OndrejovĊan

Prepis

1 Ondrejovčan Polročník obce Ondrejovce III. Ročník Marec/2009 číslo 1 Z obsahu tohto čísla... Zo zasadnutí obecného zastupiteľstva Všeobecne záväzné nariadenia História kostolov v Ondrejovciach Rodinné kroniky Voľby 2009 Lúčime sa s korunou, vítame euro Zo ţivota v našej obci Koniec roka 2008 v Ondrejovciach Príspevky občanov Spoločenská rubrika Súťaţ Zápis detí do materskej školy Poľovnícke zdruţenie And Ondrejovce Okienko zdravia chrípka Na koho sa obrátiť, do kedy zaplatiť? V prvom rade by som sa vám chcel ospravedlniť za menšie meškanie vydania tohto čísla našich obecných novín Ondrejovčan. Nepodarilo sa nám ich vydať ku koncu minulého roka, nakoľko prechod na novú menu euro a včasné odovzdanie ţiadosti o finančné prostriedky z eurofondov boli prvoradé a časovo náročné. Čo sa všetko v našej obci vybudovalo a udialo, to sa zachytáva na ďalších stranách tohto vydania novín. Preto by som Vás chcel skôr oboznámiť čo sa plánuje v budúcnosti. Naďalej bude našou prioritou čistota a poriadok v našej obci. Čo sa týka verejného poriadku, údrţby zelene a čistoty obce, budeme vyvíjať maximálne úsilie o udrţiavanie vzhľadu a poriadku v našej obci. Budeme sa snaţiť, aby sa naši občania aj viac stretávali. Preto kaţdý rok budeme organizovať spoločné výlety pre občanov. Vítanie nového roka, ako bolo tomu aj teraz, by sme chceli usporiadať kaţdoročne. Chceme naďalej podporovať kultúrny a športový ţivot v obci, ako to bude len moţné. Prispievame finančne na chod skupiny Star-Kids a tieţ aj na futbalový krúţok vedený p. Zoltánom Makáňom. Na chod krúţku sme vlani prispeli sumou Sk. Deťom sa nakúpili lopty a zaplatili sa aj výdavky na cestovné. Ak by bolo futbalové muţstvo riadne registrované do súťaţe, po dohode v obecnom zastupiteľstve je ochota prispieť sumou / Sk/ ročne. Tieţ sme zmodernizovali priestory materskej školy. Nakúpili sa nové hračky, učebné pomôcky, PVC krytina na chodbu a nový koberec do triedy. Nakoľko je v súčasnosti naša škôlka kapacitne plne obsadená, od bude prevádzka predĺţená do hod. Nakoľko sa kultúrny dom stále viac vyuţíva na rôzne spoločenské a rodinné udalosti, boli do kuchyne kultúrneho domu prikúpené taniere, šálky, poháre, hrnce a príbory na kapacitu 50 osôb. V priestoroch nového parku v areáli bývalej školy plánujeme tento rok vybudovať chodníky, osadiť lavičky a začať s výsadbou zelene. Výstavba tohto parku bude prebiehať etapovite podľa finančných moţností. Ďalej plánujeme začať s úpravou domu smútku, pričom väčšia časť rekonštrukcie prebehne v roku Chceme osadiť novú dlaţbu v budove aj pred budovou domu smútku a úplne zmodernizovať interiér. Čo sa týka získania prostriedkov z eurofondov na vybudovanie chodníkov: Dňa 2.februára 2009 bola vyhlásená výzva Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky na odovzdanie vypracovaných projektov. Posledný termín na ich odovzdanie je 30. jún Naša obec odovzdala potrebné vypracované dokumenty dňa 6. februára 2009 ako druhá obec v Nitrianskom kraji. Verím, ţe naše úsilie nebude zbytočné a financie sa nám podarí získať aj napriek prísnym kritériám. Touto cestou sa chcem ešte poďakovať všetkým občanom, ktorí sa podieľali na rozvoji a zveľaďovaní našej obce. Dúfam, ţe kaţdému z nás záleţí na prostredí v ktorom ţije a preto sa všetci pričiňme, aby sme okolie v ktorom ţijeme neničili a neznečisťovali, ale práve naopak udrţiavali a zveľaďovali. Jozef Bielokostolský starosta obce

2 2 Ondrejovčan VŠEOBECNE ZAVÄZNÉ NARIADENIE OBCE ONDREJOVCE 9/2008 o udrţiavaní verejného poriadku, čistoty a ochrany verejných priestranstiev a zelene na území obce ONDREJOVCE ČLÁNOK 1 Základné ustanovenia Nariadenie určuje všetkým obyvateľom, návštevníkom, fyzickým a právnických osobám pôsobiacim na území obce, práva a povinnosti pri udrţiavaní verejného poriadku, čistoty a ochrany verejných priestranstiev a zelene na ú- zemí obce Ondrejovce. ČLÁNOK 2 Verejné priestranstvo Za verejné priestranstvo sa v zmysle tohto nariadenia povaţujú všetky miesta, priestory a plochy, ktoré slúţia na verejné uţívanie, resp. sú verejne prístupné. Sú to najmä: areál škôlky, park, cintorín, miestne komunikácie (cesty, ulice, chodníky), verejná zeleň. ČLÁNOK 3 Podmienky uţívania verejného priestranstva 1.V záujme zachovania verejného poriadku, zabezpečenia zdravého ţivotného prostredia, estetického vzhľadu obce a bezpečnosti občanov sú obyvatelia, návštevníci, fyzické a právnické osoby, pôsobiace na území obce povinní riadiť sa týmto VZN, upravujúcim spôsob uţívania verejného priestranstva v oblastiach: a) čistoty komunikácií, chodníkov a ostatných verejných priestranstiev b) ochrany verejných priestranstiev a zelene c) plagátov, nápisov a reklamných zariadení 2. Všeobecne sa zakazuje: a) odhadzovať ohorky z cigariet, smeti, popol, papiere, obaly všetkého druhu, zvyšky jedál, ovocia a zeleniny, cestovné lístky a iné nepotrebné veci a odpadky mimo nádob na to určených b) znečisťovať verejné priestranstvá a zeleň splaškovými vodami, olejmi, chemikáliami alebo iným spôsobom. Zákaz sa vzťahuje i na umývanie a čistenie motorových vozidiel na verejných priestranstvách a na komunikáciách. c) akokoľvek znehodnocovať, poškodzovať a ničiť verejnú zeleň, verejné objekty a zariadenia (lavičky, odpadové nádoby, kontajnery, osvetľovacie telesá, verejné telefónne stanice, autobusové zastávky, cestovné poriadky, dopravné značky, reklamné zariadenia a pod.), pamiatkové objekty d) vyberať odpad zo smetných nádob e) odváţať a ukladať domové odpadky a iné odpadové hmoty na iné miesta neţ sú na tieto účely vyhradené f) úmyselne ničiť, poškodzovať, znečisťovať, zamieňať, pozmeňovať, zakrývať, premiestňovať dopravné značky, turistické značky alebo iné orientačné zariadenia g) skladovať na verejných priestranstvách horľavé, výbušné a i- né nebezpečné látky h) vyvolávať na verejných priestranstvách pohoršenie nadávaním, vykonávaním telesnej potreby, prípadne iným spôsobom porušovať spoločenské pravidlá správania a rušiť nočný kľud i) poškodzovať prvky drobnej záhradnej architektúry (lavičky, pieskoviská, jazierka, fontány, hojdačky, šmýkačky) j) vypaľovať trávnik k) znečistiť verejnú komunikáciu vozidlami alebo nákladom, znečistené vozidlo musí byť pred vjazdom na vozovku očistené l) trhať a odcudzovať kvety a voľne rastúce rastliny, lámať a orezávať vetvy stromov a kríkov okrem ošetrovania rastlín. 3. V parku a v areáli škôlky sa ďalej zakazuje: a) fajčiť b) poţívať alkoholické nápoje - v prípade organizovania spoločenských akcií udeľuje výnimku starosta obce ČLÁNOK 4 Čistota a poriadok na verejných komunikáciách, chodníkoch a ostatných verejných priestranstvách 1. Na chodníkoch, na verejnej zeleni a verejných priestranstvách, ktoré nie sú na tento účel určené, alebo označené príslušnou dopravnou značkou, je zakázané státie všetkých druhov vozidiel a odstavenie prívesov, alebo návesov. Státie a zastavovanie vozidiel je povolené, ak to nevylučujú ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. 2. Pri znečistení cesty alebo miestnej komunikácie, ktorá spôsobí alebo môţe spôsobiť závadu zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil bez prieťahov odstrániť a komunikáciu u- viesť do pôvodného stavu ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránení znečistenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

3 Pri poškodení cesty alebo miestnej komunikácie, ktorá spôsobí alebo môţe spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, ţe poškodenie odstráni sám. 4. Vlastníci, správcovia alebo u- ţívatelia stavieb sú povinní zabezpečiť očistenie prístupových komunikácií a priľahlých chodníkov v celej šírke od nečistôt a v zimnom období od snehu a ľadu. 5. Čistením chodníkov sa rozumie zametanie, prípadne umývanie a splachovanie (ak sú vhodné podmienky zdroj vody, chodníkov a verejných schodíšť, odstraňovanie blata, odpadkov, buriny a iných nečistôt, snehu a poľadovice. Čistenie sa musí vykonať po celej šírke a dĺţke chodníka. 6. Chodníky musia byť vyčistené včas. Ak je nutné, treba chodník čistiť v priebehu dňa (hlavne od odpadkov a hrubších nečistôt). Zametené nečistoty sa ukladajú do smetných nádob. Zakazuje sa zametanie na verejnú zeleň, na zelené pásy, pod schody, lavičky, ozdobné kvetináče, nechávať smeti na chodníkoch. ČLÁNOK 5 Ochrana verejnej zelene 1. Obecnou zeleňou sa pre účely tohto nariadenia rozumejú parky a ostatné zelené priestranstvá na území obce 2. Záhrady, záhradné stavby, hospodárske budovy a iné nehnuteľnosti musia byť včas pokosené, upravené a udrţiavané tak, aby neboli znečisťované susedné pozemky, nečistoty neboli zanášané, prípadne splavované na verejné priestranstvo, konáre stromov nesmú prekáţať, prípadne ohrozovať bezpečnosť občanov. 3. Škodu spôsobenú na verejnej zeleni je povinná nahradiť fyzická alebo právnická osoba, ktorá ju zavinila, uvedením poškodenej veci do pôvodného stavu. 4. Výrub stromov a iných okrasných drevín ako súčasti obecnej zelene sa vykonáva len po predchádzajúcom súlade príslušného orgánu štátnej správy. Príslušnú ţiadosť na takýto úkon podáva vlastník nehnuteľnosti. 5. Na plochách obecnej zelene sa zakazuje: a) ničiť a poškodzovať trávnaté plochy, vypaľovať trávu a vykonávať neorganizované spaľovanie lístia a zvyškov rastlín popri stromoch b) bez predchádzajúceho súhlasu správcu verejnej zelene vykonávať rozkopávky, stavebné práce, uskladňovanie materiálov a u- miestňovanie informačných, reklamných a iných tabúľ. ČLÁNOK 6 Umiestnenie plagátov a reklamných zariadení 1. Vylepovať plagáty moţno len na miestach k tomu určených alebo so súhlasom majiteľa nehnuteľnosti. Prelepovanie aktuálnych plagátov je zakázané. 2. Vylepovať plagáty na iných miestach viditeľných z verejných priestranstiev moţno len so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti a po strate aktuálnosti plagátu je zodpovedný za jeho odstránenie vylepujúci. 3. Umiestňovať prenosné reklamné zariadenia na verejných priestranstvách moţno len so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti po predchádzajúcom súhlase OcÚ Ondrejovce. Za porušenie článku VI ods. 1-2 zodpovedá fyzická, resp. právnická osoba, ktorá vylepovanie plagátov a umiestnenie reklam. zariadení zabezpečovala. 4. Je zakázané na území celej obce znehodnocovať fasády objektov, oplotenia nápismi a maľbami (grafity). ČLÁNOK 7 Nočný kľud 1. Nočný kľud sa stanovuje: od hod. do hod. 2. Dodrţanie nočného kľudu sa vzťahuje na celé územie obce. Výnimku môţe udeliť starosta obce (organizovanie spoločenských udalostí, zábavy, atď.). ČLÁNOK 8 Kontrolná činnosť Kontrolu dodrţiavania týchto nariadení vykonávajú: 1. Obecný úrad 2. Poslanci obecného zastupiteľstva 3. Komisia na ochranu verejného poriadku. ČLÁNOK 9 Sankcie 1. Fyzická osoba, ktorá poruší toto nariadenie, dopúšťa sa priestupku proti poriadku v správe, za ktorý môţe byť uloţená pokuta do výšky 165,50 podľa Zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch. 2. Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá podniká a poruší toto nariadenie, môţe starosta obce u- loţiť pokutu do 6638,50 podľa Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. ČLÁNOK 10 Záverečné ustanovenia 1. Návrh Všeobecne záväzného nariadenia bol vyvesený na úradnej tabuli od do Všeobecne záväzné nariadenie bolo schválené Obecných zastupiteľstvom v Ondrejovciach dňa Na úradnej tabuli bolo VZN vyvesené dňa a účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli. Týmto sa ruší VZN č. 1/2008 zo dňa Jozef Bielokostolský

