Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum Manuál Mgr. Iveta Mišová, Mgr. Ľubica Vyberalová, JUDr. Zuzana Stavrovská Združenie na

Prepis

1 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum Manuál Mgr. Iveta Mišová, Mgr. Ľubica Vyberalová, JUDr. Zuzana Stavrovská Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR Švabinského 7, Bratislava, tel./fax: 02/ , 68 zpmpvsr@zpmpvsr.sk,

2 Manuál je financovaný ESF IS EQUAL. Európska únia prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.

3 Niekoľko inovatívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím ESF Iniciatíva Spoločenstva EQUALi Názov priority: Posilňovanie sociálnej ekonomiky (tretieho sektora) najmä verejnoprospešných služieb so zameraním na zvyšovanie kvality pracovných miest. Názov opatrenia: Posilňovanie kapacity mimovládnych organizácií sociálnej ekonomiky ako aktéra zmierňovania nerovností na trhu práce. Partneri projektu: Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR, Švabinského 7, Bratislava Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Petržalke, Žehrianska 9, Bratislava Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Prešove, Višňová 8, Prešov Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím Nádej v Košiciach, Varšavská 12, Košice Domov sociálnych služieb pre deti Hestia Pezinok, Jesenského 12, Pezinok Manuál 3

4 Dohoda o nadnárodnej spolupráci TCA medzi partnermi: ZPMP v SR, ILSIB Španielsko, Ri.So.R.S.A. Taliansko. Nadnárodné partnerstvo L.A.S.I.D. (z anglického Labour and Social Insertion of the Persons with Disability, v slovenčine: Práca a sociálne začlenenie osôb s postihnutím) Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP v SR) s partnermi od marca 2005 do 31. decembra 2007 realizovali projekt pod názvom Niekoľko inovatívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím, podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Iniciatívy spoločenstva EQUAL. Riešenie problematiky a postavenia občanov s mentálnym postihnutím a ich rodín spadá do kompetencie viacerých rezortov. Medzi najdôležitejšie rezorty patrí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva SR. Postupnou transformáciou spoločnosti, decentralizáciou štátnej správy prešli mnohé kompetencie v oblasti poskytovania služieb zo štátu na verejnú správu, samosprávne kraje a obce a verejnoprávne inštitúcie. Poskytovať zdravotnícke, sociálne, ale aj vzdelávacie služby môže nielen verejná správa, ale po splnení určitých podmienok aj fyzické a právnické osoby (ziskové aj neziskové). Vláda a NR SR vytvorili základné pluralitné podmienky na poskytovanie služieb. 4 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

5 Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutími v Slovenskej republikei Kto je a čo robí? ZPMP v SR je dobrovoľná nezisková organizácia, ktorá má viac ako členov združených v 59 miestnych združeniach s právnou subjektivitou. Členovia sú ľudia s mentálnym postihnutím, ich rodičia, príbuzní, priatelia, známi, rôzni odborníci a sympatizanti. Hlavným poslaním je všeobecná podpora činností a opatrení, zameraných na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím a ich rodín, bez ohľadu na to, či človek s postihnutím, jeho rodičia alebo opatrovníci sú členmi združenia. ZPMP v SR poskytuje účinnú podporu a poradenstvo v oblasti včasnej starostlivosti, rehabilitácie, predškolskej a školskej starostlivosti, denných stacionárov, ambulantných a poradenských služieb, zabezpečovania pracovných príležitostí, chránených pracovísk, chránených bývaní, samostatného vzdelávania a doškoľovania profesionálnych a dobrovoľných pracovníkov. V priebehu legislatívneho procesu predkladá štátnym orgánom návrhy a pripomienky na zlepšovanie starostlivosti o ľudí s mentálnym postihnutím. Združenie sa snaží chrániť záujmy a práva ľudí s mentálnym postihnutím presadzovaním takých legislatívnych noriem, ktoré zaručujú dodržiavanie základných ľudských práv vo všetkých oblastiach života. Snaží sa pozitívne ovplyvňovať postoje verejnosti a odbúravať predsudky v mysliach ľudí. Chce, aby verejnosť akceptovala právo ľudí s mentálnym postihnutím na vzdelanie a prácu, právo na samostatný život, na sebarealizáciu, sebauplatnenie, aby našli zmysel svojho života, pocit užitočnosti, aby sa mohli integrovať. Usporiadava a zabezpečuje prednášky, semináre, konferencie a sympóziá, kurzy, kongresy a výstavy prác svojich členov, organizuje rekondičné a rehabilitačné pobyty, zájazdy a výmenné pobyty i účasť svojich členov na podujatiach iných humanitných a charitatívnych organizácií. V rámci miestnych združení sa vytvára sieť chránených dielní, pracovísk, denných stacionárov a podobných zariadení a služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím. ZPMP v SR vydáva časopis Informácie, časopis To sme my, odborné publikácie, venované problematike mentálneho postihnutia. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím vzniklo 12. júna 1980 z iniciatívy bratislavských rodičov detí s mentálnym postihnutím. Viedla ich k tomu potreba spájať sa a združovať, získavať vzájomné skúsenosti, ale aj Manuál 5

6 potreba vytvárať nové formy starostlivosti a pomoci pre ľudí s mentálnym postihnutím. Činnosť združenia vychádzala z praktických poznatkov a skúseností rodičov a vychovávateľov ľudí s mentálnym postihnutím všetkých vekových skupín, čím sa dotýkala širokej problematiky počnúc zdravotníckou, cez školstvo, profesionálnu prípravu, psychoterapiu rodičov, sociálne problémy a podobne. V roku 1984 vznikli i pobočky združenia v Košiciach, Vranove nad Topľou, Martine, Žiline a Banskej Bystrici. Hlavnou myšlienkou, ktorou sa združenie riadilo, je výrok prof. Matějčeka: To, čo nás postihlo, nie je údel, ktorý musíme vytrpieť, ale úloha, ktorú musíme vyriešiť. Začali sa organizovať rôzne pravidelné i občasné akcie, ktorými sa dopĺňala štátna starostlivosť o ľudí s mentálnym postihnutím. V roku 1986 sa podarilo zriadiť prvý Klub rodičov a detí v Bratislave, kde sa členovia združenia stretávali v záujmových krúžkoch, na oslavách a besedách. V tom čase už malo ZPMP takmer 500 individuálnych a 13 kolektívnych členov. Medzi najvážnejšie problémy, ktoré v tom čase trápili rodiny, bolo vzdelávanie detí, ktoré nezvládali požiadavky osobitnej školy, možnosti vyučenia alebo zaučenia a pracovného uplatnenia. Bremenom pre rodičov bola starosť o deti v čase, keď pre chorobu alebo pokročilú starobu sa nemôžu o deti starať. Naliehavo žiadali zriaďovanie denných a týždenných pobytov, ako aj ústavov sociálnej starostlivosti vo všetkých väčších mestách, aby ich deti neboli vytrhnuté z prostredia, kde žili celý život. Po roku 1989 vznikali nové miestne ZPMP po celom Slovensku. Bratislavské ZPMP sa rozdelilo na 4 časti a pridalo sa k nim nové petržalské ZPMP. V rámci ZPMP bola zaregistrovaná bohatá dobrovoľnícka a svojpomocná činnosť vo forme klubov, výletov do prírody, na výstavy, do zahraničia. Konali sa rôzne výtvarné a športové súťaže, rekondično-rehabilitačné pobyty, víkendy zdravia. V roku 1990 na I. národnej konferencii vznikol nový právny subjekt ZPMP ako nezávislé občianske združenie. V spolupráci s nemeckou organizáciou Lebenshilfe nastal rozvoj regionálnych programov pre ZPMP a vytvoril sa strešný aparát centrála. Začali sa presadzovať myšlienky regionálneho rozvoja a pôsobenia organizácie prostredníctvom miestnych ZPMP, ktorých sieť sa rozširovala vďaka programu PHARE. Postupne sa rozrástla do dnešných 59 miestnych ZPMP. Poznatky, skúsenosti, rady, aktivity združenia, výmena informácií to všetko sa deje prostredníctvom časopisu Informácie, ktorý vychádza od roku Je v ňom priestor pre odborné články, svoje rubriky tam majú členovia združenia, ale aj ďalší ľudia, ktorí chcú vyjadriť svoj názor. Združenie 6 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

7 vydáva časopis To sme my, venovaný problematike sebaobhajovania. Na jeho vydávaní participujú samotní sebaobhajcovia. V rámci publikačnej činnosti vychádzajú viaceré odborné brožúrky a publikácie. Jednou z priorít činnosti združenia je vzdelávanie. Uskutočnili sa celoslovenské odborné semináre, kurzy, školenia, besedy, prednášky pre rodičov, odborníkov, študentov i samotných ľudí s mentálnym postihnutím. Vzdelávanie pokračuje rôznymi formami dodnes. V roku 1994 sa konal I. medzinárodný kongres ZPMP pod názvom Naša rodina kvalita života pre každého. Stal sa miestom stretnutia našich i zahraničných odborníkov, predstaviteľov štátnej správy, miestnych zastupiteľstiev, rodičov, samotných ľudí s mentálnym postihnutím, zamestnancov špeciálnych škôl, ústavov a iných. Kongres vytvoril priestor pre stretnutia celých rodín s postihnutým členom a stal sa odrazom pre ďalšie tvorivé stretnutia všetkých, ktorí chcú prispievať k zlepšeniu podmienok života ľudí s mentálnym postihnutím. O dva roky neskôr sa konal II. medzinárodný kongres ZPMP Chcem pracovať viem pracovať. Právo na prácu, dôstojné životné podmienky na realizáciu svojich schopností a plánov aj pre ľudí s mentálnym postihnutím, to boli hlavné dôvody na jeho zorganizovanie. Na kongrese sa prezentovala situácia v oblasti prípravy na prácu a zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku. K problematike sa vyjadrili predstavitelia zahraničných organizácií, rodičia, ľudia s mentálnym postihnutím, zástupcovia štátnej správy i neštátnych zariadení a organizácií. Situáciu vo vzdelávaní ľudí s mentálnym postihnutím vo veľkých mestách a v malých komunitách na vidieku, pozitívne iniciatívy vychádzajúce z aktivít učiteľov a rodičov a ich skúsenosti s možnosťami integrácie dieťaťa s mentálnym postihnutím do školského prostredia a do spoločnosti prezentoval III. medzinárodný kongres Vzdelávanie pre všetkých. Cieľom bolo predstaviť nové prístupy v individualizácii vzdelávania, ako aj programy vzdelávania pre deti s ťažkým mentálnym postihnutím. Kongres vytvoril priestor pre diskusiu o možnosti vzdelávania všetkých detí bez rozdielu. Združenie každý rok organizuje celoslovenské konferencie s medzinárodnou účasťou na rôzne témy sociálne služby, zamestnávanie, sebaobhajovanie a podobne. Vytvára tým priestor na širokú diskusiu odbornej i laickej verejnosti. Veľkú pozornosť venuje ZPMP výtvarným aktivitám. Každoročne sa koná celoslovenská súťažná prehliadka výtvarných prác ľudí s mentálnym postihnutím pod názvom Výtvarný salón ZPMP, do ktorej sa zapájajú domovy Manuál 7

8 sociálnych služieb, špeciálne školy, ale aj jednotlivci. Jej cieľom je ukázať výtvarný talent umelcov s postihnutím, vytvoriť komunikačný most medzi nimi a verejnosťou a meniť postoje a predsudky spoločnosti. Tradícia rekondično-rehabilitačných pobytov sa začala písať dávnejšie. Pobyty pre celé rodiny spolu so zdravými i postihnutými deťmi sa organizovali až v 90. rokoch. V roku 1995 sa začali konať celoslovenské pobyty, ktoré okrem rekondície a rehabilitácie mali za cieľ i vzájomnú výmenu skúseností rodín z celého Slovenska. Pridali sa k nim i pobyty samotných dospelých ľudí s mentálnym postihnutím spolu s asistentmi, ktoré sa konajú každoročne. V rámci rozvoja ZPMP v SR nastal veľký rozvoj miestnych ZPMP. Niektoré fungujú ako svojpomocné skupiny, ktoré si identifikujú svoje potreby a snažia sa ich uspokojiť. Chodia na výlety, pobyty, víkendy, tábory. Organizujú besedy, koncerty, výstavy, stretávajú sa pri spoločenských udalostiach či športových súťažiach. Aktivity sú rôzne a záležia na potrebách a ľuďoch v tej-ktorej komunite, akú činnosť združenie vyvíja. Mnohé miestne združenia poskytujú sociálne služby, iné sa venujú zamestnávaniu. Celkove je činnosť zameraná na pomoc, podporu ľuďom s mentálnym postihnutím a ich rodinám v snahe maximálnej integrácie a začlenenia tejto skupiny občanov do spoločnosti. Mnohé združenia vykonávajú vysoko profesionálnu činnosť a poskytujú služby pre deti i dospelých. Medzi takéto organizácie patria aj partneri projektu ZPMP Nádej v Košiciach, ZPMP v Prešove a ZPMP v Petržalke. ZPMP v Petržalke prevádzkuje tiež pracovno-socializačné centrum IMPULZ s chránenou dielňou, v ktorej sú pri výrobe sviečok, ručného papiera a výrobkov z dreva zamestnaní traja ľudia s mentálnym postihnutím, ďalším deviatim klientom sú poskytované pracovno-rehabilitačné služby dennou formou. Organizuje voľnočasové aktivity pre rodiny s mentálne postihnutým členom, stretnutia rodičov na výmenu skúseností, poradenstvo v oblasti sociálnej legislatívy a pri dosahovaní cieľov spolupracuje s partnerskými ZPMP v ostatných regiónoch. 8 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

