zdrojmi sú Olejosyntetika I (OS I), Olejosyntetika II (OS II), Nitro, Riedidlá, Stará várňa živíc (SVŽ), Nová várňa živíc (NVŽ) a Carluxy. Znečisťujúcimi látkami

88 84/201 emitovanými z týchto zdrojov sú TZL a emisie organických rozpúšťadiel vyjadrené ako TOC. Za uplynulé roky emitovala spoločnosť navrhovateľa do ovzdušia nasledujúce množstvá emisií: Emisie znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia zo zdrojov spoločnosti CHEMOLAK, a. s. v r (v tonách) Tab. č. C.II.5../02 Rok Znečisťujúca Zdroj látka Kotolňa Kotolňa NVŽ Technologické zdroje TZL 0,116 0,0188 0,02 SO 2 0,014 0, NO x 2,56 0, CO 0,86 0,148 - TOC 0,109 0, ,8 TZL 0,097 0,0335 0,015 SO 2 0,012 0,004 - NO x 2,130 0,652 - CO 0,714 0,263 - TOC 0,091 0, ,89 TZL 0,0710 0,045 0,179 SO 2 0,0085 0,005 - NO x 1,5622 0,989 - CO 0,1022 0,248 - TOC 0,0666 0,042 53,96 Tab. č. C.II.5./03 Údaje o hmotnostných tokoch tuhých znečisťujúcich látok z jednotlivých technologických zdrojov znečisťovania ovzdušia spoločnosti CHEMOLAK, a. s. (rok 2008) Prevádzka Zdroj OS I Výduch Výška komína Ústie komína Množstvo vzdušniny m m 2 m 3 /hod celkovo (hod./rok ) Prevádzkové hodiny manipulácia s TZL ( hod/rok ) Hmotn. tok TZL TZL (g.hod -1 ) kg/rok S , % 6 3,330 S , % 1 0,555 S , % 1,6 0,888 S , % 1,1 0,610 S , % 0,3 0,166 NITRO S , % 2,4 1,332 S , % 34 18,870 NVŽ S 12 19,5 0, % 59 49,560 PNL S 11 9,9 0, ,9 % ,070 LATEXY S 14 17,2 0, % 10 2,778 S 15 18,6 0, % 2,3 0,639 SPOLU 194,798

89 85/201 Tab. č. C.II.5./04 Údaje o hmotnostných tokoch TOC z jednotlivých technologických zdrojov znečisťovania ovzdušia spoločnosti CHEMOLAK, a. s. (rok 2008) Prevádzka Zdroj Výduch Výška komína Ústie komína Množstvo vzdušniny Celkové množstvo (t/rok) m m 2 m 3 /hod TOC Fugitívne Hmotn. tok (g.hod -1 ) OS I A2 19 0, ,405 4, A3 19 0, A , NITRO A4 19 1, ,215 6, A5 19 1, NVŽ A8 22,6 0, ,335 22,063 18,2 mg/m 3 A10 24,5 0, ,5 mg/m 3 RIEDIDLÁ A12 6,7 0, ,905 5,715 8 A13 6,7 0, A15 6,7 0, SPOLU 51,5 t/rok Vykurovanie a technologický ohrev je riešený v spoločnosti CHEMOLAK, a. s. je riešený spaľovaním zemného plynu v centrálnej kotolni a kotolni NVŽ. V roku 2008 boli emisie zo spaľovania zemného plynu nasledujúce: kotolňa: TZL 0,660 t/rok SO 2 0,0079 t/rok NO x 1,4531 t/rok CO 0,0008 t/rok TOC 0,0619 t/rok počet prevádzkových hodín: 3344 výška komína: 10,5 m plocha ústia: 1,25 m 2 kotolňa NVŽ (t/rok): kotol1 kotol2 kotol3 TZL 0, , , ,04 SO 2 0, , , ,005 NO x 0, , , ,891 CO 0, , , ,199 TOC 0, , ,0112 0,038 počet prevádzkových hodín:

90 86/201 výška komína: 50 m plocha ústia: 4,9 m 3 platné emisné limity: TZL 5 mg/m 3 SO 2 35 mg/m 3 NO x 200 mg/m 3 CO 100 mg/m 3 Diskontinuálne meranie na zdrojoch znečisťovania ovzdušia za účelom preukázania dodržiavania emisných limitov sú vykonávané v súlade s platnou legislatívou a závery posledných meraní sú samostatnou prílohou Správy o hodnotení. V Trnavskom okrese sa imisie znečisťujúcich látok monitorujú len na AMS v Trnave, Topoľníkoch a Senici. Najbližšie k záujmovej lokalite je automatická monitorovacia stanica inštalovaná v Trnave na Kollárovej ulici. Vyhodnotenie imisného znečistenia ovzdušia za rok 2006 AMS Trnava, Kollárová Limitn á hodnot a (µg/m 3 ) Stanic a Trnava 1 ho d 35 0 Ochrana zdravia SO 2 NO x NO 2 +MT PM 10 CO C 2 H 24 ho d h rok , 4 1) maximálna osemhodinová koncentrácia 1 ho d rok 0 41, 4 24 ho d 1 rok Tab. č. C.II.5/ hod 1) rok , 9 C 2 H 6+ M T 1 rok ,6 1,6 Ako problematické sa javia imisie PM 10 a oxidy dusíka. Pri ich posudzovaní však treba brať do úvahy lokálne zdroje emisií predmetných znečisťujúcich látok, ktoré súvisia s umiestnením automatickej meracej stanice (AMS) v meste. Za takéto zdroje v meste možno považovať najmä doprava, pevné častice z nedostatočne čistených komunikácií, zo stavenísk, skládok sypkých materiálov a vykurovania domov na tuhé palivá.

91 87/201 Tab.č. C.II.5./06 Priemerná ročná koncentrácia PM 10 za rok 2006 na AMS Trnava, Kollárová Stacionárne zdroje (evidované v NEIS) Mobilné zdroje (modelový výpočet) Regionálne pozadie (program EMEP) Neznámy pôvod µg/m 3 0,1 0,1 18,8 24,3 43,3 % 0,23 0,23 43,42 56, Namerané AMS Posúdenie imisného zaťaženia priamo dotknutej lokality bolo možné urobiť, vzhľadom k absencii monitorovacej stanici priamo v záujmovom území, len modelovaním rozptylu znečisťujúcich látok emitovaných zo zdrojov znečisťovania priamo v záujmovej lokalite a jej okolí. Podľa záverov tohto posúdenia, ktoré je súčasťou rozptylovej štúdie vypracovanej doc. RNDr. Ferdinandom Hesekom, CSc., a ktorá je samostatnou prílohou Správy o hodnotení, sa najväčšie znečistenie ovzdušia v súčasnej dobe vyskytuje v obci Bolerázi. Je to dôsledok vplyvu koncentrácie podnikov Amylum Slovakia, s. r. o. a Wienerberger Slovakia, s. r. o. Koncentrácia PM 10 v obytnej zóne Bolerázu dosahuje podľa modelovania hodnotu 45 μg.m -3, čo je 90 % limitnej hodnoty. Obcou s druhým najvyšším znečistením ovzdušia je nepriamo dotknutá obec Trstín, kde však koncentrácia PM 10 dosahuje len 5 μg.m -3, čo je 10 % limitnej hodnoty. Znečistenie ovzdušia v priamo dotknutej obci Smolenice je relatívne nízke. V dotknutých Smoleniciach sa vyskytuje najvyššia koncentrácia NH 3, ktorá však ani pri najnepriaznivejších rozptylových podmienkach neprekračuje hodnotu 5 μg.m -3, čo je 2,5 % limitnej hodnoty. Aj znečistenie ovzdušia v ostatných blízkych obciach je relatívne nízke. K limitnej hodnote sa v zvolených kontrolných bodoch najviac blížia koncentrácie NO 2, čo je však dôsledok hlavne automobilovej dopravy, s relatívne vysokým zastúpením nákladnej dopravy v dopravnom prúde. II.6. HYDROLOGICKÉ POMERY VODNÉ TOKY Záujmové územie odvodňuje tok Trnávka, ktorý pri Majcichove ústi spolu s ďalšími prítokmi do Dudváhu. Trnávka pramení v Malých Karpatoch a je súčasťou systému povodí tokov prameniacich v tejto oblasti, tečúcich prakticky paralelne smerom SZ JV. Maximálne prietoky sa v povodí Trnávky objavujú obvykle na začiatku jarného obdobia, minimálne na začiatku zimného obdobia alebo na jeseň. Potok Trnávka je sledovaný najbližšie nad záujmovou lokalitou v stanici Buková v rkm 34,20 (plocha povodia 21,88 km 2 ) a pod záujmovým územím v smere toku v stanici Bohdanovce nad Trnavou v rkm 20,30 (plocha povodia 115,02 km 2 ).

92 88/201 Základné charakteristiky toku Trnávka Tab.č. C.II.6./01 Profil Plocha povodia (km 2 ) Špecif. odtok (l.s -1 /km 2 ) M-denné prietoky (l/s) Buková 21,70 4,70 0,263 0,127 0,073 0,050 0,030 0,015 0,004 Bohdanovce 116,02 4,18 1,170 0,578 0,330 0,216 0,135 0,080 0,036 Priemerné prietoky, profil Buková (m 3.s -1 ) Tab.č. C.II.6./02 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Ø ,159 0,127 0,089 0,190 0,076 0,046 0,032 0,020 0,031 0,046 0,033 0,020 0, ,030 0,044 0,150 0,100 0,082 0,062 0,039 0,024 0,027 0,057 0,022 0,015 0, ,033 0,065 0,140 0,067 0,044 0,026 0,029 0,043 0,029 0,018 0,027 0,043 0,047 (zdroj SHMÚ) Priemerné prietoky, profil Bohdanovce nad Trnavou (m 3.s -1 ) Tab.č. C.II..6./03 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Ø ,443 0,530 0,293 0,184 0,122 0,181 0,114 0,064 0,094 0,075 0,116 0,097 0, ,212 0,404 0,448 0,308 0,165 0,248 0,205 0,130 0,238 0,115 0,274 0,105 0, ,280 0,255 0,764 0,265 0,151 0,189 0,144 0,275 0,277 0,169 0,368 0,506 0,304 (zdroj SHMÚ) Podľa odtokových pomerov je možné záujmové územie zaradiť do vrchovinno nížinnej oblasti s dažďovo snehovým typom odtoku s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnatosťou vo februári až apríli a s najnižšími odtokmi v septembri. K významnejším prítokom potoku v okolí záujmového územia je, v Trstíne sa vlievajúci potok Raková, prameniaci rovnako v Malých Karpatoch, Luhový potok vlievajúci sa do vodnej nádrže Boleráz vytvorenej na toku Trnavky a potok Rakyta, vlievajúci sa do Trnavky až pod vodnou nádržou na úrovni obce Boleráz. VODNÉ PLOCHY V širšom záujmovom území sú relatívne početné malé vodné nádrže, ktoré prevažne tvoria zdroj úžitkovej vody pre účely závlahy, plnia však aj protipovodňovú ochrannú funkciu a slúžia aj na chov rýb a rekreačné účely. Za všetky spomeňme napríklad najbližšiu MVN Buková, ďalej MVN Jablonica, MVN Chtelnica a najbližšiu MVN Boleráz.

