<C2FBF8E5E3F0E0E420B920345FD72E315F FC3F3E1E0EDEEE22E706466>

Prepis

1 Visegrad Journal on Human Rights Daniela Gregušová Kľúčové slová: dôveryhodné služby, elektronické transakcie, elektronické dokument. Key words: trusted services, electronic transactions, electronic document. Dňom vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudol účinnosť zákon o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (ďalej zákon o dôveryhodných službách). Hlavným cieľom prijatého zákona je dosiahnuť súlad vnútroštátneho právneho poriadku s nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 zo dňa 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii 1 a dôveryhodných službách 2 pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (ďalej len nariadenie eidas ) 3 a o zrušení smernice 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy. Zákon o dôveryhodných službách zároveň zrušil dovtedy platný zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a prináša zmeny, podstatnú časť ktorých predstavuje zosúladenie s nariadením eidas ako aj postupov v poskytovaní dôveryhodných služieb a zabezpečení dohľadu, upravuje pôsobnosť úradu a zodpovednosť za porušenie povinností. Zákon o dôveryhodných službách dopĺňa nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 910/2014 zo dňa 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu v tých častiach nariadenia o dôveryhodných službách, ktoré sú zverené do výlučnej kompetencie členskému štátu tak, aby navrhovaný zákon spolu s nariadením o dôveryhodných službách tvorili ucelenú, prehľadnú a aplikovateľnú právnu úpravu. Zákon o dôveryhodných službách je vo vzťahu k nariadeniu eidas implementačným (vykonávacím) právnym predpisom, ktorého účelom je doplnenie nariadenia eidas. Zákon o dôveryhodných službách: 1) zrušil zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane jeho vykonávacích predpisov, t.j. vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 131 až 136 z roku 2009; 2) novelizoval viaceré právne predpisy, ktoré sa týkajú oblasti poskytovania dôveryhodných služieb a elektronických transakcií; 3) prináša také zmeny, ktorých cieľom je zosúladenie postupov v poskytovaní dôveryhodných služieb a zabezpečení dohľadu; 4) zároveň upravuje pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu ako aj zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré mu ukladá zákon o dôveryhodných službách. 1 Pojem elektronická identifikácia je proces používania osobných identifikačných údajov v elektronickej forme, ktoré jedinečne reprezentujú fyzickú osobu alebo právnickú osobu alebo fyzickú osobu zastupujúcu právnickú osobu. 2 Pojem dôveryhodná služba je elektronická služba, ktorá sa spravidla poskytuje za odplatu a spočíva: a) vo vyhotovovaní, overovaní a validácii elektronických podpisov, elektronických pečatí alebo elektronických časových pečiatok, elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky a certifikátov, ktoré s týmito službami súvisia; b) vo vyhotovovaní, overovaní a validácii certifikátov pre autentifikáciu webových sídiel; c) v uchovávaní elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov, ktoré s týmito službami súvisia. 3 Bližšie k tomu Dôvodová správa k zákonu o dôveryhodných službách, ktorá zaviedla skrátený názov nariadenie eidas pre Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 zo dňa 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu ([Elektronické zdroje]. Režim prístupu : sid=zakony/zakon&masterid=5936/ ). 16 Visegrad Journal on Human Rights

2 Vzhľadom na záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii bola lehota na implementáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, ) stanovená na 1. júla Nariadenie eidas nadobudlo účinnosť 1. júla 2016 a týmto dňom sú jeho ustanovenia, týkajúce sa dôveryhodných služieb, priamo aplikovateľné a priamo záväzné vo všetkých 28 členských krajinách EÚ. Pri aplikácii nariadenia eidas sa postupuje na základe teórie priamo použiteľných medzinárodných zmlúv (self-executing agreements). Nariadenie pre členský štát EÚ znamená, že ide o všeobecne záväzný a priamo aplikovateľný predpis s bezprostredným účinkom, pričom všeobecná záväznosť znamená, že je to všeobecný normatívny akt platný vo všetkých členských štátoch. Priamou aplikovateľnosťou rozumieme, že sa nariadenie netransponuje do právneho poriadku (do zákona), ale platí priamo, čím sa automaticky stáva súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku tak, ako keby ho prijal zákonodarný orgán členského štátu. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR 4 nariadenie ako právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Bezprostredný účinok znamená, že jednotlivých ustanovení nariadenia sa možno dovolávať priamo, v konaní pred vnútroštátnym právom. Vzhľadom na článok 2 Ústavy SR je však pre realizáciu každého nariadenia potrebné prijať všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom sú taxatívne určené konkrétne štátne orgány a organizácie, ktoré sú oprávnené a povinné konať podľa konkrétneho nariadenia. V praxi to znamená, že dodržiavanie každého nariadenia EÚ na území SR zabezpečuje zákonom určený orgán verejnej správy SR. Pokiaľ ide o nariadenie eidas, tak v zmysle čl. 17 citovaného nariadenia je ním Národný bezpečnostný úrad 5. Hlavným cieľom nariadenia eidas je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu zabezpečením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných služieb on-line, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Únii 6. Európsky parlament ešte v roku 2010 (vo svojom uznesení z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu) zdôraznil význam bezpečnosti elektronických služieb, najmä elektronických podpisov, a potreby vytvoriť infraštruktúru verejných kľúčov na celoeurópskej úrovni, pričom vyzval Komisiu, aby vytvorila portál európskych orgánov overovania platnosti s cieľom zabezpečiť cezhraničnú interoperabilitu elektronických podpisov a zvýšiť bezpečnosť transakcií realizovaných prostredníctvom internetu. Nariadením eidas by sa mal stanoviť všeobecný právny rámec pre používanie dôveryhodných služieb. Negatívnym vymedzením aplikácie nariadenia eidas je, že by sa ním nemala stanoviť: a) všeobecná povinnosť používať tieto služby; b) ani zriadiť prístupový bod pre všetky existujúce dôveryhodné služby; c) ani by sa nemalo vzťahovať na poskytovanie služieb, ktoré sa používajú výhradne v uzatvorených systémoch medzi vymedzenými skupinami účastníkov a ktoré nemajú žiaden vplyv na tretie strany. Cieľom nariadenia eidas bolo okrem iného zabezpečiť technologickú neutralitu tak, aby právne účinky, ktoré zaručuje, bolo možné dosiahnuť akýmikoľvek technickými prostriedkami za predpokladu, že sa splnia požiadavky uvedené v tomto nariadení. Predmet úpravy nariadenia eidas je vymedzený v článku 1, prvej kapitoly, ktorým sa: 1) stanovujú podmienky, za ktorých členské štáty uznávajú prostriedky elektronickej identifikácie fyzických a právnických osôb, ktoré patria do oznámenej schémy elektronickej identifikácie iného členského štátu; 2) stanovujú pravidlá pre dôveryhodné služby, najmä elektronické transakcie; 3) vytvára právny rámec pre elektronické podpisy, elektronické pečate, elektronické časové pečiatky, elektronické dokumenty, elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky a certifikačné služby pre autentifikáciu webových sídiel. 4 Čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky. 5 Postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu je vymedzená v ustanovení 11, 14 a 16 zákona o dôveryhodných službách. 6 [Elektronické zdroje]. Režim prístupu : 4/1,

3 Visegrad Journal on Human Rights Vymedzeniu pojmov je v nariadení eidas určený článok 3 tejto kapitoly. Ide o také pojmy, ktoré sú v našom právnom poriadku (a najmä v dvoch základných právnych predpisoch - zákon o elektronickom podpise a zákon o e-governmente) vo väčšej miere vymedzené a tak by bolo vhodné skôr porovnať ich vymedzenie z hľadiska nariadenia eidas na jednej strane a z hľadiska nového zákona o dôveryhodných službách na strane druhej. Avšak s prihliadnutím na nevyhnutnosť zaoberať sa súborom nových pojmov, ktoré sú vymedzené v nariadení eidas a ktoré mala Slovenská republika už pomerne podrobne prv vymedzené v zákone o elektronickom podpise, ktorý bol týmto nariadením zrušený 7 a tiež v zákone o egovernmente, ktorý pojmovo priamo nadväzoval na zákon o elektronickom podpise, je práve článok 3 prvej kapitoly nariadenia z hľadiska vymedzenia pojmov rozhodujúci a určujúci pre ďalšiu analýzu zákona o dôveryhodných službách a jeho aplikáciu v podmienkach Slovenskej republiky. A keďže nariadenie eidas má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, zákon o dôveryhodných službách vo svojich ustanoveniach priamo odkazuje na toto nariadenie a z toho dôvodu aj vymedzenie pojmov v kapitole I. článok 3 tohto nariadenia je záväzné. 