4 4 Ondrejovčan Všeobecne záväzné nariadenie o chove a držaní psov na území obce ONDREJOVCE 1 Účel nariadenia 1. Všeobecne záväzné nariadenie obce Ondrejovce (ďalej len nariadenie) vymedzuje povinnosti chovateľov a drţiteľov psov na území obce Ondrejovce a určuje spôsob ich evidencie. 2. Toto všeobecne záväzné nariadenie sa nevzťahuje na sluţobných psov pouţívaných podľa potreby Policajného zboru SR, Väzenskej a justičnej stráţe, Vojenskej polície, Ţelezničnej polície, psov pouţívaných colnými orgánmi a poľnou stráţou. 2 Všeobecné ustanovenia 1. Chovať a drţať psa na území obce Ondrejovce môţe kaţdá právnická a fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt a ktorá je povinná, ak psa drţí nepretrţite viac ako 90 dní na území obce, prihlásiť do evidencie psov vedenej na obecnom úrade, kde mu bude pridelené evidenčné číslo. 2. Chovateľom a drţiteľom psa môţe byť osoba staršia ako 18 rokov, ktorá má spôsobilosť na právne úkony. 3. Zvláštny pes pre účely nariadenia je: pes pouţívaný súkromnými bezpečnostnými sluţbami pes poľovný pes ovčiarsky pes vodiaci prípadne ďalší psy uvedený v 2 zákona č. 282/2002 Z. z. 4. Nebezpečný pes je kaţdý pes, ktorý pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný. 3 Povinnosti chovateľov a drţiteľov psov 1. Chovateľ a drţiteľ psa je povinný: prihlásiť psa do evidencie psov vedenej na obecnom úrade oznámiť obci údaje o umiestnení chovného priestoru alebo zariadenia, v ktorom sa pes na území obce zdrţiava oznamovať obci skutočnosť, ţe pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný oznamovať obci úhyn psa alebo stratu psa označiť psa evidenčným číslom prideleným na obecnom úrade chovať psa v chovným priestoroch, ktoré spĺňajú predpoklady fyziologických a ekologických potrieb psa zabezpečiť psovi potrebnú priemernú výţivu zabezpečiť psovi potrebný priestor na voľný pohyb zabezpečiť dodrţiavanie hygienických zásad pri chove psa zabezpečiť povinné očkovanie psa a nariadené karanténne opatrenia zabezpečiť, aby nedošlo k svojvoľnému uniknutiu psa na verejné priestranstvo s vykonaním náleţitých zábranných opatrení s osobitným zreteľom na psov chovných plemien, ktoré môţu spôsobiť škody na zdraví a majetku iných občanov. 2. Obec vydá drţiteľovi psa evidenčnú známku, ktorou drţiteľ preukazuje totoţnosť psa. Odcudzenie, stratu alebo zničenie známky sa v lehote do 14 dní o- znamuje na obecnom úrade, kde je pes evidovaný. Náhradnú známku vydá obec za úhradu Chovateľom a drţiteľom psa sa zakazuje: spôsobovať psovi bolesť, poranenie alebo utrpenie bez váţneho dôvodu bez primeraného dôvodu usmrtiť zviera nechať voľne pohybovať psa na verejnom priestranstve 4. Drţiteľ psa je povinný platiť miestny poplatok za psa v súlade s prijatým všeobecne záväzným nariadením obce o miestnych poplatkoch. 4 Vodenie psa 1. Vodiť psa na vôdzke mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môţe len drţiteľ alebo osoba oprávnená poverená drţiteľom, ktorá je schopná ovládať psa v kaţdej situácii a zabrániť ohrozeniu človeka, zvierat alebo majetku. Vodenie nebezpečného psa na verejnom priestranstve je moţné len s náhubkom. 2. Voľný pohyb psov na verejných priestranstvách v obci sa zakazuje. 3. Vstup so psom na vôdzke sa zakazuje: do verejne prístupných miestností a zariadení (obchody, pohostinské zariadenia, úrady a pod.) na cintorín do parkov na detské a futbalové ihriská 4. Osoba vodiaca psa je povinná bezprostredne odstrániť výkaly psa, ktorými znečistil verejné priestranstvo. 5. Osoba vodiaca psa je povinná oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol meno a adresu drţiteľa psa a obci skutočnosť, ţe pes bezdôvodne pohrýzol človeka. 5 Priestupky 1. Nesplnenie ohlasovacích povinností voči obci určených týmto všeobecne záväzným nariadením a zverením vodenia psa osobe, ktorá nie je spôsobilá zabezpečiť jeho ovládanie je priestupkom podľa 7 ods. 1 a ods. 2 písm. a) aţ c) zákona č. 282/2002 Z. z. a páchateľovi môţe obec uloţiť pokutu do 165,5. 2. Nepreukázanie totoţnosti psa evidenčnou známkou a nerešpektovanie zákazu voľného pohybu psa resp. zákazu vstupu so psom a zneistenie verejného priestranstva je priestupkom podľa 7 ods. 2 písm. d) zákona č. 282/2002 Z. z. a páchateľovi môţe obec uloţiť pokutu do 16,5. 3. Ak sa pes zdrţuje na verejnom priestranstve a po písomnom upozornení majiteľa psa nedôjde k náprave, komisia na ochranu verejného poriadku udelí pokutu 33, ak nebol pes v evidencii, alebo nemá očkovací preukaz udelí pokutu Ak dôjde k napadnutiu človeka psom, komisia uloţí pokutu aţ do 165,5. 5. Za opakovaný priestupok moţno u- deliť pokutu uvedenú v bode 1, 2 do výšky dvojnásobku uvedených pokút. 6 Záverečné ustanovenia Chovatelia a drţitelia psov na území obce sú povinní vykonať opatrenia na zosúladenie súčasného stavu s podmienkami uvedenými v tomto všeobecne záväznom nariadení do 30 dní od účinnosti VZN. 7 Účinnosť Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňa 1. januára Dňom účinnosti tohto VZN o chove a drţaní psov sa ruší VZN č. 4/2007. Jozef Bielokostolský starosta obce

5 2 5 VŠEOBECNE ZAVÄZNÉ NARIADENIE OBCE ONDREJOVCE 10/ O výške príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole - O výške príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a podmienky úhrady v školskej jedálni 1 Úvodné ustanovenie Obecné zastupiteľstvo v Ondrejovciach podľa 6 ods. 1 zákona SNR číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na 28 ods. 5 zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len zákon) zriaďovateľ škôl a školských zariadení určí všeobecne záväzným nariadením výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, podľa 140 ods. 9 výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a podmienky úhrady v školskej jedálni nasledovne: 2 Podmienky a výška príspevkov 1. Výška príspevku v materskej škole: Podľa 28 ods. 5 zákona Obecné zastupiteľstvo v Ondrejovciach určuje výšku príspevku v materskej škole mesačne 3,50. Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa, tak ako je uvedené v 28 ods. 7 a ods. 8 v zákone. 2. Výška príspevku v školskej jedálni: Podľa 140 ods. 10 zákona, Obecné zastupiteľstvo v Ondrejovciach určuje výšku príspevku na krytie nákladov na nákup potravín v nadväznosti na odporúčané výţivové dávky nasledovne: Materská škola za jednu desiatu: 0,26 Materská škola za jeden obed: 0,60 Materská škola za jeden olovrant: 0,20 Spolu...1,06 Materská škola za jedno odobraté jedlo (obec) pre dospelé osoby, zamestnanci: 1,06. Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 3 Záverečné ustanovenia 1. Návrh Všeobecne záväzného nariadenia bol vyvesený na úradnej tabuli od do Všeobecne záväzné nariadenie bolo schválené Obecným zastupiteľstvom v Ondrejovciach dňa na úradnej tabuli bolo VZN vyvesené dňa a účinnosť nadobúda od Jozef Bielokostolský starosta obce Zo zápisníc obecného zastupiteľstva 10. zasadnutie sa konalo dňa Obecné zastupiteľstvo (OZ) schválilo všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré sú uverejnené na str OZ schválilo príspevok pre deti základných škôl od obce vo výške 300 Sk.- s tým, že príspevok dostanú len tie rodiny, ktoré majú uhradené všetky záväzky voči obci. OZ nesúhlasilo s pridelením opatrovateľa obcou, nakoľko podľa VZN 1/2005 nie je p. Margita Horváthová osamelým občanom. OZ schválilo príspevok pre materskú škôlku vo výške SK. OZ zobralo na vedomie správu o kontrole dokladov ohľadne financovania rekonštrukcie verejného osvetlenia, ktorá bola vykonaná hlavnou kontrolórkou obce p. Máriou Jelenovou. OZ vyzvalo Ing. Attilu Kováča, aby sa vyjadril o ďalšej činnosti a spolupráci s OZ do nasledujúceho zasadnutia. 11. zasadnutie sa konalo dňa OZ schválilo rozpočet na rok 2009 a aj návrhy rozpočtov na roky 2010 a Schválil sa aj plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ondrejovce do roku Ďalej sa opätovne schvaľovali VZN v ktorých boli stanovené finančné čiastky v slovenských korunách, v nových schválených VZN sa už uvádzajú ceny v eurách. OZ chcelo odvolať zástupcu starostu p. Ing. Kováča no on sa písomne vzdal funkcií zástupcu starostu ako aj predsedu komisie na ochranu verejného poriadku listom zo dňa , ktorý počas zasadnutia doručila do rúk starostu obce jeho manželka. OZ túto skutočnosť vzalo na vedomie a za nového zástupcu starostu zvolilo p. Františka Cigáňa. OZ zobralo správu hlavnej kontrolórky obce o kontrole pokladne obce na vedomie.

6 6 Ondrejovčan História kostolov v Ondrejovciach I. časť V Ondrejovciach sú dva rímskokatolícke kostoly. O ich vziku a všeobecne o ich histórii sú rozdielne názory. Problém je v tom, ţe v dokumentoch niekedy nie je dosť jasné, o ktorom kostole je reč, ktorého kostola sa týkala určitá udalosť. Kostol vo Veľkých Ondrejovciach zasvätený svätému Ondrejovi apoštolovi je zo začiatku 13. storočia, kaplnka zasvätená Navštíveniu Panny Márie v Malých Ondrejovciach je z konca 14. storočia. Listina z roku 1286 pojednáva o dvoch Endred -och, pričom jedno nazýva Endred ecclestiastica, čiţe kostolné. To znamená, ţe vtedy tu uţ bol kostol. Ide o kostol vo Veľkých Ondrejovciach, ktorý v roku 1322 bol zasvätený Panne Márii. Výberčia kniha pápeţských desiatok z rokov uvádza: Andreas, farár kostola zasv. Panny Márie v obci Andri (Endred) má príjem 10 grošov /Győrffy György: Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza/. Kaplnka bola postavená v gotickom slohu asi v r bez veţe, drevená zvonica bola v blízkosti kostola. Po roku 1526 sa náuky Luthera a Kalvina veľmi rýchlo šírili po Maďarsku, samozrejme sa dostali aj do našej obce. Koncom 16. storočia boli v Ondrejovciach vo väčšine ešte evanjelici, ale po roku 1609 v našej dedine prevaţná väčšina veriacich patrila k reformovanej cirkvi. Kalvinisti obsadili kostol v Malých Ondrejovciach, obrazy a nábytok v ňom vymenili. V roku 1626 veľká časť obyvateľov z dediny ušla pred turkami. Turecké vojská v roku 1635 kostol vo Veľkých Ondrejovciach zničili. Dlhé roky bola v obci len kaplnka v M. Ondrejovciach, ktorú pouţívali kalvinisti. V roku 1698 sa majiteľmi obce stali Kovács István a Csató Klára, začalo sa nové osídlenie. Do dediny sa prisťahovalo veľa katolíkov, a po vyhnaní Turkov rodina Szobonyová postavila nový kostol vo Veľkých Ondrejovciach. Kostol vtedy uţ bol zasvätený sv. Ondrejovi apoštolovi. Veţa nebola, zvonica bola juţne od kostola. Bol veľký boj o kostolík v Malých Ondrejovciach, nakoniec aţ v roku 1733 sa podarilo rodine Morvayovích získať späť pre katolíkov ich kostol od kalvinistov. Vtedy kaplnka uţ bola zasvätená Navštíveniu Panny Márie. Katolíci nemali svoju faru, do roku 1717 boli fíliou Tekovských Luţian. Farár Besskó János nastúpil na našu faru 14. marca 1717, jeho nasledoval Urbányi András/ /, ktorý začal viesť matriku a Czetényi István / /. Od 10. apríla 1725 aţ do 10. apríla 1731, teda celých šesť rokov v Ondrejovciach nebol farár, do obce chodil farár z Tekovských Luţian. V r nastúpil Endrődy Pál, do roku 1757 ho ešte nasledovali štyria, ale v tom roku sa fara zrútila, tunajší zemani nechceli postaviť novú, preto vtedajší farár Takács József odišiel z Ondrejoviec. Obec na 22 rokov sa opäť stala fíliou Tekovských Luţian. Nová fara bola postavená aţ roku 1782, ale kaplan z Tek. Luţian, Árvay György bol od septembra 1779 administrátorom farnosti v Ondrejovciach. Od tej doby aţ do roku 1972 fara v Ondrejovciach bola obsadená. V roku 1725 kostol vo V. Ondrejovciach renovovali, v roku 1753 pôvodne gotický kostol bol prestavaný na barok. V r pri poţiari zhorel kostolík v Malých Ondrejovciach. Bol znovu postavený v barokovom slohu, stále bez veţe, drevená zvonica bola vedľa kostola. V roku 1777/78 bol opravovaný. V 19. storočí spravili nový vchod do kaplnky zo západnej strany, pôvodný vchod a okná z juţnej strany vidieť z hlavnej cesty. Prvá kanonická vizitácia je z roku 1779, fara vtedy bola ešte v ruinách. V Malých Ondrejovciach nikdy nebola fara, obec vţdy bola fíliou Veľkých Ondrejoviec. Vedľa kostola stála kúria Botkových. Táto rodina vţdy mala záujem o údrţbu prevádzky kaplnky. V roku 1781 na podnet kardinála z O- strihomu začali stavať faru v Ondrejovciach, ktorú nasledujúci rok dokončili. Kostol vo V. Ondrejovciach má dnešnú podobu od roku Veţa ešte nebola postavená, zvonica bola Svätyňa kostola barokový oltár z 18. storočia A templom szentélye barokk oltár a 18. juţne od kostola. V r bola postavená sakristia, v r kostol vo Veľkých Ondrejovciach pokrývali šindľami, ale v r bol veľký poţiar vo V. Ondrejovciach, zhorela fara a strešná konštrukcia kostola. V roku 1869 zemania odkúpili pôdu východne od kostola, postavili tam školu, o čom sme uţ v našich novinách písali. V r Spoločnosť zemanov Drţlian, Malých a Veľkých Ondrejoviec sa rozhodla predať pôdu okolo kostola do vlastníctva vtedajšiemu farárovi. Farár Farkas Nándor sa musel zaviazať, ţe ani jeden farár, ktorý ho bude na fare v Ondrejovciach nasledovať, nemôţe na tej ploche stavať ţiadnu budovu 27 metrov od hlavnej cesty. Celou akciou chceli dosiahnuť to, aby územie okolo kostola nebolo zastavané, aby kostol bol dobre viditeľný. Bolo to tak aţ do konca 2. svetovej vojny, ale po vojne tzv. farské záhrady rozparcelovali pre súkromníkov, ktorí tam postavili rodinné domy. Spomeniem aspoň tých farárov, ktorý zomreli v Ondrejovciach: Árvay György /v Ondrejovciach bol od r.1779 do 2. júna 1799/, Klein György / /, Ivicsics Pál / /, Sarlay Ferenc / /, Farkas Ferdinand / /. Ţiaľ, nevedno, kde sú pochovaní, nakoľko ich hroby nie sú označené. Po smrti Farkasa Ferdinanda 21. septembra 1876 sa farárom v Ondrejovciach stal Fába Simon. Najväčšie zmeny okolo kostolov sa stali počas jeho pôsobenia, ale o tom budeme písať v nasledujúcom čísle. Ján Luky

