Microsoft Word - 2. krsak-stehlikova-mesaros.doc

Prepis

1 PRIPRAVENOSŤ SLOVENSKÝCH SUBJEKTOV CESTOVNÉHO RUCHU NA ZAVEDENIE INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV DO PRAXE Branislav KRŠÁK - Beáta STEHLÍKOVÁ Peter MESÁROŠ ABSTRAKT Nutnosť využívať tzv. vyspelé technológie, známe v medzinárodnej terminológii ako hightech, jednoznačne platí v odvetví cestovného ruchu (CR). Pod informačnými technológiami (IT) sa nemyslí iba vybavenie cestovných kancelárií, turistických informačných kancelárií, hotelov a ubytovacích zariadení počítačovou technikou, ale najmä optimálnymi možnosťami ich prepojenia v intenciách medzinárodných trendov. Avšak vybavenie počítačovou technikou tvorí základňu pre zavádzanie informačných technológií. V tomto príspevku ponúkame výsledky prieskumu možností zavedenie a uplatňovania informačných technológií v organizáciách cestovného ruchu. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: informačné technológie, informačné systémy, organizácie cestovného ruchu JEL klasifikácia: D83, L86, O18 ÚVOD V súčasnosti je vo väčšej miere než kedykoľvek predtým nutné zabezpečiť pružné a kvalitné reagovanie podniku na rýchle zmeny odohrávajúce sa na trhu. Jedným z kľúčov k úspechu sú vhodné informácie, ktoré sú v správnom čase na správnom mieste k dispozícii správnemu používateľovi. Dostatok kvalitných informácií je v podnikoch vyžadovaný na prijímanie kvalifikovanejších rozhodnutí na najrôznejších úrovniach riadenia. Informácie pomáhajú zvýšiť hodnotu produktu a stávajú sa súčasťou produktov. Informácie však majú svoj význam iba pre toho, kto je schopný ich nájsť a pripravený vhodne využiť. Prebiehajúca informatizácia všetkých sfér spoločensko-hospodárskeho života nám v plnej miere čoraz dôraznejšie odhaľuje výhody plynúce zo zavádzania a využívania progresívnych moderných technológií. Bolo by preto neefektívne a neperspektívne, ak by sme v súvislosti s informačnými systémami neuvažovali s využitým moderných technológií. Zavedenie informačných systémov si vyžaduje zabezpečenie vhodnej technickej infraštruktúry. S prudkým rozvojom informačno-komunikačných technológií (IKT) sa zvyšujú aj možnosti využívania informácií. Informačné a komunikačné technológie sú prostriedkom na zabezpečovanie procesov informačných systémov. V podniku môže existovať koncepcia informačného systému bez akýchkoľvek technológií, aj keď v súčasnej dobe je to takmer nepredstaviteľné. Práve progresívne technológie v spojitosti s ľudským potenciálom predstavujú základný predpoklad zavedenia informačných systémov. Je pritom možné využiť technologické platformy, na báze ktorých pracujú v podniku viaceré aplikácie. Predpokladom zavádzania informačných systémov je existencia základnej technickej infraštruktúry, ako aj existencia aplikačného vybavenia v podnikoch. Pojem technická infraštruktúra zastupuje najmä hardwarové vybavenie, možnosť prístupu na internet a ďalšie technologické platformy podporujúce komunikáciu vo vnútri podniku, aj navonok Aplikačné vybavenie predstavujú nástroje ako elektronický obchod, elektronické bankovníctvo, systém 11

