Univerzita Karlova v Prahe

Prepis

1 Univerzita Karlova v Prahe Právnická fakulta Veronika Bodnáriková Porovnanie právnej úpravy zabezpečenia v oblasti tehotenstva a materstva v ČR a SR Diplomová práca Vedúca diplomovej práce: doc. JUDr. Věra Štangová, CSc. Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Dátum vypracovania: december 2014

2 Čestné prehlásenie : Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, všetky použité pramene a literatúra boli riadne citované a práca nebola využitá k získaniu iného alebo rovnakého titulu. V Prahe dňa podpis

3 Poďakovanie Veľmi pekne ďakujem vedúcej mojej diplomovej práce pani Doc. JUDr. Věre Štangovej, CSc. za jej cenné rady, pripomienky a pomoc pri spracovaní diplomovej práce.

4 OBSAH Obsah Úvod 1 1 Historický vývoj sociálneho zabezpečenia na území Česka a Slovenska zamerané najmä na zabezpečenie žien v tehotenstve a materstve Korene sociálneho zabezpečenia Reformy po vzniku samostatného Československa Reformy po druhej svetovej vojne Sociálne zabezpečenie po roku Demokratizačné reformy po roku Úvod do sociálneho zabezpečenia Pojem sociálneho zabezpečenia Právo sociálneho zabezpečenia Systém sociálneho zabezpečenia Poisťovací systém Systém štátnej sociálnej podpory Systém sociálnej pomoci Právne vzťahy v sociálnom zabezpečení Subjekty právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia Obsah právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia Objekt právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia Právne skutočnosti v práve sociálneho zabezpečenia Tehotenstvo, pôrod, materstvo Nezaopatrenosť dieťaťa Nemocenské poistenie obecne Nemocenské poistenie v Českej republike Osobný rozsah nemocenského poistenia v ČR Zamestnanci Samostatne zárobkovo činná osoba Vecný rozsah nemocenského poistenia v ČR Všeobecné podmienky nárok na dávku v ČR Stanovenie výšky dávok nemocenského poistenia 32

5 Nárok na výplatu dávky nemocenského poistenia v ČR Organizácia nemocenského poistenia Nemocenské poistenie v Slovenskej republike Osobný rozsah nemocenského poistenia v SR Zamestnanec Samostatne zárobkovo činná osoba Dobrovoľne nemocenský poistená osoba Vecný rozsah nemocenského poistenia v SR Všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku v SR Stanovenie výšky nemocenských dávok Rozhodujúce obdobie zamestnanca Rozhodujúce obdobie samostatne zárobkovo činnej osoby Rozhodujúce obdobie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby Nároku na výplatu dávky nemocenského poistenia v SR Organizácia nemocenského poistenia Porovnanie nemocenského poistenia v ČR a SR Jednotlivé dávky nemocenského poistenia v ČR a SR a ich porovnanie Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve v ČR Podmienky nároku na vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve Poskytovanie a výška vyrovnávacieho príspevku v tehotenstve a materstve Vyrovnávacia dávka v SR Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku Poskytovanie a výška vyrovnávacej dávky Porovnanie vyrovnávacieho príspevku v tehotenstve a materstve v ČR a vyrovnávacej dávky SR Peňažná pomoc v materstve v ČR Podmienky nároku na peňažnú pomoc v materstve Oprávnená osoba Poskytovanie a výška peňažnej pomoci v materstve Materské v SR Podmienky nároku na materské Oprávnená osoba 64

6 Poskytovanie a výška materského Porovnanie peňažnej pomoci v materstve v ČR a dávky materské v SR Ošetrovné v ČR Podmienky nároku na ošetrovné v ČR Poskytovanie a výška ošetrovného v ČR Vylúčenie nároku na ošetrovné v ČR Ošetrovné v SR Podmienky nároku na ošetrovné v SR Poskytovanie a výška ošetrovného v SR Porovnanie ošetrovného v ČR a SR Nemocenské v ČR Podmienky nároku na nemocenské v ČR Poskytovanie a výška nemocenského v ČR Nemocenské v SR Podmienky nároku na nemocenské v SR Poskytovanie a výška nemocenského v SR Porovnanie nemocenského v ČR a SR 78 4 Štátna sociálna podpora Štátna sociálna podpora v ČR Štátna sociálna podpora v SR Jednotlivé dávky štátnej sociálnej podpory v ČR a SR a ich vzájomné porovnanie Prídavok na dieťa v ČR Prídavok na dieťa v SR Porovnanie prídavku na dieťa v ČR a SR Príplatok k prídavku na dieťa v SR Pôrodné v ČR Príspevok pri narodení dieťaťa v SR Porovnanie dávky pôrodné v ČR a príspevku pri narodení dieťaťa v SR Rodičovský príspevok v ČR Rodičovský príspevok v SR Porovnanie rodičovského príspevku v ČR a SR Príspevok na viac súčasne narodených detí v SR 106

7 Príspevok na starostlivosť o dieťa v SR Zabezpečenie tehotenstva a materstva v oblasti pracovného práva v ČR a SR Prekážky v práci súvisiace s tehotenstvom a rodičovstvom v ČR a SR Materská dovolenka v ČR a SR Rodičovský dovolenka v ČR a SR Zvláštne pracovné podmienky tehotných zamestnankýň, zamestnankýň matiek a zamestnancov, ktorý sa starajú o nezaopatrenú deti v ČR a SR Preradenie na inú prácu Práca nadčas Pracovné cesty Úprava pracovnej doby Prestávky na dojčenie Ochrana pracovného pomeru tehotných žien a rodičov detí v ČR a SR 123 Záver 126 Zoznam skratiek Zoznam literatúry Resumé Summary

8 Úvod Vo svojej práci som sa rozhodla zamerať na významnú oblasť sociálneho zabezpečenia, a to zabezpečeniu v tehotenstve a materstve v dvoch krajinách, ktoré boli až do roku 1992 súčasťou jedného štátu, s totožnou právnou úpravou a tým aj spoločnou sociálnu politikou. Z dôvodu rozdielnych politických názorov a smerovaní, došlo k rozdeleniu federálneho štátu, Česko-Slovenska a vzniku dvoch samostatných štátov, Českej a Slovenskej republiky. Česká i Slovenská republika sú síce považované za sociálne orientované, ale so značnými rozdielmi v právnej úprave. Pre moju prácu som si vybrala komparáciu dvoch štátov, Slovenskej a Českej republiky, v oblasti zabezpečenia v tehotenstve a materstve. Prvým dôvodom bol fakt, že som Slovenka študujúca v Českej republike a počas štúdia som mala možnosť nahliadnuť do systémov týchto krajín a spoznať ho i v praxi. A ďalším značným dôvodom bol i fakt, že som matka dvoch malých detí a systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike som pocítila aj na vlastnej koži a mojim motívom bolo porovnať systémy mne blízkych krajín v danej oblasti. V mojej diplomovej práci postupne popíšem a rozoberiem zabezpečenie v oblasti tehotenstva a materstva v Českej a Slovenskej republike a následne oba systémy porovnám, pričom sa zameriam najprv na zabezpečenie v sfére sociálnoprávnej a potom v oblasti pracovného práva. V oblasti sociálneho zabezpečenia podrobne popíšem jednotlivé dávky, ktoré hmotne zabezpečujú oprávnenú osobu v tehotenstve a materstve a následne dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré v prípade rovnakej alebo podobnej sociálnej udalosti hmotne zabezpečujú oprávnené osoby a ich rodiny v oboch krajinách, porovnám. Budem sa sústrediť najmä na odkrytie hlavných rozdielov. V pracovnoprávnej oblasti sa sústredím na oblasť ochrany tehotných žien a rodičov detí v pracovnoprávnych vzťahoch z dôvodu, že z pohľadu historického vývoja je právo sociálneho zabezpečenia a pracovné právo previazané. A i keď právo sociálneho zabezpečenia zabezpečuje jedinca najmä po stránke materiálnej, pracovné právo poskytuje ochranu tehotným ženám a rodičom neplnoletých detí v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Moja diplomová práca je rozdelená do piatich častí. Prvá kapitola popisuje historický vývoj sociálneho zabezpečenia s dôrazom na vývoj sociálneho zabezpečenia 1

