text_JUN

Prepis

1 Menový prehľad September 2005

2

3 Menový prehľad September 2005

4 Imricha Karvaša Bratislava Kontakt: Odbor verejných informácií tel.: 02/ , fax: 02/ Registračné číslo MK SR: 3162/2004 ISSN X (tlačená verzia) ISSN (elektronická verzia) Predstihové kalendáre zverejňovania a predpísané komponenty Špeciálneho štandardu pre zverejňovanie údajov, schváleného Medzinárodným menovým fondom pre nasledujúce údajové kategórie, sú šírené iba prostredníctvom webovej stránky Národnej banky Slovenska na Internete: analytické účty bankového sektora, analytické účty centrálnej banky (platí iba pre Predstihový kalendár zverejňovania), platobná bilancia, medzinárodné rezervy (platí iba pre Predstihový kalendár zverejňovania), medzinárodná investičná pozícia, výmenné kurzy, úrokové sadzby. Údajové kategórie, ktoré NBS zverejňuje aj iným spôsobom, sú prvýkrát zverejnené prostredníctvom webovej stránky na Internete.

5 OBSAH 1. Celkové zhrnutie Inflácia Index spotrebiteľských cien Ceny výrobcov v auguste Faktory ovplyvňujúce vývoj inflácie Menové agregáty Zahraničná oblasť Reálna ekonomika Menový vývoj Devízový trh Peňažný trh a realizácia menovej politiky Vývoj klientskych úrokových sadzieb v auguste Prílohy Kapitálový trh Primárny trh Sekundárny trh Menový vývoj v eurozóne Výmenný kurz Reálna ekonomika Metodické poznámky k vybraným ukazovateľom Menová štatistika Platobná bilancia Tabuľky Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR Aktíva a pasíva konsolidovanej bilancie peňažných finančných inštitúcií...38 Menový prehľad Priemerné úrokové miery z nových úverov...40 Priemerné úrokové miery z nových vkladov Objem čerpaných úverov a priemerné úrokové sadzby obchodných bánk...42 Priemerné úrokové miery a objem korunových vkladov Základná charakteristika vývoja úrokových mier z úverov a vkladov Skrátená bilancia komerčných bánk k 30. augustu Mesačný výkaz ziskov a strát komerčných bánk Platobná bilancia SR za január až júl Prehľad emitovaných PP NBS Menová báza NBS...50 Základné charakteristiky devízového trhu v SR v septembri Priemerné mesačné a štvrťročné kurzy slovenskej koruny voči vybraným menám Prílev priamych zahraničných investícií Stav priamych zahraničných investícií Odlev priamych zahraničných investícií Stav odlevu priamych zahraničných investícií

6 Použité skratky ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity BCPB Burza cenných papierov v Bratislave CDCP SR Centrálny depozitár cenných papierov SR ECB Európska centrálna banka EMU Economic and Monetary Union Hospodárska a menová únia EÚ Európska únia FED Federal Reserve System centrálna banka USA FNM Fond národného majetku MMF Medzinárodný menový fond SASS Slovenská asociácia správcovských spoločností ŠP Štátna pokladnica ŠÚ SR Štatistický úrad SR b. c. bežné ceny BRIBOR Bratislava Interbank Offered Rates fixing úrokových sadzieb na trhu medzibankových depozitov CP cenné papiere CPI Consumer Price Index index spotrebiteľských cien FRA Forward Rate Agreement dohoda o budúcej úrokovej miere HDP hrubý domáci produkt HICP Harmonised Index of Consumer Prices harmonizovaný index spotrebiteľských cien HZL hypotekárne záložné listy IPP index priemyselnej produkcie IRS Iterest Rate Swap úrokový swap NEER Nominal Effective Exchange Rate nominálny efektívny výmenný kurz OPF otvorené podielové fondy p. a. per annum za rok p. b. percentuálne body PFI peňažné finančné inštitúcie PFPT podielové fondy peňažného trhu PPI Producer Price Index index cien priemyselných výrobcov PP NBS pokladničné poukážky NBS PZI priame zahraničné investície REER Real Effective Exchange Rate reálny efektívny výmenný kurz ROMR rovnaké obdobie minulého roka RULC Real Unit Labour Costs reálne jednotkové náklady práce SAX slovenský akciový index s. c. stále ceny SDX slovenský dlhopisový index SDXG SDXGroup skupina slovenských dlhopisových indexov SKONIA SlovaK OverNight Index Average SRT sterilizačný repo tender ŠD štátne dlhopisy ŠPP štátne pokladničné poukážky ŠR štátny rozpočet ULC Unit Labour Costs jednotkové náklady práce VÚC vyšší územný celok ZFS začiatočná fixácia sadzby Spracované na základe Situačnej správy o menovom vývoji za september 2005 schválenej Bankovou radou NBS 25. októbra

7 1. Celkové zhrnutie Spotrebiteľské ceny, merané harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) vzrástli v septembri medzimesačne o 0,3 %. Medziročná dynamika celkovej inflácie dosiahla 2,3 % a jadrovej inflácie (bez cien energií a nespracovaných potravín) 0,9 %. Spotrebiteľské ceny merané CPI sa v septembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšili o 0,2 % a ceny položiek tvoriacich jadrovú infláciu o 0,1 %. Medziročná miera celkovej inflácie dosiahla 2,2 % a jadrovej inflácie 1,0 %. Menový agregát M3 (v metodike ECB) vzrástol v auguste medzimesačne o 6,1 mld. Sk, pričom jeho medziročná dynamika rastu sa v porovnaní s júlom spomalila na 8,0 %. Peňažná zásoba M2 (v bežnom kurze podľa metodiky NBS) vzrástla v auguste o 7,2 mld. Sk, pričom sa jej medziročná dynamika zrýchlila na 5,3 %. Celkový objem pohľadávok PFI voči rezidentom (vrátane cenných papierov emitovaných klientmi v držbe sektora PFI, v metodike ECB) zaznamenal v auguste medzimesačný nárast o 7,2 mld. Sk, pričom sa ich medziročná dynamika spomalila na 7,2 %. Úvery podnikom a obyvateľstvu (v bežnom kurze podľa metodiky NBS) vzrástli v medzimesačnom porovnaní o 8,7 mld. Sk, pri zrýchlení ich medziročnej dynamiky na 19,9 %. Priemerná úroková miera z nových úverov nefinančným spoločnostiam vzrástla v auguste o 0,06 percentuálneho bodu na 4,94 % a z nových úverov domácnostiam poklesla o 0,04 percentuálneho bodu na 9,44 %. Priemerná úroková miera z nových vkladov nefinančných spoločností za rovnaké obdobie vzrástla o 0,07 percentuálneho bodu na 1,49 % a z nových vkladov domácností o 0,01 percentuálneho bodu na 0,66 %. Hospodárenie štátneho rozpočtu skončilo k 30. septembru deficitom 8,1 mld. Sk. Devízové rezervy NBS (v bežnom kurze) zaznamenali v septembri pokles o 79,9 mil. USD a dosiahli ,7 mil. USD. Ich stav ku koncu mesiaca zodpovedal 5,3-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb SR za prvých osem mesiacov roka Národná banka Slovenska nevykonala v septembri žiadnu devízovú intervenciu. Podľa predbežných údajov skončil bežný účet platobnej bilancie za január až júl 2005 deficitom 55,0 mld. Sk a kapitálový a finančný účet platobnej bilancie za rovnaké obdobie dosiahol prebytok 125,5 mld. Sk. Bežný účet platobnej bilancie za január až august dosiahol deficit 58,3 mld. Sk, pričom deficit obchodnej bilancie predstavoval 35,2 mld. Sk. Celková priemerná sterilizačná pozícia NBS voči bankovému sektoru dosiahla v septembri 411,7 mld. Sk a v porovnaní s augustom sa znížila o 1,1 mld. Sk. Dňa 30. septembra 2005 rozhodla Banková rada NBS, pomerom hlasov 7:0, o ponechaní kľúčových úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska na úrovni 3,0 % pre limitnú úrokovú sadzbu na dvojtýždňové repo tendre NBS, 2,0 % pre jednodňové sterilizačné operácie a 4,0 % pre jednodňové refinančné obchody. 3