7 2 7 poslednej dobe sa zvýšil záujem o históriu našich predkov. Kto na internete nájde vhodnú stránku, určite bude prekvapený, koľko ľudí hľadá svojich predkov, koľko ľudí je zvedavých na svoju starú generáciu. Keď som bol mladší, nebavilo ma to. Poznal som svojich starých rodičov, ale ma nezaujímali ich predkovia. V tých časoch sme len napredovali a väčšina z nás nebola zvedavá, čo bolo predtým. Raz som sa rozprával so svojou starou mamou, ktorá mi priblíţila svojich predkov. Zo slušnosti som tie údaje napísal na kúsok papiera, lebo ma poţiadala, aby som to všetko poznamenal. Od tej doby uplynulo skoro 50 rokov, ten zdrap papiera som niekde zapatrošil. Teraz mi to veľmi chýba. Neviem, čo by som za to dal, keby som teraz so svojou starou mamou len hodinku rozprával. Čo všetko by som sa od nej dozvedel... Po neţnej revolúcii od roku 1990 som sa začal zaujímať o históriu našej obce. Ako som pátral v minulosti, objavil som dokumenty zo ţivota zemanov a zemepánov, ktorí ţili v našej obci. Zemania a statkári viedli rodokmeň, písali kroniku vlastnej rodiny. Obyčajní ľudia ako bíreši, ţeliary a obyčajní sedliaci si nepísali ţiadny rodokmeň. Rodinnú kroniku písali takým spôsobom, ţe všetky narodenia, sobáše či úmrtia členov rodiny poznačili do Biblie alebo do modlitebnej knihy. Kto má doma spomínané knihy, ľahko v nich nájde údaje o svojich predkoch. Aj ja som ich našiel v biblii mojej starej mamy. Navrhujem záujemcom, aby sa porozprávali s najstaršími príslušníkmi svojej rodiny. Nech rozprávajú o tých, ktorí ţili pred nimi. Opýtajte sa ich na ich ţivot, detstvo, školu do ktorej chodili, na ich prvé zamestnanie. Vypytujte sa ich o najkrajšie poprípade najhoršie okamihy ţivota, na záujmy, na choroby. Nech rozprávajú o svojich rodičoch, starých rodičoch, čo všetko jedli, pili, a- ké boli ich sociálne pomery, ako fungovalo zdravotníctvo. Čo robili vo svojom voľnom čase, aké knihy čítali? Môţeme sa ich spýtať aj na okolie dediny, cesty, domy, ktoré uţ tu nenájdeme. Dnešní dvadsiatnici uţ nepoznajú všetky cesty, ktoré viedli na And. Pred rokmi ešte cesta, ktorá viedla na Čurgov a do Hulvínskeho lesa myslím na cestu vedľa maloondrejovského cintorína bola pojazdná. Jazdili tam na traktoroch, na koňoch. Počas ţatvy to bola frekventovaná cesta, dnes tam neprejdete ani pešo. Ešte mám pred očami priekopu, ktorá bola ako pokračovanie cesty, ktorá je za obecným úradom. Ako Prvé vojenské mapovanie Uhorska Első katonai felmérés vidíte na mapke z konca 18. storočia, je tam vyznačená cesta, ktorá je spojená s cestou, ktorá vedie do Tekovských Luţian. Tí skôr narodení sa ešte pamätajú, ţe vedľa toho jarčeka pred vojnou chodili izraeliti z Hulviniek do svojej ţidovskej modlitebne, ktorá bola v dome č. 24 /dnes tam býva pani Valéria Hudáková/. Miestnosť bola v zadnej časti domu, vchod bol z juţnej časti budovy. Spomínanú cestu najprv likvidovali od luţianskej cesty, na začiatku 60-tych rokov ešte ten jarček existoval asi metrov od uličky, potom to Jednotné roľnícke druţstvo zoralo. Boli tam veľké hlohové kríky, pod ktorými sme sa ako deti stretávali. A keď máte pred sebou tú mapku, oplatí sa nad ňou stráviť trochu času, kam viedli vtedajšie cesty, napr. cesta na And uţ od mosta viedla na východnej strane potoka, ako bol zalesnený chotár severozápadne od dediny, medzi kostolom a dnešnou krčmou nebol ani jeden dom, ulica Pod záhradami ešte neexistovala, alebo si všimnite, ţe Drţľany boli obývanejšie ako Malé Ondrejovce. Pripomínam vám to preto, lebo o 100 rokov neskôr to bolo ú- plne inak. O tom ešte niekedy budeme písať. Na mapke sú vyznačené oba kostoly ako aj socha Svätého Jána Nepomuckého, takţe veľmi ľahko sa dá orientovať. Rozhovory so staršími členmi rodiny si potom poznačte, poprípade niektoré otázky si aj poloţte, tie takisto poznačte a spravíte pre seba malú rodinnú kroniku. Verte mi, ţe niektorý váš potomok vám bude vďačný za to, čo si teraz do rodinnej kroniky poznačíte. Boli by sme radi, aby dnešní sedemdesiatnici, osemdesiatnici porozprávali historky zo svojho detstva deťom a vnukom, ktorí by to poznačili. Tie príspevky by sme potom uverejnili v našich novinách. Ján Luky

8 8 Ondrejovčan A barsendrédi templomok története 1. rész FÁBA SIMON szentszéki tanácsos - assesor arsendrédnek két római katolikus temploma van. Keletkezésükről és általában a történelmükről megoszlanak a vélemények. A probléma ott van, hogy az iratok szerint sokszor nem világos, hogy az egyes események említésekor melyik templomról van szó. A nagyendrédi Szent András apostol templomot már a 13. században említik először, a kisendrédi Sarlós Boldogasszony kápolna a 14. század második felében, 1370 körül épült. Egy 1286-os okirat már két Endrédről tesz említést, az egyiket egyházas Endrédként /Endred ecclesiastica/ említi, ez valószínűleg Nagy Endréd. Ekkor még Szűz Mária a védőszent. A pápai tizedszedők könyve szerint között Andri Endréd faluban a Szűz Mária templom papja Andreas /Győrffy György: Az Árpád-kori Magyarország történrti földrajza/. Az Árpád-korban a két faluban csak egy templom volt. Ez Nagy Endréden volt. Mint már említettem a kisendrédi templom 1370 körül épült kápolna formájában., gótikus stílusban. A kápolnának nem volt tornya, a harangláb a templom közelében állott. Ekkor itt volt Kis Endréd község közepe, a templom helye azóta sem változott meg. Az évi mohácsi vész után Luther Márton és Kálvin János reformációjának tanai gyorsan terjedtek Magyarországon, elérték községünket is. A 16 század végén /1593/ Endréden még az evangélikusok voltak többségben, de 1609 után a község lakóinak jelentős hányada már a református gyülekezethez tartozott. A reformátusok elfoglalták a kisendrédi templomot, berendezését kicserélték. Abban az időben Nagy Endréd anyaegyház volt leányegyháza Derecslés /Derezslény/ és Bajka. Kis Endréd leányegyház volt - Alsó Pél anyaegyházhoz tartozottt ban a komjáti zsinat jegyzője Győry Bálint endrédi református prédikátor s barsi esperes volt ban a törökök sanyargatásai miatt a falu lakóinak túlnyomó többsége elmenekült ben a törökök lerombolták a nagyendrédi templomot, akkor csak Kis Endréden állt a templom ban Kovács István és Csató Klára lettek a falu birtokosai, kezdett feltöltődni a két község lakossága, több római katolikus család érkezett ide. A törökök kiűzése után a nagyendrédi templomot Szobonya László és családja felépítette. A védőszent akkor már Szent András apostol. Tornyot itt sem építettek, a templom közelében harangláb volt. Küzdelmek folytak a kápolna birtoklásáért, míg végül 1733-ban a Morvay család segítségével a katolikusoknak, akik már többségben voltak, sikerült viszaszerezni a kisendrédi templomot. A védőszent akkor már Sarlós Boldogasszony. A betelepülő katolikusoknak nem volt önálló plébániájuk, 1717-ig Nagysalló fíliáját képezték ben önálló plébániájuk lett, március 14-től a plébános Besskó János lett. Az utána következő plébános Urbányi András / / kezdte el vezetni az anyakönyveket, őt a nagyendrédi plébánián Czétényi István / / követte április 10-től 1731 április 10-ig a plébánia nem volt betöltve, a községbe Nagysallóból járt a plébános április 10-től Endrődy Pál lett a plébános, 1757-ig őt még négyen követték, akkor Takács József volt a plébános ben a plébánia összedőlt, a közbirtokosok felépíteni nem akarták, ezért Takács József plébános lemondott állásáról és 22 évig 1779-ig, a nagysallói plébániához csatolták a hitközséget. Az új plébánia csak 1782-ben épült fel, de 1779 szeptemberétől Árvay György lett a plébános, aki előtte nagysallói káplán volt. Az endrédi plébánia aztán 1972-ig állandóan be volt töltve.

9 2 9 A nagyendrédi templomot 1725-ben renoválták, majd 1753-ban a gótikus templomot barokkra építették át ben nagy tűzvész volt, leégett a kisendrédi templom. Újjáépítették barokk stílusban torony nélkül, a harang egy fa haranglábon volt elhelyezve a templom közelében. A kisendrédi templomot és a harangot ban javították. Meg kell említeni, hogy a kisendrédi templom bejárata valamikor a déli oldalról, vagyis a főutca felől volt. Ma is megfigyelhető a bejárat és a két ablak elhelyezkedése ből való az első egyházlátogatási jegyzőkönyv, ekkor az 1757-ben összedőlt plébánia még romokban hevert. Kis Endréden soha nem volt plébánia, mindig Nagy Endrédhez tartozott. A kisendrédi templom mellett állt a Botka-család kúriája. A család sokat tett a templom fenntartása érdekében ben az esztergomi hercegprímás kezdeményezésére - aki egy nagyobb összeget adott az építkezés megkezdésére építeni kezdték a plébániát, amit 1782-ben befejeztek. A nagyendrédi templom ben kapta mai alakját. Tornyot most sem építettek, a harangláb a templomkert déli oldalán volt megépítve ben a templom hajójához sekrestyét építettek ban zsindelyezték a templom tetejét, de 1860-ban nagy tűzvész volt Nagy Endréden, leégett a plébánia és jelentősen megrongálódott a templom tetőszerkezete is ben a hitközség megvette a templom keleti oldalán lévő beltelket, ahol aztán felépítettek egy iskolát és kántorlakást. Ez a mai óvoda és a templom közti terület volt. Erről már írtunk az előző számban ben a nagyendrédi, a kisendrédi és a derezslényi római katolikus Közbirtokosság egy nagyobb beltelket ad el a az akkori plébános, Farkas Nándor javára azzal a kikötéssel, hogy az őt követő plébánosok a főúttól számítva csak 14 folyó ölön túl /mai mértékkel mérve kb. 27 méter/ építhetnek bárminemű épületet. Az említett beltelket a templomtól nyugatra azért vették meg magánszemélyektől és adtál el a plébánia javára, hogy a templom környéke ne legyen beépítve. Ez így is maradt a második világháború végéig, amikor az ún. papi földeket újra szétparcellázták magánszemélyek javára. Megemlítem azokat a plébánosokat, akik Endréden haltak meg: Árvay György /Endréden volt 1779-től 1799 június 2-ig/, Klein György / júl.17./, Ivicsics Pál / máj.20./, Sarlay Ferenc / szept.20./, Farkas Ferdinánd / már. 16./. Sajnos nem tudni, hol vannak eltemetve, mert e plébánosok sírjai nincsenek megjelölve egyik temetőnkben sem. Farkas Ferdinand halála után 1876 szeptember 21- én récsei Fába Simon lévai segédlelkész lett a község plébánosa. A templomokkal kapcsolatban az ő működése alatt történtek a legnagyobb változások, átalakítások, de erről majd a következő számban írunk. Luky János Választások 2009 Sokan emlékezünk a régi idők választásaira. Akkoriban kapunk egy-két listát, esetleg egy marokra való paksamétát és megondták, Luky hová János dobjuk be az egészet. Meg sem néztük, ki mindenki van a listákon feltüntetve. A lényeg az volt, hogy válasszunk. Ha valaki nem ment el választani, azt nagy erőkkel keresték az arra hivatottak, mert választani szent kötelességünk volt. És hogy a választási listán egy párt közül választhattunk egy pártot, az nem volt érdekes. Ugyancsak előírták azon elvtársak neveit, akiket választanunk kellett, akik majd képviselnek bennünket és döntéseikkel szebb jövőt biztosítanak úgy nekünk, mint az egész társadalom számára. Ez mind már a múlthoz tartozik. Az 1989-es bársonyos forradalom után lényeges változások történtek életünkben. Ezek közé tartozik a szabad választás is. Érdekes megfigyelni, hogy az idősebb korosztályban - akik átélték a régi választások légkörét, még ma is él a választani kötelesség fogalom. Ez így is van rendjén. Most, amikor szavazatainkal befolyásolni tudjuk a választási eredményeket, mindenkinek kötelessége elmenni szavazani. Nem mondhatjuk azt, hogy minek megyek el szavazni, hiszen úgyis ez vagy az a párt, ez vagy a másik egyén nyeri meg a voksolást. Ha egy körzetben így gondolkodik száz vagy ezer olyan ember, akik ugyanarra szavaznának, az illető egyén vagy párt abban a körzetben máris elveszített száz vagy ezer szavazatot. És számoljuk ezt ki országos szinten... Aki elmegy szavazni és arra adja a voksát, akiben megbízik, tiszta lelkiismerettel hagyhatja el a szavazóhelységet: megtette kötelességét. Ebben az évben sokszor fogunk szavazni. Legkevesebb háromszor, de lehet ebből öt voksolás is. Először megválasztjuk Szlovákia új elnökét, majd az Európai parlament képviselőit, végül a Területi közigazgatási egység képviselőit és a megyefőnököt fogjuk megválasztani. Vegyük sorrendben: A Grassalkovich palota új lakójának heten jelentkeztek, közülük március 21-én választjuk meg a Szlovák Köztársaság új elnökét az elkövetkező öt évre. Abban az esetben, ha nem sikerül megválasztani az elnököt, a második kör április 4-én lesz. A megválasztott köztársasági elnök június 15-én teszi le a hivatalos esküt. Ebben az évben lejár az Európai Parlament képviselőinek mandátuma június 6-án dönthetünk arról, kik képviseljék Szlovákiát az Európai Parlamentben az elkövetkező öt évben. Mivel az Európai Parlament képviselőinek számát 785-ről 750-re csökkentették, Szlov8kia elveszít egy mandátumot, 14-ről 13-ra csökken a szlovákiai képviselők száma. Az év utolsó negyedében lesznek a regionális választások. Sokan talán nem is tudják, hogy ezek a választások az egyik legfontosabbak lesznek az idei választások közül. Itt fogjuk megválasztani azokat, akik a legszűkebb környezetünk, régiónk életével fognak foglalkozni, aki segíthetnek nekünk abban, hogy járásunk, községünk életét szebbé tudjuk tenni. A megyék képviselőit 4 évre választjuk. A megyefőnök megválasztása végett előfordulhat, hogy kétszer megyünk az urnákhoz. Tehát gondoljuk át: a választások napján elmegyünk szavazni, vagy otthon maradunk és másokra bízzuk, hogy döntsenek helyettünk. A választásokon való részvétellel mi is dönthetünk arról, kinek a kezébe adjuk jövőnk irányítását. Aki pedig nem jön el szavazni, a későbbiekben ne panaszkodjon. Luky János

