Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav pedagogických věd Sociální pedagogika a poradenství Kristína Mokrohajská Šikana učiteľov Bakalárska di

Prepis

1 Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav pedagogických věd Sociální pedagogika a poradenství Kristína Mokrohajská Šikana učiteľov Bakalárska diplomová práca Vedoucí práce : Mgr. Petr Sucháček 2016

2 Prehlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry.... Podpis autora

3 Na tomto mieste by som rada poďakovala vedúcemu mojej práce Mgr. Petrovi Sucháčkovi za trpezlivosť, odborné konzultácie, pozitívny prístup, starostlivosť a hlavne za cenné rady pri písaní. Ďalej by som chcela poďakovať pedagógom, ktorí boli ochotní zapojiť sa do môjho výskumu a v neposlednom rade ďakujem mojej rodine, priateľovi a kamarátom za psychickú podporu.

4 Obsah Úvod... 6 TEORETICKÁ ČASŤ Šikana Agresia Definície šikany Definícia šikany Definícia kyberšikany Definícia šikany učiteľov Výskumné štúdie Výskumné štúdie zamerané na šikanu učiteľov Výskumné štúdie zamerané na kyberšikanu učiteľov Účastníci šikany učiteľov Žiak ako agresor Učiteľ ako obeť Názory aktérov šikany učiteľov EMPIRICKÁ ČASŤ Metodológia výskumu Výskumný cieľ Výskumné otázky a hypotézy Technika zberu dát Charakteristika výskumného vzorku Výsledky výskumu Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného Vyhrážky študenta zničením osobného majetku Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí Vyhrážky študenta fyzickým násilím Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) Priamy fyzický útok študenta či pokus Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi)... 40

5 5.12. Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom Interpretácia výsledkov výskumu Vyhodnotenie výskumu Porovnanie výsledkov s Českou republikou Porovnanie so zahraničím Diskusia Záver Použitá literatúra Zoznam tabuliek Zoznam grafov Zoznam príloh Príloha č Príloha č

6 Úvod Šikana učiteľov. Toto slovné spojenie nie je často používané. Poznala som šikanu medzi žiakmi, šikanu na pracovisku, ale nikdy sa ma nijak výrazne netýkala, takže som jej nevenovala pozornosť. Avšak v jeden deň som stretla svoju bývalú učiteľku slovenského jazyka. Na otázku ako sa má mi odpovedala : Výborne! Po tom, čo vaša trieda odišla zo školy, sa všetko zlepšilo. Vy ste ma doslova šikanovali!. Šikanovali? Naše správanie sa nijak nelíšilo od správania ostatných žiakov ktorých sme poznali. Jej slová mi začali vŕtať hlavou a preto som sa začala zaujímať o tento jav z vedeckého hľadiska. Našla som mnoho publikácií o šikane medzi rovesníkmi, avšak takmer žiadne o šikane učiteľov. O tej som počula viac z médií. Avšak aj napriek veľmi malému množstvu zdrojov, som sa rozhodla napísať prácu na tému šikany učiteľov a pokúsiť sa priblížiť ostatným ľuďom túto problematiku. Z médií sa čoraz viac dozvedáme o zvyšujúcej sa agresii žiakov v škole a o fyzických útokoch na učiteľov. Okrem toho je na internete uverejnených nespočet videí z celého sveta, na ktorých možno vidieť ako žiaci pokrikujú na učiteľa počas vyučovania, hádžu po ňom rôzne predmety alebo mu inak zlomyseľne ubližujú. Z tohto správania sa stáva celosvetový fenomén a preto považujem za potrebné mu venovať viac pozornosti ako doteraz. V prvom rade charakterizujem základný pojem agresia, z ktorej postupne vyčleňujem šikanu, kyberšikanu a šikanu učiteľov. Taktiež vysvetľujem prečo používam pojem šikana učiteľov aj napriek tomu, že niektorí odborníci s týmto termínom nesúhlasia. Po charakterizovaní základných pojmov prechádzam na predstavenie výskumných štúdií zameraných na šikanu a kyberšikanu učiteľov. Kyberšikane učiteľov sa už ďalej nevenujem, vzhľadom k rozsahu práce, avšak prihliadnuc na dostupnosť internetu čoraz väčšiemu množstvu mladej generácie predpokladám stále vyššiu frekvenciu tohto negatívneho správania. Výskumných štúdií zameraných na šikanu učiteľov je pomerne málo. S ich výsledkami neskôr pracujem v empirickej časti tejto práce. Ďalej sa snažím zhrnúť zistené informácie a popísať účastníkov šikany učiteľov, predovšetkým žiakov ako agresorov a učiteľov ako obete. Nakoniec sa venujem rozdielnemu vnímaniu šikany učiteľov z pohľadu jej aktérov. V empirickej časti práce najskôr popisujem metodológiu prevedeného výskumu. Cieľom práce bolo zistiť formou dotazníkového šetrenia frekvenciu výskytu šikany učiteľov na školách v jednom so slovenských miest. Ďalej prezentujem zistené údaje, ktoré potom 6

7 porovnávam s výsledkami starších výskumov z Českej republiky a aj s výskumami uvedenými v teoretickej časti práce. 7

8 TEORETICKÁ ČASŤ 8

9 1. Šikana Šikana je formou agresie, s ktorou sa bežne stretávame a nemožno ju brať na ľahkú váhu. V tejto kapitole definujem najprv agresiu všeobecne a agresiu detí. Neskôr definujem šikanu, kyberšikanu a ako poslednú vymedzujem šikanu učiteľov, ktorej nie je momentálne venovaná dostatočná pozornosť odborníkov a teda aj pohľady na ňu sú stále veľmi rozdielne Agresia Agresia je pojem všeobecne známy. Existuje mnoho rôznych definícií a teórií agresie a v tejto kapitole spomeniem tie, ktoré ukazujú možnú príčinu agresie aj v školskom prostredí. V prvom rade stručne predstavím základné modely agresie. Ďalej uvádzam delenia agresie a aby bolo jasnejšie, ako veľmi spolu súvisia agresia a šikana, snažila som sa v každom delení agresie ukázať, že takisto sa dá deliť aj šikana, resp. šikana učiteľov. Na záver sa venujem agresii u školskej mládeži a jej možným príčinám. Jeden z modelov vzniku agresie zastupuje Sigmund Freud a Konrad Lorenz. Tento model môžeme nazvať ako pudový. Presadzuje, že agresivita je vrodená biologická vlastnosť a je trvale pôsobiacou silou. Freud tvrdil, že pud smrti núti človeka ničiť seba samého alebo iné organizmy. Lorenz súhlasil s tým, že agresivita je pudom, ktorého energia sa v tele hromadí a dokonca sa pri nadbytku môže uvoľniť aj bez vonkajšej príčiny. Na rozdiel od Freuda si nemyslí, že agresia je primárnou reakciou na podnety, ale vrodeným stavom vybudenosti, ktorý hľadá spôsob uvoľnenia. Lorenzove poznatky sú založené na skúmaní zvierat, a aj preto bola jeho teória prijatá veľmi kladne (na rozdiel od Freudovej). Ďalším rozpracovaním teórie agresie je Dollardov model frustrácia - agresia. Táto teória vychádza z dvoch tvrdení každá frustrácia vedie k nejakej forme agresívneho chovania a každý prejav agresivity ja zapríčinený nejakou predchádzajúcou frustráciou. Z tejto teórie vychádza, že agresivita je zapríčinená vonkajšími faktormi pôsobiacimi na jedinca. Priama súvislosť medzi agresiou a frustráciou nie je potvrdená u všetkých prípadov, ale u mnohých tomu tak je. Príkladom môžu byť surové tresty rodičov na deťoch, ktoré väčšinou vedú k frustrácii, ktorá vyústi v agresiu voči inému objektu. Taktiež sa tento model agresie ukázal platným v malých izolovaných skupinách, z ktorých nie je možné vystúpiť a členovia sú na sebe závislí ako je napríklad armáda. Posledný model je založený na psychologických poznatkoch, kde okrem vrodených 9

10 dispozícií na agresiu vplýva taktiež výchova a sociálne učenie. Napodobovanie je jedným z najzákladnejších socializačným mechanizmov dieťaťa. Keďže nerozumie tomu, čo sa okolo neho deje a nevie ako riešiť problémy, kopíruje chovanie svojich rodičov. Pokiaľ žije v prostredí, kde je obklopené agresiou, bude považovať tento spôsob správania za správny. Dieťa nevie, že sú aj iné spôsoby ako riešiť problémové situácie. Taktiež odmena za určité chovanie, môže toto chovanie posilniť. Agresivita taktiež súvisí so základnými psychickými potrebami, medzi ktoré patrí aj potreba potvrdenia vlastného osobne-sociálneho významu, ktorá sa prejavuje snahou po dosiahnutí sociálne uznaného úspechu a sebapresadenia. Podľa Vágnerovej (2002, s.266) je agresívne správanie obvykle prostriedkom, ako dosiahnuť uspokojenie, ktorému v ceste stojí prekážka - je jedným z obranných mechanizmov, ktorý rieši problém útokom na prekážku, resp. na zdroj ohrozenia. Toto tvrdenie je najvýstižnejšie z pohľadu zamerania mojej práce. Uspokojením pre žiaka (ako agresora) môžu byť mnohé aspekty, ktoré sú obsiahnuté vo vyššie spomenutých modeloch agresívneho správania, ale taktiež konkrétne ciele ako sú lepšie známky alebo udržanie si pozície v školskom kolektíve. V dnešnej dobe nerozpoznávame iba zlú agresiu, ktorá slúži na poškodenie veci alebo jedinca, ale poznáme aj dobrú agresiu, ktorou sa jedinec pokúša dosiahnuť svoj cieľ a smeruje k dosiahnutiu nejakých výhod alebo získaniu moci. Takáto dobrá agresia je vlastná modernému človeku. Ľudia s nízkym stupňom vrodenej agresie, alebo s agresiou, ktorá nebola v detstve dostatočne aktivovaná, sú odsúdení k sociálnemu úpadku (Janata, 1999, s.21). Dobrú agresiu je možno vidieť v škole ako snahu (niekedy prehnanú) o dobrú známku, priazeň učiteľa alebo obdiv spolužiakov. Agresia sa dočkala mnohých rozdelení podľa viacerých odborníkov. Uvádzam tie základné, kde môžeme presne vidieť, že šikana učiteľov, ktorá je hlavnou témou mojej práce, viditeľne patrí k agresívnemu chovaniu a teda je potrebné sa o jej jednotlivé aspekty zaujímať viac, ako tomu bolo doteraz. Podľa uskutočnenia zámeru Határ (2004) rozlišuje štyri druhy agresie, ktoré sú pozorovateľné i v školskom prostredí: benígna agresia je formou obrannej agresie. Ak je žiak alebo učiteľ šikanovaný alebo vystavovaný určitému nebezpečenstvu, môže sa stať, že si svoje bezpečie snaží brániť taktiež agresívnym chovaním voči agresorovi. malígna agresia prejavuje sa zlobou, útočným, deštruktívnym správaním, krutosťou agresora. Jej hlavnými prejavmi sú závažné sociálne delikty ako vražda a krutosť. S malígnou agresiou sa v školskom prostredí stretávame tiež pomerne často a ako príklad 10

11 si môžeme ukázať udalosť, ktorá sa stala začiatkom roku 2016 v Malešicích, kde trojica študentov dlhodobo šikanovala svoju učiteľku, ktorej sa počas jednej z vyučovacích hodín priťažilo a bola odvezená do nemocnice, kde o niekoľko dní zomrela. Dôkazy šikany žiaci zverejnili v podobe videí na sociálnych sieťach. pseudoagresia ide o také správanie jednotlivca, ktorého zámerom nie je spôsobiť ublíženie inému. Hovoríme aj o neúmyselnej alebo náhodnej agresii. agresia bez motivácie prebieha bez prežívania pocitu zlosti, žiarlivosti, nenávisti či iného hnevu. Agresori ubližujú len tak, bezdôvodne. Príčinou môže byť aj nevhodné trávenie voľného času. Pseudoagresiou aj agresiou bez motivácie môžeme nazvať vysmievanie sa slabšiemu žiakovi alebo učiteľovi, avšak rozdiel vidím v zámere. Agresia bez motivácie je mienená ako bezdôvodné ubližovanie jedincovi, avšak pseudoagresiu vidím skôr ako nechcené ubližovanie, ktoré môže nastať napríklad vo vnútri skupiny, kde ostatní členovia partie chápu dané chovanie ako nevinnú zábavu. Z môjho pohľadu, teda pseudoagresia nie je možná vo vzťahu učiteľ-žiak vzhľadom na ich rozdielnu pozíciu a nemožnosť spadať do jednej skupiny, ktorá spolu dobrovoľne trávi voľný čas, ako je tomu u žiakov v triede, ako aj mimo nej. Usudzujem teda, že toto delenie nie je vhodné iba ak hovoríme o agresii, ale aj pri delení šikany. Pri šikane učiteľov by platilo, pokiaľ vynecháme tretí bod a to pseudoagresiu. Martínek (2009, s.21) rozlišuje agresiu podľa cieľa a smeru na : agresia vybitá na neživom predmete (zošit, pero, atd.) agresia vybitá na zvierati agresia proti inej osobe autoagresia proti sebe samému (sebapoškodzovanie) V prípade šikany učiteľa, by sa jednalo o agresiu proti inej osobe. Špaňhelová (2006) rozlišuje agresiu podľa intenzity na štyri stupne: 1. stupeň prebieha iba v myšlienkach 2. stupeň prejaví sa navonok nadávkou alebo vyhrážaním 3. stupeň prejavuje sa deštruktívnym chovaním (rozbíjanie predmetov, búchanie dverí) 4. stupeň fyzické napadnutie druhej osoby 11

12 V delení podľa intenzity je taktiež vidieť, že sa môže intenzita detskej agresie stupňovať práve tak, ako popisuje Špaňhelová. Taktiež dotazník použitý pri výskume J. Tomáška (2008), ktorý bol využitý aj pri mojom výskume, sleduje agresiu v týchto stupňoch intenzity. Ďalej sa už budem venovať agresii u detí alebo mládeže. V školskom prostredí sa pod nedisciplinované správanie zaraďujú i agresívne prejavy, ako sú výbuchy hnevu, ktoré bez morálnych zábran a hraníc prepukajú voči ostatným, ale aj voči vlastnej osobe a veciam. Vyhrážanie, krik, bitky, buchnáty, strkanie a kopanie sú častými prejavmi agresivity žiakov v školách. Agresívnym správaním nie je len bitka, či fyzické napádanie, ale zahrňujeme pod ňu široký repertoár nepriamej agresie zákernosť, žalovanie, klamstvo všetko to, čo dieťa alebo mladý človek robí vedome a s úmyslom poškodiť (Hollá, 2008, s. 96). V nasledujúcom delení môžeme vidieť prečo sa takéto chovanie u detí vyskytuje. Nemecký pedagóg M. Winkel (in Határ, 2004) rozlišuje päť perspektív detskej a mládežníckej agresie: ako forma hry cieľom je preskúšanie svojich vlastných síl alebo len vyskúšať pocit z víťazstva. Vzniká tu však nebezpečenstvo, že nevinná hra môže prerásť vo vážnu formu agresie. ako obranný mechanizmus - obeť sa bráni voči útočníkovi. Môže sa však stať, že svojim obranným manévrom protivníkovi (agresorovi) vážne ublíži. ako reakcia frustrovaného jedinca dieťa si vybíja svoju frustráciu z prehry alebo potupy na slabších jednotlivcoch. Táto agresia predstavuje určitý komplex menejcennosti agresora. ako forma zvedavosti - dieťa chce zistiť kde sú hranice, čo sa môže a čo je zakázané. Nebezpečenstvom je, že dieťa si môže začať egoisticky presadzovať svoju moc. ako nevhodná forma túžby po láske dieťa sa usiluje získať pozornosť okolia predovšetkým negatívnou formou správania. Nebezpečenstvom je masochistické uspokojovanie vlastných potrieb, pričom si agresor svoje konanie neuvedomuje. Ako posledné delenie uvádzam delenie detskej agresie podľa spôsobu riešiteľnosti, ktorá samozrejme súvisí s rozdielnymi perspektívami a dôvodmi agresie. Podľa toho agresiu delíme na: zvládnuteľnú bežnými sociálno-výchovnými opatreniami možno ju riešiť špeciálnymi pedagogickými opatreniami a to buď v prirodzenom prostredí, alebo ambulantnou formou 12