8 2. Inflácia 2.1. Index spotrebiteľských cien Inflácia meraná HICP v septembri embri 2005 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien Spotrebiteľské ceny, merané HICP, vzrástli v septembri medzimesačne o 0,3 %, pri raste cien tovarov a služieb rovnako o 0,3 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli spotrebiteľské ceny vyššie o 2,3 % (v auguste o 2,1 %) a jadrová inflácia dosiahla 0,9 % (v auguste 1,3 %). Priemerná medziročná miera inflácie za prvých deväť mesiacov tohto roka predstavovala 2,5 %. Priemerná medziročná miera inflácie za 12 mesiacov od októbra 2004 do septembra 2005 dosiahla 3,4 %. Tabuľka 1 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (medziročná zmena v %) 2005 Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Úhrn 2,7 2,4 2,6 2,1 2,1 2,3 Tovar ary 1,2 1,0 1,3 0,8 0,8 1,3 Priemyselné tovary 2,0 1,7 1,8 1,9 2,2 3,0 Priemyselné tovary (bez energií) -0,8-0,9-0,8-1,1-1,1-0,9 Energie 6,0 5,4 5,6 6,1 6,6 8,5 Potraviny -0,3-0,3 0,5-1,1-1,6-1,6 Potraviny spracované (vrátane alkoholu a tabaku) -1,1-1,7-1,7-2,5-2,5-2,5 Potraviny nespracované 1,2 2,6 4,6 1,1 0,1 0,5 Služby 6,0 5,7 5,5 5,3 5,2 4,5 Jadrová inflácia (úhrn bez energií a nespr praco acovaných aných potr travín) 2,0 1,7 1,7 1,2 1,3 0,9 Úhrn bez energií 1,9 1,7 2,0 1,3 1,2 1,0 Zdroj: Prepočet NBS z údajov ŠÚ SR. Rýchlejší rast cien tovarov bol ovplyvnený predovšetkým vývojom cien energií Miera zvyšovania cien služieb sa znížila Rýchlejší medziročný rast cien tovarov ovplyvnili predovšetkým ceny v skupine elektrická energia, plyn a iné palivá (z dôvodu rastu ceny tepla) a ceny pohonných látok (doznievanie efektu rastu ceny ropy v predchádzajúcich mesiacoch). Ceny priemyselných tovarov bez energií taktiež prispeli k uvedenému vývoju, keď miera ich poklesu sa vplyvom vývoja cien tovarov dlhodobej spotreby (miernejší medziročný pokles cien áut) mierne spomalila. Ceny potravín pokračovali vplyvom vývoja cien spracovaných potravín v deflačnom vývoji. Dynamika cien služieb bola v dôsledku pomalšieho rastu cien rekreačných a osobných služieb miernejšia. V rámci nich sa spomalil predovšetkým rast cien závodného stravovania, ubytovacích služieb a rekreačných a športových služieb. Graf 1 Vývoj inflácie (HICP) a jej hlavných zložiek (%) 14,0 12,0 10,0 8,0 6,0 4, Očakávania spotrebiteľov v oblasti inflácie Očakávania spotrebiteľov ohľadom vývoja inflácie, po 2,0 augustovom zvýšení, pokračovali aj v septembri v raste. Priemernú hodnotu doterajšej inflácie spotrebitelia 0,0 odhadovali na úrovni 11,58 % (10,22 % v predchádzajúcom mesiaci). Na otázku o úrovni očakávanej inflácie v nasledujúcich 12 mesiacoch predpokladali respondenti pod vplyvom oznámeného zvyšovania cien zemného Úhrn Zdroj: ŠÚ SR. Tovary Služby plynu a tepla jej výraznejšie zvýšenie na priemernú hodnotu 14,18 % (11,30 % v predchádzajú- com mesiaci). 4

9 Graf 2 Porovnanie HICP s názormi respondentov na vývoj cien spred 12 mesiacov (%) Budúca inflácia kvalitatívne (ľavá os) Budúca inflácia kvantitatívne (pravá os) HICP (pravá os) 2006 predikcia NBS Zdroj: ŠÚ SR, Spotrebiteľský barometer a NBS. Poznámka: Kvalitatívne hodnotenie budúcej inflácie je založené na odpovediach, či sa spotrebiteľské ceny v nasledujúcich 12 mesiacoch budú zvyšovať rýchlejším, pomalším, rovnakým tempom alebo zostanú rovnaké ako doteraz. Kvantitatívne hodnotenie znamená, že tí, čo uviedli, že spotrebiteľské ceny sa budú v nasledujúcich 12 mesiacoch zvyšovať rýchlejším, rovnakým alebo pomalším tempom ako doteraz, v ďalšej časti odpovedi upresňovali, o koľko percent sa zvýšia, resp. znížia Inflácia meraná CPI v septembri embri 2005 V septembri sa spotrebiteľské ceny na medzimesačnej báze zvýšili o 0,2 %, pri raste regulovaných cien o 0,7 % a cien položiek zahrnutých do jadrovej inflácie o 0,1 %. Na medziročnej báze zaznamenala celková inflácia hodnotu 2,2 % (v auguste 2,0 %) a jadrová inflácia 1,0 % (v auguste 0,7 %). Priemerná medziročná miera inflácie za deväť mesiacov tohto roka predstavovala 2,5 % Ceny výrobcov v auguste 2005 Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko sa v auguste oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšili v úhrne o 0,8 %, pri raste cien produktov priemyselnej výroby o 0,8 % a elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody o 0,9 %. Ceny nerastných surovín poklesli o 0,6 %. Medziročné tempo rastu cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko sa v auguste zvýšilo z júlových 5,3 % na 5,6 %, k čomu prispel rýchlejší rast cien elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody (o 0,8 percentuálneho bodu), ako aj produktov priemyselnej výroby (o 0,1 percentuálneho bodu). Dynamika medziročného rastu cien nerastných surovín sa oproti júlu znížila o 0,5 percentuálneho bodu. Vývoj cien produktov priemyselnej výroby v auguste, obdobne ako v predchádzajúcich mesiacoch, v rozho- Index spotrebiteľských cien Medzimesačný rast cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko... sprevádzaný zrýchlením ich medziročnej dynamiky Tabuľka 2 Spotrebiteľské ceny v septembri 2005 Zmena oproti augustu 2005 septembr embru 2004 Úhrn v % 0,2 2,2 Regulo egulované ceny y v % 0,7 6,5 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,16 Vplyv zmeny y nepriamych daní v nereguloegulovaných cenách podiel na úhrne v p. b. 1) 0,00 Jadrová inflácia v % 0,1 1,0 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,07 v tom: Ceny potravín v % -0,4-2,1 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,06 Obchodovateľné tovary v % 1) 0,5-0,4 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,16 Obchodovateľné tovary bez pohon. látok v % 1) -0,1-2,0 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,03 Pohonné látky v % 1) 5,0 12,3 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,20 Trhové služby v % 1) -0,1 5,0 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,03 Čistá inflácia (bez vplyvu zmien nepriamych daní) v % 0,2 1,8 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,13 Čistá inflácia bez pohon. látok (bez vplyvu zmien nepriamych daní) v % 1) -0,1 1,2 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,06 Zdroj: ŠÚ SR a NBS. 1) Prepočet NBS z údajov ŠÚ SR. Poznámky: Čistá inflácia zahŕňa v sebe cenový nárast v sektoroch obchodovateľných tovarov bez potravín a trhových služieb. Z dôvodu zaokrúhľovania medziročnej a medzimesačnej dynamiky cien na jedno desatinné miesto a ich príspevkov k celkovej miere inflácie na dve desatinné miesta, môže vzniknúť situácia, že pri stagnácii cien nie sú ich príspevky nulové. V skutočnosti sa ceny zmenili, ale táto zmena je taká malá, že ju pri jednom desatinnom mieste nezaregistrujeme a aj mála zmena cien sa pri dvoch desatinných miestach v prípade príspevkov môže prejaviť. 5