10 10 Ondrejovčan Családi krónikáink Az utóbbi időben mintha megsokszorozódott volna a történelmi és családi dolgok iránti érdeklődés. Aki a világhálón megtalálja a megfelelő oldalt, talán meglepődik, mert nagyon sok olyan kéréssel találkozik, ahol segítséget kérnek családjuk őseinek kereséséhez. Ezt magamon is észrevettem, mert azelőtt nem nagyon érdekelt az egész. Az akkori években mintha szemellenzőnk lett volna: mentünk csak előre anélkül, hogy néha visszatekintettünk volna a múltunkra. Emlékszem, egyszer még gimnazista koromban beszélgettem a nagymamámmal, aki az őseit sorolta. Figyelmeztetett, hogy jegyezzem meg szavait, s mivel nem akartam megbántani, egy darab papírra felírtam az adatokat. Sajnos, azóta elmúlt közel ötven év, a kis cetli pedig elkallódott. Most nagyon hiányzik. Mit nem adnék azért, ha most nagymamámmal legalább egy órácskát beszélhetnék. Annyi mindent tudnék tőle kérdezni... A rendszerváltás után, 1990-ben kezdett érdekelni községünk történelme. Ahogyan a történelem bugyraimban kutattam, előkerültek községünk régi köznemeseinek, földesurainak élete. A régi nemesek családfákat vezettek, s az ő őseiket ha sikerül ráakadnunk az iratokra, könnyen lejegyezhetjük. A régebbi időkben a közönséges halandók: a béresek, zsellérek, parasztok nem vezettek családfákat. A család történelmi dolgait úgy oldották meg, hogy a Bibliába és az imakönyvekbe beírták a születéseket, házasságokat, halálozásokat. Aki megtartotta nagyszülei imakönyvét vagy bibliáját, könnyen tudomást szerezhetett őseiről. Én is nagyrészt nagymamám imakönyvében találtam meg sok adatot az előttem élő családtagjaimról. Javaslom, szólítsuk meg családunk legidősebb tagjait. Meséljenek azokról, akik előttük jártak. Kérdezzük meg őket életükről, születésükről, iskoláikról, első munkahelyükről. Érdeklődjünk kedvteléseikről, életük legszebb és legszomorúbb eseményeiről, betegségeikről. Elmondhatják nekünk, mit tudnak nagyszüleikről, azok életéről. Beszéltessük őket, mi mindent ettek-ittak, milyen volt a kultúrájuk, a szociális helyzetük, milyen volt az egészségügy? Szerettek-e olvasni, s ha igen, milyen témájú könyveket olvastak szívesen, mit csináltak szabad idejükben? Kérdezhetünk tőlük környezetükkel, pl. a falujukkal kapcsolatos dolgokat. Utakról, csapásokról, házakról, melyek ma már nincsenek. A mai húszévesek talán már nem emlékeznek az andi majorokba vezető utakra. Vagy ha azt mondjuk: ivánkai út. Tudják-e a mai fiatalok, hogy ez merre volt? évvel ezelőtt még a Csurgó felé vezető út is járható volt gondolok itt a kisendrédi temető mellett vezető útra de ma már szinte járhatatlan. Pedig különösen aratáskor igen sok traktor és lovaskocsi ment rajta végig... Én a mai napig magam előtt látom pl. azt az árkot, amelyik a községháza melletti út, vagyis ahogy régen nevezték: a Kis utca végén volt, mintha az út folytatása lett volna. Mint a 7. oldalon található, a 18. század Kostol v tridsiatych rokoch minulého storočia Obchod so zmieš. tovarom dnes rod. dom Jánosa Lukyho, č.d.13 végén készült régi katonai térkép mutatja, az említett árok bizony valamikor egy út mentén feküdt. Az út összeköttetésben volt a Nagysalló felé vezető úttal. Talán azt is kevesen tudják, hogy Hölvény felől ennek az ároknak a partján jártak az ottani izraeliták községünkbe, amikor a zsidó imaházba jártak. Ez az imahelység pedig a mai Hudák-ház /24. sz. ház/ hátsó részén volt, bejárat a ház déli oldaláról volt. Az említett utat először a nagysallói út felől likvidálták, a hatvanas években még az árok falunk felőli része kb méter hosszan megmaradt két nagy galagonyafával, majd a szövetkezet azt is felszántotta. Gyermekkoromban de sokat játszottam a galagonyafák alatt... S ha már nézik a térképet, érdemes elidőzni felette. Nézzék meg, merre vezettek valamikor az utak, pl. az Andra vezető út már a váradi hídtól a patak keleti oldala mellett vezetett, figyeljék meg a község északnyugati határát, hogy milyen erdős volt, a templomtól a mai kocsmáig egyetlen ház sem volt, Kertekaalja még nem létezett, mennyivel nagyobb település volt Derezslény, mint Kis-Endréd, összehasonlítván a 100 évvel későbbi állapottal. Erről majd egy későbbi számban írni fogunk. A térképen ki van jelölve a két templom és Nepomuki Szent János

11 Dnešný kultúrny dom, dole hostinec a obchod Veinbergera /na tom mieste je teraz dvor a dom Michala Medvegya, szobra, ezért könnyen tájékozódhatunk rajta. Vagy figyeljük meg az egyik itt látható képeslapot. A múlt század harmincas éveiben készült. A mai fiatalok számára az az érdekes, hogy a templom északi oldalát így nem ismerik. Hiányoznak a tujafák. A kép alsó része pedig Rybanský Károly fűszer-és vegyesboltját ábrázolja. Ma ifj. Luky János családi háza, 13- as házszám. A másik képeslapon a mai kultúrház és Veinberger Zsigmond volt vendéglője és fűszerüzlete látható /ezen a részen ma Medvegy Michal háza és udvara van, 88- as házszám / Ezeket a beszélgetéseket aztán le lehet jegyezni, ugyanezen kérdéseket saját magunknak is feltehetjük, papírra vetjük és megőrizzük. Vagyis csinálhatunk magunknak egy családi krónikát. Higgyék el, az utánunk jövő generáció valamelyik tagja nagyon megörül ennek a számára értékes dokumentumnak melyet nagyapja vagy dédanyja jegyzett fel. Szerkesztőségünk tagjai örülnének, ha a mai hetvenesek, nyolcvanasok elbeszélnék élményeiket gyermekeiknek, unokáiknak. Ha ők ezt lejegyezve eljuttatnák szerkesztőségünkbe, mi ezeket nagyon szívesen leközöljük. Luky János Voľby 2009 Ešte máme v spomienkach staré voľby. Vtedy nám dali vo volebnej miestnosti do ruky tzv. volebný lístok, poprípade haldu papierov, povedali, kde to máme vhodiť a bolo po voľbách. Ani sme sa nepozreli, aké meno alebo mená tam boli napísané. Podstatné bolo to, ţe sme odvolili. Kto nešiel voliť, toho zháňali a prinútili ho k tomu. Lebo voliť musel kaţdý. A ţe na volebnom lístku bola len jedna strana? Alebo tam bolo napísaných napr. 12 mien a z tých dvanástich sme museli vybrať 12 súdruhov alebo súdruţiek? Koho to zaujímalo? Hlavná vec, ţe sme volili tú stranu a tých súdruhov, ktorí nám potom ukázali cestu nášho ďalšieho vývoja. To všetko je uţ minulosťou. Po zamatovej revolúcii v našom ţivote nastali výrazné zmeny. Medzi tie patria aj slobodné voľby. Je zaujímavé pozorovať, ţe medzi staršími ľuďmi, ktorí preţili atmosféru starých volieb, aj teraz existuje pojem povinnosť voliť. A tak to má byť. Teraz, keď kaţdý z nás môţe ovplyvňovať výsledky volieb, máme povinnosť zúčastniť sa ich. Niektorí z nás majú taký názor, ţe načo voliť, keď voľby vyhrá tá alebo tá strana, poprípade ten a ten jednotlivec. Keby v obvode, kde je sto alebo tisíc ľudí rozmýšľal takto, strana či jednotlivec by stratil sto alebo tisíc hlasov. A vyrátajme to na celoštátnej úrovni... Kto pôjde k volebnej urne a svoj hlas dá tomu, komu verí, komu dôveruje, s čistým svedomím môţe opustiť volebnú miestnosť: splnil si svoju povinnosť. Rok 2009 bude supervolebný pre našich občanov. Najprv volíme nového prezidenta, potom poslancov Európskeho parlamentu a koncom roka to budú voľby do vyšších územných celkov. Dohromady to budú troje voľby, ale voľba prezidenta a voľby do VÚC môţu byť dvojkolové. To znamená ţe k urnám môţeme ísť aţ päťkrát. Poďme po poradí: O miesto v Grassalkovichovom paláci na nasledujúcich 5 rokov prejavilo záujem sedem uchádzačov. Prvé kolo prezidentských volieb bude 21. marca. V prípade, ţe nový prezident nebude zvolený v prvom kole, druhé kolo sa uskutoční 4. apríla. Slávnostný sľub nového prezidenta bude 15. júna. V tomto roku končí päťročný mandát poslancov Európskeho parlamentu. 6. júna budeme voliť našich zástupcov, ktorí budú reprezentovať Slovensko v Európskom parlamente. Nakoľko počet poslancov EP bude zníţený (zo súčasných 785 klesá na 750), Slovensko bude v únii zastupovať o poslanca menej, teda Slovensko nebude mať 14, ale 13 mandátov. Koncom roka budú veľmi dôleţité voľby do vyšších územných celkov. Budeme voliť predsedov samosprávnych krajov a poslancov krajských zastupiteľstiev. Tie voľby sú veľmi dôleţité, lebo tu budeme vyberať tých, ktorí nám pomôţu pri zveľaďovaní nášho okolia: obce, okresu. Volíme ich na štyri roky. Musíme si premyslieť, či v deň volieb pôjdeme voliť, alebo zostaneme doma a necháme na ďalších voličov, aby rozhodovali za nás. Keď pôjdeme voliť, aj my rozhodneme o tom, komu dáme do rúk moc, aby usmerňoval našu budúcnosť. Kto nepríde k urnám, nech sa potom nesťaţuje. Ján Luky

12 12 Ondrejovča B ú c s ú a k o r o n á t ó l Amikor beszélni kezdtek arról, hogy Szlovákiában az Európai Unió 16. államaként bevezetik az eurót, meglehetősen vegyesek voltak a vélemények. Egyrészt örülhettünk annak, hogy hazánkban a gazdaság fejlődése már olyan szinten van, hogy az euróra való áttérés zökkenőmentes lesz, másrészt pedig egyeseken bizonyos félelem lett úrrá: jön a drágulás, sokkal több lesz a szegény ember. Ez a félelem bizonyos mértékig jogos is volt, mert december végéig fokozatosan, szinte észrevétlenül mindennek megemelték az árát. Megígérték, hogy az euróval nem lesz emelés ami igaz is volt, de mire az euróhoz értünk, valamiképpen mindennek az ára megemelkedett. Már nem kellett emelni... Ha arra gondolunk, mennyit keresünk itthon, öszehasonlítva, hogy mennyit keresnek a fejlettebb országokban, ahol az euró már régebben fizetőeszköz és összehasonlítjuk, hogy egy bizonyos termék megvételéért mennyivel több percet vagy órát kell ledolgoznunk, mint a nyugati államokban, bizony egy kicsit (?) megszeppenünk. Az elmúlt év második felében tehát már nagyon vártuk, hogy mit hoz a váltás. Aztán december elején kézbe vehettük az első pénzérméket: forgattuk, tapogattuk, ismerkedtünk velük. Közben arra gondoltunk, hogy milyen nehéz lesz megszokni. Mindenki nagyon várta a január elsejét, hogy fizethessünk velük. Sok emberrel beszélgettem és megállapítottam, hogy a nők voltak azok, akik féltek az új fizetőeszköztől. A férfiak természetesnek vették az újat és általános véleményük az volt, hogy majd megszokjuk. December vége felé a feleségemmel szinte naponta ismerkedtünk az érmékkel. A kis csomagból kimarkoltunk egy keveset és számolgattuk. Jó és hasznos móka volt, mert januárban már úgy vettük a kezünkbe, mint régi ismerőst. Január első két hetében még mindkét pénznemmel fizethettünk. Nekünk, vásárlóknak nem volt olyan nehéz, de személy szerint sajnáltam az üzleteseket, akiknek bizony nem volt könnyű dolguk. Amikor ezeket a sorokat írom, már túl vagyunk a koronán. Mindenhol csak euróval lehet fizetni. Könnyebb lett az eladók élete és közben mi is megszoktuk az új fizetőeszközt. A korona tehát hosszú idő után eltűnt az életünkből. Az első korona-érme 1892 augusztusában került a köztudatba, amikor az Osztrák-Magyar Monarchiában az 1750 óta használatos forintot váltotta fel január 1-től aztán már kötelezően papírpénzt nyomattak a Monarchiában, korona lett a hivatalos fizetőeszköz. Az első csehszlovák korona ben került forgalomba., mert a monarchia felbomlásával fokozatosan megszűnt az osztrák-magyar korona. Kisebb-nagyobb változásokkal (községünkben között pengővel fizettünk) a korona mindig mellettünk maradt ban volt a nagy pénzbeváltás, amikor 5 koronáért 1 koronát kaptunk. Egy hét alatt kellett átváltani a régi koronát újra. Akkoriban nagyon féltünk az új koronától. A leghosszabb ideig az 1961-ben, a képünkön is látható százkoronás volt forgalomban. Ez a bankjegy Szlovákia megalakukásáig, 1993-ig volt fizetőeszköz. Igaz, 1989-ben kiadtak egy új százkoronást Klement Gottwald képével, de a bársonyos forradalom után hamar bevonták és visszajött a régi zöldhasú. Szlovákia megalakulása után, 1993 februárjában szlovák bélyeggel látták el a csehszlovák koronát /ilyen megbélyegzett húszkoronás képünkön is látható/, először a szlovák 10-koronás érme jelent meg, majd augusztusban az első szlovák bankjegy (50 koronás papírpénz Cirillel és Metóddal) Elmondhatjuk tehát, hogy a korona 116 évig volt életünk fontos része, ezután már csak emlék lesz. Pár évig még nosztalgiázunk utána, de fogadjuk szeretettel az eurót. Reméljük, hogy vele szebben, boldogabban és talán gazdagabban fogunk élni. Isten veled, korona! Euró, légy üdvözölve! Luky János