13 jej riešenie si vyžaduje ústavnú liečbu (Határ 2004) Prínosom pre pochopenie procesov, ktoré sa dejú v detskom veku za ktorých sa agresívne chovanie v detskom veku objavuje a v kontexte sociálnych vzťahov udržuje, je rozlíšenie reaktívnej a proaktívnej agresie. Dodge a Coie (1987 in Csémy et al. 2014) popisujú reaktívne agresívne chovanie ako nepriateľské jednanie, ktoré je odpoveďou na ohrozenie alebo provokáciu, prípadne reakciou na frustrujúcu situáciu. Ide o impulzívne chovanie spojené s negatívnym afektom. Proaktívna agresia je považovaná za inštrumentálnu, získané chovanie, ktoré môže byť prostredníctvom sociálneho učenia posilňované. Cieľom proaktívnej agresie je zámerné chovanie s cieľom získať vplyv nad druhými, získať nejaký predmet, výhodu alebo dominantné postavenie, ovládnuť určitú oblasť. Dvojfaktorový model agresie bol opakovane preukázaný prostredníctvom observačných štúdií aj dotazníkovými šetreniami založenými na sebaposudzovaní (Day, Bream, Pal, 1992, Poulin, Boivin, 2000 in Csémy et al. 2014). Funk (2001) a Wolke et al. (2001 in Csémy et al. 2014) sa vo svojich prácach zaujímajú o dôvody, ktoré vedú k agresívnemu chovaniu. Zistili, že príčinou je hlavne nedostatok rodičovského dohľadu na trávenie voľného času detí a na ich chovanie doma, slabé väzby v rámci rodiny, tlak vrstovníkov a spolužiakov a užívane drog a alkoholu v skupinách školnej mládeže. Agresívne správanie sa môže prejavovať rozličnými spôsobmi, preto je v mnohých prípadoch ťažké ho spozorovať. V školskom prostredí by učitelia mali vedieť rozpoznať či ide o agresívne správanie alebo len o nevychovanosť žiaka. Agresori chcú svojim správaním dosiahnuť svoj cieľ a sú pre to, v mnohých prípadoch, schopní urobiť čokoľvek. Veľakrát sa správajú žiaci agresívne len preto, aby upútali na seba pozornosť alebo sa chcú stať v triednom kolektíve obľúbenými. Je nutné poznať prejavy agresívneho správania napríklad v školskom prostredí, aby sme vedeli správne reagovať a postupovať pri riešení (Hrivíková. 2013, s. 81). Špecifickou formou agresie je šikana, ktorá nás môže sprevádzať celý život, začínajúc doma medzi súrodencami, v škôlke a škole, v zamestnaní, v partnerskom vzťahu, končiac šikanou seniorov doma alebo v domove dôchodcov (Kolář, M. 2001, s. 17). Aký je však rozdiel medzi agresiou ako takou a šikanou? Ja sama vidím rozdiel v tom, že šikana je systematické, plánované a opakované zlomyseľné chovanie jednej alebo viacerých osôb voči inej osobe. Šikane som venovala celú nasledujúcu kapitolu. 13

14 1.2. Definície šikany V tejto kapitole sa venujem šikane ako takej, jej histórii, budem ju definovať a uvediem jej delenia. Ďalej sa venujem ďalšiemu fenoménu, ktorým je kyberšikana a následne na to definujem šikanu učiteľov, ktorá je mojím hlavným zameraním Definícia šikany Slovo šikana pochádza z francúzskeho slova chicane, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie, byrokratické lipnutie na litere predpisov, napríklad voči podriadeným alebo voči občanom (Říčan, 1995, s. 25). Šikanovanie je problém, ktorý postihuje školy po celom svete. Je skúmaná od konca sedemdesiatych rokov hlavne vo Fínsku, Nórsku a Švédsku. Do USA, Veľkej Británie a Austrálie sa štúdie presunuli neskôr. U nás pojem zaviedol pražský psychiater Petr Příhoda, ktorý ako prvý označil existenciu šikany v armáde. Týmto slovom označil týranie, zneužívanie, ponižovanie a vydieranie nových mladých vojakov staršími, skúsenejšími vojakmi (Říčan 1995, s. 25). Pod pojmom šikana alebo šikanovanie medzi deťmi sa rozumie široký okruh chovania dieťaťa alebo skupiny s cieľom ohroziť, zastrašiť, ponížiť alebo inak ublížiť inému dieťaťu alebo skupine detí. Šikana zahŕňa slovné ponižovanie, nadávanie a neustále kritizovanie, výsmech, hrubé žartovanie, vydieranie, obmedzovanie slobody, pohŕdanie, poškodzovanie odevu a osobných vecí, telesné napadnutie (Pöthe, 1996, s. 96). Jeden alebo viac žiakov úmyselne, väčšinou opakovane týra a zotročuje spolužiaka, či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu (Kolář, 1997, s. 8). Takmer všetky vymedzenia pojmu šikany sa týkajú šikany medzi deťmi. V mojej práci sa chcem venovať šikane mierenej od žiakov k učiteľovi, takže sa prikláňam k obecnému vymedzeniu, prevzatému z Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy (MŠMT), ktoré hovorí, že šikana je akékoľvek chovanie, ktorého zámerom je ublížiť, ohroziť alebo zastrašovať jedinca, príp. skupinu jedincov (Metodický pokyn MŠMT k prevenci a řešení šikanování, 2008). Čermák (1999 in Kolář, 2011) rozlišuje 8 druhov šikanovania: fyzické priame aktívne (útočníci obeť kopú, fackujú a pod.) 14

15 fyzické aktívne nepriame (obeti sú ničené osobné veci) fyzické pasívne priame (fyzické bránenie obeti dosiahnuť jej cieľ) fyzické pasívne nepriame (odmietnutie splnenia požiadavok) verbálne aktívne priame (nadávanie, urážanie, zosmiešňovanie) verbálne aktívne nepriame (rozširovanie neprávd, patrí sem aj tzv. symbolická agresia, ktorá môže byť vyjadrená v kresbách, básniach a pod.) verbálna pasívna priama (neodpovedanie na pozdrav, otázku a pod.) verbálne pasívne nepriame (spolužiaci sa nezastanú obete ak je nespravodlivo obvinená z niečoho, čo urobili jej trýznitelia) Šikana je poruchou vzťahov skupinového organizmu, keďže šikana neprebieha iba medzi agresorom a obeťou, ale zvyšok skupiny sa prihliada. M Kolář (2001, s.35-40) popisuje vo svojej knihe päť-stupňovú schému, ktorá zachycuje negatívny proces, ktorý ničí vzťahy v rámci skupiny : 1. štádium zrodenie ostrakizmu - jedná sa o mierne, prevažne psychické formy násilia, kedy sa okrajový člen skupiny necíti dobre. Je neobľúbený a ostatní ho odmietajú, ohovárajú a robia vtípky na jeho účet. 2. štádium fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie - objavuje sa subtilná fyzická agresia. Skupina si upevňuje súdržnosť na úkor najzraniteľnejšieho člena skupiny. 3. štádium kľúčový moment vytvorenie jadra - vytvára sa skupinka agresorov, ktorí začínajú spolupracovať a systematicky šikanovať najvhodnejšie obete. V začiatkoch sa zameriavajú na osvedčené obete. 4. štádium väčšina prijíma normy agresorov - pokiaľ nie je v skupine silná pozitívna podskupina, činnosť agresorov môže pokračovať. Ich normy sú väčšinou prijaté bez odporu a stávajú sa nepísaným zákonom. Tlak ku konformite sa stáva silnejším a málokto sa mu postaví. Aj mierni žiaci sa zrazu stávajú krutými a aktívne sa podieľajú na šikane. 15

16 5. štádium totalita (dokonalá šikana) - bez radikálnej pomoci zvonka, sa skupina dostáva do posledného štádia, kedy sú agresori rešpektovaní celou skupinou a sami seba označujú za kráľov (nadľudí) a všetci ostatní sa musia správať ako ich otroci Definícia kyberšikany Šikanovanie v súčasnosti nadobúda nový rozmer a to hlavne vďaka rozvoju informačnokomunikačných prostriedkov. Tie sú na jednej strane podporou vo vzdelávacích programoch, no na strane druhej, sú prostriedkom ku vzniku a rozšíreniu sociálno-patologických javov. Jedným z nich je kyberšikanovanie, ktoré posúva tradičné šikanovanie do kyberpriestoru. Internetová anonymita, disinhibícia 1, sklony k negatívnym formám správania sa, nedostatok dozoru (zo strany rodičov alebo učiteľov), možnosť kontaktovať ľudí kedykoľvek a kdekoľvek a mnoho ďalších faktorov otvára deťom priestor pre kyberšikanovanie. Obeť sa tak ani doma nemôže cítiť úplne v bezpečí. Termín kyberšikana je prevzatý z anglického slova cyberbully (tiež cyber bully) (Vašutová a kol., 2010, s. 75). Pojem kyberšikana sa objavuje vo viacerých publikáciách, v ktorých sa autori pokúšajú tento jav presnejšie vymedziť. Kyberšikana je druh šikany, ktorý využíva elektronické prostriedky, ako sú mobilné telefóny, y, pagery, internet, blogy a podobne. Je veľkým problémom v mnohých krajinách, z ktorých viaceré už prijali nové zákony a rôzne bezpečnostné opatrenia. Napríklad v USA je kyberšikana od roku 2006 tzv. federálny zločin (Vágnerová, K, 2011, s. 92). V tejto definícii je kyberšikana braná ako druh bežnej šikany, v ktorej sa len zmenilo prostredie, kde prebieha. S týmto názorom nemôžem súhlasiť, pretože kyberšikana má iné znaky, ako šikana. Jedným z hlavných rozdielov je veľkosť publika, ktorá sa napr. na internete rapídne zvyšuje. Pri šikane môže obeť nájsť útočisko doma, kam útočník nemá dosah. Pri kyberšikane je obeť napádaná aj v domácom prostredí. 1 Komunikačná disinhibícia predstavuje v psychologickom slova zmysle odloženie zábran a váhania, strata alebo prekonanie nesmelosti, plachosti a ostychu, v krajných podobách môže ísť o obchádzanie tabu a zákazov, teda o istú odviazanosť či neviazanosť na normy, ktorá môže byť abnormálna. Pozitívne konotácie zahŕňajú slová ako otvorený, uvoľnený, smelý, bez zábran. Disinhibícia, ktorú môžeme sledovať v posledných rokoch pravidelne pri internetovej komunikácii ako v e- mailoch, tak (hlavne) na chatoch, je v posledných rokoch uvádzaná ako jeden z najzjavnejších a najšpecifickejších znakov elektronickej komunikácie (Burianová, 2000, Šmahel, 2000, 2002, Dušková, Vaculík 2002, Vybíral, 2001) (Vybíral, 2002). 16

17 V informačnej brožúre Rizika virtuální komunikace (příručka pro učitele a rodiče) je tento jav popísaný takto: Termínom kyberšikana označujeme nebezpečné komunikačné javy realizované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (napr. pomocou mobilných telefónov alebo služieb v rámci internetu), ktoré majú za následok ublíženie alebo iné poškodenie obete. Toto ublíženie či poškodenie môže byť zámerom útočníka alebo aj dôsledkom napr. nevhodného vtipu, nedorozumenia medzi obeťou a útočníkom, nedomyslením dôsledkov jednania zo strany útočníka atd. Obeť je poškodzovaná opakovane, či už pôvodným útočníkom alebo osobami, ktoré sa do kyberšikany zapojili neskôr. Kyberšikana je druhom psychickej šikany (Kopecký, K. & Krejčí, V., 2010, s. 5). Krátku a výstižnú definíciu použil Michal Kolář vo svojej knihe Nová cesta k léčbě šikany: Jeden alebo viac žiakov úmyselne, väčšinou opakovane psychicky týra a zraňuje spolužiaka či spolužiakov a používa k tomu novú komunikačnú technológiu hlavne internet a mobil (Kolář, M., 2011, s ). Domnievam sa, že kyberšikana nemusí byť opakovaný čin. Napríklad zverejnenie dehonestujúceho videa alebo fotografie na internete, je len jednorazová činnosť útočníka, avšak obeť môže hanbu pociťovať opakovane a dlhý čas (reakcie iných ľudí po zhliadnutí videa, opakované pozeranie videa obete). Ku všetkým definíciám by som pridala fakt, že kyberšikana neprebieha výhradne len medzi žiakmi navzájom, ale môže prebiehať aj medzi žiakom a učiteľom. Stretli sme sa už s mnohými prípadmi kyberšikany, v ktorých bol útočníkom žiak, alebo skupina žiakov a obeťou bol vyučujúci Definícia šikany učiteľov Podoba šikany učiteľov a šikany medzi žiakmi sa výrazne líši, aj napriek tomu, že majú spoločné prostredie, agresorov a často aj formu. Šikana medzi deťmi sa síce odohráva medzi rozdielne silnými jedincami, avšak vždy sú si títo jedinci teoreticky rovnocenní (ak neberieme do úvahy napr. žiaka z ôsmej triedy a žiaka z tretej triedy). Vo vzťahu učiteľ žiak by mal byť evidentný rozdiel, keďže z pozície učiteľa by mal plynúť rešpekt, morálna autorita a úcta. Z tohto pohľadu je veľmi dôležité si určiť, či sa dá šikana zo strany žiakov na učiteľa skutočne pokladať za šikanu. Vďaka rozhovorom v publikácii Šikana učitelů (Tůmová, Kuncová, Mitrová & Francová, 2009) vieme, že názory odborníkov sa zhodujú v tom, že existuje agresia nemierená zo strany žiakov na učiteľov, ale rozchádzajú sa v definícii 17

