Trnavský samosprávny kraj 04/2019 ŠTÚDIA USKUTOČNITEĽNOSTI KONCEPČNÉHO RIEŠENIA APLIKÁCIE OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE Euroleader Consulting, s.r.o.

Prepis

1 Trnavský samosprávny kraj 04/2019 ŠTÚDIA USKUTOČNITEĽNOSTI KONCEPČNÉHO RIEŠENIA APLIKÁCIE OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE Euroleader Consulting, s.r.o. Levočská 6124/12 Prešov

2 Obsah 1. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O ZADÁVATEĽOVI CIEĽ ŠTÚDIE USKUTOČNITEĽNOSTI VŠEOBECNÝ POPIS PROBLEMATIKY TEPELNÝCH ČERPADIEL POPIS VYBRANÝCH MIEST REALIZÁCIE HLAVNÉ PODMIENKY OPRÁVNENOSTI VÝZVY OP KŽP ZAMERANEJ NA ZVÝŠENIE PODIELU OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE SR VYBRANÉ MIESTA REALIZÁCIE VRÁTANE ODHADOVANÝCH ÚSPOR A VÝŠKY INVESTÍCIE ZADANIE PRE SPRACOVATEĽA ENERGETICKÝCH AUDITOV SWOT ANALÝZA ZÁMERU MATICA RIZÍK HARMONOGRAM REALIZÁCIE ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

3 1. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O ZADÁVATEĽOVI Subjekt: Adresa: Predseda: Riaditeľ úradu: Riaditeľ odboru: Trnavský samosprávny kraj Trnavský samosprávny kraj P. O. BOX 128, Starohájska Trnava Mgr. Jozef Viskupič Mgr. Július Fekiač Ing. Miroslav Knap, Odbor stratégií a projektov Telefón: 033/ URL: miroslav.knap@trnava-vuc.sk 3

4 2. CIEĽ ŠTÚDIE USKUTOČNITEĽNOSTI Väčšina spotrebúvanej energie sa v súčasnosti vyrába z fosílnych palív, t.j. neobnoviteľných zdrojov energie, čo je dlhodobo neudržateľné predovšetkým z pohľadu ich limitovaných zásob. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa pri výrobe energie využívali obnoviteľné zdroje energie. Vhodným alternatívnym zariadením na výrobu tepelnej energie práve z obnoviteľných zdrojov energie sú tepelné čerpadlá, ktoré sú schopné za určitých podmienok dosiahnuť v porovnaní s klasickou konvenčnou výrobou tepelnej energie výrazné úspory primárnej energie, a teda tepelnej energie obsiahnutej v chemickej forme vo fosílnych palivách. Tepelné čerpadlá teda môžu predstavovať jednu z najefektívnejších foriem zabezpečovania ohrievacích, ale aj chladiacich procesov v priemyselnej aj v komunálnej sfére. Úspory primárnej energie fosílnych palív prevádzkou tepelných čerpadiel sú kvantitatívne priamo úmerné úsporám emisií CO2. Z hľadiska dopadu na environmentálnu kvalitu v porovnaní s klasickou výrobou tepla predstavujú tepelné čerpadlá ekologickejšiu technológiu. Tepelné čerpadlá sú v skutočnosti tepelnými transformátormi, majú schopnosť produkovať nízkopotenciálovú energiu, t.j. takú energiu, ktorá má oveľa menšiu tepelnú hodnotu v porovnaní s teplotou ľudského tela, transformovať na úžitkovú, ktorá vie zohriať priestor na pobyt ľudskej osoby (Buderus, 2012). Pre tepelné čerpadlá je charakteristický vysoký pomer vstup/výstup. Priemer vstupnej energie je rovnajúci sa ¼ výstupného výkonu. Tepelné čerpadlá pracujú výhradne v súvislosti s rozdielmi teplôt, pričom prenos energie je tým rýchlejší, čím sú teplotné rozdiely vyššie (Perko, 2011). Tepelné čerpadlá sa využívajú pre chladenie a vykurovanie budov, ale taktiež na popularite získava i ohrev spotrebúvanej vody, priemyselný proces kúrenia a ohrev bazénov (ASHRAE Handbook, 2012). Tepelné čerpadlá spotrebovávajú iba časť energie pre svoju prevádzku, predovšetkým pre obeh kompresoru, vďaka čomu sú účty za energie menej ako polovičné. Tieto fakty prispievajú nielen k úsporám financií, ale i k znižovaniu emisií skleníkových plynov, čo vedie k zvyšovaniu environmentálnej kvality. K podpore udržateľného rozvoja, ktorý je možné v zmysle 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí definovať ako rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov prispieva aj samotná životnosť tepelných 4

5 čerpadiel, nakoľko táto môže byť aj viac ako 20 rokov a ich samotná účinnosť (správne naprojektované tepelné čerpadlo) až 99 %-ná. Princíp ich funkcie je založený na termodynamickom obehu strojného chladiaceho zariadenia. Tepelné čerpadlo teda predstavuje zariadenie, pri ktorom je využívaný tok energie z okolitého životného prostredia do ohrievanej látky. Pri tomto procese odoberá teplo z jedného prostredia a odovzdáva ho inému prostrediu, vnútornému vykurovanému priestoru. Každé vonkajšie prostredie má určitú tepelnú kapacitu, aj záporné teploty prostredia je možné využiť ako zdroj energie. Pri prevádzke tepelných čerpadiel je nevyhnutné uvažovať s tým, že každý kw energie sa v mieste odberu prejaví lokálnym podchladením, preto musí byť princíp čerpania energie projektovaný tak, aby aktívna plocha dovolila dostatočnú regeneráciu zdroja. Takéto podchladenie sa týka všetkých využiteľných zdrojov okrem vzduchu. Teda nezáleží na tom, či sa jedná o pôdu, vodu, zemné kolektory alebo hĺbkové vrty. Tepelný gradient poklesu teploty zdroja po prechode energie tepelným čerpadlom je približne o 4 C až 6 C. Na to, aby sa mohol tento cyklus opakovať, je potrebné dodať kompresoru tepelného čerpadla energiu na pohon kompresora, respektíve energiu na odparovanie chladiva pri plynových tepelných čerpadlách. Tepelný vykurovací výkon je daný súčtom oboch vložených energií, teda energie získanej z prostredia a energie potrebnej na pohon kompresora. Tepelný výkon je preto vždy väčší, ako energia vynaložená na pohon tepelného čerpadla. Vzhľadom na vyššie uvedené sa javí ako racionálne a vhodné zapojiť budovy a zariadenia v správe verejného sektora a samospráv zvlášť do programov a výziev podporujúcich inštaláciu a prevádzku tepelných čerpadiel. Úspory ekonomického charakteru ako aj inštalácia obnoviteľných zdrojov energie v zariadeniach s vysokou spotrebou energií sú jedným z cieľov energetickej politiky štátu. Cieľom predloženej štúdie uskutočniteľnosti v súlade so zadaním a požiadavkami TTSK je na základe objednávateľa realizovať analýzu vybraných zariadení potenciálne vhodných na prípravu Žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci aktuálnych výziev Operačného programu Kvalita životného prostredia (ďalej aj OP KŽP ), vytipovať objekty vhodné na spracovanie relevantných energetických auditov v súlade s podmienkami OP KŽP a v prípade vhodnosti zadať spracovanie projektových dokumentácií pre stavebné povolenie. Podmienkou poskytnutia podpory je predloženie energetického auditu, ktorý musí byť vypracovaný odborne spôsobilou osobou podľa 13 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda spracovanie účelového energetické auditu s predmetom energetického auditu minimálne v rozsahu oprávnenej aktivity výzvy alebo 5

6 energetický audit podľa 14 ods. 1 alebo ods. 9 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je oprávnená aktivita tejto výzvy v energetickom audite samostatne identifikovateľná. Súčasne s uvedeným cieľom sa štúdia uskutočniteľnosti zaoberá rizikami plynúcimi z prípravy a realizácie navrhnutých opatrení ako aj stanovením vecného a časového harmonogramu. 6

7 3. VŠEOBECNÝ POPIS PROBLEMATIKY TEPELNÝCH ČERPADIEL Tepelné čerpadlo predstavuje moderný, k životnému prostrediu priateľský spôsob vykurovania, ktorý využíva nízkopotenciálnu energiu okolia k vykurovaniu alebo k ohrevu teplej úžitkovej vody, prípadne na ohrev vody v bazéne. Tento spôsob získavania energie sa stáva vďaka technologickému pokroku a prijateľným cenám stále rozšírenejším. Tepelné čerpadlo je zariadenie, ktoré prenáša tepelnú energiu zo zdroja tepla, najčastejšie z okolitého prostredia na chladič. Výraz tepelné čerpadlo sa vzťahuje na zariadenia HVAC (heating, ventilating, and air conditioning - vykurovanie, ventilácia a klimatizácia), ktoré sa používajú na vykurovanie priestorov alebo na ich chladenie. Ak sa tepelné čerpadlo používa na vykurovanie, potom tepelné čerpadlo vo všeobecnosti odoberá teplo z chladnejšieho vonkajšieho vzduchu alebo zo zeme a uvoľňuje teplo do vykurovaného priestoru. Tepelné čerpadlá svojou činnosťou premiestňujú tepelnú energiu opačným smerom spontánneho prenosu tepla tým, že absorbujú teplo z chladného priestoru a uvoľňujú ho do teplejšieho prostredia. Najbežnejšou konštrukciou tepelného čerpadla sú štyri hlavné komponenty (Obr. 1): kondenzátor - v ňom dochádza k ochladzovaniu a skvapalneniu pár chladiva vonkajším tepelným tokom využívaným ako zdroj tepelnej energie. expanzný ventil - znižuje tlak kvapalného chladiva z kondenzačného na tlak vo výparníku. výparník - dochádza v ňom k vyparovaniu chladiva pomocou vonkajšieho tepelného toku získavaného z okolitého prostredia. kompresor - komprimuje pomocou dodávanej mechanickej energie nasávané pary chladiva z výparníka na tlak v kondenzátore. Prostriedok na prenos tepla, ktorý cirkuluje prostredníctvom týchto komponentov, sa nazýva chladivo. Primárna časť tepelného čerpadla je tvorená výmenníkom tepla (výparníkom). Nemrznúca zmes ohriata okolitým prostredím sa odvádza do výparníka tepelného čerpadla, kde sa nízkopotenciálne teplo odovzdá chladivu cirkulujúcemu vnútri zariadenia. Do výparníka sa privádza pomocou vhodného teplonosného média (vzduch, voda, nemrznúca zmes) nízkopotenciálne teplo z vonku. Pod veľkým tlakom sa tryskou termostatického expanzného 7

8 ventilu vstrekuje kvapalné chladivo. Tlak vo výparníku za ventilom je nižší, preto kvapalné chladivo je rýchlo odparované. Odparovaním chladiva dochádza k ochladzovaniu výparníka na teplotu nižšiu, než je teplota prostredia, z ktorého je teplo odoberané. Na základe tejto skutočnosti teplo zo studenej strany ohrieva podchladený plyn a takto ohriaty, ale stále ešte studený plyn je nasávaný kompresorom. Kompresor ohriate plynné chladivo prudko stlačí a vďaka fyzikálnemu princípu kompresie, kedy pri vyššom tlaku stúpa teplota, vytlačí nízkopotenciálne teplo na vyššiu teplotnú hladinu cca 80 C. Nasávaný plyn si so sebou nesie energiu získanú vo výparníku. V kompresore sa k energii nesenej plynom pripočíta kompresná práca, pričom sa plyn zahreje. Stlačený plyn na výstupe z kompresora má vyššiu teplotu než voda vo vykurovacom systéme. Následne je plyn vedený do sekundárneho výmenníka (kondenzátora), ktorým prúdi vykurovacia voda. Vo výmenníku sa horúci plyn skvapalní a teplo je odovzdané vykurovacej vode. Z kondenzátora putuje kvapalné chladivo cez expanzný ventil, kde sa prudko ochladí, späť do výparníka, kde sa opäť ohreje. Tento cyklus sa stále opakuje, takže tepelné čerpadlo prečerpáva teplo z vonkajšieho prostredia do vykurovaného priestoru budovy. V režime vykurovania sú tepelné čerpadlá tri až štyrikrát efektívnejšie pri vykurovaní ako jednoduché elektrické odporové ohrievače s rovnakou spotrebou primárnej elektrickej energie. Avšak náklady na inštaláciu tepelného čerpadla sú vyššie ako náklady na inštaláciu elektrického ohrievača. Tepelné čerpadlo využíva malé množstvo externého napájania na vykonanie práce pri prenose energie zo zdroja tepla do chladiča. 8

9 Obr. 1 Schéma využitia tepelného čerpadla pre vykurovanie Prameň: Srdečný, Truxa, 2007 Tepelné čerpadlo je vhodné nasadiť na: vykurovanie pre všetky typy vykurovacích sústav, avšak pre tepelné čerpadlá sú najvhodnejšie nízkoteplotné vykurovacie systémy; prípravu teplej vody tepelné čerpadlá sa používajú okrem vykurovania aj na ohrev vody, mnohé majú vstavaný zásobník teplej vody; chladenie čoraz častejšie sa integruje funkcia chladenia, kedy tzv. reverzné tepelné čerpadlo pracuje opačne ako pri vykurovaní; monovalentnú prevádzku tepelné čerpadlo je jediným zdrojom tepla daného objektu počas jeho celoročnej prevádzky; bivalentnú, paralelnú prevádzku tepelné čerpadlo beží počas väčšiny roku kedy pracuje najefektívnejšie, pri nepriaznivých podmienkach na dodávku tepla slúži pomocný zdroj tepla (napr. kotol); Tak ako akékoľvek iné zariadenie, aj tepelné čerpadlá sú charakterizované všeobecnými pozitívnymi a negatívnymi vlastnosťami tak, ako ich popisuje Obr.2. Výhody ľahko prístupná energia pre pohon zariadenia (takmer každý objekt má inštalovanú elektrickú prípojku); ekologicky čistá prevádzka v mieste (lokálne neprodukuje žiadne emisie); zníženie ekologického zaťaženia v dôsledku zníženia spotreby elektrickej energie oproti klasickým spôsobom vykurovania; dodáva niekoľkonásobne viac energie ako je schopné spotrebovať (zvyčajne až trojnásobok); jedná sa o plne automatické prevádzkovanie s výbornou reguláciou; menšie náklady na inštalovaný príkon. 9

10 Nevýhody vysoké zriaďovacie náklady; potreba dostatočnej plochy na zemný kolektor u typov zem/voda, veľký záber pôdy pod kolektorom; nutná nákladnejšia nízkoteplotná sústava, keďže max. výstupná teplota topnej vody je 55 C; možný hluk pomalobežného ventilátora a vykonanie čerpacej skúšky a chemické analýzy vody u typov systémov voda/voda. Obr. 2 Pozitíva a negatíva využívania tepelných čerpadiel Prameň: Srdečný, Truxa, 2007 Podľa vyžívania zdrojov energie pre tepelné čerpadlá je možné vo všeobecnosti tieto kategorizovať nasledujúco: prírodné zdroje (Obr. 3): o vzduch, o voda, o zemská kôra, o slnko, druhotné zdroje - vo forme odpadových tepelných tokov, plynov, kvapalín a iných látok z priemyselných a ostatných netechnologických procesov. Vo všeobecnosti je možné za najspoľahlivejší zdroj energie označiť ako zdroje podzemných vôd a pôdu, a to v zmysle ich približnej konštantnej teploty počas kalendárneho roka, nakoľko pôdna teplota v hĺbke viac ako 10 m je považovaná za konštantnú a je v priemere rovná cca 6 C (Perko a kol., 1997). 10

11 Vzduch atmosferický z osvetľovacích a vetracích zariadení, biologické a procesné teplo Zemská kôra zemské kolektory, hĺbkové sondy Výskyt zdrojov energie Energia zo Slnka aktívne alebo pasívne zariadenia povrchová voda aktívne solárne zariadenia vodné toky, rybníky, jazerá premena na teplo premena na elektrinu vzduchové a kvapalinové kolektory fotovoltické články, slnečné tepelné elektrárne Voda podzemná voda obehová voda odpadová voda podzemná pramenitá, studničná, termálna, z hĺbkových vrtov z technológií komunálne a technologické odpady Obr. 3 Kategorizácia zdrojov energie pre tepelné čerpadlá Prameň: Petráš, 2009 Pôda Dostupnosť pôdy ako zdroja energie pre tepelné čerpadlá je obmedzená len pre lokality s otvoreným priestorom v okolí objektu. Využitie pôdy ako tepelného zdroja závisí teda od veľkosti pozemku, ktorý je k dispozícii. Pre pôdny kolektor je nevyhnutná dostatočne veľká plocha pozemku pre potrubný systém, ktorý prijíma teplo pôdy. Vo všeobecnosti je potrebná cca. 2 až 3 krát väčšia pôdna plocha, ako je vykurovaná plocha konkrétnej budovy. Teplotné fluktuácie sú pomerne malé. Odoberaný výkon pôdneho kolektora sa nachádza medzi 10 a 15 W/m 2 pri suchej, piesčitej pôde a až do 40 W/m 2 pri pôde, cez ktorú preteká podzemná voda (Tab. 1). V strednej Európe ostáva pôda v hĺbke cca. 1,20 m - 1,50 m aj v chladných zimných obdobiach dostatočne teplá na to (Obr. 4), aby bolo možné tepelné čerpadlá prevádzkovať relatívne hospodárne. Investičné náklady sú pomerne vysoké, prevádzkové porovnateľné s ostatnými zdrojmi, avšak prípadná porucha systému registra si vyžaduje dodatočné významné finančné investície. Vhodnosť využívania pôdy pre tepelné čerpadlá je limitovaná napr. geologickými podmienkami. 11