2 pre riadenie vzťahov so zákazníkmi, systém pre riadenie dodávateľských reťazcov, manažérsky informačný systém, geografický informačný systém a virtuálny sprievodca. INFORMAČNÉ SYSTÉMY A INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE Novodobý pojem informačný systém, ktorý sa v minulom desaťročí zaradil medzi najfrekventovanejšie pojmy v slovníku manažérov, riadiacich pracovníkov a ostatných odborníkov z hospodárskej praxe, možno chápať rôzne. Vo vedeckej a odbornej literatúre je prezentovaný veľký počet definícií tohto pojmu. Kokles a Romanová (2005, s. 143) vymedzujú pojem informačný systém takto: Informačný systém (IS) organizácie predstavuje súbor činností, ktoré zabezpečujú zhromažďovanie, prenos, uchovávanie, spracovávanie, distribúciu a prezentáciu informácií v organizácii na potreby rozhodovania tak, aby riadiaci pracovníci mohli efektívne vykonávať svoje riadiace funkcie. Iná, podobná definícia (Molnár, 2001, s.15) uvádza, že informačný systém je súbor ľudí, technických prostriedkov a metód zabezpečujúcich zhromažďovanie, prenos, spracovanie a uchovanie dát s cieľom prezentácie informácií pre potreby užívateľov pôsobiacich v systémoch riadenia. Najstručnejšie môžeme informačný systém definovať aj ako systém, ktorý prijíma zdroje údajov ako vstupy a spracovaním z nich vytvára informačné produkty ako výstupy (O Brien, 1990). Kombináciou uvedených interpretácií získame, podľa nášho názoru, najobjektívnejšiu podobu pojmu informačný systém, ktorej sa budeme držať pri vypracovaní dizertačnej práce. Pojmom informačný systém budeme rozumieť účelové usporiadanie vzťahov medzi ľuďmi, dátovými zdrojmi a procedúrami ich spracovania, vrátane technologických prostriedkov. Toto usporiadanie zabezpečuje zhromažďovanie, prenos, uchovanie, transformáciu, aktualizáciu a poskytovanie dát na ich informačné využitie ľuďmi. Súčasťou počítačovo podporovaných informačných systémov je aj disponibilné hardvérové a softvérové vybavenie. V súvislosti s pojmom informačný systém je nutné objasniť aj pojem informačné technológie (IT). V najvšeobecnejšej rovine je možné povedať, že ide o moderné technické prostriedky, nástroje, metódy a znalosti potrebné na spracovanie údajov a informácií. Ako uvádza Kokles (ibid.), pojem informačné technológie predstavuje súhrnné označenie pre súbor prostriedkov a postupov na zber, prenos, spracovávanie, uchovávanie a prezentáciu informácií. Informačné technológie zahŕňajú technické prostriedky (technické vybavenie počítačov, komunikačné prostriedky, dátové siete) pre fyzické uskutočňovanie operácií, a tiež programové prostriedky, ktoré zahrnujú komplex postupov, metód a nástrojov (pre návrh a realizáciu) pre prácu s údajmi prostredníctvom technických prostriedkov. Postupný vývoj v oblasti informačných technológií priniesol viaceré teoretické a metodologické základy pre konštrukciu technológií spracovania dát, pre databázy, pre konštrukciu informačných systémov (automatizovaných pomocou informačných technológií), pre komunikáciu a odovzdávanie informácií prostredníctvom počítačových sietí. METODIKA VÝSKUMU Zloženie výskumnej vzorky Výskumná vzorka pozostávala zo 116 malých a stredných podnikov (MaSP) pôsobiacich v CR. Z pohľadu geografického záberu pri distribúcii dotazníkov sme do výskumnej vzorky zahrnuli podnikateľské subjekty zo všetkých ôsmych krajov Slovenskej 12

3 republiky. Niektoré podnikateľské subjekty majú zastúpenie vo viacerých krajoch (všetky zaradené podniky mali pôsobenie v košickom alebo prešovskom kraji). Najviac zastúpený bol košický kraj, kde má svoje zastúpenie až 98 respondentov, 23 respondentov pochádza z prešovského kraja a tretia najviac zastúpená skupina respondentov je situovaná v bratislavskom kraji s počtom 19. Vzhľadom na zloženie výskumnej vzorky je možné výsledky prieskumu považovať za vypovedajúce o podmienkach MaSP pôsobiacich v oblasti CR najmä v košickom kraji. Z hľadiska veľkosti podnikov sme zaznamenali vo vzorke respondentov 69 mikro podnikov (do 10 zamestnancov), 33 malých podnikov (do 50 zamestnancov), 7 stredných podnikov (do 250 zamestnancov) a 7 podnikov (nad 250 zamestnancov), ktoré sme klasifikovali ako veľké. Pri klasifikácii podnikov sme vychádzali z Commission Recommendation 2003/361/EC on the definition of SME's. Z celkového počtu skúmaných podnikov bolo 31 opýtaných z oblasti podnikania Informačné centrá a cestovné kancelárie (27 %), 41 podnikov bolo zo skupiny stravovacích zariadení (35 %) a 44 podnikov z ubytovacích zariadení (38 %). Predmet skúmania V rámci výskumu využívania informačných technológií MaSP pôsobiacimi v CR boli respondentom (majiteľom, prípadne pracovníkom organizácií) položené otázky týkajúce sa infraštruktúry potrebnej pre zavádzanie informačných systémov, technického vybavenia organizácií výpočtovou technikou a využívania manažérskych systémov. Tento príspevok prezentuje výsledky týkajúce sa vybavenia podnikov počítačmi a pripojením k internetu. Výsledky Formou otázok položených respondentom v dotazníku sme zisťovali, do akej miery je v skúmaných podnikoch vybudovaná technologická základňa, nevyhnutná na zavedenie informačných systémov v podnikoch. Zisťovali sme, koľko počítačov majú v podnikoch, koľko z nich je pripojených k internetu, aká je celková miera pripojenia k internetu a spôsob, akým sú podniky cestovného ruchu na Slovensku pripojené k internetu. Vybrané výsledky prieskumu sú prezentované v tabuľkách č. 1 až č. 6. Najväčšie skupiny respondentov predstavujú subjekty s jedným až dvoma počítačmi (44 % respondentov) a s troma až desiatimi počítačmi (40 % respondentov). Tab. 1 Počet počítačov v podniku Počet počítačov Počet odpovedí [%] 1 až ,93 % 3 až ,19 % 11 až ,41 % 51 a viac 8 7,48 % žiadne 0 0,00 % Je možné konštatovať, že z hardwarového pohľadu je vybavenosť subjektov dostačujúca pre využívanie informačných systémov. 13