9 Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Hestiai (ďalej len DSS HESTIA) Účel: poskytovanie starostlivosti deťom s duševnými poruchami a poruchami správania Kontakt: tel./fax 033/ , dsshestia@stonline.sk Klienti navštevujúci zariadenie majú to šťastie, že nestratili rodinné zázemie. Rodičia sa rozhodli znášať nepriazeň osudu, narodenie postihnutého dieťaťa, starostlivosťou v domácom prostredí. Po vzniku DSS HESTIA kombinujú domácu starostlivosť so starostlivosťou v inštitúcii. Rodina však neustále musí prispôsobovať svoj životný štýl svojmu postihnutému členovi, nehovoriac aj o jej zvýšenej finančnej záťaži. Klientom, ale nechýba rodičovská láska a citové zázemie. Zariadenie poskytuje odbornú pomoc a služby, trávenie času v kolektíve. Dostávajú nové podnety na svoj rozvoj, ktorý je síce oneskorený, ale neustále pomaly napreduje. Tým, že kapacita DSS HESTIA je 20 miest a sídli v rodinnom dome, zamestnanci sa snažia klientom vytvárať pocit domova. V súčasnosti najmladšie dieťa má 12 rokov, najstaršie 36, ale ich rozumové schopnosti nepresahujú v mnohých oblastiach úroveň dieťaťa v predškolskom veku. Pri vstupe do projektu EQUAL sme poskytovali služby iba deťom. Podľa Zákona o sociálnej pomoci išlo o zariadenie pre deti a tie by mali v ňom zostať najdlhšie do 25 rokov veku. Na naše žiadosti nám zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj od rozšíril poskytovanie sociálnych služieb aj dospelým klientom s mentálnym postihnutím. Na druhej strane, po novelizácii školského zákona v roku 2000, o povinnosti všetkých detí absolvovať školskú dochádzku, aj zdravotne postihnutých, nie je záujem o poskytovanie služieb deťom. V súčasnosti máme iba 2 klientov do 18 rokov. Okrem základnej diagnózy (mentálneho postihu) takmer každý klient má pridružený ďalší postih telesný, zrakový, sluchový, rečový, 4 majú diagnózu autizmus alebo autistické rysy. Táto rôznorodosť postihov kladie zvýšené nároky na prácu s nimi a materiálne vybavenie. DSS HESTIA vznikol v r Bolo to obdobie po nežnej revolúcii (1989), kedy nastali priaznivejšie a humánnejšie podmienky na rozvoj sociálnych služieb. Humánnejšie v tom, že sa začali otvárať zariadenia s menšou kapacitou, prevládala denná a týždenná forma pred celoročnou. Prvým zriaďovateľom DSS HESTIA bol Okresný úrad Bratislava-vidiek, išlo o štátne zariadenie. Iniciátorom vzniku boli rodičia postihnutých detí, pretože v blízkom Manuál 9

10 okolí neexistovali služby, ktoré by zabezpečili starostlivosť ich deťom aspoň počas ich pracovnej doby. Pri vzniku zariadenie dostalo do vienka názov Ústav pre mentálne postihnuté deti s týždenným a denným pobytom. Názov bol výstižný, ale okrem svojej dĺžky obsahoval aj výraz mentálne postihnutý, čím hneď traumatizoval predovšetkým rodičov. Preto po roku prevádzky od júla 1993 došlo k zmene názvu na DSS HESTIA. Hestia bola grécka bohyňa, ochrankyňa domáceho kozubu, požehnania a útočišťa všetkým. V r sa zriaďovateľom DSS HESTIA stal Krajský úrad v Bratislave. Presunom kompetencií zo štátu na samosprávu od zriaďovateľská pôsobnosť prešla na Bratislavský samosprávny kraj. Úlohou DSS HESTIA od jej vzniku je poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti, t.j. stravovanie, bývanie a zaopatrenie a ďalšej starostlivosti, ktorou je výchova, poradenstvo, záujmová, kultúrna, rehabilitačná, rekreačná činnosť a pracovná terapia. Ďalej sa podieľa na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti a v spolupráci so Špeciálnou základnou školou v Pezinku aj vzdelávania detí v školskom veku. Jednou z prvoradých úloh je podieľať sa na začlenení ľudí s mentálnym postihnutím do bežného života. Samozrejmosťou sú vychádzky do mesta, návštevy cukrární, ale aj nakupovanie si drobností v obchodoch. DSS HESTIA spolupracuje so základnými a strednými školami v regióne. Klienti sa pravidelne zúčastňujú na podujatiach v Malokarpatskej knižnici a navštevujú Centrum voľného času. Každoročne vystupujú s kultúrnym programom na podujatí, ktoré organizuje mesto Pezinok ku Dňu zdravotne postihnutých ľudí. Ďalej spolupracuje s Ústavom sociálnej starostlivosti v Mladej Boleslavi, partnerskom meste Pezinka. Starostlivosť a služby deťom poskytuje 17 zamestnancov v profesiách špeciálny pedagóg, vychovávateľ, zdravotné sestry, pracovný inštruktor, sociálna pracovníčka, opatrovateľky a prevádzkoví zamestnanci. V posledných rokoch vzhľadom na to, že z detí sa stali dospelí ľudia sa väčšia pozornosť v práci s klientmi kladie na pracovnú terapiu. Pracovná inštruktorka vykonáva s nimi zmysluplnú prácu v podmienkach zariadenia, nacvičuje nové pracovné zručnosti. Cieľom je hľadať možnosti ich uplatnenia sa na pracovnom trhu (voľný trh práce, chránená dielňa). 10 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

11 Popis projektui Hlavným cieľom projektu Niekoľko inovatívnych nástrojov na podporu zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím bola podpora zamestnanosti občanov s mentálnym postihnutím prostredníctvom vzdelávacej, poradenskej a informačnej činnosti zacielenej na znižovanie nerovností na trhu práce a na posilnenie vplyvu regionálnych mimovládnych organizácií, na redukciu diskriminácie v oblasti vzdelávania, zamestnávania, rovný prístup k informáciám a k vyrovnávaniu diskriminácie na základe rozdielu pohlaví. Cieľovou skupinou boli občania s mentálnym postihnutím, rodičia a zamestnanci zariadení sociálnych služieb. Čiastkové ciele projektu Rozvoj a zriadenie centier komplexných služieb komunitného charakteru zameraných na poskytovanie informačnej, poradenskej a vzdelávacej činnosti v Prešove a v Košiciach. V centrách sa poskytuje poradenský servis občanom s mentálnym postihnutím, ich rodinám a odborníkom pracujúcim v prospech občanov s mentálnym postihnutím. Centrá koordinujú spoluprácu miestnych združení v regióne pri presadzovaní práv a záujmov, spolupracujú so združeniami, so samosprávnym krajom, zabezpečujú prenos informácií zdola nahor a naopak. Vytvorenie Internet poradne, vybudovanie informačných databáz a ich priebežná aktualizácia. Prostredníctvom Internet poradne sa poskytuje klientom poradenstvo a aktuálne informácie. Odborníci z oblasti sociálnej práce, práva a špeciálnej pedagogiky odpovedajú na otázky rodičov, zákonných zástupcov, odborníkov a aktivistov miestnych združení. Prostredníctvom databázového systému je možné získať potrebné informácie podľa špecifík jednotlivých regiónov. Databáza slúži rodinám s občanom s mentálnym postihnutím. Súčasťou databázy sú informácie z oblasti vzdelávania, legislatívy, sociálneho zabezpečenia a podporných sociálnych služieb. Príprava a realizácia vzdelávacích kurzov pre dospelých občanov s mentálnym postihnutím a pre zamestnancov DSS. Prvým cieľom bolo vytvorenie vzdelávacieho programu, ktorý rešpektoval individuálne potreby ľudí s mentálnym postihnutím s cieľom osvojiť si sociálne zručnosti nevyhnutné na začlenenie sa do pracovného prostredia. Manuál 11

12 Realizácia týchto vzdelávacích programov prebehla v Špeciálnej základnej škole v Prešove, v Republikovej centrále ZPMP v SR a v Pracovno-socializačnom centre Impulz ZPMP v Petržalke. Vzdelávací kurz bol prispôsobený vzdelávacím potrebám ľudí s mentálnym postihnutím, rešpektoval psychické a intelektuálne požiadavky a venoval sa predovšetkým tréningu sociálnych a profesijných zručností, ktoré sú spolu s pracovnými zručnosťami nevyhnutným predpokladom aktívneho a úspešného pracovného začlenenia. Druhým cieľom bolo vytvorenie a realizácia vzdelávacieho programu pre zamestnancov DSS pre ľudí s mentálnym postihnutím. Zamestnanci DSS predstavujú skupinu ľudí, ktorá má veľký vplyv a podiel na celkový rozvoj užívateľa ich služieb. A preto je potrebné, aby v DSS pracoval preškolený personál, ktorý vedie človeka s mentálnym postihnutím k pracovnému výkonu a stimuluje ho k tvorbe takých pracovných návykov a takého sociálneho správania, ktoré mu v budúcnosti uľahčí jeho prechod do chráneného, či nechráneného pracovného prostredia. Ciele nadnárodného partnerstva: rozvíjať spoločné pracovné skúsenosti (oblasť pracovného poradenstva, odborného vzdelávania a sociálnej a pracovnej integrácie) vytvoriť profil špecifického odborného pracovníka sprostredkovateľa v procesoch sociálnej a pracovnej integrácie vytvoriť prenosný model sociálnej farmy za využitia skúseností z iných krajín zdieľanie dobrej praxe v oblasti metodiky použitej pri budovaní centier integrovaných služieb v jednotlivých projektoch vytvorenie nástrojov a metodológii na boj proti predsudkom a diskriminácii 12 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

13 Projekt svojimi cieľmi prispel k odstraňovaniu diskriminácie a nerovností na trhu práce občanov s mentálnym postihnutím a ich rodinných príslušníkov. Poskytol priestor na rozvoj, overovanie a aplikovanie nových postupov a metód, ktoré sa budú realizovať v rámci poradenskej a vzdelávacej činnosti. Navrhované riešenia svojou inovatívnosťou otvorili ďalšie možnosti aktívneho začlenenia občanov s mentálnym postihnutím. Pri koncepcii predloženého projektu ZPMP v SR vychádzalo z niekoľkých národných i nadnárodných strategických dokumentov. Projekt bol zostavovaný predovšetkým v súlade s Plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Jedným z významných dokumentov, na ktoré projekt obsahovo nadviazal, bol Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky Medzi základné úlohy tohto plánu patrilo: zvýšenie integrácie občanov so zdravotným postihnutím na trh práce a podpora udržania a vytvárania pracovných návykov. Obe tieto úlohy sú zakomponované do špecifických cieľov projektu a počas jeho realizácie sa partneri spolupodieľali na ich dosahovaní na regionálnej úrovni. Ďalším opatrením tohto plánu bolo: vytvárať podmienky na rozvoj celoživotného vzdelávania. Práve skupina osôb s mentálnym postihnutím nepatrí medzi tie, ktoré majú príležitosť rozširovať svoju kvalifikáciu a vedomosti, a tým sa pripraviť na vstup na trh práce. Vďaka realizácii projektu rozvojoví partneri prispeli k čiastočnému odstráneniu deficitu vo vzdelávaní a vytvoreniu modelu celoživotného vzdelávania dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Projekt rešpektoval i základné princípy Iniciatívy spoločenstva EQUAL: vytváraním modelových regionálnych vzdelávacích informačno-poradenských centier podporuje boj proti diskriminácii a nerovnostiam príležitostí. Riešenia ponúkané projektom prispeli k zlepšeniu pozície občanov s mentálnym postihnutím. Projekt zohľadnil princíp partnerstva, nakoľko do jeho realizácie boli zapojené 1 koordinujúca a 4 partnerské organizácie. Okrem domácej spolupráce sa vďaka projektu rozvíjali nadnárodné pracovné vzťahy, ktoré boli na báze hľadania, overovania a implikovania najlepších riešení spojených s cieľmi projektu. Projekt zohľadnil i samotný programový dokument iniciatívy spoločenstva EQUAL a konkrétne jeho opatrenie Posilňovanie kapacity mimovládnych a iných organizácií sociálnej ekonomiky ako aktéra zmierňovania nerovností na trhu práce. Prípravou a realizáciou vzdelávacích aktivít pre niekoľko cieľových skupín (občanov s mentálnym postihnutím, zamestnancov sociálnych služieb), budovaním databáz pre informačné a poradenské centrá a rozvojom centier komplexných služieb spĺňa špecifické ciele výzvy 2004/2.1/01. Manuál 13