12 Tab. 1 Možné špecifické výkony pôdneho tepla (dvojité U sondy podľa návrhu VDI 4640) Podložie Špecifický výkon pre h pre h Všeobecné smerné hodnoty: zlé podložie (suchý sediment) (λ < 1,5 W/(m*K) 25 W/m 2 20 W/m 2 normálne pevné horninové podložie, nasýtené vodou, sediment (λ < 1,5 3,0 W/(m*K) Pevná hornina s vysokou tepelnou vodivosťou (λ > 3,0 W/(m*K) 60 W/m 2 50 W/m 2 84 W/m 2 70 W/m 2 Jednotlivé horniny: štrk, piesok, suchý < 25W/ m 2 < 20 W/m 2 štrk, piesok, vodivý pre vodu W/m W/m 2 pri silnom prúdení podzemnej vody v štrku, piesku W/m W/m 2 hlina, íl, vlhký W/m W/m 2 vápenec W/m W/m 2 pieskovec W/m W/m 2 kyslé magmatity (napr. granit) 65 * 85 W/m W/m 2 bázické magmatity (napr. čadič) W/m W/m 2 rula W/m W/m 2 Prameň: Junkers,

13 Obr.4 Schéma priebehu teploty v rôznych hĺbkach zeme v závislosti na strednej hodnote teploty na povrchu zeme v priebehu roka Prameň: TOPENERGY, 2019 Voda Podzemná voda ako zdroj energie pre tepelné čerpadla závisí od dostupnosti v danej lokalite, je vhodným zdrojom tepla, pretože aj pri nízkych externých teplotách má konštantnú teplotu v rozmedzí 7-12 C. Investičné náklady sú pomerne vysoké a závisia od ceny vrtu resp. odbernej studne, prevádzkové náklady sú porovnateľné s ostatnými zdrojmi. Hromadné využitie je problematické, a to predovšetkým z dôvodov ochrany životného prostredia a v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi. Podobnú, ale priemernú teplotu majú aj zdroje vôd. Nevýhodou povrchových vôd je zmena teploty počas roka, ktorú spôsobuje ich závislosť na teplote vzduchu. Pri teplote vody pod 3 C je prevádzka nerentabilná. Využívanie povrchových zdrojov vody predpokladá jej filtráciu s automatickým čistením alebo iné parciálne metódy čistenia. Preto sú podzemné zdroje vôd vhodnejšie v porovnaní s povrchovými zdrojmi vôd. Sekundárne je možné využívať aj potenciál geotermálnej vody. V týchto prípadoch sa teplotná úroveň zdroja pohybuje od 15 C - 90 C. Investičné náklady sú v týchto prípadoch zvyčajne vysoké, prevádzkové priemerné. Využitie geotermálnej energie ako zdroja pre tepelné čerpadlá je determinované ich samotnou alokáciou. Nemenej dôležitým determinantom jej využitia je tiež pravdepodobnosť zvýšenej korózie a inkrustácie v závislosti od mineralizácie a odvádzania samotnej vody po jej využití. Vzduch Vzduch je dostupný energetický zdroj, jeho teplotná úroveň sa pohybuje podľa klimatickej lokality a sezónneho obdobia, zmeny teploty v priebehu roka ako aj dňa. Prevádzkové náklady sú priemerné, investičné náklady sú najnižšie zo všetkých typov zdrojov energie pre tepelné čerpadlá. Požiadavky na obstavaný priestor sú minimálne a možnosť umiestnenia tepelného čerpadla ako zdroja nie je nijako významne obmedzené. Vzduch ako zdroj energie je v klimatických podmienkach Slovenska vhodný pre hromadné uplatnenie. Vznik námrazy na výparníku je eliminovaný systémom automatického odmrazovania. Pre využitie teploty vzduchu existujú rôzne možnosti. Vzduch je možné s ventilátorom priamo nasávať a cez tepelné čerpadlo viesť priamo do vykurovacieho systému. V inom prípade je možné zhromaždiť 13

14 teplo zo vzduchu v absorbéri, ktorý plní funkciu výmenníka tepla a zo vzduchu získané teplo prenesie cez pracovné médium do tepelného čerpadla. Veľkou výhodou vzduchu ako zdroja energie je, že je prakticky dostupný kdekoľvek. Teoretickou nevýhodou je skutočnosť, že čím je chladnejší vonkajší vzduch, tým horšia je účinnosť tepelného čerpadla. Potrebné je oboznámiť sa s vlhkosťou vzduchu a denným a mesačným priebehom teplôt. Z hľadiska hospodárnosti je vzduch najvýhodnejší pre bivalentnú prevádzku tepelného čerpadla, kde čerpadlo pokrýva 70 % ročnej spotreby tepla a zvyšok pokrýva vykurovací kotol. Súčasné technologické možnosti umožňujú 100 % pokrytie potreby energie tepelným čerpadlom. kritériá: Pre praktické využitie vyššie uvedených zdrojov by mali byť splnené nižšie uvedené dostatočné množstvo zdroja, dostatočná regenerácia zdroja, nenákladné pripojenie, nízka potreba údržby, čo najvyššia teplotná úroveň zdroja, čo najnižšie ďalšie investície na získanie zdroja energie, čo najnižšia závislosť zdroja od geografických podmienok, podnebia a pôdnych podmienok. 3.1 Energetická efektívnosť tepelných čerpadiel Pri porovnávaní energetickej účinnosti tepelných čerpadiel sa používajú nasledujúce faktory: COP (Coefficient of Performance) - koeficient výkonnosti a SFP (Seasonal Performance Faktor) sezónne výkonové číslo. Čím je tepelné čerpadlo efektívnejšie, tým menej bude spotreba energie a tým bude nákladovo efektívnejšia prevádzka. Existuje niekoľko faktorov, ktoré ovplyvnia účinnosť tepelného čerpadla, ako je napríklad podnebie, teplota, pomocné zariadenia, technológia, veľkosť a riadiaci systém. 14

15 Základným meradlom energetickej účinnosti tepelného čerpadla je jeho vykurovací faktor (COP - Coefficient of Performance). Ide o množstvo tepla, ktoré sa odovzdá do vykurovacieho systému v pomere k množstvu elektrickej energie dodanej pre pohon kompresora tepelného čerpadla (ak je potrebné na kwh odovzdanej tepelnej energie potrebné vynaložiť 1 kwh elektrickej energie, tak je vykurovací faktor = 3). Platí, čím je vykurovací faktor vyšší, tým je zariadenie účinnejšie a má lacnejšiu prevádzku. Koeficient výkonnosti COP určuje účinnosť jednotky tepelného čerpadla, ak je množstvo tepelnej energie vyrobené oproti 1 kw dodanej (spotrebovanej) energie (napr. COP3 znamená = 1 kw dodané / 3 kw vyrobenej energie). Pre správne uvádzaný údaj je veľmi dôležitá znalosť podmienok pri určovaní tohto parametra, najmä teploty vonkajšieho vzduchu, teploty vykurovacej vody, príkonu ventilátora, spotreby energie na odmrazovanie atď. Inak bude vychádzať COP pri teplote vonkajšieho vzduchu +7 C a vykurovacej vode 35 C (napr. až COP 5) a inak pri teplote vonkajšieho vzduchu -7 C a vykurovacej vode 35 C (COP 2,8), hoci sa jedná o to isté tepelné čerpadlo. Toto bezrozmerové číslo vypovedá o účinnosti tepelného čerpadla. Jedná sa o teoretický pomer medzi vyrobeným teplom a spotrebovanou elektrickou energiou. Čím je vyšší vykurovací faktor, tým lepšie je tepelné čerpadlo, pretože je jeho prevádzka lacnejšia. Bežne sa vykurovací faktor pohybuje v rozmedzí od 2,5 do 5. Nie je však veličinou, ktorá by bola k danému tepelnému čerpadlu raz a navždy priradená. Mení sa podľa podmienok, v ktorých tepelné čerpadlo pracuje. Vykurovací faktor pri prevádzke tepelného čerpadla môže pokojne kolísať medzi hodnotou 1,5 až 7. Všetko je závislé na prevádzkových podmienkach. Pri výbere tepelných čerpadiel je teda potrebné porovnávať porovnateľné. Pri vyjadrení vykurovacieho faktoru sa môžeme stretnúť podľa EN napríklad s údajom: COP pri 0 C / 35 C je 4,5. Tento zápis preložený do zrozumiteľného jazyka znamená, že sa jedná o tepelné čerpadlo, ktoré má pri vstupe tekutiny o teplote 0 C z primárneho okruhu, na výstupe do sekundárneho okruhu tekutinu s teplotou 35 C vykurovací faktor 4,5. EN znamená, že meranie prebehlo v exaktných podmienkach podľa metodiky normy EN Vykurovací faktor sa u tepelného čerpadla mení podľa podmienok, v ktorých systém pracuje. Dôležitá je ako teplota na vstupe do tepelného čerpadla, tak na výstupe do vykurovacieho systému. Plynú z toho dva dôležité poznatky. Účinnosť tepelného čerpadla je vyššia v prípade, ak je vyššia teplota vonkajšieho prostredia odkiaľ sa teplo čerpá. Druhým je fakt, že je výhodnejšie toto teplo zúžitkovať v nízkoteplotnom (podlahovom, stenovom, teplovzdušnom a pod.) vykurovacom systéme. Všeobecne sa dá povedať, že u tepelných čerpadiel sa dá hovoriť o vhodnosti (a teda o reálnej návratnosti 15

16 investície) od hodnoty vykurovacieho faktora 3,0 a vyššie. Dôležité tiež je vzhľadom na vyššiu investičnú náročnosť, aby budova, ktorú zásobuje tepelné čerpadlo mala nízke tepelné straty. COP je možné kvantifikovať pomocou teploty alebo pomocou elektrického príkonu. Kvantifikácia COP pomocou teploty sa riadi podľa nižšie uvedeného vzťahu: kde: T absolútna teplota príjemcu tepla [K], T0 - absolútna teplota zdroja tepla [K], T tepelný rozdiel [K]. 2012): COP pomocou elektrického príkonu sa riadi podľa nižšie uvedeného vzťahu (Buderus, kde: Qh spotreba teplota na vykurovanie [kw], Pel elektrický príkon [kw]. Číslo ε slúži pre určenie pomeru medzi tepelným výkonom, ktorý sa využije, oproti elektrickému výkonu, ktorý je prijatý pre pohon kompresora. Závisí od rozdielu teplôt medzi zdrojom tepla a na druhej strane príjemcom tepla (Buderus, 2012). Tepelné čerpadlo je tým lepšie, čím je COP vyšší, teda je aj jeho prevádzka lacnejšia. Obvykle sa pohybuje okolo 2,5 5 (Štefančo, Kočišanová, 2013). Pomer tepla na výstupe z čerpadla v priebehu jedného roka k celkovej spotrebe energie vyjadruje SPF (Seasonal Performance Faktor). Niekedy sa označuje aj ako β (Karlík, 2009), ktorý slúži na určenie vzťahu medzi súhrnným využiteľným teplom vyžarovaným TČ, a to v dobe jeden rok a medzi elektrickou energiu, ktorá bola TČ prijatá počas tej istej doby. Tento 16

17 parameter ß sa určuje ešte dodatočne a je možné ho vypočítať približne podľa nižšie uvedeného vzťahu (Buderus,2012): kde: Qwp teplo,.ktoré tepelné čerpadlo odovzdá za jeden rok [kw], Wel elektrická energia, ktorú za jeden rok príjme tepelné čerpadlo počas jedného roka [kw]. SPF uvádzajú len niektorí výrobcovia, pretože je potrebné poznať, resp. zohľadniť aj podmienky inštalácie. Je však kľúčovým parametrom systému, pretože pri hodnotení dosiahnutých reálnych výsledkov a návratnosti investície záleží na celkovej energetickej a nákladovej bilancii. SPF je presnejším a komplexnejším ukazovateľom efektívnosti inštalácie ako COP. Vyjadruje schopnosť tepelného čerpadla pracovať energeticky efektívne aj pri čiastočnej záťaži, to znamená prispôsobiť energetickú náročnosť meniacej sa potrebe vykurovacieho výkonu v závislosti od zmeny vonkajšej teploty. Pre jeho správne určenie by mala bilancia spotreby zahŕňať všetku energiu potrebnú v súvislosti s používaním čerpadla. Zohľadniť treba aj spotrebu elektriny na pohon ventilátorov, čerpadiel vody alebo soľanky. Hodnota SPF sa stanovuje na základe dát z testovania tepelného čerpadla v skúšobni a klimatických dát. Zjednodušene sa dá povedať, že sa v laboratóriu zistí vykurovací faktor napr. pri teplote 5 C, z klimatických dát sa zistí koľko hodín za rok táto teplota trvala a následne sa vypočíta vyrobená a spotrebovaná energia. Rovnako sa postupuje aj u všetkých ostávajúcich teplotách (napríklad od -20 C do +20 C) a nakoniec sa všetky hodnoty spočítajú. Hodnota SFP je uvedená na energetickom štítku tepelného čerpadla. Na vlastnosti a konštrukciu tepelného čerpadla má vplyv správne zvolenie primárneho zdroja tepla. Názov pre systém tepelného čerpadla sa tvorí z dvoch slov, kde prvé udáva aký je zdroj tepla, druhé predstavuje médium, pre ktoré je odovzdávané teplo (Štefanco, Kočišanová, 2013). Na základe použitého energetického zdroja a typu média v systéme vykurovania je možné 17

18 tepelné čerpadlá rozdeliť na (Pinka, Jágerová, 2006): vzduch vzduch; vzduch voda; voda voda; zem voda. Orientačné pomery sezónnych výkonových čísiel SPF v závislosti od druhu primárneho zdroja tepla a požadovanej výstupnej teploty sú uvedené v tabuľke. Hodnoty sú iba informatívne. Pre namodelovanie reálnej prevádzky treba použiť výpočet a následne projekt. No aj zo všeobecných údajov je možné zistiť vhodnosť jednotlivých kombinácií. Výhodné je napr., ak pri čerpadle vzduch/voda sa vymení klasický vykurovací systém za podlahové vykurovanie. Je možné takýmto spôsobom zistiť viac, ako keby sa radiátory ponechali a zvolilo sa čerpadlo zem/voda (Tab. 2). Tab. 2 Výber vhodného tepelného čerpadla Zdroj tepla Vzduch z okolia klimatická oblasť II (teplota od -15 C do +15 C) Vzduch z okolia klimatická oblasť II (teplota -15 C do +15 C) Zemný zásobník teplota kolektora 0 C (BO) Zemný zásobník teplota kolektora 0 C (BO) Podzemná voda Teplota vody 10 C(W10) Podzemná voda Teplota vody 10 ' C (W10) Typ vykurovacej sústavy Vykurovanie radiátormi teplota 50 C (W50) Vykurovanie podlahové alebo stenové teplota 35 C (W35) Vykurovanie radiátormi teplota 50 C (W50) Vykurovanie podlahové alebo stenové teplota 35 C (W35) Vykurovanie radiátormi teplota 50 C (W50) Vykurovanie podlahové alebo stenové teplota 35 C (W35) Optimistický odhad SPF 2,5 3,3 2,9 4,0 3,6 5,5 Prameň: SEIA,