10 Tabuľka 3 Vývoj cien výrobcov (%) Medzimesačná Medziročná zmena zmena Júl August Júl August Priemer od August začiatku Ceny priemyselných výrobcov (tuzemsko) 0,6 0,8 5,3 5,6 3,8 3,7 ceny produktov priemyselnej výroby 0,4 0,8 1,7 1,8 2,4 4,7 ceny nerastných surovín 1,3-0,6 1,9 1,4-0,4 5,2 ceny elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody 0,9 0,9 10,5 11,3 6,2 2,3 Ceny priemyselných výrobcov (export) 0,7 0,2 6,4 4,3 7,0 1,8 Ceny stavebných prác 0,2 0,3 3,5 3,6 4,6 6,3 Ceny stavebných materiálov -0,3-0,2 3,3 2,6 6,0 6,9 Ceny poľnohospodárskych výrobkov -6,9-5,6-2,6 0,0 ceny rastlinných výrobkov -19,2-13,4-16,0-1,6 ceny živočíšnych výrobkov 0,8 0,4 1,9 1,3 Zdroj: ŠÚ SR. dujúcej miere ovplyvnili ceny rafinérskych ropných produktov (medzimesačný rast o 7,7 % a medziročný rast o 30,5 %). Ceny chemických výrobkov sa v auguste zvýšili medzimesačne o 0,9 % a medziročne o 3,4 %. Na druhej strane ceny potravinárskych výrobkov pôsobili naďalej ako hlavný protiinflačný faktor, keď poklesli medzimesačne o 0,1 % a medziročne o 5,1 % (pred rokom medzimesačne stagnovali a na medziročnej báze sa zvýšili o 3,9 %). Ceny základných kovov a hotových kovových výrobkov medzimesačne poklesli o 0,3 %, ale medziročne vzrástli o 2,8 %. Dynamika medziročného rastu cien základných kovov a hotových kovových výrobkov sa od začiatku roka postupne znižuje (aj v auguste bol ich rast o 2,4 percentuálneho bodu pomalší ako v júli). Vývoj cien energií už viac mesiacov určujú hlavne ceny výroby plynu a distribúcie plynných palív potrubím. Ich ceny v auguste medzimesačne vzrástli o 1,6 %, čo bol však mierne nižší rast ako pred mesiacom. Na medziročnej báze došlo k zvýšeniu cien výroby plynu a distribúcie plynných palív potrubím o 29,7 % (pred rokom zaznamenali rast 3,6 %). Mierne zvýšenie zaznamenali v rámci energií ceny výroby a distribúcie elektriny. Vývoj cien produktov priemyselnej výroby na export Ceny produktov priemyselnej výroby určených na export zaznamenali v auguste mierny medzimesačný rast (o 0,2 %), čo v medziročnom porovnaní znamenalo zvýšenie cien o 4,2 % (v porovnaní s júlom to bolo spomalenie rastu o 2,1 percentuálneho bodu). Uvedený vývoj ovplyvnili hlavne vyššie ceny rafinérskych ropných produktov (medzimesačný rast o 1,7 % a medziročný rast o 34,1 %). Vzrástli aj ceny elektrických a optických zariadení (medzimesačne o 2,9 % a na medziročnej báze o 10,1 %) a ceny chemických výrobkov (o 2,4 %, resp. o 9,7 %). Na druhej strane v auguste najviac poklesli exportné ceny základných kovov a hotových kovových výrobkov, keď ich medzimesačný pokles o 2,6 % bol sprevádzaný medziročným poklesom o 0,8 % (po ich dlhodobejšom medziročnom zvyšovaní od decembra 2003). Exportné ceny dopravných prostriedkov si dlhodobo udržiavajú trend medziročného poklesu. Graf 3 Vývoj cien priemyselných výrobcov a produktov priemyselnej výroby (medziročná zmena v %) 9,0 7,0 5,0 3,0 1, Ceny poľnohospodárskej produkcie Ceny poľnohospodárskych výrobkov v auguste druhý mesiac po sebe medziročne poklesli. Ich zníženie o 5,6 % spôsobil pokles cien rastlinných výrobkov o 13,4 % a zvýšenie cien živočíšnych výrobkov o 0,4 %. V rámci rastlinných výrobkov najviac poklesli ceny olejnín (o 20,5 %). Pokračoval pokles cien obilnín, ktoré sa v auguste znížili v priemere o 12,5 % (z toho kukurica o 24,3 %). Zníženie cien potravinárskej pšenice -1,0-3,0-5,0 Ceny priemyselných výrobcov Ceny produktov priemyselnej výroby (tuzemsko) Ceny produktov priemyselnej výroby (export) Zdroj: ŠÚ SR. 6

11 Graf 4 Vývoj cien potravín na vertikále prvovýroba-spracovanie-spotreba (medziročná zmena v %) 10,0 8,0 6,0 4,0 2, (o 13,3 %) a pšenice na priemyselné účely (o 12,8 %) bolo v auguste menej výrazné ako pred mesiacom. Znížili sa aj ceny strukovín o 11,4 %. Na druhej strane sa zvýšili ceny zeleniny o 3,3 % a v priemere na minuloročnej úrovni boli v auguste ceny ovocia. Mierny rast cien živočíšnych výrobkov spôsobilo v auguste hlavne zvýšenie cien jatočného hovädzieho dobytka včítane teliat v priemere o 4,7 % a surového kravského mlieka o 2,9 %. Klesli ceny slepačích konzumných vajec, jatočnej hydiny a jatočných ošípaných. 0,0-2,0-4,0-6,0-8,0-10,0 Zdroj: ŠÚ SR. Potraviny (CPI) Potravinárske výrobky (PPI) Poľnohospodárska výroba Úroveň cien priemyselných výrobcov by mal aj v septembri ovplyvniť predovšetkým súčasný trend vývoja ceny ropy na svetových trhoch a pretrvávajúce mierne zhodnocovanie amerického dolára voči slovenskej korune. Na druhej strane možno očakávať protiinflačné pôsobenie pretrvávajúceho poklesu cien potravinárskych výrobkov. Výsledkom pôsobenia uvedených faktorov by mal byť v septembri mierny medzimesačný rast cien priemyselných výrobcov, čo bude pravdepodobne sprevádzané ďalším zrýchlením ich medziročnej dynamiky. Ceny poľnohospodárskych výrobkov by mali byť aj v septembri ovplyvňované pretrvávajúcim, aj keď miernejším poklesom cien rastlinných výrobkov ako pred mesiacom. Vzhľadom na signalizované oslabovanie tak nákupných cien jatočného hovädzieho dobytka, ako aj cien jatočných ošípaných, dôjde pravdepodobne k stagnácii až poklesu cien produktov živočíšnej výroby. V dôsledku uvedeného možno očakávať v septembri zníženie cien poľnohospodárskych výrobkov. 7