14 Projekt nadviazal i na niekoľko medzinárodných dokumentov. Jedným z nich bola Stratégia pre zamestnanosť a lepšiu prácu pre všetkých, ktorá sa prijala v polovici januára 2003 a bola zverejnená prostredníctvom Oznámenia Európskej komisie. Táto stratégia uznáva dôležitosť vytvorenia inkluzívneho trhu práce ako jedného z troch cieľov budúcej Európskej stratégie zamestnanosti. Všetky tieto aktivity priamo i nepriamo prispeli k vyrovnávaniu príležitostí a zlepšeniu postavenia ľudí s mentálnym postihnutím na trhu práce. Diskriminácia na trhu práce sa v prípade tejto skupiny ľudí dá odstrániť i prostredníctvom vzdelávania. Okrem vzdelávania vďaka informačným a poradenským databázam sa poskytovali poradenské služby zacielené priamo na požiadavky a potreby konkrétnych osôb s konkrétnymi potrebami. I takéto informačné poradenstvo prispelo k podpore zamestnanosti, a to predovšetkým rodičom. Východiská projektu Projekt vychádzal zo skutočnosti, že v súčasnosti neexistuje primeraný poradenský a vzdelávací systém pre občanov s mentálnym postihnutím, ktorý by jednak rešpektoval ich individuálne potreby, ale i pomohol im pri riešení ich životnej situácie. V prípade, že potrebuje človek s mentálnym postihnutím pomoc pri hľadaní práce, pri riešení vlastnej životnej situácie, naráža na mnohé bariéry. Ako prvé spomíname komunikačné bariéry, ktoré bránia jedincovi s mentálnym postihnutím primerane pochopiť zložito podané informácie. Preto s nimi ani sám nevie narábať a využívať ich. To sa premieta do jeho neschopnosti nájsť si či trvalejšie udržať primeranú platenú prácu. Poskytnutím primeraných, zrozumiteľných informácií a poradenstva zohľadňujúceho špeciálne potreby človeka s mentálnym postihnutím sa podporila jeho schopnosť hľadať riešenia svojej situácie a uplatnenia na trhu práce. V rámci aktivít projektu sme sa sústredili i na podporu a rozvoj jeho osobnostných, pracovných, sociálnych a komunikačných charakteristík. Vzdelávacími kurzmi sa mali možnosť ľudia s mentálnym postihnutím pripraviť na vstup na trh práce, a to na základe ich špecifických vzdelávacích potrieb. V súčasnosti ešte stále chýba prepojenie medzi zariadeniami sociálnych služieb a trhom práce. Zamestnanci domovov sociálnych služieb si nie vždy uvedomujú dôležitosť pripravovať človeka s mentálnym postihnutím nielen na pracovné úkony, ale aj na úspech na pracovisku, ktorý je neraz podmienený ovládaním sociálnych a komunikačných zručností. Vzdelávaním personálu DSS sa podporil vstup ľudí s mentálnym postih- 14 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

15 nutím na trh práce a pôsobilo sa na zmenu postojov týchto zamestnancov. Vybudovaním regionálnych centier nastalo prepojenie informácií a poskytovalo sa poradenstvo a podpora osobám, ktoré sa chcú zamestnať, alebo inak riešiť svoju životnú situáciu v prípade, že sú mentálne hendikepovaní. Aj poradenský servis poskytol podporu rodinám s mentálne postihnutým členom. Vybudovaním informačných databáz sa zabezpečila prepojenosť a komplexnosť informácií. Informácie sa poskytli veľmi prehľadne, jednoznačne a človek s mentálnym postihnutím, či jeho rodina ušetrili čas i energiu pri ich vyhľadávaní. Mnoho rodinných príslušníkov musí pre postihnutie svojho člena dlhodobo zostať doma a nemajú možnosť cestovať alebo vyhľadávať informácie samostatne predovšetkým pre časovú náročnosť ich získania. Kvalitné poradenstvo je pre nich nedostupné, sami sa stávajú nezamestnanými, či poberateľmi príspevkov na kompenzáciu sociálnej núdze, resp. dávok v hmotnej núdzi. Vytvorením poradenských centier a Internet poradne sme prispeli k bezbariérovosti informácií, a tým nepriamo podporili zamestnanie sa rodinných príslušníkov. Mnohé neziskové organizácie napriek získaniu právnej subjektivity nie sú primeraným podporným článkom pracovnej a sociálnej integrácie človeka s mentálnym postihnutím. Prostredníctvom vzdelávacích aktivít projektu, vydaním manuálov a odborných textov a iných aktivít pripravených v projekte sa posilnilo postavenie a profesionalita miestnych združení ZPMP, zlepšila sa výmena informácií a prepojenie medzi jednotlivými miestnymi združeniami ZPMP. Manuál 15

16 Ako postupovať pri zriadení krajského poradenského centrai Partneri Na začiatku je potrebné vytvorenie pracovnej skupiny na vybudovanie centra. Záleží na cieľovej skupine, ktorú chceme zastupovať. V prípade projektu to boli zástupcovia občianskych združení. Je možné prizvať k spolupráci akékoľvek dôležité osobnosti a inštitúcie v regióne. Nasleduje oslovenie účastníkov, vytvorenie pracovnej skupiny a zorganizovanie prvého pracovného stretnutia zameraného na oboznámenie s aktivitou, rozdelenie úloh. Od začiatku je potrebné myslieť na monitoring aktivít. Zostaviť časový harmonogram, prezenčné listiny, písať správy zo stretnutí. Prieskum a analýza potrieb Aby centrum vykonávalo potrebnú a efektívnu činnosť, je potrebné poznať potreby cieľovej skupiny. V prípade projektu sme zmapovali potreby občanov s mentálnym postihnutím a ich rodín v oblasti poskytovania informácií, sociálneho poradenstva, obhajoby práv a záujmov v regióne Prešov a Košice. Na základe mapovania sa vytvorili analýzy, ktoré sa stali podkladom na zostavenie činností a štatútu centra. Postup: 1. Príprava odborných pracovných materiálov, zostavenie pracovných materiálov pre účastníkov seminárov. 2. Organizačné zabezpečenie pracovných seminárov (výber miesta konania, prenájom priestorov, nákup spotrebného materiálu, oslovenie účastníkov pracovných seminárov, zaslanie pozvánok, zabezpečenie stravy, ubytovania a dopravy, rozmnoženie pracovných materiálov, prezenčné listiny, administratívne a ekonomické práce). 3. Realizácia pracovných seminárov v miestnych združeniach v Poprade, Kežmarku, Novej Ľubovni, Bardejove, Svidníku, Stropkove, Prešove, Vranove nad Topľou, Košiciach, Plešivci, Spišskej Novej Vsi, Gelnici. Výber miest nebol náhodný, vychádzalo sa z aktivít združení a ochoty spolupracovať a participovať na realizácii aktivít. 4. Vytvorenie analýzy potrieb, ktorej podkladom boli výstupy z pracovných seminárov. Výsledky prieskumu V mesiacoch september november 2005 sa v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji uskutočnilo 12 pracovných seminárov, cieľom ktorých 16 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

17 bolo zmapovanie potrieb občanov s mentálnym postihnutím a ich rodín. Semináre boli zamerané na oblasť poskytovania informácií, sociálneho poradenstva, obhajoby práv a záujmov, sociálnych služieb, vzdelávania, zamestnávania v regiónoch. Zároveň sa uskutočnil zber údajov do informačných databáz. Na seminároch sa zúčastnili občania s mentálnym postihnutím, rodičia, odborníci a členovia ZPMP. Štruktúra pracovného seminára: 1. Prvá časť seminára bola zameraná na mapovanie potrieb človeka s mentálnym postihnutím a potreby rodiny, pričom potreby boli rozdelené podľa veku človeka s mentálnym postihnutím od narodenia až po neskorú starobu. Vek bol rozdelený nasledovne: 0-6 rokov veku, 6-18, 18 a viac. Použité metódy: brainstorming, rozhovor, interview, práca v skupine. Výsledkom práce bol vždy konsenzus skupiny. Účastníci seminára definovali, akú pomoc a podporu potrebuje človek s mentálnym postihnutím, aby sa mohol integrovať, začleniť do spoločnosti, žiť čo najplnohodnotnejším životom. Zároveň definovali, akú pomoc a podporu potrebuje rodina, ktorá vychováva dieťa, resp. žije s dospelým občanom s mentálnym postihnutím. Účastníci seminárov prihliadali na širokú variáciu stupňov a rozsahov mentálneho postihnutia. Keďže boli v prevažnej miere rodičia a členovia združení na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, poznajúci v plnej miere problematiku, dokázali pomenovať problémy a definovať potreby tak, ako ich pociťujú oni a ich dcéry a synovia. Potreby sa mapovali z hľadiska zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti, vzdelávania, práce a zamestnania, pomoci a podpory rodine. 2. V druhej časti seminára účastníci rozdelili potreby a služby podľa toho, ako sú reálne zabezpečené v ich regióne meste a okolí, pričom ich rozdelili do 3 kategórií: zabezpečené v plnej miere a bez problémov, zabezpečené čiastočne, úplne absentujúce. Manuál 17

18 Ukázalo sa, že je nedostatková, resp. na niektorých miestach úplne absentuje sieť služieb pre dospelých občanov s mentálnym postihnutím v rozsahu aj obsahu. Tento fakt konštatovali aj výsledky analýz samosprávneho kraja a potvrdili to aj rodičia. Prieskum ukázal akútnu potrebu informovanosti občanov na rôznych úrovniach, ako aj potrebu poradenských služieb pre občanov s mentálnym postihnutím a ich rodiny. Rodičia definovali súčasné poradenské služby ako nedostatočné, resp. aj žiadne. Za pozitívum možno označiť fakt potreby ďalšieho vzdelávania dospelých občanov s mentálnym postihnutím, tzv. potrebu celoživotného vzdelávania, rovnako ako aj potrebu rodičov vzdelávať sa a získavať nové informácie. Rodičia a občania v prieskume pomenovali široké spektrum potrieb a poukázali na mnohé nedostatky v ich napĺňaní nielen v sociálnej oblasti, ale aj v oblasti zdravotníctva a školstva. Požiadavky nie sú len v kompetencii samosprávneho kraja, ale obcí, štátu, občianskych združení a iných organizácií, v niektorých oblastiach sú rodiny úplne sebestačné. Potreby, ktoré boli pomenované, sú vo veľkej miere bežné a oprávnené. Tým, že mnohé oblasti nie sú pokryté, vytvárajú priestor na presadzovanie a obhajovanie týchto oprávnených práv a záujmov. Prieskum bol rozšírený aj o zmapovanie situácie v aplikácii štandardných pravidiel do života. Ukázalo sa, že mnohí občania nepoznajú Štandardné pravidlá OSN na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím. Návrh riešení na zlepšenie situácie v oblasti napĺňania potrieb a aplikácie Pravidiel v rámci projektu Zriadiť regionálne vzdelávacie, informačno-poradenské centrum v Košiciach a v Prešove. Cieľ: Zvýšenie informovanosti, poskytovanie poradenských služieb, organizovanie vzdelávacích kurzov, obhajoba práva a záujmov, prepojenie informovanosti medzi miestnymi ZPMP, občanmi, Košickým samosprávnym krajom (ďalej len KSK) a Prešovským samosprávnym krajom (ďalej len PSK), koordinácia činností miestnych ZPMP v obidvoch krajoch, iniciovanie legislatívnych zmien Upozorniť na výsledky prieskumov a informovať kompetentné a príslušné orgány a inštitúcie (MŠ SR, MZ SR, MPSVR SR, PSK, KSK, NROZP v SR) Iniciovať rokovanie s PSK a KSK, cieľom ktorého bude informovať o projekte, výsledkoch prieskumu a rokovať o vzájomnej spolupráci Iniciovať rokovanie na tému Agenda 22 v NROZP v SR s cieľom hľadať spoločné riešenia na pozitívnu zmenu situácie v zavádzaní Štandardných pravidiel OSN na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím života 18 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

19 Založenie centra a jeho registrácia: Existuje viacero právnych možností, ako zriadiť centrum. V prípade projektu sa dohodlo založenie 2 nových neziskových organizácií. Výstupom zo seminárov bola analýza, ktorá sa stala podkladom na vypracovanie písomného materiálu Špecifikácia činností. Tento materiál bol prerokovaný s lídrami miestnych ZPMP v regiónoch, dopracovaný pracovnou skupinou a tvoril podklad na vznik štatútu centra. Štatút bol vypracovaný v spolupráci s právnym expertom. Vytvorenie pracovného materiálu Špecifikácia činností krajského poradenského centra v... : Postup: 1. Vytvorenie pracovnej skupiny z lídrov miestnych MVO zapojených do mapovania potrieb. Zorganizovanie stretnutia pracovnej skupiny, na ktorom sa odsúhlasí konečná verzia špecifikácie činností (výber miesta konania, prenájom priestorov, nákup spotrebného materiálu, oslovenie účastníkov stretnutia, zaslanie pozvánok, zabezpečenie stravy, ubytovania a dopravy, rozmnoženie pracovných materiálov, prezenčné listiny, administratívne a ekonomické práce). 2. Vytvorenie návrhu pracovného materiálu, ktorého podklad tvorí analýza potrieb. 3. Zaslanie návrhu do MVO, ktoré sa zúčastnili na zmapovaní potrieb. 4. Zapracovanie pripomienok, vytvorenie záverečnej verzie. Manuál 19

20 Zakladacia listina neziskovej organizácie VZORi Krajské poradenské centrum ZPMP v..., n.o. Združenie XX právna forma: občianske združenie sídlo: IČO: zastúpené štatutárnym zástupcom: Združenie XY právna forma: občianske združenie sídlo: IČO: zastúpené štatutárnym zástupcom: Zakladatelia: spoločne vydávajú nasledovnú zakladaciu listinu neziskovej organizácie Krajské poradenské centrum ZPMP v..., n.o.: 20 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