9 v oblasti tehotenstva a materstva, a to od prvopospolnej spoločnosti až po súčasnosť. Druhá kapitola je teoreticky orientovaná a uvádza nás do systému sociálneho zabezpečenia, stručne definuje jednotlivé systémy, prvky právnych vzťahov a charakterizuje jednotlivé sociálne udalosti. V tretej kapitole sa už podrobne zameriavam na oblasť nemocenského poistenia. Postupne rozoberám nemocenské poistenie v Českej a Slovenskej republike a porovnám ho. V tejto časti sa budem venovať podrobne jednotlivým dávkam nemocenského poistenia, ktoré poskytujú hmotné zabezpečenie v oblasti tehotenstva a materstva v oboch krajinách, a následne porovnám nemocenské dávky ČR a SR, ktoré zabezpečujú jedinca a jeho rodinu v nepriaznivých sociálnych situáciách spôsobenými rovnakými alebo podobnými sociálnymi udalosťami. Štvrtá kapitola je venovaná systému štátnej sociálnej podpory založenom na zabezpečovacom princípe. V tejto časti je najskôr načrtnutý princíp fungovania systému a následne je venovaná pozornosť jednotlivým dávkam, ktorých cieľom je zabezpečiť rodiny s malými deťmi. Tieto dávky takisto postupne rozoberiem a následne porovnám. Posledná kapitola je venovaná ochrane tehotných žien a rodičov malých detí v oblasti pracovného práva. V prvej časti tejto kapitoly rozoberám zvláštne pracovné podmienky tehotných zamestnankýň, zamestnankýň matiek a zamestnancov, ktorý sa starajú o nezaopatrené deti, postupne v Českej a Slovenskej republike. A v ďalšej časti sa venujem ochrane pracovného pomeru tehotných žien a rodičov maloletých detí. Táto kapitola dopĺňa predchádzajúce kapitoly aby bolo možné komplexne pochopiť systém zabezpečenia tehotných žien a rodičov. V diplomovej práci pracujem najmä s odbornými knižnými publikáciami, právnymi predpismi z oblasti sociálneho zabezpečenia a pracovného práva, ale taktiež s internetovými zdrojmi, ktorými sú najmä oficiálne stránky správnych orgánov a inštitúcii v oblasti sociálneho zabezpečenia. Právny stav legislatívy je ku dňu

10 1. Historický vývoj sociálneho zabezpečenia na území Česka a Slovenska zameraný najmä na zabezpečenie žien v tehotenstve a materstve 1.1 Korene sociálneho zabezpečenia Zabezpečenie občanov v nepriaznivých sociálnych situáciách spôsobenými sociálnymi udalosťami je problémom každej spoločnosti. Formu a úroveň riešenia sociálnych problémov určuje najmä ekonomická nutnosť a ekonomická možnosť riešenia týchto problémov, ako i ďalšie faktory, ktorými sú napr. demografická štruktúra obyvateľstva, etické a morálne názory, záujem občanov na riešení daného problému i intenzita presadzovania tohto záujmu, stupeň rozvoja lekárskej vedy a hygienickej kultúry obyvateľstva. 1 Počiatky sociálneho myslenia sú spätá s myšlienkou solidarity, ktorá v jednotlivých historických obdobiach kolísala od filantropie cez egalitarizmus až po sociálny štát respektívne spoločenstvo štátov. 2 Tradičné chápanie sociálnej ochrany predstavovalo ochranu chudobných, slabých a chorých. Už v prvopospolnej spoločnosti sa členovia rodu usilovali o prežitie v rodovom zriadení. Rodová solidarita nevytvárala špeciálne inštitúcie, ktoré by riešili sociálne otázky, tie si rodina riešila samostatne. Veľká rodina poskytla každému príslušníkovi prácu zodpovedajúcu jeho schopnostiam. Tomu zodpovedalo i jeho miesto v rodine a podiel na strave a predmetoch dennej spotreby. Starostlivosť o sociálne odkázaných členov bola súčasťou systému tvorby zdrojov a rozdeľovania, ktoré realizovala hlava rodu alebo kmeňa. 3 Najstaršími inštitúciami bolo štátne zabezpečenie vojakov a štátnych úradníkov. Dôkazom je zmienka o tejto skutočnosti v najstaršom právnom dokumente, a to 1 TRŐSTER, Petr a kol. Právo sociálniho zabezpečení. 6. podstatně přepracované a aktualizované vydání. Praha : C. H. Beck, s. ISBN , str MATLÁK, Ján et al.právo sociálneho zabezpečenia. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, s. ISBN , str.27 3 TRŐSTER, Petr a kol. Právo sociálniho zabezpečení. 6. podstatně přepracované a aktualizované vydání. Praha : C. H. Beck, s. ISBN , str. 19 3