19 3.2 Zariadenie na využitie aerotermálnej energie tepelné čerpadlo vzduch/voda Tepelné čerpadlá vzduch/voda odoberajú energiu priamo z vonkajšieho vzduchu a získané teplo využíva pre ohrev vody vo vykurovacom systéme alebo zásobníku teplej vody. Tepelné čerpadlá vzduch/voda sú najlepšou voľbou pre rodinné domy, ktoré nemajú k dispozícii pozemok pre tepelné čerpadlo s plošným kolektorom. Tepelné čerpadlá je potrebné umiestniť tak, aby nerušilo hlukom vás ani susedov. Neodporúča sa umiestňovať tepelné čerpadlá na strechy alebo na konzoly zabudované v obvodových stenách obytných budov, pretože môže dochádzať k prenosu vibrácií do konštrukcie budovy. Pri použití tohto typu čerpadla nie sú potrebné žiadne náročné zemné práce. Jeho výkon sa mení spolu s teplotou, akou disponuje vonkajší vzduch. Narastá pri zvýšenej teplote a pri nízkej zas klesá. Prevádzka takého zariadenia je možná až po hodnoty od cca -3 C až po -5 C. Ak sú hodnoty nižšie, dochádza k spusteniu iného doplnkového tepelného zdroja, ako je napr. elektrokotol. Zariadenie sa skladá z dvoch jednotiek, a to: vnútornej a vonkajšej. Úlohou vonkajšej jednotky je nasať teplý vzduch z okolia. Umiestňuje sa zväčša na južnej časti objektu. Úlohou vnútornej jednotky je zabezpečiť ohrievanie teplej vody (média) a taktiež vykurovanie (Štefanco, Kočišanová, 2013). Pozitíva a negatíva takýchto typov čerpadiel uvádza Tab. 3. Tento systém má mnoho výhod vyplývajúcich z jednoduchej inštalácie a veľkej univerzálnosti. Tepelné čerpadlo tohto typu je možné namontovať prakticky na akúkoľvek budovu, a to veľmi jednoducho. Pri použití tohto typu odpadajú zemné práce a obstarávacie náklady budú zvyčajne o niečo nižšie. Výkon tepelného čerpadla sa mení s teplotou vonkajšieho vzduchu. Výkon narastá, ak teplota vonkajšieho vzduchu rastie a výkon tepelného čerpadla klesá, ak klesá teplota vonkajšieho prostredia. Z tohto dôvodu sú tepelné čerpadlá vzduch/voda väčšinou prevádzkované v bivaletnej prevádzke, to znamená, že pod bodom bivalencie (teplota okolo -3 C do -5 C), inak sa spustí doplnkový zdroj tepla a na tepelnej pohode sa podieľajú oba zdroje súčasne. U niektorých tepelných čerpadiel s frekvenčne riadenými kompresormi, si tepelné čerpadlo zachováva svoj výkon aj pri nízkych vonkajších teplotách. Je to ale kompenzované výrazne zvýšeným elektrickým príkonom. Napríklad tepelné čerpadlo Zubadan má výkon 11 kw pri vonkajšej teplote +7 C aj pri teplote -7 C. Elektrický príkon ale vzrastie z 2,6 kw pri +7 C na 5,5 kw pri teplote -7 C. Doplnkový elektrokotol je tak nahradený zvýšeným príkonom kompresora a dosahovaný vykurovací faktor je nízky. 19

20 Tab. 3 Pozitívne a negatívne stránky tepelných čerpadiel vzduch/voda Výhody Jednoduchá a rýchla inštalácia, bez nárokov na veľkosť pozemku Nižšie investičné náklady v porovnaní s tepelnými čerpadlami zem/voda Jednoduché využitie pre chladenie v letnom období Nízke prevádzkové náklady v porovnaní s elektrickým alebo plynovým vykurovaním Bezúdržbové a bezpracné vykurovanie v porovnaní s kotlami na drevo alebo uhlie Jednoduché prevádzkovanie systému Nevýhody Približne o 30 % vyššia spotreba elektriny ako u tepelných čerpadiel zem/voda s plošným kolektorom nebo vrtom Možné problémy s hlučnosťou vonkajšej jednotky Znížený výkon a výstupná teplota vykurovacej vody pri nízkych vonkajších teplotách Kratšia životnosť kompresoru ako u tepelných čerpadiel zem/voda U niektorých SPLIT systémov môžu byť povinné ročné revízie chladiaceho okruhu Oblasti, kde je vyššia priemerná teplota vzduchu za rok je pravdepodobnosť hlučnosti tepelného čerpadla Pro - environmentálny spôsob výroby tepla Prameň: Štefanco, Kočišanová, 2013, Grendel, 2012 Výhodou tepelných čerpadiel pracujúcich v systéme vzduch/voda je vysoký koeficient účinnosti. Vysoké úspory v porovnaní s inými systémami vykurovania: napr. oproti elektrickému vykurovaniu úspory až 65 %. Medzi nevýhody v minulosti patrila vyššia hlučnosť vonkajšej jednotky, ktorá je v súčasnosti odstránená ventilátormi s nízkymi otáčkami (41dB). S klesajúcou teplotou okolitého vzduchu klesá tepelný výkon čerpadla. V praxi to predstavuje dni s extrémnymi teplotami, kde nastane mierny pokles účinnosti tepelného čerpadla. Tepelné čerpadlá vzduch/voda sa skladajú buď z dvoch jednotiek, a to vonkajšej a vnútornej, alebo v kompaktnom prevedení, kedy celé tepelné čerpadlo sa môže inštalovať vonku, či vo vnútri budovy. V prípade deleného prevedenia (split) vonkajšia jednotka nasáva okolitý vzduch a je väčšinou umiestnená vedľa budovy alebo na streche, vnútorná jednotka zabezpečuje ohrev teplej vody a ohrev vykurovacieho systému. Na trhu sú i vzduchové tepelné čerpadlá konštruované ako vnútorné. U takéhoto typu je nutné prepojiť jednotku vhodným vzduchotechnickým potrubím cez obvodovú stenu s vonkajším prostredím na zabezpečenie prívodu a odvodu vonkajšieho vzduchu. Množstvo pretekaného vzduchu predstavuje hodnotu rádovo v tisícoch m 3 /h. Minimálna teplota je -20 C, pri tejto teplote zvyčajne vzduchové tepelné čerpadlo ešte pracuje. Je potrebné si však uvedomiť, že pri dlhodobo nižších teplotách pokrýva 20

21 tepelnú potrebu len doplnkový zdroj. Preto v lokalitách, kde sa nízke teploty vyskytujú, musí potrebu tepla z tepelného čerpadla pokryť doplnkový zdroj, a to pre celý objekt. Vzduch pretekajúci tepelným čerpadlom vytvára určitú úroveň hluku. Tento hluk môže pri chode vzduchového tepelného čerpadla rušiť užívateľa vykurovaného objektu, ako i susedné okolie. Preto je potrebné venovať pozornosť umiestneniu jednotky. Hodnota akustického tlaku vo vzdialenosti 5m od vonkajšej jednotky sa väčšinou pohybuje pod hodnotu 40dB (A). Úbytkom teploty okolia sa znižuje výkon tepelného čerpadla vzduch/voda, a to pri tej istej elektrickej energii, ktorá sa spotrebuje. Použitie tepelného čerpadla vzduch voda schematicky zobrazuje Obr. 5. Obr. 5 Použitie tepelného čerpadla vzduch voda a spätné získavanie tepla Prameň: ASHRAE Handbook, Zariadenie na využitie aerotermálnej energie tepelné čerpadlo vzduch/vzduch Práca tohto typu čerpadla je podobná ako u tepelného čerpadla typu vzduch/voda, hlavným rozdielom je to, že vnútorným objektom, ktorému je odvádzaný tepelný výkon je vzduch v danom objekte. Využíva sa najmä u objektov, kde sa žiada temperovanie v priebehu dlhšieho času vykurovacej sezóny, t.j. ako doplnok pre domy alebo byty vykurované elektrinou, kde dokáže výrazným spôsobom znížiť náklady na elektrinu, alebo chaty. Takýto typ tepelného čerpadla ochráni temperovaním objekt pred vlhkosťou a umožní po vašom príchode rýchlejšie 21

22 dosiahnuť tepelného komfortu. Tepelné čerpadlo vzduch/vzduch odoberá teplo z vonkajšieho vzduchu a ohrieva vzduch vnútri budovy, t.j. ohrieva vnútorný vzduch priamo, bez sprostredkovania vykurovacieho systému a dosahuje vďaka tomu vyššieho vykurovacieho faktoru ako ostatné tepelné čerpadlá. Pozitíva a negatíva takýchto typov čerpadiel uvádza Tab. 4. Tepelné čerpadlo vzduch/vzduch je možné doplniť k elektrokotlu, priamo výhrevným panelom aj elektrickému podlahovému kúreniu. Tepelné čerpadlo vzduch/vzduch celú vykurovaciu sezónu dodáva čo najviac tepla do domu a stávajúci systém ho v prípade potreby iba doplní. Tepelné čerpadlá vzduch/vzduch môžu mať jednu vnútornú jednotku (split), alebo viac vnútorných jednotiek (multisplit). Tepelné čerpadlá vzduch/vzduch s jednou vnútornou jednotkou sa používajú pre vykurovanie malých objemov a na temperovanie objektov. Vnútorná jednotka vykuruje predovšetkým miestnosť, kde je umiestnená a do ďalších miestností sa šíri pozvoľne. Pri použití viacerých vnútorných jednotiek je však možné zabezpečiť vykurovanie či klimatizáciu celej budovy. Medzi túto skupinu tepelných čerpadiel sa radia i systémy na rekuperáciu tepla a tepelné čerpadlá určené pre vzduchotechnické jednotky, napríklad pre bazény, kde plní aj funkciu odvlhčovača. Tab.4 Pozitívne a negatívne stránky tepelných čerpadiel vzduch/vzduch Výhody Najnižšia obstarávacia cena v porovnaní s ostatnými typmi tepelných čerpadiel Veľmi rýchla a jednoduchá inštalácia Tepelné čerpadlo je zvyčajne vybavené aj funkciou chladenia Môžete využiť doplnkové funkcie ako odvlhčovanie alebo čistenie a ionizácia vzduchu Nevýhody Počet vnútorných jednotiek pripojiteľných k jednej vonkajšej jednotke je obmedzený. Systém nie je vhodný pre objekty s veľkým počtom malých miestností. Tepelným čerpadlom vzduch/vzduch nie je možné ohrievať teplú vodu. Hlučnosť vnútornej jednotky pri prevádzke na plný výkon. Použitie tepelného čerpadla vzduch/ vzduch schematicky zobrazuje Obr.6. 22

23 Obr. 6 Použitie tepelného čerpadla vzduch vzduch a spätné získavanie tepla Prameň: ASHRAE Handbook, Zariadenie na využitie hydrotermálnej energie tepelné čerpadlo voda/voda Tento systém tepelných čerpadiel má najvyšší vykurovací faktor, avšak lokality vhodné na jeho inštaláciu sú zriedkavé. Tepelná energia sa získava z vody povrchovej alebo podzemnej. Ak to geologické dispozície a výdatnosť prameňov dovoľujú, sú studne tým najlepším zdrojom tepelnej energie. Podzemná voda má pomerne stabilnú teplotu okolo 8 až 10 C. U geotermálnej vody, sa teploty pohybujú viac ako 30 C. Rieky, rybníky a iné vodné plochy sú v inštaláciách tepelných čerpadiel skôr výnimkou. Ich využívanie je spojené s náročnou administratívou a predovšetkým súhlasom ich majiteľa alebo správcu. Okrem toho teplota vody v povrchových tokoch je Obr. 7 Tepelné čerpadlo využívajúce podzemnú vodu Prameň: Sidorová a Wittenberger, 2006 kolísavá. U týchto inštalácií sa nevyužíva voda priamo zo zdroja, ale sú inštalované výmenníkové rozvody (hadice) ako v prípade plošného kolektora. 23

24 Zapojenie je zhodné so systémom zem/voda. Pre tento typ tepelného čerpadla sú potrebné dve studne, a to jedna zdrojová a druhá vsakovacia. Mali by od seba byť vzdialené minimálne 15m. Pre bežný rodinný dom je potrebná výdatnosť prameňa aspoň 0,5 l/s ( litrov za deň). Overenie výdatnosti je potrebné vykonať dostatočne dlhými čerpacími skúškami. Obstarávacia cena týchto štúdií býva nižšia ako u geotermálnych vrtov, ale prevádzkové náklady sú vďaka spotrebe v energetike pre pohon ponorného čerpadla vyššie. Ako primárny zdroj tepelného čerpadla voda - voda slúži väčšinou podzemný zdroj vody zo studne. Voda zo sacej studne prechádza výmenníkom tepelného čerpadla, ktorý z nej odoberie časť tepla a ochladená voda cca o 4 C sa vracia späť do zeme pomocou vratnej studne. Aby bola zaistená správna funkcia systému a nedochádzalo k podchladzovaniu zdrojovej vody, musia byť studne od seba dostatočne vzdialené cca m. Ak je dodržaná táto podmienka, je možné cirkulovať tú istú vodu dookola, bez toho aby sa podchladila. Podzemná voda pre tepelné čerpadlo sa čerpá z odberovej studne. Výkon takejto studne musí zaisťovať minimálny prietok vody pre tepelné čerpadlo. Výkon sa stanovuje meraním, a to odberovou skúškou. Tepelným čerpadlom ochladená podzemná voda sa pohlcovacou studňou vracia späť do zeme. Táto sa musí vŕtať 10 až 15 m v smere spádu spodnej vody za odberovou studňou, aby sa vylúčil prúdový skrat. Vsakovacia studňa musí byť schopná prijímať to isté množstvo vody ako vydáva odčerpávajúca studňa. Výhodou systému voda - voda je predovšetkým vysoký koeficient účinnosti tepelného čerpadla. Nevýhodou sú značné finančné investície. Ako sme už spomínali vyššie, k tomuto typu tepelného čerpadla sú potrebné dve studne, a to jedna zdrojová a druhá vsakovacia. Mali by od seba byť vzdialené minimálne 15 m. Pre bežný objekt je potrebná výdatnosť prameňa aspoň 0,5 l/s ( l.deň -1 ). Obstarávacia cena týchto studní býva nižšia ako pri geotermálnych vrtoch, je tu však vyššia spotreba energie, ktorá je potrebná na pohon ponorného čerpadla (Štefanco, Kočišanová, 2013). Tepelné čerpadlá voda/voda (Obr. 8) môžu slúžiť aj pre využitie odpadového tepla v priemysle. Pozitíva a negatíva takýchto typov čerpadiel uvádza Tab

25 Obr.8 Schéma princípu tepelného zdroja podzemná voda Prameň: Stiebel Eltron Tab. 5 Pozitívne a negatívne stránky tepelných čerpadiel voda/voda Výhody Systémy voda/voda dosahujú najvyšších vykurovacích faktorov zo všetkých typov tepelných čerpadiel. Nižšie investičné náklady v porovnaní s tepelnými čerpadlami s vrtmi. Nevýhody Využitie je možné iba v lokalitách s dostatkom vody (spodnej, geotermálnej, technologickej). Vyššie náklady na servis z dôvodu nutných kontrol a údržby (čistenie filtrov a výmenníkov). Spätné využitie odpadového tepla v technologických procesoch. Nižšie nároky na priestor ako systémy s vrtmi. Nižšia životnosť komponentov pre čerpanie spodnej alebo geotermálnej vody (čerpadlá, filtre). Hlučnosť vnútornej jednotky pri prevádzke na plný výkon. Použitie tepelného čerpadla voda/voda schematicky zobrazuje Obr

26 Obr. 9 Použitie tepelného čerpadla voda voda a spätné získavanie tepla Prameň: ASHRAE Handbook, Zariadenie na využitie geotermálnej energie tepelné čerpadlo zem/voda so zemným kolektorom Zdrojom nízkopotenciálnej energie je pôda, z ktorej sa tepelná energia odoberá prostredníctvom kolektora z plastových hadíc. Zemný kolektor môže byť z hľadiska realizácie buď plošný, alebo hĺbkový. Plošný kolektor má plošne uložené hadice vo výkopoch v zemi v hĺbke cca 2 m, t.j. v nezamŕzajúcej hĺbke. Hĺbkový kolektor je obdobný, ale hadice sú uložené v hĺbkových vrtoch, ktoré sú podobné ako u tepelných čerpadiel systému voda voda. Tento typ tepelných čerpadiel patrí medzi veľmi významné systémy. Vzhľadom k jeho prevádzke voči vonkajším klimatickým podmienkam môžeme tento systém hodnotiť ako najstabilnejší. Tepelné čerpadlá typu zem/voda sú väčšinou prevádzkované v bivalentnej prevádzke, to znamená, že pod bodom bivalencie. V niektorých prípadoch ich môžeme prevádzkovať aj monovalentne, čo má svoje výhody a nevýhody. Jedná sa o zariadenie, ktoré je umiestnené vo vnútri objektu, väčšinou v technickej miestnosti. Na trhu je dostupné prevedenie kompaktné (tepelné čerpadlo vrátane zásobníka na teplú úžitkovú vodu a doplnkového zdroja), 26