21 Článok I. Názov a sídlo neziskovej organizácie 1. Názov neziskovej organizácie: Krajské poradenské centrum ZPMP v..., n.o. 2. Sídlo neziskovej organizácie: Článok II. Doba trvania neziskovej organizácie Nezisková organizácia sa zakladá na dobu neurčitú. Článok III. Ciele neziskovej organizácie 1. Nezisková organizácia Krajské poradenské centrum ZPMP v..., n.o. sa zakladá za účelom poskytovania nasledovných všeobecne prospešných služieb: poskytovanie sociálnej pomoci, najmä vykonávanie sociálnej prevencie, najmä formou vyhľadávacej a rehabilitačnej činnosti, poskytovanie sociálneho poradenstva, všeobecného a špecifického poradenstva, služby na podporu regionálneho rozvoja, poskytovanie informácií, prepojenie informovanosti medzi miestnymi MVO v samosprávnom kraji, občanmi a orgánmi samosprávneho kraja..., koordinácia činností MVO v kraji, výchova a vzdelávanie, najmä organizovanie vzdelávacích kurzov, rozvoj telesnej kultúry, ochrana ľudských práv a základných slobôd, s dôrazom na obhajobu práv a záujmov občanov s mentálnym postihnutím, iniciovanie legislatívnych zmien. 2. Nezisková organizácia Krajské poradenské centrum ZPMP v..., n.o. poskytuje verejnoprospešné služby za vopred určených podmienok a pre všetkých užívateľov za rovnakých nediskriminačných podmienok, predovšetkým pre občanov so zdravotným postihnutím a ich rodiny, nachádzajúcich sa v nepriaznivej sociálnej situácii, aktivistov MVO, zamestnancov domovov sociálnych služieb a odborníkov pracujúcich s občanmi so zdravotným postihnutím. Manuál 21

22 Článok IV. Úkony súvisiace so vznikom neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby a správa vkladu zakladateľa Zakladatelia neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby splnomocňujú na vykonanie úkonov súvisiacich so vznikom neziskovej organizácie XY, r.č..., trvale bytom... Súčasne uvedeného zástupcu poverujú zvolať prvé zasadnutie správnej rady po vykonaní zápisu organizácie do registra. Článok V. Štatút neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby Zakladateľ, v súlade s ustanoveniami zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, vydáva štatút neziskovej organizácie, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zakladacej listiny neziskovej organizácie. Riadia sa ním všetky právne vzťahy vyplývajúce z činnosti neziskovej organizácie. Článok VI. Orgány neziskovej organizácie 1. Orgánmi neziskovej organizácie sú správna rada, ktorá má...členov, riaditeľ a revízor. Zakladateľ na prvé funkčné obdobie do orgánov neziskovej organizácie menuje nasledovných členov: 2. Správna rada je tvorená: a. zástupcom MVO XX: meno a priezvisko, trvalý pobyt:..., r. č. b. zástupcom MVO XY: meno a priezvisko, trvalý pobyt:..., r. č. c. zástupcom z verejného života: meno a priezvisko, trvalý pobyt:..., r. č. d Riaditeľom neziskovej organizácie je..., trvalý pobyt:... r.č Revízorom neziskovej organizácie je..., trvalý pobyt:... r.č Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

23 Článok VII. Záverečné ustanovenia Vzťahy, ktoré nie sú upravené zakladacou listinou alebo štatútom neziskovej organizácie, sa riadia ustanoveniami zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V..., dňa... za XX (zakladateľ) za XY (zakladateľ) Štatút neziskovej organizácie VZORi Krajské poradenské centrum v..., n.o. XY právna forma: občianske združenie sídlo: IČO: zastúpené štatutárnym zástupcom: a XX právna forma: sídlo: IČO: zastúpené štatutárnym zástupcom: schválili zakladaciu listinu neziskovej organizácie Krajské poradenské centrum v..., n.o., skratka: KPC v..., n.o., so sídlom neziskovej organizácie:... a ako súčasť zakladacej listiny vydávajú nasledovný štatút neziskovej organizácie: Manuál 23

24 Článok I. Názov a sídlo neziskovej organizácie 1. Názov neziskovej organizácie: Krajské poradenské centrum v..., n.o. Skratka: KPC v..., n.o. 2. Sídlo neziskovej organizácie: Článok II. Doba trvania neziskovej organizácie Nezisková organizácia sa zakladá na dobu neurčitú. Článok III. Ciele neziskovej organizácie 1. Nezisková organizácia Krajské poradenské centrum ZPMP v..., n.o. sa zakladá za účelom poskytovania nasledovných všeobecne prospešných služieb: a) poskytovanie sociálnej pomoci, najmä vykonávanie sociálnej prevencie, najmä formou vyhľadávacej a rehabilitačnej činnosti, poskytovanie sociálneho poradenstva, všeobecného a špecifického poradenstva, b) služby na podporu regionálneho rozvoja, poskytovanie informácií, prepojenie informovanosti medzi miestnymi MVO v samosprávnom kraji, občanmi a orgánmi samosprávneho kraja..., koordinácia činností miestnych združení MVO v kraji. c) výchova a vzdelávanie, najmä organizovanie vzdelávacích kurzov, rozvoj telesnej kultúry, d) ochrana ľudských práv a základných slobôd, s dôrazom na obhajobu práv a záujmov občanov s mentálnym postihnutím, iniciovanie legislatívnych zmien. 2. Nezisková organizácia Krajské poradenské centrum v..., n.o. poskytuje verejnoprospešné služby za vopred určených podmienok a pre všetkých užívateľov za rovnakých nediskriminačných podmienok, predovšetkým pre občanov so zdravotným postihnutím a ich rodiny, nachádzajúcich sa v nepriaznivej sociálnej situácii, aktivistov miestnych MVO, zamestnancov domovov sociálnych služieb a odborníkov pracujúcich s občanmi so zdravotným postihnutím. 24 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

25 Článok IV. Orgány neziskovej organizácie 1. Orgánmi neziskovej organizácie sú: a) správna rada, b) riaditeľ, c) revízor. 2. Funkčné obdobie orgánov neziskovej organizácie je štvorročné. Článok V. Správna rada 1. Správna rada je najvyšším orgánom neziskovej organizácie. 2. Správna rada najmä: a) schvaľuje rozpočet neziskovej organizácie, b) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti a hospodárení neziskovej organizácie, c) rozhoduje o použití zisku a úhrade strát vrátane určenia spôsobu ich vyporiadania najneskôr do skončenia nasledujúceho účtovného obdobia, d) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení neziskovej organizácie, e) v prípade zrušenia neziskovej organizácie jednohlasne schvaľuje prevod majetku organizácie na iný subjekt, f) podáva návrhy na zmeny zapisovaných skutočností v registri, g) volí a odvoláva riaditeľa a určuje jeho plat, h) volí a odvoláva členov správnej rady a volí a odvoláva revízora, i) schvaľuje právne úkony týkajúce sa nehnuteľného majetku, j) rozhoduje o zmenách v štatúte, k) rozhoduje o obmedzení práva riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie, l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach v rozsahu stanovenom v štatúte. 3. Správna rada má.. členov, ktorými sú zástupcovia každého zo zakladateľov neziskovej organizácie, MVO a významnej osobnosti z verejného života kraja. Členom správnej rady môže byť len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Členom správnej rady môže byť aj fyzická osoba zastupujúca právnickú osobu. Členom správnej rady nemôže byť revízor a riaditeľ. 4. V prípade, že členovi správnej rady členstvo zanikne, má zakladateľ, ktorý ho nominoval, právo navrhnúť ďalšieho kandidáta za člena správnej rady. S takýmto návrhom musí kandidát písomne súhlasiť. Na najbližšom Manuál 25

26 zasadnutí musí správna rada s novým členom súhlasiť dvojtretinovou väčšinou. Ak správna rada neodsúhlasí navrhnutého člena správnej rady, svoje rozhodnutie musí odôvodniť, v ktorom uvedenie rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré nebol kandidát schválený. Výber kandidáta sa ďalej opakuje postupom uvedeným v tomto bode, až kým nebude nový člen správnej rady správnou radou odsúhlasený, pritom sú všetci členovia správnej rady povinní poskytnúť k tomu náležitú súčinnosť. 5. Správna rada volí zo svojich členov predsedu správnej rady. Predseda správnej rady zvoláva, pripravuje a riadi schôdze správnej rady. 6. Kandidáta na post riaditeľa neziskovej organizácie môže navrhnúť ktorýkoľvek člen správnej rady. Správna rada volí riaditeľa transparentne, po zvážení jeho odbornosti a vhodnosti pre túto pozíciu a po objektívnom zvážení všetkých kritérií. 7. Správna rada sa schádza podľa potreby, najmenej dvakrát ročne. Správna rada musí byť zvolaná na základe návrhu revízora alebo člena správnej rady. Správnu radu zvoláva predseda, pričom termín zasadnutia oznámi všetkým jeho členom najmenej 14 dní vopred. 8. Správna rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov, na platné rozhodnutie, okrem bodu e), je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. V prípade rovnosti hlasov má rozhodujúci hlas predseda správnej rady. 9. Z každého zasadnutia správnej rady sa vyhotoví záznam, ktorý je verejne prístupný v sídle neziskovej organizácie. 10. Členstvo v správnej rade je dobrovoľnou a neplatenou funkciou. Ak však nezištná činnosť člena správnej rady presiahne obvyklý rámec podstatným spôsobom, môžu byť časové a vecné náklady nahradené obvyklým spôsobom. 11. Členstvo v správnej rade zaniká: a) uplynutím funkčného obdobia, b) odstúpením písomným vyhlásením, c) odvolaním, ak člen správnej rady poruší ustanovenia zákona o neziskových organizáciách alebo ak sa bez náležitého ospravedlnenia nezúčastní najmenej na troch po sebe idúcich riadne zvolaných zasadnutiach správnej rady alebo prestane spĺňať podmienky podľa 20 zákona o neziskových organizáciách, d) smrťou. 12. Na prijatie rozhodnutia o zlúčení, zrušení neziskovej organizácie a na rozhodovanie o zmenách štatútu neziskovej organizácie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov správnej rady. 13. Zo schôdze správnej rady sa vyhotovujú zápisnice, ktoré sa uschovávajú 5 rokov. 26 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

27 Článok VI. Riaditeľ 1. Riaditeľ je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť neziskovej organizácie a koná v jej mene. Rozhoduje o všetkých záležitostiach neziskovej organizácie, ak nie sú zákonom o neziskových organizáciách, zakladacou listinou alebo štatútom vyhradené do pôsobnosti iných orgánov neziskovej organizácie. 2. Riaditeľ je zodpovedný za napĺňanie cieľov neziskovej organizácie a za realizáciu jej aktivít vrátane riadenia jej pracovníkov a spolupracovníkov. Riaditeľ zodpovedá tiež za efektívne využívanie všetkého majetku neziskovej organizácie a jej hospodárenie. Riaditeľ zodpovedá za výkon svojej funkcie správnej rade. 3. Riaditeľ musí riadiť neziskovú organizáciu takým spôsobom, aby bola vždy jasná zodpovednosť konkrétnych osôb za plnenie úloh a jednotlivých cieľov. 4. Rozhodnutie správnej rady môže obmedziť právo riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie, toto obmedzenie však nie je účinné voči tretím osobám, ak tieto osoby o tejto skutočnosti nevedeli alebo nemohli vedieť. 5. Riaditeľ je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaniach správnej rady s hlasom poradným. Ak ho správna rada vyzve, je povinný sa na jej zasadnutí zúčastniť. 6. Za riaditeľa môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Kandidáta môže nominovať ktorýkoľvek člen správnej rady. S takýmto návrhom musí kandidát písomne súhlasiť. 7. Riaditeľa volí a odvoláva správna rada. Riaditeľa správna rada odvolá, ak: a) bol právoplatne odsúdený za trestný čin v súvislosti s výkonom funkcie riaditeľa alebo za úmyselný trestný čin, b) vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje zákaz konkurencie, c) o to sám požiada. 8. Riaditeľa môže správna rada odvolať, ak: a) nie je schopný podľa lekárskeho posudku zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, b) koná v rozpore s ustanoveniami zákona o neziskových organizáciách, zakladacou listinou, štatútom alebo podmienkami pre vykonávanie všeobecne prospešných služieb, c) jeho odvolanie navrhol revízor alebo člen správnej rady. 9. Riaditeľ môže zo svojho postu odstúpiť písomným vyhlásením. 10. Na zvolenie a odvolanie riaditeľa je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých členov správnej rady. Manuál 27