11 Chamurapiho zákonníku. V staroveku sa spoločnosť pred chudobnými bránila a chudobu taktiež i trestala. Chudobní a chorí boli zabíjaní, trestaní, vylúčení zo spoločnosti alebo upadali pre dlhy do dlžného otroctva. V otrokárskej spoločnosti bol otrok majetkom pána a bolo len na pánovi ako sa bude o svoj majetok starať. 4 V rannom stredoveku z dôvodu rozvoja cirkvi sa rozvinula i prvá starostlivosť o chudobu, ktorú poskytovali kláštory, neskôr farnosti, a to prostredníctvom služieb alebo vecných dávok. Poskytovala sa formou almužny. V podstate nebol na ňu žiadny právny nárok. Neskôr panovníci nariaďovali šľachte, aby sa starala o svojich chudobných. Opätovne nešlo o právo chudobného, ale o nástroj panovníka, ktorým finančne zaťažil šľachtu. V 17. storočí si baníci a členovia cechov zakladali svoje prvé vzájomnostné pokladne. Do pokladní prispievali oni a neskôr taktiež ich zamestnávatelia. Tieto peniaze slúžili na zabezpečenie členov, ktorí sa pri výkone práce vážne zranili a stali sa invalidnými alebo v prípade smrti zabezpečovali ich rodiny. V stredoveku dochádza k postupnému prechodu zodpovednosti za sociálnu situáciu členov spoločnosti z cirkvi na feudála, potom na štát a obec. 5 O začiatkoch moderných systémoch sociálnej ochrany môžeme hovoriť od okamžiku kedy štát preberá zodpovednosť za zriadenie a organizáciu sociálneho poistenia a zákonom nariaďuje obciam starostlivosť o chudobu. Z rozpadom feudálneho zriadenia a s rušením nevoľníctva stráca šľachta svoje doterajšie spoločenské postavenie aj svoje možnosti. Zatiaľ čo doposiaľ šľachta spravovala štát, v 18. storočí preberá túto kompetenciu byrokratický aparát. Štátny úradníci na rozdiel od šľachty nevlastnili žiadne statky a disponovali len svojimi platmi. Z tohto dôvodu v záujme zachovania lojality vydála Mária Terézia v roku 1771 cisárskym dekrétom penzijné normály pre vdovy a siroty po zamestnancoch, ktorí jej verne slúžili. O desať rokov vydal jej syn Jozef II. penzijne normály pre samotných zamestnancov, ktorí sa stali práce neschopnými a odrobili aspoň desať rokov uspokojivej služby. Títo panovníci položili základ sociálneho (štátneho) zaopatrenia a moderného sociálneho zákonodarstva. 6 Celkový moderný sociálny vývoj bol reakciou na vznikajúce tržné vzťahy 4 TRŐSTER, Petr a kol. Právo sociálního zabezpečení. 6. podstatně přepracované a aktualizované vydání. Praha: C. H. Beck, s. ISBN , str CHVÁTALOVÁ, Iva et al. Právo sociálního zabezpečení v Českej republice a Evropskej unii. Plzeń: Aleš Čeněk, s. ISBN , str TRŐSTER, Petr a kol. Právo sociálniho zabezpečení. 6. podstatně přepracované a aktualizované vydání. Praha: C. H. Beck, s. ISBN , str. 20 4

12 a začal práve v oblasti starostlivosti o chudobu. Odráža sa tu myšlienka, že domovská obec je povinná starať sa o svojich domovských príslušníkov, ktorí sa ocitli v núdzi. V dočasnom obecnom zriadení č. 170/1849 R. z. bol zakotvený právny nárok príslušníkov obce na zaopatrenie podľa dokázanej potreby. Obecný zákon č. 18/1862 R. z. stanovil povinnosť starostlivosti obce o chudobných a stanovil povinnosť obci vytvárať dobročinné ústavy. Táto úprava bola prevedená zákonom č. 10/1883 R z. o domovskom práve a zákonom č. 59/1868 čes. z. z.. Moderný systém sociálneho poistenia zaviedol v Rakúsko -Uhorsku ministerský predseda E. Taafe inšpirovaný Ottom von Bismarckom. Konkrétne zaviedol povinný systém sociálneho poistenia. Z dôvodu pomerne častých úrazov prevažne v továrňach bolo najskôr zavedené úrazové poistenie zákonom č. 1/1888 R. z., o úrazovom poistení robotníkov v Uhorsku bolo zavedené povinné úrazové poistenie zák.čl.19/1907 a dobrovoľné úrazové a invalidné poistenie v poľnohospodárstve zák. čl. 16/1900. Zamestnanci živnostníkov úrazovo poistení neboli. Osobitne bolo upravené i úrazové poistenie robotníkov v stavebníctve i železničných zamestnancov. Spolu s úrazovým poistením vzniklo i nemocenské poistenie., a to zákonom č. 33/1888 R. z., o nemocenskom poistení robotníkov. Tento zákon sa vzťahoval na všetkých robotníkov a výkonných úradníkov, ktorí boli poistení podľa zákona o úrazovom poistení robotníkov v českých krajinách. V Uhorsku to bol zák. čl. 14/1891 podľa vzoru rakúskeho zákona. 7 Zabezpečenie ženy počas tehotenstva a materstva bolo až do priemyselnej revolúcie v rukách jej rodiny. Nebolo obvyklé aby žena vykonávala prácu za mzdu. Pôvodne ženy ostávali doma, nevykonávali zárobkovú činnosť a ich poslaním bola starostlivosť o deti a domácnosť. Finančne zabezpečoval rodinu muž. Po prvýkrát bola v právnej úprave na našom území zakotvená hodnota materstva, a to stanovením dovolenky po pôrode v Živnostenskom poriadku z roku 1884 v rozsahu 4 týždňov. 8 Nemocenské poistenie bolo povinným poistením a nárok na dávku vznikal len poistencovi, ostatní rodinný príslušníci neboli oprávnení. Ak chcela žena poberať dávky nemocenského poistenia musela byť zamestnaná. V tomto prípade mala nárok na 7 CHVÁTALOVÁ, Iva et al. Právo sociálního zabezpečení v Českej republice a Evropskej unii. Plzeń: Aleš Čeněk, s. ISBN , str OLŠOVSKÁ, A. ; LACLAVÍKOVÁ Miriam aj. Sociálne riziká a základné ľudské práva výzvy pre pracovné právo 21. storočia. Trnava : Trnavská univerzita, ISBN , str

13 bezplatnú pomoc pri pôrode od pôrodnej asistentky, prípadne i lekára, na lieky a liečebné pomôcky. Poistenkyni bola po pôrode vyplácaná peňažná podpora vo výške nemocenského po dobu štyroch týždňov. Nemocenská podpora bola vo výške 60% obvyklej mzdy. Spomínané zákony však platili len pre Predlitavské štáty, kde spadalo i územie Čiech a Moravy. V Zalitavsku, kde spadalo územie Slovenska, bol prijatý obdobný zákon až v roku Na základe baníckeho obecného zákona bol prijatý zákon č. 127/1889 R. z., o bratských pokladniach. Tento zákon zaviedol zvláštnu inštitúciu spravujúcu nemocenské a úrazové poistenie baníkov a upravil zákonnú existenciu bratských pokladní. Prejavom spoločenskej solidarity boli predovšetkým nemocenské dávky, resp. dávky poskytované matkám. 10 Ďalší rozvoj zákonodarstva v oblasti tehotenstva a materstva prerušila prvá svetová vojna. 1.2 Reformy po vzniku samostatného Československa Po skončení prvej svetovej vojny vznikla prvá Československá republika. Tento novovzniknutý štát nemal vlastné zákony, a preto v rámci zachovania právnej istoty a právnej kontinuity prevzal všetky doterajšie zákony, ktoré neodporovali vzniku Československa a jeho základným princípom demokracie a slobody. To znamená, že Československý štát zdedil právny poriadok Rakúsko - Uhorska s nasledovnými aspektmi: sociálne poistenie, starostlivosť o chudobu, ochranu niektorých pracovných podmienok a koaličné slobody. Tým, že bola prebratá pôvodná právna úprava nastala odlišná právna úprava ochrany a podpory tehotenstva, pôrodu a materstva. Bolo to zapríčinené tým že v Čechy a Morava sa riadili rakúskou právnou úpravou a Slovensko uhorskou. Nastalo obdobie právneho dualizmu. 11 Hlavnou úlohou v tomto období bolo rozšíriť osobný rozsah sociálneho poistenia aby mohla byť zabezpečená väčšia časť obyvateľstva. Do roku 1920 sa rozsah 9 HORŇÁČEK, Vladimír aj. Sociálne riziká a základné ľudské práva výzvy pre pracovné právo 21. storočia. Trnava : Trnavská univerzita, ISBN , str KOLDÍNSKA Kristína, Sociální právo. Vyd. 2. Praha: C.H. Beck, s. ISBN str HORŇÁČEK, Vladimír aj. Sociálne riziká a základné ľudské práva výzvy pre pracovné právo 21. storočia. Trnava : Trnavská univerzita, ISBN , str