18 problému. Michal Kolář a Petr Nečina sa domnievajú, že tento problém sa nedá označiť ako šikana učiteľov. Kolář definuje šikanu iba v tom prípade, keď sa odohráva v rovnocennom vzťahu. Takúto agresiu pokladá za jeden z fenoménov šikany a hovorí o nej skôr ako o agresii namierenej na učiteľa. V tomto označení naráža na formálnu nadriadenosť pedagóga. Avšak ďalšia odborníčka, Petra Hončíková, s týmto názorom nesúhlasí a v termíne šikana učiteľov nevidí žiaden problém, pretože podľa nej je nadradenosť žiakov nad pedagógom evidentná. Tvrdí, že ak sa celá trieda postaví proti učiteľovi, majú obrovskú silu, s ktorou učiteľ nič neurobí, pokiaľ s ním žiaci nebudú dobrovoľne spolupracovať. Pokiaľ sa učiteľovi postaví cela trieda (resp. niektorí agresori a mlčiaci prihliadajúci, ktorí situáciu nezmenia), tak je učiteľ v silovej nevýhode a agresori sú mu tak jednoznačne nadriadení. V tejto práci zastávam názor, že trieda v škole môže mať prevahu nad pedagógom a v definovaní sa prikláňam k Lovasové (2006, s.6): Šikana učiteľov zo strany žiakov je akékoľvek žiakovo chovanie, ktorého zámerom je ublížiť učiteľovi, ohroziť ho alebo zastrašovať. Typickým charakteristickým znakom je dlhodobosť tohto chovania, aj keď pri extrémne agresívnom čine sa môže jednať o šikanu, aj keď mu iné agresívne chovanie nepredchádzalo. Ďalej platí, že agresor je obeti nadradený a môže s ním manipulovať. Medzi možné podoby fyzického šikanovania patrí podrážanie nôh, bitie, kopanie, pichanie špendlíkmi, naťahovanie špagátu medzi lavice, aby o ne učiteľ zakopol, hádzanie odpadkov na učiteľa, krádeže a útok zbraňou, čo môže skončiť aj vraždou. Medzi možné podoby psychického šikanovania patria nadávky, urážky, vysmievanie sa, ohováranie, slovná agresia, vulgárne vyjadrovanie, lepenie hanlivých obrázkov na chrbát, vyhrážanie (fyzickým násilím, zbraňami, ohováraním, zabitím, zničením osobnej veci, sťažnosťami u vedenia, mocou či telefonátom rodičov alebo anonymné telefonáty a y), natáčanie videí s cieľom uškodiť učiteľovi a ich umiesťovanie na internet (snímané videá bývajú často vyprovokované), ignorovanie, nereagovanie na pokyny zámerné vyrušovanie, bojkotovanie vyučovania a schovanie alebo zničenie majetku učiteľa (Tůmová, Kuncová, Mitrová & Francová, 2009). 18

19 2. Výskumné štúdie V tejto kapitole popisujem výsledky výskumných štúdií z rôznych krajín, ktoré sa zameriavajú na šikanu a kyberšikanu učiteľov. Tieto údaje neskôr spracovávam v empirickej časti tejto práce. Zaujímavým faktom je, že výskumy zo SR úplne absentujú Výskumné štúdie zamerané na šikanu učiteľov Zo zahraničných uvádzam zaujímavé výsledky z výskumu z roku 1998 prevedeného K. Pervinom a A. Turnerom na škole vo Veľkej Británii a z výskumu G. Steffgena a N. Ewena v Luxembursku z roku Výskum z Veľkej Británie 2 ukázal, že 91 % učiteľov uviedlo, že sa so šikanou učiteľov stretlo. 71 % čelilo slovnému napádaniu a žiadosti na ukončenie boli často ignorované alebo nahradené inou reakciou (napr. poškodenie majetku). 15 % sa potýkalo aj s fyzickým násilím. Doba trvania bola rôzna, avšak 20% respondentov tvrdí, že obeťami boli niekoľko rokov. 12 % občasného šikanovania nebolo vyriešeného ani napriek hľadaniu pomoci od vedenia školy. 6 % opustilo svoje predchádzajúce miesto aby sa vyhlo šikane. Pri zisťovaní najčastejších miest, 62 % uviedlo pravidelné vyučovanie a 32 % mimo vyučovania, na chodbách. V 67 % obeť agresora poznala. Kvôli pretrvávajúcej šikane 15 % učiteľov znížilo svoje očakávania voči agresorovi a 32 % obmedzilo určité činnosti vo vyučovaní (napr. praktická, spoločná práca) kvôli zlej spolupráci. Na výskume v Luxembursku (2007) sa zúčastnilo 399 respondentov učiteľov druhého stupňa základnej školy. Zistilo sa, že 23,9 % čelilo hrubým urážkam, 19,4 % ohováraniu, 9,3 % krádeži, 7 % sexuálnemu obťažovaniu, 5,8 % telefonickému obťažovaniu a 4% priamemu fyzickému násiliu. V ČR sa výskumu násilia voči učiteľom zaujímala Magdalena Kohout Diaz (2007), ktorá vo svojej práci popisuje výskum školského klimatu na českých školách, ktorý uskutočnilo Európske observatórium školského násilia. Výskumné šetrenie sa uskutočnilo v Prahe, Olomouci a v ich okolí v roku Celkom sa zapojilo 1638 respondentov z 1. a 2. stupňa základných škôl. Výskum sa primárne opieral o teóriu observatória školského násilia, podľa ktorého násilie v školách nezávidí individuálne na každom žiakovi, ale je výsledkom 2 Výskum bol prevedený na Londýnskej škole, ktorú v tej dobe navštevovalo 1303 žiakov vo veku 7 13 rokov. Zapojilo sa celkom 84 učiteľov, ktorým rozdali formuláre s definíciou šikany učiteľov (TBB teacher targeted bullying) a následne vyplňovali dotazník zamerané na skúsenosti s touto koncepciou. 19

20 sociálnej alebo kolektívnej konštrukcii tohto fenoménu. Násilie v škole je taktiež úzko spojené s globálnym utváraním školského prostredia, vnútorných aj vonkajších vzťahov a rolou inštitúcií. Výsledky boli porovnávané s výskumom prevedeným vo Francúzsku. Respondenti posudzujú vzťahy s dospelými závažnejšie ako vzťahy medzi sebou. Diazová (2007, s. 50) uvádza že : V porovnaní s Francúzskom českí žiaci uvádzajú, že kvalita vzťahov s učiteľmi je veľmi alebo stredne nevhodná či nenáležitá (respektíve 24,1% a 49,6%). Vo Francúzsku sú rovnaké ukazatele uvádzané iba 7,7% a 14,7% dotazovaných žiakov. Neslušnosť žiakov voči učiteľom je posudzovaná ako občasná alebo neexistujúca v Českej republike u 12,2% a 7,4% žiakov (vo Francúzsku u 40,3% a 31,7% žiakov). Jan Tomášek (2008) zrealizoval výskum v ČR, ktorého cieľom bolo zmapovanie skúseností učiteľov a riaditeľov stredných škôl s rôznymi podobami násilia zo strany študentov a iných osôb, s ktorými sa stretávajú v bezprostrednej súvislosti so svojím zamestnaním. 3 Výsledky ukázali, že 43,4 % učiteľov sa v priebehu svojej kariéry stretlo aspoň raz s jedným z uvedených javov. V školskom roku 2006/2007 sa s danými javmi stretlo 26,8 % učiteľov. Najčastejšie išlo o urážanie a hrubé nadávanie učiteľovi v priebehu vyučovania, urážky zo strany rodičov, vyhrážky zneužitia vplyvných známostí a útoky na osobný majetok. Podrobnejšie sa výsledkom tohto výskumu venujem v empirickej časti tejto práce. Csémy et al.(2013, 2014) sa vo svojej práci snažil analyzovať rozsah a formy agresívneho chovania žiakov. Projekt bol rozdelený do dvoch častí. V jednej boli dotazovaní učitelia a v druhej žiaci. Výskum prebiehal na českých základných školách a zúčastnilo sa ho 3165 žiakov a 1003 učiteľov. Popri otázkach zameraných na agresiu žiakov medzi sebou, bola zahrnutá aj otázka pýtajúca sa na hrubé, urážlivé chovanie k niektorému z učiteľov a napadnutie niektorého z učiteľov. Pri prvej časti projektu, kde boli dotazovaní učitelia, sa ukázalo že až 77 % učiteľov si myslí že agresivita žiakov je väčšia ako predtým. 19 % ju vidí rovnako a 4 % nevedelo posúdiť. Nikto s respondentov neoznačil možnosť, že agresivita žiakov je nižšia ako predtým. Ďalším zistením je, že 44 % mužov a 49 % žien sa stretlo s verbálnou agresiou voči nim. S fyzickým násilím sa stretlo 6 % mužov a 4 % učiteliek. Pri druhej časti odpovedali na otázky žiaci, ktorí priznali, že 44,2 % chlapcov a 33,6 % dievčat sa 3 Pre výskum bolo náhodne vybraných 200 stredných škôl, na nich potom každý tretí až piaty učiteľ z celkového zoznamu a riaditelia škôl. Celkovo sa výskumu zúčastnilo 366 učiteľov a 127 riaditeľov. Pre zber dát boli použité dotazníky (zvlášť pre riaditeľov a zvlášť pre vyučujúcich). Dotazník pre učiteľov skúmal osobnú skúsenosť v priebehu pedagogickej kariéry a v priebehu školského roku 2006/2007 s 13 problémovými javmi (hrubé slovné urážky, úmyselné poškodzovanie vecí, vyhrážky fyzického násilia atď.). Dotazník pre riaditeľov zisťoval kedy sa riaditeľ dozvedel alebo kedy sa mu niektorý z učiteľov sťažoval na daných 6 problémových javov. 20

21 správalo vulgárne k učiteľom. 7,9 % chlapcov a 4 % dievčat sa priznalo k fyzickému ohrozovaniu učiteľa. V roku 2009 prebehla anketa Asociace pedagogů základního školství ČR - Chování mládeže, ktorej sa zúčastnilo učiteľov z škôl. Ukázalo sa, že 89,5 % respondentov si myslí, že chovanie žiakov sa zhoršilo. Podľa výsledkov majú najhoršie správanie žiaci na druhom stupni ZŠ a hlavne vo väčších sídlach (nad 5000 obyvateľov) Výskumné štúdie zamerané na kyberšikanu učiteľov Vzhľadom na to, že v mojej práci bola zmienená charakteristika problematiky kyberšikany, rada by som poukázala aj na výsledky výskumných šetrení v tejto oblasti. Prvý prieskum realizovala Únia pre vzdelávanie a vedu vo Frankfurte nad Mohanom (Gewerkschaft Erziehung und Wissenschaft, SRN) v roku Prevažná časť vzorky, a to 318 respondentov (65 %), bola kyberšikanovaním ovplyvnená nepriamo. To znamená, že obeťou kyberšikany sa stali ich priatelia, prípadne kolegovia. Štúdia ukazuje, že 39 učiteľov (8 %) sa stalo obeťou kyberšikanovania (GEW, 2008). Vo väčšine prípadov im boli zasielané zastrašujúce a výhražné správy cez internet a mobilný telefón (Hollá, 2012). V roku 2009 boli zverejnené výsledky prieskumu, ktorý realizovala Sieť podpory učiteľov (Teacher Support Network, USA, GB) a Asociácia učiteľov a lektorov (The Association of Teachers and Lecturers, GB). Výskumu sa zúčastnilo 539 učiteľov. Výsledky upozornili na fakt, že 15 % učiteľov sa stalo obeťami kyberšikany. Napriek tomu, že nejde o veľký percentuálny podiel, dopad kyberšikany na osobnosť učiteľa je evidentný. Taktikou kyberšikany zo strany žiakov boli vulgárne správy, ponižujúce a degradujúce fotografie a nenávistné komentáre na sociálnych sieťach (Hollá, 2012). Spoločnosť Symantec realizovala v roku 2011 prieskum, ktorého sa zúčastnilo respondentov (učiteľov, detí, mládeže, rodičov) z 24 krajín. Reprezentatívnu vzorku tvorilo 2379 učiteľov. Podľa výskumu sa 20% stretlo s kyberšikanovaním ako obeť alebo ako svedok. 27 % nemeckých učiteľov malo skúsenosť s týmto javom ako obeť. 51 % učiteľov uviedlo, že v dôsledku toho, vytvorila škola pre žiakov a učiteľov kódex správania sa na internete a na sociálnych sieťach (A. Weber, 2011, in Hollá, 2012). 4 Išlo o reprezentatívny celoštátny online prieskum, v ktorom bolo oslovených 4000 učiteľov. Témou prieskumu bolo kyberšikanovanie v školách. Z osloveného počtu respondentov tvorilo reprezentatívnu vzorku 488 učiteľov. Tí boli rozdelení do dvoch kategórií podľa toho, či sa ich kyberšikanovanie dotklo priamo alebo nepriamo. 21

22 3. Účastníci šikany učiteľov V tejto kapitole sa zaujímam o osobnosť a príčiny zlého, rušivého správania žiakov. Taktiež uvádzam záťažové situácie, ktoré žiaci pri vyučovaní používajú. Ďalej sa zaujímam o rizikové skupiny učiteľov, ktoré sú najčastejšie napádané, vplyv šikanovania na učiteľov a ich osobnostné črty a vlastnosti. Na koniec popisujem rozdielne vnímanie šikany učiteľov z pohľadu jej aktérov Žiak ako agresor Na žiaka, okrem učiteľa, pôsobí mnoho iných faktorov, ktoré vplývajú na jeho morálku alebo motiváciu učiť sa. Z týchto mnohých činiteľov je najhlavnejším z nich rodinné zázemie. Odborníci riešiaci šikanu sa zhodli na tom, že väčšina agresorov trpí citovou vyprahlosťou, podoba ich výchovy je buď prehnane úzkostlivá alebo častejšie veľmi prísna bez dostatku láskyplného vzťahu. Kvôli agresii, ktorú zažívajú doma, im príde takéto správanie normálne. Pozornosť, ktorú nedostávajú doma, si snažia vydobiť agresiou (Tůmová, Kuncová, Mitrová & Francová, 2009). Príčinami zlého chovania žiakov sú podľa Taxovej et al. (1996, s. 54): poruchy funkcií niektorých rodín, kríza pedagogických inštitúcií, nedostatky v systéme ďalšieho vzdelávania učiteľov, odchod kvalifikovaných učiteľov zo škôl, vysoké percento učiteľov v dôchodkovom alebo preddôchodkovom veku, nuda v škole, úpadok autority, pôsobenie masmédií a legislatívna nezreteľnosť. Taktiež hovorí o všeobecnej kríze hodnôt (napr. preferovanie materializmu, relativizácia mravných noriem a nesprávny výklad slobody), preferovaní výchovy k ctižiadostivosti a bezohľadnosť na úkor tolerancie, ohľaduplnosti, pomoci, solidarity a kázne a nakoniec fakt, že mnoho učiteľov považuje mravnú výchovu v porovnaní s poznávaním za druhoradú. Stanislav Bendl (2004) vidí ďalšie príčiny nekázne žiakov napríklad v preťaženosti žiakov, boji žiakov o moc, predvádzaním sa chlapcov pred dievčatami, vzájomných antipatiách medzi žiakmi a učiteľmi, školskej neúspešnosti atd. Podľa Kohoutka (2005) je osobnosť súčasného žiaka viac problematizované väčšou rozvodovosťou a krízovými situáciami v rodine, konzumným životným štýlom rodín, negatívnym vplyvom televízie a nevhodných počítačových hier, častejším stretnutím 22