28 Článok VII. Revízor 1. Revízor je kontrolným orgánom neziskovej organizácie. 2. Revízora nominuje XY. Revízorom môže byť iba fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Revízorom nemôže byť člen správnej rady a riaditeľ. 3. Revízora volí a odvoláva správna rada. Kandidáta môže nominovať XY. S takýmto návrhom musí kandidát písomne súhlasiť. 4. Revízor môže zo svojho postu odstúpiť písomným vyhlásením. 5. Revízor je oprávnený nahliadnuť do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti neziskovej organizácie vedené v súlade s platnými právnymi predpismi a či nezisková organizácia uskutočňuje svoju činnosť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zakladacou listinou a štatútom neziskovej organizácie. 6. Revízor najmä: a) preskúmava ročnú účtovnú závierku a výročnú správu neziskovej organizácie a svoje vyjadrenie k nim predkladá správnej rade, b) kontroluje vedenie účtovných kníh a iných dokladov, c) upozorňuje správnu radu na zistené nedostatky a podáva návrhy na ich odstránenie. 7. Revízor je oprávnený: a) navrhnúť zvolanie mimoriadneho rokovania správnej rady, ak si to vyžaduje záujem neziskovej organizácie, b) podávať správnej rade návrh na odvolanie riaditeľa, c) navrhnúť obmedzenie práva riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie, d) zúčastňovať sa na rokovaní správnej rady s hlasom poradným, e) upozorniť správnu radu na zistené porušenie právnych predpisov, zakladacej listiny alebo štatútu. 8. Funkcia revízora je dobrovoľná neplatená funkcia. Revízorovi patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré mu pri výkone funkcie vznikli. 9. Dozorná rada musí byť zriadená ako kontrolný orgán neziskovej organizácie, ak majetok neziskovej organizácie presiahne Sk alebo ak je súčasťou jej majetku prioritný majetok podľa 31 a zákona o neziskových organizáciách. 28 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

29 Článok VIII. Výročná správa 1. Riaditeľ jeden raz ročne predkladá správnej rade ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti a hospodárení neziskovej organizácie. Výročná správa musí obsahovať najmä: a) informácie o aktivitách neziskovej organizácie vo vzťahu k napĺňaniu jej cieľov, b) informácie o činnosti neziskovej organizácie, z ktorej profitovali jednotlivé cieľové skupiny, c) sumárnu informáciu o finančných pomeroch a majetku organizácie vrátane odmien pre riaditeľa, pracovníkov a externých spolupracovníkov neziskovej organizácie, d) sumárny plán činnosti neziskovej organizácie na najbližšie obdobie jedného roka. Článok IX. Zákaz konkurencie 1. Člen správnej rady, riaditeľ a revízor nesmie: a) vo vlastnom mene ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou neziskovej organizácie, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody neziskovej organizácie. Článok X. Hospodárenie neziskovej organizácie 1. Nezisková organizácia zabezpečuje svoju činnosť a hospodári so svojim majetkom a môže užívať aj majetok štátu alebo majetok územnej samosprávy v súlade s osobitným predpisom. 2. Majetok neziskovej organizácie tvoria najmä: a) vklad zakladateľa, b) dary a granty, c) príjmy z vlastnej činnosti, d) príjmy z podnikateľskej činnosti po zdanení, e) dary od fyzických a právnických osôb. 3. Všetok majetok neziskovej organizácie môže byť použitý iba v súlade s jej cieľmi. Všetok zisk vytvorený v priebehu fungovania neziskovej organizácie musí byť použitý výhradne na napĺňanie cieľov neziskovej organizácie. Manuál 29

30 4. Za efektívne využívanie všetkého majetku neziskovej organizácie a jej hospodárenie je zodpovedný jej riaditeľ. Riaditeľ je povinný podávať správnej rade pravidelné písomné správy najmenej na každé jej riadne zasadnutie týkajúce sa využitia majetku a príjmov neziskovej organizácie. 5. V prípade akýchkoľvek transferov majetku, resp. prostriedkov neziskovej organizácie na iné osoby vrátane platieb za služby, miezd a pod. nesmú tieto presiahnuť obvyklú mieru na trhu alebo trhovú cenu. 6. Pri hospodárení neziskovej organizácie je prvoradou prioritou dosahovanie alebo napĺňanie jej cieľov. 7. Príjmami neziskovej organizácie môžu byť aj dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu Európskeho spoločenstva alebo z rozpočtu obce. 8. Nezisková organizácia môže podnikať podľa osobitných predpisov za podmienok stanovených zákonom o neziskových organizáciách. 9. Príjmy z činnosti neziskovej organizácie podliehajú daňovým povinnostiam podľa daňových zákonov. Článok XI. Výdavky neziskovej organizácie 1. Majetok neziskovej organizácie sa môže použiť len v súlade s podmienkami určenými v zakladacej listine alebo v štatúte a na úhradu výdavkov (nákladov) neziskovej organizácie. 2. Výšku výdavkov (nákladov) neziskovej organizácie určí správna rada každoročne v miere nevyhnutnej na zabezpečenie činnosti neziskovej organizácie. 3. Ak fyzická alebo právnická osoba poskytla neziskovej organizácii dar alebo príspevok na konkrétny účel, nezisková organizácia je oprávnená ho použiť na iný účel len s predchádzajúcim súhlasom tej osoby, ktorá dar alebo príspevok poskytla. Článok XII. Rozpočet neziskovej organizácie 1. Nezisková organizácia hospodári podľa schváleného rozpočtu. 2. Rozpočet neziskovej organizácie obsahuje všetky rozpočtované príjmy a výdavky neziskovej organizácie. Rozpočet neziskovej organizácie sa zostavuje a schvaľuje na príslušný kalendárny rok. 3. Návrh rozpočtu predkladá na schválenie správnej rade riaditeľ najneskôr mesiac pred začiatkom kalendárneho roka, na ktorý sa rozpočet zostavuje. Správna rada schvaľuje rozpočet neziskovej organizácie najneskôr do 31. marca kalendárneho roka. 30 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

31 Článok XIII. Účtovníctvo 1. Nezisková organizácia vedie účtovníctvo podľa platných predpisov. Účtovníctvo musí byť vedené prehľadne a na pravidelnej báze tak, aby mohlo kedykoľvek poskytnúť informácie o stave hospodárenia neziskovej organizácie. Do účtovných výkazov môže kedykoľvek nahliadnuť riaditeľ, ktorýkoľvek člen správnej rady a revízor neziskovej organizácie. 2. Nezisková organizácia vo svojom účtovníctve musí viesť oddelene výnosy a náklady spojené so všeobecne prospešnými službami, výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou. 3. Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom, ak: a) dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu alebo z rozpočtu obce prekročia v roku jeden milión Sk, b) všetky príjmy neziskovej organizácie prekročia päť miliónov Sk, c) si to vyžadujú záväzky alebo zmluvné podmienky vyplývajúce z daru alebo grantu. 4. Výtlačok ročnej účtovnej závierky, overenej audítorom podľa ods. 3), nezisková organizácia zasiela na zverejnenie v Obchodnom vestníku najneskôr do 15. apríla. Článok XIV. Výročná správa 1. Nezisková organizácia je povinná vypracovať výročnú správu za uplynulý kalendárny rok vždy do 30. júna. 2. Výročná správa neziskovej organizácie obsahuje: a) prehľad činností vykonávaných v hodnotenom období uvedením vzťahu k účelu neziskovej organizácie, b) ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov v nej obsiahnutých, c) výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak ju overoval, d) prehľad peňažných príjmov a výdavkov, e) prehľad rozsahu príjmov (výnosov) v členení podľa zdrojov, f) stav a pohyb majetku a záväzkov neziskovej organizácie, g) zmeny vykonané v štatúte a v zložení orgánov, ku ktorým došlo v hodnotenom období, h) ďalšie údaje, ktoré určí správna rada. 3. Výročná správa neziskovej organizácie sa zverejňuje v sídle neziskovej organizácie. Jeden výtlačok výročnej správy nezisková organizácia zasiela registrovému úradu do 15. júla. Manuál 31

32 Článok XV. Zrušenie, majetkové vyrovnanie a zánik neziskovej organizácie 1. Nezisková organizácia sa zrušuje: a) dňom uvedeným v rozhodnutí správnej rady o zrušení neziskovej organizácie, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, b) rozhodnutím správnej rady o zlúčení, splynutí alebo rozdelení neziskovej organizácie, c) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení neziskovej organizácie, inak dňom, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, d) ak nespĺňa povinnosť podľa 10 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách, e) ak nezašle výročnú správu registrovému úradu podľa 34 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách. 2. Pri zlúčení prechádza majetok zrušenej neziskovej organizácie na neziskovú organizáciu alebo nadáciu, s ktorou sa nezisková organizácia zlúčila. 3. Pri splynutí prechádza majetok neziskovej organizácie na neziskovú organizáciu alebo nadáciu, ktorá vznikla splynutím. 4. Nezisková organizácia zaniká ku dňu výmazu z registra. Jej zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. 5. Likvidácia sa nevyžaduje, ak majetok neziskovej organizácie prechádza na inú neziskovú organizáciu alebo nadáciu po zlúčení alebo splynutí. 6. Likvidačný zostatok môže byť prevedený len na inú neziskovú organizáciu alebo nadáciu, ktorá vykonáva činnosť podporujúcu ciele neziskovej organizácie. Prioritný majetok, podľa 31a zákona o neziskových organizáciách, likvidátor je povinný ponúknuť štátu alebo inej neziskovej organizácii. 32 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

33 7. Odmenu likvidátora určí ten, kto likvidátora vymenoval. 8. Náklady spojené s likvidáciou sa uhradia z majetku neziskovej organizácie. 9. Na zrušenie neziskovej organizácie s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik neziskovej organizácie sa použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak zákon o neziskových organizáciách neustanovuje inak. Článok XVI. Záverečné ustanovenia 1. Tento štatút nadobúda platnosť dňom vydania zakladacej listiny neziskovej organizácie a tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. 2. Detailné procesy a pravidlá fungovania a riadenia neziskovej organizácie budú súčasťou metodológie interných predpisov neziskovej organizácie, ktoré musia byť schválené správnou radou do 1 roka od založenia neziskovej organizácie. Metodológia musí byť v súlade s týmto štatútom. Po schválení metodológie správnou radou bude táto slúžiť ako interný manuál pre vnútropodnikové procesy a bude pre riaditeľa a zamestnancov neziskovej organizácie záväzným. 3. Zakladatelia neziskovej organizácie podpisujú tento štatút na znak súhlasu s jeho obsahom. V..., dňa... za XX (zakladateľ) za XY (zakladateľ) Manuál 33

34 Čestné vyhlásenie zakladateľa podľa 10 Zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách v znení neskorších predpisov XX právna forma: občianske združenie sídlo: IČO: zastúpené štatutárnym zástupcom: ako zakladateľ neziskovej organizácie Krajské poradenské centrum v..., n.o., vyhlasujem, že som / bol som do... / nie som zakladateľom neziskovej organizácie..., n.o. so sídlom...,..., že som / bol som do... / nie som riaditeľom neziskovej organizácie..., n.o. so sídlom...,... a som / bol som do... / nie som členom správnej rady..., n.o. so sídlom XX 34 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

35 VZOR žiadosti:i Meno a priezvisko.., r.č.., bytom, splnomocnený v zakladajúcej listine úkonmi súvisiacimi so vznikom neziskovej organizácie Krajský úrad... Odbor všeobecnej vnútornej správy adresa VEC: Návrh na registráciu neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby Ja, meno a priezvisko, r.č..., trvale bytom... v súlade s 10 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, v znení zákona č. 35/2002 Z.z predkladám návrh na zápis neziskovej organizácie názov neziskovej organizácie: Krajské poradenské centrum v..., n.o. Skratka: KPC v..., n.o. sídlo neziskovej organizácie: do registra neziskových organizácií vedeného Krajským úradom v... Zakladatelia sa dohodli, že riaditeľom neziskovej organizácie bude Meno a priezvisko, trvalý pobyt:..., r.č.... Meno a priezvisko splnomocnenec Prílohy: 1.. Zakladacia listina 3x 2.. Štatút neziskovej organizácie 3x 3.. Čestné vyhlásenia zakladateľov 3x 4.. Výpis z registra trestov riaditeľa 1x 5.. Správny poplatok 1 000, Sk formou kolkových známok Manuál 35

36 Činnosť centra: V prípade projektu sa zúčastnení dohodli, že cieľom centier bude poskytovať komplexný poradenský servis osobám s mentálnym postihnutím, ich rodinám a odborníkom pracujúcim v prospech týchto jedincov. Tento servis pomáha znižovať pasivitu občanov s mentálnym postihnutím a pomáha im pri hľadaní riešení ich pracovnej a sociálnej integrácie. Náplňou centier sa stalo poskytovanie poradenských, informačných a vzdelávacích aktivít, ako aj ďalších aktivít podľa potrieb regiónu pre občanov s mentálnym postihnutím a ich rodín. Vyhľadanie a prenájom priestorov. Výber a nákup zariadenia. Postup: 1. Hľadanie vhodných priestorov na zriadenie regionálneho centra. 2. Uzavretie zmluvy o prenájme. 3. Výber a nákup nábytku, techniky, vybavenia. 4. Zavedenie telefónnej linky. 5. Zavedenie internetu. Vytvorenie pracovného miesta riaditeľa (manažéra a poradcu) po zaregistrovaní centra. Postup: 1. Vypísanie výberového konania inzerát. 2. Analýza dokumentov o uchádzačoch. 3. Zostavenie výberovej komisie. 4. Zorganizovanie výberového konania. 5. Uzavretie pracovnoprávneho vzťahu s vybraným uchádzačom. Vybavenie povolenia na vykonávanie prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva v zmysle zákona č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov na MPSVR SR. 36 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