12 3. Faktory ovplyvňujúce vývoj inflácie Menový agregát M3 zaznamenal v auguste nárast, jeho medziročná dynamika rastu sa však spomalila v dôsledku pomalšieho vývoja menej likvidných zložiek M3. Primárnym zdrojom rastu M3 bol, podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch, rastúci trend pohľadávok peňažných finančných inštitúcií (PFI) voči súkromnému sektoru Menové agregáty Menový agregát M3 Spomalenie medziročnej dynamiky rastu menového agregátu M3 Menový agregát M3 (v metodike ECB) zaznamenal v auguste medzimesačný nárast o 6,1 mld. Sk a k ultimu mesiaca dosiahol 785,8 mld. Sk. Medziročná dynamika rastu 1 M3 sa v medzimesačnom porovnaní spomalila o 0,9 percentuálneho bodu na 8,0 %. Tabuľka 4 Vývoj medziročnej dynamiky rastu menových agregátov (%) 2004 Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Menový agregát M3 (metodika ECB) 6,4 9,9 6,9 11,1 8,6 14,0 5,8 11,9 13,3 13,6 12,7 15,0 - bez vplyvu repo operácií 2) 10,5 10,0 9,1 11,3 8,7 14,1 12,4 11,7 14,1 13,2 12,4 14,6 Menový agregát M3 s odhadom PFPT v roku ) 6,2 9,6 6,5 10,5 7,8 13,0 4,8 10,5 11,9 12,0 11,0 13,1 - bez vplyvu repo operácií 2) 10,4 9,7 8,6 10,7 7,8 13,1 11,2 10,4 12,6 11,6 10,7 12, Menový agregát M3 (metodika ECB) 10,4 10,2 12,3 12,6 12,9 1) 9,4 1) 8,9 8,0.... Zdroj: NBS a prepočty z údajov SASS. 1) Revidovaný údaj. 2) Úroveň menového agregátu M3 bola v roku 2003 ovplyvňovaná aktívnym realizovaním repo operácií komerčnými bankami v súvislosti s výplatou kupónov zo štátnych dlhopisov (najmä v januári 2003 v objeme 24,2 mld. Sk, v marci 2003 v objeme 12,9 mld. Sk a v júli 2003 v objeme 40,2 mld. Sk), čím sa základňa celkového agregátu stala volatilná (nakoľko od októbra 2003 banky repo operácie k ultimu mesiaca už nerealizovali). Z uvedeného dôvodu bol v roku 2004 pre analytické účely sledovaný aj vývoj medziročnej dynamiky M3 s abstrahovaním objemu repo operácií. 3) Vzhľadom na to, že roku 2003 neboli údaje o emitovaných podielových listoch PFPT dostupné v rámci výkazníctva menovej a bankovej štatistiky, bol ich objem odhadnutý na základe podkladov poskytnutých Slovenskou asociáciou správcovských spoločností (SASS). Tabuľka 5 Porovnanie medzimesačného vývoja menových agregátov (metodika ECB) Stav v mld. Sk 1) Medziročná zmena v % August Júl August Júl August Obeživo 95,4 110,1 111,4 17,3 16,8 Vklady a prijaté úvery splatné na požiadanie 265,1 311,7 321,8 19,7 21,4 M1 360,5 421,7 433,2 19,1 20,2 Vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov 320,3 294,2 289,5-7,9-9,6 Vklady s výpovednou lehotou do 3 mesiacov 16,5 15,5 15,4-7,4-6,8 M2 697,3 731,5 738,1 5,9 5,9 Podielové listy PFPT 24,7 47,1 47,3 111,4 91,5 Repo operácie 1,4 0,4 0,0 Vydané dlhové cenné papiere do 2 rokov 3,9 0,7 0,4 M3 727,3 779,7 785,8 8,9 8,0 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. 1) Stav k poslednému dňu daného mesiaca. 1 Úroveň medziročnej dynamiky rastu menových agregátov a ich protipoložiek je počítaná z vykázaných koncomesačných stavov bez abstrahovania od netransakcií, ktoré zahŕňajú všetky pohyby v stavoch bilančných položiek vyplývajúce zo zmien ocenenia obchodovateľných nástrojov, zníženia/odpísania hodnoty úveru, kurzových rozdielov, reklasifikácií a iných zmien. 8

13 Pokles medziročnej dynamiky rastu M3 ovplyvnil v auguste najmä rozdielny vývoj menej likvidných zložiek M3 v porovnaní s vývojom v rovnakom období predchádzajúceho roka. Zatiaľ čo objem vkladov vstupujúcich do M3 a obeživa vzrástol v obidvoch predmetných obdobiach približne o rovnakú úroveň (súhrnne o 6,8 mld. Sk v auguste 2004, resp. o 6,6 mld. Sk v auguste 2005), objem menej likvidných zložiek M3 zaznamenal v auguste 2004 nárast (o 4,3 mld. Sk), zatiaľ čo v auguste 2005 poklesol (o 0,5 mld. Sk). Hlavné kom omponent ponenty M3 Najlikvidnejší menový agregát M1 vzrástol v auguste medzimesačne o 11,5 mld. Sk, keď jeho objem k ultimu mesiaca dosiahol 433,2 mld. Sk. Po poklese v predchádzajúcom mesiaci tak pokračoval volatilný vývoj agregátu, charakteristický pre doterajší priebeh v roku Rast M1 bol sústredený najmä do vkladov a prijatých úverov splatných na požiadanie, ktoré oproti predchádzajúcemu mesiacu vzrástli o 10,1 mld. Sk. Obeživo naďalej rástlo, keď sa jeho objem medzimesačne zvýšil o 1,3 mld. Sk. Rast M2; presun menej likvidnej časti vkladov do vkladov splatných na požiadanie V rámci štruktúry menového agregátu M2 došlo pravdepodobne k realokácii časti dlhodobejších finančných zdrojov vo forme vkladov a prijatých úverov s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov (tvoriacich súčasť M2), ktoré medzimesačne poklesli (o 4,7 mld. Sk) v prospech vkladov a prijatých úverov splatných na požiadanie (ktoré tvoria súčasť subagregátu M1). Zníženie menej likvidnej časti finančných zdrojov PFI ovplyvnil najmä pokles korunových termínovaných vkladov do 1 roka na účtoch obyvateľstva, ako aj vkladov fondov sociálneho zabezpečenia alokovaných v Štátnej pokladnici. Nakoľko prírastok krátkodobých finančných zdrojov prevýšil pokles dlhodobých zdrojov, celková úroveň menového agregátu M2 v auguste vzrástla (o 6,6 mld. Sk). Celkový objem menej likvidných zložiek menového agregátu M3 zaznamenal v auguste mierny pokles (o 0,5 mld. Sk), najmä v dôsledku zníženia objemu repo operácií (o 0,4 mld. Sk) a vydaných dlhových cenných papierov do 2 rokov (o 0,3 mld. Sk), ktorý bol korigovaný miernym nárastom objemu emitovaných podielových listov podielových fondov peňažného trhu (o 0,2 mld. Sk). Mierny pokles menej likvidných zložiek M3 Výv ývoj j inves estovania do otv tvor orených podielových fondo ondov Čistá hodnota aktív otvorených podielových fondov (OPF) denominovaných v Sk dosiahla k ultimu septembra 122,0 mld. Sk. Čisté predaje OPF denominovaných v Sk dosiahli v septembri 1,5 mld. Sk a čisté predaje OPF denominovaných v cudzej mene v SR dosiahli 0,39 mld. Sk. Čistá hodnota aktív a čisté predaje otvorených podielových fondov Tabuľka 6 Prehľad vývoja čistých predajov otvorených podielových fondov (medzimesačná zmena v mld. Sk) Rok Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. OPF denominované v slovenských ,3 1,5 1,8 1,3 1,8 2,4 3,0 3,1 2,6 2,5 2,3 3,0 26,7 korunách ,2 6,8 4,1 3,4 2,3 2,3 2,0 1,8 1, ,3 OPF denominované v cudzej mene ,08 0,07 0,1 0,05 0,14 0,04 0,04 0,06 0,07 0,03 0,07 0,04 0, ,08 0,14 0,14 0,21 0,12 0,20 0,15 0,29 0, ,72 Zdroj: Prepočty NBS z údajov SASS. Kumulatív Hlavné protipolo tipoložky M3 Celkový objem pohľadávok PFI voči rezidentom (vrátane cenných papierov emitovaných klientmi v držbe sektora PFI) zotrval v auguste vo svojom rastúcom trende, keď sa medzimesačne zvýšil o 7,2 mld. Sk. Tento prírastok bol tvorený takmer výlučne rastom pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru (o 7,5 mld. Sk), zatiaľ čo pohľadávky PFI voči verejnej správe mierne poklesli (o 0,3 mld. Sk). Medziročná dynamika rastu celkových pohľadávok PFI voči rezidentom sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom spomalila o 0,5 percentuálneho bodu na 7,2 %, nakoľko v auguste 2004 zaznamenal celkový prírastok pohľadávok PFI voči rezidentom vyššiu úroveň najmä v dôsledku zvýšenia držby štátnych cenných papierov sektorom PFI. Zotrvanie rastúceho trendu celkového objemu pohľadávok PFI (s CP) voči rezidentom, pokračovanie protichodného vývoja ich zložiek 9