13 O polnoci 1. januára 2009 sme neoslavovali len príchod Nového roka, ale aj príchod novej meny Eura. Slovensko sa tak stalo 16. krajinou eurozóny. Čo to vlastne euro je? Euro je taký peniaz, ktorým môţeme platiť všade u nás doma a dokonca aj v mnohých krajinách Európskej únie. A čo je to eurozóna? Eurozónou sú krajiny EÚ, ktorých spoločnou menou je euro. Nuţ veru. Euro máme od začiatku tohto roka v peňaţenkách. Takţe rozum do hrsti a prečítajte si ešte niečo, čo by Vás mohlo zaujímať. Hovorme spisovne Viete, ţe slovo euro bolo kodifikované do slovenčiny? To znamená, ţe ho nemôţeme pouţívať, ako nás napadne, ale musíme ho skloňovať. Slovo euro je podstatné meno stredného rodu. Je zakončené samohláskou O a preto sa skloňuje podľa vzoru mesto. Krajiny Eurozóny Ak sa rozbehnete po krajinách eurozóny, skoro zistíte, ţe si nemusíte meniť peniaze a budete platiť eurami všade, kde sa vám zachce. V obchodoch, kinách, divadlách v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Slovinsku, Španielsku, Taliansku, na Cypre a na Malte. Nie všetky krajiny EÚ prijali EURO. Švédi s Dánmi majú koruny a Briti majú naďalej svoje libry. V Monaku, San Maríne, Vatikáne zase euro platí a vôbec im nevadí, ţe nie sú v EÚ. Ako vyzerá naša nová mena? Eurové bankovky sú rovnaké spoločné pre všetky krajiny eurozóny. Je ich sedem: 5, 10, 20, 50, 100, 200, 500. Múdri páni povedali: Súťaţte! Teda tí, ktorí chcú mať svoje obrázky na eurách. Najkrajšie obrázky nakreslil návrhár bankoviek Rakúskej národnej banky Robert Kalina. Čo majú bankovky spoločné a čo rozdielne? Na predných stranách bankviek nájdeme zobrazené nádherné okná a dvere brány a na zadnej strane sú mosty zobrazené nad kresbou európskeho kontinentu. Prečo okná, brány a mosty? Okná a brány sú symbolom vstupu, otvorenosti a spolupráce všetkých krajín EÚ. Okná sú okrem toho aj zrkadlom nášho spoločného európskeho domu, ktorý má svoju bránu otvorenú aj pre ďalšie európske krajiny. Mosty sú zasa symbolom spojenia aj komunikácie medzi všetkými krajinami EÚ. Tieto kresby neznázorňujú skutočné mosty nad riekami, alebo konkrétne okná zo stavby, ale sú celkom vymyslené. Takto je to symbolické a spoločné pre všetkých. Okná, brány a mosty sú pre bankovky spoločné. Ale sú i rozdielne. Spoločný motív je spracovaný v siedmich rozličných architektonických štýloch. Na sivomodrej päťeurovke je klasický antický štýl. Na červenohnedej 10-eurovke je románsky, na modrej dvacke dominuje gotika, ţltej päťdesiatke renesancia, zelenej stovke baroko a rokoko. Eurobankovky najvyššej hodnoty sú dve. Ţltá dvestoeurovka, kde oknám a mostom dala formu a tvar architektúra ocele a skla kým tá úplne najvzácnejšia fialovoruţová päťstovka prestavuje modernú architektúru 20. storočia. A ţe je najvzácnejšia nepochybujte. Za taký jeden papierik si môţete kúpiť aj veľkú LCD telku. Euromince Na euromince si mohli krajiny zvoliť aţ 8 námetov svojich národných. Prečo národných? Aby jednotlivé národy nesmútili za svojimi pôvodnými mincami. A moţno aj preto, aby ste mohli zisťovať, ako také peniaze putujú po Európe a moţno aj po celom svete. Niektoré štáty eurozóny si vybrali 8 motívov, niektoré 3 a niektoré iba 1. Buď sa im viac nechcelo, alebo sa im ten 1 zapáčil. Slovensko si vybralo na mince 3 motívy symboly našej krásnej krajiny. Slovenský dvojkríţ má svoj pôvod uţ v ranom stredoveku. Priniesli ho k nám spolu s písmom dvaja učni Cyril a Metod v roku 863. Názory na jeho symboliku sú rôzne. Dvojjazyčnosť kresťanského kríţa utrpenie a smrť, vzkriesenie a ţivot, symbol cirkevnej a svetskej moci. Bratislavský hrad bol postavený na starom slovanskom hradisku z 9. storočia a prvý raz sa písomne spomínal v roku 907. Od tých čias bol sídlom viacerých uhorských feudálov, kým ho poţiar nezmenil na ruiny. Zrekonštruovali ho v roku V súčasnosti je sídlom Slovenského národného múzea s historickou a hudobnou expozíciou. Tatranský štít Kriváň má významné dominantné postavenie medzi vrcholmi západnej časti Vysokých Tatier. Má výšku 2494 m a je podľa výšky 16. v poradí tatranských vrcholov. Ak sa Vám náhodou stane, ţe ešte aj teraz nájdete v zabudnutom vrecku slovenské koruny, neplačte. V ktorejkoľvek banke Vám mince vymenia do a bankovky do konca roka Ak by ste to ani do tohto termínu nestihli, v Národnej banke Slovenska Vám mince zamenia do konca roka 2013 a bankovky kedykoľvek. Dúfam, ţe si na novú menu čo najskôr úplne privykneme a prinesie nám mnoţstvo výhod. R. Hamranová

14 14 Ondrejovčan VIANOČNÝ TURNAJ V MINIFUTBALE Ako uţ bolo písané v našich novinách, v roku 2007 som pozbieral pár ţiakov chlapcov a dievčatá, začal som ich trénovať a v tom roku sme aj odohrali 2 zápasy. V roku 2008 sme pokračovali ďalej, začali sme pravidelne trénovať. Týţdenne máme 2 tréningy: v piatok a v nedeľu. Na tréningy chlapci a dievčatá chodia radi. Aj keď nemáme registrované muţstvo, snaţili sme sa s Ondrejom Nagyom a Gabikou Hamranovou im vybaviť zápasy. Tie zápasy sa veľmi ťaţko vybavujú a mnohí ani nevedia, koľko námahy a času to stojí. Naše zápasy do hodov sme tu uţ opísali. Po hodoch sme im vybavili zápas proti prvoligovej Čake, s ktorými sme vyhrali 2:1, góly dal Roderik Száraz. Ďalšie zápasy sme odohrali proti muţstvu Tekovských Luţian. Ţiaľ, obe zápasy sme vysoko prehrali, prvý 12:0, druhý 7:0. Dievčatá a chlapci sa snaţili podať čo najlepšie výkony, ale bolo vidieť rozdiel medzi amatérmi a skúseným muţstvom. Napriek prehrám sme boli pochválení od trénera Tekovských Luţian muţstvo a ja jednak za snaţivý výkon a po druhé, ţe sme dokázali poskladať muţstvo zo záujemcov z takej malej dediny. Z nášho muţstva prestúpili traja hráči, a to: Dávid Kováč do Dolného Pialu a Gabriela a Miriama Hamranové do dievčenského muţstva Hronské Kľačany. Aj ďalšie naše hráčky dostali ponuky na prestup do Čaky, ale mi povedali, ţe radšej budú reprezentovať vlastnú dedinu. Ďalší zápas sme odohrali doma proti Čake a vyhrali sme vysoko 12:2. Góly v tomto zápase dali Dávid Kováč, Roderik Száraz, Robo Kovács, Paťo Németh a Janka Molnáriová. V tomto stretnutí celé muţstvo po dalo najlepší výkon zo Najlepší brankár všetkých zápasov a veľmi ich pochválil tréner súpera. Hráčsky káder tvoria: Boris Drábik, Ruţena Hamranová, Friderika Makáňová, Helena Virágová, Andrea Makáňová, Veronika Gazsóová, Leo Šárközi, Dodko Bob, Nikolas Hamran, Dávid Kováč, Robo Kovács, Roderik Száraz, Paťo Németh, Martina Bartková, Jana Molnáriová a Gejza Virág. Koncom roka sme uskutočnili minifutbalový vianočný turnaj. Hrali štyri druţstvá. 1. druţstvo: Veronika Gazsóová, Andrea Makáňová, Friderika Makáňová a Ruţena Hamranová 2. druţstvo: Martina Bartková, Helena Virágová, Roderik Száraz a Boris Drábik 3. druţstvo: Dodko Bob, Leo Šárközi, Michal Šárközi a Miriama Hamranová tzv. náhradné muţstvo: Zoltán Makáň, Michal Gazsó a Marek Gazsó. Víťazom turnaja sa stali hráčky 1. druţstva s náhradnou hráčkou Miriamou Hamranovou, na druhom mieste sa umiestnilo 2. a na treťom mieste 3. druţstvo. Najlepším brankárom sa stal Dodko Bob, najlepšou strelkyňou Ruţena Hamranová a najlepšími hráčkami Veronika Gazsóová s Andreou Makáňovou. Záverom by som chcel poďakovať deťom, ktoré sa zúčastnili na vianočnom turnaji. Ďakujem všetkým deťom, ktoré majú záujem o futbal, reprezentujú našu obec a priťahujú sem aj svojich kamarátov z okolitých dedín. Od poslancov obecného úradu som očakával väčšiu pomoc, ţiaľ, nedostal som ju. Ďakujem tým, ktorí mi pomáhali celý rok a naďalej pomáhajú. Menovite: Ondrej Nagy, Gabriela Hamranová, Marek Gazsó a Ruţena Hamranová, ktorá ma niekedy zastupovala na tréningoch. A úplne na záver ďakujem všetkým rodičom a nerodičom, ktorí nosili deti na zápasy na vlastných autách. Zoltán Makáň tréner futbalovóho krúţku v Ondrajovciach

15 Staroba je výzva. Pripomína nám, aby sme nestrácali čas a jeden druhému práve teraz povedali milé slovo, ţe sa máme radi. Starnutie prichádza pomaly, nenápadne. Tak, ako sa končí leto a prichádza jeseň. Nedá sa mu vyhnúť. Sem-tam niečo bolí, objaví sa vráska, či neskôr obelejú vlasy. Človek sa ocitá v jeseni ţivota a v spomienkach sa obzerá do minulosti. Starší ľudia si zaslúţia úctu. Vekom nadobudli skúsenosti, ktoré môţu odovzdávať mladším, ak o to stoja, napokon, vďačíme im aj za ţivot. Aj v tomto roku sa v rámci mesiaca úcty k starším konalo vystúpenie. Pozvanie na stretnutie smerovalo všetkým Ondrejovským dôchodcom, no vítaní boli aj nedôchodcovia. Ani tentokrát na nich deti z Materskej školy a zoskupenia Star Kids nezabudli a pripravili si bohatý program. Po úvodnej piesni, ktorú nám zaspieval Boris a Mirka, privítali Dodko a Veronika všetkých prítomných krátkou básňou. Potom pozvali na pódium starostu obce, Jozefa Bielokostolského a predsedu miestnej organizácie SMK, Jána Lukyho, ktorí dôchodcom predniesli krásny príhovor. Počas vystúpenia odznelo niekoľko piesní v podaní Borisa Drábika, Mirky Ivanovej, Dávida Kováča, Klaudiky Kováčovej a aj v podaní malého škôlkára Peťka Cigáňa, ktorý vám zaspieval o svojom remesle. Deti vám v niekoľkých scénkach dokázali, ţe sú výbornými hercami. Nechýbala novodobá spiaca krásavica, v ktorej sa Princezná Pupolína (B. Drábik) narodila Kráľovi (A. Makáňovej) a Kráľovnej (M. Ivanovej). Po narodení princeznú navštívili tri sudičky (K. Kováčová, V. Lukyová a K. Lukyová). Na jednu sudičku zabudli (K.Bielokostolská) a tá im to pekne spočítala. Ale pomohla Komornej (P. Cigáňovej), ktorá sa sto rokov nemusela s princeznou hrať na schovávačku. Našťastie kaţdá rozprávka má šťastný koniec. A o ten šťastný koniec sa tu postaral Princ (D. Kováč), ktorý si Pupolínu zobral za ţenu a ţijú spolu šťastne aţ dodnes. V rozprávke o červenej čiapočke si zahrala A. Makáňová, F. Makáňová, M. Ivanová a D. Kováč. Aj naši mladší herci ukázali svoje umenie. Dvaja riaditelia veľkej firmy (N. Hamran, D. Bob) sa rozhodli, ţe si nájdu špeciálnu posilu a tak vyhlásili konkurz na miesto ekonómky. Tohto konkurzu sa zúčastnili tri slečny (K. Bielokostolská, K. Lukyová, K. Kováčová). Ukázalo sa, ţe šikovnosť a vedomosti v súčasnosti neznamenajú aţ tak veľa. Do programu sme nezabudli zahrnúť ani moderné tance, v ktorých sa vám predviedli Hviezdy opäť zaţiarili Aj v roku 2008 sa v Leviciach uskutočnila spevácka súťaţ Levická Superstar, na ktorej nechýbali ani naši speváci a speváčky. Začiatkom novembra si Dávid Kováč, Boris Drábik, Kristína Drábiková a Klaudia Kováčová zaspievali pred odbornou porotou, ktorá deti z výberového kola posunula, či neposunula do finále. Ondrejovčania obstáli a Borisovi, Dávidovi a Kristínke sa podarilo spomedzi 28 spevákov prebojovať do 12-člennej finálovej zostavy. Klaudika, ktorá sa na súťaţi zúčastnila prvý krát s piesňou Bublinkáči, sa do finále nedostala. Ale nevadí. O rok sa jej to snáď podarí. V stredu, 26. novembra 2008, sa finálové kolo v Levickej Druţbe nieslo v znamení piesní pop-music. Všetci traja reprezentanti našej obce si vybrali náročné slovenské skladby. Kristínka si zaspievala pieseň Vráť mi tie hviezdy od Beáty Dubasovej, Boris Zaľúbených od Elánu a Dávid známu pesničku z muzikálu Fontána pre Zuzanu Ak nie si moja. Hoci sa ani jednému z nich nepodarilo získať prvenstvo, publikum ich obdarilo obrovským potleskom a domov si odniesli krásne dekoračné darčeky od sponzora súťaţe. R.Hamranová všetky slečny zo Star Kids. Nechýbali ani básne v maďarskom jazyku od A. a F. Makáňových. Na pódiu ste mohli vidieť aj deti z Materskej školy (Peťko Cigáň, Marianko Bob, Laurika Eliášová, Lucka Sádovská, Alexko Sabo, Bianka Kardošová, Alexko Fiam), ktoré sa vám predstavili pesničkami, básničkami a ukázali aj svoj pohybový talent v tančeku Krtko. Celým programom vás sprevádzala Evka Remšíková. V závere sa účinkujúce deti rozlúčili spoločným tancom, ktorý prítomní ocenili obrovským potleskom. Všetkým deťom, ktoré mali odvahu a chuť pripraviť pre vás toto nádherné popoludnie, starosta obce po skončení vystúpenia daroval čokoládky a jednu veľkú penovú tortu, ktorú upiekla pani Mesiarová. Nezabudol ani na dôchodcov. Kaţdému z nich odovzdal poukáţku na nákup v potravinách v hodnote 500 Sk. Prítomní dôchodcovia mali jednu takú malú povinnosť. Zapísať sa do pamätnej knihy Ondrejoviec. Úprimná vďaka patrí všetkým, ktorí mi pomohli pri organizovaní krásneho popoludnia Jozefovi Bielokostolskému, Zuzke Eliášovej, Veronike Gaţovej, Jeanette Kováčovej, Anke Lazanovej, Evke Remšíkovej a všetkým účinkujúcim deťom. R. Hamranová