8 Predmet zákona o dôveryhodných službách. Predmetom zákona o dôveryhodných službách je úprava podmienok poskytovania dôveryhodných služieb, vymedzenie povinností poskytovateľov dôveryhodných služieb v zmysle čl. 3 ods. 19 nariadenia eidas, ako aj postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu v oblasti poskytovania dôveryhodných služieb a s tým súvisiace ukladanie sankcií za porušenie povinností podľa osobitného zákona, ktorým je nariadenie eidas 9. Poskytovateľom dôveryhodných služieb je podľa nariadenia eidas fyzická alebo právnická osoba poskytujúca jednu alebo viacero dôveryhodných služieb buď ako kvalifikovaný alebo nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb. Kvalifikovaný elektronický podpis a kvalifikovaná elektronická pečať. Vzhľadom na vymedzenie pojmov, ktoré nariadenie eidas definuje a ktoré boli vymedzené v zákone o elektronickom podpise, je potrebné poukázať na niektoré zmeny, ktoré toto nariadenie zavádza. Nariadenie eidas vymedzuje niekoľko typov elektronických podpisov, ktoré možno navzájom odlíšiť na základe ich použiteľnosti a najmä podľa úrovne ich bezpečnosti. Ide o elektronický podpis, zdokonalený elektronický podpis, zdokonalený elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte a kvalifikovaný elektronický podpis. Z pohľadu nariadenia eidas kvalifikovaný elektronický podpis ponúka najvyššiu úroveň bezpečnosti elektronický podpis vyhotovený osobou s údajmi na vyhotovenie elektronického podpisu (súkromný kľúč), ktoré sa nachádzajú v zariadení na vyhotovenie kvalifikovaného elektronického podpisu (QSCD), pre ktorú bol vydaný kvalifikovaný certifikát obsahujúci súvisiace údaje na validáciu elektronického podpisu (verejný kľúč), identitu tejto osoby (podpisovateľ) a osoby zodpovednej za vydanie tohto certifikátu (poskytovateľ kvalifikovanej dôveryhodnej služby vyhotovovania a overovania certifikátov) 10. Pri právnych úkonoch urobených elektronickými prostriedkami a pri používaní elektronického podpisu sú rozhodujúcimi predovšetkým jeho právne účinky. Podľa ustanovenia 40 ods. 4) Občianskeho zákonníka písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. V zmysle nariadenia eidas sa iba kvalifikovanému elektronickému podpisu a to bez potreby ďalšieho skúmania, priznávajú právne účinky rovnocenné s právnymi účinkami vlastnoručného podpisu. V podstate ide o zmenu resp. úpravu terminológie, t.j. pôvodný zaručený elektronický podpis, upravený v zákone o elektronickom podpise je v súčasnosti v novoprijatom zákone o dôveryhodných službách označo- 7 Zákon č. 215/2002 Z. z. zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky nové pojmy a inštitúty (elektronický podpis, elektronická pečať, zaručený elektronický podpis, zaručená elektronická pečať, časová pečiatka, certifikačná autorita, produkty pre elektronický podpis a pod.), definoval podmienky ich používania, povinnosti certifikačných autorít ako poskytovateľov služieb, technické a bezpečnostné požiadavky na používané systémy a zariadenia, ktoré konkretizoval vo vykonávacích predpisoch vydaných Národným bezpečnostným úradom (Dôvodová správa k zákonu o dôveryhodných službách [Elektronické zdroje]. Režim prístupu : 8 Zák. č. 272/2016 Z.z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách). 9 Nariadenie (EÚ) č. 910/ Dôvodová správa k zákonu o dôveryhodných službách ([Elektronické zdroje]. Režim prístupu : 18 Visegrad Journal on Human Rights

4 vaný ako kvalifikovaný elektronický podpis s tými istými účinkami v zmysle 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýto elektronický podpis musí byť uznávaný vo všetkých členských štátoch EÚ. Tak ako existuje pre elektronický podpis povinne niekoľko úrovní bezpečnosti, tak nariadenie eidas definuje (rovnako ako pri elektronickom podpise a podľa úrovne bezpečnosti) aj niekoľko typov elektronických pečatí a to: elektronickú pečať, zdokonalenú elektronickú pečať, zdokonalenú elektronickú pečať založenú na kvalifikovanom certifikáte a kvalifikovanú elektronickú pečať. Kvalifikovaná elektronická pečať v zmysle nariadenia eidas má najvyššiu úroveň bezpečnosti, pričom takúto kvalifikovanú elektronickú pečať môže vytvoriť iba právnická osoba s údajmi na vyhotovenie elektronickej pečate (súkromný kľúč), ktoré sa nachádzajú v zariadení na vyhotovenie kvalifikovanej elektronickej pečate (QSCD), pre ktorú bol vydaný kvalifikovaný certifikát obsahujúci súvisiace údaje na validáciu elektronickej