14 rozšíril na všetkých zamestnancov okrem štátnych a verejných zamestnancov, ktorí v prípade choroby mali nárok na plat. Predohrou skutočnej reformy v oblasti sociálneho poistenia bola úprava nemocenského poistenia baníkom zákonom č. 242/1922 Zb. z. a n., o poistení u banských bratských pokladní, ktorý platil len pre baníkov a ich rodinných príslušníkov. Toto nemocenské poistenie spravovali takzvané revírne bratské pokladne. S nemocenského poistenia sa poskytovala napr. bezplatná lekárska pomoc, zahrňujúca aj pomoc pri pôrode, príspevok pôrodnej babici, potrebné liečivá a iné terapeutické pomôcky a pohrebné. Skutočnú reformu však predstavoval zákon č. 221/1924 Zb. z. a n. o poistení zamestnancov pre prípad choroby, invalidity a staroby, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla Bol formulovaný ako zákon základný. Tento zákon spojil nemocenské a dôchodkové poistenie do jedného predpisu a otvoril novovzniknutý systém širokej verejnosti. Povinne poistení boli zamestnanci, ktorí vykonávali prácu alebo službu na území Československa alebo prechodne mimo územia štátu. Nemocenské poisťovne boli povinné poskytovať pomoc v chorobe, a to nemocenské ošetrovanie a nemocenské a pomoc v materstve, čo zahrnovalo bezplatnú zdravotnú starostlivosť a náhradu strateného príjmu. Týmto zákonom sa však nezjednotil systém sociálneho poistenia úplne. Osobitne bolo zavedené nemocenské poistenie súkromných zamestnancov vo vyšších službách a pre verejných zamestnancov, zákonom č. 221/1925 Zb. z. a n., o nemocenskom poistení verejných zamestnancov. 12 V rámci zabezpečenia v tehotenstve a materstve boli poskytované dávky poistenkyniam i manželkám poistencov. Poistenkyňa bola žena, ktorá vykonávala prácu alebo službu na základe zmluvného pracovného pomeru alebo na základe učňovského pomeru. Tieto ženy mali nárok na pomoc pôrodnej asistentky, ale i lekársku pomoc pri pôrode alebo namiesto pomoci pôrodnej asistentky mali nárok na peňažnú náhradu. V prípade rizikového tehotenstva sa po pôrode vyplatil jednorázový príspevok, ak išlo o viacpočetný pôrod vyplatil sa na každé narodené dieťa. Ak žena potratila vyplatil sa jej len príspevok na výlohy pri rizikovom tehotenstve. Poistenkyňa mala nárok na podporu v šestonedelí v období 6 týždňov pred pôrodom a 6 týždňov po pôrode Ak vykonávala po pôrode prácu mala nárok na 12 KOLDÍNSKA Kristína, Sociální právo. Vyd. 2. Praha: C.H. Beck, s. ISBN , str

15 polovicu podpory v šestonedelí. Ak žena kojila mala nárok na podporu pri kojení vo výške polovičného nemocenského až do 12 týždňov po pôrode. Ak zamestnankyni zaniklo nemocenské poistenie z dôvodu tehotenstva v priebehu 12 týždňov pred pôrodom, nárok na dávky v materstve sa zachoval. Na rozdiel od poistenkyne patrila manželkám poistencov podpora v šestonedelí len v období 4 týždňov pred pôrodom a 6 týždňov po pôrode Ak manžel zomrel nezanikol nárok na dávky, ak pôrod nastal v priebehu 9 mesiacov od smrti poistenca. Na nárok na výplatu dávok bolo potrebné aby bola poistenkyňa alebo jej manžel poistený aspoň 180 dní v posledných 12 mesiacoch pred pôrodom. Ak matka zomrela vyplatila sa dávka osobe, ktorá sa o výživu dieťaťa starala. Zákon č. 221/1925 Zb. z. a n. o nemocenskom poistení verejných zamestnancov ustanovoval odchylnú úpravu od zákona č. 221/1924 Zb. z. a n. o poistení zamestnancov pre prípad choroby, invalidity a staroby. Podľa tohto zákona boli poistení verejný zamestnanci. Dávky poskytované na základe tohto zákona boli nemocenské ošetrovanie a ústavné zaopatrenie. Nemocenské ošetrovanie zahŕňalo poskytnutie lekárskej pomoci vrátane pomoci pri pôrode, príspevku na pôrodnú asistentku, liečivá i terapeutické pomôcky. Nárok mal nielen samotný poistenec, ale i jeho rodinný príslušníci ( manželka, deti, prarodičia,...). Ďalšiu odlišnú úpravu ustanovil i zákon č. 154/1934 Zb. z. a n,. o súkromných zamestnancoch. Z toho môžeme usúdiť, že systém zabezpečenia v tehotenstve a materstve bol v tomto období veľmi štruktúrovaný v závislosti na druhu vykonávanej práce s povinnou účasťou na poistení. Právna úprava ochrany tehotenstva a materstva bola v tomto období na vysokej úrovni, čoho dôkazom je aj fakt, že v Ústavnej listine ČSR z roku 1920 bolo v 126 ustanovené, že manželstvo, rodina a materstvo sú pod zvláštnou ochranou zákonov. Ochrana materstva bola garantovaná najmä osobitnými pracovnými podmienkami žien a osobitnou úpravou bezpečnosti ochrany zdravia pri práci v pracovnoprávnych predpisoch a taktiež v právnych normách sociálneho zabezpečenia HORŇÁČEK, Vladimír aj. Sociálne riziká a základné ľudské práva výzvy pre pracovné právo 21. storočia. Trnava : Trnavská univerzita, ISBN , str