16 16 Ondrejovčan ZO ŢIVOTA V NAŠEJ OBCI Nákup elektrocentrály Kaţdý z nás si určite uvedomoval nedávnu krízu, ktorá nastala, keď na Slovensko prestal prúdiť ruský plyn. Hrozil aj výpadok elektrickej energie. Obvodný úrad pre civilnú ochranu a krízové riadenie v Leviciach telefonicky kontaktoval Obecný úrad Ondrejovce, aby sa zaoberal vzniknutou krízovou situáciou. Obec vypracovala plán, ţe v prípade potreby by bolo moţné v kultúrnom dome umiestniť zhruba 100 občanov. Teplo by bolo moţné alternatívne zabezpečiť vykurovaním pevným palivom. A aby bol v kultúrnom dome zabezpečený aj prísun elektrickej energie, obec urýchlene zakúpila výkonnú elektrocentrálu HERON EGH 60 AVR 3. Andrea Bielokostolská Nové autobusové čakárne V roku 2008 obec Ondrejovce na svoje vlastné náklady vybudovala štyri nové čakárne pre cestujúcich. Staré autobusové zastávky uţ boli značne opotrebované a esteticky nepôsobili priaznivo na vzhľad obce. K výstavbe nových čakární bolo potrebné dať vypracovať projektovú dokumentáciu. Časť pozemku pod čakárňou pri cintoríne vo Veľkých Ondrejovciach bolo nutné dať prekvalifikovať na stavebný pozemok, aby bolo moţné ţiadať o vydanie stavebného povolenia. Nové čakárne majú betónový základ, steny murované zo škvarobetónu a z tehál, z vnútornej i vonkajšej strany sú obloţené umelým kameňom. Strieška má dve časti, je celá pokrytá červeným šindľom. Vo vnútri sú na múrikoch umiestnené drevené lavičky a podlahy sú vydláţdené protišmykovou dlaţbou. V týchto dňoch obec umiestnila do čakární tabule s cestovnými poriadkami. Obec ešte plánuje umiestniť smetné nádoby pri kaţdej čakárni. Andrea Bielokostolská M I K U L Á Š 6. decembra sa Mikuláš k nám do Ondrejoviec poponáhľal. Uţ okolo 10. hodine sa so svojimi pomocníkmi čertom a anjelom, na krásne ozdobenom koči popreháňal po kaţdej uličke v Ondrejovciach. Deťom, ktoré ho vítali popri ceste hádzal cukríky. No nielen deťom, ale aj dospelým, ktorých stretol. Potom sa o hodine Mikuláš, anjel a čert stretli s deťmi v kultúrnom dome. Mikuláš si dal záleţať, aby ani na jedno dieťa z Ondrejoviec nezabudol a preto si ich volal k sebe zo svojho zápisníka podľa čísla domu. Detičkám dal balíček so sladkosťami. Mnohé z nich Mikulášovi pekne zarecitovali, alebo zaspievali. Keďţe mal Mikuláš ešte v ten deň veľa práce, s deťmi sa rozlúčil. No popoludní sa deti zišli v kultúrnom dome znova a zatancovali si na Mikulášskej diskotéke. Andrea Bielokostolská

17 KONIEC ROKA 2008 V ONDREJOVCIACH Štefanská zábava Obec Ondrejovce sa v spolupráci s poľovníckym zdruţením And Ondrejovce snaţia v posledných rokoch spolu zorganizovať Štefanskú zábavu. Bolo tomu tak aj Oznam o Štefanskej zábave bol uverejnený aj na internetovej stránke našej obce. Tento oznam si prečítala aj redaktorka Slovenského rozhlasu Rádia Regina. Keďţe v rádiu prebiehalo vysielanie v duchu Štefanských tradícií a zvykov, v priamom prenose zavolala starostovi obce, aby sa informovala o spôsobe a príprave akým obec spolu s poľovníckym zdruţením organizujú Štefanskú zábavu. Zábava sa začala o hod. príhovorom starostu obce p. Jozefa Bielokostolského a príhovorom predsedu poľovníckeho zdruţenia And- Ondrejovce p. Tibora Soboňu. Do tanca hrala skupina M-M TRIO. Miesta pri stoloch boli obsadené a tancovalo sa aţ do rána. Zábavu prerušilo len ţrebovanie tomboly, ktorá bola naozaj bohatá. Bolo v nej 47 cien. Venoval ich obecný úrad Ondrejovce a poľovnícke zdruţenie And- Ondrejovce. Vďaka poľovníkom Ernestovi Nagyovi, Ondrejovi Nagyovi a Milanovi Lazanovi nechýbala v tombole ani tento krát čerstvo ulovená divina. Myslím, ţe všetci zúčastnení boli spokojní a dúfajme, ţe v tejto tradícii sa bude kaţdoročne Silvestrovská diskotéka Určite Vám je z predchádzajúcich článkov jasné, že koniec roka v našej obci patrí zábave. Ani posledný deň roka 2008 to nebolo inak. So starým rokom sme sa mohli rozlúčiť v kruhu svojích rodín a priateľov a to nie len doma, formou papučovej kultúry, ale aj na Silvestrovskej diskotéke. Organizátorom diskotéky bol Ondrej Nagy, ktorý bol okrem dobrého DJeja aj výborným tanečníkom. Roztancoval takmer všetkých, ktorí sa prišli zabaviť do Kultúrneho domu. Nebolo nás tam síce veľa, ale zato zábava poriadna. Aj v Ondrejovskej krčme ste si mohli Silvestrovsky posedieť pri príjemnej hudbe, dobrom pivečku alebo malinovke a ak ste mali chuť, aj si zatancovať. Niečo pred polnocou bola diskotéka na chvíľu prerušená a presunuli sme sa na miesto bývalej školy, kde sme očakávali príchod Nového roka. R. Hamranová pokračovať. Andrea Bielokostolská Silvestrovský ohňostroj Koniec roka 2008 bol výnimočný nielen príchodom Nového roka 2009, ale aj príchodom novej meny EURO. Z tohto dôvodu sa starosta obce v spolupráci s poslancami obecného zastupiteľstva rozhodli zorganizovať bohatý ohňostroj. Aj napriek chladnému počasiu sa krátko pred polnocou v areáli bývalej školy zišlo okolo 100 občanov. Poslanci a zamestnanci obce už mali v pohároch pripravený prípitok šampanské. Po krátkom príhovore starostu obce a odbití polnoci sme si popriali všetko dobré do Nového roka a naše pohľady sa upreli na oblohu, kde už burácal ohňostroj. Andrea Bielokostolská

18 18 Ondrejovčan MATERSKÁ ŠKOLA Predprimárne vzdelávanie v materskej škole Od nového školského roka 2008 je pre všetky materské školy záväzný Štátny vzdelávací program ISCED 0 ( International Standard Classification of Education ). Má názov DIEŤA A SVET. Skladá sa zo štyroch tematických okruhov:- JA SOM -ĽUDIA -KULTÚRA -PRÍRODA, ktoré sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú. Na predprimárne vzdelávanie v materských školách sa prijímajú spravidla deti od 3 do 6 rokov. Predprimárne vzdelávanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu v materskej škole. Dieťa o absolvovaní tohto vzdelávania získa osvedčenie. Okrem štátneho vzdelávácieho programu má mať materská škola vypracovaný aj vlastný školský vzdelávací program prispôsobený svojím potrebám. Materská škola v Ondrejovciach má vypracovaný program pod názvom ZDRAVÉ DIEŤA. Andrea Bielokostolská Trieda Macka Pu Od septembra do škôlky pribudli nielen noví ţiačikovia, ale aj plyšový Macko Pu. Je s deťmi v triede, pozerá sa na nich, pochváli ich, prípadne upozorní. Pomáha deťom pri vzdelávaní, rozvíjaní a je pre ne dobrou motiváciou. Tento nápad zrealizovala p. riaditeľka Zuzana Eliášová a podľa neho triedu pomenovala. A tak ako aj novým škôlkarom : Šankovi Hamranovi, Matúškovi Lukymu, Brankovi Sádovskému, Erike Madarásovej, Joţkovi Karvaiovi, tak aj tým, ktorý uţ materskú školu navštevovali sa stal dobrým kamarátom. Andrea Bielokostolská Hore: Pani riaditeľka Zuzka Horný rad zľava: Margitka, Alexko, Šanko, Lucka, Peťko, Erika Dolný rad zľava: Joţko, Sebi, Marianko, Alexko, Matúško, Branko ŠANKO BRANKO ERIKA JOŢKO MATÚŠKO Zápis detí do materskej školy V mesiaci marec sa uskutoční zápis detí do materskej školy narodených v r K prihláške je potrebné doloţiť potvrdenie od lekára o zdravotnom stave dieťaťa. Na koľko daná kapacita našej materskej školy je úplne vyuţitá, deti sa budú prijímať nasledovne. Uprednostnené bude prijatie detí, ktoré sú 1 rok pred nástupom do základnej školy. Ďalším kritériom je poradie odovzdania prihlášky, deti pracujúcich rodičov a samozrejme deti s trvalým pobytom v Ondrejovciach. Jozef Bielokostolský Poškodzovanie verejného majetku Ako ste si mohli všimnúť, v poslednej dobe sa na majetku obce objavujú rôzne škody, ktoré vznikajú vplyvom zámerného ničenia. Týkajú sa najmä budovy kultúrneho domu a jej okolia. Postúpané okenné parapety, rozbité okno, preliačiny na fasáde kultúrneho domu, rozbité fľaše, či polámané lavičky, smetné nádoby, ničenie stavby novej autobusovej čakárne. Na odstránenie týchto škôd musí obec investovať nemalé finančné prostriedky, ktoré by sa mohli pouţiť úplne inak a to v prospech všetkých občanov skvalitnením ţivota v obci. Či uţ vo forme spoločenských podujatí, kultúrnych i športových akcií. V dôsledku spomínaných škôd starosta obce rozhodol o dočasnom uzavretí klubu mládeţe a obmedzil niektoré aktivity v kultúrnom dome. Takto to zostane aţ do doby, kým sa nezistí, kto je za škody zodpovedný. Je však moţné, ţe aj napriek týmto obmedzeniam sa vo vandalizme bude pokračovať naďalej. Komisia na ochranu verejného poriadku rozhodla, ţe ak pri uvedenej činnosti niekoho pristihnú, bude prípad ohlásený polícií. Tí, ktorí zámerne poškodzujú obecný majetok, budú povinní uhradiť všetky náklady spojené s odstránením škôd a bude im uloţená pokuta vo výške podľa rozsahu poškodenia. Je dôleţité, aby sme zváţili dôsledky svojho konania a aby sme konali v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Apelujem aj na rodičov, aby sa viacej zaujímali o to, ako trávia ich deti svoj voľný čas. A ešte raz pripomínam, neničme to, čo slúţi v prospech všetkých občanov tejto obce. R. Hamranová

19 Kaţdý z nás produkuje odpad. Kupujeme v obchodoch mlieko, malinovky či minerálky, konzervy, smotanu i syry a rôzne iné potraviny. Kupujeme aj rôzny spotrebný tovar, ktorý je zabalený v igelite v polystyréne či v kartónoch. Dlhé roky sme boli zvyknutí, ţe odpad z uvedených výrobkov sme automaticky hádzali do kuka nádob, moţno niektoré veci sme spaľovali v kotloch či kachliach. Pred vstupom do európskej únie sa náš štát zaviazal, ţe od roku 2010 sa do komunálneho odpadu nebude môcť hádzať plast, papier, tetra-pack, sklo, polystyrén, drobný kovový odpad a moţno aj bio - odpad. O poslednej komodite sa ešte rokuje. Naša obec sa vo februári minulého roku pripojila k separácií uvedeného odpadu. Predtým to bol zväčša len zber plastových fliaš. Po prihláške našej obce do Zdruţenia obcí za čisté Dolné Pohronie so sídlom v Šarovciach sme boli vo februári minulého roku valným zhromaţdením jednohlasne prijatý za riadneho člena zdruţenia. Od toho dátumu sa naša obec aktívne zúčastňuje na separovanom zbere týchto komodít. V zdruţení je zúčastnených pribliţne 20 obcí a mesto Ţeliezovce. Vo februári tohto roku zdruţenie nakúpilo nové auto na zber separovaného odpadu za vyše , t.j. vyše Sk,-. Toto auto nahradí starú Aviu. Väčšiu časť finančných prostriedkov na nákup auta sme získali z fondov európskej únie. Obce, ktoré sú členmi uvedeného zdruţenia si plne uvedomujú význam separácie odpadu aj keď v súčasnosti v dôsledku finančnej krízy sa separovaný odpad ťaţšie predáva. Vývoz separovaného odpadu je viac ako 10- násobne lacnejší pre obec, teda pre nás všetkých ako vývoz komunálneho odpadu - teda kuka nádob. Od na základe dohody s obecným zastupiteľstvom pristúpi obecný úrad k monitorovaniu, ktoré domácnosti sa pripájajú k separovanému zberu. Monitorovanie budú robiť pracovníci obecného úradu tak, ţe budú zapisovať, ktoré domácnosti majú vyloţený separovaný odpad a to priamo pri zbere. Domácnosti, ktoré vyloţia separovaný odpad za II. polrok 2009 a to 4 a viac-krátbudú za komunálny odpad platiť v roku 2010 takisto ako predtým. Domácnosti, ktoré budú za II. polrok 2009 separovať odpad 2 aţ 3-krát zaplatia za komunálny odpad v roku 2010 o 50% viac. Domácnosti, ktoré za II. polrok 2009 budú mať separovaný odpad vyloţený menej ako 2-krát, zaplatia v roku 2010 o 100% viac za komunálny odpad - teda vývoz kuka nádob. Bude to moţné na základe prijatia VZN - všeobecne záväzného nariadenia obce Ondrejovce, na ktorom sa uţ predbeţne Nové nákladné auto na zber separovaného odpadu, ktoré nakúpilo Zdruţenie obcí za čisté Dolné Pohronie so sídlom v Šarovciach, ktorého členom je aj naša obec. dohodlo obecné zastupiteľstvo. V praxi to bude znamenať, ţe občania, ktorí budú tento odpad separovať - teda triediť - budú platiť menej. Aby sme si mohli porovnať, prečo to chceme robiť - porovnajme si zopár údajov. V roku 2007 bol poplatok za vývoz komunálneho odpadu - teda kuka nádob - na jedného občana 200 Sk, ale o- bec zaplatila vyše 800 Sk, to znamená ţe za kaţdého občana vyše 600 Sk. V roku 2008, nakoľko od februára sa aktívne zapájame do separovaného zberu, uţ obec dopláca na jedného občana o 200 Sk menej ako v roku Ale stále je to doplatok obce na osobu viac ako 400 Sk. Čím sa budeme viac zapájať do separovaného zberu tým neskôr bude obec nútená pristúpiť k plošnému zvýšeniu poplatku za vývoz komunálneho odpadu teda - kuka nádob. Preto apelujem na kaţdého občana, aby sme sa kaţdý zamysleli nad významom separovaného zberu uvedeného odpadu. Pritom stačí moţno 5 minút denne na vytriedenie: 1 skla (číre aj farebné) 2 plast (plastové fľaše, tetra pack, dţúsy, mlieko, polystyrén) 3 drobný kovový odpad (plechovky od piva, paštéty, vrchnáky od piva atď.) 4 papier (noviny, kartóny atď.) Na základe vlastných skúseností viem, ţe viac ako 50% odpadu sa dá vyseparovať teda vytriediť a obec by takto kaţdý mesiac mohla ušetriť zhruba 450 čo je 13 aţ 14 tisíc Sk, čo je ročne t.j. viac ako Sk. Tieto usporené peniaze by sa mohli v obci efektívnejšie vyuţiť. Naozaj sa to dá, len kaţdý z nás musí začať od seba. Čím viacerí budeme separovať, tým viac rokov nebude obec nútená pristúpiť k plošnému zvyšovaniu poplatkov za vývoz komunálneho odpadu, kde nám poplatky kaţdoročne zvyšujú minimálne o nárast inflácie v danom roku. Jozef Bielokostolský