93 89/201 PODZEMNÉ VODY Podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Slovenský Hydrometeorologický Ústav, Bratislava 1984) patrí záujmové územie do rajónu Neogén Trnavskej pahorkatiny s určujúcim typom priepustnosti medzizrnovým. Jeho prietočnosť a hydrogeologická produktivita je klasifikovaná ako mierna, t.j. T= m 2.s -1. Celková plocha tohto hydrogeologického rajónu predstavuje 573 km 2 a jeho využiteľné zásoby vody 185 l.s -1 (0,32 l.s -1.km 2 ). Neogénne sedimenty Trnavskej pahorkatiny sú vo vrchnej časti budované ílmi s polohami štrkov a pieskov, pričom podzemná voda je viazaná na priepustnejšie štrky a piesky a nepriepustné ílové súvrstvia spôsobujú jej napätosť. Výskyt priepustnejších polôh je nepravidelný v horizontálnom i vertikálnom smere. Ustálená hladina podzemných vôd sa pohybuje v závislosti od geologickej stavy územia v rozpätí 1,45 až 4,25 m pod terénom, pričom charakter hladiny podzemných vôd je napätý. PRAMENE A PRAMENNÉ OBLASTI Výdatnosť vrtov neogénnych sedimentov Trnavskej pahorkatiny je výrazne premenlivá. Využiteľné zásoby podzemných vôd dotknutého hydrogeologického rajónu sú 0,2 0,49 l.s -1.km -2. Podzemné vody z domových studní v blízkom Trstíne, ktoré sú formované v neogénnych sedimentoch, sú nevýrazného Ca-HCO3 až prechodného Ca-SO4-HCO3 typu. Tieto vody viazané na neogénne sedimenty majú vyššiu mineralizáciu (800 až 920 mg/l) a vyššie obsahy chloridov (40-58 mg/l), síranov ( mg/l) a dusičnanov (88-92 mg/l), čo poukazuje na sekundárnu metamorfózu komunálnym prostredím. V katastroch obcí Boleráz a Dolné Orešany sú evidované chladné geotermálne zdroje s teplotou vody 20 C. Južne od areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. sa v katastri dotknutej obce Smolenice nachádza artézska studňa. VODOHOSPODÁRSKY CHRÁNENÉ ÚZEMIA A PÁSMA HYGIENICKEJ OCHRANY Priamo v záujmovej lokalite ani v jej bezprostrednom okolí sa nenachádza žiadne vodohospodársky chránené územie, alebo pásmo hygienickej ochrany zdroja pitnej vody. Vo väčšej vzdialenosti od areálu prevádzkovateľa sa nachádza zdroj technologickej vody (cca 1,5 km južne) pre spoločnosť Amylum Slovakia, s. r. o. Boleráz. STAV ZNEČISTENIA PODZEMNÝCH A POVRCHOVÝCH VÔD POVRCHOVÉ VODY Odpadové vody z výroby a sociálnych zariadení spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice, ako aj odpadové vody z obce Smolenice sú čistené v mechanicko-chemicko-biologickej ČOV, ktorej

94 90/201 prevádzkovateľom je spoločnosť CHEMOLAK, a. s. Prečistené vody sú vypúšťané do toku Rakyta v rkm 3,0 v k.ú. Smolenice. Predmetný tok sa pri obci Boleráz vlieva do toku Trnavka. Povolené maximálne množstvo vypúšťaných vôd je 16,6 lit/sec (priemerne 9,51 lit/sec), čo predstavuje ročne cca m 3. Ukazovatele znečistenia vypúšťaných vôd nesmú na konci čistiaceho procesu prekračovať nasledujúce hodnoty: Skutočná hodnota sledovaného parametra (rok 2008) BSK 5 30 mg/lit 16,8 mg/lit CHSK Cr 150 mg/lit 32,1 mg/lit NL SUŠ 40 mg/lit 12,0 mg/lit N-NH 4 15 mg/lit NEL 5,0 mg/lit 0,11 mg/lit Zn 0,5 mg/lit Pb 0,15 mg/lit Cr celk 0,5 mg/lit SO mg/lit Cl mg/lit AOX 2,0 mg/lit fenoly 0,4 mg/lit PAU 0,01 mg/lit TOX lim 50% účinku ph 6,0 9,0 7,7 Odpadové vody z prietočného chladenia a povrchového odtoku z areálu spoločnosti CHEMOLAK a.s. sú vypúšťané do vodného toku Luhový potok bez čistenia v rkm 2,0 v k.ú. obce Smolenice. Inštalovaný je len ORL na kanalizácii dažďových vôd z povrchového odtoku z parkoviska areálu. Dotknutý Luhový potok sa vlieva do MVN Boleráz, ktorá je vytvorená na toku Trnávka. Určené hodnoty pre jednotlivé ukazovatele sú nasledujúce: RL NL SUŠ NEL mg/lit 40,0 mg/lit 0,4 mg/lit Teplota vody v recipiente pod zaústením chladiacich vôd nesmie prekročiť 26 o C. Ukazovatele znečistenia u vypúšťaných odpadových vôd z prietočného chladenia a povrchového odtoku, ako aj vôd vypúšťaných z ČOV, sú monitorované 6-krát za rok. Kvalita povrchových vôd je na dotknutom toku Trnavka sledovaná v rámci celoslovenského monitoringu vykonávaného SHMÚ najbližšie k záujmovej lokalite v profile rkm 8,10 Modranka. Kvalita vody v Trnávke je tu ovplyvnená odpadovými vodami z Trnavskej vodárenskej spoločnosti a.s., z ČOV Trnava a Cukrovaru v Trnave.

95 91/201 Kvalita povrchových vôd Tab. č. C.II.6./04 Tok Trnav ka Trnav ka Trnav ka Riečny kilome ter 8, , , Skupiny ukazovateľov a príslušné triedy kvality Rok A B C D E F V III V IV V V V IV V V V V V Tok Trnávka za pozorované obdobie bol zaradený vo všetkých ukazovateľoch kvality - kyslíkový režim (A), základné fyzikálno-chemické ukazovatele (B) a nutrienty (C), biologické ukazovatele (D), mikrobiologické ukazovatele (E) a mikropolutanty (F) v IV. a V. triede kvality. Podľa konkrétnych hodnôt ukazovateľov sa zvýšili oproti predchádzajúcemu obdobiu hlavne koncentrácie N-NO 3, rozpustných látok, P celk, PAL-A. Ďalším sledovaným profilom na toku Trnavka je profil Zeleneč, kde bola kvalita povrchovej vody v toku zaradená podľa ukazovateľov nasledujúco: A III, B IV, C V, D - IV, E V. Trnávku tak možno celkovo považovať za veľmi silne znečisteným tok, ktorý patrí medzi najviac zaťažené toky okresu Trnava. PODZEMNÉ VODY Kvalita podzemných vôd je v širšom záujmovom území ovplyvňovaná oxidačno-redukčnými podmienkami prostredia a antropogénnou činnosťou. Medzi plošné zdroje znečisťovania podzemných vôd patrí v prvom rade už uzavretá neizolovaná skládka Smutná I, a v určitej miere tiež skládka nebezpečných odpadov Smutná II. Ďalej, už v menšej miere, sú to aj rôzne lokálne hnojiská, nedostatočne utesnené žumpy obyvateľov, a to aj napriek vysokej napojenosti obyvateľstva na verejnú kanalizáciu, a v neposlednom rade, aj napriek zníženiu intenzity poľnohospodárskej výroby, aj používanie agrochemikálií a hnojív pri rastlinnej výrobe. Bodovými zdrojmi znečisťovania sú hlavne mechanicko-chemicko-biologická ČOV a vypúšťanie vôd z prietokového chladenia a povrchového odtoku z areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice. Priamo v dotknutom území sa monitoruje kvalita podzemných vôd v niekoľkých vrtoch a v referenčnom vrte HCHS-1, dvakrát ročne oprávnenou organizáciou.

96 92/201 Tab. č. C.II.6./05 Kvalita podzemných vôd (zdroj: GEOtest BRATISLAVA, s.r.o.) CHSK Mn [mg.l -1 ] PV-1-4,02 - <0,05 PV-2-9,64-10,6 PV-3-0,87-0,97 PV-5-3,05-4,53 PV-6 0,79 2,02 1,12 57,4 PV-7 - < 0,5 - <0,5 PV-8 0,76 1,61 0,8 2,04 PV-9 2,99 5,62 6,4 9,86 PV-10-58,5 43,2 59,8 CHEM CHEM HCHS-1 < 0,5 < 0,5 <0,5 <0,5 HG-1-6,43-2,56

97 93/201 Objekt NEL (IČ) NEL (UV) Fenolový index Benzén Etylbenzén Toluén Xylény Aromatické uhľovodíky celkom 05/08 10/08 05/08 10/08 05/08 10/08 05/08 10/08 05/08 10/08 05/08 10/08 05/08 10/08 05/08 10/08 [mg.l -1 ] [mg.l -1 ] [mg.l -1 ] [µg.l -1 ] [µg.l -1 ] [µg.l -1 ] [µg.l -1 ] [µg.l -1 ] PV-1 - <0,01 - <0,01 - <0,05-45,8-0,28-1,05-17,9-65 PV-2-3,27-1,98-0, ,95-8, PV-3-0,13 - <0,1 - <0,05 - <0,1 - <0,1 - <0,1 - <0,2 - <50 PV-4 RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL PV-5-0,95 - <0,1 - <0,05 - <0,1-0,47-0,18-5,05-5,7 PV-6 0,31 4,34 0,49 3,22 <0,05 0,068 <0,1 3,08 0, <0,1 15,9 2, , PV-7-0,12 - <0,1 - <0,05-3,76-0,89-0,55-9,79-15 PV-8 0,26 0,23 0,69 <0,1 <0,05 <0,05 <0,1 0,26 0,19 0,14 <0,1 <0,1 0,47 1,1 0,66 1,5 PV-9 0,22 0,1 0,35 <0,1 <0,05 <0,05 0,8 2,89 0,23 1,19 0,34 1,24 5,26 17,2 6,63 22,5 PV-10 63,0 63,5 63,9 74,1 0,15 0, <0,05 <0,05 HCHS-1 <0,1 <0,1 0,42 0,11 <0,1 <0,1 0,21 <0,1 0,37 <0,1 0,63 <0,3 1,21 <50 HG-1-0,23 - <0,1 - <0,0 5-44,1-0,47-0, P-2 RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL RL Pokyn MSPNMSR a MŽP 1617/97 1 0, min, limit C Nariadenie vlády 354/2006 Z z. Druh limitu - - NMH - MH MH - Vysvetlivky: - nestanovené, MH - medzná hodnota, NMH najvyššia medzná hodnota Na základe výsledkov monitoringu podzemných vôd v areály spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice je zjavné určité znečistenie podzemnej vody organickými látkami, z ktorých dominantné zastúpenie majú aromatické uhľovodíky a ich deriváty, čo súvisí s charakterom výroby závodu. Dvoma hlavnými centrami tohto znečistenia je okolie novej várne živíc a okolie starého skladu horľavín a olejov.

98 94/201 II.7. FAUNA A FLÓRA II.7.1. FLÓRA RASTLINSTVO Podľa fytogeografického členenia patrí územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), okresu Malé Karpaty, podokresu Pezinské Karpaty v južnom smere však plynule prechádza do územia oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), do okresu Podunajská nížina. Prirodzená potenciálna vegetácia bola zastúpená jelšovými lesmi na nivách podhorských a horských vodných tokov (Al), v tomto prípade toku Trnavka, a karpatskými dubovo-hrabovými lesmi (C). Jelšové lužné lesy sú rozšírené na úzkych aluviálnych nivách podhorských a horských tokov sa ekologicky viažu na alúviá tokov podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou alebo ovplyvňované častými povrchovými záplavami. Druhovým zložením a fyziognómiou sú charakteristické ako vysokokmenné jelšové lužné lesy s dominantnou jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), jelšou sivou (A. incana), vŕbou krehkou (Salix fragilis), jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior) a vŕbou bielou (Salix alba). Ďalej sem patria aj krovinné vrbiny na mladých naplaveninách lemujúcich brehy vodných tokov, v ktorých sú zastúpené vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba trojtyčinková (S. triandra) a vŕba krehká (S. fragilis). Karpatské dubovo-hrabové lesy tvoria spoločenstvá listnatých lesov, ktoré vytvára najmä dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Q. robur), hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), čerešňa vtáčia (Prunus avium) a iné. Zaberajú úrodné oblasti nížin, pahorkatín, v stredohoriach vystupujú súvisle až do pásma bučín. Z klimatickej pohľadu osadzujú teplé až mierne teplé oblasti so zrážkami mm. Náhradnými spoločenstvami na miestach dubovo-hrabových lesov sú pasienky a lúky (zväz Cynosurion, v menšom zastúpení aj iné). Na stanovištiach po týchto lesoch sa optimálne darí viniciam, ale pôdne a klimaticky sú to výborné polohy hlavne pre ovocinárstvo. Dnešné dubovohrabové lesy sú nízke, výmladkové a dosť jednotvárne, s prevládajúcimi trávnatými druhmi. Súčasný vegetačný kryt záujmového územia je už dlhodobo a významne poznačený činnosťou človeka. Severnejšie položené pohorie centrálnej časti Malých Karpát (podcelky Pezinské a Brezovské Karpaty) je pokryté ustálenými karpatskými lesmi v prevažujúcom zastúpení dubovobukových a bukových lesných porastov. Roztrúsená nelesná drevinná vegetácia je v širšom záujmovom území tvorená prevažne skupinami stromov a kríkov z prirodzeného zmladenia, ale aj z umelej výsadby, lokalizovanými hlavne na hraniciach polí resp. lúk, ale i v ich vnútri, hlavne v depresiách, alebo na lokalitách narušujúcich ich celistvosť, prípadne predstavujú zvyšky vzácnych vŕbových a jelšových brehových porastov pozdĺž tokov. Spravidla ide o pôvodné dreviny, najmä vŕby (krehká a biela), jelša, domáce topole (biely, čierny), topoľ osikový, dub letný, jaseň úzkolistý, brest hrabolistý, javor poľný, hrab, s dobre vyvinutou krovinnou etážou so