23 a experimentovaním s drogami a závadnými referenčnými skupinami, ktoré sú typickejšie pre veľké mestá a veľkomestá než pre dediny. Príčina rušivého chovania žiaka súvisí spravidla s jeho pocitom neistoty: výukovú situáciu, ktorý vždy obsahuje aj elementy výkonu, hodnotenia a zrovnania, môže hlavne žiak pochybujúci o vlastných schopnostiach vnímať ako reálne nebezpečenstvo konfrontácie s vlastnými nedostatkami (Ondráček, 2003, s. 43). Ďalšou motiváciou k rušivému jednaniu je prežívanie vlastnej dôležitosti. Tým, že sa mu musia ostatní venovať, určuje dianie, potrestá ostatných za svoje neúspechy a dokáže ostatným ich neschopnosť. Cieľom obťažovania učiteľov teda môže byť vynútenie pozornosti učiteľa a žiakov, dokázať učiteľovi jeho bezmocnosť, určiť dianie v triede a potrestanie učiteľa za krivdy (reálne aj vymyslené) (Ondráček, 2003). Výskum S. Štecha (2005 in Tůmová, Kuncová, Mitrová & Francová, 2009) na vzorke pražských detí ukázal, že medzi deťmi je zvýšený individualizmus, sú kritickejší voči škole a učiteľom a majú slabší zmysel pre dodržiavanie noriem a pravidiel optimálnej sociálnej komunikácie. U žiakov súčasných základných škôl je pozorovateľná väčšia verbálna agresivita a vulgarita, než tomu bolo v minulosti. Taktiež tolerancia učiteľov a ostatných dospelých osôb voči vulgarizmom je zrejme väčšia než predtým. Bittnerová (1995, s ) popísala niekoľko záťažových situácií. Jedna z nich by sa dala nazvať testovanie nového učiteľa žiakmi. Obvykle začína najodvážnejší a najvplyvnejší žiak v triede. Učiteľ sa mu snaží ukázať svoju autoritu, napomína ho, trestá. Stupňujúce sa postihy za nevhodné správanie plní funkciu akéhosi obojstranného vymedzovania pozícií. Avšak provokujúci žiak nemá (voči triede) čo stratiť, práve naopak. Znevažovanie a trestanie zo strany učiteľa iba upevňuje jeho postavenie v triede. Dokonca môže svoje ponižovanie interpretovať ako zástupné a môže ju generalizovať do podoby útočenia učiteľa proti našej triede a tak postaviť triedu proti učiteľovi. Ďalšou situáciou je zdržovanie až bojkot vyučovania. V triede nastane nepokoj, spolužiaci sa smejú, učiteľ sa rozčúli, dohovára im a podobne. Tieto taktiky žiakov majú za hlavný cieľ brániť sa ústnemu alebo písomnému skúšaniu. Inou situáciou je hľadanie vinníka. Ide o vypátranie toho, kto niečo poškodil, rozbil alebo inicioval akciu, ktorá skončila zle. Obvykle trieda nechá rozhodnutie priznať sa či nepriznať sa na dotyčnom žiakovi. 23

24 3.2. Učiteľ ako obeť Povolanie učiteľa je v mnohých ohľadoch ťažké a psychicky náročné. Učiteľ musí vedieť zvládať rozličné životné situácie, neustále si dopĺňať vzdelanie a pripravovať sa na vyučovacie hodiny. Okrem množstva povinností, ktoré sa naňho kladú, je z mnohých strán pod tlakom. Kriticky ho hodnotí zamestnávateľ, kolegovia, rodičia detí, ktoré učí a samozrejme, samotní žiaci. Základným faktorom vzťahu medzi učiteľom a žiakom by mal byť rešpekt, pretože žiak aj učiteľ, ako ľudské bytosti, majú rovnaké právo na prejav rešpektu z druhej strany. Bohužiaľ, učitelia sa už netešia takej vážnosti a rešpektu ako pred desiatkami rokov, či už medzi žiakmi, ale aj celospoločensky. Vzťah žiaka k učiteľovi upevňuje schopnosť učiteľa jednať so žiakmi, mať tzv. pedagogický takt. Je to schopnosť vedieť zhodnotiť situáciu, ktorá nastala, rozpoznať zmeny v kolektíve triedy, rešpektovať individualitu žiakov a podľa toho primerane na nich reagovať. Učiteľ sleduje napr. reakcie žiakov v priebehu vyučovania, či pochopili jeho výklad, stupeň únavy a ich reakcie na trest a pochvalu (Čáp, 1980, s. 306). Učitelia to nemajú ľahké a každý ich drobný prešľap môže znamenať stratu autority pred žiakmi, ktorých nevhodné správanie môže prerásť až v šikanu. Aj napriek tomu, sú určité typy pedagógov napádané viac ako iné. Podľa Martínka (2009) sú zo strany žiakov napádané dvojaké typy učiteľov. Do prvej skupiny spadajú učitelia s určitým hendikepom, ako je napríklad slabozrakosť, poruchy sluchu alebo fyzické odlišnosti. Ďalšou skupinou sú väčšinou ženy učiteľky, ktoré sa nechajú rýchlo vyprovokovať a na žiakov kričia, čím dávajú najavo, že na provokácie reagujú a tie potom majú tendenciu sa zvyšovať. Dokonca aj pedagogický zbor môže v tomto smere žiakov nepriamo podporovať, pokiaľ sa o týchto kolegoch vyjadrujú hanlivo pred žiakmi. Aj napriek tomu, že učiteľ by mal mať v triede autoritu, často to je autorita len formálna. Deti nevedia, kde sú hranice správania. Neboja sa s učiteľom polemizovať alebo bojkotovať zadanú prácu. Čo sa môže a čo už nie. Často považujú učiteľa za nezlomného jedinca, ku ktorému si môžu všetko dovoliť a on na každý podnet bude reagovať rovnakým spôsobom. Neberú ohľad na to, že aj učiteľ má osobné alebo iné problémy a môže reagovať neprimerane. Preto sa často môže stať, že sa učiteľ, kvôli udržaniu relatívneho kľudu, podvoľuje väčšine alebo agresorovi. Bojí sa možného sporu s agresorom, pri ktorom by ho nikto nepodporil a on by tak totálne stratil autoritu. 24

25 Z práce D. Lyona (1999, in Tomášek, 2008) vychádzajúcej zo skúseností pedagógov v kanadskej provincii v Britskej Kolumbie sa dozvedáme, že ako rizikový faktor sa preukázalo pohlavie (častejšie skúsenosti s násilím mali muži, avšak s výnimkou prípadov so sexuálnym podtextom) a ďalej typ pracovnej zmluvy (väčšie riziko u učiteľov so zmluvou na obmedzenú dobu), lokalita školy v rámci zeme aj z hľadiska charakteru okolitého prostredia (rizikovejšie školy v mestách), typ školy z hľadiska veku žiakov (vyššie riziko predstavujú nižšie ročníky stredných škôl) či z hľadiska ich prevažujúcich sociálne ekonomických podmienok (čím horšie podmienky, z ktorých žiak pochádza, tým vyššie riziko). Pozitívnu rolu hral dobre spracovaný školský poriadok, formálne kvalitne ošetrený systém evidencie násilných incidentov či existencia školného programu prevencie. Zatiaľ čo na nižšom stupni sa učitelia spravidla stali obeťami násilia v okamžiku, keď sa pokúšali jednať so žiakmi aktuálne prejavujúcimi znaky náhleho záchvatu hnevu či zlosti, na vyššom stupni sa tak dialo väčšinou vtedy, keď sa voči študentom snažili presadiť pravidlá a normy školy (Kivivouri, 1999 in Tomášek, 2008). O šikane sa predtým toľko nehovorilo, pretože sami učitelia ju neoznamovali a iba ju ticho trpeli. Jedná sa o syndróm týraného učiteľa, ktorý sa bojí, že v prípade priznania stratí autoritu nielen u žiakov ale aj u kolegov a širokého okolia. Na druhej strane si niekedy učiteľ sám nechce priznať že nastala situácia, ktorú pedagogicky nezvládol a že po profesionálnej stránke zlyhal. V niektorých situáciách býva zúfalstvo učiteľa tak veľké, že opúšťa školu (Kolář, 2011, s.69). Podľa C. Mayhewové (2002 in Tomášek, 2008) sú najviac ohrození učitelia, ktorí pracujú v školách sídliacich v oblastiach s vyššou mierou zločinnosti, pretože situácia v škole obvykle odráža situáciu v celej komunite. Najvyšší stupeň rizika vykazujú školy, kde je nízka disciplína, iba formálna kontrola dodržiavania pravidiel, zlý riaditeľ a veľký počet žiakov, ktorí nemajú ambície pokračovať v štúdiu vo vyšších stupňoch vzdelávania. Zmienená autorka podotýka, že typickejšou formou násilia na školách sú prípady, kedy študent napadne druhého študenta, avšak s odkazom na štúdie vo Veľkej Británii dodáva, že zhruba 10% učiteľov sa každý týždeň stretne s hrubými nadávkami voči svojej osobe zo strany žiakov a množstvo z nich má dokonca skúsenosti s napadnutím zo strany bývalých študentov alebo rodičov žiakov. V mnohých českých prácach sa agresívne chovanie v škole hodnotí ako faktor, ktorý ohrozuje duševné zdravie učiteľov, ich výkonnosť, prípadne ako faktor prispievajúci k profesnému vyhoreniu pedagógov (Bendl 2004, Dan 1998, Mlčák 1998, Paulík 1999 in 25

26 Csémy et al. 2014). Řehulka a Řehulková (1998, in Csémy et al. 2014) považujú agresiu (kam patrí aj šikana) za jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje školskú atmosféru a prispieva k pracovnému preťaženiu pedagógov, prevažne žien. Všímajú si tiež maladaptivných stratégií, ktorými učitelia reagujú na zlú atmosféru v škole, nevhodné správanie žiakov a pracovnú záťaž (medzi ne patrí užívanie sedatív, fajčenie a spotreba alkoholických nápojov). V prípade šikany učiteľov je nutnú včasné podchytenie a čo najrýchlejšie zamedzenie daného správania, pokiaľ neprijala šikanu učiteľa väčšina žiakov. Učiteľ by mal reagovať hneď pri prvom verbálnom prejave agresie. Ohradiť sa, spýtať sa na dôvod takého jednania a uvážiť, či postačí dohovorenie žiakovi alebo je potrebný trest. Nasledovať by mal celú situáciu prebrať s výchovným poradcom, resp. s metodikom prevencie. Pri opakovaní incidentu by mal bez váhania informovať vedenie školy a požiadať o spísanie zápisu. Podať trestné oznámenie by mal v prípade, keď sa mu niekto vyhráža, ak mu bol poškodený majetok alebo bol dokonca napadnutý. Takéto chovanie si učiteľ nemôže nechať páčiť, inak v ňom budú žiaci pokračovať a skúšať, čo učiteľ vydrží, s vedomím, že je voči nim bezmocný. Hranica toho, kedy by mal šikanovaný učiteľ požiadať o odbornú pomoc nastáva vo chvíli, keď príde k poznaniu, že s triedou alebo skupinou nie je schopný ďalej pracovať, teda že žiaci jeho pôsobenie odmietajú (Kolář, 2011). Osobnosť učiteľa je jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich klímu triedy a hlavne to, či si u žiakov vytvorí autoritu alebo nie. Pedagógovia aj psychológovia opakovane realizovali výskumy učiteľovej osobnosti snažili sa zistiť vlastnosti osobnosti, ktoré sú pre učiteľov dôležité. Už v štyridsiatych rokoch P.A. Witty analyzoval výpovede dvanástich tisíc žiakov, ktorí napísali voľné rozprávanie na tému Učiteľ, ktorý mi najviac pomohol. Žiakom sa podľa toho najviac páčila charakternosť, dôslednosť, demokratický vzťah k žiakom, porozumenie pre jednotlivca, trpezlivosť, široké záujmy, osobný vzhľad a prívetivé chovanie, spravodlivosť, zmysel pre humor, chápanie obvyklých problémov žiakov prispôsobivosť, používanie pochvál a uznania skôr než tresty a učiteľské majstrovstvo (Čáp, Mareš, V Českej republike sa osobnosť učiteľa začala skúmať až po roku Podľa výsledkov Pelikána (1991) osobnostnej charakteristiky učiteľov (vek, pohlavie, dĺžka pedagogickej praxe, zdravotný stav a stupeň neurotickosti) nemajú silný vplyv na proces vyučovania. Úroveň pedagogickej práce učiteľa závisí na jeho verbálnych schopnostiach, stupni a miere sociability, typu vzdelania, obľube v zbore, interakcii so žiakmi, odbornosti, primeranosti, klasifikácie, organizačných schopnostiach a na miere tvorivosti. To znamená že 26

27 nezáleží toľko, aké vlastnosti má učiteľ, ale skôr čo fakticky robí (Průcha 1997, s.189). Rôzne empirické analýzy preukázali, že učiteľova verbálna schopnosť, resp. komunikačná schopnosť, je asi najväčším facilitátorom, vedľa textu učebnice a iných didaktických textov, podporujúcim učenie žiakov v školskom prostredí (Průcha 1997, s.184). Osobnostná charakteristika učiteľa má veľký vplyv na jeho motiváciu učiť. Podľa Čápa (2001, s.264) je dôležitá motivácia učiteľa k deťom, ako napríklad snaha pomôcť žiakom v dosiahnutí vzdelania, v rozvinutí ich osobnosti atd. Naopak jeho motivácia môže pôsobiť aj ako snaha o vynikanie a silnú dominanciu, čo však vedie ku konfliktom s deťmi a k nepriaznivej školskej klíme. Nevhodné jednanie je aj prílišná snaha pomôcť, kde učiteľ vnucuje starostlivosť v neprimeranej miere a forme a tak obmedzuje samostatnosť žiaka. Podľa Petra Ondráčka (2003, s.147) by mal učiteľ pri výchovnom pôsobení vystupovať s porozumením a citlivo, ale zároveň aj vecne a dôsledne. V závislosti na tom, nakoľko sa to učiteľovi darí naplňovať, ho žiaci akceptujú. V škole, hlavne v priebehu vyučovania, dochádza k záťažovým situáciám nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov. Žiaci často skúšajú, čo si môžu k učiteľovi dovoliť. S. Bendl (1997) urobil šetrenie o subjektívnej obtiažnosti učiteľských činností na súbore 177 pražských učiteľov 2. stupňa základných škôl, z ktorého plynie, že pre učiteľa je najviac problematické udržanie kázne a pozornosti žiakov pri vyučovaní, práca s neprospievajúcimi žiakmi, voľba výchovných metód a riešenie kázeňských priestupkov. Bendl (1997, s. 63) preto zdôrazňuje, aby do študijných plánov na pedagogických fakultách boli zaradené praktické cvičenia, ktoré by ich pripravovali na rôzne záťažové situácií. Veľmi náročné na zvládnutie sú situácie, ktoré vnímajú a hodnotia všetci jej aktéri odlišne. Mnohokrát sú to rozdielne vnímané situácie z pohľadu učiteľa, rodičov a žiaka samotného (Čáp, Mareš, 2001, s. 542) Názory aktérov šikany učiteľov Z výskumu (Tůmová, Kuncová, Mitrová & Francová, 2009) sa dozvedáme názor aktérov šikany učiteľov na túto problematiku. Učitelia ako príčinu problému vidia rozpor medzi očakávaním a požiadavkami, ktoré sú na učiteľov kladené. Práve táto neukotvenosť učiteľskej profesie spôsobuje, že učitelia sú často kritizovaní za nekompetentnosť vo zvládnutí nových profesijných požiadavkov a ich práca je z rôznych strán spochybňovaná. S tým priamo súvisí aj neatraktivita tejto profesie 27