pečate (verejný kľúč), identitu tejto osoby (pôvodcu pečate) a osoby zodpovednej za vydanie tohto certifikátu (poskytovateľ kvalifikovanej dôveryhodnej služby vyhotovovania a overovania certifikátov). Podstatou elektronických pečatí je ich použitie pre automatické zapečatenie dokumentov elektronickou pečaťou. Aj preto sa predpokladá a očakáva ich najväčšie použitie v súvislosti s automatickým zapečatením tam, kde je potrebné a nevyhnutné preukázať pôvod a integritu dokumentu (napr. v prípade výpisu z informačných systémov, doručenky pre odosielanie a doručovanie údajov kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky atď.). Pre tieto prípady by sa mala použiť najmä kvalifikovaná elektronická pečať. Keďže pri kvalifikovanej elektronickej pečati platí domnienka integrity dát a správnosti pôvodu týchto dát, s ktorými je kvalifikovaná elektronická pečať spojená, elektronické pečate by mali slúžiť ako dôkaz toho, že elektronický dokument vydala určitá právnická osoba, a ďalej poskytovať istotu o pôvode a integrite dokumentu. Certifikát pre elektronickú pečať možno vydať iba právnickej osobe. Národný bezpečnostný úrad ako orgán dohľadu a kontroly. V rámci II. kapitoly čl. 17 nariadenia eidas je vymedzený orgán dohľadu nad dôveryhodnými službami, ktorého úlohou je okrem iných úloh, vymedzených v nasledujúcich odsekoch citovaného čl. 17 najmä: dohliadať na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb usadených na území určujúceho členského štátu s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb a kvalifikované dôveryhodné služby, ktoré poskytujú, spĺňali požiadavky stanovené v tomto nariadení. Zároveň toto nariadenie v zmysle článku 17 ods. 5 umožňuje členským štátom zriadiť, udržiavať a aktualizovať dôveryhodnú infraštruktúru s využitím existujúcich národných riešení, pričom ponecháva na ich rozhodnutí, či zahrnú do uvedenej štruktúry všetkých poskytovateľov dôveryhodných služieb alebo iba tých poskytovateľov, ktorí získali kvalifikovaný štatút. V podmienkach Slovenskej republiky je orgánom dohľadu Národný bezpečnostný úrad, ktorého postavenie a pôsobnosť vo vzťahu k dôveryhodným službám je vymedzený v ustanovení 11 a nasl. zákona o dôveryhodných službách, pričom jeho úlohy vyplývajú priamo z čl. 17 a čl. 30 a 39 nariadenia eidas č.910/2014 a ktoré sa transponovali do nášho právneho poriadku týmto zákonom. V našom právnom poriadku bolo postavenie a pôsobnosť NBÚ pomerne podrobne upravené, preto úlohy úradu upravené v zákone o dôveryhodných službách reflektujú najmä požiadavky, ktoré vychádzajú z nariadenia eidas a k nemu vydaných vykonávacích predpisov. Účelom toho je najmä zachovanie kontinuity doposiaľ zabezpečovaných činností Národným bezpečnostným úradom. Osobitne je v 12 zákona o dôveryhodných službách upravená kontrola a dohľad nad ustanoveniami tohto zákona, ktorú vykonáva NBÚ. Jeho povinnosťou je vykonávať predbežný a následný dohľad nad kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodných služieb a následný dohľad vo vzťahu k nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb. Orgán dohľadu musí podľa článku 18 nariadenia eidas spolupracovať a poskytovať pomoc ostatným orgánom dohľadu, aby bol zabezpečený jednotný výkon činností orgánov dohľadu. V snahe zabezpečiť bezpečnosť poskytovania dôveryhodných služieb nariadenie eidas sa prevzali do zákona o dôveryhodných službách aj ustanovenia týkajúce sa sankcií. V článku 16 nariadenia eidas, je upravená povinnosť členských štátov stanoviť a upraviť základné pravidlá ukladania sankcií za porušenie tohto nariadenia, pričom hlavným cieľom týchto sankcií je ich účinnosť, primeranosť ale aj určité odrádzanie od konaní, ktoré by boli v rozpore s týmto nariadením. Aj preto konštrukcia sankcií má byť taká, aby sa rozlišovalo medzi kvalifikovaným a nekvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodných služieb. Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb. Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb poskytuje ako kvalifikované len tie dôveryhodné služby, na ktoré mu je udelený kvalifikovaný štatút. Vzhľadom na prijatý zákon o dôveryhodných službách, ktorým bol zrušený zákon o elektronickom podpise, je potrebné 4/1,