99 95/201 zastúpením druhov ako napríklad krušina jelšová, hloh, vtáčí zob, lieska, baza čierna, bršlen, čremcha, trnka a ďalšie. Bylinná etáž zodpovedá danému typu lužného lesa. Ďalší typ nelesnej drevinnej vegetácie je líniová nelesná drevinná vegetácia, tvorená drevinnou a krovinnou vegetáciou alejí, vetrolamov, medzí, napríklad pozdĺž hrádzí, kanálov, tokov, ciest, železníc, stavebných objektov a pod.. Druhové zastúpenie je obdobné ako u skupinovej nelesnej drevinnej vegetácii. V prípade alejí a vetrolamov však ide skôr o introdukované dreviny, najmä šľachtené topole. Veľké zastúpenie v širšom území majú aj rôzne typy trávo-bylinnej vegetácie nachádzajúcej sa v okolí ciest, v okolí zastavaných území a pod. Často sú na týchto plochách rozličné prechody od typických porastov lúk a pasienkov, cez parkový trávny porast až po ruderálnu vegetáciu. Špecifická vegetácia je viazaná na tok blízkeho potoka a jeho brehy. Prevažne ide o rôzne akvafyty (druhov žijúcich permanentne vo vodnom stĺpci t.j. rôzne spoločenstvá trstín, vysokých ostríc a močiarnych bylín (najmä hygrofytov). Na brehoch na tieto spoločenstvá nadväzuje často aj močiarna vegetácia, kde dominuje predovšetkým trsť (Phragmites australis), rôzne ostrice (najmä Carex acutiformis a C. gracilis), chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea), haluchovka vodná (Phellandrium aquaticum), roripa obojživelná (Rorippa amphibia) a pod. A na ne následne pobrežné lemové spoločenstvá (zväz Senecionion fluviatilis R. Tx. 1950) zväčša líniového charakteru, s bežnými druhmi najmä rôznych nitrofilných druhov ako pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), lipkavec obyčajný (Galium aparine), povoja plotná (Calystegia sepium) ale tiež invázne buriny ako astra novobelgická (Aster novi-belgii agg.), slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus) či ježatec laločnatý (Echinocystis lobata). Výstavbou priamo dotknutá lokalita je súčasťou priemyselného areálu, čomu odpovedá aj charakter jej vegetačného pokryvu, s druhovým zastúpením obdobným okolitým trvalým trávnatým porastom, s absencia chránených, vzácnych, alebo ohrozených druhov rastlín. II.7.2. FAUNA Podľa zoogeografického členenia patrí záujmové územie do zoogeografického regiónu Vnútrokarpatské zníženiny, do panónskej oblasti, juhoslovenského obvodu, a do dunajského okrsku pahorkatinného. V podhorí Karpát je na pomerne malom území zastúpený veľký počet typov biotopov od vlhkých a podmáčaných biotopov v alúviu riek, cez biotopy lúčneho charakteru, stepného a lesostepného charakteru až po lesné porasty. Medzi najpočetnejšie skupiny patria článkonožce, bežne sa vyskytujúce sú druhy kvetárik dvojtvarý (Misumena vatia), beháčik pásavý (Salticus scenicus) alebo križiak záhradný (Araneus diadematus). V okolí vodných tokov a vodných nádrží sa vyskytuje zástupca vážok hadovka lesklá (Calopteryx splendens). Na suchších stepných a lesostepných stanovištiach sa môžu vyskytovať napríklad modlivka zelená (Mantis religiosa), koník modrokrídly (Oedipoda coerulescens), koník žltopásy (Mecostethus grossus) a askalafus škvrnitokrídly (Ascalaphus macaronius). Pre dubové lesy nižších polôh je typický napríklad roháč veľký (Lucanus cervus), pižmovec hnedý (Osmodema eremita), fúzač veľký (Cerambyx cerdo), chrúst mramorový (Polyphylla fullo) a rôzne druhy bystrušiek (Carabus sp.). Z nočných motýľov sú zastúpené napríklad okáň hruškový (Saturnia pyri), piadivka egrešová (Abraxas grossulariatus) a iné.,

100 96/201 z denných napríklad vidlochvosty - vidlochvost feniklový (Papilio machaon) a vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius), pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), kedysi hojným mlynárik ovocný (Aporia crataegi), pre zvyšky lužných lesov je typický očkáň bielopásy (Hipparchia alcyone), očkáň metlicový (Hipparchia semele), očkáň piesočný (Hipparchia statilinus) a očkáň hájový (Hypenophele lupina) a pre vlhké a podmáčané lúky napríklad ohniváčik veľký (Lycaena dispar). Z obojživelníkov môžu byť v širšom záujmovom území zaznamenané skokan rapotavý (Rana ridibunda), skokan zelený (Rana esculenta), skokan krátkonohý (Rana lessonae), skokan štíhly (Rana dalmatina), skokan ostropyský (Rana arvalis), kunka obyčajná (Bombina bombina), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus), rosnička zelená (Hyla arborea), mlok veľký (Triturus cristatus), mlok obyčajný (Triturus vulgaris) alebosalamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Na suchých lúkach môže byť zaznamenaná jašterica obyčajná (Lacerta agilis) alebo jašterica zelená (Lacerta viridis). Sporadicky sa vyskytuje aj užovka obyčajná (Natrix natrix) a slepúch lámavý (Anguis fragilis). Z pohľadu výskytu vtákov je zaujímavá pre lokalitu blízkosť CHVÚ Malé Karpaty, ktoré zasahuje aj do katastra dotknutej obce. Cicavce sú početne zastúpené hlavne drobnými zemnými cicavcami, napríklad hmyzožravce jež a krt, hlodavce myš domová (Mus musculus), ryšavka (Apodemus), hraboše (Microtus), hrdziak (Clethrionomys) a krysa vodná (Arvicola terrestris). Z väčších druhov hlodavcov možno bežne pozorovať vevericu (Sciurus vulgaris), ondatru, zajace a všadeprítomné potkany (Ratus). Špecifickou skupinou sú netopiere, najmä v súvislosti s blízkym Smolenickým krasom. Veľké cicavce sú zastúpené hlavne srnčou a jeleňou zverou a diviakmi, vyskytuje sa aj danielia a muflonia zver. Vzhľadom na charakter využitia plochy samotnej predmetnej lokality ako výrobného areálu je lokalita podmienkami vhodná len pre výskyt synantropných druhov živočíchov spoločenstiev osídľujúcich ľudské sídla. Genofondovo významným lokalitám fauny a flóry sa venuje podrobne kapitola C.II.10.. VÝZNAMNÉ MIGRAČNÉ KORIDORY ŽIVOČÍCHOV Najvýznamnejšími biokoridormi živočíchov sú v širšom záujmovom území hlavne masív Malých Karpát a to ako jeho hrebeňová časť, tak aj ekotóny na rozhraní lesa a predhoria. Tu sa uskutočňuje prevažne migrácia suchozemských druhov živočíchov. Bližšie k priamo dotknutej lokalite je migračným koridorom tok Trnavky s jej líniovým brehovým porastom. Hydrickoterestrickými biokoridormi sú aj všetky menšie toky v širšom okolí záujmovej lokality, napr. Luhový potok, Smolenický potok, potok Rakyta a pod. Záujmovými plochami však nie je priamo dotknutý žiaden z menovaných terestrických alebo hydricko-terestrických biokoridorov.

101 97/201 CHRÁNENÉ, VZÁCNE A OHROZENÉ DRUHY A BIOTOPY Podmienky pre výskyt vzácnych a ohrozených druhov sú viazané len na širšie okolie záujmovej lokality, v hlavnej miere na plochy blízkych chránených území. Priamo v dotknutej lokalite priemyselného areálu je vzhľadom na spôsob využitia tejto plochy výskyt takýchto druhov a biotopov prakticky vylúčený. POŠKODENIE VEGETÁCIE A BIOTOPOV Okáň hruškovitý Vegetácia v záujmovom území a v jeho okolí nie je vzhľadom k miere celkového zaťaženia životného prostredia významnejšie poškodzovaná emisiami emitovanými z priemyselnej výroby. Modelovanie súčasného imisného zaťaženia lokality nepreukázalo prekračovanie prípustných imisných limitov pre poškodzovanie ekosystémov a vegetácie, stanovených vyhláškou MŽP SR 705/2002 Z. z., konkrétne pre škodliviny NO x a SO 2. Priamo v záujmovej lokalite sa súčasne vzhľadom k spôsobu jej využívania ani nenachádza vegetácia a živočíšstvo, ktoré by mohli byť významnejšie poškodzované, resp. ohrozované priemyselnou výrobou. Vo všeobecnosti však dochádza k pomalému vytrácaniu sa pôvodnej vegetácie a následnému ohrozovaniu živočíšstva viazaného na pôvodné spoločenstvá, a to v dôsledku dlhotrvajúcich zmien, ktoré vyvolalo v minulosti získavanie ornej pôdy na úkor pôvodných biocenóz a jej intenzívne poľnohospodárske využívanie, ako aj v dôsledku v súčasnosti intenzívneho rozširovania plochy zastavaného územia.

102 98/201 II.8. ŠTRUKTÚRA KRAJINY, KRAJINNÝ OBRAZ, SCENÉRIA, STABILITA A OCHRANA KRAJINY Krajinná štruktúra je priestorové rozloženie tzv. krajinných prvkov, ktorými sú lesy, lúky a pasienky, polia, skaly a odkryvy pôdy, vodné toky a plochy, urbanizované komplexy, sídla, technické stavby, dopravné prvky a pod. Prvky súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) sú zo systémového hľadiska fyzicky existujúce objekty, ktoré zapĺňajú zemský povrch úplne. Odrážajú súčasné využitie zeme v sledovanom území. Ekvivalentom prvkov súčasnej krajinnej štruktúry sú teda typy súčasného využitia zeme. Ich typizácia vyjadruje ich schopnosť sa priestorovo diferencovať a niekoľkokrát sa v určitom území opakovať, i keď v rôznej kvalite alebo kvantite. Pri stanovení štruktúry krajiny sa vychádza zo štandardnej metódy výskumu využívania krajiny z aspektov vizuálnych (fyziognomické črty štruktúry krajiny), kultúrno-historických (tradičné a historické prvky v štruktúre krajiny), fyzických (napr. charakter reliéfu, vodná sieť a pod.), z krajinno-ekologickej štruktúry (komplex živých a neživých prvkov, prírodných a antropogénnych prvkov a ich interakcia) a z funkčnej štruktúry krajiny (využívanie krajiny). Krajinná štruktúra územia bola človekom ovplyvňovaná už od pradávna, ktorý vplýval na prostredie a prispôsoboval si krajinu svojim potrebám. Pôvodná lesná a lúčna krajina sa postupne začala čoraz viac pretvárať na krajinu poľnohospodársku. K totálnej, vo väčšine prípadov k negatívnej premene štruktúry krajiny, prispela kolektivizácia poľnohospodárstva v druhej polovici 20. storočia. Vytváranie veľkoblokových polí spolu s melioračnými úpravami (skanalizovanie tokov, vysúšanie močiarov) spôsobilo nezvratný zánik mnohých významných prvkov krajiny a biotopov flóry a fauny. Napriek tomu sa tu aj v súčasnosti nachádzajú mnohé význačné biotopy, porasty, živočíšne spoločenstvá i chránené a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, viazaných na jednotlivé prvky krajinnej štruktúry. K tomuto pozitívnemu stavu prispieva existencia veľkoplošných lesných porastov v masíve Malých Karpát a niektoré zachovalé biotopy a krajinné prvky v ostatnom území. Sledované územie z hľadiska krajiny tvoria dva základné regióny. Je to región Malých Karpát (celok Malé Karpaty, oddiel Pezinské Karpaty s pododdielmi Smolenická vrchovina a Biele hory a oddiel Brezovské Karpaty) ktorý reprezentujú hlavne rozsiahle lesné komplexy doplnené skalnými útvarmi, trávobylinnými porastami, len na úpätí svahov pristupujú vinice, sady, záhrady, menšie políčka a začína tu aj urbanizácia, najskôr ako rozptýlené ojedinelé stavby, Smolenický zámok, rekreačné zariadenia a pod. a k tomu pristupujúca infraštruktúra. Druhým regiónom, ktorý nadväzuje v nižších polohách na predchádzajúci je región Podunajskej pahorkatiny (celok Podunajská pahorkatina, oddiel Trnavská pahorkatina s pododdielmi Podmalokarpatská pahorkatina a Trnavská tabuľa). Najskôr na rozhraní týchto dvoch regiónov dominujú sídelné útvary okolitých obcí - Smolenice, Trstín, Smolenická Nová Ves s okolitými vinicami, záhradami a ďalej v smere na juhovýchod absolútne prevládajú veľkoblokové lány ornej pôdy prerušované líniami brehovej vegetácie jednotlivých tokov, dopravnými koridormi, ďalšími sídlami a pod. Charakteristickými dominantnými alebo najčastejšie zastúpenými krajinnými prvkami územia sú nasledovné typy: - Listnaté lesy karpatské - Nachádzajú sa na svahoch Malých Karpát a tvoria ich rôzne typy lesov od dubovo-hrabových a dubových lesov nižších polôh, až po bukové alebo dubovo-bukové lesy vo vyšších polohách. Na viacerých miestach možno zaznamenať