14 Tabuľka 7 Prehľad hlavných protipoložiek M3 (metodika ECB) Stav v mld. Sk 1) Medziročná zmena v % August Júl August Júl August Čisté zahraničné aktíva 373,9 304,3 294,4-18,5-21,3 Zahraničné aktíva 506,0 602,2 602,4 19,2 19,0 Zahraničné pasíva 132,1 298,0 308,0 125,8 133,2 Pohľadávky PFI voči rezidentom (vrátane CP) 687,6 729,7 736,9 7,7 7,2 Pohľadávky voči verejnej správe 284,5 255,4 255,1-8,5-10,3 Pohľadávky voči súkromnému sektoru 403,1 474,3 481,8 19,0 19,5 Vklady a prijaté úvery od ústrednej štátnej správy 160,0 84,6 78,5-46,3-51,0 Dlhodobé finančné pasíva (bez kapitálu a rezerv) 96,0 95,2 95,9-2,4-0,1 Vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatn. nad 2 roky 48,5 52,5 53,3 7,8 9,9 Vklady s výpovednou lehotou nad 3 mesiace 37,5 28,6 28,2-26,4-24,7 Emitované dlhové cenné papiere nad 2 roky 10,0 14,1 14,4 41,2 44,2 Ostatné čisté položky 78,1 74,4 71,1-6,7-9,0 Kapitál, rezervy a opravné položky 110,2 104,3 99,8-3,9-9,4 Ostatné pasíva 35,2 49,4 47,6 30,5 35,4 Prebytok záväzkov medzi PFI -0,2 0,2-0,1 Fixné aktíva 35,6 33,6 33,8-5,1-5,0 Ostatné aktíva 31,4 45,9 42,3 47,7 35,0 M3 727,3 779,7 785,8 8,9 8,0 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. 1) Stav k poslednému dňu daného mesiaca. Pokračovanie rastu pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru Pohľadávky PFI voči súkromnému sektoru (vrátane cenných papierov) zaznamenali aj v auguste relatívne silný prírastok (7,5 mld. Sk), ktorý bol však v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi tohto roka nižší. Z hľadiska štruktúry sa na augustovom prírastku celkových pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru podieľali prevažne pohľadávky PFI voči domácnostiam (nárast o 5,2 mld. Sk), ako aj nefinančným spoločnostiam (nárast o 2,1 mld. Sk, najmä krátkodobých do 1 roka). Objem cenných papierov emitovaných súkromným sektorom zaznamenal len mierny pokles o 0,1 mld. Sk. Tabuľka 8 Prehľad pohľadávok peňažných finančných inštitúcií voči súkromnému sektoru Stav v mld. Sk 1) Medziročná zmena v % August Júl August Júl August Pohľadávky PFI voči súkromnému sektoru (vrátane CP) 403,1 474,3 481,8 19,0 19,5 z toho: cenné papiere vydané súkromným sektorom 17,5 18,7 18,6 7,6 6,4 Pohľadávky PFI (bez CP) 385,6 455,6 463,3 19,5 20,1 Nefinančné spoločnosti 233,8 253,4 255,5 9,1 9,3 - do 1 roka 101,9 110,4 112,3 9,0 10,2-1 až 5 rokov 57,0 54,5 53,5-5,9-6,1 - nad 5 rokov 74,9 88,5 89,6 21,0 19,7 Finančné spoločnosti 38,8 46,7 47,0 19,8 21,2 Poisťovne a penzijné fondy 0,0 0,0 0,0 - - Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 113,1 155,5 160,7 41,4 42,1 - spotrebiteľské úvery 15,2 23,4 24,4 55,4 60,6 - úvery na bývanie 79,5 102,6 106,4 32,4 33,8 - ostatné úvery 18,4 29,4 29,9 69,1 63,0 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. 1) Stav k poslednému dňu daného obdobia. 10

15 Na prírastku pohľadávok PFI voči domácnostiam dominoval aj naďalej prevažne rast úverov na bývanie (o 3,8 mld. Sk), zvyšnú časť prírastku tvoril rast spotrebiteľských úverov (o 1,0 mld. Sk) a ostatných úverov (o 0,5 mld. Sk). Celkový objem dlhodobých finančných pasív PFI (okrem kapitálu a rezerv) vzrástol v auguste o 0,7 mld. Sk pri zachovaní základných trendových trajektórií svojich zložiek. Vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky, ktorých objem sa v doterajšom priebehu roka pohybuje s malými odchýlkami okolo svojej priemernej úrovne 52,8 mld. Sk, zaznamenali v auguste mierny nárast (o 0,8 mld. Sk) a k ultimu mesiaca dosiahli 53,3 mld. Sk. Pokračovanie mierne rastového trendu si udržali aj emitované dlhové cenné papiere so splatnosťou nad 2 roky (s prírastkom 0,3 mld. Sk), zatiaľ čo vklady s výpovednou lehotou nad 3 mesiace zotrvali vo svojom strednodobom trende mierneho poklesu (o 0,4 mld. Sk). Čisté zahraničné aktíva poklesli v auguste medzimesačne o 9,9 mld. Sk. Tento vývoj bol determinovaný rastom zahraničných pasív (o 10,1 mld. Sk), ktorý prevýšil mierny prírastok zahraničných aktív (0,2 mld. Sk). V rámci vývoja ostatných hlavných protipoložiek menového agregátu M3 došlo k poklesu kapitálu, rezerv a opravných položiek (o 4,4 mld. Sk), zatiaľ čo objem fixných aktív zaznamenal mierny nárast (o 0,2 mld. Sk). Mierny nárast celkového objemu dlhodobých finančných pasív Pokles čistých zahraničných aktív Vývoj ostatných hlavných protipoložiek M3 Výv ývoj j menových agregát egátov v metodik odike NBS Peňažná zásoba M2 (v metodike NBS, v bežnom kurze) vzrástla v auguste medzimesačne o 7,2 mld. Sk na 794,3 mld. Sk. Jej medziročná dynamika rastu sa oproti predchádzajúcemu mesiacu mierne zrýchlila o 0,2 percentuálneho bodyu na 5,3 %, nakoľko medzimesačný prírastok M2 v auguste 2004 (5,8 mld. Sk) dosiahol nižšiu úroveň. Na štruktúre augustového prírastku peňažnej zásoby M2 sa podieľal približne v rovnakej miere nárast všetkých jej komponentov: vkladov v cudzej mene (o 2,2 mld. Sk), netermínovaných vkladov (o 2,0 mld. Sk), termínovaných vkladov (o 1,7 mld. Sk), ako aj obeživa (o 1,3 mld. Sk). Mierne zrýchlenie medziročnej dynamiky rastu peňažnej zásoby M2 (v metodike NBS) Úver ery y podnikom om a obyv yvat ateľ eľstvu tvu Objem úverov podnikom a obyvateľstvu (v metodike NBS, v bežnom kurze) dosiahol k ultimu augusta 469,7 mld. Sk pri medzimesačnom náraste o 8,7 mld. Sk. Medziročná dynamika rastu úverov sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zrýchlila o 1,0 percentuálny bod na 19,9 %. Na augustovom prírastku úverov podnikom a obyvateľstvu sa podieľal najmä rast korunových úverov (o 9,8 mld. Sk, z toho 5,1 mld. Sk bolo poskytnutých obyvateľstvu), zatiaľ čo objem úverov v cudzej mene zaznamenal pokles (o 1,1 mld. Sk). Pokračovanie zrýchľovania medziročnej dynamiky rastu úverov podnikom a obyvateľstvu (v metodike NBS) Fiškálna oblasť Čistý úver verejnej správe (v bežnom kurze, vrátane FNM) vzrástol v auguste podobne ako v predchádzajúcom mesiaci (o 6,5 mld. Sk) a k ultimu mesiaca dosiahol 347,3 mld. Sk. Čistý úver verejnej správe Na augustovom náraste čistého úveru verejnej správe sa podieľalo najmä zhoršenie bežného hospodárenia štátneho rozpočtu (v medzimesačnom porovnaní o 7,0 mld. Sk), ktoré k 31. augustu skončilo pri rozpočtových príjmoch 170,5 mld. Sk a výdavkoch 175,6 mld. Sk s rozpočtovým deficitom vo výške 5,1 mld. Sk. V smere prehĺbenia čistého úveru verejnej správe pôsobil tiež pokles vkladov fondov sociálneho zabezpečenia a štátnych rozpočtových organizácií v Štátnej pokladnici, ako aj mierne zvýšenie úverovej angažovanosti štátnych orgánov voči komerčným bankám. Negatívny vplyv vyššie uvedených faktorov na vývoj čistého úveru verejnej správe bol čiastočne korigovaný nárastom zdrojov na účtoch prostriedkov Európskeho spoločenstva v Štátnej pokladnici, ako aj vkladov orgánov územnej samosprávy, FNM a mimorozpočtových prostriedkov štátnych orgánov v komerčných bankách. V smere poklesu čistého úveru verejnej správe pôsobilo aj zníženie zahraničnej zadlženosti verejného sektora (o 1,6 mld. Sk). Výv ývoj j bežného hospodár podárenia štátneho rozpočtu v septembri embri Hospodárenie štátneho rozpočtu skončilo k ultimu septembra s deficitom 8,1 mld. Sk, keď príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 188,6 mld. Sk a výdavky 196,7 mld. Sk. V septembri nebola realizovaná žiadna emisia ŠPP. Hospodárenie štátneho rozpočtu Primárny trh ŠPP 11