37 Podmienky na vydávanie povolení právnickým osobámi a fyzickým osobám na vykonávanie sociálnej prevenciei a poskytovanie sociálneho poradenstvai I. Základné ustanovenia 1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zmysle zákona NR SR č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov rozhoduje na základe žiadosti o vydaní povolenia na vykonávanie sociálnej prevencie a na poskytovanie sociálneho poradenstva (ďalej len povolenie), o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia a o zrušení povolenia. 2. V zmysle 84, ods. 4 a 8 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci pred rozhodnutím o vydaní povolenia overuje príslušný orgán spôsobilosť právnických osôb a fyzických osôb (neštátnych subjektov) vykonávať sociálnu prevenciu a poskytovať sociálne poradenstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. 3. Spôsobilosť neštátneho subjektu vykonávať sociálnu prevenciu a poskytovať sociálne poradenstvo posudzuje Komisia MPSVR SR pre overovanie spôsobilosti právnických a fyzických osôb vykonávať sociálnu prevenciu a poskytovať sociálne poradenstvo. Činnosť Komisie sa riadi Rokovacím poriadkom, schváleným ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. 4. Na konanie vo veciach povolenia na výkon sociálnej prevencie a poskytovania sociálneho poradenstva sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 5. Proti rozhodnutiu vo veci vykonávania sociálnej prevencie a poskytovania sociálneho poradenstva môže účastník konania podať odvolanie vo forme rozkladu. 6. O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR. II. Obsahové a formálne náležitosti žiadosti 1. Okruh oprávnených žiadateľov: a) subjekty, ktoré poskytujú sociálnu pomoc a nevykonávajú sociálnu prevenciu a neposkytujú sociálne poradenstvo ako súčasť poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a žiadajú príslušný samosprávny kraj o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva alebo vykonávaní sociálnej prevencie, b) subjekty, ktoré poskytujú sociálnu pomoc a ktoré žiadajú o registráciu na príslušnom samosprávnom kraji (pričom registrácia tohto subjektu nie je v zmysle zákona podmienená vydaním povolenia), Manuál 37

38 c) právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu a poskytujú sociálne poradenstvo občanovi bez úhrady, nevykonávajú sociálnu prevenciu a neposkytujú sociálne poradenstvo s cieľom dosiahnutia zisku, d) obce v zmysle zákona o povolenie nežiadajú. 2. Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia je: a) vyplnená a potvrdená žiadosť (tlačivo), b) vecný projekt, c) doklad o registrácii neštátneho subjektu (IČO, názov, sídlo) na príslušnom orgáne, d) meno, priezvisko, sídlo, kontaktná adresa zodpovedného zástupcu právnickej osoby, ktorá zodpovedá za vykonávanie sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu žiadateľa, resp. meno, priezvisko, sídlo, kontaktná adresa fyzickej osoby, ktorá vykonáva sociálnu prevenciu a sociálne poradenstvo, e) predmet činnosti, ktorú žiadateľ doteraz poskytoval alebo ktorú bude poskytovať a jej rozsah a miesto poskytovania (preukazuje sa štatútom alebo stanovami a pod.), f) údaje o priestorových, personálnych, materiálnych a finančných podmienkach, g) doklad o odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti (výpis z registra trestov nie starší ako dva mesiace, prípadne ďalšie doklady) fyzických osôb, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo, potvrdenie o praxi, pracovná zmluva, h) stanovy a štatút žiadateľa, i) rozpočet žiadateľa na príslušný rok a účtovnú uzávierku predchádzajúceho roku, j) v prípade registrácie na príslušnom krajskom úrade a predchádzajúcom poskytovaní finančných prostriedkov na prevádzku predložiť doklad o registrácii a výške finančného príspevku na poskytovanie sociálnych služieb, na vykonávanie sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany a na poskytovanie sociálneho poradenstva, k) prehlásenie žiadateľa, či na realizáciu projektu požiadal alebo získal dotáciu z iných zdrojov, a to v akej výške a z akých zdrojov. 38 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

39 3. Vecný projekt musí obsahovať: a) názov projektu, názov žiadateľa a meno štatutárneho zástupcu, b) hlavné a čiastkové ciele projektu, c) zdôvodnenie zamerania projektu a jeho stručnú anotáciu, d) cieľovú skupinu, na ktorú je projekt prioritne zameraný, e) predpokladané výstupy projektu krátkodobého ako i dlhodobého charakteru, f) presný termínový rámec realizácie projektu, g) kritériá hodnotenia efektivity realizácie projektu, merania a kontroly jeho účelnosti, h) predpokladaný rozpočet projektu a spôsob financovania nákladov, i) údaje o tom, či činnosti uvedené v projekte boli už v predchádzajúcom období realizované, resp. sa v súčasnosti realizujú, s akým efektom a z akých zdrojov sú financované, j) meno a funkciu zodpovedných zástupcov žiadateľa poverených riadením, realizáciou a koordináciou projektu, overené údaje o ich kvalifikácii (požaduje sa príslušné vzdelanie a 3 roky praxe) a ich prehlásenie, že súhlasia s týmto poverením, prípadne mená osôb profesných garantov, odborne spôsobilých realizovať činnosti uvedené v projekte a overené údaje o odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti týchto osôb. U osôb, ktoré nie sú zamestnancami žiadateľa, prehlásenie, v ktorom sa zaväzujú tieto činnosti vykonávať v zmysle projektu, k) ak je žiadateľom projektu fyzická osoba, uvádza v žiadosti mená osôb odborných garantov, odborne spôsobilých realizovať činnosti uvedené v projekte. Fyzická osoba predloží overené údaje o svojej odbornej spôsobilosti (vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, psychológia, špeciálna alebo liečebná pedagogika, medicína, sociológia + minimálne 3 roky praxe v odbore) a bezúhonnosti, resp. o odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti odborných garantov, zodpovedných za realizáciu projektu, l) mená zamestnancov, resp. zmluvných odborníkov fyzických osôb, ktorí budú priamo vykonávať sociálnu prevenciu alebo poskytovať sociálne poradenstvo a ich funkčné a pracovné zaradenie, m) vyjadrenie príslušného orgánu miestnej štátnej správy na krajskej úrovni o spôsobilosti a vhodnosti neštátneho subjektu poskytovať sociálnu prevenciu a vykonávať sociálne poradenstvo, regionálnej potrebe, nedostatkovosti, resp. chýbania realizačných výstupov a podporného stanoviska k realizácii projektu, n) údaje o participujúcich subjektoch, ktoré sa budú na realizácii projektu priamo, či nepriamo podieľať. Manuál 39

40 4. Priority pri posudzovaní projektov: a) projekt má dlhodobejší realizačný rámec a komplexný charakter t.j. zameriava sa na viacero vzájomne prepojených činností, pričom sociálne poradenstvo sa odporúča poskytovať ako integrálnu súčasť v oblasti sociálnej prevencie, b) projekt obsahuje viacero foriem sociálnej prevencie, uvedených v 6 Zákona o sociálnej pomoci, ktoré vykonávajú hlavne v oblasti sekundárnej a terciárnej prevencie, c) projekt sa zameriava na vykonávanie sociálnej prevencie: 1. inštitucionálnou formou t.j. v zariadeniach sociálnych služieb, 2. ambulantnou formou t.j. modelové, inovačné a implementačné programy sociálnej prevencie zamerané na vyhľadávaciu činnosť, rehabilitačnú činnosť a organizovanie výchovno-rekreačných táborov, d) jednotlivé činnosti sa obsahovo zameriavajú na kontinuálnu sociálnu prácu v schéme: vyhľadávanie sociálna diagnostika a plánovanie pomoci krízová intervencia výchovná a liečebno-výchovná činnosť sociálna rehabilitácia reintegrácia do prirodzeného sociálneho prostredia, e) neoddeliteľnou súčasťou týchto činností je sociálne poradenstvo, terénna sociálna práca, práca s rodinou a spolupráca s ďalšími zainteresovanými subjektmi, f) projekt je zameraný na vykonávanie sociálnej prevencie a na poskytovanie sociálneho poradenstva, ktoré v danom regióne chýbajú, sú nedostatkové, resp. budú poskytované vo vyššom štandarde alebo pri nižších prevádzkových nákladoch, a to bez účelu dosiahnutia zisku. 5. Kritériá na vypracovanie projektov: a) cielenosť zameranie na konkrétny problém a konkrétnu cieľovú skupinu, b) kontinuálnosť pokračovanie v osvedčených, efektívnych a úspešných programoch, c) inovačnosť realizácia modelových, perspektívnych a inovačných postupov, metód a foriem práce, d) konkrétnosť zámer, vstupy, výstupy, zodpovednosti a náklady sú jasne definované, e) perspektívnosť realizácia projektov bude pokračovať dlhodobejšie, f) hodnotiteľnosť výstupy projektu možno kvantifikovať a hodnotiť jeho efektívnosť, g) komplementárnosť činnosti dopĺňajú, resp. nahrádzajú štátne služby v tejto oblasti, 40 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

41 h) utilitárnosť projekt vychádza zo skutočných potrieb a spoločenských požiadaviek v danom regióne a sú v súlade s plánom regionálneho rozvoja. III. Overovanie spôsobilosti 1. Spôsobilosť žiadateľa sa overuje posúdením predložených dokladov a posúdením odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré priamo vykonávajú sociálnu prevenciu a poskytujú sociálne poradenstvo, resp. za ich vykonávanie a poskytovanie zodpovedajú na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu právnickej osoby. 2. Odborná spôsobilosť sa preukazuje: a) dokladom o vzdelaní zodpovedajúcom obsahu vykonávanej sociálnej prevencie a poskytovanému sociálnemu poradenstvu, b) dokladom o odbornej praxi, za ktorú sa považujú minimálne 3 roky praxe zodpovedajúcej obsahu vykonávanej sociálnej prevencii a poskytovanému sociálnemu poradenstvu, c) iným dokladom o absolvovaní ďalšieho vzdelávania zodpovedajúceho obsahu výkonu sociálnej prevencie. 3. Za vzdelanie zodpovedajúce obsahu vykonávanej sociálnej prevencie a poskytovaného sociálneho poradenstva sa považuje vyššie odborné štúdium sociálnej práce alebo bakalárske, resp. magisterské, resp. doktorandské štúdium sociálnej práce, sociálnej pedagogiky, psychológie, špeciálnej alebo liečebnej pedagogiky, andragogiky. 4. V prípade úplného stredného vzdelania a iného vysokoškolského vzdelania, ako sa uvádza v bode č. 3, je podmienkou zodpovedajúceho vzdelania absolvovanie krátkodobého alebo dlhodobého vzdelávania (minimálne rozsah 150 hodín) v odbore sociálna práca, prípadne podľa pracovného zaradenia vo funkcii opatrovateľ, pomocný vychovávateľ, sociálny asistent, zdravotná sestra a pod. a absolvovanie výcviku sociálnych zručností a sociálno-psychologického výcviku v rozsahu minimálne 150 hodín. 5. Za iný doklad o absolvovaní ďalšieho vzdelávania sa považuje potvrdenie o absolvovaní krátkodobého alebo dlhodobého vzdelávania (tréningu, výcviku) v minimálnom rozsahu 150 hodín, realizovaného akreditovanou vzdelávacou ustanovizňou (podľa zákona č. 386/97 o ďalšom vzdelávaní) alebo vzdelávania realizovaného v rámci odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania zamestnancov v sociálnej sfére, organizovaného MPSVR SR. IV. Spôsob podávania žiadostí 1. Žiadosť s úplnou dokumentáciou sa doručuje poštou, resp. osobne cez podateľňu MPSVR SR, na adresu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí Manuál 41

42 a rodiny SR, Sekcia sociálnej a rodinnej politiky, Špitálska 4-6, Bratislava. 2. Žiadosti sa evidujú s prideleným spisovým číslom a sú zaradené na posúdenie podľa poradia, v ktorom boli doručené. Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie sociálnej prevencie a na poskytovanie sociálneho poradenstva A. Žiadateľ 1 Meno, resp. názov 2 Právna forma 3 Sídlo 4 Názov štatutárneho zástupcu 5 Zodpovedný zástupca (1) 6 Kontaktná adresa a číslo telefónu 7 IČO 8 DIČ 9 Predmet činnosti 10 Číslo a dátum registrácie na príslušnom orgáne (MV SR, MK SR a pod.) 11 Číslo a dátum registrácie na KÚ (2) a OÚ (3) (1) meno, priezvisko, titul a rodné číslo zodpovedného zástupcu (fyzickej osoby, ktorá zodpovedá na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu právnickej osoby za výkon sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva), resp. meno, priezvisko, titul samostatnej fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za výkon sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva (2) v prípade, ak poskytuje sociálnu službu (3) živnostenský list 42 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

43 B. Projekt Názov Účel Cieľové skupiny Určená zodpovedná fyzická osoba a) Interní (fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo) b) Externí Termínový rámec Celkové náklady Spôsob vyhodnocovania projektu Spolupráca s inými subjektmi Anotácia projektu (Krátka charakteristika a stručný popis projektu a jeho cieľov, v rozsahu najviac pol strany) V... Podpis a pečiatka žiadateľa Manuál 43

44 Vyjadrenie príslušného orgánu (samosprávny kraj) k predkladanému projektu (vyjadrenie k účelnosti a potrebnosti predkladaného projektu, nedostatkovosti, resp. absencii výkonu sociálnej prevencie a poskytovania sociálneho poradenstva v uvedenej forme, predchádzajúca spolupráca): V... Meno, pečiatka... Podrobne na: 44 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