27 ako i prevedenie štandardné (iba tepelné čerpadlo). Jeho jedinou nevýhodou sú zemné práce, ktoré sú s jeho inštaláciou veľmi úzko späté. Pre čerpanie tepla zo zeme potrebujeme zemný kolektor (niekedy tiež označovaný ako horizontálny kolektor). Na základe tejto skutočnosti sú následne vyžadované rozsiahle zemné práce, resp. dlhé výkopy. U bežného typu je náplňou zemného kolektora nemrznúca zmes, ktorá prúdi cez doskový výmenník tepla výparník, kde sa odovzdáva teplo vnútornému chladivovému okruhu. Obeh nemrznúcej zmesi je nútený a je k nemu potrebné inštalovať obehové čerpadlá. Podmienky pre voľbu kolektorov sú dané Obr Tepelné čerpadlo so zemným kolektorom Zdroj: Prameň: Sidorová a Wittenberger, 2006 predovšetkým geologickou stavbou ako i umiestnením budovy v urbanizovanej zóne. Teplo z plošného kolektora alebo vrtu je možné odoberať po celý rok, teda i v letných mesiacoch, kedy využívame tepelné čerpadlo hlavne na ohrev teplej vody. Tepelné čerpadlá pracujúce s týmto systémom poskytujú stabilný výkon a úspory, ktoré dosahujú až 80 % prevádzkových nákladov s ohľadom na prevádzku tradičného vykurovacieho systému. Spomínaná stabilita je premietnutá i do dlhej životnosti celého systému. Vďaka nezávislosti zemného tepelného čerpadla na vonkajších klimatických podmienkach je možné jeho použitie takmer kdekoľvek, nevynímajúc špecifické oblasti. Pred inštaláciou tepelného čerpadla so zemným kolektorom je dôležité preskúmať spôsob vykurovania miestností a požiadavky kladené na teplú vodu so začlenením opatrení energetickej účinnosti. Najdôležitejším krokom pri inštalácii takéhoto tepelného čerpadla je presný výpočet tepelných strát budovy, jej súvisiaceho profilu a spotreby energie. To umožní presné dimenzovanie systému tepelného čerpadla, čo je dôležité s ohľadom na kapitálové náklady, ktoré sú vo všeobecnosti vyššie ako u bežných systémov a úspora z rozsahu výkonu tepelného čerpadla je obmedzená. 27

28 Nadmerné rozširovanie zemných kolektorov výrazne zvýši náklady na inštaláciu a ušetrí len malé prevádzkové náklady. Zároveň časté cyklovanie znižuje životnosť zariadenia a prevádzkovú účinnosť. Ak je systém nedostatočný, podmienky projektového zámeru nemusia byť splnené. Systém tepelného čerpadla využívajúci zemné kolektory môže byť navrhnutý tak, aby poskytoval všetko potrebné teplo (monovalentný systém). Avšak vzhľadom na pomerne vysoké investičné náklady je vhodné ekonomicky zvážiť bivalentný systém, v ktorom tepelné čerpadlo poskytne teplo v základnom rozsahu a zaťaženie vykurovania nad základnú úroveň požadovaného tepla pokryje pomocný systém. Zníženie výstupnej teploty požadovanej z tepelného čerpadla zvýši jeho výkon. Niekoľko tepelných čerpadiel však môže poskytnúť výstupné teploty až do 65 C. Výkon tepelného čerpadla závisí od výkonu pozemného kolektora a naopak. Preto je dôležité navrhnúť ich spoločne. Tepelné čerpadlá zem/voda získavajú energiu zo zeme, ktorá predstavuje takmer nevyčerpateľný zásobník tepla a súčasne jeden z najdôležitejších zdrojov tepla. V určitej hĺbke má pôda základnú teplotu cca 10 C. V porovnaní s okolitým vzduchom je teplota veľmi konštantná, t.j., že dokonca aj vtedy, keď je horná vrstva zeminy upchatá, môžu tepelné čerpadlá fungovať efektívne, pretože rozdiel medzi zdrojom tepla a teplotou prívodu zostáva relatívne nízky aj v zime. Pri tomto type tepelných čerpadiel sa naplní zemný kolektor nemrznúcou zmesou prúdiacou cez výparník, čiže doskový výmenník tepla a nasleduje teplo dodané okruhu s médiom vo vnútri objektu. Obehové čerpadlo plní funkciu zabezpečenia núteného obehu nemrznúcej zmesi (Štefanco, Kočišanová, 2013). Pri tepelnom čerpadle zem/voda (vrt), ktoré odoberá teplo z vrtu, je zapustená plastová sonda naplnená nemrznúcou zmesou, ktorá prenáša teplo medzi zemou a tepelným čerpadlom, pričom v závislosti od vykurovanej plochy a lokálnych geologických podmienok sa vykonáva jeden alebo viac vrtov v hĺbke 80 až 250 m. Vrty sa umiestňujú v okolí vykurovanej budovy. U novostavieb, ktoré majú len veľmi malý pozemok, môžete vrty umiestniť aj pod základovú dosku. Vrtné práce potom prebiehajú pred výstavbou budovy. Vŕtať môžete bez problémov v oblastiach s tvrdým podložím, naopak v oblastiach s mäkkým podložím (štrk, piesky) je vŕtanie zložitejšie. Pozitíva a negatíva tepelných čerpadiel zem/voda (vrt) uvádza Tab

29 Tab. 6 Pozitívne a negatívne stránky tepelných čerpadiel zem/voda Výhody Nevýhody O 30 % nižšia spotreba elektriny ako u tepelných čerpadiel odoberajúcich teplo zo vzduchu. Nízke investičné náklady porovnateľné so vzduchovými tepelnými čerpadlami. Dlhá životnosť tepelného čerpadla a plošného kolektora. Bezhlučné a bezúdržbové riešenie. Stabilný výkon a vysoký vykurovací faktor aj pri extrémne nízkych vonkajších teplotách. Výrazne nižšia spotreba elektriny ako u vzduchových tepelných čerpadiel. Využitie vrtu pre chladenie domu (pasívne alebo aktívne). Dlhá životnosť tepelného čerpadla aj vrtu. Bezhlučné a bezúdržbové riešenie. Systém zem/voda s plošným kolektorom vyžaduje dostatočne veľký pozemok, obvykle 200 až 400 m². Zemina musí umožňovať výkopy do potrebnej hĺbky. Rozmiestenie prípadných ďalších stavieb (bazén, garáž), je potreba vedieť vopred, aby sa im plošný kolektor mohol vyhnúť. Podzemné rozvody vytvárajú nežiaduce bariéry pre tok vody medzi jednotlivými vodopriepustnými vrstvami. Zmeny teploty vo vodonosnej vrstve, ktoré môžu vyplývať z prevádzky. Znečistenie podzemných vôd, ktoré sa môže vyskytnúť z úniku prídavných chemikálií používaných v systéme. Vyššie investičné náklady na realizáciu vrtov. Nutnosť obstarania stavebného povolenia pre vrty. Systémy tepelných čerpadiel s uzavretým okruhom si zvyčajne nevyžadujú povolenia od agentúry pre životné prostredie. Agentúra však môže predložiť pripomienky k navrhovaným schémam s cieľom znížiť riziko znečistenia podzemných vôd alebo odchýlky, ktoré by mohli z prevádzky vyplynúť. Pri výbere plochy pre plošný kolektor je nutné vylúčiť plochy, kde sa plánuje výstavba. Taktiež je potreba posúdiť kvalitu zeminy. Komplikácie môžu nastať v miestach, kde je zemina s veľkými kameňmi, skalami či naopak pieskom. Z dôvodu jednoduchého odvzdušnenia je výhodné, aby bol kolektor uložený v rovine alebo mierne z kopca (smerom od kotolne). V opačnom prípade je potrebné inštalovať na najvyšších miestach odvzdušnenie. 29

30 Druhy zemných kolektorov - zemného výmenníka tepla Nepriamy V systéme nepriamej cirkulácie je zemný výmenník tepla tvorený uzavretou slučkou z polyetylénovej rúrky s vysokou hustotou, ktorá obsahuje cirkulujúcu kvapalinu (zvyčajne zmes vody a nemrznúcej zmesi), ktorá sa prečerpáva cez slučky. Energia sa prenáša nepriamo cez výmenník tepla do chladiva tepelného čerpadla. Väčšina systémov je nepriamych. Slučky sú uložené v zemine horizontálne, alebo vertikálne. Priamy Alternatívne môže byť chladiace médium cirkulované priamo cez mäkký mlynový výmenník tepla. Toto sa nazýva systém priamej expanzie (DX). Systémy s priamym obehom sú účinnejšie ako nepriame systémy, pretože existuje dobrý tepelný kontakt so zemou, vylučuje sa výmenník tepla medzi obehovou cirkulačnou kvapalinou a chladiacim médiom a nie je potrebné žiadne obehové čerpadlo. To znamená, že pre daný výstup je potrebná kratšia zemná cievka ako pri nepriamom systéme, čo prináša úsporu nákladov na inštaláciu, ktorá pomáha kompenzovať vyššie náklady na materiál, ale tieto systémy vyžadujú viac chladiva a existuje väčšie potenciálne riziko úniku chladiva. Systémy DX sú najvhodnejšie pre menšie aplikácie. Zemný výmenník tepla je poháňaný buď horizontálne v plytkom výkope (v hĺbke 1,0 až 2,0 m). Voľba horizontálneho alebo vertikálneho systému závisí od dostupnej plochy pôdy, miestnych podzemných podmienok a výkopových nákladov. Keďže náklady na výkop sú všeobecne vyššie ako náklady na potrubia, je dôležité maximalizovať odber tepla na jednotku dĺžky výkopu. Horizontálne kolektory si vyžadujú pomerne veľké plochy bez pevných kameňov alebo veľkých balvanov a minimálnu hĺbku pôdy 1,5 m. V mestských oblastiach môže byť veľkosť zariadenia obmedzená dostupným pozemkom. Viaceré potrubia (až šesť, umiestnené buď vedľa seba, alebo v konfigurácii nad / pod) môžu byť položené do jedného výkopu, ale mali by byť vzdialené od seba aspoň 0,3 m. Potrebné množstvo výkopov môže byť tiež znížené, ak je potrubie položené ako séria prekrývajúcich sa zvitkov (niekedy označovaných ako SLINKY, pozri obrázok 11a, 11b), umiestnených vertikálne v úzkom výkope alebo horizontálne v spodnej časti širšieho výkopu. 30

31 Obr. 11a - Tepelné čerpadlo s vertikálnymi slynkami Prameň: Sidorová a Wittenberger, 2006 Obr. 11b - Tepelné čerpadlo s horizontálnymi slynkami Prameň: Sidorová a Wittenberger, 2006 Horizontálne zemné geotermálne slučky Ak sú k dispozícii dostatočné pôdy alebo hlinené pôdy, horizontálne geotermálne uzemnenie je zvyčajne jednou z ekonomickejších možností. Vo vodorovných geotermálnych uzemneniach sa niekoľko sto stôp päť až šiestich hlbokých zákopov vykope s rýpadlom alebo reťazou. Potrubie sa potom položí do výkopu a preplní. Typická horizontálna zemná smyčka bude dlhá 400 až 600 stôp pre každú tonu vykurovania a chladenia. Kvôli veľkému množstvu zákopu sa najčastejšie používajú horizontálne pozemné smyčky pre novú konštrukciu. Napokon, pretože vodorovné geotermálne zemné smyčky sú relatívne plytké, často nie sú vhodné pre oblasti s extrémnymi klimatickými podmienkami, ako je severný alebo hlboký juh. Vertikálne zemné geotermálne slučky Keď sú extrémne podnebie, obmedzený priestor alebo skalnatý terén znepokojujúce, vertikálne geotermálne zemné smyčky sú často jedinou životaschopnou možnosťou. To ich robí populárne pre použitie na malých pozemkoch a v moderných zariadeniach. Vo vertikálnych geotermálnych uzemneniach sa vrtná súprava používa na vŕtanie hlbokých otvorov s priemerom 150 až 300 stôp, v ktorých sú spláchnuté slučky rúrky v tvare vlásia a potom zalievané. Typická vertikálna pozemná slučka vyžaduje 300 až 600 stôp potrubia na tonu vykurovania a chladenia. 31

32 Vertikálne slučky sú zvyčajne drahšie ako horizontálne slučky, ale sú oveľa menej komplikované ako vŕtanie vody. Menej potrubia sa vyžaduje aj pre vertikálne geotermálne zemné smyčky, na rozdiel od horizontálnych slučiek, pretože zemská teplota je stabilnejšia v hĺbke. Slinky s cievkami Geotermálne uzemnenie Priekopnícke geotermálne pozemné slučky získavajú popularitu, najmä v inštaláciách obytných geotermálnych systémov. Slinky so smyčkou sú v podstate hospodárnejšia a vesmírnejšia verzia horizontálnej pozemnej slučky. Namiesto použitia priameho potrubia, ako sa dalo očakávať, používajte presné rúrky, ktoré sa nachádzajú horizontálne pozdĺž dna širokého výkopu. V závislosti od pôdy, klímy a tečúcej kvapaliny tepelných čerpadiel môžu byť zákopy so slínovými zvitmi od tretiny do dvoch tretín kratšie ako tradičné zákruty s horizontálnymi okruhmi. Pri tepelnom čerpadle zem/voda (plocha), ktoré odoberá teplo z plochy záhrady, sú pod povrchom záhrady uložené plastové hadice naplnené nemrznúcou zmesou, ktorá prenáša teplo medzi zemou a tepelným čerpadlom. Tepelné čerpadlá so zemnými kolektormi sú najlepšou voľbou pre rodinné domy, ktoré majú k dispozícii vhodný pozemok. Tepelné čerpadlo s plošným kolektorom odoberá zo zeme pod sebou približne 2 % energie. Zvyšných 98 % odoberie z vrstvy zeminy nad sebou, kde je akumulovaná solárna energia zo slnka. Plošný kolektor je tak v podstate rozmerný slnečný kolektor, doplnený o obrovský hlinený akumulátor tepla s ročným cyklom nabíjania a vybíjania. Plošný kolektor za rok odoberie pre potreby tepelného čerpadla len asi 2,5 % z toho, čo zo slnka behom roka získa. Vďaka tomu sa ani v dlhodobom horizonte nemôže energeticky vyčerpať, pretože behom leta vždy s bohatou rezervou regeneruje. Pri výbere plochy pre plošný kolektor je v prvej rade nutné vylúčiť plochy, kde plánujete akúkoľvek výstavbu (bazén, garáž atď.). Taktiež je potreba posúdiť kvalitu zeminy. Komplikácie môžu nastať v miestach, kde je zemina s veľkými kameňmi, skala či naopak piesok. Z dôvodu jednoduchého odvzdušnenia je výhodné, aby bol kolektor uložený v rovine alebo mierne z kopca (smerom od kotolne). V opačnom prípade je potreba inštalovať na najvyšších miestach odvzdušnenie. Pozitíva a negatíva tepelných čerpadiel zem/voda (plocha) uvádza Tab

33 Tab. 7 Pozitívne a negatívne stránky tepelných čerpadiel zem/voda (plocha) Výhody O 30 % nižšia spotreba elektriny ako u tepelných čerpadiel odoberajúcich teplo zo vzduchu. Nízke investičné náklady porovnateľné so vzduchovými tepelnými čerpadlami. Dlhá životnosť tepelného čerpadla a plošného kolektora. Nevýhody Systém zem/voda s plošným kolektorom vyžaduje dostatočne veľký pozemok, obvykle 200 až 400 m². Zemina musí umožňovať výkopy do potrebnej hĺbky. Rozmiestenie prípadných ďalších stavieb (bazén, garáž), je potreba vedieť vopred, aby sa im plošný kolektor mohol vyhnúť. Bezhlučné a bezúdržbové riešenie. 3.6 Zariadenie na využitie geotermálnej energie tepelné čerpadlo zem/voda so zemnými sondami Ako sme už spomínali, toto tepelné čerpadlo využíva teplo z pôdy. V našich klimatických podmienkach pôda v hĺbke väčšej ako 80 cm nezamŕza. Preto možno tento zdroj považovať za teplotne ustálený. Prenos tepla medzi zemou a tepelným čerpadlom sprostredkúva plastové potrubie uložené v kolmých vrtoch. Základ tvorí plastové potrubie, v ktorom cirkuluje nemrznúca zmes. Prechodom zemou sa zmes ohrieva o niekoľko stupňov, keďže od určitej hĺbky sa teplota pohybuje okolo stálej hodnoty 4 C. Spôsob spracovania ohriatej zmesi je podobný ako u ostatných typov. Putuje do výmenníka tepelného čerpadla, kde sa ochladí, t.j. odoberie sa jej tepelný prírastok a ochladená zmes putuje do kolektora na opätovné ohriatie. Popísaný cyklus sa neustále opakuje. Výhodou tepelných čerpadiel pracujúcich na princípe zem - voda je stabilný vykurovací výkon tepelného čerpadla prakticky nezávislý na okolitej teplote. Ako významná nevýhoda sa javia vyššie zriaďovacie náklady v prípade použitia vertikálnych kolektorov (vrtov), resp. nutné rozsiahle zemné práce na pozemku (horizontálny kolektor). 33