103 99/201 výrazné vplyvy hospodárenia v týchto lesoch a tým aj ovplyvnené zastúpenie hlavných porastotvorných drevín. Veľká časť týchto lesov pokrýva pomerne extrémne stanovištia so strmými svahmi. Časť porastov hlavne v dolných častiach svahov je poznačená inváziou agátu bieleho. V sledovanom území z tejto skupiny možno vyčleniť ako mapovacie jednotky SKŠ - dubovo-hrabové lesy karpatské, teplomilné submediteránne dubové lesy, dubovo-cerové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy, bukové lesy, vápnomilné bukové lesy, z porastov nepôvodných drevín sú to hlavne porasty borovice čiernej a agátové lesíky alebo okraje lesov. - Listnaté lesy Trnavskej pahorkatiny - Nachádzajú sa hlavne v území medzi Bolerázom, Dolnou Krupou a Hornou Krupou. Tvoria ich dubovo-hrabové a dubové lesy nižších polôh. Na viacerých miestach možno zaznamenať okrem výrazných vplyvov hospodárenia v týchto lesoch aj vplyvy intenzívnej poľnohospodárskej činnosti v ich okolí a vplyvy vyplývajúce z kontaktu s jednotlivými sídelnými útvarmi. Časť porastov je poznačená inváziou agátu bieleho. V sledovanom území z tejto skupiny možno vyčleniť ako mapovacie jednotky SKŠ - dubovo-hrabové lesy karpatské, dubovohrabové lesy panónske, dubovo-cerové lesy, z porastov nepôvodných drevín sú to hlavne agáta bieleho. - Lužné lesy a brehové porasty - Nachádzajú sa predovšetkým v okolí vodných tokov, napr. Trnávka, Luhový potok, Smolenický potok, Smutná a i. alebo v okolí vodných plôch, napr. pri vodnej nádrži Boleráz. Tvoria ich lužné lesy alebo zvyšky týchto lužných lesov zachované vo forme brehových porastov, v ktorých prevládajú vŕby, najmä krehká a biela, alebo jelša, ku ktorým sú častejšie primiešané domáce topole, jaseň, javor a iné listnáče. Ďalej od tokov nadväzujú na ne prechodné lužné lesy, v ktorých pôvodnom zložení bol dominantný brest poľný s jaseňom úzkolistým, dubom letným a brestom väzom, s primiešanými domácimi topoľmi a topoľom osikovým. Na relatívnych vyvýšeninách, alebo na súvislých plochách na rovinatých terénoch, i dosť ďaleko od riečneho toku, takže hladina podzemnej vody je tam nižšia sa nachádzajú tvrdé lužné lesy s prevládajúcim dubom letným a jaseňom úzkolistým. V týchto kategóriách lesov je viditeľný vplyv človeka, najmä presadzovaním šľachtených topoľov (na menších plochách) oproti pôvodným drevinám. V kontakte s tvrdými lužnými lesmi sa vyskytujú aj dubovo-hrabové porasty. Ostrá hranica medzi nimi neexistuje, väčšinou ide o pozvoľný prechod na väčších terénnych preliačinách a rovinách s relatívne vyššou hladinou podzemnej vody v blízkosti inundačného územia. Ojedinele tu možno nájsť aj vzácne typické jelšové porasty, najhodnotnejšie sú na toku Trnávka a potok Raková (súčasť SKUEV0504 Raková). - Líniové a skupinové porasty - Sú to väčšie alebo menšie skupinky stromov a krov situované v skupinkách alebo líniách na hraniciach polí a lúk, pozdĺž terénnych zníženín, ciest, resp. hrádzí. Veľmi dôležitou a krajinársky hodnotnou je drevinná zeleň rozptýlene alebo v skupinách sa vyskytujúca v lúčnych ekosystémoch. Tvoria tiež aleje a vetrolamy, pozostávajúce zo stromov alebo krov, vysadené alebo spontánne zmladené autochtónne pozdĺž hrádzí, tokov, ciest, a pod. Drevinové zloženie je dosť pestré, ale väčšinou ide o pôvodné dreviny. V prípade alejí a vetrolamov sa vyskytujú i introdukované dreviny, najmä euroamerické topole, ovocné dreviny a pod. V sledovanom území z tejto skupiny možno vyčleniť ako mapovacie jednotky SKŠ - skupiny stromov a malé lesíky, vetrolamy a izolačná stromová vegetácia okolo

104 100/201 poľnohospodárskych a priemyselných areálov, súvislá alebo nesúvislá líniová vegetácia pozdĺž vodných tokov, vodných plôch a hrádzí, súvislá alebo nesúvislá líniová vegetácia pozdĺž dopravných koridorov, zarastajúce trávo-bylinné porasty s vysokým podielom krovín, parková vegetácia a pod., solitéry. - Trávo-bylinná vegetácia - Predstavujú ju rôzne veľké plochy prevažne lúk s rôznym druhovým zložením a charakterom od teplo a suchomilných travinno-bylinných porastov (napr. v Doline Hlboče), cez mezofytné, vlhké až mokré lúky na alúviách vodných tokov a v okolí vodných nádrží, trávo-bylinné brehové porasty vodných tokov a plôch až po trávo-bylinné porasty okrajov dopravných koridorov a hrádzí, trávobylinné porasty bez zaradenia. Najrozsiahlejšie porasty trvale obhospodarovaných lúk sa nachádzajú v doline toku Trnávka. - Vodné toky a plochy - Najdôležitejším tokom územia je Trnávka a ďalej viacero potokov stekajúcich zo svahov Malých Karpát ako Luhový potok, Smolenický potok, Smutná, Parná, Krupský potok a všetky ostatné prirodzené toky. Okrem nich sa v území nachádza aj sieť rôznych kanálov a občasných vodných tokov. V sledovanom území sa nachádzajú aj vodné plochy rôzneho charakteru a pôvodu. Prirodzenými vodnými plochami sú rôzne typy plytkých depresií - močiare. Sú periodicky zaplavované, voda v nich môže v závislosti od typu reliéfu a pôdy stagnovať rôzne dlhé obdobie, ale v horúcom lete môže aj dochádzať k ich vyschnutiu. V území vzniklo niekoľko umelých vodných nádrží ako vodná nádrž Boleráz, vodná nádrž Horné Orešany, Hornokrupské rybníky, vodná nádrž Buková a ďalšie. - Mokraďná vegetácia - Predstavuje okrem porastov krovitých vŕb aj porasty trstín, vysokých ostríc a tráv. Táto vegetácia je viazaná na vodné toky a vodné plochy územia, ktoré väčšinou sprevádza v podobe brehových porastov. - Poľnohospodárska pôda - Polia v sledovanom území zaberajú rozsiahle plochy v regióne Trnavskej pahorkatiny. Väčšinu plôch poľnohospodárskeho pôdneho fondu tvoria veľkoblokové polia, ktoré vznikli zmenou poľnohospodárskej výroby po združstevňovaní v 50. rokoch minulého storočia a najmä po r V dolnej časti svahov Malých Karpát zase dominujú vinice, nachádzajú sa tu aj menšie plochy políčok a záhumienkov, záhradiek, menších ovocných sadov a menších záhrad spojených s chatovými osadami. V sledovanom území z tejto skupiny možno vyčleniť ako mapovacie jednotky SKŠ - veľkobloková orná pôda, ostatná poľnohospodársky využívaná pôda, záhumienky, záhrady a sady na okrajoch intravilánu, sady, vinice, opustené polia, úhory. - Sídla, priemyselné a poľnohospodárske areály - Sledované územie možno hodnotiť ako krajinu vidieckeho typu s obyvateľstvom sústredeným do viacerých ucelených obcí ako Smolenice, Smolenická Nová Ves, Trstín, Bíňovce, Buková, Horná Krupá, Dolná Krupá, Boleráz, Horné Orešany, Lošonec a ďalšie v širšom okolí. Obce majú typickú vidiecku zástavbu, ktorú dopĺňajú pridomové záhradky, menšie sady, záhrady, vinice, parková vegetácia a rôzne formy stromovej a krovinnej vegetácie. V jednotlivých sídlach sa nenachádzajú väčšie závody a prevládajú tu malé prevádzky. Jediným významným areálom je práve areál CHEMOLAK, a. s. Smolenice, okolo ktorého sú aj ďalšie menšie prevádzky. V sledovanom území sa nachádza niekoľko poľnohospodárskych areálov situovaných mimo intravilány obcí. V sledovanom území

105 101/201 z tejto skupiny teda možno vyčleniť ako mapovacie jednotky SKŠ - intravilán, zastavané plochy mimo intravilán, budovy, priemyselné a poľnohospodárske areály, technické prvky (plošné) a pod. - Dopravné koridory - Osou dopravných koridorov sledovaného územia je cesta II/502 vedúca v smere Naháč Trstín Smolenice Horné Orešany a cesta I/51 Senica Jablonica Trstín Boleráz Trnava. Tieto hlavné dopravné ťahy dopĺňajú cesty III. triedy, miestne komunikácie a sieť poľných ciest. Zároveň v ose cesty I/51 prechádza aj železničná trať č. 116 Trnava Senica Kúty. - Líniové technické prvky - V sledovanom území sa nachádza aj sieť vysokého napätia, produktovodov a iných nadzemných a aj podzemných sietí. Ako príklad zloženia krajinnej štruktúry možno uviesť zastúpenie jednotlivých hlavných typov prvkov krajinnej štruktúry obce Smolenice. Katastrálne územie dotknutej obce Smolenice celkovo zahŕňa ha. Poľnohospodárska pôda má výmeru ha, čo predstavuje 40 % výmery katastra. Z toho ornej pôdy je až ha. Lesná pôda pokrýva 58,5 % katastra obce, čo predstavuje ha. Zastavanú plochu tvorí 0,7 % rozlohy katastra, t. j. 21 ha a cestnú plochu 0,8 % rozlohy katastra, t. j. 29 ha. Celkovú plochu intravilánu obce tvorí 130,03 ha, z čoho až 14,35 ha pripadá na výrobné plochy, kam patrí aj priamo dotknutá lokalita. Krajinný obraz, scenéria Hodnotu estetického pôsobenia krajinného obrazu, ktorý je prejavom krajinnej štruktúry nie je možné kvantifikovať, môžeme ho posúdiť len kvalitatívne (stupeň pozitívnych zážitkov človeka pri pobyte človeka v krajine). V zásade je potrebné povedať, že posudzovanie nárokov na estetickú kvalitu okolitej krajiny úzko súvisí so stupňom kultúrnej vyspelosti ľudí vytvárajúcich určitú etnickú jednotku, ako i jej materiálneho zabezpečenia. Za najvýznamnejšie faktory, ktoré podmieňujú estetický ráz kultúrnej krajiny môžeme považovať osídlenie (druh, dobu a hustotu), spôsob poľnohospodárskeho využitia, lesné hospodárstvo (spôsob hospodárenia), komunikácie, energovody a priemysel vrátane ťažby surovín. V zásade možno konštatovať, že uvedené aktivity so zvyšujúcou sa intenzitou využitia krajiny znižujú estetické pôsobenie krajiny na človeka. Za pozitívne nosné prvky scenérie krajiny možno považovať v prvom rade všetky typy lesov, remízok, vetrolamov a brehových porastov, vodnú plochu a vodné toky, mokraďnú vegetáciu, lúčnu vegetáciu a pod. Negatívnymi prvkami scenérie sú priemyselné a poľnohospodárske areály, technické prvky a pod. Krajinný priestor je časť územia vyčlenená na základe abiotických, biotických a antropických prvkov, ktoré sa navzájom podmieňujú a ovplyvňujú, určujú charakter územia, jeho priestorové usporiadanie a využívanie. Na základe zastúpenia jednotlivých prvkov súčasnej krajinnej štruktúry v území môžeme vyčleniť nasledovné krajinné priestory: - Krajina s vidieckymi sídlami - je to územie obcí Smolenice, Smolenická Nová Ves, Trstín, Bíňovce, Buková, Horná Krupá, Dolná Krupá, Boleráz, Horné Orešany, Lošonec s ich bezprostredným okolím. Okrem dominantných prvkov intravilánu sú tu viacej zastúpené aj prvky prírodné. V obraze krajiny týchto obcí nedominuje súvislá zastavaná plocha s veľkými budovami alebo komplexmi priemyselných areálov, ale vidiecke sídla dopĺňajú záhrady, pridomové záhrady, rôzne usporiadané prvky NSKV a pod. Obce Smolenice, Smolenická Nová Ves, Trstín, Horné Orešany, Lošonec, Buková sú situované na úpätí svahov Malých Karpát a ich intravilány často zasahujú až po lesné komplexy, prípadne ako napr. Smolenice, majú svoju významnú dominantu -