16 1.3 Reformy po druhej svetovej vojne Po druhej svetovej vojne bolo cieľom zjednotenie sociálneho poistenia. Toto smerovanie bolo do značnej miere ovplyvnene skutočnosťou, že časť českého exilu sa nachádzala v Anglicku a nechala sa inšpirovať myšlienkami zavedenia britského národného poistenia navrhnutého Sirom Beveridgom. Zákon č. 99/1948 Zb. z. a n., o národnom poistení priniesol zjednotenie právnej úpravy sociálneho poistenia do jednej normy. Tento zákon zrušil všetky predchádzajúce zákony upravujúce nemocenské poistenie. Zákon upravoval sociálne poistenie pre prípad choroby a materstva, ktorý zahŕňal: nemocenské poistenie, poistenie pre prípad staroby, invalidity, straty živiteľa, smrťou a v prípade úrazu. Postení boli zamestnanci, osoby samostatne zárobkovo činné, osoby vypomáhajúce, dôchodcovia a nezamestnaní. 14 Avšak pre prípad choroby a materstva boli poistení iba verejní zamestnanci, dôchodcovia a nezamestnaní. Poistenie bolo povinné. Ak osoby neboli povinne nemocensky poistené mohli sa dobrovoľne nemocensky poistiť. Nárok na dávky nemocenského poistenia vznikal až uplynutím čakacej doby, ktorá nesmela byť dlhšia ako osem a kratšia ako štyri týždne. Dávky boli vecné i peňažné. V oblasti ochrany tehotenstva a materstva to bola pomoc v materstve (vecná dávka), ktorá zahŕňala bezplatnú lekársku pomoc, pomoc pôrodnej asistentky, bezplatné liečenie a ošetrovanie vo verejnej pôrodnici alebo v podobnom ústave na ústavnú starostlivosť. Poisťovne poskytovali detskú výbavu alebo peňažnú náhradu. Z peňažných dávok mala poistenkyňa alebo rodinná príbuzná poistenca nárok na pôrodné a peňažnú pomoc v materstve vo výške nemocenského do maximálnej výmery 18 týždňov. Zákonom nebolo špecifikované obdobie pred a po pôrode Podmienkou nároku na dávku bolo aby bola oprávnená osoba v posledných dvoch rokoch aspoň 270 dní nemocensky poistená a počas tohto obdobia nevykonávala práce zakladajúce nemocenské poistenie a nemala nárok na nemocenské. Výška sa odvíjala od priemerného zárobku v posledných 12 týždňoch, na základe toho bola oprávnená osoba zaradená do platobného stupňa, ku ktorému bolo stanovená pevná čiastka nemocenského CHVÁTALOVÁ, Iva et al. Právo sociálního zabezpečení v Českej republice a Evropskej unii. Plzeń: Aleš Čeněk, s. ISBN , str HORŇÁČEK Vladimír aj. Sociálne riziká a základné ľudské práva výzvy pre pracovné právo 21. storočia. Trnava : Trnavská univerzita, ISBN , str

17 Prijatím tohto zákona sa zjednotilo sociálne poistenie a zákon tak predstavoval prvý úplný unifikačný predpis v oblasti sociálneho poistenia v histórii Československa. Avšak na dlhých štyridsať rokov bol tento zákon posledným demokratickým zákonom v oblasti sociálnej ochrany. 16 Po februári 1948 sa Československo ovládnuté komunistickou stranou začalo orientovať na Sovietsky zväz, čo sa prejavilo aj v novej koncepcií sociálnej ochrany, a to postupným prechodom z poisťovacieho princípu k systému sociálneho zabezpečenia. Štát prevzal starostlivosť o svojich občanov. Boli prijaté dva zákony, ktoré zmenili poňatie systému národného poistenia. Prvý bol zákon č. 102/1951 Zb., o prebudovaní národného poistenia. Tento zákon oddelil národné dôchodkové poistenie od nemocenského poistenia. Druhým zákonom bol zákon č. 103/1951 Zb., o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti, ktorým vznikol nárok na zdravotnú starostlivosť i osobám, ktoré neboli nemocenský poistené Sociálne zabezpečenie po roku 1956 V roku 1956 bolo zákonom č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení, do právneho poriadku Československa zavedené sociálne zabezpečenie, ktoré zahŕňalo dôchodkové zabezpečenia a sociálnu starostlivosť. Defakto sa zrušil systém sociálneho poistenia a všetky dávky boli financované zo štátneho rozpočtu. Zákon o sociálnom zabezpečení zrušil starostlivosť o chudobu a nahradil ju sociálnou starostlivosťou, ktorú previedol na štát. Jedinou výnimkou bolo ústavné zaopatrenie. Správu nemocenského poistenia malo na starosti Revolučné odborové hnutie. 18 Nemocenské poistenie bolo upravené zákonom č. 54/1956 Zb., o nemocenskom poistní zamestnancov. Na základe tohto zákona, štát povinne poskytoval všeobecnú bezplatnú zdravotnú starostlivosť a dávky nemocenského poistenia boli hradené zo štátneho rozpočtu. Nárok na dávky mal zamestnanec ( za zamestnanca sa považovali aj domáci robotníci, žiaci učilíšť štátnych pracovných záloh i učni), študenti vysokých škôl, vedeckí ašpiranti, a iní pracovníci. Tento zákon zaviedol nový právny inštitút, a to 16 CHVÁTALOVÁ, Iva et al. Právo sociálního zabezpečení v Českej republice a Evropskej unii. Plzeń: Aleš Čeněk, s. ISBN , str KOLDÍNSKA Kristína, Sociální právo. Vyd. 2. Praha: C.H. Beck, s. ISBN str CHVÁTALOVÁ, Iva et al. Právo sociálního zabezpečení v Českej republice a Evropskej unii. Plzeń: Aleš Čeněk, s. ISBN , str

18 rodinné prídavky. Tie patrili zamestnancovi, ktorý sa staral o nezaopatrené dieťa, a odpracoval aspoň 20 dní v mesiaci. Vecné dávky z dôvodu tehotenstva a materstva zo zákona vymizli a ostali len peňažné, a to podpora pri narodení dieťaťa a peňažná pomoc v materstve. Podpora pri narodení dieťaťa bola jednorázová peňažná dávka, ktorá patrila poistenkyni alebo poistencovej príslušníčke za každé narodené dieťa. Na začiatku bola výška dávky 650 Kčs, postupne sa zvyšovala v roku 1968 na 1000 Kčs a v roku 1971 na 2000 Kčs. Podmienkou nároku na peňažnú pomoc bolo aby zamestnankyňa bola nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch. Táto dávka sa poskytovala 4 týždne pred pôrodom a 14 týždňov po pôrode, ak zamestnankyňa vyčerpala menej ako 4 týždne pred pôrodom, poskytla sa v trvaní 18 týždňov od začatia plynutia tejto doby. Výška sa vypočítala z čistej dennej mzdy, od ktorej bola odrátaná daň zo mzdy za posledné tri mesiace alebo ak to bolo pre ňu výhodnejšie za obdobie šiestich mesiacov od doby ako prestala pracovať. Výška taktiež záležala od počtu odpracovaných rokov. Ak zamestnankyňa odpracovala do 2 rokov, mala nárok na 75% z čistej dennej mzdy, ak od 2-5 rokov 80% čistej dennej mzdy, ak viac ako 5 rokov 90 % čistej dennej mzdy. Peňažná pomoc sa vyplácala za dni. Výpočet peňažnej podpory sa priamo odvíjal od zárobku zamestnankyne a neodvodzoval sa ako v predchádzajúcom období od nemocenského. Zákon č. 54/1956 Zb., o nemocenskom poistní zamestnancov po prvýkrát použil a definoval pojem materská dovolenka. Novelou zákona č. 67/1965 Zb. o niektorých zmenách v nemocenskom poistení sa zaviedla nová peňažná dávka nemocenského poistenia, a to vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve. Nárok mala zamestnankyňa, vykonávajúca prácu, ktorá bola tehotným ženám zakázaná alebo ohrozovala jej tehotenstvo podľa individuálneho lekárskeho posudku a z tohto dôvodu bola preradená na inú prácu pri ktorej bez svojho zavinenia dosahovala nižšieho zárobku než v pôvodnej práci. Poskytoval sa vo výške rozdielu medzi priemerným pôvodným zárobkom a priemerným zárobkom po preradení. Príspevok sa poskytoval počas tehotenstva najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po pôrode najdlhšie do 9. mesiaca po pôrode. V roku 1968 bol prijatý zákon č. 88/1968 Zb., o predlžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia, ktorý nanovo upravil dávky nemocenského poistenia. Pôvodné ustanovenia v zákone č. 54/1956 Zb., o nemocenskom poistní zamestnancov boli zrušené a nahradené spomínaným zákonom. 11