28 a teda nekvalifikovanosť. Učitelia vidia taktiež problém v rodičoch detí, ktorí nechávajú výchovu na škole a nemajú na deti čas a aj v spoločnosti. Ďalším faktorom je nedostatočná podpora zo strany riaditeľa školy. Taktiež sa objavili názory, že problémom je osobnosť učiteľa a jeho neschopnosť zjednať si autoritu žiakov. Pedagógovia sa cítia unavení a demotivovaní a pociťujú malý dôraz na práva učiteľov. Učitelia hovoria o potrebe podpory zo strany vedenia školy, zosilnenia práv učiteľov, zlepšenia spolupráce s rodičmi. Učitelia sa taktiež vyjadrili, že by mohlo pomôcť organizovanie projektov vychádzajúcich s dramatickej výchovy, ktoré by žiakov naučili vcítiť sa do situácie šikanovaných. Podľa žiakov patrí medzi dôvody šikany učiteľov nuda v škole, žiaci a samotní učitelia. Nuda je asi najrozšírenejším dôvodom šikany, pretože sa pre spestrenie snažia skúšať učiteľa, čo ešte vydrží a ako zareaguje. To, či deti pociťujú v škole nudu závisí od spôsobu a kvality vyučovania. Dôvodom môže byť aj predvádzanie sa pred spolužiakmi a fakt, že sa žiaci nemajú čoho báť. Obávať by sa mohli iba zníženej známky zo správania, ktorá by im mohla skomplikovať prijatie na strednú školu. Taktiež nepociťujú strach z rodičov, pretože tí sú často na strane svojich detí. Žiaci učiteľom vyčítali hlavne neprofesionalitu, neschopnosť učiť a udržať si autoritu v triede. Ukázalo sa, že žiaci nepovažujú za šikanu učiteľov správanie ako natáčanie učiteľa na telefón, ohováranie učiteľa, robenie naschválov, zosmiešňovanie alebo vyhrážanie sa. Žiaci všeobecne chápu učiteľa ako svojho nepriateľa a na šikanu nepozerajú ako na niečo zlé, s učiteľmi nesúcitia a svoje jednanie neľutujú. Medzi ďalších aktérov šikany učiteľov patria aj rodičia žiakov, ktorí majú na ich chovanie výrazný vplyv. Informácie o ich postojoch sú čerpané z výsledkov sociologického výskumu MŠMT zameraného na postoje rodičov a žiakov na vzdelávanie. Názory rodičov na základné školstvo je väčšinou pozitívne. V porovnaní s minulosťou, vidia problémy dnešného školstva v nedostatku disciplíny a poriadku, morálnej výchove žiakov, snahe žiakov sa učiť a vo vzťahoch medzi učiteľmi a žiakmi. Rodičia považujú výchovné pôsobenie školy za nedostatočné a taktiež upozorňujú na nekompetentnosť niektorých učiteľov a na ich nedostatočnú schopnosť zvládať žiakov. Veľká časť rodičov vidí problém v spolužiakoch ich deti, ktoré brzdia vyučovanie a majú zlý vplyv na ostatných žiakov. K aktérom šikany učiteľov patrí taktiež ministerstvo školstva. Na Slovensku je to Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu a v Českej republike Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy. Ani v jednej z krajín sa ministerstvo tomuto problému systematicky nevenuje. Právne riešenie šikany učiteľov je značne komplikované a preto by bolo efektívnejšie sa venovať jej prevencii. Problémom je taktiež absencia odborníkov na šikanu učiteľov a jej neprebádanosť. 28

29 EMPIRICKÁ ČASŤ 29

30 4. Metodológia výskumu Výskum som previedla pomocou kvantitatívneho dotazníkového šetrenia. Cieľom kvantitatívneho výskumu je objasňovanie javov na základe vedeckej teórie, overovanie z nej odvodených hypotéz a formulovanie obecne platných zákonitostí. Podľa Gavoru (2010) kvantitatívny výskum zisťuje množstvo rozsah alebo frekvenciu výskytu javu, resp. ich mieru (stupeň) (Gavora, 2010, s. 35). Podľa Majerovej a Majera (2007, in Hlaďo, 2011) pri testovaní hypotéz vychádzame z teoretických poznatkov, ktoré o skúmanej problematike máme. Na jej základe usudzujeme, ako je problém postavený a ako k nemu máme pristupovať. Potom formulujeme hypotézy, ktoré majú čo najpresnejšie rozdeliť skúmanú problematiku na úseky a vysloviť o nich tvrdenie. Výskumom potom overujeme či sú tvrdenia pravdivé a či nie. Výsledky sú štatisticky spracované a vyjadrené kvantitatívnymi dátami (pomocou čísel) Výskumný cieľ Výskumným cieľom je zistiť skúsenosti učiteľov vybraných základných škôl s rôznymi podobami agresie zo strany žiakov a aj zo strany ľudí, s ktorými sú v bezprostrednom kontakte pri výkone svojej profesie. Ďalším cieľom je porovnanie zistených údajov so situáciou v ČR a taktiež vo vybraných štátoch Výskumné otázky a hypotézy Mojou základnou výskumnou otázkou je: Ako často sa pedagógovia stretávajú so šikanou učiteľov? V rámci tejto výskumnej otázky si stanovujem hypotézy na základe informácií uvedených v teoretickej časti tejto práce. H1: Verbálna šikana učiteľov je častejšia ako fyzická šikana učiteľov H2: Ženy sa so šikanou učiteľou stretávajú častejšie ako muži H3: Vek učiteľa nesúvisí s frekvenciou šikany učiteľov. Žiadna veková kategória učiteľov nie je napádan častejšie ako druhá H4: Dĺžka praxe nesúvisí s frekvenciou šikany učiteľov. Učitelia s krátkou praxou sa stávajú obeťami šikany učiteľov tak často, ako učitelia s dlhšou praxou 30

31 Po preštudovaní tejto problematiky a aj vďaka vlastným skúsenostiam, si myslím, že šikana učiteľov má mnohé aspekty, ktoré ju podmieňujú. Vlastnosti každej osoby sú odlišné a preto je nemožné predvídať charakter a vývoj skupiny, ktorá vznikne v triede interakciou učiteľa a žiakov. Avšak vďaka výskumom prevedených v rôznych štátoch a porovnaním zistených údajov, môžeme získať obraz o vážnosti problému v daných krajinách. Keďže Slovenská a Česká republika sú si veľmi blízke a podobné, mojou prvou špecifickou výskumnou otázkou je: Ako veľmi sa líši úroveň šikany učiteľov medzi SR a ČR? Druhou špecifickou otázkou je: Ako veľmi sa líši úroveň šikany učiteľov v SR od ostatných krajín, kde bol prevedený podobný výskum? 4.3. Technika zberu dát Využívam dotazník, ktorý zostrojil a použil Jan Tomášek (2008) vo svojom výskume Učitel jako oběť násilí poznatky z viktimologického šetření na českých středních školách. Vo vstupnej časti som predstavila seba a ciele dotazníku, ako aj pokyny k jeho vyplneniu. Oslovení učitelia mali zaznamenať, či sa im daná situácia prihodila a ak áno, tak koľko krát. V druhej časti dotazníku majú respondenti označiť svoje pohlavie, zadať svoj vek a dĺžku praxe. Ďalej pokračuje otázkami na výskyt dvanástich foriem správania žiakov a ich rodičov voči učiteľovi. Prvé tri otázky sa zameriavajú na hrubé urážky žiaka vo vyučovaní, mimo neho a urážky zo strany rodiča alebo iného rodinného príslušníka. Ďalšie dve otázky sa sústreďujú na vyhrážanie poškodenia osobných vecí, ako aj ich úmyselného poškodenia. Ďalej sa dotazník zameriava na vyhrážky dieťaťa a rodiča zneužitím vplyvných známostí alebo fyzického násilia. Pokračuje otázkami na faktické využitie fyzického násilia alebo pokus oň zo strany žiaka, ako aj rodiča alebo iného rodinného príslušníka. Predposlednou otázkou je strach z agresívneho správania študenta či študentov a vyhýbanie sa kontaktov s nimi. Poslednou otázkou je výskyt stretu s obťažovaním či ohrozovaním bývalým študentom. Na záver som poďakovala za spoluprácu a uviedla svoj kontakt v prípade záujmu o zaslanie výsledkov výskumu. Predvýskum som previedla na 5 vybraných učiteľoch, aj napriek tomu, že to nebolo nevyhnutné vzhľadom k tomu, že dotazník už bol úspešne využitý pri inom výskume. Dôležitou vlastnosťou dotazníku bola pre mňa jeho dĺžka. Vzhľadom na profesiu respondentov a ich časovú tieseň počas dňa medzi vyučovacími hodinami. Taktiež som sa snažila o atraktívne prevedenie a čo najjednoduchšie pochopenie a vypĺňanie dotazníku. 31

32 Vyplnenie dotazníku nie je časovo náročné, zaberie nanajvýš 5 minút a bol ľahko pochopiteľný, takže splnil všetky kritériá. Na rozdiel od Tomáška som dotazník nerozdelila na výskyt daných situácií v aktuálnom školskom roku a počas celej učiteľskej kariéry. Vzhľadom k tomu, že som výskum prevádzala v stredne veľkom meste ( obyvateľov), obávala som sa nízkej návratnosti, ak by bol dotazník zdĺhavý. Výskumnú vzorku som vyberala dostupným výberom. Nevýhodou dostupného výberu je podľa Gavoru (2010, s. 64) pravdepodobnosť silného skreslenia a odlišnosť výsledkov od základného súboru. Základný súbor by v tomto výskume predstavovali všetci učitelia základných škôl na Slovensku. Vzhľadom k rozsahu tejto práce nie je taký rozsiahly výskum možný a preto som oslovila školy sídliace v meste môjho bydliska. Príčinou bola hlavne vysoká ochota spolupráce zo strany učiteľov a návratnosť dotazníkov. Prihliadnuc na fakt, že relevantným znakmi v tomto výskume sú hlavne pohlavie, vek a dĺžka praxe, považujem tento súbor za postačujúci. Výskum prebiehal, ako spomínam vyššie, v stredne veľkom meste, v ktorom sa nachádza 6 základných škôl a 1 osemročné gymnázium. Riaditeľov všetkých týchto škôl som oslovila s prosbou o spoluprácu. Až na jedného riaditeľa, sa všetky školy vyjadrili pozitívne. Následne na to, som všetky školy navštívila a osobne sa stretla s riaditeľmi. Vysvetlila som im tému mojej práce a výskumu, ponúkla som im poskytnutie spracovaných údajov, pre ich danú školu na využitie pri tvorbe autoevaluácie. Výskum som prezentovala ako zisťovanie výskytu agresívneho chovania žiakov a nie ako výskytu šikany učiteľov, pretože som sa obávala negatívnych reakcií a teda aj nižšej návratnosti dotazníkov. Taktiež som zdôraznila, že všetky údaje o škole budú anonymné a samozrejme, dotazníky sú taktiež anonymné. Po určenom čase, som si vyplnené dotazníky vyzdvihla Charakteristika výskumného vzorku Do výskumu sa zapojilo 6 škôl sídliacich v okresnom meste na západnom Slovensku. 5 z nich je štátnych a jedna škola je cirkevná. 5 škôl je situovaných do širšieho centra mesta, preto je spádová oblasť dochádzania žiakov do škôl veľká. Jedna zo škôl sa nachádza ďalej od centra a jej lokalita je priaznivá pre žiakov z priľahlého sídliska. Vyučovacím jazykom je slovenčina. Zloženie žiakov všetkých škôl zodpovedá bežnému zloženiu spoločnosti a slovenskej populácii. Do výskumu sa zapojilo 109 zo 171 oslovených učiteľov základných škôl. Návratnosť dotazníkov teda činí 63,74 %. 32

33 Tabuľka č. 1: Charakteristika výskumného vzorku (vyjadrené v %) Pohlavie Veková kategória Dĺžka pedagogickej praxe Muž 15,6 Žena 84,4 Do 34 rokov 14,7 35 až 44 rokov 20,2 45 až 54 rokov 29,3 55 a viac rokov 35,8 Do 5 rokov 16,6 6 až 15 rokov 18,3 16 až 25 rokov 22,9 26 a viac rokov 43,1 Vo výskumnej vzorke prevládajú ženy nad mužmi, čoho dôsledkom môže byť feminizácia učiteľskej profesie. Podľa vekového rozdelenia respondentov, najpočetnejšou skupinou sú učitelia vo veku 55 a viac rokov, ktorá tvorí 35,8 %. S klesajúcim vekom respondentov sa znižuje aj ich početnosť. Zaujímavé by mohlo byť zistenie uplatnenia absolventov pedagogiky vysokých škôl v tomto meste. Taktiež v rozdelení podľa dĺžky praxe majú najväčší podiel učitelia s praxou 26 a viac rokov. 33

34 5. Výsledky výskumu Táto kapitola popisuje výsledky prevedeného výskumu. Každá podkapitola sa venuje údajom frekvencie stretnutí s jednotlivými položkami dotazníka, týkajúcimi sa šikany učiteľov Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania Prvá otázka bola orientovaná na verbálne urážky či nadávky žiaka v priebehu vyučovania. Tento typ agresie alebo rušivého chovania je, podľa výskumu, najviac zastúpený. V školských poriadkoch všetkých škôl zapojených do výskumu sa nachádza hneď niekoľko bodov, ktoré zakazujú vulgarizmy a neslušné správanie. Žiak sa má zdvorilo správať ku všetkým pedagógom a zamestnancom školy. Ku svojim vyučujúcim sa správa slušne, je ohľaduplný, tolerantný a taktný. Tieto pokyny boli porušené počas vyučovacích hodín až u 41 (37,61 %) opýtaných učiteľov. Iba raz počas kariéry sa s nadávkami počas hodiny stretlo 17 učiteľov, 2- krát sa s nimi stretlo 12 učiteľov a taktiež 12 učiteľov sa s nimi stretlo 3 a viac krát. Najvyšší uvedený počet výskytu tohto chovania bolo 10 krát, ktorý uviedli 3 z učiteľov. Konkrétne to boli všetko ženy vo veku rokov a s praxou viac ako 20 rokov. Celkovo sa s týmto správaním nikdy nestretlo 62,39 % opýtaných učiteľov. Graf č. 1: Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania Nikdy 1-krát 2-krát 3 a viackrát 34