4 Tab. 2 Počet počítačov v podniku podľa počtu zamestnancov Počet Počet počítačov zamestnancov 1 až 2 3 až až a viac do do do nad Pri hodnotení vybavenosti podnikov cestovného ruchu bol analyzovaný možný vplyv veľkosti podniku a počtu počítačov, viď. tabuľka č. 2. Použitím testovacej štatistiky χ2 bolo zistené, že z hľadiska počtu zamestnancov počet počítačov nie je homogénny, medzi premennými existuje závislosť (TK: 103,127, KH: 21,026), počet zamestnancov má vplyv na počet počítačov. Toto zistenie v rámci analýzy vybavenosti je pozitívne, nakoľko sa podniky s vyšším počtom zamestnancov nachádzajú v kategórii s viac počítačmi. Tab. 3 Počet počítačov v podniku podľa predmetu činnosti Typ zariadenia/ počet 11 až 51 a žiadne 1 až 2 3 až 10 počítačov 50 viac Informačné a cestovné 0 kancelárie Stravovacie zariadenia Ubytovacie zariadenia Rozdelenie počtu počítačov v podnikoch podľa predmetu činnosti prezentuje tabuľka č. 3. Použitím testovacej štatistiky χ2 bolo zistené, že z hľadiska predmetu činnosti počet počítačov nie je homogénny, medzi premennými existuje závislosť (TK: 14,748, KH: 12,591) a predmet činnosti má vplyv na počet počítačov. Zistenie v rámci analýzy vybavenosti vypovedá o odlišných potrebách vybavenosti podnikov s rôznym predmetom činnosti. Pozitívny z hľadiska úrovne informatizácie je fakt, že až 91 % všetkých respondentov je pripojených k internetu, ktorý v súčasnosti predstavuje jeden z najvýznamnejších zdrojov informácií. Iba 4 % respondentov plánujú zaviesť internet a 5 % neplánuje zaviesť internet, viď. tabuľka č. 4. Podniky spĺňajú základné technické predpoklady na zavedenie informačných systémov. Tab. 4 Postoj k pripojeniu k internetu Pripojenie k internetu Počet [%] Zavedené % Plánuje zaviesť 5 4 % Neplánuje zaviesť 6 5 % Nevie 0 Z pohľadu dostupnosti internetu sú subjekty pripravené na využívanie informačných systémov, nakoľko až 46 % respondentov uviedlo, že majú všetky počítače pripojené k internetu. Na druhej strane ďalším pozitívnym faktom je, že iba necelých 12 % uviedlo, že nemá k internetu pripojený žiadny počítač, viď. tabuľka č