45 Zápis neziskovej organizáciei do registra na Úrade samosprávneho krajai Postup: Zorganizovanie a realizácia pracovných stretnutí zástupcov samosprávneho kraja, zástupcov a ďalších zainteresovaných občanov s cieľom vzájomnej spolupráce v sociálnej oblasti (východiskom na rokovanie je spracovaná analýza potrieb občanov so zdravotným postihnutím a ich rodín v regióne). Stanovenie zodpovedností a úloh, rola krajského centra v zmysle štatútu, hľadanie styčných bodov spolupráce. Oprávnenie na vykonávanie sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva v zmysle zákona č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov V záujme garancie právnej istoty poskytovateľa sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva neziskovou organizáciou centrom, ako aj právnej ochrany prijímateľa tejto sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva, poskytovanej centrom, je ustanovená povinnosť registrácie v príslušnom registri VÚC, ako aj procesným postupom registrácie s tým, že v prípade, ak nemožno vykonať zápis do registra pre nesplnenie ustanovených podmienok, vydáva príslušný orgán rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o registráciu, ktoré podlieha režimu rozhodovania v správnom konaní. Príslušným orgánom je VÚC, na ktorého území je miesto poskytovania sociálnej pomoci. Ak takéto miesto nemožno určiť alebo ak sa sociálna pomoc bude poskytovať na území viacerých samosprávnych krajov, žiadosť o registráciu sa podáva na príslušnom orgáne VÚC, na ktorého území má nezisková organizácia sídlo. Zápis do registra môže vykonať príslušný orgán na základe písomnej žiadosti o registráciu. Príslušným orgánom je podľa 71a Zákona o sociálnej pomoci samosprávny kraj (ďalej len príslušný orgán ). Príslušný orgán vykonáva potom aj dohľad nad poskytovateľom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva centrom v celom rozsahu, vykonáva napr. zápis, výmaz z registra, je orgánom, ktorému centrum predkladá doklady na registráciu, oznamuje skončenie vykonávania sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva, kontroluje úroveň ich poskytovania. Centrum môže na základe povolenia vykonávať sociálnu prevenciu a poskytovať sociálne poradenstvo alebo niektorú z foriem sociálnej prevencie. Manuál 45

46 O vydanie povolenia môže požiadať centrum, za podmienky, že: a) má v predmete svojej činnosti sociálnu prevenciu alebo sociálne poradenstvo, b) predloží 1. projekt sociálnej prevencie alebo sociálneho poradenstva, 2. údaje o priestorových podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach a finančných podmienkach na vykonávanie sociálnej prevencie alebo poskytovanie sociálneho poradenstva, c) určí zodpovednú fyzickú osobu za vykonávanie sociálnej prevencie alebo za poskytovanie sociálneho poradenstva; táto osoba musí mať odbornú spôsobilosť na vykonávanie sociálnej prevencie alebo na poskytovanie sociálneho poradenstva, trojročnú prax a musí byť bezúhonná. Odborná spôsobilosť na účely poskytovania sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva zahŕňa súhrn vedomostí a prax zodpovedajúcu obsahu sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva, ktoré sa poskytujú. Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s poskytovaním sociálnej služby alebo v súvislosti s poskytovaním služieb, ktoré obsahom zodpovedajú sociálnym službám. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako dva mesiace. O vydaní povolenia rozhoduje VÚC. Pred rozhodnutím o vydaní povolenia VÚC overuje spôsobilosť centra vykonávať sociálnu prevenciu alebo poskytovať sociálne poradenstvo. Centru, ktoré spĺňa tieto už uvedené podmienky, VÚC vydá povolenie; súčasťou povolenia je aj rozsah sociálnej prevencie alebo sociálneho poradenstva a podmienky vykonávania sociálnej prevencie alebo poskytovania sociálneho poradenstva. Ak centrum nespĺňa uvedené podmienky, VÚC rozhodne o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia. VÚC rozhodne o zrušení povolenia centru, ktoré poskytuje sociálnu pomoc podľa Zákona o sociálnej pomoci, ktorý nevykonáva sociálnu prevenciu alebo neposkytuje sociálne poradenstvo na základe povolenia počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo nevykonáva sociálnu prevenciu, alebo neposkytuje sociálne poradenstvo v súlade s povolením. VÚC rozhodne o zmene povolenia, ak sú na to dôvody nie je preukázaná odborná spôsobilosť a bezúhonnosť osôb, ktoré je centrum podľa Zákona o sociálnej pomoci povinné oznámiť VÚC. 46 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

47 Centrum, ktoré vykonáva sociálnu prevenciu alebo poskytuje sociálne poradenstvo, vykonáva toto len fyzickými osobami, ktoré majú odbornú spôsobilosť a sú bezúhonné. Centrum je povinné VÚC vopred oznámiť skutočnosti, ktoré majú za následok zmenu rozsahu činnosti, zmenu miesta alebo skončenie vykonávania niektorej z foriem sociálnej prevencie alebo poskytovanie sociálneho poradenstva a zmenu fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za ich vykonávanie alebo poskytovanie. Žiadosť o registráciu podáva centrum pred začatím poskytovania sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva. Za centrum podáva písomnú žiadosť o registráciu jej štatutárny orgán riaditeľ. Ak príslušný orgán VÚC zistí, že žiadosť o registráciu nemá predpísané náležitosti a k žiadosti o registráciu nie sú pripojené doklady, písomne vyzve centrum, aby žiadosť o registráciu doplnilo alebo pripojilo chýbajúce doklady; zároveň určí lehotu na odstránenie týchto nedostatkov, ktorá nesmie byť kratšia ako päť dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. Aké činnosti robí centrumi 1. Poskytovanie sociálnej pomoci, najmä vykonávanie prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva. 2. Výchova a vzdelávanie, najmä organizovanie vzdelávacích kurzov. 3. Obhajoba ľudských práv s dôrazom na obhajobu práv a záujmov občanov s mentálnym postihnutím, iniciovanie legislatívnych zmien. 4. Služby na podporu regionálneho rozvoja, poskytovanie informácií, prepojenie informovanosti medzi miestnymi MVO v samosprávnom kraji, občanmi a Úradom samosprávneho kraja, koordinácia činností MVO v kraji. Ciele poskytovania sociálnej pomoci prostredníctvom vykonávania prevencie a poskytovaním sociálneho poradenstva: pomôcť pri integrácii a inklúzii (začlenení) do spoločnosti, podporiť nezávislejší život a samostatnú sociálnu existenciu, podporiť zachovanie a stabilizáciu prirodzeného rodinného prostredia, rozvíjať potenciál a osobnosť občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pozitívnej integrácie a participácie na živote rodiny i sociálneho prostredia a spoločnosti, zlepšiť kvalitu života, pomôcť pri odstraňovaní sociálnych bariér. Manuál 47

48 Poskytovanie sociálneho poradenstva (individuálneho a skupinového): Zisťovanie rozsahu a charakteru sociálnej núdze občanov (klientov). Poskytovanie všeobecného poradenstva: poskytovanie základnej úrovne poradenstva, potrebného na orientáciu klientov vo svojej sociálnej a hmotnej situácii a vo svojich sociálnych právach a povinnostiach. Poskytovanie kontaktu na inštitúcie, ktoré participujú na riešení problémov občanov s mentálnym postihnutím. Pomoc pri riešení sociálnych problémov a mobilizácia ich možností a schopností tieto problémy riešiť, prípadne im predchádzať, práca s rodinou. Usmerňovanie klientov s mentálnym postihnutím pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci. Poskytovanie špecifického poradenstva súvisiaceho s problematikou zdravotného postihnutia (minimalizácia sociálnych stigiem týkajúcich sa postihnutia, pomoc zvládať neprimerané reakcie okolia, príprava klienta na predsudky, s ktorými sa môže stretnúť...). Rozvoj sociálnych schopností a zručností, hodnôt, postojov, t.j. zvyšovanie kvality života občanov. Poskytovanie informácií prostredníctvom informačných databáz vzhľadom na regionálne potreby. Vykonávanie sociálnej prevencie Základným cieľom je predchádzanie a zabraňovanie vzniku, prehlbovaniu alebo opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občanov s mentálnym postihnutím. Formy: Vyhľadávacia činnosť nadväzovanie kontaktov s ďalšími občanmi z cieľovej skupiny, zapájanie do aktivít s cieľom eliminácie problémov v sociálnej oblasti. Zapojenie sa do kampaní ovplyvňovanie negatívnych postojov verejnosti smerom k pozitívnemu obrazu o občanoch so zdravotným postihnutím. Výchova a vzdelávanie Vzdelávanie občanov so zdravotným postihnutím (tréningy sebaprezentácie a asertivity, manažovania vlastného života, sebaobhajovania, budovanie sebavedomia, sebaúcty a identity, príprava na samostatný život v zariadeniach chráneného a podporovaného bývania a iné) Vzdelávanie zamestnancov domovov sociálnych služieb (DSS) a odborníkov Vzdelávanie aktivistov MVO, rodičov a opatrovníkov (oblasť sociálnej politiky, ľudských práv, spôsobilosť na právne úkony, sebaobhajovanie, iné podľa potreby). 48 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

49 Obhajoba ľudských práv Prekážky uplatňovania ľudských a občianskych práv sú napr.: stigmatizácia a zraňovanie zo strany spoločnosti, diskriminácia dlhodobo historicky tolerovaná spoločnosťou aj právom, postoje formované zdôrazňovaním menejcennosti, nižšieho pracovného statusu, vzhľadom, nedostatočnými funkčnými schopnosťami, limitované kapacity, nedostatočná podpora sociálneho okolia. Mapovanie problémov z oblasti sociálnoprávnej ochrany. Upozorňovanie kompetentných orgánov a organizácií na potrebu legislatívnych zmien existujúcich zákonov, potrebu nových právnych noriem a na zistené problémy a nedostatky. Presadzovanie práv a záujmov občanov s mentálnym postihnutím na úrovni samosprávneho kraja, pripomienkovanie tvorby všeobecne záväzných predpisov. Zvyšovanie spoločenského uvedomenia o občanoch so zdravotným postihnutím u odbornej i laickej verejnosti v samosprávnych krajoch. Služby na podporu regionálneho rozvoja Prepojenie informovanosti. Vytváranie podmienok a zabezpečovanie vzájomného dialógu a zapojenie všetkých, ktorých sa daná oblasť týka. Organizovanie pravidelných pracovných stretnutí predsedov lídrov MVO. Poskytovanie informácií o zistených potrebách a problémoch zástupcom samosprávnych krajov, ktorí sú nositeľmi kompetencií a zodpovednosti. Zabezpečovanie výmeny informácií medzi MVO navzájom a medzi MVO a Úradom samosprávneho kraja. Manuál 49

50 Vykonávanie prevencie a poskytovanie sociálneho pora-i denstva v zmysle Zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z.z.i v znení neskorších predpisovi Sociálna prevencia Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana. V rámci krajského poradenského centra sa sociálna prevencia vykonáva najmä pre občana so zdravotným postihnutím. Sociálne poradenstvo Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia sociálnej núdze a na usmernenie občana so zdravotným postihnutím pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci. V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi so zdravotným postihnutím a ich rodinám odporučiť poskytnutie odborných poradenských služieb špecializovanými inštitúciami. Sociálny klient je človek so zdravotným postihnutím a jeho rodina. Klient sa kontaktuje s poradcom dvoma spôsobmi: kontaktuje sa spontánne, pričom miera jeho spontánnosti je rôzna alebo je k nemu distribuovaný. Ochrana práv užívateľov sociálneho poradenstva Krajské poradenské centrum zaručuje klientovi ochranu pred zneužitím. Má vypracovaný systém formálnych aj neformálnych pravidiel, ktorými morálne aj právne zabezpečuje ochranu práv klienta. Pravidlá sú zakotvené v týchto dokumentoch: Štatút organizácie Etický kódex sociálneho pracovníka Pracovná náplň sociálneho poradcu Pracovná zmluva Organizačný poriadok Pracovný poriadok 50 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

51 Sociálny poradca, ktorý pracuje pre krajské poradenské centrum má s organizáciou formálne upravený pracovný alebo občiansky vzťah (pracovný úväzok, externá zmluva, resp. občianska zmluva pre poradcu dobrovoľníka). Sociálne poradenstvo poskytuje klientovi na základe štandardnej metodiky sociálneho poradenstva, a to na úrovni všeobecného a/alebo špecializovaného poradenstva, rešpektujúc potreby a záujmy klienta a krajského poradenského centra. Krajské poradenské centrum je povinné rešpektovať základné ľudské práva občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, čo ich v spoločnosti znevýhodňuje. Je povinné pracovať pre občanov so zdravotným postihnutím a ich rodiny v zmysle inklúznych princípov rozvinutej demokratickej spoločnosti. Krajské poradenské centrum má formálne ošetrené vo svojich interných pravidlách situácie, pri ktorých by mohlo dôjsť k zneužitiu klienta, a to najmä v oblasti: ochrany osobných údajov, ochrany osobnej slobody, slobodnej voľby, práva na vzdelanie a slobodnej voľby povolania, ochrany zdravia, ochrany pred akýmikoľvek formami zneužitia, diskrimináciou a podobne. Má vypracované pravidlá, ktorými v praxi eliminuje porušovanie práv klienta a má vypracované mechanizmy nápravy, v prípade výskytu ich porušovania krajským poradenským centrom alebo jeho zamestnancami. Krajské poradenské centrum má definované situácie, pri ktorých môže dôjsť ku konfliktu záujmov organizácie so záujmami klientov. Týmto situáciám predchádza vypracovaním modelu správania sa sociálneho poradcu a supervíznymi stretnutiami. Krajské poradenské centrum je povinné rešpektovať rozhodnutie občanov a ich rodín o riešení svojej sociálnej situácie. V prípade, že klient je distribuovaný, s jeho vedomím spätne informuje vysielajúcu organizáciu. Práca s klientom počas poradenského vzťahu Krajské poradenské centrum poskytuje sociálne poradenstvo na úrovni všeobecného poradenstva a na úrovni špecializovaného poradenstva. Prostredníctvom poradcu informuje klienta o svojich možnostiach pri riešení sociálneho problému. Jasne a zrozumiteľne definuje podmienky, za ktorých klientovi sociálne poradenstvo poskytne. Pred uzavretím kontraktu krajské poradenské centrum oboznámi klienta so všetkými podmienkami poskytnutia poradenstva. Poradca zisťuje očakávania klienta, spolu formulujú pracovné hypotézy a poradenské ciele. Spoločne sa dohodnú aj na formách a metódach sociálneho poradenstva, na priebehu poradenského procesu a spôsobe jeho ukončenia. Manuál 51