106 102/201 Smolenický zámok, čo umocňuje ich estetické vnímanie. Obce Bíňovce, Horná Krupá, Dolná Krupá, Boleráz sú situované v poľnohospodárskej krajine, no aj tu často obraz krajiny dopĺňajú a spestrujú lesné porasty, súvislé línie brehových porastov a pod. - Poľnohospodársky intenzívne využívaná krajina - v sledovanom území zaberá podstatnú časť územia Trnavskej pahorkatiny, hlavne v priestore východne a juhovýchodne od osi cesty II/502. Dominujú tu veľkoblokové polia prerušované pásmi brehových porastov okolo vodných tokov, menšími lesíkmi a inými prvkami NSKV. Scenériu krajiny tu dopĺňajú aj pohľady na okolité lesné komplexy, výhľady na sídla a celkový charakter krajiny. Rušivo z hľadiska scenérie tu pôsobia nadzemné elektrické vedenia a jednotlivé poľnohospodárske objekty a aj priemyselný komplex s areálom CHEMOLAK-u, a. s. Smolenice. - Lesnaté oblasti Malých Karpát - sú charakteristické hlavne ako rozsiahlejšie lesnaté pohorie, ktoré svojimi výbežkami lesných porastov alebo brehových porastov pozdĺž tokov plynule prechádza do poľnohospodársky využívaného podhoria. Tieto vyššie uvedené krajinné priestory sú základnými prvkami scenérie krajiny v sledovanom území. Možno tak konštatovať, že z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry ide v prípade priamo dotknutej lokality o človekom silne pozmenenú krajinu s vysokým podielom zastavaných území prevažne s priemyselným výrobným a skladovacím využitím. Bezprostredné okolie, hlavne v smere juhovýchodnom, zase predstavuje intenzívne využívanú poľnohospodársku krajinu s dominantnými veľkými lánmi ornej pôdy a okolie na severozápad zase predstavuje lesnatú horskú krajinu. Krajinno-ekologické hodnotenie územia. Ako už bolo povedané, prvky súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) sú zo systémového hľadiska fyzicky existujúce objekty, ktoré zapĺňajú zemský povrch úplne. Odrážajú súčasné využitie zeme v sledovanom území. V hodnotenom území boli vyčlenené typy súčasnej krajinnej štruktúry, ktoré boli zoskupené do určitých skupín na základe fyziognómie alebo funkčného postavenia. K jednotlivým prvkom súčasnej krajinnej štruktúry boli priradené stupne ekologickej významnosti krajiny. Ekologická a socioekonomická významnosť krajiny je účelová vlastnosť krajiny, ktorou stanovujeme stupeň prirodzenosti ekosystémov a stupeň fungovania procesov v ekosystéme pre zachovanie a udržanie podmienok na regeneráciu a obnovu genofondu, prírodných zdrojov, ekologickej stability, biodiverzity krajiny a stupeň zachovania vzácnych kultúrno-historických prvkov krajiny. Významnosť krajiny tvoria jednak prvky vyplývajúce z legislatívnej ochrany a jednak prvky, ktoré nie sú chránené legislatívne, ale svojimi vlastnosťami podporujú a udržiavajú v krajine biodiverzitu a ekologickú stabilitu, plnia rôzne úžitkové funkcie v krajine, napr. funkcie pôdoochranné, mikroklimatické, zdravotno-hygienické, estetické, liečebné, poznávacie, kultúrne, náučné a i.

107 103/201 Ekologická významnosť krajiny (EVK) podľa súčasnej krajinnej štruktúry Tab. č. C.II.8./01 Por. č. Prvky súčasnej krajinnej štruktúry Stupne EVK Lesná vegetácia 1 nížinné lužné lesy 5 2 podhorské a horské lužné lesy 5 3 listnaté lesy s prirodzeným druhovým zložením 5 4 zmiešané lesy s prirodzeným druhovým zložením 5 5 druhotné borovicové porasty 5 6 agátové lesíky 3-4 Nelesná stromová a krovinná vegetácia 7 menšie lesíky, remízky skupinová nelesná stromová a krovinná vegetácia 3 9 líniová brehová vegetácia súvislá líniová brehová vegetácia nesúvislá 4 11 líniová sprievodná vegetácia komunikácií súvislá 3 12 líniová sprievodná vegetácia komunikácií nesúvislá 2 13 líniová vegetácia v otvorenej krajine a okolo priemyselných objektov 2 14 solitéry 1-2 Trávo-bylinná vegetácia 15 vlhké lúky, vlhké ostricové lúky (Magnocaricion) poloprírodné nivné lúky (aluviálne) 4 17 kultivované nivné lúky 2 18 kultivované svahové lúky 2 19 suché lúky (Festuco-Brometea) pasienky s krovinami (Cynosurion, Prunion) nekosené lúky úhory 2 22 ostatné trávo-bylinné porasty okolia ciest, železnice, parkové trávniky a pod. 1-2 Vodné toky a plochy 23 vodné nádrže, ostatné vodné plochy stále vodné toky s prirodzeným korytom stále vodné toky s upraveným korytom občasné vodné toky 2-3 Prirodzené prvky bez vegetácie 27 skaly sutiny 4-5 Orná pôda a trvalé kultúry 29 veľkobloková orná pôda úzkopásová orná pôda 2 31 vinice sady 3

108 104/201 Por. č. Prvky súčasnej krajinnej štruktúry Stupne EVK 33 záhrady mimo intravilánu a záhradkárske kolónie 3 Priemyselné a dobývacie prvky 34 areály priemyselných závodov, skladov a technických služieb 1 35 kameňolomy 2 36 skládky priemyselného odpadu 1 Energovody a produktovody 37 elektrické vedenia 1 38 zariadenia produktovodov 1 Dopravné prvky 39 asfaltové cesty I., II. a III. triedy 1 40 cesty spevnené 1 41 cesty nespevnené parkoviská a areály dopravnej infraštruktúry 1 43 železnice a železničné priľahlé areály 1 44 chodníky 2 Poľnohospodárske prvky 45 areály poľnohospodárskych podnikov 1 46 poľné hnojiská 1 Vodohospodárske prvky 47 vodný zdroj čistiareň odpadových vôd 1 Sídelné prvky 49 areály individuálnej bytovej výstavby (IBV) s malým podielom 2 verejnej zelene 50 areály IBV s výrazným podielom verejnej zelene a záhrad parky, cintoríny historické objekty vrátane ich parkovej vegetácie 2-3 Rekreačno-oddychové, športové a kultúrno-historické objekty 53 rekreačno-športové plochy chaty a chatové osady 2 Ostatné prvky mimo intravilánu 55 ojedinelé budovy 1 56 skládky tuhého komunálneho odpadu 1 57 ostatné areály bez funkčného využitia 1-2 Ekologická významnosť krajiny (EVK): 5. stupeň - prvky súčasnej krajinnej štruktúry ekologicky veľmi významné, 4. stupeň - prvky významné, 3. stupeň - prvky stredne významné, 2. stupeň - prvky málo významné, 1. stupeň - bez ekologickej významnosti (ekologicky nevýznamné). Ekologickú významnosť krajiny (EVK) reprezentujú prvky SKŠ, ktorým sa priraďujú stupne prirodzenosti podľa vytvorených krajinnoekologických komplexov. Prvky SKŠ s vyšším stupňom prirodzenosti patria medzi ekologicky významnejšie, ako prvky s vysokým stupňom antropickej premeny. Pri hodnotení EVK priraďujeme všetkým prvkom SKŠ stupne prirodzenosti a plnenia vyššie uvedených ekologických funkcií v krajine, pričom 5. stupeň EVK tvoria prvky SKŠ

109 105/201 ekologicky veľmi významné, t.j. zaradili sme sem všetky ekologicky významné segmenty krajiny. V 1. stupni EVK sa nachádzajú prvky SKŠ bez ekologickej významnosti (prvky ekologicky nevýznamné). Stupne EVK nevystupujú priamo ako limit, ale sú len kritériom pri tvorbe limitov súčasnej krajinnej štruktúry. Čím je v území viac ekologicky významných prvkov (s vyšším stupňom ekologickej významnosti) a plošne zaberajú väčšie územie, tým je aj krajina stabilnejšia a odolnejšia voči vonkajším negatívnym vplyvom. V sledovanom území sa ekologicky veľmi významné prvky súčasnej krajinnej štruktúry (5. stupeň EVK) sústreďujú prevažne do horských a podhorských lesnatých a lúčno-pasienkových oblastí. V menšej miere sú zastúpené v pahorkatinovej časti sledovaného územia, kde sa sústreďujú hlavne v okolí vodných plôch a tokov. Patria sem aj všetky územia zahrnuté do systému chránených území, území európskeho významu, všetky genofondovo významné lokality a najvýznamnejšie a najzachovalejšie časti biocentier a biokoridorov. Prvky súčasnej krajinnej štruktúry ekologicky významné a stredne významné (4. a 3. stupeň EVK) priamo nadväzujú na najvýznamnejšie časti prírody a spravidla tvoria akúsi nárazníkovú (pufrovaciu) zónu medzi prvkami ekologicky veľmi významnými a prvkami súčasnej krajinnej štruktúry, ktoré prevažne vytvoril človek a na prírodné prostredie pôsobia viac-menej negatívne. Prvky zaradené do 5., 4. a 3. stupňa EVK sa nachádzajú väčšinou mimo intravilán obcí a miest, mimo plôch človekom intenzívne využívaných. V krajine tvoria prevažne mozaiku, v ktorej je často ťažké úplne vyčleniť hranice medzi jednotlivými stupňami. Len ojedinele do tejto skupiny možno zaradiť aj prvky nachádzajúce sa v intravilánoch alebo inak človekom využívaných lokalitách. Do tejto skupiny možno zaradiť hlavne parky, sady, záhrady, umelé vodné nádrže a toky, liečebné areály, historické pamiatky (hlavne hrady a zámky s okolitými parkami) a pod. Prvky ekologicky málo významné (2. stupeň EVK) sú prevažne súčasťou území intenzívne človekom využívaných, no v prípade ukončenia ich využívania sa môžu v rôzne dlhom čase postupne zlepšovať ich ekologické vlastnosti a môžu získať vyšší stupeň ekologickej významnosti. Sú to hlavne plochy využívané ako orná pôda, areály využívané na bývanie s vyšším podielom verejnej zelene, rekreačné, športové a turistické areály, niektoré technické prvky a pod. Do poslednej skupiny prvkov ekologicky najmenej významných až prvkov bez ekologickej významnosti (prvky ekologicky nevýznamné - 1. stupeň) patria takmer všetky technické človekom vytvorené prvky, zastavané plochy, plochy výrobných areálov, skládky a pod. V prípade, že by sme chceli zvýšiť ekologickú významnosť plôch, na ktorých sa nachádzajú, je potrebná ich fyzická likvidácia a je potrebné do systému vložiť pomerne veľa energie za účelom zlepšenia (skvalitnenia) prírodného prostredia. Ochranu krajiny riešia legislatívne normy (zákony a vyhlášky) ochraňujúce jednotlivé zložky životného prostredia - voda, ovzdušie, prírodné hodnoty, významné druhy rastlín, živočíchov a ich biotopy, významné územia a pod. Pre každú oblasť platia zákonom dané pravidlá a aj navrhovanie a realizácia činností v krajine sa im musí podriadiť. V rámci Správy o hodnotení sú jednotlivé zložky prírodného prostredia z hľadiska ich ochrany riešené v samostatných kapitolách.

110 106/201 II.9. CHRÁNENÉ ÚZEMIA PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV A ICH OCHRANNÉ PÁSMA VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA Navrhovaná činnosť je lokalizovaná v území, ktorému prináleží prvý stupeň ochrany podľa 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako územiu, ktoré nebolo vyhlásené za chránené územie alebo ochranné pásmo chráneného územia. Navrhovanou činnosťou dotknutá plocha sa však nachádza v blízkosti (cca 1,4 km) juhovýchodnej hranice chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, vyhlásenej vyhláškou MK SSR č. 64/1976 Zb. zo dňa 5. mája 1976 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z. z., novelizovanou Vyhláškou MŽP SR č. 138/2001 Z. z. zo dňa 30. marca CHKO Malé Karpaty disponuje výmerou ha. CHKO Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie, ktoré má vinohradnícky charakter. Malé Karpaty ako okrajové pohorie vnútorných Karpát, je jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovými aj príkrovovými jednotkami, na ktorého území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity ale aj ďalšie horniny jadrových pohorí. CHKO Malé Karpaty sa môže pochváliť tzv. Smolenickým krasom, z ktorého je však sprístupnená jediná jaskyňa Driny, ktorá je dlhá 680 m a je zaujímavá svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou. Územie CHKO Malé Karpaty je z veľkej časti pokryté listnatými lesmi so zastúpením buka, jaseňa štíhleho, javora horského a lipy. V teplomilných trávinno-bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré majú na území CHKO Malé Karpaty jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný. Pohorie Malých Karpát majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z vtákov napríklad sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný. Z cicavcov sú okrem bežnejších zástupcov srnčej, jelenej a diviačej zvere, zastúpená aj danielia a muflonia zver. MALOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA V dotknutom okrese Trnava sú vyhlásené tieto maloplošné chránené územia: NPR Hlboča, NPR Záruby, PR Bolehlav, PR Buková, PR Katarína, PR Lošonský háj, PR Skalné okno, PR Slopy, PR Klokoč, PR Čierna skala, NPP Driny, PP Ľahký kameň, PP Vyvieračka pod Bachárkou, PP Čertov žľab, CHA Všivavec, CHA Trnavské rybníky a CHA Vlčkovský háj. Najbližšie k záujmovej lokalite priamo v katastri dotknutej obce ležia NPR Hlboče, PP Čertov žľab, NPP Driny, NPR Záruby a CHA Všivavec. V blízkosti záujmovej lokality sa nachádza aj PR Skalné okno, ktorá spadá do katastrálneho územia obce Buková. Najmenšia vzdialenosť konkrétnej záujmovej lokality k maloplošnému chránenému územiu predstavuje cca 2,5 km.