35 5.2. Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania Druhá otázka je, taktiež ako prvá, zameraná na hrubé slovné urážky, ale tentokrát mimo vyučovania. Dohľad nad týmto správaním by mali mať hlavne rodičia, keďže škola nezodpovedá za deti, ktoré opustili areál školy. Preto je alarmujúce, že viac ako pätina (22 %) opýtaných pedagógov sa aspoň raz stretli s týmto chovaním. Z 24 učiteľov, ktorí priznali takúto situáciu, sa s tým iba raz stretlo 10 z nich, 7 učiteľov sa s tým stretlo 2-krát. 3 a viac krát sa s tým stretlo 7 učiteľov. Maximálny počet týchto incidentov u jedného z pedagógov je 6-krát. Konkrétne sa jedná o muža s vekom do 34 rokov a praxou do 15 rokov. Zaujímavé je taktiež uviesť, že je jediným mužom, ktorý priznal, že sa s týmto správaním stretol. S takýmto správaním sa nikdy nestretlo 85 z opýtaných učiteľov. Graf č. 2: Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania Nikdy 1-krát 2-krát 3 a viackrát 5.3. Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného Tretia otázka zisťovala počet stretov s hrubým urážaním učiteľa zo strany rodiča alebo iného príbuzného. Učiteľ musí, bohužiaľ, čeliť aj nepríjemným stretom s rodičmi detí, ktoré učí. Pedagóg by mal byť s rodičmi detí v kontakte kvôli možnosti riešenia rôznych problémov, ktoré môžu v triede nastať. Avšak čoraz viac sa stáva, že rodičia automaticky vinia za zlé chovanie a známky svojho dieťaťa práve učiteľa. V týchto prípadoch môže nastať situácia, kedy rodič alebo iný rodinný príslušník hrubo uráža učiteľa. V tejto situácii sa ocitlo 18 zo 109 opýtaných učiteľov, čo tvorí 17,43 %. 4 učitelia sa s tým stretli 2-krát a zvyšok učiteľov iba raz počas svojej kariéry. 35

36 Graf č.3: Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného Nikdy 1-krát 2-krát 5.4. Vyhrážky študenta zničením osobného majetku Štvrtá otázka je zameraná na vyhrážky študenta zničením osobného majetku. S týmito vyhrážkami sa stretlo iba 9 z opýtaných učiteľov. Z toho 8 učiteľov jeden krát a 1 učiteľ až 3- krát. 8,26 % opýtaných sa teda muselo obávať o svoj osobný majetok. Ktorým, ako predpokladám, môže byť taktiež automobil alebo iný dopravný prostriedok, ktorým sa učiteľ dopravuje do a z práce. Taktiež do toho môžeme zaradiť oblečenie, mobilný telefón alebo iné finančne hodnotné predmety. Učiteľom s najvyšším počtom vyhrážok je žena vo veku 35 až 44 rokov a s praxou 16 až 25 rokov. Graf č. 4: Vyhrážky študenta zničením osobného majetku Nikdy 1-krát 3 a viackrát 36

37 5.5. Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole Na úmyselné poškodenie osobnej veci v škole sa pýta piata otázka. S týmto chovaním sa stretlo dohromady 19 učiteľov, čo tvorí 17,43 % z celkového počtu opýtaných. Je prekvapujúce, že výskyt tohto javu je častejší ako iba vyhrážanie sa zničením majetku. 1- krát sa s ním stretlo 12 učiteľov, traja učitelia sa s ním stretli 2-krát. 3 a viac krát sa s ním stretli štyria učitelia. Jeden z týchto učiteľov sa s poškodením osobného majetku žiakmi stretol dokonca až štyri krát. Týmto učiteľom bol muž, vo veku 55 a viac rokov a s praxou dlhšou ako 26 rokov. Graf č. 5: Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole Nikdy 1-krát 2-krát 3 a viackrát 5.6. Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí Šiestou otázkou v dotazníku sú vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí. S týmto druhom vyhrážok sa stretlo 24 (21,10 %) z opýtaných učiteľov. 19 z nich sa s nimi stretlo iba raz počas svojej kariéry a 4 učitelia až 2-krát. Viac ako 2-krát sa s nimi nestretol ani jeden z učiteľov. Graf č. 1: Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí Nikdy 1-krát 2-krát 37

38 5.7. Vyhrážky študenta fyzickým násilím Siedma otázka sa pýta na vyhrážky študenta použitím fyzického násilia. Vzhľadom k tomu, že výskum prebiehal na základných školách, predpokladám, že počet výskytu je nižší v porovnaní s počtom výskytu na stredných školách, kde sú si žiaci s učiteľmi telesne takmer vyrovnaní. Pri našom výskume sa s týmito vyhrážkami stretlo 6 učiteľov, čo tvorí 5,50 %. Z toho dvaja učitelia sa s nimi stretlo 2-krát a to konkrétne ženy vo veku 35 až 54 rokov, s praxou 16 až 26 rokov. Zvyšok učiteľov sa s nimi stretlo iba raz počas svojej kariéry. Graf č.7: Vyhrážky študenta fyzickým násilím Nikdy 1-krát 2-krát 5.8. Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím S vyhrážkami rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím, na ktoré sa pýta ôsma otázka, sa stretli traja učitelia (2,75 %). Dvaja sa s nimi stretli raz počas svojej kariéry a jeden učiteľ 2-krát. Graf č.8: Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím Nikdy 1-krát 2-krát 38

39 5.9. Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) Bohužiaľ, nie vždy zostane len pri vyhrážkach, na ktoré boli zamerané predošlé otázky. Niekedy rodič alebo iný príbuzný skutočne fyzicky napadne učiteľa alebo sa o to pokúsi. S takýmto fyzickým útokom sa stretlo 5 učiteľov (4,59 %) a z toho všetci iba 1-krát počas svojej kariéry. Medzi učiteľov postihnutými týmto fyzickým útokom patria dvaja muži a tri ženy. Nachádzajú sa vo vekovej kategórii 35 až 54 rokov. Dĺžka praxe je u všetkých dlhšia ako 17 rokov. Graf č.9: Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) Nikdy 1-krát Priamy fyzický útok študenta či pokus Desiata otázka zisťuje výskyt priameho fyzického útoku študenta alebo pokus oň. 8 zo 109 respondentov sa s takýmto správaním stretlo, a z toho jeden učiteľ opakovane, a to 2-krát. Konkrétne sa jedná o muža s vekom 45 až 54 rokov a s dĺžkou praxe do 5 rokov. Z týchto údajov usudzujem, že išlo o špecifický prípad vzhľadom k veku respondenta a dĺžke jeho praxe. Celkovo sa s priamym fyzickým útokom stretli dvaja muži a šesť žien. Vek aj dĺžka praxe pokrývajú všetky kategórie charakteristiky výskumného vzorku. 39

40 Graf č.10: Priamy fyzický útok študenta či pokus Nikdy 1-krát 2-krát Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi) Predposlednou otázkou je strach z agresívneho študenta alebo študentov a vyhýbanie sa kontaktov s nimi. Tento strach postretlo 21 učiteľov, čo tvorí takmer pätinu z celkového počtu respondentov, konkrétne 19,27 %. Jedenásti učitelia sa počas svojej kariéry obávali jedného študenta, päť učiteľov malo tento strach 2-krát počas svojej kariéry a päť učiteľov uviedlo počet 3 a viackrát. Jeden z týchto pedagógov dokonca uviedol, že tieto obavy prežíval 5-krát počas svojej pedagogickej praxe. Konkrétne sa jedná o ženu, vo veku 55 a viac rokov a s dĺžkou praxe viac ako 26 rokov. Graf č. 11: Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi) Nikdy 1-krát 2-krát 3 a viackrát 40

41 5.12. Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom Posledná otázka sa zaujímala o obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom. S takýmto obťažovaním sa stretli traja učitelia (2,75%) a všetci iba jediný raz. Vo všetkých prípadoch to sú ženy, v jednom prípade vo veku do 34 rokov a vo dvoch prípadoch vo veku od 45 do 54 rokov. Dĺžka praxe teda v jednom prípade spadá do kategórie do 5 rokov a vo zvyšných do kategórie 16 až 25 rokov. Graf č. 12: Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom Nikdy 1-krát 41

42 6. Interpretácia výsledkov výskumu V prvom rade sa zaoberám odpoveďami na výskumné otázky a hypotézy, avšak z výsledkov výskumu vyplývajú ďalšie zaujímavé informácie, ktoré ukazujú reálnu situáciu učiteľov na základných školách Vyhodnotenie výskumu Po vyhodnotení získaných informácií sa ukázalo, že z celkového počtu respondentov 109, sa až 70 z nich aspoň raz stretlo s jednou zo situácií uvedených v dotazníku. To znamená, že 64,22 % učiteľov sa stalo obeťou šikany zo strany žiakov. Tabuľka č. 2: Skúsenosti učiteľov (vyjadrené v %) Forma agresie Stretli sa s tým Nikdy Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania 37,61 62,39 Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania 22,02 77,98 Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí 21,10 78,90 Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi) 19,27 80,73 Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole 17,43 82,57 Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného 17,43 82,57 Vyhrážky študenta zničením osobného majetku 8,26 91,74 Priamy fyzický útok študenta či pokus 7,34 92,66 Vyhrážky študenta fyzickým násilím 5,50 94,50 Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) 4,59 95,41 Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím 2,75 97,25 Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom 2,75 97,25 V tabuľke č. 2 sú otázky zoradené podľa výskytu a nie podľa poradia, v ktorom na ne respondenti odpovedali v dotazníku. Najrozšírenejším javom, s ktorým sa pedagógovia stretávajú, sú hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania a mimo 42

43 vyučovania a vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí. Medzi javy, ktorých výskyt je vyšší ako 10% patrí tiež strach z agresívneho študenta alebo študentov a taký istý výskyt bol zaznamenaný pri hrubých slovných urážkach rodiča alebo iného príbuzného a úmyselnom poškodení osobnej veci v škole. Z tohto zistenia vyplýva, že najviac sa učitelia počas svojej kariéry dostávajú do kontaktu s verbálnymi útokmi žiakov, ale aj rodičov alebo iných rodinných príslušníkov. Výskyt priameho fyzického útoku študenta je o 2 % častejší ako vyhrážky fyzickým násilím. Medzi najmenej rozšírené javy patria vyhrážky rodiča alebo iných príbuzných fyzickým násilím a obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom. Tieto dva javy sa zhodne vyskytli u 2,75 % respondentov. Môžeme teda povedať, že verbálna šikana je častejšia ako šikana fyzická. Toto tvrdenie potvrdzuje moju prvú hypotézu. Tabuľka č. 3: Frekvencia skúseností učiteľov s jednotlivými formami agresie Forma agresie N MAX 1 krát 2 krát 3 a viackrát Priemer Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného Vyhrážky študenta zničením osobného majetku Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí Vyhrážky študenta fyzickým násilím Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) Priamy fyzický útok študenta či pokus Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi) Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom ,46 29,27 29,27 2, ,67 29,17 29,17 2, ,78 22,22 0,00 1, ,89 0,00 11,11 1, ,16 15,79 21,05 1, ,61 17,39 0,00 1, ,67 33,33 0,00 1, ,67 33,33 0,00 1, ,00 0,00 0,00 1, ,50 12,50 0,00 1, ,38 23,81 23,81 1, ,00 0,00 0,00 1,00 43

44 Mnohé zo skúmaných javov sa dejú opakovane. Medzi najčastejšie sa opakujúce javy u toho istého učiteľa patrí verbálne zo strany študenta, ale taktiež úmyselné poškodenie osobnej veci v škole. Učitelia opakovane pociťujú strach z agresívneho študenta alebo študentov. Medzi jednorazovo a výnimočne sa objavujúce situácie patrí priamy fyzický útok rodiča alebo iného príbuzného a obťažovanie bývalým študentom. Frekvencia výskytu jednotlivých javov je predstavená v tabuľke č.3. V tabuľke je uvedený absolútny počet respondentov, ktorých sa príslušný jav týkal (N), maximálny počet incidentov, ktorý niektorý z nich uviedol (MAX), ďalej percentuálny podiel tých, ktorí označili, že sa im daná situácia stala 1-krát, 2-krát alebo 3 a viackrát. Posledná položka vyjadruje priemerný počet incidentov. Tabuľka č. 4: Frekvencia skúseností učiteľov podľa pohlavia Forma agresie Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania Muži Ženy N % N % 5 29, ,13 Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania 1 5, ,00 Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného 1 5, ,48 Vyhrážky študenta zničením osobného majetku 1 5,88 8 8,70 Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole 2 11, ,48 Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí 2 11, ,83 Vyhrážky študenta fyzickým násilím 1 5,88 5 5,43 Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) 0 0,00 3 3, ,76 3 3,26 Priamy fyzický útok študenta či pokus 3 17,64 5 5,43 Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi) 3 17, ,57 Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom 0 0,00 3 3,26 V teoretickej časti sa zaujímam aj o skupiny učiteľov, ktoré sú napádané častejšie ako iné. Vďaka výsledkom tohto výskumu je zrejmé, že viac napádanou skupinou sú ženy než muži, čo potvrdzuje moju druhú hypotézu. Avšak muži majú častejšie problémy s priamym 44

45 fyzickým útokom, či už zo strany žiaka alebo rodiča a ženy sú častejšie napádané slovne. Toto zistenie sa zhoduje s výsledkami z Britskej Kolumbie, ktoré sú uvedené v teoretickej časti tejto práce. Pri vyhrážkach študenta fyzickým násilím, zničením osobného majetku a strachu z agresívneho študenta je zistené takmer rovnaké percento výskytu pri mužoch aj ženách. Frekvencia stretnutí mužov a žien s určitým javom je predstavená v tabuľke č.4. Stĺpec mužov aj žien ukazuje počet osôb daného pohlavia (N), ktoré sa s daným javom stretlo a taktiež percentuálne zastúpenie (%). Celkový počet mužov zapojených do výskumu je 17 a žien 92. Graf č. 13: Výskyt šikany učiteľom vzhľadom k veku respondentov 80% 70% 60% 62.50% 70.83% 69.44% 50% 54.54% 40% 30% 20% 10% 0% do 34 rokov rokov rokov 55 rokov a viac Pri tomto výskume sa o niečo častejšie s agresiou žiakov stretávajú učitelia vo veku 35 až 44 rokov a naopak najmenej, sa s ňou stretávajú učitelia v veku 45 až 54 rokov. Medzi týmito dvoma hodnotami je rozdiel 16,29 %, avšak vzhľadom k veľkosti výskumného vzorku nepovažujem toto číslo za zaujímavé. Výskyt šikany učteľov u všetkých vekových kategórií sa nevyskytuje častejšie ako u 70,83% a neklesá pod hodnotu 54,54 %. Výskyt agresívneho správania žiakov voči učiteľom z hľadiska veku postihuje všetky vekové kategórie pedagógov v približne rovnakej intenzite. Toto zistenie potvrdzuje moju tretiu hypotézu. 45