20 20 Ondrejovčan Kedysi, nie tak dávno, keď uţ bolo ľudstvo dospelé, no asi práve preto sa zabudlo detsky radovať, rozhodlo sa vydať hľadať šťastie. Bolo to v malej krajine, malej dedine, plnej smutných predstáv. Ešte aj zvieratá tam boli smutné. Napríklad na psa Hardyho jeho pán neustále vrčal, akoby si vymenili úlohy. Húska Libuška, veľmi citlivé stvorenie, priam fyzicky cítila, ţe čosi nie je v poriadku. Treby ísť k matke Prírode!, vyriekol jedného dňa muţ, ktorého slovo si všetci váţili. Bol to sám richtár. Vari ju uţ niekto videl?, pýtali sa ľudia, akoby boli slepí. Pôjdem ja, ozvalo sa zozadu, odkiaľ pristúpila mladá ţena. Nebola ničím výnimočná. Vyzerala ako stovky iných mladých ţien, tieţ cítila, ţe treba niečo urobiť. Vzali si poţivne a šli. Ţena, pes Hardy a za nimi ťapkali aj oranţové nôţky húsky Libušky. Šli dlho, nikde sa nezastavovali. Šli v daţdi, vetre, slnečnej páľave i príjemnom chladivom vánku. Keď došli k rieke, najviac sa potešila Libuška. Konečne si mohla očistiť svoje perie! Ţena a pes takisto pookriali. Bolesť z unavených nôh odniesla voda a oni sa mohli vydať ďalej. Po niekoľkých dňoch rovinu vystriedali hory. Neúnavne sa škriabali na vrchol, aby sa vzápätí takmer zgúľali dole. Nevnímali farby, tvary, nič. Šli predsa za šťastím. A keď jedného rána, práve v momente, keď Slnko vyskočilo nad obzor došli na akúsi lúku, zrazu pocítili nevýslovnú únavu a všetci traja pospali.hardy sa schúlil do klbka, Libuška schovala svoju hlavu medzi krídla a ţena leţiac na boku snívala svoj najdlhší sen. Nevedeli, ako dlho spali, Zapojte sa do súťaže a vyhrajte zaujímavé ceny. Stačí, ak nám odpovede vhodíte do schránky pri vchode do budovy obecného úradu najneskôr do Nezabudnite napísať svoje meno a vek. S pozdravom REDAKČNÁ RADA. Výherca súťaže z minulého čísla Jaroslav Lazan no Slnko bolo uţ poriadne vysoko a vtáci si pospevovali v plnom prúde. Prišli ste za mnou?, veľmi príjemný hlas, čo znel ako všetky známe zvuky, ich prebral okamţite. Stála tam mohutná pani, nie tučná, no veľmi dôstojná. V očiach mala múdrosť dávnych vekov, čo len po troškách rozdávala, keď bolo treba. Vlasy mala ukryté pod závojom utkaným z listov a pavučín. Jej šaty to bola tráva voňajúca jarným sladom a rieky, jazerá a potoky, čo sa mihali rybkami. Bola to istotne ona matka Príroda. Prrišli sme hľadať šťastie, okúsila ţena vidiac, ţe tá pani dávno vie, prečo prišli. Vari je u mňa? No, poslali nás sem. Kam ešte treba ísť? Najprv si sadnite a najedzte sa, potom sa porozprávame. Zrazu sa pred nimi objavil dlhý stôl, na ktorom boli úplne obyčajné jedlá, no chutili o to viac. Keď sa nasýtili, stôl zrazu zmizol a pani, sediac na veľkom drevenom tróne, prehovorila: Ty úbohé psíča, budeš šťastné, keď tvoja miska bude kaţdý deň plná poţivne a keď tvoj pán stratí pre teba aspoň jedno láskavé slovo a jedno pohladenie. Hardy zavrtel chvostom a pustil sa obiehať lúku. To od samého šťastia, Tebe, húska, stačí zrno a čistá voda. Tvoji gazdovia to uţ vedia, choď. Libuška zaplieskala krídlami a tak dôstojne, ako to len dokázala odkráčala preč. A ty, ľudské mláďa, prečo hľadáš šťastie u mňa? Ţena zneistela. Dávno nebola mláďaťom, no pri vedomí, kto s ňou hovorí, iba spýtavo stála. Pani pokračovala: Sudoku Ty a tvoji druhovia budete šťastní, keď pouţijete dary, čo som vám kedysi dala. Máte rozum a máte city. A šťastím pre vás môţe byť aj to, čo je iným na príťaţ. Tak z toho ţena nebola múdra. Napriek tomu sa poďakovala a šla späť. Spiatočná cesta bola akási iná. Zvláštne doráţajúce esencie ovzdušia prenikali koţou a napĺňali zmysly. Trojicu neunavili hory, rieky ani slnečná páľava či dáţď. Keď mali dedinu na dohľad, pes a hus sa rozbehli, iba ţena si sadla pod osamelý krík a sklonila hlavu. Nevedela, čo má všetkým tým očakávajúcim a zúfalým druhom povedať. Vtom zrazu začula tiché mravčanie. Myslela si, ţe je to zatúlaná mačka. Keď sa však obzrela, zbadala veľký kôš a v ňom dieťa. ŠŤASTIE MÔŢE BYŤ TO, ČO JE INÝM NA PRÍŤAŢ. Nevedela, prečo jej v hlave zazneli práve tieto slová, no vzala dieťa a kráčala do dediny. Ľudí niečo ťahalo z domov von na ulicu. Bola to moţno hlasno gagotajúca hus, čo akoby niečo vysvetľovala ostatným, moţno brešúci pes, čo vyskakoval do výšky. No všetky zvuky, farby a tvary mali svoju pradávnu podobu, ktorú teraz spolu objavovali. Všimli si aj prichádzajúcu ţenu s košom. Najprv len s odstupom hľadeli, po chvíli sa niektorí odváţili prísť bliţšie. Dieťa nepatrilo ţene, ani nikomu z nich. No bolo to predsa ľudské mláďa a kaţdý z nich cítil, ţe keď ho prijmú, bude to v poriadku. Opatrovali ho ako vzácnu perlu a keďţe jeho príchodom sa u mnohých veľa zmenilo, nazvali ho ŠŤASTIE Nájdi 5 rozdielov Zuzana Lukyová

21 Spoločenská rubrika Počet obyvateľov v našej obci ku dňu je 480 Narodili sa Natália Lakatošová , Ondrejovce č. 55 Patrik Mihálka , Ondrejovce č. 180 SRDEČNE GRATULUJEME Občania, ktorí oslávili jubileum v čase od do Birčák Ľudovít Ondrejovce č. 119 Baláž Dušan Ondrejovce č. 127 Nagy Alexander Ondrejovce č. 158 Trnavská Anna Ondrejovce č. 157 Kráľová Alžbeta Ondrejovce č. 43 Potocký Róbert Ondrejovce č. 171 Sádovská Jolana Ondrejovce č. 110 Turanová Mária Ondrejovce č. 155 Lukáč Ján Ondrejovce č. 97 Horváthová Margita Ondrejovce č. 131 Konczová Margita Ondrejovce č. 10 Sádovská Helena Ondrejovce č. 64 Verešová Margita Ondrejovce č. 76 Hamran Ladislav Ondrejovce č. 74 Všetkým srdečne gratulujeme a prajeme veľa zdravia a šťastia Najstarší občania Raz som niekde čítal pozoruhodnú myšlienku: Človek po narodení je ako neobrúsený drahokam. V prvej tretine života pozbiera všetko, aby v živote obstál - obrusuje sa, v druhej tretine uskutoční svoj životný cieľ ukáže svoju moc a v tretej tretine odovzdáva svetlo, krásu a teplo, čo svojimi skúsenosťami pozbieral počas svojho života. Je už ako obrúsený drahokam. Vážme si tých, ktorí už prekročili určitý vek života a sú odkázaní na pomoc druhých. Keď hodnotia roky, ktoré sú za nimi, už vedia ukázať ostatným, čo všetko dokázali v živote. Odovzdali svojim deťom, vnukom, pravnukom a svojmu okoliu všetku tú múdrosť, čo pozbierali počas svojho života. Svoj život vyplnili statočnou prácou. Teraz je rad na ich potomkoch, aby strážili a chránili zdravie tých, ktorí sa o nich doteraz starali. Nech jeseň ich života je krásna a slnečná. Našim najstarším spoluobčanom, 89-ročnej Irene Trnavskej a 88-ročnému Ľudovítovi Kabáthovi želáme z úprimného srdca pevné zdravie a rodinnú pohodu. Luky O p u s t i l i Szeressétek az öregeket Ha az idősekre nézünk, arcukon láthatjuk életük tükrét: a nehéz sorsot és a háború borzalmait. Szemük csillogásában viszont meglátjuk a melegséget, a becsületes életet és gyermekeik, unokáik, dédunokáik mosolyát, akiket nehéz körülmények között, de szeretetben neveltek fel. Most elérkeztek életük azon szakaszába, amikor már nehezebb a mozgásuk, itt ott elfelejtenek dolgokat és pihenésre vágynak. Végigéltek örömökkel és küzdelmekkel teli életet, átadták utódaiknak mindazt, amit életük folyamán tudásuk és tehetségük által átadhattak. Most rajtunk a sor, hogy mindezt meghálájuk nekik. Gondoskodjunk arról, hogy a megérdemelt pihenés éveiben ne szenvedjenek hiányt semmiben, ami megszépítheti életük utolsó szakaszát. Tehát simogassátok meg a deres fejeket és csókoljátok meg a ráncos kezeket. Jó egészséget és sok-sok szeretetet kívánva köszöntjük községünk legidősebb lakóit, a 89 éves Trnavskyné Pásztor Irént és a 88 éves Kabáth Lajost. J. n á s Irena Lukyová vo veku 88 rokov Helena Verešová vo veku 86 rokov Mária Lukáčová vo veku 66 rokov Mária Švedová vo veku 80 rokov Estera Vargová vo veku 93 rokov Ružena Szabová vo veku 83 rokov Ján Kmeťo vo veku 75 rokov Júlia Baková vo veku 87 rokov Pozostalým vyslovujeme úprimnú sústrasť