16 Tabuľka 9 Bežný účet platobnej bilancie (mld. Sk) Jan. Júl 2005 Jan. Júl 2004 Obchodná bilancia -33,8-15,7 Vývoz 539,5 506,8 Dovoz 573,3 522,5 Bilancia služieb 6,4 5,7 Bilancia výnosov -27,2-13,3 z toho: výnosy z investícií -43,8-21,5 z toho: reinvestovaný zisk -17,3 0,0 Bežné transfery -0,4 4,2 Bežný účet spolu -55,0-19,1 Zdroj: NBS a ŠÚ SR. Poznámka: Zahraničný obchod v roku 2004 podľa metodiky platnej v roku Bežný účet Vývoz 3.2. Zahraničná oblasť Platobná bilancia za január až júl 2005 Vo vývoji bežného účtu platobnej bilancie pokračovala doterajšia tendencia medziročného zvyšovania jeho deficitu, a to predovšetkým vplyvom vyššieho deficitu obchodnej bilancie a bilancie výnosov a zhoršením vývoja bežných transferov. Jedinou položkou, kde došlo k zlepšeniu oproti rovnakému obdobiu minulého roku bola bilancia služieb. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2004 vzrástol vývoz o 6,5 % (v USD o 15,1 %, v EUR o 11,0 %) a dovoz o 9,7 % (v USD o 18,7 %, v EUR o 14,4 %). Na náraste exportu oproti rovnakému obdobiu minulého roku mali významný podiel chemické výrobky a polotovary, ktorých medziročný prírastok výrazne prevýšil prírastok minulého roku. Z tovarového hľadiska výraznejšie v tejto skupine rástol vývoz železa a ocele a výrobkov zo železa a ocele, plastov a výrobkov z nich, dreva a výrobkov z kaučuku. Rýchlejšie ako v minulom roku rástol aj vývoz hotových výrobkov, na čom mal hlavný podiel najmä rast vývozu cukru, mliečnych výrobkov Graf 5 Vývoj obchodnej bilancie a bežného účtu, kumulatívy (mld. Sk) Zdroj: NBS a ŠÚ SR. a mäsa. V skupine stroje a dopravné zariadenia bol medziročne vyšší prírastok strojov prevýšený výrazným medziročným poklesom vývozu dopravných prostriedkov (vysoký medziročný pokles vystriedal minuloročný nárast), spôsobeným nízkym vývozom motorových vozidiel a komponentov. Nižší medziročný prírastok vývozu surovín bol spôsobený skutočnosťou, že rast vývozu ropných olejov bol sprevádzaný poklesom vývozu elektrickej energie. 10,0 5,0 0,0-5,0-10,0-15,0-20,0-25,0-30,0-35,0-40,0-45,0-50,0-55,0 Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Obchodná bilancia 2003 Obchodná bilancia 2004 Obchodná bilancia 2005 Bežný účet 2003 Bežný účet 2004 Bežný účet 2005 Tabuľka 10 Vývoz za január až júl, medziročná zmena Medziročná zmena Príspevok k medziročnej v mld. Sk zmene v p. b. Január Júl Január Júl Suroviny 2,8 8,2 0,5 2,2 Chemické výrobky a polotovary 27,5 13,9 4,8 3,7 Stroje a dopravné zariadenia -0,6 37,7-0,1 9,9 Hotové výrobky 3,0 2,1 0,5 0,6 Vývoz spolu 32,7 61,9 5,7 16,3 Zdroj: Prepočty NBS z údajov ŠÚ SR. 12

17 Tabuľka 11 Dovoz za január až júl, medziročná zmena Medziročná zmena Príspevok k medziročnej v mld. Sk zmene v p. b. Január Júl Január Júl Suroviny 20,2 7,4 3,9 1,9 Chemické výrobky a polotovary 10,2 18,2 2,0 4,7 Stroje a dopravné zariadenia 4,6 24,7 0,9 6,4 Hotové výrobky 15,9 11,0 3,1 2,9 z toho: poľnohospodárske a priemyselné výrobky 9,8 7,2 1,9 1,9 osobné autá 1,0 2,4 0,2 0,6 strojárske a elektrotech. spotrebné výrobky 5,1 1,4 1,0 0,4 Dovoz spolu 50,9 61,3 9,8 16,0 Zdroj: Prepočty NBS z údajov ŠÚ SR. V dovoze sa medziročne zvýšil najmä dovoz surovín, ktorých medziročný nárast výrazne prevýšil medziročný prírastok z rovnakého obdobia roku 2004 (rastúci dovoz surovín bol do značnej miery spôsobený vysokou cenou ropy na svetových trhoch). Mierny nárast pri porovnaní medziročných prírastkov bol zaznamenaný aj v skupine hotových výrobkov. Vyšší prírastok bol výsledkom vyšších dovozov poľnohospodárskych výrobkov (mäso, mliečne výrobky, ovocie, zelenina, nápoje a pod.) a postupne narastajúcim dovozom strojárskych a hlavne elektrotechnických spotrebných výrobkov. Na druhej strane pomalšie ako v minulom roku rástol dovoz priemyselných výrobkov (nábytok) a osobných áut. Výrazný pokles medziročných prírastkov zaznamenala skupina stroje a dopravné zariadenia. Okrem poklesu dovozu častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel vrátane motorov bol nižší dovoz dosiahnutý aj v skupine jadrových reaktorov a kotlov. Nižší medziročný prírastok dovozu chemických výrobkov a polotovarov bol zapríčinený najmä nižším dovozom chemických vlákien, vlny, bavlny, ako aj nižším medziročným nárastom plastov, kaučuku, železa a výrobkov zo železa. Bilancia služieb dosiahla prebytok 6,4 mld. Sk, čo znamenalo zlepšenie oproti rovnakému obdobiu roku 2004 o 0,7 mld. Sk. Na náraste prebytku bilancie služieb sa podieľali služby cestovného ruchu a iné služby spolu. Rast prebytku cestovného ruchu bol zabezpečený rýchlejším rastom príjmovej ako výdavkovej časti. Pokles deficitu iných služieb spolu bol umožnený najmä zlepšeným vývojom v službách spojov, poisťovacích službách, službách obchodnej povahy a právnych, účtovných a poradenských službách. Zlepšenie salda cestovného ruchu bolo znížené poklesom čistých príjmov z dopravy (nižšie príjmy z tranzitu plynu a vyššie platby za osobnú leteckú prepravu), ako aj postupne narastajúcimi platbami v iných službách spolu (hlavne vo finančných službách). Graf 6 Vývoj kapitálového a finančného účtu a jeho zložiek (kĺzavé kumulatívy) (mil. Sk) Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Zdroj: NBS Kapitálový účet Priame investície Portfóliové investície 2005 Ostatné dlhodobé investície Ostatné krátkodobé investície Kapitálový a finančný účet Medziročné zhoršenie bilancie výnosov bolo výsledkom dvoch protichodných tendencií. V rámci bilancie výnosov najviac rástli platby reinvestovaného zisku a dividend. Platby dividend priamym zahraničným investorom sa medziročne zvýšili o 7,0 mld. Sk a odhad reinvestovaného zisku, ktorý sa začal vykazovať od roku 2005 v dôsledku zmeny metodiky, zaznamenal nárast o 17,3 mld. Sk. Vysoký nárast deficitu výnosov z investícií bol v rámci bilancie celkových výnosov redukovaný vyššími príjmami slovenských občanov pracujúcich v zahraničí (zmena metodiky z čistých príjmov pracovníkov pracujúcich v zahraničí na ich hrubé príjmy). Dane a sociálne príspevky platené v zahraničí, ktoré tvoria rozdiel medzi hrubými a čistými mzdami, boli zahrnuté do bežných transferov a spôsobili spolu s rastom prevodov právnických osôb do zahraničia medziročnú zmenu salda bežných transferov z aktívneho na pasívne. Prílev zdrojov na kapitálovom a finančnom účte dosiahol 125,5 mld. Sk a realizoval sa hlavne prostredníctvom krátkodobého kapitálu, pričom výrazne vzrástli krátkodobé pasíva komerčných bánk. Dovoz Bilancia služieb Bilancia výnosov a bežných transferov Kapitálový a finančný účet 13