5 Visegrad Journal on Human Rights zdôrazniť, že od 1. júla 2016 sú akreditovaní poskytovatelia certifikačných služieb, ktorí získali akreditáciu na základe zákona č. 215/2002 Z. z. a v zmysle článku 51 ods. 3 nariadenia eidas považovaní za kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodnej služby vydávajúcej kvalifikované certifikáty, a to najdlhšie do 30. júna Poskytovatelia inej dôveryhodnej služby musia však na získanie kvalifikovaného štatútu postupovať podľa článku 21 nariadenia eidas, ktoré upravuje začatie poskytovania kvalifikovanej dôveryhodnej služby. Ak poskytovatelia dôveryhodných služieb zatiaľ bez kvalifikovaného štatútu zamýšľajú začať poskytovať kvalifikované dôveryhodné služby, musia predložiť orgánu dohľadu oznámenie o svojom zámere. Súčasťou tohto oznámenia je aj správa o posúdení zhody, ktorú vydal orgán posudzovania zhody 11. Kvalifikovaní poskytovatelia dôveryhodných služieb môžu začať poskytovať kvalifikovanú dôveryhodnú službu po tom, čo sa kvalifikovaný štatút uvedie v dôveryhodných zoznamoch uvedených v článku 22 ods. 1, podľa ktorého každý členský štát je povinný vytvoriť, viesť a uverejňovať dôveryhodné zoznamy vrátane informácií týkajúcich sa kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb, pre ktorých je príslušný, spolu s informáciami týkajúcimi sa kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ktoré budú poskytovať. Tieto zoznamy musia byť vytvorené a vedené v zmysle čl. 22 bod 2 nariadenia, podľa ktorého členské štáty zabezpečeným spôsobom vytvoria, budú viesť a uverejňovať elektronicky podpísané alebo zapečatené dôveryhodné zoznamy uvedené v odseku 1 a to vo forme, vhodnej na automatizované spracovanie. Identifikácia a autentifikácia osôb. Keďže ťažisko právnej úpravy týkajúcej sa identifikácie a autentifikácie osôb v Slovenskej republike je upravené zákonom č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-governmente) v znení neskorších predpisov, zákon o dôveryhodných službách upravuje len elektronickú identifikáciu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je potrebná pre poskytnutie on-line služby na základe prostriedkov elektronickej identifikácie. Nariadenie eidas ponecháva na členských štátoch rozhodnutie, ktorá schéma elektronickej identifikácie, ktorú štáty využívajú v rámci národnej úpravy bude notifikovaná komisii a bude sa využívať od roku 2018 cezhranične. Cieľom nariadenia eidas je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvorením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných on-line služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v EÚ. Nariadenie eidas práve v záujme posilnenia dôvery pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvára podmienky pre vzájomné uznávanie kľúčových cezhraničných prostriedkov komunikácie ako sú elektronická identifikácia, elektronické dokumenty, elektronické podpisy a elektronické doručovacie služby. Aj preto je hlavným cieľom zákona o dôveryhodných službách implementovať nariadenie eidas a zároveň aj riešiť aplikačné problémy praxe v danej oblasti. Zákon o dôveryhodných službách však rieši iba tie časti nariadenia eidas, ktoré sú aplikovateľné od 1. júla 2016, tzn. problematiku služieb vytvárajúcich dôveru. Nariadenie eidas upravuje oblasť pravidiel pre dôveryhodné služby. Sú to služby pre vyhotovovanie, overovanie a validáciu elektronických podpisov, elektronických pečatí, elektronických časových pečiatok, služby pre elektronické dokumenty, elektronické doručovacie služby pre registrované zásielky a služby pre vyhotovovanie, overovanie a validáciu certifikátov pre autentifikáciu webových sídiel ako aj ďalšie inštitúty, súvisiace s dôveryhodnými službami. Zákon o dôveryhodných službách je vo vzťahu k nariadeniu eidas implementačným (vykonávacím) právnym predpisom, ktorého účelom je doplnenie nariadenia eidas. 11 V podmienkach Slovenskej republiky zatiaľ nebol zriadený orgán posudzovania zhody, čo je neprijateľné, ak zákon o dôveryhodných službách nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. 20 Visegrad Journal on Human Rights

6 Regulation eidas governing the field of rules for trusted services. These are services for the execution, verification and validation of electronic signatures, electronic seals, electronic time stamps, service for electronic documents, electronic delivery services for registered shipments and services for the execution, verification and validation of certificates for authentication of Web Sites as well as other institutes related trusted services. 1. [Elektronické zdroje]. Režim prístupu : 2. [Elektronické zdroje]. Režim prístupu : LEX%3A32014R0910/. Daniela Gregušová 4/1,