19 Právna úprava nemocenského poistenia tak bola rozdelená do dvoch zákonov. Zákon rozšíril osobný rozsah poskytovaných z dôvodu tehotenstva a materstva aj na všetky osoby zúčastnené na nemocenskom poistení podľa zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistní zamestnancov. Došlo i k predĺženiu materskej dovolenky (pôvodne ustanovenej Zákonníkom práce č. 65/1965) z 22 týždňov na 26 týždňov. Obdobie poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa predĺžilo z 18 týždňov na 28 týždňov. Ustanovila sa odlišná úprava dĺžky poskytovania dávky, ak sa žene súčasne narodili dve a viac detí, a to na 37 týždňov. Na dávku mala nárok i žena, ktorá prevzala dieťa do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, v dĺžke 22 týždňov. Ak prevzala dve a viac detí a aspoň o dve z nich sa starala, to bolo 31 týždňov nároku na poberanie. Nárok na peňažnú pomoc v materstve vznikal najmenej 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku 8. týždňa pred týmto dňom. Výška sa stanovila za kalendárny deň ako 69% denného vymeriavacieho základu. Na konci osemdesiatych rokov malo Československo systém sociálneho zabezpečenia s výsadnou úlohou štátu a s financovaním zo štátneho rozpočtu. Systémy sociálneho zabezpečenia sa riadili centrálne Demokratizačné reformy po roku 1989 Po roku 1989 nastáva obdobie veľkých zmien aj v sfére ochrany, jej cieľom bolo transformovať sociálnu ochranu v pružný a dobre fungujúci sociálny systém. Zákonom č. 463/1991 Zb., o životnom minime a zákon č. 482/1991 Zb., o sociálnej potrebnosti a zavedenie štátneho vyrovnávacie príspevku, ktorý bol poskytnutý každej rodine, sa vytvorila takzvaná záchranná sociálna sieť, ktorej cieľom bolo zmierniť nepriaznivé dopady nutných ekonomických zmien na sociálnu situáciu obyvateľstva. Bol vytvorený systém všeobecného zdravotného poistenia. Zdravotné poistenie spravovali zdravotné poistene, ktoré neboli závisle na štáte. Tieto zákony viedli k odstráneniu nevyhovujúcich prvkov systému sociálnej ochrany. 20 V roku 1993 sa rozdelila Československá republika na dva samostatné štáty, 19 KOLDÍNSKA Kristína, Sociální právo. Vyd. 2. Praha: C.H. Beck, s. ISBN str HORŇÁČEK, Vladimír aj. Sociálne riziká a základné ľudské práva výzvy pre pracovné právo 21. storočia. Trnava : Trnavská univerzita, ISBN , str KOLDÍNSKA Kristína, Sociální právo. Vyd. 2. Praha: C.H. Beck, s. ISBN str

20 Českú a Slovenskú republiku. V tomto roku Slovenská republika zavádza poisťovací systém v rámci zdravotného, nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, zákonom NR SR č. 7/1993 Z. z., o Národnej poisťovni a zákonom NR SR č. 10/1993 Z. z., o Fonde zamestnanosti. V roku 1995 bola vytvorená Sociálna poisťovňa, ktorá prevzala agendu nemocenského a dôchodkového poistenia. V roku 2003 bol prijatý zákon č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, ktorý zrušil právnu úpravu zákonov č. 54/1956 Zb. a č. 88/1968 Zb. a tým začlenil všetky dávky nemocenského poistenia do jedného zákona a zjednotil roztrieštenú právnu úpravu. Pod sociálne poistenie bolo zahrnuté: nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné) a úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Zaviedol možnosť dobrovoľného poistenia. 21 V Českej republike bolo nemocenské a dôchodkové poistenie zastrešené pod Českou správu sociálneho zabezpečenia. Dochádza k vylúčeniu poistného z daňového systému a k prijatiu dvoch významných zákonov v roku 1995, a to zákon č. 155/1995 Zb., o dôchodkovom poistení a zákon č. 117/1995 Zb., o štátnej sociálnej podpore. Zákon o štátnej sociálnej podpore upravoval najmä zabezpečenie rodín s deťmi, a jeho hlavnou úlohou bolo zjednotiť roztrieštenú právnu úpravu. V tomto zákone boli zavedené dávky závislé na príjme, ale i dávky nezávislé na príjme žiadateľa. V 20. a 21.storočí dochádza k častým zmenám vo sfére štátnej sociálnej podpory, dôchodkového poistenia i nemocenského poistenia MATLÁK, Ján et al.právo sociálneho zabezpečenia. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, s. ISBN , str TRŐSTER, Petr a kol. Právo sociálního zabezpečení. 6. podstatně přepracované a aktualizované vydání. Praha: C. H. Beck, s. ISBN , str

21 2 Úvod do sociálneho zabezpečenia 2.1 Pojem sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie je pojem, ktorého obsah je síce dostatočne známy, ale jeho definícia je obtiažna a historicky podmienená. 23 Tento pojem bol u nás rozšírený komunistickou stranou v dobe socializmu v súvislosti s likvidáciou národného poistenia v rokoch 1954 až Sociálne zabezpečenie je relatívne nový pojem, ktorý vznikol v 20. storočí. Historickým predchodcom tohto pojmu je pojem starostlivosť o chudobu. Táto starostlivosť bola dlho v rukách súkromných dobrovoľných spolkov postupne starostlivosť zabezpečovala cirkev, obce alebo slobodné mestá až neskôr ju preberá na seba štát. 24 Sociálne zabezpečenie môžeme definovať ako súbor právnych noriem, inštitútov, inštitúcii a vzťahov, ktorých účelom je predchádzať možným sociálnym rizikám, odstraňovať nepriaznivé následky sociálnych udalosti a vytvárať priaznivé podmienky pre sociálne zabezpečenie jedinca. Je to jeden z hlavných nástrojov sociálnej politiky, ktorý by mal smerovať k vytvoreniu vhodných podmienok pre sociálne začlenenie človeka, obmedzovať sociálne vylúčenie ako dôsledok sociálnej udalosti. Cieľom sociálneho zabezpečenia je regulácia zodpovednosti občana za svoju budúcnosť a stanovenie miery a foriem sociálnej solidarity medzi občanmi Právo sociálneho zabezpečenia Právo sociálneho zabezpečenia je nástrojom realizácie ľudského práva na sociálnu bezpečnosť a na dôstojnú minimálnu úroveň. Právo sociálneho zabezpečenia slúži na reguláciu vzťahov medzi jednotlivými subjektmi sociálnej politiky, a taktiež medzi subjektmi a objektmi, ktoré z konania subjektov majú prospech. Právo sociálneho 23 MATLÁK, Ján et al.právo sociálneho zabezpečenia. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, s. ISBN , str VESELÝ, Jiří., a kol. Právo sociálního zabezpečení. 1. vyd. Praha: Linde Praha a. s., s. ISBN , str Pocta Petru Trősterovi k 70. narozeninám. Praha : ASPI Wolters Kluwer, s. ISBN , str VESELÝ, Jiří., a kol. Právo sociálního zabezpečení. 1. vyd. Praha: Linde Praha a. s., s. ISBN , str