111 107/201 CHRÁNENÉ ÚZEMIA V BLÍZKOSTI ZÁUJMOVEJ LOKALITY (zdroj podkladu ŠOP SR) NPR HLBOČE NPR Hlboče bola vyhlásená v roku 1981 a má výmeru m 2. Územie predstavuje kaňonovité údolie západne od Smoleníc s obnaženými skalnatými útvarmi a krasovými javmi. Z geomorfologického hľadiska je zaujímavé výskytom vodopádu, obrých hrncov a skalných dutín. Vďaka pestrému podložiu, tvorenému horninami kryštalinika, kremencami, sprašami a vápencami, vytvárajú priaznivé podmienky na rozvoj pomerne bohatej teplomilnej flóry a fauny.

112 108/201 K zaujímavým zástupcom flóry patrí kavyľ Ivanov (Stipa joannis), jasenec biely (Dictammus albus), kosatec dvojfarebný (Iris variegata), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a iné. Tieto skalné lesostepi lemujú súvislé porasty krovín s drieňom (Cornus mas), svíbom krvavým (Cornus sanguinea), hlohmi (Crataegus ssp.) a trnkou (Prunus spinosa), ktoré prechádzajú do lesných spoločenstiev. Tu sa často vyskytuje jašterica zelená (Lacerta viridis), užovka stromová (Elaphe longissima), z hmyzu modlivka zelená (Mantis religiosa) a iné. Vo všeobecnosti bolo územie vyhlásené na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev na rôznych horninách s bohatým zastúpením druhov sucho- a teplomilnej flóry a fauny a krasových foriem na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. PP ČERTOV ŽĽAB bola vyhlásená v roku 1992 o výmere m 2 za účelom ochrany geologického útvaru, skalného žľabu kaňonovitého rázu a krasových foriem na mezozoiku Malých Karpát. Žľab je pravdepodobne zlomového charakteru, pri čom prevládajú puklinové škrapy a uplatňuje sa tu gravitačný rozpad. NPP DRINY bola vyhlásená v roku Ide zatiaľ o jedinú sprístupnenú jaskyňu v Malých Karpatoch. Jaskyňa Driny to typ puklinovej jaskyne, ktorej priestory neboli vyerodované vodným tokom, ale vznikli pri horotvorných procesoch a je jedinou objavenou jaskyňou tohto typu na Slovensku.

113 109/201 Vznikla v čistých jurských vápencoch masívu Driny, chemickou činnosťou zrážkových vôd. Krása kvapľovej výzdoby ju zaradila medzi najväčšie podzemné bohatstvá Slovenska. Objavená bola Jánom Baničom a bratmi Vajsáblovcamí v roku 1929 a v roku 1932 bola sprístupnená verejnosti. Vchod má vo výške 393 m n. m. Unikátna je svojou zúbkovitou sintrovou výzdobou. Jaskyňu symbolizuje dominantný závesovitý útvar tzv. Slonie uši. Okrem nich sa tu nachádza množstvo ďalších zaujímavých sintrových útvarov napr. Stalagmitový lesík, Svätopluk, Luster, Svokrine jazyky a iné. Jej ochranné pásmo predstavuje 238,27 ha. NPR ZÁRUBY Už vzdialenejšou je NPR Záruby, vyhlásená v oku 1984 o výmere m 2. Územie národnej prírodnej rezervácie sa nachádza v najvyšších polohách Malých Karpát v Smolenickej vrchovine a tvoria ho súbežné monoklinálne hrebene Zárub (768 m n. m.), Veterníka (724 m n. m.), Cela (718 m n. m.) a Havranice (717 m n. m.). Uvedený komplex veľmi výrazne vystupuje z priekopovej prepadliny Čertovej brázdy a je zložený zo strednotriasových vápencov. Čelá vápencových vrstiev prechádzajú pod ostrým uhlom naprieč a na južných svahoch vytvorili skalné bralá - ulice, ktoré vznikli prevažne zvetrávaním. Reliéf a expozícia terénu podmienili určitú diferenciáciu vegetácie. Pestrá mozaika lesných typov a typických sutinových rastlinných spoločenstiev je jedinečnou ukážkou stupňovitosti a rôznorodosti vegetácie Malých Karpát.

114 B RATISLAVA 110/201 kóta Záruby Floristicky neobyčajne bohatú lokalitu predstavuje časť rezervácie v priestore Ostrého vrchu, s celým radom vzácnych a chránených druhov rastlín - drieň (Cornus mas), klokoč perovitý (Staphylea pinnata), jasenec biely (Dictamnus albus), klinček penistý - Lumnitzerov (Dianthus plumarius lumnitzeri), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), kosatec dvojfarebný (Iris variegata), veternica lesná (Anemone sylvestris) a iné. Odtiaľto sa udáva jediný výskyt ceteraka lekárskeho (Ceterach officinarum). Bohaté zastúpenie majú aj druhy živočíšnej ríše. Vyskytuje sa tu užovka stromová (Elaphe longissima), užovka hladká (Coronella austriaca), jašterica obyčajná (Lacerta agilis), slepúch lámavý (Anguis fragilis). Z vtákov výr skalný (Bubo bubo), myšiak hôrny (Buteo buteo) a iné.. CHA VŠIVAVEC V ďalšou katastrálnom území dotknutej obce v Smolenickej Novej Vsi sa nachádza CHA Všivavec, vyhlásený v roku 1992 o výmere m 2. Maloplošné chránené územie sa nachádza v blízkostí obce Horné Orešany a Boleráz a bolo vyhlásené za účelom ochrany teplomilných spoločenstiev a skalných, konkrétne dolomitických, odkryvov predhoria Malých Karpát. PR SKALNÉ OKNO Prírodná rezervácia spadajúca do katastrálneho územia obce Buková bola vyhlásená v roku 1986 na m 2 plochy. Ide o ochranu geomorfologického javu, ktorý vznikol mechanickým zvetrávaním dolomitov.

115 111/201 ÚZEMIA SIETE NATURA 2000 NATURA 2000, ako sústava chránených území členských krajín Európskej únie, ktorej hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré má význam nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok, zabezpečuje ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a ich prostredníctvom zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasované na základe smernice o vtákoch, a ktoré v národnej legislatíve predstavujú chránené vtáčie územia; osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasované na základe smernice o biotopoch, a ktoré v národnej legislatíve predstavujú územia európskeho významu a po ich vyhlásení sú zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území. CHRÁNENÉ VTÁČIE ÚZEMIA Dotknutá lokalita sa nenachádza v blízkosti hranice vyhláseného chráneného vtáčieho územia SKCHVU014 Malé Karpaty, ktoré zasahuje aj katastrálne územie dotknutej obce. CHVÚ Malé Karpaty bolo vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 216/2005 Z. z. zo dňa 29. apríla Územie má výmeru , 6 ha a bolo vyhlásené na účely zachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola rároha, včelára lesného, ďatľa prostredného, výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa hnedkavého, ďatľa čierneho, sokola sťahovavého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, žlny sivej, penice jarabej, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, muchára sivého, žltochvosta lesného, pŕhľaviara čiernohlavého, hrdličky poľnej a orla kráľovského a zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania.

116 112/201 Mapa CHVÚ (zdroj ŠOP SR) Vo vzdialenostiach niekoľko desiatok kilometrov sa juhovýchodným smerom nachádzajú CHVÚ Pusté Uľany Zeleneč a CHVÚ Trnavské rybníky. ÚZEMIA EURÓPSKEHO VÝZNAMU V katastri priamo dotknutej obce Smolenice sa nachádzajú dve územia európskeho významu ÚEV Nad Vinicami a bližšie, cca 1,4 km vzdialené ÚEV Biele hory. Územie európskeho významu SKUEV0277 Nad Vinicami leží priamo v katastri dotknutej obce Smolenice a katastri blízkej obce Horné Orešany, má výmeru 0,48 ha a bolo navrhnuté na ochranu biotopov európskeho významu - suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží, ako dôležitého stanovištia Orchideaceae a nížinné a podhorské kosné lúky, a druhu európskeho významu jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum).

117 113/201 ÚEV NAD VINICAMI (zdroj ŠOP SR) Územie európskeho významu SKUEV0267 Biele hory leží okrem katastra priamo dotknutej obce Smolenice, aj v katastroch ďalších obcí, konkrétne obce Buková, Častá, Doľany, Dolné Orešany, Horné Orešany, Kuchyňa, Lošonec, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Rohožník a Sološnica. Jeho výmera predstavuje ,78 ha. Predmetom jeho ochrany sú lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi, dealpínske travinnobylinné porasty, suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží ako dôležité stanovištia Orchideaceae, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa, nížinné a podhorské kosné lúky, slatiny s vysokým obsahom báz, nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa, karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, nesprístupnené jaskynné útvary, kyslomilné bukové lesy, bukové a jedľové kvetnaté lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovojavorové sutinové lesy, xerotermné kroviny, karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy, teplomilné panónske dubové lesy a eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku, ako biotopy európskeho významu a plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), kunka žltobruchá (Bombina

118 114/201 variegata), fúzač alpský (Rosalia alpina), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), roháč obyčajný (Lucanus cervus), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), Rhysodes sulcatus, netopier brvitý (Myotis emarginatus), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (Myotis blythi), lietavec sťahovavý (Miniopterus schreibersii), šidielko (Coenagrion ornatum), klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri) a bobor vodný (Castor fiber), ako druhy európskeho významu. ÚEV BIELE HORY Legenda: CHEMOLAK, a. s. (zdroj podkladovej mapy ŠOP SR) RAMSARSKY VÝZNAMNÉ LOKALITY V dotknutom okrese sa nenachádzajú žiadne ramsarské mokrade národného významu. Regionálne významné mokrade sú v trnavskom okrese štyri: CHŠP Trnavské rybníky, Boleráz vodná nádrž, Buková poľnohospodárska nádrž a vodná nádrž Horné Orešany. Z nich najbližšie sa k záujmovému územiu nachádza poľnohospodárska vodná nádrž Boleráz. Lokálne významných mokradí je v dotknutom okrese trinásť: vodná nádrž Ronava, vodná nádrž Suchá, nivné údolie Cerová, vlhké spoločenstvá pri Dobrej Vode, vlhké spoločenstvá Brezina, Osečník pri Lošonci, vodná nádrž Doľany Borová, vodná nádrž Dubové, rybníky

119 115/201 Krupá, Raková dolina, Várov Šúr Siladice úsek Váhu s ostrovom, VN Parina Rybáreň a vlhkomilné spoločenstvá pri železničnej stanici Smolenice. K záujmovému územiu je celkovo najbližšie lokalizovaná posledná zmienená mokraďná lokalita lokálneho významu. OCHRANNÉ PÁSMA V bezprostrednom okolí lokality výstavby sa nachádzajú len ochranné pásma lokálnej infraštruktúry, napríklad rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, kanalizácie, plynovodu, účelovej komunikácie, železničnej trate a pod.. Záujmové územie neleží v žiadnom legislatívne vymedzenom ochrannom pásme vyhlásenom za účelom ochrany prírodných zdrojov - vodných, lesných, pôdnych, či v ochrannom pásme chráneného územia alebo chráneného stromu. Medzi uplatňované ochranné pásma v okolí záujmovej lokality patria: - pásmo hygienickej ochrany ČOV - ochranné pásmo železnice tvorené 60 m širokými pásmi po oboch stranách železničnej trate - ochranné pásmo cestných komunikácií: - 25 m kolmo od osi vozovky ciest I. a II. triedy, - 18 m kolmo od osi vozovky ciest III. triedy, - 15 m kolmo od osi vozovky miestnych komunikácií. - ochranné pásmo elektrických vedení: - v šírke 25 m pri vedeniach veľmi vysokého napätia - v šírke 20 m pri vedeniach vysokého napätia - v šírke 15 m pri vedeniach nízkeho napätia - ochranné pásmo transformačnej stanice - vyčlenené kruhové ochranné pásmo vo veľkosti 30 m - ochranné pásmo plynárenských zariadení - pozdĺž oboch strán plynovodu v šírkach od 10 do 50 m na základe ich inštalovaného výkonu CHRÁNENÉ STROMY Priamo v katastrálnom území dotknutej obce sa nenachádza chránený strom Lipa pri kostole v Smoleniciach. Ide o jedného jedinca lipy malolistej (Tilia cordata Mill.) s obvodom kmeňa 653 cm, s výškou 23 m a priemerom koruny 21 m. Vek stromu je odhadovaný na 300 rokov. V ochrannom pásme stromu platí ochranný stupeň 2.

120 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 116/201 VODOHOSPODÁRSKY CHRÁNENÉ ÚZEMIA Priamo v dotknutej lokalite sa nenachádzajú žiadne vodné zdroje, pre ktoré by boli na ich ochranu určené vodohospodárskym orgánom pásma hygienickej ochrany. II.10. ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY Územný systém ekologickej stability (ÚSES) predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených geoekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá vytvára predpoklady pre zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života v území a predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj krajiny. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Významnou súčasťou vytvorenia celoplošného ÚSES je aj systém opatrení na ekologicky optimálnu organizáciu a využitie krajiny. V rámci ochrany prírody a starostlivosti o životné prostredie sa považuje za východiskový dokument pre stratégiu ochrany ekologickej stability, biodiverzity a genofondu Slovenskej republiky. ÚSES predstavujú jeden zo záväzných ekologických podkladov územnoplánovacej dokumentácie, pozemkových úprav a pod. Kostra územného systému ekologickej stability vytvára v krajinnom priestore ekologickú sieť, ktorá zabezpečuje územnú ochranu všetkým ekologicky hodnotným segmentom v území, vymedzuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinným a živočíšnym spoločenstvám typickým pre daný región - biocentrá (majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine), umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov - biokoridory, zlepšuje pôdoochranné, klimatické a ekostabilizačné podmienky v území. Biocentrom môže byť ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Biokoridor možno charakterizovať ako priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky.