18 Tabuľka 12 Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie (mld. Sk) Jan. Júl 2005 Jan. Júl 2004 Kapitálový účet 0,0 1,3 Priame investície 37,2 35,1 V zahraničí -1,5 3,7 z toho: majetková účasť v zahraničí 0,3-0,5 reinvestovaný zisk -0,7 0,0 V SR 38,7 28,4 z toho: majetková účasť v SR 8,1 21,2 z toho: neprivatizačné 8,1 18,3 reinvestovaný zisk 18,0 0,0 Portfóliové investície a finančné deriváty -9,5 29,8 SR v zahraničí -24,8-10,4 V SR 15,3 40,2 Ostatné dlhodobé investície -8,4-11,8 Aktíva -0,6-3,1 Pasíva -7,8-8,7 Ostatné krátkodobé investície 106,2 7,9 Aktíva -9,3 8,6 Pasíva 115,5-0,7 Kapitálový a finančný účet 125,5 62,3 Zdroj: NBS. Priame zahraničné investície Portfóliové investície Ostatné investície Priame zahraničné investície do SR dosiahli 38,7 mld. Sk. Z uvedenej sumy smerovalo 8,1 mld. Sk na navýšenie účasti zahraničných investorov v SR, 18,0 mld. Sk je odhad tvorby reinvestovaného zisku, ktorý prináleží zahraničnému investorovi a 12,7 mld. Sk predstavuje zvýšené čerpanie krátkodobých zahraničných úverov od materských firiem. Odlev prostriedkov v oblasti portfóliových investícií bol spôsobený hlavne nákupom zahraničných obligácií nebankovými subjektmi (ide prevažne o podielové fondy a poisťovne). Napriek tomu, že dopyt zahraničných investorov po vládnych cenných papieroch emitovaných v slovenských korunách sa naďalej zvyšoval, splátka eurobondov vlády, ktorá na rozdiel od minulého roku nebola sprevádzaná novou emisiou spôsobila pokles prílevu portfóliových zdrojov do SR zo 40,2 mld. Sk na 15,3 mld. Sk. Prílev zahraničného kapitálu v položke ostatné investície dosiahol 97,8 mld. Sk predovšetkým vplyvom zvýšenia krátkodobých pasív komerčných bánk, tak v cudzej mene, ako aj v Sk. Obchodné banky zvýšili od začiatku roka objem krátkodobých vkladov od nerezidentov (vrátane vloženej sumy, ktorá bola zaplatená ČSOB) a zaznamenali čistý prílev vo výške 125,2 mld. Sk (od apríla do konca júla dosiahol odlev krátkodobých vkladov a úverov 12,9 mld. Sk). Podnikový sektor financoval aktivity spojené hlavne s obchodnou činnosťou. Poskytovanie vývozných úverov spolu so splácaním Tabuľka 13 Platobná bilancia upravená o aktivity vlády a NBS (mld. Sk) Január Júl 2005 Skutočné 1) Upravené 2) Bežný účet -55,0-66,6 Kapitálový a finančný účet 125,5 50,2 z toho: PZI v SR majetková účasť 8,1 8,1 Nezačlenené položky -0,7-0,7 Intervencie NBS 3) -102,3 Zmena čistých zahraničných aktív obchodných bánk (- nárast) 119,4 Zmena rezerv NBS (- nárast) -69,8 Zdroj: NBS. 1) Pôvodná konštrukcia platobnej bilancie, t. j. vplyv inkás a platieb na rezervy NBS. 2) Očistené o vplyvy aktivít vlády SR a NBS, ktoré nemajú vplyv na pozíciu obchodných bánk voči nerezidentom a nepredstavujú reálne financovanie bežného účtu. 3) V pôvodnej konštrukcii platobnej bilancie sú intervencie súčasťou devízových rezerv NBS. 14

19 dovozných záväzkov spôsobili odlev zdrojov vo výške 8,7 mld. Sk. Odlev v sektore vlády a NBS vo výške 18,7 mld. Sk súvisel s prvou splátkou záväzku voči ČSOB Praha. Devízové rezervy NBS vzrástli o 69,8 mld. Sk, t. j. o 2,5 mld. USD (bez kurzových rozdielov). Devízové rezervy NBS Zvyšujúci sa deficit bežného účtu, ktorý prevýšil prílev zdrojov do podnikového sektora, spolu s predajom cudzej meny centrálnej banke spôsobili výrazný pokles čistých zahraničných aktív bankového sektora. Zahraničná aničná zadlženosť SR k 31.. júlu 2005 Celkový hrubý zahraničný dlh ku koncu júla 2005 dosiahol 25,9 mld. USD, resp. 21,5 mld. EUR, pričom medzimesačne klesol o 318,4 mil. USD. Celkový dlhodobý zahraničný dlh v hodnotenom období zostal na rovnakej úrovni, pri poklese celkového krátkodobého zahraničného dlhu o 318,4 mil. USD. Hrubá zahraničná zadlženosť V celkovom krátkodobom zahraničnom dlhu komerčného sektora bolo vykázané zníženie krátkodobých zahraničných pasív komerčných bánk o 176,2 mil. USD (nárast pôžičiek o 210,3 mil. USD pri súčasnom poklese hotovostí a vkladov o 157,7 mil. USD a ostatných pasív o 228,9 mil. USD). Krátkodobé zahraničné záväzky podnikateľských subjektov sa znížili o 124,3 mil. USD, v rámci ktorých došlo k poklesu obchodných úverov o 111,6 mil. USD. V celkovom dlhodobom zahraničnom dlhu bol v hodnotenom období zaznamenaný nárast stavu zahraničných záväzkov vlády a NBS o 231,4 mil. USD, pri súčasnom znížení záväzkov komerčného sektora o 231,4 mil. USD, z čoho dlhodobé zahraničné záväzky podnikateľských subjektov medzimesačne klesli o 228,2 mil. USD. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na obyvateľa SR dosiahol ku koncu júla USD, k 30. júnu 2005 to bolo USD. Podiel celkového krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu SR medzimesačne mierne klesol o 0,6 %. Stav celkových krátkodobých zahraničných záväzkov vykázaný ku koncu júla 2005 prevýšil stav celkových dlhodobých zahraničných záväzkov, pričom jeho podiel na celkovom hrubom zahraničnom dlhu predstavoval 51,5 %. Tabuľka 14 Zahraničný dlh SR mil. USD mil. EUR Celkový zahraničný dlh SR , , , , , ,0 Dlhodobý zahraničný dlh , , , , , ,2 Vláda a NBS 1) 6 691, , , , , ,8 Komerčné banky 496,3 791,1 787,9 364,6 656,2 653,1 Podnikateľské subjekty 6 128, , , , , ,3 Krátkodobý zahraničný dlh , , , , , ,8 Vláda a NBS 209,3 62,1 44,3 153,8 51,5 36,7 Komerčné banky 5 380, , , , , ,6 Podnikateľské subjekty 4 858, , , , , ,5 Zahraničné aktíva , , , , , ,7 Čistá zahraničná zadlženosť 396, , ,4 257, , ,3 Kurz SKK/USD a SKK/EUR 28,496 31,825 32,423 38,796 38,370 39,118 Krížový kurz USD/EUR ,361 1,206 1,206 Zdroj: NBS. 1) Vrátane vládnych agentúr a obcí. Čistá zahraničná zadlženosť, vypočítaná ako rozdiel hrubej zahraničnej zadlženosti vo výške 25,9 mld. USD (pasíva NBS a vlády, pasíva komerčných bánk a pasíva podnikovej sféry bez majetkovej účasti) a zahraničných aktív vo výške 24,6 mld. USD (devízové rezervy NBS, zahraničné aktíva komerčných bánk, zahraničné aktíva podnikovej sféry bez majetkovej účasti) dosiahla ku koncu júla 2005 dlžnícku pozíciu 1,3 mld. USD. Čistá zahraničná zadlženosť Aktuálny vývoj Vytvorený deficit v jednotlivých položkách bežného účtu, s výnimkou bilancie služieb, spôsobil v auguste 2005 nárast kumulatívneho deficitu bežného účtu z júlových 55,0 mld. Sk na 58,3 mld. Sk. Saldo 15