46 Graf č. 14: Výskyt šikany učiteľom vzhľadom k veku respondentov 70% 60% 50% 60% 68.18% 60% 65.96% 40% 30% 20% 10% 0% do 5 rokov 6-15 rokov rokov 26 rokov a viac Výskyt šikany učiteľov z hľadiska dĺžky praxe je zastúpený vo všetkých kategóriách takmer rovnakou intenzitou. Nepatrne vyšší výskyt sa pri tomto výskume zistil u pedagógov s dĺžkou praxe 6 až 15 rokov avšak tento údaj nepovažujem za dôležitý vzhľadom k veľkosti výskumného vzorku. Výskyt agresívneho správania žiakov voči učiteľom z hľadiska dĺžky praxe postihuje všetky kategórie pedagógov v takmer rovnakej intenzite. Toto zistenie podporuje moju štvrtú hypotézu Porovnanie výsledkov s Českou republikou Vďaka prevedeniu tohto výskumu sa naskytla príležitosť pre porovnanie výsledkov s inými prácami zameranými na šikanu učiteľov. V prvom rade sa zaujímam o porovnanie výsledkov s údajmi zistenými na českých školách. Bohužiaľ, kvôli absencii rovnako zameraného výskumu, nie je možné zistiť vývoj výskytu šikany učiteľov v rámci Slovenska. Vzhľadom k veľkej podobnosti Českej a Slovenskej republiky predpokladám, že sa výskyt agresívneho správania voči učiteľom vyskytuje v podobnej intenzite. Túto domnienku som si overila komparáciou s výskumom z roku 2013 a zrealizoval ho Csémy et al. (2013, 2014). Jeho výskum ukázal, že takmer polovina učiteľov sa stretlo s verbálnou agresiou zo strany žiakov (44 % muži, 49 % ženy). Podobne je tomu Slovensku, kde sa so slovnou agresiou stretlo 52,29 % respondentov. S fyzickým násilím sa v ČR stretlo 6 % mužov a 4 % 46

47 žien. Na Slovensku bola táto hodnota o niečo vyššia a to 11,01 %. Vďaka porovnaniu je vidieť, že frekvencia výskytu je veľmi podobná, čo potvrdzuje podobnosť výskytu šikany učiteľov v oboch krajinách. Vďaka využitiu dotazníka, ktorý bol použitý pri výskume v ČR zrealizovaným J. Tomáškom (2008), sa mi naskytla možnosť konkrétne porovnať údaje získané z oboch výskumov. Z výsledkov výskumu prevedenom v ČR sa ukázalo, že 43,4 % respondentov sa aspoň raz stretlo s jedným zo skúmaných javov. Toto číslo je takmer o 20 % nižšie, ako číslo zistené pri slovenskom výskume. Ďalej môžeme porovnať jednotlivé javy a ich výskyt u učiteľov pri oboch výskumoch. Tieto údaje zachytáva graf č.17, v ktorej môžeme vidieť, že hodnoty zo SR sú takmer vo všetkých prípadoch vyššie ako hodnoty namerané v ČR. Jediným skúmaným javom, pri ktorom je hodnota nižšia, je obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom. V tomto prípade pri českom výskume frekvencia dosiahla výšky 4,1 % a v slovenských školách to bolo 2,75 %. Položky s najväčším rozdielom v nameraných hodnotách sú hrubé slovné urážky študenta v priebehu vyučovania a mimo vyučovanie. Rozdiel v oboch prípadoch dosahuje viac ako 15 %. Ďalšou položkou s výrazným rozdielom vo frekvencii sú vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí, ktorá je pri slovenskom výskume až o 11,5 % vyššia. Zaujímavým zistením je, že pri porovnaní priemerných počtov incidentov (pri učiteľoch, ktorým sa daný jav stal aspoň raz), je väčšina hodnôt vyšších pri českom výskume. Tieto rozdiely nie sú veľmi vysoké a najvyšší rozdiel je 2,66 pri prvej otázke, ktorá je zameraná na hrubé slovné urážky študenta počas vyučovania. Vo výskume prevedenom na českých školách bolo zistené, že 16,8 % učiteľov má strach z agresívneho študenta alebo študentov. Frekvencia tohto javu nebola zisťovaná (ako u ostatných otázok) v priebehu pedagogickej praxe, ale iba v priebehu práve vtedy prebiehajúceho školského roka (2006/2007). Zaujímavosťou je, že jeden z respondentov uviedol maximálny počet výskytu 120, čo podľa Tomáška, môže predstavovať dokonca aj všetkých študentov školy. Rozdiel výskytu tohto javu (2,47 %) medzi slovenským a českým výskumom nie je nijak markantný. 47

48 Graf č. 15: Porovnanie výskytu agresívnych javov medzi učiteľmi v SR a ČR (vyjadrené v %) Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného Vyhrážky študenta zničením osobného majetku Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí Vyhrážky študenta fyzickým násilím ČR SR Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) Priamy fyzický útok študenta či pokus Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi) Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom Odlišnosť frekvencií pozorovaných javov môže mať za následok fakt, že výskum z českého prostredia bol vykonaný v školskom roku 2006/2007 a výskum zo slovenských škôl v školskom roku 2015/2016, čo je rozdiel deviatich rokov. Pri zohľadnení časového odstupu sa dá usúdiť, že žiaci sa správajú agresívnejšie ako pred takmer desiatimi rokmi, avšak rozdiel je v tom, že intenzita šikany konkrétneho učiteľa sa znížila a zvýšil sa celkový počet pedagógov, voči ktorým žiaci uplatňujú skúmané formy agresie. Ďalším rozdielom je, že český výskum prebiehal na stredných školách a slovenský výskum na školách základných. V tomto prípade by z porovnania výsledkov oboch výskumov vyplývalo, že agresívne chovanie je rozšírenejšie na základných školách, než na školách stredných. Toto tvrdenie by podporovalo zistenie ankety Asociace pedagogů základního školství ČR - Chování mládeže z roku 2009, ktoré je spomínané v teoretickej časti práce, podľa ktorej majú najhoršie správanie žiaci druhého stupňa ZŠ. 48

49 6.3. Porovnanie so zahraničím V teoretickej časti tejto práce sú popísané podrobnejšie výskumy, ktoré prebehli v zahraničí na tému šikany učiteľov. V tejto časti porovnávam vybrané údaje z daných výskumov, ktoré sú porovnateľné s údajmi získanými pri výskume zo Slovenska. Pri porovnaní s výskumom z Veľkej Británie je zaujímavé zistenie, že až 91 % učiteľov v UK uviedlo, že sa stretlo so šikanou učiteľov. V skúmanom slovenskom meste sa stretlo so skúmaným agresívnym chovaním 64,22 %, čo je o 26,78 % menej ako v UK. V UK až 71 % učiteľov čelilo slovnému napádaniu. V mojom výskume je skúmaných viacero typov slovného napádania (hrubé slovné urážky študenta v priebehu vyučovania, mimo dobu vyučovania a hrubé urážky rodiča). Ich výskyt u učiteľov na Slovensku je 52,29 % (učiteľ sa stretol aspoň raz s jedným z týchto troch javov), čo znamená, že výskyt na SR je o 18,71 % nižší ako v UK. Posledným porovnateľným údajom je frekvencia fyzického násilia voči učiteľom. Na Slovensku sa s týmto chovaním stretlo 11,01 % učiteľov (otázka týkajúca sa fyzického útoku žiaka a rodiča a pokusu oň). Vo Veľkej Británii sa s fyzickým násilím stretlo 15 % respondentov, čo nie je o toľko vyššia frekvencia ako v predchádzajúcich prípadoch. Pri týchto porovnaniach by sa teda dalo povedať, že všeobecne agresívne chovanie je vo Veľkej Británii častejšie. Verbálne agresívne chovanie je taktiež častejšie, avšak fyzické násilie je na podobnej úrovni. Bohužiaľ, momentálne nie je k dispozícii iný výskum z UK ohľadom šikany učiteľov, s ktorým by sme mohli porovnať zistené výsledky. Druhou krajinou, v ktorej prebehol výskum zaujímajúci sa o šikanu učiteľov, je Luxembursko. Tento výskum sa zaujímal o špecifickejšie formy násilného chovania a preto je možné použiť iba niektoré zistené údaje. Podľa výskumu sa v Luxembursku stretlo 23,9 % učiteľov s hrubými urážkami, čo môžeme porovnať s verbálnym napádaním, s ktorým sa stretlo 52,29 % učiteľov na Slovensku. V Luxembursku sa teda s verbálnou agresiou stretlo o 28,39 % menej učiteľov ako na Slovensku. Fyzické násilie zo strany žiakov bolo zistené u 4 % respondentov v Luxembursku a 11,01 % na Slovensku. V tomto prípade je rozdiel medzi Slovenskom a Luxemburskom vo frekvencii stretnutí s verbálnou agresiou vyšší ako pri fyzickom násilí. Opäť z výskumu vyplýva, že verbálna agresia je častejšia ako fyzická. Pre lepšiu orientáciu slúži tabuľka č. 5, v ktorej uvádzam hodnoty frekvencie stretov s agresiou verbálnou a fyzickou agresiou vo vyššie uvedených krajinách. Bohužiaľ, celkový výskyt agresie v Luxembursku nepoznám. 49

50 Tabuľka č. 5: Porovnanie šikany učiteľov na Slovensku s inými krajinami (vyjadrené v %) Typ agresie Krajina SR (2015/2016) LUX (2007) UK (1998) Celkovo 64,22-91 Verbálna 52,29 23,9 71 Fyzická 11, Porovnanie uvedených výsledkov výskumov z rôznych krajín je obtiažne hlavne kvôli veľkým časovým rozostupom, v ktorých boli zrealizované a taktiež kvôli nedostatočnému množstvu informácií v oblasti šikany učiteľov z daných krajín, ale aj všeobecne. Avšak aj napriek tomu sa dá konštatovať, že verbálna agresia voči učiteľom bola vo všetkých prípadoch častejšia ako agresia fyzická. Toto tvrdenie je teda použiteľné z časového, ale aj kultúrneho hľadiska. Vzhľadom k informáciám uvedeným v teoretickej časti a porovnaniu slovenského výskumu s českým, ktoré toto tvrdenie podporujú, vyplýva, že verbálna šikana učiteľov bola a aj je rozšírenejšia ako fyzická šikana učiteľov v rámci vybraných štátov EU. Výskum na Slovensku a aj vo Veľkej Británii prebiehal v rámci jedného mesta. Na Slovensku to bolo stredne veľké mesto a v prípade Veľkej Bitánie sa jednalo o Londýn, čo je hlavné a najväčšie mesto tejto monarchie. Ak neberieme do úvahy neaktuálnosť výskumu z Londýna a rozdielny kultúrny kontext oboch krajín, dalo by sa povedať, že šikana učiteľov je rozšírenejšia vo veľkých mestách ako v menších mestách alebo na vidieku. Toto zistenie by podporovalo tvrdenie, že rizikovým faktorom je lokalita školy v rámci zeme aj z hľadiska charakteru okolitého prostredia ktoré uvádzam v teoretickej časti tejto práce. Ďalej si môžeme všimnúť pomerne veľký rozdiel medzi frekvenciou verbálnej aj fyzickej šikany zo strany žiakov u učiteľov z Luxemburska a Veľkej Británie. Výsledky výskumu zo Slovenskej republiky stoja približne v strede týchto dvoch hodnôt. Tieto výsledky by mohli súvisieť s veľkosťou a etnicitou obyvateľstva, ale taktiež s rozdielnou politikou, ekonomikou, náboženstvom alebo kultúrou daných krajín. Bohužiaľ, k overeniu podobného tvrdenia zatiaľ neexistujú žiadne vedecké zdroje. Porovaním týchto výsledkov vyvstáva mnoho otázok, na ktoré ja obtiažne nájsť odpovede a nedá sa získať jednoznačný obraz o tom, v ktorej krajine je šikana učiteľov rozšírenejšia ako v ostatných. 50

51 6.4. Diskusia Výsledky môjho výskumu ukazujú, že viac ako polovina (64,22 %) učiteľov sa stretlo aspoň raz počas svojej kariéry so šikanou učiteľov. Častejšie sa stretávajú s agresiou verbálnou ako fyzickou, čo sa zhoduje s výsledkami z ostatných výskumov, ktoré sú uvedené v teoretickej časti práce. Častejšie sa opakujúce prejavy agresie voči jednému učiteľovi sú hlavné verbálne prejavy, úmyselné poškodenie osobnej veci, ale učitelia sa taktiež opakovane boja agresívneho študenta alebo študentov. Medzi jednorazové činy patria prejavy fyzickej agresie. Ďalším zistením je fakt, že viac napádané sú ženy než muži, avšak muži majú častejšie problémy s priamym fyzickým útokom a ženy s verbálnymi útokmi. Taktiež sa ukázalo, že vek a ani dĺžka praxe učiteľa nemá vplyv na frekvenciu šikany učiteľov. Týmito zisteniami som potvrdila všetky svoje hypotézy, ktoré korešpondujú s údajmi uvedenými v teoretickej časti práce. Vďaka zisteniu, že vek a dĺžka praxe učiteľa nemá žiaden vplyv na šikanu učiteľov, môžeme potvrdiť, že záleží na osobnosti učiteľa, komunikácii so žiakmi a na schopnosti zjednať si poriadok v triede. Preto by bolo zaujímavé skúmať šikanu učiteľov v kontexte s témami ako je napríklad výchovný štýl učiteľa, špecifiká komunikácie v školskom prostredí, psychosociálne klíma triedy, skupinová dynamika školskej triedy, vnímanie utvárania vzťahu medzi učiteľom a žiakom, motivácia učiteľov a mnohé ďalšie. Ďalej som sa snažila zodpovedať prvú špecifickú výskumnú otázku, ktorá sa zaujíma o rozdiel frekvencie šikany učiteľov na Slovensku a v Českej republike. Vďaka porovnaniu s aktuálnejším výskumom z Českej republiky z roku 2013 (Csémy et al. 2013, 2014) sa potvrdila podobnosť frekvencie výskytu šikany učiteľov v týchto dvoch krajinách. Ďalej som svoj výskum porovnala s výskumom z roku 2008 (Tomášek, 2008), vďaka ktorému vyplýva, že žiaci sa správajú agresívnejšie ako predtým, avšak rozdiel je v tom, že intenzita šikany konkrétneho učiteľa sa znížila a zvýšil sa celkový počet pedagógov postihnutých šikanou. Taktiež z výsledkov vyplýva, že agresívne chovanie žiakov je rozšírenejšie na základých školách, než na stredných školách. Avšak zistenia z týchto porovnaní su len domnienkami, vzhľadom k tomu, že tieto výskumy neboli realizované v tom istom čase a ani medzi deťmi tej istej vekovej kategórie. Preto by bolo zaujímavé vykonať viacero takýchto výskumov a zistiť dynamiku rastu tohto javu v rámci rôznych stupňov vzdelávania v každej krajiny samostatne, ale aj v porovnaní s okolitými krajinami. Na koniec som sa zaujímala o druhú špecifickú otázku, ktorá sa zaujúma o rozdiel medzi Slovenskom a ostatnými krajinami, v ktorých bol prevedený podobný výskum. Bohužiaľ, vzhľadom k malému množstvu výskumov a taktiež ich rozdielnemu zameraniu, sa 51