121 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 117/201 Interakčný prvok je určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä menší lesík, remízka, trvalá trávna plocha, močiar, brehový porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom. Toto platí vo všeobecnosti a takto možno akýkoľvek prírodný alebo prírode blízky prvok v krajine považovať za interakčný prvok. Hodnotenie prvkov ÚSES záujmového územia vychádza z jednotlivých štúdií ÚSES - z Generelu nadregionálneho ÚSES (HÚSENICOVÁ A KOL., 1992), Regionálneho ÚSES okresu Trnava (JANČUROVÁ A KOL., 1993, IZAKOVIČOVÁ A KOL., 2002) a z ďalších územnoplánovacích dokumentácií Trnavského kraja (CHUDÍK A KOL., 1997) a okolitých obcí pojednávajúcich aj o prvkoch ÚSES. V sledovanom území a jeho okolí bolo vyčlenených viacero biocentier a biokoridorov nadregionálneho, regionálneho ale aj lokálneho významu. Do okolia sledovaného územia zasahuje biocentrum nadregionálneho významu NRBc Biele hory (lesné a bylinné spoločenstvá na dolomitoch, prevažne bučiny, na južných svahoch xerotermné trávnaté spoločenstvá a dubiny, v území je vyvinutý kras) - jadrá biocentra sú lokality Klokoč, Čierna skala, Záruby, Dlhý vrch, Hlboča a Buková (v dokumentácii RÚSES Trnava - IZAKOVIČOVÁ A KOL., uvádzané ako jadrá a označené ako biocentrum regionálneho významu RBc Buková, RBc Záruby, RBc Klokoč, RBc Čierna skala a RBc Hlboča). Ďalej sem zasahujú biocentrá regionálneho významu RBc Orešany, RBc VN Boleráz, RBc Šarkan - Dolná Krupá, RBc Boleráz, RBc Horná Krupá - Horný Háj, RBc Podháj, vo väčšej vzdialenosti je aj RBc Suchá nad Parnou, RBc Trnavské rybníky, RBc Slopy - Dobrá Voda, v širšom okolí sa nachádzajú ešte ďalšie biocentrá. Priamo v dotknutom území alebo v bezprostrednom okolí sa nenachádza žiadne biocentrum, ani lokálneho významu, najbližšie sú biocentrá NRBc Biele hory so svojim jadrom Hlboča (RBc Hlboča), RBc Orešany, RBc Vodná nádrž Boleráz a biocentrá nachádzajúce sa v priestore medzi Hornými Orešanmi, Dolnou Krupou a Hornou Krupou. Zároveň okolím sledovaného územia vedie biokoridor nadregionálneho významu vedúci hrebeňom Malých Karpát, biokoridor regionálneho významu vedúci podhorím Malých Karpát - Podmalokarpatský biokoridor (biokoridor ekotónového typu les-bezlesie), biokoridor regionálneho významu Krupiansky potok, biokoridor regionálneho významu Parná a biokoridor regionálneho významu Trnávka. Za biokoridory lokálneho významu možno považovať všetky biokoridory vedúce pozdĺž vodných tokov v území ako napr. Smolenický potok, potok Krupica a i. Priamo do sledovaného územia zasahuje biokoridor regionálneho významu Trnávka, ktorý obchádza areál CHEMOLAK-u zo severovýchodu až východu. Ani do tohto biokoridoru však vlastná stavba nebude priamo zasahovať. V okolí sledovaného územia bolo vyčlenených niekoľko genofondovo významných lokalít. - Vodná nádrž Boleráz - významné brehové porasty a litorálna vegetácia, vo vodnej nádrži žujú viaceré druhy rýb, medzi ktorými dominujú hospodársky významné druhy, výskyt viacerých druhov obojživelníkov ako ropucha obyčajná (Bufo bufo), skokan rapotavý (Rana ridibunda), skokan zelený (Rana esculenta), rosnička zelená (Hyla arborea), mlok obyčajný (Triturus vulgaris), prípadne aj iné, z plazov hlavne užovka obyčajná (Natrix natrix), zaznamenané tu bolo hniezdenie viacerých druhov vtáctva a počas jarných a jesenných ťahov je vodná plocha významným odpočinkovým miestom pre migrujúce vtáctvo;

122 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 118/201 - Vodná nádrž Buková - významná brehová vegetácia, vegetácia krovitých vŕb a trstiny, lokalita významná z hľadiska avifauny, hniezdenie niektorých významných druhov a výskyt viacerých druhov vodného vtáctva; - Vodná nádrž Horné Orešany - významná ekostabilizačná plocha s výskytom niekoľkých významných druhov obojživelníkov a vtákov; - Hornokrupské rybníky - významná lokalita z hľadiska rozmnožovania obojživelníkov, oddychu migrujúceho vtáctva a aj ako trofická základňa pre viaceré druhy; - Potok Trnávka - významné brehové porasty a v hornej časti nezregulovaný tok, k pôvodným druhom toku patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), z obojživelníkov tu dominuje skokan hnedý (Rana temporaria); - Potok Raková - významné brehové porasty a zvyšky jeseňovo-jelšových lužných lesov; - Smolenický potok; - Luhový potok; - Potok Parná - významné brehové porasty, výskyt pôvodného druhu pstruha potočného (Salmo trutta morpha fario), hniezdisko a potravná báza pre viaceré druhy drobných spevavcov; - Všivavec - výskyt významných biotopov s viacerými chránenými druhmi rastlín, významná lokalita výskytu bezstavovcov, hlavne mravcov rodu Formica. - Vaterlín - Záruby - Ostrý Kameň - výskyt viacerých vzácnych a chránených druhov hmyzu, obojživelníkov - najmä salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), plazov - napr. užovka stromová (Elaphe longissima) a viacerých druhov vtákov; - Dolina Hlboča - významné biotopy a vzácne druhy rastlín a živočíchov; - Jaskyňa Driny (a aj ďalšie jaskynné útvary v okolí) - významné z hľadiska výskytu viacerých druhov netopierov, často aj ako zimoviská týchto druhov; - Lesné porasty v lokalitách Horný Háj, Starý Háj, Podháj, Za hájom a ďalšie v území medzi Hornou Krupou, Dolnou Krupou a Bolerázom - zvyšky dubovocerových lesov; - Krupiansky potok v úseku Horná Krupá Špačince - zachovalé brehové porasty; - Lámaná diera - horáreň Suchánka - významné porasty 3. a 4. vegetačného stupňa na vápencovom podklade s prirodzenou druhovou skladbou; - Kráľova dolina (údolie Krupianskeho potoka) - významné bukové porasty a brehové porasty potoka; - Klin - Šrenkov vŕšok - lesné porasty s prirodzenou skladbou drevín; - Havranica - výskyt vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov, významné lesné porasty; - Lesné komplexy v priestore Čierna skala - Starý plášť - Klokoč, Dlhý vrch, Bolehlav - Klokočina - Bohatá a ďalšie; - Holý vrch - xerotermné spoločenstvá. Genofondové plochy majú veľmi veľký význam pre zachovanie biodiverzity a genofondu územia. Genofondovou plochou rozumieme územie, na ktorom sa vyskytujú chránené, vzácne alebo ohrozené druhy rastlín alebo živočíchov na pomerne zachovalých alebo prírode blízkych biotopoch, alebo sa tu vyskytujú druhy rastlín a živočíchov typické pre danú oblasť alebo menšie územie (nemusia patriť medzi chránené a pod.) a potenciálne by sa mohli z

123 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 119/201 genofondových plôch šíriť do okolia, ak by sa zmenili podmienky a využívanie okolitej krajiny. Hlavne v poľnohospodárskej krajine, alebo v krajine silne urbanizovanej genofondové lokality predstavujú územia, kde je najhodnotnejšia flóra a fauna, ktorá sa ešte zachovala v prostredí s veľmi silným antropickým tlakom. Genofondová plocha nie je legislatívnou kategóriou. II.11. OBYVATEĽSTVO Priamo dotknutou obcou je obec Smolenice, ležiaca na predhorí Smolenickej vrchoviny v Malých Karpatoch, v nadmorskej výške 242 m.n.m.. Obec disponuje rozlohou 28,97 km 2 a k evidovala obyvateľov. HISTÓRIA OBCE Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256, územie obce však bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Z tohto obdobia sa však zachovali len ojedinelé archeologické nálezy. Už väčší výskyt nálezov je zaznamenaný z mladšej dobe kamennej, ale najvýznamnejšie je nálezmi obdobie prechodu medzi dobou bronzovou a dobou železnou tzv. doba halštatská, kedy asi v šiestom storočí pred n. l. existovalo na vrchu Molpír veľké keltské hradisko. Na rovnakom mieste bola lokalizovaná aj neskoršia veľkomoravská osada. Hradisko sa rozprestieralo na veľkej ploche cca hektárov a skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, akropole, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj kultové miesto, ktorého bolo vytesané do skaly. V ňom boli nájdené tri obetiská (ohniská), pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dôkazom existujúceho kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu. Vznik súčasnej obce sa predpokladá už v dobe novofeudálnej. V 14. storočí bol nad obcou postavený hrad, ktorý je posledný z radu pevností strážiacich malokarpatské priesmyky. Pôvodne bolo hrad v kráľovom vlastníctve, neskôr boli majiteľmi panstva viaceré šľachtické rody. V roku 1388 pripadli darovacou listinou kráľa Žigmunda vojvodcovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od roku 1438 sa novým majiteľom Smoleníc stal pezinský a svätojurský gróf Juraj. Začiatkom 16. storočia získava Smolenice rod Országhovcov a neskôr na dlhú dobu nasledovali Erdödyovci. Roku 1777 preberá panstvo Ján Pálffy ako zálohu, Pálffyovci však Smolenický hrad nikdy neobývali, nakoľko ten už za posledného Erdödyho - Krištofa III. upadal, nakoľko rod Erdödyovcov nemal dostatok finančných prostriedkov na jeho údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou a z pôvodného gotického hradu zostala len časť vonkajšieho opevnenia. Smolenický zámok v dnešnej podobe sa začal budovať už v roku 1853, ale ku skutočnému znovuvybudovaniu zámku ako rodinného sídla pristúpili Pálffyovci až v roku 1911, kedy bol vlastníkom smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy st. Gróf Pálffy dal

124 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 120/201 zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Počas prvej svetovej vojny sa však stavebné práce na zámku prerušili. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Na stavbe sa nepokračovalo až do skončenia druhej svetovej vojny. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát a zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný a zariadený a bol odovzdaný SAV, aby sa stal ako konferenčné centrum reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta. Pohľad na Smolenický zámok z parku V roku 1855 bol pod Smolenickým hradom grófom Móricom Pálffym žrebčín. Z počiatku chov hospodárskych koní pre vlastnú potrebu sa v 80-tych rokoch 19. storočia zásluhou vtedajšieho majiteľa Jána Pálffyho zmenil na kvalitný chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr aj na chov dostihových koní. S rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie však na vtedajšie pomery známy žrebčín zanikol. V rokoch 1880 až 1883 bol grófom Jozefom Pálffym vystavaný v úzkej doline pod Majdánom pri obci Horné Orešany chemický závod na spracovanie dreva. Za účelom rýchlejšej dopravy dreva sa tak začala stavať lesná konská železnica. Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Chemická továreň však potrebovala okrem dreva aj iné suroviny, a tak dalo vedenie podniku v roku 1898 vybudovať priemyselnú železnicu z továrne na stanicu ako prípojku štátnej dráhy z Trnavy do Smoleníc. Pred likvidáciou podniku v roku 1960 mala celá táto unikátna železničná sieť spolu 70 km. V roku 1968 bol priamo pri železničnej stanici Smolenice uvedený do prevádzky nový chemický závod na výrobu farieb - CHEMOLAK. DEMOGRAFIA K bolo v obci evidovaných 3263 obyvateľov, s priemerným vekom 37,73 roka. Štatistiky obce uvádzajú nasledujúce zmeny v stave obyvateľstva za obdobie od :