22 zabezpečenia je nástrojom sociálnej ochrany v sociálnom štáte. Cieľom je zaistiť základné sociálne práva občanom a ich sociálnu ochranu. Je považované za samostatné právne odvetvie majúci charakter verejného práva z dôvodu toho, že používa verejnoprávne prostriedky regulácie, jeho výkon je zabezpečený verejnými orgánmi a práva a povinnosti plynúce z právnych predpisov sa uplatňujú v správnom konaní s určitými súkromno-právnymi prvkami Systém sociálneho zabezpečenia Sociálne zabezpečenie pozostáva z troch hlavným systémov: 1. poisťovací systém, 2. systém štátnej sociálnej podpory, 3. systém sociálnej pomoci Poisťovací systém Poisťovací systém je jeden z najdôležitejších častí sociálneho práva, ďalšie časti tento systém iba dopĺňajú, resp. dopĺňajú medzery v sociálnom zabezpečení. Sociálne poistenie predstavuje špeciálnu formu zabezpečenia, ktorá sa podstatne odlišuje od iných foriem. Poisťovací systém je príspevkovým systémom. Zákonom určené subjekty sú povinné platiť poistné. Je to finančný systém, ktorým sa človek sám alebo prostredníctvom niekoho iného zaisťuje, pre prípad budúcej sociálnej udalosti. Sociálne poistenie a poisťovacie vzťahy sú založené zákonom, to znamená, že príspevky i dávky sú určené zákonom. Platí tu princíp kauzality, kedy nie je relevantný výsledok ale príčinná súvislosť medzi dávkou a vzniknutou sociálnou udalosťou VESELÝ, Jiří., a kol. Právo sociálního zabezpečení. 1. vyd. Praha: Linde Praha a. s., s. ISBN , str MATLÁK, Ján et al.právo sociálneho zabezpečenia. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, s. ISBN , str

23 2.3.2 Systém štátnej sociálnej podpory Štátna sociálna podpora je systém štátnych dávok, ktoré sú určené najmä rodinám s nezaopatrenými deťmi na krytie nákladov na výživu a ostatných osobných potrieb detí a rodín a taktiež náklady spojené s niektorými ďalšími sociálnymi situáciami, ak je ich poskytnutie, z hľadiska sociálneho a ekonomického, výhodné. Je založený na zaopatrovacom princípe. Systém štátnej sociálnej podpory je financovaný zo štátneho rozpočtu, je to štátom organizovaná sociálna solidarita medzi občanmi s deťmi a občanmi bez detí, a medzi občanmi s vyššími príjmami a nižšími príjmami.. Právny nárok je daný splnením zákonných podmienok, ale zo strany oprávnených osôb sa nevyžaduje platenie príspevkov, poistného. Pre tento systém je charakteristické rovnaké zabezpečenie všetkých oprávnených, pričom v stanovených prípadoch v ČR sa poskytuje v závislosti na výške príjmov, resp. poskytovanie štátnej dávky je podmienené príjmom alebo absenciou príjmu. Na rozdiel od sociálneho poistenia tu neplatí princíp kauzality Systém sociálnej pomoci Systém sociálnej pomoci je oporným systémom sociálneho zabezpečenia pri ťažkých životných situáciách a každému má zabezpečiť existenčné minimum. Tento systém zohľadňuje individuálne potreby žiadateľov a uplatňuje sa až vtedy keď inú pomoc nie je možné dosiahnuť. Sociálna pomoc nevzniká priamo zo zákona, ale až úradným rozhodnutím. Právny nárok nie je daný splnením zákonných podmienok. Hodnotí sa vždy individuálne, v závislosti na subjekte a okolnosti prípadu. Rovnako ako pri štátnej podpore tu neplatí princíp kauzality, ale uplatňuje sa finálny spôsob nazerania. Do systému zaraďujeme aj sociálne služby, ktoré sa poskytujú aj osobám, ktoré sa nedokážu o seba a o svoju domácnosť postarať alebo je ich sebestačnosť podstatne znížená Pocta Petru Trősterovi k 70. narozeninám. Praha : ASPI Wolters Kluwer, s. ISBN , str MATLÁK, Ján et al.právo sociálneho zabezpečenia. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, s. ISBN , str.44 16

24 2.4 Právne vzťahy v sociálnom zabezpečení Právne vzťahy vznikajú, menia sa, zanikajú buď priamo zo zákona alebo na základe právnych skutočností. Právne vzťahy v sociálnom zabezpečí sú spoločenské vzťahy upravované a regulované objektívnym právom v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorých vznik, zmena a zánik sú závislé na existencií právom predvídaných sociálnych udalostí. Hlavnou úlohou právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia je riešenie dôsledkov spôsobených sociálnymi udalosťami, pričom naplnenie základných sociálnych práv je garantované prepismi ústavného práva. Právne vzťahy sociálneho zabezpečenia môžeme rozdeliť na základné a odvodené. Základné právne vzťahy tvoria vzťahy, sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci. Základné právne vzťahy môžeme ďalej členiť na právne vzťahy založené na poistnom princípe a zaopatrovacom princípe. Odvodenými právnymi vzťahmi sociálneho zabezpečenia sú procesne právne vzťahy a sankčné (zodpovednostné) právne vzťahy. K právnym vzťahom sociálneho zabezpečenia založeným na poistnom princípe patria vzťahy sociálneho poistenia. Sú to vzťahy, kde základnou povinnosťou je účasť v poistnom systéme a plnenie poistnej povinnosť, teda platenie poistného, a tomu odpovedá základné právo v podobe poskytnutia poistnej dávky. Poistenec si tak prispieva na budúcu poistnú udalosť. Charakteristická je vyššia miera participácie týchto vzťahov. 30 Zaopatrovací princíp sa uplatňuje v štátnej sociálnej podpore a sociálnej pomoci. Rozdiel spočíva v miere spoluúčasti oprávnenej osoby. Spoločným znakom je právo účastníka (fyzickej osoby) na dávku a realizácia dávkového plnenia. Medzi právami a povinnosťami subjektov neexistuje z hľadiska financovania systému vzájomná podmienenosť. Nárok na poskytnutie sociálnej dávky vyplýva zo zákona a vzniká najmä, už sociálnou udalosťou, ktorá nastane a splnením podmienok nároku. Nie je tu žiadna participácia účastníka MATLÁK, Ján et al.právo sociálneho zabezpečenia. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, s. ISBN , str STANEK, V. a kol. Sociálna politika. Druhé vyd. Bratislava : Sprint dva, ISBN , str