34 V lete by sa tepelné čerpadlo zem-voda nemalo využívať, aby sa vrty alebo pôdne kolektory zregenerovali na vykurovacie obdobie a nedochádzalo tak k poklesu jeho výkonu. Pri zemných kolektoroch dochádza k javu vymŕzania ich okolia. V hĺbke 1,5-2 m nie je stála teplota, preto je potrebné u tohto typu rátať s doplnkovým zdrojom energie, napríklad s elektrokotlom. V prípade, že by sme chceli pomocou tepelného čerpadla odoberať teplo aj cez leto na ohrev teplej úžitkovej vody alebo na ohrev bazéna, je potrebné vopred naddimenzovať zemný kolektor alebo dĺžku vrtov približne o 15 %. Obr. 12 Tepelné čerpadlo so zemnými sondami Prameň: Sidorová a Wittenberger, 2006 Plošný kolektor umožňuje tepelnému čerpadlu pracovať bez ohľadu na teplotu vonkajšieho vzduchu. Obmedzujúcou podmienkou je veľkosť a využitie pozemku. Dĺžka registra plošného kolektora je odvodená od tepelnej straty objektu a výkonu tepelného čerpadla. Potrubie registra sa pokladá v rozstupe 1 m, čo znamená že 1 bm potrubia odpovedá plocha 1 m 2 zemného kolektora. Pozemok, kde je inštalovaný zemný kolektor nie je možné využiť na stavebné účely alebo na pestovanie stromov. Pôdny kolektor s využitím systému soľanka / voda si vyžaduje, aby všetky potrubia soľanky boli z korózii vzdorného materiálu. Samotný rozdeľovač soľanky a zberač vratnej soľanky sa musí inštalovať výhradne mimo objektu. 3.7 Spôsob prevádzky tepelných čerpadiel Dimenzovanie tepelného čerpadla v praxi má byť vždy na úrovni vhodnej teploty bivalencie. Bivalentný spôsob prevádzky predpokladá vždy druhý zdroj výroby tepla, napr. elektrický alebo plynový vykurovací kotol. Bivalentný bod opisuje vonkajšiu teplotu, po ktorú 34

35 tepelné čerpadlo pokrýva vypočítanú potrebu vykurovacieho tepla samostatne bez druhého zdroja výroby tepla. Je to taká teplota, pri ktorej sa už vykurovací výkon neoplatí pokrývať tepelným čerpadlom. Buď sa jeho účinnosť takmer blíži 1:1, alebo požadovaná výstupná teplota do vykurovacích telies je príliš vysoká. Vzhľadom na spomínaný relatívne malý počet kritických dní s ozaj nízkou vonkajšou teplotou v našom zemepisnom pásme, je výkon tepelného čerpadla vhodné posadiť na úroveň asi 70 % kritickej hodnoty. Vždy sa v efektivite posudzuje celoročný priemer, bez ohľadu na krátkodobé extrémy. Ale keďže sa teploty nižšie ako 5 C vyskytujú v priemere iba približne 20 dní v roku, je aj paralelný vykurovací systém, napr. elektrický dodatočný ohrievač, na podporu tepelného čerpadla, potrebný len počas málo dní. Naviac tepelné čerpadlo je pomerne tvrdý zdroj a pri jeho predimenzovaní vzniká v prevádzke škodlivé cyklovanie (časté zapínanie a vypínanie pohonu kompresora), ktoré enormne znižuje životnosť zariadenia. Spravidla sa tepelné čerpadlá projektujú pre nasledujúce spôsoby prevádzky: Monovalentnú Monoenergetickú Duálna paralelná / monoenergetická Duálna alternatívna Pre presné dimenzovanie zariadení tepelných čerpadiel musia byť známe nasledujúce body budovy, ktorá sa má vykurovať alebo chladiť, alebo sa musia vykonať nasledujúce plánovacie kroky: a) Výpočet tepelnej straty podľa normy b) Výpočet chladiacej záťaže c) Určenie teploty vykurovacích plôch d) Určenie maximálnej prívodnej teploty e) Určenie najvhodnejšieho tepelného zdroja alebo stanovenie tepelného zdroja f) Určenie spôsobu prevádzky tepelného čerpadla podľa vykurovacieho systému g) Dimenzovanie tepelného čerpadla podľa tepelnej straty a spôsobu prevádzky h) Elektrické/plynové podmienky pripojenia a požiadavka na reguláciu tepelných čerpadiel i) Zapojenie tepelného čerpadla do vykurovacieho systému j) Ohrev teplej pitnej vody vykurovacím tepelným čerpadlom k) Všeobecné predpisy a smernice 35

36 Monovalentná Celková vykurovacia zaťaž budovy sa pokryje tepelným čerpadlom. Tepelné čerpadlo je zároveň jediným zdrojom vykurovacieho tepla v budove. Tento prevádzkový režim je vhodný pre všetky nízkoteplotné kúrenia s prívodnou teplotou do max. 60 C. Obr. 13 Monovalentný spôsob prevádzky tepelného čerpadla Prameň: ENERSOL EU, 2004 Vysvetlivky: QN Tepelná strata, TČ Tepelné čerpadlo, TA Vonkajšia teplota, WP Tepelné čerpadlo Monoenergetická Monoenergetická prevádzka zohľadňuje vždy to, že vrcholové výkony nie sú pokrývané len prostredníctvom tepelného čerpadla, ale aj pomocou dodatočného elektrického/plynového vykurovacieho zariadenia. Vykurovací systém nepotrebuje ďalší druh energie. Tepelné čerpadlo pracuje až do vonkajšej teploty -20 C. Pri nízkych vonkajších teplotách sa v prípade potreby dodatočne zapne elektrické, resp. plynové prídavné vykurovanie. Pri monoenergetickom spôsobe prevádzky je tepelné čerpadlo a druhý zdroj tepla prevádzkovaný rovnakým typom energie. Nie sú realizované vzájomné kombinácie zdrojov. V prípade využitia plynového tepelného čerpadla je pomocný zdroj rovnako plynový, podobne v prípade elektrického tepelného čerpadla je aj pomocný zdroj na báze elektrického vykurovania. Je odporúčané dimenzovať tepelné čerpadlo tak, aby bivalentný bod pri bivalentnej paralelnej prevádzke alebo monoenergetickej prevádzke bol na úrovni -5 C. Pri takto stanovenom bivalenčnom bode je podľa DIN 4701 časť 10, podiel tepelného čerpadla na vykurovacej práci približne 98 %. Zvyšné 2 % zabezpečuje elektrická/plynová vykurovacia vložka. 36

37 Duálna paralelná / monoenergetická Až do určitej vonkajšej teploty vyrába potrebné teplo iba tepelné čerpadlo. Pri nízkych teplotách sa zapojí druhý zdroj tepla. Podiel tepelného čerpadla na ročnom výkone je vyšší ako u duálnej alternatívnej prevádzky. Tento spôsob prevádzky je vhodný pre podlahové vykurovania a radiátory až do maximálnej prívodnej teploty tepelného čerpadla. Obr. 14 Duálny spôsob prevádzkovania tepelného čerpadla Prameň: ENERSOL EU, 2004 Duálna alternatívna V tomto prípade tepelné čerpadlo dodáva celé vykurovacie teplo až do vonkajšej teploty stanovenej odborníkom, napr. 0 C. Ak teplota klesne pod túto hodnotu, tepelné čerpadlo sa vypne a kúrenie prevezme druhý zdroj tepla. Tento prevádzkový režim je možný pre všetky vykurovacie systémy s prívodnou teplotou nad 60 C. 37

38 Obr. 15 Duálny alternatívny spôsob prevádzkovania tepelného čerpadla Prameň: ENERSOL EU, 2004 Duálna čiastočne paralelná Až do určitej vonkajšej teploty vyrába potrebné teplo iba tepelné čerpadlo. Ak teplota klesne pod túto hodnotu, zapne sa k nemu druhý zdroj tepla. Tepelné čerpadlo sa vypne, keď prívodná teplota viac nepostačuje. Druhý zdroj tepla prevezme plný vykurovací výkon. Tento prevádzkový režim je vhodný pre všetky vykurovacie systémy s prívodnou teplotou nad 60 C. Obr. 16 Duálny čiastočne paralelný spôsob prevádzkovania tepelného čerpadla Prameň: ENERSOL EU,

39 3.8 Emisie zvuku tepelných čerpadiel Každé tepelné čerpadlo spôsobuje pri prevádzke emisie zvuku. Dôležitý je aj správny výpočet očakávaného generovania zvuku. Ako zvuk sa označuje tón, súzvuk alebo hluk. Tón je samostatnou rovnomernou osciláciou, zatiaľ čo súzvuk je prelínaním viacerých tónov. Hluk je naproti tomu nepravidelnou osciláciou s mnohými frekvenciami. Zvuk sa šíri v podobe mechanických vĺn. Akustický výkon alebo hladina akustického výkonu je typická veličina pre zdroj zvuku. Môžeme ju určiť len výpočtom na základe meraní v určitej vzdialenosti od zdroja zvuku. Popisuje sumu energie zvuku (zmenu tlaku vzduchu), ktorá je uvoľňovaná do všetkých smerov. Ak berieme do úvahy celkový vysielaný výkon zvuku vo vzťahu na pokrytú plochu v určitej vzdialenosti, tak je hodnota stále rovnaká. Prístroje môžu byť navzájom zvukotechnicky porovnávané na základe hladiny akustického výkonu. Akustický tlak popisuje zmenu tlaku vzduchu ako následok kmitajúceho vzduchu zapríčineného zdrojom zvuku. Čím väčšia je zmena tlaku vzduchu, tým je pozorovaný hluk hlasnejší. Nameraná hladina akustického tlaku je vždy nezávislá od vzdialenosti k zvukovému zdroju. Hladina akustického tlaku je merateľná veličina, ktorá je smerodajná napríklad pre dodržiavanie imisno-technických požiadaviek podľa technickej smernice pre ochranu pred hlukom TA-hluk. Zvukové vyžarovanie zo zdrojov zvuku a akustických zdrojov sa meria a udáva ako hladina v decibeloch (db). Ide o jednotku, pričom hodnota 0 db predstavuje približne prah počuteľnosti. Zdvojnásobenie hladiny, napríklad prostredníctvom druhého zdroja zvuku s rovnakým zvukovým vyžarovaním, zodpovedá zvýšeniu o 3 db. Pre priemerný ľudský sluch je na to, aby sme zvuk vnímali dvakrát hlasnejšie, potrebné zvýšenie o 10 db. Rýchlosť zvukovej vlny je závislá od mechanických vlastností nosiča. Ak sa zvuková vlna prenáša vzduchom a narazí na prekážku, odrazí sa v rovnakom uhle, v akom narazila na prekážku. Množstvo energie zvuku, ktoré pritom absorbuje prekážka a premení sa napr. na teplo z trenia, je závislé od materiálu prekážky. Odrazy zvukových vĺn a absorpcia energie zvuku sa využívajú aj pri izolácii zdrojov zvuku. Ak napr. do seba narazia dve zvukové vlny pri odraze od prekážky, môže dôjsť k prekrývaniu obidvoch zvukových vĺn. V optimálnom prípade dôjde k zoslabeniu, príp. zániku zvukových vĺn. Prekrývanie však môže viesť aj k opačnému výsledku a môže spôsobiť zosilnenie zvukových vĺn. akustický výkon sa s rastúcou vzdialenosťou rozdeľuje na väčšiu plochu tak, až sa týmto výsledná hladina akustického tlaku pri zväčšujúcej sa vzdialenosti znižuje. Na šírenie hluku vplývajú viaceré podmienky okolia. 39

40 Zatienenie prostredníctvom masívnych prekážok ako napr. budov, múrov alebo terénnych prekážok. Odrazy od akusticky tvrdých povrchov (povrchov odrážajúcich zvuk) ako napr. fasády s omietkou a sklenené fasády budov alebo asfaltové a kamenné povrchy na zemi. Zníženie šírenia hladiny prostredníctvom povrchov absorbujúcich hluk ako napr. čerstvo napadaný sneh, nasekaná kôra a iné. Zosilnenie alebo zoslabnutie spôsobené vlhkosťou vzduchu a teplotou vzduchu alebo prostredníctvom aktuálneho smeru vetra. Pre technické posúdenie hlučnosti tepelného čerpadla na mieste jeho inštalácie je nutné výpočtom odhadnúť očakávané hladiny akustického tlaku v chránených priestoroch. Tieto hladiny akustického tlaku sa vypočítajú podľa hladiny akustického výkonu zariadenia, situácie pri inštalácii (smerový faktor Q) a príslušnej vzdialenosti od tepelného čerpadla tak, ako to uvádza nižšie uvedený kvantitatívny vzťah: kde: LAeq - hladina akustického tlaku prijímača, LWAeq - hladina akustického výkonu zdroja hluku, Q -smerový faktor (zohľadňuje priestorové podmienky, emisii hluku zo zdroja hluku, napr. steny domu), r - vzdialenosť prijímača od zdroja hluku 40

41 Obr. 17 Pokles hladiny akustického tlaku so zväčšujúcou sa vzdialenosťou, kde: [a] Čiastočný odraz, [b] Bez odrazu [A] Pokles akustického tlaku [B] Odstup od zvukového zdroja [N] sever [O] východ [S] juh [W] západ Vnímanie hluku Rozhodujúce imisie hluku sa zisťujú vo vzdialenosti 0,5 m od stredu otvoreného okna (mimo budovy), ktoré je súčasťou miestnosti najviac vyžadujúcej ochranu pred hlukom. Pri prenosoch hluku v rámci budov alebo pri prenose hluku v pevných látkach sa smerodajné hodnoty imisií pre posudzovanú hladinu miestností (nesúvisiacich s prevádzkou) vyžadujúcich ochranu rovnajú viď. tab. 8 až tab. 10. Tab. 8 Smerodajné hodnoty imisií v rámci budov Miestnosti vyžadujúce ochranu Smerodajné hodnoty imisí [db(a)] obývacie miestnosti a spálne detské izby pracovné / kancelárie učebne / miestnosti pre semináre Cez deň V noci

42 Pri inštalácii tepelných čerpadiel mimo budov je potrebne dbať na nasledovne smerodajne hodnoty imisií: Oblasti / Budovy Tab. 9 Smerodajné hodnoty imisií mimo budov Smerodajné hodnoty imisí [db(a)] Industriálne oblasti 70 Priemyselné oblasti Jadrá miest, obce a zmiešané oblasti Všeobecné obývané oblasti a oblasti malého osídlenia Čisto obytné oblasti Oblasti kúpeľov, nemocnice a ošetrovacie ústavy Cez deň V noci Cez deň V noci Cez deň V noci Cez deň V noci Cez deň V noci Ak hluk vnímate ako dvakrát taký hlasný, zodpovedá to nárastu o cca. 10 db (od hladiny akustického tlaku 40 db). Dva zdroje zvuku s rovnakou hlasitosťou vytvárajú kaskádu, pričom vedú k nárastu hladiny zvukového výkonu o 3 db oproti hladine zvukového výkonu samostatného zdroja zvuku. Limitné hodnoty hluku (miesto emisie) podľa DIN: Tab. 10 Limitné hodnoty hluku 42

43 3.8.1 Eliminácia hluku Rastliny dokážu odrazy hluku, ktoré sa napr. vyskytujú pri inštalácii medzi dvoma stenami, znížiť vplyvom viacnásobného prechodu zvuku. Vyhnite sa inštalácii prístroja na akusticky tvrdých plochách. Inštalácia medzi dvomi uzatvorenými stenami, ako aj v rohoch a uhloch môže viesť k zvýšeniu hladiny zvuku. Tieto plochy môžu pôsobiť ako zrkadlové zdroje zvuku, a preto by ste sa im mali vyhnúť. Stavebnými prekážkami je možné docieliť zníženie hladiny zvuku. Obr. 18 Možnosti redukcie hluku z tepelných čerpadiel Prameň: Slovak Association for Cooling and Air Conditioning Technology 18/1/2019, PT, SZ CHKT 3.9 Zariadenie na výrobu a energetické využívanie skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd Bioplyn je svojimi kvalitatívnymi predpokladmi veľmi vhodným primárnym palivom pre kogeneračné jednotky (KJ). Jeho využitím v KJ sa bioplyn nielen likviduje, ale sa súčasne využije veľký podiel jeho energie transformáciou na užitočnú energiu, najmä pri decentralizovanej, lokálnej sústave výroby tepla a elektriny. Bioplyn a jeho premena na zužitkovateľnú formu ušľachtilej energie (teplo, elektrina) sú často využívané v oblasti poľnohospodárskej, potravinárskej a biologickej produkcie. Keďže sa bioplyn radí medzí OZE, jeho širšie využívanie výrazne prispieva k šetreniu prírodných zdrojov a podpore udržateľného rozvoja. 43