125 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 121/201 prihlásených: odhlásených: narodených: zomrelých: celkový prírastok: 43 - z toho 5 detí 42 - z toho 5 detí 24 detí - 11 chlapcov a 13 dievčat 23 občanov - 10 mužov a 13 žien 2 obyvatelia V uvedenom roku sa konalo v obci 70 sobášov, čo však súvisí s exkluzivitou Smoleníc, nakoľko občania Smoleníc sa na tomto vysokom čísle podieľali len 11 sobášmi. Demografické zloženie obyvateľstva k Tab. č. C.II.11./01 Počet obyvateľov k spolu 3278 muži 1590 ženy 1688 Predproduktívny vek (0-14) spolu 442 Produktívny vek (15-54) ženy 1060 Produktívny vek (15-59) muži 1173 Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 603 Počet sobášov 13 Počet rozvodov 12 Počet živonarodených spolu 18 Muži 6 Ženy 12 Počet zomretých spolu 29 Muži 15 Ženy 14 Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 14 Muži 5 Ženy 9 (zdroj Štatistický úrad SR) Základné ukazovatele sčítania ľudu Tab. č. C.II.11./02 Ukazovateľ SĽDB 1991 SODB 2001 Obyvateľstvo spolu počet muži počet ženy počet Bývajúce obyv. podľa národností.: Slovenská % 98,80 98,82 Maďarská % 0,13 0,09 Rómska % 0,00 0,00 Rusínska % 0,00 0,06 Ukrajinská % 0,03 0,00 Česká % 0,70 0,49 Moravská % 0,25 0,03 Sliezská % 0,00 0,00 Nemecká % 0,06 0,15 Poľská % 0,00 0,00 Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania: 77,43 87,20

126 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 122/201 Rímskokatolícke % Evanjelické % 0,54 1,30 Gréckokatolícke % 0,16 0,25 Pravoslávne % 0,00 0,03 Čs. Husitské % 0,00 0,03 Bez vyznania % 5,29 9,40 Ostatné % 0,00 0,00 Nezistené % 16,58 1,39 (zdroj Štatistický úrad SR) INFRAŠTRUKTÚRA V súčasnosti je obec pripojená na verejný vodovod. Pre obec sú k dispozícii nasledujúce vodné zdroje: Skok II, Sväté studne, Maruša a Kracina, ktoré disponujú spoločnou kapacitou lit/sec. V časti obce Smolenická Nová Ves je vybudovaná akumulácia vody vo vodojeme 2x650 m 3 s kótami hladín maximálna 272,5 m.n.m. a denná 267,5 m.n.m.. Zásobovanie obyvateľstva z uvedeného vodojemu je riešené potrubím DN 225, 200 a 150 mm, rozvodná vodovodná sieť je svetlosti DN 100 mm. V obci je zavedená verejná kanalizácia, na ktorej je napojená prevažná časť obyvateľov obce. Kanalizácia je zaústená do mechanicko-chemicko-biologickej ČOV, prevádzkovanej spoločnosťou CHEMOLAK, a. s. Vyčistené odpadové vody sú zaúsťované do toku Rakyta v rkm 3,0, ktorý je prítokom toku Trnávka. Obyvateľstvo je zásobované elektrickou energiou z transformovne kv, umiestnenej južne za ohradou prevádzkového areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Do tejto transformovne je zaústená linka 110 kv Trnava-Senica. Cez územie obce prechádza plynovod DN 700 PN 64 Ukrajina-Slovensko a tranzitný plynovod Ukrajina- Západná Európa DN 3x1200,PN 72 a 1x1400 DN,PN 72. Obec je zásobovaná plynom cez vysokotlakú prípojku Boleráz-Smolenice DN 100, PN64, ktorá je zaústená do regulačnej stanice RS 3000 m 3 /hod. Zásobovanie teplom pre bytovú výstavbu, kultúrny dom a školu je riešený okrskovou výhrevňou na palivo zemný plyn. VYBAVENOSŤ OBCE A AKTIVITY JEJ OBYVATEĽSTVA Obec disponuje vlastným futbalový ihriskom, pri ktorom je založený futbalový klub, ktorý si vychováva aj svoj dorast. Obec má vlastnú knižnicu a kultúrno-spoločenský dom, ktorý okrem priestorov pre kultúrne podujatia, poskytuje v svojich priestoroch aj služby videopožičovne a internetovej kaviarne. Poskytovanie zdravotníckych služieb je zabezpečené v obci prítomnosťou ambulancie všeobecného lekára pre dospelých, ako aj ambulancie všeobecného lekára a pre deti a dorast. Priamo v obci je aj prevádzka lekárne, čo odbremeňuje obyvateľstvo od cestovania za touto službou do blízkeho Trstína. V obci je niekoľko drobných predajní potravinárskeho a zmiešaného tovaru, ale aj niekoľko drobných prevádzok poskytujúcich rôzne služby ako napríklad autoservis, predajňa obuvi, kaderníctvo, kozmetický salón, pohostinstvo a pod.. Bankové služby sú poskytované priamo v obci pobočkou banky VÚB. Školstvo v obci je zastúpené prítomnosť Základnej školy na Komenského ulici.

127 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 123/201 PRIEMYSEL, POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÉ HOSPODÁRSTVO Priemyselná výroba v obci je dominantne viazaná na chemický priemysel reprezentovaný spoločnosťou CHEMOLAK, a. s. zameranou prevažne na výrobu farieb a lakov. Na dotknutú priemyselnú zónu sú viazané prevažne skladovacie aktivity a podružné aktivity chemického priemyslu. Ostatné aktivity evidované v obci sú viazané hlavne na poskytovanie služieb v súvislosti s turistickým ruchom (ubytovanie, stravovanie) a bežnými potrebami občanov (predajňa obuvi, železiarstvo, kaderníctvo a pod.). V širšom okolí má dominantné postavenie ťažobný priemysel stavebného materiálu (Trstín, Buková). Lesné hospodárstvo v dotknutej lokalite má svoj význam vzhľadom k blízkosti lesných porastov pohoria Malých Karpát. Poľnohospodárske činnosti sú v dotknutej obci viazané prevažne na juhovýchodný okraj katastra obce, kde je lokalizovaná prevažná časť PPF, z ktorým obec disponuje. Ten tvorí až 40 % výmera katastra obce. Prevažnú časť PPF obce tvorí orná pôda. Rastlinná výroba sa tak sústreďuje hlavne na pestovanie jačmeňa, raže, pšenice, kukurice, slnečnice, repky olejnej. Na cca 26 ha sa rastlinná výroba venuje ovocinárstvu, hlavne broskyniam, chmelnice sa v k. ú. Smoleníc nenachádzajú a vinohradníctvu sa venuje len niekoľko súkromných pestovateľov. Štruktúra PPF: celková výmera 1.211,96 ha z toho: orná pôda 1.089,51 ha (89,9%) záhrady 1,36 ha (0,1%) ovocné sady 26,44 ha (2,2%) lúky 2,03 ha (0,2%) pasienky 5,07 ha (0,4%) Živočíšna výroba v obci je orientovaná prevažne na chov moriek, králikov, ošípaných, prípadne hovädzieho dobytka. Lesné hospodárstvo sa v obci vykonáva na ha. Ochranné lesy sa nachádzajú vo vrcholových polohách Malých Karpát a zaberajú cca 17 % celkovej výmery. Lesy osobitného určenia sa nachádzajú v NPR Hlboča a NPR Záruby. Zastúpenie drevín je v pomere 85 % listnaté a 15 % ihličnaté dreviny. SOCIO-EKONOMICKÉ CHARAKTERISTIKY ÚZEMIA Miera evidovanej nezamestnanosti bola v okrese Trnava k decembru 2007 len 3,39%, s čím približne korešpondovala aj miera nezamestnanosti v dotknutej obci. Tento údaj odzrkadľoval prítomnosť priemyselného podniku CHEMOLAK, a. s. Smolenice s väčším množstvom pracovných príležitostí, ako aj význam obce v cestovnom ruchu. Súčasne obyvatelia obce bežne dochádzajú za prácou do väčších okolitých sídelných útvarov ako sú Trstín, Pezinok, Trnava, Modra, prípadne Bratislava či Senica.

128 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 124/201 Miera nezamestnanosti v Trnavskom samosprávnom kraji (TTSK) však v súčasnosti, rovnako ako v ostatných samosprávnych krajoch, viditeľne stúpa. Podľa štatistík zverejnených Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. januáru dosiahla nezamestnanosť v kraji 5,05 percenta, pričom ku koncu decembra 2008 bola len 4,29 percenta. Priamo dotknutý okres Trnava má pri tom so svojou 4,08-percentnou nezamestnanosťou druhú najnižšiu nezamestnanosť spomedzi okresov v kraji. Údaje z posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 Osoby ekonomicky aktívne spolu muži 847 ženy 783 Pracujúci spolu muži 732 ženy 607 Nezamestnaní spolu 220 muži 111 ženy 109 (zdroj Štatistický úrad SR) Tab. č. C.II.11/03 Podľa štatistických údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2001 bolo v dotknutej obci 806 rodinných domov, z ktorých trvalo obývanými bolo 627 domov. V roku 1991, kedy bolo vykonané predposledné sčítanie obyvateľov, bolo zaevidovaných 742 domov, a z týchto domov bolo v tom čase obývaných 610 domov, čo predstavuje menšie percento trvalej obývanosti z celkového počtu domov ako v súčasnosti. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO V dotknutej obci sa napríklad v roku 2006 vyprodukovalo 712,7 ton komunálneho odpadu, z ktorých bolo zneškodnených až 675,2 t. Najbližšou skládkou tuhého komunálneho odpadu je skládka Trnava-Zavar, prevádzkovaná mestom Trnava ako regionálna skládka komunálneho odpadu zaradeného v kategóriách ostatný odpad. V katastri obce sa nachádza riadená skládky nebezpečného odpadu Smutná II v prevádzke spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Smolenice.

129 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 125/201 Tab. č. C.II.11./04 Vznik odpadov v dotknutom okrese Trnava podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ) za rok 2000 Množstvo odpadu v tonách Odvetvie hospodárstva Spolu Nebezpečné Ostatné Zvláštne Poľnohospodárstvo , , , ,4 Priemysel spolu , , , ,9 Stavebníctvo 2 117,1 213, ,8 156,2 Obchod , ,7 444, ,9 Doprava a spoje 1 556,6 310,0 278,0 968,7 Peňažníctvo a poisťovníctvo 196,8 2,3 128,5 66,0 Iné obchodné služby a výskum 303,8 118,4 149,9 35,5 Verejná správa a obrana ,0 954, , ,2 Školstvo 331,3 0,4 4,0 327,0 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 2158,6 189,4 48, ,1 Ostatné verejné služby 2,4 1,6 0,7 0,1 Ostatné odvetvia 1 612,2 35,3 329, ,4 (zdroj POH okres Trnava ) DOPRAVA Cez dotknutú obec Smolenice prechádza cestná komunikácia II/502 Pezinok (Bratislava) Trstín Vrbové (Piešťany). Z predmetnej komunikácie je možné napojenie na komunikácie I/51 Trnava Trstín Senica a III/ Trstín Buková Plavecký Peter. Podľa sčítania dopravy v roku 2005 (zdroj SSC) bola v najbližšom sčítacom profile na dotknutej komunikácii II/502 dopravná intenzita vozidiel za 24 hodín, z toho 742 nákladných áut a prívesov, osobných automobilov a 19 motocyklov.

130 EKOS PLUS, s.r.o. SPAĽOVŇA PRIEMYSELNÝCH ODPADOV CHEMOLAK, a.s. SMOLENICE 126/201 SČÍTANIE DOPRAVY V ROKU 2005 (zdroj SSC) Výhľadové frekvencie na rok 2010 predpokladajú na sledovanom profile osobných automobilov a 794 nákladných automobilov a na rok 2030 až osobných automobilov a 972 nákladných automobilov za 24 hodín. V bezprostrednej blízkosti záujmovej lokality prechádza elektrifikovaná železničná trať Trnava Kúty, na ktorú sa napája aj vnútroareálová prípojka, odbočujúca z trate pred železničnou stanicou Smolenice. Železničná stanica Smolenice sa nachádza mimo súvislo zastavané územie obce, severovýchodne od areálu prevádzky navrhovateľa. REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH Intenzívne rekreačné využitie dotknutého územia je predurčené jeho charakterom. Blízke pohorie Smolenickej vrchoviny ako súčasti Malých Karpát poskytuje veľké množstvo turistických chodníkov menšej náročnosti. Spolu s unikátnymi prírodnými javmi ako Čertov žľab alebo dolina Hlboče láka veľké množstvo turistov. Ďalším lákadlom pre turistov je jaskyňa Driny na Slovensku unikátneho puklinového typu so svojou bohatou sinantrovou výzdobou. Napriek neprístupnosti Smolenického zámku verejnosti je jeho priľahlý park vyhľadávaným miestom pre oddych obyvateľov aj z okolitých obcí. Juhovýchodne od obce sa nachádza aj vodná nádrž Boleráz, prvý krát napustená v roku V súčasnosti poskytuje hlavne možnosti rybolovu. Ubytovacie služby sú priamo v obci zastúpené iba niekoľkými prevádzkami, napr. Penzión pod zámkom a Garni hotel SOLMUS, ktorý je umiestnený blízko vstupu do areálu spoločnosti CHEMOLAK, a. s. Práve táto lokalizácia pravdepodobne súvisí s jeho uprednostňovaním zákazníkmi hľadajúcimi ubytovanie najmä počas pracovných ciest. Pre rekreačné účely je teda k dispozícíii hlavne ubytovanie v súkromí. Stravovacie služby sú