25 objekt. Právny vzťah sociálneho zabezpečenia obsahuje tri prvky: subjekt, obsah, Subjekty právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia Subjektmi právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia sú tí, ktorí v týchto vzťahoch majú práva a povinnosti. Medzi subjekty patria na jednej strane nositeľ sociálneho zabezpečenia a fyzické osoby nazývané oprávnenými alebo poistencami. Nositeľom je subjekt, ktorý spravuje daný subsystém, rozhoduje o nároku na príslušnú dávku, o jej výške a poskytovaní a vypláca príslušnú dávku sociálneho zabezpečenia. Na druhej strane právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia figuruje fyzická osoba, v poistnom systéme je nazývaná poistencom, v systéme štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci oprávnenou osobou. V procesných vzťahoch ich označujeme ako žiadateľ, príjemca atď. Hlavnými podmienkami pre pôsobenie subjektu v právnom vzťahu je spôsobilosť k právam a povinnostiam a spôsobilosť k právnym úkonom. Nositeľ sociálneho zabezpečenia musí mať zákonom stanovenú právomoc a kompetenciu k výkonu určitých činností Obsah právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia Obsahom právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia sú práva a povinnosti oprávnených osôb a poskytovateľov nároku. Základné práva a povinnosti sú vo vzájomnej korelácií, právo jednej osoby odpovedá povinnosti druhej osoby v danom vzťahu. Medzi základné povinnosti oprávnenej osoby patrí plnenie podmienok stanovených zákonom na priznanie dávky, a tomu zodpovedá právo poskytovateľa nároku na požadovanie splnenia týchto povinností. 32 MATLÁK, Ján et al.právo sociálneho zabezpečenia. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, s. ISBN , str.65 18

26 2.4.3 Objekt právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia Objektom právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia je právne relevantné chovanie subjektu týchto vzťahov. Týmto chovaním sa realizuje obsah právneho vzťahu, subjekty ním napĺňajú svoje práva a povinnosti Právne skutočnosti v práve sociálneho zabezpečenia Právne skutočnosti sú skutočnosti, s ktorými právo spojuje vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností subjektov. Právne skutočnosti členíme podľa toho, či sú závislé alebo nezávislé na vôli subjektov a či sú v súlade alebo rozpore s právnymi normami. Ak sú na vôli nezávislé, v súlade s právnymi predpismi ide o právne udalosti. Ak sú síce nezávislé na vôli subjektu, ale v rozopre s právnym predpisom ide o protiprávny stav. Právna skutočnosť závislá na vôli subjektu je jednanie, ktoré ak je v súlade s právnymi predpismi, môžeme definovať ako právny úkon vo sfére súkromnoprávnej, vo sfére verejnoprávnej ako správny úkon. Jednanie subjektu, ktoré nie je v súlade s právnymi predpismi je protiprávny úkon, resp. nezákonný správny úkon, alebo nesprávny úradný postup. 34 Právne udalosti ako právne skutočnosti sú definované v právnych normách práva sociálneho zabezpečenia a označujeme ich - sociálne udalosti. Najčastejšie delenie sociálnych udalosti je podľa jednotlivých subsystémov sociálneho zabezpečenia. Toto delenie je dôležité najmä pre určenie osobného rozsahu, ktoré je spravidla v rámci jedného subsystému rovnaké. Ďalej môžeme sociálne udalosti deliť na predvídateľné a nepredvídateľné. Pri predvídateľných sociálnych udalostiach je známe, že táto udalosť u daného subjektu nastane. Tieto sociálne udalosti môžeme ďalej rozdeliť na udalosti, kde je známe, že nastanú a taktiež známe kedy nastanú (napr. lehota k uplatneniu nároku alebo k splneniu určitých povinností). Ďalej sociálne udalosti, ktoré nastanú, ale nevie sa kedy (napr. smrť). Pri nepredvídateľných sociálnych udalostiach nie je známe 33 TRŐSTER, Petr a kol. Právo sociálniho zabezpečení. 6. podstatně přepracované a aktualizované vydání. Praha : C. H. Beck, s. ISBN , str VESELÝ, Jiří., a kol. Právo sociálního zabezpečení. 1. vyd. Praha: Linde Praha a. s., s. ISBN , str

27 či nastanú a môžeme ich rozdeliť na tie, u ktorých nie je známe či nastanú, ani kedy nastanú alebo na sociálne udalosti, u ktorých nie je známe či nastanú, ale pre prípad, že sa tak stane je známe kedy (napr. dosiahnutie dôchodkového veku). Sociálna udalosť je právna skutočnosť, ktorá má vždy negatívny dopad na sociálnu situáciu človeka. Podľa dopadu tejto právnej skutočnosti rozdeľujeme sociálne udalosti na prirodzené, ktoré negatívne ovplyvňujú iba finančnú situáciu človeka (napr. narodenie, dosiahnutie dôchodkového veku, smrť). Na druhej strane neprirodzené sociálne udalosti, ktoré nie sú bežnou súčasťou života človeka, ale nie je možné im úplne zabrániť (napr. invalidita, porucha zdravia). Ďalej možno sociálne udalosti členiť podľa toho, či nastávajú vplyvom pôsobenia biologických faktorov (napr. narodenie, smrť, porucha zdravia) alebo spoločenských faktorov (napr. nezaopatrenosť dieťaťa, nedostatočný príjem). Biologické sociálne udalosti sú úplne nezávislé na vôli jedinca a na fungovaní spoločnosti štátu. Druhou skupinou sú sociálne udalosti závislé na fungovaní spoločnosti, životnej úrovni, sociálnom systéme i na činnosti jednotlivca. V neposlednom rade môžeme členiť sociálne udalosti na priame a nepriame. O priamej sociálnej udalosti hovoríme, ak osoba, u ktorej nastala sociálna udalosť je subjektom právneho vzťahu. U nepriamych sociálnych udalostí, nastáva sociálna udalosť u jednej osoby, ale oprávnenie vyplývajúce z právneho vzťahu má v dôsledku tejto sociálne udalosti iná osoba (smrť osoby považovanej za živiteľa). Základnými sociálnymi udalosťami v práve sociálneho zabezpečenia sú: 1. porucha zdravia, 2. pracovná neschopnosť, 3. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 4. dosiahnutie určitého veku, 5. smrť, 6. tehotenstvo a materstvo, 7. nezaopatrenosť dieťaťa TRŐSTER, Petr a kol. Právo sociálniho zabezpečení. 6. podstatně přepracované a aktualizované vydání. Praha : C. H. Beck, s. ISBN , str