44 Z biologicko-chemického hľadiska predstavuje produkcia bioplynu anaeróbnu fermentáciu. Na začiatku procesu sa nachádza biologicky rozložiteľný odpad. Ten môže pochádzať napr. z poľnohospodárskej a živočíšnej výroby (biomasa, hnojovica), z potravinárskej výroby alebo z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, či sekundárneho produktu čistenia odpadových vôd, t.j. čistiarenského kalu. Odpad je homogenizovaný a dopravovaný do tzv. fermentorov. Fermentor (bioreaktor) je v podstate obrovská nádrž, v ktorej prebieha proces fermentácie. Keďže produkcia bioplynu je proces anaeróbny (bez prístupu vzduchu), vnútorný priestor fermentora musí byť dokonale uzavretý. Vo fermentore je následne vsádzka zahrievaná, vlhčená a premiešavaná. Vplyvom rôznych biologických procesov a za pôsobenia baktérií je biomasa fermentovaná. Produktom fermentácie je bioplyn bohatý na metán (50 75 %). Okrem metánu sa v bioplyne vo výraznejšom zastúpení nachádzajú oxid uhličitý, vodná para, dusík, kyslík a ďalšie stopové prvky. Bioplyn je z fermentačných nádrží odoberaný a následne dopravený na miesto využitia. Hlavné spôsoby zužitkovania sú v podobe priameho spaľovania za účelom produkcie tepla alebo poháňanie spaľovacích motorov v kogeneračných jednotkách. Vyprodukované teplo a elektrická energia sa využívajú jednak na chod samotnej bioplynovej stanice (vyhrievanie fermentorov, spracovanie suroviny atď.), ale aj na predaj do verejnej siete rozvodu tepla a elektriny. Využitie bioplynu, kalového plynu, je možné predovšetkým na mieste jeho vzniku. Jeho veľká výhrevnosť umožňuje priame využitie v ČOV. Vysoký obsah CH4 (metánu) a tým aj vysoká výhrevnosť radí bioplyn medzi ušľachtilé zdroje energie. Bioplyn sa z vyhnívacích nádrží odvádza do nízkotlakového plynojemu a odtiaľ sa potom rozvádza k ďalšiemu spracovaniu. Časť bioplynu sa využíva na vyhrievanie vyhnívacích (metanizačných) nádrží a pre ďalšie tepelné hospodárstvo ČOV. Spotreba bioplynu závisí na druhu procesu, na teplote a na koncentrácii substrátu. Ostatná časť energie sa využíva k výrobe tepla na vyhrievanie, výrobu teplej vody, sušenie a pod. Najefektívnejším využitím bioplynu je jeho využitie pre pohon spaľovacích motorov spojených s agregátom na výrobu elektrickej energie. Bioplynový motor s agregátom s elektrickým výkonom asi 100 kw bol už úspešne vyskúšaný a jeho celková energetická účinnosť je asi 80 %, pričom tepelná energia sa získava z chladenia motora a z chladenia spalín v špeciálnom výmenníku tepla. 44

45 Kalový bioplyn má rozsiahle možnosti využitia v tzv. kogenerácii. Kogenerácia je efektívna technológia výroby tepelnej a elektrickej energie, ktorá je založená na združenej výrobe, t.j. v jednom zariadení sa vyrába súčasne elektrická aj tepelná energia. Zariadenie umožňujúce takúto združenú výrobu sa nazýva kogeneračná jednotka (Obr. 19). Táto možnosť využitia bioplynu je veľmi atraktívna. Prvá kogeneračná jednotka v ČOV na území Slovenskej republiky bola inštalovaná v Dolnom Kubíne s výkonom 44 kwhe a 75 kwt, pričom ročný prevádzkový čas je cca hod. Obr. 19 Zapojenie kogeneračnej jednotky v čistiarni odpadových vôd Prameň: Kuzevič, Pavolová, 2012 Bioplynová stanica je zariadenie určené k energetickému využitiu biomasy a k výrobe bioplynu. Podľa spôsobu dávkovania surového materiálu rozdeľujeme bioplynové technológie na (Michal, 2005; Kubica, 2006): 45

46 diskontinuálne s prerušovaným cyklom, keď je doba jedného cyklu zhodná s dobou zdržania materiálu vo fermentore. Tento spôsob sa využíva najmä pri fermentácii tuhých organických materiálov. Manipulácia s materiálom je náročná na obsluhu. semikontinuálne doba medzi jednotlivými dávkami je kratšia než zdržanie materiálu vo fermentore. Tento spôsob je najpoužívanejší pri spracovávaní tekutých organických materiálov. Takýmto spôsobom vstupujúci materiál má veľký vplyv na zmenu pracovných parametrov fermentora (teplota, homogenita substrátu). Takýto spôsob dávkovania substrátu nie je náročný na obsluhu. kontinuálne používa sa na plnenie fermentorov určených na spracovanie organického materiálu s veľmi nízkym obsahom sušiny. V zariadení bioplynovej stanice sa spracovávajú materiály rôzneho pôvodu. Možno tu spracovať zvieracie exkrementy, rastlinný odpad z poľnohospodárskej výroby, odpad z produkcie a spracovania ovocia a zeleniny, jatočné, mliekarské, farmaceutické odpady, odpady zo separovaného zberu či z výroby bioetanolu a bionafty. Zariadenia na výrobu bioplynu spracúvajú rôzne zmesi organických materiálov za prítomnosti mikrobiálnej kultúry, podobným spôsobom ako pracuje ľudský tráviaci systém (Condon, 2010; Váňa, Slejška, 1998). V súčasnosti existujú rôzne typy bioplynových staníc, ktoré využívajú rôzne typy organických materiálov a odpadov od čistej biomasy až po kaly z čističiek odpadových vôd ako substrát pre anaeróbnu fermentáciu. Ako optimálne sa ukazujú bioplynové stanice spracovávajúce materiály z vlastnej rastlinnej a živočíšnej výroby v kombinácii s biomasou, ktorá je pestovaná zámerne k tomuto účelu. Medzi hlavné prínosy využívania bioplynovej stanice pre poľnohospodársky podnik patria (Babička, 2010; produkcia elektrickej energie a tepla, obmedzenie produkcie emisií čpavku a metánu, zníženie záťaže pachov zo živočíšnej výroby, zníženie nepriaznivých účinkov surovej hnojovice, zvýšenie obsahu humusu v pôde, zabránenie stratám živín z pôdy, zníženie vyplavovania dusíka a nitrátov, zlepšenie odolnosti a zdravotného stavu rastlín, spracovanie odpadov organického pôvodu (potravinárskeho priemyslu, komunálny odpad, domový odpad), získavanie hygienicky nezávadného hnojiva, ktoré spĺňa podmienky ekologického poľnohospodárstva. 46

47 Technológie na báze bioplynu boli na Slovensku zavedené počas minulého storočia v rámci hygienických opatrení a tiež za účelom zníženia objemu a zápachu narastajúcich množstiev mestského odpadu. V súčasnosti sa zariadenia na výrobu bioplynu na Slovensku využívajú na výrobu energie a na recykláciu živín pri výrobe hnojív pre rastlinnú výrobu. Hlavným zdrojom surovín, ktoré sa spracovávajú v týchto zariadeniach na výrobu bioplynu, je hnoj a fytomasa z fariem, zvyšky rastlín a organický odpad z priemyslu, domácnosti a z oblasti služieb. V súčasnosti možno dosiahnuť vyššiu produkciu bioplynu hlavne zlepšením spracovania vstupných surovín s cieľom lepšej biologickej rozložiteľnosti vstupného substrátu a zvýšenou transformáciou organického uhlíka do bioplynu. So zvyšovaním biologickej rozložiteľnosti substrátu vzrastá aj výťažnosť metánu. Požadovanú biologickú rozložiteľnosť možno dosiahnuť pomocou vhodnej úpravy suroviny pred jej spracovaním. Všetky spôsoby predúpravy suroviny sú založené na zlepšení prístupnosti zložiek materiálu pre ich rozklad mikrobiálnymi enzýmami. Zmenšovaním častíc dochádza k zväčšeniu povrchu, a teda aj k lepšiemu enzýmovému rozkladu, pri niektorých metódach v procese predúpravy vstupného substrátu dochádza k hydrolytickému rozkladu makromolekulových látok. Zvyšovanie efektivity fermentačných procesov musí byť založené na vlastnostiach samotného procesu. Mikroorganizmy zúčastňujúce sa procesu sa vyznačujú nízkou rastovou schopnosťou, pomalým rastom biomasy a nízkou rýchlosťou odstraňovania substrátu. Účelom zintenzívnenia procesu je najmä zrýchlenie rozkladu a zvýšenie množstva a aktivity mikroorganizmov (Dohányos, 2009; Holub, 2008). Rýchlosť rozkladu organických látok v reaktore je závislá od množstva a aktivity mikrobiálnej kultúry. Ich koncentrácia v reaktore by mala byť čo najvyššia. Zvýšenie koncentrácie biomasy mikroorganizmov možno dosiahnuť stimuláciou ich aktivity alebo zvýšeným množstvom rozloženého substrátu, napr. výberom ľahšie rozložiteľného substrátu (Dohányos, 2009). Všeobecná charakteristika bioplynu Princípom výroby bioplynu je podľa Michala (2005) vyhnívanie (fermentácia) ako rozklad a chemická premena organických látok bez prístupu vzduchu a vo vlhkých podmienkach. Bioplyn je taktiež zaraďovaný medzi zdroje biomasy. Na Slovensku je ho možné získavať najmä z odpadov živočíšnej výroby. Pri tejto produkcii vzniká množstvo hnoja, ktorý spôsobuje hlavne znečisťovanie vody a často je používaný ako hnojivo pričom sa z neho uvoľňuje metán 47

48 spôsobujúci skleníkový efekt. Ako konečný produkt anaeróbneho vyhnívania (fermentácie) je bioplyn zmes metánu, oxidu uhličitého a ďalších zložiek (Kubica, 2006). Tvorba bioplynu alebo anoxygénny rozklad organických látok je zložitý viacstupňový proces, ktorý prebieha pôsobením mikrobiálnych spoločenstiev, a to hydrogénnych, acetogénnych a metanogénnych mikroorganizmov. Priebeh celého procesu ovplyvňuje množstvo procesných a materiálových parametrov, napr. zloženie vstupného substrátu, vplyv teploty, vlhkosti prostredia, ph substrátu, zabezpečenie anaeróbnych podmienok prostredia, výskyt inhibítorov procesu (Pastorek, Kára, Jevič, 2004). Vlastnosti a zloženie bioplynu Fyzikálne a chemické vlastnosti bioplynu závisia hlavne na materiálových a procesných parametroch jeho výroby. Kvalitu bioplynu určuje pomer metánu a oxidu uhličitého, pričom je nutné snažiť sa o čo najvyšší obsah metánu a čo najnižší obsah oxidu uhličitého. V ideálnom prípade je bioplyn tvorený len dvoma plynmi a to metánom (CH4) a oxidom uhličitým (CO2). Koncentrácia metánu v bioplyne sa zvyčajne pohybuje od 50 do 75 %. Pre porovnanie v zemnom plyne je koncentrácia metánu 90 95% (House, 2007). Za ideálnych podmienok ho doplní % oxidu uhličitého. Avšak v surovom bioplyne sa môžu nachádzať rôzne ďalšie prímesné plyny. Dôležitou zložkou bioplynu je i sírovodík (H2S), ktorý vzniká hlavne pri rozkladných procesoch proteínov. Pretože množstvo sírovodíka má vplyv na koróziu technologických zariadení, pri jeho vyšších podieloch v bioplyne je potrebné odsírenie plynu. Okrem týchto zložiek sa v bioplyne nachádzajú plyny, a to: amoniak, molekulárny dusík, vodík a kyslík. Ich podiel v bioplyne sa pohybuje od 6 do 8 %. Amoniak spôsobuje zápach produktu. (Tab. 11) (Kára, Pastorek, Přibyl, 2007; Michal, 2005; Greer, 2010; Schulz et Eder, 2004; Tab. 11 Zloženie bioplynu a percentuálne zastúpenie jednotlivých zložiek Plynná zložka bioplynu Chemický vzorec Percentuálny obsah Metán CH % Oxid uhličitý CO % Vodná para H2O 0-10 % Dusík N2 0-5 % Kyslík O2 0-2 % Vodík H2 0-1 % 48

49 Amoniak NH3 0-1 % Sírovodík H2S 0-1 % Prameň: Vysoký obsah oxidu uhličitého znamená, že neboli vytvorené optimálne podmienky pre anaeróbnu fermentáciu. Prítomnosť voľného kyslíka je zapríčinená zavzdušnením pracovných priestorov. Pretože zmes metánu s kyslíkom je výbušná, je z bezpečnostného hľadiska nežiadúca prítomnosť kyslíka v pracovných priestoroch. V prípade nerovnováhy medzi acetogénnou a metanogénnou fázou vzniká H2, ktorý však neznižuje energetickú kvalitu vytvoreného bioplynu. Tento prípad nastáva pri nadmernom zaťažení reaktora surovým materiálom alebo k nemu dochádza vplyvom inhibičných faktorov potláčajúcich rozvoj metanogénnych organizmov (Kára, Pastorek, Přibyl, 2007; Najafi, Jaafarzadeh, 2007). Chemické zloženie a vlastnosti bioplynu nie sú konštantné. Najmä jeho zloženie je ovplyvňované chemickým zložením substrátu (organických látok určených k fermentácií), typom mikrobiálnej kultúry a technickými a technologickými zariadeniami (Hons et al., 1989) Odporúčané technologické riešenie Vychádzajúc z obhliadok predmetných nehnuteľností a údajov, ktoré nám boli poskytnuté správcami nehnuteľností, je možné odporučiť riešenie - tepelným čerpadlom vzduch/voda. Z konštrukčných riešení sa javí ako optimálne i efektívne. Z pohľadu súčasného využitia plynu v existujúcich kotolniach je vhodné sa sústrediť na plynové tepelné čerpadlo. Plynové tepelné čerpadlo patrí medzi obnoviteľné zdroje tepla, využívajúce ako primárny zdroj získavania tepla vonkajší vzduch. Plynové tepelné čerpadlo pracujúce v systéme vzduch/voda sa dokáže prispôsobiť ľubovoľnej inštalácii, pričom na pohon kompresorov využíva plynový motor spaľujúci plyn. Plynové tepelné čerpadlo využíva viaceré zdroje tepla, ktoré získava nielen z okolitého vzduchu, ale aj z chladiaceho okruhu motora a z ohriatych spalín. Pre odovzdávanie tepla alebo chladu do miestnosti je možné využiť vysokoúčinné vnútorné jednotky s jednoduchou inštaláciou alebo už nainštalované vykurovacie telesá. Plynové tepelné čerpadlo znižuje náklady a produkciu emisií i skleníkových plynov. Táto skutočnosť vychádza z účinnosti zariadenia, ktorá je o 50 % vyššia v porovnaní s plynovým kotlom. Celoročné úspory pomocou plynového tepelného čerpadla dosahujú 30 % až 50 % v porovnaní s elektrickými tepelnými 49

50 čerpadlami a ostatnými tepelnými zdrojmi. Pomer cien 1 kw paliva medzi plynom a elektrickou energiou sa z dlhodobého hľadiska udržiava v pomere 1:4 v prospech plynu. Graf 1: Porovnanie nákladov na výrobu 1 kwh tepla pre bežne používané tepelné zdroje pri konštantnej výstupnej teplote vody 45 C a konštantnom výkone. Prameň: ESM YZAMER Plynové tepelné čerpadlo dosahuje vykúrenie bez prerušenia na odmrazenie. Vyrába teplú vodu súbežne s chladiacim systémom. Investíciou do plynového tepelného čerpadla ako jediného zdroja tepla a chladu sa znižujú investičné náklady na vytvorenie vykurovania a klimatizácie. Návratnosť investície sa výrazne skracuje, pretože na vykurovanie, chladenie postačuje jediné zariadenie. Odmrazovanie výparníka sa dosahuje prostredníctvom využitia tepla z chladiaceho okruhu motora, preto nie potrebné striedanie prevádzkového cyklu ako pri elektrických tepelných čerpadlách. Pri svojej účinnosti majú plynové tepelné čerpadlá veľmi nízku hlučnosť a sú riadené pomocou inteligentného riadiaceho systému a ekvitermickej regulácie zabezpečujúcej komfort riadenia vykurovania a chladenia. Pre inštaláciu nie je potrebná kotolňa, ani špecifické zemné práce, vrty alebo realizácia zemných kolektorov. Zároveň nie je potrebné zvyšovanie elektrického príkonu. Toto odporúčané riešenie umožňuje použiť systém v širokom rozsahu rekonštrukčných projektov pri historických budovách alebo budovách, kde sú búracie práce limitované, prípadné ovplyvňované inými skutočnosťami. 50