52 toto porovnanie dalo vykonať iba s dvomi cudzími krajinami a to s Luxemburskom (Steffgen & Ewen, 2007) a Veľkou Britániou (Pervin & Turner, 1998). Porovnanie výsledkov z týchto výskumov bolo obtiažne, avšak ak neberieme do úvahy rozdielnosť krajín z mnohých hľadísk (napr. kultúra, politika, ekonomika a podobne), možno predpokladať, že verbálna šikana učiteľov je rozšírenejšia ako fyzická šikana v rámci všetkých krajín, v ktorých prebehli porovnávané výskumy (vrátane Českej republiky). Ďalej vďaka porovnaniu môžeme predpokladať, že šikana učiteľov je rozšírenejšia vo veľkých mestách. Všetky tieto zistenia sú podložiteľné tvrdeniami odborníkov, ktoré uvádzam v teoretickej časti tejto práce. Zaujímavé by bolo zistenie, či sa úroveň šikany zvyšuje úmerne s narastajúcou veľkosťou krajiny a jej obyvateľstvom. Myslím si, že realizácia výskumov zameraných na šikanu učiteľov v rôznych krajinách sveta, by mohla ukázať ďalšie zaujímavé informácie. Ako obmedzenie môjho výskumu považujem fakt, že dotazníky môžu byť skreslené výpoveďami učiteľov a ich sebahodnotením alebo nepriznaním si vlastného neúspechu. Taktiež súbor, na ktorom bol vykonaný výskum nie je dostatočne veľký na to, aby bol reprezentatívny pre danú skupinu. Ďalším obmedzením je fakt, že nebolo zisťované pohlavie a veková kategória žiakov, ktorí obťažovali učiteľov. Informácie boli vyhodnocované len z hľadiska početnosti a nie závažnosti činov. Magdalena Kohout Diaz (2007) tvrdí, že meranie násilia v škole je veľmi chúlostivou záležitosťou a to hlavne zo sociálnych, politických, ekonomických, ale aj vedeckých dôvodov. Kvantitatívne meranie pomocou anonymných dotazníkov je nedostatočné, pretože výskumný pracovník potrebuje počuť vyjadrenia a komplexný názor každého, či už je to obeť alebo agresor, a to i keď sú fakty diskutabilné a ich pravdivosť nie je istá. S týmto názorom súhlasím a aj keď považujem zistené údaje za zaujímavé, pri tejto problematike je dôležité zaujímať sa o celkový a hĺbkový rozbor situácie. Zaujímavými témami v kontexte so šikanou učiteľov by mohol byť interpersonálny štýl učiteľa, špecifiká komunikácie v školskom prostredí, výchovný štýl učiteľa, psychosociálne klíma školy, skupinová dynamika školskej triedy a mnohé ďalšie. 52

53 Záver Táto bakalárska diplomová práca sa zaujímala o fenomén šikany učiteľov. Cieľom práce bolo zistiť výskyt šikany učiteľov na základných školách v jednom zo slovenských miest a tým priblížiť čitateľovi situáciu na Slovensku. K cieli práce som smerovala najprv pomocou teórie, ktorá je rozdelená do troch častí. V prvej časti som definovala rôzne modely vzniku agresie, venovala som sa deleniu agresii z viacerých hľadísk a agresii u detí a mládeže. Ďalej som sa venovala definíciám šikany, kyberšikany a nakonec som definovala šikanu učiteľov. V druhej časti sa venujem výskumným štúdiám, ktoré sa zaujímajú o agresiu žiakov voči učiteľom u nás a aj v zahraničí. Takýchto výskumov je stále pomerne málo a výskumy zo Slovenska úplne absentujú. Popisujem výsledky prác zameraných na šikanu, ale aj kyberšikanu učiteľov. V poslednej kapitole teoretickej časti som sa zamerala na účastníkov šikany učiteľov. V prvom rade sa zaujímam o príčiny zlého správania žiakov a záťažovým situáciám, ktoré používajú pri vyučovaní. Ďalej som popísala skupiny učiteľov, ktoré su najčastejšie napádané a taktiež vlastnosti učiteľov, ktoré majú u detí vybudovanú autoritu. Nakoniec uvádzam rozdielne názory aktérov šikany učiteľov na správanie žiakov voči učiteľom. V empirickej časti práce som v prvom rade predstavila metodológiu prevedeného výskumu, jeho cieľ, výskumne otázky, techniku zberu dát a charakteristiku výskumného vzorku. Výskum som zrealizovala pomocou kvantitativného dotazníkového šetrenia a cieľom bolo zistiť skúsenosti učiteľov vybraných základných škôl s rôznymi podobami agresie zo strany žiakov a aj zo strany ľudí, s kterými sú v bezprostrednom kontakte při výkone svojej profesie. Ďalším cieľom bolo porovnanie zistených údajov so situáciou v Českej republike a v ďalších vybraných štátoch. Vo výskumnej vzorke prevládali ženy nad mužmi, čoho dôsledkom môže byť feminizácia školstva. Najpočetnejšou skupinou sú učitelia vo veku nad 55 rokov a s praxou dlhšou jako 26 rokov. V ďalšej časti som prezentovala ziskané výsledky jednotlivých bodov dotazníkového šetrenia. V poslednej časti tieto výsledky interpretujem a zisťujem odpovede na výskumné otázky. Výskum ukazuje, že šikana učiteľov postihla aspoň raz viac ako polovinu opýtaných učiteľov. Verbálna šikana sa objavuje častejšie jako šikana fyzická. Viac napádanou skupinou sú ženy než muži, avšak muži sa častejšie stretávajú s priamym fyzickým útokom. Ďalej som porovnala získané údaje s výsledkami výskumov z Českej republiky a zo zahraničia. Porovnaním týchto údajov sa nedá zistiť jednoznačný obraz o úrovni šikany v rozličných krajinách, avšak zistené výsledky považujem za podnetné pre realizáciu prách s podobným zameraním. 53

54 Aj napriek tomu, že vykonaný výskum má mnoho obmedzení a kvantitatívne šetrenie nie je v tomto prípade dostačujúce, dúfam, že táto práca zvýši záujem odborníkov o túto problematiku a postupom času sa nám podaria zistiť príčiny tohto fenoménu a vybudovať účinný preventívny program pre školy. 54

55 Použitá literatúra Bendl, S. (1997). Dotazníkové šetření o subjektivní obtížnosti učitelských činností. Pedagogika, 47(1) Bendl, S. (2004). Jak předcházet nekázni aneb kázeňské prostředky. Praha: ISV nakladatelství Bittnerová, D. (1995). Střet zájmů kulturní konflikt mezi učiteli a žáky in Kučera, M. et al. (1995). Typy žáků. Praha: Pedagogická fakulta UK Čáp, J. (1980). Psychologie pro učitele. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. Čáp, J., Mareš, J.(2001). Psychologie pro učitele. Praha: Portál. Csémy, L., Hrachovinová, T., Čáp, P. & Starostová, O. (2014). Agresivní chování dospívajících: Prevalence a analýza vlivu faktorú z oblasti rodiny, vrstevnických vztahú a školy. Československá psychologie, 3(LVIII), Csémy, L., Starostová, O., Hrachovinová, T. & Čáp, P. (2013). Agresivní chování ve škole, jak je vnímajú pedagogové. Psychologie pro praxi, 3 4 (XLV III), Gavora, P. (2010). Úvod do pedagogického výzkumu. Brno: Paido. Határ, C. (2004). Terminologické poznatky k agresii a agresívnemu správaniu detí. Mládež a spoločnosť, (1), Hollá, K. (2008). Možnosti prevencie agresívneho správania sa detí v podmienkach školy in Socialia 2007: Prevencia sociálno-patologických javov u detí, mládeže a dospelých. Zborník z príspevkov z medzinárodnej konferencie. (2008). Banská Bystrica: PF UMB. Hrivíková, Z. (2013). Možnosti prevencie agresívneho správania na základných školách (Diplomová práca). Banská Bystrica: PF UMB. Janata, J. (1999). Agrese, tolerance a intolerance. Praha: Grada. Kauser, P & Turner, A. (1998). A Study of Bullying of Teachers by Pupils in an Inner London School. Pastoral care in education, 16(4), Kohout Diaz, M. (2007). Klima a násilí v českých školách: neslušné chování žáků vůči učitelům. Pedagogická orientace, (2), Kolář, M. (2001). Bolest šikanování (cesta k zastavení epidemie šikanování ve školách. Praha: Portál. Kolář, M. (2011). Nová cesta k léčbě šikany. Praha: Portál. Kolář, M. (1997). Skrytý svět šikanování ve školách. Praha: Portál. Kopecký, K & Krejčí, V. (2010). Rizika virtuální komunikace: příručka pro učitele a rodiče. Olomouc: Net University. 55

56 Lovasová, L. (2006). Šikana. Praha : Vzdělavaci institut ochrany děti Martínek, Z. (2009). Agresivita a kriminalita školní mládeže. Praha: Grada. Ondráček, P. (2003). Františku přestaň zlobit, nebo...praha: ISV nakladatelství Pelikán, J. (1991). Metodologie výzkumu osobnosti středoškolského profesora a jeho pedagogického působení. Praha: UK. Pöthe, P. (1996). Dítě v ohrožení. Praha: G plus G. Průcha, J. (1997). Moderní pedagogika. Praha: Portál. Říčan, P. (1995). Agresivita a šikana mezi dětmi : Jak dát dětem ve škole pocit bezpečí. Praha: Portál. Steffgen, G., Ewen, N. (2007). Teachers as victims of school violence The influence of strain and school culture. Internacional Journal on Violence and Schools, 2(3), Taxová, J. (1996). Některé pedagogicko psychologické předpoklady pro ohrožení zdravého společenského vývoje dospívajících in Mládež a sociálně negativní jevy : Sborník referátů ze semináře.(s.53 69). Praha: Pačr. Tomášek, J. (2008). Učitel jako oběť násilí Poznatky z viktimologického šetření na českých středních školách. Pedagogika 58(4), Tůmová, A., Kuncová, H., Mitrová, J. & Francová, M.(2009). Šikana učitelů: Zvyšující se výskyt šikany učitelů základních škol ze strany žáků v České republice. Praha:Univerzita Karlova. Vágnerová, K. et al. (2011). Minimalizace šikany: praktické rady pro rodiče. Praha: Portál. Vágnerová, M. (2002). Psychopatologie pro pomáhající profese Variabilita a patologie lidské psychiky. Praha: Portál. Vašutová, M. a kol. (2010). Proměny šikany ve světě nových médií. Ostrava: Filozofická fakulta Ostravské univerzity v Ostravě. Vybíral, Z. (2002). Výzkum disinhibiceu mladých uživatelů chatu. In.: Plaňava, I., & Pilát, M.: Děti, mládež a rodiny.(s ). Brno: Barrister & Principal. 56

57 Elektronické zdroje Hollá, K. (2012). Kyberšikanovanie učiteľov. Pedagogika.sk, 3(3), Dostupné z Hlaďo, P. (2011). Úvod do pedagogického výzkumu pro učitele středních škol. Brno: Mendelova univerzita v Brně. Dostupné z Kohoutek, R. (2005). Psychologický pohled na žáka a výchovně vzdělávací práci na základní škole. In Maňák, J., Janík, T. Orientace české základní školy (s ). Brno: Masarykova univerzita v Brně pro Centrum pedagogického výzkumu PdF. Dostupné z Metodický pokyn ministra školství, mládeže a tělovýchovy k prevenci a řešení šikanování mezi žáky škol a školských zařízení. (2008). Dostupné z Špaňhelová, I. (2006). Agresivita dětí. Právo a rodina. Dostupné z Weber, A. (2011). Schüler und Lehrer für Norton Online Family Report 2011 befragt. Dostupné z 57

58 Zoznam tabuliek Tabuľka č. 1: Charakteristika výskumného vzorku (vyjadrené v %) Tabuľka č. 2: Skúsenosti učiteľov (vyjadrené v %) Tabuľka č. 3: Frekvencia skúseností učiteľov s jednotlivými formami agresie Tabuľka č. 4: Frekvencia skúseností učiteľov podľa pohlavia Tabuľka č. 5: Porovnanie šikany učiteľov na Slovensku s inými krajinami (vyjadrené v %) Zoznam grafov Graf č. 1: Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania Graf č. 2: Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania Graf č. 3: Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného Graf č. 4: Vyhrážky študenta zničením osobného majetku Graf č. 5: Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole Graf č. 6: Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí Graf č. 7: Vyhrážky študenta fyzickým násilím Graf č. 8: Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím Graf č. 9: Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) Graf č. 11: Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi) Graf č. 12: Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom Graf č. 13: Výskyt šikany učiteľom vzhľadom k veku respondentov...47 Graf č. 14: Výskyt šikany učiteľom vzhľadom k veku respondentov...48 Graf č. 15: Porovnanie výskytu agresívnych javov medzi učiteľmi v SR a ČR (vyjadrené v %) Zoznam príloh Príloha č. 1: Dotazník použitý pri výskume...60 Príloha č. 2: Ukážka vyplnených dotazníkov

59 Príloha č.1 Dotazník použitý pri výskume Dobrý deň, rada by som Vás požiadala o vyplnenie tohto dotazníku, ktorý je hlavnou súčasťou mojej bakalárskej diplomovej práce. Som študentkou sociálnej pedagogiky a poradenstva na Masarykovej univerzite v Brne. V mojej záverečnej práci sa zaujímam o nevhodné správanie žiakov voči učiteľom. Táto téma nie je takmer vôbec preskúmaná v Slovenskej a Českej republike aj napriek jej veľkej medializácii. Dotazník obsahuje základné otázky na pohlavie, vek a dĺžku pedagogickej praxe a ďalej dvanásť otázok zameraných na formu agresie voči Vám, učiteľom. Pri každej otázke je potreba zaškrtnúť koľko krát ste sa v danej situácii vyskytli. Pokiaľ sa dané správanie opakovalo viac ako dvakrát, prosím napíšte číslom odhadovaný počet. Jeho vyplnenie trvá približne 5 minút. Pohlavie : žena muž Vek: Dĺžka učiteľskej praxe : Forma agresie Nikdy 1 - krát 2 - krát Hrubé slovné urážky či nadávky študenta v priebehu vyučovania Hrubé slovné urážky študenta mimo dobu vyučovania Hrubé slovné urážky rodiča alebo iného príbuzného Vyhrážky študenta zničením osobného majetku Úmyselné poškodenie osobnej veci v škole Vyhrážky študenta zneužitím vplyvných známostí Vyhrážky študenta fyzickým násilím Vyhrážky rodičov alebo iných príbuzných fyzickým násilím Priamy fyzický útok rodiča alebo príbuzného (vrátane pokusu) Priamy fyzický útok študenta či pokus Strach z agresívneho študenta či študentov (vyhýbanie sa kontaktov s nimi) Obťažovanie či ohrozovanie bývalým študentom 3 a viackrát (odhad) Ďakujem za Váš čas pri vypĺňaní dotazníku. Ak by ste mali záujem o výsledky mojej práce, kontaktujte ma na ovej adrese kristinamokrohajska@gmail.com 59

60 Príloha č. 2 Ukážka vyplnených dotazníkov 60

61 61

62 62

63 63

64 64