20 Tabuľka 15 Bežný účet platobnej bilancie (mld. Sk) Január August 2005 Január August 2004 Obchodná bilancia -35,2-20,9 Vývoz 618,8 576,2 Dovoz 654,0 597,1 Bilancia služieb 8,8 4,5 Bilancia výnosov -30,5-12,7 z toho: výnosy z investícií -49,4-22,4 z toho: reinvestovaný zisk -21,2 0,0 Bežné transfery -1,4 2,4 Bežný účet spolu -58,3-26,7 Zdroj: NBS a ŠÚ SR. Poznámka: Zahraničný obchod v roku 2004 podľa metodiky platnej v roku zahraničného obchodu v auguste bolo pasívne v objeme 1,4 mld. Sk a v porovnaní s augustom 2004 sa zlepšilo o 3,8 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2004 vzrástol vývoz o 7,4 % (v USD o 15,6 %, v EUR o 11,9 %) a dovoz o 9,5 % (v USD o 17,9 %, v EUR o 14,1 %). Tabuľka 16 Mesačné údaje bežného účtu a jeho zložiek (mld. Sk) 2005 Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August Obchodná bilancia -1,9-4,0-6,9-8,1-5,6-3,0-4,4-1,4 Bilancia služieb 1,0 0,9 3,4 0,9-0,2-0,8 1,6 2,0 Bilancia výnosov 0,1 0,6-1,1-0,4-15,4-8,3-2,7-3,2 Bežné transfery -3,5 3,4 0,8 1,7-1,4-0,3-1,1-1,0 Bežný účet -4,3 0,9-3,8-5,9-22,6-12,4-6,6-3,6 Zdroj: NBS a ŠÚ SR. Obchodná bilancia Celkové devízové rezervy NBS V zahraničnom obchode sa v septembri, v dôsledku vyššieho rastu dovozu ako vývozu, očakáva medziročné zhoršenie salda obchodnej bilancie. Vo vývoze tovaru sa v septembri očakáva výraznejší nárast úrovne vývozu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, najmä vplyvom ukončenia dovolenkového obdobia. Podobný vývoj možno očakávať aj v dovoze, kde sa predpokladá najmä rast dovozu polotovarov, ale aj tovarov na konečnú spotrebu a strojov. V októbri aj novembri sa taktiež predpokladá vyšší rast dovozu ako vývozu, v dôsledku čoho by malo pokračovať medziročné zhoršovanie salda zahraničného obchodu. Keďže október je každoročne mesiac s najvyššou úrovňou vývozu, možno predpokladať rast vývozu vo všetkých kategóriách tovarov. Naopak v novembri by mal vývoz mierne klesnúť, keď vplyvom sezónnosti dochádza k postupnému útlmu vývozu koncom roku. V dovoze tovaru sa v oboch mesiacoch predpokladá podobný vývoj ako vo vývoze, keď by mal rásť najmä dovoz polotovarov a tovarov na konečnú spotrebu. Celkové devízové rezervy NBS dosiahli k ultimu septembra ,7 mil. USD, čo v medzimesačnom porovnaní predstavovalo pokles o 79,9 mil. USD. Zníženie devízových rezerv v porovnaní so stavom z konca augusta je výsledkom prevýšenia mierneho prebytku bilancie príjmov a výdavkov (kladné saldo vo výške 138,3 mil. USD) negatívnymi kurzovými rozdielmi (218,2 mil. USD), ktoré boli dôsledkom zmeny krížového kurzu USD a eura Graf 7 Vývoj bežného účtu a jeho zložiek (kĺzavé kumulatívy) (mil. Sk) Zdroj: NBS a ŠÚ SR Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Obchodná bilancia Bežné transfery Bilancia služieb Bežný účet Bilancia výnosov 16

21 Graf 8 Medziročná zmena priemerného mesačného kurzu slovenskej koruny (%) Graf 9 Medziročná dynamika indexu NEER a REER (na báze CPI, PPI a PPI manuf. a ULC, pre 9 obchodných partnerov) (%) 20,0 17,5 15,0 12,5 10,0 7,5 5,0 2,5 0, SKK/USD SKK/EUR SKK/CZK Zdroj: NBS. Poznámka: zhodnotenie kurzu, + znehodnotenie kurzu. -2,5-5,0-7,5 NEER REER (PPI) REER (PPI manuf.) Zdroj: NBS. REER (ULC) REER (CPI) v sledovanom období. Stav devízových rezerv NBS ku koncu mesiaca zodpovedal 5,3-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb do SR za prvých osem mesiacov roka Kurz slovenskej koruny oproti euru sa v septembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom posilnil v priemere o 0,6 % a oproti americkému doláru o 0,4 %, ale voči českej korune sa znehodnotil o 0,4 %. Posilnenie priemerného mesačného kurzu slovenskej koruny sa v septembri medziročne mierne prehĺbilo voči euru (4,0 % oproti 3,5 % v auguste), ako aj voči americkému doláru (4,5 % oproti 4,4 %). Uvedená apreciácia kurzu koruny bola na druhej strane čiastočne kompenzovaná vyšším znehodnotením voči českej korune (3,5 % oproti 3,0 %). Medziročná dynamika rastu indexu nominálneho efektívneho výmenného kurzu 2 sa v septembri zvýšila na 2,4 % oproti 2,0 % v auguste. Dynamika rastu indexu reálneho efektívneho výmenného kurzu sa v auguste zvýšila vo všetkých uvádzaných variantoch výpočtu. Medziročné zhodnotenie REER na báze spotrebiteľských cien vzrástlo na Nominálny efektívny výmenný kurz slovenskej koruny (NEER) Reálny efektívny výmenný kurz slovenskej koruny (REER) Tabuľka 17 Ročná dynamika rastu indexov NEER a REER (medziročná zmena v %) Pre 9 partnerov REER REER REER REER NEER na báze deflátora: CPI PPI PPI manuf. ULC 2) ,1 4,1 3,6 3,4 3, ,2 11,3 10,8 4,7 6, ,7 8,3 4,1 4,7 8,6 Jún ) 2,4 / 0,4 3,1 / 1,8 4,7 / 4,2 1,7 /-0,2 4,1 3) Júl ) 1,8 /-0,2 1,8 / 0,5 4,4 / 2,7 0,8 /-0,4 August ) 2,0 /-0,5 2,1 / -0,3 5,5 / 4,7 1,7 / -0,7 September / 2,4 /-0,0... Zdroj: NBS. 1) Medziročná zmena/kumulatívna zmena od začiatku roka ) Medziročná zmena na báze štvrťročných údajov. 3) Predbežný údaj. 2 Metodika výpočtu indexov nominálneho a reálneho efektívneho výmenného kurzu slovenskej koruny (NEER a REER) bola prevzatá od MMF. Výpočet REER je založený na báze indexu spotrebiteľských cien (CPI), indexu cien priemyselných výrobcov (PPI), resp. indexu cien produktov priemyselnej výroby bez cien nerastných surovín, elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody (PPI manufacturing) a indexu jednotkových nákladov práce (ULC). Rok 1999 predstavuje východiskový rok pre výpočty, rovnako zvolené váhy zodpovedajú štruktúre zahraničného obchodu SR v roku 1999 podľa deviatich našich najvýznamnejších obchodných partnerov (spolu tvorili zhruba 70% celkového obratu): Nemecko, Česká republika, Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené štáty americké, Veľká Británia a Švajčiarsko. 17