52 Základ poskytovania poradenstva v krajskom poradenskom centre tvorí všeobecná úroveň poskytovania poradenstva. Pracuje sa pomocou štandardnej metodiky sociálneho poradenstva a výsledkom je nadobudnutie orientácie klienta v probléme. V oblasti legislatívy poradca poskytuje klientovi informácie zo sociálnej pomoci, najmä riešenie kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a orientáciu v poskytovaní sociálnych služieb, zo sociálneho poistenia, najmä orientáciu v invalidných dôchodkoch, z poskytovania dávok v hmotnej núdzi, štátnych dávok a príspevkov, orientácie v službách zamestnanosti, občianskeho zákonníka, najmä spôsobilosť na právne úkony a ďalších súvisiacich oblastí. Špecializované poradenstvo je orientované na špecifickú problematiku zdravotného postihnutia. Poradca pracuje so všeobecnou poradenskou metodikou, ale jeho pracovné postupy sú ovplyvnené špecifickými problémami zdravotného postihnutia. Poradca svojimi intervenciami ide viac do hĺbky problému klienta. Zisťuje zdravotnú, rodinnú, osobnú a profesionálnu anamnézu klienta. Zostavuje mapu správania klienta, v ktorej popisuje motorickú, kognitívno-afektívnu a fyziologickú zložku. Poradca zisťuje klientovu hypotézu, dôsledky sociálneho problému na život klienta a jeho okolie a čo všetko klient už pre vyriešenie urobil. Spolu s klientom spracujú hypotézy vzniku sociálneho problému, naformulujú si cieľ, resp. ciele poradenského procesu a poradenský plán, súčasťou ktorého sú stratégie na dosiahnutie cieľa. Podľa potreby, špecifickosti a charakteru problému zostavuje poradenský tím a spolupracuje s ďalšími odborníkmi z oblasti špeciálnej pedagogiky, psychológie, práva a pod., ako aj na spôsobe a miere účasti ostatných ľudí klientovho sociálneho systému a na forme poskytovania spätnej väzby jednotlivým zúčastneným. Pri akceptácii podmienok klient uzavrie ústne alebo radšej písomne s poradcom sociálnoporadenský kontrakt. Pri napĺňaní poradenských cieľov využíva poradca individuálnu, rodinnú a skupinovú formu práce. Využíva širokú škálu metód sociálnej práce, ako sú napríklad: pozorovanie, analýza dokumentov, rozhovor, škálovanie, štatistický výber, popis, experiment, informácia, distribúcia, klarifikácia, ventilácia, povzbudenie, interpretácia, tréning, relaxačné techniky, modelovanie, hranie rolí, konfrontácia, reflexia, abreakcia, persuázia, paradoxná intencia a iné. Po ukončení prípadu poradca prípad vyhodnotí. Poradenský proces sa ukončuje buď splnením cieľov poradenstva, alebo prerušením spolupráce zo strany klienta alebo distribúciou k inému odborníkovi. Krajské poradenské centrum zabezpečí celý proces distribúcie klienta inému odborníkovi a zaznamenáva si ho. 52 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

53 Krajské poradenské centrum ZPMP môže odmietnuť klienta, pretože nemá dostatočnú kapacitu na kvalitné spracovanie jeho problému, resp. klient nepatrí do klientskej cieľovej skupiny organizácie. V tom prípade ho poradca odporučí k poradenskej organizácii, ktorá je orientovaná na riešenie jeho situácie a pomôže mu sa na ňu nakontaktovať. Evidencia klientov a ich dokumentácia Krajské poradenské centrum spracováva a uschováva dokumentáciu jednotlivých prípadov, ktoré sa v ňom poradensky riešia. Je povinné vytvárať také podmienky spracovania osobných údajov, aby nedošlo k ich zneužitiu a aby zodpovedali aktuálnym právnym normám. Krajské poradenské centrum má vypracovanú metodiku evidencie jednotlivých prípadov tak, aby poskytovali poradcovi dostatočný zdroj informácií k jeho efektívnemu vedeniu. Poradca si vedie hárky klientov v elektronickej alebo písomnej podobe. Tieto chráni pred prístupom iných osôb a osobne zodpovedá za ich ochranu. Krajské poradenské centrum zhromažďuje tie údaje, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne vedenie prípadu a archivuje ich v zmysle platných zákonov o archivovaní. Informácie, ktoré získava od jednotlivých klientov môže táto použiť na spracovanie rôznych sociálnych analýz, je však pri tom povinné dodržiavať práva klienta na ochranu osobných údajov, a to aj voči svojím nadriadeným orgánom, rôznym donorom a sponzorom a iným participujúcim organizáciám. Sťažnosti na kvalitu alebo spôsob poskytovania sociálneho poradenstva Klienti sa môžu sťažovať na kvalitu alebo spôsob poskytovania sociálneho poradenstva tak, aby sa necítili ohrození. Krajské poradenské centrum má vypracované mechanizmy kontroly kvality a spôsobu práce a pracovníci aj klienti sú s nimi oboznámené. Pracovné postupy pri podaní sťažnosti klienta alebo jeho zástupcu voči pracovníkovi poradenskej organizácie sú formálne spracované. Klienti aj pracovníci sú s touto procedúrou oboznámení a majú mať možnosť sťažovať sa ústne alebo písomne. Klienti sa musia cítiť bezpečne a musia byť chránení pred sankciami krajského poradenského centra. Ich sťažnosti sa musia evidovať. Klienti sú oboznámení s možnosťou obrátiť sa okrem kontrolných orgánov organizácie aj na nezávislú inštitúciu (napríklad verejný ochranca práv, medzinárodné organizácie, monitorujúce dodržiavanie ľudských práv a iné organizácie, súvisiace s problémom klienta). Klienti najneskôr v lehote do 30 dní odo dňa podania sťažnosti musia dostať písomné stanovisko, ktoré krajské poradenské centrum eviduje. Odpoveď na sťažnosť musí byť formulovaná tak, aby jej klient-sťažovateľ rozumel. Manuál 53

54 Miesto a čas poskytovaného sociálneho poradenstva Krajské poradenské centrum poskytuje sociálnemu poradcovi na výkon jeho práce také priestory, ktoré vytvárajú dôstojné podmienky na vedenie intímneho rozhovoru, prípadne skupinovú prácu. Pracovisko slúži aj ako kontaktné miesto pre sociálnych klientov a iných odborníkov. Čas, ktorý poradca venuje vyriešeniu sociálneho problému klienta, závisí od možností a schopností poradcu a klienta. Poradca však musí počítať s tým, že potrebuje venovať primeraný čas na: prípravu práce s klientom, na bezprostrednú prácu s ním, na prácu s jeho sociálnym prostredím, na spoluprácu s ostatnými participujúcimi organizáciami, na spracovanie dokumentácie, na vyhodnotenie sociálneho prípadu. Čas jednej individuálnej poradenskej konzultácie je zväčša 1 hodina. Informovanosť o sociálnom poradenstve Krajské poradenské centrum zverejňuje informácie o svojom poslaní, cieľoch a cieľových skupinách prostredníctvom informačných letáčikov, prostredníctvom internetu, v miestnej tlači za účelom informovanosti verejnosti. Krajské poradenské centrum zverejňuje prostredníctvom rôznych marketingových prostriedkov ponuku svojich služieb tak, aby boli dostupné a zrozumiteľné aj skupine občanov s mentálnym postihnutím. Súbor informácií, ktorý je všeobecne prístupný verejnosti, obsahuje najmä informácie: právna forma organizácie, IČO, štatutárny zástupca, zodpovedný pracovník, kontakt, poslanie a ciele poradenstva, cieľová skupina, podmienky poskytnutia poradenstva a iné špecifické požiadavky. V prípade vzniku krízovej situácie, napríklad prechodný nedostatok pracovníkov, vyčerpanie finančných prostriedkov, havarijná situácia v priestoroch organizácie a podobne, má krajské poradenské centrum vypracovaný krízový plán, s ktorým sú oboznámení tak zamestnanci organizácie, ako aj jej klienti. Krajské poradenské centrum monitoruje spokojnosť klientov s poradenstvom a výsledky analýzy využíva na prípravu plánov do budúcnosti. Krajské poradenské centrum píše a zverejňuje výročnú správu. Výchova a vzdelávaniei Vzdelávanie občanov s mentálnym postihnutím Krajské poradenské centrum vytvára nové inovatívne príležitostí ďalšieho vzdelávania pre dospelých občanov so zdravotným postihnutím v regióne. Reflektuje tým na nedostatok vzdelávacích kurzov, tréningových a podporných aktivít, ktoré by podporili človeka so zdravotným postihnutím v pracovnej a sociálnej integrácii. 54 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum

55 Vzdelávanie zamestnancov domovov sociálnych služieb (DSS) a odborníkov pracujúcich s občanmi s mentálnym postihnutím. Veľká skupina občanov so zdravotným postihnutím žije v DSS. Krajské poradenské centrum vytvára vzdelávacie programy pre zamestnancov DSS, preškoľuje personál zariadení tak, aby rešpektovali štandardy kvality poskytovania sociálnych služieb, potreby občanov s mentálnym postihnutím a ich ľudské práva. Zamestnanci DSS predstavujú skupinu ľudí, ktorá má veľký vplyv a podiel na celkový rozvoj užívateľa ich služieb. Transformácia DSS prebieha aj v oblasti ľudských zdrojov. A preto je potrebné, aby v DSS pracoval preškolený personál, ktorý vedie človeka so zdravotným postihnutím k pracovnému výkonu a stimuluje ho k tvorbe takých pracovných návykov a takého sociálneho správania, ktoré mu v budúcnosti uľahčí jeho prechod do chráneného či nechráneného pracovného prostredia. Obhajoba ľudských právi Krajské poradenské centrum je obhajcom ľudských práv a záujmov. Činnosť v tejto oblasti zameriava najmä na: Mapovanie problémov z oblasti sociálnoprávnej ochrany občanov. Upozorňovanie na zistené problémy a nedostatky kompetentné orgány a organizácie, ako sú napr.: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, MPSVR SR, MS SR, Verejný ochranca práv, ZPMP v SR... Upozorňovanie kompetentných orgánov a organizácií na potrebu legislatívnych zmien existujúcich zákonov a potrebu nových právnych noriem. Presadzovanie práv a záujmov občanov na úrovni samosprávneho kraja, pripomienkovanie tvorby všeobecne záväzných predpisov. Zvyšovanie spoločenského uvedomenia o občanoch so zdravotným postihnutím u odbornej i laickej verejnosti v samosprávnom kraji. Venuje sa politickému lobingu v prospech občanov so zdravotným postihnutím. Manuál 55

56 Služby na podporu regionálneho rozvojai Prepojenie informovanosti medzi miestnymi MVO v samosprávnom kraji, občanmi a Úradom samosprávneho kraja, koordinácia činností MVO v kraji. MVO pôsobia vo svojich regiónoch ako občianske združenia, chýba však prepojenie so zástupcami samospráv. Dialóg prebieha len medzi tými, ktorí sú poskytovatelia sociálnych služieb a dostávajú finančný príspevok dotáciu na poskytovanie sociálnej pomoci. Tiež absentuje aktívna spolupráca medzi zástupcami MVO v regiónoch navzájom, ktorá by umožnila lepšiu výmenu informácií a skúseností. Vytvorením priestoru pre vzájomný dialóg dáva krajské poradenské centrum možnosť aktívneho vstupu zúčastnených do procesu komunitného plánovania na úrovni regiónu, ale aj na miestnej úrovni. Vytvára atmosféru komunikácie, profesionalizmu a rovnosti. Občanom dáva príležitosť a priestor na participáciu, podporuje účasť na tvorbe komunitných politík. Predsedovia a zástupcovia MVO sú nositeľmi definovaných požiadaviek primárnej cieľovej skupiny a zároveň aktívnymi komunikátormi a partnermi krajského poradenského centra. Krajské poradenské centrum: Vytvára podmienky a zabezpečuje vzájomný dialóg a zapojenie všetkých, ktorých sa daná oblasť týka. Organizuje pravidelné pracovné stretnutia predsedov lídrov miestnych MVO a iných inštitúcií. Poskytuje potrebné informácie o zistených potrebách a problémoch zástupcom samosprávy, ktorí sú nositeľmi kompetencií a zodpovednosti. Zabezpečuje výmenu informácií. 56 Zriaďujeme regionálne vzdelávacie informačno-poradenské centrum