51 4. POPIS VYBRANÝCH MIEST REALIZÁCIE Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Gymnázium Pierra de Coubertina Námestie SNP 9, Piešťany Mgr. Miroslava Hanková Popis charakteru budovy: Od škola sídli v budove bývalej ľudovej a meštianskej školy na Stalinovom námestí č.3 (dnešná budova gymnázia na Námestí SNP 9). Objekt s renesančnými prvkami je postavený podľa projektu pražského architekta Ladislava Skřivánka, vybudovala ho piešťanská firma Berta & Kováč. Budova je pod ochranou pamiatkového ústavu, neprípustné sú zmeny jej vonkajšieho vzhľadu, uskutočnili sa však mnohé úpravy interiéru. Výstavba modernej viacúčelovej telocvične bola dokončená v septembri V šk. roku 2001/2002 sa položili základy 6- triednej budovy pôvodne pre 8-ročné štúdium so 4 apartmánmi a spoločenskou miestnosťou, do užívania bola odovzdaná na začiatku šk. roka 2002/2003. V lete 2015 boli na školskom dvore vybudované športoviská. V školskom roku 2016/2017 na Gymnáziu Pierra de Coubertina v 23 triedach študuje 618 žiakov. A.) Prístavba je vybudovaná z tvaroviek Porotherm hr. 175 až 300mm a priečky hr. 100 a 125mm. Domurovky boli realizované z plnej pálenej tehly. Vonkajšia obvodová stena je zateplená kontaktným zeteplovacím systémom Baumit EPS-F hrúbky 130 mm. Úžitkové plochy sú: podkrovie - chodba a schodisko 42,36 m2; užívané miestnosti 67,66 m2; tech. miestnosť 21,78 m2; povala 97,01 m2; výška miestností 2,2 m; priem výška podkrovia 2,75 m; poschodie - chodba a schodisko 80,63 m2; užívané miestnosti 201,22 m2; tech. miestnosť a WC 26,99 m2; výška miestností 3,3 m; prízemie - chodba a schodisko 116,54 m2; užívané miestnosti 150,48 m2; tech. miestnosť a WC 19,12 m2; šatne 11,43 m2; výška miestností 2,5 m; B.) Hlavná budova predstavuje historickú budovu pravdepodobne vystavanú z plnej pálenej tehly a betónu. Úžitkové plochy sú na troch podlažiach rozmiestnené takmer rovnomerne s následujúcou skladbou: prízemie: chodba 463 m2; schodisko 39,6 m2; užívané miestnosti 762,52 m2; výška miestností 3,5 m; 1. poschodie: chodba 265,72 m2; schodisko 39,6 m2; užívané miestnosti 850,2 m2; výška miestností 3,5 m; 2. poschodie: chodba 265,72 m2; schodisko 39,6 m2; užívané miestnosti 850,2 m2; výška miestností 3,5 m; Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 16206, , ,39 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 17432,86 Priemerná cena v za 1 kwh 0,1757 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh , Náklady v 31597, , ,58 51

52 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 32065,28 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0763 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh 35155, Náklady v 2705, , ,71 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 2625,43 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0773 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 52123,57 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova m 3 Prístavba 3576 m 3 Telocvičňa m 3 Spolu m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 5010 m 2 Prístavba 894 m 2 Telocvičňa 1100 m 2 Spolu 7004 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Gymnázium Ladislava Novomeského Dlhá 1037/12, Senica Mgr. Pavol Otépka Popis charakteru budovy: Od roku 1977 sa škola nasťahovala do prvej časti novovybudovaných priestorov dnešného gymnázia. Nasledovali ďalšie 3 etapy prístavby i dostavby školy. Dnešnú podobu nadobudla škola v roku 1991, kedy bola odovzdaná do užívania telocvičňa. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA

53 Spotreba v kwh Náklady v 11731, ,27 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 11424,56 Priemerná cena v za 1 kwh 0,1770 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 18364, , ,44 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 21071,01 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0585 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh 12192, , ,6 Náklady v 685,37 684,82 657,08 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 675,76 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0583 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 33171,32 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova 44999,5 m 3 Prístavba 0 m 3 Telocvičňa 5360 m 3 Spolu 50359,5 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova m 2 Prístavba 0 m 2 Telocvičňa 670 m 2 Spolu m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Popis charakteru budovy: Stredná zdravotnícka škola Lichardova 1, Skalica Mgr. Ľudmila Bábiková 53

54 Objekt bol postavený v rokoch ako Štátny úrad - budova okresného úradu Skalica, ktorej autorom je architekt Jozef Marek, významný predstaviteľ medzivojnového obdobia architektúry na Slovensku. Dvojposchodová budova je rozsiahla, obsahuje tri krídla v tvare písmena U: východné Krídlo orientované do námestia (fasáda má 13 osí), severné krídlo orientované do Lichardovej ulice s hlavným vstupom do SZŠ (16 osí), a západné krídlo orientované do Jatočnej ulice (16 osí). Objekt je celkovo trojkrídlový, podpivničený, dvojposchodový s vyvýšeným prízemím, zastrešený sedlovými strechami, na nárožiach stanovými, pričom časť objektu v rozsahu troch osí otvorov situovanej v južnej polohe krídla Jatočnej ulice je trojposchodová. V tejto časti objektu a na druhom hornom poschodí krídel sa nachádzajú priestory internátu Strednej zdravotníckej školy, so vstupom z Jatočnej ulice. Tiež je v krajnej polohe od Jatočnej ulice umiestnená brána s prejazdom do nádvoria objektu. V strede nádvoria sa nachádza samostatný objekt jedáleň, zriadená pre školské účely a prepojená dodatočne spojovacou chodbou v polohe poschodia so severným krídlom hlavnej budovy. Spomenutý samostatný objekt na nádvorí tvorí súčasť pôvodného projektu Štátnych úradov - okresného úradu, s funkciou väznice. Na nádvorí sa nachádzajú aj ďalšie prístavby vzniknuté počas fungovania školskej prevádzky (sklady, kotolňa, terasa a pod.). Približne od 60-tych rokov 20. stor. bol objekt odovzdaný so užívania školskej správy - zdravotníckej školy a s touto zmenou súviseli stavebné zmeny a úpravy objektu Z dôvodu zlepšenia tepelnotechnických parametrov budovy bolo vykonané zateplenie stropu najvyššieho podlažia v podkroví, nad existujúcim dreveným záklopom polystyrénovými doskami hrúbky 200mm, ktoré prekrývajú cetris dosky, pričom sa do pôvodného krovu nezasahovalo. Zároveň boli vymenené okná s parapetmi okien. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh 58186, , Náklady v 12498, , ,55 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 12838,28 Priemerná cena v za 1 kwh 0,2594 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh ,845 Náklady v 87040, , ,34 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 83574,48 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0769 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh , ,81 Náklady v 8903, , ,06 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 8628,61 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0770 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v ,37 54

55 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova 21189,35 m 3 Kuchyňa 1016 m 3 Prístavba 0 m 3 Spolu 22205,35 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 3739,298 m 2 Kuchyňa 762 m 2 Prístavba 0 m 2 Spolu 4501,298 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Obchodná akadémia Tehelná 4, Hlohovec Mgr. Katarína Turzová Popis charakteru budovy: Obchodná akadémia v Hlohovci je v súčasných priestoroch od roku 1994 a plní požiadavky spoločnosti v oblasti stredného školstva. Význam školy tohto typu vzrástol hlavne v období, kedy región sa stal dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou, ktorá prilákala viacerých zahraničných investorov. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 4407, , ,53 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 5491,58 Priemerná cena v za 1 kwh 0,2642 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 2718, , ,54 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 2799,87 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0770 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 55

56 Priemerná cena v za 1 kwh 0 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 8291,45 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova 10374,24 m 3 Prístavba m 3 Telocvičňa m 3 Spolu 10374,24 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 3458,08 m 2 Prístavba m 2 Telocvičňa m 2 Spolu 3458,08 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Domov sociálnych služieb pre dospelých Hlavná 10,92509 Košúty PhDr. Katona Popis charakteru budovy: Samotná budova sa skladá zo starej časti kaštieľa a architektonicky prispôsobenej novej časti. Prednú časť kaštieľa dal postaviť Gyula Ábrahámffy v roku V roku 1953 sem umiestnili domov dôchodcov. Zariadenie prešlo v roku 1992 rekonštrukciou a prístavbou. Pre zhoršenie zdravotného stavu klientov v roku 2001 došlo k reprofilizácii zariadenia na Domov dôchodcov a DSS pre dospelých a od roku 2004 sa datuje len Domov sociálnych služieb. V súčasnosti je v budove poskytovaná celoročná pobytová sociálná službu na dobu neurčitú. V budove je 69 prijímateľov sociálnej služby odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby, vrátane sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, prania, žehlenia, údržbe bielizne a šatstva i osobného vybavenia. V budove je zabezpečovaný rozvoj pracovných zručností, záujmovej činnosti. Do zariadenia sú prijímaní žiadatelia o sociálnu službu vo veku od 18 rokov, s rôznymi duševnými poruchami, poruchami správania, zmyslovými postihnutiami alebo kombináciou postihnutí. O klientov sa stará 50 zamestnancov. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v Priemerná cena v za 1 kwh TEPLO MAGNA ENERGIA

57 Plyn Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v Priemerná cena v za 1 kwh Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v Priemerná cena v za 1 kwh CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova 16287,33 m 3 Prístavba m 3 Telocvičňa m 3 Spolu 16287,33 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 2896,498 m 2 Prístavba m 2 Telocvičňa m 2 Spolu 2896,498 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Stredná odborná škola obchodu a služieb Z. Kodálya 765, Galanta Mgr. Anzelma Bolová Popis charakteru budovy: Škola je odbornou strednou školou a každý rok vzdeláva viac ako 300 žiakov. Budova školy má 36 učební. Bola postavená a je napojená na mestský vodovod. V apríli 1971, bola dobudovaná časť - pavilón C. V roku 1974 bol dobudovaný športový areál, ktorého súčasťou je: futbalové ihrisko, atletická dráha, multifunkčné ihrisko. Areál disponuje trávnatými plochami, vysadenými stromami a okrasnou zeleňou. V roku 1981 bola svojpomocne postavená telocvičňa. Kuchyňa a školská jedáleň, boli dobudované v roku V roku 1993 boli rozšírené šatne pri telocvični a v roku 1994 bola plynofikovaná kotolňa. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok 57

58 ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v Priemerná cena v za 1 kwh TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v Priemerná cena v za 1 kwh Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v Priemerná cena v za 1 kwh CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova 13191,7 m 3 Prístavba 9370,14 m 3 Telocvičňa 10566,4 m 3 Spolu 33128,24 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 3957,51 m 2 Prístavba 780,845 m 2 Telocvičňa 1320,8 m 2 Spolu 6059,155 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Stredná odborná škola strojnícka Ul. pplk. Pľjušťa 29, Skalica Mgr. Katarína Zelenková Popis charakteru budovy: 58

59 V roku 1962 bolo zriadené Učňovské stredisko, v roku 1966 učilište získalo nové priestory pre teoretické vyučovanie. Od roku 2002 vzniká Združená stredná škola Skalica, ktorá združila Stredné odborné učilište (pôvodné) a Strednú priemyselnú školu. Škola využíva duálne vzdelávanie pre zvýšenie zamestnanosti svojich absolventov. Celkový počet žiakov k septembru 2017 bol 254. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh #DELENIENULOU! Priemerná cena v #DELENIENULOU! Priemerná cena v za 1 kwh #DELENIENULOU! TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh #DELENIENULOU! Priemerná cena v #DELENIENULOU! Priemerná cena v za 1 kwh #DELENIENULOU! Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh #DELENIENULOU! Priemerná cena v #DELENIENULOU! Priemerná cena v za 1 kwh #DELENIENULOU! CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh #DELENIENULOU! Náklady v #DELENIENULOU! Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova 10002,6 m 3 Dielne 0 m 3 Telocvičňa 0 m 3 Spolu 10002,6 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 1667,1 m 2 Dielne 0 m 2 Telocvičňa 0 m 2 Spolu 1667,1 m 2 59

60 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Stredná odborná škola Hlavná 25, Rakovice Ing. Mária Múdra Popis charakteru budovy: Škola disponuje školským internátom s kapacitou lôžok 138, 4 špeciálne učebne informatiky, 2 učebne strojopisu, špecializované učebne na marketing, jazykové učebne vybavené audiovizuálnou technikou a telocvičňou. Odborný výcvik, alebo prax sa v prevažnej miere vykonáva na pracoviskách praktického vyučovania, ktoré sú tvorené dielňami, pokusnými políčkami, skleníkmi, ovocnými sadmi, historickým prírodno-krajinárským parkom. SOŠ Rakovice poskytuje pre svojich žiakov celodennú stravu. V decembri 1945, došlo k obnove hlavnej budovy školy, ktorou je dobový kaštieľ, ktorý bol vojnovými udalosťami značne poškodený. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh 27984, , ,62 Náklady v 4670, , ,93 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 4642,70 Priemerná cena v za 1 kwh 0,1665 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 14542, , ,48 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 13774,67 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0770 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh 0,00 0,00 0,00 Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 18417,37 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova - histor m 3 Učebne pri hist. budove 2228 m 3 Telocvičňa 0 m 3 Spolu 4340 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 600 m 2 60

61 Učebne pri hist. budove 892 m 2 Telocvičňa 0 m 2 Spolu 1492 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Domov sociálnych služieb pre dospelých Ižop - Pusta 1936/1, Veľký Meder PhDr. Hancko Popis charakteru budovy: Domov sociálnych služieb pre dospelých vo Veľkom Mederi bol zriadený v roku 1966 rekonštrukciou bývalého kaštieľa. Poskytovaná forma sociálnej služby v zariadení je celoročná sociálna služba. V zariadení sa poskytujú sociálne služby na riešenie sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v Priemerná cena v za 1 kwh TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v Priemerná cena v za 1 kwh Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh 0,00 0,00 0,00 Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 61

62 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova - histor. 5806,55 m 3 Vedľ. budova 835,4 m 3 Správcovská budova 0 m 3 Spolu 6641,95 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 1161,31 m 2 Vedľ. budova 0 m 2 Správcovská budova 208,85 m 2 Spolu 1370,16 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Domov sociálnych služieb pre dospelých SNP 11, Moravský Svätý Ján Ing. Matlovič Popis charakteru budovy: Kapacita zariadenia je 110 klientov (dospelých mužov ) s celoročným pobytom, pričom poskytované služby sú klientom s duševnými poruchami, poruchami správania, telesnými poruchami alebo kombináciu postihnutí. DSS je umiestnený v priestoroch starobylého kaštieľa z konca II. polovice 18.-teho storočia a v jeho prístavbe. V rámci poskytovania sociálnej služby zabezpečujeme pre klientov pracovnú terapiu, kultúrno-záujmovú a rekreačnú činnosť s prihliadnutím na diagnostickú skladbu, vek, záujmy a zdravotný stav klientov. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 12030, ,60 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 11867,69 Priemerná cena v za 1 kwh 0,1770 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh ,2 Náklady v 46801, , ,59 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 41104,10 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0817 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 11097, , ,04 62

63 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 10665,14 Priemerná cena v za 1 kwh 0,08 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 63636,93 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova - kaštieľ m 3 Vedľ. budova 5116 m 3 Prevádzkový pavilón 3285 m 3 Spolu m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova - kaštieľ. 1969,258 m 2 Vedľ. budova 788,28 m 2 Prevádzkový pavilón 1314 m 2 Spolu 4071,538 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Mlynská ulica 240/75, Jahodná PhDr. Kósa Popis charakteru budovy: Súčasná podoba DSS pdad v Jahodnej vznikla zlúčením dvoch zariadení. Zariadenie je vzdialené 2 km od centra obce a je situované v blízkosti rekreačnej oblasti Malého Dunaja. Prostredie s rozsiahlym lesoparkom obklopuje areál zariadenia. Celková kapacita zariadenia je 74 miest, 31 miest pre ženy a 43 miest pre mužov, s celoročnou pôsobnosťou. Hlavná budova bola postavená cca. v roku Budova má 2 nadzemné podlažia. Je zastrešená plochou strechou. Obvodový plášť ubytovacej časti je z tehál plných pálených hrúbky 450mm. Obvodový plášť hospodárskej časti je z pórobetónových tvárnic hrúbky 300mm. Piliere sú z tehál plných pálených hrúbky 500mm. V rámci zateplenia sú plastové vchodové dvere, okná plastové s hliníkovými parapetami. Obvodová stena je zaizolovaná na sokli extrudovaným polystyrénom Styrodur hrúbky 100mm do výšky 1000mm nad upravený terén a fasádnym polystyrénom EPS F70 na obvodových stenách hrúbky 100 mm. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 22696, , ,27 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 26175,26 63

64 Priemerná cena v za 1 kwh 0,2626 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 70287, , ,65 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 66930,99 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0583 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 93106,25 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova m 3 Vedľ. budova 0 m 3 Prevádzkový pavilón 0 m 3 Spolu 4711 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 1682,6 m 2 Vedľ. budova 0 m 2 Prevádzkový pavilón 0 m 2 Spolu 1682,6 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Záhorská Knižnica Vajanského 28, Senica Mgr. Katarína Soukupová Popis charakteru budovy: Záhorská knižnica v Senici je verejnou regionálnou knižnicou v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja s územnou pôsobnosťou v okresoch Senica a Skalica. Pre mesto Senica plní funkciu mestskej knižnice. Svoje poslanie realizuje tým, že utvára a sprístupňuje univerzálny knižničný fond vrátane knižničných dokumentov regionálneho významu. V súčasnosti knižnica spravuje takmer knižničných jednotiek. Poskytuje okrem základných knižnično-informačných služieb i špeciálne služby. Knižnica je plne automatizovaným informačným pracoviskom. 64

65 Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 3469, , ,95 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 3801,20 Priemerná cena v za 1 kwh 0,2614 TEPLO SPP Plyn Spotreba v kwh Náklady v 7848, , ,72 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 8517,76 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0584 Teplá úžitková voda SPP Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 12318,96 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova m 3 Vedľ. budova 0 m 3 Prevádzkový pavilón 0 m 3 Spolu 8316 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 693 m 2 Vedľ. budova 0 m 2 Prevádzkový pavilón 0 m 2 Spolu 693 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Žitnoostrovské osvetové stredisko Biskupa Kondého 136/10, Dunajská Streda Mgr. Jana Svetlovská Popis charakteru budovy: 65

66 Žitnoostrovské osvetové stredisko je príspevková organizácia s vlastnou právnou subjektivitou pôsobiacou v zmysle osvetového zákona, ktorého zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Úlohou Žitnoostrovského osvetového strediska je zabezpečovať podujatia pre občanov Slovenskej republiky (hlavne Žitného ostrova) v každej oblasti kultúry a kultúrneho života. Žitnoostrovské osvetové stredisko zabezpečuje metodickú pomoc, odborné poradenstvo, vypracúva a predkladá projekty. Svoju aktivitu zameriava na každú vekovú kategóriu od škôlkarov až po dôchodcov a zaoberá sa i tretím sektorom. Rozvíja aktivity na úseku práce výchovy mládeže a dospelých. Taktiež vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, zachovávanie tradícií a ZUČ. Žitnoostrovské osvetové stredisko je organizátorom kultúrnych a vzdelávacích podujatí, prehliadok, súťaží, seminárov i výstav vo vysokej miere dvojjazyčne. Pôsobí vo všetkých žánroch záujmovej umeleckej činnosti ako divadlo, hudba, folklór, hovorené slovo, spev, výtvarníctvo, fotografia, film. Vytvára informačný servis o kultúrnom dianí v okrese. V budove sa prejavuje nedostatočná tepelná izolácia odvodového a strešného plášťa so subjektívnym pocitom chladu a prehrievania priestorov v letných mesiacoch. Je nutné sa zoberať odstránením tepelných mostov v predmetnom objekte. Na viacerých miestach sa prejavujú trhliny najmä na škárovaní medzi dilatačnými celkami panelmi. Tienenie slnečného žiarenia je len jednotlivo, a to záclonami v spoločenských miestnostiach. Stav budovy je primeraný veku a opotrebovaniu budovy. Najvážnejším nedostatkom budovy je vysoká spotreba energie pri prevádzke. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh 3228 Náklady v 0,00 0,00 918,37 Priemerná spotreba v kwh 3228 Priemerná cena v 306,12 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0948 TEPLO SPP Plyn Spotreba v kwh Náklady v 6790, , ,25 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 7066,57 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0584 Teplá úžitková voda SPP Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 7372,69 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova m 3 Vedľ. budova 0 m 3 66

67 Prevádzkový pavilón 0 m 3 Spolu 1412 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 353 m 2 Vedľ. budova 0 m 2 Prevádzkový pavilón 0 m 2 Spolu 353 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Stredná odborná škola poľnohospodárska a služieb a vidieku Zavarská 9, Trnava Ivan Tomanek Popis charakteru budovy: Poľnohospodárska škola od 1. septembra 1942 svoju činnosť vykonáva vo vlastnej budove. Budova školy patrila medzi najmodernejšie školské budovy svojej doby a svojmu účelu po nadstavbe a prestavbe slúži až doteraz. V súčasnosti je v škole 11 tried denného štúdia. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 26308, , ,26 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 25467,06 Priemerná cena v za 1 kwh 0,3318 TEPLO SPP Plyn Spotreba v kwh ,611 Náklady v 82942, , ,48 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 84708,58 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0463 Teplá úžitková voda SPP Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 67

68 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v ,65 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova m 3 Telocvičňa 1920 m 3 Technické budovy 0 m 3 Spolu 37623,36 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 8925,84 m 2 Telocvičňa 240 m 2 Technické budovy 0 m 2 Spolu 9165,84 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Záhorské múzeum v Skalici Námestie slobody 13, Skalica PhDr. Viera Drahošová Popis charakteru budovy: Úspešným zavŕšením snáh o vytvorenie múzea v Skalici bol rok 1905, keď na námestí otvorili nový kultúrny dom. Dom s oficiálnym pomenovaním Katolícky dom, nazývaný i Spolkovým alebo Slovenským domom, mal na poschodí tri miestnosti pre múzeum o ploche 120 metrov štvorcových. Múzeum bolo prvým národne orientovaným na Slovensku, založeným súkromnou osobou. Múzeum je pracoviskom so systematickou múzejnou činnosťou v oblasti vedeckovýskumnej, zbierkotvornej, dokumentačnej, edičnej, prezentačnej, metodickej i kultúrno-spoločenskej. V súčasnosti Záhorské múzeum na základe štatútu účinkuje ako regionálna inštitúcia s pôsobnosťou pre oblasť Záhoria. Je dobudovaným a stabilizovaným pracoviskom so systematickou vedeckovýskumnou, akvizičnou, edičnou, dokumentačnou, prezentačnou, metodickou, kultúrnospoločenskou a výchovno-vzdelávacou činnosťou. Celková návštevnosť za rok návštevníkov. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 228,55 301,48 265,72 Priemerná spotreba v kwh 1009 Priemerná cena v 265,25 Priemerná cena v za 1 kwh 0,2628 TEPLO MAGNA ENERGIA

69 Plyn Spotreba v kwh Náklady v 6819, , ,01 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 6940,13 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0584 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 7205,38 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova m 3 Vedľ. budova 0 m 3 Prevádzkový pavilón 0 m 3 Spolu m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 3354,83 m 2 Vedľ. budova 0 m 2 Prevádzkový pavilón 0 m 2 Spolu 3354,83 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Západoslovenské múzeum Múzejné námestie 3, Trnava PhDr. Daniela Čambálová Popis charakteru budovy: Západoslovenské múzeum sídli v budove bývalého klariského kláštora, ktorý sa v Trnave spomína už v roku Kláštor s kostolom bol viackrát prestavaný a rozširovaný. Za najstaršiu zachovanú časť je považované stredné kláštorné krídlo medzi dvomi rajskými dvormi. Súčasný vzhľad najviac ovplyvnila prestavba v 17. storočí po veľkom požiari. Po vzniku múzea (v roku 1954) bola pridelená Krajskému múzeu v Trnave. V súčasnosti tvorí kláštorný komplex budova s dvomi nádvoriami a kostol. Celková návštevnosť za rok návštevníkov. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA

70 Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0, ,55 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 5569,18 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0948 TEPLO VEOLIA Plyn Spotreba v kwh , Náklady v 20797, , ,84 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 20415,82 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0463 Teplá úžitková voda VEOLIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 25985,01 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova - kláštor m 3 Vedľ. budova 0 m 3 Prevádzkový pavilón 0 m 3 Spolu m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova - kláštor 9738 m 2 Vedľ. budova 0 m 2 Prevádzkový pavilón 0 m 2 Spolu 9738 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Záhorská galéria Jána Mudrocha Sadová 619/3, Senica PhDr. Štefan Zajíček Popis charakteru budovy: 70

71 Záhorská galéria Jána Mudrocha sa nachádza v neskorobarokovom kaštieli Machatka z roku 1760, ktorý údajne projektoval viedenský architekt F. A. Hillebrandt ( ), vtedajší riaditeľ verejných stavieb v Uhorsku. Kaštieľ, sídlo galérie predstavuje obdĺžnikovú budovu s tromi rizalitmi na fasáde a manzardovou strechou s architektonicky zdôrazneným vstupom s portálom, stĺpmi, schodišťom a balkónom na poschodí, pričom zadnú záhradnú fasádu obohacuje vo forme veže vysunutá kaplnka s podjazdom. Pri kaštieli je priľahlý park. Na prízemí sa nachádzajú pracovné priestory galérie a na poschodí priestory výstavné. Záhorská galéria Jána Mudrocha vznikla ako regionálne pracovisko na dokumentáciu a prezentáciu záhorského výtvarného umenia v roku Galéria nemá stálu expozíciu. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 2602, , ,43 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 2922,10 Priemerná cena v za 1 kwh 0,2622 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 6983, , ,78 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 6866,67 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0583 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 9788,77 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova m 3 Vedľ. budova 0 m 3 Prevádzkový pavilón 0 m 3 Spolu 11613,6 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 967,8 m 2 Vedľ. budova 0 m 2 Prevádzkový pavilón 0 m 2 Spolu 967,8 m 2 71

72 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Galéria Jána Koniarka Zelený kríček 3, Trnava PhDr. Vladimír Beskid Popis charakteru budovy: Galéria Jána Koniarka v Trnave je špecializovaná právnická osoba, ktorá na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďuje, vedeckými metódami zhodnocuje a odborne spravuje zbierkové predmety- umelecké diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu. Tieto sprístupňuje verejnosti a využíva vo verejnom záujme. Sídlom galérie je od roku 1992 bývalá veľkostatkárska vila nazývaná Kopplova vila. Poslaním galérie je budovanie zbierkového fondu a sprístupňovanie umeleckých diel verejnosti, ako i spracovávanie dokumentácie a riešenie vedecko-výskumných úloh. Súčasťou galérie je odborná knižnica. Galéria Jána Koniarka je taktiež jedna zo zakladateľských organizácií medzinárodnej siete inštitúcií zameraných na prezentáciu súčasného umenia Art Centres of Europe. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh , Náklady v 4993, , ,34 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 5917,85 Priemerná cena v za 1 kwh 0,2179 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 13740, , ,59 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 13986,76 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0475 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh Náklady v 19904,62 Vykurovaný objem budovy: Hlavná budova m 3 Vedľ. budova 0 m 3 Prevádzkový pavilón 0 m 3 72

73 Spolu 1858 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hlavná budova 854 m 2 Vedľ. budova 0 m 2 Prevádzkový pavilón 0 m 2 Spolu 854 m 2 Názov budovy: Adresa: Kontaktná osoba: Hvezdáreň a planetárium Milana Rastislava Štefánika Sládkovičova 41, Hlohovec Mgr. Jozef Krištofovič Popis charakteru budovy: Hvezdáreň vyvíja odbornú, vzdelávaciu a popularizačnú činnosť. Pre širokú verejnosť usporadúva prednášky, premietania filmov, a najmä pozorovania oblohy pomocou špeciálnych astronomických prístrojov. Hlohovská hvezdáreň vlastní druhý najväčší ďalekohľad na Slovensku. Pri hvezdárni sa nachádza planetárium. Planetárium umožňuje projekciu hviezdnej oblohy s demonštráciou pohybu vesmírnych telies a rôznych astronomických javov. Zásobovanie energiami: Zdroj energie Dodávateľ energie Rok ELEKTRINA MAGNA ENERGIA Spotreba v kwh Náklady v 2270, , ,17 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 3021,42 Priemerná cena v za 1 kwh 0,2658 TEPLO MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 7882, , ,17 Priemerná spotreba v kwh Priemerná cena v 7744,44 Priemerná cena v za 1 kwh 0,0583 Teplá úžitková voda MAGNA ENERGIA Plyn Spotreba v kwh Náklady v 0,00 0,00 0,00 Priemerná spotreba v kwh 0 Priemerná cena v 0,00 Priemerná cena v za 1 kwh 0,00 CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE Spotreba v kwh

74 Vykurovaný objem budovy: Náklady v 10765,87 Hvezdáreň m 3 Planetárium 1366,5 m 3 Iné 0 m 3 Spolu 3013,5 m 3 Vykurovaná podlahová plocha budovy: Hvezdáreň 393,6 m 2 Planetárium 315,08 m 2 Iné 0 m 2 Spolu 708,68 m 2 74

75 5. HLAVNÉ PODMIENKY OPRÁVNENOSTI VÝZVY OP KŽP ZAMERANEJ NA ZVÝŠENIE PODIELU OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE SR Zameranie Kód výzvy Prioritná os Špecifický cieľ Dátum vyhlásenia Indikatívna výška finančných prostriedkov Intenzita pomoci pre subjekty územnej samosprávy Termín aktuálneho kola Výzvy Základné informácie Výstavba zariadení na: využitie aerotermálnej, hydrotermálnej alebo geotermálnej energie s použitím tepelného čerpadla; využitie geotermálnej energie priamym využitím na výrobu tepla a prípadne aj v kombinácii s tepelným čerpadlom; výrobu a energetické využívanie skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd. OPKZP-PO4-SC Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch Zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe SR Eur 95% EFRR + štátny rozpočet 5% spolufinancovanie 4. kolo

76 Aktuálna alokácia Výzvy Maximálna a minimálna výška príspevku na 1 projekt Časová oprávnenosť realizácie projektu Poskytovateľ pomoci Minimálna výška NFP na projekt je EUR. Maximálna výška NFP na projekt je EUR. Maximálne 24 mesiacov Slovenská inovačná a energetická agentúra ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného prostredia Podmienka oprávnenosti aktivít projektu V rámci Špecifického cieľa Zvýšenie podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe SR a v súvislosti s oprávneným typom aktivity B Výstavba zariadení na výrobu biometánu; využitie vodnej energie; využitie aerotermálnej, hydrotermálnej alebo geotermálnej energie s použitím tepelného čerpadla; využitie geotermálnej energie priamym využitím na výrobu tepla a prípadne aj v kombinácii s tepelným čerpadlom a výrobu a energetické využívanie bioplynu, skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd, sú pre túto výzvu oprávnené nasledovné podaktivity: B3 Výstavba zariadení na využitie aerotermálnej, hydrotermálnej alebo geotermálnej energie s použitím tepelného čerpadla; B4 Výstavba zariadení na využitie geotermálnej energie priamym využitím na výrobu tepla a prípadne aj v kombinácii s tepelným čerpadlom; B5 Výstavba zariadení na výrobu a energetické využívanie skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd. Oprávnenými na poskytnutie príspevku budú výlučne projekty, ktoré svojimi aktivitami spadajú do vyššie definovaného rámca oprávnenej aktivity a ktoré zároveň spĺňajú nasledovné podmienky: Podmienkou poskytnutia podpory je predloženie energetického auditu, ktorý musí byť vypracovaný odborne spôsobilou osobou podľa 13 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na účely tejto výzvy sa za energetický audit považuje účelový energetický audit s predmetom energetického auditu minimálne v rozsahu oprávnenej aktivity tejto 13 výzvy alebo energetický audit podľa 14 ods. 1 alebo ods. 9 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je oprávnená aktivita tejto výzvy v energetickom audite samostatne identifikovateľná. Podporené budú iba projekty vyhodnotené ako vhodné a účelné vzhľadom na východiskovú situáciu a identifikované potreby v danej oblasti, nákladovo efektívne, udržateľné a zároveň ako projekty s adekvátnym spôsobom a kapacitným zabezpečením ich realizácie. Podporené budú projekty, ktoré nie sú v rozpore so Stratégiou pre redukciu PM1020 a programami na zlepšenie kvality ovzdušia. 76