5 Tab. 5 Počet počítačov v podniku s pripojením k internetu Počet počítačov s Internetom Počet [%] Žiadny 12 11,54% do 30 % 7 6,73% % 20 19,23% do 50 % 11 10,58% % 6 5,77% Všetky 48 46,15% Počet počítačov v podniku a ich podiel s pripojením k internetu je prezentovaný v tabuľke č. 6. Tab. 6 Počet počítačov v podniku s pripojením na internet podľa počtu počítačov Počet počítačov v podniku s pripojením na Internet Počet počítačov v podniku do 30 % % % všetky žiadny 1 až až až a viac Použitím testovacej štatistiky χ2 bolo zistené, že počet počítačov v podniku a z nich počet pripojených k internetu nie je homogénny, medzi premennými existuje závislosť (TK: 33,994, KH: 21,026) a počet počítačov ovplyvňuje ich podiel pripojenia k Internetu. Rozdelenie podnikov podľa spôsobu pripojenia k internetu je prezentovaný v grafe č. 1. Najčastejším spôsob pripojenia k internetu je tzv. dial-up - vytáčané pripojenie modemom u takmer 26 % opýtaných, skoro 21 % sa pripája prostredníctvom ISDN, s 12 % nasleduje ADSL pripojenie, s 10 % pripojenie pevnou linkou a iba necelé 3 % organizácií sú pripojené prostredníctvom Wi-Fi. O nižšej úrovni znalostí o informačno komunikačných technológiách u subjektov cestovného ruchu na Slovensku svedčí fakt, že až takmer 29 % respondentov nevedelo uviesť, akú formu pripojenia k internetu v ich organizácií využívajú. 15

6 35 30 Spôsob pripojenia na internet ISDN 24 modem 30 neviem WIFI 3 ADSL pevnou linkou Graf č. 1 Spôsob pripojenia k internetu ZÁVER Najdôležitejšie výsledky je možné zhrnúť do niekoľkých bodov: medzi skúmanými podnikmi sa nevyskytol podnik bez počítača, existuje závislosť medzi veľkosťou podnikov, typom organizácie (predmetom činnosti) a počtom počítačov, iba 9 % podnikov nemá pripojenie k internetu. Medzi počtom počítačov v podnikoch a ich podielom pripojenia k internetu existuje závislosť, najčastejšie využívané pripojenie k internetu je cez modem. Ako už bolo vyššie spomenuté, predpokladom zavádzania informačných systémov je existencia technickej infraštruktúry, ako aj existencia aplikačného vybavenia v podnikoch. Na základe výsledkov prezentovaných v tomto príspevku môžeme konštatovať, že vybavenie podnikov výpočtovou technikou tvorí dostatočnú základňu pre ďalšie zavádzanie informačných technológií v tomto type organizácií. LITERATÚRA 1. BALÁŽ, P. - VERCEK, P.: Globalizácia a nová ekonomika. Bratislava : Sprint, ISBN ČARNICKÝ, Š.: Vplyv využívania internetu na informačné systémy a stratégiu podnikov. In: Ekonomické rozhľady, roč. 32, 2003, č. 3, s

7 3. GÚČIK, M.: Tvorba marketingového informačného systému cestovného ruchu. In: Ekonomická revue cestovného ruchu, roč. 29, 1996, č. 2, s KOKLES, M. ROMANOVÁ, A.: Informatika. 2. dopl. vyd. Bratislava : Sprint vfra, ISBN MESÁROŠ, P.: Možnosti využitia informačných technológií pri riadení podnikových znalostí. In: MOMAN 06. Zborník z šesté mezinárodní pracovní konference. Plzeň: Sdružení EVIDA, 2006, s ISBN MOLNÁR, Z.: Efektivnost informačních systémů. 2. vyd. Praha : Grada, ISBN O'BRIEN, J. A.: Management information systems. A mangerial end user perspective. 1. vyd. Boston : Irwin, ISBN STRIČÍK, M. - MIHALČOVÁ, B.: Cestovný ruch v Zemplínskom regióne. In: Ekonomika firiem. Košice: Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach, 1999, s ISBN ŠTANGOVÁ, N.: Vybrané problémy finančného riadenia firiem. Košice : TU, s. ISBN HOROVČÁK, P.: Webové technológie v pedagogickom procese. 1. vyd. Košice : TU, s. ISBN Príspevok je súčasťou riešenia výskumných grantových projektov VEGA č. 1/9194/05 Možnosti využívania informačných technológii pre rozvoj subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu, ich aplikácia pri propagácii regionálnych zvláštností Slovenska a ekonomicko-trhové aspekty z toho vyplývajúce a Mladá veda č /07 Znalostný manažment ako predpoklad úspešného rozvoja slovenských podnikov. INFORMÁCIE O AUTOROCH Ing. Branislav Kršák, PhD., Ing. Beáta Stehlíková, PhD. Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita v Košiciach Letná 9, Košice Branislav.krsak@tuke.sk, Beata.Stehlikova@tuke.sk Ing. Peter Mesároš, PhD. Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Tajovského 13, Košice mesaros@euke.sk 17