22 22 Ondrejovčan Tak, ako po minulé roky, aj tento rok sme usporiadali pre deti našej dediny detský karneval a v tomto období fašiangov, karnevalov, plesov a zábavy zavládla pravá karnevalová atmosféra aj u nás v Ondrejovciach. Konal sa v piatok, 13. februára, a zúčastnilo sa ho okolo 30 masiek. Kultúrny dom sa tak opäť na chvíľu zmenil na rozprávkovú krajinu plnú kovbojov, indiánov, duchov, zvieratiek, čertíc, ľudových tanečníc, študentiek, cigánok, víl, princezien, futbalistov, spidermanov... Šikovné ruky starých mám a mamičiek ukázali, čo všetko sú schopné urobiť pre svoje ratolesti. Už v úvode popoludnia sa všetkým maskám prihovorili naši dvaja moderátori Adela (A. Makáňová) a Pyco (B. Drábik), ktorí oboznámi decká s priebehom karnevalu. Hneď po uvítaní sa postarali o prehliadku masiek a vzápätí každú jednu masku vyspovedali. Počas predstavovania masiek starosta obce odmenil deti sladkosťami. Sladké čokoládky a tombolové lístky si mohli vybojovať aj v rôznych súťažiach za svoju šikovnosť. Zmerali si svoje sily v loptičkovom tanci, stoličkovom tanci i v balónovom tanci. Nechýbalo ani limbo, metlový tanec a učenie sa choreografie na pieseň Asereje. Po skončení súťažnej časti nasledovalo losovanie tomboly. Deti s napätím sledovali tombolové lístky a čakali, ktorú zo 41 cien získajú. Ceny do tomboly opäť venoval Obecný úrad v Ondrejovciach. Niektorí síce nevyhrali, no na dobrej nálade to neubralo. Po tombole nás totiž čakala diskotéka. Na záver zostáva poďakovať všetkým, ktorí prispeli k usporiadaniu krásneho karnevalového popoludina (osobitne chcem poďakovať Friderike Makáňove)j, ktorá sa postarala o výzdobu, moderátorom, všetkým maskám, i tým, ktorí pomáhali masky vytvoriť. Už teraz sa tešíme na ďalší Karneval. R. Hamranová Lov je jedna z najstarších ľudských činností. Nemôţeme ale porovnať lov pračloveka ktorému išlo o ţivobytie - s poľovníkom dnešnej doby, pre ktorého je to vášeň, šport ale predovšetkým ochrana prírody. Lov je aţ na poslednom mieste. Poľovníctvo je komplexná činnosť, ktorá zahŕňa udrţiavanie a zachovanie zveri a ochranu prírody. Príroda je pre zver miesto pre ţivot. Človek v našom prípade poľovník, musí pre nich zabezpečiť také podmienky, aby ich bytie nebolo narušené. Ide najmä o zimné obdobie, keď poľovníci stavajú krmelce a podsypce, inak by veľká časť zveri uhynula. V našej obci uţ dlhú dobu vykonáva svoju činnosť Poľovnícke zdruţenie AND Ondrejovce. Poľovný hospodár, dr. Varga Tibor mi poskytol informácie o činnosti zdruţenia. Poľovnícke zdruţenie AND Ondrejovce vzniklo odčlenením od PZ Dolný Pial v roku Zakladajúci členovia boli: Bartek Ján, Lazan Michal, Lazan Milan, Kabáth Ľudovít a dr. Varga Tibor. Výmera poľovníckeho revíru: 1947,89 ha, sa rozkladá v katastroch obcí Ondrejovce a Bajka. Druh revíru: poľný typ, teda zajačia, baţantia a srnčia zver. Lov zveri je plánovaný a limitovaný na určitý druh a počet, ktoré sa nemôţu prekročiť. Normované kmeňové stavy zveri: 20 ks srčej, 250 ks zajačej a 100 ks baţantej zveri. Ročne sa uloví v priemere 10 ks srnčej, 60 ks zajačej a 100 ks baţantej zveri. V minulom roku bolo ulovených: srnčia zver 10 ks, baţantia zver 96 ks a zajačia zver 42 ks. Stavy zveri sú v súčastnosti vyššie ako sú normované stavy. Jarné stavy zveri k : 270 ks zajačej zveri, 230 ks baţantej zveri, 42 ks srnčej zveri a 10 ks jarabíc. Z revíru vymizli jarabice, v roku 2004 museli zakúpiť 50 ks jarabíc z Poľska. Úplne vymizol drop, posledný kus v roku V revíri je nedostatok celoročnej vody, len potok Vrbovec má vodu po celý rok, potok Luţianka len 3-4 mesiace. Problém na riešenie pre PZ: zriaďovať napájačky prostredníctvom plastových 1000 litrových nádrţí a intenzívnym rozmiestňovaním kŕmnej repy po celý rok, hlavne v časoch veľkého sucha. Mnoţstvá krmív umiestnených do revíru na prikrmovanie v čase núdze sú nestále, v minulom roku: 35 q kukuričného, 12 q jačmenného, 15 q pšeničného a 25 q slnečnicového odpadu, 8 q ďatelinovo trávnych krmív a 30 kg medicinárnej soli. Počet poľovníckych psov: 2 ks vo vlastníctve PZ a 1 kus vo vlastníctve člena zdruţenia pes s rodokmeňom, mladý, zatiaľ bez poľovných skúšok. Majetok hmotný v zdruţení: nákladné skriňové auto V3S, garáţ, prístrešok pre prívesný vozík pre poľovníckych psov a ulovenú zver, posedy: 5 ks kazateľnicového typu, 7 ks rebríkových, ďalej 16 ks krmelcov a podsypcov, 12 ks soľníkov. Počet poľovačiek v minulom roku: 6 + individuálnych postrieţok na srnčiu zver a líščiu zver /bolo ich ulovených 3 ks veterinárne vyšetrených s negatívnym výsledkom/. V rokoch sa v revíri zúčastnili na poplatkových odstreloch zajacov poľovníci z Talianska, ktorí lovili ročne v priemere 50 ks zajacov. Spoločenské akcie: V Mesiaci poľovníctva posedenie členov zdruţenia v kruhu rodinných príslušníkov v parku obce Ondrejovce, spoluorganizácia a účasť členov PZ na Štefanskej zábave, kde PZ prispelo finančne korunami a hmotne: 2 ks zajacov a 2 ks baţantích kohútov do tomboly. Členovia PZ sa zúčastnili na poľovných dňoch v Leviciach, na chovateľskej prehliadke boli vystavené trofeje srnčej zveri z nášho PZ. V roku 2008 odpracovali 564 brigádnických hodín pri stavbe posedov, krmelcov a solníkov. Poľovnícke zdruţenie AND Ondrejovce má 12 členov. Ich 13. člen, Kabáth Ľudovít pre slabú mobilitu a vysoký vek ukončil svoje členstvo. Pán Kabáth bol členom PZ od roku 1968, teda 40 rokov. Ako som uţ napísal, prvoradou úlohou poľovníckeho zdruţenia je ochrana a zveľaďovanie prírody. Ich práca nie je zanedbateľná vzhľadom na ţivotné prostredie v našom katastri. Prajeme im veľa úspechov v ich ďalšej činnosti. Luky Ján

23 CESTNÝ ZÁKON Pre všetkých účastníkov cestnej premávky (vodičov, chodcov, cyklistov) platí od nový cestný zákon, ktorý v decembri schválili poslanci národnej rady. Cieľom nových opatrení je zvýšenie bezpečnosti na cestách a disciplinovanosti vodičov a tým zníţenie dopravnej nehodovosti a počtu obetí dopravných nehôd. Cestný zákon prináša nasledovné zmeny: POKUTY Nový cestný zákon výrazne zvyšuje pokuty, ktoré uvádza v Eurách. - Základnou sumou pri beţných pokutách je 60. Podstatne vyššie sumy sú za alkohol za volantom. Ak účastník odmietne fúkať, hrozí mu pokuta od 300 do 1300 a zákaz šoférovať na 1-5 rokov. Za potvrdenú jazdu pod vplyvom alkoholu môţe dostať pokutu od 200 do 1000 a zákaz šoférovania do 5 rokov. V prípade pitia alkoholu za volantom a spôsobení dopravnej nehody, prípadne prekročení rýchlosti, je moţné udeliť pokutu a zákaz vedenia motorového vozidla do 3 rokov. Ak vodič utečie z miesta nehody, môţe dostať pokutu vo výške a o- dobratie vodičského preukazu na 1-5 rokov. Za telefonovanie za volantom hrozí pokuta 160 a za prekročenie rýchlosti od 160 do 800. Zákon namiesto platenia pokuty v niektorých prípadoch umoţňuje odpracovať trest v rámci verejnoprospešných prác. RÝCHLOSŤ Maximálna rýchlosť v obci sa zníţila zo 60 km/hod na 50 km/hod. Táto rýchlosť zvyšuje reakčnú schopnosť vodičov a šancu chodcov na preţitie zráţky s autom. Na diaľniciach alebo rýchlostných cestách v obci sa zvyšuje rýchlosť na 90 km/hod, na diaľnici mimo obce smú vodiči jazdiť rýchlosťou 130 km/hod. ZÁKAZY Vodiči majú počas jazdy zákaz telefonovať a inak pouţívať telefónny prístroj a- lebo vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s vedením vozidla. Výnimku tvorí telefonovanie s hands free. Podľa novej legislatívy je zakázané pouţívanie antiradaru a hanlivých gest. Cyklisti majú zakázané pouţívať priechody pre chodcov. Chodec, kt. prechádza cez cestu po priechode či mimo, alebo sa nachádza na vozovke, nebude môcť pouţívať mobilný telefón, prehrávače hudby, či iné technické prostriedky zniţujúce jeho pozornosť. POVINNOSTI Ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, vodič môţe pouţiť iba vozidlo vybavené pneumatikami so zimným dezénom. Týka sa to osobných áut a úţitkových vozidiel s hmotnosťou do 3,5 tony, ktoré musia mať zimné pneumatiky na všetkých nápravách. Nákladné autá alebo autobusy musia mať zimné pneumatiky bez ohľadu na počasie od novembra do marca. Nový cestný zákon nariaďuje celoročné svietenie kvôli zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, pretoţe osvetlené vozidlo je lepšie viditeľné. Nový cestný zákon tak isto zavádza povinnosť nosenia ochrannej prilby pre cyklistov počas jazdy mimo obce a chodci mimo obce musia byť označení reflexným prvkom. Cyklisti do 15 rokov sú povinní nosiť prilby aj v obci. ĎALŠIE NOVINKY - rozšírenie právomocí obecných policajtov na riešenie priestupkov proti zákazu státia, zastavenia a vjazdu. - prevod drţby vozidla prostredníctvom elektronickej sluţby - moţnosť vydania duplikátu tabuľky s pôvodným evidenčným číslom - moţnosť vydania duplikátu osvedčenia o evidencii v evidencii vozidiel z dôvodu straty, poškodenia alebo krádeţe - zuţuje sa okruh povinného ohlasovania menších dopravných nehôd Osvojenie si celej problematiky je základným predpokladom bezpečného pohybu účastníkov cestnej premávky na cestách. A keďţe účastníkom cestnej premávky je kaţdý jeden z nás, je potrebné, aby sme si všetci osvojili pravidlá nového cestného zákona. R.Hamranová Chrípka je akútne, vysoko nákazlivé o- chorenie, ktorého výskyt je viazaný na chladné mesiace. Pôvodcom ochorenia je chrípkový vírus (Influenza virus), ktorý sa nachádza vo veľkom mnoţstve v sekréte dýchacích ciest. Chrípka sa rýchlo šíri v zle vetraných priestoroch s veľkým počtom osôb. Od chorého sa šíri vzdušnou cestou kvapôčkovou infekciou. Do tela vstupuje dýchacími cestami. Inkubačná doba je krátka (1 3 dni). P R Í Z N A K Y Zimnica, horúčka 38º - 40º, bolesti svalov, kĺbov, hlavy s bolestivým pohybom očných gúľ, resp. s bolesťami za očami. Chorý je unavený a vyčerpaný. Postupne nastupujú príznaky postihnutia dýchacích ciest, ako je pokašliavanie. Časté býva pálenie za hrudnou kosťou a bolesti na hrudníku, ktoré sa pri kašli stupňujú. Môţu sa objaviť problémy tráviaceho traktu - nechutenstvo, zápcha, pocit na zvracanie, príznaky prechladnutia - u- pchatý nos, zdurenie sliznice nosa, zápal spojiviek, bolesť v krku, zápal hrtana. L I E Č B A Vyhýbajte sa veľkému mnoţstvu ľudí Nenavštevujte kino, divadlo ani obchodné domy, cestujte v MHD len výnimočne. Vírus má rád chladno a vlhko. Doma je najlepšie S chrípkou by ste mali zostať v posteli. Najlepšie je, keď sa chorý pokojne lieči. Nevyrušujte ho častými návštevami, nakoľko chrípka je nákazlivá ešte aj potom, čo chorému klesne horúčka. Veľa tekutín Piť čo najviac tekutín, najlepšie sú ovocné šťavy a riedke zeleninové polievky. Prostriedky proti bolesti Ak máte chrípku, môţete uţívať protizápalové prostriedky a lieky proti bolesti. Lieky, ktoré zniţujú horúčku a zároveň zmierňujú bolesti hlavy a svalov. Na zmiernenie bolesti hrdla sa odporúča kloktať slanú vodu (1 lyţička soli na pol litra teplej vody) alebo cmúľať cukríky. Zvlhčí sa vám krk a organizmus získa aj trochu kalórií. Čerstvý vzduch a diéta Dôleţité je často vetrať, ak vami lomcuje zimnica, dobre sa prikryte dekou. Jesť by ste mali málo korenisté jedlá s vysokým obsahom škrobu sucháre, tvaroh, varenú ryţu, vločky a zemiaky alebo banány. P R E V E N C I A Chrípkovému ochoreniu sa dá předchádzať očkovaním neţivými vakcínami. Toto očkovanie je vhodné prakticky pre všetkých, ktorí chcú predísť chrípkovému ochoreniu. K preventívnym opatreniam patrí zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu otuţovaním, pravidelným cvičením, pobytom na čerstvom vzduchu, primeraným oblečením, častým vetraním, zvýšeným príjmom vitamínov a minerálov. R.Hamranová

24 24 Ondrejovčan NA KOHO SA OBRÁTIŤ... V PRÍPADE POTREBY KĽÚČOV OD DOMU SMÚTKU ( úmrtie občana ) : Starosta obce p. Jozef Bielokostolský, Ondrejovce č.d. 12 Zástupca starostu obce p. František Cigáň, Ondrejovce č.d. 70 Zamestnanci obce p. Tibor Luky, Ondrejovce č. d. 31 p. Miloš Adamik, Ondrejovce č. d. 153 alebo p. Valéria Líšková, Ondrejovce č. d. 109 V PRÍPADE POTREBY ZVONENIA V KOSTOLE PRI ÚMRTÍ OBČANA : p. Ján Luky st. Ondrejovce č.d. 31 V PRÍPADE ZÁUJMU O PRENÁJOM KULTÚRNEHO DOMU : Obecný úrad Ondrejovce DOKEDY ZAPLATIŤ?... (podľa Všeobecne záväzného nariadenia obce č. 3/2008 a 4/2008 ) VÝDAJ LIEKOV V piatok od hod. do hod. v zadnej časti budovy obecného úradu VÝVOZ KOMUNÁLNEHO ODPADU ( KUKA NÁDOB ) naďalej kaţdú nepárnu stredu ZODPOVEDNÝ PRACOVNÍCI : KNIŢNICA p. Jana Šarköziová, Ondrejovce č.d. 99 ŠROTOVANIE p. Michal Líška Ondrejovce č.d. 109 Stránku pripravila Andrea Bielokostolská Daň za psa ( 3,50 za kaţdého jedného psa ) do v danom roku Poplatok za vývoz komunálneho odpadu ( kuka nádob), ( 7 za jedného člena domácnosti) do v danom roku Daň z nehnuteľností do 166 ( do Sk,- ) do v danom roku nad 166 ( nad Sk,-) v splátkach do v danom roku Ondrejovčan regionálny občasník o živote obce a občanov Ondrejoviec Barsendréd és a község lakóinak élete Vydáva: Obec Ondrejovce Obecný úrad v Ondrejovciach. Vychádza ako občasník. A barsendrédi Községi hivatal időszakos kiadványa Zodpovedný redaktor - Felelős szerkesztő Jozef Bielokostolský Šéfredaktor a grafická úprava - Főszerkesztő és grafika Ružena Hamranová Redakčná rada - Szerkesztőbizottság Ján Luky, Andrea Bielokostolská, František Cigáň Adresa redakcie A szerkesztőség címe Obecný úrad, Ondrejovce 28 redakciaondrejovcan@obecondrejovce.sk Web: